19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/1

(1)

Dňa 30. novembra 2000 Rada nariadením (ES) č. 2603/2000 (2) uložila konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“) s pôvodom okrem iného v Indii (ďalej len „príslušná krajina“) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Po preskúmaní uplynutia platnosti Rada nariadením (ES) č. 193/2007 (3) uložila konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom v Indii (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“) na ďalšie obdobie piatich rokov. Príslušný výrobok spadá do kódu KN 3907 60 20. Sadzba stanoveného cla sa pohybuje medzi 0 a 106,5 EUR/tonu pre individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 41,3 EUR/tonu uloženého na dovoz od ostatných vývozcov.

(3)

Okrem toho Rada nariadením (ES) č. 192/2007 (4) uložila konečné antidumpingové clo na rovnaký výrobok s pôvodom v Indii (ďalej len „antidumpingové nariadenie“). Podľa tohto nariadenia sa sadzba stanoveného cla pohybuje medzi 88,9 a 200,9 EUR/tonu pre individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 181,7 EUR/tonu uloženého na dovoz od ostatných vývozcov.

(4)

V súlade so zásadou, že žiadny výrobok nepodlieha antidumpingovým ani vyrovnávacím clám na účely vyriešenia jednej a tej istej situácie, ktorá vzniká následkom dumpingu alebo vývozného subvencovania, úroveň antidumpingových ciel v antidumpingovom nariadení zohľadňuje výšku vyrovnávacieho cla uloženého antisubvenčným nariadením v súlade s článkom 14 ods. 1 základného nariadenia.

(5)

Po uložení konečného vyrovnávacieho cla indická vláda uviedla, že okolnosti v súvislosti s dvoma prípadmi subvencovania (systém úverových colných knižiek a systém oslobodenia od dane z príjmov podľa oddielu 80 HHC zákona o dani z príjmov) sa zmenili a tieto zmeny sú trvalého charakteru. Následne sa použilo tvrdenie, že úroveň subvencovania mala klesajúcu tendenciu, a preto opatrenia, ktoré boli uložené čiastočne na základe týchto systémov, by bolo potrebné revidovať.

(6)

Komisia preskúmala dôkazový materiál predložený indickou vládou a považovala ho za dostatočný na opodstatnenie začatia preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 19 základného nariadenia, obmedzeného na úroveň subvencovania dovozov určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom v Indii. Po porade s poradným výborom Komisia začala na základe oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (5) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) ex officio čiastočné predbežné preskúmanie nariadenia (ES) č. 193/2007.

(7)

Cieľom čiastočného predbežného preskúmania prešetrovania je prehodnotiť potrebu pokračovania, odstránenia alebo zmeny a doplnenia súčasných opatrení týkajúcich sa tých spoločností, ktoré mali prospech z jedného alebo obidvoch systémov subvencovania, pričom sa poskytli dostatočné dôkazy v súlade s oznámením o začatí konania. V závislosti od výsledkov preskúmania sa v čiastočnom predbežnom revíznom prešetrovaní zváži aj potreba upraviť opatrenia uplatniteľné na iné spoločnosti, ktoré spolupracovali pri prešetrovaní, v ktorom sa stanovila úroveň existujúcich opatrení a/alebo zostatkové opatrenie uplatniteľné na všetky ostatné spoločnosti.

(8)

Obdobie prešetrovania sa týkalo obdobia od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(9)

Komisia oficiálne informovala indickú vládu a tí indickí vyvážajúci výrobcovia, ktorí spolupracovali pri predchádzajúcom prešetrovaní, boli uvedení v zmysle nariadenia (ES) č. 193/2007 ako požívajúci výhodu z ktorejkoľvek z dvoch údajne zmenených systémov subvencovania a boli uvedení v prílohe k oznámeniu o začatí konania, ako aj výrobcovia Spoločenstva, o začatí čiastočného predbežného revízneho prešetrovania. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie. Písomné a ústne pripomienky, ktoré predložili účastníci, sa zvážili, prípadne zohľadnili.

(10)

Vzhľadom na počet strán zúčastnených v tomto preskúmaní sa v súlade s článkom 27 základného nariadenia počítalo s použitím techník odberu vzoriek, pokiaľ ide o prešetrenie subvencovania.

(11)

Prihlásili sa dvaja vyvážajúci výrobcovia a poskytli informácie požadované pre odber vzoriek. Z tohto dôvodu sa usúdilo, že použitie techník výberu vzorky nie je potrebné. Jeden z uvedených dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktorý predložil formulár pre výber vzorky, však neskôr Komisii oznámil, že nemal v úmysle vyplniť celý dotazník ani poskytnúť údaje potrebné na účely prešetrovania.

(12)

Komisia preto zaslala a dostala odpoveď na dotazník iba od jedného výrobcu, ktorý bol oprávnený na toto preskúmanie, menovite Pearl Engineering Polymers Ltd (ďalej len „spoločnosť“). Jeden dotazník sa tiež zaslal indickej vláde. Komisia dostala odpoveď od spoločnosti, ako aj od indickej vlády.

(13)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencovania. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch nasledujúcich zainteresovaných strán:

(14)

Indická vláda a iné zainteresované strany boli informované o dôležitých skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých chcela Komisia navrhnúť zmenu a doplnenie sadzby cla platného pre jediného spolupracujúceho indického výrobcu a pre nespolupracujúceho výrobcu, ktorý je tiež uvedený v prílohe k oznámeniu o začatí konania, ako aj o zámere zachovať súčasné opatrenia pre všetky ostatné spoločnosti, ktoré nespolupracovali pri tomto čiastočnom predbežnom preskúmaní. Takisto dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako je uvedené nižšie.

(15)

Výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto preskúmanie, je ten istý ako výrobok, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 193/2007, t. j. PET s číslom viskozity 78 ml/g alebo vyšším, podľa normy ISO 1628-5 s pôvodom v príslušnej krajine. V súčasnosti ho možno zatriediť do položky číselného kódu KN 3907 60 20.

(16)

Na základe informácií, ktoré predložila indická vláda a jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca, a odpovedí na dotazník Komisie boli prešetrené nasledujúce systémy, ktoré údajne obsahujú poskytovanie subvencií:

(17)

Základom systémov uvedených v písmenách a), b), c), e) a f) je zákon o zahraničnom obchode (vývoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode splnomocňuje indickú vládu na vydávanie oznámení o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch „politiky vývozu a dovozu“, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Jeden z dokumentov vývoznej a dovoznej politiky sa týka obdobia revízneho prešetrovania tohto prípadu, t. j. päťročný plán na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej „politika EXIM 2004–2009“). Okrem toho indická vláda tiež stanovuje aj postupy, ktorými sa riadi politika EXIM 2004–2009 v Príručke postupov – 1. september 2004 až 31. marec 2009, zväzok I („PP I 2004–2009“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(18)

Systémy oslobodenia od dane z príjmov uvedené v písmene d) sa zakladajú na zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa mení a dopĺňa každý rok finančným zákonom.

(19)

V súlade s článkom 11 ods. 10 základného nariadenia Komisia prizvala indickú vládu na ďalšie konzultácie týkajúce sa zmenených a nezmenených systémov s cieľom objasniť skutkovú situáciu v súvislosti s uvedenými systémami a dosiahnuť spoločne dohodnuté riešenie. Po týchto rokovaniach a na základe toho, že sa vzájomne nedohodli na riešení v súvislosti s týmito systémami, Komisia zahrnula všetky tieto systémy do prešetrovania subvencovania.

(20)

Jedna zainteresovaná strana zastupujúca priemyselné odvetvie Spoločenstva tvrdila, že indickí vývozcovia mali naďalej k dispozícii mnoho iných systémov a subvencií. Z informácií však nevyplynuli žiadne konečné dôkazy, ktoré by dokazovali, že tieto systémy využíval spolupracujúci vyvážajúci výrobca. Preto sa tieto otázky ďalej neprešetrovali na účely tohto špecifikovaného konania.

(21)

Podrobný opis systému sa nachádza v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2004–2009 a kapitolách 4.1 až 4.30 v PP I 2004–2009. Tento systém sa nazýval Systém predbežných licencií počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania, ktoré viedlo prostredníctvom nariadenia (ES) č. 193/2007 k uloženiu konečného vyrovnávacieho cla, ktoré je v súčasnosti v platnosti.

(22)

AAS pozostáva zo šiestich podsystémov, ktorých podrobnejší opis je uvedený v odôvodnení 23. Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Vyvážajúci výrobcovia a vyvážajúci obchodníci „viazaní na“ podporných výrobcov sú oprávnení na AAS pre fyzický vývoz a na AAS pre ročnú potrebu. Vyvážajúci výrobcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, sú oprávnení na AAS pre dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia, ktorí obstarávajú „zamýšľaný vývoz“ kategórií uvedených v odseku 8.2 politiky EXIM 2004 – 2009, napríklad dodávatelia pre jednotky orientované na vývoz (ďalej len „EOU“), majú nárok na AAS pre zamýšľaný vývoz. Nakoniec medzidodávatelia pre vyvážajúcich výrobcov sú oprávnení na výhody zo „zamýšľaného vývozu“ v rámci podsystémov predbežného príkazu na uvoľnenie (ďalej len „ARO“) a tesne nadväzujúceho domáceho akreditívu.

(23)

Predbežné povolenia sa môžu vydať pre tieto činnosti:

(24)

Zistilo sa, že počas obdobia revízneho prešetrovania spolupracujúci vývozca získal úľavu iba na základe dvoch podsystémov nadviazaných na príslušný výrobok, t. j. i) AAS fyzické vývozy a iv) AAS na zamýšľaný vývoz. Preto nie je potrebné stanoviť napadnuteľnosť ostatných nevyužitých podsystémov.

(25)

Po uložení konečného vyrovnávacieho cla, ktoré je v súčasnosti v platnosti, nariadením (ES) č. 193/2007 indická vláda zmenila systém overovania týkajúci sa AAS. Konkrétne držiteľ predbežného povolenia na účely kontroly indickými orgánmi je zo zákona povinný viesť „skutočný a riadny stav spotreby a používania bezcolne dovezeného/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitoly 4.26, 4.30 a dodatok 23 PP I 2004–2009), t. j. register o skutočnej spotrebe. Tento register musí overovať externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydá osvedčenie uvádzajúce, že povinné registre a príslušné údaje boli preskúmané a informácie predložené podľa dodatku 23 sú v každom ohľade pravdivé a správne. Vyššie uvedené ustanovenia sa však uplatňujú len na predbežné povolenia vydané 13. mája 2005 alebo neskôr. Pokiaľ ide o predbežné povolenia alebo predbežné licencie vydané pred týmto dátumom, ich držitelia sú povinní postupovať podľa predtým platných ustanovení týkajúcich sa overovania, t. j. viesť pravdivý a riadny stav licenčnej spotreby a používania dovezeného tovaru v špecifickom formáte uvedenom v dodatku 18 (kapitola 4.30 a dodatok 18 PP I 2002–2007).

(26)

V súvislosti s podsystémami, ktoré počas obdobia revízneho prešetrovania používal jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca, t. j. fyzické vývozy a zamýšľané vývozy, úľava na dovoz, ako aj povinnosť vývozu, stanovuje v objeme a hodnote indická vláda a sú zdokumentované v povolení. Okrem toho v čase dovozu a vývozu vládni úradníci majú zaznamenať príslušné transakcie v povolení. Objem povolených dovozov v rámci tohto systému určuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupu a výstupu (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v PP II 2004–2009.

(27)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že SION sa pravidelne revidujú. Keďže jeden spolupracujúci vývozca použil licencie vydané v rôznom čase, to tiež znamenalo, že spoločnosť počas obdobia revízneho prešetrovania použila rôzne SION.

(28)

Dovezené vstupné materiály sú neprenosné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku určeného na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rozvrhu po vydaní licencie (24 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, každé na 6 mesiacov).

(29)

V rámci revízneho prešetrovania sa dospelo k zisteniu, že zatiaľ čo spolupracujúci vyvážajúci výrobca bol schopný stanoviť celkovú spotrebu surovín, neviedol register o skutočnej spotrebe pre príslušný výrobok. Spotreba bola v súlade so SION len na základe predpokladov. Preto nebolo možné stanoviť, či požiadavky SION uvedené v špecifických povoleniach/licenciách prekročili v súvislosti s bezcolnými vstupnými materiálmi množstvo materiálu potrebného na výrobu referenčného množstva výsledných výrobkov určených na vývoz.

(30)

Okrem toho sa revíznym prešetrovaním dospelo k zisteniu, že suroviny sa dovážali na základe troch rôznych povolení/licencií a rôznych noriem SION a potom sa zmiešali a fyzicky začlenili do výrobného procesu toho istého tovaru určeného na vývoz. Skutočnosť, že existujú tri rôzne normy SION s rôznymi normami spotreby pre každú surovinu ešte zdôrazňuje problém pri stanovovaní skutočnej spotreby spolupracujúceho vývozcu. V tejto súvislosti je jasné, že register o skutočnej spotrebe je základnou požiadavkou s cieľom umožniť kontrolu, či bezcolné vstupné materiály prekročili množstvo materiálu potrebného na výrobu referenčného množstva výsledného výrobku určeného na vývoz.

(31)

Revíznym prešetrovaním sa tiež zistilo, že požiadavky na overenie stanovené indickými orgánmi neboli splnené alebo sa ešte nevyskúšali v praxi. V súvislosti s predbežnými licenciami vydanými pred 13. májom 2005 neboli zaslané registre o skutočnej spotrebe a skladových zásobách (t. j. dodatok 18) príslušným orgánom, a teda ich indická vláda neskontrolovala. V súvislosti s predbežnými povoleniami vydanými po 13. máji 2005 sa vyžadujú potrebné registre o skutočnej spotrebe a skladových zásobách, ale indická vláda ešte neskontrolovala súlad týchto registrov s požiadavkami politiky EXIM. Registre v skutočnosti skontrolovali externí autorizovaní účtovníci v súlade s požiadavkami príslušnej indickej legislatívy uvedenými v odôvodnení 25, ale ani spoločnosť, ani autorizovaní účtovníci neuchovali záznam o priebehu tohto procesu osvedčovania. Neexistoval žiadny plán auditu ani akýkoľvek iný podporný materiál pre vykonaný audit, žiadne zaznamenané informácie o použitej metodológii a špecifických požiadavkách potrebných pre takú precíznu prácu, ktorá si vyžaduje podrobné technické vedomosti o výrobnom procese, požiadavkách politiky EXIM a účtovných postupoch. Berúc do úvahy túto situáciu, sa usudzuje, že vývozca, ktorý je predmetom prešetrovania, nebol schopný preukázať, že príslušné ustanovenia EXIM boli splnené.

(32)

Spolupracujúci vývozca vyjadril námietky k uvedeným zisteniam, najmä pokiaľ ide o závery týkajúce sa autorizovaného účtovníka, ako je uvedené v odôvodnení 31. V tejto súvislosti uviedol, že neexistuje žiadne vnútroštátne ani medzinárodné právne ustanovenie, na základe ktorého by auditovaná spoločnosť bola povinná uchovávať záznamy o spôsobe vykonania auditu. Naopak, indické právne predpisy stanovujú, že pracovné dokumenty sú vlastníctvom audítora. Vzhľadom na tieto okolnosti a so zreteľom na to, že pred overovacou návštevou nebola podaná žiadosť o stretnutie s autorizovaným účtovníkom, by sa nemala skutočnosť, že auditovaná spoločnosť nemala v čase návštevy tieto podporné dokumenty k dispozícii, použiť proti nej. Okrem toho sa uviedlo, že základné nariadenie by za žiadnych okolností neumožňovalo útvarom Komisie overiť dokumenty uchovávané mimo prešetrovanej spoločnosti, ako by to bolo v prípade, keby audit vykonával nezávislý účtovník. Takisto bol vyjadrený argument, že skutočná spotreba jediného spolupracujúceho výrobcu bola v prípade všetkých vstupov vyššia ako normy SION a že nedošlo k nadmernému odpusteniu cla.

(33)

V tejto súvislosti sa pripomína, že proces overovania vykonaný autorizovaným účtovníkom a vystavenie príslušného osvedčenia tvoria súčasť systému overovania, ktorý zaviedla indická vláda vo svojej politike EXIM. V tejto súvislosti politika EXIM zaviedla autorizovaného účtovníka ako jedného zo subjektov na vykonávanie systému a Komisia musela posúdiť, či sa uvedený systém overovania využíva efektívne. Skutočnosť, že spoločnosť nemohla preukázať, že buď ona sama, alebo autorizovaný účtovník vlastní záznamy o vykonaných kontrolách, na základe ktorých by bolo možné vydať osvedčenia stanovené v politike EXIM, znamená, že spoločnosť nemohla predložiť dôkazy o splnení príslušných ustanovení politiky EXIM. Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti, že v žiadnom prípade nedošlo k nadmernému odpusteniu cla, pripomína sa, že zo skutočného stavu zisteného na mieste (t. j. zmiešanie vstupov a vyrobených výrobkov, používanie odlišných noriem SION, absencia registrov o skutočnej spotrebe, ktoré požaduje politika EXIM) a na základe skutočnosti, že indická vláda dosiaľ nevykonala potrebné konečné overenie, vyplýva, že nemožno vykonať akýkoľvek výpočet skutočnej spotreby a súvisiaceho nadmerného odpustenia cla na základe povolenia/licencie a normy SION.

(34)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvencia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančný príspevok indickej vlády, ktorý predstavoval výhodu pre prešetrovaných vývozcov.

(35)

Okrem toho fyzické vývozy a AAS na zamýšľaný vývoz sú zo zákona jasne podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a napadnuteľné na základe článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť na základe týchto systémov získať žiadne výhody.

(36)

Žiadny z dvoch podsystémov používaných v tomto prípade nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedajú pravidlám ustanoveným v prílohe I bode i), prílohe II (definícia a pravidlá na vrátenie) a prílohe III (definícia a pravidlá na náhradné vrátenie cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda neuplatňovala účinne svoj kontrolný systém ani postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali vo výrobe výrobku určeného na vývoz (príloha II oddiel II bod 4 základného nariadenia a v prípade systémov vrátenia cla príloha III oddiel II bod 2 základného nariadenia). Normy SION ako také nemožno považovať za systém overovania skutočnej spotreby, keďže bezcolné vstupné materiály dovážané na základe povolení/licencií s rôznymi hodnotami výnosu SION sa zmiešavajú v rovnakom výrobnom procese tovaru určeného na vývoz. Tento druh procesu neumožňuje indickej vláde skontrolovať s dostatočnou presnosťou, aké množstvá vstupov sa spotrebovali vo výrobe určenej na vývoz a na základe akej referenčnej hodnoty SION by sa malo vykonať porovnanie. Okrem toho indická vláda buď nevykonala, alebo ešte nedokončila účinnú kontrolu založenú na správnom vedení registra o skutočnej spotrebe. Okrem toho indická vláda nevykonala žiadne ďalšie prešetrovanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď toto by sa za normálnych okolností pri nedostatku účinného systému overovania malo vykonať (príloha II oddiel II ods. 5 a príloha III oddiel II ods. 3 základného nariadenia). Okrem toho sa pripomína, že príslušná spoločnosť neviedla register o spotrebe, ktorý by umožnil overiť skutočnú spotrebu surovín pri jednotlivých druhoch výrobku. Preto by aj v prípade, keby bol zavedený účinný kontrolný systém, indická vláda nemala možnosť zistiť, v akých množstvách sa vstupy spotrebovali pri výrobe výrobku určeného na vývoz. Nakoniec zahrnutie autorizovaných účtovníkov do procesu overovania neviedlo k zlepšeniu systému overovania, pretože neexistujú žiadne podrobné pravidlá o tom, akým spôsobom by autorizovaní účtovníci mali vykonávať im zverené úlohy a informácie predložené počas prešetrovania nemohli zaručiť splnenie vyššie uvedených pravidiel ustanovených základným nariadením.

(37)

Tieto dva podsystémy sú preto napadnuteľné.

(38)

Pri chýbajúcich prípustných systémoch vrátenia cla alebo systémoch náhradného vrátenia cla je napadnuteľným zvýhodnením odpustenie celkových dovozných ciel obvykle splatných pri dovoze vstupov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že základné nariadenie neustanovuje len napadnutie „nadmerného“ odpustenia cla. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a prílohy I bodu i) základného nariadenia možno napadnúť iba odpustenie ciel v nadmernej výške, ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v tomto prípade neboli splnené. Preto ak sa zistí chýbajúci vhodný monitorovací proces, neuplatňuje sa uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla, ale skôr sa uplatňuje bežné pravidlo napadnutia výšky neuhradených ciel (ušlý príjem) ako nejaký údajný nadmerný odpočet. Ako je ustanovené v prílohe II oddiele II a prílohe III oddiele II základného nariadenia, nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takýto nadmerný odpočet. Naopak, podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia musí iba zistiť dostatok dôkazov na dokázanie nevhodnosti udaného systému overovania.

(39)

Výška subvencie pre vývozcu, ktorý využíval AAS, sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci dvoch podsystémov využívaných pre príslušný výrobok v priebehu obdobia revízneho prešetrovania (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa poplatky, ktoré vyplynuli zo získania subvencie, odrátali od sumy subvencie, ak došlo k oprávneným nárokom. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto čiastka subvencie rozdelila podľa obratu vývozu, ktorý príslušný výrobok vyprodukoval v priebehu obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani dopravené množstvá.

(40)

Sadzba subvencie ustanovená v súlade s týmto systémom v priebehu obdobia revízneho prešetrovania pre jedného spolupracujúceho výrobcu predstavuje 12,8 %.

(41)

Podrobný opis DEPS sa nachádza v odseku 4.3 politiky EXIM 2004–2009 a v kapitole 4 PP I 2004–2009.

(42)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal žiadne napadnuteľné zvýhodnenie na základe tohto systému (DEPS). Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

(43)

Podrobný opis EPCGS sa nachádza v kapitole 5 politiky EXIM 2004–2009 a v kapitole 5 PP I 2004–2009.

(44)

Vyvážajúci výrobcovia, vyvážajúci obchodníci „viazaní“ na podporných výrobcov alebo poskytovateľov služieb sú oprávnení na tento systém.

(45)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť kapitálový tovar (nový a od apríla 2003 aj použitý najviac 10 rokov starý tovar) pri zníženej sadzbe cla. Na tento účel indická vláda vydáva na základe žiadosti a uhradeného poplatku licenciu EPCGS. Od apríla 2000 systém umožňuje zníženú sadzbu dovozného cla vo výške 5 %, ktorá sa uplatňuje na každý kapitálový tovar dovezený v rámci systému. Až do 31. marca 2000 sa uplatňovala efektívna sadzba cla vo výške 11 % (vrátane 10 % prirážky) a v prípade dovozov vysokej hodnoty nulová sadzba cla. Pre splnenie vývoznej povinnosti sa dovezený kapitálový tovar musí použiť na výrobu určitého množstva tovaru na vývoz v priebehu určitého obdobia.

(46)

Majiteľ licencie EPCGS môže tiež čerpať kapitálový tovar z domácich zdrojov. V takomto prípade domáci výrobca kapitálového tovaru môže mať prospech zo zvýhodnenia za dovoz súčiastok potrebných na výrobu takéhoto kapitálového tovaru bez cla. Prípadne sa domáci výrobca môže uchádzať o výhodu zamýšľaného vývozu v súvislosti s dodávkou kapitálového tovaru držiteľovi licencie EPCGS.

(47)

K poskytovaniu informácií neboli v súvislosti s EPCGS predložené žiadne pripomienky.

(48)

Zo systému EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bod ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančný príspevok indickej vlády, keďže táto úľava znižuje príjem z cla indickej vlády, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho znížením cla sa poskytuje vývozcovi výhoda, lebo clá ušetrené pri dovoze zlepšujú jeho likviditu.

(49)

Okrem toho systém EPCGS je zo zákona podmienený výkonnosťou vývozu, keďže povolenia nemožno získať bez záväzku vyvážať. Preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(50)

Nakoniec sa tento systém nemôže považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Kapitálový tovar nepatrí do pôsobnosti takýchto prípustných systémov, ako je uvedené v prílohe I i) základného nariadenia, pretože sa nespotrebuje pri výrobe výrobkov určených na vývoz.

(51)

Jeden spolupracujúci vývozca nenadobudol žiadny kapitálový tovar v priebehu revízneho prešetrovania. Spoločnosť však naďalej požívala výhody z oslobodenia od cla pre kapitálový tovar nadobudnutý pred obdobím revízneho prešetrovania v hodnote stanovenej v pôvodnom prešetrovaní. Podľa zistení v pôvodnom prešetrovaní sa výška subvencie získanej počas obdobia revízneho prešetrovania vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený kapitálový tovar rozloženého na obdobie, ktoré zodpovedá skutočnému obdobiu odpisovania takéhoto kapitálového tovaru vyvážajúceho výrobcu. V súlade so zavedeným postupom takto vypočítaná suma, ktorá môže prislúchať obdobiu revízneho prešetrovania, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, a tak sa zistila výška subvencie ako hodnota v čitateli. V súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa táto čiastka subvencie rozdelila na obrat vývozu v priebehu obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani dopravené množstvá. Sadzba subvencie stanovená vzhľadom na výhodu, ktorú spoločnosť získala v priebehu obdobia revízneho prešetrovania, bola 0,3 %.

(52)

V rámci tohto systému mohli vývozcovia využiť výhodu čiastočného oslobodenia od dane z príjmov pochádzajúcich z predaja na vývoz. Právny základ pre toto oslobodenie bol ustanovený v oddiele 80HHC ITA.

(53)

Toto ustanovenie bolo pre posudzovaný rok 2005–2006 (t. j. pre finančný rok od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005) zrušené, a teda oddiel 80HHC ITA neposkytuje po 31. marci 2004 žiadne výhody. Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca nevyužil žiadne výhody vyplývajúce z tohto systému v priebehu obdobia revízneho prešetrovania. Keďže bol tento systém stiahnutý, nebude preto v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia napadnutý.

(54)

Podrobný opis FMS sa nachádza v kapitole 3.9 politiky EXIM 2004–2009 a v kapitole 3.20 PP I 2004–2009. Napriek tomu, že spoločnosť uviedla tento systém, prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosť v priebehu obdobia revízneho prešetrovania nezískala z tohto systému žiadnu výhodu. Keďže sa zistilo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal na základe tohto systému žiadne napadnuteľné výhody, nebolo potrebné ho v rámci tohto prešetrovania ďalej analyzovať.

(55)

Podrobný opis TPS sa nachádza v kapitole 3.7 politiky EXIM 2004–2009 a v kapitole 3.2 PP I 2004–2009.

(56)

Akýkoľvek vyrábajúci vývozca je oprávnený uplatňovať tento systém.

(57)

Tento systém je zameraný na poskytnutie odmeny spoločnostiam, ktoré zvýšia rast obratu vývozu. Na tento účel tento systém umožňuje oprávneným spoločnostiam využívať colný úver v rozsahu od 5 % do 15 % čiastky vychádzajúcej z rozdielu medzi hodnotami FOB vývozov uskutočnených počas 2 po sebe nasledujúcich finančných rokov.

(58)

Spoločnosti, ktoré si želajú využiť tento systém, sú povinné podať žiadosť ministerstvu obchodu a priemyslu. Po udelení povolenia príslušné orgány vydajú licenciu uvádzajúcu výšku colného úveru.

(59)

Tento systém bol zastavený v marci 2006 a časom nahradený dvoma novými systémami, systémom Focus Market a systémom Focus Product. Právo požiadať o licenciu TPS však zostalo v platnosti do marca 2007 a spoločnosti využívajúce tento systém môžu používať príslušné nároky na colný úver do marca 2009.

(60)

Spolupracujúci výrobca uviedol, že spoločnosť počas obdobia revízneho prešetrovania nezískala z tohto systému žiadnu výhodu a že by vzhľadom na to, že tento systém bol v roku 2006 zrušený, nemal byť napadnutý. Ako však bolo uvedené, prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosti bola počas obdobia revízneho prešetrovania udelená výhoda, a navyše, napriek tomu, že sa príslušný systém naozaj zrušil, spoločnosti by z neho mohli čerpať výhody až do roku 2009.

(61)

Systém TPS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Colný úver TPS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože nakoniec sa úver využije na kompenzáciu dovozných ciel, a tým zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo inak splatné. Okrem toho colný úver TPS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(62)

Ďalej je TPS podmienený podľa zákona uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(63)

Tento systém sa nedá považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedá prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I bode i), prílohe II (definícia a pravidlá na vrátenie) a prílohe III (definícia a pravidlá na náhradné vrátenie cla) základného nariadenia. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vzhľadom na skutočne použité vstupy. Neexistuje žiadny zavedený systém ani postup na overenie, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobnom procese výrobku na vývoz, alebo či sa vyskytli preplatky dovozných ciel v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Napokon je vývozca oprávnený na výhody TPS bez ohľadu na to, či vôbec dováža nejaké vstupy. Na to, aby výrobca získal výhody, stačí, aby jednoducho zvýšil svoj vývozný obrat bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov. Preto dokonca aj výrobcovia, ktorí lokálne vyrábajú všetky svoje vstupy a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupy, majú stále nárok na zvýhodnenia z TPS.

(64)

Výška vyrovnávacích subvencií sa vypočítala z hľadiska výhody, ktorú využil jej prijímateľ počas obdobia revízneho prešetrovania, podľa účtovníctva spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na základe nárastu ako príjem na úrovni vývoznej transakcie. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový vývozný obrat za obdobie revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu a neposkytovala sa podľa vyrobených, vyvezených ani prepravených množstiev.

(65)

Sadzba subvencie ustanovená v súlade s týmto systémom v priebehu obdobia revízneho prešetrovania pre jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavuje 0,7 %.

(66)

Pripomína sa, že rozpätie subvencie ustanovené v pôvodnom vyšetrovaní sa zistilo na úrovni 5,8 % pre jediného vyvážajúceho výrobcu spolupracujúceho s týmto čiastočným predbežným preskúmaním.

(67)

V rámci súčasného čiastočného predbežného preskúmania bola výška napadnuteľných subvencií vyjadrená podľa hodnoty vo výške 13,8 %, ako je uvedené nižšie:

(68)

Na základe vyššie uvedeného sa dospelo k záveru, že úroveň subvencovania v súvislosti s jediným spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom sa zvýšila.

(69)

V súlade s ustanoveniami článku 19 základného nariadenia a dôvodmi na vykonanie tohto čiastočného predbežného preskúmania uvedenými v bode 3 oznámenia o začatí konania sa zistilo, že rozpätie subvencovania v súvislosti s jediným spolupracujúcim výrobcom sa zvýšilo z 5,8 % na 13,8 %, a preto je potrebné primerane zmeniť a doplniť sadzbu vyrovnávacieho cla uloženého tomuto vyvážajúcemu výrobcovi nariadením (ES) č. 193/2007.

(70)

Druhá spoločnosť, ktorej sa týkalo toto čiastočné predbežné preskúmanie, Reliance Industries Ltd, mala najvyššie rozpätie subvencií pri pôvodnom prešetrovaní, ale nespolupracovala pri tomto preskúmaní. Keďže spoločnosť nespolupracovala, hodnotenie muselo vychádzať z najlepších dostupných skutočností v súlade s článkom 28 základného nariadenia. V tejto súvislosti a vzhľadom na nálezy týkajúce sa jedného spolupracujúceho vývozcu je tiež pravdepodobné, že tento nespolupracujúci vyvážajúci výrobca bude naďalej využívať výhody vyplývajúce zo subvenčných systémov, ktoré sú predmetom prešetrovania aspoň v rovnakej miere, ako sa to zistilo pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Preto je potrebné uzavrieť, že úroveň subvencovania v súvislosti s jedným nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ktorého sa preskúmanie týkalo, sa tiež zvýšila na 13,8 %, a preto je potrebné primerane zmeniť a doplniť sadzbu vyrovnávacieho cla uloženého tomuto vyvážajúcemu výrobcovi nariadením (ES) č. 193/2007.

(71)

So zreteľom na spoločnosti, ktoré spolupracovali na pôvodnom prešetrovaní, ale neboli identifikované ako zúčastnené na prešetrovaní v prílohe k oznámeniu o začatí konania, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k potrebe prepočítania sadzieb vyrovnávacieho a antidumpingového cla platného pre tieto spoločnosti. Preto jednotlivé sadzby cla platné pre všetky ostatné strany okrem spoločnosti Pearl Engineering and Reliance Industries uvedenej v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 193/2007 zostávajú nezmenené.

(72)

Naopak, pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré nespolupracovali ani na tomto preskúmaní, ani na pôvodnom prešetrovaní, je potrebné považovať za spoločnosti využívajúce výhody vyplývajúce z prešetrovaných subvenčných systémov aspoň v rovnakej miere, aká sa zistila pre jediného spolupracujúceho výrobcu. S cieľom predísť poskytnutiu bonusu za nespoluprácu sa považuje za vhodné stanoviť úroveň subvencovania platného pre „všetky ostatné spoločnosti“ na úroveň najvyššej sadzby stanovenej pre ktorúkoľvek spoločnosť spolupracujúcu v pôvodnom prešetrovaní, t. j. 13,8 %.

(73)

Zmenené sadzby vyrovnávacieho cla by sa mali stanoviť na úrovni nových sadzieb subvencovania zistenej počas súčasného preskúmania, pretože rozpätie poškodenia vypočítané pri pôvodnom antisubvenčnom prešetrovaní zostáva vyššie.

(74)

Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti ustanovené v tomto nariadení odzrkadľujú situáciu zistenú v čiastočnom predbežnom preskúmaní. Z tohto dôvodu sa výlučne uplatňujú na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami. Dovoz príslušného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je konkrétne uvedená v hlavnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov, ktoré sú spojené s konkrétne uvedenými subjektmi, nemôže využívať tieto sadzby, ale využíva colnú sadzbu, ktorá sa uplatňuje na „všetky ostatné spoločnosti“.

(75)

S cieľom zabrániť, aby fluktuácie v cenách PET spôsobené variáciami cien surovej ropy vyústili do vyššieho cla, sa pripomína, že zavedené opatrenia boli stanovené v podobe špecifického cla na tonu. Stanovená čiastka vyplýva z uplatňovania sadzby vyrovnávacieho cla na vývozné ceny CIF, ktoré sa používali na výpočet úrovne vylúčenia škôd počas pôvodného prešetrovania. Rovnaká metóda sa použila na účely stanovenia zmenených a doplnených úrovní špecifického cla v kontexte tohto preskúmania.

(76)

Rozpätia a platné sadzby cla by sa preto mali vypočítať podľa nižšie uvedenej tabuľky.

(77)

Akákoľvek požiadavka uplatňovania týchto individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (6) s priloženými príslušnými informáciami najmä o modifikácii činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácim či vývozným predajom súvisiacim napríklad s touto zmenou názvu alebo výrobných či predajných subjektov. Ak je to vhodné, a po porade s poradným výborom, sa vykoná zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia a aktualizácia zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(78)

Zmena a doplnenie sadzby vyrovnávacieho cla bude mať dosah na konečné antidumpingové clo uložené výrobcom v Indii nariadením (ES) č. 192/2007.

(79)

V pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní bolo antidumpingové clo upravené s cieľom predísť dvojitému započítavaniu účinkov výhod vývozných subvencií. V tejto súvislosti článok 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane proti dumpingovému dovozu z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (7), a článok 24 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia ustanovujú, že žiadny výrobok nepodlieha antidumpingovým ani vyrovnávacím clám na účely vyriešenia jednej a tej istej situácie, ktorá vzniká následkom dumpingu alebo vývozného subvencovania. V pôvodnom antisubvenčnom prešetrovaní, ako aj v súčasnom čiastočnom predbežnom preskúmaní sa zistilo, že niektoré prešetrované systémy subvencovania, ktoré sa zistili ako napadnuteľné, predstavovali vývozné subvencie v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia. Tieto subvencie mali ako také vplyv na vývoznú cenu indického vyvážajúceho výrobcu a viedli tak k zvýšenému rozpätiu dumpingu. Inými slovami, dumpingové rozpätie zistené v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní bolo čiastočne kvôli existencii vývozných subvencií.

(80)

Preto je teraz potrebné prispôsobiť konečné sadzby antidumpingového cla pre príslušných vyvážajúcich výrobcov na zohľadnenie revidovanej úrovne výhody získanej z vývozných subvencií v priebehu obdobia revízneho prešetrovania v súčasnom čiastočnom predbežnom preskúmaní s cieľom odzrkadliť súčasné dumpingové rozpätie zostávajúce po uložení upraveného konečného vyrovnávacieho cla, ktoré kompenzuje účinok vývozných subvencií.

(81)

Inými slovami, bude potrebné zohľadniť nové úrovne subvencií na účely upravenia dumpingových rozpätí, ktoré boli predtým ustanovené.

(82)

Rozpätia a sadzby cla uplatniteľné v prípade príslušných spoločností by sa preto mali vypočítať, ako sa uvádza v tabuľke.

(83)

V snahe zabezpečiť správne uplatňovanie vyrovnávacieho a antidumpingového cla, zostatková colná sadzba by mala platiť nielen pre všetkých nespolupracujúcich vývozcov, ale aj pre tie spoločnosti, ktoré nemali žiadny vývoz počas obdobia revízneho prešetrovania. Tieto spoločnosti sa však vyzývajú, aby po splnení požiadaviek článku 20 základného nariadenia predložili žiadosť o preskúmanie podľa tohto článku s cieľom individuálne preskúmať ich situáciu,

19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/13

19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/15

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2008/2009 sa stanovila v nariadení Komisie (ES) č. 945/2008 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (ES) č. 1212/2008 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/17

(1)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (2) sú spoločnosti, ktoré sa riadia zákonmi jednotlivých členských štátov a ktorých cenné papiere sú schválené na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu, povinné pre každý finančný rok začínajúci 1. januárom 2005 alebo neskôr vypracúvať svoje konsolidované účty v súlade s medzinárodnými účtovnými normami, ktoré sa v súčasnosti bežne označujú ako medzinárodné štandardy finančného výkazníctva, prijaté podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 (ďalej len „prijaté IFRS“).

(2)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 809/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES, pokiaľ ide o informácie obsiahnuté v prospektoch, ako aj ich formát, uvádzanie odkazov a uverejnenie týchto prospektov a šírenie reklamy (3), sa vyžaduje, aby emitenti z tretích krajín pripravovali historické finančné informácie v prospektoch pri verejnej ponuke cenných papierov alebo prijatí cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu v súlade s prijatými IFRS alebo s vnútroštátnymi účtovnými normami tretej krajiny, ktoré sú rovnocenné s týmito štandardmi.

(3)

S cieľom posúdiť rovnocennosť všeobecne uznávaných účtovných zásad (ďalej len „GAAP“) tretej krajiny s prijatými IFRS sa v nariadení Komisie (ES) č. 1569/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus určovania rovnocennosti účtovných štandardov uplatňovaných emitentmi cenných papierov tretích krajín podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES a 2004/109/ES (4), stanovuje vymedzenie pojmu rovnocennosť a zavádza mechanizmus určovania rovnocennosti GAAP tretej krajiny. V nariadení (ES) č. 1569/2007 sa takisto požaduje, aby sa v rozhodnutí Komisie povoľovalo emitentom v Spoločenstve používať IFRS prijaté podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 v predmetnej tretej krajine.

(4)

V účtovných závierkach zostavených v súlade s IFRS v podobe, v akej ich vydala Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (ďalej len „IASB“), sa poskytuje užívateľom týchto závierok dostatočná úroveň informácií, ktorá im umožňuje uskutočniť informované posúdenie aktív a pasív, finančnej pozície, ziskov a strát a perspektív emitenta. Je preto vhodné emitentom tretích krajín umožniť, aby v rámci Spoločenstva používali IFRS v podobe, v akej ich vydala IASB.

(5)

Komisia uskutočnila v decembri 2007 s Výborom európskych regulačných orgánov cenných papierov (ďalej len „CESR“) konzultáciu týkajúcu sa odborného posúdenia rovnocennosti všeobecne uznávaných účtovných zásad (GAAP) Spojených štátov, Číny a Japonska. Komisia v marci 2008 rozšírila túto konzultáciu o GAAP Južnej Kórey, Kanady a Indie.

(6)

Vo svojom poradnom stanovisku doručenom v marci a máji 2008, resp. októbri 2008 CESR odporučil, aby sa na používanie v rámci Spoločenstva GAAP Spojených štátov a Japonska považovali za rovnocenné s IFRS. CESR ďalej odporučil prijímať v rámci Spoločenstva účtovné závierky vypracované v súlade s GAAP Číny, Kanady, Južnej Kórey a Indie dočasným spôsobom, no nie dlhšie ako do 31. decembra 2011.

(7)

Rada pre účtovné štandardy USA a IASB uzavreli v roku 2006 memorandum o porozumení, v ktorom sa opätovne potvrdil ich cieľ zbližovania medzi US GAAP a IFRS a vytýčil na tento účel pracovný program. Vďaka tomuto pracovnému programu sa vyriešili mnohé zásadné rozdiely medzi US GAAP a IFRS. Okrem toho na základe dialógu medzi Komisiou a Komisiou pre cenné papiere a burzu USA už nie je nutné zosúlaďovanie u tých emitentov Spoločenstva, ktorí zostavujú svoju účtovnú závierku v súlade s IFRS v podobe, v akej ich vydala IASB. Je preto vhodné od 1. januára 2009 považovať US GAAP za rovnocenné s prijatými IFRS.

(8)

Rada pre účtovné štandardy Japonska a IASB oznámili v auguste 2007 svoju dohodu o urýchlení zbližovania, ktoré prebehne odstránením zásadných odlišností medzi japonskými GAAP a IFRS do roku 2008 a zostávajúcich odlišností do konca roku 2011. Japonské orgány nevyžadujú od emitentov Spoločenstva, ktorí zostavujú svoju účtovnú závierku v súlade s IFRS, žiadne zosúlaďovanie. Je preto vhodné od 1. januára 2009 považovať japonské GAAP za rovnocenné s prijatými IFRS.

(9)

Podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1569/2007 sa emitentom z tretích krajín môže povoliť, aby používali GAAP inej tretej krajiny, ktoré sa zbližujú s IFRS alebo sa zaviazali prijať IFRS alebo v ktorých sa so Spoločenstvom dosiahla dohoda o vzájomnom uznávaní pred 31. decembrom 2008, na prechodné obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2011.

(10)

V Číne sú účtovné štandardy pre obchodné podniky významne zblížené s IFRS a pokrývajú takmer všetky oblasti súčasných IFRS. Keďže sa však účtovné štandardy pre obchodné podniky uplatňujú iba od roku 2007, je potrebné získať dodatočné dôkazy o ich náležitom uplatňovaní.

(11)

Rada pre účtovné štandardy Kanady sa v januári 2006 verejne zaviazala prijať IFRS do 31. decembra 2011 a v súčasnosti prijíma účinné opatrenia s cieľom zabezpečiť včasný a úplný prechod na IFRS do uvedeného dátumu.

(12)

Kórejská finančná dozorná komisia a kórejský účtovný inštitút sa v marci 2007 verejne zaviazali prijať IFRS do 31. decembra 2011 a v súčasnosti prijímajú účinné opatrenia s cieľom zabezpečiť včasný a úplný prechod na IFRS do uvedeného dátumu.

(13)

Indická vláda a Inštitút certifikovaných účtovníkov v Indii sa v júli 2007 verejne zaviazali prijať IFRS do 31. decembra 2011 a prijímajú účinné opatrenia na zabezpečenie včasného a úplného prechodu na IFRS do tohto dátumu.

(14)

Aj keď konečné rozhodnutie o rovnocennosti účtovných štandardov zbližujúcich sa s IFRS by sa nemalo prijímať dovtedy, kým spoločnosti a audítori nevykonajú posúdenie implementácie týchto účtovných štandardov, je dôležité podporovať snahy tých krajín, ktoré sa podujali zblížiť svoje účtovné štandardy s IFRS, a zároveň tých krajín, ktoré sa podujali prijať IFRS. V tejto súvislosti je vhodné povoliť emitentom z tretích krajín zostavovať v Spoločenstve svoje výročné a polročné účtovné závierky v súlade s GAAP Číny, Kanady, Južnej Kórey, resp. Indie na prechodné obdobie najviac 3 rokov. Nariadenie (ES) č. 809/2004 by sa následne malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť tak, aby sa v ňom zohľadňovali zmeny týkajúce sa používania GAAP Spojených štátov, Japonska, Číny, Kanady, Južnej Kórey a Indie pri príprave historických finančných informácií emitentmi z tretích krajín a aby sa z neho vypustili niektoré zastarané ustanovenia.

(15)

Komisia by mala naďalej s odbornou pomocou CESR monitorovať vývoj GAAP týchto tretích krajín s ohľadom na prijaté IFRS.

(16)

Krajiny by sa mali podporovať v tom, aby prijali IFRS. EÚ môže rozhodnúť, že po tom, ako tieto príslušné krajiny prijali IFRS ako svoje jediné účtovné štandardy, už nebude na zostavovanie informácií požadovaných v smernici 2004/109/ES alebo nariadení Komisie (ES) č. 809/2004, ktorým sa vykonáva smernica 2003/71/ES, možné používať národné normy, o ktorých sa rozhodlo, že sú rovnocenné.

(17)

Ustanovenia tohto nariadenia sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

1.

Odseky 5 a 5a sa nahrádzajú takto:

„5.   Emitenti tretích krajín sú od 1. januára 2009 povinní predkladať svoje historické finančné informácie v súlade s jednými z týchto účtovných štandardov:

5a.   Na emitentov z tretích krajín sa nevzťahuje povinnosť vyplývajúca z bodu 20.1 prílohy I, bodu 13.1 prílohy IV, bodu 8.2 prílohy VII, bodu 20.1 prílohy X alebo bodu 11.1 prílohy XI prepracúvať historické finančné informácie zahrnuté do prospektu a relevantné za finančné roky pred finančnými rokmi začínajúcimi 1. januára 2012 alebo neskôr, alebo povinnosť vyplývajúca z bodu 8.2bis prílohy VII, bodu 11.1 prílohy IX alebo bodu 20.1bis prílohy X poskytovať slovný opis rozdielov medzi Medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva prijatými podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 a účtovnými zásadami, v súlade s ktorými sa takéto údaje vypracovali v súvislosti s finančnými rokmi predchádzajúcimi finančným rokom, ktoré sa začali 1. januára 2012 alebo neskôr, a to za predpokladu, že tieto historické finančné informácie sa vypracovali v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami Čínskej ľudovej republiky, Kanady, Kórejskej republiky alebo Indickej republiky.“

2.

Odseky 5b až 5e sa vypúšťajú.

19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/20

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa ustanovuje povolenie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj podmienky a postupy udeľovania takéhoto povolenia.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie prípravku uvedeného v prílohe. K tejto žiadosti boli priložené údaje a doklady, ktoré sa vyžadujú podľa článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(3)

Žiadosť sa týka nového povolenia prípravku z mikroorganizmov Lactobacillus rhamnosus (CNCM-I-3698) a Lactobacillus farciminis (CNCM-I-3699) (Sorbiflore) ako kŕmnej doplnkovej látky pre ciciaky, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Zo stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) z 15. júla 2008 (2) vyplýva, že na základe údajov poskytnutých výrobcom nemá prípravok z mikroorganizmov Lactobacillus rhamnosus (CNCM-I-3698) a Lactobacillus farciminis (CNCM-I-3699) (Sorbiflore) nepriaznivé účinky na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani na životné prostredie a podporuje prírastok hmotnosti. Úrad ďalej dospel k záveru, že uvedený prípravok môže byť potenciálnym respiračným senzibilizátorom. Úrad sa domnieva, že osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení prípravku na trh nie sú potrebné. Úrad tiež potvrdil správu o metóde analýzy tejto kŕmnej doplnkovej látky v krmive, ktorú predložilo referenčné laboratórium Spoločenstva zriadené nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia uvedeného prípravku vyplýva, že podmienky na udelenie povolenia ustanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/22

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 798/2008 z 8. augusta 2008, ktorým sa ustanovuje zoznam tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, z ktorých možno do Spoločenstva dovážať alebo cez jeho územie prevážať hydinu a výrobky z hydiny, a podmienky veterinárneho osvedčovania (4), sa ustanovuje, že komodity spadajúce do rozsahu jeho pôsobnosti možno do Spoločenstva dovážať a cez územie Spoločenstva prevážať z tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek uvedených v tabuľke v časti 1 prílohy I k uvedenému nariadeniu. Zároveň sa ním stanovujú podmienky veterinárneho osvedčovania takýchto komodít a vzory veterinárnych osvedčení, ktoré sa k nim prikladajú, sú uvedené v časti 2 uvedenej prílohy. Nariadenie (ES) č. 798/2008 sa uplatňuje od 1. januára 2009.

(2)

V článku 10 nariadenia (ES) č. 798/2008 sa ustanovuje, že ak sa v osvedčení vyžaduje program dohľadu nad vtáčou chrípkou, môžu sa do Spoločenstva komodity dovážať len z tých tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek, v ktorých bol taký program realizovaný najmenej počas obdobia šiestich mesiacov a tento program spĺňa požiadavky uvedené v danom článku a je uvedený v stĺpci 7 tabuľky v časti 1 prílohy I k uvedenému nariadeniu.

(3)

Brazília, Čile, Chorvátsko, Južná Afrika, Kanada, Spojené štáty americké a Švajčiarsko predložili Komisii na posúdenie svoje programy dohľadu nad vtáčou chrípkou. Komisia tieto programy preskúmala a zistila, že tieto programy spĺňajú požiadavky uvedené v článku 10 nariadenia (ES) č. 798/2008. Preto by tieto programy mali byť uvedené v stĺpci 7 tabuľky v časti 1 prílohy I k uvedenému nariadeniu.

(4)

Nariadenie (ES) č. 2160/2003 ustanovuje pravidlá kontroly salmonely a iných zoonotických pôvodcov u rôznych populácií hydiny v Spoločenstve. Stanovuje ciele Spoločenstva, pokiaľ ide o zníženie prevalencie všetkých sérotypov salmonely s významom pre verejné zdravie u rôznych populácií hydiny. Od dátumov uvedených v stĺpci 5 prílohy I k uvedenému nariadeniu je uvedenie alebo ponechanie krajiny na zozname tretích krajín stanovenom pre príslušný druh alebo kategóriu v právnych predpisoch Spoločenstva, z ktorých môžu členské štáty dovážať príslušné zvieratá alebo násadové vajcia spadajúce do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, podmienené predložením programu kontroly zo strany tretej krajiny Komisii. Tento program by mal byť rovnocenný programom predloženým členskými štátmi a podliehať schváleniu zo strany Komisie.

(5)

Chorvátsko predložilo Komisii svoj program kontroly salmonely u chovnej hydiny Gallus gallus, jej násadových vajec, nosníc Gallus gallus, ich konzumných vajec a jednodňových kurčiat Gallus gallus určených na chov alebo znášanie vajec. Tieto programy poskytujú záruky rovnocenné zárukám ustanoveným v nariadení (ES) č. 2160/2003. Preto by mali byť schválené.

(6)

Rozhodnutím Komisie 2007/843/ES (5) boli schválené programy kontroly predložené Spojenými štátmi americkými, Izraelom, Kanadou a Tuniskom, pokiaľ ide o salmonelu v kŕdľoch chovných sliepok. Spojené štáty americké teraz Komisii predložili svoj dodatočný program kontroly salmonely v súvislosti s jednodňovými kurčatami Gallus gallus určenými na znášanie vajec alebo výkrm. Tento program poskytuje záruky rovnocenné zárukám ustanoveným v nariadení (ES) č. 2160/2003. Preto by mal byť schválený. Izrael objasnil, že program kontroly salmonely sa vzťahuje len na výrobný reťazec mäsa brojlerov.

(7)

V rámci Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (6) Švajčiarsko zaslalo Komisii svoj program kontroly salmonely u chovnej hydiny Gallus gallus, jej násadových vajec, nosníc Gallus gallus, ich konzumných vajec, jednodňových kurčiat Gallus gallus určených na chov a znášanie vajec a u brojlerov. Tieto programy poskytujú záruky podobné zárukám ustanoveným v nariadení (ES) č. 2160/2003. To by malo byť v záujme jasnosti náležite odzrkadlené v stĺpci 9 tabuľky v časti 1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 798/2008.

(8)

Niektoré iné tretie krajiny, ktoré sú v súčasnosti uvedené na zozname v časti 1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 798/2008, doposiaľ Komisii nepredložili žiadny program kontroly salmonely alebo predložené programy neposkytujú záruky rovnocenné zárukám ustanoveným v nariadení (ES) č. 2160/2003. Keďže požiadavky týkajúce sa chovnej a úžitkovej hydiny Gallus gallus, jej násadových vajec a jednodňových kurčiat Gallus gallus stanovené v nariadení (ES) č. 2160/2003 sa majú v rámci Spoločenstva uplatňovať od 1. januára 2009, dovoz takejto hydiny a vajec z týchto tretích krajín by preto už nemal byť po uvedenom dátume povolený. Zoznam tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek stanovený v časti 1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 798/2008/ES by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

S cieľom poskytnúť záruky rovnocenné zárukám stanoveným v nariadení (ES) č. 2160/2003 by tretie krajiny, z ktorých členské štáty môžu dovážať jatočnú hydinu Gallus gallus, mali osvedčiť, že kŕdeľ pôvodu podliehal programu kontroly salmonely a že tento kŕdeľ bol testovaný na prítomnosť sérotypov salmonely s významom pre verejné zdravie.

(10)

V nariadení Komisie (ES) č. 1177/2006 z 1. augusta 2006, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o požiadavky na používanie špecifických metód kontroly v rámci národných programov kontroly salmonely u hydiny (7), sa ustanovujú určité pravidlá používania antimikrobiálnych a očkovacích látok v rámci národných programov kontroly.

(11)

Tretie krajiny, z ktorých členské štáty môžu dovážať jatočnú hydinu Gallus gallus, by mali osvedčiť, že sa uplatňujú osobitné požiadavky na používanie antimikrobiálnych a očkovacích látok stanovených v nariadení (ES) č. 1177/2006. Ak sa antimikrobiálne látky použili na iné účely ako na kontrolu salmonely, tiež by to malo byť uvedené vo veterinárnom osvedčení, keďže takéto použitie môže ovplyvniť testovanie na salmonelu pri dovoze. Vzor veterinárneho osvedčenia pre dovoz jatočnej hydiny a hydiny určenej na zazverenie voľne žijúcej zveri inej ako vtáky nadradu bežce, ktorý je uvedený v časti 2 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 798/2008, by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/36

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa ustanovuje povolenie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj podmienky a postupy udeľovania takéhoto povolenia.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie prípravku uvedeného v prílohe. K tejto žiadosti boli priložené údaje a doklady, ktoré sa vyžadujú podľa článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia prípravku z mikroorganizmu Bacillus amyloliquefaciens CECT 5940 (Ecobiol a Ecobiol plus) ako kŕmnej doplnkovej látky pre kurčatá na výkrm, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Zo stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) zo 16. júla 2008 (2) vyplýva, že na základe údajov poskytnutých výrobcom nemá Bacillus amyloliquefaciens CECT 5940 (Ecobiol a Ecobiol plus) nepriaznivé účinky na zdravie zvierat, zdravie ľudí ani na životné prostredie a že je účinný pri stabilizácii črevnej flóry. Úrad ďalej dospel k záveru, že Bacillus amyloliquefaciens CECT 5940 (Ecobiol a Ecobiol plus) nepredstavuje žiadne iné riziko, z dôvodu ktorého by v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1831/2003 nebolo možné udeliť povolenie. Podľa uvedeného stanoviska použitie prípravku nemá nepriaznivé účinky na kurčatá na výkrm. Úrad sa domnieva, že osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení prípravku na trh nie sú potrebné. Úrad tiež potvrdil správu o metóde analýzy tejto kŕmnej doplnkovej látky v krmive, ktorú predložilo referenčné laboratórium Spoločenstva zriadené nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia uvedeného prípravku vyplýva, že podmienky na udelenie povolenia ustanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/38

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa ustanovuje povolenie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj podmienky a postupy udeľovania takéhoto povolenia.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie prípravku uvedeného v prílohe. K tejto žiadosti boli priložené údaje a doklady vyžadované podľa článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia nového použitia prípravku zo Saccharomyces cerevisiae CNCM I-1077 (Levucell SC20, Levucell SC10 ME) ako kŕmnej doplnkovej látky pre jahňatá, ktorá sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Použitie Saccharomyces cerevisiae CNCM I-1077 sa povolilo v nariadení Komisie (ES) č. 1200/2005 (2), a to bez časového obmedzenia u dojníc a hovädzieho dobytka určeného na výkrm, a v nariadení Komisie (ES) č. 226/2007 (3) do 22. marca 2017 u kôz a oviec určených na produkciu mlieka.

(5)

Na podporu žiadosti o povolenie tohto prípravku pre jahňatá boli predložené nové údaje. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel vo svojom stanovisku zo 16. júla 2008 (4) k záveru, že Saccharomyces cerevisiae CNCM I-1077 (Levucell SC20, Levucell SC10 ME) nemá nepriaznivé účinky na zdravie zvierat, zdravie ľudí ani na životné prostredie. Zároveň dospel k záveru, že Saccharomyces cerevisiae CNCM I-1077 (Levucell SC20/Levucell SC10 ME) nepredstavuje žiadne iné riziko, z dôvodu ktorého by v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1831/2003 nebolo možné udeliť povolenie. Podľa uvedeného stanoviska je používanie tohto uvedeného prípravku bezpečné pre jahňatá. V uvedenom stanovisku sa takisto uvádza, že prípravok môže mať priaznivý účinok na konečnú hmotnosť a priemerný denný prírastok hmotnosti. Úrad sa domnieva, že osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení prípravku na trh nie sú potrebné. Úrad tiež potvrdil správu o metóde analýzy tejto kŕmnej doplnkovej látky v krmive, ktorú predložilo referenčné laboratórium Spoločenstva zriadené nariadením (ES) č. 1831/2003.

(6)

Z posúdenia uvedeného prípravku vyplýva, že podmienky na udelenie povolenia ustanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/41

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 318/2007 (3) sa ustanovujú zdravotné podmienky pre zvieratá pri dovoze určitých druhov vtákov s výnimkou hydiny do Spoločenstva a podmienky karantény uplatniteľné na takéto vtáky po dovoze.

(2)

V prílohe V k uvedenému nariadeniu sa uvádza zoznam karanténnych zariadení a stredísk schválených príslušnými orgánmi členských štátov na dovoz určitých druhov vtákov s výnimkou hydiny.

(3)

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo preskúmali svoje schválené karanténne zariadenia a strediská a zaslali ich aktualizovaný zoznam Komisii. Zoznam schválených karanténnych zariadení a stredísk uvedený v prílohe V k nariadeniu (ES) č. 318/2007 by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Nariadenie (ES) č. 318/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

19.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 340/45

(1)

Nariadenie Komisie (EHS) č. 3076/78 z 21. decembra 1978 o dovoze chmeľu z nečlenských krajín (2) a nariadenie Komisie (EHS) č. 3077/78 z 21. decembra 1978 o rovnocennosti osvedčení sprevádzajúcich chmeľ dovážaný z nečlenských krajín s certifikátmi spoločenstva (3) boli opakovane (4) podstatným spôsobom zmenené a doplnené. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mali tieto nariadenia kodifikovať ich spojením do jedného textu.

(2)

Článok 158 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 stanovuje, že chmeľ a chmeľové produkty z tretích krajín sa môžu dovážať iba vtedy, ak sa ich normy akosti rovnajú aspoň tým prijatým pre podobné produkty, ktoré sa zberajú v Spoločenstve alebo ich deriváty. Avšak stanovuje, vo svojom odseku 2, že tieto produkty sa pokladajú za produkty spĺňajúce normy akosti, ak je k nim priložené osvedčenie vydané orgánmi krajiny pôvodu a uznané ako rovnocenné s osvedčením vyžadovaným pre odbyt chmeľu a chmeľových produktov pochádzajúcich zo Spoločenstva.

(3)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1850/2006 zo 14. decembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá certifikácie chmeľu a chmeľových produktov (5) stanovuje veľmi prísne marketingové požiadavky pre chmeľové produkty a najmä zmesi. V súčasnosti neexistuje účinná metóda kontroly na hraniciach, či sa tieto požiadavky plnia. Jedinou možnou náhradou takej kontroly je záväzok zo strany vyvážajúcich krajín, že splnia odbytové požiadavky Spoločenstva na tieto produkty. Je z toho dôvodu nevyhnutné vyžadovať, aby boli produkty pochádzajúce z tretích krajín sprevádzané osvedčením, tak ako je stanovené v článku 158 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

(4)

V záujme toho, aby sa zabezpečilo, že sa budú dodržiavať predpisy Spoločenstva o osvedčovaní chmeľu, členské štáty by mali vykonávať kontrolu, aby preverili, či dovezený chmeľ vyhovuje minimálnym požiadavkám pre uvedenie na trh stanoveným nariadením (ES) č. 1850/2006.

(5)

Niektoré tretie krajiny sa zaviazali, že budú plniť požiadavky stanovené pre odbyt chmeľu a chmeľových produktov a splnomocnili určité agentúry, aby vystavovali osvedčenia o rovnocennosti. Tieto osvedčenia by preto mali byť uznávané ako rovnocenné s certifikátmi Spoločenstva a produkty, na ktoré sa vzťahujú, vpustené do voľného obehu.

(6)

Dotknuté organizácie v týchto tretích krajinách sú povinné aktualizovať informácie obsiahnuté v prílohe I a udržiavať úzku spoluprácu s Komisiou oznamovaním príslušných údajov jej jednotlivým oddeleniam.

(7)

Aby sa uľahčila kontrola kompetentným orgánom členských krajín, je nevyhnutné predpísať formu a tam, kde je to potrebné aj obsah osvedčenia a výpisu a pravidlá ich využívania.

(8)

Aby sa zobrala do úvahy obchodná prax, kompetentné orgány musia byť splnomocnené k tomu, ak je zásielka rozdelená, aby sa pod ich dohľadom vypracoval výpis z osvedčenia vo vzťahu ku každej novej zásielke vyplývajúcej z rozdelenia.

(9)

Analogicky s certifikačným systémom Spoločenstva, určité produkty budú vyňaté na základe ich využitia spod predkladania osvedčení ustanovených v tomto nariadení.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

a)

popis produktu;

b)

odroda alebo odrody;

c)

krajina pôvodu;

d)

značky a čísla uvedené v oddieli 9 osvedčenia o zhode alebo výpisu.

a)

pre chmeľ:

b)

pre produkty vyrábané z chmeľu okrem údajov uvedených v písmene a), miesto a dátum spracovania.

a)

malé balenia určené na predaj súkromným osobám pre vlastné použitie;

b)

pre vedecké a technické pokusy;

c)

pre veľtrhy, ak sa na ne vzťahujú osobitné colné dohody pre veľtrhy.