10.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 98/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

10.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 98/3

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry priloženej k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

Nariadenie (EHS) č. 2658/87 stanovuje všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa taktiež uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie delenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Spoločenstva s ohľadom na uplatňovania tarifných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa vyššie uvedených všeobecných pravidiel by mal byť tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe zatriedený pod kód KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 tabuľky.

(4)

Je vhodné zabezpečiť, aby sa na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydané colnými orgánmi členských štátov s ohľadom na zatriedenie tovaru do kombinovanej nomenklatúry, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol držiteľ naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Výbor pre Colný kódex nezaujal stanovisko v lehote stanovenej predsedom,

10.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 98/5

(1)

S cieľom monitorovať uplatňovanie nariadenia (ES) č. 725/2004 členskými štátmi by Komisia mala začať vykonávať inšpekcie šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia. Organizovanie inšpekcií pod dohľadom Komisie je potrebné na overenie účinnosti vnútroštátnych systémov kontroly kvality a opatrení, postupov a mechanizmov námornej bezpečnosti.

(2)

V súlade s článkom 13 ods. 3 smernice 2005/65/ES by Komisia mala monitorovať vykonávanie uvedenej smernice členskými štátmi spoločne s inšpekciami stanovenými v nariadení (ES) č. 725/2004.

(3)

Európska námorná bezpečnostná agentúra ustanovená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (3) by mala poskytovať Komisii pomoc pri vykonávaní jej úloh spojených s inšpekciami lodí, príslušných spoločností a uznávaných bezpečnostných organizácií.

(4)

Komisia by mala s členskými štátmi koordinovať časový plán a prípravu svojich inšpekcií. Inšpekčné tímy Komisie by mali byť v prípade možnosti oprávnené prizvať kvalifikovaných vnútroštátnych inšpektorov.

(5)

Inšpekcie Komisie by sa mali vykonávať v súlade so stanoveným postupom vrátane štandardnej metodiky.

(6)

S citlivými informáciami, ktoré sa týkajú inšpekcií, je potrebné zaobchádzať ako s utajovanými informáciami.

(7)

Nariadenie Komisie (ES) č. 884/2005 z 10. júna 2005, ktorým sa ustanovujú postupy vykonávania inšpekcií Komisie v oblasti námornej bezpečnosti (4), by sa preto malo zrušiť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeným článkom 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 725/2004,

1.

„inšpekcia Komisie“ znamená preskúmanie vnútroštátnych systémov, opatrení, postupov a mechanizmov kontroly kvality námornej bezpečnosti členských štátov inšpektormi Komisie s cieľom posúdiť dodržiavanie nariadenia (ES) č. 725/2004 a vykonávanie smernice 2005/65/ES;

2.

„inšpektor Komisie“ znamená osobu spĺňajúcu kritériá stanovené v článku 7, ktorá je zamestnaná Komisiou alebo Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou, alebo vnútroštátneho inšpektora povereného Komisiou zúčastňovať sa na inšpekciách Komisie;

3.

„vnútroštátny inšpektor“ znamená osobu, ktorú členský štát zamestnáva ako inšpektora námornej bezpečnosti, ktorý je kvalifikovaný v súlade s požiadavkami daného členského štátu;

4.

„objektívny dôkaz“ znamená kvantitatívne alebo kvalitatívne informácie, záznamy alebo zistenia týkajúce sa bezpečnosti alebo existencie a uplatňovania požiadavky stanovenej v nariadení (ES) č. 725/2004 alebo smernici 2005/65/ES, ktoré sú založené na pozorovaní, meraní alebo testovaní a ktoré je možné overiť;

5.

„zistenie“ znamená výsledok šetrenia získaný počas inšpekcie Komisie, ktorý je doložený objektívnym dôkazom;

6.

„nesúlad“ znamená sledovanú situáciu, v ktorej objektívny dôkaz naznačuje nesplnenie požiadavky stanovenej v nariadení (ES) č. 725/2004 alebo smernici 2005/65/ES, ktoré vyžaduje nápravu;

7.

„závažný nesúlad“ znamená identifikovateľnú odchýlku predstavujúcu vážnu hrozbu pre námornú bezpečnosť, ktorá vyžaduje okamžitú nápravu a zahŕňa nedostatočne účinné a systematické vykonávanie požiadavky stanovenej v nariadení (ES) č. 725/2004 alebo smernici 2005/65/ES;

8.

„koordinačné stredisko“ znamená orgán poverený každým členským štátom, aby slúžil ako kontaktný bod pre Komisiu a ostatné členské štáty a na uľahčenie, sledovanie a informovanie o uplatňovaní námorných bezpečnostných opatrení ustanovených v nariadení (ES) č. 725/2004 a opatrení týkajúcich sa bezpečnosti prístavov ustanovených v smernici 2005/65/ES;

9.

„príslušná spoločnosť“ znamená subjekt, ktorý musí vymenovať bezpečnostného dôstojníka spoločnosti, bezpečnostného dôstojníka lode alebo bezpečnostného dôstojníka prístavného zariadenia, alebo subjekt, ktorý je zodpovedný za vykonávanie bezpečnostného plánu lode alebo bezpečnostného plánu prístavného zariadenia, alebo ktorý bol vymenovaný členským štátom ako uznávaná bezpečnostná organizácia;

10.

„test“ znamená skúšku opatrení námornej bezpečnosti, pri ktorej sa zámer spáchať nezákonnú činnosť simuluje s cieľom preskúšať účinnosť vykonávania existujúcich bezpečnostných opatrení;

11.

„prístav“ znamená oblasť v rozmedzí hraníc, ktoré členské štáty definujú v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2005/65/ES a oznámia Komisii v zmysle článku 12 uvedenej smernice.

a)

vnútroštátnemu programu na vykonávanie nariadenia (ES) č. 725/2004 uvedeného v článku 9 ods. 3 daného nariadenia;

b)

údajom poskytnutým koordinačným strediskom a k monitorovacím správam uvedeným v článku 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 725/2004;

c)

výsledkom monitorovania bezpečnostných plánov prístavov členskými štátmi.

a)

dobré poznatky v oblasti námornej bezpečnosti a ich uplatňovania pri skúmaní operácií;

b)

dobré odborné znalosti o bezpečnostných technológiách a technikách;

c)

poznatky o inšpekčných zásadách, postupoch a technikách;

d)

odborné znalosti o skúmaných operáciách.

a)

byť akreditované Komisiou;

b)

byť vstupné a priebežné;

c)

zabezpečiť štandardný výkon primeraný účelom kontroly vzhľadom na uplatňovanie bezpečnostných opatrení v súlade s nariadením (ES) č. 725/2004 a smernicou 2005/65/ES.

a)

sa inšpekcia týka lodí, ktoré sú v tomto prístavnom zariadení alebo inde v prístave počas inšpekcie, a

b)

sa inšpekcia týka monitorovania prístavu v zmysle článku 13 ods. 2 smernice 2005/65/ES.

a)

informuje o inšpekcii príslušné zodpovedné orgány v členských štátoch inšpekcie;

b)

oznámi Komisii tieto príslušné zodpovedné orgány.

a)

vlajkový štát lode nie je členským štátom alebo

b)

loď nebola zahrnutá do informácií poskytnutých v súlade s odsekom 4 tohto článku.

a)

v súlade;

b)

v súlade, je však potrebné zlepšenie;

c)

v nesúlade;

d)

v závažnom nesúlade;

e)

nehodiace sa;

f)

nepotvrdené.

a)

sa týka zistení a odporúčaní a

b)

obsahuje akčný plán, v ktorom sú uvedené kroky a termíny na nápravu zistených nedostatkov.

a)

predložiť členskému štátu pripomienky alebo požadovať ďalšie vysvetlenie na objasnenie odpovede alebo jej časti;

b)

vykonať následnú inšpekciu alebo monitorovanie na účely kontroly vykonania náprav, pričom takáto následná inšpekcia musí byť oznámená minimálne dva týždne vopred;

c)

začať konanie o porušení vo vzťahu k dotknutému členskému štátu.

10.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 98/11

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 831/2002 zo 17. mája 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva so zreteľom na prístup k dôverným údajom na výskumné účely (2), sa s cieľom vypracovať štatistické závery na vedecké účely stanovujú podmienky, na základe ktorých sa môže poskytnúť prístup k dôverným údajom zasielaným orgánom Spoločenstva, a pravidlá spolupráce medzi Spoločenstvom a vnútroštátnymi orgánmi na uľahčenie tohto prístupu.

(2)

Rozhodnutím Komisie 2004/452/ES (3) sa ustanovil zoznam subjektov, ktorých výskumní pracovníci majú na vedecké účely prístup k dôverným údajom.

(3)

Riaditeľstvo pre výskum, štúdium a štatistiku (Direction de l'Animation de la Recherche, des Études et des Statistiques – DARES) Ministerstva práce, pracovných vzťahov a solidarity, Paríž, Francúzsko, the Research Foundation of State University of New York (RFSUNY), Albany, Spojené štáty americké, a Fínske centrum pre dôchodky (Eläketurvakeskus – ETK), Fínsko, treba považovať za orgány spĺňajúce požadované podmienky a preto by sa mali pridať do zoznamu agentúr, organizácií a inštitúcií uvedených v článku 3 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 831/2002.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistickú dôvernosť,

10.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 98/14

(1)

Nariadením (ES) č. 1100/2007 sa ustanovuje rámec na ochranu a udržateľné využívanie populácie úhora európskeho vo vodách Spoločenstva a v pobrežných lagúnach, ústiach riek a riekach a s nimi spojených vnútrozemských vodách členských štátov.

(2)

Členské štáty majú na svojich územiach určiť a vymedziť jednotlivé povodia, ktoré predstavujú prirodzené biotopy úhora európskeho. Za každé povodie úhora majú členské štáty vypracovať plán riadenia rybolovu úhora.

(3)

Keďže úhor európsky sa v Čiernom mori a v riečnych systémoch s ním spojených nachádza v nízkom počte, nie je isté, či tieto vody predstavujú prirodzený biotop tohto druhu, alebo nie.

(4)

Nariadením (ES) č. 1100/2007 sa preto splnomocňuje Komisia, aby rozhodla, či Čierne more a riečne systémy s ním spojené predstavujú takýto prirodzený biotop, ktorý si vyžaduje zavedenie opatrení na obnovu.

(5)

Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo informoval Komisiu, že Čierne more a riečne systémy s ním spojené sú hraničnými oblasťami výskytu úhora európskeho a že pred jeho nasadením bol prirodzený výskyt úhora v tejto oblasti sporadický. Pred nasadením bola hustota úhora európskeho v týchto vodách príliš nízka na to, aby bol možný rybolov v ktoromkoľvek vývojovom štádiu úhora.

(6)

Je nepravdepodobné, že by významný počet úhorov nasadených do riek spojených s Čiernym morom mohol dosiahnuť dospelosť a úspešne zavŕšiť migráciu do neresísk Sargasového mora. Navyše je nepravdepodobné, že by významný počet mladých úhorov mohol preplávať do riek spojených s Čiernym morom, dosiahnuť dospelosť a uniknúť do neresísk.

(7)

Akýkoľvek potenciálny prínos pre populáciu úhora európskeho vyplývajúci z opatrení na jeho obnovu v Čiernom mori a riečnych systémoch s ním spojených by bol zanedbateľný, a preto neúmerne nízky v porovnaní s administratívnou a finančnou záťažou, ktorá by vznikla príslušným členským štátom.

(8)

Preto by sa malo ustanoviť, že Čierne more a riečne systémy s ním spojené nepredstavujú prirodzený biotop úhora európskeho na účely nariadenia (ES) č. 1100/2007.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

10.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 98/16

(1)

Rozhodnutím Komisie 2006/784/ES (2) sa povoľuje päť metód klasifikácie jatočne opracovaných tiel ošípaných vo Francúzsku. [Capteur Gras/Maigre – Sydel (CGM), CSB Ultra-Meater, méthode manuelle (ZP), Autofom, UltraFom 300].

(2)

Francúzsko požiadalo Komisiu o povolenie dvoch nových metód klasifikácie jatočných tiel ošípaných a predložilo výsledky svojich pokusných pitiev v druhej časti protokolu ustanoveného v článku 3 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2967/85 z 24. októbra 1985, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania stupnice Spoločenstva na klasifikáciu jatočne opracovaných tiel ošípaných (3).

(3)

Na základe posúdenia tejto žiadosti sa dospelo k názoru, že podmienky na povolenie týchto klasifikačných metód sú splnené.

(4)

Rozhodnutie 2006/784/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre bravčové mäso,

1.

Do článku 1 ods. 1 sa dopĺňajú tieto písmená f) a g):

2.

Príloha sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

10.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 98/19

(1)

Iniciatíva i2010 – strategický rámec európskej informačnej spoločnosti (2) podporuje otvorenú a konkurencieschopnú digitálnu ekonomiku v Európskej únii a zdôrazňuje IKT ako hnaciu silu začleňovania a zvyšovania kvality života. Vývoj ďalších komunikačných prostriedkov by bol prínosom pre produktivitu práce a pre rast na trhu mobilných komunikácií.

(2)

Aplikácie leteckých prepojení sú svojím charakterom celoeurópske, keďže sa budú používať najmä pri cezhraničných letoch v rámci Spoločenstva a mimo neho. Koordinovaným prístupom k regulácii služieb mobilnej komunikácie na palubách lietadiel (služieb MCA) sa podporia ciele jednotného trhu.

(3)

Harmonizácia predpisov o využívaní rádiového frekvenčného spektra v celom Spoločenstve uľahčí včasné zavádzanie a rozvoj služieb MCA v rámci Spoločenstva.

(4)

O komerčnom prevádzkovaní služieb MCA sa v súčasnosti uvažuje len pre systémy GSM pracujúce v pásme 1 710 – 1 785 MHz pre vzostupné prepojenie (koncová stanica ako vysielač a základňová stanica ako prijímač) a v pásme 1 805 – 1 880 MHz pre zostupné prepojenie (základňová stanica ako vysielač a koncová stanica ako prijímač), v súlade s normami ETSI EN 301 502 a EN 301 511. V budúcnosti sa však môže rozšíriť aj na ďalšie pozemné verejné mobilné komunikačné systémy pracujúce v súlade s inými normami a v iných frekvenčných pásmach.

(5)

Komisia na základe článku 4 ods. 2 rozhodnutia č. 676/2002/ES udelila Európskej konferencii poštových a telekomunikačných správ (ďalej len „CEPT“) mandát (3) na vykonávanie všetkých činností požadovaných pri hodnotení špecifických otázok týkajúcich sa technickej kompatibility medzi prevádzkovaním leteckých systémov GSM 1800 a potenciálne ovplyvňovanými rádiovými službami. Toto rozhodnutie vychádza z technických štúdií, ktoré vykonala CEPT na základe mandátu ES a prezentovala v správe CEPT 016 (4).

(6)

Systém MCA uvedený v správe CEPT pozostáva zo sieťovej riadiacej jednotky (NCU) a z kombinovanej prijímacej a vysielacej stanice lietadla (BTS lietadla). Systém je určený na zabezpečenie toho, aby sa signály, ktoré vysielajú pozemné mobilné systémy, nedali detekovať v kabíne lietadla a aby užívateľské koncové stanice v lietadle vysielali len na minimálnej úrovni. Technické parametre NCU a BTS lietadla boli odvodené z teoretických modelov.

(7)

Frekvenčné spektrum, ktoré používajú pozemné siete mobilnej elektronickej komunikácie, nepatrí do pôsobnosti tohto rozhodnutia. Touto oblasťou sa okrem iných bude zaoberať aj rozhodnutie Komisie o harmonizácii frekvenčných pásiem 900 MHz a 1 800 MHz pre pozemné systémy schopné poskytovať celoeurópske elektronické komunikačné služby.

(8)

Ani podmienky oprávňovania poskytovania služby MCA nepodliehajú pôsobnosti tohto rozhodnutia. Koordináciou vnútroštátnych podmienok schvaľovania služieb MCA sa zaoberá odporúčanie Komisie 2008/295/ES (5) podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (6).

(9)

Zariadenia pre služby MCA podliehajúce tomuto rozhodnutiu patria do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (7). Predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice 1999/5/ES pre zariadenia používané pre služby MCA v Európskej únii sa môže dokázať prostredníctvom zhody s harmonizovaniu normou ETSI EN 302 480 alebo použitím iného postupu hodnotenia zhody podľa smernice 1999/5/ES.

(10)

Otázky týkajúce sa letovej bezpečnosti majú mimoriadny význam a žiadne ustanovenie tohto rozhodnutia nesmie byť v rozpore s podmienkami udržiavania optimálnej letovej bezpečnosti.

(11)

Služby MCA sa môžu poskytovať len za podmienky, že spĺňajú požiadavky letovej bezpečnosti prostredníctvom osvedčení o letovej spôsobilosti a iných príslušných leteckých dohôd, spolu s požiadavkami na elektronické komunikácie. Osvedčenia o letovej spôsobilosti platné pre celé Spoločenstvo vydáva Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) na základe nariadenia Komisie (ES) č. 1702/2003 z 24. septembra 2003 stanovujúceho vykonávacie pravidlá osvedčovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel a prislúchajúcich výrobkov, častí a zariadení, ako aj osvedčovania projekčných a výrobných organizácií (8).

(12)

Toto rozhodnutie sa nezaoberá otázkami frekvenčného spektra súvisiacimi s komunikačnými spojeniami medzi lietadlom, satelitnou kozmickou stanicou a zemou, ktoré sú tiež potrebné na poskytovanie služieb MCA.

(13)

S cieľom zabezpečiť, aby podmienky vymedzené v tomto rozhodnutí boli stále relevantné, a vzhľadom na rýchlo sa meniace prostredie rádiového frekvenčného spektra by vnútroštátne správne orgány mali sledovať, pokiaľ je to možné, využívanie rádiového frekvenčného spektra zariadeniami pre služby MCA, aby sa toto rozhodnutie mohlo aktívne preskúmavať. Takáto kontrola by mala zohľadňovať technický pokrok a overovať, či sú počiatočné predpoklady týkajúce sa prevádzkovania služieb MCA stále relevantné.

(14)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum,

1.

„služby mobilnej komunikácie v lietadlách (služby MCA)“ znamenajú elektronické komunikačné služby definované v článku 2 písm. c) smernice 2002/21/ES poskytované podnikom s cieľom, aby sa leteckým cestujúcim umožnilo využívanie verejných komunikačných sietí počas letu bez nadväzovania priamych spojení s pozemnými mobilnými sieťami;

2.

„bez nároku na ochranu a bez rušenia“ znamená, že tieto zariadenia nemajú zabezpečenú ochranu pred rušením od rádiokomunikačných služieb a súčasne nesmú spôsobovať rušenie žiadnej rádiokomunikačnej službe;

3.

„základňová vysielacia stanica lietadla (BTS lietadla)“ znamená jednu stanicu alebo viac mobilných komunikačných staníc v lietadle podporujúcich frekvenčné pásma a systémy uvedené v tabuľke 1 prílohy;

4.

„sieťová riadiaca jednotka (NCU)“ znamená zariadenie umiestnené v lietadle, ktoré zabezpečuje, aby sa signály vysielané pozemnými systémami mobilnej elektronickej komunikácie uvedené v prílohe v tabuľke 2 nedali detekovať v kabíne, a to zvýšením hladiny šumu v prijímacích pásmach mobilnej komunikácie vnútri kabíny.

10.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 98/24

(1)

Politika informačnej spoločnosti EÚ a iniciatíva i2010 zdôrazňujú výhody okamžitého prístupu k informáciám a komunikačným zdrojom vo všetkých oblastiach každodenného života. Koordinovaný prístup k regulácii služieb mobilnej komunikácie v letectve (služieb MCA) by pomohol zabezpečiť tieto výhody a uľahčiť cezhraničné elektronické komunikačné služby v celom Spoločenstve.

(2)

Pri schvaľovaní služieb MCA musia členské štáty dodržiavať rámcovú smernicu a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (2).

(3)

Podľa rámcovej smernice národné regulačné orgány v členských štátoch prispievajú k rozvoju vnútorného trhu okrem iného tým, že odstránia pretrvávajúce prekážky pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, pridružených zariadení a služieb a elektronických komunikačných služieb na európskej úrovni a podporia budovanie a rozvoj transeurópskych sietí, interoperabilitu celoeurópskych služieb a koncové prepojenia.

(4)

Podľa smernice o povolení by sa mal použiť čo možno najmenej obmedzujúci systém povoľovania, aby sa tak umožnilo poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb s cieľom podnietiť rozvoj nových elektronických komunikačných služieb a celoeurópskych komunikačných sietí a služieb a aby sa umožnilo poskytovateľom služieb a spotrebiteľom využívať výhody úspor z rozsahu v rámci jednotného trhu. Tieto ciele sa dajú zvyčajne najlepšie dosiahnuť všeobecným povolením všetkých elektronických komunikačných sietí a služieb.

(5)

Technické podmienky potrebné na zmiernenie rizika škodlivej interferencie prevádzkovania MCA s pozemnými mobilnými sieťami sa riešia osobitne v rozhodnutí Komisie 2008/294/ES (3).

(6)

Technickým základom rozhodnutia 2008/294/ES je správa 016 Európskej konferencie poštových a telekomunikačných správ (CEPT), napísaná ako odpoveď na mandát ES poskytnutý CEPT na oblasť MCA 12. októbra 2006.

(7)

V harmonizovanej norme ETSI EN 302 480 sa stanovuje predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (4) pre zariadenia používané pre služby MCA v Európskej únii.

(8)

Otázky súvisiace s letovou bezpečnosťou majú mimoriadny význam a služby MCA sa môžu poskytovať len za podmienky, že spĺňajú požiadavky letovej bezpečnosti prostredníctvom osvedčení o letovej spôsobilosti a iných príslušných leteckých dohôd, spolu s požiadavkami na elektronické komunikácie. Osvedčenia o letovej spôsobilosti platné pre celé Spoločenstvo vydáva Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA).

(9)

Pokiaľ technické podmienky špecifikované v rozhodnutí 2008/294/ES a v harmonizovanej norme EN 302 480 alebo v ekvivalentných normách a príslušných osvedčeniach o letovej spôsobilosti spĺňajú príslušné požiadavky, riziko škodlivej interferencie bude zanedbateľné, a preto by sa mohli službám MCA udeliť všeobecné povolenia.

(10)

Zodpovednosť za schvaľovanie služieb MCA by mala niesť krajina registrácie lietadla, v súlade so systémom povolení tejto krajiny.

(11)

Dostupnosťou a zdieľaním dostatočných informácií by sa prispelo k riešeniu otázok potenciálnej cezhraničnej interferencie vyvolanej službami MCA.

(12)

Členské štáty musia poskytovať niektoré požadované informácie Informačnému systému ERO o frekvenčnom spektre v súlade s rozhodnutím Komisie 2007/344/ES zo 16. mája 2007 o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve (5). Ďalšie dôležité informácie sa môžu získavať od prevádzkovateľov služieb MCA alebo od správ civilného letectva.

(13)

Jednoúčelový register príslušných údajov pre všetky lietadlá s MCA lietajúce v rámci Európskej únie a tiež do Európskej únie a z Európskej únie by mohol pomôcť pri riešení problému interferencie včasným zhromaždením všetkých informácií v jednotnom formáte. Takýto register by spočiatku udržiavali príslušní prevádzkovatelia MCA podrobovaní pravidelnej kontrole a mala by k nemu prístup Komisia a členské štáty.

(14)

K riešeniu otázok interferencie medzi členskými štátmi by mohli prispieť aj ustanovenia medzinárodne dohodnutého Rádiokomunikačného poriadku ITU o oznamovaní a zaznamenávaní pridelených frekvencií a o hlásení škodlivej interferencie.

(15)

Lietadlám s MCA lietajúcim v letovom priestore členských štátov, ale zaregistrovaným mimo Európskej únie by sa mali vydávať povolenia na základe príslušných informácií uvádzaných odvetvím v jeho jednoúčelovom registri MCA a na základe uplatňovania príslušných ustanovení Rádiokomunikačného poriadku ITU. Užitočný by bol aj jednotný prístup k vzájomnému uznávaniu povolení MCA pre krajiny mimo EÚ, v ktorých sú registrované lietadlá s MCA.

(16)

Členské štáty už udelili pozemným mobilným operátorom práva na využívanie frekvencií. Tieto povolenia neplatia pre služby MCA a vo všeobecnosti sú obmedzené na pozemné mobilné služby.

(17)

Na účely tohto odporúčania sa priestor kabíny považuje za priestor podliehajúci jurisdikcii a kontrole štátu registrácie lietadla.

(18)

Využívanie služieb MCA môže mať vplyv aj na bezpečnostnú ochranu verejnosti. Primerané opatrenia sa môžu prijímať na vnútroštátnej úrovni alebo na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (6), aby sa zabezpečilo, že mobilné telefóny v lietadlách sa nebudú používať na nezákonné účely.

(19)

Regulačné a technické prvky spoločného prístupu k udeľovaniu povolení na služby MCA v Európskej únii by mali podliehať kontrole, aby sa zabezpečilo, že spĺňajú celkový účel prevencie škodlivej interferencie a že v opačnom prípade sú stanovené primerané nápravné opatrenia.

(20)

Opatrenia uvedené v tomto odporúčaní sú v súlade so stanoviskom Výboru pre komunikácie,

1.

Cieľom tohto odporúčania je koordinácia vnútroštátnych podmienok a postupov udeľovania povolení v súvislosti s využívaním rádiového frekvenčného spektra pre služby mobilnej komunikácie v letectve (služby MCA), aby sa uľahčilo ich zavádzanie v Spoločenstve a aby sa zabránilo škodlivej interferencii spôsobenej službami MCA pri cezhraničných letoch.

Otázky ľudského faktora súvisiace s využívaním služieb MCA a satelitnej komunikácie medzi lietadlami a vesmírnymi stanicami nepodliehajú pôsobnosti tohto odporúčania.

Vnútroštátne podmienky a predpisy týkajúce sa udeľovania povolení uvedené v tomto odporúčaní sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté právne záväzky súvisiace s letovou bezpečnosťou a bezpečnostnou ochranou verejnosti.

2.

„Služby mobilnej komunikácie v letectve (služby MCA)“ znamenajú elektronické komunikačné služby definované v článku 2 písm. c) rámcovej smernice poskytované podnikom s cieľom, aby sa leteckým cestujúcim umožnilo využívanie verejných komunikačných sietí počas letu bez nadväzovania priamych spojení s pozemnými mobilnými sieťami.

3.

Najneskôr šesť mesiacov po prijatí tohto odporúčania by členské štáty mali prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby bolo možné schváliť ustanovenia o službách MCA v lietadlách zaregistrovaných v rámci ich jurisdikcie.

Členské štáty by mali udeľovať povolenia na služby MCA v súlade so zásadami stanovenými v tomto odporúčaní. Žiadne ustanovenia tohto odporúčania by nemali byť v rozpore s udržiavaním podmienok optimálnej letovej bezpečnosti.

Členské štáty by nemali požadovať žiadne dodatočné povolenie na prevádzkovanie služieb MCA nad ich územím v lietadlách zaregistrovaných v iných členských štátoch v súlade s podmienkami dohodnutými podľa bodu 4.

Aj služby MCA v lietadlách zaregistrovaných mimo Spoločenstva by sa mali vyňať zo schvaľovania v Spoločenstve za podmienky, že tieto služby spĺňajú podmienky dohodnuté podľa bodu 4 a že sú zaregistrované v súlade s príslušnými predpismi ITU.

4.

Členské štáty by nemali udeľovať povolenia službám MCA, pokiaľ nespĺňajú technické podmienky stanovené v rozhodnutí 2008/294/ES.

5.

Členské štáty by mali zvážiť možnosť podrobiť služby MCA v lietadlách zaregistrovaných v rámci ich jurisdikcie všeobecným povoleniam.

Ak využívanie spektra na prevádzkovanie služieb MCA podlieha individuálnym právam, členské štáty by mali na základe nadobudnutých skúseností pravidelne prehodnocovať potrebu takýchto individuálnych práv s cieľom začleniť podmienky súvisiace s takýmito právami do všeobecných povolení.

V takých prípadoch by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa službám MCA a pozemným mobilným elektronickým komunikačným službám v rovnakých frekvenčných pásmach udeľovali povolenia na rozdielnom základe.

6.

Členské štáty by mali včas informovať Komisiu a ostatné členské štáty o službách MCA, ktorým bolo udelené povolenie na prevádzkovanie v lietadlách zaregistrovaných v rámci ich jurisdikcie, a o žiadostiach o prevádzkovanie služieb MCA v ich národnom letovom priestore v lietadlách zaregistrovaných mimo Európskej únie.

V prípade potreby by mali členské štáty požiadať prevádzkovateľov služieb MCA o poskytnutie príslušných údajov na účely uvedené v predchádzajúcom odseku.

7.

Členské štáty by mali aktívne, konštruktívne a v duchu solidarity spolupracovať, využívajúc prípadne aj platné postupy ITU pri riešení všetkých problémov súvisiacich so škodlivou interferenciou údajne spôsobenou prevádzkovaním služieb MCA.

Členské štáty by mali na problémy súvisiace so škodlivou interferenciou údajne spôsobenou službami MCA povolenými v inom členskom štáte upozorniť členský štát zodpovedný za povolenie týchto služieb MCA a mali by o tom informovať Komisiu. Pokiaľ je to vhodné, Komisia by mala o uvedených problémoch informovať aj Výbor pre komunikácie a Výbor pre rádiové frekvenčné spektrum, v záujme odstránenia všetkých ťažkostí.

Členské štáty, ktoré povolili služby MCA podozrivé zo spôsobovania škodlivej interferencie so službami na území iného členského štátu, by mali reagovať a okamžite vyriešiť všetky takéto prípady interferencie.

8.

Členské štáty by mali mať využívanie frekvenčného spektra službami MCA pod kontrolou, najmä vzhľadom na skutočnú alebo potenciálnu škodlivú interferenciu, a mali by hlásiť zistené skutočnosti Komisii, aby sa v prípade potreby umožnila včasná revízia tohto odporúčania.

9.

Toto odporúčanie je určené členským štátom.

10.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 98/28