I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

9.10.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 266/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 923/2009

zo 16. septembra 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1692/2006, ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (Marco Polo II)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71 ods. 1 a článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Strednodobé preskúmanie bielej knihy Komisie o doprave z roku 2001 pod názvom „Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent“ z 22. júna 2006 zdôrazňuje potenciál programu Marco Polo, založeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1382/2003 z 22. júla 2003 o poskytnutí finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (program Marco Polo) (3) ako zdroja financovania, ktorý hospodárskym subjektom na preplnených cestách ponúka alternatívy použitím iných druhov dopravy. Program Marco Polo teda predstavuje jeden zo základných prvkov súčasnej dopravnej politiky.

(2)

Ak sa neuskutočnia žiadne významné opatrenia, celkový objem cestnej nákladnej dopravy v Európe sa do roku 2013 zvýši o viac ako 60 %. Podľa odhadov by to viedlo k nárastu medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy v Európskej únii o 20,5 miliardy tonokilometrov ročne do roku 2013 s negatívnymi dôsledkami v zmysle dodatočných nákladov na cestnú infraštruktúru, dopravných nehôd a dopravného preťaženia, miestneho a globálneho znečistenia, environmentálnych škôd a nespoľahlivosti dodávateľského reťazca a logistických postupov.

(3)

V záujme zvládnutia tohto nárastu sa v porovnaní so súčasnosťou musí vo väčšej miere využívať doprava krátkou námornou plavbou, železničná a vnútrozemská vodná doprava a je potrebné stimulovať ďalšie významné iniciatívy v sektore dopravy a logistiky vrátane suchozemských prístavov a ďalších platforiem na podporu intermodality a podporovať nové prístupy a využívanie technických inovácií vo všetkých druhoch dopravy a ich riadení.

(4)	Úlohou Európskej únie je posilniť druhy dopravy šetrné voči životnému prostrediu nezávisle od toho, či tento cieľ povedie k osobitnému presunu na osobitný typ dopravy alebo zamedzeniu v prípade cestnej nákladnej dopravy.

(5)	Podľa nariadenia (ES) č. 1692/2006 (4), bola Komisia vyzvaná, aby uskutočnila hodnotenie programu Marco Polo II (ďalej len „program“) a v prípade potreby predložila návrhy na zmenu uvedeného programu.

(6)	Na základe externého hodnotenia výsledkov programu Marco Polo sa odhaduje, že uvedený program nedosiahne svoje ciele v zmysle presunu na iné druhy dopravy, a uviedlo sa niekoľko odporúčaní na zvýšenie jeho účinnosti.

(7)

Komisia vykonala analýzu vplyvov opatrení navrhnutých v rámci externého hodnotenia a iných opatrení zameraných na zvyšovanie efektívnosti programu. Táto analýza preukázala potrebu viacerých zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 1692/2006 v záujme uľahčenia účasti malých podnikov a mikropodnikov, zníženia hraničných hodnôt oprávnenosti akcií, zvyšovania intenzity financovania a zjednodušenia vykonávania programu a administratívnych postupov.

(8)	Účasť malých podnikov a mikropodnikov na programe by sa mala zvýšiť tým, že by sa umožnilo predkladanie žiadostí o financovanie zo strany jedného podniku, ako aj znížením hraničných hodnôt oprávnenosti v prípade návrhov predložených podnikmi vykonávajúcimi vnútrozemskú vodnú dopravu.

(9)

Hraničné hodnoty oprávnenosti návrhov na financovanie by sa mali znížiť a mali by byť vyjadrené v zmysle ročného počtu tonokilometrov presunutých na iné druhy dopravy, s výnimkou spoločných vzdelávacích akcií. Uvedené hraničné hodnoty by sa mali počítať za celé obdobie vykonávania akcií uvedených v prílohe bez toho, aby sa stanovila ročná miera vykonávania. Už by nemala existovať ďalšia potreba stanoviť osobitné hraničné hodnoty na akcie na zamedzenie dopravy a pre tento druh akcie, katalyzátorové akcie a akcie námorných diaľnic by sa malo stanoviť minimálne trvanie.

(10)

Intenzita financovania by sa mala zvýšiť zavedením pojmu „náklad“ s cieľom zahrnúť dopravné jednotky do výpočtu presunu na iné druhy dopravy a povolením výnimočného predĺženia maximálneho trvania akcií, ktoré sa začínajú realizovať s oneskorením. V súlade s postupom ustanoveným v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1692/2006 je potrebné zohľadniť v texte uvedenej prílohy v jej zmenenom a doplnenom znení zvýšenie intenzity financovania z 1 EUR na 2 EUR.

(11)	V záujme zjednodušenia vykonávania programu by sa mala vypustiť príloha II k nariadeniu (ES) č. 1692/2006 o podmienkach financovania doplnkovej infraštruktúry. Okrem toho by sa mal odstrániť postup vo výbore uplatňovaný na každoročný výber akcií, ktoré sa majú financovať.

(12)	Mala by sa zabezpečiť pevnejšia väzba medzi programom a rámcom transeurópskej dopravnej siete (ďalej len „TEN-T“) pre námorné diaľnice a v otázkach o životnom prostredí by sa mali zohľadniť aj celkové externé náklady na akcie.

(13)	Nariadenie (ES) č. 1692/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(14)	V záujme zabezpečenia čo najvhodnejšieho a najrýchlejšieho spôsobu uplatňovania opatrení uvedených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr po jeho prijatí,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1692/2006 sa týmto mení a dopĺňa takto:

v článku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„p)	‚náklad‘ na účely výpočtu tonokilometrov presunutých z ciest znamená prepravovaný tovar a intermodálnu prepravnú jednotku a cestné vozidlo vrátane prázdnych intermodálnych prepravných jednotiek a prázdnych cestných vozidiel, ak sú presunuté z ciest.“;

2.	v článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Akcie predkladajú podniky alebo konzorciá so sídlom v členských štátoch alebo účastníckych krajinách podľa článku 3 ods. 3 a 4.“;

článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

akcie námorných diaľnic; v rámci Európskej únie sú takéto akcie v súlade s charakteristikami prioritného projektu zameraného na námorné diaľnice, vymedzeného v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (5);

b)	odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Osobitné podmienky financovania a iné požiadavky pre rôzne akcie sú stanovené v prílohe.“;

článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Štátna pomoc

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie, na ktoré sa vzťahuje program, nezamedzí týmto akciám získanie štátnej pomoci na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, pokiaľ je takáto pomoc zlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci ustanovenými v zmluve a je v rámci kumulatívnych limitov stanovených pre každý druh akcie stanovený v prílohe.“;

článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Predkladanie akcií

Akcie sa predkladajú Komisii v súlade s podrobnými pravidlami vydanými v súlade s článkom 6. Predloženie musí obsahovať všetky informácie potrebné na to, aby Komisia mohla uskutočniť výber v súlade s kritériami ustanovenými v článku 9.

V prípade potreby poskytne Komisia žiadateľom pomoc, aby im uľahčila proces podávania žiadostí, napríklad prostredníctvom online asistenčnej služby.“;

článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Výber akcií pre finančnú pomoc

Predkladané akcie vyhodnotí Komisia. Pri výbere akcií finančnej pomoci v rámci tohto programu Komisia zohľadňuje:

a)	ciele uvedené v článku 1;

b)	podmienky stanovené v príslušnom stĺpci prílohy;

c)	prínos akcií na zníženie cestných dopravných zápch;

relatívny environmentálny prínos akcií a relatívny prínos akcií v zmysle znižovania externých nákladov, vrátane ich príspevku k zníženiu negatívnych environmentálnych vplyvov spôsobených krátkou námornou plavbou a železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou. Osobitná pozornosť sa venuje akciám nad rámec právne záväzných environmentálnych požiadaviek;

e)	celkovú trvalú udržateľnosť akcií.

Komisia po tom, čo informuje výbor uvedený v článku 10, prijme rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci.

Komisia informuje príjemcov o svojom rozhodnutí.“;

článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov oznámenie o výsledkoch dosiahnutých v programoch Marco Polo za obdobie rokov 2003 – 2010. Toto oznámenie predloží skôr, ako vypracuje návrh pre tretí program Marco Polo, a pri vypracovaní uvedeného návrhu zohľadní zistenia uvedené v oznámení.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„2a Predmetom oznámenia uvedeného v odseku 2 sú najmä tieto otázky:

—

vplyv tohto nariadenia v znení zmenenom a doplnenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 923/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1692/2006, ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (‚Marco Polo II‘) (6),

—	skúsenosti Výkonného orgánu pre konkurencieschopnosť a inovácie (EACI) s riadením programu,

—	potreba rozlišovať druhy dopravy v podmienkach financovania na základe bezpečnosti, environmentálnych vlastností a energetickej účinnosti,

—	účinnosť akcií na zamedzenie dopravy,

—	potreba zabezpečiť vo fáze vykonávania poskytovanie podpory orientovanej na dopyt a zohľadniť pritom potreby malých podnikov a mikropodnikov pôsobiacich v oblasti dopravy,

—	uznanie hospodárskej recesie ako výnimočného dôvodu na predĺženie doby trvania akcií,

—	zníženie prahových hodnôt pre oprávnenosť akcií pre konkrétne produkty,

—	možnosť okrem presunutých tonokilometrov uvádzať ciele pre minimálne hraničné hodnoty financovania pre navrhované akcie vzhľadom na energetickú účinnosť a prínosy pre životné prostredie,

—	vhodnosť zahrnúť prepravnú jednotku do vymedzenia pojmu ‚náklad‘,

—	dostupnosť kompletných ročných prehľadov spolufinancovaných akcií,

—	možnosť zabezpečiť súlad medzi programom, akčným plánom pre logistiku a TEN-T prijatím príslušných opatrení s cieľom koordinovať prideľovanie finančných prostriedkov Spoločenstva, najmä na námorné diaľnice,

—	možnosť uznať oprávnenosť výdavkov vzniknutých v tretej krajine, ak je akcia vykonávaná podnikmi z členského štátu,

—	potreba zohľadniť osobitné vlastnosti sektoru vnútrozemskej vodnej dopravy a malých a stredných podnikov pôsobiacich v tomto sektore, napríklad prostredníctvom programu určeného pre sektor vnútrozemskej vodnej dopravy,

—	možnosť rozšírenia programu na susedné krajiny a

—	možnosť ďalšieho prispôsobenia programu ostrovným a súostrovným členským štátom.

8.	článok 15 sa nahrádza takto: „Článok 15 Zrušovacie ustanovenie Nariadenie (ES) č. 1382/2003 sa týmto zrušuje s účinnosťou od 14. decembra 2006. Zmluvy týkajúce sa akcií v rámci nariadenia (ES) č. 1382/2003 sa ním naďalej riadia až do ich prevádzkového a finančného ukončenia.“;

9.	príloha I k nariadeniu (ES) č. 1692/2006 sa nahrádza textom v prílohe k tomuto nariadeniu;

10.	príloha II k nariadeniu (ES) č. 1692/2006 sa vypúšťa.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. septembra 2009

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predsedníčka

C. MALMSTRÖM

(1) Stanovisko z 24. marca 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. júla 2009.

(3) Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 1.

(5) Ú. v. ES L 228, 9.9.1996, s. 1.“;

(6) Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 1.“;

PRÍLOHA

„PRÍLOHA

Podmienky financovania a požiadavky v súlade s článkom 5 ods. 2

Druh akcie

A.	Katalyzátorová článok 5 ods. 1 písm. a)

B.	Námorné diaľnice článok 5 ods. 1 písm. b)

C.	Presun na iné druhy dopravy článok 5 ods. 1 písm. c)

D.	Zamedzenie dopravy článok 5 ods. 1 písm. d)

E.	Spoločné vzdelávanie článok 5 ods. 1 písm. e)

1.	Podmienky financovania

a)	katalyzátorová akcia dosiahne svoje ciele v období maximálne 60 mesiacov a zostane životaschopná aj po uplynutí tohto obdobia na základe prognózy realistického obchodného plánu;

a)	akcia námorných diaľnic dosiahne svoje ciele v období maximálne 60 mesiacov a zostane životaschopná aj po uplynutí tohto obdobia na základe prognózy realistického obchodného plánu;

a)	akcia zameraná na presun na iné druhy dopravy dosiahne svoje ciele v období maximálne 36 mesiacov a zostane životaschopná aj po uplynutí tohto obdobia na základe prognózy realistického obchodného plánu;

a)	akcia na zamedzenie dopravy dosiahne svoje ciele v období maximálne 60 mesiacov a zostane životaschopná aj po uplynutí tohto obdobia na základe prognózy realistického obchodného plánu;

spoločná vzdelávacia akcia bude viesť k zlepšeniu obchodných služieb na trhu najmä podporovaním a/alebo uľahčovaním zamedzenia cestnej dopravy alebo presunu dopravy z ciest na krátku námornú plavbu, železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu, zlepšovaním spolupráce a výmenou know-how; potrvá maximálne 24 mesiacov;

b)	katalyzátorová akcia je inovačná na európskej úrovni, pokiaľ ide o logistiku, technológiu, metódy, vybavenie, produkty, infraštruktúru alebo poskytované služby;

akcia námorných diaľnic je inovačná na európskej úrovni, pokiaľ ide o logistiku, technológiu, metódy, vybavenie, produkty, infraštruktúru alebo poskytované služby; do úvahy sa berie aj vysoká kvalita služieb, zjednodušené postupy a prehliadky, plnenie bezpečnosti a bezpečnostných noriem, dobrý prístup do prístavov, účinné regionálne spojenia a flexibilné a účinné prístavné služby;

b)	akcia zameraná na presun na iné druhy dopravy nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, najmä medzi alternatívnymi druhmi dopravy k cestnej doprave samotnej, ani v rámci žiadneho z druhov, v rozpore so spoločnými záujmami;

b)	akcia na zamedzenie dopravy je inovačná na európskej úrovni, pokiaľ ide o integráciu logistiky výroby do logistiky dopravy;

b)	spoločná vzdelávacia akcia je inovačná na európskej úrovni;

c)	od katalyzátorovej akcie sa očakáva, že povedie k skutočnému, merateľnému a udržateľnému presunu dopravy z ciest na krátku námornú plavbu, železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu;

akcia námorných diaľnic je zameraná na stimulovanie veľkoobjemových, často používaných intermodálnych služieb pre nákladnú dopravu pomocou krátkej námornej plavby vrátane kombinácie krátkej námornej plavby s inými druhmi dopravy, pri ktorých sú cestné úseky v dopravnej sieti čo možno najkratšie; pokiaľ je to možné, akcia by mala zahŕňať služby integrovanej nákladnej dopravy do vnútrozemia železničnou a/alebo vnútrozemskou vodnou dopravou;

c)	akcia zameraná na presun na iné druhy dopravy navrhuje realistický plán s uvedením špecifických etáp, pomocou ktorého sa snaží dosiahnuť svoje ciele;

akcia na zamedzenie dopravy sa zameriava na stimulovanie vyššej účinnosti v medzinárodnej nákladnej doprave na európskych trhoch bez zamedzovania hospodárskeho rastu zameriavaním sa na modifikáciu výrobných a/alebo distribučných procesov, čím sa dosahujú vyššie koeficienty zaťaženia, menej prázdnych jázd, zníženie tokov odpadov, zníženie objemu a/alebo hmotnosti alebo akéhokoľvek iného vplyvu vedúceho k významnému zníženiu nákladnej cestnej dopravy, pričom nedôjde k nepriaznivému ovplyvneniu celkovej výrobnej kapacity alebo pracovnej sily;

c)	spoločná vzdelávacia akcia nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, najmä medzi alternatívnymi druhmi dopravy k cestnej doprave samotnej, ani v rámci žiadneho z druhov, v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločnými záujmami;

d)	katalyzátorová akcia navrhuje realistický plán s uvedením špecifických etáp, pomocou ktorého sa bude snažiť dosiahnuť svoje ciele a identifikuje potrebu pomoci Komisie pri riadení;

d)	od akcie námorných diaľnic sa očakáva, že povedie k skutočnému, merateľnému a udržateľnému presunu na iné druhy dopravy, ktorý je vyšší, ako je predpovedané tempo rastu nákladnej dopravy na cestných trasách, z ciest na krátku námornú plavbu, vnútrozemskú vodnú dopravu a/alebo železničnú dopravu;

d)	ak si akcia presuny na iné druhy dopravy vyžaduje spoliehanie sa na služby poskytované tretími stranami dohody o dotácii, žiadateľ predloží dôkaz o transparentnom, objektívnom a nediskriminačnom postupe pri výbere príslušných služieb.

d)	spoločná vzdelávacia akcia navrhuje realistický plán s uvedením špecifických etáp, pomocou ktorého sa snaží dosiahnuť svoje ciele a identifikuje potrebu pomoci Komisie pri riadení.

e)	katalyzátorová akcia nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, najmä medzi druhmi dopravy alternatívnymi k cestnej doprave samotnej, ani v rámci žiadneho z druhov, v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločnými záujmami;

e)	akcia námorných diaľnic navrhuje realistický plán s uvedením špecifických etáp, pomocou ktorého sa snaží dosiahnuť svoje ciele a identifikuje potrebu pomoci Komisie pri riadení;

d)	akcia na zamedzenie dopravy navrhuje realistický plán s uvedením špecifických etáp, pomocou ktorého sa snaží dosiahnuť svoje ciele a identifikuje potrebu pomoci Komisie pri riadení;

f)	ak si akcia vyžaduje použitie služieb poskytovaných tretími stranami dohody o dotácii, žiadateľ predloží dôkaz o transparentnom, objektívnom a nediskriminačnom postupe pri výbere príslušných služieb.

f)	akcia námorných diaľnic nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, najmä medzi druhmi dopravy alternatívnymi k cestnej doprave samotnej, ani v rámci žiadneho z druhov, v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločnými záujmami;

e)	akcia na zamedzenie dopravy nesmie viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, najmä v súvislosti s druhmi dopravy alternatívnymi k cestnej doprave, v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločnými záujmami;

g)	ak si akcia námorných diaľnic vyžaduje použitie služieb poskytovaných tretími stranami dohody o dotácii, žiadateľ predloží dôkaz o transparentnom, objektívnom a nediskriminačnom postupe pri výbere príslušných služieb.

f)	ak si akcia na zamedzenie dopravy vyžaduje spoliehanie sa na služby poskytované tretími stranami dohody o dotácii, žiadateľ predloží dôkaz o transparentnom, objektívnom a nediskriminačnom postupe pri výbere príslušných služieb.

2.	Intenzita a rozsah financovania

finančná pomoc Spoločenstva na katalyzátorové akcie je limitovaná maximálne na 35 % celkových výdavkov potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov akcie a vzniknutých v dôsledku akcie. Takéto výdavky sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva v rozsahu, v akom sa priamo týkajú realizácie akcie. Oprávnené náklady týkajúce sa doplnkovej infraštruktúry nesmú byť vyššie ako 20 % celkových oprávnených nákladov na akciu.

finančná pomoc Spoločenstva na akcie námorných diaľnic je limitovaná maximálne na 35 % celkových výdavkov potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov akcie a vzniknutých v dôsledku akcie. Takéto výdavky sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva v rozsahu, v akom sa priamo týkajú realizácie akcie. Oprávnené náklady týkajúce sa doplnkovej infraštruktúry nesmú byť vyššie ako 20 % celkových oprávnených nákladov na akciu.

finančná pomoc Spoločenstva na akcie zamerané na presun na iné druhy dopravy je limitovaná maximálne na 35 % celkových výdavkov potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov akcie a vzniknutých v dôsledku akcie. Takéto výdavky sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva v rozsahu, v akom sa priamo týkajú realizácie akcie. Oprávnené náklady týkajúce sa doplnkovej infraštruktúry nesmú byť vyššie ako 20 % celkových oprávnených nákladov na akciu.

finančná pomoc Spoločenstva na akcie na zamedzenie dopravy je limitovaná maximálne na 35 % celkových výdavkov potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov akcie a vzniknutých v dôsledku akcie. Takéto výdavky sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva v rozsahu, v akom sa priamo týkajú realizácie akcie. Oprávnené náklady týkajúce sa doplnkovej infraštruktúry nesmú byť vyššie ako 20 % celkových oprávnených nákladov na akciu.

finančná pomoc Spoločenstva na spoločné vzdelávacie akcie je limitovaná maximálne na 50 % celkových výdavkov potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov akcie a vzniknutých v dôsledku akcie. Takéto výdavky sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva v rozsahu, v akom sa priamo týkajú realizácie akcie.

Výdavky vzniknuté k dátumu alebo po dátume predloženia žiadosti na základe výberového konania sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva za predpokladu, že bude vydané definitívne schválenie financovania Spoločenstvom. Príspevok na náklady na hnuteľný majetok závisí od povinnosti využívať takéto aktíva počas trvania pomoci, v zásade na účely akcie podľa definície v dohode o dotácii;

b)	finančná pomoc Spoločenstva na akcie na zamedzenie dopravy sa nesmie použiť na podporu podnikateľských alebo výrobných aktivít, ktoré priamo nesúvisia s dopravou alebo distribúciou;

finančná pomoc Spoločenstva stanovená Komisiou na základe tonokilometrov presunutých z ciest na krátku námornú plavbu, železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu sa na začiatok stanovuje na 2 EUR na každý presun 500 tonokilometrov cestnej nákladnej dopravy. Táto orientačná suma môže byť upravená najmä v súlade s kvalitou akcie alebo v súlade so skutočným dosiahnutým environmentálnym prínosom;

c)	finančná pomoc Spoločenstva sa na začiatok stanovuje na 2 EUR na každé zamedzenie 500 tonokilometrov alebo 25 vozokilometrov cestnej nákladnej dopravy. Táto orientačná suma môže byť upravená najmä v súlade s kvalitou akcie alebo v súlade so skutočným dosiahnutým environmentálnym prínosom;

c)	v súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2 Komisia môže z času na čas podľa potreby znovu preveriť vývoj týkajúci sa položiek, na ktorých je tento výpočet založený, a v prípade potreby príslušne upraviť výšku finančnej pomoci Spoločenstva.

c)	v súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2 Komisia môže z času na čas podľa potreby znovu preveriť vývoj týkajúci sa položiek, na ktorých je tento výpočet založený, a v prípade potreby príslušne upraviť výšku finančnej pomoci Spoločenstva.

c)	v súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2 Komisia môže z času na čas podľa potreby znovu preveriť vývoj týkajúci sa položiek, na ktorých je tento výpočet založený, a v prípade potreby príslušne upraviť výšku finančnej pomoci Spoločenstva.

d)	v súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2 Komisia môže z času na čas podľa potreby znovu preveriť vývoj týkajúci sa položiek, na ktorých je tento výpočet založený, a v prípade potreby príslušne upraviť výšku finančnej pomoci Spoločenstva.

3.	Forma a obdobie trvania dohody o dotácii

Finančná pomoc Spoločenstva na katalyzátorové akcie sa poskytuje na základe dohôd o dotácii s príslušnými ustanoveniami o riadení a monitorovaní. Obdobie trvania týchto dohôd je spravidla maximálne 62 mesiacov a minimálne 36 mesiacov. V prípade výnimočného oneskorenia vykonávania, napríklad z dôvodu výnimočného hospodárskeho poklesu, riadne odôvodneného príjemcom, sa môže povoliť výnimočné predĺženie obdobia trvania o 6 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie námorných diaľnic sa poskytuje na základe dohôd o dotácii s príslušnými ustanoveniami o riadení a monitorovaní. Obdobie trvania týchto dohôd je spravidla maximálne 62 mesiacov a minimálne 36 mesiacov. V prípade výnimočného oneskorenia vykonávania, napríklad z dôvodu výnimočného hospodárskeho poklesu, riadne odôvodneného príjemcom, sa môže povoliť výnimočné predĺženie obdobia trvania o 6 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie zamerané na presun na iné druhy dopravy sa poskytuje na základe dohôd o dotácii. Maximálne trvanie takýchto dohôd je spravidla 38 mesiacov. V prípade výnimočného oneskorenia vykonávania, napríklad z dôvodu výnimočného hospodárskeho poklesu, riadne odôvodneného príjemcom, sa môže povoliť výnimočné predĺženie obdobia trvania o 6 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie na zamedzenie dopravy sa poskytuje na základe dohôd o dotácii s príslušnými ustanoveniami o riadení a monitorovaní. Obdobie trvania týchto dohôd je spravidla maximálne 62 mesiacov a minimálne 36 mesiacov. V prípade výnimočného oneskorenia vykonávania, napríklad z dôvodu výnimočného hospodárskeho poklesu, riadne odôvodneného príjemcom, sa môže povoliť výnimočné predĺženie obdobia trvania o 6 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva na spoločné vzdelávacie akcie sa poskytuje na základe dohôd o dotácii s príslušnými ustanoveniami o riadení a monitorovaní. Maximálne trvanie takýchto dohôd je spravidla 26 mesiacov, pričom sa môže predĺžiť na žiadosť príjemcu v rámci pôvodného rozpočtu o ďalších 26 mesiacov v prípade, ak sa počas prvých 12 mesiacov uplatňovania dosiahnu pozitívne výsledky.

Finančná pomoc Spoločenstva sa nepredlžuje nad rámec stanoveného maximálneho obdobia 62 mesiacov, alebo 68 mesiacov vo výnimočných prípadoch.

Finančná pomoc Spoločenstva sa nepredlžuje nad rámec stanoveného maximálneho obdobia 38 mesiacov, alebo 44 mesiacov vo výnimočných prípadoch.

Finančná pomoc Spoločenstva sa nepredlžuje nad rámec stanoveného maximálneho obdobia 62 mesiacov, alebo 68 mesiacov vo výnimočných prípadoch.

Finančná pomoc Spoločenstva sa nepredlžuje nad rámec stanoveného maximálneho obdobia 52 mesiacov.

4.	Hraničná zmluvná hodnota

Minimálna orientačná hraničná hodnota dotácie na jednu katalyzátorovú akciu je 30 miliónov tonokilometrov alebo ich volumetrický ekvivalent presunu na iné druhy dopravy alebo zamedzenia dopravy ročne, pričom sa táto hodnota má uplatňovať počas celého obdobia platnosti dohody o dotácii.

Minimálna orientačná hraničná hodnota dotácie na jednu akciu námorných diaľnic je 200 miliónov tonokilometrov alebo ich volumetrický ekvivalent presunu na iné druhy dopravy ročne, pričom sa táto hodnota má uplatňovať počas celého obdobia platnosti dohody o dotácii.

Minimálna orientačná hraničná hodnota dotácie na jednu akciu zameranú na presun na iné druhy dopravy je 60 miliónov tonokilometrov alebo ich volumetrický ekvivalent presunu na iné druhy dopravy ročne, pričom sa táto hodnota má uplatňovať počas celého obdobia platnosti dohody o dotácii. V prípade akcií zameraných na presun na iné druhy dopravy, cieľom ktorých je realizácia presunu dopravy na vnútrozemskú vodnú dopravu, sa bude uplatňovať osobitná hraničná hodnota 13 miliónov tonokilometrov alebo ich volumetrický ekvivalent presunu na iné druhy dopravy ročne, pričom sa táto hodnota má uplatňovať počas celého obdobia platnosti dohody o dotácii.

Minimálna orientačná hraničná hodnota dotácie na jednu akciu zameranú na zamedzovanie dopravy je 80 miliónov tonokilometrov alebo 4 milióny vozokilometrov zamedzenej cestnej nákladnej dopravy ročne, pričom sa táto hodnota má uplatňovať počas celého obdobia platnosti dohody o dotácii.

Minimálna orientačná hraničná hodnota dotácie na jednu spoločnú vzdelávaciu akciu je 250 000 EUR.

Šírenie

Výsledky a metódy katalyzátorových akcií sa rozširujú a podporuje sa výmena najlepšej praxe podľa plánu šírenia s cieľom pomôcť dosiahnuť hlavné ciele tohto nariadenia.

Výsledky a metódy akcií námorných diaľnic sa rozširujú a podporuje sa výmena najlepšej praxe podľa plánu šírenia s cieľom pomôcť dosiahnuť hlavné ciele tohto nariadenia.

Nepredpokladá sa špecifické rozširovanie činností pre akcie zamerané na presun na iné druhy dopravy.

Výsledky a metódy akcií na zamedzenie dopravy sa rozširujú a podporuje sa výmena najlepšej praxe podľa plánu šírenia s cieľom pomôcť dosiahnuť hlavné ciele tohto nariadenia.

Výsledky a metódy spoločných vzdelávacích akcií sa rozširujú a podporuje sa výmena najlepšej praxe podľa plánu šírenia s cieľom pomôcť dosiahnuť hlavné ciele tohto nariadenia.“

9.10.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 266/11

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 924/2009

zo 16. septembra 2009

o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (2),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Pre riadne fungovanie vnútorného trhu a na uľahčenie cezhraničného obchodu v rámci Spoločenstva je nevyhnutné, aby poplatky za cezhraničné platby v eurách boli rovnaké ako zodpovedajúce platby v rámci členského štátu. Táto zásada rovnosti poplatkov sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2560/2001 z 19. decembra 2001 o cezhraničných platbách v eurách (4), ktoré sa uplatňuje na cezhraničné platby v eurách a vo švédskych korunách do výšky 50 000 EUR alebo ekvivalentnej sumy.

(2)

Správa Komisie z 11. februára 2008 o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2560/2001 o cezhraničných platbách v eurách potvrdila, že uplatňovaním uvedeného nariadenia sa účinne znížili poplatky za cezhraničné platobné transakcie v eurách na úroveň vnútroštátnych poplatkov a že nariadenie motivovalo európske platobné odvetvie na vynaloženie úsilia potrebného na vybudovanie platobnej infraštruktúry na úrovni celého Spoločenstva.

(3)

V správe Komisie sa preskúmali praktické problémy, ktoré sa vyskytli v súvislosti s vykonávaním nariadenia (ES) č. 2560/2001. Na vyriešenie problémov, ktoré sa zistili počas tohto preskúmania, sa navrhli viaceré zmeny a doplnenia nariadenia. Tieto problémy sa týkajú narušenia vnútorného trhu s platbami, ktoré je spôsobené rozdielnymi povinnosťami v oblasti štatistického vykazovania, ťažkosťami s vykonávaním nariadenia (ES) č. 2560/2001 vzhľadom na to, že nie sú určené príslušné vnútroštátne orgány, absenciou orgánov na mimosúdne riešenie sporov súvisiacich s uvedeným nariadením a skutočnosťou, že sa uvedené nariadenie nevzťahuje na inkasá.

(4)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (5) sa stanovuje moderný právny základ vytvorenia vnútorného trhu s platbami v rámci celého Spoločenstva. Na účely zabezpečenia právneho súladu medzi obidvoma právnymi aktmi je vhodné zmeniť a doplniť príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 2560/2001, a to najmä vymedzenia pojmov.

(5)

Nariadenie (ES) č. 2560/2001 sa vzťahuje na cezhraničné prevody a cezhraničné elektronické platobné transakcie. V súlade s cieľom smernice 2007/64/ES, ktorým je umožniť vykonávanie cezhraničných inkás, sa odporúča rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 2560/2001. Ešte vždy sa neodporúča uplatňovať zásadu rovnosti poplatkov, pokiaľ ide o platobné nástroje, ktoré sú hlavne alebo výhradne papierové, ako sú napríklad šeky, keďže pre svoju povahu sa nemôžu spracúvať tak efektívne ako elektronické platby.

(6)

Zásada rovnosti poplatkov by mala platiť pre platby začaté alebo ukončené v papierovej podobe alebo v hotovosti, ktoré sa v priebehu platobného reťazca spracúvajú elektronicky, s výnimkou šekov, ako aj pre všetky poplatky, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s platobnou transakciou, vrátane poplatkov spojených so zmluvou, s výnimkou poplatkov za menovú konverziu. Nepriame poplatky zahŕňajú poplatky za zadanie trvalého platobného príkazu alebo poplatky za používanie platobnej, debetnej alebo kreditnej platobnej karty, ktoré by mali byť rovnaké pre vnútroštátne a cezhraničné platobné transakcie v rámci Spoločenstva.

(7)

Aby sa predchádzalo roztrieštenosti platobných trhov, je vhodné uplatňovať zásadu rovnosti poplatkov. Na tento účel by sa pre každú kategóriu cezhraničných platobných transakcií mala určiť vnútroštátna platba, ktorá má rovnaké alebo veľmi podobné znaky ako cezhraničná platba. Na určenie vnútroštátnej platby, ktorá zodpovedá cezhraničnej platbe, by malo byť možné použiť napríklad tieto kritériá: spôsob zadania pokynu, vykonania a ukončenia platby, miera automatizácie, zabezpečenie platby, postavenie klienta a vzťah k poskytovateľovi platobných služieb alebo použitý platobný nástroj, ako je vymedzený v článku 4 ods. 23 smernice 2007/64/ES. Tieto kritériá by sa nemali považovať za vyčerpávajúce.

(8)	Príslušné orgány by mali, ak to považujú za potrebné, vydávať usmernenia na určenie zodpovedajúcich platieb. Komisia, ktorej podľa potreby pomáha Výbor pre platby, by mala príslušným orgánom poskytnúť vhodné usmernenia a mala by im pomáhať.

(9)

Je dôležité, aby sa poskytovateľom platobných služieb uľahčilo vykonávanie cezhraničných platieb. Vzhľadom na to by sa mala podporiť štandardizácia týkajúca sa najmä používania medzinárodného čísla bankového účtu (IBAN) a identifikačného kódu banky (BIC). Preto je vhodné, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali používateľom platobných služieb IBAN a BIC na dotknutý účet.

(10)

Rozdielne povinnosti týkajúce sa štatistického vykazovania údajov o platobnej bilancii, ktoré sa uplatňujú výhradne na cezhraničné platobné transakcie, bránia rozvoju integrovaného trhu platieb najmä v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Odporúča sa, aby sa v kontexte oblasti SEPA do 31. októbra 2011 opätovne posúdilo, či by nebolo vhodné zrušiť tieto vykazovacie povinnosti založené na bankovom zúčtovaní. S cieľom zaručiť nepretržité, včasné a účinné poskytovanie štatistiky o platobnej bilancii je tiež žiaduce zabezpečiť, aby sa naďalej mohli zhromažďovať ľahko dostupné údaje o platbách, ako sú napríklad IBAN, BIC a suma transakcie alebo základné súhrnné údaje o platbách v prípade rôznych platobných nástrojov, ak proces zhromažďovania údajov nenarušuje automatizované spracovanie platieb a ak by sa mohol plne automatizovať. Toto nariadenie sa nedotýka vykazovacích povinností na iné politické účely, ako je napríklad predchádzanie praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo na daňové účely.

(11)

V súčasnosti sa pre existujúce vnútroštátne systémy inkasa používajú rôzne obchodné modely. Na uľahčenie zavedenia systému inkasa v rámci SEPA je potrebné zriadiť spoločný obchodný model a poskytnúť väčšiu právnu jednoznačnosť multilaterálnych výmenných poplatkov. Pre cezhraničné inkasá by to bolo možné dosiahnuť tak, že počas prechodného obdobia sa výnimočne stanoví maximálna výška multilaterálneho výmenného poplatku za transakciu. Strany multilaterálnej dohody by však mali mať možnosť určiť nižšiu sumu alebo sa dohodnúť na nulovom multilaterálnom výmennom poplatku. Pre vnútroštátne inkasá v rámci SEPA by sa mohol použiť rovnaký vnútroštátny výmenný poplatok alebo iná dohodnutá medzibanková odmena medzi poskytovateľmi platobných služieb príjemcu a platiteľa, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Keby počas prechodného obdobia došlo k zníženiu alebo zrušeniu takéhoto vnútroštátneho multilaterálneho výmenného poplatku alebo inej dohodnutej medzibankovej odmeny, napríklad v dôsledku uplatnenia právnych predpisov o hospodárskej súťaži, mali by pre vnútroštátne inkasá v rámci SEPA počas tohto obdobia platiť revidované opatrenia. Ak je však inkaso predmetom dvojstrannej dohody, mali by mať prednosť podmienky takejto dvojstrannej dohody pred akýmkoľvek multilaterálnym výmenným poplatkom alebo inou dohodnutou medzibankovou odmenou. Odvetvie môže využiť právnu istotu poskytovanú počas prechodného obdobia na vypracovanie a odsúhlasenie spoločného, dlhodobého obchodného modelu na uskutočňovanie inkasa v rámci SEPA. Na konci prechodného obdobia by v súlade s právom hospodárskej súťaže ES a s regulačným rámcom Spoločenstva malo byť k dispozícii dlhodobé riešenie pre obchodný model inkasa v rámci SEPA. V rámci trvalého dialógu s odvetvím bankovníctva a na základe príspevkov príslušných účastníkov trhu sa Komisia čo najrýchlejšie pokúsi poskytnúť pomoc v súvislosti s objektívnymi a merateľnými kritériami na zosúladenie takýchto multilaterálnych medzibankových odmien, ktoré by mohli obsahovať multilaterálny výmenný poplatok, s právom hospodárskej súťaže ES a s regulačným rámcom Spoločenstva.

(12)

Aby sa inkaso mohlo uskutočniť, musí byť dosiahnuteľný účet platiteľa. Preto je dôležité na podporu úspešného začatia uskutočňovania inkás v rámci SEPA, aby boli dosiahnuteľné účty všetkých platiteľov, u ktorých je to tak aj v prípade existujúcich vnútroštátnych inkás uskutočňovaných v eurách, inak platiteľ a príjemca nebudú môcť požívať výhody platby prostredníctvom cezhraničného inkasa. Ak účet platiteľa nie je dosiahnuteľný v rámci systému inkasa SEPA, platiteľ (dlžník) a príjemca (veriteľ) nebudú môcť požívať výhody nových dostupných možností v oblasti platby inkasa. Toto je obzvlášť dôležité, ak príjemca predkladá pokyn na inkaso hromadným príkazom, napríklad mesačné alebo štvrťročné platby za elektrinu alebo iné účty za služby, a nie ako jednotlivé inkaso od každého zákazníka. Ak veritelia nie sú schopní dosiahnuť všetkých svojich dlžníkov v rámci jednej transakcie, bude potrebný dodatočný manuálny zásah, čo pravdepodobne povedie k zvýšeniu nákladov. To znamená, že v prípade, že dosiahnuteľnosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa nie je povinná, účinnosť výberu inkasa nebude možné plne zvýšiť a hospodárska súťaž na celoeurópskej úrovni bude naďalej obmedzená. Vzhľadom na osobitné črty inkasa medzi podnikmi by sa to však malo uplatňovať len na základný systém inkasa v rámci SEPA, a nie na systém inkasa v rámci SEPA uplatňovaný medzi podnikmi. Povinná dosiahnuteľnosť zahŕňa právo poskytovateľa platobných služieb nevykonať inkaso v súlade so systémom inkasa, pokiaľ ide napríklad o neprijatie, odmietnutie alebo vrátenie transakcií. Okrem toho by sa povinná dosiahnuteľnosť nemala vzťahovať na poskytovateľov platobných služieb, ktorým bolo povolené poskytovať a vykonávať inkaso, ktorí však takéto činnosti obchodne nevykonávajú.

(13)

Vzhľadom na technické požiadavky potrebné pre dosiahnuteľnosť je ďalej dôležité, aby poskytovateľ platobných služieb platiteľa mal dostatok času na prípravu splnenia povinnosti dosiahnuteľnosti. Poskytovatelia platobných služieb by preto mali mať možnosť využiť prechodné obdobie v dĺžke najviac jedného roka od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia, aby splnili túto povinnosť. Keďže poskytovatelia platobných služieb z členských štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny, budú musieť vykonať viac prípravných prác, mal by sa takýmto poskytovateľom umožniť odklad uplatňovania povinnosti dosiahnuteľnosti najviac o päť rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia. Od poskytovateľov platobných služieb nachádzajúcich sa v členských štátoch, ktoré zaviedli euro ako svoju menu do štyroch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia, by sa však malo požadovať, aby splnili povinnosť dosiahnuteľnosti do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný členský štát stal členom eurozóny.

(14)	Príslušné orgány by mali mať právomoc na účinné plnenie svojich monitorovacích povinností a prijímanie všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia poskytovateľmi platobných služieb.

(15)

S cieľom zabezpečiť možnosť nápravy v prípadoch nesprávneho uplatňovania tohto nariadenia by členské štáty mali zaviesť vhodné a účinné postupy sťažností a nápravy na riešenie akýchkoľvek sporov medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb. Je tiež dôležité, aby sa ustanovili príslušné orgány a orgány na rozhodovanie o sťažnostiach a mimosúdnu nápravu buď poverením existujúcich orgánov tam, kde je to vhodné, alebo zriadením nových orgánov.

(16)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby príslušné orgány a orgány na rozhodovanie o sťažnostiach a mimosúdnu nápravu v rámci Spoločenstva aktívne spolupracovali na hladkom a včasnom riešení cezhraničných sporov podľa tohto nariadenia. Takáto spolupráca by mohla mať podobu výmeny informácií týkajúcich sa práva alebo právnej praxe v ich jurisdikcii alebo v prípade potreby prenesenia alebo prevzatia postupov na podávanie sťažností a nápravu.

(17)	Je potrebné, aby členské štáty pre prípad nedodržania súladu s týmto nariadením stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(18)

Rozšírenie uplatňovania tohto nariadenia na iné meny ako euro by malo jasné výhody obzvlášť z hľadiska počtu platieb, na ktoré by sa vzťahovalo. Preto by sa mal stanoviť postup oznamovania, aby sa členským štátom, ktoré nepoužívajú euro ako svoju menu, umožnilo rozšíriť uplatňovanie tohto nariadenia na cezhraničné platby uskutočňované v ich národnej mene. Malo by sa však zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré už tento postup oznamovania dodržiavajú, nemuseli predkladať nové oznámenia.

(19)

Je žiaduce, aby Komisia predložila správu o vhodnosti odstránenia vnútroštátnych vykazovacích povinností súvisiacich s bankovým zúčtovaním. Takisto je potrebné, aby Komisia predložila správu o uplatňovaní tohto nariadenia, v ktorej zhodnotí najmä používanie IBAN a BIC na uľahčenie platieb vnútri Spoločenstva, ako aj vývoj trhu, pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení o inkase. V súvislosti s rozvojom SEPA je taktiež žiaduce, aby sa v tejto správe posúdila vhodnosť stropu vo výške 50 000 EUR, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje na zásadu rovnosti poplatkov.

(20)	Z dôvodu právnej istoty a jasnosti by sa nariadenie (ES) č. 2560/2001 malo zrušiť.

(21)

S cieľom zabezpečiť právnu súdržnosť medzi týmto nariadením a smernicou 2007/64/ES, najmä pokiaľ ide o transparentnosť podmienok a informačných požiadaviek v prípade platobných služieb a pokiaľ ide o práva a povinnosti v súvislosti s poskytovaním a používaním platobných služieb, je vhodné, aby sa toto nariadenie uplatňovalo od 1. novembra 2009. Je vhodné umožniť členským štátom, aby opatrenia zavádzajúce sankcie za porušenie tohto nariadenia prijali do 1. júna 2010.

(22)

Keďže ciele tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre cezhraničné platby v rámci Spoločenstva s cieľom zabezpečiť rovnaké poplatky za cezhraničné platby v rámci Spoločenstva ako za platby v tej istej mene v rámci členského štátu.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje na cezhraničné platby v súlade s ustanoveniami smernice 2007/64/ES v eurách alebo v národných menách členských štátov, ktoré oznámili rozhodnutie rozšíriť uplatňovanie tohto nariadenia na svoju národnú menu v súlade s článkom 14.

3. Toto nariadenie sa neuplatňuje na platby uskutočnené poskytovateľmi platobných služieb na ich vlastný účet alebo na účet ostatných poskytovateľov platobných služieb.

4. V článkoch 6, 7 a 8 sa stanovujú pravidlá pre inkaso v eurách medzi poskytovateľmi platobných služieb príjemcu a platiteľa.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„cezhraničná platba“ je elektronicky spracovaná platobná transakcia vykonávaná na podnet platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu, pri ktorej sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu nachádzajú v rôznych členských štátoch;

2.	„vnútroštátna platba“ je elektronicky spracovaná platobná transakcia vykonávaná na podnet platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu, pri ktorej sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu nachádzajú v tom istom členskom štáte;

3.	„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá disponuje platobným účtom a ktorá povoľuje platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že taký účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá zadáva platobný príkaz;

4.	„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

„poskytovateľ platobných služieb“ je každá z kategórií právnických osôb uvedených v článku 1 ods. 1 smernice 2007/64/ES a fyzická alebo právnická osoba uvedená v článku 26 uvedenej smernice s výnimkou inštitúcií uvedených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (6), ktorým členský štát udelil výnimku v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2007/64/ES;

6.	„používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva platobné služby ako platiteľ alebo príjemca, alebo ako platiteľ aj príjemca;

7.	„platobná transakcia“ je úkon vkladu, prevodu alebo výberu finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;

8.	„platobný príkaz“ je každý pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

9.	„poplatok“ je každý poplatok, ktorý poskytovateľ platobných služieb účtuje používateľovi platobných služieb a ktorý priamo alebo nepriamo súvisí s platobnou transakciou;

10.

„finančné prostriedky“ sú bankovky a mince, prostriedky prevádzané v bezhotovostnej podobe a elektronické peniaze vymedzené v článku 1 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (7);

11.	„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá koná na iné účely ako účely, ktoré súvisia s jej obchodnou činnosťou, podnikaním alebo povolaním;

12.	„mikropodnik“ je podnik, ktorý v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní platobných služieb je podnikom v zmysle definície v článku 1 a článku 2 ods. 1 a 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov (8);

13.	„výmenný poplatok“ je poplatok medzi poskytovateľmi platobných služieb platiteľa a príjemcu za každé inkaso;

14.	„inkaso“ je platobná služba, pri ktorej sa suma transakcie odpisuje z platobného účtu platiteľa a platobnú transakciu iniciuje príjemca na základe súhlasu platiteľa, ktorý dal príjemcovi, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu alebo platiteľovmu vlastnému poskytovateľovi platobných služieb;

15.	„systém inkasa“ je spoločný súbor pravidiel, postupov a noriem dohodnutých medzi poskytovateľmi platobných služieb na výkon inkasa.

Článok 3

Poplatky za cezhraničné platby a zodpovedajúce vnútroštátne platby

1. Poplatky, ktoré poskytovateľ platobných služieb účtuje používateľovi platobných služieb v súvislosti s cezhraničnými platbami do 50 000 EUR, sú rovnaké ako poplatky, ktoré tento poskytovateľ platobných služieb účtuje tomuto používateľovi platobných služieb za zodpovedajúce vnútroštátne platby v tej istej hodnote a v rovnakej mene.

2. Pri posudzovaní výšky poplatkov za cezhraničnú platbu na účely dodržiavania odseku 1 určí poskytovateľ platobných služieb zodpovedajúcu vnútroštátnu platbu.

Ak to príslušné orgány považujú za nevyhnutné, vydajú usmernenia na určenie zodpovedajúcich vnútroštátnych platieb. V záujme zabezpečenia súladu usmernení pre zodpovedajúce vnútroštátne platby príslušné orgány aktívne spolupracujú v rámci Výboru pre platby zriadeného v súlade s článkom 85 ods. 1 smernice 2007/64/ES.

3. V prípade, že členský štát oznámil rozhodnutie rozšíriť uplatňovanie tohto nariadenia na svoju národnú menu v súlade s článkom 14, vnútroštátna platba v mene tohto členského štátu sa môže považovať za zodpovedajúcu cezhraničnej platbe v eurách.

4. Toto nariadenie sa nevzťahuje na poplatky za menovú konverziu.

Článok 4

Opatrenia na uľahčenie automatizácie platieb

1. Poskytovateľ platobných služieb, ak je to možné, oznámi používateľovi platobných služieb IBAN používateľa platobných služieb a BIC poskytovateľa platobných služieb.

Okrem toho poskytovateľ platobných služieb, ak je to možné, uvedie IBAN používateľa platobných služieb a BIC poskytovateľa platobných služieb na výpisoch z účtu alebo v prílohe k výpisom z účtu.

Poskytovateľ platobných služieb poskytuje užívateľovi platobných služieb informácie podľa tohto odseku bezplatne.

2. Ak je to vhodné so zreteľom na charakter príslušnej platobnej transakcie:

a)	pokiaľ ide o transakcie na podnet platiteľa, platiteľ na požiadanie oznámi poskytovateľovi platobných služieb IBAN príjemcu a BIC poskytovateľa platobných služieb príjemcu;

b)	pokiaľ ide o transakcie na podnet príjemcu, príjemca na požiadanie oznámi poskytovateľovi platobných služieb IBAN platiteľa a BIC poskytovateľa platobných služieb platiteľa.

3. Poskytovateľ platobných služieb môže používateľovi platobných služieb účtovať dodatočné poplatky k poplatkom podľa článku 3 ods. 1, ak tento používateľ dá poskytovateľovi platobných služieb pokyn na vykonanie platobnej transakcie bez uvedenia IBAN a BIC v súlade s odsekom 2 tohto článku. Tieto poplatky sú primerané a zodpovedajú nákladom. Dohodnú sa medzi poskytovateľom platobných služieb a používateľom platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb oznamuje používateľovi platobných služieb výšku dodatočných poplatkov v dostatočnom predstihu pred tým, než je používateľ platobných služieb takouto dohodou viazaný.

4. Ak je to vhodné so zreteľom na charakter príslušnej platobnej transakcie, pri každej fakturácii tovaru a služieb v Spoločenstve dodávateľ tovaru a služieb, ktorý prijíma platby, ktoré sa spravujú týmto nariadením, oznámi svojim zákazníkom svoje IBAN a BIC svojho poskytovateľa platobných služieb.

Článok 5

Vykazovacia povinnosť na účely platobnej bilancie

1. Členské štáty s účinnosťou od 1. januára 2010 odstránia vnútroštátne vykazovacie povinnosti založené na bankovom zúčtovaní, uložené poskytovateľom platobných služieb na účely štatistiky platobnej bilancie, ktoré sa týkajú platobných transakcií ich zákazníkov do 50 000 EUR.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, členské štáty môžu pokračovať v zbere súhrnných údajov alebo iných relevantných, ľahko dostupných informácií, ak takýto zber nemá vplyv na spracovanie platieb a poskytovatelia platobných služieb ho môžu plne automatizovať.

Článok 6

Výmenný poplatok za cezhraničné inkasá

Ak neexistuje dvojstranná dohoda medzi poskytovateľmi platobných služieb príjemcu a platiteľa, uplatňuje sa na každé cezhraničné inkaso vykonané pred 1. novembrom 2012 multilaterálny výmenný poplatok 0,088 EUR, ktorý poskytovateľ platobných služieb príjemcu vyplatí poskytovateľovi platobných služieb platiteľa, pokiaľ sa príslušní poskytovatelia platobných služieb nedohodli na nižšom multilaterálnom výmennom poplatku.

Článok 7

Výmenný poplatok za vnútroštátne inkasá

1. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, ak sa medzi poskytovateľmi platobných služieb príjemcu a platiteľa na vnútroštátne inkaso vykonané pred 1. novembrom 2009 uplatňuje multilaterálny výmenný poplatok alebo iná dohodnutá odmena, uplatňuje sa takýto multilaterálny výmenný poplatok alebo iná dohodnutá odmena na každé vnútroštátne inkaso vykonané pred 1. novembrom 2012.

2. Ak sa pred 1. novembrom 2012 takýto multilaterálny výmenný poplatok alebo iná dohodnutá odmena zníži alebo zruší, takéto zníženie alebo zrušenie sa uplatňuje na každé vnútroštátne inkaso vykonané pred uvedeným dňom.

3. Ak pre vnútroštátne inkaso existuje medzi poskytovateľmi platobných služieb príjemcu a platiteľa dvojstranná dohoda, odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na vnútroštátne inkaso vykonané pred 1. novembrom 2012.

Článok 8

Dosiahnuteľnosť v prípade inkás

1. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ktorý je dosiahnuteľný pre vnútroštátne inkaso v eurách z platobného účtu tohto platiteľa, je dosiahnuteľný v súlade so systémom inkasa aj pre inkasá v eurách iniciované príjemcom prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb nachádzajúceho sa v ktoromkoľvek členskom štáte.

2. Odsek 1 sa uplatňuje iba na inkasá, ktoré sú pre spotrebiteľa dosiahnuteľné v rámci systému inkasa.

3. Poskytovatelia platobných služieb splnia požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 do 1. novembra 2010.

4. Bez ohľadu na odsek 3 poskytovatelia platobných služieb nachádzajúci sa v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, splnia požiadavky pre inkasá v eurách uvedené v odsekoch 1 a 2 do 1. novembra 2014. Ak však ktorýkoľvek takýto členský štát zavedie euro ako svoju menu pred 1. novembrom 2013, poskytovateľ platobných služieb nachádzajúci sa v tomto členskom štáte splní požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný členský štát stal členom eurozóny.

Článok 9

Príslušné orgány

Členské štáty určia príslušné orgány zodpovedné za zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Členské štáty informujú Komisiu o týchto príslušných orgánoch do 29. apríla 2010. Bezodkladne informujú Komisiu o každej následnej zmene týkajúcej sa týchto orgánov.

Členské štáty môžu poveriť existujúce orgány, aby konali ako príslušné orgány.

Členské štáty požadujú, aby príslušné orgány účinne monitorovali dodržiavanie tohto nariadenia, a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie tohto dodržiavania.

Článok 10

Postupy podávania sťažností pre údajné porušenie tohto nariadenia

1. Členské štáty stanovia postupy, ktoré umožnia používateľom platobných služieb a ostatným zúčastneným stranám podávať sťažnosti príslušným orgánom v súvislosti s údajnými porušeniami tohto nariadenia poskytovateľmi platobných služieb.

Členské štáty môžu na tento účel použiť alebo rozšíriť existujúce postupy.

2. V prípade potreby a bez toho, aby bolo dotknuté právo začať súdne konanie v súlade s vnútroštátnym procesným právom, príslušné orgány musia informovať stranu, ktorá podala sťažnosť, o existencii postupov na mimosúdne podávanie sťažností a nápravu zavedených v súlade s článkom 11.

Článok 11

Postupy na mimosúdne podávanie sťažností a nápravu

1. Členské štáty zavedú primerané a účinné postupy na mimosúdne podávanie sťažností a nápravu s cieľom riešiť spory týkajúce sa práv a povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovateľmi platobných služieb. Na tieto účely členské štáty poveria existujúce orgány tam, kde je to vhodné, alebo zriadia nové orgány.

2. Členské štáty informujú Komisiu o týchto orgánoch do 29. apríla 2010. Bezodkladne informujú Komisiu o každej následnej zmene týkajúcej sa týchto orgánov.

3. Členské štáty môžu stanoviť, že tento článok sa uplatňuje iba na používateľov platobných služieb, ktorí sú spotrebiteľmi alebo mikropodnikmi. V takomto prípade členské štáty príslušne informujú Komisiu.

Článok 12

Cezhraničná spolupráca

Príslušné orgány a orgány zodpovedné za postupy mimosúdneho podávania sťažností a nápravy rôznych členských štátov uvedené v článkoch 9 a 11 aktívne a pohotovo spolupracujú pri riešení cezhraničných sporov. Členské štáty zabezpečia, aby sa takáto spolupráca uskutočňovala.

Článok 13

Sankcie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 17, členské štáty do 1. júna 2010 stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Takéto sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 29. októbra 2010 a bezodkladne informujú Komisiu o každej následnej zmene a doplnení, ktoré ich ovplyvnia.

Článok 14

Uplatňovanie na iné meny ako euro

1. Členský štát, ktorý nepoužíva euro ako svoju menu a ktorý sa rozhodne rozšíriť uplatňovanie tohto nariadenia na svoju národnú menu s výnimkou článkov 6, 7 a 8, to zodpovedajúcim spôsobom oznámi Komisii. Toto oznámenie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Rozšírené uplatňovanie tohto nariadenia nadobudne účinnosť 14 dní po tomto uverejnení.

2. Členský štát, ktorý nepoužíva euro ako svoju menu a ktorý sa rozhodne rozšíriť uplatňovanie článkov 6, 7 alebo 8 alebo akejkoľvek ich kombinácie na svoju národnú menu, o tom informuje Komisiu. Toto oznámenie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Rozšírené uplatňovanie článkov 6, 7 alebo 8 nadobudne účinnosť 14 dní po tomto uverejnení.

3. Od členských štátov, ktoré k 29. októbru 2009 už splnili postup oznamovania v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 2560/2001, sa nevyžaduje predloženie oznámenia uvedeného v odseku 1 tohto článku.

Článok 15

Preskúmanie

1. Do 31. októbra 2011 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke správu o vhodnosti odstránenia vnútroštátnych vykazovacích povinností založených na bankovom zúčtovaní. K tejto správe sa podľa potreby pripojí vhodný návrh.

2. Do 31. októbra 2012 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke správu o uplatňovaní tohto nariadenia, ku ktorej podľa potreby pripojí návrh. Táto správa zahŕňa najmä:

a)	používanie IBAN a BIC v súvislosti s automatizáciou platieb;

b)	vhodnosť maximálnej sumy uvedenej v článku 3 ods. 1 a

c)	vývoj trhu v súvislosti s uplatňovaním článkov 6, 7 a 8.

Článok 16

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 2560/2001 sa zrušuje od 1. novembra 2009.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. novembra 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. septembra 2009

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predsedniča

C. MALMSTRÖM

(1) Stanovisko z 24. marca 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Ú. v. EÚ C 21, 28.1.2009, s. 1.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. júla 2009.

(4) Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 13.

(5) Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(7) Ú. v. ES L 275, 27.10.2000, s. 39.

(8) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2009.266.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 266

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 52 9. októbra 2009

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 923/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1692/2006, ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (Marco Polo II) ( 1 )	1
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 ( 1 )	11