5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/1

(1)

V kapitole 10a hlavy IV nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (4), vloženej článkom 1 ods. 20 nariadenia Rady (ES) č. 864/2004 (5) sa ustanovujú pravidlá osobitnej platby na bavlnu.

(2)

Na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 7. septembra 2006 vo veci C-310/04 (6) sa kapitola 10a hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003 zrušila z dôvodu porušenia zásady proporcionality, najmä pokiaľ ide o situáciu, v ktorej „Rada, ktorá je autorom nariadenia (ES) č. 864/2004, pred Súdnym dvorom nepreukázala, že nový systém pomoci na bavlnu zavedený týmto nariadením bol prijatý na základe skutočného výkonu jej voľnej úvahy predpokladajúcej zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností v danom prípade, medzi ktoré patria celkové mzdové náklady spojené s pestovaním bavlny a životaschopnosť podnikov odzrňujúcich bavlnu, ktorých zohľadnenie bolo potrebné na posúdenie rentability tejto plodiny“ a že sa Súdnemu dvoru neumožnilo „zistiť, či zákonodarca Spoločenstva mohol bez toho, aby prekročil širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má v tejto veci k dispozícii, dospieť k záveru, že stanovenie výšky osobitnej pomoci na bavlnu na 35 % celkovej pomoci existujúcej v predchádzajúcom systéme pomoci postačuje na zabezpečenie cieľa uvedeného v odôvodnení 5 nariadenia (ES) č. 864/2004, ktorým je zabezpečenie rentability, a teda pokračovanie v pestovaní tejto plodiny, pričom tento cieľ zodpovedá cieľu uvedenému v odseku 2 protokolu 4“. Súd tiež nariadil, aby sa účinky zrušenia pozastavili do prijatia nového nariadenia v primeranom čase.

(3)

Nový režim osobitnej platby na bavlnu je potrebné prijať v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-310/04.

(4)

Mali by sa zohľadniť všetky príslušné faktory a okolnosti viažuce sa na konkrétnu situáciu v sektore bavlny vrátane všetkých prvkov potrebných na zhodnotenie ziskovosti tejto plodiny. Na tento účel sa začal proces hodnotenia a konzultácií: vykonali sa dve štúdie zamerané na sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv budúceho režimu podpory pre bavlnu na sektor bavlny v Spoločenstve a so zúčastnenými stranami sa organizovali špecifické semináre a konzultácie prostredníctvom internetu.

(5)

V novom režime by sa mali splniť ciele ustanovené v odseku 2 protokolu 4, aby sa podporila produkcia bavlny v regiónoch Spoločenstva, v ktorých je pre poľnohospodárske hospodárstvo dôležité príslušným výrobcom umožniť prijateľné príjmy a stabilizovať trh prostredníctvom štrukturálnych zlepšení na úrovni ponuky a predaja.

(6)

Režim by mal byť v súlade s politikou podpory príjmov pre poľnohospodárov, čo je hlavnou usmerňujúcou zásadou reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

(7)

Oddelenie priamej podpory výrobcov a zavádzanie režimu jednotnej platby sú základnými prvkami v procese reformy SPP. V nariadení (ES) č. 1782/2003 sa zaviedli tieto prvky pre viaceré poľnohospodárske produkty.

(8)

S cieľom realizovať zámery reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj zámery stanovené v protokole 4 by sa podpora pre bavlnu mala vo veľkej miere oddeliť a zahrnúť do režimu jednotnej platby. Keďže tieto ciele nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu potreby spoločnej akcie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(9)

Úplné a okamžité začlenenie režimu podpory v sektore bavlny do režimu jednotnej platby bude s veľkou pravdepodobnosťou predstavovať výrazné riziko narušenia produkcie v regiónoch Spoločenstva produkujúcich bavlnu. Časť podpory by z toho dôvodu aj naďalej mala byť prepojená na pestovanie bavlny prostredníctvom osobitnej platby na plodinu na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. Jej výška by sa mala vypočítať tak, aby sa dosiahli ciele ustanovené v odseku 2 protokolu 4 a aby sa zároveň režim podpory pre bavlnu začlenil do hlavného prúdu procesu a zjednodušovania reformy SPP. Na tento účel a na základe uskutočneného hodnotenia možno odôvodnene stanoviť celkovú dostupnú pomoc pre členský štát vo výške 35 % vnútroštátneho podielu pomoci, ktorá bola nepriamo vyplatená výrobcom. Táto miera umožňuje sektoru bavlny, aby sa vyvíjal smerom k trvalo udržateľnej životaschopnosti, podporuje rozvoj regiónov, v ktorých sa produkuje bavlna, a zabezpečuje prijateľné príjmy pre poľnohospodárov.

(10)

Zostávajúcich 65 % vnútroštátneho podielu pomoci, ktorá bola nepriamo vyplatená výrobcom, by malo byť k dispozícii pre režim jednotnej platby.

(11)

Z dôvodov ochrany životného prostredia by sa mala stanoviť základná plocha na produkujúci členský štát. Okrem toho by sa plochy, na ktoré možno poskytnúť podporu, mali obmedziť na plochy schválené členskými štátmi.

(12)

Stanovený výnos na hektár by sa mal určiť pre každý produkujúci členský štát. Vymedzí sa tak – spolu s požiadavkami na základnú plochu, celkovým maximom finančných prostriedkov a prevažne oddeleným charakterom režimu – obmedzujúci charakter programu produkcie, pričom sa zároveň dosiahnu ciele protokolu 4.

(13)

S cieľom uspokojiť potreby oprávnenosti odzrňovacích podnikov na pomoc by sa pomoc mala vzťahovať na skutočne zozbieranú bavlnu určitej minimálnej kvality.

(14)

Okrem toho by sa malo podporovať zriaďovanie medziodvetvových organizácií schválených členskými štátmi, aby sa výrobcom a čističom bavlny umožnilo zvýšenie kvality bavlny. Spoločenstvo by malo nepriamo prispievať k činnosti týchto organizácií zvýšením pomoci tým poľnohospodárom, ktorí sú členmi týchto organizácií.

(15)

Nariadenie (ES) č. 1782/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(16)

Okrem nového režimu osobitnej platby pre bavlnu sa zdá byť vhodné prijať ďalší súbor pravidiel s cieľom pomôcť sektoru bavlny pri stabilizácii v novom právnom a trhovom kontexte.

(17)

Potreby odzrňovacieho priemyslu by sa v rozsahu, v akom je jeho existencia nevyhnutná v produkujúcich regiónoch, mali dostatočne uspokojiť, a to okrem iného tak, že sa stanoví minimálna kvalita skutočne zozbieranej bavlny a medziodvetvovým organizáciám sa umožní zvýšiť kvalitu bavlny. Okrem toho vzhľadom na značnú nadmernú kapacitu odzrňovacieho priemyslu je vhodné ustanoviť ďalšie opatrenia na podporu procesu jeho reštrukturalizácie s cieľom posilniť trhovú orientáciu.

(18)

Okrem toho sa zdá byť vhodné, aby sa zaviedli opatrenia trhovej orientácie podporujúce osobitné systémy kvality a súvisiace podporné činnosti. Mali by sa preto zriadiť národné programy reštrukturalizácie v sektore bavlny. Zatiaľ čo príslušné opatrenia by malo financovať Spoločenstvo, členské štáty by mali mať možnosť zvoliť si vhodnú kombináciu pre potreby svojich príslušných územných celkov a v prípade potreby vziať do úvahy regionálne osobitosti.

(19)

Programy reštrukturalizácie by sa mali predložiť Komisii na účely overenia súladu opatrení s podmienkami ustanovenými v tomto nariadení a jeho vykonávacích predpisoch. Za vykonávanie takýchto programov reštrukturalizácie by mali zodpovedať členské štáty.

(20)

Opatrenia by mali dopĺňať už existujúce opatrenia v nariadení Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (7).

(21)

Opatrenia v takýchto programoch môžu zahŕňať úplné a trvalé odstránenie odzrňovacích spracovateľských zariadení na zabezpečenie životaschopnejšieho odzrňovacieho priemyslu. Môže sa poskytnúť aj podpora pre investície do odzrňovacieho priemyslu zamerané na zlepšenie hospodárskej výkonnosti podnikov ako takých. Pomoc môže byť dostupná aj dodávateľom strojového zariadenia, ktorí boli postihnutí reštrukturalizáciou sektora bavlny.

(22)

S cieľom zvýšiť kvalitu európskej bavlny by poľnohospodári, ktorí sa zúčastňujú na osobitnom režime kvality, mali v rámci takýchto programov dostať osobitnú podporu na pokrytie niektorých súvisiacich nákladov. Mali by sa tiež podporovať informačné a podporné akcie pre bavlnu, na ktorú sa vzťahujú tieto systémy kvality.

(23)

Prideľovanie finančných prostriedkov pre národné programy reštrukturalizácie jednotlivým členským štátom by malo vychádzať z osobitných potrieb reštrukturalizácie a prispôsobenia v hlavných regiónoch produkujúcich bavlnu. Vzhľadom na dočasný cieľ reštrukturalizácie a prispôsobenia sektora bavlny sa programy môžu ukončiť na žiadosť členských štátov a následne sa ročný rozpočet na programy reštrukturalizácie môže pridať k vnútroštátnemu stropu dotknutého členského štátu pre oddelené platby, ako sa ustanovuje v prílohe VIII k nariadeniu (ES) č. 1782/2003.

(24)

Vzhľadom na to, že v Portugalsku neexistuje odzrňovací priemysel a v Bulharsku sa neuplatňuje režim jednotnej platby na plochu, nie je potrebné prideliť rozpočet na národné programy reštrukturalizácie v týchto dvoch členských štátoch.

(25)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od kalendárneho roku 2009, aby sa nový režim pomoci pre bavlnu a režim reštrukturalizácie sektora bavlny začal uplatňovať od začiatku výrobnej sezóny,

1.

v hlave IV sa kapitola 10a nahrádza takto:

„KAPITOLA 10a

OSOBITNÁ PLATBA NA BAVLNU

Článok 110a

Rozsah pôsobnosti

Pomoc sa poskytuje poľnohospodárom produkujúcim bavlnu, ktorá patrí pod kód KN 5201 00, za podmienok ustanovených v tejto kapitole.

Článok 110b

Oprávnenosť

1.   Pomoc sa poskytuje na hektár plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, na ktorej sa pestuje bavlna. Aby bolo možné poskytnúť podporu, plocha sa musí nachádzať na poľnohospodárskej pôde, na ktorej členský štát povolil pestovanie bavlny, musí byť osiata schválenými odrodami a musí sa z nej skutočne zbierať za bežných rastových podmienok.

Pomoc uvedená v článku 110a sa vypláca pre bavlnu náležitej a primeranej predajnej kvality.

2.   Členské štáty schvaľujú pôdu a odrody, ktoré sa uvádzajú v odseku 1 tohto článku, v súlade s presnými pravidlami a podmienkami prijatými v súlade s postupom uvedeným v článku 144 ods. 2.

Článok 110c

Základné plochy, stanovené výnosy a referenčné sumy

1.   Vnútroštátne základné plochy sa ustanovujú takto:

2.   Stanovené výnosy v referenčnom období sa ustanovujú takto:

3.   Výška pomoci na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, sa stanoví vynásobením výnosov uvedených v odseku 2 týmito referenčnými sumami:

4.   V prípade, že plocha, na ktorú možno poskytnúť podporu, na ktorej sa v danom členskom štáte a v danom roku pestuje bavlna, prevyšuje základnú plochu ustanovenú v odseku 1, pomoc, ktorá sa pre tento členský štát uvádza v odseku 3, sa zníži úmerne k výmere, o ktorú sa prekročí základná plocha.

5.   Podrobné pravidlá vykonávania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 144 ods. 2.

Článok 110d

Schválené medziodvetvové organizácie

1.   Na účely tejto kapitoly je „schválená medziodvetvová organizácia“ právnická osoba, ktorú tvoria poľnohospodári produkujúci bavlnu a aspoň jedna osoba, ktorá vykonáva odzrňovanie bavlny a ktorá vykonáva tieto činnosti:

2.   Členský štát, na ktorého území sídlia osoby vykonávajúce odzrňovanie bavlny, schváli medziodvetvové organizácie, ktoré dodržiavajú kritériá prijaté v súlade s postupom uvedeným v článku 144 ods. 2.

Článok 110e

Vyplácanie pomoci

1.   Poľnohospodárom sa poskytne pomoc na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, podľa článku 110c.

2.   Poľnohospodárom, ktorí sú členmi schválenej medziodvetvovej organizácie, sa poskytne pomoc na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v rámci základnej plochy ustanovenej v článku 110c ods. 1, zvýšená o sumu 2 EUR.“;

2.

v článku 156 ods. 2 sa písm. g) nahrádza takto:

a)

na výskumné projekty a opatrenia zamerané na podporu výskumných projektov;

b)

na opatrenia, na ktoré sa môže poskytnúť podpora zo strany Spoločenstva podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005.

—

Grécko: 4,0 milióna EUR

—

Španielsko: 6,134 milióna EUR.

a)

úplné a trvalé odstránenie zariadení na odzrňovanie;

b)

investície do odzrňovacieho priemyslu;

c)

účasť farmárov na systémoch kvality bavlny;

d)

informačné a propagačné činnosti;

e)

pomoc dodávateľom strojových zariadení, ktorá neprekročí vzniknuté straty.

a)

príjemcovia pomoci podľa kapitoly IV nariadenia Rady (ES) č. 1051/2001 z 22. mája 2001 o výrobnej pomoci pre bavlnu (8) v hospodárskom roku 2005/2006 v prípade pomoci podľa opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) a d) tohto článku;

b)

príjemcovia pomoci podľa kapitoly 10a nariadenia (ES) č. 1782/2003 v prípade pomoci podľa opatrení uvedených v odseku 1 písm. c) a d) tohto článku;

c)

schválené medziodvetvové organizácie, ako sú vymedzené v kapitole 10a nariadenia (ES) č. 1782/2003, v prípade pomoci podľa opatrenia uvedeného v odseku 1 písm. d) tohto článku;

d)

dodávatelia strojového zariadenia v prípade pomoci podľa opatrenia uvedeného v odseku 1 písm. e) tohto článku, ktorí:

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/7

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/9

(1)

Nedávne zníženie sadzieb vývozných náhrad v dôsledku kombinácie vplyvu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a vývoja cien poľnohospodárskych komodít na svetovom trhu viedlo k poklesu počtu žiadostí o osvedčenia o náhrade, v dôsledku čoho sa zmiernil tlak na rozpočet Spoločenstva určený pre vývozné náhrady za tovar, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k zmluve. Za týchto okolností, keď Spoločenstvu nehrozí, že by porušilo svoje medzinárodné záväzky, je vhodné zjednodušiť systém priznávajúci vývozné náhrady za určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve, a tak znížiť administratívne zaťaženie prevádzkovateľov, ktorí takýto tovar vyvážajú.

(2)

Podľa článku 27 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1043/2005 (2) možno práva vyplývajúce z osvedčení o náhrade za určitých podmienok prenášať. S cieľom zabezpečiť jednotnosť pri zaobchádzaní s licenciami a osvedčeniami by sa postup prevodu, pokiaľ je to možné, mal uviesť do súladu s ustanoveniami týkajúcimi sa prevodu práv vyplývajúcich z licencií alebo osvedčení stanovených v nariadení Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (3).

(3)

V článku 32 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1043/2005 sa stanovuje lehota, v rámci ktorej orgán zodpovedný za platbu musí zaznamenať sumy vývozných náhrad uvedených v osvedčení o náhrade. Vzhľadom na čas potrebný na spracovanie dokumentácie týkajúcej sa vývozných náhrad rozlíšených podľa miesta určenia však nemusí byť táto lehota dostatočná, a preto by sa mala predĺžiť.

(4)

V článku 38a ods. 2 nariadenia (ES) č. 1043/2005 sa stanovujú podmienky, na základe ktorých členské štáty oznamujú žiadosti Komisii a na základe ktorých sa následne takéto osvedčenia o náhrade vydávajú. Keďže sa zaviedli efektívnejšie systémy oznamovania a hlásenia, príslušné lehoty by sa mali upraviť.

(5)

V článku 33 nariadenia (ES) č. 1043/2005 sa stanovuje systém tranží na vydávanie osvedčení o náhrade. Lehota platnosti týchto osvedčení o náhrade je stanovená v článku 39 uvedeného nariadenia. S cieľom zjednodušiť fungovanie systému osvedčení o náhrade by sa lehota platnosti mala predĺžiť, pokiaľ ide o osvedčenia vydané v rámci prvej tranže a osvedčenia, o ktoré bolo požiadané v súlade s článkom 38a.

(6)

Aby bolo možné využiť zníženie výšky záruky, ktorá má prepadnúť, v článku 45 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1043/2005 sa stanovuje, že nevyužité osvedčenia alebo výpisy z osvedčení je potrebné vrátiť orgánu, ktorý ich vydal, najneskôr do 30. júna rozpočtového obdobia, na ktoré boli osvedčenia alebo výpisy z osvedčení vydané. Vďaka zavedeniu efektívnejších systémov oznamovania možno túto lehotu predĺžiť.

(7)

V článku 47 nariadenia (ES) č. 1043/2005 sa stanovujú osobitné podmienky, na základe ktorých možno malým vývozcom poskytnúť vývozné náhrady. V záujme zjednodušenia by malí vývozcovia mali byť oprávnení využívať osvedčenia o náhrade bez toho, aby prišli o štatút malého vývozcu, a navyše by sa mala zvýšiť maximálna hranica vyplácanej čiastky.

(8)

Aby bolo možné opatrenia stanovené v tomto nariadení uplatniť v správny čas, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(9)

Nariadenie (ES) č. 1043/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre horizontálne otázky, ktoré sa týkajú obchodu so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami neuvedenými v prílohe I k zmluve,

1.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

1.   Záväzky vyplývajúce z osvedčení sú neprevoditeľné. Práva vyplývajúce z osvedčení môže prevádzať oprávnený držiteľ počas lehoty ich platnosti za predpokladu, že práva vyplývajúce z každého osvedčenia alebo jeho výpisu sú prevedené iba v prospech jedného nadobúdateľa. Tento prevod sa vzťahuje na sumy, ktoré ešte neboli pridelené osvedčeniu ani výpisu.

2.   Nadobúdatelia nemôžu ďalej previesť svoje práva, ale môžu ich previesť späť na titulárneho držiteľa. Spätné prevody na titulárneho držiteľa sa vzťahujú na množstvá, ktoré ešte neboli pridelené osvedčeniu ani výpisu.

V takýchto prípadoch vydávajúci orgán zapíše do kolónky 6 osvedčenia jednu z položiek uvedených v prílohe VIII.“

2.

V článku 32 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Orgán zodpovedný za platbu zaznamená túto sumu do osvedčenia o náhrade do šiestich mesiacov od prijatia konkrétnej žiadosti.“

3.

V článku 38a sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Členské štáty oznámia Komisii žiadosti podané v priebehu každého týždňa v nasledujúci pondelok. Príslušné osvedčenia sa môžu vydávať od stredy, ktorá bude nasledovať po oznámení, ak Komisia nevydá opačné pokyny.“

4.

V článku 39 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   S výhradou druhého a tretieho pododseku sú osvedčenia o náhrade platné do posledného dňa piateho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci podania žiadosti o osvedčenie, alebo do posledného dňa rozpočtového obdobia, podľa toho, ktoré je skôr.

Osvedčenia o náhrade, o ktoré bolo požiadané v súlade s článkom 33 písm. a) alebo článkom 38a najneskôr 7. novembra, sú platné do posledného dňa desiateho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci podania žiadosti o osvedčenie.

Osvedčenia o náhrade uvedené v článku 40 sú platné do posledného dňa piateho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci podania žiadosti o osvedčenie.

Ak sú sadzby náhrad stanovené vopred v súlade s článkom 29, zostávajú platné do posledného dňa lehoty platnosti osvedčenia.“

5.

V článku 45 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Odsek 1 sa uplatňuje len na osvedčenia a výpisy z osvedčení vrátené orgánu, ktorý ich vydal, počas rozpočtového obdobia, na ktoré boli osvedčenia vydané, za predpokladu, že sa vrátia najneskôr do 31. augusta uvedeného obdobia.“

6.

V článku 47 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.   Článok 46 sa uplatňuje na vývozy, pri ktorých žiadosti podané prevádzkovateľom za podmienok stanovených v článku 32 ods. 1 počas rozpočtového roku vrátane podania žiadosti o príslušný vývoz nezakladajú nárok na platbu vo výške viac ako 100 000 EUR.“

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/11

(1)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2568/91 z 11. júla 1991 o charakteristikách olivového oleja a oleja z olivových zvyškov a o príslušných analytických metódach (2) sa vymedzujú chemické vlastnosti a organoleptické vlastnosti olivových olejov a olejov z olivových zvyškov, ako aj metódy hodnotenia týchto vlastností.

(2)

V súlade s článkom 2 ods. 1 desiatou zarážkou nariadenia (EHS) č. 2568/91 sa hodnotenie organoleptických vlastností panenských olivových olejov vykonáva podľa metódy uvedenej v prílohe XII k uvedenému nariadeniu.

(3)

Medzinárodná rada pre olivový olej prijala v novembri 2007 upravenú metódu hodnotenia organoleptických vlastností panenských olivových olejov. Táto úprava zahŕňa aktualizovaný opis pozitívnych a negatívnych atribútov panenských olivových olejov a aktualizovaný opis metódy. Okrem toho zahŕňa aj úpravu maximálnej hranice vnímania nedostatkov panenských olivových olejov.

(4)

Upravená metóda organoleptického hodnotenia panenských olivových olejov prijatá Medzinárodnou radou pre olivový olej vymedzuje okrem iného aj podmienky nepovinného používania určitých pojmov a výrazov vzťahujúcich sa na organoleptické vlastnosti panenských olivových olejov na etiketách. Malo by sa ustanoviť, že predsedovia poroty môžu potvrdzovať zhodu olejov s definíciami týkajúcimi sa používania uvedených pojmov a výrazov.

(5)

Nariadenie (EHS) č. 2568/91 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

1.

v jedenástom stĺpci tabuľky uvedenej v prílohe I [„organoleptické vlastnosti, medián defektov (Md)“] sa číslo „2,5“ nahrádza číslom „3,5“, a to v druhom riadku, treťom riadku a v poznámke pod čiarou č. 2;

2.

príloha XII sa nahrádza znením prílohy k tomuto nariadeniu.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/17

(1)

Európske spoločenstvo je od roku 1981 zmluvnou stranou Dohovoru o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku (2).

(2)

V marci 2008 odporučila Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) zmeniť a doplniť zoznam plavidiel, u ktorých sa preukázalo, že sa zúčastňovali nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu. Musí sa zabezpečiť vykonávanie tohto odporúčania v právnom poriadku Spoločenstva.

(3)

Nariadenie (ES) č. 40/2008 by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/19

(1)

Komisia 20. októbra 2007 formou oznámenia, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2), oznámila začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Spoločenstva.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 6. septembra 2007 predložila španielska Národná federácia združení priemyslu spracovania ovocia a zeleniny (Federación Nacional de Asociaciones de la Industria de Conservas Vegetales (FNACV)) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich 100 % celkovej výroby určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkaz o dumpingu príslušného výrobku a o značnej ujme z neho vyplývajúcej, ktorý sa považoval za dostatočný na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Dňa 9. novembra 2007 podriadila Komisia dovoz toho istého výrobku s pôvodom v ČĽR registrácii na základe nariadenia (ES) č. 1295/2007 z 5. novembra 2007 (3).

(4)

Je potrebné pripomenúť, že do 8. novembra 2007 boli proti tomu istému výrobku v platnosti ochranné opatrenia. Komisia nariadením (ES) č. 1964/2003 zo 7. novembra 2003 (4) uložila ochranné opatrenia na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) Nasledovali konečné ochranné opatrenia uložené nariadením (ES) č. 658/2004 zo 7. apríla 2004 (ďalej len „ochranné nariadenie“) (5). Dočasné aj konečné ochranné opatrenia tvorila colná kvóta, t. j. clo sa platilo, len ak sa vyčerpal objem bezcolného dovozu.

(5)

Komisia oficiálne informovala o začatí konania výrobcov Spoločenstva, ktorí podali podnet, a ich združenie, vyvážajúcich výrobcov a ich združenie, dodávateľov a dovozcov a ich združenia, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, a orgány ČĽR. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(6)

Výrobcovia, ktorí podali podnet, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia a ich príslušné združenia oznámili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali, a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že na stanovenie dumpingu a ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia sa môže použiť výber vzorky. Na to, aby Komisia bola schopná rozhodnúť, či je výber vzoriek potrebný, a ak áno, vybrať vzorku, boli vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti v súvislosti s príslušným výrobkom (podľa špecifikácie v oznámení o začatí konania) počas obdobia prešetrovania (od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007).

(8)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR predložiť v prípade záujmu žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) Komisia zaslala formuláre žiadosti o THZ a IZ čínskym spoločnostiam, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka. Päť spoločností/skupín prepojených spoločností požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o IZ, ak sa prešetrovaním zistí, že nesplnili podmienky THZ. Do vzorky však bola zaradená len jedna spoločnosť, ktorá požiadala o THZ [pozri odôvodnenie (26)]. Deväť spoločností/skupín prepojených spoločností požiadalo len o IZ.

(9)

Komisia zaslala dotazníky všetkým výrobcom Spoločenstva, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, a ich združeniam, všetkým dovozcov zaradeným do vzorky a ich združeniam, dodávateľom, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, a vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Dotazníky ďalej zaslala všetkým potenciálnym výrobcom v analogickej krajine, ktorých určila Komisia (pozri odôvodnenia 40 – 41).

(10)

Vyplnené dotazníky zaslali štyria výrobcovia Spoločenstva predstavujúci 100 % celkovej výroby v Spoločenstve, šiesti neprepojení dovozcovia v Spoločenstve zaradení do vzorky a ich príslušné združenia. Vyplnené dotazníky boli doručené aj od všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a ich prepojených spoločností. A napokon, podklady boli doručené aj od združenia čínskych výrobcov a jedného združenia dovozcov.

(11)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala overovanie v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 (ďalej len „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa hodnotenia ujmy trvalo od 1. októbra 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

Mandarínky sa zbierajú na jeseň a v zime, a sezóna zberu a konzervovania začína začiatkom októbra a končí približne koncom januára nasledujúceho roka. Čerstvé výrobky sú určené na trh čerstvého ovocia, na výrobu šťavy alebo konzervovanie. Ako základ pre porovnanie sa v odvetví konzervovania mandarínok zvykne používať sezóna (obdobie od 1. októbra v jednom roku 30. septembra v nasledujúcom roku), a Komisia prijala túto prax pri svojej analýze.

(14)

Príslušný výrobok sú upravené alebo konzervované mandarínky (vrátane tangerín a satsumov), klementínky, wilkingy a ostatné podobné citrusové hybridy neobsahujúce pridaný alkohol, tiež bez obsahu pridaného cukru alebo ostatných sladidiel, a ako sa uvádza pod položkou KN 2008. V súčasnosti sú zaradené takto: kód KN 2008 30 55 sa vzťahuje na príslušný výrobok neobsahujúci pridaný alkohol, ale obsahujúci pridaný cukor a v bezprostrednom obale s netto obsahom presahujúcim 1 kg; kód KN 2008 30 75 sa vzťahuje na príslušný výrobok neobsahujúci pridaný alkohol, ale obsahujúci pridaný cukor a v bezprostrednom obale s netto obsahom nepresahujúcim 1 kg. Mandarínky (vrátane tangerín a satsumov), klementínky, wilkingy a ostatné podobné citrusové hybridy, upravené alebo konzervované bez pridaného alkoholu alebo pridaného cukru (zvyčajne vo vode alebo vlastnej šťave), ďalej obsahuje časť ex kódu KN 2008 30 90.

(15)

Predbežným prešetrovaním sa ukázalo, že príslušný výrobok sa získa olúpaním a rozdelením určitých odrôd malých citrusových plodov (najmä satsumov), ktoré sa potom balia v náleve z cukrového sirupu, šťavy alebo vody. Olúpanie a rozdelenie sa môže vykonať manuálne alebo strojovo.

(16)

Príslušný výrobok sa vyrába s rôznou hmotnosťou s cieľom uspokojiť potreby spotrebiteľského trhu, ako aj hromadného stravovania a potravinárskeho priemyslu. Prevažnú väčšinu spotrebiteľského trhu tvorí balenie s netto hmotnosťou 312 g/(175 g bez nálevu), aj keď podiel predaja väčších balení 850 g/(480 g) narastá. Väčšie balenia, najmä 2,65 kg/(1 500 g) a 3,1 kg/(1 700 g) sa používajú v hromadnom stravovaní a potravinárskom priemysle, pričom 2,65 kg balenie je najobľúbenejšie.

(17)

Satsumy, klementínky a iné malé citrusové plody sú všeobecne známe pod spoločným menom „mandarínky“. Väčšina týchto rôznych odrôd ovocia je vhodná na použitie ako čerstvý výrobok alebo na výrobu šťavy alebo konzervovanie. Sú si podobné a ich úprava alebo konzervovanie sa preto považujú za jeden výrobok.

(18)

Jeden európsky dovozca tvrdil, že príslušný výrobok dovážaný z ČĽR je vyššej kvality, keďže čínske mandarínky obsahujú menej kôstok.

(19)

Niektoré strany tvrdili, tak ako v ochrannom nariadení, že medzi príslušným výrobkom a výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Spoločenstva sú rozdiely v kvalite. Výrobcovia Spoločenstva tvrdili, že spotrebitelia uprednostňujú ich výrobky z dôvodu vyššieho hygienického štandardu počas procesu konzervácie.

(20)

Komisia prešetrila tieto tvrdenia a dospela k týmto záverom:

Keďže „podobnosť“ nevyžaduje úplne totožné výrobky, akékoľvek menšie odchýlky neboli dostatočné, aby zmenili celkový záver o podobnosti medzi dovážanými výrobkami a výrobkami Spoločenstva.

(21)

Komisia preto dospela k záveru, že dovážaný výrobok a výrobok Spoločenstva sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(22)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa v oznámení o začatí konania predpokladalo vytvorenie vzorky na určenie dumpingu podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia.

(23)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či bude vytvorenie vzorky potrebné, a ak áno, aby mohla vybrať vzorku, požiadala vyvážajúcich výrobcov, aby sa prihlásili do 15 dní od dátumu začatia prešetrovania a uviedli základné informácie o svojom vývoze a domácom predaji, o svojich presných činnostiach vzhľadom na výrobu príslušného výrobku a názvy a činnosti všetkých svojich prepojených spoločností zúčastnených na výrobe a/alebo predaji príslušného výrobku. Stanovisko vyjadrili aj orgány ČĽR a združenie výrobcov.

(24)

Prihlásilo sa šestnásť spoločností/skupín prepojených spoločností v ČĽR a poskytlo požadované informácie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetci z nich nahlásili vývoz do Spoločenstva počas OP a vyjadrili želanie byť prítomní vo vzorke.

(25)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa neprihlásili v stanovenej lehote alebo nepredložili požadované informácie v stanovenom čase, sa považovali za vyvážajúcich výrobcov nespolupracujúcich na prešetrovaní. Porovnanie údajov Eurostatu o dovoze s objemom vývozu do Spoločenstva príslušného výrobku nahláseným za OP spoločnosťami uvedenými v odôvodnení (24) však naznačuje, že spolupráca čínskych vyvážajúcich výrobcov bola veľmi vysoká.

(26)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia sa pri výbere vzorky zohľadňovala veľkosť vyvážajúcich výrobcov v súvislosti s predajom na vývoz do Spoločenstva. Na základe tohto kritéria sa zvolila vzorka štyroch vyvážajúcich výrobcov, z ktorých dvaja boli prepojení. Na základe informácií týkajúcich sa výberu vzorky sa zvolené spoločnosti podieľali v OP na viac ako 60 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva nahláseného spoločnosťami uvedenými v odôvodnení (24). Jedna z nich ďalej zaznamenala v OP aj značný domáci predaj príslušného výrobku. Dospelo sa preto k záveru, že takáto vzorka umožní obmedziť prešetrovanie na primeraný počet vyvážajúcich výrobcov, ktorých je možné prešetriť v čase, ktorý je k dispozícii, a zabezpečiť vysokú úroveň zastúpenia. Všetci príslušní vyvážajúci výrobcovia, ako aj ich združenie, a orgány ČĽR vyjadrili stanovisko a v lehote stanovenej na tento účel nepredložili žiadnu námietku.

(27)

Žiadny z vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, nepožiadal na účel uplatňovania článku 17 ods. 3 základného nariadenia o individuálne dumpingové rozpätie poskytnutím príslušných informácií v stanovenej lehote. Individuálne preskúmanie vyvážajúcich výrobcov sa preto v tomto prešetrovaní neuskutočnilo.

(28)

Vzhľadom na veľký počet dovozcov určených v samotnom podnete a v predchádzajúcom ochrannom prešetrovaní sa v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia výber vzorky stanovil aj v oznámení o začatí konania. Spoluprácu ponúklo veľký počet dovozcov. Do vzorky bolo vybraných šesť významných dovozcov z hľadiska objemu. Títo dovozcovia sa podieľajú na trocha viac ako 60 % celkového dovozu do Spoločenstva.

(29)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR sa normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(30)

Len stručne a na ľahkú orientáciu uvádzame v súhrnnej forme kritériá udelenia THZ:

(31)

V tomto prešetrovaní jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky [pozri odôvodnenia (22) až (26)] vyplnil formulár žiadosti o THZ.

(32)

Tomuto vyvážajúcemu výrobcovi nemohlo byť udelené THZ, keďže nesplnil podmienky stanovené v prvom, druhom a treťom kritériu článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Najmä pokiaľ ide o kritérium 1, na mieste sa zistilo, že pracovníci podpísali pracovné zmluvy spoločnosti bianco, bez zmienky o odmene a pracovnom čase. Nebolo preto možné stanoviť podmienky, za ktorých boli pracovníci prijatí a platení, a teda či náklady na pracovnú silu odzrkadľovali ponuku a dopyt. Pokiaľ ide o kritérium 2, na mieste sa zistilo zanedbávanie základných medzinárodných účtovných štandardov (t. j. zásada časového rozlíšenia, vyrovnávanie, nezrovnalosti medzi sumami uvedenými v účtoch a skutočnými účtovnými podkladmi, nedostatok vierohodných záznamov o transakciách) v účtoch a aj v ich audite, čo spochybnilo hodnovernosť účtov spoločnosti. Pokiaľ ide o kritérium 3, zistilo sa, že spoločnosť využívala výhody mnohých dotácií (napr. vrátenie DPH, ktorú dodávatelia/pestovatelia nikdy nezaplatili, a niektoré vývozné dotácie z Fondu pre oblastné projekty rozvoja zahraničného obchodu, ako aj vývozná prémia), čo naznačuje, že stále existujú závažné narušenia z bývalého netrhovohospodárskeho systému.

(33)

Z hľadiska uvedeného jediný čínsky vyvážajúci výrobca, ktorý požiadal o THZ, nedokázal, že spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a teda sa mu nemohlo udeliť THZ.

(34)

Na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa v krajinách, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, zavádza prípadné celoštátne clo, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(35)

Jediný vyvážajúci výrobca vo vzorke, ktorý požiadal o THZ, požiadal aj o IZ pre prípad, že by sa mu nemohlo udeliť THZ. O IZ požiadali aj ďalší vyvážajúci výrobcovia vybraní vo vzorke.

(36)

Pokiaľ ide o všetky príslušné spoločností, z predbežného preskúmania ich žiadostí o IZ vyplynulo, že všetky spĺňajú požiadavky na IZ stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(37)

Dospelo sa preto k záveru, že IZ by mal byť predbežne udelené týmto vyvážajúcim výrobcom v ČĽR:

(38)

Z uvedených dôvodov sa THZ neudelilo žiadnemu vyvážajúcemu výrobcovi v ČĽR.

(39)

Normálna hodnota sa preto určí pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(40)

Podľa informácií uvedených v podnete sa príslušný výrobok nevyrába vo významných množstvách mimo Spoločenstva a príslušnej krajiny. V oznámení o začatí konania sa preto navrhlo, aby sa normálna hodnota určila na akomkoľvek inom primeranom základe, t. j. na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za podobný výrobok v Spoločenstve. Zainteresované strany boli vyzvané, aby v súvislosti s tým predložili pripomienky. Samotná Komisia pokračovala po uverejnení oznámenia o začatí konania v hľadaní potenciálnych analogických krajín. Komisia požiadala o spoluprácu dve spoločnosti v Thajsku. Jedna z nich zo začiatku súhlasila so spoluprácou pri prešetrovaní, ale neskôr nezaslala vyplnený dotazník. Druhá spoločnosť vôbec nereagovala.

(41)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia z príslušnej krajiny a združenie dovozcov a veľkoobchodníkov nesúhlasili so založením normálnej hodnoty na cenách zaplatených alebo splatných v Spoločenstve, ale neponúkli iné riešenie, ktoré by bolo v súlade so základným nariadením.

(42)

Vzhľadom na uvedené sa predbežne rozhodlo určiť normálnu hodnotu pre všetkých vyvážajúcich výrobcov vo vzorke na akomkoľvek inom primeranom základe, v tomto prípade na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných v Spoločenstve za podobný výrobok podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(43)

Po výbere cien zaplatených alebo splatných v Spoločenstve sa normálna hodnota vypočítala na základe údajov overených v priestoroch spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva uvedených v odôvodnení (11).

(44)

Predaj podobného výrobku týchto výrobcov Spoločenstva na domácom trhu sa považoval za reprezentatívny v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Spoločenstva vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(45)

Keďže predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli stratové, museli sa primerane upraviť tak, aby obsahovali primerané ziskové rozpätie, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Použitý zisk vo výške 6,8 % predstavoval úroveň zisku dosiahnutú v poslednej konzervárenskej sezóne (2000/2001) pred obrovským zvýšením čínskeho dovozu, ktorý viedol k uloženiu ochranných opatrení, t. j. poslednej sezóne, v ktorej trhové podmienky neboli ovplyvnené poškodzujúcim dovozom za mimoriadne nízke ceny.

(46)

Vývozné ceny sa zakladali na cenách, ktoré skutočne zaplatili nezávislí zákazníci za vývoz z ČĽR do Spoločenstva.

(47)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vykonalo na základe dodacej podmienky zo závodu.

(48)

V snahe zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa formou úprav patrične zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia. V prípade potreby sa zohľadnili rozdiely v nákladoch na dopravu a poistenie a vo všetkých ostatných nákladoch súvisiacich s dopravou.

(49)

Z hľadiska uvedeného a podľa článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia sa dočasné dumpingové rozpätie pre všetkých vývozcov v ČĽR stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty podľa druhu výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou podľa druhu výrobku určenou a upravenou tak, ako sa už vysvetlilo. V súlade s jednotnou praxou sa vážené priemerné dumpingové rozpätie vypočítalo za prepojených vyvážajúcich výrobcov. Pokiaľ ide o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, vážené priemerné dumpingové rozpätie sa vypočítalo na základe dumpingových rozpätí spoločností vo vzorke. Okrem toho, keďže spolupráca vyvážajúcich výrobcov bola veľmi vysoká [pozri odôvodnenie (25)], na všetky ostatné spoločnosti sa uplatnilo najvyššie individuálne dumpingové rozpätie spoločností vo vzorke.

(50)

Na základe toho dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú takéto:

(51)

Je potrebné pripomenúť, že na príslušný výrobok sa počas najväčšej časti posudzovaného obdobia vzťahovali ochranné opatrenia. To bolo opodstatnené vzhľadom na skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu na konci obdobia skúmaného v ochrannom prešetrovaní (t. j. v období od sezóny 1998/1999 do sezóny 2002/2003).

(52)

Počas súčasného prešetrovania sa zistilo, že príslušný výrobok vyrábali v Spoločenstve štyria výrobcovia Spoločenstva, v ktorých mene bol podnet podaný (Halcon Group SA, Murcia, Španielsko; Cofrusa SA, Murcia, Španielsko; Agriconsa SA, Valencia, Španielsko; Videca SA, Valencia, Španielsko). Žiaden z týchto výrobcov nebol prepojený s niektorým čínskym vývozcom alebo dovozcom príslušného výrobku z ČĽR.

(53)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia Spoločenstva vyrobili v OP približne 34 100 ton príslušného výrobku. To predstavuje 100 % celkového objemu podobného výrobku vyrobeného v Spoločenstve. Preto sa uvedení výrobcovia Spoločenstva považujú za výrobcov, ktorí tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(54)

Je potrebné upozorniť, že v ochrannom prešetrovaní bolo osem spolupracujúcich výrobcov v Spoločenstve. Fakt, že v Spoločenstve zostávajú len štyria výrobcovia, je odrazom zatvorenia niektorých firiem a fúzie ostatných.

(55)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Spoločenstve vyvíjala takto:

(56)

Spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe celkového objemu predaja príslušného výrobku výrobným odvetvím Spoločenstva v EÚ, plus predaja bývalých výrobcov Spoločenstva, ktorí počas OP už nevyrábali, v EÚ, plus dovozu zo všetkých tretích krajín. Číselné údaje týkajúce sa celkového predaja príslušného výrobku výrobným odvetvím Spoločenstva v EÚ sa čerpali z overených údajov poskytnutých výrobcami Spoločenstva. Predaj bývalých výrobcov Spoločenstva vyplýva z odhadov navrhovateľa a bol preverený s výsledkami ochranného prešetrovania vrátane oznámenia C 322/06 uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie zo 17. decembra 2005. Údaje o dovezených množstvách sa čerpali od Eurostatu.

(57)

Ako sa uvádza v tabuľke, spotreba príslušného výrobku v Spoločenstve bola počas posudzovaného obdobia relatívne stabilná, s výnimkou zvýšenia zaznamenaného v sezóne 2003/2004. Toto zjavné zvýšenie spotreby možno vysvetliť najmä „nahromadením zásob“ príslušného výrobku, ako sa uvádza v oznámení spomínanom v odôvodnení. Údaje Eurostatu potvrdzujú tento jav v nových členských štátoch pred ich vstupom do EÚ v máji 2004. Dovoz v nových členských štátoch skutočne dosahoval takmer 15 000 ton pred ich vstupom (počas sezóny 2003/2004) a počas sezón 2004/2005, 2005/2006 a 2006/2007 sa značne znížil, v priemere na 4 000 ton/rok. V OP možno spotrebu považovať za stabilnú na úrovni v zhode s predchádzajúcim obdobím rokov 2005 a 2006.

(58)

Vývoj dovozu z ČĽR, pokiaľ ide o objem a podiel na trhu, bol takýto:

(59)

V sezóne 2003/2004 možno vidieť podobný nárast dovozu z ČĽR, aký sa uvádza v spotrebe Spoločenstva. Dovoz potom v sezóne 2004/2005 klesol naspäť na nižšie úrovne (po vstupe nových členských štátov). Podiel dovozu z Číny na trhu zostáva trvale vysoký, keďže Čína je hlavný vývozca tohto výrobku do EÚ a zvyšku sveta.

(60)

V tejto tabuľke sa uvádza vývoj priemerných dovozných cien z ČĽR. Počas posudzovaného obdobia ceny klesli len v sezóne 2003/2004. V OP sa vrátili naspäť na pôvodnú úroveň zo sezóny 2002/2003.

(61)

V rámci predajných cien na trhu Spoločenstva sa počas OP vykonalo porovnanie cien výrobného odvetvia Spoločenstva s cenami dovozu z príslušnej krajiny. Miesto, ktoré slúži na tomto trhu ako referenčné pre dodávky dovozu a výrobu v Spoločenstve, je Hamburg. Z toho dôvodu boli príslušnými predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva ceny pre nezávislých zákazníkov, upravené podľa potreby na úroveň dodania do Hamburgu, po odpočítaní zliav a rabatov. Tieto ceny sa porovnali s predajnými cenami účtovanými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, po odpočítaní zliav a upravenými podľa potreby na CIF Hamburg a po pripočítaní zaplateného cla a colných poplatkov. Tieto úpravy zahŕňali podľa potreby ochranné clo zaplatené vo výške 301 EUR/metrických ton za vývoz nad kvótu.

(62)

Z porovnania vyplynulo, že na základe údajov predložených spolupracujúcimi vyvážajúci výrobcami zaradenými do vzorky sa počas OP dovážaný príslušný výrobok predával v Spoločenstve za ceny, ktoré podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, pri vyjadrení ako percento cien výrobného odvetvia Spoločenstva, v rozpätí od 19,6 % do 35,2 %. Z analýzy vývoja cien výrobného odvetvia Spoločenstva ďalej vyplýva, že nastal výrazný tlak na ceny (a počas OP pokles cien) (pozri ďalej).

(63)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických faktorov a indexov, ktoré súvisia so stavom výrobného odvetvia od 1. októbra 2002 do OP.

(64)

Údaje o výrobnom odvetví Spoločenstva predstavujú súhrnné údaje od štyroch výrobcov zo Spoločenstva.

(65)

V uvedenej tabuľke sa uvádza vývoj výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity výrobcov v Spoločenstve:

(66)

Ako vyplýva z uvedenej tabuľky, výroba sa počas obdobia menila v dôsledku menšej úrody v rokoch 2003/2004 a 2005/2006. Výrobná kapacita sa ku koncu posudzovaného obdobia znížila. Využitie kapacít zostalo počas celého obdobia na veľmi nízkych úrovniach, bez ohľadu na výkyvy úrody.

(67)

Uvedené číselné údaje reprezentujú objem zásob výrobného odvetvia Spoločenstva na konci každého obdobia.

(68)

Treba poznamenať, že príslušný výrobok má dlhú trvanlivosť (viac ako tri roky), pričom si zachováva svoje vlastnosti z hľadiska chuti a farby.

(69)

Zásoby kolísali počas celého obdobia, ale počas OP sa výrazne zvýšili. Zdá sa, že to bolo spôsobené tlakom dumpingového dovozu a očakávaním, že ochranné opatrenia sa skončia, čo dovozcom pripraví cestu na prechod od výrobného odvetvia Spoločenstva k čínskemu dovozu ako zdroju príslušného výrobku.

(70)

Uvedené číselné údaje vyjadrujú objem predaja, podiel na trhu a priemerné jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(71)

Bez ohľadu na ochranné opatrenia a úbytok mnohých výrobcov zo Spoločenstva (ktorých podiel na trhu klesol z 11,2 % v sezóne 2002/2003 na 8,1 % v sezóne 2004/2005 a následne bol nulový) sa objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva z absolútneho hľadiska počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil, ale zostal nízky. Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil len o 4,7 percentuálneho bodu. Priemerné predajné ceny sa v posudzovanom období zvýšili, ale nie v miere potrebnej na dosiahnutie štandardného zisku, čo zdôrazňuje vplyv dovozu z Číny za veľmi nízke ceny na úroveň cien.

(72)

Celkovo treba poznamenať, že podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa v posudzovanom období zvýšil približne o 5,2 %, pričom v OP dosiahol skromných 27,6 % a dokázal, že tlak čínskeho dovozu neumožnil výrobnému odvetviu Spoločenstva výrazne zlepšiť výsledky.

(73)

Ziskové rozpätie pred zdanením uvedené ďalej sa týka predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a odráža fakt, že výrobné odvetvie zostalo stratové, keď mu trocha pomohlo uloženie ochranných opatrení, ale tiež ho ohrozilo obchádzanie opatrení v dôsledku nahromadenia zásob, čo nastalo súbežne (pozri odôvodnenie 57). Pozitívny vplyv ochranných opatrení sa preto prejavil najmä na konci posudzovaného obdobia.

(74)

Návratnosť investícií má po sezóne 2003/2004 klesajúci trend. Zhoršenie návratnosti investícií je tiež znakom zhoršenia situácie výrobcov zo Spoločenstva.

(75)

Keďže výrobcovia Spoločenstva konzervujú iný druh ovocia, peňažný tok by sa mohol skúmať len na úrovni činnosti celej spoločnosti, a nie len v súvislosti s príslušným výrobkom. Tento ukazovateľ má preto menšiu výpovednú hodnotu a vykazuje sa na základe rozpočtových rokov (kalendárnych rokov). Možno však zaznamenať, že do roku 2005 sa situácia postupne zhoršovala a počas OP nastalo obmedzené oživenie.

(76)

Vývoj investícií výrobného odvetvia Spoločenstva dokumentuje táto tabuľka:

(77)

Napriek negatívnemu vývoju ziskovosti, ktorý je zrejmý z uvedenej tabuľky, výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo svoje investície do príslušného výrobku, aby v súvislosti s príslušným výrobkom zvýšilo svoju konkurencieschopnosť. Investovalo sa najmä do strojov a zariadení. Tieto kroky predstavovali významný príspevok k zvýšeniu efektivity výrobného odvetvia Spoločenstva zaradeného do vzorky.

(78)

Existujú dôkazy zníženia schopnosti obstarať kapitál počas posudzovaného obdobia, okrem iného vzhľadom na negatívne ziskové rozpätia vo výrobe a dôležitosť výrobku v celkovej činnosti príslušných spoločností.

(79)

Je potrebné pripomenúť, že zaváranie príslušného výrobku je svojou povahou sezónna činnosť, ktorá trvá 4 alebo 5 mesiacov, a že najväčšiu časť výroby vykonávajú sezónni pracovníci. Ukazovateľ počtu zamestnancov má preto menšiu výpovednú hodnotu a ako hlavný ukazovateľ zamestnanosti by sa mal považovať celkový počet odpracovaných hodín počas sezóny. Ako vyplýva z uvedenej tabuľky, výrobné odvetvie Spoločenstva postupne zlepšovalo svoju produktivitu. V OP dosiahla produktivita najlepšiu úroveň za celé obdobie. V dôsledku toho sa počet odpracovaných hodín na výrobu 1 tony hotového výrobku zvýšil zo 17 v sezóne 2002/2003 na 15,5 v OP (– 9 %). Počet zamestnancov dosiahol maximum počas OP v dôsledku návratu k vysokým objemom výroby po nízkych objemoch v sezóne 2005/2006. Tomu zodpovedal aj väčší počet odpracovaných hodín počas sezóny OP. Produktivita dosiahnutá výrobným odvetvím Spoločenstva v OP v skutočnosti potvrdzuje úsilie vynaložené na ďalšie zlepšenie efektívnosti pred rozsiahlym prílevom dumpingového dovozu z Číny.

(80)

Je potrebné poznamenať, že údaje o mzdách vyjadrené v absolútnych hodnotách nemajú výpovednú hodnotu v dôsledku výkyvov úrovne výroby. Mzdové náklady na vyrobenú tonu sú indikatívnejšie a vyjadrujú, že napriek prirodzenému zvýšeniu mzdy na hodinu v dôsledku inflácie zlepšenie produktivity umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva znížiť mzdu za vyrobenú tonu o 3 percentuálne body.

(81)

Dočasné dumpingové rozpätie pre celú krajinu uvedené v odôvodnení (50) je jasne nad úrovňou de minimis. Okrem toho vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu sa vplyv skutočného dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(82)

Neexistuje dôkaz o minulom dumpingu alebo subvencovania tohto výrobku. Treba však poznamenať, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa zotavuje z účinkov značne zvýšených množstiev dovozu, ktoré mu spôsobili značnú ujmu a ktoré viedli Komisiu k uloženiu dočasných, ako aj konečných ochranných opatrení v rokoch 2003 a 2004 (pozri odôvodnenie 4). Ako sa uvádza v odôvodneniach 57 a 70, tieto ochranné opatrenia pomohli odvetviu mierne zlepšiť postavenie napriek určitému nahromadeniu zásob v sezóne 2003/2004, a pri absencii poškodzujúceho dumpingu by sa očakávalo, že prinesú oveľa výraznejšie celkové zlepšenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(83)

Uvedenú analýzu situácie výrobného odvetvia Spoločenstva je potrebné posudzovať z hľadiska skutočnosti, že na začiatku obdobia existoval oveľa väčší počet výrobcov v Spoločenstve a podstatne vyššia výrobná kapacita. Podľa nariadenia č. 658/2004 a oznámenia C 322/06 kapacita potom dosiahla približne 129 000 metrických ton. Uvedená reštrukturalizácia odvetvia viedla k poklesu výrobnej kapacity o viac ako 45 %. V tejto súvislosti a aj v dôsledku existencie ochranných opatrení by sa očakávalo, že zostávajúci štyria výrobcovia dosiahnu celkové zlepšenie tým, že okrem iného prevezmú veľkú časť predaja namiesto spoločností opúšťajúcich trh, že výrazne zvýšia výrobu a využitie kapacít a dosiahnu oveľa vyššie rozdiely medzi cenami a nákladmi, ktoré by im umožnili dosiahnuť zisk.

(84)

Výroba sa naopak zvýšila len o 9 %, využitie kapacít zostalo nízke (a zvýšilo sa len v dôsledku poklesu samotnej kapacity) a objem predaja zostal napriek koncentrácii v odvetví na nízkej úrovni, pričom zásoby sa zvýšili najmenej o 66 %. Straty pokračovali (– 4,3 %) a návratnosť investícií sa stala ešte negatívnejšia (– 28,9 %), bez ohľadu na pokračujúce investície na ďalšie zvýšenie jej konkurencieschopnosti a 9 % zvýšenie produktivity.

(85)

Je potrebné pripomenúť, že počas posudzovaného obdobia sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku z ČĽR zvýšil takmer o 10 %, kým predajná cena bola prakticky rovnaká ako v roku 2002 napriek zvýšeniu nákladov na suroviny. Okrem toho počas OP boli predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva výrazne podhodnotené cenami dumpingového dovozu príslušného výrobku.

(86)

Vzhľadom na všetky tieto faktory sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 3 základného nariadenia utrpelo značnú ujmu.

(87)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa tiež skúmalo, či existovala príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Skúmali sa tiež známe faktory, iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripísala dumpingovému dovozu.

(88)

Je potrebné pripomenúť, že objem dovozu z ČĽR naďalej tvoril najmenej 70 % trhu Spoločenstva. Vzhľadom na jasnú dominanciu na trhu predstavuje vplyv čínskeho dovozu neomylne hlavnú príčinu zhoršenia situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(89)

To ešte podporuje fakt, že čínske ceny naďalej výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a tvorili sa pri úrovniach výrazne nižších ako náklady výrobného odvetvia Spoločenstva, čo naznačuje predátorské správanie. Výrobné odvetvie Spoločenstva reagovalo na veľký objem dovozu s veľmi nízkymi úrovňami cien snahou zachovať si primeraný podiel na trhu a stanovením maximálneho limitu svojich cien. Preto nebolo schopné dosiahnuť štandardnú ziskovosť.

(90)

Je teda zrejmé, že medzi výrazným zvýšením objemu dovozu za čoraz nižšie ceny a ujmou, ktorú zaznamenalo výrobné odvetvie Spoločenstva, je jasná príčinná súvislosť.

(91)

Objem iného ako čínskeho dovozu predstavoval v OP menej ako 2 % celkového dovozu do EÚ. Z toho dôvodu sa jeho eventuálny vplyv považuje za okrajový. Odzneli tvrdenia sa, že tento dovoz je v skutočnosti ďalší predaj čínskych výrobkov. To je podoprené absenciou dostatočnej výroby v iných krajinách, čoho dôkazom je skutočnosť, že neexistuje vhodná analogická krajina (pozri odôvodnenia 40 – 41).

(92)

Ako vidno z tabuľky, vývoz uskutočnený výrobným odvetvím Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia znížil.

(93)

Výrobné odvetvie Spoločenstva kedysi dodávalo príslušný výrobok do USA ako na tradičný trh. Hlavným zdrojom vývozu do USA (a v skutočnosti do väčšiny dovážajúcich krajín) je v súčasnosti Čína, čo sa podľa všetkého riadi podobnou stratégiou dumpingu a výrazného podhodnotenia vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva do USA.

(94)

Aj keby si výrobné odvetvie Spoločenstva udržalo podobné úrovne objemu vývozu a cien, samotný stupeň preniknutia čínskeho dovozu, ako aj veľkosť cenového podhodnotenia poukazujú na značný vplyv uvedeného dovozu na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Pokles vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Spoločenstva by sa skôr ako prerušenie príčinnej súvislosti mohol považovať za prognózu toho, čo by sa mohlo ľahko stať s predajom výrobného odvetvia Spoločenstva, ak by tlak dumpingového dovozu pokračoval.

(95)

Ďalším faktorom, ktorý podľa tvrdenia výrobného odvetvia Spoločenstva spôsobil ujmu, je klesajúci výmenný kurz čínskych RMB voči euru. Od októbra 2002 do septembra 2007 nastal pokles výmenného kurzu amerického dokára voči euru o viac ako 40 %. Keďže čínsky RMB je naviazaný na americký dolár, poskytuje to čínskemu vývozu konkurenčnú výhodu voči európskemu vývozu príslušného výrobku. Na tento účel je potrebné upozorniť, že prešetrovaním sa musí stanoviť, či dumpingový dovoz (v zmysle cien a objemu) spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, alebo či takáto značná ujma vznikla v dôsledku iných faktorov. V tomto zmysle sa v článku 3 ods. 6 základného nariadenia stanovuje nevyhnutnosť preukázať, že ujmu spôsobuje cenová úroveň dumpingového dovozu. Z toho dôvodu článok len v malej miere odkazuje na rozdiel medzi úrovňami cien, a preto sa nevyžaduje analýza faktorov ovplyvňujúcich úroveň týchto cien.

(96)

Viaceré strany tvrdili, že ujma nie je spôsobená dumpingovým dovozom, ale nedostatočnou ponukou a vysokými cenami surovín v dôsledku zlej úrody. Obdobie prešetrovania ujmy zahŕňa mnoho rôznych zberov úrody s nižšou a vyššou produkciou surovín a nižšími a vyššími cenami. Tieto výkyvy však nemajú vzájomný vzťah so všeobecnou situáciou výrobného odvetvia Spoločenstva, čo možno vidieť napríklad z nasledujúcej tabuľky. Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa v skutočnosti zhoršovala počas celého posudzovaného obdobia bez ohľadu na ponuku a ceny surovín. To poukazuje na existenciu iných faktorov vysvetľujúcich ujmu.

(97)

Z týchto dôvodov neexistujú náznaky, že tento faktor je takej povahy, aby mohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(98)

Niektoré strany tvrdili, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva je dôsledkom nadmerných investícií. Zdá sa však, že toto tvrdenie je nepodložené. Investície výrobného odvetvia Spoločenstva sa týkajú najmä zlepšenia strojov a strojového zariadenia na zvýšenie efektívnosti. Tieto investície prispeli k zvýšeniu produktivity, ktoré by mohlo vykompenzovať potenciálne krátkodobé zvýšenia jednotkových nákladov. Tieto investície nemožno preto považovať za faktor, ktorý prispel k ujme. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(99)

Niektoré strany tvrdili, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva je dôsledkom nižšej kvality výrobkov Spoločenstva. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 18 až 21, Komisia úzko skúmala porovnateľnosť výrobkov a dospela k záveru, že výrobok Spoločenstva a čínsky výrobok sú podobné. Zistené rozdiely medzi týmito dvoma výrobkami boli menšie a nepodporovali toto tvrdenie. Tieto menšie rozdiely sa v každom prípade zdajú byť v prospech čínskych výrobkov, čo vedie k vyššiemu podhodnoteniu a predaju pod cenu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(100)

Na záver sa potvrdilo, že značná ujma výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá je charakterizovaná nízkou úrovňou predaja, nízkym využitím kapacity a negatívnymi finančnými výsledkami, bola spôsobená príslušným dumpingovým dovozom. Vplyv iného dovozu, vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Spoločenstva, menových výkyvov, ponuky surovín, rozdielov v kvalite alebo investícií na negatívny vývoj výrobného odvetvia Spoločenstva bol len obmedzený alebo žiadny.

(101)

Na základe uvedenej analýzy, ktorá dôkladne odlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od ostatných škodlivých účinkov dumpingového dovozu, sa týmto potvrdzuje, že tieto ostatné faktory ako také nevyvracajú skutočnosť, že zistenú ujmu treba pripísať dumpingovému dovozu.

(102)

Komisia skúmala, či existujú presvedčivé dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že by nebolo v záujme Spoločenstva zaviesť antidumpingové clá na dovoz z ČĽR. Určenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov a dodávateľov.

(103)

Výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo poškodzujúcim dumpingovým dovozom príslušného výrobku z ČĽR. Je potrebné tiež pripomenúť, že uvedené hospodárske ukazovatele výrobného odvetvia Spoločenstva poukázali na zhoršujúce sa finančné výsledky počas posudzovaného obdobia. Uloženie ochranných opatrení (pozri odôvodnenie 4) umožnilo určité čiastočné zmiernenie vplyvu čínskeho dovozu. So zreteľom na povahu ujmy (t. j. pravidelné straty, predaja na domácom trhu) by bez opatrení bolo ďalšie a výrazné zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva nevyhnutné.

(104)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobu v Spoločenstve tvoria štyria výrobcovia v odvetví upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.), ktorí zamestnávajú približne 2 000 pracovníkov na výrobu a predaj príslušného výrobku. Príslušný výrobok tvoril približne 30 % ich produkcie. Ak by sa neprijali opatrenia, ceny by sa ďalej znižovali a výrobcovia Spoločenstva by utrpeli ďalšie veľké straty, ktoré by v strednodobom až dlhodobom horizonte neboli udržateľné. To by ďalej viedlo k negatívnemu vplyvu na zostávajúcu činnosť príslušných spoločností. Z hľadiska investícií vložených do výrobných systémov možno očakávať, že niektorí výrobcovia Spoločenstva by neboli schopní získať naspäť svoje investície, ak by sa neuložili opatrenia. Na základe už uvedených skutočností by sa prijatie antidumpingových opatrení na výrobnom odvetví Spoločenstva prejavilo jednoznačne priaznivo.

(105)

Ak by sa uložili antidumpingové opatrenia, výrobné odvetvie Spoločenstva by bolo s najvyššou pravdepodobnosťou schopné zvýšiť svoje predajné ceny na úroveň, ktorá zabezpečuje primerané ziskové rozpätie.

(106)

Predbežne sa preto dospelo k záveru, že antidumpingové opatrenia by boli v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(107)

Niektorí dovozcovia vzniesli námietky proti opatreniam. Iní dovozcovia, a najmä šesť neprepojených dovozcov, ktorí boli zaradení do vzorky a zaslali vyplnený dotazník, však súhlasili so zásadou uloženia opatrení vzhľadom na potrebu zachovať dvojitý zdroj dodávok výrobku, ktorý podlieha potenciálnym výkyvom výroby spojeným so zberom. Zdôraznili aj potrebu stability trhu.

(108)

Komisia analyzovala aj údaje predložené spolupracujúcimi dovozcami vo vyplnených dotazníkoch. Činnosť dovozu príslušného výrobku z Číny predstavuje vo všetkých prípadoch len menší podiel na ich celkovej činnosti. Akékoľvek opatrenie týkajúce sa dovozu príslušného výrobku z Číny preto zrejme nebude mať vplyv na situáciu sektora dovozcov, ktorý by bol pomerne vyšší ako výhody, ktoré získa výrobné odvetvie Spoločenstva.

(109)

Je potrebné pripomenúť, že príslušný výrobok, ktorý sa používa predovšetkým na osobnú spotrebu ako dezert alebo doplnok, sa predáva najmä v maloobchodnom sektore. Ak sa výrobok dodáva vo väčších kontajneroch, predáva sa najmä priamo odvetviu hromadného stravovania, ktorý predstavuje 25 % spotreby. Žiadna spoločnosť hromadného stravovania však nespolupracovala na prešetrovaní.

(110)

Maloobchodný sektor, ako aj odvetvie hromadného stravovania nakupujú v rámci svojej bežnej činnosti široký okruh výrobkov, medzi ktorými príslušný výrobok predstavuje len menšiu časť ich potrieb, a v dôsledku toho ich nákladov. Akékoľvek opatrenie na dovoz príslušného výrobku z Číny preto zrejme nebude mať taký vplyv na situáciu sektora používateľov, ktorý by bol pomerne vyšší ako výhody, ktoré získa výrobné odvetvie Spoločenstva.

(111)

Je potrebné ďalej pripomenúť, že v krátkodobom a strednodobom horizonte by neuloženie opatrení mohlo viesť aj k zníženiu alebo úplnému ukončeniu činnosti výrobného odvetvia Spoločenstva. To by znamenalo, že by existoval len jeden zdroj dodávok, a to zdroj, ktorý navyše prirodzene podlieha výkyvom spojeným so zberom. To by nebolo v záujme používateľov.

(112)

Počas prešetrovania neboli doručené žiadne podklady, ktoré by poukazovali na opak.

(113)

Od spotrebiteľských organizácií nevyšla žiadna spolupráca. Aj pri veľkom vplyve na ceny predstavuje príslušný výrobok tak malý podiel na výdavkoch domácností na stravu, že vplyv na spotrebiteľov bude zanedbateľný.

(114)

Je potrebné ďalej pripomenúť, že v krátkodobom a strednodobom horizonte by neuloženie opatrení mohlo viesť aj k zníženiu alebo úplnému ukončeniu činnosti výrobného odvetvia Spoločenstva. To by znamenalo, že by existoval len jeden zdroj dodávok, a to zdroj, ktorý navyše prirodzene podlieha výkyvom spojených so zberom. To by nebolo v záujme používateľov.

(115)

Zvýšenie dumpingového dovozu z ČĽR poškodzuje dodávateľov a opatrenia sú v ich záujme. Objem surovín, ktoré dodávajú výrobcom Spoločenstva, predstavuje dôležitý zdroj ich obratu. V príslušnom španielskom regióne by nastalo výrazné narušenie poľnohospodárskej činnosti, ak by sa výroba zastavila, najmä z dôvodu, že konzervovanie je hlavným miestom odbytu niektorých odrôd citrusových plodov vzhľadom na ich chuť a konzistenciu.

(116)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody na nezavedenie antidumpingového cla na dovoz upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v ČĽR.

(117)

Úroveň dočasných antidumpingových opatrení by mala byť postačujúca na odstránenie ujmy, ktorú spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingový dovoz, a to bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri výpočte výšky cla nevyhnutného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že všetky opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť jeho výrobné náklady a dosiahnuť celkový zisk pred zdanením, ktorý by sa mohol pravdepodobne dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz. Na tento výpočet sa predbežne použilo ziskové rozpätie pred zdanením vo výške 6,8 %. To bol zisk, ktorý toto odvetvie dosahovalo pred zvýšením dovozu, ktorý viedol k značnej ujme výrobného odvetvia. Dospelo sa k záveru, že táto úroveň zisku je reprezentatívna pre ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorú by dosiahol príslušný výrobok, ak by neexistoval poškodzujúci dumping.

(118)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom určilo na základe porovnania priemernej dovoznej ceny, ktorá sa stanovila pre výpočet cenového podhodnotenia (pozri odôvodnenia 62 až 64), a nepoškodzujúcej ceny podobného výrobku, ktorý predáva výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa získala úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva s cieľom odzrkadliť uvedené ziskové rozpätie. Rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania, vyjadrený ako percento z celkovej dovoznej hodnoty CIF, dosiahol za jednotlivé spoločnosti tieto úrovne, ktoré sú nižšie ako zistené dumpingové rozpätie:

(119)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni najnižšieho dumpingového rozpätia a zistenej úrovni odstránenia ujmy, v súlade s pravidlom nižšieho cla. Keďže úroveň odstránenia ujmy je vo všetkých prípadoch nižšia ako dumpingové rozpätie, úroveň odstránenia ujmy by mala predstavovať základ pre celkovú úroveň opatrení.

(120)

Účelom antidumpingových opatrení je odstrániť vplyv poškodzujúceho dumpingu. Forma opatrení predstavuje na tento účel neoddeliteľný prvok. Forma opatrení by sa v závislosti od špecifík príslušného výrobku a jeho trhu mala určiť tak, aby bola účinná pri odstránení uvedeného vplyvu.

(121)

Pokiaľ ide o tento prípad, a ako tvrdia výrobcovia Spoločenstva a značné množstvo dovozcov, špecifiká výrobku a trhu, ktoré sa musia zohľadniť, sú nasledujúce.

(122)

Forma opatrení by mala zabrániť javom, ktoré sa zistili počas ochranného prešetrovania/ochranných opatrení, ako aj pri súčasnom prešetrovaní. Tieto javy, ktoré dokumentovali určitú odhodlanosť narušiť akékoľvek opatrenia všade, kde je to možné, sa uvádzajú ďalej.

(123)

Prvý jav bol proces nahromadenia zásob v nových členských štátoch už pred pristúpením, ako sa už uviedlo. Pred rozšírením EÚ v roku 2004 dodali čínski vývozcovia významné množstvá príslušného výrobku budúcim členským štátom; tento tovar preto vstúpil na trh Spoločenstva bez toho, aby podliehal ochranným opatreniam, keď tieto členské štáty vstúpili do EÚ.

(124)

Druhý jav bolo zavedenie nových druhov výrobkov, ktoré nominálne nespadali pod ochranné opatrenia, ale mali spoločné rovnaké fyzické a technické vlastnosti. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 14, v súčasnosti tvoria súčasť výrobku, ktorého sa týka súčasný antidumpingový prípad.

(125)

Tretí jav bola cenová kompenzácia. Hospodárske subjekty EÚ majú tendenciu zabezpečiť od čínskych obchodníkov dodávky nielen príslušného výrobku, ale rôznych druhov spracovaných potravinárskych výrobkov.

(126)

To znamená riziko, že vplyv klasického opatrenia, akým je hodnotové clo, môže byť kompenzovaný vyššími cenami účtovanými za iné dovážané potravinárske výrobky. Z hľadiska uvedeného je potrebné opatrenie, ktorého forma minimalizuje také javy, ktoré by výrazne zhoršili účinnosť opatrení. Za týchto okolností by malo byť clo uložené vo forme konkrétnej sumy za tonu s cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení a odradiť od utlmenia antidumpingového opatrenia prostredníctvom zníženia vývozných cien. Táto suma vyplýva z uplatnenia rozpätia odstránenia ujmy na vývozné ceny použité pri výpočte dumpingu počas OP za každú spoločnosť počas OP. Pokiaľ ide o konkrétne clo pre všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí nie sú zaradení do vzorky, vypočíta sa ako priemer príslušných údajov od každej zo spoločností zaradených do vzorky. Konkrétne clo pre všetky ostatné spoločností je najvyššie individuálne clo spoločností vo vzorke. Z týchto dôvodov predstavuje konkrétne clo tieto hodnoty:

(127)

Na základe zistení tohto prešetrovania sa pre jednotlivé spoločnosti stanovili sadzby antidumpingového cla, ktoré sú špecifikované v tomto nariadení. Sú preto odrazom situácie zistenej počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto sadzby cla (v protiklade k celoštátnemu clu, ktoré sa uplatňuje na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnickými osobami. Dovážané výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa osobitne neuvádza v základnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, nemôžu využívať tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(128)

Každú žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových sadzieb pre spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných a predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii so všetkými dôležitými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Keď je to vhodné, Komisia po porade s poradným výborom zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní nariadenie aktualizáciou zoznamu spoločností, na ktoré sa uplatňujú individuálne colné sadzby.

(129)

Rozdiely v individuálnych colných sadzbách sú značné a existuje mnoho vyvážajúcich výrobcov. Všetky tieto skutočnosti môžu uľahčovať pokusy presmerovať toky vývozu prostredníctvom tradičných vývozcov, ktorí majú nárok na najnižšie colné sadzby. Ak by sa preto objem vývozu jednej zo spoločností, ktoré majú nárok na nižšie individuálne colné sadzby, zvýšil o viac ako 30 %, príslušné individuálne opatrenia by sa mohli považovať za nedostatočné na nápravu zisteného poškodzujúceho dampingu. Za predpokladu, že náležité podmienky sú splnené, možno preto iniciovať preskúmanie na účely primeranej nápravy opatrení, pokiaľ ide o ich formu alebo úroveň.

(130)

Z hľadiska uvedeného a aj z hľadiska pripomienok výrobného odvetvia Spoločenstva, ako aj mnohých dovozcov, týkajúcich sa možností formy opatrení, môže byť táto záležitosť v prípade opodstatnenosti v konečnej fáze znovu prehodnotená.

(131)

Je potrebné pripomenúť, že nariadením (ES) č. 1295/2007 z 5. novembra 2007 Komisia podriadila podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike registrácii vzhľadom na možné retroaktívne uplatňovanie antidumpingových opatrení. Výrobné odvetvie Spoločenstva požiadalo o retroaktívne uplatňovanie opatrení. Táto záležitosť sa skúma. V tejto etape je potrebné upozorniť, že dostupné štatistiky dovozu príslušného výrobku z Číny sa v období od novembra 2007 do februára 2008 zvýšili viac ako o 60 % v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcich rokoch (zo 16 300 ton na 27 300 ton). Toto zvýšenie bolo sprevádzané 4 % znížením priemernej ceny zodpovedajúceho dovozu.

(132)

Podľa článku 7 ods. 7 základného nariadenia by sa dočasné opatrenia mali uložiť na obdobie šiestich mesiacov.

(133)

V záujme riadneho administratívneho spracovania by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v termíne stanovenom v oznámení o začatí konania, môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Okrem toho treba uviesť, že zistenia týkajúce sa zavedenia ciel, vykonané na účely tohto nariadenia, sú predbežné a možno sa budú musieť prehodnotiť na účely stanovenia konečného cla,

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/38

(1)

Elektronickou notifikáciou z 29. novembra 2006, ktorú Komisia zaevidovala 30. novembra 2006 pod referenčným číslom A/39718, slovenské orgány v súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES notifikovali Komisii svoj úmysel poskytnúť spoločnosti Glunz&Jensen s.r.o. regionálnu investičnú pomoc ad hoc.

(2)

Žiadosť o informácie bola zaslaná 26. januára 2007 (D/50360). Slovenské orgány odpovedali listom z 20. februára 2007 (A/31585).

(3)

Listom z 24. apríla 2007 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“ Komisia informovala Slovensko o svojom rozhodnutí začať konanie v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(5)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od zainteresovaných strán ani od Slovenskej republiky.

(6)

Cieľom opatrenia pomoci je podporiť regionálny rozvoj Prešovského regiónu (východné Slovensko), ktorý bol podporovanou oblasťou podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES v súlade s mapou regionálnej pomoci Slovenskej republiky (3) uplatniteľnou v čase uvedenej notifikácie so stropom regionálnej pomoci vo výške 50 % ekvivalentu čistého grantu (NGE).

(7)

Navrhovaný projekt predstavuje opatrenie pomoci ad hoc, notifikované slovenskými orgánmi. Uvedené opatrenie pomoci sa neposkytuje v rámci existujúcej schémy (t. j. jeho právny základ nie je uvedený v zmluve o pristúpení ako existujúca schéma pomoci, ani nebolo predmetom takzvaného dočasného mechanizmu, a ani Komisia neschválila schému pomoci spočívajúcu na týchto právnych ustanoveniach po pristúpení Slovenska do EÚ).

(8)

Notifikovaná pomoc sa má poskytnúť formou daňovej úľavy, ktorá sa uplatní na ročnom základe počas obdobia rokov 2007 – 2010, a to až do výšky 100 % daňovej povinnosti dane z príjmov právnických osôb príjemcu pomoci Glunz& Jensen s.r.o. Celková výška daňovej úľavy nemôže presiahnuť 42 miliónov SKK v súčasnej hodnote (4) (približne 1,15 milióna EUR). Pomoc nie je možné kumulovať s pomocou prijatou z iných zdrojov na ten istý investičný projekt.

(9)

Právnym základom pomoci ad hoc je zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov; zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom k 31. decembru 2003, najmä § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, za podmienok uvedených v § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, v znení účinnom k 31. decembru 2003 (5).

(10)

Príjemca pomoci Glunz&Jensen s.r.o. je veľkým podnikom, t. j. nie MSP v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (6). Glunz&Jensen s.r.o. je slovenskou dcérskou spoločnosťou spoločnosti Glunz&Jensen A/S (ďalej len „Glunz&Jensen“), s ústredím v Ringstede (Dánsko), ktorá mala v čase notifikácie ďalšie dcérske spoločnosti vo Virgínii (USA) a Thetforde (Spojené kráľovstvo).

(11)

Glunz&Jensen je vedúci svetový výrobca a distribútor grafických zariadení na spracovanie podkladov pre ofsetové printové platne a ich príslušenstva s približne […] % (7)-ným trhovým podielom v rámci Európy.

(12)

V roku 2004 začala podnik Glunz&Jensen s.r.o. práce súvisiace s počiatočnými investíciami na Slovensku s celkovým objemom investícií 213 miliónov SKK (približne 5,8 milióna EUR). Tento investičný projekt sa podľa slovenských orgánov realizuje v období rokov 2004 – 2009 v dvoch etapách: 2004 – 2006 a 2007 – 2009.

(13)

Cieľom tohto projektu je presunúť výrobné činnosti, ktoré existovali v roku 2004 v Spojenom kráľovstve a Dánsku, do Prešova. Tento projekt presunu mal za následok ukončenie činnosti podniku v Thetforde už koncom roka 2006.

(14)

Prevádzka v Prešove sa má stať hlavným výrobným centrom spoločnosti. V skutočnosti, ako uvádzajú slovenské orgány, sa všetky strojové zariadenia, ktoré sa majú umiestniť v podniku na Slovensku, presunú priamo z Dánska a Spojeného kráľovstva. Oprávnené náklady na projekt preto zahŕňajú iba budovy a určité vedľajšie doplnkové zariadenia.

(15)

Prvý krok v rámci investičnej fázy 2004 – 2006 spočíval v kúpe výrobnej haly a nezastavaného pozemku pre budúce rozšírenie. Druhý krok spočíval v renovácii priestorov a kúpe zariadenia (nie priamo súvisiaceho s výrobou). Celkový objem tejto prvej etapy investícií predstavuje 128 miliónov SKK (približne 3,5 milióna EUR). Ako je uvedené vo vyhláseniach pripojených k notifikácii, spoločnosti Glunz&Jensen s.r.o. nebola poskytnutá žiadna štátna pomoc na túto časť projektu, a ani nie je podaná žiadna žiadosť.

(16)

Druhá etapa investícií, ktorá sa má realizovať v období 2007 – 2009 zodpovedá projektu, ktorý slovenské orgány notifikovali dňa 29. novembra 2006. Táto časť spočíva v pokračovaní v počiatočnom projekte prostredníctvom vybudovania ďalších budov a kúpy ďalšieho zariadenia (IT, nákladné vozidlá a kancelárske vybavenie) vo výške 84 miliónov SKK v súčasnej hodnote (približne 2,3 milióna EUR).

(17)

Výrobná jednotka na Slovensku bola otvorená v apríli 2005. Odvtedy sa výroba v závode výrazne zvýšila a produktivita sa značne zlepšila (8).

(18)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v tejto veci uviedla, že má pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES a na základe usmernení o národnej regionálnej pomoci (9) (ďalej len „URP 1998“) z týchto dôvodov:

(19)

Slovenské orgány ani tretie osoby nepredložili žiadne pripomienky, ktoré by rozptýlili pochybnosti, na ktoré sa poukázalo v čase začatia formálneho zisťovania.

(20)

Notifikovaním opatrenia pomoci s ustanovením o zastavení pomoci až do jej schválenia Komisiou slovenské orgány splnili procesné požiadavky podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

(21)

Komisia sa domnieva, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES z nasledovných dôvodov, ktoré už boli uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(22)

Keďže sa predpokladá oslobodenie od platby dane z príjmov právnických osôb, dochádza k využívaniu štátnych zdrojov.

(23)

Opatrením sa príjemca pomoci oslobodzuje od nákladov, ktoré by za normálnych trhových podmienok musel znášať. Preto bude toto opatrenie predstavovať zvýhodnenie spoločnosti Glunz&Jensen s.r.o. v porovnaní s ostatnými spoločnosťami.

(24)

Opatrenie je selektívne, pretože sa vzťahuje iba na jeden podnik.

(25)

Opatrenie ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, nakoľko i) príjemca pomoci pôsobí v odvetví, v ktorom existuje intenzívny obchod v rámci Spoločenstva a ii) presun činností z Dánska a Spojeného kráľovstva má veľký vplyv na obchodné toky v odvetví.

(26)

Keďže opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, jeho zlučiteľnosť sa musí posúdiť vzhľadom na výnimky stanovené v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES. Výnimky stanovené v článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES, ktoré sa týkajú pomoci sociálnej povahy poskytovanej jednotlivým spotrebiteľom, pomoci určenej na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a pomoci poskytovanej určitým oblastiam Spolkovej republiky Nemecko, sa na tento prípad nevzťahujú. Opatrenie nie je možné považovať za pomoc na podporu dôležitého projektu spoločného európskeho významu alebo za pomoc na nápravu vážnej poruchy fungovania slovenského hospodárstva podľa článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES. Opatrenie nespĺňa ani podmienky na uplatnenie výnimky podľa článku 87 ods. 3 písm. c), podľa ktorého je možné povoliť pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Rovnako cieľom opatrenia nie je ani podpora kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva podľa článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES.

(27)

Podľa článku 87 ods. 3 písm. a) je možné povoliť pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou. Prešovský región (východné Slovensko) je v rámci tejto výnimky oprávneným regiónom.

(28)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania uviedla dôvody (zhrnuté v oddiele 3 tohto rozhodnutia), na základe ktorých mala pochybnosti o tom, že by opatrenie mohlo spĺňať podmienky na uplatnenie výnimky podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. Vzhľadom na to, že Slovenská republika ani tretie osoby nepredložili žiadne pripomienky, Komisia môže len konštatovať, že pochybnosti sú potvrdené.

(29)

Komisia dospela k záveru, že opatrenie notifikované Slovenskou republikou, ktoré je opísané v odsekoch 6 až 9, nie je zlučiteľné so spoločným trhom na základe žiadnej výnimky stanovenej v Zmluve o ES a musí byť zakázané. Podľa slovenských orgánov pomoc nebola poskytnutá, takže ju nie je potrebné vymáhať.

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/43

(1)

Rozhodnutím Komisie 2007/716/ES (2) z 30. októbra 2007, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa štrukturálnych požiadaviek na určité prevádzkarne v sektoroch mäsa a mlieka v Bulharsku v zmysle nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 a (ES) č. 853/2004. Pokiaľ sú tieto prevádzkarne v procese transformácie, výrobky z nich pochádzajúce by sa mali umiestňovať iba na domáci trh alebo používať na ďalšie spracovanie iba v bulharských prevádzkarniach, ktoré sú v procese transformácie.

(2)

Rozhodnutie 2007/716/ES bolo zmenené a doplnené rozhodnutiami Komisie 2008/290/ES (3) a 2008/330/ES.

(3)

Z úradného vyhlásenia príslušného bulharského orgánu vyplýva, že určité prevádzkarne v sektoroch mäsa a mlieka ukončili svoju činnosť alebo zavŕšili modernizačný proces a v súčasnosti sú v úplnom súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Tieto prevádzkarne by sa preto mali vypustiť zo zoznamu prevádzkarní, ktoré sú v procese transformácie.

(4)

Príloha k rozhodnutiu 2007/716/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/45

(1)

Na Slovensku sa vyskytli ohniská klasického moru ošípaných.

(2)

Rozhodnutie Komisie 2008/377/ES z 8. mája 2008 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s klasickým morom ošípaných na Slovensku (2) sa prijalo s cieľom posilniť opatrenia prijaté Slovenskom podľa smernice Rady 2001/89/ES z 23. októbra 2001 o opatreniach Spoločenstva na tlmenie klasického moru ošípaných (3).

(3)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Slovensko, ohniská klasického moru ošípaných boli eradikované v tomto členskom štáte. Z výsledkov epidemiologického vyšetrenia vyplýva, že klasický mor ošípaných sa ďalej nerozšíril.

(4)

Rozhodnutie 2008/377/ES by sa preto malo zrušiť.

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 178/46