I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

18.9.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 249/3

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 903/2008

zo 17. septembra 2008

o osobitných podmienkach poskytovania vývozných náhrad na určité výrobky z bravčového mäsa

(kodifikované znenie)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho články 170 a 192 v spojení s jeho článkom 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 386/90 z 12. februára 1990 o monitorovaní vykonávanom v čase vývozu poľnohospodárskych produktov, na ktoré sú poskytované náhrady alebo iné finančné čiastky (2), a najmä na jeho článok 6,

keďže:

(1)	Nariadenie Komisie (ES) č. 2331/97 z 25. novembra 1997 o osobitných podmienkach pre poskytovanie vývozných náhrad na určité výrobky z bravčového mäsa (3) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo toto nariadenie kodifikovať.

(2)

Článok 21 nariadenia Komisie (ES) č. 800/1999 z 15. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (5), ustanovuje, že na výrobky, ktoré nie sú náležitej a správnej predajnej kvality ku dňu prijatia vývozného colného vyhlásenia, nebude poskytnutá žiadna náhrada.

(3)	Takéto požiadavky sa predsa len ukázali ako nedostatočné na zabezpečenie jednotných podmienok pre vyplatenie náhrad na výrobky uvedené v článku 1 ods. 1 písm. q) nariadenia (ES) č. 1234/2007.

(4)	Na úrovni Spoločenstva by mali byť preto ustanovené ďalšie podmienky týkajúce sa výrobkov priemernej kvality a umožňujúce odmietnutie vyplatenia náhrad na výrobky nízkej kvality.

(5)

V prípade výrobkov spadajúcich pod kódy KN 1601 00 99 a 1602 49 19 a neobsahujúcich hydinové mäso, pre ktoré by mali byť ustanovené vysoké kritériá kvality, aby sa obmedzili akékoľvek náhrady poskytované na výrobky, kde objemy určené žiadosťami o vývozné licencie prevyšujú alebo pravdepodobne prevýšia tradičné objemy, by sa mal vypracovať predpis o pridanej kvalite.

(6)

Je nevyhnutné vypracovať predpis pre kontroly, aby sa zabezpečil súlad s týmto nariadením. Takéto kontroly sa musia riadiť podľa nariadenia Komisie (ES) č. 2090/2002 z 26. novembra 2002, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 386/90, ktoré sa týka fyzických kontrol uskutočňovaných pri vývoze poľnohospodárskych produktov, ktoré boli kvalifikované pre náhrady (6), a musia zahrňovať najmä organoleptické preskúmanie a fyzikálne a chemické analýzy. Súčasťou žiadostí o náhrady musia byť taktiež písomné vyhlásenia, že výrobky, ktorých sa to týka, spĺňajú podmienky ustanovené týmto nariadením.

(7)	S cieľom zabezpečiť štandardizáciu fyzikálnych a chemických kontrol je potrebné stanoviť určité jasne definované analýzy.

(8)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Bez toho, aby boli dotknuté iné predpisy Spoločenstva, a najmä nariadenie (ES) č. 800/1999, vývozné náhrady môžu byť poskytnuté iba na výrobky uvedené ďalej v prílohe I k tomuto nariadeniu vtedy, keď:

a)	spĺňajú všetky podmienky stanovené v uvedenej prílohe I a

b)	políčko 44 vývoznej deklarácie obsahuje slová: „tovar v súlade s nariadením (ES) č. 903/2008“.

2. Na účely tohto nariadenia sú výrobky vyrobené pre ľudskú spotrebu, a teda vhodné z hľadiska použitých surovín, ich prípravy vo vyhovujúcich hygienických podmienkach a ich balenia, považované za výrobky náležitej a správnej predajnej kvality v zmysle článku 21 nariadenia (ES) č. 800/1999.

Článok 2

Vtedy, keď sú vykonávané kontroly uvedené v článku 5 nariadenia (ES) č. 2090/2002, kontroly výrobkov podľa tohto nariadenia znamenajú:

a)	organoleptické preskúmanie a

b)	fyzikálne a chemické analýzy použitím metód ustanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Nariadenie (ES) č. 2331/97 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. septembra 2008

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 42, 16.2.1990, s. 6.

(3) Ú. v. ES L 323, 26.11.1997, s. 19.

(4) Pozri prílohu III.

(5) Ú. v. ES L 102, 17.4.1999, s. 11.

(6) Ú. v. ES L 322, 27.11.2002, s. 4.

PRÍLOHA I

Osobitné podmienky poskytovania vývozných náhrad na niektoré výrobky z bravčového mäsa

Kód KN

Opis

Kód výrobku

Podmienky

1601 00

Párky, salámy a podobné výrobky z mäsa, vnútorností alebo krvi; potravinové prípravky na podklade týchto výrobkov:

– ostatné:

1601 00 91

– – párky a salámy, suché alebo nátierkové, tepelne neupravené

– – – neobsahujúce hydinové mäso alebo droby

1601 00 91 9120

a)	hmotnostný obsah bielkovín: najmenej 16 % čistej hmotnosti

b)	bez prídavku vody

c)	iné bielkoviny ako živočíšne sú zakázané

– – – ostatné

1601 00 91 9190

a)	hmotnostný obsah bielkovín: najmenej 12 % čistej hmotnosti

b)	bez prídavku vody

c)	iné bielkoviny ako živočíšne sú zakázané

1601 00 99

– – ostatné:

– – – v nádobách, ktoré obsahujú aj konzervačnú kvapalinu, neobsahujúce hydinové mäso alebo droby

1601 00 99 9110

a)	obsah živočíšnych bielkovín v hmotnosti: minimálne 10 % čistej hmotnosti

b)	pomer kolagén/bielkoviny: maximálne 0,30

c)	obsah vonkajšej vody v hmotnosti: maximálne 25 % čistej hmotnosti

– – – v nádobách, ktoré obsahujú aj konzervačnú kvapalinu

1601 00 99 9190

a)	obsah živočíšnych bielkovín v hmotnosti: minimálne 8 % čistej hmotnosti

b)	pomer kolagén/bielkoviny: maximálne 0,45

c)	obsah vonkajšej vody v hmotnosti: maximálne 33 % čistej hmotnosti

– – – ostatné, neobsahujúce hydinové mäso alebo droby

1601 00 99 9110

a)	obsah živočíšnych bielkovín v hmotnosti: minimálne 10 % čistej hmotnosti

b)	pomer kolagén/bielkoviny: maximálne 0,30

c)	obsah vonkajšej vody v hmotnosti: maximálne 10 % čistej hmotnosti

– – – ostatné:

1601 00 99 9190

a)	obsah živočíšnych bielkovín v hmotnosti: minimálne 8 % čistej hmotnosti

b)	pomer kolagén/bielkoviny: maximálne 0,45

c)	obsah vonkajšej vody v hmotnosti: maximálne 23 % čistej hmotnosti

ex 1602

Ostatné pripravené alebo konzervované mäso, droby alebo krv:

– z ošípaných:

ex 1602 41

– – stehná a ich časti:

ex 1602 41 10

– – – z domácej ošípanej:

– – – – varené, obsahujúce 80 % alebo viac mäsa a tuku:

– – – – – v baleniach na okamžité použitie s čistou hmotnosťou 1 kg alebo väčšou

1602 41 10 9110

maximálny pomer vody a proteínov v mäse 4,3

– – – – – v baleniach na okamžité použitie s čistou hmotnosťou menšou než 1 kg

1602 41 10 9130

maximálny pomer vody a proteínov v mäse 4,3

ex 1602 42

– – pliecka a ich časti:

ex 1602 42 10

– – – z domácej ošípanej:

– – – – varené, obsahujúce 80 % alebo viac mäsa a tuku:

– – – – – v baleniach na okamžité použitie s čistou hmotnosťou 1 kg alebo väčšou

1602 42 10 9110

maximálny pomer vody a proteínov v mäse 4,5

– – – – – v baleniach na okamžité použitie s čistou hmotnosťou menšou než 1 kg

1602 42 10 9130

maximálny pomer vody a proteínov v mäse 4,5

ex 1602 49

– – ostatné vrátane zmesí:

– – – z domácej ošípanej:

– – – – obsahujúce 80 % alebo viac mäsa alebo vnútorností rôzneho druhu vrátane tukov rôzneho druhu alebo pôvodu:

ex 1602 49 19

– – – – – ostatné:

– – – – – – varené, obsahujúce 80 % alebo viac mäsa a tuku:

– – – – – – – neobsahujúce mäso ani vnútornosti z hydiny:

– – – – – – – – obsahujúce výrobok zložený z jasne rozoznateľných častí svaloviny, ktoré vzhľadom na svoju veľkosť nemožno identifikovať ako mäso získané zo zadného stehna, pliec, slabín alebo krku, spolu s malými časticami viditeľného tuku a s malými množstvami rôsolovitej usadeniny

1602 49 19 9130

maximálny pomer vody a proteínov v mäse 4,5

PRÍLOHA II

Metódy analýzy (1)

1. Určenie obsahu bielkovín

Obsah bielkovín znamená obsah dusíka vynásobený koeficientom 6,25. Obsah dusíka musí byť určený podľa metódy ISO 937-1978.

2. Určenie obsahu vody vo výrobkoch spadajúcich pod položky KN 1601 a 1602

Obsah vody musí byť určený podľa metódy ISO 1442-1973.

3. Výpočet obsahu vonkajšej vody

Obsah vonkajšej vody je daný vzorcom: a – 4b, kde:

a	=	obsah vody
b	=	obsah bielkovín.

4. Určenie obsahu kolagénu

Obsah kolagénu znamená obsah hydroxyprolínu vynásobený koeficientom 8. Obsah hydroxyprolínu musí byť určený podľa metódy ISO 3496-1978.

(1) Metódy analýzy uvedené v tejto prílohe sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia bez toho, aby boli dotknuté neskoršie zmeny a doplnenia týchto metód. Uverejnené sú sekretariátom ISO, 1 Rue de Varembé, Ženeva, Švajčiarsko.

PRÍLOHA III

Zrušené nariadenie so zoznamom neskorších zmien a doplnení

Nariadenie Komisie (ES) č. 2331/97	(Ú. v. ES L 323, 26.11.1997, s. 19).
Nariadenie Komisie (ES) č. 739/98	(Ú. v. ES L 102, 2.4.1998, s. 22).
Nariadenie Komisie (ES) č. 2882/2000	(Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 72).
Nariadenie Komisie (ES) č. 507/2002	(Ú. v. ES L 79, 22.3.2002, s. 12).

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 2331/97	Toto nariadenie
články 1 a 2	články 1 a 2
článok 3	—
—	článok 3
článok 4	článok 4
prílohy I a II	prílohy I a II
—	príloha III
—	príloha IV

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

18.9.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 249/15

ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 4. júna 2008

o schéme štátnej pomoci, ktorú Francúzsko zamýšľa zaviesť v prospech spracovania produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzania na trh (Strategický intervenčný fond pre poľnohospodárske a potravinárske odvetvia)

[oznámené pod číslom K(2008) 2257]

(Iba francúzske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2008/738/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedeným článkom (1),

keďže:

1. POSTUP

(1)

Francúzsko oznámilo Komisii 24. apríla 2007 zámer zaviesť schému pomoci zameranú na podporu podnikov v odvetví spracovania produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzania na trh. V rámci predbežného preskúmania ustanoveného v článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (2) bola Francúzsku zaslaná 7. júna 2007 žiadosť o dodatočné informácie najmä s cieľom získať spresnenia týkajúce sa príjemcov pomoci a právneho základu tejto schémy pomoci. Francúzske orgány odpovedali 11. júla 2007. Komisia im zaslala 11. septembra 2007 novú žiadosť o dodatočné informácie, na ktorú Francúzsko odpovedalo 26. októbra 2007.

(2)

Komisia na základe dostupných informácií dospela k záveru, že notifikovaná schéma pomoci vyvoláva pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom. Dňa 16. januára 2008 oznámila Francúzsku svoje rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania ustanovené článkom 88 ods. 2 zmluvy a článkom 6 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(3)	Rozhodnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedeným opatreniam v lehote jedného mesiaca.

(4)	Francúzsko oznámilo svoje pripomienky listom z 18. februára 2008 formou vysvetľujúcej poznámky. Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadnu ďalšiu pripomienku.

2. OPIS

(5)	Podľa informácií obsiahnutých v notifikácii je uvedená schéma pomoci zameraná na podporu podnikov v odvetví spracovania produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzania na trh prostredníctvom výlučne vnútroštátnych finančných prostriedkov.

(6)	Cieľom schémy je poskytnúť pomoc iným ako malým a stredným podnikom, aby tieto podniky mohli využívať rovnakú pomoc, aká sa vzťahuje na malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) v rámci nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (4).

(7)

Pomoc by sa financovala zo Strategického intervenčného fondu pre poľnohospodárske a potravinárske odvetvia (ďalej len „SIFPPO“). Tento fond zriadený francúzskymi orgánmi predstavuje rozpočtovú položku v štátnom rozpočte, ktorej správa patrí pod ministerstvo poľnohospodárstva a rybolovu. Dotácie zo SIFPPO sa môžu poskytnúť všetkým podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a uvádzania na trh výrobkov uvedených v prílohe I zmluvy. Preto sa môžu poskytnúť podnikom pôsobiacim v odvetví poľnohospodárstva rovnako ako podnikom pôsobiacim v odvetví rybolovu a akvakultúry. Predpokladá sa, že v roku 2007 bude pomoc vyhradená iba pre podniky s viac ako 750 zamestnancami alebo s obratom nad 200 miliónov EUR. Podľa vysvetlení, ktoré Francúzsko poskytlo, sa táto priorita pravdepodobne zachová pre pomoc, ktorá sa poskytne po roku 2007. Tento predpoklad potvrdzuje znenie novej výzvy na predkladanie návrhov vyhlásenej v decembri 2007 (pozri odôvodnenie 0).

(8)

Sprievodným dokumentom notifikácie je výzva na predkladanie návrhov vyhlásená 2. marca 2007 s cieľom vybrať návrhy zodpovedajúce cieľom SIFPPO. Podľa francúzskych orgánov sa táto výzva na predkladanie návrhov týka iba podnikov pôsobiacich v odvetví poľnohospodárstva a špecifikácie sú uvedené iba „ako príklad“ podmienok, za ktorých sa poskytuje pomoc podnikom pôsobiacim v odvetví rybolovu a akvakultúry.

(9)

Dňa 17. decembra 2007 bola vyhlásená nová výzva na predkladanie návrhov na projekty, ktoré môžu byť vybrané v rámci roka 2008. Táto výzva na predkladanie návrhov neobsahuje výslovný odkaz na podniky pôsobiace v oblasti spracovania a uvádzania na trh produktov rybolovu a akvakultúry, ale odkazuje na všetky produkty uvedené v prílohe I zmluvy (vrátane produktov rybolovu a akvakultúry). Zároveň sa v nej uvádzajú nové pravidlá oprávnenosti na udelenie podpory z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (ďalej len „EFRH“).

(10)

Komisia sa o tejto novej výzve na predkladanie návrhov oznámenej na internetovej stránke francúzskeho ministerstva poľnohospodárstva a rybolovu (5) dozvedela až po tom, ako sa rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Táto nová výzva na predkladanie návrhov sa v odpovedi francúzskych orgánov z 18. februára 2008 neuvádza. Francúzske orgány uviedli iba poznámku, že „neskoré schválenie už zabránilo spracovateľským podnikom v tom, aby sa zúčastnili na výzve na predkladanie návrhov SIFPPO v roku 2007 [vyhlásenej 2. marca 2007, ale notifikovanej 24. apríla 2007].“

(11)

Podľa francúzskych orgánov je SIFPPO v súčasnosti vymedzený svojím intervenčným rámcom, to znamená schémou pomoci uplatniteľnou na podniky pôsobiace v odvetví poľnohospodárstva, zaevidovanou pod číslom N 553/2003 a schválenou rozhodnutím Komisie z 28. júla 2004 (6). Cieľom notifikácie schémy pomoci, na ktorú sa vzťahuje toto rozhodnutie, je rozšíriť tento intervenčný rámec na podniky pôsobiace v odvetví rybolovu a akvakultúry.

(12)

Rozpočet určený pre SIFPPO na rok 2007 predstavuje 13 miliónov EUR pre všetky odvetvia – príjemcov (na jednej strane poľnohospodárstvo a na druhej strane rybolov a akvakultúra). Keďže je otvorený všetkým podnikom pôsobiacim v týchto dvoch odvetviach, v tomto štádiu nie je podľa francúzskych orgánov možné predvídať, aká časť tejto sumy skutočne pripadá na podniky v odvetví rybolovu a akvakultúry.

(13)

Pokiaľ ide o výdavky, ktoré môžu byť kryté dotáciou, vo výzve na predkladanie návrhov sa spresňuje, že cieľom SIFPPO je podporiť projekty podnikov, ktoré môžu integrovať hmotné a nehmotné investície a ktoré „výrazne prispievajú k zlepšeniu štruktúry“ a/alebo „majú silne komerčné postavenie“, a/alebo „inovačný charakter“. Potenciálne sú oprávnené na pomoc všetky investície zamerané na implementáciu procesu skladovania, balenia, spracovania a/alebo uvádzania na trh. Tieto investície môžu spočívať predovšetkým vo výdavkoch na obstaranie nového zariadenia alebo na nadobudnutie a úpravu nehnuteľností súvisiacich s projektom, vo výdavkoch na zamestnancov určených na projekt alebo aj v nehmotných službách, akými sú patenty, štúdie, poradenstvo. Intenzita pomoci SIFPPO nepresiahne 15 % oprávnených výdavkov v prípade hmotných investícií a 100 000 EUR v prípade nehmotných investícií.

3. DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA

(14)

Cieľom tejto schémy pomoci je poskytnúť pomoc iným ako malým a stredným podnikom, aby tieto podniky mohli prostredníctvom výlučne vnútroštátnych finančných prostriedkov využívať rovnakú pomoc, aká sa vzťahuje na malé a stredné podniky v rámci nariadenia (ES) č. 1198/2006. Pomoc by sa financovala zo SIFPPO.

(15)

Preskúmanie tejto schémy pomoci z hľadiska usmernení na preskúmanie štátnej pomoci určenej rybnému hospodárstvu a akvakultúre (7) (ďalej len „usmernenia“) odkazuje na kritériá stanovené nariadením (ES) č. 1198/2006. Oprávnené podporné opatrenia EFRH v odvetví spracovania produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzania na trh sa týkajú len MSP, zatiaľ čo táto schéma pomoci sa zameriava práve na podniky iné ako MSP.

(16)	Komisia preto usúdila, že existujú pochybnosti o zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom.

4. PRIPOMIENKY FRANCÚZSKA A ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(17)	Francúzsko predkladá dva argumenty na podporu zlučiteľnosti so spoločným trhom pomoci, ktorú poskytuje SIFPPO podnikom v odvetví spracovania a uvádzania na trh produktov rybolovu a akvakultúry.

(18)

Francúzsko predovšetkým opakuje pripomienku uvedenú vo svojej odpovedi z 26. októbra 2007, t. j. že aj keď sú činnosti spracovateľských podnikov v odvetví rybolovu alebo v odvetví poľnohospodárstva často rovnaké, Komisia neusúdila, že pomoc veľkým podnikom v agro-potravinárskom odvetví predstavuje riziko narušenia hospodárskej súťaže a poskytla členským štátom možnosť poskytovať im štátnu pomoc.

(19)	Francúzsko požiadalo, aby Komisia spresnila, prečo sa domnieva, že sa v rokoch 2007 a 2008 môže poskytnúť pomoc veľkým podnikom z finančného nástroja na usmernenie rybného hospodárstva (FNURH), zatiaľ čo sa im nemôže poskytnúť pomoc výlučne z vnútroštátnych zdrojov, ktorá je rovnakého druhu.

5. POSÚDENIE POMOCI

(20)

Komisia najprv pripomína, že výzva na predkladanie návrhov SIFPPO na rok 2007 bola vyhlásená 2. marca 2007, pričom konečná lehota na odpoveď bola stanovená na 2. mája 2007, zatiaľ čo francúzske orgány oznámili Komisii svoj zámer otvoriť túto výzvu na predkladanie návrhov podnikom v odvetví rybolovu a akvakultúry až 24. apríla 2007. Inými slovami, výzva na predkladanie návrhov bola vyhlásená skôr, ako sa Komisia dozvedela o schéme pomoci vzťahujúcej sa na podniky v odvetví spracovania produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzania na trh a a fortiori skôr, ako mala možnosť vysloviť sa k zlučiteľnosti takejto schémy so spoločným trhom. To je dôvod, prečo sa Komisia najprv obrátila na Francúzsko s otázkou, či dokument pripojený k notifikácii (t. j. znenie výzvy na predkladanie návrhov z 2. marca 2007) je skutočne určený iba podnikom v poľnohospodárskom odvetví, čo Francúzsko potvrdilo v liste z 11. júla 2007 („Prvá výzva na predkladanie návrhov bola určená len podnikom v odvetví poľnohospodárstva […] Preto sa vo výzve na predkladanie návrhov SIFPPO uvedú podniky pôsobiace v oblasti uvádzania na trh a spracovania v odvetví rybolovu a akvakultúry, až keď sa schváli táto schéma pomoci“). V opačnom prípade by sa totiž schéma pomoci prekvalifikovala na protiprávnu pomoc (nenotifikovanú) v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999.

(21)

Podobná otázka vzniká v súvislosti s novou výzvou na predkladanie návrhov vyhlásenou 17. decembra 2007, o ktorej sa Komisia dozvedela až po začatí konania vo veci formálneho zisťovania (pozri odôvodnenie 0). V tejto novej výzve na predkladanie návrhov sa presne uvádzajú ustanovenia výzvy na predkladanie návrhov z roku 2007 a teda v nej nie sú výslovne spomenuté podniky pôsobiace v oblasti uvádzania na trh a spracovania v odvetví rybolovu a akvakultúry, ale rovnako ako predchádzajúca výzva odkazuje na jednej strane na prílohu I zmluvy (ktorá pokrýva produkty rybolovu a akvakultúry) a na druhej strane na nariadenie (ES) č. 1198/2006.

(22)

Komisia ďalej pripomína, že schválenie schémy štátnej pomoci nie je automatické a že členský štát nemôže predpokladať rozhodnutie Komisie, pokiaľ preskúmanie schémy pomoci nie je skončené. Komisia preto nemôže súhlasiť s tvrdením, že „neskoré schválenie [predmetnej schémy pomoci] už zabránilo spracovateľským podnikom v tom, aby sa zúčastnili na výzve na predkladanie návrhov SIFPPO v roku 2007.“ Nemôže súhlasiť ani s tým, aby druhá výzva na predkladanie návrhov bola vyhlásená bez toho, aby sa výslovne vylúčila možnosť pre podniky pôsobiace v odvetví rybolovu využívať v roku 2008 dotácie z SIFPPO, alebo aspoň bez toho, aby sa v nej uviedlo, že túto možnosť podmieňuje predbežné schválenie Komisie.

(23)

Podľa článku 87 ods. 1 zmluvy „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(24)	Uvedená pomoc spočívajúca v dotáciách financovaných zo štátneho rozpočtu (pozri odôvodnenie 0), skutočne predstavuje pomoc poskytnutú štátom.

(25)	Keďže sa o poskytnutí týchto dotácií rozhodlo na vnútroštátnej úrovni, po výbere projektov predložených v rámci výzvy na predkladanie návrhov, ktorý uskutočnili útvary ministerstva poľnohospodárstva a rybolovu, pomoc poskytol štát.

(26)	Notifikované opatrenia môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a hrozia narušením hospodárskej súťaže, pretože zvýhodňujú domácu výrobu spracovaných produktov rybolovu na úkor výroby ostatných členských štátov.

(27)	Pomoc, na ktorú sa vzťahuje toto rozhodnutie, preto predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(28)

Keďže ide o pomoc v odvetví rybolovu a akvakultúry, táto pomoc sa musí posudzovať z hľadiska usmernení. V bode 5.3 usmernení sa totiž stanovuje, že od 1. apríla 2008 sa budú uplatňovať „na každú štátnu pomoc, ktorú členský štát oznámi, alebo ktorá sa má od tohto dňa uplatňovať“. Keďže francúzske orgány uviedli, že čakajú na schválenie Komisie, aby mohli uplatňovať túto schému pomoci na podniky v odvetví rybolovu a akvakultúry, Komisia sa domnieva, že ustanovenie nebolo uplatnené, a preto treba pomoc posudzovať z hľadiska usmernení.

(29)	V bode 3.2 usmernení sa odkazuje na kritériá stanovené nariadením (ES) č. 1198/2006. Zlučiteľnosť príslušnej schémy pomoci so spoločným trhom sa preto musí preskúmať práve z hľadiska uvedeného nariadenia.

(30)

Komisia pripomína, že opatrenia oprávnené na podporu z EFRH v oblasti spracovania a uvádzania na trh v zmysle nariadenia (ES) č. 1198/2006 sa vzťahujú len na MSP. Komisia sa preto domnieva, že schéma pomoci, na ktorú sa vzťahuje toto rozhodnutie, ktoré je určené iba iným ako malým stredným podnikom, nespĺňa kritériá intervencie z EFRH.

(31)

Francúzske orgány nespochybňujú túto analýzu, pretože uvádzajú, že „výzva na predkladanie návrhov č. 2 bola vraj určená veľkým podnikom v odvetví spracovania morských produktov a ich uvádzania na trh, t. j. podnikom s viac ako 750 zamestnancami a s obratom nad 200 miliónov EUR, pričom tieto podniky boli vylúčené z EFRH, ako je to v prípade podnikov na spracovanie poľnohospodárskych produktov. […] Francúzske orgány si skutočne uvedomujú, že výklad usmernení pre rybné hospodárstvo a akvakultúru z roku 2004 a následný výklad článku 104 nariadenia (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, primäli Komisiu k tomu, aby rozhodla, že veľkým podnikom sa nemôže poskytnúť verejná pomoc.“

(32)

Francúzsko na základe uvedeného odôvodňuje uvedenú schému pomoci snahou o zosúladenie situácie podnikov pôsobiacich v odvetví rybolovu a akvakultúry v oblasti poskytovania štátnej pomoci so situáciou podnikov pôsobiacich v odvetví poľnohospodárstva, ktorým sa v roku 2004 schválila podobná schéma pomoci. Keďže však ide o schému pomoci určenú odvetviu rybolovu a akvakultúry, pre ktorú boli prijaté osobitné usmernenia, Komisia nemôže prihliadať na to, že existuje schéma pomoci rovnakého druhu, ktorá bola schválená pre iné odvetvie činnosti. Komisia okrem toho pripomína, že schéma pomoci uplatniteľná na podniky pôsobiace v odvetví poľnohospodárstva bola zachovaná do 31. decembra 2008 výnimočne v súlade s bodom 196 usmernení Spoločenstva týkajúcich sa štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (8). V tomto prípade ide o novú schému pomoci uplatniteľnú na podniky v odvetví rybolovu a akvakultúry. Táto schéma sa preto musí preskúmať podľa pravidiel uplatniteľných na toto odvetvie, a nie podobne ako v prípade schémy existujúcej v inom odvetví činnosti a schválenej na základe pravidiel odlišných od pravidiel, ktoré sa vzťahujú na štátnu pomoc v odvetví rybolovu a akvakultúry. Tento argument je preto neprijateľný.

(33)

Okrem toho podobnosť s pomocou veľkým podnikom, ktorá sa môže poskytnúť v rokoch 2007 a 2008 v rámci EFRH, nie je možné prijať ako dôvod zavedenia novej, výlučne vnútroštátnej schémy pomoci v prospech týchto podnikov (pozri odôvodnenie 0). Pravidlá týkajúce sa riadenia programov štrukturálnej intervencie a pomoci poskytovanej v tomto rámci a pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci sú navzájom nezávislé s výnimkou výslovného odkazu (ako sa uvádza v usmerneniach, ktoré odkazujú na kritériá stanovené nariadením (ES) č. 1198/2006). Skutočnosť, že sa pomoc z dôvodov súvisiacich výlučne s obmedzeniami týkajúcimi sa plnenia rozpočtu môže ešte poskytovať v rámci programovania na roky 1999 – 2006 z EFRH, preto nemá vplyv na pravidlá uplatniteľné na túto schému pomoci.

6. ZÁVER

(34)	Na základe analýzy podrobne uvedenej v časti 5 treba dospieť k záveru, že schéma pomoci poskytovaná zo SIFPPO podnikom v odvetví rybolovu a akvakultúry, oznámená Francúzskom 24. apríla 2007, nie je zlučiteľná so spoločným trhom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Schéma pomoci, ktorú Francúzsko zamýšľa poskytnúť na podporu podnikov v odvetví spracovania produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzania na trh a ktorá je financovaná zo Strategického intervenčného fondu pre poľnohospodárske a potravinárske odvetvia (SIFPPO), nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.

V Bruseli 4. júna 2008

Za Komisiu

Joe BORG

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ C 61, 6.3.2008, s. 8.

(2) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(3) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

(5) http://agriculture.gouv.fr/sections/presse/communiques/2eme-appel-projets-pour

(6) Ú. v. EÚ C 214, 1.9.2005, s. 4.

(7) Ú. v. EÚ C 84, 3.4.2008, s. 10.

(8) Ú. v. EÚ C 319, 27.12.2006, s. 1.

18.9.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 249/23

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ORGÁNU EZVO

č. 127/07/COL

z 18. apríla 2007

o pomoci na výskum a vývoj poskytnutej Nórskou radou pre výskum v súvislosti s vývojom softvérového programu Turborouter (Nórsko)

DOZORNÝ ORGÁN EZVO (1),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24,

SO ZRETEĽOM na článok 1 ods. 2 a 3 v časti I a články 1, 4, 6, 7 ods. 3, 10, 13, 14, 16 a 20 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (4),

SO ZRETEĽOM na usmernenia Dozorného orgánu (5) k uplatňovaniu a výkladu článkov 61 a 62 Dohody o EHP, a najmä na ich kapitolu 14, „Pomoc na výskum a vývoj“,

SO ZRETEĽOM na rozhodnutie Dozorného orgánu č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 o vykonávacích ustanoveniach uvedených v článku 27 v časti II protokolu 3 (6),

SO ZRETEĽOM na rozhodnutie Dozorného orgánu č. 217/94/COL z 1. decembra 1994 o návrhu vhodných opatrení pre Nórsko týkajúcich sa, okrem iného, schémy pomoci pre programy v oblasti priemyselného výskumu a vývoja,

SO ZRETEĽOM na skutočnosť, že Nórsko prijalo navrhnuté vhodné opatrenia listom z 19. decembra 1994,

SO ZRETEĽOM na rozhodnutie Dozorného orgánu č. 60/06/COL z 8. marca 2006 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, pokiaľ ide o pomoc na VaV poskytnutú Nórskou radou pre výskum v súvislosti s vývojom softvérového programu Turborouter (7),

PO VÝZVE zúčastnených strán, aby predložili svoje pripomienky k tomuto rozhodnutiu a so zreteľom na ich pripomienky,

keďže:

I. SKUTOČNOSTI

1. Konanie

Dozornému orgánu bol listom z 5. marca 2002 (dok. č. 02-1733-A) doručený podnet, v ktorom sa tvrdilo, že Nórsko poskytlo rôznym výskumným projektom v súvislosti s vývojom softvérového programu Turborouter štátnu pomoc prostredníctvom Nórskej rady pre výskum (ďalej len „NRV“).

Dozorný orgán požiadal nórske orgány o informácie listom z 26. apríla 2002 (dok. č. 02-2605-D). Ministerstvo obchodu a priemyslu odpovedalo listom z 3. júna 2002 (dok. č. 02-4177-A), ktorý obsahoval pripomienky NRV k takzvanému projektu Turborouter.

Po viacerých výmenách listov (8) Dozorný orgán informoval nórske orgány listom z 8. marca 2006 (vec. č. 363353) o tom, že sa rozhodol začať konanie stanovené v článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, pokiaľ ide o pomoc na VaV poskytnutú Nórskou radou pre výskum v súvislosti s vývojom softvérového programu Turborouter.

Nórske orgány predložili listom zo 7. apríla 2006 pripomienky k rozhodnutiu Dozorného orgánu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

Rozhodnutie Dozorného orgánu č. 60/06/COL o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho prílohe EHP (9). Dozorný orgán vyzval zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

Dozornému orgánu boli doručené pripomienky jednej zainteresovanej strany. Tieto pripomienky poslal Dozorný orgán listom z 1. decembra 2006 (vec č. 400677) nórskym orgánom. Nórske orgány predložili pripomienky listom ministerstva pre štátnu správu a reformu z 8. januára 2007 (vec č. 405517) zasielajúc list z ministerstva školstva a výskumu z 5. januára 2007.

2. Štyri projekty týkajúce sa softvérového programu Turborouter podporené finančnými prostriedkami z NRV

2.1. Opis projektov

V nasledujúcom texte Dozorný orgán poskytne iba stručný opis posudzovaných projektov. Podrobnejší opis každého z nich je uvedený v rozhodnutí Dozorného orgánu č. 60/06/COL (10).

2.1.1. Projekt 40049 – Strategické činnosti v rámci námornej dopravy a logistiky (Prvá verzia softvérového programu Turborouter)

Turborouter je nástroj (11) na optimalizáciu plánovania plavieb lodnej flotily, t. j. na rozhodnutie o tom, ktorým lodiam prideliť rôzne náklady. Spájajú sa v ňom vedomosti a skúsenosti plánovačov s výpočtovými schopnosťami počítača. Turborouter je založený na elektronických námorných mapách, na ktorých sa môžu zobraziť informácie o plánovaní plavieb, a obsahuje databázu lodí, prístavov, nákladov, atď., na automatickom výpočte vzdialeností medzi prístavmi, na správach o pozícii lodí a automatickej aktualizácii odhadovaného času príchodu, na prepracovanej optimalizácii obvyklých postupov na plánovanie plavieb lodnej flotily, na vizualizácii plavebného poriadku alebo na nástroji na výpočet časového plánu pre manuálne plánovanie.

Prvá verzia pilotného softvéru Turborouter bola vyvinutá v prvom roku výskumu jedného z podprojektov projektu 40049 „Strategické činnosti v rámci námornej dopravy a logistiky“ s názvom „Postupy a analytické nástroje na návrh a činnosť integrovaných dopravných a logistických reťazcov“.

2.1.2. Ďalší vývoj softvérového programu Turborouter

Podľa informácií poskytnutých nórskymi orgánmi si NRV vybrala niekoľko projektov týkajúcich sa vývoja softvérového súboru Turborouter na podporu VaV.

2.1.2.1. Projekt 138811 – AlgOpt

Cieľom tohto projektu (12) bolo vyvinúť a uskutočniť praktické skúšky algoritmov na výpočet optimálneho využívania flotily lodí vzhľadom na povinnosť nakladať náklady pre rôznych zákazníkov, požiadavky, kedy musí byť náklad naložený a vyložený v prístave určenia, možnosť prepravovať spoločné náklady obmedzeného množstva sypkých tovarov na každej plavbe, ako aj obmedzenia, ktoré znamenajú, že nie všetky príslušné lode sú vhodné, aby poslúžili všetkým zákazníkom alebo všetkým prístavom. Algoritmy by sa mali začleniť do konceptu softvéru, ktorý by poskytol užívateľom úplnú kontrolu a možnosť nahradiť návrhy ponúkané algoritmami.

Podľa informácií predložených nórskymi orgánmi bol projekt AlgOpt iba predbežnou štúdiou definujúcou požiadavky užívateľov a preskúmaním uskutočniteľnosti využívania softvéru Turborouter pre zmluvného partnera, spoločnosť Beltship Management AS.

2.1.2.2. Projekt 144265 – Shiplog II

Projekt Shiplog sa zaoberá najmä námornou dopravou. Predpokladalo sa, že v tomto projekte (13) sa využijú výsledky predchádzajúceho projektu s názvom Shiplog (ktorý nezahŕňal použitie softvéru Turborouter) s cieľom zamerať sa na požiadavky dodávok tovarov do domu, v ktorých je námorná doprava kľúčovým prvkom. Jedna z hlavných činností sa týkala spojenia systému riadenia dopravného reťazca (Transport Chain Management System (TCMS)) so softvérom Turborouter, ktoré by malo určiť rozhranie a preukázať výmenu informácií medzi softvérom Turborouter a demonštrátorom TCMS. Tomuto projektu sa nepodarilo dosiahnuť svoj cieľ, najmä preto, že TCMS a Turborouter sa nemohli uspokojivo integrovať.

2.1.2.3. Projekt 144214 – Knižnica optimalizačných postupov plánovania plavieb v námornej doprave

Projekt predkonkurenčného výskumu „Knižnica optimalizačných postupov plánovania plavieb v námornej doprave“ bol zameraný na vypracovanie algoritmov na zdokonalenú optimalizáciu a plánovanie veľmi zložitých operácií v námornej doprave. Nórske orgány vysvetlili, že knižnica algoritmov je veľmi špecifická pre obchod a spoločnosť a musí ju preto vlastniť spoločnosť a nesmie byť súčasťou štandardného „súboru nástrojov“ softvéru Turborouter.

2.2. Opis vzťahu medzi štyrmi grantmi pomoci a nórskou schémou pomoci pre programy v oblasti priemyselného VaV

Podľa informácií poskytnutých nórskymi orgánmi dostali pomoc v rámci schémy pomoci pre „programy v oblasti priemyselného VaV“ (brukerstyrte forskningsprogrammer) štyri granty pomoci, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie.

Schéma pomoci s názvom „Programy v oblasti priemyselného VaV“ (brukerstyrte forskningsprogrammer), ktorú spravovala NRV, bola zriadená pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP.

Dozorný orgán prijal v decembri 1994 rozhodnutie o niekoľkých schémach pomoci na výskum a vývoj, ktoré existovali v Nórsku pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP, okrem iného, o schéme pomoci na program v oblasti priemyselného VaV (brukerstyrte forskningsprogrammer, vec č. 93–183). Dozorný orgán v tomto rozhodnutí navrhol primerané opatrenia na zosúladenie schémy s pravidlami o štátnej pomoci Dohody o EHP (14). Dozorný orgán navrhol Nórsku, aby zaviedlo najmä podrobné ustanovenia, ktoré by zabezpečili, aby sa pomoc poskytovala v súlade so zásadami stanovenými v kapitole 14 usmernení o štátnej pomoci.

Nórsko uznalo primerané opatrenia navrhnuté Dozorným orgánom listom z 19. decembra 1994. Uznanie primeraných opatrení znamenalo, že poskytovanie pomoci v rámci programu priemyselného VaV sa bude uskutočňovať v súlade ustanoveniami usmernení Dozorného orgánu týkajúcich sa VaV, ktoré boli prijaté v roku 1994.

NRV poskytla pomoc týmto projektom v rámci schémy VaV pre program priemyselného VaV.

3. Pochybnosti Dozorného orgánu vyjadrené v rozhodnutí č. 60/06/COL

Dozorný orgán sa 8. marca 2006 rozhodol začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 1 ods. 2 v časti Part II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde týkajúce sa pomoci na VaV poskytnutej NRV v súvislosti s vývojom softvérového programu Turborouter (rozhodnutie č. 60/06/COL). V úvodnom rozhodnutí Dozorný orgán opísal podnet, štyri projekty súvisiace so softvérovým programom Turborouter podporovaným z finančných prostriedkov NRV a vzťah medzi štyrmi grantmi pomoci a nórskou schémou pre programy v oblasti priemyselného VaV.

Dozorný orgán podrobne posúdil príslušný právny rámec na posúdenie štyroch príslušných štyroch projektov (15). Po prijatí primeraných opatrení navrhnutých v rozhodnutí Dozorného orgánu č. 217/94/COL sa akékoľvek poskytnutie pomoci v rámci programu v oblasti VaV muselo uskutočniť v súlade s usmerneniami z roku 1994 týkajúcimi sa VaV. Podľa definície by teda akákoľvek pomoc poskytnutá v rámci schémy pre programy v oblasti priemyselného VaV, ktorá nespĺňa ustanovenia usmernení z roku 1994 týkajúcimi sa VaV, nespadala do rozsahu pôsobnosti uplatňovania schémy. Predstavovala by preto novú individuálnu pomoc a mala by sa ako taká notifikovať Dozornému orgánu individuálne a posúdiť na základe usmernení týkajúcich sa VaV, ktoré sa uplatňovali v čase poskytnutia pomoci.

Pokiaľ ide o dôvody začatia formálneho zisťovania, Dozorný orgán vyjadril pochybnosti o tom, či príslušné štyri projekty v oblasti VaV dostali podporu v rámci schémy pomoci pre programy v oblasti priemyselného VaV.

Dozorný orgán mal pochybnosti o tom, či tieto projekty prekročili štádium aplikovaného výskumu alebo predkonkurenčného výskumu, aby predstavovali komerčný výrobok. Zdalo sa, že hranica medzi pilotným projektom, ktorý sa nemohol využívať komerčne, a konečným komerčným výrobkom sa v uvedenom prípade veľmi prelína, pretože softvér sa musí nanovo prispôsobiť pre každú novú aplikáciu špecifickú pre každého konečného užívateľa. Dozorný orgán vyslovil otázku, do akej miery sa na ďalší vývoj softvérového programu Turborouter, v prípade použitia na vývoj aplikácií, ktoré slúžia konkrétnym potrebám konečných užívateľov, môže vzťahovať definícia aplikovaného výskumu.

Na základe informácií dostupných v uvedenom štádiu konania nemohol Dozorný orgán zistiť, či tieto projekty boli správne klasifikované ako činnosti predkonkurenčného vývoja, alebo či naopak boli už príliš blízko k trhu, aby spĺňali podmienky na udelenie štátnej pomoci.

Dozorný orgán mal okrem toho pochybnosti o financovaní projektov, najmä pokiaľ ide o efektívnu náhradu vlastných príspevkov príjemcov projektov vo forme vecného plnenia.

Po dôvodoch uvedených sťažovateľom mal Dozorný orgán pochybnosti, či nedošlo k umelému zvýšeniu celkových nákladov projektu, aby sa pokryli prevádzkové výdavky podnikov – príjemcov pomoci – a či skutočné výskumné náklady projektov zodpovedajú sumám poskytnutým z NRV.

Dozornému orgánu sa zdalo, že práve Marintek, výskumný ústav, ktorý vyvinul prvý softvérový program Turborouter, mal potrebný know-how a technologické schopnosti na realizáciu projektu. Preto sa zdalo rozumné predpokladať, že väčšinu práce by vykonali jeho vlastní zamestnanci. To by v podstate znamenalo, že zapojenie pracovníkov zúčastnených podnikov by veľmi pravdepodobne súviselo s definíciou potrieb užívateľov a/alebo, do určitej miery, testovania. Do tej miery, že príspevok zúčastnených podnikov vo forme vecného plnenia pravdepodobne nezodpovedal výskumným nákladom, celkové náklady výskumného projektu by boli nižšie, a preto intenzity pomoci vyššie.

Z týchto dôvodov mal Dozorný orgán pochybnosti, či uvedené projekty dostali pomoc v súlade s platnými usmerneniami týkajúcimi sa VaV, a či príjemcovia pomoci využili pomoc v rozpore s prijatými primeranými opatreniami týkajúcimi sa schémy pre programy priemyselného VaV.

4. Pripomienky tretích strán

Dozornému orgánu boli 24. novembra 2006 doručené pripomienky zainteresovanej strany, ktoré mali skôr všeobecný charakter, než by sa priamo týkali pochybností, ktoré Dozorný orgán vyjadril v rozhodnutí č. 60/06/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, pokiaľ ide o pomoc na VaV poskytnutú v súvislosti s vývojom softvérového programu Turborouter. Táto strana tvrdila, že Nórska rada pre výskum poskytla značné finančné prostriedky novému projektu s názvom OPTIMAR (16). Tento projekt podporuje v rokoch 2005 – 2009 v plnom rozsahu Nórska rada pre výskum. Tento projekt teoreticky riadi katedra prevádzkového výskumu Nórskej univerzity vedy a technológie (ďalej len NTNU) v Trondheime. Hlavným cieľom tohto projektu je ďalej rozvinúť Turborouter do komerčného projektu, čo je proces, ktorý sa už pripravuje.

Táto strana dodala: „Prof. Marielle Christiansenová (vedúca projektu OPTIMAR) v Trondheime sa domnieva, že pre spoločnosti je veľmi ťažké zúčastniť sa na tomto programe a využívať výsledky tohto programu, o ktorom sa hovorí, že je verejným výskumným programom, ktorého cieľom je rozšíriť základňu pre všetky nórske spoločnosti, pretože už úzko spolupracujú so SINTEF a MARINTEK a sľúbili, že sa podelia o výsledky výskumu s týmito komerčnými organizáciami (SINTEF a MARINTEK sú inštitúcie v Trondheime a majú z mnohých dôvodov úzke vzťahy s technickou univerzitou NTNU).“

Podľa názoru tejto strany „je Turborouter v tejto otázke v podstate spoločným prvkom, pretože všetci pracovníci pracujúci na NTNU/katedre prevádzkového výskumu/Marintek/SINTEF považujú TURBOROUTER za svoj spoločný cieľ“.

Táto strana tvrdí, že spoločnosti pracujúce na vývoji softvéru TURBOROUTER teraz dostávajú prostredníctvom NTNU dokonca viac štátnej pomoci poskytovanej ako finančné prostriedky na základný výskum.

V záverečnej pripomienke sa uviedlo, že Turborouter nepoužívala žiadna zo spoločností, ktorá získala finančné prostriedky na jeho vývoj, čo vedie túto stranu k záveru, že finančné prostriedky získané vo výskumnom projekte boli iba dotáciami na ich každodenné činnosti.

5. Pripomienky nórskych orgánov

5.1. Pripomienky k rozhodnutiu Dozorného orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania

5.1.1. Pripomienky ministerstva pre štátnu správu a reformu

Ministerstvo pre štátnu správu a reformu sa v liste zo 7. apríla 2006 odvolalo na opis formálnej korešpondencie s nórskymi orgánmi uvedený v rozhodnutí Dozorného orgánu č. 60/06/COL. Nórske orgány uviedli ďalší odkaz na stretnutia medzi Dozorným orgánom a nórskymi orgánmi v októbri 2002 a v septembri 2004 a dodali, že 22. mája 2003 sa v Bruseli konalo stretnutie medzi Dozorným orgánom a nórskymi orgánmi.

Nórske orgány zdôraznili, že rozhodnutie Dozorného orgánu č. 60/06/COL neobsahuje opis, ako pomoc na vývoj programu Turborouter narušila hospodársku súťaž v EHP alebo na trhoch tretích krajín. Podľa ich názoru by sa táto otázka mala objasniť, pretože program výskumu a vývoja softvéru Turborouter nepriniesol očakávané výsledky. Hoci nórske orgány potvrdili, že nehmotné know-how z projektu sa rozšírilo do iných projektov v oblasti VaV, nepovažovali za zrejmé, že táto skutočnosť ovplyvnila hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na trhoch tretích krajín.

Nórske orgány vyslovili pochybnosti o niektorých skutočnostiach v tvrdeniach sťažovateľa, ktoré boli zdôraznené v rozhodnutí Dozorného orgánu, najmä tvrdenia v oddiele tri na strane 3 rozhodnutia č. 60/06/COL a podporné citáty sťažovateľa.

Nórske orgány sa predovšetkým pýtali, ako sťažovateľ mohol klasifikovať projekty, ako projekty, ktoré sú príliš blízko trhu. Ďalej sa pýtali, ako sťažovateľ mohol tvrdiť, že výsledky výskumu a vývoja neboli šírené napriek skutočnosti, že Marintek získal vlastnícke práva na program. Nakoniec sa pýtali, ako sťažovateľ mohol tvrdiť, že príspevky vlastného kapitálu zo zúčastnených spoločností boli v skutočnosti nižšie ako sa uvádzalo v žiadosti. Podľa NRV bola žiadosť sťažovateľa o prístup k žiadostiam a zmluvám v oblasti výskumu a vývoja zamietnutá z dôvodov zachovania služobného tajomstva. Z tohto dôvodu sa nórske orgány domnievali, že sa zdá, že tvrdenia sťažovateľa nie sú vo všeobecnosti podložené dôkazmi. Nórske orgány dodali: „Tvrdenia sťažovateľa, že príspevky vlastného kapitálu príslušných spoločností boli nižšie ako príspevky uvedené v žiadostiach tiež znamenajú, že tieto firmy sú obvinené zo zneužitia štátnej pomoci. Táto skutočnosť vyvoláva aj otázky týkajúce sa právnej istoty spoločností, ktoré sa zúčastnili na projektoch Turborouter. Tieto tvrdenia sťažovateľa by sa mali preto jasne podložiť.“

5.1.2. Pripomienky Nórskej rady pre výskum

Nórska rada pre výskum (ďalej len NRV) v liste pripojenom k uvedenému listu ministerstva pre štátnu správu a reformu uviedla pripomienky k rozhodnutiu Dozorného orgánu č. 60/06/COL. NRV zdôraznila, že Dozornému orgánu zaslala všetky požadované dostupné informácie a objasnenie, vrátane predloženia kópií celej projektovej dokumentácie týkajúcej sa štyroch projektov súvisiacich s vývojom softvéru Turborouter podporovaným finančnými prostriedkami od NRV. Podľa NRV bol jediným predmetom diskusie na stretnutiach a korešpondencie do 20. júna 2003 a vrátane listu nórskych orgánov z 20. júna 2003, správna klasifikácia projektov podľa usmernení týkajúcich sa pomoci na VaV.

Pokiaľ ide o opis projektov, NRV tvrdila, že tabuľky uvedené v opise financovania projektov v rozhodnutí Dozorného orgánu č. 60/06/COL neboli úplne v súlade s údajmi uvedenými v texte. Finančné prostriedky, ktoré poskytla NRV projektom, pozostávali z dvoch častí. Jednu časť prostriedkov z NRV v skutočnosti tvorili súkromné finančné prostriedky pochádzajúce z Nórskeho združenia vlastníkov lodí, zatiaľ čo zvyšnú časť tvorili verejné finančné prostriedky. Situácia je opísaná v tabuľke, ktorá je tou istou tabuľkou, ktorá bola predložená Dozornému orgánu v liste z 11. apríla 2003. Pokiaľ ide o projekt 138811 AlgOpt, v tabuľke v rozhodnutí č. 60/06/COL sú uvedené údaje na začiatku projektu. Počas realizácie projektu získal projekt ďalšie finančné prostriedky vo výške 100 000 NOK, z ktorých 25 000 NOK poskytla NRV.

Tabuľka 1

Projekty podporované NRV, vrátane vývoja Turborouter

	p 40049		p 144265		p 138811		p 144214
	Strategické činnosti v rámci námornej dopravy a logistiky		Shiplog II		AlgOpt		Knižnica optimalizačných postupov plánovania plavieb v námornej doprave
	1 000 NOK	%	1 000 NOK	%	1 000 NOK	%	1 000 NOK	%
Vlastné finančné prostriedky	4 500	43	800	13	625	61	1 950	28
Iné súkromné finančné prostriedky	0	0	3 250	52	75	7	2 750	39
Iné verejné finančné prostriedky	0	0	0	0	0	0	0	0
NRV program MARITIM	6 000	57	2 150	35	325	32	2 300	33
Z tohto NSA	1 380	13	750	12	120	12	805	12
Z toho verejné	4 620	44	1 400	23	205	20	1 495	21
Celkové finančné prostriedky	10 500	100	6 200	100	1 025	100	7 000	100
Zamestnanci a nepriame náklady	8 700	83	800	13	545	53	4 100	59
Nákup VaV	600	6	2 150	35	380	37	2 900	41
Zariadenia	450	4	100	2	0	0	0	0
Iné prevádzkové náklady	750	7	3 150	51	100	10	0	0
Celkové náklady	10 500	100	6 200	100	1 025	100	7 000	100
Zmluvný partner	Marintek		UECC		Beltship Management AS		Beltship Management AS
Účastníci	NTNU		Marintek		Marintek		Marintek
			R.S. Platou Shipbrokers				Iver Ships AS
			Iver Ships AS				Shipnet AS
			LogIT AS				Laycon Solutions AS
			Lorentsen & Stemoco AS
			Astrup Fearnleys AS
			DFDS Tollpost Globe
			Shipnet AS
			Wallenius Wilhelmsen
			SINTEF Tele og data
Obdobie projektu	Jan. 1996 – Dec. 1998		Jan. 2001 – Dec. 2002		Jan. 2000 – Okt. 2000		Jan. 2001 – Dec. 2002

Pokiaľ ide o pripomienku Dozorného orgánu v rozhodnutí č. 60/06/COL, že sa zdá, že NRV nekontrolovala, ako sa rozdelili vlastné príspevky príjemcov na rôzne činnosti a či boli skutočne zaplatené, NRV sa domnievala, že v predchádzajúcej korešpondencii s Dozorným orgánom opísala, ako sa oprávnené náklady kontrolovali predtým, ako sa pomoc vyplatila zmluvnému partnerovi a ako sa zaplatili rôzne príspevky (17).

Pokiaľ ide o klasifikáciu projektov 138811 AlgOpt, 144265 Shiplog II a 144214 Knižnica optimalizačných postupov na plánovanie plavieb v námornej doprave, NRV opäť uviedla, že všetky tri projekty boli klasifikované ako predkonkurenčný vývoj založený na dôkladnom posúdení a zhodnotení projektových žiadostí podľa postupov a usmernení NRV na hodnotenie projektov. Tieto postupy a usmernenia boli zavedené, aby sa zabezpečilo, že pomoc poskytnutá v rámci schémy pomoci pre programy v oblasti priemyselného VaV bude v súlade so zásadami stanovenými v kapitole 14 usmernení o štátnej pomoci.

NRV vysvetlila, že existuje vnútorný systém zabezpečenia kvality činností NRV. Tento systém sa nazýva DOKSY. DOKSY obsahuje rozsiahlu dokumentáciu usmernení, postupov a predpisov, ktorými sa riadi NRV. Jedným z týchto dokumentov sú usmernenia k stanoveniu intenzity pomoci, ktoré sa uplatnili v prípade vybraných projektov. Tento vnútorný dokument DOKSY-5-6-1-4-IE s názvom „Støtteandel etter EØS-bestemmelser“ (intenzity pomoci podľa pravidiel EHP) zodpovedá usmerneniam Dozorného orgánu týkajúcim sa VaV. V dokumente sa využívajú definície a zodpovedajúce intenzity pomoci v súlade s definíciou rôznych štádií VaV v usmerneniach Dozorného orgánu týkajúcich sa VaV. Hodnotenie a klasifikácia všetkých projektov, ktoré dostávajú pomoc od NRV, sú založené na usmerneniach DOKSY.

Okrem DOKSY 5-6-1-4-IE sa po roku 1999 všetky projekty hodnotia aj pomocou počítačového systému „Provis“, ktorý je opísaný v Doksy č. 5-6-1-2-EE „Prosjektvurdering i Provis“. Každý projekt sa v systéme Provis hodnotí podľa jedenástich rôznych hľadísk. Najdôležitejšími hľadiskami v systéme Provis, ktoré sa týkajú klasifikácie výskumných kategórií, sú hľadisko č. 3 „Obsah výskumu“ a hľadisko č. 9 „Doplnkovosť“. Pre každé z týchto hľadísk existuje niekoľko kritérií alebo charakteristík, ktoré sa uplatňujú s cieľom charakterizovať, do akej miery je projekt v súlade s hľadiskami.

V opise príručky na hodnotenie hľadiska č. 3 v Doksy č. 5-6-1-2-IE je zdôraznené, že „Obsah výskumu ukazuje mieru, v akej projekt vytvára nové vedomosti“. Toto kritérium je priamo spojené s opisom priemyselného výskumu v usmerneniach týkajúcich sa VaV, v ktorých je uvedená požiadavka, aby sa činnosť „zameriavala na získanie nových vedomostí“.

V príručke na hodnotenie hľadiska č. 9 v Doksy č. 5-6-1-2-EE je opis: „Doplnkovosť ukazuje mieru, v akej podpora z rady pre výskum podnieti úsilie, činnosti, výsledky a účinky, ktoré by sa nedosiahli, ak by sa pomoc neposkytla“. Toto kritérium je spojené s usmerneniami týkajúcimi sa VaV, bod 14.7 Motivačný účinok pomoci na VaV.

NRV na tomto základe tvrdila, že keďže hodnotenie projektov bolo vykonané dôkladne v súlade s postupmi a usmerneniami NRV na hodnotenie projektov, nemalo by sa spochybňovať, že boli správne klasifikované. NRV sa po podaní podnetu a po začatí predbežného zisťovania Dozorným orgánom znovu skontrolovala tieto projekty a napriek tomu znovu zopakovala svoje pôvodné stanovisko.

„Na stretnutí v Bruseli 22. mája 2003 sa diskutovalo o klasifikácii určitých činností v dvoch z projektov, v projekte č. 40049 a projekte č. 144214. V liste z 20. júna 2003, ktorý bol reakciou na toto stretnutie, sme zastávali názor, že hlavné stanovisko NRV bolo také, že minimálne všetky činnosti v projekte č. 40049 by sa mohli klasifikovať ako priemyselný výskum a všetky činnosti v projekte č. 144214 sa môžu prinajmenšom klasifikovať ako predkonkurenčný vývoj. My sme však Dozornému orgánu preukázali, že celková výška pomoci poskytnutá projektom bola v rámci prípustného limitu váženého priemeru definovaného v kapitole 14.5.2. ods. 5 usmernení týkajúcich sa VaV. Je to tak aj v prípade, keď sporné činnosti nie sú podporované v prípade projektu č. 144214. Podobné úvahy a výpočty sa môžu vykonať v prípade projektov 138811 a 144265. V tejto súvislosti by sme uviedli aj skutočnosť, že v rámci všetkých týchto troch projektov 138811, 144214 a 144265 sa rozvinula efektívna spolupráca medzi firmami a verejnými výskumnými inštitúciami (v tomto prípade Marintek). Podľa bodu 14.5.3. ods. 5 písm. b) usmernení v oblasti VaV spĺňajú tieto činnosti, ktoré sú klasifikované ako predkonkurenčný vývoj, podmienky na získanie intenzity pomoci 35%. Dozorný orgán tiež vyjadril pochybnosti o financovaní projektov a intenzitách pomoci. Pokiaľ ide o mierne nezhody medzi údajmi týkajúcimi sa projektu 138811 AlgOpt v tabuľke 1 a 2 na strane 17 rozhodnutia 60/06/COL, tieto sú vysvetlené v oddiele 1.3. písm. a). Správne údaje, vrátane príspevku z Nórskeho združenia vlastníkov lodí, sú uvedené v tabuľke v uvedenom oddiele tohto listu.“

V prípade projektu 144265 Shiplog II, pokiaľ ide o poznámku Dozorného orgánu, že výška poskytnutá NRV sa rovnala sume potrebnej na nákup VaV, NRV tvrdila, že to neznamená, že súkromné prostriedky investované do projektu Shiplog II neboli použité na činnosti v oblasti VaV: „V projektoch orientovaných na priemysel, o ktoré môžu uchádzať súkromné spoločnosti, vo všeobecnosti podporujeme spoluprácu medzi súkromnými spoločnosťami a verejnými inštitúciami v oblasti VaV. Aby sa podporila takáto spolupráca, môžeme v niektorých výzvach na podávanie návrhov projektov orientovaných na priemysel uviesť, že žiadosť sa bude posudzovať priaznivo, ak objem externých nákupov VaV od výskumných inštitúcií (ústavov alebo univerzít) je najmenej tak vysoký ako podpora poskytnutá NRV. Účelom tohto prístupu je poskytnúť stimuly na zvýšené investície súkromného sektora do nákupu VaV od výskumných inštitúcií. To je dôvod, prečo finančné prostriedky poskytnuté NRV zodpovedajú presne výške potrebnej na nákup služieb v oblasti VaV v niekoľkých projektoch.“

Dozorný orgán vo svojom rozhodnutí č. 60/06/COL uviedol, že je sporné, či tento prístup NRV viedol príjemcov pomoci k tomu, aby zahrnuli svoje obvyklé prevádzkové náklady do nákladov na VaV. Preto vyslovil pochybnosti, či údaje o celkových nákladoch projektu boli nadhodnotené, aby projekt získal zdanlivo viac verejných financií. Podľa názoru NRV je nepochopiteľné, ako by prístup NRV so zabudovanou stimulačnou štruktúrou na podporu nákupu VaV mohol viesť k takýmto výsledkom.

NRV vo svojom liste z 31. januára 2005 určenému Dozornému orgánu vysvetlila štandardný postup dokumentovania nákladov projektu platný v čase týchto projektov: „V prípade uvedených projektov sa od zmluvného partnera vyžadovalo, aby trikrát ročne predkladal správu o nárokoch na náhradu nákladov (regnskapsrapport) obsahujúcu podrobnosti o nákladoch projektu, vrátane overenia príslušných osôb (podľa mena), počtu pracovných hodín odpracovaných každou osobou a nákladov na hodinu účtovaných na účet projektu. Správu podpisuje osoba zodpovedná za projekt. Účty za daný rok skontroluje a podpíše koncom roka aj certifikovaný účtovník. Účtovník je externým pracovníkom zmluvného partnera. Platba NRV bola podmienená schválením predložených účtov.“

NRV informovala Dozorný orgán o tom, že je v kontakte so Združením európskych automobilových dopravcov [United European Car Carriers (UECC)] a so spoločnosťou Jebsens (nástupca Beltship Management) a požiadala o ďalšiu dokumentáciu o nákladoch súvisiacich s týmito projektmi. Dozornému orgánu bol zaslaný list od spoločnosti Jebsens zo 17. marca 2006 a list od UECC z 29. marca 2006. Správy o nárokoch na náhradu nákladov v prípade projektu 144265 Shiplog II poskytnuté v liste od UECC obsahujú podpísané vyhlásenia o nákladoch od ostatných zúčastnených partnerov. Spoločnosti nemali žiadny všeobecný evidenčný systém odpracovaných hodín, čo znamená, že hodiny odpracované na projektoch boli iba zdokumentované v správach o nárokoch na náhradu nákladov zasielaných NRV trikrát za rok. Neexistuje žiadna ďalšia dokumentácia. Podľa názoru NRV to znamená, že náklady na projekty sa musia posudzovať dostupnými správami o nárokoch na náhradu nákladov.

NRV nakoniec zdôraznila, že tieto správy o nárokoch na náhradu nákladov boli v súlade s oznamovacími postupmi NRV a že príjemcovia pomoci splnili všetky svoje povinnosti podľa zmlúv o pridelení grantov. Podľa názoru NRV „pokiaľ neexistujú jasné dôkazy proti, neexistuje žiadny dôvod veriť tomu, že došlo k akémukoľvek zneužitiu pomoci.“

5.2. Pripomienky k pripomienkam tretej strany

Nórske orgány sa vyjadrili k pripomienkam tretej strany v liste ministerstva pre štátnu správu a reformu z 8. januára 2007 (vec č. 405517), prostredníctvom ktorého sa zasielal list ministerstva školstva a výskumu z 5. januára 2007.

Podľa názoru nórskych orgánov neposkytujú pripomienky týkajúce sa projektu OPTIMAR žiadne informácie týkajúce sa štyroch projektov, ktoré sú predmetom rozhodnutia Dozorného orgánu 60/06/COL: „Hoci to nie je jednoznačne uvedené, zdá sa, že tretia strana je toho názoru, že na podporu projektu základného výskumu s názvom Optimalizácia v námornej doprave a logistike, OPTIMAR, bola poskytnutá neoprávnená štátna pomoc. Sme toho názoru, že v tomto prípade to nie je tak. Na podporu projektu OPTIMAR dostáva Nórska univerzita vedy a technológie (Norwegian University of Science and Technology (NTNU)) v Trondheime finančné prostriedky od NRV v rámci projektu č. 1666S6. Partneri z oblasti priemyslu, ktorí sa zúčastnili na štyroch pôvodných projektoch, sa nezúčastňujú na tomto projekte základného výskumu.“

Pokiaľ ide o tvrdenie tretej strany, že Turborouter nepoužíva žiadna zo spoločností, ktorá získala finančné prostriedky, NRV je toho názoru, že aj keby to tak bolo, nie je to dôvod na žiadne neoprávnené využívanie štátnej pomoci v prípade štyroch projektov, ktoré sú premetom rozhodnutia Dozorného orgánu č. 60/06/COL. Je to jedna z najtypickejších vlastností výskumu a vývoja, že existuje takéto riziko. Výsledky výskumu sa niekedy môžu a niekedy nemôžu uplatniť v operáciách alebo použiť v komerčných výrobkoch alebo službách.

II. POSUDZOVANIE

1. Existencia štátnej pomoci

1.1. Štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP

Podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

Aby sa teda opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musí predstavovať selektívnu výhodu v prospech určitých podnikov, musí byť poskytnutá prostredníctvom štátnych zdrojov, narušovať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

Dozorný orgán už dospel k záveru, že granty, ktoré NRV poskytla projektom súvisiacim s vývojom softvérového programu Turborouter, ktorý je predmetom preskúmania, predstavujú v jeho posúdení v rozhodnutí č. 60/06/COL štátnu pomoc. Z tohto hľadiska sa uvádza odkaz na bod II.2 tohto rozhodnutia. Toto posúdenie nebolo spochybnené treťou stranou, ani nórskymi orgánmi. Dozorný orgán preto potvrdzuje svoje stanovisko, že granty predstavujú štátnu pomoc.

1.2. Príslušný právny rámec

Dozorný orgán v rozhodnutí č. 60/06/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa pomoci poskytnutej NRV na výskum a vývoj v súvislosti s vývojom softvérového programu Turborouter podrobne vysvetlil, čo by bolo príslušným právnym rámcom na posudzovania príslušných štyroch projektov, ktorými sa zaoberá toto prešetrovanie. Dozorný orgán ďalej v texte stručne vysvetľuje právnu situáciu (18), v záujme pochopenia obsahu posúdenia.

Štyrom projektom posudzovaným v tomto rozhodnutí bola poskytnutá pomoc na výskum a vývoj v rámci programu priemyselného VaV (brukerstyrte forskningsprogrammer, vec č. 93-183). Program priemyselného VaV bol zavedený už pred rokom 1994. Prostredníctvom rozhodnutia č. 217/94/COL z decembra 1994 Dozorný orgán posúdil program priemyselného VaV a navrhol vhodné opatrenia vyžadujúce, aby sa pomoc poskytovala v súlade so zásadami stanovenými v kapitole 14 usmernení o štátnej pomoci.

Uznanie navrhnutých vhodných opatrení nórskymi orgánmi znamenalo, že odvtedy sa akákoľvek pomoc v rámci programu priemyselného VaV musela poskytovať v súlade s pravidlami v oblasti VaV platnými v čase, keď Dozorný orgán prijal rozhodnutie č. 217/94/COL, t. j. usmerneniami z roku 1994 týkajúcimi sa VaV (19).

1.3. Posudzovanie projektov na základe schémy pomoci pre programy priemyselného VaV

Začatím konania vo veci formálneho zisťovania v rozhodnutí č. 60/06/COL sa Dozorný orgán domnieval, štyrom projektom bola poskytnutá pomoc na VaV v rámci programu priemyselného VaV. Tento program bol zavedený už pred rokom 1994. Po prijatí nových usmernení týkajúcich sa VaV v roku 1994 sa odvtedy akákoľvek pomoc v rámci schémy v oblasti VaV musela poskytovať v súlade novými pravidlami. Dozorný orgán sa preto domnieval, že podľa definície by akákoľvek pomoc poskytnutá v rámci schémy pre programy priemyselného VaV, ktorá nespĺňa ustanovenia usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV, spadala mimo rozsahu pôsobnosti uplatňovania tejto schémy. Opatrenie by preto predstavovalo novú individuálnu pomoc, a ako také by sa malo individuálne notifikovať Dozornému orgánu.

Ďalej v texte Dozorný orgán posúdi, či schéma pre programy priemyselného VaV na štyri konkrétne projekty určené ako projekty súvisiace s vývojom softvérového programu Turborouter, sa uplatňovala v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP na základe ustanovení usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV.

1.3.1. Projekt 40049 – Strategické činnosti v rámci námornej dopravy a logistiky (Prvá verzia softvérového programu Turborouter)

Jeden z podprojektov, ktoré zastrešuje projekt 40049 „Strategické činnosti v rámci námornej dopravy a logistiky ako priemyselný výskum“, viedol k vývoju prvej verzie softvérového programu Turborouter. NRV klasifikovala celý projekt 40049 Strategické činnosti v rámci námornej dopravy a logistiky ako priemyselný výskum ako celok.

Základný priemyselný výskum bol definovaný na základe bodu 14.1. ods. 2 usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV ako „pôvodná teoretická alebo experimentálna činnosť, ktorej cieľom je dosiahnuť nové alebo lepšie pochopenie zákonov vedy a techniky a ktorá sa môže uplatniť v priemyselnom sektore alebo činnostiach konkrétneho podniku.“

Hoci sa Turborouter stal komerčným softvérovým nástrojom, Dozorný orgán sa domnieva, že finančné prostriedky NRV pridelené podprojektu „Spôsoby a analytické nástroje na návrh a prevádzku integrovaných dopravných a logistických reťazcov“ v rámci projektu 40049, ktorý viedol k vývoju prvého softvérového programu Turborouter, sa týkali fázy VaV, ktorá spĺňala podmienky priemyselného výskumu v zmysle usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV. Ako uviedol Dozorný orgán v rozhodnutí č. 60/06/COL, keďže prvý softvér bol vyvinutý v prvej fáze podprojektu už začiatkom roka 1996, softvér sa ďalej zdokonaľoval a tiež predával. Zdá sa však, že poskytnutie pomoci projektu 40049, ktorý okrem iného viedol k vývoju prvého softvéru Turborouter, sa v dôsledku tejto skutočnosti nemôže posudzovať vo vzťahu k blízkosti trhu ako pomoc poskytnutá mimo štádia priemyselného výskumu, ako ju klasifikovala NRV. Dozorný orgán nemá žiadny dôvod spochybňovať hodnotenie NRV, že prostredníctvom podprojektu „Spôsoby a analytické nástroje na návrh a prevádzku integrovaných dopravných a logistických reťazcov“ sa dosiahlo nové alebo lepšie pochopenie zákonov vedy a techniky použiteľných v priemyselnom sektore, čo predstavuje priemyselný výskum v zmysle usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV.

Ako priemyselnému výskumu bola projektu 40049 poskytnutá pomoc od NRV vo výške zodpovedajúcej 43,8 % nákladov na projekt. Táto intenzita je pod maximálnou intenzitou pomoci povolenou usmerneniami, podľa ktorých „úroveň pomoci na základný priemyselný výskum by nemala byť vyššia ako 50 % hrubých nákladov na projekt alebo program.“

Na účely výpočtu intenzity pomoci z činností v oblasti VaV sa v oddiele 14.5.1. usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV uvádzali tieto oprávnené náklady:

„—	náklady na zamestnancov (na výskumných pracovníkov, technických pracovníkov, iný podporný personál) vypočítané ako suma celkovej výšky potrebnej na uskutočnenie projektu,

—	iné prevádzkové náklady vypočítané rovnakým spôsobom (náklady na materiály, dodávky, atď.),

—	nástroje a zariadenia, pozemky a budovy,

—	konzultačné a podobné služby, vrátane výskumu, technických vedomostí, patentov, atď. z vonkajších zdrojov,

—	ďalšie režijné náklady, ktoré vznikli priamo v dôsledku podporovaného projektu alebo programu v oblasti VaV.“

Podľa informácií, ktoré poskytli nórske orgány, sa na náklady projektu zohľadnené pri stanovení poskytnutia pomoci, vzťahovala definícia oprávnených nákladov v usmerneniach z roku 1994 týkajúcich sa VaV. Oddiel 3 ku „Retningslinjer for Norges Forskningsråds behandling av brukerstyrte og næringsrettede prosjekter“ sa týkal nákladov, ktoré NRV mohla považovať za oprávnené pri hodnotení poskytnutia pomoci projektu na VaV. Týkali sa nákladov na zamestnancov (platy a sociálne náklady VaV pracovníkov, t. j. výskumných pracovníkov, technických pracovníkov a pomocný personál, súvisiace s projektom a potrebné na jeho uskutočnenie), nákup služieb v oblasti VaV (konzultačné služby a podobné služby), prevádzkových nákladov (vrátane materiálových nákladov a iných prevádzkových nákladov priamo súvisiacich s projektom a potrebných na jeho dokončenie) a zariadení a nástrojov, ak sa používali iba na VaV. Dozorný orgán sa preto domnieva, že opis oprávnených nákladov je v súlade s definíciou uvedenou v usmerneniach z roku 1994 týkajúcich sa VaV.

Projekt uskutočnil výlučne výskumný inštitút Marintek bez ďalšej účasti súkromných podnikov alebo spolupráce s nimi v tomto štádiu VaV.

Ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, podľa usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV, a teda podľa ustanovení schémy pomoci pre programy priemyselného VaV, neexistoval žiadny písomný záväzok šíriť výsledky výskumu. Teda aj keby tvrdenie sťažovateľa, že sa výsledok výskumu nešíril a že výskumný inštitút Marintek získal vlastnícke práva na predaj programu bolo správne, nebolo by to v rozpore s ustanoveniami usmernení týkajúcich sa VaV uplatňovanými v čase poskytnutia pomoci.

Z týchto dôvodov sa Dozorny orgán domnieva, že poskytnutie pomoci projektu 40049 spadá pod schému programu priemyselného VaV, ktorá bola zmenená a doplnená na základe kapitoly 14 usmernení Dozorného orgánu z roku 1994 týkajúcich sa VaV. Pomoc sa preto poskytuje v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

1.3.2. Projekty týkajúce sa ďalšieho využívania softvérového programu Turborouter

1.3.2.1. Pochybnosti Dozorného orgánu vyjadrené v rozhodnutí č. 60/06/COL

NRV povolilo v roku 2000 poskytnúť pomoc na VaV trom projektom v oblasti VaV, ktoré sa týkali využívania a ďalšieho vývoja softvérového programu Turborouter: Projektu 138811 „AlgOpt“, projektu 144265 „Shiplog II“ a projektu 144214 „Knižnica optimalizačných postupov na plánovanie plavieb v námornej doprave“.

Dozorný orgán v rozhodnutí č. 60/06/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyjadril pochybnosti o klasifikácii projektov v oblasti VaV ako predkonkurenčného výskumu a o klasifikácii rôznych častí každého projektu v rámci každej kategórie výskumu. Dozorný orgán mal okrem toho pochybnosti o tom, či boli dodržané intenzity pomoci a či projekty boli financované v súlade s ustanoveniami usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV, a teda v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Dozorný orgán má pochybnosti o tom, či finančné príspevky súkromných účastníkov, ktoré sa majú väčšinou zaplatiť formou vecného plnenia, skutočne zodpovedali odpracovaným hodinám venovaným vývoju projektov v oblasti VaV, alebo či naopak, pokryli prevádzkové náklady príslušných podnikov.

1.3.2.2. Príslušné ustanovenia usmernení týkajúcich sa VaV

NRV klasifikovalo všetky tri projekty ako činnosť predkonkurenčného vývoja. V bode 14.1. ods. 2 usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV sa rozlišovali tri kategórie výskumu: základný, základný priemyselný a aplikovaný výskum a vývoj. Aplikovaný výskum a vývoj zodpovedal konceptu predkonkurenčného výskumu, ktorý sa používal od prijatia usmernení z roku 1996 týkajúcich sa VaV. Podľa tohto ustanovenia sa aplikovaný výskum „týka výskumnej alebo experimentálnej činnosti založenej na výsledkoch základného priemyselného výskumu s cieľom získať nové vedomosti na uľahčenie dosiahnutia osobitných praktických cieľov, medzi ktoré patrí vytvorenie nových výrobkov, výrobných postupov alebo služieb. Normálne by sa mohlo povedať, že sa končí vytvorením prvého prototypu.“ Za vývoj sa považuje činnosť, ktorá sa týka „práce založenej na aplikovanom výskume, ktorá je zameraná na vytvorenie nových alebo podstatne zlepšených výrobkov, výrobných postupov alebo služieb až do štádia priemyselnej aplikácie a komerčného využívania, nie však vrátane nich.“

V oddiele 14.4. usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV sú stanovené povolené intenzity pomoci. „Prípustnú intenzitu pomoci posudzuje Dozorný orgán EZVO od prípadu k prípadu. Pri posudzovaní sa zohľadňuje povaha projektu alebo programu, príslušné technické a finančné riziko, celkové politické úvahy týkajúce sa konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ako aj riziko narušenia hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP. Všeobecné hodnotenie takýchto rizík vedie Dozorný orgán EZVO k tomu, aby sa domnieval, že základný priemyselný výskum môže spĺňať podmienky vyššej úrovne pomoci, ako úrovne v prípade činností aplikovaného výskumu a vývoja, ktoré sa užšie týkajú zavedenia výsledkov VaV na trh, a ak sa podporí, mohol by ľahšie viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu“. Zohľadňujúc tieto faktory sa v usmerneniach z roku 1994 týkajúcich sa VaV uvádza, že úroveň pomoci pre základný priemyselný výskum by nemala byť viac ako 50 % hrubých nákladov projektu a predpokladá, že keďže podporovaná činnosť sa dostáva bližšie k trhu, úroveň pomoci by mala byť nižšia. Iba v usmerneniach z roku 1996 týkajúcich sa VaV je prípustná hrubá intenzita pomoci pre činnosti predkonkurenčného vývoja stanovená na 25 % oprávnených nákladov.

1.3.2.3. Posúdenie, či pomoc bola poskytnutá v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa VaV, a či pomoc bola zneužitá

a) Klasifikácia ako činnosť predkonkurenčného vývoja

Ako už bolo uvedené a podrobne vysvetlené v rozhodnutí č. 60/06/COL, Dozorný orgán vyjadril pochybnosti o klasifikácii projektu 138811 „AlgOpt“, projektu 144265 „Shiplog II“ a projektu 144214 „Knižnica optimalizačných postupov na plánovanie plavieb v námornej doprave“ ako činností predkonkurenčného vývoja.

Dozorný orgán vo svojom rozhodnutí č. 60/06/COL vyjadril pochybnosti o rozdiele medzi predkonkurenčnou fázou výrobku a konečným komerčným výrobkom, pokiaľ ide o tieto druhy projektov informačných technológií. Nórske orgány neobjasnili, aký by mal byť tento rozdiel. Zdôraznili však, že klasifikácia projektov bola založená na dôkladnom posúdení a zhodnotení projektov podľa postupov a usmernení NRV na hodnotenie projektov. Podľa poskytnutých informácií obsahujú tieto usmernenia ustanovenia usmernení Dozorného orgánu v oblasti VaV.

NRV vysvetlila, že existuje vnútorný systém zabezpečenia kvality činností NRV s názvom DOKSY. DOKSY obsahuje rozsiahlu dokumentáciu usmernení, postupov a predpisov, ktorými sa riadia v NRV. Jedným z týchto dokumentov sú usmernenia k stanoveniu intenzity pomoci, ktoré sa uplatnili v prípade vybraných projektov. Tento vnútorný dokument, DOKSY-5-6-1-4-IE s názvom „Støtteandel etter EØS-bestemmelser“ (intenzity pomoci podľa pravidiel EHP), zodpovedá usmerneniam Dozorného orgánu v oblasti VaV. V dokumente sa uplatňujú definície a zodpovedajúce intenzity pomoci v súlade s definíciou rôznych štádií VaV v usmerneniach Dozorného orgánu v oblasti VaV. Posúdenie a klasifikácia všetkých projektov, ktoré získavajú pomoc od NRV, sú založené na usmerneniach DOKSY.

Okrem DOKSY 5-6-1-4-IE sa po roku 1999 všetky projekty hodnotia aj pomocou počítačového systému „Provis“, ktorý je opísaný v Doksy č. 5-6-1-2-EE „Prosjektvurdering i Provis“. Podľa ustanovení systému Provis sa každý projekt hodnotí podľa jedenástich rôznych hľadísk (20). Provis využíva pre každé hľadisko niekoľko kritérií alebo charakteristík s cieľom charakterizovať, do akej miery je projekt v súlade s hľadiskami. Jedným z najdôležitejších hľadísk súvisiacich s klasifikáciou kategórií výskumu je obsah výskumu.

V opise príručky na hodnotenie obsahu výskumu projektu v Doksy č. 5-6-1-2-IE je zdôraznené, že „Obsah výskumu ukazuje mieru, v akej projekt vytvára nové vedomosti“. Podľa informácií, ktoré poskytla NRV, je toto kritérium priamo spojené s opisom v usmerneniach týkajúcich sa VaV, v ktorých je uvedená požiadavka, aby činnosť bola „zameraná na získanie nových vedomostí“.

NRV informovala Dozorný orgán o tom, že projekty boli dôkladne hodnotené v súlade s postupmi a usmerneniami NRV na hodnotenie projektov, konkrétnejšie, na základe požiadaviek stanovených vo vnútorných dokumentoch Doksy a Provis v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa VaV.

Na základe informácií poskytnutých pred konaním vo veci formálneho zisťovania a počas neho nemohol Dozorný orgán dospieť k záveru o zlom riadení alebo nesprávnom posúdení projektov. V dôsledku nedostatku takýchto presvedčivých dôkazov a z hľadiska uvedených opísaných postupov a schopnosti odborných pracovníkov pracujúcich pre NRV nemá Dozorný orgán žiadny dôkaz, na základe ktorého by mohol dospieť k záveru, že títo pracovníci nesprávne posúdili projekty ako predkonkurenčný výskum.

b) Účasť podnikov – príjemcov pomoci a intenzity pomoci

Nórske orgány objasnili údaje týkajúce sa financovania projektov uvedené v oddiele 4.1.2. tohto rozhodnutia.

Dozorný orgán vyslovil pochybnosti vo svojom rozhodnutí č. 60/06/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, pokiaľ ide o účasť príslušných spoločností na výskumnom projekte. Podľa jeho názoru by sa zdalo ako primerané predpokladať, že väčšiu časť práce by vykonali vlastní pracovníci výskumného ústavu Marintek, čo by v podstate znamenalo, že účasť pracovníkov zúčastnených plavebných spoločností ako konečných užívateľov softvéru by sa veľmi pravdepodobne týkala definície potrieb užívateľov a/alebo do určitej miery testovania. Dozorný orgán preto vyslovil otázku, či údaje o celkových nákladoch projektu neboli nadhodnotené, aby sa zdanlivo získalo viac finančných prostriedkov.

Nórske orgány poskytli Dozornému orgánu kópie správ o nárokoch na náhradu nákladov, ktoré museli zúčastnené podniky predkladať NRV trikrát za rok uvádzajúc podrobné informácie o nákladoch projektu, vrátane overenia príslušných osôb, počtu hodín odpracovaných každou osobou a nákladov na hodinu účtovaných na účet projektu. Podľa vysvetlení, ktoré poskytli nórske orgány, tieto správy podpisuje osoba zodpovedná za projekt a na konci roka overuje a podpisuje certifikovaný účtovník. Dozorný orgán nemá žiadny dôvod spochybňovať pravdivosť týchto správ, na základe ktorých boli podnikom – príjemcom pomoci poskytnuté sumy pomoci na VaV.

Hoci by sa vo všeobecnosti mohlo tvrdiť, že by pravdepodobne bolo žiadúce zaviesť určité kontroly počas vývoja výskumných projektov s cieľom overiť presnosť týchto správ o nákladoch, Dozorný orgán sa domnieva, že NRV správne uplatnila ustanovenia usmernení z roku 1994 týkajúcich sa VaV, ktoré nevyžadujú vykonanie žiadnych ďalších kontrol.

1.4. Záver

Na základe uvedeného posúdenia sa Dozorný orgán domnieva, že uvedeným projektom v oblasti VaV bola poskytnutá pomoc v súlade s ustanoveniami existujúcej schémy pomoci pre programy priemyselného VaV, čo bolo v súlade s príslušnými usmerneniami týkajúcimi sa VaV. Dozorný orgán nemohol v priebehu tohto konania vo veci formálneho zisťovania potvrdiť, že príjemcovia pomoci na VaV na projekt 40049 „Strategické činnosti v rámci námornej dopravy a logistiky“, projekt 138811 „AlgOpt“, projekt 144265 „Shiplog II“ a projekt 144214 „Knižnica optimalizačných postupov na plánovanie plavieb v námornej doprave“ použili pomoc v rozpore so schémou alebo článkom 61 ods. písm. c) Dohody o EHP.

Keďže projekty získali štátnu pomoc v rámci schémy pre programy priemyselného VaV a nie na individuálnu pomoc, nie je potrebné posudzovať, či by pomoc bola zlučiteľná so spoločným trhom, ak by sa poskytla mimo schémy,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Dozorný orgán EZVO rozhodol o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, pokiaľ ide o pomoc na VaV poskytnutú Nórskou radou pre výskum v súvislosti s vývojom softvérového programu Turborouter, pretože bola poskytnutá v súlade s existujúcou schémou pomoci pre programy priemyselného VaV v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody EHP a usmerneniami o štátnej pomoci na výskum a vývoj.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.

Článok 3

Iba anglická verzia je autentická.

V Bruseli 18. apríla 2007

Za Dozorný orgán EZVO,

Bjørn T. GRYDELAND

predseda

Kurt JÄGER

člen kolégia

(1) Ďalej len „Dozorný orgán“.

(2) Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3) Ďalej len „Dohoda o dozore a súde“.

(4) Ďalej len „protokol 3“.

(5) Procesné a hmotné pravidlá v oblasti štátnej pomoci, usmernenia k uplatňovaniu a výkladu článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, prijaté a vydané Dozorným orgánom EZVO 19. januára 1994, uverejnené v Ú. v. ES 1994 L 231, prílohe EHP č. 32 z 3.9.1994. Ďalej len „usmernenia“.

(6) Uverejnené v Ú. v. EÚ L 139, 25.5.2006, s. 37 a prílohe EHP č. 26 z 25.5.2006, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ C 258, 26.10.2006, s. 42.

(8) Podrobnejšie informácie o rôznej korešpondencii medzi Dozorným orgánom a nórskymi orgánmi sú uvedené v rozhodnutí Dozorného orgánu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, rozhodnutie č. 60/06/COL uverejnené v Ú. v. EÚ C 258, 26.10.2006, s. 42 a prílohe EHP č. 53, 26.10.2006, s. 15.

(9) Pozri poznámku pod čiarou 7.

(10) Pozri poznámku pod čiarou 7.

(11) Tieto informácie sa získali z brožúry „TurboRouter – softvér na optimalizáciu plánovania plavieb lodí“, ktorá je k dispozícii na internetovej stránke Marintek: http://www.marintek.no

(12) Informácie získané z internetovej stránky Marintek: http://www.marintek.no

(13) Informácie získané z internetovej stránky Marintek: http://www.marintek.no

(14) Rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 217/94/COL z 1.12.1994. Schémami, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, boli: zmluvy o priemyselnom VaV (vec 93–147) a zmluvy o verejnom VaV (vec 93–182) povolené SND a projekty v oblasti priemyselného VaV (vec 93–181) a programy v oblasti priemyselného VaV (vec 93–183) povolené NRV.

(15) Pozri oddiel II. ods. 1 rozhodnutia č. 60/06/COL, s. 11 a nasledujúce strany.

(16) Pozri internetovú stránku http://www.iot.ntnu.no/optimar/

(17) Osobitne v ich liste z 31. januára, s. 4.

(18) V prípade podrobnejších informácií sa uvádza odkaz na rozhodnutie č. 60/06/COL, oddiel II.1., s. 11.

(19) Dozorný orgán prijal v januári 1994 rozhodnutie č. 4/94/COL o prijatí a vydaní procedurálnych a hmotných pravidiel v oblasti štátnej pomoci (Usmernenia k uplatňovaniu a výkladu článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3). Jeho kapitola 14 sa zaoberá pomocou na výskum a vývoj, ktorá zodpovedala najmä rámcu Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku ES L 231, 3.9.1994, strany 1 až 84 a prílohe EHP č. 32 z 3.9.1994, s. 1.

(20) Usmernenia k hodnoteniu projektov v systéme Provis zohľadňujú niekoľko hľadísk: i) všeobecnú kvalitu projektu, ii) hodnotenie projektu založené na významných kritériách, medzi ktoré patrí úroveň inovácie, úroveň a obsah výskumu, medzinárodná orientácia, obchodná hodnota, socio-ekonomický účinok, riziko, iii) účinok podpory, iv) význam pre program a pre oblasť kompetencie, ako aj v) oprávnenosť.

18.9.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 249/35

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ORGÁNU EZVO

č. 155/07/COL

z 3. mája 2007

o štátnej pomoci poskytnutej v súvislosti s článkom 3 nórskeho zákona o kompenzácii dane z pridanej hodnoty (DPH) (Nórsko)

DOZORNÝ ORGÁN EZVO (1),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a súdneho dvora (3), najmä na jej článok 24,

SO ZRETEĽOM na článok 1 ods. 2 časti I a článok 4 ods. 4, článok 6, článok 7 ods. 5, článok 10 a článok 14 časti II protokolu 3 Dohody o dozore a súde,

SO ZRETEĽOM na usmernenia orgánu (4) o uplatňovaní a interpretácii článkov 61 a 62 Dohody o EHP,

SO ZRETEĽOM na rozhodnutie orgánu zo 14. júla 2004 o implementácii ustanovení uvedených v článku 27 časti II protokolu 3 Dohody o dozore a súde,

SO ZRETEĽOM na rozhodnutie orgánu č. 225/06/COL z 19. júla 2006 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania so zreteľom na článok 3 nórskeho zákona o kompenzácii dane z pridanej hodnoty (DPH) (5),

PO VYZVANÍ Nórska a zúčastnených strán na predloženie pripomienok k tomuto rozhodnutiu a so zreteľom na pripomienky nórskych orgánov,

keďže:

I. SKUTKOVÝ STAV

1. Konanie

Dozorný orgán dostal listom zo 16. októbra 2003 podnet, v ktorom sa tvrdilo, že určitý druh škôl, ktoré poskytujú špecializované výchovno-vzdelávacie služby pre zahraničný sektor, konkurujúc tak navrhovateľovi, dostáva štátnu pomoc prostredníctvom kompenzácie dane na vstupe stanovenej v článku 3 zákona o kompenzácii dane z pridanej hodnoty (6). Obecné školy, ktoré poskytujú niektoré vzdelávacie služby oslobodené od uplatňovania DPH v hospodárskej súťaži s inými hospodárskymi subjektmi, dostávajú kompenzáciu DPH na vstupe zaplatenej z tovaru a služieb nakúpených v súvislosti so službami poskytovanými na komerčnom základe, na ktorú súkromní konkurenti nemajú nárok. Dozorný orgán tento list prijal a zaevidoval 20. októbra 2003 (dok. č. 03-7325 A).

Po určitej výmene korešpondencie (7) dozorný orgán listom z 19. júla 2006 (úkon č. 363440) informoval nórske orgány, že sa rozhodnutím č. 225/06/COL rozhodol začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 4 časti II protokolu 3 Dohody o dozore a súde v súvislosti s článkom 3 nórskeho zákona o kompenzácii dane z pridanej hodnoty (DPH).

Nórske orgány predložili pripomienky k tomuto rozhodnutiu listom z 18. septembra 2006 (úkon č. 388922).

Rozhodnutie orgánu č. 225/06/COL bolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ C 305 zo 14. decembra 2006 a doplnku EHP č. 62 z toho istého dňa. Po jeho uverejnení neprišli žiadne ďalšie pripomienky tretích strán.

2. Právny rámec DPH a kompenzácie DPH v Nórsku

Zákon o kompenzácii DPH nadobudol účinnosť 1. januára 2004 s cieľom zmierniť narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce zo zákona o DPH.

DPH je spotrebná daň, ktorá znamená vymeranie dane presne pomerne k cene dodaného tovaru a služieb nezávisle od počtu transakcií, ktoré sa uskutočnili v procese výroby alebo distribúcie pred etapou, v ktorej sa daň napokon účtuje konečnému zákazníkovi.

Hlavným pravidlom je, že osoba, ktorá vykonáva živnosť alebo obchodnú činnosť a je povinná zaregistrovať sa k DPH (ďalej len „platca DPH“), účtuje a platí daň z predaja tovaru a služieb, na ktoré sa vzťahuje zákon o DPH (8), a môže odpočítať daň na vstupe za tovar a služby určené na použitie v podniku od dane na výstupe účtovanej z predaja (9). V systéme DPH sa preto zdaňujú všetky dodávky všetkých platcov DPH rovnako. Táto neutralita je jednou z hlavných vlastností systému DPH.

Články 5, 5a a 5b kapitoly I zákona o DPH však oslobodzujú niektoré transakcie z pôsobnosti zákona o DPH: predaj realizovaný niektorými inštitúciami, organizáciami atď. (10), predaj a prenájom nehnuteľností alebo práv na nehnuteľnosti, poskytovanie niektorých služieb, okrem iného poskytovanie zdravotných a so zdravotníctvom súvisiacich služieb, sociálnych služieb, vzdelávacích služieb, finančných služieb, služieb súvisiacich s výkonom verejnej moci, služieb vo forme práva navštíviť divadelné, operné, baletné, filmové a cirkusové predstavenia, výstavy v galériách a múzeách, služby súvisiace s lotériou, služby súvisiace s podávaním stravy v školských a študentských jedálňach atď. (11).

Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek platca DPH, ktorý vykonáva dodávky tovaru a služieb oslobodené od uplatňovania zákona o DPH, platí daň na vstupe za svoje nákupy tovaru a služieb, ale nemôže si odpočítať daň na vstupe zo svojej daňovej povinnosti, pretože pre takéto nákupy je platca DPH konečným zákazníkom.

Dôsledkom tohto oslobodenia je, že dodávatelia oslobodeného tovaru a služieb musia platiť DPH na vstupe za služby a tovary, ktoré nakupujú, ako akýkoľvek konečný spotrebiteľ (bez možnosti účtovať DPH na výstupe konečnému zákazníkovi). Tento logický dôsledok oslobodenia od DPH však vytvoril narušenie na inej úrovni. Verejnoprávne subjekty, tak ako akákoľvek integrovaná spoločnosť, ktorá je oslobodená od dane, bude mať motív obstarávať „interne“ (12) namiesto obstarávania služieb alebo tovaru na trhu. Nórske orgány prijali zákon o kompenzácii DPH v snahe vytvoriť systém, ktorý nevedie k žiadnemu osobitného stimulu vyrábať tovar alebo poskytovať služby na základe vlastných zdrojov v porovnaní s externým obstarávaním.

V článku 2 zákona o kompenzácii DPH sa vyčerpávajúco uvádzajú subjekty, na ktoré sa tento zákon vzťahuje:

a)	orgány miestnej samosprávy a regionálne orgány verejnej správy vykonávajúce činnosti na miestnej alebo regionálnej úrovni, v ktorých je najvyšším orgánom obecné, okresné alebo iné zastupiteľstvo podľa zákona o miestnej samospráve (13) alebo iných osobitných právnych predpisov o miestnej samospráve,

b)	podniky viacerých obcí zriadené podľa zákona o miestnej samospráve alebo iných osobitných právnych predpisov upravujúcich miestnu samosprávu,

c)	súkromné alebo neziskové hospodárske subjekty, ak poskytujú zdravotné, vzdelávacie alebo sociálne služby, ktoré zo zákona patria do pôsobnosti orgánov miestnej samosprávy alebo regionálnych orgánov verejnej správy,

d)	inštitúcie, ktoré poskytujú celodennú starostlivosť, uvedené v článku 6 zákona o celodennej starostlivosti (14),

e)	združené obecné zastupiteľstvo (Kirkelig fellesråd).

Z článku 3 v spojení s článkom 4 ods. 2 zákona o kompenzácii DPH vyplýva, že nórsky štát kompenzuje daň na vstupe, ktorú platcovia DPH, na ktorých sa vzťahuje zákon o kompenzácii DPH, zaplatili pri nákupe tovaru a služieb od iných platcov DPH, ak nemajú právo odpočítať DPH na vstupe z dôvodu, že sú podľa zákona o DPH oslobodení od dane (15).

3. Pochybnosti dozorného orgánu vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania

V rozhodnutí č. 225/06/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s článkom 3 zákona o kompenzácii DPH predbežným stanoviskom dozorného orgánu bolo, že kompenzácia dane na vstupe, ako je uvedená v článku 3 zákona o kompenzácii DPH, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Dozorný orgán dospel k záveru, že kompenzáciu poskytnutú podľa zákona o kompenzácii DPH poskytol štát prostredníctvom štátnych zdrojov zo štátneho rozpočtu. Pre toto hodnotenie nebolo podľa názoru dozorného orgánu dôležité, či náklady štátu na kompenzáciu na centrálnej úrovni sú vyvážené zníženým transferom prostriedkov orgánom miestnej samosprávy a regionálnym orgánom verejnej správy ako takým.

Dozorný orgán ďalej dospel k záveru, že ak nórske orgány kompenzujú daň na vstupe za nákup tovaru a služieb hospodárskym subjektom, ktoré nie sú platcami DPH, ale patria do pôsobnosti článku 2 zákona o kompenzácii DPH, poskytujú týmto hospodárskym subjektom ekonomickú výhodu.

Pri hodnotení selektivity vyjadril dozorný orgán pochybnosť, či kompenzácia DPH, ktorá podľa jeho názoru predstavuje výrazne selektívne opatrenie, by mohla byť odôvodnená na základe povahy a logiky systému DPH, t. j. či spĺňa ciele obsiahnuté v samotnom systéme DPH, alebo či sleduje iné ciele mimo systému DPH. Podľa vysvetlení poskytnutých nórskymi orgánmi cieľom, ktorý sa sledoval zavedením zákona o kompenzácii DPH, bolo uľahčiť a podporiť výber medzi interným obstarávaním a outsourcingom tovaru a služieb podliehajúcich platbe DPH pre platcov DPH, na ktorých sa vzťahuje zákon o kompenzácii DPH. Dozorný orgán mal pochybnosti, či možno povedať, že tento účel je v súlade s povahou a logikou samotného systému DPH, ktorou je daň zo spotreby. Podľa predbežného názoru dozorného orgánu kompenzácia DPH nebola súčasťou systému DPH ako takého, ktorý sa ustanovil v roku 1970, ale osobitné opatrenie zavedené neskôr na nápravu niektorých deformácií vytvorených systémom DPH.

Dozorný orgán zdôraznil, že hoci kompenzácia DPH zmiernila deformácie obstarávania obecnými úradmi, vytvorila narušenie hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávajú rovnaké ekonomické činnosti v sektoroch oslobodených od uplatňovania DPH.

Dozorný orgán pripomenul, že oprávnené osoby v systéme kompenzácie DPH môžu v zásade dostať kompenzáciu na DPH na vstupe na základe podmienok schémy bez ohľadu na to, či pomoc hospodárskym subjektom v týchto sektoroch bude mať vplyv na obchod. Niektoré zo sektorov, na ktoré sa vzťahuje zákon o kompenzácii DPH, sú sčasti alebo úplne otvorené hospodárskej súťaži v rámci celého EHP. Pomoc poskytnutá hospodárskym subjektom v týchto sektoroch môže mať preto vplyv na obchod medzi zmluvnými štátmi Dohody o EHP. Dozorný orgán musel zhodnotiť systém ako taký, a nie jeho uplatňovanie na každý individuálny sektor, na ktorý sa vzťahuje. Na základe judikatúry dospel dozorný orgán k predbežnému záveru, že zákon o kompenzácii DPH ako všeobecná celoštátna schéma môže ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami.

Dozorný orgán vyjadril nakoniec pochybnosti, či by sa kompenzácia dane na vstupe mohla považovať za zlučiteľnú s pravidlami štátnej pomoci Dohody o EHP v prípade uplatnenia ktorejkoľvek z výnimiek stanovených v článkoch 61 ods. 2 a 3 uvedenej dohody. Navyše napriek tomu, že by sa pomoc mohla potenciálne považovať v niektorých situáciách za zlučiteľnú na základe odchýlky stanovenej v článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, dozorný orgán zastával predbežný názor, že toto ustanovenie neodôvodňuje zlučiteľnosť zákona o kompenzácii DPH ako schémy.

4. Pripomienky nórskych orgánov

Nórske orgány listom z 18. septembra 2006 (úkon č. 388922) predložili pripomienky k rozhodnutiu dozorného orgánu začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Tieto pripomienky boli rozdelené do troch častí:

4.1. Rámec schémy kompenzácie DPH

Nórske orgány vysvetlili, že DPH je všeobecná daň, ktorá sa v zásade vzťahuje na všetky komerčné činnosti týkajúce sa výroby, distribúcie tovaru a poskytovania služieb. DPH účtovaná na strane výdavkov je preplatiteľná, len ak platca DPH poskytuje služby, ktoré podliehajú platbe DPH. Podľa súčasných pravidiel DPH väčšina činností v komunálnom sektore nepodlieha platbe DPH:

„Komunálna činnosť nepatrí vo všeobecnosti do systému DPH. Základné komunálne činnosti ako zdravotné služby, vzdelávacie služby a sociálne služby nepodliehajú platbe DPH. Hospodárske činnosti, v ktorých sú obecné úrady zapojené ako ‚verejný orgán‘, sú mimo systému DPH. Preto DPH vynaložená obecnými úradmi v súvislosti s oslobodenými alebo nezdaniteľnými činnosťami predstavuje nerefundovateľný náklad. Možno ju označiť ako ‚skryté náklady na DPH‘. Možno ju považovať aj za anomáliu systému DPH. Keďže sa predpokladá, že sa systém DPH riadi zásadou neutrality, uplatnenie DPH na obecné úrady môže narúšať hospodársku súťaž. Skutočnosť, že obecné úrady si nemôžu uplatňovať nárok na vrátenie DPH zaplatenej za vstupy poskytnuté súkromným sektorom, môže privodiť preferovanie obstarávania tovaru a služieb podliehajúcich platbe DPH verejnými orgánmi z interných zdrojov oproti zadávaniu externých zákaziek súkromnému sektoru.“

Nórske orgány tvrdili, že keď kompenzujú daň na vstupe za všetok tovar a služby pre obecné úrady, účelom všeobecného systému kompenzácie DPH je vytvoriť podmienky rovnováhu medzi interným obstarávaním a outsourcingom:

„DPH už nebude narúšať motiváciu obecných úradov pri výbere medzi ‚interným‘ poskytovaním služieb a nákupom služieb podliehajúcich DPH od súkromných poskytovateľov služieb. […] Za cieľ priradený systému kompenzácie DPH možno preto považovať neutralitu.“

Nórske orgány zdôraznili názor, ktorý už vyjadrili v predbežnej fáze prešetrovania, že systém kompenzácie DPH nepredstavuje pomoc pre subjekty spadajúce do pôsobnosti článku 2 zákona o kompenzácii DPH. Dôvodom tohto vyhlásenia je, že keď bol všeobecný systém kompenzácie DPH zavedený v roku 2004, rozpočtové príjmy obecných úradov v ročnom fiškálnom rozpočte boli primerane znížené o očakávanú sumu kompenzovanej dane na vstupe. Systém kompenzácie DPH preto nemá vplyv na vládne príjmy. Systém preto možno charakterizovať ako samofinancujúci systém prostredníctvom alokácie zľavy/kompenzácie nákladov obecným úradom.

4.2. Štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP

Nórske orgány v liste z 18. septembra 2006 vyjadrili nesúhlas s hodnotením dozorného orgánu, že zákon o kompenzácii DPH predstavuje štátnu pomoc, a to z týchto dôvodov:

Nórske orgány sa domnievajú, že nie je správne považovať kompenzáciu DPH za „výhodu“, ktorá oslobodzuje hospodárske subjekty od nákladov, ktoré štandardne platia zo svojich rozpočtov. Keďže obecné úrady financujú systém kompenzácie DPH sami prostredníctvom zníženia všeobecných dotácií, neposkytuje sa žiadna faktická ekonomická podpora. Systém kompenzácie DPH neznamená ani žiadne zníženie sumy dane, ani žiadny druh odloženia dane. Podľa názoru nórskych orgánov je preto chybné porovnávať systém kompenzácie DPH s opatreniami, ktoré znamenajú skutočné zníženie daňovej záťaže príjemcu.

Rámec pôsobnosti zákona o kompenzácii DPH je pozitívne vymedzený v tom, že kompenzáciu dane na vstupe za nákupy môžu dostať len právnické osoby patriace do rozsahu pôsobnosti článku 2 zákona.

Selektívne daňové opatrenia však možno odôvodniť na základe povahy všeobecnej schémy príslušného daňového systému. Nórske orgány zastávajú názor, že dozorný orgán uvedením, že kompenzácia DPH nie je súčasťou systému DPH, odmietol ich argument, že kompenzáciu DPH možno považovať za zodpovedajúcu povahe a logike systému DPH samotného. Nórske orgány namietali proti tomuto prístupu s odvolaním sa na kapitolu 17B.3.1. a nasl. usmernení o štátnej pomoci dozorného orgánu, kde sa skúmajú rozdielne aspekty rôznych opatrení. Dospeli k záveru, že kompenzácia DPH je oprávnená na základe povahy alebo všeobecnej schémy príslušného daňového systému a odvolávali sa na kapitolu 17B.3.4. usmernení o štátnej pomoci „Uplatňovanie predpisov vzťahujúcich sa na štátnu pomoc pri opatreniach priameho zdaňovania podnikov“. Základnou zásadou je, že systém DPH by mal byť neutrálny a nediskriminačný. Podľa názoru nórskych orgánov neutralitu možno preto považovať za obsiahnutú v samotnom systéme DPH. Neutralita, ktorá je obsiahnutá v systéme DPH, je aj cieľom určeným pre systém kompenzácie DPH. Nórske orgány sa preto domnievajú, že je objektívne považovať systém kompenzácie DPH za zodpovedajúci povahe a logike samotného systému DPH.

Konštatovali ďalej, že v prípade, že by sa schéma kompenzácie DPH mala postupne prestať uplatňovať, narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce zo systému DPH by sa obnovilo: „Skutočnosť, že obecné úrady nemôžu refundovať DPH na vstupe, narúša motiváciu obecných úradov pri výbere medzi ‚interným‘ obstarávaním služieb a nákupom služieb podliehajúcich DPH od súkromných poskytovateľov služieb.“

Nórske orgány poukázali, že v snahe zmierniť narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce zo systému DPH takzvaný výbor Rattsø hodnotil viaceré možné opatrenia, než rozhodol, že systém kompenzácie DPH bude najvhodnejší (16). Jedným z možných opatrení, ktoré výbor posudzoval, bolo poskytnúť obecným úradom právo odpočítať DPH na vstupe. Ďalším možným opatrením by bolo stanoviť, aby obecné úrady podliehali platbe DPH všeobecne. Výbor Rattsø nebol za možnosť poskytnúť obecným úradom právo odpočítať DPH na vstupe, keďže toto opatrenie by znamenalo rozklad DPH ako všeobecnej dane. Do úvahy sa tiež vzalo, že toto opatrenie by mohlo vytvárať tlak z ostatných skupín. Výbor Rattsø nebol ani za možnosť všeobecne podriadiť obecné úrady platbe DPH. Výbor poukázal okrem iných faktorov aj na skutočnosť, že z dôvodu bezplatného výkonu mnohých komunálnych služieb neexistuje základ pre výpočet DPH:

„Poskytnutie práva na odpočet obecným úradom a rámcové zavedenie povinnosti platiť DPH pre obecné úrady by boli riešenia v rámci systému DPH. Motív týchto opatrení, teda zmierniť narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce zo systému DPH, by však bol úplne rovnaký ako motív systému kompenzácie DPH. Okrem toho z ekonomickej stránky neexistuje rozdiel medzi systémom kompenzácie a poskytnutím práva odpočítavať daň na vstupe obecným úradom. Ministerstvo preto zastáva názor, že konštrukcia systému kompenzácie DPH sama osebe nemusí mať žiadne dôsledky.“

Nórske orgány kritizovali hodnotenie kritéria „vplyv na obchod“ dozorným orgánom.

„Prostredníctvom systému kompenzácie DPH obecné úrady predovšetkým dostávajú vrátenie dane na vstupe za tovar a služby nakúpené na ich povinné aktivity. Obecné úrady majú zo zákona uloženú povinnosť vykonávať určité služby. To sa týka najmä vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej oblasti. V sektore zdravotníctva majú napríklad obecné úrady nariadené zabezpečovať okrem iného všeobecné lekárske služby, ošetrovateľské služby, služby pôrodnej asistencie a ošetrovateľské služby v domácnostiach. V sociálnom sektore majú obecné úrady zabezpečovať praktickú a ekonomickú podporu pre prijímateľov, napr. sociálnu bytovú výstavbu.“

„Podľa článku 2 a 3 zákona o kompenzácii DPH môže byť kompenzácia DPH poskytnutá aj obecným úradom, ktoré vykonávajú nepovinné aktivity. Okrem osobitného vzdelávania, ktoré zabezpečujú tematické okresné školy, však ministerstvo nepozná žiadne oblasti nepatriace do pôsobnosti systému DPH, kde sa považuje za sporné, či príjemcovia kompenzácie DPH vykonávajú služby v súťaži s inými hospodárskymi subjektmi v EHP.“

Nórske orgány sa preto domnievali, že v sektoroch, ktoré sú oslobodené od pôsobnosti zákona o DPH, by len veľmi málo hospodárskych subjektov usídlených v susedských európskych krajinách poskytovalo služby v hospodárskej súťaži s nórskymi subjektmi, na ktoré sa vzťahuje zákon o kompenzácii DPH. Pri výbere poskytovateľa služieb sú ďalej rozhodujúce také okolnosti, ako fyzická vzdialenosť k poskytovateľovi služieb, jazykové ťažkosti a iné formy kultúrnej väzby.

Nórske orgány dospeli k záveru, že v snahe vykonať pravdivé hodnotenie systému kompenzácie DPH vo vzťahu ku kritériám uvedeným v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP by malo byť dôležité, že hospodárska súťaž medzi nórskymi hospodárskymi subjektmi a ostatnými subjektmi v EHP v sektoroch oslobodených od uplatňovania DPH je pomerne okrajová.

Nórske orgány preto zastávali názor, že kompenzáciu DPH poskytnutú hospodárskym subjektom v sektoroch oslobodených od uplatňovania DPH nemožno považovať za schopnú ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

4.3. Všeobecné pripomienky

Nórske orgány poukázali na viaceré členské štáty EÚ, ktoré zaviedli systémy refundácie nákladov na DPH za nezdaňované činnosti alebo činnosti oslobodené od dane pre orgány miestnej samosprávy. Vo Švédsku, Dánsku, Fínsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve boli zriadené rôzne systémy, ktoré poskytujú vratky DPH orgánom miestnej samosprávy s cieľom odstrániť deformáciu spočívajúcu v rozhodovaní verejných orgánov medzi obstarávaním od verejného sektora a uzatváraním zmlúv so subjektmi mimo verejného sektora. Rôzne systémy vracania DPH v zásade podobnej povahy sú zriadené vo Francúzsku, Luxembursku, Rakúsku a Portugalsku.

Nórske orgány ďalej citovali bývalého komisára pána Bolkesteina. V liste z 1. februára 2000 adresovanom Michelovi Hansenneovi (Belgicko), ktorý položil otázku Európskemu parlamentu, či systém kompenzácie DPH v Spojenom kráľovstve je v súlade so šiestou smernicou o DPH, pán Bolkestein uviedol, že systém kompenzácie DPH „nie je v rozpore so šiestou smernicou o DPH“ keďže „znamená čisto finančnú operáciu medzi rôznymi verejnými orgánmi a spravuje sa príslušnou vnútroštátnou politikou financovania verejných orgánov“.

Pán Bolkestein sa vyjadril aj o „možnom systéme, ktorým by írska vláda poskytla dotáciu írskym charitatívnym organizáciám vo výške rovnocennej neodpočítateľnej DPH, ktorú uhradili“. Uviedol, že „poskytnutie štátnych dotácií nie je samo osobe v rozpore s právnymi predpismi Európskej únie o DPH“.

Nórske orgány uznali, že žiadny z týchto výrokov sa nezaoberal priamo pravidlami štátnej pomoci. Podľa ich názoru sa však z týchto výrokov zdá, že systémy kompenzácie DPH sa nepovažujú za odporujúce šiestej smernici o DPH. Podľa ich názoru to odráža skutočnosť, že systémy kompenzácie DPH sú v súlade s povahou a logikou systému DPH samotného.

II. PRÁVNE POSÚDENIE

1. Existencia štátnej pomoci

1.1. Úvod

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP má toto znenie:

„S výnimkou prípadu, ak je v tejto Dohode uvedené inak, je každá pomoc poskytnutá členským štátom ES, štátmi EZVO alebo prostredníctvom štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá poškodzuje alebo hrozí poškodením súťaže uprednostnením určitých podnikov alebo výroby určitého tovaru, ak ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami, nezlučiteľná s plnením tejto Dohody.“

Dozorný orgán by rád vyjadril úvodnú poznámku týkajúcu sa rozsahu tohto hodnotenia. Toto rozhodnutie sa nezaoberá rozhodnutím nórskych orgánov oslobodiť určité transakcie z rozsahu pôsobnosti zákona o DPH. Týka sa len kompenzácie dane na vstupe zaplatenej určitými osobami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti zákona o kompenzácii DPH.

Dozorný orgán by chcel ďalej zdôrazniť tri poznámky, ktoré sa už uviedli v rozhodnutí č. 225/06/COL:

Po prvé, všeobecným pravidlom je, že Dohoda o EHP neupravuje daňový systém štátu EZVO. Tvorba a uplatňovanie daňového systému podľa vlastného výberu politiky je záležitosťou každého štátu EZVO. Uplatňovanie daňového opatrenia, akým je kompenzácia dane na vstupe ustanovená v článku 3 zákona o kompenzácii DPH, však môže mať dôsledky, na základe ktorých by patrilo do rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Podľa judikátu (17) článok 61 ods. 1 nerozlišuje opatrenia štátneho zasahovania na základe ich dôvodov alebo cieľov, ale vymedzuje ich na základe vplyvov.

Po druhé, otázka, či príslušné opatrenie predstavuje štátnu pomoc, vzniká, len ak sa týka hospodárskej činnosti, t. j. činnosti spočívajúcej v ponuke tovaru a služieb na danom trhu (18). Opatrenie predstavuje štátnu pomoc, len ak prináša výhody pre hospodársky subjekt. Pojem hospodársky subjekt zahŕňa na účel uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže subjekty „zapojené do hospodárskej činnosti bez ohľadu na právne postavenie subjektu a spôsob, akým je financovaný“ (19). Hoci niektoré subjekty, ktoré dostávajú vratky dane na vstupe, nespĺňajú podmienku, aby predstavovali hospodársky subjekt, skutočnosť, že niektoré oprávnené osoby podľa zákona o kompenzácii DPH predstavujú hospodárske subjekty, je dostatočný dôvod, aby sa systém posúdil ako systém na účely štátnej pomoci (20).

Po tretie, pomoc sa môže poskytnúť verejnoprávnym hospodárskym subjektom, ako aj súkromným hospodárskym subjektom (21). Na to, aby sa verejnoprávny hospodársky subjekt považoval za prijímateľa štátnej pomoci, nemusí mať nutne inú právnu subjektivitu ako štát. Skutočnosť, že sa subjekt spravuje verejným právom a je neziskovou inštitúciou, neznamená nutne, že nepredstavuje „hospodársky subjekt“ v zmysle pravidiel štátnej pomoci (22).

Po štvrté, pokiaľ ide o všeobecné pripomienky nórskych orgánov o existencii podobných schém v Európskej únii, dozorný orgán by rád poznamenal, že tieto systémy môžu byť odlišné od zákona o kompenzácii DPH a že informoval Európsku komisiu o pripomienkach nórskych orgánov. Okrem toho podľa judikatúry „žiadne porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy členským štátom v súvislosti so zákazom stanoveným v článku 92 nemožno ospravedlniť skutočnosťou, že iné členské štáty tiež nespĺňajú túto povinnosť.“ (23)

V nasledujúcom texte bude dozorný orgán posudzovať, či zákon o kompenzácii DPH ako schéma (24) spĺňa kritériá stanovené v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, aby sa považoval za štátnu pomoc.

1.2. Štátne zdroje

Na to, aby išlo o štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí ju poskytnúť štát prostredníctvom štátnych zdrojov.

Kompenzáciu poskytuje štát priamo, preto je poskytnutá štátom prostredníctvom štátnych zdrojov.

Nórske orgány tvrdili, že systém kompenzácie DPH nepredstavuje pomoc, pretože predstavuje samofinancujúci sa systém. Podľa ich názoru obecné úrady financujú systém kompenzácie DPH sami prostredníctvom zníženia všeobecných transferov prostriedkov zo štátneho rozpočtu obecným úradom. Zavedením systému kompenzácie DPH v roku 2004 boli obecné rozpočtové príjmy v ročnom fiškálnom rozpočte znížené v súlade s očakávanou sumou kompenzovanej dane na vstupe.

Dozorný orgán zastáva názor, že na účely štátnej pomoci nie je relevantné, či peňažná suma prijatá obecnými úradmi bola alebo nebola zmenšená. Dôležité je, či podniky v zmysle pravidiel hospodárskej súťaže prijali finančnú podporu od štátu prostredníctvom štátnych zdrojov. Ak obecný úrad pôsobí ako hospodársky subjekt, mal by sa skúmať na účely štátnej pomoci oddelene od obecného úradu ako verejného orgánu. Či náklady štátu na kompenzáciu na centrálnej úrovni sú vyvážené zníženými transfermi prostriedkov pre orgány miestnej samosprávy a regionálne orgány verejnej správy ako také, nemení tento záver. Zaplatená vratka dane na vstupe je financovaná zo štátneho rozpočtu, preto predstavuje štátne zdroje.

Okrem toho podľa chápania dozorného orgánu každý obecný úrad nedostáva zníženie štátneho transferu presne zodpovedajúce presnej kompenzácii DPH, ktorú dostáva.

1.3. Ekonomická výhoda

Finančné opatrenie poskytnuté štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov hospodárskemu subjektu, ktoré ho oslobodí od nákladov, ktoré by štandardne znášal z vlastného rozpočtu, predstavuje ekonomickú výhodu (25).

Nórske orgány tvrdili, že systém kompenzácie DPH nepredstavuje výhodu, pretože neznamená zníženie sumy dane, ani odklad dane. Systém kompenzácie DPH neznamená zníženie daňovej záťaže príjemcu.

Dozorný orgán nesúhlasí s týmto prístupom. Podľa jeho názoru nórske orgány nerobia potrebné rozlišovanie medzi rôznymi sférami štátu, t. j. v tomto prípade medzi štátom ako daňovým orgánom, obecnými úradmi ako štátnymi orgánmi a obecnými hospodárskymi subjektmi ako samostatnými subjektmi na účely štátnej pomoci.

Na zistenie, či bola poskytnutá ekonomická výhoda, musí dozorný orgán posúdiť, či pomoc oslobodzuje jej prijímateľov od nákladov, ktoré štandardne znášajú pri svojej podnikateľskej činnosti. Platba dane na vstupe predstavuje prevádzkový náklad súvisiaci s nákupmi pri bežnej hospodárskej činnosti hospodárskeho subjektu, ktorý zvyčajne znáša samotný hospodársky subjekt. Ak nórske orgány kompenzujú daň na vstupe za nákup tovaru a služieb hospodárskym subjektom spadajúcim do pôsobnosti článku 2 zákona o kompenzácii DPH, poskytujú týmto hospodárskym subjektom ekonomickú výhodu. Výhoda je im poskytnutá, pretože prevádzkové náklady, ktoré budú tieto hospodárske subjekty musieť znášať, sú znížené o sumu rovnajúcu sa kompenzovanej dani na vstupe.

Zákon o kompenzácii DPH preto znamená poskytnutie ekonomickej výhody oprávneným osobám schémy.

1.4. Selektivita

Na to, aby pomoc predstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí byť ďalej selektívna v tom, že uprednostňuje „určité hospodárske subjekty alebo výrobu určitého tovaru“.

Dozorný orgán dospel v rozhodnutí č. 225/06/COL k záveru, že zákon o kompenzácii DPH predstavuje výrazne selektívne opatrenie. Rozsah pôsobnosti zákona o kompenzácii DPH je pozitívne vymedzený tak, že len daňovníci patriaci do pôsobnosti článku 2 zákona o kompenzácii DPH môžu dostať kompenzáciu za daň na vstupe za nákupy. Výhoda poskytnutá podľa zákona o kompenzácii DPH hospodárskym subjektom, ktorým bola vrátená ich daň na vstupe, znamená oslobodenie od povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecného systému DPH vzťahujúceho sa na všetkých kupujúcich tovaru a služieb.

V judikatúre Súdneho dvora sa však stanovilo, že osobitné daňové opatrenie môže byť oprávnené vnútornou logikou daňového systému, ak je s ním v súlade (26). Akékoľvek opatrenie určené čiastočne alebo úplne na oslobodenie firiem v konkrétnom sektore od platby poplatkov vyplývajúcich zo zvyčajného uplatňovania všeobecného systému predstavuje štátnu pomoc, ak toto oslobodenie nie je oprávnené na základe povahy a logiky všeobecného systému (27).

Dozorný orgán posúdi, či vratka dane na vstupe ustanovená v článku 3 zákona o kompenzácii DPH spadá do logiky systému DPH. Na účel tohto hodnotenia musí orgán preskúmať, či vratka dane na vstupe spĺňa ciele obsiahnuté v samotnom systéme DPH, alebo či sleduje iné ciele, ktoré nie sú zakotvené v systéme DPH.

Hlavným cieľom systému DPH je zdaniť určité dodávky tovaru alebo služieb. DPH je nepriama daň zo spotreby tovaru a služieb. DPH sa spravidla počíta vo všetkých etapách reťaze dodávok a z dovozu tovaru a služieb zo zahraničia. Konečný spotrebiteľ platí DPH ako súčasť nákupnej ceny bez práva odpočítať daň.

Hoci sa DPH v zásade vzťahuje na všetok predaj tovaru a služieb, niektoré transakcie môžu byť oslobodené (a v dôsledku toho bez vrátenia dane na vstupe), čo znamená, že takéto dodávky nepodliehajú dani.

Články 5, 5a a 5b kapitoly I nórskeho zákona o DPH oslobodzujú určité transakcie ako predaj a prenájom nehnuteľností, poskytnutie zdravotných a so zdravotníctvom súvisiacich služieb, sociálnych služieb, vzdelávacích služieb, finančných služieb atď. Poskytovatelia týchto tovarov a služieb sa na účely DPH berú ako koneční spotrebitelia, keďže musia zaplatiť daň na vstupe bez toho, aby boli schopní žiadať daň na výstupe. Dôsledkom logiky tohto systému je, že oslobodil dodávky tovaru a služieb a koneční spotrebitelia platia daň na vstupe bez možnosti odpočítať ju.

Tento logický dôsledok systému DPH však vytvoril narušenie na inej úrovni, ktoré sa nórske orgány pokúsili neutralizovať zavedením zákona o kompenzácii DPH. Z toho vyplýva, že logikou zákona o kompenzácii DPH je vyvážiť prirodzený logický dôsledok systému DPH pri oslobodení určitých dodávok. Logikou zákona o kompenzácii DPH preto nie je zdaňovať konečných používateľov ako v prípade všeobecného systému DPH, ale poskytnúť úľavu určitej skupine konečných spotrebiteľov s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže medzi „interným“ obstarávaním a outsourcingom transakcií podliehajúcich DPH.

Nórske orgány vysvetlili, že podľa článku 1 zákona o kompenzácii DPH cieľom kompenzácie dane na vstupe bolo vytvoriť podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž medzi „interným“ obstaraním a outsourcingom tovaru a služieb podliehajúcich DPH.

Dozorný orgán zastáva názor, že kompenzovať daň zaplatenú na vstupe z iných dôvodov ako sú dôvody stanovené v systéme DPH nie je odôvodnené cieľom zdanenia určitej činnosti, o ktorý v systéme DPH v prvom rade ide. Cieľ, ktorý sledovali nórske orgány pri tvorbe podmienok pre spravodlivú hospodársku súťaž medzi interným obstarávaním a outsourcingom tovaru a služieb podliehajúcich DPH verejnými orgánmi, treba ako taký považovať za chvályhodný, ale ťažko možno povedať, že je v súlade s povahou a logikou samotného systému DPH. V tomto zmysle sa dozorný orgán odvoláva najmä na judikát Heiser (28), podľa ktorého samotná skutočnosť, že opatrenie má chvályhodný účel, nestačí na jeho vyňatie z klasifikácie ako pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP nerozlišuje opatrenia štátneho zasahovania na základe ich dôvodov alebo cieľov, ale vymedzuje ich na základe vplyvov (29).

Dozorný orgán neignoruje, že cieľom, ktorý nórske orgány sledovali zavedením zákona o kompenzácii DPH, bolo vytvoriť neutralitu v obstarávaní tovaru a služieb podliehajúcich DPH pre verejnú správu. Túto neutralitu nemožno zamieňať s neutralitou obsiahnutou v systéme DPH.

Keďže účel vytvorenia podmienok pre spravodlivú hospodársku súťaž medzi „interným“ dodávaním a outsourcingom dodávok tovaru a služieb pre orgány verejnej moci nie je v súlade s logikou systému DPH, tento cieľ by sa mohol brať do úvahy len pri posudzovaní zlučiteľnosti príslušného opatrenia.

Z uvedených dôvodov orgán dospel k záveru, že kompenzáciu DPH nemožno odôvodniť na základe povahy a logiky systému DPH. Preto predstavuje selektívne opatrenie.

1.5. Narušenie hospodárskej súťaže

Opatrenie musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže, aby patrilo do pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Len verejnoprávne a súkromné subjekty spadajúce do pôsobnosti článku 2 zákona o kompenzácii DPH majú nárok na výhody kompenzácie dane na vstupe. Ak však tieto subjekty poskytujú služby oslobodené od uplatňovania DPH v hospodárskej súťaži s hospodárskymi subjektmi, ktoré nespadajú do pôsobnosti článku 2 zákona o kompenzácii DPH, tieto hospodárske subjekty budú musieť znášať vyššie nákupné náklady, hoci vykonávajú podobné služby. Hoci kompenzácia dane na vstupe mala za cieľ zmierniť narušenie v komunálnom obstarávaní, vytvorila narušenie hospodárskej súťaže medzi orgánmi verejnej moci, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, a súkromnými hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávajú tie isté hospodárske činnosti v sektoroch oslobodených od uplatňovania DPH. Preto v dôsledku zasahovania štátu budú výrobky poskytované súkromnými hospodárskymi subjektmi drahšie, ak budú všetky ostatné faktory rovnaké. Hospodárska súťaž je preto narušená. V oblastiach, v ktorých budú kompenzované verejnoprávne, ako aj súkromné hospodárske subjekty, stále bude hroziť narušenie hospodárskej súťaže medzi vnútroštátnymi hospodárskymi subjektmi a subjektmi ostatných štátov EHP pôsobiacimi na tom istom trhu.

Preto pokiaľ ide o kompenzáciu poskytnutú hospodárskym subjektom, ktoré vyrábajú tovar alebo poskytujú služby oslobodené od uplatňovania DPH, dozorný orgán zastáva názor, že existuje narušenie hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi.

1.6. Vplyv na obchod

Štátna pomoc spadá do pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, len ak má vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

Nórske orgány v pripomienkach k rozhodnutiu dozorného orgánu č. 225/06/COL napadli hodnotenie kritéria vplyv na obchod dozorným orgánom, ktoré sa podľa ich názoru nezakladá na objektívnom chápaní situácie. Podľa ich názoru prostredníctvom systému kompenzácie DPH obecné úrady dostávajú predovšetkým vratky dane na vstupe za tovar a služby nakúpené pre ich povinné činnosti. Pokiaľ ide o nepovinné činnosti, ktoré obecné úrady môžu vykonávať, nórske orgány nezaregistrovali žiadne oblasti oslobodené od uplatňovania DPH, v ktorých príjemcovia kompenzácie DPH vykonávajú služby v hospodárskej súťaži s inými hospodárskymi subjektmi v EHP, mimo osobitného druhu škôl, ktorým venuje pozornosť navrhovateľ. Nórske orgány zastávajú názor, že je veľmi málo hospodárskych subjektov usídlených v susedských európskych krajinách, ktoré súťažia s nórskymi hospodárskymi subjektmi, na ktoré sa vzťahuje zákon o kompenzácii DPH.

Dozorný orgán opakuje svoje stanovisko vyjadrené v rozhodnutí č. 225/06/COL, týkajúce sa hodnotenia vplyvu na obchod. Dozorný orgán je povinný preskúmať, či schéma pomoci vy mohla mať vplyv na obchod v EHP a určiť jej skutočný vplyv (30). V zásade všetky oprávnené osoby v systéme kompenzácie DPH môžu dostať kompenzáciu DPH na vstupe na základe podmienok schémy bez ohľadu, či pomoc konkrétnemu hospodárskemu subjektu bude mať vplyv na obchod. V judikatúre ESD sa stanovilo, že „pokiaľ ide o schémy pomoci, Komisia sa môže obmedziť na skúmanie všeobecných charakteristík uvedeného programu bez toho, že by mala povinnosť skúmať každý jednotlivý prípad uplatnenia“. (31). Súdny dvor EZVO tiež prijal za svoju túto interpretáciu (32).

Kritérium vplyvu na obchod sa tradične interpretovalo v tom zmysle, že zo všeobecného hľadiska sa opatrenie považuje za štátnu pomoc, ak môže ovplyvniť obchod medzi štátmi EHP (33). Aj keď by mali nórske orgány pravdu v odhade, že len málo hospodárskych subjektov v EHP súťaží s oprávnenými subjektmi zákona o kompenzácii DPH, pomoc môže aj tak ovplyvniť obchod, keďže v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP počet oprávnených subjektov ani množstvo konkurujúcich podnikov nepredstavujú významné prvky pre hodnotenie kritéria vplyv na obchod (34).

Poskytnutie štátnej podpory hospodárskemu subjektu môže viesť k udržaniu alebo zvýšeniu interného zásobovania s dôsledkom, že sa znížia príležitosti preniknúť na trh príslušných štátov EHP (35) pre ostatné hospodárske subjekty. Charakter pomoci preto nezávisí od miestneho alebo regionálneho charakteru poskytovaných služieb, ani od rozsahu príslušnej oblasti činnosti (36).

Neexistuje žiadna prahová hodnota ani percentuálny podiel, pod ktorého úrovňou možno dospieť k záveru, že obchod medzi zmluvnými stranami nie je ovplyvnený (37). Skôr naopak, podľa judikatúry (38) vždy, keď štátna finančná pomoc posilňuje pozíciu hospodárskeho subjektu v porovnaní s inými hospodárskymi subjektmi súťažiacimi v obchode vnútri EHP, tieto hospodárske subjekty sa musia považovať za ovplyvnené touto pomocou.

Články 5 a 5a kapitoly I zákona o DPH oslobodzujú určité transakcie z pôsobnosti zákona o DPH. Článok 5b toho istého zákona ďalej stanovuje, že tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie niektorých služieb, okrem iného poskytovanie zdravotných a so zdravotníctvom súvisiacich služieb, sociálnych služieb, vzdelávacích služieb, finančných služieb, služieb súvisiacich s výkonom verejnej moci, služieb vo forme nároku na návštevu divadla, opery, baletu, filmových a cirkusových predstavení, výstav v galériách a múzeách, služieb lotérie, služieb týkajúcich sa podávania stravy v školských a študentských jedálňach atď. Všetky tieto služby sú preto oslobodené od uplatňovania DPH, ale v zásade sa na ne vzťahuje zákon o kompenzácii DPH. (39) Niektoré tieto sektory, napríklad finančné služby, služby spojené s podávaním stravy v školských a študentských jedálňach, niektoré zubárske služby, niektoré vzdelávacie služby poskytované za odmenu, niektoré kinematografické služby, sú čiastočne alebo úplne otvorené hospodárskej súťaži v rámci celého EHP. Pomoc poskytnutá hospodárskym subjektom v sektoroch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži, môže preto ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

Z týchto dôvodov a so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora zastáva dozorný orgán názor, že zákon o kompenzácii DPH predstavuje vo všeobecnosti celoštátnu kompenzačnú schému, ktorá môže ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

1.7. Záver

Dozorný orgán dospel z uvedených dôvodov k záveru, že zákon o kompenzácii DPH predstavuje schému štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

2. Formálne náležitosti

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 Dohody o dozore a súde, „Dozorný orgán EZVO musí byť v dostatočnom čase informovaný o akýchkoľvek plánoch v súvislosti s poskytnutím alebo zmenou pomoci, aby mohol predložiť svoje pripomienky (…). Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ konanie neviedlo ku konečnému rozhodnutiu“.

Nórske orgány neoznámili zákon o kompenzácii DPH dozornému orgánu pred jeho účinnosťou. Dozorný orgán preto dospel k záveru, že nórske orgány nedodržali povinnosti podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 Dohody o dozore a súde.

3. Zlučiteľnosť pomoci

Dozorný orgán zastáva názor, že v tomto prípade nemožno uplatniť žiadne výnimky uvedené v článku 61 ods. 2 Dohody o EHP.

Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 61 ods. 3 Dohody o EHP, kompenzáciu dane na vstupe nemožno posudzovať v rámci článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP, keďže žiadny z nórskych regiónov nespĺňa podmienky pre toto ustanovenie, ktoré vyžaduje mimoriadne nízku životnú úroveň alebo výraznú podzamestnanosť. Nezdá sa, že by táto kompenzácia podporovala výkon dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo nápravu závažnej poruchy hospodárstva štátu, ako sa to vyžaduje pre zlučiteľnosť na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

Pokiaľ ide o článok 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, pomoc by sa mohla považovať za zlučiteľnú s Dohodou o EHP, ak uľahčuje rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých ekonomických oblastí bez negatívneho vplyvu na obchodné podmienky v rozsahu, ktorý by bol v neprospech verejného záujmu. Nezdá sa, že by táto schéma pomoci uľahčovala rozvoj určitých hospodárskych činností alebo oblastí, ale, ako uvádzajú nórske orgány, sleduje cieľ vytvorenia podmienok pre spravodlivú hospodársku súťaž pre tovar a služby podliehajúce DPH medzi „interným“ obstarávaním a outsourcingom služieb v obecných úradoch.

Dozorný orgán zastáva názor, že zníženie prevádzkových nákladov hospodárskeho subjektu, napríklad dane na vstupe, predstavuje prevádzkovú pomoc. Tento druh pomoci je v zásade zakázaný. Dozorný orgán preto zastáva názor, že zákon o kompenzácii DPH predstavuje schému pomoci, ktorú v dnešnej podobe nemožno považovať za zlučiteľnú s pravidlami štátnej pomoci Dohody o EHP.

Bez ohľadu na to dozorný orgán pripomína, ako sa uvádza vyššie, že otázka, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc, vzniká, len pokiaľ ide o hospodársku činnosť, t. j. činnosť, ktorú predstavuje ponuka tovaru a služieb na danom trhu. To pre tento predmetný prípad znamená, že pokiaľ oprávnené subjekty schémy vykonávajú úlohy verejnej správy alebo povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktoré nepredstavujú hospodársku činnosť, hodnotenie štátnej pomoci vrátane hodnotenia zlučiteľnosti opatrenia sa na ne neuplatňuje.

Podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP sa ďalej pravidlá štátnej pomoci nevzťahujú na hospodárske subjekty poverené vykonávaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, pokiaľ by uplatňovanie týchto pravidiel bránilo výkonu konkrétnych úloh im uložených a pokiaľ obchod nie je ovplyvnený v neprospech záujmov zmluvných strán dohody.

Štáty majú vo všeobecnosti veľkú šírku konania podľa vlastného uváženia pri vymedzení služieb, ktoré by sa mohli klasifikovať ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu. V súvislosti s tým je úlohou dozorného orgánu zabezpečiť, aby neexistovala žiadna zjavná chyba v súvislosti s vymedzením služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Dozorný orgán nemôže v tomto kontexte podrobne posúdiť, či všetci dodávatelia v sektoroch oslobodených od uplatňovania DPH, ktorí majú nárok na využívanie vratky dane na vstupe, t. j. ktorí spadajú do rámca schémy pomoci, dosahujú súlad s podmienkami stanovenými v článku 59 ods. 2 Dohody o EHP. Dozorný orgán môže iba podotknúť, že v prípade splnenia týchto podmienok by sa vratka DPH na vstupe poskytnutá danému hospodárskemu subjektu alebo určitej skupine hospodárskych subjektov mohla považovať za zlučiteľnú štátnu pomoc v zmysle článku 59 ods. 2 Dohody o EHP. Zákon o kompenzácii DPH nie je týmto spôsobom obmedzený.

Dňa 28. novembra 2005 prijala Európska komisia rozhodnutie o uplatnení článku 86 ods. 2 Zmluvy o založení ES na štátnu pomoc vo forme kompenzácie pre verejné služby poskytnutej niektorým hospodárskym subjektom povereným výkonom služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (40). Toto rozhodnutie bolo zahrnuté do Dohody o EHP v júli 2006 (41).

Podľa tohto rozhodnutia (42) nemocnice a hospodárske subjekty zodpovedné za sociálnu bytovú výstavbu, ktoré sú poverené úlohami zahrňujúcimi služby všeobecného hospodárskeho záujmu, majú špecifické charakteristiky, ktoré je potrebné zohľadniť. Intenzita narušenia hospodárskej súťaže v týchto sektoroch nie je v súčasnej fáze rozvoja vnútorného trhu nutne úmerná úrovni obratu a kompenzácie. Nemocnice, ktoré poskytujú služby lekárskej starostlivosti, prípadne aj pohotovostné služby a pomocné služby priamo súvisiace s hlavnými činnosťami, najmä v oblasti výskumu, a hospodárske subjekty zodpovedné za sociálnu bytovú výstavbu, ktoré poskytujú obytné nehnuteľnosti pre znevýhodnených občanov alebo sociálne znevýhodnené skupiny, ktoré kvôli obmedzenej platobnej spôsobilosti nie sú schopné získať obytnú nehnuteľnosť za trhových podmienok, sú preto oslobodené od oznamovacej povinnosti.

Táto výnimka sa však nevzťahuje na žiadnu vratku dane na vstupe, poskytnutú hospodárskemu subjektu za časť hospodárskych činností, ktoré vykonáva, pokiaľ nepredstavujú súčasť tejto povinnosti pri poskytovaní služby vo verejnom záujme. Ako sa už posúdilo vyššie, táto schéma vracania DPH predstavuje štátnu pomoc a nemožno ju považovať za zlučiteľnú s pravidlami Dohody o EHP. V tejto súvislosti možno odkázať na niektoré zo sektorov príslušnej činnosti, t. j. na sektory, ktoré sú oslobodené od uplatňovania DPH a v súvislosti s ktorými je z existujúcej prípadovej praxe buď Európskej komisie, dozorného orgánu alebo existujúcej judikatúry jasné, že táto činnosť predstavuje hospodársku činnosť, ktorá sa vykonáva v hospodárskej súťaži s ostatnými. To je najmä prípad zubárov (43) alebo ambulantných služieb (44).

Niektorí prijímatelia pomoci na základe systému kompenzácie DPH môžu navyše využiť ďalšie výnimky, ako pomoc de minimis, uplatnenie ustanovení nariadení o skupinovej výnimke, napríklad nariadenia o skupinovej výnimke pre MSP atď.

Táto schéma v jej dnešnej podobe však nie je zameraná len na riešenie povinností pri poskytovaní verejnej služby alebo ktorejkoľvek z uvedených výnimiek. Zákon o kompenzácii DPH je široký v uplatňovaní a poňatí. Neobsahuje požadované kritériá, ktoré by zabezpečili splnenie týchto výnimiek. Túto schému preto nemožno považovať za zlučiteľnú s pravidlami štátnej pomoci Dohody o EHP.

4. Záver

Dozorný orgán rozhodol, že nórske orgány nezákonne implementovali zákon o kompenzácii DPH v rozpore s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3 Dohody o dozore a súde. Vratka dane na vstupe stanovená v tomto zákone nie je v jej dnešnej podobe z dôvodov uvedených vyššie zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP.

Ak sa v prípadoch nezákonnej pomoci zistí, že je nezlučiteľná, dozorný orgán podľa článku 14 časti II protokolu 3 Dohody o dozore a súde obvykle nariadi príslušnému štátu EZVO, aby vymáhal vrátenie pomoci od jej prijímateľa.

Dozorný orgán zastáva názor, že v tomto prípade vymáhaniu nebránia žiadne všeobecné zásady. Podľa ustálenej judikatúry je zrušenie nezákonnej pomoci prostredníctvom vrátenia pomoci logickým dôsledkom zistenia, že je nezákonná. Vrátenie nezákonne poskytnutej štátnej pomoci na účel obnovy predtým existujúcej situácie preto v zásade nemožno považovať za neprimerané k cieľom Dohody o EHP týkajúcim sa štátnej pomoci. Vrátením pomoci príjemca stráca výhodu, ktorú mal voči svojim konkurentom na trhu, a obnoví sa situácia pred zaplatením pomoci (45). Z tejto funkcie vrátenia pomoci tiež vyplýva ako všeobecné pravidlo, že dozorný orgán, okrem výnimočných okolností, neprekročí medze svojej posudzovacej právomoci, ktorú mu priznáva judikatúra ESD, ak požiada príslušný štát EZVO, aby vrátil sumy poskytnuté vo forme nezákonnej pomoci, keďže tým len obnoví predošlú situáciu (46).

Okrem toho z hľadiska mandatórnej povahy dohľadu dozorného orgánu nad štátnou pomocou podľa protokolu 3 Dohody o dozore a súde hospodárske subjekty, ktorým bola pomoc poskytnutá, sa nemôžu oprávnene domnievať, že pomoc je zákonne poskytnutá, ak nebola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v ustanoveniach tohto protokolu (47).

Vyhlásenia poskytnuté pánom Bolkesteinom spomínané nórskymi orgánmi sa týkajú dosahovania súladu príslušných schém s pravidlami DPH ako takými. Pán Bolkestein ďalej aspoň v jednom z vyhlásení vložil právne upozornenie „za predpokladu, že sa dodržia pravidlá štátnej pomoci“. Dozorný orgán preto zastáva názor, že tieto vyhlásenia nezakladajú žiadny dôvod na oprávnenú domnienku.

Nórske orgány ďalej nepoukázali na žiadnu podobnú schému štátnej pomoci, ktorú schválila Európska komisia alebo dozorný orgán a na základe ktorej by sa mohla potvrdiť legitímna dôvera v súvislosti so zákonom o kompenzácii DPH.

Dozorný orgán zastáva z týchto dôvodov názor, že v tomto prípade neexistujú žiadne zjavné mimoriadne okolnosti, ktoré by viedli k oprávnenej domnienke na strane prijímateľov pomoci.

Vrátenie pomoci by malo zahŕňať úroky z úrokov v súlade s článkom 14 ods. 2 časti II protokolu 3 Dohody o dozore a súde a článkom 9 a 11 rozhodnutia dozorného orgánu 195/04/COL zo 14. júla 2004 (48).

Od nórskych orgánov sa preto žiada, aby prijali potrebné opatrenia na vrátenie akejkoľvek nezlučiteľnej pomoci poskytnutej na základe článku 3 zákona o kompenzácii DPH a do dvoch mesiacov o tom informovali dozorný orgán.

Nórske orgány s okamžitou účinnosťou zmenia a doplnia zákon o kompenzácii DPH s cieľom vylúčiť poskytovanie štátnej pomoci. Do dvoch mesiacov informujú dozorný orgán o prijatí potrebných legislatívnych zmien a doplnení,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc poskytnutá v súvislosti so zákonom o kompenzácii DPH implementovaným nórskymi orgánmi nie je zlučiteľná s plnením Dohody o EHP.

Článok 2

Nórsko s okamžitou účinnosťou zmení a doplní zákon o kompenzácii DPH s cieľom vylúčiť poskytnutie štátnej pomoci.

Článok 3

Nórske orgány prijmú všetky potrebné opatrenia na vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 od každého hospodárskeho subjektu, ktorý ju prijal.

Článok 4

Vrátenie pomoci sa uskutoční bez zbytočného odkladu a v súlade s postupmi vnútroštátnych právnych predpisov za predpokladu, že umožňujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vrátiť, zahŕňa úrok a úrok z úrokov od dátumu, ku ktorému ju mal príjemca k dispozícii, až do dátumu jej vrátenia. Úrok sa počíta na základe článku 9 a 11 rozhodnutia Dozorného orgánu EZVO č. 195/04/COL.

Článok 5

Nórske orgány do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informujú Dozorný orgán EZVO o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s ním.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.

Článok 7

Iba znenie v anglickom jazyku je autentické.

V Bruseli 3. mája 2007

Za Dozorný orgán EZVO

Bjørn T. GRYDELAND

predseda

Kurt JÄGER

člen kolégia

(1) Ďalej len „dozorný orgán“.

(2) Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3) Ďalej len „Dohoda o dozore a súde“.

(4) Usmernenia o uplatňovaní a interpretácii článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 Dohody o dozore a súde, prijaté a vydané Dozorným orgánom EZVO 19. januára 1994, uverejnené v Ú. v. ES 1994 L 231, dodatky EHP z 3.9.1994 č. 32. Tieto usmernenia boli naposledy zmenené a doplnené 7. februára 2007. Ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“.

(5) Uverejnené v Ú. v. EÚ C 305 zo 14.12.2006 a v dodatku EHP č. 62 zo 14.12.2006, s. 1.

(6) Zákon č. 108 z 12. decembra 2003 o kompenzácii DPH pre orgány miestnej samosprávy a regionálne orgány verejnej správy (Lov om kompensasjon av merverdiavgift for kommuner, fylkeskommuner mv). Ďalej len „zákon o kompenzácii DPH“.

(7) Ďalšie podrobnosti pozri v rozhodnutí dozorného orgánu č. 225/06/COL uverejnenom v Ú. v. EÚ C 305 zo 14.12.2006.

(8) Článok 10 ods. 1 kapitoly III zákona o DPH. V súvislosti s tým pozri kapitolu IV spolu s kapitolou I zákona o DPH.

(9) Článok 21 kapitoly VI zákona o DPH.

(10) Odkazuje sa na článok 5 zákona o DPH, podľa ktorého sú tržby dosiahnuté niektorými subjektmi ako múzeá, divadlá, neziskové združenia atď. oslobodené od uplatnenia DPH. V článku 5 ods. 2 zákona o DPH je stanovené, že ministerstvo financií môže vydávať právne predpisy, ktoré vymedzujú a doplňujú ustanovenia prvého pododseku a môžu stanoviť, že hospodárske subjekty uvedené v prvom pododseku ods. 1 písm. f) napriek tomu musia účtovať a platiť daň na výstupe, ak oslobodenie spôsobí výrazné narušenie hospodárskej súťaže v porovnaní s inými registrovanými subjektmi, ktoré dodávajú rovnocenný tovar a služby.

(11) Pozri článok 5b zákona o DPH.

(12) „Interné“ obstarávanie sa nepovažuje za transakciu, ktorá podlieha DPH.

(13) Zákon č. 107 z 25. septembra 1992 o miestnej samospráve (Lov om kommuner og fylkeskommuner).

(14) Zákon č. 64 zo 17. júna 2005 o inštitúciách, ktoré poskytujú celodennú starostlivosť (Lov om barnehager).

(15) Podrobnejšie vysvetlenie fungovania systému DPH v Nórsku možno nájsť v oddiele I.2. „Právny rámec DPH a kompenzácie DPH v Nórsku“ rozhodnutia č. 225/06/COL, s. 2.

(16) Norges Offentlige Utredinger (NOU) 2003: 3, Merverdiavgiften og kommunene, Konkurransevridninger mellom kommuner og private (ďalej len „správa Rattsø“).

(17) Vec E-6/98 Nórsko/Dozorný orgán EZVO [1999], Zbierka správ Súdneho dvora EZVO, s. 76, bod 34; spojené veci E-5/04, E-6/04 a E-7/04 Fesil a Finnfjord, PIL a i. a Nórsko/Dozorný orgán EZVO [2005], Zbierka správ Súdneho dvora EZVO, s. 121, bod 76; vec 173/73 Taliansko/Komisia [1974], Zb. s. 709, bod 13; a vec C-241/94 Francúzsko/Komisia [1996], Zb. s. I-4551, bod 20.

(18) Spojené veci C-180/98 až C-184/98 Pavlov a i. [2000], Zb. s. I-6451, bod 75.

(19) Vec C-41/90 Höfner a Elser [1991], Zb. s. I-1979, bod 21.

(20) Vec E-2/05 Dozorný orgán EZVO/Island [2005], Zbierka správ Súdneho dvora EZVO, s. 202, bod 24.

(21) Vec C–387/92 Banco Exterior de España [1994], Zb. s. I-877, bod 11.

(22) Vec C-244/94 Fédération Française des Sociétés d'Assurance a iní [1995], Zb. s. I-4013, bod 21; a vec 78/76 Steinike & Weinlig [1977], Zb. s. 595, bod 1.

(23) Vec 78/76 Steinike & Weinlig citovaná vyššie, bod 24; vec T-214/95 Het Vlaamse Gewest/Komisia [1998], Zb. s. II-717, bod 54.

(24) Dozorný orgán zhodnotil v oddiele II.2.1. rozhodnutia č. 225/06/COL, že zákon o kompenzácii DPH predstavuje schému pomoci. Odkazuje sa na toto hodnotenie.

(25) Spojené veci E-5/04, E-6/04 a E-7/04 Fesil a Finnfjord, PIL a i. a Nórsko/Dozorný orgán EZVO citované vyššie, body 76 a 78-79; vec C-301/87 Francúzsko/Komisia [1990], Zb. s. I-307, bod 41.

(26) Vec E-6/98 Nórsko/Dozorný orgán EZVO citovaná vyššie, bod 38; spojené veci E-5/04, E-6/04 a E-7/04 Fesil a Finnfjord, PIL a iní a Nórsko/Dozorný orgán EZVO citované vyššie, body 84-85; spojené veci T-127/99, T-129/99 a T-148/99 Territorio Histórico de Alava a iní/Komisia [2002], Zb. s. II-1275, bod 163, vec C-143/99 Ropovod Adria - Viedeň [2001], Zb. s. I-8365, bod 42; vec T-308/00 Salzgitter/Komisia [2004], Zb. s. II-1933 bod 42, vec C-172/03 Wolfgang Heiser [2005], Zb. s. I-1627, bod 43.

(27) Vec E-6/98 Nórsko/Dozorný orgán EZVO [1999], Zbierka správ Súdneho dvora EZVO, s. 76, bod 38; spojené veci E-5/04, E-6/04 a E-7/04 Fesil a Finnfjord, PIL a i. a Nórsko/Dozorný orgán EZVO citované vyššie, body 76-89; vec 173/73 Taliansko/Komisia [1974], Zb. s. 709, bod 16.

(28) Vec C-172/03 Wolfgang Heiser citovaná vyššie.

(29) Vec C-159/01 Holandsko/Komisia [2004], Zb. s. I-4461, bod 51.

(30) Vec C-298/00 P Taliansko/Komisia [2004], Zb. s. I-4087, bod 49, a vec C-372/97 Taliansko/Komisia [2004], Zb. s. I-3679, bod 44.

(31) Vec T-171/02 Regione autonoma della Sardegna/Komisia [2005], Zb. s. II-2123, bod 102; vec 248/84 Nemecko/Komisia [1987], Zb. s. 4013, bod 18; vec C-75/97 Belgicko/Komisia [1999], Zb. s. I-3671, bod 48; a vec C-278/00 Grécko/Komisia [2004], Zb. s. I-3997, bod 24.

(32) Vec E-6/98 Nórsko/Dozorný orgán EZVO citovaná vyššie, bod 57 a vec E-2/05 Dozorný orgán EZVO/Island [2005], Zbierka správ Súdneho dvora EZVO, s. 202, bod 24.

(33) Spojené veci T-298/97-T-312/97 e.a. Alzetta a.o./Komisia [2000], Zb. s. II-2319, body 76-78.

(34) Vec C-71/04 Administración del Estado/Xunta de Galicia [2005], Zb. s. I-7419, bod 41; vec C-280/00 Altmark Trans [2003], Zb. s. I-7747, bod 81; spojené veci C-34/01 až C-38/01 Enirisorse [2003], Zb. s. I-14243, bod 28; vec C-142/87 Belgicko/Komisia („Tubemeuse“) [1990], Zb. s. I-959, bod 43; spojené veci C-278/92 až C-280/92 Španielsko/Komisia [1994], Zb. s. I-4103, bod 42.

(35) Vec E-6/98 Nórsko/Dozorný orgán EZVO citovaná vyššie, bod 59; vec C-303/88 Taliansko/Komisia [1991], Zb. s. I-1433, bod 27; spojené veci C-278/92 až C-280/92 Španielsko/Komisia [1994], Zb. s. I-4103, bod 40, vec C-280/00 Altmark Trans citovaná vyššie, bod 78.

(36) Vec C-280/00 Altmark Trans citovaná vyššie, bod 77; vec C-172/03 Wolfgang Heiser [2005], Zb. s. I-1627, bod 33; vec C-71/04 Administración del Estado/Xunta de Galicia [2005], Zb. s. I-7419, bod 40.

(37) Vec C-280/00 Altmark Trans [2003], Zb. s. I-7747, bod 81, vec C-172/03 Wolfgang Heiser [2005], Zb. s. I-1627, bod 32.

(38) Vec E 6/98 Nórsko/Dozorný orgán EZVO citovaná vyššie, bod 59; vec 730/79 Philip Morris/Komisia [1980], Zb. s. 2671, bod 11.

(39) Článok 4 zákona o kompenzácii DPH zavádza niektoré obmedzenia možnosti dostať kompenzáciu.

(40) Uverejnené v Ú. v. EÚ L 312 z 29.11.2005, strana 67.

(41) Rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, bolo začlenené do prílohy XV Dohody o EHP ako bod 1h rozhodnutím č. 91/2006 (Ú. v. EÚ č. L 289, 19.10.2006, s. 31 a dodatok EHP č. 52, 19.10.2006, s. 24), nadobudnutie účinnosti 8.7.2006.

(42) Bod 15.

(43) Vec C-172/03 Wolfgang Heiser citovaná vyššie.

(44) Vec C-475/99, Firma Ambulanz Glöckner/Landkreis Südwestpfalz [2001], Zb. s. I-8089.

(45) Vec C-350/93 Komisia/Taliansko [1995], Zb. s. I-699, bod 22.

(46) Vec C-75/97 Belgicko/Komisia [1999], Zb. s. I-3671, bod 66, a vec C-310/99 Taliansko/Komisia [2002], Zb. s. I-2289, bod 99.

(47) Vec C-169/95 Španielsko/Komisia [1997], Zb. s. I-135, bod 51.

(48) Uverejnené v Ú. v. EÚ L 139 25.5.2006, s. 37 a v doplnku EHP č. 26 z 25.5.2006, s. 1.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 249

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 51 18. septembra 2008

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 902/2008 zo 17. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 903/2008 zo 17. septembra 2008 o osobitných podmienkach poskytovania vývozných náhrad na určité výrobky z bravčového mäsa (kodifikované znenie)	3
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 904/2008 zo 17. septembra 2008 ustanovujúce metódy analýzy a iné technické opatrenia nevyhnutné na vykonávanie vývozného režimu tovaru nezahrnutého v prílohe I zmluvy (kodifikované znenie)	9
		Nariadenie Komisie (ES) č. 905/2008 zo 17. septembra 2008 o vydávaní dovozných povolení pre surový trstinový cukor určený na rafináciu s pôvodom v najmenej rozvinutých krajinách	12

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Rada
	2008/737/ES
*	Rozhodnutie Rady z 15. septembra 2008, ktorým sa Talianskej republike povoľuje uplatňovať opatrenie odchyľujúce sa od článku 285 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty	13
	Komisia
	2008/738/ES
*	Rozhodnutie Komisie zo 4. júna 2008 o schéme štátnej pomoci, ktorú Francúzsko zamýšľa zaviesť v prospech spracovania produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzania na trh (Strategický intervenčný fond pre poľnohospodárske a potravinárske odvetvia) [oznámené pod číslom K(2008) 2257] ( 1 )	15
	2008/739/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 11. septembra 2008 o finančnom príspevku Spoločenstva Svetovej organizácii pre zdravie zvierat (OIE) určenom na opatrenia v oblasti informácií o nákazách zvierat	19
	2008/740/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 12. septembra 2008, ktorým sa v zásade uznáva úplnosť dokumentácie predloženej na podrobné preskúmanie v súvislosti s možným zaradením spinetoramu do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS [oznámené pod číslom K(2008) 4965] ( 1 )	21

	IV Iné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
	Dozorný orgán EZVO
*	Rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 127/07/COL z 18. apríla 2007 o pomoci na výskum a vývoj poskytnutej Nórskou radou pre výskum v súvislosti s vývojom softvérového programu Turborouter (Nórsko)	23
*	Rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 155/07/COL z 3. mája 2007 o štátnej pomoci poskytnutej v súvislosti s článkom 3 nórskeho zákona o kompenzácii dane z pridanej hodnoty (DPH) (Nórsko)	35

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MK	31,4
	TR	68,0
	ZZ	49,7
0707 00 05	EG	162,5
	MK	43,3
	TR	83,8
	ZZ	96,5
0709 90 70	TR	89,1
0709 90 70	ZZ	89,1
0805 50 10	AR	73,5
	TR	104,3
	UY	64,9
	ZA	89,3
	ZZ	83,0
0806 10 10	IL	248,7
	TR	130,8
	US	196,0
	ZZ	191,8
0808 10 80	AR	92,1
	AU	195,4
	BR	74,2
	CL	91,9
	CN	78,4
	NZ	111,1
	US	100,8
	ZA	83,4
	ZZ	103,4
0808 20 50	AR	76,1
	CN	93,6
	TR	128,9
	ZA	75,1
	ZZ	93,4
0809 30	TR	136,6
	US	150,7
	ZZ	143,7
0809 40 05	IL	132,0
	TR	85,4
	XS	62,1
	ZZ	93,2

		Korigendá
	*	Korigendum k rozhodnutiu Komisie 2008/649/ES z 3. júla 2008, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu roztokov močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2008)	47


	*	Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3

Nariadenie Komisie (EHS) č. 4056/87	(Ú. v. ES L 379, 31.12.1987, s. 29)
Nariadenie Komisie (ES) č. 202/98	(Ú. v. ES L 21, 28.1.1998, s. 5)

Nariadenie (EHS) č. 4056/87	Toto nariadenie
články 1 až 4	články 1 až 4
—	článok 5
článok 5	článok 6
—	príloha I
—	príloha II