2.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 172/1

(1)

Je potrebné zohľadniť vývoj životných nákladov v krajinách mimo Spoločenstva a teda stanoviť opravné koeficienty s účinnosťou od 1. júla 2007 uplatniteľné na mzdy, ktoré sú vyplácané v mene krajiny pôsobenia úradníkom, dočasným zamestnancom a zmluvným zamestnancom Európskych spoločenstiev pôsobiacim v tretích krajinách.

(2)

Opravné koeficienty, v súvislosti s ktorými bola vykonaná platba na základe nariadenia (ES) č. 453/2007 (2), môžu viesť k úpravám miezd so spätnou platnosťou smerom nahor alebo nadol.

(3)

Je potrebné stanoviť doplatok v prípade zvýšenia mzdy v dôsledku nových opravných koeficientov.

(4)

Je potrebné stanoviť vracanie preplatkov v prípade zníženia mzdy v dôsledku nových opravných koeficientov za obdobie medzi 1. júlom 2007 a dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(5)

Je potrebné stanoviť, aby sa prípadné vrátenie preplatkov týkalo obdobia najviac šiestich mesiacov pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a aby sa jeho účinky uplatňovania vzťahovali na obdobie najviac dvanástich mesiacov od tohto dňa, ako je to v prípade opravných koeficientov uplatniteľných v Európskom spoločenstve na mzdy a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev,

2.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 172/7

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

2.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 172/9

(1)

V nariadeniach Komisie (ES) č. 451/2000 (2) a (ES) č. 1490/2002 (3) sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania tretej etapy pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice 91/414/EHS a ustanovuje sa zoznam účinných látok, ktoré sa majú posúdiť s cieľom ich možného zaradenia do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Tento zoznam obsahuje účinné látky uvedené v prílohe k tejto smernici.

(2)

Nariadením (ES) č. 1095/2007 sa do nariadenia (ES) č. 1490/2002 vložil nový článok 11b, ktorým sa umožňuje zaradenie účinných látok, v prípade ktorých existujú jasné indikácie, že možno očakávať, že nemajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat, na podzemnú vodu ani žiadny neprijateľný vplyv na životné prostredie, do prílohy I k smernici 91/414/EHS bez podrobného vedeckého poradenstva od Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA).

(3)

V prípade účinných látok uvedených v prílohe k tejto smernici Komisia v súlade s článkom 11a nariadenia (ES) č. 1490/2002 preskúmala účinky na zdravie ľudí alebo zvierat, na podzemnú vodu a na životné prostredie pri spôsoboch použitia, ktoré navrhli oznamovatelia, a dospela k záveru, že tieto účinné látky spĺňajú požiadavky článku 11b nariadenia (ES) č. 1490/2002.

(4)

Komisia v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1490/2002 predložila Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat na preskúmanie návrh revíznych správ o účinných látkach uvedených v prílohe k tejto smernici. Tieto správy boli preskúmané členskými štátmi a Komisiou v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a finalizované 14. marca 2008 vo forme revíznych správ Komisie. V súlade s článkom 12a nariadenia (ES) č. 1490/2002 má Komisia najneskôr do 31. decembra 2010 požiadať EFSA o predloženie stanoviska k návrhu revíznych správ.

(5)

Z rôznych preskúmaní vyplynulo, že možno očakávať, že prípravky na ochranu rastlín s obsahom účinných látok uvedených v prílohe k tejto smernici vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) smernice 91/414/EHS, najmä pokiaľ ide o spôsoby použitia, ktoré boli preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. Je preto vhodné zaradiť účinné látky uvedené v prílohe k tejto smernici do prílohy I k smernici 91/414/EHS s cieľom zabezpečiť, aby sa povolenia pre prípravky na ochranu rastlín s obsahom týchto účinných látok mohli vo všetkých členských štátoch vydávať v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice.

(6)

Pred zaradením účinnej látky do prílohy I by sa mala poskytnúť primeraná lehota, ktorá členským štátom a zainteresovaným stranám umožní pripraviť sa na splnenie nových požiadaviek, ktoré vyplynú z tohto zaradenia.

(7)

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti stanovené v smernici 91/414/EHS v dôsledku zaradenia účinnej látky do prílohy I, by sa po zaradení mala členským štátom poskytnúť lehota šiestich mesiacov na preskúmanie existujúcich povolení pre prípravky na ochranu rastlín s obsahom účinných látok uvedených v prílohe, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek ustanovených v smernici 91/414/EHS a najmä v jej článku 13 a príslušných podmienok stanovených v prílohe I. Členské štáty by mali v prípade potreby zmeniť, nahradiť alebo odobrať existujúce povolenia v súlade s ustanoveniami smernice 91/414/EHS. Odchylne od uvedenej lehoty by sa mala poskytnúť dlhšia lehota na predloženie a posúdenie úplnej dokumentácie prílohy III pre každý prípravok na ochranu rastlín na každé plánované použitie v súlade s jednotnými zásadami ustanovenými v smernici 91/414/EHS.

(8)

Skúsenosti získané z predchádzajúcich zaradení účinných látok, ktoré boli posúdené v rámci nariadenia Komisie (EHS) č. 3600/92 (4), do prílohy I k smernici 91/414/EHS ukázali, že pri výklade povinností držiteľov platných povolení môžu vzniknúť problémy s prístupom k údajom. V záujme predchádzania ďalším ťažkostiam sa preto zdá byť potrebné objasniť povinnosti členských štátov, najmä povinnosť overiť, že držiteľ povolenia preukáže prístup k dokumentácii, ktorá spĺňa požiadavky prílohy II k uvedenej smernici. Týmto objasnením sa však neustanovujú žiadne nové povinnosti pre členské štáty ani pre držiteľov povolení v porovnaní so smernicami, ktoré boli doteraz prijaté a ktorými sa mení a dopĺňa príloha I.

(9)

Smernica 91/414/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

v prípade prípravku s obsahom jednej z účinných látok uvedených v prílohe ako jedinej účinnej látky podľa potreby najneskôr do 31. decembra 2013 povolenie zmenia a doplnia alebo ho odoberú; alebo

b)

v prípade prípravku s obsahom jednej z účinných látok uvedených v prílohe ako jednej z viacerých účinných látok podľa potreby zmenia a doplnia alebo odoberú povolenie do 31. decembra 2013 alebo do dátumu určeného na takúto zmenu a doplnenie alebo odobratie povolenia v príslušnej smernici alebo smerniciach, ktorými sa príslušná látka alebo látky dopĺňajú do prílohy I k smernici 91/414/EHS, podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.

2.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 172/15

(1)

Ako potvrdila Rada vo svojich záveroch z 3. decembra 2004, efektívne a koherentné využívanie rádiového frekvenčného spektra je dôležité z hľadiska rozvoja elektronických komunikačných služieb a prispieva k stimulácii rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti; prístup k frekvenčnému spektru sa musí uľahčiť, aby sa zvýšila efektívnosť a podporila inovácia, ako aj väčšia flexibilita pre užívateľov a väčší výber pre spotrebiteľov pri zohľadnení cieľov všeobecného záujmu.

(2)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. februára 2007 s názvom Smerom k európskej politike rádiového frekvenčného spektra (3) zdôraznil význam komunikácie pre vidiecke a menej rozvinuté regióny, ktorým by rozšírenie širokopásmových mobilných komunikácií na nižších frekvenciách a nových bezdrôtových technológií mohlo poskytnúť efektívne riešenia na dosiahnutie univerzálneho pokrytia v 27 členských štátoch s cieľom trvalo udržateľného rozvoja všetkých oblastí. Európsky parlament ďalej poznamenal, že režimy prideľovania a využívania frekvenčného spektra sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia a že tieto rozdiely predstavujú výrazné prekážky pre dosiahnutie riadne fungujúceho vnútorného trhu.

(3)

Komisia vo svojom oznámení z 26. apríla 2007 o európskej vesmírnej politike stanovila tiež cieľ uľahčiť zavádzanie inovačných služieb satelitnej komunikácie predovšetkým zoskupovaním dopytu v odľahlých a vidieckych oblastiach, pričom zdôraznila potrebu celoeurópskeho udeľovania licencií na satelitné služby a frekvenčné spektrum.

(4)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (4) sa zameriava na podporu efektívneho využívania a na zabezpečenie efektívnej správy rádiových frekvencií a číslovacích zdrojov, na odstránenie pretrvávajúcich prekážok pri poskytovaní príslušných sietí a služieb, na zaistenie toho, aby nedochádzalo k žiadnej diskriminácii, a na podporu budovania a rozvoja transeurópskych sietí a interoperability celoeurópskych služieb.

(5)

Zavedenie nových systémov poskytujúcich mobilné satelitné služby (MSS) by prispelo k rozvoju vnútorného trhu a zintenzívnilo by hospodársku súťaž zvýšením dostupnosti celoeurópskych služieb a koncovej prepojiteľnosti, ako aj podporou efektívnych investícií. MSS predstavujú inovačnú alternatívnu platformu pre rozličné typy celoeurópskych telekomunikačných a vysielacích/multicastingových služieb bez ohľadu na polohu koncového užívateľa, napr. vysokorýchlostný prístup k internetu či intranetu, mobilné multimédiá i verejnú ochranu a pomoc pri zmierňovaní následkov katastrof. MSS by mohli predovšetkým zlepšiť pokrytie vidieckych oblastí v Spoločenstve, a tak z geografického hľadiska prekonať digitálnu priepasť, posilniť kultúrnu rozmanitosť a pluralizmus médií a zároveň prispieť ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu informačných a komunikačných technológií v súlade s cieľmi obnovenej lisabonskej stratégie. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (5) by sa mala primerane vzťahovať na audiovizuálne mediálne služby prenášané pomocou systémov MSS.

(6)

Satelitné komunikácie vďaka svojmu charakteru prekračujú štátne hranice, a preto okrem vnútroštátnej regulácie podliehajú aj medzinárodnej alebo regionálnej regulácii. Celoeurópske satelitné služby predstavujú významný prvok vnútorného trhu a mohli by výrazne prispieť k dosahovaniu cieľov Európskej únie, ako je rozšírenie geografického širokopásmového pokrytia v súlade s iniciatívou i2010 (6). V najbližších rokoch sa objavia nové aplikácie mobilných satelitných systémov.

(7)

V rozhodnutí Komisie 2007/98/ES zo 14. februára 2007 o harmonizovanom využívaní rádiového frekvenčného spektra v pásme 2 GHz na implementáciu systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (7) sa uvádza, že členské štáty od 1. júla 2007 sprístupnia tieto frekvenčné pásma pre systémy poskytujúce MSS v Spoločenstve.

(8)

Technická správa rádiového frekvenčného spektra, ako je vo všeobecnosti upravená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (8) a osobitne rozhodnutím 2007/98/ES, nezahŕňa postupy prideľovania frekvenčného spektra a udeľovania práv na využívanie rádiových frekvencií.

(9)

S výnimkou článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (9) sa prevádzkovatelia mobilných satelitných systémov vyberajú a schvaľujú na vnútroštátnej úrovni podľa existujúceho regulačného rámca Spoločenstva pre elektronické komunikácie.

(10)

Predpisy Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) zabezpečujú postupy koordinácie satelitných rádiových frekvencií ako nástroj na riadenie škodlivej interferencie, ale neplatia pre výber alebo udeľovanie povolení.

(11)

V snahe zabrániť členským štátom prijímať rozhodnutia, ktoré by mohli viesť k rozdrobeniu vnútorného trhu a narušiť plnenie cieľov stanovených v článku 8 smernice 2002/21/ES, kritériá výberu pre mobilné satelitné systémy by sa mali výnimočne harmonizovať tak, aby výsledkom výberového konania bola dostupnosť MSS v celej Európskej únii. Vysoké počiatočné investície potrebné na rozvoj mobilných satelitných systémov a súvisiace vysoké technologické a finančné riziká vyžadujú pre takéto systémy úspory z hromadnej výroby vo forme širokého celoeurópskeho geografického pokrytia, aby boli ekonomicky udržateľné.

(12)

Okrem toho si úspešné začatie poskytovania MSS vyžaduje koordináciu regulačných opatrení v členských štátoch. Rozdiely vo vnútroštátnych výberových konaniach by mohli spôsobiť rozdrobenie vnútorného trhu z dôvodu rozdielnej implementácie výberových kritérií vrátane hodnotenia závažnosti kritérií alebo rozličných časových harmonogramov výberových konaní. Výsledkom by bola nesúrodá skupina úspešných žiadateľov vybraných v rozpore s celoeurópskym charakterom týchto MSS. Výber rozličných prevádzkovateľov mobilných satelitných systémov v rozličných členských štátoch by mohol vyvolať zložité situácie škodlivej interferencie, alebo by mohol dokonca spôsobiť, že sa vybranému prevádzkovateľovi zabráni v poskytovaní celoeurópskych satelitných služieb, napríklad ak sa prevádzkovateľovi pridelia v rozličných členských štátoch rozličné rádiové frekvencie. Preto by sa mala harmonizácia výberových kritérií doplniť ustanovením spoločného mechanizmu výberu, ktorý by zabezpečil koordinované výsledky výberového konania pre všetky členské štáty.

(13)

Keďže udeľovanie povolení vybraným prevádzkovateľom mobilných satelitných systémov vyžaduje priradenie určitých podmienok k týmto povoleniam pričom sa musí brať do úvahy veľké množstvo platných vnútroštátnych ustanovení v oblasti elektronických komunikácií, otázkami povolení by sa mali zaoberať príslušné orgány členských štátov. V snahe zabezpečiť zhodu prístupov k udeľovaniu povolení medzi jednotlivými členskými štátmi by sa na úrovni Spoločenstva mali zaviesť ustanovenia o synchronizovanom prideľovaní frekvenčného spektra a o harmonizovaných podmienkach udeľovania povolení, a to bez toho, aby boli dotknuté osobitné vnútroštátne podmienky zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva.

(14)

MSS môžu vo všeobecnosti dosiahnuť geografické oblasti, ktoré nie sú dobre pokryté inými elektronickými komunikačnými službami, najmä vidiecke oblasti. Koordinovaný výber a povoľovanie nových systémov, ktoré poskytujú MSS, by preto mohli zohrávať významnú úlohu pri prekonávaní digitálnej priepasti tým, že zlepšia v týchto oblastiach prístupnosť, rýchlosť a kvalitu elektronických komunikačných služieb, a prispejú tak k sociálnej súdržnosti. Preto navrhovaný rozsah pokrytia MSS (oblasť poskytovania služieb), ako aj časový rámec poskytovania MSS vo všetkých členských štátoch sú dôležitými prvkami, ktoré by sa mali primerane zohľadniť počas výberového konania.

(15)

Vzhľadom na porovnateľne dlhé obdobie a zložitosť technickej vývojovej činnosti, ktoré sú potrebné na začatie poskytovania MSS, by sa mal v rámci výberového konania posúdiť aj pokrok v technickom a komerčnom rozvoji mobilných satelitných systémov.

(16)

Koordinácia satelitných rádiových frekvencií má pre efektívne poskytovanie MSS v členských štátoch zásadný význam, a preto by sa mala brať do úvahy pri posudzovaní spoľahlivosti žiadateľov a uskutočniteľnosti navrhovaných mobilných satelitných systémov počas výberového konania.

(17)

Porovnávacie výberové konanie by sa malo zamerať na uvedenie mobilných satelitných systémov vo frekvenčnom pásme 2 GHz do prevádzky bez zbytočného odkladu a pri zohľadnení práva žiadateľov na spravodlivú a nediskriminačnú účasť.

(18)

Doplnkové pozemné komponenty sú neoddeliteľnou súčasťou mobilného satelitného systému a zvyčajne sa využívajú na zlepšenie služieb poskytovaných prostredníctvom satelitu v oblastiach, kde nie je možné udržať priamu viditeľnosť satelitu v dôsledku prekážok na obzore, ako sú budovy a terén. V súlade s rozhodnutím 2007/98/ES využívajú doplnkové pozemné komponenty rovnaké frekvenčné pásma ako MSS (1 980 – 2 010 MHz a 2 170 – 2 200 MHz). Povolenie takýchto doplnkových pozemných komponentov bude preto závisieť najmä od podmienok súvisiacich s miestnymi okolnosťami. Mali by sa preto vyberať a povoľovať na vnútroštátnej úrovni na základe podmienok stanovených právnymi predpismi Spoločenstva. Malo by sa tak diať bez toho, aby boli dotknuté osobitné požiadavky príslušných vnútroštátnych orgánov voči vybraným žiadateľom na poskytnutie technických informácií, ktoré ukážu, ako by konkrétne doplnkové pozemné komponenty zlepšili dostupnosť navrhovaných MSS v geografických oblastiach, kde nemožno zabezpečiť spojenie požadovanej kvality pomocou jednej alebo viacerých vesmírnych staníc, a to za predpokladu, že takéto technické informácie už neposkytli skôr v súlade s hlavou II.

(19)

Obmedzená šírka dostupného rádiového frekvenčného spektra nevyhnutne znamená, že počet podnikov, ktoré môžu byť vybrané a ktorým sa môže udeliť povolenie, bude obmedzený. Ak ale výberové konanie povedie k zisteniu, že nie je núdza o rádiové frekvenčné spektrum, mali by byť vybraní všetci kandidáti, ktorí spĺňajú podmienky. Obmedzená šírka dostupného rádiového frekvenčného spektra môže znamenať, že každé zlúčenie niektorého prevádzkovateľa poskytujúceho MSS s iným prevádzkovateľom alebo jeho prevzatie iným prevádzkovateľom by mohlo výrazne obmedziť hospodársku súťaž, a podliehalo by preto preskúmaniu na základe zákona o hospodárskej súťaži.

(20)

Právo na využívanie špecifických rádiových frekvencií by sa malo poskytnúť vybraným žiadateľom čo najskôr po ich výbere, a to v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice 2002/20/ES.

(21)

Rozhodnutia o odobratí povolení udelených v súvislosti s MSS alebo doplnkovými pozemnými komponentmi v dôsledku neplnenia povinností by sa mali vynucovať na vnútroštátnej úrovni.

(22)

Keďže monitorovanie využívania rádiového frekvenčného spektra vybranými prevádzkovateľmi mobilných satelitných systémov s povolením a požadované vynucovanie dodržiavania právnych predpisov sa uskutočňuje na vnútroštátnej úrovni, Komisia by mala mať možnosť stanoviť spôsoby koordinovaného monitorovania a/alebo postupu vynucovania dodržiavania predpisov. V prípade potreby by Komisia mala mať právo začať proces vynucovania dodržiavania predpisov v súvislosti s plnením všeobecných povoľovacích podmienok zo strany prevádzkovateľov, najmä požiadaviek na pokrytie.

(23)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10). Rozhodnutia o výbere žiadateľov by sa mali prijímať v súlade s regulačným postupom vzhľadom na význam postupu Spoločenstva pre všetky ďalšie vnútroštátne postupy udeľovania povolení.

(24)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na vymedzenie spôsobov koordinovaného uplatňovania pravidiel vynucovania dodržiavania predpisov. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto rozhodnutia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(25)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to stanovenie spoločného rámca na výber prevádzkovateľov mobilných satelitných systémov a udeľovanie povolení týmto prevádzkovateľom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

„mobilné satelitné systémy“ sú elektronické komunikačné siete a pridružené zariadenia schopné poskytovať rádiokomunikačné služby medzi mobilnou pozemskou stanicou a jednou alebo viacerými vesmírnymi stanicami alebo medzi mobilnými pozemskými stanicami pomocou jednej alebo viacerých vesmírnych staníc alebo medzi mobilnou pozemskou stanicou a jedným alebo viacerými doplnkovými pozemnými komponentmi používanými na pevne stanovených miestach. Takýto systém obsahuje aspoň jednu vesmírnu stanicu;

b)

„doplnkové pozemné komponenty“ mobilných satelitných systémov sú pozemné stanice používané na pevne stanovených miestach na účely zvýšenia dostupnosti MSS v geografických oblastiach v rámci dosahu satelitu/satelitov systému, kde sa nedá zabezpečiť komunikácia s jednou alebo viacerými vesmírnymi stanicami v požadovanej kvalite.

a)

žiadatelia musia mať sídlo v Spoločenstve;

b)

v žiadosti sa určí rozsah požadovaného rádiového frekvenčného spektra, ktoré nebude väčšie než 15 MHz na komunikáciu Zem – vesmír a 15 MHz na komunikáciu vesmír – Zem na každého jedného žiadateľa, a uvedú sa v nej vyhlásenia a dôkazy týkajúce sa požadovaného rádiového frekvenčného spektra, požadovaných významných etáp a výberových kritérií;

c)

žiadosti obsahujú záväzok žiadateľa, že:

a)

prínos pre spotrebiteľov a pre hospodársku súťaž (20 % váhy) so zahrnutím týchto dvoch podkritérií:

b)

efektívnosť využitia frekvenčného spektra (20 % váhy) so zahrnutím týchto dvoch podkritérií:

c)

geografické pokrytie celej Európskej únie (40 % váhy) so zahrnutím týchto troch podkritérií:

d)

miera, do akej sa dosahujú ciele verejnej politiky, ktoré nie sú vyjadrené v kritériách uvedených v písmenách a), b) a c) (20 % váhy), v súlade s týmito troma rovnocenne váženými podkritériami:

a)

vybraní žiadatelia využívajú pridelené rádiové frekvenčné spektrum na poskytovanie MSS;

b)

vybraní žiadatelia splnia významné etapy 6 až 9 stanovené v prílohe do 24 mesiacov od rozhodnutia o výbere prijatého podľa článku 5 ods. 2 alebo článku 6 ods. 3;

c)

vybraní žiadatelia splnia všetky záväzky, ktoré uvádzajú vo svojich žiadostiach alebo v priebehu porovnávacieho výberového konania, bez ohľadu na to, či úhrnný dopyt po rádiovom frekvenčnom spektre presahuje dostupnú šírku;

d)

vybraní žiadatelia predložia príslušným orgánom všetkých členských štátov výročnú správu s podrobnými informáciami o stave vývoja nimi navrhovaného mobilného satelitného systému;

e)

všetky potrebné užívateľské práva a povolenia sa udeľujú na obdobie osemnásť rokov od dátumu rozhodnutia o výbere prijatého podľa článku 5 ods. 2 alebo článku 6 ods. 3.

a)

prevádzkovatelia využívajú pridelené rádiové frekvenčné spektrum na prevádzku doplnkových pozemných komponentov mobilných satelitných systémov;

b)

doplnkové pozemné komponenty predstavujú neoddeliteľnú súčasť mobilného satelitného systému a sú ovládané mechanizmom riadenia satelitných zdrojov a sietí; využívajú rovnaký smer prenosu a rovnaké časti frekvenčných pásiem ako pridružené satelitné komponenty a nezvyšujú požiadavky na frekvenčné spektrum pridruženého mobilného satelitného systému;

c)

nezávislá prevádzka doplnkových pozemných komponentov v prípade poruchy satelitného komponentu pridruženého mobilného satelitného systému neprekročí 18 mesiacov;

d)

užívateľské práva a povolenia sa udelia na obdobie končiace najneskôr skončením platnosti povolenia pridruženého mobilného satelitného systému.

2.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 172/25

(1)

Rozhodnutím Komisie 98/294/ES z 22. apríla 1998 o umiestnení geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L. línia MON810) na trh podľa smernice Rady 90/220/EHS (2) sa udelil súhlas s umiestnením tohto produktu na trh.

(2)

Francúzske orgány udelili 3. augusta 1998 tento súhlas. Súhlas platí pre všetky použitia produktu, predovšetkým pre jeho dovoz, spracovanie na potravinové a krmivové výrobky a pestovanie.

(3)

Podľa článku 35 ods. 1 smernice 2001/18/ES, ktorou sa nahrádza smernica Rady 90/220/EHS (3), postupy pri oznámeniach o uvedení geneticky modifikovaných organizmov na trh, ktoré neboli ukončené do 17. októbra 2002, podliehajú ustanoveniam smernice 2001/18/ES.

(4)

Rakúsko 2. júna 1999 informovalo Komisiu o svojom rozhodnutí dočasne zakázať používanie a predaj geneticky modifikovanej kukurice Zea mays L. línia MON810 a uviedlo dôvody tohto rozhodnutia v súlade s článkom 16 ods. 1 smernice 90/220/EHS.

(5)

Výrobky vyrobené z kukurice Zea Mays L. línia MON810 (potraviny a prísady do potravín vyrobené z kukuričnej múky, kukuričného gluténu, kukuričnej krupice, kukuričného škrobu, kukuričnej glukózy a kukuričného oleja vyrobené z kukurice Zea Mays L. línia MON810) sa podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (4) a (ES) č. 1829/2003 (5) schvaľujú. Tieto použitia nie sú predmetom ochrannej doložky oznámenej Rakúskom.

(6)

Vedecký výbor pre rastliny 24. septembra 1999 dospel k záveru, že informácie predložené Rakúskom nepredstavujú nové dôležité vedecké dôkazy, ktoré by už neboli zohľadnené pri pôvodnom posudzovaní spisu a ktoré by poskytovali príležitosť na preskúmanie pôvodného stanoviska výboru o tomto produkte.

(7)

Rakúsko 9. januára 2004, ako aj 9. a 17. februára 2004 predložilo Komisii dodatočné informácie na podporu svojich vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa kukurice línie MON810.

(8)

V súlade s článkom 28 ods. 1 smernice 2001/18/ES prebehli konzultácie Komisie s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EÚBP), zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (6), podľa ktorého úrad nahrádza príslušné vedecké výbory.

(9)

EÚBP dospel 8. júla 2004 (7) k záveru, že informácie, ktoré Rakúsko predložilo, nepredstavujú nové vedecké dôkazy, ktoré by postačovali na zrušenie platnosti posúdenia environmentálnych rizík v spojitosti s kukuricou línie MON810 a odôvodňovali zákaz používania a predaj tohto produktu v Rakúsku.

(10)

Za daných okolností neexistoval dôvod považovať tento produkt za škodlivý pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, a preto Komisia predložila 29. novembra 2004 návrh rozhodnutia, v ktorom sa od Rakúska požaduje, aby zrušilo svoje prechodné ochranné opatrenie, na posúdenie výboru zriadenému podľa článku 30 smernice 2001/18/ES v súlade s postupom stanoveným v článku 30 ods. 2 uvedenej smernice.

(11)

Výbor však nedoručil svoje stanovisko a v súlade s článkom 5 ods. 4 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8), Komisia predložila Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré je potrebné prijať.

(12)

Rada 24. júna 2005 v súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES kvalifikovanou väčšinou tento návrh zamietla.

(13)

Rada vo svojom vyhlásení uviedla, že „stále existuje určitá miera neistoty týkajúca sa vnútroštátnych ochranných opatrení trhu s [týmto] geneticky modifikovaným variantom kukurice […] MON810“ a vyzvala Komisiu, aby „zozbierala ďalšie vedecké dôkazy o príslušnom GMO a opätovne posúdila, či toto [rakúske] opatrenie, ktorého účelom je pozastavenie [jeho] umiestňovania na trh, je ako dočasné preventívne opatrenie oprávnené a či schválenie takéhoto organizmu ešte vždy spĺňa bezpečnostné požiadavky smernice 2001/18/ES“.

(14)

V novembri 2005 Komisia opätovne konzultovala s EÚBP otázku, či existuje nejaký vedecký dôvod domnievať sa, že pokračujúce umiestňovanie kukurice línie MON810 na trh za podmienok povolenia by mohlo mať akékoľvek nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo na životné prostredie. Konkrétne požiadal EÚBP o zohľadnenie akýchkoľvek ďalších vedeckých informácií, ktoré sa objavili až po predchádzajúcom vedeckom stanovisku o bezpečnosti tohto GMO.

(15)

Vo svojom stanovisku z 29. marca 2006 (9) EÚBP usúdil, že niet dôvodu domnievať sa, že pokračujúce umiestňovanie kukurice MON810 na trh za podmienok daného povolenia by mohlo mať akékoľvek nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo na životné prostredie.

(16)

V súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES Komisia predložila Rade návrh, aby Rakúsko zrušilo svoje ochranné opatrenie.

(17)

V súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES Rada pre životné prostredie 18. decembra 2006 kvalifikovanou väčšinou tento návrh zamietla.

(18)

Vo svojom rozhodnutí Rada odkázala na posudzovanie environmentálnych rizík stanovené v nariadení 2001/18/ES a uviedla, že „v posudzovaní environmentálnych rizík treba systematickejšie zohľadňovať rôzne poľnohospodárske štruktúry a regionálne ekologické charakteristiky v Európskej únii.“

(19)

V súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES Komisia predložila zmenený a doplnený návrh, aby zohľadnila rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006, v ktorom sa uvádzajú len environmentálne aspekty ochrannej doložky Rakúska, predovšetkým na aspekty pestovania.

(20)

Rakúsko začalo zhromažďovať všetky vedecké dôkazy o týchto aspektoch, ktoré z pohľadu Rakúska odôvodňujú dočasné zachovanie ochrannej doložky, najmä v súvislosti s „rôznymi poľnohospodárskymi štruktúrami a regionálnymi ekologickými charakteristikami“ uvedenými v odseku 3 uvedeného rozhodnutia Rady. V súlade s článkom 23 smernice 2001/18/ES má Rakúsko poskytnúť Komisii všetky vedecké dôkazy, ktoré zozbiera, ako aj akékoľvek nové posúdenie rizík, hneď ako bude dokončené, a informovať o ňom členské štáty.

(21)

Na základe dokumentov predložených Rakúskom a na základe jeho vedeckého posúdenia bude Komisia konať v súlade s článkom 23 smernice 2001/18/ES v otázke týchto aspektov rakúskeho opatrenia.

(22)

Aspekty bezpečnosti potravín a krmív z kukurice Zea mays L. línia MON810, pre ktoré platí súhlas udelený podľa smernice 90/220/EHS (vrátane dovozu a spracovania), sú v Európe identické a pri ich posudzovaní EÚBP dospel k záveru, že je nepravdepodobné, že by tento produkt mohol mať akékoľvek škodlivé účinky na zdravie ľudí a zvierat.

(23)

Na návrh Komisie sa zohľadňujú len aspekty potravín a krmív rakúskeho zákazu, predovšetkým zákaz dovozu a spracovania nespracovaných zŕn ako zdrojového materiálu pre ďalšie spracovanie alebo priame použitie v potrave ľudí alebo zvierat.

(24)

Za týchto okolností by Rakúsko malo zrušiť svoje ochranné opatrenia, minimálne tie, ktoré sa týkajú dovozu a spracovania kukurice Zea Mays L. línie MON810 na potravu a krmivá.

(25)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí nie sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 30 smernice 2001/18/ES, a preto Komisia predložila Rade návrh týkajúci sa týchto opatrení. Keďže do uplynutia lehoty stanovenej v článku 30 ods. 2 smernice 2001/18/ES Rada neprijala navrhované opatrenia ani voči nim v súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES nevyjadrila svoje námietky, Komisia by mala tieto opatrenia prijať,

2.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 172/28

(1)

Komisia rozhodnutím 2006/286/ES z 12. apríla 2006 (2) týkajúcim sa odporúčania Európskej agentúry pre lieky menovala troch členov Výboru pre lieky na ojedinelé ochorenia (ďalej len „výbor“) na obdobie troch rokov od 16. apríla 2006.

(2)

Členstvo dvoch z uvedených členov sa skončilo v decembri 2006 (Prof. Gianmartino Benzi) a v auguste 2007 (Dr. Julia Dunne). Z tohto dôvodu je nevyhnutné menovať dvoch nových členov výboru.

(3)

Európska agentúra pre lieky navrhla dvoch kandidátov.

(4)

Členovia výboru sú menovaní na obdobie troch rokov so začiatkom 2. júla 2008,

Dr. János BORVENDÉG,

pán Bruno SEPODES.