I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

8.5.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 122/11

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ORGÁNU EZVO

č. 298/05/COL

z 22. novembra 2005

o návrhu na regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia pre niektoré sektory hospodárstva (Nórsko)

DOZORNÝ ORGÁN EZVO (1),

SO ZRETEĽOM NA Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM NA Dohodu medzi členskými štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora (3), najmä na jej článok 24,

SO ZRETEĽOM NA článok 1 ods. 2 v časti 1 a článok 4 ods. 4, článok 6 a článok 7 ods. 5 časti II protokolu 3 k Dohode medzi členskými štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora,

SO ZRETEĽOM NA usmernenia Dozorného orgánu (4) o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP,

SO ZRETEĽOM NA rozhodnutie Dozorného orgánu zo 14. júla 2004 o vykonávacích ustanoveniach uvedených v článku 27 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde,

SO ZRETEĽOM NA rozhodnutie Súdu EZVO vo veci E-6/98 Nórska vláda / Dozorný orgán EZVO (5),

SO ZRETEĽOM NA rozhodnutie orgánu č. 172/02/COL z 25. septembra 2002 navrhujúce primerané opatrenia v súvislosti so systémom regionálne diferencovaných príspevkov sociálneho zabezpečenia (6) a s listom nórskych orgánov z 29. októbra 2002 akceptujúcim primerané opatrenia,

SO ZRETEĽOM NA rozhodnutie Dozorného orgánu č. 218/03/COL z 12. novembra 2003 v súvislosti so štátnou pomocou vo forme regionálne diferencovaných príspevkov sociálneho zabezpečenia (7),

PO VÝZVE zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (8),

KEĎŽE:

I. SKUTOČNOSTI

1. Postup

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde oznámili nórske orgány svoj zámer uplatňovať znížené sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia na podniky, ktoré sa nachádzajú v označených geografických zónach 2, 3 a 4 v Nórsku a pôsobia v niektorých sektoroch hospodárstva. Toto oznámenie bolo zaslané listom Delegácie Nórska pri Európskej únii z 26. apríla 2004, ktorým postúpila ďalej list ministerstva obchodu a priemyslu spolu s listom ministerstva financií, obidva z 23. apríla 2004. Dozorný orgán ho dostal a zaevidoval 27. apríla 2004 (prípad č.: 278992).

Po viacerých výmenách korešpondencie a stretnutiach Dozorného orgánu s nórskymi orgánmi (9) sa Dozorný orgán vzhľadom na jeho vážne obavy v súvislosti s vyhlásením zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s článkom 61 Dohody o EHP rozhodol, že začne konanie uvedené v článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Rozhodnutie Dozorného orgánu č. 245/04/COL zo 6. októbra 2004 začať konanie formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho Dodatku EHP (10). Dozorný orgán vyzval zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky.

Nórske orgány listom Delegácie Nórska pri Európskej únii z 12. novembra 2004 predložili svoje pripomienky k úvodnému rozhodnutiu (prípad č. 299087). Dozorný orgán nedostal od zúčastnených strán žiadne pripomienky.

2. Opis navrhovaného opatrenia

a) Základné informácie

Na základe nórskeho zákona o sociálnom zabezpečení z 28. februára 1997 („Lov om folketrygd“) podliehajú všetci zamestnanci v Nórsku povinnosti prispievať do národného systému sociálneho zabezpečenia. Tieto príspevky sa vypočítavajú v pomere k hrubým platom zamestnancov a sú diferencované podľa miesta trvalého bydliska zamestnancov. Na tento účel je Nórsko rozdelené na päť geografických zón. Zónu 1 (11) tvoria najcentrálnejšie časti južnej časti krajiny, ktoré obýva 76,6 % celkového obyvateľstva Nórska. Zónu 2 (12) tvoria menej centrálne časti južného Nórska, ktoré obýva 9,4 % celkového obyvateľstva Nórska. Zónu 3 (13) tvoria väčšinou niektoré hornaté regióny v južnom Nórsku, ktoré obýva 2,6 % celkového obyvateľstva Nórska. Zónu 4 (14) tvorí najsevernejšia časť južného Nórska, ako aj časť severného Nórska južne od zóny 5. V zóne 4 žije 9,4 % celkového obyvateľstva. Zónu 5 (15) tvorí úplne najsevernejšia časť krajiny.

Dozorný orgán začal 19. novembra 1997 (16) konanie formálneho zisťovania v súvislosti s regionálne diferencovanými sadzbami príspevkov sociálneho zabezpečenia v Nórsku. Dňa 2. júla 1998 prijal Dozorný orgán rozhodnutie (17), v ktorom konštatoval, že tento systém zvýhodňoval prostredníctvom štátneho rozpočtu niektoré podniky, čo nemalo opodstatnenie na základe všeobecnej povahy a charakteru systému a čo narúšalo alebo by mohlo narušiť hospodársku súťaž v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (18). Systém sa musel uviesť do súladu s pravidlami Dohody o EHP.

Dňa 2. septembra 1998 podali nórske orgány na základe článku 36 ods. 1 Dohody o dozore a súde žalobu na Súd EZVO, v ktorej žiadali o zrušenie rozhodnutia z 2. júla 1998.

Súd dňa 20. mája 1999 žiadosť o zrušenie zamietol (19) a potvrdil rozhodnutie Dozorného orgánu. Súd potvrdil, že systém diferencovaných príspevkov sociálneho zabezpečenia predstavoval štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Nórske orgány navrhli nové predpisy o regionálne diferencovaných príspevkoch sociálneho zabezpečenia, aby splnili rozhodnutie Dozorného orgánu z 2. júla 1998. Dňa 22. septembra 1999 schválil Dozorný orgán nové predpisy na prechodné obdobie, a to do 31. decembra 2003 (20).

Dňa 21. decembra 2000 prijala Európska komisia zamietavé rozhodnutie týkajúce sa systému pomoci súvisiacej so zníženými príspevkami sociálneho zabezpečenia, ktorú jej oznámilo Švédsko (21). Komisia vo svojom rozhodnutí poukázala na to, že Nórsko listom z 27. júla 2000 nielen predložilo pripomienky k rozhodnutiu začať konanie týkajúce sa švédskeho prípadu, ale takisto potvrdilo, že prevádzkuje podobný systém.

Na základe švédskeho rozhodnutia sa následne diskutovalo o nórskom systéme na viacerých stretnutiach medzi nórskymi orgánmi a Dozorným orgánom, ako aj medzi Dozorným orgánom a Európskou komisiou. Vzhľadom na podobnosti medzi nórskym a švédskym systémom a v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok hospodárskej súťaže v EHP považoval Dozorný orgán za nevyhnutné preskúmať zlučiteľnosť nórskeho systému a listom zo 4. júna 2002 (dok. č. 02-4189 D) adresovaným nórskym orgánom začal formálne skúmanie nórskeho systému.

Vo svojom rozhodnutí z 25. septembra 2002 (22) dospel Dozorný orgán k záveru, že systém regionálne diferencovaných príspevkov sociálneho zabezpečenia nespĺňa podmienky na udelenie výnimky uvedenej v článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, a navrhol prijať príslušné opatrenia požadujúce odstránenie akejkoľvek nezlučiteľnej pomoci vyplývajúcej zo systému alebo zabezpečiť jej zlučiteľnosť s účinnosťou od 1. januára 2004.

Listom Delegácie Nórska pri Európskej únii z 29. októbra 2002, ktorý Dozorný orgán dostal a zaevidoval dňa 31. októbra 2002 (dok. č. 02-7855 A), akceptovali nórske orgány príslušné opatrenia.

V marci 2003 oznámili nórske orgány Dozornému orgánu trojročné prechodné obdobie, od roku 2004 do roku 2007, na postupnú úpravu sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia uplatniteľných v zónach 3 a 4 (dok. č. 03-1846 A). Podľa tohto oznámenia budú sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia takéto (23):

Tabuľka 1

	Sadzby na rok 2003	Sadzby na rok 2004	Sadzby na rok 2005	Sadzby na rok 2006	Sadzby na rok 2007
Zóna 1	14,1	14,1	14,1	14,1	14,1
Zóna 2	10,6	14,1	14,1	14,1	14,1
Zóna 3	6,4	8,3	10,2	12,1	14,1
Zóna 4	5,1	7,3	9,5	11,7	14,1

Listom z 15. apríla 2003 (dok. č. 03-2467 A) informovali nórske orgány aj o ďalšom uplatňovaní regionálne diferencovaných príspevkov sociálneho zabezpečenia v krajoch Nord-Troms a Finnmark (zóna 5). Nórsky veľvyslanec pri Európskej únii však listom zo 4. júla 2003 (dok. č. 03-4403 A) stiahol toto oznámenie, pretože členské štáty EZVO, konajúc vo vzájomnej zhode v Stálom výbore členských štátov EZVO dňa 1. júla 2003 (č. 2/2003/SC) a s odkazom na článok 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, rozhodli, že tento systém v zóne 5 bol zlučiteľný s Dohodou o EHP v dôsledku mimoriadnych okolností v tejto zóne.

Po začatí konania formálneho zisťovania na základe rozhodnutia zo 16. júla 2003 (24) a v súlade s rozhodnutím Súdu EZVO vo veci E-6/98 (25) dospel Dozorný orgán k záveru, že znížené sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia v zónach 2, 3 a 4 dosahovali sumu vyplácania pomoci. Dozorný orgán však rozhodnutím č. 218/03/COL z 12. novembra 2003 schválil oznámené trojročné prechodné obdobie na regionálne diferencované príspevky sociálneho zabezpečenia. V tomto rozhodnutí poukázal Dozorný orgán na to, že bez prechodného obdobia by zvýšenie platieb na sociálne zabezpečenie viedlo k nepriaznivým vplyvom na zamestnanosť. Orgán konštatoval, že postupné znižovanie diferencovaných daňových sadzieb v priebehu troch rokov by znamenalo, že celkové zvýšenie ročných nákladov podnikov by sa rozdelilo na celé obdobie. Na druhej strane, okamžité zrušenie súčasného systému by spôsobilo príslušným podnikom nákladový šok. Dozorný orgán považoval primerané prechodné obdobie za rozumné, aby sa zmiernili účinky šoku a podnikom poskytol čas na prispôsobenie sa novému ekonomickému prostrediu.

b) Opis súčasne oznámeného opatrenia pre regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia pre niektoré sektory hospodárstva

1. Opis hlavných charakteristík opatrenia

V apríli 2004 oznámili nórske orgány Dozornému orgánu svoj zámer uplatňovať od 1. januára 2005 na neurčitú dobu pre niektoré sektory hospodárstva regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia, ktoré existovali do konca roku 2003 v zónach 1, 2, 3 a 4. Tieto sadzby sú uvedené v tabuľke 1 na rok 2003. Zóna 5 bola ponechaná mimo oznámenia, pretože sadzba, ktorá sa v nej uplatňuje, je podľa rozhodnutia Stáleho výboru členských štátov EZVO č. 2/2003/SC z 1. júla 2003 nulová.

Oznámené opatrenie sa bude uplatňovať len na niektoré sektory hospodárstva, ktoré podľa nórskych orgánov nie sú vystavené konkurencii zo strany podnikov v iných štátoch EHP. Nórske orgány tvrdili, že v sektoroch hospodárstva užívajúcich výhody nezávislého uplatňovania znížených sadzieb sociálneho zabezpečenia sa nevyskytol žiadny vplyv na obchod. Preto sa nórske orgány domnievali, že oznámené opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Nórske orgány hodnotili, či sú sektory vystavené konkurencii, na základe ekonomickej správy, ktorú vypracovala nezávislá poradenská firma ECON v spolupráci s nórskou právnickou firmou (ďalej len „správa ECON“). Nižšie uvedený zoznam sektorov, ktoré podľa všetkého nie sú ovplyvnené konkurenciou zo strany podnikov z iných štátov EHP, a preto sa na ne vzťahuje oznámené opatrenie, bol zostavený na základe hodnotenia prezentovaného v správe ECON:

Tabuľka 2

Kód NACE (26)	Zóna 2	Zóna 3	Zóna 4
01.300 Pestovanie plodín spojené s chovom hospodárskych zvierat (zmiešané hospodárenie)	neuplatňuje sa (27)	neuplatňuje sa	0
22.120 Vydávanie novín	0/2	0/2	0/2
22.210 Tlač novín	0/2	0/2	0/2
35.111 Stavba a oprava lodí a lodných trupov s výtlakom viac ako 100 registrovaných ton	0/2	0/2	0/2
35.113 Stavba a oprava lodí s výtlakom menej ako 100 registrovaných ton	0/2	0/2	0/2
40.120 Prenos elektrického prúdu	0	0	0
45.110 Demolovanie a búranie budov; zemné práce	0	0	0
45.212 Všeobecná výstavba pozemných a vodných inžinierskych stavieb	0	0	0
45.221 Klampiarske práce	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
45.229 Ostatné budovanie striech a rámov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
45.230 Výstavba diaľnic, ciest, letísk a športových zariadení	0	0	0
45.240 Výstavba vodných diel	0	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
45.250 Ostatné stavebné práce zahŕňajúce špeciálne remeslá	0	0	0
45.310 Montáž elektrickej inštalácie a príslušenstva	0	0	0
45.320 Činnosti spojené s izolačnými prácami	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
45.330 Montážne práce	0	0	0
45.340 Ostatné stavebné montáže	0	neuplatňuje sa	0
45.442 Zasklievanie	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
45.450 Ostatné dokončovacie stavebné práce	0	neuplatňuje sa	0
45.500 Prenájom stavebného alebo demolačného zariadenia s operátorom	neuplatňuje sa	0	0
50.200 Údržba a oprava motorových vozidiel	0	0	0
50.301 Komisionársky a veľkoobchodný predaj motorových vozidiel, dielov a príslušenstva motorových vozidiel	0	neuplatňuje sa	0
50.302 Maloobchodný predaj dielov a príslušenstva motorových vozidiel	0	0	0
50.500 Maloobchodný predaj paliva pre automobilové motory	0	0	0
51.170 Obchodní zástupcovia, ktorí sa zaoberajú predajom potravín, nápojov a tabaku	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0/2
51.180 Obchodní zástupcovia, ktorí sa špecializujú na predaj osobitných výrobkov alebo rozsahov výrobkov, inde nezaradení	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
51.210 Veľkoobchodný predaj zrna, semien a krmiva pre hospodárske zvieratá	0	0	0
51.220 Veľkoobchodný predaj kvetov a rastlín	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
51.389 Veľkoobchodný predaj mäkkýšov, inde nezaradený	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
51.390 Nešpecializovaný veľkoobchodný predaj potravín, nápojov a tabaku	neuplatňuje sa	0	0
51.421 Veľkoobchodný predaj šatstva	0	0	0
51.434 Veľkoobchodný predaj gramofónových platní, magnetofónových pások, CD-nosičov, DVD-nosičov a videonahrávok	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
51.460 Veľkoobchodný predaj farmaceutického tovaru	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
51.477 Veľkoobchodný predaj športového tovaru, hier a hračiek	0	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
51.479 Veľkoobchodný predaj tovarov pre domácnosť a tovarov pre osobnú potrebu, inde nezaradený	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
51.520 Veľkoobchodný predaj kovov a kovových rúd	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
51.532 Veľkoobchodný predaj stavebného dreva	0	0	0
51.533 Veľkoobchodný predaj farieb a lakov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
51.539 Veľkoobchodný predaj stavebných materiálov, inde nezaradený	0	neuplatňuje sa	0
51.561 Veľkoobchodný predaj papiera a kartónu	0	neuplatňuje sa	0
51.840 Veľkoobchodný predaj počítačov, periférnych zariadení a programového vybavenia pre počítače	0	0	0
51.850 Veľkoobchodný predaj iných kancelárskych strojov a zariadení	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
51.872 Veľkoobchodný predaj lodného vybavenia a rybárskeho výstroja	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
51.900 Ostatný veľkoobchodný predaj	0	0	0
52.110 Maloobchodný predaj v nešpecializovaných predajniach s prevahou potravín, nápojov a tabaku	0/2	0/2	0/2
52.120 Ostatný maloobchodný predaj v nešpecializovaných predajniach	0/2	0/2	0/2
52.220 Maloobchodný predaj mäsa a mäsových výrobkov	0	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
52.230 Maloobchodný predaj rýb, kôrovcov a mäkkýšov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.241 Maloobchodný predaj chleba, zákuskov a cukrárenských výrobkov z múky	0	neuplatňuje sa	0
52.271 Maloobchodný predaj potravín pre správnu výživu	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.279 Maloobchodný predaj potravín, nápojov a tabaku v nešpecializovaných predajniach, inde nezaradený	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.310 Lekárnici	0	0	0
52.330 Maloobchodný predaj kozmetických a toaletných tovarov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.410 Maloobchodný predaj textilných výrobkov	0	0	0
52.420 Maloobchodný predaj šatstva	0/2	0/2	0/2
52.431 Maloobchodný predaj obuvi	0	0	0
52.441 Maloobchodný predaj osvetľovacích zariadení	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.442 Maloobchodný predaj porcelánu a skleneného tovaru	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.443 Maloobchodný predaj nábytku	0/2	0/2	0/2
52.449 Maloobchodný predaj neelektrických potrieb pre domácnosť, inde nezaradený	neuplatňuje sa	0	0
52.451 Maloobchodný predaj domácich elektrických spotrebičov, rozhlasových a televíznych výrobkov	0	0	0
52.453 Maloobchodný predaj hudobných nástrojov a notového papieru	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.461 Maloobchodný predaj rôzneho železiarskeho tovaru, farieb a skla	0/2	0/2	0/2
52.463 Maloobchodný predaj farieb a laku	0	0	neuplatňuje sa
52.464 Maloobchodný predaj dreva	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0/2
52.469 Maloobchodný predaj železiarskeho tovaru, farieb a skla, inde nezaradený	neuplatňuje sa	0	0
52.481 Maloobchodný predaj hodín, fotografických a optických tovarov	neuplatňuje sa	0	0
52.482 Maloobchodný predaj výrobkov zo zlata a striebra	neuplatňuje sa	0	0
52.483 Maloobchodný predaj športových potrieb, hier a hračiek	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.484 Maloobchodný predaj kvetov a rastlín	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.485 Maloobchodný predaj počítačov, kancelárskeho a telekomunikačného vybavenia	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.489 Maloobchodný predaj v špecializovaných predajniach, inde nezaradený	neuplatňuje sa	0	0
52.612 Maloobchodný predaj textilných výrobkov, šatstva, obuvi, cestovných potrieb a koženého tovaru cez zásielkové obchodné domy	0	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
52.619 Ostatný maloobchodný predaj špecializovaného sortimentu tovarov cez zásielkové obchodné domy	0	neuplatňuje sa	0
52.630 Ostatný maloobchodný predaj mimo predajní	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
52.720 Oprava elektrických výrobkov pre domácnosť	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
55.301 Prevádzka reštaurácií a kaviarní	0	0	0
55.302 Prevádzka snackbarov, šalátových bufetov a hotdogbarov	neuplatňuje sa	0	0
55.401 Puby	0	0	0
55.510 Kantíny	0	neuplatňuje sa	0
55.520 Zásobovanie potravinami	0	neuplatňuje sa	0
60.220 Prevádzka taxislužby	neuplatňuje sa	0	0
63.110 Manipulácia s nákladom	0	neuplatňuje sa	0
63.120 Skladovanie a skladové hospodárstvo	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
63.211 Centrálne úrady pre verejné obstarávanie tovaru a dopravy	0	0	0
63.212 Parkoviská a parkovacie garáže	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
63.213 Mýtnice	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
63.219 Iné služby spojené s pozemnou dopravou	0	0	0
63.221 Prevádzka prístavov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
63.229 Iné pomocné činnosti pre vodnú dopravu	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
63.230 Iné pomocné činnosti pre leteckú dopravu	0	0	0
63.302 Cestovné kancelárie	neuplatňuje sa	0	0
63.401 Služby nákladnej dopravy	0	0	0
63.409 Iné služby nákladnej dopravy	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
64.110 Činnosti národnej pošty	0	0	0
64.120 Kuriérske činnosti iné ako činnosti národnej pošty	neuplatňuje sa	0	0
64.210 Prevádzkovatelia pevných telekomunikačných sietí	0	neuplatňuje sa	0
64.220 Prevádzkovatelia mobilných telekomunikačných sietí	0	neuplatňuje sa	0
64.230 Poskytovatelia internetových služieb	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
64.240 Ostatné telekomunikačné činnosti	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
65.120 Ostatné peňažné sprostredkovanie	0	0	0
65.220 Ostatné poskytovanie úverov	0	neuplatňuje sa	0
65.239 Ostatné riadenie bezpečnosti	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
66.010 Životné poistenie	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
66.030 Neživotné poistenie	0	0	0
67.130 Pomocné činnosti pre finančné sprostredkovanie	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
67.200 Pomocné činnosti pre poistenie a dôchodkové financovanie	neuplatňuje sa	0	0
70.111 Bytové stavebné družstvá	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
70.112 Ostatný rozvoj a predaj nehnuteľností	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
70.120 Kúpa a predaj vlastných nehnuteľností	neuplatňuje sa	0	0
70.202 Ostatný prenájom vlastného majetku	0	0	0
70.310 Realitné agentúry	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
70.321 Správa nehnuteľností za poplatok alebo na základe zmluvy	neuplatňuje sa	0	0
70.322 Opatrovateľské služby	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
71.110 Prenájom automobilov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
71.320 Prenájom stavebných strojov a zariadení	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
71.340 Prenájom ostatných strojov a zariadení, inde nezaradený	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
71.400 Prenájom osobných a domácich potrieb, inde nezaradený	0	neuplatňuje sa	0
72.500 Údržba a oprava kancelárskych, účtovníckych a počítacích strojov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
74.110 Právne činnosti	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
74.121 Účtovníctvo, vedenie účtovných kníh	0	0	0
74.122 Revízia účtov	0	0	0
74.130 Prieskum trhu a prieskumy verejnej mienky	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
74.140 Poradenské činnosti pre podnikanie a riadenie	0	neuplatňuje sa	0
74.203 Geologický prieskum	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
74.300 Technické skúšobníctvo a analýza	0	0	0
74.400 Reklama	0	neuplatňuje sa	0
74.501 Nábor pracovnej sily	0	0	0
74.600 Vyšetrovacie a bezpečnostné činnosti	0	0	0
74.700 Upratovanie pracovných priestorov	0	0	0
74.810 Fotografické činnosti	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
74.820 Baliace činnosti	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
74.851 Sekretárske činnosti	neuplatňuje sa	0	0
74.852 Prekladateľské činnosti	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
74.871 Činnosti spojené s inkasovaním zmeniek a poskytovaním úverov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
74.877 Činnosti organizátorov veľtrhov, výstav a kongresov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
74.879 Ostatné podnikateľské činnosti, inde nezaradené	0	0	0
75.110 Všeobecné (celkové) činnosti verejnoprávnych služieb	0	0	0
75.120 Regulovanie činností agentúr, ktoré poskytujú služby v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a kultúry a iné sociálne služby s výnimkou sociálneho zabezpečenia	0	0	0
75.130 Regulovanie a podpora efektívnejšej prevádzky podnikania	0	0	0
75.140 Činnosti pomocných služieb pre celú vládu	0	neuplatňuje sa	0
75.220 Obranné činnosti	0	0	0
75.230 Súdnictvo a súdne činnosti	0	0	0
75.240 Verejná bezpečnosť, právne a poriadkové činnosti	0	0	0
75.250 Činnosti požiarnickej služby	0	0	0
75.300 Činnosti spojené s povinným sociálnym zabezpečením	0	0	0
80.102 Základné a nižšie stredné školstvo	0	0	0
80.103 Odborné vzdelávanie zdravotne postihnutých osôb	0	0	0
80.210 Všeobecné stredné školstvo	0	0	0
80.309 Vzdelávanie na ostatných vysokých školách	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0/2
80.410 Činnosti autoškôl	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
80.421 Ľudové stredoškolské vzdelávanie	0	0	0
80.423 Činnosti združení pre vzdelávanie dospelých	neuplatňuje sa	0	0
80.424 Činnosti obecných hudobných škôl	neuplatňuje sa	0	0
80.429 Ostatné vzdelávanie	0	0	0
85.114 Rehabilitačné ústavy	0	0	0
85.116 Psychiatrické nemocnice pre dospelých	0	0	neuplatňuje sa
85.118 Sanatóriá	0	0	0
85.121 Praktickí lekári	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
85.122 Lekári, odborníci iní ako psychiatri	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
85.130 Stomatologické činnosti	0	0	0
85.142 Fyzioterapeutické služby	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
85.143 Zdravotnícke služby v školách, zdravotná starostlivosť o matky a deti	0	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
85.144 Ostatná preventívna zdravotná starostlivosť	neuplatňuje sa	0	0
85.147 Ambulančné služby	0	0	0
85.149 Ostatné zdravotnícke činnosti	0	0	0
85.200 Veterinárne činnosti	0	0	0
85.311 Ústavy sociálnej starostlivosti o deti	0	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
85.312 Ústavy s ubytovaním pre alkoholikov a narkomanov	0	0	0
85.319 Ostatné ústavy sociálnej starostlivosti	neuplatňuje sa	0	0
85.321 Pomocné služby pre domácnosti	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
85.322 Príbytky pre starších ľudí a invalidov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
85.323 Služby sociálnej starostlivosti o deti	0	neuplatňuje sa	0
85.324 Služby sociálnej starostlivosti bez ubytovania pre alkoholikov a narkomanov	neuplatňuje sa	0	0
85.325 Rodinné poradenské služby	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
85.326 Činnosti obecných úradov sociálnej starostlivosti	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
85.327 Ústavy predškolského vzdelávania detí a starostlivosti o deti	0	0	0
85.331 Starostlivosť o deti školského veku	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
85.333 Činnosti dennej starostlivosti o staršie osoby a invalidov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
85.334 Zaškoľovanie v pracovných činnostiach pre bežný trh práce	0	0	0
85.335 Pracovné činnosti stálych útulkov	0	0	0
85.336 Činnosti organizácií sociálnej starostlivosti	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
85.337 Prijímacie strediská pre žiadateľov o azyl	0	0	0
85.338 Školenie zamestnancov pre pracovné činnosti v rámci obecných oddelení zdravotnej a sociálnej starostlivosti	0	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
85.339 Ostatné činnosti v sociálnej práci bez ubytovania	neuplatňuje sa	0	neuplatňuje sa
90.010 Zhromažďovanie a čistenie odpadových vôd	0	neuplatňuje sa	0
90.020 Zhromažďovanie a čistenie ostatného odpadu	0	0	0
91.110 Činnosti obchodných a zamestnávateľských organizácií	neuplatňuje sa	0	0
91.200 Činnosti odborových zväzov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
91.310 Činnosti náboženských organizácií	0	0	0
91.330 Činnosti ostatných členských organizácií, inde nezaradené	0	neuplatňuje sa	0
92.110 Výroba filmov a videofilmov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
92.130 Premietanie filmov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
92.200 Rozhlasové a televízne činnosti	0	neuplatňuje sa	0
92.320 Prevádzka umeleckých zariadení	0	neuplatňuje sa	0
92.330 Činnosti lunaparkov a zábavných parkov	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
92.400 Činnosti spravodajských agentúr	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
92.510 Knižničné a archívne činnosti	0	neuplatňuje sa	0
92.521 Muzeálne činnosti	0	0	0
92.522 Ochrana historických miest a budov	neuplatňuje sa	0	0
92.610 Prevádzka športových arén a štadiónov	0/2	0	0
92.621 Športové kluby a asociácie	0	0	0
92.629 Ostatné športové činnosti, inde nezaradené	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
92.721 Spoločnosti podnikajúce rôzne činnosti a dobrodružstvá	neuplatňuje sa	0	neuplatňuje sa
92.729 Ostatné rekreačné služby, inde nezaradené	0	0	0
93.010 Pranie a chemické čistenie textilných a kožušinových výrobkov	0	0	0
93.020 Kaderníctva a iné salóny krásy	neuplatňuje sa	0	0
93.030 Pohrebné a súvisiace činnosti	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa	0
93.040 Činnosti telesnej pohody	0	0	0

Na základe správy ECON zaviedli nórske orgány nižšie uvedené kritériá s cieľom rozlíšiť podniky, ktoré nie sú vystavené konkurencii zo strany podnikov situovaných v iných štátoch EHP, od podnikov, ktoré sú ovplyvnené hospodárskou súťažou v celom EHP, pokiaľ ide o sektory hospodárstva označené číslicami 0/2:

—	NACE 22.120 a 22.210: vydávanie a tlač novín Kvôli jazyku, kultúre a vzdialenosti sa vydávanie a tlač miestnych novín považuje za sektor, ktorý sa týka len miestnych trhov. Noviny sa považujú za miestne, pokiaľ nie sú celoštátne.

—

NACE 35.111 a 35.113: stavba a oprava lodí a lodných trupov s výtlakom viac ako 100 ton a menej ako 100 ton

Pokiaľ sa oprava týka lodí prevádzkovaných v nórskych vodách alebo nachádzajúcich sa v akútnych ťažkostiach, považuje sa daná lodenica za lodenicu prevádzkovanú miestne, a teda nie je vystavená konkurencii zo strany iných štátov EHP.

—

NACE 51.170: obchodní zástupcovia, ktorí sa zaoberajú predajom potravín, nápojov a tabaku

Nórske orgány neposkytli žiadne ďalšie vysvetlenie o kritériách oprávnenosti uplatniteľných na podniky tohto sektoru. Podľa správy ECON nebolo možné oddeliť podniky vystavené konkurencii od podnikov, ktoré na základe dostupných informácií nie sú vystavené konkurencii.

—

NACE 52.110: maloobchodný predaj v nešpecializovaných predajniach s prevahou potravín, nápojov a tabaku

Podniky, ktoré sú vzdialené viac ako 150 kilometrov od konkurentov na druhej strane štátnej hranice sa nepovažujú za vystavené konkurencii zo strany iných štátov EHP. Podľa informácií, ktoré predložili nórske orgány, sa používanie kritickej vzdialenosti 150 kilometrov ustanovilo identifikovaním najbližších konkurentov nachádzajúcich sa na druhej strane hranice vo vzťahu k podnikom so štandardným priemyselným zatriedením 52.110, nešpecializovaný maloobchodný predaj. Podmienky hospodárskej súťaže sa posudzovali v súvislosti s podnikmi nachádzajúcimi sa v meniacich sa vzdialenostiach od najbližšieho konkurenta na druhej strane hranice. Na základe záverov správy ECON nórske orgány konštatovali, že je málo pravdepodobné, že podniky vzdialené viac ako 150 km od konkurenta budú vystavené konkurencii zo strany podnikov v iných štátoch EHP. Nórske orgány uznávajú, že skutočnosť, či existuje aktuálna konkurencia, závisí od sortimentu ponúkaného tovaru.

—

NACE 52.120, 52.420 a 52.443: ostatný maloobchodný predaj v nešpecializovaných predajniach, maloobchodný predaj šatstva a maloobchodný predaj nábytku

Hoci zohráva vzdialenosť od konkurentov na druhej strane hranice významnú úlohu, uznávajú nórske orgány, že je ťažké určiť absolútnu a rozhodujúcu hranicu medzi podnikmi ovplyvnenými obchodom vnútri EHP a podnikmi, ktoré ním ovplyvnené nie sú. Zatiaľ čo podniky nachádzajúce sa približne 200 km od pomerne veľkých nákupných centier na druhej strane hranice sú vystavené konkurencii, podľa zistení správy ECON nie sú podniky nachádzajúce sa bližšie k hranici vystavené konkurencii. Na základe toho istého hodnotenia ako v prípade NACE 52.110 nórske orgány napriek tomu v oznámení vysvetlili, že vzdialenosť 200 km považujú za primerané objektívne kritérium na určenie vplyvu obchodu pre tento sektor.

—

NACE 52.461 a 52.464: maloobchodný predaj rôzneho železiarskeho tovaru, farieb a skla a maloobchodný predaj dreva

Nórske orgány vysvetlili, že podniky nachádzajúce sa vo „veľmi veľkej vzdialenosti od štátnej hranice“ nie sú vystavené konkurencii zo strany podnikov iných štátov EHP. Na základe poskytnutých informácií „veľmi veľká vzdialenosť od štátnej hranice“ znamená, že by sa vyplatilo cestovať tam a späť v priebehu jedného dňa, pričom táto vzdialenosť závisí okrem iného od úrovne ciest a dopravných podmienok. Podniky situované v krajoch Rogaland, Hordaland, Sogn og Fjordane a Møre og Romsdal môžu profitovať zo znížených sadzieb sociálneho zabezpečenia, pretože nie sú vystavené konkurencii zo strany iných štátov EHP. Podniky v ostatných krajoch sú vylúčené.

—

NACE 80.309: vzdelávanie na ostatných vysokých školách

Oznámenie sa vzťahuje len na vzdelávacie kurzy pre dospelých, ktoré sa preto nepovažujú za ovplyvnené obchodom. Pokiaľ ide o vzdelávanie na úrovni vysokej školy alebo univerzity, označili nórske orgány príslušnú činnosť číslicou 2, čo znamená, že je vystavená konkurencii.

—

NACE 92.610: prevádzka športových arén a štadiónov

Športový klub sa považuje za miestny, ak nehrá v príslušnom druhu športu v najvyššej lige. Ostatné športové zariadenia sa považujú za miestne, ak ich používajú hlavne miestne kluby, miestne obyvateľstvo v obci a návštevníci na jednodennom výlete, ktorí nemajú žiadne konkurenčné ponuky v iných štátoch EHP.

2. Metóda použitá na výber podnikov, na ktoré sa vzťahuje oznámené opatrenie o regionálne diferencovaných sadzbách príspevkov sociálneho zabezpečenia

Oznámené opatrenie sa vzťahuje na viaceré sektory hospodárstva uvedené v správe ECON. Správa ECON sa opierala o hodnotenie konkurenčných prepojení („konkurranseflater“) medzi podnikmi nachádzajúcimi sa v zónach 2, 3 a 4 v Nórsku a podnikmi v iných štátoch EHP. Správa obsahovala zoznam sektorov, ktoré podľa predpokladu nie sú ovplyvnené konkurenciou zo strany iných štátov EHP.

Pre výrobný sektor sa zoznam sektorov hospodárstva neovplyvnených konkurenciou zo strany iných štátov EHP zostavil na základe regionálnych údajov o číslach vývozu a dovozu do a z príslušných zón, ktoré poskytol Nórsky štatistický úrad. Ako vysvetlili nórske orgány v liste z 12. novembra 2004, výskyt priameho obchodu takmer vo všetkých výrobných sektoroch (NACE 15 až NACE 37) priviedol ECON k záveru, že prakticky všetky tieto sektory môžu byť ovplyvnené konkurenciou zo strany podnikov v iných štátoch EHP. Nórske orgány tiež vysvetlili, že niekoľko veľmi málo sektorov (vydávanie a tlač novín, stavba lodí) sa napriek tomu považovalo za sektory, ktorých podniky pôsobia na miestnych trhoch len na základe povahy a charakteristík týchto podsektorov a nie na základe analýzy dovozu/vývozu.

Pokiaľ ide o podniky v sektore služieb (NACE 50 až NACE 99), skúmala sa vystavenosť konkurencii hlavne na základe poznania trhovej situácie v rozličných sektoroch podnikania a rozhovorov s vybranými podnikmi v zónach 2, 3 a 4 v Nórsku.

Nejestvuje explicitný odkaz na metódu použitú na určenie vystavenosti konkurencii tak v sektore zásobovania elektrinou, plynom a vodou (NACE 40), ako aj v sektore stavebníctva (NACE 45), aj keď bol do oznámenia zahrnutý veľký počet stavebných podsektorov.

Podľa správy ECON neboli čisto miestne činnosti ovplyvnené obchodom v rámci EHP. Príslušné sektory hospodárstva museli v danej oblasti splniť dve kumulatívne podmienky, aby boli zatriedené medzi čisto miestne aktivity podľa správy ECON: podniky v danom sektore sa nezúčastňujú na cezhraničných činnostiach a konkrétna činnosť situovaná v aktuálnom regióne nie je schopná prilákať zákazníkov z iných lokalít.

V správe sa konštatuje, že identifikácia konkurenčných prepojení by sa mohla využiť na zostavenie návrhu na pravidlá, ktoré, pokiaľ je to možné, pokračujú v uplatňovaní starého systému znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia pre sektory hospodárstva, ktoré sa nezúčastňujú na hospodárskej súťaži v rámci EHP (28). Napriek tomu neobsahuje správa ECON žiadny návrh na pravidlá, ako by to bolo v prípade systému pomoci, ani sa takýto návrh nepredkladá v oznámení.

ECON v úvode k svojej správe konštatoval, že nebolo dosť času alebo prostriedkov na vykonanie dôkladnej analýzy konkurenčných vzťahov v rámci všetkých sektorov hospodárstva zahrnutých do správy a že to mohlo viesť tak k podhodnoteniam, ako aj k nadhodnoteniam hospodárskej súťaže s podnikmi v iných štátoch EHP (29). Napriek tomu bol ECON toho názoru, že si z výsledkov správy bolo možné utvoriť primeraný obraz o hospodárskej súťaži medzi podnikmi v rámci EHP.

3. Obavy vyjadrené v úvodnom rozhodnutí

Dňa 6. októbra 2004 sa Dozorný orgán rozhodol začať konanie formálneho zisťovania v súvislosti s návrhom na regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia pre niektoré sektory hospodárstva. Dozorný orgán usúdil, že navrhované uplatňovanie znížených sadzieb sociálneho zabezpečenia v zónach 2, 3 a 4 sa vzťahovalo na veľmi široké spektrum sektorov hospodárstva a podnikov. Oznámené opatrenie do značnej miery kopírovalo bývalý systém regionálne diferencovaných a znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia, ktoré Dozorný orgán vyhlásil za nezlučiteľnú pomoc (30).

Hlavný rozdiel medzi predtým hodnoteným systémom a v súčasnosti oznámeným opatrením spočíva v znížení počtu sektorov hospodárstva, ktoré by mohli profitovať zo znížených sadzieb. Správa ECON zostavila zoznam sektorov, ktoré údajne neboli ovplyvnené obchodom v rámci EHP na základe hodnotenia konkurenčných prepojení.

Dozorný orgán vyjadril v úvodnom rozhodnutí pochybnosti, pokiaľ ide o metódu, ktorá sa v správe ECON použila na zhromažďovanie údajov a ktorá sa nezdala byť systematickou. Dozorný orgán bol znepokojený tým, že správa ECON vytvorila len neúplný obraz o statuse quo a že neobsahovala žiadnu dôkladnú analýzu budúcej situácie.

Dozorný orgán zdôraznil, že pochybuje o tom, či postup použitý na zistenie výskytu obchodného vplyvu v rámci EHP v danom sektore spĺňa požiadavky uvedené v ustanovenom precedentnom práve v súvislosti s chápaním kritéria „vplyv na obchod“ v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Odvolávajúc sa na precedentné právo pripomenul Dozorný orgán najmä skutočnosť, že na rozdiel od postupu použitého v správe ECON nevylučuje samotný fakt, že sa pomoc poskytuje vo vzťahu k čisto miestnym činnostiam alebo k podnikom pôsobiacim len na miestnej úrovni, možnosť vplyvu na obchod.

Dozorný orgán mal navyše pochybnosti o tom, či sa oznámeným opatrením zabezpečil nevyhnutný mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa vo všetkých prípadoch zaručila absencia vplyvu na obchod, keďže neobsahovalo žiadnu všeobecnú záruku zabezpečenia nevyhnutnej právnej a ekonomickej istoty pri jeho uplatňovaní v súvislosti s vplyvom na obchod. Dozorný orgán bol znepokojený neurčitým charakterom opatrenia, ktoré je časovo neobmedzené a neobsahuje dodatok o preskúmaní kritérií a podmienok svojho uplatňovania.

Dozorný orgán sa rozhodol, že začne konanie formálneho zisťovania okrem iného s cieľom uľahčiť Nórsku úlohu v súvislosti s objasnením a lepším opodstatnením skutočnosti, či uplatňovanie oznámeného opatrenia nebude mať žiadny vplyv na obchod. Pozri pripomienky, ktoré predložili nórske orgány a ktoré sú uvedené v nasledujúcom bode.

4. Pripomienky nórskych orgánov

V liste z 12. novembra 2004 predložili nórske orgány svoje pripomienky k rozhodnutiu Dozorného orgánu začať konanie formálneho zisťovania. Pokiaľ ide o obsah oznámenia, nórske orgány vysvetlili, že v súvislosti so štandardnými priemyselnými zatriedeniami 52.120 (ostatný maloobchodný predaj v nešpecializovaných predajniach), 52.420 (maloobchodný predaj šatstva) a 52.443 (maloobchodný predaj nábytku) sa oznámenie vzťahuje na podniky nachádzajúce sa vo všetkých troch zónach zahrnutých do opatrenia. V dôsledku nepresnosti to bolo uvedené len pre podniky v zóne 4.

Po druhé, nórske orgány vysvetlili, že „niektoré sektory hospodárstva v jednej zóne boli oznámené ako sektory, ktoré nie sú vystavené konkurencii, zatiaľ čo tie isté sektory v iných zónach neboli zaradené do zoznamu. […]Dôvod na to spočíval v tom, že ECON zistila, že v niektorých sektoroch hospodárstva neboli žiadne podniky, ktoré by prekračovali prah de minimis v rámci príslušnej zóny. […] No pre budúce účely, ak by mzdové náklady takýchto podnikov mali viesť k prekročeniu prahu de minimis, budú sa tieto podniky posudzovať rovnakým spôsobom ako podniky spadajúce do príslušného sektoru oznámeného v iných zónach.“

Po tretie, nórske orgány konštatovali, že druh argumentov, ktorý použil Dozorný orgán v rozhodnutí začať konanie formálneho zisťovania, odzrkadľoval trochu zjednodušené chápanie použitej metódy zhromažďovania údajov a hodnotenia, ktoré uskutočnila ECON. V tejto súvislosti nórske orgány konštatovali, že vystavenosť konkurencii sa pre podniky vo výrobnom sektore skúmala na základe regionálnych údajov o vývoze a dovoze. Nórske orgány vysvetlili, že v správe ECON sa nepredpokladá, že analýza týchto číselných údajov môže byť postačujúca na identifikáciu sektorov hospodárstva neovplyvnených konkurenciou zo strany podnikov v iných štátoch EHP, ale môže byť postačujúca na potvrdenie, že pomoc určitému sektoru môže skutočne ovplyvniť obchod.

Pokiaľ ide o podniky v sektoroch služieb, nórske orgány tvrdili, že vystavenosť konkurencii sa skúmala hlavne na základe poznania trhovej situácie v rozličných sektoroch podnikania a na základe rozhovorov so vzorkou podnikov. Jedna z podmienok pre zatriedenie medzi čisto miestne činnosti bola, že podniky v príslušnom sektore služieb sa samy nezúčastňujú na cezhraničných činnostiach. Toto sa však neuplatňovalo ako postačujúca podmienka. V správe ECON sa ďalej hodnotilo, či špecifické činnosti služieb situovaných v danom regióne boli schopné prilákať zákazníkov z inej lokality alebo iného štátu EHP. Pokiaľ ide o možnú budúcu situáciu, firmy, s ktorými sa robili rozhovory, dostali otázku, čo by považovali za vplyv na spôsob obchodovania svojich zákazníkov, keby sa cena miestne poskytovanej služby mala zvýšiť o určité percento, alebo keby sa mala zvýšiť cena tej istej služby ponúkanej firmami nachádzajúcimi sa v susedných severských krajinách

Po štvrté, nórske orgány sa domnievali, že úlohou Dozorného orgánu bolo posúdiť, či niektorým zo sektorov alebo príjemcov pomoci zahrnutých do oznámeného opatrenia možno poskytnúť pomoc, ktorá nevplýva na obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

II. HODNOTENIE

1. Procedurálne požiadavky

Oznámené opatrenie sa nerealizovalo. Nórske orgány preto rešpektovali svoje povinnosti podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

2. Oznámené opatrenie

Nórske orgány oznámili svoj „zámer pokračovať od 1. januára 2005 v uplatňovaní systému diferencovaných príspevkov sociálneho zabezpečenia, ktorý sa uplatňoval pred 1. januárom 2004, na sektory, ktoré nie sú vystavené konkurencii zo strany podnikov v iných štátoch EHP“. Neoznámili však žiadny konkrétny koncept návrhu na predpisy alebo zákony, ktorými by sa riadilo uplatňovanie opatrenia. Nórske orgány poslali správu, na základe ktorej hodlajú opätovne zaviesť starý systém regionálne diferencovaných a znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia v prospech niektorých sektorov. Hoci sa v nej uvádza, že identifikácia konkurenčných prepojení by sa mohla použiť na koncipovanie návrhu pravidiel, správa ECON neobsahuje žiadny návrh pravidiel, ako by to bolo v prípade systému pomoci, a takýto návrh ani nie je uvedený v oznámení.

Na základe skúpych informácií, ktoré predložili nórske orgány v oznámení a počas konania formálneho zisťovania, sa zdá, že nórske orgány chcú naďalej uplatňovať (alebo opätovne zaviesť) starý systém regionálne diferencovaných a znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia, obmedziť však jeho uplatňovanie na sektory uvedené v správe ECON. Treba pripomenúť, že starý systém znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia bol klasifikovaný ako schéma pomoci (31). Dozorný orgán nevidí žiadny dôvod, prečo by sa oznámené opatrenie nemalo klasifikovať ako schéma, aj keď rozsah jeho uplatňovaní sa zúžil.

Na základe definície uvedenej v článku 1 písm. d) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde predstavuje schéma pomoci každý akt, na základe ktorého možno bez toho, aby sa vyžadovali ďalšie vykonávacie opatrenia, udeľovať individuálna pomoc podnikom definovaným v rámci aktu všeobecným a abstraktným spôsobom. Zahŕňa aj každý akt, na základe ktorého možno poskytnúť pomoc, ktorá nie je spojená s konkrétnym projektom, jednému alebo niekoľkým podnikom na dobu neurčitú a/alebo v neobmedzenej výške.

Oznámené opatrenie sa odvoláva na uplatňovanie regionálne diferencovaných sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia na každý podnik pôsobiaci vo viacerých sektoroch (návrh sa vzťahuje na viac ako 200 sektorov), pokiaľ majú jeho zamestnanci trvalý pobyt v zónach 2, 3 a 4 v Nórsku. Uplatňovanie znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia nepredstavuje poskytnutie individuálnej pomoci jednému podniku, ale udalosť opakujúcu sa pravidelne počas neurčitej doby v prospech nedefinovaného počtu príjemcov pomoci. Preto sa oznámené opatrenie má kvalifikovať ako schéma pomoci.

3. Rozsah pôsobnosti tohto rozhodnutia

Nasledujúce hodnotenie sa vzťahuje len na činnosti, ktoré sú zahrnuté do Dohody o EHP. Dozorný orgán nemôže hodnotiť žiadne činnosti, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti uvedenej dohody, ako sú napríklad obranné činnosti podľa kódu NACE 75.220.

Okrem toho nemá Dozorný orgán žiadnu kompetenciu podrobne skúmať pomoc poskytnutú podnikom, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace výlučne s výrobkami, na ktoré sa nevzťahuje Dohoda o EHP, ako sú poľnohospodárske a rybárske výrobky (32). Spomedzi ostatných príkladov je toto prípad kódu NACE 01.300, pestovanie plodín spojené s chovom hospodárskych zvierat (zmiešané hospodárenie). Činnosti v sektoroch, ktoré nespadajú do kompetencie Dozorného orgánu hodnotiť existenciu štátnej pomoci, nie sú predmetom tohto rozhodnutia (33).

4. Prítomnosť štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie takto:

„Pokiaľ táto dohoda neustanovuje ináč, každá pomoc poskytnutá členskými štátmi ES, členskými štátmi EZVO alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov v akejkoľvek forme, ktorá narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž tým, že uprednostňuje niektoré podniky alebo výrobu niektorých tovarov, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody.“

Podľa ustanoveného precedentného práva vyžaduje klasifikácia opatrenia ako pomoci splnenie všetkých štyroch podmienok uvedených v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (34): 1) musí existovať intervencia zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov, 2) pomoc musí poskytovať jej príjemcom selektívnu výhodu, 3) táto intervencia musí narúšať alebo môže narušiť hospodársku súťaž a 4) aby sa na opatrenie pomoci vzťahoval zákaz podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami.

Nórsky systém znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia bol predmetom viacerých diskusií Dozorného orgánu (35). Súd EZVO tiež hodnotil tento systém (36) a dospel k záveru, že takýto systém predstavuje štátnu pomoc.

Ako už bolo uvedené, cieľom tohto návrhu je opätovne zaviesť bývalý systém, pričom hlavný rozdiel spočíva v tom, že navrhovaný systém je zúžený na niektoré sektory. Podľa názoru Dozorného orgánu sa jeho závery, ako aj zistenia Súdu EZVO, pokiaľ ide o klasifikáciu bývalého systému podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, rovnako vzťahujú na tento oznámený systém, pokiaľ ide o tri zo štyroch kumulatívnych kritérií.

Oznámený systém teda znamená vynaloženie štátnych prostriedkov formou ušlého príjmu zo strany štátu v súvislosti s uplatňovaním znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia. Tento systém ďalej priamo zvýhodňuje v hospodárskej súťaži podniky v uprednostnených sektoroch a regiónoch v porovnaní s podnikmi, ktoré sa nachádzajú inde a nie sú zahrnuté do oznámených sektorov. V tejto súvislosti by chcel Dozorný orgán podčiarknuť, že opatrenie môže predstavovať štátnu pomoc, len pokiaľ sa týka podniku, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, to znamená činnosť pozostávajúcu z ponuky tovarov a služieb v rámci hospodárskej súťaže na danom trhu (37). Precedentné právo definuje podnik ako „každý subjekt zaoberajúci sa hospodárskou činnosťou nezávisle od právneho postavenia subjektu a spôsobu jeho financovania“ (38). Preto sa štátna pomoc nemôže poskytovať iným ako hospodárskym činnostiam, ako sú, okrem iných príkladov, činnosti súvisiace len so štátnou správou, justičné a súdne činnosti alebo činnosti v rámci povinného sociálneho zabezpečenia. Toto rozhodnutie sa teda na takéto činnosti nevzťahuje.

Zostáva teda otázka, či pomoc udelená v rámci oznámeného systému, ktorý je uplatniteľný na určitý počet sektorov údajne nevystavených konkurencii zo strany podnikov v iných štátoch EHP, môže mať vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami.

a) Má pomoc vplyv na obchod v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP?

Aby sa na opatrenie pomoci vzťahoval zákaz podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí mať toto opatrenie možnosť ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP. Toto ustanovenie nerozlišuje medzi príčinami alebo cieľmi, ale definuje štátnu pomoc vo vzťahu k účinkom (39).

Dozorný orgán bude následne hodnotiť, či obmedzenia oznámeného systému v niektorých sektoroch bránia tomu, aby táto pomoc mohla ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami, a teda ju vyčleňujú z rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1. Právna norma

Podľa právnej teórie (40) sa musí obchod v rámci EHP považovať za obchod ovplyvnený štátnou finančnou pomocou, kedykoľvek uvedená pomoc upevňuje postavenie podniku v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži v rámci tohto obchodu.

Neexistuje žiadny prah alebo percento, pod ktorými možno považovať obchod medzi zmluvnými stranami za neovplyvnený (41). Podľa ustanoveného precedentného práva nevylučuje pomerne malá suma pomoci alebo pomerne malá veľkosť podniku, ktorý ju dostáva, sama osebe možnosť, že by obchod v rámci EHP mohol byť ovplyvnený (42). Keď má sektor veľký počet malých spoločností, pomoc potenciálne dostupná pre všetky podniky alebo pre veľmi veľký počet podnikov v tomto sektore môže mať dopad na obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP, aj keď sú jednotlivé sumy malé (43). Pomoc môže ovplyvniť aj obchod v rámci EHP, aj keď sa samotný prijímajúci podnik zúčastňuje na cezhraničných činnostiach (44).

Charakter pomoci nezávisí od miestneho alebo regionálneho charakteru poskytovaných služieb alebo od rozsahu oblasti príslušnej činnosti (45). Miestny charakter činností príjemcov opatrenia predstavuje jeden z hlavných rysov, ktorý sa musí zohľadňovať pri hodnotení, či existuje vplyv na obchod, nepostačuje však na to, aby zabránil tomu, že pomoc bude mať vplyv na obchod (46). Je to spôsobené tým, že poskytnutie štátnej pomoci podniku môže viesť k zachovaniu alebo zvýšeniu vnútorných zásob, čo môže mať za následok, že príležitosti ostatných podnikov preniknúť na trh príslušných štátov EHP sa znížia (47).

Pri hodnotení vplyvu na obchod sa od Dozorného orgánu nevyžaduje, aby určil skutočný vplyv systému pomoci, ale aby preskúmal, či by mohla ovplyvniť obchod v rámci EHP (48). To znamená, že kritérium vplyvu na obchod sa tradične vykladalo nereštriktívne v tom zmysle, že opatrenie sa vo všeobecnosti považuje za štátnu pomoc, ak dokáže ovplyvniť obchod medzi štátmi EHP (49).

2. Hodnotenie oznámeného systému

Podľa nórskych orgánov sa oznámený systém vzťahuje približne na 75 % sektorov služieb skúmaných v správe ECON a na malú časť výrobných sektorov, ako aj na niekoľko sektorov v oblasti stavebníctva. Podľa oznámenia nie je týchto viac ako 200 sektorov hospodárstva, s určitými obmedzeniami pre 13 z nich, vystavených obchodu v rámci EHP. Z tohto dôvodu nepredstavuje oznámený systém podľa názoru nórskych orgánov štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

— Správa ECON a metóda použitá na výber sektorov hospodárstva, na ktoré sa systém vzťahuje

Oznámený systém pre regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia vychádza z tzv. správy ECON priloženej k oznámeniu. Podľa tejto správy však nie je jej účelom zhodnotiť, či je systém regionálne diferencovaných sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia v súlade s Dohodou o EHP, ale zhodnotiť konkurenčné prepojenia (50).

Nórske orgány neurobili v oznámení ďalšie hodnotenia, ani nepredložili žiadne presnejšie definície podmienok hospodárskej súťaže vo vzťahu k ostatným zmluvným stranám. Konštatovali len, že pôvodné sadzby diferencovaných príspevkov sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú na podniky v sektoroch, ktoré podľa správy ECON nemajú žiadne konkurenčné prepojenia. Nepredložili právny text s ustanoveniami, ktorými sa riadi uplatňovanie znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia.

Nórske orgány akceptujú, že potenciálne nezrovnalosti v informáciách obsiahnutých v správe ECON sa môžu vyskytnúť v hodnotení jednotlivých sektorov hospodárstva, ktoré môžu „byť najpravdepodobnejšie vyrovnané na agregovanej úrovni“ (51). Dozorný orgán však nemôže súhlasiť s týmto prístupom. Systém pomoci musí byť dostatočne presný, aby zabezpečil, že sa uplatňovaním jeho pravidiel na každého individuálneho príjemcu pomoci nebudú porušovať pravidlá Dohody o EHP.

Podľa názoru Dozorného orgánu sa metódou výberu sektorov hospodárstva, ktoré podľa predpokladu neovplyvnil medzištátny obchod, nezabezpečuje, že pomoc nebude poskytnutá podnikom zaoberajúcim sa činnosťami, ktoré by mohli ovplyvniť obchod v rámci EHP.

Dozorný orgán spochybňuje hodnovernosť informácií zhromaždených pre správu ECON, ktorá sa, najmä pre sektory služieb, opierala hlavne o poznanie trhovej situácie a o telefonické rozhovory s vybranými podnikmi. Zhromaždené informácie sa nezakladajú na empirických faktoch, ale majú skôr subjektívny charakter. Okrem toho neboli podľa informácií Dozorného orgánu zhromaždené informácie overené.

Na základe správy ECON sa činnosť považuje za čisto miestnu a neovplyvnenú obchodom v rámci EHP, ak sú splnené dve podmienky: podniky v príslušnom sektore hospodárstva sa nezúčastňujú na cezhraničných činnostiach a špecifické činnosti nie sú schopné prilákať zákazníkov z iných lokalít.

V správe ECON sa však nehodnotí, či by kritérium „vplyv na obchod“ v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP bolo alebo nebolo splnené, keby sa pomoc poskytovala podnikom v rôznych sektoroch uvedených v zozname. V správe sa hodnotí len to, či v príslušnom sektore alebo regióne existuje nejaká priama hospodárska súťaž. Ako je uvedené vyššie, skutočnosť, že príjemca pomoci pôsobí na miestnom trhu, nevylučuje, že obchod v rámci EHP je ovplyvnený. Preto fakt, že podľa správy neexistujú žiadne konkurenčné prepojenia, neznamená, že pomoc podnikom pôsobiacim v týchto sektoroch hospodárstva nebude ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami.

To znamená, že metóda, ktorú používa správa ECON na identifikáciu sektorov hospodárstva, ktoré tvoria základ oznámenia o súčasnom systéme regionálne diferencovaných sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia, nezodpovedá parametrom pre výklad kritéria „vplyv na obchod“, ktorý zaviedlo ustanovené precedentné právo Súdu EZVO a Európskeho súdneho dvora, ako sa uvádza vyššie.

— Samotný systém

Oznámený systém zahŕňa veľmi široké a pestré spektrum podnikov (52) pôsobiacich okrem iného v týchto sektoroch hospodárstva: lodné staviteľstvo, výstavba diaľnic, ciest, letísk a športových zariadení, veľkoobchodná a maloobchodná činnosť, pošta a telekomunikácie, finančné služby, prenájom áut, revízia účtov, výroba filmov, rozhlasové a televízne činnosti.

V oblastiach, v ktorých bola prijatá sekundárna legislatíva na otvorenie a regulovanie vnútorného trhu, ako sú finančné služby (NACE 65), telekomunikácie (NACE 64) atď., alebo v oblastiach, ktoré podliehajú osobitným pravidlám štátnej pomoci, ako je lodné staviteľstvo (NACE 35) (53), sa Dozorný orgán vo všeobecnosti domnieva, že príslušná činnosť nie je chránená pred obchodom v rámci EHP.

Prevádzkovatelia mobilných telekomunikačných sietí (NACE 64.220), poskytovatelia internetových služieb (NACE 64.230) a kuriérske činnosti iné ako činnosti národnej pošty (NACE 64.120) sú hlavnými príkladmi cezhraničných činností. Väčšinu týchto činností vykonávajú spoločnosti, ktoré pôsobia medzinárodne (54).

Pokiaľ ide o sektor stavebníctva (NACE 45), také činnosti, ako je výstavba diaľnic alebo vodohospodárskych projektov, musia vykonávať vysokošpecializované veľké podniky, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži s inými spoločnosťami v rámci EHP (55).

Finančná intervencia štátu bude mať často vplyv na obchod najmä v niektorých oznámených sektoroch hospodárstva, pre ktoré je charakteristická deregulácia a liberalizácia.

Ostatné sektory hospodárstva zahrnuté do tohto systému už boli predmetom rozhodnutí o štátnej pomoci, v ktorých sa jasne konštatovala existencia vplyvu na obchod. Patrí medzi ne, medzi inými, prípad vydávania novín (NACE 22) a sektor, o ktorom Komisia prijala v minulom roku rozhodnutie, v ktorom sa uvádza: „[…] existuje obchod medzi členskými štátmi v oblasti vydavateľských produktov, na ktorý sa vzťahujú skúmané opatrenia pomoci. To znamená, že skúmané opatrenia pomoci by mohli narušiť hospodársku súťaž medzi firmami, pokiaľ napríklad vydavateľské firmy môžu vykonávať svoje činnosti v rôznych členských štátoch vydávaním publikácií v rôznych jazykoch a uchádzať sa o vydavateľské práva a reklamu“. (56)

Ďalším príkladom sektoru, pre ktorý sa už prijali rozhodnutia o štátnej pomoci a zistila existencia vplyvu na obchod, je sektor veľkoobchodu (NACE 51) (57): „objem obchodu s farmaceutickými a inými súvisiacimi výrobkami […] v roku 1991 […] so štyrmi štátmi EHP (Rakúskom, Fínskom, Švédskom a Nórskom) v týchto výrobkoch prekročil 2,7 miliardy ECU“.

Ako sa ukázalo už v uvedených príkladoch, podniky v mnohých sektoroch zahrnutých do tohto systému sú nielen vystavené, ale dokonca čelia konkurencii zo strany podnikov v iných štátoch EHP. Pomoc poskytnutá podnikom pôsobiacim v týchto sektoroch bude mať preto vplyv na obchod. Systém teda znamená štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nórske orgány informovali o jednom systéme pre regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahuje na viac ako 200 sektorov, a neurobili viac ako 200 individuálnych oznámení, po jednom pre každý sektor.

V liste nórskych orgánov z 12. novembra 2004 sa stručne konštatuje, že „je úlohou Dozorného orgánu […] zhodnotiť, či niektorému z oznámených sektorov hospodárstva alebo príjemcov pomoci možno poskytnúť pomoc, ktorá neovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP“ (58). No pri skúmaní systému musí Dozorný orgán zhodnotiť všeobecné základné črty systému ako takého, aby zistil, či znamená štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Ustanovené precedentné právo Európskeho súdneho dvora konštatovalo, že „v prípade systému pomoci sa Komisia môže obmedziť na skúmanie všeobecných charakteristík daného systému bez toho, aby musela skúmať každý konkrétny prípad, v ktorom sa uplatňuje“ (59). Súd EZVO tiež potvrdil túto interpretáciu (60).

Dozorný orgán musí teda zhodnotiť systém ako taký. Ak systém ako taký poskytuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, vzťahuje sa naň toto ustanovenie. Dozorný orgán preto nie je povinný pozitívne preukázať v každom jednotlivom prípade spadajúcom do tohto systému, že podmienky článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sú splnené.

Na účely tohto rozhodnutia ďalej nie je reálne možné (61) zistiť, či systém môže pravdepodobne vplývať na obchod, pokiaľ ide o každý z viac ako 200 sektorov, na ktoré sa vzťahuje. Podľa ustanoveného precedentného práva sa musí zabezpečiť, že obchod nebude ovplyvnený pre jednotlivé podniky, ktoré môžu profitovať z tohto systému (62). Dozorný orgán sa domnieva, že je možné zabezpečiť, aby všetci potenciálni príjemcovia pomoci v každom z viac ako 200 oznámených sektorov NACE neboli dnes ani v budúcnosti vystavení obchodu v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Existujú ďalšie sektory hospodárstva, ktoré zahŕňajú činnosti vykonávané často na miestnej úrovni. Pokiaľ ide o tieto sektory, nemožno predsa len apriórne vylúčiť, že obchod môže byť ovplyvnený. Napríklad, miestni poskytovatelia služieb, ako sú vzdelávacie strediská alebo maloobchodné predajne podobné supermarketom, patria často k veľkým reťazcom zapojeným do hospodárskej súťaže v celom EHP. Európsky súdny dvor okrem toho nedávno zistil existenciu obchodného vplyvu v sektore činností stomatologickej praxe (NACE 85) (63), t. j. služby, ktorá sa obvykle poskytuje miestne.

Hoci bola existencia obchodného vplyvu obvykle zistená, existuje aj niekoľko konkrétnych príkladov v rozhodovacej praxi Dozorného orgánu a Komisie, v rámci ktorej sa dospelo k záveru, že konkrétne poskytnutie pomoci za osobitných okolností nemalo žiadny vplyv na obchod. Tak to bolo napríklad v rozhodnutí Komisie o brightonskom prístavisku a dorstenskom plaveckom bazéne (64). Dozorný orgán zamietol existenciu obchodného vplyvu aj vo svojom rozhodnutí o založení súkromných zariadení dennej starostlivosti s dotovanými poplatkami za prenájom nehnuteľností v Oslo (65). Tieto prípady spája spoločná charakteristika, ktorá spočíva v tom, že sa týkajú buď poskytovania individuálnej pomoci alebo systému s tak jednoznačnou, presnou a úzko ohraničenou oblasťou uplatňovania a potenciálnymi príjemcami pomoci, že by bolo možné zabezpečiť, aby sa neposkytovala žiadna individuálna pomoc, ktorá by mala vplyv na obchod.

Správa ECON, na základe ktorej sa koncipoval tento systém, analyzovala hlavne súčasnú situáciu viacerých sektorov hospodárstva v Nórsku. Ekonomika sa však vyvíja a formy obchodovania sa menia. Odpoveď na otázku, aká bude budúca situácia a či výsledky správy ECON, na základe ktorých nórske orgány opodstatňujú absenciu vplyvu na obchod, budú platiť aj v budúcnosti, zostáva preto neznáma. Bez kontrolného mechanizmu na prispôsobenie poskytovania pomoci novým okolnostiam nemožno zabezpečiť, že sa pomoc v budúcnosti nebude poskytovať viacerým podnikom pôsobiacim v niektorých z uvedených sektorov hospodárstva s vplyvom na obchod. Treba v tejto súvislosti poznamenať, že návrh na diferencované sadzby pre príspevky sociálneho zabezpečenia je časovo neobmedzený.

Materiálne pokrytie tohto systému nie je dosť presné. Nórske orgány celkom nedávno objasnili rozsah pôsobnosti oznámenia vo svojom liste z 12. novembra 2004, v ktorom predložili pripomienky k začatiu konania formálneho zisťovania. Niektoré sektory boli oznámené ako sektory, ktoré nie sú vystavené konkurencii v jednej zóne, pretože v týchto sektoroch nie sú v súčasnosti v daných zónach žiadne podniky, ktoré prekračujú prah de minimis. Napriek tomu nórske orgány vysvetlili, že budú tieto podniky posudzovať rovnakým spôsobom ako podniky spadajúce do príslušného sektoru oznámeného v iných zónach, ak mzdové náklady týchto podnikov v budúcnosti prekročia prah de minimis. Napriek tomu však tieto sektory neboli zahrnuté do oznámenia predloženého Dozornému orgánu.

Navyše neexistujú žiadne ďalšie osobitné kritériá pre výber podnikov prichádzajúcich do úvahy v sektoroch hospodárstva zaradených do zoznamu uvedeného v správe ECON, pretože oznámenie sa vzťahuje len na sektory. Dve kumulatívne kritériá geografickej polohy a sektorovej činnosti požadované na uplatňovanie znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia v danom sektore sú podľa názoru Dozorného orgánu svojou povahou príliš široké. V súlade s kladnými rozhodnutiami uvedenými vyššie musí systém obsahovať presné a jasné kritériá (66), aby sa zabezpečilo, že sa žiadnemu podniku neposkytne pomoc, ktorá by ovplyvnila obchod s EHP.

Na základe informácií, ktoré poskytli nórske orgány, sa preto Dozorný orgán domnieva, že návrh na regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia môže ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami.

b) Záver

Z horeuvedených dôvodov sa Dozorný orgán domnieva, že oznámený systém regionálne diferencovaných sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia pre podniky pôsobiace v niektorých sektoroch hospodárstva predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

5. Zlučiteľnosť pomoci

Nórske orgány v oznámení tvrdili, že návrh na regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia nepredstavuje štátnu pomoc. Po predbežnom zhodnotení systému sa Dozorný orgán rozhodol začať konanie formálneho zisťovania vzhľadom na závažnosť pochybností týkajúcich sa nielen charakteru štátnej pomoci regionálne diferencovaných sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia, ale aj ich zlučiteľnosti s pravidlami štátnej pomoci zakotvenými v Dohode o EHP. Napriek pochybnostiam, ktoré vyjadril Dozorný orgán vo svojom rozhodnutí začať konanie formálneho zisťovania, nepredložili nórske orgány žiadne argumenty týkajúce sa zlučiteľnosti systému.

Dozorný orgán je toho názoru, že na daný prípad nemožno uplatniť ani jednu z výnimiek uvedených v článku 61 ods. 2 Dohody o EHP.

Okrem toho nemožno považovať systém znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia za zlučiteľný na základe článku 61 ods. 3 Dohody o EHP. Zníženie prevádzkových nákladov podniku, ako sú príspevky sociálneho zabezpečenia, predstavuje prevádzkovú pomoc. Takáto pomoc je v súvislosti s podnikmi v niektorých regiónoch v zásade zakázaná.

Uplatňovanie znížených sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia nemožno posudzovať podľa článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP, keďže ani jeden z nórskych regiónov nespĺňa podmienky pre toto ustanovenie, v ktorom sa vyžaduje mimoriadne nízka životná úroveň alebo vysoká miera nezamestnanosti.

Znížené sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia nepodporujú realizáciu významných projektov spoločného európskeho záujmu alebo nápravu vážnych nedostatkov v ekonomike štátu, ako sa to vyžaduje pre zlučiteľnosť na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

Pokiaľ ide o článok 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, Dozorný orgán vo svojom rozhodnutí č. 218/03/COL z 12. novembra 2003 v súvislosti so štátnou pomocou vo forme regionálne diferencovaných sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia dospel k záveru, že ďalšie uplatňovanie nórskeho systému by bolo nezlučiteľné s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP a s usmerneniami o štátnej pomoci. Pre podniky nachádzajúce sa v zónach 2, 3 a 4, ktoré pôsobia v sektoroch hospodárstva uvedených v oznámení, znamená oznámené opatrenie návrat k pravidlám, ktoré Dozorný orgán vyhlásil v roku 2003 za nezlučiteľnú pomoc, pretože nespĺňali podmienky pre výnimku podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Základné charakteristiky oznámeného systému sú také isté ako v prípade systému, ktorý bol predmetom predchádzajúceho rozhodnutia Dozorného orgánu. Jediný rozdiel predstavuje reštruktívnejší rozsah uplatňovania súčasne oznámeného systému, ktorý je obmedzený na podniky pôsobiace vo viac ako 200 vopred stanovených sektoroch. V súlade s týmto rozhodnutím potvrdzuje Dozorný orgán svoje predchádzajúce hodnotenie, že uplatňovanie regionálne diferencovaných sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia je nezlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci zakotvenými v Dohode o EHP.

6. Záver

Na základe vyššie uvedeného hodnotenia sa Dozorný orgán domnieva, že oznámený systém regionálne diferencovaných sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia pre niektoré sektory hospodárstva predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú s pravidlami Dohody o EHP.

Podľa informácií, ktoré má Dozorný orgán k dispozícii, sa oznámený systém regionálne diferencovaných sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia pre niektoré sektory hospodárstva ešte nerealizoval, t. j. ani jednému z potenciálnych príjemcov pomoci v rámci tohto systému nebola vyplatená žiadna pomoc,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Oznámený návrh na regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia pre podniky pôsobiace v niektorých sektoroch hospodárstva, ktorý plánujú nórske orgány realizovať, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Oznámený návrh je nezlučiteľný s článkom 61 Dohody o EHP.

Článok 2

Oznámený návrh na regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia pre podniky pôsobiace v niektorých sektoroch hospodárstva sa nesmie realizovať.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.

Článok 4

Toto rozhodnutie je autentické v anglickom jazyku.

V Bruseli 22. novembra 2005

Za Dozorný orgán EZVO

Einar M. BULL

predseda

Kurt JÄGER

člen kolégia

(1) Ďalej len Dozorný orgán.

(2) Ďalej len Dohoda o EHP.

(3) Ďalej len Dohoda o dozore a súde.

(4) Usmernenia o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, ktoré prijal Dozorný orgán EZVO dňa 19. januára 1994 a ktoré boli uverejnené v Ú. v. ES 1994 L 231 z 3.9.1994, Dodatok EHP č. 32. Usmernenia boli naposledy zmenené a doplnené 17.6.2005. Ďalej len usmernenia o štátnej pomoci.

(5) Vec E-6/98 Nórska vláda / Dozorný orgán EZVO [1999] Správa súdu EZVO, strana 76.

(6) Rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 172/02/COL. Všetky rozhodnutia Dozorného orgánu EZVO o štátnej pomoci uvádzané ďalej sú takisto dostupné na domovskej stránke Dozorného orgánu: http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/stateaidregistry/

(7) Rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 218/03/COL, uverejnené v Ú. v. EÚ L 145, 9.6.2005, s. 25 – 41.

(8) Rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 245/04/COL, uverejnené v Ú. v. EÚ C 60, 10.3.2005, s. 9 – 25.

(9) Podrobnejšie informácie o rozličnej korešpondencii medzi Dozorným orgánom a nórskymi orgánmi sú uvedené v rozhodnutí Dozorného orgánu začať konanie formálneho vyšetrovania, rozhodnutie č. 245/04/COL uverejnené v Ú. v. EÚ C 60, 10.3.2005, s. 9 – 25.

(10) Uverejnené v Ú. v. EÚ C 60, 10.3.2005, s. 9 – 25.

(11) Táto zóna zahŕňa všetky obce, ktoré nie sú uvedené nižšie pre zóny 2 – 5.

(12) Táto zóna zahŕňa: v kraji Nord-Trøndelag obce Meråker, Frosta, Leksvik, Mosvik, Verran; v kraji Sør-Trøndelag obce Ørland, Agdenes, Rissa, Bjugn, Rennebu, Meldal, v kraji Hordaland obce Etne, Ølen, Tysnes, Kvinnherad, Jondal, Odda, Ullensvang, Eidfjord, Ulvik, Granvin, Kvam, MoMidtre Gauldal, Selbu; v kraji Møre og Romsdal obce Vanylven, Sande, Herøy, Norddal, Stranda, Stordal, Rauma, Nesset, Midsund, Sandøy, Gjemnes, Tingvoll, Sunndal, Haram, Aukra, Eide; v kraji Sogn og Fjordane všetky obce; v kraji Hordaland obce of Etne, Ølen, Tysnes, Kvinnherad, Jondal, Odda, Ullensvang, Eidfjord, Ulvik, Granvin, Kvam, Modalen, Fedje, Masfjorden, Bømlo; v kraji Rogaland obce Hjelmeland, Suldal, Sauda, Kvitsøy, Utsira, Vindafjord, Finnøy; v kraji Vest-Agder obce Åseral, Audnedal, Hægebostad, Sirdal; v kraji Aust-Agder obce Gjerstad, Vegårshei, Åmli, Iveland, Evje og Hornnes, Bygland, Valle, Bykle; v kraji Telemark obce Drangedal, Tinn, Hjartdal, Seljord, Kviteseid, Nissedal, Fyresdal, Tokke, Vinje, Nome; v kraji Buskerud obce Flå, Nes, Gol, Hemsedal, Ål, Hol, Sigdal, Rollag, Nore a Uvdal; v kraji Oppland obce Nord-Fron, Sør-Fron, Ringebu, Gausdal, Søndre Land, Nordre Land; v kraji Hedmark obce Nord-Odal, Eidskog, Grue, Åsnes, Våler, Trysil, Åmot.

(13) Táto zóna zahŕňa: v kraji Nord-Trøndelag obec Snåsa; v kraji Sør-Trøndelag obce Hemne, Snillfjord, Oppdal, Røros, Holtålen, Tydal; v kraji Oppland obce Dovre, Lesja, Skjåk, Lom, Vågå, Sel, Sør-Aurdal, Etnedal, Nord-Aurdal, Vestre Slidre, Øystre Slidre, Vang; v kraji Hedmark obce Stor-Elvdal, Rendalen, Engerdal, Tolga, Tynset, Alvdal, Folldal, Os.

(14) Táto zóna zahŕňa: v kraji Troms obce, ktoré nie sú zahrnuté medzi obcami uvedenými nižšie pre zónu 5; v kraji Nordland všetky obce; v kraji Nord-Trøndelag obce of Namsos, Namdalseid, Lierne, Røyrvik, Namsskogan, Grong, Høylandet, Overhalla, Fosnes, Flatanger, Vikna, Nærøy, Leka; v kraji Sør-Trøndelag obce Hitra, Frøya, Åfjord, Roan, Osen; v kraji Møre og Romsdal county, obec Smøla.

(15) Táto zóna zahŕňa: v kraji Finnmark všetky obce; v kraji Troms obce Karlsøy, Lyngen, Storfjord, Kåfjord, Skjervøy, Nordreisa a Kvænangen.

(16) Rozhodnutie č. 246/97/COL.

(17) Rozhodnutie č. 165/98/COL.

(18) Ďalej len EHP.

(19) Vec E-6/98 Nórska vláda / Dozorný orgán EZVO [1999] Správa Súdu EZVO, strana 76.

(20) Rozhodnutie č. 228/99/COL.

(21) Uverejnené v Ú. v. ES L 244, 14.9.2001, s. 32.

(22) Rozhodnutie č. 172/02/COL.

(23) Podniky v niektorých sektoroch hospodárstva by platili plnú sadzbu 14,1 % tak, ako to už robili v súlade so systémom, ktorý Dozorný orgán schválil svojím rozhodnutím z 22. septembra 1999. Nórske orgány tiež informovali Dozorný orgán o svojom zámere pokračovať v uplatňovaní sadzieb na rok 2003 v rozsahu, v akom to bude v súlade s pravidlom de minimis.

(24) Rozhodnutie č. 141/03/COL.

(25) Vec E-6/98 Nórska vláda / Dozorný orgán EZVO [1999] Správa Súdu EZVO, strana 76.

(26) Zoznam NACE sektorov podľa zatriedenia Nórskeho štatistického úradu.

(27) Číslica 0 v tabuľke označuje, že podľa nórskych orgánov neexistuje žiadny vplyv na obchod v príslušnom sektore, číslica 0/2 označuje, že niektoré podniky v daných sektoroch sú v rámci aktuálnej zóny vystavené konkurencii.

Odkaz „neuplatňuje sa“ znamená, že na základe výskumu, ktorý urobila ECON, nie sú v danom sektore aktívne žiadne podniky tak, aby to prekračovalo prah de minimis v príslušnej zóne.

(28) Zhrnutie k správe: „Kartleggingen skal kunne brukes til å utarbeide et forslag til regelverk som så langt som mulig viderefører ordningen med gradert arbeidsgiveravgift for bransjer eller vesentlige deler av bransjer som ikke er i konkurranse med virksomheter i andre EØS-land, og som dermed ikke påvirker samhandelen.“

(29) Bod 1.2 správy: „Det har verken vært tid eller ressurser til å gjennomføre en dyptgående analyse av konkurranseforholdene innen alle de bransjer som omfattes av rapporten. I de fleste tilfellene har vi måttet bygge på faglige vurderinger støttet av intervjuer med utvalgte bedrifter. Skjevheter i informasjonen kan derfor forekomme i våre vurderinger av enkeltbransjer. Imidlertid kan dette slå ut både i retning av å overvurdere konkurransen med andre EØS-land og å undervurdere den.“

(30) K ďalším informáciám pozri bod I.2.a tohto rozhodnutia s osobitným odkazom na rozhodnutia Dozorného orgánu č. 172/02/COL a č. 218/03/COL.

(31) Pozri rozhodnutie Dozorného orgánu č. 218/03/COL, ktorým Dozorný orgán akceptoval trojročné prechodné obdobie na zrušenie regionálne diferencovaných sadzieb príspevkov sociálneho zabezpečenia.

(32) Pozri okrem iného článok 8 ods. 3, články 17 až 20 protokolov 3 a 9 k Dohode o EHP, ako aj článok 24 Dohody o dozore s súde.

(33) Pozri tiež oddiel 4.

(34) Vec C-345/02 Pearle BV, Hans Prijs Optiek Franchise BV, Rinck Opticiëns BV a Hoofdbedrijfschap Ambachten [2004] Zb. s. I-7139, ods. 33, vec C-142/87 Belgicko/Komisia („Tubemeuse“) [1990] Zb. s. I-959, ods. 25; spojené veci C-278/92 až C-280/92 Španielsko/Komisia [1994] Zb. s. I-4103, ods. 20; vec C-482/99 Francúzsko/Komisia [2002] Zb. s. I-4397, ods. 68 a vec C-280/00 Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg [2003] Zb. s. I-7747, ods. 74.

(35) Pozri bod I.2.a) tohto rozhodnutia.

(36) Vec E-6/98 Nórska vláda/Dozorný orgán EZVO [1999] Správa Súdu EZVO, strana 76.

(37) Spojené veci C-180/98 až C-184/98 Pavlow a ďalší [2000] Zb. s. I-6451, ods. 75.

(38) Vec C-41/90 Höfner a Elser [1991] Zb. s. I-1979, ods. 21.

(39) Vec C-56/93 Belgicko/Komisia [1996] Zb. s. I-723, ods. 79.

(40) Vec E-6/98 Nórska vláda/Dozorný orgán EZVO [1999] Správa Súdu EZVO, strana 76, ods. 59; vec 730/79 Philip Morris/Komisia [1980] Zb. s. 2671, ods. 11.

(41) Vec C-280/00 Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg [2003] Zb. s. I-7747, ods. 81, vec C-172/03 Wolfgang Heiser/Finanzamt Innsbruck [2005], ešte neuverejnené, ods. 32.

(42) Vec C-71/04 Administración del Estado/Xunta de Galicia [2005], ešte neuverejnené, ods. 41; vec C-280/00 Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg [2003] Zb. s. I-7747, ods. 81; spojené veci C-34/01 až C-38/01 Enirisorse [2003] Zb. s. I-14243, ods. 28; vec C-142/87 Belgicko/Komisia („Tubemeuse“) [1990] Zb. s. I-959, ods. 43; spojené veci C-278/92 až C-280/92 Španielsko/Komisia [1994] Zb. s. I-4103, ods. 42.

(43) Vec C-71/04 Administración del Estado/Xunta de Galicia [2005], ešte neuverejnené, ods. 43; vec C-351/98 Španielsko/Komisia [2002] Zb. s. I-8031, ods. 64 a vec C-372/97 Taliansko/Komisia [2004] Zb. s. I-3679, ods. 57.

(44) Vec T-55/99 CETM/Komisia [2000] Zb. s. II-3207, ods. 86.

(45) Vec C-280/00 Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg [2003] Zb. s. I-7747, ods. 77; vec C-172/03 Wolfgang Heiser/Finanzamt Innsbruck [2005], ešte neuverejnené, ods. 33; vec C-71/04 Administración del Estado/Xunta de Galicia [2005], ešte neuverejnené, ods. 40.

(46) Spojené veci T-298/97-T-312/97 e.a. Alzetta a.o./Komisiaion [2000] Zb. s. II-2319, ods. 91.

(47) Vec E-6/98 Nórska vláda /Dozorný orgán EZVO [1999] Správa Súdu EZVO, strana 76, ods. 59; vec C-303/88 Taliansko/Komisia [1991] Zb. s. I-1433, ods. 27; spojené veci C-278/92 až C-280/92 Španielsko/Komisia [1994] Zb. s. I-4103, ods. 40, vec C-280/00 Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg [2003] Zb. s. I-7747, ods. 78.

(48) Vec C-298/00 P Taliansko/Komisia [2004] Zb. s. I-4087, ods. 49 a vec C-372/97 Taliansko/Komisia [2004] Zb. s. I-3679, ods. 44.

(49) Spojené veci T-298/97-T-312/97 e.a. Alzetta a.o./Komisia [2000] Zb. s. II-2319, ods. 76 – 78.

(50) Bod 1.1 správy: „Det inngår imidlertid ikke i formålet til den foreliggende rapport å foreta en vurdering av om den differensierte arbeidsgiveravgiften er i strid med EØS-avtalens bestemmelser. Raporten er avgrenset til å kartlegge de relevante konkurranseflater.“

(51) Pozri stranu 2 listu nórskych orgánov z 23. apríla 2004 (prípad č. 279843).

(52) Podľa vysvetlenia nórskych orgánov uvedeného v oznámení sa predpokladá, že väčšina sektorov vo výrobnom odvetví, nie však všetky sektory, je vystavená zahraničnej konkurencii, a preto sa nepredpokladá, že by profitovali zo súčasne oznámených znížených sadzieb sociálneho zabezpečenia. No podniky v 75 % všetkých sektoroch služieb a v mnohých sektoroch stavebníctva údajne nie sú vystavené konkurencii a obchodu v rámci EHP.

(53) Vec C-71/04 Administración del Estado/Xunta de Galicia [2005], ešte neuverejnené, ods. 47.

(54) Spojené veci E-5/04, E-6/04 a E-7/04 Fesil a.o./Dozorný orgán EZVO [2005], ešte neuverejnené, ods. 95.

(55) Okrem toho neobsahuje oznámenie žiadny explicitný odkaz na metódu použitú na zistenie vystavenosti konkurencii v tomto sektore, aj keď bol do oznámenia zahrnutý veľký počet stavebných podsektorov.

(56) Rozhodnutie Komisie z 30.6.2004 o opatreniach v prospech vydavateľského odvetvia, ktoré oznámilo Taliansko.

(57) Rozhodnutie Komisie o gréckom systéme pomoci vo farmaceutickom sektore financovanom prostredníctvom dávok na farmaceutické a iné súvisiace výrobky, štátna pomoc č. C1A/92.

(58) Pozri stranu 3 listu nórskych orgánov z 12. novembra 2004 (prípad č. 299087).

(59) Vec T-171/02 Regione autonoma della Sardegna/Komisia [2005], ešte neuverejnené, ods. 102; vec 248/84 Nemecko/Komisia [1987] Zb. s. 4013, ods. 18; vec C-75/97 Belgicko/Komisia [1999] Zb. s. I-3671, ods. 48 a vec C-278/00 Grécko/Komisia [2004] Zb. s. I-3997, ods. 24.

(60) Vec E-6/98 Nórska vláda/Dozorný orgán EZVO [1999] Správa Súdu EZVO, strana 76.

(61) V tejto súvislosti pozri stanovisko generálneho advokáta Geelhoeda vo veci C-278/00 Grécko/Komisia [2004] Zb. s. I-3997, ods. 40.

(62) Vec T-171/02 Regione autonoma della Sardegna/Komisia [2005], ešte neuverejnené, ods. 104.

(63) Vec C-172/03 Wolfgang Heiser/Finanzamt Innsbruck [2005], ešte neuverejnené, ods. 29 a 32.

(64) Rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci N 560/01 a NN 17/02, resp. rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci č. N 258/2000.

(65) Rozhodnutie Dozorného orgánu č. 291/03/COL z 18. decembra 2003 o založení súkromných zariadení dennej starostlivosti na verejných miestach s dotovanými poplatkami za prenájom nehnuteľností v Oslo.

(66) Stanovisko generálneho advokáta Geelhoeda vo veci C-278/00 Grécko/Komisia [2004] Zb. s. I-3997, ods. 45-46.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 122

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 51 8. mája 2008

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 405/2008 zo 7. mája 2008, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny	1
		Nariadenie Komisie (ES) č. 406/2008 zo 7. mája 2008, ktorým sa stanovuje koeficient pridelenia na vydávanie dovozných povolení na produkty cukru v rámci colných kvót a preferenčných dohôd od 28. apríla do 2. mája 2008	3
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 407/2008 zo 7. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2007/2000, ktorým sa zavádzajú výnimočné obchodné opatrenia pre krajiny a územia zúčastňujúce sa na procese stabilizácie a pristúpenia k Európskej únii alebo sú s týmto procesom spojené	7

	IV Iné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
	Dozorný orgán EZVO
*	Rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 298/05/COL z 22. novembra 2005 o návrhu na regionálne diferencované sadzby príspevkov sociálneho zabezpečenia pre niektoré sektory hospodárstva (Nórsko)	11
	Stály výbor štátov EZVO
*	Rozhodnutie Stáleho výboru štátov EZVO č. 1/2006/SC z 27. apríla 2006, v súvislosti s auditom projektov v rámci finančného mechanizmu (2004–2009)	30
*	Rozhodnutie Stáleho výboru štátov EZVO č. 1/2007/SC z 25. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Stáleho výboru štátov EZVO č. 5/2004/SC, ktorým sa ustanovuje princíp rozdelenia nákladov finančného mechanizmu EHP	32
*	Rozhodnutie Stáleho výboru štátov EZVO č. 3/2007/SC zo 6. decembra 2007 o verejnom prístupe k dokumentom EZVO a o zrušení rozhodnutia č. 3/2005/SC Stáleho výboru štátov EZVO	33

(EUR/100 kg)
Kód KN	Kód tretích krajín (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	53,7
	TN	102,3
	TR	125,7
	ZZ	93,9
0707 00 05	TR	145,3
0707 00 05	ZZ	145,3
0709 90 70	TR	116,5
0709 90 70	ZZ	116,5
0805 10 20	EG	45,7
	IL	63,2
	MA	52,5
	TN	53,2
	TR	63,7
	US	49,0
	ZZ	54,6
0805 50 10	AR	114,0
	IL	134,7
	TR	128,9
	ZA	109,4
	ZZ	121,8
0808 10 80	AR	91,8
	BR	86,0
	CA	88,5
	CL	89,2
	CN	97,9
	MK	65,0
	NZ	117,3
	US	115,1
	UY	73,3
	ZA	80,1
	ZZ	90,4

Poradové číslo	Štát	Percentuálny podiel na vydanie z množstva požadovaného v týždni od 28.4.2008-2.5.2008	Limit
09.4331	Barbados	100
09.4332	Belize	100	dosiahnutý
09.4333	Pobrežie Slonoviny	100
09.4334	Konžská republika	100
09.4335	Fidži	100
09.4336	Guyana	100
09.4337	India	0	dosiahnutý
09.4338	Jamajka	100
09.4339	Keňa	100
09.4340	Madagaskar	100
09.4341	Malawi	100
09.4342	Maurícius	100
09.4343	Mozambik	0	dosiahnutý
09.4344	Svätý Krištof a Nevis	—
09.4345	Surinam	—
09.4346	Svazijsko	100
09.4347	Tanzánia	100
09.4348	Trinidad a Tobago	100
09.4349	Uganda	—
09.4350	Zambia	100
09.4351	Zimbabwe	100

Poradové číslo	Štát	Percentuály podiel na vydanie z množstva požadovaného v týždni od 28.4.2008-2.5.2008	Limit
09.4315	India	100
09.4316	Signatárske štáty protokolu AKT	100

Poradové číslo	Druh	Percentuálny podiel na vydanie z množstva požadovaného v týždni od 28.4.2008-2.5.2008	Limit
09.4380	Mimoriadny	—
09.4390	Priemyselný	—

Poradové číslo	Číselný znak KN	Opis	Kvóta na rok (1)	Príjemcovia	Colná sadzba
09.1571	0301 91 10 0301 91 90 0302 11 10 0302 11 20 0302 11 80 0303 21 10 0303 21 20 0303 21 80 0304 19 15 0304 19 17 ex 0304 19 19 ex 0304 19 91 0304 29 15 0304 29 17 ex 0304 29 19 ex 0304 99 21 ex 0305 10 00 ex 0305 30 90 0305 49 45 ex 0305 59 80 ex 0305 69 80	Pstruhy (Salmo trutta, Oncorhynchus mykiss, Oncorhynchus clarki, Oncorhynchus aguabonita, Oncorhynchus gilae, Oncorhynchus apache a Oncorhynchus chrysogaster): živé; čerstvé alebo chladené; mrazené; sušené, solené alebo v slanom náleve, údené; filé a ostatné rybie mäso; múky, múčky a pelety, vhodné na ľudskú konzumáciu	50 ton	Bosna a Hercegovina, colné územia Srbska a Kosova	Výnimka
09.1573	0301 93 00 0302 69 11 0303 79 11 ex 0304 19 19 ex 0304 19 91 ex 0304 29 19 ex 0304 99 21 ex 0305 10 00 ex 0305 30 90 ex 0305 49 80 ex 0305 59 80 ex 0305 69 80	Kapry: živé; čerstvé alebo chladené; mrazené; sušené, solené alebo v slanom náleve, údené; filé a ostatné rybie mäso; múky, múčky a pelety, vhodné na ľudskú konzumáciu	110 ton	Bosna a Hercegovina, colné územia Srbska a Kosova	Výnimka
09.1575	ex 0301 99 80 0302 69 61 0303 79 71 ex 0304 19 39 ex 0304 19 99 ex 0304 29 99 ex 0304 99 99 ex 0305 10 00 ex 0305 30 90 ex 0305 49 80 ex 0305 59 80 ex 0305 69 80	Pražmy morské (Dentex dentex a Pagellus spp.): živé; čerstvé alebo chladené; mrazené; sušené, solené alebo v slanom náleve, údené; filé a ostatné rybie mäso; múky, múčky a pelety, vhodné na ľudskú konzumáciu	75 ton	Bosna a Hercegovina, colné územia Srbska a Kosova	Výnimka
09.1577	ex 0301 99 80 0302 69 94 ex 0303 77 00 ex 0304 19 39 ex 0304 19 99 ex 0304 29 99 ex 0304 99 99 ex 0305 10 00 ex 0305 30 90 ex 0305 49 80 ex 0305 59 80 ex 0305 69 80	Ryby druhu Dicentrarchus labrax: živé; čerstvé alebo chladené; mrazené; vysušené; solené alebo v slanom náleve, údené; filé a ostatné rybie mäso; múky, múčky a pelety, vhodné na ľudskú konzumáciu	60 ton	Bosna a Hercegovina, colné územia Srbska a Kosova	Výnimka
09.1561	1604 16 00 1604 20 40	Pripravené alebo konzervované sardely	60 ton	Bosna a Hercegovina, colné územia Srbska a Kosova	12,5 %
09.1515	ex 2204 21 79 ex 2204 21 80 ex 2204 21 84 ex 2204 21 85 2204 29 65 ex 2204 29 75 2204 29 83 ex 2204 29 84	Víno z čerstvého hrozna so skutočným objemovým alkoholometrickým titrom nepresahujúcim 15 % vol, iné ako šumivé víno	129 000 hl (2)	Albánsko (3), Bosna a Hercegovina, Chorvátsko (4), bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (5), Čierna Hora (6), colné územia Srbska alebo Kosova	Výnimka