7.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/1

7.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/3

(1)

Komisia dostala 25. marca 2008 podnet týkajúci sa dovozu tyčí a prútov, valcovaných za tepla, v nepravidelne navinutých zvitkoch, zo železa, nelegovanej ocele alebo legovanej ocele, inej ako nehrdzavejúcej ocele (ďalej len „valcovaný drôt“), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Moldavskej republike a Turecku.

(2)

Podnet podľa článku 5 základného nariadenia predložila organizácia EUROFER (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac než 25 %, celkovej výroby valcovaného drôtu v Spoločenstve.

(3)

Tento podnet obsahoval dôkazy prima facie o dumpingu a o značnej ujme spôsobenej dumpingom, ktoré sa posúdili ako dostatočné na opodstatnené začatie konania.

(4)

Konanie sa začalo 8. mája 2008 uverejnením oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(5)

Komisia oficiálne informovala o začatí konania vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, Moldavskej republike a Turecku, dovozcov, obchodníkov, používateľov a združenia, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, orgány ČĽR, Moldavskej republiky a Turecka, výrobcov zo Spoločenstva, ktorí podali podnet, a iných výrobcov zo Spoločenstva, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(6)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom podať žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak si to želajú, Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim čínskym a moldavským výrobcom, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, a orgánom ČĽR a Moldavskej republiky. Dvaja vyvážajúci výrobcovia z ČĽR, obaja pozostávajúci zo skupín prepojených spoločností, a jeden vyvážajúci výrobca z Moldavskej republiky požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia, alebo o IZ v prípade, že by sa vyšetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky udelenia THZ.

(7)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Turecku, dovozcov a výrobcov zo Spoločenstva Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že na stanovenie dumpingu a ujmy môžu byť použité postupy výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(8)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a v Turecku, dovozcov a výrobcov zo Spoločenstva, aby sa jej prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom.

(9)

Vzhľadom na obmedzený počet odpovedí v rámci postupu výberu vzorky bolo rozhodnuté, že výber vzorky nie je potrebný ani v prípade čínskych a tureckých vyvážajúcich výrobcov, ani v prípade výrobcov zo Spoločenstva a dovozcov v rámci Spoločenstva.

(10)

Všetkým spoločnostiam v ČĽR a Turecku, ktoré odpovedali na úkon výberu vzorky, jedinému moldavskému vyvážajúcemu výrobcovi, všetkým výrobcom, používateľom a dovozcom zo Spoločenstva, ktorí odpovedali v rámci postupu výberu vzorky, a všetkým ďalším stranám, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, boli zaslané dotazníky. Odpovede boli doručené od dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, jedného vyvážajúceho výrobcu z Moldavskej republiky, šiestich vyvážajúcich výrobcov z Turecka, dvadsiatich výrobcov zo Spoločenstva, jedného dovozcu a ôsmich používateľov zo Spoločenstva.

(11)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, výslednej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala kontroly v priestoroch týchto spoločností:

(12)

So zreteľom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a v Moldavskej republike, ktorým nemusí byť udelené THZ, vykonalo sa overenie na stanovenie normálnej hodnoty na základe údajov z analogickej krajiny, v tomto prípade Brazílie, v priestoroch tejto spoločnosti:

(13)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2007 do 31. marca 2008 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov významných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2004 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

Príslušným výrobkom sú tyče a prúty valcované za tepla, v nepravidelne navinutých zvitkoch, zo železa, nelegovanej ocele alebo legovanej ocele, inej ako nehrdzavejúcej ocele, s pôvodom v ČĽR, Moldavskej republike a Turecku (ďalej len „príslušný výrobok“ alebo valcovaný drôt) zvyčajne zaradené pod kódy KN 7213 10 00, 7213 20 00, 7213 91 10, 7213 91 20, 7213 91 41, 7213 91 49, 7213 91 70, 7213 91 90, 7213 99 10, 7213 99 90, 7227 10 00, 7227 20 00, 7227 90 10, 7227 90 50 a 7227 90 95. Príslušným výrobkom nie je valcovaný drôt z nehrdzavejúcej ocele.

(15)

Valcovaný drôt sa vyrába tak, že oceľové hranoly, ktoré boli vyrobené použitím elektrickej oblúkovej pece alebo taviacej komory vysokej pece sa valcujú vo valcovni. Hranoly prechádzajú sústavou valcov, čím sa postupne zmenšujú v priereze, a potom sa navíjajú do zvitkov. V procese s použitím elektrickej oblúkovej pece sa používa kovový šrot a v procese s použitím vysokej pece sa používa kovový šrot a železná ruda.

(16)

Valcovaný drôt sa používa na zvárané pletivá v stavebnom priemysle (predpínacie a dodatočne napínacie drôty a splietané lanká používané na vystuženie betónu) a po úprave ťahaním sa využíva v množstve ďalších oblastí vrátane odvetvia pneumatík (kordový plášť), odvetvia matíc a skrutiek (spojovacie súčiastky), na výrobu oplotenia, vozíkov pre supermarkety, oceľového kordu, elektród, káblov, posteľových pružín, pružín odpruženia a zváracieho drôtu.

(17)

Prešetrovaním sa preukázalo, že drôt vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Spoločenstva v Spoločenstve, valcovaný drôt vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Brazílii, ktorá slúžila ako analogická krajina, a valcovaný drôt vyrábaný v ČĽR, Moldavskej republike a Turecku, predávaný do Spoločenstva a predávaný na domácom tureckom trhu majú v podstate rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a rovnaké základné použitie.

(18)

Všetok vyššie uvedený valcovaný drôt sa preto považuje za podobný v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca predložil formulár na výber vzorky, žiadosť o THZ a odpoveď na antidumpingový dotazník v riadnej lehote, neodpovedal však na písomné upozornenie Komisie na nedostatky, a to dokonca ani po zaslaní upomienky.

(20)

Spoločnosť bola informovaná o návrhu na uplatnenie článku 18 základného nariadenia a dostala možnosť vyjadriť sa.

(21)

Spoločnosť uviedla, že Komisia im poskytla príliš krátke lehoty na to, aby mohli vo svojich podaniach predložiť úplné informácie a spolupracovať. Na základe skutočnosti, že spoločnosť Komisii počas uplatňovaných lehôt nenaznačila žiadnu časovú tieseň, malo sa za to, že neboli predložené žiadne rozhodujúce argumenty ani žiadne dôkazy na zvrátenie rozhodnutia uplatniť článok 18 základného nariadenia.

(22)

Spoločnosť podala odvolanie vyšetrovateľovi. Po vypočutí argumentov spoločnosti a zistení vyšetrovateľa bolo potvrdené, že spoločnosť včas neoznámila žiadnu časovú tieseň a teda náležite nespolupracovala na prešetrovaní.

(23)

Preto sa považovalo za primerané zamietnuť informácie predložené touto spoločnosťou a založiť zistenia na dostupných skutočnostiach.

(24)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia pri antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR a Moldavskej republike sa normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(25)

Len stručne a na ľahšiu orientáciu tu uvádzame kritériá THZ v súhrnnej podobe:

(26)

Po začatí konania dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a jeden moldavský vyvážajúci výrobca požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci určenej lehoty zaslali vyplnený formulár žiadosti o THZ.

(27)

Na jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu sa musel uplatniť článok 18 základného nariadenia (pozri odôvodnenia 19 až 21) a jeho žiadosť o THZ preto bola zamietnutá.

(28)

Pokiaľ ide o druhého čínskeho vyvážajúceho výrobcu, spoločnosť nevedela preukázať, že spĺňa druhé a tretie kritérium. V súvislosti s druhým kritériom sa zistilo, že viacero účtovných postupov spoločnosti nie je v súlade s medzinárodnými účtovnými normami. Zistilo sa, že tieto problémy sú systémové a neboli zahrnuté v správe audítorov. V súvislosti s tretím kritériom sa zistilo, že spoločnosť nesplácala istinu niektorých úverov dlho po lehote pôvodne stanovenej v úverových zmluvách. Zistilo sa tiež, že spoločnosť mala počas OP prospech zo značného zníženia dane z príjmu.

(29)

V dôsledku toho sa dospelo k záveru, že čínsky vyvážajúci výrobca nepreukázal, že spĺňa podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(30)

Po zverejnení analýzy THZ čínsky vyvážajúci výrobca zaslal odpoveď, v ktorej spoločnosť súhlasila s tým, že nespĺňa druhé kritérium, nesúhlasila však s nepriaznivým záverom vo vzťahu k tretiemu kritériu. Spoločnosť konkrétne uviedla, že nesplácanie istiny úveru nepredstavuje deformáciu spôsobenú netrhovým hospodárskym systémom, ale znamená, že spoločnosť mala vysoké úverové hodnotenie. Po podrobnom preskúmaní bolo zistené, že počas OP sa príslušných úverov netýkala žiadna zmluva, spoločnosť preto nemala žiadnu zákonnú povinnosť splácať úroky alebo istinu. Existencia takýchto úverov výrazne skresľuje finančnú situáciu spoločnosti a v skutočnosti predstavuje odpísanie dlhov. Nesplácanie istiny úveru navyše nie je v súlade so zásadami trhového hospodárstva. Tento argument bol preto zamietnutý.

(31)

Spoločnosť ďalej uviedla, že zníženie dane z príjmu nebolo dotáciou, a preto ho nemožno považovať za deformáciu spôsobenú netrhovým hospodárskym systémom. Tento argument bol zamietnutý, keďže uplatnenie zníženia dane z príjmu je podmienené použitím domáceho zariadenia namiesto dovážaného, a preto predstavuje osobitný druh dotácie.

(32)

Moldavský výrobca nevedel preukázať splnenie žiadneho z kritérií THZ. V súvislosti s rozhodovaním a nákladmi (prvé kritérium) bolo zistené, že vrcholný manažment spoločnosti zastáva kľúčové pozície vo verejnej správe Podnesterského regiónu Moldavska, odtrhnutej, ale medzinárodne neuznanej tzv. Podnesterskej moldavskej republiky (ďalej len „PMR“), a že tu existujú značné deformácie vo vzťahu k nákladom. V súvislosti s druhým kritériom sa zistilo, že spoločnosť nemá prehľadný súbor účtovných záznamov, ktoré sú predmetom nezávislého auditu a zistené boli vážne nedostatky týkajúce sa presnosti a súdržnosti účtovných uzávierok, v dôsledku čoho sú účtovné uzávierky nespoľahlivé. Vo vzťahu k tretiemu kritériu existovali deformácie spôsobené netrhovým hospodárskym systémom, ktoré mali vplyv na náklady. Najvýznamnejšou z nich bolo, že proces privatizácie spoločnosti sa uskutočnil za cenu pod trhovou hodnotou. Zistilo sa tiež, že spoločnosť sa často podieľa na praktikách výmenného obchodu. V súvislosti so štvrtým kritériom, ktoré sa týka právnej istoty a stability prevádzky, sa zistilo, že spoločnosť zväčša nedodržiava moldavský právny rámec. Napokon sa tiež zistilo, že spoločnosť okrem iných mien obchoduje aj v mene, ktorá nie je medzinárodne uznaná a ktorej výmenný kurz sa neurčuje voľne v závislosti od signálov trhu (piate kritérium).

(33)

V dôsledku toho sa dospelo k záveru, že moldavský vyvážajúci výrobca nepreukázal, že spĺňa podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(34)

Moldavský vyvážajúci výrobca s týmto rozhodnutím nesúhlasil. Vo všeobecnosti tvrdil, že uplatňovanie článku 2 ods. 7 základného nariadenia voči Moldavskej republike predstavuje porušenie záväzkov Spoločenstva v rámci organizácie WTO vo vzťahu k Moldavskej republike.

(35)

V reakcii na tento argument treba pripomenúť, že v poznámke k článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) sa uznáva, že v prípade dovozu z určitých krajín, kde sa môžu vyskytnúť ťažkosti pri určovaní porovnateľnosti cien s cieľom stanoviť, či dochádza k dumpingu, členovia organizácie WTO môžu predpokladať, že porovnanie s domácimi cenami v takejto krajine nemusí byť vždy primerané. V prípade Moldavskej republiky sa má za to, že takéto ťažkosti existujú. Za týchto okolností sa normálna hodnota určí v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia. Ďalej treba pripomenúť, že článok 2 ods. 7 písm. a) osobitne uvádza Moldavskú republiku v zozname krajín s netrhovým hospodárstvom, na ktoré sa toto ustanovenie uplatňuje.

(36)

Spoločnosť tiež uviedla, že neboli dodržané povinné lehoty stanovené v základnom nariadení. Žiadatelia tvrdili, že rozhodnutie o zamietnutí THZ by sa malo zrušiť, pretože Komisia nerozhodla o THZ v rámci trojmesačnej lehoty, ktorú určuje článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(37)

Je pravda, že Komisia nerozhodla o THZ v lehote do troch mesiacov po začatí prešetrovania. To však nepredstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí THZ. Hoci článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia ustanovuje, že o THZ sa rozhodne do troch mesiacov od začiatku prešetrovania, toto ustanovenie nestanovuje nejaké konkrétne dôsledky premeškania trojmesačnej lehoty. Nestanovuje najmä, že ak Komisia nerozhodne o žiadosti vývozcu o udelenie THZ v trojmesačnej lehote, i) vývozca automaticky získa THZ alebo ii) že inštitúcie už nemôžu zaviesť opatrenia voči tomuto vývozcovi. Z uvedeného teda vyplýva, že samotná skutočnosť, že Komisia nedodržala trojmesačnú lehotu neznamená, že rozhodnutie o zamietnutí THZ sa stáva nezákonným.

(38)

Moldavský vyvážajúci výrobca ďalej tvrdí, že ide o diskrimináciu v porovnaní s ukrajinskými a ruskými vyvážajúcimi výrobcami v predchádzajúcich konaniach a že hodnotenie Komisie je založené na politických dôvodoch. Ďalej tvrdí, že vzniklo množstvo chýb spôsobených nedostatkom dôkazov alebo tým, že závery nie sú dostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu zásady riadneho úradného postupu. Spoločnosť konkrétne dôvody takéhoto porušenia podrobnejšie neuvádza.

(39)

V súvislosti s tvrdením o diskriminácii proti Moldavskej republike vzhľadom na spôsob posudzovania THZ v predošlých prípadoch proti Ukrajine a Rusku treba uviesť, že posudzovanie THZ sa vykonáva podľa jednotlivých prípadov. Rozhodnutia v minulých prípadoch týkajúcich sa uvedených krajín nemožno automaticky uplatňovať na súčasné konanie. Treba tiež upozorniť, že ani Ukrajina ani Rusko nie sú v súčasnosti uvedené v článku 2 ods. 7 základného nariadenia ako krajiny s netrhovým hospodárstvom, súčasný stav je preto s Moldavskou republikou neporovnateľný. Vzhľadom na to sa obvinenie z diskriminácie v zaobchádzaní medzi Moldavskou republikou a inými bývalými krajinami s netrhovým hospodárstvom zamieta.

(40)

Moldavská spoločnosť spochybnila analýzu Komisie týkajúcu sa splnenia piatich kritérií THZ.

(41)

V súvislosti s prvým kritériom spoločnosť uvádza, že nejde o žiadne zasahovanie štátu, keďže na účely tohto konania nemožno považovať za štát orgány PMR, ktorá nie je uznaná ako štát. Na účely tohto kritéria sa však má za to, že odkazom na štát sa majú rozumieť orgány, ktoré účinne riadia región, či už je uznaný alebo nie, ktoré majú právomoc zasahovať do rozhodovacích postupov spoločnosti. Tento argument sa preto zamietol.

(42)

Spoločnosť tiež nesúhlasí s posúdením druhého kritéria, pričom tvrdí, že má len jeden súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými normami.

(43)

Zistilo sa však, že spoločnosť mala prvý súbor účtovných uzávierok, ktoré boli pripravené v súlade s účtovnými normami tzv. Podnesterskej moldavskej republiky, ktoré neobsahujú ustanovenie o nedobytných pohľadávkach a ktoré neboli predmetom auditu. Spoločnosť mala druhý súbor účtovných uzávierok, ktoré boli skonsolidované s účtovnými uzávierkami iných prepojených spoločností a boli predmetom auditu, údajne v súlade s medzinárodnými účtovnými normami. K tomuto druhému súboru účtovných uzávierok vydali audítori kvalifikované stanovisko a vyjadrili výhrady týkajúce sa oceňovania aktív spoločnosťou v rokoch 2003 a 2005. Skutočné dôvody týchto výhrad sa počas prešetrovania nepodarilo dostatočne objasniť. Spoločnosť neskôr uviedla, že výhrady audítorov neboli zásadné, neposkytla však v tejto súvislosti dôkazy.

(44)

Uvedené argumenty spoločnosti vzhľadom na druhé kritérium sa preto museli zamietnuť.

(45)

Pokiaľ ide o tretie kritérium, spoločnosť uviedla, že proces privatizácie spoločnosti je na účely poukázania na možné deformácie spôsobené netrhovým hospodárskym systémom nepodstatný, keďže spoločnosť bola následne ďalej predaná za normálnych obchodných podmienok a za primeranú trhovú cenu. To však nebolo možné preukázať, keďže ďalší predaj spoločností vlastniacich akcie spoločnosti MMZ mohol zahŕňať iné aktíva a žiadne náležite podložené hodnotenie týchto operácií nebolo predložené.

(46)

V súvislosti s praktikami výmenného obchodu spoločnosť tiež uviedla, že rozsah výmenného obchodu zistený v rámci prešetrovania nie je vzhľadom na toto kritérium značný. Má sa však za to, že úroveň závažnosti praktík nie je platným kritériom analýzy, keďže skutočná hodnota obchodovaného tovaru je známa len stranám zúčastneným na úkone výmenného obchodu. Podstatným argumentom preto je, že spoločnosť podľa zistení takéto postupy, ktoré sú typické pre netrhové hospodárstva, pravidelne využívala. Argument spoločnosti sa preto musel zamietnuť.

(47)

V súvislosti s úverom od prepojenej spoločnosti, pri ktorom moldavská spoločnosť napriek žiadosti nevedela namieste predložiť žiadny doklad o jeho splatení, spoločnosť tvrdila, že tento úver bol splatený v plnej výške. Spoločnosť následne predložila kópie dokumentov, ktoré mali byť dokladom o platbe, nijako však nevysvetlila, prečo neboli k dispozícii namieste. Faktom zostáva, že tento doklad nebol k dispozícii počas overovania namieste a že takto predložené dokumenty nemožno v tomto štádiu konania overiť. Tvrdenie spoločnosti sa preto muselo zamietnuť.

(48)

V súvislosti so štvrtým kritériom spoločnosť uviedla, že skutočnosť, že spoločnosť je dočasne registrovaná v Moldavskej republike a jej vývoz sa uskutočňuje cez colnice Moldavskej republiky má zabezpečiť, že sa dodržiava právny rámec Moldavskej republiky. Spoločnosť ďalej uviedla, že skutočnosť, že účtovné uzávierky boli predmetom auditu ukazuje, že platné právne predpisy budú dostatočné na zabezpečenie právnej istoty a stability. Treba však upozorniť, že ani dočasná registrácia spoločnosti v Moldavskej republike, ani audit nie sú podmienené uplatňovaním právneho rámca Moldavskej republiky a že súčasné vlastníctvo spoločnosti nie je v Moldavskej republike právne uznané. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(49)

V súvislosti s piatym kritériom spoločnosť uviedla, že prepočty výmenných kurzov na ruble PMR sa vykonávajú podľa trhovej sadzby vyplývajúcej z voľného predaja a nákupu valút. Skutočnosť, že mena PMR nie je medzinárodne uznaná, ani sa s ňou medzinárodne neobchoduje, však znamená, že táto mena nemá trhovú hodnotu, ale len hodnotu, ktorú administratívne určujú orgány tzv. Podnesterskej moldavskej republiky. Tento argument sa preto zamietol.

(50)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny spadajúce pod ustanovenia tohto článku stanoví prípadné clo pre celú krajinu s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia na udelenie IZ.

(51)

Všetci čínski a moldavskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí nesplnili kritériá na udelenie THZ (pozri odôvodnenia 27 až 32) požiadali aj o IZ v prípade, že by im nebolo udelené THZ.

(52)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že čínsky vyvážajúci výrobca splnil všetky požiadavky na IZ stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(53)

Pokiaľ ide o jediného moldavského vyvážajúceho výrobcu, zistilo sa, že moldavský vyvážajúci výrobca nesplnil požiadavky na udelenie IZ stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, keďže nevedel preukázať, že vývozné ceny, množstvá a podmienky sa určovali bez zásahov štátu, prepočty výmenných kurzov sa vykonávali na základe trhových sadzieb, ani že v prípade poskytnutia rozdielnych colných sadzieb jednotlivým vývozcom nebolo zasahovanie štátu také, aby umožňovalo obchádzanie príslušných opatrení.

(54)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia v súvislosti s každým vyvážajúcim výrobcom najprv skúmala, či je domáci predaj príslušného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja tvorí 5 % alebo viac z celkového objemu zodpovedajúceho predaja na vývoz do Spoločenstva.

(55)

Komisia následne určila tie druhy výrobku, ktoré na vnútroštátnom trhu predávajú spoločnosti s celkovo reprezentatívnym domácim predajom, ktoré sú zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Domáci predaj daného druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Spoločenstva.

(56)

Komisia následne skúmala, či sa domáci predaj každého druhu výrobku, ktorý predáva na vnútroštátnom trhu v reprezentatívnych množstvách každá spoločnosť vo všetkých vyvážajúcich krajinách, môže považovať za uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Postupovala tak, že stanovila podiel ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom za každý vyvážaný druh výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(57)

V prípade, ak objem predaja niektorého druhu výrobku predávaného za netto predajnú cenu rovnakú alebo vyššiu než kalkulované výrobné náklady predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku, a v prípade, ak bola vážená priemerná cena tohto druhu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jeho výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny. Táto cena sa vypočítala ako vážená priemerná cena celkového domáceho predaja tohto druhu výrobku uskutočneného v priebehu OP bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový, alebo nie.

(58)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu výrobku alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu výrobku bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala z aktuálnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len daného druhu výrobku.

(59)

V prípade, že domáce ceny konkrétneho druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom nemohli byť použité na stanovenie normálnej hodnoty, musela sa použiť iná metóda. Komisia v tejto súvislosti použila stanovenú normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(60)

Normálna hodnota sa stanovila tak, že k výrobným nákladom každého vývozcu na každý vyvážaný druh výrobku, v prípade potreby po úprave, sa pripočítala primeraná suma za predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a primerané rozpätie zisku.

(61)

Vo všetkých prípadoch sa výdavky PVA a zisk stanovili podľa postupov ustanovených v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti skúmala, či vzniknuté výdavky PVA a realizovaný zisk každého príslušného vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu predstavujú spoľahlivé údaje.

(62)

Pri piatich prešetrovaných tureckých vyvážajúcich výrobcoch bol predaj podobného výrobku reprezentatívny. Normálna hodnota sa do značnej miery zakladala na cenách zaplatených alebo splatných nezávislými zákazníkmi v Turecku v rámci bežného obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(63)

Pre tie druhy výrobku, ktorých domáci predaj nebol dostatočný, alebo sa neuskutočnil v rámci bežného obchodovania, sa však normálna hodnota stanovila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Výdavky PVA a zisk boli založené na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku v rámci bežného obchodovania vyvážajúcim výrobcom, ktorého sa prešetrovania týkalo, v súlade s úvodom článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(64)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov v transformujúcich sa hospodárstvach, ktorým nebolo udelené THZ, sa stanovuje na základe ceny alebo stanovenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“). Vzhľadom na to, že žiadnemu z vyvážajúcich výrobcov v ČĽR či Moldavskej republike nebolo udelené THZ, normálna hodnota pre tieto spoločnosti sa stanovila na základe údajov z analogickej krajiny.

(65)

V oznámení o začatí konania bola ako vhodná analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a Moldavskú republiku navrhnutá Brazília. Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby k tomuto návrhu predložili svoje pripomienky.

(66)

Napriek tomu, že bolo oslovené množstvo výrobcov v iných tretích krajinách, so spoluprácou nesúhlasila žiadna spoločnosť okrem jedného brazílskeho výrobcu.

(67)

Viacero zainteresovaných strán predložilo svoje pripomienky, v ktorých uviedlo, že Brazília nie je vhodnou voľbou a ako analogickú krajinu navrhli Turecko. Navrhovateľ predložil ďalšie argumenty v prospech výberu Brazílie. Komisia tieto argumenty analyzovala a prešetrila.

(68)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné postupy v Moldavskej republike a Brazílii sú odlišné, a preto ako vhodnejšiu analogickú krajinu pre Moldavskú republiku navrhla Turecko. Tá istá strana ďalej tvrdila, že úroveň hospodárskeho rozvoja v Moldavskej republike a v Brazílii je rôzna. Bolo však zistené, že výrobné postupy v Brazílii sú v zásade rovnaké alebo podobné ako v ČĽR. Rozdiel vo výrobných postupoch medzi Brazíliou a Moldavskou republikou sa týka len prípravného procesu, čo nevedie k významným rozdielom v nákladoch. Pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho rozvoja, tá sa sama osebe nepovažuje za kritérium na výber analogickej krajiny.

(69)

Namietalo sa tiež, že spolupracujúci brazílsky výrobca je prepojený s navrhovateľom, čím sa výber Brazílie ako analogickej krajiny stáva nevhodným. Tento argument nebol prijatý. Má sa za to, že ak ceny a náklady nie sú deformované, neexistuje žiadny dôvod, aby sa pri stanovení normálnych hodnôt založených na domácom predaji v analogickej krajine vylúčili údaje poskytnuté spolupracujúcimi spoločnosťami prepojenými s navrhovateľom.

(70)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že príslušný podobný výrobok sa na brazílskom domácom trhu predáva za nadhodnotenú cenu. Ďalšia zainteresovaná strana uviedla, že hospodárska súťaž na domácom trhu je deformovaná vzhľadom na skutočnosť, že domáci výrobcovia sú vertikálne integrovaní a dvaja by údajne mali mať spolu viac než 60 % podielu na trhu.

(71)

Prešetrovanie potvrdilo, že domáce ceny v Brazílii sú pomerne vysoké, podobne ako rozpätie zisku, ktoré dosahuje spolupracujúci brazílsky výrobca. To by mohlo byť signálom nedostatočnej úrovne hospodárskej súťaže na brazílskom trhu, spôsobenej skutočnosťou, že tam sú len traja výrobcovia podobného výrobku, z ktorých dvaja predstavujú takmer 90 % trhu, ako bolo potvrdené v prešetrovaní.

(72)

Prešetrovanie ďalej ukázalo, že v Turecku existuje okolo 12 výrobcov, čo spolu s dovozom z rôznych zdrojov zabezpečuje konkurenčný domáci trh.

(73)

S cieľom vyhnúť sa účinkom vysokých cien na brazílskom domácom trhu a vzhľadom na to, že k dispozícii boli overené údaje od piatich tureckých vyvážajúcich výrobcov, sa v každom prípade považovalo za vhodnejšie použiť ako analogickú krajinu Turecko a nie Brazíliu.

(74)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že na účely tohto konania v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia možno považovať výber Turecka ako analogickej krajiny za vhodnejší ako výber Brazílie.

(75)

Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(76)

Jeden vyvážajúci výrobca uskutočnil časť vývozu prostredníctvom prepojeného dovozcu v Spoločenstve. V tomto prípade bola vývozná cena stanovená podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú boli dovážané výrobky prvýkrát ďalej predané nezávislému kupujúcemu, náležite upravenej so zreteľom na všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom a tiež so zreteľom na primerané rozpätie pre výdavky PVA a rozpätie zisku. Použili sa pri tom vlastné náklady PVA prepojeného dovozcu a rozpätie zisku sa stanovilo na základe informácií získaných od spolupracujúcich neprepojených dovozcov.

(77)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(78)

V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(79)

V náležitých a oprávnených prípadoch sa u všetkých prešetrovaných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vykonali úpravy na zohľadnenie rozdielov v nákladoch na dopravu, prepravu a poistenie, bankových poplatkoch, nákladoch na balenie, úverových nákladoch a províziách.

(80)

Pre jediného vyvážajúceho výrobcu, ktorému bolo udelené IZ, bolo dumpingové rozpätie stanovené porovnaním jeho vývozných cien zo závodu, podľa číselných kódov výrobku, s príslušnou normálnou hodnotou v analogickej krajine.

(81)

Pre všetkých nespolupracujúcich vývozcov a vzhľadom na nízku úroveň spolupráce bolo zostatkové dumpingové rozpätie stanovené na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného pre reprezentatívne množstvo vyvážané spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom.

(82)

Dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú:

(83)

Výpočet dumpingového rozpätia pre moldavského výrobcu sa uskutočnil použitím jeho overených vývozných cien s domácou cenou v analogickej krajine. Keďže vývoz moldavského výrobcu do EÚ sa uskutočňuje prostredníctvom prepojeného obchodníka, výpočet dumpingového rozpätia je založený na stanovenej vývoznej cene pre predaj nezávislému zákazníkovi v EÚ podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(84)

Takto vypočítané dumpingové rozpätie je 16,1 %.

(85)

Keďže sa zistila vysoká spolupráca, t. j. dovoz od spolupracujúceho moldavského výrobcu predstavoval približne 85 % celkového dovozu, stanovené bolo jednotné dumpingové rozpätie pre celú krajinu na základe overených údajov spoločnosti MMZ, čiže na rovnakej úrovni ako pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(86)

Pre Moldavskú republiku sa preto stanovuje celoštátne dumpingové rozpätie 16,1 %.

(87)

Ako už bolo uvedené, dumpingové rozpätia sa podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty podľa druhu výrobku a váženej priemernej vývoznej ceny podľa druhu výrobku.

(88)

Dočasné dumpingové rozpätia sú nasledovné:

(89)

Na určenie celkovej výroby v Spoločenstve sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Spoločenstve vrátane informácií, ktoré sa poskytli v podnete a údajov zhromaždených od výrobcov v Spoločenstve pred začiatkom prešetrovania a po ňom.

(90)

Celková výroba v Spoločenstve počas OP sa na základe toho odhadla na približne 24,9 milióna ton. Toto množstvo zahŕňa výrobu všetkých výrobcov v Spoločenstve, ktorí sa prihlásili a odhadovanú výrobu výrobcov, ktorí sa v konaní neprihlásili (ďalej len „neprihlásení výrobcovia“). Neprihlásení výrobcovia predstavujú asi 30 % z celkovej výroby v Spoločenstve. Žiadny z prihlásených výrobcov v Spoločenstve nezostal nestranný ani nebol proti začatiu prešetrovania.

(91)

Pokiaľ ide o neprihlásených výrobcov, Komisia rozoslala dotazníky s cieľom získať presnejšie údaje, najmä v súvislosti s ich objemom predaja a cenami. Títo výrobcovia však nezaslali žiadne odpovede. Keďže tak neboli k dispozícii žiadne iné informácie, na stanovenie výroby a spotreby v Spoločenstve sa vo vzťahu k neprihláseným výrobcom použili údaje uvedené v podnete.

(92)

Objem výroby výrobcov v Spoločenstve, ktorí podnet podporili, počas OP dosahoval 11,1 milióna ton, čo predstavovalo približne 45 % celkovej odhadovanej výroby v Spoločenstve a ďalší výrobcovia, ktorí podnet podporili, ale nechceli spolupracovať, predstavovali 25 %.

(93)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 93, prešetrovaním sa preukázalo, že výrobcovia v Spoločenstve, ktorí podnet podporili a súhlasili so spoluprácou pri prešetrovaní, predstavujú asi 45 % z celkovej výroby v Spoločenstve počas OP. Títo výrobcovia sa preto považujú za výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(94)

Vzhľadom na veľký počet výrobcov, ktorí podnet podporili a súhlasili so spoluprácou pri prešetrovaní sa na prešetrenie ujmy plánoval výber vzorky. Dotazník na výber vzorky, ktorý bol zaslaný prihláseným výrobcom v Spoločenstve vyplnilo 20 výrobcov. Keďže títo 20 spolupracujúci výrobcovia pozostávali zo štyroch skupín spoločností a dvoch nezávislých výrobcov, bolo rozhodnuté neuplatniť výber vzorky.

(95)

Vzhľadom na veľký počet prepojených spoločností, ktoré patrili do dvoch zo štyroch skupín bolo rozhodnuté, že v predbežnej fáze sa namieste overia údaje, ktoré poskytlo 11 jednotlivých spoločností vybratých na základe objemu výroby a zemepisného rozloženia. Pri ostatných spoločnostiach sa uskutočnila teoretická analýza údajov predložených vo vyplnených dotazníkoch.

(96)

Spotreba v Spoločenstve sa stanovila na základe celkového dovozu podľa údajov Eurostatu, celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a ďalších výrobcov v Spoločenstve na trhu Spoločenstva vrátane odhadovaného predaja neprihlásených výrobcov.

(97)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 91, neprihlásení výrobcovia boli oslovení a požiadaní, aby poskytli údaje najmä o svojej výrobe a predaji valcovaného drôtu počas posudzovaného obdobia. Keďže však neprišlo k žiadnej spolupráci a keďže k dispozícii neboli žiadne iné údaje týkajúce sa ich predaja na trhu Spoločenstva, použili sa namiesto toho údaje uvedené v podnete.

Tabuľka 1

(98)

Celkovo sa spotreba v Spoločenstve v posudzovanom období zvýšila o 6 %. Nárast začal v roku 2006 po dočasnom poklese o 5 % v roku 2005. Potom sa úroveň spotreby obnovila a rástla až do roku 2007, po čom nasledoval mierny pokles počas OP. Pokles spotreby v roku 2005 bol výsledkom nižšieho dopytu v stavebnom priemysle.

(99)

Na posúdenie kumulácie dovozu z krajín, ktoré sú predmetom tohto prešetrovania, sa preskúmala individuálna situácia každej krajiny vzhľadom na podmienky stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia.

(100)

V súvislosti s dovozom z ČĽR a Moldavskej republiky sa zistilo, že objem ich dovozu bol nad prahom de minimis určeným v článku 5 ods. 7 základného nariadenia a že objem dovozu z týchto krajín nebol zanedbateľný. Objem dovozu z týchto dvoch krajín navyše počas posudzovaného obdobia sledoval podobný trend, pričom vrchol dosiahol v roku 2007 a potom mierne klesal. Prešetrovanie tiež preukázalo, že podmienky hospodárskej súťaže u príslušných hospodárskych subjektov boli podobné, najmä počas OP. Zistilo sa najmä, že dovoz z týchto dvoch krajín podhodnotil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto sa dospelo k záveru, že podmienky na kumuláciu boli splnené.

(101)

Pokiaľ ide dovoz z Turecka, z prešetrovania vyplynulo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predstavovali počas OP prakticky celý dovoz príslušného výrobku z tejto krajiny do Spoločenstva. Analýza tohto dovozu bola preto založená na údajoch, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Na základe toho sa zistilo, že podobne ako pri dovoze z ČĽR a Moldavskej republiky bol objem dovozu z Turecka nad prahom de minimis určeným v článku 5 ods. 7 základného nariadenia a že objem dovozu z týchto krajín nebol zanedbateľný. Na rozdiel od ostatných dvoch príslušných krajín sa však zistilo, že podmienky hospodárskej súťaže neboli u príslušných prevádzkovateľov podobné, najmä pokiaľ ide o cenovú politiku. Títo vývozcovia skutočne počas OP nepodhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, ani nepredávali svoje výrobky na trhu Spoločenstva pod nepoškodzujúcou cenou stanovenou pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Preto sa dospelo k záveru, že podmienky kumulácie dovozu z Turecka vo vzťahu k dovozu z ČĽR a Moldavskej republiky neboli splnené.

(102)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z Turecka by sa nemal kumulovať s dovozom z ČĽR a Moldavskej republiky.

(103)

Dovoz z ČĽR a Moldavskej republiky (ďalej len „príslušné krajiny“) sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal nasledovne:

Tabuľka 2

(104)

Dumpingový dovoz z príslušných krajín sa výrazne zvýšil z približne 0,3 milióna ton v roku 2004 na 1,4 milióna ton v roku 2007, čiže takmer päťnásobne. Tento dovoz dosiahol vrchol v roku 2007, potom sa prejavil trend jeho mierneho poklesu v súlade s vývojom spotreby v Spoločenstve.

(105)

Hoci sa priemerné ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín za posudzované obdobie zvýšili o 12 %, zistilo sa, že podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, najmä počas OP. Ich podiel na trhu sa v dôsledku toho výrazne zvýšil z 1,4 % v roku 2004 na 6,3 % v OP.

(106)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny za každý druh výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva pre neprepojených zákazníkov na trhu Spoločenstva, upravené na úroveň zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu z príslušných krajín pre prvého nezávislého zákazníka, stanovenými na základe cien CIF, vhodne upravenými vzhľadom na náklady po dovoze.

(107)

Spolupráca čínskych vývozcov bola veľmi nízka. Na prešetrovaní spolupracoval len jeden výrobca, ktorý predstavoval 5 % celkového objemu vývozu z ČĽR do Spoločenstva. Na základe porovnateľných druhov výrobkov sa pri tomto výrobcovi zistilo priemerné rozpätie cenového podhodnotenia na úrovni 4,5 %.

(108)

V prípade všetkých ďalších výrobcov z ČĽR sa cenové podhodnotenie stanovilo na základe priemernej vývoznej ceny podľa údajov Eurostatu a priemernej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Na základe týchto skutočností bolo zistené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia na úrovni 7,6 %.

(109)

Jediný moldavský výrobca, spoločnosť MMZ, predstavoval počas OP 85 % všetkého dovozu z Moldavskej republiky do Spoločenstva. Rozpätie podhodnotenia pre Moldavskú republiku sa preto stanovilo na základe porovnania priemernej vývoznej ceny spolupracujúceho výrobcu s priemernou predajnou cenou výrobného odvetvia Spoločenstva v prípade porovnateľných druhoch výrobkov. Na základe týchto skutočností bolo zistené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia na úrovni 0,1 %.

(110)

Uvedené zistenia treba vnímať vzhľadom na skutočnosť, že príslušný výrobok je druhom komoditného výrobku, ktorého trh je transparentný a všetky subjekty na tomto trhu sú informované o cenách, ktoré sú kótované. K ďalšiemu tlaku na predajné ceny navyše viedla skutočnosť, že trh Spoločenstva najmä počas OP zaznamenal nárast cien surovín.

(111)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa posúdenia stavu výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2004 do konca OP.

(112)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že výroba výrobného odvetvia Spoločenstva sa za posudzované obdobie znížila o 3 %, hoci spotreba v Spoločenstve sa za rovnaké obdobie zvýšila. Pokles výroby o 9 %, ktorý bol zaznamenaný medziročne v rokoch 2004 a 2005, sa v nasledujúcom roku zastavil súbežne so zvýšením spotreby v Spoločenstve o viac než 9 %.

(113)

Výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo počas OP svoju výrobnú kapacitu približne na 15 miliónov ton v súlade s priaznivými očakávaniami na trhu Spoločenstva. Vzhľadom na stagnujúci predaj a klesajúci objem výroby sa však využitie dostupnej kapacity znížilo z 81 % v roku 2004 na 74 % v OP.

(114)

V odôvodnení 94 bolo uvedené, že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva okrem iného zo štyroch skupín, ktoré zahŕňajú veľký počet prepojených spoločností. Prešetrovanie preukázalo, že medzi prepojenými spoločnosťami dochádzalo k transferom príslušného výrobku. Údaje o predaji zohľadnené v nasledujúcej tabuľke sa týkajú objemu predaného prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Spoločenstva.

Tabuľka 4

(115)

Kým spotreba v Spoločenstve počas posudzovaného obdobia vzrástla o 6 %, objem predaja príslušného výrobku výrobným odvetvím Spoločenstva nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva ostal nezmenený. Znamená to, že výrobné odvetvie Spoločenstva nemalo kvôli konkurencii dumpingového dovozu prospech zo zvýšenej spotreby. Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu v dôsledku toho od roku 2004 do OP klesol o 6 %.

(116)

Strata podielu na trhu nastala napriek úsiliu výrobného odvetvia Spoločenstva posunúť sa smerom k vyšším triedam výrobkov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 117.

(117)

Priemerné predajné ceny zo závodu, za ktoré predáva výrobné odvetvie Spoločenstva neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva, sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 14 %. Prešetrovanie preukázalo, že toto zvýšenie predajných cien bolo čiastočne výsledkom posunu k výrobkom vyššej triedy, kde dumpingový dovoz nebol prítomný, no bolo tiež podnietené zvýšenými výrobnými nákladmi. Treba však pripomenúť, že počas OP predstavovali štandardné výrobky asi 80 % predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a zostali tak ústrednými výrobkami tohto odvetvia.

Tabuľka 5

(118)

Skutočne sa zistilo, že priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Spoločenstva sa od roku 2004 do OP zvýšili o 25 %, najmä z dôvodu zvýšenia ceny šrotu, ktorý je hlavnou surovinou používanou pri výrobe valcovaného drôtu. Cena šrotu sa za rovnaké obdobie zvýšila o 34 % a tak nárast cien uvedený v predošlej tabuľke mohol pokryť len časť zvýšenia cien surovín.

(119)

Zásoby predstavovali asi 5 % objemu výroby v OP. Výrobné odvetvie Spoločenstva počas posudzovaného obdobia, najmä od roku 2007 do OP, znížilo úroveň svojich zásob o 10 %. Toto zníženie zásob však môže byť signálom, že v budúcnosti sa predpokladá nižšia miera činnosti. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že asi 20 % výroby výrobného odvetvia Spoločenstva je určených na vlastnú spotrebu na ďalšie spracovanie nadväzujúcich výrobkov. Pomer vlastnej spotreby zostal počas posudzovaného obdobia nezmenený.

Tabuľka 6

(120)

Ako to vo všeobecnosti býva v prípade kovospracujúcich podnikov, počet zamestnancov nemožno jednoducho znížiť bez toho, aby sa ohrozili výstupy. Zamestnanosť tak ostávala nezmenená, s miernym nárastom v OP.

(121)

Prešetrovanie preukázalo, že napriek zvýšeniu nákladov práce sa výrobné odvetvie Spoločenstva usilovalo racionalizovať výrobu a obmedziť výrobné náklady s cieľom vyrovnať sa s výrazným zvýšením cien surovín, o ktorom sa hovorí v odôvodnení 118. Zvýšenie priemerných výrobných nákladov bolo v dôsledku toho omnoho menej výrazné ako zvýšenie cien šrotu.

(122)

Napriek zvýšeniu spotreby v Spoločenstve v posudzovanom období výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo zvýšiť produktivitu, ako sa dalo očakávať. Z tabuľky 3 skutočne vyplýva, že produktivita sa znížila v súlade so znižovaním objemu výroby.

(123)

Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. V posudzovanom období sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva znížila zo zisku vo výške 14,2 % v roku 2004 na 6,7 % v OP. Prudké zníženie ziskovosti v roku 2005 môže byť spojené s poklesom v odvetví a vyskytlo sa v rovnakom čase ako zníženie spotreby. V roku 2006 sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva mierne zvýšila, no v roku 2007 a potom v OP sa začala znova zhoršovať.

(124)

Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. Vzhľadom na dumpingový dovoz za nízke ceny však výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo v takom postavení, aby mohlo zvýšené náklady na suroviny preniesť na svojich zákazníkov a využiť výhody rastu trhu, ktorý nastal v tých rokoch.

(125)

Vývoj peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samostatne financovať svoje činnosti, vo veľkej miere odráža vývoj ziskovosti. Hoci peňažný tok zostal v posudzovanom období priaznivý, dosahoval veľmi nízku úroveň, najmä v porovnaní s rokom 2004. To isté možno povedať o návratnosti investícií, ktorá v posudzovanom období vykazovala podobný nepriaznivý vývoj.

(126)

Napriek klesajúcej finančnej výkonnosti výrobné odvetvie Spoločenstva v posudzovanom období naďalej investovalo. To naznačuje, že výrobné odvetvie neplánuje ukončiť výrobu, ale považuje tento sektor za životaschopný. Úroveň investícií ukazuje, že sektor je schopný zvyšovať potrebný kapitál. Táto schopnosť sa však obmedzila, keďže peňažný tok sa v posudzovanom období výrazne zhoršil.

(127)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva od roku 2004 do OP stagnoval, výrobné odvetvie Spoločenstva tak nemohlo využiť výhody nárastu spotreby v Spoločenstve, ktorá sa od roku 2004 do OP zvýšila o 6 %. Jeho podiel na trhu sa v dôsledku toho za rovnaké obdobie znížil o 2 percentuálne body.

(128)

Dumpingové rozpätia pre ČĽR, Moldavskú republiku a Turecko, špecifikované vyššie v časti týkajúcej sa dumpingu, sú zjavne nad úrovňou de minimis. Vzhľadom na objemy a ceny dumpingového dovozu nemožno dosah skutočných dumpingových rozpätí považovať za zanedbateľný.

(129)

Niektoré ukazovatele ujmy, napríklad predajné ceny (+ 14 %), výrobná kapacita (+ 6 %) a investície (+ 35 %) vykazujú počas posudzovaného obdobia priaznivý vývoj.

(130)

Iné ukazovatele ujmy, napríklad výroba (– 3 %), využitie kapacity (– 9 %), podiel na trhu (– 6 %) a produktivita (– 5 %) sa však zhoršili a objem predaja neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva stagnoval napriek tomu, že spotreba sa v posudzovanom období zvyšovala. Vážne postihnuté boli navyše ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Spoločenstva napríklad peňažný tok (– 47 %), návratnosť investícií (– 32 %) a ziskovosť (– 7,5 percentuálnych bodov). To znamená, že schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšiť kapitál bola takisto oslabená.

(131)

Prešetrovanie ďalej preukázalo, že výrobné náklady výrobného odvetvia Spoločenstva sa za posudzované obdobie výrazne zvýšili, najmä vzhľadom na prudké zvýšenie cien šrotu (+ 34 %), ktorý je hlavnou surovinou na výrobu valcovaného drôtu. Vzhľadom na podhodnocovanie, ktorého sa počas OP dopúšťali čínski a moldavskí vývozcovia, však výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo zvýšiť predajné ceny v súlade s nárastom cien surovín.

(132)

Z uvedených skutočností vyplýva, že hoci výrobné odvetvie Spoločenstva zostalo počas OP ziskové, keďže sa sústredilo na trhové segmenty vyššej triedy s vyššími cenami, jeho finančná situácia sa výrazne zhoršila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(133)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a Moldavskej republike spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v takej miere, že sa táto ujma môže klasifikovať ako značná. Skúmali sa aj iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli súčasne poškodzovať výrobné odvetvie Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(134)

Prešetrovanie preukázalo, že dumpingový dovoz z ČĽR a Moldavskej republiky sa za posudzované obdobie výrazne, takmer päťnásobne, zvýšil, pričom od roku 2004 do OP vzrástol o 1,1 milióna ton. Tento nárast bol zaznamenaný najmä od roku 2006 do OP. V súvislosti s podielom na trhu sa podiel dumpingového dovozu z príslušných krajín na trhu Spoločenstva zvýšil z 1,4 % v roku 2004 na 6,3 % v OP. V praxi to zodpovedalo celkovému nárastu spotreby v Spoločenstve, ku ktorému došlo v posudzovanom období.

(135)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa za rovnaké obdobie znížil z 35,3 % na 33,3 %, čiže o dva percentuálne body, hoci jeho objem predaja na trhu Spoločenstva ostal nezmenený.

(136)

Pokiaľ ide o ceny, napriek tomu, že ceny dumpingového dovozu sa v súlade nárastom cien surovín za posudzované obdobie zvýšili o 12 %, stále podhodnocovali ceny, ktoré si účtovalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva preto nemohlo zvýšiť svoje ceny tak, aby pokryli úplný nárast cien surovín. Ziskovosť predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa tak znížila z 14,2 % v roku 2004 na 6,7 % počas OP.

(137)

Prešetrovanie ďalej preukázalo, že trh s valcovaným drôtom je transparentným trhom, kde sú všetky hospodárske subjekty informované o úrovni cien, ktoré ponúkajú rôzne dodávateľské zdroje. Narastajúci objem dumpingového dovozu za nízke ceny z príslušných krajín mal nepriaznivý dosah na celkový trh tým, že stláčal ceny, čo sa ďalej objasňuje v odôvodnení 138.

(138)

Má sa za to, že sústavný tlak dumpingového dovozu za nízke ceny z príslušných krajín na trhu Spoločenstva neumožnil výrobnému odvetviu Spoločenstva prispôsobiť predajné ceny zvýšeným nákladom na suroviny najmä počas OP, keď ceny šrotu dosiahli vrchol. To vysvetľuje stratu podielu na trhu, nízku úroveň predajných cien a stratu ziskovosti dosahovanej výrobným odvetvím Spoločenstva. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že nárast dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR a Moldavskej republiky mal najmä počas OP výrazný nepriaznivý vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(139)

V odôvodnení 98 bolo uvedené, že spotreba valcovaného drôtu v Spoločenstve sa za posudzované obdobie zvýšila celkovo o 6 %. Dospelo sa preto k záveru, že vývoj spotreby nie je činiteľom, ktorý mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(140)

Ceny surovín, najmä oceľového šrotu alebo v niektorých prípadoch železnej rudy sa za posudzované obdobie výrazne zvýšili. Tvrdilo sa, že zvýšené ceny surovín mali vplyv na zhoršenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období a najmä počas OP, keď ceny surovín dosiahli vrchol.

(141)

Tvrdilo sa tiež, že jednou z príčin ujmy, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo počas OP bolo zvýšenie nákladov na elektrickú energiu, ktorá je jednou z hlavných zložiek v nákladoch na výrobu valcovaného drôtu.

(142)

Prešetrovanie potvrdilo, že výrobné náklady výrobného odvetvia Spoločenstva spojené s výrobou valcovaného drôtu sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 25 %. Na trhu, ktorý sa riadi účinnými obchodnými podmienkami, najmä bez poškodzujúceho dumpingu, však možno očakávať, že ceny sa pravidelne upravujú tak, aby odrážali situáciu rôznych zložiek výrobných nákladov. To sa v tomto prípade nestalo. Hoci výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo predajné ceny, nestačilo to na zabránenie výraznému prepadu ziskovosti. Podľa toho to bolo skôr podhodnotenie, ktorého sa dopúšťali čínski a moldavskí vývozcovia, ktoré stláčalo ceny na trhu Spoločenstva a zabránilo výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby prenieslo zvýšené ceny surovín na svojich zákazníkov.

(143)

Vyšší objem výroby vo všeobecnosti vedie k úsporám z rozsahu, ktoré sú pre príslušných výrobcov prospešné. Výrobné odvetvie Spoločenstva je väčšinou vertikálne integrované a výroba pre vlastnú spotrebu sa využíva na ďalšie spracovanie na výrobky s pridanou hodnotou v nadväzujúcom výrobnom odvetví. Prešetrovanie nepoukázalo na žiadny problém vo výrobe spojený s výrobou nadväzujúcich výrobkov. V odôvodnení 119 bolo uvedené, že vlastná spotreba skutočne ostala počas posudzovaného obdobia nezmenená.

(144)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že vlastná spotreba výrobného odvetvia Spoločenstva, najmä počas OP, neprispela k zhoršeniu jeho finančnej situácie.

(145)

Tvrdilo sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva netrpí ujmou, pretože presunulo výrobu a predaj na trhu Spoločenstva smerom k výrobkom vyššej triedy a bolo preto chránené pred dumpingovým dovozom, ktorý sa sústreďoval najmä na štandardný segment trhu s valcovaným drôtom.

(146)

Toto tvrdenie je však v rozpore so zisteniami prešetrovania. Dokonca aj keď sa výrobné odvetvie Spoločenstva, najmä počas OP, čiastočne posunulo k výrobkom vyššej triedy, ako sa uvádza v odôvodnení 117, zistilo sa, že 80 % objemu jeho predaja pozostávalo zo štandardných výrobkov, ktoré tak trpeli priamou konkurenciou dumpingového dovozu za nízke ceny z príslušných krajín.

(147)

Dospelo sa preto k záveru, že posun k výrobkom vyššej triedy umožnil výrobnému odvetviu Spoločenstva obmedziť zníženie ziskovosti za posudzované obdobie a najmä počas OP.

(148)

Jedna strana uviedla, že výrobné odvetvie Spoločenstva doviezlo značné množstvo valcovaného drôtu z príslušných krajín a že akákoľvek ujma, ktorú toto odvetvie utrpelo, sa preto má považovať za ujmu spôsobenú vlastným zavinením.

(149)

Preskúmanie tohto tvrdenia preukázalo, že množstvo príslušného výrobku, ktoré doviezlo výrobné odvetvie Spoločenstva bolo veľmi malé a predstavovalo menej ako 1 % jeho výroby počas OP. Akákoľvek ujma spôsobená týmto dovozom by preto bola nanajvýš zanedbateľná.

(150)

Hoci analýza ujmy a príčinných súvislostí sa sústredila na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, výkonnosť jeho vývozu sa preskúmala ako možný ďalší činiteľ, ktorý môže vysvetliť zistenú ujmu. Analýza preukázala, že predaj na vývoz neprepojeným stranám, ktorý zrealizovalo výrobné odvetvie Spoločenstva, zostal počas posudzovaného obdobia pomerne skromný (asi 7 %). V posudzovanom období sa navyše vo vzťahu k podielu predaja na vývoz prejavila klesajúca tendencia. Zníženie objemu predaja na vývoz z približne 900 000 ton v roku 2004 na asi 500 000 ton počas OP možno vysvetliť poklesom výroby za to isté obdobie. Vývozná cena však bola vyššia ako cena, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva účtovalo svojim zákazníkom na trhu Spoločenstva. Dospelo sa preto k záveru, že znížením objemu vývozu nemožno vysvetliť výšku ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a najmä významný pokles ziskovosti počas OP.

(151)

Vývoj objemu dovozu a dovozných cien z iných tretích krajín od roku 2004 do OP bol nasledovný:

Tabuľka 9

(152)

Hlavnými inými tretími krajinami, ktoré vyvážajú valcovaný drôt do Spoločenstva, sú Švajčiarsko, Ukrajina a Brazília. Z predchádzajúcej tabuľky vyplýva, že objem predaja a podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu počas posudzovaného obdobia klesol a jeho ceny boli počas OP pomerne vysoké.

(153)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z Turecka a z iných tretích krajín neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(154)

Z analýzy údajov týkajúcich sa trhu Spoločenstva vyplynulo, že v posudzovanom období všetci ostatní výrobcovia v Spoločenstve nezískali, ale naopak stratili podiel na trhu. Prešetrovaním sa nepreukázal žiadny konkrétny problém v súvislosti s hospodárskou súťažou medzi výrobcami v Spoločenstve ani žiadny deformačný účinok na obchodovanie, ktorým by sa mohla vysvetliť značná ujma zistená vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(155)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobcovia, ktorí nie sú zahrnutí do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva, neprispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(156)

Uvedenou analýzou sa preukázalo, že od roku 2004 po OP nastalo podstatné zvýšenie objemu dumpingového dovozu za nízke ceny s pôvodom v ČĽR a Moldavskej republike a jeho podielu na trhu. Okrem toho sa zistilo, že tento dovoz sa realizoval za výrazne dumpingové ceny, ktoré boli nižšie ako ceny, ktoré účtovalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva za podobné druhy výrobkov.

(157)

Toto zvýšenie objemu dumpingového dovozu za nízke ceny s pôvodom v ČĽR a Moldavskej republike a jeho podielu na trhu sa časovo zhodovalo so všeobecným zvýšením dopytu v Spoločenstve, ale aj s nepriaznivým vývojom podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu a so zhoršením hlavných ukazovateľov týkajúcich sa jeho hospodárskej situácie počas OP. Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa od roku 2004 do OP skutočne znížila na menej ako polovicu.

(158)

Skúmaním ostatných známych činiteľov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva sa zistilo, že žiadny z týchto činiteľov nemohol mať významný nepriaznivý vplyv na toto výrobné odvetvie, najmä počas OP.

(159)

Na základe uvedenej analýzy, pomocou ktorej sa riadne rozlíšili a oddelili vplyvy všetkých známych činiteľov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúcich vplyvov dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z ČĽR a Moldavskej republiky spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(160)

Z predchádzajúcej tabuľky vyplýva, že objem dovozu z Turecka sa zvýšil o 4 %, čiže o niečo menej ako narástla spotreba počas posudzovaného obdobia. Na rozdiel od dovozu z ČĽR a Moldavskej republiky objem dovozu z Turecka dosiahol vrchol v roku 2006 a potom vykazoval klesajúci vývoj. Jeho podiel na trhu takisto dosiahol vrchol v roku 2006, potom sa znížil a v OP dosiahol úroveň z roku 2004.

(161)

Priemerné dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 15 %. Ako sa uvádza v odseku 2.1., nezistilo sa, že dovoz z Turecka počas OP podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Pri tomto dovoze sa navyše nezistil žiadny predaj pod cenu.

(162)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že dovoz z Turecka neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(163)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu existovali presvedčivé dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie dočasných antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva. Analýza záujmu Spoločenstva bola založená na ohodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(164)

Výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva z množstva výrobcov so sídlom na rôznych miestach v celom Spoločenstve, ktorí v súvislosti s príslušným výrobkom priamo zamestnávajú viac ako 4 000 ľudí.

(165)

Výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR a Moldavskej republiky. Pripomína sa, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala v posudzovanom období nepriaznivý vývoj. Vážne postihnuté boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Spoločenstva, napríklad peňažný tok, návratnosť investícií a ziskovosť. Pri neexistencii opatrení sa ďalšie zhoršovanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva zdá byť veľmi pravdepodobné.

(166)

Očakáva sa, že uloženie dočasných antidumpingových ciel obnoví účinné obchodné podmienky na trhu Spoločenstva a že cena valcovaného drôtu bude odrážať náklady rôznych zložiek a trhové podmienky. Prešetrovanie preukázalo, že nárast cien o 3 % alebo nárast objemu predaja bude postačovať na to, aby tomuto výrobnému odvetviu umožnil rýchlo obnoviť svoju pôvodnú finančnú situáciu. Možno očakávať, že uloženie dočasných opatrení by výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo v posudzovanom období, s ďalším priaznivým dosahom na jeho hospodársku situáciu a ziskovosť.

(167)

Dospelo sa preto k záveru, že uloženie dočasných antidumpingových opatrení na dovoz s pôvodom v ČĽR a Moldavskej republike by bolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(168)

Dotazníky boli zaslané deviatim dovozcom. Štyria dovozcovia výslovne uviedli, že nechcú spolupracovať, a ďalší štyria dovozcovia nereagovali. Z toho vyplýva, že dovozcovia by uložením opatrení neboli veľmi postihnutí. Len jeden dovozca spolupracoval na prešetrovaní tým, že vyplnil dotazník a umožnil overenie svojej odpovede na mieste. Podľa údajov, ktoré tento dovozca poskytol, jeho zdrojom valcovaného drôtu je prevažne Turecko. Ak by sa teda uložili opatrenia na dovoz valcovaného drôtu z ČĽR a Moldavskej republiky, tento dovozca by nebol postihnutý.

(169)

Na základe dostupných informácií sa preto dospelo k záveru, že uloženie dočasných antidumpingových opatrení by nemalo významný dosah na dovozcov.

(170)

Dotazníky boli zaslané 28 používateľom. Na prešetrovaní však spolupracovalo len osem používateľov, pričom počas OP na nich pripadalo 15 % dovozu valcovaného drôtu z príslušných krajín. Títo používatelia, ktorí sídlia v Taliansku, Španielsku, Poľsku a Belgicku, predstavujú len 1 % spotreby v Spoločenstve a pôsobia v rôznych priemyselných odvetviach, najmä v automobilovom priemysle, stavebníctve a strojárstve.

(171)

Traja zo spolupracujúcich používateľov (ktorí patria k jednému združeniu) pôsobia v stavebníctve. Počas OP na nich spoločne pripadalo 12 % všetkého dovozu valcovaného drôtu z ČĽR a Moldavskej republiky. V tom istom období boli zdrojom väčšiny ich valcovaného drôtu (58 %) dve príslušné krajiny, pričom zvyšok nakupovali od iných tretích krajín alebo od výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho sa zistilo, že valcovaný drôt predstavuje podstatnú časť ich výrobných nákladov. Nemožno preto vylúčiť, že uloženie opatrení by mohlo mať na týchto používateľov nepriaznivý dosah. Vzhľadom na dostupnosť alternatívnych dodávateľských zdrojov v iných tretích krajinách, na ktoré sa opatrenia nevzťahujú, ako aj v Spoločenstve, by však tento dosah mal byť obmedzený.

(172)

Združenie používateľov uvedené v odôvodnení 171, ktorého členovia pôsobia v stavebnom odvetví, pričom niekedy sú priamou konkurenciou niektorým vertikálne integrovaným výrobcom v Spoločenstve, uviedlo, že uloženie opatrení povedie k nedostatku dodávok v tomto konkrétnom odvetví. Dospelo sa však k záveru, že vzhľadom na súčasnú voľnú kapacitu v Spoločenstve, ako aj na alternatívne dodávateľské zdroje dostupné v iných tretích krajinách vrátane Turecka, by na trhu Spoločenstva nemal hroziť žiadny nedostatok. Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR a Moldavskej republike by navyše mali byť schopní ďalej predávať príslušný výrobok na trhu Spoločenstva, hoci za nepoškodzujúce ceny.

(173)

Jeden z ôsmich spolupracujúcich používateľov nedovážal počas OP z príslušných krajín žiadny valcovaný drôt. Táto spoločnosť by preto nemala byť uložením opatrení nepriaznivo postihnutá.

(174)

Zvyšní štyria používatelia v Spoločenstve predstavovali 3 % celkového dovozu valcovaného drôtu z príslušných krajín a pôsobia najmä v automobilovom odvetví a strojárstve. Títo používatelia nakupovali valcovaný drôt najmä od dodávateľov v Spoločenstve a iných tretích krajinách a zistilo sa, že podiel dovozu z príslušných krajín vo vzťahu k ich celkovému dovozu bol počas OP veľmi nízky (5 %). Za týchto okolností sa dospelo k záveru, že zavedenie opatrení nebude mať na finančnú situáciu týchto spoločností značný dosah.

(175)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií je veľmi pravdepodobné, že vplyv antidumpingových opatrení, ak bude vôbec nejaký, nebude mať značný dosah na používateľov príslušného výrobku.

(176)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že všeobecne na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Spoločenstva neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz valcovaného drôtu s pôvodom v ČĽR a Moldavskej republike.

(177)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k dumpingu, vyplývajúcej ujme, príčinným súvislostiam a záujmu Spoločenstva, mali by sa uložiť dočasné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingovým dovozom z ČĽR a Moldavskej republiky.

(178)

Na účely určenia výšky týchto ciel sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(179)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, pri predaji podobného výrobku v Spoločenstve. Ziskové rozpätie pred zdanením vo výške 9,9 %, použité na tento výpočet, bolo stanovené na základe zisku, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo v rokoch pred vrcholnou úrovňou dumpingového dovozu, čiže v rokoch 2004 až 2006. Na základe toho bola pre výrobné odvetvie Spoločenstva vypočítaná nepoškodzujúca cena za podobný výrobok.

(180)

Nevyhnutné zvýšenie cien sa potom určilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny stanovenej na výpočet cenového podhodnotenia s nepoškodzujúcou cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento z celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(181)

Pokiaľ ide o výpočet zostatkovej úrovne odstránenia ujmy pre všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, treba pripomenúť, že úroveň spolupráce bola nízka. Rozpätie pre nespolupracujúce subjekty sa preto stanovilo na základe najvyššieho rozpätia zisteného pri reprezentatívnom množstve predávaného spolupracujúcim vývozcom na trhu Spoločenstva.

(182)

Pokiaľ ide o Moldavskú republiku, úroveň spolupráce bola vysoká. Na výpočet celoštátnej úrovne odstránenia ujmy pre túto krajinu sa preto použili údaje dostupné a overené v rámci prešetrovania. Rozpätie je založené na priemernej cene zistenej v Moldavskej republike za určité transakcie počas OP.

(183)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa majú uložiť dočasné antidumpingové clá na dovoz s pôvodom v ČĽR a Moldavskej republike na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla. V tomto prípade by sa mali všetky colné sadzby stanoviť na úrovni zistených rozpätí ujmy.

(184)

Na dovoz s pôvodom v Turecku sa neuložia žiadne dočasné antidumpingové clá.

(185)

Sadzby antidumpingového cla uvedené v tomto nariadení sa pre jednotlivé spoločnosti stanovili na základe zistení, ktoré sú výsledkom tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na všetky ostatné spoločnosti) sa preto uplatňujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa nevzťahujú tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(186)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných či predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v spojení so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to potrebné, Komisia po porade s poradným výborom príslušne zmení a doplní nariadenie tým, že aktualizuje zoznam spoločností, ktoré využívajú individuálne colné sadzby.

(187)

Navrhujú sa tieto antidumpingové clá:

(188)

V záujme riadneho úradného postupu sa má stanoviť lehota, v ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci časovej lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho treba uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely konečných zistení sa musia znova posúdiť,

7.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/25

(1)

Podľa časti A bodu 2.1 písm. f) protokolu o označovaní vína (2), na ktorý sa odkazuje v článku 8 ods. 2 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o obchode s vínom (3), ako aj bodu 2 dodatku I k uvedenému protokolu musí Spoločenstvo povoliť použitie pojmov „chateau“, „classic“, „clos“, „cream“, „crusted/crusting“, „fine“, „late bottled vintage“, „noble“, „ruby“, „superior“, „sur lie“, „tawny“, „vintage“ a „vintage character“ na vínach s pôvodom v USA, ak tieto pojmy boli v čase dovozu schválené na používanie na etiketách vín v USA podľa potvrdenia o schválení etikety (Certificate of Label Approval – COLA).

(2)

V súlade s bodom 5 dodatku I k protokolu o označovaní vína platí toto povolenie do 10. marca 2009 a jeho platnosť sa automaticky predlžuje na obdobie ďalších dvoch po sebe nasledujúcich rokov, pokiaľ niektorá strana dohody písomne neoznámi druhej strane, že uvedené obdobie by sa nemalo predĺžiť.

(3)

Listom z 8. septembra 2008 oznámila Komisia Spojeným štátom, že uvedené obdobie by sa nemalo predĺžiť na obdobie po 10. marci 2009.

(4)

S cieľom umožniť, aby sa zásoby vína z USA dovezené pred 10. marcom 2009, ktoré nie sú v súlade s uplatniteľnými pravidlami označovania v dôsledku nepredĺženia uvedeného povolenia, vyčerpali, malo by sa zaviesť prechodné ustanovenie.

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

7.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/26

(1)

V článku 34 nariadenia (ES) č. 479/2008 sa s účinnosťou od 1. augusta 2009 vymedzujú triedy vín s chráneným označením pôvodu a vín s chráneným zemepisným označením.

(2)

V súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 479/2008 informačné alebo propagačné opatrenia podporované podľa uvedeného článku sa vzťahujú na vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením alebo vína s označením odrody viniča.

(3)

V článku 65 ods. 1 písm. c) bodoch vi) a xiii) nariadenia (ES) č. 479/2008 sa ustanovuje uznávanie medziodvetvových organizácií, ktoré poskytujú informácie o osobitných charakteristikách vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením a ktoré využívajú, chránia a propagujú značky kvality, chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia.

(4)

V súlade s článkom 92 ods. 5 písm. b) bodom i) nariadenia (ES) č. 479/2008 môže členský štát rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom prevode práv na opätovnú výsadbu na iný poľnohospodársky podnik v tom istom členskom štáte, a to v prípade, že plochy daného iného poľnohospodárskeho podniku sú určené na výrobu vín s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením.

(5)

V bodoch 1 a 3 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 sa vymedzujú pojmy víno a likérové víno v uvedenom poradí. Tieto vymedzenia pojmov obsahujú osobitné ustanovenia týkajúce sa vín s chráneným označením pôvodu a vín s chráneným zemepisným označením.

(6)

V bode 7 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 479/2008 sa vymedzuje pojem sýtené šumivé víno. Toto vymedzenie pojmu sa vzťahuje na vína bez chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

(7)

V súlade s článkom 129 ods. 2 písm. e) nariadenia (ES) č. 479/2008 sa vymedzenia pojmov vína s chráneným označením pôvodu alebo zemepisným označením neuplatňujú pred 1. augustom 2009. Zodpovedajúce kategórie vín podľa predchádzajúcej schémy zriadenej nariadením Rady (ES) č. 1493/1999 (2) boli akostné vína psr a vína označené zemepisnou indikáciou.

(8)

S cieľom umožniť členským štátom uplatňovanie článku 10 ods. 2, článku 65 ods. 1 písm. c) bodov vi) a xiii), článku 92 ods. 5 písm. b) bodu i) nariadenia (ES) č. 479/2008 a bodov 1, 3 a 7 prílohy IV k uvedenému nariadeniu od 1. augusta 2008 je vhodné prijať prechodné opatrenia, pokiaľ ide o vymedzenie pojmov vína s chráneným označením pôvodu a vína s chráneným zemepisným označením. Keďže uvedené články sa uplatňujú od 1. augusta 2008, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od toho istého dátumu.

(9)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

7.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/28

(1)

V súlade s článkom 9 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 a so zreteľom na článok 17 ods. 2 uvedeného nariadenia Komisia preskúmala žiadosť Francúzska o schválenie zmeny a doplnenia prvkov špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Bleu des Causses“ zapísaného nariadením Komisie (ES) č. 1107/96 (2).

(2)

Cieľom žiadosti je zmeniť a doplniť špecifikáciu spresnením podmienok používania spracovateľských postupov a prísad do mlieka a pri výrobe syra „Bleu des Causses“. Týmito postupmi sa zaisťuje zachovanie hlavných charakteristík označenia.

(3)

Komisia preskúmala uvedenú zmenu a doplnenie a dospela k záveru, že sú opodstatnené. Keďže zmena a doplnenie v zmysle článku 9 nariadenia Komisie (ES) č. 510/2006 je malá, Komisia ju môže schváliť bez použitia postupu opísaného v článkoch 5, 6 a 7 uvedeného nariadenia.

(4)

V súlade s článkom 18 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1898/2006 (3) a v zmysle článku 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 by sa malo uverejniť zhrnutie špecifikácie,

7.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/33

(1)

Účty Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk Eurosystému musia overovať nezávislí externí audítori vymenovaní na základe odporúčania Rady guvernérov ECB a schválení Radou.

(2)

Mandát súčasného externého audítora Banque centrale du Luxembourg sa skončí po vykonaní auditu za finančný rok 2008. Je preto potrebné vymenovať externého audítora od finančného roku 2009.

(3)

Rada guvernérov ECB odporučila, aby bola za externého audítora na finančné roky 2009 až 2013 vymenovaná spoločnosť KPMG AUDIT Sarl.

(4)

Je vhodné zohľadniť odporúčanie Rady guvernérov ECB a následne zmeniť a doplniť rozhodnutie 1999/70/ES,

7.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/34

(1)

Dňa 14. decembra 2007 Komisia oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu určitých plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo ocele pokovovaných ponorením do roztaveného kovu do Spoločenstva, t. j.:

s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“).

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 30. októbra 2007 predložila spoločnosť EUROFER (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých produkcia predstavuje podstatnú časť, v tomto prípade viac než 25 %, celkovej výroby určitých plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo ocele pokovovaných ponorením do roztaveného kovu v Spoločenstve.

(3)

Komisia oficiálne informovala o začatí konania vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a ich združenie, známych zainteresovaných dovozcov/používateľov, zástupcov príslušnej vyvážajúcej krajiny, výrobcov v potenciálnych analogických krajinách a všetkých známych výrobcov v Spoločenstve. Zainteresované strany dostali možnosť oznámiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

So zreteľom na veľký počet čínskych vyvážajúcich výrobcov a výrobcov a dovozcov v Spoločenstve sa v oznámení o začatí konania predpokladalo vytvorenie vzorky na stanovenie dumpingu podľa článku 17 základného nariadenia.

(5)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR predložiť v prípade záujmu žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) a/alebo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) Komisia zaslala formuláre žiadosti známym zainteresovaným vyvážajúcim výrobcom a orgánom v ČĽR.

(6)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym zainteresovaným stranám. Vyplnené dotazníky zaslalo sedem čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, šesť výrobcov v Spoločenstve, traja dovozcovia, sedem používateľov v Spoločenstve a jeden brazílsky výrobca (Brazília sa použila ako analogická krajina). Svoje písomné stanoviská zaslalo aj sedem združení používateľov v Spoločenstve. Všetkým stranám, ktoré o to požiadali v rámci stanovenej lehoty a uviedli, že existujú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, sa vypočutie umožnilo.

(7)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely THZ a na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(8)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým by nemuselo byť udelené THZ, sa overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny, ktorou bola v tomto prípade Brazília, uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti:

(9)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. decembra 2006 do 30. novembra 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú relevantné pre posúdenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2004 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

Komisia 15. septembra 2008 poskytla zainteresovaným stranám predbežnú správu, v ktorej sú uvedené jej dočasné zistenia v súvislosti s týmto konaním, t. j. skutočnosť, že prešetrovaním sa dočasne stanovila existencia dumpingu, nie však hmotnej ujmy a zdôraznila sa potreba ďalšieho prešetrovania aspektu možnej hrozby ujmy. Na základe dočasných zistení Komisia považovala za vhodné neuložiť žiadne dočasné antidumpingové clo, ale pokračovať v prešetrovaní. V súvislosti s dočasnými zisteniami mali všetky strany možnosť predložiť relevantné dôkazy a pripomienky. Strany, ktoré o to požiadali, tiež dostali možnosť, aby boli vypočuté. Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(11)

Navrhovateľ listom z 11. decembra 2008 určeným Komisii oficiálne stiahol svoj podnet. Stiahnutie podnetu bolo odôvodnené nedávnymi výkyvmi na trhu. Za týchto podmienok navrhovateľ nechce pokračovať vo svojom konaní týkajúcom sa hrozby ujmy na základe objemu, ktoré bolo založené na analýze údajov z minulosti, ktoré už viac nezodpovedajú súčasným podmienkam na trhu. Navrhovateľ uprednostňuje, aby sa za týchto okolností reagovalo na nekalé obchodné postupy spôsobujúce ujmu, ak sa zistia, začatím nového konania namiesto tohto konania, v rámci ktorého sa nemôžu v plnom rozsahu riešiť všetky záležitosti, ktorým výrobné odvetvie Spoločenstva v súčasnosti musí čeliť.

(12)

Navrhovateľ takisto uviedol, že vzhľadom na nedávne zmeny v čínskom pláne vývozných stimulov nastane znova nárast čínskeho vývozu. Na základe uvedeného nebezpečenstva navrhovateľ požiadal Komisiu, aby aktívne monitorovala dovoz príslušného výrobku a bola pripravená rýchlo otvoriť nové konanie. Napokon navrhovateľ zdôraznil, že bude v záujme Číny, aby pozorne monitorovala budúci vývoz príslušného výrobku a zabezpečila zodpovedné správanie čínskych vývozcov na medzinárodnom trhu s oceľou.

(13)

Treba poznamenať, že súčasnú situáciu v súvislosti s príslušným výrobkom v ES ako aj v Číne charakterizuje bezprecedentná zmena základných hospodárskych úvah. Zatiaľ čo je za týchto okolností zložité predpokladať, ako sa bude vyvíjať situácia na trhu v krátkodobom až strednodobom horizonte, zdá sa tiež, že hospodárska situácia je nestála a že výskyt dumpingu spôsobujúceho ujmu nemožno úplne vylúčiť. Preto sa považuje za vhodné v blízkej budúcnosti monitorovať dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR do ES. Obdobie monitorovania by nemalo byť dlhšie ako 24 mesiacov od uverejnenia ukončenia tohto konania. Komisia nevylučuje otvorenie nového prešetrovania toho istého výrobku, ak budú poskytnuté dôkazy, ktoré budú naznačovať dumping spôsobujúci ujmu, v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušných ustanoveniach článku 5 základného nariadenia.

(14)

V súlade s článkom 9 ods. 1 základného nariadenia je možné ukončiť konanie, ak bol podnet stiahnutý a pokiaľ by takéto ukončenie nebolo v rozpore so záujmom Spoločenstva.

(15)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že uvedená analýza súčasnej situácie, pokiaľ ide o príslušný výrobok a akékoľvek nové možné prešetrovanie v budúcnosti, nespochybňujú rozhodnutie navrhovateľa stiahnuť podnet. Komisia preto usúdila, že by sa súčasné konanie malo ukončiť, keďže prešetrovaním sa neobjasnili žiadne okolnosti, ktoré by poukazovali na to, že takéto ukončenie by nebolo v záujme Spoločenstva. Zainteresované strany boli náležite informované a mali možnosť predložiť pripomienky. Nepredložili však žiadne pripomienky, ktoré by mohli zmeniť toto rozhodnutie.

(16)

Komisia preto vyvodzuje záver, že antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu určitých plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo ocele pokovovaných ponorením do roztaveného kovu s pôvodom v ČĽR do Spoločenstva by sa malo ukončiť bez uloženia antidumpingových opatrení,

—

plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo z nelegovanej ocele, pokovovaných alebo potiahnutých zinkom a/alebo hliníkom (okrem elektrolyticky pokovovaných alebo potiahnutých zinkom) zvyčajne zaradených pod kódy KN 7210 41 00, 7210 49 00, 7210 61 00, 7210 69 00, 7212 30 00, 7212 50 61 a 7212 50 69,

—

plochých valcovaných výrobkov z legovanej ocele so šírkou 600 mm alebo viac, pokovovaných alebo potiahnutých zinkom a/alebo hliníkom [okrem nehrdzavejúcej ocele, kremíkovej elektrotechnickej ocele, výrobkov po valcovaní za tepla alebo za studena (úberom za studena) už ďalej neupravovaných a výrobkov elektrolyticky pokovovaných alebo potiahnutých zinkom] zvyčajne zaradených pod kódy KN 7225 92 00 a ex 7225 99 00, a

—

plochých valcovaných výrobkov z legovanej ocele so šírkou menej ako 600 mm, pokovovaných alebo potiahnutých zinkom a/alebo hliníkom [okrem nehrdzavejúcej ocele, kremíkovej elektrotechnickej ocele, rýchloreznej ocele, výrobkov po valcovaní za tepla alebo za studena (úberom za studena) už ďalej neupravovaných a výrobkov elektrolyticky pokovovaných alebo potiahnutých zinkom] zvyčajne zaradených pod kódy KN 7226 99 30 a ex 7226 99 70,

7.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 38/s3