20.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/1

20.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/3

20.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/6

(1)

V súlade s nariadením (ES) č. 834/2007 sa v prílohe III k nariadeniu Komisie (ES) č. 1235/2008 z 8. decembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov z tretích krajín (2), zostavil zoznam tretích krajín, ktorých systém výroby a kontrolné opatrenia pre ekologickú výrobu sa považujú za rovnocenné. Vzhľadom na nové žiadosti a informácie, ktoré od posledného uverejnenia zoznamu tretie krajiny predložili Komisii, mali by sa zohľadniť určité úpravy a následne pridať alebo vložiť do tohto zoznamu.

(2)

Austrálske a kostarické orgány požiadali Komisiu, aby do zoznamu zaradila aj nový kontrolný a certifikačný orgán. Austrálske a kostarické orgány poskytli Komisii všetky potrebné záruky, ktorými dokladajú, že nové kontrolné a certifikačné orgány spĺňajú kritériá podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1235/2008.

(3)

Zaradenie Indie do zoznamu v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 sa skončí 30. júna 2009. Aby sa predišlo narušeniu obchodu, je nutné, aby sa zaradenie Indie do zoznamu predĺžilo na ďalšie obdobie. Indické orgány požiadali Komisiu, aby do zoznamu zaradila aj štyri nové kontrolné a certifikačné orgány. Indické orgány poskytli Komisii všetky potrebné záruky, ktorými dokladajú, že nový kontrolný a certifikačný orgán spĺňa kritériá podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1235/2008. Indické orgány informovali Komisiu o zmene názvu jedného kontrolného orgánu.

(4)

Izraelské orgány informovali Komisiu o zmene názvu jedného kontrolného orgánu.

(5)

Určité poľnohospodárske produkty dovážané z Tuniska sa v súčasnosti uvádzajú na trh v Spoločenstve podľa prechodných pravidiel ustanovených v článku 19 nariadenia (ES) č. 1235/2008. Tunisko predložilo Komisii požiadavku o zaradenie do zoznamu v prílohe III k uvedenému nariadeniu. Takisto predložilo potrebné informácie podľa článkov 7 a 8 uvedeného nariadenia. Na základe vyhodnotenia týchto informácií a následných rokovaní s tuniskými orgánmi sa dospelo k záveru, že v tejto krajine sú pravidlá riadenia výroby a kontroly poľnohospodárskych produktov rovnocenné s pravidlami ustanovenými v nariadení (ES) č. 834/2007. Komisia uskutočnila na mieste kontrolu pravidiel výroby a kontrolných opatrení, ktoré sa v súčasnosti v Tunisku uplatňujú, ako sa uvádza v článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007.

(6)

Nariadenie (ES) č. 1235/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom regulačného výboru pre ekologickú výrobu,

20.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/10

20.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/11

(1)

Listom z 2. júla 2001, zaevidovaným 16. júla 2001 pod číslom N 475/01, Luxembursko notifikovalo Komisii podľa článku 88 ods. 3 zmluvy vytvorenie kompenzačného fondu v rámci organizácie trhu s elektrickou energiou. Notifikované opatrenie sa však v skutočnosti uplatňovalo od 1. januára 2001. Komisia preto usúdila, že opatrenie sa nemohlo považovať za návrh na poskytnutie pomoci v zmysle článku 88 ods. 3 zmluvy a 30. júla 2001 ho zapísala do registra nenotifikovanej pomoci pod číslom NN 75/01.

(2)

Po výmene korešpondencie s luxemburskými orgánmi Komisia listom z 5. júna 2002 oznámila Luxembursku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 zmluvy, pokiaľ ide o toto opatrenie. Zároveň vyzvala Luxembursko, aby predložilo pripomienky a poskytlo akékoľvek užitočné informácie na účely posúdenia opatrenia v lehote jedného mesiaca od dátumu doručenia listu.

(3)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenému opatreniu.

(4)

Listom z 22. júla 2002, zaevidovaným 26. júla 2002, Luxembursko požiadalo o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok, ktoré Komisia schválila listom z 30. júla 2002 a stanovila na 5. september 2002.

(5)

Faxom zo 4. decembra 2002, zaevidovaným v ten istý deň, Holandsko zaslalo Komisii pripomienky k uvedenému opatreniu. Listom z 18. februára 2003 Komisia zaslala Luxembursku list Holandska a vyzvala ho, aby predložilo pripomienky v lehote jedného mesiaca. Po upomienke Komisie zo 16. mája 2003 dostala Komisia od Luxemburska žiadosť o predĺženie lehoty na odpoveď faxom z 28. mája 2003, zaevidovaným v ten istý deň.

(6)

Listom zo 4. júna 2003, zaevidovaným 5. júna 2003, Luxembursko zaslalo Komisii svoje pripomienky k listu z 5. júna 2002, ako aj k pripomienkam Holandska. Luxembursko zaslalo dodatočné informácie listom z 3. mája 2004, zaevidovaným 13. mája 2004.

(7)

Dňa 25. januára 2005 sa konalo pracovné stretnutie Luxemburska a Komisie.

(8)

Listom z 31. marca 2005 Komisia zaslala Luxembursku žiadosť o informácie. Komisia dostala odpoveď Luxemburska listom z 20. apríla 2005, zaevidovaným 27. apríla 2005, a listom z 20. mája 2005, zaevidovaným 1. júna 2005.

(9)

Listom z 22. júna 2005 Komisia zaslala Luxembursku žiadosť o dodatočné informácie. Listom z 22. novembra 2005, zaevidovaným 23. novembra 2005, Luxembursko požiadalo o predĺženie lehoty na zaslanie svojej odpovede, ktorú Komisia stanovila na 31. január 2006 listom z 5. decembra 2005. Komisia dostala odpoveď Luxemburska listami z 31. januára 2006, zaevidovanými 3. februára 2006.

(10)

Listom z 27. marca 2006 Komisia zaslala Luxembursku žiadosť o dodatočné informácie. Komisia dostala odpoveď Luxemburska listom z 11. apríla 2006, zaevidovaným 18. apríla 2006.

(11)

Dňa 12. decembra 2006 sa konalo pracovné stretnutie Luxemburska a Komisie.

(12)

Listom z 21. novembra 2007 Komisia zaslala Luxembursku žiadosť o dodatočné informácie. Listom zo 6. decembra 2007, zaevidovaným 10. decembra 2007, Luxembursko požiadalo o predĺženie lehoty na zaslanie odpovede, ktoré Komisia schválila listom zo 14. decembra 2007 a stanovila na 17. január 2008. Komisia dostala odpoveď Luxemburska listom z 28. januára 2008, zaevidovaným 30. januára 2008.

(13)

Dňa 27. februára 2008 sa konalo pracovné stretnutie Luxemburska a Komisie.

(14)

Komisia dostala od Luxemburska dodatočné informácie listom z 19. júna 2008, zaevidovaným 20. júna 2008, a listom zaevidovaným 12. septembra 2008.

(15)

Nariadením veľkovojvodstva z 30. mája 1994 (3) o výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie alebo kombinovanej výrobe elektrickej energie a tepla (ďalej len „ekologická elektrická energia“) sa spoločnosti Cegedel, ktorá bola v tom čase jediným a hlavným majiteľom koncesie na prevádzku elektrickej siete v Luxembursku, ukladá povinnosť nakupovať túto ekologickú elektrickú energiu. Schéma sa vzťahuje na výrobu elektrickej energie z vodnej, veternej a slnečnej (fotovoltickej) energie, z bioplynu a biomasy a na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla.

(16)

V článku 1 NV z roku 1994 sa ustanovuje, že „dostupné množstvá elektrickej energie pochádzajúce z vlastnej výroby z obnoviteľných zdrojov energie alebo kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla prevezme na žiadosť samovýrobcu veľkovojvodstvo na účet verejnej siete.“ V nariadení veľkovojvodstva z 1994 sa tiež stanovuje cena tejto ekologickej elektrickej energie na úrovni vyššej, ako je cena elektrickej energie vyrobenej konvenčným spôsobom. Nákupné ceny ekologickej elektrickej energie sa postupom času upravili, a to najmä prostredníctvom NV zo 14. októbra 2005 (4). Ceny platné k 1. januáru 2008 sa stanovili v NV z 8. februára 2008 (5) o výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(17)

Podľa odhadov Luxemburska sa povinnosť nákupu ustanovená NV z roku 1994 vzťahovala v roku 2000 na výrobu 112 GWh (6), pričom sa tento objem nakupoval za priemernú cenu približne trikrát vyššiu, ako je cena stanovená v zmluvách o dlhodobej dodávke, ktoré uzatvorila spoločnosť Cegedel. Podľa luxemburských orgánov to spôsobilo dodatočné náklady vo výške 275 miliónov LUF, čiže 6,8 milióna EUR.

(18)

Po otvorení sektora výroby elektrickej energie hospodárskej súťaži podľa zákona z 24. júla 2000 (7) sa povinnosť nákupu ekologickej elektrickej energie rozšírila na všetkých činných distribútorov v Luxembursku. Týchto distribútorov bolo v roku 2001 trinásť, pričom hlavným distribútorom bola spoločnosť Cegedel a na druhom mieste spoločnosť Sotel, ktoré zásobovali oceliarske závody na juhu krajiny, a miestni distribútori. V skutočnosti však väčšinu ekologickej elektrickej energie vyrobenej v Luxembursku nakupovala len spoločnosť Cegedel.

(19)

V záujme spravodlivého rozdelenia nákladov medzi distribútorov spojených s povinnosťou odoberať ekologickú elektrickú energiu sa Luxembursko rozhodlo zaviesť kompenzačný mechanizmus prostredníctvom NV z 22. mája 2001 (8) o zavedení kompenzačného fondu v rámci organizácie trhu s elektrickou energiou. Kompenzačný fond bol v skutočnosti funkčný od 1. januára 2001.

(20)

Podľa článku 21 NV z 22. mája 2001 je každý distribútor elektrickej energie v Luxembursku oprávnený vyberať do kompenzačného fondu príspevok od svojich koncových odberateľov. Príspevok je úmerný spotrebe elektrickej energie koncového odberateľa. Okrem toho, mechanizmus kompenzačného fondu umožňuje rozdeliť náklady spojené s povinnosťou nakupovať ekologickú elektrickú energiu medzi všetkých odberateľov distribútora. Výšku príspevkov každoročne stanovuje štát tak, aby príjmy fondu nepresiahli dodatočné náklady na nákup ekologickej elektrickej energie. Z článku 13 NV z 22. mája 2001 vyplýva, že veľkoodberatelia elektrickej energie (9) sú oslobodení od platenia tohto príspevku do 31. decembra 2005 (10). Podľa luxemburských orgánov sa táto výnimka vzťahuje na približne päťdesiat veľkoodberateľov, najmä v chemickom a oceliarskom priemysle.

(21)

Podľa článku 23 NV z 22. mája 2001 sa príspevok na rok 2001 pre všetkých odberateľov, ktorí nie sú od príspevku oslobodení, stanovuje na 2,73 EUR/MWh.

(22)

V nadväznosti na dvojstranné rokovania s Komisiou sa nariadením veľkovojvodstva z 9. decembra 2005 (11), ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2006, mení a dopĺňa NV z 22. mája 2001. Týmto nariadením sa ruší najmä oslobodenie veľkoodberateľov elektrickej energie od príspevku a namiesto toho sa zavádzajú tri kategórie odberateľov, ktorým zodpovedajú tri rôzne výšky príspevkov (12):

(23)

Luxemburské orgány sa zaviazali nahradiť NV z 9. decembra 2005 novým NV, ktoré nebolo zatiaľ uverejnené a ktorého dátum nadobudnutia účinnosti sa stanovil na 1. január 2009. Podľa luxemburských orgánov sa v novom NV ustanovuje, že distribútori môžu od svojich koncových odberateľov dostávať príspevok na náklady spojené s ekologickou elektrickou energiou. Výšku tohto príspevku už neurčuje verejná moc, ale ponecháva sa na uváženie distribútorov.

(24)

V nariadeniach veľkovojvodstva z 22. mája 2001 a z 9. decembra 2005 sa prakticky ustanovuje, že hlavný distribútor v Luxembursku, spoločnosť Cegedel, ktorej kapitál je poväčšine súkromný, musí nakupovať všetku ekologickú elektrickú energiu vyrobenú v Luxembursku za cenu stanovenú štátom. Tieto nákupy uskutočňuje vo svojom mene alebo v mene iných distribútorov, ktorí uzavreli zmluvy o dodávkach s výrobcami ekologickej elektrickej energie. Hlavný distribútor následne predáva ekologickú elektrickú energiu svojim konkurentom v závislosti od ich trhových podielov na luxemburskom trhu, a to za predajnú cenu stanovenú štátom na základe trhovej ceny elektrickej energie zistenej v uplynulom roku. Dodatočné náklady na ekologickú elektrickú energiu zodpovedajú rozdielu medzi nákupnou cenou výrobcov ekologickej elektrickej energie (vstupný poplatok) a predajnou cenou pre ostatných distribútorov, ktorú stanovil štát. Všetci distribútori podávajú každý mesiac správu o svojom nákupe ekologickej elektrickej energie luxemburskému orgánu pre reguláciu elektrickej energie (Institut Luxembourgeois de Régulation – ďalej len „ILR“). Na konci roka tento orgán vykonáva kompenzačné vyrovnanie medzi distribútormi: ak je podiel ekologickej elektrickej energie vyrobenej v Luxembursku a nakúpenej distribútorom väčší ako jeho podiel na trhu s elektrickou energiou, dostane od fondu kompenzačné vyrovnanie, a naopak, ak je jeho podiel nakúpenej ekologickej elektrickej energie menší ako jeho podiel na domácom trhu, musí zaplatiť do fondu zodpovedajúci príspevok. Účelom kompenzačného fondu je teda zabezpečiť, aby každý distribútor pôsobiaci v Luxembursku kúpil podiel ekologickej elektrickej energie vyrobenej v Luxembursku zodpovedajúci jeho podielu na domácom trhu.

(25)

V schéme uvedenej ďalej sa opisuje fungovanie kompenzačného fondu platné k 31. decembru 2008.

(26)

Vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania Komisia usúdila, že kompenzačný mechanizmus predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy (14).

(27)

Opatrenie poskytuje výhodu výrobcom ekologickej elektrickej energie, ktorým sa v konečnom dôsledku poskytuje výnos z kompenzačného fondu. Okrem toho sa oslobodením od príspevku do kompenzačného fondu platným do 31. decembra 2005 zvýhodňujú podniky, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie, v porovnaní s inými podnikmi, ktoré musia prispievať do kompenzačného fondu. Naproti tomu distribútori nemajú žiadnu výhodu, pretože zohrávajú iba úlohu sprostredkovateľa pri vyberaní príspevkov od koncových odberateľov, ktoré sa nakoniec vyplatia výrobcom ekologickej elektrickej energie.

(28)

Táto výhoda sa poskytuje zo štátnych prostriedkov, no nie z dôvodu zavedenia povinnosti nakupovať ekologickú elektrickú energiu, ale z dôvodu vytvorenia kompenzačného fondu. Tento fond totiž zriadil štát, tvorí sa prostredníctvom systému povinných príspevkov, pričom sumy, ktoré sa doň vkladajú, kontroluje štát.

(29)

Opatrenie je selektívne, pretože zvýhodňuje iba určité podniky alebo určité činnosti, najmä výrobcov ekologickej elektrickej energie v porovnaní s ostatnými výrobcami elektrickej energie a podniky, ktoré sú veľkoodberateľmi, v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré odoberajú elektrickú energiu.

(30)

Poskytnutím výhody výrobcom ekologickej elektrickej energie sa môže ovplyvniť obchod s elektrickou energiou v rámci Spoločenstva a narušiť hospodárska súťaž rovnako ako poskytnutím výhody podnikom, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie a ktoré pôsobia v rôznych sektoroch hospodárstva.

(31)

Komisia následne preskúmala zlučiteľnosť kompenzačného mechanizmu so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy so zreteľom na Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 (ďalej len „usmernenia z roku 2001“) (15). V tejto súvislosti vyjadrila tieto pochybnosti.

(32)

Po prvé, Komisia usúdila, že pomoc v prospech výrobcov ekologickej elektrickej energie nespĺňa podmienky ustanovení usmernení z roku 2001:

(33)

Po druhé, Komisia usúdila, že oslobodenie od príspevku udelené podnikom, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie, nespĺňa kritéria ustanovené v usmerneniach z roku 2001: podniky, na ktoré oslobodenie vzťahuje, sa nezaviazali dosiahnuť ciele ochrany životného prostredia (17) a nie sú povinné zaplatiť významnú časť dane (18); napokon oslobodenie nie je zostupné v zmysle usmernení z roku 2001 a jeho intenzita sa neobmedzuje na 50 % (19).

(34)

Nakoniec má Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia s článkami 25 a 90 zmluvy. Kompenzačný mechanizmus totiž neustanovuje oslobodenie od príspevku na dovezenú elektrickú energiu, ani oslobodenie od vývoznej dane. Týmto opatrením sa v konečnom dôsledku poskytuje výhoda jedine tuzemským výrobcom ekologickej elektrickej energie. Dovezená elektrická energia sa teda zdaňuje bez toho, aby sa jej poskytla podpora, ktorá sa poskytuje na ekologickú elektrickú energiu vyrobenú v Luxembursku.

(35)

Novým NV uvedeným v bode 23, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2009, sa mení a dopĺňa kompenzačný mechanizmus tak, že už zanikajú dôvody, ktoré viedli k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania. V rámci tohto rozhodnutia sa preto skúma existencia štátnej pomoci a prípadná zlučiteľnosť kompenzačného mechanizmu podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy do 31. decembra 2008.

(36)

Po prvé, Luxembursko zdôrazňuje, že podľa NV z 30. mája 1994 je iba spoločnosť Cegedel povinná nakupovať ekologickú elektrickú energiu vyrobenú v Luxembursku. Neskôr sa v dôsledku liberalizácie trhu objavili ďalší konkurujúci distribútori, ktorých bolo v júni 2003 trinásť. Všetkým distribútorom bola uložená povinnosť nakupovať ekologickú elektrickú energiu. V skutočnosti však dodatočné náklady stále v podstate vznikali iba jednému subjektu, ktorým bol Cegedel. Luxembursko preto poznamenáva, že kompenzačný fond v skutočnosti podporuje spravodlivú hospodársku súťaž medzi distribútormi, pretože medzi nich rozdeľuje dodatočné náklady spojené s povinnosťou nakupovať ekologickú elektrickú energiu.

(37)

Po druhé, Luxembursko uvádza, že týmto opatrením sa poskytuje značná environmentálna výhoda a prispieva sa k dosahovaniu cieľov ochrany životného prostredia, ku ktorým sa Luxembursko zaviazalo v súlade s politikou boja proti zmene klímy: cieľom Luxemburska je znížiť emisie CO2 v porovnaní s rokom 1990 o 28 %. Luxemburské orgány preto vyzývajú Komisiu, aby posúdila potenciálne dôsledky narušenia hospodárskej súťaže alebo ovplyvnenia obchodu v rámci Spoločenstva so zreteľom na environmentálnu výhodu, ktorú opatrenie umožňuje.

(38)

Luxembursko sa domnieva, že vytvorenie kompenzačného fondu nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(39)

Po prvé, Luxembursko zdôrazňuje, že fond neobsahuje štátne prostriedky v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci PreussenElektra (20). Pred vytvorením fondu totiž znášali náklady spojené s povinnosťou nakupovať ekologickú elektrickú energiu iba koncoví odberatelia súkromnej spoločnosti Cegedel. Od vytvorenia fondu sa dodatočné náklady rozdeľujú medzi všetkých odberateľov všetkých distribútorov pôsobiacich v Luxembursku bez toho, aby zahŕňali viac štátnych prostriedkov. Na podporu svojho tvrdenia Luxembursko uvádza bod 66 rozsudku vo veci PreussenElektra: „Predpisy členského štátu, ktoré na jednej strane nútia súkromných dodávateľov elektrickej energie nakupovať elektrickú energiu vyrobenú v ich zásobovacej oblasti z obnoviteľných zdrojov energie za minimálne ceny, ktoré sú vyššie ako skutočná hodnota takéhoto druhu energie, a na druhej strane rozdeliť finančnú záťaž vyplývajúcu z tohto záväzku medzi uvedených dodávateľov elektrickej energie a súkromných prevádzkovateľov elektrických sietí nachádzajúcich sa vyššie v sieti, nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 zmluvy (teraz článok 87 ods. 1 zmluvy).“

(40)

Po druhé, Luxembursko uvádza, že kompenzačný fond nevytvára výhodu pre výrobcov ekologickej elektrickej energie, pretože medzi fondom a výrobcami nie je žiadny zmluvný ani finančný vzťah. Distribútori platia výrobcom priamo, keď nakupujú ekologickú elektrickú energiu, a to podľa cenníkov stanovených svojho času NV z 30. mája 1994. Kompenzačný fond, na druhej strane, vykonáva kompenzačné platby iba medzi distribútormi.

(41)

Kompenzačný fond zároveň nevytvára výhodu ani pre podniky, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie, v porovnaní s tými, ktoré prispievajú do fondu. Subjekty, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje – chemický a oceliarsky priemysel – nemajú v Luxembursku konkurenta, ktorý by musel do fondu prispievať. Okrem toho sa Luxembursko domnieva, že subjekty, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje, nie sú v porovnaní s konkurentmi mimo Luxemburska zvýhodňované.

(42)

Luxembursko sa napokon domnieva, že vplyv kompenzačného fondu v podobe narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu v rámci Spoločenstva je iba teoretický. Predovšetkým sa nepreukázalo, že by oslobodenie, ktoré sa poskytlo ťažkému priemyslu v Luxembursku, ovplyvňovalo obchod medzi členskými štátmi.

(43)

Luxembursko sa domnieva, že kompenzačný mechanizmus nie je v rozpore s článkami 25 a 90 zmluvy. Podľa Luxemburska systém nepristupuje rozdielnym spôsobom k elektrickej energii vyrobenej v Luxembursku a k dovezenej elektrickej energii. Okrem toho sa ekologická elektrická energia vyrobená v súlade s NV z 30. mája 1994 nevyváža. Preto sa s výrobcom, ktorý sídli v inom členskom štáte, ale ktorý má však odberateľov v Luxembursku, zaobchádza rovnako ako s výrobcom, ktorý sídli v Luxembursku a predáva na domácom trhu. To isté platí aj vtedy, keď sa odberatelia týchto dvoch výrobcov nachádzajú v inom členskom štáte.

(44)

Aj keď luxemburské orgány popierajú, že oslobodenie od príspevku pre podniky, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie, predstavuje štátnu pomoc, zároveň zdôrazňujú, že toto opatrenie by sa mohlo posúdiť za zlučiteľné s usmerneniami z roku 2001.

(45)

Po prvé, Luxembursko uvádza, že oslobodenie od príspevkov sa v skutočnosti poskytuje na základe dobrovoľnej dohody, ktorá zahŕňa ciele zvýšenia energetickej účinnosti v priemyselných podnikoch, ktoré dohodu podpísali. Dobrovoľná dohoda bola uzavretá medzi Luxemburskom a luxemburským zväzom priemyslu (Fédération Nationale des Industries – ďalej len „FEDIL“) v marci 1996 a predĺžená bola v apríli 2001.

(46)

Po druhé, Luxembursko pripúšťa, že dohoda neustanovuje pokutu za nesplnenie záväzkov, ale zaväzuje sa zaviesť takýto mechanizmus tak, aby bol v súlade s bodom 51 ods. 1 písm. a) usmernení z roku 2001.

(47)

Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s kompenzačným mechanizmom v Luxembursku predložilo pripomienky iba Holandsko.

(48)

Holandsko pripomína, že pomoc domácim výrobcom ekologickej elektrickej energie je povolená za predpokladu, že nepresiahne nerentabilné dodatočné náklady na výrobu tejto elektrickej energie. Holandské orgány sa vyslovujú v prospech úplného kompenzačného vyrovnania týchto nerentabilných dodatočných nákladov s cieľom rozvíjať výrobu ekologickej elektrickej energie. Táto podpora je totiž potrebná, aby členské štáty mohli dosiahnuť environmentálne ciele, ku ktorým sa zaviazali ratifikáciou Kjótskeho protokolu (21).

(49)

Holandsko ďalej zdôrazňuje, že každému členskému štátu by sa mal ponechať určitý manévrovací priestor v záujme dosiahnutia environmentálnych cieľov Kjótskeho protokolu. Preto Komisii navrhuje pristupovať k opatreniam podpory ekologickej elektrickej energie každého členského štátu jednotlivo.

(50)

Holandsko napokon vyzýva Komisiu, aby pozitívne zvážila opatrenie zamýšľané v Luxembursku vzhľadom na aktuálnu potrebu ďalej rozvíjať výrobu ekologickej elektrickej energie.

(51)

Luxembursko nepredložilo pripomienky k pripomienkam Holandska.

(52)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia usúdila, že kompenzačný mechanizmus predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy (22). Dvoma kategóriami príjemcov tejto štátnej pomoci v podobe oslobodenia od príspevku do kompenzačného fondu boli výrobcovia ekologickej elektrickej energie, ako aj podniky, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie.

(53)

V predchádzajúcich rozhodnutiach Komisia tiež usúdila, že režimy vstupných poplatkov financovaný podobným kompenzačným mechanizmom ako v tomto prípade predstavujú štátnu pomoc. To sa týka napríklad rozhodnutia vo veci N 504/2000 (23) (Spojené kráľovstvo), rozhodnutia v spojených veciach N 707/02 a N 708/02 (24), predĺžených opatrením N 543/05 (25) a ďalej opatrením N 478/07 (26) (Holandsko), rozhodnutia vo veciach NN 162/03 a N 317/06 (27) (Rakúsko) a C 7/05 (Slovinsko) (28).

(54)

Ďalej by sa malo preskúmať, či kompenzačný mechanizmus predstavuje štátnu pomoc počas skúmaného obdobia, t. j. do 31. decembra 2008.

(55)

Podľa judikatúry možno považovať opatrenie za štátnu pomoc po prvé vtedy, keď je priamo alebo nepriamo spojené so štátnymi prostriedkami, a po druhé vtedy, keď je ho možné prisúdiť štátu (29).

(56)

Pokiaľ ide o existenciu štátnych prostriedkov, Súdny dvor pripustil, že na to, aby boli finančné prostriedky na opatrenie považované za štátne prostriedky, nemusia nevyhnutne predstavovať stále aktíva verejného sektora; skutočnosť, že tieto prostriedky zostávajú pod stálou verejnou kontrolou a sú teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom, totiž stačí na to, aby sa mohli považovať za štátne prostriedky (30). Podľa judikatúry Súdneho dvora (31) zároveň nie je možné hovoriť o štátnych prostriedkoch, ak verejné orgány v žiadnom štádiu nemajú alebo nezískajú kontrolu nad prostriedkami, z ktorých sa financuje predmetná hospodárska výhoda. Preto je nevyhnutné stanoviť, či štát vykonáva priamu alebo nepriamu kontrolu nad uvedenými prostriedkami, a to napriek skutočnosti, že tieto finančné prostriedky nepochádzajú priamo zo štátneho rozpočtu. Vo veci PreussenElektra boli vstupné poplatky priamo financované súkromnými dodávateľmi elektrickej energie, ktorí museli nakupovať elektrickú energiu od výrobcov ekologickej elektrickej energie za cenu vyššiu, ako je trhová cena elektrickej energie. V tomto prípade štát uložil odberateľom v období od januára 2001 do decembra 2008 povinnosť platiť príspevky, ktoré sa presunuli na výrobcov ekologickej elektrickej energie prostredníctvom distribútorov. Okrem toho kompenzačný fond, ktorý zriadil Luxemburský štát, spravuje kompenzačné vyrovnanie medzi distribútormi. Vo svojom rozsudku vo veci Stardust Marine (32) Súdny dvor uviedol, že prostriedky, ktoré v určitom okamihu spadajú pod štátnu kontrolu, sú stále štátnymi prostriedkami. Komisia sa preto domnieva, že pomoc sa poskytuje priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov.

(57)

Pokiaľ ide o prisúdenie opatrenia štátu, ILR vypočítava a udeľuje pomoc každému príjemcovi podľa presného vzorca ustanoveného právnymi predpismi. To znamená, že prostredníctvom právnych predpisov štát vykonáva kontrolu nielen nad pridelenými sumami a príjemcami, ale aj nad udelením pomoci. Komisia sa preto nazdáva, že pomoc je možné prisúdiť štátu.

(58)

Kompenzačný mechanizmus sa vzťahuje len na niektorých výrobcov elektrickej energie, v tomto prípade na výrobcov ekologickej elektrickej energie v Luxembursku.

(59)

V mechanizme sa zároveň ustanovuje oslobodenie od príspevkov, prípadne zníženie príspevkov od 1. januára 2006, len pre jednu skupinu odberateľov – veľkoodberateľov elektrickej energie (33).

(60)

Povinný príspevok uložený kompenzačným mechanizmom zjavne poskytuje výhodu výrobcom ekologickej elektrickej energie, pretože samotným cieľom systému je umožniť týmto výrobcom predávať elektrickú energiu za cenu vyššiu, ako je trhová cena.

(61)

Podnikom, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie, sa zjavne poskytla výhoda v podobe oslobodenia od príspevku do kompenzačného mechanizmu, prípadne v podobe zníženia tohto príspevku, a to od 1. januára 2006.

(62)

Opatrenie má vplyv na hospodárske subjekty pôsobiace v sektoroch otvorených hospodárskej súťaži, či už ide o výrobu elektrickej energie, alebo o sektory, v ktorých pôsobia podniky, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie (najmä chemický a oceliarsky priemysel) a ktoré obchodujú s ostatnými členskými štátmi.

(63)

Z toho vyplýva, že pomoc môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva.

(64)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že verzia kompenzačného mechanizmu platná od 1. januára 2001 do 31. decembra 2008 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(65)

Z dôvodov uvedených v bodoch 32, 33 a 34 sa Komisia v tomto prípade rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania, pretože mala pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia so spoločným trhom, a teda aj o súlade s článkami 25 a 90 zmluvy.

(66)

Keďže cieľom pomoci, ktorú predstavuje kompenzačný mechanizmus, je ochrana životného prostredia, jej zlučiteľnosť sa musí posúdiť podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia. V období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2008 sa postupne uplatňovali dve usmernenia, keďže usmernenia z roku 2001 boli nahradené usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (34) (ďalej len „usmernenia z roku 2008“). Keďže uvedená pomoc sa považuje za nenotifikovanú pomoc, v súlade s bodom 205 usmernení z roku 2008 by sa mala preskúmať jej zlučiteľnosť podľa pravidiel platných v čase jej poskytnutia.

(67)

Preto by sa mala v prvom rade preskúmať zlučiteľnosť opatrenia z hľadiska usmernení z rokov 2001 a 2008 a v druhom rade súlad opatrenia s článkami 25 a 90 zmluvy.

(68)

Komisia skúma zlučiteľnosť pomoci v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2008 pre obe kategórie príjemcov: na jednej strane výrobcov ekologickej elektrickej energie, ktorým sa nepriamo poskytuje príspevok z kompenzačného fondu, a na druhej strane podnikov, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie a bolo im udelené oslobodenie od príspevku, prípadne zníženie príspevku do kompenzačného fondu, a to od 1. januára 2006.

(69)

Pomoc poskytnutá výrobcom ekologickej elektrickej energie z povinného príspevku zahrnutého do kompenzačného mechanizmu sa vzťahuje na niektoré obnoviteľné zdroje energie (vodná, slnečná a veterná energia, energia z biomasy a bioplynu) a kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla, na ktoré sa vzťahujú usmernenia z rokov 2001 a 2008 (35).

(70)

Luxemburské orgány predložili Komisii dve správy, ktoré vypracoval výskumný ústav […] (36)  (37) a ktoré analyzujú výšku kompenzačného vyrovnania poskytovaného výrobcom ekologickej elektrickej energie v Luxembursku. Prvá správa pokrýva obdobie do konca roka 2005 (38), druhá od roku 2006 do roku 2008 (39).

(71)

Výpočty sa uskutočňujú pre všetky obnoviteľné zdroje energie oprávnené na pomoc z kompenzačného mechanizmu (40), pričom sa týkajú aj kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla. Okrem vstupných poplatkov sa berú do úvahy aj iné podporné režimy, prevádzková pomoc [najmä environmentálna prémia (41)] alebo investičná pomoc. Vo výpočtoch sa porovnávajú náklady na nákup ekologickej elektrickej energie a trhová cena tejto elektrickej energie. V správach sa dospelo k záveru, že v priebehu uvedeného obdobia nedošlo k nadmernej kompenzácii ani v prípade obnoviteľných zdrojov energie, ani v prípade kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla.

(72)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že pomoc sa obmedzuje na rozdiel medzi trhovou cenou elektrickej energie a nákladmi na výrobu ekologickej elektrickej energie.

(73)

Pokiaľ ide o obdobie od 1. januára 2001 do 1. apríla 2008, počas ktorého boli platné usmernenia z roku 2001, Komisia sa domnieva, že pomoc poskytnutá výrobcom ekologickej elektrickej energie je v súlade s usmerneniami z roku 2001, osobitne s bodmi 58 až 60 týkajúcimi sa prevádzkovej pomoci, a preto je zlučiteľná v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(74)

Pokiaľ ide o obdobie od 2. apríla 2008 do 31. decembra 2008, počas ktorého boli platné usmernenia z roku 2008, Komisia sa domnieva, že pomoc poskytnutá výrobcom ekologickej elektrickej energie je v súlade s usmerneniami z roku 2008, osobitne s bodmi 109 a 119 týkajúcimi sa prevádzkovej pomoci na obnoviteľné zdroje energie a kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla (42), a preto je zlučiteľná v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(75)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti oslobodenia od príspevku, ktoré bolo poskytnuté veľkoodberateľom elektrickej energie do 31. decembra 2005. Po 1. januári 2006 tieto podniky prispievali do kompenzačného fondu, aj keď zníženou sadzbou.

(76)

Pokiaľ ide o stanovenie pravidiel uplatniteľných na posúdenie zlučiteľnosti pomoci, treba poznamenať, že príspevok na rok 2008 sa vypočítal na základe údajov z roku 2007 a že rozhodnutie o poskytnutí pomoci bolo prijaté pred 2. aprílom 2008 – t. j. dátumom uplatňovania usmernení z roku 2008. Preto sa zlučiteľnosť pomoci poskytnutej podnikom, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie, za celé obdobie od 1. januára 2001 do 31. decembra 2008 musí posudzovať z hľadiska usmernení z roku 2001.

(77)

Luxemburské orgány najprv spresnili, že všetky podniky, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie a zároveň sú oslobodené od platenia príspevku, sa zaviazali zvýšiť svoju energetickú účinnosť prostredníctvom dobrovoľných dohôd uzavretých so štátom v roku 1996, a neskôr, v roku 2002, na obdobie od roku 2000 do roku 2006. Okrem toho Luxembursko na žiadosť Komisie tieto dohody zmenilo a doplnilo 13. apríla 2005.

(78)

Medzi hlavné zmeny a doplnenia, ktoré nadobudli účinnosť podľa NV z 9. decembra 2005, patrí začlenenie číselne vyjadreného cieľa zvýšenia energetickej účinnosti pre podniky, ktoré podpísali dohody: v roku 2005 muselo zvýšenie predstavovať 15 % v porovnaní s energetickou účinnosťou v roku 1990. Okrem toho sa do dohody začlenili pokuty v prípade neplnenia záväzkov:

(79)

Oslobodenie od príspevku sa zaviedlo v rovnakom čase ako samotný príspevok do kompenzačného fondu, teda 1. januára 2001.

(80)

Na základe skutočností uvedených v bodoch 77, 78 a 79 sa Komisia domnieva, že oslobodenie od príspevku, prípadne zníženie príspevku do kompenzačného fondu od 1. januára 2006, pre podniky, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie, výmenou za uzavretie dobrovoľných dohôd, je v súlade s bodom 51 ods. 1) písm. a) usmernení z roku 2001. Z toho vyplýva, že od decembra 2005 je opatrenie zlučiteľné v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c).

(81)

Pokiaľ ide o obdobie od januára 2001 do decembra 2005, Komisia konštatuje, že oslobodenie od príspevku sa tiež získalo výmenou za záväzky podnikov, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie, zvýšiť svoju energetickú účinnosť. Tieto dohody, ktoré sa najprv uzatvorili v roku 1996, sa v roku 2002 predĺžili na obdobie rokov 2000 – 2006. Okrem toho sa od roku 2005 uplatňujú pokuty, a to v prípadoch, keď podniky v uvedenom roku 2005 nezvýšili svoju energetickú účinnosť v porovnaní s rokom 1990 o 15 %. Komisia sa preto domnieva, že na správanie subjektov oslobodených od príspevku sa od roku 2001 do roku 2005 vzťahuje číselne vyjadrený environmentálny cieľ a pokuty. Na základe toho sa Komisia domnieva, že oslobodenie od príspevku pre podniky, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie, od januára 2001 do decembra 2005, je v súlade s bodom 51 ods. 1) písm. a) usmernení z roku 2001 a je teda zlučiteľné v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(82)

Pokiaľ ide o obdobie od 1. januára 2001 do 31. decembra 2008, dodatočné náklady spojené s povinnosťou nakupovať ekologickú elektrickú energiu nakoniec znášajú odberatelia v závislosti od ich spotreby. Podľa judikatúry Súdneho dvora, ktorú nedávno potvrdil rozsudok vo veci Essent (44), takýto povinný príspevok uložený konečným odberateľom predstavuje parafiškálnu daň a Komisia by mala preskúmať súlad mechanizmu jeho financovania so zmluvou (45). Komisia prijala podobnú stratégiu aj v rozhodnutiach uvedených v bode 53.

(83)

Pokiaľ ide o riziko diskriminácie dovezenej ekologickej elektrickej energie v porovnaní s elektrickou energiou vyrobenou v Luxembursku, na ktorú sa ako na jedinú vzťahuje poskytovanie príspevkov, luxemburské orgány sa listom ministerstva zaviazali, že vytvoria postup náhrady príspevkov do fondu za ekologickú elektrickú energiu dovezenú do 31. decembra 2008. Na to, aby si odberatelia mohli naň uplatniť nárok, musia preukázať, že nakúpili dovezenú ekologickú elektrickú energiu.

(84)

[…]

(85)

[…] (46)

(86)

[…]

(87)

Okrem toho je na základe týchto skutočností systém zavedený v Luxembursku veľmi podobný postupom náhrad zavedeným v Rakúsku, ktoré sú Komisiou (47) vyhlásené za zlučiteľné.

(88)

Komisia konštatuje, že Luxembursko neoprávnene uplatňovalo opatrenie vytvorenia kompenzačného fondu v rámci organizácie trhu s elektrickou energiou, a to v rozpore s článkom 88 ods. 3 zmluvy.

(89)

Napriek tomu, vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že v období od januára 2001 do decembra 2008 pomoc poskytnutá výrobcom ekologickej elektrickej energie v Luxembursku, ako aj oslobodenie od príspevku, prípadne zníženie príspevku od 1. januára 2006, pre podniky, ktoré sú veľkoodberateľmi elektrickej energie, predstavujú štátnu pomoc zlučiteľnú v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, ako sa ustanovuje v usmerneniach z rokov 2001 a 2008,