17.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/1

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 519/94 zo 7. marca 1994 o spoločných pravidlách pre dovozy z určitých tretích krajín (1) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené (2). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo toto nariadenie kodifikovať.

(2)

Spoločná obchodná politika by sa mala zakladať na jednotných zásadách.

(3)

Podľa článku 14 zmluvy od 1. januára 1993 vnútorný trh pozostáva z oblastí bez vnútorných hraníc, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu.

(4)

Uskutočnenie spoločnej obchodnej politiky v súvislosti s pravidlami pre dovoz je jediným spôsobom na zabezpečenie toho, aby pravidlá vzťahujúce sa na obchodovanie Spoločenstva s tretími krajinami správne odzrkadľovali integráciu trhov.

(5)

Väčšia jednota pravidiel pre dovozy by mala byť dosiahnutá ustanovením, pokiaľ je to možné vzhľadom na konkrétne vlastnosti hospodárskeho systému v predmetných tretích krajinách, ustanovení podobných ustanoveniam uplatneným podľa spoločných pravidiel pre ostatné tretie krajiny.

(6)

Spoločné pravidlá uplatniteľné na dovoz sa taktiež uplatňujú na výrobky uhlia a ocele bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek opatrenia vykonávajúce dohodu, ktorá sa osobitne týka týchto výrobkov.

(7)

Liberalizácia dovozov, konkrétne absencia akýchkoľvek kvantitatívnych obmedzení, by mala tvoriť východiskový bod pre pravidlá Spoločenstva.

(8)

V prípade niektorých výrobkov by mala Komisia preverovať dovozné náležitosti a podmienky, dovozné trendy, rôzne aspekty hospodárskej a obchodnej situácie a opatrenia, ktoré je potrebné prípadne prijať.

(9)

V súvislosti s týmito výrobkami sa možno ukáže, že je potrebný dohľad Spoločenstva nad niektorými z týchto dovozov.

(10)

Komisia a Rada by mali prijať ochranné opatrenia vyžadované záujmami Spoločenstva, s náležitým ohľadom na existujúce medzinárodné záväzky.

(11)

Avšak sa môže ukázať, že dohľad alebo ochranné opatrenia obmedzené na jeden alebo viaceré regióny Spoločenstva sú vhodnejšie ako opatrenia vzťahujúce sa na celé Spoločenstvo. Avšak by také opatrenia mali byť povolené len výnimočne a v prípade, ak neexistuje iná alternatíva. Je potrebné zabezpečiť, že také opatrenia sú dočasné a v minimálnom rozsahu narúšajú fungovanie vnútorného trhu.

(12)

Ak sa uplatňuje dohľad Spoločenstva, malo by prepustenie dotknutých výrobkov do voľného obehu podliehať predloženiu dokumentu dohľadu, spĺňajúceho jednotné kritériá. Tento dokument by mal byť na základe jednoduchej žiadosti dovozcu vydaný orgánmi členských štátov v rámci určitého obdobia, bez toho aby tým dovozca získal právo dovážať. Dokument dohľadu by preto mal byť platný iba v období, počas ktorého zostávajú dovozné pravidlá nezmenené.

(13)

V záujme dobrého správneho riadenia a na pomoc účastníkom hospodárskeho styku Spoločenstva je potrebné vhodne prispôsobiť obsah a formu dokumentu dohľadu tlačivom pre spoločné dovozné licencie ustanovené v nariadení Komisie (ES) č. 738/94 z 30. marca 1994, ktorým sa ustanovujú niektoré pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 520/94, ktorým sa ustanovuje postup Spoločenstva pri spravovaní množstvových kvót (3); nariadení Komisie (ES) č. 3168/94 z 21. decembra 1994, ktorým sa zavádza dovozná licencia Spoločenstva v oblasti uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 517/94 o spoločných pravidlách pre dovoz textilných výrobkov z niektorých tretích krajín, ktoré nie sú zahrnuté v bilaterálnych dohodách, protokoloch alebo iných dojednaniach, alebo ktoré nepodliehajú iným osobitným dovozným pravidlám Spoločenstva, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia tohto nariadenia (4), a nariadení Komisie (ES) č. 3169/94 z 21. decembra 1994, ktorým sa dopĺňa príloha III k nariadeniu Rady (EHS) č. 3030/93 o spoločných pravidlách pre dovoz určitých textilných výrobkov z tretích krajín a ktorým sa stanovuje dovozná licencia Spoločenstva v oblasti uplatňovania tohto nariadenia (5), s prihliadnutím na technické vlastnosti dokumentu dohľadu.

(14)

Je v záujme Spoločenstva, aby si Komisia a členské štáty v čo najväčšej možnej miere vymieňali informácie vyplývajúce z dohľadu Spoločenstva.

(15)

Je potrebné prijať presné kritériá na zhodnotenie možnej vážnej ujmy a začať prešetrovanie, no naďalej umožniť Komisii uplatniť v naliehavých prípadoch vhodné opatrenia.

(16)

Z tohto dôvodu by mali byť zavedené podrobné ustanovenia o začatí prešetrovania, o potrebných kontrolách a inšpekciách, o vypočúvaní príslušných osôb, o zaobchádzaní so získanými informáciami a o kritériách posudzovania ujmy.

(17)

Ustanovenia o prešetrovaní zavedené týmto nariadením neovplyvňujú pravidlá Spoločenstva alebo vnútroštátne pravidlá týkajúce sa služobného tajomstva.

(18)

Je tiež potrebné stanoviť lehoty pre začatie prešetrovania a pre stanovenie, či sú opatrenia vhodné alebo nie, s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto stanovenia uskutočnené rýchlo, aby sa zvýšila právna istota pre dotknuté hospodárske subjekty.

(19)

V záujme jednotnosti pravidiel pre dovozy, by mali byť formality, ktoré musia dovozcovia uskutočniť, zjednodušené a mali by byť totožné bez ohľadu na miesto preclenia tovaru. Je preto potrebné ustanoviť, že všetky formality by mali byť vykonávané s použitím tlačív zodpovedajúcich vzorom priloženým k tomuto nariadeniu.

(20)

Dokumenty dohľadu vystavené v súvislosti s opatreniami dohľadu Spoločenstva by mali byť platné v rámci Spoločenstva bez ohľadu na vydávajúci členský štát.

(21)

Textilné výrobky nariadenia Rady (ES) č. 517/94 zo 7. marca 1994 o spoločných predpisoch pre dovoz textilných výrobkov z určitých tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú bilaterálne dohody, protokoly a iné dojednania alebo iné osobitné dovozné predpisy Spoločenstva (6), podliehajú osobitnému zaobchádzaniu na úrovni Spoločenstva a na medzinárodnej úrovni. Preto by mali byť úplne vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia,

a)

náležitostí a podmienok dovozu, dovozných trendov a rôznych aspektov hospodárskej a obchodnej situácie vzhľadom na predmetný výrobok;

b)

záležitostí týkajúcich sa správy obchodných dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami uvedenými v prílohe I;

c)

prípadných opatrení, ktoré sa majú prijať.

a)

obsahuje zhrnutie obdržaných informácií a stanovuje, že všetky ďalšie relevantné informácie sa majú oznámiť Komisii;

b)

uvedie lehotu, v priebehu ktorej môžu zainteresované strany písomne oznámiť svoje stanoviská a predložiť informácie, ak sa také stanoviská a informácie majú zohľadniť pri prešetrovaní;

c)

uvedie lehotu, v priebehu ktorej môžu zainteresované strany požiadať o ústne vypočutie Komisiou v súlade s odsekom 4.

a)

objem dovozov, najmä ak došlo k významnému nárastu, v absolútnom meradle alebo v pomere k výrobe alebo spotrebe v Spoločenstve;

b)

cena dovozov, najmä ak došlo k predaju za ceny podstatne nižšie ako sú ceny podobného výrobku v Spoločenstve;

c)

následný dopad na výrobcov Spoločenstva, ktorí vyrábajú obdobné alebo priamo konkurenčné výrobky, ako ukazujú trendy určitých hospodárskych faktorov, ako sú:

a)

miera nárastu vývozov do Spoločenstva;

b)

vývozná kapacita v krajine pôvodu alebo vývozu, ktorá už existuje alebo ktorá bude funkčná v predvídateľnej budúcnosti, a pravdepodobnosť, že vyplývajúce vývozy budú smerovať do Spoločenstva.

a)

rozhodnúť o spätnom dohľade nad určitými dovozmi v súlade s postupom stanoveným Komisiou;

b)

rozhodnúť, že určitý dovoz bude na účely sledovania jeho vývoja podrobený predchádzajúcemu dohľadu Spoločenstva v súlade s článkom 10.

a)

plné meno a adresu žiadateľa (vrátane telefónneho a faxového čísla a identifikačného čísla žiadateľa u príslušného vnútroštátneho orgánu), ako aj daňové identifikačné číslo platcu DPH, ak je žiadateľ povinný platiť DPH;

b)

v prípade potreby plné meno a adresa deklaranta alebo ktoréhokoľvek zástupcu, ktorý je menovaný žiadateľom (vrátane telefónnych a faxových čísel);

c)

popis tovaru s uvedením jeho:

d)

deklarované množstvo v kilogramoch, v prípade potreby, v iných jednotkách (páry, kusy atď.);

e)

hodnota tovaru vrátane výdavkov, poistenia a dopravy na hranici Spoločenstva v eurách;

f)

nasledovné vyhlásenie s dátumom a podpisom žiadateľa, s menom žiadateľa napísaným paličkovým písmom:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že informácie poskytnuté v tejto žiadosti sú pravdivé a poskytnuté v dobrej viere a že som usadený v Spoločenstve.“

—

obmedziť dobu platnosti ktoréhokoľvek požadovaného dokumentu dohľadu,

—

podmieniť vystavenie tohto dokumentu určitými podmienkami a vo výnimočných prípadoch vložením klauzuly o zrušení alebo nariadiť predchádzajúci informačný a konzultačný postup uvedený v článku 3, ktorého frekvenciu a obdobie určí Komisia.

a)

v prípade predchádzajúceho dohľadu podrobnosti o finančných sumách (vypočítané na základe ceny zahŕňajúcej výdavky, poistenie a dopravu) a množstvách tovaru, v súvislosti s ktorými boli dokumenty dohľadu vystavené počas predchádzajúceho obdobia;

b)

v každom prípade, podrobnosti o dovozoch počas obdobia predchádzajúceho obdobiu uvedenému pod písmenom a).

a)

zhodnotenie účinkov opatrenia;

b)

zistenie, či je uplatňovanie opatrenia stále potrebné.

a)

ak Rada neprijala žiadne rozhodnutie ohľadom opatrenia prijatého Komisiou, Komisia bezodkladne zmení a doplní alebo zruší také opatrenie a bez zbytočného odkladu doručí správu Rade;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch, navrhne Komisia Rade, aby boli opatrenia prijaté Radou zrušené alebo zmenené a doplnené. Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

a)

zákazy, množstevné obmedzenia alebo opatrenia dohľadu z dôvodov verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti; ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochrany národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva;

b)

osobitné formality týkajúce sa devíz;

c)

formality zavedené podľa medzinárodných dohôd v súlade so zmluvou.

17.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/16

(1)

Po prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada nariadením (ES) č. 1629/2004 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii.

(2)

Na žiadosť spoločnosti Hindustan Electro Graphite Limited (ďalej len „spoločnosť HEG“ alebo „spoločnosť“), indického vyvážajúceho výrobcu, na ktorého sa vzťahujú platné antidumpingové opatrenia, sa začalo čiastočné predbežné preskúmanie uvedeného nariadenia podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(3)

Toto čiastočné predbežné preskúmanie sa začalo na základe dôkazov prima facie, ktoré poskytla spoločnosť s tým, že pokiaľ ide o okolnosti, na základe ktorých sa stanovili opatrenia, zmenili sa a tieto zmeny sú trvalej povahy.

(4)

V žiadosti sa tvrdilo, že od pôvodného prešetrovania klesli z dôvodu efektivity výroby náklady na výrobu príslušného výrobku a že spoločnosť bola schopná výrazne zvýšiť svoje vývozné ceny. Preto tvrdila, že na vyrovnanie dumpingu nie je potrebné ponechať opatrenia na súčasnej úrovni, ktoré vychádzali z predtým stanovenej úrovne dumpingu.

(5)

Po porade s poradným výborom Komisia rozhodla, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočného predbežného preskúmania, uverejnila oznámenie (ďalej len „oznámenie o začatí“) (3) a začala prešetrovanie, ktorého rozsah bol obmedzený na preskúmanie dumpingu.

(6)

Komisia oficiálne upovedomila spoločnosť HEG, ako aj zástupcov vyvážajúcej krajiny a výrobné odvetvie Spoločenstva o začatí predbežného preskúmania. Zainteresované strany dostali možnosť písomne predložiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie.

(7)

Komisia zaslala žiadateľovi dotazník a dostala ho vyplnený v rámci lehôt stanovených na tento účel. Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely určenia dumpingu, a vykonala overovaciu návštevu v priestoroch spoločnosti HEG v Bhopale v Indii.

(8)

Prešetrovanie dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2007 do 31. marca 2008 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(9)

Príslušný výrobok, ktorý je predmetom tohto preskúmania, je ten istý ako v pôvodnom prešetrovaní, t. j. grafitové elektródy druhov používaných v elektrických peciach s mernou hustotou najmenej 1,65 g/cm3 a elektrickým odporom najviac 6,0 μΩ.m, zaradené pod kód KN ex 8545 11 00, a niple používané pre takéto elektródy, zaradené pod kód KN ex 8545 90 90, s pôvodom v Indii, bez ohľadu na to, či sa dovážajú spolu, alebo samostatne.

(10)

Súčasné preskúmanie ukázalo, že grafitové elektródové systémy, ktoré vyrába spoločnosť HEG a ktoré sa predávajú na indickom domácom trhu, boli podobné tým, ktoré sa vyvážali do Spoločenstva, a preto sa môžu považovať za podobný výrobok ako príslušný výrobok.

(11)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol domáci predaj príslušného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja tvorí 5 % alebo viac z celkového objemu zodpovedajúceho predaja na vývoz do Spoločenstva. Počas obdobia prešetrovania sa zistilo, že domáci predaj spoločnosti HEG bol reprezentatívny.

(12)

Komisia následne identifikovala tie druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré sú totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(13)

Domáci predaj daného druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď objem tohto druhu výrobku predávaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predávaného na vývoz do Spoločenstva.

(14)

Komisia následne preskúmala, či sa domáci predaj každého druhu grafitového elektródového systému, ktorý sa predáva na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách, môže považovať za predaj realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom za každý vyvážaný druh výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(15)

V prípade domáceho predaja každého druhu grafitového elektródového systému predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách, kde bol predaj z hľadiska objemu ziskový viac ako 80 %, bola preto normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene všetkých transakcií počas obdobia prešetrovania.

(16)

V prípade všetkých ostatných vyvážaných druhov predávaných na domácom trhu, kde bol predaj z hľadiska objemu ziskový menej ako 80 %, bola normálna hodnota založená na domácej predajnej cene zo ziskových transakcií uskutočnených počas obdobia prešetrovania.

(17)

Keď sa domáce ceny konkrétneho druhu výrobku nemohli použiť na stanovenie normálnej hodnoty, musela sa použiť iná metóda. V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia Komisia namiesto toho vypočítala vytvorenú normálnu hodnotu ďalej opísaným spôsobom.

(18)

Normálna hodnota sa vytvorila tak, že k výrobným nákladom vývozcu na vyvážané druhy sa pripočítala primeraná suma za predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA náklady“) a primerané ziskové rozpätie.

(19)

Vo všetkých prípadoch sa PVA náklady a zisk stanovili podľa metód uvedených v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. V záujme dosiahnutia tohto cieľa Komisia preskúmala, či vzniknuté PVA náklady a zisk realizovaný vyvážajúcim výrobcom predajom podobného výrobku na domácom trhu predstavovali spoľahlivé údaje, a v tomto prípade Komisia stanovila, že boli primerané na stanovenie normálnej hodnoty.

(20)

Celý predaj príslušného výrobku na vývoz, uskutočňovaný spoločnosťou HEG, smeroval priamo k nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, a preto sa vývozné ceny určovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v priebehu ORP v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(21)

Normálna hodnota sa porovnala s vývoznou cenou na základe ceny zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. V snahe zabezpečiť spravodlivé porovnanie sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zobrali do úvahy rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa preukázalo, že ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť. Na základe tohto sa podľa potreby, a ak to bolo odôvodnené, vykonali úpravy rozdielov v rabatoch, nákladoch na prepravu, poistení, manipulácii, balení, nákladoch na úvery a dovozných clách.

(22)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa vážená priemerná normálna hodnota porovnávala podľa druhu s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(23)

Dumpingové rozpätie v prípade spoločnosti HEG, vyjadrené ako percento čistej frankoceny na hranici Spoločenstva pred preclením, sa stanovilo na úrovni de minimis v zmysle článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(24)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa takisto preskúmalo, či by zmenené okolnosti mohli mať trvalý charakter.

(25)

Keďže náklady na výrobu spoločnosti od pôvodného prešetrovania výrazne neklesli, vývozná cena príslušného výrobku sa počas ORP podstatne zvýšila, čím sa odstránili zistenia o dumpingu v rámci pôvodného prešetrovania.

(26)

Najnovšie dostupné údaje zozbierané za obdobie po ORP ukázali, že dovozné ceny spoločnosti HEG zostali vysoké a stabilné, čím sa potvrdilo, že spoločnosť pokračuje vo svojom nedumpingovom správaní aj po ORP.

(27)

Tiež sa zistilo, že počas ORP sa vývoz uskutočnený spoločnosťou HEG na iné trhy ako trhy EÚ realizoval za ceny vyššie ako ceny na indickom domácom trhu.

(28)

Za týchto okolností sa zistenia z ORP môžu považovať za zistenia trvalého charakteru.

(29)

Ako už bolo uvedené, zistilo sa, že počas ORP bol dumping spoločnosti HEG na úrovni de minimis. Pripomína sa však, že pokiaľ dumpingové rozpätie stanovené pre príslušnú spoločnosť bolo v pôvodnom prešetrovaní 22,4 %, antidumpingové clo, ktoré je v súčasnosti platné pre túto spoločnosť, je 0 % (4). To vyplýva zo skutočnosti, že na vývoz príslušného výrobku (5) sa vzťahujú paralelné vyrovnávacie clá. Za týchto okolností zistenie o dumpingu na úrovni de minimis nemá žiadny bezprostredný vplyv na úroveň opatrení, ktoré sú v súčasnosti v platnosti.

(30)

Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach, úvahách a zisteniach prešetrovania a mali možnosť sa k nim vyjadriť. Neboli doručené žiadne pripomienky,

17.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/19

17.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/21

(1)

Nariadením (ES) č. 616/2007 sa otvorili colné kvóty na dovoz produktov v sektore hydinového mäsa.

(2)

Žiadosti o dovozné povolenia podané v priebehu prvých siedmich dní mesiaca júla 2009 na čiastkové obdobie od 1. októbra do 31. decembra 2009 pri niektorých kvótach prevyšujú množstvá, ktoré sú k dispozícii. Z uvedeného dôvodu by sa malo určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať stanovením koeficientu pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá,

17.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/23

17.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/24

(1)

Komisii bola 5. júla 2006 doručená sťažnosť týkajúca sa programu, ktorý Španielsko zaviedlo na pomoc textilnému priemyslu („Plan de apoyo al sector textil y de la confección“, ďalej len „textilný program“).

(2)

Listom z 1. augusta 2006 Komisia požiadala španielske orgány, aby poskytli všetky potrebné informácie týkajúce sa tohto textilného programu, na ktorý odpovedali listom z 29. septembra 2006, ktorého doručenie bolo zaregistrované 2. októbra 2006.

(3)

Komisia začala 13. novembra 2007 konanie vo veci formálneho zisťovania. Po jeho uverejnení boli Komisii doručené pripomienky od dvoch zainteresovaných strán, ktoré chceli zostať v anonymite, a to 22. februára 2008 od jednej strany a 9. apríla 2008 od druhej strany. Komisia požiadala o objasnenia listom z 18. apríla 2008, na ktorý odpovedali španielske orgány listom z 30. mája 2008. Komisia zaslala pripomienky zainteresovaných strán španielskym orgánom 6. mája 2008, na ktoré odpovedali listom z 12. júna 2008.

(4)

Dňa 11. septembra 2008 sa konalo stretnutie medzi rôznymi španielskymi ministerstvami a Komisiou. Španielske orgány poskytli ďalšie informácie listom zo 17. septembra 2008.

(5)

Dňa 3. októbra 2008 a 19. februára 2009 Komisia požiadala o ďalšie informácie e-mailom, na ktorý španielske orgány odpovedali 21. októbra 2008 a 20. februára 2009.

(6)

Cieľom textilného programu je pomôcť textilným podnikom prispôsobiť sa úplnej liberalizácii obchodu s textilom a podporiť ich konkurencieschopnosť pri zachovaní najvyššieho možného počtu podnikov a pracovných miest v rámci tohto odvetvia. Tento program bol vytvorený aj na vyváženie nepriaznivých vplyvov liberalizácie obchodu s textilnými a odevnými výrobkami na pracovníkov a všetky oblasti činnosti.

(7)

Textilný program obsahoval priame opatrenia na pomoc podnikom (technický výskum, inovačné projekty a podpora vývozu). Ďalšie opatrenia boli konkrétnejšie zamerané na odbornú prípravu a prijímanie zamestnancov, nepriamo však boli prínosom aj pre podniky a pomohli podporiť priemyselnú revitalizáciu regiónov postihnutých premiestnením podnikov v sektore.

(8)

Textilný program sa vzťahoval na všetky podniky v textilnom a odevnom sektore, ktorých priemyselné činnosti boli ovplyvnené všeobecnými kolektívnymi zmluvami v textilnom a odevnom sektore alebo ktoré spadali do kapitol 17, 18.1 a 2 Národnej klasifikácie hospodárskych činností (CNAE – National Classification of Economic Activities). Podľa informácií, ktoré poskytli španielske orgány, v roku 2001 pôsobilo v tomto sektore 15 438 podnikov s 211 831 pracovníkmi; do roku 2007 sa tieto počty znížili na 11 554 podnikov so 140 541 pracovníkmi a v roku 2008 zostalo už iba 127 354 pracovníkov. To zodpovedá 25 % zníženiu počtu podnikov medzi rokmi 2001 a 2007 v dôsledku globalizácie sektora.

(9)

75 % španielskeho textilného a odevného sektora tvoria podniky s menej ako 10 pracovníkmi a 35 % podnikov v sektore má 1 alebo 2 zamestnancov.

(10)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, pokiaľ ide o tieto opatrenia:

(11)

Cieľom tohto osobitného opatrenia bolo podporiť projekty priemyselného výskumu a technologického rozvoja, ktoré zvýšili technologickú kapacitu podnikov a podporili spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja (VaV) medzi podnikmi v textilnom a odevnom sektore a výskumnými orgánmi, ako aj šírenie výsledkov.

(12)

Projektmi spĺňajúcimi podmienky tohto opatrenia pomoci boli projekty v oblasti VaV, investícií do hmotného alebo nehmotného majetku (iba v prípade MSP, s cieľom začleniť moderné technológie do ich výrobných postupov), projekty zamerané na šírenie výsledkov činností VaV a projekty zamerané na vytvorenie a vypracovanie dohôd o spolupráci medzi podnikmi.

(13)

Podľa španielskych orgánov bol tento program založený na schválenej schéme pomoci N 415/2004 (2). Snahou programu bolo podporiť technický výskum v textilnom a odevnom sektore. Medzi rokmi 2005 a 2007 bol jeho rozpočet 12,5 milióna EUR vo forme grantov a 51 miliónov EUR vo forme bezúročných pôžičiek s lehotou splatnosti 12 rokov a dvojročným obdobím odkladu.

(14)

Cieľom tohto opatrenia bolo pomôcť priemyselnej revitalizácii oblastí postihnutých štrukturálnou zmenou. Oprávnenými projektmi na získanie pomoci boli tieto projekty:

(15)

Medzi rokmi 2006 a 2008 sa poskytli finančné prostriedky v sume 11,1 milióna EUR vo forme grantov a 155,2 milióna EUR vo forme bezúročných pôžičiek s 15-ročným obdobím splácania a 5-ročným obdobím odkladu. Španielske orgány uviedli, že opatrenie je založené na schválenej schéme N 101/2005 (3).

(16)

V opatrení boli stanovené preferenčné pôžičky rovnajúce sa kapitálovému príspevku na podporu modernizácie výrobkov, postupov a riadenia MSP a na vytvorenie nových technologických podnikov v oblastiach postihnutých štrukturálnou zmenou. Podnikmi oprávnenými získať pomoc boli ekonomicky a finančne zdravé MSP; vylúčené boli veľké podniky a podniky v ťažkostiach. ENISA poskytla vybraným projektom dotáciu s úrokovou mierou 0,5 %. Pevná úroková sadzba bola Euribor 1 rok + 0,25 % v prípade pôžičiek so splatnosťou 4 – 8 rokov a obdobím odkladu 2 – 6 rokov. Maximálna dotácia pre jeden podnik bola 30 000 EUR.

(17)

Na opatrenie bol pridelený rozpočet 4,07 milióna EUR medzi rokmi 2006 a 2008. Zámerom bolo, aby prvok pomoci (dotácia úrokovej sadzby vo výške 50 bázických bodov) bol v rámci prahu de minimis200 000 EUR (5).

(18)

Na základe tohto opatrenia podniky využili pôžičky pri preferenčných úrokových sadzbách na inovačné produktívne investície. Tieto pôžičky boli založené na dohode medzi ministerstvom priemyslu, cestovného ruchu a obchodu a od 5. septembra 2006 verejným finančným orgánom Instituto de Crédito Oficial (ICO). ICO vystupoval ako sprostredkovateľ medzi zapojenými komerčnými bankami, zatiaľ čo ministerstvo priemyslu, cestovného ruchu a obchodu financovalo preferenčné úrokové sadzby. Podmienky financovania boli takéto:

Podniky alebo skupiny podnikov, medzi ktorých hlavné činnosti patrila distribúcia, boli vylúčené. Plánovaný rozpočet pre toto opatrenie bol 450 miliónov EUR.

(19)

Španielsky inštitút pre zahraničný obchod (ICEX) uskutočnil v rámci textilného programu niekoľko opatrení pomoci:

(20)

Opatrenia sa uskutočnili ako súčasť iniciatív, napríklad, Globálny plán módy (Plan Global de la Moda), Plán španielskeho biotopu (Plan Hábitat de España), oficiálne stánky, sektorové plány, vývozné konzorciá, plány na vytvorenie podnikov v zahraničí, plány na podporu španielskych značiek, prípravné plány na podporu zahraničného obchodu (PIPE), pomoc na účasť na veľtrhoch, stretnutia zástupcov, obchodné misie, obchodné fóra pre investície a spoluprácu, vytvorenie a aktualizácia databáz prevádzkovateľov, komunikačné a reklamné kampane.

(21)

Cieľom tohto opatrenia bolo poskytnúť odbornú prípravu pracovníkom zamestnaným v španielskom textilnom a odevnom sektore s cieľom zlepšiť ich zručnosti a tým posilniť konkurencieschopnosť podniku a udržať krok s modernizáciou.

(22)

Na základe vnútroštátnych právnych predpisov (6), s cieľom pomôcť financovať osobitné programy odbornej prípravy v podnikoch, mohli podniky použiť časť príspevkov zaplatených v predchádzajúcom roku do všeobecného fondu sociálneho zabezpečenia na osobitné programy odbornej prípravy prostredníctvom odpočítania týchto príspevkov od ich bežných príspevkov na sociálne zabezpečenie. V prípade textilného a odevného sektora sa zlepšili určité percentá:

(23)

Podniky mali nárok aj na ďalší úver vo výške 5 % na kompenzáciu pracovného času strateného počas odbornej prípravy.

(24)

Aby podniky mohli využiť tieto opatrenia, museli predložiť španielskym službám zamestnanosti plán rekvalifikácie, v ktorom opísali zmeny vo výrobnom procese, zavedenie novej organizačnej štruktúry, odbornú prípravu zameranú na používanie nových zariadení a rekvalifikáciu pre prepustených pracovníkov. V samostatnom dokumente museli uviesť aj ciele týkajúce sa produktivity a udržania pracovných miest a uviesť výšku investícií a ich vlastného príspevku. Tento plán rekvalifikácie musel schváliť aj spoločný výbor sektora (50 % zástupcov podnikov a 50 % zástupcov odborov textilného sektora).

(25)

V súlade so všeobecnými právnymi predpismi Španielska má podnik zamestnávajúci pracovníka, ktorý je starší ako 60 rokov, nárok na 50 % zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie. V textilnom programe sa tento vek posunul na 55 rokov v prípade pracovníkov, ktorí majú uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a ktorí pracovali pre podnik aspoň päť rokov.

(26)

Na základe právnych predpisov Španielska v oblasti všeobecného sociálneho zabezpečenia (článok 33 ods. 4 kráľovského dekrétu 1415/2004 z 11. júna 2004) sa dlhy v platbách príspevkov sociálneho zabezpečenia môžu odložiť a zaplatiť v splátkach, ak sú splnené určité podmienky, vrátane ustanovenia o zárukách za pokrytie týchto dlhov. Ich vykonávacie ustanovenia (7) však umožňujú, aby španielske orgány za „výnimočných okolností“ povolili upustenie od záruky za dlhy sociálneho zabezpečenia.

(27)

Právnym základom pre opatrenie 1 (odôvodnenia 11 až 13) je príkaz ITC/217/2005 zo 4. februára 2005 (8), ktorý je založený na nariadení Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (9).

(28)

Opatrenie 2 (odôvodnenia 14 a 15) bolo založené na opatreniach pomoci N 101/2005 schválených rozhodnutím Komisie K(2005) 1523 (odôvodnenie 15) a XR/70/2007 v rámci schémy regionálnej investičnej pomoci (10).

(29)

Právnym základom pre opatrenie 3 (odôvodnenia 16 a 17) je zákon 30/2005 z 29. decembra 2005 (11).

(30)

Právnym základom pre opatrenie 4 je 21. doplňujúce ustanovenie uvedeného zákona 30/2005 – Opatrenie oficiálnej úverovej inštitúcie týkajúce sa pôžičiek pre podniky v sektore textilu, obuvi, nábytku a hračiek.

(31)

Opatrenie 5 (odôvodnenia 19 a 20) bolo založené na článku 14 ods. 1 písm. d) a článku 17 ods. 3 písm. m) zákona 38/2003 zo 17. novembra 2003.

(32)

Opatrenie 6 (odôvodnenia 21 až 24) sa riadi kráľovským dekrétom 1046/2003 z 1. augusta 2003, príkaz TAS/500/2004 z 13. februára 2004.

(33)

Všeobecné ustanovenie vzťahujúce sa na opatrenie 7 (odôvodnenie 25) je v zákone o kráľovskom dekréte 5/2006 z 9. júna 2006.

(34)

Na opatrenie 8 (odôvodnenie 26) sa vzťahuje článok 33 ods. 4 kráľovského dekrétu 1415/2004 z 11. júna 2004.

(35)

Textilný program bol očividne podpísaný v júni 2006 a uplatňoval sa do 31. decembra 2008. Podľa informácií, ktoré poskytli španielske orgány 17. septembra 2008, sa neplánuje jeho ďalšie predĺženie (ako je uvedené v článku I ods. 2 samotného textilného programu). Opatrenie 1 sa však uplatňovalo od roku 2005 do roku 2007.

(36)

Komisia vo svojom rozhodnutí z 13. novembra 2007 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania („rozhodnutie o začatí konania“) vyjadrila svoje pochybnosti o zlučiteľnosti opatrení so spoločným trhom a odvolala sa na možnosť neprimeraného spojenia rôznych opatrení v rámci textilného programu.

(37)

Španielske orgány zastávali názor, že rozhodnutie o začatí konania je v rozpore s judikatúrou Italgrani II  (14).

(38)

Španielske orgány vysvetlili, že okrem právneho základu N 415/2004 sa uplatňovala aj schéma pre veľké podniky, ktorej platnosť sa skončila 31. decembra 2007 a ktorá bola uvedená v predošlej korešpondencii, rovnako ako už schválená schéma XS 50/2005 (15) pre MSP, ktorej platnosť sa skončila 30. júna 2007.

(39)

Skutočne vyplatený rozpočet bol 14,24 milióna EUR vo forme grantov a 36,72 milióna EUR vo forme bezúročných pôžičiek s 12-ročnou lehotou splatnosti. Dňa 21. októbra 2008 španielske orgány zdôraznili, že dodržali podmienky stanovené v schéme a potvrdili, že schéma N 415/2004 sa neuplatňovala a nebude sa uplatňovať po 31. decembri 2007 a že schéma XS 50/2005 sa neuplatňovala a nebude sa uplatňovať po 30. júni 2008.

(40)

Španielske orgány vysvetlili, že schéma N 101/2005 sa skončila po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1628/2006 (16). Španielske orgány následne oznámili schému N 430/2006, ktorá sa zrušila 26. januára 2007. Odvtedy boli opatrenia, podľa informácií, ktoré poskytli španielske orgány 30. mája 2008, založené na XR/70/2007 (17). Odvetvie syntetických vlákien nebolo oprávnené využiť schémy N 101/2005 a XR/70/2007, podľa odseku 4 príkazu ITC/1014/2005 a odseku 4 príkazu ITC/3098/2006, ktorý bol zmenený a doplnený odsekom 3 príkazu ITC/643/2007.

(41)

Španielske orgány potvrdili aj to, že opatrenie by mohlo spĺňať podmienky počiatočnej investície, rovnako ako v ministerskom príkaze ITC/643/2007 z 2. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa príkaz ITC/3098/2006 (18). Opis príjemcov pomoci v odseku 4 ministerského príkazu ITC/643/2007 zodpovedal vymedzeniu počiatočnej investície, ktoré bolo stanovené v usmerneniach pre regionálnu pomoc (19) a nariadení č. 1628/2006.

(42)

Vyplatený rozpočet bol 10,97 milióna EUR vo forme grantov a 150,8 milióna EUR vo forme návratných pôžičiek.

(43)

Španielske orgány potvrdili, že príjemcami pomoci boli výlučne MSP. Odhadovaná maximálna výška pomoci 30 000 EUR na podnik bola vypočítaná na základe maximálnej pôžičky 1 000 000 EUR. Od 1. januára 2006 do 13. januára 2008 využilo opatrenie desať podnikov, zatiaľ čo 23 podnikov bolo odmietnutých. Dotácia na úrokové sadzby vo výške 0,5 percentuálnych bodov nebola poskytnutá.

(44)

Dňa 30. mája 2008 a na stretnutí 11. septembra 2008 španielske orgány zdôraznili, že financovanie bolo poskytnuté za bežných trhových podmienok, ale že veľké podniky a podniky v ťažkostiach boli vylúčené. Španielske orgány to potvrdili písomne listom z 21. októbra 2008 a zaviazali sa, že do skončenia textilného programu nebudú uplatňovať toto opatrenie.

(45)

Právnym základom pre toto opatrenie bolo nariadenie de minimis. Maximálna pôžička na jedného príjemcu bola stanovená na 2,3 milióna EUR. Prahy de minimis boli vždy dodržané. Tieto sumy sa nemohli spojiť s inou pomocou, ak by to viedlo k presiahnutiu povoleného prahu de minimis. Každý príjemca pomoci preto musel vyplniť formulár ročného vyhlásenia. ICO vypracoval ročné záznamy o opatrení, ktoré boli zaslané úverovým inštitúciám, ktoré spolupracovali s ICO.

(46)

Do septembra 2008 bolo zo sumy 450 miliónov EUR vyplatených 54,79 milióna EUR. Maximálna suma pôžičky bola 2,3 milióna EUR. Úrokové sadzby sa pohybovali medzi 5,59 % a 4,94 % po tom, ako európska referenčná sadzba pre Španielsko dosiahla hodnotu 5,19 %. Španielske orgány potvrdili, že od 1. júla 2008 uplatňovali nové oznámenie o referenčných sadzbách (20). Podľa španielskych orgánov zúčastnené finančné orgány stanovili rozpätie, ktoré sa pripočítalo k referenčnej sadzbe. ICO im poskytol aj informácie o priemerných rozpätiach uplatňovaných v Španielsku na základe údajov, ktoré poskytla Španielska centrálna banka.

(47)

Španielske orgány predložili 21. októbra 2008 prehľad pomoci de minimis poskytnutej v rokoch 2006, 2007 a 2008, spolu s príslušnými vyhláseniami. Španielske orgány sa zaviazali, že v budúcnosti budú rešpektovať nariadenie de minimis.

(48)

Príslušné opatrenia boli všeobecnými opatreniami, ktoré boli prístupné pre všetky sektory. Dotované činnosti boli podobné, ako činnosti uvedené v článku 5 nariadenia o MSP. Bolo veľmi ťažké odhadnúť výšku pomoci, pretože schéma sa uplatňovala prerušovane, nepriamo a nejasne.

(49)

V období medzi rokmi 2006 a 2008 sa vyplatili finančné prostriedky v celkovej výške 7,5 milióna EUR. Španielske orgány uviedli, že na toto opatrenie, z ktorého mali prospech aj veľké podniky, sa vzťahovalo nariadenie de minimis.

(50)

Pokiaľ ide o uplatňovanie nariadenia de minimis, španielske orgány vysvetlili, že ICEX od každého príjemcu pomoci vyžadoval vyhlásenie o pomoci získanej na základe oprávnených nákladov podľa článku 14 ods. 1 písm. d) zákona 38/2003 zo 17. novembra 2003. Od príjemcov pomoci sa vyžadovalo, aby informovali ICEX o budúcich dotáciách. V súlade s článkom 17 ods. 3 písm. m) musel ICEX skontrolovať zlučiteľnosť s inou pomocou získanou na základe tých istých oprávnených nákladov. Španielske orgány poskytli tabuľku dokazujúcu, že pomoc de minimis, ktorú poskytli ICO a ICEX od roku 2006 do roku 2008 v textilnom a odevnom sektore, nepresiahla prah 200 000 EUR na jeden podnik počas troch daňových rokov.

(51)

Toto opatrenie malo všeobecnú povahu, hoci bolo pôvodne zamerané na MSP. Vyššie sumy, ako sumy zaplatené v predchádzajúcom roku do všeobecného fondu sociálneho zabezpečenia, mohli preto získať iba firmy s menej ako 5 zamestnancami. Ďalší príjemcovia pomoci mohli získať iba percento z príspevku zaplateného na účely osobitnej odbornej prípravy v bežnom rozpočtovom roku. Podľa španielskych orgánov bola intenzita pomoci pre MSP približne 11,3 % a pre veľké podniky 20 %. Plánovaný rozpočet bol 50 000 EUR za rok.

(52)

Do 13. januára 2008 bol pre toto opatrenie vybraný iba jeden podnik. Španielske orgány potvrdili, že v súlade s usmerneniami o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu (21) boli zo schémy vylúčené firmy v ťažkostiach.

(53)

Španielske orgány zdôraznili, že firmy boli oprávnené získať pomoc iba vtedy, ak ich zamestnanci starší ako 55 rokov boli zamestnaní v podniku aspoň päť rokov, čím sa oprávnenosť znížila na približne 50 %. Väčšinu príjemcov pomoci (53 %) tvorili ženy, zatiaľ čo 76 % z nich malo veľmi slabé zručnosti a vzdelanie, čo im znemožňovalo nájsť si inú prácu.

(54)

Španielske orgány zdôraznili, že článok 137 ods. 1 a článok 4 Zmluvy o ES poskytujú členským štátom nezávislosť vo veciach sociálneho zabezpečenia.

(55)

Do 1. januára 2008 využilo schému 6 313 zamestnancov v 2 015 firmách, čo zodpovedá 16,6 % firiem a 4,5 % zamestnancov v sektore. 56 % podnikov prijímajúcich pomoc využilo opatrenie iba pre jedného pracovníka, 30 % pre 2, 3 alebo 4 pracovníkov a 13 % pre 5 až 30 pracovníkov; iba 1 % z nich využilo opatrenie pre viac ako 30 pracovníkov. 1 428 podnikov získalo dotáciu menej ako 500 EUR. Rozpočet pre toto opatrenie bol 15 miliónov EUR na rok. Priemerná pomoc na jedného pracovníka vo veku 55 – 58 rokov bola 151 EUR/mesiac, čo zodpovedá intenzite 8,3 % nákladov práce. Pomoc pre pracovníkov vo veku 59 rokov dosiahla výšku 44 EUR/mesiac, t. j. 2,6 % nákladov práce. Iba 5,2 % pracovníkov v sektore bolo oprávnených získať pomoc v rámci tohto opatrenia. Priemerný dosah pre podnik bol 0,3 % jeho nákladov práce.

(56)

Toto opatrenie však napriek svojej povesti nebolo zamerané na zachovanie zamestnanosti, ale bolo alternatívou k predčasnému dôchodku. Španielske orgány tvrdili aj to, že suma 151 EUR/mesiac bola dostatočným stimulom skôr na udržanie pracovného miesta pracovníka, ako na nelegálne zamestnanie toho istého pracovníka.

(57)

Opatrenie sa mohlo využiť v odvetví syntetických vlákien vtedy, ak hlavná činnosť podniku spadala do textilného sektoru a ak bol podnik zaradený do kolektívneho vyjednávania za textilný a odevný sektor a nie za chemický sektor. V dôsledku toho existovala iba malá možnosť, že by títo výrobcovia syntetických vlákien využili toto opatrenie.

(58)

Španielske orgány potvrdili listom zo 17. septembra 2008, že išlo o všeobecné opatrenie a že podnikom v textilnom sektore neboli v rámci textilného programu poskytnuté žiadne odklady dane.

(59)

Dňa 21. októbra 2008 španielske orgány súhlasili s tým, že v prípade nepravdepodobnej možnosti, že by textilný alebo odevný podnik požiadal o výnimku zo záruky za odklady dane, sa takáto žiadosť bude posudzovať na základe všeobecných právnych predpisov a nie textilného programu.

(60)

Nakoniec, španielske orgány sa zaviazali, že budú dodržiavať právne predpisy Spoločenstva vzťahujúce sa na spojenie opatrení de minimis.

(61)

Komisii boli doručené pripomienky od dvoch strán, ktoré chceli zostať v anonymite.

(62)

V prvom súbore pripomienok sa odmietla sektorová štátna pomoc textilnému odvetviu, pretože narušovala hospodársku súťaž. Autori uprednostňovali zásadu prijatú Komisiou v rozhodnutí o začatí konania a zdôraznili, že textilný program nestanovuje žiadne limity dotácií, ktoré by mohol získať každý podnik. Odôvodnenia, ktoré predložili španielske orgány, neboli dostatočné. Pomoc na VaV bola prospešná, mala by sa však obmedziť na MSP. Boli toho názoru, že štátna pomoc na nehmotný majetok by sa mala zamietnuť, pretože sa príliš ľahko zneužívala. Okrem toho, hoci opatrenia týkajúce sa odbornej prípravy pre zamestnancov prepustených z textilného odvetvia boli prospešné, poskytnutie 80 % zľavy z príspevkov na sociálne zabezpečenie by využili zamestnanci iba nepriamo a bolo by neprijateľné. Ak by podniky v textilnom sektore mali viac výhod ako podniky v iných sektoroch, pokiaľ ide o platenie dlhov sociálneho zabezpečenia v splátkach, išlo by o nezákonnú štátnu pomoc.

(63)

Ostatné pripomienky sa týkali mimoriadne nízkych cien spoločnosti Geotexan na španielskom trhu, čo by mohol byť dôsledok vykonávania španielskeho textilného programu.

(64)

Španielske orgány tvrdili, že Komisia v rozhodnutí o začatí konania neoznačila opatrenia za štátnu pomoc, ale jednoducho sa odvolala na túto možnosť. Španielsko vo svojej odpovedi uviedlo aj to, že dotácia na odbornú prípravu pre podniky s 50 – 249 zamestnancami predstavovala skôr 20 % ako 80 % zvýšenie. Táto intenzita bola v súlade s limitmi uvedenými v článku 4 nariadenia Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (22). Okrem toho príjemcom pomoci v rámci opatrenia odbornej prípravy bol pracovník, ktorý mohol buď zostať v podniku alebo zlepšiť si svoju odbornosť, aby si mohol hľadať nové pracovné miesto.

(65)

Pokiaľ ide o druhú pripomienku, španielske orgány uviedli, že tvrdenia boli predložené neskoro a neboli poskytnuté žiadne dôkazy. Cieľom textilného programu bolo prispôsobiť podniky v sektore liberalizácii trhu a neuprednostňovať postavenie žiadneho konkrétneho podniku. Pokiaľ ide o konkrétne uvedený podnik, Geotexan bol založený v roku 2004. Podľa kritérií oprávnenosti na udržanie pracovných miest starších pracovníkov museli mať títo pracovníci v podniku odpracovaných viac ako päť rokov, čo v tomto prípade nebolo možné. Neexistuje žiadny záznam o tom, že Geotexan využil opatrenia pomoci na odbornú prípravu. V každom prípade by bol dostal dotáciu 970 EUR na rok, čo by nebol rozhodujúci faktor pri rozvíjaní agresívnej cenovej politiky.

(66)

Skrátene, pripomienky neobsahovali žiadne nové právne skutočnosti alebo dôvody a boli predložené všeobecne, bez poskytnutia akéhokoľvek dôkazu. Preto by sa nemali zohľadniť.

(67)

Ako je uvedené v článku 87 ods. 1 zmluvy, akákoľvek pomoc poskytovaná členským štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov v akejkoľvek podobe, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(68)

Podľa španielskych orgánov sa opatrenie 3 neuplatnilo: 0,5 % dotácia na úrokovú sadzbu sa neposkytla a financovanie bolo založené na bežných trhových podmienkach. Komisia požiadala španielske orgány o informácie o úrokových sadzbách, ktoré boli skutočne poskytnuté desiatim príjemcom. Španielske orgány odpovedali 13. marca 2009. Úroková sadzba bola nižšia ako najnižšia ročná referenčná sadzba iba v dvoch prípadoch (pôžička 300 000 EUR a ďalšia v sume 100 000 EUR pri úrokovej sadzbe 4,114 % v roku 2007, kedy bola najnižšia referenčná sadzba 4,62 %). Vzhľadom na malý rozdiel medzi týmito dvomi sadzbami musí Komisia konštatovať, že štátna pomoc by bola tak malá, že by klesla pod prah de minimis. Španielske orgány sa zaviazali neuplatňovať toto opatrenie až do skončenia programu. Za týchto okolností musí Komisia konštatovať, že suma pomoci bola nižšia ako prah de minimis a že nešlo štátnu pomoc.

(69)

O opatreniach 4 a 5 španielske orgány uviedli, že sa na ne vzťahovalo nariadenie Komisie o pomoci de minimis, a preto nepredstavovali štátnu pomoc. Komisia musí preto preskúmať, či boli splnené podmienky nariadenia de minimis.

(70)

Pokiaľ ide o opatrenie 4, španielske orgány poskytli dôkazy o tom, že v minulosti splnili podmienky nariadenia de minimis a zaviazali sa, že tak budú konať aj v budúcnosti. Uistili Komisiu aj o tom, že od 1. júla 2008 splnili podmienky uvedené v novom oznámení o referenčných sadzbách.

(71)

Pokiaľ ide o opatrenie 5, nariadenie de minimis vylučuje pomoc na podporu vývozu. Vo všeobecnosti je pomoc na podporu vývozu tradične vymedzená v článku 1 písm. d) ako „pomoc priamo súvisiaca s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzku distribučnej siete alebo na iné bežné výdavky spojené s vývoznou činnosťou“. V odôvodnení 6 nariadenia de minimis sa ďalej objasňuje, že „pomoc na náklady spojené s účasťou na veľtrhoch alebo so štúdiami alebo poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového alebo existujúceho výrobku na nový trh by nemala bežne predstavovať pomoc na vývoz“. Ak sa teda pomoc poskytuje na účasť skupiny na veľtrhoch, vzťahuje sa na ňu nariadenie de minimis  (23). Listom z 30. mája 2008 španielske orgány potvrdili, že opatrenie bolo určené na podporu účasti firiem, ktoré doposiaľ nevyvážali, na medzinárodných veľtrhoch. Preto splnilo túto podmienku. Pomoc na vytvorenie informačnej infraštruktúry prostredníctvom internetových portálov nie je pomocou na podporu vývozu, a preto spadá do rozsahu pôsobnosti nariadenia de minimis. Nakoniec, na poskytovanie poradenských služieb na podporu vývozného potenciálu podniku sa vzťahuje nariadenie de minimis, a preto nespadá do vymedzenia pomoci na podporu vývozu.

(72)

Komisia však mala naďalej pochybnosti o tom, či španielske orgány v minulosti splnili nariadenie de minimis. Preto požiadala španielske orgány, aby na základe článku 3 ods. 3 nariadenia de minimis dokázali, že ho v minulosti splnili, pokiaľ ide o opatrenia 4 a 5. Komisia tiež vyzvala španielske orgány, aby sa zaviazali, že v budúcnosti budú dodržiavať toto nariadenie, v súlade s článkom 3 ods. 1 To znamenalo, že vo všetkých troch rokoch bol dodržaný strop 200 000 EUR na jeden podnik, najmä pokiaľ ide o možné spojenie s inými opatreniami v textilnom programe založenými na tých istých oprávnených nákladoch. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 47, španielske orgány poskytli dôkazy, že nariadenie de minimis bolo v minulosti splnené a zaviazali sa, že ho budú v budúcnosti dodržiavať. Preto opatrenia 4 a 5 nepredstavujú štátnu pomoc.

(73)

Opatrenie 8 je všeobecným opatrením ustanoveným španielskym zákonom, ktoré sa podľa španielskych orgánov v rámci textilného programu nikdy neuplatnilo. Ak by podnik v budúcnosti požiadal o odklad dane, španielske orgány sa zaviazali uplatniť všeobecné pravidlá a nie toto opatrenie. Keďže sa opatrenie 8 neuplatnilo, nešlo o štátnu pomoc.

(74)

Opatrenia 1, 2, 6 a 7 boli poskytnuté prostredníctvom štátnych zdrojov. Zdá sa, že tieto opatrenia poskytujú podnikom z textilného a odevného sektora lepšiu selektívnu výhodu ako podmienky uplatňované v rámci všeobecných pravidiel a v dôsledku toho zvýhodňujú tieto podniky. V textilnom a odevnom sektore existuje rozsiahly obchod, takže opatrenia by mohli mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Preto tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(75)

Pokiaľ ide o opatrenie 1, Komisia poznamenáva, že schválená schéma pomoci N 415/2004 sa vzťahuje iba na veľké podniky a oprávnené činnosti v oblasti VaV: náklady na pracovníkov, príslušné nástroje a vybavenie, náklady na externé poradenstvo, prevádzkové náklady a ďalšie všeobecné náklady vyplývajúce z výskumnej činnosti. Rozpočet bol 16 miliónov EUR vo forme grantov a 74,45 milióna EUR vo forme dotovaných pôžičiek.

(76)

V textilnom programe boli ako oprávnené projekty pre veľké podniky vymedzené tieto projekty: projekty v oblasti VaV, projekty zamerané na šírenie výsledkov činností v oblasti VaV a projekty na vytvorenie a vypracovanie dohôd o spolupráci medzi podnikmi. Rozpočet bol 12,5 milióna EUR vo forme grantov a 51 miliónov EUR vo forme dotovaných pôžičiek.

(77)

Dňa 13. januára 2008 španielske orgány znovu zopakovali, že budú rešpektovať podmienky stanovené pre schému. Na základe tejto skutočnosti musí Komisia konštatovať, že opatrenie 1 pre veľké podniky spĺňa kritériá stanovené v schéme.

(78)

Pokiaľ ide o opatrenie 1 pre MSP, na ktoré sa podľa textilného programu najviac zameriava opatrenie 1, španielske orgány vysvetlili, že sa bude na neho vzťahovať schéma pomoci XS 50/2005. Cieľom schémy XS 50/2005 je podporiť výskumné projekty pre MSP, posilniť spoluprácu medzi MSP a výskumnými subjektmi a šíriť výsledky výskumu. Táto schéma sa rovnako ako predchádzajúca schéma vzťahuje na náklady na zamestnancov, príslušné nástroje a vybavenie, náklady na externé poradenstvo, prevádzkové náklady a ďalšie všeobecné náklady vyplývajúce z výskumnej činnosti, ako aj investície do hmotného a nehmotného majetku a poradenských služieb. Ročný rozpočet bol 22 miliónov EUR vo forme grantov a dotovaných pôžičiek.

(79)

Oprávnenými projektmi podľa textilného programu boli projekty v oblasti VaV, investície do hmotného a nehmotného majetku za účelom začlenenia moderných technológií do ich výrobných procesov, projekty zamerané na šírenie výsledkov činností v oblasti VaV a projekty na vytvorenie a vypracovanie dohôd o spolupráci medzi podnikmi.

(80)

Komisia je toho názoru, že opatrenie 1 vzťahujúce sa na MSP spĺňa kritériá stanovené v schéme pomoci N 415/2004, ktorá už bola schválená, a v schéme pomoci XS 50/2005.

(81)

Pokiaľ ide o opatrenie 2, toto opatrenie bolo založené na chválenej schéme pomoci N 101/2005, ktorá trvala od júna do 1. novembra 2006. Cieľom tejto schémy bolo podporiť reštrukturalizáciu upadajúcich priemyselných oblastí v podporovaných regiónoch. Schéma bola otvorená pre všetky priemyselné podniky, ktoré investovali v podporovaných regiónoch, okrem sektorov uhlia, ocele a syntetických vlákien. Pomoc sa musela vyplatiť vo forme bezúročných pôžičiek s maximálnym trvaním 10 rokov, vrátane päťročného obdobia odkladu. Plánový rozpočet bol 400 miliónov EUR.

(82)

Textilný program spĺňa základné kritériá, okrem jedného, ktoré sa týka bezúročných pôžičiek. Tieto trvali maximálne 15 rokov s päťročným obdobím odkladu namiesto maximálne 10 rokov, ako bolo stanovené v bode 11 schémy. Po preskúmaní tohto bodu ho musí Komisia uznať, pretože v kapitole I 7.2 príkazu ITC/3098/2006 sa uvádza, že maximálne trvanie je 10 rokov plus päťročné obdobie odkladu. Komisia musí preto konštatovať, že opatrenie 2 spĺňa kritériá stanovené v schéme.

(83)

Dňa 3. júla 2006 španielske orgány znovu oznámili schému s cieľom uviesť ju do súladu s novými usmerneniami pre regionálnu pomoc (24) (N 430/2007) a 26. januára 2007 ju odvolali, aby jej základ mohlo tvoriť nariadenie Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (25). Schéma XR/70/2007 bola schválená 20. marca 2007.

(84)

V súlade s príkazom ITC/3098/2006 a príkazom ITC/643/2007 medzi oprávnené projekty patrili: technická infraštruktúra, zriadenie technologických parkov, transfer odborného know-how, posilnenie a diverzifikácia miestnej ekonomiky, vytvorenie nových priemyselných činností, rozvoj zrelých sektorov a vytvorenie a rozšírenie vznikajúcich sektorov. Odvetvie syntetických vlákien nebolo oprávnené získať pomoc a opatrenie sa označilo ako počiatočná investícia.

(85)

Komisia je preto toho názoru, že opatrenie 2 spĺňa kritériá stanovené v schválených schémach pomoci N 101/2005 a XR/70/2007.

(86)

Španielske orgány sa tiež zaviazali, že po skončení schém nebudú uplatňovať opatrenia, ktoré boli na nich založené. Komisia je preto toho názoru, že na opatrenia 1 a 2 sa vzťahovali tieto schémy, a preto by mali predstavovať zlučiteľnú pomoc.

(87)

Komisia je toho názoru, že na toto opatrenie týkajúce sa osobitnej odbornej prípravy sa nevzťahuje nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (26) ani predchádzajúce nariadenie o pomoci na podporu vzdelávania, keďže opatrenie sa netýka „nového zamestnania“ a využívajú ho aj veľké podniky.

(88)

Komisia ho preto musí posúdiť priamo na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Pomoc na podporu rozvoja určitých hospodárskych činností sa preto môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v prípade, že nemá nepriaznivý vplyv na podmienky obchodovania v miere, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom.

(89)

Komisia posúdi zlučiteľnosť opatrenia 6 analogicky (27) s nariadením o pomoci na podporu vzdelávania medzi rokom 2006 a 1. augustom 2008 a so všeobecným nariadením o skupinových výnimkách od 29. augusta 2008 do 31. decembra 2008.

(90)

Intenzita pomoci na osobitnú odpornú prípravu bola 19,96 % v prípade MSP a 20 % v prípade veľkých podnikov. Táto intenzita pomoci je výrazne pod prahom 35 %, ktorý je stanovený v nariadení o pomoci na podporu vzdelávania pre žiadosť o pomoc na odbornú prípravu, a 25 %, ktorý je stanovený v článku 39 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách.

(91)

Okrem toho sa tieto sumy sotva odchyľujú od všeobecných pravidiel. Zvýšenie závisí od počtu zamestnaných pracovníkov a príspevku zaplateného v predchádzajúcom roku do systému sociálneho zabezpečenia. Podmienky oprávňujúce využiť opatrenie boli veľmi obmedzujúce, pretože podniky museli vypracovať plán, ktorý musel schváliť spoločný výbor (pozri odôvodnenie 24).

(92)

Dňa 20. februára 2009 španielske orgány potvrdili, že doplňujúci stimulačný účinok pre veľké podniky podľa článku 8 ods. 3 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách už bol zohľadnený v odseku I. 1.A c) textilného programu. Preto podniky uchádzajúce sa o pomoc museli predložiť verejným službám zamestnanosti plán rekvalifikácie obsahujúci podrobné informácie o cieľoch zamestnanosti a osobitných opatreniach. Verejné služby zamestnanosti skontrolovali, či bola splnená jedna alebo viac požiadaviek v už uvedenom článku všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. Tento plán obsahoval dokument, v ktorom boli uvedené ciele týkajúce sa udržania produktivity a pracovných miest a informácie o veľkosti príslušnej investície. Spoločný výbor vydal aj správu o pláne rekvalifikácie, ktorý predložil každý podnik alebo skupina. Na základe informácií poskytnutých v pláne a správy predloženej priemyselnými observatóriami členský štát skontroloval, či boli splnené kritériá stimulujúceho účinku pre veľké podniky.

(93)

Komisia musí konštatovať, že účinok pomoci na hospodársku súťaž a obchod je veľmi obmedzený. Komisia je preto toho názoru, že toto opatrenie nemá nepriaznivý vplyv na podmienky obchodovania v miere, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom. Komisia preto považuje toto opatrenie za zlučiteľné so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(94)

Opatrenie 7 sa tiež poskytuje prostredníctvom štátnych zdrojov a očividne zvýhodňuje sektor. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť, nezdá sa, že by sa na neho úplne vzťahoval článok 15 nariadenia (ES) č. 800/2008 (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) alebo nariadenie Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc pre zamestnanosť (28), vzhľadom na to, že 37 firiem z celkového počtu 11 544 firiem pôsobiacich v sektore v roku 2007 sú veľké podniky a opatrenie sa netýka nových pracovných miest. Toto opatrenie sa preto posudzuje na základe článku 87 ods. 3 písm. c) (29).

(95)

Štátna pomoc vo forme mzdových dotácií určených na zvýšenie dopytu po znevýhodnených pracovníkoch „môže poskytnúť podnikom ďalšie stimuly na zvýšenie ich úrovne zamestnávania tejto kategórie pracovníkov.“ Dotknutí pracovníci spadajú do kategórie znevýhodnených pracovníkov tým, že majú viac ako 50 rokov. 76 % pracovníkov vo veku medzi 55 a 59 rokov malo nízke odborné vzdelanie a zručnosti, čo by zabránilo ich presunu do iných sektorov, ak by boli prepustení. Pokiaľ ide o počet dotknutých pracovníkov, iba 10 215 zo 123 574 zamestnancov v tomto sektore bolo v roku 2008 vo veku medzi 55 a 59 rokov a iba 6 700 pracovalo v podniku viac ako päť rokov a malo uzatvorené pracovné zmluvy na dobu neurčitú. Tento údaj zodpovedal 5,2 % všetkých pracovníkov v sektore a intenzita opatrenia na jeden podnik sa odhadovala na 0,3 % ich nákladov práce, čo je výrazne pod prahom 50 % oprávnených nákladov stanoveným v článku 40 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. Dosah opatrenia bol tiež mierny, pretože sa vzťahovalo najmä na mikropodniky (74 %) a suma pomoci bola minimálna (0,3 % nákladov práce). Hoci bol finančný vplyv na podnik minimálny, podľa španielskych orgánov bol stimulom na to, aby podnik radšej udržal daných pracovníkov na ich pracovných miestach na niekoľko ďalších rokov, ako by ich prepustil alebo ich zamestnával nelegálne. Pomoc sa preto zdala ako nevyhnutná, primeraná a dobre zameraná na túto vekovú skupinu znevýhodnených pracovníkov.

(96)

Pokiaľ ide o negatívne vplyvy pomoci, je potrebné uviesť, že toto opatrenie je zamerané výlučne na textilný a odevný sektor, upadajúce odvetvie so 40 % stratou pracovných miest od roku 2001.

(97)

Po zvážení pozitívnych a negatívnych vplyvov sa dospelo k záveru, že pomoc mala pozitívne vplyvy, pretože podporila firmy – najmä mikropodniky – v tom, aby udržali pracovné miesta svojich pracovníkov vo veku nad 55 rokov (namiesto toho, aby ich zamestnávali nelegálne) dovtedy, kým nedovŕšia vek 60 rokov, pričom bolo pravdepodobné, že sa narušenie hospodárskej súťaže obmedzí v dôsledku veľmi nízkej sumy pomoci.

(98)

Opatrenie 7 je preto zlučiteľné so spoločným trhom a v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.