22.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/1

(1)

Komisia dostala v rokoch 2002 (2) a 2003 (3) niekoľko podnetov, podľa ktorých súčasný systém verejného financovania holandských verejných vysielateľov predstavuje nezákonnú a nezlučiteľnú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(2)

V priebehu predbežného prešetrovania podnetov Komisia dostala dodatočné informácie od navrhovateľov (4), ako aj holandských orgánov (5).

(3)

Komisia na základe predbežného hodnotenia údajných opatrení pomoci informovala Holandsko listom z 3. februára 2004 o rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vzhľadom na niektoré opatrenia, ktoré by sa mohli označiť za novú pomoc.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (6). Komisia vyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok k pomoci.

(5)

Holandsko reagovalo na rozhodnutie o začatí konania listom z 30. apríla 2004. Komisia okrem toho dostala pripomienky 11 zainteresovaných strán (7). Komisia predložila pripomienky Holandsku listom z 29. apríla 2004. Holandské orgány odpovedali listom z 13. augusta 2004.

(6)

Komisia požiadala holandské orgány o dodatočné informácie listami zo 4. januára 2005 a 25. mája 2005, na ktoré holandské orgány odpovedali listami z 27. januára 2005 a 25. júla 2005. Ďalšie informácie poskytol jeden z navrhovateľov (De Telegraaf) 25. júla 2005 a holandské orgány 2. septembra. Komisia požiadala holandské orgány o ďalšie vysvetlenie e-mailami 22. novembra 2005, na ktoré holandské orgány odpovedali 25. novembra 2005. Komisia po stretnutí s orgánmi rozhodla, že je potrebné ďalšie objasnenie. Za týmto účelom bola holandským orgánom zaslaná 22. decembra 2005 žiadosť o poskytnutie informácií, na ktorú holandské orgány, po poskytnutí odkladu, odpovedali 3. februára 2006. Holandské orgány a Komisia si vzhľadom na túto odpoveď vymenili ďalšie e-maily vo februári 2006 a v apríli 2006.

(7)

Stretnutie holandských orgánov s Komisiou sa uskutočnilo 24. septembra 2004. Stretnutie s De Telegraaf sa konalo 27. októbra 2004. Stretnutie s Broadcast Partners sa uskutočnilo 5. januára 2005. Stretnutie RTL a Komisie sa konalo 27. júla 2005 a stretnutie VESTRA a Komisie 23. septembra 2005. Komisia mala ďalšie stretnutie s holandskými orgánmi 1. februára a 14. februára 2006.

(8)

Okrem tohto konania o „novej pomoci“ sa financovanie verejnoprávnych vysielateľov (ďalej len „PSB“) prostredníctvom ročných štátnych platieb a stimulačného fondu (Stifo, Stichting Stimuleringsfonds Nederlandse Culturele Omroepproducties)  (8) posudzuje v samostatnom konaní o „existujúcej pomoci“. V tomto rozhodnutí sa Komisia odvoláva na opatrenia, ktoré so predmetom „konania o existujúcej pomoci“, iba v miere nevyhnutnej na poskytnutie celkového obrazu financovania verejnoprávneho vysielania. Nebude sa však zaoberať otázkou zlučiteľnosti pravidelných ročných platieb a platieb zo stimulačného fondu s pravidlami štátnej pomoci.

(9)

Toto rozhodnutie sa tiež obmedzí na hodnotenie financovania hlavných činností PSB (takzvaných hlavných úloh), a preto sa nebude nevzťahovať na vedľajšie činnosti, ako sú nové mediálne služby, poskytovanie SMS a i-mode. Toto rozhodnutie sa nebude zaoberať ani investíciou NOS do sieťového operátora Nozema, ktorá sa podľa podnetov nemusela uskutočniť za trhových podmienok. Tieto otázky sa budú riešiť samostatne.

(10)

Napokon, rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho prešetrovania sa vzťahuje na postup od roku 1992. Zdá sa však, že prvé ad hoc platby sa uskutočnili až v roku 1994. Okrem toho sú teraz k dispozícii údaje do roku 2005 a tie by sa mali vziať do úvahy. Obdobie, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje, by malo byť preto od roku 1994 – kedy sa uskutočnila prvá ad hoc platba – po rok 2005 – ktorý je posledným rokom, za ktorý sú dostupné konečné údaje. Malo by sa poznamenať, že holandské orgány vyzvali Komisiu, aby vzala do úvahy aj rok 2006. Údaje za rok 2006 sú však iba predbežné, a preto ich nie je možné zohľadniť.

(11)

V tejto kapitole sa najprv v oddiele 2.1 opíšu subjekty pôsobiace v sektore (verejnoprávneho) vysielania, potom v oddiele 2.2 rôzne prvky systému financovania holandského sektora vysielania vo všeobecnosti. V tomto ohľade sa uvedú právne ustanovenia, na základe ktorých sa vysielatelia poverujú poslaním verejnoprávnej služby, objasní sa, aké rôzne mechanizmy financovania existujú (ročné platby a ad hoc platby) a napokon sa uvedie vysvetlenie, aké rezervy si verejnoprávni vysielatelia vytvorili a ako ich používajú na splnenie ich verejnoprávnej úlohy. Následne sa analyzujú komerčné činnosti, ako ich vykonávajú holandskí verejnoprávni vysielatelia (oddiel 2.5). V oddiele 2.6 sa objasňuje, ako NOS získava práva na prenos futbalových zápasov a v oddiele 2.7 sa rozoberá vzťah medzi médiami a káblovými operátormi. Napokon, v oddiele 2.8 sa uvádzajú opatrenia, ktoré sú predmetom tohto konania.

(12)

Systém verejnoprávneho vysielania tvoria rôzne organizácie, vrátane ôsmich súkromných združení (súkromní vysielatelia s členmi, ktorí sú poverení poslaním verejnoprávnej služby) a desiatich súkromných nadácií (súkromní vysielatelia s členmi, ktorí sú poverení poslaním verejnoprávnej služby) (9).

(13)

Okrem vysielateľov do systému verejnoprávneho vysielania uvedených v ods. 12 patrí ďalší subjekt – NOS – ktorý vykonáva dvojitú úlohu. Prvou úlohou je úloha verejnoprávneho vysielateľa, zodpovedného za televízne a rozhlasové programy (pod názvom „NOS RTV“). Druhou úlohou je úloha koordinátora celého systému verejnoprávneho vysielania, ktorú vykonáva predstavenstvo NOS (takzvané „Publieke Omroep“, ďalej len „PO“). PO, ktorého funkcie a úlohy sú mu zverené mediálnym zákonom, podnecuje spoluprácu medzi verejnoprávnymi vysielateľmi, koordinuje tri verejnoprávne televízne kanály a dvakrát ročne predkladá mediálnemu orgánu správu o činnosti verejnoprávnych vysielateľov.

(14)

NOS dostáva finančné prostriedky z rozpočtu pre médiá na úlohy, ktoré vykonáva ako „PO“, ako aj na úlohy, ktoré vykonáva ako NOS RTV.

(15)

Verejnoprávne televízne programy vysielajú verejnoprávni vysielatelia na troch verejnoprávnych kanáloch (10).

(16)

Holandská produkčná vysielacia organizácia (Nederlands Omroepbedrijf, ďalej len „NOB“) je tiež súčasťou systému verejnoprávneho vysielania. NOB zabezpečuje záznamy, prípravu prenosov a vlastný prenos zvuku, filmov a údajov pre všetky možné distribučné kanály. NOB poskytuje tieto služby komerčným a verejnoprávnym vysielateľom. Služby poskytované verejnoprávnym vysielateľom holandská vláda považuje za verejnoprávne služby a sú verejne financované (11).

(17)

Samostatná nadácia (Stichting Ether Reclame, ďalej len „STER“) je výlučne zodpovedná za predaj reklamného priestoru a vysielanie reklamy na verejnoprávnych kanáloch. STER zodpovedá za vysielací čas, ktorý má pridelený. Príjmy STER sa prevádzajú priamo štátu.

(18)

Na celoštátnej úrovni pôsobia okrem verejnoprávnych vysielateľov aj komerční vysielatelia. Takýmito komerčnými vysielateľmi sú napr. RTL (RTL 4, 5 a 7 (všetky zo skupiny CLT – UFA) alebo SBS6, NET5 a Veronica (zo skupiny SBS Broadcasting) alebo Talpa (Talpa Media Holding). Ich príjmy pochádzajú najmä z televíznej reklamy.

(19)

Sektor vysielania sa v súčasnosti riadi mediálnym zákonom (MZ) a mediálnou vyhláškou (MD). Verejnoprávnym vysielateľom zákon umožňuje vykonávať štyri kategórie činností, ktoré sú v súčasnom MZ definované ako „hlavná úloha“, „vedľajšie úlohy“, „vedľajšie činnosti“ a „súvisiace činnosti“. Verejnoprávne médiá sú oprávnené na financovanie „hlavnej úlohy“ a „vedľajších úloh“ štátom.

(20)

V článku 13c) ods. 1 MZ sa „hlavná úloha“ verejnoprávneho vysielania opisuje takto:

(21)

Článkom 13c ods. 2 MZ sa ustanovujú všeobecné požiadavky na programy, ktoré majú vysielať verejnoprávni vysielatelia. Programy musia „podávať obraz spoločnosti vyváženým spôsobom a vyjadrovať záujmy a názory obyvateľstva na spoločnosť, kultúru a filozofiu a

(22)

Okrem toho, celkový čas, ktorý by sa mal vyčleniť na rôzne kategórie programov, ako sú kultúra, vzdelávanie a zábava, je regulovaný stanovenými percentuálnymi podielmi (12).

(23)

Článok 16 MZ stanovuje, že niektoré úlohy má vykonávať NOS RTV a tieto úlohy podrobne rozpisuje. To sa vzťahuje aj na poskytovanie športových prenosov vrátane, ale nielen, súťažných a pohárových zápasov a medzinárodných podujatí. Percentuálny podiel celkového vysielacieho času, ktorý by mal byť venovaný takýmto športovým podujatiam, nie je zákonom stanovený. V praxi sa NOS RTV snaží venovať 9 – 11 % celkového vysielacieho času športovým programom (13).

(24)

Vysielacie združenia majú nárok na vysielací čas na poskytovanie vnútroštátnych televíznych programov a majú právo dostať od štátu finančné prostriedky na vykonávanie tejto úlohy (článok 31 ods. 4 MZ).

(25)

V súlade s článkom 13c ods. 3 MZ, ktorý bol doplnený v roku 2000, systém verejnoprávneho vysielania „môže plniť svoju úlohu, ako je uvedená v prvom odseku, aj ponukou a distribúciou programových materiálov inými prostriedkami, ako sú prostriedky uvedené v ods. 1 písm. a)“. Inými slovami, verejnoprávni vysielatelia môžu vysielať obsah verejnoprávnej služby, uvedený v ods. 20 ako hlavná úloha, na iných mediálnych platformách (ako je napr. internet).

(26)

Tieto takzvané „vedľajšie úlohy“ musia spĺňať množstvo podmienok. Nesmú napríklad slúžiť na vytvorenie zisku pre tretie strany (článok 55 MZ). Príkladmi týchto vedľajších úloh sú udržiavanie internetovej stránky alebo tematického kanálu.

(27)

Malo by sa tiež uviesť, že vykonávanie „hlavnej“ aj „vedľajších“ úloh prináša verejnoprávnym vysielateľom príjmy, ktoré sa majú použiť na účely verejnoprávnej služby (14).

(28)

Holandskí verejnoprávni vysielatelia môžu vykonávať aj činnosti, ktoré sú definované ako vedľajšie a súvisiace činnosti. Vedľajšie činnosti (15) musia spĺňať množstvo štatutárnych podmienok. Príkladom vedľajších činností je predaj programových sprievodcov, sponzoring, predaj programových práv a materiálov súvisiacich s programom, prenájom kancelárskych priestorov a organizácia prevádzacích šou.

(29)

Ostatné činnosti sú takzvané „súvisiace činnosti“. Súvisiace činnosti sú činnosti, ktoré vysielacie združenia vykonávajú pre svojich členov. Medzi ne patrí vydávanie časopisov a organizácia a predaj cestovných zájazdov.

(30)

Nezávislý mediálny orgán (Commissariaat voor de Media) má za úlohu zabezpečovať súlad s programovými a finančnými požiadavkami MZ a implementačnými právnymi predpismi (článok 9 MZ).

(31)

Mediálny orgán má zákonnú úlohu, stanovenú v článku 134 MZ, zabezpečovať, aby si verejnoprávni vysielatelia plnili svoje povinnosti, vrátane kvóty stanovenej pre rôzny druhy programov. Mediálna komisia môže uložiť pokuty, ak sa povinnosti nedodržiavajú. Mediálny orgán okrem toho kontroluje, či vysielatelia dodržiavajú zákonné obmedzenia týkajúce sa sponzoringu a reklamy.

(32)

Orgán každý rok na základe predložených účtovných správ kontroluje, či sú účty verejnoprávnych vysielateľov v súlade s požiadavkami MZ, mediálnej vyhlášky a finančnej príručky. Ak sú požiadavky splnené, úrad stanoví (rozpočtové) sumy pre pravidelné zabezpečovanie programov (článok 100 a 101 MZ).

(33)

Hlavnými finančnými zdrojmi PSB sú ročné platby, ktoré dostávajú od štátu. PSB si môžu s cieľom vyrovnať sa s rozpočtovými výkyvmi udržiavať určité rezervy. PSB okrem toho od roku 1994 dostávalo ad hoc platby.

(34)

Keďže posúdenie zlučiteľnosti ad hoc financovania nemožno vykonať bez zohľadnenia ostatných zdrojov verejného financovania, v nasledujúcom texte sa rozoberú tak ročné, ako aj ad hoc platby (aj keď ročné platby a platby Stifo nie sú predmetom tohto rozhodnutia a budú sa posudzovať samostatne v kontexte prešetrovania „existujúcej pomoci“ č. E-5/2005).

(35)

Holandskí verejnoprávni vysielatelia dostávajú ročné finančné príspevky zo štátneho rozpočtu pre médiá. V období rokov 1994 – 2005 tieto platby dosiahli približne 7,1 mld. EUR. Z tejto sumy sa približne 819,6 mil. EUR previedlo pre PO na jeho riadiacu a kontrolnú úlohu, zostávajúcich 6,3 mld. EUR sa vyplatilo jednotlivým vysielateľom. Rozpočet pre médiá je dotovaný z rôznych zdrojov: koncesionárske poplatky (získané od daňových poplatníkov), príjmy STER-u z reklamy a úrokové príjmy všeobecného fondu pre vysielanie (Algemene Omroepreserve, ďalej len „AOR“) (16). Úroveň mediálneho rozpočtu predstavuje strop pre sumu ročného financovania, ktorá by mohla dať k dispozícii verejnoprávnym vysielateľom (alebo iným mediálnym organizáciám).

(36)

Okrem ročných platieb verejnoprávne médiá dostávajú platby od Stifo (stimulačný fond pre kultúrnu tvorbu). Finančné prostriedky poskytnuté zo Stifo sa označujú ako opatrenie štátnej pomoci, Komisia však opatrenie schválila (NN 32/91). Opatrenie pomoci Stifo sa tak považuje za existujúcu štátnu pomoc. Platby Stifo jednotlivým verejnoprávnym vysielateľom (PO platby zo Stifo nedostáva) dosiahli v danom období 155 mil. EUR.

(37)

Okrem prevodov uvedených v ods. 34 a 35 – ktoré sú považované za pravidelné zdroje financovania PSB, verejnoprávni vysielatelia dostali viaceré platby na ad hoc základe. Tieto platby sa vysielateľom previedli buď priamo alebo cez osobitné fondy a rezervy.

(38)

Vyrovnávacie fondy sú vyčlenenou časťou mediálneho rozpočtu. V období rokov 1996 – 1998 sa NOS RTV previedla z vyrovnávacích fondov suma vo výške […] (17) mil. EUR. Vyrovnávacie fondy sa zaviedli v roku 1996 na spolufinancovanie zvýšenia cien programových práv. Podmienky, za ktorých sa peniaze môžu rozdeľovať, boli prijaté vzájomnou dohodou medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi. Ak verejnoprávni vysielatelia nemôžu kúpiť práva, ktorých cena príliš vzrástla, z ich bežných rozpočtov, štát vyrovná finančne, t. j. spolufinancuje rovnakou sumou, získanie týchto práv.

(39)

Minister kultúry dostal v roku 1998 možnosť (článok 106a MZ) previesť peniaze na ad hoc základe z AOR (všeobecná rezerva pre vysielanie spravovaná mediálnym orgánom) do fondu určeného na financovanie konkrétnych iniciatív PO. Fond s názvom „FOR“ bol vytvorený v roku 1999, kontroluje ho PO.

(40)

Zásadou je, že ak AOR prevýši 90,8 mil. EUR, vytvorí sa priestor pre prevod do FOR. To však nie je automatický proces. Minister školstva, kultúry a vedy každý rok rozhodne, či je prevod možný, a ak áno, koľko možno previesť. Ak sa takýto prevod schváli, pravidlá si stanovené v protokole. Tieto protokoly boli vytvorené v roku 1999 a 2001. Rozpočet musí na základe mediálneho zákona (článok 99 ods. 2 písm. d)) obsahovať aj opis ako predstavenstvo navrhuje peniaze vynaložiť. Minister na základe tohto návrhu môže potom dať peniaze z FOR k dispozícii PO, ktoré možno použiť na účely stanovené ministrom pri predelení peňažných prostriedkov (18). Hoci FOR je fond určený pre iniciatívy PO, nie je rezervou, ktorá tvorí súčasť aktív PO.

(41)

Peniaze dostupné z FOR umožňujú PO podnecovať zvýšenie kvality, zlepšiť programovanie a investovať do verejnoprávnych vysielateľov vo všeobecnosti. Konkrétnejšie, cieľom FOR je:

(42)

Systém verejnoprávneho vysielania do roku 2005 dostal z FOR 191,2 mil. EUR, z ktorých 157,4 mil. EUR bolo prevedených jednotlivým verejnoprávnym vysielateľom a 33,8 mil. EUR pre PO.

(43)

Koprodukčný fond (Coproductiefonds Binnenlandse Omroep: ďalej len „CoBo“) bol vytvorený s cieľom financovať koprodukcie medzi holandskými verejnoprávnymi vysielateľmi a ostatnými producentmi programov. Jeho príjem pochádza z príjmov vytvorených z platieb za autorské práva, ktoré platia belgickí a nemeckí kábloví operátori za distribúciu troch holandských kanálov v Belgicku a Nemecku. Fond zriadili verejnoprávni vysielatelia a spravuje sa prostredníctvom nadácie. Predstavenstvo fondu sa skladá z manažérov verejnoprávnych vysielateľov.

(44)

Holandské orgány v roku 1994 rozhodli previesť platby na dva podfondy spravované CoBo, a to „Film Fond“, ktorý financuje koprodukcie filmov a dokumentárnych filmov a projekt„Telefilm“, ktorého cieľom je podnietiť produkciu televíznych filmov vysokej kvality.

(45)

Jednotliví verejnoprávni vysielatelia dostali z fondu CoBo verejné finančné prostriedky vo výške 31,7 mil. EUR v období rokov 1994 až 2005 (platby PO z CoBo nedostal).

(46)

Každý verejnoprávny vysielateľ si udržuje určité rezervy, zvyčajne ide o programovú rezervu a rezervu združenia alebo nadácie, v závislosti od toho, či je verejnoprávny vysielateľ nadáciou, alebo združením.

(47)

Jednotliví verejnoprávni vysielatelia môžu navýšiť svoje rezervy, ak celkové príjmy presiahnu celkové náklady. Tieto programové rezervy možno použiť na krytie programových nákladov v budúcich rokoch.

(48)

Podľa holandských orgánov sa hodnota vyprodukovaných, ale ešte neodvysielaných programov pridala k programovým rezervám (19). Programové rezervy preto odrážajú aj hodnotu už produkovaných programov. V roku 2005 celkové programové rezervy jednotlivých verejnoprávnych vysielateľov dosiahli výšku 78,6 mil. EUR.

(49)

PO aj v roku 2005 rozhodol, že časť programových rezerv by sa mala previesť samotnému PO, vysielatelia si však mohli ponechať rezervy do výšky 5 – 10 % ich ročného rozpočtu. Verejnoprávni vysielatelia previedli PO sumu vo výške 42,457 mil. EUR.

(50)

Združenia verejnoprávnych vysielateľov vznikli ako súkromné právnické osoby. V priebehu rokov si vybudovali vlastné rezervy združenia z príspevkov a darov ich členov. Rezervy združenia tak majú pôvod v súkromných zdrojoch. V roku 1993 holandská vláda rozhodla „zmraziť“ rezervy združení. Odvtedy sa zisky pochádzajúce z činností združenia a iných neverejnoprávnych činností museli v zásade (20) používať na činnosti verejnoprávnej služby, viac sa už nemohli prevádzať do rezerv združení. Verejnoprávni vysielatelia v Holandsku mali v roku 2005 celkové rezervy združení vo výške približne 131,1 mil. EUR.

(51)

NOS RTV, NPS a iní menší vysielatelia, ktorí nemajú členov (článok 39f MZ), majú „nadačnú“ rezervu („stichtingsreserve“). Celková úroveň nadačných rezerv bola v roku 2005 42,2 mil. EUR (21).

(52)

Ako sa už uviedlo, STER zodpovedá za predaj reklamy na verejnoprávnych kanáloch.

(53)

Medzi ostatné hlavné spoločnosti, ktoré predávajú televíznu reklamu na holandskom trhu, patria IP a SBS. IP predáva reklamu v mene komerčných médií RTL4, RTL5 a Yorin. SBS predáva reklamu pre svojich komerčných vysielateľov SBS6, Net 5 a Veronica. Okrem IP a SBS existuje iba málo iných komerčných vysielateľov, ktorí zabezpečujú predaj reklamy (22). Sadzby, ktoré účtuje STER, sú vypočítané na základe odhadov reklamných agentúr, sadzby konkurentov na základe vývoja cien.

(54)

Tabuľka 1 znázorňuje vývoj podielu sledovanosti verejnoprávnych vysielateľov, pre ktoré STER riadi predaj reklamy. Podiel sledovanosti (diváci starší ako 13 rokov) v posledných rokoch klesol z 38,8 % v roku 1997 na 35,4 % v roku 2005. V kategórií 20 – 49-ročných je podiel divákov dokonca ešte nižší, t. j. 27,2 %.

Tabuľka 1

Podiel sledovanosti v kategórii 13 a viacročných a v kategórii 20 – 49-ročných (18.00 h – 24.00 h), 1997 – 2005

(55)

Od roku 1994 hrubé (na základe cenníkových cien) a čisté (po zohľadnení poskytnutých zliav) príjmy komerčných vysielateľov na reklamnom trhu prevýšili príjmy verejnoprávnych vysielateľov.

Tabuľka 2

Hrubé príjmy z televíznej reklamy 1994 – 2005 (sumy x 1 mil. EUR)

Tabuľka 3

Čisté príjmy z televíznej reklamy, 1994 – 2005 (sumy x 1 mil. EUR)

(56)

Ako možno usúdiť z tabuliek, existuje rozdiel medzi hrubými príjmami z televíznej reklamy a čistými príjmami bez zliav. Podľa holandských orgánov sú v porovnaní s komerčnými vysielateľmi vyššie nielen uverejnené sadzby verejnoprávnych vysielateľov, ale aj zľavy, ktoré poskytujú, sú nižšie. (23)

(57)

NOS RTV získal počas obdobia prešetrovania vysielacie práva na viaceré dôležité futbalové podujatia (24). Komerčný vysielateľ Canal+ (platená TV) získal práva na živé prenosy zápasov holandskej prvej ligy. NOS RTV čiastočne pridelila Canal+ aj práva na vysielanie zápasov Ligy majstrov. Komerčná spoločnosť SBS dostala vysielacie práva na dva národné futbalové poháre. Tiež získala práva na zápasy holandskej prvej divízie a kvalifikačné zápasy holandského mužstva na majstrovstvá Európy 2004. Vysielacie práva na rôzne zahraničné futbalové súťaže vlastní CLT – UFA, najväčšia mediálna skupina v Európe (materská spoločnosť napr. RTL).

(58)

Tradičný káblový prenos sa na účely autorského práva v holandskom právnom systéme považuje za samostatné dielo. V zásade sa požaduje povolenie všetkých držiteľov autorských práv. Držiteľ autorských práv môže požadovať, aby káblový operátor za dielo zaplatil. Od roku 1985 existuje dohoda medzi VECAI (zastupujúca káblových operátorov) a NOS RTV (zastupujúca verejnoprávnych vysielateľov), na základe ktorej kábloví operátori nemusia verejnoprávnym vysielateľom (držitelia autorských práv) platiť, keď sa ich programy vysielajú cez káblovú sieť (25). Táto dohoda sa urobila na žiadosť holandskej vlády na základe toho, že obyvatelia už prispeli na verejnoprávne vysielanie koncesionárskymi poplatkami. Zobralo sa do úvahy, že by nebolo vhodné, aby káblový operátori platili za autorské práva, čo by mohlo viesť k vyššiemu predplatnému. Ani komerční vysielatelia nepožadovali, aby kábloví operátori platili za autorské práva. Uvedená skutočnosť však nesúvisí s uvedenou dohodou s verejnoprávnymi vysielateľmi.

(59)

Malo by sa poznamenať, že kábloví operátori sú zo zákona povinní vysielať všetky rozhlasové a televízne programy verejnoprávnych vysielateľov (povinnosť „povinného šírenia“) a vysielateľom nemôžu účtovať náklady za prenos.

(60)

Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho prešetrovania (26), tieto opatrenia sú predmetom tohto rozhodnutia:

(61)

Komisia po počiatočnom prešetrovaní došla k záveru, že niektoré opatrenia, s možnou výnimkou povinnosti „povinného šírenia“, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti takejto štátnej pomoci na základe článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES.

(62)

Komisia spochybnila, pokiaľ ide o vyváženosť financovania, že sa vykonalo náklady a príjmy prideľovali podľa jasne stanovených účtovných zásad pre náklady. Komisia pochybovala o tom, či sa príjmy z neverejnoprávnej služby plne zohľadnili pri výpočte potreby štátneho financovania alebo nie, čím sa riskuje, že financovanie je vyššie ako čisté náklady verejnoprávnej služby.

(63)

Komisia sa navyše domnievala, že úroveň finančných prostriedkov vo FOR a programových rezerv naznačuje nadmernú štrukturálnu kompenzáciu. Komisia uviedla, že celkové ad hoc platby, suma vo výške 110 mil. EUR (na základe údajov z roku 2001), sa nevyužili.

(64)

Komisia okrem toho vyjadrila zámer prešetriť, či hospodárska súťaž na komerčných trhoch nebola príliš narušená. Komisia zdôraznila, že k takémuto narušeniu hospodárskej súťaže by sa mohlo prísť na trhoch pre reklamu, práva duševného vlastníctva na káblový prenos a vysielacích práv na futbalové zápasy.

(65)

Napokon, NOB nemôže spoplatňovať verejnoprávnych vysielateľov za poskytovanie služieb, na túto úlohu však dostáva platby priamo od štátu. Komisia uviedla, že bezplatné poskytovanie technického vybavenia by mohlo predstavovať pomoc verejnoprávnym vysielateľom.

(66)

Poskytnuté boli tieto pripomienky týkajúce sa tohto rozhodnutia.

(67)

Holandskí verejnoprávni vysielatelia tvrdili, že príslušné opatrenia by sa mali považovať za existujúcu pomoc, keďže tvoria súčasť celkového systému financovania verejnoprávneho vysielania. Okrem toho poznamenali, že Komisia by mala hodnotiť financovanie verejnoprávneho vysielania iba na základe Amsterdamského protokolu a nemala by uplatňovať kritériá rozsudku vo veci Altmark  (27) alebo článku 87 ods. 1 alebo článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES.

(68)

CLT – UFA uviedla, že do roku 2002 sa účty systému verejnoprávneho vysielania nemohli overovať a schvaľovať nezávislým účtovníkom.

(69)

Verejnoprávni vysielatelia vzniesli pripomienky, že neexistuje nadmerná kompenzácia vo výške 110 mil. EUR, ako uviedla Komisia. Verejnoprávni vysielatelia a vláda predovšetkým používajú rozdielne účtovné systémy. Vláda používa účtovníctvo založené na hotovostných príjmoch a verejnoprávni vysielatelia pracujú na základe príjmov a výdavkov, ktoré sa účtujú v momente transakcie. To spôsobuje nesúlad. Príjmy FOR sú podľa verejnoprávnych vysielateľov navyše vyčlenené na konkrétne budúce ciele. Okrem toho uviedli, že nadmerné financovanie nemôže viesť k narušeniam na iných trhoch, keďže toto financovanie sa môže použiť len na činnosti verejnoprávnej služby.

(70)

ACT uviedlo, že STER sa správa v rozpore s podmienkami hospodárskej súťaže v tom zmysle, že podhodnocuje ceny na reklamnom trhu. Tvrdí, že keďže celkový ročný reklamný čas verejnoprávnych vysielateľov je obmedzenejší ako čas komerčných vysielateľov, STER by mal účtovať vyššie ceny ako komerční operátori.

(71)

SBS Brodcasting potvrdila, že ceny na holandskom trhu televíznej reklamy sú stanovené pre kategóriu GRP (Gross rating point, ukazovateľ tlaku médií) 20 – 49 ročných. Keďže však verejnoprávni vysielatelia priťahujú viac divákov ako komerční vysielatelia mimo tejto skupiny divákov, zadávatelia reklamy by boli ochotní zaplatiť príplatok v prípade GRP 20 – 49. Porovnanie GPR 20 – 49 by preto neodrážalo hospodársku realitu produktu. SBS okrem toho poznamenala, že pre kategóriu GPR 13+ verejnoprávni vysielatelia stanovujú nižšie ceny ako komerční vysielatelia. S cieľom podložiť svoje pripomienky SBS predložila prehľady priemerných hrubých cien GPR 13+ pre rôzne kanály počas hlavného vysielacieho času v období rokov 1995 – 2004 a za jednotlivé mesiace roku 2003 a 2004, ktoré ukazujú, že ceny verejnoprávnych vysielateľov sú nižšie ako ceny väčšiny komerčných operátorov.

(72)

Podľa CLT – UFA zaplatila NOS RTV za futbalové práva neprimerane vysokú cenu. Ceny by boli omnoho vyššie ako trhové ceny. CLT – UFA predložila výpočtové modely (28) s cieľom prezentovať ako stanovili ceny futbalových práv, na základe ktorých CLT – UFA skonštatovala, že cena ponúknutá NOS RTV za práva na vysielanie zápasov Ligy majstrov 2002 bola podstatne vyššia ako cena, ktorú ponúkla CLT – UFA. ACT a CLT – UFA sa okrem toho domnievali, že Komisia by nemala dospieť k záveru, že neexistujú dostatočné dôkazy o nadmernom platení za futbalové práva na základe jedného prípadu, kedy komerčný operátor mohol ponúknuť vyššiu cenu.

(73)

VECAI (združenie káblových operátorov) vznieslo dve pripomienky. Predovšetkým sa domnieva, že kábloví operátori, ktorí podliehajú povinnosti „povinného odvysielania“, by mali byť mať možnosť žiadať, aby im príslušní vysielatelia platili. V dôsledku povinnosti povinného odvysielania verejnoprávni vysielatelia neplatili poplatok za prenos signálu v káblových sieťach.

(74)

Po druhé, VECAI tvrdila, že kábloví operátori v súčasnosti platia poplatok organizáciám, ktoré spravujú práva v mene NOS RTV, NOS RTV a holandská vláda ho však považujú za správny poplatok. Podľa VECAI ide o skrytý poplatok za práva duševného vlastníctva.

(75)

Holandské orgány uvádzajú, že predpoklad Komisie, že príslušné opatrenia nie sú súčasťou pravidelného, ročného financovania verejnoprávnych vysielateľov v rámci štátneho financovania, je mylný. Financovanie, ktoré je predmetom prešetrovania, má pôvod v pravidelnom mechanizme financovania a bolo neoddeliteľnou súčasťou rozpočtového plánovania, ktorým sa zaviedli platby pre verejnoprávnych vysielateľov. Podľa orgánov sú FOR, vyrovnávacie fondy, CoBo a platby pre NOB súčasťou pravidelného, ročného mechanizmu financovania.

(76)

Holandské orgány napokon upozornili Komisiu na to, že pri hodnotení by sa mali vziať do úvahy konkrétne súvislosti, za ktorých verejnoprávni vysielatelia pôsobia. Orgány požiadali Komisiu, aby vzala do úvahy uplatňovanie Amsterdamského protokolu. Predmet tohto konania by sa mal v prípade potreby označiť za zlučiteľnú pomoc v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, ako aj v kontexte zásad stanovených v Amsterdamskom protokole.

(77)

Suma, ktorú Komisia predbežne označila za možnú nadmernú kompenzáciu, je chybná. Táto suma sa odvodila z zdrojov financovania, ktoré boli nesprávne označené za rezervy. Keďže použitie týchto prostriedkov je vopred stanovené a podlieha kontrole, nemôže ísť o nadmernú kompenzáciu. Orgány okrem toho tvrdia, že v prípade, že sa príslušné opatrenia majú označiť za štátnu pomoc, pomoc by sa mala považovať za existujúcu štátnu pomoc v zmysle článku 88 Zmluvy o ES.

(78)

Holandské orgány zdôraznili, že účty jednotlivých združení verejnoprávnych vysielateľov, už podliehajú schváleniu nezávislého účtovníka.

(79)

Holandské orgány sa domnievajú, že športové prenosy obľúbených a menej obľúbených športov spadá do definície hlavnej úlohy verejnoprávneho vysielania. Holandské orgány predpokladajú, že pri stanovení ponuky za prenosové práva, verejnoprávni vysielatelia nezaplatili viac, ako bolo nevyhnutné na zabezpečenie získania dôležitých práv vzhľadom na ich úlohu verejnoprávnej služby a celkové programovanie.

(80)

Orgány zdôrazňujú, že verejnoprávne poslanie NOB je neoddeliteľnou súčasťou systému verejnoprávnej služby. Skutočnosť, že NOB nespoplatňuje verejnoprávnych vysielateľov za poskytované služby, neznamená, že sa verejnoprávnym vysielateľom poskytuje pomoc.

(81)

Holandské orgány uvádzajú, že vzhľadom na to, že komerční operátori nežiadajú, aby kábloví operátori platili za autorské práva, mohlo by sa povedať, že sa NOS RTV na tomto osobitom trhu správa ako normálny trhový operátor.

(82)

Článkom 87 ods. 1 zmluvy sa ustanovujú tieto podmienky existencie štátnej pomoci. Po prvé, musí existovať zásah štátu alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov. Po druhé, musí príjemcovi poskytnúť výhodu. Po tretie, musí narúšať hospodársku súťaž alebo ju ohrozovať narušením. Po štvrté, zásah musí byť schopný ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi.

(83)

Platby, ako sú uvedené v článku 106a a 170c mediálneho zákona, a ktoré Komisia klasifikuje ako ad hoc platby, možno rozdeliť na platby takzvaných vyrovnávacích fondov, platby FOR a platby CoBo.

(84)

Pokiaľ ide o vyrovnávacie fondy, peniaze sa najprv vyčlenia v rámci AOR – ide o fond, ktorého zdroje vlastní štát a spravuje ho mediálny orgán – za účelom vyrovnania niektorých druhov výdavkov verejnoprávnych vysielateľov, ktoré sú vyššie ako sa predpokladalo. V druhej etape sa štátne prostriedky vyčlenené vyrovnávacími fondmi z AOR prevedú NOS RTV.

(85)

Platby z fondu FOR sa považujú za štátne zdroje. Hoci FOR je fond spravovaný a riadený „PO“, je dotovaný z AOR, ktorý je súčasťou rozpočtu pre médiá.

(86)

Okrem toho, ako sa uvádza v ods. 2.3.3.2, PO rozdeľuje peniaze na základe dohôd o používaní peňažných prostriedkov FOR, ktoré sú vypracované vopred. Hoci PO navrhuje, ako by sa peniaze mali použiť, minister školstva, vedy a kultúry „návrh príma“ a stanovuje, na aké účely sa peniaze môžu použiť. PO môže rozhodnúť iba o vynaložení prostriedkov po tom, ako minister stanovil kritériá pre rozdelenie peňazí. PO musí mať na zreteli pravidlá stanovené ministrom. Preto sa možno domnievať, že prevod štátnych prostriedkov sa uskutoční, keď sa zrealizujú platby z FOR jednotlivým vysielateľom. Ide o prevod štátnych prostriedkov, ktorý je navyše pripísateľný štátu (30).

(87)

Verejnoprávni vysielatelia dostali v období prešetrovania z FOR sumu vo výške 191,2 mil. EUR z FIR a z vyrovnávacích fondov sumu vo výške […] mil. EUR.

(88)

Platby fondu CoBo sa považujú za štátne prostriedky. Ako sa uvádza v ods. 43 – 44, fond CoBo je dotovaný priamymi príspevkami z rozpočtu pre médiá a príjmami z platieb za autorské práva, ktoré platia belgickí a nemeckí kábloví operátori za šírenie troch holandských kanálov v Belgicku a Nemecku. Komisia je toho názoru, že nielen priame príspevky z rozpočtu pre médiá, ale aj platby za autorské práva možno považovať za štátne zdroje. V skutočnosti by sa platby za autorské práva mali používať na financovanie nákladov vysielateľov na verejnoprávnu službu. Uložením týchto platieb do fondu CoBo sa úmerne zvýšila potreba verejného financovania. Platby za autorské práva preto zodpovedajú ušlým zdrojom štátu.

(89)

Hoci fond CoBo vlastní a riadi nadácia (predstavenstvo, ktorej riadia verejnoprávni vysielatelia), prostriedky z fondu CoBo sa môžu poskytnúť verejnoprávnym vysielateľom iba za podmienok stanovených štátom.

(90)

Verejnoprávni vysielatelia dostali v období prešetrovania z fondu CoBo sumu vo výške 31,7 mil. EUR. Táto suma predstavuje prevod štátnych zdrojov jednotlivým vysielateľom.

(91)

Povinnosť „povinného odvysielania“ uložená káblovým operátorom nezahrňuje prevod štátnych prostriedkov, a ani ušlé príjmy káblových operátorov nemožno považovať za prevod štátnych prostriedkov (31). Komisia nemala žiadne indície, ktoré by svedčili o opaku. Je možné potvrdiť predbežný názor, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(92)

Verejná spoločnosť NOB dostáva od štátu platby na služby, ktoré je povinná poskytovať verejnoprávnym vysielateľom. Tieto platby predstavujú priamy prevod štátnych prostriedkov. Z nich majú napokon prospech verejnoprávni vysielatelia, ktoré dostávajú služby bezplatne (32). Samotné holandské orgány v skutočnosti uviedli, že NOB jednoducho vystupuje ako prostriedok štátu na financovanie verejnoprávnych vysielateľov, ktorým NOB poskytuje služby.

(93)

Ad hoc financovanie (platby z FOR a vyrovnávacích fondov), prevody do CoBo a bezplatné poskytovanie technického vybavenia poskytuje holandským verejnoprávnym vysielateľom hospodársku výhodu v tom zmysle, že tieto opatrenia ich oslobodzujú od prevádzkových nákladov, ktoré by inak museli znášať.

(94)

Holandská vláda a verejnoprávni vysielatelia tvrdili, že prešetrované opatrenia kompenzujú holandským verejnoprávnym vysielateľom čisté náklady vzniknuté pri plnení úlohy všeobecnej služby, ktorá im bola zverená. To by znamenalo, že opatrenia by tak verejnoprávnym vysielateľom neposkytovali výhodu a nepredstavovali by pomoc v súlade s rozsudkom vo veci Altmark  (33).

(95)

Štátne opatrenia, ktoré kompenzujú čisté dodatočné náklady služby vo všeobecnom hospodárskom záujme sa neoznačujú za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ak je kompenzácia stanovená takým spôsobom, že podnik nemôže získať skutočnú výhodu. Súdny dvor v rozsudku vo veci Altmark uviedol podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa tejto klasifikácii vyhlo. Tieto podmienky sú:

(96)

Komisia zastáva názor, že v tomto prípade nie sú splnené posledné tri uvedené podmienky. Po prvé, prevody prostriedkov z FOR, vyrovnávacích fondov, ako aj finančný príspevok z CoBo verejnoprávnym vysielateľom sa nezakladal na vopred stanovených objektívnych a transparentných parametroch.

(97)

Opatrenia ad hoc financovania, ako aj platby z CoBo okrem toho nezohľadňujú všetky príslušné príjmy verejnoprávnych vysielateľov a nezahrnujú potrebné záruky na vylúčenie nadmernej kompenzácie. Dôsledkom ad hoc financovania bola v skutočnosti, ako to bude podrobnejšie zhodnotené v ďalšom texte, značná nadmerná kompenzácia.

(98)

Napokon, holandskí verejnoprávni vysielatelia neboli vybraní ako poskytovatelia služby vo všeobecnom hospodárskom záujme na základe výberového konania, neurobila sa ani žiadna analýza s cieľom zabezpečiť, že výška kompenzácie sa stanoví na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli bežnému podniku, dobre zabehnutému a primerane vybavenému vhodnými výrobnými prostriedkami, aby mohol spĺňať nevyhnutné požiadavky verejnoprávnej služby, pri výkone týchto povinností. To isté platí pre financovanie technického vybavenia, ktoré NOB poskytuje verejnoprávnym vysielateľom.

(99)

V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že v tomto prípade nie sú splnené všetky podmienky uvedené v rozsudku vo veci Altmark.

(100)

Výhodu, ktorú holandským verejnoprávnym vysielateľom poskytuje ad hoc financovanie, prevody do CoBo a bezplatné poskytovanie technického vybavenie, iný podnik v porovnateľnej situácii nemá. Vzhľadom na to, že hospodárska súťaž sa naruší, keď štátna pomoc posilní konkurenčné postavenie prijímajúceho podniku voči jeho konkurentom, výhoda môže narušiť hospodársku súťaž medzi verejnoprávnymi vysielateľmi a ostatnými podnikmi (34).

(101)

Ak štátna pomoc posilní postavenie podniku v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré si konkurujú pri obchodovaní vo vnútri Spoločenstva, tento podnik sa musí považovať za ovplyvnený touto pomocou (35), aj keď samotný prijímajúci podnik nevyváža (36). Obdobne, ak členský štát poskytne pomoc podnikom, ktoré pôsobia v službách a distribučných odvetviach, samotné prijímajúce podniky nemusia vykonávať svoju činnosť mimo členského štátu, aby pomoc ovplyvnila obchod Spoločenstva (37).

(102)

V oznámení Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pre služby verejnoprávneho vysielania (ďalej len „oznámenie o vysielaní“) v súlade s týmto precedenčným právom objasňuje, že (38):

„Financovanie verejnoprávnych vysielateľov štátom možno vo všeobecnosti považovať za ovplyvňujúce obchod medzi členskými štátmi. Pokiaľ ide o nadobúdanie a predaj programových práv, toto je jasný prípad, ktorý sa často vyskytuje na medzinárodnej úrovni. V prípade verejnoprávnych vysielateľov, ktorí majú povolenie na predaj reklamného priestoru, má aj reklama cezhraničný účinok, hlavne v homogénnych jazykových oblastiach nerozdelených štátnymi hranicami. Okrem toho, vlastnícka štruktúra môže zasahovať do viac ako jedného členského štátu“ (39).

(103)

V tomto prípade sú samotní holandskí verejnoprávni vysielatelia aktívni na medzinárodnom trhu: prostredníctvom European Broadcasting Union (Európska únia pre rozhlasové a televízne vysielanie) si vymieňajú televízne programy a podieľajú sa na systéme Eurovízie. Ich programy sa okrem toho vysielajú v Belgicku a Nemecku. Holandskí verejnoprávni vysielatelia sú navyše v priamej konkurencii s komerčnými vysielateľmi, ktorí pôsobia na medzinárodnom trhu vysielania a majú medzinárodnú vlastnícku štruktúru.

(104)

Komisia preto konštatuje, že ad hoc financovanie, prostriedky poskytnuté CoBo a bezplatné poskytovanie technického vybavenia ovplyvňujú obchodovanie medzi členskými štátmi v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(105)

Keďže všetky podmienky ustanovené v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sú splnené a podmienky uvedené Súdnym dvorom v rozsudku vo veci Altmark neboli splnené v plnom rozsahu, Komisia konštatuje, že ad hoc financovanie (financovanie z FOR a vyrovnávacích fondov), prostriedky poskytované prostredníctvom fondu CoBo a bezplatné poskytovanie technických služieb a vybavenia holandským verejnoprávnym vysielateľom – sa označujú za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Na druhej strane, výhoda vyplývajúca z bezplatného prístupu ku káblovej sieti si nevyžaduje prevod štátnych prostriedkov a nepredstavuje štátnu pomoc.

(106)

Podľa článku 1 písm. b) nariadenia Rady č. 659/99 sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (40), „existujúca pomoc“ znamená (okrem iného):

(107)

Ako sa už uviedlo, možno rozlišovať ročné platby, ktoré nie sú predmetom tohto rozhodnutia, a ad hoc platby.

(108)

Ročné platby sa vykonávajú na základe článku 110 MZ, v ktorom sa uvádza, že „subjekty, ktorým sa pridelil vysielací čas, sú oprávnené na financovanie zo všeobecného rozpočtu“. Výška a dostupnosť financovania sú stanovené v tom istom MZ. Tento systém financovania existoval pred nadobudnutím účinnosti zmluvy a označuje sa za existujúcu pomoc, ako potvrdila Komisia v konaní E-5/2005 (41).

(109)

Takzvané ad hoc platby majú množstvo vlastností, ktoré ich odlišujú od pravidelných ročných platieb a neumožňujú označiť ich za existujúcu pomoc:

(110)

NOB poskytuje verejnoprávnym vysielateľom technické vybavenie bezplatne od nadobudnutia účinnosti „mediálneho zákona 1987“. Od tohto roku začala NOB poskytovať vybavenie verejnoprávnym vysielateľom, pôvodne toto vybavenie poskytoval NOS. NOB bola poverená službou vo všeobecnom hospodárskom záujme, bezplatne poskytuje vybavenie jednotlivým verejnoprávnym vysielateľom a dostáva platby priamo od štátu. Toto opatrenie sa tak tiež môže považovať za nové opatrenie pomoci.

(111)

Ad hoc financovanie (platby z FOR jednotlivým verejnoprávnym vysielateľom a z vyrovnávacích fondov), prevody z CoBo a bezplatné poskytovanie technického vybavenia by sa malo považovať skôr za novú pomoc ako za existujúcu pomoc.

(112)

Vzhľadom na povahu opatrení je jediný možným dôvodom pre zlučiteľnosť článok 86 ods. 2 Zmluvy o ES, v ktorom sa uvádza: „podniky, ktorým bolo zverené prevádzkovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme (…) podliehajú pravidlám obsiahnutým v tejto zmluve, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, pokiaľ uplatňovanie týchto pravidiel nebráni v práve alebo v skutočnosti vykonávaniu konkrétnych úloh, ktoré im boli pridelené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva“.

(113)

Súdny dvor zhodne rozhodol, že článok 86 ods. 2 Zmluvy o ES môže poskytnúť výnimku zo zákazu štátnej pomoci podnikom, ktoré sú poverené službou vo všeobecnom hospodárskom záujme. Rozsudok Súdneho dvora vo veci Altmark nepriamo potvrdil, že štátna pomoc, ktorá kompenzuje náklady vzniknuté podniku pri poskytovaní služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak spĺňa podmienky článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES (43).

(114)

V súlade s ustáleným precedenčným právom Súdneho dvora (44) článok 86 ods. 2 predstavuje výnimku, ktorá by sa mala náležito vyložiť. Súd objasnil, že s cieľom oprávniť opatrenie na takúto výnimku, je potrebné, aby všetky nasledujúce podmienky boli splnené:

(115)

Oznámenie o vysielaní stanovuje zásady a spôsoby, ktoré Komisia zamýšľa uplatňovať s cieľom zabezpečiť splnenie uvedených podmienok. Preto musí preskúmať, či v tomto prípade:

(116)

V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že ad hoc financovanie a bezplatné poskytovanie technického vybavenia boli navrhnuté na podporu činností, ktoré sú súčasťou celkovej objednávky verejnoprávnej služby. Vyhodnotenie celkovej úrovne financovania verejnoprávnych vysielateľov je preto nevyhnutné, ale toto rozhodnutie nebude hodnotiť mechanizmus a podmienky, na základe ktorých sa štátne financovanie poskytuje, okrem uvedených konkrétnych opatrení. Toto rozhodnutie sa nezaoberá ani organizáciou systému verejnoprávneho vysielania ako celku.

(117)

Ako sa uvádza v ods. 33 oznámenia o vysielaní, členské štáty sú zodpovedné za vymedzenie mandátu verejnoprávnej služby verejnoprávneho vysielateľa. Vzhľadom na osobitnú charakter sektoru vysielania, Komisia sa domnieva, že „‚široké‘vymedzenie zverujúce danému vysielateľovi úlohu poskytovať vyrovnaný a rôznorodý program v súlade s objednávkou je legitímne s ohľadom na výkladové ustanovenia protokolu článku 86 ods. 2. Takéto vymedzenie pojmov by bolo zlučiteľné s cieľom plnenia demokratických, spoločenských a kultúrnych potrieb konkrétnej spoločnosti a garantovania pluralizmu, vrátane kultúrnej a jazykovej rozmanitosti“.

(118)

Hoci definícia môže byť široká, mala by byť aj dostatočne jasná a presná, aby nevznikli pochybnosti o tom, či členský štát zamýšľa určitú činnosť vykonávanú povereným subjektom začleniť do objednávky verejnoprávnej služby alebo nie. Ako sa uvádza v ods. 36 oznámenia o vysielaní, úloha Komisie sa obmedzuje na overenie, či definícia verejnoprávnej služby neobsahuje očividnú chybu.

(119)

Hlavnou úlohou holandských verejnoprávnych médií je poskytovať vysoko kvalitné a rôznorodé programy pre všeobecné vysielanie na verejnoprávnych kanáloch, vo všeobecnom záujme, ako sa uvádza v článku 13c MZ. Osobitné požiadavky na programy týkajúce sa kategórií obsahu, ktorý sa má pokrývať a dĺžka vysielacieho času, ktorý sa má venovať každej kategórii, sú tiež obsiahnuté v právnych predpisoch.

(120)

CLT – UFA uviedla, že holandskí verejnoprávni vysielatelia vysielajú celkovo príliš veľa športu, najmä príliš veľa futbalu. Navrhovatelia uviedli, že NOS RTV vysiela väčšinu športových podujatí v Holandsku. Ako sa už uviedlo, ad hoc financovanie bolo určené na financovanie činností, ktoré tvoria súčasť objednávky verejnoprávnej služby, a preto aj na získanie práv na vysielanie športových prenosov.

(121)

Komisia však zastáva názor, že vysielanie športových programov v rozmedzí približne 10 % celkového vysielacieho času, nepredstavuje zjavnú chybu. Šport môže byť súčasťou poslania verejnoprávnej služby vysielateľov a podiel 10 % vysielacieho času, ktorý je venovaný športu, nie je v rozpore s mandátom poskytovať vyvážené a rôznorodé programové zloženie verejnoprávnej služby.

(122)

Komisia zastáva názor, že hlavná úloha, ako je definovaná v článku 13c ods. 1, je pomerne široko definovaná a môže sa považovať za spĺňajúcu – v súlade so znením Amsterdamského protokolu – „demokratické, sociálne a kultúrne potreby“ holandskej spoločnosti. Definícia hlavnej úlohy v právnych predpisoch je tak dostatočne jasná a presná a neobsahuje žiadne očividné chyby.

(123)

V ods. 40 oznámenia o vysielaní sa uvádza, že aby objednávka verejnoprávnej služby mohla využívať výnimku na základe článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, holandskí verejnoprávni vysielatelia mali by sa ňou poveriť prostredníctvom úradného aktu. Komisia poznamenáva, že mediálny zákon formálne poveruje NOS vykonávaním úlohy verejnoprávnej služby definovanej v článku 13c a vykonávacích právnych predpisoch. Verejnoprávni vysielatelia majú právo vysielať programy na verejnoprávnych kanáloch na základe článku 31 MZ. Komisia sa domnieva, že hlavná úloha vysielať programy je zverená verejnoprávnym vysielateľom v dostatočnej miere.

(124)

V kapitole 6.3 oznámenia o vysielaní sa vysvetľuje, že hodnotenie proporcionality, ktoré Komisia musí vykonať, je dvojnásobné (45).

(125)

Na jednej strane Komisia musí vypočítať čisté náklady úlohy verejnoprávnej služby zverenej holandským verejnoprávnym vysielateľom a overiť, či tieto náklady boli nadmerne kompenzované alebo nie. Pri kompenzácii podniku nesmie štátna pomoc prevýšiť čisté náklady poslania verejnoprávnej služby. S cieľom dosiahnuť čisté náklady by sa mali vziať do úvahy aj iné priame a nepriame príjmy pochádzajúce z poslania verejnoprávnej služby. Čistý prínos využívania činnosti verejnoprávnej služby sa tiež vezme do úvahy pri hodnotení proporcionality pomoci.

(126)

Na druhej strane Komisia musí preskúmať všetky dostupné informácie, ktoré naznačujú, že verejnoprávni vysielatelia narušili hospodársku súťaž na komerčných trhoch viac, ako bolo nevyhnutné na vykonanie verejnoprávnej služby. Napríklad, verejnoprávny vysielateľ, pokiaľ by sa nižšie príjmy kryli zo štátnej pomoci, sa môže pokúšať o znižovanie cien reklamy alebo iných činností neverejnoprávnej služby na trhu s cieľom znížiť príjmy konkurentov. Takýto postup by si vyžiadal dodatočné financovanie štátu na kompenzáciu ušlých príjmov z komerčných činností, a preto by naznačil existenciu nadmernej kompenzácie povinností verejnoprávnej služby.

(127)

Komisia musí najprv vymedziť náklady služby vo všeobecnom hospodárskom záujme. Keďže holandskí verejnoprávni vysielatelia vykonávajú aj činnosti neverejnoprávnej služby na základe smernice Komisie 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi (46), ktorá bola zmenená a doplnená smernicou Komisie 2000/52/ES (47) sa požaduje, aby pre rôzne vykonávané činnosti viedli oddelené účtovníctvo. Náklady a príjmy musia byť správne pridelené na základe jasne stanovených, objektívnych zásad účtovania nákladov. Iba náklady, ktoré možno úplne priradiť činnostiam verejnoprávnej služby, pričom využívajú aj komerčné činnosti, sa nemusia rozdeľovať medzi obidve činnosti a môžu sa v plnej miere rozdeliť na verejnoprávnu službu (48).

(128)

Smernica o transparentnosti bola implementovaná v Holandsku zmenou a doplnením zákona o hospodárskej súťaži („Mededingingswet“) (49). Osobitná vyhláška (50) ukladá verejnoprávnym vysielateľom okrem toho povinnosť viesť oddelené účtovníctvo pre všetky vedľajšie činnosti a súvisiace činnosti. Na základe toho holandské orgány poskytli informácie o výdavkoch a príjmoch verejných vysielateľov v období rokov 1994 – 2005.

(129)

Členské štáty by podľa požiadaviek smernice o transparentnosti nemali zabezpečovať iba to, aby sa viedlo oddelené účtovníctvo pre činnosti verejnoprávnej a neverejnoprávnej služby, ale aj aby všetky náklady a príjmy boli správne rozdelené na základe dôsledne uplatňovaných a objektívne odôvodniteľných zásad účtovania nákladov a aby zásady rozdeľovania nákladov, podľa ktorých sa vedie oddelené účtovníctvo, boli jasne stanovené.

(130)

Komisia však v tomto prípade poznamenáva, že vyhláškou sa neustanovuje, ako majú verejnoprávni vysielatelia alokovať náklady, ktoré sú rozdelené medzi činnosti verejnoprávnej služby a neverejnoprávnej služby. Informácie holandských orgánov navyše potvrdzujú, že verejnoprávni vysielatelia používajú rôzne spôsoby alokácie nákladov. Orgány tvrdia, že alokácia na individuálnej úrovni je správna, v dôsledku výberu spôsobu alokácie jednotlivých vysielateľov sa alokácia môže medzi nimi líšiť. Komisia však konštatuje, že skutočnosť, že medzi rôznymi vysielateľmi neexistuje súlad naznačuje, že vyhláška nestanovuje dostatočným spôsobom, ako by sa alokácia nákladov mala vykonávať.

(131)

Na základe informácií, ktoré predložili holandské orgány, preto nemožno skonštatovať, že náklady sú alokované správnym spôsobom na základe prijatých spôsobov alokácie nákladov. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že pri prešetrovaní, či štátne financovanie bolo úmerné nákladom verejnoprávnej služby, by sa mali vziať do úvahy všetky čisté príjmy z komerčných činností verejnoprávnych vysielateľov. To je v súlade s aj holandským právnym rámcom, ktorý sa uplatňuje na systém verejnoprávneho vysielania, a ktorý vysielateľom ukladá povinnosť, aby na účely verejnoprávnej služby používali všetky ich zisky, vrátane ziskov z komerčných činností (51).

(132)

Podľa ods. 57 oznámenia o vysielaní je nevyhnutné, aby štátna pomoc nepresahovala čisté náklady verejnoprávnej služby vzniknuté vysielateľovi. Po vymedzení čistých nákladov verejnoprávnej služby sa musí stanoviť, či celková výška štátneho financovania túto sumu nepresiahla.

(133)

Ako sa už poznamenalo, ak sa neurobí úplná alebo zmysluplná alokácia nákladov, čisté príjmy zo všetkých činností, pri ktorých sa priamo alebo nepriamo využilo verejné financovanie, sa musia vziať do úvahy pri výpočte čistých nákladov verejnoprávnej služby (52). Iba príjmy z komerčných „nezávislých“ činností sa nemusia vziať do úvahy pri vymedzení čistých nákladov poslania verejnoprávnej služby. Ide o činnosti, pri ktorých sa nevyužívalo priamo alebo nepriamo – napríklad prostredníctvom lacnejších výrobných vstupov – štátne financovanie, alebo pri ktorých sa zaplatila plná hodnota vstupov, ktoré mali spoločné s činnosťou verejnoprávnej služby alebo boli výsledkom činnosti verejnoprávnej činnosti.

(134)

Ako sa už poznamenalo, v holandskom systéme verejnoprávneho vysielania neexistuje pojem „nezávislých“ činností ani zmysluplná a úplná alokácia zdrojov medzi rôzne činnosti vysielateľov. Mediálny zákon navyše stanovuje, že všetky čisté príjmy z hlavnej a vedľajších úloh (53), vedľajších a súvisiacich činností (54) sa musia použiť na plnenie poslania verejnoprávnej služby (55).

(135)

V dôsledku toho sa čisté náklady na činnosti verejnoprávnej služby stanovia zohľadnením príjmov zo všetkých činností verejnoprávnych vysielateľov. A to:

(136)

Suma všetkých uvedených položiek určí, či celkové štátne financovanie presahuje celkové čisté náklady verejnoprávnej služby alebo nie, alebo inými slovami, či existovala nadmerná kompenzácia úloh verejnoprávnej služby alebo nie.

(137)

Pokiaľ ide o bezplatné poskytovanie technických služieb a vybavenia NOB-om, opatrenie by sa v zásade vziať do úvahy pri hodnotení nadmernej kompenzácie. Nie je však výslovne nevyhnutné začleniť opatrenie do výpočtov, keďže prospech z bezplatných technických služieb možno považovať za kompenzačné náklady, ktoré by sa inak museli financovať. Povinnosť platiť dané náklady by tak zvýšila náklady verejnoprávnej služby zverenej holandským verejnoprávnym vysielateľom o rovnakú sumu. Započítanie týchto nákladov by preto nezmenilo konečný čistý výsledok (57).

(138)

Komisia v rozhodnutí o začatí predbežne vyčíslila nadmernú kompenzáciu na 110 mil. EUR. Výpočet sa zakladal na neúplných údajoch o skutočnej výške prevodov na rezervy a úrovni rezerv, ktoré mal systém verejnoprávneho vysielania ako celok počas rokov 1992 – 2002. Orgány neposkytli úplné údaje o jednotlivých vysielateľoch včas.

(139)

Po začatí konania Komisia dostala číselné údaje o nákladoch a príjmoch jednotlivých vysielateľov, ktoré sú podrobnejšie ako všeobecné údaje poskytnuté v čase začatia konania. Nové informácie navyše poskytujú aktuálne údaje do roku 2005 a zahŕňajú aj odhad na rok 2006.

(140)

Toto rozhodnutie sa vzťahuje na ad hoc platby, ktoré sa vyplácali od roku 1994 a pokrýva obdobie do roku 2005. Pokiaľ ide o konečný dátum, holandské orgány vyzvali Komisiu, aby vzala do úvahy aj údaje za rok 2006. Komisia to však nepovažuje za vhodné, keďže údaje za rok 2006 sú iba odhadmi pre prebiehajúci rozpočtový rok.

(141)

Javí sa, že 14 z 19 verejnoprávnych vysielateľov bolo nadmerne kompenzovaných v období rokov 1994 – 2005. Nadmerná kompenzácia priniesla zisky vo výške 32 mil. EUR, ktoré sa celkovo previedli do ich programových rezerv.

(142)

Časť nadmernej kompenzácie sa však v niektorých prípadoch použila na vyrovnanie nedostatočnej kompenzácie v období pred rokom 1994. Niektorí vysielatelia mali na začiatku roku 1994 zápornú programovú rezervu (58). Vysielatelia mohli evidovať záporné programové rezervy, iba keď náklady verejnoprávnej služby presiahli rôzne zdroje financovania verejnoprávnej služby. Inými slovami, záporné programové rezervy mohli vzniknúť iba z nedostatočnej kompenzácie nákladov verejnoprávnej služby.

(143)

Na druhej strane, akákoľvek možná strata z komerčných činností sa musela financovať z rezerv združenia a nemohla sa odraziť v programových rezervách. Podľa holandských orgánov sa rezervy združenia vytvorili zo súkromných prostriedkov.

(144)

Existujú aj prípady, v ktorých sa nedostatočná kompenzácia nákladov verejnoprávnej služby dočasne financovala z rezerv združenia. V roku 1993 holandské orgány „zmrazili“ rezervy združení, odvtedy sa príjmy z činností verejnoprávnej služby a z komerčných činností už viac nemohli pripočítať k rezervám združení. Urobila sa však výnimka v prípade úhrady platieb na pokrytie nefinancovaných nákladov verejnoprávnej služby z rezerv združení pred rokom 1994. Podľa holandských orgánov toto je jediným prípadom, kedy sa prostriedky po roku 1994 naďalej pridávali k týmto rezervám (59).

(145)

Komisia sa domnieva, že záporné sumy zaznamenané v programových rezervách a kladné rozdiely v rezervách združení sa po roku 1994 vyskytli iba v dôsledku predchádzajúcej „nedostatočnej kompenzácie“ nákladov verejnoprávnej služby. Následné vyrovnanie týchto súm sa preto považuje za oprávnené náklady úlohy verejnoprávnej služby. Príslušné sumy sa preto nevzali do úvahy pri vymedzení nadmernej kompenzácie.

(146)

Ako sa už uviedlo, nadmerná kompenzácia sa vo všeobecnosti previedla do programových rezerv. PO v roku 2005 po prvý krát rozhodol na základe článku 109a a článku 19a ods. 1 písm. h) MZ, že rezervy držané jednotlivými vysielateľmi, ktoré presahujú 5 až 10 % ich ročného rozpočtu, by sa mali previesť PO (60). Aj tento prevod sa považuje za súčasť ad hoc opatrení a berie sa do úvahy pri vymedzení proporcionality kompenzácie. Týmto prevodom sa znížila celková kompenzácia jednotlivých verejnoprávnych vysielateľov a zvýšila nadmerná kompenzácia PO.

(147)

Komisia po odpočítaní – za každý rok od roku 1994 až po rok 2005 – čistých nákladov verejnoprávnej služby od celkového financovania prijatého od štátu, spôsobom opísaným v ods. 135, dospela k záveru, že žiadny z jednotlivých vysielateľov nedostal verejné financovanie vyššie ako 10 % jeho ročného rozpočtu. Keďže náklady verejnoprávneho vysielania sa môžu každý rok meniť, štát môže v skutočnosti chcieť udržiavať výkyvy v štátnom financovaní z rozpočtových dôvodov na minime a povoliť určité percento nadmernej kompenzácie, ktorá sa má preniesť do nasledujúceho roku. Komisia uznala túto zásadu v prípade dánskeho verejnoprávneho vysielania (61).

(148)

Komisia v tomto prípade uviedla, že keď sa tieto rezervy musia vytvoriť na tento konkrétny účel a musia sa ujednotiť v stanovenom čase, t. j. odpočítať od kompenzácie nasledujúceho roka, ak sa nadmerná kompenzácia potvrdila. Ak nadmerná kompenzácie nepresiahne 10 % sumy ročnej kompenzácie, takáto kompenzácia je zlučiteľná so Zmluvou o ES a môže sa preniesť do nasledujúceho roku a odpočítať od sumy kompenzácie splatnej v danom období.

(149)

Ako sa už uviedlo, holandské orgány rozhodli, že každý jednotlivý verejnoprávny vysielateľ môže mať vyhradené rezervy vo výške maximálne 5 až 10 % ročného rozpočtu (62). PO vzhľadom na toto obmedzenie v roku 2005 nariadil prevod 42,457 mil. EUR rezerv jednotlivých vysielateľov do PO. Orgány sa tiež sami zaviazali pravidelne vykonávať monitorovanie rezerv a nariadiť vrátenie súm, ktoré presahujú 10 % ročnej kompenzácie od roku 2006 (63). Podmienky, na základe ktorých sa výška nadmernej kompenzácie, ktorá nepresahuje 10 % ročného rozpočtu verejnoprávnych vysielateľov, uznáva za zlučiteľnú, sa preto považovali za splnené (64).

(150)

Keďže nadmerná kompenzácia nepresahuje hranicu 10 % ročného rozpočtu, možno ju považovať za oprávnenú na plnenie verejnoprávnej služby, pomoc sa tak považuje za zlučiteľnú s článkom 86 ods. 2 Zmluvy o ES.

(151)

PO dostal aj kompenzáciu za úlohu riadenia a koordinácie systému vysielania. Túto úlohu vykonáva samostatná organizácia, takzvaná PO, ktorá má vnútorné oddelené účty. Holandské orgány uviedli, že hoci NOS RTV a PO sú súčasťou jedného právnického subjektu a predkladajú aj konsolidované účty, za žiadnych okolností by nemohli mať vzájomný prístup k prostriedkom.

(152)

Komisia na základe oddelených účtov v prípade PO a prístupu opísaného v ods. 135 dospela k záveru, že PO dostal celkovú nadmernú kompenzáciu vo výške 55,908 mil. EUR, ktorá nezahŕňa rezervy, ktoré jednotliví vysielatelia previedli v roku 2005. Prevedené rezervy dosiahli výšku 42,457 mil. EUR. Celková nadmerná kompenzácia PO po zohľadnení tohto prevodu predstavuje 98,365 (55,908 +42,457) mil. EUR.

Tabuľka 4

Prehľad ročného financovania PO (1994 – 2005) sumy x 1 mil. EUR (65)

(153)

Nadmerná kompenzácia vo výške 98,365 mil. EUR sa nepovažuje za nevyhnutný výkon verejnoprávnej služby, preto sa nemôže uplatniť výnimka z článku 86 ods. 2 o zákaze štátnej pomoci. Nadmerná kompenzácia sa preto považuje za nezlučiteľnú pomoc a PO by ju zásadne mal vrátiť.

(154)

Napriek tomu sa zdá, že nadmerná kompenzácia presahuje celkové ad hoc platby, ktoré sa PO poskytli. PO dostal 33,870 mil. EUR ako ad hoc platby zo štátneho rozpočtu pre médiá a ostatní vysielatelia mu ad hoc previedli 42,457 mil. EUR. Celkové platby prijaté z ad hoc opatrení tak spolu predstavujú 76,327 mil. EUR. Ad hoc platby okrem toho vytvorili úroky, ktoré by sa mali vziať do úvahy pri vymedzení výšky finančných prostriedkov, ktoré neboli poskytnuté v kontexte „existujúcich opatrení pomoci“. Preto by sa malo požadovať vrátenie vo výške 76,327 mil. EUR, navýšených o úroky, lebo „zvyšná“ nadmerná kompenzácia bola poskytnutá z existujúcej pomoci a nemožno ju vrátiť.

(155)

Ako sa vysvetľuje v oznámení o vysielaní, Komisia zastáva názor, že správanie verejnoprávnych vysielateľov v rozpore s konkurencieschopnosťou sa nemôže považovať za nevyhnutné na splnenie poslania verejnoprávnej služby. Komisia v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho prešetrovania uviedla nasledujúce možné narušenia trhu.

(156)

Vo vzorovej zmluve uzavretej v roku 1985 medzi vysielateľmi a káblovými operátormi sa na žiadosť holandskej vlády uvádza, že kábloví operátori neplatia za práva duševného vlastníctva pri prenose holandských verejnoprávnych televíznych programov. Upustením od platby za práva duševného vlastníctva od káblových operátorov, vzniká otázka, či PO konal ako bežný trhový operátor, keďže sa vzdal komerčného príjmu.

(157)

Holandské orgány však tvrdia, že skutočnosť, že PO nepožaduje poplatok za práva duševného vlastníctva, nie je nevyhnutne v rozpore s trhovým správaním. Napokon, ani komerčné média nepožadujú od káblových operátorov poplatok za prenos ich programov (66).

(158)

Obchodné dohody medzi vysielateľmi a káblovými operátormi môžu mať v skutočnosti rôznu formu, najmä vzhľadom na skutočnosť, že transakcia predstavuje výmenu prenosových služieb za dostupnosť obsahu, ktorý má hodnotu pre obidve strany. Komisia na základe toho konštatuje, že neexistujú jasné dôkazy o tom, že PO jednal v rozpore s trhovým správaním, a že vzdaním sa komerčných príjmov zvýšil potrebu financovania štátom.

(159)

Pri začatí konania vo veci formálneho prešetrovania Komisia nemala dostatočné dôkazy o tom, že STER v skutočnosti podhodnocoval ceny. Napriek tomu sa informácie, ktoré boli predložené po začatí prešetrovania navrhovateľmi a holandskými orgánmi, sa musia prehodnotiť.

(160)

V ods. 58 oznámenia sa uvádza, že verejnoprávni vysielatelia by mohli mať pokušenie znižovať ceny reklamy, čím by znížil príjem konkurentov. Malo by sa však mať na pamäti že verejnoprávni vysielatelia v Holandsku nevykonávajú reklamné činnosti priamo, reklamné činnosti vykonáva samostatná organizácia nazvaná STER. Poslaním spoločnosti STER je využiť čas, ktorý je k dispozícii na reklamu takým spôsobom, aby mohla optimálne prispieť k celkovému financovaniu verejnoprávnych vysielateľov. Vystupuje ako sprostredkovateľ, ktorého poslaním je maximalizácia ziskov z predaja reklamného priestoru verejnoprávnych vysielateľov. Ako sa už uviedlo v ods. 17, STER odvádza príjmy z reklamy priamo do rozpočtu pre médiá.

(161)

Možné podhodnotenie cien STERom by sa malo prejaviť niektorými alebo všetkými týmito okolnosťami: nižšie ceny STERu v porovnaní s jeho konkurentmi, nárast trhového podielu a strata príjmov STERu.

(162)

Predovšetkým, ako Komisia uviedla aj v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho prešetrovania, porovnanie cien verejných a súkromných spoločností, ktoré predávajú reklamu by sa mohlo považovať za vhodného zástupcu kritérií uvedených v ods. 58 oznámenia o vysielaní.

(163)

Pre porovnanie cien je najvodnejšia cieľová skupina 20 – 49-ročných. Z Tabuľka 5 možno usúdiť, že existujú rôzne podskupiny, z ktorých sa mnohé zameriavajú na divákov vo vekovej skupine 20 – 49 rokov.

Tabuľka 5

Podiel získanej cieľovej GRP STER-om (dôverné 2004)

(164)

Tabuľka 5 naznačuje, že STER prevažne predáva reklamu pre kategóriu divákov vo veku 20 – 49 rokov. Od roku poklesol 1999 trhový podiel, ktorý mal STER na reklame a sledovanosti dosiahnutej verejnoprávnymi vysielateľmi pri cieľovej skupine 20 – 49 rokov. V tejto cieľovej skupine 20 – 49 rokov boli hrubé ceny účtované zadávateľom reklamy takéto:

Tabuľka 6

Hrubé ceny pre GRP 20 – 49 rokov (18.00 h – 24.00 h), 1995 – 2005 v EUR

(165)

Na základe uvedených údajov boli cenníkové ceny STERu pre GRP 20 – 49 iba mierne nižšie ako cenníkové ceny komerčných vysielateľov. Vysielatelia a STER poskytujú podľa holandských orgánov pomerne značné zľavy. Zdá sa, že komerční vysielatelia poskytovali oveľa vyššie zľavy, najmä od roku 1998. Tieto zľavy sú uvedené v tabuľke:

Tabuľka 7

Zľavy skutočne poskytnuté v rokoch 1994 – 2005 v %

(166)

Napriek tomu, že STER má menej atraktívnych divákov ako komerční vysielatelia – má nízku selektívnosť, a preto môže ponúkať veľmi špecifickú cieľovú skupinu v menšom rozsahu – a má nižšiu sledovanosť a podiel na reklamnom trhu (pozri tabuľku 9), jeho čisté ceny sú vyššie ako ceny účtované komerčnými vysielateľmi.

Tabuľka 8

Čisté ceny pre GRP 20 – 49 rokov (18.00 h – 24.00 h), 1995 – 2005 v EUR

(167)

Z Tabuľka 9 možno okrem toho usúdiť, že medzi poklesom podielu sledovanosti a podielom na reklamy v prípade verejnoprávneho vysielania existuje súvzťažnosť. Neexistuje dôkaz o tom, že STER v dôsledku možného cenového dumpingu zvyšuje svoj trhový podiel alebo ho minimálne udržiava, napriek poklesu podielu sledovanosti vysielateľov, ktorí sú jeho zákazníkmi. Naopak, STER stráca podiel na trhu reklamy rovnakou mierou ako verejnoprávni vysielatelia strácajú sledovanosť.

Tabuľka 9

Trhové podiely na sledovanosti a reklame

(168)

Napokon, neexistuje žiadny dôkaz o tom, že STER sa vzdáva príjmov z reklamy s cieľom zvýšiť svoj trhový podiel.

Graf 1

Vývoj hrubých a čistých príjmov

(169)

Z tabuľky 7 a grafu 1 vyplýva, že STER ponúkal výrazné zľavy. Z grafu 1 je možné urobiť záver, že napriek týmto zľavám zostávajú čisté príjmy z reklamy pomerne stále. Uplatňovanie zliav neviedlo k výraznejšej zmene príjmov.

(170)

Zdá sa, že žiadna z okolností, ktoré zvyčajne sprevádzajú podhodnotenie cien – a to: nižšie ceny, nárast trhového podielu a dočasná strata príjmov – sa na holandskom reklamnom trhu nevyskytla. Opäť by sa malo zdôrazniť, že STER je spoločnosť nezávislá od verejnoprávnych vysielateľov, ktorej príjmy idú priamo do rozpočtu pre médiá. Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú dôkazy o tom, že STER podhodnotil ceny v takom rozsahu, ktorý by viedol k neprimeranej strate príjmov, čo by zvýšilo potrebu dodatočného financovania systému verejnoprávneho vysielania štátom.

(171)

SBS Broadcasting BV tvrdila, že „iba porovnanie cien GRP 20 – 49 platených STERu alebo IP a/alebo SBS nemôže byť výlučným kritériom pre stanovenie, či STER ceny podhodnocuje alebo nie“.

(172)

SBS ďalej uvádza, že zadávatelia reklamy sú ochotní zaplatiť dodatočný príplatok predovšetkým za GRP 20 – 49, ktorý ponúka STER preto, že oslovuje aj osoby mimo cieľovej skupiny. Ceny STERu pre GRP 13+ (kategória „-násťročných“) v prípade dodania v reálnom čase sú v skutočnosti omnoho nižšie ako ceny GRP 13+ komerčných konkurentov. Tieto skutočnosti predložila Komisia holandským orgánom (67).

(173)

Pokiaľ ide o prvú skutočnosť, malo by sa hneď objasniť, že marketingové spoločnosti majú v úmysle osloviť cieľovú skupinu pri propagovaní svojich výrobkov. Diváci mimo cieľovej skupiny nie sú podstatní. Jedným z kritérií získavania reklamného času je selektívnosť cieľových divákov. Ak reklamný blok nie je selektívny, t. j. existuje veľa takzvaného „odpadu“ (reklama oslovujúca ľudí mimo cieľovej skupiny), reklamný blok sa stáva menej zaujímavým. V dôsledku toho, že reklama, ktorú predáva STER má nízku selektívnosť – oslovuje širokú skupinu divákov – je podľa holandských orgánov, skutočne ťažké, aby si STER udržal svoje sadzby za reklamu. Po druhé, GRP 13+ je menšieho významu ako GRP 20 – 49. Informácie v Tabuľka 5 poukazujú na pomerne nízky význam GRP 13+ (dôverná informácia) a jasne naznačujú, že GRP 13+ nie je pre porovnanie cien rozhodujúca. Ako uviedli holandské orgány, GRP 20 – 49 je omnoho významnejšia. Skutočnosť, že cena GRP 13+ je v prípade STERu nižšia sama o sebe nedokazuje, že verejnoprávni vysielatelia celkovo ceny podhodnocujú.

(174)

Celkové príjmy pochádzajúce z reklamy sa napriek tomu, že STER ponúkal výrazné zľavy, neznížili, ale zostali stabilné. Komisia po posúdení ostatných tvrdení a odpovedí holandských orgánov konštatuje, že v súčasnosti neexistuje žiadny dôkaz o tom, že sa STER nesnažil o maximalizáciu príjmov z reklamy, a že jeho správanie by viedlo k potrebe financovania štátu vo väčšom rozsahu.

(175)

Pri začatí konania Komisia uviedla, že neexistovali žiadne jasné dôkazy na to, aby mohla skonštatovať, že vysielatelia zaplatili za práva na vysielanie futbalových prenosov, vyššiu cenu ako bola trhová hodnota. Jedným z dôvodov bolo to, že verejnoprávni vysielatelia ponúkli počas vyjednávania sumy vyššie ako boli komerční vysielatelia ochotní ponúknuť. CLT – UFA namietala, že holandskí verejnoprávni vysielatelia platia za futbalové práva neprimerane vysoké ceny. Komisia uviedla, že túto situáciu ďalej posúdi.

(176)

Nasledujúce prešetrovanie neposkytlo dôkazy o tom, že verejnoprávni vysielatelia ponúkli viac ako komerční vysielatelia, a že verejnoprávni vysielatelia získali práva na vysielanie futbalových podujatí v rozsahu, ktorý by mohol vylúčiť konkurentov z trhu. V skutočnosti sa zistili prípady, kedy práva na vysielanie dôležitých futbalových prenosov vlastnili komerční vysielatelia počas obdobia prešetrovania (pozri ods. 55).

(177)

Konkrétne praktiky v rozpore s konkurencieschopnosťou sa však nemuseli odhaliť pri tomto konaní, preto skutočnosť, či systém ako taký poskytuje dostatočné kontrolné opatrenia proti možnosti správania sa v rozpore s konkurencieschopnosťou, bude predmetom konania E-5/2005 o existujúcej pomoci.

(178)

Z uvedených dôvodov Komisia konštatuje, že opatreniami štátnej pomoci bola poskytnutá nadmerná kompenzácia vo výške 98,365 mil. EUR, ktorú nemožno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES a NOS by ju mal preto v prípade funkcie vykonávanej ako PO vrátiť.

(179)

Napriek tomu, že nadmerná kompenzácia prevyšuje celkové ad hoc platby poskytnuté PO a dosahuje celkovo 76,3 mil. EUR, vrátiť by sa malo 76,327 mil. EUR a úroky, lebo „zvyšná“ nadmerná kompenzácia bola poskytnutá z existujúcej pomoci a nemôže sa vrátiť.

(1)

príjmy z činnosti združenia: tieto majú vo všeobecnosti formu členských príspevkov, príjmov z časopisov združenia a prijatých darov,

(2)

kapitálové príjmy: to sú príjmy z úrokov, prenájmu a účastí;

(3)

príjmy z programových časopisov: príjmy z vydávania programových časopisov (časopis s podrobnými údajmi o programe, prehľadmi, reklamou atď.);

(4)

príjmy z ostatných činností: príjmy z CD a DVD, predaj programových formátov.

22.2.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/25

(1)

Komisia 3. mája 2005 rozhodla o schválení pomoci na záchranu (N69/2005) pre spoločnosť Cyprus Airways Public Ltd. (rozhodnutie 2005/1322).

(2)

Cyperské orgány oznámili Komisii plán reštrukturalizácie pre spoločnosť Cyprus Airways Public Ltd. listom bez dátumu, ktorý Komisia zaevidovala 9. novembra 2005 (GR TREN A/28405) v súlade s článkom 88 ods. 3 a v súlade so záväzkami prijatými v súvislosti s oznámenou pomocou na záchranu. Generálny sekretariát Komisie zaevidoval oznámenie pod referenčným číslom SG(05)A10041 dňa 14. novembra 2005 a veci bolo pridelené číslo N 555/2005.

(3)

Komisia požiadala 18. novembra 2005 (D(05)125084) cyperské orgány o dodatočné vysvetľujúce informácie. Cyperské orgány odpovedali na otázky Komisie listom z 23. januára 2006, zaevidovaným 24. januára 2006 (pod referenčným číslom GR TREN A/11819). Zasadnutie predstaviteľov Cyperskej republiky a Komisie sa uskutočnilo 14. decembra 2005 v Bruseli. Následné stretnutie na vysokej úrovni sa uskutočnilo 30. januára 2006 v Bruseli s cieľom prerokovať postup v danej veci.

(4)

Komisia na základe rozhodnutia z 22. marca 2006, ktoré oznámila cyperským orgánom listom z 23. marca 2006 (SG-Greffe (2006) D/201246), začala konanie stanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy. Konanie bolo zaevidované pod číslom C 10/2004.

(5)

Rozhodnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania bolo tiež uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k danej veci. Cyprus zaslal pripomienky Komisii listom z 20. apríla 2006.

(6)

Komisia prijala jednu pripomienku od zainteresovaných strán v časovom rámci stanovenom v uverejnenom začatí konania. Táto pripomienka bola potom predložená cyperským orgánom (D(2006) 213376) na vyjadrenie a vyjadrenie Cypru bolo doručené 28. júla 2006 (zaevidované 1. augusta 2006 pod referenčným číslom A/28810). Cyperské orgány doručili ďalšie objasnenia faxom z 19. decembra 2006 (zaevidovaným 31. decembra 2006 pod referenčným číslom A/40766). Ďalšie objasnenia a záväzky boli doručené faxom 28. februára 2007.

(7)

Spoločnosť Cyprus Airways Public Ltd. bola založená v roku 1947 ako verejná obchodná spoločnosť a jej hlavnou činnosťou je letecká doprava cestujúcich a nákladu a iné súvisiace letecké služby. Hlavným akcionárom spoločnosti je cyperská vláda (69,62 %) a zostatok akcií vlastní približne 4 200 malých súkromných investorov.

(8)

Spoočnosť Cyprus Airways Public Ltd. (ďalej len „Cyprus Airways“) je súčasťou skupiny Cyprus Airways (ďalej len „skupina“).

(9)

Cyprus Airways v súčasnosti zabezpečuje pravidelné letecké linky v Európe a na Strednom východe, pričom prevádzkuje flotilu pozostávajúcu z 11 lietadiel, dve A319 dodané v roku 2002, ktoré vlastní Cyprus Airways; sedem A320–200 dodaných v období máj 1989 až marec 1993 vo vlastníctve Cyprus Airways, z toho jedno lietadlo bolo predtým prenajaté prostredníctvom operatívneho leasingu spoločnosti Eurocypria a dve A330-200, dodané v rokoch 2002 a 2003 (prenajaté).

(10)

V čase oznámenia reštrukturalizačného plánu ďalšími spoločnosťami v skupine, ktorých stopercentným vlastníkom je spoločnosť Cyprus Airways Public Ltd., boli:

(11)

Táto spoločnosť (ďalej len „Eurocypria“) prevádzkuje charterové lety z viac ako päťdesiatich európskych letísk, pričom flotila Eurocyprie pozostáva z piatich lietadiel, z toho štyri sú prenajaté Boeingy 737-800, nadobudnuté v období február až apríl 2003, každý s kapacitou 189 cestujúcich a z lietadla A320 (A320) na „operatívny leasing“ od spoločnosti Cyprus Airways.

(12)

Spoločnosť Hellas Jet SA (ďalej len „HellasJet“) bola založená v Aténach 1. júla 2002 a prevádzku začala 24. júna 2004. Hellas Jet bola koncipovaná ako nová európska letecká spoločnosť so sídlom v Aténach. Prevádzkovala tri prenajaté lietadlá Airbus A320 so základňou na Aténskom medzinárodnom letisku. Podnikateľské plány sa však nesplnili a plánované činnosti boli pozastavené od mája 2005. Výsledky tohto podniku preto znamenali finančnú stratu, ktorá pre skupinu predstavovala celkovú sumu 29,5 milióna CYP (51,4 milióna EUR) k júnu 2005.

(13)

Táto dcérska spoločnosť (ďalej len „Zenon“) poskytuje služby cyperským cestovným kanceláriám. Konkrétne Zenon poskytuje a šíri elektronické informácie, ktoré umožňujú cestovným kanceláriám rezervácie miesteniek a leteniek, ako aj hotelového ubytovania a automobilov.

(14)

Táto spoločnosť začala svoju činnosť v roku 1996, keď prevzala prevádzku bezcolných obchodov na letiskách v Larnake a Paphose. V čase oznámenia plánu reštrukturalizácie sa plánovalo, že bezcolné obchody na letiskách v Larnake a Paphose prevezme nový koncesionár letiska a už nebudú súčasťou skupiny. Stalo sa to v júni 2006.

(15)

Rozhodnutie Komisie začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 vychádzalo z niekoľkých otázok, ktoré vyplynuli z jej preskúmania plánu reštrukturalizácie. Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či je plán zlučiteľný s uplatniteľným rámcom Spoločenstva, to znamená, s Usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z roku 2004 (3) (ďalej len „usmernenia“).

(16)

Oporným pilierom reštrukturalizačného plánu je pôžička za obchodných podmienok so zárukou cyperskej vlády na obdobie desiatich rokov a použije sa v prvom prípade na splatenie krátkodobej pôžičky vo výške 30 miliónov CYP (51 mil. EUR), čerpanej po schválení pomoci na záchranu v máji 2005. Zostatok sa potom použije na reštrukturalizáciu leteckej spoločnosti.

(17)

Počas prvých 24 mesiacov plánu reštrukturalizácie sa hlavný dôraz bude klásť na znižovanie nákladov a na selektívne zvyšovanie príjmov. Vláda a manažment odhadli, že celkové náklady je potrebné znížiť o 13 %. Malo sa to dosiahnuť znížením počtu zamestnancov približne o 20 % a súčasným znížením platov v priemere o 15 %. To znamená, že z počtu 1 840 zamestnancov bolo k 1. septembru 2005 podľa plánu reštrukturalizácie nadbytočných 385 zamestnancov; toto prepustenie nadbytočných zamestnancov malo viesť k ročným úsporám približne 7 miliónov CYP (12 miliónov EUR); ďalšie úspory vo výške približne 4,6 milióna CYP (8 miliónov EUR) sa dosiahnu znížením zostávajúcich mzdových nákladov.

(18)

Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či tento plán obnoví dlhodobú životaschopnosť spoločnosti v najkratšom možnom čase a bez potreby ďalšej pomoci v budúcnosti. Uviedla tiež, že nemá dostatok informácií, aby dokázala zaujať stanovisko k tomu, či bola dodržaná minimálna výška prvku pomoci v reštrukturalizačnom pláne. Komisia tiež spochybnila potrebu splatenia dlhodobej pôžičky v priebehu 10 rokov. Komisia uviedla, že nemá dosť informácií, aby mohla povedať, či sú finančné plány primerané, alebo či sú predpoklady, z ktorých vychádzajú, reálne, a zvlášť by ju zaujímalo stanovisko konkurentov Cyprus Airways, pokiaľ ide o plán.

(19)

V pláne reštrukturalizácie sa počítalo s predajom Eurocyprie, charterovej dcérskej spoločnosti Cyprus Airways, štátu za cenu, ktorú má stanoviť nezávislý expert. Cena sa na začiatku odhadla na 15 mil. CYP (26 mil. EUR). V dôsledku tohto predaja sa Eurocypria oddelí od skupiny Cyprus Airways a bude prevádzkovaná ako úplne oddelený subjekt. Výnos z predaja (zaplatený štátom v prospech Cyprus Airways) môže Cyprus Airways použiť na financovanie svojej reštrukturalizácie. Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o predaj a o to, ako sa dospelo k predajnej cene. Ak cena zaplatená za Eurocypriu nemá byť trhovou cenou, potom by sa to považovalo za štátnu pomoc.

(20)

Ďalšou časťou plánu reštrukturalizácie, ktorá sa má podľa plánu uskutočniť 18 mesiacov po začatí plánu, je zvýšenie kapitálu o 14 mil. CYP (24 mil. EUR). Všetci akcionári (štát a súkromní akcionári) sa zúčastnia úmerne k ich podielu. Štát vloží 9,8 mil. CYP (17 mil. EUR), kým príspevok súkromných akcionárov na tomto zvýšení kapitálu bude približne 4,2 mil. CYP (7,3 mil. EUR). Pri začatí tohto konania Komisia uviedla, že nevylučuje, že účasť štátu na tomto zvýšení kapitálu by mohla predstavovať štátnu pomoc

(21)

Komisia vyjadrila pochybnosti, či sú kompenzačné opatrenia navrhované v reštrukturalizačnom pláne dostatočné na nápravu deformácie trhu spôsobenej pomocou. Plán obsahoval pomerne malé obmedzenia počtu lietadiel a siete liniek pre Cyprus Airways. Charterová pobočka Eurocypria sa mala predať a iná pobočka HellasJet sa mala zatvoriť a jej tri lietadlá dať do predaja. Komisia vyjadrila pochybnosti hlavne o tom, že sa Eurocypria má predať hlavnému akcionárovi Cyprus Airways. Komisia v tejto súvislosti uvítala pripomienku konkurentov Cyprus Airways.

(22)

Štandardne by v takej veľkej spoločnosti, ako Cyprus Airways, mala byť výška vlastného príspevku na náklady na reštrukturalizáciu rádovo 50 %. Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o výšku vlastného príspevku a pokiaľ ide o to, či by sa mal považovať za vlastný príspevok.

(23)

Cyperské orgány odpovedali na začatie konania snahou o objasnenie určitých otázok, ktoré nastolila Komisia.

(24)

V súvislosti s otázkami týkajúcimi sa dlhodobej životaschopnosti Cyprus Airways, v pláne reštrukturalizácie sa stanovilo, že náklady na reštrukturalizáciu (financované z dlhodobej pôžičky vo výške 55 miliónov CYP, ako aj výnos z predaja Eurocyprie sa vynaložia takto

(25)

Cyperské orgány a aj letecká spoločnosť v súvislosti s budúcou prevádzkou spoločnosti potvrdili, že strategický a prevádzkový model, ktorý slúžil spoločnosti Cyprus Airways v minulosti, nie je trvalo udržateľný v prostredí hospodárskej súťaže, v ktorom spoločnosť pôsobí dnes.. Základná nezrovnalosť spočíva v skutočnosti, že spoločnosť Cyprus Airways pôsobí na úrovni nákladov plne kvalifikovaného sieťového dopravcu, zatiaľ čo realita liberalizovaného cyperského trhu, na ktorom dominujú dovolenkové lety, umožňuje len úrovne príjmov, ktoré sa vyrovnajú úrovniam charterových a/alebo nízkonákladových leteckých spoločností, ktoré sú vlastne skutočnými konkurentmi Cyprus Airways.

(26)

V súčasnom podnikateľskom prostredí a vzhľadom na úplnú liberalizáciu trhu leteckej dopravy na Cypre má spoločnosť Cyprus Airways len obmedzené možnosti pre ďalší rast alebo zvyšovanie príjmov. Dokonca aj predpokladaný rast na trhu leteckej dopravy o viac ako 4 % by neumožnil Cyprus Airways dostať sa zo súčasnej ťažkej situácie bez ďalších opatrení. Preto sa spoločnosť podujala na tvrdú reštrukturalizáciu, v ktorej je nevyhnutné drastické zníženie nákladov.

(27)

V reštrukturalizačnom pláne spoločnosť dospela k odhadu, že celkové náklady sa musia znížiť o 13 %. Má sa to dosiahnuť znížením personálnych nákladov o približne 20 % a súčasne aj znížením úrovní platov v priemere o 15 %.

(28)

Okrem tohto zníženia nákladov musí spoločnosť uskutočniť ďalšie prvky reštrukturalizačného plánu, ktorý pokračuje a ktorý v tejto počiatočnej etape hovorí v prospech dlhodobej životaschopnosti spoločnosti. Súčasným zámerom je, aby spoločnosť bola schopná úspešne sa vrátiť do pôvodného postavenia spôsobom, ktorý umožní leteckej spoločnosti, aby prežila a vytvárala prijateľnú návratnosť investícií (ROI) zo strednodobého hľadiska bez ďalších dotácií alebo pomoci. Plánuje sa, že v priebehu roku 2007 sa uskutoční druhé kolo znižovania nákladov s dôrazom na outsourcing a osvedčený pracovný postup.

Vývoj ziskov a strát Cyprus Airways (prognóza)  (4)

(29)

Budúca návratnosť leteckej spoločnosti je založená na konsolidácii výnosov plynúcich z týchto znížených nákladov a stabilnom raste leteckej spoločnosti. V tejto súvislosti sa v reštrukturalizačnom pláne počíta s takýmto vývojom osobnej dopravy na obdobie 2004 – 2010.

Vývoj osobnej dopravy Cyprus Airways (prognóza)  (4)

(30)

Vláda v súvislosti s predajom spoločnosti Eurocypria objasnila, že okrem hodnotenia, ktoré predtým vykonala spoločnosť PricewaterhouseCoopers v mene Cyprus Airways s cieľom stanoviť trhovú cenu za Eurocypria, poverila HSBC druhým hodnotením s cieľom stanoviť predajnú cenu podľa zavedenej a uznanej metodiky. Predaj Eurocypria štátu by sa z toho dôvodu uskutočnil v dohľadnom čase.

(31)

PwC uskutočnila ocenenie podniku pomocou metodiky diskontovaných výnosov (DCF) a porovnaním implikovaných násobkov ocenenia s trhovým prístupom tiež zohľadnila transakcie týkajúce sa nákupu a predaja porovnateľných podnikov v odvetví.

(32)

PwC uvádza v správe, že príjem spoločnosti pochádza z predaja miest v lietadlách cestovným kanceláriám, celkový počet cestujúcich prepravených v roku 2005 dosiahol 662 561 a predpokladá sa, že v priebehu roku 2006 sa zvýši na 829 092, treba poznamenať, že na plánovaný príjem na rok 2006 už boli uzavreté zmluvy. Hlavnými položkami prevádzkových nákladov v roku 2005 boli letecké palivo (30 %) platby za prenajaté lietadlá (22 %) letiskové náklady a náklady počas cesty (15 %) náklady na posádku (11,5 %) a náklady na údržbu a opravy (9,5 %).

Hlavné ukazovatele výkonnosti

(33)

Spoločnosť Eurocypria očakávala pre finančný rok 2005 zisk v regióne vo výške 440 000 CYP, to znamená pokles výkonnosti v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a plánovanými sumami v dôsledku prudkého zvýšenia cien palív zaznamenaného v roku 2005, ktoré sa nemohlo preniesť na cestujúcich pre charakter dohôd uzavretých s cestovnými kanceláriami.

(34)

Metóda DCF poskytuje údaje o hodnote podniku založené na hodnote voľných peňažných tokov, ktoré by podľa predpokladov mohol podnik v budúcnosti vytvoriť a je určená na zistenie súčasnej hodnoty budúcich tokov peňazí plynúcich investorom, pričom výsledné peňažné toky sa musia redukovať pri požadovanej miere návratnosti, aby sa dospelo k odhadu súčasnej hodnoty podniku.

(35)

Vedenie spoločnosti Eurocypria vypracovalo štvorročný finančný plán (2006 – 2009), v ktorom sa stanovila „konečná hodnota“ spoločnosti predstavujúca sumu, ktorú by dnes investor zaplatil za práva na peňažné toky podniku počas rokov nasledujúcich po štvorročnom pláne. Dospelo sa ku konečnej hodnote 14,54 milióna CYP; táto hodnota sa potom znížila o „vážené priemerné kapitálové náklady“ vo výške 9,35 %, aby sa dospelo k „čistej súčasnej hodnote“ spoločnosti v sume 14,21 milióna CYP.

(36)

Táto čistá súčasná hodnota sa potom podrobila niekoľkým analýzam citlivosti, aby sa zohľadnili možné premenlivé ukazovatele, ako napríklad odlišné výmenné kurzy USD/CYP (mnohé z nákladov spoločnosti sú v amerických dolároch, zatiaľ čo jej výnosy sú v iných menách), odlišné prognózy rastu a odlišné ceny palív. Analýza citlivosti upozornila na vysokú citlivosť spoločnosti Eurocypria (spoločnú pre väčšinu leteckých spoločností Spoločenstva) voči nestálym výmenným kurzom a cenám palív.

(37)

Na základe opísanej analýzy dospela PwC k orientačnému rozsahu hodnôt pre spoločnosť Eurocypria v rozpätí 12,5 milióna CYP až 16 miliónov CYP.

(38)

PwC tiež urobila trhovú porovnávaciu analýzu hodnoty prostredníctvom porovnania spoločnosti Eurocypria s inými spoločnosťami v podobných odvetviach alebo podobných druhoch podnikania. Považuje sa to za platnú doplňujúcu porovnávaciu metódu, keďže podmienky a perspektívy podobných podnikov závisia od spoločných faktorov, ako je celkový dopyt po ich produktoch a službách, ako aj štruktúra nákladov a prevádzkové prostredia.

(39)

Vzhľadom na nedostatok verejne kótovaných charterových leteckých spoločností použila PwC mix nízkonákladových prepravcov a skombinovala pravidelných a charterových prepravcov. Výpočet vypracovaný na základe súčasných a plánovaných ziskov pred zúročením, zdanením, oprávkami a odpismi (EBITDA) viedol k orientačnej hodnote majetku spoločnosti v rozpätí 12,5 až 13,5 milióna CYP. PwC poznamenáva, že tento výsledok sa približuje k výsledku vyplývajúcemu z metodiky DCF.

(40)

Spoločnosť PwC uskutočnila tiež tretie a konečné ocenenie spoločnosti Eurocypria založené na posledných transakciách, podľa jej názoru je to test, ktorým sa overí racionálnosť oboch predtým uvedených metodík. Teória, na ktorej je založený tento prístup, spočíva v tom, že cena dosiahnutá samostatne a nezávisle medzi ochotným kupcom a ochotným predávajúcim je dobrým ukazovateľom hodnoty. PwC využila údaje, ktoré má k dispozícii jej globálna sieť a pomocou tejto hodnoty dospela k orientačnej hodnote približne 10,5 až 13 miliónov CYP za spoločnosť Eurocypria. PwC zdôrazňuje, že tento výsledok sa tiež približuje výsledku získanému metodikou DCF.

(41)

Podľa toho a na základe uvedených analýz dospela PwC k záveru, že orientačná hodnota spoločnosti Eurocypria sa pohybuje v rozpätí 12,5 až 15,5 milióna CYP.

(42)

PwC tiež dodáva, že jej hodnotenie spoločnosti Eurocypria vychádza z finančných plánov spoločnosti, v ktorých by si Eurocypria zachovala určitý druh spojenia s Cyprus Airways. Podľa PwC by také spojenie malo za následok určité prekážky najmä pre rozšírenie; obmedzenia rastu v dôsledku skutočnosti, že Eurocypria je dcérskou spoločnosťou Cyprus Airways; postavenie spoločnosti Eurocypria ako dcérskej spoločnosti Cyprus Airways obmedzuje jej možnosti dosiahnuť konkurencieschopné ceny v súvislosti s externalizáciou služieb. Keby Eurocypria mala zostať súčasťou skupiny, je tiež pravdepodobné že by si nemohla vzájomne konkurovať s Cyprus Airways na rovnakých trasách.

(43)

Na základe toho PwC dospela k záveru, že cena za spoločnosť Eurocypria ako samostatný subjekt bez týchto obmedzení by pravdepodobne mohla byť vyššia.

(44)

Druhé hodnotenie urobila spoločnosť HSBC. HSBC sa rozhodla pre podobný prístup ako PwC. Jej počiatočný záver je, že celková hodnota majetku spoločnosti Eurocypria je 13 miliónov CYP. HSBC potom uskutočnila porovnávacie určenie hodnoty s prihliadnutím na verejne kótované spoločnosti, ktoré sú porovnateľné so spoločnosťou Eurocypria, a pritom dospela k oceneniu 11,8 CYP za spoločnosť Eurocypria.

(45)

HSBC sa odvoláva na citlivosť spoločnosti najmä voči výkyvom cien palív a dospela k váženej priemernej hodnote podniku v rozpätí 12,3 až 13,8 milióna CYP.

(46)

Pokiaľ ide zvýšenie kapitálu, malo by byť určené na riešenie zápornej čistej hodnoty vyplývajúcej z akumulovaných minulých strát, ktoré narušili majetok Cyprus Airways. Zvýšenie kapitálu sa uskutoční prostredníctvom emisie cenných papierov, ktoré sa pomerným dielom ponúknu akcionárom, pričom 70 % sa ponúkne štátu a 30 % súkromným akcionárom. Podľa názoru cyperskej vlády toto zvýšenie kapitálu bude podobnou investíciou, akú by urobil investor v trhovom hospodárstve.

(47)

Pokiaľ ide o otázku kompenzačných opatrení, cyperské orgány znovu zopakovali ich názor, že letecká spoločnosť v skutočnosti reštrukturalizuje svoje činnosti od roku 2004. V tejto súvislosti letecká spoločnosť koncom roku 2004 zredukovala svoju flotilu o dve lietadlá a vzdala sa niekoľkých trás, a pritom súčasne znížila frekvenciu na ostatných trasách. V kontexte leteckej spoločnosti s 12 lietadlami v roku 2004 bolo toto zníženie podľa ich názoru veľmi významné a ďalšie zníženie veľkosti v tejto etape by mohlo mať záporný vplyv na dlhodobú životaschopnosť leteckej spoločnosti.

(48)

Cyperské orgány tiež tvrdia, že rozhodnutie predať HellasJet a rozhodnutie neobnoviť HellasJet prenájmy troch lietadiel predstavuje významné zníženie kapacity skupiny, ktoré by sa mohlo chápať ako kompenzačné opatrenie. Podobne by sa mal chápať predaj spoločnosti Eurocypria, pretože lietadlový park skupiny sa zredukuje o ďalších 6 lietadiel a po predaji by tieto dve spoločnosti boli právne a finančne nezávislé.

(49)

Podľa názoru cyperských orgánov v tejto reštrukturalizácii už nie je ďalší priestor na ďalšie kompenzačné opatrenie, ktoré by neohrozilo predmet reštrukturalizácie. Cyperské orgány zdôrazňujú, že Cyprus Airways je veľmi malým hráčom na trhu leteckej dopravy Spoločenstva a jej činnosti pravdepodobne neovplyvnia konkurenčné postavenie v tejto záležitosti.

(50)

Cyperský trh, ktorý je hlavne cieľovým trhom, je už určitý čas liberalizovaný a v súčasnosti približne 99 leteckých spoločností prevádzkuje pravidelné a charterové letecké služby na Cyprus a z Cypru. Pri bližšom skúmaní 80 % premávky predstavuje premávka vnútri Spoločenstva/EHP a preto nepodlieha žiadnym obmedzeniam. Ďalších 8 – 9 % predstavujú charterové služby z tretích krajín, ktoré sú plne liberalizované. Zvyšných 10 – 11 % tvorí letecká doprava z oblastí Stredného východu a Perzského zálivu, kde sa letecko-politický kontext riadi bilaterálnymi dohodami medzi Cyprom a týmito krajinami. V tejto súvislosti cyperské orgány zastávajú názor, že priestor na ďalšiu liberalizáciu cyperského trhu leteckej dopravy je na základe opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni veľmi obmedzený .

(51)

Cyperské orgány chceli v súvislosti s upísaním vlastného príspevku objasniť niekoľko otázok. Pokiaľ ide o lietadlový park vo vlastníctve Cyprus Airways, spoločnosť nebola schopná vložiť svoje lietadlo ako záruku na pôžičku od komerčných bánk vzhľadom k relatívnemu veku lietadla (sedem lietadiel A320 vo vlastníctve Cyprus Airways bolo dodaných spoločnosti v rokoch 1989 až 1993). V tomto ohľade bolo vynaložené úsilie a odpovede od niekoľkých komerčných bank boli záporné. Vláda v podobnom duchu vysvetlila, že predaj časti lietadlového parku sa nepovažoval za reálnu alternatívu, pretože spoločnosť by nedokázala zabezpečiť nepretržitú prevádzku. Z toho dôvodu bol jedinou reálnou alternatívou predaj spoločnosti Eurocypria a vláda argumentovala, že predaj tejto dcérskej spoločnosti by sa mal pokladať za vlastný príspevok.

(52)

Pokiaľ ide o HellasJet, táto spoločnosť ukončila prevádzku na pravidelných linkách v máji 2005 a prostredníctvom uzatvorenia dohody s gréckou spoločnosťou pod názvom Trans World Aviation transformovala svoj podnik z pravidelného prepravcu na sprostredkovateľa lietadiel a charterového dopravcu. Z majetku spoločnosti sa už predalo 51 % a vláda vyjednávala o predaji zvyšku spoločnosti.

(53)

Cyperské orgány tiež usudzujú, že zvýšenie kapitálu, plánované na polovicu roka 2007, predstavuje vlastný vklad do reštrukturalizácie. Podľa ich názoru by sa mal pridať predaj lietadla v roku 2005 (5 miliónov CYP), predaj náhradného motora lietadla A320 (1,7 milióna CYP) a predaj náhradných súčiastok (0,7 milióna CYP), čo by viedlo k ďalšiemu vkladu vo výške 7,4 milióna CYP.

(54)

Cyperské orgány v súvislosti s výškou vlastného vkladu na účely reštrukturalizácie upozorňujú Komisiu na bod 56 usmernení, v ktorom sa stanovuje

„V dotovaných oblastiach, pokiaľ nie je uvedené inak v pravidlách o štátnej pomoci pre daný sektor, môžu byť však podmienky na schvaľovanie pomoci menej prísne, pokiaľ ide o uplatňovanie kompenzačných opatrení a veľkosť príjemcovho vkladu.“

(55)

Ďalej zdôrazňujú, že pokiaľ ide o obdobie 2000 – 2006, celý Cyprus sa považuje za jeden región spadajúci pod článok 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES a že spoločnosť Cyprus Airways je obzvlášť cenná pre hospodárstvo Cypru založené na cestovnom ruchu a ďalšie zníženie kapacít leteckej spoločnosti buď prostredníctvom ďalších kompenzačných opatrení, alebo prostredníctvom mimoriadne vysokého podielu vlastného vkladu musí mať ďalekosiahle následky na odvetvie cestovného ruchu a na regionálny rozvoj vo všeobecnosti.

(56)

Po uverejnení listu určeného cyperským orgánom v úradnom vestníku jedna zainteresovaná strana doručila pripomienky v stanovenej lehote.

(57)

Komisia berie do úvahy, že žiadny konkurent nepredložil pripomienky v súvislosti so začatím konania.

(58)

Pripomienku zaslalo združenie pilotov Pancyprian Airline Pilots Union (ďalej len „PASYPI“), ktoré chcelo poskytnúť svoje stanovisko k reštrukturalizačnému plánu pre Cyprus Airways a správnemu a efektívnemu riadeniu spoločnosti. Združenie vyjadrilo, že ak by sa mal súčasný reštrukturalizačný plán schváliť podľa „prevládajúceho myslenia riadiacich pracovníkov“, pre spoločnosť by to mohlo predstavovať „úplnú katastrofu“.

(59)

Podľa názoru PASYPI spoločnosť Cyprus Airways nepredložila svojim zamestnancom vhodný a životaschopný podnikateľský plán, odkedy Komisia schválila pomoc na záchranu pre spoločnosť. Neuskutočnila sa žiadna reštrukturalizácia vedenia ani činností spoločnosti a bolo to v dôsledku politických záujmov a zasahovania.

(60)

Združenie tvrdí, že letecká spoločnosť má nadbytok zamestnancov a že plány, ktoré predložilo vedenie, neviedli k zníženiu počtu zamestnancov na úroveň personálneho obsadenia, ktorá je v súlade s medzinárodnými normami a kritériami a ako dôvody pre toto zlyhanie sa uvádzajú politické tlaky a pokyny.

(61)

Združenie PASYPI zdôrazňuje, že súkromní akcionári spoločnosti neprispievajú k jej prežitiu a že jediní akcionári, ktorí prispievajú k zníženiu nákladov, sú zamestnanci.

(62)

Združenie pilotov tiež kritizuje vedenie spoločnosti v súvislosti s postupom v prípade dvoch dcérskych spoločností Eurocypria a HellasJet. V súvislosti so spoločnosťou Eurocypria sa združenie pýta, či predaj tejto spoločnosti bude mať nepriaznivé účinky a či bude znamenať obmedzenia, pokiaľ ide o budúcnosť a rozširovanie Cyprus Airways. V súvislosti s HellasJet združenie vyjadruje nesúhlas so skutočnosťou, že vedenie nikdy neodhalilo zamestnancom straty, ktoré utrpela spoločnosť HellasJet a či je táto spoločnosť ešte stále v prevádzke.

(63)

Združenie pilotov na záver uvádza, že je potrebné vypracovať nový podnikateľský plán leteckej spoločnosti a že letecká spoločnosť sa musí privatizovať.

(64)

Odpoveď cyperských orgánov na pripomienky doručené združením pilotov mala predovšetkým potvrdiť, že vyhlásenia neboli opodstatnené ani založené na dôkladnom ekonomickom odôvodnení alebo podkladoch.

(65)

Vláda pevne vyvracia obvinenie z politického zasahovania do spoločnosti a uvádza, že i keď väčšinu členov správnej rady vymenúva vláda, títo členovia majú rovnaké zodpovednosti ako členovia správnej rady ktorejkoľvek spoločnosti, s ktorej akciami sa obchoduje na burze. Rozhodnutia, ktoré prijíma správna rada, sú motivované len najlepšími záujmami spoločnosti.

(66)

V súvislosti s plánom reštrukturalizácie vláda uvádza, že sa realizuje a že zmena v spoločnosti je už viditeľná. Ročné úspory sú v súlade s plánovanými úsporami vo výške 19,5 milióna CYP. Podstatou plánu je zníženie nákladov, ktoré by umožnilo spoločnosti reštrukturalizovať jej činnosti, aby boli konkurencieschopnejšie. Keďže mzdové náklady sú významným faktorom, znamená to, že zamestnanci budú nevyhnutne ovplyvnení buď prostredníctvom prepúšťania alebo prostredníctvom znížených zárobkov.

(67)

Pokiaľ ide o problém nadmerného počtu zamestnancov, vláda odmieta tvrdenia združenia PASYPI a uvádza, že počet zamestnancov, ktorí mali byť prepustení z dôvodu nadbytočnosti do konca roku 2006, je približne 414 osôb, a nie 385, ako sa predpokladá v pláne reštrukturalizácie.

(68)

V súvislosti so zvýšením kapitálu vláda vysvetľuje, že sa uskutoční v polovici roku 2007, keď budú viditeľné konkrétne výsledky implementácie reštrukturalizačného plánu. Zámerom je, aby sa pomer akcií v súkromnom a vo verejnom vlastníctve v spoločnosti zachoval.

(69)

Vláda vysvetlila, že predaj Eurocyprie sa uskutočnil s cieľom umožniť spoločnosti Cyprus Airways splniť požiadavky usmernení Spoločenstva na vlastný príspevok. Vláda uviedla, že predaj spoločnosti Eurocypria za cenu vypočítanú na základe nezávislého hodnotenia vo výške 13,425 milióna CYP sa mal uskutočniť začiatkom augusta 2006.

(70)

Pokiaľ ide o HellasJet, vláda vysvetlila, že na základe trojstrannej dohody medzi Cyprus Airways, HellasJet a Trans World Aviation SA (pôsobiacej v Grécku ako Air Miles) sa spoločnosť Cyprus Airways dohodla na odpredaji HellasJet spoločnosti Trans World za 2 milióny EUR (1,16 milióna CYP). Vláda uviedla, že zámerom Cyprus Airways bolo čo najviac zmierniť prevádzkové straty HellasJet a vystúpiť z tohto podniku, hneď ako skončí platnosť spoločných záruk, ktoré predtým poskytla spoločnosť Cyprus Airways v spojení s lietadlovým parkom HellasJet a dôvodila, že táto suma by sa mala pokladať za vlastný príspevok.

(71)

Vláda zamietla výzvu pilotov na nový reštrukturalizačný plán a potvrdila, že súčasný podnikateľský plán nevyžaduje žiadne preskúmanie. Vláda nevylúčila možnosť privatizácie spoločnosti, ak by bola predložená atraktívna ponuka.

(72)

V súvislosti so zvýšením kapitálu plánovaným na polovicu roku 2007 a na žiadosť Komisie poskytli cyperské orgány ďalšie informácie v liste z 19. decembra 2006. Vysvetlili, že podľa ustanovení cyperského podnikového práva verejná obchodná spoločnosť nesmie vydávať akcie za nižšiu ako nominálnu hodnotu. S akciami spoločnosti Cyprus Airways sa v tom čase obchodovalo na Cyperskej burze cenných papierov za hodnotu v rozpätí 0,15 – 0,16 CYP, zatiaľ čo ich nominálna hodnota bola 0,50 CYP za akciu. Keďže sa uvažovalo, že každá emisia za paritnú alebo vyššiu hodnotu by bola úspešná, bolo by potrebné znížiť nominálnu hodnotu akciového kapitálu.

(73)

Postup znižovania nominálneho akciového kapitálu sa už uskutočňuje a spoločnosť zníži túto hodnotu odpísaním akumulovaných strát (ako to umožňujú stanovy spoločnosti). Správna rada Cyprus Airways na svojom zasadnutí 12. decembra 2006 začala postup zvyšovania kapitálu, a to tak, že zorganizovala upisovanie emisie. Komerčná investičná banka Cisco (dcérska spoločnosť súkromnej Bank of Cyprus) naznačila svoju ochotu upísať navrhovanú emisiu s cieľom zaručiť jej úspech. Banke Cisco sa zaplatí odmena za upísanie zvýšenia kapitálu Cyprus Airways a táto odmena bude stanovená ako trhová cena za takú transakciu. Kópia listu o zámere investičnej banky bola doručená útvarom Komisie.

(74)

Ďalším krokom bolo schválenie Zvláštneho uznesenia o znížení akciového kapitálu 75 %-nou väčšinou akcionárov prítomných na mimoriadnom valnom zhromaždení v polovici januára 2007. Také uznesenie by mal potom potvrdiť okresný súd na Cypre a malo by sa zaevidovať v obchodnom registri. Predpokladá sa, že celý postup zaberie 6 – 7 mesiacov (trojmesačná lehota sa ponecháva súdu).

(75)

V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES každá pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(76)

Pojem štátnej pomoci sa uplatňuje na každú výhodu poskytovanú priamo alebo nepriamo, financovanú zo štátnych prostriedkov, poskytovanú samotným štátom alebo akýmkoľvek sprostredkovateľským orgánom konajúcim na základe právomoci, ktoré mu boli postúpené.

(77)

V súvislosti so začatím konania Komisia určila tri prvky reštrukturalizačného plánu, ktoré by mohli potenciálne znamenať štátnu pomoc a z toho dôvodu musí Komisia tieto prvky preskúmať, aby stanovila, či predstavujú štátnu pomoc.

(78)

Náklady na reštrukturalizáciu Cyprus Airways čiastočne a dočasne pokryje pôžička v sume 55 miliónov CYP (96 miliónov EUR), ktorú poskytne komerčná banka na základe trhových podmienok. Ako sa vysvetľuje v rozhodnutí o začatí vyšetrovacieho postupu, cyperské orgány majú v úmysle poskytnúť Cyprus Airways štátnu záruku na pokrytie tejto pôžičky.

(79)

V oznámení Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk  (9) sú stanovené kritériá, na základe ktorých záruka nepredstavuje štátnu pomoc (pozri odsek 4.2). Dve základné kumulatívne podmienky sú:

(80)

V tomto prípade nie je splnené ani jedno z týchto kritérií. Spoločnosť Cyprus Airways nezaplatí štátu žiadnu prémiu za záruku, z ktorej má prospech a vzhľadom na jej nepriaznivú hospodársku situáciu a skutočnosť, že už získala pomoc na záchranu, je veľmi nepravdepodobné, že samotná spoločnosť by prijala takú záruku.

(81)

Okrem toho, záruka je jedným zo štátnych prostriedkov, pretože ju priamo poskytuje štát. Je určená jednej spoločnosti (Cyprus Airways), ktorá konkuruje ostatným leteckým spoločnostiam Spoločenstva, a to najmä od nadobudnutia účinnosti tretej etapy liberalizácie leteckej dopravy („tretí balík“) 1. januára 1993. Ovplyvní medzištátny obchod, pretože sa týka spoločnosti, ktorá sa zúčastňuje na dopravnej činnosti medzi členskými štátmi a zahrňuje spoločný trh a pretože môže spôsobiť alebo hroziť, že spôsobí deformáciu hospodárskej súťaže vnútri tohto trhu.

(82)

Štátnu záruku preto treba považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Okrem toho, tento záver prijali aj cyperské orgány, pretože v súvislosti so zárukou sa snažili splniť podmienky stanovené v usmerneniach.

(83)

Zatiaľ čo v počiatočnom pláne sa stanovilo, že cyperské orgány by zaručili pôžičku v sume 55 miliónov CYP v plnom rozsahu, v priebehu postupu sa orgány rozhodli, s cieľom obmedziť pomoc na minimum a zabezpečiť dostatočný vklad spoločnosti na pokrytie vlastných reštrukturalizačných nákladov, že znížia časť reštrukturalizačnej pôžičky krytej zárukou najviac na 45 miliónov CYP. Okrem toho, cyperské orgány stanovili, že zaručená a nezaručená časť pôžičky budú nezávislé a najmä, že nezaručená časť nebude podriadená zaručenej. Znamená to, že letecká spoločnosť získa najmenej 10 miliónov CYP z komerčnej pôžičky v sume 55 miliónov CYP bez akejkoľvek záruky alebo štátnej pomoci.

(84)

Cyperské orgány uviedli, že predaj spoločnosti Eurocypria bol ukončený v auguste 2006 a že spoločnosť sa predala štátu za 13,425 milióna CYP. Z toho dôvodu musí Komisia preskúmať, ako sa dospelo k tejto cene, aby overila jej platnosť a stanoviť, či bola do transakcie zahrnutá štátna pomoc. V odseku 59 a v nasledujúcich odsekoch rozhodnutia o začatí vyšetrovacieho postupu sa uvádza, že by to tak mohlo byť, najmä ak je zaplatená cena v porovnaní s trhovou cenou podniku príliš vysoká.

(85)

V tejto súvislosti Komisia berie na vedomie, že k tomuto údaju sa dospelo na základe dvoch hodnotení znalcov vykonaných v mene predávajúceho aj v mene kupujúceho. Po uskutočnení podrobnej analýzy znaleckých ocenení môže Komisia vyvodiť záver, že táto cena zodpovedá primeranej trhovej cene; berie tiež na vedomie, že konečná cena je v každom prípade nižšia ako 15 miliónov CYP, s ktorými sa počítalo v reštrukturalizačnom pláne a na začiatku vyšetrovacieho postupu. Komisia preto vyvodzuje záver, že predaj Eurocyprie nepredstavuje štátnu pomoc pre Cyprus Airways, pretože spoločnosť sa nepredala za vyššiu ako skutočnú hodnotu.

(86)

Komisia tiež berie na vedomie, že cyperské orgány deklarovali zámer, že táto Eurocypria sa bude prevádzkovať ako úplne nezávislá spoločnosť mimo skupiny Cyprus Airways; Komisia zastáva názor, že keďže Eurocypria zostáva vo vlastníctve štátu, vzniká riziko, že nemusí byť prevádzkovaná úplne nezávisle od jej bývalej materskej spoločnosti. Z toho dôvodu a aj preto, aby riešila tieto obavy, Komisia zamýšľa uložiť Cypru podmienky s cieľom zabezpečiť, aby tieto spoločnosti boli a zostali oddelené počas dostatočne dlhého obdobia a aby medzi sebou viedli akékoľvek obchody samostatne a nezávisle.

(87)

Ďalším aspektom reštrukturalizačného plánu je, že v polovici roku 2007 sa približne 18 mesiacov po začatí reštrukturalizácie zvýši kapitál Cyprus Airways asi o 14 miliónov CYP. Zámerom cyperských orgánov je, aby sa toto zvýšenie kapitálu uskutočnilo úmerne k súčasným majetkovým podielom a aby sa zachoval pomer medzi štátnym a súkromným vlastníctvom. Znamená to, že štát prispeje 9,8 miliónmi CYP (17 miliónov EUR alebo 70 %), zatiaľ čo ostatní akcionári vložia 4,2 milióny CYP (7,3 milióna EUR alebo 30 %).

(88)

Komisia musí preto určiť, či v tejto situácii verejný podiel tohto navrhovaného zvýšenia kapitálu predstavuje štátnu pomoc. Pritom založí svoj úsudok na „zásade investovania v trhovej ekonomike“, na prístupe, ktorý potvrdila aj právna veda Súdneho dvora (10). Podľa judikatúry Súdneho dvora, pri skúmaní, či injekcia verejného kapitálu predstavuje štátnu pomoc, je potrebné vziať do úvahy skutočné možnosti spoločnosti, ktorá je príjemcom, na získanie rovnocenných finančných prostriedkov pri vstupe na bežné kapitálové trhy. V prípade, že nový verejný kapitál sa vkladá na základe podmienok, ktoré by boli prijateľné pre súkromného investora pôsobiaceho v bežných podmienkach trhovej ekonomiky, nie je to štátna pomoc.

(89)

Konanie verejného investora sa preto musí porovnať s predpokladaným konaním súkromného investora, ako je napríklad súkromná holdingová spoločnosť alebo súkromná skupina spoločností, ktoré presadzujú štrukturálnu, celkovú alebo odvetvovú politiku a riadia sa perspektívami dlhodobej rentability (11). Preto Komisia berie do úvahy, že kapitálové vklady z verejných fondov nepredstavujú štátnu pomoc, ak sa, po prvé, na operácii zúčastnia súkromní akcionári prinajmenšom úmerne k počtu ich akcií, po druhé, na základe podmienok, ktoré sú totožné s podmienkami verejného investora a nakoniec, ak má podiel akcií upísaných súkromnými investormi skutočný ekonomický význam; Komisia berie do úvahy, že rovnosť účasti verejných a súkromných investorov je zaručená, ak sa komerčná banka alebo investor vopred a na základe trhových podmienok dohodli na garantovaní účasti súkromných investorov na zvýšení kapitálu, a to za rovnakých podmienok, ako ponúka súkromný investor. Tento prístup, založený na koexistencii vkladov, riadne potvrdil súd prvého stupňa a ESD (12).

(90)

V tomto prípade sa komerčná investičná banka Cisco dohodla za trhových podmienok, že sa upíše súkromným investorom vo výške 30 % navrhovanej rekapitalizácie. Cyperské orgány tiež stanovili, že všetci akcionári nakúpia akcie za rovnakú hodnotu, ktorú spoločne stanovia spoločnosť Cyprus Airways a Cisco, a za rovnakých trhových podmienok ako súkromní investori.

(91)

V tejto súvislosti dostala Komisia kópiu listu o zámere zo 14. decembra 2006, ktorý adresovala banka Cisco spoločnosti Cyprus Airways, v ktorom táto banková inštitúcia súhlasí s uzatvorením zmluvy určenej na zaručenie úspešného zavŕšenia operácie rekapitalizácie. Okrem toho, predtým, ako sa banka Cisco zaviazala v súvislosti s investíciou vo vzťahu k súkromným investorom, uskutočnila podrobnú štúdiu reštrukturalizačného plánu a operácie. Okrem toho, pred uzatvorením konečnej zmluvy, čo je bežná trhová prax, uskutoční (alebo uskutočnila v svojom mene) operáciu povinnej starostlivosti, ktorú by mal uskutočniť každý investor pred začatím operácie. Týmto spôsobom si banková inštitúcia obstará všetky záruky a uistenia, ktoré umožňujú prispôsobiť jej ponuku rizikám, ktoré podstupuje. Treba vziať do úvahy, že príslušný členský štát nemá kontrolu, či už priamu alebo nepriamu, nad touto bankou. Konečná zmluva o záruke s bankou Cisco sa uzatvorí tesne pred začiatkom ponukového obdobia a bude obsahovať štandardné ustanovenia a záväzky, ktoré platia pre tento druh zmlúv a ktoré sú v súlade s najlepšími vnútroštátnymi a medzinárodnými postupmi.

(92)

Podmienky, ktorým podlieha uzatvorenie konečnej zmluvy o záruke, možno zoskupiť do dvoch blokov; prvý sa týka pomerne štandardných prvkov, ktoré nemajú priamy vplyv na hodnotenie Komisie, len na jeho skutočnú implementáciu. Zahŕňajú:

(93)

Na druhej strane, druhý blok podmienok uvedených v liste banky o zámere, môže ovplyvniť hodnotenie operácie Komisiou; podmienky, ktoré by sa mali podrobne analyzovať, sa týkajú hlavne:

(94)

V súvislosti s cenou za upísanie nových akcií sa Cisco a Cyprus Airways dohodli, že cena alebo cenové rozpätie emisie nových akcií bude definované na základe spoločnej dohody, v súlade s trhovou praxou, na základe burzových podmienok v čase spustenia operácie. Cyprus potvrdil Komisii, že všetkým zúčastneným upisovateľom sa bude účtovať jednotná cena a že ručiteľovi nebude poskytnutá žiadna špecifická zľava.

(95)

Po druhé, v súvislosti s odmenami bánk prostredníctvom provízií, tieto provízie sú založené na hodnote podielu operácie (30 %), ktorý má upísať trh. Cyperské orgány uviedli, že poplatok, ktorý sa má zaplatiť banke Cisco, je v súlade so zásadami trhu na hlavných európskych burzových trhoch pri ručení úspešného zavŕšenia porovnateľnej operácie umiestnenia akcií na trhu. Komisia preto môže dospieť k záveru, že dohodnutá transakcia medzi Cyprus Airways a Cisco je v súlade s trhovými podmienkami používanými na tento druh operácií a neustanovuje zľavu na cenu zaplatenú bankami za akcie, ktoré budú ponúknuté na upísanie. V dôsledku toho poplatok zaplatený banke nebude mať taký účinok, ktorý by jej umožnil zúčastniť sa na operácii za výhodnejších podmienok ako štát, alebo iní akcionári.

(96)

Po tretie, v súvislosti s požiadavkou štátu a banky, aby sa druhá strana zúčastnila na zvýšení kapitálu, Komisia by chcela zdôrazniť, že požiadavka jednej aj druhej strany, aby sa druhá strana zúčastnila na tejto činnosti, je nevyhnutným rozhodujúcim prvkom na zaručenie úspešnosti zvýšenia kapitálu.

(97)

Komisia zohľadňuje záväzok cyperských orgánov predložiť Komisii definitívne zmluvy dohodnuté s bankou, ktoré obsahujú tieto formálne a nepodmienené záväzky upísania okamžite po ich uzatvorení a pred upísaním nového zvýšenia kapitálu zo strany štátnych orgánov. Druhý záväzok cyperských orgánov spočíva v povinnosti predložiť po vykonaní operácie hlásenie o úrovni skutočného upísania uvedeného zvýšenia kapitálu. V tejto súvislosti Komisia považuje za samozrejmosť, že nemôžu existovať žiadne paralelné alebo implicitné zmluvy, v zmysle ktorých by štát mohol zbaviť banku jej povinnosti v prípade, že ponuka na rekapitalizáciu nebude na trhu upísaná v dostatočnej miere. Komisia bude venovať maximálnu pozornosť prísnemu dodržiavaniu týchto záväzkov, ktoré jej musia umožniť preskúmať, že podmienky tohto rozhodnutia sa náležite dodržiavajú.

(98)

Táto operácia umožňuje súkromnému trhu upísať vo významnej miere (30 %) akcií novej emisie za rovnakých podmienok ako štátny akcionár, za predpokladu, že cena akcií bude rovnaká a práva spojné s každou akciou sú rovnaké pre všetkých akcionárov.

(99)

Na záver, so zreteľom na túto analýzu, stálu prax Komisie a na judikatúru Súdneho dvora, pokiaľ ide o oprávnenosť účasti štátu na zvýšení kapitálu spoločne so súkromnými investormi, so zreteľom na jeho vlastné výhody a nezávisle od iných reštrukturalizačných opatrení, zvýšenie kapitálu naplánované na polovicu roku 2007 znamená súčasnú účasť verejných a súkromných akcionárov, a preto by účasť štátu nepredstavovala štátnu pomoc, ak sa dodržia uvedené podmienky v súvislosti so skutočnosťou, že zvýšenie kapitálu upíše komerčná investičná banka spôsobom, ktorý zabezpečí účinnú koexistenciu verejných a súkromných upisovateľov a v súvislosti s podielom verejného a súkromného vlastníctva.

(100)

Napriek tomu Komisia berie do úvahy, že súdna teória európskych súdov naznačuje, že „holá skutočnosť, že verejný podnik už vložil kapitál do dcérskej spoločnosti, čo sa klasifikuje ako pomoc, automaticky neznamená, že ďalší vklad kapitálu sa nemôže klasifikovať ako investícia, ktorá spĺňa test súkromného investora v trhovom hospodárstve.… Napriek tomu súd zastáva názor, že v prípade ako je tento, ktorý sa týka troch kapitálových vkladov, ktoré vložil ten istý investor v priebehu dvojročného obdobia, pričom prvé dva nepriniesli žiadny zisk, musí Komisia stanoviť, či by sa tretí vklad nemohol logicky oddeliť od prvých dvoch a klasifikovať, na účely testu súkromného investora, ako nezávislá investícia.

Súd pri takom rozhodovaní považuje za závažné tieto dôvody: chronológiu príslušných kapitálových vkladov, ich účel a situáciu dcérskej spoločnosti v čase, keď sa prijímalo každé z rozhodnutí o vklade  (13).“

(101)

V tomto prípade Komisia prihliada na to, že zatiaľ čo štát a súkromní akcionári budú upisovať zvýšenie kapitálu za rovnakú cenu a všetky nové akcie budú mať rovnaké práva, skutočnosť je, že štát zároveň koná ako ručiteľ významnej pôžičky určenej príjemcovi a že toto ďaleko presahuje moment zvýšenia kapitálu, a kupuje dcérsku spoločnosť spoločnosti, ktorá sa má reštrukturalizovať. Keďže však nie je potrebné presne posúdiť, či vzhľadom na kumuláciu zvýšenia kapitálu prostredníctvom týchto dvoch opatrení skutočne dochádza k účasti štátu a účasti súkromných akcionárov na zvýšení kapitálu v každom prípade na základe podobných podmienok, Komisia berie do úvahy, ako vyplýva z tejto analýzy, že aj keby sa účasť štátu na zvýšení kapitálu mala považovať za štátnu pomoc, táto pomoc by sa posudzovala ako zlučiteľná so spoločným trhom.

(102)

Komisia, ktorá dospela k záveru, že dlhodobá pôžička 55 miliónov CYP garantovaná štátom na financovanie časti reštrukturalizácie Cyprus Airways predstavuje štátnu pomoc a že účasť štátu na zvýšení kapitálu by mohla predstavovať prvky štátnej pomoci, musí preskúmať jej zlučiteľnosť so spoločným trhom.

(103)

Preto je potrebné preskúmať zlučiteľnosť pomoci v súvislosti s článkami 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES, ktorá stanovila výnimky zo všeobecného pravidla nezlučiteľnosti uvedeného v článku 87 ods. 1.

(104)

Výnimky v článku 87 ods. 2 sa v tomto prípade neuplatňujú, pretože pomoc nemá sociálny charakter, keďže sa neposkytuje jednotlivým spotrebiteľom ani nie je určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo výnimočnými okolnosťami a neposkytuje sa ani hospodárstvu určitých oblastí Nemeckej spolkovej republiky ovplyvnených jej rozdelením.

(105)

Výnimky v článkoch 87 ods. 3 písm. a), 87 ods. 3 písm. b) a 87 ods. 3 písm. d) sa v tomto prípade neuplatňujú, pretože pomoc nepodporuje ekonomický rozvoj oblastí, v ktorých je mimoriadne nízka životná úroveň alebo tam, kde je závažná nezamestnanosť, nepodporuje realizáciu dôležitého projektu spoločného európskeho významu alebo nápravu vážneho narušenia hospodárstva členského štátu, ani nepodporuje zachovanie kultúry a pamiatok.

(106)

Z toho dôvodu sa môže uplatniť len výnimka stanovená v článku 87 ods. 3 písm. c). V článku 87 ods. 3 písm. c) sa stanovuje, že štátnu pomoc možno schváliť, ak sa prideľuje na podporu rozvoja určitých odvetví hospodárstva a ak táto pomoc nepriaznivo neovplyvní obchodné podmienky do takej miery že je to v rozpore so spoločným záujmom.

(107)

V tejto súvislosti sú uplatniteľným rámcom pre rozhodovanie o zlučiteľnosti usmernenia z roku 2004, ako aj predtým uvedené usmernenia z roku 1994.

(108)

Komisia musí preto posúdiť, či plán reštrukturalizácie spĺňa ustanovenia uplatniteľných usmernení. Ich základnou zásadou je (bod 31 usmernení) „umožniť poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu len za okolností, za ktorých možno preukázať, že nie je v rozpore so záujmom Spoločenstva. Bude to možné len vtedy, ak sa splnia prísne kritériá a ak je isté, že akékoľvek deformácie hospodárskej súťaže budú kompenzované výhodami plynúcimi z prežitia firmy …a že v zásade sú zavedené primerané kompenzačné opatrenia v prospech konkurentov.“

(109)

V usmerneniach sa okrem toho stanovuje niekoľko podmienok, na základe ktorých je možné poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu.

(110)

Komisia musí najprv stanoviť, či je spoločnosť Cyprus Airways oprávnená na reštrukturalizáciu v súlade s podmienkami usmernení. V bode 9 usmernení sa uvádza, že Spoločenstvo nemá definíciu pre firmu v ťažkostiach a dodáva sa, že „Komisia považuje určitú firmu za firmu v ťažkostiach, keď táto nie je schopná, či už prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, alebo pomocou finančných prostriedkov, ktoré je schopná získať od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veriteľov, zamedziť stratám, ktoré by ju bez vonkajšej intervencie verejných orgánov takmer s určitosťou odsúdili na vylúčenie z obchodnej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte“.

(111)

V usmerneniach (bod 10) sa potom objasňuje, že „firma sa v zásade a bez ohľadu na jej veľkosť považuje za firmu v ťažkostiach na účely týchto usmernení za týchto okolností (a) v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov zmizla viac ako polovica jej registrovaného kapitálu a kde došlo k strate viac ako jednej štvrtiny tohto kapitálu“.

(112)

V bode 11 sa tiež uvádza, že „Aj keď sa nevyskytuje žiadna z okolností uvedených v bode 10, firma sa môže stále považovať za firmu v ťažkostiach predovšetkým v prípadoch, keď sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy v ťažkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová čistá hodnota aktív“.

(113)

Pri začatí konania Komisia vzala na vedomie, že Cyprus Airways je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá už stratila významnú časť svojho základného kapitálu. Spoločnosť Cyprus Airways mala k 31. decembru 2003 základný kapitál vo výške 55,5 milióna CYP (95 miliónov EUR), ale k 31. decembru 2004 stratila 26,2 milióna CYP (44,8 milióna EUR), čo je takmer 50 % jej akciového kapitálu za predchádzajúcich 12 mesiacov.

(114)

Komisia vzala na vedomie, že straty skupiny (spôsobené hlavne Cyprus Airways) sa zvýšili z 20,9 milióna CYP v roku 2003 na 39,4 milióna CYP do konca roku 2004. Vlastné imanie akciovej spoločnosti Cyprus Airways preto kleslo z 55,6 milióna CYP (95 miliónov EUR) v roku 2003 na 14,4 milióna CYP (25 miliónov EUR) v roku 2004. Preto je vysoko nepravdepodobné, že spoločnosť by vzhľadom na svoju neblahú finančnú situáciu bola schopná zabezpečiť akýkoľvek zdroj komerčných finančných prostriedkov.

(115)

Vo svojom rozhodnutí o „Cyprus Airways (pomoc na záchranu)“ z 3. mája 2005 preto Komisia dospela k záveru, že Cyprus Airways je oprávnene a skutočne spoločnosťou v ťažkostiach v zmysle usmernení. K tomuto záveru tiež dospela Komisia pri začatí konania. Spoločnosť Cyprus Airways je preto oprávnená na reštrukturalizáciu v súlade s podmienkami usmernení.

(116)

Druhá podmienka, ktorá sa má splniť (ako je stanovené v bode 35 usmernení), je že „reštrukturalizačný plán, ktorého trvanie musí byť čo najkratšie, musí obnoviť dlhodobú životaschopnosť firmy v primeranom časovom meradle a na základe reálnych predpokladov, pokiaľ ide o budúce prevádzkové podmienky.“

(117)

V tých istých usmerneniach (bod 37) sa ďalej stanovuje, že „Plán musí zabezpečiť obrat, ktorý umožní spoločnosti po ukončení jej reštrukturalizácie, aby pokryla všetky svoje náklady vrátane odpisov a finančných poplatkov. Očakávaná návratnosť kapitálu musí byť dostačujúca na to, aby umožnila reštrukturalizovanej firme súťažiť na trhu na základe vlastných zásluh.“

(118)

Dosiaľ spoločnosť pri reštrukturalizácii znížila svoje náklady o 19,5 milióna CYP a uvoľnila viac zamestnancov, ako sa predpokladalo v reštrukturalizačnom pláne. V pláne sa počítalo so znížením o 385 zamestnancov (z 1800) a možnosť opustiť spoločnosť nakoniec využilo 414 osôb. Toto významné zníženie výdavkovej základne spolu s dohodnutými zníženiami miezd pre zostávajúcich pracovníkov, ako aj zvýšenie produktivity a pracovné postupy umožnia najväčšie úspory a mali by spoločnosti poskytnúť potrebnú pružnosť a prispôsobivosť na ceste k dosiahnutiu jej cieľov.

(119)

Komisia berie do úvahy, že spoločnosť Cyprus Airways by bola schopná úspešne zavŕšiť svoju reštrukturalizáciu v predpísanej lehote. Skutočne, i keď od poskytnutia pomoci na záchranu uplynulo len 18 mesiacov (máj 2005), výsledky spoločnosti sú už o niečo lepšie, ako sa očakávalo. Pokiaľ ide o ďalšie zlepšenie, mala by sa venovať pozornosť názorom zamestnancov na to, ako riadiť potrebnú reštrukturalizáciu. V prípadoch tohto typu je riadenie reštrukturalizácie veľmi dôležité a doručené pripomienky tretej strany svedčia o tom, že to môže platiť najmä v takomto prípade.

(120)

V súvislosti s dlhodobou pôžičkou 55 miliónov CYP (96 miliónov EUR) čiastočne garantovanou štátom, cyperské orgány preukázali, že táto suma sa použije (spolu s výnosom z predaja za predaj spoločnosti Eurocypria) na splatenie pomoci na záchranu určenej na reštrukturalizáciu leteckej spoločnosti v nastávajúcich rokoch. Zvýšenie kapitálu o 14 miliónov CYP plánované na polovicu roku 2007 sa použije na zníženie zostávajúcej sumy pôžičky. Plán reštrukturalizácie je úzko spojený s plánom na zníženie nákladov, aby sa príjmy zvýšili na maximum. Postupom času sa plánuje zvýšiť príjem spoločnosti a týmto spôsobom z príjmu splatiť zostávajúcu výšku pôžičky banke.

(121)

Komisia tiež musí vyhodnotiť, či sú predpoklady, na ktorých bola založená reštrukturalizácia, za daných okolností primerané a či predpovede a prognózy zodpovedajú tomu, čo sa vyžaduje v usmerneniach. V usmerneniach (bod 35) sa stanovuje, že „Plán sa musí predložiť Komisii so všetkými závažnými podrobnosťami a musí hlavne obsahovať prieskum trhu. Zlepšenie životaschopnosti firmy sa musí odvodzovať predovšetkým od vnútorných opatrení, ktoré sú obsiahnuté v pláne na reštrukturalizáciu; môže byť založené na externých faktoroch, ako napr. kolísanie cien a dopytu, na ktoré nemá firma žiadny veľký vplyv, len ak sú vyvodené trhové predpoklady všeobecne uznané.“

(122)

V tejto súvislosti možno overiť, že táto časť plánu na reštrukturalizáciu sa vyvíja podľa predpovedí. V tomto prípade sa Komisia so zreteľom na frekvenciu dopravy a vývoj trhu odvoláva na dve nezávislé štúdie vypracované vo vzťahu k oceneniu spoločnosti Eurocypria, keďže štúdie sa týkajú vývoja cyperského trhu leteckej dopravy.

(123)

Podľa plánu reštrukturalizácie sa predpokladá, že letecká doprava na Cypre sa v období 2005 – 2010 bude v priemere zvyšovať o 3,5 % ročne, zatiaľ čo podľa odhadov pre Cyprus Airways bude letecká doprava v období 2005 – 2010 rásť v priemere o 2,4 % za rok. V správe, ktorú vypracovala PwC, sa uvádza, že za obdobie 2006 – 2008 bude celkový rast leteckej dopravy na Cypre podľa predpovede IATA (Medzinárodné združenie leteckej dopravy) na úrovni 4,3 %, to znamená, že predpoklady zohľadnené v pláne boli primerané. Z toho dôvodu sa prognózy reštrukturalizačného plánu v súvislosti s výsledkami Cyprus Airways javia ako hodnoverné, so zreteľom na ďalšiu racionalizáciu spoločnosti.

(124)

Komisia berie v súvislosti s uvedenými faktormi do úvahy, že spoločnosť Cyprus Airways bude schopná obnoviť svoju finančnú životaschopnosť v primeranom čase, ako sa predpokladá v jej podnikateľskom pláne.

(125)

V usmerneniach sa tiež stanovuje (bod 38 usmernení), že „s cieľom zabezpečiť, aby sa čo najviac zmiernili negatívne účinky na obchodné podmienky a tak pozitívne účinky prevažovali nad nepriaznivými, musia sa prijať kompenzačné opatrenia. V opačnom prípade sa bude pomoc považovať za pomoc v rozpore so spoločným záujmom, a teda za nezlučiteľnú so spoločným trhom.“

(126)

Ďalej sa stanovuje (bod 39), že „tieto opatrenia môžu zahŕňať rozdelenie aktív, zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu a zníženie vstupných prekážok na dotknutých trhoch. Pri posudzovaní toho, či sú kompenzačné opatrenia vhodné, bude Komisia prihliadať na štruktúru trhu a podmienky hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť, aby každé také opatrenie neviedlo k zhoršeniu štruktúry trhu“…

(127)

Z toho dôvodu musí Komisia reštrukturalizáciu preskúmať a stanoviť, či boli v súvislosti so spoločnosťou Cyprus Airways a skupinou Cyprus Airways prijaté dostatočné opatrenia, aby sa deformačný účinok pomoci znížil na minimum.

(128)

Na konci roku 2004 iniciovala spoločnosť takzvaný „akčný plán“ a začala tým, že zredukovala svoj lietadlový park o dve lietadlá, z ktorých jedno následne prenajala vo forme operatívneho leasingu spoločnosti Eurocypria a vzdala sa niekoľkých liniek, na ktorých predtým lietala, konkrétne to boli Varšava, Budapešť a Kolombo.

(129)

V tomto rámci bol počet lietadiel leteckej spoločnosti na konci roku 2004 znížený o jedno lietadlo; v čase implementácie reštrukturalizačného plánu spoločnosť Cyprus Airways prevádzkovala 10 lietadiel (2 A319, 6 A320-200 a 2 A330-200) a ďalšie lietadlo A320-200 prenajímala formou operatívneho leasingu spoločnosti Eurocypria, táto dohoda o operatívnom leasingu bola ukončená koncom letnej sezóny roku 2006. Okrem toho, Komisia berie do úvahy, že perspektívy rastu leteckej dopravy sa priemerne pohybujú v rozmedzí 3,5 až 4,3 % ročne za obdobie 2005 – 2010, zatiaľ čo plány Cyprus Airways predpokladajú rast 2,4 % za rok, čo bude mať za následok pokles podielu na trhu z 26,6 % na najviac 23,2 % za dané obdobie. Komisia môže uznať, že každé ďalšie obmedzenie veľkosti lietadlového parku alebo trhového podielu by ohrozilo možnosti leteckej spoločnosti na zotavenie bez poskytnutia akýchkoľvek významných trhových príležitostí pre konkurentov.

(130)

Na začiatku konania Komisia osobitne vyzvala zainteresované tretie strany, aby v tejto súvislosti predložili pripomienky; k tejto otázke neboli doručené žiadne pripomienky.

(131)

Okrem toho, Komisia zdôrazňuje, že v usmerneniach (bod 55) sa stanovuje, že keďže „ekonomická a sociálna súdržnosť je prioritným cieľom Spoločenstva…Komisia musí pri posudzovaní pomoci na reštrukturalizáciu v dotovaných oblastiach brať do úvahy potreby regionálneho rozvoja“. Ďalej sa stanovuje (bod 56), že „v dotovaných oblastiach ... môžu byť však podmienky na schvaľovanie pomoci menej prísne, pokiaľ ide o uplatňovanie kompenzačných opatrení a veľkosť príjemcovho príspevku.“

(132)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v období medzi 1. májom 2004 a 31. decembrom 2006 (14) bol celý Cyprus oprávnený na základe výnimky článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. V období 2007 – 2013 by sa oprávnenými príjemcami regionálnej investičnej pomoci podľa výnimky článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES mali stať dva regióny, ktoré spolu zahŕňajú 50 % cyperského obyvateľstva, pričom intenzita pomoci by bola na úrovni 15 %. Okrem toho, Cyprus vykazuje niekoľko územných a z toho dôvodu trvalých charakteristík, ktoré ovplyvňujú jeho sociálno-ekonomický rozvoj. Južná, okrajová poloha Cypru má za následok priame problémy v súvislosti s dostupnosťou zostávajúceho územia Európskej únie a v dôsledku toho je krajina vo veľkej miere závislá od leteckej a námornej dopravy, ale najmä od leteckej dopravy. Je to dôležité, pretože v prípade Cypru je letecká doprava jediným životaschopným prostriedkom dopravy obchodných cestujúcich. Štatistiky Eurostatu, v ktorých sa vypočítava takzvaná „vzdušná závislosť“ ekonomiky, dokazujú, že Cyprus je členským štátom, ktorý najviac závisí od leteckej dopravy (15).

(133)

V tejto súvislosti a so zreteľom na osobitosti trhu leteckej dopravy na Cypre a na základe toho, že spoločnosť Cyprus Airways už znížila počet svojich lietadiel a že bývalá dcérska spoločnosť Eurocypria bude teraz pôsobiť ako právne a finančne nezávislý podnik, ktorý nie je vo vlastníctve a pod kontrolou Cyprus Airways, môže Komisia dospieť k záveru, že cyperské orgány navrhli dostatočné kompenzačné opatrenia na riešenie deformácií trhu, ktoré vyvolá reštrukturalizácia.

(134)

V usmerneniach (bod 43) sa stanovuje, že „rozsah a intenzita pomoci sa musí obmedziť na striktné minimum nevyhnutných nákladov na reštrukturalizáciu, aby sa mohla reštrukturalizácia uskutočniť vzhľadom na existujúce finančné zdroje firmy, jej akcionárov alebo obchodnú skupinu, do ktorej patrí. Takéto posúdenie bude zohľadňovať akúkoľvek vopred poskytnutú pomoc na záchranu.“ Komisia považuje túto podmienku za splnenú.

(135)

Skutočne, na jednej strane, ako už bolo uvedené, náklady na reštrukturalizáciu dosahujú 71,1 milióna CYP. Na druhej strane, príjmy použité na financovanie tejto reštrukturalizácie zahŕňajú pôžičku 55 miliónov CYP (čiastočne garantovanú štátom), výnosy z predaja spoločnosti Eurocypria vo výške 13,425 milióna CYP, plus približne 8,5 milióna CYP z iných zdrojov, pochádzajúcich najmä z rozdelenia rôznych aktív. Výnosy z plánovaného zvýšenia kapitálu by sa nemali pripočítať k týmto opatreniam, pretože sa v plnom rozsahu použijú na úhradu časti pôžičky vo výške 55 miliónov CYP, a preto nezvýšia celkovú výšku zdrojov využitých na reštrukturalizáciu, ale len nahradia ich rovnocennú časť. Zdroje preto celkovo dosahujú sumu približne 76,9 milióna CYP. Komisia považuje túto sumu za prijateľnú a dospela k záveru, že nejde o prebytok trvalých zdrojov v porovnaní so zodpovedajúcimi nákladmi, pretože hlavná časť zdrojov na reštrukturalizáciu pozostáva z pôžičky, ktorú spoločnosť bude musieť uhradiť z vlastných výsledkov a preto nepredstavuje trvalé finančné prostriedky, vzhľadom na to, že spoločnosť sa bude musieť vyrovnať s konečnými nákladmi na reštrukturalizáciu.

(136)

Okrem toho, Komisia berie do úvahy, že záväzok cyperských orgánov znížiť časť pôžičky v sume 55 miliónov CYP, ktorá bude krytá zárukou vlády, predstavuje ďalšie obmedzenie prvku štátnej pomoci v porovnaní s tým, čo sa pôvodne predpokladalo.

(137)

V súvislosti s výškou vlastného príspevku sa v usmerneniach (bod 43) stanovuje, že „Od príjemcov pomoci sa očakáva, že na plán na reštrukturalizáciu prispejú značnou sumou z vlastných finančných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú pre prežitie firmy podstatné, alebo z externého financovania v rámci trhových podmienok. Takýto príspevok je znakom toho, že trhy veria v uskutočniteľnosť návratu životaschopnosti. Taký príspevok musí byť reálny, to znamená skutočný, s vylúčením všetkých budúcich očakávaných ziskov ako sú toky hotovosti a musí byť čo najvyšší.“ V usmerneniach sa potom uvádza, aká výška vlastného príspevku by sa bežne považovala za primeranú; pre spoločnosť veľkosti Cyprus Airways by tento podiel predstavoval 50 %.

(138)

Komisia stanovila, že náklady na reštrukturalizáciu budú približne 71,1 milióna CYP.

(139)

Sumy, ktoré by sa mali považovať za vlastný príspevok, budú pozostávať z: najmenej 4,2 milióna CYP, ktoré zodpovedajú podielu na zvýšení kapitálu v sume 14 miliónov CYP, ktorý upíšu súkromní investori; najmenej 10 miliónov CYP z komerčnej pôžičky vo výške 55 miliónov CYP, ktorú si letecká spoločnosť požičia na trhoch bez záruky alebo iného zásahu štátu; a tiež 8,5 milióna CYP (ako sa uvádza v odseku 53) výnosov z predaja rôznych aktív.

(140)

Cyperské orgány tiež tvrdia, že výnosy z predaja spoločnosti Eurocypria by sa takisto mali považovať za vlastný vklad. Prax Komisie v tejto súvislosti je taká (16), že ak sa taký predaj uskutoční za skutočnú hodnotu aktív (nezávisle od charakteru kupujúceho), nepredstavuje štátnu pomoc podniku, ktorý predáva aktíva. Výnosy z predaja týchto aktív sa potom môžu použiť na financovanie reštrukturalizácie a mali by sa považovať za vlastný vklad. Znamená to, že výnosy z predaja spoločnosti Eurocypria vo výške 13,425 milióna CYP sa tiež musia považovať za vlastný vklad. Tento záver v danom prípade okrem toho podporuje aj záväzok cyperských orgánov a podmienka, ktorú uložila Komisia, že spoločnosť Eurocypria bude v skutočnosti vedená ako subjekt oddelený od spoločnosti Cyprus Airways a bude jej reálne konkurovať.

(141)

Výsledkom je celkový vlastný vklad v sume najmenej 36,2 milióna CYP. Predstavuje to 51 % nákladov na reštrukturalizáciu. Komisia môže preto vyvodiť záver, že požiadavka prispieť dostatočnou sumou na náklady na reštrukturalizáciu bola v tomto prípade splnená.

(142)

Komisia ďalej zdôrazňuje, že náklady na reštrukturalizáciu sú v prevažnej miere kryté pôžičkou v sume 55 miliónov CYP, ktorú, dokonca aj keď je čiastočne garantovaná štátom, bude musieť spoločnosť uhradiť z vlastných výsledkov a nie zo štátnej dotácie 55 miliónov CYP (17). Úsilie, ktoré bude musieť spoločnosť vyvinúť, aby postupom času pokryla náklady na vlastnú reštrukturalizáciu, má rovnaký účinok, ako financovanie reštrukturalizácie z vlastných zdrojov, jediný rozdiel spočíva v tom, že toto úsilie sa vďaka komerčnej pôžičke garantovanej štátom rozloží na niekoľko rokov.

a)

sa neskončí záruka na pôžičku, ktorú Cyprus poskytol spoločnosti Cyprus Airways Public Ltd.; alebo

b)

Cyprus už nebude mať priamu alebo nepriamu majoritnú účasť a/alebo kontrolu nad kapitálom oboch spoločností.

a)

zvýšenie kapitálu sa uskutoční len po tom, ako stanovená upisujúca komerčná banka podpíše formálny záväzok a bez výhrady zaručenia úspešného zavŕšenia operácie, s výnimkou prípadov vyššej moci, vojnových udalostí a terorizmu a podobne;

b)

štát môže upísať zvýšenie kapitálu najviac do výšky 70 %,

c)

štát upíše nové akcie vydané na základe rovnakých práv a v rovnakých podmienkach a za rovnakú cenu ako súkromní investori, bez toho, aby bol dotknutý harmonogram navrhnutý bankou na úspešné zavŕšenie upisovania;

d)

operácia nebude zaťažená paralelnými alebo implicitnými dohodami, na základe ktorých by štát mohol zbaviť banku svojej povinnosti, ak by nebola ponuka rekapitalizácie upísaná na trhu v dostatočnej miere alebo mohol poskytnúť banke akúkoľvek špecifickú zľavu na cenu emisie.