14.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 70/1

14.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 70/3

(1)

V článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že dovozné clo na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002, ex 1005 okrem hybridných osív a ex 1007, okrem hybridov na siatie, je rovnaké ako intervenčná cena platná pre takéto výrobky pri dovoze zvýšená o 55 % a znížená o dovoznú cenu cif uplatniteľnú na príslušnú zásielku. Toto clo však nesmie prekročiť colnú sadzbu uvedenú v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V článku 136 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že na účely výpočtu dovozného cla uvedeného v odseku 1 daného článku sa pre predmetné produkty pravidelne stanovujú reprezentatívne dovozné ceny cif.

(3)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96 sa na výpočet dovozného cla na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002 00, 1005 10 90, 1005 90 00 a 1007 00 90 použije reprezentatívna dovozná cena cif, ktorá sa denne stanovuje podľa metódy ustanovenej v článku 4 uvedeného nariadenia.

(4)

Na obdobie od 16. marca 2009 by sa mali stanoviť dovozné clá, ktoré sa budú uplatňovať, až kým nezačnú platiť novo stanovené clá,

14.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 70/6

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry v prílohe k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá interpretácie kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Spoločenstva s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe by sa mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné ustanoviť, že na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, ktoré vydali colné orgány členských štátov s ohľadom na zatriedenie tovaru do kombinovanej nomenklatúry, ale ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, sa držiteľ môže aj naďalej odvolávať po dobu troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Colný kódex,

14.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 70/9

(1)

Účelom nariadenia (ES) č. 2160/2003 je zabezpečiť, aby sa prijali správne a účinné opatrenia s cieľom zistiť a kontrolovať salmonelu a ostatných pôvodcov zoonóz vo všetkých príslušných štádiách výroby, spracovania a distribúcie, a to najmä na úrovni prvovýroby, aby sa znížila ich prevalencia a riziko, ktoré predstavujú pre verejné zdravie.

(2)

Nariadenie (ES) č. 2160/2003 sa nevzťahuje na prvovýrobu na súkromné domáce použitie alebo vedúcu k priamym dodávkam zo strany výrobcu malých množstiev primárnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi alebo do miestnych maloobchodných zariadení priamo zásobujúcich konečného spotrebiteľa prvovýrobkami. Podľa uvedeného nariadenia sa majú takéto priame dodávky riadiť vnútroštátnymi pravidlami zabezpečujúcimi dosiahnutie cieľov nariadenia (ES) č. 2160/2003.

(3)

Nariadením (ES) č. 2160/2003 sa stanovuje cieľ Spoločenstva, ktorým je znížiť prevalenciu všetkých sérotypov salmonely s významom pre verejné zdravie u brojlerov a moriek na úrovni prvovýroby. Tiež sa ním stanovuje, že cieľom Spoločenstva je zahrnúť definíciu schém testovania potrebných na overenie dosiahnutia cieľa.

(4)

Nariadením Komisie (ES) č. 646/2007 (2) sa implementuje nariadenie (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o cieľ Spoločenstva znížiť prevalenciu určitých salmonel u brojlerov na úrovni prvovýroby. Stanovuje sa ním aj schéma testovania potrebná na overenie pokroku pri dosahovaní cieľa Spoločenstva. Uvedená schéma testovania sa má uplatňovať od 1. januára 2009.

(5)

Nariadením Komisie (ES) č. 584/2008 (3) sa implementuje nariadenie (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o cieľ Spoločenstva znížiť prevalenciu určitých salmonel u moriek na úrovni prvovýroby. Stanovuje sa ním aj schéma testovania potrebná na overenie pokroku pri dosahovaní cieľa Spoločenstva. Táto schéma testovania sa má uplatňovať od 1. januára 2010.

(6)

Nariadenie (ES) č. 2160/2003 sa nevzťahuje na určitú prvovýrobu. Vzťahuje sa však na kŕdle brojlerov a moriek, v prípade ktorých má výrobca v úmysle dodať malé množstvá mäsa pochádzajúce z takýchto kŕdľov konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným zariadeniam, ktoré takéto čerstvé mäso priamo dodávajú konečnému spotrebiteľovi. Z tohto dôvodu má podľa schém testovania stanovených v nariadeniach (ES) č. 646/2007 a (ES) č. 584/2008 takáto hydina podliehať povinnému testovaniu pred zabitím.

(7)

Testovanie takýchto kŕdľov brojlerov a moriek vedie k praktickým ťažkostiam pre výrobcov s veľmi malým počtom zvierat, keďže by sa vyžadovalo nepretržité testovanie pred zabitím. Vzhľadom na to, že výsledky testovania by mali byť známe pred zabitím, mohol by byť prerušený najmä predaj.

(8)

S cieľom vyhnúť sa tomu, aby výnimka z povinného nepretržitého testovania takýchto kŕdľov zvýšila riziko pre verejné zdravie, členské štáty by mali zaviesť vnútroštátne pravidlá riadiace dodávky čerstvého mäsa zo strany výrobcu, aby sa dosiahol účel nariadenia (ES) č. 2160/2003.

(9)

Ako prechodné opatrenie je preto vhodné, aby sa z rozsahu účinnosti nariadenia (ES) č. 2160/2003 vyňali kŕdle brojlerov a moriek, v prípade ktorých má výrobca v úmysle dodať malé množstvá čerstvého mäsa pochádzajúceho z takýchto kŕdľov konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným zariadeniam, ktoré takéto čerstvé mäso priamo dodávajú konečnému spotrebiteľovi.

(10)

Takéto dodávky sú počas zimného obdobia zriedkavé, a preto by sa malo prechodné opatrenie uplatňovať od jari 2009.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

konečnému spotrebiteľovi alebo

b)

miestnym maloobchodným zariadeniam, ktoré takéto čerstvé mäso priamo dodávajú konečnému spotrebiteľovi.

14.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 70/11

(1)

Hlavnou úlohou a obchodnou činnosťou letísk je zabezpečiť obsluhu lietadla od pristátia po vzlietnutie a odbavenie cestujúcich a nákladu, aby leteckí dopravcovia mohli poskytovať letecké dopravné služby. Letiská na tento účel ponúkajú množstvo zariadení a služieb, ktoré sa týkajú prevádzky lietadla a odbavovania cestujúcich a nákladu, pričom náklady na tieto činnosti premietajú do letiskových poplatkov. Riadiace orgány letísk, ktoré poskytujú zariadenia a služby, za ktoré sa vyberajú letiskové poplatky, by sa mali usilovať o nákladovo efektívnu prevádzku.

(2)

Je potrebné ustanoviť spoločný rámec na reguláciu základných prvkov letiskových poplatkov a spôsobu, akým sa určujú, pretože ak takýto rámec bude chýbať, môže to mať za následok nesplnenie základných požiadaviek vo vzťahu medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk. Takýto rámec by nemal ovplyvniť možnosť, ktorú majú členské štáty na určenie či a v akom rozsahu možno výnosy z obchodných činností letiska zohľadniť pri stanovení letiskových poplatkov.

(3)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na letiská, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve a presahujú určitú minimálnu veľkosť, pretože riadenie a financovanie malých letísk si nevyžaduje uplatňovanie rámca Spoločenstva.

(4)

Okrem toho, v členskom štáte, kde nijaké letisko nedosahuje minimálnu veľkosť na uplatňovanie tejto smernice, letisko s najvyšším počtom prepravených cestujúcich má ako miesto vstupu na územie tohto členského štátu také privilegované postavenie, že na toto letisko treba uplatňovať túto smernicu, aby sa zaručilo dodržiavanie určitých hlavných zásad vo vzťahu medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska, najmä s ohľadom na transparentnosť poplatkov a nediskriminovanie užívateľov letiska.

(5)

Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať spoločný systém spoplatňovania, ktorý by sa vzťahoval na sieť letísk, aby sa podporila územná súdržnosť. Hospodárske presuny medzi letiskami v týchto sieťach by mali byť v súlade s právom Spoločenstva.

(6)

Z dôvodu rozloženia premávky by členské štáty mali mať možnosť umožniť riadiacemu orgánu letísk, ktorých služby využíva to isté mesto alebo aglomerácia, aby uplatňoval spoločný a transparentný systém spoplatňovania. Hospodárske presuny medzi týmito letiskami by mali byť v súlade s právom Spoločenstva.

(7)

Stimuly na otvorenie nových trás určených okrem iného na podporu rozvoja znevýhodnených a najvzdialenejších regiónov by sa mali udeľovať len v súlade s právom Spoločenstva.

(8)

Vyberaním poplatkov v súvislosti s poskytovaním služieb leteckej navigácie a pozemnej obsluhy sa už zaoberalo nariadenie Komisie (ES) č. 1794/2006 zo 6. decembra 2006, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb (4), a smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (5). Poplatky, ktoré sa vyberajú na financovanie pomoci zdravotne postihnutým cestujúcim a cestujúcim so zníženou pohyblivosťou, sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (6).

(9)

Rada Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (rada ICAO) prijala v roku 2004 politiky o letiskových poplatkoch, ktoré obsahujú okrem iného zásadu súvislosti medzi nákladmi a poplatkami, zásadu nediskriminácie a nezávislého mechanizmu pre hospodársku reguláciu letísk.

(10)

Podľa rady ICAO je cieľom vyberania letiskového poplatku najmä návratnosť nákladov za poskytovanie zariadení a služieb pre civilné letectvo, pričom daň sa vyberá s cieľom získavať príjmy pre národné vlády alebo miestne samosprávy, ktoré sa väčšinou v celom rozsahu nevzťahujú na civilné letectvo ani špecificky na náklady.

(11)

Letiskové poplatky by nemali byť diskriminačné. Mal by sa zaviesť povinný postup pre pravidelné konzultácie medzi riadiacimi orgánmi letísk a užívateľmi letísk, ktorý by každej zo strán poskytoval možnosť obrátiť sa na nezávislý dozorný orgán, kedykoľvek by užívatelia letísk napadli rozhodnutie o letiskových poplatkoch alebo úpravu systému spoplatňovania.

(12)

S cieľom zabezpečiť nestrannosť rozhodnutí a riadne a efektívne uplatňovanie tejto smernice by sa mal v každom členskom štáte zriadiť nezávislý dozorný orgán. Tento orgán by mal mať k dispozícii všetky potrebné prostriedky, pokiaľ ide o zamestnancov, odbornosť a finančné prostriedky na vykonávanie svojich úloh.

(13)

Pre užívateľov letiska je dôležité, aby od riadiaceho orgánu letiska pravidelne dostávali informácie o tom, ako a na základe čoho sa letiskové poplatky vypočítavajú. Táto transparentnosť by poskytla leteckým dopravcom prehľad o nákladoch vynaložených letiskom a o produktivite investícií letiska. Od užívateľov letiska by sa malo vyžadovať, aby včas informovali riadiaci orgán letiska o svojich prevádzkových plánoch, rozvojových projektoch a konkrétnych požiadavkách a návrhoch, aby riadiaci orgán letiska mohol riadne zvážiť požiadavky s ohľadom na budúce investície.

(14)

Riadiace orgány letísk by mali užívateľov letiska informovať o významných projektoch v oblasti infraštruktúry, pretože tie majú výrazný vplyv na systém alebo výšku letiskových poplatkov. Tieto informácie by sa mali poskytovať s cieľom umožniť monitorovanie nákladov na infraštruktúru a zabezpečiť vhodné a nákladovo efektívne zariadenia na príslušnom letisku.

(15)

Riadiace orgány letísk by mali mať možnosť uplatňovať letiskové poplatky zodpovedajúce infraštruktúre a/alebo úrovni poskytovaných služieb, keďže leteckí dopravcovia majú oprávnený záujem požadovať od riadiaceho orgánu letiska služby, ktoré zodpovedajú pomeru ceny a kvality. Prístup k diferencovanej úrovni infraštruktúry alebo služieb by však mali mať všetci leteckí dopravcovia, ktorí ich chcú využívať, a to bez akejkoľvek diskriminácie. Ak je dopyt vyšší ako ponuka, prístup by sa mal určiť na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ktoré vypracuje riadiaci orgán letiska. Akákoľvek diferenciácia letiskových poplatkov by mala byť transparentná, objektívna a mala by sa zakladať na jasných kritériách.

(16)

Užívatelia letísk a riadiaci orgán letiska by mali mať možnosť uzavrieť dohodu o úrovni služieb, ktorá by sa týkala kvality služieb poskytovaných za letiskové poplatky. Rokovania o kvalite služieb poskytovaných za letiskové poplatky by mohli byť súčasťou pravidelných konzultácií.

(17)

V rozličných členských štátoch existujú rozličné systémy týkajúce sa predfinancovania letiskových investícií. V členských štátoch, kde sa vyskytuje predfinancovanie, by členské štáty alebo riadiace orgány letísk mali vychádzať z politík ICAO a/alebo zaviesť vlastné ochranné opatrenia.

(18)

Táto smernica by sa nemala dotýkať uplatňovania ustanovení zmluvy, najmä jej článkov 81 až 89.

(19)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie spoločných zásad pre ukladanie letiskových poplatkov na letiskách Spoločenstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože systémy letiskových poplatkov sa na národnej úrovni nedajú jednotne zaviesť v celom Spoločenstve, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

„letisko“ je akákoľvek pozemná plocha osobitne upravená na pristávanie, vzlietnutie a manévrovanie lietadla vrátane pomocných zariadení, ktoré môžu tieto činnosti zahŕňať z dôvodu požiadaviek leteckej premávky a služieb, vrátane zariadení potrebných na pomoc komerčným leteckým službám;

2.

„riadiaci orgán letiska“ je subjekt, ktorý má v spojení s inými činnosťami alebo bez nich, podľa situácie, podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo zmlúv za cieľ správu a riadenie infraštruktúry letiska alebo siete letísk a koordináciu a kontrolu činností jednotlivých prevádzkovateľov na príslušných letiskách alebo v príslušných sieťach letísk;

3.

„užívateľ letiska“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za prepravu cestujúcich, poštových zásielok a/alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na príslušné letisko;

4.

„letiskový poplatok“ je poplatok vyberaný v prospech riadiaceho orgánu letiska, ktorý platia užívatelia letiska za použitie zariadení a za služby, ktoré poskytuje výlučne riadiaci orgán letiska a ktoré sa týkajú pristávania, vzlietnutia, osvetlenia a parkovania lietadiel, ako aj odbavovania cestujúcich a nákladu;

5.

„sieť letísk“ je skupina letísk riadne poverených členským štátom na tento účel, ktoré spravuje a riadi rovnaký riadiaci orgán letiska.

a)

existuje povinný postup podľa vnútroštátneho práva, podľa ktorého letiskové poplatky alebo ich maximálnu výšku určuje alebo schvaľuje nezávislý dozorný orgán, alebo

b)

existuje povinný postup podľa vnútroštátneho práva, podľa ktorého nezávislý dozorný orgán pravidelne alebo na základe žiadosti zainteresovaných strán preskúma, či medzi takýmito letiskami existuje účinná hospodárska súťaž. Ak sa na základe preskúmania zistí, že účinná hospodárska súťaž je narušená, členský štát rozhodne o tom, že letiskové poplatky alebo ich maximálnu výšku určuje alebo schvaľuje nezávislý dozorný orgán. Toto rozhodnutie sa uplatňuje tak dlho, ako je to potrebné na základe preskúmania, ktoré uskutočnil ten istý orgán.

a)

zoznam jednotlivých služieb a infraštruktúry poskytovaných výmenou za účtovaný letiskový poplatok;

b)

metodiku použitú na stanovenie letiskových poplatkov;

c)

celkovú štruktúru nákladov vzhľadom na zariadenia a služby, na ktoré sa vzťahujú letiskové poplatky;

d)

výnosy z jednotlivých poplatkov a celkové náklady na služby, na ktoré sa vzťahujú;

e)

každé financovanie zariadení a služieb, na ktoré sa vzťahujú letiskové poplatky, zo strany verejných orgánov;

f)

prognózy situácie na letisku, pokiaľ ide o poplatky, nárast premávky a navrhované investície;

g)

reálne využívanie infraštruktúry letiska a zariadení za príslušné časové obdobie a

h)

predpokladaný výsledok všetkých významných navrhovaných investícií s ohľadom na ich vplyv na kapacitu letiska.

a)

prognóz ohľadom premávky;

b)

prognóz v súvislosti so zložením a predpokladaným využitím ich lietadlového parku;

c)

ich rozvojových projektov na príslušnom letisku a

d)

ich požiadaviek voči príslušnému letisku.

a)

stanoviť postup na riešenie sporov medzi riadiacim orgánom letiska a užívateľmi letiska;

b)

stanoviť podmienky, za ktorých môžu byť spory predložené nezávislému dozornému orgánu. Tento orgán predovšetkým zamietne sťažnosti, ktoré nepovažuje za riadne odôvodnené alebo adekvátne zdokumentované, a

c)

stanoviť kritéria, na základe ktorých sa spory posúdia s cieľom vyriešiť ich.

14.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 70/17

(1)

Smernica Rady 72/245/EHS z 20. júna 1972 týkajúca sa rádiového odrušenia (elektromagnetickej kompatibility) vozidiel (2) je jednou z osobitných smerníc v rámci postupu typového schvaľovania ES zavedeného smernicou Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (3). Ustanovenia smernice 70/156/EHS, ktoré sa týkajú systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek pre vozidlá, sa preto uplatňujú aj na smernicu 72/245/EHS.

(2)

Podľa bodu 3.2.9. prílohy I k smernici 72/245/EHS, komponenty, ktoré sa predávajú ako dodatočná výbava a sú určené na inštaláciu v motorových vozidlách, nepotrebujú typové schválenie, ak nesúvisia s funkciami vzťahujúcimi sa k odolnosti. Je stanovené prechodné obdobie štyroch rokov začínajúc 3. decembra 2004, počas ktorého musí technická služba určiť, či daný komponent, ktorý má byť umiestnený na trh, súvisí alebo nesúvisí s odolnosťou a musí vydať potvrdenie zodpovedajúce vzoru uvedenému v prílohe III C. Členské štáty nahlásia Európskej komisii všetky prípady zamietnutia z dôvodu bezpečnosti. Týmto ustanovením sa od Komisie vyžaduje, aby na základe praktických skúseností s touto požiadavkou a na základe hlásení predložených členskými štátmi, pred koncom prechodného obdobia rozhodla, či je okrem vyhlásenia o zhode ešte potrebné vyžadovať aj toto potvrdenie.

(3)

Ako sa predpokladá v bode 3.2.9. prílohy I k smernici 72/245/EHS a so zreteľom na skutočnosť, že členské štáty doposiaľ neoznámili Európskej komisii žiadne prípady súvisiace so zamietnutím potvrdenia, sa teraz navrhuje zrušiť spoluúčasť technickej služby v prípade komponentov predávaných ako dodatočná výbava a určenými na inštaláciu v motorových vozidlách, ak nesúvisia s funkciami vzťahujúcimi sa k odolnosti a aby sa už ďalej nevyžadovalo potvrdenie zodpovedajúce vzoru uvedenému v prílohe III C, ako je stanovené v bode 3.2.9. prílohy I.

(4)

Smernica 72/245/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia ustanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Technického výboru – motorové vozidlá,

1.

V zozname príloh sa vypúšťa tento odkaz na prílohu III C:

2.

V bode 3.2.9 prílohy I sa vypúšťa druhý pododsek;

3.

Príloha III C sa vypúšťa.