I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

21.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 50/12

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 149/2009

z 20. februára 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 214/2001 ustanovujúce podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o intervencii na trhu so sušeným odtučneným mliekom

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho článok 43 v spojení s článkom 4,

keďže:

(1)	V článku 10 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje verejná intervencia na trhu so sušeným odtučneným mliekom.

(2)	V nariadení Komisie (ES) č. 214/2001 (2) sa ustanovili podrobné pravidlá týkajúce sa verejnej intervencie na trhu so sušeným odtučneným mliekom.

(3)	Vzhľadom na nové opatrenia a získané skúsenosti je vhodné zmeniť a doplniť a v prípade potreby aj zjednodušiť podrobné pravidlá, ktorými sa riadi intervencia na trhu so sušeným odtučneným mliekom.

(4)	V článku 10 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa pre bielkoviny v sušenom odtučnenom mlieku stanovuje nový štandard vo výške 34 % hmotnostných beztukovej sušiny, vzhľadom na čo by sa vymedzenie oprávneného výrobku malo zmeniť a doplniť.

(5)	V článku 13 ods. 1 písm. d) v spojení s článkom 18 ods. 2 písm. e) nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa verejná intervencia na trhu so sušeným odtučneným mliekom za pevne stanovenú cenu obmedzuje na ponúkané množstvo 109 000 ton na obdobie od 1. marca do 31. augusta.

(6)

S cieľom dodržať 109 000-tonové obmedzenie je vhodné ustanoviť obdobie reflexie, počas ktorého sa pred prijatím rozhodnutia o ponukách môžu prijať osobitné opatrenia uplatňované najmä na otvorené ponuky. Tieto opatrenia môžu pozostávať z ukončenia intervencie, uplatnenia alokačného percentuálneho podielu a odmietnutia otvorených ponúk. Vyžadujú si rýchle konanie a Komisia by mala mať možnosť bezodkladne prijímať všetky nevyhnutné opatrenia. S ohľadom na štátne sviatky v apríli 2009 by sa mala prijať derogácia, pokiaľ ide o dátumy na predkladanie ponúk, aby sa zabezpečilo splnenie obmedzenia 109 000 ton, ktoré sa majú nakúpiť za pevne stanovenú cenu.

(7)	Úrovňou zábezpeky sa zaistí, aby predložené ponuky neboli odvolané, vzhľadom na čo sa na všetky ponuky v rámci tohto nariadenia uplatňuje zábezpeka vo výške 5 EUR na 100 kg.

(8)	Súkromné uskladňovanie sušeného odtučneného mlieka sa zrušilo nariadením Rady (ES) č. 1152/2007 (3), odkazy na tento režim by sa mali vypustiť.

(9)	Malým zostatkovým množstvám nachádzajúcim sa v skladoch by sa malo predchádzať a množstvá do 5 000 kg by sa mali ponúknuť úspešným uchádzačom.

(10)	Nariadenie (ES) č. 214/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(11)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 214/2001 sa mení a dopĺňa takto:

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Týmto nariadením sa ustanovujú podrobné pravidlá intervencie na trhu so sušeným odtučneným mliekom, ako sa ustanovuje v článku 10 ods. 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 (4), pokiaľ ide o:

a)	nákup za pevne stanovenú cenu, ako sa uvádza v článku 13 ods. 1 písm. d) v spojení s článkom 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1234/2007;

b)	nákup na základe stálej verejnej súťaže, ako sa uvádza v článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1234/2007;

c)	predaj sušeného odtučneného mlieka z verejných zásob v rámci stálej verejnej súťaže.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a)	Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto: „1. Intervenčná agentúra nakupuje iba sušené odtučnené mlieko, ktoré je v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 1234/2007 a s odsekmi 2 až 7 tohto článku a ktoré sa ponúka na intervenciu v období od 1. marca do 31. augusta.“

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Príslušné orgány kontrolujú kvalitu sušeného odtučneného mlieka, pričom použijú analytické metódy ustanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu na základe vzoriek odobratých v súlade s pravidlami ustanovenými v prílohe III k tomuto nariadeniu. Kontroly musia potvrdiť, že s výnimkou povolených surovín používaných na úpravu obsahu bielkovín podľa odseku 4 písm. b) prílohy I k nariadeniu Rady 2001/114/ES (5) sušené odtučnené mlieko neobsahuje iné výrobky, najmä cmar alebo srvátku, ako sú vymedzené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Úprava obsahu bielkovín, ak sa vykonáva, sa uskutočňuje v kvapalnej fáze.

Ak však Komisia súhlasí, členské štáty môžu vytvoriť systém samokontroly pod vlastným dohľadom pre určité požiadavky kvality a určité schválené podniky.

V článku 4 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Certifikát musí obsahovať informácie uvedené v článku 2 ods. 6 písm. a), b) a c) a potvrdenie, že sušené odtučnené mlieko sa vyrobilo z odtučneného mlieka v schválenom podniku Spoločenstva a že úprava obsahu bielkovín, ak sa vykonáva, sa uskutočnila v kvapalnej fáze, ako sa ustanovuje v článku 10 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 1234/2007.“

4.	Názov oddielu 2 sa mení a dopĺňa takto:

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa mení a dopĺňa takto:

i)	Druhý pododsek sa vypúšťa.

ii)

Dopĺňa sa nový pododsek:

„Pri ponukách predložených v sobotu, nedeľu alebo v štátny sviatok sa za deň prijatia intervenčnou agentúrou považuje prvý pracovný deň nasledujúci po dni, keď boli predložené.

Pri ponukách predložených v období od 6. do 13. apríla 2009 sa za deň prijatia intervenčnou agentúrou považuje 14. apríl 2009.“

V odseku 3 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)	je preukázané, že predávajúci zložil zábezpeku 5 EUR na 100 kg v členskom štáte, v ktorom je predložená ponuka, najneskôr v deň prijatia ponuky.“

c)	Dopĺňa sa nový odsek: „5. Ponuky po ich prijatí intervenčnou agentúrou nie je možné stiahnuť.“

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Primárnymi požiadavkami v zmysle článku 20 nariadenia Komisie (EHS) č. 2220/85 (6) sú dodržanie ponuky, dodávka sušeného odtučneného mlieka do skladu, ktorý určila intervenčná agentúra v lehote stanovenej v článku 7 ods. 2 tohto nariadenia, a dosiahnutie súladu s požiadavkami uvedenými v článku 2 tohto nariadenia.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Po skontrolovaní ponuky a v piaty pracovný deň po dni prijatia ponuky na predaj intervenčná agentúra vystaví dodávkový príkaz za predpokladu, že Komisia neprijme osobitné opatrenia v súlade s článkom 9a ods. 3.

Dodávkový príkaz musí byť opatrený dátumom a číslom a musia na ňom byť uvedené tieto údaje:

a)	množstvo sušeného odtučneného mlieka, ktoré sa má dodať;

b)	konečný dátum dodávky;

c)	sklad, do ktorého sa musí dodať.

Dodávkové príkazy sa nevystavujú na množstvá, ktoré neboli oznámené v súlade s článkom 9a ods. 1.“

Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. Zábezpeka uvedená v článku 5 ods. 3 písm. c) sa uvoľňuje ihneď po tom, ako predávajúci dodal množstvo uvedené v dodávkovom príkaze v lehote v ňom stanovenej a po tom, ako sa zabezpečil súlad s požiadavkami článku 2.

Ak sušené odtučnené mlieko nespĺňa požiadavky stanovené v článku 2, bude odmietnuté, pričom zábezpeka zložená na odmietnuté množstvá prepadá.

4. Sušené odtučnené mlieko sa považuje za prevzaté intervenčnou agentúrou v deň, keď sa celé množstvo sušeného odtučneného mlieka zahrnuté v dodávkovom príkaze dodá do skladu určeného intervenčnou agentúrou, avšak najskôr v deň nasledujúci po dni vystavenia dodávkového príkazu.“

8.	V článku 8 sa vypúšťa odsek 2.

Do oddielu 2 sa dopĺňa tento článok 9a:

„Článok 9a

1. Členské štáty informujú Komisiu každý pondelok najneskôr do 14.00 hod. (bruselského času) o množstvách sušeného odtučneného mlieka, ktoré boli predchádzajúci týždeň predmetom ponuky na predaj v súlade s článkom 5.

2. Keď sa zistí, že ponuky uvedené v článku 5 sa v určitom roku blížia k úrovni 80 000 ton, Komisia informuje členské štáty o tom, od akého dátumu musia každý pracovný deň najneskôr do 14.00 hod. (bruselského času) zasielať informácie uvedené v odseku 1 o množstvách sušeného odtučneného mlieka ponúkaných v predchádzajúci pracovný deň.

3. S cieľom splniť obmedzenie uvedené v článku 13 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 1234/2007 Komisia bez pomoci výboru uvedeného v článku 195 ods. 1 toho istého nariadenia rozhodne:

a)	o ukončení intervenčného nakupovania za pevne stanovenú cenu;

b)	ak by sa prijatím celého množstva ponúkaného v určitý deň spôsobilo prekročenie maximálneho množstva, o stanovení zhodného percentuálneho podielu, o ktorý sa zníži celkové množstvo ponúk prijatých v ten deň od každého predávajúceho;

c)	ak je to vhodné, o odmietnutí ponúk, pre ktoré nebol vystavený žiadny dodávkový príkaz.

Odchylne od článku 5 ods. 5 tohto nariadenia sa predávajúci, ktorého ponuka je predmetom zníženej miery prijatia podľa písmena b) tohto odseku, môže rozhodnúť stiahnuť svoju ponuku do 5 pracovných dní od uverejnenia právneho predpisu, ktorým sa stanovuje percentuálny podiel tohto zníženia.“

10.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

1. Intervenčná agentúra vyberie najbližší dostupný sklad od miesta, kde sa sušené odtučnené mlieko skladuje.

Intervenčná agentúra však môže vybrať iný sklad nachádzajúci sa v maximálnej vzdialenosti do 350 km pod podmienkou, že výberom tohto skladu sa nespôsobia dodatočné náklady na skladovanie.

Intervenčná agentúra môže vybrať aj sklad nachádzajúci sa vo väčšej vzdialenosti, akou je maximálna vzdialenosť, ak sú výsledné výdavky vrátane nákladov na skladovanie a prepravu nižšie. V takom prípade intervenčná agentúra okamžite oznámi svoj výber Komisii.

2. Ak sa intervenčná agentúra nakupujúca sušené odtučnené mlieko nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, na území ktorého sa ponúkané sušené odtučnené mlieko skladuje, pri výpočte maximálnej vzdialenosti uvedenej v odseku 1 sa nezohľadňuje vzdialenosť medzi skladom predávajúceho a hranicou členského štátu nakupujúcej intervenčnej agentúry.

3. Ak je vzdialenosť väčšia ako maximálna vzdialenosť uvedená v odseku 1, dodatočné náklady na prepravu znášané intervenčnou agentúrou predstavujú 0,05 EUR na tonu a kilometer.“

11.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Ak Komisia rozhodne, že sušené odtučnené mlieko sa má nakupovať na základe otvorenej stálej verejnej súťaže podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1234/2007 v spojení s článkom 18 ods. 2 písm. e) uvedeného nariadenia a v súlade s postupom podľa jeho článku 195 ods. 2, uplatnia sa články 2, 3, 4, 10, 11 a 12 tohto nariadenia, pokiaľ sa v tomto oddiele neustanovuje inak.“

12.

Článok 14 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Lehota na predkladanie ponúk v nadväznosti na jednotlivé výzvy na predkladanie ponúk je do 11.00 hod. (bruselského času) tretí utorok v mesiaci, s výnimkou štvrtého utorka v auguste. Ak je utorok štátnym sviatkom, lehota je 11.00 hod. (bruselského času) predchádzajúceho pracovného dňa.“

13.

V článku 15 sa odsek 3 mení a dopĺňa takto:

Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	sa týkajú sušeného odtučneného mlieka vyrobeného počas 31 dní alebo, ak je to vhodné, počas štyroch týždňov pred koncom lehoty na predkladanie ponúk, ako sa uvádza v článku 14 ods. 2.“

Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)	sa preukáže, že uchádzač zložil pred koncom lehoty na predkladanie ponúk zábezpeku 5 EUR na 100 kg v príslušnej verejnej súťaži v členskom štáte, v ktorom bola predložená ponuka.“

14.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Primárnymi požiadavkami v zmysle článku 20 nariadenia Komisie (EHS) č. 2220/85 sú dodržanie ponuky, dodávka sušeného odtučneného mlieka do skladu, ktorý určila intervenčná agentúra v lehote stanovenej v článku 19 ods. 3 tohto nariadenia, a dosiahnutie súladu s požiadavkami článku 2 tohto nariadenia.“

15.	V článku 17 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Komisia vzhľadom na ponuky prijaté v súvislosti s každou výzvou na predkladanie ponúk určí maximálnu nákupnú cenu v súlade s postupom uvedeným v článku 195 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007.“

16.

Článok 19 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Intervenčná agentúra úspešným uchádzačom okamžite vystaví dodávkový príkaz opatrený číslom a dátumom, v ktorom uvedie:

a)	množstvo, ktoré sa má dodať;

b)	konečný dátum dodávky sušeného odtučneného mlieka;

c)	sklad, do ktorého sa musí dodať.

Dodávkové príkazy sa nevystavujú na množstvá, ktoré neboli oznámené v súlade s článkom 17 ods. 1.“

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Zábezpeka uvedená v článku 15 ods. 3 písm. d) sa uvoľňuje ihneď po tom, ako predávajúci dodal množstvo uvedené v dodávkovom príkaze v lehote v ňom stanovenej a po tom, ako sa zabezpečil súlad s požiadavkami článku 2.

Ak sušené odtučnené mlieko nespĺňa požiadavky stanovené v článku 2, bude odmietnuté, pričom zábezpeka zložená na odmietnuté množstvá prepadá.“

17.

Článok 20 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Intervenčná agentúra zaplatí úspešnému uchádzačovi cenu uvedenú v jeho ponuke, ako sa uvádza v článku 15 ods. 2 písm. c), a to v lehote medzi 120. a 140. dňom nasledujúcim po dni, keď bolo sušené odtučnené mlieko prevzaté za predpokladu, že sa preukáže, že je v súlade s článkom 2 ods. 1, 2, 3, 5, 6 a 7 a článkom 15 ods. 3 písm. a).“

b)	Odsek 2 sa vypúšťa.

18.

V článku 22 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Lehota na predkladanie ponúk v nadväznosti na jednotlivé výzvy na predkladanie ponúk je do 11.00 hod. (bruselského času) tretí utorok v mesiaci. V auguste je však táto lehota do 11.00 hod. (bruselského času) štvrtý utorok a v decembri do 11.00 hod. (bruselského času) druhý utorok. Ak je utorok štátnym sviatkom, lehota je do 11.00 hod. (bruselského času) predchádzajúceho pracovného dňa.“

19.

Článok 24c sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Ak sa po prijatí všetkých úspešných ponúk nachádza v sklade množstvo menšie ako 5 000 kg, intervenčná agentúra ponúkne toto zvyšné množstvo úspešným uchádzačom, pričom sa začína od toho, ktorý ponúkol najvyššiu cenu. Úspešnému uchádzačovi sa ponúkne možnosť kúpiť zvyšné množstvo za rovnakú cenu ako v jeho ponuke.“

b)	Dopĺňa sa tento odsek: „7. Členské štáty oznámia Komisii meno a adresu každého uchádzača, ktorému prislúcha zakódované číslo v zmysle článku 24a ods. 1, a to najneskôr v tretí pracovný deň týždňa, ktorý nasleduje po uverejnení rozhodnutia uvedeného v článku 24a ods. 2.“

20.	Do článku 24e sa dopĺňa tento odsek: „3. S výnimkou prípadov vyššej moci, ak úspešný uchádzač nesplnil požiadavku uvedenú v odseku 2 tohto článku, zábezpeka za ponuku uvedená v článku 23 ods. 3 písm. c) prepadne a predaj daných množstiev sa zruší.“

21.	Kapitola III sa vypúšťa.

22.	Kapitola IV sa vypúšťa.

23.	Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. marca 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. februára 2009

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 37, 7.2.2001, s. 100.

(3) Ú. v. EÚ L 258, 4.10.2007, s. 3.

(4) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.“

(5) Ú. v. ES L 15, 17.1.2002, s. 19.“

(6) Ú. v. ES L 205, 3.8.1985, s. 5.“

PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA ZLOŽENIE, KVALITATÍVNE VLASTNOSTI A ANALYTICKÉ METÓDY

Parametre	Vlastnosti obsahu a kvality	Referenčná metóda
Obsah bielkovín	Minimálne 34,0 % beztukovej sušiny	(1)
Obsah tuku	Maximálne 1,00 %	(1)
Obsah vody	Maximálne 3,5 %	(1)
Titratovateľná kyslosť v ml decinormálneho roztoku hydroxidu sodného	Maximálne 19,5 ml	(1)
Obsah laktátu	Maximálne 150 mg/100 g	(1)
Prídavné látky	Žiadne	(1)
Test fosfatázy	Negatívny, t. j. nepresahujúci 350 mu fosfatázovej aktivity na liter obnoveného mlieka	(1)
Index rozpustnosti	Maximálne 0,5 ml (24 °C)	(1)
Index zhorených častíc	Maximálne 15,0 mg, t. j. minimálne disk B	(1)
Obsah mikroorganizmov	Maximálne 40 000 na gram	(1)
Nález koliforiem	Negatívny v 0,1 g	(1)
Nález cmaru (2)	Negatívny (3)	(1)
Nález syridlovej srvátky (4)	Žiadny	(1)
Nález kyslej srvátky (4)	Žiadny	Metóda schválená príslušným orgánom
Chuť a zápach	Čisté	(1)
Vzhľad	Bielej alebo svetlo žltej farby, bez nečistôt a farebných častíc	(1)
Antimikrobiálne látky	Negatívne (5)	(1)

(1) Uplatňovať sa budú referenčné metódy uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 273/2008 (Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2008, s. 1).

(2) ‚Cmar‘ je vedľajší produkt pri výrobe masla získaný miešaním smotany a oddelením pevného tuku.

(3) Neprítomnosť cmaru sa môže stanovovať buď inšpekciou prevádzky priamo na mieste bez predchádzajúceho ohlásenia aspoň raz za týždeň, alebo laboratórnym rozborom konečného výrobku, pokiaľ sa ukáže maximálne 69,31 mg FEDP na 100 g.

(4) ‚Srvátka‘ je vedľajší produkt pri výrobe syra alebo kazeínu získaný pôsobením kyselín, syridla a/alebo chemicko-fyzikálnych procesov.

(5) Surové mlieko použité na výrobu sušeného odstredeného mlieka musí spĺňať požiadavky uvedené v oddiele IX prílohy III k nariadeniu (ES) č. 853/2004.“

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

21.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 50/21

ROZHODNUTIE RADY

z 27. novembra 2008

o podpísaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb

(2009/149/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2 v spojení s jej článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom prvou vetou,

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)	Rada 5. júna 2003 poverila Komisiu na začatie rokovaní s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v platných dvojstranných dohodách dohodou so Spoločenstvom.

(2)

Komisia v mene Spoločenstva prerokovala s vládou Arménskej republiky dohodu o určitých aspektoch leteckých služieb v súlade s postupmi a usmerneniami uvedenými v prílohe k rozhodnutiu Rady, ktorým sa Komisia oprávňuje začať rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v súčasných dvojstranných dohodách dohodou so Spoločenstvom.

(3)	S výhradou jej možného uzavretia k neskoršiemu dátumu by sa dohoda dojednaná Komisiou mala podpísať,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Týmto sa v mene Spoločenstva schvaľuje podpísanie Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb, ďalej len „dohoda“, s výhradou rozhodnutia Rady o uzavretí uvedenej dohody.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu (-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Spoločenstva.

Článok 3

Týmto sa predseda Rady poveruje vydať oznámenie podľa článku 9 ods. 1 dohody.

V Bruseli 27. novembra 2008

Za Radu

predseda

L. CHATEL

DOHODA

medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO

na jednej strane a

ARMÉNSKA REPUBLIKA

na druhej strane,

(ďalej len „strany“),

BERÚC NA VEDOMIE, že medzi niektorými členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Arménskou republikou boli uzavreté dvojstranné dohody o leteckých službách, ktorých súčasťou sú ustanovenia v rozpore s právom Spoločenstva,

BERÚC NA VEDOMIE, že Európske spoločenstvo má výhradnú právomoc v súvislosti s niektorými aspektmi, ktoré môžu byť zahrnuté v dvojstranných dohodách o leteckých službách medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a tretími krajinami,

BERÚC NA VEDOMIE, že podľa právnych predpisov Európskeho spoločenstva leteckí dopravcovia Spoločenstva usadení v niektorom členskom štáte majú právo na nediskriminačný prístup k letovým trasám medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a tretími krajinami,

SO ZRETEĽOM na dohody medzi Európskym spoločenstvom a určitými tretími krajinami umožňujúce príslušníkom týchto tretích krajín získať vlastnícky podiel v spoločnostiach leteckých dopravcov, ktorí majú licenciu v súlade s právnymi predpismi Európskeho spoločenstva,

UZNÁVAJÚC, že určité ustanovenia dvojstranných dohôd o leteckých službách medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Arménskou republikou, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi Európskeho spoločenstva, sa s týmito právnymi predpismi musia zosúladiť s cieľom vytvoriť pevný právny základ leteckých služieb realizovaných medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou a zachovať kontinuitu týchto leteckých služieb,

BERÚC NA VEDOMIE, že podľa právnych predpisov Európskeho spoločenstva leteckí dopravcovia v zásade nesmú uzatvárať dohody, ktoré môžu ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a ktorých cieľom alebo účelom je zabrániť hospodárskej súťaži, obmedziť ju alebo ju narušiť,

UZNÁVAJÚC, že ustanovenia dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a Arménskou republikou, ktoré i) si vyžadujú alebo uprednostňujú prijatie dohôd medzi spoločnosťami, prijatie rozhodnutí združeniami spoločností alebo zosúladené postupy, ktoré zabraňujú hospodárskej súťaži medzi leteckými dopravcami na príslušných trasách, narúšajú ju alebo ju obmedzujú, alebo ii) posilňujú účinky každej takejto dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu, alebo iii) delegujú na leteckých dopravcov alebo iných súkromných prevádzkovateľov zodpovednosť za prijatie opatrení, ktoré zabraňujú hospodárskej súťaži medzi leteckými dopravcami na príslušných trasách, narúšajú ju alebo ju obmedzujú, môžu narúšať pravidlá hospodárskej súťaže platné pre spoločnosti,

BERÚC NA VEDOMIE, že účelom tejto dohody nie je zvýšiť celkový objem leteckej dopravy medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou, ovplyvniť rovnováhu medzi leteckými dopravcami Spoločenstva a leteckými dopravcami Arménskej republiky, alebo meniť a dopĺňať ustanovenia súčasných dvojstranných dohôd o leteckých službách, ktoré sa týkajú dopravných práv,

DOHODLI SA TAKTO:

Článok 1

Všeobecné ustanovenia

1. Na účely tejto dohody „členské štáty“ znamenajú členské štáty Európskeho spoločenstva.

2. Odkazy v každej z dohôd uvedených v prílohe I na občanov členského štátu, ktorý je stranou takejto dohody, sa považujú za odkazy na občanov členských štátov Európskeho spoločenstva.

3. Keď je v dohodách uvedených v prílohe I uvedený odkaz na leteckých dopravcov alebo letecké dopravné spoločnosti členského štátu, ktorý je stranou takejto dohody, chápe sa ako odkaz na leteckých dopravcov alebo letecké dopravné spoločnosti určené týmto členským štátom.

Článok 2

Určenie členským štátom

1. Ustanovenia v odsekoch 2 a 3 tohto článku nahrádzajú príslušné ustanovenia v článkoch uvedených v prílohe II písm. a) a b) týkajúce sa určenia leteckého dopravcu príslušným členským štátom, jeho oprávnení a povolení vydaných Arménskou republikou a zamietnutia, zrušenia, dočasného pozastavenia alebo obmedzenia oprávnení alebo povolení leteckého dopravcu.

2. Keď členský štát určí leteckého dopravcu, Arménska republika udelí bezodkladne príslušné oprávnenia a povolenia, pokiaľ:

i)	letecký dopravca je usadený podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na území štátu, ktorý ho menoval podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a má platnú prevádzkovú licenciu v súlade s právnymi predpismi Európskeho spoločenstva;

ii)	členský štát zodpovedný za vydávanie osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vykonáva a udržiava účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu a v určení je jasne uvedený príslušný orgán civilného letectva, a

iii)	leteckého dopravcu priamo alebo väčšinovo vlastnia a účinne kontrolujú členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov a/alebo iné štáty uvedené v prílohe III a/alebo štátni príslušníci týchto iných štátov.

3. Arménska republika môže zamietnuť, zrušiť, dočasne pozastaviť alebo obmedziť oprávnenia alebo povolenia leteckého dopravcu, ktorého určil členský štát, keď:

i)	letecký dopravca nie je usadený podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na území členského štátu, ktorý ho menoval podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, alebo nemá platnú prevádzkovú licenciu v súlade s právom Európskeho spoločenstva;

ii)	členský štát zodpovedný za vydávanie osvedčenia leteckého prevádzkovateľa nevykonáva a neudržiava účinnú regulačnú kontrolu leteckého dopravcu alebo v určení nie je jasne uvedený príslušný orgán civilného letectva, alebo

iii)	leteckého dopravcu priamo alebo väčšinovo nevlastnia alebo účinne nekontrolujú členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov a/alebo iné štáty uvedené v prílohe III a/alebo štátni príslušníci týchto iných štátov.

Arménska republika nebude pri výkone svojho práva v zmysle tohto odseku robiť rozdiely medzi leteckými dopravcami Spoločenstva z dôvodu štátnej príslušnosti.

Článok 3

Bezpečnosť

1. Ustanoveniami odseku 2 tohto článku sa dopĺňajú zodpovedajúce ustanovenia článkov uvedených v prílohe II písm. c).

2. V prípade, že členský štát určil leteckého dopravcu, ktorého regulačnú kontrolu vykonáva a udržiava iný členský štát, vzťahujú sa práva Arménskej republiky vyplývajúce z ustanovení o bezpečnosti v dohode medzi členským štátom, ktorý určil leteckého dopravcu, a Arménskou republikou rovnako aj na prijímanie, vykonávanie alebo udržiavanie bezpečnostných noriem v tomto inom členskom štáte, ako aj na prevádzkové oprávnenie dotknutého leteckého dopravcu.

Článok 4

Zdaňovanie leteckého paliva

1. Ustanoveniami odseku 2 tohto článku sa dopĺňajú zodpovedajúce ustanovenia článkov uvedených v prílohe II písm. d).

2. Bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia, ktoré sú s týmto ustanovením v rozpore, žiadne ustanovenie dohôd uvedených v prílohe II písm. d) nebráni členskému štátu uvaliť na nediskriminačnom základe dane, clá alebo iné poplatky na palivo dodávané na jeho územie na účely používania v lietadle určeného leteckého dopravcu Arménskej republiky, ktorý poskytuje služby medzi určitým miestom na území členského štátu a iným miestom na území tohto členského štátu alebo na území iného členského štátu.

Článok 5

Sadzby za dopravu v rámci Európskeho spoločenstva

1. Ustanoveniami odseku 2 tohto článku sa dopĺňajú zodpovedajúce ustanovenia článkov uvedených v prílohe II písm. e).

2. Sadzby stanovené leteckým dopravcom (leteckými dopravcami) určenými Arménskou republikou v súlade s dohodou uvedenou v prílohe I, ktorá obsahuje ustanovenie uvedené v prílohe II písm. e) na prepravu uskutočnenú v rámci Európskeho spoločenstva, podliehajú právnym predpisom Európskeho spoločenstva.

Článok 6

Zlučiteľnosť s pravidlami hospodárskej súťaže

1. Bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenie, ktoré je s týmto v rozpore, sa žiadnym ustanovením dohôd uvedených v prílohe I nesmie:

i)	vyžadovať alebo uprednostňovať prijatie dohôd medzi leteckými dopravnými spoločnosťami, prijatie rozhodnutí združeniami spoločností alebo zosúladenie postupov, ktoré zabraňujú hospodárskej súťaži alebo ju narúšajú;

ii)	posilňovať účinky akejkoľvek podobnej dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu, ani

iii)	delegovať na súkromné hospodárske subjekty zodpovednosť za opatrenia, ktoré zabraňujú hospodárskej súťaži, narúšajú ju alebo ju obmedzujú.

2. Ustanovenia dohôd, ktorých zoznam obsahuje príloha I a ktoré nie sú zlučiteľné s odsekom 1 tohto článku, sa neuplatňujú.

Článok 7

Prílohy k dohode

Prílohy k tejto dohode tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

Článok 8

Revízia alebo zmena a doplnenie

Strany môžu túto dohodu po vzájomnom súhlase kedykoľvek zrevidovať alebo zmeniť a doplniť. Tieto zmeny a doplnenia sa vykonajú vo forme osobitných protokolov, ktoré sú, po nadobudnutí platnosti podľa ustanovení určených v článku 9 tejto dohody, neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody.

Článok 9

Nadobudnutie platnosti

1. Strany si navzájom písomne oznámia, že ich príslušné vnútorné postupy, ktoré sú potrebné na nadobudnutie platnosti dohody, sú ukončené. Táto dohoda nadobúda platnosť dňom doručenia posledného oznámenia.

2. Dohody a iné dojednania medzi členskými štátmi a Arménskou republikou, ktoré v deň podpisu tejto dohody ešte nenadobudli platnosť a ešte sa nevykonávajú, sú uvedené v prílohe I. Táto dohoda sa vzťahuje na všetky takéto dohody a dojednania po tom, ako nadobudnú platnosť.

Článok 10

Ukončenie platnosti dohody

1. V prípade, že sa skončí platnosť dohody uvedenej v prílohe I, skončí sa súčasne platnosť všetkých ustanovení tejto dohody súvisiacich s príslušnou dohodou uvedenou v prílohe I.

2. V prípade, že sa skončí platnosť všetkých dohôd uvedených v prílohe I, skončí sa súčasne platnosť tejto dohody.

NA DÔKAZ TOHO splnomocnení zástupcovia, riadne poverení na tento účel, podpísali túto dohodu.

V Bruseli, v dvoch vyhotoveniach, dňa deviateho decembra roku dvetisíc osem v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom, talianskom a arménskom jazyku.

За Европейската Общност

Por la Comunidad Europea

Za Evropské společenství

For Det Europæiske Fællesskab

Für die Europäische Gemeinschaft

Euroopa Ühenduse nimel

Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα

For the European Community

Pour la Communauté européenne

Per la Comunità europea

Eiropas Kopienas vārdā

Europos bendrijos vardu

Az Európai Közösség részéről

Għall-Komunità Ewropea

Voor de Europese Gemeenschap

W imieniu Wspólnoty Europejskiej

Pela Comunidade Europeia

Pentru Comunitatea Europeană

Za Európske spoločenstvo

Za Evropsko skupnost

Euroopan yhteisön puolesta

För Europeiska gemenskapen

За Република Армения

Por la República de Armenia

Za Arménskou republiku

For Republikken Armenien

Für die Republik Armenien

Armeenia Vabariigi nimel

Για τη Δημοκρατία της Αρμενίας

For the Republic of Armenia

Pour la République d'Arménie

Per la Repubblica d'Armenia

Armēnijas Republikas vārdā

Armenijos Respublikos vardu

Az Örmény Köztársaság részéről

Għar-Repubblika ta' l-Armenja

Voor de Republiek Armenië

W imieniu Republiki Armenii

Pela República da Arménia

Pentru Republica Armenia

Za Arménsku republiku

Za Republiko Armenijo

Armenian tasavallan puolesta

För Republiken Armenien

PRÍLOHA I

Zoznam dohôd uvedených v článku 1 tejto dohody

Dohody o leteckých službách medzi Arménskou republikou a členskými štátmi Európskeho spoločenstva:

—	Dohoda medzi vládou Rakúska a vládou Arménskej republiky o leteckých službách parafovaná vo Viedni 25. augusta 1993, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Rakúskom“;

—	Dohoda medzi vládou Belgicka a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Bruseli 7. júna 2001, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Belgickom“;

—	Dohoda medzi vládou Bulharskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Sofii 10. apríla 1995, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Bulharskom“;

—	Dohoda medzi vládou Cyperskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Jerevane 11. septembra 1998, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Cyprom“;

—	Dohoda medzi vládou Českej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Prahe 8. februára 2002, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Českou republikou“;

—	Dohoda medzi vládou Dánskeho kráľovstva a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Štokholme 25. októbra 2000, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Dánskom“;

—	Dohoda medzi vládou Estónskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Tallinne 17. marca 2000, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Estónskom“;

—	Dohoda medzi vládou Francúzskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých službách parafovaná v Paríži 12. februára 2002, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Francúzskom“;

—	Dohoda o leteckej doprave medzi vládou Spolkovej republiky Nemecko a vládou Arménskej republiky podpísaná v Bonne 4. mája 1998, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Nemeckom“;

—	Dohoda medzi vládou Helénskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Aténach 16. decembra 1994, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Gréckom“;

—	Dohoda medzi vládou Talianskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Jerevane 18. júla 2002, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Talianskom“;

—	Dohoda medzi vládou Luxemburského veľkovojvodstva a vládou Arménskej republiky o leteckých službách parafovaná v Luxemburgu 21. novembra 2000, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Luxemburskom“;

—	Dohoda medzi vládou Holandského kráľovstva a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Jerevane 26. novembra 1999, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Holandskom“;

—	Dohoda medzi vládou Poľskej republiky a vládou Arménskej republiky o civilnej leteckej doprave podpísaná vo Varšave 27 januára 1998, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Poľskom“;

—	Dohoda medzi vládou Rumunska a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Jerevane 25. marca 1996, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Rumunskom“;

—	Dohoda medzi vládou Švédskeho kráľovstva a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Štokholme 25. októbra 2000, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Švédskom“;

—	Dohoda medzi vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a vládou Arménskej republiky o leteckých službách podpísaná v Londýne 9. februára 1994, ďalej v prílohe II len „dohoda medzi Arménskom a Spojeným kráľovstvom“.

Naposledy pozmenené memorandom o porozumení podpísaným 19. júna 1998 v Jerevane.

PRÍLOHA II

Zoznam článkov dohôd uvedených v prílohe I, na ktoré sa odkazuje v článkoch 2 až 5 tejto dohody

Určenie členským štátom:

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Rakúskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Belgickom,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Bulharskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Cyprom,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Českou republikou,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Dánskom,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Estónskom,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Francúzskom,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Nemeckom,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Gréckom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Talianskom,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Luxemburskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Holandskom,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Poľskom,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Rumunskom,

—	článok 3 dohody medzi Arménskom a Švédskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Spojeným kráľovstvom.

Zamietnutie, zrušenie, pozastavenie alebo obmedzenie oprávnení alebo povolení:

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Rakúskom,

—	článok 5 dohody medzi Arménskom a Belgickom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Bulharskom,

—	článok 5 dohody medzi Arménskom a Cyprom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Českou republikou,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Dánskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Estónskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Francúzskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Nemeckom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Gréckom,

—	článok 5 dohody medzi Arménskom a Talianskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Luxemburskom,

—	článok 5 dohody medzi Arménskom a Holandskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Poľskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Rumunskom,

—	článok 4 dohody medzi Arménskom a Švédskom,

—	článok 5 dohody medzi Arménskom a Spojeným kráľovstvom.

Bezpečnosť:

—	článok 8 dohody medzi Arménskom a Českou republikou,

—	článok 14 dohody medzi Arménskom a Dánskom,

—	článok 12 dohody medzi Arménskom a Estónskom,

—	článok 8 dohody medzi Arménskom a Francúzskom,

—	článok 12 dohody medzi Arménskom a Nemeckom,

—	článok 10 dohody medzi Arménskom a Talianskom,

—	článok 6 dohody medzi Arménskom a Luxemburskom,

—	článok 14 dohody medzi Arménskom a Švédskom,

—	článok 9a dohody medzi Arménskom a Spojeným kráľovstvom.

Zdaňovanie leteckého paliva:

—	článok 7 dohody medzi Arménskom a Rakúskom,

—	článok 10 dohody medzi Arménskom a Belgickom,

—	článok 7 dohody medzi Arménskom a Bulharskom,

—	článok 7 dohody medzi Arménskom a Cyprom,

—	článok 9 dohody medzi Arménskom a Českou republikou,

—	článok 6 dohody medzi Arménskom a Dánskom,

—	článok 6 dohody medzi Arménskom a Estónskom,

—	článok 10 dohody medzi Arménskom a Francúzskom,

—	článok 6 dohody medzi Arménskom a Nemeckom,

—	článok 9 dohody medzi Arménskom a Gréckom,

—	článok 6 dohody medzi Arménskom a Talianskom,

—	článok 8 dohody medzi Arménskom a Luxemburskom,

—	článok 10 dohody medzi Arménskom a Holandskom,

—	článok 6 dohody medzi Arménskom a Poľskom,

—	článok 9 dohody medzi Arménskom a Rumunskom,

—	článok 6 dohody medzi Arménskom a Švédskom,

—	článok 8 dohody medzi Arménskom a Spojeným kráľovstvom.

Sadzby za dopravu v rámci Európskeho spoločenstva:

—	článok 11 dohody medzi Arménskom a Rakúskom,

—	článok 13 dohody medzi Arménskom a Belgickom,

—	článok 9 dohody medzi Arménskom a Bulharskom,

—	článok 14 dohody medzi Arménskom a Cyprom,

—	článok 13 dohody medzi Arménskom a Českou republikou,

—	článok 10 dohody medzi Arménskom a Dánskom,

—	Článok 10 dohody medzi Arménskom a Estónskom,

—	článok 14 dohody medzi Arménskom a Francúzskom,

—	článok 10 dohody medzi Arménskom a Nemeckom,

—	článok 12 dohody medzi Arménskom a Gréckom,

—	článok 8 dohody medzi Arménskom a Talianskom,

—	článok 10 dohody medzi Arménskom a Luxemburskom,

—	článok 6 dohody medzi Arménskom a Holandskom,

—	článok 10 dohody medzi Arménskom a Poľskom,

—	článok 8 dohody medzi Arménskom a Rumunskom,

—	Článok 10 dohody medzi Arménskom a Švédskom,

—	článok 7 dohody medzi Arménskom a Spojeným kráľovstvom.

PRÍLOHA III

Zoznam iných štátov, na ktoré sa odkazuje v článku 2 tejto dohody

a)	Islandská republika (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore),

b)	Lichtenštajnské kniežatstvo (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore);

c)	Nórske kráľovstvo (podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore);

d)	Švajčiarska konfederácia (podľa Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave).

21.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 50/30

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 25. januára 2006

o štátnej pomoci C 54/03 (ex N 194/02), ktorú Spolková republika Nemecko plánuje poskytnúť v súvislosti s mechanizmom náhrady spojeným so zavedením systému mýta pre ťažké nákladné vozidlá na nemeckých diaľniciach

[oznámené pod číslom K(2006) 89]

(Iba nemecké znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2009/150/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 88 zmluvy (1),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (2), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1. POSTUP

(1)

Listom zo 6. marca 2002, ktorý Komisia (GR TREN) dostala 12. marca 2002 [A(02)54606], a listom zo 7. marca 2002 zaevidovaným 7. marca 2002 [A(02)54445] Spolkové ministerstvo dopravy, výstavby a bytovej politiky Spolkovej republiky Nemecko informovalo Komisiu, že spolková vláda plánuje zaviesť systém náhrady za mýto doplnený zavedením poplatku pre užívateľov diaľnic za ťažké nákladné vozidlá založeného na počte najazdených kilometrov. Listom z 21. marca 2002 [D(02)1080] generálny sekretariát Komisie potvrdil prijatie listu z Nemecka a zaevidoval oznámenie o návrhu zákona pod č. N 194/02.

(2)	Komisia listom z 23. júla 2003 zaevidovaným pod C 54/03 informovala Spolkovú republiku Nemecko, že sa rozhodla začať konanie v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúce sa pomoci.

(3)	Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(4)	Nemecké orgány odpovedali na otázky, ktoré vzniesla Komisia, odoslaním dvoch správ s dátumom 22. augusta 2003, ktoré Komisia zaevidovala 1. septembra 2003 [A(03)/28354].

(5)	Komisia následne dostala od zainteresovaných strán 12 pripomienok. Postúpila ich Spolkovej republike Nemecko, ktorej poskytla príležitosť reagovať; jej pripomienky dostala v liste zo 7. novembra 2003, ktorý zaevidovala 13. novembra 2003 [A(03)34681].

(6)

Komisia dostala doplňujúce informácie, ktoré jej nemecké orgány poslali v liste z 23. októbra 2003 zaevidovanom 27. októbra 2003 [A(03)33102], z 23. decembra 2003 zaevidovanom 26. decembra 2003 [A(03)38579], z 1. júla 2004 zaevidovanom 6. júla 2004 [A(04)24123], z 2. decembra 2004 zaevidovanom k tomu istému dátumu, z 25. januára 2005 zaevidovanom 28. januára 2005, zo 14. júla 2005 zaevidovanom 28. júla 2005 [A(05)19151] a z 11. novembra 2005 zaevidovanom 14. novembra 2005 [A(05)32154].

2. PODROBNÝ OPIS POMOCI

2.1. Systém náhrady za mýto

(7)

Nemecké orgány zaviedli od 1. januára 2005 diaľničné mýto pre ťažké nákladné vozidlá založené na počte najazdených kilometrov a stanovili priemernú mýtnu sadzbu vo výške 12,4 centa/km. Oznámili Komisii, že v blízkej budúcnosti plánujú zvýšiť túto sadzbu na 15 centov/km a súčasne zaviesť systém náhrady za mýto (ďalej len „SNM“) s cieľom (čiastočne) odškodniť dopravcov za zvýšenie celkových poplatkov. Výška tohto SNM pozostáva z ročnej jednorazovej náhrady za mýto vo výške najviac 2,6 centa/km. Náhrada za mýto však závisí od zaplatenia určitej sumy spotrebných daní na palivo zakúpené v Nemecku, ktoré sa má preukázať predložením príslušných dokladov. Po preukázaní zaplatenia spotrebných daní na palivo zakúpené v Nemecku vo výške 8,6 centa sa uhradí 2,6 centa/km.

2.2. Cieľ opatrenia pomoci

(8)

Cieľom tohto opatrenia je stanoviť mýtnu sadzbu za kilometer náležitým zohľadnením iných platieb charakteristických pre dopravu, ktoré zaplatili dopravcovia podliehajúci mýtu na území, na ktorom sa uplatňuje nemecké právo. Opatrenie zohľadňuje, že väčšina užívateľov už prispieva ku krytiu nákladov na infraštruktúru platením daní (ročná daň z vozidla, daň na palivo), a má za cieľ nahradiť časť týchto príspevkov tým užívateľom, ktorí okrem existujúcich poplatkov platia aj mýto. Od 1. januára 2005 je mýto stanovené vo výške 12,4 centa/km. V súčasnosti plánované zvýšenie mýta o 2,6 centa/km s cieľom dosiahnuť priemerných 15 centov/km podľa názoru nemeckých orgánov plne pokryje náklady na výstavbu, rozvoj a prevádzku príslušnej infraštruktúry v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (4) (smernice o euronálepkách), najmä jej článku 7, odsekov 9 a 10 (5). V dôsledku zvýšenia celkových poplatkov za infraštruktúru pre dopravcov nemecké orgány navrhujú, aby sa súčasne ako čiastočná kompenzácia zaviedol systém náhrady.

2.3. Výška pomoci

(9)

Náhrada za mýto vo výške 2,6 centa/km je výsledkom tohto výpočtu, ktorý sa zakladá na rozhodnutí nemeckých orgánov nahradiť 600 miliónov EUR: Ak predpokladáme, že vozidlá najazdia ročne spolu 22,7 miliardy kilometrov (vozidlá s hmotnosťou minimálne 12 ton), mýto vo výške 1 cent/km dáva ročný príjem z mýta vo výške 227 miliónov EUR. Za predpokladu spotreby 30 litrov/100 km a spotrebných daní na palivo vo výške 0,01 EUR na liter, 1 cent spotrebných daní dáva ročný príjem zo spotrebných daní približne 68 miliónov EUR (6). Mýto 1 cent/km preto zodpovedá približne hodnote 3,3 centa spotrebných daní (7) na liter na vytvorenie rovnakého príjmu. Rozhodnutie nahradiť 600 miliónov EUR preto vedie k náhrade okolo 2,6 centa mýtneho poplatku na jeden kilometer (8). Na získanie oprávnenia na túto náhradu by dopravca musel preukázať zaplatenie spotrebných daní vo výške 8,6 centa (9) na liter.

(10)	Keďže celkové zníženie ustanovené systémom náhrady za mýto sa odhaduje na 600 miliónov EUR ročne, táto kompenzácia zodpovedá zníženiu o približne 17,6 % výnosu z mýta, ktorý predstavuje okolo 3,4 miliardy EUR za rok.

2.4. Trvanie

(11)	Navrhovaný SNM nie je časovo obmedzený. Nemecké orgány však uviedli, že, ak by sa toto stalo podmienkou, ktorú uloží Komisia, môžu upraviť vládne nariadenie a zaviesť systém časového obmedzenia.

2.5. Príjemcovia

(12)	Príjemcami SNM budú všetci dopravcovia alebo vlastníci nákladných vozidiel používajúci nemecké diaľnice, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto trvalého pobytu, s vozidlami vážiacimi najmenej 12 ton. Náhrada za mýto však závisí od zaplatenia spotrebných daní na palivo zakúpené v Nemecku.

2.6. Právny základ

(13)

SNM sa zakladá na článku 1 zákona o zavedení poplatkov za používanie diaľnic ťažkými nákladnými vozidlami na základe počtu najazdených kilometrov, ktorý vláda prijala 22. marca 2002 (ďalej len „zákon“). Zákon bol podpísaný 5. apríla 2002 a uverejnený v Spolkovej zbierke zákonov (Bundesgesetzblatt) 11. apríla 2002 (10).

(14)

V oddiele 3 ods. 2 článku 1 zákona sa ustanovuje, že vláda je oprávnená stanoviť mýtnu sadzbu za kilometer vládnym nariadením so súhlasom Federálnej rady pri zohľadnení počtu náprav a emisnej triedy vozidiel. V oddiele 3 ods. 3 sa ustanovuje, že nemecká vláda je oprávnená stanoviť mýtnu sadzbu za kilometer pri náležitom zohľadnení iných platieb charakteristických pre dopravu, ktoré podľa vládneho nariadenia uskutočnili strany podliehajúce mýtu v rámci územia, na ktoré sa vzťahuje zákon.

(15)

Pokiaľ ide o SNM, spolková vláda Nemecka navrhla vložiť nový oddiel do existujúceho Vládneho nariadenia o stanovení mýtnej sadzby pre ťažké nákladné vozidlá z 24. júna 2003 (11). Návrh sa zakladá na článku 1 oddiele 3 ods. 3 zákona. Nemecká vláda potvrdila, že vládne nariadenie sa upraví len v prípade, ak Komisia prijme kladné rozhodnutie o SNM.

2.7. Technické aspekty preukazovania zaplatenia spotrebných daní

(16)

Hlavným prvkom pri uplatňovaní SNM je dôkaz o zaplatení spotrebných daní v Nemecku. Preukázanie zaplatenia bude pozostávať z predloženia potvrdenky príslušnej čerpacej stanice alebo preukazných dokladov spoločnosti o kreditnej karte na palivo z Nemecka, pričom musí byť v každom prípade uvedené evidenčné číslo natankovaného vozidla podliehajúceho zaplateniu mýta. Dôkaz o zaplatení spotrebných daní na palivo v Nemecku musí byť aj v súlade s platnou verziou zákona o dani z minerálnych palív z 21. decembra 1992 (12).

(17)

Mýto sa zníži len pri predložení dôkazu, že mýto a spotrebné dane boli zaplatené počas toho istého kalendárneho roka. Celková suma náhrady za mýto nahromadená v ktoromkoľvek jednom kalendárnom roku (mýtny kredit) sa vo všeobecnosti kompenzuje mýtnym dlhom, ktorý vznikol vozidlu podliehajúcemu mýtu v nasledujúcom roku. Strana podliehajúca mýtu musí najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka predložiť žiadosť o náhradu za mýto pre konkrétne vozidlo Spolkovému úradu pre nákladnú dopravu, čo je orgán poverený uplatňovaním zákona a zodpovedný za monitorovanie a riešenie porušení zákona.

(18)	Ak však mýtny kredit nemožno kompenzovať mýtnym dlhom v nasledujúcom roku, bude vyplatený na požiadanie. Túto žiadosť treba predložiť Spolkovému úradu pre nákladnú dopravu najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

2.8. Dôvody na začatie konania

(19)

Komisia začala 23. júla 2003 konanie vo veci formálneho zisťovania z týchto dôvodov:

Komisia vyjadrila svoje pochybnosti o potrebe plánovaného nahradenia pôvodne stanovenej mýtnej sadzby systémom vyšších sadzieb spojených s náhradou. Preto požiadala Nemecko o predloženie všetkých argumentov vyvažujúcich vyššie administratívne zaťaženie v porovnaní s pôvodným systémom uplatňovaným od dátumu jeho zavedenia.

b)	Komisia vyjadrila svoje pochybnosti aj o tom, či by toto opatrenie nemalo za následok faktickú diskrimináciu zahraničných dopravcov. Preto požiadala nemecké orgány, aby poskytli všetky potrebné informácie, prečo by sa toto opatrenie malo považovať za nediskriminačné.

c)	Okrem toho, Komisia vyjadrila potrebu objasniť vplyv systému náhrady na životné prostredie, pretože nepriaznivý vplyv na životné prostredie by mohol byť v rozpore so spoločným záujmom. Komisia preto vyzvala Nemecko, aby k tejto otázke poskytla ďalšie informácie.

d)	Komisia zatiaľ nemohla dospieť ani k záveru, že samotný mýtny systém spĺňa všetky podmienky smernice 1999/62/ES a že je v súlade s článkom 28 Zmluvy o ES.

e)	Okrem toho, Komisia kritizovala v tom čase nedostatok informácií, pokiaľ ide o relevantný právny základ na uplatňovanie prípadného systému náhrady za mýto, a preto požiadala nemecké orgány, aby predložili Komisii napríklad nový návrh vládneho nariadenia na základe článku 1 oddielu 3 ods. 3 zákona.

Napokon Komisia potrebovala ďalšie objasnenie, či systém zníženia mýta patrí do formálneho postupu ustanoveného v článku 8.4. smernice Rady 92/81/EHS z 19. decembra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní z minerálnych olejov (13). Preto požiadala nemecké orgány, aby vysvetlili, prečo ju nevyrozumeli o schéme pomoci na základe postupu podľa smernice 92/81/EHS.

3. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(20)	V rámci začatia formálneho konania dostala Komisia 12 príspevkov od tretích strán, z toho 10 od národných alebo európskych združení (14) a 2 príspevky od členských štátov (15). Desať príspevkov namietalo proti opatreniu a dva príspevky predložili argumenty obhajujúce schému pomoci (16).

3.1. Argumenty proti opatreniu náhrady

3.1.1. Faktická diskriminácia zahraničných dopravcov

3.1.1.1. Diskriminácia zahraničných dopravcov v dôsledku rozdielnych úrovní spotrebných daní v členských štátoch (17)

(21)

Mnohé zainteresované strany tvrdia, že systém náhrady sa v praxi nebude poskytovať na spravodlivom základe nezávisle od štátnej príslušnosti dopravcov v dôsledku rozdielnych úrovní spotrebných daní v členských štátoch. Predovšetkým sa zdá, že systém náhrady je skutočne diskriminačný, keďže zahraniční dopravcovia nebudú tankovať palivo do nádrží svojich vozidiel v Nemecku kvôli vysokým nemeckým spotrebným daniam na palivo, a preto nebudú mať nárok na SNM.

3.1.1.2. Diskriminácia zahraničných dopravcov, keďže opatrenie posudzované ako zníženie dane za používanie infraštruktúry (mýta) zvýhodňuje nemecké spoločnosti (18)

(22)

Tvrdilo sa tiež, že toto opatrenie posudzované ako zníženie dane za používanie infraštruktúry zvýhodňuje nemeckých dopravcov, pretože dopravcovia zo zahraničia nebudú tankovať palivo do nádrží svojich vozidiel v Nemecku kvôli vysokým nemeckým spotrebným daniam na palivo. V dôsledku toho zahraniční dopravcovia budú platiť vyšší poplatok za infraštruktúru (t. j. plnú sumu) ako nemeckí dopravcovia majúci úžitok z takého systému náhrady a platiaci fakticky „znížený“ poplatok za infraštruktúru.

3.1.1.3. Diskriminácia zahraničných cestných prepravcov v dôsledku toho, že toto opatrenie vedie k čiastočnej kompenzácii rozdielu v cenách paliva medzi Nemeckom a inými krajinami (19)

(23)

Niektoré zainteresované strany uvádzajú, že v dôsledku opatrenia pomoci budú môcť nemeckí cestní prepravcovia znížiť úroveň cien za prepravu tovaru. To vytvorí nevýhody pre spoločnosti prepravujúce tovar na veľkú vzdialenosť. Opatrenie pomoci bude teda nepriamo diskriminovať iných ako nemeckých cestných prepravcov.

3.1.1.4. Diskriminácia zahraničných cestných prepravcov v dôsledku toho, že musia nadmerne prispievať k zosúlaďovaniu dane z minerálnych olejov (20)

(24)

Okrem toho tretie strany tvrdia, že zvýšenie mýta z 12,4 centa/km na 15 centov/km, ktoré sa stane nevyhnutným na financovanie kompenzačného opatrenia, budú financovať všetci cestní prepravcovia vrátane tých, ktorí z náhrady za mýto nebudú mať prospech. To znamená, že iní ako nemeckí cestní prepravcovia budú musieť akceptovať vyššie sadzby mýta, aby financovali zosúladenie dane z minerálnych olejov, ktoré plánujú nemecké orgány. Keďže to zainteresované strany považujú za neopodstatnené, dospeli k záveru, že toto opatrenie je diskriminačné.

3.1.1.5. Diskriminácia zahraničných čerpacích staníc, najmä v regiónoch susediacich s územím Nemecka (21)

(25)

Zainteresované strany tvrdia, že SNM nedáva motiváciu na skvalitňovanie dopravnej infraštruktúry, ale motivuje k tankovaniu v Nemecku. V dôsledku toho bude systém náhrady zvýhodňovať nemecké čerpacie stanice na úkor zahraničných čerpacích staníc. Opatrenie náhrady má teda diskriminačný účinok aj voči zahraničným čerpacím staniciam.

3.1.1.6. Diskriminácia iných členských štátov v dôsledku toho, že prídu o daňový výnos (22)

(26)	V dôsledku toho ďalší argument, ktorý prezentovali zainteresované strany, spočíva v tom, že iné členské štáty, napr. v susedných regiónoch, prídu o daňový výnos v dôsledku zníženého nákupu paliva na svojich územiach.

3.1.1.7. Diskriminácia vozidiel vážiacich menej ako 12 ton, pretože náhrada má fakticky účinok zníženia dane z minerálnych palív (23)

(27)	Niektoré zainteresované strany tvrdia, že toto opatrenie posudzované ako nepriame zníženie spotrebných daní sa považuje za diskriminujúce pre tých spotrebiteľov paliva, ktorí jazdia po nemeckých diaľniciach s vozidlami vážiacimi menej ako 12 ton.

3.1.1.8. Rozdiel v daňovom zaťažení nemôže sám osebe opodstatňovať poskytnutie štátnej pomoci (24)

(28)

Ďalší argument, ktorý predložili tretie strany, súvisí s rozhodnutím Súdneho dvora o talianskej schéme pomoci, ktorá spočívala v schéme daňového úveru pre talianskych dopravcov a umožnila vykonávať kompenzačné platby dopravným podnikom zriadeným v iných členských štátoch na základe odhadovanej spotreby motorovej nafty potrebnej na prejdenie talianskeho územia. Súdny dvor potvrdil rozhodnutie Komisie, ktoré zaviazalo Taliansku republiku vymôcť späť poskytnutú pomoc. Zainteresované strany preto tvrdia, že podobne ako v talianskom prípade, rozdiel v daňovom zaťažení za minerálne oleje nemôže sám osebe opodstatniť poskytnutie štátnej pomoci (25).

3.1.2. Diskriminácia zahraničných dopravcov v dôsledku osobitných mechanizmov náhrady alebo administratívneho zaťaženia (26)

(29)

Po prvé, zdá sa, že náhrada nie je spojená s reálnym využívaním diaľnic v Nemecku. Keďže mechanizmus náhrady bude podľa tretích strán akceptovať všetky potvrdenky čerpacích staníc bez ohľadu na to, či vozidlo využívalo nemecké diaľnice alebo iné cesty, bude to zvýhodňovať hlavne nemeckých dopravcov so zmiešaným parkom vozidiel vážiacich viac alebo menej ako 12 ton.

(30)

Po druhé, tretie strany tvrdia, že toto opatrenie vytvára diskriminačný účinok, pretože celkovú náhradu za mýto nahromadenú v jednom kalendárnom roku možno kompenzovať mýtnym dlhom, ktorý vznikol v nasledujúcom roku. Tento platobný mechanizmus zvýhodňuje nemeckých dopravcov pred zahraničnými dopravcami, ktorí by mohli využívať nemecké diaľnice len príležitostne.

(31)	Po tretie, zainteresované strany tvrdia, že toto opatrenie je nezlučiteľné so smernicou 1999/62/ES, pretože systém náhrady vytvára jazykové a administratívne prekážky a povedie k tomu, že mnohí zahraniční užívatelia, najmä príležitostní, nebudú požadovať náhradu.

(32)	Napokon zainteresované strany sa odvolávajú na niektoré praktické aspekty mýtneho systému [ako sú chýbajúce palubné jednotky (OBU) atď.], ktoré majú podľa ich názoru nepriamy vplyv na samotné opatrenie pomoci.

3.1.3. Porušovanie smernice 92/81/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní z minerálnych olejov (27)

(33)	Viaceré tretie strany tvrdia, že nakoľko systém náhrady vedie k nepriamemu zníženiu spotrebných daní, smernica 92/81/EHS sa porušuje, ak nie sú dodržiavané osobitné procedurálne pravidlá, ako je článok 8 ods. 4 o notifikačnom postupe (28).

3.1.4. Nepriaznivé vplyvy na životné prostredie (29)

(34)	Treba sa zmieniť aj o tom, že jedna zainteresovaná strana tvrdí, že toto opatrenie podporuje spotrebu paliva vzhľadom na skutočnosť, že výška náhrady priamo závisí od množstva spotrebovaného paliva. V dôsledku toho by bolo toto opatrenie v rozpore so záujmom Spoločenstva.

3.1.5. Doplňujúce argumenty týkajúce sa mýtneho systému

(35)	Okrem toho všetky zainteresované strany namietajúce proti opatreniu pomoci kritizujú mýtny systém ako taký bez toho, aby niekedy zreteľne rozlišovali mýto od SNM. Pokiaľ ide o mýto, zainteresované strany vzniesli tieto hlavné argumenty:

(36)

Skutočnosť, že zvýšené mýto sa ukladá len na vozidlá vážiace najmenej 12 ton, je diskriminačná, pretože postihuje hlavne medzinárodnú prepravu tovarov a nepriamo podporuje hlavne vnútroštátnu prepravu tovarov na vozidlách vážiacich menej ako 12 ton (30). V súvislosti s tým sa zainteresované strany odvolávajú na niekoľko prípadov, v ktorých rozhodoval Súdny dvor (31).

(37)	Podľa zainteresovaných strán mýtny systém porušuje smernicu 1999/62/ES, najmä jej článok 7 ods. 4, pretože sa mýto považuje za diskriminačné na základe štátnej príslušnosti dopravcu alebo miesta pôvodu či určenia vozidla (32).

(38)	Praktické ťažkosti (33) mýtneho systému vytvárajú nevýhodu pre zahraničných dopravcov. Nedostatok účinných alternatív k montáži palubných jednotiek porušuje aj článok 7 ods. 5 smernice 1999/62/ES.

(39)

Zainteresované strany vyjadrili svoje pochybnosti aj ohľadne výšky mýta a jeho súladu s článkom 7 ods. 9 smernice o euronálepkách (34). Keďže náklady na výstavbu nemeckých diaľnic sa zdajú byť väčšinou amortizované, výpočet nákladov by mal súvisieť hlavne s nákladmi na prevádzku a rozvoj príslušnej siete infraštruktúry. Okrem toho tvrdia, že mýtny systém je diskriminačný, pretože mýto sa bude ukladať vo výške 100 % na ťažké nákladné vozidlá vážiace najmenej 12 ton, hoci – podľa informácií, ktoré poskytli nemecké orgány – tieto spôsobujú len 45 % nákladov. Výnimka pre súkromné vozidlá na účely cestovného ruchu sa takisto zdá byť diskriminačná. Okrem toho, sa uvádza, že priemerná mýtna sadzba vo výške 12,4 centa/km sa zdá byť privysoká. Zdá sa, že Nemecko používa vyššiu mýtnu sadzbu na krížové dotovanie iných druhov dopravy, čo by porušovalo tak zásadu „platí užívateľ“, ako aj článok 9 ods. 2 smernice 1999/62/ES.

(40)

Ďalej, zainteresované strany tvrdia, že nemecký mýtny systém, ako sa zdá, je v rozpore s odôvodnením 17 smernice 1999/62/ES, pretože bude vytvárať umelé prekážky, narúšať hospodársku súťaž v Európe a odvádzať od harmonizovaného európskeho modelu spoplatnenia infraštruktúry, ktorý zaručuje interoperabilitu.

(41)	Nemecký zákon zavádzajúci nové mýto sa takisto zdá byť diskriminačný na úkor zahraničných dopravcov, pokiaľ ide o emisné triedy vozidiel.

(42)	Napokon, zainteresované strany tvrdia, že mýtny systém porušuje ďalšie ustanovenia Zmluvy, napríklad články 28, 97, 90 a 92 (35).

3.2. Argumenty podporujúce systém náhrady

(43)

Tvrdí sa, že pomoc je potrebná, je v záujme Spoločenstva a rešpektuje zásadu proporcionality, pričom sa používajú tieto argumenty: biela kniha Komisie o dopravnej politike (36), ako aj článok 7b nového návrhu smernice o euronálepkách (37) umožňujú daňovú kompenzáciu pre užívateľov cestnej siete, ktorí platia za používanie infraštruktúry, aby sa zabránilo celkovému zvýšeniu daní. Samotným opatrením sa neznižuje daň z minerálnych olejov. Spotrebná daň slúži len ako referenčný údaj na výpočet náhrady za mýto. Okrem toho možno preukázať, že daňové výnosy z minerálnych olejov v Nemecku klesajú v dôsledku menšieho nákupu paliva v Nemecku. Systém náhrady sa preto považuje za nevyhnutné opatrenie na udržanie primeraného zvyšovania poplatkov, čo je aj v záujme Spoločenstva.

(44)

Opatrenie pomoci jednoznačne rešpektuje zásadu nediskriminácie, pretože nemeckí a zahraniční dopravcovia môžu mať úžitok z opatrenia pomoci. Podľa názoru zainteresovaných strán je každá diskriminácia, ktorá existuje, dôsledkom nečinnosti Rady, ktorá otázku harmonizácie opomína od roku 1985. Vzhľadom na tento nedostatok harmonizácie v oblasti spotrebných daní by SNM len napomohol neutralizáciu nevýhod, s ktorými sa stretávajú nemeckí dopravcovia. V tejto súvislosti možno preukázať, že nemecký podiel prepravovanej tonáže cezhraničnej nákladnej prepravy nepretržite klesal z 39 % v roku 1985 na 21,6 % v roku 2002. Okrem toho, cezhraničná nákladná preprava sa v čoraz väčšej miere stáva dominantnou: v roku 2015 bude viac ako polovica celej dopravy na nemeckých diaľniciach vyčlenená na cezhraničný obchod s tovarmi. Tvrdí sa tiež, že diskriminácia by nastala iba v prípade, ak by dopravcovia, ktorí nemajú svoj úrad zaregistrovaný v Nemecku, museli znášať vyššie výdavky alebo boli vystavení vyššiemu administratívnemu zaťaženiu v súvislosti s náhradou než nemeckí dopravcovia, k čomu nedochádza.

(45)	Tretie strany tiež uvádzali, že opatrenie pomoci nevedie k narušeniu hospodárskej súťaže vzhľadom na to, že kompenzácia vo výške 600 miliónov EUR ročne zodpovedá len 17,6 % dodatočných nákladov infraštruktúrnych poplatkov.

(46)	Napokon sa tvrdí, že toto opatrenie sa nemôže považovať za štátnu pomoc, keďže podľa odseku 13 oznámenia Komisie (98/C 384/03) (38) daňové opatrenia sú všeobecné opatrenia, ktoré podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES nepredstavujú štátnu pomoc.

4. PRIPOMIENKY SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO

(47)

Podľa názoru nemeckej vlády toto opatrenie nemá za následok priamu diskrimináciu, keďže náhrada je dostupná pre všetkých dopravcov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto trvalého pobytu. Toto opatrenie nevedie ani k faktickej diskriminácii. Po prvé, tvrdia, že existuje priama spojitosť medzi novým poplatkom za používanie nemeckých diaľnic a spotrebou paliva, ktorá je zase priamo spojená s výškou spotrebných daní na palivo. Podľa ich názoru je súvislosť medzi znížením mýta na jednej strane a platbou spotrebných daní na strane druhej rozumne odôvodnená, pretože obidve platby možno považovať za príspevok k nákladom na infraštruktúru. Okrem toho, v tomto opatrení sa neráta so žiadnymi prahmi, napr. s minimálnou výškou mýtneho poplatku alebo minimálnym objemom prepravy. Okrem toho rozhodnutie či tankovať alebo netankovať v Nemecku je čisto ekonomické rozhodnutie, ktoré prijmú tak nemeckí, ako aj zahraniční dopravcovia. Všetci dopravcovia budú tankovať tam, kde uvidia ekonomický prospech. Inými slovami, rozhodnutie kde natankovať ovplyvňuje hlavne cena paliva. Nemecké orgány v tejto súvislosti tvrdia, že časť spotrebnej dane z predajnej ceny paliva, ako aj samotná predajná cena paliva v Nemecku patria medzi najvyššie v členských štátoch EÚ.

(48)	Nemecké orgány tiež poznamenávajú, že toto opatrenie je plne v súlade so zásadou teritoriality.

(49)

Nemecké orgány namietajú proti tvrdeniu, že SNM možno posudzovať ako zníženie dane za používanie infraštruktúry a že by bol preto diskriminačný voči zahraničným dopravcom. Podľa názoru nemeckých orgánov sa náhrada bude vyplácať tak nemeckým, ako aj zahraničným dopravcom. SNM povedie k situácii, v ktorej budú obidve kategórie dopravcov prispievať k financovaniu nemeckých diaľnic v pomere ich využívania infraštruktúry.

(50)

Pokiaľ ide o tvrdenie o čiastočnej kompenzácii cenového rozdielu paliva medzi Nemeckom a inými krajinami, nemecké orgány nevidia žiadnu diskrimináciu voči zahraničným dopravcom. Súhlasia s tvrdením, že tankovanie mimo nemeckého územia môže byť lacnejšie ako tankovanie v Nemecku, a to aj po zohľadnení výšky náhrady. Túto kalkuláciu však urobia rovnako nemeckí aj zahraniční dopravcovia. Podľa nemeckých orgánov viac ako 80 % nemeckých dopravcov využíva výhodu nižších cien paliva v iných krajinách. No keďže nemeckí dopravcovia trpia vo všeobecnosti už veľmi vysokou úrovňou spotrebných daní, ktorá znevýhodňuje ich postavenie v hospodárskej súťaži, nebudú v stave znížiť úroveň svojich cien za prepravu tovarov viac ako iní dopravcovia využívajúci toto opatrenie. Vplyv opatrenia pomoci by teda spočíval v zníženom narušení hospodárskej súťaže spôsobenom veľmi vysokou úrovňou spotrebných daní v Nemecku, neprinesie však žiadne výhody nemeckým dopravcom, ktoré by im umožnili znížiť úroveň cien za prepravu tovarov.

(51)

Nemecké orgány tvrdia, že zvýšenie mýta je opodstatnené napriek SNM vzhľadom na to, že z kompenzačného opatrenia budú mať prospech nielen nemeckí, ale aj zahraniční dopravcovia. To znamená, že zahraniční dopravcovia budú musieť platiť vyššie mýtne poplatky, no budú mať prospech z SNM, čo zabráni nadmernému príspevku zahraničných dopravcov k harmonizácii dane z minerálnych olejov.

(52)

Zainteresované strany tvrdia, že systém náhrady bude zvýhodňovať nemecké čerpacie stanice na úkor zahraničných čerpacích staníc. Nemecké orgány však tvrdia, že existujúce rozdiely medzi členskými štátmi v dani z minerálnych olejov už spôsobili vznik takzvanej „palivovej turistiky“, najmä so susednými krajinami. Opatrenia, ktoré napomáhajú znižovanie týchto rozdielov – ako je SNM – by mali prispieť k zníženiu takzvanej „palivovej turistiky“. Podľa nemeckých orgánov preto príčinou diskriminácie zahraničných čerpacích staníc nie je opatrenie pomoci. Naopak, opatrenie pomoci povedie len k tomu, že zahraničné čerpacie stanice budú menej uprednostňované, ako sú teraz.

(53)

Tretie strany tvrdia, že v dôsledku opatrenia pomoci iné členské štáty, napr. susedné regióny, prídu o daňové výnosy kvôli zníženiu nákupu paliva. Nemecké orgány však tvrdia, že opatrenia, ktoré povedú k zníženiu „palivovej turistiky“, sú opodstatnené, aj keby to malo za následok nižšie daňové výnosy v susedných krajinách.

(54)

Nemecké orgány ďalej tvrdia, že toto opatrenie nie je diskriminačné voči tým spotrebiteľom paliva, ktorí využívajú nemecké diaľnice s vozidlami vážiacimi menej ako 12 ton. Podľa nemeckých orgánov je evidentné, že náhrada sa poskytuje len pod podmienkou, že je zaplatené mýto za nákladné vozidlá vážiace viac ako 12 ton. Preto náhradu nemožno posudzovať bez celkového vplyvu čistého zaťaženia pre tieto vozidlá. Keďže, po dôkladnej úvahe, budú platiť viac, než získajú späť, je ťažké tvrdiť, že náhrada sama osebe zvýhodňuje tieto viac ako 12-tonové vozidlá, alebo, inými slovami, diskriminuje vozidlá vážiace menej ako 12 ton v dôsledku údajného faktického diskriminačného vplyvu zníženia dane z minerálnych olejov. To znamená, že podľa názoru nemeckých orgánov náhrada nemôže diskriminovať vozidlá vážiace menej ako 12 ton, pretože nepodliehajú novému mýtnemu systému.

(55)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že rozdiel v daňovom zaťažení sám osebe nemôže opodstatniť poskytnutie pomoci, nemecké orgány uvádzajú, že taliansky prípad, na ktorý sa v tejto súvislosti odvolávajú tretie strany, nie je relevantný pre nemecký prípad, pretože všeobecný rámec a podmienky nie sú rovnaké. Tvrdia, že v minulosti bola značná pomerná časť nákladov na infraštruktúru v Nemecku financovaná prostredníctvom spotrebných daní na palivo. Ťažké nákladné vozidlá, ktoré používajú spolkové diaľnice, teraz platia dvojnásobný príspevok do nákladov na infraštruktúru, a to vo forme tak spotrebných daní na palivo, ako aj mýta. SNM zohľadňuje príspevky do nákladov na infraštruktúru, ktoré sa už platia v Nemecku, a bude preto kompenzovať dopravcov len za dvojnásobnú platbu v záujme spravodlivých poplatkov na náklady na infraštruktúru.

(56)

Nemecké orgány ďalej tvrdia, že v systéme náhrady sa neráta s mechanizmom, ktorý by umožnil akceptovanie všetkých príslušných potvrdeniek čerpacích staníc bez ohľadu na to, či vozidlo využívalo nemecké diaľnice alebo iné cesty. Naopak, Nemecko potvrdzuje, že také potvrdenky sú akceptovateľné iba v prípade, ak je v preukaznom doklade uvedené registračné číslo natankovaného vozidla podliehajúceho mýtu. To znamená, že nemecké orgány môžu vylúčiť, že by opatrenie zvýhodňovalo nemeckých dopravcov so zmiešaným parkom vozidiel s hmotnosťou menej a viac ako 12 ton, ako to tvrdili zainteresované strany.

(57)

Nemecko ďalej tvrdí, že nakoľko je platobný mechanizmus rovnaký pre všetkých užívateľov nemeckých diaľnic, nie je jasné, prečo by tento systém diskriminoval zahraničných dopravcov, ktorí by mohli využívať diaľnice len príležitostne. Celková náhrada za mýto nahromadená v jednom kalendárnom roku môže byť kompenzovaná mýtnym dlhom v nasledujúcom roku.

(58)

Nemecké orgány poznamenávajú, že toto opatrenie nie je v rozpore so smernicou 1999/62/ES, pretože administratívne prekážky pre zahraničných dopravcov sa nepovažujú za väčšie ako pre nemeckých dopravcov. Podľa nemeckých orgánov budú k dispozícii normalizované formuláre v príslušnom počte jazykov EÚ a požadovanými informáciami budú hlavne čísla, takže zahraniční dopravcovia budú mať ľahký prístup k systému náhrady. Administratívne zaťaženie spojené s držbou preukazných dokladov do jedného roka zodpovedá iným postupom, ako je napr. náhrada DPH. Možno tiež podotknúť, že preukazné doklady sa v mnohých prípadoch musia držať až do konca roka aj z iných dôvodov, ako sú audity spoločností vykonávané národnými daňovými orgánmi. Nemecko preto usudzuje, že systém náhrady nevytvára administratívne prekážky alebo praktické záťaže, ktoré by viedli k diskriminácii zahraničných dopravcov.

(59)	Pokiaľ ide o kritické argumenty voči SNM, ako napr. nedostatočný počet palubných jednotiek, čo by mohlo mať nepriamy vplyv na samotné opatrenie pomoci, nemecké orgány tvrdia, že praktické aspekty mýta nemajú žiaden vplyv na SNM.

(60)	Nemecké orgány sa nedomnievajú, že sa porušuje článok 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS, pretože toto opatrenie iba znižuje úroveň mýtnej sadzby a nie je určené na zníženie spotrebných daní z minerálnych olejov, ako je stanovené v smernici.

(61)

Pokiaľ ide o vplyv opatrenia na životné prostredie, Nemecko nesúhlasí s tvrdením, že opatrenie pomoci by podporovalo spotrebu paliva, a preto by malo nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Podľa nemeckých orgánov jednoduchý výpočet ukazuje, že zvýšenie spotreby paliva s cieľom získať vyššiu náhradu je v rozpore s hospodárskou logikou. Vyššia spotreba by znamenala, že vozidlá jazdia dlhšie, než sa nevyhnutne predvídalo, čo by zvýšilo časové náklady a náklady na pracovnú silu.

(62)

Pokiaľ ide o mýtne opatrenie, nemecké orgány predovšetkým poznamenávajú, že všetky s tým súvisiace argumenty nie sú predmetom súčasného postupu štátnej pomoci, a preto by mali zostať mimo sféry pôsobnosti tohto rozhodnutia. Okrem toho, Nemecko vyhlasuje, že mýtny systém bol zavedený, len čo boli všetky technické problémy vyriešené tak, aby diskriminácia na základe štátnej príslušnosti alebo neprimerané prekážky pre plynulú premávku boli vylúčené.

(63)

Záverom nemecké orgány odpovedajú na hlavné argumenty, ktoré predložili tretie strany, takto:

—

Po prvé, mýto nie je diskriminačné, pretože rozhodnutie či tankovať alebo netankovať v Nemecku je čisto ekonomické rozhodnutie, ktoré prijmú tak nemeckí, ako aj zahraniční dopravcovia. Spojitosť medzi znížením mýta na jednej strane a platbou spotrebných daní na strane druhej je rozumne odôvodnená, pretože ťažké nákladné vozidlá, ktoré využívajú spolkové diaľnice, teraz platia dvojnásobný príspevok do nákladov na infraštruktúru, a to vo forme spotrebných daní na palivo a mýta. SNM zohľadňuje príspevky do nákladov na infraštruktúru už zaplatené v Nemecku a bude predchádzať dvojnásobnej platbe. Mýto je v súlade s článkom 7 ods. 4 smernice 1999/62/ES, pretože nediskriminuje žiadneho dopravcu na základe štátnej príslušnosti.

—

Po druhé, mýto nie je diskriminačné len preto, že sa ukladá len na vozidlá vážiace najmenej 12 ton. Dvanásťtonový prah je rozumne zdôvodnený a riadi sa definíciou vozidiel stanovenou v článku 2 písm. d) smernice 1999/62/ES. Okrem toho mýto nezvýhodňuje nemeckých dopravcov, keďže nemožno preukázať, že by nemeckí dopravcovia prevádzkujúci medzinárodnú dopravu mali viac výhod pri používaní zmiešaného parku vozidiel vážiacich menej i viac ako 12 ton v porovnaní so zahraničnými dopravcami, čo by im umožňovalo čiastočne kompenzovať mýtne bremeno v rámci parku vozidiel jednej spoločnosti. Mýto sa vypočíta tak, aby dodržiavalo článok 7 ods. 9 smernice 1999/62/ES, keďže vážený priemer mýta súvisí s nákladmi na výstavbu, prevádzku a rozvoj príslušnej infraštruktúrnej siete.

—	Po tretie, nový mýtny systém bude dodržiavať článok 7 ods. 5 smernice 1999/62/ES, pretože dostatočný počet palubných jednotiek, ako aj iných platobných mechanizmov (ako sú terminály a Internet) zabezpečuje, že sa mýto vyberá spôsobom, ktorý nie je prekážkou pre plynulú premávku.

—	Po štvrté, mýtne opatrenie neporušuje článok 9 ods. 2 smernice 1999/62/ES, pretože nebráni členským štátom v prispievaní určitým percentuálnym podielom z výšky mýta k vyváženému rozvoju dopravných sietí.

—	Po piate, nemecké orgány poznamenávajú, že mýtny systém nebude odvádzať od harmonizovaného modelu spoplatnenia infraštruktúry, pretože zaručuje interoperabilitu, a preto nie je v rozpore s odôvodnením 17 smernice 1999/62/ES.

—	Po šieste, nemecké orgány poznamenávajú, že administratívne požiadavky na klasifikáciu emisných tried zahraničných vozidiel nie sú diskriminačné, pretože sú obmedzené na nevyhnutné kroky, ktoré sú potrebné na klasifikáciu týchto vozidiel.

—	Napokon, nemecké orgány tiež poznamenávajú, že mýtny systém neporušuje žiadne ustanovenie zmluvy, ako napr. články 28, 90, 92 a 97.

5. POSÚDENIE POMOCI

5.1. Existencia pomoci podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES

(64)

V článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa uvádza, že „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“.

(65)

Komisia usudzuje, že náhrada za mýto, ktorú možno požadovať od Spolkového úradu pre nákladnú dopravu – časti vnútroštátnej správy, sa týka štátnych prostriedkov a znamená stratu štátnych zdrojov. Samotné opatrenie poskytuje jednotlivým podnikom cestnej dopravy selektívnu výhodu voči konkurentom, pretože dostávajú kompenzáciu poplatkov za používanie infraštruktúry, ktoré majú tieto podniky znášať. SNM nemožno považovať za všeobecné opatrenie, keďže sa môže uplatňovať len na podniky používajúce vozidlá s hmotnosťou najmenej 12 ton, ktoré podliehajú mýtu, a to len v prípade, že môžu predložiť dôkaz, že zaplatili spotrebné dane v Nemecku. Okrem toho, keďže prístup na trh nákladnej cestnej dopravy bol pre prevádzkovateľov v Spoločenstve otvorený v plnom rozsahu (39), možno predpokladať, že verejná finančná pomoc, ktorá uprednostňuje niektoré podniky prevádzkujúce cestnú dopravu a, všeobecnejšie, cestnú dopravu pred inými druhmi dopravy, bude ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi. Každá takáto finančná pomoc preto narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(66)	Na základe týchto úvah Komisia konštatuje, že oznámený SNM predstavuje pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

5.2. Zlučiteľnosť pomoci

5.2.1. Dostupnosť relevantného právneho základu

(67)	V čase, keď Komisia začala konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, nevlastnila žiaden právny text týkajúci sa zavedenia SNM. No 22. augusta 2003 nemecké orgány predložili relevantný právny základ. Preto uvedený nedostatok informácií už viac nejestvuje.

5.2.2. Všeobecné pripomienky týkajúce sa mýta

(68)

Zavedenie užívateľských poplatkov na základe počtu najazdených kilometrov, ktorými sa spätne kryjú náklady na infraštruktúru, je jeden z kľúčových prvkov spoločnej dopravnej politiky ES:

—

Po prvé, navrhované zavedenie mýta je v súlade s názormi Komisie na štruktúru stanovenia cien väčšmi súvisiacu s nákladmi, ktoré sú obsiahnuté v Bielej knihe o európskej dopravnej politike (40). Biela kniha obsahuje kapitolu o postupnom zavádzaní poplatkov za používanie infraštruktúry. Európska únia v súčasnosti pozostáva z Európy mýtnych poplatkov, kde užívatelia musia platiť mýto na diaľniciach, z Európy „euronálepiek“, za ktoré platia ťažké nákladné vozidlá pozdĺž celej siete, a z Európy, kde sa neuplatňujú vôbec žiadne poplatky. Táto situácia sa môže zlepšiť.

—	Po druhé, nahradenie užívateľských poplatkov, ktoré sú v súčasnosti ukladané na ťažké nákladné vozidlá, mýtnym systémom vedie k spravodlivejšiemu podielu na infraštruktúrnych nákladoch, pretože značný podiel nákladov na výstavbu, údržbu a prevádzku diaľnic spôsobujú ťažké nákladné vozidlá.

—	Po tretie, mýto bude slúžiť jednému z cieľov Spoločenstva uvedenému v článku 2 Zmluvy o ES, ktorým je podporovať „vysokú úroveň ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia“.

—

Napokon, pri posudzovaní celkového opatrenia sa zdá, že to isté sa vzťahuje na potenciálne výhody, ktoré sa majú získať tým, že sa preprava tovarov presunie z ciest na druhy dopravy priaznivejšie pre životné prostredie. Prechod z poplatkov za používanie diaľnic na základe času na poplatky založené na počte najazdených kilometrov znamená, že jazda na krátke vzdialenosti sa stáva lacnejšou a na dlhé vzdialenosti drahšou. Tento výsledok spĺňa nielen potrebu primäť užívateľov, aby znášali spravodlivejší podiel nákladov na infraštruktúru, ale zohľadňuje aj skutočnosť, že menej znečisťujúce druhy dopravy (železnice a vodné cesty) ponúkajú alternatívu k cestnej doprave len na dlhších trasách.

(69)

Spolková vláda Nemecka sleduje cieľ primäť užívateľov, aby znášali realistickejší podiel cestných nákladov. Stanoveným cieľom mýtneho systému je primäť užívateľov, aby platili cenu za infraštruktúru, a Nemecko považuje sumu 15 centov/km za sumu, ktorá „plne pokrýva náklady na výstavbu, rozvoj a prevádzku relevantnej infraštruktúry v zmysle smernice 1999/62/ES (smernice o euronálepkách)“. To však ide ruka v ruke s väčším zaťažením odvetvia nákladnej cestnej dopravy. Namiesto 460 miliónov EUR, ktoré Nemecko vybralo v rámci systému euronálepiek (v roku 2002), dopravcovia budú musieť uhradiť náklady na infraštruktúru vo výške približne 3,4 miliardy EUR. Aj keď by sa podľa oznámeného návrhu nemeckých orgánov mohla poskytnúť kompenzácia vo výške 600 miliónov EUR, celkové poplatky pre dopravcov sa stále zvyšujú, pretože táto kompenzácia by pokryla len 17 % celkovej sumy mýtnych poplatkov vo výške 3,4 miliardy EUR.

5.2.3. Neuplatňovanie článku 19 ods. 1 smernice 2003/96/ES (41)

(70)	Komisia poznamenáva, že nákup paliva a platba spotrebných daní v Nemecku vozidlami spĺňajúcimi podmienky ponúka mechanizmus na výpočet náhrady za mýto.

(71)

Existuje zreteľné právne rozlíšenie medzi ukladaním spotrebných daní a ukladaním mýta pre ťažké nákladné vozidlá za používanie infraštruktúry. Tieto dva systémy sa zakladajú na rôznych právnych aktoch, ktorými sú smernice o spotrebných daniach (92/12/EHS (42) a 2003/96/ES) a smernica 1999/62/ES (smernica o euronálepkách).

(72)

Súdny dvor uznal rozdiel medzi mýtom a inými poplatkami za používanie ciest na jednej strane a daňami na strane druhej. Podľa judikatúry sa mýto nekvalifikuje ako daň, ale ako platba za používanie služby. Rovnaké uvažovanie sa vzťahuje na iné poplatky za používanie ciest v dôsledku priamej väzby medzi uložením poplatku a infraštruktúrou, ktorá sa môže používať (43). Na základe uvedenej judikatúry a s prihliadnutím na skutočnosť, že spotrebná daň slúži len ako referenčný údaj na výpočet náhrady a že existuje zreteľné rozlíšenie medzi finančnými tokmi spotrebných daní na jednej strane a platbou mýta a náhradou za mýto na strane druhej Komisia usudzuje, že súčasnú náhradu za mýto nemožno zároveň kvalifikovať ako vrátenie spotrebnej dane. Takáto kvalifikácia by viedla k situácii, v ktorej by náhrada patrila do dvoch rozdielnych právnych rámcov, čo by znamenalo porušenie zásady právnej istoty.

(73)

Skutočnosť, že náhrada súvisí s platbami spotrebných daní, nemôže zmeniť právnu kvalifikáciu náhrady najmä pri zohľadnení skutočnosti, že tieto dva finančné toky nie sú spojené. Keby to tak bolo, každá nová podmienka, ktorá by sa mala pridať, napríklad obmedzenie náhrady pre určitý druh nákladných automobilov, by spôsobila riziko zmeny právnej kvalifikácie a v dôsledku toho aj právneho rámca, čo by znamenalo porušenie zásady právnej istoty.

(74)

Treba zdôrazniť aj to, že nejestvuje žiadna daňová súvislosť medzi mýtnou sadzbou a spotrebnou daňou na plynový olej. Každá z nich má vlastný zdroj (používanie diaľnice na jednej strane, spotreba minerálneho oleja na strane druhej). Výnosy z mýta sa v plnom rozsahu použijú na krytie nákladov spojených s výstavbou, využívaním a skvalitňovaním infraštruktúry, na rozdiel od výnosov zo spotrebnej dane na plynový olej. Náhrada sa vo všeobecnosti odpočítava zo sumy mýtnych poplatkov, ktoré sa majú uhradiť, alebo sa uhrádza s využitím zdrojov vybraných na základe mýtnych poplatkov.

(75)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že článok 19 ods. 1 smernice 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, ktorý nahrádza článok 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS, sa nemôže uplatňovať (44). V dôsledku toho nemecké orgány nemusia oznámiť opatrenie pomoci v rámci postupu ustanoveného v článku 19 ods. 1 smernice 2003/96/ES.

5.2.4. Posúdenie zlučiteľnosti so spoločným trhom

(76)	Podľa článku 73 Zmluvy o ES pomoc, ktorá spĺňa potreby koordinácie pozemnej dopravy je zlučiteľná so zmluvou.

(77)

Nariadením Rady (EHS) č. 1107/70 zo 4. júna 1970 o poskytnutí pomoci pre železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu (45) sa vykonáva článok 73 Zmluvy o ES a poskytuje osobitné výnimky pre pomoc, ktorá sa považuje za spĺňajúcu potreby koordinácie vnútrozemskej dopravy. Konkrétne, sa v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (EHS) č. 1107/70 stanovuje, že členské štáty môžu, až do nadobudnutia platnosti spoločných pravidiel o rozdelení nákladov na infraštruktúru, poskytovať pomoc podnikom, ktoré musia znášať náklady týkajúce sa nimi používanej infraštruktúry, zatiaľ čo iné podniky nemusia takéto bremeno znášať.

(78)

V súlade s praxou Komisie pri posudzovaní prípadov štátnej pomoci musia byť splnené tri požiadavky, aby pomoc spĺňala potreby koordinácie dopravy v zmysle článku 73 Zmluvy o ES (46) a požiadavky ustanovené v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (EHS) č. 1107/70:

a)	pomoc je potrebná, aby bolo možné realizovať opatrenie v záujme Spoločenstva a dodržiavať zásadu proporcionality;

b)	prístup k pomoci sa poskytuje za podmienok nediskriminácie;

c)	pomoc nedáva podnet na narušenie hospodárskej súťaže v rozsahu, ktorý by bol nezlučiteľný so spoločným záujmom.

(79)

V súvislosti so zásadou nediskriminácie Komisia usudzuje, že všetka pomoc je podľa definície selektívna. Ak dané opatrenie nie je kvalifikované ako selektívne, nie je to opatrenie pomoci v zmysle článku 87 Zmluvy o ES. Ak bolo opatrenie kvalifikované ako pomoc, Komisia by mala posúdiť jeho zlučiteľnosť so spoločným trhom. Judikatúra a prax Komisie vždy jasne rozlišovali medzi touto selektívnosťou, ktorá je vrodená pre každú pomoc, čo znamená nevýhodu pre niektorých prevádzkovateľov vo vzťahu k iným prevádzkovateľom pôsobiacim v členskom štáte, a možnými diskrimináciami založenými priamo alebo nepriamo na štátnej príslušnosti alebo na skutočnosti, či má prevádzkovateľ sídlo v danom členskom štáte (47). Posledné nie je zlučiteľné s právom Spoločenstva a nemožno ho schváliť na základe pravidiel štátnej pomoci.

(80)

Podľa ustanovenej judikatúry diskriminácia spočíva predovšetkým v posudzovaní podobných prípadov odlišne, zahŕňajúc nevýhodu pre niektorých prevádzkovateľov vo vzťahu k iným prevádzkovateľom bez toho, aby bol rozdiel v posudzovaní opodstatnený existenciou podstatných, objektívnych rozdielov. No keďže podniky, ktoré nie sú zriadené na určitom území, sú v odlišnom postavení voči právomoci ako podniky zriadené na tomto území, nemožno tvrdiť, že každý mechanizmus, ktorý robí pre ne prístup k pomoci ťažším, porušuje zásadu nediskriminácie (48).

(81)

V danom prípade SNM poskytuje kompenzáciu mýta len po predložení nemeckých potvrdeniek o tankovaní a preukazných dokladov s cieľom preukázať, že spotrebné dane boli zaplatené v Nemecku. Komisia nevidí v tejto podmienke žiadne porušenie zásady teritoriality uvedenej v odôvodnení 20 smernice 1999/62/ES. SNM ukladá všetkým dopravcom tie isté podmienky a je dostupný pre všetkých dopravcov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto ich sídla. V tomto opatrení sa neráta so žiadnymi prahmi, napr. s minimálnym mýtnym poplatkom alebo minimálnym prepravovaným objemom. Okrem toho, nejestvuje žiadna povinnosť kupovať palivo v Nemecku, ani žiadne obmedzenie na také konanie. Komisia preto usudzuje, že tu nejestvuje žiadna priama diskriminácia na základe štátnej príslušnosti.

(82)

Hoci nejestvuje žiadna priama diskriminácia, vzniká otázka, či toto spojenie vedie k faktickej nepriamej diskriminácii na základe štátnej príslušnosti. Dochádza k odlišnému prístupu k dopravcom, ktorí tankujú v Nemecku, a dopravcom, ktorí tankujú v inom členskom štáte. Tento rozdiel je spôsobený spojitosťou medzi náhradou za mýto a platbou spotrebných daní v Nemecku.

(83)

Keby tento odlišný prístup vytváral odlišné vplyvy na nemeckých dopravcov na jednej strane a dopravcov z iných členských štátov na strane druhej, ktoré by zvýhodňovali prvých voči druhým, a neodzrkadľoval objektívny rozdiel v príslušných situáciách, znamenalo by to porušenie zásady nediskriminácie. Je preto otázne, či spojitosť medzi náhradou za mýto a platbou spotrebných daní môže byť opodstatnená objektívnymi rozdielmi. Komisia, aby zodpovedala túto otázku, začne skúmať, ako bude táto spojitosť fungovať v praxi a ktorí dopravcovia z nej budú mať prospech.

(84)

Nemecké diaľnice nachádzajúce sa v srdci Európy sú už vysoko frekventované zahraničnými dopravcami. Kým v roku 1998 predstavoval podiel zahraničných ťažkých nákladných vozidiel na nemeckých diaľniciach 22,1 % a tento podiel sa v roku 2004 zvýšil na odhadovaných 25,5 %. Vozidlá EÚ 25 predstavujú na nemeckých diaľniciach takmer 92 % zahraničných ťažkých nákladných vozidiel (49).

(85)	Keďže ceny paliva v Nemecku sú v súčasnosti vyššie ako vo väčšine susedných krajín, táto skutočnosť nenabáda ani nemeckých, ani zahraničných dopravcov prevádzkujúcich medzinárodnú dopravu, aby tankovali v Nemecku.

(86)

Rozhodnutie, či tankovať alebo netankovať v Nemecku je ekonomické rozhodnutie, ktoré budú prijímať tak nemeckí, ako aj zahraniční dopravcovia. V rámci trasy budú všetci dopravcovia tankovať tam, kde uvidia ekonomický prospech. Po zavedení SNM by dopravcovia, ktorí tankujú za hranicami Nemecka, nemali nárok na kompenzáciu, mohli by si však vybrať možnosť, ktorá by bola pre nich ekonomicky výhodnejšia. Využijú možnosť mať úžitok z SNM, ak bude cena za kilometer vyplývajúca z nemeckého paliva plus znížená mýtna sadzba nižšia ako cena za kilometer vyplývajúca z paliva tankovaného za hranicami Nemecka plus plná mýtna sadzba.

(87)

Prospech z SNM sa bude v praxi týkať hlavne dvoch skupín dopravcov (relatívny prospech, keď sa mýto zvýši na priemerných 15 centov/km) (50):

—

Dopravcovia, ktorí prevádzkujú len vnútroštátnu dopravu a sú z ekonomického uhla pohľadu nútení používať diaľnice. Títo dopravcovia sú prevažne nemeckej štátnej príslušnosti, aj keď je tento trhový segment otvorený pre všetky členské štáty EÚ 15 (kabotáž) a bude otvorený pre nové členské štáty po ukončení platnosti prechodných predpisov.

—

Všetci dopravcovia, nemeckí i zahraniční, ktorí prevádzkujú medzinárodnú dopravu z, do alebo cez krajiny s pomerne vysokou úrovňou cien paliva. Táto situácia by sa týkala najmä dopravcov zriadených vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku, t. j. skupiny krajín, ktorých vozidlá prejdú 32 % z celkového počtu kilometrov najazdených na nemeckých diaľniciach.

(88)

Samy nemecké orgány pripustili vo svojich pripomienkach, že percentuálny podiel blízky 20 % nemeckých dopravcov, podľa všetkého tých, ktorí vykonávajú svoje činnosti hlavne na vnútroštátnom trhu a predovšetkým v centrálnych regiónoch Nemecka, nevyužíva výhodu nižších cien paliva v iných krajinách. Naopak, dopravcovia zriadení v iných členských štátoch nebudú zvyčajne kupovať palivo len a prevažne v Nemecku, ale v iných členských štátoch, najmä v tých s nižšími cenami paliva, a to aj vtedy, ak vykonávajú časť svojej činnosti v Nemecku alebo dokonca na miestnom nemeckom trhu, využívajúc slobodu vykonávať kabotážnu dopravu.

(89)

Vzhľadom na uvedené Komisia predvída, že s prihliadnutím na súčasnú úroveň cien paliva v členských štátoch značný podiel zahraničných vozidiel na nemeckých diaľniciach vypočítaný vo vozokilometroch (51) nebude mať úžitok z SNM v dôsledku spojitosti medzi SNM a platbou spotrebných daní v Nemecku. Tento percentuálny podiel bude zrejme nižší v prípade nemeckých dopravcov. Okrem toho, príležitostní užívatelia nemeckých diaľnic, najmä z iných členských štátov, môžu upustiť od požadovania SNM v dôsledku administratívneho zaťaženia a boli by okrem toho poškodení v porovnaní s pravidelnými, najmä nemeckými užívateľmi.

(90)

V takom prípade Komisia zdôrazňuje, že dopravca používajúci nemeckú diaľnicu a kupujúci palivo za hranicami Nemecka využíva nemeckú cestnú infraštruktúru presne takým istým spôsobom ako dopravca, ktorý tankuje v Nemecku. Preto možno urobiť záver, že spojitosť medzi náhradou za mýto a výškou spotrebných daní platených v Nemecku, čoho dôsledkom sú rozdielne úrovne mýta, nemožno odôvodniť rozdielmi v používaní nemeckých diaľnic. V dôsledku tejto spojitosti budú musieť niektorí dopravcovia, ktorými sú prevažne cudzinci, ako sme ukázali v odsekoch 86 a 87, platiť vyššie mýto ako ostatní, hoci prepravujú rovnako ťažký tovar na rovnakú vzdialenosť po tej istej diaľnici. Okrem toho, posudzovaný systém bude zvýhodňovať vnútroštátnu dopravu, ktorú väčšinou prevádzkujú dopravcovia kupujúci palivo v Nemecku, pred dopravou medzi členskými štátmi prevádzkovanou dopravcami, ktorí budú častejšie kupovať palivo v iných členských štátoch, čo je ďalšia forma diskriminácie, ktorú právo Spoločenstva zakazuje (52).

(91)

Spájanie náhrady za mýto s výškou spotrebných daní zaplatených v Nemecku môže naznačovať, že systém je vytvorený ako kompenzácia za vysokú úroveň spotrebných daní na palivo v Nemecku. Prax Komisie a judikatúra Súdneho dvora sú však v tomto zmysle veľmi jasné: rozdiel v daňovom zaťažení nemôže sám osebe (53) opodstatniť poskytnutie štátnej pomoci. Poskytnutie pomoci nemôže byť opodstatnené, keď je pomoc určená na kompenzáciu niektorých národných prevádzkovateľov za ich pomernú nevýhodu vyplývajúcu z regulačných alebo daňových rozdielov v porovnaní s inými členskými štátmi. Štátna pomoc nie je vhodný nástroj na vyrovnávanie rozdielov v úrovniach zdaňovania medzi členskými štátmi v prospech niektorých prevádzkovateľov. V dôsledku toho skutočnosť, že úroveň spotrebných daní – a preto aj cien motorovej nafty – v Nemecku je vysoká a pociťuje sa potreba zmierniť konkurenčné znevýhodnenie nemeckých dopravcov, neopodstatňuje spojitosť medzi SNM a platbou spotrebných daní. Okrem toho, ceny motorovej nafty sú vysoké aj v iných členských štátoch a dopravcovia z týchto členských štátov, ktorí zo zemepisných a prevádzkových dôvodov pravdepodobne nebudú kupovať palivo v Nemecku, nebudú mať nárok na kompenzáciu v rovnakej miere ako nemeckí dopravcovia.

(92)

Skutočnosť, že nemecké orgány tvrdia, že v súčasnosti je 50 % výnosov zo spotrebných daní vyhradených na infraštruktúru a že SNM je potrebný, aby sa zabránilo tomu, že dopravcovia budú platiť za infraštruktúru dvakrát, nemá vplyv na tento záver. Po prvé, konečné miesto určenia výnosov z daní nie je relevantné na posúdenie, či existuje diskriminácia medzi nemeckými dopravcami a dopravcami z iných členských štátov. Rozdiel v daňovom zaťažení nemôže opodstatniť poskytovanie pomoci bez ohľadu na miesto určenia výnosov z daní. Po druhé, len 50 % výnosov je vyhradených na infraštruktúru a veľká časť z týchto 50 % sa použije na financovanie infraštruktúrnych nákladov na zvyšok nemeckej cestnej siete, pre ktorú sa mýto nevyžaduje. Preto sa nemožno domnievať, že – ako tvrdia nemecké orgány – dopravcovia, ktorí platia tak mýto, ako aj spotrebné dane, odvádzajú dvojnásobný príspevok do nákladov na infraštruktúru, keďže výnosy zo spotrebných daní sa používajú len okrajovo na financovanie infraštruktúry, pre ktorú sa mýto vyžaduje. Preto skutočnosť, že výnosy zo spotrebných daní sa čiastočne využívajú na financovanie infraštruktúry, nemôže opodstatniť ani spojitosť medzi náhradou za mýto a platbou spotrebných daní.

(93)

Okrem toho, bolo poznamenané, že povaha mýta a spotrebnej dane je odlišná. Mýto je platba za používanie služby a spotrebná daň je daň. Ako sme už upozornili v kapitole 5.2.3. tohto rozhodnutia, dôvody ich vyberania sú odlišné: v prípade mýta ide o používanie diaľnice a v prípade spotrebných daní ide o spotrebu minerálnych olejov.

(94)

Vzhľadom na uvedené Komisia nevidí objektívne opodstatnenie, prečo by zníženie mýtnych poplatkov malo byť prepojené s výškou spotrebných daní zaplatených v Nemecku. V dôsledku toho nejestvuje žiadne objektívne opodstatnenie, ktoré by mohlo podporiť rozdiel v prístupe k dopravcom, ktorí tankujú palivo v Nemecku, a k dopravcom tankujúcim za hranicami Nemecka, pretože sú objektívne v rovnakej situácii.

(95)	Na základe týchto argumentov Komisia dospela k záveru, že opatrenie pomoci nerešpektuje zásadu nediskriminácie, pretože toto opatrenie vedie k faktickej diskriminácii zahraničných dopravcov, a už z tohto dôvodu sa musí považovať za nezlučiteľné so spoločným trhom.

(96)	Okrem toho, opatrenie pomoci nie je v súlade s článkom 7 ods. 4 smernice 1999/62/ES, v ktorom sa stanovuje, že mýto a užívateľské poplatky nemôžu byť priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti dopravcu alebo miesta pôvodu či určenia vozidla.

(97)

Toto ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, a zvlášť dopravného práva, t. j. zákazu akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, miesta sídla, východiskového bodu alebo miesta určenia dopravy. Túto zásadu dôsledne uplatňovali sudcovia Spoločenstva (54), a to aj v osobitnom prípade mýtnych poplatkov za používanie ciest (55).

(98)

V súlade s ustanovenou judikatúrou je zo všeobecnej schémy Zmluvy evidentné, že konanie týkajúce sa zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom nesmie nikdy viesť k výsledku, ktorý je v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy (56). Súdny dvor tiež rozhodol, že tie aspekty pomoci, ktoré sú v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy inými ako s článkami 87 a 88, môžu byť tak nerozlučne späté s predmetom pomoci, že sa nemôžu hodnotiť oddelene (57). Z už vysvetlených dôvodov by posudzované opatrenie porušovalo zásadu nediskriminácie, a najmä článok 7 ods. 4 smernice 1999/62/ES. Toto porušenie je obsiahnuté v samotnom mechanizme SNM, a preto je s ním nerozlučne späté. Predstavuje to ďalší dôvod, ktorý musí viesť Komisiu k vyhláseniu tejto pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(99)

Komisia pripomína nemeckým orgánom, že v prípade, že budú považovať celkové poplatky uložené dopravcom v Nemecku za privysoké, mohli by v rámci limitov existujúcich harmonizačných opatrení na úrovni Spoločenstva upraviť daň z vozidiel alebo úroveň spotrebných daní. Toto sú horizontálne a všeobecné opatrenia, ktoré by v zásade nemali za následok priamu ani faktickú diskrimináciu.

(100)

Komisia usudzuje, že nutnosť pomoci nebola preukázaná. Nemecké orgány tvrdia, že toto opatrenie sa má posudzovať na základe prechodu, ktorý v súčasnosti uskutočňujú nemecké orgány, z diaľničných poplatkov založených na dani na užívateľské poplatky založené na počte najazdených kilometrov. Komisia chápe želanie zaviesť prechodné opatrenia za účelom zvýšenia celkových poplatkov pre dopravcov, poznamenáva však, že úroveň mýta bola stanovená na nižšej úrovni, ako sa pôvodne plánovalo, t. j. na 12,6 centa/km namiesto 15 centov/km. Upustenie od zamýšľaného zvýšenia mýtnej sadzby by bolo jednoduchším spôsobom kompenzácie v prechodnom období ako zvýšenie mýtnej sadzby na 15 centov/km a zároveň zavedenie SNM a vrátenie čiastky 2,6 centa/km. V súčasnosti uplatňovaná nižšia sadzba sa okrem toho vzťahuje na všetkých dopravcov, ktorí používajú nemecké diaľnice, a je preto nediskriminačná. Plánovaná náhrada by zmenila túto rovnováhu, ktorá je potrebná na dosiahnutie stanoveného cieľa.

(101)

Okrem toho, nemecké orgány nepredložili argumenty v prospech SNM, ktoré by vyvážili vyššie administratívne zaťaženie pre dopravcov spojené s technicky zložitým zavedením SNM v porovnaní s jednoduchým zachovaním nižšej mýtnej sadzby. Dopravcovia by mali predkladať potvrdenky z čerpacích staníc alebo preukazné doklady spoločnosti o kreditnej karte z Nemecka, pričom v každom z nich má byť uvedené evidenčné číslo príslušného vozidla, a žiadosť o náhradu za mýto každoročne v určitej lehote. Je pravdepodobné, že takáto záťaž by bola zvlášť náročná pre príležitostných užívateľov nemeckých diaľnic, najmä pre dopravcov z iných členských štátov. Komisia pripomína nemeckým orgánom, že by mohli kedykoľvek zvýšiť úroveň mýta v momente, ktorý budú považovať za nevyhnutný, za predpokladu, že budú zohľadnené ustanovenia smernice 1999/62/ES.

(102)

Vzhľadom na tieto argumenty Komisia dospela k záveru, že opatrenie pomoci nerešpektuje ani zásadu nutnosti, čo takisto predstavuje dostatočný dôvod na jeho vyhlásenie za nezlučiteľné so spoločným trhom.

(103)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že posledná podmienka v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (EHS) č. 1107/70, že pomoc by nemala narušiť hospodársku súťaž v rozsahu, ktorý by bol nezlučiteľný so spoločným záujmom, takisto nie je splnená. Ako sme už vysvetlili, pomoc bude nenáležite zvýhodňovať nemeckých dopravcov pred ich konkurentmi z iných členských štátov, čo je v rozpore so správnym fungovaním spoločného dopravného trhu a so samotnou zásadou slobody poskytovania dopravy. Aj z tohto dôvodu musí byť táto pomoc vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(104)

Napokon, treba poznamenať, že nemecké orgány neuvádzali okrem článku 73 Zmluvy o ES žiadne iné odôvodnenie zlučiteľnosti. Komisia rozhodne potvrdzuje svoje predbežné posúdenie uvedené v odseku 57 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania: pomoc nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. a), b) a c), dokonca ani na základe iných výnimiek.

6. ZÁVER

(105)

Komisia dospela k záveru, že SNM je opatrenie pomoci, ktoré nespĺňa podmienky článku 73 a článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (EHS) č. 1107/70, a je preto nezlučiteľné so spoločným trhom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pomoc, ktorú Spolková republika Nemecko plánuje uskutočniť a ktorá sa zakladá na oddiele 3 odseku 2 článku 1 zákona o zavedení poplatkov za používanie diaľnic ťažkými nákladnými vozidlami na základe počtu najazdených kilometrov, je nezlučiteľná so Spoločným trhom.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli 25. januára 2006

Za Komisiu

Jacques BARROT

podpredseda

(1) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 202, 27.8.2003, s. 5.

(3) Ú. v. EÚ C 202, 27.8.2003, s. 5.

(4) Ú. v. ES L 187, 20.7.1999, s. 42.

(5) Potvrdila to štúdia, ktorú uskutočnil Ősterreichisches Institut für Raumplanung, Viedeň. Dospelo sa v nej k záveru, že náklady na infraštruktúru boli určené správne v súlade so smernicou 1999/62/ES.

(6) 227 miliónov za 100 km; 227 × 30 : 100 = 68 miliónov.

(7) 227 : 68 = 3,3.

(8) 600 : 227 = 2,6.

(9) 2,6 × 3,3 = 8,6 (centa).

(10) BGBl. G 5702, 2002, časť I č. 23, uverejnený v Bonne 11. apríla 2002, s. 1234, upravený zákonom z 28. júna 2003, BGBl. I, s. 1050.

(11) Nariadenie vlády o stanovení mýtnej sadzby pre ťažké nákladné vozidlá, 24. júna 2003, BGBl. I, s. 1001.

(12) BGBl. I s. 2150, 2185; 1993, s. 169.

(13) Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 12. Od 1. januára 2004 smernicu 92/81/EHS nahradila smernica 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(14) Belgicko: FEBETRA (Fédération Royale Belge des Transporteurs), zaslaný 11. septembra 2003 a zaevidovaný 15. septembra 2003 (A/29597); SAV (De Beroepsorganisatie van de Vlaamse Goederentransport Ondernemers en Logistieke Dienstverleners), zaslaný 15. septembra 2003 a zaevidovaný 19 septembra 2003 (A/30036); Dánsko: DTL (Dansk Transport og Logistik), zaslaný 26. septembra 2003 a zaevidovaný 30. septembra 2003 (A/30852); Nemecko: BGL (Bundesverband Güterverkehr Logistik und Entsorgung), zaslaný 22. septembra 2003 a zaevidovaný 23. septembra 2003 (A/30304); Holandsko: TLN (Transport en Logistiek Nederland), zaslaný 25. septembra 2003 a zaevidovaný 26. septembra 2003 (A/30535); Španielsko: ASTIC (Asociación del Transporte Internacional por Carretera), zaslaný 26. septembra 2003 a zaevidovaný 13. októbra 2003 (A/31891); ATRADICE (Asociación de Empresas de Transporte de la Región Centro), zaslaný 25. septembra 2003 a zaevidovaný 26. septembra 2003 (A/30540); CETM (Confederación Española de Transporte de Mercancías), zaslaný 26. septembra a zaevidovaný 9. októbra (A/31648); FENADISMER (Federación Nacional de Asociaciones de Transporte de España), zaslaný 25. septembra 2003 a zaevidovaný 26 septembra 2003 (A/30502); FROET (Federación Regional de Organizaciones Empresariales de Transporte de Murcia), zaslaný 22. septembra 2003 a zaevidovaný 23. septembra 2003 (A/30273).

(15) Spojené kráľovstvo: Stále zastupiteľstvo, zaslaný 2. októbra 2003 a zaevidovaný 8. októbra 2003 (A/31558); Španielsko: Dirección general de Transportes del Ministerio de Fomento, zaslaný 24. septembra 2003 a zaevidovaný 26. septembra 2003 (A/30588).

(16) Príspevky obhajujúce systém náhrady: BGL a Spojené kráľovstvo.

(17) ASTIC, ATRADICE, CEMT, Dirección general de Transportes del Ministerio de Fomento, DTL, FEBETRA, FROET, SAV, TLN.

(18) Pozri napr. ASTIC.

(19) Pozri napr. DTL, FROET.

(20) Pozri napr. TLN.

(21) Pozri napr. ATRADICE, ASTIC, CEMT, FROET.

(22) Pozri napr. ATRADICE.

(23) Pozri napr. ASTIC, ATRADICE, CEMT.

(24) Pozri napr. ASTIC, CEMT.

(25) V tejto súvislosti sa zainteresované strany odvolávajú na vec C-6/97, Taliansko/Komisia, Zb. 1999 s. I-2981, najmä odsek 21.

(26) Pozri napr. ATRADICE, CEMT, FROET.

(27) Pozri napr. ASTIC, ATRADICE, CEMT.

(28) Pozri článok 19 smernice 2003/96/ES.

(29) Pozri napr. Dirección general de Transportes del Ministerio de Fomento.

(30) ASTIC, ATRADICE, CEMT.

(31) Pozri vec C-205/98, Komisia/Rakúsko, Zb. 2000, s. I-07367, najmä odseky 76, 78 a 86; vec C-6/1997, Taliansko/Komisia, Zb. 1999, s. I-02981, najmä odseky 15, 21, 23; vec C-200/97 (Ecotrade/AFS), Zb. 1998; Vec C-90/94, Haar Petroleum,, Zb. 1997, s. I-04085, najmä odseky 34, 35, 37 a 40.

(32) V tejto súvislosti sa odvolávajú aj na vec C-205/98, Komisia/Rakúsko, a najmä na odseky 76, 78, 85, 86, 101 a 104.

(33) Ako napríklad nedostatok autorizovaných dielní na montáž palubných jednotiek, nedostupnosť internetu pre dopravcov, problém registrácie a presmerovania a jazykové problémy na termináloch, nedostatočné spôsoby platby (OBU, Internet, terminál), jazykové problémy atď.

(34) Pozri tiež spojené veci C-430/99 a C-431/99, Sea-Land Service Inc. a Nedlloyd Lijnen BV, Zb 2002, s. I-5235, odsek 43 rozsudku, a najmä odseky 85, 101, 120 a 122 až 123 návrhu generálneho advokáta Albera spoločne s citovanou judikatúrou.

(35) Pozri tiež Haar Petroleum, najmä odseky 34, 35, 37 a 40.

(36) Smerom k postupnému spoplatneniu využívania infraštruktúry, s. 71.

(37) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami [KOM(2003) 448 v konečnom znení].

(38) Ú. v. EÚ C 384, 10.12.1998, s. 3.

(39) Nariadenie Rady (EHS) č. 881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovarov cestnou dopravou v rámci Spoločenstva na územie alebo z územia členského štátu alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (Ú. v. ES L 95, 9.4.1992, s. 1) a nariadenie Rady (EHS) č. 3118/93 z 25. októbra 1993, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých sú dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v určitom členskom štáte, oprávnení vykonávať vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu v tomto štáte (Ú. v. ES L 279, 12.11.1993, s. 1).

(40) Európska dopravná politika na rok 2010: čas rozhodnúť, Európska komisia 2001, tabuľka 3, s. 72.

(41) Bývalý článok 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS.

(42) Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 1.

(43) Vec C-276/97, Komisia/Francúzsko, Zb. 2000, s. I-6251, odsek 36 rozsudku a návrh generálneho advokáta Albera spolu s citovanou judikatúrou Dohody EÚ – Bulharsko a Maďarsko, vec C-211/01, bod 50 (zatiaľ neuverejnené).

(44) V článku 19 ods. 1 sa ustanovuje, že Rada môže na návrh Komisie ktorémukoľvek členskému štátu jednomyseľne povoliť zavedenie ďalších oslobodení od dane alebo daňových úľav z osobitných politických dôvodov.

(45) Ú. v. ES L 130, 15.6.1970, s. 1.

(46) Pozri rozhodnutie Komisie z 18. decembra 2002, N 287/02 – Dánsko (Ú. v. EÚ C 34, 13.2.2003, s. 7), rozhodnutie Komisie z 19. septembra 2001, N 500/01 – Spojené kráľovstvo, Network Grants to Licensed Heavy Rail Infrastructure Managers (Ú. v. ES C 333, 28.11.2001, s. 7); rozhodnutie Komisie z 20. júna 2001, N 219/01 – Rakúsko (Ú. v. ES C 224, 1.9.2001, s. 2); rozhodnutie Komisie z 22. decembra 1999, N 617/98 – Holandsko (Utrecht) (Ú. v. ES C 71, 11.3.2000, s. 7); rozhodnutie Komisie z 8. decembra 1999, N 412/98 – Taliansko (Marche) (Ú. v. ES C 55, 26.2.2000, s. 11); rozhodnutie Komisie z 8. júla 1999, N 121/99 – Rakúsko (Ú. v. ES C 245, 28.8.1999, s. 2); rozhodnutie Komisie z 21. apríla 1999, N 588/98 – Dánsko (Ú. v. ES C 166, 12.6.1999, s. 6); pozri aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní pomoci na koordináciu železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy predložený Komisiou [KOM (2005) 5 v konečnom znení] z 26. júla 2006.

(47) Vec C-156/98, Nemecko/Komisia, Zb. 2000, s. I-6857, odseky 86 a 87.

(48) Vec C-351/98, Španielsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-8031, odsek 57: „Predovšetkým treba zdôrazniť, že tvrdenie Komisie, že dochádza k diskriminácii voči podnikom z iných členských štátov, keďže daný mechanizmus robí pre ne prístup k pomoci ťažším, je nepodložené …. Opatrenie na podporu investícií, ktoré prijal verejný orgán, sa môže podľa definície uplatňovať len na územie, za ktoré je zodpovedný, a tento orgán nemožno kritizovať za to, že nerozšíril prospech z opatrenia na podniky, ktoré nie sú zriadené na jeho území, keďže tieto podniky sú v úplne odlišnom postavení voči právomoci ako podniky zriadené na tomto území. Toto tvrdenie však neznamená, že takéto opatrenie pomoci nemožno označiť za ‚pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 zmluvy, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto ustanovením‘“.

(49) Zdroj: Správa o hospodárskych vplyvoch nemeckého systému náhrady, spojeného s mýtnym systémom pre ťažké nákladné vozidlá, na dopravcov, 21.4.2005, MVV Consultants and Engineers.

(50) Pozri tiež: Správa o hospodárskych vplyvoch nemeckého systému náhrady, spojeného s mýtnym systémom pre ťažké nákladné vozidlá, na dopravcov, 21.4.2005, MVV Consultants and Engineers.

(51) Ukazovateľom využitia diaľnice vozidlami je výkonnosť dopravy meraná vo vozokilometroch.

(52) Vec C-381/93, Komisia/Francúzsko, Zb. 1994, s. I-5145, odseky 17 až 21 a vec C-92/01, Stylianakis, Zb. 2003, s. I-1291, odsek 25

(53) Pozri poznámku pod čiarou č. 25. Pozri tiež vec C-298/00P, Taliansko/Komisia, Zb. 2004, s. I-4087, odseky 61 a 62 a vec C-382/99, Holandsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-05163, odseky 60 až 66, vec C-6/97, Taliansko/Komisia, Zb. 1999, s. I-02981, ods. 22.

(54) Vec C-18/93, Korzické trajekty, Taliansko, Zb. 1994, s. I-1783, odsek 35; vec C-92/01, Stylianakis Zb. 2003, s. I-1291, ods. 25.

(55) Komisia/Rakúsko, odseky 74 až 88 a 109 a 115.

(56) Vec 73/79, Komisia/Taliansko, Zb. 1980, s. 1533, odsek. 11.

(57) Vec 74/76 Iannell & Volpii/Meroni, Zb. 1977, s. 557.

21.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 50/45

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 20. februára 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa príloha II k rozhodnutiu Rady 79/542/EHS, pokiaľ ide o údaje týkajúce sa Botswany na zozname tretích krajín a ich častí, z ktorých je povolený dovoz určitých druhov čerstvého mäsa do Spoločenstva

[oznámené pod číslom K(2009) 1031]

(Text s významom pre EHP)

(2009/151/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcu pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (1), a najmä na úvodnú vetu jej článku 8, článok 8 bod 1 prvý pododsek a článok 8 bod 4,

keďže:

(1)

Rozhodnutím Rady 79/542/EHS z 21. decembra 1976, ktorým sa stanovuje zoznam tretích krajín alebo ich častí a ktorým sa ustanovujú podmienky týkajúce sa zdravia zvierat a zdravotnej bezpečnosti a veterinárneho osvedčovania v súvislosti s dovozom určitých živých zvierat a ich čerstvého mäsa do Spoločenstva (2), sa ustanovujú sanitárne podmienky pre dovoz živých zvierat, okrem zvierat čeľade koňovitých, a dovoz čerstvého mäsa z týchto zvierat vrátane čeľade koňovitých, ale s výnimkou mäsových prípravkov, do Spoločenstva.

(2)

Rozhodnutím 79/542/EHS sa ustanovuje, že dovoz čerstvého mäsa určeného na ľudskú spotrebu je povolený iba v prípade, že takéto mäso pochádza z územia tretej krajiny alebo jej časti uvedenej v časti 1 prílohy II k uvedenému rozhodnutiu a čerstvé mäso spĺňa požiadavky stanovené v príslušnom veterinárnom osvedčení pre uvedené mäso v súlade so vzormi uvedenými v časti 2 uvedenej prílohy s ohľadom na špecifické podmienky alebo dodatočné záruky požadované pre takéto mäso.

(3)

Botswana je uvedená v časti 1 prílohy II k rozhodnutiu 79/542/EHS a bola rozdelená na rôzne územia, a to najmä vzhľadom na ich veterinárny status. Z týchto území je povolený vývoz vykosteného a vyzretého čerstvého mäsa z domáceho hovädzieho dobytka, domácich oviec a kôz a určitých chovaných a voľne žijúcich nedomestikovaných zvierat (ďalej len „čerstvé mäso“) do Spoločenstva.

(4)

Dňa 20. októbra 2008 vzniklo podozrenie na výskyt ohniska slintačky a krívačky v chove nachádzajúcom sa v okrese Ghanzi, ktorý patrí do zóny kontroly chorôb zvierat 12 v Botswane. Okamžite po potvrdení výskytu ohniska príslušný orgán Botswany pozastavil vývoz čerstvého mäsa do Spoločenstva z územia celej krajiny.

(5)	Vzhľadom na tieto okolnosti už nebol povolený dovoz čerstvého mäsa zo zóny kontroly chorôb zvierat 12 v Botswane podľa rozhodnutia 79/542/ES zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie 2009/4/ES (3).

(6)

Vzhľadom na to, že príslušné orgány Botswany teraz predložili dostatočné záruky v súvislosti s opatreniami zavedenými na účely kontroly šírenia choroby, ktoré boli účinné pri eradikácii nákazy slintačky a krívačky, je vhodné obnoviť zónu kontroly chorôb zvierat 12, a tým opätovne povoliť z tejto zóny dovoz čerstvého mäsa do Spoločenstva.

(7)	Časť 1 prílohy II k rozhodnutiu 79/542/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Časť 1 prílohy II k rozhodnutiu 79/542/EHS sa nahrádza znením prílohy k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. februára 2009.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 20. februára 2009

Za Komisiu

Androulla VASSILIOU

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 18, 23.1.2003, s. 11.

(2) Ú. v. ES L 146, 14.6.1979, s. 15.

(3) Ú. v. EÚ L 2, 6.1.2009, s. 11.

PRÍLOHA

„ČASŤ 1

Zoznam tretích krajín alebo ich častí (1)

Štát

Kód územia

Popis územia

Veterinárne osvedčenie

Špecifické podmienky

Dátum ukončenia (2)

Dátum začatia (3)

Vzor(-y)

AL – Albánsko

AL-0

celá krajina

—

AR – Argentína

AR-0

celá krajina

EQU

AR-1

provincie: Buenos Aires, Catamarca, Corrientes (okrem departmentov Berón de Astrada, Capital, Empedrado, General Paz, Itati, Mbucuruyá, San Cosme a San Luís del Palmar) Entre Ríos, La Rioja, Mendoza, Misiones, časť provincie Neuquén (okrem územia zahrnutého v AR-4), časť provincie Río Negro (okrem územia zahrnutého v AR-4), San Juan, San Luis, Santa Fe, Tucuman, Cordoba, La Pampa, Santiago del Estero, Chaco Formosa, Jujuy a Salta, okrem nárazníkovej zóny širokej 25 km od hranice s Bolíviou a Paraguajom, ktorá sa tiahne od okresu Santa Catalina v provincii Jujuy k okresu Laishi v provincii Formosa

BOV

18. marca 2005

RUF

1. decembra 2007

AR-2

Chubut, Santa Cruz and Tierra del Fuego

BOV, OVI, RUW, RUF

1. marca 2002

AR-3

Corrientes: departmenty Berón de Astrada, Capital, Empedrado, General Paz, Itati, Mbucuruyá, San Cosme a San Luís del Palmar

BOV

RUF

1. decembra 2007

AR-4

časť Río Negro (okrem: v Avellanede – zóna severne od provinčnej cesty 7 a východne od provinčnej cesty 250, v Conesa – zóna východne od provinčnej cesty 2, v El Cuy – zóna severne od provinčnej cesty 7 od jej križovatky s provinčnou cestou 66 k hranici so správnym územím Avellaneda a v San Antonio – zóna východne od provinčných ciest 250 a 2) časť provincie Neuquén (okrem týchto oblastí: v Confluencia – zóna východne od provinčnej cesty 17 a v Picun Leuf – zóna východne od provinčnej cesty 17)

BOV, OVI, RUW, RUF

1. augusta 2008

AU – Austrália

AU-0

celá krajina

BOV, OVI, POR, EQU, RUF, RUW, SUF, SUW

BA – Bosna Hercegovina

BA-0

celá krajina

—

BH – Bahrajn

BH-0

celá krajina

—

BR – Brazília

BR-0

celá krajina

EQU

BR-1

štát Minas Gerais štát Espírito Santo štát Goiás štát Mato Grosso štát Rio Grande Do Sul, štát Mato Grosso Do Sul (okrem určenej zóny pod prísnym dozorom 15 km od vonkajších hraníc samosprávnych obcí Porto Mutinho, Caracol, Bela Vista, Antônio João, Ponta Porã, Aral Moreira, Coronel Sapucaia, Paranhos, Sete Quedas, Japora’ a Mundo Novo a určenej zóny pod prísnym dozorom v samosprávnych obciach Corumbá a Ladário).

BOV

A a H

1. decembra 2008

BR-2

štát Santa Catarina

BOV

A a H

31. januára 2008

BR-3

štáty Paraná a São Paulo

BOV

A a H

1. augusta 2008

BW – Botswana

BW-0

celá krajina

EQU, EQW

BW-1

zóny kontroly chorôb zvierat 3c, 4b, 5, 6, 8, 9 a 18

BOV, OVI, RUF, RUW

1. decembra 2007

BW-2

zóny kontroly chorôb zvierat 10, 11, 13, a 14

BOV, OVI, RUF, RUW

7. marca 2002

BW-3

zóna kontroly chorôb zvierat 12

BOV, OVI, RUF, RUW

20. októbra 2008

20. januára 2009

BY – Bielorusko

BY-0

celá krajina

—

BZ – Belize

BZ-0

celá krajina

BOV, EQU

CA – Kanada

CA-0

celá krajina

BOV, OVI, POR, EQU, SUF, SUW RUF, RUW

CH – Švajčiarsko

CH-0

celá krajina

CL – Čile

CL-0

celá krajina

BOV, OVI, POR, EQU, RUF, RUW, SUF

KN – Čína

CN-0

celá krajina

—

CO – Kolumbia

CO-0

celá krajina

EQU

CR – Kostarika

CR-0

celá krajina

BOV, EQU

CU – Kuba

CU-0

celá krajina

BOV, EQU

DZ – Alžírsko

DZ-0

celá krajina

—

ET – Etiópia

ET-0

celá krajina

—

FK – Falklandy

FK-0

celá krajina

BOV, OVI, EQU

GL – Grónsko

GL-0

celá krajina

BOV, OVI, EQU, RUF, RUW

GT – Guatemala

GT-0

celá krajina

BOV, EQU

HK – Hongkong

HK-0

celá krajina

—

HN – Honduras

HN-0

celá krajina

BOV, EQU

HR – Chorvátsko

HR-0

celá krajina

BOV, OVI, EQU, RUF, RUW

IL – Izrael

IL-0

celá krajina

—

IN – India

IN-0

celá krajina

—

IS – Island

IS-0

celá krajina

BOV, OVI, EQU, RUF, RUW

KE – Keňa

KE-0

celá krajina

—

MA – Maroko

MA-0

celá krajina

EQU

ME – Čierna Hora

ME-0

celá krajina

BOV, OVI, EQU

MG – Madagaskar

MG-0

celá krajina

—

MK – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (4)

MK-0

celá krajina

OVI, EQU

MU – Maurícius

MU-0

celá krajina

—

MX – Mexiko

MX-0

celá krajina

BOV, EQU

NA – Namíbia

NA-0

celá krajina

EQU, EQW

NA-1

územie južne od kordónového ohradenia, ktoré sa tiahne od Palgrave Point na západe po Gam na východe

BOV, OVI, RUF, RUW

NC – Nová Kaledónia

NC-0

celá krajina

BOV, RUF, RUW

NI – Nikaragua

NI-0

celá krajina

—

NZ – Nový Zéland

NZ-0

celá krajina

BOV, OVI, POR, EQU, RUF, RUW, SUF, SUW

PA – Panama

PA-0

celá krajina

BOV, EQU

PY – Paraguaj

PY-0

celá krajina

EQU

PY-1

celá krajina okrem určenej zóny pod prísnym dozorom 15 km od vonkajších hraníc

BOV

1. augusta 2008

RS – Srbsko (5)

RS-0

celá krajina

BOV, OVI, EQU

RU – Ruská federácia

RU-0

celá krajina

—

RU-1

Murmanský región, Jamalskonenecký autonómny okruh

RUF

SV – El Salvádor

SV-0

celá krajina

—

SZ – Svazijsko

SZ-0

celá krajina

EQU, EQW

SZ-1

oblasť západne od ‚červenej línie‘, ktorá sa tiahne severne od rieky Usutu po hranicu s Južnou Afrikou západne od Nkalashane

BOV, RUF, RUW

SZ-2

oblasti veterinárneho dozoru a kontroly vakcinácie proti slintačke a krívačke podľa právneho predpisu uverejneného v právnom oznámení č. 51 z roku 2001

BOV, RUF, RUW

4. augusta 2003

TH – Thajsko

TH-0

celá krajina

—

TN – Tunisko

TN-0

celá krajina

—

TR – Turecko

TR-0

celá krajina

—

TR-1

provincie Amasya, Ankara, Aydin, Balikesir, Bursa, Cankiri, Corum, Denizli, Izmir, Kastamonu, Kutahya, Manisa, Usak, Yozgat a Kirikkale

EQU

UA – Ukrajina

UA-0

celá krajina

—

US – Spojené štáty

US-0

celá krajina

BOV, OVI, POR, EQU, SUF, SUW, RUF, RUW

UY – Uruguaj

UY-0

celá krajina

EQU

BOV

1. novembra 2001

OVI

ZA – Južná Afrika

ZA-0

celá krajina

EQU, EQW

ZA-1

územie celej krajiny okrem:

—	časti oblasti kontroly slintačky a krívačky, ktorá sa nachádza vo veterinárnych regiónoch Mpumalanga a v Severných provinciách, v okrese Ingwavuma veterinárneho regiónu Natal a v hraničnej oblasti s Botswanou východne od 28° zemepisnej dĺžky a

—	okresu Camperdown v provincii KwaZuluNatal

BOV, OVI, RUF, RUW

ZW – Zimbabwe

ZW-0

celá krajina

—

Osvedčenia v súlade s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi produktmi (Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 132).

—

Nie je stanovené žiadne osvedčenie a dovoz čerstvého mäsa je zakázaný (okrem tých druhov, ktoré sú označené v riadku pre celú krajinu).

obmedzenia v kategóriách:

Nie sú povolené žiadne droby (okrem hovädzej bránice a žuvacích svalov).“

(1) Bez toho, aby boli dotknuté špecifické požiadavky osvedčovania uvedené v dohodách Spoločenstva s tretími krajinami.

(2) Mäso zo zvierat, ktoré boli zabité v deň uvedený v stĺpci 7 alebo pred týmto dňom, môže byť dovezené do Spoločenstva do 90 dní od tohto dátumu. Zásielky na otvorenom mori môžu byť dovezené do Spoločenstva, ak im bolo vydané osvedčenie pred dátumom uvedeným v stĺpci 7, a to do 40 dní od tohto dátumu. (Poznámka: ak v stĺpci 7 nie je žiadny dátum, znamená to, že neexistujú žiadne časové obmedzenia).

(3) Iba mäso zo zvierat, ktoré boli zabité v deň uvedený v stĺpci 8 alebo po tomto dni, môže byť dovezené do Spoločenstva (ak v stĺpci 8 nie je žiadny dátum, znamená to, že neexistujú žiadne časové obmedzenia).

(4) Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko; predbežný kód, ktorým nie je žiadnym spôsobom dotknuté konečné označenie krajiny. Jej označenie sa stanoví po ukončení rokovaní, ktoré v súčasnosti prebiehajú v súvislosti s touto otázkou v Organizácii Spojených národov.

(5) Nezahŕňa Kosovo, tak ako je definované v rezolúcii Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1244 z 10. júna 1999.

Osvedčenia v súlade s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi produktmi (Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 132).

—

Nie je stanovené žiadne osvedčenie a dovoz čerstvého mäsa je zakázaný (okrem tých druhov, ktoré sú označené v riadku pre celú krajinu).

obmedzenia v kategóriách:

Nie sú povolené žiadne droby (okrem hovädzej bránice a žuvacích svalov).“

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 50

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 52 21. februára 2009

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 145/2009 z 20. februára 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 146/2009 z 20. februára 2009, ktorým mení a dopĺňa príloha II k nariadeniu (ES) č. 2076/2005, pokiaľ ide o dovoz produktov rybného hospodárstva z Kamerunu ( 1 )	3
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 147/2009 z 20. februára 2009, ktoré definuje zóny určenia pre vývozné náhrady, vývozné poplatky a určité vývozné povolenia na obilniny a ryžu (kodifikované znenie)	5
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 148/2009 z 20. februára 2009, ktorým sa zrušuje 11 zastaraných nariadení v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva	10
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 149/2009 z 20. februára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 214/2001 ustanovujúce podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o intervencii na trhu so sušeným odtučneným mliekom	12
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 150/2009 z 20. februára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 619/2008, ktorým sa vyhlasuje stála verejná súťaž na vývozné náhrady týkajúce sa určitých mliečnych výrobkov	19
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 151/2009 z 20. februára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 619/2008, ktorým sa vyhlasuje stála verejná súťaž na vývozné náhrady týkajúce sa určitých mliečnych výrobkov	20

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	IL	129,4
	JO	62,0
	MA	42,1
	TN	132,6
	TR	82,6
	ZZ	89,7
0707 00 05	JO	161,3
	MA	77,9
	MK	147,9
	TR	164,7
	ZZ	138,0
0709 90 70	JO	239,8
	MA	71,3
	TR	125,2
	ZZ	145,4
0709 90 80	EG	94,1
0709 90 80	ZZ	94,1
0805 10 20	EG	45,6
	IL	55,3
	MA	50,4
	TN	47,6
	TR	61,5
	ZZ	52,1
0805 20 10	IL	144,4
	MA	84,5
	TR	73,0
	ZZ	100,6
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	EG	75,3
	IL	94,8
	JM	95,1
	MA	69,5
	PK	50,6
	TR	60,8
	ZZ	74,4
0805 50 10	EG	81,5
	MA	44,0
	TR	61,0
	ZZ	62,2
0808 10 80	CA	89,7
	CL	67,7
	CN	83,1
	MK	25,7
	US	107,9
	ZZ	74,8
0808 20 50	AR	103,4
	CL	73,7
	CN	73,7
	US	112,7
	ZA	109,7
	ZZ	94,6

Nariadenie Komisie (EHS) č. 2145/92 (Ú. v. ES L 214, 30.7.1992, s. 20).
Nariadenie Komisie (ES) č. 3304/94 (Ú. v. ES L 341, 30.12.1994, s. 48).	Iba odkazy v článku 1 ods. 2.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1950/2005 (Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 18).	Iba odkazy v článku 3.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1996/2006 (Ú. v. EÚ L 398, 30.12.2006, s. 1).	Iba odkazy v článku 2.

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Rada
	2009/149/ES
*	Rozhodnutie Rady z 27. novembra 2008 o podpísaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb	21
	Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb	22
	Komisia
	2009/150/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 25. januára 2006 o štátnej pomoci C 54/03 (ex N 194/02), ktorú Spolková republika Nemecko plánuje poskytnúť v súvislosti s mechanizmom náhrady spojeným so zavedením systému mýta pre ťažké nákladné vozidlá na nemeckých diaľniciach [oznámené pod číslom K(2006) 89] ( 1 )	30
	2009/151/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 20. februára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa príloha II k rozhodnutiu Rady 79/542/EHS, pokiaľ ide o údaje týkajúce sa Botswany na zozname tretích krajín a ich častí, z ktorých je povolený dovoz určitých druhov čerstvého mäsa do Spoločenstva [oznámené pod číslom K(2009) 1031] ( 1 )	45

		Korigendá
	*	Korigendum k k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006)	52


	*	Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3

Nariadenie (EHS) č. 2145/92	Toto nariadenie
článok 1 prvý odsek	článok 1
článok 1 druhý odsek	—
—	článok 2
článok 2 prvý odsek	článok 3
článok 2 druhý odsek	—
príloha	príloha I
—	príloha II
—	príloha III