11.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

11.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/3

(1)

Komisia obdržala 18. decembra 2003 notifikáciu o opatreniach v prospech Agrobanky Praha a.s. (AGB) a banky GE Capital a.s. (1) (GECB) v rámci konania o štátnej pomoci (ďalej len „prechodný mechanizmus“) podľa prílohy IV časti 3 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (2), podpísanom 16. apríla 2003 (ďalej len „akt o pristúpení“).

(2)

Listom, ktorý Komisia obdržala 30. apríla 2004, Česká republika notifikáciu stiahla. V ten istý deň predložila Česká republika novú notifikáciu týkajúcu sa rovnakej veci.

(3)

Rozhodnutím zo 14. júla 2004 Komisia vyhlásila, že po pristúpení väčšina notifikovaných opatrení nebola uplatniteľná, začala však konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci ďalších opatrení, keďže tieto boli po pristúpení považované za uplatniteľné a vyvolali vážne pochybnosti, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť so spoločným trhom. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili k tejto veci svoje pripomienky.

(4)

Česká republika poskytla svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania 30. júla 2004, 16. augusta 2004, 22. septembra 2005 a 18. mája 2006 a GECB poskytla svoje pripomienky 17. decembra 2004. GECB poskytla dodatočné pripomienky 19. septembra 2005 a 11. novembra 2005. Listom z 2. mája 2006 Komisia potvrdila GECB, že lehota na predloženie pripomienok bola predĺžená až do konca novembra 2005 v súlade s článkom 6 ods. 1 poslednou vetou nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (4) (ďalej len „procedurálne nariadenie“). Listom z 10. mája 2006 zaevidovaným 18. mája 2006 informovala Česká republika Komisiu, že obdržala pripomienky predložené bankou GECB. Stretnutia so zástupcami Českej republiky a GECB sa uskutočnili 24. júna 2005, 29. septembra 2005 a 25. októbra 2005 a taktiež 11. januára 2006 a 7. marca 2006. Česká republika poskytla 13. marca 2007 ďalšie informácie, ktoré boli zaevidované 14. marca 2007. Komisia potvrdila Českej republike 15. marca 2007, že lehota na predloženie pripomienok bola predĺžená až do 14. marca 2007 v súlade s článkom 6 ods. 1 poslednou vetou procedurálneho nariadenia.

(5)

AGB, ktorá bola založená v roku 1990, pôsobila v Českej republike ako univerzálna komerčná banka. V roku 1995 bola piatou najväčšou bankou v Českej republike a najväčšou bankou v súkromnom vlastníctve. Keď sa však AGB dostala do finančných ťažkostí, bola jej v septembri 1998 odobratá banková licencia a v súčasnej dobe je v likvidácii.

(6)

Zakladajúcimi akcionármi AGB boli Československá obchodní banka a.s. (ČSOB), Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky, Agropol a.s., Agrodat státní podnik a Stavoinvest Banská Bystrica. V roku 1995 získala kontrolu nad AGB súkromná firma Motoinvest Group.

(7)

Po uvalení nútenej správy 17. septembra 1996 boli v rámci AGB vytvorené dve oddelené organizačné jednotky, AGB1 a AGB2. AGB1 vykonávala hlavné bankové činnosti banky AGB. V júni 1998 sa AGB1 odpredalo banke GECB na základe zmluvy o prevode majetku. Ostatné časti AGB sú stále v likvidácii.

(8)

GECB bola založená v roku 1998 za účelom získania AGB1. Teraz pôsobí v Českej republike ako univerzálna banka. Od 17. januára 2005, kedy bola GECB premenovaná na GE Money Bank a.s., je úplne vo vlastníctve GE Capital International Holdings Corporation, USA (GECIH).

(9)

Ťažkosti AGB začali už v rokoch 1993 a 1994. V polovici deväťdesiatych rokov prešiel celý český bankový sektor vážnou hospodárskou krízou, ktorá zasiahla aj AGB. V súvislosti s rýchlou expanziou AGB spojenou s nedostatkami v oblasti riadenia rizík a s nedostatočnou vnútornou kontrolou došlo k postupnému zhoršovaniu úverového portfólia AGB. V roku 1993 vykazovala AGB stratu vo výške 2 miliárd CZK a jej vlastný majetok nadobudol zápornú hodnotu (– 515 miliónov CZK).

(10)

V roku 1993 Česká národná banka (ČNB) nariadila, aby AGB pripravila a realizovala konsolidačný program na obnovu svojej kapitálovej primeranosti. Česká republika vysvetlila, že uvedený konsolidačný program nezahŕňal opatrenia poskytované alebo podporované štátom. Išlo skôr o to, aby mala ČNB nad AGB užší dohľad. V roku 1996 sa AGB prestáva riadiť podmienkami uvedeného konsolidačného programu, podieľa sa na vysoko riskantných operáciách a čelí problémom spojeným s likviditou a so znižovaním kvality svojich aktív. Likviditná kríza a neochota akcionárov prijať vhodné nápravné opatrenia viedli 17. septembra 1996 k uvaleniu nútenej správy na AGB.

(11)

Pokiaľ ide o finančnú situáciu AGB, audit uskutočnený po uvalení nútenej správy (súvaha zo 16. septembra 1996) odhalil stratu – 8,487 miliardy CZK a zvyšok vlastného kapitálu – 5,476 miliardy CZK. Pravidelný ročný audit so súvahou z 31. decembra 1996 konštatoval stratu – 10,097 miliardy CZK a zvyšok vlastného kapitálu – 6,328 miliardy CZK.

(12)

Aby zabránila negatívnym dôsledkom na celý český bankový sektor, začala Česká republika prijímať opatrenia s cieľom zabezpečiť záchranu a reštrukturalizáciu AGB. Avšak po vyššie uvedených auditoch AGB, ktoré po uvalení nútenej správy preukázali straty presahujúce bankový kapitál, sa rozhodlo, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť AGB, bude vytvorenie zvláštnej organizačnej jednotky AGB1, ktorá bude zabezpečovať hlavné bankové aktivity AGB. AGB2 pozostávala predovšetkým z klasifikovaných úverov, úverov pre vybrané dcérske spoločnosti alebo ďalšie pridružené subjekty AGB, vybraného portfólia aktív, celého nehnuteľného majetku a časti hnuteľného majetku. AGB1 mala byť potom odpredaná strategickému investorovi cestou otvoreného bezpodmienečného a transparentného ponukového konania.

(13)

V apríli 1997 vyhlásil nútený správca verejnú súťaž na predaj AGB1. V nasledujúcom ponukovom konaní zostala spoločnosť GE Capital Corporation ako jediný účastník so záujmom o kúpu AGB1. AGB1 bola predaná banke GECB 22. júna 1998 za približne 304 miliónov CZK s výhradou záruk a istôt a opcie s právom predaja. Podrobnosti k zárukám a istotám sú uvedené v odôvodneniach 19 až 29 a podrobnosti k opcii s právom predaja v odôvodneniach 27 až 32.

(14)

Opatrením, ktorým sa treba ďalej zaoberať, je záruka pre vkladateľa, ktorú ČNB poskytla všetkým veriteľom AGB, keď sa AGB v septembri 1996 prvýkrát dostala do ťažkostí. Záruka pre vkladateľa sa vzťahovala na všetky záväzky AGB vrátane splatných úrokov, ktoré boli evidované v účtovníctve AGB k 17. septembru 1996. Všetky záväzky splatné v stanovenej lehote boli zabezpečené až do splatnosti pohľadávky. Záväzky bez stanovenej lehoty splatnosti boli zabezpečené po dobu 12 mesiacov po ukončení nútenej správy uvalenej na AGB. Záväzky, ktoré banke AGB vznikli po 17. septembri 1996, boli zabezpečené do príslušného dátumu ich splatnosti, avšak maximálne 12 mesiacov po ukončení nútenej správy uvalenej na AGB. V zárukách nebola stanovená horná hranica zabezpečených záväzkov voči veriteľom AGB. Od 31. decembra 2003 však existoval len jediný vklad vo výške 867 882 CZK, na ktorý sa mohla potenciálne vzťahovať záruka pre vkladateľa (5).

(15)

V súvislosti s predajom prevzala GECIH, materská spoločnosť GECB, na seba povinnosti plynúce zo záruky pre vkladateľa na základe protizáruky, ktorej platnosť vypršala 22. júna 2000. Už od začiatku bolo stanovené, že platnosť protizáruky by skončila v prípade, že by GECIH využila na akcie GECB opciu s právom predaja. Po predaji AGB1 banke GECB prešiel zvyšok AGB vrátane AGB2 do likvidácie. V prebiehajúcom likvidačnom procese je ČNB jediným veriteľom AGB.

(16)

Výsledky bankových obchodov AGB sa po prevzatí bankou GECB výrazne zlepšili.

(17)

Česká republika a GECB uvádzajú, že banky AGB, GECB a GECIH prijali opatrenia na obmedzenie spoluúčasti štátu na reštrukturalizácii AGB. Kompenzačnými krokmi, ktoré AGB podnikla, boli premena aktív AGB do likvidnej formy a hlavne predaj určitých dcérskych spoločností AGB banke Raiffeisen Bank. Týmto došlo k zmenšeniu podielu AGB na trhu, ktorý bol daný podielom AGB na celkovom množstve bankových aktív či určitých kategórií aktív. Okrem toho AGB znížila počet zamestnancov z približne 3 500 v roku 1996 na 2 500 v roku 1998.

(18)

Argumentovalo sa, že GECB a GECIH prispeli k reštrukturalizácii uhradením kúpnej ceny, zárukami a istotami kupujúcej strany v listine záruk uvedenej v odôvodnení 20 a protizárukou v dohode o odškodnení uvedenej tamtiež, na základe ktorej GECIH prevzala na seba záväzky zo strany ČNB (záruka pre vkladateľa) voči veriteľom AGB. Skupina GE je okrem toho presvedčená o tom, že veci pomohla tzv. opciou s právom predaja a tiež svojou výbornou povesťou.

(19)

Komisia vo svojom rozhodnutí zo 14. júla 2004 posúdila opatrenia, ktoré jej boli notifikované a dospela k záveru, že väčšina z nich spadá mimo oblasť pôsobnosti prechodného mechanizmu zmluvy o pristúpení. Tieto opatrenia neviedli k ďalším finančným rizikám Českej republiky po dátume pristúpenia, a preto neboli uplatniteľné po pristúpení. Dva súbory opatrení (Záruky, istoty a sľuby odškodnenia a Opcia s právom predaja) však boli pokladané za uplatniteľné po pristúpení a za možnú štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(20)

V priebehu predaja AGB1 banke GECB dohodla AGB ako predajca AGB1 niekoľko záručných opatrení v prospech GECH, ktoré sú uvedené v listine záruk podpísanej 21. júna 1998 (ďalej len „listina záruk“). ČNB nebola účastníkom tejto dohody. Záväzky AGB uvedené v listine záruk podporila ČNB v dohode o odškodnení podpísanej 22. júna 1998 a pozmenenej 25. apríla 2004 zmenou č. 1 k dohode o odškodnení (ďalej len „dohoda o odškodnení“) (7).

(21)

České orgány poskytli zoznamy záručných opatrení v rámci plánu na záchranu a reštrukturalizáciu, ktorý je súčasťou notifikácie.

(22)

V notifikácii Česká republika uviedla, že zoznam týkajúci sa listiny záruk nie je „úplný“. Vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania však Česká republika upresnila, že zoznam zahŕňa kompletné zoznamy všetkých možných nárokov. Vyjadrenie „nie je úplný“ len vyjadrovalo, že zoznamy neopakujú úplné znenie textov podkladových dohôd. GECB predložila argument, že v skutočnosti len „úplný“ zoznam týkajúci sa dohody o odškodnení je relevantný, pretože druhý zoznam sa vzťahuje iba na nároky uvedené v listine záruk, ktorá je dohodou medzi dvoma súkromnými subjektmi, a preto sa na ňu nemôžu vzťahovať ustanovenia o štátnej pomoci.

(23)

Platnosť mnohých možných pohľadávok už skončila pred pristúpením Českej republiky k Európskej únii. Komisia vo svojom rozhodnutí zo 14. júla 2004 vyhlásila tie opatrenia, ktorých platnosť skončila už pred pristúpením, za neuplatniteľné po pristúpení. Pokiaľ ide o ostatné opatrenia, Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania.

(24)

Začatie konania vo veci formálneho zisťovania sa týka tiež opatrení, vo veci ktorých Česká republika nepožiadala o posúdenie v rámci prechodného mechanizmu. Ide predovšetkým o určité záruky, istoty a sľuby odškodnenia a o opciu s právom predaja, ktoré síce boli uvedené v notifikácii, ale neboli zahrnuté do žiadosti o posúdenie. Vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia vysvetlila, že v rámci prechodného mechanizmu podľa prílohy IV časti 3 aktu o pristúpení neexistovala zo strany pristupujúcich krajín povinnosť notifikovať opatrenia, a preto bolo v zásade možné obsah takejto notifikácie obmedziť. Komisia však bola presvedčená o tom, že záruky, istoty a sľuby odškodnenia a opcia s právom predaja sú úzko spojené s notifikovanými opatreniami a nemôžu byť preto umelo oddelené. Z toho dôvodu musí Komisia posúdiť opatrenia v ich celkovom rozsahu.

(25)

Záručné opatrenia, u ktorých Komisia začala konanie, sú zhrnuté takto:

(26)

Tabuľka 1

Záruky, istoty a sľuby odškodnenia, ktorých platnosť skončí 22. júna 2008

Tabuľka 2

Záruky, istoty a sľuby odškodnenia, ktorých platnosť skončí 22. júna 2010

Tabuľka 3

Záruky, istoty a sľuby odškodnenia, ktorých platnosť skončí 22. júna 2013

Tabuľka 4

Záruky, istoty a sľuby odškodnenia, ktorých platnosť skončí po 15 rokoch od uzavretia zmluvy

(27)

ČNB a GECIH spísali 22. júna 1998 listinu o opčnom predaji, ktorá stanovuje, že za určitých okolností je GECIH oprávnená požadovať, aby ČNB kúpila od GECIH všetky jej akcie v GECB.

(28)

Zostávajú dva prípady, ktoré dovoľujú GECIH uplatňovať opciu s právom predaja. Sú to:

(29)

Po vysvetleniach poskytnutých Českou republikou a GECB zastáva Komisia názor, že prípad uvedený v odôvodnení 28 písm. b) platí len po odmietnutí vykonania platieb podľa bodu 4.1 a bodu 8.3 dohody o odškodnení, ktoré sa týkajú žalôb o vyhlásenie predaja AGB1 banke GECB (9) za neplatný.

(30)

ČNB má právo napraviť udalosť, ktorá by viedla k využitiu opcie s právom predaja, uvedením GECB a GECIH do rovnakej situácie, v ktorej by sa nachádzali, keby k takejto udalosti nedošlo. Uvádza sa, že to môže znamenať platby alebo prevod aktív do GECB. Platnosť opcie s právom predaja končí 22. júna 2008.

(31)

Opčná cena, za ktorú ČNB musí odkúpiť všetky akcie v GECB, sa líši podľa dátumu, ku ktorému je opcia s právom predaja využitá. Od júna 2003 až do dňa, keď vyprší platnosť opcie s právom predaja, sa táto opčná cena bude rovnať najvyššej z nasledujúcich položiek:

V prípade, že kúpna cena je určovaná podľa primeranej trhovej hodnoty uvedenej v písmene c), nebudú udalosti, ktoré spustili proces uplatnenia opcie s právom predaja, zohľadnené.

(32)

Česká republika informovala Komisiu, že súhlasí s ČNB a GECB, že pre stanovenie ceny pri uplatnení opcie s právom predaja sa musí vždy získať posudok nezávislého tretieho subjektu a že taký posudok je pre obe strany záväzný.

(33)

Česká republika sa domnieva, že posudzované opatrenia nie sú uplatniteľné po pristúpení. Možné ručenie zo strany štátu by bolo obmedzené časovo a výškou sumy, keďže maximálna účasť Českej republiky je stanovená a nemohla by sa v budúcnosti zvýšiť. Takisto zoznam týkajúci sa listiny záruk je úplný. Ďalšie podrobné vymedzenie možných rizík by nebolo potrebné. Česká republika hlavne nevidí súvislosť v tom, ako má byť schopná predpovedať, kto by mohol uplatňovať na niečo nárok a na akom základe by ho mohol uplatňovať. Česká republika tiež odkazuje na záruku poskytnutú štátom v prospech Komerčnej banky, v ktorej prípade Komisia prijala podobný rozsah vymedzenia ako postačujúci k tomu, aby sa toto opatrenie pokladalo za opatrenie, ktoré nie je uplatniteľné po pristúpení. Takisto v prípade Slovenskej sporiteľne Komisia akceptovala širšie vymedzenie, pretože v danom prípade by bolo možné identifikovať len uzavretú skupinu možných žiadateľov a nie jednotlivé nároky. V každom prípade by sa v súvislosti so štyrmi individuálnymi žalobami uvedenými v bode 4.1 vyhovelo požiadavkám, na základe ktorých podľa Komisie možno opatrenia označiť za neuplatniteľné po pristúpení. Okrem toho predložila Česká republika v máji 2006 zoznam mien všetkých akcionárov AGB k 30. aprílu 2004. Česká republika sa domnieva, že požiadavka Komisie na rozpis bola splnená pre všetky nároky uvedených akcionárov podľa bodu 4.1 listiny záruk.

(34)

Pokiaľ ide o opcie s právom predaja, je Česká republika presvedčená, že zvláštna povaha opcie s právom predaja nepripúšťa posudzovanie v rámci prechodného mechanizmu alebo v prebiehajúcom konaní, pretože opcia bude uplatnená v budúcnosti. Česká republika vyhlasuje, že je ochotná predložiť opciu s právom predaja Komisii na posúdenie, akonáhle bude opcia uplatnená. Vo vzťahu k štyrom individuálnym žalobám o vyhlásenie neplatnosti uvedeným v bode 4.1 spĺňa opcia s právom predaja požiadavky Komisie, na základe ktorých možno opatrenia označiť za neuplatniteľné po pristúpení. Cena pri uplatnení opcie s právom predaja by bolo obmedzená na základe vzorca aplikovaného nezávislým odborníkom.

(35)

Okrem toho trvá Česká republika na tom, že tieto opatrenia nepredstavujú pomoc, pretože likvidácia AGB by bola pre štát nákladnejšia než prijaté opatrenia umožňujúce jej predaj. Uvedené opatrenia takisto patria medzi bežnú obchodnú prax, čo by neprinieslo žiadnu nezvyčajnú výhodu a malo by len malý vplyv na trh. Keďže predaj AGB1 prebehol v rámci bezpodmienečného a verejného ponukového konania, GECB nezískala žiadnu výhodu, pretože za útvar bankových obchodov banky AGB zaplatila trhovú cenu. Akákoľvek výhoda pre predajcu AGB by aj tak prestala existovať, keďže AGB je v likvidácii a viac na trhu nepôsobí.

(36)

Ak by tieto opatrenia predstavovali pomoc, Česká republika tvrdí, že by táto pomoc bola zlučiteľná so spoločným trhom. Vzhľadom na špecifickú situáciu v Českej republike a na svojráznosť procesu pristúpenia, musela Komisia interpretovať ustanovenia zmluvy a usmernenia Spoločenstva z roku 1994 o poskytovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (10) (ďalej len „usmernenia z roku 1994“) veľkorysejšie, než keď ich posudzovala v prípade rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(37)

Česká republika sa domnieva, že v danej situácii je možné uplatniť článok 87 ods. 2 písm. b) a článok 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES a že opatrenia sú zlučiteľné so spoločným trhom.

(38)

Pokiaľ ide o usmernenia z roku 1994, Česká republika upozorňuje na skutočnosť, že existovala všeobecná koncepcia k reštrukturalizácii útvaru bankových obchodov AGB a že v iných prípadoch Komisia netrvala striktne na tom, aby bol k dispozícii reštrukturalizačný plán. Česká republika sa ďalej domnieva, že opatrenia sa môžu chápať ako pomoc iba v prospech AGB, nie však ako pomoc v prospech GECB alebo GECIH, keďže všetky opatrenia sa zameriavali na jediný cieľ, a to na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti útvaru bankových obchodov AGB. Okrem toho usmernenia z roku 1994 nezakazovali poskytovanie pomoci novovzniknutým spoločnostiam. Pretože v tomto prípade nevznikol prebytok kapacity, nevzišla požiadavka obmedzenia alebo zrušenia kapacity. Bankám AGB/GECB by nezostal pokladničný prebytok, ktorý by bol podľa usmernení z roku 1994 hlavnou otázkou, pokiaľ ide o proporcionalitu. Príspevky investorov boli tiež dostačujúce. Relatívne vysoké pomery kapitálovej primeranosti by boli len praktickým dosahom na zvolené metódy kapitálových príspevkov.

(39)

Česká republika sa takisto domnieva, že na túto situáciu možno uplatniť článok 46 ods. 2 európskej dohody (ďalej len „ED“). Článok 46 ods. 2 európskej dohody by neobmedzoval druh opatrení, ktoré by mohli byť prípustné, ani by nebránil opatreniam štátnej pomoci. Okrem toho Komisia vo veci Komerčnej banky článok 46 ods. 2 ED uplatnila.

(40)

Ak by Komisia aj napriek tomu dospela k záveru, že opatrenia sú uplatniteľné po pristúpení a predstavujú nezlučiteľnú štátnu pomoc, mala by umožniť adekvátné postupné ukončenie platnosti záruk, istôt a sľubov odškodnenia a opcie s právom predaja. Tento krok by bol opodstatnený skutočnosťou, že ČNB a GE oprávnene očakávali, že tu ide o ustanovenia záväznej povahy.

(41)

Česká republika oznámila Komisii 13. marca 2007, že GECIH a GECB sa 28. februára 2007 jednostranne a bezpodmienečne zriekli záruk, istôt a sľubov odškodnenia podľa oddielu 3.1 dohody o odškodnení z dôvodov všetkých možných strát spôsobených predajcom AGB1, ktorý neplnil podmienky v súlade so zárukami, istotami a sľubmi odškodnenia, ku ktorým sa zaviazal v bode 5.1 písm. a) podbodu i), v bode 5.1 písm. a) podbodu ii), v bode 5.1 písm. a) podbodu iii), v bode 5.1 písm. a) podbodu v), v bode 5.1 písm. a) podbodu vi) a v bode 5.1 písm. b). Tieto povinnosti sa vzťahujú na záruky, istoty a sľuby odškodnenia uvedené v odôvodnení 26 v:

(42)

Na základe zrieknutia, ktoré nadobudlo účinok od začiatku platnosti uvedených záruk, istôt a sľubov odškodnenia, sú tieto záruky, sľuby a odškodnenia so spätným účinkom od dátumu dohody neplatné. Česká republika tiež oznámila Komisii, že od dátumu uvedeného zrieknutia nevzniesli spoločnosť GECIH ani spoločnosť GECH žiadne nároky na odškodnenie podľa uvedených ustanovení.

(43)

GECB používa podobné argumenty ako české orgány a spochybňuje uplatniteľnosť opatrení po pristúpení a ich charakter štátnej pomoci. V prípade, že by tieto opatrenia predstavovali štátnu pomoc, tvrdí, že by bola zlučiteľná so spoločným trhom.

(44)

GECB poukazuje na skutočnosť, že šesť až osem rokov pred pristúpením nemohli strany predvídať, že by mohol byť zavedený prechodný mechanizmus na kontrolu štátnej pomoci poskytnutej pred pristúpením. Komisia by to pri interpretácii pojmu „uplatniteľnosť po pristúpení“ a pri používaní pravidiel pre poskytovanie štátnej pomoci mala vziať do úvahy.

(45)

GECB je presvedčená o tom, že interpretácia Komisie týkajúca sa použiteľnosti záruk po pristúpení, ako vyplýva z rozhodnutia o začatí konania, je príliš obmedzujúca. V posudzovanom prípade sú všetky potenciálne nároky obmedzené maximálnou sumou a časovo. Nároky uvedené v predložených zoznamoch sú vyčerpávajúce v tom zmysle, že všetky uvádzajú potenciálne dôvody pre uplatnenie nárokov. Vyjadrenie „nie sú vyčerpávajúce“ znamená len to, že neodrážajú text podkladových dohôd. Okrem toho opcia s právom predaja neruší maximálne čiastky, pretože sa týka len zvláštnych nárokov dohody o odškodnení a je sama o sebe obmedzená.

(46)

Interpretácia pojmu „uplatniteľnosť po pristúpení“, ako vyplýva z rozhodnutia Komisie zo 14. júla 2004, by znamenala, že len prebiehajúci alebo hroziaci spor by mohol byť považovaný za skutočnosť, ktorá nie je uplatniteľná po pristúpení. Ale GECB sa domnieva, že aj pri uplatnení tejto úzkej interpretácie vyhovujú štyri individuálne žaloby uvedené v bode 4.1 dohody o odškodnení v úplnosti požiadavkám Komisie. Daňové nároky podľa bodu 2.14 písm. c), d) a e) taktiež vyhovujú požiadavkám Komisie, keďže budúci žalobca (české orgány) je vzhľadom k povahe týchto nárokov známy.

(47)

Opcia s právom predaja by takisto nebola uplatniteľná po pristúpení, pretože udalosti, ktoré viedli k jej uplatneniu, boli jasne vymedzené a opčná cena jednoznačne stanovená. Vzhľadom na udalosti, ktoré viedli k jej uplatneniu, by bola opcia s právom predaja dostatočne vymedzená, pokiaľ ide o štyri uvedené žaloby o vyhlásenie neplatnosti. Čo sa týka opčnej ceny, odvoláva sa GECB na prípad Česká spořitelna, v ktorom podľa názoru Komisie nebola vedľajšia pohľadávka ani sociálne úvery uplatniteľné po pristúpení.

(48)

V prípade, že by boli záruky, istoty a sľuby odškodnenia a opcia s právom predaja považované za opatrenia uplatniteľné po pristúpení, nepredstavovali by štátnu pomoc, keďže ČNB musela byť považovaná za skutočného vlastníka AGB a mala finančný záujem na predaji AGB. Záruky, istoty a sľuby odškodnenia a opcia s právom predaja boli takisto dohodnuté medzi stanami a zohľadnené v cene, ktorú GECB zaplatila. Okrem toho by opatrenia neboli obmedzené výberom, pretože boli k dispozícii všetkým záujemcom. Nebol by tu prípad narušenia hospodárskej súťaže, pretože GECIH zaplatila po ukončení otvoreného, bezpodmienečného a transparentného ponukového konania trhovú cenu a opatrenia nemali žiaden vplyv na obchod, pretože žiadna iná banka nemala záujem o podiel banky AGB na českom maloobchodnom trhu.

(49)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení so spoločným trhom, GECB sa domnieva, že akákoľvek pomoc by bola zlučiteľná podľa článku 87 ods. 2 písm. b) a článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES a usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

(50)

GECB zastáva názor, že v danom prípade možno uplatniť článok 87 ods. 2 písm. b), pretože vtedy nastalo vážne ohrozenie stability celého bankového sektoru, ktoré sa blížilo prírodnej katastrofe. Rovnako je možné uplatniť článok 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES, pretože Komisia neoznačila systematickú krízu bankového sektoru za potenciálne „vážne narušenie chodu ekonomiky členského štátu“. Aj požiadavka, že štátna pomoc musí byť rozdeľovaná neutrálne všetkým úverovým inštitúciam, by bola v Českej republike splnená, pretože celý bankový sektor bol v kríze a štát pomohol všetkým bankám.

(51)

V prípade usmernení z roku 1994, GECB upozorňuje na skutočnosť, že pokiaľ by Komisia pri hodnotení zlučiteľnosti brala do úvahy nielen tie opatrenia, ktoré sú uplatniteľné po pristúpení, ale aj celú reštrukturalizáciu, rozširovala by tak svoje právomoci. Čo sa týka príjemcov štátnej pomoci, usmernenia z roku 1994 neuvádzali striktné obmedzenia týkajúce sa novovzniknutých spoločností. Komisia tiež nepoužila zákaz poskytnutia pomoci ani na reštrukturalizáciu novovzniknutých spoločností v bývalom východnom Nemecku. V poznámke pod čiarou č. 10 usmernení Spoločenstva z roku 1999 o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (11) (ďalej len „usmernenia z roku 1999“) je to výslovne uvedené.

(52)

GECB ďalej uvádza, že Komisia v tomto prípade nemohla požadovať predloženie úplného reštrukturalizačného plánu, keďže túto požiadavku nebolo možné predvídať, keď boli opatrenia schválené. Okrem toho by nenastalo žiadne nevhodné narušenie hospodárskej súťaže, pretože usmernenia z roku 1999 výslovne uvádzajú, že v oblastiach, ktoré majú nárok na pomoc, ako Česká republika, môžu byť podmienky na schvaľovanie pomoci menej prísne, pokiaľ ide o vykonávanie povinných opatrení, aby sa zohľadnila závažnosť regionálnych problémov. GECB nakoniec uvádza, že pomer kapitálovej primeranosti GECB by sám o sebe neviedol k záveru, že štátna pomoc nebola úmerná k nákladom na reštrukturalizáciu a získaným výhodám. Vysoký pomer kapitálovej primeranosti by skôr odrážal konzervatívnu úverovú politiku GE.

(53)

Ako už bolo uvedené, Česká republika spolu s GECB spochybňujú právomoc Komisie takto posudzovať opatrenia realizované pred pristúpením a predovšetkým GECB trvá na tom, že by Komisia používala právo retroaktívne a urobila tak výnimku zo skôr uplatňovaného pravidla, podľa ktorého sa pomoc poskytnutá v pristupujúcom štáte pred pristúpením hodnotí ako existujúca pomoc.

(54)

V časti 3 bode 1 prílohy IV aktu o pristúpení sa ako existujúca pomoc definujú len tri kategórie opatrení:

Všetky opatrenia naďalej uplatniteľné po dni pristúpenia, ktoré predstavujú štátnu pomoc a nepatria do žiadnej z uvedených troch kategórií, sa po pristúpení pokladajú za novú pomoc. Komisia má preto právomoc zakázať uplatňovanie týchto opatrení a nariadiť vrátenie akýchkoľvek čiastok neoprávnene vyplatených po pristúpení. Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na budúce účinky opatrení, ktoré sú po pristúpení naďalej uplatniteľné, neznamená spätné uplatnenie ES pravidiel štátnej pomoci a je v každom prípade v súlade s aktom o pristúpení.

(55)

V časti 3 bode 2 prílohy IV aktu o pristúpení sa stanovuje prechodný mechanizmus. Poskytuje sa tu právny rámec pre posúdenie opatrení štátnej a individuálnej pomoci, ktoré boli realizované v nových členských štátoch pred dátumom pristúpenia a sú stále uplatniteľné po pristúpení.

(56)

Aby bolo opatrenie považované za uplatniteľné po pristúpení, musí sa preukázať, že môže poskytnúť dodatočný úžitok, ktorý v okamihu, keď bola štátna pomoc poskytnutá, nebol dostatočne alebo vôbec známy. Na druhej strane však nemožno uplatniť právomoc Komisie posudzovať opatrenia podľa prechodného mechanizmu v súvislosti s opatreniami štátnej pomoci, ktoré už boli v určitej výške definítivne a bezpodmienečne poskytnuté pred pristúpením.

(57)

Na záručné opatrenia spojené s možnými platbami, ku ktorým by došlo po pristúpení, sa nevzťahuje definícia uplatniteľnosti po pristúpení, pokiaľ sú splnené nasledovné podmienky (12):

(58)

Ako je uvedené v rozhodnutí zo 14. júla 2004, považuje Komisia všetky záruky, istoty a sľuby odškodnenia ako aj opciu s právom predaja, vzhľadom na ktoré začala konanie vo veci formálneho zisťovania, za uplatniteľné pro pristúpení. Podľa zistenia Komisie sú všetky tieto opatrenia uplatniteľné po pristúpení, a preto skutočnosť, že sa GECIH a GECH neskôr vzdali určitých záruk a odškodnení, nemôže podľa rozhodnutia Komisie zo 14. júla 2004 odstrániť ich účinnosť po dobu ich trvania aj po pristúpení.

(59)

Komisia však takisto opäť zdôrazňuje a potvrdzuje platnosť rozhodnutia, pokiaľ ide o uplatniteľnosť po pristúpení, pre všetky opatrenia uvedené v tabuľkách nachádzajúcich sa v odôvodnení 26. Ako odpoveď na námietky, ktoré boli vznesené proti rozhodnutiu o začatí konania, predkladá Komisia nasledovné základné poznámky.

(60)

Česká republika a GECB vyhlasujú, že potenciálne nároky sú v celom svojom rozsahu uvedené v notifikácii Českej republiky a že maximálna miera finančných rizík Českej republiky je v nej vymedzená. Hoci zoznamy pravdepodobne zahŕňajú všetky možné dôvody na vznesenie nárokov, sú tieto dôvody – až na niekoľko výnimiek, ktoré sú vysvetlené nižšie – opísané abstraktne. Komisia sa ďalej domnieva, že iba limit bez výpočtu (rozpisu) špecifických udalostí, ktoré môžu byť príčinou odškodnenia, nepriraďuje platbu po pristúpení k špecifickej udalosti vymedzenej definitívne a bezpodmienečne pred pristúpením. Štát síce teoreticky v určitom smere vymedzil svoju mieru finančných rizík, nestanovil však jasne konkrétne skutočnosti, ktoré vedú k poskytnutiu platieb.

(61)

V rozpore s tvrdením Českej republiky a GECB je toto tiež prístup, ktorý zaujala Komisia v prípadoch Komerčná banka (13) a Česká spořitelna (14). Záruky v oboch týchto prípadoch, ktoré boli vyhlásené za neuplatniteľné po pristúpení, spĺňali vyššie uvedené kritéria, keďže sa týkali konkrétne vymenovaného a uzavretého počtu oddelene vykazovaných aktív, ktoré boli presne a úplne stanovené pred pristúpením a ktorých hodnota bola zaručená štátom. Takisto vo veci Slovenskej sporiteľne (15) sa odškodnenie sporov týkalo špecifických prebiehajúcich či hroziacich sporov, ktorých rozpis bol uvedený na úplnom a právne záväznom zozname.

(62)

Ako je ďalej vysvetlené, nie je miera finačných rizík Českej republiky, pokiaľ ide o odškodnenie v súvislosti s platnosťou predaja v bode 4.1 dohody o odškodnení, ani v súvislosti s opciou s právom predaja, dostatočne vymedzená.

(63)

Česká republika spolu s GECB tvrdia, že odškodnenia týkajúce sa daňových otázok spĺňajú požiadavky Komisie, podľa ktorých nemožno označiť opatrenie za uplatniteľné po pristúpení, keďže budúci žalobca (české orgány) je známy vzhľadom na povahu týchto nárokov.

(64)

Komisia sa domnieva, že pokiaľ by toto odôvodnenie platilo, použilo by sa nielen v daňových otázkach, ale aj pri odškodnení za záväzky plynúce z ciel a spotrebných daní. Odškodnenia v otázkach daní, ako aj za záväzky plynúce z ciel a spotrebných daní podľa bodu 2.14 písm. c), d) a e) a bodu 5.1 písm. a) podbodu iv) však nie sú dostatočne vymedzené. Nároky na odškodnenie sú dostatočne definované, pokiaľ je osobitne opísaný potenciálny žalobca a skutočnosť zakladajúca tento nárok. V tomto prípade by mohlo byť vznesené neobmedzené množstvo nárokov na odškodnenie, preto tieto ustanovenia nemôžu byť chápané v tom zmysle, že vymedzujú mieru finančných rizík Českej republiky. Odškodnenia týkajúce sa daňových otázok a záväzky plynúce z ciel a spotrebných daní preto Komisia považovala a naďalej považuje za uplatniteľné po pristúpení.

(65)

Nároky opísané v tabuľke 1 v bode 9 týkajúce sa odškodnenia v prípade predaja AGB1 banke GECB boli označené za neplatné. Možné kroky vedúce k tomuto výsledku sú opísané všeobecne, a preto neobmedzujú mieru finančných rizík Českej republiky. Dokonca aj v prípade, že by skupiny možných žalobcov – ako napríklad v určitej fáze akcionári AGB – boli chápané tak, že predstavujú uzavretú skupinu osôb. Pretože tieto skupiny sú nesmierne veľké a majú zahŕňať tiež právnych nástupcov týchto osôb, nároky vznesené týmito skupinami osôb nie sú vymedzené, takže by mohlo byť vznesené nekonečné množstvo možných nárokov. Vzhľadom na túto skutočnosť nemôže byť riziko Českej republiky hodnotené ako presne definované.

(66)

Pokiaľ ide o štyri nároky podľa bodu 4.1 dohody o odškodnení uvedené v bodoch 5, 6, 7 a 8 tabuľky 1, Komisia sa domnieva, že aj keby boli dostatočne vymedzené v zmysle prvého kritéria opísaného vyššie, keďže tieto nároky sa vzťahujú na jednotlivé žaloby, ktoré vzniesli konkrétne vymedzení žalobcovia, požiadavka celkového limitu záväzku štátu nie je splnená. Je to tak v prípade všetkých nárokov vznesených na základe bodu 4.1 dohody o odškodnení, ktoré sú uvedené v tabuľke 1 v bodoch 5, 6, 7, 8 a 9.

(67)

Možná miera finančných rizík ČNB sa zdá byť obmedzená na sumu 15 miliárd CZK pre každé zvlášť uvedené odškodnenie podľa bodu 4.1 dohody o odškodnení. Toto obmedzenie je však odstránené skutočnosťou, že GECIH môže uplatniť opciu s právom predaja v prípade, že ČNB odmietne vykonať platbu v hodnote vyššej než 2 miliardy CZK. V prípade, že ČNB odmietne vykonať platby nad túto hranicu, GECIH je oprávnená použiť opciu s právom predaja. Týmto by mohla byť ČNB nútená vykonávať platby za oddelene uvedené odškodnenia uvedené v bode 4.1 dohody o odškodnení dokonca až nad stanovený limit vo výške 15 miliárd CZK, aby sa tak vyhla opcii s právom predaja. Ako je uvedené ďalej, nebola takisto opcia s právom predaja sama o sebe dostatočne vymedzená a limitovaná.

(68)

Komisia preto pokladá bod 4.1 dohody o odškodnení, ako je opísaný v bodoch 5, 6, 7, 8 a 9 tabuľky 1, za uplatniteľný po pristúpení.

(69)

Ako už bolo uvedené, zostávajú v podstate len dva typy prípadov, v ktorých môže byť opcia s právom predaja uplatnená. Prvým je rozhodnutie alebo rozsudok, ktorý vyhlasuje predaj AGB1 banke GECB za neplatný. Druhým prípadom je odmietnutie ČNB vykonať platby nad 2 miliardy CZK v súvislosti so žalobami o vyhlásenie neplatnosti uvedenými v bode 4.1 dohody o odškodnení.

(70)

Tieto možné prípady nie sú nijako upresnené odkazom na vymedzenie počtu osôb, ktoré by mohli podať takéto žaloby, aby sa tak dalo predvídať súdne konanie, ktoré by mohlo viesť k vyhláseniu predaja AGB1 banke GECB za neplatný alebo k podobnému rozhodnutiu. Z toho dôvodu nie sú riziká Českej republiky dostatočne vymedzené a jasne identifikované.

(71)

Okrem toho finančná účasť Českej republiky nie je obmedzená. V prípade veci Česká spořitelna považovala Komisia účasť Českej republiky týkajúcu sa vyrovnania sociálnych úverov za dostatočne vymedzenú, pretože vyrovnanie bolo stanovené rozdielom medzi „sadzbou dohodnutou pre sociálne úvery“ a sadzbou Prague Interbank Offered Rate plus pevnou percentnou sadzbou plus pevnou platbou za účet za rok. Premenné však boli v tomto prípade obmedzené len na indexáciu k referenčnej hodnote jednotného trhu a nemohli byť ovplyvnené príjemcom.

(72)

V našom prípade je cena pri uplatnení opcie s právom predaja určená najvyššou hodnotou z nasledujúcich možností:

(73)

Česká republika informovala Komisiu, že ceny v tomto prípade stanoví nezávislý odborník, ktorého záver je záväzný pre všetky strany.

(74)

Bez ohľadu na účasť nezávislého odborníka, ktorý by mohol prípadne posúdiť vec objektívnejšie, sa Komisia domnieva, že metóda k určeniu ceny nestanovuje obmedzenie miery finančných rizík Českej republiky. Metódy, ktorými by bola cena určená, odkazujú na parametre, ktoré sú ovplyvnené bankou GECIH a hospodárskou výkonnosťou banky GECB.

(75)

Okrem toho cena, ktorá mala byť zaplatená v rámci opcie s právom predaja, sa stanovuje na základe zložitého výpočtu obsahujúceho premenné, ktorých hodnota bola neistá v dobe podpísania dohody o opatreniach i v dobe pristúpenia a stále by sa menila v priebehu doby. Preto by cena, ktorá mala byť zaplatená v rámci opcie s právom predaja, závisela na nedefinovateľných premenných podmienených budúcim vývojom a mohla by byť stanovená len k určitému dňu po pristúpení.

(76)

Na základe uvedených informácií nie je potenciálna miera rizík ČNB vzorcom dostatočne vymedzená. Z týchto dôvodov je opcia s právom predaja považovaná za uplatniteľnú po pristúpení.

(77)

V dôsledku toho Komisia potvrdzuje svoje rozhodnutie zo 14. júla 2004 týkajúce sa uplatniteľnosti opatrení po pristúpení, kvôli ktorým začala konanie vo veci formálneho zisťovania, a považuje všetky tieto opatrenia za uplatniteľné po pristúpení. Ide o záruky, istoty a sľuby odškodnenia uvedené v tabuľkách 1, 2, 3 a 4 a o opciu s právom predaja.

(78)

V ustanovení článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa stanovuje, že pomoc v akéjkoľvek forme poskytovaná zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž, je nezlučiteľná so spoločným trhom, ak ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(79)

ČNB ako verejnoprávny subjekt sa v dohode o odškodnení zaručuje za záväzky, ktoré na seba vzala AGB voči GECB a GECIH v listine záruk. Preto sú do záručných opatrení zahrnuté štátne prostriedky. Štátne prostriedky sú tiež zahrnuté v prípade opcie s právom predaja, pretože sa ČNB zaviazala k tomu, že odkúpi všetky akcie GECB v prípade, že GECIH opciu s právom predaja uplatní.

(80)

Česká republika spolu s GECB tvrdia, že opatrenia nepredstavujú pomoc, pretože by likvidácia AGB bola pre štát nákladnejšia než jej predaj. ČNB by predovšetkým musela na základe záruky pre vkladateľa uvedenej v odôvodnení 14 vyplatiť všetkých veriteľov AGB. Pokiaľ by nedošlo k reštrukturalizácii AGB, musela by Česká republika znášať vysoké náklady vzniknuté na základe uvedenej záruky. GECB tiež tvrdí, že ČNB musí byť považovaná za faktického vlastníka AGB, pretože podľa českého práva je nútený správca menovaný bankou ČNB a musí byť tiež jej zamestnancom. Okrem toho by mali záručné opatrenia predstavovať bežnú obchodnú prax, ktorá sa odrazila v cene zaplatenej za AGB1.

(81)

Komisia sa domnieva, že pri výkone funkcie núteného správcu nemôže byť ČNB považovaná za faktického vlastníka banky. Skôr AGB zostáva v nútenej správe vlastníkom útvaru bankového obchodu. Nútený správca môže mať právomoc banku predať, koná však v jej mene. ČNB sa teda správala tak, aby uľahčila predaj súkromnej banky inej súkromnej banke.

(82)

Komisia nepovažuje prevzatie záruky pre vkladateľa kupujúcim za dostatočný dôvod k tomu, aby racionálne mysliaci trhový subjekt zjednával záruky, istoty a sľuby odškodnenia a opciu s právom predaja. Česká republika vo svojej notifikácii spolu s priloženým hodnotením výslovne vyhlásila, že „ČNB nikdy nepočítala s tým, že by na základe záruky vyplácala“. Toto opatrenie bolo myslené len ako psychologický prostriedok na ukľudnenie verejnosti. A Česká republika skutočne priznala, že záruka pre vkladateľa poskytnutá bankou ČNB 17. septembra 1996 nebola nikdy uplatnená a v okamihu predaja AGB1 banke GECB sa určite zdalo veľmi nepravdepodobné, že by na základe uvedenej záruky boli niekedy vznesené nejaké nároky.

(83)

Čo sa týka opcie s právom predaja, Česká republika a GECB tvrdia, že by v žiadnom prípade neznamenala faktickú výhodu a že by mohla predstavovať výhodu, až keď by bola uplatnená. Komisia sa však domnieva, že opcia s právom predaja predstavuje už odo dňa poskytnutia právo, ktoré má pre GECB hodnotu. Podobne, ako pri záruke, k výhode na základe opcie s právom predaja dochádza nielen vtedy, keď je opcia s právom predaja uplatnená (sú vznesené nároky na základe záruk), ale už jej poskytnutím (16).

(84)

Dohodu o odškodnení uzavreli ČNB, GECB a GECIH. Stranami listiny o opčnom predaji boli ČNB a GECIH. Možnými príjemcami týchto opatrení sú teda GECB, GECIH a AGB ako predajca AGB1 a bankový útvar AGB1, ktorého vlastníkom bola pred 22. júnom 1988 banka AGB a potom banka GECB.

(85)

Hoci AGB ako predajca AGB1 nebola účastníkom týchto dvoch dohôd, mala z nich prospech, pretože jej umožnili predaj jej útvaru bankového obchodu – a to predaj sám o sebe alebo prinajmenšom predaj za predajnú cenu, ktorá bola vyššia než cena, za ktorú sa predaj mohol uskutočniť bez záruk a opcie s právom predaja, ktoré poskytla ČNB. AGB neposkytla žiadne plnenia a ČNB v žiadnom prípade nemala voči zúčastneným stranám povinnosť uzavrieť dohodu o odškodnení a pristúpiť na listinu o opčnom predaji. Vzhľadom na krízu v bankovom sektore Českej republiky pristúpila ČNB k týmto opatreniam skôr za účelom reštrukturalizácie útvaru bankového obchodu AGB, aby tak zabránila negatívnemu vplyvu na celé české hospodárstvo.

(86)

Skutočnosť, že určité záruky a odškodnenia môžu byť pri uzatváraní predajných a kúpnych zmlúv bežné, nič nemení na skutočnosti, že tieto opatrenia môžu poskytnúť výhodu. Listina záruk podpísaná predajcom, bankou AGB, a kupujúcim, GECB/GECIH, môže mať bežný charakter. Dohoda o odškodnení ako ďalekosiahla verejná protizáruka a opcia s právom predaja, ktoré boli poskytnuté za účelom uľahčenia predaja súkromnej firmy, však nie sú v praxi bežné a znamenajú finančné výhody ako pre predajcu tak aj pre predávanú firmu.

(87)

Čo sa týka opcie s právom predaja, Česká republika a GECB tvrdia, že zvláštna povaha opcie s právom predaja by v súčasnej dobe neumožňovala posúdenie charakteru štátnej pomoci, pretože predajná cena, za ktorú by banka GECB mohla byť predaná ČNB, bude stanovená až v budúcnosti. Ide však len o vyčíslenie, ktoré nič nemení na skutočnosti, že opcia s právom predaja predstavovala pre AGB okamžitú finančnú výhodu. Nie je potrebné presne vyčísliť túto výhodu, ktorú v skutočnosti tvorí rozdiel medzi kúpnou cenou zaplatenou bankou GECB a cenou, ktorú by AGB dosiahla predajom bankového útvaru AGB1 bez opcie s právom predaja poskytnutou bankou ČNB.

(88)

Pokiaľ ide o AGB1, útvar bankového obchodu banky AGB, ktorý bol predaný banke GECB na základe zmluvy o prevode majetku, predstavujú podľa Komisie záručné opatrenia a opcia s právom predaja výhodu, pretože umožnili bankovému útvaru AGB1 pokračovať v podnikaní. Skutočnosť, že predaj bankového útvaru AGB1 banke GECB sa uskutočnil prostredníctvom bezpodmienečného a verejného ponukového konania, neodstránila dané výhody, pretože kúpna cena AGB1 bola záporná tým, že hodnota podporných opatrení poskytnutých útvaru bankových obchodov AGB presiahla hodnotu dosiahnutú jej predajom.

(89)

Kúpna cena vo výške 304 miliónov CZK nie je pre ČNB náhradou za opatrenia poskytnuté v priebehu reštrukturalizácie, pretože ČNB nie je vlastníkom AGB1 a kúpna cena nebola vyplatená ČNB, ale predajcovi, ktorým je AGB.

(90)

Tiež existencia protizáväzku odškodnenia, na základe ktorého GECIH prevzala záväzky ČNB plynúce zo záruky pre vkladateľa, nezrušila opatrenia, ktoré ČNB predtým poskytla banke AGB. Dohodou o odškodnení sa GECB zaviazala, že prevezme záväzky ČNB plynúce zo záruky pre vkladateľa. Záruka pre vkladateľa je zárukou, ktorú ČNB pri uvalení nútenej správy na AGB 17. septembra 1996 poskytla veriteľom a vkladateľom AGB, aby zabránila hromadným výberom z tejto banky. Česká republika toto opatrenie oznámila v rámci prechodného mechanizmu a v rozhodnutí zo 14. júla 2004 ho Komisia vyhlásila za opatrenie, ktoré nie je uplatniteľné po pristúpení. Komisia sa domnieva, že prevzatie záväzkov ČNB plynúcich zo záruky pre vkladateľa nie je pre ČNB náhradou za poskytnutie záruk, istôt a sľubov odškodnenia a opcie s právom predaja, pretože tieto záväzky znovu prejdú na ČNB v prípade, že GECIH uplatní opciu s právom predaja. Komisia sa preto domnieva, že toto prevzatie záväzkov spoločnosťou GECIH nemôže byť považované za úplné prevzatie záväzkov plynúcich zo záruky pre vkladateľa. Navyše v dobe predaja AGB1 v júni 1998 bola potenciálna miera finančných rizík ČNB vyplývajúcich zo záruky pre vkladateľa (poskytnutej 17. septembra 1996) zanedbateľná, keďže pravdepodobnosť hromadného výberu vkladov bola minimálna, pretože nútená správa bola na AGB uvalená o takmer dva roky skôr. Česká republika sama vo svojej notifikácii uviedla, že ČNB nepredpokladala, že by kedysi v budúcnosti musela vykonať platby plynúce zo záruky pre vkladateľa. V skutočnosti nebola odo dňa prevzatia AGB1 bankou GECB vykonaná žiadna platba plynúca zo záruky pre vkladateľa. Pretože miera rizík ČNB existovala len teoreticky, GECB nemôže tvrdiť, že poskytla ČNB kompenzáciu tým, že za získanie záruk, istôt a sľubov odškodnenia a za opciu s právom predaja prevzala od ČNB povinnosti plynúce zo záruky pre vkladateľa.

(91)

Maximálna čiastka týkajúca sa záruk, istôt a sľubov odškodnenia, kvôli ktorým Komisia začala konanie, sa vzťahuje spolu na 126 miliárd CZK, a preto ďaleko presahuje akúkoľvek mieru finančných rizík plynúcich zo záruky pre vkladateľa a kúpnu cenu vo výške 304 miliónov CZK. Súdny dvor vo veci Nemecko v. Komisia  (17) vysvetlil, že otvorené, bezpodmienečné a transparentné ponukové konanie nezodpovedá požiadavkám súkromného investora, a preto predstavuje poskytnutie štátnej pomoci v prípade, že je spoločnosť predaná za cenu v zápornej hodnote a bolo by lacnejšie ju zlikvidovať. Komisia sa preto domnieva, že v danom prípade predaj uskutočnený vlastníkmi bankového útvaru AGB1 na svoj vlastný účet neodstránil hospodárske výhody. Tieto výhody, ktoré sú priamo považované za problematické, prešli predajom na GECB. Banky GECB a GECIH mali z dohody o odškodnení a z opcie s právom predaja prospech, pretože na ich základe nadobudli práva. Tieto práva získali za účelom umožnenia reštrukturalizácie AGB1.

(92)

V dôsledku toho predstavujú záruky, istoty a sľuby odškodnenia a opcia s právom predaja výhody pre predajcu – banku AGB – a GECB a jej materskú spoločnosť GECIH pri vykonávaní bankovej činnosti AGB1.

(93)

GECB tvrdí, že záruky, istoty a sľuby odškodnenia a opcia s právom predaja neboli selektívne v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, pretože boli k dispozícii všetkým záujemcom o kúpu AGB1. Tento argument nemožno akceptovať. Uvedené opatrenia boli konkrétne obmedzené na kupca útvaru AGB1 a sú preto práve svojou povahou selektívne. Okrem toho boli dohoda o odškodnení a listina opcie s právom predaja samostatne dohodnuté po tom, čo sa GECB stala jediným záujemcom o AGB1, a vo výzve k ponukovému konaniu nebola žiadna zmienka o možnosti ručenia štátu ani zmienka o tom, že by toto ručenie bolo k dispozícii ktorémukoľvek záujemcovi. Tieto opatrenia sú teda selektívne.

(94)

AGB bola do doby než na ňu bola uvalená nútená správa jednou z najväčších bánk v Českej republike. Vzhľadom k tomu, že je AGB v likvidácii, nedochádza už k narúšaniu hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o predajcu – banku AGB. Stále však dochádza k narúšaniu hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o bankový útvar AGB1, ktorý bol predaný banke GECB. AGB1/GECB pôsobí aktívne v celej Českej republike a je súčasťou skupiny GE, ktorá podniká na celom svete. České orgány samy uvádzajú, že v danej dobe banky z EÚ uvažovali o investíciách na českom trhu. Keby bankový útvar AGB1 prešiel do likvidácie, ostatné európske a iné banky by mohli získať časť trhu, ktorú si udržala GECB. Vzhľadom na túto skutočnosť sa Komisia domnieva, že záručné opatrenia a opcia s právom predaja umožňujú narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi (18).

(95)

Všetky body článku 87 ods. 1 sú naplnené, časti záruk, istôt a sľubov odškodnenia a opcie s právom predaja, ktoré sú uplatniteľné po pristúpení, predstavujú v zmysle zmluvy štátnu pomoc v prospech GECB za účelom prevzatia bankového útvaru AGB1.

(96)

Ustanovenia článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES stanovujú podmienky, podľa ktorých štátna pomoc je alebo môže byť považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(97)

V protiklade k argumentu GECB nie je možné tvrdiť, že v tomto prípade došlo v krajine k mimoriadnej udalosti alebo situácii, ktorá bola „veľmi blízka prírodnej katastrofe“, podľa článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy o ES. Prípadná strata dôvery verejnosti v bankový systém nemôže byť v zmysle tohto ustanovenia chápaná ako „prírodná katastrofa“. Pojem mimoriadnej udalosti nezahŕňa finančné straty spôsobené na základe obchodných rozhodnutí hospodárskych subjektov. Nemožno tvrdiť, že udalosti, ktoré viedli k poskytnutiu pomoci treba považovať za nepredvídateľné a mimoriadne.

(98)

Pomoc nemôže byť odôvodnená ani na základe článku 87 ods. 3 písm. b). Pomoc nebola súčasťou plánu daného odvetvia, ktorý bol uplatniteľný celoplošne rovnakým spôsobom voči všetkým českým bankám (19).

(99)

Pretože hlavnou úlohou pomoci je obnovenie životaschopnosti podniku v ťažkostiach, len výnimka podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES umožňuje schválenie štátnej pomoci, ktorá je poskytnutá na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych odvetví, pokiaľ táto pomoc nemení podmienky obchodu v takej miere, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(100)

Podmienky, podľa ktorých je možné takúto pomoc pokladať za zlučiteľnú so spoločným trhom, určujú pre opatrenia prijaté pred 9. októbrom 1999 usmernenia z roku 1994 (20). Dokumenty týkajúce sa záruk, istôt a sľubov odškodnenia a opcie s právom predaja boli podpísané 21. a 22. júna 1998 (21). Aj keď sú tieto opatrenia, ako už bolo skôr skonštatované, stále uplatniteľné po pristúpení a Česká republika by teda stále mohla potenciálne poskytovať pomoc, ktorej povaha a výška neboli presne vymedzené, robila by tak na základe opatrení prijatých v dobe, keď ešte stále platili usmernenia z roku 1994 a je teda vhodné, aby boli tieto opatrenia posúdené so zreteľom na tieto usmernenia (22).

(101)

Komisia sa vo svojom rozhodnutí zo 14. júla 2004 vyjadrila, že má vážne pochybnosti o tom, že boli splnené požiadavky usmernení z roku 1994. Vážne pochybnosti Komisie týkajúce sa hlavne plnenia formálnych kritérií uvedených usmernení naďalej pretrvávajú.

(102)

Komisia má právomoc posudzovať len také opatrenia štátnej pomoci, ktoré sú považované za uplatniteľné po pristúpení. K tomu, aby bolo možné posúdiť zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu, je však nevyhnutne potrebné vyhodnotiť celý súbor reštrukturalizačných opatrení. V danom prípade ide o celý rad zákrokov, o ktorých rozhodli české orgány. Všetky tieto reštrukturalizačné opatrenia musia byť pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrení stále uplatniteľných po pristúpení podľa kritérií stanovených v usmerneniach z roku 1994, ako sú obnovenie životaschopnosti, proporcionalita pomoci a zabránenie nevhodnému narušeniu hospodárskej súťaže, zohľadnené.

(103)

Podľa usmernení z roku 1994 sa pod podnikom v ťažkostiach rozumie podnik, ktorý nie je schopný obnovy z vlastných prostriedkov alebo získaním potrebných prostriedkov od akcionárov či na základe úveru.

(104)

V roku 1996 vykazovala AGB stratu vo výške – 8,487 miliardy CZK a vlastný kapitál vo výške – 5,476 miliardy CZK. Na základe tejto informácie nebola AGB (vrátane bankového útvaru, ktorý sa neskôr zmenil na AGB1) schopná obnovy bez zásahu štátu, a preto bola v zmysle bodu 2.1 usmernení z roku 1994 podnikom v ťažkostiach. GECB a GECIH však nevykazovali finančné ťažkosti a preto nie sú v tejto súvislosti splnené kritériá usmernení z roku 1994.

(105)

V usmerneniach z roku 1994 je pomoc na záchranu opísaná ako opatrenia, ktoré majú dočasne udržovať pozíciu podniku čeliaceho podstatnému zhoršeniu svojej finančnej situácie. Opatrenia by sa všeobecne nemali uplatňovať dlhšie než 6 mesiacov. Pretože záruky, istoty a sľuby odškodnenia a opcia s právom predaja nie sú opatreniami dočasnými a ich použitie v praxi presiahlo obdobie 6 mesiacov, pomoc podľa bodu 2.1 usmernení z roku 1994 nie je pomocou na záchranu.

(106)

Podľa usmernení z roku 1994 musí byť pomoc na reštrukturalizáciu spojená s funkčným plánom na reštrukturalizáciu alebo obnovu predloženým Komisii.

(107)

Česká republika spolu s GECB tvrdia, že Komisia nemôže vyžadovať úplný a komplexný reštrukturalizačný plán, keďže v dobe, keď boli opatrenia prijaté, nebolo možné predvídať, že sa v budúcnosti budú uplatňovať pravidlá EÚ vzťahujúce sa na štátnu pomoc. Okrem toho aj v iných prípadoch, menovite v bývalom východnom Nemecku, nebola táto požiadavka prísne dodržaná.

(108)

Reštrukturalizačný plán predložený ako súčasť notifikácie je z decembra 2003. V roku 1996, keď české orgány prvýkrát začali zasahovať do situácie týkajúcej sa AGB, neexistoval komplexný koncept reštrukturalizácie AGB. Komisia preto dospela k záveru, že táto formálna požiadavka usmernení z roku 1994 nebola splnená.

(109)

Súčasne treba upozorniť na to, že pomoc, vo veci ktorej Komisia začala konanie, sa vzťahuje na predaj AGB1 banke GECB. V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že Komisia zvyčajne považuje prevod podnikov v ťažkostiach do rúk súkromného investora za kľúčový prvok vyriešenia ťažkostí vyplývajúcich z hospodárenia v minulosti a umožnenia pozitívneho hospodárskeho rozvoja podniku (alebo jeho obchodnej činnosti). Možno predpokladať, že podnik, ktorý sa dostane do rúk nového súkromného investora s dostatočnými prostriedkami na vykonanie jeho zásadnej reštrukturalizácie, skôr dosiahne trvalú životaschopnosť. Hoci vtedy, keď predaj v júni 1998 prebiehal, nebol k dispozícii žiaden reštrukturalizačný plán v pravom zmysle slova (a už vôbec nie v roku 1996), je zjavné, že prognózy banky GE pre vlastné potreby a reštrukturalizačné opatrenia plánované v tejto súvislosti sa zameriavali na zaistenie dlhodobej životaschopnosti AGB. Hoci GECB/GECIH ako konečný vlastník bankového útvaru AGB1 nebol sám o sebe podnikom v ťažkostiach, GECB nebola vlastníkom útvaru AGB1 v dobe, keď čelil ťažkostiam a neniesla zodpovednosť za zhoršenie situácie AGB1. Práve naopak skutočnosť, že GECB bankový útvar odkúpila, umožnila jeho reštrukturalizáciu, ktorá by sa nerealizovala, pokiaľ by reštrukturalizačné snahy GECB/GECIH neboli podporované opatreniami zahrnutými do dohody o odškodnení a opcie s právom predaja.

(110)

Podľa usmernení z roku 1994 je ďalšou podmienkou prijatie opatrení na zabránenie negatívneho vplyvu na konkurenciu. Tieto opatrenia zvyčajne spočívajú v obmedzení alebo zrušení činnosti podniku. Usmernenia z roku 1994 však uvádzajú, že pokiaľ na danom trhu, na ktorom príjemca pomoci pôsobí, neexistuje štrukturálny nadbytok výrobnej či obchodnej kapacity, Komisia zvyčajne nepožaduje od dotknutého podniku obmedzenie činnosti ako náhradu za pomoc.

(111)

Komisii postačujú zistenia, že v dobe, keď bola pomoc poskytnutá, neexistoval na českom bankovom trhu nadbytok obchodnej kapacity. Komisia tiež uznáva, že banke AGB nezostal pokladničný prebytok, ktorý by umožňoval rozšírenie obchodnej kapacity viac, než bolo potrebné na obnovenie jej životaschopnosti. Komisia berie do úvahy, že Česká republika by spĺňala podmienky na zaradenie do kategórie podporovaných oblastí v dobe, keď bola pomoc poskytnutá, čo ospravedlňuje skutočnosť, že kritériá na zabránenie neprimeranému narúšaniu hospodárskej súťaže nie sú uplatňované tak prísne. Komisia na záver uvádza, že žiadny z konkurenčných podnikov nevzniesol po začatí konania vo veci vyšetrovacieho zistenia žiadne pripomienky. Komisia preto dospela k záveru, že v tomto prípade neboli potrebné žiadne podmienky a povinnosti na zabránenie narušenia hospodárskej súťaže, ku ktorému došlo v dôsledku poskytnutia pomoci.

(112)

Výška a intenzita pomoci musí byť obmedzená na úplné minimum, ktoré je na reštrukturalizáciu podniku potrebné. Od príjemcu pomoci sa preto očakáva, že vo významnej miere prispeje k reštrukturalizácii zo svojich vlastných prostriedkov alebo z prostriedkov získaných formou externého komerčného financovania.

(113)

Česká republika doložila, že GECB prikročila k niekoľkým investíciám a podnikla niekoľko operatívnych reštrukturalizačných krokov. GECB predovšetkým vyplatila 206 miliónov CZK ako náklady na odstupné prepusteným zamestnancom. GECB navyše v období rokov 1998 – 2002 priamo investovala sumu v hodnote 2,04 miliardy CZK. Tieto investície sa týkali aktualizácie informačných a bankových systémov GECB a s tým súvisiacich výdavkov na počítačové vybavenie, a tiež na rozvoj siete bankomatov a pobočiek. GECB takisto investovala do optimalizácie siete pobočiek, školenia zamestnancov, asistencie vedenia firmy a predávania know-how.

(114)

Na základe informácie, ktorú uviedla GECB, Komisia uznáva, že tieto náklady súvisia s reštrukturalizáciou AGB1.

(115)

Je nesmierne ťažké vyčísliť ekvivalent hrubého grantu opatrení štátnej pomoci obsiahnutých v listine záruk a v dohode o odškodnení, ako aj v opcii s právom predaja (hlavne vzhľadom na udalosti, ktoré ich podnietili). Pravdepodobnosť, že by tieto nároky boli vznesené, je veľmi malá, dokonca v niektorých prípadoch nulová (napríklad v otázkach životného prostredia) a v iných prípadoch vyššia (pozri napríklad tabuľku 1 bod 9).

(116)

Napriek tomu treba pripomenúť, že AGB1 bola predaná cestou otvoreného, bezpodmienečného a transparentného ponukového konania, čo v danom prípade síce nevylučuje pomoc, avšak zaručuje, že poskytnutá pomoc predstavovala minimum potrebné na predaj a následne na pokračovanie obchodnej činnosti. Spoločnosť GECIH bola v každom prípade jediným záujemcom, ktorý urobil ponuku na kúpu AGB1. Preto sa predaj spoločnostiam GECB/GECIH podmienený predmetnými opatreniami javil ako najrozumnejší spôsob reštrukturalizácie AGB1.

(117)

Komisia tiež uznáva, že vysoké pomery kapitálovej primeranosti, ktoré GECB dosiahla, neboli spôsobené zárukami, istotami a sľubmi odškodnenia alebo opciou s právom predaja, pretože tieto opatrenia nemajú žiaden vplyv na vlastný kapitál banky.

(118)

Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že hoci neboli kritéria usmernení z roku 1994 splnené, ich myšlienka bola v zásade v tomto prípade rešpektovaná: predaj súkromnému vlastníkovi sa jasne zameriaval na obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky; nebolo potrebné stanoviť osobitné podmienky či povinnosti; pomoc, ktorá bola v dobe predaja poskytnutá, bola skutočne minimálnou čiastkou na reštrukturalizáciu vzhľadom k tomu, že predaj prebiehal v rámci otvoreného, bezpodmienečného a transparentného ponukového konania.

(119)

Napriek tomu však neboli splnené niektoré z formálnych kritérií usmernení z roku 1994, ktoré sú uvedené aj v usmerneniach z roku 1999. Preto je vhodné posúdiť túto pomoc aj vzhľadom na ďalšie ustanovenia práva Spoločenstva s cieľom dospieť k záveru, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom.

(120)

Ustanovenie článku 46 ods. 2 európskej dohody, ktorá bola v dobe poskytnutia pomoci v platnosti, znie:

„Pokiaľ ide o finančné služby, uvedené v prílohe XVIa, táto dohoda sa nedotýka práva strán prijímať opatrenia nevyhnutné na uskutočňovanie ich menovej politiky alebo opatrenia, ktoré sú z dôvodu opatrnosti prijímané za účelom zaistenia ochrany investorov, vkladateľov, poistencov alebo splnomocnených osôb, alebo opatrenia na zabezpečenie integrity a stability finančnej sústavy. Tieto opatrenia nebudú na základe štátneho občianstva diskriminovať spoločnosť a štátnych občanov druhej strany v porovnaní s vlastnými spoločnosťami a štátnymi občanmi.“

(121)

Toto ustanovenie samo o sebe neposkytuje právny základ k tomu, aby sa akékoľvek opatrenia vo forme štátnej pomoci prijaté v jeho rámci Českou republikou považovali za zlučiteľné so spoločným trhom. Predstavuje však rámec, ktorý má spoločne so všetkými ostatnými právnymi a faktickými prvkami tohto prípadu význam pre posúdenie zlučiteľnosti danej pomoci so spoločným trhom.

(122)

V tejto súvislosti je nutné upozorniť na skutočnosť, že tento prípad nemôže byť chápaný oddelene. Keď bola predmetná pomoc poskytnutá, čelil český bankový sektor veľkým ťažkostiam a väčšina bánk bola na pokraji bankrotu. Tento prípad je jedným zo šestnástich prípadov notifikovaných v rámci prechodného mechanizmu (23), v ktorých musela Česká republika zasiahnuť, aby tak zabránila úplnému zrúteniu celého bankového systému v Českej republike. Týka sa to všetkých veľkých českých bánk.

(123)

V tomto zmysle smerovali predmetné opatrenia jasne na zabezpečenie integrity a stability finančného systému Českej republiky. Tieto opatrenia boli tiež potrebné pre dosiahnutie stability finančného systému Českej republiky, pretože bez nich by banky zanikli. Ich vedenie v skutočnosti prevzala ČNB v úlohe orgánu dozerajúceho na finančný sektor. Tieto opatrenia pokrývajú väčšinu finančných služieb v prílohe XVIa Európskej dohody. Nemali za následok diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti.

(124)

Z uvedených skutočností vyplýva, že pomoc poskytnutá v rámci predaja AGB1 tvorí súčasť ďalekosiahlych opatrení, ktoré Česká republika systematicky prijala, aby predišla zrúteniu svojho bankového sektoru. Hoci sa české orgány neriadili podmienkami usmernení z roku 1994, plne rešpektovali ich myšlienku a hlavné zásady. Vzhľadom na mimoriadne okolnosti, ktorým Česká republika v danej dobe čelila, dospela Komisia k záveru, že pomoc môže byť preto považovaná za zlučiteľnú s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a článkom 46 ods. 2 európskej dohody, ako pomoc, ktorá má uľahčiť rozvoj určitých hospodárskych činností.

(125)

Na základe toho dospela Komisia k záveru, že odškodnenie nárokov uvedených v tabuľkách 1 a 4 v odôvodnení 26, ako aj opcia s právom predaja sa chápu ako štátna pomoc, ktorá je uplatniteľná po pristúpení a zlučiteľná so spoločným trhom.