23.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 160/1

23.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 160/3

(1)

V článku 1 ods. 1 druhom pododseku nariadenia Komisie (ES) č. 748/2008 z 30. júla 2008, ktorým sa otvára a stanovuje správa dovoznej colnej kvóty pre mrazené tenké bránice hovädzieho dobytka patriace pod číselný znak KN 0206 29 91 (2), a článku 1 ods. 1 prvom pododseku nariadenia Komisie (ES) č. 810/2008 z 11. augusta 2008, ktorým sa otvárajú colné kvóty pre čerstvé, chladené alebo mrazené hovädzie mäso vysokej kvality a mrazené byvolie mäso a ustanovuje sa ich správa (3), sa týmto kvótam prideľujú poradové čísla.

(2)

V článku 1 ods. 3 nariadenia (ES) č. 748/2008 sa prideľuje kvóta uvedená v článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia na jednej strane na určité množstvá mäsa s pôvodom v Argentíne a dovezené z Argentíny a na strane druhej na určité množstvá mäsa s pôvodom v tretích krajinách a dovezené z tretích krajín.

(3)

V článku 2 nariadenia (ES) č. 810/2008 sa prideľuje kvóta uvedená v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) uvedeného nariadenia na niekoľko čiastkových množstiev, ktoré patria do viacerých číselných znakov KN a spĺňajú presné definície. Všetky tieto čiastkové množstvá patria pod jedno poradové číslo.

(4)

S cieľom zabezpečiť riadnu správu týchto kvót by sa jednotlivým pododdielom colnej kvóty na mrazené tenké bránice hovädzieho dobytka podľa nariadenia (ES) č. 748/2008 a colných kvót na čerstvé, chladené alebo mrazené hovädzie mäso podľa nariadenia (ES) č. 810/2008 mali prideliť osobitné poradové čísla.

(5)

Nariadenia (ES) č. 748/2008 a (ES) č. 810/2008 by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Colné kvóty podľa nariadení (ES) č. 748/2008 a (ES) č. 810/2008 sa otvárajú každý rok na obdobie od 1. júla jedného roku do 30. júna nasledujúceho roku. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať až od začiatku ďalšieho obdobia dovoznej colnej kvóty 1. júla 2009, aby sa predišlo omylom a možným narušeniam obchodu počas obdobia dovoznej colnej kvóty.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

1.

V článku 1 ods. 1 sa vypúšťa druhý pododsek.

2.

Článok 1 ods. 3 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Prílohy IV, V a VI sa nahrádzajú textom prílohy I k tomuto nariadeniu.

1.

V článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) sa vypúšťa druhá veta.

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

V článku 11 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

4.

Prílohy IV, V a VI sa nahrádzajú textom prílohy II k tomuto nariadeniu.

23.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 160/8

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 1450/2004 z 13. augusta 2004, ktorým sa vykonáva rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1608/2003/ES o vypracovaní a vývoji štatistík Spoločenstva o inovácii (2), sa stanovujú podrobnosti o požadovanej štatistike, jej členení, periodicite, včasnosti a metodické odporúčania v záujme zostavovania harmonizovanej štatistiky Spoločenstva.

(2)

Opatrenia na sledovanie inovačných činností je potrebné zmeniť a aktualizovať, aby bolo možné reagovať na rastúce a rýchlo sa vyvíjajúce požiadavky v oblasti životného prostredia.

(3)

Je potrebné minimalizovať zaťaženie podnikov a súčasne zabezpečiť, aby zbierané údaje mali dobrú kvalitu a spĺňali informačné potreby.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistické programy,

1.

V rámci kódu 7 sa názov nahrádza týmto:

„Počet podnikov s inovačnou aktivitou, ktoré uviedli veľmi významné ciele inovácie“.

2.

Do poznámok v rámci kódu 9 sa dopĺňa toto:

23.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 160/9

(1)

Dodatkový protokol k Dohode o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (ďalej len „dodatkový protokol“) bol podpísaný v mene Spoločenstva a členských štátov 10. októbra 2007 v súlade s rozhodnutím Rady 2008/74/ES z 9. októbra 2007 o podpísaní a predbežnom vykonávaní Dodatkového protokolu k Dohode o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (2).

(2)

Dodatkový protokol by sa mal schváliť,

23.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 160/11

(1)

Listom zo 6. augusta 2007 Francúzsko notifikovalo Komisii pomoc na reštrukturalizáciu v prospech skupiny FagorBrandt.

(2)

Listom z 10. októbra 2007 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o túto pomoc.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenej pomoci.

(4)

Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných strán, a to od príjemcu pomoci a jeho dvoch konkurentov. Podnik Electrolux predložil pripomienky listom zo 14. decembra 2007. Po stretnutí s útvarmi Komisie 20. februára 2008 tento podnik predložil dodatočné pripomienky listom z 26. februára 2008 a listom z 12. marca 2008. Konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, predložil pripomienky listom zo 17. decembra 2007 (3). Podnik FagorBrandt predložil svoje pripomienky listom zo 17. decembra 2007. Komisia oznámila Francúzsku tieto pripomienky listami z 15. januára a 13. marca 2008 s tým, že jej poskytla možnosť pripomienkovať ich, a tieto pripomienky dostala v prvom prípade listom z 15. februára 2008 a v druhom prípade prostredníctvom dokumentu predloženého na stretnutí 18. marca 2008 (pozri ďalej v texte).

(5)

Listom z 13. novembra 2007 Francúzsko oznámilo Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. 18. marca 2008 sa uskutočnilo stretnutie Komisie, francúzskych orgánov a podniku FagorBrandt. Po tomto stretnutí francúzske orgány predložili informácie listami z 24. apríla a 7. mája 2008. Druhé stretnutie tých istých strán sa uskutočnilo 12. júna 2008. Po tomto stretnutí francúzske orgány zaslali informácie listom z 9. júla 2008. 15. júla 2008 Komisia požiadala o dodatočné informácie, ktoré francúzske orgány poskytli 16. júla 2008.

(6)

Uvedená pomoc predstavuje pomoc na reštrukturalizáciu. Výška pomoci dosahuje 31 miliónov EUR. Táto pomoc je od francúzskeho ministerstva hospodárstva, financií a zamestnanosti.

(7)

Príjemcom pomoci je podnik FagorBrandt SA, ktorý vlastní niekoľko dcérskych spoločností v oblasti výroby a predaja. Túto skupinu (ďalej len „FagorBrandt“) nepriamo vlastní spoločnosť Fagor Electrodomésticos S. Coop (ďalej len „Fagor“), družstvo podľa španielskeho práva. Základné imanie tohto družstva je rozdelené medzi asi 3 500 členov (zamestnancov, ktorí sú spoločníkmi), z ktorých žiadny nemôže vlastniť viac ako 25 % základného imania družstva.

(8)

Samotná spoločnosť Fagor je členom skupiny družstiev pod názvom Mondragón Corporación Cooperativa (ďalej len „MCC“), v ktorej má každé družstvo právnu a finančnú nezávislosť. Spoločnosť Fagor je členom divízie pre domáce elektrospotrebiče sektorovej skupiny „Priemysel“ MCC.

(9)

V roku 2007 dosiahol podnik FagorBrandt obrat 903 miliónov EUR. Je prítomný vo všetkých segmentoch s veľkými elektrospotrebičmi, ktoré zahŕňajú 3 veľké skupiny výrobkov: mycie (umývačky riadu, práčky, sušičky bielizne, umývačky – sušičky), chladiace (chladničky, mraziace boxy a mrazničky) a varné zariadenia (tradičné rúry, mikrovlnné rúry, sporáky, varné dosky, odsávače pár).

(10)

V oddiele 2.1 rozhodnutia o začatí konania Komisia poskytla viac informácií o príjemcovi a vysvetlila dôvody jeho ťažkostí.

(11)

Komisia vyjadrila pochybnosti z týchto piatich dôvodov: i) riziko obchádzania zákazu pomoci na reštrukturalizáciu novovytvoreným firmám; ii) riziko obchádzania povinnosti vrátiť nezlučiteľnú pomoc; iii) pochybnosti o obnovení životaschopnosti podniku; iv) nedostatočnosť kompenzačných opatrení; v) pochybnosť o obmedzení pomoci na nevyhnutné minimum, a to najmä pokiaľ ide o príspevok príjemcu.

(12)

Keďže podnik FagorBrandt vznikol v januári 2002, v zmysle bode 12 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia o reštrukturalizácii“) (4) bol novovytvorenou firmou až do januára 2005, teda tri roky po svojom vzniku. To znamená, že rovnako ako v čase, keď sa na podnik vzťahovalo oslobodenie od dane ustanovené článkom 44f všeobecného daňového zákonníka (ďalej len „pomoc 44f“), podnik FagorBrandt sa považoval za novovytvorenú firmu aj v decembri 2003, keď Komisia vyhlásila túto pomoc za nezlučiteľnú a nariadila jej vrátenie (5). Podľa bodu 12 usmernení o reštrukturalizácii preto nebola oprávnená na pomoc na reštrukturalizáciu. Z toho vyplýva, že meškanie Francúzska s vymáhaním pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú v decembri 2003, do chvíle, keď sa podnik už nepovažoval za novovytvorenú firmu a v dôsledku toho sa stal oprávnený získať pomoc na reštrukturalizáciu, by mohlo predstavovať obchádzanie zákazu ustanoveného v bode 12 usmernení o reštrukturalizácii.

(13)

Komisia sa domnieva, že notifikovaná pomoc bude z veľkej časti slúžiť na financovanie vrátenia pomoci 44f. Zároveň vyjadrila pochybnosti o tom, že notifikovaná pomoc nepredstavuje obchádzanie povinnosti vrátiť túto nezlučiteľnú pomoc a nezbavuje vrátenie tejto pomoci jeho podstaty a účinnosti.

(14)

Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti podniku, Komisia vyjadrila dve pochybnosti. Na jednej strane Komisia zaznamenala, že očakávaný obrat v roku 2007 bol vyšší o asi 20 % oproti predchádzajúcemu roku, a tak sa zaujímala, na akých údajoch sa tento odhad zakladal. Na druhej strane Komisia zdôraznila, že v pláne reštrukturalizácie sa neuvádza, ako chce FagorBrandt kryť vrátenie nezlučiteľnej pomoci, ktorú získala jeho talianska dcérska spoločnosť.

(15)

Komisia tiež vyjadrila pochybnosti o tom, že neimplementovanie kompenzačných opatrení na doplnenie opatrení, ktoré sa už zaviedli v rámci plánu reštrukturalizácie, je prijateľné. Komisia uviedla, že:

(16)

Komisia napokon vyjadrila pochybnosti o tom, že boli splnené podmienky stanovené v bodoch 43 a 44 usmernení o reštrukturalizácii. Francúzske orgány nezahrnuli vrátenie pomoci 44f do nákladov na reštrukturalizáciu a zároveň neobjasnili pôvod niektorých súm považovaných za „vlastné zdroje príjemcu“.

(17)

Electrolux uviedol, že na to, aby mohol reagovať na výzvy globálnej hospodárskej súťaže, vykonal veľké a veľmi nákladné plány reštrukturalizácie. V snahe udržať si konkurencieschopnosť bol tento podnik nútený prijať drastické opatrenia, akým je napríklad zatvorenie ôsmich závodov v západnej Európe, z ktorých sa výroba zväčša presunula do iných existujúcich závodov v Európe a do nových závodov v Poľsku a Maďarsku. Podobné reštrukturalizačné činnosti vykonala väčšina podnikov zo sektora „veľkých domácich elektrospotrebičov“. Electrolux sa preto sťažuje na skutočnosť, že by podnik FagorBrandt mohol získať podporu na zvládnutie situácie, ktorú zvyšok sektora musí zvládnuť bez podobnej pomoci. Pomoc by narušila hospodársku súťaž na úkor ostatných podnikov.

(18)

Po prvé tento konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, uviedol, že plánovaná pomoc neumožní podniku obnoviť jeho dlhodobú životaschopnosť. Domnieva sa, že na zabezpečenie prežitia podniku je nevyhnutná zásadná priemyselná reštrukturalizácia. Tento konkurent sa okrem toho nazdáva, že FagorBrandt nebude mať prostriedky na financovanie potrebných investícií. Pomoc zároveň neumožní spoločnosti FagorBrandt dosiahnuť potrebnú veľkosť na zlepšenie jeho pozície pri rokovaniach s veľkými distribútormi, ktorí uprednostňujú dodávateľov, ktorí sú v Európskej únii prítomní vo väčšom rozsahu.

(19)

Po druhé konkurent sa domnieva, že pomoc nie je obmedzená na nevyhnutné minimum, pretože podnik FagorBrandt by mohol získať potrebné finančné prostriedky na svoju reštrukturalizáciu od svojho akcionára a družstva, ktorého je členom (t. j. od MCC, ktorého členom je aj banka Caja Laboral).

(20)

Po tretie konkurent zastáva názor, že by pomoc mohla narušiť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Na jednej strane väčšina podnikov zo sektora vyrába v Európe, a preto ich možno považovať za európske. Ázijskí a tureckí konkurenti sú prítomní iba na trhu s niektorými výrobkami. Na druhej strane podnik FagorBrandt je piatym najväčším subjektom na európskej úrovni a má silné postavenie na francúzskom, španielskom a poľskom trhu. Konkurent sa preto domnieva, že pre chýbajúce kompenzačné opatrenia Komisia nemôže vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú.

(21)

Po štvrté skutočnosť, že Francúzsko a Taliansko poskytli v minulosti neoprávnenú pomoc, vedie k dvom záverom: po prvé problémy podniku FagorBrandt sú cyklické a vyvolávajú otázku jeho životaschopnosti a po druhé notifikovaná pomoc bude pravdepodobne slúžiť na vrátenie neoprávnenej pomoci, čím sa obchádza povinnosť vrátiť pomoc.

(22)

Pripomienky podniku FagorBrandt sú podobné pripomienkam francúzskych orgánov, ktoré sú uvedené ďalej v texte.

(23)

Pokiaľ ide o možné obchádzanie zákazu pomoci na reštrukturalizáciu novovytvoreným firmám, francúzske orgány nepopierajú, že podnik FagorBrandt treba považovať za „novovytvorenú firmu“ počas obdobia troch rokov od jeho vzniku v súlade s bodom 12 usmernení o reštrukturalizácii. Nazdávajú sa však, že otázka prípadného poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu podniku FagorBrandt začala byť aktuálna až v roku 2006 v dôsledku ťažkostí vyskytujúcich sa od roku 2004 a vzhľadom na zhoršovanie sa jej finančnej situácie od roku 2005, t. j. v piatom roku jej existencie. Inými slovami, podnik nemal žiadny dôvod žiadať o pomoc na reštrukturalizáciu skôr, ako sa ocitol v situácii odôvodňujúcej túto pomoc, t. j. v roku 2006. Otázka možného obchádzania pravidla „troch rokov“ je preto bezpredmetná.

(24)

Pokiaľ ide o možnosť, že notifikovaná pomoc zbavuje povinnosť vrátiť pomoc jej účinnosti, Francúzsko pripomína, že podnik nie je v ťažkostiach len kvôli vráteniu pomoci. Finančné ťažkosti sa totiž začali v roku 2004 a situácia sa výrazne zhoršila v rokoch 2005 a 2006. Podnik je skutočne v ťažkostiach v zmysle usmernení o reštrukturalizácii, tak ako Komisia usúdila v rozhodnutí o začatí konania. Francúzsko dospelo k záveru, že podnik je z tohto dôvodu oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky stanovené pre takúto pomoc. Otázka, či by podnik prežil, alebo neprežil rok 2007 alebo 2008, keby nemusel vrátiť pomoc, je bezpredmetná, pretože vrátenie pomoci je povinné, a to po zamietavom rozhodnutí Komisie, pokiaľ ide o schému pomoci podľa článku 44f z roku 2003. Žiadosť o pomoc je odôvodnená nahromadením finančných ťažkostí, ktoré sú spojené s nákladmi na reštrukturalizáciu, ktoré už podniku vznikli, s nedokončením reštrukturalizácie, ako aj so všetkými ostatnými nákladmi vrátane vrátenia pomoci, ktoré musí podnik zohľadniť.

(25)

Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti a dve príslušné pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania, francúzske orgány pripomínajú nasledujúce skutočnosti. Pokiaľ ide o odhad nárastu obratu za rok 2007 o 20 % oproti finančnému roku 2006, možno ho vysvetliť najmä zmenou rozsahu činností podniku FagorBrandt, ku ktorej došlo v roku 2006. Pokiaľ ide o nezapočítanie vrátenia neoprávnenej pomoci, ktorú získala talianska dcérska spoločnosť (poskytnutej v rámci prevzatia činností podniku Ocean Spa v oblasti domácich elektrospotrebičov spoločnosťou Brandt Italia), francúzske orgány uvádzajú, že toto vrátenie by nemalo ovplyvniť životaschopnosť podniku, pretože konečná suma na ťarchu spoločnosti Brandt Italia bude pravdepodobne nižšia ako [1 milión] (8) EUR, pričom zostatok znáša predajca uvedených činností.

(26)

Pokiaľ ide o neexistenciu kompenzačných opatrení, Francúzsko opakuje, že podnik už v roku 2004 predal spoločnosť Brandt Components (závod v Nevers). Na druhej strane podnik obmedzil svoju výrobnú kapacitu na výrobu mraziacich boxov a voľne stojacich mikrovlnných rúr. Francúzske orgány ďalej pripomínajú, že pomoc spôsobila nepatrné narušenie [trhu], čo znižuje potrebu kompenzačných opatrení. Podnik FagorBrandt má totiž [0 – 5] % podiel na európskom trhu, ktorý je v porovnaní s podielom jeho hlavných konkurentov veľmi malý. Francúzske orgány sa preto domnievajú, že prítomnosť podniku na trhu umožňuje zabrániť oligopolom. Počas konania vo veci formálneho zisťovania francúzske orgány navrhli implementovať dodatočné kompenzačné opatrenia.

(27)

Pokiaľ ide o pochybnosti Komisie týkajúce sa príspevku príjemcu a obmedzenia pomoci na minimum, francúzske orgány uvádzajú tieto skutočnosti. V súvislosti s nezapočítaním vrátenia pomoci do nákladov na reštrukturalizáciu uvádzajú, že vrátenie nezlučiteľnej pomoci nemožno apriórne kvalifikovať ako náklady na reštrukturalizáciu. Pokiaľ ide o vlastné zdroje príjemcu („effort propre du bénéficiaire“), ako sú nazvané v oznámení, francúzske orgány vysvetľujú, že ide o bankové úvery.

(28)

Pokiaľ ide o pripomienky podniku Electrolux, Francúzsko zdôrazňuje, že cieľom reštrukturalizačných opatrení prijatých týmto podnikom a ďalšími konkurentmi nebola náprava ťažkej hospodárskej situácie, ale posilnenie postavenia na trhu s veľkými domácimi elektrospotrebičmi. Francúzsko sa preto domnieva, že situácia podniku FagorBrandt sa nedá porovnať so situáciou jeho konkurentov, ktorí majú vzhľadom na svoju veľkosť oveľa väčšie finančné prostriedky za každých okolností.

(29)

Pokiaľ ide o pripomienky podniku, ktorý si želá zostať v anonymite, týkajúce sa dlhodobej životaschopnosti podniku FagorBrandt, francúzske orgány po prvé poukazujú na to, že FagorBrandt urobil opatrenia prvotne určené na vykrytie straty a posilnenie rozpätia, aby v konečnom dôsledku mohol dosiahnuť lepšie postavenie na trhu najmä prostredníctvom vývoja […]. Okrem toho sa francúzske orgány domnievajú, že FagorBrandt bude mať naďalej k dispozícii reálne kapacity na výskum a vývoj, „ktoré mu umožnia uviesť na trh inovatívne výrobky s vysokou pridanou hodnotou“.

(30)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že pomoc nie je obmedzená na potrebné minimum, pretože FagorBrandt by mohol získať dostatok financií od svojich akcionárov, francúzske orgány zdôrazňujú, že MCC nie je holdingový subjekt, ale družstevné hnutie. V tomto družstevnom hnutí je každé družstvo vrátane Fagoru alebo banky Caja Laboral samostatné a závislé od rozhodnutí vlastných pracovníkov – družstevníkov, ktorí sú jeho vlastníkmi. Podnik FagorBrandt sa preto môže spoliehať iba na finančnú podporu Fagoru, obmedzenú na jeho súčasné kapacity. Odkúpením podniku FagorBrandt sa znížila suma dostupnej hotovosti Fagoru, a tak Fagor v súčasnosti nemôže poskytovať finančné prostriedky nad určitú hranicu.

(31)

Po tretie, reagujúc na údajný nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž, francúzske orgány zdôrazňujú rozpory v pripomienkach zainteresovanej strany, ktorá si želala zostať v anonymite. Táto zainteresovaná strana na jednej strane tvrdí, že by pomoc ovplyvnila podmienky hospodárskej súťaže na európskom trhu, pričom na druhej strane uvádza, že FagorBrandt je v porovnaní s hlavnými konkurentmi príliš malý podnik, čo ohrozuje jeho životaschopnosť. Okrem toho, pokiaľ ide o neexistenciu kompenzačných opatrení, francúzske orgány pripomínajú, že už implementovali platné kompenzačné opatrenia a navrhujú zaviesť nové opatrenia.

(32)

Po štvrté v reakcii na tvrdenia založené na predchádzajúcom poskytnutí neoprávnenej pomoci Francúzskom a Talianskom Francúzsko pripomína, že účelom tejto neoprávnenej pomoci nebol program reštrukturalizácie spoločnosti, ale systém zameraný na podporu udržania zamestnanosti v danom regióne. Na základe informácií, ktoré Komisii poskytol FagorBrandt 17. decembra 2007, Francúzsko ďalej zdôrazňuje, že neexistuje žiadna súvislosť medzi výškou poskytnutej pomoci (asi 20 miliónov EUR po zdanení) a výškou nezlučiteľnej pomoci (asi [25 – 30] miliónov EUR vrátane úrokov). Okrem toho sa náklady na reštrukturalizáciu odhadujú na sumu [50 – 90] miliónov EUR, ktorá je podstatne vyššia ako výška požadovanej pomoci na reštrukturalizáciu. Nakoniec pripomínajú vzájomnú zameniteľnosť výdavkov.

(33)

Pokiaľ ide o pripomienky, ktoré Komisii predložil podnik FagorBrandt, francúzske orgány uvádzajú, že s týmito objasňujúcimi informáciami môžu len súhlasiť, keďže dopĺňajú ich vlastné pripomienky.

(34)

V oddiele 3.1 rozhodnutia o začatí konania Komisia dospela k záveru, že opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Ani jedna strana tento záver nepoprela.

(35)

V článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES sa ustanovujú výnimky zo všeobecnej nezlučiteľnosti stanovenej v odseku 1 tohto článku. Výnimky stanovené v článku 87 ods. 2 zmluvy sa zjavne na tento prípad nevzťahujú.

(36)

Pokiaľ ide o výnimky stanovené v článku 87 ods. 3 zmluvy, Komisia poznamenáva, že keďže účel pomoci nie je regionálny a výnimka ustanovená v článku 87 ods. 3 písm. b) nie je zjavne uplatniteľná, uplatňuje sa iba výnimka ustanovená v uvedenom článku 87 ods. 3 písm. c). Tá povoľuje udelenie štátnej pomoci na uľahčenie rozvoja niektorých hospodárskych činností, pokiaľ sa nenarušia podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. V tejto súvislosti je nepochybné, že pomoc bola poskytnutá s cieľom obnoviť dlhodobú životaschopnosť firmy v ťažkostiach. Komisia vysvetlila spôsob posudzovania zlučiteľnosti takejto pomoci v usmerneniach o reštrukturalizácii. Právnym základom posúdenia budú práve tieto usmernenia. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade by nebolo možné uplatniť žiadnu inú rámcovú úpravu. Okrem toho sa Francúzsko nedovolávalo žiadnej výnimky zo zmluvy a ani jedna zo zainteresovaných strán nekritizovala výber tohto právneho základu, ktorý bol už oznámený v rozhodnutí o začatí konania.

(37)

Na to, aby bol podnik oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu, sa musí predovšetkým považovať za firmu v ťažkostiach, ako sa vymedzuje v oddiele 2.1 usmernení o reštrukturalizácii.

(38)

V odôvodnení 24 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla, že podnik sa zdal byť v ťažkostiach v zmysle bodu 11 usmernení o reštrukturalizácii. V odôvodnení 27 rozhodnutia o začatí konania Komisia tiež uviedla, že v súlade s bodom 13 usmernení o reštrukturalizácii sa ťažkosti podniku stali príliš závažnými na to, aby ich mohol financovať jeho španielsky akcionár. Na rozdiel od tohto predbežného posúdenia sa konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, domnieva, že podnik FagorBrandt mohol získať potrebnú finančnú pomoc na prekonanie svojich ťažkostí od podnikov Fagor a MCC. Je preto potrebné zvážiť, či je nutné zmeniť a doplniť predbežné posúdenie vykonané v rozhodnutí o začatí konania. Komisia poznamenáva, že konkurent zakladá svoje tvrdenie na článku v tlači (9), ktorý, zdá sa, poukazuje na to, že Fagor môže ľahko získať finančné prostriedky na finančných trhoch. Komisia však poznamenáva, že tento článok je z apríla 2005 a finančná situácia podniku Fagor sa neskôr výrazne zhoršila. Francúzske orgány v tejto súvislosti pripomínajú finančné dlhy podniku Fagor (ktoré nezahŕňajú dlhy podniku FagorBrandt) […] (10) v roku 2005, najmä v nadväznosti na odkúpenie akcií podniku FagorBrandt, a veľké priemyselné investície v podniku Fagor. Okrem toho v roku 2006 Fagor investoval do podniku FagorBrandt kapitál vo výške 26,9 milióna EUR. Všetky tieto skutočnosti prakticky vyčerpali mieru zadlženosti družstva, ktorého koeficient zadlženosti v širokej miere prekročil všeobecne prípustné minimá. Komisia sa preto domnieva, že netreba preskúmať posúdenie obsiahnuté v rozhodnutí o začatí konania, ktoré sa týka oprávnenosti firmy v zmysle bodov 11 a 13 usmernení o reštrukturalizácii.

(39)

Pokiaľ ide o oprávnenosť podniku na základe podmienok vymedzených v oddiele 2.1 usmernení o reštrukturalizácii, v rozhodnutí o začatí konania je uvedená iba jedna pochybnosť, totiž možné obchádzanie zákazu pomoci na reštrukturalizáciu novovytvorených firiem (pozri oddiel 3 Dôvody na začatie konania).

(40)

Komisia analyzovala finančnú situáciu podniku, ktorá je znázornená v tabuľke 1. V prvých troch rokoch svojej existencie podnik zjavne nespĺňal kritériá stanovené v bodoch 10 a 11 usmernení o reštrukturalizácii na to, aby sa mohol považovať za firmu v ťažkostiach, ani keby pomoc 44f vrátil. Pokiaľ ide o bod 10 usmernení o reštrukturalizácii, ak by podnik vrátil pomoc vo výške 22,5 milióna EUR už v roku 2004 (to znamená v mesiacoch nasledujúcich po zamietavom rozhodnutí Komisie), v danom roku by ešte nezaznamenal stratu vo výške polovice vlastného imania. Pokiaľ ide o bod 11 usmernení o reštrukturalizácii, ak by podnik vrátil pomoc vo výške 22,5 milióna EUR už v roku 2004, zaznamenal by iba jeden stratový rok (2004), čo nestačí na to, aby sa na základe tohto odseku mohol považovať za firmu v ťažkostiach. Finančné ťažkosti skupiny FagorBrandt sa zhoršili od roku 2005, v dôsledku čoho by sa podnik mohol považovať za firmu v ťažkostiach v zmysle usmernení o reštrukturalizácii (t. j. za firmu, ktorá „bez vonkajšej intervencie verejných orgánov“ smeruje „takmer s určitosťou k vylúčeniu z obchodnej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte“) nepochybne od nasledujúceho roku (so zreteľom na povinnosť vrátiť pomoc 44f) a s určitosťou v roku 2007.

Tabuľka 1

(41)

Komisia ďalej poznamenala, že v prvom štvrťroku 2005 skupina Fagor prijala rozhodnutie o kúpe 90 % akcií podniku za cenu [150 – 200] miliónov EUR. Svedčí to o tom, že trh by nepovažoval podnik za firmu v ťažkostiach v zmysle usmernení o reštrukturalizácii, t. j. za firmu, ktorá bez vonkajšej intervencie verejných orgánov smeruje takmer s určitosťou k vylúčeniu z hospodárskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom časovom horizonte.

(42)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že podnik, ktorý bol založený v januári 2002, sa nemohol považovať za firmu v ťažkostiach v prvých troch rokoch svojej existencie, a to ani v prípade okamžitého vrátenia pomoc 44f. Preto sa nazdáva, že meškanie s vymáhaním pomoci 44f Francúzskom do januára 2005 – to znamená tri roky po založení podniku FagorBrandt – nemalo za následok umelé udržanie podniku, ktorý by inak odišiel z trhu, pri živote. Zároveň sa nazdáva, že počas tohto obdobia podnik nemal dôvod žiadať o pomoc na reštrukturalizáciu. Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že meškanie s vrátením pomoci 44f Francúzskom do januára 2005 nepredstavuje obchádzanie zákazu pomoci na reštrukturalizáciu v prospech novovytvorených firiem v zmysle bodu 12 usmernení o reštrukturalizácii.

(43)

Na záver možno konštatovať, že pochybnosti o oprávnenosti podniku sú odstránené a Komisia sa domnieva, že podmienky stanovené v oddiele 2.1 usmernení o reštrukturalizácii sú splnené.

(44)

Na základe bodu 23 usmernení o reštrukturalizácii a skutočnosti, že notifikovaná pomoc bude slúžiť predovšetkým na financovanie vrátenia pomoci 44f, v odôvodnení 30 rozhodnutia o začatí konania sa vyjadruje pochybnosť o tom, že notifikovaná pomoc predstavuje obchádzanie povinnosti vrátiť pomoc, a zbavuje túto povinnosť jej podstaty a účinnosti.

(45)

Pri posudzovaní tohto problému Komisia zohľadnila tieto skutočnosti.

(46)

Po prvé podľa ustálenej judikatúry vrátenie nezlučiteľnej pomoci s úrokmi umožňuje obnoviť stav pred poskytnutím pomoci, a tým odstrániť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré s ňou súvisí. Preto sa v tomto prípade predpokladá, že vrátenie pomoci 44f s úrokmi – ktorým sa podmieňuje vyplatenie novej pomoci – obnoví stav pred jej poskytnutím.

(47)

Po druhé podnik je oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu. Vrátenie nezlučiteľnej pomoci primárne nebolo skutočným dôvodom finančných ťažkostí podniku. Ťažkosti vyplynuli z iných zdrojov, ktoré sú príčinou straty od roku 2004 (pozri tabuľku 1). Budúce vrátenie nezlučiteľnej pomoci len zhorší tieto ťažkosti do takej miery, že podnik ich nebude môcť zvládnuť bez štátnej pomoci. Zároveň sa implementoval plán reštrukturalizácie činností, ktorého náklady predstavujú [50 – 90] miliónov EUR. Svedčí to o tom, že operatívna reštrukturalizácia nevyhnutná na obnovenie výnosnosti činností je spojená s veľmi vysokými nákladmi, ktoré sú vyššie ako vrátenie pomoci 44f, ktorá bez úrokov predstavuje 22,5 milióna EUR. Tieto skutočnosti poukazujú na to, že podnik FagorBrandt je firma v ťažkostiach, ktorej existencia je ohrozená. Preto môže rovnako ako každá firma v takejto situácii získať pomoc na reštrukturalizáciu, pokiaľ spĺňa ostatné podmienky ustanovené v usmerneniach o reštrukturalizácii.

(48)

Po tretie Komisia, ktorá vo svojom rozhodnutí vo veci Deggendorf (11) z roku 1991 poznamenala, že „neoprávnene poskytnutá pomoc, ktorú Deggendorf odmieta vrátiť od roku 1986, a nová pomoc […] by mali poskytnúť kumulatívny účinok nadmerného a neoprávneného zvýhodnenia tejto spoločnosti, ktorým by sa narušili podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom“, usúdila, že nová pomoc je zlučiteľná za predpokladu, že „orgány […] sú povinné pozastaviť poskytovanie pomoci […] spoločnosti Deggendorf do času, kým nezískajú nezlučiteľnú pomoc späť […]“. Vo svojom rozsudku z 15. mája 1997 (12) Súdny dvor potvrdil správnosť prístupu Komisie. Odvtedy Komisia prijala niekoľko rozhodnutí, v ktorých uplatňuje rovnaký prístup, to znamená, že novú pomoc považuje za zlučiteľnú pod podmienkou pozastavenia jej poskytovania až do vrátenia neoprávnenej pomoci (13). Komisia poznamenáva, že v tomto prípade od okamihu, keď nová pomoc bude spĺňať podmienky ustanovené v usmerneniach o reštrukturalizácii, nič nebráni tomu, aby sa uplatnil prístup Deggendorf, to znamená, aby sa nová pomoc považovala za zlučiteľnú pod podmienkou, že jej platba sa pozastaví do okamihu vrátenia pomoci 44f.

(49)

Na základe predchádzajúcich úvah sa pochybnosti Komisie odstránili.

(50)

V tejto súvislosti chce Komisia poskytnúť nasledujúce vysvetlenie. Bodom 23 usmernení o reštrukturalizácii sa Komisii pri posudzovaní pomoci na reštrukturalizáciu ukladá povinnosť „brať do úvahy po prvé súhrnný účinok minulej a novoposkytnutej pomoci, po druhé skutočnosť, že predchádzajúca pomoc nebola vrátená“. Ako sa uvádza v príslušnej poznámke pod čiarou usmernení o reštrukturalizácii, toto ustanovenie sa zakladá na rozsudku vo veci Deggendorf. V tomto prípade sa Francúzsko zaviazalo vymáhať pomoc 44f pred vyplatením novej pomoci. V tomto rozhodnutí je Komisia v zmysle uvedeného judikátu vo veci Deggendorf povinná premeniť tento záväzok na podmienku zlučiteľnosti notifikovanej pomoci. Týmto spôsobom zabezpečí, že nedôjde ku kumulovaniu predchádzajúcej pomoci s novou pomocou a že predchádzajúca pomoc sa vráti. Takto nebude potrebné vziať do úvahy súhrnný účinok pomoci ani nevrátenie pomoci vo zvyšnej časti posúdenia novej pomoci.

(51)

V oddiele 2.2 rozhodnutia o začatí konania Komisia opísala hlavné opatrenia plánu reštrukturalizácie (14). V oddiele 3.3.3 rozhodnutia o začatí konania Komisia usúdila, že tento plán je v súlade s požiadavkami bodov 35 až 37 usmernení o reštrukturalizácii. Inými slovami, zdá sa, že plán reštrukturalizácie umožní obnoviť dlhodobú životaschopnosť podniku. V rámci konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré sa týmto rozhodnutím uzatvára, Komisia podrobnejšie analyzovala skutočnosti, na ktorých sa plán zakladá, aby mohla potvrdiť alebo nepotvrdiť toto počiatočné posúdenie.

(52)

Komisia posúdila prognózy plánu reštrukturalizácie, najmä pokiaľ ide o výhľady rastu. Porovnala ich s nedávnymi trendmi.

(53)

Podľa CECED (15) vývoj na európskom trhu v objemovom vyjadrení v období od roku 2005 do roku 2007 svedčí o miernom raste v západnej Európe (okolo 2 % ročne) a stálom raste vo východnej Európe (okolo 7 % ročne). Tempo rastu je však neisté, pretože podlieha výkyvom v hospodárstve vyjadreným dvojmiestnym číslom.

(54)

Napriek tomu, že z dlhodobého hľadiska možno počítať so zjednocovaním nákupného správania východnej a západnej Európy, nízka kúpyschopnosť krajín východnej Európy vedie ku koncentrácii dopytu po základnom tovare (práčky alebo chladničky) a po výrobkoch nižšej triedy. Na trhy s týmito výrobkami vstupujú tureckí a ázijskí konkurenti.

(55)

Potenciálne trhy pre podnik FagorBrandt sú teda v západnej Európe, pretože tieto trhy sú z hľadiska hodnoty, ako aj objemu oveľa významnejšie a v menšej miere sa zakladajú na výrobkoch nižšej triedy, s ktorými FagorBrandt už nemôže byť konkurencieschopný a ktoré sú príčinou výrazného rastu vo východnej Európe.

(56)

Konkrétne, referenčným trhom podniku FagorBrandt je francúzsky trh, na ktorom skupina dosahuje [50 – 80] % svojho odbytu, vyrába [75 – 100] % svojho objemu a zamestnáva [75 – 100] % zamestnancov skupiny. Podľa GIFAM (16) vzrástol trh s veľkými domácimi elektrospotrebičmi vo Francúzsku v roku 2007 o 1 % oproti roku 2006 tak z hľadiska objemu, ako aj hodnoty. Osobitne trh s […] elektrospotrebičmi, na ktorý sa chce FagorBrandt zameriavať, zaznamenal nárast o […] % oproti roku 2006, pričom v prípade […] elektrospotrebičov odbyt klesol o […] %.

(57)

Trendy podľa druhu výrobkov svedčia o tom, že nosnými trhmi, ktoré sa v Európe, a najmä vo Francúzsku rozvíjajú, sú hlavne trhy s […] výrobkami. Rast […] výrobkov je značný, zatiaľ čo chladiace zariadenia takmer stagnujú, o čom svedčí nasledujúca tabuľka vyňatá zo štúdie zoskupenia GIFAM:

[…]

(58)

Rozhodnutie podniku FagorBrandt, ktoré spočíva najmä v preorientovaní sa na […] a vo vývoji […], je preto v súlade s trendom jednotlivých segmentov a výrobkov.

(59)

Po preskúmaní ostatných základných prvkov plánu reštrukturalizácie s cieľom zdôvodniť význam odhadov týkajúcich sa termínovej prevádzkovej výnosnosti podniku FagorBrandt Komisia usúdila, že uvedené odhady sú reálne. Zvyšok analýzy sa preto obmedzí na dve konkrétne pochybnosti o reálnosti a dostatočnosti plánu reštrukturalizácie, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí o začatí konania.

(60)

Po prvé Komisia požiadala o vysvetlenia, pokiaľ ide o očakávané zvýšenie obratu v roku 2007 o 20 %. Francúzske orgány vysvetlili, že v roku 2006 sa zmenil rozsah činnosti podniku FagorBrandt, keď Fagor presunul na FagorBrandt zodpovednosť za distribúciu značky Fagor na anglickom a francúzskom trhu a následne všetkých francúzskych obchodných činností Fagoru (17). Obrat týchto činností sa odhadoval na [50 – 100] miliónov EUR v roku 2007 a zahrnul sa do obratu podniku FagorBrandt za rok 2007. Predpokladané zvýšenie obratu bolo konštantne len [5 – 10] %. Francúzsko teda oznámilo Komisii skutočne dosiahnutý obrat v roku 2007. Ten predstavuje 903 miliónov EUR oproti 779,7 milióna EUR v roku 2006, čo znamená medziročný nárast približne o 16 %.

(61)

Po druhé Komisia poznamenala, že v pláne reštrukturalizácie sa neuvádza, ako chce FagorBrandt zabezpečiť vrátenie nezlučiteľnej pomoci, ktorú získala jeho dcérska spoločnosť v Taliansku, čo vyvoláva riziko, pokiaľ ide o obnovenie životaschopnosti podniku. Francúzske orgány spresnili, že vrátenie nezlučiteľnej pomoci talianskymi orgánmi by nemalo mať žiadny vplyv na finančnú situáciu skupiny. Nadobúdacia cena činností Ocean SpA v oblasti elektrických spotrebičov, ktorú podnik Brandt Italia zaplatil, sa zvýšila o odhadovanú výšku pomoci, ktorú mal podnik Brandt Italia dostať, t. j. o [5 – 10] miliónov EUR (oproti výške pomoci [5 – 10 miliónov] EUR, ktorú podnik Brandt Italia skutočne dostal). Francúzske orgány preto konštatujú, že nárok na neoprávnenú pomoc sa takmer úplne previedol na predajcu Ocean SpA (so zostatkom [<1 milión] EUR). Francúzske orgány ďalej uvádzajú, že toto tvrdenie bolo potvrdené rozhodnutím súdu v Brescii z 5. júla 2004, na ktorý sa obrátil podnik Brandt Italia po prijatí zamietavého rozhodnutia Komisie o talianskej schéme pomoci z 30. marca 2004, ktorým sa nariadilo skonfiškovanie poslednej splátky nadobúdacej ceny, ktorú podnik Brandt Italia zaplatil, t. j. [5 – 10] miliónov EUR. Výška vrátenej talianskej pomoci podnikom Brandt Italia by preto mala predstavovať menej ako [1 milión] EUR.

(62)

Na základe týchto skutočností Komisia dospela k záveru, že pochybnosti o obnovení životaschopnosti uvedené v rozhodnutí o začatí konania sú odstránené.

(63)

Ako sa už uviedlo, konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, namieta, že reštrukturalizáciou by sa mohla obnoviť dlhodobá životaschopnosť podniku. Po prvé zastáva názor, že podnik by musel presunúť časť svojej výroby do výrobných oblastí s nízkymi nákladmi, kde môže ťažiť z úspor z rozsahu. Po druhé podnik nebude schopný pokryť nevyhnutné investície na zlepšenie svojich výrobkov v priemyselnom odvetví, ktoré každoročne vyžaduje značné investície do priemyselného závodu, návrhov, výskumu a vývoja. Napokon zdôraznil, že podnik je v porovnaní so svojimi konkurentmi stále príliš malý. V nasledujúcich odôvodneniach Komisia overí, či tieto pripomienky konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, spochybňujú jej závery o obnovení životaschopnosti.

(64)

Pokiaľ ide o nutnosť premiestniť časť výroby do krajín s nižšími nákladmi, Komisia poznamenáva, že francúzske orgány reagovali na tento bod s presnosťou. Pripomínajú, že vývoj, na ktorý sa podnik FagorBrandt sústreďuje (výroby s vysokou pridanou hodnotou a inovatívne výrobky), rovnako ako vývoj uskutočňovaný niektorými výlučne európskymi konkurentmi, nie je v súlade so systematickým presunom výroby do krajín s nízkymi nákladmi. […]. V prípade hlavných konkurentov je zriaďovanie výrobných jednotiek v krajinách s nízkymi nákladmi zároveň prejavom snahy o rozvoj odbytu v daných krajinách.

(65)

Pokiaľ ide o tvrdenia konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, v súvislosti s neschopnosťou podniku FagorBrandt pokryť značné investície nutné na udržanie svojej konkurencieschopnosti a v súvislosti s jeho veľkosťou v porovnaní s hlavnými konkurentmi Komisia poznamenáva, že v odôvodnení 8 rozhodnutia o začatí konania sama uviedla, že tieto skutočnosti prispeli k ťažkostiam podniku. Uvádza však, že plán reštrukturalizácie zjavne reaguje na tieto výzvy. Podnik v skutočnosti zamýšľa […]. Okrem toho Komisia poznamenáva, že niektorým podnikom v tomto sektore sa aj napriek ich malej veľkosti v porovnaní s hlavnými konkurentmi a ich rozsiahlou výrobou v krajinách západnej Európy darí udržať konkurencieschopnosť tým, že sa zameriavajú na určité výrobky a segmenty. Komisia ďalej uvádza, že čoraz intenzívnejšie začleňovanie podniku FagorBrandt do skupiny Fagor tiež pomáha riešiť tieto problémy spojené s veľkosťou podniku. Na záver treba povedať, že Komisia uznáva, že otázky, na ktoré poukázal konkurent, predstavujú výzvy pre FagorBrandt, ale domnieva sa, že plán reštrukturalizácie môže na ne reagovať a s dostatočnou mierou pravdepodobnosti umožní obnoviť jeho životaschopnosť.

(66)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že pripomienky konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, nespochybňujú jej posúdenie, že plán reštrukturalizácie umožňuje obnoviť dlhodobú životaschopnosť podniku FagorBrandt.

(67)

Napokon v súvislosti s obnovením dlhodobej životaschopnosti Komisia musí v súlade s poslednou vetou bodu 38 usmernení o reštrukturalizácii overiť, či plánované kompenzačné opatrenia neohrozia životaschopnosť podniku. Ako sa preukáže ďalej, francúzske orgány v nadväznosti na začatie konania navrhli dodatočné kompenzačné opatrenia, ktoré nie sú zahrnuté do finančných odhadov priložených k oznámeniu. Keďže Komisia považuje tieto dodatočné opatrenia za potrebné, budú sa musieť implementovať. Pokiaľ ide o tieto opatrenia – pozastavenie predaja chladiacich a varných zariadení a zariadení na umývanie riadu značky Vedette na päť rokov –, ktorých následkom sa zhoršia finančné výsledky podniku, je potrebné sa ubezpečiť, že sú pre podnik únosné.

(68)

Podľa francúzskych orgánov sa v obidvoch tabuľkách uvádzajú finančné výsledky podniku, a to so zreteľom na implementáciu uvedených dodatočných kompenzačných opatrení. V prvej tabuľke sa opisuje optimistický scenár a v druhej tabuľke pesimistický scenár.

(69)

Tieto tabuľky sa zakladajú na nasledujúcich predpokladoch poklesu obratu, ktorý spôsobí stiahnutie niekoľkých skupín výrobkov uvádzaných na trh pod značkou Vedette z trhu. Takéto stiahnutie z trhu môže viesť k:

(70)

Optimistický scenár zohľadňuje iba účinky uvedené pod písmenami a) a b), pričom strata vyplývajúca z pozastavenia predaja výrobku bude predstavovať pokles o [60 – 90] % obratu pozastaveného radu výrobkov […], a o [20 – 30] % obratu ostatných výrobkov uvádzaných na trh pod značkou Vedette. Pesimistický scenár zohľadňuje faktor pod písmenom c), pričom sa predpokladá miera poklesu o [110 – 140] %, pokiaľ ide o pozastavený rad výrobkov (strata sa môže dotknúť nielen […] a […]). Francúzske orgány vysvetľujú, že takýto pesimistický predpoklad zodpovedá skúsenostiam podniku, keď sa v roku 2003 rozhodol vzdať […] vo Francúzsku, aby sa úplne sústredil na […], ktorý mal osobitnú predajnú silu. Toto pozastavenie malo veľmi negatívny reťazový vplyv, pretože došlo nielen k poklesu celého dosiahnutého obratu […], ale strata zároveň dosiahla […] (celková strata z týchto dvoch značiek […] elektrospotrebičov za dva roky v porovnaní s počiatočným odbytom […] jednotiek vrátane […] […], čo predstavuje pokles o [120 – 140] % zrieknutého objemu) (19).

(71)

Na základe analýzy údajov uvedených v predchádzajúcich dvoch tabuľkách a ďalších údajov poskytnutých francúzskymi orgánmi Komisia poznamenáva, že prijaté kompenzačné opatrenia oslabia podnik, keďže od roku 2009 – roku ich implementácie – spôsobia zhoršenie výsledkov podniku. Od roku 2010 však podnik dosiahne kladný čistý výsledok, ktorý sa v nasledujúcich rokoch bude zvyšovať. Komisia sa preto domnieva, že aj napriek prvotnému oslabeniu kompenzačné opatrenia nebudú podniku brániť v obnovení jeho životaschopnosti.

(72)

V bode 38 usmernení o reštrukturalizácii sa ustanovuje, že na to, aby Komisia mohla schváliť pomoc na reštrukturalizáciu, sa musia prijať kompenzačné opatrenia s cieľom zmierniť negatívny vplyv pomoci na obchodné podmienky. V opačnom prípade sa bude pomoc považovať za pomoc „v protiklade k spoločnému záujmu“, a teda za nezlučiteľnú so spoločným trhom. Táto podmienka často nadobúda podobu obmedzenia prítomnosti na trhu, ktorú si podnik môže udržiavať na svojom trhu alebo na trhoch po skončení obdobia reštrukturalizácie.

(73)

Vo svojom oznámení Francúzsko tvrdilo, že kompenzačné opatrenia nie sú v tomto prípade nevyhnutné, a to najmä preto, lebo pomoc nemá vplyv nadmerného narušenia trhu. V odôvodneniach 37, 38 a 40 rozhodnutia o začatí konania Komisia stručne vysvetlila, prečo toto tvrdenie odmieta.

(74)

V nasledujúcich odôvodneniach Komisia podrobne vysvetľuje, prečo sa na rozdiel od tvrdenia francúzskych orgánov domnieva, že pomoc spôsobuje narušenie, a prečo je nevyhnutné implementovať kompenzačné opatrenia.

(75)

Ako sa už uviedlo, podnik FagorBrandt pôsobí v sektore výroby a predaja veľkých domácich elektrospotrebičov distribútorom (na rozdiel od distribúcie a predaja jednotlivcom). Pokiaľ ide o zemepisné pokrytie trhu s veľkými elektrospotrebičmi, Komisia v minulosti usúdila, že trh je prinajmenšom európsky, najmä z dôvodu neexistencie prekážok vstupu na trh, technickej harmonizácie a relatívne nízkych prepravných nákladov (20). Údaje poskytnuté podnikom FagorBrandt a dvoma konkurentmi, ktorí predložili pripomienky, potvrdzujú, že trh má európsky rozmer.

(76)

Komisia sa domnieva, že pomoc na reštrukturalizáciu automaticky spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže tým, že príjemcovi bráni odísť z trhu, a tým brzdí rozvoj konkurenčných podnikov. Takáto pomoc znemožňuje odchod najmenej výkonných podnikov z trhu, ktorý „je bežnou súčasťou fungovania trhu“, ako sa uvádza v bode 4 usmernení o reštrukturalizácii. Notifikovaná pomoc v prospech podniku FagorBrandt má preto za následok uvedené narušenie hospodárskej súťaže. Komisia sa však nazdáva, že všetky nasledujúce skutočnosti majú tendenciu obmedziť negatívny vplyv tohto narušenia hospodárskej súťaže. Po prvé podnik FagorBrandt má na európskom trhu s veľkými elektrospotrebičmi podiel vo výške maximálne 5 % (21). Po druhé na trhu sú štyria konkurenti s podielmi 10 % alebo viac (Indesit, Whirlpool, BSH a Electrolux) (22). Konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, okrem toho pripúšťa, že FagorBrandt je na európskom trhu pomerne malý subjekt (pozri v texte pochybnosti konkurenta o obnove životaschopnosti podniku v súvislosti s jeho veľkosťou), ktorého podiel na trhu sa zmenšuje (23). Po tretie výška pomoci je vo vzťahu k obratu podniku FagorBrandt v Európe nízka (pomoc predstavuje menej ako 4 % obratu v roku 2007) a ešte nižšia vo vzťahu k štyrom hlavným subjektom na trhu, ktorých obrat je vyšší ako obrat podniku FagorBrandt (24).

(77)

Zatiaľ čo sa v predchádzajúcom odôvodnení analyzuje narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou, zároveň je potrebné analyzovať „negatívne účinky na obchodné podmienky“ medzi členskými štátmi tak, ako sa uvádza v bode 38 usmernení o reštrukturalizácii, ktorý sa zakladá na ustanoveniach článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 38 rozhodnutia o začatí konania, pomoc narúša umiestnenie hospodárskych činností a následne aj obchod medzi členskými štátmi. FagorBrandt je podnik, ktorého prevažná väčšina výrobných činností a zamestnancov sa nachádza vo Francúzsku ([75 – 100] % objemu výroby podniku sa vyrába vo Francúzsku). Bez pomoci francúzskeho štátu by FagorBrandt rýchlo odišiel z trhu. Výrobky z výrobných závodov FagorBrandt konkurujú najmä výrobkom konkurentov z iných členských štátov (25). Zánik podniku FagorBrandt by umožnil týmto európskym konkurentom značne zvýšiť odbyt a následne výrobu svojich výrobkov. Pomoc má vplyv na udržanie výrobných činností vo Francúzsku, ktoré by sa inak čiastočne presunuli do iných členských štátov. Preto má nepriaznivý vplyv na obchodné podmienky, čím znižuje možnosti vývozu konkurentov, ktorí sa usadili v iných členských štátov, do Francúzska (26). Pomoc zároveň obmedzuje možnosti predaja do krajín, do ktorých bude FagorBrandt naďalej vyvážať svoje výrobky. So zreteľom na veľkosť odbytu podniku FagorBrandt a zodpovedajúci počet pracovných miest nie je tento nepriaznivý vplyv na obchod zanedbateľný.

(78)

Na základe uvedenej analýzy sa Komisia domnieva, že skutočné kompenzačné opatrenia (t. j. nezanedbateľné) sú potrebné, avšak obmedzené v rozsahu.

(79)

V odôvodnení 39 rozhodnutia o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či opatrenia oznámené francúzskymi orgánmi možno považovať za kompenzačné opatrenia, keďže v bode 40 usmernení o reštrukturalizácii sa uvádza, že „odpisy a ukončenie stratových aktivít, ktoré by boli aj inak nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku, sa na účely posúdenia kompenzačných opatrení nebudú považovať za zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu“. Zdalo sa, že na všetky opatrenia opísané francúzskymi orgánmi sa vzťahuje táto výnimka. V rámci konania vo veci formálneho zisťovania Francúzsko zopakovalo svoj názor, že zastavenie výroby mraziacich boxov a voľne stojacich mikrovlnných rúr, rovnako ako aj predaj Brandt Components, predstavujú tri platné kompenzačné opatrenia. Komisia preto uskutočnila podrobnú analýzu týchto opatrení a vyvodila z nej tieto závery.

(80)

Pokiaľ ide o uzavretie závodu na výrobu mraziacich boxov v roku 2005 (závod v Lesquin), Francúzsko vo svojom oznámení zo 6. augusta 2007 uviedlo, že tento závod „ktorý vyrábal mraziace boxy a chladničky na víno pre celú skupinu FagorBrandt, nadobudol veľkosť …, čo mu neumožnilo pokryť ani premenlivé, ani pevné náklady, a v roku 2004 dosiahol prevádzkovú stratu [5 – 10] miliónov EUR“. Niet pochýb o tom, že v tomto prípade ide o ukončenie stratovej činnosti, ktoré je nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti (27), a že v súlade s bodom 40 usmernení o reštrukturalizácii sa nedá považovať za kompenzačné opatrenie.

(81)

Pokiaľ ide o ukončenie výroby voľne stojacich mikrovlnných rúr v závode v Azenay, takisto šlo o ukončenie stratovej činnosti nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti, čo francúzske orgány mimochodom výslovne uznali vo svojich oznámeniach (28). Nevýnosnosť tejto činnosti nie je prekvapujúca, pretože voľne stojace mikrovlnné rúry sú trhovými segmentmi, do ktorých najviac prenikli výrobky z krajín s nízkymi nákladmi (29). Okrem toho závod v Azenay prišiel o veľké zákazky na výrobu mikrovlnných rúr pre iné skupiny (30). V závere možno skonštatovať, že na základe bodu 40 usmernení o reštrukturalizácii nie je preto možné toto opatrenie považovať za kompenzačné opatrenie.

(82)

Naopak, v marci 2004 podnik postúpil svoju dcérsku spoločnosť Brandt Components (závod v Nevers) rakúskej skupine ATB za sumu [2 – 5] miliónov EUR, pričom tu nedošlo k odpisom (31) ani k ukončeniu činnosti. V ustanovení bodu 40 usmernení o reštrukturalizácii sa preto toto opatrenie nevylučuje. Činnosť postúpená v marci 2004 (32) zabezpečila v roku 2003 obrat vo výške [25 – 45] miliónov EUR, čo predstavuje [2 – 5] % obratu podniku v roku 2003, a týkala sa [250 – 500] zamestnancov, čo predstavuje [5 – 10] % zamestnancov podniku. Bola zahrnutá do návrhu, vývoja, výroby a uvedenia elektrických motorov do práčok na trh. Postúpenie tejto činnosti malo teda za následok zníženie prítomnosti podniku na trhu so súčiastkami do práčok.

(83)

Aj keď Komisia pripúšťa, že toto opatrenie je kompenzačným opatrením, domnieva sa, že nemôže vyrovnať nepriaznivý vplyv uvedenej pomoci. Komisia predovšetkým poznamenáva, že toto opatrenie neznižuje prítomnosť podniku FagorBrandt na trhu s veľkými domácimi elektrospotrebičmi (33), ktorý je hlavným trhom, na ktorom bude FagorBrandt naďalej pôsobiť.

(84)

V reakcii na pochybnosti uvedené v rozhodnutí o začatí konania týkajúce sa nedostatočnosti oznámených kompenzačných opatrení francúzske orgány navrhli pozastaviť výrobu chladiacich a varných zariadení značky Vedette na obdobie piatich rokov. Okrem toho navrhujú pozastavenie predaja umývačky riadu značky Vedette alebo postúpenie značky […].

(85)

Ako sa už uviedlo, FagorBrandt dosahuje [50 – 80] % odbytu na francúzskom trhu, kde mal v roku 2006 podnik podiel [10 – 20] % v hodnotovom vyjadrení a [10 – 20] %, pokiaľ ide o objem. To znamená, že ak by FagorBrandt ukončil činnosť, jeho hlavní konkurenti na francúzskom trhu by z toho mali prospech, pretože by mohli zvýšiť svoj predaj. Sú to práve tieto podniky, ktorých sa najviac týka prežitie podniku FagorBrandt vďaka poskytnutej pomoci. Naopak, odbyt podniku FagorBrandt na talianskom trhu je veľmi obmedzený. Ako kompenzačné opatrenie Komisia preto uprednostňuje pozastavenie predaja umývačky riadu značky Vedette pred postúpením značky […], pričom výrobky značky Vedette (34) sa predávajú výlučne na francúzskom trhu, zatiaľ čo výrobky […] sa predávajú hlavne […].

(86)

S cieľom zistiť, či sú tieto dodatočné kompenzačné opatrenia dostatočné, je nevyhnutné zanalyzovať ich rozsah.

(87)

Odbyt chladiacich zariadení (chladničky a mrazničky) značky Vedette predstavoval v roku 2007 [10 – 20] miliónov EUR, t. j. [1 – 3] % obratu skupiny FagorBrandt.

(88)

Pozastavenie predaja chladiacich zariadení na obdobie piatich rokov umožní konkurentom na francúzskom trhu posilniť svoje postavenie na trhu s chladiacimi zariadeniami. Na trhu s chladničkami vo Francúzsku sú podľa štúdie GfK z roku 2007 hlavnými konkurentmi podniku FagorBrandt – ktorý má podiel na trhu v hodnotovom vyjadrení […] % – podniky Whirlpool ([…] %), Indesit ([…] %) a Electrolux ([…] %). Na trhu s mrazničkami sú jeho hlavnými konkurentmi ([…] %) Whirlpool ([…] %), Liebherr ([…] %) a Electrolux ([…] %).

(89)

Odbyt varných zariadení značky Vedette predstavoval v roku 2007 [5 – 10] miliónov EUR, t. j. [0,5 – 1,5] % obratu skupiny FagorBrandt.

(90)

Pozastavenie predaja varných zariadení na obdobie piatich rokov následne umožní konkurentom posilniť svoje postavenie na trhu so sporákmi. Na danom trhu vo Francúzsku sú podľa štúdie GfK z roku 2007 hlavnými konkurentmi podniku FagorBrandt (ktorý má podiel na trhu v hodnotovom vyjadrení […] %) podniky Indesit ([…] %), Electrolux ([…] %) a Candy ([…] %).

(91)

Odbyt umývačiek riadu značky Vedette predstavoval v roku 2007 [5 – 10] miliónov EUR, čiže [0,5 – 1,5] % obratu skupiny FagorBrandt.

(92)

Na trhu umývačiek riadu vo Francúzsku sú podľa štúdie GfK z roku 2007 hlavnými konkurentmi podniku FagorBrandt (ktorý má podiel na trhu v hodnotovom vyjadrení […] %) podniky BSH ([…] %), Whirlpool ([…] %) a Electrolux ([…] %). Pozastavenie predaja umývačiek riadu značky Vedette na trhu umožní konkurentom rozšíriť svoju prítomnosť na trhu.

(93)

Výrobky, ktorých predaj sa pozastaví, predstavujú spolu [3 – 5] % obratu skupiny (35). Francúzske orgány uvádzajú, že si to bude vyžadovať značné úpravy v rámci podniku […].

(94)

Ku kompenzačným opatreniam patrí pozastavenie predaja niektorých výrobkov (varné a chladiace zariadenia a umývačky riadu) značky Vedette (36) na päť rokov a postúpenie podniku Brandt Components. Ide o reálne zníženie prítomnosti na trhu (t. j. nezanedbateľné), ale obmedzené v rozsahu. Toto zníženie je primerané narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu, ako sa už v texte analyzovalo.

(95)

Komisia sa preto domnieva, že tieto opatrenia umožnia, aby nedošlo k nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže v zmysle bodov 38 až 40 usmernení o reštrukturalizácii.

(96)

Na to, aby mohla byť pomoc schválená, je potrebné, aby sa v súlade s bodmi 43 až 45 usmernení o reštrukturalizácii obmedzila výška a intenzita pomoci na striktné minimum nevyhnutné na reštrukturalizáciu, ktorá sa vykoná so zreteľom na existujúce finančné zdroje podniku, jeho akcionárov alebo skupiny, do ktorej patrí. Príjemcovia pomoci musia podstatnou mierou prispieť na plán reštrukturalizácie z vlastných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na prežitie podniku, alebo prostredníctvom vonkajšieho financovania, ktoré získali za trhových podmienok.

(97)

Ako sa uvádza v odôvodnení 43 rozhodnutia o začatí konania, náklady na reštrukturalizáciu, ako sa uvádza v oznámení francúzskych orgánov, predstavujú [50 – 90] miliónov EUR. Financované sú takto (37):

(98)

Pokiaľ ide o tieto údaje, Komisia v odôvodnení 44 rozhodnutia o začatí konania uvádza dve pochybnosti. Komisia na jednej strane požiadala francúzske orgány, aby zdôvodnili, prečo nezahrnuli do nákladov na reštrukturalizáciu vrátenie pomoci. Na druhej strane požiadala o vysvetlenie charakteru „vlastných zdrojov príjemcu“.

(99)

Francúzske orgány reagovali na túto druhú pochybnosť poznámkou, že „vlastné zdroje príjemcu“ pozostávajú z bankových úverov, ktoré FagorBrandt získal na trhu. Spresňujú, že v roku 2006 podnik podpísal zmluvy na bankové úvery vo výške [25 – 30] miliónov EUR, ktoré sa v roku 2007 zvýšili na [30 – 35] miliónov EUR (38). Boli zabezpečené zásobami hotových výrobkov. Komisia poznamenáva, že ide o „externé financovanie v rámci trhových podmienok“, ako sa vymedzuje v bode 43 usmernení o reštrukturalizácii, a preto predstavuje platný príspevok.

(100)

V súvislosti s prvou pochybnosťou Komisie francúzske orgány uviedli, že vrátenie nezlučiteľnej pomoci sa nedá apriórne kvalifikovať ako náklady na reštrukturalizáciu (ani ako vlastné zdroje podniku, ktorý je príjemcom, v zmysle bodov 43 a 44 usmernení o reštrukturalizácii). Práve z tohto dôvodu sa nezapočítalo do nákladov na reštrukturalizáciu. Francúzske orgány však uvádzajú, že vrátenie pomoci odhadované približne na [25 – 30] miliónov EUR (vrátane úrokov) je samozrejme začlenené do obchodného plánu priloženému k oznámeniu rovnako ako akékoľvek iné bežné výdavky. Komisia sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa vrátenie pomoci zohľadnilo v obchodnom pláne, ako je to v tomto prípade (39). Pokiaľ ide o otázku, či sa toto vrátenie pomoci musí formálne považovať za náklady na reštrukturalizáciu v zmysle bodu 43 usmernení o reštrukturalizácii, Komisia sa domnieva, že aj keby sa to vzťahovalo na tento prípad, nemalo by to za následok zníženie vlastného príspevku príjemcu pod úroveň 50 %, ktoré sa vyžadujú v bode 44 usmernení o reštrukturalizácii. Aj keby sa vrátenie pomoci s úrokmi v skutočnosti začlenilo do nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré v súčasnosti predstavujú približne [75 – 100] miliónov EUR, malo by to za následok ďalšie zníženie časti nákladov na reštrukturalizáciu financovanej štátnou pomocou a zvýšenie časti týchto nákladov financovanej príjemcom (40) a jeho akcionármi. Preto nie je potrebné, aby sa Komisia k tejto otázke vyjadrila.

(101)

Pochybnosti, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania, sú teda odstránené a Komisia dospela k záveru, že „vlastné zdroje príjemcu“ a jeho akcionárov predstavujú viac ako 50 % nákladov na reštrukturalizáciu, ako je stanovené pre veľké podniky v bode 44 usmernení o reštrukturalizácii.

(102)

Pokiaľ ide o tvrdenie konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, že pomoc nie je obmedzená na minimum, pretože podnik FagorBrandt môže získať finančné prostriedky od svojho akcionára a skupiny, do ktorej patrí, Komisia sa k tejto otázke už vyjadrila v analýze o oprávnenosti podniku.

(103)

Napokon okrem overenia dodržania formálneho kritéria vlastného príspevku, ktorý má byť vyšší ako 50 %, Komisia tiež posúdila, či sa pomoc obmedzuje na striktné minimum, a to najmä na základe kritérií vymedzených v bode 45 usmernení o reštrukturalizácii. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade je to tak a že výška pomoci neumožňuje podniku nakladať s „prebytočnou hotovosťou, ktorú by mohla použiť na agresívne činnosti, ktoré by mohli narušiť trh a ktoré by neboli spojené s procesom reštrukturalizácie“. Komisia sa nazdáva, že po poskytnutí pomoci a skončení reštrukturalizácie bude skupina ešte stále značne zadlžená.

(104)

Plán reštrukturalizácie podniku FagorBrandt vrátane všetkých záväzkov Francúzska sa musí uskutočniť v plnom rozsahu (41). Komisia musí byť informovaná o pokroku implementácie plánu a o záväzkoch, ktoré s ním súvisia.

(105)

Pomoc sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ sú splnené všetky podmienky,

23.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 160/27

(1)

Rozhodnutím 90/424/EHS sa ustanovujú postupy upravujúce finančný príspevok Spoločenstva na osobitné veterinárne opatrenia. Súčasťou týchto opatrení má byť kampaň proti slintačke a krívačke. V rozhodnutí sa ustanovuje, že pomoc Spoločenstva sa môže poskytnúť na vytvorenie rezervy vakcín proti slintačke a krívačke na úrovni Spoločenstva a vyžaduje sa, aby sa určil rozsah účasti EÚ a podmienky, ktoré sa na takúto účasť vzťahujú.

(2)

V súlade s rozhodnutím Rady 91/666/EHS z 11. decembra 1991 stanovujúcim rezervu vakcín Spoločenstva proti slintačke a krívačke (3) boli vytvorené zásoby antigénov na rýchlu formuláciu vakcín proti slintačke a krívačke.

(3)

V zmysle smernice 2003/85/ES má Komisia zabezpečiť, aby rezervy Spoločenstva koncentrovaných inaktivovaných antigénov na výrobu vakcín proti slintačke a krívačke zostali uložené v priestoroch antigénovej a vakcínovej banky Spoločenstva. Tieto rezervy sú z bezpečnostných dôvodov uskladnené na určených miestach v priestoroch výrobcu.

(4)

O počte dávok a výbere kmeňov a podtypov vírusových antigénov slintačky a krívačky skladovaných v antigénovej a vakcínovej banke Spoločenstva sa rozhoduje, ak je to vhodné, po konzultácii s referenčným laboratóriom Spoločenstva pre slintačku a krívačku, pričom sa zohľadňujú potreby odhadnuté v kontexte pohotovostných plánov stanovených v smernici a epidemiologického stavu.

(5)

Zhoršenie stavu slintačky a krívačky si v určitých častiach sveta vyžaduje bezodkladné doplnenie zásob antigénov podľa ohrozenia, ktoré predstavuje pre epidemiologický stav v Spoločenstve a susedných krajinách.

(6)

Pri rozhodovaní o obstarávaní dodatočných množstiev a podtypov vírusových antigénov by sa mali zohľadniť súčasné množstvá takýchto antigénov, kompatibilita požadovaná pri kombinácii polyvalentných vakcín a trhové osvedčenie majiteľa antigénov minimálne v jednom členskom štáte v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch (4).

(7)

Do úvahy by sa mala vziať aj správa referenčného laboratória pre slintačku a krívačku Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktoré je aj referenčným laboratóriom Spoločenstva pre slintačku a krívačku ustanoveným v súlade s rozhodnutím Komisie 2006/393/ES (5), o zozname prioritných antigénov odporučených pre banky antigénov, ktorú potvrdil technický výbor (6) v októbri 2008 a zároveň bola potvrdená v decembri 2008 na 77. zasadnutí Výkonného výboru (7) Európskej komisie na kontrolu slintačky a krívačky v rámci FAO.

(8)

Pri rozhodovaní o postupoch obstarávania by sa mal vziať do úvahy fakt, že ak je to v záujme Spoločenstva, do krajín s výskytom endemickej nákazy sa môžu dodať vakcíny podľa článku 12 rozhodnutia 90/424/EHS a článku 83 ods. 3 smernice 2003/85/ES. Antigény musia preto pochádzať od rovnakého výrobcu, aby mohli byť kombinované v polyvalentných vakcínach rôzneho zloženia v závislosti od situácie v cieľovej krajine. Preto je potrebné použiť rokovací postup podľa článku 126 ods. 1 písm. b) a g) bodu i) nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8).

(9)

V súlade s článkom 80 ods. 4 smernice 2003/85/ES podmienky na zriadenie a uchovávanie rezerv antigénov a povolených očkovacích látok Spoločenstva v priestoroch prednostne výrobných prevádzkarní sa ustanovia v zmluvách uzatvorených medzi Komisiou a výrobnými prevádzkarňami.

(10)

V smernici 2003/85/ES sa ustanovuje, že informácie o množstve a podtypoch antigénov alebo schválených vakcín skladovaných v antigénovej a vakcínovej banke Spoločenstva sa považujú za dôverné. Informácie uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu týkajúce sa množstva a podtypov vírusových antigénov slintačky a krívačky, ktoré sa majú nakúpiť, by preto nemali byť zverejňované.

(11)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,