7.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/1

7.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/3

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2009/2010 sa stanovila v nariadení Komisie (ES) č. 877/2009 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (ES) č. 928/2009 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

7.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/5

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 1322/2008 z 28. novembra 2008, ktorým sa na rok 2009 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a zoskupenia rybích populácií uplatniteľné v Baltskom mori (3), ustanovuje kvóty na rok 2009.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v tejto prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v uvedenom členskom štáte vyčerpala kvóta stanovená na rok 2009.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať lov z tejto zásoby, ako aj ponechávanie úlovkov z nej na palube, prekládku a vykládku,

7.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/7

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 43/2009 zo 16 januára 2009, ktorým sa na rok 2009 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovu (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2009.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v tejto prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v uvedenom členskom štáte vyčerpala kvóta stanovená na rok 2009.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať lov z tejto zásoby, ako aj ponechávanie úlovkov z nej na palube, prekládku a vykládku,

7.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/9

(1)

Rozhodnutím Asociačnej rady ES – Turecko č. 1/98 z 25. februára 1998 o obchodnom režime pre poľnohospodárske výrobky (3) sa zavádza preferenčný režim uplatniteľný na dovoz poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z Turecka do Spoločenstva.

(2)

Nariadením Komisie (ES) č. 1383/2007 z 26. novembra 2007, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 779/98, pokiaľ ide o otvorenie a stanovenie správy určitých colných kvót na dovoz výrobkov z hydinového mäsa z Turecka do Spoločenstva (4), ktoré nahradilo nariadenie (ES) č. 1396/98 (5), sa otvorili colné kvóty na dovoz výrobkov z odvetvia hydinového mäsa a ustanovili sa pravidlá spravovania týchto kvót.

(3)

Uplatňovanie zásady „kto skôr príde, bude skôr vybavený“ sa v iných poľnohospodárskych odvetviach osvedčilo a v záujme zjednodušenia administratívy by bolo vhodné, aby sa kvóta, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, spravovala odteraz podľa metódy uvedenej v článku 144 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1234/2007. Malo by sa to diať v súlade s článkami 308a, 308b a článkom 308c ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (6).

(4)

Vzhľadom na osobitosti spojené s prechodom z jedného systému správy na druhý je dôležité, aby sa kvóta, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, nepovažovala za kritickú v zmysle článku 308c nariadenia (EHS) č. 2454/93. Nemožno však vylúčiť, že následkom nových okolností sa v zmysle uvedeného článku stane kritickou.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1383/2007 by sa preto malo zrušiť a nahradiť novým nariadením. Zároveň by však bolo vhodné, aby sa toto nariadenie naďalej uplatňovalo na dovozné povolenia vydané na dovozné kvótové obdobia, ktoré predchádzajú dovozným kvótovým obdobiam, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

7.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/11

(1)

Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (3), druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (4), tretia smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (5) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) (6) boli opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené (7). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mali tieto štyri smernice, ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (8), kodifikovať.

(2)

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (poistenie motorového vozidla) je osobitne dôležité pre občanov Európy, či sú držiteľmi poistenia alebo poškodenými pri nehode. Je takisto dôležité pre poisťovacie spoločnosti, keďže tvorí dôležitú časť obchodu s neživotným poistením v Spoločenstve. Poistenie motorových vozidiel taktiež vplýva na voľný pohyb osôb a vozidiel. Preto by kľúčovým cieľom činnosti Spoločenstva v oblasti finančných služieb malo byť posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel.

(3)

Každý členský štát by mal prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie krytia zodpovednosti za škodu vzhľadom k používaniu vozidiel normálne sa nachádzajúcich na svojom území. Rozsah krytej zodpovednosti a podmienky poistného krytia budú stanovené na základe tých opatrení.

(4)

Na účely vylúčenia možného nesprávneho výkladu tejto smernice a uľahčenia získania poistného krytia vozidiel s dočasnými evidenčnými číslami by sa definícia územia, na ktorom sa vozidlo obvykle nachádza, mala vzťahovať na územie štátu, ktorého evidenčné číslo má vozidlo bez ohľadu na to, či je evidenčné číslo stále alebo dočasné.

(5)

Plne rešpektujúc všeobecné kritérium evidenčného čísla určovať územie, na ktorom sa vozidlo obvykle nachádza, osobitný predpis by mal upraviť prípady nehôd spôsobených vozidlami bez evidenčného čísla alebo s evidenčným číslom, ktoré nezodpovedá alebo už nezodpovedá vozidlu. V takom prípade a iba na účely likvidácie škody by za územie, kde sa vozidlo obvykle nachádza, malo byť považované územie, na ktorom sa nehoda stala.

(6)

Zákaz systematických kontrol poistenia motorových vozidiel by sa mal uplatňovať na vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území členského štátu, ako aj na vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území tretej krajiny, ale ktoré vstupujú z územia iného členského štátu. Povoliť možno iba nesystematické kontroly, ktoré nie sú diskriminačné a vykonávajú sa ako súčasť kontroly, ktorej cieľom nie je výlučne kontrola potvrdenia o poistení.

(7)

Zrušenie kontrol zelených kariet pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom štáte a vstupujú na územie iného členského štátu, sa môže vykonať prostredníctvom dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá národná kancelária zaručovala náhradu v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu, z ktorej vyplýva právo na náhradu a ktorá bola spôsobená na jej území jedným z týchto vozidiel, či už poisteným, alebo nepoisteným.

(8)

Takáto dohoda o zárukách vopred predpokladá, že všetky motorové vozidlá Spoločenstva cestujúce na území Spoločenstva sú poistené. Vnútroštátne právne predpisy každého členského štátu by mali preto stanovovať povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel; toto poistenie má byť platné v celom Spoločenstve.

(9)

Systém ustanovený v tejto smernici by sa mohol rozšíriť na vozidlá obvykle sa nachádzajúce na území akejkoľvek tretej krajiny, v súvislosti s ktorou národné kancelárie týchto členských štátov uzavreli podobnú dohodu.

(10)

Každému členskému štátu by sa malo umožniť konať odchylne od všeobecnej povinnosti uzatvoriť povinné poistenie vozidiel patriacich určitým fyzickým alebo verejným alebo súkromným právnickým osobám. Pre nehody spôsobené týmito vozidlami členský štát, ktorý takto odchylne koná, by mal menovať orgán alebo subjekt na náhradu škody poškodeným pri nehodách spôsobených v inom členskom štáte. Malo by sa zabezpečiť, aby bolo riadne odškodné vyplatené nielen poškodeným pri nehodách spôsobených týmito vozidlami v zahraničí, ale aj poškodeným pri nehodách, ktoré sa stali v tom istom členskom štáte, kde sa vozidlo obvykle nachádza s alebo bez pobytu na tomto území. Členské štáty by ďalej mali zabezpečiť, aby sa zoznam osôb oslobodených od povinného poistenia a orgánov alebo subjektov zodpovedných za odškodnenie poškodených pri nehodách spôsobených takými vozidlami oznámil Komisii na účely uverejnenia.

(11)

Každému členskému štátu by sa malo umožniť konať odchylne od všeobecnej povinnosti uzatvoriť povinné poistenie vozidiel, pokiaľ ide o určité typy vozidiel alebo určité vozidlá, ktoré majú osobitné evidenčné číslo. V takom prípade môžu ostatné členské štáty pri vstupe na ich územie požadovať platnú zelenú kartu alebo zmluvu o hraničnom poistení, aby zabezpečili vyplatenie odškodnenia poškodených pri akýchkoľvek nehodách, ktoré môžu tieto vozidlá na ich územiach spôsobiť. Keďže však odstránenie hraničných kontrol v rámci Spoločenstva znamená, že nie je možné zabezpečiť, aby vozidlá prekračujúce hranicu boli kryté poistením, odškodnenie poškodených pri nehodách spôsobených v zahraničí nemožno zaručiť. Malo by sa taktiež zabezpečiť, aby sa riadne odškodnenie dostalo nielen poškodeným pri nehodách spôsobených týmito vozidlami v zahraničí, ale aj v rovnakom členskom štáte, kde sa vozidlo obvykle nachádza. Preto by členské štáty mali zaobchádzať s poškodenými pri nehodách spôsobených týmito vozidlami rovnako ako s poškodenými pri nehodách spôsobených nepoistenými vozidlami. Odškodnenie poškodených pri nehodách spôsobených nepoistenými vozidlami by mal vyplatiť orgán pre náhradu škody členského štátu, v ktorom k nehode došlo. V prípade platieb poškodeným pri nehodách spôsobených vozidlami, ktoré majú výnimku, by si orgán pre náhradu škody mal uplatniť nárok voči orgánu členského štátu, kde sa vozidlo obvykle nachádza. Po určitom období od výkonu a uplatňovania možnosti tejto výnimky a so zreteľom na skúsenosti s ňou, by Komisia mala, ak je to vhodné, predložiť návrhy na jej nahradenie alebo zrušenie.

(12)

Povinnosti členských štátov zaručiť poistné krytie aspoň čo sa týka určitej minimálnej výšky je dôležitým prvkom zabezpečenia ochrany poškodených. Minimálna výška poistného krytia v prípade ujmy na zdraví by sa mala vypočítať tak, aby plne a spravodlivo odškodňovala všetkých poškodených, ktorí utrpeli veľmi vážne zranenia, a súčasne zohľadňovala malý výskyt nehôd s účasťou viacerých poškodených a malý počet nehôd, pri ktorých utrpeli viacerí poškodení veľmi vážne zranenia v rámci tej istej udalosti. Minimálna výška poistného krytia na poškodeného alebo na nehodu by mala byť stanovená. Vzhľadom na uľahčenie zavedenia tejto minimálnej výšky by sa malo stanoviť prechodné obdobie. Mala by sa však stanoviť kratšia lehota ako toto prechodné obdobie, v ktorej by členské štáty mali zvýšiť výšku poistného krytia najmenej na polovicu tejto úrovne.

(13)

Na účely zabezpečenia, aby sa minimálna čiastka krytia časom neznížila, by sa mala stanoviť doložka pravidelnej kontroly, ktorá bude ako orientačné kritérium používať Európsky index spotrebiteľských cien (EISC) uverejňovaný Eurostatom, ako je stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2494/95 z 23. októbra 1995 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien (9). Je taktiež vhodné, aby boli stanovené procesné pravidlá, ktorými sa bude takáto kontrola riadiť.

(14)

Je potrebné učiniť opatrenia, aby orgán zaručil, že poškodený neostane bez náhrady škody v prípade, ak vozidlo, ktoré spôsobilo nehodu, nie je poistené alebo identifikované. Je dôležité zabezpečiť, aby obeti takej nehody bolo umožnené sa priamo obrátiť na daný orgán ako prvý bod kontaktu. Členské štáty by však mali mať možnosť uplatňovať určité obmedzené výnimky, pokiaľ ide o vyplatenie náhrady škody tým orgánom a stanoviť, že náhrada škody na majetku spôsobenej neidentifikovaným vozidlom môže byť obmedzená alebo vylúčená v prípade nebezpečenstva podvodu.

(15)

Je v záujme poškodených, aby boli účinky určitých výnimiek obmedzené na vzťah medzi poisťovateľom a osobou zodpovednou za nehodu. V prípade odcudzených vozidiel alebo vozidiel získaných násilím však členské štáty môžu stanoviť, že náhrada škody bude uhradená vyššie uvedeným orgánom.

(16)

Aby sa zmiernilo finančné zaťaženie tohto orgánu, členské štáty môžu prijať ustanovenie na uvedenie určitých foriem spoluúčasti v prípadoch, keď orgán poskytuje náhradu škody spôsobenej na majetku vozidlami odcudzenými alebo získanými násilím.

(17)

Možnosť obmedziť alebo vylúčiť zákonné odškodnenie poškodených na základe toho, že vozidlo nie je identifikované, by sa nemala uplatňovať tam, kde subjekt vyplatil odškodnenie za vážnu ujmu na zdraví ktorémukoľvek poškodenému pri tej istej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na majetku. Členské štáty môžu stanoviť prekročenie do hranice stanovenej v tejto smernici, za ktoré môže byť poškodený na majetku zodpovedný. Podmienky, za ktorých sa ujma na zdraví považuje za vážnu, by sa mali určiť vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo správnych opatreniach členského štátu, kde sa nehoda stala. Pri stanovovaní týchto podmienok môže členský štát okrem iného brať do úvahy to, či ujma na zdraví vyžadovala nemocničnú starostlivosť.

(18)

V prípade nehody spôsobenej nepoisteným vozidlom orgán, ktorý odškodňuje obete nehôd spôsobených nepoistenými alebo nezistenými motorovými vozidlami, má lepšie predpoklady realizovať opatrenia proti zodpovednej strane. Preto treba stanoviť, že tento orgán nemôže podmieniť poskytnutie odškodného tým, že obeť preukáže, že zodpovedná strana nie je schopná zaplatiť alebo odmieta zaplatiť.

(19)

Je potrebné, aby v prípade sporu medzi uvedeným orgánom a poisťovňou, ktorá poskytla poistenie zodpovednosti, o to, kto z nich má odškodniť obeť nehody, členské štáty zabránili zdržiavaniu platby odškodného obeti tým, že zabezpečia, aby jedna z týchto strán bola prednostne zodpovedná za vyplatenie odškodného ešte pred rozhodnutím tohto sporu.

(20)

Obete nehôd motorových vozidiel majú mať zaručenú porovnateľnú starostlivosť bez ohľadu na to, kde v Spoločenstve sa nehoda stala.

(21)

Rodinným príslušníkom poistenca, vodiča alebo akejkoľvek inej zodpovednej osoby by mala byť zabezpečená ochrana porovnateľná s ochranou poskytovanou tretím stranám, v každom prípade, pokiaľ ide o ich osobné ujmy.

(22)

Osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky odškodného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(23)

Najväčším úspechom platných právnych predpisov je zahrnutie každého cestujúceho vo vozidle do poistného krytia. Tento cieľ by bol ohrozený, keby vnútroštátne právne predpisy alebo akékoľvek zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistnej zmluve vylučovalo cestujúcich z poistného krytia, pretože vedeli alebo mali vedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky. Cestujúci obyčajne nedokáže správne zhodnotiť hladinu intoxikácie vodiča. Cieľ odradenia osôb od toho, aby viedli vozidlo, keď sú pod vplyvom omamných látok, sa nedosiahne znížením poistného krytia pre cestujúcich, ktorí sú poškodenými pri nehodách motorových vozidiel. Krytie týchto cestujúcich v rámci povinného poistenia motorového vozidla nepredurčuje zodpovednosť, ktorú na seba mohli prevziať podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, ani úroveň stanovenia výšky odškodného škôd pri konkrétnej nehode.

(24)

Všetky poistky povinného poistenia motorových vozidiel by sa mali vzťahovať na celé územie Spoločenstva.

(25)

Niektoré poisťovacie spoločnosti vkladajú do poistných zmlúv ustanovenia s účinkom, že zmluva sa ruší, ak vozidlo zostane mimo členského štátu, v ktorom je zaregistrované dlhšie než vymedzené obdobie. Tento postup je v rozpore so zásadou stanovenou v tejto smernici, podľa ktorej by povinné poistenie motorových vozidiel malo pokrývať, na základe jednorazového poistného, celé územie Spoločenstva. Preto by malo byť konkrétne uvedené, že poistné krytie zostáva platné počas celého zmluvného obdobia bez ohľadu na to, či vozidlo zostane v inom členskom štáte určité obdobie bez toho, aby boli dotknuté záväzky podľa vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúce sa registrácie vozidiel.

(26)

V záujme poistenej strany má každá poistná zmluva v každom členskom štáte za jedno poistné zaručovať krytie, ktoré požadujú zákony tohto členského štátu, alebo krytie, ktoré požadujú zákony členského štátu, v ktorom má vozidlo svoje stanovište, podľa toho, ktoré krytie je vyššie.

(27)

Mali by sa vykonať opatrenia na uľahčenie získania poistného krytia pre vozidlá dovezené z jedného členského štátu do druhého, aj keď vozidlo ešte nie je zaregistrované v členskom štáte určenia. Mala by sa umožniť dočasná výnimka zo všeobecného pravidla určujúceho členský štát, kde je umiestnené riziko. Na obdobie tridsiatich dní od dátumu, kedy sa vozidlo doručí, dá k dispozícii alebo odošle kupujúcemu, by sa členský štát určenia mal pokladať za členský štát, kde je umiestnené riziko.

(28)

Ten, kto chce uzavrieť novú zmluvu o poistení motorového vozidla s iným poisťovateľom, by mal byť v pozícii vysporiadať svoju nehodu a škodový priebeh v rámci starej zmluvy. Poistenec by mal mať právo kedykoľvek požiadať o výpis škodových udalostí alebo potvrdenie o žiadnych škodových udalostiach za vozidlo alebo vozidlá, ktoré poistná zmluva pokrýva za obdobie najmenej piatich predošlých rokov zmluvného vzťahu. Poisťovacia spoločnosť alebo subjekt, ktorý členský štát mohol ustanoviť na poskytovanie povinného poistenia alebo na vydávanie takýchto výpisov a potvrdení, by takýto výpis alebo potvrdenie mal poistencovi poskytnúť do pätnástich dní od požiadania.

(29)

Na účely zabezpečenia riadnej ochrany poškodených pri nehodách motorových vozidiel by členské štáty nemali poisťovacím spoločnostiam povoliť, aby sa spoliehali na prekročenia voči poškodenému.

(30)

Právo uplatniť poistnú zmluvu a nárok na náhradu škody priamo voči poisťovacej spoločnosti je pre ochranu poškodeného pri každej nehode motorového vozidla veľmi dôležité. S cieľom uľahčiť účinnú a rýchlu likvidáciu škody a do maximálnej možnej miery sa vyhnúť nákladným súdnym konaniam by sa právo priameho konania voči poisťovacej spoločnosti poskytujúcej krytie osobe zodpovednej za spôsobenie škody malo stanoviť pre poškodených pri každej nehode motorového vozidla.

(31)

Aby ochrana poškodených pri nehodách motorových vozidiel bola dostatočná, by sa postup „odôvodnenej ponuky“ mal rozšíriť na každý druh nehody motorového vozidla. Rovnaký postup by sa mal analogicky uplatňovať tam, kde nehodu likviduje systém kancelárií vnútroštátnych poisťovateľov.

(32)

V súlade s článkom 11 ods. 2, v spojení s článkom 9 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (10), poškodené strany môžu začať súdne konanie proti poskytovateľovi poistenia zodpovednosti v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko.

(33)

Systém kancelárií zelenej karty zabezpečuje rýchle poskytnutie poistného plnenia v krajine poškodenej osoby aj vtedy, ak druhá osoba pochádza z inej európskej krajiny.

(34)

Pre poškodené osoby, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom dopravnej nehody, na ktorú sa vzťahuje táto smernica a ktorá sa stane v štáte inom, ako je štát ich trvalého pobytu, by malo byť možné, že vo svojom členskom štáte, kde majú trvalý pobyt, majú právo požiadať o poistné plnenie likvidačného zástupcu, ktorého tam určí poisťovňa zodpovednej osoby. Toto riešenie umožní, aby sa škoda spôsobená poškodeným osobám mimo ich členského štátu, v ktorom majú trvalý pobyt, posudzovala podľa postupov im známych.

(35)

Tento systém určovania likvidačných zástupcov v členských štátoch, kde majú poškodené osoby trvalý pobyt, nemá vplyv ani na uplatňované hmotné právo v každom jednotlivom prípade, ani vo veci právomoci.

(36)

Skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom má taká osoba trvalý pobyt.

(37)

Malo by sa zabezpečiť, aby členský štát, v ktorom je poisťovňa oprávnená pôsobiť, mal požiadať poisťovňu, aby určila likvidačného zástupcu s bydliskom alebo usadeného v inom členskom štáte, ktorý by zhromaždil potrebné informácie v súvislosti s nárokmi vyplývajúcimi z takých nehôd a prijal príslušné opatrenie na likvidáciu škôd v mene poisťovne a na jej náklady, vrátane vyplatenia náhrady v tejto veci. Likvidační zástupcovia by mali mať dostatočné právomoci na zastupovanie poisťovne vo vzťahu k osobám, ktoré utrpeli škodu následkom takých nehôd a taktiež na zastupovanie poisťovne pred vnútroštátnymi orgánmi a tam, kde je to potrebné, aj pred súdmi, a to do takej miery, do akej je to zlučiteľné s princípmi medzinárodného práva súkromného týkajúceho sa udelenia právomoci.

(38)

Pôsobenie likvidačného zástupcu nepostačuje na to, aby právomoc bola odovzdaná súdom v členskom štáte, v ktorom má poškodená osoba trvalý pobyt, ak tak nestanovujú princípy medzinárodného práva súkromného týkajúceho sa udelenia právomoci.

(39)

Vymenovanie zástupcov zodpovedných za likvidovanie škôd by malo byť jednou z podmienok začatia a vykonávania poisťovacej činnosti, ktorá je uvedená v zozname v bode 10 časti A prílohy k prvej smernici Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (11), okrem zodpovednosti prepravcov; táto podmienka by preto mala byť pokrytá jednotným úradným povolením vydaným orgánmi členského štátu, v ktorom poisťovňa zakladá svoje sídlo, tak, ako je to vymedzené v hlave II smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (12). Táto podmienka by sa mala taktiež vzťahovať na poisťovne, ktoré majú svoje sídlo mimo Spoločenstva a ktoré získali povolenie umožňujúce im začať vykonávať poisťovaciu činnosť v členskom štáte Spoločenstva.

(40)

Okrem toho, že sa zabezpečí, aby poisťovňa mala svojho zástupcu v štáte, kde má poškodená osoba trvalý pobyt, je vhodné zaručiť, že poškodená osoba bude mať osobitné právo na rýchle poskytnutie poistného plnenia. Preto by sa do vnútroštátneho práva mali zaviesť primerane účinné a systematické finančné alebo rovnocenné administratívne sankcie – ako sú súdne zákazy v kombinácii so správnymi pokutami, pravidelné hlásenie sa dohliadajúcim orgánom, kontroly na mieste, uverejnenie v národnom úradnom vestníku a v tlači, dočasné pozastavenie činnosti spoločnosti (zákaz uzatvárania nových zmlúv na určité obdobie), vymenovanie osobitného zástupcu dohliadajúcich orgánov zodpovedného za monitorovanie, či sa podnikateľská činnosť vykonáva v súlade so zákonmi o poistení, odobratie povolenia na vykonávanie takejto podnikateľskej činnosti, sankcie pre riaditeľov a manažment – pre prípad, že poisťovňa alebo jej zástupca si neplní povinnosť náhrady škody v primeranej lehote. Toto by nemalo brániť uplatneniu ďalších opatrení – patriacich najmä pod kontrolné právomoci – ktoré sa môžu považovať za primerané. Podmienkou však je, aby zodpovednosť a vzniknutá škoda boli nespochybniteľné, aby poisťovňa bola schopná realizovať zodpovedajúce plnenie v predpísanej lehote. Zodpovedajúce plnenie náhrady by malo byť vyhotovené písomne a malo by obsahovať dôvody, na základe ktorých bola určená zodpovednosť a škody.

(41)

Okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo v zmienenej predpísanej lehote. Ak má členský štát platné vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú požiadavku platenia úroku z omeškania, toto ustanovenie sa môže vykonať odkazom na tieto predpisy.

(42)

Poškodené osoby, ktoré utrpeli ujmu alebo škodu následkom dopravných nehôd, majú niekedy ťažkosti pri preukazovaní názvu poisťovne poskytujúcej poistenie zodpovednosti pri prevádzkovaní motorových vozidiel zúčastňujúcich sa na dopravnej nehode.

(43)

V záujme týchto poškodených osôb by mali členské štáty založiť informačné centrá zabezpečujúce rýchlu dostupnosť informácií týkajúcich sa každej nehody motorového vozidla. Informačné centrá by taktiež mali poškodeným osobám poskytnúť informácie týkajúce sa likvidačných zástupcov. Je potrebné, aby také centrá spolupracovali medzi sebou a rýchlo uspokojovali požiadavky centier z iných členských štátov na informácie o likvidačných zástupcoch. Zdá sa, že bude vhodné, aby také centrá zhromažďovali informácie o aktuálnom dátume skončenia poistného krytia, avšak nie o skončení pôvodnej platnosti poistenia, ak doba trvania zmluvy je predĺžená z dôvodu jej nezrušenia.

(44)

Špecifické ustanovenie by malo platiť pri vozidlách (napr. vládne a vojenské vozidlá), na ktoré sa vzťahujú výnimky z povinnosti poistenia zodpovednosti.

(45)

Poškodená osoba môže mať oprávnený záujem na tom, aby bola informovaná o identite vlastníka, zvyčajného vodiča alebo evidovaného držiteľa vozidla, napríklad ak chce dostať náhradu iba od týchto osôb, pretože vozidlo nie je riadne poistené alebo škoda prevyšuje poistnú sumu, preto by mali byť poskytnuté aj tieto informácie.

(46)

Určité poskytnuté informácie, akými sú meno a adresa vlastníka alebo zvyčajného vodiča vozidla a číslo poistenia alebo evidenčné číslo vozidla, sú osobnými údajmi, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (13). Spracovanie takých údajov, ktoré sa vyžaduje na účely tejto smernice, musí byť preto v súlade s vnútroštátnymi opatreniami prijatými na základe smernice 95/46/ES. Meno a adresa zvyčajného vodiča by mali byť oznámené, iba ak to vnútroštátne právne predpisy dovoľujú.

(47)

Je potrebné urobiť opatrenia pre orgán pre náhradu škody, na ktorý sa môže poškodená osoba obrátiť v prípade, že poisťovňa neurčí svojho zástupcu, zjavne odkladá poskytnutie poistného plnenia alebo sa nedá zistiť totožnosť poisťovne, na zaistenie, že poškodená osoba nezostane bez náhrady, na ktorú má nárok. Zásah orgánu pre náhradu škody by sa mal obmedziť na jednotlivé, zriedkavo sa vyskytujúce prípady, keď poisťovňa nedokáže konať v súlade so svojimi povinnosťami aj napriek varovnému účinku možného uloženia sankcií.

(48)

Úlohou orgánu pre náhradu škody je zabezpečiť poskytnutie poistného plnenia pri akejkoľvek ujme alebo škode, ktorú utrpela poškodená osoba len v prípadoch, ktoré sa dajú objektívne určiť, a preto orgán pre náhradu škody by mal obmedziť svoju činnosť na overovanie, či návrh na náhradu je predložený v stanovenej lehote a podľa stanovených postupov bez akéhokoľvek určenia skutkovej podstaty.

(49)

Právnické osoby, ktoré podľa zákona vstupujú do postavenia poškodenej osoby vo veci jej pohľadávky voči osobe zodpovednej za nehodu alebo jej poisťovni (ako sú, napr. iné poisťovne alebo orgány sociálneho zabezpečenia) by nemali mať právo orgánu pre náhradu škody predkladať príslušnú pohľadávku.

(50)

Orgán pre náhradu škody by mal mať postúpené právo, len pokiaľ kompenzuje poškodenú osobu. S cieľom uľahčiť vymáhanie pohľadávok orgánu pre náhradu škody voči poisťovni v prípade, keď tá neurčí likvidačného zástupcu alebo zjavne odkladá poskytnutie poistného plnenia orgán, ktorý poskytuje náhradu v štáte poškodenej osoby by mal takisto mať automaticky právo na náhradu spolu s postúpením práv poškodenej osoby vo vzťahu ku príslušnému orgánu v štáte, kde je poisťovňa usadená. Tento orgán je v situácii, ktorá práve jeho oprávňuje na začatie konania vo veci proti poisťovni.

(51)

Aj keď členské štáty môžu dosiahnuť, že nárok voči orgánu pre náhradu škody môže byť podriadený, poškodená osoba by nemala byť povinná predložiť svoju pohľadávku osobe zodpovednej za nehodu ešte pred tým, ako ju predloží orgánu pre náhradu škody. V tomto prípade by poškodená osoba mala byť aspoň v takej istej pozícii ako v prípade pohľadávky voči záručnému fondu.

(52)

Tento systém môže byť vybudovaný tak, že bude fungovať prostredníctvom dohody medzi orgánmi pre náhradu škody založenými alebo schválenými členskými štátmi, definujúc ich funkcie, záväzky a postupy pri refundovaní.

(53)

Ak nie je možné určiť poisťovateľa vozidla, malo by sa prijať opatrenie, že konečným dlžníkom vo veci škôd, ktoré majú byť uhradené poškodenej osobe, je záručný fond stanovený na tento účel nachádzajúci sa v členskom štáte, kde sa nepoistené vozidlo, ktorého prevádzkovaním bola spôsobená nehoda, obvykle nachádza. Ak nie je možné identifikovať vozidlo, malo by sa prijať opatrenie, že konečným dlžníkom je záručný fond stanovený na tento účel nachádzajúci sa v členskom štáte, kde došlo k nehode.

(54)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, uvedených v časti B prílohy I,

1.

„vozidlo“ znamená akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine s mechanickým pohonom, ktoré sa však neprevádzkuje na koľajniciach, a akékoľvek prípojné vozidlo, pripojené alebo nepripojené;

2.

„poškodený“ znamená akúkoľvek osobu oprávnenú na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami;

3.

„národná kancelária poisťovateľov“ znamená profesijnú organizáciu, ktorá je zriadená v súlade s odporúčaním č. 5 prijatým 25. januára 1949 podvýborom pre cestnú dopravu Výboru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre vnútrozemskú dopravu a ktorá združuje poisťovateľov, ktorí sú v štáte oprávnení vykonávať činnosť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel;

4.

„územie, na ktorom sa vozidlo obvykle nachádza“ znamená:

5.

„zelená karta“ znamená medzinárodné osvedčenie o poistení vydané v mene národnej kancelárie v súlade s odporúčaním č. 5 prijatým 25. januára 1949 podvýborom pre cestnú dopravu Výboru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre vnútrozemskú dopravu;

6.

„poisťovňou“ sa rozumie podnik, ktorému bolo udelené úradné povolenie v súlade s článkom 6 alebo článkom 23 ods. 2 smernice 73/239/EHS;

7.

„prevádzkarňou“ sa rozumie sídlo, agentúra alebo pobočka poisťovne v zmysle v článku 2 písm. c) druhej smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby (14).

a)

po uzavretí dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, podľa ktorej sa každá národná kancelária zaväzuje v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov o povinnom poistení vysporiadať nároky z poistných udalostí, pokiaľ ide o nehody, ku ktorým došlo na jej území a ktoré boli spôsobené vozidlami obvykle sa nachádzajúcimi na území iného členského štátu, bez ohľadu na to, či takéto vozidlá sú, alebo nie sú poistené;

b)

od dátumu pevne stanoveného Komisiou potom, čo Komisia zistí v úzkej spolupráci s členskými štátmi, že bola uzavretá takáto dohoda;

c)

počas doby trvania tejto dohody.

a)

podľa právnych predpisov platných v iných členských štátoch akúkoľvek škodu, ktorá je spôsobená na území týchto štátov;

b)

akúkoľvek škodu, ktorú utrpeli štátni príslušníci členských štátov počas priamej cesty medzi dvoma územiami, na ktorých platí zmluva, ak neexistuje žiadna kancelária národného poisťovateľa zodpovedného za územie, ktorým sa prechádza; v tomto prípade škoda bude pokrytá v súlade s právnymi predpismi o povinnom poistení platnými v členskom štáte, na území ktorého sa vozidlo obvykle nachádza.

a)

o území, na ktorom sa vozidlo obvykle nachádza, a o jeho tabuľke s evidenčným číslom, ak nejakú má;

b)

ak je to možné, o údajoch o poistení vozidla, tak ako sa obvykle uvádzajú v zelenej karte, ktorú má držiteľ vozidla, a to v rozsahu, v akom tieto údaje požaduje členský štát, na území ktorého sa vozidlo obvykle nachádza.

a)

v prípade ujmy na zdraví výška minimálneho poistného krytia 1 000 000 EUR na poškodeného alebo 5 000 000 EUR na nehodu bez ohľadu na počet poškodených;

b)

v prípade škody na majetku 1 000 000 EUR na nehodu bez ohľadu na počet poškodených.

a)

osoby, ktoré nie sú výslovne alebo nevýslovne oprávnené;

b)

osoby, ktoré nevlastnia preukaz umožňujúci im viesť príslušné vozidlo;

c)

osoby, ktoré nespĺňajú zákonné technické požiadavky týkajúce sa stavu a bezpečnosti príslušného vozidla.

a)

pokryjú, na základe jediného poistného a počas celého zmluvného obdobia, celé územie Spoločenstva vrátane každého obdobia, počas ktorého vozidlo zostane v inom členskom štáte počas zmluvného obdobia, a

b)

zaručia na základe jediného poistného v každom členskom štáte krytie, ktoré vyžadujú zákony tohto členského štátu, alebo ktoré vyžadujú zákony toho členského štátu, kde sa vozidlo obvykle nachádza, podľa toho, ktoré krytie je vyššie.

a)

poisteného v podniku nachádzajúcom sa v inom členskom štáte, ako je štát bydliska poškodenej osoby, a

b)

obvykle sa nachádzajúceho v inom členskom štáte, ako je štát bydliska poškodenej osoby.

a)

poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo

b)

poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená, alebo škody nie sú úplne vyčíslené.

a)

za uchovávanie evidencie obsahujúcej tieto informácie:

b)

alebo za koordinovanie zberu a šírenia takých informácií;

c)

a za súčinnosť pri zabezpečovaní, aby oprávneným osobám boli poskytnuté informácie uvedené v písmene a) bodoch i) až v).

a)

názov a adresu poisťovne;

b)

číslo poistnej zmluvy a

c)

meno alebo názov a adresu likvidačného zástupcu poisťovne v štáte bydliska poškodenej osoby.

a)

poisťovňu alebo

b)

orgán evidencie vozidiel.

a)

ak v lehote troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba požiadala poisťovňu vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená nehoda, alebo jej likvidačného zástupcu o náhradu škody, poisťovňa alebo jej likvidačný zástupca nedali odôvodnenú odpoveď na body uvedené v žiadosti, alebo

b)

keď poisťovňa nevymenovala likvidačného zástupcu v členskom štáte bydliska poškodenej osoby v súlade s článkom 20 ods. 1; v takom prípade poškodené osoby nesmú predložiť požiadavku orgánu pre náhradu škody, ak už o náhradu škody požiadali priamo poisťovňu vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená nehoda, a ak dostali odôvodnenú odpoveď v lehote troch mesiacov od predloženia žiadosti.

a)

poisťovňu vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená nehoda, alebo likvidačného zástupcu;

b)

orgán pre náhradu škody v členskom štáte prevádzkarne poisťovne, ktorá uzavrela dané poistenie;

c)

osobu, ktorá spôsobila nehodu, ak je známa,

a)

po uzavretí dohody medzi orgánmi pre náhradu škody založenými alebo schválenými členskými štátmi, ktorá sa týka ich činností, povinností a postupov pri poskytovaní náhrad;

b)

dňom, ktorý určí Komisia, len čo sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi ubezpečí, že taká zmluva bola uzavretá.

a)

ak poisťovňa nemôže byť identifikovaná: voči garančnému fondu v členskom štáte, v ktorom sa vozidlo obvykle nachádza;

b)

v prípade neidentifikovaného vozidla: voči garančnému fondu v členskom štáte, v ktorom došlo k nehode;

c)

v prípade vozidiel z tretej krajiny: voči garančnému fondu v členskom štáte, v ktorom došlo k nehode.

7.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/32

(1)

Povinnosť vzájomnej pomoci a účinnej spolupráce, ktorá sa členským štátom ukladá v článkoch 28 až 36 smernice 2006/123/ES, so sebou prináša výmenu informácií medzi ich príslušnými orgánmi. Na riadne fungovanie spolupráce medzi členskými štátmi je potrebná jej podpora technickými prostriedkami, ktoré umožňujú priamu a rýchlu komunikáciu medzi ich príslušnými orgánmi. Na tento účel sa v článku 34 ods. 1 smernice 2006/123/ES ustanovuje, aby Komisia v spolupráci s členskými štátmi zaviedla elektronický systém na výmenu informácií medzi členskými štátmi pri zohľadnení existujúcich informačných systémov.

(2)

Informačný systém o vnútornom trhu (Internal Market Information System, ďalej len „IMI“) zriadený podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (IDABC) (2) je elektronický nástroj určený na podporu viacerých legislatívnych aktov v oblasti vnútorného trhu, ktoré vyžadujú výmenu informácií medzi administratívnymi orgánmi členských štátov. Keďže IMI poskytuje bezpečnú a štruktúrovanú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi elektronickými prostriedkami a umožňuje aj ľahkú identifikáciu zodpovedajúceho partnera v iných členských štátoch príslušnými orgánmi a ich rýchlu a účinnú vzájomnú komunikáciu, je vhodné používať IMI pri výmene informácií na účely smernice 2006/123/ES.

(3)

Je potrebné ustanoviť praktické opatrenia na takúto výmenu prostredníctvom IMI, aby sa príslušným orgánom členských štátov umožnila účinná výmena informácií elektronickými prostriedkami.

(4)

Okrem žiadostí o informácie a o vykonanie kontrol, inšpekcie a šetrení, ako aj odpovedí na ne sa v smernici 2006/123/ES ustanovujú dva špecifické mechanizmy výmeny informácií: výmena informácií o závažných konkrétnych skutkoch a okolnostiach týkajúcich sa činnosti v oblasti služieb, ktoré by mohli spôsobiť vážnu ujmu na zdraví alebo bezpečnosti osôb alebo na životnom prostredí („výstrahy“), podľa článku 29 ods. 3 a článku 32 ods. 1 smernice 2006/123/ES a výmena informácií o výnimočných opatreniach súvisiacich s bezpečnosťou služieb („individuálne odchýlky“) podľa článku 18 a článku 35 smernice 2006/123/ES.

(5)

Keďže výstrahy sa týkajú vážnych ohrození zdravia alebo bezpečnosti osôb alebo životného prostredia, je úzka spolupráca medzi príslušnými orgánmi v rôznych členských štátoch nevyhnutná, aby sa dané ohrozenie skončilo a aby tieto orgány boli primerane informované o krokoch, ktoré podnikli iné orgány, ako aj o odstránení alebo trvaní ohrozenia. S cieľom zabezpečiť účinný dohľad príslušnými orgánmi nad poskytovateľmi a službami, ktoré poskytujú, ako aj primeranú ochranu osobných údajov nachádzajúcich sa vo výstrahách je potrebné ustanoviť ukončenie výstrahy, ktorú členský štát otvoril v súlade so smernicou 2006/123/ES, ak už nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 29 ods. 3 a v článku 32 ods. 1. Členským štátom by sa malo umožniť, aby vzniesli námietku proti návrhu ukončiť výstrahu v prípade, že hrozba vážneho ohrozenia zdravia alebo bezpečnosti osôb alebo životného prostredia naďalej trvá.

(6)

Podľa článku 43 smernice 2006/123/ES sa pri implementácii a uplatňovaní uvedenej smernice, a najmä ustanovení o dohľade, musia dodržiavať pravidlá o ochrane osobných údajov, ktoré sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (3) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (4). Výmena informácií medzi členskými štátmi elektronickými prostriedkami by sa zodpovedajúcim spôsobom mala uskutočňovať v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov v smerniciach 95/46/ES a 2002/58/ES. Komisia spracúva informácie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (5).

(7)

Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany osobných údajov pri prevádzkovaní IMI Komisia prijala rozhodnutie 2008/49/ES z 12. decembra 2007 o implementácii informačného systému o vnútornom trhu (IMI) v súvislosti s ochranou osobných údajov (6) a odporúčanie 2009/329/ES z 26. marca 2009 o usmerneniach na ochranu osobných údajov pre informačný systém vnútorného trhu (IMI) (7).

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 40 smernice 2006/123/ES,

a)

žiadostiach o informácie a o vykonanie kontrol, inšpekcie a šetrení, ako aj pri odpovediach na ne podľa kapitoly VI smernice 2006/123/ES;

b)

výstrahách podľa článku 29 ods. 3 a článku 32 ods. 1 smernice 2006/123/ES;

c)

individuálnych žiadostiach a oznámeniach v súlade s postupom ustanoveným v článku 35 ods. 2, 3 a 6 smernice 2006/123/ES.

a)

posielanie žiadostí;

b)

posielanie doplňujúcich informácií a požiadanie o ne;

c)

akceptovanie žiadostí;

d)

postúpenie žiadostí;

e)

odpovedanie na žiadosti.

a)

posielanie výstrah, ak sú splnené podmienky ustanovené v článku 29 ods. 3 a článku 32 ods. 1 smernice 2006/123/ES;

b)

posielanie doplňujúcich informácií o výstrahách a požiadanie o ne;

c)

stiahnutie výstrah, ktoré sú poslané bez toho, aby boli splnené podmienky ustanovené v článku 29 ods. 3 a článku 32 ods. 1 smernice 2006/123/ES;

d)

oprava informácií nachádzajúcich sa vo výstrahách;

e)

posielanie návrhov na ukončenie výstrah;

f)

vznesenie námietky proti návrhom na ukončenie výstrah;

g)

ukončenie výstrah, ak už nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 29 ods. 3 a článku 32 ods. 1 smernice 2006/123/ES.

a)

posielanie žiadosti členskému štátu usadenia podľa článku 35 ods. 2 smernice 2006/123/ES;

b)

odpovedanie na žiadosť poslanú podľa článku 35 ods. 2 smernice 2006/123/ES;

c)

posielanie oznámenia Komisii a členskému štátu usadenia podľa článku 35 ods. 3 a článku 35 ods. 6 smernice 2006/123/ES;

d)

automatické informovanie koordinátora o činnostiach uvedených v písmenách a), b) a c).

7.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 263/35

(1)

Podľa rozhodnutia 2008/477/ES členské štáty musia na nevýhradnom základe vymedziť a následne sprístupniť pásmo 2 500 MHz – 2 690 MHz pre pozemské systémy, ktorými sa zabezpečuje poskytovanie služieb elektronickej komunikácie, a to v súlade so špecifickými parametrami, najneskôr do 13. decembra 2008.

(2)

V článku 2 ods. 2 rozhodnutia 2008/477/ES sa uvádza, že odchylne od odseku 1 členské štáty môžu požadovať uplatňovanie prechodných období, v rámci ktorých môžu využívať opatrenia na spoločné používanie rádiového frekvenčného spektra podľa článku 4 ods. 5 rozhodnutia č. 676/2002/ES.

(3)

Francúzsko informovalo Komisiu, že nie je schopné splniť včas požiadavky ustanovené v rozhodnutí 2008/477/ES, pretože toto pásmo v súčasnosti využívajú výhradne zariadenia mobilnej elektronickej komunikácie pre potreby národnej bezpečnosti (systém RUBIS).

(4)

Listom z 15. decembra 2008 Francúzsko požiadalo o dočasnú výnimku zo spĺňania požiadaviek, aby mohlo naďalej využívať uvedené zariadenia a zároveň zaviesť nové zariadenia, ktoré budú využívať iné frekvenčné pásma. Listom z 29. júna 2009 poskytlo v súvislosti s touto žiadosťou ďalšie objasnenia.

(5)

Francúzsko poskytlo dostatočné technické opodstatnenia svojej žiadosti, ktoré vychádzajú predovšetkým z potreby zachovať úplnú prevádzku súčasného komunikačného systému RUBIS a neprerušiť ju počas prechodu na nové pásmo a z potreby zaobstarať a inštalovať nové zariadenie.

(6)

Prvá fáza implementácie sa skončí 1. januára 2012 a pásmo 2 500 MHz – 2 690 MHz sa sprístupní v súlade s rozhodnutím 2008/477/ES v najhustejšie obývaných oblastiach Francúzska. V druhej fáze sa pokryjú všetky oblasti, ktoré neboli zahrnuté v prvej fáze, pričom sa pásmo sprístupní do 31. decembra 2013 s výnimkou Korziky, kde sa spektrum sprístupní do 31. mája 2014.

(7)

Vzhľadom na predpokladané trvanie prechodu na nové pásmo a s cieľom zabezpečiť čo najkratšie prechodné obdobie francúzske orgány začali prechod 1. júla 2009.

(8)

Správa o pokroku pri prechode na nové pásmo a spĺňanie záväzkov pomôže pri správnom riadení prechodného obdobia.

(9)

Členovia Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum na svojom stretnutí, ktoré sa konalo 2. októbra 2008, uviedli, že proti udeleniu tejto prechodnej výnimky nemajú žiadne námietky.

(10)

Požadovaná výnimka by nespôsobila neprimeraný odklad vykonávania rozhodnutia 2008/477/ES ani by nevytvorila neprípustné rozdiely v rámci hospodárskej súťaže alebo právnej úpravy v členských štátoch. Žiadosť je oprávnená a udelenie prechodnej výnimky by bolo primerané snahe uľahčiť úplnú implementáciu rozhodnutia 2008/477/ES,