I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

17.10.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 276/3

NARIADENIE RADY (ES) č. 1010/2008

z 13. októbra 2008,

ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 2026/97 a po čiastočnom predbežnom preskúmaní podľa článku 19 nariadenia (ES) č. 2026/97 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1000/2008, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a v Indii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho články 15, 18 a 19,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Predchádzajúce prešetrovania a existujúce opatrenia

(1)

V júli 2002 Rada nariadením (ES) č. 1338/2002 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo (ďalej len „existujúce opatrenia“) vo výške 7,1 % na dovoz kyseliny sulfanilovej patriacej pod kód KN ex 2921 42 10 (kód TARIC 2921421060) s pôvodom v Indii. Uložené opatrenia boli založené na zisteniach antisubvenčného konania začatého podľa článku 10 základného nariadenia (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)	Rada nariadením (ES) č. 1339/2002 (3) zároveň uložila konečné antidumpingové clo vo výške 18,3 % na dovoz toho istého výrobku s pôvodom v Indii.

(3)	V rámci vyššie uvedených vyrovnávacích a antidumpingových konaní Komisia rozhodnutím 2002/611/ES (4) prijala cenový záväzok, ktorý ponúkol indický vyvážajúci výrobca, spoločnosť Kokan Synthetics and Chemicals Pvt. Ltd (ďalej len „Kokan“).

(4)	V decembri 2003 informovala spoločnosť Kokan Komisiu, že si želá svoj záväzok dobrovoľne odvolať. V tejto súvislosti sa rozhodnutie Komisie o prijatí záväzku zrušilo rozhodnutím 2004/255/ES (5).

(5)

V apríli 2005 v nadväznosti na žiadosť podanú spoločnosťou Kokan Komisia začala (6) čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 19 základného nariadenia a článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 (7) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“), obmedzené vo svojom rozsahu na preskúmanie prijateľnosti záväzku ponúknutého spoločnosťou.

(6)	Po prešetrení v decembri 2005 Komisia rozhodnutím 2006/37/ES (8) prijala záväzok ponúknutý spoločnosťou Kokan v súvislosti s antidumpingovými a vyrovnávacími konaniami týkajúcimi sa dovozu kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii.

(7)

V januári 2006 v dôsledku preskúmania uvedeného vyššie v odôvodnení 6 boli nariadením Rady (ES) č. 123/2006 (9) s cieľom zohľadniť prijatie predmetného záväzku zmenené a doplnené nariadenie (ES) č. 1338/2002, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii, a nariadenie (ES) č. 1339/2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy kyseliny sulfanilovej s pôvodom inter alia v Indii.

(8)	Po preskúmaní v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 Rada nariadením (ES) č. 1000/2005 (10) uložila antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a v Indii.

1.2. Žiadosť o preskúmanie

(9)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (11) existujúcich opatrení Komisia 24. apríla 2007 dostala žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Túto žiadosť podali dvaja výrobcovia Spoločenstva (ďalej len „žiadatelia“) predstavujúci 100 % výroby kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve.

(10)	Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo k opakovanému výskytu subvencovania a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(11)

Komisia preskúmala dôkazy predložené žiadateľmi a posúdila ich ako dostatočné na začatie preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia. Po konzultáciách s poradným výborom Komisia oznámila 24. júla 2007 oznámením o začatí uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (12) začatie preskúmania pred uplynutím platnosti na základe článku 18 základného nariadenia.

(12)

Je potrebné poznamenať, že pred začatím preskúmania pred uplynutím platnosti a v súlade s článkom 10 ods. 9 a s článkom 22 ods. 1 základného nariadenia Komisia oznámila indickej vláde, že dostala riadne zdokumentovanú žiadosť o preskúmanie a vyzvala indickú vládu na konzultácie s cieľom objasniť situáciu, pokiaľ ide o obsah sťažnosti, a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Indická vláda nereagovala na ponúknuté konzultácie. Konzultácie boli podobným spôsobom ponúknuté a prebehli s indickými orgánmi v súlade s nižšie uvedeným čiastočným predbežným preskúmaním. V rámci týchto konzultácií sa nedospelo k vzájomne prijateľnému riešeniu, ktoré by garantovalo, že sa preskúmanie nezačne.

1.3. Čiastočné predbežné preskúmanie

(13)

Oznámením o začatí uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie29. septembra 2007 (13) (ďalej len „oznámenie o začatí podľa článku 19“) Komisia podľa článku 19 základného nariadenia začala z vlastnej iniciatívy čiastočné predbežné preskúmanie obmedzené na úroveň subvencovania, nakoľko Komisia mala k dispozícii dostatočné dôkazy prima facie o tom, že okolnosti, pokiaľ ide o subvencovanie, na základe ktorých boli opatrenia stanovené, sa zmenili a že tieto zmeny sú trvalého charakteru.

(14)	Toto preskúmanie bolo obmedzené na úroveň subvencovania spoločnosti Kokan uvedenú v prílohe k oznámeniu o začatí podľa článku 19, ako aj na ostatných vývozcov, ktorí boli vyzvaní prihlásiť sa za podmienok a v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí.

1.4. Prešetrovanie

1.4.1. Obdobie prešetrovania

(15)

Prešetrovanie pokračovania alebo opakovaného výskytu subvencovania trvalo od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Toto obdobie sa taktiež využilo na preskúmanie údajných zmenených okolností, ktoré viedli k začatiu čiastočného predbežného preskúmania. Preskúmanie trendov relevantných pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy prebiehalo od roku 2003 až do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.4.2. Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(16)

Komisia oficiálne upovedomila vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov, o ktorých vedela, že sa ich táto záležitosť týka, a ich združenia, zástupcov vyvážajúcej krajiny, žiadateľa a výrobcov Spoločenstva o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti a o čiastočnom predbežnom preskúmaní. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť písomné stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí.

(17)	Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(18)

V rámci preskúmania pred uplynutím platnosti boli všetkým stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich to týka, zaslané dotazníky, a to dvom výrobcom Spoločenstva, vyvážajúcemu výrobcovi v Indii a známym dovozcom a používateľom a indickej vláde. Pokiaľ ide o čiastočné predbežné preskúmanie, dotazníky boli zaslané vyvážajúcemu výrobcovi v Indii a indickej vláde.

(19)	Vyplnené dotazníky poslala indická vláda, obaja výrobcovia Spoločenstva a vyvážajúci výrobca z príslušnej krajiny, ako aj štyria používatelia. Vyplnený dotazník neposkytol žiadny dovozca a žiadni iní dovozcovia nedodali Komisii žiadne informácie, ani sa v priebehu tohto prešetrovania neprihlásili.

(20)

Komisia požiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu subvencovania a následnej ujmy a záujmu Spoločenstva, ako aj údajnej zmenenej úrovne subvencovania. V tejto súvislosti Komisia vykonala overovacie návštevy v priestoroch indickej vlády v Dillí, vlády štátu Mahárašra v Mumbai, v banke Reserve Bank of India v Mumbai a v nasledujúcich spoločnostiach:

vyvážajúci výrobca v Indii:

—	Kokan Synthetics & Chemicals Pvt Ltd., Mumbai, India;

výrobcovia zo Spoločenstva:

—	Ardenity, Givet, Francúzsko,

—	CUF Químicos Industriais, Estarreja, Portugalsko;

používatelia:

—	Kemira Germany GmbH, Leverkusen, Nemecko;

—	Robama SA, Palafolls, Španielsko.

2. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Príslušný výrobok

(21)

Výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, je kyselina sulfanilová s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“), ktorá je v súčasnosti zaradená pod kód KN ex 2921 42 10 (TARIC 2921421060). V zásade existujú dve triedy kvality kyseliny sulfanilovej, ktoré sa určujú na základe ich čistoty: technická kvalita a čistená kvalita. Okrem toho s čistenou kvalitou sa niekedy obchoduje vo forme soli kyseliny sulfanilovej. Kyselina sulfanilová sa používa ako surovina pri výrobe optických zjasňovačov, prísad do betónu, potravinárskych farbív a špeciálnych farieb. Zatiaľ čo existujú rôzne použitia kyseliny sulfanilovej, všetky druhy a formy sú používateľmi vnímané ako primerane zastupiteľné a vo väčšine aplikáciách sa používajú ako vzájomne zameniteľné, a preto sa s nimi zaobchádza ako s jedným výrobkom, čo bol prípad pôvodného prešetrovania.

2.2. Podobný výrobok

(22)

Ako bolo stanovené v pôvodnom prešetrovaní, tieto revízne prešetrovania potvrdili, že kyselina sulfanilová a jej soli sú čistými komoditnými výrobkami a ich kvalita a základné fyzikálne vlastnosti sú identické nezávisle od krajiny pôvodu. Zistilo sa, že príslušný výrobok a výrobky vyrábané a predávané príslušným vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu a vyvážané do tretích krajín, ako aj výrobky vyrábané a predávané výrobcami Spoločenstva na trhu Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a v podstate rovnaké použitia a sú preto v zmysle článku 1 ods. 5 základného nariadenia považované za podobné výrobky.

3. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU SUBVENCOVANIA

3.1. Úvod

(23)

Na základe informácií obsiahnutých v žiadosti o preskúmanie a vo vyplnených dotazníkoch Komisie boli prešetrené nasledujúce systémy, ktoré údajne obsahujú poskytovanie subvencií:

—

Systémy subvencovania prešetrené v rámci pôvodného prešetrovania

—

celonárodné systémy

a)	Systém vývozných spracovateľských zón (ďalej len „SVSZ“)/Systém osobitných hospodárskych zón (ďalej len „SOHZ“)/Systém jednotiek orientovaných na vývoz (ďalej len „SJOV“);

b)	Systém úverových colných knižiek (ďalej len „SÚCK“);

c)	Systém podpory vývozu kapitálového tovaru (ďalej len „SPVKT“);

d)	Systém oslobodenia od dane z príjmov (ďalej len „SODP“);

e)	Systém predbežných licencií (ďalej len „SPL“)/Systém predbežných schválení (ďalej len „SPS“),

—

regionálne systémy

f)	Systém stimulačných balíkov (ďalej len „SSB“) vlády štátu Maháraštra.

—

Systém subvencovania neprešetrený v rámci pôvodného prešetrovania

—

celonárodné systémy

g)	Systém vývozných úverov (pred dodávkou a po dodávke) (ďalej len „SVÚ“).

(24)

Systémy uvedené pod písmenami a), b), c) a e) vychádzajú zo zákona o zahraničnom obchode (vývoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode splnomocňuje indickú vládu na vydávanie oznámení o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch „vývoznej a dovoznej politiky“, ktorá bola od 1. septembra 2004 nazvaná „politika zahraničného obchodu“, a ministerstvo obchodu ich vydáva každých päť rokov a pravidelne ich aktualizuje. Jeden z dokumentov vývoznej a dovoznej politiky sa týka obdobia revízneho prešetrovania tohto prípadu, a to päťročného plánu na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej len „politika EXIM 2004 – 2009“). Okrem toho indická vláda stanovuje tiež postupy, ktorými sa riadi politika EXIM 2004 – 2009 v materiáli „Príručka postupov – 1. september 2004 až 31. marec 2009, zväzok I“ (ďalej len „HOP I 2004 – 2009“).

(25)	Systém oslobodenia od dane z príjmov uvedený pod písmenom d) vychádza zo zákona o dani z príjmov z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa zákonom o financiách.

(26)	Systém pod písmenom f) riadi štát Maháraštra a vychádza z uznesení odboru pre priemysel, energetiku a prácu vlády štátu Maháraštra.

(27)	Systém vývozných úverov uvedený pod písmenom g) vychádza z oddielu 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949, ktorý umožňuje banke Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

3.2. Systém vývozných spracovateľských zón (SVSZ)/Systém osobitných hospodárskych zón (SOHZ)/Systém jednotiek orientovaných na vývoz (SJOV)

(28)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca sa nenachádzal ani v Systéme osobitných hospodárskych zón a ani v Systéme vývozných spracovateľských zón. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca bol však zriadený podľa Systému jednotiek orientovaných na vývoz a dostával vyrovnávacie subvencie v ORP. Uvedený opis a hodnotenie je preto obmedzené na SJOV.

3.2.1. Právny základ

(29)	Podrobné údaje o SJOV sú obsiahnuté v kapitole 6 politiky EXIM 2004 – 2009 a v HOP I 2004 – 2009.

3.2.2. Oprávnenosť

(30)

S výnimkou čisto obchodných spoločností v zásade všetky podniky, ktoré sa zaviažu vyviezť celú svoju výrobu tovaru alebo služieb, môžu byť ustanovené v SJOV. Podniky vo výrobných odvetviach musia splniť minimálnu hranicu investovania do fixných aktív (10 miliónov indických rupií) na to, aby sa stali oprávnenými pre SJOV.

3.2.3. Praktická implementácia

(31)	SJOV sa môže zriadiť a nachádzať kdekoľvek v Indii.

(32)

Žiadosť o štatút SJOV musí obsahovať podrobné údaje pre obdobie najbližších piatich rokov, okrem iného údaje o plánovanom objeme výroby, plánovanej hodnote vývozu, o požiadavkách na dovoz a o domácich požiadavkách. Keď orgány prijmú žiadosť spoločnosti, podmienky a ustanovenia spojené s týmto prijatím sa oznámia spoločnosti. Dohoda o uznaní spoločnosti ako účastníka SJOV platí päť rokov. Dohodu je možné predĺžiť na ďalšie obdobia.

(33)	Základnou povinnosťou SJOV, ako sa stanovuje v politike EXIM 2004 – 2009, je dosiahnutie čistých devízových príjmov (ďalej len „ČDP“), t. j. v referenčnom období (5 rokov) musí byť celková hodnota vývozu vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(34)

Jednotky SJOV majú nárok na tieto úľavy:

—	oslobodenie od dovozných ciel na všetky druhy tovaru (vrátane kapitálového tovaru, surovín a spotrebného tovaru), ktoré sú potrebné pre výrobu, produkciu, spracovanie alebo v súvislosti s nimi,

—	oslobodenie od spotrebnej dane pre tovar obstarávaný z domácich zdrojov,

—	preplatenie dane z centrálneho predaja zaplatenej za tovar obstarávaný z miestnych zdrojov,

—	možnosť predať časť výroby na domácom trhu do výšky 50 % FOB hodnoty vývozu, podmienená splnením kladných čistých devízových príjmov pri zaplatení ciel so zľavou, t. j. spotrebných ciel z hotových výrobkov,

—	čiastočné preplatenie cla zaplateného za palivá obstarávané od domácich ropných spoločností,

—	oslobodenie od dane z príjmov spravidla splatnej zo ziskov realizovaných pri vývoznom predaji v súlade s oddielom 10B zákona o dani z príjmov na dobu 10 rokov po začatí operácií, ale nie dlhšie ako do roku 2010,

—	možnosť vlastniť 100 % zahraničného kapitálového majetku.

(35)	Jednotky, ktoré fungujú podľa týchto systémov, sú pod dohľadom colných úradníkov v súlade s oddielom 65 colného zákona.

(36)

Tieto jednotky sú zo zákona povinné viesť riadne záznamy o všetkých dovozoch, o spotrebe a použití všetkých dovezených materiálov a o uskutočnených vývozoch v súlade s oddielom 6.11.1 HOP I 2004 – 2009. Tieto doklady sa musia pravidelne predkladať príslušným orgánom prostredníctvom štvrťročných a výročných správ o pokroku.

(37)	Avšak „od jednotiek orientovaných na vývoz sa nikdy nežiada, aby zosúladili každú dovezenú zásielku s jej vývozom, prevodmi do iných jednotiek, s predajom v domácej tarifnej oblasti (DTO) alebo so zásobami“, ako je to stanovené v oddiele 6.11.2 HOP I 2004 – 2009.

(38)	Domáci predaj sa odosiela a eviduje na základe vlastnej certifikácie. Proces odosielania vyvážaných zásielok jednotiek orientovaných na vývoz (JOV) podlieha dohľadu colného/daňového úradníka, ktorý trvalo pôsobí v JOV.

(39)

V tomto prípade spolupracujúci vyvážajúci výrobca využil systém obstarávania tovaru z domácich zdrojov oslobodený od spotrebnej dane, preplatenia dane z centrálneho predaja a z čiastočného preplatenia cla zaplateného za palivá obstarávané od domácich ropných spoločností. Prešetrovanie ukázalo, že príslušný vyvážajúci výrobca nevyužil výhody podľa ustanovení o oslobodení od dane z príjmov v rámci SJOV.

3.2.4. Závery o SJOV

(40)

V prípade oslobodenia od spotrebnej dane tovaru obstarávaného z domácich zdrojov sa zistilo, že clo zaplatené za nákupy subjektom, ktorý nie je účastníkom SJOV, môže byť použité ako úver na jeho budúce colné záväzky, napr. na úhradu spotrebnej dane na domáci predaj (takzvaný mechanizmus CENVAT). Preto spotrebná daň zaplatená za nákupy nie je konečná. Podľa nástrojov úveru CENVAT je nositeľom konečného cla len pridaná hodnota, nie vstupné materiály. Oslobodením od spotrebnej dane za nákupy jednotky SJOV sa neodstupuje od žiadnych dodatočných štátnych príjmov a následne pre SJOV nevzniká žiadna dodatočná výhoda.

(41)

Preplatenie dane za centrálne nákupy a čiastočné preplatenie dane zaplatenej za palivá obstarávané od domácich ropných spoločností predstavujú v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia subvencie. Od príjmov vlády, ktoré by boli pri absencii tohto systému splatné, sa odstupuje, čím sa v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia prenáša výhoda na SJOV, nakoľko tento systém zlepšil svoju likviditu tým, že dosiahol preplatenie dane za centrálne nákupy a daní bežne platených za palivá. Podľa zákona sú podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a vyrovnateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Vývozný cieľ JOV, ako je uvedené v odseku 6.1 politiky EXIM 02 – 07, je conditio sine qua non získať stimuly.

3.2.5. Výpočet výšky subvencie

(42)

Výška subvencie bola vypočítaná na základe dane z centrálneho predaja preplatenej za tovar obstarávaný miestne a čiastočného preplatenia daní zaplatených za palivo nakúpené z domácich zdrojov počas ORP. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto čiastky, aby sa dospelo k výške subvencie ako čitateľovi. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný vývozný obrat za ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Takto získané rozpätie subvencie bolo 3,2 %.

3.3. Systém úverových colných knižiek (SÚCK)

3.3.1. Právny základ

(43)	Podrobný opis SÚCK je uvedený v oddiele 4.3 politiky EXIM 2004 – 2009 a v oddiele 4.37 – 4.53 HOP I 2004 – 2009.

3.3.2. Zistenia

(44)	Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SÚCK. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

3.4. Systém podpory vývozu kapitálového tovaru (SPVKT)

3.4.1. Právny základ

(45)	Podrobný opis SPVKT je uvedený v kapitole 5 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitole 5 HOP I 2004 – 2009.

3.4.2. Zistenia

(46)	Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SPVKT. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

3.5. Systém oslobodenia od dane z príjmov (SODP)

(47)	Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SODP. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

3.6. Systém predbežných licencií (SPL)/systém predbežných schválení (SPS)

3.6.1. Právny základ

(48)	Podrobný opis systému je uvedený v oddieloch 4.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitolách 4.1 až 4.30 HOP I 2004 – 2009. Názov systému bol zmenený na Systém predbežných schválení od 1. apríla 2006.

3.6.2. Zistenia

(49)	Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nezískal v období revízneho prešetrovania žiadne výhody na základe SPS. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento systém ďalej analyzovať.

3.7. Systém stimulačných balíkov (SSB) vlády štátu Maháraštra

3.7.1. Právny základ

(50)

S cieľom povzbudiť budovanie výrobných odvetví v štáte Maháraštra v menej rozvinutých oblastiach štátu vláda štátu Maháraštra poskytovala stimuly novým rozvíjajúcim sa jednotkám založeným v rozvojových regiónoch štátu od roku 1964 v rámci systému všeobecne známeho ako „systém stimulačných balíkov“ (ďalej len „SSB“). Systém sa od svojho zavedenia niekoľkokrát zmenil a doplnil a „systém z roku 2001“ sa uplatňoval od 1. apríla 2001 do 31. marca 2006 a potom bol predĺžený na jeden rok do 31. marca 2007. Systém stimulačných balíkov vlády štátu Maháraštra pozostáva z niekoľkých podsystémov, spomedzi ktorých hlavnými sú: i) vrátenie dane z dovozu/vstupnej dane, ii) oslobodenie od dane z elektrickej energie a iii) oslobodenie od miestnej dane z obratu/odloženie miestnej dane z obratu. Podľa vlády štátu Maháraštra (ďalej len „VM“) systém z roku 2001 nezahŕňa posledne uvedený daňový systém, t. j. ani oslobodenie od dane z obratu a ani odloženie dane z obratu. Prešetrovanie však potvrdilo, že nárok spoločnosti na výhody podľa tohto systému je stanovený v „certifikáte oprávnenosti“. Prešetrovanie odhalilo, že iba jeden podsystém používaný spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom počas ORP bol v skutočnosti podsystémom týkajúcim sa odloženia dane z obratu (časť iii) vyššie).

3.7.2. Oprávnenosť

(51)

Na to, aby boli spoločnosti oprávnené, musia spravidla investovať do menej rozvinutých oblastí štátu (ktoré sú klasifikované podľa ich hospodárskeho rozvoja na rôzne kategórie), napr. málo rozvinuté, menej rozvinuté a najmenej rozvinuté oblasti), buď budovaním nových priemyselných podnikov alebo realizáciou kapitálových investícií do expanzie alebo diverzifikácie existujúceho priemyselného podniku. Hlavným kritériom pre stanovenie výšky stimulov je klasifikácia oblastí, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

3.7.3. Praktická implementácia

(52)	Certifikát oprávnenosti vydaný indickou vládou spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi za predpokladu, že spoločnosti bolo na základe podsystému odloženia dane z obratu povolené odložiť platbu daní z obratu štátu vybratých z jej domáceho predaja za obdobie 12 rokov od roku vybratia.

3.7.4. Záver

(53)

Podsystém odloženia dane z obratu v rámci systému stimulačných balíkov vlády štátu Maháraštra poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Skúmaný podsystém predstavuje finančný príspevok VM, keďže táto úľava odkladá príjem VM, ktorý by bol ináč splatný. Takéto odloženie poskytuje spoločnosti výhodu, nakoľko zlepšuje likviditu spoločnosti.

(54)

Tento podsystém je dostupný len pre tie spoločnosti, ktoré investovali v určitých určených geografických oblastiach v rámci súdnej právomoci štátu Maháraštra. Nie je k dispozícii spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú mimo týchto oblastí. Výška prínosu je rôzna podľa príslušnej oblasti. Tento systém je špecifický v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. a) a s článkom 3 ods. 3 základného nariadenia, a teda vyrovnateľný.

3.7.5. Výpočet výšky subvencie

(55)

Odložená čiastka štátnych daní z obratu podľa odkladného princípu systému vybratá počas ORP sa považuje za ekvivalentnú bezúročnému úveru v rovnakej výške poskytnutému vládou štátu Maháraštra. Prínos pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu bol teda vypočítaný na základe úroku, ktorý bol zaplatený pri porovnateľnom obchodnom úvere danou spoločnosťou počas ORP.

(56)

Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat spoločnosti počas obdobia revízneho prešetrovania, ako príslušný menovateľ, keďže subvencia nie je podmienená vývozom a neposkytovala sa vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(57)	Na základe vyššie uvedeného je výška subvencie, ktorú spoločnosť dostala v rámci tohto systému, 0,6 %.

3.8. Systém vývozných úverov (SVÚ)

3.8.1. Právny základ

(58)

Podrobné údaje o systéme sú stanovené v obežníku Master Circular IECD č. 02/04.02.02/2006-07 (vývozný úver v cudzej mene) a v obežníku Master Circular IECD č. 01/04.02.02/2006-07 (vývozný úver v rupiách) banky Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

3.8.2. Oprávnenosť

(59)	Vyrábajúci vývozcovia a obchodní vývozcovia sú oprávnení pre tento systém. Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca čerpal výhody v rámci SVÚ.

3.8.3. Praktická implementácia

(60)

V rámci tohto systému RBI stanovuje povinné maximálne stropy úrokových sadzieb platné pre vývozné úvery, a to v indických rupiách alebo v cudzej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi „s cieľom sprístupniť úver vývozcom za medzinárodne konkurencieschopné sadzby“. SVÚ pozostáva z dvoch podsystémov: systém vývozného úveru pred odoslaním („úver na balenie“), ktorý pokrýva úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a systém vývozného úveru po odoslaní, ktorý poskytuje pôžičky pracovného kapitálu na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež usmerňuje banky, aby poskytli určitú sumu zo svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(61)	Ako výsledok týchto obežníkov Master Circulars RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery s výhodnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre obyčajné komerčné úvery („hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú výlučne podľa trhových podmienok.

3.8.4. Závery týkajúce sa SVÚ

(62)

Po prvé, preferenčné úrokové sadzby úveru v rámci SVÚ, stanovené v obežníkoch Master Circulars RBI, môžu znížiť úrokové sadzby vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery, stanovenými výlučne podľa trhových podmienok, a v tomto prípade znamenajú pre takéhoto vývozcu prínos v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Iba v prípade, keď sa zistila existencia takéhoto rozdielu výšky úrokovej sadzby, dospelo sa k záveru, že výhoda sa preukázala. Rozdiely v sadzbách medzi úvermi poskytnutými na základe obežníkov Mater Circulars RBI a sadzbami komerčných „hotovostných úverov“ nemožno vysvetliť výlučne trhovým správaním sa komerčnej banky.

(63)

Po druhé a napriek tomu, že preferenčné úvery v rámci SVÚ poskytujú komerčné banky, táto výhoda je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. RBI je štátny orgán, a teda spadá pod definíciu „vlády“, ako je ustanovená v článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Je 100-percentným vlastníctvom vlády, sleduje ciele štátnej politiky, napr. menovej politiky, a jej vedenie menuje indická vláda. RBI riadi súkromné orgány, v zmysle článku 2 ods.1 písm. a) bodu iv) druhej zarážky základného nariadenia, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami uloženými RBI, okrem iného maximálnymi hornými hranicami na úrokové sadzby na vývozné úvery nariadené obežníkmi RBI Master Circulars a ustanoveniami RBI, aby komerčné banky museli poskytovať určitú čiastku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu. Toto nariadenie ukladá komerčným bankám povinnosť vykonávať funkcie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia, v tomto prípade pôžičky vo forme preferenčného financovania vývozu. Takýto priamy prevod prostriedkov vo forme pôžičiek za určitých podmienok obvykle prináleží vláde a prax sa v reálnom zmysle neodlišuje od postupov, ktoré vlády bežne realizujú podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Táto subvencia sa považuje za špecifickú a vyrovnateľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sú k dispozícii len v súvislosti s financovaním vývozných transakcií a závisia teda od výkonnosti vývozu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

3.8.5. Výpočet výšky subvencie

(64)

Výška subvencie bola vypočítaná na základe rozdielu medzi úrokom zaplateným za vývozné úvery použité počas ORP a úrokovou sadzbou, ktorá by sa musela zaplatiť v prípade bežných komerčných úverov použitých konkrétnou spoločnosťou. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozložila na celkový vývozný obrat za ORP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca čerpal výhody v rámci SVÚ a dostal subvenciu vo výške 0,9 %.

3.9. Výška vyrovnateľných subvencií

(65)	Výška vyrovnateľných subvencií zistených počas ORP v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená podľa hodnoty, predstavuje pre prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu je 4,7 %.

(66)

Na základe dostupných informácií na spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pripadalo počas ORP 100 % vývozu kyseliny sulfanilovej z Indie do Spoločenstva. Neboli k dispozícii žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali, že výška subvencovania ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí mohli existovať, bola na nižšej úrovni.

SYSTÉM

SPOLOČNOSŤ

JOV (14)

SÚCK

SPVKT

SODP

SPL

Systém štátu Maháraštra

SVÚ (14)

Spolu

Kokan Synthetics and Chemicals Private Limited

3,2

nula

0,6

0,9

4,7

3.10. Závery týkajúce sa pokračovania alebo opakovaného výskytu subvencovania

(67)	V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či je pravdepodobné, že po uplynutí platnosti opatrení bude poskytovanie subvencií pokračovať alebo dôjde k jeho opakovanému výskytu.

(68)

Zistilo sa, že hoci rozpätie subvencie zistené počas revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti je nižšie, ako sa zistilo počas pôvodného prešetrovania, spolupracujúci indický vývozca príslušného výrobku naďalej čerpal výhody z vyrovnateľného subvencovania zo strany indických orgánov. Pokiaľ ide o hlavný systém prešetrovaný počas ORP, t. j. SJOV, štatút jednotky orientovanej na vývoz podľa politiky EXIM poskytuje opakované výhody a neexistuje žiadny náznak toho, že tieto programy budú v dohľadnej dobe postupne ukončené. Za týchto podmienok je jasné, že vývozca príslušného výrobku bude taktiež naďalej poberať v budúcnosti vyrovnateľné subvencie.

(69)	Keďže sa ukázalo, že v čase preskúmania subvencovanie pokračovalo a pravdepodobne bude pokračovať aj v budúcnosti, otázka pravdepodobnosti opakovaného výskytu subvencovania je bezpredmetná.

3.11. Trvalý charakter zmenených okolností

(70)	V súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia sa tiež skúmalo, či by sa zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie týkajúce sa subvencovania, mohli oprávnene považovať za zmeny trvalého charakteru.

(71)	Treba pripomenúť, že rozsah predbežného preskúmania je pri neexistujúcej spolupráci zo strany ostatných vývozcov v Indii obmedzený na úroveň subvencovania spoločnosti Kokan Synthetics & Chemicals Pvt. Ltd.

(72)	Vzhľadom na trvalý charakter zmenených okolností sa na základe zistení uvedených v odôvodnení 68 usúdilo, že neboli zistené žiadne dôvody domnievať sa, že zmenená úroveň subvencovania nemala trvalý charakter.

4. VYMEDZENIE POJMU VÝROBNÉ ODVETVIE SPOLOČENSTVA

(73)	V rámci Spoločenstva podobný výrobok vyrábajú dvaja výrobcovia, ktorých výroba predstavuje celkovú výrobu podobného výrobku v Spoločenstve v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(74)	Je potrebné poznamenať, že v porovnaní s pôvodným prešetrovaním bola spoločnosť „Sorochimie Chimie Fine“ premenovaná na „Ardenity“ a spoločnosť „Quimigal SA“ na „CUF Químicos Industriais“.

(75)	Títo dvaja výrobcovia spolupracovali pri prešetrovaní a podporili žiadosť o preskúmanie. Z tohto dôvodu títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 8 základného nariadenia.

5. SITUÁCIA NA TRHU SPOLOČENSTVA

5.1. Spotreba na trhu Spoločenstva

(76)

Zrejmá spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe:

—	dovozu príslušného výrobku na trh Spoločenstva získaného z Eurostatu,

—	celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva získaného z vyplnených dotazníkov.

(77)

Spotreba kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve počas ORP predstavovala približne 10 000 ton. Počas posudzovaného obdobia bol pozorovaný pokles spotreby o 6 %.

Tabuľka 1

Spotreba na trhu Spoločenstva

	2003	2004	2005	2006	ORP
Spotreba (v tonách)	10 684	10 443	10 899	9 939	9 997
Index	100	98	102	93	94

5.1.1. Súčasný dovoz z príslušnej krajiny

(78)	S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie a vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Kokan predstavuje 100 % dovozu s pôvodom v Indii a že výrobné odvetvie Spoločenstva pozostáva iba z dvoch výrobcov, informácie uvedené v tabuľkách 2 až 5 nižšie bolo potrebné predložiť v indexovej forme.

5.1.2. Objem dovozu a podiel príslušného dovozu na trhu počas ORP

(79)

Objem a podiel dovozu z Indie na trhu sa vyvíjali tak, ako je uvedené v tabuľkách nižšie.

Tabuľka 2

Dovoz z príslušnej krajiny

Dovoz	2003	2004	2005	2006	ORP
Index	100	54	59	56	60
Zdroj: Štatistický úrad Európskych spoločenstiev (Eurostat).

Tabuľka 3

Podiel príslušnej krajiny na trhu

Podiel na trhu	2003	2004	2005	2006	ORP
Index	100	55	58	60	64

(80)	Dovoz z príslušnej krajiny poklesol v období medzi rokom 2003 a ORP o 40 % a podiel indického dovozu na trhu poklesol o 36 %.

5.2. Cenový vývoj a cenová politika pri dovoze príslušného výrobku

Tabuľka 4

Ceny príslušného dovozu

Jednotkové ceny	2003	2004	2005	2006	ORP
Index	100	85	96	110	111
Zdroj: Štatistický úrad Európskych spoločenstiev (Eurostat).

(81)	Priemerná cena príslušného dovozu s pôvodom v Indii vzrástla počas posudzovaného obdobia o 11 %.

(82)

Na účely výpočtu úrovne cenového podhodnotenia počas ORP sa porovnali ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva pre neprepojených zákazníkov s dovoznými cenami CIF na hranici Spoločenstva príslušnej krajiny, náležite upravené, s cieľom zohľadniť cenu franko prístav. Táto úprava bola realizovaná zvýšením cien o bežné clo a o náklady po dovoze. Na základe porovnania sa ukázalo, že upravenými indickými cenami sa nepodhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Na pozorované zvýšenie ceny a na absenciu podhodnocovania treba pozerať vzhľadom na rôzne cenové záväzky ponúknuté zo strany indického vývozcu od zavedenia opatrení v roku 2002.

5.3. Dovoz z ostatných tretích krajín

Tabuľka 5

Dovoz z ostatných tretích krajín

Zvyšok sveta	2003	2004	2005	2006	ORP
Dovoz (index)	100	93	114	91	91
Podiel na trhu (index)	100	95	112	98	97
Priemerná cena (EUR/tona)	855	930	1 077	1 059	1 018
Index	100	109	126	124	119
Zdroj: Štatistický úrad Európskych spoločenstiev (Eurostat).

(83)	Objem dovozu z tretích krajín poklesol počas posudzovaného obdobia o 9 %. Jeho podiel na trhu mierne poklesol o 3 %. Na hlavné vyvážajúce krajiny, ako Spojené štáty americké (USA) a ČĽR, pripadalo počas posudzovaného obdobia takmer 100 % tohto dovozu.

(84)

Ceny kyseliny sulfanilovej z ostatných tretích krajín boli v priemere nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a taktiež nižšie ako indické ceny. Treba pripomenúť, že dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR podliehal v roku 2002 antidumpingovému clu vo výške 21 %, zvýšenému po antiabsorpčnom prešetrovaní na 33,7 % v roku 2004.

5.4. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

5.4.1. Úvodné poznámky

(85)	S cieľom rešpektovať dôverné obchodné informácie bolo potrebné predložiť informácie týkajúce sa dvoch spoločností tvoriacich výrobné odvetvie Spoločenstva v indexovej forme.

(86)	V súlade s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia boli preskúmané všetky dôležité ekonomické ukazovatele a indexy týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva.

5.4.2. Údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva

a) Výroba, inštalovaná výrobná kapacita a miera využitia kapacity

Tabuľka 6

Výroba, inštalovaná výrobná kapacita a miera využitia kapacity

	2003	2004	2005	2006	ORP
Kapacita v tonách (index)	100	100	100	105	112
Výroba v tonách (index)	100	119	115	115	117
Využitie kapacity (index)	100	119	115	109	105
Zdroj: Vyplnený dotazník výrobného odvetvia Spoločenstva.

(87)

Úroveň výroby výrobného odvetvia Spoločenstva bola počas obdobia ORP o 17 % vyššia ako úroveň zaznamenaná na začiatku posudzovaného obdobia. Výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva taktiež za posudzované obdobie vzrástla o 12 %, nakoľko jeden výrobca Spoločenstva zvýšil svoju kapacitu investíciami do zariadenia s cieľom vyrábať čistú kyselinu sulfanilovú. Kombinácia týchto dvoch faktorov viedla k celkovému zvýšeniu miery využitia kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia. Treba taktiež poznamenať, že počas ORP dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva uspokojivú úroveň využitia kapacity (v rozsahu 75 – 80 %).

b) Zásoby

(88)

Koncoročná úroveň zásob výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu posudzovaného obdobia klesla o 22 %. Úroveň zásob významne poklesla v rokoch 2004 a 2005, avšak progresívne vzrástla v roku 2006 a počas ORP.

Tabuľka 7

Objem zásob na konci obdobia

	2003	2004	2005	2006	ORP
Zásoby v tonách (index)	100	35	38	64	78
Zdroj: Vyplnený dotazník výrobného odvetvia Spoločenstva.

c) Objem predaja, podiel na trhu a rast

(89)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva počas ORP bol o 5 % vyšší ako na začiatku posudzovaného obdobia. Keďže spotreba Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia znížila o 6 % (pozri odôvodnenie 77), podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu vzrástol za rovnaké obdobie o 12 %. Konkrétne výrobné odvetvie Spoločenstva počas posudzovaného obdobia získalo približne 7 percentuálnych bodov podielu na trhu. Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa držal počas celého posudzovaného obdobia nad úrovňou 50 %.

Tabuľka 8

Objem predaja a podiel na trhu

	2003	2004	2005	2006	ORP
Objem predaja v tonách (index)	100	114	107	105	105
Podiel na trhu v % (index)	100	116	105	113	112
Zdroj: Vyplnený dotazník výrobného odvetvia Spoločenstva.

(90)	Treba poznamenať, že pokles v spotrebe Spoločenstva v roku 2006 a počas ORP do určitej miery ovplyvnil rast výrobného odvetvia Spoločenstva. Nárast podielu na trhu sa vysvetľuje takmer rovnocenne zvýšením objemu predaja a nižšou spotrebou ku koncu posudzovaného obdobia.

d) Faktory ovplyvňujúce ceny Spoločenstva

(91)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu posudzovaného obdobia podstatne zvýšili o 26 %. Zdá sa, že vývoj pozorovaný od roku 2005 odzrkadľuje najmä účinky antiabsorpčných opatrení prijatých proti čínskemu dovozu v roku 2004. Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v období rokov 2004 až 2005 významne vzrástli a po tomto období zostali pomerne stabilné. Avšak tento nárast bol nižší ako nárast ceny anilínu, čo je najvýznamnejšia surovina pre výrobu kyseliny sulfanilovej. Anilín, ktorý je derivátom benzénu a ktorý predstavoval približne 50 % celkových výrobných nákladov počas ORP, zaznamenal v období medzi rokom 2003 a ORP zvýšenie ceny približne o 45 %.

Tabuľka 9

Predajné ceny

	2003	2004	2005	2006	ORP
Priemerné predajné ceny (index)	100	104	124	125	126
Zdroj: Vyplnený dotazník výrobného odvetvia Spoločenstva.

e) Zamestnanosť a produktivita

(92)

Úroveň zamestnanosti za obdobie medzi rokom 2003 a ORP poklesla o 9 %, zatiaľ čo výroba vzrástla, čo odzrkadľovalo zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva. Priemerné náklady na zamestnanca však za rovnaké obdobie vzrástli o 15 %.

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

	2003	2004	2005	2006	ORP
Zamestnanosť (index)	100	96	96	98	91
Produktivita (index)	100	125	120	117	129
Priemerné mzdové náklady (index)	100	82	94	106	115
Zdroj: Vyplnený dotazník výrobného odvetvia Spoločenstva.

f) Ziskovosť

Tabuľka 11

Ziskovosť

	2003	2004	2005	2006	ORP
Index	100	–1 286	1 519	335	191
Zdroj: Vyplnený dotazník výrobného odvetvia Spoločenstva.

(93)

Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva s výnimkou roku 2005 predstavovala približne 1 % alebo menej z jeho obratu. Významné straty boli zaznamenané v roku 2004, zatiaľ čo výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo zisky v roku 2005, 2006 a počas ORP. Vzhľadom na skutočnosť, že ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola v roku 2003 pozoruhodne nízka, zjavný nárast zaznamenaný v posudzovanom období viedol k úrovni ziskovosti, ktorá bola ešte stále ďaleko pod úrovňou, ktorá by mohla byť prijateľná pre tento druh výrobného odvetvia.

(94)

Treba taktiež poznamenať, že ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva bola ovplyvnená vývojom cien surovín. Priemerné výrobné náklady vzrástli za obdobie od roku 2003 až do ORP o 25 %. Ako bolo spomenuté v odôvodnení 91, anilín je kľúčovým vstupom pri výrobe kyseliny sulfanilovej a pripadá naň približne polovica výrobných nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že ceny anilínu v roku 2004 významné vzrástli, výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné preniesť tento nárast ceny na svojich zákazníkov a utrpelo straty. Stav výrobného odvetvia Spoločenstva sa zlepšil v roku 2005, nakoľko ceny anilínu sa stabilizovali a výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné zvýšiť svoje ceny kyseliny sulfanilovej do výšky potrebnej na pokrytie zvýšenia nákladov na surovinu. V roku 2006 a počas ORP v dôsledku nového zvýšenia cien anilínu klesla ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva na úroveň pod 1 % vzhľadom na obrat.

g) Investície, návratnosť investícií a schopnosť navŕšiť kapitál

Tabuľka 12

Investície a návratnosť investícií

	2003	2004	2005	2006	ORP
Investície (index)	100	39	57	255	305
Návratnosť investícií (index)	100	–1 779	2 498	420	224
Zdroj: Vyplnený dotazník výrobného odvetvia Spoločenstva.

(95)

Výrobné odvetvie Spoločenstva naďalej investovalo do svojich aktivít, ktoré sa týkali kyseliny sulfanilovej počas celého posudzovaného obdobia. V roku 2006 a počas ORP, okrem investícií týkajúcich sa primárne udržania existujúcich základných prostriedkov, jeden výrobca Spoločenstva investoval s cieľom zvýšiť svoju kapacitu, pokiaľ ide o výrobu čistej kyseliny sulfanilovej. Treba však poznamenať, že plná prevádzkyschopnosť tejto novej kapacity sa očakáva až od roku 2008.

(96)

Nakoľko výrobné odvetvie Spoločenstva malo nízke zisky počas celého posudzovaného obdobia, údaj o návratnosti investícií, ktorý vyjadruje hospodársky výsledok pred zdanením ako percento priemernej počiatočnej a konečnej čistej účtovnej hodnoty aktív použitých pri výrobe kyseliny sulfanilovej, taktiež zostal veľmi nízky, a to približne 2 % počas ORP.

(97)

Prešetrovanie preukázalo, že kapitálové požiadavky výrobného odvetvia Spoločenstva boli nepriaznivo ovplyvnené jeho ťažkou finančnou situáciou. Hoci jeden z výrobcov Spoločenstva je súčasťou veľkej skupiny, kapitálové požiadavky nie sú vždy uspokojené na požadovanej úrovni, keďže finančné zdroje sú v rámci tejto skupiny spravidla prideľované najziskovejším subjektom.

h) Peňažný tok

(98)

Peňažný tok významne poklesol, a to o 85 % v období od roku 2003 do ORP, avšak ešte stále zostal kladný. Peňažný tok nesleduje trend ziskovosti, nakoľko bol ovplyvnený nepeňažnými položkami, ako sú odpisy a pohyby zásob.

Tabuľka 13

Peňažný tok

Peňažný tok	2003	2004	2005	2006	ORP
Index	100	41	64	32	15
Zdroj: Vyplnený dotazník výrobného odvetvia Spoločenstva.

5.5. Záver

(99)	Od roku 2003 do ORP sa priaznivo vyvíjala väčšina ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Spoločenstva: objem predaja, využitie kapacity, objem výroby, zásoby na konci obdobia, produktivita, investície a návratnosť investícií. Počas ORP však jeho ziskovosť zostala nižšia ako 1 % z obratu.

(100)

Výrobné odvetvie Spoločenstva využilo nárast svojej jednotkovej ceny kyseliny sulfanilovej v období od roku 2004 do konca ORP. Zvýšenie predajnej ceny však nemohlo úplne kompenzovať nárast výrobných nákladov, a tak sa znížilo ziskové rozpätie.

(101)

Navyše, pokles v spotrebe Spoločenstva v roku 2006 a počas ORP do určitej miery prekážal oživeniu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(102)

Celkovo je jasné, že zavedenie antisubvenčných opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva stabilizovať svoju situáciu, avšak nie úplne sa zotaviť zo svojej situácie spôsobujúcej ujmu v dôsledku zvýšenia nákladov na suroviny, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo presunúť na svojich zákazníkov. Prešetrovanie však preukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva začalo počas posudzovaného obdobia investovať do nového zariadenia.

(103)

Na základe vyššie uvedenej analýzy sa na jednej strane ukázalo, že objemové ukazovatele sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali pozitívne. Na druhej strane finančné ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva, ako je ziskovosť a peňažné toky, potvrdili, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa ešte stále nachádza v zraniteľnej ekonomickej situácii. Preto sa usúdilo, že sa ešte v plnom rozsahu nezotavilo z účinkov subvencovania spôsobujúceho ujmu.

6. PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

6.1. Všeobecne

(104)

Na základe článku 18 ods. 2 základného nariadenia bola vykonaná analýza pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy v prípade zrušenia existujúcich opatrení. V tejto súvislosti bol preskúmaný najmä pravdepodobný vývoj objemu vývozu a cien z príslušnej krajiny, ako aj ich pravdepodobné vplyvy na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva v prípade, že by neboli prijaté žiadne opatrenia.

6.2. Vývoj objemu a cien dovozu z príslušnej krajiny v prípade zrušenia opatrení

(105)

Je treba pripomenúť, že dokonca aj v prípade platných antisubvenčných opatrení mal dovoz z príslušnej krajiny počas ORP podiel na trhu 9,7 %.

(106)

Prešetrovanie preukázalo, že spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca mal značnú nevyužitú kapacitu, t. j. viac ako 30 % spotreby Spoločenstva. Táto nevyužitá kapacita naznačuje, že predmetný vyvážajúci výrobca mal možnosť zvýšiť svoju súčasnú výrobu, a teda taktiež zvýšiť svoj vývoz kyseliny sulfanilovej do Spoločenstva.

(107)

Treba taktiež poznamenať, že spotreba Spoločenstva počas posudzovaného obdobia mierne poklesla a neočakáva sa, že by bol dopyt v najbližších rokoch taký, aby dokázal absorbovať potenciálny nárast dovozu z Indie, ak by platnosť opatrení skončila. Podľa tohto scenára by vývoz kyseliny sulfanilovej z Indie s najväčšou pravdepodobnosťou nahradil vysoký podiel predaja realizovaného výrobným odvetvím Spoločenstva, nakoľko je pravdepodobné, že ceny dovozu budú nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(108)

Prešetrovanie potvrdilo, že trh Spoločenstva zostáva naďalej atraktívnym pre indického vyvážajúceho výrobcu. V skutočnosti sa zistilo, že priemerná vývozná cena jeho predaja do ostatných tretích krajín bola podstatne nižšia ako priemerná vývozná cena do Spoločenstva. Skutočnosť, že sa nezistilo cenové podhodnotenie v prípade indických vývozných cien, sa vysvetľuje cenovým záväzkom, teda opatreniami platnými pre Indiu. Avšak dokonca aj tak sa zistilo, že indické vývozné ceny CIF boli v priemere nižšie ako priemerná cena výrobného odvetvia Spoločenstva (okolo 7 %).

(109)

Je preto pravdepodobné, že bez zavedenia opatrení bude indický vyvážajúci výrobca motivovaný využívať významné množstvá nevyužitej kapacity a presmerovávať svoj vývoz z ostatných tretích krajín na atraktívnejší trh Spoločenstva pri cenových úrovniach podstatne nižších ako sú súčasné cenové úrovne vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

6.3. Záver o pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy

(110)

Na základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že ak by sa opatrenia zrušili, dovoz na trh Spoločenstva z príslušnej krajiny by sa s najväčšou pravdepodobnosťou realizoval vo významnom objeme a za subvencované ceny, ktoré by boli nižšie ako sú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. To by s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolalo trend zníženia cien na trhu Spoločenstva s predpokladaným negatívnym účinkom na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Zabrzdilo by sa najmä finančné zotavenie, ktoré sa čiastočne dosiahlo v posudzovanom období, a to by pravdepodobne viedlo k opakovanému výskytu ujmy.

7. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

7.1. Úvod

(111)

Podľa článku 31 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antisubvenčných opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na zhodnotení všetkých príslušných rozličných záujmov.

(112)

Ďalej skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je vlastne preskúmaním analyzujúcim situáciu, keď už antisubvenčné opatrenia boli v platnosti, umožní zhodnotenie akéhokoľvek nenáležitého negatívneho vplyvu súčasných antisubvenčných opatrení na príslušné strany.

(113)

Na základe uvedeného sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opakovaného výskytu subvencovania spôsobujúceho ujmu existovali nejaké presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

7.2. Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

(114)

Možno primerane očakávať, že výrobné odvetvie Spoločenstva bude ďalej čerpať výhody z opatrení, ktoré sú v súčasnosti uložené, a ďalej sa zotaví opätovným získaním podielu na trhu a zlepšením svojej ziskovosti. Ak by sa opatrenia nezachovali, výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne opäť utrpelo ujmu zo zvýšenia dovozu za subvencované ceny z príslušnej krajiny a jeho súčasná krehká finančná situácia by sa zhoršila.

(115)

Na základe toho možno dospieť k záveru, že pokračovanie uplatňovania opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

7.3. Záujem dovozcov

(116)

Je potrebné pripomenúť, že v rámci pôvodného prešetrovania sa zistilo, že uloženie opatrení by nemalo závažný vplyv na dovozcov kyseliny sulfanilovej v Spoločenstve. Zdá sa, že toto je potvrdené nedostatočnou spoluprácou v rámci tohto prešetrovania. Z tohto dôvodu neboli predložené žiadne presvedčivé dôvody v tom zmysle, že uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom dovozcov.

7.4. Záujem používateľov

(117)

Komisia rozposlala dotazníky všetkým 31 známym používateľom, z ktorých iba štyria predložili vyplnený dotazník. Tri vyplnené dotazníky boli získané od spoločností Spoločenstva, ktoré vyrábajú optické zjasňovače, a jeden vyplnený dotazník od spoločnosti, ktorý vyrába farbivá. Avšak informácie poskytnuté všetkými používateľmi, ktoré sa týkali účinku opatrení a podielu, ktorú kyselina sulfanilová predstavovala v súvislosti s ich výrobnými nákladmi, neboli významné.

(118)

Objem príslušného výrobku dovážaného týmito štyri používateľmi predstavoval 47,3 % z celkového dovozu do Spoločenstva. Navyše, nakoľko títo štyria používatelia nakupujú značný objem kyseliny sulfanilovej od výrobného odvetvia Spoločenstva, pripadalo na nich celkovo asi 40 % spotreby Spoločenstva počas ORP.

(119)

Traja používatelia zaujali rovnaké stanoviská, pričom namietali pokračovať v opatreniach z dôvodov, že výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva nie je dostačujúca na uspokojenie domáceho dopytu a z dôvodov, že opatrenia poškodzujú konkurencieschopnosť, pokiaľ ide o následné výrobky. Štvrtý používateľ nereagoval a nevyjadril sa, či je za zachovanie opatrení alebo proti nemu.

(120)

Pokiaľ ide o situáciu týkajúcu sa ponuky na trhu Spoločenstva, treba uviesť, že súčasná výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva mohla uspokojiť približne 80 % spotreby Spoločenstva. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že výrobné odvetvie Spoločenstva investovalo do nových zariadení s cieľom zvýšiť svoju výrobu čistej kyseliny sulfanilovej. Účelom opatrení v žiadnom prípade nie je zabrániť dovozu z príslušnej krajiny na trh Spoločenstva, ale zaistiť, aby sa vykonával za nesubvencované a nepoškodzujúce ceny. Preto sa očakáva, že dovoz z príslušnej krajiny bude naďalej vstupovať na trh, ako to bolo v prípade zavedenia opatrení v roku 2002.

(121)

Treba taktiež poznamenať, že výroba kyseliny sulfanilovej mimo Spoločenstva je v súčasnosti obmedzená na malý počet krajín vo svete, ako je India, ČĽR a USA. Je preto dôležité, aby sa výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnilo fungovať za efektívnych konkurenčných podmienok tak, aby domáce dodávky výrobku boli naďalej k dispozícii pre všetkých používateľov v Spoločenstve.

(122)

Vzhľadom na konkurencieschopnosť používateľov je potrebné poznamenať, že napriek nedostatku informácií získaných od používateľov v rámci tohto prešetrovania sa v rámci pôvodného prešetrovania preukázalo, že antisubvenčné opatrenia zvýšia celkové náklady na optické zjasňovače a farbivá, ktoré obsahujú kyselinu sulfanilovú, o menej ako 1 %.

(123)

Na základe vyššie uvedeného, podobne ako v prípade záveru vyvodeného z pôvodného prešetrovania sa usudzuje aj v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, že zachovanie opatrení by nemalo mať významný negatívny vplyv na situáciu používateľov.

7.5. Záver o záujme Spoločenstva

(124)

Vzhľadom na vyššie uvedené sa usudzuje, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antisubvenčných opatrení.

8. VYROVNÁVACIE OPATRENIA

(125)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa odporúča zachovanie a zmena a doplnenie existujúcich opatrení. Bola im tiež poskytnutá lehota na vznesenie výhrad a pripomienok. Neboli obdržané žiadne pripomienky, ktoré by boli takého charakteru, že by sa mali na základe nich zmeniť vyššie uvedené závery.

(126)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s preskúmaním pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o pravdepodobnosť pokračovania v subvencovaní, pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy a o záujmy Spoločenstva, vyrovnávacie opatrenia na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii by mali zostať zachované s cieľom zamedziť opakovanému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva subvencovaným dovozom.

(127)

Pokiaľ ide o zistenia čiastočného predbežného preskúmania obmedzeného na úroveň subvencovania, ktoré sa týka spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Indii, považuje sa za vhodné zmeniť a doplniť výšku uplatniteľného vyrovnávacieho cla zo 7,1 % na 4,7 %. Nakoľko na spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pripadalo 100 % vývozu kyseliny sulfanilovej z Indie do Spoločenstva počas ORP, považuje sa za vhodné, aby sa táto colná sadzba uplatňovala aj na dovoz vyrábaný ostatnými indickými výrobcami. Colná sadzba nebude uplatniteľná na dovoz príslušného výrobku, ktorý je vyrábaný a predávaný na vývoz do Spoločenstva týmto spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, od ktorého bol na základe rozhodnutia 2006/37/ES prijatý záväzok. V tejto súvislosti treba poznamenať, že minimálne dovozné ceny záväzku prijatého od indickej spoločnosti boli zmenené tak, aby odzrkadľovali pokles kombinovanej celkovej colnej sadzby (antidumpingovej a vyrovnávacej) uplatniteľnej na túto spoločnosť.

(128)

Zmena sadzby vyrovnávacieho cla bude mať vplyv na konečné antidumpingové clo vo výške 18,3 % uložené na dovoz kyseliny sulfanilovej z Indie nariadením (ES) č. 1000/2008, nakoľko toto konečné antidumpingové clo bolo upravené s cieľom zamedziť akémukoľvek dvojnásobnému započítaniu vplyvov výhod z vývozných subvencií (treba pripomenúť, že pri konečnom antidumpingovom cle sa vychádzalo z dumpingového rozpätia, nakoľko sa zistilo, že toto rozpätie bolo nižšie ako úroveň odstránenia ujmy). Článok 24 ods. 1 základného nariadenia a článok 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia stanovuje, že žiadny výrobok nesmie podliehať aj antidumpingovým a aj vyrovnávacím opatreniam na účely riešenia jednej a tej istej situácie vyplývajúcej z dumpingu alebo subvencovania vývozu. Niektoré z prešetrovaných systémov subvencovania, o ktorých sa v rámci pôvodného prešetrovania zistilo, že boli vyrovnateľné v Indii, predstavovali vývozné dotácie v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia. Tieto subvencie ako také mali vplyv na vývoznú cenu indického vyvážajúceho výrobcu, vedúc tak k zvýšenému rozpätiu dumpingu. Podľa článku 24 ods.1 základného nariadenia bolo teda konečné antidumpingové clo upravené tak, aby odzrkadľovalo skutočné dumpingové rozpätie, ktoré zostalo po uložení konečného vyrovnávacieho cla kompenzujúceho účinok vývozných subvencií [pozri odôvodnenie 46 nariadenia (ES) č. 1339/2002].

(129)

Sadzba konečného antidumpingového cla pre Indiu sa musí preto teraz upraviť tak, aby zohľadňovala revidovanú úroveň výhod získaných z vývozných subvencií počas ORP v rámci súčasného antisubvenčného prešetrovania. Nakoľko výhody z vývozných subvencií predstavovali počas ORP 4,1 % a úroveň dumpingového rozpätia pôvodne stanoveného v nariadení (ES) č. 1339/2002 bola 24,6 %, revidovaná úroveň antidumpingového cla by mala byť 20,5 %. Nariadenie (ES) č. 1000/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz kyseliny sulfanilovej spadajúcej pod kód KN ex 2921 42 10 (kód TARIC 2921421060) a s pôvodom v Indii.

2. Sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľného na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením sa stanovuje na 4,7 %.

3. Bez ohľadu na odsek 1 sa konečné clo neuplatňuje na dovoz prepustený do voľného obehu v súlade s článkom 2.

4. Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

1. Dovoz deklarovaný na prepustenie do voľného obehu fakturovaný spoločnosťami, od ktorých Komisia prijala záväzky a ktorých názvy sú uvedené v rozhodnutí 2006/37/ES v znení neskorších zmien a doplnení, sa oslobodzuje od antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 pod podmienkou, že:

—	výrobky sú vyrobené, odoslané a fakturované priamo uvedenými spoločnosťami prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve a

—	k tomuto dovozu je pripojená faktúra súvisiaca so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou a obsahuje minimálne údaje a vyhlásenie stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu, a

—	tovar deklarovaný a predložený colnému orgánu presne zodpovedá opisu na faktúre súvisiacej so záväzkom.

2. Colný dlh vznikne v čase prijatia vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu vždy, keď sa vo vzťahu k tovaru opísanému v článku 1 a oslobodenému od cla podľa podmienok uvedených v odseku 1 zistí, že jedna alebo viaceré podmienky nie sú splnené. Podmienka uvedená v odseku 1 druhej zarážke sa považuje za nesplnenú, ak sa zistí, že faktúra týkajúca sa záväzku nie je v súlade s ustanoveniami prílohy, alebo ak sa zistí, že nie je autentická, alebo ak Komisia odvolala prijatie záväzku podľa článku 8 ods. 9 nariadenia (ES) č. 384/96 alebo článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia v nariadení alebo rozhodnutí, ktoré odkazuje na konkrétnu(-e) transakciu(-e) a vyhlasuje príslušnú(-é) faktúru(-y) týkajúcu(-e) sa záväzku za neplatnú(-é).

3. Dovozcovia prijmú ako bežné obchodné riziko skutočnosť, že ak ktorákoľvek strana nedodrží jednu alebo viaceré podmienky uvedené v odseku 1 a ďalej vymedzené v odseku 2, môže to viesť k vzniku colného dlhu podľa článku 201 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (15). Vzniknutý colný dlh sa uhradí pri odvolaní prijatia záväzku Komisiou.

Článok 3

Článok 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1000/2008 sa nahrádza takto:

„2. Sadzba konečného antidumpingového cla, ktoré sa uplatňuje na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov uvedených v odseku 1, je takáto:

Krajina	Konečné clo (%)
Čínska ľudová republika	33,7
India	20,5“

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 13. októbra 2008

Za Radu

Predseda

B. KOUCHNER

(1) Ú v. ES L 288, 21.10.1997, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 196, 25.7.2002, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 196, 25.7.2002, s. 11.

(4) Ú. v. ES L 196, 25.7.2002, s. 36.

(5) Ú. v. EÚ L 80, 18.3.2004, s. 29.

(6) Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2005, s. 34.

(7) Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2006, s. 52.

(9) Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2006, s. 5.

(10) Ú. v. EÚ L 275, 16.10.2008, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ C 272, 9.11.2006, s. 18.

(12) Ú. v. EÚ C 171, 24.7.2007, s. 14.

(13) Ú. v. EÚ C 229, 29.9.2007, s. 9.

(14) Subvencie označené (*) sú vývozné subvencie.

(15) Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

PRÍLOHA

V obchodnej faktúre k predaju kyseliny sulfanilovej, ktorú spoločnosť predáva do Spoločenstva a na ktorú sa vzťahuje záväzok, sa uvádzajú tieto údaje:

1.	Názov „OBCHODNÁ FAKTÚRA K TOVARU, NA KTORÝ SA VZŤAHUJE ZÁVÄZOK“.

2.	Názov spoločnosti vystavujúcej obchodnú faktúru uvedený v článku 1 rozhodnutia Komisie 2006/37/ES, ktorým sa prijíma záväzok.

3.	Číslo obchodnej faktúry.

4.	Dátum vystavenia obchodnej faktúry.

5.	Doplnkový kód TARIC, pod ktorým má byť tovar uvedený vo faktúre preclený na hranici Spoločenstva.

Presný opis tovaru vrátane:

—	číselného kódu výrobku (ČKV) použitého na účely záväzku (napr. „PA99“, „PS85“ alebo „TA98“),

—	technických/fyzikálnych špecifikácií ČKV výrobku, t. j. pre „PA99“ a „PS85“ biely sypký prášok a pre „TA98“ šedý sypký prášok,

—	číselného kódu výrobku spoločnosti (ak sa uplatňuje),

—

kódu KN,

—	množstva (uvedeného v tonách).

Opis predajných podmienok vrátane:

—	ceny za tonu,

—	uplatniteľných platobných podmienok,

—	uplatniteľných dodacích podmienok,

—	celkových zliav a rabatov.

8.	Názov spoločnosti vystupujúcej ako dovozca do Spoločenstva, ktorému obchodnú faktúru k tovaru, na ktorý sa vzťahuje záväzok, vystavila priamo spoločnosť.

Meno zamestnanca spoločnosti, ktorý vystavil obchodnú faktúru, a toto podpísané vyhlásenie:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že predaj tovaru obsiahnutého v tejto faktúre na účely priameho vývozu do Európskeho spoločenstva sa vykonáva v rozsahu a za podmienok záväzku ponúknutého [SPOLOČNOSŤ] a akceptovaného Európskou komisiou rozhodnutím 2006/37/ES. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

17.10.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 276/32

USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 5. septembra 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2005/5 zo 17. februára 2005 o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie a o postupoch pri výmene štatistických informácií v rámci Európskeho systému centrálnych bánk v oblasti štatistiky štátnych financií

(ECB/2008/7)

(2008/802/ES)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho články 5.1., 5.2., 12.1. a 14.3.,

keďže:

(1)

Usmernenie ECB/2005/5 zo 17. februára 2005 o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie a o postupoch pri výmene štatistických informácií v rámci Európskeho systému centrálnych bánk v oblasti štatistiky štátnych financií (1) požaduje zber údajov týkajúcich sa štátneho dlhu voči nerezidentom členského štátu, ktoré sú rozdelené na dlh voči nerezidentom v eurozóne a dlh voči nerezidentom mimo eurozóny. To umožňuje zostaviť štátny dlh celej eurozóny voči rezidentom mimo eurozóny konsolidáciou pozícií v rámci eurozóny. Uvedené nie je naďalej potrebné, keďže od marca 2008 v dôsledku zavedenia systémov zberu údajov podľa jednotlivých cenných papierov v kombinácii s použitím centralizovanej databázy cenných papierov (ďalej len „CSDB“) sa štátny dlh celej eurozóny voči rezidentom mimo eurozóny vykazuje ako súčasť medzinárodnej investičnej pozície eurozóny. Usmernenie ECB/2004/15 zo 16. júla 2004 o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie v oblasti štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície a výkazu medzinárodných rezerv (2) upravuje údaje, ktoré sa požadujú pre túto štatistiku. Okrem toho predpokladaný ďalší vývoj týchto systémov zberu údajov podľa jednotlivých cenných papierov a CSDB by mal v správnom čase umožniť zostavovanie doplňujúcich údajov o držbe vládnych cenných papierov podľa krajiny a sektora. Keďže odkazy na „dlh voči nerezidentom v eurozóne“ a „dlh voči nerezidentom mimo eurozóny“ preto nie sú ďalej potrebné, mali by sa vypustiť z príloh I a II k usmerneniu ECB/2005/5 s cieľom minimalizovať záťaž spojenú s vykazovaním.

(2)	Výnimky uvedené v prílohe IV strácajú platnosť ku koncu septembra 2008, a tým sa príloha IV stáva obsolentná,

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

Článok 1

Usmernenie ECB/2005/5 sa mení a dopĺňa takto:

1.	Prílohy I a II sa nahrádzajú prílohami k tomuto usmerneniu.

2.	Príloha IV sa vypúšťa.

Článok 2

Toto usmernenie nadobúda účinnosť 1. októbra 2008.

Článok 3

Toto usmernenie sa vzťahuje na všetky centrálne banky Eurosystému.

Vo Frankfurte nad Mohanom 5. septembra 2008

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET

(1) Ú. v. EÚ L 109, 29.4.2005, s. 81.

(2) Ú. v. EÚ L 354, 30.11.2004, s. 34.

PRÍLOHA I

„PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA VYKAZOVANIE ÚDAJOV

Úplný súbor údajov obsahuje štatistiku príjmov a výdavkov (tabuľky 1A, 1B a 1C), štatistiku úpravy schodku-dlhu (tabuľky 2A a 2B) a štatistiku dlhu (tabuľky 3A a 3B). Hlavné kategórie sú vyznačené tučným písmom, ostatné kategórie sú vedľajšími kategóriami. Čiastkové súbory údajov obsahujú prinajmenšom hlavné kategórie štatistiky príjmov a výdavkov, štatistiky úpravy schodku-dlhu a štatistiky dlhu. Kategórie sa vzťahujú na sektor verejnej správy, ak nie je uvedené inak.

ŠTATISTIKA PRÍJMOV A VÝDAVKOV

Tabuľka 1A

Kategória	Číslo a lineárny vzťah
Schodok (–) alebo prebytok (+)	1 = 7 – 8 = 2 + 3 + 4 + 5
Schodok (–) alebo prebytok (+) ústrednej štátnej správy	2
Schodok (–) alebo prebytok (+) regionálnej štátnej správy	3
Schodok (–) alebo prebytok (+) miestnej správy	4
Schodok (–) alebo prebytok (+) fondov sociálneho zabezpečenia	5
Primárny schodok (–) alebo prebytok (+)	6 = 1 + 26
Celkové príjmy	7 = 9 + 31
Celkové výdavky	8 = 21 + 33
Bežný príjem	9 = 10 + 13 + 15 + 18 + 20
Priame dane	10
z toho splatné inštitúciami/spoločnosťami	11
z toho splatné domácnosťami	12
Nepriame dane	13
z toho DPH	14
Sociálne príspevky	15
z toho skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov	16
z toho sociálne príspevky zamestnancov	17
Ostatné bežné príjmy	18
z toho prijaté úroky	19
Tržby	20
Bežné výdavky	21 = 22 + 26 + 27 + 29
Bežné transfery	22 = 23 + 24 + 25
Sociálne dávky	23
Splatné dotácie	24
Ostatné splatné bežné transfery	25
Splatné úroky	26
Kompenzácie zamestnancom	27
z toho mzdy a platy	28
Medzispotreba	29
Hrubé úspory	30 = 9 – 21
Kapitálové príjmy	31
z toho kapitálové dane	32
Kapitálové výdavky	33 = 34 + 35 + 36
Investície	34
Ostatné čisté nadobudnutie nefinančných aktív	35
Splatné kapitálové transfery	36
Doplňujúce položky
EDP schodok (–) alebo prebytok (+)	37
EDP splatné úroky	38
Výnosy z predaja UMTS licencií	39
Skutočné sociálne príspevky	40
Sociálne dávky iné ako sociálne naturálne transfery	41
Hrubý domáci produkt	42
Hrubý domáci produkt v stálych cenách	43
Vládne investície v stálych cenách	44

Tabuľka 1B

Kategória	Číslo a lineárny vzťah
Platby členského štátu do rozpočtu Európskej únie	1 = 2 + 4 + 5 + 7
Nepriame dane prijaté do rozpočtu EÚ	2
z toho DPH prijatá do rozpočtu EÚ	3
Splatná bežná medzinárodná spolupráca vlády do rozpočtu EÚ	4
Splatné rôzne bežné transfery vlády do rozpočtu EÚ	5
z toho štvrtý vlastný zdroj EÚ	6
Splatné kapitálové transfery vlády do rozpočtu EÚ	7
Výdavky EÚ v členskom štáte	8 = 9 + 10 + 11 + 12 + 13
Dotácie splatné z rozpočtu EÚ	9
Splatné bežné transfery z rozpočtu EÚ vláde	10
Splatné bežné transfery z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako vláda	11
Splatné kapitálové transfery z rozpočtu EÚ vláde	12
Splatné kapitálové transfery z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako vláda	13
Čistý príjem z rozpočtu EÚ (čistý príjemca +, čistý platiteľ –)	14 = 8 – 1
Doplňujúca položka
Náklady na získanie vlastných zdrojov	15

Tabuľka 1C

Kategória	Číslo a lineárny vzťah
Výdavky na konečnú spotrebu	1 = 2 + 3 = 4 + 5 + 6 + 7 + 8 + 9 – 10
Výdavky na individuálnu spotrebu	2
Výdavky na kolektívnu spotrebu	3
Kompenzácie zamestnancom	4 = [1A.27] (1)
Medzispotreba	5 = [1A.29]
Sociálne naturálne transfery poskytnuté trhovými výrobcami	6
Spotreba fixného kapitálu	7
Zaplatené výrobné dane mínus získané dotácie	8
Čistý prevádzkový prebytok	9
Tržby	10 = [1A.20]
Doplňujúca položka
Výdavky na konečnú spotrebu v stálych cenách	11

ŠTATISTIKA ÚPRAVY SCHODKU-DLHU

Tabuľka 2A

Kategória	Číslo a lineárny vzťah
Schodok (–) alebo prebytok (+)	1 = [1A.1]
Úprava medzi finančnými a nefinančnými účtami	2 = 1 – 3
Čisté transakcie s finančnými aktívami a pasívami	3 = 4 – 15
Transakcie s finančnými aktívami (konsolidované)	4 = 5 + 6 + 7 + 8 + 9 + 13
Transakcie s obeživom a vkladmi	5
Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé a dlhodobé cenné papiere	6
Transakcie s finančnými derivátmi	7
Transakcie s pôžičkami	8
Transakcie s akciami a ostatným vlastným imaním	9
Privatizácie	10
Investície do majetku	11
Ostatné	12
Transakcie s inými finančnými aktívami	13
z toho časovo rozlíšené dane mínus výnosy daní v hotovosti	14
Transakcie s pasívami (konsolidované)	15 = 16 + 17 + 18 + 19 + 20 + 22
Transakcie s obeživom a vkladmi	16
Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé cenné papiere	17
Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – dlhodobé cenné papiere	18
Transakcie s finančnými derivátmi	19
Transakcie s pôžičkami	20
z toho pôžičky z centrálnej banky	21
Transakcie s inými pasívami	22
Transakcie s dlhovými nástrojmi (konsolidované) = požiadavky verejnej správy na pôžičky (GGBR)	23 = 16 + 17 + 18 + 20 23 = 25 + 26 + 27 23 = 2 – 1 + 4 – 19 – 22
Transakcie s dlhodobými dlhovými nástrojmi	24
Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v národnej mene	25
Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene zúčastneného členského štátu (2)	26
Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene nezúčastneného členského štátu	27
Ostatné toky	28 = 29 + 32
Účinky oceňovania na dlh	29 = 30 + 31
Zisky a straty z držby cudzej meny	30
Ostatné účinky oceňovania – nominálna hodnota	31
Ostatné zmeny vo výške dlhu	32
Zmena v dlhu	33 = 23 + 28 33 = 2 – 1 + 4 – 19 – 22 + 28

Tabuľka 2B

Kategória	Číslo a lineárny vzťah
Transakcie s dlhovými nástrojmi – nekonsolidované	1 = 2 + 3 + 4 + 5 + 6
Transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) – nekonsolidované	2
Transakcie s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované	3
Transakcie s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované	4
Transakcie s pôžičkami z centrálnej banky	5
Transakcie s inými pôžičkami (pasíva) – nekonsolidované	6
Konsolidačné transakcie	7 = 8 + 9 + 10 + 11
Konsolidačné transakcie – obeživo a vklady	8 = 2 – [2A.16]
Konsolidačné transakcie – krátkodobé cenné papiere	9 = 3 – [2A.17]
Konsolidačné transakcie – dlhodobé cenné papiere	10 = 4 – [2A.18]
Konsolidačné transakcie – pôžičky	11 = 6 – [2A.20] – [2A.21]

ŠTATISTIKA DLHU

Tabuľka 3A

Kategória	Číslo a lineárny vzťah
Dlh	1 = 2 + 3 + 4 + 5 + 6 = 7 + 12 = 13 + 14 + 15 = 16 + 17 = 19 + 20 + 22 = 24 + 25 + 26 + 27
Dlh – obeživo a vklady (pasíva)	2
Dlh – krátkodobé cenné papiere (pasíva)	3
Dlh – dlhodobé cenné papiere (pasíva)	4
Dlh – pôžičky z centrálnej banky (pasíva)	5
Dlh – ostatné pôžičky (pasíva)	6
Dlh voči rezidentom členského štátu	7 = 8 + 9 + 10 + 11
Dlh voči centrálnej banke	8
Dlh voči ostatným peňažným finančným inštitúciám	9
Dlh voči iným finančným inštitúciám	10
Dlh voči iným rezidentom členského štátu	11
Dlh voči nerezidentom členského štátu	12
Dlh denominovaný v národnej mene	13
Dlh denominovaný v cudzej mene zúčastneného členského štátu	14
Dlh denominovaný v cudzej mene nezúčastneného členského štátu	15
Krátkodobý dlh	16
Dlhodobý dlh	17
z toho s premenlivou úrokovou sadzbou	18
Dlh so zostatkovou splatnosťou do jedného roku	19
Dlh so zostatkovou splatnosťou od jedného do piatich rokov	20
z toho s premenlivou úrokovou sadzbou	21
Dlh so zostatkovou splatnosťou nad päť rokov	22
z toho s premenlivou úrokovou sadzbou	23
Dlh pripadajúci na ústrednú štátnu správu	24 = [3B.7] – [3B.15]
Dlh pripadajúci na regionálnu štátnu správu	25 = [3B.9] – [3B.16]
Dlh pripadajúci na miestnu správu	26 = [3B.11] – [3B.17]
Dlh pripadajúci na fondy sociálneho zabezpečenia	27 = [3B.13] – [3B.18]
Doplňujúce položky
Priemerná zostatková splatnosť dlhu	28
Dlh – dlhopisy s nulovým kupónom	29

Tabuľka 3B

Kategória	Číslo a lineárny vzťah
Dlh (nekonsolidovaný)	1 = 7 + 9 + 11 + 13
Konsolidačné prvky	2 = 3 + 4 + 5 + 6 = 8 + 10 + 12 + 14 = 15 + 16 + 17 + 18
Konsolidačné prvky – obeživo a vklady	3
Konsolidačné prvky – krátkodobé cenné papiere	4
Konsolidačné prvky – dlhodobé cenné papiere	5
Konsolidačné prvky – pôžičky	6
Dlh pochádzajúci od ústrednej štátnej správy	7
z toho voči iným vládnym podsektorom	8
Dlh pochádzajúci od regionálnej štátnej správy	9
z toho voči iným vládnym podsektorom	10
Dlh pochádzajúci od miestnej správy	11
z toho voči iným vládnym podsektorom	12
Dlh pochádzajúci z fondov sociálneho zabezpečenia	13
z toho voči iným vládnym podsektorom	14
Doplňujúce položky
Pohľadávky ústrednej štátnej správy voči jednotkám v iných vládnych podsektoroch	15
Pohľadávky regionálnej štátnej správy voči jednotkám v iných vládnych podsektoroch	16
Pohľadávky miestnej správy voči jednotkám v iných vládnych podsektoroch	17
Pohľadávky fondov sociálneho zabezpečenia voči jednotkám v iných vládnych podsektoroch	18“

(1) [x.y] odkazuje na číslo kategórie y tabuľky x.

(2) Vykazuje sa za roky predtým, ako sa členský štát stal zúčastneným členským štátom.

PRÍLOHA II

„PRÍLOHA II

METODOLOGICKÉ DEFINÍCIE

1. Metodologické odkazy

Kategórie uvedené v prílohe I sú vo všeobecnosti vymedzené odkazom na prílohu A k ESA 95 a/alebo na nariadenie Rady (ES) č. 3605/93 z 22. novembra 1993 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (1). Doplňujúce metodologické definície sú ustanovené v článku 1 tohto usmernenia. Konkrétne kódy odkazujúce na sektory a podsektory sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Sektory a podsektory ESA 95

		Verejné	Národné súkromné	Pod zahraničnou kontrolou
Národné hospodárstvo	S.1
Nefinančné spoločnosti	S.11	S.11001	S.11002	S.11003
Finančné inštitúcie	S.12
Centrálna banka	S.121
Ostatné peňažné finančné inštitúcie	S.122	S.12201	S.12202	S.12203
Ostatní finanční sprostredkovatelia s výnimkou poisťovní a penzijných fondov	S.123	S.12301	S.12302	S.12303
Finančné pomocné inštitúcie	S.124	S.12401	S.12402	S.12403
Poisťovne a penzijné fondy	S.125	S.12501	S.12502	S.12503
Verejná správa	S.13
Ústredná štátna správa	S.1311
Regionálna štátna správa	S.1312
Miestna správa	S.1313
Fondy sociálneho zabezpečenia	S.1314
Domácnosti	S.14
Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam	S.15
Zvyšok sveta	S.2
EÚ	S.21
Členské štáty EÚ	S.211
Inštitúcie EÚ	S.212
Tretie krajiny a medzinárodné organizácie	S.22

2. Definície kategórií (2)

Tabuľka 1A

1.	Schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.1] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) sektora S.13.

2.	Schodok (–) alebo prebytok (+) ústrednej štátnej správy [1A.2] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1311.

3.	Schodok (–) alebo prebytok (+) regionálnej štátnej správy [1A.3] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1312.

4.	Schodok (–) alebo prebytok (+) miestnej správy [1A.4] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1313.

5.	Schodok (–) alebo prebytok (+) fondov sociálneho zabezpečenia [1A.5] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) (B.9) podsektora S.1314.

6.	Primárny schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.6] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [1A.1] + splatné úroky.

7.	Celkové príjmy [1A.7] sa rovnajú bežným príjmom [1A.9] plus kapitálové príjmy [1A.31].

8.	Celkové výdavky [1A.8] sa rovnajú bežným výdavkom [1A.21] plus kapitálové výdavky [1A.33].

9.	Bežné príjmy [1A.9] sa rovnajú priamym daniam [1A.10] plus nepriame dane [1A.13] plus sociálne príspevky [1A.15] plus ostatné bežné príjmy [1A.18] plus tržby [1A.20].

10.	Priame dane [1A.10] sa rovnajú bežným daniam z príjmu, z bohatstva atď. (D.5), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13.

11.	Priame dane, z toho splatné inštitúciami/spoločnosťami [1A.11], sa rovnajú bežným daniam z príjmu, z bohatstva atď. (D.5), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13 a použitiami sektorov S.11 a S.12.

12.	Priame dane, z toho splatné domácnosťami [1A.12], sa rovnajú bežným daniam z príjmu, z bohatstva atď. (D.5), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13 a použitím sektora S.14.

13.	Nepriame dane [1A.13] sa rovnajú daniam z výroby a z dovozov (D.2), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13 plus nepriame dane prijaté do rozpočtu EÚ [1B.2].

14.	Nepriame dane, z toho DPH [1A.14], sa rovnajú daniam typu DPH (D.211), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13 a podsektora S.212.

15.	Sociálne príspevky [1A.15] sa rovnajú sociálnym príspevkom (D.61), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13.

16.	Sociálne príspevky, z toho skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov [1A.16], sa rovnajú skutočným sociálnym príspevkom zamestnávateľov (D.6111), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13.

17.	Sociálne príspevky, z toho skutočné sociálne príspevky zamestnancov [1A.17], sa rovnajú skutočným sociálnym príspevkom zamestnancov (D.6112), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13.

18.

Ostatné bežné príjmy [1A.18] sa rovnajú príjmom z majetku (D.4), pohľadávkam neživotného poistenia (D.72), bežnej medzinárodnej spolupráci (D.74) a rôznym bežným transferom (D.75), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13 okrem úrokov (D.41), ktoré sú tiež použitiami sektora S.13, plus príjmy z ostatných dotácií do výroby (D.39), ktoré sú použitiami sektora S.13, mínus splatné bežné transfery z rozpočtu EÚ vláde [1B.10], plus čisté príjmy z rozpočtu EÚ [1B.14], ak sú kladné.

19.	Ostatné bežné príjmy, z toho prijaté úroky [1A.19], sa rovnajú úrokom (D.41), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13 a použitiami všetkých sektorov okrem sektora S.13.

20.	Tržby [1A.20] sa rovnajú trhovému výstupu (P.11) plus výstup na vlastné konečné použitie (P.12) plus platby za iný netrhový výstup (P.131), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13.

21.	Bežné výdavky [1A.21] sa rovnajú bežným transferom [1A.22] plus splatné úroky [1A.26] plus kompenzácie zamestnancom [1A.27] plus medzispotreba [1A.29].

22.	Bežné transfery [1A.22] sa rovnajú sociálnym dávkam [1A.23] plus dotácie [1A.24] plus ostatné splatné bežné transfery [1A.25].

23.

Sociálne dávky [1A.23] sa rovnajú iným sociálnym dávkam ako sociálne naturálne transfery (D.62) plus sociálne naturálne transfery, ktoré sa týkajú výdavkov na tovary dodané domácnostiam cez trhových výrobcov (D.6311 + D.63121 + D.63131), ktoré sú evidované medzi použitiami sektora S.13 plus rôzne bežné transfery (D.75), ktoré sú evidované medzi použitiami sektora S.13 a zdrojmi sektora S.15.

24.	Splatné dotácie [1A.24] sa rovnajú dotáciám (D.3), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13 plus dotácie splatné z rozpočtu EÚ [1B.9] rezidentom štátu.

25.

Ostatné splatné bežné transfery [1A.25] sa rovnajú bežným daniam z príjmu, z bohatstva atď. (D.5), ostatným daniam z výroby (D.29), príjmom z majetku (D.4) okrem úrokov (D.41), čistým platbám neživotného poistenia (D.71), bežnej medzinárodnej spolupráci (D.74), evidovaným medzi použitiami sektora S.13 a zdrojmi všetkých sektorov okrem sektora S.15, mínus bežné transfery (D.74 a D.75) splatné vládou do rozpočtu EÚ [1B.4 a 1B.5] mínus čistý príjem z rozpočtu EÚ [1B.14], ak je záporný.

26.	Splatné úroky [1A.26] sa rovnajú úrokom (D.41), ktoré sú evidované medzi použitiami sektora S.13 a medzi zdrojmi všetkých sektorov okrem sektora S.13.

27.	Kompenzácie zamestnancom [1A.27] sa rovnajú kompenzáciám zamestnancom (D.1), ktoré sú evidované medzi použitiami sektora S.13.

28.	Kompenzácie zamestnancom, z toho mzdy a platy [1A.28], sa rovnajú mzdám a platom (D.11), ktoré sú evidované medzi použitiami sektora S.13.

29.	Medzispotreba [1A.29] sa rovná medzispotrebe (P.2) evidovanej medzi použitiami sektora S.13.

30.	Hrubé úspory [1A.30] sa rovnajú bežným príjmom [1A.9] mínus bežné výdavky [1A.21].

31.

Kapitálové príjmy [1A.31] sa rovnajú prijatým kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a ktoré sú evidované ako splatné kapitálové transfery vo všetkých sektoroch okrem sektora S.13, mínus kapitálové transfery splatné z rozpočtu EÚ vláde [1B.12].

32.	Kapitálové príjmy, z toho kapitálové dane [1A.32], sa rovnajú kapitálovým daniam (D.91), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13.

33.	Kapitálové výdavky [1A.33] sa rovnajú investíciám [1A.34] plus ostatné čisté nadobudnutie nefinančných aktív [1A.35] plus splatné kapitálové transfery [1A.36].

34.	Investície [1A.34] sa rovnajú tvorbe hrubého fixného kapitálu (P.51), ktorý je evidovaný medzi zmenami v aktívach sektora S.13.

35.	Ostatné čisté nadobudnutie nefinančných aktív [1A.35] sa rovná rastu zásob (P.52), čistému nadobudnutiu cenností (P.53) a čistému nadobudnutiu nefinančných nevýrobných aktív (K.2), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13.

36.

Splatné kapitálové transfery [1A.36] sa rovnajú splatným kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a ktoré sú evidované ako prijaté kapitálové transfery vo všetkých sektoroch okrem sektora S.13, plus kapitálové transfery splatné z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako vláda [1B.13] mínus splatné kapitálové transfery vlády do rozpočtu EÚ [1B.7].

37.	Pri nadmernom schodku (ďalej len „EDP“) schodok (–) alebo prebytok (+) [1A.37] sa rovná čistému požičiavaniu (+)/čistému vypožičiavaniu (–) pri EDP (EDP B.9) sektora S.13.

38.	EDP splatné úroky [1A.38] sa rovnajú EDP úrokom (EDP D.41), ktoré sú evidované medzi použitiami sektora S.13 a medzi zdrojmi všetkých sektorov okrem sektora S.13.

39.

Výnosy z predaja licencií na univerzálne mobilné telekomunikačné systémy (ďalej len „UMTS“) [1A.39] sa rovnajú výnosom pochádzajúcim z predaja licencií na tretiu generáciu mobilných telefónov, ktoré sú evidované ako disponovanie s nefinančnými aktívami podľa rozhodnutia Eurostatu o prideľovaní licencií na mobilné telefóny.

40.	Skutočné sociálne príspevky [1A.40] sa rovnajú skutočným sociálnym príspevkom (D.611), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13.

41.	Iné sociálne dávky ako sociálne naturálne transfery [1A.41] sa rovnajú iným sociálnym dávkam ako sociálnym naturálnym transferom (D.62), ktoré sú evidované medzi použitiami sektora S.13.

42.	Hrubý domáci produkt [1A.42] sa rovná hrubému domácemu produktu (B.1*g) v trhových cenách.

43.	Hrubý domáci produkt v stálych cenách [1A.43] sa rovná hrubému domácemu produktu (B.1*g) v stálych cenách.

44.	Vládne investície v stálych cenách [1A.44] sa rovnajú tvorbe hrubého fixného kapitálu (P.51), ktorý je evidovaný medzi zmenami v aktívach sektora S.13 v stálych cenách.

Tabuľka 1B

Platby členského štátu do rozpočtu EÚ [1B.1] sa rovnajú nepriamym daniam prijatým do rozpočtu EÚ plus bežná medzinárodná spolupráca (D.74) splatná vládou do rozpočtu EÚ [1B.4] plus rôzne bežné transfery (D.75) splatné vládou do rozpočtu EÚ [1B.5] plus kapitálové transfery (D.9) splatné vládou do rozpočtu EÚ [1B.7].

2.	Nepriame dane prijaté do rozpočtu EÚ [1B.2] sa rovnajú daniam z výroby a z dovozov (D.2), ktoré sú evidované medzi zdrojmi podsektora S.212.

3.	Nepriame dane, z toho DPH prijatá do rozpočtu EÚ [1B.3], sa rovnajú daniam typu DPH (D.211), ktoré sú evidované medzi zdrojmi podsektora S.212.

4.	Splatná bežná medzinárodná spolupráca vlády do rozpočtu EÚ [1B.4] sa rovná bežnej medzinárodnej spolupráci (D.74), ktorá je evidovaná medzi zdrojmi podsektora S.212 a použitiami sektora S.13.

5.	Splatné rôzne bežné transfery vlády do rozpočtu EÚ [1B.5] sa rovnajú rôznym bežným transferom (D.75), ktorá sú evidované medzi zdrojmi podsektora S.212 a použitiami sektora S.13.

Splatné rôzne bežné transfery vlády do rozpočtu EÚ, z toho štvrtý vlastný zdroj [1B.6], sa rovnajú štvrtému vlastnému zdroju založenému na hrubom národnom produkte (ďalej len „HNP“) (ESA 95 odsek 4.138), ktoré sú evidované ako rôzne bežné transfery (D.75) medzi zdrojmi podsektora S.212 a použitiami sektora S.13.

7.	Splatné kapitálové transfery vlády do rozpočtu EÚ [1B.7] sa rovnajú splatným kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a ktoré sú evidované ako prijaté kapitálové transfery v podsektore S.212.

Výdavky EÚ v členskom štáte [1B.8] sa rovnajú dotáciám (D.3) splatným z rozpočtu EÚ [1B.9] plus bežné transfery (D.7) splatné z rozpočtu EÚ vláde [1B.10] plus bežné transfery (D.7) splatné z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako vláda [1B.11] plus kapitálové transfery (D.9) splatné z rozpočtu EÚ vláde [1B.12] plus kapitálové transfery (D.9) splatné z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako vláda [1B.13].

9.	Dotácie splatné z rozpočtu EÚ [1B.9] sa rovnajú dotáciám (D.3), ktoré sú evidované medzi zdrojmi podsektora S.212.

10.	Splatné bežné transfery z rozpočtu EÚ vláde [1B.10] sa rovnajú bežnej medzinárodnej spolupráci (D.74) a rôznym bežným transferom (D.75), ktoré sú evidované medzi zdrojmi sektora S.13 a použitiami podsektora S.212.

11.	Splatné bežné transfery z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako vláda [1B.11] sa rovnajú rôznym bežným transferom (D.75), ktoré sú evidované medzi použitiami podsektora S.212 a zdrojmi všetkých sektorov okrem sektora S.13.

12.	Splatné kapitálové transfery z rozpočtu EÚ vláde [1B.12] sa rovnajú prijatým kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a medzi zmenami v aktívach v podsektore S.212.

13.	Splatné kapitálové transfery z rozpočtu EÚ iným inštitucionálnym jednotkám ako vláda [1B.13] sa rovnajú splatným kapitálovým transferom (D.9), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach podsektora S.212 a medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

14.	Čistý príjem z rozpočtu EÚ [1B.14] sa rovná čistému príjmu vlády z rozpočtu EÚ plus čistý príjem iných inštitucionálnych jednotiek ako vláda z rozpočtu EÚ.

15.	Náklady na získanie vlastných zdrojov [1B.15] sú tou časťou trhového výstupu (P.11) evidovaného medzi zdrojmi sektora S.13, ktoré sú nákladmi na získanie vlastných zdrojov platenými rozpočtom EÚ.

Tabuľka 1C

1.	Výdavky na konečnú spotrebu [1C.1] sa rovnajú výdavkom na konečnú spotrebu (P.3) evidovaným medzi použitiami sektora S.13.

2.	Výdavky na individuálnu spotrebu [1C.2] sa rovnajú výdavkom na individuálnu spotrebu (P.31) evidovaným medzi použitiami sektora S.13.

3.	Výdavky na kolektívnu spotrebu [1C.3] sa rovnajú výdavkom na kolektívnu spotrebu (P.32) evidovaným medzi použitiami sektora S.13.

4.	Kompenzácie zamestnancom [1C.4] sa rovnajú [1A.27].

5.	Medzispotreba [1C.5] sa rovná [1A.29].

6.	Sociálne naturálne transfery dodávané trhovými výrobcami [1C.6] sa rovnajú sociálnym naturálnym transferom, ktoré sa týkajú výdavkov na tovary dodané domácnostiam cez trhových výrobcov (D.6311 + D.63121 + D.63131), ktoré sú evidované medzi použitiami sektora S.13.

7.	Spotreba fixného kapitálu [1C.7] sa rovná spotrebe fixného kapitálu (K.1), ktorá je evidovaná medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13.

8.	Zaplatené výrobné dane mínus získané dotácie [1C.8] sa rovnajú platbám ostatných daní z výroby (D.29), ktoré sú evidované medzi použitiami sektora S.13 mínus príjmy z ostatných dotácií do výroby (D.39), ktoré sú evidované medzi použitiami sektora S.13.

9.	Čistý prevádzkový prebytok [1C.9] sa rovná prevádzkovému prebytku očistenému (B.2n) od sektora S.13.

10.	Tržby [1C.10] sa rovnajú [1A.20].

11.	Výdavky na konečnú spotrebu v stálych cenách [1C.11] sa rovnajú výdavkom na konečnú spotrebu (P.3) evidovaným medzi použitiami sektora S.13 v stálych cenách.

Tabuľka 2A

1.	Schodok (–) alebo prebytok (+) [2A.1] sa rovná [1A.1].

2.	Úprava medzi finančnými a nefinančnými účtami [2A.2] sa rovná schodku (–) alebo prebytku (+) [2A.1] mínus čisté transakcie s finančnými aktívami a pasívami [2A.3].

3.	Čisté transakcie s finančnými aktívami a pasívami [2A.3] sa rovnajú transakciám s čistým nadobudnutím finančných aktív [2A.4] mínus čistý vznik transakcií s pasívami [2A.15].

Transakcie s finančnými aktívami [2A.4] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (F.2) [2A.5], transakciám s cennými papiermi okrem akcií (F.33) [2A.6], transakciám s finančnými derivátmi (F.34) [2A.7], transakciám s pôžičkami (F.4) [2A.8], transakciám s akciami a ostatným vlastným imaním (F.5) [2A.9] a transakciám s inými finančnými aktívami [2A.13], ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

5.	Transakcie s obeživom a vkladmi (aktíva) [2A.5] sa rovnajú čistému nadobudnutiu hotovosti a vkladov (F.2), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé a dlhodobé cenné papiere (aktíva) [2A.6] sa rovnajú čistému nadobudnutiu cenných papierov okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F 33), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

7.	Transakcie s finančnými derivátmi (aktíva) [2A.7] sa rovnajú čistým platbám týkajúcim sa finančných derivátov (F.34), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

8.	Transakcie s pôžičkami (aktíva) [2A.8] sa rovnajú novým pôžičkám (F.4) poskytnutým vládou, bez splátok zaplatených vláde, ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

9.	Transakcie s akciami a ostatným vlastným imaním (aktíva) [2A.9] sa rovnajú čistému nadobudnutiu akcií a ostatného vlastného imania (F.5), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13.

10.

Privatizácia (čistá) [2A.10] sa rovná transakciám s aktívami a ostatným vlastným imaním (F.5), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote sektorov S.11 alebo S.12, ktoré sa uskutočňujú v procese vzdávania sa alebo získavania kontroly (ESA 95 odsek 2.26) (3) dlžníka sektorom S.13. Takéto transakcie môže uskutočniť sektor S.13 priamo s dlžníkom alebo s iným veriteľom.

11.

Investície do majetku (čisté) [2A.11] sa rovnajú transakciám s akciami a ostatným vlastným imaním (F.5), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote sektorov S.11 alebo S.12, ktoré sa neuskutočňujú v procese vzdávania sa alebo získavania kontroly dlžníka sektorom S.13 a uskutočňuje ich sektor S.13 priamo s dlžníkom.

12.

Ostatné [2A.12] sa rovnajú transakciám s akciami a ostatným vlastným imaním (F.5), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote sektorov S.11, S.12 alebo S.14, ktoré sa neuskutočňujú v procese vzdávania sa alebo získavania kontroly dlžníka sektorom S.13 a neuskutočňuje ich sektor S.13 priamo s dlžníkom, ale s iným veriteľom.

13.

Transakcie s inými finančnými aktívami [2A.13] sa rovnajú čistému nadobudnutiu menového zlata a zvláštnych práv čerpania (F.1), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13, čistému nadobudnutiu technických rezerv poistenia (F.6) a ostatným pohľadávkam (F.7), ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

14.

Transakcie s inými finančnými aktívami, z toho časovo rozlíšené dane mínus výnosy daní v hotovosti [2A.14], sa rovnajú tej časti ostatných pohľadávok/záväzkov (F.7 aktíva), ktorá sa týka daní a sociálnych príspevkov, ktoré sú evidované v D2, D5, D6 a D91 bez skutočne vybratých daní, ktoré sú evidované medzi zmenami v aktívach sektora S.13 a zmenami v pasívach a čistej hodnote všetkých sektorov okrem sektora S.13.

15.

Transakcie s pasívami (konsolidované) [2A.15] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (F.2) [2A.16], transakciám s krátkodobými cennými papiermi (F.331) [2A.17], transakciám s dlhodobými cennými papiermi (F.332) [2A.18], transakciám s finančnými derivátmi (F.34) [2A.19], transakciám s pôžičkami (F.4) [2A.20] a transakciám s inými pasívami [2A.22], ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

16.	Transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) [2A.16] sa rovnajú čistému nadobudnutiu hotovosti a vkladov (F.2), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

17.

Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – krátkodobé cenné papiere (pasíva) [2A.17] sa rovnajú čistému nadobudnutiu cenných papierov okrem akcií s výnimkou finančných derivátov, ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej (F.331) a ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

18.

Transakcie s cennými papiermi okrem akcií – dlhodobé cenné papiere (pasíva) [2A.18] sa rovnajú čistému nadobudnutiu cenných papierov okrem akcií s výnimkou finančných derivátov, ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok (F.332) a ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

19.	Transakcie s finančnými derivátmi (pasíva) [2A.19] sa rovnajú čistým príjmom vo vzťahu k finančným derivátom (F.34), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

20.	Transakcie s pôžičkami (pasíva) [2A.20] sa rovnajú novým prijatým pôžičkám (F.4), bez zaplatených splátok z existujúcich pôžičiek, ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

21.	Transakcie s pôžičkami, z toho pôžičky z centrálnej banky [2A.21], sa rovnajú transakciám s pôžičkami (F.4), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach podsektora S.121.

22.	Transakcie s ostatnými pasívami [2A.22] sa rovnajú čistému vzniku pasív v technických rezervách poistenia (F.6) a záväzkov (F.7), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach všetkých sektorov okrem sektora S.13.

23.	Transakcie s dlhovými nástrojmi (konsolidované) [2A.23] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri obežive a vkladoch (F.2) [2A.16], cenným papierom okrem akcií s výnimkou derivátov [2A.17 a 2A.18] (F.33) a pôžičkám (F.4) [2A.20]. Tiež sú denominované požiadavky verejnej správy na pôžičky (GGBR).

24.	Transakcie s dlhodobými dlhovými nástrojmi [2A.24] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23], ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok.

25.	Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v národnej mene [2A.25] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23] denominovaných v zákonnom platidle členského štátu.

26.

Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene zúčastneného členského štátu [2A.26] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23] denominovaných v ECU plus dlhové nástroje denominované v eurách pred tým, ako sa členský štát stal zúčastneným členským štátom, plus dlhové nástroje denominované v zákonnom platidle zúčastneného členského štátu pred tým, ako sa stal zúčastneným členským štátom. Vylúčená je národná mena [2A.25].

27.	Transakcie s dlhovými nástrojmi denominovanými v cudzej mene nezúčastneného členského štátu [2A.27] sa rovnajú čistému vzniku pasív pri dlhových nástrojoch [2A.23], ktoré nie sú zahrnuté v [2A.25] alebo v [2A.26].

28.	Ostatné toky [2A.28] sa rovnajú účinkom oceňovania na dlh [2A.29] plus ostatné zmeny vo výške dlhu [2A.32].

29.	Účinky oceňovania na dlh [2A.29] sa rovnajú ziskom a stratám z držby cudzej meny [2A.30] plus ostatné účinky oceňovania – nominálna hodnota [2A.31].

30.	Zisky a straty z držby cudzej meny [2A.30] sa rovnajú nominálnym ziskom/stratám z držby (K.11) dlhu [3A.1], ktorý mení hodnotu pri prevedení na národnú menu vzhľadom na zmeny vo výmenných kurzoch.

31.	Ostatné účinky oceňovania – nominálna hodnota [2A.31] sa rovnajú zmene v dlhu [2A.33] mínus transakcie s dlhovými nástrojmi [2A.23] mínus zisky a straty z držby cudzej meny [2A.30] mínus ostatné zmeny vo výške dlhu [2A.32].

32.	Ostatné zmeny vo výške dlhu [2A.32] sa rovnajú iným zmenám vo výške (K.7, K.8, K.10 a K.12) pasív klasifikovaných ako obeživo a vklady (AF.2), cenné papiere okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (AF.33) alebo pôžičky (AF.4), ktoré nie sú aktívami sektora S.13.

33.	Zmena v dlhu [2A.33] sa rovná dlhu [3A.1] v roku t mínus dlh [3A.1] v roku t – 1.

Tabuľka 2B

Transakcie s dlhovými nástrojmi – nekonsolidované [2B.1] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (pasíva) = nekonsolidované [2B.2] plus transakcie s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.3], transakcie s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.4] plus transakcie s pôžičkami z centrálnej banky [2B.5] plus iné transakcie s inými pôžičkami (pasíva) – nekonsolidované [2B.6].

2.	Transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) – nekonsolidované [2B.2] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (F.2), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13.

3.	Transakcie s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.3] sa rovnajú transakciám s cennými papiermi okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok a menej a ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13.

4.	Transakcie s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidované [2B.4] sa rovnajú transakciám s cennými papiermi okrem akcií s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok a ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13.

5.	Transakcie s pôžičkami z centrálnej banky [2B.5] sa rovnajú transakciám s pôžičkami (F.4), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach podsektora S.121.

6.	Transakcie s inými pôžičkami (pasíva) – nekonsolidované [2B.6] sa rovnajú transakciám s pôžičkami (F.4), ktoré sú evidované medzi zmenami v pasívach a čistej hodnote sektora S.13 a zmenami v aktívach vo všetkých sektoroch okrem podsektora S.121.

7.	Konsolidačné transakcie [2B.7] sa rovnajú transakciám s dlhovými nástrojmi – nekonsolidovaným [2B.1] mínus konsolidované transakcie s dlhovými nástrojmi [2A.23].

8.	Konsolidačné transakcie – obeživo a vklady [2B.8] sa rovnajú transakciám s obeživom a vkladmi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.2] mínus konsolidované transakcie s obeživom a vkladmi (pasíva) [2A.16].

9.	Konsolidačné transakcie – krátkodobé cenné papiere [2B.9] sa rovnajú transakciám s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.3] mínus konsolidované transakcie s krátkodobými cennými papiermi (pasíva) [2A.17].

10.	Konsolidačné transakcie – dlhodobé cenné papiere [2B.10] sa rovnajú transakciám s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.4] mínus konsolidované transakcie s dlhodobými cennými papiermi (pasíva) [2A.18].

11.	Konsolidačné transakcie – pôžičky [2B.11] sa rovnajú transakciám s inými pôžičkami (pasíva) – nekonsolidovaným [2B.6] mínus konsolidované transakcie s pôžičkami (pasíva) [2A.20] mínus transakcie s pôžičkami z centrálnej banky [2A.21].

Tabuľka 3A

1.	Dlh [3A.1] sa rovná dlhu vymedzenému v nariadení (ES) č. 3605/93.

2.	Dlh – obeživo a vklady (pasíva) [3A.2] sa rovná časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji obeživo a vklady (AF.2).

3.	Dlh – krátkodobé cenné papiere (pasíva) [3A.3] sa rovná časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (AF.33), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej.

4.	Dlh – dlhodobé cenné papiere (pasíva) [3A.4] sa rovná časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (AF.33), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok.

5.	Dlh – pôžičky z centrálnej banky (pasíva) [3A.5] sa rovná tej časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji pôžičky (AF.4), ktorá je aktívom podsektora S.121.

6.	Dlh – ostatné pôžičky (pasíva) [3A.6] sa rovná tej časti dlhu [3A.1] vo finančnom nástroji pôžičky (AF.4), ktorá nie je aktívom podsektora S.121.

7.	Dlh voči rezidentom členského štátu [3A.7] sa rovná dlhu voči centrálnej banke [3A.8], dlhu voči ostatným peňažným finančným inštitúciám [3A.9], dlhu voči iným finančným inštitúciám [3A.10] a dlhu voči iným rezidentom členského štátu [3A.11].

8.	Dlh voči centrálnej banke [3A.8] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom podsektora S.121.

9.	Dlh voči ostatným peňažným finančným inštitúciám [3A.9] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom podsektora S.122.

10.	Dlh voči iným finančným inštitúciám [3A.10] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom podsektorov S.123, S.124 alebo S.125.

11.	Dlh voči iným rezidentom členského štátu [3A.11] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom sektorov S.11, S.14 alebo S.15.

12.	Dlh voči nerezidentom členského štátu [3A.12] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je aktívom sektora S.2.

13.	Dlh denominovaný v národnej mene [3A.13] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá je denominovaná v zákonnom platidle členského štátu.

14.

Dlh denominovaný v cudzej mene zúčastneného členského štátu [3A.14] sa rovná – pred tým, ako sa členský štát stal zúčastneným členským štátom – tej časti dlhu [3A.1], ktorá je denominovaná v zákonnom platidle jedného zo zúčastnených členských štátov (okrem národnej meny [3A.13]) plus dlh denominovaný v ECU alebo eurách.

15.	Dlh denominovaný v cudzej mene nezúčastneného členského štátu [3A.15] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorá nie je zahrnutá v [3A.13] alebo [3A.14].

16.	Krátkodobý dlh [3A.16] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej.

17.	Dlhodobý dlh [3A.17] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok.

18.	Dlhodobý dlh, z toho s premenlivou úrokovou sadzbou [3A.18], sa rovná tej časti dlhodobého dlhu [3A.17], ktorej úroková sadzba je premenlivá.

19.	Dlh so zostatkovou splatnosťou do jedného roka [3A.19] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je jeden rok alebo menej.

20.	Dlh so zostatkovou splatnosťou od jedného do piatich rokov [3A.20] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je jeden až päť rokov.

21.	Dlh so zostatkovou splatnosťou od jedného do piatich rokov, ktorého premenlivá úroková sadzba [3A.21] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je jeden až päť rokov [3A.20] a úroková sadzba je premenlivá.

22.	Dlh so zostatkovou splatnosťou viac ako päť rokov [3A.22] sa rovná tej časti dlhu [3A.1], ktorej zostatková splatnosť je viac ako päť rokov.

23.	Dlh so zostatkovou splatnosťou viac ako päť rokov, z toho s premenlivou úrokovou sadzbou [3A.23], sa rovná tej časti dlhu, ktorej zostatková splatnosť je viac ako päť rokov [3A.22] a ktorej úroková sadzba je premenlivá.

24.	Dlh pripadajúci na ústrednú štátnu správu [3A.24] sa rovná pasívam podsektora S.1311, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1311, mínus aktíva podsektora S.1311, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1311 [3B.15].

25.	Dlh pripadajúci na regionálnu štátnu správu [3A.25] sa rovná pasívam podsektora S.1312, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1312, mínus aktíva podsektora S.1312, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1312 [3B.16].

26.	Dlh pripadajúci na miestnu správu [3A.26] sa rovná pasívam podsektora S.1313, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1313, mínus aktíva podsektora S.1313, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1313 [3B.17].

27.	Dlh pripadajúci na fondy sociálneho zabezpečenia [3A.27] sa rovná pasívam podsektora S.1314, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1314, mínus aktíva podsektora S.1314, ktoré sú pasívami sektora S.13 okrem podsektora S.1314 [3B.18].

28.	Priemerná zostatková splatnosť dlhu [3A.28] sa rovná priemernej zostatkovej splatnosti váženej podľa nezaplatených súm a je vyjadrená v rokoch.

29.	Dlh – dlhopisy s nulovým kupónom [3A.29] sa rovnajú tej časti dlhu [3A.1] vo forme dlhopisov s nulovým kupónom, t. j. dlhopisov bez kupónových platieb, ktorých výnos je založený na rozdiele medzi splatnou cenou a emisnou cenou.

Tabuľka 3B

1.	Dlh – nekonsolidovaný [3B.1] sa rovná pasívam sektora S.13 vrátane tých, ktoré sú aktívami sektora S.13, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

2.	Konsolidačné prvky [3B.2] sa rovnajú pasívam sektora S.13, ktoré sú zároveň aktívami sektora S.13, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

3.	Konsolidačné prvky – obeživo a vklady [3B.3] sa rovnajú časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji obeživo a vklady (F.2).

4.	Konsolidačné prvky – krátkodobé cenné papiere [3B.4] sa rovnajú tej časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je jeden rok alebo menej.

5.	Konsolidačné prvky – dlhodobé cenné papiere [3B.5] sa rovnajú tej časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov (F.33), ktorých pôvodná splatnosť je viac ako jeden rok.

6.	Konsolidačné prvky – pôžičky [3B.6] sa rovnajú časti konsolidačných prvkov [3B.2] vo finančnom nástroji pôžičky (F.4).

7.	Dlh pochádzajúci od ústrednej štátnej správy [3B.7] sa rovná pasívam podsektora S.1311, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1311, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

8.	Dlh pochádzajúci od ústrednej štátnej správy, z toho voči iným vládnym podsektorom [3B.8], sa rovná pasívam podsektora S.1311, ktoré sú aktívami podsektorov S.1312, S.1313 alebo S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

9.	Dlh pochádzajúci od regionálnej štátnej správy [3B.9] sa rovná pasívam podsektora S.1312, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1312, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

10.	Dlh pochádzajúci od regionálnej štátnej správy, z toho voči iným vládnym podsektorom [3B.10], sa rovná pasívam podsektora S.1312, ktoré sú aktívami podsektorov S.1311, S.1313 alebo S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

11.	Dlh pochádzajúci od miestnej správy [3B.11] sa rovná pasívam podsektora S.1313, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1313, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

12.	Dlh pochádzajúci od miestnej správy, z toho voči iným vládnym podsektorom [3B.12], sa rovná pasívam podsektora S.1313, ktoré sú aktívami podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

13.	Dlh pochádzajúci z fondov sociálneho zabezpečenia [3B.13] sa rovná pasívam podsektora S.1314, ktoré nie sú aktívami podsektora S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

14.	Dlh pochádzajúci z fondov sociálneho zabezpečenia, z toho voči iným vládnym podsektorom [3B.14], sa rovná pasívam podsektora S.1314, ktoré sú aktívami podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1313, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

15.	Pohľadávky ústrednej štátnej správy voči jednotkám v iných vládnych podsektoroch [3B.15] sa rovnajú pasívam podsektorov S.1312, S.1313 alebo S.1314, ktoré sú aktívami podsektora S.1311, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

16.	Pohľadávky regionálnej štátnej správy voči jednotkám v iných vládnych podsektoroch [3B.16] sa rovnajú pasívam podsektorov S.1311, S.1313 alebo S.1314, ktoré sú aktívami podsektora S.1312, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

17.	Pohľadávky miestnej správy voči jednotkám v iných vládnych podsektoroch [3B.17] sa rovnajú pasívam podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1314, ktoré sú aktívami podsektora S.1313, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].

18.	Pohľadávky fondov sociálneho zabezpečenia voči jednotkám v iných vládnych podsektoroch [3B.18] sa rovnajú pasívam podsektorov S.1311, S.1312 alebo S.1313, ktoré sú aktívami podsektora S.1314, v tých istých nástrojoch ako dlh [3A.1].“

(1) Ú. v. ES L 332, 31.12.1993, s. 7.

(2) [x.y] odkazuje na číslo kategórie y tabuľky x.

(3) Vedie k reklasifikácii dlžníka zo subsektora S.11001 alebo S.12x01 do subsektora S.11002/3 alebo S.12x02/3 alebo naopak.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 276

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 51 17. októbra 2008

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Rady (ES) č. 1009/2008 z 9. októbra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov	1
	*	Nariadenie Rady (ES) č. 1010/2008 z 13. októbra 2008, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 2026/97 a po čiastočnom predbežnom preskúmaní podľa článku 19 nariadenia (ES) č. 2026/97 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Indii a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1000/2008, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a v Indii	3
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1011/2008 zo 16. októbra 2008, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	21
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1012/2008, zo 14. októbra 2008, ktorým sa ustanovuje zákaz výlovu tresky škvrnitej v podoblastiach 25–32 Baltského mora (vody ES) plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Poľska	23
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1013/2008 z 15. októbra 2008, ktorým sa ustanovuje zákaz výlovu jazyka morského obyčajného v zónach VIIf a VIIg plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Írska	25
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1014/2008 zo 16. októbra 2008, ktorým sa zapisujú niektoré názvy do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [České pivo (CHZO), Cebreiro (CHOP)]	27
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1015/2008 zo 16. októbra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1003/2008, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín od 16. októbra 2008	29

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	IL	107,3
	MA	73,0
	MK	53,7
	TR	82,9
	ZZ	79,2
0707 00 05	MK	81,9
	TR	122,7
	ZZ	102,3
0709 90 70	TR	137,1
0709 90 70	ZZ	137,1
0805 50 10	AR	81,4
	TR	105,2
	UY	95,7
	ZA	93,0
	ZZ	93,8
0806 10 10	BR	222,2
	TR	102,5
	US	199,3
	ZZ	174,7
0808 10 80	AR	67,2
	AU	161,1
	CL	69,4
	CN	53,8
	MK	37,6
	NZ	98,9
	US	141,3
	ZA	84,1
	ZZ	89,2
0808 20 50	CL	60,3
	CN	93,7
	TR	134,2
	ZA	83,4
	ZZ	92,9

č.	01/BAL
Členský štát	POL
Zásoba	COD/3DX32.
Druh	Treska škvrnitá (Gadus morhua)
Zóna	vody ES podoblastí 25–32
Dátum	26.9.2008

č.	45/T&Q
Členský štát	IRL
Zásoba	SOL/7FG.
Druh	Jazyk morský obyčajný (Solea solea)
Oblasť	VIIf a VIIg
Dátum	1.8.2008

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	USMERNENIA
	Európska centrálna banka
	2008/802/ES
*	Usmernenie Európskej centrálnej banky z 5. septembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2005/5 zo 17. februára 2005 o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie a o postupoch pri výmene štatistických informácií v rámci Európskeho systému centrálnych bánk v oblasti štatistiky štátnych financií (ECB/2008/7)	32

		Korigendá
	*	Korigendum k rozhodnutiu Komisie 2007/777/ES z 29. novembra 2007, ktorým sa ustanovujú veterinárne a zdravotné podmienky a vzorové osvedčenia na dovoz určitých mäsových výrobkov a opracovaných žalúdkov, mechúrov a čriev z tretích krajín určených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2005/432/ES (Ú. v. EÚ L 312, 30.11.2007)	50


	*	Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3

Kód KN	Opis tovaru	Dovozné clo (1) (EUR/t)
1001 10 00	PŠENICA tvrdá vysokej kvality	0,00 (2)
	strednej kvality	0,00 (2)
	nízkej kvality	0,00 (2)
1001 90 91	PŠENICA mäkká, na siatie	0,00
ex 1001 90 99	PŠENICA mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie	0,00 (2)
1002 00 00	RAŽ	19,11 (2)
1005 10 90	KUKURICA na siatie, iná ako hybrid	8,68
1005 90 00	KUKURICA, iná ako na siatie (3)	8,68 (2)
1007 00 90	CIROK zrná, iné ako hybrid na siatie	19,11 (2)