I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

7.11.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 298/9

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/92/ES

z 22. októbra 2008

o postupe Spoločenstva na zlepšenie transparentnosti cien plynu a elektrickej energie účtovaných priemyselným koncovým odberateľom (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Smernica Rady 90/377/EHS z 29. júna 1990 o postupe Spoločenstva na zlepšenie transparentnosti cien plynu a elektrickej energie, účtovaných priemyselným koncovým odberateľom (2), bola opakovane (3) podstatným spôsobom zmenená a doplnená. Pri príležitosti nových zmien a doplnení uvedenej smernice je z dôvodu prehľadnosti vhodné, aby sa príslušné ustanovenia prepracovali.

(2)	Transparentnosť cien energie je v rozsahu, v ktorom sa posilňujú podmienky zabezpečujúce, aby hospodárska súťaž na spoločnom trhu nebola narušená, podstatná na vytvorenie a plynulé fungovanie vnútorného trhu s energiou.

(3)	Transparentnosť cien energie môže pomôcť odstrániť diskrimináciu odberateľov zvyšovaním ich slobody pri voľbe medzi rozličnými energetickými zdrojmi a rozličnými dodávateľmi.

(4)	V súčasnosti sa stupeň transparentnosti cien mení od jedného energetického zdroja členského štátu alebo regiónu Spoločenstva k druhému, nastoľujúc takto otázku vytvorenia vnútorného trhu s energiou.

(5)	Avšak cena, ktorú platia priemyselné odvetvia v Spoločenstve za spotrebu energie, je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú ich konkurencieschopnosť, a preto by mala zostať zachovaná jej dôvernosť.

(6)

Systém štandardných spotrebiteľov používaný Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev (ďalej len „Eurostat“) v jeho uverejneniach o cenách a systém cien, ktoré sa zaviedli pre hlavných priemyselných odberateľov elektrickej energie, zabezpečia, aby transparentnosťou cien nebola dotknutá ochrana dôverných informácií.

(7)	Je potrebné rozšíriť kategórie spotrebiteľov, ktoré používa Eurostat, až do limitov, pri ktorých ostávajú spotrebitelia reprezentatívnymi.

(8)	Takto by sa mala dosiahnuť transparentnosť cien platených koncovými odberateľmi bez ohrozenia nevyhnutnej dôvernosti zmlúv. S cieľom zachovať dôvernosť musia byť v danej spotrebiteľskej kategórii aspoň traja spotrebitelia na ceny, ktoré majú byť zverejnené.

(9)	Tieto informácie, ktoré sa týkajú plynu a elektrickej energie, spotrebúvané priemyslom pre koncových odberateľov energie, tiež umožnia porovnania s inými energetickými zdrojmi (ropa, uhlie, fosílne palivá a obnoviteľné zdroje energie) a inými spotrebiteľmi.

(10)	Podniky, ktoré dodávajú plyn a elektrickú energiu, ako aj priemyselní spotrebitelia plynu a elektrickej energie podliehajú naďalej, nezávisle od uplatnenia tejto smernice, pravidlám hospodárskej súťaže podľa zmluvy, a preto môže Komisia požadovať oznámenie cien a podmienok predaja.

(11)	Znalosť platných cenových systémov tvorí časť transparentnosti cien.

(12)	Znalosť podrobného prehľadu spotrebiteľov pomocou kategórie a ich jednotlivých trhových podielov tiež formuje časť transparentnosti cien.

(13)

Oboznámenie Eurostatu s cenami a podmienkami predaja spotrebiteľom, s fungujúcimi cenovými systémami, ako aj s podrobným prehľadom spotrebiteľov rozdelených podľa spotrebiteľských kategórií by malo dostatočne informovať Komisiu, aby sa táto mohla rozhodnúť, ak je to potrebné, pre vhodnú činnosť alebo návrhy vzhľadom na situáciu vnútorného energetického trhu.

(14)	Údaje poskytnuté Eurostatu budú spoľahlivejšie, ak tieto údaje zozbierajú samotné podniky.

(15)	Znalosť zdaňovania a parafiškálnych poplatkov existujúcich v každom členskom štáte je dôležitá na zabezpečovanie transparentnosti cien.

(16)	Musí sa umožniť kontrolovať spoľahlivosť údajov poskytovaných Eurostatu.

(17)	Dosiahnutie transparentnosti cien si vyžaduje zverejňovanie a cirkuláciu cien a cenových systémov v maximálnom možnom rozsahu medzi spotrebiteľmi.

(18)	Aby sa realizovala transparentnosť cien energie, systém by mal byť založený na osvedčených odborných vedomostiach a metódach vyvinutých a uplatňovaných Eurostatom, vzťahujúcich sa na spracúvanie, kontrolovanie a zverejňovanie údajov.

(19)	S výhľadom na vytvorenie vnútorného trhu s energiou by mal byť systém transparentnosti cien funkčný tak skoro, ako je to len možné.

(20)	Jednotné vykonávanie tejto smernice vo všetkých členských štátoch možno dosiahnuť len vtedy, ak trh so zemným plynom, najmä s ohľadom na infraštruktúru, dosiahne postačujúcu úroveň rozvoja.

(21)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(22)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená vykonať potrebné zmeny príloh I a II vzhľadom na špecificky určené problémy. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(23)	Keďže prvky doplnené do tejto smernice sa týkajú iba postupu vo výbore, nie je potrebné, aby ich členské štáty transponovali.

(24)	Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe III časti B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podniky, ktoré dodávajú plyn a elektrickú energiu priemyselným koncovým odberateľom, ako je to definované v prílohách I a II, oznámili Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (ďalej len „Eurostat“) formou stanovenou v článku 3 toto:

1.	ceny a podmienky predaja plynu a elektrickej energie priemyselným koncovým odberateľom;

2.	používané cenové systémy;

3.	podrobný prehľad spotrebiteľov a zodpovedajúcich množstiev podľa spotrebiteľských kategórií, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť týchto kategórií na vnútroštátnej úrovni.

Článok 2

1. Podniky uvedené v článku 1 zhromažďujú údaje stanovené v článku 1 ods. 1 a 2 každoročne k 1. januáru a k 1. júlu.

Tieto údaje, zostavené v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 3, sa do dvoch mesiacov zašlú Eurostatu a príslušným orgánom členských štátov.

2. Na základe údajov uvedených v odseku 1 Eurostat uverejní vždy v máji a v novembri vhodnou formou ceny plynu a elektrickej energie pre priemyselných odberateľov v členských štátoch a cenových systémov používaných na tento účel.

3. Informácie stanovené v článku 1 ods. 3 sa zasielajú každé dva roky Eurostatu a príslušným orgánom členských štátov.

Tieto informácie sa neuverejnia.

Článok 3

Vykonávacie ustanovenia týkajúce sa formy, obsahu a všetkých ostatných charakteristík informácií stanovených v článku 1 sú ustanovené v prílohách I a II.

Článok 4

Eurostat nezverejňuje údaje, ktoré mu boli poskytnuté podľa článku 1, ktoré by mohli svojou povahou podliehať obchodnému tajomstvu. Takéto dôverné štatistické údaje, poskytnuté Eurostatu, by mali byť prístupné len úradníkom Eurostatu a mali by sa používať len na štatistické účely.

Prvý odsek však nezabraňuje uverejňovaniu takýchto údajov v úhrnnej forme, ktoré neumožní, aby boli identifikované jednotlivé obchodné transakcie.

Článok 5

Ak Eurostat zistí štatisticky významné anomálie alebo rozpory v údajoch, ktoré sú mu poskytnuté podľa tejto smernice, môže požiadať vnútroštátne orgány, aby mu umožnili skontrolovať príslušné rozporné údaje, ako aj spôsoby kalkulácie alebo vyhodnocovania, na ktorých sú založené súhrnné údaje, s cieľom posúdiť alebo dokonca zmeniť a doplniť akékoľvek informácie, ktoré sa považujú za nesprávne.

Článok 6

Ak je to vhodné, Komisia vykoná potrebné zmeny v prílohách I a II vzhľadom na špecificky určené problémy. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 7 ods. 2.

Takéto zmeny sa však vzťahujú iba na technické prvky príloh I a II a nemôžu meniť všeobecnú štruktúru systému.

Článok 7

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 8

Raz za rok predloží Komisia sumárnu správu o fungovaní tejto smernice Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Článok 9

Pokiaľ ide o zemný plyn, táto smernica sa nebude vykonávať v členských štátoch päť rokov po uvedení tejto formy energie na dotknutý trh.

Dátum uvedenia tohto zdroja energie na vnútroštátny trh oznámi výslovne a bez zbytočného odkladu Komisii dotknutý členský štát.

Článok 10

Smernica 90/377/EHS, zmenená a doplnená aktmi uvedenými v prílohe III časti A, sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe III časti B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 11

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 12

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 22. októbra 2008

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

J.-P. JOUYET

(1) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. júna 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 25. septembra 2008.

(2) Ú. v. ES L 185, 17.7.1990, s. 16.

(3) Pozri prílohu III časť A.

(4) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

PRÍLOHA I

CENY PLYNU

Ceny plynu pre koncových priemyselných odberateľov (1) sa zisťujú a spracúvajú podľa tejto metodiky:

a)	Ceny, ktoré treba oznámiť sú ceny platené priemyselnými koncovými odberateľmi, ktorí nakupujú zemný plyn distribuovaný prostredníctvom sietí na vlastnú potrebu.

Do úvahy sa berú všetky spôsoby priemyselného využitia plynu. Z tohto systému sú však vyňatí spotrebitelia, ktorí používajú plyn:

—	na výrobu elektriny v elektrárňach alebo v kogeneračných (KTE) zariadeniach,

—	na neenergetické účely (napr. v chemickom priemysle),

—	v množstve vyššom ako 4 000 000 gigajoulov (GJ) ročne.

c)	Zaznamenané ceny budú vychádzať zo systému štandardných spotrebiteľských pásiem vymedzených rozsahom ročnej spotreby plynu.

Ceny sa budú zisťovať dvakrát ročne, na začiatku každého šesťmesačného obdobia (január a júl), a budú sa vzťahovať na priemerné ceny platené koncovými priemyselnými odberateľmi za plyn odobratý v predchádzajúcich šiestich mesiacoch. Prvé oznámenie údajov o cenách Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (Eurostat) sa bude týkať stavu k 1. januáru 2008.

e)	Ceny sa musia vyjadriť v národnej mene za gigajoul. Jednotka spotrebovanej energie sa meria na základe spaľovacieho tepla (GCV – gross calorific value).

f)	Ceny musia zahŕňať všetky splatné poplatky: sieťové poplatky a poplatky za spotrebovanú energiu po odpočítaní všetkých rabatov alebo prémií a iné poplatky (prenájom merača, stále poplatky atď.). Poplatky za počiatočné zapojenie sa nezapočítavajú.

g)	Ceny sa zaznamenávajú ako vnútroštátne priemerné ceny.

Členské štáty vypracujú a zavedú nákladovo efektívne postupy s cieľom zaistiť reprezentatívny systém zostavovania údajov, ktorý je založený na týchto pravidlách:

—

ceny budú predstavovať vážený priemer cien, pričom ako váhové faktory sa použijú trhové podiely štatisticky skúmaných podnikov dodávajúcich plyn. Aritmetický priemer cien sa použije iba vtedy, keď nemožno vypočítať vážené hodnoty. Členské štáty v každom prípade zabezpečia, aby sa štatistické zisťovanie vzťahovalo na reprezentatívny podiel vnútroštátneho trhu,

—

trhové podiely by sa mali zakladať na množstve plynu, ktoré dodávajúce podniky fakturujú koncovým priemyselným odberateľom. Trhové podiely sa budú podľa možnosti vypočítavať oddelene pre každé pásmo. Informácie používané na výpočet váženého priemeru budú podliehať správe vykonávanej členskými štátmi, pričom sa budú dodržiavať pravidlá dôvernosti údajov,

—	v záujme zachovania dôvernosti sa údaje o cenách oznámia len vtedy, ak sú v dotknutom členskom štáte aspoň traja koncoví odberatelia v každej z kategórií, ktoré sú uvedené v písmene j).

Stanovia sa tri cenové úrovne:

—	ceny bez daní a odvodov,

—	ceny bez DPH a iných daní s nárokom na odpočet,

—	ceny vrátane všetkých daní, odvodov a DPH.

Štatistické zisťovanie cien plynu sa uskutoční pre tieto kategórie koncových priemyselných odberateľov:

Koncový priemyselný odberateľ	Ročná spotreba plynu (GJ)
Koncový priemyselný odberateľ	Najnižšia	Najvyššia
Pásmo-I1		< 1 000
Pásmo-I2	1 000	< 10 000
Pásmo-I3	10 000	< 100 000
Pásmo-I4	100 000	< 1 000 000
Pásmo-I5	1 000 000	<= 4 000 000

Raz za dva roky sa Eurostat-u oznámia spoločne s januárovou správou o cenách aj informácie o používanom systéme zostavovania údajov, a najmä opis štatistického zisťovania a jeho rozsah (počet štatisticky skúmaných dodávateľských podnikov, súhrnný percentuálny podiel týkajúci sa zastúpeného trhu atď.) a kritériá používané na výpočet váženého priemeru cien, ako aj súhrnné údaje o objeme spotreby pre každé pásmo. Prvé oznámenie v súvislosti so systémom zostavovania údajov sa bude týkať stavu k 1. januáru 2008.

Raz ročne sa Eurostat-u oznámia spoločne s januárovou správou o cenách aj informácie o hlavných priemerných charakteristikách a faktoroch ovplyvňujúcich oznamované ceny pre každé spotrebiteľské pásmo.

Informácie budú zahŕňať:

—	priemerné faktory zaťaženia koncových priemyselných odberateľov pre každé spotrebiteľské pásmo, ktoré sa vypočítajú na základe celkového množstva dodanej energie a priemerného maximálneho dopytu,

—	opis zliav poskytovaných v prípade prerušiteľných dodávok,

—	opis stálych poplatkov, poplatkov za prenájom merača alebo všetkých ostatných poplatkov s významom na vnútroštátnej úrovni.

Raz ročne by sa spolu s januárovou správou o cenách mali oznámiť aj informácie o sadzbách a metódach výpočtu, ako aj opis daní z predaja plynu koncovým priemyselným odberateľom. Opis musí zahŕňať všetky odvody nedaňovej povahy vzťahujúce sa na systémové poplatky a služby vo verejnom záujme.

Opis daní, ktorý sa má poskytnúť, bude obsahovať tri zreteľne oddelené časti:

—	dane, odvody, odvody nedaňovej povahy, poplatky a všetky ostatné fiškálne poplatky, ktoré nie sú uvedené vo faktúrach predložených koncovým priemyselným odberateľom. Položky uvedené v tomto bode budú zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny bez daní a odvodov“,

—	dane a odvody uvedené vo faktúrach predložených koncovým priemyselných odberateľom a pokladané za dane a odvody bez nároku na odpočet. Položky opísané v tomto bode budú preto zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny bez DPH a ostatných daní s nárokom na odpočet“,

—	daň z pridanej hodnoty (DPH) a ostatné dane s nárokom na odpočet uvedené vo faktúrach predložených koncovým priemyselným odberateľom. Položky opísané v tomto bode budú zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny vrátane všetkých daní, odvodov a DPH“.

Medzi rôzne dane, odvody, odvody nedaňovej povahy, poplatky a fiškálne poplatky, ktoré možno uplatniť, patrí:

—	daň z pridanej hodnoty,

—	koncesné poplatky; tie sa zvyčajne vzťahujú na licencie a poplatky za využívanie pôdy a verejného alebo súkromného majetku na účely sietí či iných zariadení,

—	environmentálne dane alebo odvody; tie sa zvyčajne vzťahujú na podporu obnoviteľných zdrojov energie či KTE, alebo ide o poplatky za CO2, SO2, či emisie iných látok v súvislosti so zmenou klímy,

—	ostatné dane alebo odvody súvisiace s odvetvím energetiky: služby vo verejnom záujme a poplatky za ne, odvody na financovanie energetických regulačných orgánov atď.,

—	ostatné dane alebo odvody nesúvisiace s odvetvím energetiky: vnútroštátne, miestne alebo regionálne fiškálne dane za spotrebovanú energiu, dane za distribúciu plynu atď.

Dane z príjmu, majetku, dane z pohonných hmôt do motorových vozidiel, cestné dane, dane za telekomunikačné, rozhlasové a reklamné licencie, poplatky za licencie, dane z odpadu atď. sa nebudú zohľadňovať a sú z tohto opisu vyňaté, pretože sú nepochybne súčasťou prevádzkových nákladov a vzťahujú sa aj na iné odvetvia alebo činnosti.

n)	V členských štátoch, v ktorých všetky priemyselné predaje pokrýva jedna spoločnosť, môže informácie oznamovať táto spoločnosť. V členských štátoch, kde pôsobí viac ako jedna spoločnosť, by mal informácie oznamovať nezávislý štatistický orgán.

(1) Medzi koncových priemyselných odberateľov môžu patriť aj iní nerezidentní odberatelia.

PRÍLOHA II

CENY ELEKTRICKEJ ENERGIE

Ceny elektrickej energie účtované koncovým priemyselným odberateľom (1) sa zisťujú a spracúvajú podľa tejto metodiky:

a)	Ceny, ktoré sa majú vykazovať, sú ceny platené koncovými priemyselnými odberateľmi, ktorí nakupujú elektrickú energiu pre vlastnú potrebu.

b)	Do úvahy sa berú všetky spôsoby priemyselného využitia elektrickej energie.

c)	Zaznamenané ceny budú založené na systéme štandardných spotrebiteľským pásiem vymedzených rozsahom ročnej spotreby elektrickej energie.

Ceny sa budú zisťovať dvakrát ročne, na začiatku každého šesťmesačného obdobia (január a júl), a budú sa vzťahovať na priemerné ceny platené koncovými priemyselnými odberateľmi za elektrickú energiu odobratú v predchádzajúcich šiestich mesiacoch. Prvé oznámenie údajov o cenách Eurostat-u sa bude týkať stavu k 1. januáru 2008.

e)	Ceny sa musia vyjadriť v národnej mene za kWh.

f)	Ceny musia zahŕňať všetky splatné poplatky: sieťové poplatky a poplatky za spotrebovanú energiu po odpočítaní všetkých rabatov alebo prémií a iné poplatky (kapacitné poplatky, uvádzanie na trh, prenájom merača atď.). Poplatky za počiatočné zapojenie sa nezapočítavajú.

g)	Ceny sa zaznamenávajú ako vnútroštátne priemerné ceny.

Členské štáty vypracujú a zavedú nákladovo efektívne postupy s cieľom zaistiť reprezentatívny systém zostavovania údajov, ktorý je založený na týchto pravidlách:

—

Ceny budú predstavovať vážený priemer cien, pričom ako váhové faktory sa použijú trhové podiely štatisticky skúmaných podnikov dodávajúcich elektrickú energiu. Aritmetický priemer cien sa použije iba vtedy, keď nemožno vypočítať vážené hodnoty. Členské štáty v každom prípade zabezpečia, aby sa štatistické zisťovanie vzťahovalo na reprezentatívny podiel vnútroštátneho trhu.

—

Trhové podiely by sa mali zakladať na množstve elektrickej energie, ktoré dodávajúce podniky fakturujú koncovým priemyselným odberateľom. Trhové podiely sa budú vypočítavať podľa možnosti oddelene pre každé pásmo. Informácie používané na výpočet váženého priemeru budú podliehať správe vykonávanej členskými štátmi, pričom sa budú dodržiavať pravidlá dôvernosti údajov.

—	V záujme zachovania dôvernosti sa údaje týkajúce sa cien oznámia len vtedy, ak sú v príslušnom členskom štáte aspoň traja koncoví odberatelia v každej z kategórií, ktoré sú uvedené v písmene j).

Stanovia sa tri cenové úrovne:

—	ceny bez daní a odvodov,

—	ceny bez DPH a iných daní s nárokom na odpočet,

—	ceny vrátane všetkých daní, odvodov a DPH.

Štatistické zisťovanie cien elektrickej energie sa uskutoční pre tieto kategórie koncových priemyselných odberateľov:

Koncový priemyselný odberateľ	Ročná spotreba elektriny (MWh)
Koncový priemyselný odberateľ	Najnižšia	Najvyššia
Pásmo IA		< 20
Pásmo IB	20	< 500
Pásmo IC	500	< 2 000
Pásmo ID	2 000	< 20 000
Pásmo IE	20 000	< 70 000
Pásmo IF	70 000	<= 150 000

Raz za dva roky sa Eurostat-u oznámia spoločne s januárovou správou o cenách aj informácie o používanom systéme zostavovania údajov, a najmä opis štatistického zisťovania a jeho rozsah (počet štatisticky skúmaných dodávateľských podnikov, súhrnný percentuálny podiel týkajúci sa zastúpeného trhu atď.) a kritériá používané na výpočet váženého priemeru cien, ako aj súhrnné údaje o objeme spotreby pre každé pásmo. Prvé oznámenie vo vzťahu k systému zostavovania údajov sa bude týkať stavu k 1. januáru 2008.

Poskytované informácie budú zahŕňať:

—	priemerné faktory zaťaženia pri koncových priemyselných odberateľoch pre každé spotrebiteľské pásmo, ktoré sa vypočítajú na základe celkového množstva dodanej energie a priemerného maximálneho dopytu,

—	tabuľku s uvedením rozmedzia napätia pre jednu krajinu,

—	opis stálych poplatkov, poplatkov za prenájom merača alebo všetkých ostatných poplatkov na vnútroštátnej úrovni.

Raz ročne by sa spolu s januárovou správou mali vykazovať aj informácie o sadzbách a metódach výpočtu, ako aj opis daní z predaja elektriny koncovým priemyselným odberateľom. Opis musí zahŕňať všetky odvody nedaňovej povahy vzťahujúce sa na systémové poplatky a záväzky služby vo verejnom záujme.

Opis daní, ktorý sa má poskytnúť, bude obsahovať tri zreteľne oddelené časti:

—	dane, odvody, odvody nedaňovej povahy, poplatky a všetky ostatné fiškálne poplatky neuvedené vo faktúrach, ktoré dostávajú koncoví priemyselní odberatelia. Položky opísané v tomto bode budú zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny bez daní a odvodov“,

—	dane a odvody uvedené vo faktúrach, ktoré dostávajú koncoví priemyselní odberatelia, a pokladané za dane a odvody bez nároku na odpočet. Položky opísané v tomto bode budú zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny bez DPH a ostatných daní s nárokom na odpočet“,

—	daň z pridanej hodnoty (DPH) a ostatné dane s nárokom na odpočet uvedené vo faktúrach, ktoré dostávajú koncoví priemyselní odberatelia. Položky opísané v tomto bode budú zahrnuté do údajov vykazovaných pri cenovej úrovni „Ceny vrátane všetkých daní, odvodov a DPH“.

Medzi rôzne dane, odvody, odvody nedaňovej povahy, poplatky a fiškálne poplatky, ktoré možno uplatniť, patrí:

—	daň z pridanej hodnoty,

—	koncesné poplatky; tie sa zvyčajne vzťahujú na licencie a poplatky za využívanie pôdy a verejného alebo súkromného majetku na účely sietí alebo iných zariadení,

—	environmentálne dane alebo odvody; tie sa zvyčajne vzťahujú buď na podporu obnoviteľných zdrojov energie či KTE, alebo ide o poplatky za CO2, SO2, či emisie iných látok v súvislosti so zmenou klímy,

—	dane za jadrovú energiu a iné dane za inšpekciu: poplatky za vyradenie jadrových zariadení z prevádzky, poplatky za inšpekciu a poplatky za jadrové zariadenia atď.,

—	ostatné dane alebo odvody súvisiace s odvetvím energetiky: záväzky a poplatky za služby vo verejnom záujme, odvody na financovanie energetických regulačných orgánov atď.,

—	ostatné dane alebo odvody nesúvisiace s odvetvím energetiky: vnútroštátne, miestne alebo regionálne fiškálne dane za spotrebovanú energiu, dane za distribúciu elektriny atď.

Dane z príjmu, dane týkajúce sa majetku, spotrebné dane za ropné produkty a palivá na iné účely, ako je výroba elektriny, dane z pohonných hmôt do motorových vozidiel, cestné dane, dane za telekomunikačné, rozhlasové a reklamné licencie, poplatky za licencie, dane z odpadu atď. sa nebudú zohľadňovať a sú z tohto opisu vyňaté, pretože sú nepochybne súčasťou prevádzkových nákladov a vzťahujú sa na iné odvetvia alebo činnosti.

Raz ročne sa Eurostat-u oznámi spoločne s januárovou správou o cenách aj rozpis cien za elektrinu s uvedením ich hlavných prvkov. Tento rozpis cien elektriny na hlavné prvky bude založený na tejto metodike:

Plnú cenu za elektrinu na spotrebiteľské pásmo možno pokladať za celkovú sumu „sieťových“ cien, cien za „energiu a dodávku“ (t. j. od výroby po uvedenie na trh s výnimkou sietí) a všetkých daní a odvodov:

—	„sieťová“ cena predstavuje pomer medzi výnosom súvisiacim so sadzbami za prenos a rozvod a (ak je to možné) zodpovedajúcim objemom v kWh na spotrebiteľské pásmo. Ak nie sú dostupné údaje o individuálnych objemoch v kWh na pásmo, mali by sa poskytnúť odhady,

—	cena za „energiu a dodávku“ je celková cena po odpočítaní sieťovej ceny a všetkých daní a odvodov,

—

dane a odvody, pre túto zložku sa poskytne dodatočný rozpis:

—	dane a odvody pri „sieťových cenách“,

—	dane a odvody pri cenách za „energiu a dodávku“,

—	DPH a iné dane s nárokom na odpočet.

POZNÁMKA: Ak sú doplnkové služby označené oddelene, možno ich pripojiť k jednému z dvoch hlavných prvkov takto:

—	„sieťová cena“ bude zahŕňať tieto náklady: sadzby za prenos a rozvod, straty pri prenose a rozvode, sieťové náklady, služby po predaji, náklady na systémové služby a prenájom merača,

—	cena za „energiu a dodávku“ bude zahŕňať tieto náklady: výroba, akumulácia, vyrovnávajúca energia, náklady na dodanú energiu, služby zákazníkom, riadenie služieb po predaji, meranie a iné náklady na dodávku,

—	iné špecifické náklady: táto položka predstavuje náklady, ktoré nie sú ani sieťovými nákladmi, ani nákladmi na energiu a dodávku, ani daňami. Ak také náklady existujú, budú sa vykazovať oddelene.

o)	V členských štátoch, v ktorých všetky priemyselné predaje pokrýva jedna spoločnosť, môže informácie oznamovať táto spoločnosť. V členských štátoch, kde pôsobí viac ako jedna spoločnosť, by mal informácie oznamovať nezávislý štatistický orgán.

(1) Medzi koncových priemyselných odberateľov môžu patriť aj iní nerezidentní odberatelia.

PRÍLOHA III

ČASŤ A

Zrušená smernica so zoznamom neskorších zmien a doplnení

(v zmysle článku 10)

Smernica Rady 90/377/EHS (Ú. v. ES L 185, 17.7.1990, s. 16).
Smernica Komisie 93/87/EHS (Ú. v. ES L 277, 10.11.1993, s. 32).
Príloha I k Aktu o pristúpení z roku 1994 (Ú. v. ES C 241, 29.8.1994, s. 21).
Bod 12 A ods. 3 písm. a) a b) prílohy II k Aktu o pristúpení z roku 2003 (Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).	iba príloha I bod 3
Smernica Rady 2006/108/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 414).	iba pokiaľ ide o odkaz na smernicu 90/377/EHS v článku 1 a body 1 písm. a) a b) prílohy I
Rozhodnutie Komisie 2007/394/ES (Ú. v. EÚ L 148, 9.6.2007, s. 11).

ČASŤ B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(v zmysle článku 10)

Smernice	Lehota na transpozíciu
90/377/EHS	30. júl 1991
93/87/EHS	—
2006/108/ES	1. január 2007

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody

Smernica 90/377/EHS	Táto smernica
článok 1	článok 1
článok 2 ods. 1 prvá veta	článok 2 ods. 1 prvý pododsek
článok 2 ods. 1 druhá veta	článok 2 ods. 1 druhý pododsek
článok 2 ods. 2	článok 2 ods. 2
článok 2 ods. 3 prvá veta	článok 2 ods. 3 prvý pododsek
článok 2 ods. 3 druhá veta	—
článok 2 ods. 3 tretia veta (3)	článok 2 ods. 3 druhý pododsek
články 3 až 5	články 3 až 5
článok 6 prvá veta	článok 6 prvý odsek prvá veta
—	článok 6 prvý odsek druhá veta
článok 6 druhá veta	článok 6 druhý odsek
článok 7 ods. 1 a 2	článok 7
článok 7 ods. 3	—
článok 8	článok 8
článok 9 prvý odsek	—
článok 9 druhý odsek prvá veta	článok 9 prvý odsek
článok 9 druhý odsek druhá veta	článok 9 druhý odsek
—	články 10 a 11
článok 10	článok 12
prílohy I a II	prílohy I a II
—	príloha III
—	príloha IV

7.11.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 298/20

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1098/2008/ES

z 22. októbra 2008

o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 137 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)	Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je jedným z kľúčových záväzkov Európskej únie a jej členských štátov.

(2)

Amsterdamská zmluva v roku 1997 doplnila nové ustanovenia o boji proti sociálnemu vylúčeniu do Zmluvy o ES, najmä do jej článkov 136 a 137, pokiaľ ide o tie oblasti činnosti, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o sociálnej politike, a stanovila nový právny rámec a základ na nové politické záväzky v tejto oblasti.

(3)

Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone 23. a 24. marca 2000 uznala skutočnosť, že rozsah chudoby a sociálneho vylúčenia je neprijateľný. Budovanie Európskej únie s väčším dôrazom na sociálne začlenenie sa preto považuje za základný prvok pri dosahovaní desaťročného strategického cieľa Európskej únie, a to hospodárskeho rastu, vytvárania väčšieho počtu lepších pracovných miest a väčšej sociálnej súdržnosti.

(4)	Európska rada v Lisabone vyzvala členské štáty a Komisiu, aby podnikli kroky, ktoré budú mať „rozhodujúci vplyv na odstránenie chudoby do roku 2010“. Na zasadnutí Európskej Rady v Lisabone sa potom dohodlo prijatie otvorenej metódy koordinácie (ďalej len „OMK“) v tejto oblasti.

(5)	OMK v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia bola od začiatku dôležitým nástrojom na podporu tohto politického záväzku a na posilnenie schopnosti Európskej únie podporovať členské štáty v ich úsilí o väčšiu sociálnu súdržnosť v Európe.

(6)	OMK pomáha prehlbovať vzájomné odovzdávanie poznatkov a zvyšuje povedomie o mnohorozmernom charaktere chudoby a vylúčenia. OMK teda vytvára podmienky na dosiahnutie väčšieho vplyvu v praxi a v očiach občanov Európskej únie zviditeľňuje záujem Európskej únie o sociálne hodnoty.

(7)

Napriek týmto úspechom významná časť obyvateľstva ešte stále trpí nedostatkom alebo obmedzeným a nerovnakým prístupom k službám, alebo je vylúčená zo spoločnosti. V spoločnej správe z roku 2008 o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení sa zdôrazňuje skutočnosť, že 78 miliónov ľudí v Európskej únii žije v ohrození chudobou, pričom 19 miliónov z nich tvoria deti. Rozdiel medzi pohlaviami predstavuje približne dva percentuálne body.

(8)	Okrem toho sú majetkové nerovnosti a extrémna chudoba čoraz naliehavejším problémom v celej Európskej únii.

(9)

V záujme sociálnej a hospodárskej súdržnosti je potrebné poskytnúť podporu znevýhodneným regiónom, oblastiam s trvalými štrukturálnymi nedostatkami, najodľahlejším regiónom, určitým ostrovom a ostrovným členským štátom a oblastiam, ktoré boli postihnuté nedávnou dezindustrializáciou alebo konverziou priemyslu.

(10)	Sociálne vylúčenie má škodlivý vplyv na blahobyt občanov, pričom obmedzuje ich schopnosť prejaviť sa a zúčastňovať sa na dianí v spoločnosti. Tento aspekt by sa preto mal počas európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (ďalej len „európsky rok“) primerane zviditeľniť.

(11)	Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. novembra 2007 o hodnotení sociálnej situácie zdôraznil, že posilňovanie sociálnej súdržnosti a odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia sa musia stať politickou prioritou Európskej únie.

(12)	Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa má uskutočňovať tak interne v rámci Európskej únie, ako aj externe v súlade s rozvojovými cieľmi milénia, ku ktorým sa Európska únia a jej členské štáty prihlásili.

(13)

Problém chudoby a sociálneho vylúčenia má široké, zložité a mnohorozmerné podoby. Súvisia s množstvom faktorov, ako sú príjem a životná úroveň, potreba príležitostí na vzdelávanie a dôstojnú prácu, účinné systémy sociálnej ochrany, ubytovanie, prístup ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti a iným službám, ako aj aktívne občianstvo. Zapojené by preto mali byť zainteresované strany zo všetkých relevantných oblastí politiky.

(14)

Predchádzanie chudobe a boj proti nej si v dôsledku toho vyžadujú mnohorozmerné politiky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré zabezpečia rovnováhu medzi hospodárskou a sociálnou politikou a stratégiami zameranými na skupiny alebo osoby v mimoriadne zraniteľnej situácii. Európsky rok môže napomôcť stimulácii takýchto mnohorozmerných politík, ako aj ďalšiemu rozvoju relevantných ukazovateľov.

(15)

Sociálna agenda 2005 – 2010, ktorá dopĺňa a podporuje Lisabonskú stratégiu, má kľúčovú úlohu pri presadzovaní sociálneho rozmeru ekonomického rastu a aktívnej účasti občanov v spoločnosti a na trhu práce. Jednou z priorít sociálnej agendy je podporovanie rovnakých príležitostí pre všetkých ako cesty k sociálnej a medzigeneračnej solidarite a k vytvoreniu inkluzívnejšej spoločnosti, v ktorej nejestvuje chudoba.

(16)

Niektoré členské štáty vo svojich národných akčných plánoch sociálneho začlenenia zdôrazňujú hrozbu veľkej chudoby a/alebo vylúčenia, ktorej čelia určité skupiny vrátane detí, osôb s neukončeným vzdelaním, slobodných rodičov, veľkých rodín, rodín s jedným príjmom, mladých ľudí, najmä mladých žien, starších ľudí, prisťahovalcov a etnických menšín, osôb so zdravotným postihnutím a ich opatrovateľov, bezdomovcov, nezamestnaných, najmä dlhodobo nezamestnaných, väzňov, žien a detí, ktoré sú obeťami násilia, a užívateľov návykových látok. Národné politiky a podporné opatrenia zamerané na najohrozenejšie skupiny by mohli zohrať dôležitú úlohu v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

(17)

Slušné zamestnanie môže významne znížiť riziko chudoby pre jednotlivca. Zamestnanosť samotná nie je vždy dostatočnou podmienkou na to, aby dostala ľudí z chudoby, a miera ohrozenia chudobou je ešte vždy pomerne vysoká, dokonca aj pre tých, ktorí pracujú. Chudoba tých, ktorí sú zamestnaní, je spojená s nízkymi odmenami za prácu, rozdielmi v odmeňovaní medzi pohlaviami, nedostatočnou kvalifikáciou, obmedzenými príležitosťami na odborné vzdelávanie, nutnosťou spájať prácu s rodinou, neistým zamestnaním a pracovnými podmienkami a tiež s ťažkými podmienkami v domácnosti. Kvalitné zamestnanie a sociálna a hospodárska podpora sú preto nevyhnutné na to, aby sa jednotlivci dostali z chudoby.

(18)

Chýbajúce základné schopnosti a kvalifikácia prispôsobená meniacim sa potrebám trhu práce sú často hlavnou prekážkou začlenenia do spoločnosti. Narastá nebezpečenstvo nových rozdielov v spoločnosti, ktoré sa objavujú medzi osobami, ktoré majú prístup k celoživotnému vzdelávaniu na účely zvýšenia ich zamestnateľnosti a prispôsobivosti a uľahčenia ich osobného rozvoja a aktívneho občianstva, a tými, ktorí zostávajú vylúčení a čelia rôznym formám diskriminácie. Pre tých, ktorí nemajú dostatočnú kvalifikáciu, je ťažšie vstúpiť na trh práce a nájsť si kvalitné zamestnanie a sú s väčšou pravdepodobnosťou dlhšie obdobie bez práce, a ak aj skutočne pracujú, s väčšou pravdepodobnosťou získajú slabo platené zamestnanie.

(19)	Dostupnosť informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a schopnosť ich využívania sa čoraz väčšmi stáva nevyhnutným predpokladom začlenenia. Vo vyhlásení ministrov schválenom 11. júna 2006 v Rige sa požaduje informačná spoločnosť pre všetkých.

(20)

Kľúčom k úspešnému vplyvu opatrení Spoločenstva na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je miera, do akej sa tešia širokej všeobecnej a politickej podpore. Účinná implementácia právnych predpisov Európskej únie týkajúcich sa rovnakých príležitostí a nediskriminácie navyše podporuje aj ciele európskeho roka. Európsky rok by mal byť preto katalyzátorom zvyšovania povedomia, vytvárania podnetov a výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a medzinárodnými organizáciami zapojenými do boja proti chudobe. Mal by pomôcť zamerať politickú pozornosť a zmobilizovať každého, koho sa to týka, k presadzovaniu a posilňovaniu OMK v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia, ako aj k podpore ďalších činností a iniciatív v tejto oblasti na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni v spolupráci s osobami postihnutými chudobou a s ich zástupcami.

(21)	Európsky rok by mal posilniť politiky aktívneho začlenenia ako prostriedky na predchádzanie chudobe a sociálnemu vylúčeniu a mal by pomôcť presadzovať osvedčené postupy v tejto oblasti v rámci OMK.

(22)

Rôzne úrovne pokroku na vnútroštátnej úrovni a rozdielne sociálno-ekonomické a kultúrne súvislosti a citlivé otázky si vyžadujú, aby sa prevažná časť činností európskeho roka decentralizovala na vnútroštátnu úroveň prostredníctvom systému nepriameho centralizovaného riadenia v súlade s postupmi stanovenými v článku 54 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4), a v nariadení Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (5).

(23)	Komisia by však mala monitorovať vymedzenie politických priorít na vnútroštátnej úrovni na účely zabezpečenia konzistentnosti so strategickými cieľmi dohodnutými pre európsky rok a v konečnom dôsledku aj so spoločnými cieľmi stanovenými v súvislosti s OMK.

(24)

Účinná koordinácia všetkých partnerov prispievajúcich na úrovni Spoločenstva, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni je základným predpokladom pre zabezpečenie účinnosti európskeho roka. Miestni a regionálni partneri musia zohrávať osobitnú úlohu pri podporovaní záujmov osôb žijúcich v chudobe alebo sociálnom vylúčení.

(25)

Na európskom roku by sa mali môcť zúčastniť členské štáty, krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA), ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), v súlade s ustanoveniami tejto dohody, kandidátske krajiny, ktoré majú výhody z predvstupovej stratégie, krajiny západného Balkánu v súlade s podmienkami stanovenými podľa ich príslušných dohôd a krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika (ESP), v súlade s ustanoveniami strategického dokumentu z mája 2004 a akčnými plánmi krajiny.

(26)	Európsky rok môže napomôcť zlepšenie koordinácie medzi jestvujúcimi programami a iniciatívami zameranými na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu na úrovni Európskej únie vrátane OMK v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia.

(27)

Mal by sa zabezpečiť súlad a komplementarita s ďalšími akciami Spoločenstva, najmä s programom PROGRESS, štrukturálnymi fondmi a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), akciami na boj proti diskriminácii a podporu rodovej rovnosti a základných práv a akciami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, kultúry a medzikultúrneho dialógu, mládeže, občianstva, prisťahovalectva, azylu a výskumu.

(28)	Európsky rok by mal nadviazať na osvedčené postupy z predchádzajúcich európskych rokov vrátane Európskeho roka rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) a Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008).

(29)

Týmto rozhodnutím sa ustanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu, ktoré musí byť základným referenčným bodom pre rozpočtový orgán, v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006 (6).

(30)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(31)

Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, okrem iného aj pre potrebu mnohostranných partnerstiev a nadnárodnej výmeny informácií a šírenia osvedčených postupov v celom Spoločenstve, a preto ich možno z hľadiska rozsahu akcie lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade zo zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Európsky rok

S cieľom podporiť akciu Spoločenstva v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu sa rok 2010 vyhlasuje za „Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“ (ďalej len „európsky rok“).

Článok 2

Ciele a hlavné zásady

1. Cieľmi a hlavnými zásadami európskeho roka sú:

uznanie práv – uznanie základného práva ľudí žijúcich v chudobe a čeliacich sociálnemu vylúčeniu na to, aby žili dôstojne a aktívne sa zapájali do života spoločnosti. Európsky rok zvýši verejné povedomie o situácii ľudí žijúcich v chudobe, najmä skupín alebo osôb v zraniteľnej situácii, a pomôže podporiť ich účinný prístup k sociálnym, hospodárskym a kultúrnym právam, ako aj k dostatočným zdrojom a kvalitným službám. Európsky rok tiež pomôže v boji proti stereotypom a poznačeniu;

zdieľaná zodpovednosť a účasť – posilňovanie účasti verejnosti v súvislosti s politikami a opatreniami v oblasti sociálneho začlenenia a zdôrazňovanie kolektívnej a individuálnej zodpovednosti v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj významu propagácie a podpory dobrovoľných činností. Európsky rok podporí zapojenie verejných a súkromných aktérov okrem iného aj prostredníctvom proaktívnych partnerstiev. Posilní povedomie a záväzok a vytvorí príležitosti, aby mohli prispievať všetci občania, najmä ľudia s priamou alebo nepriamou skúsenosťou s chudobou;

súdržnosť – presadzovanie súdržnejšej spoločnosti prostredníctvom zvyšovania povedomia verejnosti o tom, aké výhody pre všetkých má spoločnosť, v ktorej sa odstráni chudoba, umožňuje sa spravodlivé rozdelenie a nikto nežije na jej okraji. Európsky rok podporí spoločnosť, ktorá udržiava a rozvíja kvalitu života vrátane kvality zručností a zamestnania, sociálny blahobyt vrátane blahobytu detí a rovnaké príležitosti pre všetkých. Navyše zabezpečí trvalo udržateľný rozvoj a solidaritu medzi generáciami a v rámci generácií a koherentnosť politík s akciami Európskej únie na celom svete;

záväzok a konkrétne opatrenia – opakované zdôrazňovanie silného politického záväzku Európskej únie a členských štátov rozhodujúcim spôsobom vplývať na odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia a presadzovanie tohto záväzku a opatrení na všetkých úrovniach riadenia. Európsky rok, ktorý stavia na úspechoch a potenciáli OMK v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia, posilní politický záväzok predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu a bojovať proti nim tým, že sústredí politickú pozornosť a zmobilizuje všetky zainteresované strany a ešte viac podnieti činnosť členských štátov a Európskej únie v tejto oblasti.

2. Pri plnení týchto cieľov by Spoločenstvo a členské štáty mali zohľadňovať priority uvedené v časti IV prílohy.

Článok 3

Obsah akcií

1. Akcie na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni zamerané na splnenie cieľov stanovených v článku 2 môžu zahrnovať najmä:

a)	stretnutia a podujatia;

b)	informačné, propagačné a vzdelávacie kampane;

c)	prieskumy a štúdie na úrovni Spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni založené v prípade potreby na zhromažďovaní údajov rozdelených podľa rodovej príslušnosti.

2. Podrobné údaje o akciách uvedených v odseku 1 sa stanovujú v prílohe.

3. Všetky akcie určené širšej verejnosti by mali byť ľahko prístupné pre všetkých vrátane ľudí žijúcich v chudobe a ľudí so zdravotným postihnutím.

Článok 4

Zohľadnenie rodovej rovnosti

V európskom roku sa zohľadnia rôzne riziká a rozmery chudoby a sociálneho vylúčenia, s ktorými sa stretávajú ženy a muži. Spoločenstvo a členské štáty by pri vykonávaní európskeho roka mali brať do úvahy rodovú rovnosť.

Článok 5

Spolupráca a vykonávanie na úrovni Spoločenstva

1. Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia sa prijmú v súlade s konzultačným postupom stanoveným v článku 7 ods. 2.

2. Komisia zabezpečuje, aby sa akcie Spoločenstva, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, vykonávali v súlade s prílohou.

3. Komisia prijíma najmä opatrenia potrebné na zabezpečenie konzistentnosti a komplementarity akcií a iniciatív Spoločenstva, uvedených v článku 10, na účely plnenia cieľov stanovených v článku 2.

4. Komisia si pravidelne vymieňa názory na koncepciu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie európskeho roka so zúčastnenými stranami vrátane tých, ktoré pracujú s ľuďmi žijúcimi v chudobe, najmä na európskej úrovni. Všetky relevantné informácie sprístupní verejnosti.

5. Komisia do prípravy a vykonávania európskeho roka úzko zapojí Výbor pre sociálnu ochranu a v prípade potreby informuje alebo zahrnie ďalšie relevantné výbory.

6. Komisia primerane spolupracuje s ostatnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Európskej únie.

Článok 6

Spolupráca a vykonávanie na vnútroštátnej úrovni

1. Každý členský štát vymenuje „vnútroštátny vykonávací orgán“, ktorý bude organizovať jeho účasť na európskom roku a zabezpečovať koordináciu na vnútroštátnej úrovni. Tento vnútroštátny vykonávací orgán bude zodpovedať za stanovenie vnútroštátneho programu a priorít pre európsky rok a za výber jednotlivých akcií, ktoré sa navrhnú na financovanie Spoločenstvom. Vnútroštátna stratégia a priority európskeho roka sa stanovia v súlade s cieľmi uvedenými v článku 2.

2. Postup prideľovania finančných prostriedkov Spoločenstva na akcie na vnútroštátnej úrovni je stanovený v časti II prílohy.

3. Vnútroštátny vykonávací orgán pri vykonávaní svojich úloh, najmä pri príprave národného programu a v prípade potreby počas vykonávania európskeho roka dôkladne konzultuje a tesne spolupracuje so širokou škálou príslušných zúčastnených strán vrátane organizácií občianskej spoločnosti a organizácií, ktoré obhajujú alebo zastupujú záujmy tých, ktorí pociťujú chudobu a sociálne vylúčenie, sociálnych partnerov a regionálnych a miestnych orgánov.

Článok 7

Výbor

1. Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor“).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3. Zástupca členského štátu vo výbore je menovaný pokiaľ možno z vnútroštátneho vykonávacieho orgánu podľa článku 6 ods. 1.

Článok 8

Finančné ustanovenia

1. Akcie na úrovni Spoločenstva, ako sa uvádzajú v časti I prílohy, môžu byť financované až do výšky 80 % alebo sa môžu stať predmetom zmluvy o verejnom obstarávaní financovanej zo všeobecného rozpočtu Európskej únie.

2. Opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni môžu byť spolufinancované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie najviac do výšky 50 % celkových oprávnených nákladov opatrení v súlade s postupom stanoveným v časti II prílohy.

Článok 9

Predkladanie žiadostí a výberové konanie

1. Rozhodnutia o financovaní akcií podľa článku 8 ods. 1 prijíma Komisia v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 7 ods. 2.

2. Žiadosti o finančnú pomoc na akcie v súlade s článkom 8 ods. 2 predkladajú Komisii vnútroštátne vykonávacie orgány v súlade s postupom stanoveným v časti II prílohy.

Článok 10

Konzistentnosť a komplementarita

1. Komisia spolu so zúčastnenými krajinami zabezpečuje konzistentnosť medzi opatreniami stanovenými v tomto rozhodnutí a ostatnými akciami a iniciatívami Spoločenstva a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi akciami a iniciatívami.

2. Komisia spolu so zúčastnenými krajinami ďalej zabezpečí, aby európsky rok v plnom rozsahu dopĺňal existujúce iniciatívy a zdroje na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni tam, kde môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov európskeho roka.

Článok 11

Zúčastnené krajiny

Účasť na európskom roku je otvorená pre:

a)	členské štáty;

b)	kandidátske krajiny, ktoré majú výhody z predvstupovej stratégie, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Spoločenstva stanovenými v rámcovej dohode a rozhodnutiach asociačných rád;

c)	krajiny západného Balkánu, v súlade s dohodami, ktoré sa s týmito krajinami majú uzatvoriť v rámcových dohodách o všeobecných zásadách ich účasti na programoch Spoločenstva;

d)	štáty EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP v súlade s ustanoveniami tejto dohody;

partnerské krajiny v rámci ESP v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Spoločenstva, ktoré sú stanovené v strategickom dokumente z mája 2004 a v akčných plánoch krajín. Akákoľvek finančná podpora zo strany Spoločenstva určená na akcie v partnerských krajinách ESP bude v tejto súvislosti pokrytá nástrojom ESP v súlade s prioritami a postupmi stanovenými pre všeobecnú spoluprácu s týmito krajinami.

Článok 12

Rozpočet

1. Finančné krytie na vykonávanie akcií uvedených v tomto rozhodnutí na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010 predstavuje sumu 17 000 000 EUR, z čoho je suma 6 500 000 EUR určená na obdobie do 31. decembra 2009.

2. Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v medziach finančného rámca na roky 2007 – 2013.

Článok 13

Medzinárodná spolupráca

Na účely európskeho roka môže Komisia spolupracovať s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, Medzinárodnou organizáciou práce a s Organizáciou Spojených národov.

Článok 14

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

Komisia zabezpečí, aby pri uskutočňovaní činností financovaných podľa tohto rozhodnutia boli finančné záujmy Spoločenstva chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a vymáhaním nenáležite vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí účinnými, primeranými a odrádzajúcimi pokutami v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (8), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou na účel ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (9) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (10).

Článok 15

Monitorovanie a hodnotenie

1. Do 31. decembra 2011 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o vykonávaní, výsledkoch a celkovom hodnotení akcií stanovených v tomto rozhodnutí.

2. Správa bude obsahovať aj informácie o tom, ako bolo rodové hľadisko zohľadnené v aktivitách v rámci európskeho roka a aký úžitok z európskeho roka mali skupiny alebo jednotlivci v zraniteľnej situácii.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 22. októbra 2008

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

J.-P. JOUYET

(1) Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 106.

(2) Stanovisko z 18. júna 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. júna 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 2. októbra 2008.

(4) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(5) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(7) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(8) Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(9) Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(10) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

PRÍLOHA

Údaje o akciách uvedených v článku 3 tohto rozhodnutia

I. AKCIE NA ÚROVNI SPOLOČENSTVA

1. Stretnutia a podujatia

Organizácia stretnutí a podujatí na úrovni Spoločenstva zameraných na zvýšenie povedomia o otázkach týkajúcich sa európskeho roka a o chudobe a sociálnom vylúčení, ako aj na poskytnutie fóra na výmenu myšlienok. Zúčastnia sa na nich príslušné zainteresované strany a plánovať sa budú v spolupráci s ľuďmi žijúcimi v chudobe a s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré ich zastupujú. Tieto stretnutia a podujatia uľahčia vypracovanie opatrení a postupov na posilnenie sociálneho postavenia všetkých a na riešenie politických rozdielov, ako aj na zvýšenie povedomia príslušných aktérov a inštitúcií o mnohorozmerných aspektoch chudoby a sociálneho vylúčenia (najmä žien a detí) vrátane faktorov, ako je prístup k zamestnaniu, bývaniu, sociálnej ochrane, službám podpory rodiny, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám.

2. Informačné a propagačné kampane vrátane:

—

organizácie rôznych solidárnych iniciatív zameraných na zmiernenie chudoby a sociálne začlenenie s cieľom poskytnúť všetkým občanom príležitosť, aby priamo alebo prostredníctvom svojich organizácií prispeli, i keď v malej miere a v akejkoľvek forme. Mediálne kampane na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni môžu podporiť operácie zamerané na získavanie finančných prostriedkov v rámci európskeho roka,

—	vytvorenia loga, ktoré bude k dispozícii v rôznych formátoch a sloganov pre európsky rok, určených na použitie v súvislosti s akýmikoľvek akciami spojenými s európskym rokom,

—	informačnej kampane na úrovni Spoločenstva prebiehajúcej zároveň aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni, založenej na tradičných aj nových komunikačných kanáloch a nových technológiách,

—	výroby komunikačných a mediálnych nástrojov určených na vyvolanie záujmu verejnosti, ktoré budú dostupné v celom Spoločenstve,

—	primeraných opatrení a iniciatív zameraných na poskytovanie informácií, uverejňovanie výsledkov a na zlepšovanie zviditeľňovania programov, akcií a iniciatív Spoločenstva, ktoré prispievajú k plneniu cieľov európskeho roka,

—	vhodných iniciatív vzdelávacích inštitúcií, mimovládnych organizácií a charitatívnych združení na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni s cieľom šíriť informácie o európskom roku a opatreniach zameraných na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

—	organizácie európskych súťaží, ktoré zdôrazňujú úspechy a skúsenosti v súvislosti s témami európskeho roka,

—	silného prepojenia s organizáciami a sektormi, ktoré sa obvykle nezaoberajú otázkami chudoby a sociálneho vylúčenia (napr. šport, umenie), vrátane využitia odporúčaní a „vyslancov“,

—	vytvorenia informačnej internetovej stránky o Európe.

3. Iné akcie

—

prieskumy a štúdie uskutočnené v celom Spoločenstve, ktoré sú založené na zbere údajov rozdelenom podľa pohlaví, ak je to vhodné, s cieľom posúdiť prípravu, účinnosť a bezprostredný i dlhodobý vplyv európskeho roka a informovať o nich. S cieľom umožniť identifikáciu inovatívnych riešení bude jeden z týchto prieskumov skúmať tiež verejnú mienku o politike predchádzania chudobe a sociálnemu vylúčeniu a boja proti nim vrátane, ak je to vhodné, systémov sociálnej ochrany a o potenciálnej úlohe Európskej únie v boji proti chudobe a vylúčeniu. Tento prieskum sa uskutoční v roku 2009, takže jeho výsledky bude možné predložiť na otváracej konferencii európskeho roka,

—	podpora štúdií o súvislosti medzi extrémnou chudobou a základnými právami,

—	spolupráca so súkromným sektorom, prevádzkovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania a inými médiami ako partnermi v šírení informácií o európskom roku i pri akciách, ktoré sa zameriavajú na dlhodobý dialóg o sociálnych otázkach,

—	technická pomoc s cieľom umožniť prenos vedomostí,

—	hodnotiaca správa o účinnosti a vplyve európskeho roka.

Mohli by sa vytvoriť osobitné väzby s organizáciou podujatí na európskej a medzinárodnej úrovni, predovšetkým vytvorením synergických efektov medzi európskym rokom a činnosťami, ktoré sa rozvinuli v súvislosti s každoročným Medzinárodným dňom odstraňovania chudoby, ktorý vyhlásila OSN na 17. októbra.

Komisia môže využiť technickú a/alebo administratívnu pomoc, vzájomne výhodnú pre Komisiu, ako aj pre zúčastnené štáty, napríklad s cieľom financovať externé expertízy týkajúce sa osobitných tém.

4. Financovanie

Pokiaľ ustanovenia článkov 8 a 12 tohto rozhodnutia neustanovujú inak, financovanie môže mať formu:

—	nákupu tovaru a služieb, najmä v oblasti komunikácií, prostredníctvom výberových konaní,

—	nákupu konzultačných služieb prostredníctvom výberových konaní,

—	dotácií pridelených na pokrytie výdavkov na osobitné podujatia na úrovni Spoločenstva, zamerané na zvýšenie povedomia o európskom roku. Toto financovanie nepresiahne 80 % celkových výdavkov, ktoré vznikli príjemcovi.

II. SPOLUFINANCOVANIE AKCIÍ NA VNÚTROŠTÁTNEJ ÚROVNI

V týchto akciách by sa mala zohľadniť potreba poskytnutia možností financovania, ktoré zabezpečia prístup organizáciám „z praxe“ a projektom, na ktorých sa zúčastňujú skupiny, ktoré sú najviac odsúvané na okraj spoločnosti.

1. Akcie na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni sa môžu uchádzať o financovanie z rozpočtu Spoločenstva najviac do výšky 50 % celkových oprávnených nákladov jednotlivých zúčastnených štátov. Vnútroštátne spolufinancovanie z verejných alebo súkromných zdrojov by malo doplniť financovanie z Európskej únie tak, aby predstavovalo aspoň 50 % financovania. Pri výbere opatrení sa vnútroštátne vykonávacie orgány budú môcť rozhodnúť, či budú, alebo nebudú vyžadovať spolufinancovanie od organizácie zodpovednej za vykonávanie jednotlivých opatrení, a na akej úrovni.

2. Po prijatí tohto rozhodnutia vypracuje Komisia strategický rámcový dokument, v ktorom sa spolu s cieľmi uvedenými v článku 2 tohto rozhodnutia stanovia hlavné priority v súvislosti s vykonávaním činností európskeho roka vrátane minimálnych noriem z hľadiska účasti vo vnútroštátnych orgánoch a na akciách.

3. Každý vnútroštátny vykonávací orgán vypracuje po konzultácii s občianskou spoločnosťou národný program vykonávania európskeho roka v súlade so strategickým rámcovým dokumentom, a to v tesnej koordinácii a zhode s národnými stratégiami sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia.

4. Každý vnútroštátny vykonávací orgán predloží len jednu žiadosť o finančné prostriedky Spoločenstva. Táto žiadosť o grant bude obsahovať opis národného programu a priorít európskeho roka a akcií navrhnutých na financovanie. K žiadosti o grant bude priložený podrobný rozpočet, v ktorom sa uvedú celkové náklady navrhnutých opatrení a výška a zdroje spolufinancovania. V oprávnených nákladoch môžu byť zahrnuté personálne a administratívne náklady, ktoré vznikli vnútroštátnemu vykonávaciemu orgánu.

5. Uvoľnenie celkových grantov pre zúčastnené krajiny bude závisieť od toho, do akej miery sa ciele stanovené v článku 2 tohto rozhodnutia a rozpracované v strategickom rámcovom dokumente zodpovedajúcim spôsobom plnia vo vnútroštátnom programe vykonávania európskeho roka.

6. Komisia vyhodnotí žiadosti o finančné prostriedky Spoločenstva predložené vnútroštátnymi vykonávacími orgánmi vrátane preskúmania ich súladu s cieľmi uvedenými v článku 2 tohto rozhodnutia. V prípade potreby ich Komisia požiada o úpravy žiadostí.

7. Akcie uvedené v bode 1 môžu zahŕňať:

a)	stretnutia a podujatia, ktoré súvisia s cieľmi európskeho roka vrátane vnútroštátnych podujatí s cieľom uviesť a propagovať európsky rok, fungovať ako katalyzátor a poskytnúť otvorený priestor pre diskusiu o konkrétnej akcii zameranej na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

b)	spoločné vzdelávacie semináre na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

c)	ďalšie podujatia spojené s prípravou iniciatív na úrovni Spoločenstva (napr. každoročne organizovaný európsky okrúhly stôl o chudobe a sociálnom vylúčení a európske zasadnutie ľudí žijúcich v chudobe);

d)	informačné, vzdelávacie a propagačné kampane a ďalšie akcie v školách a opatrenia so silným multiplikačným účinkom zamerané na šírenie zásad a základných hodnôt oslavovaných počas európskeho roka na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane organizácie udeľovania ocenení a súťaží;

e)	prieskumy a štúdie, okrem prieskumov a štúdií, ktoré sa uvádzajú v bode 3 časti I, s cieľom hlbšie preskúmať kľúčové otázky európskeho roka;

vzdelávacie príležitosti pre štátnych zamestnancov, sociálnych partnerov, médiá, zástupcov mimovládnych organizácií a iných účastníkov s cieľom rozšíriť ich znalosti o fenoméne chudoby a sociálneho vylúčenia, o európskej a vnútroštátnej politike začlenenia do spoločnosti a o rôznych nástrojoch politiky, ktoré sú k dispozícii, s cieľom zvýšiť ich schopnosť riešiť problémy súvisiace s chudobou a nabádať ich k tomu, aby hrali aktívnu úlohu v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

g)	spoluprácu s médiami;

h)	vypracovanie pilotných regionálnych a miestnych akčných plánov so zameraním na začlenenie do spoločnosti.

III. NEFINANČNÁ PODPORA

Spoločenstvo poskytne podporu, ktorá nemá finančný charakter, vrátane písomného povolenia na používanie osobitného loga vytvoreného pre európsky rok a iných materiálov spojených s európskym rokom na iniciatívy, ktoré uskutočnia verejné alebo súkromné organizácie, pokiaľ môžu Komisii poskytnúť záruky – na základe osobitných kritérií stanovených v strategickom rámcovom dokumente –, že príslušné iniciatívy sa vykonávajú alebo sa budú vykonávať počas obdobia európskeho roka a pravdepodobne významne prispejú k dosiahnutiu jedného alebo viacerých jeho cieľov.

Iniciatívam, ktoré sa organizujú v tretích krajinách v spojení alebo v spolupráci s európskym rokom, sa môže taktiež poskytnúť podpora Spoločenstva, ktorá nemá finančný charakter, a môžu využívať logo a iné materiály spojené s európskym rokom.

IV. PRIORITY ČINNOSTÍ EURÓPSKEHO ROKA

So zreteľom na viacrozmerný charakter chudoby a sociálneho vylúčenia a s cieľom zohľadniť predchádzanie chudobe a vylúčeniu a boj proti nim v ostatných politikách mali by sa činnosti európskeho roka zamerať na vytvorenie jednoznačnej pridanej hodnoty a účinne doplniť OMK v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia. Tieto činnosti by sa preto mali zameriavať na vymedzený počet prioritných oblastí.

V súlade s analýzou, ktorá sa uskutočnila v rámci Spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení, a v súlade s prioritami v nej stanovenými by sa mal európsky rok zameriavať na tieto témy:

—	podpora mnohorozmerných integrovaných stratégií zameraných na prevenciu a znižovanie chudoby, najmä extrémnej chudoby, a prístupov, ktoré by sa zapracovali do všetkých dotknutých oblastí politiky,

—	boj proti chudobe detí vrátane prenášania chudoby z generácie na generáciu, ako aj proti chudobe v rámci rodín, pričom sa osobitná pozornosť venuje veľkým rodinám, rodinám s jedným rodičom a rodinám, ktoré sa starajú o závislú osobu, ako aj chudobe detí žijúcich v ústavoch,

—	podpora trhov práce, ktoré podporujú začlenenie, riešenie chudoby zamestnaných a potreba dosiahnuť, aby sa oplatilo pracovať,

—	odstraňovanie znevýhodnenia vo vzdelávaní a v odbornej príprave vrátane vzdelávania v oblasti počítačovej gramotnosti a podpora rovnakého prístupu ku IKT pre všetkých s osobitným zameraním na špecifické potreby osôb so zdravotným postihnutím,

—	riešenie rodového a vekového rozmeru chudoby,

—	zabezpečenie rovnakého prístupu k primeraným zdrojom a službám vrátane primeraného bývania, zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany,

—	zabezpečenie prístupu ku kultúre a k aktivitám vo voľnom čase,

—	prekonávanie diskriminácie a podpora začlenenia prisťahovalcov a etnických menšín do spoločnosti,

—	podpora integrovaných prístupov k aktívnemu začleneniu,

—	riešenie potrieb ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín, bezdomovcov, ako aj iných skupín alebo osôb v situáciách ohrozenia.

Pri plánovaní činností európskeho roka v súlade s uvedenými prioritami ich zúčastnené krajiny prispôsobia vnútroštátnym, regionálnym a miestnym podmienkam a výzvam so zreteľom na územnú súdržnosť.

V súvislosti s cieľmi stanovenými v článku 2 tohto rozhodnutia by sa otázka účasti mala zohľadňovať vo všetkých prioritách.

Podľa článku 4 tohto rozhodnutia má Komisia a členské štáty pri vykonávaní činností európskeho roka brať do úvahy rôzne spôsoby, akými ženy a muži pociťujú chudobu a sociálne vylúčenie. Zabezpečia tiež, aby sa otázka rodovej rovnosti zohľadňovala vo všetkých prioritách európskeho roka na účely presadzovania tejto rovnosti.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 298

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 51 7. novembra 2008

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1094/2008 zo 6. novembra 2008, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1095/2008 zo 6. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 109/2007, pokiaľ ide o podmienky povolenia kŕmnej doplnkovej látky monenzín sodný (Coxidin) ( 1 )	3
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1096/2008 zo 6. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1356/2004, pokiaľ ide o podmienky povolenia doplnkovej látky v krmivách Elancoban patriacej do skupiny kokcidiostatík a iných liečivých látok ( 1 )	5
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1097/2008 zo 6. novembra 2008, ktorým sa ustanovujú výnimočné opatrenia týkajúce sa dovozných povolení v sektore ryže v dôsledku problémov na medzinárodnom trhu v roku 2008	7
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/92/ES z 22. októbra 2008 o postupe Spoločenstva na zlepšenie transparentnosti cien plynu a elektrickej energie účtovaných priemyselným koncovým odberateľom (prepracované znenie) ( 1 )	9
		ROZHODNUTIA PRIJATÉ SPOLOČNE EURÓPSKYM PARLAMENTOM A RADOU
	*	Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) ( 1 )	20

	III Akty prijaté podľa Zmluvy o EÚ
	AKTY PRIJATÉ PODĽA HLAVY V ZMLUVY O EÚ
	2008/835/SZBP
*	Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru EUPM/1/2008 z 24. októbra 2008 o vymenovaní veliteľa policajnej misie/policajného komisára misie Európskej únie (EUPM) v Bosne a Hercegovine	30

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	51,6
	MK	46,2
	TR	69,3
	ZZ	55,7
0707 00 05	JO	175,3
	MA	30,8
	TR	71,6
	ZZ	92,6
0709 90 70	MA	53,8
	TR	123,0
	ZZ	88,4
0805 20 10	MA	102,7
0805 20 10	ZZ	102,7
0805 20 30 , 0805 20 50 , 0805 20 70 , 0805 20 90	HR	24,8
	TR	80,5
	ZZ	52,7
0805 50 10	AR	82,1
	MA	103,9
	TR	101,7
	ZA	96,4
	ZZ	96,0
0806 10 10	BR	234,7
	TR	134,2
	US	272,9
	ZA	218,0
	ZZ	215,0
0808 10 80	AL	32,1
	AR	75,0
	CA	96,3
	CL	68,1
	CN	66,8
	MK	37,6
	NZ	104,3
	US	162,2
	ZA	99,1
	ZZ	82,4
0808 20 50	CN	68,2
	TR	124,9
	US	208,3
	ZZ	133,8


	*	Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3