II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

14.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 72/1

Právne účinky podľa medzinárodného verejného práva majú len originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho účinnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuseTRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke: http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html.

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 67 – Jednotné ustanovenia o:

I.	typovom schvaľovaní špecifického zariadenia motorových vozidiel, ktoré používajú vo svojom pohonnom systéme skvapalnené ropné plyny (LPG);

II.	typovom schvaľovaní vozidiel vybavených špecifickým zariadením na používanie skvapalnených ropných plynov (LPG) vo svojom pohonnom systéme z hľadiska montáže takéhoto zariadenia

Dodatok 66: Predpis č. 67

doplnku 7 k sérii zmien 01 – dátum nadobudnutia účinnosti: 2. februára 2007

OBSAH

PREDPIS

1.	Rozsah platnosti

2.	Vymedzenie pojmov a klasifikácia komponentov

ČASŤ 1

3.	Žiadosť o typové schválenie

Označenie

5.	Typové schválenie

6.	Technické parametre rôznych komponentov LPG zariadenia

7.	Úpravy typu LPG zariadenia a rozšírenie typového schválenia

8.	(Nestanovené)

9.	Zhoda výroby

10.	Sankcie za nedodržanie zhody výroby

11.	Prechodné ustanovenia týkajúce sa rôznych komponentov LPG zariadenia

12.	Definitívne zastavenie výroby

13.	Názvy a adresy skúšobní zodpovedných za vykonávanie skúšok typového schvaľovania a názvy a adresy správnych orgánov

ČASŤ II

14.	Vymedzenie pojmov

15.	Žiadosť o typové schválenie

16.	Typové schválenie

17.	Požiadavky na inštaláciu špecifických zariadení na používanie skvapalneného ropného plynu v pohonnom systéme vozidla

18.	Zhoda výroby

19.	Sankcie za nedodržanie zhody výroby

20.	Úprava a rozšírenie typového schválenia vozidla

21.	Definitívne zastavenie výroby

22.	Prechodné ustanovenia týkajúce sa inštalácie rôznych komponentov LPG zariadenia a typového schvaľovania vozidiel vybavených špecifickým zariadením na používanie skvapalneného ropného plynu vo svojom pohonnom systéme v súvislosti s inštaláciou takýchto zariadení

23.	Názvy a adresy skúšobní zodpovedných za vykonávanie skúšok typového schvaľovania a názvy a adresy správnych orgánov

PRÍLOHY

Príloha 1

Základné charakteristiky vozidla, motora a LPG zariadenia

Príloha 2A

Usporiadanie značky typového schválenia LPG zariadenia

Príloha 2B

Oznámenie o typovom schválení, o rozšírení, zamietnutí alebo odobratí typového schválenia alebo o definitívnom zastavení výroby typu LPG zariadenia podľa predpisu č. 67

Príloha 2C

Usporiadanie značiek typového schválenia

Príloha 2D

Oznámenie o typovom schválení, o rozšírení, zamietnutí alebo odobratí typového schválenia alebo o definitívnom zastavení výroby typu vozidla v súvislosti s inštaláciou LPG systémov podľa predpisu č. 67

Príloha 3

Ustanovenia o typovom schvaľovaní príslušenstva nádrže LPG

Príloha 4

Ustanovenia o typovom schvaľovaní palivového čerpadla

Príloha 5

Ustanovenia o typovom schvaľovaní filtračnej jednotky LPG

Príloha 6

Ustanovenia o typovom schvaľovaní regulátora tlaku a odparovača

Príloha 7

Ustanovenia o typovom schvaľovaní uzatváracieho ventilu, jednosmerného ventilu, odľahčovacieho ventilu plynového potrubia a prevádzkovej spojky

Príloha 8

Ustanovenia o typovom schvaľovaní ohybných hadíc so spojkami

Príloha 9

Ustanovenia o typovom schvaľovaní plniacej jednotky

Príloha 10

Ustanovenia o typovom schvaľovaní nádrží LPG

Príloha 11

Ustanovenia o typovom schvaľovaní zariadení na vstrekovanie plynu, zariadení na zmiešavanie plynu alebo vstrekovačov a palivovej lišty

Príloha 12

Ustanovenia o typovom schvaľovaní dávkovacej jednotky plynu bez zariadenia(í) na vstrekovanie plynu

Príloha 13

Ustanovenia o typovom schvaľovaní tlakového a/alebo teplotného snímača

Príloha 14

Ustanovenia o typovom schvaľovaní elektronickej riadiacej jednotky

Príloha 15

Postupy skúšok

Príloha 16

Ustanovenia týkajúce sa identifikačnej značky LPG pre vozidlá kategórie M2 a M3

Príloha 17

Ustanovenia týkajúce sa identifikačnej značky prevádzkovej spojky

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento predpis sa vzťahuje na:

Časť I.

Typové schvaľovanie špecifického zariadenia vozidiel kategórie M a N (1), ktoré používajú vo svojom pohonnom systéme skvapalnené ropné plyny

Časť II.

Typové schvaľovanie vozidiel kategórie M a N (1) vybavených špecifickým zariadením na používanie skvapalnených ropných plynov vo svojom pohonnom systéme z hľadiska montáže takéhoto zariadenia.

2. VYMEDZENIE POJMOV A KLASIFIKÁCIA KOMPONENTOV

LPG komponenty používané vo vozidlách musia byť klasifikované s ohľadom na maximálny prevádzkový tlak a funkciu podľa obrázku 1.

Trieda 1	Vysokotlakové časti vrátane rúrok a armatúr obsahujúce tekutý LPG s tlakom pár alebo zvýšeným tlakom pár až do 3 000 kPa.
Trieda 2	Nízkotlakové časti vrátane rúrok a armatúr obsahujúce odparený LPG s maximálnym prevádzkovým tlakom menej ako 450 kPa a viac ako 20 kPa nad atmosférickým tlakom.
Trieda 2A	Nízkotlakové časti pre obmedzený pracovný rozsah vrátane rúrok a armatúr obsahujúce odparený LPG s maximálnym prevádzkovým tlakom menej ako 120 kPa a viac ako 20 kPa nad atmosférickým tlakom.
Trieda 3	Uzatváracie ventily a odľahčovacie ventily pracujúce v kvapalnej fáze.

LPG komponenty konštruované pre maximálny prevádzkový tlak menší ako 20 kPa nad atmosférickým tlakom nie sú predmetom tohto predpisu.

Komponent môže obsahovať niekoľko častí, z ktorých každá je klasifikovaná vo vlastnej triede s ohľadom na maximálny prevádzkový tlak a funkciu.

Obrázok 1

Klasifikácia podľa maximálneho prevádzkového tlaku a funkcie

„Tlak“ znamená relatívny tlak vzhľadom na atmosférický tlak, ak nie je stanovené inak.

2.1.1. „Prevádzkový (obslužný) tlak“ (service pressure) znamená ustálený tlak pri jednotnej teplote plynu 15 °C.

2.1.2. „Skúšobný tlak“ znamená tlak, ktorému je komponent vystavený počas skúšky typového schvaľovania.

2.1.3. „Pracovný tlak“ znamená maximálny tlak, na aký je komponent navrhnutý a z ktorého sa vychádza pri posudzovaní namáhania komponentov.

2.1.4. „Prevádzkový tlak“ (operating pressure) znamená tlak za normálnych prevádzkových podmienok.

2.1.5. „Maximálny prevádzkový tlak“ znamená maximálny tlak vnútri komponentu, na ktorý môže tlak vzrásť počas prevádzky.

2.1.6. „Klasifikačný tlak“ znamená maximálny dovolený prevádzkový tlak vnútri komponentu podľa jeho klasifikácie.

2.2. „Špecifické zariadenie“ znamená:

nádrž,

b)	príslušenstvo pripojené k nádrži,

c)	odparovač/regulátor tlaku,

d)	uzatvárací ventil,

e)	zariadenie na vstrek plynu, vstrekovač alebo zmiešavač plynu,

f)	dávkovacia jednotka plynu, buď samostatná, alebo kombinovaná so zariadením na vstrek plynu,

g)	ohybné hadice,

h)	plniaca jednotka,

i)	spätný ventil,

j)	odľahčovací ventil plynového potrubia,

k)	filtračná jednotka,

l)	tlakový alebo teplotný snímač,

m)	palivové čerpadlo,

n)	prevádzková spojka,

o)	elektronická riadiaca jednotka,

p)	palivová lišta,

q)	pretlakové zariadenie.

„Nádrž“ znamená akúkoľvek nádobu použitú na skladovanie skvapalneného ropného plynu.

2.3.1. Nádrž môže byť:

i)	štandardná valcová nádrž s valcovým plášťom, dvoma miskovitými dnami, a to buď torisferickými, alebo eliptickými, a požadovanými otvormi,

ii)	špeciálna nádrž: iná nádrž ako štandardná valcová nádrž. Rozmerové charakteristiky sú v prílohe 10 doplnok 5.

2.3.2. „Celokompozitná nádrž“ znamená nádrž vyrobenú len z kompozitných materiálov s iným než kovovým puzdrom.

2.3.3. „Séria nádrží“ znamená maximálne 200 nádrží rovnakého typu vyrobených za sebou na rovnakej výrobnej linke.

2.4. „Typ nádrže“ znamená nádrže, ktoré sa nelíšia s ohľadom na nasledujúce charakteristiky špecifikované v prílohe 10:

a)	obchodné meno(-á) alebo obchodná(-é) značka(-y),

b)	tvar (valcový, špeciálny),

c)	otvory (doska pre príslušenstvo/kovový prstenec),

materiál,

e)	proces zvárania (v prípade kovových nádrží),

f)	tepelné spracovanie (v prípade kovových nádrží),

g)	výrobná linka,

h)	menovitá hrúbka steny,

priemer,

j)	výška (v prípade špeciálnych nádrží).

„Príslušenstvo pripojené k nádrži“ znamená nasledujúce zariadenia, ktoré môžu byť samostatné alebo kombinované:

a)	80 % uzatvárací ventil,

b)	stavoznak,

c)	odľahčovací ventil,

d)	diaľkovo ovládaný servisný ventil s prepadovým ventilom,

e)	palivové čerpadlo,

f)	viacúčelový ventil,

g)	plynotesná skriňa,

h)	elektrická priechodka,

i)	spätný ventil,

j)	pretlakové zariadenie.

2.5.1. „80 % uzatvárací ventil“ znamená zariadenie obmedzujúce naplnenie nádrže maximálne na 80 % jej obsahu.

2.5.2. „Stavoznak“ znamená zariadenie na overenie úrovne hladiny kvapaliny v nádrži.

„Odľahčovací ventil (vypúšťací ventil)“ znamená zariadenie na obmedzenie pretlaku vytvoreného v nádrži.

2.5.3.1. „Pretlakové zariadenie“ znamená zariadenie určené na ochranu nádrže pred roztrhnutím v prípade požiaru odvetraním LPG nádrže.

2.5.4. „Diaľkovo ovládaný servisný ventil s prepadovým ventilom“ znamená zariadenie, ktoré dovoľuje zaviesť a prerušiť dodávku LPG k odparovaču/regulátoru tlaku; diaľkovo ovládaný znamená, že prevádzkový ventil je ovládaný elektronickou riadiacou jednotkou; keď je motor v pokoji, je ventil uzatvorený; prepadový ventil znamená zariadenie na obmedzenie prietoku LPG.

2.5.5. „Palivové čerpadlo“ znamená zariadenie na zavedenie dodávky tekutého LPG do motora zvýšeným tlakom v nádrži prostredníctvom prívodového tlaku palivového čerpadla.

2.5.6. „Viacúčelový ventil“ znamená zariadenie obsahujúce všetko príslušenstvo vymenované v odsekoch 2.5.1. až 2.5.3. a 2.5.8 alebo len jeho časť.

2.5.7. „Plynotesná skriňa“ znamená zariadenie na ochranu príslušenstva a na odvetranie akéhokoľvek úniku do okolitého vzduchu.

2.5.8. „Elektrická priechodka“ (pre palivové čerpadlo/ovládače/palivový stavoznak).

2.5.9. „Spätný ventil“ znamená zariadenie umožňujúce tekutému LPG prúdiť v jednom smere a zabraňujúce tekutému LPG prúdiť v opačnom smere.

2.6. „Odparovač“ znamená zariadenie určené na odparenie LPG z kvapalného stavu do stavu plynného.

2.7. „Regulátor tlaku“ znamená zariadenie určené na zníženie a reguláciu tlaku skvapalneného ropného plynu.

2.8. „Uzatvárací ventil“ znamená zariadenie na uzatvorenie toku LPG.

2.9. „Odľahčovací ventil plynového potrubia“ znamená zariadenie na zabránenie rastu tlaku v rúrkach nad nastavenú hodnotu.

2.10. „Zariadenie na vstrek, vstrekovač alebo zmiešavač plynu“ znamená zariadenie, ktoré iniciuje vstup tekutého alebo odpareného LPG do motora.

2.11. „Dávkovacia jednotka plynu“ znamená zariadenie, ktoré odmeriava alebo distribuuje prúd plynu k motoru, a môže byť buď kombinované so vstrekovacím zariadením na vstrek plynu alebo samostatné.

2.12. „Elektronická riadiaca jednotka“ znamená zariadenie, ktoré riadi požiadavky motora na LPG a automaticky odpojí napájanie uzatváracích ventilov LPG systému v prípade prerazenia prívodnej rúrky paliva spôsobeného nehodou alebo pri zastavení motora.

2.13. „Tlakový alebo teplotný snímač“ znamená zariadenie, ktoré meria tlak alebo teplotu.

2.14. „Filtračná jednotka LPG“ znamená zariadenie, ktoré filtruje LPG; filter môže byť integrovaný do iných komponentov.

2.15. „Ohybné hadice“ znamenajú hadice na dopravu skvapalneného ropného plynu buď v tekutom, alebo v odparenom stave pri rôznych tlakoch z jedného miesta na druhé.

2.16. „Plniaca jednotka“ znamená zariadenie umožňujúce plnenie nádrže; plniaca jednotka môže byť realizovaná integráciou do 80 % uzatváracieho ventilu alebo ako vonkajšia prípojka plnenia na vonkajšej strane vozidla.

2.17. „Prevádzková spojka“ znamená spojenie vo vedení paliva medzi nádržou a motorom. Pokiaľ v jednopalivovom vozidle už nie je palivo, vozidlo sa môže prevádzkovať prostredníctvom rezervnej palivovej nádrže, ktorá môže byť pripojená do prevádzkovej spojky.

2.18. „Palivová lišta“ znamená palivovú rúrku alebo kanál, ktorá je pripojená na palivové vstrekovacie zariadenie.

2.19. „Skvapalnený ropný plyn (LPG)“ znamená akýkoľvek produkt založený primárne na týchto uhľovodíkoch: propán, propén (propylén), bután, izobután, izobutylén, butén (butylén) a etán.

V európskej norme EN 589: 1993 sa stanovujú požiadavky a metódy skúšania pre automobilový LPG dodávaný na trh a predávaný v členských krajinách Európskej komisie pre normalizáciu (CEN).

ČASŤ I

TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE ŠPECIFICKÉHO ZARIADENIA MOTOROVÝCH VOZIDIEL, KTORÉ POUŽÍVAJÚ VO SVOJOM POHONNOM SYSTÉME SKVAPALNENÉ ROPNÉ PLYNY

3. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1. Žiadosť o typové schválenie špecifického zariadenia predloží držiteľ obchodného názvu alebo značky alebo jeho riadne poverený zástupca.

K žiadosti o typové schválenie sa pripoja ďalej uvedené dokumenty v troch vyhotoveniach s týmito podrobnosťami:

3.2.1. podrobný opis typu špecifického zariadenia (ako sa stanovuje v prílohe1),

3.2.2. výkres zvláštneho zariadenia, ktorý je dostatočne podrobný a vo vhodnom meradle,

3.2.3. overenie zhody s technickými parametrami stanovenými v odseku 6 predpisu.

3.3. Na žiadosť skúšobne zodpovednej za vykonávanie skúšok typového schvaľovania sa predložia vzorky špecifického zariadenia.

Doplňujúce vzorky sa predložia na vyžiadanie.

4. OZNAČENIE

4.1. Akékoľvek komponenty predložené na typové schválenie musia niesť obchodný názov alebo značku výrobcu a označenie typu a v prípade nekovových komponentov aj mesiac a rok výroby; toto označenie musí byť jasne čitateľné a nezmazateľné.

4.2. Akékoľvek zariadenie musí mať dostatočné miesto na umiestnenie značky typového schválenia vrátane klasifikácie komponentov (pozri prílohu 2A); tento priestor musí byť zobrazený na výkresoch uvedených v odseku 3.2.2..

4.3. Každá nádrž musí byť označená aj privareným štítkom, na ktorom sú vyznačené nasledujúce čitateľné a nezmazateľné údaje:

a)	výrobné číslo,

b)	objem v litroch,

c)	označenie „LPG“,

d)	skúšobný tlak [kPa],

e)	formulácia: „maximálny stupeň plnenia: 80 %“,

f)	rok a mesiac typového schválenia (napr. 99/01),

g)	značka typového schválenia podľa odseku 5.4.,

h)	označenie „ČERPADLO VNÚTRI“ a označenie označujúce čerpadlo, ak je čerpadlo namontované vnútri nádrže.

5. TYPOVÉ SCHVÁLENIE

5.1. Ak vzorky zariadenia predložené na typové schválenie vyhovejú požiadavkám odsekov 6.1. až 6.13. tohto predpisu, udelí sa tomuto typu zariadenia typové schválenie.

5.2. Každému schválenému typu zariadenia sa pridelí číslo typového schválenia. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 01 pre sériu zmien 01, ktorá nadobudla účinnosť 13. novembra 1999) udávajú sériu zmien, ktorá obsahuje posledné závažné technické zmeny predpisu v čase vydania typového schválenia. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo inému typu zariadenia.

5.3. Oznámenie o typovom schválení alebo o odmietnutí alebo rozšírení typového schválenia LPG zariadenia/časti podľa tohto predpisu sa pošle zmluvným stranám, ktoré uplatňujú tento predpis, na formulári podľa vzoru uvedeného v prílohe 2B k tomuto predpisu. Ak ide o nádrž, doplní sa doplnok 1 prílohy 2B.

Na každom zariadení, ktoré je zhodné s typom schváleným podľa tohto predpisu, sa zreteľne a v priestore uvedenom v odseku 4.2. vyznačí navyše k označeniu predpísanému v odsekoch 4.1. a 4.3. medzinárodná značka typového schválenia, ktorá sa skladá z:

5.4.1. kružnice, v ktorej za písmenom „E“ nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil typové schválenie (2),

5.4.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a číslo typového schválenia vpravo od kružnice stanovenej v odseku 5.4.1. Toto číslo typového schválenia sa skladá z čísla typového schválenia komponentu uvedeného na certifikáte vypracovanom pre tento typ (pozri odsek 5.2. a prílohu 2B), pred ktorým sú dve číslice uvádzajúce následnosť posledných sérií zmien tohto predpisu.

5.5. Značka typového schválenia musí byť ľahko čitateľná a nezmazateľná.

5.6. V prílohe 2A tohto predpisu sa uvádzajú príklady usporiadania uvedenej značky typového schválenia.

6. TECHNICKÉ PARAMETRE RÔZNYCH KOMPONENTOV LPG ZARIADENIA

6.1. Všeobecné ustanovenia

Špecifické komponenty vozidiel používajúcich LPG vo svojom pohonnom systéme musia fungovať správne a bezpečne.

Materiály komponentov, ktoré sú v styku s LPG, musia byť s ním kompatibilné.

Tie časti komponentov, ktorých správna a bezpečná funkcia podlieha vplyvom LPG, vysokého tlaku alebo vibrácií, musia byť podrobené zodpovedajúcim skúšobným metódam opísaným v prílohách tohto predpisu. Splnené musia byť najmä ustanovenia odsekov 6.2. až 6.13.

Montáž LPG zariadení typovo schválených podľa tohto predpisu musí spĺňať príslušné požiadavky elektromagnetickej kompatibility (E.M.C.) podľa predpisu č. 10, séria zmien 02, alebo jeho ekvivalentu.

6.2. Ustanovenia týkajúce sa nádrží

LPG nádrže musia byť typovo schválené podľa ustanovení uvedených v prílohe 10 k tomuto predpisu.

6.3. Ustanovenia týkajúce sa príslušenstva pripojeného k nádrži

Nádrž musí byť vybavená nasledujúcim príslušenstvom, ktoré môže byť samostatné alebo v kombinácii (viacúčelový(-é) ventil(-y)):

6.3.1.1. 80 % uzatvárací ventil,

6.3.1.2. stavoznak,

6.3.1.3. odľahčovací ventil (vypúšťací ventil),

6.3.1.4. diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil s prepadovým ventilom.

6.3.2. Nádrž môže byť v prípade potreby vybavená plynotesnou skriňou.

6.3.3. Nádrž môže byť vybavená elektrickou priechodkou pre ovládače/palivové čerpadlo LPG.

6.3.4. Nádrž môže byť vybavená palivovým čerpadlom LPG vnútri nádrže.

6.3.5. Nádrž môže byť vybavená spätným ventilom.

6.3.6. Nádrž musí byť vybavená pretlakovým zariadením (PRD). Zariadenia alebo funkcie je možné typovo schváliť ako PRD za predpokladu, že obsahujú nasledujúce časti:

a)	tavná poistka (aktivovaná teplotou), alebo

b)	odľahčovací ventil za predpokladu, že spĺňa odsek 6.15.8.3., alebo

c)	kombinácia obidvoch uvedených zariadení, alebo

d)	akékoľvek iné ekvivalentné technické riešenie za predpokladu, že zaisťuje rovnaký stupeň funkčnosti.

6.3.7. Príslušenstvo uvedené v odsekoch 6.3.1. až 6.3.3. musí byť typovo schválené podľa ustanovení uvedených v:

—	prílohe 3 k tomuto predpisu pre príslušenstvo uvedené v odsekoch 6.3.1., 6.3.2., 6.3.3. a 6.3.6.,

—	prílohe 4 k tomuto predpisu pre príslušenstvo uvedené v odseku 6.3.4.,

—	prílohe 7 k tomuto predpisu pre príslušenstvo uvedené v odsekoch 6.3.5.

6.4. – 6.14. Ustanovenia týkajúce sa ďalších komponentov

Ďalšie komponenty, ktoré sú uvedené v tabuľke 1, musia byť typovo schválené podľa ustanovení uvedených v prílohách podľa tejto tabuľky.

Tabuľka 1

Odsek	Komponent	Príloha
6.4.	Palivové čerpadlo	4
6.5.	Odparovač (3) Regulátor tlaku (3)	6
6.6.	Uzatvárací ventil Spätný ventil Odľahčovací ventil plynového potrubia Prevádzková spojka	7
6.7.	Ohybné hadice	8
6.8.	Plniaca jednotka	9
6.9.	Zariadenie na vstrek plynu/Zmiešavač plynu (5) alebo Vstrekovače	11
6.10.	Dávkovacia jednotka plynu (4)	12
6.11.	Tlakové snímače Teplotné snímače	13
6.12.	Elektronická riadiaca jednotka	14
6.13.	Filtračná jednotka LPG	5
6.14.	Pretlakové zariadenie	3

6.15. Všeobecné pravidlá konštrukcie komponentov

Ustanovenia týkajúce sa 80 % uzatváracieho ventilu.

6.15.1.1. Spojenie medzi plavákom a uzatváracou jednotkou 80 % uzatváracieho ventilu sa pri normálnych prevádzkových podmienkach nesmie deformovať.

6.15.1.2. V prípade, že 80 % uzatvárací ventil nádrže obsahuje plavák, tento musí odolať vonkajšiemu tlaku 4 500 kPa.

6.15.1.3. Uzatváracia jednotka zariadenia, ktorá obmedzuje plnenie na 80 % +0/-5 % objemu nádrže, pre ktorú je 80 % uzatvárací ventil konštruovaný, musí odolať tlaku 6 750 kPa. V uzavretej polohe, pri diferenčnom tlaku 700 kPa, nesmie rýchlosť plnenia prekročiť 500 cm3/min. Ventil sa musí skúšať so všetkými nádržami, na ktorých sa má montovať, alebo musí výrobca výpočtom doložiť, pre ktoré typy nádrží je tento ventil vhodný.

6.15.1.4. V prípade, že 80 % uzatvárací ventil nádrže neobsahuje plavák, nesmie sa v uzavretej polohe pokračovať v plnení nádrže rýchlosťou plnenia presahujúcou 500 cm3/min.

6.15.1.5. Zariadenie musí mať trvalé označenie udávajúce typ nádrže, pre ktorú je určené, jej priemer a uhol montáže, a v prípade potreby montážnu značku.

Elektricky ovládané zariadenie obsahujúce LPG musí v prípade roztrhnutia komponentu na účel zabránenia vzniku elektrickej iskry na povrchu trhliny:

i)	byť izolované tak, aby žiadny prúd nebol vedený časťami obsahujúcimi LPG,

ii)

a musí mať elektrický systém izolovaný:

—	od telesa zariadenia,

—	od nádrže určenej pre palivové čerpadlo.

Izolačný odpor musí byť > 10 MΩ.

6.15.2.1. Elektrické vedenie vnútri batožinového priestoru a priestoru pre posádku musí spĺňať požiadavky na izoláciu triedy IP 40 podľa IEC 529.

6.15.2.2. Všetky ďalšie elektrické vedenia musia spĺňať požiadavky na izoláciu triedy IP 54 podľa IEC 529.

6.15.2.3. Elektrická priechodka (palivové čerpadlo/ovládače/snímač hladiny paliva) na zaistenie izolovaného a utesneného elektrického spojenia musí byť hermeticky utesneného typu.

Osobitné ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektricky/vonkajšou (hydraulickou, vzduchovou) silou

6.15.3.1. V prípade ventilov aktivovaných elektrickou/externou energiou (napr. 80 % uzatvárací ventil, servisný ventil, uzatvárací ventil, spätný ventil, odľahčovací ventil plynového potrubia, prevádzková prípojka) musia byť tieto ventily pri vypnutom prívode energie v polohe „zatvorené“.

6.15.3.2. Napájanie palivového čerpadla musí byť vypnuté, keď dôjde k poruche elektrickej riadiacej jednotky alebo je táto bez napätia.

Teplovýmenné médium vo výmenníku (zlučiteľnosť a tlakové požiadavky)

6.15.4.1. Materiály zariadení, ktoré sú v kontakte s teplovýmenným médiom výmenníka pri jeho činnosti, musia byť zlučiteľné s týmto médiom a musia byť konštruované tak, aby vydržali tlak 200 kPa teplovýmenného média. Tento materiál musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe 15 odseke 17.

6.15.4.2. Priestor obsahujúci teplovýmenné médium odparovača/regulátora tlaku musí byť tesný pri tlaku 200 kPa.

6.15.5. Komponent obsahujúci vysokotlakovú a nízkotlakovú časť musí byť konštruovaný tak, aby sa zabránilo vzrastu tlaku v nízkotlakovej časti nad hodnotu rovnajúcu sa 2,25-násobku maximálneho pracovného tlaku, na ktorý bola skúšaná. Komponenty pripojené priamo k tlaku nádrže musia byť konštruované pre klasifikačný tlak 3 000 kPa. Odvetranie do motorového priestoru alebo mimo vozidla nie je dovolené.

Osobitné ustanovenia na zabránenie akémukoľvek prietoku plynu

6.15.6.1. Čerpadlo musí byť konštruované tak, aby výstupný tlak nikdy neprevýšil hodnotu 3 000 kPa, keď dôjde napr. k zablokovaniu rúrky alebo sa neotvorí uzatvárací ventil. To sa môže dosiahnuť vypnutím čerpadla alebo recirkuláciou do nádrže.

6.15.6.2. Regulátor tlaku/odparovač musí byť konštruovaný tak, aby sa zabránilo akémukoľvek prietoku plynu, keď je do jednotky regulátora/odparovača privádzaný LPG s tlakom ≤ 4 500 kPa a regulátor nie je v činnosti.

6.15.7. Ustanovenia týkajúce sa odľahčovacieho ventilu plynového potrubia

6.15.7.1. Odľahčovací ventil plynového potrubia musí byť konštruovaný tak, aby sa otvoril pri tlaku 3 200± 100 kPa.

6.15.7.2. Odľahčovací ventil plynového potrubia nesmie vykazovať vnútornú netesnosť až do 3 000 kPa.

Ustanovenia týkajúce sa odľahčovacieho ventilu (vypúšťacieho ventilu)

6.15.8.1. Odľahčovací ventil musí byť montovaný vnútri nádrže alebo na nádrži v oblasti, kde je palivo v plynnom stave.

6.15.8.2. Odľahčovací ventil musí byť konštruovaný tak, aby sa otvoril pri tlaku 2 700± 100 kPa.

6.15.8.3. Prietok odľahčovacieho ventilu udávaný množstvom stlačeného vzduchu o tlaku, ktorý je o 20 % vyšší než bežný prevádzkový tlak, musí byť aspoň

Q ≥ 10,66 · A0,82

kde:

Q	=	prietok vzduchu v štandardných m3/min (100 kPa absolútneho tlaku a teplota 15 °C),
A	=	vonkajší povrch nádrže v m2.

Výsledky skúšky prietoku musia byť korigované na štandardné podmienky:

tlak vzduch 100 kPa a teplotu 15 °C.

Keď sa odľahčovací ventil považuje za pretlakové zariadenie (PRD), prietok musí byť aspoň 17,7 štandardných m3/min.

6.15.8.4. Odľahčovací ventil nesmie vykazovať vnútornú netesnosť do 2 600 kPa.

6.15.8.5. Pretlakové zariadenie (tavná poistka) musí byť konštruované tak, aby sa otvorilo pri teplote 120 ±10 °C.

6.15.8.6. Pretlakové zariadenie (tavná poistka) musí byť konštruované tak, aby pri otvorení prietoková kapacita predstavovala:

Q ≥ 2,73 · A

kde:

Q	=	prietok vzduchu v štandardných m3/min (100 kPa absolútneho tlaku a teplota 15 °C),
A	=	vonkajší povrch nádrže v m2.

Skúšky prietoku sa musia vykonávať pri absolútnom tlaku vzduchu 200 kPa a teplote 15 °C.

Výsledky skúšky prietoku musia byť korigované na štandardné podmienky:

absolútny tlak vzduchu 100 kPa a teplota 15 °C.

6.15.8.7. Pretlakové zariadenie musí byť montované na nádrži v oblasti plynu.

6.15.8.8. Pretlakové zariadenie musí byť pripevnené k nádrži tak, aby vypúšťalo do plynotesnej skrine, pokiaľ je táto predpísaná.

6.15.8.9. Pretlakové zariadenie (tavná poistka) musí byť skúšané podľa ustanovení uvedených v prílohe 3 ods. 7.

6.15.9. Energetická strata palivového čerpadla

Pri minimálnej hladine paliva, pri ktorej motor ešte pracuje, nesmie teplo vytvorené palivovým(-i) čerpadlom(-lami) spôsobiť otvorenie odľahčovacieho ventilu.

Ustanovenia týkajúce sa plniacej jednotky

6.15.10.1. Plniaca jednotka musí byť vybavená aspoň jedným mäkko (elasticky) usadeným jednosmerným ventilom a tento nesmie byť konštrukčne odmontovateľný.

6.15.10.2. Plniaca jednotka musí byť chránená proti znečisteniu.

6.15.10.3. Konštrukcia a rozmery prípojnej plochy plniacej jednotky musia spĺňať požiadavky podľa obrázkov v prílohe 9.

Plniaca jednotka na obrázku 5 je určená len pre motorové vozidlá kategórií M2, M3, N2, N3 a M1 s maximálnou celkovou hmotnosťou > 3 500 kg (6).

6.15.10.4. Plniaca jednotka na obrázku 4 sa môže použiť aj pre motorové vozidlá kategórií M2, M3, N2, N3 a M1 s maximálnou celkovou hmotnosťou > 3 500 kg (6).

6.15.10.5. Vonkajšia plniaca jednotka je spojená s nádržou hadicou alebo rúrkou.

Špecifické ustanovenia týkajúce sa plniacej jednotky Euro pre ľahké úžitkové vozidlá (príloha 9 – obrázok 3):

6.15.10.6.1. Mŕtvy objem medzi prednou tesniacou plochou a prednou časťou jednosmerného ventilu nesmie presiahnuť 0,1 cm3.

6.15.10.6.2. Prietok cez prípojku pri rozdiele tlaku 30 kPa musí byť aspoň 60 litrov/min, ak sa skúša s vodou.

Osobitné ustanovenia týkajúce sa plniacej jednotky Euro pre ťažké úžitkové vozidlá (príloha 9 – obrázok 5):

6.15.10.7.1. Mŕtvy objem medzi prednou tesniacou plochou a prednou časťou jednosmerného ventilu nesmie presiahnuť 0,5 cm3.

6.15.10.7.2. Prietok cez plniacu jednotku s mechanicky otváraným jednosmerným ventilom pri rozdiele tlaku 50 kPa musí byť aspoň 200 litrov/min, ak sa skúša s vodou.

6.15.10.7.3. Plniaca jednotka Euro musí spĺňať požiadavky nárazovej skúšky uvedenej v odseku 7.4.

Ustanovenia týkajúce sa stavoznaku

6.15.11.1. Zariadenie na overenie úrovne hladiny kvapaliny v nádrži musí byť nepriameho typu (napr. magnetické) medzi vnútrom a vonkajškom nádrže. Ak zariadenie na overenie úrovne hladiny kvapaliny v nádrži je priameho typu, elektrické vedenia musia spĺňať požiadavky IP54 podľa IEC EN 60529:1997 – 06.

6.15.11.2. Ak stavoznak obsahuje plavák, tento musí odolať vonkajšiemu tlaku 3 000 kPa.

Ustanovenia týkajúce sa plynotesnej skrine nádrže

6.15.12.1. Výstup z plynotesnej skrine musí mať celkový voľný prierez aspoň 450 mm2.

6.15.12.2. Plynotesná skriňa musí byť tesná pri tlaku 10 kPa s uzavretým(-i) otvorom(-mi), maximálny dovolený únik je 100 cm3/h pár a nesmie vykazovať trvalé deformácie.

6.15.12.3. Plynotesná skriňa musí byť konštruovaná tak, aby odolala tlaku 50 kPa.

Ustanovenia týkajúce sa diaľkovo riadeného servisného ventilu s prepadovým ventilom

Ustanovenia týkajúce sa servisného ventilu

6.15.13.1.1. V prípade, že servisný ventil je kombinovaný s LPG palivovým podávacím čerpadlom, identifikácia čerpadla musí byť vykonaná označením „ČERPADLO VNÚTRI“, a táto identifikácia čerpadla musí byť buď na identifikačnom štítku LPG nádrže, alebo na viacúčelovom ventile, pokiaľ je tento použitý. Elektrické vedenia vnútri LPG nádrže musia spĺňať požiadavky izolácie triedy IP 40 podľa IEC 529.

6.15.13.1.2. Servisný ventil musí odolať tlaku 6 750 kPa v otvorenej a uzavretej polohe.

6.15.13.1.3. Servisný ventil nesmie v uzatvorenej polohe vykazovať vnútorný únik v smere prúdenia. Netesnosť môže byť v opačnom smere.

Ustanovenia týkajúce sa prepadového ventilu

6.15.13.2.1. Prepadový ventil musí byť montovaný vnútri nádrže.

6.15.13.2.2. Prepadový ventil musí byť konštruovaný s by-passom, ktorý umožní vyrovnanie tlakov.

6.15.13.2.3. Prepadový ventil sa musí uzavrieť pri tlakovom rozdiele 90 kPa medzi výstupom a vstupom ventilu. Pri tomto tlakovom rozdiele nesmie prietok prekročiť 8 000 cm3/min.

6.15.13.2.4. Ak je prepadový ventil v uzavretej polohe, prietok by-passom nesmie prekročiť 500 cm3/min pri tlakovom rozdiele 700 kPa.

7. ÚPRAVY TYPU LPG ZARIADENIA A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

Každá úprava typu LPG zariadenia musí byť oznámená správnemu orgánu, ktorý typové schválenie udelil. Tento orgán potom môže:

7.1.1. dospieť k záveru, že vykonané úpravy nemajú nepriaznivý vplyv a že komponent ešte stále zodpovedá požiadavkám,

7.1.2. alebo požadovať ďalšiu čiastkovú alebo úplnú skúšku.

7.2. Potvrdenie alebo odmietnutie typového schválenia s uvedením úprav sa oznámi zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, postupom podľa odseku 5.3.

7.3. Príslušný orgán, ktorý vydáva rozšírenie typového schválenia, pridelí každému oznámeniu vystavenému pre toto rozšírenie poradové číslo.

8. (Nie je priradený)

9. ZHODA VÝROBY

Riadenie zhody výroby musí byť v zhode s ustanoveniami dohody, dodatok 2 (E/ECE/324-E/ECE(TRANS/505/Rev.2), s týmito požiadavkami:

9.1. Všetky zariadenia typovo schválené podľa tohto predpisu musia byť vyrobené tak, aby sa zhodovali so schváleným typom na základe splnenia požiadaviek odseku 6.

9.2. S cieľom overiť, či sú požiadavky odseku 9.1 splnené, sa vykonajú vhodné kontroly výroby.

9.3. Minimálne požiadavky na skúšky pre riadenie zhody výroby uvedené ďalej v prílohách 8, 10 a 15 k tomuto predpisu musia byť splnené.

9.4. Orgán, ktorý udelil typové schválenie, môže kedykoľvek overiť spôsoby riadenia zhody uplatnené pri každom výrobnom zariadení. Bežná frekvencia týchto inšpekcií je jedenkrát za rok.

9.5. Okrem toho každá nádrž musí byť skúšaná na minimálny tlak 3 000 kPa v zhode s ustanoveniami odseku 2.3. prílohy 10 k tomuto predpisu.

9.6. Každá súprava hadíc, ktorá sa používa v najvyššej tlakovej triede (trieda 1) podľa klasifikácie uvedenej v odseku 2 tohto predpisu, musí byť podrobená skúške s plynom pod tlakom 3 000 kPa na pol minúty.

9.7. V prípade zváraných nádrží aspoň jedna z 200 nádrží a jedna zo zostávajúceho počtu musí byť podrobená röntgenovému vyšetreniu podľa prílohy 10 ods. 2.4.1.

9.8. Počas výroby jedna z 200 nádrží a jedna zo zostávajúceho počtu musí byť podrobená uvedeným mechanickým skúškam podľa prílohy 10 ods. 2.1.2.

10. SANKCIE ZA NEDODRŽANIE ZHODY VÝROBY

10.1. Typové schválenie udelené typu zariadenia podľa tohto predpisu môže byť odňaté, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 9.

10.2. Ak strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie typové schválenie, ktoré predtým udelila, informuje o tom oznámením podľa vzoru v prílohe 2B k tomuto predpisu ostatné zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis.

11. PRECHODNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA RÔZNYCH KOMPONENTOV LPG ZARIADENÍ

11.1. Od dátumu oficiálneho nadobudnutia účinnosti série zmien 01 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenie EHK podľa tohto predpisu zmeneného a doplneného sériou zmien 01.

11.2. Po troch mesiacoch od oficiálneho dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 tohto predpisu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis udelia typové schválenie EHK len vtedy, ak typ schvaľovaného komponentu spĺňa požiadavky tohto predpisu zmeneného a doplneného sériou zmien 01.

11.3. Žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis nesmie odmietnuť typ komponentu schváleného podľa série zmien 01 k tomuto predpisu.

11.4. Do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť typ komponentu schváleného podľa tohto predpisu v jeho pôvodnom znení.

11.5. Po uplynutí 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti série zmien 01 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť predaj typu komponentu, ktorý nespĺňa požiadavky série zmien 01 k tomuto predpisu, pokiaľ komponent nie je určený ako náhradný diel na montáž v používaných vozidlách.

12. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia úplne zastaví výrobu typu zariadenia schváleného podľa tohto predpisu, informuje o tom orgán štátnej správy, ktorý udelil typové schválenie. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán potom oznámením podľa vzoru v prílohe 2B k tomuto predpisu o tom informuje ostatné zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis.

13. NÁZVY A ADRESY SKÚŠOBNÍ ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SKÚŠOK TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA A NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ORGÁNOV

Zmluvné strany dohody, ktoré používajú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie spojených národov názvy a adresy skúšobní zodpovedných za vykonávanie skúšok typového schvaľovania a názvy a adresy orgánov štátnej správy, ktoré udeľujú typové schválenia a ktorým sa posielajú tlačivá potvrdzujúce typové schválenie alebo rozšírenie, zamietnutie alebo odobratie typového schválenia vydaného v iných štátoch.

ČASŤ II

TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE VOZIDLA SO ŠPECIFICKÝM ZARIADENÍM NA POUŽÍVANIE SKVAPALNENÝCH ROPNÝCH PLYNOV VO SVOJOM POHONNOM SYSTÉME Z HĽADISKA MONTÁŽE TAKÉHOTO ZARIADENIA

14. VYMEDZENIE POJMOV

Na účely časti II tohto predpisu:

14.1.1. „Typové schvaľovanie vozidla“ znamená schvaľovanie typu vozidla z hľadiska montáže jeho špecifického zariadenia na používanie skvapalnených ropných plynov v jeho pohonnom systéme.

„Typ vozidla“ znamená vozidlo alebo rodinu vozidiel s namontovaným špecifickým zariadením na používanie LPG v jeho pohonnom systéme, ktoré sa nelíšia vzhľadom na nasledujúce podmienky:

14.1.2.1. výrobca,

14.1.2.2. typové označenie stanovené výrobcom,

základné aspekty návrhu a konštrukcie,

14.1.2.3.1. podvozok/podlahový panel (zjavné a zásadné rozdiely),

14.1.2.3.2. montáž LPG zariadenia (zjavné a zásadné rozdiely).

15. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

15.1. Žiadosť o typové schválenie vozidla z hľadiska montáže špecifického zariadenia na používanie skvapalneného ropného plynu vo svojom pohonnom systéme musí predložiť výrobca vozidla alebo jeho riadne poverený zástupca.

15.2. K žiadosti o typové schválenie sa trojmo pripoja ďalej uvedené dokumenty: opis vozidla zahrňujúci všetky zodpovedajúce podrobnosti uvedené v prílohe 1 k tomuto predpisu.

15.3. Vozidlo reprezentujúce typ vozidla, ktorý sa má schvaľovať, sa odovzdá skúšobni vykonávajúcej skúšky typového schvaľovania.

16. TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE

16.1. Ak je vozidlo odovzdané na typové schválenie podľa tohto predpisu vybavené špecifickým zariadením na používanie skvapalneného ropného plynu vo svojom pohonnom systéme a zodpovedá požiadavkám v odseku 17, bude tomuto typu vozidla udelené typové schválenie.

16.2. Každému schválenému typu vozidla sa pridelí číslo typového schválenia. Jeho prvé dve číslice označujú sériu zmien obsahujú najnovšie technické zmeny obsahu predpisu v čase udelenia typového schválenia.

16.3. Správa o typovom schválení alebo o odmietnutí alebo o rozšírení typového schválenia typu LPG vozidla podľa tohto predpisu sa oznámi zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2D tohto predpisu.

Na každom vozidle zodpovedajúcom typu vozidla schválenému podľa tohto predpisu musí byť pripevnená zreteľne a v priestore stanovenom vo formulári typového schválenia uvedenom odseku 16.3. medzinárodná značka typového schválenia, ktorá sa skladá z:

16.4.1. kružnice okolo písmena „E“, za ktorou nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil typové schválenie (7),

16.4.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a číslo typového schválenia, vpravo od kružnice stanovenej v odseku 16.4.1.

16.5. Ak vozidlo zodpovedá typu schválenému podľa jedného alebo viacerých ďalších predpisov pripojených k dohode, v štáte, ktorý udelil typové schválenie podľa tohto predpisu, nie je potrebné symbol stanovený v odseku 16.4.1. opakovať. V takom prípade sa čísla predpisov a typového schválenia a doplnkové symboly podľa všetkých predpisov, podľa ktorých bolo typové schválenie udelené štátom, ktorý udelil typové schválenie podľa tohto predpisu, uvedú v zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu stanoveného v odseku 16.4.1.

16.6. Značka typového schválenia musí byť zreteľne čitateľná a nezmazateľná.

16.7. Značka typového schválenia musí byť na štítku s údajmi o vozidle alebo blízko tohto štítku.

16.8. V prílohe 2C k tomuto predpisu sú príklady usporiadania uvedenej značky typového schválenia.

17. POŽIADAVKY NA MONTÁŽ ŠPECIFICKÉHO ZARIADENIA NA POUŽÍVANIE SKVAPALNENÝCH ROPNÝCH PLYNOV V POHONNOM SYSTÉME VOZIDLA

17.1. Všeobecne

17.1.1. LPG zariadenie montované na vozidlo musí fungovať tak, aby maximálny prevádzkový tlak, na ktorý bolo konštruované a pre ktorý bolo typovo schválené, nebol prekročený.

17.1.2. Všetky časti systému musia byť typovo schválené podľa časti I tohto predpisu.

17.1.3. Materiály použité v systéme musia byť vhodné na použitie LPG.

17.1.4. Všetky diely systému musia byť upevnené riadnym spôsobom.

17.1.5. LPG systém nesmie vykazovať žiadnu netesnosť.

17.1.6. LPG systém musí byť namontovaný tak, aby poskytoval najlepšiu možnú ochranu proti poškodeniu pohybujúcimi sa časťami vozidla, kolíziou, štrkom, nakladaním alebo vykladaním vozidla alebo posuvom nákladu.

Na LPG systém sa nesmú pripojiť žiadne zariadenia okrem tých, ktoré sú nutne potrebné na riadny chod motora vozidla.

17.1.7.1. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.1.7. môžu byť motorové vozidlá kategórie M2, M3, N2, N3 a M1 o celkovej maximálnej hmotnosti > 3 500 kg vybavené kúrením vykurujúcim priestor pre cestujúcich, ktoré je napojené na LPG systém.

17.1.7.2. Vykurovací systém podľa odseku 17.1.7.1. je prípustný len vtedy, ak podľa skúšobne zodpovednej za vykonanie typového schválenia je vykurovací systém primerane chránený a neovplyvňuje požadovanú funkčnosť štandardného LPG systému.

17.1.7.3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.1.7. musí byť jednopalivové vozidlo bez systému pre núdzový dojazd vybavené prevádzkovou spojkou v LPG systéme.

17.1.7.4. Prevádzková spojka uvedená v odseku 17.1.7.3 je prípustná len vtedy, ak je podľa skúšobne zodpovednej za vykonanie typového schválenia primerane chránená a neovplyvňuje požadovanú funkčnosť štandardného LPG systému. Prevádzková spojka musí byť kombinovaná s oddeleným plynotesným spätným ventilom, čím je umožnené len ovládanie funkcie motora.

17.1.7.5. Jednopalivové vozidlo vybavené prevádzkovou spojkou musí mať štítok v blízkosti prevádzkovej spojky, ako je stanovené v prílohe 17.

Označenie vozidiel kategórie M2 a M3 poháňaných LPG

17.1.8.1. Vozidlá kategórie M2 a M3 musia byť vybavené štítkom špecifikovaným v prílohe 16.

17.1.8.2. Štítok musí byť umiestnený na prednej a zadnej časti vozidla kategórie M2 alebo M3 a na vonkajšej strane ľavých dverí v prípade vozidiel s riadením vpravo a na vonkajšej strane pravých dverí v prípade vozidiel s riadením vľavo.

17.2. Ďalšie požiadavky

17.2.1. Žiadny komponent LPG systému vrátane ochranných materiálov, ktoré sú súčasťou takýchto komponentov, nesmie presahovať za vonkajší obrys vozidla, s výnimkou plniacej jednotky, pokiaľ táto nepresahuje menovitý obrys dielu karosérie o viac ako 10 mm.

17.2.2. S výnimkou LPG palivovej nádrže nesmie žiadny komponent LPG systému vrátane ochranných materiálov, ktoré sú súčasťou takýchto komponentov, v žiadnom priečnom reze vozidla presahovať za spodný okraj, pokiaľ ďalšia časť vozidla, v dosahu 150 mm, nie je umiestnená nižšie.

17.2.3. Žiadny komponent LPG systému nesmie byť umiestnený v menšej vzdialenosti než 100 mm od výfuku alebo podobného tepelného zdroja, pokiaľ nie sú takéto komponenty primerane chránené pred teplom.

17.3. LPG systém

17.3.1. LPG systém musí obsahovať aspoň tieto komponenty:

17.3.1.1. palivová nádrž,

17.3.1.2. 80 % uzatvárací ventil,

17.3.1.3. stavoznak,

17.3.1.4. odľahčovací ventil,

17.3.1.5. diaľkovo riadený servisný ventil s prepadovým ventilom,

17.3.1.6. regulátor tlaku a odparovač, ktoré môžu byť kombinované,

17.3.1.7. diaľkovo riadený uzatvárací ventil,

17.3.1.8. plniaca jednotka,

17.3.1.9. plynové potrubie a hadice,

17.3.1.10. plynové prepojenia medzi komponentmi LPG systému,

17.3.1.11. vstrekovač alebo zariadenie na vstrek plynu alebo zmiešavač plynu,

17.3.1.12. elektronická riadiaca jednotka,

17.3.1.13. pretlakové zariadenie (tavná poistka),

17.3.2. Systém môže obsahovať aj tieto komponenty:

17.3.2.1. plynotesná skriňa chrániaca príslušenstvo pripevnené k palivovej nádrži,

17.3.2.2. spätný ventil,

17.3.2.3. odľahčovací ventil plynového potrubia,

17.3.2.4. dávkovacia jednotka plynu,

17.3.2.5. filtračná jednotka LPG,

17.3.2.6. tlakový alebo teplotný snímač,

17.3.2.7. palivové čerpadlo LPG,

17.3.2.8. elektrická priechodka nádrže (ovládače/palivové čerpadlo/snímač hladiny paliva),

17.3.2.9. prevádzková spojka (len pre jednopalivové vozidlá a bez systému pre núdzový dojazd),

17.3.2.10. systém voľby paliva a elektrický systém,

17.3.2.11. palivová lišta.

17.3.3. Zariadenia nádrže uvedené v odsekoch 17.3.1.2. až 17.3.1.5 môžu byť kombinované.

17.3.4. Diaľkovo riadený uzatvárací ventil uvedený v odseku 17.3.1.7. môže byť kombinovaný s regulátorom tlaku/odparovačom.

17.3.5. Prídavné komponenty vyžadované pre efektívnu činnosť motora musia byť montované v tej časti LPG systému, kde je tlak menší než 20 kPa.

17.4. Montáž palivovej nádrže

17.4.1. Palivová nádrž musí byť trvalo namontovaná vo vozidle a nesmie byť namontovaná v motorovom priestore.

17.4.2. Palivová nádrž musí byť namontovaná v správnej polohe podľa pokynu výrobcu nádrže.

17.4.3. Palivová nádrž musí byť namontovaná tak, aby nedošlo k styku kovu s kovom inde než v bodoch trvalého upevnenia nádrže.

17.4.4. Palivová nádrž musí mať trvalé upevňovacie body na pripevnenie v motorovom vozidle, alebo nádrž môže byť pripevnená k motorovému vozidlu prostredníctvom rámu nádrže a strmeňa.

U vozidla pripraveného na jazdu nesmie byť palivová nádrž menej než 200 mm nad povrchom vozovky.

17.4.5.1. Ustanovenie odseku 17.4.5. neplatí, ak je nádrž dostatočne chránená spredu a po stranách a žiadna časť nádrže nie je umiestnená nižšie než tento ochranný systém.

17.4.6. Palivová(-é) nádrž(-e) musia byť namontované a upevnené tak, aby mohli absorbovať (bez toho, aby došlo k ich poškodeniu) nasledujúce zrýchlenie pri ich plnom obsahu:

Vozidlá kategórií M1 a N1:

a)	20 g v smere jazdy

b)	8 g vodorovne – kolmom na smer jazdy

Vozidlá kategórií M2 a N2:

a)	10 g v smere jazdy

b)	5 g vodorovne – kolmom na smer jazdy

Vozidlá kategórií M3 a N3:

a)	6,6 g v smere jazdy

b)	5 g vodorovne – kolmom na smer jazdy

Je možné použiť výpočtové metódy namiesto praktických skúšok, pokiaľ žiadateľ o typové schválenie uspokojivo dokáže príslušnej skúšobni ich rovnocennosť.

17.5. Ďalšie požiadavky na palivovú nádrž

17.5.1. V prípade, že na jediné potrubie k motoru je pripojených viac nádrží LPG, každá nádrž musí byť vybavená spätným ventilom namontovaným v smere toku za diaľkovo riadeným servisným ventilom a odľahčovací ventil potrubia musí byť namontovaný v potrubí k motoru za spätným ventilom v smere toku. Zodpovedajúci filtračný systém musí byť umiestnený pred spätnými ventilmi v smere toku na zabránenie ich znečisteniu.

17.5.2. Spätný ventil a odľahčovací ventil sa nevyžaduje v prípade, že spätný tlak diaľkovo riadeného servisného ventilu v uzavretej polohe prevyšuje 500 kPa.

V tomto prípade ovládanie diaľkovo riadeného servisného ventilu musí byť vykonané tak, aby bolo po celý čas zabránené otvoreniu viac než jedného diaľkovo riadeného prevádzkového ventilu. Prípustné trvanie prekrytia pre prepnutie je obmedzené na 2 minúty.

17.6. Príslušenstvo pripojené k palivovej nádrži

17.6.1. Diaľkovo riadený servisný ventil s prepadovým ventilom na nádrži

17.6.1.1. Diaľkovo riadený servisný ventil s prepadovým ventilom musí byť namontovaný priamo na nádrži bez akýchkoľvek medzičlánkov.

17.6.1.2. Diaľkovo riadený servisný ventil s prepadovým ventilom musí byť ovládaný tak, že sa automaticky uzavrie pri zastavení motora, bez ohľadu na polohu vypínača zapaľovania, a musí zostať uzavretý po celý čas, keď je motor v pokoji.

17.6.2. Pružinový odľahčovací ventil v nádrži

17.6.2.1. Pružinový odľahčovací ventil musí byť namontovaný vnútri palivovej nádrže tak, že je prepojený s plynným priestorom a môže odpúšťať do okolitej atmosféry. Pružinový odľahčovací ventil môže odpúšťať do plynotesnej skrine, keď táto spĺňa požiadavky odseku 17.6.5.

17.6.3. 80 % uzatvárací ventil

17.6.3.1. Automatický obmedzovač hladiny naplnenia nádrže musí byť vhodný pre danú nádrž a musí byť namontovaný vo vhodnej polohe na zaistenie obmedzenia plnenia na 80 %.

17.6.4. Stavoznak

17.6.4.1. Stavoznak musí byť vhodný pre danú nádrž a musí byť namontovaný vo vhodnej polohe.

17.6.5. Plynotesná skriňa na nádrži

17.6.5.1. Plynotesná skriňa chrániaca príslušenstvo nádrže, ktorá spĺňa požiadavky odsekov 17.6.5.2. až 17.6.5.5., musí byť pripevnená k nádrži, pokiaľ sa nádrž nenachádza zvonku vozidla a príslušenstvo nádrže je chránené proti znečisteniu a vode.

17.6.5.2. Plynotesná skriňa musí byť v otvorenom prepojení s atmosférou, v prípade nutnosti prostredníctvom spojovacej hadice a výstupnej priechodky.

17.6.5.3. Otvor pre odvetranie plynotesnej skrine musí smerovať dole v mieste výstupu z motorového vozidla. Nesmie však vypúšťať do podbehu kolesa, ani nesmie smerovať k tepelnému zdroju, napríklad výfuku.

17.6.5.4. Akákoľvek spojovacia hadica a výstupná priechodka na dne karosérie motorového vozidla na odvetranie plynotesnej skrine musia mať minimálnu svetlosť 450 mm2. Ak je v spojovacej hadici a priechodke inštalované plynové alebo iné potrubie alebo elektrické vedenie, musí tu zostať čistý priechodný prierez aspoň 450 mm2.

17.6.5.5. Plynotesná skriňa a spojovacie hadice musia byť plynotesné pri tlaku 10 kPa pri uzavretých otvoroch a nesmú vykazovať žiadne trvalé deformácie. Maximálny povolený únik je 100 cm3/h.

17.6.5.6. Pripojenie spojovacích hadíc k plynotesnej skrini a k výstupnej priechodke musí byť vykonané náležitým spôsobom zaisťujúcim nepriepustnosť.

17.7. Plynové potrubia a plynové hadice

17.7.1. Plynové potrubia musia byť vyrobené z bezošvých materiálov: buď z medi alebo nehrdzavejúcej ocele, alebo z ocele s povlakom odolným voči korózii.

17.7.2. Ak sa použije bezošvá meď, musí byť potrubie chránené gumovým alebo plastikovým návlekom.

17.7.3. Vonkajší priemer medeného plynového potrubia nesmie presiahnuť 12 mm a hrúbka steny musí byť aspoň 0,8 mm, u plynového potrubia z ocele a nehrdzavejúcej ocele nesmie presiahnuť 25 mm s primeranou hrúbkou steny pre čerpaciu plynovú stanicu.

17.7.4. Plynové potrubie môže byť vyrobené z nekovového materiálu, pokiaľ toto potrubie spĺňa požiadavky odseku 6.7. tohto predpisu.

17.7.5. Plynové potrubie môže byť nahradené plynovou hadicou, pokiaľ táto hadica spĺňa požiadavky odseku 6.7. tohto predpisu.

17.7.6. Plynové potrubia iné než nekovové musia byť pripevnené tak, aby neboli vystavené vibráciám alebo pnutiu.

17.7.7. Plynové hadice a nekovové plynové potrubia musia byť pripevnené tak, aby neboli vystavené pnutiu.

17.7.8. V upevňovacích bodoch plynové potrubie alebo plynové hadice musia byť pripevnené prostredníctvom ochranného materiálu.

17.7.9. Plynové potrubie a hadice nesmú byť umiestnené do bodov určených pre zdvíhanie vozidla.

17.7.10. V miestach priechodu musia byť plynové potrubia a hadice vybavené ochranným materiálom bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú ochranný rukáv.

17.8. Plynové spojenie medzi komponentmi LPG systému

17.8.1. Spoje spájkovaním alebo zváraním a tlačené tlakové spoje nie sú prípustné.

17.8.2. Plynové potrubie môže byť spájané len kompatibilnými dielcami, pokiaľ ide o koróziu.

17.8.3. Potrubie z nehrdzavejúcej ocele musí byť spájané len dielcami z nehrdzavejúcej ocele.

17.8.4. Rozvádzací blok musí byť vyrobený len z materiálu odolného voči korózii.

17.8.5. Plynové potrubia musia byť spojené pomocou vhodných spojok, napr. dvojdielnymi tlakovými spojkami v oceľových rúrkach a spojeniami s olivami s kužeľmi na obidvoch stranách alebo dvoma prírubami v medených rúrkach. Plynové potrubia musia byť spájané len zodpovedajúcimi spojkami. V žiadnom prípade nesmie byť použité spojenie, pri ktorom by došlo k poškodeniu potrubia. Tlak pri roztrhnutí pri montovaných spojkách musí byť rovnaký alebo vyšší ako je tlak stanovený pre rúrku.

17.8.6. Počet spojov musí byť obmedzený na minimum.

17.8.7. Všetky spoje musia byť vykonané v miestach prístupných na kontrolu.

V priestore pre cestujúcich alebo v uzavretom priestore pre batožinu nesmú byť palivové plynové potrubia alebo hadice dlhšie než je nevyhnutné; toto opatrenie je splnené, keď plynové potrubie alebo hadica nesiaha ďalej než od palivovej nádrže po bok vozidla.

17.8.8.1. V priestore pre cestujúcich a v uzavretom batožinovom priestore nesmú byť žiadne spoje plynového vedenia s výnimkou:

i)	spojov na plynotesnej skrini, a

ii)	spojenia medzi plynovým potrubím alebo hadicou a plniacou jednotkou, a keď je toto spojenie vybavené manžetou odolnou voči LPG a akýkoľvek unikajúci plyn bude odvedený priamo do atmosféry.

17.8.8.2. Ustanovenia odsekov 17.8.8. a 17.8.8.1. neplatia pre vozidlá kategórie M2 alebo M3, pokiaľ sú plynové potrubie alebo hadica a spojenie vybavené manžetou (rukávcom), ktorá je odolná voči LPG, a ktorá je prepojená do atmosféry. Otvorený koniec manžety alebo vyústenia musí byť umiestnený v najnižšom bode.

17.9. Diaľkovo riadený uzatvárací ventil

17.9.1. Diaľkovo riadený uzatvárací ventil musí byť namontovaný čo najbližšie k regulátoru/odparovaču na plynovom potrubí vedúcom od LPG nádrže k regulátoru tlaku/odparovaču.

17.9.2. Diaľkovo riadený uzatvárací ventil môže byť začlenený do regulátora tlaku/odparovača.

17.9.3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.9.1. môže byť diaľkovo riadený uzatvárací ventil namontovaný v motorovom priestore na mieste stanovenom výrobcom LPG systému, pokiaľ je medzi regulátorom tlaku a nádržou LPG použitý systém spätného vedenia paliva.

17.9.4. Diaľkovo riadený uzatvárací ventil musí byť namontovaný tak, že dodávka paliva je prerušená pri zastavení motora, alebo keď je vozidlo vybavené ďalším palivovým systémom a je zvolené toto ďalšie palivo. Oneskorenie 2 sekundy je povolené na diagnostické účely.

17.10. Plniaca jednotka

17.10.1. Plniaca jednotka musí byť zaistená proti otáčaniu a musí byť chránená proti znečisteniu a vode.

17.10.2. V prípade, že je nádrž LPG namontovaná v priestore pre cestujúcich alebo v uzavretom (batožinovom) priestore, musí byť plniaca jednotka umiestnená zvonku vozidla.

17.11. Systém voľby paliva a elektrická inštalácia

Elektrické komponenty LPG systému musia byť chránené proti preťaženiu a napájací kábel musí mať aspoň jednu samostatnú poistku.

17.11.1.1. Poistka musí byť umiestnená na známom mieste a byť prístupná bez použitia náradia.

17.11.2. Elektrický prúd ku komponentom LPG systému, ktoré tiež dopravujú plyn, nesmie byť vedený plynovým potrubím.

17.11.3. Všetky elektrické komponenty namontované v časti LPG systému, kde tlak presahuje 20 kPa, musia byť spojené a izolované tak, aby žiadny prúd nebol vedený časťami obsahujúcimi LPG.

17.11.4. Elektrické káble musia byť primeraným spôsobom chránené proti poškodeniu. Elektrické spojenia vnútri batožinového priestoru a priestoru pre cestujúcich musia spĺňať izolačnú triedu IP40 podľa IEC 529. Všetky ostatné elektrické spojenia musia spĺňať izolačnú triedu IP54 podľa IEC 529.

17.11.5. Vozidlá s viac než jedným palivovým systémom musia mať systém voľby paliva, aby sa zabezpečilo, že nikdy nie je do motora dodávaný viac než jeden druh paliva. Po prepnutí je povolený krátky prekrývací čas.

17.11.6. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.11.5., pokiaľ ide o motory poháňané dvoma palivami súčasne, je povolené dodávať do motora viac než jedno palivo.

17.11.7. Elektrické spojenia a komponenty v plynotesnej skrini musia byť konštruované tak, aby nedošlo k vzniku elektrickej iskry.

17.12. Pretlakové zariadenie

17.12.1. Pretlakové zariadenie musí byť pripevnené k palivovej nádrži tak, aby mohlo odpúšťať do plynotesnej skrine, ak jej montáž je predpísaná a ak táto plynotesná skriňa spĺňa požiadavky odseku 17.6.5.

18. ZHODA VÝROBY

Riadenie zhody výroby musí byť v zhode s ustanoveniami dohody, dodatok 2 (E/ECE/324-E/ECE(TRANS/505/Rev.2), s týmito požiadavkami:

18.1. Všetky vozidlá typovo schvaľované podľa tohto predpisu musia byť vyrobené tak, aby sa zhodovali so schváleným typom pri splnení požiadaviek odseku 17.

18.2. S cieľom overiť, že požiadavky odseku 18.1 sú splnené, sa vykonajú vhodné kontroly výroby.

18.3. Orgán, ktorý udelil typové schválenie, môže kedykoľvek overiť spôsoby riadenia zhody použité v každom výrobnom zariadení. Bežná frekvencia týchto inšpekcií je jedenkrát za rok.

19. SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY

19.1. Typové schválenie udelené s ohľadom na typ vozidla podľa tohto predpisu môže byť odňaté, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 18.

19.2. Ak strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie typové schválenie, ktoré predtým udelila, informuje o tom oznámením podľa vzoru v prílohe 2D k tomuto predpisu ostatné zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis.

20. ÚPRAVA TYPU VOZIDLA A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA

Každá úprava montáže špecifického zariadenia na použitie skvapalneného ropného plynu v pohonnom systéme vozidla sa musí oznámiť orgánu štátnej správy, ktorý typ vozidla schválil. Tento orgán potom môže buď:

20.1.1. dospieť k záveru, že úpravy zrejme nemajú nepriaznivý vplyv a že vozidlo v každom prípade ešte plní požiadavky, alebo

20.1.2. požadovať od skúšobne zodpovednej za vykonanie skúšok nový skúšobný protokol.

20.2. Potvrdenie alebo odmietnutie typového schválenia s uvedením úprav sa rozošle stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, postupom podľa odseku 16.3..

20.3. Príslušný orgán, ktorý vydáva rozšírenie typového schválenia, pridelí správe o tomto rozšírení poradové číslo a oznámením o tom informuje podľa vzoru v prílohe 2D k tomuto predpisu ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis.

21. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia úplne ukončí výrobu typu vozidla schváleného podľa tohto predpisu, musí o tom informovať orgán, ktorý udelil typové schválenie. Po prijatí takéhoto oznámenia informuje tento orgán o tejto skutočnosti oznámením podľa vzoru v prílohe 2D k tomuto predpisu ostatné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis.

22. PRECHODNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA MONTÁŽE RÔZNYCH KOMPONENTOV LPG ZARIADENIA A TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA VOZIDIEL VYBAVENÝCH ŠPECIFICKÝM ZARIADENÍM NA POUŽÍVANIE SKVAPALNENÉHO ROPNÉHO PLYNU VO SVOJOM POHONNOM SYSTÉME Z HĽADISKA MONTÁŽE TAKÉHO ZARIADENIA

22.1. Od dátumu oficiálneho nadobudnutia účinnosti série zmien 01 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenie EHK podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01.

22.2. Od dátumu oficiálneho nadobudnutia účinnosti série zmien 01 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis zakázať montáž vo vozidle a používanie komponentu, ako prvého zariadenia, ktorý je typovo schválený podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01.

22.3. Počas 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis povoliť používanie typu komponentu, ako prvého zariadenia, ktorý je schválený podľa pôvodného znenia predpisu, ak je namontovaný na vozidle upravenom na pohon LPG.

22.4. Po uplynutí 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu zakážu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis používanie komponentu, ako prvého zariadenia, ktorý nespĺňa požiadavky tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01, ak je namontovaný na vozidle upravenom na pohon LPG.

22.5. Po uplynutí 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť prvú národnú registráciu (prvé uvedenie do prevádzky) vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01.

23. NÁZVY A ADRESY SKÚŠOBNÍ ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SKÚŠOK TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA A NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ORGÁNOV

Zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy skúšobní zodpovedných za vykonávanie skúšok typového schvaľovania a názvy a adresy správnych orgánov, ktoré udeľujú typové schvaľovanie a ktorým sa posielajú formuláre potvrdzujúce typové schválenie alebo rozšírenie, odmietnutie alebo odobratie typového schválenia vydaného v iných štátoch.

(1) Ako sa definuje v prílohe 7 konsolidovanej rezolúcie o konštrukcii vozidiel (R.E.3), (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2, naposledy zmenený zmenou Amend. 4).

(2) 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Srbsko a Čiernu horu, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (voľné), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (voľné), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (voľné), 34 pre Bulharsko, 35 (voľné), 36 pre Litvu, 37 pre Turecko, 38 (voľné), 39 pre Azerbajdžan, 40 pre bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (voľné), 42 pre Európske spoločenstvo (typové schválenia udelené členskými štátmi používajúcimi vlastné symboly EHK), 43 pre Japonsko, 44 (voľné), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu, 47 pre Juhoafrickú republiku, 48 pre Nový Zéland, 49 pre Cyprus, 50 pre Maltu, 51 pre Kórejskú republiku, 52 pre Malajziu, 53 pre Thajsko, 54 a 55 (voľné) a 56 pre Čiernu Horu. Ďalším štátom sa pridelia nasledujúce čísla postupne v poradí, v ktorom budú ratifikovať Dohodu o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a časti, ktoré sa môžu montovať a/alebo používať na kolesových vozidlách a o podmienkach pre vzájomné uznávanie homologizácií, udelených na základe týchto predpisov, alebo pristúpia k nej, a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám dohody.

(3) Kombinovaný alebo samostatný

(4) Použiť len v prípade, že ovládač dávkovania plynu nie je integrovaný do zariadenia na vstrek plynu.

(5) Použiť len v prípade, že prevádzkový tlak zmiešavača plynu prekročí 20 kPa (trieda 2).

(6) Podľa definície v konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3.), príloha 7 (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2, naposledy zmenený a doplnený Amend.4).

(7) Pozri poznámku pod čiarou 2.

PRÍLOHA 1

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDIEL, MOTOROV A ZODPOVEDAJÚCEHO LPG ZARIADENIA

PRÍLOHA 2A

USPORIADANIE TYPOVEJ ZNAČKY TYPOVÉHO SCHVÁLENIA PRE LPG ZARIADENIE

(pozri odsek 5.2. tohto predpisu)

Uvedená značka typového schválenia, ktorou je označené LPG zariadenie, udáva, že uvedený typ bol schválený v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 67, pod číslom typového schválenia 012439. Prvé dve číslice čísla typového schválenia udávajú, že typové schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 67 v znení série zmien 01 (1).

(1) Trieda 1, 2, 2A alebo 3

PRÍLOHA 2B

OZNÁMENIE

Doplnok (len nádrže)

PRÍLOHA 2C

USPORIADANIE ZNAČIEK TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

VZOR A

(pozri odsek 16.2. tohto predpisu)

Uvedená značka typového schválenia, ktorou je označené vozidlo, informuje, že vozidlo bolo s ohľadom na montáž špecifického zariadenia pre pohon LPG typovo schválené v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 67, pod číslom typového schválenia 012439. Prvé dve číslice čísla typového schválenia udávajú, že typové schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 67 v znení série zmien 01.

VZOR B

(pozri odsek 16.2. tohto predpisu)

PRÍLOHA 2D

OZNÁMENIE

PRÍLOHA 3

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ PRÍSLUŠENSTVA NÁDRŽÍ LPG

80 % uzatvárací ventil

1.1. Definícia: pozri odsek 2.5.1. tohto predpisu.

1.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 3.

1.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

1.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

1.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.1., Ustanovenia o 80 % uzatváracom ventile.

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom.

1.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	Príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	Príloha 15 ods. 9
Funkčná skúška	Príloha 15 ods. 10
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

Stavoznak

2.1. Definícia: pozri odsek 2.5.2. tohto predpisu.

2.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 1.

2.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

2.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

2.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.11., Ustanovenia o stavoznaku.

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

2.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

Odľahčovací ventil (vypúšťací ventil)

3.1. Definícia: pozri odsek 2.5.3. tohto predpisu.

3.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 3.

3.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

3.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

3.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.8., Ustanovenia o odľahčovacom ventile (vypúšťacom ventile)

3.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	Príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	Príloha 15 ods. 9 (s 200 operačnými cyklami)
Funkčná skúška	Príloha 15 ods. 10
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

Diaľkovo riadený servisný ventil s prepadovým ventilom

4.1. Definícia: pozri odsek 2.5.4. tohto predpisu.

4.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 3.

4.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

4.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

4.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom/vonkajšou silou.

Odsek 6.15.13., Ustanovenia o diaľkovo riadenom servisnom ventile s prepadovým ventilom.

4.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	Príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	Príloha 15 ods. 9
Funkčná skúška	Príloha 15 ods. 10
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

Elektrická priechodka

5.1. Definícia: pozri odsek 2.5.8. tohto predpisu.

5.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 1.

5.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

5.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.2.3., Ustanovenia o elektrickej priechodke.

5.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

Plynotesná skriňa

6.1. Definícia: pozri odsek 2.5.7. tohto predpisu.

6.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.):

nepoužije sa.

6.3. Klasifikačný tlak: nepoužije sa.

6.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

6.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.12., Ustanovenia o plynotesnej skrini.

6.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4 (pri 50 kPa)
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5 (pri 10 kPa)
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7

Ustanovenia o typovom schvaľovaní pretlakového zariadenia (tavnej poistky)

7.1. Definícia: pozri odsek 2.5.3.1. tohto predpisu.

7.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 3.

7.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

7.4. Konštrukčná teplota:

Tavná poistka musí byť konštrukčne navrhnutá pre otvorenie pri teplote 120 ± 10 °C

7.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom

Odsek 6.15.7., Ustanovenia o odľahčovacom ventile plynového potrubia

7.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla (ak je)	Príloha 15 ods. 8
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

7.7. Požiadavky na pretlakové zariadenie (tavnú poistku)

Pretlakové zariadenie (tavná poistka) špecifikované výrobcom musí vykazovať znášanlivosť s prevádzkovými podmienkami prostredníctvom nasledujúcich skúšok:

a)	Jedna skúšobná vzorka musí byť udržiavaná pri riadenej teplote nie nižšej ako 90 °C a pri tlaku nie nižšom ako skúšobný tlak (3 000 kPa) počas 24 hodín. Na konci tejto skúšky nesmie byť žiaden únik ani viditeľné známky vytlačenia akéhokoľvek materiálu tavnej poistky použitého v konštrukcii.

Jedna vzorka musí byť skúšaná na únavu tlakovými cyklami s rýchlosťou neprevyšujúcou 4 cykly za minútu takto:

i)	udržiavať pri teplote 82 °C po 10 000 cyklov medzi 300 a 3 000 kPa,

ii)	udržiavať pri teplote –20 °C po 10 000 cyklov medzi 300 a 3 000 kPa.

Na konci tejto skúšky nesmie byť žiaden únik ani viditeľné známky vytlačenia akéhokoľvek materiálu tavnej poistky použitého v konštrukcii.

Mosadzné komponenty pretlakového zariadenia, ktoré sú priamo vystavené pôsobeniu tlaku, musia odolávať bez vzniku napäťových koróznych trhlín skúške v dusičnane ortutnatom opísanej v ASTM B154 (3). Pretlakové zariadenie musí byť ponorené 30 minút do vodného roztoku dusičnanu ortutnatého obsahujúceho 10 g dusičnanu ortutnatého a 10 ml kyseliny dusičnej na liter roztoku. Po vytiahnutí z roztoku pretlakové zariadenie musí byť skúšané na nepriepustnosť pri použití aerostatického tlaku 3 000 kPa na 1 minútu, počas ktorej je komponent kontrolovaný na vonkajšiu netesnosť. Akýkoľvek únik nesmie prekročiť 200 cm3/h.

d)	Komponenty pretlakového zariadenia z nehrdzavejúcej ocele, ktoré sú priamo vystavené pôsobeniu tlaku, musia byť vyrobené zo zliatiny odolávajúcej chloridom spôsobujúcim vznik napäťových koróznych trhlín.

(1) Len pre nekovové časti.

(2) Len pre kovové časti.

(3) Tento postup alebo iný ekvivalentný postup sú povolené, ak nie je k dispozícii platná medzinárodná norma.

PRÍLOHA 4

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ PALIVOVÉHO ČERPADLA

1. Definícia: pozri odsek 2.5.5. tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 1.

3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 65 °C, keď je čerpadlo paliva namontované v nádrži.

–20 °C až 120 °C, keď je čerpadlo paliva namontované zvonku nádrže.

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.2.1., Ustanovenia o izolačných triedach.

Odsek 6.15.3.2., Ustanovenia pri vypnutom prúde.

Odsek 6.15.6.1., Ustanovenia zamedzujúce vzrastu tlaku.

Použiteľné skúšobné postupy:

6.1. Palivové čerpadlo namontované vnútri nádrže:

Zlučiteľnosť s LPG

Príloha 15 ods. 11 (1)

6.2. Palivové čerpadlo namontované zvonku nádrže:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

(1) Len pre nekovové časti.

(2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 5

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ FILTRAČNEJ JEDNOTKY LPG

1. Definícia: pozri odsek 2.14. tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.):

Filtračná jednotka môže byť triedy 1, 2 alebo 2A.

3. Klasifikačný tlak:

Komponenty triedy 1:	3 000 kPa.
Komponenty triedy 2:	450 kPa.
Komponenty triedy 2A:	120 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá: (nie sú použité)

Použiteľné skúšobné postupy:

6.1. Pre časti triedy 1:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

6.2. Pre časti triedy 2 a/alebo 2A:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)

(1) Len pre nekovové časti.

(2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 6

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ REGULÁTORA TLAKU A ODPAROVAČA

1. Definícia:

Odparovač	:	pozri odsek 2.6. tohto predpisu.
Regulátor	:	tlaku: pozri odsek 2.7. tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.):

Trieda 1	:	pre časť, ktorá je v styku s tlakom nádrže.
Trieda 2	:	pre časť, ktorá je počas činnosti v styku s regulovaným tlakom a s maximálnym regulovaným tlakom 450 kPa.
Trieda 2A	:	pre časť, ktorá je počas činnosti v styku s regulovaným tlakom a s maximálnym regulovaným tlakom 120 kPa.

3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 1:	3 000 kPa.
Časti triedy 2:	450 kPa.
Časti triedy 2A:	120 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia o ventiloch aktivovaných vonkajšou silou.

Odsek 6.15.4., Teplovýmenné médium (zlučiteľnosť a tlakové požiadavky).

Odsek 6.15.5., Bezpečnostný odľahčovací by-pass.

Odsek 6.15.6.2., Zamedzenie prietoku plynu.

Použiteľné skúšobné postupy:

6.1. Pre časti triedy 1:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	Príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	Príloha 15 ods. 9
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

6.2. Pre časti triedy 2 a/alebo 2A:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)

Poznámky:

Uzatvárací ventil môže byť včlenený do odparovača alebo regulátora; v tom prípade je nutné uplatniť aj prílohu č. 7.

Časti regulátora tlaku/odparovača (trieda 1, 2 alebo 2A) musia byť tesné, s uzavretým(-i) výstupom(-mi) týchto častí.

Pri pretlakovej skúške musia byť všetky výstupy vrátane výstupov priestoru chladiacej kvapaliny uzavreté.

(1) Len pre nekovové časti.

(2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 7

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ UZATVÁRACIEHO VENTILU, SPÄTNÉHO VENTILU, ODĽAHČOVACIEHO VENTILU PLYNOVÉHO POTRUBIA A PREVÁDZKOVEJ SPOJKY

Ustanovenia o typovom schvaľovaní uzatváracieho ventilu

1.1. Definícia: pozri odsek 2.8. tohto predpisu.

1.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 3.

1.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

1.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

1.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom.

1.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	Príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	Príloha 15 ods. 9
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

Ustanovenia o typovom schvaľovaní spätného ventilu

2.1. Definícia: pozri odsek 2.5.9. tohto predpisu.

2.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 1.

2.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

2.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

2.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom.

2.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	Príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	Príloha 15 ods. 9
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

Ustanovenia o typovom schvaľovaní odľahčovacieho ventilu plynového potrubia

3.1. Definícia: pozri odsek 2.9. tohto predpisu.

3.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 3.

3.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

3.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

3.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom.

Odsek 6.15.7., Ustanovenia o odľahčovacom ventile plynového potrubia.

3.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	Príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	Príloha 15 ods. 9 (s 200 operačnými cyklami)
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

Ustanovenia o typovom schvaľovaní prevádzkovej spojky

4.1. Definícia: pozri odsek 2.17. tohto predpisu.

4.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 1.

4.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

4.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

4.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom.

4.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	Príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	Príloha 15 ods. 9 (so 6 000 operačnými cyklami)
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

(1) Len pre nekovové časti.

(2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 8

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ OHYBNÝCH HADÍC SO SPOJKAMI

ROZSAH PLATNOSTI

Účelom tejto prílohy je určiť ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania ohybných hadíc pre použitie s LPG, ktoré majú vnútorný priemer do 20 mm.

Táto príloha je určená pre tri typy ohybných hadíc:

i)	vysokotlakové gumové hadice (trieda 1, napr. plniace hadice),

ii)	nízkotlakové gumové hadice (trieda 2),

iii)	vysokotlakové syntetické hadice (trieda 1).

1. VYSOKOTLAKOVÉ GUMOVÉ HADICE, KLASIFIKAČNÁ TRIEDA 1, PLNIACE HADICE

1.1. Všeobecné podmienky

1.1.1. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala maximálnemu pracovnému tlaku 3 000 kPa.

1.1.2. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala teplotám medzi –25 °C a +80 °C. Pri prevádzkových teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa musia skúšobné teploty upraviť.

1.1.3. Vnútorný priemer musí byť v súlade s tabuľkou 1 podľa normy ISO 1307.

1.2. Konštrukcia hadice

1.2.1. Konštrukcia hadice sa musí skladať z duše s hladkou dierou a obalu z vhodného syntetického materiálu, vystuženého jednou alebo viacerými vrstvami.

1.2.2. Výstužná(-é) medzivrstva(-y) musí(-ia) byť chránená(-é) povlakom proti korózii.

Pri použití medzivrstvy(-tiev) z materiálu odolného voči korózii (napr. nehrdzavejúcej oceli) sa obal nevyžaduje.

1.2.3. Duša a obal musia byť hladké a bez pórov, dier a cudzích elementov.

Zámerne urobené otvory v obale sa nepovažujú za chybu.

1.2.4. Obal musí byť zámerne perforovaný, aby sa vylúčila tvorba bublín.

1.2.5. V prípade, že je obal perforovaný a medzivrstva je vyrobená z korózneho materiálu, medzivrstva musí byť chránená proti korózii.

1.3. Podmienky a skúšky týkajúce sa duše

Pevnosť v ťahu a ťažnosť

1.3.1.1. Pevnosť v ťahu a ťažnosť pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nesmie byť menšia než 10 MPa a pomerné predĺženie pri roztrhnutí nesmie byť menšie než 250 %.

1.3.1.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 za týchto podmienok:

i)	médium: n-pentán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa ISO 1817)

iii)	čas ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 20 %

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %

iii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí 30 %

Po uložení vo vzduchu s teplotou 40 °C na 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 %.

1.3.1.3. Odolnosť proti starnutiu podľa ISO 188 za týchto podmienok:

i)	teplota: 70 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C),

ii)	čas expozície: 168 hodín.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %,

ii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí –30 % a +10 %.

1.4. Podmienky a postup skúšky obalu

Pevnosť v ťahu a ťažnosť pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nesmie byť menšia než 10 MPa a pomerné predĺženie pri roztrhnutí nesmie byť menšie než 250 %.

1.4.1.1. Odolnosť voči n-hexánu podľa ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-hexán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa ISO 1817)

iii)	čas ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 30 %

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 %

iii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí 35 %

1.4.1.2. Odolnosť proti starnutiu podľa ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 70 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C),

ii)	čas expozície: 336 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %

ii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí –30 % a +10 %

Odolnosť proti ozónu

1.4.2.1. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 1431/1.

1.4.2.2. Skúšobná vzorka, ktorá musí byť napnutá na dosiahnutie pomerného predĺženia 20 %, musí byť vystavená pôsobeniu vzduchu o teplote 40 °C s koncentráciou ozónu 50 častí na 100 miliónov na 120 hodín.

1.4.2.3. Žiadne trhliny skúšobnej vzorky nie sú povolené.

1.5. Podmienky pre hadicu bez spojok

Plynotesnosť (priedušnosť)

1.5.1.1. Hadica o voľnej dĺžke 1 m musí byť pripojená na nádrž naplnenú tekutým propánom s teplotou 23 °C ±2 °C.

1.5.1.2. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 4080.

1.5.1.3. Únik stenou hadice nesmie presiahnuť 95 cm3 pary na meter hadice za 24 hodín.

Odolnosť pri nízkej teplote

1.5.2.1. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 4672: 1978 metóda B.

1.5.2.2. Teplota pri skúške: –25 °C ±3 °C.

1.5.2.3. Žiadne trhliny alebo pretrhnutie nie sú povolené.

1.5.3. (Nie je použité)

Skúška ohybom

1.5.4.1. Prázdna hadica s dĺžkou 3,5 m musí byť schopná vydržať 3 000-krát ďalej stanovenú skúšku so striedavým ohybom bez porušenia. Po skúške musí byť hadica schopná odolať skúšobnému tlaku, ako sa uvádza v odseku 1.5.5.2.

Obrázok 1

(len ako príklad)

Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohybu [mm] (obrázok 1)	Vzdialenosť medzi stredmi [mm] (obrázok 1)
Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohybu [mm] (obrázok 1)	Vertikálna a	Horizontálna b
do 13	102	241	102
13 až 16	153	356	153
od 16 do 20	178	419	178

1.5.4.3. Skúšobný stroj (pozri obr. 1) sa musí skladať z oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami, so šírkou venca približne 130 mm.

Obvod kolies musí mať žliabok na vedenie hadice. Polomer kolies meraný na dne žliabku musí byť taký, aký sa uvádza v odseku 1.5.4.2.

Pozdĺžne stredné roviny obidvoch kolies musia byť v rovnakej zvislej rovine a vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť podľa odseku 1.5.4.2.

Každé koleso musí byť schopné voľne sa otáčať okolo stredu svojho čapu.

Hnací mechanizmus ťahá hadicu cez kolesá rýchlosťou štyri úplné pohyby za minútu.

1.5.4.4. Hadica sa kladie cez kolesá v tvare S (pozri obrázok 1).

Koniec, ktorý beží cez horné koleso, musí byť vybavený dostatočnou záťažou na dosiahnutie úplného priliehania ku kolesám. Koniec, ktorý beží cez spodné koleso, sa pripojí k hnaciemu mechanizmu.

Mechanizmus musí byť nastavený tak, aby hadica prešla celkovú vzdialenosť 1,2 m v obidvoch smeroch.

Skúška hydraulickým tlakom a stanovenie minimálneho tlaku pri roztrhnutí

1.5.5.1. Skúška sa musí vykonať podľa metódy uvedenej v norme ISO 1402.

1.5.5.2. Skúšobným tlakom 6 750 kPa sa pôsobí 10 minút, bez akéhokoľvek úniku.

1.5.5.3. Tlak pri roztrhnutí nesmie byť menší než 10 000 kPa.

1.6. Spojky

1.6.1. Spojky musia byť vyrobené z ocele alebo mosadzi a povrch musí byť odolný proti korózií.

Spojky musia mať prichytávaciu obrubu.

1.6.2.1. Otočná matka musí byť vybavená závitom U.N.F.

1.6.2.2. Tesniaci kužeľ musí byť typu s polovičným vertikálnym uhlom 45o.

1.6.2.3. Spojky môžu byť typu otočnej matice alebo rýchlospínača.

1.6.2.4. Rýchlospínač sa nesmie dať odpojiť bez osobitných opatrení alebo bez použitia určených nástrojov.

1.7. Súprava hadice a spojok

1.7.1. Konštrukcia spojok musí byť taká, aby nebolo nutné odstrániť (zvliecť) obal, okrem prípadu, ak je vystuženie hadice vyrobené z materiálu odolného proti korózii.

Súprava hadice sa musí podrobiť impulznej skúške podľa normy ISO 1436.

1.7.2.1. Skúška sa doplní cirkuláciou oleja s teplotou 93 °C a minimálnym tlakom 3 000 kPa.

1.7.2.2. Hadica sa podrobí 150 000 impulzom.

1.7.2.3. Po impulznej skúške musí hadica odolať tlakovej skúške, ako sa uvádza v odseku 1.5.5.2.

Plynotesnosť

1.7.3.1. Súprava hadice (hadica so spojkami) musí 5 minút odolať tlaku plynu 3 000 kPa bez akéhokoľvek úniku.

1.8. Označenie

Každá hadica musí mať vo vzdialenostiach nie väčších než 0,5 m nasledujúce jasne čitateľné a nezmazateľné identifikačné označenie tvorené písmenami, číslicami alebo symbolmi:

1.8.1.1. Obchodný názov alebo značka výrobcu.

1.8.1.2. Rok a mesiac výroby.

1.8.1.3. Rozmer a typové označenie.

1.8.1.4. Identifikačné označenie „LPG trieda 1“

1.8.2. Každá spojka musí obsahovať obchodný názov alebo značku výrobcu súpravy.

2. NÍZKOTLAKOVÉ GUMOVÉ HADICE, KLASIFIKAČNÁ TRIEDA 2

2.1. Všeobecné podmienky

2.1.1. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala maximálnemu pracovnému tlaku 450 kPa.

2.1.2. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala teplotám medzi –25 °C a + 125 °C. Pri pracovných teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa musia skúšobné teploty upraviť.

2.2. Konštrukcia hadice

2.2.1. Konštrukcia hadice sa musí skladať z duše s hladkou dierou a obalu z vhodného syntetického materiálu, vystuženého jednou alebo viacerými medzivrstvami.

2.2.2. Vystužená(-é) medzivrstva(-y) musí(-ia) byť chránená(-é) povlakom proti korózií.

Pri použití medzivrstvy(-iev) z materiálu odolného korózii (napr. nehrdzavejúcej ocele) sa obal nevyžaduje.

2.2.3. Duša a obal musia byť hladké a bez pórov, dier a cudzích prvkov.

Zámerne urobené otvory v obale sa nepovažujú za chybu.

2.3. Podmienky a skúšky týkajúce sa duše

Pevnosť v ťahu a ťažnosť

2.3.1.1. Pevnosť v ťahu a ťažnosť pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nesmie byť menšia než 10 MPa a pomerné predĺženie pri roztrhnutí nesmie byť menšie než 250 %.

2.3.1.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-pentán,

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa ISO 1817),

iii)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 20 %,

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %,

iii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí 30 %.

Po uložení vo vzduchu s teplotou 40 °C na 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 %.

2.3.1.3. Odolnosť proti starnutiu podľa ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C),

ii)	čas ponorenia: 168 hodín.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %,

ii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí –30 % a +10 %.

2.4. Podmienky a postup skúšky pre obal

2.4.1.1. Pevnosť v ťahu a ťažnosť pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nesmie byť menšia než 10 MPa a pomerné predĺženie pri roztrhnutí nesmie byť menšie než 250 %.

2.4.1.2. Odolnosť voči n-hexánu podľa ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-hexán,

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa ISO 1817),

iii)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 30 %,

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 %,

iii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí 35 %.

2.4.1.3. Odolnosť proti starnutiu podľa ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C),

ii)	čas expozície: 336 hodín.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %,

ii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí –30 % a +10 %.

Odolnosť proti ozónu

2.4.2.1. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 1431/1.

2.4.2.2. Skúšobná vzorka, ktorá musí byť napnutá na dosiahnutie predĺženia 20 %, musí byť vystavená pôsobeniu vzduchu o teplote 40 °C s koncentráciou ozónu 50 častí na 100 mil. na 120 hodín.

2.4.2.3. Žiadne trhliny skúšobnej vzorky nie sú povolené.

2.5. Podmienky pre hadicu bez spojok

Plynotesnosť (priedušnosť)

2.5.1.1. Hadica s voľnou dĺžkou 1 m musí byť pripojená na nádrž naplnenú tekutým propánom s teplotou 23 °C ±2 °C.

2.5.1.2. Skúška musí byť vykonaná v súlade s metódou podľa normy ISO 4080.

2.5.1.3. Únik stenou hadice nesmie presiahnuť 95 cm3 pár na meter hadice za 24 hodín.

Odolnosť pri nízkej teplote

2.5.2.1. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 4672: 1978 metóda B.

2.5.2.2. Teplota pri skúške: –25 °C ±3 °C.

2.5.2.3. Žiadne trhliny alebo pretrhnutie nie sú povolené.

Ohybová skúška

2.5.3.1. Prázdna hadica s dĺžkou približne 3,5 m musí byť schopná vydržať 3 000-krát ďalej stanovenú skúšku so striedavým ohybom bez porušenia. Po skúške musí byť hadica schopná odolať skúšobnému tlaku, ako sa uvádza v odseku 2.5.4.2.

Obrázok 2

(len ako príklad)

Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohybu [mm] (obrázok 2)	Vzdialenosť medzi stredmi [mm] (obrázok 2)
Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohybu [mm] (obrázok 2)	Vertikálna a	Horizontálna b
do 13	102	241	102
13 až 16	153	356	153
od 16 do 20	178	419	178

2.5.3.3. Skúšobný stroj (pozri obrázok 2) sa musí skladať z oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami, so šírkou venca približne 130 mm.

Obvod kolies musí mať žliabok na vedenie hadice. Polomer kolies meraný na dne žliabku musí byť taký, aký sa uvádza v odseku 2.5.3.2.

Pozdĺžne stredné roviny obidvoch kolies musia byť v rovnakej zvislej rovine a vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť podľa odseku 2.5.3.2.

Každé koleso musí byť schopné voľne sa otáčať okolo stredu svojho čapu.

Hnací mechanizmus ťahá hadicu cez kolesá rýchlosťou štyri úplné pohyby za minútu.

2.5.3.4. Hadica sa kladie na kolesá tak, aby vytvorila tvar S (pozri obrázok 2).

Koniec, ktorý prechádza cez horné koleso, sa zaťaží dostatočnou hmotnosťou, aby sa dosiahlo úplné priliehanie ku kolesám. Koniec, ktorý prechádza cez spodné koleso, sa pripojí k pohonnému mechanizmu.

Mechanizmus musí byť nastavený tak, aby hadica prešla celkovú vzdialenosť 1,2 m v obidvoch smeroch.

Skúška hydraulickým tlakom a stanovenie minimálneho tlaku pri roztrhnutí

2.5.4.1. Skúška sa musí vykonať podľa metódy uvedenej v norme ISO 1402.

2.5.4.2. Skúšobným tlakom 1 015 kPa sa pôsobí 10 minút, bez akéhokoľvek úniku.

2.5.4.3. Tlak pri roztrhnutí nesmie byť menší než 1 800 kPa.

2.6. Spojky

2.6.1. Spojky musia byť vyrobené z nehrdzavejúceho materiálu.

2.6.2. Tlak pri roztrhnutí spojok v zmontovanej polohe nesmie byť nikdy nižší ako tlak pri roztrhnutí potrubia alebo hadice.

Tlak, pri ktorom nastane únik zo spojok v zmontovanej polohe, nesmie byť nikdy nižší ako tlak, pri ktorom nastane únik z potrubia alebo hadíc.

2.6.3. Spojky musia mať prichytávaciu obrubu.

2.6.4. Spojky môžu byť typu otočnej matice alebo rýchlospínača.

2.6.5. Rýchlospínač sa nesmie dať odpojiť bez osobitných opatrení alebo bez použitia určených nástrojov.

2.7. Súprava hadice a spojok

2.7.1. Konštrukcia spojok musí byť taká, aby nebolo nutné odstraňovať obal, okrem prípadu, keď je vystuženie hadice vyrobené z materiálu odolného proti korózii.

Súprava hadice sa musí podrobiť impulznej skúške podľa normy ISO 1436.

2.7.2.1. Skúška sa vykoná s cirkulujúcim olejom s teplotou 93 °C a minimálnym tlakom 1 015 kPa.

2.7.2.2. Hadica sa podrobí 150 000 impulzom.

2.7.2.3. Po impulznej skúške musí hadica odolať tlakovej skúške, ako sa uvádza v odseku 2.5.4.2.

Plynotesnosť

2.7.3.1. Súprava hadice (hadica so spojkami) musí na 5 minút odolať tlaku plynu 1 015 kPa bez akéhokoľvek úniku.

2.8. Označenie

Každá hadica musí mať vo vzdialenostiach nie väčších než 0,5 m takéto jasne čitateľné a nezmazateľné identifikačné označenie pozostávajúce z písmen, čísel alebo symbolov:

2.8.1.1. Obchodný názov alebo značka výrobcu.

2.8.1.2. Rok a mesiac výroby.

2.8.1.3. Rozmer a typové označenie.

2.8.1.4. Identifikačné označenie „LPG trieda 2“.

2.8.2. Každá spojka musí obsahovať obchodný názov alebo značku výrobcu súpravy.

3. VYSOKOTLAKOVÉ SYNTETICKÉ HADICE, KLASIFIKAČNÁ TRIEDA 1

3.1. Všeobecné podmienky

3.1.1. Účelom tejto kapitoly je určiť ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania syntetických ohybných hadíc pre použitie s LPG, ktoré majú vnútorný priemer do 10 mm.

3.1.2. Táto kapitola obsahuje okrem všeobecných špecifikácií a skúšok pre syntetické hadice aj špecifikácie a skúšky platné pre hadice zo syntetického materiálu a materiálov špeciálneho typu.

3.1.3. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala maximálnemu pracovnému tlaku 3 000 kPa.

3.1.4. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala teplotám medzi –25 °C a + 125 °C. Pri pracovných teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa musia skúšobné teploty upraviť.

3.1.5. Vnútorný priemer musí zodpovedať tabuľke 1 normy ISO 1307.

3.2. Konštrukcia hadice

3.2.1. Syntetická hadica sa musí skladať z termoplastickej duše a z obalu z vhodného termoplastického materiálu odolného voči oleju a vplyvom poveternosti, vystuženého jednou alebo viacerými syntetickými medzivrstvami. Ak je ako spevňujúca medzivrstva použitý materiál odolný voči korózii (napr. nehrdzavejúca oceľ), obal sa nevyžaduje.

3.2.2. Duša a obal musia byť bez pórov, dier a cudzích prvkov.

Zámerne urobené otvory v obale sa nepovažujú za chybu.

3.3. Podmienky a skúšky týkajúce sa duše

Pevnosť v ťahu a ťažnosť

3.3.1.1. Pevnosť v ťahu a ťažnosť pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nesmie byť menšia než 20 MPa a pomerné predĺženie pri roztrhnutí nesmie byť menšie než 200 %.

3.3.1.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-pentán,

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa ISO 1817),

iii)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 20 %,

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %,

iii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí 30 %,

Po uložení na vzduchu s teplotou 40 °C na 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 %.

3.3.1.3. Odolnosť proti starnutiu podľa ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C),

ii)	čas expozície: 336 hodín.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 %,

ii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí –30 % a +10 %.

Pevnosť v ťahu a ťažnosť pre materiál polyamid 6

3.3.2.1. Pevnosť v ťahu a ťažnosť pri roztrhnutí podľa ISO 527-2 s týmito podmienkami:

i)	typ vzorky: typ 1 BA,

ii)	rýchlosť pevnosti v ťahu: 20 mm/min.

Materiál sa musí pred skúškou kondicionovať aspoň 21 dní pri teplote 23 °C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50 %.

Požiadavky:

i)	pevnosť v ťahu nesmie byť menšia než 20 MPa,

ii)	ťažnosť pri roztrhnutí minimálne 50 %.

3.3.2.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-pentán,

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa ISO 1817),

iii)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 2 %,

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 %,

iii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí 10 %.

Po uložení na vzduchu s teplotou 40 °C na 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac než 5 %.

3.3.2.3. Odolnosť proti starnutiu podľa ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C),

ii)	čas expozície: 24 a 336 hodín.

Po umelom starnutí musia byť vzorky kondicionované pri teplote 23 °C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50 % minimálne 21 dní pred vykonaním skúšky pevnosti v ťahu podľa odseku 3.3.2.1.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s hodnotou pevnosti v ťahu materiálu po 24 hodinách,

ii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s hodnotou ťažnosti pri roztrhnutí materiálu po 24 hodinách.

3.4. Podmienky a postup skúšky pre obal

3.4.1.1. Pevnosť v ťahu a ťažnosť pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nesmie byť menšia než 20 MPa a pomerné predĺženie pri roztrhnutí nesmie byť menšie než 250 %.

3.4.1.2. Odolnosť voči n-hexánu podľa ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-hexán,

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa ISO 1817),

iii)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 30 %,

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 %,

iii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí 35 %.

3.4.1.3. Odolnosť proti starnutiu podľa ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C)

ii)	čas expozície: 336 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %,

ii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí –30 % a +10 %.

Odolnosť proti ozónu

3.4.2.1. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 1431/1.

3.4.2.2. Skúšobná vzorka, ktorá musí byť napnutá na dosiahnutie predĺženia 20 %, musí byť vystavená pôsobeniu vzduchu s teplotou 40 °C a relatívnej vlhkosti 50 % ±10 % s koncentráciou ozónu 50 častí na 100 mil. na 120 hodín.

3.4.2.3. Žiadne trhliny skúšobnej vzorky nie sú povolené.

Podmienky a skúšky pre obal vyrobený z materiálu polyamid 6

3.4.3.1. Pevnosť v ťahu a ťažnosť pri roztrhnutí podľa ISO 527-2 s týmito podmienkami:

i)	typ vzorky: typ 1 BA

ii)	rýchlosť pevnosti v ťahu: 20 mm/min.

Materiál sa musí pred skúškou kondicionovať aspoň 21 dní pri teplote 23 °C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50 %.

Požiadavky:

i)	pevnosť v ťahu nesmie byť menšia než 20 MPa,

ii)	ťažnosť pri roztrhnutí minimálne 100 %.

3.4.3.2. Odolnosť voči n-hexánu podľa ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-hexán,

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa ISO 1817),

iii)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 2 %,

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 %,

iii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí 10 %.

3.4.3.3. Odolnosť proti starnutiu podľa ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C),

ii)	čas expozície: 24 a 336 hodín.

Po umelom starnutí musia byť vzorky kondicionované minimálne 21 dní pred vykonaním skúšky pevnosti v ťahu podľa odseku 3.3.1.1.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 20 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s hodnotou pevnosti v ťahu materiálu po 24 hodinách,

ii)	maximálna zmena ťažnosti pri roztrhnutí 50 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s hodnotou ťažnosti pri roztrhnutí materiálu po 24 hodinách.

3.5. Podmienky pre hadicu bez spojok

Plynotesnosť (priedušnosť)

3.5.1.1. Hadica s voľnou dĺžkou 1 m musí byť pripojená na nádrž naplnenú tekutým propánom s teplotou 23 °C ±2 °C.

3.5.1.2. Skúška musí byť vykonaná v súlade s metódou podľa normy ISO 4080.

3.5.1.3. Únik stenou hadice nesmie presiahnuť 95 cm3 pár na meter hadice za 24 hodín.

Odolnosť pri nízkej teplote

3.5.2.1. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 4672 metóda B.

3.5.2.2. Teplota pri skúške: –25 °C ±3 °C.

3.5.2.3. Žiadne trhliny alebo pretrhnutie nie sú povolené.

Odolnosť pri vysokej teplote

3.5.3.1. Vzorka hadice s minimálnou dĺžkou 0,5 m, natlakovaná na 3 000 kPa, musí byť vložená do pece s teplotou 125 °C ±2 °C na 24 hodín.

3.5.3.2. Žiaden únik nie je povolený.

3.5.3.3. Po skúške musí hadica 10 minút odolať skúšobnému tlaku 6 750 kPa. Žiaden únik nie je povolený.

Ohybová skúška

Prázdna hadica s dĺžkou približne 3,5 m musí byť schopná vydržať 3 000-krát ďalej uvedenú skúšku so striedavým ohybom bez porušenia. Po skúške musí byť hadica schopná odolať skúšobnému tlaku ako sa uvádza v odseku 3.5.5.2.

Obrázok 3

(len ako príklad) (a = 102 mm; b = 241 mm)

3.5.4.2. Skúšobný stroj (pozri obr. 3) sa musí skladať z oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami, so šírkou venca približne 130 mm.

Obvod kolies musí mať žliabok na vedenie hadice. Polomer kolies meraný na dno žliabku musí byť 102 mm.

Pozdĺžne stredné roviny obidvoch kolies musia byť v rovnakej zvislej rovine. Vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť vertikálne 241 mm a horizontálne 102 mm.

Každé koleso musí byť schopné voľne sa otáčať okolo stredu svojho čapu.

Pohonný mechanizmus ťahá hadicu cez kolesá rýchlosťou štyri úplné pohyby za minútu.

3.5.4.3. Hadica sa kladie na kolesá tak, aby vytvorila tvar S (pozri obrázok 2).

Mechanizmus musí byť nastavený tak, aby hadica prešla celkovú vzdialenosť 1,2 m v obidvoch smeroch.

Skúška hydraulickým tlakom a stanovenie minimálneho tlaku pri roztrhnutí

3.5.5.1. Skúška musí byť vykonaná podľa metódy uvedenej v norme ISO 1402.

3.5.5.2. Skúšobným tlakom 6 750 kPa sa pôsobí 10 minút bez akéhokoľvek úniku.

3.5.5.3. Tlak pri roztrhnutí nesmie byť menší ako 10 000 kPa.

3.6. Spojky

3.6.1. Spojky musia byť vyrobené z ocele alebo mosadze a povrch musí byť odolný voči korózií.

3.6.2. Spojky musia mať prichytávaciu obrubu, a to buď v tvare hadicových spojok, alebo typu bendžo so skrutkou. Tesnenie musí byť odolné voči LPG a musí spĺňať odsek 3.3.1.2.

3.6.3. Typ bendžo so skrutkou musí byť v súlade s DIN 7643.

3.7. Súprava hadice a spojok

Súprava hadice sa musí podrobiť impulznej skúške podľa normy ISO 1436.

3.7.1.1. Skúška sa vykoná cirkuláciou oleja s teplotou 93 °C a minimálnym tlakom 3 000 kPa.

3.7.1.2. Hadica sa podrobí 150 000 impulzom.

3.7.1.3. Po impulznej skúške musí hadica odolať tlakovej skúške, ako sa uvádza v odseku 3.5.5.2.

Plynotesnosť

3.7.2.1. Súprava hadice (hadica so spojkami) musí 5 minút odolať tlaku plynu 3 000 kPa bez akéhokoľvek úniku.

3.8. Označenie

Každá hadica musí mať vo vzdialenostiach nie väčších než 0,5 m nasledujúce jasne čitateľné a nezmazateľné identifikačné označenie pozostávajúce z písmen, čísel alebo symbolov:

3.8.1.1. Obchodný názov alebo značka výrobcu.

3.8.1.2. Rok a mesiac výroby.

3.8.1.3. Rozmer a typové označenie.

3.8.1.4. Identifikačné označenie „LPG trieda 1“.

3.8.2. Každá spojka musí obsahovať obchodný názov alebo značku výrobcu súpravy.

PRÍLOHA 9

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ PLNIACEJ JEDNOTKY

1. Definícia: pozri odsek 2.16. tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.):

Plniaca jednotka: trieda 3

Spätný ventil: trieda 3

3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.10., Ustanovenia o plniacej jednotke.

6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla test	Príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	Príloha 15 ods. 9 (so 6 000 operačnými cyklami)
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)
Nárazová skúška	odsek 7 tejto prílohy

Požiadavky na nárazovú skúšku pre plniacu jednotku Euro

7.1. Všeobecné požiadavky

Plniaca jednotka sa podrobí nárazovej skúške veľkosti 10 J.

7.2. Postup skúšky

Tvrdené oceľové teleso s hmotnosťou 1 kg sa spustí z výšky 1 m tak, aby bola vyvinutá nárazová rýchlosť 4,4 m/s. To sa dosiahne namontovaním telesa na kyvadlo.

Plniaca jednotka sa inštaluje horizontálne na pevný predmet. Teleso musí naraziť na stred vystupujúcej časti plniacej jednotky.

7.3. Interpretácia skúšky

Plniaca jednotka musí splniť požiadavky skúšky na vonkajšiu netesnosť a skúšky netesnosti sedla pri teplote okolia.

7.4. Opätovné skúšanie

Ak plniaca jednotka nespĺňa požiadavky skúšky, 2 vzorky toho istého komponentu sa podrobia nárazovej skúške. Ak obidve vzorky úspešne absolvujú skúšku, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna vzorka alebo obidve vzorky nesplnia požiadavky skúšky, komponent nebude typovo schválený.

Poznámky:

—	Pretlaková skúška sa musí vykonať na každom jednosmernom ventile.

—

Skúška trvanlivosti sa vykoná s dýzou špeciálne určenou pre skúšanú plniacu jednotku. Šesť tisíc cyklov sa použije podľa tohto postupu:

—	dýza sa spojí s prípojkou a otvorí sa systém plniacej jednotky,

—	nechá sa otvorený aspoň 3 sekundy,

—	plniaca jednotka sa uzavrie a odpojí od dýzy.

Obrázok 1

Prípojná plocha bajonetovej plniacej jednotky

Obrázok 2

Prípojná plocha miskovitej plniacej jednotky

Obrázok 3

Prípojná plocha plniacej jednotky Euro

Obrázok 4

Prípojná plocha plniacej jednotky ACME

Obrázok 5

Prípojná plocha plniacej jednotky Euro pre ťažké úžitkové vozidlá

(1) Len pre nekovové časti.

(2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 10

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ NÁDRŽÍ LPG

Význam symbolov a pojmov použitých v tejto prílohe

Ph	=	tlak hydraulickej skúšky v kPa;
Pr	=	tlak pri roztrhnutí nádrže meraný pri skúške na roztrhnutie v kPa;
Re	=	minimálna hodnota medze klzu v N/m2 zaručená materiálovou normou;
Rm	=	minimálna pevnosť v ťahu v N/m2 zaručená materiálovou normou;
Rmt	=	skutočná pevnosť v ťahu v N/mm2;
a	=	minimálna vypočítaná hrúbka steny valcového plášťa v mm;
b	=	minimálna vypočítaná hrúbka zaoblených dien v mm;
D	=	menovitý vonkajší priemer nádrže v mm;
R	=	vnútorný polomer zaoblenia dna štandardnej valcovej nádrže v mm;
r	=	vnútorný polomer prechodovej časti vypuklého dna štandardnej valcovej nádrže v mm;
H	=	vonkajšia výška zaoblenia dna nádrže v mm;
h	=	výška valcovej časti zaobleného dna v mm;
L	=	dĺžka plášťa nádrže namáhaného pretlakom v mm;
A	=	hodnota predĺženia (v %) základného materiálu;
Vo	=	počiatočný objem nádrže v okamihu, keď sa zvýši tlak pri skúške na roztrhnutie v dm3;
V	=	konečný objem nádrže pri roztrhnutí v dm3;
g	=	gravitačné zrýchlenie v m/s2;
c	=	tvarový koeficient;
Z	=	napäťový redukčný faktor.

1. TECHNICKÉ POŽIADAVKY

1.1. Táto príloha platí pre tieto nádrže:

LPG-1 Kovové nádrže

LPG-4 Nádrže z kompozitných materiálov

1.2. Rozmery

Pre všetky rozmery bez vyznačenia tolerancií platia súhrnné tolerancie podľa EN 22768-1.

1.3. Materiály

1.3.1. Materiál použitý na výrobu plášťov nádrže namáhaných pretlakom musí byť z ocele podľa špecifikácie európskej normy EN 10120 (iné materiály môžu byť použité za predpokladu, že nádrž má rovnaké bezpečnostné charakteristiky, aby bola certifikovaná orgánom udeľujúcim typové schválenie).

1.3.2. Základný materiál je materiál v stave pred akoukoľvek zvláštnou premenou vykonanou počas výrobného procesu.

1.3.3. Všetky komponenty telesa nádrže a všetky privárané časti musia byť vyrobené zo vzájomne zlučiteľných materiálov.

1.3.4. Prídavné zvarové materiály musia byť kompatibilné so základným materiálom tak, aby vznikali zvary s vlastnosťami špecifikovanými pre základný materiál (EN 288-39).

1.3.5. Výrobca nádrže musí získať a dodať:

a)	v prípade kovových nádrží: certifikáty chemickej analýzy vytavenej ocele,

b)	v prípade nádrží z kompozitných materiálov: certifikáty analýzy chemickej odolnosti v súvislosti so skúškami vykonanými podľa požiadaviek doplnku 6,

c)	mechanické vlastnosti materiálu v súvislosti s oceľou alebo inými materiálmi použitými na výrobu častí namáhaných pretlakom.

1.3.6. Kontrolný orgán musí mať príležitosť vykonať nezávislú analýzu. Táto analýza sa musí vykonať buď na skúšobných vzorkách odobraných z materiálov dodaných výrobcovi nádrží, alebo na hotových nádržiach.

1.3.7. Výrobca musí sprístupniť kontrolnému orgánu výsledky metalurgických a mechanických skúšok a analýz základných a zvarových materiálov vykonaných na zvaroch a musí mu dodať aj opis metód a postupov zvárania, ktoré možno považovať za reprezentatívne pre zvary pri výrobe.

1.4. Konštrukčné teploty a tlaky

1.4.1. Konštrukčné teploty

Konštrukčná pracovná teplota nádrže musí byť od –20 °C do 65 °C. Pre extrémne pracovné teploty presahujúce uvedené teploty sa musia použiť zvláštne podmienky skúšky so súhlasom príslušného orgánu.

1.4.2. Konštrukčný tlak

Konštrukčný pracovný tlak nádrže je: 3 000 kPa.

1.5. Postupy tepelného spracovania, len pre kovové nádrže, sa musia vykonať podľa týchto požiadaviek:

1.5.1. Tepelné spracovanie musí byť vykonané na častiach nádrže alebo na kompletnej nádrži.

1.5.2. Tie časti nádrže, ktoré boli deformované o viac než 5 %, musia byť podrobené nasledujúcemu tepelnému spracovaniu: normalizačné žíhanie.

Nádrže s hrúbkou stien ≥ 5 mm musia byť podrobené nasledujúcemu tepelnému spracovaniu:

1.5.3.1. za tepla valcovaný a normalizovaný materiál: uvoľnenie vnútorného napätia alebo normalizačné žíhanie,

1.5.3.2. materiál iného druhu: normalizačné žíhanie.

1.5.4. Výrobca musí oznámiť postup použitého tepelného spracovania.

1.5.5. Miestne tepelné spracovanie dokončenej nádrže nie je prípustné.

1.6. Výpočet častí vystavených tlaku

Výpočet častí vystavených tlaku v prípade kovových nádrží

Hrúbka steny valcového plášťa nádrže nesmie byť menšia než hrúbka vypočítaná podľa vzorca:

1.6.1.1.1. Nádrže bez pozdĺžnych zvarov:

Formula

1.6.1.1.2. Nádrže s pozdĺžnymi zvarmi:

Formula

i)	z = 0,85, pokiaľ výrobca kontroluje röntgenom každé kríženie zvaru a 100 mm priliehajúceho pozdĺžneho zvaru a 50 mm (25 mm na každú stranu prierezu) priliehajúceho obvodového zvaru. Táto skúška sa vykoná pomocou stroja na začiatku a na konci každej zmeny z plynulej výroby.

ii)

z = 1, pokiaľ je každé kríženie zvaru a 100 mm priľahlého pozdĺžneho zvaru a 50 mm (25 mm na každú stranu prierezu) priliehajúceho obvodového zvaru kontrolované röntgenom v náhodných bodoch.

Takto sa skúša 10 % produkcie nádrží: nádrže sa na skúšku vyberajú náhodne. Ak tieto röntgenové skúšky odhalia neprijateľné chyby, ako je stanovené v odseku 2.4.1.4., musia sa prijať všetky nevyhnutné kroky na preskúšanie príslušnej série výroby a chyby sa musia odstrániť.

Rozmery a výpočty dien (pozri obrázky v doplnku 4 tejto prílohy).

1.6.1.2.1. Konce nádrže musia byť z jedného kusu, na tlakovej strane musia byť vyduté a musia byť buď eliptického alebo torisférického tvaru (príklady sú uvedené v doplnku 5).

1.6.1.2.2. Konce nádrže musia spĺňať nasledujúce podmienky:

Torisférické konce

súbežné obmedzenia:

0,003 D ≤ b ≤ 0,08 D
r ≥ 0,1 D
R ≤ D
H ≥ 0,18 D
r ≥ 2 b
h ≥ 4 b
h ≤ 0,15 D	(nemožno použiť pre nádrže podľa obrázku 2a v doplnku 2 tejto prílohy)

Eliptické konce

súbežné obmedzenia:

0,003 D ≤ b ≤ 0,08 D
H ≥ 0,18 D
h ≥ 4 b
h ≤ 0,15 D	(nemožno použiť pre nádrže podľa obrázku 2a v doplnku 2 tejto prílohy)

1.6.1.2.3. Hrúbka týchto vypuklých dien nesmie byť celkovo menšia než hodnota vypočítaná podľa nasledujúceho vzorca:

Formula

Tvarový koeficient, ktorý sa použije pre plné konce, sa uvádza v tabuľke a v grafoch v doplnku 4 k tejto prílohe.

Hrúbka steny valcového okraja dien nesmie byť menšia alebo sa líšiť o viac než 15 % od najmenšej hrúbky steny plášťa.

1.6.1.3. Menovitá hrúbka steny valcovej časti a vypuklého konca nesmie byť za žiadnych okolností menšia ako:

Formula

s minimom 1,5 mm.

1.6.1.4. Plášť nádrže smie byť vyrobený z jednej, dvoch alebo troch častí. Ak je plášť nádrže vyrobený z dvoch alebo troch častí, musia byť pozdĺžne zvary vzájomne predsadené/pootočené minimálne o dĺžku rovnajúcu sa 10-násobku hrúbky steny nádrže (10 · a). Konce musia byť z jedného kusu a vypuklé.

1.6.2. Výpočet pre časti pod tlakom v prípade nádrží z kompozitných materiálov

Napätia v nádrži sa vypočítajú pre každý typ nádrže. Pri týchto výpočtoch sa použije konštrukčný tlak a tlak pri skúške roztrhnutím. Výpočty musia využívať vhodné techniky analýzy na výpočet rozloženia napätia v celej nádrži.

1.7. Konštrukcia a spôsob spracovania

Všeobecné požiadavky

1.7.1.1. Výrobca musí preukázať, že disponuje vhodným systémom riadenia akosti, že má a udržiava výrobné zariadenia a postupy na zabezpečenie, aby vyrobené nádrže vyhovovali požiadavkám tejto prílohy.

1.7.1.2. Výrobca musí dostatočnými kontrolnými opatreniami zabezpečiť, aby základné materiály a lisované časti používané na výrobu nádrží boli bez akýchkoľvek chýb, ktoré by ohrozili bezpečné používanie nádrží.

Časti vystavené tlaku

1.7.2.1. Výrobca musí opísať použité metódy a postupy zvárania a uviesť, aké kontroly sa vykonávajú pri výrobe.

1.7.2.2. Technické požiadavky na zváranie

Tupé zvary musia byť vykonané automatickým zváraním.

Tupé zvary plášťa namáhaného pretlakom sa nesmú nachádzať na žiadnej ploche, kde nastáva zmena profilu.

Uhlové zvary nesmú ísť cez tupé zvary a musia byť od nich vzdialené najmenej 10 mm.

Zvary spojujúce časti, z ktorých sa nádrž skladá, musia spĺňať nasledujúce podmienky (pozri obrázky uvedené ako príklady v doplnku 1 tejto prílohy):

pozdĺžny zvar: tento zvar musí byť vykonaný ako tupý zvar v celom priereze materiálu steny,

obvodový zvar:

tento zvar musí byť vykonaný ako tupý zvar v celom priereze materiálu steny; preplátovaný zvar sa pokladá za špeciálny typ tupého zvaru,

Zvary ventilovej dosky alebo príruby s výstupkami musia byť vykonané podľa doplnku 1 obrázok 3.

Zvary upevňujúce hrdlo alebo podpery k nádrži musia byť buď tupé alebo uhlové.

Privarené montážne podpery musia byť privarené v obvodovom smere. Zvary musia byť dostatočne pevné, aby odolali vibráciám, účinkom brzdenia a bočným silám veľkosti najmenej 30 g vo všetkých smeroch.

V tomto prípade tupých zvarov nesmie predsadenie pripojovaných plôch prekročiť jednu pätinu hrúbky stien (1/5 a).

1.7.2.3. Kontrola zvarov

Výrobca musí zaistiť, aby zvary mali spojitý prienik bez odchýlky od zvarového švu a aby neobsahovali chyby, ktoré by ohrozili bezpečné používanie nádrže.

Pre nádrže z dvoch častí musí byť vykonaný röntgenová snímka obvodových tupých zvarov cez 100 mm, s výnimkou zvarov zhodujúcich sa s preplátovaným zvarom na strane 1 doplnku 1 tejto prílohy. Na jednej nádrži vybranej na začiatku a na konci každej zmeny z plynulej výroby, a v prípade, že je výroba prerušená na dobu dlhšiu ako 12 hodín, musí sa vykonať röntgenová snímka aj prvej zváranej nádrže.

1.7.2.4. Odchýlka od kruhovitosti

Odchýlka od kruhovitosti valcového plášťa nádrže musí byť obmedzená tak, že rozdiel medzi maximom a minimom vonkajšieho priemeru toho istého prierezu nie je väčší ako 1 % priemernej hodnoty týchto priemerov.

Upevnenie

1.7.3.1. Podpery musia byť vyrobené a pripevnené k telesu nádrže tak, aby nevzniklo nebezpečenstvo koncentrácie napätia a aby neprispievali k hromadeniu vody.

1.7.3.2. Základňa nádrže musí byť dostatočne silná a vyrobená z kovu, ktorý je zlučiteľný s typom ocele použitej pre nádrž. Tvar základne musí dávať nádrži dostatočnú stabilitu.

Horný okraj základne musí byť privarený k nádrži tak, aby neprispieval k zhromažďovaniu vody ani nedovolil preniknúť vode medzi základňou a nádržou.

1.7.3.3. Na nádrže musí byť pripevnená referenčná značka na zaistenie ich správnej inštalácie.

1.7.3.4. Ak sú použité identifikačné štítky, tieto musia byť pripevnené na plášti odolnom voči napätiu a nesmú byť snímateľné; musia sa prijať všetky opatrenia potrebné na zabránenie korózii.

1.7.3.5. Nádrž musí umožniť montáž plynotesnej skrine alebo ochranného zariadenia cez príslušenstvo nádrže.

1.7.3.6. Na výrobu podpier možno použiť akýkoľvek iný materiál za predpokladu, že jeho pevnosť je zaručená a že je vylúčené akékoľvek riziko korózie spodku nádrže.

Ochrana proti ohňu

1.7.4.1. Nádrž reprezentujúca typ nádrže, všetko príslušenstvo k nej pripojené a akýkoľvek pridaný izolačný alebo ochranný materiál musia podstúpiť skúšku odolnosti voči ohňu, ako sa uvádza v odseku 2.6. tejto prílohy.

2. SKÚŠKY

V tabuľkách 1 a 2 sa uvádza prehľad skúšok, ktoré sa majú vykonávať na prototypoch nádrží LPG, ako aj počas výrobných procesov podľa ich povahy. Všetky skúšky sa musia vykonávať pri teplote okolia 20 °C ±5 °C, ak nie je stanovené inak.

Tabuľka 1

Prehľad skúšok vykonávaných na kovových nádržiach

Skúška, ktorá sa má vykonať	Skúšky výrobných sérií	Počet nádrží podrobených skúške typového schvaľovania	Opis skúšky
Skúška ťahom	1 za sériu	2 (1)	pozri odsek 2.1.2.2.
Skúška ohybom	1 za sériu	2 (1)	pozri odsek 2.1.2.3.
Skúška roztrhnutím		2	pozri odsek 2.2.
Hydraulická skúška	Každá nádrž	100 %	pozri odsek 2.3.
Skúška ohňom		1	pozri odsek 2.6.
Rádiografická skúška	1 za sériu	100 %	pozri odsek 2.4.1.
Makroskopická skúška	1 za sériu	2 (1)	pozri odsek 2.4.2.
Kontrola zvarov	1 za sériu	100 %	pozri odsek 1.7.2.3.
Vizuálna kontrola častí nádrže	1 za sériu	100 %

Poznámka 1: Na typové schválenie sa dodá 6 nádrží.

Poznámka 2: Pri jednom z týchto prototypov sa určí objem nádrže a hrúbka steny každej časti nádrže.

Tabuľka 2

Prehľad skúšok vykonávaných na nádržiach z kompozitných materiálov

Skúška, ktorá sa má vykonať	Skúšky výrobných sérií	Počet nádrží podrobených skúške typového schvaľovania	Opis skúšky
Skúška roztrhnutím	1 za sériu	3	pozri odsek 2.2.
Hydraulická skúška	Každá nádrž	Všetky nádrže	pozri odsek 2.3.
Cyklická skúška tlakom pri teplote okolia	1 za 5 sérií	3	pozri odsek 2.3.6.1.
Cyklická skúška tlakom pri vysokej teplote		1	pozri odsek 2.3.6.2.
Skúška vonkajšej netesnosti		1	pozri odsek 2.3.6.3.
Skúška priepustnosti		1	pozri odsek 2.3.6.4.
Cyklická skúška s LPG		1	pozri odsek 2.3.6.5.
Skúška tečenia pri vysokej teplote		1	pozri odsek 2.3.6.6.
Skúška ohňom		1	pozri odsek 2.6.
Nárazová skúška		1	pozri odsek 2.7.
Skúška pádom		1	pozri odsek 2.8.
Skúška výčnelkov krútiacim momentom		1	pozri odsek 2.9.
Skúška v kyslom prostredí		1	pozri odsek 2.10.
Skúška ultrafialovým žiarením		1	pozri odsek 2.11.

2.1. Mechanické skúšky

Všeobecné požiadavky

Frekvencia mechanických skúšok

2.1.1.1.1. Frekvencia skúšok kovových nádrží je takáto: 1 nádrž z každej série počas výroby a na typové skúšanie podľa tabuľky 1.

Skúšobné kusy, ktoré nie sú ploché, sa musia za studena vyrovnať.

V skúšobných kusoch obsahujúcich zvar sa musí zvyšok zvaru zahladiť.

Kovové nádrže sa podrobia skúškam predpísaným v tabuľke 1.

Skúšobné kusy z nadrží len s jedným obvodovým zvarom (dva diely) sa musia odobrať z miest uvedených v dodatku 2 obrázok 1.

Skúšobné kusy z nádrží s pozdĺžnymi a obvodovými zvarmi (tri diely a viac) sa musia odobrať z miest uvedených v doplnku 2 obrázok 2.

2.1.1.1.2. Frekvencia skúšok nádrží z kompozitných materiálov je takáto:

a)	počas výroby: 1 nádrž z každej série

b)	na typové skúšanie: podľa tabuľky 2

2.1.1.2. Všetky mechanické skúšky na overenie vlastností základného kovu a zvarov plášťov nádrží namáhaných pretlakom sa vykonajú na skúšobných kusoch odobratých z hotových nádrží.

Typy skúšok a vyhodnotenie výsledkov skúšok

Každá vzorka nádrže sa podrobí nasledujúcim skúškam:

2.1.2.1.1. Pre nádrže s pozdĺžnymi a obvodovými zvarmi (tri diely) na skúšobných kusoch odobraných z miest uvedených na obr. 1 doplnku č. 2 tejto prílohy:

a)	jedna ťahová skúška základného materiálu; skúšobnú vzorku je potrebné odobrať v pozdĺžnom smere (v prípade, že to nie je možné, možno ju odobrať v obvodovom smere),

b)	jedna ťahová skúška základného materiálu z dna,

c)	jedna ťahová skúška kolmo na pozdĺžny zvar,

d)	jedna ťahová skúška kolmo na obvodový zvar,

e)	jedna ohybová skúška na pozdĺžnom zvare, ťah na vnútornom povrchu,

f)	jedna ohybová skúška na pozdĺžnom zvare, ťah na vonkajšom povrchu,

g)	jedna ohybová skúška na obvodovom zvare, ťah na vnútornom povrchu,

h)	jedna ohybová skúška na obvodovom zvare, ťah na vonkajšom povrchu,

i)	jedna makroskopická skúška oblasti zvaru,

(ml, m2) Minimálne dve makroskopické skúšky oblasti ventilového hrdla/dosky v prípade bočnej montáže ventilov, ako je stanovené v odseku 2.4.2.

2.1.2.1.2. Pre nádrže len s obvodovými zvarmi (dva diely) na skúšobných vzorkách odobraných z miest tak, ako sa uvádza na obr. 2a a 2b doplnku č. 2 tejto prílohy:

Špecifikácia skúšok je v odseku 2.1.2.1.1., s výnimkou (c), (e) a (f), ktoré sa nevyžadujú. Skúšobná vzorka pre ťahovú skúšku základného materiálu musí byť odobratá z (a) alebo (b), ako sa uvádza v odseku 2.1.2.1.1.

2.1.2.1.3. Skúšobné kusy, ktoré nie sú dostatočne rovné, musia byť vyrovnané lisovaním za studena.

2.1.2.1.4. Na všetkých skúšobných kusoch, ktoré majú zvar, sa prebytok zvaru strojovo odstráni.

Skúška ťahom

Skúška ťahom na základnom kove

2.1.2.2.1.1. Skúška ťahom sa musí vykonať podľa európskych noriem EN 876, EN 895 a EN 10002-1.

2.1.2.2.1.2. Hodnoty určené pre napätie na medzi klzu, pevnosť v ťahu a predĺženie po roztrhnutí musia súhlasiť s vlastnosťami kovu, ako sa vyžaduje podľa odseku 1.3. tejto prílohy.

Skúška ťahom na zvaroch

2.1.2.2.2.1. Skúška ťahom kolmo na zvar musí byť vykonaná na skúšobnom kuse, ktorý má redukovaný prierez na šírku 25 mm v dĺžke zväčšenej až na 15 mm za okraje zvaru, ako sa uvádza na obr. 2 doplnku 3 tejto prílohy.

Za touto strednou časťou musí šírka skúšaného kusu progresívne narastať.

2.1.2.2.2.2. Získaná hodnota pevnosti v ťahu musí spĺňať minimálne úrovne vyžadované normou EN 10120.

Skúška na ohyb

2.1.2.3.1. Skúška na ohyb sa vykoná podľa noriem ISO 7438:2000 a ISO 7799:2000 a podľa európskej normy EN 910 pre zvárané časti. Skúška na ohyb sa musí vykonať na vnútornom povrchu pri napätí a na vonkajšom povrchu pri napätí.

2.1.2.3.2. Na skúšobnom kuse sa nesmú objaviť trhliny, ak je ohnutý okolo tŕňa, pokiaľ vnútorné strany nie sú od seba vzdialené nie viac ako priemer tŕňa + 3a (pozri obr. 1 v doplnku 3 tejto prílohy).

2.1.2.3.3. Pomer (n) medzi priemerom tŕňa a hrúbkou skúšobného kusu nesmie prekročiť hodnoty uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Skutočná pevnosť v ťahu Rt v (N/mm2)	Hodnoty (n)
do 440 vrátane	2
od 440 do 520 vrátane	3
nad 520	4

Opakované skúšanie pre skúšky v ťahu a ohybe

2.1.2.4.1. Opakovanie skúšky je pre ťahovú a ohybovú skúšku povolené. Druhá skúška musí pozostávať z dvoch skúšobných kusov odobratých z tej istej nádrže.

Ak sú výsledky týchto skúšok vyhovujúce, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovujú požiadavkám, séria nádrží sa musí vyradiť.

2.2. Skúška roztrhnutím pod hydraulickým tlakom

Podmienky skúšky

Nádrže podrobené tejto skúške musia mať nápisy, ktoré sú určené na upevnenie na tej časti nádrže, ktorá je vystavená tlaku.

2.2.1.1. Skúška roztrhnutím pod hydraulickým tlakom musí byť vykonaná s vybavením, ktoré umožňuje rovnomerne zvyšovať tlak, kým sa nádrž neroztrhne, a zaznamenávať zmenu tlaku v čase. Maximálna rýchlosť prietoku počas skúšky nesmie prekročiť 3 % objemu nádrže za minútu.

Interpretácia výsledkov skúšky

Kritériá prijaté na účely interpretácie skúšky roztrhnutím sú:

2.2.2.1.1. objemové zväčšenie kovovej nádrže – rovná sa objemu vody použitej medzi začiatkom zvyšovania tlaku a okamihom prasknutia nádrže,

2.2.2.1.2. preskúmanie trhlín a tvaru ich hrán,

2.2.2.1.3. tlak pri roztrhnutí.

Podmienky prijatia skúšky

2.2.3.1. Meraný tlak pri roztrhnutí (Pr) nesmie byť za žiadnych okolností nižší ako 2,25 · 3 000 = 6 750 kPa.

2.2.3.2. Špecifická zmena objemu kovovej nádrže v okamihu roztrhnutia nesmie byť menšia než:

20 %, ak dĺžka kovovej nádrže je väčšia než priemer,

17 %, ak dĺžka kovovej nádrže je menšia alebo rovná priemeru,

8 % v prípade špeciálnej kovovej nádrže zobrazenej v doplnku 5 strana 1 obrázky A, B a C.

Skúška roztrhnutím nesmie spôsobiť rozpad nádrže.

2.2.3.3.1. Hlavná trhlina nesmie vykazovať krehkosť, t. j. okraje trhliny nesmú byť lúčovité, ale musia byť pod uhlom k diametrálnej rovine a predstavovať redukciu prierezu v celej hrúbke.

2.2.3.3.2. V prípade kovových nádrží nesmie trhlina odhaliť vlastnú chybu kovu. Zvar musí byť aspoň taký pevný ako základný kov, ale pokiaľ možno pevnejší.

V prípade nádrží z kompozitných materiálov nesmie trhlina odhaliť žiadne chyby v štruktúre.

2.2.3.4. Opakované skúšanie v prípade skúšky roztrhnutím

Opakovanie skúšky je pre skúšku roztrhnutím povolené. Druhá skúška roztrhnutím musí byť vykonaná na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v tej istej sérii.

Keď sú výsledky týchto skúšok vyhovujúce, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovujú požiadavkám, musí byť séria nádrží vyradená.

2.3. Hydraulická skúška

2.3.1. Nádrže reprezentujúce typ nádrže, predložené na typové schvaľovanie (bez príslušenstva, ale s uzatvorenými otvormi), musia odolať vnútornému hydraulickému tlaku 3 000 kPa bez úniku alebo trvalého zničenia, v súlade s týmito požiadavkami:

2.3.2. Tlak vody v nádrži musí narastať rovnomerne, kým sa nedosiahne skúšobný tlak 3 000 kPa.

2.3.3. Nádrž musí zostať pod skúšobným tlakom dostatočne dlho, aby bolo možné stanoviť, že tlak neklesá a že nádrž môže byť garantovaná ako tesná.

2.3.4. Po skúške nesmie nádrž vykazovať žiadne známky trvalej deformácie.

2.3.5. Každá nádrž, ktorá neprejde skúškou, musí byť vyradená.

Dodatočné hydraulické skúšky vykonávané na nádržiach vyrobených z kompozitných materiálov

Cyklická skúška tlakom pri teplote okolia

2.3.6.1.1. Postup skúšky

Hotová nádrž sa musí cyklovať tlakom na maximálne 20 000 cyklov podľa tohto postupu:

a)	skúšaná nádrž sa naplní kvapalinou nespôsobujúcou koróziu, napríklad olejom, inhibovanou vodou alebo glykolom,

b)	tlak v nádrži sa nechá cyklovať medzi hodnotami pod 300 kPa a nad 3 000 kPa v rozsahu najviac 10 cyklov za minútu. Tento cyklus sa vykoná minimálne 10 000-krát a pokračuje až 20 000-krát, ak sa pred prasknutím neobjaví únik z nádrže.

c)	počet cyklov po poruchu sa zaznamená spolu s miestom a opisom začiatku porušenia nádrže.

2.3.6.1.2. Interpretácia skúšky

Pred dosiahnutím 10 000 cyklov nesmie nádrž zlyhať alebo presakovať.

Po dokončení 10 000 cyklov môže nádrž pred prasknutím presakovať.

2.3.6.1.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky cyklovaním tlakom pri teplote okolia povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovejú požiadavkám, séria sa musí zamietnuť.

Skúška cyklovaním tlakom pri vysokej teplote

2.3.6.2.1. Postup skúšky

Hotové nádrže sa musia skúšať cyklami bez známok porušenia, presakovania alebo rozpletania vlákien nasledujúcim spôsobom:

a)	skúšaná nádrž sa naplní kvapalinou nespôsobujúcou koróziu, napríklad olejom, inhibovanou vodou alebo glykolom,

b)	kondicionuje sa 48 hodín pri tlaku 0 kPa, teplote 65 °C a 95 % relatívnej vlhkosti vzduchu,

c)	nádrž sa potom hydrostaticky tlakuje 3 600 cyklov v rozsahu najviac 10 cyklov za minútu medzi hodnotami pod 300 kPa a nad 3 000 kPa, pri teplote 65 °C a 95 % vlhkosti vzduchu.

Po skúške cyklovania tlakom pri vysokej teplote musia byť nádrže predložené na skúšku vonkajšej netesnosti a potom hydrostaticky tlakované až po porušenie podľa postupu skúšky roztrhnutím.

2.3.6.2.2. Interpretácia skúšky

Nádrž musí spĺňať požiadavky na vonkajšiu netesnosť podľa odseku 2.3.6.3.

Nádrž musí dosiahnuť tlak pri roztrhnutí rovnajúci sa minimálne 85 % bežného tlaku pri roztrhnutí.

2.3.6.2.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky cyklovaním tlakom pri vysokej teplote povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovejú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

Skúška vonkajšej netesnosti

2.3.6.3.1. Postup skúšky

Pod tlakom 3 000 kPa sa nádrž ponorí do mydlovej vody, aby sa zistilo presakovanie (skúška bublinkami).

2.3.6.3.2. Interpretácia skúšky

Nádrž nesmie vykazovať žiadne presakovanie.

2.3.6.3.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky vonkajšej netesnosti povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy. V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovejú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

Skúška priepustnosti

2.3.6.4.1. Postup skúšky

Všetky skúšky sa musia vykonať pri teplote 40 °C na nádrži naplnenej trhovo dostupným propánom na 80 % jej objemu.

Skúška musí trvať minimálne 8 týždňov, kým nie je pozorovaný stály stav priepustnosti aspoň 500 hodín.

Potom sa zmeria miera straty hmotnosti nádrže.

Musí sa zakresliť graf závislosti zmeny hmotnosti od počtu dní.

2.3.6.4.2. Interpretácia skúšky

Miera straty hmotnosti musí byť menšia než 0,15 g/hodina.

2.3.6.4.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky priepustnosti povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Cyklická skúška s LPG

2.3.6.5.1. Postup skúšky

Nádrž, ktorá úspešne prešla skúškou priepustnosti, sa musí predložiť na tlakovú cyklickú skúšku pri teplote okolia podľa odseku 2.3.6.1. tejto prílohy.

Na nádrži sa vykoná rez a skontroluje sa spojenie medzi plášťom/ukončením výstupku.

2.3.6.5.2. Interpretácia skúšky

Nádrž musí splniť požiadavky skúšky cyklovania tlakom pri teplote okolia.

Kontrola spojenia medzi plášťom/ukončením výstupku nádrže nesmie javiť žiadne známky opotrebenia, ako únavové praskliny alebo elektrostatický výboj.

2.3.6.5.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade cyklickej skúšky s LPG povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovejú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

Skúška tečenia pri vysokej teplote

2.3.6.6.1. Všeobecne

Táto skúška sa vykoná len na nádržiach z kompozitných materiálov so živicovou matricou s teplotou prechodu skla (TG) menšou než konštrukčná teplota +50 °C.

2.3.6.6.2. Postup skúšky

Jedna hotová nádrž sa musí skúšať takto:

Nádrž sa natlakuje na 3 000 kPa a udržiava pri teplote určenej podľa tabuľky na základe dĺžky trvania skúšky:

Tabuľka 3

Skúšobná teplota vzhľadom na trvanie skúšky tečenia pri vysokej teplote

T (°C)	Čas expozície (h)
100	200
95	350
90	600
85	1 000
80	1 800
75	3 200
70	5 900
65	11 000
60	21 000

b)	Nádrž sa predloží na skúšku vonkajšej netesnosti.

2.3.6.6.3. Interpretácia skúšky

Maximálne povolené zväčšenie objemu je 5 %. Nádrž musí splniť požiadavky skúšky vonkajšej netesnosti definovanej v odseku 2.4.3. tejto prílohy a skúšky roztrhnutím definovanej v odseku 2.2. tejto prílohy.

2.3.6.6.4. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky tečenia pri vysokej teplote povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovejú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.4. Nedeštruktívne skúšanie

Rádiografické skúšanie

2.4.1.1. Zvary musia byť röntgenované podľa špecifikácie ISO R 1106, pri použití klasifikácie B.

2.4.1.2. Pri použití drôtikového indikátora nesmie byť najmenší priemer viditeľného drôtika väčší ako 0,10 mm.

Pri použití stupňovitého a dierkového indikátora nesmie byť priemer najmenšieho viditeľného otvoru väčší ako 0,25 mm.

2.4.1.3. Rádiografy zvarov sa vyhodnocujú na originálnych filmoch postupom odporučeným normou ISO 2504 odsek 6.

Nie sú prípustné nasledujúce chyby:

Trhliny, chybné zvary alebo nedostatočne prevarené zvary.

2.4.1.4.1. Pre hrúbku steny nádrže ≥ 4 mm sa za prijateľné považujú tieto vtrúseniny:

Plynová vtrúsenina s rozmerom maximálne a/4 mm.

Plynová vtrúsenina merajúca viac než a/4 mm, ale nie viac než a/3 mm, ktorá je od inej plynovej vtrúseniny merajúcej viac než a/4 mm, ale nie viac než a/3 mm, vzdialená viac ako 25 mm.

Pozdĺžna vtrúsenina alebo každá skupina okrúhlych vtrúsenín v rade, ak ich dĺžka (po dĺžke zvaru 12a) nie je väčšia než 6 mm.

Plynové vtrúseniny ležiace po dĺžke zvaru 100 mm, ak ich celková plocha na všetkých snímkach nie je väčšia ako 2a mm2.

2.4.1.4.2. Pre hrúbku steny nádrže < 4 mm sa za prijateľné považujú tieto vtrúseniny:

Plynová vtrúsenina s rozmerom maximálne a/2 mm.

Plynová vtrúsenina merajúca viac než a/2 mm, ale nie viac než a/1,5 mm, ktorá je od inej plynovej vtrúseniny merajúcej viac než a/4 mm, ale nie viac než a/1,5 mm, vzdialená viac ako 25 mm.

Pozdĺžna vtrúsenina alebo každá skupina okrúhlych vtrúsenín v rade, ak ich dĺžka (po dĺžke zvaru 12a) nie je väčšia než 6 mm.

Plynové vtrúseniny ležiace po dĺžke zvaru 100 mm, ak ich celková plocha na všetkých snímkach nie je väčšia ako 2a mm2.

2.4.2. Makroskopická kontrola

Makroskopická kontrola celého priečneho rezu zvaru vykonaná na kyslo leptanom výbruse musí preukázať úplné pretavenie a nesmie odhaliť žiadne chyby v spojení alebo výraznejšie prímesky či iné chyby.

V prípade pochybnosti sa musí vykonať mikroskopická kontrola podozrivej oblasti.

2.5. Kontrola vonkajšieho povrchu zvaru v prípade kovových nádrží

2.5.1. Táto kontrola sa vykonáva, až keď je zvar kompletný.

Kontrolovaný povrch zvaru musí byť dobre osvetlený a musí byť očistený od tuku, prachu, zvyšku okují a akýchkoľvek ochranných poťahov.

2.5.2. Prechod zvarového kovu do základného materiálu musí byť hladký, bez vrubov. Na povrchu zvaru a na susedných povrchoch materiálu nesmú byť trhliny, vruby alebo porézne miesta. Povrch zvaru musí byť pravidelný a hladký. Pri tupom zvare nesmie byť hrúbka návarku väčšia ako 1/4 šírky zvaru.

2.6. Skúška odolnosti voči ohňu

2.6.1. Všeobecne

Skúška odolnosti voči ohňu má preukázať, že nádrž so svojím protipožiarnym systémom špecifikovaným v konštrukčnom návrhu zabráni roztrhnutiu nádrže skúšanej v stanovených požiarnych podmienkach. Výrobca musí opísať správanie sa kompletného systému požiarnej ochrany vrátane predpokladaného poklesu na atmosférický tlak. Požiadavky tejto skúšky sa považujú za splnené pre všetky nádrže, ktoré majú s typovou nádržou spoločné tieto charakteristiky:

a)	rovnaký držiteľ typového schválenia,

b)	rovnaký tvar (valcový, špeciálny),

c)	rovnaký materiál,

d)	rovnakú alebo väčšiu hrúbku,

e)	rovnaký alebo menší priemer (valcová nádrž),

f)	rovnakú alebo menšiu výšku (špeciálna nádrž),

g)	rovnaký alebo menší povrch,

h)	rovnaké zloženie príslušenstva upevneného k nádrži (2)

2.6.2. Nastavenie nádrže

a)	Nádrž sa umiestni v polohe určenej výrobcom tak, aby dno nádrže bolo približne 100 mm nad zdrojom ohňa.

b)	Na zabránenie priameho dopadu plameňa na tavnú poistku (PRD), ak je táto prítomná, sa použije tienenie. Tienenie nesmie byť v priamom kontakte s tavnou poistkou (PRD).

c)	V prípade akejkoľvek poruchy ventilu, armatúry alebo potrubia, ktoré nie sú súčasťou určeného ochranného systému špecifikovaného konštrukciou, počas skúšky sa výsledky považujú za neplatné.

d)	Nádrže s dĺžkou kratšou ako 1,65 m: stred nádrže sa umiestni nad stred zdroja ohňa.

Nádrže s dĺžkou, ktorá sa rovná alebo je väčšia ako 1,65 m: ak je nádrž vybavená odľahčovacím ventilom na jednej strane, oheň začne na opačnej strane nádrže. Ak je nádrž vybavená odľahčovacím ventilom na obidvoch stranách alebo na viac než jednom mieste pozdĺž nádrže, stred zdroja ohňa sa vycentruje v polovici vzdialenosti medzi odľahčovacími ventilmi, ktoré sú horizontálne maximálne od seba vzdialené.

2.6.3. Zdroj ohňa

Rovnomerný zdroj ohňa s dĺžkou 1,65 m musí poskytovať priame pôsobenie plameňa na povrch nádrže pozdĺž celého priemeru.

Na zdroj ohňa sa môže použiť akékoľvek palivo za predpokladu, že poskytuje dostatočné rovnomerné teplo na udržanie stanovenej teploty skúšky až do odvetrania nádrže. Usporiadanie ohňa musí byť zaznamenané dostatočne podrobne s cieľom zabezpečiť reprodukovateľnosť miery prívodu tepla do nádrže. Výsledky skúšky sa považujú za neplatné v prípade akejkoľvek poruchy alebo nestálosti zdroja ohňa počas skúšky.

2.6.4. Meranie teploty a tlaku

Počas skúšky odolnosti voči ohňu sa merajú tieto teploty:

a)	teplota ohňa tesne pod nádržou, pozdĺž spodku nádrže, minimálne v dvoch miestach vzdialených od seba maximálne 0,75 m,

b)	teplota steny spodku nádrže,

c)	teplota steny do vzdialenosti 25 mm od odľahčovacieho ventilu,

d)	teplota steny na vrchu nádrže v strede zdroja ohňa,

e)	tlak vnútri nádrže.

V snahe zabrániť priamemu pôsobeniu plameňa na termočlánky sa použije kovové tienenie. Alternatívne sa môžu vložiť termočlánky do kovových blokov o veľkosti menej než 25 mm2. Počas skúšky sa teploty termočlánkov a tlak v nádrži zaznamenávajú v dvojsekundových alebo kratších intervaloch.

2.6.5. Všeobecné požiadavky na skúšky

a)	Nádrže sa naplnia LPG (obchodným palivom) na 80 % objemu a skúšajú sa vo vodorovnej polohe pri pracovnom tlaku.

b)	Bezprostredne po zapálení musí oheň produkovať plameň pôsobiaci na povrch nádrže pozdĺž 1,65 m dĺžky zdroja ohňa, po celom priemere nádrže.

c)	Do 5 minút od zapálenia musí teplota aspoň jedného termočlánku priamo pod spodkom nádrže vykazovať aspoň 590 °C. Táto teplota sa udržiava po zostávajúcu dobu skúšky, a to až kým sa v nádrži nevytvorí pretlak.

d)	Prísnosť skúšobných podmienok nesmie byť zmiernená podmienkami okolia (napr. dážď, mierny/silný vietor atď.).

2.6.6. Výsledky skúšky:

a)	Výsledky skúšky sú neplatné v prípade roztrhnutia nádrže.

b)	Výsledky skúšky sú neplatné v prípade, že tlak počas skúšky je väčší než 3 700 kPa, t. j. 136 % stanoveného tlaku PRV (2 700 kPa). Výsledky skúšky sú neplatné len v prípade, že tlak od 3 000 do 3 700 kPa spôsobí viditeľnú plastickú deformáciu.

c)	Výsledky skúšky sú neplatné v prípade, že správanie ochranného systému nespĺňa špecifikácie výrobcu a vedie k zmierneniu skúšobných podmienok.

d)	Pri nádržiach z kompozitných materiálov sa uvoľňovanie LPG cez povrch pripúšťa v prípade kontrolovaného uvoľňovania. Výsledky skúšky sú neplatné v prípade, že sa do 2 minút po začiatku skúšky uvoľní plynný LPG alebo sa uvoľní viac než 30 litrov za minútu.

Výsledky sa predložia v skúšobnom súhrne a musia zahŕňať za každú nádrž minimálne tieto údaje:

—	opis usporiadania nádrže,

—	fotografiu nastavenia nádrže a PRD,

—	použitú metódu vrátane časového intervalu medzi meraniami,

—	čas, ktorý uplynie od vzniku ohňa do začiatku odvetrávania LPG, a skutočný tlak,

—	čas na dosiahnutie atmosférického tlaku,

—	diagramy tlaku a teploty.

2.7. Nárazová skúška

2.7.1. Všeobecne

Podľa voľby výrobcu sa môžu všetky nárazové skúšky vykonať na jednej nádrži, alebo sa každá môže vykonať na inej nádrži.

Postup skúšky

Pre túto skúšku musí byť kvapalným médiom zmes vody/glykolu alebo iná kvapalina s nízkym bodom mrazu, ktorá nemení vlastnosti materiálu nádrže.

Nádrž naplnená kvapalným médiom na hmotnosť, ktorá zodpovedá naplneniu na 80 % LPG s referenčnou hmotnosťou 0,568 kg/l, sa vrhne rovnobežne s pozdĺžnou osou (os x na obrázku 1) vozidla, v ktorom má byť namontovaná, pri rýchlosti V 50 km/h proti pevnému klinu pripevnenému vodorovne, kolmo na pohyb nádrže.

Klin sa musí namontovať tak, aby ťažisko nádrže narazilo do stredu klinu.

Klin musí mať uhol α 90° a v odseku nárazu musí byť zaoblený s polomerom maximálne 2,5 mm. Dĺžka klinu L sa musí minimálne rovnať šírke nádrže v súvislosti s jej pohybom počas skúšky. Výška klinu H musí byť minimálne 600 milimetrov.

Obrázok 1

Opis postupu nárazovej skúšky

Ak sa dá nádrž vo vozidle namontovať vo viac než jednej polohe, musí sa skúšať každá poloha.

Po tejto skúške sa musí nádrž predložiť na skúšku vonkajšej netesnosti definovanú v odseku 2.3.6.3. tejto prílohy.

2.7.3. Interpretácia skúšky

Nádrž musí vyhovieť požiadavkám skúšky vonkajšej netesnosti definovanej v odseku 2.3.6.3. tejto prílohy.

2.7.4. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky nárazom povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.8. Skúška pádom

2.8.1. Postup skúšky

Jedna hotová nádrž sa skúša pádom pri teplote okolia bez vytvorenia vnútorného pretlaku alebo pripevnených ventilov. Povrch, na ktorý sa nádrže púšťajú, musí byť hladká, vodorovná betónová podložka alebo podlaha.

Pádová výška (Hd) musí byť 2 m (meraná k najnižšiemu bodu nádrže).

Tá istá prázdna nádrž sa pustí:

—	vo vodorovnej polohe,

—	zvisle na každý koniec,

—	pod uhlom 45°.

Po skúške pádom sa nádrže musia predložiť na skúšku cyklovania tlakom pri teplote okolia podľa požiadaviek odseku 2.3.6.1. tejto prílohy.

2.8.2. Interpretácia skúšky

Nádrže musia splniť požiadavky tlakovej cyklickej skúšky pri teplote okolia podľa požiadaviek odseku 2.3.6.1. tejto prílohy.

2.8.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky pádom povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovejú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.9. Skúška výčnelkov krútiacim momentom

2.9.1. Postup skúšky

Teleso nádrže sa musí zaistiť proti otáčaniu a na každý koniec výčnelku nádrže sa aplikuje dvojnásobok montážneho krútiaceho momentu ventilu alebo pretlakového zariadenia udávaného výrobcom, najprv v smere uťahovania závitového spojenia, potom v smere uvoľňovania a nakoniec znova v smere uťahovania.

Nádrž sa potom musí predložiť na skúšku vonkajšej netesnosti podľa požiadaviek odseku 2.3.6.3. tejto prílohy.

2.9.2. Interpretácia skúšky

Nádrž musí splniť požiadavky skúšky vonkajšej netesnosti podľa požiadaviek odseku 2.3.6.3. tejto prílohy.

2.9.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky výčnelkov krútiacim momentom povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovejú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.10. Skúška v kyslom prostredí

2.10.1. Postup skúšky

Hotová nádrž sa vystaví na 100 hodín pôsobeniu roztoku 30 % kyseliny sírovej (akumulátorová kyselina s mernou hmotnosťou 1,219) pri tlaku 3 000 kPa. Počas skúšky musí byť roztokom kyseliny sírovej pokrytých minimálne 20 % celkovej plochy nádrže.

Potom sa nádrž predloží na skúšku roztrhnutím definovanú v odseku 2.2. tejto prílohy.

2.10.2. Interpretácia skúšky

Nameraný tlak pri roztrhnutí musí dosiahnuť minimálne 85 % bežného tlaku roztrhnutia nádrže.

2.10.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky v kyslom prostredí povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovejú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.11. Skúška ultrafialovým (UV) žiarením

2.11.1. Postup skúšky

Ak je nádrž vystavená priamo pôsobeniu slnečného svetla (aj za sklom), UV žiarenie môže degradovať polymerické materiály. Výrobca musí preto preukázať schopnosť vonkajšej vrstvy materiálu odolávať UV žiareniu počas jeho životnosti v dĺžke 20 rokov.

a)	Ak má vonkajšia vrstva mechanickú funkciu (nesie záťaž), po vystavení zodpovedajúcemu UV žiareniu musí byť nádrž podrobená skúške roztrhnutím podľa požiadaviek odseku 2.2. tejto prílohy.

b)	Ak má vonkajšia vrstva ochrannú funkciu, musí výrobca dokázať, že povrchová vrstva zostáva neporušená 20 rokov, aby boli pred príslušným UV žiarením chránené spodné štrukturálne vrstvy.

2.11.2. Interpretácia skúšky

Ak má vonkajšia vrstva mechanickú funkciu, musí nádrž splniť požiadavky skúšky roztrhnutím definovanej v odseku 2.2. tejto prílohy.

2.11.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky ultrafialovým žiarením povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nevyhovejú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

(1) Skúšobné kusy možno odobrať z jednej nádrže.

(2) Doplnenie príslušenstva, zmeny a rozšírenie príslušenstva upevneného k nádrži sú možné bez opakovanej skúšky, ak sú oznámené správnemu orgánu, ktorý udelil nádrži typové schválenie, a nie je pravdepodobné, že by mali merateľný nepriaznivý vplyv. Správny orgán môže vyžiadať ďalší skúšobný protokol od oprávnenej skúšobne. Nádrž a jej zloženie príslušenstva sa uvedú v doplnku 1 k prílohe 2B.

Doplnok 1

Obrázok 1

Typy hlavných pozdĺžnych tupých zvarov

Obrázok 2

Obvodový tupý zvar

Obrázok 3

Príklady privárania plôch s kolíkmi

Obrázok 4

Príklady privárania hrdla s prírubou

Doplnok 2

Obrázok 1

Nádrž s pozdĺžnymi a obvodovými zvarmi; umiestnenie skúšobných vzoriek

Obrázok 2a

Nádrže len s obvodovými zvarmi a bočne montovanými ventilovými blokmi; umiestnenie skúšobných vzoriek

Obrázok 2b

Nádrže len s obvodovými zvarmi a ventilovým hrdlom/doskou zavarenou do dna

Doplnok 3

Obrázok 1

Zobrazenie skúšky ohybom

Obrázok 2

Skúšobná vzorka pre ťahovú skúšku kolmo na zvar

Doplnok 4

Poznámka: pre torisférické konce

Formula

Hodnoty tvarového koeficientu C pre H/D

od 0,20 do 0,25

Vzťah medzi H/D a tvarovým koeficientom C

Hodnoty tvarového koeficientu C pre H/D od 0,25 do 0,50

Doplnok 5

PRÍKLADY ŠPECIÁLNYCH NÁDRŽÍ

Doplnok 6

METÓDY SKÚŠOK MATERIÁLU

Chemická odolnosť

Materiály používané v nádržiach z kompozitných materiálov sa podľa normy ISO 175 skúšajú 72 hodín pri izbovej teplote.

Preukázanie chemickej odolnosti použitím údajov z literatúry je tiež povolené.

Musí sa skontrolovať kompatibilita s týmito kvapalinami:

a)	brzdová kvapalina,

b)	kvapalina ostrekovača okien,

c)	chladiaca kvapalina,

d)	bezolovnatý benzín,

e)	roztok deionizovanej vody, chloridu sodného (hmotnostné percento 2,5 % ±0,1 %), chloridu vápenatého (hmotnostné percento 2,5 % ±0,1 %) a kyseliny sírovej v dostatočnom množstve, aby sa dosiahlo pH 4,0 ±0,2.

Kritériá akceptovania skúšky:

a)	Predĺženie: Predĺženie termoplastického materiálu po skúške musí byť aspoň 85 % pôvodného predĺženia. Predĺženie elastoméru (vysokoelastický materiál) po skúške musí byť minimálne väčšie než 100 %.

b)	Štrukturálne komponenty (napr. vlákna): Zvyšková pevnosť štrukturálnych komponentov po skúške musí dosahovať aspoň 80 % pôvodnej pevnosti v ťahu.

c)	Neštrukturálne komponenty (napr. náter): Nie sú povolené žiadne viditeľné praskliny.

2. Kompozitná štruktúra

Vlákna vsadené do matrice

Vlastnosti v ťahu:	ASTM 3039	Živicovo-vlákninové kompozity
	ASTM D2343	Sklo, Aramid (vlastnosti v ťahu vláknového skla)
	ASTM D4018.81	Uhlík (ťažné vlastnosti priebežného vlákna) so špeciálnym ohľadom na matricu
Vlastnosti v strihu:	ASTM D2344	(Medzivrstvová pevnosť v strihu rovnobežných vlákien kompozitu metódou krátkeho lúča)

Suché vlákna v izotenzoidnom tvare

Vlastnosti v ťahu:

ASTM D4018.81

Uhlík (spojité vlákna), iné vlákna.

3. Ochranný náter

Pri vystavení na slnečnom svetle UV žiarenie degraduje polymerické materiály. V závislosti od montáže musí výrobca preukázať „bezpečnú životnosť“ náteru.

4. Termoplastické komponenty

Teplota zmäkčovania termoplastického komponentu podľa Vicata musí byť vyššia ako 70 °C. V prípade štrukturálnych komponentov musí byť teplota zmäkčovania podľa Vicata minimálne 75 °C.

5. Teplom tvrdené komponenty

Teplota zmäkčovania teplom tvrdených komponentov podľa Vicata musí byť vyššia ako 70 °C.

6. Vysokoelastické komponenty

Teplota prechodu skla (TG) vysokoelastického komponentu musí byť menšia ako –40 °C. Teplota prechodu skla (TG) sa musí skúšať podľa normy ISO 6721 „Plasty – Určovanie dynamických mechanických vlastností“. Počiatočná teplota Tg sa odvodí z absolútnej hodnoty zakresleného grafu akumulácie voči teplote určením teploty, kde sa pretínajú dve dotyčnice predstavujúce sklon grafu pred a po dramatickej strate tvrdosti.

PRÍLOHA 11

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ ZARIADENÍ NA VSTREK PLYNU, ZMIEŠAVAČOV PLYNU ALEBO VSTREKOVAČOV A PALIVOVÝCH LÍŠT

Zariadenie na vstrek plynu alebo vstrekovač

1.1. Definícia: pozri odsek 2.10. tohto predpisu.

1.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.): trieda 1.

1.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

1.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

1.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii

Odsek 6.15.2.1., Ustanovenia o izolačných triedach

Odsek 6.15.3.1, Ustanovenia pri vypnutom prúde

Odsek 6.15.4.1., Teplovýmenné médium (zlučiteľnosť a tlakové požiadavky)

1.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

Zariadenie na vstrek plynu alebo zmiešavač plynu

2.1. Definícia: pozri odsek 2.10. tohto predpisu.

2.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.):

Trieda 2	:	pre časť s maximálnym regulovaným tlakom 450 kPa počas prevádzky.
Trieda 2A	:	pre časť s maximálnym regulovaným tlakom 120 kPa počas prevádzky

2.3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 2:	450 kPa.
Časti triedy 2A:	120 kPa.

2.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C, keď čerpadlo paliva je montované zvonku nádrže

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

2.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.2.1., Ustanovenia o izolačných triedach

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia pri vypnutom prúde

Odsek 6.15.4.1., Teplovýmenné médium (zlučiteľnosť a tlakové požiadavky)

2.6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)

Palivová lišta

3.1. Definícia: pozri odsek 2.18. tohto predpisu.

3.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.):

Palivová lišta môže byť triedy 1, 2 alebo 2A.

3.3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 1:	3 000 kPa.
Časti triedy 2:	450 kPa.
Časti triedy 2A:	120 kPa.

3.4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

3.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá: (nie sú použité)

Použiteľné skúšobné postupy:

3.6.1. Pre palivové lišty triedy 1:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

3.6.2. Pre palivové lišty triedy 2 a/alebo 2A:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)

(1) Len pre nekovové časti.

(2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 12

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ DÁVKOVACEJ JEDNOTKY PLYNU, KTORÁ NIE JE KOMBINOVANÁ SO ZARIADENÍM(IAMI) NA VSTREK PLYNU

1. Definícia: pozri odsek 2.11. tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.):

Trieda 2	:	pre časť s maximálnym regulovaným tlakom počas prevádzky 450 kPa.
Trieda 2A	:	pre časť s maximálnym regulovaným tlakom počas prevádzky 120 kPa.

3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 2:	450 kPa.
Časti triedy 2A:	120 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom

Odsek 6.15.4., Teplovýmenné médium (zlučiteľnosť a tlakové požiadavky)

Odsek 6.15.5., Bezpečnostný odľahčovací by-pass.

6. Použiteľné skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)

Poznámky:

Časti dávkovacej jednotky plynu (trieda 2 alebo 2A) musia byť tesné pri uzatvorenom(-ých) výstupe(-och) týchto častí.

Pri pretlakovej skúške musia byť všetky výstupy vrátane výstupov priestoru pre chladivo uzatvorené.

(1) Len pre kovové časti.

(2) Len pre nekovové časti.

PRÍLOHA 13

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ TLAKOVÉHO A/ALEBO TEPLOTNÉHO SNÍMAČA

1. Definícia:

Tlakový snímač: pozri odsek 2.13. tohto predpisu.

Teplotný snímač: pozri odsek 2.13. tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odsek 2.):

Tlakové a teplotné snímače môžu byť triedy 1, 2 alebo 2A.

3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 1	3 000 kPa.
Časti triedy 2	450 kPa.
Časti triedy 2A	120 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

–20 °C až 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.4.1., Teplovýmenné médium (zlučiteľnosť a tlakové požiadavky).

Odsek 6.15.6.2., Zamedzenie prietoku plynu.

Použiteľné skúšobné postupy:

6.1. Pre časti triedy 1:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)
Odolnosť proti suchému teplu	Príloha 15 ods. 13 (1)
Starnutie v ozóne	Príloha 15 ods. 14 (1)
Tečenie	Príloha 15 ods. 15 (1)
Cyklovanie teplotou	Príloha 15 ods. 16 (1)

6.2. Pre časti triedy 2 alebo 2A:

Pretlaková skúška	Príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	Príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	Príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	Príloha 15 ods. 7
Zlučiteľnosť s LPG	Príloha 15 ods. 11 (1)
Odolnosť proti korózii	Príloha 15 ods. 12 (2)

(1) Len pre nekovové časti.

(2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 14

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ ELEKTRONICKEJ RIADIACEJ JEDNOTKY

1. Elektronickou riadiacou jednotkou môže byť akékoľvek zariadenie, ktoré riadi požiadavky motora na LPG a nastoľuje uzatvorený stav pre diaľkovo riadený(-é) prevádzkový(-é) ventil(-y), uzatváracie ventily a palivové čerpadlo LPG systému v prípade poruchy prívodnej palivovej rúrky a/alebo v prípade zastavenia motora.

2. Oneskorenie uzatvorenia prevádzkového ventilu po zastavení motora nesmie byť dlhšie ako 5 sekúnd.

3. Elektronická riadiaca jednotka musí vyhovovať príslušným požiadavkám elektromagnetickej kompatibility (E.M.C.) podľa predpisu č. 10, séria zmien 02, alebo ekvivalentu.

4. Porucha elektrického systému vozidla nesmie viesť k nekontrolovateľnému otvoreniu akéhokoľvek ventilu.

5. Výstupný obvod elektronickej riadiacej jednotky musí byť neaktívny pri vypnutí alebo odstránení zdroja elektrického prúdu.

PRÍLOHA 15

SKÚŠOBNÉ POSTUPY

1. Klasifikácia

1.1. Komponenty LPG určené na použitie vo vozidlách musia byť klasifikované s ohľadom na maximálny prevádzkový tlak a funkciu podľa kapitoly 2 tohto predpisu.

1.2. Klasifikácia komponentov je určujúca pre skúšky, ktoré musia byť vykonané pre typové schvaľovanie komponentov alebo ich častí.

2. Použité skúšobné postupy

V tabuľke 1 sú uvedené použité skúšobné postupy v závislosti od klasifikácie.

Tabuľka 1

Skúška	Trieda 1	Trieda 2(A)	Trieda 3	Bod
Pretlakom	x	x	x	4.
Vonkajšia netesnosť	x	x	x	5.
Vysoká teplota	x	x	x	6.
Nízka teplota	x	x	x	7.
Netesnosť sedla	x		x	8.
Trvanlivosť/funkčné skúšky	x		x	9.
Funkčná skúška			x	10.
Zlučiteľnosť s LPG	x	x	x	11.
Odolnosť proti korózii	x	x	x	12.
Odolnosť proti suchému teplu	x		x	13.
Starnutie v ozóne	x		x	14.
Tečenie	x		x	15.
Cyklovanie teplotou	x		x	16.
Zlučiteľnosť s kvapalinami na výmenu tepla		x

3. Všeobecné požiadavky

3.1. Skúšky netesnosti sa musia vykonávať so stlačeným plynom, ako vzduch alebo dusík.

3.2. Na získavanie potrebného tlaku pre hydrostatickú skúšku pevnosti sa môže použiť voda alebo iná kvapalina.

3.3. V prípade potreby musí byť pri všetkých skúšobných hodnotách uvedený druh skúšobného média.

3.4. Skúška netesnosti a hydrostatickej pevnosti nesmie trvať kratšie ako 1 minútu.

3.5. Všetky skúšky sa musia vykonávať pri izbovej teplote 20 °C ±5 °C, ak nie je stanovené inak.

4. Pretlaková hydrostatická skúška

Komponent obsahujúci LPG musí odolať bez akýchkoľvek viditeľných dôkazov porušenia alebo trvalej deformácie hydraulickému skúšobnému tlaku stanovenému podľa tabuľky 1 (rovnajúcemu sa 2,25-násobku maxima klasifikačného tlaku) počas minimálne 1 minúty so zazátkovaným výstupom vysokotlakovej časti.

Vzorky predtým podrobené skúške trvanlivosti podľa odseku 9 sa pripoja k zdroju hydrostatického tlaku. Priamo ovládaný uzatvárací ventil a manometer, ktorý má rozsah nie menší než 1,5-násobok a nie väčší než 2-násobok skúšobného tlaku, musí byť zabudovaný do prívodného potrubia hydrostatického tlaku.

V tabuľke 2 sa uvádzajú klasifikačné tlaky a tlaky pre pretlakovú skúšku podľa klasifikácie:

Tabuľka 2

Klasifikácia komponentov	Klasifikačný tlak [kPa]	Hydraulický skúšobný tlak pre pretlakovú skúšku [kPa]
Trieda 1, 3	3 000	6 750
Trieda 2A	120	270
Trieda 2	450	1 015

5. Skúška na vonkajšiu netesnosť

5.1. Komponent musí byť tesný v uzáveroch driekov (ventilov) alebo telesa alebo iných spojeniach a nesmie vykazovať známky pórovitosti odliatku pri skúške, ako sa uvádza v odseku 5.3., pri akomkoľvek aerostatickom tlaku medzi 0 a tlakom uvedeným v tabuľke 3. Uvedené predpisy sa považujú za splnené, ak sú splnené ustanovenia odseku 5.4.

5.2. Skúška musí byť vykonaná za týchto podmienok:

i)	pri izbovej teplote,

ii)	pri minimálnej prevádzkovej teplote,

iii)	pri maximálnej prevádzkovej teplote

Maximálne a minimálne prevádzkové teploty sa uvádzajú v prílohách.

5.3. Počas tejto skúšky sa skúšané zariadenie pripojí k zdroju aerostatického tlaku (1,5-násobok maximálneho tlaku a v prípade komponentu triedy 3 2,25-násobok maximálneho klasifikačného tlaku). Priamo ovládaný uzatvárací ventil a manometer, ktorý má rozsah tlaku nie menší ako 1,5-násobok a nie väčší ako 2-násobok skúšobného tlaku, sa zamontujú do prívodného tlakového potrubia. Manometer sa zamontuje medzi automatický ventil a skúšobnú vzorku. Počas pôsobenia skúšobného tlaku na vzorku sa vzorka ponorí do vody na zistenie netesnosti, alebo sa použije iná rovnocenná metóda (meranie prietoku alebo pokles tlaku).

Tabuľka 3

Klasifikácia a tlaky pre skúšku netesnosti podľa klasifikácie

Klasifikácia komponentov	Klasifikačný tlak [kPa]	Skúšobný tlak pre skúšku netesnosti [kPa]
Trieda 1	3 000	4 500
Trieda 2A	120	180
Trieda 2	450	675
Trieda 3	3 000	6 750

5.4. Pri vystavení tlaku plynu rovnajúcemu sa skúšobnému tlaku pre skúšku netesnosti musí byť vonkajší únik menší ako požiadavky stanovené v prílohách, alebo ak nie je stanovená žiadna požiadavka, musí byť vonkajší únik menší ako 15 cm3/h pri zazátkovaných výstupoch.

6. Skúška pri vysokej teplote

Komponent obsahujúci LPG nesmie mať únik väčší ako 15 cm3/h so zazátkovaným výstupom, keď je vystavený tlaku plynu, pri maximálnej prevádzkovej teplote uvedenej v prílohách, ktorý sa rovná tlaku pre skúšku netesnosti (tabuľka 3, odsek 5.3.). Komponent musí byť vystavený tejto teplote aspoň 8 hodín pred skúškou.

7. Skúška pri nízkej teplote

Komponent obsahujúci LPG nesmie mať únik väčší než 15 cm3/h so zazátkovaným výstupom, keď je vystavený tlaku plynu, pri minimálnej prevádzkovej teplote (–20 °C), ktorý sa rovná tlaku pre skúšku netesnosti (tabuľka 3, odsek 5.3.). Komponent musí byť vystavený tejto teplote aspoň 8 hodín pred skúškou.

8. Skúška netesnosti sedla

Nasledujúce skúšky netesnosti sedla sa vykonajú na vzorkách prevádzkového ventilu alebo plniacej jednotky, ktoré boli vopred podrobené skúške na vonkajšiu netesnosť podľa odseku 5.

8.1.1. Skúšky netesnosti sedla sa vykonávajú so vstupným otvorom vzorky ventilu spojeným so zdrojom aerostatického tlaku, s ventilom v uzavretej polohe a s otvoreným výstupom. Priamo ovládaný uzatvárací ventil a manometer s rozsahom tlaku nie menším ako 1,5-násobok a nie väčším ako 2-násobok skúšobného tlaku musia byť zabudované v prívodnom tlakovom potrubí. Manometer sa zabuduje medzi ovládací ventil a skúšobnú vzorku. Kým na ventil pôsobí skúšobný tlak, vykonáva sa pozorovanie úniku s otvoreným výstupným otvorom ponoreným do vody, ak nie je stanovené inak.

8.1.2. Súlad s odsekmi 8.2. až 8.8. sa stanoví pripojením potrubia určitej dĺžky na výstup ventilu. Otvorený koniec tohto výstupného potrubia sa umiestni vnútri obráteného odmerného valca kalibrovaného v cm3. Obrátený valec musí byť uzavretý vodným uzáverom. Prístroj musí byť nastavený tak, že:

1.	koniec výstupnej trubice je umiestnený približne 13 mm nad vodnou hladinou v obrátene kalibrovanom odmernom valci a

voda vnútri a mimo kalibrovaného valca je na rovnakej úrovni. S takto vykonanými úpravami sa zaznamenáva hladina vody v odmernom valci. S ventilom v uzavretej polohe, ktorú zaujíma pri normálnej funkcii, sa aplikuje vzduch alebo dusík pri stanovenom skúšobnom tlaku na vstup ventilu počas skúšobnej doby nie kratšej ako 2 minúty. Počas tejto doby sa v prípade potreby upraví zvislá poloha odmerného valca, aby za zachovala rovnaká hladina vody vnútri a mimo neho.

Na konci skúšobnej doby a pri rovnakej hladine vody vnútri i mimo odmerného valca sa znovu zaznamenáva hladina vody v odmernom valci. Zo zmeny objemu v odmernom valci sa vypočíta rýchlosť úniku podľa nasledujúceho vzorca:

Formula

kde:

V1	=	rýchlosť úniku v cm3/h vzduchu alebo dusíka,
Vt	=	prírastok objemu v odmernom valci počas skúšky,
t	=	čas trvania skúšky v minútach,
P	=	barometrický tlak počas skúšky v kPa,
T	=	teplota okolia počas skúšky v K.

8.1.3. Namiesto uvedenej metódy sa únik môže merať pomocou prietokomeru inštalovaného na vstupnej strane skúšobného ventilu. Prietokomer musí byť spôsobilý presne indikovať, pre využívanú skúšobnú kvapalinu, maximálne povolené prietokové rýchlosti úniku.

8.2. Sedlo uzatváracieho ventilu nesmie v uzavretej polohe vykazovať únik, ak je vystavené aerostatickému tlaku od 0 do 3 000 kPa.

8.3. Spätný ventil vybavený pružným (mäkkým) sedlom nesmie v uzavretej polohe vykazovať únik, ak je vystavený aerostatickému tlaku od 50 do 3 000 kPa.

8.4. Spätný ventil vybavený sedlom kov na kov nesmie v uzavretej polohe vykazovať únik rýchlosťou vyššou než 0,50 dm3/h, ak je vystavený vstupnému tlaku až do veľkosti skúšobného tlaku podľa tabuľky 3 v odseku 5.3.

8.5. Sedlo vrchného spätného ventilu použité v súprave plniacej jednotky nesmie v uzavretej polohe vykazovať únik pri aerostatickom tlaku od 50 do 3 000 kPa.

8.6. Sedlo prevádzkovej spojky nesmie v uzavretej polohe vykazovať únik pri aerostatickom tlaku od 0 do 3 000 kPa.

8.7. Odľahčovací ventil plynového potrubia nesmie vykazovať vnútornú netesnosť do 3 000 kPa.

8.8. Odľahčovací ventil (vypúšťací ventil) nesmie vykazovať vnútornú netesnosť do 2 600 kPa.

9. Skúška trvanlivosti

9.1. Plniaca jednotka alebo prevádzkový ventil musia byť schopné splniť príslušné požiadavky na netesnosť podľa odsekov 5 a 8 po vystavení počtu cyklov otvorení a zatvorení uvedenému v prílohách.

9.2. Uzatvárací ventil musí byť skúšaný s uzavretým výstupom ventilu. Teleso ventilu musí byť naplnené n- hexánom a vstup ventilu vystavený tlaku 3 000 kPa.

9.3. Skúška trvanlivosti musí byť vykonaná rýchlosťou nie vyššou ako 10-krát za minútu. Pokiaľ ide o uzatvárací ventil, uzatvárací moment je daný veľkosťou kolieska, kľúča alebo iného prostriedku určeného na ovládanie ventilu.

9.4. Príslušné skúšky na vonkajšiu netesnosť a netesnosť sedla, uvedené v skúške na vonkajšiu netesnosť v odseku 5 a skúške netesnosti sedla v odseku 8, sa musia vykonať bezprostredne po skúške trvanlivosti.

Odolnosť 80 % uzatváracieho ventilu

9.5.1. 80 % uzatvárací ventil musí byť schopný zniesť 6 000 úplných cyklov naplnenia na maximálnu plniacu úroveň.

10. Funkčné skúšky

Funkčné skúšky odľahčovacieho ventilu (plynového potrubia)

10.1.1. V prípade odľahčovacích ventilov sa použijú tri vzorky každej veľkosti, konštrukcie a nastavenia na vykonanie skúšok tlakov pri začiatku otvárania a opätovného zatvárania. Rovnaký súbor troch ventilov sa použije pre skúšky objemu prietoku a pre ostatné merania uvedené v nasledujúcich odsekoch.

Na každom z troch skúšobných ventilov sa musia vykonať najmenej dve za sebou nasledujúce merania tlakov pri začiatku otvárania a opätovnom zatváraní v rámci skúšky č. 1 a 3 odsekov 10.1.2. a 10.1.4..

Tlaky pri začiatku otvárania a opätovnom zatváraní odľahčovacieho ventilu – skúška č. 1

10.1.2.1. Skôr, ako sa prikročí k skúške prietokovej kapacity, musí byť tlak pri začiatku otvárania každej z troch vzoriek odľahčovacieho ventilu špecifickej veľkosti, konštrukcie a nastavenia v rozmedzí ±3 % priemeru tlakov, ale tlak pri začiatku otvárania ktoréhokoľvek z troch ventilov nesmie byť menší ako 95 % a nie väčší ako 105 % stanoveného tlaku vyznačeného na ventile.

10.1.2.2. Tlak pri opätovnom zatváraní odľahčovacieho ventilu nesmie byť pred podrobením skúške kapacity prietoku menší ako 50 % predtým zisteného tlaku pri začiatku otvárania.

10.1.2.3. Odľahčovací ventil musí byť napojený na zdroj vzduchu alebo iný aerostatický zdroj, ktorého tlak môže byť udržaný na hodnote najmenej 500 kPa efektívneho tlaku nad stanoveným tlakom vyznačeným na skúšanom ventile. Priamo ovládaný uzatvárací ventil a manometer (tlakomer) so stupnicou pre rozsah tlaku medzi 1,5 a 2-násobkom skúšobného tlaku musia byť inštalované v prívodovom tlakovom potrubí. Tlakomer musí byť inštalovaný v potrubí medzi skúšaným ventilom a priamo ovládaným uzatváracím ventilom. Tlak pri začiatku otvárania a pri opätovnom zatváraní sa musia merať prostredníctvom vodného uzáveru max. 100 mm hĺbky.

10.1.2.4. Po zaznamenaní tlaku pri začiatku otvárania ventilu sa tlak zvýši dostatočne nad tlak pri začiatku otvárania, aby sa zaistilo zdvihnutie ventilu. Uzatvárací ventil sa potom vzduchotesne uzavrie a vodný uzáver, ako i tlakomer, sa pozorne prezrú. Tlak, pri ktorom bubliny prestanú prechádzať vodným uzáverom, sa zaznamená ako tlak potrebný na opätovné uzatvorenie ventilu.

Prietoková kapacita odľahčovacím ventilom – skúška č. 2

10.1.3.1. Prietoková kapacita každej z troch vzoriek odľahčovacieho ventilu špecifickej veľkosti, konštrukcie a nastavenia sa musí nachádzať v rámci pásma 10 % z najvyššej zistenej prietokovej kapacity.

10.1.3.2. Počas skúšky prietokovej kapacity na každom ventile nesmie byť pozorované drnčanie ani iný abnormálny stav činnosti.

10.1.3.3. Tlak zatvárania každého ventilu nesmie byť menší než 65 % z počiatočného zaznamenaného tlaku pri začiatku otvárania.

10.1.3.4. Skúška prietokovej kapacity odľahčovacieho ventilu sa vykonáva pri prietokovom tlaku rovnajúcom sa 120 % z maximálneho stanoveného tlaku.

10.1.3.5. Skúška prietokovej kapacity odľahčovacieho ventilu sa vykonáva s použitím vhodne konštruovaného a kalibrovaného prietokomeru prírubového typu s clonou, spojeného so zdrojom prívodu vzduchu zodpovedajúcej kapacity a tlaku. Možno použiť modifikácie tu opísaného prietokomeru a iné aerostatické médium ako vzduch, ak to vedie k rovnakým konečným výsledkom.

10.1.3.6. Prietokomer musí byť vybavený dostatočne dlhými potrubiami pred a za clonou alebo iným zariadením vrátane usmerňujúcich lopatiek na zabránenie víreniu v mieste clony pre použité pomery priemeru clony k priemerom potrubia.

Príruby, medzi ktorými je umiestnená a pripevnená clona, musia byť vybavené tlakovými prípojmi spojenými s manometrom. Tento prístroj indikuje rozdiel tlaku cez dosku clony a odpočet sa použije na výpočet prietoku. Kalibrovaný tlakomer sa zapojí v časti meracieho potrubia prietokomeru po prúde za clonou. Tento manometer indikuje tlak prietoku a odpočet sa použije aj na výpočet prietoku.

10.1.3.7. Prístroj na meranie teploty sa pripojí k meraciemu potrubiu v smere prúdenia za dosku clony, aby indikoval teplotu vzduchu prúdiaceho k odľahčovaciemu ventilu. Odpočet na tomto prístroji sa zahrnie do výpočtu korekcie teploty prúdu vzduchu pre základnú teplotu 15 °C. Na zistenie bežného atmosférického tlaku sa použije barometer.

Odpočet na barometri sa pripočíta k tlaku prúdu vzduchu indikovanému manometrom. Tento absolútny tlak sa obdobne zahrnie do výpočtu prietoku. Tlak vzduchu prichádzajúceho k prietokomeru sa nastavuje vhodným ventilom pripevneným na potrubie pre prívod vzduchu pred prietokomerom. Odľahčovací ventil sa pri skúške pripojí k výtokovému koncu prietokomeru.

10.1.3.8. Po vykonaní všetkých príprav pre skúšky kapacity prietoku sa pomaly otvorí ventil v potrubí pre prívod vzduchu a tlak na skúšanom ventile sa zvýši na tlak vhodný pre prietok. Počas tohto intervalu tlak, pri ktorom sa ventil otvorí s „odfúknutím“, sa zaznamená ako tlak pri otvorení.

10.1.3.9. Vopred určený tlak prietoku sa musí udržovať konštantný v krátkom časovom úseku, až sa odpočty na prístrojoch ustália. Odpočty na prietokovom manometri, diferenčnom tlakovom manometri a indikátore teploty prúdiaceho vzduchu sa zaznamenajú súčasne. Tlak sa potom zmenšuje, až ventil prestane prepúšťať.

Tlak, pri ktorom to nastane, sa zaznamená ako uzatvárací tlak ventilu.

10.1.3.10. Zo zaznamenaných údajov a známeho koeficientu clony prietokomeru sa vypočíta kapacita prietoku vzduchu skúšaného odľahčovacieho ventilu s použitím nasledujúcej rovnice:

Formula

kde:

Q	=	prietoková kapacita odľahčovacieho ventilu v m3/min vzduchu pri absolútnom tlaku 100 kPa a 15 °C,
Fb	=	základný faktor clony prietokomeru pri 100 kPa abs. tlaku a 15 °C,
Ft	=	koeficient teploty pretekajúceho vzduchu na prepočítanie zaznamenanej teploty na základnú teplotu 15 °C,
h	=	diferenčný tlak na clone prietokomeru v kPa,
p	=	tlak prúdiaceho vzduchu na pretlakovom ventile v kPa absolútneho tlaku (zaznamenaný tlak manometra plus zaznamenaný barometrický tlak),
60	=	deliteľ pre prevod v rovnici z m3/h na m3/min.

10.1.3.11. Priemerná prietoková kapacita troch odľahčovacích ventilov, zaokrúhlená na najbližších päť jednotiek, sa berie ako prietoková kapacita ventilu špecifickej veľkosti, konštrukcie a nastavenia.

Nové overenie tlakov pri začiatku otvárania a opätovnom zatváraní odľahčovacích ventilov – skúška č. 3

10.1.4.1. Po skúškach prietokovej kapacity nesmie byť tlak pri začiatku otvárania odľahčovacieho ventilu menší ako 85 % počiatočného tlaku pri začiatku otvárania a tlak pri opätovnom uzatváraní menší ako 80 % počiatočného tlaku pri opätovnom uzatváraní zaznamenaných pri skúške č. 1 podľa odseku 10.1.2.

10.1.4.2. Tieto skúšky sa vykonávajú zhruba 1 hodinu po skúške prietokovej kapacity a postup skúšky je rovnaký, ako je opísané pri skúške č. 1 v odseku 10.1.2.

Funkčná skúška prepadového ventilu

10.2.1. Prepadový ventil musí pracovať nie viac ako 10 % nad a nie menej ako 20 % pod hodnotou menovitej uzatváracej prietokovej kapacity stanovenej výrobcom a pri funkčných skúškach opísaných ďalej sa musí uzavierať automaticky pri tlakovom rozdiele ventilu nie väčšom ako 100 kPa.

10.2.2. Skúškam sa podrobia tri vzorky z každej veľkosti a prevedenie ventilu. Ventil určený na použitie len s kvapalinou sa vyskúša s vodou, v iných prípadoch sa skúša vzduchom a s vodou. S výnimkou uvedenou v odseku 10.2.3. sa vykonajú osobitné skúšky s každou vzorkou namontovanou v zvislej, vodorovnej a prevrátenej polohe. Skúšky so vzduchom sa vykonajú bez potrubia alebo iných obmedzujúcich prvkov pripojených k výstupu skúšanej vzorky.

10.2.3. Ventil určený na inštaláciu len v jednej polohe sa skúša len v tejto polohe.

10.2.4. Skúška pomocou vzduchu sa vykoná s použitím vhodne konštruovaného a kalibrovaného prietokomeru prírubového typu s clonkou, pripojeného k zdroju prívodu vzduchu dostatočnej kapacity a tlaku.

10.2.5. Skúšaná vzorka sa pripojí na výstup prietokomeru. Manometer alebo kalibrovaný tlakomer (indikátor) s odpočtami odstupňovanými na najviac 3 kPa sa na indikáciu uzatváracieho tlaku pripojí na strane skúšanej vzorky v smere proti prúdu.

10.2.6. Skúška sa vykonáva pomalým zvyšovaním prietoku vzduchu cez prietokomer, kým sa nezatvorí prepadový ventil. V okamihu uzatvorenia sa zaznamená rozdiel tlakov na clone prietokomeru a uzatvárací tlak indikovaný manometrom. Potom sa vypočíta rýchlosť prietoku pri uzatvorení.

10.2.7. Môžu sa použiť aj iné typy prietokomerov a iné plyny ako vzduch.

10.2.8. Skúška s vodou sa vykoná s použitím prietokomeru pre kvapaliny (alebo jeho ekvivalentu) inštalovaného v potrubnom systéme, v ktorom je dostatočný tlak na zabezpečenie požadovaného prietoku. K systému sa pripojí vstupný piezometer alebo rúrka najmenej o jeden rozmer rúrky väčšia ako skúšaný ventil, s regulačným ventilom prietoku napojeným medzi prietokomer a piezometer. Na zníženie efektu tlakového rázu, keď sa uzatvára prepadový ventil, sa môže použiť hadica alebo hydrostatický odľahčovací ventil, respektíve oboje.

10.2.9. Skúšaná vzorka sa spojí s výstupným koncom piezometra. Manometer alebo kalibrovaný tlakový indikátor oneskorovacieho typu, ktorý umožňuje odpočty v rozsahu od 0 do 1 440 kPa, sa na indikáciu uzatváracieho tlaku pripojí k odberu tlaku na strane proti prúdu skúšanej vzorky. Spojenie sa vykoná pomocou dlhej gumovej hadice medzi manometrom a odberom tlaku, s ventilom inštalovaným na vstupe manometra, aby umožnil odpúšťanie vzduchu zo systému.

10.2.10. Pred touto skúškou musí byť prietokový regulačný ventil mierne pootvorený, s vypúšťacím ventilom manometra otvoreným, aby sa odstránil vzduch zo systému. Vypúšťací ventil sa potom uzatvorí a skúška sa vykoná pomalým zvyšovaním prietoku, až nastane uzatvorenie prepadového ventilu. Počas skúšky sa manometer umiestni v tej istej úrovni ako skúšaná vzorka. V okamihu uzatvorenia sa zaznamená objemový prietok a uzatvárací tlak. Keď je prepadový ventil v zatvorenej polohe, zaznamená sa únik alebo rýchlosť prietoku cez obtok (by-pass).

10.2.11. Prepadový ventil použitý v súprave plniacej jednotky sa musí pri uvedenom skúšaní uzatvoriť automaticky pri rozdiele tlaku nie väčšom ako 138 kPa.

10.2.12. Týmto skúškam sa podrobia tri vzorky z každej veľkosti ventilu. Skúšky sa vykonajú so vzduchom a osobitné skúšky sa vykonajú s každou vzorkou namontovanou zvisle a vodorovne. Skúšky sa vykonajú, ako sa uvádza v odsekoch 10.2.4. až 10.2.7., so spojovacou hadicou plniacej jednotky spojenou so skúšanou vzorkou a s vrchným spätným ventilom držaným v otvorenej polohe.

Skúška rýchlosti plnenia

10.3.1. Dobrá funkcia zariadenia obmedzujúceho stupeň plnenia nádrže sa overí pri rýchlostiach plnenia 20, 50 a 80 l/min., alebo pri maximálnej miere prietoku pri absolútnom tlaku 700 kPa v predchádzajúcich miestach potrubia.

Skúška trvanlivosti zariadení pre obmedzenie plnenia

Zariadenie obmedzujúce stupeň plnenia nádrže musí byť schopné vydržať 6 000 kompletných plniacich cyklov na maximálny stupeň plnenia.

10.4.1. Rozsah

Akékoľvek zariadenie obmedzujúce stupeň plnenia nádržky a pracujúce s plavákom sa po vykonaní skúšok overujúcich, že:

—	obmedzuje stupeň plnenia nádrže na 80 % alebo menej jej objemu,

—	nedovoľuje – v uzatvorenej polohe – plnenie nádrže rýchlosťou prevyšujúcou 0,5 l za minútu,

podrobí jednému zo skúšobných postupov uvedených v odseku 10.5.5. alebo 10.6.6., aby sa zabezpečilo, že zariadenie je konštruované tak, aby odolávalo očakávaným dynamickým vibračným napätiam, a že prevádzkové vibrácie vonkajšieho prostredia nespôsobia zníženie výkonu alebo zlyhanie.

Postup vibračnej skúšky

10.5.1. Zariadenie a spôsob montáže

Predmet skúšky sa pripevní k vibračnému zariadeniu svojimi normálnymi montážnymi prostriedkami, buď priamo k budiču vibrácií alebo k prechodovej doske, alebo prostredníctvom tuhej základnej časti schopnej prenášať stanovené vibračné podmienky. Zariadenie použité na meranie a/alebo záznam úrovne zrýchlenia alebo úrovne amplitúdy a frekvencie musí mať presnosť aspoň 10 % meranej hodnoty.

10.5.2. Voľba postupu

Podľa voľby orgánu udeľujúceho typové schvaľovanie sa skúšky vykonajú buď podľa postupu A uvedeného v odseku 10.5.5, alebo podľa postupu B uvedeného v odseku 10.5.6.

10.5.3. Všeobecne

Nasledujúce skúšky sa vykonajú okolo každej z 3 ortogonálnych osí predmetu skúšky.

Postup A

10.5.4.1. Vyhľadanie rezonancie

Rezonančné frekvencie obmedzovača plnenia sa určia pomalým menením frekvencie použitej vibrácie v stanovenom rozsahu pri znížených skúšobných hladinách, ale s dostatočnou amplitúdou na vybudenie predmetu. Vyhľadávanie sínusoidnej rezonancie sa môže vykonať s použitím skúšobnej hladiny a doby kmitania stanovenými pre skúšku kmitaním za predpokladu, že doba hľadania rezonancie sa zahrnie do požadovanej doby skúšobného kmitania podľa odseku 10.5.5.3.

10.5.4.2. Skúška prahu rezonancie

Predmet skúšky sa rozkmitá na 30 minút pozdĺž každej osi najsilnejšími rezonančnými frekvenciami stanovenými v odseku 10.5.5.1. Skúšobná úroveň je 1,5 g (14,7 m/sek2). Ak sa pre ktorúkoľvek jednotlivú os zistia viac ako 4 významné rezonančné frekvencie, vyberú sa pre túto skúšku 4 najsilnejšie rezonančné frekvencie. Ak nastane pri skúške zmena v rezonančnej frekvencii, zaznamená sa doba výskytu, a hneď nato sa frekvencia upraví, aby sa udržala podmienka najvyššej rezonancie. Konečná rezonančná frekvencia sa zaznamená. Celková skúšobná doba prahu sa zahrnie do požadovanej doby skúšky kmitaním podľa bodu 10.5.5.3.

10.5.4.3. Skúška sínusovým kmitaním

Predmet skúšky sa rozkmitá (rozvibruje) sínusovo tri hodiny pozdĺž každej zo svojich 3 ortogonálnych osí na základe:

—	úrovne zrýchlenia 1,5 g (14,7 m/sek2),

—	rozsahu frekvencie 5 až 200 Hz,

—	doby priebehu 12 minút.

Frekvencia spôsobujúca vibrácie logaritmicky prebehne špecifikovaným rozsahom.

Špecifikovaná doba priebehu je doba vzostupného plus zostupného priebehu.

Postup B

10.5.5.1. Skúška sa vykoná na sínusovo vibrujúcej stolici, pri stálom zrýchlení 1,5 g a pri frekvenciách od 5 do 200 Hz. Skúška trvá 5 hodín pre každú z osí uvedených v odseku 10.5.4. Frekvenčné pásmo 5 až 200 Hz musí byť pokryté v obidvoch smeroch počas 15 min.

10.5.5.2. V prípade, že sa skúška nevykonáva s konštantným zrýchlením, sa alternatívne frekvenčné pásmo 5 až 200 Hz rozdelí na 11 poloktávových pásiem, každé z nich s konštantnou amplitúdou, tak, aby sa teoretické zrýchlenie pohybovalo medzi 1 a 2 g (g = 9,8 m/sek2).

Amplitúdy vibrácií pre každé pásmo sú:

Amplitúda v mm (vrcholová hodnota)	Frekvencia, Hz (pre akcel. = 1g)	Frekvencia, Hz (pre akcel. = 2g)
10	5	7
5	7	10
2,50	10	14
1,25	14	20
0,60	20	29
0,30	29	41
0,15	41	57
0,08	57	79
0,04	79	111
0,02	111	157
0,01	157	222

Každé pásmo sa pokryje v obidvoch zmysloch v 2 minútach, 30 minút celkovo pre každé pásmo.

10.5.6. Špecifikácia

Po dokončení vibračnej skúšky jedným z uvedených vibračných skúšobných postupov nesmie zariadenie vykazovať mechanické poškodenie a považuje sa za vyhovujúce požiadavkám vibračnej skúšky len v prípade, že hodnoty jeho charakteristických parametrov:

—	spĺňajú stupeň plnenia v polohe zatvorenia,

—	spĺňajú rýchlosť plnenia prípustnú v polohe zatvorenia,

nepresahujú predpísané limity a neprevyšujú o viac než 10 % hodnoty pred postupom vibračnej skúšky.

11. Skúška zlučiteľnosti s LPG pre syntetické materiály

11.1. Syntetická časť v styku s tekutým LPG nesmie vykazovať nadmernú zmenu objemu alebo stratu hmotnosti.

Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-pentán,

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa ISO 1817),

iii)	čas ponorenia: 72 hodín.

11.2. Požiadavky:

—	maximálna zmena objemu 20 %

Po uložení vo vzduchu s teplotou 40 °C na 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť viac ako o 5 %.

12. Odolnosť proti korózii

Kovový komponent obsahujúci LPG musí spĺňať skúšky netesnosti uvedené v prílohách 4, 5, 6 a 7 po vystavení 144-hodinovej skúške soľným postrekom podľa ISO 9227 pri uzatvorení všetkých napojení.

alebo nepovinná skúška:

Kovový komponent obsahujúci LPG musí spĺňať skúšky netesnosti uvedené v prílohách 4, 5, 6 a 7 po vystavení skúške soľným postrekom podľa IEC 68 – 2 – 52 Kb: Salt Spray Fog Test.

Postup skúšky:

Pred skúškou musí byť komponent očistený podľa pokynov výrobcu. Všetky napojenia musia byť uzavreté. Komponent nesmie byť v prevádzke počas skúšky.

Následne musí byť komponent vystavený 2 hodiny postreku soľným roztokom obsahujúcim 5 % NaCl (hmotnostné percento), s nečistotami pod 0,3 %, a 95 % destilovanej alebo demineralizovanej vody, pri teplote 20 °C. Po ostreku je komponent uskladnený pri teplote 40 °C a 90 – 95 % relatívnej vlhkosti počas 168 hodín. Tento postup sa musí opakovať 4-krát.

Po skúške musí byť komponent očistený a sušený 1 hodinu pri 55 °C. Potom sa komponent kondicionuje podľa referenčných podmienok počas 4 hodín, než sa podrobí ďalším skúškam.

12.2. Medený alebo mosadzný komponent obsahujúci LPG musí spĺňať skúšky netesnosti uvedené v prílohách 4, 5, 6 a 7 po ponorení do čpavku na 24 hod. podľa ISO 6957, pri uzatvorení všetkých napojení.

13. Odolnosť proti suchému teplu

Skúška musí byť vykonaná podľa ISO 188. Skúšobná vzorka musí byť vystavená pôsobeniu vzduchu pri teplote rovnajúcej sa maximálnej prevádzkovej teplote 168 hodín.

Povolená zmena pevnosti v ťahu nesmie prekročiť +25 %.

Povolená zmena hraničnej ťažnosti nesmie prekročiť tieto hodnoty:

maximálny nárast: 10 %

maximálny pokles: 30 %

14. Starnutie v ozóne

14.1. Skúška sa musí vykonať podľa ISO 1431/1.

Skúšobná vzorka napnutá na 20-percentné pomerné predĺženie musí byť vystavená pôsobeniu vzduchu s teplotou 40° a koncentráciou ozónu 50 dielov na sto miliónov počas 72 hodín.

14.2. Žiadne trhliny skúšobnej vzorky nie sú povolené.

15. Tečenie

Nekovová časť obsahujúca tekutý LPG musí spĺňať skúšky netesnosti uvedené v prílohách 5, 6 a 7 po vystavení hydraulickému tlaku veľkosti 2,25-krát maximálny prevádzkový tlak pri teplote 120 °C minimálne 96 hodín. Ako skúšobné médium môže byť použitá voda alebo akákoľvek iná vhodná hydraulická kvapalina.

16. Skúška cyklovaním teploty

Nekovové časti obsahujúce tekutý LPG musia spĺňať skúšky netesnosti uvedené v prílohách 5, 6 a 7 po podrobení 96 hodinám teplotných cyklov z minimálnej prevádzkovej teploty do maximálnej prevádzkovej teploty s dobou trvania cyklu 120 minút, pri maximálnom prevádzkovom tlaku.

17. Kompatibilita s kvapalinami na výmenu tepla v prípade nekovových častí

17.1. Skúšobné vzorky sa ponoria do média na výmenu tepla na dobu 168 hodín pri teplote 90 °C. Potom sa 48 hodín sušia pri teplote 40 °C. Médium na výmenu tepla používané pri skúške sa skladá z vody/etylén glykolu v pomere 50 %/50 %.

17.2. Skúška sa považuje za uspokojivú, ak je zmena objemu menšia ako 20 %, zmena hmotnosti menšia ako 5 %, zmena pevnosti v ťahu menej ako 25 % a zmena predĺženia pri roztrhnutí v rozsahu –30 % až +10 %.

PRÍLOHA 16

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA IDENTIFIKAČNEJ ZNAČKY LPG PRE KATEGÓRIE VOZIDIEL M2 A M3

Značku tvorí nálepka odolná voči poveternostným vplyvom.

Farba a rozmery nálepky musia spĺňať nasledujúce požiadavky:

Farby:
	Pozadie:	zelená
	Ohraničenie:	biela alebo reflexno biela
	Písmená:	biela alebo reflexno biela
Rozmery
	Šírka ohraničenia:	4 – 6 mm
	Výška písma:	≥ 25 mm
	Hrúbka písma:	≥ 4 mm
	Šírka nálepky:	110 – 150 mm
	Výška nálepky	80 – 110 mm

Slovo „LPG“ sa musí nachádzať uprostred nálepky.

PRÍLOHA 17

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA IDENTIFIKAČNEJ ZNAČKY PRE PREVÁDZKOVÚ SPOJKU

Značku tvorí nálepka odolná voči poveternostným vplyvom.

Farba a rozmery nálepky musia spĺňať nasledujúce požiadavky:

Farby:
	Pozadie:	červená
	Písmená:	biela alebo reflexno biela
Rozmery
	Výška písma:	≥ 5 mm
	Hrúbka písma:	≥ 1 mm
	Šírka nálepky:	70 – 90 mm
	Výška nálepky:	20 – 30 mm

Text „LEN NA PREVÁDZKOVÉ ÚČELY“ sa musí nachádzať uprostred nálepky.

14.3.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 72/113

Právne účinky podľa medzinárodného práva verejného majú len originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK/OSN o statuseTRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke: http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html.

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 110 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní:

I.	špecifických súčastí motorových vozidiel používajúcich stlačený zemný plyn (CNG) vo svojich pohonných systémoch;

II.	vozidiel vzhľadom na inštaláciu špecifických súčastí schváleného typu na použitie stlačeného zemného plynu vo svojich pohonných systémoch

Dodatok 109: Predpis č. 110

doplnku 6 k pôvodnému zneniu predpisu – dátum nadobudnutia platnosti: 18. júna 2007

OBSAH

PREDPIS

1.	Rozsah pôsobnosti

2.	Definícia a klasifikácia súčastí

ČASŤ I

3.	Žiadosť o typové schválenie

4.	Označovanie

5.	Typové schválenie

6.	Špecifikácie vzhľadom na CNG súčasti

7.	Úpravy typu komponentov CNG a rozšírenie schválenia

8.	(Nestanovené)

9.	Zhoda výroby

10.	Sankcie v prípade nezhody výroby

11.	(Nestanovené)

12.	Definitívne zastavenie výroby

13.	a názvy a adresy správnych orgánov

ČASŤ II

14.	Vymedzenie pojmov

15.	Žiadosť o typové schválenie

16.	Typové schválenie

17.	Požiadavky na inštaláciu špecifických komponentov určených na používanie stlačeného zemného plynu v pohonnom systéme vozidla

18.	Zhoda výroby

19.	Sankcie za nedodržanie zhody výroby

20.	Úprava a rozšírenie typového schválenia vozidla

21.	Definitívne zastavenie výroby

22.	Názvy a adresy technických skúšobní zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok, a názvy a adresy správnych orgánov

PRÍLOHY

Príloha 1A

Základné charakteristiky CNG komponentu

Príloha 1B

Základné charakteristiky vozidla, motora a s CNG súvisiaceho systému

Príloha 2A

Vzor pre schvaľovaciu značku CNG komponentu

Príloha 2B

Oznámenie o typovom schválení alebo o jeho predĺžení alebo zamietnutí alebo odňatí schválenia alebo o trvalom ukončení výroby typu CNG komponentu podľa nariadenia č. 110

Dodatok –

ďalšie informácie o typovom schvaľovaní typu CNG komponentu podľa predpisu č. 110

Príloha 2C

Usporiadanie schvaľovacej značky

Príloha 2D

Oznámenie o typovom schválení alebo predĺžení alebo zamietnutí alebo odňatí schválenia alebo o definitívnom zastavení výroby typu vozidla vzhľadom na CNG systém podľa predpisu č. 110

Príloha 3

Plynové nádrže – Vysokotlaková nádrž na skladovanie zemného plynu vo vozidle ako paliva pre motorové vozidlá

Doplnok A –

Testovacie metódy

Doplnok B –

(Nestanovené)

Doplnok C –

(Nestanovené)

Doplnok D –

Formuláre správy

Doplnok E –

Overenie pomerov napätí s použitím tenzometrov

Doplnok F –

Metódy vykonávania skúšok odolnosti voči lomu

Doplnok G –

Pokyny výrobcu týkajúce sa manipulácie, používania a kontroly nádrží

Doplnok H –

Environmentálna skúška

Príloha 4A

Ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania automatického ventilu, spätného ventilu, bezpečnostného tlakového ventilu, bezpečnostného tlakového zariadenia a ventilu nadmerného prietoku

Príloha 4B

Ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania ohybných prívodov paliva alebo hadíc

Príloha 4C

Ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania CNG filtra

Príloha 4D

Ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania regulátora tlaku

Príloha 4E

Ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania snímačov tlaku a teploty

Príloha 4F

Ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania plniacej jednotky

Príloha 4G

Ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania nastavovača toku plynu a zmiešavača plynu so vzduchom alebo vstrekovača

Príloha 4H

Ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania elektronickej riadiacej jednotky

Príloha 5

Skúšobné postupy

Príloha 5A

Pretlaková skúška (skúška na pevnosť)

Príloha 5B

Skúška na vonkajšiu netesnosť

Príloha 5C

Skúška na vnútornú netesnosť

Príloha 5D

Skúška kompatibility s CNG

Príloha 5E

Skúška odolnosti proti korózii

Príloha 5F

Odolnosť voči suchému teplu:

Príloha 5G

Ozónové starnutie

Príloha 5H

Skúška teplotnými cyklami

Príloha 5I

Skúška tlakových cyklov použiteľná len na nádrže (pozri prílohu 3)

Príloha 5J

(Nestanovené)

Príloha 5K

(Nestanovené)

Príloha 5L

Skúška životnosti (nepretržitá prevádzka)

Príloha 5M

Deštrukčná skúška použiteľná len na nádrže (pozri prílohu 3)

Príloha 5N

Skúška na odolnosť voči vibráciám

Príloha 5O

Prevádzkové teploty

Príloha 6

Ustanovenia týkajúce sa identifikačnej značky CNG pre verejné dopravné prostriedky

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Toto nariadenie sa uplatňuje na:

Časť I

Špecifické súčasti vozidiel kategórie M a N (1) používajúcich vo svojom hnacom systéme stlačený zemný plyn (CNG);

Časť II

Vozidlá kategórie M a N (1) v súvislosti s inštaláciou špecifických súčastí typovo schválených na používanie stlačeného zemného plynu (CNG) na pohon

2. DEFINÍCIA A KLASIFIKÁCIA SÚČASTÍ

CNG súčasti určené na používanie vo vozidlách sa klasifikujú podľa pracovného tlaku a funkcie v súlade s obrázkom 1 – 1.

Trieda 0	Vysokotlakové diely vrátane rúrok a potrubného príslušenstva obsahujúce CNG pri tlaku nad 3 MPa a až do 26 MPa.
Trieda 1	Vysokotlakové diely vrátane rúrok a potrubného príslušenstva obsahujúce CNG pri tlaku nad 3 MPa a až do 3 000 MPa.
Trieda 2	Nízkotlakové diely vrátane rúrok a potrubného príslušenstva obsahujúce CNG pri tlaku nad 20 kPa a až do 450 kPa.
Trieda 3	Strednotlakové diely ako sú poistné diely alebo chránené poistnými ventilmi vrátane rúrok a potrubného príslušenstva obsahujúce CNG pri tlaku nad 450 kPa a až do 3 000 kPa (3 MPa).
Trieda 4	Diely v kontakte s plynom vystavené tlaku pod 20 kPa.

Komponent môže pozostávať z niekoľkých dielov, pričom každý diel je zatriedený do svojej vlastnej triedy, pokiaľ ide o maximálny pracovný tlak a funkciu.

„Tlak“ znamená relatívny tlak voči atmosférickému tlaku, pokiaľ nie je uvedené inak.

2.1.1. „Prevádzkový tlak“ znamená ustálený tlak pri rovnomennej teplote plynu 15 °C.

2.1.2. „Skúšobný tlak“ znamená tlak, ktorému je komponent vystavený počas schvaľovacej skúšky.

2.1.3. „Pracovný tlak“ znamená maximálny tlak, na ktorý je komponent skonštruovaný a ktorý je základom na určovanie pevnosti príslušného komponentu;

2.1.4. „Prevádzkové teploty“ znamenajú maximálne rozsahy teplôt uvedené v prílohe 5O, pri ktorých je zaistené bezpečné a správne fungovanie špecifického komponentu a pre ktoré bol skonštruovaný a schválený.

„Špecifický komponent“ znamená:

a)	kontajner (alebo nádrž),

b)	príslušenstvo, ktorým je vybavená nádrž

c)	regulátor tlaku,

d)	automatický ventil,

e)	ručne ovládaný ventil,

f)	zariadenie na prívod plynu,

g)	nastavovač toku plynu,

h)	ohybný prívod paliva,

i)	neohybný prívod paliva,

j)	plniacu jednotku alebo hrdlo,

k)	spätný ventil alebo spätný ventil,

l)	bezpečnostný tlakový ventil (vypúšťací ventil)

m)	bezpečnostné tlakové zariadenie (spúšťané teplotou),

filter,

o)	snímač/ukazovateľ tlaku alebo teploty,

p)	ventil obmedzujúci nadmerný prietok,

q)	servisný ventil,

r)	elektronická riadiaca jednotka,

s)	plynotesný plášť,

armatúry,

u)	ventilačná hadica.

Mnohé z uvedených komponentov možno kombinovať alebo zložiť spoločne do „multifunkčného komponentu“.

Tab. 1-1

Diagram pre klasifikáciu CNG komponentov

Obr. 1-2

Skúšky uplatňované na špecifické triedy komponentov (okrem nádrží)

Skúška výkonu

Pretlaková skúška Skúška pevnosti

Skúška na netesnosť (vonkajšiu)

Skúška na netesnosť (vnútornú)

Nepretržitá prevádzka Skúška životnosti

Odolnosť voči korózii

Ozónové starnutie

Zlučiteľnosť s CNG

Odolnosť voči vibráciám

Odolnosť voči suchému teplu

Príloha 5A

Príloha 5B

Príloha 5C

Príloha 5L

Príloha 5E

Príloha 5G

Príloha 5D

Príloha 5N

Príloha 5F

Trieda 0

Trieda 1

Trieda 2

Trieda 3

Trieda 4

X	=	Uplatniteľná
O	=	Neuplatniteľná
A	=	Uplatniteľná podľa potreby

„Nádrž“ (alebo kontajner) znamená akúkoľvek nádobu používanú na skladovanie stlačeného zemného plynu;

2.3.1. Nádrž môže byť:

CNG-1	:	kovová;
CNG-2	:	kovová krycia vrstva vystužená neprerušeným vláknom impregnovaným živicou (opláštenie v smere obvodu)
CNG-3	:	kovová krycia vrstva vystužená nepretržitým vláknom impregnovaným živicou (opláštenie v oboch smeroch)
CNG-4	:	nepretržité vlákno impregnované živicou s nekovovou krycou vrstvou (celokompozitné).

2.4. „Typ nádrže“ znamená nádrže, ktoré sa neodlišujú, pokiaľ ide o rozmerové a materiálové charakteristiky špecifikované v prílohe 3.

„Príslušenstvo, ktorým je vybavená nádrž“ znamená tieto komponenty (ale nie iba tieto), či už samostatné alebo kombinované, keď je nimi nádrž vybavená:

2.5.1. Ručne ovládaný ventil;

2.5.2. Snímač/ukazovateľ tlaku;

2.5.3. Bezpečnostný tlakový ventil (vypúšťací ventil);

2.5.4. Bezpečnostné tlakové zariadenie (spúšťané teplotou);

2.5.5. Automatický ventil nádrže;

2.5.6. Ventil obmedzujúci nadmerný prietok;

2.5.7. Plynotesný plášť.

2.6. „Ventil“ znamená zariadenie, ktorým možno ovládať prietok kvapaliny.

2.7. „Automatický ventil“ znamená ventil, ktorý nie je ovládaný ručne.

2.8. „Automatický ventil nádrže“ znamená automatický ventil pevne prichytený k nádrži, ktorý ovláda prietok plynu k palivovému systému. Automatický ventil nádrže sa nazýva aj diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil.

2.9. „Spätný ventil“ znamená automatický ventil, ktorý dovoľuje plynu prúdiť len jedným smerom.

2.10. „Ventil obmedzujúci nadmerný prietok“ (zariadenie obmedzujúce nadmerný prietok) znamená zariadenie, ktoré automaticky uzatvára, alebo obmedzuje prietok plynu, keď prietok prekročí stanovenú konštrukčnú hodnotu.

2.11. „Ručne ovládaný ventil“ znamená ručne ovládaný ventil pevne prichytený k nádrži.

2.12. „Bezpečnostný tlakový ventil (vypúšťací ventil)“ znamená zariadenie, ktoré bráni prekročeniu vopred stanoveného vstupného tlaku.

2.13. „Servisný ventil“ znamená uzatvárací ventil, ktorý je uzavretý, len počas opravy vozidla.

2.14. „Filter“ znamená ochrannú membránu, ktorá odstraňuje cudzorodé nečistoty z prúdiaceho plynu.

2.15. „Armatúra“ znamená spojovací kus používaný v systéme potrubia, rúrok a hadíc.

Prívod paliva

2.16.1. „Ohybné prívody paliva“ znamenajú ohybné rúrky alebo hadice, cez ktoré prúdi zemný plyn.

2.16.2. „Neohybné prívody paliva“ znamenajú rúrky, ktoré neboli navrhnuté na ohýbanie počas bežnej prevádzky a cez ktoré prúdi zemný plyn.

„Zariadenie na prívod plynu“ znamená zariadenie, ktoré privádza plynné palivo do nasávacieho potrubia motora (karburátor alebo vstrekovač).

2.17.1. „Zmiešavač plynu so vzduchom“ znamená zariadenie na zmiešavanie plynného paliva a nasávaného vzduchu pre motor.

2.17.2. „Vstrekovač plynu“ znamená zariadenie, ktoré privádza plynné palivo do motora alebo s ním spojeného nasávacieho systému.

2.18. „Regulátor toku plynu“ znamená zariadenie obmedzujúce prietok plynu, inštalované po prúde voči regulátoru tlaku a ovládajúce prietok plynu k motoru.

2.19. „Plynotesný plášť“ znamená zariadenie, ktoré odvádza unikajúci plyn von z motora, vrátane hadice na odvetrávanie plynu.

2.20. „Indikátor tlaku“ znamená tlakové zariadenie, ktoré slúži na indikáciu tlaku plynu.

2.21. „Regulátor tlaku“ znamená zariadenie používané na ovládanie vstupného tlaku plynného paliva do motora.

2.22. „Bezpečnostné tlakové zariadenie (spúšťané teplotou)“ znamená jednorazové zariadenie spúšťané nadmernou teplotou a/alebo tlakom, ktoré odvádza plyn, aby sa zabránilo porušeniu materiálu nádrže.

2.23. „Plniaca jednotka alebo hrdlo“ znamená zariadenie pripevnené k vonkajšej alebo vnútornej (motorovej) časti vozidla a používané na plnenie nádrže na čerpacej stanici.

2.24. „Elektronická riadiaca jednotka (prívod paliva – CNG)“ znamená zariadenie, ktoré riadi spotrebu plynu v motore a ďalšie parametre motora a automaticky uzavrie automatický ventil, ak sa to vyžaduje z bezpečnostných dôvodov.

2.25. „Typ komponentov“, ako sú uvedené v odsekoch 2.6 až 2.23, znamená komponenty, ktoré sa neodlišujú v takých základných ohľadoch, ako sú materiály, pracovný tlak a hodnoty prevádzkovej teploty.

2.26. „Typ elektronickej riadiacej jednotky“ uvedenej v odseku 2.24, znamená komponenty, ktoré sa neodlišujú v takých základných ohľadoch, ako sú základné softvérové princípy, s výnimkou malých zmien.

ČASŤ I

TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE ŠPECIFICKÝCH KOMPONENTOV MOTOROVÝCH VOZIDIEL POUŽÍVAJÚCICH STLAČENÝ ZEMNÝ PLYN (CNG) VO SVOJOM POHONNOM SYSTÉME

3. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1. Žiadosť o typové schválenie špecifického komponentu alebo multifunkčného komponentu predkladá držiteľ obchodného mena alebo obchodnej značky alebo jeho riadne splnomocnený zástupca.

Žiadosť je sprevádzaná ďalej uvedenými dokladmi v troch vyhotoveniach a týmito údajmi:

3.2.1. opisom vozidla obsahujúcim všetky relevantné údaje uvedené v prílohe 1A k tomuto predpisu,

3.2.2. podrobným opisom typu špecifického komponentu,

3.2.3. výkresom špecifického opisu, ktorý je dostatočne podrobný a v primeranej mierke,

3.2.4. overením zhody so špecifikáciami predpísanými v oddiely 6 tohto predpisu.

Na žiadosť skúšobne zodpovednej za vykonávanie schvaľovacích skúšok žiadateľ predloží vzorky špecifického komponentu. Na požiadanie predloží doplňujúce vzorky (najviac 3).

3.3.1. Pred začatím výroby nádrží [n] (2), sa nádrže z každých 50 kusov (kvalifikačné množstvo) podrobia nedeštruktívnej skúške podľa prílohy 3.

4. ZNAČENIA

4.1. Vzorka špecifického komponentu predloženého na typové schválenie je opatrená obchodným menom alebo obchodnou značkou výrobcu a typom vrátane značky týkajúcej sa označenia v súvislosti s prevádzkovými teplotami („M“ alebo „C“ pre mierne prípadne nízke teploty); v prípade ohybných hadíc aj mesiacom a rokom výroby; značenie je zrozumiteľne čitateľné a nezmazateľné.

4.2. Všetky komponenty majú dostatočne veľkú plochu na umiestnenie schvaľovacej značky; toto miesto sa vyznačí na výkresoch uvedených v odseku 3.2.3.

4.3. Každá nádrž je opatrená doskou na značenie s týmito zreteľne čitateľnými a nezmazateľnými údajmi:

a)	výrobné číslo;

b)	objem v litroch;

c)	značenie „CNG“;

d)	pracovný tlak/skúšobný tlak [MPa];

e)	hmotnosť (kg);

f)	rok a mesiac typového schválenia (napr. 96/01);

g)	schvaľovacia značka podľa odseku 5.4.

5. TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE

5.1. Ak vzorky komponentu predložené na typové schválenie spĺňajú požiadavky odsekov 6.1 až 6.11 tohto predpisu, bude typ komponentu schválený.

5.2. Schvaľovacie číslo sa pridelí každému schválenému typu komponentu alebo multifunkčného komponentu. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 00 pre predpis v jeho pôvodnej forme) označujú sériu zmien zahŕňajúcu posledné hlavné technické zmeny vykonané v predpise v čase vydania typového schválenia. Tá istá zmluvná strana nepridelí rovnaký alfanumerický kód inému typu komponentu.

5.3. Správa o typovom schválení alebo zamietnutí alebo rozšírení schválenia pre typ komponentu CNG podľa tohto nariadenia sa oznámi stranám dohody uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom formulára podľa vzoru uvedeného v prílohe 2B k tomuto predpisu.

Každý komponent zodpovedajúci typu, ktorý bol typovo schválený podľa tohto predpisu sa zreteľne a na mieste uvedenom v odseku 4.2 opatrí okrem značky predpísanej v odsekoch 4.1 a 4.3 medzinárodnou schvaľovacou značkou, ktorá pozostáva z:

5.4.1. kružnice obklopujúcej písmeno „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá udelila typové schválenie (3).

5.4.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo vpravo od kružnice predpísanej v odseku 5.4.1. Toto schvaľovacie číslo pozostáva zo schvaľovacieho čísla typu komponentu, ktoré sa uvádza na osvedčení vyplnenom pre tento typ (pozri odsek 5.2. a prílohu 2B), pred ktorým sa nachádzajú dve čísla označujúce postupnosť posledných sérií zmien k tomuto predpisu.

5.5. Schvaľovacia značka je zreteľne čitateľná a nezmazateľná.

5.6. V prílohe 2A k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania uvedenej schvaľovacej značky.

6. ŠPECIFIKÁCIE TÝKAJÚCE SA KOMPONENTOV CNG

6.1. Všeobecné ustanovenia

6.1.1. Špecifické komponenty vozidiel používajúcich CNG vo svojich pohonných systémoch fungujú správne a bezpečne tak, ako to určuje tento predpis.

Materiály komponentov, ktoré sú v kontakte s CNG, sú s ním kompatibilné (pozri prílohu 5D).

Tie komponenty, ktorých správne a bezpečné fungovanie podlieha vplyvu CNG, vysokého tlaku alebo vibrácií, sa podrobia príslušným skúšobným postupom opísaným v prílohách k tomuto predpisu. Musia byť splnené najmä ustanovenia odsekov 6.2 až 6.11.

Špecifické komponenty vozidiel používajúcich CNG vo svojich pohonných systémoch musia spĺňať príslušné požiadavky elektromagnetickej kompatibility (EMC) v súlade s predpisom č. 10, séria zmien 02, alebo ich ekvivalentom.

6.2. Ustanovenia týkajúce sa nádrží

6.2.1. Nádrže CNG musia byť typovo schválené podľa ustanovení uvedených v prílohe 3 k tomuto predpisu.

6.3. Ustanovenia týkajúce sa komponentov, ktorými je nádrž vybavená

Nádrž musí byť vybavená najmenej týmito komponentmi, ktoré môžu byť samostatné alebo kombinované:

6.3.1.1. ručne ovládaný ventil,

6.3.1.2. automatický ventil nádrže,

6.3.1.3. bezpečnostné tlakové zariadenie,

6.3.1.4. zariadenie obmedzujúce nadmerný prietok.

6.3.2. Nádrž môže byť v prípade potreby vybavená plynotesným plášťom.

6.3.3. Komponenty uvedené v odsekoch 6.3.1 a 6.3.2 musia byť typovo schválené podľa ustanovení uvedených v prílohe 4 k tomuto predpisu.

6.4. – 6.11. Ustanovenia týkajúce sa iných komponentov

Uvedené komponenty musia byť typovo schválené podľa ustanovení uvedených v prílohách, ktoré možno určiť z uvedenej tabuľky:

Odsek	Komponent	Príloha
6.4.	Automatický ventil Spätný ventil alebo spätný ventil Bezpečnostný tlakový ventil Bezpečnostné tlakové zariadenie Ventil obmedzujúci nadmerný tok	4A
6.5.	Ohybná hadica prívodu paliva	4B
6.6.	Filter CNG	4C
6.7.	Regulátor tlaku	4D
6.8.	Snímače tlaku a teploty	4E
6.9.	Plniaca jednotka alebo hrdlo	4F
6.10.	Nastavovač toku plynu a zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač	4G
6.11.	Elektronická riadiaca jednotka	4H

7. ÚPRAVY TYPU KOMPONENTU POUŽÍVAJÚCEHO CNG A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

Každá úprava komponentu používajúceho CNG sa oznámi správnemu oddeleniu, ktoré udelilo typové schválenie. Toto oddelenie potom môže buď:

7.1.1. usúdiť, že je nepravdepodobné, že by vykonaná úprava mala výrazný nepriaznivý vplyv a že daný komponent stále spĺňa požiadavky; alebo

7.1.2. rozhodnúť, či príslušný orgán musí nariadiť čiastočnú alebo úplnú opakovanú skúšku.

7.2. Potvrdenie alebo zamietnutie typového schválenia, ktoré špecifikuje zmenu sa stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámi postupom uvedeným v odseku 5.3.

7.3. Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie typového schválenia pridelí poradové číslo každému formuláru oznámenia vystavenému pre takéto rozšírenie.

8. (Nestanovené)

9. ZHODA VÝROBY

Zhoda výrobných postupov bude zodpovedať výrobným postupom uvedeným v dodatku 2 (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2) k dohode s týmito požiadavkami:

9.1. Každá nádrž sa podrobí skúške pri minimálnom tlaku 1,5-krát prevyšujúcom pracovný tlak v súlade s predpismi prílohy 3 k tomuto predpisu.

9.2. Deštrukčná skúška pod hydraulickým tlakom podľa odseku 3.2 prílohy 3 sa vykoná pre každý súbor vzoriek pozostávajúci najviac z 200 nádrží vyrobených z tej istej šarže suroviny.

9.3. Každý montážny celok ohybných prívodov paliva, ktorý sa používa pri vysokom a strednom tlaku (trieda 0, 1) podľa klasifikácie opísanej v odseku 2 tohto predpisu, sa podrobí skúške pri tlaku rovnajúcom sa dvojnásobku pracovného tlaku.

10. SANKCIE ZA NEDODRŽANIE ZHODY VÝROBY

10.1. Typové schválenie udelené pre typ komponentu môže byť na základe tohto predpisu odobraté, ak nebudú splnené požiadavky uvedené v odseku 9.

10.2. Ak zmluvná strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie typové schválenie, ktoré predtým udelila, bezodkladne o tom vyrozumie ostatné zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára o oznámení zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2B k tomuto predpisu.

11. (Nestanovené)

12. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia úplne zastaví výrobu typu komponentu typovo schváleného v súlade s týmto predpisom, informuje o tom orgán, ktorý typové schválenie udelil. Po doručení príslušného oznámenia tento orgán informuje o tom ostatné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára o oznámení zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2B k tomuto predpisu.

13. NÁZVY A ADRESY SKÚŠOBNÍ ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCVAĽOVACÍCH SKÚŠOK, NÁZVY A ADRESY ADMINISTRATÍVNYCH ORGÁNOV

Zmluvné strany dohody uplatňujúce tento predpis oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy skúšobní zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok, názvy a adresy administratívnych orgánov, ktoré udeľujú typové schválenie a ktorým sa majú zasielať formuláre osvedčujúce typové schválenie alebo rozšírenie alebo zamietnutie alebo odobratie typového schválenia vydaného v iných krajinách.

ČASŤ II

TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE VOZIDIEL V SÚVISLOSTI S INŠTALÁCIOU ŠPECIFICKÝCH KOMPONENTOV SCHVÁLENÝCH NA POUŽÍVANIE STLAČENÉHO ZEMNÉHO PLYNU (CNG) V SVOJOM POHONNOM SYSTÉME

14. DEFINÍCIE

Na účely časti II tohto predpisu:

14.1.1. „Typové schválenie vozidla“ znamená schválenie typu vozidla kategórií M a N vzhľadom na systém CNG ako originálne zariadenie určené na používanie v jeho pohonnom systéme;

„Typ vozidla“ znamená vozidlo vybavené špecifickými komponentmi určenými na používanie CNG v jeho pohonnom systéme, ktoré sa neodlišujú, pokiaľ ide o tieto podmienky:

14.1.2.1. výrobca;

14.1.2.2. typové označenie, ktoré stanovil výrobca,

základné aspekty projektu a konštrukcie:

14.1.2.3.1. podvozok/samonosná podlaha (zjavné a základné rozdiely);

14.1.2.3.2. inštalácia zariadenia CNG (zjavné a základné rozdiely).

14.1.3. „Systém CNG“ znamená zostavu komponentov (nádrže(-í) alebo kontajnera(-ov), ventilov, ohybných prívodov paliva atď.) a spojovacích dielov (neohybných prívodov paliva, potrubnej armatúry atď.), ktorými je vybavené vozidlo používajúce CNG vo svojom pohonnom systéme.

15. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

15.1. Žiadosť o typové schválenie vozidla v súvislosti s inštaláciou špecifických komponentov používajúcich stlačený zemný plyn vo svojom pohonnom systém predkladá výrobca vozidla alebo jeho riadne splnomocnený zástupca.

15.2. Žiadosť je sprevádzaná uvedenými dokumentmi v troch vyhotoveniach: opisom vozidla obsahujúcim všetky relevantné údaje uvedené v prílohe 1B k tomuto predpisu.

15.3. Vozidlo reprezentatívne pre typ vozidla, ktorý má byť typovo schválený, sa predkladá skúšobni vykonávajúcej schvaľovacie skúšky.

16. TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE

16.1. Ak je vozidlo predložené na typové schválenie podľa tohto predpisu vybavené všetkými nevyhnutnými špecifickými komponentmi určenými na používanie stlačeného zemného plynu v jeho pohonnom systéme a spĺňa požiadavky odseku 17, bude tento typ vozidla typovo schválený.

16.2. Schvaľovacie číslo sa pridelí každému schválenému typu vozidla. Jeho prvé dve číslice označujú sériu zmien zahŕňajúcu posledné hlavné technické zmeny vykonané v predpise v čase vydania typového schválenia.

16.3. Správa o typovom schválení alebo zamietnutí alebo rozšírení schválenia pre typ vozidla CNG podľa tohto nariadenia sa oznámi stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára podľa vzoru uvedeného v prílohe 2D k tomuto predpisu.

Každý typ vozidla typovo schválený podľa tohto predpisu sa zreteľne a na ľahko dostupnom mieste uvedenom v odseku 16.2 opatrí medzinárodnou schvaľovacou značkou, ktorá pozostáva z:

16.4.1. kružnice obklopujúcej písmeno „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá udelila typové schválenie (3);

16.4.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo umiestnené vpravo od kružnice predpísanej v odseku 16.4.1.

16.5. Ak vozidlo v krajine, ktorá udelila typové schválenie podľa tohto predpisu, zodpovedá vozidlu schválenému podľa jedného alebo viac iných predpisov pripojených k dohode, symbol predpísaný v odseku 16.4.1 sa nemusí zopakovať; v takom prípade sa predpis a schvaľovacie čísla a dodatočné symboly všetkých predpisov, na základe ktorých bolo schválenie udelené v krajine, ktorá udelila schválenie podľa tohto predpisu, umiestnia vo vertikálnych stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v odseku 16.4.1.

16.6. Schvaľovacia značka je zreteľne čitateľná a nezmazateľná.

16.7. Schvaľovacia značka sa umiestni v blízkosti tabuľky s údajmi vozidla alebo na nej.

16.8. V prílohe 2C sú uvedené príklady usporiadania uvedenej schvaľovacej značky.

17. POŽIADAVKY NA INŠTALÁCIU ŠPECIFICKÝCH KOMPONENTOV URČENÝCH NA POUŽÍVANIE STLAČENÉHO ZEMNÉHO PLYNU V POHONNOM SYSTÉME VOZIDLA

17.1. Všeobecná časť

17.1.1. Systém CNG vozidla funguje správne a bezpečne pri pracovnom tlaku a prevádzkových teplotách, pre ktoré bol navrhnutý a schválený.

17.1.2. Všetky komponenty systému sú typovo schválené ako jednotlivé diely podľa časti I tohto predpisu.

17.1.3. Materiály používané v systéme sú vhodné na používanie s CNG.

17.1.4. Všetky komponenty systému sú upevnené správnym spôsobom.

17.1.5. Systém CNG nevykazuje žiadne netesnosti, t. j. v priebehu 3 minút sa neobjaví ani jedna bublina.

17.1.6. Systém CNG sa inštaluje tak, aby mal najlepšiu možnú ochranu pred poškodením, ako je poškodenie spôsobené pohyblivými komponentmi vozidla, zrážkou, nečistotami na vozovke alebo v dôsledku nakladania alebo vykladania vozidla alebo posunutia nákladu.

K systému CNG sa nesmú pripojiť žiadne prístroje okrem tých, ktoré sú nevyhnutné pre správnu prevádzku motora motorového vozidla.

17.1.7.1. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.1.7 vozidlá môžu byť vybavené vykurovacím systémom určeným na vyhrievanie kabíny pre cestujúcich a/alebo nákladového priestoru, ktorý je pripojený k systému CNG.

17.1.7.2. Vykurovací systém uvedený v odseku 17.1.7.1 je povolený iba ak skúšobňa zodpovedná za vykonávanie typového schvaľovania uzná, že vykurovací systém je primerane chránený a požadovaná činnosť normálneho systému CNG nie je ovplyvnená.

Označenie vozidiel kategórií M2 a M3 (4) poháňaných stlačeným zemným plynom

17.1.8.1. Vozidlá kategórií M2 a M3 vybavené systémom CNG sú opatrené tabuľkou špecifikovanou v prílohe 6.

17.1.8.2. Tabuľka sa pripevní k prednej a zadnej časti vozidla kategórie M2 alebo M3 a na vonkajšej časti dverí na pravej strane.

17.2. Ďalšie požiadavky

17.2.1. Žiadny komponent srstému CNG vrátane všetkých ochranných materiálov, ktoré tvoria súčasť takýchto komponentov, nevyčnieva za obrys vozidla, s výnimkou plniacej jednotky, ak táto nevyčnieva viac ako 10 mm za miesto svojho pripevnenia.

17.2.2. Žiadny komponent systému CNG nie je umiestnený vo vzdialenosti do 100 mm od výfuku alebo podobného zdroja tepla, pokiaľ tieto komponenty nie sú adekvátne chránené pred teplom.

17.3. Systém CNG

Systém CNG obsahuje najmenej tieto komponenty:

17.3.1.1. kontajner(-y) alebo nádrž(-e);

17.3.1.2. indikátor tlaku alebo indikátor hladiny paliva;

17.3.1.3. bezpečnostné tlakové zariadenie (spúšťané teplotou);

17.3.1.4. automatický ventil nádrže;

17.3.1.5. ručne ovládaný ventil;

17.3.1.6. regulátor tlaku;

17.3.1.7. nastavovač toku plynu;

17.3.1.8. zariadenie obmedzujúce nadmerný prietok;

17.3.1.9. zariadenie na prívod plynu;

17.3.1.10. plniacu jednotku alebo hrdlo;

17.3.1.11. ohybný prívod paliva;

17.3.1.12. neohybný prívod paliva;

17.3.1.13. elektronickú riadiacu jednotku;

17.3.1.14. armatúry;

17.3.1.15. plynotesný plášť pre komponenty inštalované vnútri batožinového priestoru a kabíny pre cestujúcich. Ak bude plynotesný plášť porušený v prípade požiaru, bezpečnostné tlakové zariadenie môže byť zakryté plynotesným plášťom.

Systém CNG môže zahŕňať aj tieto komponenty:

17.3.2.1. spätný ventil alebo spätný ventil;

17.3.2.2. bezpečnostný tlakový ventil;

17.3.2.3. filter CNG;

17.3.2.4. snímač tlaku a/alebo teploty;

17.3.2.5. systém výberu paliva a elektrický systém.

17.3.3. S regulátorom tlaku môže byť spojený dodatočný automatický ventil.

17.4. Inštalácia nádrže

17.4.1. Nádrž je trvalo inštalovaná vo vozidle a nie je inštalovaná v motorovom priestore.

17.4.2. Nádrž sa inštaluje tak, aby nenastal žiadny kontakt kovu s kovom, s výnimkou upevňovacích bodov nádrže(-í).

Keď je vozidlo pripravené na používanie, palivová nádrž nie je umiestnená menej ako 200 mm nad povrchom vozovky.

17.4.3.1. Ustanovenia odseku 17.4.3 sa neuplatňujú, ak je nádrž adekvátne chránená na prednej strane a bočných stranách a žiadny diel nádrže nie je situovaný nižšie ako táto ochranná konštrukcia.

17.4.4. Palivový(-é) kontajner(-y) alebo nádrž(-e) musia byť namontované a upevnené tak, aby mohli byť absorbované (bez výskytu poškodenia) uvedené zrýchlenia, keď sú nádrže plné:

Vozidlá kategórií M1 a N1:

a)	20 g v smere jazdy

b)	8 g horizontálne, kolmo na smer jazdy

Vozidlá kategórií M2 a N2:

a)	10 g v smere jazdy

b)	5 g horizontálne, kolmo na smer jazdy

Vozidlá kategórií M3 a N3:

a)	6,6 g v smere jazdy

b)	5 g horizontálne, kolmo na smer jazdy

Namiesto praktickej skúšky možno použiť výpočtovú metódu, ak žiadateľ o typové schválenie môže k spokojnosti skúšobne preukázať jej ekvivalentnosť.

17.5. Zariadenia pripevnené ku kontajneru(-om) alebo nádrži(-iam)

Automatický ventil

17.5.1.1. Automatický ventil nádrže sa inštaluje priamo na každú nádrž.

17.5.1.2. Automatický ventil nádrže sa používa tak, aby bol prívod paliva uzavretý, keď je motor vypnutý, bez ohľadu na polohu vypínača zapaľovania, a zostáva uzavretý, kým motor nebeží. Pre diagnostiku je povolené oneskorenie 2 sekundy.

Bezpečnostné tlakové zariadenie

17.5.2.1. Bezpečnostné tlakové zariadenie (spúšťané teplotou) sa pripevní k palivovej(-vým) nádrži(-am) spôsobom, ktorý umožňuje vypúšťanie do plynotesného plášťa, ak tento plynotesný plášť spĺňa požiadavky odseku 17.5.5,

Ventil obmedzujúci nadmerný prietok na nádrži

17.5.3.1. Zariadenie obmedzujúce nadmerný prietok sa pripevní k palivovej(-vým) nádrži(-am) na automatický ventil nádrže.

Ručne ovládaný ventil

17.5.4.1. Ručne ovládaný ventil sa pevne nasadí na nádrž, môže byť integrovaný s automatickým ventilom nádrže.

Plynotesný plášť na nádrži(-ach)

17.5.5.1. Plynotesný plášť na armatúrach nádrže(-í), ktorý spĺňa požiadavky odsekov 17.5.5.2 až 17.5.5.5, sa pripevní k palivovej nádrži, pokiaľ nádrž(-e) nie je (sú) inštalovaná(-é) mimo vozidla.

17.5.5.2. Plynotesný plášť musí byť otvorený do atmosféry, v prípade potreby cez prípojnú hadicu a priechodku, ktoré sú odolné voči CNG.

17.5.5.3. Vetrací otvor plynotesného plášťa nesmie smerovať do blatníkového oblúka, ani nie je namierený na zdroj tepla, ako je výfuk.

17.5.5.4. Každá spojovacia hadica a priechodka na spodku karosérie motorového vozidla určená na vetranie plynotesného plášťa má minimálnu svetlosť 450 mm2.

17.5.5.5. Plášť okolo armatúr nádrže(-í) a prípojnými hadicami je plynotesný pri tlaku 10 kPa bez akýchkoľvek trvalých deformácií. Netesnosť nepresahujúca 100 cm3 za hodinu môže byť za týchto okolností akceptovaná.

17.5.5.6. Spojovacia hadica je pripevnená svorkami alebo inými prostriedkami k plynotesnému plášťu a k priechodke, aby sa zabezpečilo vytvorenie plynotesného spojenia.

17.5.5.7. Plynotesný plášť pokrýva všetky komponenty inštalované v batožinovom priestore a v kabíne pre cestujúcich.

17.6. Neohybné a ohybné prívody paliva

17.6.1. Neohybné prívody paliva sú zhotovené z bezšvového materiálu: buď z nehrdzavejúcej ocele alebo z ocele s antikoróznym povlakom.

17.6.2. Neohybné prívody paliva možno nahradiť ohybnými prívodmi paliva, ak sa používajú v triede 0, 1 alebo 2.

17.6.3. Ohybné prívody paliva spĺňajú požiadavky prílohy 4B k tomuto predpisu.

17.6.4. Neohybné prívody paliva sú upevnené tak, aby neboli vystavené vibrácii alebo namáhaniu.

17.6.5. Ohybné prívody paliva sú upevnené tak, aby neboli vystavené vibrácii alebo namáhaniu.

17.6.6. Ohybné i neohybné prívody paliva sú v úchytných bodoch upevnené tak, aby nedochádzalo k žiadnemu kontaktu kovu s kovom.

17.6.7. Neohybné a ohybné prívody palivového plynu nesmú byť umiestnené vo zdvíhacích bodoch.

17.6.8. V priechodoch musia byť prívody paliva vybavené ochranným materiálom.

17.7. Armatúry alebo plyno-inštalačné spojky medzi komponentmi

17.7.1. Spájkované spoje a svorkové kompresné spoje nie sú povolené.

17.7.2. Rúrky z nehrdzavejúcej ocele sa spájajú len úchytkami z nehrdzavejúcej ocele.

17.7.3. Rozvodné bloky sú zhotovené z nehrdzavejúceho materiálu.

17.7.4. Neohybné prívody paliva musia byť spojené vhodnými spojmi, dvojzložkovými kompresnými spojmi v oceľových rúrach a spojmi s olivami kužeľovito skosenými na obidvoch stranách.

17.7.5. Počet spojov je obmedzený na minimum.

17.7.6. Všetky spoje sú vytvorené v miestach, ku ktorým je možný prístup pre kontrolu.

Palivové prívody v priestore pre cestujúcich alebo v uzavretom batožinovom priestore by nemali byť dlhšie, než je to potrebné, a v každom prípade musia byť chránené plynotesným plášťom.

17.7.7.1. Ustanovenia odseku 17.7.7 sa nevzťahujú na vozidlá kategórií M2 alebo M3, ak sú prívody paliva a spoje vybavené manžetou, ktorá je odolná voči CNG a ktorá je otvorom spojená s atmosférou.

17.8. Automatický ventil

17.8.1. Dodatočný automatický ventil možno inštalovať v palivovom potrubí čo možno najbližšie k regulátoru plynu.

17.9. Plniaca jednotka alebo hrdlo

17.9.1. Plniaca jednotka je zabezpečená proti otáčaniu a chránená pred špinou a vodou.

17.9.2. Keď je nádrž CNG inštalovaná v kabíne pre cestujúcich alebo v uzavretom (batožinovom) priestore, plniaca jednotka sa umiestni mimo vozidla alebo v motorovom priestore.

17.10. Systém výberu paliva a elektroinštalácia

17.10.1. Elektrické komponenty systému CNG sú chránené pred preťažením.

17.10.2. Vozidlá s viac ako jedným palivovým systémom majú systém výberu paliva, aby sa zabezpečilo, že súčasne sa do motora neprivádza viac ako jedno palivo po dobu dlhšiu ako 5 sekúnd. „Dvojpalivové“ vozidlá, ktoré používajú motorovú naftu ako hlavné palivo na zapálenie zmesi vzduchu a plynu, sú povolené v prípadoch, keď tieto motory a vozidlá spĺňajú zákonom stanovené emisné normy.

17.10.3. Elektrické spojenia a komponenty v plynotesnom plášti sú skonštruované tak, aby nevznikali žiadne iskry.

18. ZHODA VÝROBY

18.1. Zhoda výrobných postupov zodpovedá postupom uvedeným v dodatku 2 (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2) k dohode.

19. POKUTY ZA NEZHODU VÝROBY

19.1. Typové schválenie udelené vzhľadom na typ vozidla na základe tohto predpisu môže byť odobraté, ak nebudú splnené požiadavky uvedené v odseku 18.

19.2. Ak zmluvná strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie typové schválenie, ktorú predtým udelila, bezodkladne o tom vyrozumie ostatné zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára o oznámení zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2D k tomuto predpisu.

20. ÚPRAVA A ROZŠÍRENIE SCHVÁLENIA TYPU VOZIDLA

Každá úprava inštalácie špecifických komponentov určených na používanie stlačeného zemného plynu v hnacom systéme vozidla sa oznámi administratívnemu orgánu, ktorý schválil vozidlo. Toto oddelenie potom môže buď:

20.1.1. usúdiť, že je nepravdepodobné, aby vykonané úpravy mali výrazný nepriaznivý vplyv a že dané vozidlo rozhodne stále spĺňa požiadavky; alebo

20.1.2. požiadať skúšobňu zodpovednú za vykonávanie skúšok o ďalšiu správu o skúške.

20.2. Potvrdenie alebo zamietnutie typového schválenia, ktoré špecifikuje zmenu sa oznámi stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2D k tomuto predpisu.

20.3. Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie schválenia pridelí takémuto rozšíreniu poradové číslo a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2D k tomuto predpisu.

21. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia úplne zastaví výrobu typu vozidla schváleného v súlade s týmto predpisom, informuje o tom orgán, ktorý typové schválenie udelil. Po obdržaní príslušného oznámenia tento orgán informuje o tom ostatné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára o oznámení zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2D k tomuto predpisu.

22. NÁZVY A ADRESY SKÚŠOBNÍ ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK, NÁZVY A ADRESY ADMINISTRATÍVNYCH ORGÁNOV

(1) Podľa definície v Súhrnnej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), príloha 7 (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2 naposledy zmenený zmenou č. 4).

(2) Bude špecifikované.

(3) 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Srbsko, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (voľné), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (voľné), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (voľné), 34 pre Bulharsko, 36 pre Litvu, 37 pre Turecko, 38 (voľné), 39 pre Azerbajdžan, 40 pre bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (voľné), 42 pre Európske spoločenstvo (typové schvaľovania udeľujú členské štáty, ktoré používajú svoje príslušné symboly EHK), 43 pre Japonsko, 44 (voľné), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu, 47 pre Juhoafrickú republiku, 48 pre Nový Zéland, 49 pre Cyprus, 50 pre Maltu, 51 pre Kórejskú republiku, 52 pre Malajziu, 53 pre Thajsko, 54 a 55 (voľné) a 56 pre Čiernu Horu. Ďalšie čísla sa pridelia ostatným krajinám v chronologickom poradí, v akom budú ratifikovať alebo pristupovať k Dohode o prijímaní jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenie a časti, ktorými môžu byť vybavené kolesové vozidlá a/alebo ktoré sa na nich môžu používať, a o podmienkach pre vzájomné uznávanie typových schválení udelených na základe týchto predpisov, a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám dohody.

(4) podľa definície v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), príloha 7 (TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2).

PRÍLOHA 1A

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY KOMPONENTOV CNG

PRÍLOHA 1B

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA, MOTORA A SYSTÉMU CNG

PRÍLOHA 2A

USPORIADANIE SCHVAĽOVACEJ ZNAČKY KOMPONENTOV CNG

(Pozri odsek 5.2. tohto predpisu)

Uvedená schvaľovacia značka pripevnená ku komponentu CNG ukazuje, že tento komponent bol schválený v Taliansku (E3) na základe predpisu č. 110 pod schvaľovacím číslom 002439. Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla označujú, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 110 v pôvodnom znení.

PRÍLOHA 2B

OZNÁMENIE

Dodatok

PRÍLOHA 2C

USPORIADANIE SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK

VZOR A

(Pozri odsek 16.2. tohto predpisu)

Uvedená schvaľovacia značka pripevnená k vozidlu ukazuje, že vozidlo bolo, v súvislosti s inštaláciou systému CNG určeného na používanie CNG na pohon, typovo schválené v Taliansku (E3) na základe predpisu č. 110 pod schvaľovacím číslom 002439. Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla označujú, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 110 v pôvodnom znení.

VZOR B

(Pozri odsek 16.2. tohto predpisu)

Uvedená schvaľovacia značka pripevnená k vozidlu ukazuje, že vozidlo bolo, v súvislosti s inštaláciou systému CNG určeného na používanie CNG na pohon, schválené v Taliansku (E3) na základe predpisu č. 110 pod schvaľovacím číslom 002439. Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla označujú, že k dátumu, keď bolo schválenie udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 110 v jeho pôvodnom znení, predpis č. 83 zahŕňal sériu zmien 04.

PRÍLOHA 2D

OZNÁMENIE

PRÍLOHA 3

PLYNOVÉ NÁDRŽE VYSOKOTLAKOVÁ NÁDRŽ NA SKLADOVANIE ZEMNÉHO PLYNU VO VOZIDLE AKO PALIVA PRE MOTOROVÉ VOZIDLÁ

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Táto príloha stanovuje minimálne požiadavky pre ľahké plniteľné plynové nádrže. Nádrže sú určené len na uchovávanie vysokotlakového stlačeného zemného plynu vo vozidle ako paliva pre automobily, na ktorých sú tieto nádrže inštalované. Nádrže môžu byť zhotovené z oceľového, hliníkového alebo nekovového materiálu, podľa projektu alebo výrobnej metódy vhodnej pre špecifické prevádzkové podmienky. Táto príloha sa nevzťahuje na kovové vložky alebo nádrže z nehrdzavejúcej ocele alebo nádrže so zváranou konštrukciou. Nádrže, na ktoré sa vzťahuje táto príloha, sú klasifikované v triede 0 opísanej v odseku 2 tohto predpisu a sú to:

CNG-1	Kovová
CNG-2	Kovová vložka vystužená súvislým tkanivom impregnovaným živicou (opláštenie v smere obvodu)
CNG-3	Kovová vložka vystužená súvislým tkanivom impregnovaným živicou (opláštenie v oboch smeroch)
CNG-4	Súvislé tkanivo impregnované živicou s nekovovou vložkou (celokompozitnou)

Prevádzkové podmienky, ktorým sú nádrže vystavené, sú podrobne opísané v odseku 4. Táto príloha vychádza z pracovného tlaku 20 MPa ustálenom pri 15 °C pre zemný plyn ako palivo s maximálnym plniacim tlakom 26 MPa. Iné hodnoty pracovného tlaku môžu byť prispôsobené upravením tlaku príslušným faktorom (pomerom). Napríklad systém s pracovným tlakom 25 MPa bude vyžadovať vynásobenie tlakov faktorom 1,25.

Životnosť nádrže určuje výrobca a môže závisieť od druhu použitia. Určenie životnosti sa zakladá na naplnení nádrže 1 000-krát ročne s minimálnym počtom naplnení 15 000. Maximálna životnosť je 20 rokov.

V prípade kovových nádrží a nádrží s kovovou vložkou závisí ich životnosť od rýchlosti nárastu trhlín z únavy materiálu. Neprítomnosť trhlín prekračujúcich maximálne prípustné rozmery sa zabezpečuje ultrazvukovou alebo inou rovnocennou kontrolou každej nádrže alebo vložky. Tento postup umožňuje optimalizáciu projektovania a výroby ľahkých nádrží používaných vo vozidlách poháňaných zemným plynom.

V prípade celokompozitných nádrží s nekovovou nenosnou vložkou sa „bezpečná doba životnosti“ preukazuje príslušnými metódami projektovania, kvalifikačnými projektovými skúškami a kontrolami počas výroby.

2. ODKAZY

Uvedené normy obsahujú ustanovenia, ktoré prostredníctvom odkazov v tomto texte predstavujú ustanovenia tejto prílohy (pokiaľ nebudú k dispozícii ekvivalentné ustanovenia EHK).

Normy ASTM (1)

ASTM B117-90	Metóda skúšky soľnou sprchou (hmlou),
ASTM B154-92	Skúška dusičnanom ortutnatým pre meď a zliatiny medi
ASTM D522-92	Tŕňová skúška na ohyb aplikovaných organických povrchov;
ASTM D1308-87	Vplyv úžitkových chemikálií na priezračné a pigmentované organické vrchné nátery;
ASTM D2344-84	Skúšobná metóda zjavnej interlaminárnej odolnosti voči zdvihu súbežných vláknových kompozitných látok metódou krátkych lúčov
ASTM D2794-92	Metóda skúšok na odolnosť organických náterov proti účinkom rýchlej deformácie (nárazu);
ASTM D3170-87	Odolnosť povrchovej vrstvy voči odlupovaniu;
ASTM D3418-83	Skúšobná metóda prechodných teplôt v polyméroch pomocou termoanalýzy;
ASTM E647-93	Štandardná skúšobná metóda na meranie rýchlosti nárastu trhlín z únavy materiálu;
ASTM E813-89	Skúšobná metóda na JIC – miera pevnosti lomu;
ASTM G53-93	Štandardný postup pri prevádzkovaní prístrojov na aplikáciu svetla a vody (fluorescenčného UV-kondenzujúceho typu) na ožarovanie nekovových materiálov

Normy BSI (2)

BS 5045	Časť 1 (1982) Prenosné kontajnery na plyn – technické parametre pre bezšvové oceľové kontajnery s objemom vyjadreným v objeme vody viac ako 0,5 l.
BS 7448-91	Skúška na mechaniku pevnosti lomu Časť I – Metóda stanovenia KIC, kritického COD a kritickej hodnoty J v BS PD 6493-1991. Návod a metódy vyhodnocovania akceptovateľnosti trhlín v štruktúrach zváraných tavným spôsobom; kovové materiály.

Normy ISO (3)

ISO 148-1983	Oceľ – Charpyho rázová skúška (v-zárez);
ISO 306-1987	Plasty – Termoplastické materiály – Stanovenie Vicatovej teploty mäknutia;
ISO 527 Pt 1-93	Plasty – Stanovenie vlastností v ťahu – Časť I: Všeobecné zásady;
ISO 642-79	Skúška kalenia ocele koncovým zákalom (Jominyho skúška)
ISO 2808-91	Náterové farby a laky – Stanovenie hrúbky tenkej vrstvy;
ISO 3628-78	Sklolaminátové materiály – Stanovenie vlastností v ťahu
ISO 4624-78	Plasty a laky – Odťahová skúška na priľnavosť
ISO 6982-84	Kovové materiály – skúška ťahom,
ISO 6506-1981	Kovové materiály – skúška tvrdosti podľa Brinella;
ISO 6508-1986	Kovové materiály – skúška tvrdosti podľa Rockwella (stupnice, ABCDEFGHK);
ISO 7225	Bezpečnostné štítky pre plynové nádrže;
ISO/DIS 7866-1992	Plniteľné prenosné nádrže z bezšvovej hliníkovej zliatiny pre celosvetovo používané projektovanie, výrobu a akceptáciu;
ISO 9001:1994	Zabezpečenie kvality v projektovaní/vývoji. Výrobe, inštlácií a obsluhe;
ISO 9002:1994	Zabezpečenie kvality vo výrobe a inštalácii;
ISO/DIS 12737	Kovové materiály – stanovenie pevnosti trhlín voči napätiu v rovine;
ISO/IEC Guide 25-1990	Všeobecné požiadavky na technickú spôsobilosť skúšobných laboratórií;
ISO/IEC Guide 48-1986	smernice pre hodnotenie a registráciu systému kvality dodávok tretími stranami;
ISO/DIS 9809	Prenosné bezšvové oceľové nádrže – projektovanie, zostavovanie a skúšky – Časť I: Kalené a tvrdené oceľové nádrže s pevnosťou v ťahu < 1 100 Mpa;

Normy NACE (4)

NACE TM0177-90

Laboratórne skúšky kovov na odolnosť voči vzniku trhlín pri namáhaní v sulfidovom prostredí (H2S).

3. DEFINÍCIE

Na účely tejto prílohy sa používajú tieto definície:

3.1. (neuvedené)

3.2. Auto-fretáž: postup aplikovania tlaku používaný pri výrobe kompozitných nádrží s kovovou vložkou, ktorý preťažuje vložku za hranice jej pružnosti v tej miere, aby došlo k permanentným plastickým deformáciám tak, že na vložku pôsobia tlačné tlaky a na vlákna ťažné tlaky pri nulovom vnútornom tlaku.

3.3. Autofretážny tlak: tlak vnútri nádrže opláštenej zvonku, pri ktorom dochádza k požadovanému rozdeleniu tlakov medzi vložku a plášť.

3.4. Séria – kompozitné nádrže: „séria“ znamená skupinu nádrží postupne vyrobených z vhodných vložiek rovnakej veľkosti, konštrukcie, z rovnakých špecifikovaných konštrukčných materiálov a vyrobených tým istým postupom.

3.5. Séria – kovové nádrže a vložky: „séria“ znamená skupinu nádrží alebo vložiek postupne vyrobených a majúcich rovnaký nominálny priemer, hrúbku steny, konštrukciu, z rovnakých špecifikovaných konštrukčných materiálov a vyrobených tým istým postupom, výrobným zariadením a tepelným spracovaním a za rovnakých časových, teplotných a atmosférických podmienok počas tepelného spracovania.

3.6. Séria – nekovové vložky: Séria – nekovové vložky: „séria“ znamená skupinu nekovových vložiek postupne vyrobených a majúcich rovnaký nominálny priemer, hrúbku steny, konštrukciu, z rovnakých špecifikovaných konštrukčných materiálov a vyrobených tým istým postupom.

3.7. Kvantitatívne obmedzenie série: „Séria“ nesmie v žiadnom prípade prekročiť počet 200 dokončených nádrží alebo vložiek (okrem nádrží a vložiek pre nedeštruktívne skúšky), resp. jednu zmenu úspešnej produkcie, podľa toho, čo z týchto dvoch je väčšie.

3.8. Kompozitná nádrž: nádrž vyrobená zo súvislého tkaniva impregnovaného živicou a namotaného na kovovú resp. nekovovú vložku. Kompozitné nádrže s nekovovou vložkou sa tiež nazývajú celokompozitné nádrže.

3.9. Namotávanie pod kontrolovaným napätím: proces, ktorý sa používa pri výrobe kompozitných nádrží s kovovými vložkami s tkanivom impregnovaným živicou namotaným v pásoch, pri ktorom sa dosahuje stláčajúce napätie na vložke a ťažné napätie v nanášanom plášti pri nulovom vnútornom tlaku tak, že vystužujúce tkanivo sa namotáva pod výrazne vysokou tenziou.

3.10. Tlak pri plnení: tlak plynu v nádrži bezprostredne po dokončení plnenia.

3.11. Hotové nádrže: dokončené nádrže, ktoré sú pripravené na používanie, obvykle z bežnej výroby, opatrené identifikačnými znakmi a vonkajším opláštením vrátane integrovanej izolácie špecifikovanej výrobcom, ale bez neintegrovanej izolácie alebo ochrany.

3.12. Opláštenie v oboch smeroch: opláštenie s vystužujúcim obväzovým tkanivom namotaným na nádrži tak v obvodovom smere, ako aj axiálne.

3.13. Teplota plynu: teplota plynu v nádrži.

3.14. Opláštenie v smere obvodu: opláštenie s vystužujúcim obväzovým tkanivom namotaným na nádrži (v cylindrickej časti vložky) prevažne v obvodovom smere tak, že tkanivo nenesie žiadnu podstatnú záťaž v smere rovnobežnom s pozdĺžnou osou nádrže.

3.15. Vložka: kontajner, ktorý sa používa ako plynotesná vonkajšia vrstva, na ktorú sa namotávajú vystužujúce vlákna alebo sklené vlákno, aby sa dosiahla požadovaná pevnosť. V tejto norme sú opísané dva typu vložiek: kovové vložky, ktorých úlohou je znášať zaťaženie spolu s vystužením, a nekovové vložky, ktoré nenesú žiadnu časť zaťaženia.

3.16. Výrobca: osoba alebo organizácia zodpovedná za projektovanie, výrobu a skúšky nádrží.

3.17. Maximálny vyvinutý tlak: ustálený tlak vyvinutý, keď teplota plynu vo valci naplnenom na pracovný tlak dosiahne maximálnu prevádzkovú hodnotu.

3.18. Opláštenie: vystužovací systém sklených vlákien a živice aplikovaný okolo vložky.

3.19. predpätie: proces aplikovania auto-fretáže alebo namotávania pod kontrolovaným ťahom.

3.20. Životnosť: doba života v rokoch, počas ktorej sa nádrž môže bezpečne používať v súlade so štandardnými prevádzkovými podmienkami.

3.21. Ustálený tlak: tlak plynu, keď sa dosiahne zadaná ustálená teplota.

3.22. Ustálená teplota: Rovnomerná teplota plynu, ktorá sa ustálila po každej zmene teploty spôsobenej plnením.

3.23. Skúšobný tlak: tlak, pri ktorom je nádrž podrobovaná hydrostatickej skúške.

3.24. Pracovný tlak: ustálený tlak 20 MPa pri rovnomernej teplote 15 °C.

4. PREVÁDZKOVÉ PODMIENKY

4.1. Všeobecná časť

4.1.1. Štandardné prevádzkové podmienky

Štandardné prevádzkové podmienky špecifikované v tomto odseku sú uvedené ako základ na projektovanie, výrobu, kontrolu, vykonávanie skúšok a schvaľovanie nádrží, ktoré sa montujú vo vozidlách natrvalo a používajú sa na uchovávanie zemného plynu pri teplote okolitého prostredia za účelom používania vo vozidlách ako palivo.

4.1.2. Použitie nádrží

Špecifikované prevádzkové podmienky sú určené aj na poskytovanie informácií o tom, ako sa môžu nádrže vyrobené podľa tohto predpisu bezpečne používať pre:

a)	výrobcov nádrží;

b)	majiteľov nádrží;

c)	konštruktérov alebo dodávateľov zodpovedných za inštaláciu nádrží;

d)	konštruktérov alebo majiteľov zariadenia používaného na plnenie paliva do nádrží vozidiel;

e)	dodávateľov zemného plynu; a

f)	regulačné orgány, pod ktorých jurisdikciu spadá používanie valcov.

4.1.3. Životnosť

Životnosť, počas ktorej sú nádrže bezpečné, určuje ich konštruktér na základe používania za prevádzkových podmienok uvedených v tomto predpise. Maximálna životnosť je 20 rokov.

Pravidelná opakovaná atestácia

Výrobca nádrží je povinný poskytnúť odporúčania na pravidelnú atestáciu vizuálnou prehliadkou alebo atestom na základe použitia výrobku za prevádzkových podmienok uvedených v tomto dokumente. Každá nádrž sa musí vizuálne preveriť aspoň raz za 48 mesiacov po dátume jej uvedenia do prevádzky vo vozidle (registrácie vozidla) a v dobe jej reinštalácie, či nie je zvonku poškodená alebo narušená vrátane miest pod nosnými pruhmi. Vizuálnu prehliadku musí vykonať kvalifikovaný subjekt, ktorý povolil alebo uznal orgán dozoru (regulátor) a musí sa urobiť v súlade s technickou špecifikáciou výrobcu: nádrže bez označenia obsahujúceho povinné informácie, resp. s označením, kde sú povinné informácie nečitateľné, sa vyradia z prevádzky. Ak výrobca dokáže pozitívne identifikovať nádrž a jej výrobné číslo, je možné uskutočniť výmenu označenia, čím sa umožní ďalšie ponechanie nádrže v prevádzke.

4.1.4.1. Nádrže, ktoré boli vystavené zrážke

Nádrže, ktoré boli vystavené zrážke vozidiel, musia absolvovať opakovanú prehliadku zo strany subjektu schváleného výrobcom, resp. inak povereného orgánom s príslušnou jurisdikciou. Nádrž, ktorá pri zrážke nebola poškodená priamym zásahom, možno vrátiť do prevádzky, v opačnom prípade je potrebné poslať nádrž výrobcovi na posúdenie.

4.1.4.2. Nádrže vystavené ohňu

Nádrže, ktoré boli vystavené pôsobeniu ohňa musia absolvovať opakovanú prehliadku, ktorú vykoná výrobcom splnomocnený subjekt, alebo sa vyhlásia za nepoužiteľné a vyradia sa z prevádzky.

4.2. Maximálne hodnoty tlaku

Tlak v nádrži musí byť obmedzený týmito hodnotami:

a)	tlak, ktorý sa ustáli na hodnote 20 MPa pri ustálenej teplote 15 °C;

b)	26 MPa bezprostredne po naplnení, bez ohľadu na teplotu.

4.3. Maximálny počet cyklov plnenia

Nádrže sú skonštruované tak, aby sa napĺňali na ustálený tlak 20 MPa pri ustálenej teplote 15 °C až 1 000-krát v každom roku prevádzkovania.

4.4. Teplotný rozsah

4.4.1. Ustálená teplota plynu

Ustálená teplota plynu v nádržiach sa môže pohybovať od –40 °C maximálne do 65 °C.

4.4.2. Teplota materiálov nádrže

Teplota materiálov nádrže sa môže pohybovať od –40 °C maximálne do +82 °C.

Teploty nad +65 °C môžu byť dostatočne lokálneho charakteru, alebo môžu mať dosť krátke trvanie, aby teplota plynu nikdy neprekročila +65 °C, iba ak za podmienok uvedených v odseku 4.4.3.

4.4.3. Prechodové hodnoty teploty

Teplota plynu vznikajúca počas plnenia a vyprázdňovania sa môže pohybovať nad limitnými hodnotami uvedenými v odseku 4.4.1.

4.5. Spotreba plynu

Do zemného plynu sa nesmie úmyselne pridávať metanol a/alebo glykol. Nádrž má byť skonštruovaná tak, aby ju bolo možné plniť zemným plynom spĺňajúcim ktorúkoľvek z týchto troch podmienok:

SAE J1616

suchý plyn

Obsah vodných pár bude obvykle limitovaný na menej ako 32 mg/m3, tlak 20 MPa pri rosnom bode –9 °C. Pre suchý plyn nebudú žiadne limity pre obsah zložiek, s výnimkou:

—	Sírovodíka a iných rozpustných sulfidov: … 23 mg/m3

—	Kyslíka: … 1 objemového percenta

Obsah vodíka je obmedzený na 2 objemové percentá, keď sú nádrže vyrobené z ocele s medznou pevnosťou v ťahu presahujúcou 950 MPa;

mokrý plyn

Plyn, ktorý obsahuje vodu v množstve vyššom ako b), obvykle spĺňa tieto limity pre obsah zložiek:

—	Sírovodíka a iných rozpustných sulfidov: 23 mg/m3

—	Kyslíka: … 1 objemového percenta

—	Oxidu uhličitého: … 4 objemového percenta

—	Vodíka: … 0,1 objemového percenta

Za podmienok mokrého plynu je potrebný najmenej 1 mg kompresorového oleja na kilogram plynu na ochranu kovových valcov a vložiek.

4.6. Vonkajší povrch

Nádrže nie sú dimenzované tak, aby boli nepretržite vystavené mechanickým alebo chemickým účinkom, napr. úniku látok z nákladu prepravovaného na vozidle alebo silnému poškodeniu obrusovaním spôsobenému podmienkami na cestách, a vyhovujú uznávaným normám inštalácie. Vonkajší povrch nádrže však môže byť mimovoľne vystavený pôsobeniu:

a)	vody v dôsledku buď občasného ponárania, alebo rozstrekovania z cesty;

b)	soli v dôsledku prevádzkovania vozidla v blízkosti mora, alebo keď sa soľ používa na roztápanie ľadu;

c)	ultrafialového žiarenia zo slnečných lúčov;

d)	nárazov štrku;

e)	rozpúšťadiel, kyselín a zásad, hnojív; a

f)	automobilových kvapalín, vrátane benzínu, kvapalín z hydraulických sústav, glykolu a olejov.

4.7. Prenikanie alebo unikanie plynu

Nádrže môžu byť na dlhší čas umiestnené v uzavretých priestoroch. Prenikanie plynu cez stenu valca alebo jeho unikanie medzi koncovými prípojkami a vložkou sa má zohľadniť v jej konštrukcii.

5. TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE KONŠTRUKCIE

5.1. Všeobecná časť

Konštruktér nádrže predloží príslušnému orgánu spolu so žiadosťou o typové schválenie tieto informácie:

a)	vyhlásenie o prevádzke (odsek 5.2.)

b)	konštrukčné údaje (odsek 5.3.)

c)	výrobné údaje (odsek 5.4.)

d)	systém kvality (odsek 5.5.)

e)	odolnosť voči lomu a veľkosť kazov pri nedeštruktívnom skúšaní (NDE) (odsek 5.6.);

f)	špecifikačný doklad (odsek 5.7.)

g)	doplňujúce podporné údaje (odsek 5.8.)

V prípade nádrží skonštruovaných v súlade s normou ISO 9809 sa nevyžaduje predloženie správy o rozbore namáhania uvedenej v odseku 5.3.2 alebo informácií v odseku 5.6.

5.2. Vyhlásenie o prevádzke

Účelom tohto vyhlásenia o prevádzke je usmerniť používateľov a montérov nádrží, ako aj informovať príslušný schvaľovací orgán, alebo ich určených zástupcov. Vyhlásenie o prevádzke zahŕňa:

a)	vyhlásenie, že konštrukcia valca je vhodná na používanie v prevádzkových podmienkach definovaných v odseku 4 o životnosti nádrže;

b)	životnosť;

c)	minimálne požiadavky na skúšky za prevádzky a/alebo kontroly;

d)	požadované bezpečnostné tlakové zariadenia a/alebo izolácia;

e)	požadované, ale neposkytnuté pomocné metódy, ochranné nátery atď.;

f)	opis konštrukcie nádrže;

g)	všetky ďalšie informácie potrebné na zaručenie bezpečného používania a kontroly nádrže.

5.3. Konštrukčné údaje

5.3.1. Výkresy

Na výkresoch musia byť zobrazené najmenej tieto údaje:

a)	názov, referenčné číslo, dátum vydania a čísla revízií, prípadne s dátumami vydania;

b)	odkaz na tento predpis a typ nádrže;

c)	všetky rozmery spolu s toleranciami, vrátane údajov o tvaroch koncových uzáverov s minimálnymi hrúbkami a otvormi;

d)	hmotnosť nádrží spolu s toleranciou;

e)	špecifikácie materiálu doplnené minimálnymi rozsahmi mechanických a chemických vlastností a toleranciami, a pre kovové nádrže alebo kovové vložky doplnené špecifikovaným rozsahom tvrdosti;

f)	ďalšie údaje, ako je rozsah auto-fretážnych tlakov, minimálny skúšobný tlak, údaje o systéme protipožiarnej ochrany a o vonkajšej ochrannej vrstve.

5.3.2. Správa o rozbore namáhania

Predkladá sa konečný rozbor namáhania prvkov alebo iný rozbor namáhania;

Predkladá sa tabuľka, v ktorej sú zhrnuté vypočítané namáhania v správe.

5.3.3. Údaje o skúške materiálov

Predkladá sa podrobný opis materiálov a tolerancií vlastností materiálov použitých v konštrukcii. Predkladajú sa aj údaje o skúške charakterizujúce mechanické vlastnosti a vhodnosť materiálov pre prevádzku za podmienok špecifikovaných v odseku 4.

5.3.4. Údaje o kvalifikačnej skúške konštrukcie

Zabezpečí sa materiál, konštrukcia, výroba a preskúšanie nádrží tak, aby boli adekvátne pre ich plánovanú prevádzku splnením požiadaviek skúšok požadovaných pre konkrétnu konštrukciu nádrže pri vykonávaní skúšok v súlade s relevantnými metódami skúšok podrobne opísanými v doplnku A k tejto prílohe.

Údaje o skúške dokumentujú aj rozmery, hrúbku stien a hmotnosť každej zo skúšaných nádrží.

5.3.5. Ochrana pred požiarom

Treba špecifikovať usporiadanie bezpečnostného tlakového zariadenia, ktoré bude chrániť nádrž pred náhlym pretrhnutím, keď bude vystavená podmienkam požiaru uvedeným v odseku A.15. Údaje o skúške by mali dokumentovať efektívnosť špecifikovaného systému protipožiarnej ochrany.

5.3.6. Uchytenie nádrže

Údaje o uchytení a podperách nádrže alebo požiadavky na podpery sa uvedú v súlade s odsekom 6.11.

5.4. Výrobné údaje

Poskytnú sa údaje o všetkých výrobných postupoch, nedeštruktívnych skúškach, výrobných skúškach a skúškach sérií. Špecifikujú sa tolerancie pre všetky výrobné postupy, ako je tepelné spracovanie, koncové tvarovanie, zmiešavací pomer živice, namáhanie a rýchlosť navíjania vlákna, doby a teploty vytvrdzovania a postupy auto-fretáže. Okrem toho sa špecifikuje povrchová úprava, údaje o závitoch, kritériá akceptácie pre ultrazvukové skenovanie (alebo ekvivalentný proces) a maximálne veľkosti skupín pre skúšky sérií.

5.5. (neuvedené)

5.6. Odolnosť voči lomu a veľkosť kazov pri nedeštruktívnom skúšaní (NDE)

5.6.1. Odolnosť voči lomu

Výrobca preukáže odolnosť netesnosti pred porušením opísanú v odseku 6.7.

5.6.2. Veľkosť kazu pri nedeštruktívnom skúšaní

S použitím postupu opísaného v odseku 6.15.2 výrobca určí maximálnu veľkosť kazu pri nedeštruktívnom skúšaní, ktorá zabráni poruche nádrže počas jej životnosti spôsobenej únavou alebo porušeniu nádrže pretrhnutím.

5.7. Špecifikačný doklad

Súhrnný zoznam dokumentov poskytujúcich informácie požadované v odseku 5.1 sa uvedie v špecifikačnom doklade pre každú konštrukciu nádrže. Uvedie sa názov, referenčné číslo, čísla revízií a dátumy pôvodného vydania a verzie vydaní každého dokumentu. Všetky dokumenty podpíše alebo parafuje vydávajúca osoba. Špecifikačnému dokladu sa pridelí číslo, prípadne čísla revízií, ktoré sa môžu použiť na označenie konštrukcie nádrže, a tento doklad sa opatrí podpisom inžiniera zodpovedného za konštrukciu. Na špecifikačnom doklade sa vyčlení miesto pre pečiatku označujúcu registráciu konštrukcie.

5.8. Doplňujúce podporné údaje

V prípade potreby sa poskytnú doplňujúce údaje, ktoré podporujú žiadosť, ako je prevádzková história materiálu navrhnutého na používanie alebo použitie konkrétnej konštrukcie nádrže v iných prevádzkových podmienkach.

5.9. Typové schvaľovanie a certifikácia

5.9.1. Kontrola a skúšky

Hodnotenie zhody sa musí vykonať v súlade s ustanoveniami odseku 9 tohto predpisu.

V záujme zabezpečenia zhody nádrží s týmto medzinárodným predpisom sa nádrže podrobujú prehliadke v súlade s odsekmi 6.13 a 6.14, ktorú vykoná príslušný orgán.

5.9.2. Osvedčenie o skúške

Ak sú výsledky skúšky prototypu v súlade s odsekom 6.13 uspokojivé, príslušný orgán vydá osvedčenie o skúške. Príklad osvedčenia o skúške je uvedený v doplnku D k tejto prílohe.

5.9.3. Osvedčenie o typovom schválení série

Príslušný orgán vystaví osvedčenie o typovom schválení uvedené v doplnku D k tejto prílohe.

6. POŽIADAVKY UPLATNITEĽNÉ NA VŠETKY TYPY NÁDRŽÍ

6.1. Všeobecná časť

Na všetky typy nádrží špecifikované v oddieloch 7 až 10 sú všeobecne uplatniteľné tieto požiadavky. Konštrukcia nádrží zahŕňa všetky relevantné aspekty, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby každá nádrž vyrobená v súlade s jej konštrukciou bola vhodná pre jej účel v priebehu špecifikovanej životnosti. Oceľové nádrže typu CNG-1 skonštruované v súlade s normou ISO 9809 a spĺňajúce jej požiadavky musia spĺňať len požiadavky odsekov 6.3.2.4 a 6.9 až 6.13.

6.2. Konštrukcia

Tento predpis neustanovuje konštrukčné vzorce ani prípustné napätia a namáhania, vyžaduje však, aby adekvátnosť konštrukcie bola stanovená príslušnými výpočtami a preukázaná schopnosťou nádrží úspešne absolvovať skúšky materiálu, kvalifikačné konštrukčné skúšky, výrobné skúšky a skúšky série špecifikované v tomto predpise. Každá konštrukcia musí zabezpečiť bezporuchový režim „netesnosti pred porušením“ pri prijateľnom odbúravaní tlakových dielov počas bežnej prevádzky. Ak sa vyskytne netesnosť kovových nádrží alebo kovových vložiek, môže to byť len v dôsledku rastu únavových trhlín.

6.3. Materiály

6.3.1. Použité materiály sú vhodné pre prevádzkové podmienky špecifikované v odseku 4. Konštrukcia nesmie obsahovať vzájomne nekompatibilné materiály v kontakte. Kvalifikačné konštrukčné skúšky pre materiály sú zhrnuté v tabuľke 6.1.

Oceľ

6.3.2.1. Zloženie

Z ocelí je odstránený hliník a/alebo kremík a sú zhotovené prevažne metódou jemnozrnného postupu. Chemické zloženie všetkých ocelí je doložené a definované aspoň v zmysle obsahu:

a)	uhlíka, mangánu, hliníka a kremíka vo všetkých prípadoch;

b)	niklu, chrómu, molybdénu, bóru a vanádia a všetkých ďalších zámerne pridaných legujúcich prvkov.

V rozbore odliatku nesmú byť prekročené tieto limity:

Pevnosť v ťahu	< 950 MPa	≥ 950 MPa
Síra	0,020 percenta	0,010 percenta
Fosfor	0,020 percenta	0,020 percenta
Síra a fosfor	0,030 percenta	0,025 percenta

Keď sa použije uhlíkovo-bórová oceľ, na prvom a poslednom ingote alebo plochom predvalku z každej tavby ocele sa vykoná skúška kaliteľnosti v súlade s normou ISO 642. Tvrdosť zmeraná vo vzdialenosti 7,9 mm od zakaleného konca je v rozsahu 33 – 53 HRC alebo 327 – 560 HV a je certifikovaná výrobcom materiálu.

6.3.2.2. Vlastnosti v ťahu

Mechanické vlastnosti ocele v hotovej nádrži alebo vložke sa určujú v súlade s odsekom A.1 (doplnok A). Predĺženie pre oceľ je najmenej 14 percent.

6.3.2.3. Vlastnosti pri náraze

Vlastnosti ocele v hotovej nádrži alebo vložke pri náraze sa určujú v súlade s odsekom A.2 (doplnok A). Hodnoty rázovej húževnatosti nie sú menšie ako hodnoty uvedené v tabuľke 6.2 tejto prílohy.

6.3.2.4. Odolnosť proti tvorbe trhlín pod napätím v sulfidovom prostredí

Ak horný limit špecifikovanej pevnosti v ťahu pre oceľ prekročí 950 MPa, oceľ z hotovej nádrže sa podrobí skúške na odolnosť voči tvorbe trhlín pod napätím v sulfidovom prostredí v súlade s odsekom A.3 doplnku A k tejto prílohe a musí spĺňať požiadavky v ňom uvedené.

Hliník

6.3.3.1. Zloženie

Hliníkové zliatiny musia byť ponúkané v súlade s postupom Alluminium Association pre daný systém zliatin. Limity prímesí pre olovo a bizmut v ľubovoľnej hliníkovej zliatine neprekračujú 0,003 percenta.

6.3.3.2. Korózne skúšky

Hliníkové zliatiny spĺňajú požiadavky koróznych skúšok vykonávaných v súlade s odsekom A.4 (doplnok A).

6.3.3.3. Tvorba trhlín pri trvalom zaťažení

Hliníkové zliatiny spĺňajú požiadavky skúšok na tvorbu trhlín pri trvalom zaťažení vykonávaných v súlade s odsekom A.5 (doplnok A).

6.3.3.4. Vlastnosti v ťahu

Mechanické vlastnosti hliníkovej zliatiny v hotovej nádrži sa určujú v súlade s odsekom A.1 (doplnok A). Natiahnutie hliníka by malo byť najmenej 12 percent.

Živice

6.3.4.1. Všeobecná časť

Ako materiál na impregnovanie sa môžu použiť termosetové alebo termoplastické živice. Príkladmi vhodného spojivového materiálu sú epoxidové, modifikované epoxidové, polyesterové a vinylesterové termosetové plasty a tiež polyetylénový a polyamidový termoplastický materiál.

6.3.4.2. Pevnosť v šmyku

Živicové materiály sa podrobujú skúškam v súlade s odsekom A.26 (doplnok A) a spĺňajú v ňom uvedené požiadavky.

6.3.4.3. Teplota vzniku sklovitosti

Teplota vytvárania skla pre živicové materiály sa určuje v súlade s normou ASTM D3418.

6.3.5. Vlákna

Ako druhy vláknového materiálu na vystuženie konštrukcie sa používajú sklené vlákna, aramidové vlákna alebo uhlíkové vlákna. Ak sa používa vystuženie uhlíkovými vláknami, konštrukcia obsahuje prostriedky, ktoré zabraňujú galvanickej korózii kovových komponentov valca. Výrobca vedie register publikovaných špecifikácií pre kompozitné materiály, odporúčaní výrobcu materiálov pre skladovanie, podmienky a skladovateľnosť a osvedčení výrobcu materiálov, že každá zásielka zodpovedá zmieneným špecifikačným požiadavkám. Výrobca vlákien osvedčí, že vlastnosti materiálu vlákien zodpovedajú špecifikáciám výrobcu pre daný výrobok.

6.3.6. Plastové vložky

Medza pevnosti v ťahu a predĺženie na medzu pevnosti sa určuje v súlade s odsekom A.22 (doplnok A). Skúšky preukazujú ťažné vlastnosti materiálu plastovej vložky pri teplote –50 °C alebo nižšej splnením hodnôt špecifikovaných výrobcom. Polymérny materiál je kompatibilný s prevádzkovými podmienkami opísanými v odseku 4 tejto prílohy. V súlade s metódou opísanou v odseku A.23 (doplnok A) je teplota mäknutia najmenej 90 °C a teplota topenia najmenej 100 °C.

6.4. Skúšobný tlak

Minimálny skúšobný tlak používaný vo výrobe je 30 MPa.

6.5. Deštrukčný tlak a koeficienty namáhania vlákien

Minimálny aktuálny deštrukčný tlak pre všetky typy nádrží sa rovná najmenej hodnotám uvedeným v tabuľke 6.3 tejto prílohy. Pre konštrukcie typu CNG-2, CNG-3 a CNG-4 je kompozitné opláštenie navrhnuté na vysokú spoľahlivosť pod trvalým zaťažením a cyklickým zaťažením. Táto spoľahlivosť sa dosiahne splnením alebo prekročením hodnôt pomeru namáhania kompozitného vystuženia uvedených v tabuľke 6.3 tejto prílohy. Pomer namáhania je definovaný ako namáhanie vlákna pri špecifickom minimálnom deštrukčnom tlaku delenom namáhaním vo vlákne pri pracovnom tlaku. Deštrukčný pomer je definovaný ako aktuálny deštrukčný tlak nádrže delený pracovným tlakom. Pre konštrukcie typu CNG-4 sa pomer namáhania rovná deštrukčnému pomeru. Pre konštrukcie typu CNG-2 a CNG-3 (kovová vložka, kompozitné opláštenie) musia výpočty pomeru namáhania zahŕňať:

a)	metódu analýzy so spôsobilosťou pre nelineárne materiály (špeciálny počítačový program alebo program analýzy konečných prvkov);

b)	krivka elasticko-plastickej závislosti pomerného predĺženia od napätia musí byť známa a správne nemodelovaná;

c)	mechanické vlastnosti kompozitných materiálov musia byť správne namodelované;

d)	výpočty sa musia urobiť pri: auto-fretážnom tlaku, nulovom tlaku po auto-fretáži, pracovnom tlaku a minimálnom deštrukčnom tlaku;

e)	v analýze sa musia zohľadňovať predpätia z namáhania navíjaním;

f)	musí sa zvoliť taký minimálny deštrukčný tlak, aby vypočítané napätie pri minimálnom deštrukčnom tlaku delené vypočítaným napätím pri pracovnom tlaku zodpovedalo požiadavkám pomeru napätí pre použité vlákna;

pri analyzovaní nádrží s hybridným vystužením (dva alebo viac rôznych typov vlákien), musí sa zohľadniť zdieľanie zaťaženia medzi rôznymi vláknami na základe rôznych elastických modulov vlákien. Požiadavky pomeru napätí pre každý individuálny typ vlákien musia byť v súlade s hodnotami uvedenými v tabuľke 6.3 tejto prílohy. Overenie pomerov napätí sa môže vykonať aj pomocou tenzometrov. Prijateľná metóda je uvedená v informatívnom doplnku E k tejto prílohe.

6.6. Rozbor namáhania

Analýza napätí by sa mala vykonať na zdôvodnenie minimálnej projektovanej hrúbky steny. Mala by obsahovať rozhodnutie o napätiach vo vložkách a vláknach kompozitných konštrukcií.

6.7. Hodnotenie netesnosti pred porušením (LBB)

Typy nádrží CNG-1, CNG-2 a CNG-3 musia byť

odolné voči netesnosti pred porušením (LBB). Skúška odolnosti voči LBB sa vykoná v súlade s odsekom A.6 (doplnok A). Preukázanie odolnosti voči LBB sa nevyžaduje pre konštrukcie nádrží, ktoré zabezpečujú životnosť s odolnosťou voči únave presahujúcu 45 000 tlakových cyklov pri skúškach vykonávaných v súlade s odsekom A.13 (doplnok A). V doplnku F k tejto prílohe sú pre informáciu uvedené dve metódy vyhodnotenia LBB.

6.8. Kontrola a skúšky

Výrobná kontrola špecifikuje programy a postupy pre:

a)	výrobnú kontrolu, skúšky a kritériá; a

periodické prehliadky počas prevádzky, skúšky a akceptačné kritériá. Interval opakovanej vizuálnej kontroly vonkajších povrchov nádrže je v súlade s odsekom 4.1.4 tejto prílohy, pokiaľ ho nezmení príslušný orgán. Výrobca určí kritériá odmietnutia opakovanej vizuálnej kontroly na základe výsledkov cyklických tlakových skúšok vykonaných na nádržiach, v ktorých sa vyskytujú kazy. Návod obsahujúci pokyny výrobcu na manipuláciu, používanie a kontrolu je uvedený v doplnku G k tejto prílohe.

6.9. Ochrana pred požiarom

Všetky nádrže sú chránené pred požiarom bezpečnostnými tlakovými zariadeniami. Nádrž, jej materiály, bezpečnostné tlakové zariadenia a všetok pridaný izolačný a ochranný materiál sú navrhnuté kolektívne na zaistenie adekvátnej bezpečnosti počas podmienok požiaru v skúške špecifikovanej v odseku A.15 (doplnok A).

Bezpečnostné tlakové zariadenia sa podrobujú skúškam v súlade s odsekom A.24 (doplnok A).

6.10. Otvory

6.10.1. Všeobecná časť

Otvory sú povolené len v hlavách. Stredová os otvorov sa zhoduje s pozdĺžnymi osami nádrže. Závity sú vyrezané čisto, dokonca bez povrchových nerovností a podľa príslušného kalibra.

6.11. Uchytenie nádrže

Výroba špecifikuje prostriedky, ktorými sú nádrže podopreté na inštaláciu vo vozidlách. Výrobca dodá aj pokyny na inštaláciu podpier vrátane upínacej sily a krútiaceho momentu, aby sa zabezpečila požadovaná obmedzovacia sila, ale aby sa nevyvolalo neprijateľné namáhanie v nádrži alebo poškodenie povrchu nádrže.

6.12. Vonkajšia environmentálna ochrana

Zovňajšok nádrží musí spĺňať požiadavky podmienok environmentálnej skúšky podľa odseku A.14 (doplnok A). Vonkajšia ochrana sa zabezpečí použitím:

a)	povrchovej úpravy poskytujúcej adekvátnu ochranu (napr. pokovovaný hliník, eloxovanie); alebo

b)	vhodného vláknového a základného materiálu (napr. uhlíkových vlákien v živici); alebo

c)	ochrannej vrstvy (napr. organický lak, náter), ktorý spĺňa požiadavky odseku A.9 (doplnok A).

Všetky vrstvy nanesené na nádrže sú také, aby proces nanášania nemal nepriaznivý vplyv na mechanické vlastnosti nádrže. Vrstva je navrhnutá tak, aby umožnil následnú kontrolu počas prevádzky a výrobca poskytne návod na úpravu vrstvy počas inšpekcie, aby sa zabezpečila trvalá neporušenosť nádrže.

Výrobcom sa odporúča prezrieť si environmentálnu prevádzkovú skúšku, ktorá hodnotí vhodnosť systémov povlaku a je opísaná v informatívnom doplnku H k tejto prílohe.

6.13. Kvalifikačné skúšky konštrukcie

Pri schvaľovaní každého typu nádrže sa overí, či materiál, konštrukcia, výroba a skúšky sú adekvátne ich plánovanej prevádzke splnením príslušných požiadaviek kvalifikačných skúšok materiálu zhrnutých v tabuľke 6.1 tejto prílohy a kvalifikačných skúšok nádrže zhrnutých v tabuľke 6.4 tejto prílohy, pričom všetky skúšky sú v súlade s príslušnými metódami skúšok opísanými v doplnku A k tejto prílohe. Skúšobné nádrže alebo vložky vyberie a skúšky dosvedčí príslušný orgán. Ak sa testom podrobuje viac nádrží alebo vložiek, ako sa vyžaduje, zdokumentujú sa všetky výsledky.

6.14. Skúšky sérií

Skúšky sérií špecifikované v tejto prílohe pre každý typ nádrže sa vykonávajú na nádržiach alebo vložkách vybratých z každej série hotových nádrží alebo vložiek. Môžu sa použiť aj tepelne spracované kontrolné vzorky, ktoré sa preukážu ako reprezentatívne pre hotové nádrže alebo vložky. Skúšky sérií požadované pre každý typ nádrže sú špecifikované v tabuľke 6.5 tejto prílohy.

6.15. Výrobné kontroly a skúšky

6.15.1. Všeobecná časť

Výrobné kontroly a skúšky sa vykonávajú na všetkých nádržiach vyrobených v sérii. Každá nádrž sa overuje počas výroby a po jej dokončení týmito prostriedkami:

a)	ultrazvukovým (alebo preukázaným ekvivalentným) skenovaním kovových nádrží a vložiek v súlade s normou BS 5045, časť 1, príloha B, alebo preukázanou ekvivalentnou metódou, s cieľom potvrdiť, že maximálny rozmer vyskytujúcej sa chyby je menší ako rozmer špecifikovaný v projekte;

b)	preverením, že kritické rozmery a hmotnosť hotovej nádrže a každej vložky a opláštenia sú v medziach navrhovaných tolerancií;

c)	preverením zhody so špecifikovanou povrchovou úpravou, pričom sa osobitná pozornosť venuje hlbokým povrchom a prehybom alebo presahom v hrdle alebo ramene kovaných alebo tkaných uzáverov alebo otvorov;

d)	preverením značení;

e)	skúškou tvrdosti kovových nádrží a vložiek v súlade s odsekom A.8 (doplnok A), ktorá sa vykonáva po konečnom tepelnom spracovaní, a takto určené hodnoty sú v rozsahu špecifikovanom pre konštrukciu;

f)	skúškou vodným tlakom v súlade s odsekom A.11 (doplnok A).

Zhrnutie kritických požiadaviek na výrobnú kontrolu, ktorá sa má vykonať na každej nádrži, je uvedené v tabuľke 6.6 tejto prílohy.

6.15.2. Maximálny rozmer defektov

Pre konštrukcie typu CNG-1, CNG-2 a CNG-3 sa určí maximálny rozmer defektov v každom mieste kovovej nádrže alebo kovovej vložky, ktorý počas ich životnosti nedosiahne kritický rozmer. Kritický rozmer defektov je definovaný ako limitný defekt presahujúci cez hrúbku steny (nádrže alebo vložky), ktorý umožní, aby sa uchovávaný plyn vypúšťal bez porušenia materiálu nádrže. Rozmery chýb pre kritériá odmietnutia pri ultrazvukovom alebo ekvivalentnom skenovaní sú menšie ako maximálne prípustné rozmery chýb. Pre konštrukcie typu CNG-2 a CNG-3 sa predpokladá, že nedôjde k žiadnemu poškodeniu kompozitného materiálu v dôsledku akýchkoľvek časovo závislých mechanizmov. Prípustný rozmer chýb pre NDE určuje príslušná metóda. Dve takéto metódy sú opísané v informatívnom doplnku F k tejto prílohe.

6.16. Nedodržanie požiadaviek skúšky

V prípade nedodržania požiadaviek skúšky sa vykoná opakovaná skúška alebo opakované tepelné spracovanie a opakovaná skúška takto:

a)	ak existuje dôkaz o nedostatku pri vykonaní skúšky alebo o chybe merania, vykoná sa ďalšia skúška. Ak je výsledok tejto skúšky uspokojivý, prvá skúška sa neberie do úvahy;

b)	ak bola skúška vykonaná uspokojivým spôsobom, zistí sa príčina neúspechu skúšky.

Ak sa usúdi, že tento neúspech spôsobilo použité tepelné spracovanie, výrobca môže podrobiť všetky nádrže zo série ďalšiemu tepelnému spracovaniu.

Ak tento neúspech nespôsobilo použité tepelné spracovanie, všetky zistené chybné nádrže sa vyradia alebo opravia schválenou metódou. Nevyradené nádrže sa potom považujú za novú sériu.

V obidvoch prípadoch sa nová séria podrobí opakovanej skúške. Všetky relevantné skúšky prototypu alebo série potrebné na potvrdenie akceptovateľnosti novej série sa vykonajú znovu. Ak sa ukáže, že jedna alebo viac skúšok sú čo i len čiastočne neuspokojivé, všetky nádrže zo série sa vyradia.

6.17. Zmena konštrukcie

Zmenou konštrukcie je každá zmena vo výbere konštrukčných materiálov alebo zmena rozmerov, ktorú nemožno pripísať bežným výrobným toleranciám.

Menšie zmeny konštrukcie sú povolené v prípade ich schválenia redukovaným programom skúšok. Zmeny konštrukcie špecifikované v tabuľke 6.7 vyžadujú kvalifikačné skúšky konštrukcie špecifikované v tabuľke.

Tabuľka 6.1

Kvalifikačná skúška materiálov konštrukcie

	Príslušný odsek tejto prílohy
	Oceľ	Hliník	Živice	Vlákna	Plastové vložky
Vlastnosti v ťahu	6.3.2.2	6.3.3.4		6.3.5	6.3.6
Odolnosť proti tvorbe trhlín pod napätím v sulfidovom prostredí	6.3.2.4
Vlastnosti pri náraze	6.3.2.3
Odolnosť proti tvorbe trhlín pri trvalom zaťažení		6.3.3.3
Tvorenie trhlín koróziou od napätia		6.3.3.2
Pevnosť v šmyku			6.3.4.2
Teplota vzniku sklovitosti			6.3.4.3
Teplota mäknutia/topenia					6.3.6
Mechanika lomu (5)	6.7	6.7

Tabuľka 6.2

Akceptovateľné hodnoty nárazovej skúšky

Priemer nádrže D, mm	> 140			≤ 140
Smer skúšky	priečny			pozdĺžny
Šírka skúšobného kusu, mm	3 – 5	> 5 – 7.5	> 7.5 – 10	3 až 5
Teplota skúšky, °C	–50			–50
Priemer z 3 vzoriek	30	35	40	60
Sila nárazu, J/cm2
Individuálna vzorka	24	28	32	48

Tabuľka 6.3

Minimálne aktuálne hodnoty deštrukčného tlaku a pomery napätí

	CNG-1 Celokovové	CNG-2 Oplášťované v smere obvodu		CNG-3 Oplášťované v obidvoch smeroch		CNG-4 Celokompozitné
	Deštrukčný tlak [MPa]	Pomer napätí: [MPa]	Deštrukčný tlak [MPa]	Pomer napätí: [MPa]	Deštrukčný tlak [MPa]	Pomer napätí: [MPa]	Deštrukčný tlak [MPa]
celo-kovové	45
sklené		2,75	50 1)	3,65	70 1)	3,65	73
arami-dové		2,35	47	3,10	60 1)	3,1	62
uhlíkové		2,35	47	2,35	47	2,35	47
Hybridné		2)		2)		2)

Poznámka 1: Minimálny aktuálny deštrukčný tlak. Okrem toho sa musia urobiť výpočty v súlade s odsekom 6.5 tejto prílohy, aby sa potvrdilo, že sú splnené minimálne požiadavky na pomer napätí.

Poznámka 2: Pomery napätí a hodnoty deštrukčného tlaku sa vypočítajú v súlade s odsekom 6.5 tejto prílohy.

Tabuľka 6.4

Schvaľovacie skúšky konštrukcie nádrže

Skúška a odkaz na prílohu

Typ nádrže

CNG-1

CNG-2

CNG-3

CNG-4

A.12

Deštrukčná skúška

X (6)

A.13

Teplota okolia/cyklus

X (6)

A.14

Skúška v kyslom prostredí

A.15

Oheň

A.16

Prienik

A.17

Tolerancia kazov

A.18

Tečenie pri vysokej teplote

A.19

Porušenie namáhaním

A.20

Pádová skúška

A.21

Priepustnosť

A.24

Odolnosť (PRD)

A.25

Skúška výstupku krútiacim momentom

A.27

Cykly zemného plynu

A.6

Vyhodnotenie LBB

A.7

Extrémna teplota/cykly

X	= vyžaduje sa

Tabuľka 6.5

Skúšky sérií

Skúška a odkaz na prílohu

Typ nádrže

CNG-1

CNG-2

CNG-3

CNG-4

A.12

Deštrukčná skúška

A.13

Cyklus okolia

A.1.

Skúška ťahom

X (8)

A.2

Nárazová skúška (oceľ)

X (8)

A.9.2

Ochranný povlak (7)

X	= vyžaduje sa

Tabuľka 6.6

Kritické požiadavky pri výrobnej kontrole

Typ

CNG-1

CNG-2

CNG-3

CNG-4

Požadovaná kontrola

Kritické rozmery

Povrchová úprava

Kazy (ultrazvuková alebo ekvivalentná)

Tvrdosť kovových nádrží a kovových vložiek

Skúška vodným tlakom

Skúška netesnosti

Označovanie

X	= vyžaduje sa

Tabuľka 6.7

Zmena konštrukcie

Typ skúšky

Zmena konštrukcie

Hydrostatická deštrukcia A.12

Cyklovanie teploty okolia A.13

Kyslosť prostredia A.14

Oheň A.15

Tolerancia kazov A.17

Prenikanie A.16

Porušenie namáhaním A.19 Tečenie pri vysokej teplote A.18 Pádová skúška A.20

Krút. moment výstupku A.25 Priepustnosť A.21 CNG Cykly A.27

Odolnosť PRD A.24

Výrobca vlákien

X (9)

X (10)

Materiál kovovej nádrže alebo vložky

X (9)

Materiál plastovej vložky

X (10)

Vláknový materiál

X (10)

Živicový materiál

Zmena priemeru ≤ 20 percent

Zmena priemeru > 20 percent

X (9)

Zmena dĺžky ≤ 50 percent

X (11)

Zmena dĺžky > 50 per cent

X (11)

Zmena pracovného tlaku ≤ 20 percent @

Tvar klenby

X (10)

Veľkosť otvoru

Zmena povlaku

Konštrukcia koncového výstupku

X (10)

Zmena výrobného postupu

Bezpečnostné tlakové zariadenie

X	= vyžaduje sa

@	= Len ak je zmena hrúbky úmerná zmene priemeru a/alebo tlaku

7. KOVOVÉ NÁDRŽE TYPU CNG-1

7.1. Všeobecná časť

Konštrukčná časť určuje maximálnu veľkosť prípustnej chyby v každom bode nádrže, ktorá nedosiahne kritickú veľkosť v rámci špecifikovaného obdobia opakovanej skúšky alebo životnosti, ak sa opakovaná skúška nevyžaduje, pre nádrž prevádzkovanú pri pracovnom tlaku. Stanovenie netesnosti pred porušením (LBB) sa vykoná v súlade s príslušnými postupmi opísanými v odseku A.6 (doplnok A). Prípustná veľkosť defektov sa určuje v súlade s odsekom 6.15.2.

Nádrže skonštruované v súlade s normou ISO 9809 a spĺňajúce všetky v nej obsiahnuté požiadavky musia spĺňať požiadavky skúšok materiálov uvedené v odseku 6.3.2.4 a požiadavky kvalifikačných skúšok konštrukcie uvedené v odseku 7.5 s výnimkou odsekov 7.5.2 a 7.5.3.

7.2. Rozbor namáhania

Hodnoty namáhania v nádrži sa vypočítajú pre skúšobný tlak a deštrukčný tlak 2 MPa a 20 MPa. Vo výpočtoch sa používajú náležité metódy analýzy s použitím teórie tenkého plášťa, ktorá zohľadňuje mimorovinné ohýbanie plášťa na stanovenie rozdelenia namáhania v hrdle, prechodných oblastiach a cylindrickej časti nádrže.

7.3. Požiadavky zhotovovacích a výrobných skúšok

7.3.1. Všeobecná časť

Konce hliníkových nádrží nie sú tvarovacím procesom uzavreté. Základné konce oceľových nádrží, ktoré boli tvarovaním uzavreté, okrem nádrží skonštruovaných v súlade s normou ISO 9809, sú kontrolované nedeštruktívnym preskúšaním alebo ekvivalentným postupom. Kov sa v procese uzatvárania na konci nepridáva. Každá nádrž sa pred operáciou tvarovania koncov preskúša na hrúbku a povrchovú úpravu.

Po tvarovaní koncov sa nádrže podrobia tepelnému spracovaniu do rozsahu tvrdosti špecifikovaného pre danú konštrukciu. Lokalizované tepelné spracovanie nie je povolené.

Keď je podpera opatrená krúžkom hrdla, krúžkom základu alebo nástavcami, tieto predmety musia byť zhotovené z materiálu kompatibilného s materiálom nádrže a pevne nasadené metódou inou ako zváranie, tvrdé spájkovanie alebo mäkké spájkovanie.

7.3.2. Nedeštruktívna skúška

Na každej kovovej nádrži sa vykonajú tieto skúšky:

a)	skúška tvrdosti v súlade s odsekom A.8 (doplnok A),

b)	ultrazvukové preskúšanie v súlade s normou BS 5045, časť 1, príloha I, alebo preukázaná ekvivalentná metóda nedeštruktívnej skúšky, aby sa zabezpečilo, že maximálna veľkosť chyby neprekročí veľkosť špecifikovanú v konštrukcii a stanovenú v súlade s odsekom 6.15.2.

7.3.3. Skúška vodným tlakom

Každá hotová nádrž sa podrobí skúške vodným tlakom v súlade s odsekom A.11 (doplnok A).

7.4. Skúšky série nádrží

Skúšky série sa vykonávajú na hotových nádržiach, ktoré sú reprezentatívne pre bežnú výrobu a sú doplnené identifikačnými značkami. Z každej série sa náhodne vyberú dve nádrže. Ak sa skúškam podrobí viac nádrží, ako vyžaduje táto príloha, zdokumentujú sa všetky výsledky. Vykonajú sa na nich najmenej tieto skúšky.

Skúšky materiálov série. Jedna nádrž alebo kontrolná vzorka tepelného spracovania reprezentatívna pre hotovú nádrž sa podrobia týmto skúškam:

i)	kontrola kritických rozmerov v porovnaní s návrhom konštrukcie;

ii)	jedna skúška ťahom v súlade s odsekom A.1 (doplnok A) a splnenie požiadaviek návrhu konštrukcie;

iii)	tri nárazové skúšky pre oceľové nádrže v súlade s odsekom A.2 (doplnok A) a splnenie požiadaviek odseku 6.3.2.3;

iv)	keď je ochranný povrch súčasťou konštrukcie, podrobí sa skúške v súlade s odsekom A.9.2 (doplnok A);

So všetkými nádržami zastúpenými v skúške série, ktoré nesplnia špecifické kritériá, sa bude ďalej nakladať podľa postupov uvedených v odseku 6.16.

Ak povrch nespĺňa požiadavky odseku A.9.2 (doplnok A), celá séria sa skontroluje, aby sa vyradili podobne chybné nádrže. Povrch na všetkých chybných nádržiach môže byť odstránený a nádrže dostanú nový povrch. Skúška série zameraná na povrchy sa potom zopakuje;

b)	Deštrukčná skúška série. Jedna nádrž sa v súlade s odsekom A.12 (doplnok A) vystaví hydrostatickému tlaku až do roztrhnutia. Ak je deštrukčný tlak menší ako minimálny vypočítaný deštrukčný tlak, použijú sa postupy špecifikované v odseku 6.16.

Periodická skúška tlakovými cyklami. Hotové nádrže sa vystavia tlakovým cyklom v súlade s odsekom A.13 (doplnok A) pri frekvencii skúšok definovanej takto:

i)	jedna nádrž zo série sa vystaví tlakovým cyklom celkovo 1 000 krát špecifikovaná životnosť v rokoch pri minimálnom počte 15 000 cyklov;

ii)

ak u 10 postupne vyrobených sérií jednej konštrukčnej skupiny (t. j. s podobnými materiálmi a procesmi) ani jedna z nádrží vystavených cyklom tlaku v bode (i) nevykazuje netesnosť alebo porušenie materiálu v celkovom menej ako 1 500 cykloch krát špecifikovaná životnosť v rokoch (minimálne v 22 500 cykloch), potom sa skúška cyklovaním tlaku môže zúžiť na jednu nádrž z každých 5 sérií výroby;

iii)

ak u 10 postupne vyrobených sérií jednej konštrukčnej skupiny (t. j. podobné materiály a postupy) ani jedna z nádrží vystavených cyklom v bode (i) nevykazuje netesnosť alebo porušenie materiálu v celkovo menej ako 2 000 cykloch krát špecifikovaná životnosť v rokoch (minimálne v 30 000 cykloch), potom sa skúška cyklovaním tlaku môže zúžiť na jednu nádrž z každých 10 sérií výroby;

iv)	ak uplynulo viac ako 6 mesiacov od poslednej série výroby, potom sa jedna nádrž z každej ďalšej série výroby podrobí skúške, aby sa zachovala znížená frekvencia skúšok sérií v bodoch (ii) alebo (iii);

ak niektorá skúška nádrží tlakovým cyklom pri zníženej frekvencii v bodoch (ii) alebo (iii) nesplní požadovaný počet cyklov tlaku (22 500 resp. 30 000 tlakových cyklov), potom je nevyhnutné zopakovať frekvenciu skúšok série v bode (i) pre najmenej 10 sérií výroby, aby sa znovu ustanovila znížená frekvencia skúšok série tlakovými cyklami v bodoch (ii) alebo (iii);

vi)

ak niektorá nádrž v bodoch (i), (ii) alebo (iii) nespĺňa minimálnu požiadavku na počet cyklov podľa životnosti rovnajúcu sa 1 000 cyklov krát špecifikovaná životnosť v rokoch (minimálne 15 000 cyklov), potom sa príčina tohto nesplnenia zistí a napraví podľa postupov uvedených v odseku 6.16. Skúška tlakovými cyklami sa potom zopakuje na troch ďalších nádržiach z tejto série. Ak niektorá z týchto troch ďalších nádrží nespĺňa minimálnu požiadavku 1 000 cyklov krát špecifikovaná životnosť v rokoch, potom sa séria vyradí.

7.5. Schvaľovacie skúšky konštrukcie nádrží

7.5.1. Všeobecná časť

Schvaľovacie skúšky sa vykonávajú na hotových nádržiach, ktoré sú reprezentatívne pre bežnú výrobu a sú doplnené identifikačnými značkami. Výber, potvrdenie a zdokumentovanie výsledkov sa uskutoční v súlade s odsekom 6.13.

7.5.2. Skúška hydrostatickým deštrukčným tlakom

Tri reprezentatívne nádrže sa v súlade s odsekom A.12 vystavia vodnému tlaku až do roztrhnutia. (pozri doplnok A k tejto prílohe). Deštrukčný tlak na nádrž musí prekročiť minimálny deštrukčný tlak vypočítaný na základe rozboru namáhania pre danú konštrukciu a je najmenej 45 MPa.

7.5.3. Skúška tlakovými cyklami pri teplote okolitého prostredia.

Dve hotové nádrže sa v súlade s odsekom A.12 (doplnok A) vystavia tlakovým cyklom pri teplote okolitého prostredia až do roztrhnutia, alebo minimálne 45 000 cyklom. Nádrže sa neporušia pred dosiahnutím špecifikovanej životnosti v rokoch krát 1 000 cyklov. Nádrže, ktoré prekročia 1 000 cyklov krát špecifikovaná životnosť v rokoch, sa môžu porušiť netesnosťou, nie však prasknutím materiálu. Nádrže, ktoré sa neroztrhnú do 45 000 cyklov, sa zničia buď ďalším cyklovaním, až kým nedôjde k pretrhnutiu, alebo ich vystavením vodnému tlaku až do roztrhnutia. Počet cyklov až do porušenia a miesto začatia porušenia sa zaznamená.

7.5.4. Skúška ohňom

Skúška sa vykoná v súlade s odsekom A.15 (doplnok A) a spĺňa v ňom uvedené požiadavky.

7.5.5. Skúška na prienik

Skúšky sa vykonajú v súlade s odsekom A.16 (doplnok A) a musia spĺňať v ňom uvedené požiadavky.

7.5.6. Odolnosť (LBB)

Pre konštrukcie nádrží, ktoré neprekročia 45 000 cyklov pri skúške podľa odseku 7.5.3, sa skúšky netesnosti pred porušením (LBB) vykonajú v súlade s odsekom A.6 a musia spĺňať v ňom uvedené požiadavky.

8. NÁDRŽE TYPU CNG-2 OPLÁŠTENÉ V SMERE OBVODU

8.1. Všeobecná časť

Tento typ konštrukcie nádrže sa pod trvalým tlakom správa tak, že posuny kompozitného opláštenia a kovovej vložky sa lineárne prekrývajú. V dôsledku rozdielnych výrobných postupov táto príloha neuvádza jednoznačnú metódu pre konštrukciu.

Odolnosť voči netesnosti pred porušením (LBB) sa určuje v súlade s príslušnými postupmi opísanými v odseku A.6 (doplnok A). Prípustná veľkosť defektov sa určuje v súlade s odsekom 6.15.2.

8.2. Požiadavky na konštrukciu

8.2.1. Kovová vložka

Kovová vložka má minimálnu odolnosť voči deštrukcii tlakom 26 MPa.

8.2.2. Kompozitné opláštenie

Namáhanie ťahom vo vláknach spĺňa požiadavky odseku 6.5.

8.2.3. Rozbor namáhania

Vypočítajú sa hodnoty namáhania v kompozite a vo vložke po predpätí. Hodnoty tlaku použité v týchto výpočtoch sú nula, 2 MPa a 20 MPa skúšobný tlak a deštrukčný tlak. Vo výpočtoch sa používajú adekvátne metódy analýzy využívajúce teóriu tenkého plášťa pri zohľadnení nelineárneho správania sa materiálu vložky na stanovenie rozdelenia namáhania v hrdle, prechodných oblastiach a cylindrickej časti vložky.

V prípade konštrukcií využívajúcich auto-fretáž na vytvorenie predpätia sa vypočítajú limity, do ktorých musí spadať auto-fretážny tlak.

V prípade konštrukcií využívajúcich kontrolované navíjanie ťahom na vytvorenie predpätia sa vypočíta teplota, pri ktorej sa vytvorí ťah nevyhnutný v každej vrstve kompozitu a z toho vyplývajúce predpätie vo vložke.

8.3. Požiadavky na výrobu

8.3.1. Všeobecná časť

Kompozitná nádrž sa vyhotoví z vložky oplášťovanej namotaným súvislým tkanivom. Operácie namotávania tkaniva sú riadené počítačom alebo mechanicky. Vlákna sa nanášajú pod kontrolovaným namáhaním pri namotávaní. Keď sa namotávanie skončí, termosetové živice sa vytvrdzujú ohrievaním s použitím vopred určeného a kontrolovaného časovo-teplotného profilu.

8.3.2. Vložka

Výroba kovovej vložky spĺňa požiadavky uvedené v odseku 7.3 pre príslušný typ konštrukcie vložky.

Opláštenie

Nádrže sa vyrábajú v stroji na namotávanie vláknitého materiálu. Počas namotávania sa významné premenné veličiny monitorujú v medziach špecifikovaných tolerancií a zdokumentujú sa v zázname o namotávaní. Tieto premenné veličiny môžu, okrem iného, zahŕňať:

a)	typ vlákna, vrátane určenia rozmerov;

b)	spôsob impregnovania;

c)	napätie namotávania;

d)	rýchlosť namotávania;

e)	počet prameňov sklených vlákien;

f)	šírku pásu;

g)	druh a zloženie živice;

h)	teplotu živice;

i)	teplotu vložky.

8.3.3.1. Vytvrdzovanie termosetových živíc

Ak sa používa termosetová živica, vytvrdzuje sa po namotaní vlákien. Počas vytvrdzovania sa zdokumentuje vytvrdzovací cyklus (t. j. časovo-teplotný priebeh).

Teplota vytvrdzovania sa kontroluje a nevplýva na vlastnosti materiálu vložky. Maximálna teplota vytvrdzovania pre nádrže s hliníkovou vložkou je 177 °C.

8.3.4. Auto-fretáž

Ak sa používa auto-fretáž, vykoná sa pred skúškou vodným tlakom. Auto-fretážny tlak sa pohybuje v medziach ustanovených v odseku 8.2.3 a výrobca určí metódu na overenie primeraného tlaku.

8.4. Požiadavky výrobnej skúšky

8.4.1. Nedeštruktívna skúška

Nedeštruktívna skúška sa vykonáva v súlade s platnou normou ISO alebo ekvivalentnou normou. Na každej kovovej vložke sa vykonajú tieto skúšky:

a)	skúška tvrdosti v súlade s odsekom A.8 (doplnok A);

b)	ultrazvukové preskúšanie v súlade s normou BS 5045, časť 1, príloha 1B, alebo preukázanou ekvivalentnou metódou nedeštruktívnej skúšky, aby sa zabezpečilo, že maximálna veľkosť defektov neprekročí veľkosť špecifikovanú v návrhu konštrukcie.

8.4.2. Skúška vodným tlakom

Každá hotová nádrž sa podrobí skúške vodným tlakom v súlade s odsekom A.11 (doplnok A). Výrobca určí príslušný limit trvalého objemového rozšírenia pre použitý skúšobný tlak, trvalé rozšírenie však v žiadnom prípade neprekročí 5 percent celkového objemového rozšírenia pri skúšobnom tlaku. Každá nádrž, ktorá nespĺňa limit stanovený pre vyradenie, sa vyradí a buď sa zničí, alebo sa použije na účely skúšky série.

8.5. Skúšky série nádrží

8.5.1. Všeobecná časť

Skúšky série sa vykonávajú na hotových nádržiach, ktoré sú reprezentatívne pre bežnú výrobu a sú doplnené identifikačnými značkami. Z každej série sa náhodne vyberú dve nádrže, prípadne jedna nádrž a jedna vložka. Ak sa skúškam podrobí viac nádrží, ako vyžaduje táto príloha, zdokumentujú sa všetky výsledky. Vykonajú sa na nich najmenej tieto skúšky.

Ak sa v opláštení zistia chyby pred auto-fretážou alebo skúškou vodným tlakom, celé opláštenie sa odstráni a nahradí;

Skúšky materiálov série. Jedna nádrž alebo vložka alebo tepelne spracovaná kontrolná vzorka, ktorá je reprezentatívna pre hotovú nádrž, sa podrobí týmto skúškam:

i)	rozmery kontrolované v porovnaní s návrhom konštrukcie;

ii)	jedna skúška ťahom v súlade s odsekom A.1 (doplnok A) a splnenie požiadaviek návrhu konštrukcie;

iii)	pre oceľové obklady, tri nárazové skúšky v súlade s odsekom A.2 (doplnok A) a splnenie požiadaviek návrhu konštrukcie;

iv)	ak je ochranné opláštenie súčasťou konštrukcie, podrobí sa skúške v súlade s odeskom A.9.2 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom obsiahnuté požiadavky. Všetky nádrže a vložky reprezentované skúškou série, ktoré nespĺňajú špecifikované požiadavky, sa podrobia postupom špecifikovaným v odseku 6.16.

Ak opláštenie nespĺňa požiadavky odseku A.9.2. (doplnok A), celá séria sa skontroluje (na 100 %), aby sa vyradili podobne chybné nádrže. Opláštenie na všetkých chybných nádržiach sa môže strhnúť s použitím metódy, ktorá neovplyvní celistvosť kompozitnej vložky, a nanesie sa nové opláštenie. Skúška série plášťov sa potom zopakuje.

b)	Deštrukčná skúška série. Jedna nádrž sa podrobí skúške v súlade s požiadavkami odseku 7.4 písm. b);

c)	Periodická skúška tlakovými cyklami. V súlade s požiadavkami odseku 7.4 písm. c).

8.6. Schvaľovacie skúšky konštrukcie nádrží

8.6.1. Všeobecná časť

Schvaľovacie skúšky sa vykonávajú na nádržiach, ktoré sú reprezentatívne pre bežnú výrobu a doplnené identifikačnými značkami. Výber, osvedčenie a dokumentovanie výsledkov spĺňa požiadavky odseku 6.13.

8.6.2. Skúška hydrostatickým deštrukčným tlakom

a)	Jedna vložka sa podrobí hydrostatickej deštrukcii v súlade s odsekom A.12. (doplnok A). Deštrukčný tlak musí prekročiť minimálny deštrukčný tlak pre konštrukciu vložky;

Tri nádrže sa podrobia hydrostatickej deštrukcii v súlade s odsekom A.12 (doplnok A). Deštrukčný tlak v nádrži musí prekročiť špecifikovaný minimálny deštrukčný tlak stanovený rozborom namáhania pre danú konštrukciu v súlade s odsekom 6.3 a v žiadnom prípade nesmie byť menší ako hodnota nevyhnutná na splnenie požiadaviek pomeru namáhania v odseku 6.5.

8.6.3. Skúška tlakovým cyklom pri teplote okolitého prostredia

Dve hotové nádrže sa podrobia skúške tlakovým cyklom pri teplote okolitého prostredia v súlade s odsekom A.13 (doplnok A) až do ich porušenia, alebo najmenej 45 000 cyklom. Nádrže sa neporušia pred dosiahnutím špecifikovanej životnosti v rokoch krát 1 000 cyklov. Nádrže, ktoré prekročia 1 000 cyklov krát špecifikovaná životnosť v rokoch, sa môžu porušiť netesnosťou, nie však prasknutím materiálu. Nádrže, ktoré sa neporušia v rámci 45 000 cyklov, sa zničia buď pokračovaním tlakových cyklov dovtedy, kým nenastane porušenie, alebo vystavením vodnému tlaku až do roztrhnutia. Nádrže, ktoré prekročili 45 000 cyklov, sa môžu porušiť roztrhnutím. Počet cyklov až do porušenia a miesto začatia porušenia sa zaznamená.

8.6.4. Skúška v kyslom prostredí

Jedna nádrž sa podrobí skúške v súlade s odsekom A.14 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom obsiahnuté požiadavky. Fakultatívna skúška v kyslom prostredí je zahrnutá do informatívneho doplnku H k tejto prílohe.

8.6.5. Skúška ohňom

Hotová nádrž sa podrobí skúške v súlade s odsekom A.15 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom obsiahnuté požiadavky.

8.6.6. Skúška na prienik

Jedna nádrž sa podrobí skúške v súlade s odsekom A.16 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom obsiahnuté požiadavky.

8.6.7. Skúšky tolerancie na kazy

Jedna nádrž sa podrobí skúškam v súlade s odsekom A.17 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom obsiahnuté požiadavky.

8.6.8. Skúška tečenia pri vysokej teplote

V konštrukciách, v ktorých prechodová teplota skla pre živicu neprekračuje maximálnu teplotu materiálu konštrukcie najmenej o 20 °C, sa jedna nádrž podrobí skúške v súlade s odsekom A.18 (doplnok A) a musí spĺňa v ňom obsiahnuté požiadavky.

8.6.9. Zrýchlená deštrukčná skúška napätím

Jedna nádrž sa podrobí skúške v súlade s odsekom A.19 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom obsiahnuté požiadavky.

8.6.10. Odolnosť (LBB)

Pre konštrukcie nádrží neprekračujúce 45 000 cyklov pri skúškach podľa odseku 8.6.3 sa skúška netesnosti pred porušením LBB vykoná v súlade s odsekom A.6 a musí spĺňať v ňom obsiahnuté požiadavky.

8.6.11. Skúška tlakovým cyklom pri extrémnych teplotách

Jedna hotová nádrž sa podrobí skúške v súlade s odsekom A.7 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom obsiahnuté požiadavky.

9. NÁDRŽE TYPU CNG-3 OPLÁŠTENÉ V OBIDVOCH SMEROCH

9.1. Všeobecná časť

Tento typ konštrukcie nádrže sa pod trvalým tlakom správa tak, že posuny kompozitného opláštenia a vložky sa lineárne prekrývajú. V dôsledku rozdielnych výrobných postupov táto príloha neuvádza jednoznačnú metódu pre konštrukciu. Odolnosť voči netesnosti pred porušením (LBB) sa určuje v súlade s príslušnými postupmi opísanými v odseku A.6 (doplnok A). Prípustná veľkosť defektov sa určuje v súlade s odsekom 6.15.2.

9.2. Požiadavky na konštrukciu

9.2.1. Kovová vložka

Namáhanie tlakom vo vložke pri nulovom tlaku a 15 °C nespôsobí, že sa vložka bude vydúvať alebo ohýbať.

9.2.2. Kompozitné opláštenie

Namáhanie ťahom vo vláknach spĺňa požiadavky odseku 6.5.

9.2.3. Rozbor namáhania

Vypočítajú sa hodnoty namáhania v tangenciálnom a pozdĺžnom smere nádrže v kompozite a vo vložke po pôsobení tlakom. Tlak použitý v týchto výpočtoch je nulový, pracovný tlak, 10 percent pracovného tlaku, skúšobný tlak a deštrukčný tlak. Vypočítajú sa limity, do ktorých musí spadať auto-fretážny tlak. Vo výpočtoch sa použijú adekvátne metódy analýzy s použitím teórie tenkého plášťa s prihliadnutím na nelineárne správanie sa materiálu vložky na stanovenie rozdelenia namáhania v hrdle, prechodových oblastiach a cylindrickej časti vložky.

9.3. Požiadavky na výrobu

Požiadavky na výrobu sú v súlade s odsekom 8.3 s tou výnimkou, že opláštenie zahŕňa aj špirálovito namotané vláknové tkanivo.

9.4. Požiadavky výrobnej skúšky

Výrobná skúška je v súlade s požiadavkami odseku 8.4.

9.5. Skúšky série nádrží

Skúšky série sú v súlade s požiadavkami odseku 8.5.

9.6. Schvaľovacie skúšky konštrukcie nádrží

Schvaľovacie skúšky konštrukcie nádrže sú v súlade s požiadavkami odseku 8.6 a odseku 9.6.1 s tou výnimkou, že roztrhnutie vložky v odseku 8.6 sa nevyžaduje.

9.6.1. Pádová skúška

Jedna alebo viac nádrží sa podrobí pádovej skúške v súlade s odsekom A.30 (doplnok A).

10. CELOKOMPOZITNÉ NÁDRŽE TYPU CNG-4

10.1. Všeobecná časť

Táto príloha neuvádza konkrétnu metódu pre konštrukciu nádrží s polymérnymi vložkami v dôsledku rôznorodosti možných konštrukcií nádrží.

10.2. Požiadavky na konštrukciu

Na opodstatnenie adekvátnosti konštrukcie sa používajú konštrukčné výpočty. Namáhanie ťahom vo vláknach spĺňa požiadavky odseku 6.5.

Na kovových koncových výčnelkoch sa používajú kužeľové a priame závity v súlade s odsekom 6.10.2 alebo 6.10.3.

Kovové koncové výčnelky so závitovými otvormi sú schopné vydržať krútiaci moment 500 Nm bez poškodenia neporušenosti spojenia s nekovovou vložkou. Kovové koncové výčnelky pripojené k nekovovej vložke sú zhotovené z materiálu kompatibilného s prevádzkovými podmienkami špecifikovanými v odseku 4 tejto prílohy.

10.3. Rozbor namáhania

Vypočítajú sa hodnoty namáhania v tangenciálnom a pozdĺžnom smere nádrže v kompozite a vo vložke po pôsobení tlakom. Tlak použitý v týchto výpočtoch je nulový, pracovný tlak, skúšobný tlak a deštrukčný tlak. Vo výpočtoch sa použijú adekvátne metódy na stanovenie rozdelenia namáhania po celej nádrži.

10.4. Požiadavky na výrobu

Požiadavky na výrobu sú v súlade s odsekom 8.3 s tou výnimkou, že teplota vytvrdzovania pre termosetové živice je najmenej 10 °C pod teplotou mäknutia plastovej vložky.

10.5. Požiadavky výrobnej skúšky

10.5.1. Skúška vodným tlakom

Každá hotová nádrž sa podrobí skúške vodným tlakom v súlade s odsekom A.11 (doplnok A). Výrobca určí príslušný limit pružného rozšírenia pre použitý skúšobný tlak, pružné rozšírenie ktorejkoľvek nádrže však v žiadnom prípade nesmie prekročiť priemernú hodnotu série o viac ako 10 percent. Všetky nádrže, ktoré nespĺňajú stanovený limit pre vyradenie, sa vyradia a buď sa zničia, alebo sa použijú na účely skúšok sérií.

10.5.2. Skúška netesnosti

Každá hotová nádrž sa podrobí skúške netesnosti v súlade s odsekom A.10 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom uvedené požiadavky.

10.6. Skúšky série nádrží

10.6.1. Všeobecná časť

Skúšky série sa vykonávajú na hotových nádržiach, ktoré sú reprezentatívne pre bežnú výrobu a sú doplnené identifikačnými značkami. Z každej série sa náhodne vyberie jedna nádrž. Ak sa skúškam podrobí viac nádrží, ako vyžaduje táto príloha, zdokumentujú sa všetky výsledky. Vykonajú sa na nich najmenej tieto skúšky.

Skúšky série z hľadiska materiálov.

Jedna nádrž alebo vložka alebo kontrolná vzorka vložky, ktorá je reprezentatívna pre hotovú nádrž, sa podrobí týmto skúškam:

i)	rozmery kontrolované v porovnaní s návrhom konštrukcie;

ii)	jedna ťahová skúška plastovej vložky v súlade s odsekom A.22 (doplnok A) a musí spĺňať požiadavky návrhu konštrukcie;

iii)	teplota topenia plastovej vložky sa skúša v súlade s odsekom A.23 (doplnok A) a musí spĺňať požiadavky návrhu konštrukcie;

iv)

Ak je opláštenie súčasťou konštrukcie, podrobí sa skúške v súlade s odsekom A.9.2 (doplnok A). Ak povrch nespĺňa požiadavky odseku A.9.2 (doplnok A), celá séria sa skontroluje na 100 %, aby sa vyradili podobne chybné nádrže. Opláštenie na všetkých chybných nádržiach sa môže strhnúť s použitím metódy, ktorá neovplyvní neporušenosť kompozitnej vložky, a nanesie sa nové opláštenie. Skúška série plášťov sa potom zopakuje.

b)	Deštrukčná skúška série. Jedna nádrž sa podrobí skúške v súlade s požiadavkami odseku 7.4 písm. b);

c)	Periodická skúška tlakovým cyklom.

Koncový výstupok na jednej nádrži sa podrobí skúške krútiacim momentom 500 Nm v súlade s metódou skúšok opísanou v odseku A.25 (doplnok A). Nádrž sa potom podrobí skúške tlakovým cyklom v súlade s postupom uvedenými v odseku 7.4 písm. c).

Následne po požadovanom tlakovom cykle sa nádrž podrobí skúške netesnosti v súlade s metódou opísanou v odseku A.10 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom uvedené požiadavky.

10.7. Schvaľovacie skúšky konštrukcie nádrží

10.7.1. Všeobecná časť

Schvaľovacie skúšky konštrukcie nádrže sú v súlade s požiadavkami odsekov 8.6, 10.7.2, 10.7.3 a 10.7.4 tejto prílohy s tou výnimkou, že skúška na LBB uvedená v odseku 8.6.10 sa nevyžaduje.

10.7.2. Skúška výstupku krútiacim momentom

Jedna nádrž sa podrobí skúške v súlade s odsekom A.25 (doplnok A).

10.7.3. Skúška na priepustnosť

Jedna nádrž sa podrobí skúške na priepustnosť v súlade s odsekom A.21 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom uvedené požiadavky.

10.7.4. Skúška na cykly zemného plynu

Jedna nádrž sa podrobí skúške v súlade s odsekom A.27 (doplnok A) a musí spĺňať v ňom uvedené požiadavky.

11. ZNAČENIE

11.1. Vytvorenie značenia

Výrobca vytvorí na každej nádrži zrozumiteľné trvalé označenia vysoké najmenej 6 mm. Značenie sa vyhotoví buď vo forme štítkov vložených do živicového obalu, štítkov pripevnených lepidlom, nízkotlakových pečatí aplikovaných na zhustených koncoch konštrukcií typu CNG-1 a CNG-2, alebo akejkoľvek kombinácie uvedených možností. Nálepky a ich aplikácia zodpovedajú norme ISO 7225 alebo ekvivalentnej norme. Viacnásobné štítky sú povolené a majú byť umiestnené tak, aby neboli zakryté montážnymi konzolami. Každá nádrž, ktorá spĺňa požiadavky tejto prílohy, sa označí takto:

Povinné údaje:

i)	„LEN CNG“;

ii)	„Nepoužívať po XX/XXXX“, kde „XX/XXXX“ označuje mesiac a rok vypršania použiteľnosti (12);

iii)	Identifikácia výrobcu;

iv)	Identifikácia nádrže (použiteľné číslo dielu a výrobné číslo jedinečné pre každú nádrž);

v)	Pracovný tlak a pracovná teplota;

vi)	Číslo predpisu EHK spolu s typom nádrže a registračným číslom osvedčenia;

vii)	Bezpečnostné tlakové zariadenia a/alebo ventily, ktoré spĺňajú podmienky pre používanie s nádržou, alebo prostriedky na získavanie informácií o kvalifikovaných systémoch ochrany pred požiarom;

viii)

Keď sa používajú štítky, všetky nádrže majú jedinečné identifikačné číslo vyrazené na exponovanom kovovom povrchu, ktoré ich umožňuje nájsť v prípade zničenia štítku.

Nepovinné údaje:

Na samostatnom(-ých) štítku(-och) sa môžu uviesť tieto nepovinné údaje:

i)	Rozsah teplôt plynu, napr. –40 °C až 65 °C;

ii)	Menovitý objem vody vo valci na dve platné čísla, napr. 120 litrov;

iii)	Dátum úvodnej tlakovej skúšky (mesiac a rok).

Značenia sa umiestnia v uvedenom poradí, ale ich špecifické usporiadanie sa môže líšiť podľa priestoru, ktorý je k dispozícii. Prijateľný príklad povinných informácií je takýto:

LEN CNG NEPOUŽÍVAŤ PO ../....Výrobca/Číslo dielu/Výrobné číslo20 MPa/15 °CEHK R 110 CNG-2 (registračné č.)„Používať len výrobcom schválené bezpečnostné tlakové zariadenie“

12. PRÍPRAVA NA EXPEDOVANIE

Každá nádrž sa pred jej expedovaním z výrobného závodu zvnútra vyčistí a vysuší. Nádrže, ktoré nie sú okamžite uzavreté nasadením ventilov a prípadne bezpečnostnými zariadeniami, majú zátky, ktoré bránia vniknutiu vlhkosti a chránia závity, ktorými sú vybavené otvory. Inhibítory korózie (napr. obsahujúce olej) sa pred expedovaním nastriekajú do všetkých oceľových nádrží a vložiek.

Výrobca dodá zákazníkovi svoje vyhlásenie o prevádzke a všetky nevyhnutné informácie, ktoré zabezpečujú správnu manipuláciu, používanie a kontrolu nádrže počas prevádzky. Toto vyhlásenie je v súlade s doplnkom D k tejto prílohe.

(1) Americká spoločnosť pre skúšky a materiály.

(2) Britský inštitút noriem.

(3) Medzinárodná organizácia pre normalizáciu.

(4) Národné združenie inžinierov pre oblasť korózie.

(5) Nevyžaduje sa, ak sa použije defektoskopická skúška nádrže podľa odseku A.7 (doplnok A).

(6) = Nevyžaduje sa pre nádrže skonštruované podľa normy ISO 9809 (norma ISO 9809 už tieto skúšky ustanovuje).

(7) = Okrem prípadov, keď sa nepoužíva žiadny ochranný povrch

(8) = Skúšky na materiáloch vložiek

(9) = Skúška sa nevyžaduje pri kovových (CNG-1) konštrukciách:

(10) = Skúška sa vyžaduje len pri celokompozitných (CNG-4) konštrukciách

(11) = Skúška sa vyžaduje len pri zväčšení dĺžky

@	= Len ak je zmena hrúbky úmerná zmene priemeru a/alebo tlaku

(12) Expiračný dátum nesmie prekročiť stanovenú životnosť. Expiračný dátum sa môže aplikovať na nádrž v čase jej expedovania za predpokladu, že nádrže boli skladované na suchom mieste bez vnútorného tlaku.

Doplnok A

SKÚŠOBNÉ METÓDY

A.1. Skúšky ťahom, oceľ a hliník

Skúška ťahom sa vykoná na materiáli odobratom z cylindrickej časti hotovej nádrže s použitím pravouhlého skúšobného kusa v súlade s metódou opísanou v norme ISO 9809 pre oceľ a ISO 7866 pre hliník. Dve strany skúšobného kusa predstavujúce vnútorný a vonkajší povrch nádrže sú strojom opracované. Skúška ťahom sa vykonáva v súlade s normou ISO 6892.

Poznámka: Treba upozorniť na metódu merania predĺženia opísanú v norme ISO 6892, najmä v prípadoch, keď kus podrobovaný skúške ťahom je kužeľový, v dôsledku čoho je zlomový bod vzdialený od stredu meranej dĺžky.

A.2. Rázová skúška, oceľové nádrže a oceľové vložky

Rázová skúška sa vykoná na materiáli odobratom z cylindrickej časti hotovej nádrže na troch skúšobných kusoch v súlade s normou ISO 148. Kusy pre rázovú skúšku sa odoberajú zo steny nádrže v smere požadovanom v tabuľke 6.2 prílohy 3. Drážka je kolmá na čelo steny nádrže. Skúšobný kus pre pozdĺžne skúšky je celý strojom opracovaný (na šiestich plochách);ak hrúbka steny neumožňuje dosiahnuť hrúbku 10 mm konečného skúšobného kusa, šírka musí byť čo možno najbližšia k menovitej hrúbke steny nádrže. Skúšobné kusy odobraté v priečnom smere sú strojom opracované len na štyroch plochách, vnútorná a vonkajšia plocha steny nádrže nie je strojom opracovaná.

A.3. Skúška na tvorbu trhlín namáhaním pre oceľ v sulfidovom prostredí

Okrem prípadov uvedených nižšie sa skúška vykonáva v súlade s postupmi podľa Metódy A-NACE štandardných skúšok ťahom opísanými v norme NACE TM0177 – 96. Skúška sa vykoná na minimálne troch elastických vzorkách s priemerom meradla 3,81 mm (0,150 palca) strojom vykrojených z hotovej nádrže alebo vložky. Vzorky sa vystavia stálemu zaťaženiu ťahom rovnajúcemu sa 60 percentám špecifikovanej minimálnej konvenčnej prieťažnosti ocele ponorenej do roztoku destilovanej vody tlmeného 0,5-percentným (hmotnostná časť) trihydrátom octanu sodného a upraveného na začiatočné pH 4,0 s použitím kyseliny octovej.

Roztok je nepretržite sýtený sírovodíkom (v rovnováhe s dusíkom) pri izbovej teplote a tlaku 0,414 kPa (0,06 psia). Skúšobné vzorky sa nesmú porušiť počas 144 hodín skúšky.

A.4. Korózne skúšky, hliník

Korózne skúšky pre hliníkové zliatiny sa vykonávajú v súlade s prílohou A k norme ISO/DIS 7866 a musia spĺňať v nej uvedené požiadavky.

A.5. Skúšky na tvorbu trhlín trvalým zaťažením, hliník

Skúška odolnosti proti tvorbe trhlín trvalým zaťažením sa vykonáva v súlade s prílohou D k norme ISO/DIS 7866 a musí spĺňať v nej uvedené požiadavky,

A.6. Skúška na netesnosť pred porušením (LBB)

Tri hotové nádrže sa podrobia tlakovým cyklom v rozmedzí od najviac 2 MPa po najmenej 30 MPa pri frekvencii nepresahujúcej 10 cyklov za minútu.

Všetky nádrže musia zlyhať netesnosťou.

A.7. Tlakové cykly pri extrémnych teplotách

Hotové nádrže s kompozitnou vložkou bez ochranného opláštenia sa podrobia skúške cyklovaním bez toho, aby vykázali známky roztrhnutia, netesnosti alebo odmotania tkaniva, takto:

a)	48 hodín pri nulovom tlaku, teplote 65 °C alebo vyššej a relatívnej vlhkosti 95 percent alebo viac. Zámer tejto požiadavky sa považuje za splnený striekaním jemného prúdu alebo mikroskopických kvapôčok vody do komory udržiavanej pri teplote 65 °C.

b)	Nádrže sa počas 500 cyklov krát špecifikovaná životnosť v rokoch udržiavajú pod hydrostatickým tlakom v rozmedzí od najviac 2 MPa po najmenej 26 MPa pri 65 °C alebo vyššej a relatívnej vlhkosti 95 percent.

c)	Nádrže sa stabilizujú pri nulovom tlaku a teplote okolitého prostredia.

Potom sa nádrže vystavia tlaku v rozmedzí od najviac 2 MPa po najmenej 20 MPa počas 500 cyklov krát špecifikovaná životnosť v rokoch pri teplote –40 °C alebo nižšej.

Frekvencia tlakových cyklov v bode b) neprekročí 10 cyklov za minútu. Frekvencia tlakových cyklov v bode c) neprekročí 3 cykly za minútu okrem prípadu, keď je menič tlaku je inštalovaný priamo v nádrži. Skúška sa vykonáva s adekvátnymi záznamovými prístrojmi, aby sa zabezpečilo udržiavanie minimálnej teploty kvapaliny počas nízkoteplotného cyklovania.

Následne po tlakových cykloch pri extrémnych teplotách sa nádrže vystavia hydrostatickému tlaku až do ich porušenia v súlade s požiadavkami hydrostatickej deštrukčnej skúšky a dosiahnu minimálny deštrukčný tlak 85 percent minimálneho projektovaného deštrukčného tlaku. Pre konštrukcie typu CNG-4 sa nádrž pred hydrostatickou deštrukčnou skúškou podrobí skúške netesnosti v súlade s odsekom A.10.

A.8. Brinellova skúška tvrdosti

Skúška tvrdosti sa vykonáva na rovnobežnej stene v strede a kupolovitom konci každej nádrže alebo vložky v súlade s normou ISO 6506. Skúška sa vykonáva po konečnom tepelnom spracovaní a takto stanovené hodnoty tvrdosti sú v rozsahu špecifikovanom v návrhu konštrukcie.

Skúšky povrchovej vrstvy (povinné, ak sa používa odsek 6.12 písm. c) prílohy 3)

A.9.1. Skúšky kvality povrchovej vrstvy

Povrchové vrstvy sa hodnotia s použitím týchto skúšobných metód alebo s použitím národných noriem.

i)	skúška priľnavosti v súlade s normou ISO 4624 s použitím metódy A alebo B podľa použiteľnosti. Povrchová vrstva vykazuje koeficient priľnavosti buď 4A alebo 4B, podľa použiteľnosti;

ii)

pružnosť v súlade s normou ASTM D522 Tŕňová skúška aplikovaných organických vrstiev na ohyb s použitím skúšobnej metódy B s 12,7 mm (0,5 palcovým) tŕňom pri špecifikovanej hrúbke a teplote –20 °C.

Vzorky sa na skúšku pružnosti pripravujú v súlade s normou ASTM D522. Nesmú sa vyskytovať žiadne viditeľne zjavné trhliny;

iii)	odolnosť proti rázom v súlade s normou ASTM D2794 Metódy skúšok na odolnosť organických vrstiev proti účinkom rýchlej deformácie (rázu). Povrchová vrstva absolvuje skúškou rázom spredu o sile 18 J (160 v librách);

iv)

chemická odolnosť pri skúške v celkovom súlade s normou ASTM D1308 Vplyv úžitkových chemikálií na čistú a pigmentovanú organickú úpravu povrchu. Skúšky sa vykonávajú s použitím metódy otvorenej kvapkovej skúšky a vystavenia účinkom 30-percentného roztoku kyseliny sírovej (akumulátorovej kyseliny s mernou hmotnosťou 1,219) počas 100 hodín a účinkom polyalkalénglykolu (napr. brzdovej kvapaliny) počas 24 hodín. Nesmie sa vyskytnúť žiadne odtŕhanie, tvorenie bubliniek alebo mäknutie povrchovej vrstvy. Priľnavosť spĺňa hodnotenie 3 pri skúške v súlade s normou ASTM D3359;

najmenej 1 000-hodinová expozícia v súlade s normou ASTM G53 Postup na prevádzkovanie aparatúry pre expozíciu svetlu a vode (typ fluorescenčnej W-kondenzácie) pre expozíciu nekovových materiálov. Nesmie sa vyskytnúť žiadne tvorenie bubliniek a priľnavosť musí spĺňať hodnotenie 3 pri skúške v súlade s normou ISO 4624. Maximálne povolená strata lesku je 20 percent;

vi)	najmenej 500-hodinová expozícia v súlade s normou ASTM B117 Metóda skúšok soľnou sprchou (hmlou). Podleptanie nesmie neprekročiť 3 mm na vyrytom označení, nesmie sa vyskytnúť žiadne tvorenie bubliniek a priľnavosť musí spĺňať hodnotenie 3 pri skúške v súlade s normou ASTM D3359;

vii)	odolnosť voči odlupovaniu pri izbovej teplote s použitím normy ASTM D3170 Odolnosť povrchových vrstiev voči odlupovaniu. Povrchová vrstva má hodnotenie 7A alebo lepšie a nesmie prísť k odhaleniu substrátu.

A.9.2. Skúška sérií povrchových vrstiev

i)	Hrúbka povrchovej vrstvy

Hrúbka povrchovej vrstvy spĺňa požiadavky návrhu konštrukcie, keď je podrobovaná skúške v súlade s normou ISO 2808.

ii)	Priľnavosť povrchovej vrstvy

Sila priľnavosti povrchovej vrstvy sa meria v súlade s normou ISO 4624 a má minimálne hodnotenie 4 pri jej meraní s použitím skúšobnej metódy A alebo B, podľa vhodnosti.

A.10. Skúška netesnosti

Konštrukcie typu CNG-4 sa podrobujú skúške netesnosti s použitím tohto postupu (alebo akceptovateľnej alternatívy):

a)	nádrže sa dôkladne vysušia a vystavia pracovnému tlaku suchým vzduchom alebo dusíkom obsahujúcim detekovateľný plyn, ako je hélium;

b)	akákoľvek netesnosť zistená v ľubovoľnom bode, ktorá presahuje štandard 0,004 cm3/h, je dôvodom na vyradenie.

A.11. Hydraulická skúška

Používa sa jedna z týchto dvoch možností:

Variant 1: Skúška s vodným plášťom

a)	Nádrž sa podrobí hydrostatickej skúške tlakom najmenej 1,5-krát prevyšujúcim pracovný tlak. Skúšobný tlak nesmie v žiadnom prípade prekročiť auto-fretážny tlak.

Tlak sa udržiava dostatočne dlhú dobu (najmenej 30 sekúnd), aby sa zabezpečilo úplné rozšírenie. Žiadny vnútorný tlak aplikovaný po auto-fretáži a pred hydrostatickou skúškou nesmie prekročiť 90 percent tlaku hydrostatickej skúšky. Ak sa skúšobný tlak nemôže udržať v dôsledku poruchy skúšobnej aparatúry, skúška sa môže zopakovať pri tlaku zvýšenom o 700 kPa. Povoľujú sa najviac 2 takéto opakované skúšky.

Výrobca stanoví príslušné limity trvalého objemového rozšírenia pre použitý skúšobný tlak, trvalé rozšírenie však v žiadnom prípade neprekročí 5 percent celkového objemového rozšírenia zmeraného pod skúšobným tlakom. Pre konštrukcie typu CNG-4 pružné rozšírenie určuje výrobca. Všetky nádrže, ktoré nespĺňajú stanovený limit pre vyradenie, sa vyradia a buď sa zničia, alebo sa použijú na účely skúšok sérií.

Variant 2: Tlaková skúška na nepriepustnosť

Hydrostatický tlak v nádrži sa postupne a pravidelne zvyšuje, až kým nedosiahne skúšobný tlak, najmenej 1,5-násobok pracovného tlaku. Skúšobný tlak v nádrži sa udržiava dostatočne dlhú dobu (najmenej 30 sekúnd), aby sa zabezpečilo, že tlak nemá žiadnu tendenciu klesať a že nepriepustnosť je zaručená.

A.12. Skúška hydrostatickým deštrukčným tlakom

Intenzita tlakovania nesmie prekročiť 1,4 MPa za sekundu (200 psi/sekunda) pri tlaku presahujúcom 80 percent deštrukčného tlaku. Ak intenzita tlakovania pri tlakoch presahujúcich 80 percent projektovaného deštrukčného tlaku konštrukcie prekročí 350 kPa za sekundu (50 psi/sekunda), potom musí byť nádrž buď umiestnená schematicky medzi zdroj tlaku a zariadenie na meranie tlaku, alebo sa musí na 5 sekúnd udržať minimálny projektovaný deštrukčný tlak.

b)	Minimálny požadovaný (vypočítaný) deštrukčný tlak je najmenej 45 MPa a v žiadnom prípade nie je nižší ako hodnota nevyhnutná na splnenie požiadaviek pomeru napätí. Aktuálny deštrukčný tlak sa zaznamená. Roztrhnutie sa môže vyskytnúť buď v cylindrickej oblasti alebo v kupolovitej oblasti nádrže.

A.13. Tlakové cykly pri teplote okolitého prostredia

Tlakové cykly sa vykonávajú v súlade s týmto postupom:

a)	naplňte nádrž, ktorá sa má podrobiť skúške nekorozívnou kvapalinou, ako je olej, upravená voda alebo glykol;

b)	cyklujte tlak vo valci v rozmedzí od najviac 2 MPa do najmenej 26 MPa pri frekvencii nepresahujúcej 10 cyklov za minútu.

Počet cyklov do porušenia valca sa zaznamená spolu s miestom a opisom začatia porušenia.

A.14. Skúška v kyslom prostredí

Na hotovej nádrži má použiť tento skúšobný postup:

i)	vystavte oblasť na povrchu nádrže s priemerom 150 mm na 100 hodín pôsobeniu 30-percentného roztoku kyseliny sírovej (akumulátorovej kyseliny s mernou hmotnosťou 1,219), pričom sa nádrž udržiava pod tlakom 26 MPa;

ii)	nádrž by sa potom mala roztrhnúť v súlade s postupom definovaným v odseku A.12 a pri tlaku vyššom ako 85 percent minimálneho projektovaného deštrukčného tlaku.

A.15. Skúška ohňom

A.15.1. Všeobecná časť

Skúšky ohňom sú určené na to, aby sa preukázalo, že hotové nádrže doplnené systémom ochrany pred ohňom (ventil nádrže, bezpečnostné tlakové zariadenie a/alebo integrálna tepelná izolácia) špecifikovaným v návrhu konštrukcie sa nepretrhnú pri skúškach za špecifikovaných požiarnych podmienok. Počas skúšky ohňom treba postupovať s mimoriadnou opatrnosťou v prípade, že dôjde k prasknutiu nádrže.

A.15.2. Umiestnenie nádrže

Nádrže sa umiestnia horizontálne, aby ich dno bolo približne 100 mm nad zdrojom ohňa.

Používa sa kovové tienenie, aby sa zabránilo priamemu dopadu plameňa na ventily nádrže, armatúru a/alebo bezpečnostné tlakové zariadenia. Kovové tienenie nesmie byť v priamom kontakte so špecifikovaným systémom ochrany pred ohňom (bezpečnostným tlakovým zariadením alebo ventilom nádrže). Každá porucha počas skúšky nádrže, armatúry alebo trubíc, ktoré nie sú súčasťou systému ochrany určeného pre konštrukciu, robia výsledok neplatným.

A.15.3. Zdroj ohňa

Rovnomerný zdroj ohňa v dĺžke 1,65 m umožní priamy dopad plameňa na povrch valca po celom jeho priemere.

Pred zdroj ohňa sa môže použiť ľubovoľné palivo za predpokladu, že dodáva rovnomerné teplo, aby sa udržali špecifikované skúšobné teploty, pokiaľ je nádrž vetraná. Pri výbere paliva sa prihliada na problémy znečisťovania ovzdušia. Usporiadanie zdroja ohňa sa zaznamenáva dostatočne podrobne, aby sa zabezpečilo, že veľkosť vstupu tepla do nádrže bude reprodukovateľná. Akákoľvek porucha alebo nestálosť zdroja ohňa počas skúšky robí jej výsledok neplatným.

A.15.4. Meranie teploty a tlaku

Teplota povrchu sa monitoruje najmenej troma termočlánkami umiestnenými pozdĺž dna nádrže a vzdialenými jeden od druhého najviac 0,75 m. Použije sa kovové tienenie, aby sa zabránilo priamemu dopadu plameňa na termočlánky. Prípadne môžu byť termočlánky vložené do kovových blokov s rozmermi menej ako 25 štvorcových milimetrov.

Hodnoty teploty termočlánkov a tlaku valca sa počas skúšky zaznamenávajú v intervaloch každých 30 sekúnd alebo menej.

A.15.5. Všeobecné požiadavky skúšky

Nádrže sa natlakujú zemným plynom a podrobia sa skúške v horizontálnej polohe pri:

a)	pracovnom tlaku;

b)	25 percentách pracovného tlaku.

Okamžite po zapálení oheň vytvorí dopad plameňa na povrch nádrže pozdĺž 1,65 m dĺžky od zdroja ohňa a po celom priemere nádrže. Do piatich minút po zapálení musí aspoň jeden termočlánok ukázať teplotu najmenej 590 °C. Táto minimálna teplota sa udržiava na zvyšnú dobu trvania skúšky.

A.15.6. Nádrže dlhé 1,65 m alebo menej

Stred nádrže sa umiestni nad stredom zdroja ohňa.

A.15.7. Nádrže s dĺžkou väčšou ako 1,65 m

Ak je nádrž vybavená na jednom konci bezpečnostným tlakovým zariadením, zdroj ohňa začne pôsobiť na opačnom konci valca. Ak je nádrž vybavená bezpečnostnými tlakovými zariadeniami na obidvoch koncoch alebo vo viac ako jednej polohe po dĺžke nádrže, stred zdroja ohňa sa umiestni do stredu medzi bezpečnostné tlakové zariadenia, ktoré sú od seba oddelené najväčšou horizontálnou vzdialenosťou.

Ak je nádrž dodatočne chránená pomocou tepelnej izolácie, potom sa vykonajú dve skúšky ohňom pri prevádzkovom tlaku: jedna s ohňom umiestneným v strede po dĺžke nádrže a druhý s ohňom začínajúcim sa na jednom z koncov nádrže.

A.15.8. Akceptovateľné výsledky

Nádrž sa odvetráva cez bezpečnostné tlakové zariadenie.

A.16. Skúšky na prienik

Do nádrže natlakovanej na 20 MPa ±1 MPa stlačeným plynom vnikne pancierová prerážacia guľka s priemerom 7,62 mm alebo väčším. Guľka úplne prenikne najmenej cez jednu bočnú stenu nádrže. V prípade konštrukcií typu CNG-2, CNG-3 a CNG-4 projektil dopadne na bočnú stenu pod uhlom približne 45°. Nádrž nesmie vykázať žiadny výskyt trieštivého narušenia. Strata malých kúskov materiálu, z ktorých každý váži najviac 45 gramov, neznamená neúspech skúšky. Približná veľkosť vstupného a výstupného otvoru a ich polohy sa zaznamenajú.

A.17. Skúška odolnosti kompozitu voči kazom

Pre konštrukcie typu CNG-2, CNG-3 a CNG-4 sa do jednej nádrže s ochranným povrchovou vrstvou vyrežú v pozdĺžnom smere kazy. Kazy sú väčšie ako limity vizuálnej kontroly špecifikované výrobcom.

Nádrže obsahujúce kazy sa potom podrobia tlakovým cyklom v rozpätí od najviac 2 MPa do najmenej 26 MPa v 3 000 cykloch, po ktorých nasleduje 12 000 cyklov pri teplote okolitého prostredia. Počas prvých 3 000 cyklov nádrž nesmie vykázať netesnosť alebo porušenie materiálu, no počas posledných 12 000 cyklov môže nastať unikanie z nádrže. Všetky nádrže, ktoré absolvujú túto skúšku, sa zničia.

A.18. Skúška tečenia pri vysokej teplote

Táto skúška sa vyžaduje pre všetky konštrukcie typu CNG-4 a tiež pre všetky konštrukcie typu CNG-2 a CNG-3, v ktorých prechodová teplota skla pre kostru živice nepresahuje maximálnu teplotu materiálu konštrukcie uvedenú v odseku 4.4.2 prílohy 3 najmenej o 20 °C.

Jedna hotová nádrž sa podrobí takejto skúške:

a)	nádrž sa natlakuje na 26 MPa a udržiava sa pri teplote 100 °C počas najmenej 200 hodín.

b)	po tejto skúške nádrž musí spĺňať požiadavky hydrostatickej expanznej skúšky podľa odseku A.11, skúšky netesnosti podľa odseku A.10 a deštrukčnej skúšky podľa odseku A.12.

A.19. Zrýchlená deštrukčná skúška napätím

Len pre konštrukcie typu CNG-2, CNG-3, a CNG-4 sa jedna nádrž bez ochrannej povrchovej vrstvy hydrostaticky natlakuje na 26 MPa a ponorí sa do vody pri teplote 65 °C. Nádrž sa udržiava pri tomto tlaku a tejto teplote počas 1 000 hodín. Nádrž sa potom natlakuje až do roztrhnutia v súlade s postupom opísaným v odseku A.12 okrem prípadu, keď deštrukčný tlak prekročí 85 percent minimálneho projektovaného deštrukčného tlaku pretrhnutia.

A.20. Skúška poškodenia pri náraze

Jedna alebo viac hotových nádrží sa podrobí pádovej skúške pri teplote okolitého prostredia bez vnútorného tlakovania alebo pripevnených ventilov. Povrch, na ktorý dopadajú nádrže, je hladká, horizontálna betónová podložka alebo podlaha. Jedna nádrž padá v horizontálnej polohe s dnom 1,8 m nad povrchom, na ktorý dopadne. Jedna nádrž padá vertikálne na každý koniec pri dostatočnej výške nad podlahou alebo podložkou tak, aby potenciálna energia bola 488 J, no výška dolného konca v žiadnom prípade nie je väčšia ako 1,8 m. Jedna nádrž padá pod uhlom 45° na kupolu z takej výšky, že jej ťažisko je vo výške 1,8 m; no ak je dolný koniec bližšie k základu ako 0,6 m, uhol pádu sa zmení tak, aby sa zachovala minimálna výška 0,6 m a ťažisko zostalo vo výške 1,8 m.

Po pádovom náraze sa nádrže podrobia tlakovým cyklom v rozpätí od najviac 2 MPa do najmenej 26 MPa počas 1 000 krát špecifikovaná životnosť v rokoch. Nádrže môžu vykázať počas cyklovania netesnosť, ale nie prasknutie materiálu. Všetky nádrže, ktoré absolvujú skúšku tlakovými cyklami, sa zničia.

A.21. Skúška na priepustnosť

Táto skúška sa vyžaduje len pre konštrukcie typu CNG-4. Jedna hotová nádrž sa naplní na pracovný tlak stlačeným zemným plynom alebo zmesou 90 percent dusíka a 10 percent hélia, umiestni sa do uzavretej hermetizovanej komory pri teplote okolitého prostredia a monitoruje sa na tesnosť po dobu dostatočnú na zistenie ustálenej miery priepustnosti. Miera priepustnosti musí byť menšia ako 0,25 ml zemného plynu alebo hélia za hodinu na jeden liter vodného objemu nádrže.

A.22. Ťahové vlastnosti plastov

Konvenčná medza prieťažnosti a predĺženie na medzu pevnosti pre plastový materiál vložky sa určuje pri teplote –50 °C s použitím normy ISO 3628 a musí spĺňať požiadavky odseku 6.3.6 prílohy 3.

A.23. Teplota topenia plastov

Polymérne materiály z hotových vložiek sa podrobia skúške v súlade s metódou opísanou v norme ISO 306 a musia spĺňať požiadavky odseku 6.3.6 prílohy 3.

A.24. Požiadavky na bezpečnostné tlakové zariadenia

U bezpečnostných tlakových zariadení špecifikovaných výrobcom sa preukazuje kompatibilita s prevádzkovými podmienkami uvedenými v odseku 4 prílohy 3 a prostredníctvom týchto schvaľovacích skúšok:

a)	Jedna vzorka sa počas 24 hodín udržiava pri teplote najmenej 95 °C a tlaku rovnajúcemu sa aspoň skúšobnému tlaku (30 MPa). Na konci tejto skúšky nesmie byť žiadna netesnosť alebo viditeľná známka vytláčania žiadneho taviteľného kovu použitého v konštrukcii.

Jedna vzorka sa podrobí únavovej skúške pri frekvencii tlakových cyklov nepresahujúcej 4 cykly za minútu takto:

i)	udržiava sa pri teplote 82 °C, pričom sa podrobí 10 000 cyklom tlaku v rozpätí od 2 MPa do 26 MPa;

ii)	udržiava sa pri teplote –40 °C, pričom sa podrobí 10 000 cyklom tlaku v rozpätí od 2 MPa do 20 MPa.

Na konci tejto skúšky nesmie byť žiadna netesnosť alebo viditeľná známka vytláčania žiadneho taviteľného kovu použitého v konštrukcii.

Exponované mosadzné komponenty bezpečnostných tlakových zariadení zadržiavajúce tlak vydržia, bez tvorby trhlín koróziou od napätia, skúšku dusičnanom ortutnatým opísanú v norme ASTM B154. Bezpečnostné tlakové zariadenie sa na 30 minút ponorí do vodného roztoku dusičnanu ortutnatého obsahujúceho 10 g dusičnanu ortutnatého a 10 g kyseliny dusičnej na liter roztoku. Po ponorení sa bezpečnostné tlakové zariadenie na jednu minútu podrobí skúške netesnosti aplikovaním vzduchu s tlakom 26 MPa a počas tejto doby sa komponent kontroluje na vonkajšiu netesnosť. Žiadna netesnosť nesmie prekročiť 200 cm3/h.

d)	Exponované komponenty bezpečnostných tlakových zariadení z nehrdzavejúcej ocele určené na zadržiavanie tlaku sú zhotovené z typu zliatiny odolného voči tvorbe trhlín koróziou od napätia vyvolanej chloridmi.

A.25. Skúška výstupku krútiacim momentom

Teleso nádrže je zaistené proti rotácii a na každý koncový výstupok nádrže sa aplikuje krútiaci moment 500 Nm, najprv v smere uťahovania závitových spojov, potom v smere uvoľňovania a napokon znovu v smere uťahovania.

A.26. Pevnosť živice v šmyku

Živicové materiály sa podrobujú skúške na reprezentatívnej vzorke kompozitného plášťa v súlade s normou ASTM D2344 alebo ekvivalentnou národnou normou. Po 24-hodinovom vare vo vode má kompozit minimálnu pevnosť v šmyku 13,8 MPa.

A.27. Skúška na cykly zemného plynu

Jedna hotová nádrž sa podrobí tlakovým cyklom s použitím stlačeného zemného plynu od menej ako 2 MPa do pracovného tlaku počas 300 cyklov. Žiadny cyklus pozostávajúci z naplnenia a vyprázdnenia nádrže netrvá dlhšie ako 1 hodinu. Nádrž sa podrobí skúške netesnosti v súlade s odsekom A.10 a musí spĺňať v ňom uvedené požiadavky. Po dokončení cyklov zemného plynu sa nádrž rozdelí a rozhranie medzi vložkou a koncovým výstupkom sa skontroluje na výskyt poškodenia, ako je tvorba únavových trhlín alebo elektrostatický výboj.

Poznámka: Pri vykonávaní tejto skúšky sa musí osobitne prihliadať na bezpečnosť. Pred vykonaním tejto skúšky musí typ konštrukcie úspešne vyhovieť požiadavkám skúšky podľa odseku A.12 (hydrostatická deštrukčná skúška), odseku 8.6.3 prílohy 3 (skúška tlakovými cyklami pri teplote okolitého prostredia) a odseku A.21 (skúška na priepustnosť). Pred vykonaním tejto skúšky musia špecifické nádrže, ktoré sa majú podrobiť skúške, úspešne vyhovieť požiadavkám odseku A.10 (skúška netesnosti).

A.28. Požiadavky na zariadenie ručne ovládaného ventilu

Jedna vzorka sa podrobí únavovej skúške pri frekvencii tlakových cyklov nepresahujúcej 4 cykly za minútu takto:

i)	udržiava sa pri teplote 20 °C, pričom sa podrobí 2 000 tlakovým cyklom v rozpätí od 2 MPa do 26 MPa.

Doplnok B

(Nestanovené)

Doplnok C

(Nestanovené)

Doplnok D

FORMULÁRE PRE SPRÁVY

Poznámka: Tento doplnok nie je povinnou súčasťou tejto prílohy. Majú sa používať tieto formuláre:

1.	Správa o výrobe a Osvedčenie o zhode – Musia byť zrozumiteľné, čitateľné a vo formáte formulára 1:

2.	Správa (1) o chemickej analýze materiálu pre kovové nádrže, vložky alebo výčnelky – Vyžadujú sa základné prvky, identifikácia atď.

3.	Správa (1) o mechanických vlastnostiach materiálu pre kovové nádrže a vložky – Vyžaduje sa podať správu o všetkých skúškach požadovaných týmto predpisom.

4.	Správa (1) o fyzikálnych a mechanických vlastnostiach materiálov pre nekovové vložky – Vyžaduje sa podať správu o všetkých skúškach a údajoch požadovaných v tomto predpise.

5.	Správa (1) o rozbore kompozitov – Vyžaduje sa podať správu o všetkých skúškach požadovaných v tomto predpise.

6.	Správa o hydrostatických skúškach, periodických skúškach tlakovými cyklami a deštrukčných skúškach – Vyžaduje sa podať správu o skúškach a údajoch požadovaných v tomto predpise.

(1) Formuláre správ 2 až 6 by mal vyplniť výrobca a musia plne identifikovať nádrže a požiadavky. Každú správu podpíše príslušný orgán a výrobca.

Doplnok E

OVERENIE POMEROV NAPÄTIA S POUŽITÍM TENZOMETROV

1. Pomer napätia a roztiahnutia je pre vlákna vždy elastický a preto sa pomery napätia a pomery roztiahnutia navzájom rovnajú.

2. Vyžadujú sa tenzometre vysokého roztiahnutia.

3. Tenzometre majú byť orientované v smere vlákien, na ktorých sú pripevnené (t. j. s výstužným vláknom na vonkajšej strane nádrže, oporné meradlá v smere výstuže).

4. Metóda 1 (používa sa pre nádrže, ktoré nepoužívajú namotanie pod vysokým napätím)

a)	Pred auto-fretážou použite tenzometre a okalibrujte ich.

b)	Zmerajte roztiahnutie pri auto-fretáži, vynulujte po auto-fretáži, pracovný a minimálny deštrukčný tlak musia byť dodržané.

c)	Potvrďte, že roztiahnutie pri deštrukčnom tlaku delené roztiahnutím pri pracovnom tlaku spĺňa požiadavky pomeru napätí. Pre hybridné konštrukcie sa roztiahnutie pri pracovnom tlaku porovnáva s roztiahnutím u nádrží vystužených iba jedným typom vlákien.

5. Metóda 2 (používa sa pre všetky nádrže)

a)	Pri nulovom tlaku po namotaní a auto-fretáži použite tenzometre a okalibrujte ich.

b)	Zmerajte roztiahnutie pri nulovom, pracovnom a minimálnom deštrukčnom tlaku.

c)	Pri nulovom tlaku, po zmeraní roztiahnutia pri pracovnom a minimálnom deštrukčnom tlaku a monitorovaní tenzometrov, rozrežte úsek nádrže tak, aby oblasť obsahujúca tenzometer bola približne päť palcov dlhá. Odoberte vložku bez poškodenia kompozitu. Zmerajte roztiahnutia po odobratí vložky.

d)	Upravte údaje o roztiahnutí pri nulovom, pracovnom a minimálnom deštrukčnom tlaku o hodnotu roztiahnutia zmeranú pri nulovom tlaku s vložkou a bez vložky.

e)	Potvrďte, že roztiahnutie pri deštrukčnom tlaku delené roztiahnutím pri pracovnom tlaku spĺňa požiadavky pomeru napätí. Pre hybridné konštrukcie sa roztiahnutie pri pracovnom tlaku porovnáva s roztiahnutím nádrží vystužených jedným typom vlákien.

Doplnok F

METÓDY SKÚŠOK NA ODOLNOSŤ VOČI LOMU

F.1. Určovanie miest citlivých na únavu materiálu

Poloha a orientácia poruchy spôsobenej únavou materiálu v nádržiach sa určuje príslušným rozborom napätia alebo úplnými únavovými skúškami na hotových nádržiach požadovanými v rámci kvalifikačných konštrukčných skúšok pre každý typ konštrukcie. Ak sa používa rozbor napätia konečného prvku, miesto citlivé na únavu materiálu sa zistí na základe polohy a orientácie sústredenia najvyššieho hlavného ťahového napätia v stene nádrže alebo vo vložke pri pracovnom tlaku.

F.2. Netesnosť pred porušením (LBB)

F.2.1. Kritické technické hodnotenie.

Táto analýza sa môže vykonávať za účelom stanovenia, že hotová nádrž bude vykazovať netesnosť v prípade chyby v nádrži alebo vložke, ktorá narastie do trhliny prechádzajúcej cez stenu Hodnotenie netesnosti pred porušením sa vykoná na bočnej stene nádrže. Ak sa miesto citlivé na únavu materiálu nachádza mimo bočnej steny, hodnotenie netesnosti pred porušením sa vykoná aj v tomto mieste s použitím postupu Level II opísaného v norme BS PD6493. Hodnotenie pozostáva z týchto krokov:

Zmerajte maximálnu dĺžku (t. j. hlavnú os) výslednej povrchovej trhliny prechádzajúcej cez stenu (obvykle eliptického tvaru) spomedzi troch nádrží podrobených skúške cyklovaním v rámci kvalifikačných konštrukčných skúšok (podľa odsekov A.13 a A.14 doplnku A) pre každý typ konštrukcie. V analýze použite trhlinu s najväčšou dĺžkou spomedzi troch nádrží. Vymodelujte poloeliptickú trhlinu prechádzajúcu cez stenu s hlavnou osou rovnajúcou sa dvojnásobku zmeranej najdlhšej hlavnej osi a s hlavnou osou rovnajúcou sa 0,9 hrúbky steny. Poloeliptická trhlina sa modeluje v mieste špecifikovanom v odseku F.1 doplnku F. Trhlina je orientovaná tak, aby trhlinu ťahalo najväčšie hlavné ťahové napätie.

b)	Na hodnotenie sa použijú úrovne napätia v stene/obklade pri 26 MPa získané z rozboru napätia, ako sa uvádza v odseku 6.6 prílohy 3. Príslušné hnacie sily trhliny sa vypočítajú s použitím odseku 9.2 alebo9.3 normy BS PD6493.

c)	Odolnosť hotovej nádrže alebo vložky z hotovej nádrže stanovená pri izbovej teplote pre hliník a pri –40 °C pre oceľ, sa určí pomocou štandardizovanej skúšobnej metódy (buď podľa normy ISO/DIS 12737 alebo podľa noriem ASTM 813 – 89 alebo BS 7448) v súlade s odsekmi 8.4 a 8.5 normy BS PD6493.

d)	Pomer zrútenia plastu sa vypočíta v súlade s oddielom 9.4 normy BS PD6493 – 91.

e)	Vymodelovaný kaz je akceptovateľný v súlade s oddielom 11.2 normy BS PD6493 – 91.

F.2.2. LBB deštrukciou nádrže s kazom

Pri bočnej stene nádrže sa vykoná skúška na lom. Ak sa miesta citlivé na únavu materiálu určené v odseku F.1. (doplnok F) nachádzajú mimo bočnej steny, skúška na lom sa vykoná aj v tomto mieste. Postup skúšky ja tento:

Určenie dĺžky kazu netesnosti pred porušením

Dĺžka kazu LBB v mieste citlivom na únavu materiálu sa rovná dvojnásobku maximálnej zmeranej dĺžky výslednej trhliny prechádzajúcej cez stenu spomedzi troch nádrží podrobených skúške cyklovaním až do porušenia v rámci kvalifikačných konštrukčných skúšok pre každý typ konštrukcie.

Kazy v nádrži

V prípade konštrukcií typu CNG-1, ktoré majú miesto citlivé na únavu materiálu v cylindrickej časti v osovom smere, sa vonkajšie kazy vytvárajú pozdĺžne, približne uprostred cylindrickej časti nádrže. Kazy sú umiestnené v minimálnej hĺbke steny v strednom reze na základe meraní hrúbky v štyroch bodoch okolo nádrže. V prípade konštrukcií typu CNG-1, ktoré majú miesto citlivé na únavu materiálu mimo cylindrickej časti, sa kaz LBB vytvorí na vnútornom povrchu nádrže pozdĺž orientácie citlivej na únavu materiálu. V prípade konštrukcií typu CNG-2 a CNG-3 sa kaz LBB vytvára v kovovej vložke.

V prípade kazov, ktoré sa majú podrobiť skúške monotónnym tlakom, je rezačka kazov hrubá približne 12,5 mm s uhlom 45° a polomerom hrotu maximálne 0,25 mm. Priemer rezačky je 50 mm pre nádrž s vonkajším priemerom menej ako 140 mm, a 65 až 80 mm pre nádrž s vonkajším priemerom väčším ako 140 mm (odporúča sa použiť rezačku CVN).

Poznámka: Rezačka sa má pravidelne ostriť, aby sa zabezpečilo, že polomer hrotu bude zodpovedať špecifikácii. Hrúbka kazu sa môže upraviť tak, aby sa vytvorila netesnosť pôsobením monotónneho vodného tlaku. Trhlina sa nerozšíri o viac ako 10 percent mimo strojom vytvoreného kazu zmeraného na vonkajšom povrchu.

Postup skúšky

Skúška sa vykoná pôsobením monotonickým tlakom alebo cyklickým tlakom, ako je opísané nižšie:

i)	Pôsobenie monotonickým tlakom až po deštrukciu Nádrž sa vystaví hydrostatickému tlaku, kým sa tlak neuvoľní z nádrže v mieste kazu. Pôsobenie tlakom sa vykoná tak, ako je to opísané v odseku A.12. (doplnok A).

ii)	Cyklický tlak Postup skúšky je v súlade s požiadavkami odseku A.13 doplnku A.

Akceptačné kritériá pre skúšku nádrže s kazmi

Nádrž úspešne absolvuje skúšku, ak sú splnené tieto podmienky:

i)	V prípade skúšky na deštrukciu pôsobením monotonického tlaku sa tlak pri porušení rovná alebo je väčší ako 26 MPa. V prípade skúšky na deštrukciu pôsobením monotonického tlaku je povolená celková dĺžka trhliny zmeraná na vonkajšom povrchu rovnajúca sa 1,1 pôvodnej strojom vytvorenej dĺžky.

ii)

V prípade nádrží podrobených skúške cyklovaním je povolený rast únavovej trhliny nad pôvodnú strojom vytvorenú dĺžku kazu. Režimom porušenia však musí byť „netesnosť“. Rozšírenie kazu únavou materiálu má nastať najmenej nad 90 percent dĺžky pôvodného strojom vytvoreného kazu.

Poznámka: Ak tieto požiadavky nie sú splnené (porušenie nastane pri tlaku pod 36 MPa, a to aj keď je porušením netesnosť), vykoná sa nová skúška s menej hlbokým kazom. Takisto, ak nastane porušenie typu prasknutia pri tlaku väčšom ako 26 MPa a kaz je plytký, vykoná sa nová skúška s hlbším kazom.

F.3. Veľkosť chyby pri nedeštruktívnom skúšaní (NDE)

F.3.1. Veľkosť chyby pri NDE technickým kritickým hodnotením

Výpočty sa vykonávajú v súlade s britskou normou (BS) PD 6493, oddiel 3, s použitím týchto krokov:

a)	Trhliny spôsobené únavou materiálu sa modelujú v mieste vysokého napätia v stene/vložke ako rovinné kazy.

b)	Rozsah aplikovaného napätia v mieste citlivom na únavu spôsobeného tlakom v rozpätí od 2 MPa do 20 MPa sa určuje z rozboru napätia opísaného v odseku F.1. doplnku F.

c)	Ohybová a membránová zložka napätia sa môžu použiť oddelene.

d)	Minimálny počet cyklov tlaku je 15 000;

Údaje o šírení trhliny spôsobenej únavou materiálu sa určujú vo vzduchu v súlade s normou ASTM E647. Orientácia roviny trhliny je v smere C – L (t. j. rovina trhliny je kolmá na obvod a vedie pozdĺž osi valca), ako to ilustruje norma ASTM E399. Rýchlosť šírenia sa určuje ako priemer z 3 vzorových skúšok. Ak sú k dispozícii špecifické údaje o šírení únavovej trhliny pre materiál a prevádzkové podmienky, môžu sa použiť pri hodnotení.

Veľkosť rastu trhliny v smere hrúbky a v smere dĺžky na jeden cyklus tlaku sa určuje v súlade s krokmi opísanými v odseku 14.2 normy BS PD 6493-91 integrovaním vzťahu medzi rýchlosťou šírenia trhliny spôsobenej únavou materiálu stanovenej v písmene e) a rozsahom hnacej sily trhliny zodpovedajúcej aplikovanému cyklu tlaku.

Pomocou uvedených krokov vypočítajte maximálne povolenú hĺbku a dĺžku chyby, ktorá nespôsobí porušenie valca počas životnosti konštrukcie v dôsledku buď únavy alebo porušenia materiálu. Veľkosť chyby pre NDE sa rovná alebo je menšia ako vypočítaná maximálne povolená veľkosť chyby pre danú konštrukciu.

F.3.2. Veľkosť chyby pri NDE zistená cyklovaním nádrže s kazmi

V prípade konštrukcií typu CNG-1, CNG-2 a CNG-3 sa tri nádrže obsahujúce umelo vytvorené chyby, ktoré presahujú schopnosť kontrolnej metódy NDE požadovanú v odseku 6.15. prílohy 3 zisťovať dĺžku a hĺbku chyby, podrobia tlakovým cyklom až do porušenia v súlade so skúšobnou metódou opísanou v odseku A.13 (doplnok A). V prípade konštrukcií typu CNG-1, ktoré majú miesto citlivé na únavu materiálu v cylindrickej časti, sa vonkajšie kazy vytvoria na bočnej stene. V prípade konštrukcií typu CNG-1, ktoré majú miesto citlivé na únavu materiálu mimo bočnej steny, a v prípade konštrukcií typu CNG-2 a CNG-3, sa vytvárajú vnútorné kazy. Vnútorné kazy sa vytvárajú strojom pred tepelným spracovaním a uzavretím konca nádrže.

Nádrže nevykazujú netesnosť alebo porušenie materiálu v menej ako 15 000 cykloch. Prípustná veľkosť chyby pre NDE sa rovná alebo je menšia ako veľkosť umelo vytvoreného kazu v tomto mieste.

Doplnok G

POKYNY VÝROBCU TÝKAJÚCE SA MANIPULÁCIE, POUŽÍVANIA A KONTROLY NÁDRŽÍ

G.1. Všeobecná časť

Primárnou funkciou tejto prílohy je poskytnúť návod kupujúcemu, distribútorovi, inštalatérovi alebo užívateľovi nádrže ako bezpečne používať nádrž počas jej plánovanej životnosti.

G.2. Distribúcia

Výrobca odporučí kupujúcemu, aby dodal všetkým stranám zapojeným v distribúcii, manipulácii, inštalácii a užívaní nádrží návod na použitie. Dokument sa môže reprodukovať, aby bolo možné dodať dostatočný počet jeho exemplárov na uvedený účel a mal by byť označený tak, aby poskytoval odkazy pre dodávané nádrže.

G.3. Odkazy na existujúce pravidlá, normy a právne predpisy

Technické návody môžu byť uvedené vo forme odkazov na národné alebo uznávané pravidlá, normy a právne predpisy.

G.4. Manipulácia s nádržami

Treba dodať návod na manipuláciu, aby sa predišlo neprijateľnému poškodeniu nádrží, resp. ich kontaminácii počas manipulácie.

G.5. Montáž

Treba dodať návod na montáž, aby sa predišlo neprijateľnému poškodeniu nádrží počas montáže a počas normálnej prevádzky v rámci plánovanej životnosti.

V prípadoch, keď výrobca uvádza spôsob montáže, mal by v relevantných prípadoch poskytnúť návod s podrobnosťami týkajúcimi sa montáže konštrukcie, použitia odolných tesniacich materiálov, správnych krútiacich momentov pri doťahovaní a vyvarovania sa priameho kontaktu nádrže s prostredím obsahujúcim chemické a mechanické činidlá.

V prípadoch, keď výrobca neuvádza spôsob montáže, mal by upriamiť pozornosť kupujúceho na možné dlhodobé pôsobenie systému upevnenia vo vozidle, napríklad: pohyby karosérie vozidla a rozťahovanie/zmršťovanie nádrže v rámci tlakových a teplotných podmienok počas prevádzky.

V relevantných prípadoch treba upriamiť pozornosť kupujúceho na potrebu správnej inštalácie tak, aby sa kvapaliny a tuhé látky nemohli zhromažďovať a tak poškodiť materiál nádrže.

Treba opísať správne upevnenie bezpečnostného tlakového zariadenia.

G.6. Použitie nádrží

Výrobca upriami pozornosť kupujúceho na projektované prevádzkové podmienky uvedené v tomto predpise a najmä prípustný počet tlakových cyklov pre danú nádrž, jej životnosť v rokoch, kvalitatívne limity plynu a prípustné maximálne tlaky.

G.7. Prehliadka počas prevádzky

Výrobca jasne definuje povinnosť užívateľa dodržiavať požadované prehliadky nádrže (napr. interval medzi inšpekciami, výkon kompetentným personálom). Tieto informácie musia byť v súlade s kritériami na typové schvaľovanie konštrukcie.

Doplnok H

ENVIRONMENTÁLNA SKÚŠKA

H.1. Rozsah pôsobnosti

Environmentálna skúška má za cieľ preukázať, že nádrže NGV dokážu vydržať pôsobenie prostredia pod karosériou auta a príležitostné pôsobenie iných kvapalín. Túto skúšku vypracoval automobilový priemysel USA ako reakciu na poruchy nádrží spôsobované koróznym praskaním kompozitného obalu.

H.2. Zhrnutie skúšobnej metódy

Nádrž sa najprv predbežne podrobí kombinovanému pôsobeniu kyvadla a štrku, aby sa tak simulovali potenciálne podmienky pod karosériou auta. Nádrž je potom podrobená sérii ponorení v simulovanej kvapaline obsahujúcej cestnú soľ/kyslý dážď a tiež pôsobeniu iných kvapalín, cyklickým zmenám tlaku a vysokým a nízkym teplotám. Na záver skúšobnej sekvencie sa nádrž hydraulicky natlakuje až do deštrukcie. Zvyšná reziduálna deštrukčná pevnosť nádrže nesmie byť menšia ako 85 percent minimálnej deštrukčnej pevnosti.

H.3. Umiestnenie nádrže a jej príprava

Nádrž sa podrobí skúške v podmienkach reprezentatívnych pre geometrickú situáciu po montáži, vrátane plášťa (ak sa používa), konzol a tesnení a tlakových úchytiek používajúcich tú istú tesniacu konfiguráciu (napr. prstencové tesnenia), ako sa používa v prevádzke. Konzoly sa môžu pred montážou v skúške ponorením natrieť alebo nastriekať, ak sa tento úkon robí pred ich montážou do vozidla.

Nádrže sa skúšajú horizontálne a nominálne rozdelené pozdĺž svojej horizontálnej stredovej čiary na „hornú“ a „dolnú“ časť. Spodná časť nádrže sa bude striedavo ponárať do prostredia obsahujúceho cestnú soľ/kyslý dážď a do ohriateho alebo ochladeného vzduchu.

Horná časť bude rozdelená na 5 samostatných oblastí a označená na skúšanie predbežného pôsobenia a skúšanie pôsobenia kvapaliny. Nominálna veľkosť týchto oblastí bude mať priemer 100 mm. Oblasti sa na povrchu nádrže neprekrývajú. Hoci by to bolo vhodné pre skúšku, uvedené oblasti nemusia byť orientované pozdĺž jednej čiary, nesmú sa však prekrývať s ponorenou časťou nádrže.

Hoci sa predbežné pôsobenie a pôsobenie kvapaliny skúša na cylindrickej časti nádrže, celé nádrže, vrátane klenbových častí majú byť rovnako odolné voči vonkajšiemu prostrediu ako oblasti vystavené pôsobeniu.

Obrázok H.1

Orientácia nádrže a usporiadanie oblastí vystavených pôsobeniu

H.4. Prístroje na predkondicionovanie

Na predkondicionovanie nádrže podrobovanej skúške na pôsobenie kyvadla a štrku sú potrebné tieto prístroje.

Pôsobenie kyvadla

Udierajúce teleso je z ocele a má tvar pyramídy so stranami z rovnostranných trojuholníkov a so štvorcovou základňou a s vrcholom a hrotmi zaokrúhlenými s polomerom 3 mm. Stred dopadu kyvadla sa zhoduje s ťažiskom pyramídy, a jeho vzdialenosť od osi rotácie kyvadla je 1 m. Celková hmotnosť kyvadla vzhľadom na jeho stred dopadu je 15 kg. Energia kyvadla v momente nárazu nesmie byť menšia ako 30 Nm a musí maximálne blízka tejto hodnote.

Počas nárazov kyvadla sa nádrž udržiava vo svojej polohe koncovými výčnelkami alebo určenými montážnymi konzolami.

Nárazy štrku

Stroj skonštruovaný podľa projektových špecifikácií uvedených na obrázku H.2. Pri požívaní tohto zariadenia sa treba riadiť postupom opísaným v norme ASTM D3170, Štandardný postup skúšky na odolnosť plášťa voči oderu úlomkami, s tou výnimkou, že nádrž sa počas nárazov štrku môže nachádzať pri teplote okolitého prostredia.

c)	Štrk Naplavený cestný štrk preosiaty cez 16 milimetrové sito ale neprechádzajúci cez 9,5-milimetrové sito. Každá aplikácia pozostáva z 550 ml triedeného štrku (približne 250 až 300 kameňov).

Obrázok H.2

Skúška na náraz štrku

H.5. Prostredie exponovania

Prostredie používané na ponorenie

V určenej fáze skúšobnej sekvencie (tabuľka 1) bude nádrž orientovaná horizontálne so spodnou tretinou priemeru nádrže ponorenou do simulovaného roztoku kyslého dažďa/cestnej soli. Roztok bude pozostávať z týchto látok:

Deionizovaná voda;
Chlorid sodný:	2,5 hmotn. percenta ±0,1 percenta;
Chlorid vápenatý:	2,5 hmotn. percenta ±0,1 percenta;
Kyselina sírová:	Postačujúca na dosiahnutie pH roztoku 4,0 ± 0,2.

Hladina roztoku a pH musia byť nastavené pred každým krokom skúšky, v ktorom sa používa táto kvapalina.

Teplota kúpeľa musí byť 21 ±5 °C. Počas ponorenia je neponorená časť nádrže vystavená pôsobeniu okolitého vzduchu.

Vystavenie účinkom iných kvapalín

V príslušnej etape skúšobnej sekvencie (tabuľka 1) sa každá označená oblasť vystaví pôsobeniu jedného z piatich roztokov po dobu 30 minút. Počas skúšky sa na každé miesto pôsobí rovnakým prostredím. Použijú sa tieto roztoky:

Kyselina sírová:	19- percentný vodný roztok podľa objemu;
Hydroxid sodný:	25-percentný vodný roztok podľa hmotnosti;
Metanol/benzín:	30/70-percentné koncentrácie;
Dusičnan amónny:	28-percentný vodný roztok podľa hmotnosti.
Kvapalina do ostrekovača skla.

Skúšobná vzorka bude počas exponovania orientovaná exponovanou stranou navrchu. Na exponovanú oblasť sa položí jednovrstvový štvorec sklenenej vaty (približne 0,5 mm) orezaný na príslušné rozmery. Pomocou pipety sa na exponovanú oblasť nanesie 5 ml skúšobnej kvapaliny. Po natlakovaní nádrže po dobu 30 minút gázový štvorec odstránime.

H.6. Podmienky skúšky

Tlakové cykly

Podľa definície v skúšobnej sekvencii sa nádrž vystaví hydraulickému tlaku v rozmedzí od najviac 2 MPa do najmenej 26 MPa pri celkovej dĺžke cyklu najmenej 66 sekúnd a minimálnej výdrži tlaku 26 MPa po dobu 60 sekúnd. Nominálny proces v rámci cyklu bude takýto:

Začať stúpanie od ≤ 2 MPa do ≥ 26 MPa;

Držať pri ≥ 26 MPa najmenej 60 sekúnd;

Začať klesanie od ≥ 26 MPa do ≤ 2 MPa;

Cyklus trvá minimálne 66 sekúnd.

b)	Tlak počas exponovania iným kvapalinám Po aplikácii iných kvapalín sa nádrž natlakuje najmenej na 26 MPa po dobu 30 minút;

Exponovanie pri vysokej a nízkej teplote

Podľa definície v skúšobnej sekvencii sa celá nádrž vystaví vysokej a nízkej teplote vzduchu, ktorý je v kontakte s vonkajším povrchom nádrže. Nízka teplota vzduchu je –40 °C alebo nižšia a vysoká teplota vzduchu je 82 °C ±5 °C. Pri exponovaní s nízkou teplotou sa teplota kvapaliny v nádrži CNG-1 monitoruje pomocou termočlánku inštalovaného v nádrži, aby sa zabezpečilo zachovanie teploty –40 °C alebo nižšej.

H.7. Postup skúšky

Predkondicionovanie nádrže

Každá z piatich vyznačených oblastí pre exponovanie inej kvapaline v hornej časti nádrže sa podrobí predkondicionovaniu vo forme jedného úderu vrcholom telesa kyvadla na ich geometrický stred. Následne po náraze sa päť oblastí podrobí ďalšej skúške aplikovaním nárazov štrku. Stredná časť spodku nádrže, ktorá sa bude ponárať, sa predkondicionuje

úderom vrcholom telesa kyvadla v troch bodoch vzdialených od seba približne 150 mm.

Po údere sa stredná časť, ktorá bola vystavená úderu, ďalej podrobí kondicionovaniu aplikovaním nárazov štrku.

Nádrž sa počas predkondicionovania odtlakuje.

b)	Postupnosť skúšky a cykly Postupnosť exponovania vonkajšiemu prostrediu, tlakové cykly a teploty, ktoré sa používajú sú definované v tabuľke 1. Povrch nádrže sa medzi jednotlivými etapami neumýva ani nevytiera.

H.8. Akceptovateľné výsledky

Po ukončení hore uvedených skúšok sa nádrž podrobí vodnej tlakovej skúške až do deštrukcie podľa postupu opísaného v odseku A.12. Deštrukčný tlak nádrže nesmie byť nižší ako 85 % minimálneho dimenzovaného deštrukčného tlaku.

Tabuľka H.1

Podmienky a postupnosť skúšok

Kroky skúšky	Prostredie exponovania	Počet cyklov tlaku	Teplota
1	Iné kvapaliny	—	Okolitého prostredia
2	Ponorenie	1 875	Okolitého prostredia
3	Vzduch	1 875	Vysoká
4	Iné kvapaliny	—	Okolitého prostredia
5	Ponorenie	1 875	Okolitého prostredia
6	Vzduch	3 750	Nízka
7	Iné kvapaliny	—	Okolitého prostredia
8	Ponorenie	1 875	Okolitého prostredia
9	Vzduch	1 875	Vysoká
10	Iné kvapaliny	—	Okolitého prostredia
11	Ponorenie	1 875	Okolitého prostredia

PRÍLOHA 4A

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA AUTOMATICKÉHO VENTILU, SPÄTNÉHO VENTILU, BEZPEČNOSTNÉHO TLAKOVÉHO VENTILU, BEZPEČNOSTNÉHO TLAKOVÉHO ZARIADENIA A VENTILU NADMERNÉHO PRIETOKU

1. Účelom tejto prílohy je určiť ustanovenia, týkajúce sa typového schvaľovania automatických ventilov, spätných ventilov, bezpečnostných tlakových ventilov, bezpečnostných tlakových zariadení a ventilov na obmedzenie nadmerného prietoku.

2. AUTOMATICKÝ VENTIL

2.1. Materiály z ktorých pozostáva automatický ventil a ktoré sú pri prevádzke v kontakte s CNG sú kompatibilné so skúšobným CNG. Na preverenie tejto kompatibility sa používa postup opísaný v prílohe 5D.

2.2. Technické podmienky prevádzky

2.2.1. Automatický ventil je skonštruovaný tak, aby odolal tlaku 1,5-krát väčšiemu ako pracovný tlak (MPa) bez vzniku netesností a deformácií.

2.2.2. Automatický ventil je skonštruovaný tak, aby bol odolný voči netesnosti pritlaku 1,5-krát väčšom ako pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5B).

2.2.3. Automatický ventil, ktorý sa nachádza v normálnej pracovnej polohe stanovenej výrobcom, sa podrobí 20 000 operáciám a následne sa deaktivuje. Automatický ventil si musí zachovať nepriepustnosť pri tlaku 1,5-krát väčšom ako pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5B).

2.2.4. Automatický ventil je skonštruovaný tak, aby pracoval pri teplotách uvedených v prílohe 5O.

2.3. Elektrický systém (ak existuje) je izolovaný od telesa automatického ventilu. Odpor izolácie musí byť > 10 MΩ.

2.4. Automatický ventil aktivovaný elektrickým prúdom je po vypnutí prúdu v „uzavretej“ polohe.

2.5. Automatický ventil musí vyhovovať skúšobným postupom pre triedu komponentov stanovenú podľa schémy na obrázku 1 – 1 oddielu 2 tohto predpisu.

3. SPÄTNÝ VENTIL

3.1. Materiály z ktorých pozostáva spätný ventil a ktoré sú pri prevádzke v kontakte s CNG, sú kompatibilné so skúšobným CNG. Na preverenie tejto kompatibility sa používa postup opísaný v prílohe 5D.

3.2. Technické podmienky prevádzky

3.2.1. Spätný ventil je skonštruovaný tak, aby odolal tlaku 1,5-krát väčšiemu ako pracovný tlak (MPa) bez vzniku netesností a deformácií.

3.2.2. Spätný ventil je skonštruovaný tak, aby bol odolný voči netesnosti pri tlaku 1,5-krát väčšom ako pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5B).

3.2.3. Automatický ventil, ktorý sa nachádza v normálnej pracovnej polohe stanovenej výrobcom, sa podrobí 20 000 operáciám a následne sa deaktivuje. Spätný ventil si musí zachovať nepriepustnosť (vonkajšiu) pri tlaku 1,5-krát väčšom ako pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5B).

3.2.4. Spätný ventil je skonštruovaný tak, aby pracoval pri teplotách uvedených v prílohe 5O.

3.3. Spätný ventil musí vyhovovať skúšobným postupom pre triedu komponentov stanovenú podľa schémy na obrázku 1 – 1 oddielu 2 tohto predpisu.

4. BEZPEČNOSTNÝ TLAKOVÝ VENTIL A BEZPEČNOSTNÉ TLAKOVÉ ZARIADENIE

4.1. Materiály z ktorých pozostáva bezpečnostný tlakový ventil a bezpečnostné tlakové zariadenie a ktoré sú pri prevádzke v kontakte s CNG, sú kompatibilné so skúšobným CNG. Na preverenie tejto kompatibility sa používa postup opísaný v prílohe 5D.

4.2. Technické podmienky prevádzky

4.2.1. Bezpečnostný tlakový ventil a bezpečnostné tlakové zariadenie v triede 0 sú skonštruované tak, aby odolali tlaku 1,5-krát väčšiemu ako pracovný tlak (MPa).

4.2.2. Bezpečnostný tlakový ventil a bezpečnostné tlakové zariadenie triedy 1 sú skonštruované tak, aby boli odolné voči netesnosti pri tlaku 1,5-krát väčšom ako pracovný tlak (MPa) pri uzavretých výstupných otvoroch (pozri prílohu 5B).

4.2.3. Bezpečnostný tlakový ventil triedy 1 a triedy 2 je skonštruovaný tak, aby bol odolný voči netesnosti pri tlaku dvakrát väčšom ako pracovný tlak pri uzavretých výstupných otvoroch.

4.2.4. Bezpečnostné tlakové zariadenie je skonštruované tak, aby otváralo poistku pri teplote 110 ± 10 °C.

4.2.5. Bezpečnostný tlakový ventil triedy 0 je skonštruovaný tak, aby pracoval pri teplotách od –40 °C do 85 °C.

4.3. Bezpečnostný tlakový ventil a bezpečnostné tlakové zariadenie musia vyhovovať skúšobným postupom pre triedu komponentov stanovenú podľa schémy na obrázku 1 – 1 odseku 2 tohto predpisu.

5. VENTIL OBMEDZUJÚCI NADMERNÝ PRIETOK

5.1. Materiály z ktorých pozostáva ventil obmedzujúci nadmerný prietok a ktoré sú pri prevádzke v kontakte s CNG, sú kompatibilné so skúšobným CNG. Na preverenie tejto kompatibility sa používa postup opísaný v prílohe 5D.

5.2. Technické podmienky prevádzky

5.2.1. Ventil obmedzujúci nadmerný prietok, ak nie je integrovaný v nádrži, je skonštruovaný tak, aby odolal tlaku 1,5-krát väčšiemu ako pracovný tlak (MPa).

5.2.2. Ventil obmedzujúci nadmerný prietok je skonštruovaný tak, aby bol odolný voči netesnosti pri tlaku 1,5-krát väčšom ako pracovný tlak (MPa).

5.2.3. Ventil obmedzujúci nadmerný prietok je skonštruovaný tak, aby pracoval pri teplotách uvedených v prílohe 5O.

5.3. Ventil obmedzujúci nadmerný prietok sa montuje vnútri kontajnera.

5.4. Ventil obmedzujúci nadmerný prietok je skonštruovaný s by-pasom umožňujúcim vyrovnávanie tlakov.

5.5. Ventil obmedzujúci nadmerný prietok sa uzavrie pri rozdiele tlakov na ventile 650 kPa.

5.6. Keď je ventil obmedzujúci nadmerný prietok v uzavretej polohe, prietok bajpasom cez ventil neprekročí 0,05 normálového m3/min pri rozdiele tlakov 10 000 kPa.

5.7. Zariadenie musí vyhovovať skúšobným postupom pre triedu komponentov stanovenú podľa schémy na obr. 1 – 1 odseku 2 tohto predpisu, s výnimkou pretlaku, vonkajšej netesnosti, skúšky na odolnosť voči suchému teplu a ozónovému starnutiu materiálu.

6. RUČNE OVLÁDANÝ VENTIL

6.1. Zariadenie ručne ovládaného ventilu v triede 0 je skonštruované tak, aby odolalo tlaku 1,5-krát väčšiemu ako pracovný tlak.

6.2. Zariadenie ručne ovládaného ventilu v triede 0 je skonštruované tak, aby pracovalo pri teplote od –40 °C to 85 °C.

PRÍLOHA 4B

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA OHYBNÝCH PRÍVODOV PALIVA ALEBO HADÍC

ROZSAH PÔSOBNOSTI

Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa homologizácie ohybných prívodov paliva alebo hadíc používaných s CNG.

Táto príloha sa vzťahuje na tri typy hadíc:

i)	Vysokotlakové hadice (trieda 0),

ii)	Strednotlakové hadice (trieda 1),

iii)	Nízkotlakové hadice (trieda 2)

1. VYSOKOTLAKOVÉ HADICE, KLASIFIKAČNÁ TRIEDA 0

1.1. Všeobecná časť

1.1.1. Hadica je dimenzovaná tak, aby odolala maximálnemu pracovnému tlaku 1,5-krát väčšiemu ako pracovný tlak (MPa).

1.1.2. Hadica je dimenzovaná tak, aby odolala teplotám uvedeným v prílohe 5O.

1.1.3. Vnútorný priemer hadice je v súlade s tabuľkou 1 normy ISO 1307.

1.2. Konštrukcia hadice

1.2.1. Hadica musí obsahovať trubicu s hladkým povrchom a plášť z vhodného syntetického materiálu vystuženého jednou alebo viacerými medzivrstvami.

1.2.2. Vystužujúca(-e) medzivrstva(-y) musí(-ia) byť chránená(-é) plášťom proti korózii.

Ak sa na vyhotovenie vystužujúcej(-ich) medzivrstvy(-iev) použije materiál odolný voči korózii (napr. nehrdzavejúca oceľ.), plášť nie je potrebný.

1.2.3. Obloženie a plášť musia byť hladké a bez pórov, dier a cudzích prvkov.

Úmyselne urobená diera v obale sa nepovažuje za nedostatok.

1.2.4. Obal sa musí zámerne perforovať, aby sa zabránilo vzniku bublín.

1.2.5. Pri prederavení plášťa a ak je medzivrstva vyrobená z materiálu, ktorý nie je odolný voči korózii, treba medzivrstvu chrániť proti korózii.

1.3. Technické podmienky a skúšky pre obloženie

Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastové elastoméry (TPE)

1.3.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 percent.

1.3.1.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami

i)	médium: n-pentán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 20 percent

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 30 percent

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 percent.

1.3.1.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota –10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 1.3.1.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastový materiál.

1.3.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 527 – 2 s týmito podmienkami:

i)	typ vzorky: typ 1 BA.

ii)	rýchlosť ťahu: 20 mm/min.

Pred skúšaním musí byť materiál kondiciovaný pri teplote 23 °C a 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní.

Požiadavky:

i)	pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa.

ii)	predĺženie pri pretrhnutí najmenej 100 percent.

1.3.2.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami

i)	médium: n-pentán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 2 percentá

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 10 percent

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 percent.

1.3.2.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota –10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 1.3.2.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

1.4. Technické podmienky a metóda skúšok pre plášť

Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastové elastoméry (TPE)

1.4.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 10 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 percent.

1.4.1.2. Odolnosť voči n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-hexán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 30 percent

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 35 percent

1.4.1.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota –10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 1.4.1.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastový materiál.

1.4.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 527 – 2 s týmito podmienkami:

i)	typ vzorky: typ 1 BA.

ii)	rýchlosť ťahu: 20 mm/min.

Pred skúšaním musí byť materiál kondiciovaný pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní.

Požiadavky:

i)	pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa.

ii)	predĺženie pri pretrhnutí najmenej 100 percent.

1.4.2.2. Odolnosť voči n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-hexán.

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 2 percentá

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 10 percent

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 percent.

1.4.2.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 1.4.2.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 20 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 50 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

Odolnosť voči ozónu

1.4.3.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s normou ISO 1431/1.

1.4.3.2. Skúšobné kusy, ktoré treba roztiahnuť do predĺženia 20 percent, sa vystavia počas 120 hodín 40 °C teplému vzduchu s koncentráciou ozónu 50 dielov na sto miliónov.

1.4.3.3. V skúšobných kusoch sa nepripúšťajú žiadne trhliny.

1.5. Technické podmienky pre nespojené hadice

Plynotesnosť (permeabilita)

1.5.1.1. Hadicu s voľnou dĺžkou 1 m treba pripojiť ku kontajneru naplnenému kvapalným propánom s teplotou 23 °C ±2 °C.

1.5.1.2. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 4080.

1.5.1.3. Netesnosť steny hadice nesmie prekročiť 95 cm3 na meter hadice za 24 hodín.

Odolnosť pri nízkej teplote

1.5.2.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 4672 – 1978, metóda B.

Skúšobná teplota:	–40 °C ±3 °C
prípadne	–20 °C ±3 °C.

1.5.2.3. Nie sú prípustné žiadne praskliny alebo trhliny.

Skúška na ohyb

1.5.3.1. Prázdna hadica dlhá približne 3,5 m musí vydržať bez pretrhnutia 3 000 opakovaní opísanej striedavej skúšky na ohyb. Hadica musí byť po absolvovaní skúšky schopná vydržať skúšobný tlak uvedený v odseku 1.5.4.2. Skúška sa vykoná na novej hadici a po starnutí podľa normy ISO 188, ako je predpísané v odseku 1.4.2.3. a následne podľa normy ISO 1817, ako je predpísané v odseku 1.4.2.2.

Obrázok 1

(len ako príklad)

Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohýbania [mm] (Obrázok 1)	Vzdialenosť medzi stredmi [mm] (Obrázok 1)
Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohýbania [mm] (Obrázok 1)	Vertikálna b	Horizontálna a
až do 13	102	241	102
13 až 16	153	356	153
od 16 do 20	178	419	178

1.5.3.3. Skúšobný stroj (obrázok 1) pozostáva z oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami s šírkou ráfika cca 130 mm.

Obvod kolies musí mať drážku na vedenie hadice.

Polomer kolies meraný po spodok drážky musí mať veľkosť uvedenú v odseku 1.5.3.2.

Pozdĺžne stredové roviny oboch kolies musia byť v rovnakej vertikálnej rovine a vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť v súlade s odsekom 1.5.3.2.

Každé koleso sa musí voľne otáčať okolo svojho vodiaceho stredu.

Hnací mechanizmus ťahá hadicu cez kolesá rýchlosťou štyroch úplných pohybov za minútu.

1.5.3.4. Hadica má pri inštalovaní cez kolesá tvar písmena S (pozri obrázok 1).

Koniec, ktorý prechádza horným kolesom, je vybavený dostatočnou hmotnosťou, aby bolo zabezpečené úplné priliehanie hadice ku kolesu. Časť, ktorá prechádza cez spodné koleso, je pripevnená k hnaciemu mechanizmu.

Mechanizmus treba nastaviť tak, aby hadica prešla v oboch smeroch celkovú vzdialenosť 1,2 m.

Hydraulická tlaková skúška a stanovenie minimálneho deštrukčného tlaku pre hliník

1.5.4.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 1402.

1.5.4.2. Skúšobný tlak 1,5-krát vyšší ako pracovný tlak (MPa) sa aplikuje počas 10 minút bez toho, aby vznikla netesnosť.

1.5.4.3. Deštrukčný tlak nesmie byť menší ako 45 MPa.

1.6. Spojky

1.6.1. Spojky sa musia zhotoviť z ocele alebo mosadze a ich povrch musí byť odolný voči korózii.

Spojky musia byť typu zatláčacích úchytiek (crimp-fitting).

1.6.2.1. Otočná matica musí byť vybavená závitom U.N.F.

1.6.2.2. Tesniaci kužeľ typu otočnej matice musí byť typu kužeľa s polovertikálnym uhlom 45°.

1.6.2.3. Spojky môžu byť zhotovené ako spojky typu otočnej matice alebo ako spojky typu rýchleho konektora.

1.6.2.4. Nesmie byť možné odpojiť spojku typu rýchleho konektora bez osobitných opatrení alebo použitia špeciálnych nástrojov.

1.7. Montážny celok hadice a spojok

1.7.1. Konštrukcia spojok musí byť taká, aby nebolo potrebné odstrániť vrchnú vrstvu s výnimkou prípadu, že by výstuž hadice nebola z materiálu odolného voči korózii.

Montážny celok hadice sa musí podrobiť nárazovej skúške v súlade s normou ISO 1436.

1.7.2.1. Skúšku treba dokončiť s cirkuláciou oleja s teplotou 93 °C a pod minimálnym tlakom 26 MPa.

1.7.2.2. Hadica sa musí podrobiť 150 000 nárazom.

1.7.2.3. Po dokončení nárazovej skúšky musí hadica vydržať skúšobný tlak spomínaný vodseku 1.5.4.2.

Plynotesnosť

1.7.3.1. Montážny celok hadice (hadica so spojkami) musí vydržať 5 minút tlak 1,5-krát vyšší ako pracovný tlak (MPa) bez porušenia tesnosti.

1.8. Označovanie

Každá hadica musí byť v intervaloch najviac 0,5 m opatrená týmto zreteľne čitateľným a nezmazateľným identifikačným označením pozostávajúcim zo znakov, číslic alebo symbolov.

1.8.1.1. Obchodný názov alebo obchodná značka výrobcu.

1.8.1.2. Rok a mesiac výroby.

1.8.1.3. Označenie veľkosti a typu.

1.8.1.4. Identifikačné označenie „CNG Trieda 0“.

1.8.2. Každá spojka je opatrená obchodným názvom alebo obchodnou značkou výrobcu, ktorý zhotovil montážny celok.

2. STREDNOTLAKOVÉ HADICE, KLASIFIKÁCIA TRIEDY 1

2.1. Všeobecná časť

2.1.1. Hadica je dimenzovaná tak, aby odolala maximálnemu pracovnému tlaku 3 MPa.

2.1.2. Hadica je dimenzovaná tak, aby odolala teplotám uvedeným v prílohe 5O.

2.1.3. Vnútorný priemer hadice je v súlade s tabuľkou 1 normy ISO 1307.

2.2. Konštrukcia hadice

2.2.1. Hadica musí obsahovať trubicu s hladkým povrchom a plášť z vhodného syntetického materiálu vystuženého jednou alebo viacerými medzivrstvami.

2.2.2. Vystužujúca(-e) medzivrstva(-y) musí(-ia) byť chránená(-é) plášťom proti korózii.

Ak sa na vyhotovenie vystužujúcej(-ich) medzivrstvy(-iev) použije materiál odolný voči korózii (napr. nehrdzavejúca oceľ.), plášť nie je potrebný.

2.2.3. Obloženie a plášť musia byť hladké a bez pórov, dier a cudzích prvkov.

Úmyselne urobená diera v obale sa nepovažuje za nedostatok.

2.3. Technické podmienky a skúšky pre obloženie

Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastové elastoméry (TPE)

2.3.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 10 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 percent.

2.3.1.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-pentán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 20 percent

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 30 percent

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 percent.

2.3.1.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 2.3.1.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastový materiál.

2.3.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 527 – 2 s týmito podmienkami:

i)	typ vzorky: typ 1 BA.

ii)	rýchlosť ťahu: 20 mm/min.

Pred skúšaním musí byť materiál kondiciovaný pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní.

Požiadavka:

i)	pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa.

ii)	predĺženie pri pretrhnutí najmenej 100 percent.

2.3.2.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-pentán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 2 percentá

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 10 percent.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 percent.

2.3.2.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 2.3.2.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

2.4. Technické podmienky a metóda skúšok pre plášť

Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastové elastoméry (TPE)

2.4.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 10 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 percent.

2.4.1.2. Odolnosť voči n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-hexán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 30 percent

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 35 percent

2.4.1.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín

Podľa odseku 2.4.1.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastový materiál.

2.4.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 527 – 2 s týmito podmienkami:

i)	typ vzorky: typ 1 BA.

ii)	rýchlosť ťahu: 20 mm/min.

Pred skúšaním musí byť materiál kondiciovaný pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní.

Požiadavky:

i)	pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa.

ii)	predĺženie pri pretrhnutí najmenej 100 percent.

2.4.2.2. Odolnosť voči n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-hexán.

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 2 percentá

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 10 percent.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 percent.

2.4.2.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 2.4.2.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 20 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 50 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

Odolnosť voči ozónu

2.4.3.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s normou ISO 1431/1.

2.4.3.2. Skúšobné kusy, ktoré treba roztiahnuť do predĺženia 20 percent, sa vystavia počas 120 hodín 40 °C teplému vzduchu s koncentráciou ozónu 50 dielov na sto miliónov.

2.4.3.3. V skúšobných kusoch sa nepripúšťajú žiadne trhliny.

2.5. Technické podmienky pre nespojené hadice

Plynotesnosť (permeabilita)

2.5.1.1. Hadicu s voľnou dĺžkou 1 m treba pripojiť ku kontajneru naplnenému kvapalným propánom s teplotou 23 °C ±2 °C.

2.5.1.2. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 4080.

2.5.1.3. Netesnosť steny hadice nesmie prekročiť 95 cm3 na meter hadice za 24 hodín.

Odolnosť pri nízkej teplote

2.5.2.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 4672 – 1978, metóda B.

Skúšobná teplota:	–40 °C ±3 °C
prípadne	–20 °C ±3 °C.

2.5.2.3. Nie sú prípustné žiadne praskliny alebo trhliny.

Skúška na ohyb

2.5.3.1. Prázdna hadica dlhá približne 3,5 m musí vydržať bez pretrhnutia 3 000 opakovaní opísanej striedavej skúšky na ohyb. Hadica musí byť po absolvovaní skúšky schopná vydržať skúšobný tlak uvedený v odseku 2.5.4.2. Skúška sa vykoná na novej hadici a po starnutí podľa normy ISO 188 ako je predpísané v odseku 2.4.2.3. a následne podľa normy ISO 1817 ako je predpísané v odseku 2.4.2.2.

Obrázok 2

(len ako príklad)

Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohýbania [mm] (Obrázok 2)	Vzdialenosť medzi stredmi [mm] (Obrázok 2)
Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohýbania [mm] (Obrázok 2)	Vertikálna b	Horizontálna a
až do 13	102	241	102
13 až 16	153	356	153
od 16 do 20	178	419	178

2.5.3.3. Skúšobný stroj (obrázok 2) pozostáva z oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami s šírkou ráfika cca 130 mm.

Obvod kolies musí mať drážku na vedenie hadice.

Polomer kolies meraný po spodok drážky musí mať veľkosť uvedenú v odseku 2.5.3.2.

Pozdĺžne stredové roviny oboch kolies musia byť v rovnakej vertikálnej rovinea vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť v súlade s odsekom 2.5.3.2.

Každé koleso sa musí voľne otáčať okolo svojho vodiaceho stredu.

Hnací mechanizmus ťahá hadicu cez kolesá rýchlosťou štyroch úplných pohybov za minútu.

2.5.3.4. Hadica má pri inštalovaní cez kolesá tvar písmena S (pozri obrázok 2).

Mechanizmus treba nastaviť tak, aby hadica prešla v oboch smeroch celkovú vzdialenosť 1,2 m.

Hydraulická tlaková skúška

2.5.4.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 1402.

2.5.4.2. Skúšobný tlak 3 MPa sa aplikuje počas 10 minút bez toho, aby vznikla netesnosť.

2.6. Spojky

2.6.1. Ak je spojka montovaná na hadicu, musia byť splnené tieto podmienky:

2.6.2. Spojky sa musia zhotoviť z ocele alebo mosadze a ich povrch musí byť odolný voči korózii.

2.6.3. Spojky musia byť typu zatláčacích úchytiek (crimp-fitting).

2.6.4. Spojky môžu byť zhotovené ako spojky typu otočnej matice alebo ako spojky typu rýchleho konektora.

2.6.5. Nesmie byť možné odpojiť spojku typu rýchleho konektora bez osobitných opatrení alebo použitia špeciálnych nástrojov.

2.7. Montážny celok hadice a spojok

2.7.1. Konštrukcia spojok musí byť taká, aby nebolo potrebné odstrániť vrchnú vrstvu s výnimkou prípadu, že by výstuž hadice nebola z materiálu odolného voči korózii.

Montážny celok hadice sa musí podrobiť nárazovej skúške v súlade s normou ISO 1436.

2.7.2.1. Skúšku treba dokončiť s cirkuláciou oleja s teplotou 93 °C a pod minimálnym tlakom 1,5-krát väčším ako maximálny pracovný tlak.

2.7.2.2. Hadica sa musí podrobiť 150 000 nárazom.

2.7.2.3. Po dokončení nárazovej skúšky musí hadica vydržať skúšobný tlak uvedený v odseku 2.5.4.2.

Plynotesnosť

2.7.3.1. Montážny celok hadice (hadica so spojkami) musí vydržať 5 minút tlak 3 MPa bez porušenia tesnosti.

2.8. Označovanie

Každá hadica musí byť v intervaloch najviac 0,5 m opatrená týmto zreteľne čitateľným a nezmazateľným identifikačným označením pozostávajúcim zo znakov, číslic alebo symbolov.

2.8.1.1. Obchodný názov alebo obchodná značka výrobcu.

2.8.1.2. Rok a mesiac výroby.

2.8.1.3. Označenie veľkosti a typu.

2.8.1.4. Identifikačné označenie „CNG Trieda 1“.

2.8.2. Každá spojka je opatrená obchodným názvom alebo obchodnou značkou výrobcu, ktorý zhotovil montážny celok.

3. NÍZKOTLAKOVÉ HADICE, KLASIFIKÁCIA TRIEDY 2

3.1. Všeobecná časť

3.1.1. Hadica je dimenzovaná tak, aby odolala maximálnemu pracovnému tlaku 450 kPa.

3.1.2. Hadica je dimenzovaná tak, aby odolala teplotám uvedeným v prílohe 5O.

3.1.3. Vnútorný priemer hadice je v súlade s tabuľkou 1 normy ISO 1307.

3.2. (Nestanovené)

3.3. Technické podmienky a skúšky pre obloženie

Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastové elastoméry (TPE)

3.3.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37.

Pevnosť v ťahu najmenej 10 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 percent.

3.3.1.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami

i)	médium: n-pentán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 20 percent

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 30 percent

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 percent.

3.3.1.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 3.3.1.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastový materiál.

3.3.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 527 – 2 s týmito podmienkami:

i)	typ vzorky: typ 1 BA.

ii)	rýchlosť ťahu: 20 mm/min.

Pred skúšaním musí byť materiál kondiciovaný pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní.

Požiadavka:

i)	pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa.

ii)	predĺženie pri pretrhnutí najmenej 100 percent.

3.3.2.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-pentán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 2 percentá

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 10 percent.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 percent.

3.3.2.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 3.3.2.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

3.4. Technické podmienky a metóda skúšok pre plášť

Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastové elastoméry (TPE)

3.4.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37.

Pevnosť v ťahu najmenej 10 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 percent.

3.4.1.2. Odolnosť voči n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-hexán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 30 percent

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 35 percent

3.4.1.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 3.4.1.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastový materiál.

3.4.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 527 – 2 s týmito podmienkami:

i)	typ vzorky: typ 1 BA.

ii)	rýchlosť ťahu: 20 mm/min.

Pred skúšaním musí byť materiál kondiciovaný pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní.

Požiadavky:

i)	pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa.

ii)	predĺženie pri pretrhnutí najmenej 100 percent.

3.4.2.2. Odolnosť voči n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-hexán.

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

Požiadavky:

i)	maximálna zmena objemu 2 percentá

ii)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 percent

iii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 10 percent.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 percent.

3.4.2.3. Odolnosť voči starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

i)	teplota: 115 °C (skúšobná teplota = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C).

ii)	doba exponovania: 24 a 336 hodín.

Podľa odseku 3.4.2.1. musia byť vzorky po starnutí materiálu kondiciované pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky ťahom.

Požiadavky:

i)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 20 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu 24 hodín starnúceho materiálu.

ii)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 50 percent po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí 24 hodín starnúceho materiálu.

Odolnosť voči ozónu

3.4.3.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s normou ISO 1431/1.

3.4.3.2. Skúšobné kusy, ktoré treba roztiahnuť do predĺženia 20 percent, sa vystavia počas 120 hodín 40 °C teplému vzduchu pri relatívnej vlhkosti 50 percent ±10 percent s koncentráciou ozónu 50 dielov na sto miliónov.

3.4.3.3. V skúšobných kusoch sa nepripúšťajú žiadne trhliny.

3.5. Technické podmienky pre nespojené hadice

Plynotesnosť (permeabilita)

3.5.1.1. Hadicu s voľnou dĺžkou 1 m treba pripojiť ku kontajneru naplnenému kvapalným propánom s teplotou 23 °C ±2 °C.

3.5.1.2. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 4080.

3.5.1.3. Netesnosť steny hadice nesmie prekročiť 95 cm3 na meter hadice za 24 hodín.

Odolnosť pri nízkej teplote

3.5.2.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 4672, metóda B.

Skúšobná teplota:	–40 °C ±3 °C
prípadne	–20 °C ±3 °C.

3.5.2.3. Nie sú prípustné žiadne praskliny alebo trhliny.

Odolnosť pri vysokej teplote

3.5.3.1. Kus hadice natlakovanej na 450 kPa a s minimálnou dĺžkou 0,5 m sa musí vložiť do pece pri teplote 120 °C ±2 °C na dobu 24 hodín. Skúška sa vykoná na novej hadici a po starnutí podľa normy ISO 188, ako je predpísané v odseku 3.4.2.3. a následne podľa normy ISO 1817, ako je predpísané v odseku 3.4.2.2.

3.5.3.2. Netesnosť v stene hadice nesmie prekročiť 95 cm3 na meter hadice za 24 hodín.

3.5.3.3. Po absolvovaní skúšky musí hadica vydržať skúšobný tlak 50 kPa po dobu 10 minút. Netesnosť v stene hadice nesmie prekročiť 95 cm3 na meter hadice za 24 hodín.

Skúška na ohyb

3.5.4.1. Prázdna hadica dlhá približne 3,5 m musí vydržať bez pretrhnutia 3 000 opakovaní opísanej striedavej skúšky na ohyb.

Obrázok 3

(len ako príklad)

Skúšobný stroj (obrázok 3) pozostáva z oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami s šírkou ráfika cca 130 mm.

Obvod kolies musí mať drážku na vedenie hadice.

Polomer kolies meraný po spodok drážky musí 102 mm.

Pozdĺžne stredové roviny oboch kolies musia byť v rovnakej vertikálnej rovine. Vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť vertikálne 241 mm a horizontálne 102 mm.

Každé koleso sa musí voľne otáčať okolo svojho vodiaceho stredu.

Hnací mechanizmus ťahá hadicu cez kolesá rýchlosťou štyroch úplných pohybov za minútu.

3.5.4.3. Hadica má pri inštalovaní cez kolesá tvar písmena S (pozri obrázok 3).

Mechanizmus treba nastaviť tak, aby hadica prešla v oboch smeroch celkovú vzdialenosť 1,2 m.

3.6. Označovanie

Každá hadica musí byť v intervaloch najviac 0,5 m opatrená týmto zreteľne čitateľným a nezmazateľným identifikačným označením pozostávajúcim zo znakov, číslic alebo symbolov.

3.6.1.1. Obchodný názov alebo obchodná značka výrobcu.

3.6.1.2. Rok a mesiac výroby.

3.6.1.3. Označenie veľkosti a typu.

3.6.1.4. Identifikačné označenie „CNG Trieda 2“.

3.6.2. Každá spojka je opatrená obchodným názvom alebo obchodnou značkou výrobcu, ktorý zhotovil montážny celok.

PRÍLOHA 4C

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA CNG FILTRA

1. Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania CNG filtra.

Prevádzkové podmienky

2.1. CNG filter je skonštruovaný tak, aby fungoval pri teplotách uvedených v prílohe 5O.

CNG filter sa klasifikuje podľa maximálneho pracovného tlaku (pozri oddiel 2 tohto predpisu):

2.2.1. Trieda 0: CNG filter je skonštruovaný tak, aby odolal tlaku 1,5-krát vyššiemu ako pracovný tlak (MPa).

2.2.2. Trieda 1 a trieda 2: CNG filter je skonštruovaný tak, aby odolal tlaku 2-krát vyššiemu ako pracovný tlak.

2.2.3. Trieda 3: CNG filter je skonštruovaný tak, aby odolal tlaku 2-krát vyššiemu ako tlak, na ktorý je dimenzovaný bezpečnostný tlakový ventil.

2.3. Materiály použité v CNG filtri, ktoré sú v kontakte s CNG počas prevádzky, musia byť kompatibilné s týmto plynom (pozri prílohu 5D).

2.4. Komponent musí vyhovovať skúšobným postupom pre komponenty klasifikovanej triedy podľa schémy na obrázku 1 – 1 v odseku 2 tohto predpisu.

PRÍLOHA 4D

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA REGULÁTORA TLAKU

1. Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania regulátora tlaku.

2. REGULÁTOR TLAKU

2.1. Materiál, z ktorého pozostáva regulátor tlaku a ktorý je pri prevádzke v kontakte s CNG, musí byť kompatibilný so skúšobným CNG. Na preverenie tejto kompatibility sa používa postup uvedený v prílohe 5D.

2.2. Materiály, z ktorých pozostáva regulátor tlaku a ktoré sú pri prevádzke v kontakte s médiom regulátora slúžiacim na výmen tepla, musia byť kompatibilné s touto kvapalinou.

2.3. Komponent musí vyhovovať skúšobným postupom ustanoveným pre triedu 0 pre diely vystavené vysokému tlaku a pre triedu 1, 2, 3 a 4 pre diely vystavené strednému a nízkemu tlaku.

3. KlASIFIKÁCIA A SKÚŠOBNÉ POSTUPY

Súčasť regulátora tlaku, ktorá je v kontakte s tlakom v kontajneri, sa posudzuje ako trieda 0.

3.1.1. Súčasť triedy 0 regulátora tlaku musí byť odolná voči netesnosti (pozri prílohu 5B) pri tlaku 1,5-krát väčšom ako pracovný tlak (MPa) s uzavretým(i) vývodom(mi) tejto súčasti.

3.1.2. Súčasť triedy 0 regulátora tlaku musí byť odolná voči tlaku 1,5-krát väčšiemu ako pracovný tlak (MPa).

3.1.3. Súčasť triedy 1 a triedy 2 regulátora tlaku musí byť odolná voči netesnosti (pozri prílohu 5B) pri tlaku až do dvojnásobku pracovného tlaku.

3.1.4. Súčasť triedy 1 a triedy 2 regulátora tlaku musí byť odolná voči tlaku až do dvojnásobku pracovného tlaku.

3.1.5. Súčasť triedy 3 regulátora tlaku musí byť odolná voči tlaku až do dvojnásobku tlaku, na ktorý je dimenzovaný bezpečnostný tlakový ventil.

3.2. Regulátor tlaku je skonštruovaný tak, aby fungoval pri teplotách uvedených v prílohe 5O.

PRÍLOHA 4E

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA SNÍMAČOV TLAKU A TEPLOTY

1. Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania snímačov tlaku a teploty.

2. SNÍMAČE TLAKU A TEPLOTY

2.1. Materiál, z ktorého pozostávajú snímače tlaku a teploty a ktorý je pri prevádzke v kontakte s CNG, musí byť kompatibilný so skúšobným CNG. Na preverenie tejto kompatibility sa používa postup uvedený v prílohe 5D.

2.2. Snímače tlaku a teploty sú klasifikované v triede podľa schémy na obrázku 1 – 1 v odseku 2 tohto predpisu.

3. KLASIFIKÁCIA A SKÚŠOBNÉ POSTUPY

Súčasti snímačov tlaku a teploty, ktoré sú v kontakte s tlakom v kontajneri, sa posudzujú ako trieda 0.

3.1.1. Súčasti triedy 0 snímačov tlaku a teploty musia byť odolné voči netesnosti pri tlaku 1,5-krát väčšom ako pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5B).

3.1.2. Súčasti triedy 0 snímačov tlaku a teploty musia byť odolné voči tlaku 1,5-krát väčšiemu ako pracovný tlak (MPa).

3.1.3. Súčasti triedy 1 a triedy 2 snímačov tlaku a teploty musia byť odolné voči netesnosti pri tlaku až do dvojnásobku pracovného tlaku (pozri prílohu 5B).

3.1.4. Súčasti triedy 1 a triedy 2 snímačov tlaku a teploty musia byť odolné voči tlaku až do dvojnásobku pracovného tlaku

3.1.5. Súčasti triedy 3 snímačov tlaku a teploty musia byť odolné voči tlaku až do dvojnásobku tlaku, na ktorý je dimenzovaný bezpečnostný tlakový ventil.

3.2. Snímače tlaku a teploty sú skonštruované tak, aby fungovali pri teplotách uvedených v prílohe 5O.

3.3. Elektrický systém, ak sú ním snímače tlaku a teploty vybavené, musí byť izolovaný od ich kostry. Odpor izolácie musí byť > 10 MΩ.

ANNEX 4F

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA PLNIACEJ JEDNOTKY

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania plniacej jednotky.

2. PLNIACA JEDNOTKA

2.1. Materiál z ktorého pozostáva plniaca jednotka a ktorý je pri prevádzke v kontakte s CNG, musí byť kompatibilný so skúšobným CNG. Na preverenie tejto kompatibility sa používa postup uvedený v prílohe 5D.

2.2. Plniaca jednotka vyhovuje požiadavkám na komponenty triedy 0.

3. HODNOTY SKÚŠOBNÉHO TLAKU

Plniaca jednotka sa posudzuje ako komponent triedy 0.

3.1.1. Plniaca jednotka musí byť odolná voči netesnosti pri tlaku 1,5-krát väčšom ako pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5B).

3.1.2. Plniaca jednotka musí odolať tlaku 33 MPa.

3.2. Plniaca jednotka je skonštruovaná tak, aby fungovala pri teplotách uvedených v prílohe 5O.

PRÍLOHA 4G

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA NASTAVOVAČA TOKU PLYNU A ZMIEŠAVAČA PLYNU SO VZDUCHOM ALEBO VSTREKOVAČA

1. Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania nastavovača toku plynu a zmiešavača plynu so vzduchom alebo vstrekovača.

2. ZMIEŠAVAČ PLYNU SO VZDUCHOM ALEBO VSTREKOVAČ PLYNU

2.1. Materiál z ktorého pozostáva zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač plynu a ktorý je v kontakte s CNG, musí byť kompatibilný s CNG. Na preverenie tejto kompatibility sa používa postup uvedený v prílohe 5D.

2.2. Zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač plynu vyhovuje požiadavkám na komponenty triedy 1 alebo 2 v súlade s ich klasifikáciou.

Hodnoty skúšobného tlaku

Zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač plynu triedy 2 musí odolať tlaku 2-krát väčšiemu ako pracovný tlak.

2.3.1.1. Zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač plynu triedy 2 musí byť odolný voči netesnosti pri tlaku 2-krát väčšom ako pracovný tlak.

2.3.2. Zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač plynu triedy 1 a triedy 2 je skonštruovaný tak, aby fungoval pri teplotách uvedených v prílohe 5O.

2.4. Elektricky ovládané komponenty obsahujúce CNG spĺňajú tieto podmienky:

i)	musia byť samostatne uzemnené;

ii)	elektrický systém komponentu musí byť izolovaný od kostry;

iii)	vstrekovač plynu je pri vypnutom elektrickom prúde uzavretý.

3. NASTAVOVAČ TOKU PLYNU

3.1. Materiál z ktorého pozostáva nastavovač toku plynu a ktorý je v kontakte s CNG, musí byť kompatibilný s CNG. Na preverenie tejto kompatibility sa musí použiť postup uvedený v prílohe 5D.

3.2. Nastavovač toku plynu vyhovuje požiadavkám na komponenty triedy 1 alebo 2 v súlade s ich klasifikáciou.

Hodnoty skúšobného tlaku

Nastavovač tlaku plynu triedy 2 musí odolať tlaku 2-krát väčšiemu ako pracovný tlak.

3.3.1.1. Nastavovač tlaku plynu triedy 2 musí byť odolný voči netesnosti pri tlaku 2-krát väčšom ako pracovný tlak.

3.3.2. Nastavovač tlaku plynu triedy 1 a triedy 2 je skonštruovaný tak, aby fungoval pri teplotách uvedených v prílohe 5O.

3.4. Elektricky ovládané komponenty obsahujúce CNG spĺňajú tieto podmienky:

i)	musia byť samostatne uzemnené;

ii)	elektrický systém komponentu musí byť izolovaný od kostry.

PRÍLOHA 4H

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA ELEKTRONICKEJ RIADIACEJ JEDNOTKY

1. Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania elektronickej riadiacej jednotky.

2. ELEKTRONICKÁ RIADIACA JEDNOTKA

2.1. Elektronickou riadiacou jednotkou môže byť zariadenie, ktoré riadi spotrebu CNG v motore a odpája automatický ventil v prípade poškodenia prívodu paliva alebo spomalenia motora, resp. počas havárie.

2.2. Oneskorenie vypnutia automatického ventilu po spomalení motora nesmie byť dlhšie ako 5 sekúnd.

2.3. Zariadenie môže byť vybavené integrovaným nastavovačom predstihu zapaľovania buď v elektronickom module, alebo samostatne.

2.4. Zariadenie môže byť integrované s maketovými vstrekovačmi, aby sa umožnilo správne fungovanie elektronickej riadiacej benzínovej jednotky počas prevádzky CNG.

2.5. Elektronická riadiaca jednotka je skonštruovaná tak, aby fungovala pri teplotách uvedených v prílohe 5O.

PRÍLOHA 5

SKÚŠOBNÉ POSTUPY

1. KLASIFIKÁCIA

1.1. Komponenty CNG určené na používanie vo vozidlách sú klasifikované podľa maximálneho pracovného tlaku a funkcie v súlade s odsekom 2 tohto predpisu.

1.2. Klasifikácia komponentov sa určuje na základe skúšok, ktoré treba urobiť pri schvaľovaní typov komponentov alebo ich častí.

2. UPLATŇOVANÉ SKÚŠOBNÉ POSTUPY

V tabuľke 5.1 sú uvedené uplatňované skúšobné postupy v závislosti od klasifikácie.

Tabuľka 5.1

Skúška

Trieda 0

Trieda 1

Trieda 2

Trieda 3

Trieda 4

Odsek

Pretlak alebo pevnosť

Vonkajšia netesnosť

Vnútorná netesnosť

Skúšky trvanlivosti

Kompatibilita s CNG

Odolnosť voči korózii

Odolnosť voči suchému teplu:

Ozónové starnutie

Deštrukčné skúšky

Teplotné cykly

Tlakové cykly

Odolnosť voči vibrácii

Prevádzkové teploty

X	=	uplatňuje sa
O	=	neuplatňuje sa
A	=	podľa potreby

Poznámky:

a)	Vnútorná netesnosť: Uplatňuje sa v prípade, že trieda daného komponentu pozostáva zo sediel vnútorného ventilu, ktoré sú bežne uzavreté, keď je motor v stave „vypnuté“.

b)	Skúška trvanlivosti: Uplatňuje sa v prípade, že trieda daného komponentu pozostáva z integrálnych častí, ktoré sa opakovane pohybujú počas prevádzky motora.

c)	Kompatibilita s CNG, odolnosť voči suchému teplu, ozónové starnutie: Uplatňuje sa v prípade, že trieda daného komponentu pozostáva zo syntetických/nekovových častí.

d)	Skúška teplotnými cyklami: Uplatňuje sa v prípade, že trieda daného komponentu pozostáva zo syntetických/nekovových častí.

e)	Skúška na odolnosť voči vibráciám Uplatňuje sa v prípade, že trieda daného komponentu pozostáva z integrálnych častí, ktoré sa opakovane pohybujú počas prevádzky motora.

Materiály používané pre komponenty majú napísané technické parametre, ktoré spĺňajú alebo prekračujú (skúšobné) požiadavky stanovené v tejto prílohe v súvislosti s:

teplotou

ii)

tlakom

iii)	Kompatibilitou s CNG

iv)	trvanlivosťou.

3. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

3.1. Skúšky na tesnosť sa majú vykonávať s natlakovaným plynom, ako je vzduch alebo dusík.

3.2. Na dosiahnutie požadovaného tlaku pre hydrostatickú skúšku pevnosti sa môže použiť voda alebo iná kvapalina.

3.3. Skúška na tesnosť alebo pevnosť pri hydrostatickej skúške nesmie trvať kratšie ako 3 minúty.

PRÍLOHA 5A

PRETLAKOVÁ SKÚŠKA (SKÚŠKA NA PEVNOSŤ)

1. Komponent obsahujúci CNG musí vydržať bez akejkoľvek viditeľnej známky roztrhnutia alebo trvalej deformácie hydraulický tlak 1,5 – 2-krát väčší ako maximálny pracovný tlak po dobu minimálne 3 minút pri izbovej teplote a so zapojenými výstupnými vývodmi vo vysokotlakovej časti. Ako skúšobné médium sa môže použiť voda alebo iná vhodná hydraulická kvapalina.

2. Vzorky, ktoré boli predtým podrobené skúške na trvanlivosť podľa prílohy 5L, sa majú pripojiť k zdroju hydrostatického tlaku. Do prívodného potrubia hydrostatického tlaku sa namontuje kladný uzatvárací ventil a tlakomer s tlakom najmenej 1,5-krát väčším a najviac 2-krát väčším ako skúšobný tlak

3. V tabuľke 2 sú uvedené hodnoty pracovného a deštrukčného skúšobného tlaku podľa klasifikácie uvedenej v odseku 2 tohto predpisu.

Tabuľka 5.2

Klasifikácia komponentu	Pracovný tlak [kPa]	Pretlak [kPa]
Trieda 0	3 000 < p < 26 000	1,5-krát pracovný tlak
Trieda 1	450 < p < 3 000	1,5-krát pracovný tlak
Trieda 2	20 < p < 450	2-krát pracovný tlak
Trieda 3	450 < p < 3 000	2-krát pracovný tlak

PRÍLOHA 5B

SKÚŠKA NA VONKAJŠIU NETESNOSŤ

1. Komponent musí byť bez netesností cez tesnenia vo svojom drieku alebo telese alebo v iných spojeniach a pri skúškach opísaných v odsekoch 2 a 3 tejto prílohy nesmie vykazovať známky poróznosti v odliatku pri žiadnom aerostatickom tlaku v rozmedzí od 0 po tlak uvedený v tabuľke 5.2.

2. Skúška sa vykoná v týchto podmienkach:

i)	pri izbovej teplote

ii)	pri minimálnej prevádzkovej teplote

iii)	pri maximálnej prevádzkovej teplote.

Hodnoty maximálnej a minimálnej prevádzkovej teploty sú uvedené v prílohe 5O.

3. Počas tejto skúšky sa zariadenie podrobované skúške (ZPS) pripojí k zdroju aerostatického tlaku. Automatický ventil a tlakomer s tlakom v rozpätí od najmenej 1,5-násobku do najviac 2-násobku skúšobného tlaku sa nainštalujú na prívodné tlakovacie potrubie. Tlakomer sa má inštalovať medzi automatický ventil a vzorku podrobovanú skúške. Keď je vzorka vystavená aplikovanému skúšobnému tlaku, má sa ponoriť do vody, aby sa zistili netesnosti, alebo sa použila iná rovnocenná skúšobná metóda (meranie prietoku alebo pokles tlaku).

4. Vonkajšia netesnosť musí byť menšia ako požiadavky uvedené v prílohách alebo, ak nie sú uvedené žiadne požiadavky, vonkajšia netesnosť musí byť menšia ako 15 cm3 za hodinu.

5. Skúška pri vysokej teplote

Komponent obsahujúci CNG so zapojeným vývodom, keď je vystavený tlaku plynu rovnajúcemu sa maximálnemu pracovnému tlaku, nesmie vykazovať pri maximálnej prevádzkovej teplote uvedenej v prílohe 5O netesnosť s únikom väčším ako 15 cm3 za hodinu. Pri tejto teplote sa komponent kondicionuje najmenej 8 hodín.

6. Skúška pri nízkej teplote

Komponent obsahujúci CNG so zapojeným vývodom, keď je vystavený tlaku plynu rovnajúcemu sa maximálnemu pracovnému tlaku uvádzanému výrobcom, nesmie vykazovať pri minimálnej prevádzkovej teplote netesnosť s únikom väčším ako 15 cm3 za hodinu. Pri tejto teplote sa komponent kondicionuje najmenej 8 hodín.

PRÍLOHA 5C

SKÚŠKA NA VNÚTORNÚ NETESNOSŤ.

1. Na vzorkách ventilov alebo plniacej jednotky, ktoré boli predtým podrobené skúške na vonkajšiu netesnosť podľa prílohy 5B, sa vykonajú tieto skúšky.

2. Sedlá ventilov v uzavretej polohe nesmú vykazovať netesnosť pri žiadnej hodnote aerostatického tlaku v rozpätí od 0 do 1,5-násobku pracovného tlaku (kPa).

3. Spätný ventil vybavený pružným (elastickým sedlom) v uzavretej polohe nesmie vykazovať žiadnu netesnosť, keď je podrobovaný aerostatickému tlaku v rozpätí od 0 do 1,5-násobku pracovného tlaku (kPa).

4. Spätný ventil vybavený sedlom typu kov na kov v uzavretej polohe nesmie vykazovať žiadnu netesnosť v rozsahu väčšom ako 0,47 dm3/s, keď je podrobovaný aerostatickému rozdielu tlakov 138 kPa účinného tlaku.

5. Sedlo horného spätného ventilu použitého v montážnej zostave plniacej jednotky v uzavretej polohe nesmie vykazovať netesnosť pri žiadnej hodnote aerostatického tlaku v rozpätí od 0 do 1,5-násobku pracovného tlaku (kPa).

6. Skúšky na vnútornú netesnosť sa vykonávajú s prívodom do vzorky ventilu pripojeným k zdroju aerostatického tlaku s ventilom v uzavretej polohe a s otvoreným vývodom. Automatický ventil a tlakomer s tlakom v rozpätí od najmenej 1,5-násobku do najviac 2-násobku skúšobného tlaku sa nainštalujú na prívodné tlakovacie potrubie. Tlakomer sa má inštalovať medzi automatický ventil a vzorku podrobovanú skúške. Počas aplikovanie skúšobného tlaku sa majú vykonávať pozorovania netesnosti pri otvorenom vývode ponorenom do vody, pokiaľ nie je uvedený iný postup.

7. Splnenie požiadaviek odsekov 2 až 5 sa určuje tak, že sa k vývodu ventilu pripojí trubica s určitou dĺžkou. Otvorený koniec tejto vývodovej trubice sa umiestni do prevrátenej odmernej nádrže, ktorá je kalibrovaná v kubických centimetroch. Prevrátená nádrž sa musí uzavrieť vodotesným uzáverom. Celý aparát sa potom nastaví takto:

1.	koniec vývodovej trubice sa umiestni približne 13 mm nad hladinou vody v prevrátenej odmernej nádrži, a

voda v odmernej nádrži a mimo nej je na rovnakej úrovni. Po vykonaní týchto nastavení sa zaznamená výška hladiny vody v odmernej nádrži. S ventilom v uzavretej polohe predpokladanej ako výsledok normálnej prevádzky sa na vstup do ventilu pod určeným skúšobným tlakom privádza vzduch alebo dusík na dobu skúšky najmenej 2 minúty. Počas tejto doby sa v prípade potreby upraví vertikálna poloha odmernej nádrže, aby sa v nej i mimo nej udržala rovnaká výška hladiny vody.

Na konci skúšky a pri zachovaní rovnakej výšky hladiny vody v odmernej nádrži a mimo nej sa znovu zaznamená výška hladiny vody v odmernej nádrži. Zo zmeny objemu vody v odmernej nádrži sa rýchlosť unikania vypočíta podľa tohto vzorca:

Formula

kde:

V1	=	rýchlosť unikania v kubických centimetroch vzduchu alebo dusíka za hodinu.
Vt	=	zväčšenie objem vnútri odmernej nádrže počas skúšky.
t	=	doba skúšky v minútach
P	=	barometrický tlak počas skúšky v kPa.
T	=	teplota okolitého prostredia počas skúšky v K.

8. Namiesto uvedenej metódy sa netesnosť môže merať aj prietokomerom namontovaným na vstupnej časti ventilu podrobovaného skúške. Prietokomer musí byť schopný presne indikovať maximálnu povolenú rýchlosť unikania pre použitú skúšobnú kvapalinu.

PRÍLOHA 5D

SKÚŠKA NA KOMPATIBILITU S CNG

1. Syntetická časť v kontakte s CNG nesmie vykazovať nadmernú zmenu objemu alebo stratu hmotnosti.

Odolnosť voči n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

i)	médium: n-pentán

ii)	teplota: 23 °C (tolerancia podľa normy ISO 1817)

iii)	doba ponorenia: 72 hodín

2. Požiadavky:

maximálna zmena objemu 20 percent

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 percent.

PRÍLOHA 5E

SKÚŠKA NA ODOLNOSŤ VOČI KORÓZII

Skúšobné postupy:

1. Kovový komponent obsahujúci CNG vyhovuje skúškam na netesnosť uvedeným v prílohách 5B a 5C a po podrobení sa 144-hodinovej skúške soľnou sprchou v súlade s normou ISO 15500 – 2 so všetkými spojmi zavretými.

2. Medený alebo mosadzný komponent obsahujúci CNG vyhovuje skúškam na netesnosť uvedeným v prílohách 5B a 5C a po podrobení sa 24-hodinovému ponoreniu do čpavku v súlade s normou ISO CD 15500 – 2 so všetkými spojmi zavretými.

PRÍLOHA 5F

ODOLNOSŤ VOČI SUCHÉMU TEPLU

1. Skúška sa musí vykonať v súlade s normou ISO 188. Skúšaný kus treba vystaviť vzduchu na 168 hodín pri teplote rovnajúcej sa maximálnej prevádzkovej teplote.

2. Prípustné zmeny v pevnosti v ťahu nemajú prekročiť. +25 %. Prípustné zmeny v predĺžení na medzu pevnosti nesmú prekročiť tieto hodnoty:

Maximálne zväčšenie	10 percent
Maximálne zmenšenie	30 percent.

PRÍLOHA 5G

OZÓNOVÉ STARNUTIE

1. Skúška sa musí vykonať v súlade s normou ISO 1431/1.

Skúšobný kus, ktorý sa musí natiahnuť na predĺženie o 20 percent, sa počas 72 hodín vystaví vzduchu pri teplote 40 °C s koncentráciou ozónu 50 dielov na sto miliónov.

2. V skúšobnom kuse sa nepripúšťajú žiadne trhliny.

PRÍLOHA 5H

SKÚŠKA NA TEPLOTNÉ CYKLY

Nekovové časti obsahujúce CNG musia po absolvovaní 96 hodinovej skúšky na teplotné cykly od minimálnej prevádzkovej teploty až po maximálnu prevádzkovú teplotu s dĺžkou cyklu 120 minút pri maximálnom pracovnom tlaku vyhovovať skúške na tesnosť uvedenej v prílohách 5B a 5C.

PRÍLOHA 5I

SKÚŠKA NA TLAKOVÉ CYKLY POUŽÍVANÁ IBA NA NÁDRŽE (POZRI PRÍLOHU 3)

PRÍLOHY 5J A 5K

NESTANOVENÉ

PRÍLOHA 5L

SKÚŠKA TRVANLIVOSTI (ZACHOVANIE PREVÁDZKYSCHOPNOSTI)

Skúšobná metóda

Komponent sa pripojí k zdroju natlakovaného suchého vzduchu alebo dusíka pomocou vhodných úchytiek a podrobí sa niekoľkým cyklom určeným pre daný konkrétny komponent. Cyklus pozostáva z jedného otvorenia a jedného zatvorenia komponentu na dobu najmenej 10 ± 2 sekúnd.

Cyklovanie pri izbovej teplote

Komponent sa 96 percent z celkového počtu cyklov prevádzkuje pri izbovej teplote a pri menovitom prevádzkovom tlaku. Počas doby mimo cyklus sa má umožniť, aby tlak na výstupe skúšobnej prípojky klesol na 50 percent skúšobného tlaku. Potom sa komponent považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky na tesnosť podľa prílohy 5B pri izbovej teplote. Túto časť skúšky možno prerušiť v 20-percentných intervaloch kvôli skúške na tesnosť.

Cyklovanie pri vysokej teplote

Komponent sa 2 percentá z celkového počtu cyklov prevádzkuje pri príslušnej maximálnej teplote a pri kontrolovanom prevádzkovom tlaku. Komponent sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky na tesnosť podľa prílohy 5B pri príslušnej maximálnej teplote po dokončení cyklov pri vysokej teplote.

Cyklovanie pri nízkej teplote

Komponent sa 2 percentá z celkového počtu cyklov prevádzkuje pri príslušnej minimálnej teplote určenej pri menovitom prevádzkovom tlaku. Komponent sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky na tesnosť podľa prílohy 5B pri príslušnej minimálnej teplote určenej po dokončení cyklov pri vysokej teplote.

Po dokončení cyklov a zopakovaní skúšky na tesnosť musí byť komponent schopný úplne sa otvárať a zatvárať pri krútiacom momente menšom než ten, ktorý je uvedený v tabuľke 5.3. ako moment aplikovaný na rúčku komponentu v smere úplného otvorenia a potom v smere opačnom.

Tabuľka 5.3

Rozmer vstupu komponentu (mm)	Maximálny krútiaci moment (Nm)
6	1.7
8 alebo 10	2.3
12	2.8

Táto skúška sa vykonáva pri príslušnej špecifikovanej maximálnej teplote a zopakuje sa pri teplote –40 °C.

PRÍLOHA 5M

DEŠTRUKČNÁ SKÚŠKA POUŽITEĽNÁ IBA NA NÁDRŽE (POZRI PRÍLOHU 3)

PRÍLOHA 5N

SKÚŠKA NA ODOLNOSŤ VOČI VIBRÁCIÁM

Po absolvovaní 6 hodín vibrácií v rámci uvedenej skúšobnej metódy musia všetky komponenty s pohyblivými časťami zostať nepoškodené i funkčné a musia vyhovieť skúške komponentu na tesnosť.

Skúšobná metóda

Komponent sa upevní v aparatúre a podrobí sa vibráciám na 2 hodiny pri 17 Hz s amplitúdou 1,5 mm (0,06 palca) v každej z troch smerových osí. Po 6 hodinách vibrácií musí komponent vyhovovať prílohe 5C.

PRÍLOHA 5O

PREVÁDZKOVÉ TEPLOTY

	Motorová časť	Inštalované na motore	Kabína
Mierna	–20 °C ÷ 105 °C	–20 °C ÷ 120 °C	–20 °C ÷ 85 °C
Studená	–40 °C ÷ 105 °C	–40 °C ÷ 120 °C	–40 °C ÷ 85 °C

PRÍLOHA 6

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA IDENTIFIKAČNEJ ZNAČKY CNG PRE VEREJNÉ DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Znak pozostáva z nálepky, ktorá musí byť odolná voči poveternostným podmienkam.

Farba a rozmery nálepky musia spĺňať nasledujúce požiadavky:

Farby:
	Pozadie:	zelené
	Okraj:	biele alebo biele reflexné
	Písmená:	biele alebo biele reflexné
Rozmery
	Šírka okraja:	4 – 6 mm
	Výška písma:	≥ 25 mm
	Hrúbka písma:	≥ 4 mm
	Šírka nálepky:	110 – 150 mm
	Výška nálepky:	80 – 110 mm

Slovo „CNG“ musí byť vycentrované na stred nálepky.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 72

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 51 14. marca 2008

Obsah		II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné	Strana
		AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI ZMLUVAMI
	*	Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 67 – Jednotné ustanovenia o: I. typovom schvaľovaní špecifického zariadenia motorových vozidiel, ktoré používajú vo svojom pohonnom systéme skvapalnené ropné plyny (LPG); II. typovom schvaľovaní vozidiel vybavených špecifickým zariadením na používanie skvapalnených ropných plynov (LPG) vo svojom pohonnom systéme z hľadiska montáže takéhoto zariadenia	1
	*	Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 110 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní: I. špecifických súčastí motorových vozidiel používajúcich stlačený zemný plyn (CNG) vo svojich pohonných systémoch; II. vozidiel vzhľadom na inštaláciu špecifických súčastí schváleného typu na použitie stlačeného zemného plynu vo svojich pohonných systémoch	113