12.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/1

(1)

Po uskutočnení prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada nariadením (ES) č. 1174/2005 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz ručných paletovacích vozíkov a ich hlavných častí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“). Pôvodné prešetrovanie sa zameriavalo na obdobie od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004.

(2)

Nariadením (ES) č. 684/2008 (3) Rada objasnila definíciu výrobku v pôvodnom prešetrovaní.

(3)

Toto čiastočné predbežné preskúmanie sa začalo na základe žiadosti predloženej vývozcom z ČLR, spoločnosťou Yale (Hangzhou) Industrial Products Co. Ltd. (ďalej len „Yale“), a informácií, ktoré poskytla. Z informácií vyplynulo, že okolnosti, na základe ktorých boli opatrenia v súvislosti so spoločnosťou Yale stanovené, sa zmenili, a že tieto zmeny majú trvalý charakter. Spoločnosť Yale poskytla najmä prima facie dôkazy o tom, že spĺňa kritériá na zaobchádzanie a že porovnanie normálnej hodnoty založenej na jej vlastných nákladoch a jej vývozných cenách do Spoločenstva by viedlo k značne nižšiemu dumpingovému rozpätiu, než je súčasná úroveň opatrení. Z tohto dôvodu sa zdalo, že zachovanie opatrení na súčasnej úrovni, ktorá sa zakladala na predtým stanovenej úrovni dumpingu, už na vyrovnanie dumpingu nie je potrebné.

(4)

Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné prima facie dôkazy na začatie čiastočného predbežného preskúmania a prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) informovala o začatí čiastočného predbežného preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia obmedzeného na preskúmanie dumpingu, pokiaľ ide o spoločnosť Yale.

(5)

Prešetrovanie dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(6)

Komisia o začatí preskúmania oficiálne upovedomila spoločnosť Yale, zástupcov ČĽR (ďalej len „príslušná krajina“) a výrobné odvetvie Spoločenstva vymedzené v pôvodnom prešetrovaní. Zainteresované strany mali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú konkrétne dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté.

(7)

Komisia zaslala dotazníky spoločnosti Yale, výrobcom z výrobného odvetvia Spoločenstva, o ktorých bolo známe, že sa ich prešetrovanie týka, známym výrobcom ručných paletovacích vozíkov v Kanade, ktorá bola v pôvodnom prešetrovaní vybraná ako analogická krajina, a známym výrobcom ručných paletovacích vozíkov v Indii a Malajzii, ktoré boli v pôvodnom prešetrovaní uvedené ako možné alternatívne analogické krajiny. Komisia spoločnosti Yale zaslala aj formulár žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“).

(8)

Spoločnosť Yale a jeden výrobca z výrobného odvetvia Spoločenstva zaslali vyplnené dotazníky, ako aj pripomienky a informácie.

(9)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie THZ a dumpingu, analyzovala poskytnuté informácie a uskutočnila overovacie návštevy v priestoroch týchto spoločností:

(10)

Definícia príslušného výrobku zodpovedá definícii použitej v pôvodnom prešetrovaní, ktorá bola objasnená v nariadení (ES) č. 684/2008. Príslušným výrobkom sú ručné paletovacie vozíky, nesamohybné, ktoré sa používajú na manipuláciu s materiálom, ktorý je obyčajne uložený na paletách, a ich hlavné časti, t. j. podvozok a hydraulika, s pôvodom v ČĽR, ktoré sa zaraďujú pod kódy KN ex 8427 90 00 a ex 8431 20 00. Na účely nariadenia, ktorým sa uložilo konečné antidumpingové clo, uvedeného v odôvodnení 1 sa pod ručnými paletovacími vozíkmi rozumejú vozíky s kolesami a zdvíhacími vidlicami na manipuláciu s paletami, určené na manuálne tlačenie, ťahanie a riadenie kráčajúcou obsluhou na hladkom, rovnom, tvrdom povrchu pomocou otočnej rukoväti. Ručné paletovacie vozíky sú určené len na zdvíhanie nákladu pumpovaním rukoväti do výšky dostatočnej na jeho premiestňovanie a nemajú žiadne ďalšie funkcie ani použitia, ako napríklad i) premiestňovanie a zdvíhanie nákladu s cieľom umiestniť ho vyššie alebo uľahčenie pri skladovaní tovaru (vysokozdvižné vozíky); ii) ukladanie paliet na seba (stohovacie vozíky); iii) zdvíhanie nákladu do pracovnej výšky (nožnicové vozíky) alebo iv) zdvíhanie a váženie nákladu (vozíky s váhou).

(11)

Zo súčasného preskúmania vyplynulo, že ručné paletovacie vozíky, ktoré v ČĽR vyrába spoločnosť Yale a ktoré sa predávajú na čínskom trhu, majú rovnaké základné fyzické vlastnosti a rovnaké použitie ako ručné paletovacie vozíky vyvážané do Spoločenstva. Tieto výrobky sa preto považujú za podobný výrobok v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(12)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa v antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka dovozu s pôvodom v ČĽR, normálna hodnota stanoví v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí preukázali, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, t. j. ak títo vyvážajúci výrobcovia preukážu, že pri výrobe a predaji podobného výrobku prevládajú podmienky trhového hospodárstva. Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame tieto kritériá v súhrnnej forme:

(13)

Spoločnosť Yale požiadala o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v stanovenej lehote predložila vyplnený formulár žiadosti o THZ pre vyvážajúcich výrobcov.

(14)

Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a informácie predložené v žiadosti o THZ overila v priestoroch dotknutej spoločnosti.

(15)

Spoločnosť Yale nepreukázala, že spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Uvedená spoločnosť nesplnila prvé a druhé kritérium.

(16)

Pokiaľ ide o prvé kritérium, na mieste sa zistilo, že stanovy spoločnosti zahŕňajú výslovné obmedzenia predaja na domácom trhu, konkrétne, že spoločnosť je povinná predávať 100 % svojich výrobkov na zámorských trhoch. Spoločnosť Yale tvrdila, že tieto obmedzenia v podstate nikdy nezohrávali žiadnu úlohu, keďže počas ORP realizovala určitý malý objem predaja na domácom trhu. Spoločnosť však nebola schopná predložiť konkrétne dôkazy, ktorými by preukázala, že uvedené obmedzenie stanovené v jej stanovách pre ňu de facto a de jure nie je záväzné. Okrem toho sa na mieste zistili dôkazy o vplyve štátu na rozhodnutia spoločnosti v súvislosti s predajom na vývoz. Zistilo sa, že spoločnosť Yale od roku 2002 využíva 50 % zníženie dane z príjmu. Toto zníženie dane vyplýva z príslušných vykonávacích predpisov zákona o dani z príjmu pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a zahraničné spoločnosti. V pravidlách sa stanovuje, že podniky so zahraničnou majetkovou účasťou zamerané na vývoz, ako je spoločnosť Yale, ktorých predaj na vývoz predstavuje 70 % alebo viac celkového predaja za daný rok, majú po uplynutí obdobia úľav na dani z príjmu právnických osôb nárok na 50 % zníženie dane. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Yale neprijíma svoje obchodné rozhodnutia, pokiaľ ide o predaj na vývoz, len s ohľadom na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt. Spoločnosť je pod značným vplyvom štátu, ktorý spočíva v priznaní určitých daňových výhod na základe výslovnej podmienky, že prijme určité obchodné rozhodnutia v súvislosti so svojím predajom na domácom trhu a predajom na vývoz. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností sa následne dospelo k záveru, že spoločnosť nepreukázala, že spĺňa prvé kritérium.

(17)

Pokiaľ ide o druhé kritérium, na mieste sa zistilo, že v účtovných záznamoch a ani pri ich audite sa nedodržiavajú základné zásady medzinárodných účtovných štandardov (t. j. zásada účtovania na základe časového rozlíšenia, postupy prepočtu výmenných kurzov, nedostatočne verné prezentovanie finančnej pozície spoločnosti a využívanie účtovných záznamov, ktoré boli vyhotovené len na účely prešetrovania), čo spochybnilo spoľahlivosť výkazov spoločnosti. Dospelo sa preto k záveru, že spoločnosť nepreukázala, že spĺňa druhé kritérium.

(18)

Spoločnosť Yale a výrobné odvetvie Spoločenstva sa mali možnosť vyjadriť k uvedených zisteniam. Spoločnosť Yale nepredložila konkrétne pripomienky k uvedeným zisteniam, zatiaľ čo jeden výrobca z výrobného odvetvia Spoločenstva predložil niekoľko všeobecných pripomienok.

(19)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že spoločnosť Yale nepreukázala, že spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto jej nemohlo byť udelené THZ.

(20)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, prípadne stanoví celoštátne clo, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, a je im preto možné udeliť IZ.

(21)

Pre prípad, že jej nebude udelené THZ, spoločnosť Yale požiadala aj o IZ.

(22)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že táto spoločnosť nespĺňa požiadavky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Ako je podrobne uvedené v odôvodnení 16, pri overovaní na mieste sa najmä zistilo, že spoločnosť nemôže slobodne stanoviť objem svojho vývozu a podmienky predaja. Rozhodnutia spoločnosti, pokiaľ ide o predaj na domácom trhu a predaj na vývoz, sú viazané na obmedzenia predaja uložené štátom, ktoré sú zahrnuté v jej stanovách. Dospelo sa preto k záveru, že tejto spoločnosti nemožno udeliť IZ.

(23)

Ako je uvedené v odôvodneniach 18 a 22, spoločnosti Yale nebolo udelené ani THZ, ani IZ. Jej situácia sa teda vzhľadom na pôvodné prešetrovanie nezmenila. V tejto súvislosti sa pripomína, že podľa odôvodnenia 4 je rozsah tohto preskúmania obmedzený na preskúmanie dumpingu, pokiaľ ide o spoločnosť Yale. Keďže nebolo udelené THZ ani IZ, nie je v rámci tohto preskúmania možné stanoviť pre spoločnosť Yale nové dumpingové rozpätie, či už vyššie alebo nižšie ako jej súčasné dumpingové rozpätie. Nakoniec je potrebné poznamenať, že spoločnosť Yale bola počas pôvodného prešetrovania známym vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, ktorého Komisia pri začatí pôvodného prešetrovania oficiálne upovedomila, v prešetrovaní však nespolupracovala. V pôvodnom prešetrovaní spolupracovalo päť vyvážajúcich výrobcov, pričom jednému z nich bolo udelené THZ a štyrom IZ. Pokiaľ ide o spoločnosť Yale, jej dumpingové rozpätie bolo celoštátnym dumpingovým rozpätím uplatniteľným na všetkých vývozcov, ktorí nespolupracovali v pôvodnom prešetrovaní.

(24)

Vzhľadom na výsledky prešetrovania by toto preskúmanie malo byť ukončené bez zmeny výšky cla uplatňovaného na spoločnosť Yale, ktorá by mala byť zachovaná na úrovni sadzby konečného antidumpingového cla stanovenej v pôvodnom prešetrovaní, t. j. 46,7 %.

(25)

Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo ukončiť toto preskúmanie a zachovať platné antidumpingové clo na dovoz ručných paletovacích vozíkov vyrábaných spoločnosťou Yale.

(26)

Všetky zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa. Prijaté pripomienky neboli takej povahy, aby sa tieto závery zmenili.

(27)

Po oznámení výsledkov spoločnosť Yale vyhlásila, že by jej malo byť udelené IZ. Predložené argumenty však neboli dostatočne podložené a nemohli spochybniť výsledky prešetrovania uvedené v odôvodneniach 16 a 22. Spoločnosť Yale okrem toho listom z 22. januára 2009 zaslaným Komisii stiahla svoju žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie.

(28)

Toto preskúmanie by sa preto malo ukončiť bez akejkoľvek zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1174/2005,

12.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/5

(1)

Nariadením (ES) č. 1425/2006 Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plastových vriec a vrecúšok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Thajsku do Spoločenstva patriacich pod kódy KN ex 3923 21 00 (kód TARIC 3923210020), ex 3923 29 10 (kód TARIC 3923291020) a ex 3923 29 90 (kód TARIC 3923299020). Vzhľadom na vysoký počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa počas prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu antidumpingového cla (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) vybrala spomedzi čínskych a thajských vyvážajúcich výrobcov vzorka a spoločnostiam zaradeným do vzorky boli uložené individuálne colné sadzby v rozmedzí od 4,8 % do 14,3 %, kým spolupracujúcim spoločnostiam, ktoré neboli zaradené do vzorky, bola uložená colná sadzba vo výške 8,4 % v prípade ČĽR a 7,9 % v prípade Thajska. Spoločnostiam, ktoré sa neprihlásili alebo pri prešetrovaní nespolupracovali, boli uložené colné sadzby vo výške 28,8 % v prípade ČĽR a 14,3 % v prípade Thajska.

(2)

V článku 2 nariadenia (ES) č. 1425/2006 sa stanovuje, že ak akýkoľvek nový vyvážajúci výrobca v ČĽR alebo v Thajsku predloží Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

potom sa článok 1 uvedeného nariadenia môže zmeniť a doplniť tak, že novému vyvážajúcemu výrobcovi sa uloží colná sadzba, ktorá sa uplatňuje v prípade spolupracujúcich spoločností, ktoré nie sú zaradené do vzorky, t. j. 8,4 % pre čínske spoločnosti a 7,9 % pre thajské spoločnosti.

(3)

Sedem spoločností (päť čínskych a dve thajské) požiadalo o udelenie rovnakého štatútu, aký majú spoločnosti, ktoré spolupracovali v pôvodnom prešetrovaní, ale neboli zaradené do vzorky (ďalej len „štatút nového vyvážajúceho výrobcu“).

(4)

Uskutočnilo sa preskúmanie s cieľom určiť, či týchto sedem spoločností spĺňa kritériá na udelenie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu stanovené v článku 2 nariadenia (ES) č. 1425/2006.

(5)

Všetkým siedmim žiadateľom bol zaslaný formulár žiadosti a boli vyzvaní, aby poskytli dôkazy o tom, že spĺňajú uvedené tri kritériá.

(6)

Dve čínske spoločnosti žiadajúce o štatút nového vyvážajúceho vývozcu neposkytli požadované informácie. Preto nebolo možné overiť, či tieto spoločnosti spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 nariadenia (ES) č. 1425/2006, a ich žiadosti museli byť zamietnuté.

(7)

Jedna thajská spoločnosť poskytla zavádzajúce informácie a jej žiadosť bola preto zamietnutá.

(8)

Jedna thajská spoločnosť vyvážala príslušný výrobok do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. Z tohto dôvodu nespĺňa prvé kritérium a jej žiadosť bola preto zamietnutá.

(9)

Dôkazy predložené ostatnými tromi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami sa považujú za dostatočné na to, aby sa nimi preukázalo, že títo výrobcovia spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 nariadenia (ES) č. 1425/2006 a preto je možné uložiť im colnú sadzbu, ktorá sa uplatňuje v prípade spolupracujúcich spoločností, ktoré neboli zaradené do vzorky (8,4 % pre čínske spoločnosti), a následne doplniť ich názvy do zoznamu vyvážajúcich výrobcov v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1425/2006.

(10)

Žiadatelia a výrobné odvetvie Spoločenstva boli informovaní o výsledkoch preskúmania a dostali možnosť predložiť svoje pripomienky.

(11)

Všetky námietky a podania zo strany zainteresovaných strán sa prehodnotili, a ak boli oprávnené, riadne zohľadnili,

12.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/7

12.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/9

(1)

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 950/2006 a/alebo s nariadením Rady (ES) č. 508/2007 zo 7. mája 2007, ktorým sa otvárajú colné kvóty na dovoz surového trstinového cukru do Bulharska a Rumunska na zásobovanie rafinérií v hospodárskych rokoch 2006/2007, 2007/2008 a 2008/2009 (3) boli v období od 2. do 6. marca 2009 príslušným orgánom predložené žiadosti o dovozné povolenia na celkové množstvo rovné alebo vyššie ako je dostupné množstvo pre poradovým číslom 09.4341 (2008–2009).

(2)

Za týchto okolností by Komisia mala stanoviť koeficient pridelenia s cieľom umožniť vydávanie povolení v pomere k dostupnému množstvu a/alebo informovať členské štáty, že sa dosiahol stanovený limit,

12.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/14

(1)

Nariadením (ES) č. 177/2008 sa zriaďuje nový spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov výlučne na štatistické účely s cieľom udržať vývoj registrov ekonomických subjektov v harmonizovanom rámci.

(2)

V súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 177/2008 je potrebné ustanoviť formát, opatrenia na zaistenie bezpečnosti a dôvernosti a postup na odovzdávanie údajov o konkrétnych jednotkách Komisii (Eurostatu) a na odovzdávanie údajov o nadnárodných skupinách podnikov príslušným vnútroštátnym orgánom.

(3)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistické programy zriadeného rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (2),

12.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/22

(1)

Komisia 13. júna 2008 formou oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antidumpingového konania (ďalej len „antidumpingové prešetrovanie“ alebo „prešetrovanie“) v súvislosti s dovozom bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“ alebo „príslušná krajina“) do Spoločenstva.

(2)

V ten istý deň Komisia formou oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) oznámila začatie antisubvenčného konania v súvislosti s dovozom bionafty s pôvodom v USA do Spoločenstva a začala osobitné prešetrovanie (ďalej len „antisubvenčné konanie“).

(3)

Antidumpingové prešetrovanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 29. apríla 2008 predložila Európska asociácia výrobcov bionafty (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú podstatnú časť výroby, v tomto prípade viac než 25 % celkovej výroby bionafty v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie antidumpingového prešetrovania.

(4)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov v USA, dovozcov, dodávateľov, používateľov a združenia, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, orgány USA, výrobcov zo Spoločenstva, ktorí podali podnet, a iných výrobcov zo Spoločenstva, o ktorých je známe, že sa ich začatie konania týka. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v USA sa v oznámení o začatí konania predpokladá výber vzorky na zistenie dumpingu v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia.

(6)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či bude potrebný výber vzorky, a ak áno, aby mohla vybrať vzorku, požiadala vyvážajúcich výrobcov v USA, aby sa prihlásili do 15 dní od dátumu začatia prešetrovania a poskytli základné informácie o svojom predaji na vývoz a o domácom predaji, presný opis svojich činností súvisiacich s výrobou a so zmiešavaním bionafty a obchodovaním s ňou a názvy a činnosti všetkých svojich prepojených spoločností, ktoré sa zúčastnili na výrobe a zmiešavaní príslušného výrobku a obchodovaní s ním počas obdobia prešetrovania od 1. apríla 2007 do 31. marca 2008 (ďalej len „OP“), ako sú tiež vymedzené aj v odôvodnení (15).

(7)

Výber reprezentatívnej vzorky sa tiež konzultoval s orgánmi USA a Národnou asociáciou výrobcov bionafty (združenie výrobcov zo Spojených štátov).

(8)

V danej lehote, stanovenej v oznámení o začatí konania, sa celkovo prihlásilo a požadované informácie poskytlo 54 vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov. Z tohto celkového množstva 29 spoločností oznámilo vývoz bionafty do Spoločenstva počas OP a vyjadrilo záujem byť súčasťou vzorky, zatiaľ čo 25 spoločností, z ktorých dve požiadali o vylúčenie z konania, oznámilo, že žiadny vývoz do Spoločenstva počas OP neuskutočnili. Za spolupracujúcich pri tomto prešetrovaní sa teda považovalo 52 vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov.

(9)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa neprihlásili v stanovenej lehote alebo nepredložili požadované informácie v stanovenom čase, sa považovali za vyvážajúcich výrobcov nespolupracujúcich pri prešetrovaní. Porovnanie štatistík vývozu Spojených štátov a objemu vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva nahláseného za OP uvedenými spolupracujúcimi spoločnosťami naznačuje, že spolupráca vyvážajúcich výrobcov zo Spojených štátov bola vysoká, ako sa uvádza v odôvodnení (57).

(10)

Vzorka sa vyberala v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva, ktorý mohol byť v stanovenom čase primerane prešetrený. Na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov Komisia vybrala vzorku šiestich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov s najväčším objemom vývozu do Spoločenstva. Na základe informácií z výberu vzorky vybrané spoločnosti alebo skupiny predstavovali v OP viac ako 73 % z celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva oznámeného spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami uvedenými v odôvodnení (8). Dospelo sa preto k záveru, že takáto vzorka by umožnila obmedziť prešetrovanie na primeraný počet vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli byť v stanovenom čase prešetrení, a zabezpečiť vysokú úroveň reprezentatívnosti. Po porade so všetkými vyvážajúcimi výrobcami, ktorých sa konanie týka, ako aj so združením výrobcov zo Spojených štátov a s orgánmi Spojených štátov, sa dosiahla dohoda o výbere vzorky.

(11)

Pokiaľ ide o výrobcov zo Spoločenstva, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia, vzorka sa vybrala po konzultácii s navrhovateľom na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja v rámci Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodnení (63). Týmto výberom sa takisto umožnilo určité geografické pokrytie výrobcov v Spoločenstve. Na základe toho bolo do vzorky vybratých jedenásť výrobcov zo Spoločenstva. Jedenástim vybratým spoločnostiam zaslala Komisia dotazníky. Jeden výrobca, ktorý bol pôvodne vybratý do vzorky, však musel byť vylúčený, keďže neposkytol zmysluplne vyplnený dotazník. V rámci stanovenej lehoty teda zaslalo vyplnené dotazníky desať ostatných spoločností. Títo desiati výrobcovia vybratí do vzorky sa považovali za reprezentatívnu vzorku všetkých výrobcov v Spoločenstve.

(12)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania. Dotazníky sa teda zaslali šiestim vyvážajúcim výrobcom alebo skupinám výrobcov v USA vo vzorke, 11 výrobcom zo Spoločenstva vo vzorke, 18 používateľom, ako aj 90 dodávateľom surovín.

(13)

Vyplnené dotazníky boli doručené od šiestich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín výrobcov v USA vo vzorke, desiatich výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke, jedného používateľa a šiestich dodávateľov surovín.

(14)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(15)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. apríla 2007 do 31. marca 2008 (ďalej len „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od januára 2004 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(16)

V oznámení o začatí konania bol výrobok, ktorý je údajne predmetom dumpingu, vymedzený ako monoalkyl estery mastných kyselín a (alebo) parafínové plynové oleje vyrobené syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (všeobecne nazývané „bionafta“), buď v čistom stave alebo v podobe zmesí, ktoré sa používajú najmä, ale nie výlučne, ako obnoviteľné palivo s pôvodom v USA (ďalej len „príslušný výrobok“), zvyčajne zaradené pod kódy KN 3824 90 91, ex 3824 90 97, ex 2710 19 41, ex 1516 20 98, ex 1518 00 91, ex 1518 00 99.

(17)

Podľa Federálneho daňového zákonníka USA (4) (US. CODE), hlavy 26, $ 40A, bodu d) je pojem bionafta vymedzený ako monoalkyl estery mastných kyselín s dlhým reťazcom získané z rastlinných alebo živočíšnych materiálov, ktoré spĺňajú – a) registračné požiadavky pre palivá a prísady do palív stanovené Agentúrou pre ochranu životného prostredia podľa oddielu 211 Zákona o čistom ovzduší (42 U.S.C 7545) a b) požiadavky Americkej spoločnosti pre skúšanie a materiály D6751.

(18)

Na základe trhu a informácií (5), ktoré sú dostupné verejnosti, všetky typy bionafty a zmesi bionafty [zmes bionafty a minerálnej nafty, ako sa uvádza v odôvodnení (20)], ktoré sa vyrábajú a predávajú v USA, sa považujú za bionaftové palivá a sú zahrnuté do legislatívneho balíka týkajúceho sa energetickej účinnosti a alternatívnych palív z obnoviteľnej energie.

(19)

Prešetrovaním sa ukázalo, že bionaftu vyrábanú v USA tvorí prevažne „metylester mastných kyselín“ (FAME) získavaný zo širokého spektra rastlinných olejov, ktoré slúžia ako východisková surovina pri výrobe bionafty (6). Termín „ester“ sa vzťahuje na transesterifikáciu rastlinných olejov, konkrétne zmiešavanie oleja s alkoholom. Termín „metyl“ sa vzťahuje na metanol; najbežnejšie používaný alkohol v tomto procese, hoci vo výrobnom procese môže byť použitý aj etanol, výsledkom čoho sú „etylestery mastných kyselín“. Transesterifikácia je pomerne jednoduchý chemický proces, ale aby sa získala bionafta vysokej kvality, sú potrebné najprísnejšie priemyselné normy.

(20)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že bionafta vyrábaná v USA je výrobcami zvyčajne zmiešavaná s minerálnou naftou s cieľom vyrobiť rôzne typy zmesí (ďalej uvádzané ako zmesi bionafty), ktoré sa potom predávajú na trhu rôznym typom zákazníkov. Zistilo sa tiež, že bionafta sa predávala v čistej forme nezávislým spoločnostiam, ktoré ju nakupovali alebo dovážali na účely zmiešavania s minerálnou naftou. Zmiešavanie bionafty s minerálnou naftou je relatívne jednoduchá operácia, ktorú je možné uskutočniť napríklad zmiešavaním v nádržiach vo výrobnej etape ešte pred plnením cisternového vozidla alebo zmiešavaním v cisternovom vozidle pomocou pridávania požadovaného percentuálneho podielu bionafty a minerálnej nafty alebo priamym zmiešavaním pomocou simultánneho privádzania dvoch komponentov do cisternového vozidla.

(21)

Na účely jasného stanovenia rôznych typov zmesí bionafty existuje medzinárodne uznávaný systém známy ako „B“ faktor, ktorý stanovuje presné množstvo bionafty v akejkoľvek zmesi bionafty: napríklad zmes obsahujúca „X“ % bionafty by bola označená ako B „X“, pričom čistá bionafta sa označuje ako B100, čo znamená 100 % bionafta. V USA sa bežne na trhu predáva zmes pozostávajúca z 99 % (7) bionafty a 1 % minerálnej nafty (B99). Na rozdiel od minerálnej nafty by sa čistá bionafta mala použiť relatívne rýchlo a nemôže sa uskladňovať dlhšie ako tri až štyri mesiace, inak by sa okysličila a na účely spotreby by sa znehodnotila. Zmiešavanie bionafty s minerálnou naftou umožňuje dlhšiu konzerváciu paliva. Jedno percento minerálnej nafty v rámci B99 je dostatočne toxické, aby spomalilo plesnivenie bionafty.

(22)

Prešetrovaním sa ukázalo, že zatiaľ čo bionafta a zmesi s vysokým obsahom bionafty (8) sú vo všeobecnosti na trhu Spojených štátov určené na predaj na ďalšie zmiešavanie, zmesi s nízkym obsahom bionafty (9) sú zvyčajne vyrábané na predaj na spotrebu na trhu Spojených štátov. V USA teda existuje rozdiel medzi trhom so zmesami s vysokým obsahom bionafty a trhom so zmesami s nízkym obsahom bionafty.

(23)

Podnet obsahoval dôkazy prima facie, že bionafta a určité zmesi vyrábané a predávané v USA a vyvážané do Spoločenstva mali vplyv na hospodársku situáciu výrobcov bionafty v Spoločenstve, ktorí sú navrhovateľmi. V súlade s charakteristikou relevantných výrobcov zo Spojených štátov a domáceho trhu sa malo vymedzenie príslušného výrobku vzťahovať aj na bionaftu obsiahnutú v relevantných zmesiach bionafty. Vymedzenie príslušného výrobku uvedené v oznámení o začatí konania a v odôvodnení (16) by sa malo objasniť s cieľom identifikovať výrobky, na ktoré sa malo vzťahovať prešetrovanie.

(24)

Prešetrovaním sa ukázalo, že väčšina zmesí bionafty predávaných na priamu spotrebu v USA je typu B20, t. j. zmesi s 20 % obsahom bionafty, ako sa vysvetľuje v odôvodnení (21), ktoré možno použiť, aby bol dodržaný Zákon o energetickej politike z roku 1992 (EPAct) (10), B6, B5 a B2. Z informácií, ktoré sú verejne dostupné, vyplýva, že každý naftový motor môže spaľovať tieto zmesi v zásade bez akejkoľvek úpravy, pričom sa zachováva záruka, ktorú poskytujú výrobcovia áut. V prípade používania zmesí s nízkym obsahom bionafty (s podielom bionafty 2 % až 20 %) je výkonnosť zmesi podobná výkonnosti minerálnej nafty. V prípade používania zmesí bionafty s faktorom vyšším ako B20 môže používateľ zistiť určité zníženie výkonu a krútiaceho momentu, zvýšenie spotreby paliva a záruka výrobcov áut by sa v prípade poškodenia motora vo všeobecnosti neuplatňovala.

(25)

Prešetrovaním sa ukázalo, že čistá bionafta a zmesi s vysokým obsahom bionafty sa zvyčajne v USA nepoužívajú na priamu spotrebu. Vo všeobecnosti je čistá bionafta pred jej predajom na trhu určená na zmiešanie. Tieto zmesi sa v konečnom dôsledku používajú v odvetví dopravy ako palivo v naftových motoroch cestných vozidiel, ako sú autá, nákladné autá, autobusy a tiež vlaky. Bionafta sa môže tiež používať ako vykurovacie palivo v domácich, komerčných alebo priemyselných kotloch a ako palivo pre generátory na výrobu elektrickej energie. V súčasnosti sa vykonávajú testy, pokiaľ ide o možnosť používať zmesi bionafty v lietadlách.

(26)

Preto by výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, mal byť vymedzený ako monoalkyl estery mastných kyselín a (alebo) parafínové plynové oleje získané syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, všeobecne nazývané „bionafta“, buď v čistom stave alebo v podobe zmesí s obsahom bionafty vyšším ako B20. Inými slovami, príslušný výrobok sa vzťahuje na čistú bionaftu (B100) s pôvodom v USA a všetky zmesi s obsahom bionafty vyšším ako B20, t. j. zmesi, ktoré obsahujú viac ako 20 % bionafty, s pôvodom v USA („príslušný výrobok“). Táto hranica sa pokladá za primeranú, aby sa umožnilo jasné rozlíšenie medzi rôznymi typmi zmesí, ktoré sú k dispozícii na trhu Spojených štátov.

(27)

Zistilo sa, že všetky typy bionafty a bionafta v zmesiach, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, napriek možným rozdielom, pokiaľ ide o surovinu použitú na výrobu alebo odchýlky vo výrobnom procese, majú rovnaké alebo veľmi podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Možné rozdiely v príslušnom výrobku nemenia jeho základné vymedzenie, jeho vlastnosti alebo jeho chápanie rôznymi stranami.

(28)

Príslušný výrobok je zaradený pod kódy KN 3824 90 91, ex 3824 90 97, ex 2710 19 41, ex 1516 20 98, ex 1518 00 91, ex 1518 00 99.

(29)

Zistilo sa, že výrobky vyrobené a predávané na domácom trhu USA, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, majú podobné základné fyzikálne a technické vlastnosti a použitia, ako výrobky vyvážané z tejto krajiny na trh Spoločenstva. Podobne, výrobky vyrábané výrobcami zo Spoločenstva a predávané na trhu Spoločenstva majú podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitia ako výrobky vyvážané do Spoločenstva z príslušnej krajiny.

(30)

Tvrdilo sa, že určití používatelia, najmä v Nemecku, používajú priamo čistú bionaftu (B100) ako lacnejšiu alternatívu používania minerálnej nafty alebo zvyčajných zmesí používaných na priamu spotrebu na trhu Spoločenstva. Po preskúmaní tohto tvrdenia sa ukázalo, že väčšina predaja uskutočneného výrobcami zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva bola prevažne určená pre spoločnosti, ktoré miešajú bionaftu s minerálnou naftou. Skutočnosť, že niektorí majitelia vozových parkov sa vracajú k používaniu B100, je na úrovni Spoločenstva skôr výnimkou. Bionafta je na trhu Spoločenstva skôr doplnkovým výrobkom, než náhradou minerálnej nafty.

(31)

Nemení to skutočnosť, že rôzne typy príslušného výrobku vyrobené v USA a vyvážané do Spoločenstva sú zameniteľné s typmi vyrábanými a predávanými v Spoločenstve výrobcami bionafty zo Spoločenstva. Neexistuje nijaký výrazný rozdiel v používaní a chápaní zo strany subjektov a používateľov na trhu, na základe ktorého by bolo potrebné zmeniť vymedzenie podobného výrobku.

(32)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že príslušný výrobok, konkrétne čistá bionafta, má iné fyzikálne a chemické vlastnosti ako podobná bionafta vyrobená v Spoločenstve. Kým základom výroby bionafty v ES je repkový olej, výrobcovia zo Spojených štátov používajú iba sójový olej. Preto sa tvrdilo, že tieto dva typy výrobku nie sú zameniteľné a na trhu Spoločenstva si navzájom priamo nekonkurujú. Zainteresovaná strana zdôraznila najmä skutočnosť, že sa odlišujú ich nízkotepelné vlastnosti a ich jódové čísla.

(33)

Komisia prešetrila toto tvrdenie a dospela k týmto záverom:

(34)

Vzhľadom na to, že „podobnosť“ nevyžaduje, aby výrobky boli rovnaké vo všetkých aspektoch podľa článku 1 ods. 4 základného nariadenia, akýkoľvek nepatrný rozdiel v rôznych typoch výrobkov nie je dostatočný nato, aby sa na základe toho zmenilo celkové zistenie o podobnosti medzi príslušným výrobkom a podobným výrobkom Spoločenstva.

(35)

Preto neboli zistené žiadne rozdiely medzi rôznymi typmi príslušného výrobku a podobného výrobku Spoločenstva predávanými na trhu Spoločenstva, ktoré by viedli k záveru, že výrobky vyrábané a predávané výrobcami zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva nie sú podobné výrobky s rovnakými alebo veľmi podobnými základnými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami ako typy príslušného výrobku vyrábané v USA a vyvážané do Spoločenstva. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že všetky typy bionafty sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

Počas prešetrovania sa zistilo, že orgány Spojených štátov udeľovali dobropis pre výrobcov zmesí bionafty (tzv. blender's credit) vo výške 1 USD za galón čistej bionafty obsiahnutý v zmesi bionafty a minerálnej nafty.

(37)

Všetci vyvážajúci výrobcovia vybratí do vzorky tvrdili, že s cieľom stanoviť ich dumpingové rozpätie by sa mala vykonať úprava, pokiaľ ide o ich predaj na vývoz a domáci predaj zmiešanej bionafty, buď úpravou ich predajnej ceny smerom nahor podľa zodpovedajúceho dobropisu, ktorý im bol poskytnutý, alebo odčítaním tohto dobropisu z ich výrobných nákladov príslušného predaja.

(38)

Malo by sa poznamenať, že, v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami, konkrétne s článkom 14 ods.1 základného nariadenia a článkom 24 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (11), žiaden výrobok nepodlieha antidumpingovým ani vyrovnávacím clám na účely vyriešenia jednej a tej istej situácie, ktorá vzniká následkom dumpingu alebo vývozného subvencovania. Na základe antisubvenčného konania sa však ukázalo, že dobropis, pre výrobcov zmesí bionafty predstavuje subvenciu, ktorá je k dispozícii rovnako pri predaji na vývoz, ako aj pri domácom predaji, a pri rovnakých množstvách, a preto nie je vývoznou subvenciou. Preto sa predbežne usúdilo, že žiadosti o úpravu nie je možné prijať.

(39)

Na stanovenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv zisťovala, či domáci predaj príslušného výrobku nezávislým zákazníkom bol v reprezentatívnych objemoch, t. j. či celkový objem tohto predaja počas OP predstavoval najmenej 5 % z celkového objemu predaja podobného výrobku na vývoz do Spoločenstva.

(40)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu vo vzorke sa zistilo, že nemal reprezentatívny predaj príslušného výrobku na domácom trhu. Pre tohto vyvážajúceho výrobcu sa preto normálna hodnota musela vytvoriť na základe článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(41)

V prípade vyvážajúcich výrobcov vo vzorke, ktorých domáci predaj bol celkovo reprezentatívny, Komisia následne identifikovala typy výrobku, ktoré vyvážajúci výrobca predával na domácom trhu a boli rovnaké alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(42)

Domáci predaj konkrétneho typu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny vtedy, keď objem tohto typu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu porovnateľného typu výrobku predaného na vývoz do Spoločenstva.

(43)

Komisia následne preskúmala, či domáci predaj spoločností, ktorých sa konanie týka, možno považovať za predaj pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel bol pre každý typ výrobku stanovený podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(44)

V prípade, ak objem predaja niektorého typu výrobku predávaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa alebo vyššiu než vypočítané výrobné náklady predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu, a v prípade, ak bola vážená priemerná cena tohto typu výrobku rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny. Táto cena sa vypočítala ako vážený priemer cien celkového domáceho predaja tohto druhu uskutočneného počas OP bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový, alebo nie.

(45)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo keď vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len daného typu výrobku.

(46)

Pre tie typy výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredávajú v reprezentatívnych množstvách alebo sa nepredávajú pri bežnom obchodovaní, sa normálna hodnota musí vytvoriť na základe článku 2 ods. 3 základného nariadenia. Na tento účel sa predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVA“) výdavky a primerané ziskové rozpätie pripočítalo k vlastným priemerným výrobným nákladom vývozcu na tento typ výrobku počas OP. V súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia boli percentuálne podiely PVA výdavkov a ziskového rozpätia založené na vážených priemerných PVA výdavkoch a ziskovom rozpätí predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní príslušného vyvážajúceho výrobcu.

(47)

Pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorého domáci predaj nebol reprezentatívny, sa normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia tak, že k vlastným výrobným nákladom spoločnosti na príslušný výrobok sa pripočítali PVA výdavky a primerané ziskové rozpätie. V súlade s článkom 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia boli percentuálne podiely PVA výdavkov a ziskového rozpätia založené na vážených priemerných PVA výdavkoch a ziskovom rozpätí stanovených pre ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí sú predmetom prešetrovania, týkajúcich sa ich výroby a predaja podobného výrobku na domácom trhu.

(48)

Pokiaľ ide o túto spoločnosť, vykonala sa úprava s cieľom zohľadniť skutočnosť, že bola v úvodnej fáze, ako sa uvádza v článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Vykonala sa úprava, pokiaľ ide o jej režijné náklady, aby sa zohľadnilo nízke využívanie kapacít výrobných zariadení počas úvodnej fázy.

(49)

Vývozné predajné ceny sa stanovili na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(50)

Ak sa predaj na vývoz do Spoločenstva uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Spoločenstve alebo mimo neho, vývozné ceny sa stanovili na základe cien opätovného predaja prvým nezávislým zákazníkom v Spoločenstve podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, náležite upravených o všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a opätovným predajom a zisky.

(51)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(52)

V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(53)

Na základe toho sa vykonali úpravy o rozdiely v nákladoch na dopravu, nákladoch na námornú dopravu a poistenie, manipuláciu, nakládku a vo vedľajších nákladoch, v úverových nákladoch a províziách, kde to bolo vhodné a opodstatnené.

(54)

V prípade spoločností vo vzorke sa vážená priemerná normálna hodnota každého typu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(55)

Na základe toho dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú takéto:

(56)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zahrnutí do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie bolo vypočítané na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov vo vzorke. Na základe toho bolo vypočítané dumpingové rozpätie pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté do vzorky dočasne stanovené na úrovni 33,7 % ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené.

(57)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vývozcov v USA, Komisia najskôr stanovila úroveň spolupráce. Vykonalo sa porovnanie medzi celkovým vyvážaným množstvom uvedeným vo vyplnených dotazníkoch na výber vzorky, ktoré boli doručené od všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, a celkovým dovozom z USA, ktorý sa odvodil zo štatistík vývozu Spojených štátov. Zistený percentuálny podiel spolupráce bol 81 %. Na základe uvedeného sa úroveň spolupráce považovala za vysokú. S cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení sa preto pokladalo za primerané stanoviť dumpingové rozpätie pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni zodpovedajúcej úrovni zistenej v súvislosti so spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom s najvyšším individuálnym dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy.

(58)

Na tomto základe sa úroveň dumpingu pre celú krajinu dočasne stanovila na 57,3 % z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené.

(59)

Na stanovenie celkovej výroby v Spoločenstve sa použili všetky dostupné informácie vrátane informácií, ktoré boli poskytnuté v podnete, a údajov zhromaždených od výrobcov zo Spoločenstva pred začiatkom prešetrovania a po ňom.

(60)

Na základe týchto informácií sa zistilo, že celková výroba v Spoločenstve počas OP predstavovala približne 5 400 tisíc ton. Zistilo sa, že tri spoločnosti, ktoré patria do tej istej skupiny, boli prepojené s vyvážajúcimi výrobcami v USA a skupina samotná dovážala značné množstvá príslušného výrobku od svojich prepojených vývozcov v USA. Tieto spoločnosti boli teda vylúčené z pojmu výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. V dôsledku toho bol objem výroby, na základe ktorého bola stanovená situácia v Spoločenstve, v rozsahu 4 200 až 4 600 tisíc ton.

(61)

Zistilo sa, že spoločnosti, ktoré podporovali podnet a spolupracovali pri prešetrovaní, predstavovali počas OP viac než 60 % výroby bionafty v Spoločenstve uvedenej v odôvodnení (60). Spoločnosť uvedená v odôvodnení (63), ktorá nespolupracovala pri prešetrovaní, sa nepokladala za spoločnosť podporujúcu podnet. Dospelo sa k záveru, že podnet a prešetrovanie podporuje prevažná časť výrobcov zo Spoločenstva v zmysle článkov 4 ods. 1 a 5 ods. 4 základného nariadenia.

(62)

Vzhľadom na veľký počet výrobcov zo Spoločenstva sa rozhodlo, že sa pristúpi k výberu vzorky s cieľom zistiť, či došlo k značnej ujme. Všetkým potenciálnym výrobcom podobného výrobku v Spoločenstve sa zaslali formuláre na výber vzorky. Zmysluplne vyplnené formuláre na výber vzorky poskytlo a súhlasilo so spoluprácou pri konaní viac než 40 spoločností. S tromi spoločnosťami uvedenými v odôvodnení (60) sa v súvislosti s výberom vzorky nepočítalo z dôvodov vysvetlených v uvedenom odôvodnení.

(63)

Zo zostávajúcich spoločností sa vybrala vzorka 11 spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja v rámci Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodnení (11). Jeden výrobca, s ktorým sa pôvodne počítalo v súvislosti s výberom vzorky, musel byť vylúčený, keďže nespolupracoval pri prešetrovaní. Zostávajúcich desať spoločností vo vzorke sa pokladá za spoločnosti reprezentujúce celkovú výrobu Spoločenstva.

(64)

V ďalšom texte pojem „výrobné odvetvie Spoločenstva“ alebo „výrobcovia zo Spoločenstva vo vzorke“ odkazuje na týchto desať výrobcov vo vzorke.

(65)

Ako sa uvádza v odôvodnení (15), preskúmanie trendov týkajúcich sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od januára 2004 do konca OP. Prešetrovaním sa však ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v roku 2004 prakticky v začiatkoch. Preto sa pokladalo za vhodnejšie vykonať analýzu na základe trendov za obdobie od roku 2005 až do OP (ďalej len „analyzované obdobie“). V nasledujúcom posúdení sa však poskytujú aj informácie zozbierané za rok 2004.

(66)

Spotreba v Spoločenstve bola stanovená na základe objemu celkovej výroby Spoločenstva na trhu Spoločenstva všetkých výrobcov zo Spoločenstva, uvedeného v odôvodnení (60), bez započítania ich vývozu, ale so započítaním ich dovozu z krajiny, ktorej sa prešetrovanie týka, a dovozu z iných tretích krajín.

(67)

Pokiaľ ide o objemy dovozu z USA, boli k dispozícii tieto zdroje:

(68)

Na základe analýzy týchto informácií sa však ukázalo, že údaje Eurostatu nie je možné použiť na účely posúdenia spotreby, keďže do konca roku 2007 neexistoval špecifický kód KN na colné zatriedenie rôznych typov príslušného výrobku. Dovoz príslušného výrobku sa zatrieďoval pod niekoľko kódov, ktoré obsahovali aj údaje o dovoze iných výrobkov. Preto sa na zistenie spoľahlivých údajov o dovoze, spotrebe a trendoch dovozu pokladalo za primerané použiť štatistiky vývozu Spojených štátov. Pri použití tohto zdroja informácií sa zohľadnila dodacia lehota potrebná na dopravu tovaru z USA do Spoločenstva, štatistiky vývozu sa teda upravili o jeden mesiac s cieľom zohľadniť túto lehotu.

(69)

Pokiaľ ide o dovoz z iných krajín a vývoz výrobcov zo Spoločenstva, vzhľadom na už opísané obmedzenie, čo sa týka použitia údajov Eurostatu, prešetrovanie vychádzalo z údajov uvedených v podnete.

(70)

Na základe uvedeného sa zistilo, že medzi rokmi 2005 a 2007 sa spotreba bionafty v Spoločenstve zvýšila o 107 % a potom sa v OP mierne znížila o 1 percentuálny bod. Celkovo sa počas analyzovaného obdobia spotreba viac než zdvojnásobila.

(71)

Zvýšenie dopytu bolo zväčša dôsledkom stimulov, ktoré prijali členské štáty, na podporu používania biopalív po prijatí smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave (12) a smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (13).

(72)

Objem dovozu z USA sa výrazne zvýšil z asi 11 500 ton v roku 2005 na približne 1 137 000 ton v OP.

(73)

Počas analyzovaného obdobia sa priebežne zvyšoval podiel dumpingového dovozu z USA na trhu Spoločenstva z 0,4 % v roku 2005 na 17,2 % v OP. Počas tohto obdobia teda v porovnaní so spotrebou Spoločenstva došlo k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu v absolútnom aj v relatívnom vyjadrení.

(74)

Subjekty podnikajúce s bionaftou používajú termín „splash and dash“ na opísanie spôsobu, akým sa bionafta s údajne cudzím pôvodom dopravuje do Spoločenstva cez USA, kde sa mieša s veľmi malým množstvom (0,01 % z konečnej zmesi) bežnej nafty, aby výrobca zmesí bionafty mohol získať subvenciu v USA.

(75)

Strany Spojených štátov tvrdili, že splash and dash objasňuje nárast dovozu Spojených štátov na trh Spoločenstva, keďže údajne predstavoval 40 % dovozu Spojených štátov počas OP. Tieto strany tiež tvrdili, že vzhľadom na to, že prešetrovanie sa začalo v súvislosti s dovozom bionafty s pôvodom v USA, množstvá, na ktoré sa vzťahuje splash and dash, by sa v rámci analýzy ujmy nemali zohľadniť a mali by sa chápať ako dovoz z iných tretích krajín.

(76)

Na druhej strane navrhovateľ tvrdil, že dovoz v rámci splash and dash, ak vôbec nejaký, predstavuje najviac 10 % objemu vývozu Spojených štátov, a preto nie je významný a nemení zistenia, že na trh Spoločenstva sa dostali vysoké množstvá dumpingového dovozu z USA, najmä počas OP.

(77)

Prešetrovaním sa ukázalo, že štatistiky vývozu Spojených štátov neumožňujú rozlíšiť medzi bionaftou údajne vyvážanou v rámci postupu splash and dash a iným vývozom Spojených štátov zaznamenaným v ich kapitole „vývoz“. V tých istých štatistikách neboli zaznamenané takmer žiadne množstvá deklarované v rámci kapitoly „opätovný vývoz“. Orgány Spojených štátov tiež uviedli, že všetky množstvá zahrnuté do ich kapitoly „vývoz“ sa pokladajú za výrobky s pôvodom v USA.

(78)

Väčšina prešetrovaných spoločností zo Spojených štátov okrem toho uviedla, že nie je možné rozdeliť množstvá vyvezené do Spoločenstva alebo predané na domácom trhu na množstvá vyrobené v USA alebo pochádzajúce z USA a množstvá vyvezené v rámci postupu splash and dash.

(79)

Zistilo sa tiež, že v prípade prešetrovaných spoločností v USA bol celý dovoz bionafty deklarovaný, pri vývoze vývozcami Spojených štátov aj pri dovoze prepojenými dovozcami v Spoločenstve, ako bionafta s pôvodom v Spojených štátoch.

(80)

Na základe uvedeného a najmä vzhľadom na to, že vývoz v rámci splash and dash, ak vôbec nejaký, bol deklarovaný ako vývoz s pôvodom v Spojených štátoch a orgány Spojených štátov ho pokladali za vývoz s pôvodom v USA, sa usúdilo, že nebol dôvod ho nepokladať za dovoz z USA.

(81)

Štatistiky vývozu Spojených štátov sa tiež použili na účely zistenia cenových trendov dumpingového dovozu s pôvodom v USA, najmä pokiaľ ide o rok 2007 a OP. S cieľom zohľadniť cenovú úroveň na hranici Spoločenstva boli priemerné vývozné ceny upravené o príslušné náklady na dopravu a poistenie. Malo by sa poznamenať, že pokiaľ ide o skoršiu časť analyzovaného obdobia, konkrétne roky 2005 a 2006, a tiež rok 2004, štatistiky vývozu Spojených štátov neboli úplne spoľahlivé z hľadiska hodnôt predaja, keďže sa zistilo, že vypočítané vývozné ceny boli neprimerane vysoké v porovnaní s cenami nahlásenými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Za týchto okolností sa priemerná vývozná cena Spojených štátov za tieto roky založila na vyplnených dotazníkoch poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami USA vo vzorke.

(82)

Priemerné ceny za dovoz z USA sa počas posudzovaného obdobia menili a celkovo sa medzi rokom 2005 a OP ukázalo zvýšenie o 7 %.

(83)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa vážené priemerné predajné ceny výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke pre neprepojených zákazníkov na trhu Spoločenstva, upravené na úroveň cien zo závodu, porovnali so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu z USA stanovenými na základe CIF pre vyvážajúcich výrobcov v USA vo vzorke. Tam, kde to bolo vhodné, sa uplatnila úprava o clá, náklady po dovoze a rozdiely, pokiaľ ide o východiskovú surovinu (pozri nasledujúce odôvodnenie) použitú pri výrobe bionafty.

(84)

Prešetrovaním sa identifikovali rôzne typy príslušného výrobku, najmä na základe použitých východiskových surovín vo výrobnom procese. Kým hlavná východisková surovina používaná v Spoločenstve je repka olejná, výrobcovia zo Spojených štátov používajú iné východiskové suroviny ako sú sójové bôby, kanola, palmové jadrá atď. Vzhľadom na to, že východisková surovina je zďaleka najdôležitejšou surovinou pri výrobe príslušného výrobku, usúdilo sa, že by sa mala povoliť úprava o rozdiel na základe použitej východiskovej suroviny. Táto úprava bola preto vypočítaná, aby zodpovedala trhovej hodnote rozdielu medzi danými typmi príslušného výrobku v porovnaní s typom výrobkov vyrábaným z repky olejnej. Týmto spôsobom sa porovnali vážené priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a vážená priemerná cena príslušného dovozu na základe rovnakej východiskovej suroviny, konkrétne repky olejnej.

(85)

Na základe uvedenej metodiky sa rozdiel medzi cenami Spojených štátov a Spoločenstva vyjadrený ako percento váženej priemernej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva zo závodu, t. j. rozpätie cenového podhodnotenia, pohyboval v rozpätí od 18,9 % do 33,0 %.

(86)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov stanovených pre výrobné odvetvie Spoločenstva počas analyzovaného obdobia.

(87)

V súlade so zvýšenou spotrebou sa počas analyzovaného obdobia neustále zvyšovala výrobná kapacita výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke. Medzi rokmi 2005 a 2006 sa zvýšila o 42 %, v roku 2007 sa zvýšila o ďalších 68 % a medzi rokom 2007 a OP sa zvýšila o ďalších 15 %. Počas analyzovaného obdobia sa zaznamenalo celkové zvýšenie o 174 %. K zvýšeniu výrobnej kapacity došlo v dôsledku nových investícií, keďže sa očakával nárast dopytu.

(88)

Nárast výrobnej kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva je v skutočnosti potrebné vnímať z hľadiska cieľa Spoločenstva v súvislosti so spotrebou biopalív a iných obnoviteľných palív Spoločenstva, a to na úrovni 5,75 %, stanoveného smernicou 2003/30/ES, ktorý sa vypočítal na základe energetického obsahu celkového množstva benzínu a nafty, na dopravné účely, umiestneného na trhu Spoločenstva do 31. decembra 2010. Okrem toho v marci 2007 Európska rada schválila 10 % záväzný minimálny cieľ, ktorý majú dosiahnuť všetky členské štáty v rámci podielu biopalív na celkovej spotrebe Spoločenstva benzínu a nafty na účely dopravy do roku 2020 (14). Tento cieľ by zvýšil spotrebu biopalív Spoločenstva do tohto roka na približne 33 milión ton ekvivalentu ropy. Výrobná kapacita v celom Spoločenstve v roku 2006 sa odhadla len na 6 miliónov ton. Na základe uvedeného je pochopiteľné, že výrobcovia zo Spoločenstva v očakávaní nárastu dopytu investovali do dodatočných kapacít.

(89)

Výroba podobného výrobku výrobným odvetvím Spoločenstva sa tiež priebežne zvyšovala a počas analyzovaného obdobia sa celkovo zvýšila o 148 %.

(90)

V dôsledku relatívne pomalého tempa zvyšovania objemu výroby v porovnaní so zvýšením výrobnej kapacity, využitie kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas analyzovaného obdobia znížilo o 9 %.

(91)

V súlade s vývojom spotreby sa rovnomerne zvyšoval objem predaja uskutočnený výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva, v súvislosti s ktorým sa zaznamenalo počas analyzovaného obdobia celkové zvýšenie o 143 %. Počas rovnakého obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo aj svoj podiel na trhu o 4,5 percentuálneho bodu.

(92)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa v priebehu analyzovaného obdobia zvýšili o 23 %. Zvýšenie cien bolo oprávnené vzhľadom na zvýšenie nákladov na suroviny a ďalšie vstupy.

(93)

Rast výrobného odvetvia Spoločenstva sa odráža v jeho ukazovateľoch objemu, ako sú výroba, predaj, ale najmä jeho podiel na trhu. Napriek narastajúcej spotrebe na trhu Spoločenstva počas analyzovaného obdobia nárast podielu na trhu výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke bol relatívne nízky. Najmä medzi rokom 2006 a OP výrobcovia zo Spoločenstva vo vzorke získali len 5,8 percentuálneho bodu podielu na trhu. V tom istom čase dumpingový dovoz získal viac než 16 percentuálnych bodov podielu na trhu. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo úplne využívať výhody plynúce z rastúceho trhu, mala negatívny vplyv na jeho hospodársku situáciu. Na niekoľko faktorov ujmy, ako je výroba, využívanie výrobnej kapacity, produktivita, predaj, investičná politika, návratnosť investícií, to malo výrazný vplyv.

(94)

V priebehu analyzovaného obdobia sa zásoby bionafty zvýšili o približne 200 %. K tomuto nárastu zásob došlo počas analyzovaného obdobia a bol podobný, avšak výraznejší, ako nárast objemu výroby výrobného odvetvia Spoločenstva v tom istom období. Údaje týkajúce sa zásob však vzhľadom na to, že bionafta sa nemôže skladovať dlhšie ako 6 mesiacov (v priemere je obdobie skladovania len približne trojmesačné), majú obmedzenú hodnotu, pokiaľ ide o posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(95)

Ziskovosť výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku na trhu Spoločenstva pred zdanením vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. V priebehu analyzovaného obdobia sa ziskovosť výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke znížila z 18,3 % v roku 2005 na 5,7 % v OP. Predstavuje to pokles o 12,6 percentuálneho bodu v priebehu analyzovaného obdobia.

(96)

Medzi rokmi 2005 a 2006 sa úroveň investícií do výroby bionafty uskutočnených výrobcami zo Spoločenstva vo vzorke zvýšila o 235 %. Toto zvýšenie súviselo s rozšírením výrobnej kapacity v očakávaní zvýšeného dopytu v Spoločenstve. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že vo väčšine prípadov sa investície plánujú aspoň dva roky pred úplným sprevádzkovaním zariadenia na výrobu bionafty. Tí istí výrobcovia pokračovali v investíciách v roku 2007 a v OP, ale už v pomalšom tempe. Toto obdobie sa časovo zhoduje s nárastom dumpingového dovozu na trh Spoločenstva.

(97)

Návratnosť investícií výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke, ktorá vyjadruje ich výsledok pred zdanením ako percento priemernej vstupnej a záverečnej čistej účtovnej hodnoty aktív použitých na výrobu bionafty, sa vyvíjala negatívne, podobne ako ziskovosť. Jej zhoršenie však bolo v skutočnosti dramatickejšie, keďže sa v priebehu analyzovaného obdobia znížila o 91 percentuálnych bodov. Usudzuje sa, že zhoršenie návratnosti investícií je jasným ukazovateľom zhoršenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(98)

Pokiaľ ide o trend v súvislosti s peňažným tokom, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať svoju činnosť, v priebehu analyzovaného obdobia sa ukázalo zvýšenie o 38 %. Napriek poklesu ziskovosti v tom istom období, tento ukazovateľ vykazuje pozitívny trend, najmä vďaka zvýšeniu nákladov na odpisy, ktoré sú zahrnuté na účely stanovenia úrovne peňažného toku. Ďalším dôvodom bolo, že pokles zisku v absolútnom vyjadrení počas posudzovaného obdobia nebol až taký výrazný ako pokles obratu. Medzi rokom 2006 a OP sa však zaznamenalo zníženie peňažného toku o 15 %, čo znamená pokles v neskoršej fáze analyzovaného obdobia, keď došlo k výraznejšiemu dumpingovému dovozu na trhu Spoločenstva.

(99)

V súlade so zvýšením výroby a objemu predaja, zamestnanosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa v analyzovanom období zvýšila o 178 %. Poznamenáva sa, že odvetvie výroby bionafty je kapitálovo vysoko náročné a vo výrobnom procese nie je potrebná veľká pracovná sila.

(100)

V priebehu analyzovaného obdobia sa priemerné mzdy znížili o 6 %. Vysvetľuje to skutočnosť, že dodatočná pracovná sila prijatá výrobným odvetvím Spoločenstva na zvýšenie výroby ku koncu analyzovaného obdobia nemusela byť veľmi kvalifikovaná.

(101)

Produktivita medzi rokom 2005 a OP poklesla o 11 %.

(102)

Dumpingové rozpätia pre vyvážajúcich výrobcov v USA sú stanovené v časti venovanej dumpingu a sú značne nad úrovňou de minimis. Okrem toho vzhľadom na objemy a ceny dumpingového dovozu sa vplyv skutočného dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(103)

Analýza údajov týkajúcich sa trhu Spoločenstva naznačila, že výrobcovia zo Spoločenstva, okrem tých, ktorí sú zahrnutí vo vzorke a tých, ktorí sú uvedení v odôvodnení (60), v priebehu analyzovaného obdobia stratili značný podiel na trhu, pokiaľ ide o predaj nimi vyrobenej bionafty na trhu Spoločenstva. Strata podielu na trhu týchto výrobcov sa odhaduje na viac než 20 percentuálnych bodov v priebehu analyzovaného obdobia.

(104)

Z informácií poskytnutých navrhovateľom sa zdá, že mnoho z týchto spoločností buď zastavilo svoje činnosti súvisiace s bionaftou alebo ich zredukovalo a neboli schopní primeraným spôsobom spolupracovať pri prešetrovaní.

(105)

Okrem toho niekoľko spoločností, ktoré predložili informácie v rámci výberu vzorky, naznačilo, že museli znížiť výrobu a počet pracovníkov vzhľadom na lacný dovoz z USA. Podobne sa vyjadrili aj iní výrobcovia, ktorí boli schopní začať výrobu, ale museli odložiť svoj vstup na trh vzhľadom na nárast dovozu za nízke ceny z USA, najmä počas OP.

(106)

Uvedené údaje týkajúce sa výrobcov nezahrnutých do vzorky by podporili závery týkajúce sa ujmy spôsobenej výrobcom zo Spoločenstva vo vzorke.

(107)

V súvislosti s rastúcim dopytom sa pri prešetrovaní ukázalo, že situácia výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke sa počas analyzovaného obdobia zlepšila, pokiaľ ide o ukazovatele ujmy, ako je výroba (+ 150 %), výrobná kapacita (+ 174 %) a objem predaja (+ 143 %). Výrobcovia zo Spoločenstva vo vzorke zvýšili aj svoj podiel na trhu z 25,3 % v roku 2005 na 29,8 % počas OP, t. j. došlo k miernemu zvýšeniu o 4,5 percentuálneho bodu. Zamestnanosť a investície sa tiež zvýšili vzhľadom na zvýšený dopyt po bionafte na trhu Spoločenstva počas tohto obdobia. Avšak keďže objem výroby sa nevyvíjal rovnako ako rast trhu, v priebehu analyzovaného obdobia pokleslo využitie výrobnej kapacity o 9 % a výroba sa znížila o 11 %.

(108)

Hlavné ukazovatele týkajúce sa finančnej situácie výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke sa v analyzovanom období zhoršili. Ziskovosť sa znížila z približne 18 % v roku 2005 a 2006 na menej než 6 % počas OP. Napriek ich schopnosti samofinancovať ich činnosti, najmä vďaka zvýšeniu peňažného toku, návratnosť investícií počas OP dramaticky poklesla o 80 %.

(109)

Prešetrovaním sa tiež ukázalo, že výrobcovia zo Spoločenstva vo vzorke zaznamenali prudké zvýšenie svojich nákladov medzi rokmi 2005 a 2007 (+ 36 %) a medzi rokom 2005 a OP (+ 42 %), a to z dôvodu zvýšenia cien východiskovej suroviny (najmä repkového a sójového oleja), ktoré predstavujú takmer 80 % celkových nákladov na bionaftu. Tieto zvýšenia nákladov nebolo možné úplne presunúť na zákazníkov na trhu Spoločenstva.

(110)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(111)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz s pôvodom v USA spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v takej miere, ktorá sa môže posúdiť ako značná. Preskúmali sa aj iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli súčasne poškodzovať výrobné odvetvie Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(112)

Prešetrovaním sa ukázalo, že počas analyzovaného obdobia sa výrazne zvýšil objem dumpingového dovozu za nízke ceny z USA, konkrétne stonásobne. To spôsobilo výrazné zvýšenie jeho podielu na trhu o 16,8 percentuálneho bodu, z 0,4 % v roku 2005 na 17,2 % v OP. S cieľom dokázať význam vplyvu nárastu dumpingového dovozu z USA na Spoločenstvo sa poznamenáva, že k zvýšeniu podielu na trhu o 16,8 percentuálneho bodu došlo v období 15 mesiacov.

(113)

V tom istom čase, napriek výraznému zvýšeniu spotreby, bolo výrobné odvetvie Spoločenstva na svojom ťažiskovom trhu schopné počas analyzovaného obdobia získať len 4,5 percentuálneho bodu podielu na trhu. Prešetrovaním sa ukázalo, že k tomu došlo výlučne na úkor ostatných výrobcov zo Spoločenstva, ktorí prestali vyrábať alebo ktorí v analyzovanom období znížili výrobu.

(114)

Priemerné ceny dumpingového dovozu sa medzi rokom 2005 a OP zvýšili o 7 %, ale boli výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas rovnakého obdobia. Ceny dumpingového dovozu výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva s priemerným rozpätím podhodnotenia 25 % počas OP.

(115)

Tlak, ktorý vyvíjal nárast dumpingového dovozu za nízke ceny na trh Spoločenstva, nedovolil výrobnému odvetviu Spoločenstva stanoviť svoje predajné ceny tak, aby zodpovedali trhovým podmienkam a zvýšeniu nákladov. Počas OP boli priemerné ceny východiskovej suroviny použitej výrobným odvetvím Spoločenstva na výrobu bionafty o 25 % vyššie než v roku 2006. Výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné preniesť na svojich zákazníkov zvýšenie cien o najviac 4 %, pričom sa počas rovnakého obdobia jeho celkové náklady zvýšili o 20 %. Malo by sa poznamenať, že cena hlavnej východiskovej suroviny použitej výrobcami zo Spojených štátov, konkrétne sójového oleja, sa tiež v priebehu rovnakého obdobia výrazne zvýšila. Ako sa však uvádza v odôvodnení (109), tieto zvýšenia nákladov sa neodrážali v cenách dumpingového dovozu.

(116)

S cieľom ďalej ukázať príčinnú súvislosť medzi nárastom dumpingového dovozu za nízke ceny z USA a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Spoločenstva sa situácia na trhu Spoločenstva v období od roku 2005 do roku 2006, keď nedochádzalo k dumpingovému dovozu, porovnala so situáciou prevládajúcou na trhu medzi rokom 2006 a OP, keď došlo k nárastu dumpingového dovozu za nízke ceny.

(117)

V období medzi rokom 2005 a 2006, keď na trhu Spoločenstva nebol dumpingový dovoz, spotreba sa zvýšila o približne 1,8 milióna ton. Všetci výrobcovia v Spoločenstve si mohli pripraviť svoje obchodné plány s perspektívou rýchlo rastúceho a prosperujúceho trhu. V tomto období sa ceny zvýšili o 19 % a výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo zisky až do výšky 18,3 %. V roku 2007 a počas OP sa situácia dramaticky zmenila. Dumpingový dovoz za nízke ceny z USA začal prenikať na trh. Hoci trh sa priebežne zvýšil o 1,6 milióna ton, väčšinu zvýšenia (viac než 1 milión ton) predstavoval dumpingový dovoz z USA. Výrobné odvetvie Spoločenstva získalo iba mierny podiel na trhu, jeho hlavné náklady na výrobu bionafty sa výrazne zvýšili o približne 25 %, ale v tom istom období sa priemerné predajné ceny zvýšili iba o približne 4 %. V dôsledku toho jeho celková hospodárska a finančná situácia sa počas OP zhoršila, keďže zisky boli výrazne znížené na menej ako 6 % obratu.

(118)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz za nízke ceny z USA, ktorý značne podhodnotil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP a ktorý sa tiež značne zvýšil z hľadiska objemu, mal rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, čo sa odrazilo najmä v zhoršení jeho finančnej situácie počas OP.

(119)

Objem dovozu z tretích krajín nebolo možné v rámci prešetrovania presne posúdiť z dôvodov uvedených v odôvodnení (69). Údaje uvedené v predchádzajúcej tabuľke sú preto založené na odhadoch poskytnutých navrhovateľom.

(120)

Dovoz z tretích krajín, na ktorý sa toto prešetrovanie nevzťahuje, sa zvýšil z približne 30 000 ton v roku 2005 na 147 812 ton počas OP. Viedlo to k miernemu zvýšeniu podielu na trhu o 1,3 % počas toho istého obdobia. Dospelo sa preto k predbežnému záveru, že dovoz z iných tretích krajín mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, iba zanedbateľným spôsobom.

(121)

Vzhľadom na značný nárast dopytu počas posudzovaného a analyzovaného obdobia nemožno značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva počas OP, pripísať zanedbateľnému poklesu dopytu (– 0,5 %) zaznamenanému na trhu Spoločenstva medzi rokom 2007 a OP.

(122)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že opätovné zavedenie energetických daní na bionaftu v Nemecku (15) negatívnym spôsobom ovplyvnilo hospodársku situáciu výrobcov zo Spoločenstva, ktorí zásobujú práve tento členský štát.

(123)

Prešetrovaním sa ukázalo, že čisté biopalivá boli v Nemecku naozaj od roku 1999 zvýhodnené na základe daňového stimulu, ktorý sa znížil od 1. augusta 2006. Dňa 1. januára 2007 sa však zaviedla (16) požiadavka povinného zmiešavania, ktorou sa kvóta na bionaftu stanovila na úroveň 4,4 %, vypočítanú na základe energetického obsahu všetkého benzínu a nafty uvedených na nemecký trh na dopravné účely. Hospodárske subjekty, ktoré túto kvótu nedosiahnu, musia zaplatiť pokutu vo výške 0,6 EUR na každý liter bionafty, ktorý im chýba do naplnenia tejto kvóty. Zdá sa, že touto požiadavkou povinného zmiešavania sa do veľkej miery kompenzovali údajné straty predaja a vyrovnalo zníženie stimulov. Prešetrovaním sa ukázalo, že objem predaja výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke, ktorí zásobujú nemecký trh, sa naozaj zvýšil o 68 % medzi rokom 2006 a OP.

(124)

Na základe uvedených skutočností sa usudzuje, že rozhodnutia prijaté verejnými orgánmi v Spoločenstve nemôžu narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(125)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že mnoho spoločností v Spoločenstve, ktoré boli stimulované politickými opatreniami na podporu výroby bionafty, sa rozhodlo investovať do rozširovania existujúcich výrobných kapacít a nových prevádzok. Táto strana tvrdila, že kapacita na výrobu bionafty v Spoločenstve predstavovala počas OP 11,5 milióna ton. Ďalej tvrdila, že keďže vývoj spotreby nenapĺňal očakávania, značná časť výrobnej kapacity by zostala nevyužitá aj bez dovozu z USA. V dôsledku toho mali relatívne fixné náklady negatívny vplyv na ziskovosť, ako aj na návratnosť investícií a peňažný tok výrobcov zo Spoločenstva.

(126)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že prešetrovanie sa sústredilo na situáciu výrobcov zo Spoločenstva. Napriek skutočnosti, že výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva sa zvýšila (+ 189 %) pomerne viac ako dopyt (+ 106 %), je potrebné uviesť, že najdôležitejšími položkami nákladov pri výrobe bionafty sú premenlivé náklady. Ako je uvedené v odôvodnení (109), suroviny na výrobu bionafty skutočne predstavujú 80 % celkových nákladov. Ďalším skúmaním tohto tvrdenia sa ukázalo, že podiel fixných nákladov pri výrobe a predaji bionafty predstavoval iba 6 % celkových nákladov. Značné zhoršenie finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP teda nemožno vysvetliť údajným vplyvom zvýšených fixných nákladov v dôsledku nevyužitej kapacity.

(127)

Okrem toho je potrebné pripomenúť, ako sa uvádza v tabuľke č. 4, že miera využitia kapacity výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke bola počas OP 80 %. V prípade výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke teda nebola dokázaná údajná nevyužitá kapacita v Spoločenstve.

(128)

Na základe uvedených skutočností sa usudzuje, že akýkoľvek negatívny vplyv nevyužitej výrobnej kapacity na výrobné odvetvie Spoločenstva nenadobudol také rozmery, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(129)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zvýšený dopyt po semenách repky olejnej a repkovom oleji viedol k vysokým cenám surovín v Spoločenstve. Skutočnosťou, že výrobcovia zo Spoločenstva sa spoliehajú na repkový olej ako na hlavnú surovinu by sa dalo vysvetliť, prečo mohli utrpieť väčšiu ujmu ako iní výrobcovia, ktorí na výrobu bionafty používajú iné rastlinné oleje, ako napríklad olej zo sójových bôbov alebo palmový olej.

(130)

V prvom rade je potrebné uviesť, že prešetrovaním sa ukázalo, že výrobcovia zo Spoločenstva vo vzorke sa pri výrobe bionafty nespoliehali výlučne na repkový olej, ale aj na iné rastlinné oleje (sójové bôby, palmové jadrá, slnečnica) a príležitostne na živočíšne tuky.

(131)

Okrem toho sa v odôvodnení (109) naozaj potvrdzuje, že výrobné odvetvie Spoločenstva čelilo počas analyzovaného obdobia značnému zvýšeniu nákladov na svoje suroviny (východiskové suroviny). Tento vývoj je však potrebné chápať v rámci celkového nárastu cien poľnohospodárskych výrobkov vo svete a v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že počas toho istého obdobia bol ešte výraznejší nárast cien oleja zo sójových bôbov (najdôležitejšia východisková surovina používaná výrobcami v príslušnej krajine). Nárast ceny východiskovej suroviny mal preto vplyv na všetky typy bionafty.

(132)

Na trhu s účinnou hospodárskou súťažou by sa však malo dať očakávať, že výrobcovia budú schopní pokryť zvýšenie nákladov a presunúť ich na trh. Prešetrovaním sa však ukázalo, že to bol práve tlak spôsobený nárastom dumpingového dovozu za nízke ceny na trh Spoločenstva, ktorý neumožnil výrobcom zo Spoločenstva stanoviť svoje predajné ceny tak, aby zodpovedali trhovým podmienkam a zvýšeným nákladom. Ako sa už uviedlo, aj v prípade najdôležitejšej východiskovej suroviny používanej výrobcami z USA, konkrétne oleja zo sójových bôbov, sa počas analyzovaného obdobia zaznamenalo výrazné zvýšenie cien. Toto zvýšenie nákladov v USA sa však neodzrkadlilo v cenách dumpingového dovozu na trh Spoločenstva.

(133)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemôže zvýšenie ceny surovín narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(134)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zvýšenie cien bionafty, ktoré bolo výraznejšie ako zvýšenie cien minerálnej nafty, najmä v Nemecku, mohlo vzhľadom na silný vzťah medzi cenami minerálnej nafty a cenami bionafty spôsobiť pokles predaja výrobcov, ktorí zásobovali trh v tomto členskom štáte.

(135)

V prvom rade je potrebné uviesť, že táto strana nepredložila na dokázanie tohto tvrdenia žiadne informácie. Okrem toho, prešetrovaním sa na rozdiel od toho, čo táto strana tvrdila, odhalilo, že počas analyzovaného obdobia zvýšilo výrobné odvetvie Spoločenstva svoj predaj a podiel na trhu. Navyše, keďže ceny surovej ropy sa kótujú v celosvetovom rozsahu, predaj príslušného výrobku by mal byť ovplyvnený takým istým spôsobom ako predaj bionafty vyrábanej v Spoločenstve.

(136)

Na základe uvedeného sa musel tento argument zamietnuť.

(137)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že umiestnenie každého výrobcu bionafty je významným prvkom v súvislosti s konkurencieschopnosťou a Nemecko uvádza ako príklad s cieľom preukázať, že výrobcovia bionafty, ktorí sú umiestnení vo vnútrozemí, musia znášať vyššie prepravné náklady, kým všetci významní zákazníci, najmä rafinérie a ich zmiešavacie zariadenia sú umiestnené na pobreží.

(138)

Prešetrovaním sa preukázalo, že iba malý počet výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva bol umiestnený vo vnútrozemí. Okrem toho, v prípade niektorých týchto výrobcov sa zistilo, že rafinérie existovali aj vo vnútrozemí v blízkosti týchto výrobcov. V prípade ostatných výrobcov sa prešetrovaním ukázalo, že akákoľvek nevýhoda výrobcov bionafty umiestnených vo vnútrozemí, pokiaľ ide o veľkú vzdialenosť od ich zákazníkov (výrobcovia zmesí, rafinérie) bola kompenzovaná blízkosťou mlynov a (alebo) dodávateľov východiskových surovín.

(139)

Na základe uvedených skutočností sa zamietlo tvrdenie, že umiestnenie prevádzky vo vnútrozemí spôsobuje výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu.

(140)

Je potrebné poznamenať, že v rámci analýzy vplyvu dumpingového dovozu z USA, ktorá sa uvádza v odôvodneniach (112) až (118), sa zohľadnil vplyv dovozu z USA, ktorý realizovali tri spoločnosti uvedené v odôvodnení (60). Pokiaľ ide o predaj ich vlastnej vyrobenej bionafty, prešetrovaním sa nepreukázalo, že spôsob tvorby cien bol odlišný od spôsobu tvorby cien výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke, najmä počas OP.

(141)

Uvedenou analýzou sa preukázalo, že medzi rokom 2005 a OP došlo k podstatnému zvýšeniu objemu dumpingového dovozu za nízke ceny s pôvodom v USA a jeho podielu na trhu. Súčasne sa zistilo, že tento dovoz počas OP významným spôsobom podhodnocoval cenu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(142)

Z rôznych záverov prešetrovania a vykonanej analýzy, ktoré sa týkajú obdobia rokov 2005 a 2006 v porovnaní s obdobím od roku 2007 do OP, vyplýva, že existuje jasná časová zhoda medzi nárastom dovozu za nízke ceny z USA a značným zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, najmä počas OP.

(143)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z USA spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(144)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú závažné dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva prijať opatrenia. Stanovenie záujmu Spoločenstva bolo založené na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov, dodávateľov surovín a používateľov príslušného výrobku.

(145)

Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom s pôvodom v USA. Neprijatie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu negatívneho vývoja finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva bola medzi rokom 2005 a OP poznačená najmä znížením ziskovosti o 12,6 % na základe nedostatočného zvýšenia cien. Vzhľadom na negatívny vývoj ziskovosti je naozaj veľmi pravdepodobné, že v prípade neexistencie žiadnych opatrení sa bude finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva naďalej zhoršovať. To by nakoniec viedlo k znižovaniu výroby a ďalšiemu zatváraniu výrobných prevádzok, čo by ohrozilo zamestnanosť a investície v Spoločenstve.

(146)

Usudzuje sa, že zavedením opatrení sa obnoví spravodlivá hospodárska súťaž na trhu. Je potrebné uviesť, že negatívny vývoj ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva je výsledkom jeho ťažkostí konkurovať dumpingovému dovozu za nízke ceny s pôvodom v USA. Je pravdepodobné, že zavedenie antidumpingových opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zachovať si svoju ziskovosť na takej úrovni, ktorá sa v prípade tohto kapitálovo náročného výrobného odvetvia považuje za potrebnú.

(147)

Záverom, očakáva sa, že opatrenia budú účinné a poskytnú výrobnému odvetviu Spoločenstva príležitosť zotaviť sa z poškodzujúceho dumpingu zisteného počas tohto prešetrovania.

(148)

Na začiatku konania boli kontaktovaní približne 25 neprepojení dovozcovia/obchodníci zo Spoločenstva. Tieto strany však neprejavili záujem o spoluprácu.

(149)

Za týchto okolností nebolo možné predbežne dôkladne zhodnotiť možný vplyv opatrení na dovozcov.

(150)

Na začiatku konania boli kontaktované všetky známe používateľské spoločnosti, ktoré sú zainteresované do výroby a distribúcie minerálnej nafty a do povinného zmiešavania minerálnej nafty s bionaftou, a poslali sa im dotazníky.

(151)

Iba jedna používateľská spoločnosť prejavila záujem o spoluprácu. Tento používateľ predložil vyplnený dotazník, v ktorom uviedol, že súhlasí so zastavením lacného dovozu z USA, pretože tento dovoz narúša hospodársku súťaž v Spoločenstve a spôsobuje ujmu spoločnostiam, ktoré vyrábajú a predávajú naftu, keďže určití konkurenti, ktorí sa nevyhýbajú nakupovaniu tohto lacného výrobku, majú nespravodlivú konkurenčnú výhodu v porovnaní s tými, ktorí sa nakupovaniu tohto výrobku vyhýbajú. Takisto uviedol, že týmito opatreniami by sa umožnilo opätovné spustenie zariadení na výrobu esterov (najmä v Nemecku) a (alebo) pokračovanie projektov budovania nových zariadení na esterifikáciu v Spoločenstve. Keďže európsky ester sa tradične vyrába z repky olejnej (kvalitnejšia surovina ako palmové jadrá alebo sójové bôby používané na výrobu B 99), zvýšenie počtu výrobcov v Európe by preto znamenalo viac kvalitnejších výrobkov, ktoré by viedli k poklesu cien tohto esteru, pričom pre spotrebiteľov by rozhodne predstavovalo výhodu.

(152)

Jedno združenie používateľov zastupujúce záujmy prepravcov v jednom členskom štáte tvrdilo, že zavedenie opatrení by malo nepriaznivý vplyv na činnosť jeho členov. Toto združenie tvrdilo, že v odvetví dopravy predstavuje nafta 20 až 25 % nákladov, a že vzhľadom na nízku ziskovosť tohto odvetvia (0 až 5 %) je cena nafty určujúcim faktorom prežitia tisícov spoločností. Tieto tvrdenia však nie je možné overiť, keďže jednotliví členovia tohto združenia nezaslali žiadne vyplnené dotazníky.

(153)

Za týchto okolností sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe poskytnutých informácií by bol vplyv antidumpingových opatrení nejednoznačný, a preto nie je možné dospieť k jasnému záveru, pokiaľ ide o existenciu presvedčivých dôvodov neprijať v záujme používateľov opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(154)

Šesť spoločností zaslalo vyplnený dotazník. Štyri spoločnosti podporili zavedenie antidumpingových opatrení, pričom uviedli, že ak by sa antidumpingové opatrenia nezaviedli, existencia výrobného odvetvia Spoločenstva by bola z dlhodobého hľadiska ohrozená. Ak by sa tak stalo, na ich situáciu by to malo nepochybne negatívny vplyv.

(155)

Dve ďalšie spoločnosti, ktoré boli prepojené s vyvážajúcimi výrobcami bionafty v USA, uviedli, že možné opatrenia by nemali významný vplyv, pretože by viedli k posunu v obchodných tokoch (prechod k dovozu z krajín, na ktoré sa opatrenia nevzťahujú).

(156)

Na základe uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že zavedenie opatrení by malo na situáciu dodávateľov surovín celkovo pozitívny vplyv.

(157)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že toto konanie nie je v súlade s medzinárodnými politickými rozhodnutiami a politickými rozhodnutiami Spoločenstva, ktorých cieľom je podporovanie výroby a predaja biopalív v súvislosti s ochranou životného prostredia a zníženie závislosti od minerálnych palív.

(158)

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na základe článku 21 základného nariadenia sa vyžaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala potrebe odstrániť účinky poškodzujúceho dumpingu narúšajúce obchod a obnoviť efektívnu hospodársku súťaž. Na základe uvedeného nemožno v rámci tejto analýzy zohľadniť všeobecné úvahy o ochrane životného prostredia a dodávkach minerálnej nafty a súčasne nemožno odôvodniť ani nespravodlivé obchodné postupy.

(159)

Pokiaľ ide o trh Spoločenstva, po uložení antidumpingových opatrení by príslušní vyvážajúci výrobcovia z USA, vzhľadom na svoje silné postavenie na trhu, pravdepodobne pokračovali v predaji svojich výrobkov, aj keď za nedumpingové ceny. Takisto je pravdepodobné, že na trhu Spoločenstva by stále existoval dostatočný počet významných konkurentov, konkrétne výrobcov zo Spoločenstva, ktorí dočasne pozastavili výrobu, a iných, ktorí neboli schopní začať svoje výrobné činnosti z dôvodu dumpingového dovozu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že na začiatku analyzovaného obdobia predstavoval predaj výrobcov zo Spoločenstva, ktorí neboli zastúpení v tomto prešetrovaní, najmenej 30 % trhu Spoločenstva a tento podiel sa z dôvodu dumpingového dovozu z USA výrazne znížil. Preto je pravdepodobné, že používatelia budú mať naďalej možnosť vybrať si z rôznych dodávateľov bionafty. Ak by sa však nezaviedli žiadne opatrenia, budúcnosť výrobného odvetvia Spoločenstva by bola ohrozená. Jeho zánik by významne obmedzil hospodársku súťaž na trhu Spoločenstva.

(160)

Zavedenie opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v USA by bolo nepochybne v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva. Umožnilo by to výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby rástlo a aby sa zotavilo z ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom. Ak by sa však nezaviedli žiadne opatrenia, je pravdepodobné, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Spoločenstva by sa naďalej zhoršovala a viac hospodárskych subjektov by muselo prestať podnikať. Okrem toho sa predpokladá, keďže nebolo možné dospieť k jasnému záveru v súvislosti s používateľmi a dovozcami, že zavedenie opatrení by bolo aj v záujme dodávateľov surovín.

(161)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že v tomto prípade neexistujú v záujme Spoločenstva žiadne závažné dôvody proti uloženiu antidumpingových ciel.

(162)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Spoločenstva, by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby dumpingový dovoz spôsoboval ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(163)

Úroveň akýchkoľvek antidumpingových opatrení by mala byť dostatočná na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingovým dovozom bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že akékoľvek opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by sa dal primerane dosiahnuť v normálnych podmienkach hospodárskej súťaže, t. j. keď nedochádza k dumpingovému dovozu.

(164)

Na tento účel by sa rozpätie zisku vo výške 15 % obratu mohlo považovať za vhodnú úroveň, ktorú by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo očakávať v prípade odstránenia poškodzujúceho dumpingu, ktorá sa zakladá na výkonnosti výrobného odvetvia Spoločenstva počas prvej časti posudzovaného obdobia (roky 2004, 2005 a 2006) a považuje za primeranú na zaručenie produktívnych investícií v prípade tohto novovzniknutého odvetvia z dlhodobého hľadiska.

(165)

Nevyhnutné zvýšenie cien sa potom stanovilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny, stanovenej na výpočet cenového podhodnotenia, s nepoškodzujúcou cenou podobných výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Cena nespôsobujúca ujmu sa dosiahla úpravou predajných cien výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke o skutočný zisk/stratu počas OP a pripočítaním už uvedeného rozpätia zisku. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento z celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(166)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové clá na dovoz s pôvodom v USA na úrovni nižšieho z rozpätí dumpingu a ujmy, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(167)

V súčasne priebiehajúcom antisubvenčnom konaní sa však uložili vyrovnávacie clá na dovoz bionafty s pôvodom v USA. Subvencie zistené počas tohto súčasne prebiehajúceho konania, nie sú vývozné subvencie a z tohto dôvodu sa považujú za také, ktoré neovplyvnili vývozné ceny a zodpovedajúce dumpingové rozpätie. Preto vzhľadom na skutočnosť, že v obidvoch konaniach sa skúma rovnaký dovoz, antidumpingové clá sa môžu uložiť spolu s vyrovnávacími clami v takom rozsahu, aby obidve clá spoločne nepresahovali rozpätie odstránenia ujmy.

(168)

Na základe uvedeného sa sadzby antidumpingového cla stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy, dumpingových rozpätí a sadzieb vyrovnávacích ciel. V dôsledku toho sú navrhované antidumpingové clá takéto:

(169)

Vzhľadom na skutočnosť, že antidumpingové clo sa bude uplatňovať na zmesi, ktoré obsahujú viac ako 20 % hmotnosti bionafty, na účinné uplatňovanie týchto opatrení zo strany colných orgánov členských štátov sa považuje za vhodné stanoviť clá vo forme pevne stanovených súm na základe obsahu bionafty.

(170)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení boli stanovené na základe záverov tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovoz výrobkov vyrobených akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnych ustanoveniach tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétne uvedenými subjektmi, sa nemôžu využiť tieto sadzby a platí pre ne sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(171)

Všetky zainteresované strany budú informované o uvedených predbežných zisteniach a budú vyzvané, aby písomne oznámili svoje stanovisko a požiadali o vypočutie. Ich pripomienky sa posúdia a v prípade, že budú opodstatnené, sa zohľadnia pred prijatím konečného rozhodnutia. Predbežné zistenia sa pravdepodobne budú musieť prehodnotiť na účely akýchkoľvek konečných zistení,

12.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/50

(1)

Komisia 13. júna 2008 formou oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antisubvenčného konania (ďalej len „antisubvenčné prešetrovanie“ alebo „prešetrovanie“) týkajúceho sa dovozu bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“ alebo „príslušná krajina“) do Spoločenstva.

(2)

V ten istý deň Komisia formou oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) oznámila začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom bionafty s pôvodom v USA do Spoločenstva a začala osobitné prešetrovanie (ďalej len „antidumpingové konanie“).

(3)

Antisubvenčné konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 29. apríla 2008 predložila Európska asociácia výrobcov bionafty (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú podstatnú časť výroby, v tomto prípade viac než 25 % celkovej výroby bionafty v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o subvencovaní uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie antisubvenčného prešetrovania.

(4)

Pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 9 základného nariadenia Komisia oznámila vláde USA, že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovanie dovozu bionafty s pôvodom v USA údajne spôsobovalo výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu. Vláda USA bola pozvaná na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Vláda USA prijala túto ponuku na konzultácie a následne na to sa 2. júna 2008 uskutočnili konzultácie. Počas konzultácií sa nepodarilo dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky orgánov USA, v ktorých sa zdôrazňuje, že v prípade niektorých štátnych programov v podnete nie je na základe uvedených informácií vždy jasné, že výrobcovia/vývozcovia bionafty v USA získali napadnuteľné výhody. Po preskúmaní dostupných informácií sa rozhodlo o vylúčení týchto štátnych systémov z rozsahu pôsobnosti prešetrovania, aj keď sú uvedené v oznámení o začatí konania: program grantov pre technológie obnoviteľných energií na Floride, program výskumu a vývoja nových technológií v Texase, program energetickej slobody vo Washingtone (druhá časť), fond na výskum a vývoj alternatívnych pohonných hmôt v Alabame, dobropis na dane z predaja zariadení na bionaftu v Severnej Dakote a pôžičky na vozidlá jazdiace na alternatívne pohonné hmoty a infraštruktúru čerpania pohonných hmôt v Nebraske.

(5)

Komisia oficiálne informovala vývozcov/výrobcov v USA, dovozcov, dodávateľov, používateľov a združenia, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, orgány USA, výrobcov zo Spoločenstva, ktorí podali podnet, a iných výrobcov zo Spoločenstva, o ktorých je známe, že sa ich začatie konania týka. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(6)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vývozcov/výrobcov v USA sa v oznámení o začatí konania predpokladá výber vzorky na stanovenie subvencovania v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

(7)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či bude potrebný výber vzorky, a ak áno, aby mohla vybrať vzorku, požiadala vývozcov/výrobcov v USA, aby sa prihlásili do 15 dní od dátumu začatia prešetrovania a poskytli základné informácie o svojom predaji na vývoz a o domácom predaji, presný opis svojich činností súvisiacich s výrobou a so zmiešavaním bionafty a obchodovaním s ňou a názvy a činnosti všetkých svojich prepojených spoločností, ktoré sa zúčastnili na výrobe a zmiešavaní príslušného výrobku a obchodovaní s ním počas obdobia od 1. apríla 2007 do 31. marca 2008 (ďalej len „OP“), ako sú tiež vymedzené v odôvodnení (17).

(8)

V súvislosti s výberom vzorky sa v rámci 15 dňovej lehoty prihlásilo a poskytlo požadované informácie viac ako 50 spoločností. Tieto spoločnosti predstavovali viac ako 80 % celkového dovozu bionafty zo Spojených štátov amerických do Spoločenstva.

(9)

Vzorka sa vyberala v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) základného nariadenia na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva, ktorý mohol byť v stanovenom čase primerane prešetrený. Podľa článku 27 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie týkajúce sa navrhovanej vzorky so spoločnosťami, ktoré požiadali o zahrnutie do vzorky, s profesijným združením výrobcov bionafty v Spojených štátoch amerických (Národná asociácia výrobcov bionafty), ako aj s vládou Spojených štátov amerických. Na základe pripomienok od zainteresovaných strán bolo na vytvorenie vzorky pôvodne vybratých sedem spoločností. Predbežne sa však rozhodlo, že jedna zo spoločností, ktoré boli pôvodne vybraté do vzorky, by sa z nej mala vylúčiť, aby sa zabezpečil súlad so vzorkou vybratou v rámci antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu bionafty z USA. Je potrebné poznamenať, že uvedená spoločnosť s bionaftou iba obchodovala, na rozdiel od ostatných spoločností vybratých do vzorky, ktoré bionaftu vyrábajú. Tejto spoločnosti sa však udeľuje individuálne preskúmanie v súlade s článkom 27 ods. 3 základného nariadenia a stanoví sa jej vlastné antisubvenčné clo. Šesť spoločností, ktoré tvoria vzorku, predstavovalo podľa štatistiky vývozu USA 50 % celkového objemu vývozu z USA počas OP a 73 % dovozu bionafty od spoločností, ktoré sa prihlásili, ako sa uvádza v odôvodnení (8).

(10)

Desať spolupracujúcich spoločností nevybratých do vzorky požiadalo o výpočet individuálnych rozpätí s cieľom uplatniť článok 27 ods. 3 a článok 15 ods. 3 základného nariadenia. Príslušným spoločnostiam sa zaslali dotazníky. V rámci stanovenej lehoty zaslala vyplnený dotazník iba jedna spoločnosť. Svoju žiadosť však následne stiahla.

(11)

Pokiaľ ide o výrobcov zo Spoločenstva, v súlade s článkom 27 základného nariadenia, vzorka sa vybrala po konzultácii s navrhovateľom na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja v rámci Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodnení (164). Týmto výberom sa takisto umožnilo určité geografické pokrytie výrobcov v Spoločenstve. V dôsledku toho bolo do vzorky vybratých jedenásť výrobcov zo Spoločenstva. Jedenástim vybratým spoločnostiam zaslala Komisia dotazníky. Jeden výrobca, ktorý bol pôvodne vybratý do vzorky, však musel byť vylúčený, keďže neposkytol zmysluplne vyplnený dotazník. V rámci stanovenej lehoty bolo teda doručených desať vyplnených dotazníkov od ostatných spoločností. Títo desiati výrobcovia vybratí do vzorky sa považovali za reprezentatívnu vzorku všetkých výrobcov v Spoločenstve.

(12)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania. Dotazníky sa teda zaslali orgánom USA, siedmim spoločnostiam pôvodne vybratým do vzorky spoločností z USA, desiatim spoločnostiam uvedeným v odôvodnení (10), 11 výrobcom zo Spoločenstva vo vzorke, 18 používateľom, ako aj 90 dodávateľom surovín.

(13)

Vyplnené dotazníky boli doručené od orgánov USA, siedmich spoločností pôvodne vybratých do vzorky spoločností z USA, jednej spoločnosti, ktorá požadovala individuálne preskúmanie, uvedenej v odôvodnení (10), desiatich výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke, jedného používateľa a šiestich dodávateľov surovín.

(14)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva.

(15)

Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto orgánov Spojených štátov amerických:

(16)

Overovacie návštevy sa vykonali aj v priestoroch týchto spoločností:

(17)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa týkalo obdobia od 1. apríla 2007 do 31. marca 2008 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od januára 2004 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(18)

V oznámení o začatí konania bol výrobok, ktorý je údajne predmetom subvencovania, vymedzený ako monoalkyl estery mastných kyselín a (alebo) parafínové plynové oleje vyrobené syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (všeobecne nazývané „bionafta“), buď v čistom stave alebo v podobe zmesí, ktoré sa používajú najmä, ale nie výlučne, ako obnoviteľné palivo s pôvodom v USA (ďalej len „príslušný výrobok“), zvyčajne zaradené pod kódy KN 3824 90 91, ex 3824 90 97, ex 2710 19 41, ex 1516 20 98, ex 1518 00 91, ex 1518 00 99.

(19)

Podľa Federálneho daňového zákonníka USA (4) (US. CODE), hlavy 26, oddiele 40A, bodu d) je pojem bionafta vymedzený ako monoalkyl estery mastných kyselín s dlhým reťazcom získané z rastlinných alebo živočíšnych materiálov, ktoré spĺňajú a) registračné požiadavky pre palivá a prísady do palív stanovené Agentúrou pre ochranu životného prostredia v oddiele 211 Zákona o čistom ovzduší (42 U.S.C 7545) a b) požiadavky Americkej spoločnosti pre skúšanie a materiály D6751.

(20)

Na základe trhu a informácií (5), ktoré sú dostupné verejnosti, všetky typy bionafty a zmesi bionafty [zmes bionafty a minerálnej nafty, ako sa uvádza v odôvodnení (22)], ktoré sa vyrábajú a predávajú v USA, sa považujú za bionaftové palivá a sú zahrnuté do legislatívneho balíka týkajúceho sa energetickej účinnosti, alternatívnych palív a obnoviteľnej energie.

(21)

Prešetrovaním sa ukázalo, že bionaftu vyrábanú v USA tvorí prevažne „metylester mastných kyselín“ (FAME) získavaný zo širokého spektra rastlinných olejov, ktoré slúžia ako východisková surovina pri výrobe bionafty (6). Termín „ester“ sa vzťahuje na transesterifikáciu rastlinných olejov, konkrétne zmiešavanie oleja s alkoholom. Termín „metyl“ sa vzťahuje na metanol; najbežnejšie používaný alkohol v tomto procese, hoci vo výrobnom procese môže byť použitý aj etanol, výsledkom čoho sú „etylestery mastných kyselín“. Transesterifikácia je pomerne jednoduchý chemický proces, aby sa však získala bionafta vysokej kvality, sú potrebné najprísnejšie priemyselné normy.

(22)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že bionafta vyrábaná v USA je výrobcami zvyčajne zmiešavaná s minerálnou naftou s cieľom vyrobiť rôzne typy zmesí (ďalej uvádzané ako zmesi bionafty), ktoré sa potom predávajú na trhu rôznym typom zákazníkov. Zistilo sa tiež, že bionafta sa predávala v čistej forme nezávislým spoločnostiam, ktoré ju nakupovali alebo dovážali na účely zmiešavania s minerálnou naftou. Zmiešavanie bionafty s minerálnou naftou je relatívne jednoduchá operácia, ktorú je možné uskutočniť napríklad zmiešavaním v nádržiach vo výrobnej etape ešte pred plnením cisternového vozidla alebo zmiešavaním v cisternovom vozidle pomocou pridávania požadovaného percentuálneho podielu bionafty a minerálnej nafty, alebo priamym zmiešavaním pomocou simultánneho privádzania dvoch komponentov do cisternového vozidla.

(23)

Na účely jasného stanovenia rôznych typov zmesí bionafty existuje medzinárodne uznávaný systém známy ako „B“ faktor, ktorý stanovuje presné množstvo bionafty v akejkoľvek zmesi bionafty: napríklad zmes obsahujúca „X“ % bionafty by bola označená ako B „X“, pričom čistá bionafta sa označuje ako B100, čo znamená 100 % bionafta. V USA sa bežne na trhu predáva zmes pozostávajúca z 99 % (7) bionafty a 1 % minerálnej nafty (B99). Na rozdiel od minerálnej nafty by sa čistá bionafta mala použiť relatívne rýchlo a nemôže sa uskladňovať dlhšie ako tri až štyri mesiace, inak by sa okysličila a na účely spotreby by sa znehodnotila. Zmiešavanie bionafty s minerálnou naftou umožňuje dlhšiu konzerváciu paliva. Jedno percento minerálnej nafty v rámci B99 je dostatočne toxické, aby spomalilo plesnivenie bionafty.

(24)

Prešetrovaním sa ukázalo, že zatiaľ čo bionafta a zmesi s vysokým obsahom bionafty (8) sú vo všeobecnosti na trhu Spojených štátov určené na predaj na ďalšie zmiešavanie, zmesi s nízkym obsahom bionafty (9) sú zvyčajne vyrábané na predaj na spotrebu na trhu Spojených štátov. V USA teda existuje rozdiel medzi trhom so zmesami s vysokým obsahom bionafty a trhom so zmesami s nízkym obsahom bionafty.

(25)

Podnet obsahoval dôkazy prima facie, že bionafta a určité zmesi vyrábané a predávané v USA a vyvážané do Spoločenstva mali vplyv na hospodársku situáciu výrobcov bionafty v Spoločenstve, ktorí sú navrhovateľmi. V súlade s charakteristikou relevantných výrobcov zo Spojených štátov a domáceho trhu sa malo vymedzenie príslušného výrobku vzťahovať aj na bionaftu obsiahnutú v relevantných zmesiach bionafty. Vymedzenie príslušného výrobku uvedené v oznámení o začatí konania a v odôvodnení (18) by sa malo objasniť s cieľom identifikovať výrobky, na ktoré sa malo vzťahovať prešetrovanie.

(26)

Prešetrovaním sa ukázalo, že väčšina zmesí bionafty predávaných na priamu spotrebu v USA je typu B20, t. j. zmesi s 20 % obsahom bionafty, ako sa vysvetľuje v odôvodnení (22), ktoré možno použiť, aby bol dodržaný Zákon o energetickej politike z roku 1992 (EPAct) (10), B6, B5 a B2. Z informácií, ktoré sú verejne dostupné, vyplýva, že každý naftový motor môže spaľovať tieto zmesi v zásade bez akejkoľvek úpravy, pričom sa zachováva záruka, ktorú poskytujú výrobcovia áut. V prípade používania zmesí s nízkym obsahom bionafty (s podielom bionafty 2 % až 20 %) je výkonnosť zmesi podobná výkonnosti minerálnej nafty. V prípade používania zmesí bionafty s faktorom vyšším ako B20 môže používateľ zistiť určité zníženie výkonu a krútiaceho momentu, zvýšenie spotreby paliva a záruka výrobcov áut by sa v prípade poškodenia motora vo všeobecnosti neuplatňovala.

(27)

Prešetrovaním sa ukázalo, že čistá bionafta a zmesi s vysokým obsahom bionafty sa zvyčajne v USA nepoužívajú na priamu spotrebu. Vo všeobecnosti je čistá bionafta pred jej predajom na trhu určená na zmiešavanie. Tieto zmesi sa v konečnom dôsledku používajú v odvetví dopravy ako palivo v naftových motoroch cestných vozidiel, ako sú autá, nákladné autá, autobusy a tiež vlaky. Bionafta sa môže tiež používať ako vykurovacie palivo v domácich, komerčných alebo priemyselných kotloch a ako palivo pre generátory na výrobu elektrickej energie. V súčasnosti sa vykonávajú testy, pokiaľ ide o možnosť používať zmesi bionafty v lietadlách.

(28)

Preto by výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, mal byť vymedzený ako monoalkyl estery mastných kyselín a (alebo) parafínové plynové oleje získané syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, všeobecne nazývané „bionafta“, buď v čistom stave alebo v podobe zmesí s obsahom bionafty vyšším ako B20. Inými slovami, príslušný výrobok sa vzťahuje na čistú bionaftu (B100) s pôvodom v USA a všetky zmesi s obsahom bionafty vyšším ako B20, t. j. zmesi, ktoré obsahujú viac ako 20 % bionafty, s pôvodom v USA („príslušný výrobok“). Táto hranica sa pokladá za primeranú, aby sa umožnilo jasné rozlíšenie medzi rôznymi typmi zmesí, ktoré sú k dispozícii na trhu Spojených štátov.

(29)

Zistilo sa, že všetky typy bionafty a bionafta v zmesiach, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, napriek možným rozdielom, pokiaľ ide o surovinu použitú na výrobu alebo odchýlky vo výrobnom procese, majú rovnaké alebo veľmi podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Možné rozdiely v príslušnom výrobku nemenia jeho základné vymedzenie, jeho vlastnosti alebo jeho chápanie rôznymi stranami.

(30)

Príslušný výrobok je zaradený pod kódy KN 3824 90 91, ex 3824 90 97, ex 2710 19 41, ex 1516 20 98, ex 1518 00 91, ex 1518 00 99.

(31)

Zistilo sa, že výrobky vyrobené a predávané na domácom trhu USA, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, majú podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitia ako výrobky vyvážané z tejto krajiny na trh Spoločenstva. Podobne, výrobky vyrábané výrobným odvetvím Spoločenstva a predávané na trhu Spoločenstva majú podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitia ako výrobky vyvážané do Spoločenstva z príslušnej krajiny.

(32)

Tvrdilo sa, že určití používatelia, najmä v Nemecku, používajú priamo čistú bionaftu (B100) ako lacnejšiu alternatívu používania minerálnej nafty alebo zvyčajných zmesí používaných na priamu spotrebu na trhu Spoločenstva. Po preskúmaní tohto tvrdenia sa ukázalo, že väčšina predaja uskutočneného výrobcami zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva bola prevažne určená pre spoločnosti, ktoré zmiešavajú bionaftu s minerálnou naftou. Skutočnosť, že niektorí majitelia vozových parkov sa vracajú k používaniu B100, je na úrovni Spoločenstva skôr výnimkou. Bionafta je na trhu Spoločenstva skôr doplnkovým výrobkom, než náhradou minerálnej nafty.

(33)

Nemení to skutočnosť, že rôzne typy príslušného výrobku vyrábané v USA a vyvážané do Spoločenstva sú zameniteľné s typmi vyrábanými a predávanými v Spoločenstve výrobcami bionafty zo Spoločenstva. Neexistuje nijaký výrazný rozdiel v používaní a chápaní zo strany subjektov a používateľov na trhu, na základe ktorého by bolo potrebné zmeniť vymedzenie podobného výrobku.

(34)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že príslušný výrobok, konkrétne čistá bionafta, má iné fyzikálne a chemické vlastnosti ako bionafta vyrobená v Spoločenstve. Kým základom výroby bionafty v ES je repkový olej, výrobcovia zo Spojených štátov používajú iba sójový olej. Tieto dva typy výrobku preto nie sú zameniteľné a na trhu Spoločenstva si navzájom priamo nekonkurujú. Zainteresovaná strana zdôraznila najmä skutočnosť, že sa odlišujú ich nízkotepelné vlastnosti a ich jódové čísla.

(35)

Komisia prešetrila toto tvrdenie a dospela k týmto záverom:

(36)

Vzhľadom na to, že „podobnosť“ nevyžaduje, aby boli výrobky rovnaké vo všetkých aspektoch podľa článku 1 ods. 5 základného nariadenia, akýkoľvek nepatrný rozdiel v rôznych typoch výrobkov nie je dostatočný nato, aby sa na základe toho zmenilo celkové zistenie o podobnosti medzi príslušným výrobkom a podobným výrobkom Spoločenstva.

(37)

Preto neboli zistené žiadne rozdiely medzi rôznymi typmi príslušného výrobku a podobného výrobku Spoločenstva predávanými na trhu Spoločenstva, ktoré by viedli k záveru, že výrobky vyrábané a predávané na trhu Spoločenstva nie sú podobné výrobky s rovnakými alebo veľmi podobnými základnými fyzikálnymi, chemickými a technickými vlastnosťami ako typy príslušného výrobku vyrábané v USA a vyvážané do Spoločenstva. Na základe uvedeného sa dospelo k predbežnému záveru, že všetky typy bionafty sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 5 základného nariadenia.

(38)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili tieto federálne systémy, súčasťou ktorých bolo údajné poskytovanie subvencií:

Federálne systémy

(39)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili aj tieto štátne systémy, súčasťou ktorých bolo údajné poskytovanie subvencií:

Štátne systémy

(40)

Pokiaľ ide o ostatné štátne systémy uvedené v bode 3 oznámenia o začatí konania, niektoré z nich boli po konzultáciách s vládou Spojených štátov amerických, ktoré sa uskutočnili pred začiatkom konania, z prešetrovania vylúčené, ako je vysvetlené v odôvodnení (4). Pokiaľ ide o zostávajúce štátne systémy, spoločnosti vo vzorke a spoločnosť uvedená v odôvodnení (9), ktorej sa udelilo individuálne preskúmanie, uviedli, že počas OP nezískali v rámci týchto systémov žiadne výhody a nezistili sa žiadne dôkazy potvrdzujúce opak. Predbežne sa preto rozhodlo, že v rámci tohto prešetrovania neexistujú dôvody ďalej prešetrovať tieto systémy.

(41)

Právnym základom systému dobropisov na dane pre výrobcov, predajcov a konečných používateľov zmesí bionafty je hlava 26, oddiele 40A zákonníka USA (US Code, U.S.C.). Stanovujú sa v ňom tieto dobropisy na bionaftové palivá:

(42)

Dobropis na daň z príjmu malých výrobcov agro-bionafty je dobropis na daň, ktorý sa uplatňuje iba na malých výrobcov agro-bionafty. Tento systém je rozpracovaný v odôvodneniach (64) až (72).

(43)

V oddiele 202 písm. a) Zákona o zlepšení a rozšírení energetiky z roku 2008 sa stanovuje, že dobropisy na dane uvedené v odôvodnení (41) sa poskytujú do 31. decembra 2009.

(44)

Aby bola spoločnosť oprávnená na dobropis na zmes bionafty uvedený v písm. i) odôvodnenia (41), musí vytvoriť zmes bionafty a nafty, ktorá sa predáva ako palivo alebo na použitie ako palivo. Osoba, ktorá žiada o stimul, musí získať potvrdenie od výrobcu alebo dovozcu bionafty, v ktorom je identifikovaný výrobok a percentuálny podiel bionafty a agro-bionafty vo výrobku. Tento dobropis má podobu dobropisu na spotrebnú daň alebo, ak je daňová povinnosť spoločnosti týkajúca sa spotrebnej dane nižšia ako celkový dobropis na spotrebnú daň, spoločnosť môže požiadať o zostatkový dobropis ako refundovateľný dobropis na daň z príjmu. Refundovateľný dobropis na daň z príjmu je dobropis na dane z príjmu daňového poplatníka alebo priama platba. Je refundovateľný preto, že nadmerný dobropis možno daňovému poplatníkovi vrátiť v podobe priamej hotovostnej platby, ak je dobropis vyšší ako daňová povinnosť jednotlivca.

(45)

Dobropis na bionaftu, ktorý sa uvádza v písm. ii) v odôvodnení (41), je nerefundovateľný dobropis na daň z príjmu pre predajcov alebo konečných používateľov neriedenej (čistej) bionafty. Dobropis na neriedenú bionaftu je k dispozícii iba osobe, ktorá naplní palivovú nádrž vozidla galónom neriedenej bionafty alebo ju použije ako palivo. Je potrebné poznamenať, že tento dobropis môžu získať aj výrobcovia bionafty, ktorí vyrábajú svoju vlastnú bionaftu. Na uplatnenie nároku na tento dobropis musí výrobca bionafty konať buď ako predajca (ktorý naplní galónom bionafty palivovú nádrž vozidla konečného používateľa) alebo ako konečný používateľ (ktorý napríklad použije bionaftu vo svojom vlastnom vozidle).

(46)

Pokiaľ ide o dobropis na bionaftu v súvislosti s nezmiešanou (nezriedenou) bionaftou, predajca (alebo výrobca bionafty konajúci ako predajca) alebo konečný používateľ nezmiešanej bionafty môže žiadať 1 americký dolár na galón nezmiešanej (nezriedenej) agro-bionafty alebo 0,5 amerického dolára na galón inej nezmiešanej (nezriedenej) bionafty ako nerefundovateľný dobropis na daň z príjmu v rámci bežného podnikania. Nerefundovateľný dobropis v rámci bežného podnikania je dobropis na daň z príjmu z podnikania. Je nerefundovateľný preto, že nadmerný dobropis nemožno podnikateľovi vrátiť v podobe priamej hotovostnej platby, ak je dobropis podnikateľa vyšší ako jeho daňová povinnosť.

(47)

Prešetrovaním sa ukázalo, že žiadna zo spoločností vo vzorke, ani spoločnosť, ktorej bolo udelené individuálne preskúmanie, ako sa uvádza v odôvodnení (9), nevyužila dobropis na bionaftu v súvislosti s nemiešanou (neriedenou) bionaftou. V dôsledku toho sa táto časť systému (dobropis na bionaftu) v rámci súčasného prešetrovania ďalej neposudzuje.

(48)

Všetky prešetrované spoločnosti získali dobropisy na dane v rámci dobropisov na zmes bionafty na zmesi bionafty predávané na použitie ako palivo.

(49)

Bionafta, ktorá sa mieša s minerálnou naftou, je oprávnená na dobropis na spotrebnú daň alebo dobropis na daň z príjmu na zmes bionafty. Počas obdobia prešetrovania sa väčšinou uplatňoval dobropis vo výške 1 americký dolár na galón nemiešanej agro-bionafty (11) alebo 0,5 amerického dolára (12) na každý galón inej nemiešanej bionafty používanej v palivovej zmesi. Konečný dobropis na daň týkajúci sa palivových zmesí teda závisí od pomeru obsiahnutej bionafty. Minimálnou požiadavkou a najbežnejšou praxou je pridať 0,1 % minerálnej nafty do 99,9 % bionafty (takto zmiešaný výrobok sa v USA označuje ako B99), keďže sa tým zabezpečí získanie maximálneho dobropisu. Pomer bionafty v zmiešanom výrobku oprávňuje na dobropis na daň (napríklad množstvo 100 galónov B99 bude obsahovať 99,9 galóna bionafty a bude oprávnené na dobropis na daň vo výške 99,9 amerického dolára). Premena bionafty z čistého výrobku (B100) na zmiešaný výrobok (B99) je jednoduchým procesom. Znamená pridanie 0,1 % minerálnej nafty do čistej bionafty a nepredstavuje veľkú transformáciu príslušného výrobku. Oprávnenosť na dobropis vzniká práve zmiešaním.

(50)

Ak samotní výrobcovia bionafty uskutočňujú zmiešavanie, môžu žiadať o tento stimul. Výrobca musí zmiešavať čistú bionaftu s minerálnou naftou. Pokiaľ ide o oprávnenosť na tento stimul, medzi zmiešanou bionaftou určenou na domáci predaj a na predaj na vývoz neexistujú žiadne rozdiely.

(51)

Spoločnosti, ktoré nevyrábajú, ale nakupujú čistú bionaftu a zmiešavaním vytvárajú zmes bionafty, sú takisto oprávnené na dobropis na daň. Tieto spoločnosti musia získať osvedčenie od výrobcu bionafty (a v prípade potreby od akýchkoľvek zúčastnených predajcov), v ktorom výrobca potvrdzuje, že si neuplatnil nárok na dobropis na daň. Toto osvedčenie je prenosné a držiteľa oprávňuje na dobropis na daň vo výške 1 americký dolár na galón neriedenej bionafty.

(52)

Tento stimul možno požadovať buď vo forme dobropisu na daňovú povinnosť týkajúcu sa spotrebnej dane alebo dane z príjmu alebo vo forme priamej platby. Celková výška stimulu zostáva rovnaká (1 americký dolár na galón), či už sa stimul požaduje v podobe dobropisu na spotrebnú daň, dobropisu na daň z príjmu, priamej platby daňovému poplatníkovi, alebo v podobe akejkoľvek kombinácie uvedených foriem.

(53)

Počas obdobia prešetrovania dostávala väčšina spoločností priame platby na základe množstva zmiešanej bionafty, kým ostatné spoločnosti získali úľavu na dani (v tom zmysle, že dobropis na zmes bionafty sa čiastočne použil na kompenzáciu daňovej povinnosti týkajúcej sa spotrebnej dane alebo dane z príjmu) aj priamu platbu. V prípade príslušných spoločností boli daňové povinnosti nízke v porovnaní s čiastkami dobropisov na zmesi bionafty, na ktoré si uplatnili nárok; v dôsledku toho získali väčšinu stimulov v podobe priamej platby a menšie čiastky v podobe zníženia dane.

(54)

V zákonníku USA sa stanovuje, že dobropis na zmes bionafty sa neposkytuje, pokiaľ spoločnosť (výrobca zmesi), ktorá vyrába zmes bionafty a minerálnej nafty, nezíska osvedčenie („osvedčenie o bionafte“) od výrobcu bionafty, v ktorom výrobca potvrdzuje okrem iného množstvo bionafty, na ktoré sa osvedčenie vzťahuje, a či je bionafta agro-bionaftou alebo inou ako agro-bionaftou. Ak spoločnosť, ktorá vyrába bionaftu, túto bionaftu následne zmiešava s minerálnou naftou a požaduje dobropis na daň, táto spoločnosť zabezpečí osvedčenie o bionafte spolu s požadovanou dokumentáciou s cieľom uplatniť si nárok na dobropis. Osoba, ktorá má osvedčenie o bionafte a túto bionaftu následne predáva bez toho, aby vyrábala zmes bionafty, má nákupcovi poskytnúť osvedčenie o bionafte ako aj „vyhlásenie predajcu bionafty“. Inými slovami, spoločnosť, ktorá vyrába zmes a žiada o dobropis na daň, môže získať osvedčenie o bionafte buď priamo od výrobcu bionafty alebo nepriamo od predajcu bionafty. Toto osvedčenie je teda prenosné, pričom držiteľa oprávňuje na dobropis na daň vo výške 1 americký dolár na galón na toľko galónov bionafty, koľko žiadateľ použil pri výrobe akejkoľvek zmesi bionafty.

(55)

Prešetrovaním sa ukázalo, že medzi čistou bionaftou (B100) a zmiešanou bionaftou (B99) existoval jasný cenový rozdiel. Keďže jediným rozdielom medzi týmito dvoma typmi výrobkov je pridanie 0,1 % minerálnej nafty, aby sa vytvorila zmes B99, B100 sa v tomto regióne predávala o 1 americký dolár na galón drahšie ako B99. Trh s bionaftou v USA sa zdal byť veľmi transparentný. Hospodárske subjekty na trhu s bionaftou v Spojených štátoch amerických vedia, že výrobcovia zmesí bionafty dostávajú dobropis na daň vo výške 1 americký dolár na galón. V prípade niektorých spoločností vo vzorke sa na faktúrach za predaj B100 na domácom trhu uvádzala cena výrobku ako aj dobropis výrobcu zmesi bionafty, t. j. dobropis sa nákupcovi B100 skutočne predával. Na základe uvedeného sa usudzuje, že všetka bionafta je predmetom subvencovania prostredníctvom tohto dobropisu na daň.

(56)

Dobropis na zmes bionafty sa musí považovať za daňový stimul bez ohľadu na to, či sa poskytuje vo forme hotovostnej platby alebo vo forme kompenzácie daňových povinností.

(57)

Tento systém sa považuje za subvencovanie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže tento systém predstavuje finančný príspevok vlády Spojených štátov amerických vo forme priamych grantov (hotovostné platby) a ušlého príjmu, ktorý by bol inak splatný (daňová kompenzácia). Tieto stimuly zvýhodňujú spoločnosti, ktoré ich dostávajú.

(58)

Tento systém sa obmedzuje na spoločnosti, ktoré sú aktívne vo výrobnom odvetví bionafty, a v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia sa považuje za špecifický, a teda napadnuteľný.

(59)

Dobropis na zmes bionafty sa poskytoval na základe množstiev bionafty použitých v zmesi, t. j. 1 americký dolár na galón, keďže všetky príslušné spoločnosti používali agro-bionaftu. Základom výpočtu výšky zvýhodnenia počas OP bol 1 americký dolár na galón nezriedenej bionafty predanej počas OP, či už vo forme čistej bionafty (B100) alebo vo forme zmesi. S cieľom stanoviť zvýhodnenie sa pri výpočte výšky subvencie zohľadnilo pridávanie minerálnej nafty do zmesi.

(60)

Jeden z výrobcov bionafty vo vzorke nepriamo získal zvýhodnenie na základe tohto systému, keďže systém faktoringu využil na zinkasovanie dobropisu na bionaftu, na ktorý bol oprávnený. Zmiešavanie externe vykonala neprepojená spoločnosť, ktorá si uplatnila nárok na dobropis a príslušnej spoločnosti potom zaplatila hotovosť bez započítania poplatku za faktoring.

(61)

Výška subvencie sa rozdelila na celkový predaj príslušného výrobku počas OP.

(62)

Predávané výrobky sa z uvedeného výpočtu vyňali.

(63)

Výška napadnuteľných subvencií získaných na základe tohto systému, vyjadrená ad valorem, sa v prípade prešetrovaných spoločností pohybovala od 28,4 % do 41,1 %.

(64)

V hlave 26, oddiele 40A zákonníka USA sa takisto stanovuje dobropis na daň z príjmu malých výrobcov agro-bionafty.

(65)

Tento systém sa uplatňuje iba na malých výrobcov neriedenej agro-bionafty. Žiadny výrobca zmesi alebo obchodník, ktorý bionaftu nakupuje, ale nevyrába, nie je oprávnený na tento dobropis. Malým výrobcom je každá osoba, ktorej výrobná kapacita nepresahuje 60 miliónov galónov agro-bionafty ročne. Malý výrobca agro-bionafty môže žiadať nerefundovateľný dobropis na daň z príjmu v rámci bežného podnikania vo výške 0,1 amerického dolára na každý galón vyrobenej agro-bionafty. Kvalifikovaná výroba výrobcu nesmie prekročiť 15 miliónov galónov počas ktoréhokoľvek daňového roka. Aby mohol výrobca žiadať dobropis, agro-bionafta sa musí použiť ako palivo, predať na použitie ako palivo alebo použiť na vytvorenie zmesi bionafty a nafty, ktorá sa používa ako palivo alebo predáva na použitie ako palivo.

(66)

Žiadosti o nerefundovateľný dobropis na daň z príjmu v rámci bežného podnikania sa podávajú ročne, keď žiadateľ podáva daňové priznanie. Dobropis na každý galón bionafty vyrobenej žiadateľom počas príslušného daňového roka, až do výšky 15 miliónov galónov, je kompenzáciou daňovej povinnosti žiadateľa týkajúcej sa dane z príjmu právnických osôb. Ak je daňová povinnosť žiadateľa nižšia ako suma požadovaného dobropisu, presahujúcu čiastku možno preniesť do nasledujúcich daňových rokov.

(67)

Počas obdobia prešetrovania využila tento systém jedna zo spoločností vo vzorke. Táto spoločnosť použila dobropis na zníženie svojej daňovej povinnosti týkajúcej sa dane z príjmu.

(68)

Tento systém sa považuje za subvencovanie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže tento systém predstavuje finančný príspevok vlády Spojených štátov amerických vo forme ušlého príjmu, ktorý by bol inak splatný. Tento stimul zvýhodňuje spoločnosti, ktoré ho dostávajú.

(69)

Tento systém sa obmedzuje na spoločnosti, ktoré vyrábajú bionaftu, a v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia sa považuje za špecifický, a teda napadnuteľný.