7.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

7.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/3

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa ustanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj podmienky a postupy udeľovania takých povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie prípravku uvedeného v prílohe. K tejto žiadosti boli priložené údaje a dokumenty, ktoré sa vyžadujú podľa článku 7 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia nového použitia prípravku Saccharomyces cerevisiae NCYC Sc 47 (Biosaf Sc 47) ako kŕmnej doplnkovej látky vo výkrme ošípaných, ktorá má byť zaradená do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Použitie prípravku Saccharomyces cerevisiae NCYC Sc 47 bolo povolené pre dojnice nariadením Komisie (ES) č. 1811/2005 (2), na výkrm hovädzieho dobytka nariadením Komisie (ES) č. 316/2003 (3), pre prasiatka (odstavčatá) nariadením Komisie (ES) č. 2148/2004 (4), pre prasnice nariadením Komisie (ES) č. 1288/2004 (5), na výkrm králikov nariadením Komisie (ES) č. 600/2005 (6), pre kone nariadením Komisie (ES) č. 186/2007 (7), pre kozy určené na produkciu mlieka a pre ovce určené na produkciu mlieka nariadením Komisie (ES) č. 188/2007 (8) a na výkrm jahniat nariadením Komisie (ES) č. 1447/2006 (9).

(5)

Na podporu žiadosti o povolenie tohto prípravku pre ošípané vo výkrme boli predložené nové údaje. Vo svojom stanovisku z 22. novembra 2007 dospel Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) k záveru, že bezpečnosť Saccharomyces cerevisiae (Biosaf Sc 47) z hľadiska spotrebiteľa, používateľa a životného prostredia už bola stanovená v jeho predchádzajúcich stanoviskách (10). Úrad ďalej dospel k záveru, že používanie prípravku nepredstavuje riziko pre túto ďalšiu kategóriu zvierat a že používanie tohto prípravku môže zlepšiť úžitkové parametre pri výkrme ošípaných. Úrad sa domnieva, že osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení prípravku na trh nie sú potrebné. Potvrdil tiež správu o metóde analýzy doplnkovej látky v krmive, ktorú predložilo referenčné laboratórium Spoločenstva zriadené nariadením (ES) č. 1831/2003.

(6)

Z posúdenia uvedeného prípravku vyplýva, že podmienky na udelenie povolenia ustanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

7.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/6

(1)

Smernica Komisie 2002/72/ES (2) je špecifickou smernicou v zmysle nariadenia (ES) č. 1935/2004 harmonizujúcou pravidlá povoľovania plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami.

(2)

Smernicou 2002/72/ES sa ustanovuje zoznam povolených látok na výrobu týchto materiálov a výrobkov, najmä prídavných látok a monomérov, obmedzenia ich použitia, ako aj pravidlá týkajúce sa označovania a informácií, ktoré sa majú poskytnúť spotrebiteľom alebo prevádzkovateľom potravinárskych podnikov na účely správneho používania týchto materiálov a výrobkov.

(3)

Terajší zoznam prídavných látok, ktorý obsahuje smernica 2002/72/ES, je neúplný zoznam, keďže neobsahuje všetky látky, ktoré sú v súčasnosti povolené v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

(4)

Podľa článku 4 ods. 1 smernice 2002/72/ES sa zoznam prídavných látok v platnom znení považuje za neúplný zoznam až do rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 4a, že sa stane pozitívnym zoznamom Spoločenstva obsahujúcim povolené prídavné látky.

(5)

Lehota na predloženie údajov na hodnotenie bezpečnosti tých prídavných látok, ktoré sú v súčasnosti povolené v členských štátoch, Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) na účely ich zahrnutia do zoznamu Spoločenstva uplynula 31. decembra 2006. Preto sa teraz môže stanoviť dátum, keď sa zoznam Spoločenstva obsahujúci prídavné látky stane pozitívnym zoznamom. Vzhľadom na čas, ktorý bude úrad potrebovať na hodnotenie všetkých platných žiadostí predložených včas, by týmto dátumom mal byť január 2010.

(6)

Je takisto vhodné objasniť úlohu dočasného zoznamu podľa článku 4a ods. 4 a 5 smernice 2002/72/ES v platnom znení a spôsob jeho aktualizácie. Dočasný zoznam obsahuje tie prídavné látky, v prípade ktorých boli potrebné údaje poskytnuté včas a v súlade s požiadavkami úradu, ale pri ktorých sa ešte nedospelo k rozhodnutiu o ich zahrnutí do pozitívneho zoznamu.

(7)

Týmto dočasným zoznamom sa verejnosti poskytujú informácie o prídavných látkach, ktorých hodnotenie na účely ich možného zahrnutia do zoznamu Spoločenstva obsahujúceho prídavné látky prebieha. Keďže nemožno vedieť, či budú hodnotenia ukončené v prípade všetkých prídavných látok zahrnutých do dočasného zoznamu k dátumu, keď sa zoznam prídavných látok stane pozitívnym zoznamom, malo by byť umožnené aj naďalej používať uvedené prídavné látky v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi až do ukončenia ich hodnotenia a rozhodnutia o ich zahrnutí do pozitívneho zoznamu prídavných látok.

(8)

Ak sa prídavná látka zahrnutá do dočasného zoznamu vloží do zoznamu Spoločenstva obsahujúceho prídavné látky alebo ak sa rozhodne o jej nezahrnutí do zoznamu Spoločenstva, mala by sa uvedená prídavná látka z dočasného zoznamu prídavných látok odstrániť.

(9)

Ak úrad počas preverovania údajov o prídavnej látke zahrnutej do dočasného zoznamu požiada o dodatočné informácie, uvedená prídavná látka by sa naďalej mala uvádzať na dočasnom zozname až do súvisiaceho rozhodnutia pod podmienkou, že dané informácie sú predložené v lehotách stanovených úradom.

(10)

Na základe nových informácií týkajúcich sa posúdenia rizika monomérov a prídavných látok hodnotených úradom (3) by sa určité prídavné látky povolené na vnútroštátnej úrovni, ako aj nové monoméry a prídavné látky mali zahrnúť do príslušných zoznamov Spoločenstva obsahujúcich povolené látky. V prípade ostatných látok by sa na základe týchto nových informácií mali zmeniť a doplniť obmedzenia a/alebo špecifikácie, ktoré sú už na úrovni Spoločenstva stanovené. Prílohy II, III, IVa, V a VI k smernici 2002/72/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(11)

Smernicou Komisie 2005/79/ES (4) sa do zoznamu prídavných látok zahrnula prídavná látka s ref. č. 30340 s názvom kyselina 12-(acetoxy)stearová, 2,3-bis(acetoxy)propyl-ester a s číslom CAS 330198-91-9. Názov a číslo CAS zahrnuté v uvedenej smernici odrážajú len hlavnú zložku žiadosti. Stanovisko, ktoré poskytol úrad, sa však vzťahuje na zmes látok uvedených v žiadosti, a nie iba na jej hlavnú zložku. Zmes látok je teraz zaregistrovaná v registri CAS pod číslom CAS 736150-63-3 s názvom monoglyceridy z ricínového oleja, hydrogenované, acetáty. Z tohto dôvodu je teraz vhodné zmeniť názov a číslo CAS s cieľom zaktualizovať povolenie na všetky látky v zmesi. Vzhľadom na zmenu názvu sa prideľuje nové ref. č. 55910. Keďže sa teraz na látku vzťahuje ref. č. 55910, malo by sa ref. č. 30340 vypustiť.

(12)

Smernica 2002/72/ES by sa preto mala zaktualizovať, aby sa zohľadnili nové informácie týkajúce sa posúdenia rizika látok hodnotených úradom, aby sa stanovil dátum, keď sa zoznam prídavných látok stane pozitívnym zoznamom a objasnila úloha dočasného zoznamu prídavných látok.

(13)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

V článku 4 sa odsek 1 nahrádza týmto:

„1.   Zoznam Spoločenstva obsahujúci prídavné látky, ktoré sa môžu používať na výrobu plastových materiálov a výrobkov, spolu s obmedzeniami a/alebo špecifikáciami o ich použití je stanovený v prílohe III.

Do 31. decembra 2009 sa prídavné látky, ktoré nie sú zahrnuté do zoznamu Spoločenstva obsahujúceho prídavné látky, môžu naďalej používať podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Od 1. januára 2010 sa môžu na výrobu plastových materiálov a výrobkov používať iba prídavné látky zahrnuté do zoznamu Spoločenstva obsahujúceho prídavné látky (pozitívny zoznam).“

2.

Článok 4a sa mení a dopĺňa takto:

3.

Prílohy II, III, IVa, V a VI sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohami I, II, III, IV a V k tejto smernici.

a)

povolili obchod s plastovými materiálmi a výrobkami, ktoré prichádzajú do styku s potravinami a sú v súlade so smernicou 2002/72/ES zmenenou a doplnenou touto smernicou, ako aj ich používanie od 7. marca 2009;

b)

zakázali výrobu plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami a nie sú v súlade so smernicou 2002/72/ES zmenenou a doplnenou touto smernicou, a ich dovoz do Spoločenstva od 7. marca 2010.

7.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/14

(1)

So zreteľom na ciele zriadenia Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „agentúra“) a náležité vykonávanie jej úloh sa majú v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 168/2007 vo viacročnom rámci vzťahujúcom sa na päť rokov určiť konkrétne tematické oblasti činnosti agentúry.

(2)

V tomto rámci by sa mal medzi tematické oblasti činnosti agentúry zahrnúť boj proti rasizmu, xenofóbii a súvisiacim prejavom neznášanlivosti.

(3)

Rámec by mal byť v súlade s prioritami Únie, pričom by mal náležite zohľadňovať smerovania vyplývajúce z uznesení Európskeho parlamentu a záverov Rady v oblasti základných práv.

(4)

Rámec by mal náležite zohľadňovať finančné a ľudské zdroje agentúry a mal by sa vykonávať len v rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva.

(5)

Rámec by mal obsahovať ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť komplementárnosť s právomocou iných orgánov, úradov a agentúr Spoločenstva a Únie, ako aj s Radou Európy a inými medzinárodnými organizáciami, ktoré pôsobia v oblasti základných práv. Najdôležitejšie agentúry a orgány Spoločenstva z hľadiska tohto viacročného rámca sú Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1922/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (2) európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (3), a európsky ombudsman, pričom ich ciele by sa mali následne zohľadniť.

(6)

Komisia pri príprave svojho návrhu konzultovala správnu radu Agentúry pre základné práva počas jej zasadnutia 12. a 13. júla 2007 a dostala písomné pripomienky vo forme listu z 25. júla 2007.

(7)

Týmto rámcom sa vymedzujú konkrétne tematické oblasti činnosti agentúry, keďže niekoľko stálych úloh agentúry – okrem iného aj úloha zlepšovať povedomie verejnosti o základných právach a aktívne šíriť informácie o práci agentúry – sa určuje v článku 4 nariadenia (ES) č. 168/2007.

(8)

Ak to umožňujú jej finančné a ľudské zdroje, agentúra môže v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 168/2007 na základe žiadosti Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie vykonávať činnosť mimo tematických oblastí určených vo viacročnom rámci,

a)

rasizmus, xenofóbia a súvisiace prejavy neznášanlivosti;

b)

diskriminácia na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a diskriminácia príslušníkov menšín a každá kombinácia týchto motívov (viacnásobná diskriminácia);

c)

odškodnenie obetí;

d)

práva dieťaťa vrátane ochrany detí;

e)

azyl, prisťahovalectvo a integrácia prisťahovalcov;

f)

víza a kontrola hraníc;

g)

účasť občanov Únie na jej demokratickom fungovaní;

h)

informačná spoločnosť, a najmä rešpektovanie súkromného života a ochrana osobných údajov;

i)

prístup k efektívnemu a nezávislému súdnictvu.

7.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/16

(1)

Francúzsko 21. decembra 2005 predložilo Komisii hlavné smery návrhu reformy spôsobu financovania dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste.

(2)

Dňa 2. marca 2006 Francúzsko zaslalo elektronickou poštou návrh oznámenia reformy. Dňa 29. marca 2006 sa konalo stretnutie o predbežnom oznámení, počas ktorého Komisia zdôraznila, že návrh oznámenia bol značne neúplný a uviedla chýbajúce údaje. Francúzsko dodalo Komisii 7. apríla 2006 časť chýbajúcich informácií.

(3)

Francúzsko oznámilo Komisii 23. júna 2006 reformu spôsobu financovania dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste (ďalej len „reforma“) v súlade s článkom 88 ods. 3 zmluvy, pričom uviedlo, že sa nazdáva, že reforma opísaná v oznámení neobsahuje prvok štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(4)

Komisia zaslala Francúzsku 20. júla 2006 žiadosť o doplňujúce informácie týkajúce sa oznámenej reformy aj prípadných kompenzačných opatrení, ktoré spoločnosť La Poste údajne získala v minulosti. Francúzsko odovzdalo svoju odpoveď 17. augusta 2006.

(5)

Listom z 12. októbra 2006 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 zmluvy týkajúce sa opatrení spojených s reformou spôsobu financovania dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste.

(6)

Francúzsko predložilo svoje pripomienky listom zo 14. decembra 2006.

(7)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedeným opatreniam.

(8)

Komisia dostala pripomienky od […] (3), ktoré boli doručené Francúzsku. Pripomienky Francúzska k tejto veci boli doručené 27. februára 2007.

(9)

Komisia zaslala Francúzsku doplňujúce otázky 12. marca 2007 a 30. mája 2007. Jednotlivé odpovede Francúzska boli doručené 27. apríla 2007 a 8. júna 2007.

(10)

Cieľom politiky Spoločenstva v poštovom sektore je úplne dokončiť vnútorný trh poštových služieb a zaručiť vhodným regulačným rámcom, aby všetkým občanom Spoločenstva boli na jeho celom území dostupné efektívne, spoľahlivé a kvalitné poštové služby, a to za prijateľné ceny. Z hľadiska významu, ktorý majú poštové služby pre hospodársku prosperitu aj pre sociálnu súdržnosť a blahobyt Spoločenstva, ide o oblasť prednostného pôsobenia Spoločenstva.

(11)

Tieto ciele Spoločenstva v oblasti poštových služieb boli začlenené do práva Spoločenstva rámcovou poštovou smernicou, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (4), ktorou sa zaviedol úplný regulačný rámec poštových služieb Spoločenstva.

(12)

V smernici 97/67/ES, tak ako bola zmenená a doplnená smernicou 2002/39/ES (5), sa definujú nasledujúce fázy procesu postupného a kontrolovaného otvárania trhu a viac sa ňou obmedzujú sektory služieb, ktoré môžu byť vyhradené. Podľa smernice 97/67/ES môžu členské štáty vylúčiť z uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže listové zásielky:

(13)

V októbri 2006 Komisia vyslovila návrh (6), aby sa poštové trhy Spoločenstva úplne otvorili hospodárskej súťaži do roku 2009 v súlade s cieľovým dátumom uvedeným v smernici 97/67/ES.

(14)

Vo Francúzsku je univerzálna poštová služba definovaná ako celok zahŕňajúci vyhradený sektor (vnútroštátne a medzinárodné listové zásielky vrátane reklamných zásielok s hmotnostnými/cenovými limitmi ustanovenými smernicou 97/67/ES) a na celoštátnej a medzinárodnej úrovni ako ponuka vnútroštátnej a medzinárodnej služby balíkových zásielok s hmotnosťou nižšou alebo rovnajúcou sa 20 kg, všetka tlač a služby doporučených zásielok, špecifikovanej hodnoty a so službou vrátenia zásielok.

(15)

Francúzsky trh sa vyznačuje významom hospodárskej súťaže v začiatočnej fáze (ako „worksharing“). V konečnej fáze sa hospodárska súťaž rozvíja najmä v dôsledku činností, ktoré vykonávajú operátori novinového sektora tak v oblasti adresovaných, ako aj neadresovaných listových zásielok. V prípade hromadných zásielok pôsobia miestni operátori vo veľkých mestách, pokiaľ ide o listové zásielky nad 50 g. Napokon expresné a balíkové zásielky („parcels“) sú liberalizované trhy, na ktorých súťažia medzinárodní a vnútroštátni operátori (7).

(16)

Francúzskym zákonom č. 90-568 z 2. júla 1990 o organizácii verejnej služby pôšt a telekomunikácií (ďalej len „zákon z roku 1990“) sa transformovalo bývalé generálne riaditeľstvo telekomunikácií na dve právnické osoby zriadené podľa verejného práva: La Poste a France Télécom.

(17)

La Poste je od 1. januára 1991 nezávislým prevádzkovateľom podľa verejného práva. V rámci programovej zmluvy so štátom vykonáva La Poste svoje činnosti v oblastiach listových zásielok, expresných balíkových zásielok, finančných služieb a služieb pre širokú verejnosť.

(18)

La Poste a jej pobočky tvoria verejnú skupinu, ktorá za podmienok definovaných normami upravujúcimi každú z jej oblastí činnosti plní úlohy všeobecného hospodárskeho záujmu a vykonáva konkurenčné činnosti.

(19)

Podľa smernice 97/67/ES bola La Poste určená rámcovým zákonom č. 99-533 z 25. júna 1999 o územnom plánovaní a trvalo udržateľnom rozvoji územia za poskytovateľa univerzálnej poštovej služby vo Francúzsku. Vo vnútroštátnych a medzinárodných vzťahoch zabezpečuje verejnú službu poštových zásielok, ktorá zahŕňa univerzálnu poštovú službu, a najmä verejnú službu prepravy a distribúcie tlače, ktorá má výhodu špecifického režimu ustanoveného zákonom o poštách a elektronickej komunikácii. Zabezpečuje aj všetky ostatné služby zberu, triedenia, prepravy a distribúcie poštových zásielok, listových zásielok všetkých druhov, predmetov a tovaru. Svoje finančné aktivity vykonáva za podmienok ustanovených v článku L. 518-25 menového a finančného zákona.

(20)

Obrat spoločnosti La Poste sa člení takto (zdroj: správa o činnosti skupiny La Poste, 2005):

(21)

Zákazníci spoločnosti La Poste sa delia na spoločnosti, s ktorými skupina realizuje 90 % svojich činností listových zásielok a balíkových/expresných zásielok, a na súkromné osoby, ktoré predstavujú zvyšných 10 % obratu týchto činností. Pokiaľ ide o finančné služby, situácia je opačná, pričom súkromné osoby predstavujú 95 % čistého bankového výnosu.

(22)

Zamestnanci spoločnosti La Poste podliehajú dvom odlišným statusom:

(23)

Jednotliví zamestnanci La Poste sa delia nasledujúcim spôsobom (zdroj: finančná správa skupiny La Poste, 2005):

(24)

Od roku 1990 spoločnosť La Poste postupne prestávala robiť nábor štátnych zamestnancov a prijímala hlavne zamestnancov s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva. Spoločnosť La Poste fakticky začala postupný proces zmeny statusu zamestnancov v medziach určených povinnosťou dodržiavať status štátnych zamestnancov a právnymi obmedzeniami, pričom zamestnanci s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva nahradili štátnych zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku. V priebehu nasledujúcich rokov, ktoré budú poznačené odchodom veľkého počtu štátnych zamestnancov do dôchodku, spoločnosť La Poste plánuje pokračovať v nahrádzaní štátnych zamestnancov zamestnancami s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva.

(25)

Dôchodkový systém vzťahujúci sa na štátnych zamestnancov je upravený zákonom o civilných a vojenských dôchodkoch.

(26)

Podľa Dvora audítorov (8) obsahuje tento systém sadzbu zrážky zo mzdy na dôchodok (7,85 %), ako aj sadzbu príspevku zamestnávateľa, ktorú uhrádza verejná inštitúcia zamestnávajúca dočasne preložených štátnych zamestnancov (33 %). Na druhej strane právne nejestvuje sadzba „zamestnávateľského“ príspevku v prípade zamestnancov zamestnávaných štátom. Porovnanie výdavkov na dôchodky, ktoré uhrádza štát (po odpočítaní príjmov pochádzajúcich zo zrážok zo mzdy zamestnancov), s úhrnom miezd vyplácaných aktívnym zamestnancom však umožňuje vypočítať sadzbu „zamestnávateľského“ príspevku, označovaného často ako implicitný (9). Podľa odhadov ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu dosahovala sadzba implicitného príspevku štátu za rok 2003 51,9 %, z toho 44,7 % pre civilných zamestnancov a 91,8 % pre vojenských zamestnancov, čo je, pokiaľ ide o civilných zamestnancov, viac ako trojnásobná sadzba oproti sadzbe vyplývajúcej z právnych predpisov a kolektívnych zmlúv vzťahujúcich sa na mzdy súkromného sektora (10).

(27)

Štátni zamestnanci aktívne pracujúci v spoločnosti La Poste patria k štátnej verejnej službe. Z tohto dôvodu a v súlade s článkom 20 zákona č. 83-634 z 13. júla 1983 o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov patria do dôchodkového systému civilných a vojenských štátnych zamestnancov upraveného zákonom o civilných a vojenských dôchodkoch. Štátni zamestnanci spoločnosti La Poste nemajú žiadnu osobitnú výhodu v dôchodkovej oblasti v porovnaní s ostatnými štátnymi zamestnancami. Okrem toho sa spoločnosť La Poste, na rozdiel od ostatných verejných subjektov, nepodieľa na osobitnom podnikovom alebo odvetvovom dôchodkovom systéme.

(28)

Podľa článku 30 zákona z roku 1990 (11) štát právne zostáva garantom statusu štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste a je zodpovedný za vyplácanie ich dôchodkov. Dôchodkové dávky vyplácané štátnym zamestnancom vrátane tých, ktorí patria pod spoločnosť La Poste (12), sa každoročne odsúhlasujú v zákone o štátnom rozpočte.

(29)

Spoločnosť La Poste nemá vplyv na rozhodnutia týkajúce sa dôchodkového systému štátnych zamestnancov, ktorí v nej pracujú. Nemá žiadny vplyv ani na sumu vyberaných príspevkov, ani na úroveň vyplácaných dávok.

(30)

V článku 30 zákona z roku 1990 sa ustanovuje, že spoločnosť La Poste zabezpečuje finančnú rovnováhu systému sociálneho zabezpečenia za časť štátnych zamestnancov, ktorí v nej pracujú. Podľa uvedeného článku teda musí spoločnosť La Poste hradiť výdavky na celé financovanie dôchodkov, ktoré štát vypláca jej štátnym zamestnancom, a to tak, že štátu uhradí vyplatené čiastky (po odpočítaní odvodov uhradených štátnymi zamestnancami v aktívnej službe):

„Náhradou za to [má La Poste (…) povinnosť] vyplácať Štátnej pokladnici:

(31)

Tento spôsob financovania je výnimkou zo všeobecného práva. „Zamestnávateľský“ príspevok spoločnosti La Poste totiž spadá do systému „definovaných dávok“, pretože má za cieľ pokryť sumu dôchodkov, ktoré každoročne vypláca štát, bez toho, aby bola súvzťažná so základom aktívnych štátnych zamestnancov platiacich príspevky v rámci spoločnosti La Poste. Na rozdiel od zamestnávateľa patriaceho pod všeobecné právo v systéme priebežného financovania spoločnosť La Poste neuhrádza oslobodzujúce príspevky, ale zákonom z roku 1990 bola poverená, aby zabezpečila vyváženosť dôchodkového systému pre svojich štátnych zamestnancov.

(32)

„Zmluva o cieli a pokroku“ obsahujúca zmluvu o pláne medzi štátom a spoločnosťou La Poste na obdobie 1998 – 2001, predĺžená na rozpočtové roky 2002 a 2003, a ďalej „zmluva o výkonnosti a konvergencii“ na obdobie 2003 – 2007 stabilizovali toto splácanie v konštantných eurách na úrovni roku 1997 (ďalej len „strop z roku 1998“). Časť dôchodkov vyplácaných štátom, ktorá nie je pokrytá ani „zamestnávateľským“ príspevkom spoločnosti La Poste, ani zrážkou na dôchodkové poistenie štátnych zamestnancov, zostáva na ťarchu štátu.

(33)

Tabuľka uvedená ďalej spresňuje v miliónoch EUR príspevky vyplácané spoločnosťou La Poste štátu od roku 1998 (stabilizované v konštantných eurách) a úhrady štátu na dôchodky štátnych zamestnancov patriacich pod spoločnosť La Poste.

(34)

Celková suma nákladov na dôchodky uhrádzané štátom od roku 1998 do roku 2005 teda dosahuje k 30. júnu 2006 podľa Francúzska približne […].

(35)

Povinnosť finančnej rovnováhy systému, ktorú má spoločnosť La Poste, by sa v prípade, že by nejestvovala reforma, prejavovala zápisom mimobilančného záväzku spoločnosti La Poste voči štátu, ktorý by bol zaúčtovaný ako rezerva pri prechode na štandardy IFRS (International Financial Reporting Standard, Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva), ku ktorému má dôjsť najneskôr v roku 2007. Spoločnosť La Poste urobila verejnú ponuku ohľadom úspor, keďže však nie je kótovaná, došlo k rozhodnutiu, že prejde na štandardy IFRS odo dňa uverejnenia jej polročnej účtovnej závierky v roku 2007.

(36)

Čiastka mimobilančných záväzkov spoločnosti La Poste v súlade s nadobudnutými právami štátnych zamestnancov k 31. decembru 2005, dosahujú sumu 76 miliárd EUR (z toho sa 34 miliárd týka práv nadobudnutých aktívnymi štátnymi zamestnancami). Francúzsko sa domnieva, že […] miliárd EUR zodpovedá právam nadobudnutým pred vznikom spoločnosti La Poste, teda v čase, keď hlavné činnosti spoločnosti La Poste ešte neboli otvorené hospodárskej súťaži.

(37)

Postupné znižovanie náboru štátnych zamestnancov od roku 1990 (14) a predĺženie priemernej dĺžky života viedli automaticky k tomu, že spoločnosť La Poste musí od roku 1990 uhrádzať čoraz vyššiu sumu na dôchodky (15) v porovnaní so mzdami štátnych zamestnancov, ktorí zostávajú v aktívnej službe spoločnosti La Poste.

(38)

Článkom 76 zákona č. 2003-775 z 21. augusta 2003 o reforme dôchodkov sa zaviedlo doplnkové dôchodkové poistenie štátnej a verejnej služby (RAFP), čo je verejný systém doplnkového dôchodkového poistenia povinného od 1. januára 2005. Ide o zálohový a bodový dôchodkový systém priebežného financovania určený na to, aby umožnil získať nároky na dôchodok. Systém riadi verejná inštitúcia administratívneho charakteru v pôsobnosti štátu nazvaná „inštitúcia doplnkového dôchodkového poistenia štátnej a verejnej služby“.

(39)

Spoločnosť La Poste platí príspevky do RAFP za štátnych zamestnancov, ktorí v nej pracujú, a každý mesiac vypláca inštitúcii doplnkového dôchodkového poistenia štátnej a verejnej služby príspevky, ktoré jej prináležia ako zamestnávateľovi, a príspevky štátnych zamestnancov, ktoré im zráža priamo z peňažnej odmeny. „Zamestnávateľské“ príspevky spoločnosti La Poste vyplácané v rámci RAFP sú oslobodzujúce.

(40)

Tak ako všetci ostatní štátni zamestnanci aj štátni zamestnanci spoločnosti La Poste môžu využiť opatrenia predčasného odchodu do dôchodku zavedené pre štátnych zamestnancov: postupné ukončenie činnosti a uvoľnenie ku koncu kariéry.

(41)

Všetky náklady na tieto opatrenia predčasného odchodu do dôchodku znáša za štátnych zamestnancov, ktorý k nej patria, spoločnosť La Poste. Z tohto dôvodu bola zaúčtovaná rezerva pre štátnych zamestnancov, ktorí sa rozhodli pre jedno z opatrení predčasného odchodu do dôchodku.

(42)

Právne základy vo vnútroštátnom práve reformy súčasného spôsobu financovania dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste budú vytvorené zmenou a doplnením článku 30 zákona z roku 1990 a špecifikácií činnosti spoločnosti La Poste schválených výnosom č. 90-1214 z 29. decembra 1990. Článkom 46 uvedených špecifikácií činnosti sa osobitne stanovuje spôsob, akým spoločnosť La Poste štátu uhradí náklady na dôchodky, ktoré má znášať podľa zákona z roku 1990.

(43)

Odraz reformy vo vnútroštátnom práve by mal okrem zmeny a doplnenia týchto dvoch právnych noriem spresniť podmienky určenia a vyplácania „zamestnávateľského“ príspevku oslobodzujúceho charakteru, ktorý bude vyplácať spoločnosť La Poste namiesto úhrady dôchodkových nákladov štátu.

(44)

Legislatívne ustanovenia, ktoré boli odovzdané Komisii vo forme návrhu v prílohe k pripomienkam Francúzska o rozhodnutí začať konanie, boli prijaté parlamentom bez zmien a doplnení a dnes predstavujú článok 150 opravného zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 (16).

(45)

Hlavným cieľom týchto ustanovení je, aby „zamestnávateľský“ príspevok vyplácaný spoločnosťou La Poste mal oslobodzujúci charakter.

(46)

V článku 150 opravného zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 sa ustanovuje aj zásada spravodlivej konkurenčnej sadzby („SKS“) a to tak, že spôsob výpočtu a podmienky vyplácania „zamestnávateľského“ príspevku budú upravené výnosom. Tento výnos bol uverejnený 2. januára 2007 (17). Z druhej strany uvedeným článkom 150 sa mení a dopĺňa obeh finančných tokov, pričom príspevok teraz prechádza cez celoštátnu verejnú inštitúciu na financovanie dôchodkov spoločnosti La Poste (18) a už sa nevypláca priamo štátu.

(47)

Filozofia oznámenej reformy spočíva podľa Francúzska v podstate v tom, že súčasný príspevok spoločnosti La Poste sa nahradí príspevkom podobným odvodu, ktorý bude prispôsobovať náklady na dôchodky znášané spoločnosťou La Poste nákladom jej konkurentov a bude mať oslobodzujúci charakter.

(48)

Reforma ustanovuje, že spoločnosť La Poste bude od roku 2006 uhrádzať „zamestnávateľský“ príspevok oslobodzujúceho charakteru založený na SKS. Tento príspevok je vypočítaný tak, aby vyrovnal úrovne povinného sociálneho a daňového zaťaženia, vymeraného z miezd, medzi spoločnosťou La Poste a ostatnými spoločnosťami sektora dopravy a bankového sektora podliehajúcich všeobecnému právu sociálnych dávok. Francúzsko plánovalo pôvodne uplatniť tento výpočet len v prípade rizík, ktoré sú spoločné pre zamestnancov súkromných podnikov a štátnych zamestnancov (19).

(49)

Keďže vymeriavacie základy a sadzby príspevkov sú rozdielne pre štátnych zamestnancov a zamestnancov s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva a keďže sa príspevky môžu mierne meniť v závislosti od jednotlivých hospodárskych sektorov, vyrovnávacia metóda sa zakladá na rekonštrukcii.

(50)

Tak ako sa už vysvetlilo v rozhodnutí o začatí konania, výpočet sa začína rekonštrukciou toho, aké by boli mzdové náklady konkurenta, ktorý by zamestnával zamestnancov podliehajúcich všeobecnému právu sociálnych príspevkov (vrátane dôchodkov), keby im zabezpečoval rovnaký čistý príjem ako príjem štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste, a ktorý by mal rovnakú štruktúru zamestnanosti a rovnaké portfólio činností.

(51)

Oslobodzujúci príspevok, ktorý bude vyplácať spoločnosť La Poste štátu po reforme, sa rovná rozdielu medzi takto obnovenými mzdovými nákladmi a reálnymi mzdovými nákladmi na štátnych zamestnancov (okrem dôchodkov). Takto vypočítaný príspevok nahradí príspevok spoločnosti La Poste ustanovený v článku 30 zákona z roku 1990. Spoločnosť La Poste ho bude vyplácať verejnej správnej inštitúcii.

(52)

Tento príspevok porovnaný s hrubými indexovanými mzdami (20) štátnych zamestnancov v aktívnej službe v spoločnosti La Poste určuje sadzbu príspevku spoločnosti La Poste nazývanú spravodlivá konkurenčná sadzba („SKS“). Tento príspevok bude vypočítaný každoročne, aby sa zohľadnil reálny vývoj odmien štátnych zamestnancov v aktívnej službe v spoločnosti La Poste a zmeny, ku ktorým dôjde na úrovni povinného sociálneho a daňového zaťaženia podľa všeobecného práva.

(53)

Metóda výpočtu oslobodzujúceho príspevku spoločnosti La Poste sa teda zakladá na vyrovnaní úrovne povinných sociálnych a daňových odvodov vymeraných z miezd medzi spoločnosťou La Poste a ostatnými podnikmi sektorov dopravy a bánk riadiacimi sa všeobecným právom. Táto metóda teda nezabezpečuje vyrovnanie celkových mzdových nákladov (mzdy a príspevky).

(54)

Nový spôsob výpočtu príspevku spoločnosti La Poste nemá vplyv na individuálnu situáciu štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste, či už ide o ich nároky na dôchodok, ich príspevky, alebo ich status.

(55)

Keďže spoločnosť La Poste pôsobí v dvoch sektoroch, poštovom a bankovom, v ktorých sú „zamestnávateľské“ príspevky podľa všeobecného práva odlišné, v praxi sa vypočítajú dve SKS:

(56)

Celková SKS sa môže každoročne vypočítať ako vážený priemer oboch sadzieb, pričom sa váženie vykonáva na základe úhrnu hrubých indexovaných miezd zodpovedajúceho každému z dvoch okruhov. Na základe údajov z roku 2005 dosahuje počiatočný odhad SKS 37,2 % z úhrnu hrubých indexovaných miezd spoločnosti La Poste.

(57)

Uplatnenie SKS, tak ako už bola definovaná, sa bude uskutočňovať postupne po štvorročnom prechodnom období. V roku 2006 bude oslobodzujúci príspevok spoločnosti La Poste stanovený tak, aby sa získala rovnaká úroveň príspevku v eurách ako úroveň dosiahnutá po súčasnom opatrení (v súčasnosti sa odhaduje na […] % úhrnu hrubých indexovaných miezd). Na roky 2007 až 2009 bude sadzba príspevku určená tak, že k SKS sa pripočíta dočasný príspevok navyše stanovený na […] % z úhrnu hrubých indexovaných miezd v roku 2007, na […] % v roku 2008 a na […] % v roku 2009. Tento doplnok k príspevku bude zrušený od roku 2010.

(58)

Vzhľadom na toto opatrenie by mal byť vývoj celkovej počiatočnej SKS (22) uplatniteľnej počas prechodného obdobia takýto (odhady na základe údajov z roku 2005):

(59)

Spoločnosť La Poste vyplatila 29. decembra 2006 mimoriadny paušálny príspevok vo výške 2 miliárd EUR (23) Celoštátnej verejnej inštitúcii na financovanie dôchodkov spoločnosti La Poste. Tento príspevok bol uhradený naraz v roku 2006.

(60)

Zásada a suma tohto príspevku boli stanovené v rámci vyjednávania medzi štátom a spoločnosťou La Poste. Jeho suma vyplýva z arbitrážneho rozhodnutia medzi okamžitými rozpočtovými potrebami štátu a schopnosťou spoločnosti La Poste platiť príspevky […].

(61)

Jednotlivé subjekty skupiny La Poste prispievajú k vyplácaniu mimoriadneho paušálneho príspevku úmerne k mzdovému fondu štátnych zamestnancov, ktorí pracujú priamo pre ne, v súlade s nasledujúcou tabuľkou:

(62)

Podľa Francúzska má štát možnosť pričleniť dôchodkový systém štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste k systémom riadiacim sa všeobecným právom. V tomto štádiu nedošlo k nijakému rokovaniu so všeobecnými dôchodkovými systémami, aj keď Francúzsko má v úmysle začať takéto rokovania, hneď ako to bude možné.

(63)

Po predbežnom skúmaní Komisia najprv konštatovala, že oznámená reforma zbavuje spoločnosť La Poste nákladov, ktoré by musela znášať podľa zákona z roku 1990. Komisia si teda položila otázku, či náklady spoločnosti La Poste, ktoré sú predmetom úľavy, zodpovedajú vo svojej celkovej výške „abnormálnemu“ zaťaženiu v zmysle judikatúry Spoločenstva. Osobitne v rozsudku Combus  (25) sa zdá, že Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev pokladá za „abnormálne“ náklady vyplývajúce z derogačného statusu zamestnancov istého podniku, ktorý sa po reforme nachádza v situácii riadiacej sa podľa všeobecného práva, teda v rovnakej situácii ako jeho konkurenti, pokiaľ ide o riadenie zamestnancov (26). V tomto osobitnom prípade však Francúzsko neprijalo žiadne právne ustanovenie s cieľom zrušiť alebo zmeniť osobitný systém zamestnávania štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste a spôsob nadobúdania ich nárokov na dôchodok.

(64)

Ďalej Francúzsko tvrdilo, že reforma bola určená na to, aby sa postupne vyrovnávali náklady znášané spoločnosťou La Poste na dôchodky vyplácané štátnym zamestnancom spoločnosti La Poste s nákladmi jej konkurentov. Komisia vyslovila pochybnosti, pokiaľ ide o skutočný charakter konkurenčnej spravodlivosti po zavedení reformy.

(65)

Napokon podľa Francúzska neboli údajne spoločnosti La Poste v minulosti poskytnuté nijaké kompenzačné opatrenia, ktoré by v čase ich poskytnutia boli určené na neutralizáciu účinkov dodatočných nákladov vyvolaných systémom ad hoc spoločnosti La Poste v oblasti financovania dôchodkov štátnych zamestnancov. Od roku 1998 však v rozpore so záväzkom vyplývajúcim z článku 30 zákona z roku 1990 spoločnosť La Poste neuhrádza štátu všetky náklady na dôchodky vyplácané štátnym zamestnancom.

(66)

Vzhľadom na predchádzajúce odôvodnenia Komisia nemohla v tomto štádiu vylúčiť, že opatrenia neposkytujú hospodársku výhodu spoločnosti La Poste a že neobsahujú prvky štátnej pomoci.

(67)

Komisia si položila otázku, či za predpokladu, že by uvedené opatrenia predstavovali štátnu pomoc, ich možno vyhlásiť za zlučiteľné podľa výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(68)

V minulosti Komisia schválila opatrenia štátnej pomoci zbavujúce podniky určitého sektora dôchodkových záväzkov špecifických pre daný sektor, ktoré presahovali záväzky vyplývajúce zo všeobecného dôchodkového systému a boli definované počas obdobia monopolu (27). Opatrenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, majú za cieľ postupne vyrovnať náklady znášané spoločnosťou La Poste na dôchodky vyplácané štátnym zamestnancom spoločnosti La Poste s dôchodkovými nákladmi jej konkurentov. Komisia však v tomto štádiu nebola schopná usúdiť, či sa spoločnosť La Poste skutočne nachádzala v situácii porovnateľnej so situáciou jej konkurentov, čo by umožnilo preukázať, že pomoc bola potrebná na plné využívanie výhod liberalizácie trhu s poštovými službami.

(69)

Počas konania sa Francúzsko neodvolalo na článok 86 ods. 2 zmluvy.

(70)

Dve zainteresované strany predložili spoločné pripomienky v rámci konania: […]

(71)

[…].

(72)

Opatrenia, ktorých sa týka rozhodnutie o začatí konania, údajne nastoľujú zásadnú otázku, či zamestnávanie štátnych zamestnancov predstavuje „abnormálne“ zaťaženie, ktorého daňové úľavy nie sú dôvodom na poskytnutie štátnej pomoci.

(73)

Po prvé […] tvrdia, že rozsudok Combus sa nevzťahuje na tento prípad. Viacerými prvkami sa prípad spoločnosti La Poste údajne odlišuje od prípadu Combus. Plánovaná reforma by tak nezrušila možnosť spoločnosti La Poste zamestnávať štátnych zamestnancov; nejestvovanie pomoci v prípade Combus údajne vyplýva zo skutočnosti, že zaťaženie by znášali zamestnanci spoločnosti Combus; napokon kontext hospodárskej súťaže je údajne úplne odlišný, keďže spoločnosť La Poste využíva výhradné práva.

(74)

Po druhé posúdenie „abnormálneho“ charakteru zaťaženia týkajúceho sa zamestnávania štátnych zamestnancov by si vyžadovalo prepočítanie všetkých výhod (28) a nevýhod spojených so zamestnávaním uvedených štátnych zamestnancov.

(75)

Po tretie uvedené opatrenia údajne nie sú zlučiteľné s článkom 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, pretože nepodporujú hospodársku súťaž.

(76)

Najmä prísne podmienky reformy dôchodkového systému EDF/GDF, ako sú uvedené v rozhodnutí 2005/145/ES, sa údajne nedodržiavajú, pretože na jednej strane by reforma obmedzila schopnosť konkurentov rozvíjať sa na trhoch, kde pôsobí spoločnosť La Poste, namiesto toho, aby odstránila bariéry pri vstupe, a na strane druhej by reforme chýbala proporcionálnosť, keďže Francúzsko nepreukázalo, že uvedené opatrenia sú pre konkurenciu najmenej škodlivé.

(77)

Okrem toho reforma by údajne nebola spravodlivá, pretože by nezahrnula riziko nezamestnanosti do zoznamu spoločných rizík, nezohľadňovala by konkurenčné výhody poskytnuté podniku, ktorý mal výhodu výhradných práv, zaviedla by kľúč na subjektívnu podporu uprednostňujúcu spoločnosť La Poste a nebrala by do úvahy kompenzačné opatrenia, ktoré údajne získala spoločnosť La Poste v minulosti (29).

(78)

Ďalšie pripomienky neprišli v lehote stanovenej rozhodnutím o začatí konania. Komisia nepredĺžila túto lehotu, pretože sa domnievala, že žiadny prípad riadne odôvodnený v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (30) nemohol byť podnetom na predĺženie tejto lehoty.

(79)

Francúzsko predložilo svoje pripomienky 14. decembra 2006. V odpovedi na otázky položené Komisiou boli dodané doplňujúce údaje 27. apríla 2007 a 8. júna 2007.

(80)

Francúzsko si myslí, že preukázalo, že plánovaná reforma neobsahuje prvok štátnej pomoci. Súčasný spôsob financovania dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste, tak ako ho upravuje zákon z 2. júla 1990, by totiž preniesol na spoločnosť La Poste nadmerné finančné zaťaženie podľa všeobecného práva, ktoré by dostalo podnik do veľmi nevýhodného konkurenčného postavenia. Plánovaná reforma by mala za cieľ len zrušiť konkurenčnú nevýhodu vyplývajúcu z tohto systému tým, že by vyrovnala podmienky financovania spoločnosťou La Poste nákladov na dôchodky štátnych zamestnancov s podmienkami vzťahujúcimi sa na zamestnancov súkromných podnikov sektorov, v ktorých spoločnosť La Poste vykonáva svoje činnosti. Zrušenie takejto abnormálnej finančnej záťaže vyžadovanej štátom od spoločnosti La Poste by neposkytovalo nijakú výhodu spoločnosti La Poste v porovnaní s jej konkurentmi.

(81)

Náklady na dôchodky, ktoré musí uhrádzať spoločnosť La Poste podľa zákona z roku 1990, by neboli súčasťou jej bežných nákladov. Samotný fakt, že istý zákon určil osobitný systém pre istý podnik, ešte nemôže sám osebe dodať tomuto systému bežný charakter. Posúdenie „bežného“ charakteru zaťaženia v zmysle pravidiel Spoločenstva pre štátnu pomoc je totiž úplne odtrhnuté od povahy jeho právnej opory. V súvislosti s argumentmi vysvetlenými v oznámení si Francúzsko myslí, že derogačné záväzky podľa všeobecného práva vytvorené zákonom z roku 1990 nepatria do kategórie záväzkov, ktoré by boli súčasťou „bežných nákladov“ podniku, v súlade s bodom 63 usmernení Spoločenstva týkajúcich sa štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (31) („záväzky, ktoré sama spoločnosť znáša na základe legislatívy zamestnávania alebo kolektívnych zmlúv s odbormi, poskytovať náhrady za prepustenie a/alebo z dôvodu skoršieho odchodu do dôchodku“).

(82)

Francúzsko spochybňuje veľmi reštriktívny výklad dosahu rozsudku Combus, ktorý si zvolila Komisia. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a súdu sa totiž pojem štátnej pomoci údajne vzťahuje len na zásahy štátu, ktoré v rozličných formách zmierňujú náklady bežne zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré teda môžu narušiť hospodársku súťaž tým, že poskytujú výhodu príslušnému podniku. Z tejto zásady by vyplývala rozhodovacia prax Komisie a judikatúra Spoločenstva, podľa ktorej zrušenie štrukturálnej nevýhody vynútenej štátom nepredstavuje výhodu, ktorú možno kvalifikovať ako pomoc, pretože má za cieľ zbaviť podnik abnormálneho zaťaženia a umožňuje tak nastoliť rovnosť podmienok hospodárskej súťaže. Táto zásada by vyplývala priamo z pojmu štátnej pomoci, tak ako ho spresnil Dvor. Bola uznaná a uplatnená nielen v rozsudku Combus, ale aj vo viacerých ďalších citovaných veciach ako Sabena/Swissair a Enirisorse  (32).

(83)

Námietky Komisie o odlišných okolnostiach rozsudku by sa mali zamietnuť. Na jednej strane okolnosť, že vo veci Combus nadobudlo uvedené opatrenie formu kompenzácie, ktorú vyplatil štát štátnym zamestnancom výmenou za zmenu ich statusu, údajne neznamená, že zrušenie abnormálneho zaťaženia znášaného spoločnosťou La Poste z dôvodu financovania dôchodkov štátnych zamestnancov musí byť nevyhnutne sprevádzané zmenou statusu týchto štátnych zamestnancov alebo ich odškodnením. Podľa prístupu súdu otázka vraj stála tak, (i) či spoločnosť Combus trpela štrukturálnou nevýhodou v porovnaní so svojimi konkurentmi (vyplývajúcou z „privilegovaného a nákladného statusu štátnych zamestnancov“) a (ii) či by zásah štátu umožnil zbaviť Combus tejto konkurenčnej nevýhody (v tomto osobitnom prípade zmenou statusu zamestnancov sprevádzanou vyplatením odškodného štátom). Na strane druhej si Francúzsko myslí, že postupné nahradenie štátnych zamestnancov zamestnancami s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva fakticky prebieha v spoločnosti La Poste od roku 1990 v medziach určených zákonom z roku 1990 tak, že zamestnanci s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva nahrádzajú štátnych zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku a postupne sa prestávajú prijímať do zamestnania štátni zamestnanci. Táto okolnosť sa teda tiež vyskytuje v tomto osobitnom prípade. Okrem toho zákon z roku 1990 bol zmenený a doplnený v máji 2005, aby sa odstránili obmedzenia pri prijímaní zamestnancov podľa súkromného práva. Zákon teraz obsahuje všeobecnú zásadu prijímania zamestnancov podľa súkromného práva ustanovením, že: „Spoločnosť La Poste môže zamestnávať na základe kolektívnych zmlúv zmluvných zamestnancov v rámci usmernení stanovených zmluvou o pláne.“

(84)

Francúzsko pripomína, že spoločnosť La Poste nezískala v minulosti, osobitne v čase svojho vzniku v rokoch 1990 – 1991, výhodu nijakého kompenzačného opatrenia, ktoré by v čase jeho priznania bolo určené na neutralizáciu účinkov abnormálneho štrukturálneho zaťaženia znášaného spoločnosťou La Poste a súvisiaceho s financovaním dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste.

(85)

Stabilizačné opatrenie z roku 1998 údajne predstavovalo len čiastočné zmiernenie abnormálnych nákladov znášaných spoločnosťou La Poste. Tento mechanizmus spôsobuje stabilizáciu hrubých súm, ktoré vypláca spoločnosť La Poste štátu za štátnych zamestnancov, ale nemá žiadny vplyv na znižovanie stavu aktívne činných zamestnancov platiacich príspevky.

(86)

Stabilizačné opatrenie údajne nespochybňuje ani nadmerný charakter zaťaženia znášaného spoločnosťou La Poste podľa zákona z roku 1990, pretože príspevok spoločnosti La Poste naďalej patrí do systému s „definovanými príspevkami“ a nepredstavuje oslobodzujúci príspevok. Toto stabilizačné opatrenie teda nezmenilo ani zásadu mimobilančného záväzku spoločnosti La Poste týkajúceho sa dôchodkov, ani podmienky jeho výpočtu, ani povinnosť tvorby rezervy pre tento záväzok pri prechode na štandardy IFRS, pokiaľ by bolo opatrenie zachované.

(87)

Napokon Francúzsko uvádza, že okrem univerzálnej poštovej služby má spoločnosť La Poste čisté zvýšené náklady spojené so službami všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) prepravy a distribúcie tlače a územného plánovania. Príliš nízka náhrada za tieto dve úlohy dosiahla približne […] ročne za obdobie 2000 – 2005.

(88)

Pokiaľ ide o vyčíslenie dodatočných nákladov vyvolaných derogačným systémom vzťahujúcim sa na spoločnosť La Poste za obdobie 1998 – 2005, spoločnosť La Poste urobila presnejší výpočet SKS spätným prepočtom za obdobie (33):

(89)

Potom stabilizácia v konštantných eurách úhrady nákladov na dôchodky štátnych zamestnancov štátu údajne len čiastočne kompenzovala štrukturálnu nevýhodu a tým skôr neposkytla nijakú výhodu spoločnosti La Poste v porovnaní s jej konkurentmi. Nepredstavuje teda údajne pomoc.

(90)

Pokiaľ ide o skutočný charakter konkurenčnej spravodlivosti, Francúzsko namieta proti trom pochybnostiam nastoleným rozhodnutím o začatí konania.

(91)

Vylúčenie rizika nezamestnanosti z výpočtu SKS je údajne odôvodnené predovšetkým skutočnosťou, že ide o riziko, ktorému štátni zamestnanci nie sú vystavení z dôvodu ich statusu. Z druhej strany by bolo paradoxné nariadiť spoločnosti La Poste platenie príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, keďže nemá výhodu pružnosti riadenia personálu, ktorá prestavuje bežnú protiváhu tohto príspevku. V odpovedi na otázku Komisie Francúzsko osobitne uvádza, že štátni zamestnanci pôsobiaci v spoločnosti La Poste nemajú nijakú možnosť oprávneného „návratu“ do správneho orgánu: takýto prechod predpokladá, že budú splnené tri podmienky: žiadosť príslušného štátneho zamestnanca (zásada dobrovoľnosti), voľné pracovné miesta v prijímajúcom správnom orgáne a pracovné miesta príslušnej kvalifikácie. Vzhľadom na tieto podmienky sa Francúzsko nazdáva, že potenciálny účinok opatrenia mobility je málo výrazný z pohľadu nepružnosti spojenej so zamestnávaním štátnych zamestnancov.

(92)

Okrem toho Francúzsko zdôrazňuje, že zamestnávanie štátnych zamestnancov predstavuje náklady navyše pre spoločnosť La Poste v porovnaní so zamestnávaním zamestnancov podľa súkromného práva (34), a to bez ohľadu na uvažovanú úroveň a vrátane úpravy rozdielov služobného veku. Napriek vylúčeniu rizika nezamestnanosti a bez zohľadnenia veľkých nákladov navyše spojených s nepružnosťou statusu štátnych zamestnancov bude teda spoločnosť La Poste naďalej znášať po reforme, napriek príspevku konkurenčnej spravodlivosti, vyššie celkové mzdové náklady ako celkové mzdové náklady jej konkurentov, pokiaľ budú štátni zamestnanci aktívne pôsobiť v spoločnosti La Poste.

(93)

Ďalej pokiaľ ide o SKS, Francúzsko zastáva názor, že vo svojej definícii poskytlo dôkaz o obozretnosti. Zdôrazňuje totiž, že vnútropodnikové poistenie spoločnosťou La Poste peňažných dávok z dôvodu práceneschopnosti pre chorobu, materskú či otcovskú dovolenku a adopciu je drahšie ako príspevky do všeobecného systému uhrádzané podnikmi, ktoré sa riadia všeobecným právom. Tieto náklady navyše však neboli zohľadnené vo výpočte SKS.

(94)

V odpovedi na požiadavku Komisie však Francúzsko vypočítalo SKS so zohľadnením všetkých rizík, vrátane nie spoločných rizík a rizík, ktoré sú predmetom osobitného systému vnútropodnikového poistenia spoločnosťou La Poste (35). V roku 2006 bol údajne dosah na SKS hypotetického zohľadnenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, poistenia na zaručenie miezd (AGS) a mimoriadneho príspevku solidarity, ako aj peňažných dávok z dôvodu práceneschopnosti pre chorobu, materskú či otcovskú dovolenku a adopciu nasledujúci: celková upravená SKS údajne dosiahla výšku […] % oproti oznámenej SKS vo výške 37,2 %. Podľa sektorov upravená SKS údajne dosiahla výšku […] % v poštovom sektore (namiesto oznámených 36,9 %) a […] % v bankovom sektore (namiesto oznámených 39,9 %).

(95)

Francúzsko tiež vypočítalo čisté aktualizované hodnoty (ČAH) „zamestnávateľských“ príspevkov spoločnosti La Poste v nasledujúcich scenároch:

(96)

Podľa Francúzska by úprava SKS viedla k zvýšeniu ČAH, ktorú by musela zaplatiť spoločnosť La Poste, o 2 miliardy EUR. Francúzsko konštatuje, že táto suma zodpovedá mimoriadnemu paušálnemu príspevku, ktorý uhradila spoločnosť La Poste 29. decembra 2006.

(97)

Francúzsko usudzuje, že oznámená reforma neobsahuje štátnu pomoc, pretože spoločnosť La Poste nezíska nijakú výhodu v porovnaní so svojimi konkurentmi.

(98)

V odpovedi na pripomienky a otázky Komisie však Francúzsko vyhlásilo, že je pripravené zaviazať sa v rámci celkovej dohody o tejto reforme v nasledujúcich záležitostiach:

(99)

Pokiaľ ide o rozdelenie mzdového fondu štátnych zamestnancov medzi sektory „finančné služby“ a „listové – balíkové zásielky“, Francúzsko uvádza, že to spočíva na dvoch objektívnych kritériách:

(100)

Napriek rozdielu názorov na zásady, ale stále s perspektívou celkovej dohody o tejto reforme, Francúzsko vyhlásilo, že je pripravené zaviazať sa, že do každoročne vyhotoveného výpočtu SKS zahrnie podiel viacprofesijných zamestnancov refakturovaný banke La Banque Postale z bankového okruhu na základe údajov z analytického účtovníctva spoločnosti La Poste.

(101)

V záujme odpovedať na otázky Komisie Francúzsko tiež preskúmalo takzvaný „vnútorný“ prístup zameraný na analýzu pokrytia podnikom jeho záväzkov týkajúcich sa dôchodkov štátnych zamestnancov. Francúzsko predovšetkým zdôrazňuje skutočnosť, že tento prístup sa mu zdá osobitne neprispôsobený situácii spoločnosti La Poste, ktorej (i) boli pridelení štátni zamestnanci, ktorých status je zachovaný a naďalej ho určuje štát a ktorých dôchodkový systém je systém vzťahujúci sa na všetkých civilných a vojenských štátnych zamestnancov, a (ii) ktorá prestala prijímať do zamestnania štátnych zamestnancov.

(102)

Francúzsko ďalej skúmalo, či príspevok vyplácaný spoločnosťou La Poste štátu z dôvodu financovania dôchodkov štátnych zamestnancov, ktorí sú jej pridelení, zodpovedá podmienkam, s ktorými by súhlasil subjekt súkromného sektora. Na to by bolo potrebné, aby sa odmena poberaná štátom aspoň rovnala čistej aktualizovanej hodnote záväzkov prináležiacich spoločnosti La Poste a zabezpečovala tak celé financovanie prostredníctvom kapitalizácie týchto záväzkov. Uplatnením týchto zásad Francúzsko preverilo, či platby uskutočnené spoločnosťou La Poste pokryli v minulosti bežné poistno-matematické náklady (38) a či sa čistá aktualizovaná hodnota budúcich platieb spoločnosti La Poste štátu rovná čistej aktualizovanej hodnote bežných ročných poistno-matematických nákladov. Francúzsko z tejto analýzy vyvodilo, že sadzba „zamestnávateľského“ príspevku by bola […] %, čo by bola suma omnoho nižšia ako oznámená SKS. Uplatnenie tejto sadzby by viedlo spoločnosť La Poste k tomu, že by zaplatila navyše o […] v porovnaní so záväzkom, ktorý jej prináleží, teda so záväzkom zodpovedajúcim rokom aktívnej služby, ktoré strávili štátni zamestnanci v podniku od jeho založenia v roku 1990.

(103)

V prípade, že by Komisia dospela k záveru, že reforma obsahuje pomoc, Francúzsko v zásade súhlasí s úvahou, ktorú rozviedla Komisia v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci, vzhľadom na to, že oznámená reforma má práve za cieľ dostať spoločnosť La Poste do situácie porovnateľnej so situáciou jej konkurentov. Francúzsko totiž zdôrazňuje, že rozhodnutie o začatí konania pripomína, že pomoc je zlučiteľná hlavne vtedy, ak umožňuje podniku zbaviť sa zaťaženia predchádzajúceho fáze liberalizácie, ktoré by výrazne nepriaznivo ovplyvnilo jeho konkurencieschopnosť v prostredí s prebiehajúcou liberalizáciou.

(104)

Pokiaľ ide o plánované pričlenenie financovania dôchodkov k systému všeobecného práva, Francúzsko zdôrazňuje, že táto otázka nemá vplyv na analýzu oznámenej reformy vo vzťahu k štátnej pomoci. Keďže ide o vzťahy medzi spoločnosťou La Poste a štátom, zavedenie oslobodzujúceho príspevku vyplácaného spoločnosťou La Poste, založeného na SKS, je totiž dostačujúce, aby sa zaručilo nejestvovanie akejkoľvek štátnej pomoci bez toho, aby bolo potrebné skúmať podmienky financovania dôchodkov štátnych zamestnancov, ktoré budú zvolené po zavedení reformy. V tomto rámci by plánované pričlenenie umožňovalo pôsobenie len dvoch strán, štátu a štátnej starobnej dôchodkovej poisťovne, pričom spoločnosť La Poste by bola po oznámení reformy zbavená akejkoľvek zodpovednosti v tejto veci. Keďže obe strany zúčastnené na tomto pričlenení nemožno kvalifikovať ako podniky v zmysle zmluvy, toto pričlenenie nemôže zahŕňať akúkoľvek štátnu pomoc.

(105)

Francúzsko oznámilo svoje komentáre k pripomienkam zainteresovaných strán 27. februára 2007. Myslí si, že uvedené pripomienky nemajú taký charakter, aby spochybnili analýzu, podľa ktorej plánované opatrenie neobsahuje prvok štátnej pomoci, ako sa uviedlo v oznámení a v mnohých výmenách názorov s Komisiou, ku ktorým odvtedy došlo. Francúzsko sa tak domnieva, že tretie strany neboli schopné predložiť relevantné argumenty presahujúce jednoduché prevzatie pochybností vyslovených v rozhodnutí o začatí konania, pričom Francúzsko sa domnieva, že preukázalo, že tieto pochybnosti neboli opodstatnené.

(106)

Opatreniami preskúmanými Komisiou v rámci tohto rozhodnutia sú strop z roku 1998 a oznámená reforma o dôchodkovom systéme štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste podľa článku 150 opravného zákona o štátnom rozpočte na rok 2006.

(107)

Podľa článku 87 ods. 1 zmluvy opatrenie prestavuje štátnu pomoc, ak sú splnené tieto štyri kumulatívne podmienky:

(108)

Článok 87 ods. 1 zmluvy sa týka pomoci poskytnutej štátmi alebo prostredníctvom štátnych zdrojov. Inými slovami, je potrebné, aby sa ukázalo, že uvedené opatrenia sú výsledkom správania, ktoré možno pripísať štátu, a aby boli pridelené prostredníctvom štátnych zdrojov.

(109)

Na jednej strane strop príspevku spoločnosti La Poste zavedený v roku 1998 vyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi francúzskym štátom a spoločnosťou La Poste a Francúzsko ju kvalifikuje ako „osobitnú podmienku uplatnenia ustanovení zákona z roku 1990“. Reforma z roku 2006 sa zakladá na zákone. Uvedené opatrenia teda možno pripísať Francúzsku.

(110)

Na strane druhej skúmané opatrenia môžu viesť k upusteniu zo strany štátu od finančných zdrojov, pretože La Poste už nezabezpečuje finančnú rovnováhu dôchodkového systému štátnych zamestnancov, ktorí sú k nej pridelení. Podľa ustálenej judikatúry však upustenie orgánov verejnej moci od niektorých daňových alebo iných príjmov predstavuje štátny zdroj (39). Tým uvedené opatrenia v sebe zahŕňajú štátne zdroje.

(111)

Komisia konštatuje, že trhy, na ktorých pôsobí skupina La Poste, sú široko otvorené obchodu v rámci Spoločenstva najmä v dôsledku smernice Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 zmluvy (40) (voľný pohyb kapitálu), druhej smernice Rady 89/646/EHS z 15. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania činností úverových inštitúcií a o zmene a doplnení smernice 77/780/EHS (41) (sloboda usadiť sa) a smernice 97/67/ES (poštová smernica). Finančná správa z roku 2005 skupiny La Poste tak uvádza, že:

(112)

Okrem toho v uvedenej finančnej správe sa zdôrazňuje schopnosť skupiny rozvíjať sa na otvorených trhoch vo Francúzsku a v Európe.

(113)

Rovnakým spôsobom v odpovedi na správu Dvora audítorov o spoločnosti La Poste v roku 2003 (42) prezident skupiny La Poste vysvetľuje, že „skupina bude pokračovať vo svojej internacionalizácii, aby zohľadnila otvorenie trhov a internacionalizáciu jej najväčších zákazníkov. Podniky v oblasti poštových, balíkových a expresných zásielok využívajú totiž čoraz viac európske výberové konanie. Skupina musí byť schopná reagovať na to.“

(114)

V tejto súvislosti stačí konštatovať, že trhy, na ktorých pôsobí spoločnosť La Poste, majú cezhraničný rozmer a že spoločnosť La Poste je konkurentom podnikov etablovaných v ďalších členských štátoch a francúzskych podnikov pôsobiacich na týchto medzinárodných trhoch.

(115)

Uvedené opatrenia sťažujú obchodné činnosti subjektov Spoločenstva, ktoré sa chcú rozvíjať vo Francúzsku.

(116)

Keďže uvedené opatrenia posilňujú postavenie spoločnosti La Poste v porovnaní s inými konkurenčnými subjektmi v obchodoch v rámci Spoločenstva, Komisia si myslí, že ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi a môžu narušiť hospodársku súťaž medzi subjektmi.

(117)

Monopol na isté činnosti spoločnosti La Poste vyplývajúci zo zákona nemení tento záver. V kontexte postupnej liberalizácie prebiehajúcej od roku 1998 a na prahu úplnej liberalizácie poštových služieb možno predvídať riziko ovplyvnenia obchodu (43), rovnako ako v prípade dnes monopolných činností, keďže monopolné činnosti a činnosti vystavené hospodárskej súťaži (ako expresné zásielky) uplatňujú spoločné priemyselné postupy vo výrobnom systéme spoločnosti La Poste. Z druhej strany monopolné činnosti môžu nepriamo konkurovať aj nepoštovým konkurenčným aktivitám, ako je používanie elektronickej pošty („e-substitúcia“) (44) alebo fax.

(118)

Na posúdenie toho, či uvedené opatrenia obsahujú prvky štátnej pomoci, treba určiť, či opatrenia poskytujú hospodársku výhodu spoločnosti La Poste tým, že jej umožňujú vyhnúť sa znášaniu nákladov, ktoré by za bežných okolností museli zaťažovať vlastné finančné zdroje podniku, a tak zabránili tomu, aby sily jestvujúce na trhu účinkovali bežným spôsobom (45).

(119)

Pomoc spočíva v znížení nákladov, ktoré bežne zaťažujú rozpočet podnikov vzhľadom na charakter alebo hospodársku štruktúru uvedeného systému nákladov. Naopak, bolo by možné definovať pojem „špeciálne náklady“, ktoré by spočívali v nákladoch navyše v porovnaní s týmito bežnými nákladmi (46). Odstránenie takýchto špeciálnych nákladov ustanovením zákona by neposkytlo výhodu príjemcovi, a teda by nepredstavovalo štátnu pomoc.

(120)

Podľa judikatúry Dvora v oblasti analýzy selektívnosti (47), ktorá obsahuje porovnanie s referenčným rámcom na určenie súladu alebo nesúladu s „charakterom a hospodárskou štruktúrou systému“ diferencovaného zaobchádzania s niektorými podnikmi a niektorými výrobami, v bežnej trhovej situácii zo štrukturálneho hľadiska kvalifikácia „bežných“ alebo „špeciálnych“ nákladov predpokladá vymedzenie referenčného alebo porovnávacieho rámca s cieľom identifikovať podniky, ktoré by boli v porovnateľnej právnej a faktickej situácii z hľadiska cieľa sledovaného príslušnými opatreniami (48).

(121)

Na úvod treba pripomenúť, že reforma nemá v úmysle vyrovnať nároky na dôchodok príslušných štátnych zamestnancov s nárokmi zamestnancov hlavných konkurentov spoločnosti La Poste. Príslušní zamestnanci sú podľa definície štátni zamestnanci, ktorí si zachovávajú osobitný status, zatiaľ čo zamestnanci hlavných konkurentov spoločnosti La Poste majú pracovnú zmluvu podľa súkromného práva. Cieľ sledovaný opatreniami sa tak striktne netýka systému nákladov, ktorý tvoria rozličné dôchodkové systémy, či už sa týkajú zamestnancov s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva, alebo štátnych zamestnancov. Ide skôr o širší cieľ zabezpečiť konkurenčnú spravodlivosť medzi spoločnosťou La Poste a jej konkurentmi pri zohľadnení najmä skutočnosti, že niektorí zamestnanci spoločnosti La Poste sú štátni zamestnanci, ktorí k nej boli pridelení.

(122)

V teoretickej rovine by mohli jestvovať viaceré referenčné rámce: situácia konkurentov spoločnosti La Poste, ďalšie verejné inštitúcie, dôchodkový systém vzťahujúci sa na štátnych zamestnancov, či tiež France Télécom (oddiel 6.1.3.1). Pokiaľ žiadny vonkajší porovnávací subjekt nie je relevantný, referenčným rámcom na existenciu výhody by potom bola situácia samotnej spoločnosti La Poste pred poskytnutím opatrení (oddiel 6.1.3.2).

(123)

Napokon, v odpovedi na pochybnosti uvedené v rozhodnutí o začatí tohto konania, Komisia tiež preskúma, či náklady spoločnosti La Poste, ktoré boli predmetom zníženia, zodpovedajú alebo nezodpovedajú vo svojej celistvosti „abnormálnym“ nákladom alebo „štrukturálnej nevýhode“ v zmysle judikatúry súdu (oddiel 6.1.3.3).

(124)

Identifikácia Komisiou subjektov, ktoré by boli v porovnateľnej právnej a faktickej situácii ako spoločnosť La Poste vo vzťahu k zavedeniu level playing field, najmä pokiaľ ide o dôchodkový systém, by bola ťažká.

(125)

Pokiaľ ide predovšetkým o konkurentov spoločnosti La Poste, ide o spoločnosti zriadené podľa súkromného práva, pôsobiace na trhoch otvorených hospodárskej súťaži, zatiaľ čo spoločnosť La Poste má podobný štatút ako verejná inštitúcia výrobného a obchodného charakteru (EPIC) (49) a má zákonný monopol (50). Okrem toho skutočnosť, že konkurenti spoločnosti La Poste majú zamestnancov s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva, zatiaľ čo porovnanie sa týka špecificky štátnych zamestnancov pracujúcich v spoločnosti La Poste, znamená, že ich nemožno pokladať za osoby, ktoré by sa nachádzali v porovnateľnej právnej a faktickej situácii z hľadiska cieľa opatrení v kontexte analýzy jestvovania výhody v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Treba totiž zdôrazniť, že dôchodkový systém štátnych zamestnancov, ako je uvedené v odôvodneniach (25) a nasledujúcich, vyplýva z právne odlišného systému a jasne oddeleného od systému vzťahujúceho sa na zamestnancov s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva. V každom prípade to znamená, že z pohľadu širšieho cieľa zabezpečiť konkurenčnú spravodlivosť medzi spoločnosťou La Poste a jej konkurentmi je jasné, že spoločnosť La Poste a jej konkurenti sa musia pokladať za subjekty nachádzajúce sa v odlišnej faktickej a právnej situácii.

(126)

Preto by konkurenti spoločnosti La Poste nemohli slúžiť ako porovnávacie subjekty v analýze, ktorú by Komisia mala uskutočniť, aby sa určila existencia výhody v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(127)

Komisia však už teraz podotýka, že takýto porovnávací subjekt bude vhodný na preskúmanie zlučiteľnosti prípadnej uvedenej pomoci z pohľadu článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, keď pôjde o to presnejšie posúdiť narušenie hospodárskej súťaže na trhoch ovplyvnených pomocou.

(128)

Komisia zisťovala, či možno identifikovať iné porovnávacie subjekty.

(129)

Teoretickým porovnávacím subjektom by tak mohol byť dôchodkový systém vzťahujúci sa na štátnych zamestnancov, upravený zákonom o civilných a vojenských dôchodkoch. Tento systém ako taký však údajne nie je určený na to, aby sa vzťahoval na faktické okolnosti podobné tým, s ktorými sa stretáva spoločnosť La Poste. Napríklad štátni zamestnanci vo všeobecnosti nepracujú v sektoroch obchodných činností, ako sú tie, v ktorých pôsobí spoločnosť La Poste.

(130)

Medzi verejnými inštitúciami výrobného a obchodného charakteru (EPIC) s podobným štatútom ako štatút spoločnosti La Poste Komisia neidentifikovala súbor hospodárskych subjektov tvoriacich homogénnu skupinu, ktorá by mohla slúžiť ako porovnávací subjekt. Len niektoré izolované EPIC, najmä Štátny úrad lesov alebo Parížska mincovňa, vykazujú prvky podobnosti so situáciou spoločnosti La Poste. Tieto nerovnorodé prvky však údajne nie sú dostačujúce, aby sa určil koherentný porovnávací subjekt.

(131)

Komisia si preto myslí, že ani verejné inštitúcie, ani dôchodkové systémy vzťahujúce sa na štátnych zamestnancov nepredstavujú relevantné porovnávacie subjekty v tejto veci.

(132)

Okrem toho Komisia preskúmala možnosť porovnať spoločnosti La Poste a France Télécom. Zákon z roku 1990 transformoval bývalé generálnej riaditeľstvo telekomunikácií na dve právnické osoby podľa verejného práva: La Poste a France Télécom. Hoci spoločnosť France Télécom zamestnáva súčasne zamestnancov s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva a štátnych zamestnancov, v roku 1996 sa stala akciovou spoločnosťou kótovanou na burze. Nie je teda v porovnateľnej právnej a faktickej situácii z hľadiska cieľa uvedených opatrení. Okrem toho, […], zlučiteľnosť pravidiel vzťahujúcich sa na France Télécom v oblasti povinných sociálnych a daňových odvodov je predmetom sťažnosti Komisii a Komisia nemôže týmto rozhodnutím učiniť predčasné závery v tejto veci.

(133)

Na záver si Komisia myslí, že nejestvuje žiadny vonkajší porovnávací subjekt, ktorý by umožňoval definovať „bežný“ príspevok znášaný podnikmi, ktoré by sa nachádzali v porovnateľnej právnej a faktickej situácii ako spoločnosť La Poste z pohľadu cieľa sledovaného uvedenými opatreniami.

(134)

Ak by Komisia mohla vybrať relevantný vonkajší porovnávací subjekt, ktorý by slúžil ako referencia na definovanie existencie „abnormálnych“ nákladov, uvedené opatrenia by sa dali hodnotiť tak, že nepredstavujú štátnu pomoc za istých podmienok týkajúcich sa najmä výpočtu SKS.

(135)

Ani rozhodnutie Komisie vo veci Sabena/Swissair  (51), ani rozsudok Enirisorse, ktoré citovalo Francúzsko, nemenia závery Komisie, pokiaľ ide o existenciu výhody v prospech spoločnosti La Poste. Rozhodnutie Sabena/Swissair totiž ustanovuje, že opatrenie zamerané na sektor (letecká doprava), a nie na špecifický podnik, je všeobecným opatrením hospodárskej politiky. Sektorový a nie individuálny charakter (obmedzený na jediný podnik) opatrenia predstavuje významný rozdiel vo vzťahu k prípadu spoločnosti La Poste najmä tým, že umožnil Komisii určiť vonkajší porovnávací subjekt, systém sociálnych odvodov vzťahujúci sa na ostatné belgické výrobné sektory. Rovnako v rozsudku Enirisorse Dvor zakladá svoj záver na porovnaní sporných opatrení vo vzťahu k „bežnej situácii“ (52), ktorú Dvor dokázal definovať, ale ktorá nejestvuje podobným spôsobom v tejto veci.

(136)

Na analýzu existencie výhody v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy by teda Komisia mala preskúmať situáciu spoločnosti La Poste porovnaním povinných sociálnych a daňových odvodov pred uvedenými opatreniami a po nich.

(137)

Povinné sociálne a daňové odvody pred uvedenými opatreniami sú tie, ktoré definuje zákon z roku 1990. Pri nejestvovaní vonkajšieho porovnávacieho subjektu by predstavovali referenčný rámec umožňujúci stanoviť existenciu výhody.

(138)

Strop zavedený v roku 1998 umožnil znížiť výšku „zamestnávateľského“ príspevku na dôchodky štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste o sumu, ktorú samotné Francúzsko odhaduje približne na […] za obdobie 1998 – 2006.

(139)

Zákonom z roku 2006 sa najmä nahradil príspevok spoločnosti La Poste príspevkom, ktorý vyrovnáva náklady na dôchodky znášané spoločnosťou La Poste s nákladmi jej konkurentov a má oslobodzujúci charakter. Bez tohto zákona by sadzby „zamestnávateľského“ príspevku výrazne rástli v nasledujúcich rokoch najmä kvôli zhoršenia pomeru aktívnych pracovníkov (platiacich príspevky)/neaktívnych pracovníkov (príjemcov dávok) v dôsledku zastavenia prijímania štátnych zamestnancov spoločnosťou La Poste napriek pozitívnym účinkom stropu.

(140)

Komisia preto konštatuje, že uvedené opatrenia oslobodzujú spoločnosť La Poste od nákladov, ktoré by musela znášať podľa zákona z roku 1990.

(141)

Na základe analýzy bežného alebo nie bežného charakteru nákladov na dôchodky v prípade spoločnosti La Poste si Komisia myslí, že záväzky, ktoré spoločnosť musí znášať na základe pracovných právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv s odbormi v oblasti poskytovania náhrad za prepustenie a/alebo z dôvodu skoršieho odchodu do dôchodku, sú súčasťou bežných nákladov, ktoré musí podnik financovať z vlastných zdrojov (53).

(142)

Komisia na základe toho usudzuje, že náklady na dôchodky, ktoré znáša spoločnosť La Poste podľa zákona z roku 1990, sú bežné náklady (54). A tak, keďže uvedené opatrenia by umožnili vyhnúť sa znášaniu nákladov, ktoré by za bežných okolností museli zaťažovať vlastné finančné zdroje spoločnosti La Poste, tieto opatrenia poskytujú subjektu výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(143)

Uvedená výhoda je selektívna, pretože sa týka len spoločnosti La Poste. Vzhľadom na nejestvovanie vonkajšieho porovnávacieho subjektu toto obmedzenie nie je odôvodnené charakterom a hospodárskou štruktúrou uvedeného systému.

(144)

Rozhodnutie o začatí konania v podrobnostiach pripomína rozsudok Combus, v ktorom súd zjavne pokladá za „abnormálne“ náklady vyplývajúce z derogačného statusu zamestnancov istého podniku, ktorý sa po reforme nachádza v situácii podľa všeobecného práva, teda v rovnakej situácii ako jeho konkurenti, pokiaľ ide o riadenie zamestnancov. Súd teda vyhlásil (55): „uvedené opatrenie malo za cieľ nahradiť privilegovaný a nákladný status štátnych zamestnancov zamestnávaných spoločnosťou Combus statusom zmluvného pracovníka porovnateľného so statusom zamestnancov iných podnikov autobusovej dopravy, ktoré konkurujú spoločnosti Combus. Išlo teda o to zbaviť spoločnosť Combus štrukturálnej nevýhody v porovnaní s jej konkurentmi zo súkromného sektora. Predmetom článku 87 ods. 1 zmluvy o ES je však len zakázať výhody, ktoré uprednostňujú isté podniky, pričom pojem pomoci sa týka len zásahov, ktoré zmierňujú náklady bežne zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré treba pokladať za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik nezískal v bežných trhových podmienkach. […]. Na druhej strane dánsky štát mohol miesto vyplatenia sumy 100 miliónov DKK priamo štátnym zamestnancom zamestnávaným spoločnosťou Combus dosiahnuť rovnaký výsledok preradením uvedených štátnych zamestnancov do orgánu verejnej správy bez vyplatenia špecifickej bonifikácie, čo by umožnilo spoločnosti Combus ihneď zamestnať zmluvných pracovníkov podliehajúcich statusu podľa súkromného práva.“

(145)

Vo všeobecnosti treba najprv pripomenúť, že judikatúra vo veci Combus nebola potvrdená Dvorom. Niektoré súčasti judikatúry Dvora protirečia predpokladu, podľa ktorého by kompenzácia štrukturálnej nevýhody vylučovala kvalifikovanie pomoci. Dvor tak neustále uvádzal, že jestvovanie pomoci sa malo posudzovať z pohľadu účinkov a nie podľa príčin alebo cieľov zásahov štátu (56). Dvor tiež tvrdil, že pojem pomoci zahŕňa výhody priznané orgánmi verejnej správy, ktoré v rozličných formách znižujú náklady bežne zaťažujúce rozpočet podniku (57). Dvor takisto jasne uviedol, že náklady spojené s odmeňovaním zamestnancov zaťažujú svojím charakterom rozpočet podnikov nezávisle od otázky, či tieto náklady vyplývajú alebo nevyplývajú zo zákonných záväzkov alebo kolektívnych zmlúv (58). V tomto rámci sa Dvor domnieval, že skutočnosť, že štátne opatrenia majú za cieľ kompenzovať zvýšené náklady, ešte neznamená, že tieto opatrenia môžu uniknúť tomu, že budú kvalifikované ako pomoc (59).

(146)

Francúzsko sa však dôrazne dovoláva uplatnenia zásady zavedenej súdom v rozsudku Combus tvrdením, že oznámená reforma len zbavuje spoločnosť La Poste „abnormálnej“ záťaže. Komisia musí zdôrazniť, že materiálne predpoklady odlišujú vec Combus od tejto veci, ako to osvetľujú nasledujúce informácie:

(147)

Komisia sa domnieva, že faktické rozdiely medzi prípadom Combus a týmto osobitným prípadom sú dostatočné, aby boli dôvodom na odlišný záver pre oba prípady.

(148)

Napokon takzvaný „vnútorný“ prístup navrhovaný Francúzskom nepokladá Komisia za vhodný najmä v dôsledku osobitostí príslušnej (uzavretej) skupiny štátnych zamestnancov a nedávneho založenia spoločnosti. S týmto hľadiskom ostatne súhlasí aj Francúzsko. Z druhej strany výpočty Francúzska porovnávajú reálne znášané náklady spoločnosti La Poste (a teda vrátane stropu z roku 1998) s nákladmi, ktoré by znášala spoločnosť La Poste, ak by pri svojom vzniku k 1. januáru 1991 zaviedla nový dôchodkový systém ponúkajúci rovnaké dávky, ale spravovaný kapitalizačným spôsobom. Toto porovnanie sa ukazuje podľa Komisie ako príliš hypotetické na to, aby sa mohli vyvodiť relevantné závery o charaktere pomoci uvedených opatrení.

(149)

Uvedené opatrenia poskytujú selektívnu hospodársku výhodu, pretože sa týkajú jediného podniku, spoločnosti La Poste (63). Také opatrenia hrozia tým, že sa v zásade narušia podmienky hospodárskej súťaže (64).

(150)

Z predchádzajúcich odôvodnení vyplýva vo svetle relevantnej judikatúry, zahŕňajúcej rozsudok Combus, že uvedené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(151)

Strop z roku 1998 bol zavedený bez toho, že by bol predtým oznámený Komisii. Je teda neoprávnený.

(152)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že strop mal účinky súčasne na liberalizované trhy a na činnosti patriace pod zákonný monopol. Spoločnosť La Poste teda nevykonávala výlučne monopolné činnosti (65). Strop preto nemožno považovať za jestvujúcu pomoc.

(153)

Reforma z roku 2006 bola oznámená Komisii. Jej vykonávanie je pozastavené do tej miery, že spoločnosť La Poste naďalej platí „zamestnávateľský“ príspevok, ktorý vyplýva zo stropu z roku 1998. Reforma z roku 2006 sa teda nezačala realizovať.

(154)

Výnimky ustanovené v článku 87 ods. 2 zmluvy týkajúce sa pomoci sociálnej povahy priznanej individuálnym spotrebiteľom, pomoci určenej na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami, ako aj pomoci poskytovanej určitým oblastiam Spolkovej republiky Nemecko sú v tomto osobitnom prípade zjavne nerelevantné.

(155)

Pokiaľ ide o výnimky ustanovené v článku 87 ods. 3 zmluvy, Komisia konštatuje, že uvedená pomoc nie je určená na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, na podporu vykonávania projektu spoločného európskeho záujmu ani na nápravu vážnej poruchy fungovania francúzskeho hospodárstva. Nie je určená ani na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva.

(156)

Treba preskúmať, či Komisia môže vyhlásiť opatrenia za zlučiteľné podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, podľa ktorého pomoc určená na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí môže byť vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom za predpokladu, že táto podpora nezmení podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(157)

Komisia okrem toho pripomína, že Francúzsko sa neodvolalo na článok 86 ods. 2 zmluvy ako na základ zlučiteľnosti pomoci poskytnutej spoločnosti La Poste.

(158)

Vzhľadom na charakter a účinky reformy, ktorá vyrovnáva príspevky spoločnosti La Poste s príspevkami jej konkurentov, sa Komisia domnieva, že zlučiteľnosť pomoci sa musí posudzovať vo vzťahu k vytvoreniu rovnakých podmienok („level playing field“) týkajúcich sa povinných sociálnych a daňových odvodov medzi spoločnosťou La Poste a jej konkurentmi v oblasti listových/balíkových zásielok a finančných služieb, ktoré tvoria podstatnú časť činností spoločnosti La Poste (66).

(159)

Na analýzu vplyvu pomoci a na posúdenie intenzity narušenia hospodárskej súťaže musí Komisia najprv preskúmať úroveň príspevkov zaplatených spoločnosťou La Poste v porovnaní s jej konkurentmi vo svetle záväzkov Francúzska. Potom bude Komisia identifikovať, čo by sa stalo, ak by spoločnosť La Poste nezískala uvedenú pomoc. Potom sa bude analyzovať pozitívny vplyv pomoci, ako aj jej negatívny vplyv. Tak bude možné zhodnotiť celkovú zlučiteľnosť.

(160)

Komisia veľmi podrobne preskúmala mechanizmus výpočtu SKS.

(161)

Napred treba pripomenúť, že systém príspevkov spoločnosti La Poste sa odlišuje od všeobecného práva dvoma prvkami:

(162)

Pokiaľ ide o prvý bod, zamestnávateľ riadiaci sa všeobecným právom vypláca oslobodzujúce príspevky do priebežného systému. Spoločnosť La Poste neuhrádza oslobodzujúci príspevok, ale zákonom z roku 1990 bola poverená tým, aby zabezpečila rovnováhu dôchodkového systému pre svojich štátnych zamestnancov. Strop z roku 1998, ktorý stanovuje maximálnu sumu „zamestnávateľského“ príspevku bez prihliadnutia na sadzbu príspevku, a potom zásadnejšie zákon z roku 2006 majú za následok zavedenie oslobodzujúceho príspevku.

(163)

Uvedená pomoc teda prináša riešenie pre prvý prvok odlišnosti medzi systémom spoločnosti La Poste a verejným právom.

(164)

Pokiaľ ide o druhý bod, Komisia preverila, že čistá aktualizovaná hodnota budúcich finančných tokov podľa zákona z roku 1990 je vyššia ako čistá aktualizovaná hodnota budúcich tokov vyplývajúcich z uplatnenia upravenej SKS (67). V prípade nejestvovania pomoci by teda spoločnosť La Poste mala uhrádzať vyššie príspevky ako podľa všeobecného práva.

(165)

Komisia okrem toho poznamenáva, že vytvorenie skutočných rovnakých podmienok s konkurentmi spoločnosti La Poste znamenalo, že SKS sa dotknú dve zmeny:

(166)

Úpravy, ktoré vykonalo Francúzsko vo výpočte SKS, umožňujú uvedenému mechanizmu vyrovnať úrovne povinného sociálneho a daňového zaťaženia vymeraného z miezd medzi spoločnosťou La Poste a ostatnými podnikmi sektora „listové/balíkové zásielky“ a bankového sektora riadiacich sa všeobecným právom sociálnych dávok. Prechodné obdobie ustanovené Francúzskom v oznámení na obdobie 2006-2010 by však nemalo umožniť spoločnosti La Poste platiť nižšiu úroveň príspevku ako upravená SKS.

(167)

Pokiaľ by nejestvovala reforma, spoločnosť La Poste by musela prispievať po rozpočtovom roku 2006 na tvorbu rezerv dôchodkových záväzkov pre svojich štátnych zamestnancov. Táto tvorba rezerv by vyplynula priamo z toho, že „zamestnávateľské“ príspevky na dôchodky štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste neboli oslobodzujúce.

(168)

Pokiaľ by nejestvovala pomoc, príspevky spoločnosti La Poste by neboli vyrovnané na úroveň vyplácanú jej konkurentmi. V dôsledku toho by spoločnosť La Poste bola v nevýhode a nemohla by zaslúžene konkurovať na liberalizovaných trhoch (tak ako finančné služby alebo expresné zásielky).

(169)

Pokiaľ by nejestvovala reforma, spoločnosť La Poste by musela zabezpečovať vhodné ročné financovanie svojich príspevkov, čo by viedlo k dodatočným ročným nákladom stoviek miliónov EUR v porovnaní s reformovaným systémom (71). Komisia si však myslí, že tieto náklady navyše (ktoré konkurenti neznášajú) nedosahujú takú sumu, že by mohli donútiť spoločnosť La Poste znížiť svoje činnosti v sektoroch otvorených hospodárskej súťaži v rámci alebo mimo rozsahu pôsobnosti SVHZ (služba všeobecného hospodárskeho záujmu).

(170)

Významná časť uvedených nákladov je totiž spojená s SVHZ, čo by malo v zásade umožniť spoločnosti La Poste získať kompenzáciu za náklady navyše s tým spojené (72). Z druhej strany príspevky vzťahujúce sa na činnosti nepatriace pod SVHZ by nemali vecný dosah na činnosti plánované spoločnosťou La Poste. Uvedené príspevky predstavujú fixné náklady. Fixný charakter nákladov znamená, že by nemali ovplyvniť obchodné rozhodnutia spoločnosti La Poste, najmä budúce investičné rozhodnutia. Fixné náklady znáša spoločnosť La Poste, nech už sa rozhodne v prospech jedného, alebo v prospech druhého investičného projektu.

(171)

Okolnosťami, za ktorých by úroveň príspevkov mohla významne ovplyvniť činnosti spoločnosti La Poste, sú buď mimoriadne vysoká suma príspevkov, ktorá by mohla viesť spoločnosť La Poste k odchodu z trhu, alebo veľmi vysoké zvýšenie kapitálových nákladov.

(172)

Riziko bankrotu spoločnosti La Poste nepredstavuje, zdá sa, vecné riziko vzhľadom na situáciu spoločnosti La Poste (73).

(173)

V teoretickej rovine nemožno absolútne vylúčiť, že by ročné dodatočné príspevky, ktoré musí zaplatiť spoločnosť La Poste, mohli narušiť jej bilanciu, čo by mohlo zmeniť spôsoby financovania subjektu z dôvodu vyšších kapitálových nákladov. Táto možnosť sa však zdá veľmi nepravdepodobná vo svetle už uvedených argumentov a zmeny trhových podmienok by boli (ak by jestvovali) a priori nevýznamné.

(174)

Liberalizácia poštového sektora bola procesom prebiehajúcim nepretržite od roku 1998 (74). Strop a reforma dôchodkového systému vzťahujúceho sa na spoločnosť La Poste sú významné etapy v prispôsobovaní sa podniku postupnej liberalizácii a v záujme úplnej liberalizácie francúzskeho poštového trhu (75). Okrem toho sa uznáva, že liberalizácia poštových trhov na úrovni Spoločenstva zohráva významnú úlohu v rámci Lisabonskej stratégie pre hospodársky rast a zamestnanosť (76). Komisia sa domnieva, skôr z politického hľadiska, ale stále vo vzťahu k záujmom Spoločenstva, že liberalizácia poštového sektora by sa mohla sťažiť, ak by neboli schválené projekty reformy dôchodkov ako ten, ktorého sa týka toto rozhodnutie.

(175)

V tomto kontexte treba pripomenúť, že dôchodkový systém vzťahujúci sa na spoločnosť La Poste podľa zákona z roku 1990 sa vyznačuje špecifickými charakteristickými znakmi (ako neoslobodzujúci charakter „zamestnávateľského“ príspevku spoločnosti La Poste alebo vyššia úroveň tohto príspevku ako úroveň, ktorú platia konkurenti), ktoré, ak sa vezmú jednotlivo, narúšajú hospodársku súťaž na úkor spoločnosti La Poste. Hlavným účinkom uvedenej pomoci je vyrovnať príspevky spoločnosti La Poste s príspevkami znášanými jej konkurentmi a tak odstrániť špecifické narušenie hospodárskej súťaže, ktoré zasahuje spoločnosť La Poste.

(176)

Komisia je okrem toho tej mienky, že uvedené opatrenia sú prispôsobené cieľu záujmu Spoločenstva, na ktorý sa zameriavajú. Žiadny iný nástroj by nedokázal pristúpiť k tejto otázke účinnejším spôsobom. V sektoroch majúcich službu všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) by určite bolo možné poskytnúť kompenzácie služby vo verejnom záujme, ale takýto prístup by nebol dlhodobo udržateľný z dôvodu štrukturálneho charakteru problému.

(177)

Okrem toho strop a potom reforma pomohli spoločnosti La Poste postupne konať ako súkromný investor vystavený bežným obchodným obmedzeniam. Už prijaté opatrenia ako prijímanie zamestnancov s pracovnou zmluvou podľa súkromného práva (namiesto štátnych zamestnancov) už boli realizované s touto perspektívou.

(178)

Pokiaľ ide o úmernosť opatrení, poskytnutá pomoc je obmedzená na striktné minimum, pretože upravená SKS je vypočítaná so zahrnutím všetkých relevantných príspevkov.

(179)

Napokon uvedené opatrenia, aj keď sa netýkajú špeciálneho systému, pokiaľ ide o dávky poskytované dôchodcom, umožňujú zabezpečiť dlhú životnosť mechanizmu financovania, ktorý sa stal v dôsledku historických zmien zastaraným. Komisia sa domnieva, že tieto opatrenia tým zapadajú do všeobecnejšieho rámca reformy dôchodkových systémov členských štátov, ktorú si súčasne prajú Rada aj Komisia.

(180)

Príslušné produkty a trhy možno zatriediť podľa toho, či patria:

(181)

V statickej analýze sa Komisia domnieva, že:

(182)

V dynamickej analýze, najmä pokiaľ ide o trhy patriace v súčasnosti do vyhradeného sektora, ktoré však budú riadne otvorené hospodárskej súťaži v priebehu nasledujúcich rokov, je Komisia tej mienky, že:

(183)

Z predchádzajúceho vyplýva, že negatívne vplyvy pomoci poskytnutej spoločnosti La Poste budú zmiernené.

(184)

Keďže vo svetle záväzkov Francúzska sa opatrenia obmedzujú na to, čo je striktne potrebné na vytvorenie rovnakých podmienok, pokiaľ ide o povinné sociálne a daňové odvody, a ukončujú narušenie hospodárskej súťaže, ktoré znevýhodňovalo spoločnosť La Poste, nemenia podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že uvedená pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom bez toho, že by bolo potrebné ďalšie doplnkové opatrenie.

(185)

Vo svojom rozhodnutí 2005/145/ES vo veci EDF Komisia povolila štátnu pomoc oslobodzujúcu podniky jedného sektora od špecifických dôchodkových záväzkov, ktoré prekračovali záväzky vyplývajúce zo všeobecného dôchodkového systému a ktoré boli definované v období monopolu. Pri tejto príležitosti Komisia usúdila, že čiastočné zníženie zaťaženia vyplývajúceho z mechanizmu financovania špecifických dôchodkových nárokov získaných pred termínom reformy predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, ktorá mohla byť vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom. Komisia sa vo svojej analýze zlučiteľnosti domnievala, že situácia EDF sa veľmi nelíši svojou povahou od situácie „uviaznutých nákladov“ v oblasti energetiky. Išlo totiž o prípady štátnej pomoci, ktoré mali za cieľ uľahčiť prechod ku konkurenčnému energetickému sektoru. Komisia sa domnievala, že je vhodné považovať túto pomoc EDF za náhradu uviaznutých nákladov a že bude dodržiavať tento prístup pri hodnotení podobných prípadov.

(186)

V rozhodnutí EDF sa pomoc týkala len činností, ktoré sú tradične vykonávané monopolom. To nie je prípad v tejto veci, ktorá sa zaoberá súčasne vyhradeným sektorom a liberalizovaným sektorom. Spoločnosti EDF a La Poste teda nie sú úplne podobné prípady. V analýze podobnej metodiky uviaznutých nákladov sa však v rozhodnutí o začatí tohto konania vysvetľuje: „Komisia nie je schopná v tomto štádiu usúdiť, či sú opatrenia potrebné na plné využitie výhod liberalizácie trhu s poštovými službami. K takémuto úsudku totiž možno dospieť vtedy, keď Komisia bude mať istotu, že spoločnosť La Poste sa skutočne nachádza v situácii porovnateľnej so situáciou jej konkurentov.“

(187)

Komisia teraz zistila, že:

(188)

Komisia sa preto nazdáva, že uvedená pomoc zbavuje spoločnosť La Poste záväzkov špecifických dôchodkov, ktoré prekračovali záväzky vyplývajúce zo všeobecného dôchodkového systému a ktoré boli definované počas obdobia monopolu.

(189)

Komisia poznamenáva, že spoločnosť La Poste zaraďovala dôchodkové záväzky voči štátnym zamestnancom mimo súvahy účtovnej ročnej závierky až do roku 2006. Ak by sa príspevok nestal oslobodzujúcim, spoločnosť La Poste by musela vytvárať rezervu na príslušné záväzky vo svojej súvahe od roku 2007. To vyplýva z riadneho, a nie derogačného uplatnenia medzinárodných účtovných štandardov ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (80). Nevytváranie rezerv teda nepredstavuje štátnu pomoc. Okrem toho v sebe nezahŕňa štátne zdroje ako doplnok k zdrojom zavedeným uvedenými opatreniami.

(190)

Strop z roku 1998 a reforma dôchodkového systému štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste predstavujú podľa článku 150 opravného zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom pod podmienkou, že:

7.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/43

(1)

V prípade niektorých aktov, ktoré zostávajú v platnosti po 1. januári 2007 a ktoré si vyžadujú úpravu z dôvodu pristúpenia, neboli ustanovené potrebné úpravy v aktoch o pristúpení.

(2)

Podľa článku 57 Aktu o pristúpení z roku 2003 a podľa článku 56 Aktu o pristúpení z roku 2005 Rada prijme potrebné úpravy vo všetkých prípadoch, v ktorých Rada prijala pôvodný akt.

(3)

Odporúčanie Rady 98/376/ES zo 4. júna 1998 o parkovacích preukazoch pre invalidov (1) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

7.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/45

(1)

Na základe rozhodnutia 2005/387/SVV sa na mimoriadnom zasadnutí rozšíreného vedeckého výboru Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť vypracovala správa o hodnotení rizika 1-benzylpiperazínu (BZP), ktorá bola 31. mája 2007 predložená Rade a Komisii.

(2)

BZP je syntetická látka. Prvýkrát bola v Európskej únii zaznamenaná v roku 1999. Tak ako amfetamín a metamfetamín aj BZP je stimulantom centrálneho nervového systému, avšak s oveľa menšou účinnosťou (okolo 10 % účinnosti d-amfetamínu). Metabolizmus BZP môžu ovplyvňovať genetické polymorfizmy v enzýmových systémoch, čo u jednotlivcov vedie k značným rozdielom v citlivosti na účinky BZP. Možné sú interakcie s inými drogami, celkovo však neexistuje dostatok farmakokinetických údajov u ľudí.

(3)

V niektorých členských štátoch je BZP legálne dostupný u maloobchodných dodávateľov chemikálií. Na rekreačné účely sa predáva vo forme tabliet a kapsúl prostredníctvom internetových stránok a v niektorých členských štátoch v obchodoch s prírodnými liečivami či v tzv. „smart shops“. Na trhu s nelegálnymi drogami sa BZP predáva, resp. je možné ho kúpiť ako populárnu drogu extázu.

(4)

Trinásť členských štátov a jeden tretí štát (Nórsko) nahlásili zabavenie BZP vo forme prášku, kapsúl alebo tabliet v rozsahu od 1 kapsuly/tablety po 64 900 tabliet. K dispozícii je málo informácií o syntéze, spracovaní alebo distribúcii BZP vo veľkom meradle alebo o zapojení organizovaného zločinu.

(5)

BZP nemá preukázanú a uznávanú medicínsku hodnotu; v Európskej únii nie sú známe žiadne autorizované medicínske produkty obsahujúce BZP.

(6)

V súčasnosti BZP nepodlieha hodnoteniu a nepodliehal mu ani v rámci systému OSN. V piatich členských štátoch BZP podlieha kontrolným opatreniam a trestnoprávnym sankciám ustanoveným v ich právnych predpisoch na základe záväzkov vyplývajúcich z dohovorov OSN z rokov 1961 alebo 1971. Dva členské štáty uplatňujú na BZP kontrolné opatrenia na základe ich právnych predpisov o liekoch.

(7)

BZP sa našiel vo vzorkách odobratých post mortem. Podiel BZP na úmrtiach však nie je známy, pretože vo všetkých prípadoch došlo k pôsobeniu aj iných látok a okolností.

(8)

Správa o hodnotení rizika BZP odhaľuje nedostatok presvedčivých vedeckých dôkazov o celkovom riziku BZP. V dôsledku jeho stimulačných vlastností, zdravotného rizika, nedostatočného medicínskeho prínosu a na základe zásady predbežnej opatrnosti je však potrebné BZP kontrolovať, pričom by kontrolné opatrenia mali byť primerané relatívne nízkym rizikám tejto látky.

(9)

Podriadenie 1-benzylpiperazínu kontrole môže pomôcť pri predchádzaní problémom v oblasti medzinárodného vynucovania práva a súdnej spolupráce,