5.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/1

5.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/3

(1)

Výšky reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho cukru, surového cukru a niektorých sirupov na hospodársky rok 2007/2008 boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1109/2007 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (ES) č. 842/2008 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene uvedených cien a ciel v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

5.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/5

(1)

V článku 104 zmluvy sa ustanovuje postup pri nadmernom deficite (PND) s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty predchádzali nadmernému deficitu verejných financií, alebo aby v prípade jeho vzniku zabezpečili korekciu.

(2)

Podľa bodu 5 protokolu o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska povinnosť podľa článku 104 ods. 1 zmluvy predchádzať nadmernému deficitu verejných financií sa nevzťahuje na Spojené kráľovstvo, pokiaľ sa nedostane do tretej etapy hospodárskej a menovej únie. V druhej etape hospodárskej a menovej únie sa Spojené kráľovstvo v súlade s článkom 116 ods. 4 zmluvy snaží predchádzať nadmernému deficitu.

(3)

Pakt stability a rastu sa zakladá na dosiahnutí cieľa zdravých verejných financií ako prostriedku na posilňovanie podmienok cenovej stability a silného udržateľného rastu smerujúceho k vytváraniu pracovných miest.

(4)

Postup pri nadmernom deficite podľa článku 104 zmluvy, objasnený v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (1), ktorý je súčasťou Paktu stability a rastu, stanovuje prijatie rozhodnutia o existencii nadmerného deficitu. V protokole o postupe pri nadmernom deficite pripojenom k zmluve sa stanovujú ďalšie ustanovenia týkajúce sa implementácie postupu pri nadmernom deficite. V nariadení Rady (ES) č. 3605/93 (2) sa stanovujú podrobné pravidlá a definície pre uplatňovanie ustanovení uvedeného protokolu.

(5)

V článku 104 ods. 5 zmluvy sa vyžaduje, aby Komisia predložila Rade stanovisko, ak sa Komisia domnieva, že v členskom štáte existuje alebo by mohol vzniknúť nadmerný deficit. Vzhľadom na svoju správu podľa článku 104 ods. 3 zmluvy a so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru podľa článku 104 ods. 4 zmluvy Komisia dospela k záveru, že v Spojenom kráľovstve existuje nadmerný deficit. Komisia preto 2. júla 2008 predložila Rade takéto stanovisko týkajúce sa Spojeného kráľovstva.

(6)

V článku 104 ods. 6 zmluvy sa stanovuje, že Rada by mala zvážiť všetky vyjadrenia, ktoré si dotknutý členský štát želá urobiť po celkovom posúdení a pred rozhodnutím o tom, či existuje nadmerný deficit. V prípade Spojeného kráľovstva toto celkové posúdenie viedlo k nasledujúcim záverom.

(7)

(8)

Podľa údajov, ktoré úrady Spojeného kráľovstva notifikovali v rámci postupu pri nadmernom deficite v marci 2008, plánovaný deficit verejných financií v Spojenom kráľovstve na finančný rok 2008/2009 má dosiahnuť 3,2 % HDP, teda by prekročil referenčnú hodnotu 3 % HDP. Tento pomer sa zhoduje s pomerom uverejneným v rozpočte Spojeného kráľovstva z marca 2008, v ktorom boli takisto predložené aj rozpočtové plány s odhadom deficitu vládnych financií na rok 2009/2010 vo výške 2,8 % HDP. Údaj o deficite v roku 2009/2010 je nižší ako príslušný údaj v jarnej prognóze útvarov Komisie vo výške 3,3 % HDP, najmä v dôsledku rozdielu v očakávanom raste HDP v roku 2009/2010. V nadväznosti na uverejnenie rozpočtu na marec 2008 vyhlásenie politiky z 13. mája, ktorým sa znížila daň z príjmu fyzických osôb na finančný rok 2008/2009, bude na úrovni 2,7 mld. GBP. Ak sa tento výsledok pripočíta k údaju o deficite z jarnej prognózy útvarov Komisie, výsledný deficit je 3,5 % HDP. Hoci v zmysle notifikácie z marca 2008 sa plánovaný deficit na rok 2008/2009 nachádza nad referenčnou hodnotou 3 % HDP stanovenou v zmluve, približoval sa k tejto referenčnej hodnote. Prekročenie referenčnej hodnoty 3 % HDP nie je výnimočné v zmysle článku 104 ods. 2 zmluvy. Nie je dôsledkom mimoriadnej udalosti mimo kontroly orgánov Spojeného kráľovstva, ani dôsledkom výrazného hospodárskeho poklesu. Podľa prognózy, ktorú vypracovali na jar 2008 útvary Komisie, sa v rokoch 2008 a 2009 predpokladá spomalenie rastu Spojeného kráľovstva na úrovni ročných sadzieb, ktorá nedosahuje potenciál. Napriek tomu sa očakáva, že miera rastu HDP by mala v roku 2008 dosiahnuť 1,7 % a v roku 2009 1,6 %. Vzhľadom na to, že útvary Komisie vychádzajú vo svojej prognóze pri zachovaní existujúcich politík z toho, že miera deficitu v roku 2009/2010 bude stále vyššia ako 3 % (na úrovni 3,3 %), ani prekročenie referenčnej hodnoty 3 % HDP sa nepovažuje za dočasné. To naznačuje, že požiadavka zmluvy týkajúca sa kritéria deficitu nie je splnená.

(9)

(10)

Podľa článku 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 môžu byť v rozhodnutí Rady o existencii nadmerného deficitu podľa článku 104 ods. 6 zohľadnené „ostatné relevantné faktory“, len ak je v plnom rozsahu splnená dvojitá podmienka – že deficit zostane na úrovni blízko referenčnej hodnoty a že jeho prekročenie nad referenčnú hodnotu je dočasného charakteru. Preto sa v jednotlivých fázach vedúcich k tomuto rozhodnutiu tieto ostatné relevantné faktory nezohľadňujú,

5.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/7

(1)

V nadväznosti na konanie vo veci formálneho zisťovania Komisia prijala 30. januára 2002 rozhodnutie 2002/610/ES (1), ktorým sa za určitých podmienok opísaných ďalej v texte schvaľuje schéma pomoci na podporu zavedenia námorných príbrežných liniek, ďalej len „konečné rozhodnutie“. V konečnom rozhodnutí sa v odôvodnení 26 uvádza, že Francúzsko prijalo procesné podmienky, ktoré sú záväzné predovšetkým pre projekty pomoci na námorné linky v rámci Spoločenstva medzi francúzskym prístavom a prístavom iného členského štátu, a nie pre projekty týkajúce sa námorných spojení medzi dvoma francúzskymi prístavmi.

(2)

Dňa 18. novembra 2004 francúzske orgány požiadali Komisiu, aby zmenila a doplnila konečné rozhodnutie s cieľom zohľadniť nové, výhodnejšie ustanovenia usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci pre námornú dopravu (2), ďalej len „usmernenia Spoločenstva“.

(3)

Opatrenie, na ktoré sa vzťahuje konečné rozhodnutie, sa nazýva Schéma pomoci na zavedenie nových liniek námornej príbrežnej dopravy.

(4)

Hlavným cieľom navrhovaných úprav je zohľadniť nový právny rámec, ktorý poskytujú usmernenia Spoločenstva, pokiaľ ide o pomoc na zavedenie námorných príbrežných liniek, a zabezpečiť zlučiteľnosť podmienok stanovených v konečnom rozhodnutí s týmito novými pravidlami Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci.

(5)

V odôvodnení 26 konečného rozhodnutia sa uvádza, že „pokiaľ ide o záruku transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s prevádzkovateľmi v rámci výberového konania na projekty, francúzske orgány sa zaviazali, že budú dodržiavať tieto postupy:

(6)

Postupy uvedené najmä v písmene b) tohto odôvodnenia sa podľa francúzskych orgánov implementujú osobitne zdĺhavo, a preto narúšajú hladký priebeh takýchto projektov.

(7)

Francúzske orgány chcú, aby sa konečné rozhodnutie upravilo tak, aby sa v ňom premietla kapitola 10 usmernení Spoločenstva, ktorou sa upravuje pomoc v prospech liniek námornej príbrežnej dopravy.

(8)

Komisia najskôr poznamenáva, že v predchádzajúcich usmerneniach Spoločenstva (3), ktoré sa uplatňovali v čase prijímania konečných rozhodnutí, sa neustanovuje žiadne osobitné pravidlo na pomoc v prospech zavedenia liniek námornej príbrežnej dopravy. Nebolo preto nelogické, že Komisia určila v konečnom rozhodnutí osobitné pravidlá ad hoc na schválenie osobitnej francúzskej schémy zameranej na podporu zavedenia liniek námornej príbrežnej dopravy.

(9)

Komisia zároveň poznamenáva, že medzitým prijala nové usmernenia Spoločenstva a že týmito usmerneniami sa odteraz stanovuje rámec štátnej pomoci na zavedenie liniek námornej príbrežnej dopravy podľa príkladu cieľov sledovaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1382/2003 z 22. júla 2003 o poskytnutí finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (program Marco Polo) (4), ktoré bolo takisto prijaté v nadväznosti na konečné rozhodnutie.

(10)

V kapitole 10 nových usmernení Spoločenstva sa považuje individuálna pomoc na príbrežné linky za zlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ spĺňa tieto podmienky:

(11)

Komisia predovšetkým poznamenáva, že v nových usmerneniach Spoločenstva sa žiadnym spôsobom nerozlišujú prípady, keď linka spája dva prístavy dvoch rôznych členských štátov alebo dva prístavy toho istého členského štátu. Komisia sa nazdáva, že už neexistuje objektívny dôvod na zachovanie rozlíšenia medzi dvoma druhmi situácie, ktorá sa uvádza v odôvodnení 26 konečného rozhodnutia.

(12)

Komisia sa na druhej strane domnieva, že usmernenia Spoločenstva nebránia tomu, aby členský štát implementoval schému pomoci v prospech námorných príbrežných liniek, pokiaľ individuálna pomoc poskytnutá v rámci tejto schémy spĺňa uvedené podmienky.

(13)

Možnosť neupraviť konečné rozhodnutie by na jednej strane mohla viesť k tomu, že Francúzsku by sa umožnilo uplatňovať individuálnu pomoc na linky medzi francúzskymi prístavmi za výhodnejších podmienok, ako sú tie, ktoré sú stanovené v nových usmerneniach Spoločenstva, a na druhej strane by sa Francúzsko znevýhodnilo pri zavádzaní projektov liniek medzi francúzskym prístavom a prístavom iného členského štátu prostredníctvom formálnych postupov uvedených v odôvodnení 26 konečného rozhodnutia. Okrem toho, že už neexistuje dôvod na zachovanie týchto formálnych postupov v nových usmerneniach Spoločenstva, tieto postupy by mohli dostať Francúzsko do situácie nerovnakého zaobchádzania v porovnaní s inými štátmi, ktoré by na základe nových usmernení Spoločenstva odteraz chceli zaviesť schémy pomoci alebo individuálnu pomoc ad hoc na príbrežné linky zabezpečujúce spojenie s ich susedmi.

(14)

V zmysle článku 88 ods. 1 zmluvy je Komisia totiž povinná priebežne skúmať existujúce schémy pomoci. Z tohto dôvodu musí preveriť, či sa pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci uplatňujú jednotne na všetky schémy existujúce v členských štátoch. Predovšetkým navrhuje členským štátom užitočné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spoločného trhu, v prípade, že nadobudnú účinnosť prísnejšie pravidlá Spoločenstva. V zmysle jedného zo svojich predchádzajúcich podmienečných konečných rozhodnutí by Komisia naopak nemohla zachovať obmedzenie týkajúce sa schémy pomoci členského štátu, pokiaľ by sa na ostatné členské štáty, ktoré by implementovali podobné schémy pomoci, nevzťahovalo takéto obmedzenie.

(15)

Možnosť zmeniť a doplniť konečné rozhodnutie by umožnila uplatňovať nové usmernenia Spoločenstva na existujúcu schému pomoci Francúzska v prospech zavedenia námorných príbrežných liniek ešte pred dátumom stanoveným Komisiou v nových usmerneniach Spoločenstva, t. j. 30. júna 2005, aby členské štáty prostredníctvom vhodných opatrení zosúladili svoje existujúce schémy pomoci s novými pravidlami Spoločenstva.

(16)

Komisia sa preto domnieva, že rozhodnutie 2002/610/ES je potrebné zmeniť a doplniť. Navrhovaná úprava umožní Francúzsku zosúladiť jeho schému pomoci s ustanoveniami nových usmernení Spoločenstva, pokiaľ ide o námorné linky medzi francúzskym prístavom a prístavom iného členského štátu, a okrem toho umožní predkladať návrhy na pomoc námorným linkám medzi dvoma francúzskymi prístavmi za podmienok ustanovených novými usmerneniami Spoločenstva. V dôsledku tejto úpravy bude Francúzsko svoju schému pomoci implementovať za rovnakých podmienok, ako sú podmienky, ktoré v zmysle uvedených usmernení majú prednosť vo všetkých ostatných členských štátoch,

5.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/10

(1)

Listom z 19. apríla 2005, ktorého prijatie bolo zaregistrované 20. apríla 2005, Nemecko notifikovalo opatrenie, ktorým sa za roky 2005 a 2006 poskytuje vrátenie dane podnikom pestujúcim produkty v skleníkoch. Toto opatrenie obsahuje doložku o odklade, podľa ktorej je jeho vykonanie závislé od schválenia Komisiou. Prípad štátnej pomoci bol zapísaný pod číslom N 189/05.

(2)

Toto opatrenie je predĺžením nenotifikovaného režimu štátnej pomoci (2001– 2002), ktorý už bol takisto predĺžený (2003 – 2004), pričom rovnako nebol notifikovaný. Obidve tieto nenotifikované opatrenia boli zapísané do registra nenotifikovanej pomoci pod číslom NN 36/05.

(3)

Listom z 20. októbra 2005 Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES (2). Nemecko k nemu predložilo svoje pripomienky v liste z 22. novembra 2005. Komisia dostala niekoľko pripomienok od tretích zainteresovaných strán. Nemecko sa k nim vyjadrilo v liste zo 14. júna 2006 a v liste z 12. decembra 2007 poskytlo ďalšie informácie.

(4)

Nemecko prostredníctvom zákona zo 16. augusta 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z minerálnych olejov, zaviedlo dvojročné zníženie dane z palív (vykurovací olej, zemný plyn, kvapalný plyn) na použitie v skleníkoch a zakrytých pestovateľských zariadeniach. Pomoc bola poskytnutá v podobe oslobodenia od dane.

(5)

Prostredníctvom nemeckého zákona o ďalšom rozvoji ekologickej daňovej reformy z 23. decembra 2002 bola daňová úľava, ktorá sa pôvodne poskytla na palivá, použitá v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2002, predĺžená do 31. decembra 2004.

(6)

Nemecko prostredníctvom zákona o vykonaní usmernení z 9. decembra 2004 plánovalo ponechať vrátenie dane v platnosti do konca roka 2006 a notifikovalo predĺženie platnosti tohto opatrenia ako štátnu pomoc č. 189/2005.

(7)

V tabuľkách v prílohe I sú zobrazené sadzby vrátenia daní a finančný vplyv vrátených daní v prospech skleníkového pestovania v porovnaní so zvyškom poľnohospodárskeho odvetvia.

(8)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania z týchto dôvodov:

(9)

Opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Nemecko uviedlo, že na tento prípad sa vzťahuje výnimka obsiahnutá v smerniciach Rady o zdaňovaní energetických produktov (smernica 92/81/EHS, nahradená od roku 2003 smernicou 2003/96/ES). Podľa týchto smerníc mohli členské štáty poskytnúť daňové úľavy pre minerálne oleje používané v záhradníctve.

(10)

Komisia vyjadrila o tomto názore pochybnosti. Podľa smerníc o energetických produktoch, a najmä smernice 2003/96/ES, daňové opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať, musia byť v súlade s právom Spoločenstva a derogačné ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby ovplyvnili pravidlá o hospodárskej súťaži. Opatrenia nesmú mať nepriaznivý vplyv na bezproblémové fungovanie vnútorného trhu a viesť k narušeniam hospodárskej súťaže.

(11)

Okrem toho sa zdá, že táto pomoc by narúšala hospodársku súťaž, keďže znížená daňová záťaž za energetické produkty v energeticky náročnom hospodárskom odvetví, akým je skleníkové pestovanie produktov, by malo priamy vplyv na výrobné náklady, a tým aj na konkurencieschopnosť.

(12)

Zdôraznilo sa, že táto úľava bola poskytnutá selektívne, keďže sa v rámci záhradníckeho odvetvia rozlišovalo medzi pestovaním na voľnom priestranstve a v skleníkoch.

(13)

Komisia zdôraznila, že daňové úľavy sa môžu poskytnúť v súlade s pravidlami o hospodárskej súťaži. Zdá sa, že v danom čase neboli v rámci pravidiel o štátnej pomoci ustanovenia, ktoré by umožňovali členským štátom poskytovať daňové úľavy tejto povahy.

(14)

V tomto štádiu Komisia zastávala názor, že toto opatrenie predstavovalo prevádzkovú pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(15)

Nemecko poslalo pripomienky k veci aj k postupu.

(16)

Podľa názoru Nemecka daňová úľava nebola selektívna, čo vyplýva z povahy veci, pretože používanie výhrevných materiálov sa týka len uzavretých priestorov.

(17)

V prípade, že by existovala selektívnosť, v dôsledku čoho by išlo o pomoc, táto pomoc by bola oprávnená podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Osobitné odôvodnenie pomoci vyplýva z článku 8 ods. 2 písm. f) smernice 92/81/EHS a v nasledujúcom režime z ustanovenia článku 15 ods. 3 smernice 2003/96/ES. Podľa názoru Nemecka opatrenie predstavovalo „vykonanie schvaľovania, ktoré bolo zverené členským štátom […] [uvedenými smernicami] […]“. Podľa názoru Nemecka je rozporuplné, ak Komisia, ktorá tieto smernice nakoniec navrhla, vyčíta Nemecku, že z tohto opatrenia vyplýva riziko pre spoločný trh. Napokon požiadavky sporných smerníc nemali z hľadiska hospodárskej súťaže prednosť.

(18)

Podľa názoru Nemecka bod 52 rámca Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (3) bol uplatniteľný z dôvodu, že došlo k podstatnému nárastu existujúcej dane. Zákon o dani z minerálnych olejov a zákon o dani z energie, ktorý ho nahradil, by sa mal považovať za existujúcu environmentálnu daň. Tu obsiahnuté sadzby daní z energie sa z dôvodu ekologickej daňovej reformy (ako je uvedené v prehľade v prílohe I) od 1. apríla 1999 výrazne zvýšili.

(19)

Cieľom týchto ustanovení bolo zvýšiť dopyt po energeticky úsporných produktoch efektívne využívajúcich zdroje a podporiť rozvoj postupov a technológií šetrných k životnému prostrediu. Právne predpisy týkajúce sa zdaňovania v energetike tak mali výrazný vplyv na ochranu životného prostredia.

(20)

Nemecko v tejto súvislosti odkazuje na štúdiu o energetickej účinnosti skleníkového pestovania, ktorú na Leibnitzovej univerzite v Hannoveri, v Inštitúte pre podniky zaoberajúce sa biologickou výrobou, vykonalo Centrum pre podnikovú ekonomiku záhradníctva.

(21)

Podniky, ktoré pri produkcii rastlín vykurujú skleníky a iné zakryté pestovateľské zariadenia, sú vzhľadom na svoj energeticky náročný spôsob hospodárenia zaťažené vyšším zdanením energie osobitnou mierou. V týchto súvislostiach sa uviedlo, že bol dôvod na dočasné zníženie záťaže týchto podnikov zavedením daňovej úľavy. Táto potreba trvala aj po 31. decembri 2002, t. j. dátume, ku ktorému sa mala pôvodná daňová úľava skončiť. Z tohto dôvodu sa v zákone o ďalšom rozvoji ekologickej daňovej reformy predĺžila platnosť daňovej úľavy o dva roky do 31. decembra 2004. V dôsledku mimoriadne zložitej konkurenčnej situácie, ktorej museli v rokoch 2005 a 2006 čeliť poľnohospodárske a lesnícke podniky vykurujúce skleníky a zakryté pestovateľské zariadenia na produkciu rastlín, sa rozhodlo, že poskytovanie daňovej úľavy sa predĺži aj na toto obdobie.

(22)

Podľa názoru Nemecka sú splnené podmienky skutkovej podstaty stanovené v bode 52 rámca Spoločenstva. Na odôvodnenie tejto daňovej úľavy v období od roku 2001 do roku 2006 by teda malo byť možné uplatňovať bod 51 ods. 1 písm. b) rámca Spoločenstva.

(23)

Pokiaľ sa daňová úľava týka dane Spoločenstva harmonizovanej v súlade so smernicou 92/81/EHS alebo so smernicou 2003/96/ES, daňová úľava je zlučiteľná so spoločným trhom minimálne v prípadoch, keď nie je pod minimálnou sadzbou dane Spoločenstva. Ak nie je daň Spoločenstva zavedená, to isté sa vzťahuje na daňovú úľavu (t. j. zlučiteľnosť so spoločným trhom) minimálne v prípadoch, keď úľava neprevyšuje 20 % domácej dane.

(24)

Nemecko ďalej uviedlo, že počas konzultácií o návrhu zákona, ktorým sa zaviedla ekologická daňová reforma, sa nastolil problém zníženia daňovej záťaže poľnohospodárskych a lesníckych podnikov, ktoré vykurujú svoje skleníky alebo zakryté pestovateľské zariadenia na produkciu rastlín, pretože tieto podniky by boli z dôvodu svojich energeticky náročných hospodárskych činností ovplyvnené vyšším zdanením v osobitnej miere. Z dôvodu veľkého časového tlaku na prijatie právnej úpravy v parlamente a z dôvodu, že právna úprava mala pôvodne nadobudnúť účinnosť 1. januára 1999, sa rozhodlo, že poľnohospodárske a lesnícke odvetvie budú obsiahnuté v mechanizme daňových úľav pre výrobné odvetvie. Zavedenie príslušnej daňovej úľavy bolo výsledkom samostatnej zmeny a doplnenia zákona o dani z minerálnych olejov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2001, pričom prvé predĺženie platnosti daňovej úľavy týkajúce sa rokov 2003 až 2004 bolo prijaté v rámci zákona o ďalšom rozvoji ekologickej daňovej reformy.

(25)

Nemecko tvrdí, že počas predchádzajúcich kontaktov s Komisiou nadobudlo dojem, že uvedená daňová úľava je zákonná. Odvoláva sa najmä na ústne vyjadrenia Komisie počas zasadania pracovnej skupiny Podmienky hospodárskej súťaže v poľnohospodárstve z 26. a 27. októbra 1999. Komisia sa však dozvedela o stave veci rozhodne najneskôr oznámením Nemecka z 29. augusta 2001, takže mohla posúdiť súlad daňovej úľavy so spoločným trhom už vtedy. Nemecko sa odvolávalo výslovne na článok 10 ods. 1 a na článok 14 ods. 1 druhú vetu nariadenia (ES) č. 659/1999 (4). Prípadná požiadavka na vrátenie pomoci by nebola zlučiteľná buď so zásadou ochrany legitímneho očakávania a zásadou právnej istoty, alebo so zásadou riadneho správneho postupu. Pripomienky zainteresovaných tretích strán ukazujú podľa názoru Nemecka, že ich očakávania boli oprávnené.

(26)

Zainteresované tretie strany predložili najmä argumenty, ktoré už uplatnilo Nemecko. Uviedli, že opatrenia neboli selektívne aj preto, lebo boli prístupné všetkým poľnohospodárskym a lesníckym podnikom, ktoré pri svojej činnosti využívajú skleníky a zakryté pestovateľské priestory. Tvrdilo sa aj to, že obchod v Spoločenstve nebol narušený. Pestovateľské plochy pod sklom sa v sporných rokoch zničili a dovoz konkurenčných produktov do Nemecka sa zvýšil. V každom prípade však objemy nemeckej produkcie neboli významné v porovnaní s obchodom so zeleninou vnútri Spoločenstva. Okrem toho voľne pestované plodiny a plodiny pestované v skleníkoch si priamo nekonkurujú a väčšina z nich sa nemôže navzájom zamieňať. Ak by šlo o pomoc, môže byť odôvodnená na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, keďže pomohla rozvoju záhradníckeho odvetvia. Pomoc umožnila záhradníckemu odvetviu prispôsobiť sa nárastu cien energií a znížiť „narušenia hospodárskej súťaže“ vyplývajúce z výrazne nižších hrubých cien energií v iných členských štátoch a nepriaznivo ovplyvňujúcich podniky vyrábajúce v Nemecku. Nemožno tvrdiť, že nemecká pomoc „narušovala hospodársku súťaž“. Práve naopak, vyrovnáva sa tým (čiastočne) už existujúce „narušenie hospodárskej súťaže“, ktoré postavilo skleníkové pestovanie v Nemecku do nevýhody. Keďže opatrenia boli časovo obmedzené, mali na toto odvetvie silný motivačný účinok, aby sa zavedením opatrení na úsporu energií a racionalizáciu produkcia vyrovnala s rastúcimi cenami energie a vynaložila potrebné investície. Výsledkom bolo to, že opatrenia museli byť prijateľné, inak by bol zámer smerníc 92/81/EHS a 2003/96/ES narušený a neprijateľne obmedzený. Ak by to tak nebolo, s odkazom na rozsudok RSV Európskeho súdneho dvora (5) uviedli, že ochrana legitímneho očakávania príjemcov pomoci vylučovala akékoľvek vymáhanie poskytnutej pomoci, keďže Komisia o pomoci vedela už 29. augusta 2001 a jej vyšetrovanie sa začalo až 20. apríla 2005, keď si vyžiadala informácie. Okrem toho v prípade požiadavky na vrátenie poskytnutej pomoci mnohým podnikom hrozí, že sa dostanú to platobnej neschopnosti.

(27)

Podľa článku 43 nariadenia Rady (ES) č. 2200/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou (6) sa články 87, 88 a 89 Zmluvy o ES uplatňujú na výrobu produktov špecifikovaných v nariadení a na obchodovanie s týmito produktmi. Na výrobu a obchodovanie s ovocím a zeleninou sa preto vzťahujú ustanovenia Spoločenstva o poskytovaní štátnej pomoci.

(28)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES každá štátna pomoc alebo pomoc vyplácaná akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(29)

Európsky súdny dvor rozhodol, že pri posudzovaní, či štátne opatrenie je pomocou v zmysle článku 87 Zmluvy o ES, je potrebné určiť, či prijímajúci podnik získal hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nezískal (7), alebo či ušetril náklady, ktoré by za normálnych okolností musel znášať z vlastných zdrojov (8).

(30)

Opatrenie v podobe daňovej úľavy poskytuje podnikom, ktoré pomoc získajú, hospodárske výhody v podobe nižšej daňovej záťaže. To im šetrí náklady, ktoré by za bežných podmienok museli znášať z vlastných zdrojov. Pomoc sa poskytuje z verejných zdrojov určitým podnikom, menovite poľnohospodárskym a lesníckym podnikom, ktoré pri výrobe využívajú skleníky alebo zakryté pestovateľské zariadenia.

(31)

Pomoc sa neposkytuje všetkým podnikom, a preto je selektívna. Z toho vyplýva, že ide o štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(32)

Daňové zvýhodnenie určite narúša aj hospodársku súťaž (9) a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (10).

(33)

Nemecko je významným výrobcom produktov pestovaných v skleníkoch. Obchod s týmito produktmi je takisto významný, ako ukazujú tieto štatistiky.

(34)

Nemecké skleníkové produkty konkurujú skleníkovým produktom iných členských štátov. Nielenže to Nemecko ani zainteresované tretie strany nepopreli, ale ešte vysvetlili, že podniky pestujúce produkty v skleníkoch boli oslobodené od dane práve s cieľom zlepšiť ich konkurenčnú pozíciu oproti holandským konkurentom, ktorí podľa tej istej informácie majú z dôvodu nižších hrubých cien energií priaznivejšie podmienky výroby. Preto sa to priamo týka hospodárskej súťaže. Tvrdenie zainteresovanej tretej strany, že skleníkové produkty nie sú priamou konkurenciou voľne pestovaným produktom, je preto nepodstatné, keďže medzi nemeckými skleníkovými produktmi a skleníkovými produktmi iných členských štátov, vrátane skleníkových produktov Holandska, existuje hospodárska súťaž.

(35)

Oslobodenie od daní následne pravdepodobne naruší hospodársku súťaž. Tvrdenie, že ceny energií v iných členských štátoch sú výhodnejšie, nie je dôležité (11). Aj keby bola pravda, pokiaľ ide o tento výrobný faktor, že existujú rozdielne východiskové situácie, nemenilo by to nič na skutočnosti, že daňové zvýhodnenie poskytnuté Nemeckom by mohlo narušiť hospodársku súťaž.

(36)

Táto pomoc takisto môže obmedziť obchod medzi členskými štátmi. Na toto poukazujú uvedené nie nevýznamné obchodné toky. Aj keby uvedené bolo pravdou, teda že skleníkové pestovateľské plochy sa zničili a dovozy do Nemecka vzrástli, vôbec to nedokazuje, že nedošlo k narušeniu obchodu. Nemožno vylúčiť, že bez tohto opatrenia by sa pestovateľská plocha ešte viac poškodila a/alebo dovozy do Nemecka by ešte viac narástli. Keďže v rámci Spoločenstva existuje obchod s produktmi pestovanými v skleníkoch s Nemeckom, nezáleží na tom, aké významné je množstvo produkované v Nemecku.

(37)

Zákaz poskytovať štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa však neuplatňuje bez výnimky. Komisia preskúmala, či nemožno uplatniť niektorú z výnimiek zo zásady zákazu pomoci podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(38)

Výnimky stanovené v článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES, týkajúce sa pomoci sociálnej povahy, poskytnuté individuálnym spotrebiteľom, pomoci na náhradu škôd spôsobených prírodnými pohromami alebo výnimočné prípady, a pomoc poskytnutá hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko sú v týchto súvislostiach irelevantné bez ohľadu na to, kto je príjemca predmetného opatrenia.

(39)

Komisia sa domnieva, že v tomto režime poskytovania štátnej pomoci nemožno použiť skutkové okolnosti pre výnimku zo základného zákazu podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES so zreteľom na rozvoj určitých regiónov, pretože uvedené opatrenie nie je pomocou na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo oblastí s vážnou podzamestnanosťou.

(40)

Pokiaľ ide o skutkové okolnosti pre oslobodenie od zákazu podľa článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES, treba iba poukázať na to, že sporná daňová regulácia nie je dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu a jej cieľom nie je naprávať vážne narušenie v hospodárstve Spolkovej republiky Nemecko. Nejde tu ani o podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva v zmysle výnimky podľa článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES.

(41)

V tejto súvislosti Komisia poukazuje na skutočnosť, že nemecké orgány ani zainteresované tretie strany sa v priebehu vyšetrovania neodvolali na uvedené skutkové okolnosti na udelenie výnimky alebo oslobodenie od zákazu.

(42)

Jedinou skutkovou okolnosťou, ktorá by mohla prichádzať do úvahy, je preto článok 87 ods. 3 písm. c), na základe ktorého sa pomoc môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak sa zistí, že slúži na podporu rozvoja určitých hospodárskych odvetví alebo hospodárskych oblastí, v takom prípade takáto pomoc nepriaznivo neovplyvňuje obchodné podmienky v takom rozsahu, že je to v rozpore so spoločným záujmom.

(43)

Na predmetné opatrenia sa uplatňuje (12) rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskych odvetviach (13) (ďalej len „rámec Spoločenstva pre poľnohospodárstvo“).

(44)

Tento rámec Spoločenstva ani iné pravidlá týkajúce sa poľnohospodárstva neposkytujú v súvislosti s prv uvedenými opatreniami výslovné výnimky zo zásady zákazu pomoci obsiahnutej v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Komisia upozorňuje najmä na skutočnosť, že bod 4 rámca Spoločenstva, ktorý sa vzťahuje na investičnú pomoc, sa na tento prípad neuplatňuje. Daňové zvýhodnenie nie je spojené s vykonaním investície.

(45)

Nemecko a niektoré zainteresované tretie strany zastávajú názor, že osobitné odôvodnenie pomoci vyplýva z článku 8 ods. 2 písm. f) smernice 92/81/EHS a v nasledujúcom režime z článku 15 ods. 3 smernice 2003/96/ES, čo umožňuje bod 3.4 rámca Spoločenstva o štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo.

(46)

Vzhľadom na smernicu 2003/96/ES je v odôvodneniach 15 a 24 uvedené, že opatrenia, ktorými sa zavádzajú rôzne daňové sadzby, musia byť v súlade s pravidlami o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži, aby ich výsledkom nebolo narušenie hospodárskej súťaže. Skutočnosť, že pravidlá o hospodárskej súťaži sa musia uplatňovať, je potvrdená aj v článku 26 smernice 2003/96/ES, v ktorom sú členské štáty upozornené, že opatrenia ako daňové zvýhodnenie v zmysle smernice môžu predstavovať štátnu pomoc a v týchto prípadoch sa musia oznámiť podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. V tomto článku sa výslovne uvádza, že informácie poskytnuté Komisii na základe smernice nezbavujú členský štát oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

(47)

To isté sa uplatňuje na smernicu 92/81/EHS, v ktorej odôvodneniach sa uvádza (konkrétne v šiestom odôvodnení), že členské štáty môžu na báze dobrovoľnosti uplatniť […] výnimky […], ak tieto nespôsobia vznik narušenia hospodárskej súťaže. V jej článku 8 ods. 2 sa uvádza, že členské štáty môžu „bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva,“ uplatňovať úplné alebo čiastočné oslobodenie od dane alebo zníženia dane. Komisia sa pri tejto príležitosti odvoláva na svoju právomoc v otázkach štátnej pomoci, ktorá jej bola udelená priamo Zmluvou o ES. Prípadný právny predpis Spoločenstva by nemal obmedziť právomoc Komisie v tejto oblasti.

(48)

Pokiaľ sa Nemecko domnieva, že v prípade daňového zvýhodnenia ide o „vykonávanie … oprávnenia udeleného členským štátom … [na základe uvedených smerníc]“, Komisia odpovedá, že toto je práve možné len v súlade s uvedenými podmienkami. Nemecko ďalej tvrdí, že je rozporuplné, ak Komisia, ktorá tieto smernice navrhovala, Nemecku namieta, že tu vzniká riziko pre spoločný trh. V prvom rade Nemecko neuviedlo, že v súlade s výkladom Komisie neexistovala možnosť skutočne uplatňovať uvedené smernice. Komisia samozrejme nevylučuje možnosť, že existujú prípady, ktoré boli prijaté na základe smerníc, ktoré však zároveň spĺňali požiadavky spravodlivej hospodárskej súťaže. Komisia zdôrazňuje, že smernice len umožňujú zvýhodnené daňové zaobchádzanie v tejto fáze aproximácie daňových právnych predpisov. Nepredpisujú to.

(49)

Nemecko popiera, že aspekty práva hospodárskej súťaže sporných smerníc majú prednosť. V súvislosti s týmto argumentom treba konštatovať, že v každom prípade, teda aj keď hľadiská práva hospodárskej súťaže nemajú prednosť, pomoc, akou je táto daňová úľava, sa musí preskúmať na základe príslušných pravidiel o hospodárskej súťaži podľa Zmluvy o ES. Otázka, či tu existuje prednosť, alebo nie, je preto bezvýznamná (14).

(50)

Právomoc Komisie posudzovať a rozhodovať o uplatňovaní výnimiek podľa článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES, ktorú jej zverila Zmluva o ES, nebola ani nemohla byť žiadnym spôsobom príslušnými smernicami obmedzená.

(51)

Bod 3.5 prv uvedeného rámca Spoločenstva vyjadruje zásady politiky štátnej pomoci a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Predpokladá sa v ňom, že jednostranné opatrenia v oblasti štátnej pomoci, ktoré sú určené iba na zlepšenie finančnej situácie výrobcov, ale ktoré žiadnym spôsobom neprispievajú k rozvoju daného odvetvia, a najmä pomoc, ktorá sa poskytuje výhradne na základe ceny, množstva, výrobných jednotiek alebo jednotiek prevádzkových prostriedkov, sa považuje za prevádzkovú pomoc, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(52)

Ako už bolo uvedené, predmetná pomoc sa neviaže na investície potrebné na modernizáciu odvetvia (ako príklady možno uviesť lepšie tepelné izolácie alebo investície na zlepšenie využiteľnosti energií). Práve naopak, týmto dotáciami sa potrebné úpravy (ako tie čiastočne uvedené) oddialia. Dané odvetvie preto zostane závislé od tejto pomoci. K rozvoju buď vôbec nedôjde, alebo nastane až po určitom oneskorení. Na rozdiel od vyjadrenia niektorých zainteresovaných tretích strán nielenže neexistuje motivačný účinok na vykonanie potrebných investícií, ale existujúci stimul v podobe vyšších cien energií sa dotáciami dokonca potláča. V zmysle uvedeného sa preto predmetná pomoc klasifikuje ako prevádzková pomoc.

(53)

Nové rámcové pravidlá Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom a lesníckom odvetví na obdobie rokov 2007 – 2013 (15) nadobudli účinnosť až 1. januára 2007. Bod 172 umožňuje retroaktívne uplatňovanie súvisiace s protiprávnym daňovým zvýhodnením poskytnutým podľa smernice 2003/96/ES, ale len ak boli splnené podmienky tejto smernice a ak nedošlo k diferenciácii v rámci poľnohospodárskeho odvetvia. To isté sa uplatňuje aj pri protiprávnom daňovom zvýhodnení poskytnutom podľa smernice 92/81/EHS. Keďže však predmetné opatrenie zvýhodňuje len niektoré poľnohospodárske podniky, bod 172 nemôže byť dôvodom, na základe ktorého by Komisia mohla posúdiť tieto daňové zvýhodnenia ako zlučiteľné so spoločným trhom.

(54)

Nemecko má v úmysle odôvodniť zlučiteľnosť uvedenej pomoci podľa rámca Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia. Komisia vzala do úvahy aj uplatňovanie bodov 23 a 51 a nasl. rámca Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, ktorým sa za určitých okolností umožňuje poskytnutie prevádzkovej pomoci. Rámec Spoločenstva pre poľnohospodárstvo z roku 2000 sa v bode 5.6.2 vzťahuje na tieto usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci pre životné prostredie.

(55)

V bode 23 tohto rámca Spoločenstva o štátnej pomoci pre životné prostredie sa ustanovuje, že oslobodenie od daní alebo zníženie daní v prospech firiem, ktoré majú priaznivý vplyv na životné prostredie, najmä kategórie zamerané na ich ochranu pred vystavovaním zložitým konkurenčným situáciám, by mohli byť prijateľné, ak sú tieto opatrenia potrebné na to, aby sa presadilo zavedenie alebo udržanie daní na všetky produkty.

(56)

Komisia pripomína, že podľa bodu 50 rámca Spoločenstva o štátnej pomoci pre životné prostredie musia predmetné daňové opatrenia významne prispievať k ochrane životného prostredia. Musí sa zabezpečiť, aby výnimky alebo oslobodenia neboli svojou podstatou v rozpore so všeobecnými cieľmi.

(57)

Nemecko na základe dodatočne predložených podkladov (štúdia) ukazuje, že napriek nárastu daní za energie došlo k postupnému poklesu spotreby energií a k zvýšeniu energetickej účinnosti pri skleníkovom pestovaní zeleniny aj okrasných rastlín.

(58)

Na základe toho Komisia schvaľuje, že predmetné podniky uznali potrebu prijatia opatrení na zabezpečenie zlepšenia ochrany životného prostredia.

(59)

V komunitárnom rámci pre životné prostredie sa rozlišuje medzi novými daňami (bod 51.1) na jednej strane a existujúcimi daňami (body 51.2 a 52) na strane druhej.

(60)

Zákon o dani z minerálnych olejov bol účinný, keď bol 16. augusta 2001 zmenený a doplnený zákonom o zmene a doplnení zákona o dani z minerálnych olejov, ktorý umožnil vrátenie daní. Preto ho treba v zmysle bodu 51.2 alebo 52 rámca Spoločenstva pre životné prostredie považovať za „existujúci“ v čase zavedenia zákona o zmene a doplnení.

(61)

Bod 51.2 umožňuje uplatňovanie ustanovení bodu 51.1, ak sú súčasne splnené tieto dve podmienky: a) predmetná daň musí mať výrazný pozitívny vplyv na ochranu životného prostredia a b) o odchýlkach pre zúčastnené firmy sa muselo rozhodnúť v čase, keď sa daň prijímala alebo keď sa stala nevyhnutnou v dôsledku významnej zmeny hospodárskych podmienok, ktoré vystavili firmy mimoriadne zložitej konkurenčnej situácii. V druhom prípade suma zníženia nesmie presiahnuť nárast nákladov vyplývajúcich zo zmeny hospodárskych podmienok. Keď prestane existovať nárast nákladov, uplatňovanie zníženia sa musí zrušiť.

(62)

Podmienkou uplatňovania bodu 51.1 rámca pre životné prostredie sa podmienky uvedené v písmenách a) a b) musia splniť kumulatívne. Pokiaľ ide o podmienky v písm. b) prvej alternatívy, v rámci ktorej sa vyžaduje, aby boli výnimky pre zúčastnené firmy dané v čase prijatia dane, Komisia zistila, že všetky daňové úľavy boli poskytnuté až po schválení zákona o daniach a nie v čase jeho schválenia. Preto prvá alternatíva nie je splnená. V rámci druhej alternatívy sa vyžaduje nielen dôkaz o významnej zmene hospodárskych podmienok zúčastnených firiem, ale aj dôkaz o tom, že rozsah zníženia nepresahuje nárast nákladov vyplývajúci zo zmeny hospodárskych podmienok. Nemecko neposkytlo dôkazy, na základe ktorých by Komisia mohla považovať tieto podmienky za splnené. Preto ani druhá alternatíva bodu b) nie je splnená. Z toho vyplýva, že bod 51.2 sa nemôže uplatniť.

(63)

Komisia preskúmala, či je možné uplatniť bod 52. V bode 52 je stanovené, že ak dôjde k významnému zvýšeniu existujúcej dane a členský štát zastáva názor, že pre určité podniky sú potrebné výnimky, podmienky uvedené v bode 51.1, týkajúce sa nových daní, sa môžu použiť analogicky. Preto sa musí preskúmať, či došlo k významnému zvýšeniu dane a či sú splnené podmienky bodu 51.1 rámca Spoločenstva pre životné prostredie.

(64)

Všetky existujúce dane sa zvýšili o viac ako 20 % (pozri prílohu I). Komisia uznáva, že v zmysle bodu 52 rámca Spoločenstva pre životné prostredie je toto zvýšenie významné. Komisia berie na vedomie, že podľa oznámenia Nemecka sú predmetné daňové úľavy nevyhnutné pre ďalšiu existenciu podnikov prevádzkujúcich skleníky, ktorým poskytujú výhodu.

(65)

Bod 52 sa však môže uplatniť len na také daňové úľavy, ktoré nepresahujú sumu, o ktorú bola zvýšená pôvodná daň, teda pre novú časť existujúcej dane. V bode 52 sa odkazuje na pravidlá uplatniteľné na nové dane. Následne sa na základe analógie nárast dane hodnotí rovnako ako zavedenie novej dane. Táto analógia sa môže uplatniť len na novú časť, čím sa myslí časť, o ktorú sa daň zvýšila. Len tento postup zabezpečí, aby dodatočné kritériá, ktoré sa musia uplatniť pri posudzovaní existujúcich daní, neboli pri posudzovaní nárastu dane nepovšimnuté. Na základe tohto predpokladu Komisia konštatovala tieto skutočnosti:

(66)

Pokiaľ ide o vykurovací olej, pôvodná daň sa zvýšila z 40,90 EUR/1 000 l na 61,35 EUR/1 000 l. Komisia preto zastáva názor, že akékoľvek zníženie dane, ktoré presiahne pôvodnú úroveň (menovite 40,90 EUR/1 000 l), nemôže byť odôvodnené rámcom Spoločenstva pre životné prostredie, a preto je nezlučiteľné so spoločným trhom.

(67)

Pokiaľ ide o zemný plyn, pôvodná daň sa zvýšila z 1,87 EUR/MWh na 3,476 EUR/MWh (od 1. apríla 1999) a na 5,50 EUR/MWh (od roku 2003). Komisia preto zastáva názor, že akékoľvek zníženie dane, ktoré presiahne pôvodnú úroveň (menovite 1,87 EUR/MWh), nemôže byť odôvodnené podľa rámca Spoločenstva pre životné prostredie, a preto je nezlučiteľné so spoločným trhom.

(68)

Pokiaľ ide o kvapalný plyn, pôvodná daň sa zvýšila z 25,56 EUR/1 000 kg na 38,34 EUR/1 000 kg (od 1. apríla 1999) a na 60,60 EUR/1 000 kg (od roku 2003). Komisia preto zastáva názor, že akékoľvek zníženie dane, ktoré presiahne pôvodnú úroveň (menovite 25,56 EUR/1 000 kg), nemôže byť odôvodnené podľa rámca Spoločenstva pre životné prostredie, a preto je nezlučiteľné so spoločným trhom.

(69)

Pokiaľ ide o časť pomoci, ktorá nepresiahla nárast dane v roku 1999, Komisia takisto preskúmala, či sa dodržali podmienky bodu 51 ods. 1 písm. b) (uplatniteľné na základe analógie v súlade s bodom 52 usmernení).

(70)

V bode 51 ods. 1 písm. b) sa ustanovuje, že rozhodnutia o oslobodení od zákazu poskytovať pomoc s platnosťou desať rokov bez klesajúcej tendencie môžu byť oprávnené v dvoch prípadoch, a špecifikujú sa ďalšie dve podmienky, ktoré sa musia splniť: a) ak sa zníženie týka dane Spoločenstva, suma skutočne zaplatená podnikmi v nadväznosti na zníženie musí zostať vyššia ako minimálna daň Spoločenstva, aby sa podnikom poskytol stimul na zlepšenie ochrany životného prostredia; b) ak sa zníženie týka vnútroštátnej dane uloženej v prípade, že sa nevyberá daň Spoločenstva, podniky oprávnené na zníženie musia napriek tomu zaplatiť významnú časť vnútroštátnej dane. Prípadne sa podľa rámca Spoločenstva pre životné prostredie vyžaduje existencia alternatívnych opatrení (napríklad dobrovoľné dohovory), čo však nie je tento prípad.

(71)

Pokiaľ ide o tieto tri dotknuté produkty, to znamená vykurovací olej, zemný plyn a kvapalný plyn, pôvodné úrovne zdanenia uplatňované pred zvýšením dane v roku 1999 boli vyššie ako minimálna daň Spoločenstva:

(72)

Pokiaľ ide o vykurovacie materiály, ktoré počas rokov 2001 – 2003 nepodliehali dani Spoločenstva, spoločnosti prijímajúce pomoc musia podľa bodu 51 1 b) druhej zarážky rámca Spoločenstva pre životné prostredie z roku 2001 zaplatiť významnú časť vnútroštátnej dane. Dôvodom toho je motivovať ich do zlepšenia činností na ochranu životného prostredia. Podľa praxe Komisie je zrejmé, že vo všeobecnosti možno za významnú časť považovať 20 % alebo minimálnu daň Spoločenstva, ktorá na základe zodpovedajúceho využitia energie patrí do pôsobnosti tejto smernice.

(73)

Aj keď zoberieme do úvahy najvyššiu sadzbu dane pre sporné obdobie, to znamená 5,5 EUR/MWh v roku 2003, hraničná hodnota vo výške 20 % predstavuje len 1,10 EUR/MWh, čo je menej ako pôvodná úroveň zdanenia, to znamená 1,87 EUR/MWh.

(74)

Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že pokiaľ daňové úľavy neprevyšujú rámec pôvodnej úrovne zdanenia pred zvýšením z roku 1999, podmienky uložené v bode 51.1 b) sú splnené.

(75)

Pokiaľ ide o vykurovací olej, Komisia považuje tú časť daňovej úľavy, ktorá prevyšuje rámec pôvodnej výšky dane (to znamená 40,90 EUR/1 000 l) za nezlučiteľnú so spoločným trhom a tú časť daňovej úľavy, ktorá rámec pôvodnej výšky daní neprevyšuje (zníženie z 61,35 EUR/1 000 l na 40,90 EUR/1 000 l), za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(76)

Pokiaľ ide o zemný plyn, Komisia považuje tú časť daňovej úľavy, ktorá prevyšuje rámec pôvodnej výšky dane (to znamená 1,87 EUR/MWh), za nezlučiteľnú so spoločným trhom a tú časť daňovej úľavy, ktorá rámec pôvodnej výšky daní neprevyšuje (zníženie z 3,476 EUR/MWh na 1,87 EUR/MWh v rokoch 2001 a 2002 a zníženie z 5,5 EUR/MWh na 1,87 EUR/MWh v rokoch 2003 až 2006), za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(77)

Pokiaľ ide o kvapalný plyn, Komisia považuje tú časť daňovej úľavy, ktorá prevyšuje rámec pôvodnej výšky dane (to znamená 25,56 EUR/1 000 kg), za nezlučiteľnú so spoločným trhom a tú časť daňovej úľavy, ktorá rámec pôvodnej výšky dane neprevyšuje (zníženie z 38,34 EUR/1 000 kg v rokoch 2001 a 2002 a 60,60 EUR/1 000 kg v rokoch 2003 až 2006), za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(78)

Komisia konštatuje, že pomoc poskytnutá v rokoch 2001 – 2004 bola porušením článku 93 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz článok 88 ods. 2), pričom nebola včas zaregistrovaná Komisiou a nepočkalo sa na rozhodnutie Komisie.

(79)

Nemecko uvádza, že Komisia vedela o tejto pomoci už 29. augusta 2001, ale konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES začala až 22. októbra 2005. Podľa názoru Nemecka bolo rozhodnuté príliš neskoro a s odkazom na článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 toto rozhodnutie nie je v súlade so zásadami z riadnej správy. Nemecko preto uvádza, že Komisia už nie je oprávnená rozhodnúť o nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom.

(80)

Na protiprávnu pomoc sa nevzťahujú krátke obdobia určené na vyšetrovanie ustanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 659/1999. Zásady riadnej správy sa však naďalej uplatňujú. Komisia však zdôrazňuje, že vo svojom rozhodnutí K(2002) 441 v konečnom znení z 13. februára 2002, ktoré bolo určené Nemecku, si vyhradila právo preskúmať uvedenú pomoc.

(81)

Od dátumu uvedeného Nemeckom (29. august 2001) až do začatia konania vo veci formálneho vyšetrovania (20. októbra 2005) Komisia poslala Nemecku najmenej tri žiadosti o informácie a rokovala so zástupcami Nemecka. Až v tomto čase sa Komisia dozvedela, že došlo k dvom predĺženiam období daňového zvýhodnenia, pričom obe trvali dva roky. V rovnakom období Nemecko poslalo Komisii najmenej 5 oznámení s dodatočnými informáciami. Samotná skutočnosť, že počas toho obdobia Nemecko poslalo Komisii 5 oznámení, dokazuje, že aj podľa názoru Nemecka neboli informácie úplné do takej miery, aby umožnili Komisii rozhodnúť o tomto prípade. Ani odvolanie sa na rozsudok RSV túto skutočnosť nemení. Prípad, o ktorom sa v tomto rozsudku rozhodlo, je iný. Tu mala Komisia podrobné informácie o pomoci, čo v tomto prípade nemá, a dokonca už aj vydala rozhodnutie o formálnom opatrení. Aj so zreteľom na príslušnú judikatúru Európskeho súdneho dvora nemožno teda dôjsť k záveru, že Komisia nekonala. Článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 nebol porušený.

(82)

Pokiaľ ide o notifikovanú časť pomoci (ex číslo N 189/2005), Nemecko ani zainteresované tretie strany neuviedli, že došlo ku konkrétnym porušeniam lehôt určených na preskúmavanie, uvedených v článku 4 ods. 5 nariadenia (ES) č. 659/1999. Nemecko takisto neuplatnilo ani postup ustanovený v článku 5 ods. 3 tohto nariadenia.

(83)

Preto sa argumenty Nemecka vzťahujúce sa na konkrétne uplatňovanie nariadenia (ES) č. 659/1999 nemôžu prijať.

(84)

Komisia pripomína, že podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 (teraz článok 88) Zmluvy o ES (18) každá protiprávna pomoc poskytnutá podľa predmetnej schémy, o ktorej sa zistí, že je nezlučiteľná so spoločným trhom, je predmetom požiadavky na vrátenie.

(85)

V článku 14 ods. 1 sa ustanovuje: „Komisia nebude vyžadovať vymáhanie poskytnutej pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva.“ Komisia musí z vlastnej iniciatívy zohľadniť mimoriadne okolnosti, ktoré umožňujú také odôvodnenie (19).

(86)

Treba preskúmať, či by sa v tomto prípade mohli uplatniť niektoré zásady práva Spoločenstva, ako napríklad zásada ochrany legitímneho očakávania a zásada právnej istoty, s cieľom vylúčiť vymáhanie poskytnutej pomoci od príjemcov protiprávnej pomoci alebo pomoci, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(87)

Zásada ochrany legitímneho očakávania je všeobecná zásada chránená podľa práva Spoločenstva. Na to, aby vzniklo legitímne očakávanie, sú potrebné predchádzajúce uistenia poskytnuté Komisiou o oprávnenosti určitého opatrenia. Preto musí existovať akt alebo úkon zo strany administratívy Komisie, ktorý môže viesť k vzniku takého legitímneho očakávania (20).

(88)

V súlade s ustálenou judikatúrou zásada právnej istoty je porušená, keď neisté a nejasné okolnosti viedli k vzniku nejednoznačnej právnej situácie, ktorú musí Komisia vyjasniť ešte predtým, ako smie prijať akékoľvek opatrenie v súvislosti s požiadavkou na vrátenie (21).

(89)

Nemecko konkrétne nepreukázalo, prečo by vymáhanie poskytnutej pomoci nebolo v súlade s riadnym úradným postupom. Podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 pomoc považovaná za protiprávnu a nezlučiteľnú so spoločným trhom sa zo zásady vymáha.

(90)

Výnimkou sú iba prípady, keď by požiadavka na vrátenie bola v rozpore so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva. O takýto rozpor zjavne nejde. Najmä prípadná dôvera zo strany Nemecka nemala dobrý základ ani nebola hodná ochrany. Nebola odôvodnená, lebo pomoc nebola oznámená. Nemecko sa preto nemohlo na existenciu tejto pomoci spoliehať. To platí tým viac, že Komisia v uvedenom liste z 13. februára 2002 upozornila Nemecko na možnú kontrolu poskytovania pomoci. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora sa opatrný podnikateľ mohol a mal opýtať nemeckých orgánov, či pomoc bola notifikovaná, a preto mohol zistiť, že existovalo potenciálne riziko vymáhania poskytnutej pomoci (22). Ak si to úmyselne alebo z nedbanlivosti nezistil, jeho legitímna dôvera nie je hodná ochrany.

(91)

Pokiaľ ide o námietky Nemecka, že na základe ústnych vyhlásení zástupcov Komisie získalo dojem, že pomoc bola zlučiteľná so spoločným trhom, Komisia pripomína, že jedine Komisia ako orgán je oprávnená prijímať také rozhodnutia. Takisto upozorňuje, že neexistuje dokument Komisie, na základe ktorého by sa dalo dôjsť k záveru, že predmetná pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom.

(92)

V odpovedi na námietku, že v prípade vymáhania poskytnutej pomoci by to ohrozilo platobnú schopnosť veľkého množstva podnikov, Komisia pripomína, že vymáhanie poskytnutej časti alebo celej pomoci je potrebné pre opätovné nastolenie statusu quo ante, t. j. situácie bez narušenej hospodárskej súťaže. Ak to znamená, že jednotlivé podniky nebudú životaschopné, bude to výsledkom hospodárskej súťaže v podmienkach trhového hospodárstva.

(93)

Na základe úvah formulovaných v tomto rozhodnutí je jasné, že od vymáhania poskytnutých sporných dotácií sa nemôže upustiť z dôvodu právnej istoty.

(94)

Preto je v zásade nutné požadovať vrátenie poskytnutých daňových úľav, ak predstavujú pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(95)

Rozhodnutie sa vzťahuje na predmetné vrátenia daní a musí, vrátane vymáhania, nadobudnúť účinnosť bezodkladne v súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES.

(96)

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999, keď sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol poskytnutú pomoc od príjemcu pomoci. Nemecko preto musí urobiť všetky potrebné opatrenia na vymoženie poskytnutej pomoci poskytnutej príjemcom pomoci, ktorá nie je v súlade so spoločným trhom. Nemecko musí vyzvať príslušných príjemcov pomoci, aby vrátili pomoc do dvoch mesiacov od zverejnenia tohto rozhodnutia. Súčasťou vymáhanej poskytnutej pomoci sú aj úroky vypočítané v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999.

(97)

Každá individuálne poskytnutá pomoc v tomto režime, ktorá v čase jej poskytnutia spĺňa podmienky stanovené v nariadeniach Komisie prijatých na základe nariadenia Rady (ES) č. 994/98 alebo podmienky iného povoleného režimu pomoci, je však zlučiteľná so spoločným trhom až do výšky prijateľného rozsahu.

(98)

Skúsenosti Komisie navyše ukazujú, že na veľmi malé sumy pomoci poskytnutej v súlade s určitými podmienkami sa článok 87 ods. 1 Zmluvy nevzťahuje.

(99)

Podľa nariadenia (ES) č. 1860/2004 (23) pomoc nepresahujúca 3 000 EUR na príjemcu počas troch rokov (táto suma je vrátane pomoci „de minimis“ poskytnutej každému podniku) neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a nenarúša hospodársku súťaž ani nespôsobuje riziko ohrozenia hospodárskej súťaže, a preto sa na ňu nevzťahuje článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(100)

Podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1860/2004 sa to isté uplatňuje na pomoc, ktorá bola poskytnutá pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia za podmienky, že sú splnené požiadavky jej článkov 1 a 3.

(101)

Dňa 1. januára 2008 bolo nariadenie (ES) č. 1868/2004 nahradené nariadením (ES) č. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby (24), ktorou sa pomoc de minimis zvyšuje na 7 500 EUR na obdobie troch fiškálnych rokov bez ohľadu na formu alebo zamýšľaný cieľ pomoci, pričom maximálne množstvo pomoci na jeden členský štát zodpovedá 0,6 % hodnoty ročnej produkcie.

(102)

V článku 6 ods. 1 tohto nariadenia sa uvádza, že „toto nariadenie sa uplatňuje na pomoc poskytnutú pred 1. januárom 2008 podnikom v sektore poľnohospodárskej výroby pod podmienkou, že uvedená pomoc spĺňa všetky podmienky, ktoré sa ustanovujú v článkoch 1 až 4, s výnimkou výslovného odvolania sa na toto nariadenie uvedeného v článku 4 ods. 1 prvom pododseku“.

(103)

V článku 6 ods. 2 toho istého nariadenia sa uvádza, že „každá pomoc de minimis poskytnutá v období medzi 1. januárom 2005 a šiestimi mesiacmi po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ktorá spĺňa podmienky nariadenia (ES) č. 1860/2004 uplatniteľné na sektor poľnohospodárskej výroby až do nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa považuje za nespĺňajúcu všetky podmienky článku 87 ods. 1 zmluvy, a teda je oslobodená od oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 zmluvy“.

(104)

Vzhľadom na túto skutočnosť Komisia nepovažuje daňovú úľavu vo výške 3 000 EUR za štátnu pomoc, ak táto pomoc bola v čase jej poskytnutia v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1860/2004, a daňová úľava do výšky 7 500 EUR nepredstavuje štátnu pomoc, ak táto pomoc bola v čase jej poskytnutia v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1535/2007.

(105)

Štátna pomoc poskytnutá poľnohospodárskym a lesníckym podnikom na vykurovanie skleníkov a zakrytých pestovateľských zariadení na rastlinnú výrobu podľa zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z minerálnych olejov a zákon o ďalšom rozvoji ekologickej daňovej reformy, ktorú v rozpore s článkom 88 ods. 3 zmluvy protiprávne zaviedla Spolková republika Nemecko alebo ktorú im chce poskytnúť podľa usmernení vykonávacích právnych predpisov, sa týmto považuje v rozsahu uvedenom v bodoch 75 až 77 tohto rozhodnutia za nezlučiteľnú so spoločným trhom a v prípade poskytnutia musí byť v príslušnej lehote vymožená.

(106)

Štátna pomoc, ktorá nemá vlastnosti uvedenej a ktorú Spolková republika Nemecko poskytla poľnohospodárskym a lesníckym podnikom na vykurovanie skleníkov a zakrytých pestovateľských zariadení podľa zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z minerálnych olejov a zákon o ďalšom rozvoji ekologickej daňovej reformy, alebo ktorú im chce poskytnúť podľa usmernení vykonávacích právnych predpisov, sa týmto považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom,

a)

zoznam príjemcov pomoci, ktorí získali pomoc podľa režimu uvedeného v článku 1, a celkovú sumu, ktorú v rámci tohto režimu získal každý z nich;

b)

celkovú sumu (istinu a úroky súvisiace s vymáhaním poskytnutej pomoci), ktorá sa bude vymáhať od každého príjemcu pomoci;

c)

podrobný opis vykonaných a plánovaných opatrení na uvedenie stavu do súladu s týmto rozhodnutím;

d)

písomnosti preukazujúce, že príjemcom pomoci bolo nariadené vrátenie pomoci.

5.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/27

(1)

Komisia bola prostredníctvom sťažnosti informovaná o určitých opatreniach, ktoré zaviedlo Francúzsko v prospech spoločnosti Arbel Fauvet Rail (ďalej len „spoločnosť AFR“). Oznámeniami z 28. januára 2006, 25. októbra 2006, 30. januára 2007 a 6. júna 2007 Francúzsko poskytlo doplňujúce informácie.

(2)

Listom z 12. septembra 2007 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania v zmysle článku 88 ods. 2 zmluvy, pokiaľ ide o túto pomoc.

(3)

Francúzsko predložilo pripomienky oznámeniami z 12. októbra 2007 a z 18. a 19. decembra 2007.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenej pomoci.

(5)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od zainteresovaných strán.

(6)

Spoločnosť AFR je výrobcom železničných vozidiel špecializujúcim sa na nákladné vozne a cisternové kontajnery. Ide o jedného z najvýznamnejších výrobcov na európskom trhu železničných vozidiel. Spoločnosť sídli v Douai (Nord) a v súčasnosti zamestnáva približne 265 osôb.

(7)

V roku 2005 bola spoločnosť Arbel SA 100 % vlastníkom spoločnosti AFR (3). V tom čase spoločnosť AFR zamestnávala približne 330 osôb.

(8)

Prevádzka spoločnosti AFR bola už niekoľko rokov stratová. Hospodárske ťažkosti spoločnosti sa zhoršili po roku 2001. Táto tendencia sa ďalej prehĺbila v rokoch 2002 až 2005. V tabuľke sa uvádza niekoľko hlavných ukazovateľov činnosti spoločnosti AFR v období, ktoré predchádzalo poskytnutiu pomoci:

(9)

Dňa 4. júla 2005 región Nord-Pas-de-Calais a Spoločenstvo aglomerácie Douaisis poskytli spoločnosti AFR spoločnú vratnú zálohu, každý vo výške 1 milión EUR, t. j. spolu 2 milióny EUR.

(10)

Podľa informácií poskytnutých francúzskymi orgánmi boli podmienky splatnosti záloh takéto:

(11)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uviedla, že vratné zálohy predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. V tejto veci Komisia upozornila najmä na skutočnosť, že opatrenia predstavovali pre spoločnosť AFR výhodu, keďže spoločnosť by vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebola schopná získať finančné prostriedky na finančnom trhu za rovnako výhodných podmienok.

(12)

Komisia sa takisto domnieva, že spoločnosť AFR bola firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia“) (4) a že na základe toho mala byť zlučiteľnosť štátnej pomoci, ktorej bola príjemcom, posúdená so zreteľom na tieto usmernenia. Podľa Komisie existuje dôvod pochybovať o zlučiteľnosti danej pomoci so spoločným trhom so zreteľom na tieto usmernenia.

(13)

Francúzske orgány tvrdili, že aj keď spoločnosť AFR prežívala ťažké obdobie v čase, keď boli vratné zálohy poskytnuté a vyplatené (teda júl a druhý polrok 2005), vždy si udržala dôveru svojich zákazníkov a bánk.

(14)

Na podporu svojich tvrdení francúzske orgány uviedli tieto údaje, označené za „znaky dôvery“ zákazníkov a bánk voči spoločnosti AFR:

(15)

Francúzske orgány podložili svoje pripomienky dokumentmi, z ktorých najmä vyplýva, že:

(16)

V článku 87 ods. 1 zmluvy sa stanovuje, že ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(17)

Pokiaľ ide o vratné zálohy, Komisia zdôrazňuje toto.

(18)

Článok 87 zmluvy sa netýka výlučne pomoci poskytnutej národnými vládami členských štátov, ale aj pomoci pochádzajúcej od územných celkov, ako región Nord-Pas-de-Calais alebo obce Spoločenstva aglomerácie Douaisis. Prostriedky týchto územných celkov sú štátnymi prostriedkami a ich rozhodnutia poskytnúť uvedené zálohy spoločnosti AFR sa pripisujú štátu.

(19)

Zálohy sa poskytli spoločnosti AFR v čase, keď sa nachádzala v neľahkej finančnej situácii. V rozhodnutí o začatí konania Komisia usúdila, že vzhľadom na svoju hospodársku situáciu, ako vyplýva z bodu 8, bola spoločnosť AFR v čase poskytnutia pomoci firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení. Komisia tiež zdôraznila, že zálohy boli priznané bez akejkoľvek záruky ich splatenia, aj keď zvolené úrokové sadzby by mali zodpovedať sadzbe uplatniteľnej na pôžičky zaistené bežnými zárukami (6). Komisia sa teda domnieva, že je vylúčené, aby vzhľadom na svoju finančnú situáciu bola spoločnosť AFR schopná získať finančné prostriedky na úverovom trhu za rovnako výhodných podmienok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predstavujú dané zálohy výhodu v prospech spoločnosti AFR.

(20)

V tejto veci je potrebné zdôrazniť, že francúzske orgány tvrdili, opierajúc sa o príklady uvedené v bode 14, že spoločnosť AFR si v čase poskytnutia pomoci stále zachovávala dôveru svojich bánk a svojich zákazníkov. Komisia vysvetľuje tieto pripomienky v tom zmysle, že Francúzsko popiera, že by spoločnosť AFR nebola schopná získať finančné prostriedky na úverovom trhu za podobných podmienok (čo by znamenalo, že popiera, že by vratné zálohy predstavovali pre spoločnosť AFR výhodu), a teda aj to, že by spoločnosť AFR bola v čase poskytnutia vratných záloh firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení.

(21)

Pripomienky Francúzska však nedokázali ovplyvniť analýzu uvedenú v rozhodnutí o začatí konania, a to z nasledujúcich dôvodov.

(22)

Príklady úverov uvedené francúzskymi orgánmi (najmä povolenie prečerpania bežného účtu a zálohy zákazníkov) nie sú porovnateľné s danými vratnými zálohami. Prečerpanie bežného účtu je veľmi krátkodobý úver oproti vratným zálohám s trojročnou splatnosťou. Tieto rozdielne formy úveru teda veritelia nehodnotia z hľadiska rizika rovnako a skutočnosť, že dlžník mohol získať krátkodobý úver neumožňuje posúdiť jeho možnosti získať úver s dlhšou splatnosťou, ktorého splatenie bude záležať od životaschopnosti dlžníka.

(23)

Pokiaľ ide o zálohy zákazníkov, Komisia zdôrazňuje, že protizáruku poskytla […] (5), nezávislá inštitúcia, čo znamená, že zákazníci a dodávatelia nepodstupovali riziko spojené s finančnou situáciou spoločnosti AFR, z čoho vyplýva, že nemali dôvod podrobiť vyplatenie záloh analýze finančnej stability podniku podobnej tej, ktorú by vykonal veriteľ poskytujúci pôžičku bez záruky.

(24)

Na záver možno teda uviesť, že pripomienky Francúzska neviedli k zisteniu, že by spoločnosť AFR bola schopná získať finančné prostriedky na úverovom trhu za podobných podmienok.

(25)

Pokiaľ ide o posúdenie spoločnosti AFR ako firmy v ťažkostiach v zmysle usmernení, Komisia uvádza toto.

(26)

Z bodu 10 písm. a) usmernení vyplýva, že firma je v ťažkostiach, ak stratila viac ako polovicu svojho základného imania a viac ako štvrtinu uvedeného kapitálu stratila počas posledných dvanástich mesiacov. Toto ustanovenie vyjadruje predpoklad, že spoločnosť, v ktorej dochádza k značnej strate základného imania, nebude schopná zastaviť straty, ktoré skôr či neskôr povedú k takmer istému hospodárskemu zániku. Komisia sa domnieva, že tento predpoklad sa teda logicky uplatňuje aj na spoločnosť, ktorá prišla o celé základné imanie a jej vlastné imanie je v mínuse.

(27)

Ako vyplýva z finančných údajov uvedených v bode 8 (a ktoré Francúzsko v rámci konania vo veci formálneho zisťovania nepoprelo), vlastné imanie spoločnosti AFR bolo v mínuse od roku 2001 a v čase poskytnutia pomoci spoločnosť nebola schopná zastaviť túto tendenciu a dosiahnuť kladné vlastné imanie. Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, že spoločnosť AFR bola v čase poskytnutia pomoci firmou v ťažkostiach v zmysle bodu 10 usmernení.

(28)

Komisia v druhom rade zdôrazňuje, že v čase poskytnutia pomoci zodpovedala spoločnosť AFR definícii firmy v ťažkostiach podľa bodu 11 usmernení, v ktorom sa stanovuje, že aj keď podmienky uvedené v bode 10 usmernení nie sú splnené, spoločnosť možno považovať za firmu v ťažkostiach, najmä ak vykazuje zvyčajné znaky firmy v ťažkostiach, predovšetkým narastajúce straty a klesajúci obrat. V bode 11 sa však stanovuje, že firma v ťažkostiach je oprávnená na poskytnutie pomoci, iba ak je zrejmé, že nie je schopná zabezpečiť ozdravenie z vlastných zdrojov, alebo za pomoci zdrojov získaných od majiteľov/akcionárov alebo trhových zdrojov. V tomto ustanovení sa teda zdôrazňuje, že posúdenie firmy v ťažkostiach musí zohľadňovať všetky príslušné ukazovatele, pričom rozhodujúcu váhu má schopnosť firmy ozdraviť sa bez zásahu štátnych orgánov.

(29)

Vzhľadom na túto skutočnosť Komisia zdôrazňuje (ako vyplýva aj z tabuľky v bode 8), že spoločnosť AFR zaznamenala od roku 2001 nepretržitý pokles obratu, ako aj pretrvávajúcu úroveň strát. Ide tu o charakteristické znaky firmy v ťažkostiach v zmysle bodu 11 usmernení. Už v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia uviedla tieto znaky podporujúce jej predbežný záver, že spoločnosť AFR bola firmou v ťažkostiach. Okrem toho nepriaznivá tendencia finančnej situácie spoločnosti AFR vyplýva zo skutočnosti, že od januára 2004 nebola spoločnosť schopná zaplatiť k termínu splatnosti sociálne a daňové záväzky vo výške 4,3 milióna EUR, a preto bola nútená požiadať príslušné orgány o odklad a o vypracovanie splátkového kalendára na vyrovnanie dlhu.

(30)

Jediné informácie, ktoré uviedlo Francúzsko a ktoré by mohli svedčiť o opaku, sú úvery poskytnuté spoločnosti AFR (prečerpanie na bežnom účte a zálohy), ako aj skutočnosť, že spoločnosti AFR boli poskytnuté záruky zo strany […] (5). Komisia sa domnieva, že je potrebné zohľadniť tieto údaje v rámci skúmania schopnosti firmy ozdraviť sa za pomoci finančných prostriedkov, ktoré môže získať na finančnom trhu, požadované v bode 11 usmernení. V tejto veci Komisia uvádza:

(31)

Preto sa dospelo k záveru, že v čase poskytnutia pomoci sa spoločnosť AFR nachádzala vo vážnych finančných ťažkostiach, ktoré z krátkodobého či strednodobého hľadiska ohrozovali jej existenciu, a ktoré nebola schopná vyriešiť bez zásahu štátnych orgánov.

(32)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a najmä na finančné výsledky uvedené v bode 8 sa Komisia preto domnieva, že spoločnosť AFR bola v čase poskytnutia vratných záloh firmou v ťažkostiach v zmysle bodu 10 usmernení a v druhom rade bodu 11. Vzhľadom na ťažkosti, ktorým spoločnosť AFR čelila, sa Komisia domnieva, že spoločnosť AFR by nebola schopná získať finančné prostriedky na úverovom trhu za rovnako výhodných podmienok. Uvedené zálohy teda poskytli spoločnosti AFR výhodu, keďže jej umožnili financovanie za výhodnejších podmienok, než aké by mohla získať na úverovom trhu.

(33)

Vratné zálohy zvýhodňujú spoločnosť AFR vzhľadom na ostatné podniky, ktoré sú v podobnej situácii, keďže sú určené výhradne tejto spoločnosti.

(34)

Odvetvie výroby železničných vozidiel sa vyznačuje pôsobením niekoľkých európskych výrobcov a obchodom v rámci Spoločenstva. Výhoda poskytnutá spoločnosti AFR teda môže narušiť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(35)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že vratné zálohy poskytnuté spoločnosti AFR predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(36)

V prípade pomoci poskytnutej vo forme úveru firmám v ťažkostiach spočíva podstata pomoci v rozdiele medzi reálnym úrokom a úrokom, za ktorý by prijímajúci podnik mohol získať rovnaký úver na súkromnom trhu (7).

(37)

V oznámení o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (6) Komisia upresňuje, že referenčná sadzba je minimálna sadzba, ktorú možno zvýšiť v situácii mimoriadneho rizika, uvádzajúc ako príklad takého rizika pôžičky firmám v ťažkostiach alebo chýbajúce záruky bežne požadovaných bankami, pričom upresňuje, že v takých prípadoch môže prémia dosiahnuť 400 aj viac bázických bodov.

(38)

Vo veci Chemische Werke Piesteritz  (7) Komisia usúdila, že pôžička firme v ťažkostiach bola dôvodom na úrokovú prémiu vo výške 400 bázických bodov. Komisia toto hodnotenie potvrdila vo veci Biria  (8), pričom spresnila, že riziko založené na neexistencii záruk opodstatňovalo dodatočnú prémiu vo výške 400 bázických bodov, teda celkové zvýšenie o 800 bázických bodov. Komisia sa domnieva, že okolnosti v tomto prípade sú vo veľkej miere podobné uvedeným prípadom, najmä pokiaľ ide o neexistenciu záruk a rozsah ťažkostí, ktorým spoločnosť čelila. Preto môžu byť riziká spojené s vratnými zálohami poskytnutými spoločnosti AFR predmetom rovnakého hodnotenia.

(39)

Štátna pomoc, ktorú tvoria vratné zálohy je založená na rozdiele medzi reálnym úrokom splatným po uplynutí lehoty splatnosti vratných záloh a úrokom, ktorý by bol splatný pri uplatnení referenčnej sadzby platnej v čase poskytnutia pomoci, zvýšenej o 800 bázických bodov.

(40)

Vzhľadom na ekonomickú situáciu spoločnosti AFR v čase poskytnutia pomoci, ako vyplýva z bodu 8 (stratová prevádzka počas niekoľkých za sebou nasledujúcich rokov, vlastné imanie v mínuse, klesajúci obrat) sa Komisia domnieva, že v čase poskytnutia vratných záloh bola spoločnosť AFR firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení. Z dôvodov uvedených v bodoch 22 a 23 nie je možné túto analýzu na základe pripomienok Francúzska zmeniť.

(41)

Je pravdou, že v roku 2005 bola spoločnosť AFR súčasťou skupiny kontrolovanej holdingovou spoločnosťou Arbel SA. Okrem železničnej oblasti (zastúpenej spoločnosťami AFR a Lormafer), skupina pôsobila aj v stavebníctve, združujúc podniky špecializujúce sa na výrobu okien pre stavebný priemysel. Z informácií, ktoré poskytli francúzske orgány v korešpondencii zaslanej pred začatím konania vo veci formálneho zisťovania, však vyplýva, že ťažkosti, ktorým čelila spoločnosť AFR, neriešila žiadna iná spoločnosť skupiny, pričom činnosť spoločnosti AFR sa žiadnym spôsobom netýkala stavebníctva. Okrem toho Komisia zdôrazňuje, že ťažkosti spoločnosti AFR boli zjavne príliš rozsiahle na to, aby ich vyriešila skupina, vzhľadom na jej veľmi slabé výsledky. Komisia sa preto domnieva, že bod 13 usmernení nebráni tomu, aby bola spoločnosť AFR posúdená ako oprávnená na pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, napriek jej príslušnosti k skupine.

(42)

Zlučiteľnosť pomoci sa teda musí posudzovať vzhľadom na usmernenia.

(43)

Komisia konštatuje, že podmienky zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu ustanovené v usmerneniach nie sú splnené. Komisia upozorňuje na toto:

(44)

Pomoc nespĺňa ani podmienky zlučiteľnosti pomoci na záchranu ustanovené v usmerneniach, keďže vratné zálohy boli poskytnuté na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov (pozri bod 25 usmernení).

(45)

Tieto dôvody stačia k prijatiu záveru, že pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

a)

celkovú sumu (istinu a úrok), ktorú má príjemca vrátiť;

b)

podrobný opis opatrení, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

dokumenty, ktoré dokazujú, že príjemca dostal výzvu na vrátenie pomoci.

5.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 238/s3