I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

19.7.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 192/5

NARIADENIE RADY (ES) č. 685/2008

zo 17. júla 2008,

ktorým sa zrušujú antidumpingové clá uložené nariadením Rady (ES) č. 85/2006 na dovoz chovaného lososa s pôvodom v Nórsku

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 a článok 11 ods. 3,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Platné opatrenia

(1)	Po vykonaní antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada uložila nariadením (ES) č. 85/2006 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz chovaného lososa s pôvodom v Nórsku. Konečné clo bolo uložené vo forme minimálnej dovoznej ceny (ďalej len „MDC“).

2. Žiadosť o preskúmanie a začatie

(2)	Dňa 20. februára 2007 Komisia dostala žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie, ktorú podali tieto členské štáty: Taliansko, Litva, Poľsko, Portugalsko a Španielsko (ďalej len „žiadatelia“) v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.

(3)

Žiadatelia poskytli dôkazy prima facie, že okolnosti, na základe ktorých boli stanovené opatrenia, sa zmenili, a že tieto zmeny majú trvalý charakter. Žiadateľ tvrdí a zároveň predkladá dôkazy prima facie, ktoré naznačujú, že porovnanie vytvorenej normálnej hodnoty s vývoznými cenami by viedlo k zníženiu dumpingu výrazne pod úroveň súčasných opatrení. Z uvedeného dôvodu zachovanie opatrení na existujúcej úrovni už nie je nevyhnutné na vyrovnanie dumpingu. Tento dôkaz sa považoval za postačujúci na opodstatnenie začatia konania.

(4)

Po porade s poradným výborom Komisia preto 21. apríla 2007 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (3) začala čiastočné predbežné preskúmanie platných antidumpingových opatrení na dovoz chovaného lososa s pôvodom v Nórsku v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia (ďalej len „oznámenie o začatí“).

(5)	Toto preskúmanie sa rozsahom obmedzilo na aspekty dumpingu s cieľom vyhodnotiť potrebu zachovania, odstránenia alebo zmeny a doplnenia existujúcich opatrení.

3. Strany, ktorých sa konanie týka

(6)

Komisia o začatí konania oficiálne informovala všetkých známych vývozcov/producentov v Nórsku, obchodníkov, dovozcov, združenia, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, a zástupcov Nórskeho kráľovstva. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

4. Výber vzorky

(7)

V oddiele 5 písm. a) oznámenia o začatí konania sa uvádza, že Komisia môže rozhodnúť o uplatnení výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Ako odpoveď na žiadosť podľa oddielu 5 písm. a) bodu i) oznámenia o začatí konania 267 spoločností poskytlo požadované informácie v stanovenej lehote. Medzi týmito spoločnosťami bolo 169 vyvážajúcich producentov chovaného lososa. Vývoz sa uskutočňoval buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom prepojených a nezávislých obchodníkov.

(8)

Vzhľadom na veľký počet spoločností, ktorých sa vec týka, sa rozhodlo o využití ustanovení o výbere vzorky a po konzultácii so zástupcami nórskeho výrobného odvetvia bola na tento účel vybraná vzorka produkujúcich spoločností s najväčším objemom vývozu do Spoločenstva (vyvážajúci producenti). Zástupcovia nórskeho výrobného odvetvia navrhli zahrnúť do vzorky i) produkujúcu spoločnosť, ktorá nevyváža sama, ale len prostredníctvom neprepojených obchodníkov v Nórsku, a ii) dvoch vývozcov, ktorí však nie sú producentmi príslušného produktu. Tento návrh nebolo možné akceptovať, pretože pokiaľ ide o produkujúcu spoločnosť, neexistovali dostatočné záruky, že vývoz do Spoločenstva prostredníctvom neprepojených obchodníkov by sa dal skutočne identifikovať. Pokiaľ ide o vývozcov bez vlastnej produkcie lososa, nedala by sa zistiť normálna hodnota, a preto by sa pre tieto spoločnosti nemohlo stanoviť žiadne clo.

(9)

V súlade s článkom 17 základného nariadenia vybraná vzorka zahŕňala čo najväčší reprezentatívny objem vývozu, ktorý sa mohol náležite prešetriť v stanovenom čase. Vyvážajúci producenti zaradení do konečnej vzorky predstavovali takmer 60 % vykazovaného objemu príslušného produktu vyvážaného do Spoločenstva.

(10)

Pokiaľ ide o dovozcov a s cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, v oddiele 5 písm. a) bode ii) oznámenia o začatí sa vyžadovalo, aby dovozcovia do Spoločenstva predložili informácie stanovené v tomto oddiele. Len štyria dovozcovia do Spoločenstva vyplnili formulár na výber vzorky. Vzhľadom na taký nízky počet spolupracujúcich dovozcov nebol výber vzorky v tomto prípade potrebný.

(11)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu. Na tento účel Komisia vyzvala všetky strany, o ktorých sa vedelo, že sa ich to týka, a všetky ostatné strany, ktoré sa prihlásili v termínoch stanovených v oznámení o začatí, aby spolupracovali v prebiehajúcom konaní a vyplnili príslušné dotazníky. V tejto súvislosti 267 producentov a vývozcov v Nórsku, zástupcovia producentov lososa v Spoločenstve a vlády Írska a Škótska spolupracovali s Komisiou a vyjadrili svoje stanoviská. Okrem toho, štyria dovozcovia a šiesti nórski vyvážajúci producenti zaradení do vzorky zaslali úplne vyplnené dotazníky v stanovených termínoch.

(12)

Komisia uskutočnila overovanie v priestoroch týchto spoločností:

Dovozcovia/spracovatelia/používatelia

—	Laschinger GmbH, Bischofmais, Nemecko,

—	Gottfried Friedrichs KG (GmbH & Co.), Hamburg, Nemecko,

—	Rodé Vis B.V., Urk, Holandsko,

—	Hätälä Oy, Oulu, Fínsko.

Vyvážajúci producenti v Nórsku (na úrovni skupiny)

—	Marine Harvest AS, Bergen, Nórsko,

—	Hallvard Leroy AS, Bergen, Nórsko.

(13)	Dvaja najväčší nórski vyvážajúci producenti, t. j. Marine Harvest AS a Hallvard Leroy AS, predstavovali viac ako 44 % celkovej produkcie vykazovanej spolupracujúcimi nórskymi producentmi a 45 % nórskeho vývozu do Spoločenstva.

(14)	Informácie, ktoré poskytli ďalšie štyri spoločnosti zaradené do vzorky, sa dôkladne teoreticky analyzovali a zistilo sa, že ich náklady na produkciu a vývozné ceny boli vo všeobecnosti v súlade s nákladmi na produkciu a vývoznými cenami navštívených spoločností.

(15)	Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

5. Obdobie prešetrovania

(16)	Prešetrovanie dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

B. PRÍSLUŠNÝ PRODUKT A PODOBNÝ PRODUKT

1. Príslušný produkt

(17)

Produkt, ktorý je predmetom preskúmania, je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní t. j. chovaný (iný ako voľne žijúci) losos, či už vo forme filé alebo v inej forme, čerstvý, chladený alebo mrazený s pôvodom v Nórsku (ďalej len „príslušný produkt“). Definícia nezahrnuje iné podobné chované rybie produkty, ako je napríklad pstruh morský, biomasa (živý losos), ako aj voľne žijúci losos a ďalej spracovávané typy, ako je napríklad údený losos.

(18)	Produkt sa v súčasnosti zaraďuje pod kódy KN ex 0302 12 00, ex 0303 11 00, ex 0303 19 00, ex 0303 22 00, ex 0304 19 13 a ex 0304 29 13 zodpovedajúce rôznym úpravám produktu (čerstvé alebo chladené ryby, čerstvé alebo chladené filé, mrazené ryby a mrazené filé).

2. Podobný produkt

(19)

Ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní a potvrdilo týmto prešetrovaním, zistilo sa, že príslušný produkt a produkt produkovaný a predávaný na domácom trhu v Nórsku majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a rovnaké použitie. Preto sa považovali za podobné produkty v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Keďže toto preskúmanie sa obmedzilo na dumping, nedospelo sa k žiadnym záverom v súvislosti s produktom, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva produkuje a predáva na trhu Spoločenstva.

C. DUMPING

1. Všeobecné informácie

(20)

Nórski producenti chovaného lososa predávali príslušný produkt do Spoločenstva priamo alebo prostredníctvom prepojených a neprepojených obchodníkov. Na vypočítanie vývoznej ceny na úrovni producenta sa použili len identifikovateľné predaje určené pre trh Spoločenstva, ktoré sa uskutočnili priamo alebo prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom v Nórsku.

2. Normálna hodnota

(21)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv pre každého vyvážajúceho producenta zaradeného do vzorky určila, či je jeho celkový predaj chovaného lososa na domácom trhu reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým vývozným predajom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považoval za reprezentatívny, ak objem celkového domáceho predaja každého vyvážajúceho producenta bol aspoň 5 % objemu jeho celkového vývozného predaja do Spoločenstva.

(22)

S cieľom stanoviť, či bol domáci predaj reprezentatívny, sa počas ORP nebral do úvahy predaj neprepojeným obchodníkom so sídlom v Nórsku, ktorí mali vývoznú licenciu, pretože konečné miesto určenia tohto predaja sa nedalo s istotou zistiť. Prešetrovanie naznačilo, že tento predaj bol v prevažnej miere určený na vývoz na trhy tretích krajín a z toho dôvodu nebol produkt predávaný na domácu spotrebu.

(23)	Komisia následne určila tie druhy produktu, ktoré na vnútroštátnom trhu predávajú spoločnosti s celkovo reprezentatívnym domácim predajom, ktoré sú zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(24)	Domáci predaj daného druhu produktu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď objem tohto druhu produktu predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu porovnateľného druhu produktu predaného na vývoz do Spoločenstva.

(25)

Skúmalo sa tiež, či by domáci predaj každého typu príslušného produktu predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách bolo možné považovať za predaj pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia, a to pomocou stanovenia podielu ziskového predaja príslušného typu nezávislým zákazníkom. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom za každý vyvážaný druh produktu na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, a to takto:

(26)

Ak objem predaja jedného druhu produktu, ktorý sa predal za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovná alebo je vyššia, ako sú vypočítané náklady na produkciu, predstavoval viac ako 80 % z celkového objemu predaja tohto druhu a ak vážená priemerná cena tohto druhu sa rovnala alebo bola vyššia ako náklady na produkciu, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny. Táto cena sa vypočítala ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov tohto druhu, ktoré sa uskutočnili počas ORP, bez ohľadu na to, či tieto predaje boli ziskové, alebo nie.

(27)

Ak objem ziskového predaja jedného druhu produktu predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako náklady na produkciu, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny, vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja iba tohto druhu, ak tento predaj tvoril 10 % alebo viac z celkového objemu predaja tohto druhu.

(28)	V prípade, keď objem ziskového predaja ktoréhokoľvek druhu produktu predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto druhu, usúdilo sa, že tento konkrétny druh sa predával v nedostatočných množstvách na to, aby jeho domáca cena poskytla vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(29)	Vždy, keď domáce ceny konkrétneho druhu produktu predávaného vyvážajúcim producentom nemohli byť použité na stanovenie normálnej hodnoty, musela sa použiť iná metóda.

(30)

V prvom rade sa skúmalo, či by sa normálna hodnota mohla stanoviť na základe domácich cien iných producentov v Nórsku v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia. Keďže v tomto prípade neboli k dispozícii žiadne spoľahlivejšie ceny iných producentov, použila sa v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia vytvorená normálna hodnota.

(31)

Preto v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia Komisia namiesto toho vypočítala vytvorenú normálnu hodnotu ďalej uvedeným spôsobom. Normálna hodnota sa vytvorila tak, že k nákladom na produkciu každého vyvážajúceho producenta na každý vyvážaný druh, v prípade potreby upraveným, sa pripočítala primeraná suma za predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a primerané ziskové rozpätie.

(32)	Vo všetkých prípadoch sa PVA a zisk stanovili podľa metód ustanovených v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Na tento účel Komisia skúmala, či vzniknuté PVA a realizovaný zisk každého príslušného vyvážajúceho producenta na domácom trhu predstavujú spoľahlivé údaje.

(33)

Žiaden zo šiestich príslušných vyvážajúcich producentov, v prípade ktorých sa musela vytvoriť normálna hodnota, nemal reprezentatívny domáci predaj. Preto sa nemohla použiť metóda opísaná v článku 2 ods. 6. Článok 2 ods. 6 písm. a) sa nemohol uplatniť, pretože žiadny z príslušných vyvážajúcich producentov nemal reprezentatívny domáci predaj. Ani článok 2 ods. 6 písm. b) nebol uplatniteľný, pretože sa zistilo, že predaj všeobecnej kategórie produktov na domácich trhoch sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní. Preto sa PVA a zisky stanovili v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, t. j. na základe ľubovoľnej inej primeranej metódy. V tejto súvislosti a vzhľadom na to, že k dispozícii nie sú akékoľvek iné spoľahlivejšie informácie, sa konštatovalo, že ziskové rozpätie 30 % a PVA 3 % by boli primerané s prihliadnutím na údaje vykazované šiestimi vyvážajúcimi producentmi počas ORP, pokiaľ ide o ich domáci predaj.

(34)

Nórski vyvážajúci producenti spochybnili použitie ziskového rozpätia 30 % a tvrdili, že by nezodpovedalo žiadnym skutočným údajom vyjadrujúcim obvyklé rozpätia v odvetví chovu rýb. V spise však nebol žiadny údaj, že sumy stanovených ziskov, ako sa už uviedlo, presiahli zisk obvykle realizovaný inými vyvážajúcimi producentmi z predaja produktov rovnakej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu počas ORP. Skutočne, ako sa už uviedlo, použité ziskové rozpätie vychádzalo zo skutočných overených údajov. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

3. Vývozná cena

(35)	Vo všetkých prípadoch vývozu príslušného produktu nezávislým zákazníkom v Spoločenstve sa vývozná cena určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(36)

Ak sa vývoz uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodníkov, vývozná cena bola podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia vytvorená na základe ceny, za ktorú boli dovážané produkty prvýkrát opätovne predané nezávislému kupujúcemu, náležite upravenej, berúc do úvahy všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom, ako aj primerané rozpätie na PVA a zisky. V tejto súvislosti sa použili skutočné PVA prepojených obchodníkov počas ORP. Pokiaľ ide o zisk, na základe dostupných informácií a vzhľadom na nedostatok akýchkoľvek iných spoľahlivejších informácií sa stanovilo, že zisk 2 % bol pre obchodníka v tomto odvetví podnikania primeraný.

(37)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21, v prípadoch, keď sa predaj uskutočnil prostredníctvom neprepojených obchodníkov, nebolo možné s istotou stanoviť konečné miesto určenia vyvážaného produktu. Z toho dôvodu nebolo možné stanoviť, či sa určitý predaj uskutočnil zákazníkovi v Spoločenstve, alebo do inej tretej krajiny, a preto sa rozhodlo nebrať do úvahy predaje neprepojeným obchodníkom. Výrobné odvetvie Spoločenstva namietalo voči tomuto prístupu a tvrdilo, že takýto predaj mal byť preskúmaný a že losos bol predávaný prostredníctvom nezávislých obchodníkov, ktorí ho do Spoločenstva dovážali za ceny nižšie, ako je MDC.

(38)

Pripomína sa, že pri stanovovaní vývoznej ceny by sa mal brať do úvahy predaj prvému nezávislému zákazníkovi v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia a že z tohto dôvodu nie sú pri stanovovaní dumpingu relevantné ceny opätovného predaja prvým nezávislým zákazníkom. Tento argument preto musel byť zamietnutý.

4. Porovnanie

(39)	Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou bolo vykonané na základe cien zo závodu.

(40)

V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy boli poskytnuté vo všetkých prípadoch, v ktorých boli zistené ako odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi. Na základe toho sa zohľadnili rozdiely v zľavách, rabatoch, doprave, poistení, manipulácii, nakládke a pomocných nákladoch, nákladoch na balenie, úveroch a dovozných clách.

5. Dumping

5.1. Spoločnosti zaradené do vzorky

(41)

V prípade ôsmich vyvážajúcich producentov, ktorí boli zaradení do vzorky, sa vypočítalo individuálne dumpingové rozpätie. Pokiaľ ide o tieto spoločnosti, porovnával sa vážený priemer normálnej hodnoty každého typu príslušného produktu vyvážaného do Spoločenstva s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho typu príslušného produktu, ako stanovuje článok 2 ods. 11 základného nariadenia.

5.2. Spoločnosti nezaradené do vzorky

(42)

Pokiaľ ide o tých spolupracujúcich vyvážajúcich producentov, ktorí neboli zaradení do vzorky, zistilo sa, že v prípade prevažnej časti ich predaja boli ich vývozné ceny vo všeobecnosti v súlade s cenami vývozcov vo vzorke. Vzhľadom na chýbajúce informácie, ktoré by svedčili o opaku, sa usúdilo, že výsledky výberu vzorky sú reprezentatívne pre všetkých ostatných vývozcov.

5.3. Nespolupracujúce spoločnosti

(43)	Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce, t. j. takmer 100 %, sa taktiež dospelo k záveru, že dumpingové rozpätia, ktoré sa zistili v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich producentov zaradených do vzorky, boli pre Nórsko reprezentatívne.

5.4. Dumpingové rozpätia

(44)

Na základe uvedeného sú dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, takéto:

Marine Harvest AS	–20,3 %
Norway Royal Salmon AS	–5,9 %
Hallvard Leroy AS	–13,0 %
Mainstream Norway AS	–0,8 %
Norwell AS	–0,8 %
Polar Quality AS	–2,7 %

(45)	Vážené priemerné dumpingové rozpätie v prípade všetkých šiestich vyvážajúcich spoločností predstavuje – 16,1 %.

D. PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

1. Všeobecné informácie

(46)

Keďže dumping zistený počas ORP bol na minimálnej úrovni, ďalej sa skúmalo, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by uplynula platnosť opatrení, v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia, t. j. či boli okolnosti počas ORP trvalého charakteru. So zreteľom na to sa skúmali najmä tieto štyri aspekty: i) vývoj normálnej hodnoty, ii) vývoj objemov vývozu a vývozných cien pri vývoze do Spoločenstva a iných tretích krajín, iii) objemy produkcie a kapacity v Nórsku a iv) stav nórskeho odvetvia.

2. Vývoj normálnej hodnoty

(47)

V prípade prevažnej časti vývozu (t. j. v prípade 99 %) bola normálna hodnota vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia na základe nákladov na produkciu príslušných vyvážajúcich producentov zvýšených o čiastku na PVA a zisk. Preto sa považovalo za vhodné preskúmať pravdepodobný vývoj nákladov na produkciu v Nórsku ako náhrady za domáce ceny s cieľom stanoviť pravdepodobný vývoj normálnej hodnoty.

(48)	Prešetrovaním sa ukázalo, že štruktúra nákladov nórskych vyvážajúcich producentov zostávala počas ORP stabilná. V skutočnosti boli náklady na produkciu na jednotku v prešetrovaných spoločnostiach počas ORP v priemere o 20 až 25 % nižšie ako minimálna dovozná cena (ďalej len „MDC“).

(49)

Pokiaľ ide o ich pravdepodobný vývoj, skúmalo sa niekoľko faktorov ovplyvňujúcich úroveň jednotkových nákladov, ako sú napríklad náklady na krmivo, náklady na mladé lososy, vplyv procesu konsolidácie nórskeho odvetvia chovu lososov a zvýšené využívanie nových technológií, ktoré sú čoraz efektívnejšie z hľadiska nákladov.

(50)

Konštatovalo sa, že náklady na krmivo, ktoré predstavujú 50 až 60 % celkových nákladov, sú spoľahlivým ukazovateľom, pokiaľ ide o vývoj celkových nákladov. Potvrdili to aj analytici výrobného odvetvia, ktorí sa špecializujú na tento sektor. Určité zainteresované strany tvrdili, že celkové náklady by sa boli po ORP zvýšili a pravdepodobne sa budú ďalej zvyšovať, t. j. najmenej o 30 % do konca roku 2008 v porovnaní so začiatkom ORP hlavne v dôsledku údajného zvyšovania cien krmív. Ďalej tvrdili, že kombinácia zvyšujúcej sa normálnej hodnoty a klesajúcich vývozných cien by mala za následok opätovný výskyt dumpingu.

(51)

Príslušné zainteresované strany nepredložili žiadny konkrétny dôkaz, ktorým by odôvodnili údajné predpokladané zvýšenie nákladov na krmivo o 30 %. Analýza možného vývoja nákladov okrem toho nepotvrdila tieto nepodložené tvrdenia. Takže na rozdiel od toho, čo tvrdili tieto zainteresované strany, prešetrovanie odhalilo, že overené náklady, ktoré nórski vyvážajúci producenti vynaložili na krmivo, zostali počas ORP a prvých troch štvrtín roku 2007 viac-menej stabilné. Tabuľka 1 v odôvodnení 54 preto vykazuje len mierne zvýšenie nákladov na krmivo v období medzi rokom 2006 a 2007. Vyšetrovanie tiež odhalilo, že zvýšenie cien krmív je spojené hlavne so zvýšením cien niektorých zložiek krmív (surovín), ako je napríklad rybí olej a rybie múčky. Treba pripomenúť, že rybí olej a rybie múčky sú do určitej miery nahraditeľné lacnejšími surovinami v zložení krmív pre ryby, ako sú napríklad rastlinné oleje a múčky. V dôsledku toho výrobcovia krmív spravidla zmenia zloženie krmiva pre ryby s cieľom udržať celkové náklady na krmivo čo najnižšie. Preto sa predpokladá, že dokonca aj keby sa náklady na určité zložky krmív zvýšili, nebude to mať priamy lineárny vplyv na celkové náklady na krmivo, t. j. ak k nejakému zvýšeniu dôjde, také zvýšenie bude mať výrazne nižšie tempo. Treba tiež poznamenať, že ďalšie nákladové faktory, ako sa uvádza v odôvodneniach 52 a 55 až 63, budú mať pravdepodobne znižujúci, a preto aj kompenzačný účinok na potenciálne zvýšenie nákladov na krmivo.

(52)

Pokiaľ ide o ceny mladých lososov, ktoré predstavujú približne 15 % celkových nákladov chovu, prešetrovanie preukázalo, že ceny klesali, ako je uvedené v tabuľke 1. I keď je ťažké presne predpovedať vývoj nákladov na mladé lososy, pretrvávajúci klesajúci trend uvedený v tabuľke 1 sa považoval za spoľahlivý ukazovateľ umožňujúci dospieť k odôvodnenému záveru, že rovnaké trendy budú pokračovať aj v budúcnosti. Prešetrovanie v žiadnom prípade neukázalo a ani žiadna zo zainteresovaných strán nepotvrdila významnú zmenu vo vývoji nákladov na mladé lososy v budúcnosti.

(53)

Keďže náklady na mladé lososy a náklady na krmivo predstavujú najmenej 65 % celkových nákladov a keďže rybí olej a rybie múčky sú do určitej miery nahraditeľné inými lacnejšími surovinami v zložení krmív pre ryby (pozri odôvodnenie 51), dospelo sa k záveru, že nie je pravdepodobné, že celkové náklady sa čoskoro výrazne zvýšia.

(54)

Tabuľka 1: Vývoj nákladov na krmivo a mladé lososy v spoločnosti Norwegian Kroner [na 1 kg lososa – bez vnútorností s hlavou (BVH)] [zdroj: Kontali Analysis AS (4) (2008)]

Nórsko

2003

2004

2005

2006

2007

(odhad)

Krmivá

10,36

9,41

8,90

10,08

10,65

Mladé lososy

2,10

2,00

1,94

1,72

1,70

(55)

Po zverejnení výrobné odvetvie Spoločenstva namietalo voči uvedeným zisteniam, pričom tvrdilo, že náklady na krmivo mali byť pridelené podľa generácie lososa, keďže náklady na krmivo počas určitého roka nemajú vplyv na náklady na výlov v tomto danom roku, ale majú vplyv na náklady na výlov v budúcnosti. Inak by zistenia týkajúce sa vývoja nákladov na krmivo odrážali skutočnú situáciu neprimerane. Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté, pretože v analýze boli použité skutočné overené celkové náklady na odchov jednej generácie lososa.

(56)

Výrobné odvetvie Spoločenstva namietalo aj voči záverom, že vyššie ceny určitých zložiek krmív je možné kompenzovať nahradením. V tejto súvislosti sa argumentovalo, že vzhľadom na zvýšenie cien iných zložiek krmív na jednej strane a nepriaznivý vplyv na kvalitu mäsa z lososa na druhej strane by takéto nahradenie bolo obmedzené. Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov iných zložiek krmív, neboli predložené dostatočné dôkazy, a preto sa muselo toto tvrdenie zamietnuť. Uznáva sa, že nahradenie niektorých zložiek krmív je obmedzené. Ako sa však uvádza v odôvodnení 51, zistilo sa, že do určitej miery je nahradenie skutočne možné. Na základe toho sa usúdilo, že hoci sa náklady na krmivo môžu v budúcnosti zvýšiť, pravdepodobne sa nezvýšia do tej istej miery ako zvýšenie nákladov na rybí olej a rybie múčky. Výrobné odvetvie Spoločenstva nepredložilo žiadne dôkazy, ktoré by mohli tieto závery vyvrátiť.

(57)

Proces konsolidácie je ďalším faktorom prispievajúcim k stabilizácii nákladov na produkciu. Treba poznamenať, že počet spoločností produkujúcich 80 % atlantického lososa v Nórsku sa od roku 2000 znížil z 55 na 31 v roku 2006. I keď možno nórsky sektor chovu rýb ešte vždy považovať za roztrieštený, proces konsolidácie nemá pozitívne účinky len na náklady na produkciu najdôležitejších producentov v Nórsku, ktorí boli tiež zaradení do vzorky, ale taktiež na celý sektor, ako to potvrdili analytici, ktorí sa špecializujú na výrobné odvetvie. Nové synergie, integrácia výrobných činností a úspory z veľkoprodukcie umožnili producentom regulovať zvyšovanie nákladov na jednotku, napriek významnému zvýšeniu objemov produkcie.

(58)	Predpokladá sa, že konsolidačný trend bude v budúcnosti pokračovať, čo bude mať s veľkou pravdepodobnosťou ďalší pozitívny vplyv na náklady prostredníctvom úspor z rozsahu.

(59)	Nakoniec, zavádzanie nových technológií a zariadení do činností chovu rýb prispelo k obmedzeniu zvyšovania jednotkových nákladov napriek skutočnosti, že sa objemy produkcie zvyšovali (pozri odôvodnenie 64 a nasledujúce).

(60)

Po zverejnení výrobné odvetvie Spoločenstva vyjadrilo nesúhlas s tvrdením, že náklady na produkciu by sa znížili, pričom tvrdilo, že konsolidácia ako taká nie je nevyhnutne faktorom zníženia nákladov. Preto sa tvrdilo, že podľa nórskych štatistík malé a stredne veľké podniky v Nórsku by boli efektívnejšie než veľké skupiny. Ďalej sa tvrdilo, že záver o znížení nákladov by bol v rozpore so zisteniami v odôvodnení 92 týkajúcom sa možných následkov vypuknutia choroby a očakávaných nižších výnosov pripadajúcich na mladé lososy v budúcnosti, ktoré by mali za následok zníženie nákladov.

(61)

Po prvé, treba pripomenúť, že odôvodnenie 92 sa netýka následkov vypuknutia choroby, ale normálnej miery úmrtnosti sprevádzajúcej produkciu lososa, ktorá na náklady ako také nemá žiadny vplyv. Po druhé, očakávané nižšie výnosy pripadajúce na mladých lososov uvedené v tomto odôvodnení nie sú zapríčinené výnimočnou situáciou a nie sú považované za významné, a teda nemajú podstatný vplyv na celkové náklady. V odôvodnení 92 je len snaha ukázať, že zvýšenie objemu produkcie neznamená automaticky zvýšenie produkcie mladých lososov, keďže iné faktory majú tiež vplyv na objem vylovených rýb, voči čomu výrobné odvetvie Spoločenstva nenamietalo.

(62)	Pokiaľ ide o tvrdenie, že proces konsolidácie znižuje náklady, výrobné odvetvie Spoločenstva nepredložilo dôkazy na podporu svojej námietky voči tomuto tvrdeniu. Argumenty výrobného odvetvia Spoločenstva v tejto súvislosti preto museli byť zamietnuté.

(63)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti na záver možno konštatovať, že normálna hodnota sa pravdepodobne čoskoro výrazne nezvýši. Skôr sa môže realizovať ďalšie znižovanie nákladov, hlavne v dôsledku prebiehajúceho procesu konsolidácie, aj keď ceny krmív vykazujú stúpajúci trend (pozri odôvodnenie 51). Preto sa vytvorená normálna hodnota, ktorá je založená na nákladoch na produkciu, považuje za hodnotu, ktorá má trvalý charakter.

3. Vývoj vývozných cien a objemov produkcie v Nórsku

3.1. Vývoj objemu produkcie v Nórsku a vývoz do EÚ

(64)

Ako vyplýva z tabuľky 2 v odôvodnení 65, produkcia lososa v Nórsku v posledných troch rokoch postupne narastala, obzvlášť v roku 2007, najmä v dôsledku priaznivých biologických podmienok a v porovnaní so slabým produkčným rokom 2006. Ako však vyplýva z tabuľky 3 v odôvodnení 66 týkajúcej sa odhadovanej celkovej spotreby v Spoločenstve, trh Spoločenstva pre príslušný produkt sa taktiež výrazne zvýšil, t. j. o 9,40 % od roku 2006 do roku 2007, a na základe minulých trendov by mal naďalej rásť. Vývoj spotreby znázornený v tabuľke 3 sa vzťahuje na celý dovoz z tretích krajín, ako aj predaj výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

(65)

Tabuľka 2: Celková produkcia lososa v tonách, ekvivalent celej ryby (ďalej len „ECR“) medzi rokmi 2003 a 2007 (zdroj: Kontali Analysis: Monthly Salmon Report január č. 01/2008)

Nórsko	2003	2004	2005	2006	2007
	508 400	537 000	572 300	598 500	723 200
medziročný nárast		5,63 %	6,57 %	4,58 %	20,80 %

(66)

Tabuľka 3: Vývoj spotreby (dodávka zo všetkých zdrojov vrátane výrobného odvetvia Spoločenstva) atlantického lososa v Spoločenstve od roku 2004 do roku 2007 (zdroj: Kontali Analysis: Monthly Salmon Report január č. 01/2008)

Rok	2003	2004	2005	2006	2007
	579 200	603 100	634 600	651 000	712 200
medziročný nárast		3,94 %	5,22 %	2,58 %	9,40 %

(67)

Podľa verejnej štatistiky dosiahol v roku 2007 odhadovaný podiel nórskeho lososa na trhu v Spoločenstve 71 % v porovnaní so 69 % v roku 2006. Bolo to však spôsobené hlavne znížením dovozu z Čile, kde došlo k poklesu úrovní produkcie o 3 až 5 % (v závislosti od zdrojov) medzi rokom 2006 a 2007 v dôsledku vypuknutia nákazy, o ktorej sa predpokladá, že bude mať trvalé účinky na úrovne produkcie prinajmenšom v roku 2008 a v nasledujúcich rokoch.

(68)

Na základe uvedených skutočností bol vyvodený záver, že rozširujúci sa trh Spoločenstva bude schopný absorbovať veľkú časť objemov produkcie v Nórsku bez toho, že by nórska produkcia musela prevziať značné podiely na trhu po výrobnom odvetví Spoločenstva. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 78 a v nasledujúcich odôvodneniach, časti objemov nórskej produkcie sa pravdepodobne čoraz viac vyvážajú na trhy ďalších tretích krajín, kde sa zaznamenal značný nárast. Nakoniec, menší výskyt čílskych produktov v Spoločenstve bude s veľkou pravdepodobnosťou taktiež prispievať k ďalšiemu znižovaniu rizík vyplývajúcich z nadbytočného vývozu do Spoločenstva.

(69)

Po zverejnení výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že situácia v Čile nemá výrazný vplyv na trh Spoločenstva, keďže losos z Čile sa väčšinou vyvážal na trh USA, a preto dodávku na trhu Spoločenstva určuje najmä nórsky vývoz. Výrobné odvetvie Spoločenstva argumentovalo aj tým, že podiely Nórska na trhu v Spoločenstve sa zvýšili o ďalšie 2 percentuálne body, kým dovoz z Čile do Spoločenstva by sa zvýšil o 5 % na začiatku roku 2008.

(70)

Najskôr by sa malo poznamenať, že údaje predložené výrobným odvetvím Spoločenstva sa týkali iba 2 až 3 mesiacov v roku 2008, nie je preto možné z nich vyvodiť nejaký zmysluplný záver. Pokiaľ ide o takýto druh trhu, je potrebné vývoj sledovať dlhšie. Po druhé, nákazová situácia v Čile by mala mať vplyv na svetovú ponuku, ktorá bude naozaj obmedzená, čo vytvorí nové možnosti odbytu pre dodatočné nórske objemy produkcie.

(71)

Pokiaľ ide o ceny vývozu do Spoločenstva, určité zainteresované strany tvrdili, že od ORP výrazne klesli a v roku 2008 by dosiahli úroveň 2,85 EUR/1 kg, čo by v spojení s údajným zvýšením nákladov, a teda aj normálnej hodnoty malo za následok dumping. Táto cena bola odhadnutá na základe priemernej prierezovej ceny vykazovanej na trhu v Oslo v roku 2007, t. j. 3,13 EUR/1 kg, odpočítaním odhadovaného poklesu priemernej ceny medzi 0,06 EUR/1 kg a 0,28 EUR/1 kg.

(72)	Pokiaľ ide o vývoj normálnej hodnoty a ako je vysvetlené v odôvodnení 47 a v nasledujúcich odôvodneniach, tvrdenia, ktoré predložili príslušné zainteresované strany, bolo potrebné zamietnuť.

(73)	Pokiaľ ide o ceny vývozu do Spoločenstva, verejne dostupné štatistiky uvádzajú, že najnovší vývoj vývozných cien, ako sa uvádza v grafe 1, nepotvrdzuje tvrdenia uvedených zainteresovaných strán:

(74)	Graf 1: Vývoj cien (FCA Oslo EUR/1 kg čerstvého výberového lososa – zdroj Fish Pool) v roku 2006, 2007 a začiatkom roku 2008.

(75)

Z uvedených skutočností vyplýva, že ceny pri vývoze do Spoločenstva v roku 2007 boli v skutočnosti výrazne nižšie ako počas veľkej časti ORP, t. j. v roku 2007 sa pohybovali medzi 2,88 EUR/1 kg a 3,51 EUR/1 kg. Prešetrovaním sa však zistilo, že tieto ceny boli ešte vždy oveľa vyššie ako stanovené náklady na produkciu, a preto aj vyššie ako normálna hodnota a z toho dôvodu sa nepovažovali za ceny stanovené na dumpingových úrovniach. Okrem toho, na základe informácií, ktoré boli k dispozícii za prvé tri mesiace roku 2008, sa zistilo, že ceny počas tohto obdobia sa pohybovali medzi 2,96 EUR/1 kg a 3,35 EUR/1 kg, t. j. tak isto boli ešte vždy vyššie ako stanovené náklady. Preto je veľmi pravdepodobné, že neboli na dumpingových úrovniach, ak sa vezme do úvahy, že normálna hodnota zostala stabilná, ako sa usúdilo v odôvodnení 47 a v nasledujúcich odôvodneniach. Prešetrovanie ukázalo, že ceny sú aj naďalej ovplyvňované dopytom na trhu ale v súčasnosti sú stanovené na vyššej úrovni. Treba tiež poznamenať, že tieto cenové výkyvy sú v tomto odvetví obvyklé.

(76)

Výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že vývozné ceny po ORP boli ovplyvnené existenciou MDC, a preto boli udržiavané na relatívne vysokej úrovni. Okrem toho argumentovalo, že z tohto dôvodu by sa v prípade umožnenia uplynutia platnosti opatrení úroveň cien pre Spoločenstvo výrazne znížila. Tento záver nepotvrdzujú zistenia súčasného prešetrovania, v ktorom sa ukázalo, že normálna hodnota by mala zostať relatívne stabilná a že pravdepodobnosť výrazného zníženia úrovní vývoznej ceny pre Spoločenstvo je nízka. Tieto zistenia sa zakladali na podrobnej analýze niekoľkých aspektov uvedených v odôvodnení 46, ako je pravdepodobný vývoj objemov produkcie a vývozu z Nórska do Spoločenstva a na iné trhy tretích krajín. Výrobné odvetvie Spoločenstva nepredložilo žiadne informácie alebo dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia v tejto súvislosti.

(77)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že zvyšujúci sa dovoz lososa z Nórska do Spoločenstva nie je taký, aby vzniklo riziko nadbytočnej ponuky na trhu Spoločenstva. Okrem toho, vzhľadom na situáciu, pokiaľ ide o náklady na produkciu a vývozné ceny pri vývoze do Spoločenstva, sa riziko dumpingu zdá byť nepatrné.

3.2. Vývozná cena a vývoj objemu vývozu do krajín, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ

(78)

Prešetrovanie ukázalo, že Spoločenstvo je a pravdepodobne zostane hlavným trhom pre nórskeho lososa a po ňom nasledujú Rusko a Japonsko. Okrem toho, sú tu tiež vznikajúce trhy pre lososa, kde došlo v posledných rokoch k zvýšeniu nórskeho vývozu, a predpokladá sa, že tento trend bude v budúcnosti pokračovať (pozri odôvodnenie 82 a nasledujúce odôvodnenia). Prešetrovaním sa ukázalo, že nórski producenti sú pripravení zásobovať tieto trhy v budúcnosti, pretože boli schopní nadviazať vzťahy s miestnymi spotrebiteľmi a uviesť do chodu distribučné/odbytové činnosti, čo naznačuje silný záujem nórskych vyvážajúcich producentov o tieto trhy.

(79)

Určité zainteresované strany tvrdili, že ruský trh je historicky nestály a že sa preto nedá predvídať, či sa dopyt na tomto trhu bude skutočne zvyšovať a či budú nórski vyvážajúci producenti z toho dôvodu v budúcnosti schopní vyvážať zvýšené množstvá na tento trh. Tie isté strany tiež tvrdili, že vývoz z Nórska do Japonska vykazoval za posledných päť rokov klesajúci trend a že z toho dôvodu tak isto nie je isté, či sa zvýšené objemy produkcie skutočne môžu vyvážať na japonský trh.

(80)	Pokiaľ však ide o Rusko, prešetrovanie odhalilo, že trh v rozsahu približne 61 000 ton aj naďalej narastá a že nie sú dôvody predpokladať, že by to nemalo pokračovať aj v blízkej budúcnosti.

(81)

Celkový vývoz lososa z rôznych produkujúcich krajín do Japonska vykazoval v roku 2007 pokles o 15 % v porovnaní s rokom 2006. Zatiaľ čo však niektoré z dodávateľských krajín svoj vývoz do Japonska znížili, Nórsko dokázalo svoj podiel na trhu zvýšiť z 52 % v roku 2006 na 66 % v roku 2007 (zdroj: Kontali Analysis). Ako sa uvádza v odôvodnení 67, výťažok z produkcie Čile bol do značnej miery ovplyvnený nákazovou situáciou, a preto sa objemy vývozu vo všeobecnosti, a teda aj do Japonska výrazne znížili. Nórsko preto dokázalo prevziať podiely na trhu po Čile a očakáva sa, že táto situácia potrvá najmenej do roku 2009, ako už bolo uvedené v odôvodnení 67.

(82)

Ako sa uvádza v tabuľke 4 v odôvodnení 85, nórsky vývoz na iné vznikajúce svetové trhy ako napríklad východná Európa (Ukrajina, Bielorusko) a ďaleký východ (Čína, Južná Kórea, Hongkong, Thajsko) sa taktiež významne zvýšili a na rozdiel od toho, čo tvrdili príslušné zainteresované strany, tieto trhy budú so všetkou pravdepodobnosťou absorbovať narastajúcu časť nórskej produkcie v nastávajúcich rokoch.

(83)

Zistilo sa, že vývozné ceny do Spoločenstva a do ďalších tretích krajín stanovené na báze FCA (vyplatené dopravcovi) Oslo sú na podobných úrovniach, a preto sa dospelo k záveru, že všetky trhy sú porovnateľne atraktívne, ak by bol dopyt dostatočný. V prípade, že sa produkt predáva ako čerstvý alebo chladený, do EÚ sa obvykle dopravuje nákladnou automobilovou dopravou. Ak sa príslušný produkt predáva do vzdialenejších miest určenia, ktoré nie sú dostupné prostredníctvom nákladnej automobilovej dopravy v určitej lehote, dopravuje sa leteckou dopravou.

(84)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že za predpokladu, ak sú ostatné faktory rovnocenné, pokles produkcie lososa o 3 až 5 % v roku 2007 v Čile v súvislosti s nákazovou situáciou prispeje k obmedzeniu rastu globálnej ponuky v roku 2008 a poskytne nórskym producentom príležitosti na takých trhoch, ako je Japonsko, USA, a na ďalších vznikajúcich trhoch, na ktorých majú čílski producenti významné trhové podiely.

(85)

Tabuľka 4: Vývoj trhu (vývoz) atlantického lososa z Nórska – rok 2006 v porovnaní s rokom 2007 (objem v tonách zaokrúhlene) – (Zdroj: Norwegian Seafood Export Council)

	Objem 2006	Objem 2007	Zmena
EÚ	438 569	509 273	16,1 %
Japonsko	26 703	28 846	8,0 %
Rusko	39 998	61 248	53,1 %
USA	10 752	14 136	31,5 %
Ukrajina	6 518	13 617	109 %
Čína	5 284	9 021	71 %
Južná Kórea	6 037	7 613	26 %
Thajsko	3 177	7 887	148 %

(86)

Výrobné odvetvie Spoločenstva namietalo voči uvedeným zisteniam tvrdením, že vývoj objemov vývozu z Nórska do iných tretích krajín by zaznamenal odlišný trend na začiatku roku 2008, t. j. vývoz do týchto krajín v absolútnom vyjadrení by sa znížil a celkový rast vývozu by preto bol nižší než v roku 2007 a nižší ako rast vývozu do Spoločenstva počas rovnakého obdobia.

(87)

Prešetrovaním sa ukázalo, že údaje týkajúce sa dovozu na začiatku roku 2008 sa v závislosti od použitého zdroja výrazne líšia. Z údajov Kontali Analysis vyplýva omnoho výraznejší trend zvýšenia v rovnakom období. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 70, aby bolo možné poskytnúť celkový záver, je potrebné vývoj na trhu sledovať dlhšie. Argumenty výrobného odvetvia Spoločenstva preto nemohli spochybniť zistenia, pokiaľ ide o vývoj objemov vývozu do iných tretích krajín.

4. Objemy produkcie a kapacity v Nórsku

(88)

Úroveň produkcie v Nórsku, t. j. maximálna povolená biomasa, sa určuje hlavne podľa počtu výrobných licencií, ktoré udeľujú nórske orgány, a podľa schopnosti chovateľov rýb dosiahnuť čo najväčšiu možnú produkciu v rámci ich licencie. Ďalšie faktory, ktoré majú tendenciu zvyšovať produkciu lososa, sú napríklad priaznivé biologické a meteorologické podmienky a zdokonalenie postupov chovu rýb pomocou vyspelých technologických zariadení. Naopak, vypuknutie nákazy rýb by mohlo významne poškodiť produkciu a viesť k poklesu vylovených rýb, ako tomu bolo v prípade Čile počas roku 2007.

(89)

Určité zainteresované strany tvrdili, že zvyšovanie produkcie nedospelých rýb v Nórsku od roku 2006 (údajne zvýšenie o 20 % v období medzi rokom 2006 a 2008) by silne naznačovalo, že objem produkcie lososa v Nórsku by sa v ďalších dvoch rokoch výrazne zvýšil, a to by viedlo k situácii nadbytočnej ponuky. Na základe toho a s prihliadnutím na obzvlášť vysokú úroveň, ktorá sa dosiahla v roku 2007, tieto strany tvrdili, že v roku 2008 (a v ďalších rokoch) budú objemy produkcie v Nórsku výrazne vyššie a do značnej miery prekročia rast jeho vývozných trhov, a najmä trhu Spoločenstva. Tvrdili, že ak by sa zlepšenie výnosu, ktoré nórske odvetvie chovu lososa zažilo v roku 2007, zopakovalo v roku 2008, prebytky alebo nepredané objemy by mohli dosiahnuť 20 000 až 91 000 ton, čo vyplýva z odhadovanej úrovne produkcie 870 000 ton ECR, t. j. o 150 000 ton viac ako v roku 2007.

(90)	Prešetrovaním sa nepotvrdili uvedené tvrdenia. I keď je pravda, že došlo k zvýšeniu produkcie nedospelých rýb v roku 2006, toto zvýšenie bolo v súlade so zvýšeniami v predošlých rokoch a nemožno ho považovať za výnimočné, ako sa uvádza v grafe 2.

(91)	Graf 2: Počet vyprodukovaných nedospelých lososov (v 1 000 kusoch) – (zdroj: SSB Norway)

(92)

Okrem toho, ak sa vychádza z kombinácie rôznych faktorov, ako sú faktory úhynu, vládne predpisy upravujúce maximálnu povolenú biomasu a nižšie výnosy pripadajúce na mladé lososy v roku 2008, odhadovaná produkcia lososa v roku 2008 by sa podľa Kontali Analysis AS zvýšila iba o 6 %, t. j. zo 723 000 ton ECR v roku 2007 na 770 000 ton v roku 2008, t. j. o 47 000 ton ECR. Údaje, ktoré sa týkajú slabšieho vývoja biomasy v roku 2008, sú podložené aj údajmi o predaji krmiva, ktoré vykazujú významný pokles v roku 2007 v porovnaní s rokom 2008 (zdroj Havbruksdata a FHL).

(93)

Po zverejnení výrobné odvetvie Spoločenstva zopakovalo svoje tvrdenie, že objem produkcie v Nórsku sa pravdepodobne výrazne zvýši, a poskytlo ďalšie údaje týkajúce sa množstva vylovených rýb, zásob a nedospelých rýb, ktoré sa vzťahovali na začiatok roka 2008. Ako už bolo uvedené, údaje týkajúce sa len dvoch mesiacov roka sa nepovažujú za konečné a nemôžu spochybniť uvedené zistenia týkajúce sa vývoja objemu produkcie v Nórsku.

(94)

Z toho dôvodu a aj na základe dostupných informácií, i keď majú objemy produkcie v Nórsku stúpajúci trend, nie je pravdepodobné, že by došlo k prudkému zvýšeniu produkcie v najbližšej budúcnosti, ako to tvrdia uvedené zainteresované strany. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 82 a v nasledujúcich odôvodneniach, akékoľvek zvýšené objemy produkcie sa pravdepodobne nebudú vyvážať do Spoločenstva v celom rozsahu, ale s veľkou pravdepodobnosťou bude ich prevažná časť smerovať na trhy ďalších tretích krajín, kde dochádza k výraznému zvyšovaniu dopytu. Nakoniec, z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 71 a v nasledujúcich odôvodneniach sa nepredpokladá, že sa vývoz do Spoločenstva bude uskutočňovať za dumpingové ceny.

5. Situácia nórskeho výrobného odvetvia

(95)

Nakoniec, osobitne sa posudzovala všeobecná situácia nórskeho výrobného odvetvia a situácia počas ORP. Na základe toho sa v prešetrovaní ukázalo, že na rozdiel od toho, čo sa zistilo počas pôvodného prešetrovania, odvetvie akvakultúry v Nórsku pozostáva z vysoko ziskových spoločností. Je to čiastočne spôsobené rozsiahlym a ešte vždy prebiehajúcim procesom konsolidácie, v dôsledku ktorého sa odvetvie zefektívnilo a ozdravilo. Odráža sa to aj vo vlastníckej štruktúre príslušných spoločností, t. j. v skupinách vyvážajúcich producentov je veľmi dobre zastúpených niekoľko nórskych a celosvetových investičných a dôchodkových fondov.

(96)

Okrem toho, prešetrovaním sa zistilo, že nórski producenti sa medzitým taktiež veľmi dobre etablovali na trhu Spoločenstva, kde predstavujú približne 80 až 90 % celkového objemu produkcie v Spoločenstve. Zistilo sa, že tieto nórske prepojené spoločnosti v Spoločenstve produkujú a predávajú lososa z veľkej časti pre trh Spoločenstva a na trhu Spoločenstva.

(97)	Treba tiež poznamenať, že nórske materské spoločnosti samy vyvážali značné množstvá do Spoločenstva.

(98)

Na základe toho sa usúdilo, že nórske materské spoločnosti produkčných spoločností so sídlom v Spoločenstve by boli prinajmenšom rovnako negatívne ovplyvnené akýmkoľvek výrazným poklesom cien na trhu Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu z Nórska. Na základe toho by bolo odôvodnené predpokladať, že pre nórskych vyvážajúcich producentov by prinajmenšom z ekonomického hľadiska nedávalo zmysel, aby prostredníctvom dumpingových praktík prispievali k poklesu cien chovaného lososa v Spoločenstve. To by priamo poškodilo ziskovosť odvetvia a negatívne by to ovplyvnilo akcie spoločností, s ktorými sa obchoduje na burze cenných papierov a ktorých akcionármi sú, ako sa uvádza v odôvodnení 95, veľké investičné a dôchodkové fondy.

(99)

Na základe uvedených skutočností je preto odôvodnený záver, že nórski vyvážajúci producenti majú osobný záujem na tom, aby predchádzali prudkému poklesu trhových cien a aby sa aj naďalej orientovali na zisk. Preto sa riziko, že by dumpingové praktiky nórskych vyvážajúcich producentov pokračovali v blízkej budúcnosti, považuje za obmedzené.

(100)

Výrobné odvetvie Spoločenstva namietalo voči uvedeným zisteniam tvrdením, že stabilná situácia nórskych producentov zistená počas ORP nemala trvalý charakter a že po ORP by títo producenti čelili finančným problémom a niektorí z nich by zaznamenali na začiatku roku 2008 straty. Výrobné odvetvie Spoločenstva tiež tvrdilo, že prevažná väčšina nórskych producentov nemá na trhu Spoločenstva dcérske spoločnosti, a preto nie je možné usúdiť, že by nedošlo k opätovnému výskytu dumpingu. Na záver, výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že v prípade umožnenia uplynutia platnosti opatrení by nórski producenti, ktorí majú dcérske spoločnosti v Spoločenstve, znížili svoju produkciu na trhu Spoločenstva a zvýšili produkciu v Nórsku.

(101)

Pokiaľ ide o finančnú situáciu nórskych producentov, pripomína sa, že straty niektorých spoločností boli spojené s ich investíciami v Čile a s prepuknutím nákazy v tejto krajine. Tieto osobitné okolnosti sa týkali iba malého počtu z celkového počtu producentov v Nórsku. Okrem toho informácie sa vzťahovali iba na začiatok roku 2008 a neumožňujú prijať celkové závery týkajúce sa výkonnosti týchto spoločností za celý rok. Pokiaľ ide o produkciu, ktorú vlastnia nórske spoločnosti, a ako pripustilo výrobné odvetvie Spoločenstva, hoci počet spoločností s dcérskymi spoločnosťami v Spoločenstve je obmedzený, predstavuje podstatnú časť celkovej nórskej produkcie, a preto sa pokladá za významnú. Argument, že kapacity produkcie, ktoré vlastnia nórske spoločnosti v Spoločenstve, sa v prípade zrušenia opatrení znížia, nebol ničím podložený. Tieto argumenty sa preto museli zamietnuť.

6. Záver

(102)

Prešetrovaním sa zistilo, že dumping počas ORP bol na minimálnych úrovniach. Ukázalo sa aj, že nie sú dôvody domnievať sa, že objem produkcie v Nórsku sa bude zvyšovať viac ako tradičné tempo rastu a bude tak mať za následok výrazne zvýšené objemy vývozu z Nórska do Spoločenstva. Prešetrovaním sa tiež zistilo, že riziko významného poklesu nórskych vývozných cien na dumpingové úrovne je v blízkej budúcnosti obmedzené, hlavne v dôsledku skutočnosti, že výrazná nadprodukcia v Nórsku, ktorá môže byť hlavným impulzom pre taký pokles cien, sa nepredpokladá. Predovšetkým normálna hodnota, o ktorej sa zistilo, že si s veľkou pravdepodobnosťou udrží stabilitu, bola výrazne nižšia ako vývozná cena počas ORP, t. j. bežné rozdiely v dôsledku kolísavého charakteru trhu, a preto aj dočasné zníženia vývoznej ceny pravdepodobne nemajú automaticky za následok dumping. Nakoniec sa konštatovalo, že v dôsledku zmenenej situácie nórskeho odvetvia akvakultúry, ktoré sa stalo vysoko ziskovým a z ktorého akciami sa obchoduje na burze cenných papierov, ako aj významnej prítomnosti produkcie v nórskom vlastníctve v Spoločenstve, je opätovný výskyt dumpingových postupov v blízkej budúcnosti nepravdepodobný. Na základe všetkých uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu je nízka a nevyžaduje zachovanie platných antidumpingových opatrení.

(103)

Preto by súčasné predbežné preskúmanie malo byť ukončené a opatrenia uplatňované na dovoz chovaného lososa s pôvodom v Nórsku by sa mali zrušiť.

E. OSOBITNÉ MONITOROVANIE

(104)

Ako sa už vysvetlilo, predpokladá sa, že trhové podmienky, t. j. dopyt a ponuka zostanú v blízkej budúcnosti stabilné a opätovný výskyt dumpingu preto zjavne nie je pravdepodobný. Zo všetkých skúmaných ukazovateľov v skutočnosti vyplýva, že možno odôvodnene predpokladať, že objemy vývozu do Spoločenstva sa výrazne nezvýšia a že vývozné ceny zostanú na nedumpingových úrovniach.

(105)

Napriek tomu sa vzhľadom na určitú nepredvídateľnosť trhových podmienok hlavne v dôsledku charakteru produktu (tovar podliehajúci skaze) považuje za vhodné podrobne monitorovať trh a preskúmať situáciu, ak by bol dostatok dôkazov prima facie, že sa trhové podmienky výrazne zmenili. V takom prípade sa posúdi začatie konania na základe ex officio, ak by sa to považovalo za potrebné.

(106)

Monitorovanie by malo byť časovo obmedzené do pôvodne predpokladaného uplynutia platnosti konečných opatrení uložených nariadením (ES) č. 85/2006, v prípade, že zostanú v platnosti, t. j. do 21. januára 2011.

F. UVEREJNENIE

(107)

Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo ukončiť toto predbežné preskúmanie a zrušiť platné antidumpingové clo na dovoz príslušného produktu. Všetky strany mali príležitosť vyjadriť sa. Ich pripomienky boli v opodstatnených a podložených prípadoch zohľadnené,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Jediný článok

Čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz chovaného (iného ako voľne žijúceho) lososa, či už vo forme filé, alebo v inej forme, čerstvého, chladeného alebo mrazeného, zaradeného pod kódy KN ex 0302 12 00, ex 0303 11 00, ex 0303 19 00, ex 0303 22 00, ex 0304 19 13 a ex 0304 29 13 s pôvodom v Nórsku, začaté v súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96, sa týmto ukončuje.

Konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 85/2006 na uvedený dovoz sa týmto zrušuje.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. júla 2008

Za Radu

predseda

E. WOERTH

(1) Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17).

(2) Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2006, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 88, 21.4.2007, s. 26.

(4) Spoločnosť Kontali Analyse AS je dodávateľom štatistík, hlavne pre odvetvie akvakultúry a rybolovu (www.kontali.no).

19.7.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 192/20

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 687/2008

z 18. júla 2008,

ktoré stanovuje postupy pre preberanie obilnín platobnými agentúrami a intervenčnými agentúrami a stanovuje metódy analýzy pre určenie akosti obilnín

(kodifikované znenie)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä jeho článok 43 v spojení s jeho článkom 4,

keďže:

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 824/2000 z 19. apríla 2000, ktoré stanovuje postupy pre preberanie obilnín intervenčnými agentúrami a stanovuje metódy analýzy pre určenie akosti obilnín (2), bolo opakovane (3) podstatným spôsobom zmenené a doplnené. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo toto nariadenie kodifikovať.

(2)	Intervenčná cena pre pšenicu obyčajnú, pšenicu tvrdú, jačmeň, kukuricu a cirok je pevná pre kvalitu zodpovedajúcu čo najviac priemernej kvalite obilnín pestovaných v Spoločenstve.

(3)

Aby sa zjednodušil manažment intervenčných operácií a predovšetkým aby sa umožnilo stanovenie homogénnych množstiev každého typu obilniny ponúkanej do intervencie, malo by sa určiť minimálne množstvo, pod ktorým nie je platobná agentúra alebo intervenčná agentúra povinná prijať ponuku. Ale možno bude nevyhnutné ustanoviť väčšiu minimálnu tonáž v určitých členských štátoch, aby agentúry mohli vziať do úvahy predtým existujúce podmienky a prax veľkoobchodu v týchto krajinách.

(4)	Musia sa definovať metódy stanovovania kvality pšenice obyčajnej, pšenice tvrdej, jačmeňa, kukurice a ciroku.

(5)	V článku 11 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa obmedzili množstvá kukurice, ktoré môžu získať platobné agentúry alebo intervenčné agentúry v celom Spoločenstve, na celkové množstvo 700 000 ton na hospodársky rok 2008/2009 a 0 ton počínajúc hospodárskym rokom 2009/2010.

(6)

Mali by sa stanoviť osobitné podrobné pravidlá udeľovania množstiev kukurice oprávnených na intervenciu, aby sa zabezpečilo uspokojivé riadenie systému intervenčného nákupu kukurice a hospodárskym subjektom všetkých členských štátov sa zabezpečil prístup k intervenčnému režimu za rovnakých podmienok. S týmto cieľom by sa mal zaviesť mechanizmus prideľovania uvedených množstiev, pokrývajúci obdobia hospodárskeho roka, počas ktorých môžu predkladať ponuky všetky hospodárske subjekty. Týmto subjektom by sa zároveň mali poskytnúť dostatočné lehoty na predloženie ponúk a malo by sa umožniť stanovenie jednotného koeficientu pridelenia množstiev pre všetkých ponúkajúcich v prípade, že ponúkané množstvá prekročia množstvá, ktoré sú k dispozícii. Z tohto dôvodu je vhodné ustanoviť dvojfázové hodnotenie ponúk a stanoviť časový harmonogram predkladania ponúk na kukuricu, ako aj harmonogram dodávok a prevzatí, ktoré s tým súvisia.

(7)

So zreteľom na obdobia intervenčného nákupu ustanovené v článku 11 ods. 1 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 1234/2007 a s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi by sa mala stanoviť prvá fáza predkladania ponúk na kukuricu, ktorá bude prebiehať od 1. augusta v Grécku, Španielsku, Taliansku a Portugalsku, od 1. decembra vo Švédsku a od 1. novembra v ostaných členských štátoch, až do 31. decembra, posledného dňa na predkladanie ponúk vo všetkých členských štátoch. Po tejto prvej fáze bude Komisia povinná stanoviť v prípadoch, keď to bude potrebné, koeficient pridelenia uplatniteľný na platné ponuky predložené počas tejto prvej fázy a uzavrieť intervenciu na zvyšok hospodárskeho roku v prípade, že ponúknuté množstvá presiahnu množstvo stanovené v článku 11 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1234/2007. V snahe predísť administratívnemu a finančnému zaťaženiu platobných agentúr alebo intervenčných agentúr a hospodárskych subjektov, od ktorých sa vyžaduje najmä zloženie zábezpeky na ponuky, ktorá by sa mohla stať zbytočnou v prípade, že nebudú k dispozícii žiadne množstvá, ktoré sa majú prideliť, treba prerušiť predkladanie ponúk od 1. januára až do uverejnenia zostávajúceho množstva, ktoré je k dispozícii v rámci intervencie v druhej fáze, v Úradnom vestníku Európskej únie.

(8)

So zreteľom na lehotu potrebnú na určenie koeficientu pridelenia pre túto prvú fázu v prípadoch, keď je to potrebné, by sa druhá fáza predkladania ponúk mala začať dňom, ktorý nasleduje po dátume uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, množstva, ktoré ostáva k dispozícii pre intervenciu prvý deň predkladania ponúk vo všetkých členských štátoch. Počas tejto druhej fázy sa schvaľovanie ponúk musí uskutočňovať každý týždeň, počínajúc prvým piatkom nasledujúcim po uverejnení uvedeného množstva, na základe ponúk predložených hospodárskymi subjektmi najneskôr v piatok do 12.00 hod. (bruselského času). Komisia je povinná každý týždeň najneskôr v stredu informovať hospodárske subjekty o množstve, ktoré ostáva k dispozícii v rámci intervencie, jeho uverejnením na svojej internetovej stránke. V prípade prekročenia množstva určeného v článku 11 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1234/2007 musí Komisia stanoviť a uverejniť koeficient pridelenia a uzavrieť intervenciu pre prebiehajúci hospodársky rok. So zreteľom na obdobia intervenčného nákupu ustanovené v článku 11 ods. 1 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa druhá fáza predkladania ponúk musí za každých okolností ukončiť najneskôr 30. apríla v Grécku, Španielsku, Taliansku a Portugalsku, 30. júna vo Švédsku a 31. mája v ostatných členských štátoch.

(9)

S cieľom umožniť účinné riadenie mechanizmu prideľovania by sa malo ustanoviť, že ponuky na kukuricu nie je možné meniť ani stiahnuť. Na zabezpečenie serióznosti ponúk je okrem toho nevyhnutné podmieniť tieto ponuky zložením zábezpeky a stanoviť podrobné pravidlá kontroly reálnosti týchto ponúk a uvoľnenia uvedenej zábezpeky. Táto kontrola by sa mala uskutočňovať podľa rovnakých pravidiel a za rovnakých podmienok, ako sú tie, ktoré sú uplatniteľné na kontrolu skladových zásob v rámci verejného skladovania stanoveného nariadením Komisie (ES) č. 884/2006 z 21. júna 2006 o pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o financovanie intervenčných opatrení vo forme verejného skladovania Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a zaúčtovanie operácií verejného skladovania platobnými agentúrami členských štátov (4). Okrem toho od začiatku predkladania ponúk v rámci prvej fázy do 31. decembra môže uplynúť niekoľko mesiacov. S cieľom zabrániť finančnému preťaženiu subjektov počas predkladania ponúk v tejto prvej fáze je vhodné umožniť, aby bola zábezpeka, ktorá sa musí zložiť pri predkladaní ponuky, keď sa skladá formou bankovej záruky, použiteľná až po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk.

(10)

Pšenica obyčajná a tvrdá pšenica sú obilniny, pri ktorých sú stanovené kritériá minimálnej kvality vzhľadom na ľudskú spotrebu a ktoré musia vyhovovať zdravotným normám stanoveným nariadením Rady (EHS) č. 315/93 z 8. februára 1993, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva u kontaminujúcich látok v potravinách (5). Ostatné obilniny sú určené hlavne na kŕmenie zvierat a musia vyhovovať smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES zo 7. mája 2002 o nežiaducich látkach v krmivách pre zvieratá (6). Malo by sa ustanoviť, aby tieto normy boli uplatniteľné pri preberaní predmetných obilnín v tomto intervenčnom režime.

(11)	Je vhodné neprijímať do intervencie obilniny, ktorých kvalita neumožňuje ich správne použitie ani uskladnenie. Na tento účel je potrebné zohľadniť stav v oblasti intervencie, ktorý súvisí najmä s dlhodobým uskladnením určitých obilnín a jeho vplyvom na kvalitu výrobkov.

(12)

Aby sa znížila háklivosť intervenčných výrobkov, pokiaľ ide o ich znehodnotenie a neskoršie použitie, je preto nutné zvýšiť požiadavky na kvalitu kukurice. Na tento účel je vhodné znížiť maximálny obsah vlhkosti, ako aj maximálne percento poškodených zŕn a zŕn prehriatych počas sušenia. Vzhľadom na agronomickú podobnosť ciroku a kukurice je v záujme koherentného prístupu vhodné ustanoviť podobné opatrenia aj pre cirok.

(13)

V snahe zlepšiť kvalitu podmienok skladovania a zaručiť ju už v čase predkladania ponúk je vhodné, aby skladovacie priestory, v ktorých sa nachádzajú obilniny v čase ponuky, boli zárukou ich optimálneho uchovania, v prípade kukurice najmä dlhodobého. V tejto súvislosti je potrebné obmedziť možnosť prevzatia obilnín v sklade ponúkajúceho a tento typ prevzatia povoliť len v prípade, že sa obilniny nachádzajú u správcov skladu v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 884/2006. V takomto prípade by sa ponúkajúci mal zaviazať vo vzťahu ku skladovateľovi uplatňovať mutatis mutandis od okamihu predloženia ponuky rovnaké pravidlá a rovnaké podmienky skladovania, ako sú tie, ktoré sú uplatniteľné v súlade s nariadením (ES) č. 884/2006.

(14)	Zdá sa, že možnosti rozvoja mykotoxínov súvisia so zvláštnymi podmienkami, ktoré sú identifikovateľné výlučne na základe klimatických podmienok pozorovaných počas rastu, a najmä počas kvitnutia obilnín.

(15)

Platobné agentúry alebo intervenčné agentúry môžu identifikovať riziká spojené s prekročením maximálnych povolených prahov kontaminujúcich látok na základe informácií prijatých od ponúkajúcich a na základe vlastných kritérií analýzy. S cieľom obmedziť finančné náklady je preto odôvodnené, ak sa požadujú iba tie analýzy, za vykonanie ktorých zodpovedajú agentúry pred prebratím produktov, ktoré sa zakladajú na analýze rizika a umožňujú zabezpečiť kvalitu produktov pri vstupe do intervenčného režimu.

(16)	Podmienky, za ktorých sa obilniny platobným agentúram alebo intervenčným agentúram ponúkajú a za ktorých ich agentúry preberajú, musia byť čo možno najjednotnejšie v celom Spoločenstve, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi pestovateľmi.

(17)	Intervenčné ceny sa zvyšujú alebo znižujú tak, aby odrážali cenové rozdiely zistené na trhu v jednotlivých triedach kvality.

(18)	Okrem ročnej inventúry podľa nariadenia Komisie (ES) č. 884/2006 musia členské štáty kontrolovať stav ochrany intervenčných zásob.

(19)

Článok 2, článok 6 ods. 2 písm. d), článok 7 ods. 2 písm. b) a príloha XII bod 1 nariadenia (ES) č. 884/2006 určujú pravidlá zodpovednosti. Uvedené články a uvedená príloha konkrétne ustanovujú, že členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vhodného uchovania výrobkov, ktoré boli predmetom intervencie Spoločenstva, a že množstvá, ktoré boli znehodnotené pre fyzické podmienky skladovania alebo z dôvodu príliš dlhého uchovávania, sa zaznamenajú vo výkazoch ako množstvá, ktoré opustili intervenčný sklad v deň, keď bolo znehodnotenie stanovené. Tieto články tiež stanovujú, že výrobok sa pokladá za znehodnotený, ak už nespĺňa požiadavky na kvalitu, ktoré sa uplatňovali pri jeho nákupe. Z rozpočtu Spoločenstva sa preto môžu zaplatiť iba znehodnotenia, ktoré stanovujú tieto ustanovenia. Ak členský štát prijme pri nákupe produktu nesprávne rozhodnutie vzhľadom na analýzu rizika požadovanú v súlade s platnými pravidlami, mal by za to niesť zodpovednosť, pokiaľ sa následne preukáže, že produkt nespĺňal minimálne normy. Takéto rozhodnutie by neumožnilo zaručiť kvalitu produktu a následkom toho ani jeho dobré uchovávanie. Z tohto dôvodu by sa mali stanoviť podmienky, za ktorých nesie zodpovednosť členský štát.

(20)	Aby bolo možné zostavovať týždennú štatistickú správu o situácii zásob intervenčných obilnín, je potrebné spresniť informácie o obsahu oznámení, ktoré majú členské štáty odovzdávať Komisii.

(21)	Na účely efektívneho riadenia systému je takisto potrebné ustanoviť, aby sa odovzdávanie informácií požadovaných Komisiou uskutočňovalo elektronicky.

(22)

Na tento účel je takisto nutné spísať a mať k dispozícii určité informácie na harmonizovanom regionálnom základe. Je vhodné použiť regionálne úrovne ustanovené v nariadení Rady (EHS) č. 837/90 z 26. marca 1990 týkajúcom sa štatistických informácií o produkcii obilnín, ktoré predkladajú členské štáty (7), a požiadať členské štáty, aby ich odovzdávali Komisii.

(23)

Malo by sa tiež ustanoviť, aby sa prenos informácií požadovaných Komisiou uskutočňoval na formulároch, v ktorých budú uvedené informácie potrebné na riadenie intervencie a ktoré Komisia poskytne členským štátom, a aby sa tieto formuláre používali až po predchádzajúcom informovaní Riadiaceho výboru pre obilniny a po tom, čo ich Komisia v prípade potreby upraví a aktualizuje za tých istých podmienok.

(24)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PONUKY A PRIJATIE OBILNÍN DO INTERVENCIE

Článok 1

Počas období, ktoré sú uvedené v článku 11 ods. 1 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 1234/2007, každý držiteľ homogénnych dávok pšenice obyčajnej, jačmeňa, kukurice a ciroku v množstve najmenej 80 ton alebo tvrdej pšenice v množstve najmenej 10 ton, dopestovaných v rámci Spoločenstva, bude oprávnený ponúknuť tieto obilniny platobnej agentúre alebo intervenčnej agentúre (obe ďalej len „intervenčná agentúra“).

Ale intervenčné agentúry môžu stanoviť väčšiu minimálnu tonáž.

Článok 2

1. Všetky ponuky do intervencie sú platné vtedy, ak sa predložia na formulári, ktorý vydá intervenčná agentúra a ktorý obsahuje najmä tieto náležitosti:

a)	názov/meno žiadateľa;

b)	ponúkaná obilnina;

c)	miesto uskladnenia ponúkanej obilniny;

d)	množstvo, hlavné charakteristiky a rok zberu ponúkanej obilniny;

intervenčné centrum, pre ktoré bola vykonaná ponuka, a v prípade, že sa uplatňuje článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia, záväzok ponúkajúceho zaručiť vo vzťahu ku skladovateľovi uplatňovanie mutatis mutandis, pre miesto uskladnenia uvedené v písmene c) tohto odseku, pravidiel a podmienok skladovania a kontroly uplatniteľných podľa článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 884/2006.

Formulár tiež obsahuje vyhlásenie, že výrobky pochádzajú zo Spoločenstva alebo v prípade obilnín prijatých na intervenciu na základe zvláštnych podmienok podľa pásma ich výroby, podrobnosti o regióne, v ktorom boli vyprodukované.

Ale intervenčná agentúra môže pokladať za platné aj ponuky predložené v inej písomnej forme, najmä telekomunikačnou technikou pod podmienkou, že obsahujú všetky náležitosti, ktoré je potrebné uviesť vo formulári, ktorý je uvedený v prvom pododseku.

Bez toho, aby bola dotknutá platnosť od dátumu prezentácie ponuky, ktorá bola predložená v súlade s tretím pododsekom, členské štáty môžu žiadať, aby po nej nasledovalo zaslanie alebo priame predloženie formulára ustanoveného v prvom pododseku príslušnej agentúre.

2. Ak by ponuka nebola prijateľná, intervenčná agentúra informuje príslušného prevádzkovateľa do piatich pracovných dní po jej prebratí.

3. Ak by ponuka bola prijateľná, prevádzkovatelia budú čo najskôr informovaní o sklade, z ktorého je potrebné obilniny prevziať, a o pláne dodávok.

Na požiadanie ponúkajúceho alebo skladovateľa môže intervenčná agentúra uvedený plán zmeniť a doplniť.

4. V prípade obilnín ponúkaných do intervencie iných ako kukurica sa posledná dodávka musí uskutočniť najneskôr do konca štvrtého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola ponuka prijatá, pričom najneskorším termínom v Španielsku, Grécku, Taliansku a Portugalsku je 1. júl a v ostatných členských štátoch 31. júl.

Dodávka kukurice sa v prípade ponúk uskutočnených počas fázy 1 uvedenej v článku 3, musí uskutočniť v období od 1. februára do 30. apríla a v prípade ponúk uskutočnených v priebehu fázy 2 uvedenej v článku 3, najneskôr do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli ponuky prijaté, pričom najneskorším termínom v Španielsku, Grécku, Taliansku a Portugalsku je 1. júl a v ostatných členských štátoch 31. júl.

Článok 3

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2 tohto nariadenia, sa množstvá kukurice oprávnenej na intervenciu v súlade s článkom 11 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia (ES) č. 1234/2007 pridelia na hospodársky rok 2008/2009 v dvoch fázach nazvaných „fáza 1“ a „fáza 2“, podľa podmienok podrobných pravidiel stanovených v odsekoch 2 až 5 tohto článku.

Fáza 1 začína 1. augusta v Grécku, Španielsku, Taliansku a Portugalsku, 1. decembra vo Švédsku a 1. novembra v ostatných členských štátoch a trvá do 31. decembra, ktorý je posledným dňom na predkladanie ponúk pre túto fázu pre všetky členské štáty.

Fáza 2 začína v deň nasledujúci po dni uverejnenia množstva, ktoré ostalo k dispozícii v rámci intervencie v tejto fáze, v Úradnom vestníku Európskej únie podľa odseku 2 druhého pododseku. Tento deň je prvým dňom na predkladanie ponúk vo všetkých členských štátoch a táto fáza sa končí najneskôr 30. apríla v Grécku, Španielsku, Taliansku a Portugalsku, 30. júna vo Švédsku a 31. mája v ostatných členských štátoch.

2. Po skončení fázy 1 Komisia započíta všetky platné ponuky na kukuricu, ktoré hospodárske subjekty predložili intervenčným agentúram členských štátov do 31. decembra do 12.00 hod. (bruselského času), na základe oznámení uskutočnených každý týždeň členskými štátmi v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. a) bodom i).

Ak celkové ponúkané množstvo presahuje maximálne množstvá stanovené v článku 11 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1234/2007, Komisia stanoví a uverejní najneskôr do 25. januára koeficient pridelenia množstiev so 6 desatinnými miestami. Ak uvedené množstvo nepresahuje maximálne množstvo, tento koeficient pridelenia sa rovná 1 a Komisia uverejní množstvo, ktoré bude k dispozícii v rámci intervencie vo fáze 2.

Intervenčná agentúra členského štátu oznámi ponúkajúcemu najneskôr do 31. januára súhlas s jeho ponukou v rozsahu rovnajúcom sa ponúkanému množstvu vynásobenému koeficientom pridelenia.

3. Od prvej stredy v mesiaci február bude Komisia každý týždeň zúčtovávať všetky platné ponuky na kukuricu, ktoré hospodárske subjekty predložili intervenčným agentúram najneskôr v piatok do 12.00 hod. (bruselského času), na základe oznámení vykonaných členskými štátmi v ten istý deň v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. a) bodom i).

V prípade prekročenia množstva, ktoré je k dispozícii v rámci intervencie, Komisia stanoví a uverejní najneskôr štvrtý pracovný deň nasledujúci po poslednom dni na predkladanie ponúk koeficient pridelenia množstiev so 6 desatinnými miestami. V prípade neprekročenia uvedených množstiev sa tento koeficient pridelenia bude rovnať 1, ponúknuté množstvá sa budú považovať za prijaté a Komisia oznámi hospodárskym subjektom najneskôr v stredu každý týždeň množstvo, ktoré ostáva k dispozícii v rámci intervencie na prebiehajúci týždeň, prostredníctvom jeho uverejnenia na svojej internetovej stránke http://ec.europa.eu/agriculture/markets/crops/index_fr.htm.

Najneskôr deviaty pracovný deň po poslednom dni na predkladanie ponúk intervenčná agentúra členského štátu oznámi ponúkajúcemu prijatie jeho ponuky do výšky množstva rovnajúceho sa ponúkanému množstvu vynásobenému koeficientom pridelenia.

4. Ponuky uvedené v odsekoch 2 a 3 započíta príslušná intervenčná agentúra ku dňu ich prevzatia.

Ponuky sa po predložení nesmú meniť ani stiahnuť.

5. K ponukám musí byť pripojený dôkaz, že ponúkajúci zložil zábezpeku 15 EUR za každú tonu, inak budú neplatné. Uvedená zábezpeka sa zloží pri predkladaní ponuky, ak sa ale zloží počas fázy 1 formou bankovej záruky, môže sa použiť až v deň nasledujúci po najneskoršom termíne pre podanie ponúk uvedených v odseku 2.

6. Zábezpeka sa vzťahuje na množstvá, ktoré ponúkajúci ponúkol v súlade s odsekmi 2 alebo 3.

Pokiaľ nevznikne prípad vyššej moci alebo mimoriadne okolnosti, celá zábezpeka prepadne v prospech rozpočtu Spoločenstva v týchto prípadoch:

a)	ak sú množstvá, ktoré sa nachádzajú v mieste uskladnenia v čase od predloženia ponuky do prevzatia kukurice, menšie ako množstvá deklarované ponúkajúcim podľa článku 2 ods. 1 bez toho, aby bola dotknutá tolerancia vo výške 5 %;

b)	ak ponúkajúci v skutočnosti neposkytol pridelené množstvá na prevzatie intervenčnou agentúrou podľa článkov 4 a 6.

Na účely uplatňovania ustanovení druhého pododseku písm. a) tohto odseku intervenčné agentúry uskutočňujú kontrolu množstiev, ktoré sa nachádzajú v mieste uskladnenia, uplatňujúc mutatis mutandis pravidlá a podmienky ustanovené v nariadení (ES) č. 884/2006 pre kontrolu fyzickej prítomnosti výrobkov skladovaných v rámci verejného skladovania a osobitne tie, ktoré sú ustanovené v bode B.III prílohy I k uvedenému nariadeniu. Tieto kontroly sa týkajú najmenej 5 % ponúk a 5 % ponúknutých množstiev a sú založené na analýze rizík. Tieto minimálne percentuálne podiely kontrol sa uplatnia iba počas fázy 1.

Zábezpeka sa uvoľní v plnom rozsahu:

a)	pre ponúknuté množstvá, ktoré neboli pridelené;

b)	pre ponúknuté pridelené množstvá v okamihu, keď intervenčná agentúra skutočne prevezme 95 % prideleného množstva.

Článok 4

1. Aby boli obilniny prijaté do intervencie, musia byť zdravé a v dobrej obchodovateľnej kvalite.

2. Obilniny sa považujú za zdravé a v dobrej obchodovateľnej kvalite vtedy, keď má príslušná obilnina typickú farbu, nemá neobvyklý pach a živých škodcov (vrátane roztočov) v akomkoľvek stupni svojho vývoja, spĺňa minimálne kvalitatívne požiadavky stanovené v prílohe I a jej úroveň kontaminujúcich látok vrátane rádioaktivity nepresahuje maximálnu povolenú úroveň stanovenú v predpisoch Spoločenstva. Maximálna povolená úroveň kontaminujúcich látok, ktorá sa nesmie presiahnuť, je táto:

a)	v prípade pšenice obyčajnej a tvrdej pšenice platia úrovne stanovené nariadením (EHS) č. 315/93 vrátane požiadaviek na úroveň Furasium-toxínov, ktorá je pre pšenicu obyčajnú a tvrdú pšenicu stanovená v bodoch 2.4 až 2.7 prílohy k nariadeniu Komisie (ES) č. 1881/2006 (8);

b)	v prípade jačmeňa, kukurice a ciroku platia úrovne stanovené smernicou 2002/32/ES.

Členské štáty skontrolujú úroveň kontaminujúcich látok vrátane rádioaktivity na základe analýzy rizika, pričom zohľadnia najmä informácie poskytnuté ponúkajúcim a jeho záväzky týkajúce sa dodržiavania požadovaných noriem najmä v porovnaní s výsledkami analýz, ktoré dosiahli. V prípade potreby sa pravidelnosť a rozsah kontrolných opatrení stanoví podľa postupu uvedeného v článku 195 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 najmä v prípadoch, keď môžu situáciu na trhu vážne narušiť kontaminujúce látky.

Okrem toho v prípadoch, kde analýzy ukážu, že u šarže pšenice obyčajnej je Zelenyho index medzi 22 a 30, aby sa táto pšenica považovala za pšenicu zdravú a v dobrej obchodovateľnej kvalite v zmysle odseku 1 tohto článku, sa cesto, ktoré sa z nej získa, nesmie lepiť a musí sa dať spracovať strojom.

3. Na účely tohto nariadenia sa materiál, ktorý nie je základným zrnom s nezmenenou kvalitou, bude definovať v prílohe II.

Zrná základných obilnín a ostatných obilnín, ktoré sú poškodené, napadnuté námeľom alebo pokazené, sa budú klasifikovať ako „rôzne nečistoty“, aj keď majú chyby, ktoré patria k iným kategóriám.

Článok 5

Aby sa stanovila kvalita obilnín, ktoré sa ponúkajú do intervencie podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007, použijú sa tieto metódy:

a)	štandardná metóda na určenie materiálu iného ako základné zrno s nezmenenou kvalitou bude metóda stanovená v prílohe III;

štandardná metóda na stanovenie obsahu vlhkosti bude metóda ustanovená v prílohe IV. Ale členské štáty môžu tiež používať iné metódy založené na princípe uvedenom v prílohe IV, metódu ISO 712:1998 alebo metódu založenú na technológii infračervených lúčov. V prípade sporu sa budú akceptovať iba výsledky metódy uvedenej v prílohe IV;

c)	štandardnou metódou na stanovenie obsahu tanínu v ciroku bude metóda ISO 9648:1988;

d)	štandardnou metódou na stanovenie nelepivosti cesta získaného z pšenice obyčajnej a jeho spracovateľnosti strojom bude metóda uvedená v prílohe V;

štandardnou metódou na stanovenie obsahu bielkovín pšenice obyčajnej je metóda, ktorá je uznaná Medzinárodným združením chémie obilnín (ICC – International Association for Cereal Chemistry), normy ktorého sú stanovené pod názvom č. 105/2: „metóda stanovenia obsahu bielkovín v obilninách a výrobkoch z obilnín“.

Ale členské štáty môžu použiť akúkoľvek inú metódu. V takomto prípade musia poskytnúť Komisii dôkaz o tom, že ICC uznalo, že daná metóda poskytuje ekvivalentné výsledky;

f)	metóda stanovenia Zelenyho indexu pšenice obyčajnej je v súlade s ISO 5529:1992;

g)	metóda stanovenia Hagbergovho čísla poklesu (test aktivity amylázy) je v súlade s metódou ISO 3093:2004;

h)	štandardnou metódou na stanovenie miery straty sklovitého vzhľadu tvrdej pšenice je metóda uvedená v prílohe VI;

i)	štandardnou metódou na určenie objemovej hmotnosti je metóda ISO 7971/2:1995;

j)	referenčnými metódami odberu vzoriek a metódami analýzy na stanovenie úrovne mykotoxínov sú metódy uvedené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1881/2006 a určené v prílohách I a II nariadenia Komisie (ES) č. 401/2006 (9).

Článok 6

1. Ponúkané obilniny preberie intervenčná agentúra vtedy, keď intervenčná agentúra alebo jej zástupca stanoví množstvo a minimálne požiadavky na kvalitu tak, ako sú uvedené v prílohe I, pre celé množstvo tovaru dodávaného do intervenčného skladu.

Toto prevzatie sa môže uskutočniť v sklade, v ktorom boli obilniny uskladnené v čase ponuky, pokiaľ sa uskladnenie realizuje v priestoroch „správcu skladu“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 884/2006 a ak po prevzatí obilnín do intervencie sa od okamihu predloženia ponuky uplatňujú rovnaké pravidlá a rovnaké podmienky, ako sú tie, ktoré sú stanovené pre tieto priestory.

V prípade kukurice nesmie prevzaté množstvo presiahnuť množstvo pridelené v súlade s článkom 3 ods. 2 a 3 tohto nariadenia.

2. Kvalitatívne charakteristiky sa stanovia na základe reprezentatívnej vzorky ponúkaného množstva, ktorá bude pozostávať zo vzoriek, ktoré sa vyberali z každej dodávky aspoň každých 60 ton.

3. Dodané množstvo sa musí odvážiť v prítomnosti ponúkajúceho a zástupcu intervenčnej agentúry, ktorý je nezávislý od ponúkajúceho.

Zástupcom intervenčnej agentúry môže byť tiež skladovateľ. V takom prípade:

a)	do 45 dní od prebratia vykoná samotná intervenčná agentúra preskúmanie, ktoré bude obsahovať prinajmenšom volumetrickú skúšku; rozdiel medzi množstvom stanoveným vážením a množstvom, ktoré sa odhadne podľa volumetrickej metódy, nesmie presiahnuť 5 %;

b)	tam, kde sa nepresiahne tolerancia, skladovateľ znáša všetky náklady, ktoré sa vzťahujú na rozdiel zistený pri poslednej kontrole hmotnosti od hmotnosti uvedenej na výkazoch, keď sa obilniny preberali;

c)	tam, kde sa presiahne tolerancia, sa obilniny okamžite prevážia. Náklady na váženie bude znášať skladovateľ, ak je zistená hmotnosť nižšia, než tá, ktorá sa zaznamenala, alebo členský štát, ak je hmotnosť vyššia.

4. V prípade prevzatia v sklade, v ktorom boli obilniny uskladnené v čase ponuky, možno množstvo určiť na základe skladových záznamov, ktoré musia vyhovovať odborným požiadavkám a požiadavkám intervenčnej agentúry, a za predpokladu, že:

a)	skladové záznamy uvádzajú hmotnosť zaznamenanú pri vážení, fyzikálne kvalitatívne charakteristiky v čase váženia a najmä obsah vlhkosti, transsiláž, ak existuje, a vykonané úpravy; váženie nesmie byť vykonané pred viac ako 10 mesiacmi;

b)	skladovateľ deklaruje, že ponúknuté množstvo zodpovedá vo všetkých ohľadoch podrobnostiam uvedeným v skladových záznamoch;

c)	hlavné znaky kvality, ktoré sa stanovili v čase váženia sú rovnaké, ako hlavné znaky kvality reprezentatívnej vzorky zostavenej zo vzoriek vybraných intervenčnou agentúrou alebo jej zástupcom z každých 60 ton.

5. V prípadoch, keď sa uplatňuje odsek 4:

zaznamenávaná hmotnosť je hmotnosť, ktorá je uvedená v skladových záznamoch, upravená tam, kde je primerané vziať do úvahy rozdiel medzi obsahom vlhkosti a/alebo percentom rôznych nečistôt (Schwarzbesatz) zaznamenaných v momente váženia a obsahom stanoveným na základe reprezentatívnej vzorky. Rozdiel medzi percentami rôznych nečistôt možno vziať do úvahy iba pri znížení hmotnosti, ktorá je uvedená v skladových záznamoch;

b)	do 45 dní od prebratia vykoná intervenčná agentúra ďalšiu volumetrickú skúšku; rozdiel medzi množstvom stanoveným vážením a množstvom, ktoré sa odhadne v súlade s volumetrickou metódou, nesmie presiahnuť 5 %;

c)	tam, kde sa táto tolerancia nepresiahne, skladovateľ znáša všetky náklady vzťahujúce sa na akýkoľvek zistený rozdiel pri neskoršej kontrole hmotnosti od hmotnosti uvedenej vo výkazoch pri prebratí;

pokiaľ je odchýlka prekročená, obilniny sa musia ihneď odvážiť. Náklady vzniknuté pri vážení znáša skladník v prípade, že určená hmotnosť je nižšia ako hmotnosť zaznamenaná alebo Európsky poľnohospodársky záručný fond v prípade, že je hmotnosť vyššia, pričom sa berie do úvahy odchýlka stanovená v prvej zarážke bodu 1 prílohy XI nariadenia (ES) č. 884/2006.

6. Posledné prevzatie iných obilnín ako kukurica sa musí uskutočniť najneskôr do konca druhého mesiaca nasledujúceho po poslednej dodávke uvedenej v článku 2 ods. 4 prvom pododseku a posledné prevzatie kukurice sa musí uskutočniť najneskôr do konca druhého mesiaca po každej z posledných dodávok uvedených v článku 2 ods. 4 druhom pododseku, pričom najneskorším termínom v Španielsku, Grécku, Taliansku a Portugalsku je 31. júl a v ostatných členských štátoch 31. august.

Článok 7

1. Intervenčná agentúra dá na vlastnú zodpovednosť analyzovať fyzikálne a technické vlastnosti odobratých vzoriek do 20 pracovných dní od zostavenia reprezentatívnej vzorky.

2. Navrhovateľ znáša náklady vzťahujúce sa na:

a)	stanovenie obsahu tanínu v ciroku;

b)	test aktivity amylázy (Hagbergov test);

c)	stanovenie obsahu proteínov v pšenici tvrdej a pšenici obyčajnej;

d)	Zelenyho test;

e)	test spracovateľnosti strojom;

f)	analýzy kontaminujúcich látok.

3. Ak analýzy uvedené v odseku 1 ukážu, že ponúkané obilniny nespĺňajú minimálnu kvalitu požadovanú pre intervenciu, stiahnu sa spomínané obilniny na náklady ponúkajúceho. Ponúkajúci tiež znáša všetky súvisiace náklady.

4. V prípade sporu musí intervenčná agentúra opäť vykonať nevyhnutné kontroly predmetných produktov, pričom s tým spojené náklady bude znášať strana, ktorá prehrá.

Článok 8

Záznam o prebratí vypracuje intervenčná agentúra pre každú šaržu. Bude uvádzať:

a)	dátum, keď bolo množstvo a minimálne kvalitatívne charakteristiky skontrolované;

b)	dodané množstvo;

c)	počet vzoriek, ktoré boli odobraté na zostavenie reprezentatívnej vzorky;

d)	stanovené fyzikálne charakteristiky;

e)	agentúru, ktorá je zodpovedná za analýzu technologických kritérií a jej výsledky.

Záznam bude mať uvedený dátum a pošle sa skladovateľovi na podpis.

KAPITOLA II

PLATBY A KONTROLNÉ OPATRENIA

Článok 9

1. Bez ohľadu na odsek 2, bude cena splatná skladovateľovi referenčnou cenou uvedenou v článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1234/2007 platnou v deň špecifikovaný ako prvý deň dodávky, keď bolo poskytnuté oznámenie o prijatí ponuky za tovar dodaný do skladu pred jeho vyložením. Táto cena bude upravená v súlade so zvyšovaním alebo znižovaním uvedeným v článku 10 tohto nariadenia.

Ale v prípade, že sa dodávka uskutoční v mesiaci, v ktorom je referenčná cena nižšia než v mesiaci, keď bola daná ponuka, bude zaplatená vyššia cena. Ustanovenia tohto pododseku sa neuplatňujú na cirok ponúknutý v mesiacoch august a september.

2. Po prijatí ponuky v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1234/2007 intervenčná agentúra rozhodne o mieste a prvom dátume, keď sa obilniny preberú.

Dopravné náklady z miesta, kde je tovar uskladnený, keď sa realizovala ponuka pre intervenčné centrum, na miesto, kde ho možno dopraviť za najnižšie náklady, bude znášať ponúkajúci.

Ak intervenčná agentúra prevezme tovar na inom mieste, než je intervenčné centrum, do ktorého ho možno prepraviť za najnižšie výdavky, stanoví a bude znášať dodatočné dopravné náklady. V takom prípade budú dopravné náklady uvedené v druhom pododseku stanovené intervenčnou agentúrou.

Ak intervenčná agentúra po dohode s ponúkajúcim skladuje tovar na mieste, v ktorom bol umiestnený v čase podania ponuky, náklady uvedené v druhej vete tretieho pododseku a náklady na vyskladnenie, pričom náklady na vyskladnenie sa odhadnú na základe aktuálnych cenových relácií v členskom štáte, ktorého sa to týka, sa budú odpočítavať z intervenčnej ceny.

3. Platba sa vykoná medzi 30. a 35. dňom po dni prebratia, ako je to uvedené v článku 6.

Článok 10

Príplatky alebo zrážky, o ktoré sa zvýši alebo zníži cena, sa vyjadria v euro na jednu tonu a budú sa uplatňovať spoločne tak, ako je uvedené nižšie:

Ak je obsah vlhkosti obilnín ponúkaných do intervencie nižší ako 13 % v prípade kukurice a ciroku a nižší ako 14 % v prípade ostatných obilnín, treba uplatniť príplatky uvedené v tabuľke I prílohy VII. Ak je obsah vlhkosti uvedených obilnín ponúkaných do intervencie vyšší ako 13 % v prípade kukurice a ciroku a vyšší ako 14 % v prípade ostatných obilnín, treba uplatniť zrážky uvedené v tabuľke II prílohy VII.

b)	Ak sa objemová hmotnosť obilnín ponúkaných do intervencie odchyľuje od pomeru hmotnosť/objem o 76 kg/hl v prípade pšenice obyčajnej a o 64 kg/hl v prípade jačmeňa, treba uplatniť zrážky uvedené v tabuľke III prílohy VII.

c)	Tam, kde percento poškodených zŕn presahuje 3 % pri tvrdej pšenici, pšenici obyčajnej a jačmeni a 4 % pri kukurici a ciroku, bude sa uplatňovať zníženie o 0,05 euro za každú ďalšiu desatinu percenta.

d)	Tam, kde percento nečistôt zŕn presahuje 2 % pri tvrdej pšenici, 4 % pri kukurici a ciroku a 5 % pri pšenici obyčajnej a jačmeni, bude sa uplatňovať zníženie o 0,05 euro za každú ďalšiu desatinu percenta.

e)	Tam, kde percento naklíčených zŕn presiahne 2,5 %, bude sa uplatňovať zníženie o 0,05 euro za každú ďalšiu desatinu percenta.

f)	Tam, kde percento rôznych nečistôt (Schwartzbesatz) presiahne 0,5 % pri tvrdej pšenici a 1 % pri pšenici obyčajnej, jačmeni, kukurici a ciroku, bude sa uplatňovať zníženie o 0,1 EUR za každú ďalšiu desatinu percenta.

g)	Tam, kde percento strakatých zŕn v tvrdej pšenici presiahne 20 %, bude sa uplatňovať zníženie o 0,2 EUR za každú ďalšiu desatinu percenta alebo jej zlomok.

h)	Tam, kde je obsah bielkovín v pšenici obyčajnej nižší než 11,5 %, budú sa uplatňovať také zníženia, aké sú uvedené v tabuľke IV prílohy VII.

i)	Tam, kde je obsah tanínu v ciroku ponúkanom do intervencie vyšší než 0,4 % v sušine, zníženie, ktoré sa bude uplatňovať sa vypočíta v súlade s metódou stanovenou v prílohe VIII.

Článok 11

1. Každý prevádzkovateľ, ktorý skladuje nakúpené výrobky v mene intervenčnej agentúry, bude sledovať ich prítomnosť a stav ochrany pravidelne a bude bez omeškania informovať horeuvedenú agentúru o každom probléme, ktorý v tomto ohľade vznikne.

2. Intervenčná agentúra bude kontrolovať kvalitu uskladneného výrobku aspoň raz za rok. Vzorky na tento účel je možné odobrať vtedy, keď je zistená zásoba, ako je to ustanovené v bode A.I prílohy I nariadenia (ES) č. 884/2006.

3. Pokiaľ sa kontroly stanovené podľa tohto nariadenia majú vykonať na základe analýzy rizika uvedenej v článku 4 ods. 2 druhom pododseku, finančnú zodpovednosť za finančné následky vyplývajúce z nedodržiavania maximálnych povolených úrovní kontaminujúcich látok nesie členský štát. Táto zodpovednosť sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté vlastné prostriedky členského štátu, ktoré má voči ponúkajúcemu alebo skladovateľovi v prípade, že nedodržiavajú svoje záväzky alebo povinnosti.

Avšak v prípade ochratoxínu A a aflatoxínu sa finančná zodpovednosť uhrádza z rozpočtu Spoločenstva, ak príslušný členský štát predloží Komisii dostatočný dôkaz o dodržiavaní noriem pri vstupe, o dodržiavaní normálnych podmienok skladovania, ako aj o dodržiavaní ďalších povinností skladovateľa.

Článok 12

Ak je to nevyhnutné, intervenčné agentúry prijmú ďalšie postupy a podmienky preberania, ktoré sú zlučiteľné s týmto nariadením, čím sa prihliadne na akékoľvek zvláštne podmienky existujúce v členskom štáte, ktorého sa to týka. Predovšetkým môžu požadovať periodické obnovovanie zásob.

KAPITOLA III

OZNÁMENIA KOMISII

Článok 13

1. V súvislosti s každou obilninou uvedenou v článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1234/2007 každý členský štát elektronicky zašle informácie potrebné na riadenie intervencie, a najmä:

najneskôr každú stredu do 12.00 hod. (bruselského času):

i)	množstvá obilnín ponúknuté do intervencie na základe ponúk predložených hospodárskymi subjektmi v predchádzajúcom týždni najneskôr v piatok do 12.00 hod. (bruselského času) v súlade s článkami 2 a 3 tohto nariadenia;

ii)	množstvá iných obilnín ako kukurica ponúknuté do intervencie, v prípade ktorých ponúkajúci stiahli svoju ponuku po začatí intervenčného obdobia;

iii)	celkové množstvá obilnín ponúknuté do intervencie od začiatku intervenčného obdobia po odpočítaní množstiev uvedených v bode ii);

iv)	celkové množstvá obilnín prevzaté od začiatku intervenčného obdobia v súlade s článkom 6 tohto nariadenia;

b)	v stredu nasledujúcu po uverejnení oznámenia o verejnej súťaži množstvá obilnín ponúknuté v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2131/93 (10);

c)	v stredu nasledujúcu po dátume, keď členský štát určil príslušné dávky, množstvá obilnín určených na bezplatnú distribúciu najodkázanejším osobám v Spoločenstve v súlade s článkom 27 nariadenia (ES) č. 1234/2007;

najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po lehote na prevzatie uvedenej v článku 6 ods. 6 tohto nariadenia priemerné výsledky týkajúce sa špecifickej hmotnosti, obsahu vlhkosti, polámaných zŕn a proteínov zistené v prevzatých dávkach obilnín, za oblasti uvedené v prílohe III k nariadeniu (EHS) č. 837/90.

2. Oznámenia uvedené v odseku 1 sa vykonávajú aj vtedy, keď nebolo ponúknuté žiadne množstvo. Ak informácie uvedené v odseku 1 písm. a) bode i) nebudú oznámené, Komisia bude mať za to, že v dotknutom členskom štáte nebola predložená žiadna ponuka.

3. Forma a obsah oznámení uvedených v odseku 1 sú vymedzené prostredníctvom formulárov, ktoré Komisia poskytne členským štátom. Tieto formuláre sa uplatňujú až po predchádzajúcom informovaní výboru uvedeného v článku 195 ods. 1 nariadenia (ES) 1234/2007. Komisia ich upraví a aktualizuje za rovnakých podmienok.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Nariadenie (ES) č. 824/2000 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe X.

Článok 15

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Bude sa uplatňovať od 1. júla 2008.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. júla 2008

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 510/2008 (Ú. v. EÚ L 149, 7.6.2008, s. 61).

(2) Ú. v. ES L 100, 20.4.2000, s. 31. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 883/2007 (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2007, s. 3).

(3) Pozri prílohu IX.

(4) Ú. v. EÚ L 171, 23.6.2006, s. 35. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 721/2007 (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2007, s. 4).

(5) Ú. v. ES L 37, 13.2.1993, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(6) Ú. v. ES L 140, 30.5.2002, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/77/ES (Ú. v. EÚ L 271, 30.9.2006, s. 53).

(7) Ú. v. ES L 88, 3.4.1990, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

(8) Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5.

(9) Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2006, s. 12.

(10) Ú. v. ES L 191, 31.7.1993, s. 76.

PRÍLOHA I

MINIMÁLNE KVALITATÍVNE POŽIADAVKY UVEDENÉ V ČLÁNKU 4 ODS. 2

Tvrdá pšenica

Pšenica obyčajná

Jačmeň

Kukurica

Cirok

A.	Maximálny obsah vlhkosti

14,5 %

13,5 %

B.	Maximálne percento materiálu, ktorý nie je základným zrnom nezmenenej kvality, z čoho maximálne:

12 %

1.	Zlomky zrna

6 %

5 %

2.	Nečistoty pozostávajúce zo zŕn (okrem uvedených v bode 3)

5 %

7 %

12 %

5 %

z čoho:

a)	scvrknuté zrná

—

b)	iné obilniny

3 %

5 %

—

c)	zrná poškodené škodcami

d)	zrná so zmenenou farbou klíčka

—

e)	zrná prehriate počas sušenia

0,50 %

3 %

0,50 %

3.	Škvrnité zrná a/alebo zrná napadnuté fusariózou

5 %

—

z čoho:

—	zrná napadnuté fusariózou

1,5 %

—

4.	Naklíčené zrná

4 %

6 %

5.	Rôzne nečistoty (Schwarzbesatz),

3 %

z čoho:

a)	cudzie semená:

—

škodlivé

0,10 %

—

ostatné

b)	poškodené zrná:

—	zrná poškodené samovoľným zahriatím alebo príliš vysokým zahriatím počas sušenia

0,05 %

—

ostatné

c)	cudzie látky

plevy

námeľ

0,05 %

—

f)	pokazené zrná

—

g)	mŕtvy hmyz a jeho časti

C.	Maximálne percento zŕn, ktoré čiastočne alebo úplne stratili svoj sklovitý vzhľad („mitadiné“)

27 %

—

D.	Maximálny obsah tanínu (1)

—

1 %

E.	Minimálna objemová hmotnosť (kg/hl)

—

F.	Minimálny obsah bielkovín (1):

—	hospodársky rok 2002/2003 a nasledujúce

11,5 %

10,5 %

G.	Minimálny čas poklesu v sekundách (Hagbergovo číslo)

220

H.	Minimálna hodnota Zélényiho indexu (ml)

—

(1) Ako percento sušiny.

PRÍLOHA II

1. DEFINÍCIA MATERIÁLU NEPATRIACEHO K ZÁKLADNÝM OBILNINÁM S NEZMENENOU KVALITOU

1.1. Zlomky zrna

Všetky zrná, ktorých endosperm je čiastočne nepokrytý, budú považované za porušené zrná. Zrná poškodené mlátením a zrná, z ktorých bol odstránený klíčok, tiež patria do tejto skupiny.

Pri kukurici znamenajú „zlomky zrna“ kúsky zrna alebo zŕn, ktoré prešli sitom s kruhovým otvorom s priemerom 4,5 mm.

Pri ciroku znamenajú „zlomky zrna“ kúsky zrna alebo zŕn, ktoré prešli sitom s kruhovým otvorom s priemerom 1,8 mm.

1.2. Nečistoty zrna

Scvrknuté zrná:

Za scvrknuté zrná sa považujú zrná, ktoré po eliminácii všetkých ostatných látok uvedených v tejto prílohe prejdú sitami cez otvory týchto rozmerov: pšenica obyčajná 2,0 mm, tvrdá pšenica 1,9 mm, jačmeň 2,2 mm.

Napriek tejto definícii však:

—	pri jačmeni z Estónska, Lotyšska, Fínska a Švédska s objemovou hmotnosťou aspoň 64 kg/hl ponúkaného do intervencie v týchto členských štátoch alebo

—	pri jačmeni s obsahom vlhkosti 12,5 % a menej,

budú „scvrknuté zrná“ označovať zrná, ktoré po eliminácii všetkých ostatných látok uvedených v tejto prílohe prejdú sitami s otvormi 2,0 mm.

Okrem toho k tejto skupine patria zrná poškodené mrazom a nezrelé (zelené) zrná.

b)	Iné obilniny: všetky zrná, ktoré nepatria k druhom obilnín, z ktorých sa odoberá vzorka.

c)	Zrná poškodené škodcami: zrná, ktoré boli nahlodané. Zrná napadnuté hmyzom patria tiež do tejto skupiny.

Zrná, so zmenenou farbou klíčku, škvrnité zrná, zrná napadnuté fusariózou:

zrná, v ktorých klíčok má zmenenú farbu, sú tie, ktorých obal je sfarbený do hneda až hnedočierna a klíčok je normálny a neklíči. Pri pšenici obyčajnej sa nebude prihliadať k zrnám, ktorých klíčky majú zmenenú farbu až do 8 %.

Pri tvrdej pšenici:

—	zrná, ktoré vykazujú hnedé až hnedočierne sfarbenie na akomkoľvek inom mieste než na klíčku samotnom, budú považované za škvrnité zrná,

—	zrná napadnuté fusariózou sú zrná, ktorých perikarp je zamorený Fusarium mycelium; takéto zrná vyzerajú mierne scvrknuté, zvrásnené a majú ružové alebo biele rozptýlené fľaky s nejasnými obrysmi.

e)	Zrná prehriate počas sušenia sú tie, ktoré vykazujú vonkajšie znaky spálenia, ale ktoré nie sú poškodenými zrnami.

1.3. Naklíčené zrná

Naklíčené zrná sú tie, v ktorých je jasne viditeľný korienok alebo plumula voľným okom. Ale, keď sa posudzuje obsah klíčiaceho zrna, do úvahy je tiež potrebné vziať celkový vzhľad vzorky. Pri niektorých druhoch obilnín je klíčok vyčnievajúci, napr. pri pšenici obyčajnej sa obal klíčku rozštiepi, keď sa zatrasie určitým množstvom obilnín. Tieto zrná sa podobajú klíčiacim zrnám, ale nesmú sa priradiť do tejto skupiny. Klíčiace zrná sú iba tie, ktorých klíčok prešiel zreteľne viditeľnými zmenami, ktoré uľahčujú odlíšenie klíčiaceho zrna od normálneho zrna.

1.4. Rôzne nečistoty (Schwarzbesatz)

Cudzie semená

„Cudzie semená“ sú semená rastlín, kultivované alebo nekultivované, nepatriace medzi obilniny. Medzi ne patria semená nevhodné na spracovanie, semená, ktoré možno používať pre dobytok a škodlivé semená.

Názov „škodlivé semená“ označuje semená, ktoré sú toxické pre ľudí a zvieratá, semená komplikujúce alebo obmedzujúce čistenie a mletie obilnín a semená ovplyvňujúce kvalitu výrobkov spracovávaných z obilnín.

Poškodené zrná

„Poškodené zrná“ sú zrná, ktoré sú považované za nevyhovujúce pre ľudskú spotrebu a pokiaľ ide o kŕmne obilniny určené pre spotrebu dobytkom, sú to semená považované za nevyhovujúce kvôli hnilobe, plesni alebo bakteriálnym, alebo iným príčinám.

Medzi poškodené zrná tiež patria zrná poškodené spontánnym vznikom tepla alebo nadmerným zahriatím počas sušenia. Tieto „zahriate“ alebo „začiernené“ zrná sú úplne zrelé zrná, v ktorých je obal sfarbený do sivohneda až čierna, pričom prierez jadra je sfarbený do žltosiva až hnedočierna.

Zrná napadnuté pšeničnými muškami sa považujú za poškodené zrná iba vtedy, ak viac, ako jedna polovica povrchu zrna je sfarbená do siva až čierna následkom sekundárneho kryptogamického napadnutia. Keď sfarbenie pokrýva menej ako polovicu povrchu zrna, musia sa zrná zatriediť k zrnám poškodeným škodcami.

Cudzie látky

Všetky látky vo vzorke obilnín zachytené sitom s otvormi 3,5 mm (s výnimkou zŕn ostatných obilnín a hlavne veľkých zŕn základnej obilniny) a tie, ktoré prešli sitom s otvormi 1,0 mm, sa považujú za cudziu látku. Zahrnuté sú tiež kamene, piesok, časti slamy a ostatné nečistoty vo vzorke, ktoré prešli sitom s otvormi 3,5 mm a zachytilo ich sito s otvormi 1,0 mm.

Táto definícia sa nevzťahuje na kukuricu. Pri kukurici sa bude považovať za cudziu látku vo vzorke každá látka, ktorá prešla sitom s otvormi 1 mm, okrem tej, ktorá bola uvedená v prvom pododseku.

d)	Plevy (pri kukurici: časti kukuričného klasu)

Námeľ

f)	Pokazené zrná

g)	Mŕtvy hmyz a jeho časti

1.5. Živí škodcovia

1.6. Strakaté zrná, ktoré stratili svoj sklovitý vzhľad (mitadiné alebo strakaté)

Mitadiné zrná tvrdej pšenice sú zrná, ktorých jadro nemožno považovať za celkom sklovité.

2. ZVLÁŠTNE FAKTORY, KTORÉ JE POTREBNÉ VZIAŤ DO ÚVAHY PRI KAŽDOM TYPE OBILNINY PRI DEFINOVANÍ NEČISTÔT

2.1. Tvrdá pšenica

Nečistoty zŕn znamenajú scvrknuté zrná, zrná iných obilnín, zrná poškodené škodcami, zrná, v ktorých má klíčok zmenenú farbu, škvrnité zrná zo zŕn, ktoré sú postihnuté fusariózou a zrná prehriate počas sušenia.

Rôzne nečistoty znamenajú cudzie semená, poškodené zrná, cudzie látky, plevy, námeľ, hnijúce zrná, mŕtvy hmyz a jeho časti.

2.2. Pšenica obyčajná

Nečistoty zŕn znamenajú zoschnuté zrná, zrná iných obilnín, zrná poškodené škodcami, zrná, v ktorých má klíčok zmenenú farbu a zrná prehriate počas sušenia.

Rôzne nečistoty znamenajú cudzie semená, poškodené zrná, cudzie látky, plevy, námeľom poškodené zrná, mŕtvy hmyz a jeho časti.

2.3. Jačmeň

Nečistoty zŕn znamenajú scvrknuté zrná, zrná iných obilnín, zrná poškodené škodcami a zrná prehriate počas sušenia.

Rôzne nečistoty znamenajú cudzie semená, poškodené zrná, cudzie látky, plevy, mŕtvy hmyz a jeho časti.

2.4. Kukurica

Nečistoty zŕn znamenajú zrná iných obilnín, zrná poškodené škodcami a zrná prehriate počas sušenia.

Pri kukurici sa každá látka vo vzorke, ktorá prejde cez sito s otvormi 1,0 mm, bude považovať za cudziu látku.

Všetky cudzie semená, poškodené zrná, cudzie látky, plevy, mŕtvy hmyz a jeho časti sa budú považovať za rôzne nečistoty.

2.5. Cirok

Nečistoty zŕn znamenajú zrná iných obilnín, zrná poškodené škodcami a zrná prehriate počas sušenia.

Rôzne nečistoty znamenajú cudzie semená, poškodené zrná, cudzie látky, plevy, mŕtvy hmyz a časti hmyzu.

PRÍLOHA III

ŠTANDARDNÁ METÓDA STANOVENIA INÉHO MATERIÁLU AKO ZÁKLADNÉHO ZRNA S NEZMENENOU KVALITOU

Pri pšenici obyčajnej, tvrdej pšenici a jačmeni prechádza priemerná vzorka s hmotnosťou 250 g cez dve sitá – jedno so štrbinovými otvormi s priemerom 3,5 mm a druhé so štrbinovými otvormi s priemerom 1,0 mm –, a to po pol minúte cez každé sito.

Aby sa zabezpečilo konštantné preosievanie, odporúča sa použiť mechanické sito, napr. vibrujúci stôl s pripevnenými sitami.

Materiál, ktorý sito so štrbinovými otvormi s 3,5 mm priemerom zachytí a ktorý prejde cez sito so štrbinovými otvormi s priemerom 1,0 mm, sa musí spolu odvážiť a musí byť považovaný za cudziu látku. V prípade, že materiál zachytený sitom so štrbinovými otvormi s priemerom 3,5 mm obsahuje častice zo skupiny „iné obilniny“ alebo zvlášť veľké zrná základných obilnín, vrátia sa tieto častice alebo zrná do preosiatej vzorky. Počas preosievania sa musí v site so štrbinovými otvormi s priemerom 1,0 mm vykonávať podrobná kontrola kvôli živým škodcom.

Z preosiatej vzorky sa pomocou separátora odoberie vzorka s hmotnosťou 50 až 100 g. Táto čiastková vzorka sa musí odvážiť.

Čiastková vzorka by sa potom mala roztrúsiť na stôl pomocou pinzety alebo rohovej stierky a zlomky zŕn, nepatriace k obilninám, klíčiace zrná, zrná poškodené škodcami, zrná poškodené mrazom, zrná, v ktorých má klíčok zmenenú farbu, škvrnité zrná, cudzie semená, námele, poškodené zrná, pokazené zrná, plevy a živí škodcovia a mŕtvy hmyz sa musia odstrániť.

V prípade, že čiastková vzorka obsahuje zrná, ktoré sú ešte v pleve, budú tieto ručne vyšúpané a plevy, ktoré sa takto získajú, sa budú považovať za kúsky pliev. Kamene, piesok a časti slamy sa budú považovať za cudziu látku.

Čiastková vzorka sa bude preosievať pol minúty v site so štrbinovými otvormi s priemerom 2,0 mm pri pšenici obyčajnej, 1,9 mm pri tvrdej pšenici, 2,2 mm pri jačmeni. Zrná, ktoré prejdú sitom, sa budú považovať za scvrknuté zrná. Zrná poškodené mrazom a nezrelé zelené zrná patria k skupine „scvrknuté zrná“.

Vzorka s priemernou hmotnosťou 500 g v prípade kukurice a 250 g v prípade ciroku sa trasie pol minúty v site, ktoré má štrbinové otvory s priemerom 1,0 mm. Skontrolujte prítomnosť živých škodcov a mŕtveho hmyzu.

Pomocou pinzety alebo rohovej stierky odstráňte z materiálu zachyteného sitom so štrbinovými otvormi 1,0 mm kamene, piesok, časti slamy a ostatné cudzie látky.

Cudziu látku takto extrahovanú pridajte k materiálu, ktorý prešiel sitom so štrbinovými otvormi 1,0 mm a spolu ich odvážte.

Pomocou separátora pripravte čiastkovú vzorku s hmotnosťou 100 až 200 g v prípade kukurice alebo 25 až 50 g v prípade ciroku zo vzorky, ktorá prešla cez sito. Odvážte túto čiastkovú vzorku. Roztrúste ju v tenkej vrstve po stole. Použite pinzetu alebo rohovú stierku a vyberte kúsky iných obilnín, zrná poškodené škodcami, zrná poškodené mrazom, klíčiace zrná, cudzie semená, cudzie zrná, plevy, živých škodcov a mŕtvy hmyz.

Potom presypte túto čiastkovú vzorku sitom s okrúhlymi otvormi s priemerom 4,5 mm v prípade kukurice a 1,8 mm v prípade ciroku. Materiál, ktorý prejde cez toto sito, sa bude považovať za zlomky zŕn.

Skupiny materiálu, ktoré nepatria medzi základné obilniny s nezmenenou kvalitou, stanovené metódami uvedenými v bodoch 1 a 2, sa musia veľmi pozorne odvážiť a zaokrúhliť na najbližšiu 0,01 g a rozložiť podľa percenta v priemernej vzorke. Čiastočky uvedené v správe o analýze budú zaokrúhlené na najbližšiu 0,1 %. Skontrolujte prítomnosť živých škodcov.

Vo všeobecnosti sa musia vykonať dve analýzy pre každú vzorku. Nesmú sa líšiť o viac než 10 % vo vzťahu k celku uvedeného materiálu.

Prístroje, ktoré je potrebné použiť pre operácie uvedené v bodoch 1, 2 a 3, sú tieto:

a)	separátor vzoriek, napr. kužeľovitý alebo ryhovaný prístroj;

b)	presné alebo overovacie váhy;

c)	sitá so štrbinovými otvormi 1,0 mm, 1,8 mm, 1,9 mm, 2,0 mm, 2,2 mm a 3,5 mm a sitá s okrúhlymi otvormi s priemerom 1,8 mm a 4,5 mm. Sitá môžu byť pripojené k vibrujúcemu stolu.

PRÍLOHA IV

ŠTANDARDNÁ METÓDA TESTOVANIA OBSAHU VLHKOSTI

1. Princíp

Výrobok sa suší pri teplote 130 až 133 °C pri normálnom atmosférickom tlaku, pričom časový interval sušenia je primeraný veľkosti častíc.

2. Rozsah

Táto metóda sušenia sa vzťahuje na obilniny, ktoré sa drvia na čiastočky, z ktorých prinajmenšom 50 % prejde sitom s 0,5 mm otvormi a na site s 1,0 mm okrúhlymi otvormi nezostane viac než 10 % zvyšku. Tiež sa vzťahuje na múku.

3. Prístroj

Presné závažie.

Drvič vyrobený z materiálu, ktorý neabsorbuje vlhkosť, dá sa ľahko čistiť, umožňuje, aby sa drvenie vykonávalo rýchlo a rovnomerne bez prehriatia, obmedzuje kontakt s vonkajším vzduchom na minimum a spĺňa požiadavky uvedené v bode 2 (napr. pripojiteľný valcový mlynček).

Nádoba vyrobená z nehrdzavejúceho kovu alebo skla, doplnená o dostatočne priliehavé veko; s pracovným povrchom, ktorý umožňuje rozloženie testovacej vzorky tak, aby bolo 0,3 g na cm2.

Elektricky ohrievaná izotermická ohrievacia komora nastavená na teplotu 130 až 133 °C (1) s primeraným vetraním (2).

Sušiaci bubon s kovovou alebo porcelánovou doskou (hrubá, dierovaná), obsahujúci akékoľvek vhodné sušivo.

4. Postup

Sušenie

Navážte s presnosťou na 1 mg množstvo o trochu viac ako 5 g rozdrvených malozrnných obilnín alebo 8 g rozdrvenej kukurice vo vopred zváženej nádobe. Umiestnite nádobu do ohrievacej komory ohriatej na teplotu 130 až 133 °C. Toto by sa malo vykonať čo najrýchlejšie, aby sa zabránilo príliš veľkému poklesu teploty. Ponechajte malozrnné obilniny sušiť dve hodiny a kukuricu štyri hodiny po tom, čo sa ohrievacia komora opäť zahreje na teplotu 130 až 133 °C. Vyberte nádobu z ohrievacej komory, rýchlo odstráňte veko, nechajte ochladiť 30 až 45 minút v sušiacom bubne a odvážte (s presnosťou na 1 mg).

5. Metóda výpočtu a vzorce

E	=	počiatočná hmotnosť testovacej vzorky v gramoch
M	=	hmotnosť testovacej vzorky po príprave v gramoch
M′	=	hmotnosť testovacej vzorky po rozdrvení v gramoch
m	=	hmotnosť vysušenej testovacej vzorky v gramoch.

Obsah vlhkosti ako percentuálny podiel z hmotnosti výrobku sa rovná:

—	bez predchádzajúcej prípravy (E – m) × 100/E,

—	s predchádzajúcou prípravou ((M′ – m)M/M′ + E – M) × 100/E = 100 (1 – Mm/EM′)

Testy je potrebné vykonať aspoň dvojmo.

6. Opakovanie

Rozdiel medzi hodnotami získanými z dvoch určovaní vykonaných simultánne alebo v rýchlom slede za sebou rovnakým analytikom nebude presahovať 0,15 g vlhkosti na 100 g vzorky. Ak to tak bude, určovania sa zopakujú.

(1) Teplota vzduchu vo vnútri ohrievacej komory.

(2) Jej ohrievacia kapacita by mala byť taká, aby keď sa vopred nastaví na teplotu 130 a 133 °C, bolo možné túto teplotu opäť dosiahnuť za menej ako 45 minút po tom, čo sa do komory umiestni maximálny počet testovacích vzoriek kvôli simultánnemu sušeniu. Vetranie by malo byť také, že keď sa budú obilniny, ktoré majú malé zrná (pšenica obyčajná, tvrdá pšenica, jačmeň a cirok), sušiť dve hodiny a kukurica štyri hodiny, výsledky zo všetkých testovacích vzoriek semoliny alebo poprípade kukurice sa môžu líšiť o menej než 0,15 % od výsledkov získaných po sušení malozrnných obilnín po troch hodinách a kukurice po piatich hodinách.

PRÍLOHA V

METÓDA STANOVENIA NELEPIVOSTI CESTA ZÍSKANÉHO Z PŠENICE OBYČAJNEJ A JEHO SPRACOVATEĽNOSTI STROJOM

1. Názov

Metóda testovacieho pečenia z pšeničnej múky.

2. Rozsah

Metóda sa vzťahuje na múku, pokusne namletú z pšenice pre výrobu kvaseného chleba.

3. Princíp

Cesto sa robí z múky, vody, droždia, soli a sacharózy v zvláštnom miešači. Po rozdelení a zaoblení sa kúsky dávajú na 30 minút odpočívať; vyformujú sa, položia sa na plechy na pečenie a pečú sa po záverečnom teste s pevne stanoveným trvaním. Zaznamenávajú sa vlastnosti pri spracovaní cesta. Bochníky sa posudzujú podľa objemu a výšky.

4. Prísady

4.1. Droždie

Aktívne sušené droždie typu Saccharomyces cerevisiae DHW-Hamburg-Wansbeck alebo produkt, ktorý má rovnaké charakteristiky.

4.2. Voda z vodovodu

4.3. Roztok cukru, soli a kyseliny askorbovej

Rozpusťte 30 ± 0,5 g chloridu sodného (obchodná akosť), 30 ± 0,5 g sacharózy (obchodná akosť) a 0,040 ± 0,001 g kyseliny askorbovej v 800 ± 5 g vody. Denne pripravujte čerstvé.

4.4. Cukrový roztok

Rozpusťte 5 ± 0,1 g sacharózy (obchodná akosť) v 95 ± 1 g vody. Pripravujte denne čerstvé.

4.5. Múka s enzýmovým aktívnym sladom

Obchodná akosť.

5. Zariadenie a prístroje

5.1. Miestnosť na pečenie

Regulovaná tak, aby sa udržala teplota 22 až 25 °C.

5.2. Chladnička

Pre udržanie teploty 4 ± 2 °C.

5.3. Váhy

Maximálne zaťaženie 2 kg, presnosť 2 g.

5.4. Váhy

Maximálne zaťaženie 0,5 kg, presnosť 0,1 g.

5.5. Analytické váhy

Presnosť 0,1 × 10-3 g.

5.6. Miešač

Stephan UMTA 10, s miešacím ramenom „Detmold“ (výrobca je firma Stephan Soehne GmbH) alebo podobné zariadenie, ktoré má rovnaké charakteristiky.

5.7. Overovacia skrinka

Regulovaná tak, aby udržala teplotu 30 ± 1 °C.

5.8. Otvorené plastové boxy

Vyrobené z polymetylmetakrylátu (plexisklo, Perspex). Vnútorné rozmery sú 25 × 25 × 15 cm výška, s hrúbkou steny 0,5 ± 0,05 cm.

5.9. Štvorhranné plastové tabule

Vyrobené z polymetylmetakrylátu (plexisklo, Perspex). Rozmery sú aspoň 30 × 30 cm, hrúbka 0,5 ± 0,05 cm.

5.10. Formovač

Brabenderov guľový homogenizátor (Brabender OHG) alebo podobné zariadenie majúce rovnaké charakteristiky.

6. Odber vzoriek

Podľa ICC normy č. 101.

7. Postup

7.1. Určenie absorbcie vody

Určite absorbciu vody podľa ICC normy č. 115/1.

7.2. Určenie prísady sladovej múky

Určite „číslo poklesu“ múky podľa ISO 3093-1982. Ak je „číslo poklesu“ vyššie ako 250, určite prísadu sladovej múky, ktorú je potrebné pridať, aby sa toto číslo dostalo do rozpätia 200 až 250 pomocou sérií miešaní múky so stále vzrastajúcim množstvom sladovej múky (bod 4.5). Ak je „číslo poklesu“ nižšie ako 250, nie je potrebná sladová múka.

7.3. Reaktivácia aktívneho sušeného droždia

Upravte teplotu cukrového roztoku (bod 4.4) na 35 ± 1 °C. Vlejte jednu časť podľa hmotnosti aktívneho sušeného droždia do štyroch častí podľa hmotnosti tohto ohriateho cukrového roztoku. Nemiešajte. Ak je potrebné, rozvírte.

Nechajte postáť 10 ± 1 min., potom pomiešajte, až kým sa nevytvorí homogénna suspenzia. Túto suspenziu použite do 10 minút.

7.4. Vytemperovanie teploty múky a tekutého cesta

Teplota múky a vody sa musia vytemperovať tak, aby sa dosiahla teplota cesta 27 ± 1 °C po ich zmiešaní.

7.5. Zloženie cesta

Odvážte s presnosťou na 2 g, 10 y/3 g múky na základe existujúcej vlhkosti (zodpovedá to 1 kg múky na báze 14 % vlhkosti), kde „y“ je množstvo múky použité vo farinografickom teste (pozri ICC normu č. 115/1). Odvážte s presnosťou na 0,2 g množstvo sladovej múky potrebné na získanie „čísla poklesu“ v rozpätí 200 až 250 (bod 7.2.).

Odvážte 430 ± 5 g roztoku cukru, soli a kyseliny askorbovej (bod 4.3) a pridajte vodu do celkovej hmotnosti (x – 9) 10 y/3 g, (pozri bod 10.2), v ktorej „x“ znamená množstvo vody použitej vo farinografickom teste (pozri ICC normu č. 115/1). Táto celková hmotnosť (zvyčajne medzi 450 a 650 g) sa musí dosiahnuť s presnosťou na 1,5 g.

Odvážte 90 ± 1 g drožďovej suspenzie (bod 7.3).

Zapíšte celkovú hmotnosť cesta (P), ktorá je súčtom hmotností múky, roztoku cukru, soli a kyseliny askorbovej plus vody, drožďovej suspenzie a sladovej múky.

7.6. Miešanie

Predtým než začnete, uveďte miešač na teplotu 27 ± 1 °C použitím dostatočného množstva vytemperovanej vody.

Vložte tekuté súčasti cesta do miešača a pridajte múku a nakoniec sladovú múku.

Spustite miešač (rýchlosť 1, 1 400 obrátok/min) a nechajte bežať 60 sekúnd. O dvadsať sekúnd po spustení miešača otočte škrabkou pripevnenou na veko miešacej misy o dve obrátky.

Zmerajte teplotu cesta. Ak je mimo rozsahu 26 až 28 °C, vyhoďte cesto a namiešajte nové, po úprave teplôt jeho súčastí.

Opíšte vlastnosti cesta pomocou jedného z nasledujúcich výrazov:

—	nelepivé a strojom spracovateľné alebo

—	lepivé a nespracovateľné strojom.

Aby bolo cesto považované za „nelepivé“ a „spracovateľné strojom“ je potrebné, aby na konci miešania cesto tvorilo súdržnú masu, ktorá sa nelepí na kraje misy a vreteno miešača. Cesto by sa malo dať zobrať do ruky a vybrať takto z miešacej misy jedným pohybom bez zreteľnej straty.

7.7. Rozdeľovanie a zaobľovanie

Odvážte s presnosťou na 2 g tri kusy cesta podľa tohto vzorca:

p = 0,25 P, kde:

p	=	hmotnosť odváženého kusu cesta,
P	=	celková hmotnosť cesta.

Okamžite vytvarujte okrúhle kusy cesta počas 15 sekúnd vo formovači (bod 5.10) a dajte ich na 30 ± 2 minúty na štvorhranné plastové tabule (bod 5.9) zakryté obrátenými plastovými boxami do overovacej skrinky (bod 5.7).

Nepoprašujte múkou.

7.8. Formovanie

Dajte kusy cesta na plastových tabuliach zakryté obrátenými boxami do formovača (bod 5.10) a znovu vytvarujte do okrúhleho tvaru počas 15 sekúnd. Kryt z cesta odstráňte až bezprostredne pred tvarovaním do okrúhleho tvaru. Zaznamenajte opäť vlastnosti cesta pomocou jedného z nasledujúcich výrazov:

—	nelepivé a spracovateľné strojom alebo

—	lepivé a nespracovateľné strojom.

Aby sa cesto považovalo za „nelepivé a spracovateľné strojom“, malo by sa len čiastočne lepiť alebo by sa vôbec nemalo lepiť na boky komory tak, aby mohlo voľne rotovať a vytvárať pravidelnú guľu počas činnosti stroja. Na konci operácie by sa cesto nemalo prilepiť na boky tvarovacej komory, keď sa veko komory zdvihne.

8. Správa z testu

Správa z testu by mala uvádzať:

—	vlastnosti spracovania cesta na konci miešania a pri tvarovaní,

—	„číslo poklesu“ múky bez pridania sladovej múky,

—	akékoľvek pozorované anomálie.

Ďalej by mala obsahovať:

—	použitú metódu,

—	všetky podrobnosti, ktoré sa vyžadujú na identifikáciu vzorky.

9. Všeobecné poznámky

9.1. Vzorec pre výpočet množstva kvapaliny do cesta je založený na týchto úvahách:

Pridanie x ml vody do ekvivalentu 300 g múky pri 14 % vlhkosti tvorí požadovanú konzistenciu. Tak, ako v teste pečenia sa používa 1 kg múky (na báze 14 % vlhkosti), keďže x je založené na 300 g múky, pre test pečenia je potrebné toto množstvo vody v gramoch: x delené troma a vynásobené 10, takže 10 x/3 g.

430 g roztoku cukru, soli a kyseliny askorbovej obsahuje 15 g soli a 15 g cukru. Týchto 430 g roztoku je obsiahnutých v tekutine do cesta. Takže, aby bolo možné pridať 10 x/3 g vody do cesta, musí sa pridať (10 x/3 + 30) g tekutiny do cesta zloženej zo 430 g roztoku cukru, soli a kyseliny askorbovej a ďalšia voda.

Hoci časť vody pridanej s drožďovou suspenziou absorbuje droždie, táto suspenzia obsahuje tiež „voľnú“ vodu. Voľne sa predpokladá, že 90 g drožďovej suspenzie obsahuje 60 g „voľnej“ vody. Množstvo tekutiny do cesta sa musí upraviť na týchto 60 g „voľnej“ vody v drožďovej suspenzii, takže nakoniec je potrebné pridať 10 x/3 plus 30 mínus 60 g. To sa dá usporiadať takto: (10 x/3 + 30) – 60 = 10 x/3 – 30 = (x/3 – 3) 10 = (x – 9) 10/3, je to vzorec uvedený v odseku 7.5. Ak sa napr. zistilo, že prídavok vody x vo farinografickom teste bol 165 ml, musí sa táto hodnota nahradiť v tomto vzorci, takže k 430 g roztoku cukru, soli a kyseliny askorbovej sa musí pridať voda na celkovú hmotnosť:

(165 – 9) 10/3 = 156 × 10/3 = 520 g.

9.2. Metóda nie je priamo uplatniteľná pre pšenicu. Postup, ktorý je potrebné dodržať na charakterizovanie vlastností pečenia pšenice, je takýto:

Očistite pšenicu a stanovte obsah vlhkosti v očistenej pšenici. Ak je obsah vlhkosti v rozpätí 15,0 % až 16,0 %, pšenicu netemperujte. Ak je obsah vlhkosti mimo tohto rozpätia, upravte obsah vlhkosti na 15,5 ± 0,5 % najmenej tri hodiny pred mletím.

Zomeľte pšenicu na múku pomocou Buehlerovho laboratórneho mlynčeka MLU 202 alebo mlynčeka Brabender Quadrumat Senior alebo podobného zariadenia, ktoré má rovnaké charakteristiky.

Vyberte si postup mletia, ktorý poskytne múku s minimálne 72 percentnou extrakciou s obsahom popola 0,50 až 0,60 % na báze sušiny.

Stanovte obsah popola v múke podľa prílohy II k nariadeniu Komisie (ES) č. 1501/95 (Ú. v. ES L 147, 30.6.1995, s. 7) a obsah vlhkosti podľa tohto nariadenia. Vypočítajte stupeň extrakcie podľa rovnice:

E = (((100 – f) F)/(100 – w) W) × 100 %,

kde:

E	=	stupeň extrakcie,
f	=	vlhkosť múky,
w	=	obsah vlhkosti v pšenici,
F	=	hmotnosť vyprodukovanej múky s obsahom vlhkosti f,
W	=	hmotnosť zomletej pšenice s obsahom vlhkosti w.

Poznámka: Informácie týkajúce sa súčastí a zariadenia, ktoré je potrebné použiť, boli uverejnené v dokumente T 77/300 z 31. marca 1977 z ústavu Instituut voor Graan, Meel en Brood, TNO – Postbus 15, Wageningen, Holandsko.

PRÍLOHA VI

URČENIE STUPŇA STRATY SKLOVITÉHO VZHĽADU

1. Princíp

Iba časť vzorky sa použije na stanovenie percenta zŕn, ktoré úplne alebo čiastočne stratili svoj sklovitý vzhľad. Zrná sa režú pomocou rezača zŕn Pohl alebo ekvivalentným nástrojom.

2. Zariadenie a prístroje

—	rezač zŕn Pohl alebo ekvivalentný nástroj,

—	pinzeta, skalpel,

—	podnos alebo misa.

3. Postup

a)	Určenie sa vykoná na vzorke 100 g po oddelení akéhokoľvek materiálu, ktorý nepatrí medzi základné obilniny s nezmenenou kvalitou.

b)	Roztrúste vzorku na podnose a dobre ju zhomogenizujte.

c)	Vložte tabuľu do rezača zŕn a roztrúste zrná na mriežke. Silne poklepte, aby ste zaistili, že na každom otvore je iba jedno zrno. Spustite pohyblivú časť, ktorá udrží zrná na svojich miestach a potom ich režte.

d)	Pripravte dostatočné množstvo tabúľ, aby ste zabezpečili, že minimálne 600 zŕn sa prereže.

e)	Spočítajte zrná, ktoré čiastočne alebo úplne stratili svoj sklovitý vzhľad („mitadiné“).

f)	Vypočítajte percento zŕn, ktoré čiastočne alebo úplne stratili svoj sklovitý vzhľad („mitadiné“).

4. Vyjadrenie výsledkov

I	=	hmotnosť látky v gramoch, ktorá nepatrí k základným obilninám s nezmenenou kvalitou.
M	=	percento očistených testovaných zŕn, ktoré úplne alebo čiastočne stratili svoj sklovitý vzhľad („mitadiné“).

5. Výsledok

Percento zŕn, ktoré úplne alebo čiastočne stratili svoj sklovitý vzhľad („mitadiné“) v testovacej dávke je:

[M × (100 – I)]/100 = …

PRÍLOHA VII

TABUĽKA I

Cenové príplatky podľa obsahu vlhkosti

Kukurica a cirok		Iné obilniny ako kukurica a cirok
Obsah vlhkosti (%)	Cenové zvýšenie (EUR/t)	Obsah vlhkosti (%)	Cenové zvýšenie (EUR/t)
—	—	13,4	0,1
—	—	13,3	0,2
—	—	13,2	0,3
—	—	13,1	0,4
—	—	13,0	0,5
—	—	12,9	0,6
—	—	12,8	0,7
—	—	12,7	0,8
—	—	12,6	0,9
—	—	12,5	1,0
12,4	0,1	12,4	1,1
12,3	0,2	12,3	1,2
12,2	0,3	12,2	1,3
12,1	0,4	12,1	1,4
12,0	0,5	12,0	1,5
11,9	0,6	11,9	1,6
11,8	0,7	11,8	1,7
11,7	0,8	11,7	1,8
11,6	0,9	11,6	1,9
11,5	1,0	11,5	2,0
11,4	1,1	11,4	2,1
11,3	1,2	11,3	2,2
11,2	1,3	11,2	2,3
11,1	1,4	11,1	2,4
11,0	1,5	11,0	2,5
10,9	1,6	10,9	2,6
10,8	1,7	10,8	2,7
10,7	1,8	10,7	2,8
10,6	1,9	10,6	2,9
10,5	2,0	10,5	3,0
10,4	2,1	10,4	3,1
10,3	2,2	10,3	3,2
10,2	2,3	10,2	3,3
10,1	2,4	10,1	3,4
10,0	2,5	10,0	3,5

TABUĽKA II

Cenové zrážky podľa obsahu vlhkosti

Kukurica a cirok		Iné obilniny ako kukurica a cirok
Obsah vlhkosti (%)	Cenové zníženie (EUR/t)	Obsah vlhkosti (%)	Cenové zníženie (EUR/t)
13,5	1,0	14,5	1,0
13,4	0,8	14,4	0,8
13,3	0,6	14,3	0,6
13,2	0,4	14,2	0,4
13,1	0,2	14,1	0,2

TABUĽKA III

Cenové zrážky podľa objemovej hmotnosti

Obilnina	Objemová hmotnosť v kg/hl	Cenové zníženie (EUR/t)
pšenica obyčajná	menej ako 76 až 75	0,5
	menej ako 75 až 74	1,0
	menej ako 74 až 73	1,5
jačmeň	menej ako 64 až 62	1,0

TABUĽKA IV

Cenové zrážky podľa obsahu bielkovín

Obsah proteínov (1) (N × 5,7)	Cenové zníženie (EUR/t)
menej ako 11,5 až 11,0	2,5
menej ako 11,0 až 10,5	5

(1) Ako percento sušiny.

PRÍLOHA VIII

Praktická metóda na určovanie zrážok, ktorú je potrebné uplatniť na cenu ciroku intervenčnou agentúrou

1. Základné údaje

P	=	percento tanínu v surovine,
0,4 %	=	percento tanínu, nad ktoré je potrebné uplatniť zníženie,
11 % (1)	=	zníženie zodpovedajúce 1 % tanínu v sušine.

2. Výpočet zrážky

Zrážka vyjadrená v euro, ktoré sa uplatní na referenčnú cenu, sa vypočíta v súlade s nasledujúcim vzorcom:

11 (P – 0,40)

(1) Zrážka, ktorú je potrebné uplatniť na cenu ciroku na báze obsahu tanínu v 1 000 g sušiny:

a)	Hydinou stráviteľná energia 1 000 g sušiny ciroku s teoretickým obsahom tanínu 0 %: 3 917 kilokalórií.

b)	Zníženie hydinou stráviteľnej energie 1 000 g sušiny ciroku na každú ďalšiu desatinu percenta tanínu: 419 kilokalórií.

c)	Rozdiel vyjadrený v desatinných miestach percenta medzi maximálnym obsahom tanínu stanoveným pre cirok akceptovaný pre intervenciu a obsahom tanínu stanoveným pre štandardnú kvalitu: 1,0 – 0,30 = 0,70.

d)	Rozdiel vyjadrený ako percento medzi hydinou stráviteľnou energiou ciroku obsahujúceho 1,0 % tanínu a hydinou stráviteľnou energiou ciroku s rovnakým obsahom tanínu ako v štandardnej kvalite (0,30 %):

e)	Zrážka zodpovedajúca 1 % obsahu tanínu v sušine, väčšia ako 0,30 %

PRÍLOHA IX

Zrušené nariadenie v znení neskorších zmien a doplnení

Nariadenie Komisie (ES) č. 824/2000 (Ú. v. EÚ L 100, 20.4.2000, s. 31)
Nariadenie Komisie (ES) č. 336/2003 (Ú. v. EÚ L 49, 22.2.2003, s. 6)
Nariadenie Komisie (ES) č. 777/2004 (Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 50)	iba článok 10
Nariadenie Komisie (ES) č. 1068/2005 (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 65)
Nariadenie Komisie (ES) č. 1572/2006 (1) (Ú. v. EÚ L 290, 20.10.2006, s. 29)
Nariadenie Komisie (ES) č. 883/2007 (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2007, s. 3)

(1) Nariadenie čiastočne zrušené rozsudkom Súdu prvého stupňa z 15. novembra 2007 vo veci T-310/06.

PRÍLOHA X

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 824/2000	Toto nariadenie
článok 1	článok 1
článok 2 ods. 1	článok 4 ods. 1
článok 2 ods. 2 prvý pododsek úvodné vety	článok 4 ods. 2 prvý pododsek úvodné vety
článok 2 ods. 2 prvý pododsek prvá zarážka	článok 4 ods.2 prvý pododsek, písm. a)
článok 2 ods. 2 prvý pododsek druhá zarážka	článok 4 ods. 2 prvý pododsek písm. b)
článok 2 ods. 2 druhý a tretí pododsek	článok 4 ods. 2 druhý a tretí pododsek
článok 2 ods. 3	článok 4 ods. 3
článok 3 úvodné slová	článok 5 úvodné slová
článok 3 bod 3.1.	článok 5 písm. a)
článok 3 bod 3.2.	článok 5 písm. b)
článok 3 bod 3.3.	článok 5 písm. c)
článok 3 bod 3.4.	článok 5 písm. d)
článok 3 bod 3.5.	článok 5 písm. e)
článok 3 bod 3.6.	článok 5 písm. f)
článok 3, bod 3.7.	článok 5 písm. g)
článok 3 bod 3.8.	článok 5 písm. h)
článok 3 bod 3.9.	článok 5 písm. i)
článok 3 bod 3.10.	článok 5 písm. j)
článok 3a	článok 3
článok 4	článok 2
článok 5	článok 6
článok 6	článok 7
článok 7	článok 8
článok 8	článok 9
článok 9	článok 10
článok 10	článok 11
článok 11	článok 12
článok 11a	článok 13
článok 12	—
—	článok 14
článok 13	článok 15
príloha I	príloha I
príloha II	príloha II
príloha III	príloha III
príloha IV	príloha IV
príloha V	príloha V
príloha VI	príloha VI
príloha VII	príloha VII
príloha VIII	príloha VIII
—	príloha IX
—	príloha X

19.7.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 192/51

SMERNICA KOMISIE 2008/74/ES

z 18. júla 2008,

ktorou sa vzhľadom na typové schvaľovanie motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a prístup k informáciám o opravách a údržbe vozidiel mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES a smernica 2005/78/ES

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES z 28. septembra 2005 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách (1), a najmä na jej článok 7,

keďže:

(1)

Po úprave rozsahu pôsobnosti smernice 2005/55/ES zavedenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie z ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (2) je potrebné ďalej zmeniť a doplniť uvedenú smernicu prenesením relevantných technických požiadaviek. Preto je tiež potrebné zmeniť a doplniť smernicu Komisie 2005/78/ES (3), ktorou sa uvedená smernica vykonáva.

(2)

Dôsledkom úpravy rozsahu pôsobnosti je potrebné zaviesť nové požiadavky do právnych predpisov o emisiách z ťažkých úžitkových vozidiel, stanovených smernicou 2005/55/ES. Tieto požiadavky zahŕňajú skúšobné postupy, ktoré umožňujú typové schvaľovanie vysokovýkonných motorov a ťažkých úžitkových vozidiel s benzínovými motormi.

(3)

Okrem toho je potrebné zaviesť do smernice 2005/78/ES existujúce požiadavky na meranie opacity dymu z naftových motorov. Dôvodom je zrušenie smernice Rady 72/306/EHS z 2. augusta 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vo vzťahu k opatreniam, ktoré sa majú prijať proti emisiám znečisťujúcich látok z dieselových motorov vozidiel (4), ako je ustanovené v nariadení (ES) č. 715/2007.

(4)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Technického výboru – motorové vozidlá,

PRIJALA TÚTO SMERNICU

Článok 1

Smernica 2005/55/ES sa mení a dopĺňa takto:

Článok 1 sa nahrádza týmto:

„Článok 1

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto definície:

a)	‚vozidlo‘ je akékoľvek motorové vozidlo definované v článku 2 smernice 70/156/EHS s referenčnou hmotnosťou presahujúcou 2 610 kg;

b)	‚motor‘ je hybný hnací zdroj vozidla, ktorému ako samostatnej technickej jednotke vymedzenej v článku 2 smernice 70/156/EHS možno udeliť typové schválenie;

c)	‚zdokonalené vozidlo priaznivé pre životné prostredie (EEV – enhanced environment-friendly vehicle)‘ je vozidlo poháňané motorom, ktorý vyhovuje prípustným limitným hodnotám emisií stanoveným v riadku C tabuliek uvedených v oddiele 6.2.1 prílohy I.“

2.	Prílohy I, II, III a VI k smernici 2005/55/ES sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou I k tejto smernici.

Článok 2

Smernica 2005/78/ES sa mení a dopĺňa takto:

Článok 2 sa nahrádza týmto:

„Článok 2

Opatrenia na vykonávanie článkov 3 a 4 smernice 2005/55/ES sú stanovené v prílohách II a VII k tejto smernici.

Príloha VI sa uplatňuje na účely typového schvaľovania vozidiel so vznetovými motormi a takýchto motorov.

Príloha VII sa uplatňuje na účely typového schvaľovania vozidiel so zážihovými motormi a takýchto motorov.“

V bode 1 prílohy V sa oddiel 2 nahrádza takto:

„Oddiel 2:

číslo smernice – 2005/55/ES“.

3.	Pridávajú sa prílohy VI a VII, ako je uvedené v prílohe II k tejto smernici.

Článok 3

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 2. januára 2009 zákony, nariadenia a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 3. januára 2009.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravujú členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 18. júla 2008

Za Komisiu

Günter VERHEUGEN

podpredseda

(1) Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2005, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 313, 29.11.2005, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/81/ES (Ú. v. EÚ L 362, 20.12.2006, s. 92).

(4) Ú. v. ES L 190, 20.8.1972, s. 1.

PRÍLOHA I

Zmeny a doplnenia smernice 2005/55/ES

Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

Oddiel 1 sa nahrádza týmto:

„1.

Táto smernica sa uplatňuje na reguláciu plynných a tuhých znečisťujúcich látok, životnosť zariadení na reguláciu emisií, zhodu vozidiel/motorov v prevádzke a systémy palubnej diagnostiky (OBD) všetkých motorových vozidiel a na motory špecifikované v článku 1 s výnimkou tých vozidiel kategórie M1, N1, N2 a M2, ktorým sa typové schválenie udelilo podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 (1).

Od 3. januára 2009 až do dátumov uvedených v článku 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007 pre nové schválenia a v článku 10 ods. 3 uvedeného nariadenia pre rozšírenia sa typové schválenia môžu ďalej udeľovať na základe tejto smernice pre vozidlá kategórie N1, N2 a M2 s referenčnou hmotnosť pod 2 610 kg.

b)	Do bodu 2.1 sa vkladajú tieto definície „ ‚Referenčná hmotnosť‘ je hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave bez jednotnej hmotnosti vodiča 75 kg a zvýšená o jednotnú hmotnosť 100 kg. ‚Hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave‘ je hmotnosť opísaná v bode 2.6 prílohy I k smernici 2007/46/ES.“

Vkladá sa tento bod 4.5:

„4.5.

Na žiadosť výrobcu sa typové schválenie kompletného vozidla udelené na základe tejto smernice rozširuje na jeho nedokončené vozidlo s referenčnou hmotnosťou pod 2 610 kg. Typové schválenia sa rozširujú, ak výrobca môže preukázať, že všetky kombinácie karosérií, o ktorých sa predpokladá, že sa majú dobudovať na nedokončené vozidlo, zvyšujú referenčnú hmotnosť vozidla nad 2 610 kg.“

d)	V bode 6.2 sa za štvrtý pododsek vkladajú tieto pododseky: „V prípade benzínových motorov sa uplatňujú postupy skúšok stanovené v prílohe VII smernice 2005/78/ES. V prípade naftových motorov sa uplatňujú postupy skúšok so zreteľom na opacitu dymu uvedené v prílohe VI k smernici 2005/78/ES.“

Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

Do dodatku I sa vkladajú tieto body 8.4, 8.4.1, 8.4.1.1 a 8.4.1.2:

„8.4. Výkonnostné charakteristiky motora (pre meranie opacity dymu)

8.4.1. Výkon v šiestich bodoch merania uvedených v odseku 2 prílohy 4 k predpisu EHK OSN č. 24.

8.4.1.1. Výkon motora meraný na skúšobnej stolici: …

8.4.1.2. Výkon meraný na kolesách vozidla: …

Otáčky motora (min–1)

Zmeraný výkon (kW)

…

…“

Vkladá sa tento dodatok 6:

„Dodatok 6

Informácie požadované na skúšku spôsobilosti premávky na ceste

A. Meranie emisií oxidu uhoľnatého (2)

3.2.1.6. Normálne voľnobežné otáčky motora (vrátane tolerancie) … min-1

3.2.1.6.1. Vysoké voľnobežné otáčky motora (vrátane tolerancie) … min-1

3.2.1.7. Objemový obsah oxidu uhoľnatého vo výfukových plynoch pri voľnobežných otáčkach motora (3) … % udávaný výrobcom (len zážihové motory)

B. Meranie opacity dymu

3.2.13. Umiestnenie symbolu koeficientu absorpcie (len vznetové motory): …

4.	PREVOD (v)

4.3. Moment zotrvačnosti zotrvačníka motora: …

4.3.1. Prídavný moment zotrvačnosti pri nezaradenom prevodovom stupni: …

Dodatok 1 prílohy III sa mení a dopĺňa takto:

Bod 2.7.4 v oddiele 2 sa nahrádza takto:

„2.7.4. Odber vzoriek tuhých znečisťujúcich látok:

V rámci celého postupu skúšky sa použije jeden filter. Režimové váhové faktory špecifikované v postupe skúšobného cyklu sa zohľadňujú tak, že počas každého jednotlivého režimu v rámci cyklu sa odoberie vzorka, ktorá je úmerná hmotnostnému prietoku výfukového plynu. To možno dosiahnuť príslušnou úpravou prietoku vzorky, doby odberu vzorky a/alebo zrieďovacieho pomeru tak, aby sa splnilo kritérium pre efektívne váhové faktory uvedené v bode 6.6.

Čas odberu vzorky v rámci každého režimu musí byť najmenej 4 sekundy na každú 0,01 hodnoty váhového faktora. Odber vzorky sa musí v rámci každého režimu vykonať čo najneskôr. Odber vzorky tuhých znečisťujúcich látok sa nesmie skončiť skôr ako 5 sekúnd pred koncom každého režimu“.

Do oddielu 6 sa vkladajú tieto body 6.5 a 6.6:

„6.5. Výpočet špecifických emisií

Hodnota emisií tuhých znečisťujúcich látok sa počíta takto:

Formula

6.6. Efektívny váhový faktor

Hodnota efektívneho váhového faktora Wfei sa pre každý režim počíta takto:

Formula

Hodnoty efektívnych váhových faktorov sa musia nachádzať v rozmedzí ± 0,003 (± 0,005 v režime voľnobehu) hodnôt váhových faktorov uvedených v bode 2.7.1 tohto dodatku.“

Do dodatku 1 prílohy VI sa vkladajú tieto body:

1.5. Výsledky skúšky na emisie kľukovej skrine: …

1.6. Výsledky skúšky na emisie oxidu uhoľnatého

Skúška

Hodnota CO

(obj. %)

Lambda (4)

Otáčky motora

(min-1)

Teplota oleja v motore

Skúška pri nízkych voľnobežných otáčkach

neuvádza sa

Skúška pri vysokých voľnobežných otáčkach

1.7. Výsledky skúšky opacity dymu

1.7.1. Pri stálych otáčkach:

Otáčky motora (min-1)

Menovitý prietok G

(litre/sekunda)

Limitné hodnoty absorpcie

(m-1)

Zmerané hodnoty absorpcie (m-1)

…

1.7.2. Skúšky pri voľnej akcelerácii

1.7.2.1. Skúška motora v súlade s bodom 4.3 prílohy VI k smernici 2005/78/ES

Percento maximálnych ot/min	Percento maximálneho krútiaceho momentu pri stanovených ot/min m-1	Zmeraná hodnota absorpcie m-1	Korigovaná hodnota absorpcie m-1

1.7.2.2. Pri voľnej akcelerácii

1.7.2.2.1. Zmeraná hodnota koeficientu absorpcie: … m-1

1.7.2.2.2. Korigovaná hodnota koeficientu absorpcie: … m-1

1.7.2.2.3. Umiestnenie symbolu koeficientu absorpcie na vozidle: …

1.7.2.3. Skúška vozidla podľa oddielu 3 prílohy VI k smernici 2005/78/ES

1.7.2.3.1. Korigovaná hodnota absorpcie: … m-1

1.7.2.3.2. Ot/min pri štarte: … rpm

1.7.3. Stanovený čistý maximálny výkon … kW pri … ot/min

1.7.4. Značka a typ opacimetra: …

1.7.5. Hlavné charakteristiky typu motora

1.7.5.1. Pracovný princíp motora: štvortaktný/dvojtaktný (5)

1.7.5.2. Počet a usporiadanie valcov: …

1.7.5.3. Objem valcov: … cm3

1.7.5.4. Prívod paliva: priame vstrekovanie/nepriame vstrekovanie (5)

1.7.5.5. Preplňovacie zariadenie ÁNO/NIE (5)

(1) Ú. v. EÚ L 171, 29.6. 2007, s. 1.“

(2) Číslovanie informačného dokumentu sa zhoduje s číslovaním použitým v rámcovej smernici o typovom schvaľovaní (2008/74/ES).

(3) Uved'te toleranciu.“

(4) Vzorec pre lambdu: Dodatok 1 k prílohe IV.

(5) Nehodiace sa prečiarknite (v prípadoch, že je viac možností, neprečiarkujte nič).“

PRÍLOHA II

„

PRÍLOHA VI

Meranie opacity dymu

1. ÚVOD

1.1. V tejto prílohe sa opisujú požiadavky na meranie opacity dymu emisií výfukových plynov zo vznetových motorov.

2. SYMBOL KORIGOVANÉHO KOEFICIENTU ABSORPCIE

2.1. Symbol korigovaného koeficientu absorpcie sa pripevňuje na každé vozidlo zhodné s typom vozidiel, na ktorý sa táto skúška vzťahuje. Symbol je obdĺžnik ohraničujúci číslicu, ktorá vyjadruje hodnotu korigovaného koeficientu absorpcie v m–1 získanú v čase schválenia zo skúšky pri voľnej akcelerácii. Metóda skúšky sa opisuje v oddiele 4.

2.2. Symbol musí byť zreteľne čitateľný a nezmazateľný. Pripevňuje sa na viditeľné a ľahko dostupné miesto, ktorého poloha sa musí určiť v dodatku k osvedčeniu o typovom schválení, zobrazenom v prílohe VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES (1).

2.3. Na obrázku 1 sa uvádza príklad takého symbolu.

Obrázok 1

Minimálne rozmery b = 5,6 mm

Uvedený symbol znázorňuje, že korigovaný koeficient absorpcie je 1,30 m±1.

3. ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY

3.1. Špecifikácie a skúšky sú tie, ktoré sú uvedené v časti III oddiele 24 predpisu EHK OSN č. 24 (2), s výnimkou opísanou v bode 3.2.

3.2. Odkaz na prílohu 2 v bode 24.1 predpisu EHK OSN č. 24 sa rozumie ako odkaz na prílohu VI k smernici 2005/55/ES.

4. TECHNICKÉ POŽIADAVKY

4.1. Technické požiadavky sú tie, ktoré sú ustanovené v prílohách 4, 5, 7, 8, 9 a 10 k predpisu EHK OSN č. 24 s výnimkami opísanými v bodoch 4.2, 4.3 a 4.4.

4.2. Skúška pri stálych otáčkach v rozsahu krivky plného zaťaženia.

4.2.1. Odkazy na prílohu 1 v bode 3.1 prílohy 4 k predpisu EHK OSN č. 24 sa chápu ako odkazy na prílohu II k smernici 2005/55/ES.

4.2.2. Referenčné palivo uvedené v bode 3.2 prílohy 4 k predpisu EHK OSN č. 24 sa chápe ako odkaz na referenčné palivo v prílohe VI k smernici 2005/55/ES zodpovedajúce emisným limitom, podľa ktorých sa vozidlo/motor typovo schvaľuje.

4.3. Skúška pri voľnej akcelerácii.

4.3.1. Odkazy na tabuľku 2 v prílohe 2 v bode 2.2 prílohy 5 k predpisu EHK OSN č. 24 sa chápu ako odkazy vzťahujúce sa na tabuľku uvedenú pod bodom 1.7.2.1 prílohy VI k smernici 2005/55/ES.

4.3.2. Odkazy na bod 7.3 prílohy 1 v bode 2.3 prílohy 5 k predpisu EHK OSN č. 24 sa chápu ako odkazy na bod 4 dodatku 6 k prílohe II k smernici 2005/55/ES.

4.4. Metóda ‚ECE‘ merania čistého výkonu vznetových motorov.

4.4.1. Odkazy na dodatok k tejto prílohe v odseku 7 prílohy 10 k predpisu EHK OSN č. 24 sa chápu ako odkazy na prílohu II k smernici 2005/55/ES.

4.4.2. Odkazy na prílohu 1 v odsekoch 7 a 8 prílohy 10 k predpisu EHK OSN č. 24 sa chápu ako odkazy na prílohu II k smernici 2005/55/ES.

PRÍLOHA VII

Požiadavky na typové schvaľovanie zážihových motorov poháňaných benzínom

ČASŤ 1

Emisná skúška na oxid uhoľnatý

1. ÚVOD

1.1. V tejto časti sa opisuje postup skúšky, pri ktorej sa merajú emisie oxidu uhoľnatého pri voľnobežných (normálnych a vysokých) otáčkach motora.

1.2. Maximálne prípustný obsah oxidu uhoľnatého vo výfukových plynoch pri normálnych voľnobežných otáčkach motora je obsah, ktorý udáva výrobca vozidla. Maximálny obsah CO však nesmie prekročiť 0,3 obj. %. Objemový obsah oxidu uhoľnatého vo výfukových plynoch pri vysokých voľnobežných otáčkach motora nesmie prekročiť 0,2 % pri otáčkach motora najmenej 2 000 min–1 a hodnote lambda rovnajúcej sa 1 ± 0,03 v súlade s technickými údajmi výrobcu.

2. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1. Všeobecné požiadavky sú tie, ktoré sú uvedené v bodoch 5.3.7.1 až 5.3.7.4 predpisu EHK OSN č. 83 (3).

2.2. Výrobca musí vyplniť tabuľku uvedenú v prílohe VI k smernici 2005/55/ES na základe požiadaviek stanovených v bode 2.1.

2.3. Výrobca musí potvrdiť presnosť hodnoty Lambda zaznamenanej v čase typového schválenia v bode 2.1 ako hodnoty reprezentatívnej pre typické vozidlá vyrobené za 24 mesiacov od dátumu, ku ktorému technická služba udelila typové schválenie. Posúdenie sa musí urobiť na základe prieskumov a štúdií vyrobených vozidiel.

3. TECHNICKÉ POŽIADAVKY

3.1. Technické požiadavky sú tie, ktoré sa uvádzajú v prílohe 5 k predpisu EHK OSN č. 83 s výnimkami uvedenými v bode 3.2.

3.2. Referenčné palivá uvedené v bode 2.1 oddielu 2 prílohy 5 k predpisu EHK OSN č. 83 zodpovedajú príslušným špecifikáciám referenčných palív obsiahnutých v prílohe IX k nariadeniu (vykonávacie nariadenie Euro 5 a 6).

ČASŤ 2

Overovanie emisií plynov kľukovej skrine

1. ÚVOD

1.1. V tejto časti sa opisuje postup overovania emisií plynov z kľukovej skrine.

1.2. Pri skúškach vykonávaných v súlade s touto časťou systém vetrania kľukovej skrine motora nesmie povoliť emisie žiadnych plynov z kľukovej skrine do ovzdušia.

2. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1. Všeobecné požiadavky na vykonanie skúšky sú tie, ktoré sú stanovené v oddiele 2 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 83.

3. TECHNICKÉ POŽIADAVKY

3.1. Technické požiadavky sú tie, ktoré sú uvedené v oddieloch 3 až 6 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 83.

“

(1) Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2005, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 326, 24.11.2006, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2007, s. 171.

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

19.7.2008

SK EN EN FR FR DE DE EN EN

Úradný vestník Európskej únie

L 192/63

USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 20. júna 2008

o správe devízových rezerv Európskej centrálnej banky národnými centrálnymi bankami a o právnej dokumentácii pre operácie s týmito rezervami (prepracované znenie)

(ECB/2008/5)

(2008/596/ES)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 105 ods. 2 tretiu zarážku,

so zreteľom na článok 3.1 tretiu zarážku a články 12.1 a 30.6 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“),

keďže:

(1)	Podľa článku 30.1 štatútu ESCB národné centrálne banky (ďalej len „NCB“) členských štátov, ktoré prijali euro, poskytujú Európskej centrálnej banke (ďalej len „ECB“) devízové rezervy a ECB má plné právo držať a spravovať devízové rezervy, ktoré boli na ňu prevedené.

(2)

Podľa článkov 9.2 a 12.1 štatútu ESCB, ECB môže zabezpečiť vykonávanie niektorých svojich činností prostredníctvom NCB eurozóny a môže sa obrátiť na NCB eurozóny, aby uskutočnili niektoré z jej operácií. Z tohto dôvodu sa ECB domnieva, že by NCB eurozóny mali spravovať prevedené devízové rezervy ako mandatári ECB.

(3)	Účasť NCB eurozóny na správe devízových rezerv, ktoré boli prevedené na ECB, a transakcie spojené s touto správou si vyžadujú osobitnú dokumentáciu pre operácie s devízovými rezervami ECB.

(4)

Usmernenie ECB/2006/28 z 21. decembra 2006 o správe devízových rezerv Európskej centrálnej banky národnými centrálnymi bankami a o právnej dokumentácii pre operácie s týmito rezervami (1) bolo od svojho prijatia už raz zmenené a doplnené. Bolo vypracovaných viacero pozmeňovacích návrhov s cieľom jeho vylepšenia, a v záujme jasnosti a transparentnosti sa navrhuje usmernenie ECB/2006/28 prepracovať,

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto usmernenia:

—	„NCB eurozóny“ znamená NCB členského štátu, ktorý prijal euro, a

—	„európske jurisdikcie“ znamenajú jurisdikcie všetkých členských štátov, ktoré prijali euro v súlade so zmluvou, ako aj Dánsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo (len Anglicko a Wales).

Článok 2

Správa devízových rezerv NCB eurozóny ako mandatármi ECB

1. Každá NCB eurozóny je oprávnená podieľať sa na prevádzkovej správe devízových rezerv prevedených na ECB. NCB eurozóny sa môže rozhodnúť, že sa tejto správy zdrží, alebo ju bude vykonávať spolu s inou alebo inými NCB eurozóny. V prípade, ak sa NCB eurozóny nepodieľa na prevádzkovej správe devízových rezerv ECB, spravujú ostatné NCB eurozóny rezervy, ktoré by boli inak spravované NCB eurozóny, ktorá sa zdržala ich správy.

2. NCB eurozóny vykonávajú operácie s devízovými rezervami ECB ako mandatári ECB. Začatím uvedených operácií sa má za to, že táto NCB eurozóny uznáva svoje postavenie mandatára ECB. V súvislosti s operáciami, ktoré sú vykonávané NCB eurozóny v mene ECB, každá z týchto NCB pri dojednávaní operácií oznámi všetkým stranám postavenie ECB ako mandanta a to uvedením názvu, ako aj odkazom na číslo účtu alebo indentifikačný znak účtu.

3. Každá NCB eurozóny pri vykonávaní operácií s devízovými rezervami ECB ako mandatár ECB podriadi svoje záujmy alebo záujmy subjektu, pre ktorý operácie vykonáva, záujmom ECB.

4. NCB eurozóny v prípade, ak ju protistrana ECB požiada o dôkaz, či je oprávnená vykonávať operácie s devízovými rezervami ECB ako mandatár ECB, preukáže týmto protistranám oprávnenie vykonávať uvedenú činnosť ako mandatár ECB.

Článok 3

Právna dokumentácia

1. Všetky operácie s devízovými rezervami ECB sa vykonávajú na základe štandardnej právnej dokumentácie v súlade s požiadavkami podľa tohto článku vo forme, ktorá je schválená alebo priebežne zmenená a doplnená ECB. Predtým, ako NCB eurozóny začnú obchodovanie s protistranou v mene ECB, je potrebné, aby protistrana podpísala právnu dokumentáciu a aby boli originály uložené v ECB.

2. Repo obchody, reverzné repo obchody, operácie typu „buy/sell-back“ a typu „sell/buy-back“, ktoré sa týkajú devízových rezerv ECB, je potrebné podložiť týmito štandardnými dohodami:

a)	Rámcová dohoda FBE o finančných transakciách (verzia z roku 2004) sa použije pre operácie s protistranami založenými alebo registrovanými podľa práva ktorejkoľvek z európskych jurisdikcií a podľa práva Severného Írska a Škótska;

b)	„The Bond Market Association Master Repurchase Agreement (September 1996 version)“ sa použije pre operácie s protistranami založenými alebo registrovanými podľa federálnych zákonov alebo práva jednotlivých štátov Spojených štátov a

c)	„The TBMA/ISMA Global Master Repurchase Agreement (2000 version)“ sa použije pre operácie s protistranami založenými alebo registrovanými podľa iných právnych poriadkov ako tých, ktoré sú uvedené v písmenách a) alebo b).

3. Mimoburzové operácie s derivátmi, ktoré sa týkajú devízových rezerv ECB, je potrebné podložiť týmito štandardnými dohodami:

a)	Rámcová dohoda FBE o finančných transakciách (verzia z roku 2004) sa použije pre operácie s protistranami založenými alebo registrovanými podľa práva ktorejkoľvek z európskych jurisdikcií;

b)	„The 1992 International Swaps and Derivatives Association Master Agreement (Multicurrency – crossborder, New York law version)“ sa použije pre operácie s protistranami založenými alebo registrovanými podľa federálnych zákonov alebo práva jednotlivých štátov Spojených štátov a

c)	„The 1992 International Swaps and Derivatives Association Master Agreement (Multicurrency – crossborder, English law version)“ sa použije pre operácie s protistranami založenými alebo registrovanými podľa práva ktorejkoľvek inej z jurisdikcií, ako sú tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) alebo b).

4. Výkonná rada však môže rozhodnúť, že namiesto dohody ustanovenej v odseku 2 písm. a) alebo v odseku 3 písm. a) sa vo vzťahu k členskému štátu, keď prijme euro, použije štandardná dohoda ustanovená v odseku 2 písm. c) alebo v odseku 3 písm. c), ak so zreteľom na použitie uvedenej štandardnej dohody v takomto členskom štáte nie je k dispozícii právne stanovisko, ktorého forma a obsah sú pre ECB akceptovateľné. Výkonná rada bezodkladne informuje Radu guvernérov o každom rozhodnutí, ktoré prijme podľa tohto ustanovenia.

5. Vklady týkajúce sa devízových rezerv ECB u protistrán, ktoré: i) sú oprávnené na operácie uvedené v odsekoch 2 alebo 3, a ii) ktoré sú založené alebo registrované podľa práva ktorejkoľvek z európskych jurisdikcií okrem Írska, sú podložené rámcovou dohodou FBE o finančných transakciách (verzia z roku 2004). V prípadoch, ktoré nepatria pod body i) a ii) v tomto odseku, sa pre vklady týkajúce sa devízových rezerv ECB použije rámcová dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (o nettingu) podľa odseku 7.

6. Ako neoddeliteľná súčasť sa ku všetkým štandardným dohodám, podľa ktorých sa vykonávajú repo obchody, reverzné repo obchody, operácie typu „buy/sell-back“ a typu „sell/buy-back“, pôžičky cenných papierov a trojstranné repo operácie („triparty repo“) alebo mimoburzové operácie s derivátmi, ktoré sa týkajú devízových rezerv ECB, prikladá dokument vo formáte, ktorý je uvedený v prílohe I (ďalej len „ECB Annex“), s výnimkou prípadov, keď sa takéto operácie uskutočňujú podľa rámcovej dohody FBE o finančných transakciách (verzia z roku 2004).

7. Rámcová dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (o nettingu) v niektorej z foriem uvedených v prílohe II sa uzatvára so všetkými protistranami s výnimkou protistrán: i) s ktorými ECB podpísala rámcovú dohodu FBE o finančných transakciách (verzia z roku 2004), a ii) ktoré sú založené alebo registrované podľa práva ktorejkoľvek z európskych jurisdikcií s výnimkou Írska, takto:

a)	rámcová dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (o nettingu) podľa anglického práva a vyhotovená v anglickom jazyku vo forme uvedenej v prílohe IIa sa uzatvára so všetkými protistranami s výnimkou protistrán, ktoré sú uvedené v písmenách b), c) a d);

b)	rámcová dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (o nettingu) podľa francúzskeho práva a vyhotovená vo francúzskom jazyku vo forme uvedenej v prílohe IIb sa uzatvára s protistranami registrovanými vo Francúzsku;

c)	rámcová dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (o nettingu) podľa nemeckého práva a vyhotovená v nemeckom jazyku vo forme uvedenej v prílohe IIc sa uzatvára s protistranami registrovanými v Nemecku;

d)	rámcová dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (o nettingu) podľa práva štátu New York a vyhotovená v anglickom jazyku vo forme uvedenej v prílohe IId sa uzatvára s protistranami registrovanými v Spojených štátoch.

8. Poskytovanie finančných služieb, ktoré sa týkajú devízových rezerv ECB finančnými sprostredkovateľmi ako, okrem iného, bankových, maklérskych, depozitných a investičných služieb poskytovaných korešpondentmi, správcami a depozitármi, zúčtovacími organizáciami a centrálnymi zúčtovateľmi pre deriváty, s ktorými sa obchoduje na burze, musí byť podložené osobitnými dohodami, ktoré sú priebežne schváľované ECB.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

1. Týmto sa zrušuje usmernenie ECB/2006/28 s účinnosťou od 25. júna 2008.

2. Odkazy na usmernenie ECB/2006/28 sa považujú za odkazy na toto usmernenie.

3. Toto usmernenie nadobúda účinnosť 25. júna 2008.

Článok 5

Adresáti

Toto usmernenie sa vzťahuje na NCB eurozóny.

Vo Frankfurte nad Mohanom 20. júna 2008

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET

(1) Ú. v. EÚ C 17, 25.1.2007, s. 5. Usmernenie zmenené a doplnené usmernením ECB/2007/6 (Ú. v. EÚ L 196, 28.7.2007, s. 46).

PRÍLOHA I

ECB ANNEX (1)

The provisions of this Annex shall be supplemental terms and conditions applying to [name the standard agreement to which this Annex applies] dated [date of agreement] (the Agreement) between the European Central Bank (the ECB) and [name of counterparty] (the Counterparty). The provisions of this Annex shall be annexed to, incorporated in and form an integral part of the Agreement. If and to the extent that any provisions of the Agreement (other than the provisions of this Annex) or the ECB Master Netting Agreement dated as of [date] (the Master Netting Agreement) between the ECB and the Counterparty, including any other supplemental terms and conditions, Annex or schedule to the Agreement, contain provisions inconsistent with or to the same or similar effect as the provisions of this Annex, the provisions of this Annex shall prevail and apply in place of those provisions.

Except as required by law or regulation, the Counterparty agrees that it shall keep confidential, and under no circumstances disclose to a third party, any information or advice furnished by the ECB or any information concerning the ECB obtained by the Counterparty as a result of it being a party to the Agreement, including without limitation information regarding the existence or terms of the Agreement (including this Annex) or the relationship between the Counterparty and the ECB created thereby, nor shall the Counterparty use the name of the ECB in any advertising or promotional material.

The Counterparty agrees to notify the ECB in writing as soon as reasonably practicable of: (i) any consolidation or amalgamation with, or merger with or into, or transfer of all or substantially all of its assets to, another entity; (ii) the appointment of any liquidator, receiver, administrator or analogous officer or the commencement of any procedure for the winding-up or reorganisation of the Counterparty or any other analogous procedure; or (iii) a change in the Counterparty’s name.

There shall be no waiver by the ECB of immunity from suit or the jurisdiction of any court, or any relief against the ECB by way of injunction, order for specific performance or for recovery of any property of the ECB or attachment of its assets (whether before or after judgment), in every case to the fullest extent permitted by applicable law.

5.	There shall not apply in relation to the ECB any event of default or other provision of any kind in which reference is made to the bankruptcy, insolvency or other analogous event of the ECB.

6.	The Counterparty agrees that it has entered into the Agreement (including this Annex) as principal and not as agent for any other entity and that it shall enter into all transactions as principal.

(1) This Annex has been drawn up in English and is incorporated into master agreements drawn up in English which are governed by English or New York law.

PRÍLOHA IIa

Rámcová dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (o nettingu) podľa anglického práva

MASTER NETTING AGREEMENT

Dated:

Between:

European Central Bank, Kaiserstrasse 29, D-60311 Frankfurt am Main, Germany (hereinafter referred to as the ECB), and

[Counterparty] whose [address] [registered place of business] is at [address] (hereinafter referred to as the Counterparty)

1. Scope of agreement

1.1.

The purpose of this Agreement (hereinafter referred to as the Agreement) is to ensure that the ECB is able to net all existing positions under all outstanding transactions made between the ECB and the Counterparty, regardless of any agent or agents authorised to act on behalf of the ECB through whom the transactions giving rise to those positions may have been effected, including the central bank of any Member State of the European Union which has adopted the euro as its currency, and regardless of which office (including the head office and all branches) of the Counterparty may be involved in such transactions, and after taking into account the effect of any existing netting provisions in master or other agreements between the ECB and the Counterparty and/or provisions of mandatory law that operate with similar effect that may apply to certain of such transactions.

1.2.

In this Agreement, a ‘netting agreement’ means any agreement for the time being in effect between the parties (and including, without limitation, this Agreement and agreements of the kind listed in Appendix 1 of this Agreement), including such modifications and additions thereto as may be agreed between the ECB and the Counterparty (hereinafter referred to as the parties) from time to time, which contains provisions to the effect that, should any event of default as defined for the purposes of such agreement occur, there may be an early termination, liquidation, closing-out or acceleration of transactions or obligations under transactions or any analogous event (a default termination) and the respective obligations of the parties under such agreement may be combined, aggregated or set-off against each other so as to produce a single net balance payable by one party to the other.

2. General

2.1.	All transactions of whatever nature (hereinafter referred to as transactions) entered into between the parties at any time after the date of this Agreement shall be governed by this Agreement, unless the parties specifically agree otherwise.

2.2.	The parties acknowledge that the terms of this Agreement, all transactions governed by this Agreement, any amendments to the terms of such transactions, and the single net balance payable under any netting agreement constitute a single business and contractual relationship and arrangement.

2.3.	The Counterparty has entered into this Agreement as principal and represents and warrants that it has entered and shall enter into all transactions as principal.

2.4.	This Agreement is supplemental to the netting agreements entered into between the parties prior to the date of this Agreement, and all further netting agreements and transactions entered into between the parties after the date of this Agreement shall be supplemental to this Agreement.

3. Base currency

The base currency for the purposes of this Agreement shall be the US dollar or, at the ECB’s option, any other currency. Wherever it is necessary in accordance with the terms of this Agreement to convert amounts into the base currency, such amounts shall be converted at the daily reference rate published by the ECB for the currency to be converted into the base currency or, in the absence of such reference rate, at the rate of exchange at which the ECB can buy or sell, as appropriate, such amounts with or against the base currency on such day, all as determined by the ECB.

4. Cross acceleration

Should any default termination occur under any netting agreement (including under Appendix 2 of this Agreement), then the ECB shall have the right to declare, by written notice to the Counterparty, that a default termination has occurred under each other netting agreement in respect of which default termination has not occurred in accordance with the provisions thereof.

5. Global netting

5.1.

Should a default termination occur, the ECB shall, as soon as is reasonably practicable, take an account of what is due from each party to the other under each netting agreement (including under Appendix 2 of this Agreement) in respect of which default termination has occurred and aggregate the sums due from each party to the other under such netting agreements (including under Appendix 2 of this Agreement), in every case in or converted into the base currency, and only the net balance of the account shall be payable by the party owing the larger aggregate sum.

5.2.	Clause 5.1 shall continue to operate to the extent possible notwithstanding the unenforceability under applicable law of any provisions contained in any netting agreement (including under Appendix 2 of this Agreement).

6. Notices and other communications

All notices, instructions and other communications to be given under this Agreement shall be effective only upon receipt and shall be made in writing (including by electronic means).

7. Severability

Each provision contained herein (including, without limitation, Appendix 2 of this Agreement) shall be treated as separate from any other provision herein and shall be enforceable notwithstanding the unenforceability of any such other provision.

8. Non-assignability

The rights and obligations of the Counterparty under this Agreement may not be assigned, charged, pledged or otherwise transferred or dealt with by the Counterparty.

9. Governing law and jurisdiction

9.1.	This Agreement shall be governed by and construed in accordance with English law.

9.2.

For the benefit of the ECB, the Counterparty hereby irrevocably submits for all purposes of or in connection with this Agreement to the jurisdiction of the District Court (Landgericht) of Frankfurt am Main, Germany. Nothing in this clause 9 shall limit the right of the ECB to take proceedings before the courts of any other country of competent jurisdiction.

European Central Bank	Name of Counterparty
By	By
Title	Title
	[Address for the service of notices under this Agreement]
Date	Date
[In case of Luxembourg counterparties:
In addition to clause 9 of this Agreement the parties agree that for purpose of Article 1 of the Protocol annexed to the Convention on Jurisdiction and the Enforcement of Judgements in Civil and Commercial Matters, signed in Brussels on 27 September 1998 and without prejudice to the foregoing execution of this Agreement by the parties hereto, [Luxembourg counterparty] expressly and specifically confirms its agreement to the provisions of clause 9 of this Agreement, stipulating that the District Court (Landgericht) of Frankfurt am Main shall have jurisdiction to hear and determine any suit, action or proceeding, and to settle any disputes, which may arise out of or in connection with this Agreement and, for such purposes, irrevocably submits to the jurisdiction of such courts.
Luxembourg counterparty
By
Title ]

Appendix 1

to Master netting agreement

Netting agreements (1)

1.	FBE Master Agreement for Financial Transactions (Edition 2004)

2.	ISDA Master Agreement (Multi-currency — Cross border 1992)

3.	TBMA/ISMA Global Master Repurchase Agreement (2000 version)

4.	The Bond Market Association Master Repurchase Agreement.

(1) This documentation is maintained by the ECB Legal Services and the legal departments of the national central banks.

Appendix 2

to Master netting agreement

Transactions not subject to any netting agreement

1.	The provisions of this Appendix apply to transactions entered into between the parties that are not effectively subject to any other netting agreement.

Should:

(a)	a default termination occur under any netting agreement; or

(b)

an event that is defined as an event of default or other analogous event under any netting agreement occur, which event would, assuming there were outstanding transactions under any such netting agreement, result in, or entitle the ECB to take steps which would result in, a default termination under such netting agreement,

(any such event under (a) or (b) above is referred to in this Appendix as an ‘event of default’),

then all transactions to which this Appendix applies (but not less than all, unless any such transaction may not be so closed out under applicable law) under which obligations have or would otherwise have fallen due by or after the date of such event of default (the close-out date) shall be liquidated and closed out as described under paragraphs 3 and 4 of this Appendix, and the ECB shall, without prejudice to paragraphs 3 and 4 of this Appendix, not be obliged to make any further payments or deliveries under any such transactions.

Should liquidation and close-out under paragraph 2 of this Appendix occur, the ECB shall, as soon as is reasonably practicable, take an account of what is due from each party to the other, including, as necessary, determining in respect of each transaction the ECB’s total gain or loss, as the case may be, resulting from the liquidation and close-out of such transaction as at the date of such liquidation and close-out, in every case in or converted into the base currency. The ECB shall then aggregate such gains and losses and only the balance of the account shall be payable by the Counterparty, if the aggregate losses exceed the aggregate gains, or by the ECB, if the aggregate gains exceed the aggregate losses.

In determining in respect of each transaction the ECB’s total gain or loss, the ECB shall, subject to applicable law, use a commercially reasonable method of calculation which (a) is based on, to the extent practicable and available, quotations from at least four leading dealers in the relevant market operating in the same financial centre, and (b) takes into account, where applicable, the liquidation and close-out of such transaction earlier than its scheduled value date or delivery date.

5.	The parties agree that the calculation of the net sum under paragraphs 3 and 4 of this Appendix is a reasonable pre-estimate of losses suffered.

PRÍLOHA IIb

Rámcová dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (o nettingu) podľa francúzskeho práva

CONVENTION-CADRE DE COMPENSATION

Date:

Entre:

La Banque centrale européenne, Kaiserstrasse 29, D-60311 Francfort-sur-le-Main (ci-après dénommée la «BCE»), et

(ci-après dénommée la «contrepartie»)

1. Champ d’application de la convention

1.1.

La présente convention (ci-après dénommée la «convention») a pour objet de permettre à la BCE de compenser l’ensemble des positions existantes dans le cadre de l’ensemble des transactions en cours effectuées entre la BCE et la contrepartie, sans distinction de l’agent ou des agents autorisés à agir pour le compte de la BCE par l’intermédiaire duquel ou desquels les transactions génératrices de ces positions ont pu être effectuées, y compris la banque centrale de tout État membre de l’Union européenne ayant adopté l’euro comme monnaie nationale, et sans distinction de l’établissement (y compris le siège social et l’ensemble des succursales) de la contrepartie impliqué dans ces transactions, et après prise en considération de l’incidence de toutes les dispositions existantes relatives à la compensation qui figurent dans la convention-cadre ou dans les autres conventions conclues entre la BCE et la contrepartie et/ou des dispositions de la législation applicable ayant un effet similaire et susceptibles de s’appliquer à certaines de ces transactions.

1.2.

Dans la présente convention, on entend par «convention de compensation» toute convention en vigueur entre les parties (y compris, sans restriction, la présente convention et les conventions de l’espèce énumérées dans l’additif 1 de la présente convention), y compris les modifications et avenants aux textes susceptibles d’être convenus, s’il y a lieu, entre la BCE et la contrepartie (ci-après dénommées les «parties»), qui comporte des dispositions prévoyant, lors de la survenance d’un cas de défaillance tel que défini dans le cadre de cette convention, une possibilité de résiliation, d’exigibilité anticipées ou de «close out» des transactions ou des obligations afférentes aux transactions ou de tout événement analogue (une «résiliation pour défaillance»), les obligations respectives des parties dans le cadre de cette convention pouvant dès lors être regroupées, globalisées ou compensées réciproquement de manière à donner lieu à un solde net unique payable par l’une des parties à l’autre.

2. Dispositions d’ordre général

2.1.	L’ensemble des transactions de toute nature (ci-après dénommées «transactions») conclues entre les parties à tout moment après la date de la présente convention sera régi par la présente convention, sauf si les parties en décident spécifiquement autrement.

2.2.

Les parties reconnaissent que les termes de la présente convention, l’ensemble des transactions régies par elle, toutes les modifications apportées aux termes de ces transactions et le solde net unique payable dans le cadre de toute convention de compensation constituent une relation et un accord professionnels et contractuels uniques.

2.3.	La contrepartie a conclu cette convention en son nom propre; elle déclare et atteste qu’elle a conclu et conclura toutes les transactions en son nom propre.

2.4.	La présente convention complète les conventions antérieures de compensation conclues antérieurement entre les parties; toutes les autres conventions de l’espèce et transactions qui seront conclues ultérieurement entre les parties compléteront la présente convention.

3. Devise de référence

La devise de référence utilisée dans le cadre de cette convention sera le dollar des États-Unis ou, au choix de la BCE, une autre devise. Dans les cas où il sera nécessaire, conformément aux termes de la présente convention, de convertir les montants dans la devise de référence, la conversion s’effectuera au taux de référence quotidien publié par la BCE pour la devise à convertir dans la devise de référence ou, à défaut de ce taux de référence, au taux de change auquel la BCE peut acheter ou vendre, selon le cas, ces montants avec ou contre la devise de référence ce même jour, selon les conditions définies par la BCE.

4. Clause de défaillance croisée

Lors de la survenance d’une résiliation pour défaillance dans le cadre d’une convention de compensation (y compris dans le cadre de l’additif 2 de la présente convention), la BCE sera habilitée à prononcer, par notification écrite à la contrepartie, la résiliation pour défaillance de chacune des autres conventions de compensation pour lesquelles il n’y a pas eu résiliation pour défaillance dans les conditions prévues par les dispositions précitées.

5. Compensation globale

5.1.

Lors de la survenance d’une résiliation pour défaillance, la BCE comptabilisera dans les meilleurs délais les montants dus par chacune des parties à l’autre au titre de chaque convention de compensation (y compris dans le cadre de l’additif 2 de la présente convention) pour laquelle est intervenue une résiliation pour défaillance et globalisera les sommes dues par chaque partie à l’autre au titre de ces conventions de compensation (y compris dans le cadre de l’additif 2 de la présente convention) libellées ou converties dans tous les cas dans la devise de référence, seul le solde net étant payable par la partie débitrice du montant brut le plus élevé.

5.2.	La clause 5.1 restera en vigueur dans la mesure du possible nonobstant le caractère inapplicable, en vertu de la loi en vigueur, de toute disposition pouvant être contenue dans une convention de compensation (y compris dans le cadre de l’additif 2 de la présente convention).

6. Notifications et autres communications

L’ensemble des notifications, instructions et autres communications à donner dans le cadre de la présente convention ne prendront effet qu’à la date de leur réception et seront adressées par écrit (y compris par les moyens électroniques).

7. Gestion séparée

Chacune des dispositions de la présente convention (y compris, sans restriction, l’additif 2 de ladite convention) sera traitée isolément des autres dispositions et sera applicable nonobstant le caractère inapplicable de ces autres dispositions.

8. Incessibilité

Les droits et obligations de la contrepartie dans le cadre de la présente convention ne peuvent être cédés, transférés ou autrement négociés par la contrepartie.

9. Loi applicable, attribution de compétences

9.1.	La présente convention sera soumise au droit français et interprétée selon ledit droit.

9.2.

Dans l’intérêt de la BCE, la contrepartie soumet irrévocablement par la présente convention tous les cas afférents à celle-ci ou s’y rapportant à la compétence de la juridiction du tribunal (Landgericht) de Francfort-sur-le-Main, Allemagne. Aucune disposition de cette clause 9 ne limitera le droit de la BCE d’entamer une procédure judiciaire devant les tribunaux compétents d’un autre pays.

Banque centrale européenne	Contrepartie
Par	Par
En qualité de	En qualité de
Date	Date

Annexe 1

à la convention-cadre de compensation

Conventions de compensation

1.	FBE Master Agreement for Financial Transactions (Edition 2004)

2.	ISDA Master Agreement (Multi-currency — Cross border 1992)

3.	TBMA/ISMA Global Master Repurchase Agreement (2000 version)

4.	The Bond Market Association Master Repurchase Agreement (September 1996 version)

Additif 2

à la convention-cadre de compensation

Transactions non soumises à une convention de compensation

1.	Les dispositions du présent Additif s’appliquent aux transactions conclues entre les parties qui ne sont pas effectivement soumises à une autre convention de compensation.

Lors de la survenance:

(a)	d’une résiliation pour défaillance dans le cadre d’une convention de compensation ou

(b)

d’un événement défini comme étant un cas de défaillance ou un événement analogue dans le cadre d’une quelconque convention de compensation, lequel événement, dans l’hypothèse où des transactions seraient en cours au titre de cette convention de compensation, amènerait ou habiliterait la BCE à prendre des mesures qui entraîneraient une résiliation pour défaillance dans le cadre de ladite convention,

(les événements prévus en (a) ou en (b) étant dénommés dans le présent Additif «cas de défaillance»),

l’ensemble des transactions concernées par le présent Additif (sans exception, sauf dans le cas où une transaction ne peut faire l’objet d’une résiliation dans ces conditions aux termes de la loi applicable) dans le cadre desquelles les obligations sont ou seraient arrivées à échéance à la date ou après la date de survenance de ce cas de défaillance (la «date de résiliation») pourront être résiliées par notification écrite de la BCE à la Contrepartie dans les conditions prévues aux paragraphes 3 et 4 du présent Additif et la BCE ne sera pas tenue d’effectuer, sans préjudice des paragraphes 3 et 4 du présent Additif, d’effectuer d’autres paiements ou livraisons au titre de ces transactions.

En cas de résiliation selon les termes du paragraphe 2 du présent Additif, la BCE comptabilisera dans les meilleurs délais les sommes dues par chacune des parties à l’autre, notamment, le cas échéant, en déterminant pour chaque transaction la perte ou le gain total de la BCE résultant de la résiliation de ladite transaction à la date de résiliation, le montant étant dans tous les cas libellé ou converti dans la devise de référence. La BCE globalisera ensuite ces gains et pertes et seul le solde net sera payable par la Contrepartie si le total des pertes excède celui des gains, ou par la BCE si le total des gains excède celui des pertes.

Pour déterminer, dans le cadre de chaque transaction, le montant total du gain ou de la perte de la BCE, celle-ci utilisera, sous réserve de la législation applicable, une méthode de calcul commercialement raisonnable (a) fondée, dans toute la mesure du possible, sur les cotations fournies par au moins quatre intervenants de premier rang du marché considéré et opérant dans le même centre financier et (b) prenant en compte, le cas échéant, la résiliation de la transaction intervenues antérieurement à la date de valeur ou de livraison prévus.

5.	Les parties conviennent que le calcul de la somme nette aux termes des paragraphes 3 et 4 du présent Additif constituent une estimation raisonnable des pertes encourues.

PRÍLOHA IIc

Rámcová dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (o nettingu) podľa nemeckého práva

EZB-AUFRECHNUNGSVERTRAG

(„Master netting agreement“)

vom:

zwischen

der Europäische Zentralbank, Kaiserstraße 29, D-60311 Frankfurt am Main, Deutschland (im nachfolgenden „EZB“) und

(im nachfolgenden „Vertragspartner“)

1. Anwendungsbereich dieses Vertrages

1.1.

Der Zweck dieses Vertrages (im folgenden: „Vertrag“) besteht darin, die Verrechnung aller bestehenden Positionen aus allen offenen Geschäften zwischen der EZB und dem Vertragspartner zu ermöglichen. Der Vertrag schließt Geschäfte ein, die die EZB über Stellvertreter (z. B. Teilnehmerzentralbanken) abschließt. Er umfasst auch ferner alle diejenigen Geschäfte, die über die Hauptverwaltung oder eine unselbständige Zweigniederlassung des Vertragspartners mit der EZB abgeschlossen werden. Der Vertrag berücksichtigt ferner alle sonst zwischen den Parteien bestehenden Rahmenverträge oder sonstigen Vereinbarungen, die Aufrechnungsklauseln enthalten, sowie zwingende gesetzliche Vorschriften mit ähnlichen Wirkungen.

1.2.

Unter einem Aufrechnungsvertrag (Netting Agreement) im Sinne dieses Vertrages (im folgenden: „Aufrechungsvertrag“) sind alle die zwischen den Parteien getroffenen (einschließlich dieses Vertrags sowie der im Anhang 1 zum Vertrag aufgeführten) Vereinbarungen in ihrer jeweiligen Fassung zu verstehen, die Klauseln enthalten, wonach im Fall eines wichtigen Grundes (event of default) insbesondere eine vorzeitige Beendigung eintritt oder eine Kündigung ausgesprochen werden kann (im folgenden: „Beendigung oder Kündigung aus wichtigem Grund“); ferner muss dort vereinbart sein, dass infolge einer Beendigung oder Kündigung Geschäfte oder Verpflichtungen fällig bzw. in verrechenbare, fällige Forderungen umgewandelt werden, die anschließend zusammengefasst, ver- oder aufgerechnet werden mit der Folge, dass lediglich ein einziger Nettosaldo durch eine der beiden Parteien geschuldet wird.

2. Allgemeines

2.1.	Für alle Geschäfte, die die Parteien nach Unterzeichnung dieses Vertrages tätigen (in folgenden „Einzelabschlüsse“), gelten die nachfolgenden Bestimmungen, sofern die Parteien im Einzelabschluss nichts abweichendes vereinbaren.

2.2.	Die Parteien sind sich darüber einig, daß dieser Vertrag in seiner jeweiligen Fassung, alle Einzelabschlüsse, die von diesem Vertrag erfasst werden, und die aus Aufrechnungsverträgen resultierenden Nettosalden ein einheitliches Vertragsverhältnis bilden.

2.3	Die Vertragsparteien sichern zu, daß sie den Vertrag in eigenem Namen abgeschlossen haben und alle Einzelabschlüsse ebenfalls in eigenem Namen tätigen werden.

3. Vertragswährung („base currency“)

Vertragswährung ist der US-Dollar oder jede andere Währung, die die Parteien vereinbaren. Die Umrechnung von auf andere Währungen lautenden Beträgen in die Vertragswährung erfolgt jeweils zum täglichen Referenzkurs, den die EZB für die umzurechnende Währung veröffentlicht oder, hilfsweise, zum jeweiligen Marktkurs, zu dem die EZB an diesem Geschäftstag den umzurechnenden Währungsbetrag gegen die Vertragswährung kaufen oder verkaufen kann.

4. Vertragsübergreifendes Kündigungs- oder Beendigungsrecht aus wichtigem Grund

Sofern die EZB ein Kündigungs- oder Beendigungsrecht aus wichtigem Grund im Rahmen eines Aufrechnungsvertrages (sowie auch gemäß Anhang 2 zu diesem Vertrag) hat, erstreckt sich dieses Recht auch auf jeden anderen Aufrechnungsvertrag, auch wenn nach den dortigen Vereinbarungen ein vergleichbarer Kündigungs- oder Beendigungsgrund noch nicht gegeben ist.

5. Allumfassende Aufrechnungsvereinbarung („global netting“)

5.1.

Sollte eine Beendigung oder Kündigung aus wichtigem Grund stattfinden, wird die EZB unverzüglich die aus den jeweiligen Aufrechnungsverträgen (sowie auch aus Anhang 2 zu diesem Vertrag) resultierenden Nettosalden errechnen und diese, nach Umrechnung in die Vertragswährung, zu einer einzigen Forderung oder Verbindlichkeit zusammenfassen mit der Folge, dass nurmehr dieser Betrag zwischen den Parteien geschuldet wird.

5.2.	Z. 5.1 gilt ungeachtet dessen, dass Klauseln in Aufrechnungsverträgen (einschl. Anhang 2 zu diesem Vertrag) nach dem jeweils anwendbaren Recht nicht wirksam bzw. nichtig sind.

6. Erklärungen und andere Mitteilungen

Alle Erklärungen, Weisungen und anderen Mitteilungen im Rahmen dieses Vertrages sind nur dann wirksam, wenn sie in Schriftform oder in elektronischer Form übermittelt werden und der Gegenseite auch zugegangen sind.

7. Teilbarkeit

Sollte eine Bestimmung dieses Vertrages (einschließlich des Anhangs 2) ganz oder teilweise unwirksam sein oder werden, bleiben die übrigen Bestimmungen wirksam. An Stelle der unwirksamen Bestimmungen tritt eine wirksame Regelung, die dem wirtschaftlichen Zweck mit der unwirksamen Bestimmung soweit wie möglich Rechnung trägt.

8. Die Rechte und Pflichten aus dem Vertrag darf der Vertragspartner weder abtreten noch in sonstiger Weise hierüber verfügen.

9.1.	Dieser Vertrag unterliegt dem Recht der Bundesrepublik Deutschland.

9.2.	Nicht ausschließlicher Gerichtsstand ist Frankfurt am Main.

Europäische Zentralbank	Vertragspartner
Name	Name
Titel	Titel
Ort, Datum	Ort, Datum

Anhang 1

zum EZB Aufrechnungsvertrag

Liste der Aufrechnungsverträge

1.	FBE Master Agreement for Financial Transactions (Edition 2004)

2.	ISDA Master Agreement (Multi-currency — Cross border 1992)

3.	TBMA/ISMA Global Master Repurchase Agreement (2000 version)

4.	The Bond Market Association Master Repurchase Agreement.

Anhang 2

zum EZB-Aufrechnungsvertrag

Geschäfte, die keinem Aufrechnungsvertrag unterliegen:

1.	Vorschriften dieses Anhangs finden Anwendung auf solche Einzelabschlüsse zwischen den Parteien, die von keinem anderen Aufrechnungsvertrag erfasst werden.

Sofern

a)	eine Beendigung oder Kündigung aus wichtigem Grund nach Maßgabe eines Aufrechnungsvertrages eintritt oder

b)	ein Beendigungs- oder Kündigungsgrund nach Maßgabe eines Aufrechnungsvertrages vorliegt, der zur Beendigung führen oder zur Kündigung durch die EZB berechtigen würde, sofern Einzelabschlüsse im Rahmen dieses Aufrechnungsvertrags getätigt worden wären,

(im Folgenden: „beendigendes Ereignis im Sinne dieses Anhangs“)

und die EZB eine Kündigung im Hinblick auf diesen Anhang ausgesprochen hat, dann werden alle unter diesen Anhang fallenden Einzelabschlüsse gemäß den Ziffern 3 und 4 dieses Anhangs beendigt und abgerechnet, sofern diese Einzelabschlüsse Verpflichtungen enthalten, die im Zeitpunkt des Wirksamwerdens der Beendigung oder Kündigung noch nicht fällig sind. Die Hauptpflichten aus diesen Einzelgeschäften erlöschen, vorbehaltlich der nachfolgenden Ziffern 3 und 4 dieses Anhangs.

Sollte eine Beendigung oder Kündigung gemäß Ziffer 2 dieses Anhangs eintreten, wird die EZB unverzüglich die beiderseitigen Ansprüche ermitteln und hierbei, sofern erforderlich, den aus jedem Einzelabschluss für die EZB resultierenden Gewinn oder Verlust ermitteln, der sich aus der vorzeitigen Kündigung oder Beendigung an dem Tag ergibt, an dem die Kündigung oder Beendigung wirksam wird; sie wird ferner diese Positionen ggf. in die Vertragswährung umrechnen. Die EZB fasst dann diese Forderungen und Verbindlichkeiten zu einer einzigen Forderung oder Verbindlichkeit zusammen mit der Folge, dass nurmehr dieser Betrag zwischen den Parteien geschuldet wird.

Zur Ermittlung der Gewinne und Verluste der EZB aus den jeweiligen Einzelabschlüssen wird die EZB, vorbehaltlich des anwendbaren Rechtes, eine für beide Seiten angemessene Berechnungsmethode verwenden, die a), soweit möglich und vorhanden, auf den von mindestens vier bedeutenden Marktteilnehmern an dem maßgeblichen Finanzplatz gestellten Kursen oder Preisen beruht und b) hierbei in Rechnung stellt, dass die Beendigung oder Kündigung des jeweiligen Einzelabschlusses vorzeitig stattgefunden hat.

PRÍLOHA IId

Rámcová dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok (o nettingu) podľa práva štátu New York

MASTER NETTING AGREEMENT

Dated as of:

Between:

European Central Bank, Kaiserstrasse 29, D-60311 Frankfurt am Main, Germany (hereinafter referred to as the ECB), and

[Counterparty] whose [address] [registered place of business] is at [address] (hereinafter referred to as the Counterparty)

1. Scope of agreement

1.1.

1.2.

In this Agreement, a ‘netting agreement’ means any agreement for the time being in effect between the parties (and including, without limitation, this Agreement and agreements of the kind listed in Appendix 1 of this Agreement), including such modifications and additions thereto as may be agreed between the ECB and the Counterparty (hereinafter referred to as the parties) from time to time, which contains provisions to the effect that, should any event of default as defined for the purposes of such agreement occur, there may be an early termination, liquidation, closing-out or acceleration of transactions or obligations under transactions or any analogous event (a default termination) and the respective obligations of the parties under such agreement may be combined, aggregated or netted against each other so as to produce a single net balance payable by one party to the other.

2. General

2.1.	All transactions of whatever nature (hereinafter referred to as transactions) entered into between the ECB and the parties at any time after the date of this Agreement shall be governed by this Agreement, unless the parties specifically agree otherwise.

2.2.	The parties acknowledge that the terms of this Agreement, all transactions governed by this Agreement, any amendments to the terms of such transactions, and the single net balance payable under any netting agreement constitute a single business and contractual relationship and arrangement.

2.3.

Each party represents and warrants to the other that it is a financial institution for purposes of the U.S. Federal Deposit Insurance Corporation Improvement Act of 1991 (hereinafter referred to as FDICIA), and the parties agree that this Agreement shall be a netting contract, as defined in FDICIA, and that each receipt or payment obligation under the Agreement shall be a covered contractual payment entitlement or covered contractual payment obligation respectively, as defined in and subject to FDICIA.

2.4.	The Counterparty has entered into this Agreement as principal and represents and warrants that it has entered and shall enter into all transactions as principal.

[2.5.

The Counterparty represents and warrants to, and covenants and agrees with the ECB, that:

(a)

it has the power to execute and deliver this Agreement and any other documentation relating to this Agreement to which it is a party and that it is required to deliver; it has the power to perform its obligations under this Agreement and any obligations under any netting agreement to which it is a party; it has taken all necessary action to authorise such execution, delivery and performance, including authorisations required under the U.S. Federal Deposit Insurance Act, as amended, including amendments effected by the U.S. Federal Institutions Reform, Recovery and Enforcement Act of 1989, and under any agreement, writ, decree or order entered into with a party’s supervisory authorities; and

(b)	at all times during the term of this Agreement, it will continuously include and maintain as part of its official written books and records this Agreement, the netting agreements and evidence of all necessary authorisations.] (1)

[2.5.][2.6.]

This Agreement is supplemental to the netting agreements entered into between the parties prior to the date of this Agreement, and all further netting agreements and transactions entered into between the parties after the date of this Agreement shall be supplemental to this Agreement.

3. Base currency

4. Cross acceleration

5. Global netting

5.1.

5.2.	Clause 5.1 shall continue to operate to the extent possible notwithstanding the unenforceability under applicable law of any provisions contained in any netting agreement (including under Appendix 2 of this Agreement).

6. Notices and other communications

All notices, instructions and other communications to be given under this Agreement shall be effective only upon receipt and shall be made in writing (including by electronic means).

7. Severability

8. Non-assignability

The rights and obligations of the Counterparty under this Agreement may not be assigned, charged, pledged or otherwise transferred or dealt with by the Counterparty.

9. Governing law and jurisdiction

9.1.	This Agreement shall be governed by and construed in accordance with the laws of the State of New York, United States of America.

9.2.

European Central Bank	[Name of Counterparty] (2)
By	By
Title	Title
	[Address for the service of notices under this Agreement]
Date	Date

(1) Representation to be used where the counterparty is a U.S. depository institution.

(2) In the case of US depository institution counterparties, to be executed by a bank officer at the level of Vice-President or higher.

Appendix 1

to Master netting agreement

Netting agreements

1.	FBE Master Agreement for Financial Transactions (Edition 2004)

2.	ISDA Master Agreement (Multi-currency — Cross border 1992)

3.	TBMA/ISMA Global Master Repurchase Agreement (2000 version)

4.	The Bond Market Association Master Repurchase Agreement.

Appendix 2

to Master netting agreement

Transactions not subject to any netting agreement

1.	The provisions of this Appendix apply to transactions entered into between the parties that are not effectively subject to any other netting agreement.

Should:

(a)	a default termination occur under any netting agreement; or

(b)

(any such event under (a) or (b) above is referred to in this Appendix as an ‘event of default’),

5.	The parties agree that the calculation of the net sum under paragraphs 3 and 4 of this Appendix is a reasonable pre-estimate of losses suffered.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 192

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 51 19. júla 2008

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Rady (ES) č. 684/2008 zo 17. júla 2008, ktorým sa objasňuje oblasť uplatňovania antidumpingových opatrení uložených nariadením (ES) č. 1174/2005 na dovoz ručných paletovacích vozíkov a ich hlavných častí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike	1
	*	Nariadenie Rady (ES) č. 685/2008 zo 17. júla 2008, ktorým sa zrušujú antidumpingové clá uložené nariadením Rady (ES) č. 85/2006 na dovoz chovaného lososa s pôvodom v Nórsku	5
		Nariadenie Komisie (ES) č. 686/2008 z 18. júla 2008, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	18
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 687/2008 z 18. júla 2008, ktoré stanovuje postupy pre preberanie obilnín platobnými agentúrami a intervenčnými agentúrami a stanovuje metódy analýzy pre určenie akosti obilnín (kodifikované znenie)	20
		Nariadenie Komisie (ES) č. 688/2008 z 18. júla 2008, ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru, stanovené nariadením (ES) č. 1109/2007 na hospodársky rok 2007/2008	49
		SMERNICE
	*	Smernica Komisie 2008/74/ES z 18. júla 2008, ktorou sa vzhľadom na typové schvaľovanie motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a prístup k informáciám o opravách a údržbe vozidiel mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES a smernica 2005/78/ES ( 1 )	51

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Komisia
	2008/595/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 25. júna 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2004/452/ES, ktorým sa ustanovuje zoznam subjektov, ktorých výskumní pracovníci majú na vedecké účely prístup k dôverným údajom [oznámené pod číslom K(2008) 3019] ( 1 )	60
	USMERNENIA
	Európska centrálna banka
	2008/596/ES
*	Usmernenie Európskej centrálnej banky z 20. júna 2008 o správe devízových rezerv Európskej centrálnej banky národnými centrálnymi bankami a o právnej dokumentácii pre operácie s týmito rezervami (prepracované znenie) (ECB/2008/5)	63

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	32,2
	MK	28,9
	TR	85,2
	ME	25,6
	XS	25,6
	ZZ	39,5
0707 00 05	TR	115,4
0707 00 05	ZZ	115,4
0709 90 70	TR	102,6
0709 90 70	ZZ	102,6
0805 50 10	AR	111,2
	US	62,5
	UY	72,4
	ZA	98,6
	ZZ	86,2
0808 10 80	AR	87,1
	BR	94,3
	CL	96,1
	CN	69,1
	NZ	110,1
	US	98,3
	UY	80,0
	ZA	94,5
	ZZ	91,2
0808 20 50	AR	83,1
	AU	143,2
	CL	91,1
	ZA	94,2
	ZZ	102,9
0809 10 00	TR	177,9
	XS	127,0
	ZZ	152,5
0809 20 95	TR	404,0
	US	436,1
	ZZ	420,1
0809 30	TR	157,0
0809 30	ZZ	157,0
0809 40 05	IL	154,3
	XS	99,1
	ZZ	126,7

(EUR)
Kód KN	Výška reprezentatívnej ceny na 100 kg netto na daný produkt	Výška dodatočného cla na 100 kg netto na daný produkt
1701 11 10 (1)	21,79	5,41
1701 11 90 (1)	21,79	10,69
1701 12 10 (1)	21,79	5,22
1701 12 90 (1)	21,79	10,21
1701 91 00 (2)	23,46	13,98
1701 99 10 (2)	23,46	8,98
1701 99 90 (2)	23,46	8,98
1702 90 95 (3)	0,23	0,41