I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

1.12.2007

Úradný vestník Európskej únie

L 314/9

ROZHODNUTIE RADY

z 8. novembra 2007

o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracovanie)

(Text s významom pre EHP)

(2007/779/ES, Euratom)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 308,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 203,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

keďže:

(1)

Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany (3) (ďalej len „mechanizmus“) sa má podrobiť podstatným zmenám s cieľom zlepšiť konzistentnosť a zvýšiť efektivitu reakcií EÚ na mimoriadne udalosti. V záujme jasnosti by sa toto rozhodnutie malo prepracovať.

(2)	V posledných rokoch sa prírodné a človekom zavinené katastrofy vyskytujú čoraz častejšie, a to s narastajúcou ničivou silou a intenzitou; ich následkom je strata ľudských životov a majetku vrátane kultúrneho dedičstva, zničená hospodárska a sociálna infraštruktúra a škody na životnom prostredí.

(3)

Akcia Spoločenstva s cieľom vykonávania uznesenia Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 8. júla 1991 o zlepšení vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi v prípade prírodnej alebo technickej katastrofy (4) pomáha chrániť ľudí, životné prostredie a majetok. Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov zo 17. marca 1992 o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií, ktorý Spoločenstvo schválilo rozhodnutím Rady 98/685/ES (5), prispel k ďalšiemu zlepšeniu prevencie a zvládania následkov priemyselných havárií.

(4)

Všeobecným cieľom mechanizmu je na požiadanie poskytnúť podporu v prípade závažných mimoriadnych udalostí a uľahčiť lepšiu koordináciu pomocných zásahov členských štátov a Spoločenstva. Za posledné tri roky značne narástol počet krajín, ktoré v rámci mechanizmu žiadali o pomoc v oblasti civilnej ochrany. Mechanizmus by sa mal posilniť s cieľom zabezpečiť zefektívnenie a zviditeľnenie európskej solidarity a umožniť budovanie Európskej kapacity rýchlej reakcie na základe modulov civilnej ochrany členských štátov v zmysle požiadaviek zo zasadnutia Európskej rady zo 16. a 17. júna 2005 a uznesenia Európskeho parlamentu z 13. januára 2005 o katastrofe cunami.

(5)

Mechanizmus by riadne zohľadňoval príslušné právne predpisy Spoločenstva a medzinárodné záväzky. Toto rozhodnutie by preto nemalo ovplyvniť recipročné práva a povinnosti členských štátov vyplývajúce z bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv, ktoré súvisia s oblasťami, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie.

(6)

Mechanizmus by mal uľahčiť zásahy v oblasti civilnej ochrany pri všetkých typoch závažných mimoriadnych udalostí vrátane prírodných a človekom zavinených katastrof, teroristických činov a technologických, radiačných a ekologických havárií, vrátane havarijného znečisťovania morí. V prípade každej z uvedených mimoriadnych udalostí je možné žiadať o pomoc v oblasti civilnej ochrany, ktorá doplní zásahové kapacity postihnutej krajiny.

(7)

Prevencia má pri ochrane pred prírodnými, technologickými a ekologickými katastrofami veľký význam a bude potrebné uvažovať o ďalších akciách. Prostredníctvom pomoci pri ďalšom rozvíjaní systémov detekcie a včasného varovania by Spoločenstvo malo pomáhať členským štátom minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu pomoci v prípade katastrof a pri vyrozumení občanov EÚ. Tieto systémy by mali brať do úvahy existujúce informačné zdroje a stavať na nich.

(8)

Na úrovni členských štátov a Spoločenstva je potrebné prijať prípravné opatrenia, pomocou ktorých sa v prípade mimoriadnej udalosti umožní rýchla mobilizácia a náležite flexibilná koordinácia pomocných zásahových tímov a prostredníctvom programu odbornej prípravy sa zabezpečí schopnosť účinnej reakcie a komplementarity vyhodnocovacích a/alebo koordinačných tímov, zásahových tímov a prípadných iných zdrojov.

(9)

Iné prípravné opatrenia zahŕňajú zhromažďovanie informácií súvisiacich s potrebnou zdravotníckou pomocou a podporu využívania nových technológií. Takéto informácie sa týkajú zdravotníckych zdrojov, ktoré členské štáty môžu dobrovoľne sprístupniť na účely ochrany verejného zdravia po žiadosti o zásah v rámci mechanizmu. V súlade s článkom 296 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva nie je žiaden členský štát povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti.

(10)

S cieľom prispieť k budovaniu kapacity rýchlej reakcie v oblasti civilnej ochrany by sa malo zvážiť vytváranie ďalších modulov pomoci pri zásahoch v oblasti civilnej ochrany, ktoré by sa skladali zo zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov a ktoré by boli úplne interoperabilné. Moduly sa organizujú na úrovni členských štátov a podliehajú ich riadeniu a vedeniu.

(11)

V prípade, že sa v rámci Spoločenstva vyskytne alebo bezprostredne hrozí závažná mimoriadna udalosť, ktorá má alebo môže mať cezhraničné účinky alebo ktorá môže viesť k žiadosti o pomoc od jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, je potrebné, aby bola táto skutočnosť primerane oznámená prostredníctvom zavedeného spoľahlivého spoločného komunikačného a informačného systému pre mimoriadne udalosti.

(12)

Mechanizmus by mal umožniť mobilizáciu pomocných zásahov a uľahčiť ich koordináciu na zabezpečenie lepšej ochrany, prednostne osôb, ale aj životného prostredia a majetku, vrátane kultúrneho dedičstva, čím by sa znížili straty na ľudských životoch, zranenia, materiálne škody, hospodárske a ekologické škody a dosiahlo by sa priblíženie k splneniu cieľov sociálnej súdržnosti a solidarity. Intenzívnejšia spolupráca v oblasti pomocných zásahov civilnej ochrany by mala byť založená na štruktúre civilnej ochrany Spoločenstva, ktorá pozostáva z monitorovacieho a informačného centra a spoločného komunikačného a informačného systému pre mimoriadne udalosti spravovaného Komisiou a kontaktnými bodmi v členských štátoch. Takisto by mala poskytovať rámec na zber overených informácií o mimoriadnych udalostiach, na rozširovanie takýchto informácií členským štátom a na zdieľanie skúseností získaných pri zásahoch.

(13)	Kontaktné body v členských štátoch by mali byť schopné poskytovať informácie o dostupnosti pomoci v oblasti civilnej ochrany, o ktorú žiada postihnutá krajina, vrátane dostupnosti vojenských prostriedkov a kapacít.

(14)

Na účely podpory budovania kapacity rýchlej reakcie na úrovni Spoločenstva je potrebné zlepšiť dostupnosť primeraných dopravných prostriedkov. Spoločenstvo by malo podporovať a dopĺňať úsilie členských štátov zjednodušovaním združovania dopravných zdrojov členských štátov a prípadnými finančnými príspevkami na ďalšie dopravné prostriedky.

(15)

V súvislosti s pomocnými zásahmi civilnej ochrany mimo Spoločenstva by mal mechanizmus uľahčovať a podporovať akcie Spoločenstva a členských štátov. Pomocné zásahy mimo Spoločenstva sa môžu realizovať samostatne alebo v rámci operácie vedenej medzinárodnou organizáciou; v takom prípade by Spoločenstvo malo rozvíjať svoje vzťahy s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

(16)

V prípade účasti Organizácie Spojených národov zohráva táto organizácia celkovú koordinačnú úlohu pri záchranných operáciách v tretích krajinách. Pomoc v oblasti civilnej ochrany poskytovaná v rámci tohto mechanizmu by sa mala koordinovať s OSN a inými relevantnými medzinárodnými aktérmi s cieľom maximalizovať využívanie dostupných zdrojov a vyhnúť sa zbytočnému zdvojeniu úsilia. Zlepšená koordinácia pomoci v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom mechanizmu je predpokladom podpory celkového koordinačného úsilia a zabezpečenia rozsiahlej účasti Európy na celkovom záchrannom úsilí. V prípade mimoriadnych udalostí, pri ktorých sa pomoc poskytuje nielen v rámci mechanizmu, ale aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (6), by Komisia mala zabezpečiť účinnosť, koherentnosť a komplementaritu celkovej reakcie Spoločenstva.

(17)

Mechanizmus Spoločenstva by mohol byť aj nástrojom na uľahčenie a podporu krízového riadenia v súlade so Spoločným vyhlásením Rady a Komisie z 29. septembra 2003 o využívaní nástroja Spoločenstva pre oblasť civilnej ochrany v rámci krízového manažmentu podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii, Takýmto rozhodnutím nie sú dotknuté právomoci a úloha predsedníctva v rámci krízového riadenia podľa uvedenej hlavy.

(18)	Mechanizmus by sa mohol v súvislosti s činnosťami v oblasti civilnej ochrany použiť aj na podporu konzulárnej pomoci určenú občanom EÚ v prípade závažných mimoriadnych udalostí v tretích krajinách, ak o ňu požiadajú konzulárne orgány členských štátov.

(19)

V prípadoch, keď sa použitie vojenských prostriedkov a kapacít považuje za vhodné, sa spolupráca s vojenskými silami bude riadiť podmienkami, postupmi a kritériami ustanovenými Radou alebo jej príslušnými orgánmi týkajúcimi sa sprístupnenia vojenských prostriedkov a kapacít súvisiacich s ochranou civilného obyvateľstva pre mechanizmus.

(20)	Použitie vojenských prostriedkov a kapacít by malo byť v súlade aj so zásadami relevantných usmernení OSN.

(21)	Účasť kandidátskych krajín a spolupráca s ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými a regionálnymi organizáciami by mala byť možná.

(22)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(23)

Ciele tohto rozhodnutia, a to uľahčenie posilnenej spolupráce medzi Spoločenstvom a členskými štátmi pri pomocných zásahoch civilnej ochrany pre prípad závažných mimoriadnych udalostí alebo ich bezprostrednej hrozby, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto sa z dôvodu rozsahu alebo následkov navrhovanej akcie a so zohľadnením úžitku, ktorý mechanizmus prinesie v súvislosti so znižovaním strát na ľudských životoch a znižovaním škôd, dajú lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva.

V prípade, že na zvládnutie závažnej mimoriadnej udalosti nestačia zásahové kapacity postihnutého členského štátu, mal by mať tento štát možnosť využiť mechanizmus na doplnenie vlastných zdrojov v oblasti civilnej ochrany. Spoločenstvo môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity v zmysle článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(24)	V Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu nie sú ustanovené iné právomoci na prijatie tohto rozhodnutia ako právomoci, ktoré sú uvedené v článkoch 308 a 203,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA I

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 1

1. Týmto sa ustanovuje mechanizmus Spoločenstva na uľahčenie posilnenej spolupráce medzi Spoločenstvom a členskými štátmi pri pomocných zásahoch civilnej ochrany pre prípad závažných mimoriadnych udalostí alebo ich bezprostrednej hrozby (ďalej len „mechanizmus“).

2. Ochrana, ktorú má mechanizmus zabezpečovať, sa vzťahuje prednostne na ľudí, ale aj na životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva, a to v prípade prírodných a ľuďmi zavinených katastrof, teroristických útokov a technologických, radiačných alebo ekologických havárií vrátane havarijného znečisťovania morí v rámci Spoločenstva alebo mimo neho, s prihliadnutím aj na osobitné potreby izolovaných, vzdialených a ostatných regiónov alebo ostrovov v Spoločenstve.

Mechanizmus nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce z platných relevantných právnych predpisov Európskeho spoločenstva alebo Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo z platných medzinárodných dohôd.

Článok 2

Mechanizmus pozostáva zo série prvkov a akcií, medzi ktoré patrí:

1.	určenie zásahových tímov a ďalšej zásahovej podpory, ktoré sú v členských štátoch dostupné na účely pomocného zásahu v prípade mimoriadnej udalosti;

2.	zavedenie a realizácia programu odbornej prípravy pre zásahové tímy a ďalšiu zásahovú podporu, ako aj pre expertov tímov zodpovedných za vyhodnocovanie a/alebo koordináciu (ďalej len „vyhodnocovacie a/alebo koordinačné tímy“);

3.	workshopy, semináre a pilotné projekty o hlavných aspektoch zásahov;

4.	vytvorenie a vyslanie vyhodnocovacích a/alebo koordinačných tímov;

5.	zriadenie a riadenie monitorovacieho a informačného centra (MIC), ktoré je 24 hodín denne dostupné a schopné okamžitej reakcie a ktoré bude slúžiť členským štátom a Komisii na účely tohto mechanizmu;

6.	zriadenie a spravovanie spoločného komunikačného a informačného systému pre mimoriadne situácie CECIS na umožnenie komunikácie a zdieľania informácií medzi MIC a kontaktnými bodmi členských štátov;

prispievanie k rozvoju systémov detekcie a včasného varovania pre katastrofy, ktoré môžu mať vplyv na územie členských štátov, s cieľom umožniť rýchlu reakciu členských štátov a Spoločenstva, ako aj prispievanie k zriaďovaniu takýchto systémov prostredníctvom štúdií a posudkov ich uskutočniteľnosti a činností podporujúcich ich prepojenie s MIC a CECIS. Takéto systémy musia zohľadňovať a využívať existujúce informačné zdroje a zdroje pre monitorovanie a detekciu;

podpora členských štátov pri získavaní prístupu k vybaveniam a dopravným prostriedkom prostredníctvom:

a)	poskytovania a spoločného využívania informácií o vybavení a dopravných prostriedkoch, ktoré možno sprístupniť členským štátom s cieľom uľahčiť združovanie takéhoto vybavenia alebo dopravných prostriedkov;

b)	pomoci poskytovanej členským štátom pri identifikácii dopravných prostriedkov, ktoré môžu byť k dispozícii z iných zdrojov vrátane komerčných a uľahčovanie prístupu členských štátov k nim;

c)	pomoci poskytovanej členským štátom pri identifikácii vybavení, ktoré môžu byť k dispozícii z iných zdrojov vrátane komerčných;

9.	dopĺňanie dopravy zabezpečenej členskými štátmi poskytnutím ďalších dopravných prostriedkov potrebných na zabezpečenie rýchlej reakcie v prípade závažných mimoriadnych udalostí;

10.	podpora konzulárnej pomoci určenej občanom EÚ v prípade závažných mimoriadnych udalostí v tretích krajinách, pokiaľ ide o činnosti v oblasti civilnej ochrany, ak o ňu požiadajú konzulárne orgány členských štátov;

11.	iné podporné a doplnkové činnosti potrebné v rámci mechanizmu, uvedené v článku 4 rozhodnutia Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany (8).

Článok 3

Na účely tohto rozhodnutia:

1.	„závažná mimoriadna udalosť“ znamená akúkoľvek situáciu, ktorá má alebo môže mať nepriaznivý vplyv na ľudí, životné prostredie alebo majetok a ktorá môže mať za následok žiadosť o pomoc v rámci mechanizmu;

2.	„reakcia“ znamená akúkoľvek činnosť vykonanú v rámci mechanizmu počas závažnej mimoriadnej udalosti alebo po nej s cieľom riešiť jej bezprostredné následky;

3.	„pripravenosť“ znamená stav pohotovosti a spôsobilosti ľudských alebo materiálnych zdrojov, ktorý im umožňuje zabezpečiť účinnú rýchlu reakciu na mimoriadnu udalosť a ktorý je výsledkom vopred prijatých opatrení;

4.	„včasné varovanie“ znamená včasné a účinné poskytnutie informácií, vďaka ktorým je možné konať s cieľom vyhnúť sa rizikám alebo ich znížiť a zabezpečiť pripravenosť na účinnú reakciu;

„modul“ znamená sebestačné, samostatné a vopred vymedzené usporiadanie spôsobilostí členských štátov na základe úlohy a potrieb alebo mobilný operačný tím členských štátov, ktorý predstavuje kombináciu ľudských a materiálnych prostriedkov a ktorý možno charakterizovať na základe jeho schopnosti zasiahnuť alebo na základe úlohy (úloh), ktorú je schopný vykonať.

KAPITOLA II

Pripravenosť

Článok 4

1. Členské štáty vopred určia zásahové tímy alebo moduly v rámci ich príslušných služieb, a najmä ich služieb civilnej ochrany alebo iných pohotovostných služieb, ktoré by mohli byť k dispozícii pre zásah alebo by sa mohli urýchlene zostaviť alebo vyslať, a to spravidla do 12 hodín od žiadosti o pomoc. Zloženie tímu alebo modulu by malo závisieť od druhu mimoriadnej udalosti a od osobitných potrieb v prípade takejto udalosti.

2. Členské štáty vyberajú expertov, ktorí môžu byť povolaní pôsobiť vo vyhodnocovacom a/alebo koordinačnom tíme v mieste mimoriadnej udalosti.

3. Členské štáty pracujú dobrovoľne na rozvoji modulov, najmä s cieľom splniť v rámci mechanizmu prioritné potreby súvisiace so zásahmi alebo podporu, pričom moduly:

a)	pozostávajú z prostriedkov jedného alebo viacerých štátov, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme;

b)	sú schopné vykonávať úlohy v oblastiach reakcie;

sú schopné plniť svoje úlohy v súlade s uznanými medzinárodnými usmerneniami, a teda:

i)	je možné ich vyslať vo veľmi krátkej dobe od žiadosti o pomoc;

ii)	sú schopné pracovať sebestačne a nezávisle v danom časovom období, ak to okolnosti na mieste vyžadujú;

d)	sú interoperabilné s inými modulmi;

e)	absolvovali výcvik a cvičenia, ktoré im umožnili splniť požiadavky na interoperabilitu podľa písmen a) a d);

f)	spadajú pod právomoc osoby, ktorá je zodpovedná za ich nasadenie;

g)	sú schopné poskytovať pomoc ostatným orgánom EÚ a/alebo medzinárodným inštitúciám, najmä Organizácii Spojených národov.

4. Členské štáty zvážia aj možnosť poskytovať v prípade potreby iné druhy zásahovej podpory, ktoré môžu dať k dispozícií príslušné služby, napr. špecializovaný personál a vybavenie na riešenie konkrétnej mimoriadnej udalosti, ako aj možnosť povolania zdrojov, ktoré môžu poskytnúť mimovládne organizácie a iné relevantné subjekty.

5. Členské štáty, ktoré si to želajú, môžu v súlade s primeranými bezpečnostnými opatreniami poskytovať informácie o relevantných vojenských prostriedkoch a spôsobilostiach, ktoré by sa ako posledná inštancia dali využiť ako súčasť pomoci v oblasti civilnej ochrany v rámci mechanizmu, ako napríklad doprava a logistická alebo zdravotnícka podpora.

6. Členské štáty poskytnú príslušné všeobecné informácie o tímoch, expertoch, moduloch a inej zásahovej podpore uvedenej v odsekoch 1 až 4 tohto článku, ako aj o zdravotníckej pomoci uvedenej v článku 5 ods. 6, a to do šiestich mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia, a v prípade potreby budú tieto informácie pohotovo aktualizovať.

7. Členské štáty s podporou Komisie, ak o to požiadajú, prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie včasnej dopravy pomoci v oblasti civilnej ochrany, ktorú ponúkli.

8. Členské štáty určia kontaktné body a príslušne o tom informujú Komisiu.

Článok 5

Komisia vykonáva tieto úlohy:

1.	zriadi a riadi MIC;

2.	zriadi a spravuje CECIS;

3.	prispieva k rozvoju detekčných systémov a systémov včasného varovania pre katastrofy, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 7;

vytvorí možnosti na čo najrýchlejšiu mobilizáciu a vysielanie malých tímov expertov zodpovedných za:

a)	posúdenie potrieb v oblasti civilnej ochrany štátu, ktorý žiada o pomoc s prihliadnutím na pomoc, ktorá môže byť poskytnutá od členských štátov a v rámci mechanizmu;

b)	prípadné zabezpečenie koordinácie pomocných operácií v oblasti civilnej ochrany na mieste a v prípade, že je to potrebné a vhodné, aj kontakt s príslušnými orgánmi štátu, ktorý žiada o pomoc;

vytvorí školiaci program zameraný na zlepšenie koordinácie pomocných zásahov civilnej ochrany zabezpečením kompatibility a komplementarity medzi zásahovými tímami a modulmi uvedenými v článku 4 ods. 1 alebo inej vhodnej podpory pri zásahu uvedenej v článku 4 ods. 4 a na zlepšenie hodnotiacich schopností expertov uvedených v článku 4 ods. 2. Program musí zahŕňať spoločné kurzy a cvičenia a výmenný systém, aby jednotlivci mohli byť vyslaní do tímov v iných členských štátoch;

6.	v prípade závažnej mimoriadnej udalosti zhromaždí a kompiluje informácie o možnostiach členských štátov zabezpečovať výrobu sér a vakcín alebo inej potrebnej zdravotníckej pomoci, ako aj o ich zásobách, ktoré by mohli byť k dispozícii pre zásah;

7.	vytvorí program na vyhodnotenie skúseností získaných pri zásahoch realizovaných v rámci mechanizmu a bude tieto skúsenosti šíriť ďalej prostredníctvom informačného systému;

8.	stimuluje a podporuje zavádzanie a využívanie nových technológií na účely mechanizmu;

9.	prijíma opatrenia uvedené v článku 2 ods. 8 a 9;

10.	vytvorí kapacitu na poskytovanie základnej logistickej podpory pre vyhodnocovanie a/alebo koordináciu expertov;

11.	prijme akékoľvek iné podporné a doplnkové akcie, ktoré sú potrebné v rámci mechanizmu, ktoré sú uvedené v článku 4 rozhodnutia 2007/162/ES, Euratom.

KAPITOLA III

Reakcia

Článok 6

1. V prípade, že sa v rámci Spoločenstva vyskytne alebo bezprostredne hrozí závažná mimoriadna udalosť, ktorá má alebo môže mať cezhraničné účinky, členský štát, v ktorom sa táto situácia vyskytla, to musí bezodkladne oznámiť Komisii a členským štátom, ktoré sú touto udalosťou potenciálne ohrozené.

Prvý pododsek sa neuplatňuje v prípade, že povinnosť oznámenia už bola splnená podľa príslušných právnych predpisov Európskeho spoločenstva alebo Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo platných medzinárodných dohôd.

2. V prípade, že sa v rámci Spoločenstva vyskytne alebo bezprostredne hrozí závažná mimoriadna udalosť, ktorá môže viesť k žiadosti o pomoc od jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, v ktorých sa táto udalosť vyskytla, členský štát, v ktorom sa mimoriadna udalosť udiala, to musí bezodkladne oznámiť Komisii, pokiaľ sa dá očakávať žiadosť o pomoc zaslaná prostredníctvom MIC, aby Komisia mohla príslušne informovať ostatné členské štáty a zmobilizovať príslušné moduly.

3. Oznámenie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vykoná prostredníctvom CECIS.

Článok 7

1. V prípade, že sa v rámci Spoločenstva vyskytne závažná mimoriadna udalosť, členský štát môže požiadať o pomoc buď tak, že využije MIC, alebo tak, že sa obráti priamo na iné členské štáty. Žiadosť by mala byť čo najšpecifickejšia.

2. V prípade žiadosti o pomoc zaslanej prostredníctvom MIC Komisia po prijatí takejto žiadosti v prípade potreby bezodkladne:

a)	odošle žiadosť kontaktným bodom v ostatných členských štátoch;

b)	uľahčí mobilizáciu tímov, expertov, modulov a inej zásahovej podpory;

c)	zozbiera overené informácie o mimoriadnej udalosti a postúpi ich členským štátom.

3. Členský štát, ktorému je žiadosť o pomoc adresovaná, pohotovo rozhodne, či je schopný poskytnúť požadovanú pomoc, a informuje o tom žiadajúci členský štát, a to buď prostredníctvom MIC, alebo priamo, pričom uvedie rozsah a podmienky pomoci, ktorú by mohol poskytnúť. Ak členský štát informuje žiadajúci členský štát priamo, zároveň príslušne informuje aj MIC. MIC informuje členské štáty.

4. Žiadajúci členský štát je zodpovedný za riadenie pomocných zásahov. Orgány žiadajúceho členského štátu ustanovia usmernenia a v prípade potreby definujú úlohy zverené zásahovým tímom alebo modulom. Podrobnosti o realizácii týchto úloh sú v právomoci poverenej osoby, ktorú vymenuje členský štát poskytujúci pomoc.

5. V prípade, že žiadajúci členský štát požiada zásahové tímy, aby viedli zásahy v jeho mene, tímy vyslané členskými štátmi a Spoločenstvom sa snažia o koordináciu svojich zásahov.

6. V prípade vyslania vyhodnocovacích a/alebo koordinačných tímov by tieto tímy mali uľahčovať koordináciu medzi zásahovými tímami a zabezpečovať kontakt s príslušnými orgánmi žiadajúceho členského štátu.

Článok 8

1. V prípade, že sa mimo Spoločenstva vyskytne závažná mimoriadna udalosť, môžu sa v súvislosti s pomocou v oblasti civilnej ochrany mimo Spoločenstva na požiadanie uplatňovať článok 7.

Takéto zásahy sa môžu viesť buď ako samostatný zásah, alebo v rámci zásahu vedeného medzinárodnou organizáciou.

Rozsah pôsobnosti koordinačných opatrení uvedených v tomto článku zahŕňa iba pomoc poskytnutú prostredníctvom mechanizmu.

Opatreniami prijatými podľa tohto článku nie sú dotknuté opatrenia prijaté podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii.

2. V prípade, že sa na základe žiadosti prostredníctvom MIC poskytuje pomoc v oblasti civilnej ochrany podľa odseku 1, členský štát poverený predsedníctvom Rady Európskej únie (ďalej len „predsedníctvo“) zabezpečuje celkovú koordináciu pomocných zásahov v oblasti civilnej ochrany, pričom rešpektuje koordinačnú úlohu Komisie v rámci operácie, ktorá sa ustanovuje v odseku 4 nižšie.

3. Pokiaľ ide o politickú a strategickú koordináciu, predsedníctvo najmä:

a)	posúdi primeranosť možného využitia mechanizmu ako nástroja na uľahčenie a podporu krízového riadenia,

b)	a v prípade, že to považuje za potrebné, nadviaže vzťahy s postihnutou treťou krajinou na politickej úrovni a udržiava s ňou styky vo všetkých etapách mimoriadnej situácie vzhľadom na celkový politický a strategický rámec pomocného zásahu.

V prípade potreby môže predsedníctvo požiadať iný členský štát, aby úplne alebo čiastočne prevzal zodpovednosť za takúto politickú a strategickú koordináciu, alebo môže požiadať Komisiu, aby takúto koordináciu podporila.

4. Operačnú koordináciu vykonáva Komisia v úzkej spolupráci s predsedníctvom v rámci politickej a strategickej koordinácie uvedenej v odseku 3. Operačná koordinácia pozostáva podľa potreby z týchto činností:

udržiavanie priebežného dialógu s kontaktnými miestami členských štátov s cieľom zabezpečiť prostredníctvom mechanizmu účinný a jednotný príspevok Európy v oblasti civilnej ochrany k celkovej pomoci pri odstraňovaní následkov, a to najmä:

i)	bezodkladné informovanie členských štátov o úplných žiadostiach o pomoc;

ii)	vyslanie vyhodnocovacích a/alebo koordinačných tímov na miesto katastrofy, aby vyhodnotili situáciu a potreby a/alebo uľahčili operačnú koordináciu pomoci poskytovanej prostredníctvom mechanizmu priamo na mieste;

iii)	zostavenie posúdenia potrieb v spolupráci s vyhodnocovacími a/alebo koordinačnými tímami a inými aktérmi vrátane iných služieb EÚ;

iv)	výmenu príslušných vyhodnotení a analýz so všetkými relevantnými aktérmi;

v)	poskytovanie prehľadov o pomoci, ktorú ponúkajú členské štáty a iné zdroje;

vi)	poradenstvo o druhu pomoci, ktorá sa vyžaduje, aby sa zabezpečil súlad poskytovanej pomoci v oblasti civilnej ochrany s vyhodnotením potrieb;

vii)	pomoc pri prekonávaní akýchkoľvek praktických ťažkostí pri dodávke pomoci, napríklad v oblasti prepravy a v colnej oblasti;

b)	udržiavanie styku s postihnutou treťou krajinou v súvislosti s technickými detailmi, ako napríklad presná potreba pomoci, prijatie ponúk a praktické pravidlá jej miestneho prijímania a rozdeľovania;

udržiavanie styku alebo spolupráca s Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UN OCHA) – ak je prítomný – a inými príslušnými aktérmi, ktorí prispievajú k celkovému zabezpečovaniu pomoci pri odstraňovaní následkov, s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu súčinnosť, nachádzať možné oblasti dopĺňania a vyhýbať sa duplicite a výpadkom;

d)	udržiavanie styku so všetkými relevantnými aktérmi, najmä v záverečnej etape pomocného zásahu v rámci mechanizmu, na účely uľahčenia hladkého odovzdania.

5. V prípade potreby môže Komisia v jednotlivých prípadoch so súhlasom predsedníctva plniť ďalšie operačné úlohy.

6. Komisia môže v úzkej spolupráci s predsedníctvom vymenovať vyhodnocovacie a/alebo koordinačné tímy, ktoré sa uvádzajú v odseku 4 písm. a) bode ii). Tieto tímy pozostávajú z expertov a vedúceho tímu, ktorých pre jednotlivé prípady poskytnú členské štáty. Komisia vyberie expertov a vedúceho takéhoto tímu na základe ich kvalifikácie a skúseností vrátane úrovne absolvovanej odbornej prípravy v oblasti mechanizmu, predchádzajúcich skúseností s misiami v rámci mechanizmu a ďalšej práce v oblasti medzinárodného odstraňovania následkov katastrof. Výber sa bude zakladať aj na ďalších kritériách vrátane jazykových zručností, aby sa zabezpečilo, že tím ako celok bude disponovať zručnosťami, ktoré sú potrebné na zvládnutie konkrétnych situácií.

Monitorovacie a informačné centrum udržiava úzke styky s vyhodnocovacími a/alebo koordinačnými tímami a poskytuje im podporu a usmernenia.

7. Predsedníctvo a Komisia zabezpečia úzku spoluprácu a udržiavajú priebežný dialóg pri zásahu vo všetkých etapách mimoriadnej udalosti.

Operačná koordinácia sa úplne začlení do celkovej koordinácie, ktorú v prípade prítomnosti zabezpečuje UN OCHA, a rešpektuje jej riadiacu funkciu.

Koordinácia prostredníctvom mechanizmu neovplyvňuje dvojstranné kontakty medzi zúčastnenými členskými štátmi a postihnutou krajinou, ani spoluprácu medzi členskými štátmi a Organizáciou Spojených národov. Takéto dvojstranné kontakty sa môžu využiť aj na podporu koordinácie prostredníctvom mechanizmu.

Mala by sa hľadať súčinnosť a komplementárnosť s inými nástrojmi Únie alebo Spoločenstva. Komisia by mala zabezpečiť najmä komplementárnosť a jednotnosť akcií v rámci mechanizmu a akcií financovaných podľa nariadenia (ES) č. 1257/96.

V prípade závažnej mimoriadnej udalosti, ktorá sa vyskytne mimo Spoločenstva, by prípadné využitie dostupných vojenských prostriedkov a kapacít na podporu civilnej ochrany malo byť v súlade so zásadami príslušných smerníc OSN.

8. Koordinačné úlohy predsedníctva a Komisie uvedené v tomto článku nesmú ovplyvniť právomoci členských štátov a ich zodpovednosť za svoje tímy, moduly a inú podporu vrátane vojenských prostriedkov a kapacít. Konkrétne nesmie koordinácia zo strany predsedníctva a Komisie zahŕňať vydávanie rozkazov či príkazov tímom, modulom a iným prostriedkom či kapacitám členských štátov, ktoré sa nasadzujú na dobrovoľnom základe podľa koordinácie na úrovni veliteľstva a na mieste katastrofy.

9. S cieľom umožniť koordináciu uvedenú v odsekoch 1 až 8 a zabezpečiť komplexný príspevok k celkovej pomoci pri odstraňovaní katastrofy:

a)	všetky členské štáty, ktoré v dôsledku žiadosti zaslanej prostredníctvom MIC poskytujú pomoc v oblasti civilnej ochrany podľa odseku 1, informujú MIC v plnom rozsahu o svojej činnosti a

b)	tímy a moduly členských štátov, ktoré sa na zásahu na mieste katastrofy zúčastňujú prostredníctvom mechanizmu, udržiavajú úzke styky s koordinačnými a/alebo vyhodnocovacími tímami MIC na mieste.

Článok 9

Komisia môže podporovať a dopĺňať pomoc v oblasti civilnej ochrany poskytovanú členskými štátmi v kontexte mechanizmu prostredníctvom opatrení uvedených v článku 2 ods. 8 a 9.

KAPITOLA IV

Záverečné ustanovenia

Článok 10

Účasť na mechanizme je otvorená všetkým kandidátskym krajinám.

Na činnostiach v rámci mechanizmu môžu spolupracovať aj iné tretie krajiny a medzinárodné alebo regionálne organizácie, ak to vyplýva z dohôd medzi týmito tretími krajinami alebo organizáciami a Spoločenstvom.

Článok 11

Na účely uplatňovania tohto rozhodnutia členské štáty vymenujú príslušné orgány a príslušne o tom informujú Komisiu.

Článok 12

Komisia v súlade s postupmi uvedenými v článku 13 ods. 2 vytvorí vykonávacie pravidlá, a to najmä v týchto oblastiach:

1.	zdroje, ktoré sú k dispozícii pre pomocný zásah podľa článku 4;

2.	MIC podľa článku 2 ods. 5;

3.	CECIS podľa článku 2 ods. 6;

4.	vyhodnocovacie a/alebo koordinačné tímy podľa článku 2 ods. 4 vrátane kritérií výberu expertov;

5.	program odbornej prípravy podľa článku 2 ods. 2;

6.	moduly podľa článku 4 ods. 3;

7.	detekčné systémy a systémy včasného varovania podľa článku 2 ods. 7;

8.	informácie o zdravotníckej pomoci podľa článku 5 ods. 6;

9.	zásahy v rámci Spoločenstva podľa článku 7, ako aj zásahy mimo Spoločenstva podľa článku 8.

Článok 13

1. Komisii pomáha výbor zriadený článkom 13 rozhodnutia 2007/162/ES, Euratom.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 14

Komisia vyhodnotí uplatňovanie tohto rozhodnutia každý tretí rok od jeho oznámenia a odošle závery tohto vyhodnotenia Európskemu parlamentu a Rade.

K záverom sú prípadne priložené návrhy na zmeny a doplnenia tohto rozhodnutia.

Článok 15

Rozhodnutie 2001/792/ES, Euratom sa zrušuje.

Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 16

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 8. novembra 2007

Za Radu

predseda

R. PEREIRA

(1) Stanovisko z 24. októbra 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 40.

(3) Ú. v. ES L 297, 15.11.2001, s. 7.

(4) Ú. v. ES C 198, 27.7.1991, s. 1.

(5) Ú. v. ES L 326, 3.12.1998, s. 1.

(6) Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(7) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(8) Ú. v. EÚ L 71, 10.3.2007, s. 9.

PRÍLOHA

Tabuľka zhody

Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom	Toto rozhodnutie
Článok 1 ods. 1	Článok 1 ods. 1
Článok 1 ods. 2 prvý a druhý pododsek	Článok 1 ods. 2 prvý a druhý pododsek
Článok 1 ods. 2 tretí pododsek	Odôvodnenie 4 druhá veta
Článok 1 ods. 3 úvodná veta	Článok 2 úvodná veta
Článok 1 ods. 3 prvá zarážka	Článok 2 ods. 1
Článok 1 ods. 3 druhá zarážka	Článok 2 ods. 2
Článok 1 ods. 3 tretia zarážka	Článok 2 ods. 3
Článok 1 ods. 3 štvrtá zarážka	Článok 2 ods. 4
Článok 1 ods. 3 piata zarážka	Článok 2 ods. 5
Článok 1 ods. 3 šiesta zarážka	Článok 2 ods. 6
—	Článok 2 ods. 7
—	Článok 2 ods. 8
—	Článok 2 ods. 9
—	Článok 2 ods. 10
Článok 1 ods. 3 siedma zarážka	Článok 2 ods. 11
—	Článok 3
Článok 2 ods. 1	Článok 6 ods. 1a 2
Článok 2 ods. 2	Článok 6 ods. 3
Článok 3 úvodná veta	—
Článok 3 písm. a)	Článok 4 ods. 1
Článok 3 písm. b)	Článok 4 ods. 2
—	Článok 4 ods. 3
Článok 3 písm. c)	Článok 4 ods. 6
Článok 3 písm. d)	Článok 4 ods. 4
—	Článok 4 ods. 5
—	Článok 4 ods. 7
Článok 3 písm. e)	Článok 4 ods. 8 a článok 11
Článok 4 úvodná veta	Článok 5 úvodná veta
Článok 4 písm. a)	Článok 5 ods. 1
Článok 4 písm. b)	Článok 5 ods. 2
—	Článok 5 ods. 3
Článok 4 písm. c)	Článok 5 ods. 4
Článok 4 písm. d)	Článok 5 ods. 5
Článok 4 písm. e)	Článok 5 ods. 6
Článok 4 písm. f)	Článok 5 ods. 7
Článok 4 písm. g)	Článok 5 ods. 8
Článok 4 písm. h)	Článok 5 ods. 9
—	Článok 5 ods. 10
—	Článok 5 ods. 11
Článok 5 ods. 1	Článok 7 ods. 1 a 2
Článok 5 ods. 2	Článok 7 ods. 3
Článok 5 ods. 3	Článok 7 ods. 4
Článok 5 ods. 4	Článok 7 ods. 5
Článok 5 ods. 5	Článok 7 ods. 6
Článok 6 prvý pododsek	Článok 8 ods. 1
Článok 6 druhý pododsek	Článok 8 ods. 2 až 9
—	Článok 9
Článok 7	Článok 10 prvý pododsek
—	Článok 10 druhý pododsek
Článok 8 ods. 1	—
Článok 8 ods. 2 úvodná veta	Článok 12 úvodná veta
Článok 8 ods. 2 písm. a)	Článok 12 ods. 1
Článok 8 ods. 2 písm. b)	Článok 12 ods. 2
Článok 8 ods. 2 písm. c)	Článok 12 ods. 3
Článok 8 ods. 2 písm. d)	Článok 12 ods. 4
Článok 8 ods. 2 písm. e)	Článok 12 ods. 5
—	Článok 12 ods. 6
—	Článok 12 ods. 7
Článok 8 ods. 2 písm. f)	Článok 13 ods. 8
Článok 8 ods. 2 písm. g)	Článok 13 ods. 9
Článok 9 ods. 1	Článok 13 ods. 1
Článok 9 ods. 2	—
Článok 9 ods. 3	Článok 13 ods. 2
Článok 9 ods. 4	—
Článok 10	Článok 14
—	Článok 15
Článok 11	—
Článok 12	Článok 16

1.12.2007

Úradný vestník Európskej únie

L 314/21

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 21. augusta 2007,

ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom a s uplatňovaním Dohody o EHP

(Vec COMP/M.4523 – Travelport/Worldspan)

[oznámené pod číslom K(2007) 3938]

(Iba anglické znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2007/781/ES)

Dňa 21. augusta 2007 Komisia prijala rozhodnutie vo veci týkajúcej sa fúzie podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (1), a najmä článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia. Úplné znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť v autentickom jazyku tejto veci a v pracovných jazykoch Komisie na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž na tejto adrese: http://ec.europa.eu/comm/competition/index_en.html

I. ZHRNUTIE

(1)

Travelport LLC, dcérska spoločnosť podniku Blackstone Group (ďalej len „Blackstone“, USA), prevádzkuje systém Galileo – globálny distribučný systém (ďalej len „GDS“) a Gulliver’s Travel Associates. Okrem toho spoločnosť Travelport prevádzkuje množstvo online cestovných kancelárií a internetových stránok vrátane online rezervačných systémov Orbitz, Cheaptickets, Octopus Travel, HotelClub a RatesToGo.

(2)

Worldspan Technologies Inc. (ďalej len „Worldspan“) poskytuje distribučné služby v cestovnom ruchu prostredníctvom systému Worldspan GDS. Spoločnosť sa zameriava na poskytovanie služieb GDS pre online cestovné kancelárie a najnovšie aj pre tradičné cestovné kancelárie predovšetkým v sektore rekreácie. Worldspan okrem toho poskytuje služby v oblasti IT pre letecké spoločnosti (napr. interné rezervačné systémy a letecké prevádzkové služby).

(3)	V rámci tejto transakcie, na základe postúpenia podľa článku 4 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (ďalej len „nariadenie o fúziách“), spoločnosť Travelport získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách kontrolu nad celou spoločnosťou Worldspan prostredníctvom kúpy akcií.

(4)	Prieskumom trhu, ktorý vykonala Komisia, sa zistilo, že navrhovaná koncentrácia nebude dôvodom pre akékoľvek obavy súvisiace s hospodárskou súťažou, ktoré by viedli k výraznému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti.

II. DÔVODOVÁ SPRÁVA

II.1. Vymedzenie trhu príslušného produktu a možného alternatívneho trhu

(5)

V predchádzajúcich prípadoch Komisia vymedzila GDS ako nástroj poskytovaný cestovným kanceláriám (ďalej len „CK“), aby mohli získavať informácie a zabezpečovať rezervácie vo vzťahu k poskytovateľom služieb v oblasti cestovného ruchu, teda leteckým spoločnostiam, hotelom a požičovniam áut, ktorí zasa do systému GDS dodávajú údaje o produktoch, ktoré poskytujú.

(6)

Trh produktu, ktorý táto transakcia ovplyvňuje, sa v tomto rozhodnutí vymedzuje ako trh elektronických distribučných služieb v cestovnom ruchu poskytovaných prostredníctvom GDS. Tento trh má dvojakú podobu a má dve rozdielne kategórie klientov. Poskytovatelia GDS pôsobia ako sprostredkovatelia, ktorí na jednej strane umožňujú poskytovateľom služieb v oblasti cestovného ruchu (dodávateľský trh vertikálne od poskytovateľov GDS) distribuovať svoju cestovnú ponuku cestovným kanceláriám a nakoniec konečným spotrebiteľom, a na druhej strane umožňujú CK (odberateľský trh vertikálne od poskytovateľov GDS) prístup k cestovnej ponuke a jej rezervovanie pre konečných spotrebiteľov. Hĺbkovým prieskumom sa potvrdili uvedené charakteristiky tohto trhu produktu.

(7)

Komisia hodnotila, či – ako to uviedla oznamujúca strana – na trhu príslušného produktu nepôsobia len samotní poskytovatelia GDS, ale aj alternatívne technológie, ktorými možno poskytovateľov GDS obísť a vylúčiť ich využitie. Tieto alternatívy sú: i) metavyhľadávače; ii) priame linky; iii) takzvaní noví účastníci GDS a iv) internetové stránky „dodávateľ.com“.

(8)

Zahrnutie prvých troch možností do trhu príslušného produktu sa v rozhodnutí zamieta, keďže hĺbkovým prieskumom sa jasne preukázalo, že buď nejde o skutočnú náhradu GDS, alebo ich prítomnosť a/alebo vplyv v EHP sú veľmi obmedzené. S cieľom zistiť, či služby poskytované prostredníctvom internetových stránok „dodávateľ.com“ sú náhradou služieb GDS a boli by súčasťou rovnakého trhu produktu, sa vykonalo komplexné hodnotenie, ktoré zahrnulo obe strany trhu.

(9)

Na dodávateľskej strane trhu internetové stránky „dodávateľ.com“ umožňujú, aby poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu výrazne znížili svoje priemerné a marginálne náklady na distribúciu, keďže v konečnom dôsledku usporia poplatok za rezerváciu, ktorý sa účtuje v systéme GDS, ako aj prípadnú províziu za rezerváciu pre CK, ktoré uskutočňujú rezerváciu cez GDS.

(10)

Tradičné letecké spoločnosti môžu potom lepšie konkurovať nízkonákladovým dopravcom, ktorých hlavným distribučným kanálom je stránka typu „dodávateľ.com“. Ďalším podnetom pre poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu, aby presadzovali internetové stránky „dodávateľ.com“, je skutočnosť, že konečný spotrebiteľ má sťaženú možnosť porovnania viacerých poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu, pretože musí ísť na jednotlivé internetové stránky. To čiastočne vysvetľuje nárast stránok „dodávateľ.com“ v posledných rokoch. Podľa údajov IATA v roku 2005 v priemere 25 % všetkých rezervácií v rámci 20 najväčších leteckých spoločností v EHP malo formu priamej rezervácie (v porovnaní s 20 % v roku 2004 a 16 % v roku 2003).

(11)

Hĺbkovým prieskumom sa zistilo, že to, do akej miery poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu dokážu presunúť rezervovanie z poskytovateľov GDS na svoje internetové stránky „dodávateľ.com“, sa značne líši v závislosti od obchodného modelu, ktorý si vybral poskytovateľ služieb v oblasti cestovného ruchu. Taktiež to závisí od veľkosti a profilu správania jeho základne konečných spotrebiteľov, ktorá je v určitej miere „v zajatí“ distribúcie cestovných ponúk prostredníctvom GDS.

(12)

Na odberateľskej strane trhu, ak sa rezervácia vykonáva prostredníctvom GDS, CK získavajú značné stimulačné platby od poskytovateľov GDS, ako aj prípadné provízie za rezervácie od poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu. Tento príjem nebude k dispozícii, ak budú CK vykonávať rezervácie prostredníctvom internetovej stránky „dodávateľ.com“. Aby si CK nahradili tento výpadok príjmov, budú musieť konečným spotrebiteľom účtovať poplatok za služby (čo zasa podnecuje konečného spotrebiteľa, aby si svoje lístky rezervoval sám prostredníctvom stránky „dodávateľ.com“ namiesto využitia CK, čo ďalej znižuje príjmy CK). Preto Komisia dospela v rozhodnutí k záveru, že CK sú značne motivované pokračovať v používaní GDS a nenahrádzať rezervovanie prostredníctvom GDS za rezervovanie prostredníctvom stránok „dodávateľ.com“. Hĺbkovým prieskumom Komisie sa tiež potvrdilo, že CK sa domnievajú, že využívanie stránok „dodávateľ.com“ je nepohodlné, pričom im chýba univerzálnosť ponuky a cenová porovnateľnosť, čo poskytujú firmy GDS.

(13)

Vzhľadom na to, že nahraditeľnosť na dodávateľskej strane je len čiastočná, pričom značný objem rezervácií poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu je v „zajatí“ distribúcie ponúk prostredníctvom GDS, a vzhľadom na skutočnosť, že nahraditeľnosť na odberateľskej strane je veľmi obmedzená, v rozhodnutí sa konštatuje, že internetové stránky „dodávateľ.com“ by nemali byť súčasťou trhu príslušného produktu, na ktorom pôsobia poskytovatelia GDS.

(14)	V rozhodnutí sa však pripúšťa, že prudký rozmach internetových stránok „dodávateľ.com“ vplýva na podmienky hospodárskej súťaže na trhu služieb GDS a ovplyvňuje trhové správanie zlúčených spoločností.

II.2. Príslušné geografické trhy

(15)

V rozhodnutí sa geografický opis dodávateľskej strany trhu vymedzuje ako trh na úrovni celého EHP. Globálne dohody medzi poskytovateľmi služieb v oblasti cestovného ruchu a firmami GDS obvykle obsahujú rozdielne regionálne cenové režimy pre EHP, USA a iné časti sveta. Poplatky za rezervácie, ktoré poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu platia za rezervácie vykonané prostredníctvom GDS, sú podstatne vyššie v EHP ako v USA. Okrem toho trh EHP je regulovaný kódexom správania EÚ, pričom americký trh bol deregulovaný v roku 2006. Napokon podiel poskytovateľov GDS na trhu sa značne líši v závislosti od príslušného regiónu a krajiny. Preto Komisia dospela v rozhodnutí k záveru, že podmienky hospodárskej súťaže v EHP a USA sú veľmi rozdielne.

(16)

V rozhodnutí sa odberateľská strana trhu vymedzuje ako rámcovo vnútroštátna, keďže podiel poskytovateľov GDS na trhu sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Je to v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie a potvrdzuje sa to aj v prieskume trhu. Takmer všetky CK – často vrátane online CK – stále pôsobia len v jednej krajine s výnimkou niekoľkých CK, ktorých aktivity majú celoeurópsky (alebo celosvetový) charakter. Taktiež predplatné, ktoré CK platia za využívanie GDS, a stimulačné platby, ktoré dostávajú, sa v jednotlivých krajinách EHP líšia. Okrem toho Amadeus a Galileo zaviedli vnútroštátne predajné a servisné miesta takmer vo všetkých členských štátoch EHP, aby mohli lepšie plniť osobitné potreby vnútroštátnych trhov.

II.3. Posúdenie hospodárskej súťaže z hľadiska teórií škody

II.3.1. Teórie škody

(17)	Komisia vo svojom rozhodnutí z 3. mája 2007 konštatovala, že oznámená koncentrácia vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom a uplatňovaním Dohody o EHP. Na základe toho Komisia iniciovala konanie podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia o fúziách.

(18)

V rozhodnutí sa podľa tohto článku 6 ods. 1 písm. c) argumentovalo, že by fúzia mohla teoreticky viesť k nekoordinovaným, ako aj koordinovaným účinkom. Pokiaľ ide o nekoordinované účinky, Komisia identifikovala tri teórie škody, ktoré považovala prima facie za možné. Okrem hodnotenia rizika pri koordinovaných účinkoch Komisia zamerala svoj hĺbkový prieskum nekoordinovaných účinkov na posúdenie toho, či:

i)	by fúzia umožnila stranám využívať svoje silné postavenie na odberateľskej strane trhu vo vzťahu k CK, aby zvýšili ceny vo vzťahu k poskytovateľom služieb v oblasti cestovného ruchu na dodávateľskej strane („vertikálne krížové účinky na trhu“);

ii)	by fúzia zrušila spoločnosť Worldspan ako údajného „cenového individualistu“, a tak viedla k rastu cien po fúzii;

iii)	by fúzia umožnila stranám využívať svoju trhovú silu získanú fúziou vo vzťahu k CK v členských štátoch, v ktorých by Galileo/Worldspan mal veľký podiel na trhu.

II.3.2. Vertikálne krížové účinky na trhu („multihniezda“ verzus „jedno hniezdo“)

(19)

Počas úvodnej etapy prieskumu vznikli obavy, že spoločnosť Galileo/Worldspan by mohla svoju silnú trhovú pozíciu po fúzii využiť voči CK na mnohých vnútroštátnych odberateľských trhoch, aby posilnila svoj vyjednávací potenciál vo vzťahu k poskytovateľom služieb v oblasti cestovného ruchu, ktorí pôsobia na dodávateľských trhoch EHP. Takáto možnosť využiť silnú trhovú pozíciu sa dá označiť ako „vertikálny krížový účinok na trhu“. Uvedený účinok možno opísať takto.

(20)	Po fúzii by spoločnosť Galileo/Worldspan získala veľký podiel na trhu so značným prírastkom na odberateľskej strane trhu v Írsku, Spojenom kráľovstve, Taliansku, Holandsku, Maďarsku a Belgicku (pozri ďalej v texte časť o odberateľskej strane trhu).

(21)

Ak by nejaký poskytovateľ služieb v oblasti cestovného ruchu mal osobitný záujem vlastniť rozsiahlu distribučnú sieť v členskom štáte, v ktorom by zlúčená spoločnosť mala širokú sieť CK, táto zlúčená spoločnosť Galileo/Worldspan by mohla využiť svoj podiel na odberateľskom trhu v danom členskom štáte, aby získala provízie od tohto poskytovateľa služieb v oblasti cestovného ruchu pri rokovaní o celosvetovej dohode. Inými slovami, vyjednávacia pozícia tejto zlúčenej spoločnosti voči poskytovateľovi služieb v oblasti cestovného ruchu by mohla viesť k ešte väčšiemu posilneniu trhovej pozície spoločnosti Galileo/Worldspan, ako by sa dalo predpokladať z jej podielu na dodávateľskom trhu v EHP vo výške [20 % – 30 %]. Táto vyjednávacia sila by mohla zlúčenému subjektu umožniť jednostranne zvýšiť ceny po fúzii.

(22)

Pre trh služieb GDS je charakteristická platforma s „multihniezdami“ na jednej strane a „jedným hniezdom“ na strane druhej. Poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu vo všeobecnosti využívajú „multihniezda“, keďže musia distribuovať svoju ponuku prostredníctvom všetkých štyroch GDS, aby dosiahli požadované pokrytie trhu, zatiaľ čo väčšina CK využíva „jedno hniezdo“, pretože na zabezpečenie potrebnej ponuky poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu im vo väčšine prípadov stačí jeden GDS.

(23)

Pokiaľ CK využívajú „jedno hniezdo“, poskytovatelia GDS majú výhradný prístup k CK patriacim do ich príslušných sietí CK. Každý poskytovateľ GDS tak má určitú mieru monopolného postavenia vo vzťahu k poskytovateľom služieb v oblasti cestovného ruchu, ktorí potrebujú mať dosah na CK výhradne napojené na jeden GDS. Toto monopolné postavenie umožňuje poskytovateľovi GDS účtovať poskytovateľom služieb v oblasti cestovného ruchu vyššie ceny. Tento „monopolný zisk“ od poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu sa vo veľkej miere využíva na pokrytie finančných stimulov, ktoré sa poskytujú CK.

(24)

Komisia však zistila, že takéto vzájomné vyjednávacie pôsobenie medzi poskytovateľmi GDS a klientmi na oboch stranách trhu sa začalo meniť. Poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu a CK v súčasnosti posilnili svoju vyjednávaciu pozíciu v porovnaní s poskytovateľmi GDS. Tieto zmeny v relatívnej vyjednávacej sile vyplývajú: i) z konsolidácie medzi CK; ii) zo zavedenia priamej rezervácie prostredníctvom internetových stránok „dodávateľ.com“ a iii) z príplatkov, ktoré zaviedli poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu.

(25)

Okrem hrozby, že svoje cestovné ponuky stiahnu prostredníctvom stránok „dodávateľ.com“, poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu vyvinuli ďalší nástroj nátlaku na GDS. Vďaka uplatňovaniu príplatkov voči CK alebo vďaka hrozbe ich uplatnenia poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu môžu ovplyvniť využívanie konkrétneho GDS a priviesť ho k objemovým stratám v prospech stránok „dodávateľ.com“ alebo iného GDS.

Vplyv fúzie

(26)	Zníženie počtu poskytovateľov GDS by nemalo viesť k rastu cien v dôsledku „vertikálnych krížových účinkov na trhu“ z týchto dôvodov.

(27)

Pokiaľ ide o poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu, hĺbkovým prieskumom sa potvrdilo, že poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu dokážu prinútiť poskytovateľov GDS, aby znížili svoje ceny výmenou za komplexnú ponuku, prípadne preto, aby predišli uplatneniu príplatkov voči ich zmluvným CK. Najmä letecké spoločnosti vyvinuli množstvo vyjednávacích nástrojov (špeciálne, no nielen, „dodávateľ.com“), čo im umožňuje zachovať si čiastočnú prevahu v rokovaniach s poskytovateľmi GDS. Dokonca ani v situácii, keď existujú len traja poskytovatelia GDS, žiadny z nich nebude môcť zvýšiť ceny, pretože poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu si zachovajú dostatočne silnú vyjednávaciu pozíciu na základe: i) schopnosti nasmerovať rezervácie na internetové stránky „dodávateľ.com“; ii) príplatkov požadovaných od CK; iii) povedomia o značke na domácom(-ich) trhu(-och) a iv) možnosti vyvinúť nové vyjednávacie nástroje v budúcnosti. Preto Komisia v rozhodnutí dospela k záveru, že zníženie počtu poskytovateľov GDS zo štyroch na troch nezvyšuje pravdepodobnosť jednostranného zvýšenia cien v dôsledku „vertikálnych krížových účinkov na trhu“.

(28)	Tento záver sa vzťahuje aj na iných poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu, akými sú požičovne áut a hotelové reťazce.

(29)

Pokiaľ ide o CK, budú mať naďalej k dispozícii dostatočný počet platforiem GDS a náklady na zmenu poskytovateľa nepredstavujú neprekonateľnú prekážku pri výbere iného poskytovateľa GDS. Skutočnosť, že poskytovatelia GDS musia vytvoriť a udržiavať dostatočne širokú sieť CK, aby vzbudili dopyt zo strany poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu, vytvára pre CK priaznivú vyjednávaciu pozíciu voči poskytovateľom GDS aj po vylúčení jedného z nich.

(30)

Komisia v rozhodnutí dospela k záveru, že tieto prvky (účinná vyjednávacia pozícia poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu a trvalý alebo možný vývoj ďalších vyjednávacích nástrojov) sú dostatočné na to, aby sa dalo čeliť potenciálne škodlivým účinkom fúzie, pokiaľ ide o zníženie počtu poskytovateľov GDS zo štyroch na troch, ako aj o možný výskyt vertikálnych krížových účinkov na trhu.

II.3.3. Strata pozície spoločnosti Worldspan ako „cenového individualistu“

(31)

Druhá teória škody, ktorú Komisia preskúmala, sa vzťahuje na spoločnosť Worldspan správajúcu sa ako „cenový individualista“ v EHP, účtujúci nižšie ceny ako jeho konkurenti (Galileo, Sabre a Amadeus). V prieskume trhu boli vznesené obavy, že po strate konkurencie medzi zlučujúcimi sa spoločnosťami sa ceny spoločnosti Worldspan zvýšia a vyrovnajú sa tým, ktoré účtuje Galileo.

(32)

Hĺbkovým prieskumom Komisie sa však ukázalo, že túto teóriu škody nemožno potvrdiť. Aby sa dalo konštatovať, že by fúzia mohla viesť k výraznému zvýšeniu cien spoločnosťou Worldspan, muselo by sa preukázať, že jej ceny pred fúziou boli výrazne nižšie ako ceny jej konkurentov, najmä spoločnosti Galileo, a že zlučujúce sa strany by mali motív, ako aj dostatočnú možnosť zvýšiť ceny spoločnosti Worldspan po fúzii.

II.3.3.1. Worldspan neúčtuje nižšie ceny

(33)

Oznamujúca strana predložila porovnanie najzákladnejších druhov rezervácií zlučujúcich sa strán za rok 2006: „Active Net Segment“ spoločnosti Galileo a „Full Service“ spoločnosti Worldspan. Ukazuje sa v ňom, že cenník spoločnosti Worldspan je v skutočnosti […] ako cenník spoločnosti Galileo v prípade […] druhov rezervovania, ktoré predstavujú alternatívu „Full Service“. Ďalej, ak sa poplatky spoločnosti Worldspan za každú kategóriu rezervovania zvážia ako priemer všetkých rezervácií podľa relatívnej váhy každej zo štyroch cenových kategórií spoločnosti Worldspan v rámci úrovne funkčnosti jej „Full Service“, výsledok je […] USD, zatiaľ čo cena „Active Net Segment“ spoločnosti Galileo v roku 2006 je […] USD.

(34)	Komisia preto v rozhodnutí dospela k záveru, že vo väčšine prípadov Worldspan nepredstavuje pre poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu GDS s najnižšími cenami. Vo všeobecnosti sa na trhu vždy nachádza lacnejšia alternatíva, ako je Worldspan.

II.3.3.2. Spoločnosť Worldspan stratila podiel na trhu

(35)

Ďalším dôvodom, prečo podľa oznamujúcej strany spoločnosť Worldspan nemožno považovať za cenového individualistu, je fakt, že údajná politika nízkych cien spoločnosti Worldspan jej neumožnila agresívne expandovať na trhu. Oznamujúca strana argumentuje, že, naopak, spoločnosť Worldspan ako najmenší GDS v EHP za viac ako päť rokov nezaznamenala žiadne známky rastu svojho podielu na trhu v EHP.

(36)

Vývoj podielu spoločnosti Worldspan na trhu v rokoch 2003 až 2006 vykazuje pokles o [0 % – 5 %] na dodávateľskom trhu (EHP). Vo vzťahu k odberateľskému trhu ostal podiel spoločnosti Worldspan na trhu relatívne stabilný s ročným priemerným rastom/poklesom približne [0 % – 5 %] alebo menej okrem Maďarska, kde v rokoch 2004 a 2005 došlo k rastu. Na rozdiel od toho, čo by sa očakávalo od spoločnosti, ktorá sa považuje za cenového individualistu, podiel spoločnosti Worldspan na trhu nevykazuje všeobecné známky rastu.

(37)

Konečne, podľa oznamujúcej strany Worldspan nemožno považovať za cenového individualistu v EHP, pretože sa správa viac ako ten, kto ceny prijíma, než ten, kto ceny určuje. Oznamujúca strana sa okrem iného odvoláva na skutočnosť, že dohody o komplexnej ponuke s piatimi najvýznamnejšími leteckými spoločnosťami EHP uzavreli v EHP skôr iné GDS. Potvrdilo sa to aj hĺbkovým prieskumom.

II.3.3.3. Galileo/Worldspan nie sú vzájomne najbližšími konkurentmi

(38)	Oznamujúca strana zastáva názor, že priestor na zvyšovanie cien v spoločnosti Worldspan po fúzii sa ďalej zmenšuje preto, lebo Galileo a Worldspan nie sú vzájomne najbližšími konkurentmi na trhu EHP.

(39)

Hĺbkovým prieskumom sa potvrdilo, že poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu vo všeobecnosti vnímajú spoločnosť Galileo ako silnejšiu v oblasti obchodného cestovného ruchu, zatiaľ čo spoločnosť Worldspan je silnejšia v rekreačnom cestovnom ruchu a v online CK. Veľká väčšina CK považuje za najbližšieho konkurenta spoločností Galileo aj Worldspan na odberateľskej strane spoločnosť Amadeus.

II.3.3.4. Worldspan nemá motív zvyšovať svoje ceny po fúzii a zjednotiť ich s cenami spoločnosti Galileo

(40)	Skutočnosť, že zlučujúce sa strany nie sú vzájomnými najbližšími konkurentmi, znižuje motiváciu strán zvyšovať ceny spoločnosti Worldspan po fúzii. Okrem toho klesajúce zisky oboch strán pred fúziou naznačujú, že priestor na zvyšovanie cien po fúzii je obmedzený.

(41)

Pravdepodobnosť vyšších cien po fúzii na dodávateľskej strane je ďalej oslabená skutočnosťou, že takýto cenový rast by mohol spôsobiť, že poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu stiahnu svoju ponuku zo systému GDS spoločnosti Worldspan alebo pre CK, ktoré využívajú Worldspan, zavedú prirážky.

(42)

Na záver možno povedať, že hĺbkovým prieskumom Komisie sa zistilo, že neexistujú dostatočné dôkazy na konštatovanie, že spoločnosť Worldspan účtuje nižšie ceny ako jej konkurenti a že by sa správala ako cenový individualista. Na základe toho sa v rozhodnutí dospelo k záveru, že je nepravdepodobné, aby táto transakcia viedla k rastu cien spoločnosti Worldspan.

II.3.4. Veľmi veľký podiel strán na odberateľskej strane trhu

(43)

Pokiaľ ide o odberateľskú stranu trhu, táto transakcia by viedla k veľkým podielom na trhu (nad 40 %) v šiestich členských štátoch a k značným prírastkom. V týchto šiestich členských štátoch sa podiel na trhu v roku 2006 pohyboval v rozmedzí [40 % – 50 %] až [70 % – 80 %].

Členský štát	Galileo	Worldspan	Kombinovaný podiel na trhu
Belgicko	[20 – 30]	[10 – 20]	[40 – 50]
Maďarsko	[20 – 30]	[20 – 30]	[50 – 60]
Írsko	[50 – 60]	[10 – 20]	[70 – 80]
Taliansko	[40 – 50]	[0 – 10]	[40 – 50]
Holandsko	[30 – 40]	[20 – 30]	[50 – 60]
Spojené kráľovstvo	[40 – 50]	[10 – 20]	[50 – 60]

(44)	Výrazná veľkosť kombinovaného podielu na trhu v týchto šiestich členských štátoch by mohla umožňovať stranám správať sa po fúzii nezávisle od svojej konkurencie a klientov a zneužívať svoje obchodné vzťahy s CK.

(45)	Hĺbkovým prieskumom sa však ukázalo, že fúzia neumožní zlučujúcim sa spoločnostiam uplatňovať svoju silnú trhovú pozíciu voči CK na tých vnútroštátnych trhoch, kde táto transakcia povedie k vysokému spoločnému podielu na trhu.

II.3.4.1. Klesajúci trend podielu spoločnosti Galileo na trhu

(46)	Oznamujúca strana argumentuje, že spoločnosť Galileo stratila významný podiel na trhu vo všetkých členských štátoch, v ktorých mala tradične značný podiel, z dôvodu z histórie vyplývajúceho prepojenia s národnými dopravcami.

(47)

Pokles v podiele spoločnosti Galileo na trhu by podľa oznamujúcej strany dokazoval, že nadpriemerný podiel spoločnosti Galileo na trhu neodráža silu trhu. Touto transakciou sa pravdepodobne nezvráti klesajúci trend v podiele spoločnosti Galileo na trhu, najmä ak sa zohľadní marginálna úloha spoločnosti Worldspan na úrovni EHP a jej zdokumentovaná neschopnosť zlepšiť svoje postavenie na trhu EHP v priebehu rokov.

(48)	Tento trend vývoja podielu spoločnosti Galileo na trhu, ako aj marginálna úloha, ktorú spoločnosť Worldspan zohráva na úrovni EHP, sa potvrdili aj v hĺbkovom prieskume.

(49)

CK sú vo všeobecnosti čistými príjemcami, keďže viac prijímajú finančné stimuly od firiem GDS, ako im vyplácajú v rámci predplatného. Stimulačné platby za posledných päť rokov trvale rástli, a to aj v tých členských štátoch, v ktorých majú strany veľký podiel na trhu (nad 40 %). Hĺbkovým prieskumom sa ukázalo, že v období rokov 2003 až 2006 príjmy CK vo všeobecnosti rástli, pričom vývoj ich hrubého zisku je pozitívny.

(50)	Tento vývoj ukazuje, aký význam majú CK pre firmy GDS, a odzrkadľuje všeobecný názor respondentov hĺbkového prieskumu, že konkurencia medzi GDS na odberateľskom trhu je veľká.

II.3.4.2. Náklady na zmenu

(51)	Ďalší dôvod, prečo je nepravdepodobné, že transakcia povedie k zvýšeniu cien na odberateľskom trhu, súvisí so skutočnosťou, a potvrdil to aj hĺbkový prieskum, že náklady na zmenu nie sú neprekonateľnou prekážkou zmeny.

(52)

Hoci je ťažké vyčísliť náklady na zmenu, tak z hľadiska potrebného času a školenia, ako aj z finančného hľadiska, z hĺbkového prieskumu možno čerpať niekoľko všeobecných záverov. Malé CK potrebujú na zmenu jedného GDS na druhý GDS jeden alebo niekoľko týždňov; školiace potreby nie sú výrazné a produktivita týchto CK nie je takouto zmenou negatívne ovplyvnená. Veľké CK však odhadujú čas potrebný na zmenu približne na 12 mesiacov s významnými finančnými nákladmi (viac ako 1 milión EUR). Taktiež školiace potreby sú väčšie. V niektorých prípadoch (napr. z dôvodu technických aspektov zmeny) môžu byť finančné náklady, ako aj časová náročnosť ešte výraznejšie.

(53)

Hoci sa hĺbkovým prieskumom potvrdilo, že náklady na zmenu existujú, taktiež sa ukázalo, že v minulosti neboli tieto náklady prekážkou významných zmien. V období rokov 2003 až 2006 prešlo niekoľko CK zo spoločnosti Galileo k spoločnosti Amadeus. Okrem toho spoločnosť Worldspan stratila v tomto období dvoch zo svojich najvýznamnejších klientov, […] a […].

(54)

Hoci náklady na zmenu existujú, nezdá sa pravdepodobné, že by táto transakcia viedla k obavám v súvislosti s hospodárskou súťažou z dôvodu veľkého kombinovaného podielu strán na odberateľskej strane trhu. Je to pre: i) negatívny vývoj spoločného podielu strán na trhu; ii) intenzívnu hospodársku súťaž medzi GDS, dokonca aj na vnútroštátnych trhoch, kde majú veľký podiel na odberateľskej strane trhu, ako to potvrdzuje postupný nárast stimulačných platieb pre CK na týchto vnútroštátnych trhoch, a pre iii) všeobecne pozitívne vnímanie fúzie cestovnými kanceláriami, čo pramení z ich presvedčenia, že fúzia vytvorí silnú alternatívu spoločnosti Amadeus.

(55)	Preto Komisia v rozhodnutí dospela k záveru, že vznik nekoordinovaných účinkov z dôvodu fúzie je nepravdepodobný, pokiaľ ide o odberateľské trhy.

II.3.5. Koordinované účinky

(56)	V hĺbkovom prieskume sa okrem toho ďalej analyzovala možnosť koordinovaných účinkov na dodávateľskej aj odberateľskej strane trhu systémov GDS.

II.3.5.1. Dodávateľská strana

Dosiahnutie podmienok koordinácie

(57)

Vo všeobecnosti platí, že čím menej zložité a viac stabilné je ekonomické prostredie, tým jednoduchšie spoločnosti dospejú k spoločnej dohode o podmienkach koordinácie. V tomto kontexte môže premenlivý dopyt, výrazný vnútorný rast niektorých spoločností na trhu alebo častý vstup nových spoločností naznačovať, že situácia nie je dostatočne stabilná, aby bola koordinácia pravdepodobná.

(58)	Hoci sa za posledných päť rokov neuskutočnil žiadny významný vstup na trh systémov GDS, vývoj podielov na trhu za posledných päť rokov potvrdzuje, že ekonomické prostredie, v ktorom v EHP prebieha hospodárska súťaž medzi GDS, prekonalo výraznú zmenu.

(59)

Okrem toho by sa nárast internetových stránok „dodávateľ.com“ za posledných päť rokov mal zohľadniť ako destabilizujúci faktor pri dosahovaní podmienok koordinácie na trhu GDS. Prieskum trhu taktiež potvrdil, že väčšina leteckých spoločností očakáva ďalší rast vo svojom priamom predaji prostredníctvom „dodávateľ.com“. Pre požičovne áut a hotely distribúcia cestovných ponúk prostredníctvom GDS predstavuje relatívne malú časť ich rezervácií.

(60)	Hoci uvedené okolnosti celkom nevylučujú možnosť dosiahnutia podmienok koordinácie medzi tromi zostávajúcimi GDS na dodávateľskom trhu, Komisia v rozhodnutí dospela k záveru, že pre uvedené okolnosti by takáto koordinácia bola ťažšia, a teda nepravdepodobná.

Monitorovanie odchýlok

(61)	Len presvedčivá hrozba včasného a dostatočného protiopatrenia bráni spoločnostiam odchýliť sa od dodržiavania podmienok koordinácie. To si vyžaduje dostatočne transparentné trhy, aby koordinujúce spoločnosti mohli adekvátne monitorovať, či spoločnosti dodržujú podmienky.

(62)

Hoci služby ponúkané GDS majú skôr homogénny charakter, cenová štruktúra a ponuka produktov všetkých GDS je zložitá. GDS v súčasnosti v EHP uplatňujú paralelne rôzne druhy dohôd, teda štandardné dohody zúčastnených dopravcov a dohody o komplexnej ponuke, niekedy doplnené tzv. voliteľnými dohodami. Rozdiely a rôznorodosť cenových štruktúr aj ponúk produktov v týchto dohodách spôsobujú, že trvalá koordinácia nie je uskutočniteľná. Existujúcu transparentnosť na trhu ďalej znižuje skutočnosť, že GDS pravidelne upravujú ponuky produktov a cenové štruktúry.

(63)	Hoci by sa z prieskumu trhu zdalo, že zmluvy medzi GDS a požičovňami áut a hotelmi majú menej zložitú štruktúru, ešte vždy by nezabezpečovali takú úroveň transparentnosti, ktorá by koordináciu uľahčila.

(64)

Veľa respondentov prieskumu trhu poukázalo na existenciu takzvaných doložiek „najvyšších výhod“ vo svojich dohodách s GDS. Využitie týchto doložiek by mohlo zvýšiť cenovú transparentnosť. Prieskumom trhu sa však potvrdilo, že vo väčšine prípadov sa tieto doložky vzťahujú na povinnosť poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu poskytovať firmám GDS rovnakú ponuku, a teda sú len odrazom povinnosti ustanovenej v kódexe správania.

(65)	Vzhľadom na charakteristiku príslušných trhov, a najmä obmedzenú mieru transparentnosti sa Komisia v rozhodnutí domnieva, že pre zostávajúce tri GDS by bolo ťažké efektívne monitorovať odchýlky od koordinovaného správania.

Odstrašujúce mechanizmy

(66)	Koordinácia nie je udržateľná, pokiaľ dôsledky odchýlok v dodržiavaní podmienok nie sú dostatočne závažné, aby presvedčili koordinujúce spoločnosti, že je v ich najlepšom záujme dodržiavať podmienky koordinácie.

(67)

Okamžité protiopatrenia, v rámci ktorých by koordinujúce GDS znížili poplatky vyberané od poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu, by nepredstavovali efektívne zakročenie proti GDS, ktoré nedodržujú podmienky, keďže by nepodnietili poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu, aby zmenili GDS, pretože poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu sa domnievajú, že potrebujú služby všetkých štyroch GDS.

(68)

Realistickejšie protiopatrenia by boli, keby GDS ponúkli väčšie stimuly alebo priame paušálne platby niektorým významným CK, ktoré využívajú služby tých GDS, ktoré nedodržujú podmienky, a podnietili ich tak k zmene takéhoto GDS za iný. Hoci by tieto opatrenia prichádzali do úvahy, išlo by o nákladnú stratégiu, keďže stimulačné platby ponúknuté CK musia byť dostatočne veľké, aby ich to podnietilo zmeniť GDS.

(69)	Komisia preto v rozhodnutí dospela k záveru, že protiopatrenia vo forme vyšších stimulačných platieb v prospech CK nemožno automaticky vylúčiť.

Reakcie vonkajších strán

(70)	Aby koordinácia bola úspešná, nemalo by byť možné, aby konanie nekoordinujúcich spoločností a potenciálnych konkurentov, ako aj klientov ohrozovalo výsledok, ktorý sa od koordinácie očakáva.

(71)

V tomto prípade sa zdá, že na trhu by mohli existovať významné obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré by destabilizovali akýkoľvek pokus o koordináciu. Tieto prekážky by konkrétne pramenili z toho, že poskytovatelia služieb v oblasti cestovného ruchu majú možnosť stiahnuť ponuku a sprístupniť ju len cez priamy distribučný kanál, ako je „dodávateľ.com“. Okrem toho by koordinácia, ktorá vedie k rastu cien, mohla vyprovokovať poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu v EHP, aby viac investovali do rozvoja alternatív GDS, ako sú noví účastníci GDS a priame linky.

(72)	Vzhľadom na opísané okolnosti a skutočnosť, že kritériá, ktoré sa musia splniť, aby sa dosiahli koordinované účinky, sú kumulatívne, nie je pravdepodobné, aby fúzia viedla ku koordinovaným účinkom na európskom trhu ponuky služieb GDS pre poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu.

II.3.5.2. Odberateľská strana

Dosiahnutie podmienok koordinácie

(73)	Problém koordinácie by v princípe mohol vzniknúť aj na odberateľskom trhu, ktorý zahŕňa vzťahy medzi GDS a CK. Pre odberateľské trhy v EHP sú charakteristické výrazné rozdiely v podieloch uvedených štyroch GDS na trhu v závislosti od jednotlivých krajín.

(74)

Hospodárska súťaž medzi GDS na odberateľskom trhu je intenzívna a nevykazuje známky koordinovaného správania. Počas posledných […] rokov spoločnosti Galileo a Worldspan stratili podiel na trhu v hodnote […], ktorý získala spoločnosť Amadeus. Okrem toho sa prieskumom trhu potvrdilo, že hospodárska súťaž medzi GDS, pokiaľ ide o zmluvy s CK, je v súčasnosti intenzívna, čo odzrkadľuje nárast stimulačných platieb GDS v prospech CK za posledných päť rokov.

(75)	Uvedené fakty naznačujú, že postavenie zlučujúcich sa spoločností na väčšine odberateľských trhov je relatívne nestabilné, čo je okolnosť, ktorá by mohla sťažiť dosiahnutie dohody o podmienkach koordinácie.

Monitorovanie odchýlok

(76)

Podmienky zmlúv CK sú vo všeobecnosti netransparentné, keďže sa vyjednávajú individuálne medzi CK a GDS. GDS nemajú prístup ku komplexným podmienkam, ktoré ponúkajú konkurenčné GDS. Hoci určitá cenová transparentnosť môže existovať v dôsledku prípadnej výmeny informácií medzi CK a GDS v kontexte vyjednávania zmlúv, vzhľadom na to, že väčšina zmlúv sa vyjednáva individuálne, miera transparentnosti, ktorá by z tejto skutočnosti mohla vyplývať, by sa výrazne obmedzila. Preto by sa možnosti úspešného monitorovania koordinovaného správania mohli zdať veľmi limitované, keďže by bolo potrebné monitorovať mieru spokojnosti, funkčnosť, služby, finančnú pomoc, prémie a iné podmienky, ktoré každá firma GDS ponúka jednotlivým cestovným kanceláriám.

(77)	Vzhľadom na obmedzenú mieru transparentnosti na odberateľskej strane trhu Komisia v rozhodnutí dospela k záveru, že pre zostávajúce tri GDS by bolo ťažké monitorovať odchýlky od koordinovaného správania.

Odstrašujúce mechanizmy

(78)	Odstrašujúce mechanizmy, ktoré možno uplatniť, sú v zásade rovnaké ako tie, ktoré sa rozoberali v súvislosti s dodávateľským trhom.

Reakcie vonkajších strán

(79)	V prípade koordinovaného správania neexistuje veľa ľahko dostupných alternatív, ktoré by CK mohli využiť. Využitie internetových stránok „dodávateľ.com“ je pre CK priveľmi zložité a iné alternatívy GDS nie sú v súčasnosti v EHP dostatočne rozvinuté, aby predstavovali primerané alternatívy.

(80)	Vzhľadom na skutočnosť, že kritériá, ktoré treba splniť na dosiahnutie koordinovaných účinkov, sú kumulatívne, Komisia v rozhodnutí konštatuje, že rovnako na odberateľskej strane trhu nie je pravdepodobné, aby fúzia viedla ku koordinovaným účinkom.

III. ZÁVER

(81)

Komisia v rozhodnutí dospela k záveru, že navrhovaná koncentrácia nebude dôvodom pre akékoľvek obavy súvisiace s hospodárskou súťažou, ktoré by viedli k výraznému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti. Preto má Komisia v úmysle vyhlásiť túto koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom a Dohodou o EHP v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia o fúziách a článkom 57 Dohody o EHP.

(1) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

1.12.2007

Úradný vestník Európskej únie

L 314/29

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 30. novembra 2007,

ktorým sa schvaľujú ročné a viacročné národné programy a finančný príspevok Spoločenstva na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie určitých chorôb zvierat a zoonóz predložené členskými štátmi na rok 2008 a nasledujúce roky

[oznámené pod číslom K(2007) 5776]

(2007/782/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch na veterinárnom úseku (1), a najmä na jeho článok 24 ods. 5,

keďže:

(1)	Rozhodnutím 90/424/EHS sa stanovujú postupy, ktorými sa riadi finančné prispievanie Spoločenstva na programy eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat a zoonóz.

(2)

Okrem toho sa v článku 24 ods. 1 rozhodnutia 90/424/EHS ustanovuje, že finančné opatrenie Spoločenstva sa má zaviesť s cieľom uhradiť výdavky vzniknuté členským štátom pri financovaní národných programov eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat a zoonóz uvedených na zozname v uvedenom rozhodnutí.

(3)

V rozhodnutí Rady 2006/965/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 90/424/EHS o výdavkoch na veterinárnom úseku (2), sa nahradil článok 24 uvedeného rozhodnutia novým ustanovením. Formou prechodných opatrení sa rozhodnutím 2006/965/ES ustanovilo, že programy enzootickej bovinnej leukózy a Aujeszkého choroby by mohli byť naďalej financované do 31. decembra 2010.

(4)

Rozhodnutím Rady 90/638/EHS z 27. novembra 1990 ustanovujúcom kritériá Spoločenstva na eradikáciu a monitorovanie niektorých chorôb zvierat (3) sa ustanovuje, že programy predložené členskými štátmi musia spĺňať kritériá stanovené v prílohách k rozhodnutiu 90/638/EHS, aby mohli byť schválené v rámci opatrení ustanovených v článku 24 ods. 1 rozhodnutia 90/424/EHS.

(5)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (4), sa ustanovujú ročné programy členských štátov na monitorovanie prenosných spongiformných encefalopatií (PSE) u hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

(6)

V smernici Rady 2005/94/ES (5) o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky sa zároveň ustanovujú dozorné programy týkajúce sa hydiny a voľne žijúceho vtáctva, ktoré majú členské štáty uskutočňovať, aby sa okrem iného na základe pravidelne aktualizovaných posúdení rizika prispelo k poznaniu nebezpečenstva, ktoré predstavuje voľne žijúce vtáctvo v súvislosti s akýmkoľvek vírusom chrípky vtáčieho pôvodu u vtáctva. Tieto ročné programy monitorovania a ich financovanie by sa takisto mali schváliť.

(7)	Niektoré členské štáty Komisii predložili ročné programy eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat, programy kontrol na prevenciu zoonóz a ročné programy monitorovania na eradikáciu a monitorovanie určitých PSE, na ktoré chcú získať finančný príspevok od Spoločenstva.

(8)

Niektoré členské štáty Komisii predložili aj viacročné programy eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat, na ktoré chcú získať finančný príspevok Spoločenstva. Viazanie výdavkov v súvislosti s viacročnými programami sa prijíma v súlade s článkom 76 ods. 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (6). Prvý rozpočtový záväzok týkajúci sa viacročných programov sa prijíma po ich schválení. Každý ďalší záväzok Komisia prijíma na základe rozhodnutia o udelení príspevku podľa článku 24 ods. 5 rozhodnutia 90/424/EHS.

(9)	Komisia posúdila ročné a viacročné programy predložené členskými štátmi z veterinárneho i finančného hľadiska. Zistilo sa, že tieto programy sú v súlade s príslušnými veterinárnymi právnymi predpismi Spoločenstva a najmä s kritériami stanovenými v rozhodnutí 90/638/EHS.

(10)

Vzhľadom na dôležitosť týchto programov na dosiahnutie cieľov Spoločenstva v oblasti zdravia zvierat a verejného zdravia, ako aj záväzné uplatňovanie programov týkajúcich sa PSE a vtáčej chrípky vo všetkých členských štátoch, je vhodné stanoviť zodpovedajúcu výšku finančného príspevku Spoločenstva na uhradenie nákladov, ktoré príslušným členským štátom vzniknú v súvislosti s opatreniami uvedenými v tomto rozhodnutí, do maximálnej výšky pre každý program.

(11)

V záujme lepšieho riadenia, efektívnejšieho využívania prostriedkov Spoločenstva a väčšej transparentnosti je takisto potrebné stanoviť pre každý program podľa potreby maximálnu výšku úhrady určitých nákladov členským štátom, ako sú napr. testy používané v členských štátoch a odškodnenie majiteľov za stratu spôsobenú zabitím alebo usmrtením zvierat.

(12)

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (7) sa majú programy eradikácie a kontroly chorôb zvierat financovať z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Na účely finančnej kontroly sa majú uplatňovať články 9, 36 a 37 uvedeného nariadenia.

(13)

Finančný príspevok Spoločenstva by sa mal udeliť pod podmienkou, že plánované činnosti sa uskutočňujú efektívne a príslušné orgány poskytujú všetky nevyhnutné informácie v lehotách ustanovených v tomto rozhodnutí. Vhodným sa zdá byť najmä vyžadovanie častejšieho predkladania priebežných technických správ s cieľom vyhodnotiť efektívnosť implementácie schválených programov.

(14)

Z dôvodu administratívnej efektívnosti by všetky výdavky predložené na účely získania finančného príspevku Spoločenstva mali byť vyjadrené v eurách. V súlade s nariadením (ES) č. 1290/2005 by v prípade výdavkov vyjadrených v inej mene ako euro mal byť prepočítacím kurzom posledný výmenný kurz stanovený Európskou centrálnou bankou pred prvým dňom mesiaca, v ktorom príslušný členský štát žiadosť predložil.

(15)	Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA I

ROČNÉ PROGRAMY

Článok 1

Brucelóza hovädzieho dobytka

1. Programy eradikácie brucelózy hovädzieho dobytka predložené Írskom, Španielskom, Talianskom, Cyprom, Portugalskom a Spojeným kráľovstvom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 ako náklady na uskutočnenie laboratórnych testov, odškodnenie majiteľov za stratu spôsobenú zabitím ich zvierat v rámci týchto programov a na nákup dávok očkovacích látok, a neprekročí:

a)	1 200 000 EUR pre Írsko;

b)	4 400 000 EUR pre Španielsko;

c)	2 100 000 EUR pre Taliansko;

d)	153 000 EUR pre Cyprus;

e)	1 900 000 EUR pre Portugalsko;

f)	1 200 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí:

a)	:	pri teste s použitím bengálskej červenej (RBT)	:	0,2 EUR za test;
b)	:	pri sérovom aglutinačnom teste	:	0,2 EUR za test;
c)	:	pri komplement-fixačnom teste	:	0,4 EUR za test;
d)	:	pri teste ELISA	:	1 EUR za test.

Článok 2

Tuberkulóza hovädzieho dobytka

1. Programy eradikácie tuberkulózy hovädzieho dobytka predložené Estónskom, Španielskom, Talianskom, Poľskom a Portugalskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 ako náklady na tuberkulínové testy, laboratórne testy a na odškodnenie majiteľov za stratu spôsobenú zabitím ich zvierat v rámci týchto programov, a neprekročí:

a)	24 000 EUR pre Estónsko;

b)	6 100 000 EUR pre Španielsko;

c)	2 700 000 EUR pre Taliansko;

d)	1 100 000 EUR pre Poľsko;

e)	347 000 EUR pre Portugalsko.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí:

a)	:	pri tuberkulínovom teste	:	1 EUR za test;
b)	:	pri gama-interferónovom teste	:	5 EUR za test.

Článok 3

Brucelóza oviec a kôz

1. Programy eradikácie brucelózy oviec a kôz predložené Španielskom, Talianskom, Cyprom a Portugalskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 ako náklady na nákup očkovacích látok, náklady na uskutočnenie laboratórnych testov a na odškodnenie majiteľov za stratu spôsobenú zabitím ich zvierat v rámci týchto programov, a neprekročí:

a)	5 600 000 EUR pre Španielsko;

b)	2 800 000 EUR pre Taliansko;

c)	93 000 EUR pre Cyprus;

d)	1 100 000 EUR pre Portugalsko.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí:

a)	:	pri teste s použitím bengálskej červenej (RBT)	:	0,2 EUR za test;
b)	:	pri komplement-fixačnom teste	:	0,4 EUR za test.

Článok 4

Katarálna horúčka oviec v endemických alebo vysokorizikových oblastiach

1. Programy eradikácie a monitorovania katarálnej horúčky oviec predložené Belgickom, Bulharskom, Nemeckom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Luxemburskom, Holandskom, Rakúskom, Portugalskom, Rumunskom a Slovinskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 ako náklady na uskutočnenie laboratórnych testov na účely virologického, sérologického a entomologického dozoru a na nákup pascí a očkovacích látok, a neprekročí:

a)	377 000 EUR pre Belgicko;

b)	5 400 EUR pre Bulharsko;

c)	3 100 000 EUR pre Nemecko;

d)	100 000 EUR pre Grécko;

e)	4 100 000 EUR pre Španielsko;

f)	351 000 EUR pre Francúzsko;

g)	1 300 000 EUR pre Taliansko;

h)	70 000 EUR pre Luxembursko;

i)	527 000 EUR pre Holandsko;

j)	245 000 EUR pre Rakúsko;

k)	1 004 000 EUR pre Portugalsko;

l)	43 000 EUR pre Rumunsko;

m)	61 000 EUR pre Slovinsko.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí v prípade testu ELISA sumu 2,5 EUR za test.

Článok 5

Salmonelóza (zoonotická salmonela) u chovných kŕdľov Gallus gallus

1. Programy na kontrolu určitej zoonotickej salmonely v chovných kŕdľoch Gallus gallus predložené Belgickom, Bulharskom, Českou republikou, Dánskom, Nemeckom, Írskom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Cyprom, Lotyšskom, Maďarskom, Holandskom, Rakúskom, Poľskom, Portugalskom, Rumunskom a Slovenskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 ako náklady na uskutočnenie bakteriologických a sérotypových testov v rámci úradného odberu vzoriek, na odškodnenie majiteľov za stratu spôsobenú usmrtením vtáctva, likvidáciou vajec a na nákup očkovacích látok, a neprekročí:

a)	550 000 EUR pre Belgicko;

b)	10 000 EUR pre Bulharsko;

c)	200 000 EUR pre Českú republiku;

d)	75 000 EUR pre Dánsko;

e)	600 000 EUR pre Nemecko;

f)	120 000 EUR pre Írsko;

g)	150 000 EUR pre Grécko;

h)	800 000 EUR pre Španielsko;

i)	500 000 EUR pre Francúzsko;

j)	470 000 EUR pre Taliansko;

k)	45 000 EUR pre Cyprus;

l)	60 000 EUR pre Lotyšsko;

m)	400 000 EUR pre Maďarsko;

n)	1 300 000 EUR pre Holandsko;

o)	50 000 EUR pre Rakúsko;

p)	2 000 000 EUR pre Poľsko;

q)	600 000 EUR pre Portugalsko;

r)	400 000 EUR pre Rumunsko;

s)	275 000 EUR pre Slovensko.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí:

a)	:	pri bakteriologickom teste (kultivácia)	:	5,0 EUR za test;
b)	:	pri kúpe jednej dávky očkovacej látky	:	0,05 EUR za dávku;
c)	:	pri sérotypovom rozbore príslušných izolátov Salmonella spp.	:	20,0 EUR za test.

Článok 6

Salmonelóza (zoonotická salmonela) u kŕdľov nosníc Gallus gallus

1. Programy kontroly určitej zoonotickej salmonely v kŕdľoch nosníc Gallus gallus predložené Belgickom, Bulharskom, Českou republikou, Nemeckom, Estónskom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Cyprom, Lotyšskom, Luxemburskom, Maďarskom, Holandskom, Rakúskom, Poľskom, Portugalskom, Rumunskom, Slovenskom a Spojeným kráľovstvom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

a)	750 000 EUR pre Belgicko;

b)	20 000 EUR pre Bulharsko;

c)	1 000 000 EUR pre Českú republiku;

d)	2 000 000 EUR pre Nemecko;

e)	20 000 EUR pre Estónsko;

f)	500 000 EUR pre Grécko;

g)	3 500 000 EUR pre Španielsko;

h)	2 500 000 EUR pre Francúzsko;

i)	1 000 000 EUR pre Taliansko;

j)	80 000 EUR pre Cyprus;

k)	300 000 EUR pre Lotyšsko;

l)	10 000 EUR pre Luxembursko;

m)	2 000 000 EUR pre Maďarsko;

n)	2 000 000 EUR pre Holandsko;

o)	1 000 000 EUR pre Rakúsko;

p)	2 000 000 EUR pre Poľsko;

q)	1 000 000 EUR pre Portugalsko;

r)	500 000 EUR pre Rumunsko;

s)	1 000 000 EUR pre Slovensko;

t)	80 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí:

a)	:	pri bakteriologickom teste (kultivácia)	:	5,0 EUR za test;
b)	:	pri kúpe jednej dávky očkovacej látky	:	0,05 EUR za dávku;
c)	:	pri sérotypovom rozbore príslušných izolátov Salmonella spp.	:	20,0 EUR za test.

Článok 7

Klasický mor ošípaných a africký mor ošípaných

1. Programy kontroly a monitorovania:

a)	klasického moru ošípaných predložené Bulharskom, Nemeckom, Francúzskom, Luxemburskom, Rumunskom, Slovinskom a Slovenskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008,

b)	klasického moru ošípaných a afrického moru ošípaných predložené Talianskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 ako náklady na uskutočnenie virologických a sérologických testov domácich ošípaných a diviakov, a pri programoch predložených Bulharskom, Nemeckom, Francúzskom, Rumunskom a Slovenskom takisto vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú na nákup a distribúciu očkovacích látok a návnad pri očkovaní diviakov, a neprekročí:

a)	400 000 EUR pre Bulharsko;

b)	1 000 000 EUR pre Nemecko;

c)	650 000 EUR pre Francúzsko;

d)	100 000 EUR pre Taliansko;

e)	15 000 EUR pre Luxembursko;

f)	2 500 000 EUR pre Rumunsko;

g)	40 000 EUR pre Slovinsko;

h)	525 000 EUR pre Slovensko.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí v prípade testu ELISA sumu 2,5 EUR za test.

Článok 8

Vezikulárna choroba ošípaných

1. Program eradikácie vezikulárnej choroby ošípaných predložený Talianskom sa týmto schvaľuje na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov na laboratórne testy a neprekročí sumu 300 000 EUR.

Článok 9

Vtáčia chrípka u hydiny a voľne žijúceho vtáctva

1. Programy zamerané na prieskum vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúceho vtáctva predložené Belgickom, Bulharskom, Českou republikou, Dánskom, Nemeckom, Estónskom, Írskom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Cyprom, Lotyšskom, Litvou, Luxemburskom, Maďarskom, Holandskom, Rakúskom, Poľskom, Portugalskom, Rumunskom, Slovinskom, Slovenskom, Fínskom, Švédskom a Spojeným kráľovstvom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva je vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu ako náklady na uskutočnenie laboratórnych testov, a tvorí ho aj paušálna suma na odber vzoriek u voľne žijúceho vtáctva, pričom neprekročí:

a)	127 000 EUR pre Belgicko;

b)	76 000 EUR pre Bulharsko;

c)	65 000 EUR pre Českú republiku;

d)	202 000 EUR pre Dánsko;

e)	580 000 EUR pre Nemecko;

f)	8 000 EUR pre Estónsko;

g)	58 000 EUR pre Írsko;

h)	72 000 EUR pre Grécko;

i)	306 000 EUR pre Španielsko;

j)	155 000 EUR pre Francúzsko;

k)	380 000 EUR pre Taliansko;

l)	15 000 EUR pre Cyprus;

m)	33 000 EUR pre Lotyšsko;

n)	43 000 EUR pre Litvu;

o)	12 000 EUR pre Luxembursko;

p)	184 000 EUR pre Maďarsko;

q)	444 000 EUR pre Holandsko;

r)	55 000 EUR pre Rakúsko;

s)	81 000 EUR pre Poľsko;

t)	165 000 EUR pre Portugalsko;

u)	465 000 EUR pre Rumunsko;

v)	43 000 EUR pre Slovinsko;

w)	50 000 EUR pre Slovensko;

x)	35 000 EUR pre Fínsko;

y)	290 000 EUR pre Švédsko;

z)	400 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

3. Maximálna výška nákladov, ktoré sa členským štátom uhradia za testy uskutočnené v rámci programov, neprekročí:

a)	:	test ELISA	:	1 EUR za test;
b)	:	imunodifúzny test na agarovom géli	:	1,2 EUR za test;
c)	:	test HI na H5/H7	:	12 EUR za test;
d)	:	test na izoláciu vírusu	:	30 EUR za test;
e)	:	test PCR	:	15 EUR za test;
f)	:	odber vzoriek u voľne žijúceho vtáctva	:	20 EUR za zviera.

Článok 10

Prenosné spongiformné encefalopatie (PSE)

1. Programy zamerané na monitorovanie prenosných spongiformných encefalopatií (PSE) predložené Belgickom, Bulharskom, Českou republikou, Dánskom, Nemeckom, Estónskom, Írskom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Cyprom, Lotyšskom, Litvou, Luxemburskom, Maďarskom, Maltou, Holandskom, Rakúskom, Poľskom, Portugalskom, Rumunskom, Slovinskom, Slovenskom, Fínskom, Švédskom a Spojeným kráľovstvom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 100 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 na implementáciu týchto programov, a neprekročí:

a)	1 950 000 EUR pre Belgicko;

b)	850 000 EUR pre Bulharsko;

c)	950 000 EUR pre Českú republiku;

d)	1 600 000 EUR pre Dánsko;

e)	9 500 000 EUR pre Nemecko;

f)	250 000 EUR pre Estónsko;

g)	5 000 000 EUR pre Írsko;

h)	950 000 EUR pre Grécko;

i)	4 700 000 EUR pre Španielsko;

j)	14 750 000 EUR pre Francúzsko;

k)	3 050 000 EUR pre Taliansko;

l)	250 000 EUR pre Cyprus;

m)	300 000 EUR pre Lotyšsko;

n)	550 000 EUR pre Litvu;

o)	150 000 EUR pre Luxembursko;

p)	700 000 EUR pre Maďarsko;

q)	37 000 EUR pre Maltu;

r)	3 150 000 EUR pre Holandsko;

s)	1 250 000 EUR pre Rakúsko;

t)	3 250 000 EUR pre Poľsko;

u)	1 250 000 EUR pre Portugalsko;

v)	7 500 EUR pre Rumunsko;

w)	200 000 EUR pre Slovinsko;

x)	750 000 EUR pre Slovensko;

y)	650 000 EUR pre Fínsko;

z)	1 150 000 EUR pre Švédsko;

za)	5 300 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

3. Finančný príspevok Spoločenstva na programy uvedené v odseku 1 je určený na vykonané testy a jeho maximálna výška neprekročí:

a)	5 EUR na test hovädzieho dobytka uvedeného v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 999/2001;

b)	30 EUR na test oviec a kôz uvedených v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 999/2001;

c)	50 EUR na test jeleňovitej zveri uvedenej v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 999/2001;

d)	175 EUR na test v prípade molekulárnych diskriminačných testov vykonaných tak, ako je stanovené v bode 3.2 písm. c) i) kapitoly C prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

Článok 11

Bovinná spongiformná encefalopatia (BSE)

1. Programy zamerané na eradikáciu bovinnej spongiformnej encefalopatie predložené Belgickom, Bulharskom, Českou republikou, Dánskom, Nemeckom, Estónskom, Írskom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Luxemburskom, Holandskom, Rakúskom, Poľskom, Portugalskom, Slovinskom, Slovenskom, Fínskom a Spojeným kráľovstvom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva na programy uvedené v odseku 1 sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré príslušným členským štátom vzniknú ako náklady na odškodnenie majiteľov za stratu spôsobenú usmrtením alebo likvidáciou ich zvierat v rámci programu eradikácie, do maximálnej výšky 500 EUR za zviera a neprekročí:

a)	50 000 EUR pre Belgicko;

b)	50 000 EUR pre Bulharsko;

c)	150 000 EUR pre Českú republiku;

d)	50 000 EUR pre Dánsko;

e)	145 000 EUR pre Nemecko;

f)	50 000 EUR pre Estónsko;

g)	430 000 EUR pre Írsko;

h)	50 000 EUR pre Grécko;

i)	500 000 EUR pre Španielsko;

j)	100 000 EUR pre Francúzsko;

k)	150 000 EUR pre Taliansko;

l)	50 000 EUR pre Luxembursko;

m)	50 000 EUR pre Holandsko;

n)	50 000 EUR pre Rakúsko;

o)	100 000 EUR pre Poľsko;

p)	232 000 EUR pre Portugalsko;

q)	10 000 EUR pre Slovinsko;

r)	125 000 EUR pre Slovensko;

s)	25 000 EUR pre Fínsko;

t)	176 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

Článok 12

Scrapie

1. Programy eradikácie choroby scrapie predložené Belgickom, Bulharskom, Českou republikou, Dánskom, Nemeckom, Estónskom, Írskom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Cyprom, Lotyšskom, Litvou, Luxemburskom, Maďarskom, Holandskom, Rakúskom, Portugalskom, Rumunskom, Slovinskom, Slovenskom, Fínskom, a Spojeným kráľovstvom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva na programy uvedené v odseku 1 sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú príslušným členským štátom ako náklady na odškodnenie majiteľov za stratu spôsobenú usmrtením a likvidáciou ich zvierat v súlade s ich programom eradikácie, maximálne do výšky 100 EUR za zviera a vo výške 50 % nákladov súvisiacich s analýzou vzoriek na genotypizáciu do výšky maximálne 10 EUR za genotypizačný test a neprekročí:

a)	66 000 EUR pre Belgicko;

b)	26 000 EUR pre Bulharsko;

c)	88 000 EUR pre Českú republiku;

d)	204 000 EUR pre Dánsko;

e)	1 000 000 EUR pre Nemecko;

f)	12 100 EUR pre Estónsko;

g)	550 000 EUR pre Írsko;

h)	700 000 EUR pre Grécko;

i)	3 800 000 EUR pre Španielsko;

j)	3 000 000 EUR pre Francúzsko;

k)	1 500 000 EUR pre Taliansko;

l)	1 100 000 EUR pre Cyprus;

m)	1 100 EUR pre Lotyšsko;

n)	3 000 EUR pre Litvu;

o)	27 000 EUR pre Luxembursko;

p)	343 000 EUR pre Maďarsko;

q)	258 000 EUR pre Holandsko;

r)	26 000 EUR pre Rakúsko;

s)	35 000 EUR pre Portugalsko;

t)	881 000 EUR pre Rumunsko;

u)	61 000 EUR pre Slovinsko;

v)	302 000 EUR pre Slovensko;

w)	201 000 EUR pre Fínsko;

x)	4 000 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

Článok 13

Besnota

1. Programy na eradikáciu besnoty predložené Bulharskom, Litvou, Maďarskom, Rakúskom, Poľskom, Rumunskom a Slovenskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 ako náklady na uskutočnenie laboratórnych testov a na nákup a distribúciu očkovacej látky a návnad v rámci uvedených programov, a neprekročí:

a)	700 000 EUR pre Bulharsko;

b)	700 000 EUR pre Litvu;

c)	1 500 000 EUR pre Maďarsko;

d)	290 000 EUR pre Rakúsko;

e)	3 900 000 EUR pre Poľsko;

f)	2 500 000 EUR pre Rumunsko;

g)	575 000 EUR pre Slovensko.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí:

a)	:	pri teste ELISA	:	8 EUR za test;
b)	:	pri teste na zistenie tetracyklínu v kosti	:	8 EUR za test.

Článok 14

Enzootická bovinná leukóza

1. Programy eradikácie enzootickej bovinnej leukózy predložené Estónskom, Litvou a Poľskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 ako náklady na uskutočnenie laboratórnych testov a na odškodnenie majiteľov za stratu spôsobenú zabitím ich zvierat v rámci týchto programov, a neprekročí:

a)	15 000 EUR pre Estónsko;

b)	200 000 EUR pre Litvu;

c)	800 000 EUR pre Poľsko.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí:

a)	:	pri teste ELISA	:	0,5 EUR za test;
b)	:	pri imunodifúznom teste na agarovom géli	:	0,5 EUR za test.

Článok 15

Aujeszkého choroba

1. Programy eradikácie Aujeszkého choroby predložené Španielskom, Maďarskom a Poľskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

2. Finančný príspevok Spoločenstva na programy uvedené v odseku 1 sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú príslušnému členskému štátu ako náklady na laboratórne testy, a neprekročí:

a)	450 000 EUR pre Španielsko;

b)	60 000 EUR pre Maďarsko;

c)	5 000 000 EUR pre Poľsko.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí v prípade testu ELISA sumu 1 EUR za test.

KAPITOLA II

VIACROČNÉ PROGRAMY

Článok 16

Besnota

1. Viacročné programy eradikácie besnoty predložené Českou republikou, Nemeckom, Estónskom, Lotyšskom, Slovinskom a Fínskom sa týmto schvaľujú na obdobie:

a)	od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 pre Českú republiku a Nemecko;

b)	od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 pre Lotyšsko a Fínsko;

c)	od 1. januára 2008 do 31. decembra 2011 pre Estónsko;

d)	od 1. januára 2008 do 31. decembra 2012 pre Slovinsko.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 ako náklady na uskutočnenie laboratórnych testov a na nákup a distribúciu očkovacej látky a návnad v rámci programov.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia príslušným členským štátom, neprekročí:

a)	:	pri teste ELISA	:	8 EUR za test;
b)	:	pri teste na zisťovanie tetracyklínu v kosti	:	8 EUR za test.

4. Príspevok na pokrytie obdobia implementácie viacročných programov neprekročí:

a)	1 000 000 EUR pre Českú republiku;

b)	800 000 EUR pre Nemecko;

c)	4 750 000 EUR pre Estónsko;

d)	3 700 000 EUR pre Lotyšsko;

e)	1 750 000 EUR pre Slovinsko;

f)	300 000 EUR pre Fínsko.

5. Výška viazaných prostriedkov na rok 2008 je stanovená takto:

a)	500 000 EUR pre Českú republiku;

b)	475 000 EUR pre Nemecko;

c)	1 000 000 EUR pre Estónsko;

d)	1 200 000 EUR pre Lotyšsko;

e)	350 000 EUR pre Slovinsko;

f)	100 000 EUR pre Fínsko.

6. O výške viazaných prostriedkov na nasledujúce roky sa rozhodne podľa realizácie programu v roku 2008. Orientačná výška prostriedkov (v eurách) je uvedená v tabuľke:

Členský štát	2009	2010	2011	2012
Česká republika	500 000
Nemecko	325 000
Lotyšsko	1 250 000	1 250 000
Fínsko	100 000	100 000
Estónsko	1 250 000	1 250 000	1 250 000
Slovinsko	350 000	350 000	350 000	350 000

Článok 17

Aujeszkého choroba

1. Viacročný program eradikácie Aujeszkého choroby predložený Belgickom sa týmto schvaľuje na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré Belgicku vzniknú ako náklady na uskutočnenie laboratórnych testov.

3. Maximálna výška nákladov na program uvedený v odseku 1, ktoré sa uhradia Belgicku, neprekročí v prípade testu ELISA sumu 1 EUR za test.

4. Príspevok na pokrytie obdobia implementácie viacročného programu uvedeného v odseku 1, ktorý má Belgicko uskutočniť, neprekročí výšku 720 000 EUR.

5. Výška viazaných prostriedkov na rok 2008 je 360 000 EUR.

6. O výške viazaných prostriedkov na nasledujúci rok sa rozhodne podľa realizácie programu v roku 2008. Orientačná výška prostriedkov je 360 000 EUR.

Článok 18

Enzootická bovinná leukóza

1. Viacročné programy eradikácie enzootickej bovinnej leukózy predložené Talianskom, Lotyšskom a Portugalskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010.

2. Finančný príspevok Spoločenstva sa poskytuje vo výške 50 % nákladov, ktoré vzniknú každému členskému štátu uvedenému v odseku 1 ako náklady na uskutočnenie laboratórnych testov a na odškodnenie majiteľov za stratu spôsobenú zabitím ich zvierat v rámci týchto programov.

3. Maximálna výška nákladov na programy uvedené v odseku 1, ktoré sa uhradia členským štátom, neprekročí:

a)	:	pri teste ELISA	:	0,5 EUR za test;
b)	:	pri imunodifúznom teste na agarovom géli	:	0,5 EUR za test.

4. Príspevok na pokrytie obdobia implementácie viacročných programov neprekročí:

a)	2 000 000 EUR pre Taliansko;

b)	170 000 EUR pre Lotyšsko;

c)	1 000 000 EUR pre Portugalsko.

5. Výška viazaných prostriedkov na rok 2008 je stanovená takto:

a)	400 000 EUR pre Taliansko;

b)	60 000 EUR pre Lotyšsko;

c)	300 000 EUR pre Portugalsko.

6. O výške viazaných prostriedkov na nasledujúce roky sa rozhodne podľa realizácie programu v roku 2008. Orientačná výška prostriedkov (v eurách) je uvedená v tabuľke:

Členský štát	2009	2010	2011	2012
Taliansko	800 000	800 000
Lotyšsko	55 000	55 000
Portugalsko	350 000	350 000

KAPITOLA III

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

1. V prípade programov uvedených v článkoch 1, 2, 3, 5, 6, 14 a 18 sú oprávnené náklady na odškodnenie majiteľov za stratu spôsobenú zabitím alebo usmrtením ich zvierat obmedzené tak, ako je ustanovené v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2. Priemerné odškodnenie, ktoré sa uhradí členským štátom, sa vypočíta na základe počtu zabitých alebo usmrtených zvierat v danom členskom štáte a:

a)	:	u hovädzieho dobytka najviac do výšky	:	375 EUR za zviera;
b)	:	u oviec a kôz najviac do výšky	:	50 EUR za zviera;
c)	:	u chovného vtáctva Gallus gallus najviac do výšky	:	3,5 EUR za zviera;
d)	:	u nosníc Gallus gallus najviac do výšky	:	1,5 EUR za zviera.

3. Maximálna výška odškodnenia, ktoré sa uhradí členským štátom za jedno zviera, neprekročí 1 000 EUR za jeden kus hovädzieho dobytka a 100 EUR za jednu ovcu alebo kozu.

Článok 20

1. Výdavky predložené členskými štátmi na účely získania finančného príspevku Spoločenstva sú vyjadrené v eurách a uvádzané bez dane z pridanej hodnoty a iných daní.

2. Ak sú výdavky členského štátu vyjadrené v inej mene ako euro, príslušný členský štát prepočíta túto sumu na euro použitím posledného výmenného kurzu stanoveného Európskou centrálnou bankou pred prvým dňom mesiaca, v ktorom daný členský štát žiadosť predložil.

Článok 21

1. Finančný príspevok Spoločenstva na programy uvedené v článkoch 1 až 18 sa udeľuje pod podmienkou, že príslušné členské štáty:

a)	implementujú programy v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov Spoločenstva vrátane pravidiel hospodárskej súťaže a zadávania verejných zákaziek;

b)	najneskôr do 1. januára 2008 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na implementáciu programov uvedených v článkoch 1 až 18;

c)	najneskôr do 1. júna 2008 predložia Komisii priebežné technické a finančné správy v súvislosti s programami uvedenými v článkoch 1 až 18 v súlade s článkom 24 ods. 7 písm. a) rozhodnutia 90/424/EHS;

predkladajú Komisii v prípade programov uvedených v článku 9 správu o pozitívnych a negatívnych výsledkoch prešetrovaní zistených v rámci dozoru nad hydinou a voľne žijúcim vtáctvom prostredníctvom online systému Komisie každé tri mesiace v lehote štyroch týždňov po skončení mesiaca, na ktorý sa správa vzťahuje;

e)	predkladajú Komisii v prípade programov uvedených v článkoch 10 až 12 každý mesiac správu o výsledkoch programu monitorovania PSE v lehote štyroch týždňov po skončení mesiaca, na ktorý sa správa vzťahuje;

v prípade programov uvedených v článkoch 1 až 18 predkladajú Komisii v súlade s článkom 24 ods. 7 písm. b) rozhodnutia 90/424/EHS najneskôr do 30. apríla 2009 záverečnú správu o technickej realizácii programu spolu s dokladmi odôvodňujúcimi náklady uhradené členským štátom a s výsledkami dosiahnutými v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008;

g)	v prípade programov uvedených v článkoch 1 až 18 implementujú dané programy efektívne;

h)	nepredkladajú v prípade programov uvedených v článkoch 1 až 18 žiadne ďalšie žiadosti o iné príspevky Spoločenstva na tieto opatrenia a ani takéto žiadosti predtým nepredložili.

2. Ak členský štát nedodržiava ustanovenia odseku 1, Komisia zníži finančný príspevok Spoločenstva, pričom zohľadní povahu a závažnosť daného porušenia a finančnú stratu spôsobenú Spoločenstvu.

Článok 22

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 1. januára 2008.

Článok 23

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 30. novembra 2007

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

(2) Ú. v. EÚ L 397, 30.12.2006, s. 22.

(3) Ú. v. ES L 347, 12.12.1990, s. 27. Rozhodnutie zmenené a doplnené smernicou 92/65/EHS (Ú. v. ES L 268, 14.9.1992, s. 54).

(4) Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 727/2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 8).

(5) Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2006, s. 16.

(6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 12.

(7) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 378/2007 (Ú. v. EÚ L 95, 5.4.2007, s. 1).

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 314

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 50 1. decembra 2007

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1411/2007 z 30. novembra 2007, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny	1
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1412/2007 z 30. novembra 2007, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. decembra 2007	3
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1413/2007 z 30. novembra 2007, ktorým sa stanovuje koeficient zníženia plochy pripadajúcej na jedného poľnohospodára, na ktorú sa žiada podpora na energetické plodiny na rok 2007	6
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1414/2007 z 30. novembra 2007, ktorým sa ustanovuje zákaz výlovu tresky škvrnitej v zóne Kattegat (južne od III a) Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Nemecka	7

(EUR/100 kg)
Kód KN	Kód tretích krajín (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	IL	114,0
	MA	70,5
	TR	86,7
	ZZ	90,4
0707 00 05	JO	196,3
	MA	51,7
	TR	103,2
	ZZ	117,1
0709 90 70	MA	46,7
	TR	127,3
	ZZ	87,0
0709 90 80	EG	301,9
0709 90 80	ZZ	301,9
0805 20 10	MA	67,0
0805 20 10	ZZ	67,0
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	CN	62,9
	HR	26,3
	IL	67,2
	TR	90,4
	UY	82,5
	ZZ	65,9
0805 50 10	AR	72,2
	EG	79,1
	TR	107,4
	ZA	59,3
	ZZ	79,5
0808 10 80	AR	87,7
	CA	108,3
	CL	86,0
	CN	87,6
	MK	30,6
	US	95,5
	ZA	95,7
	ZZ	84,5
0808 20 50	AR	49,2
	CN	59,7
	TR	145,7
	US	109,4
	ZZ	91,0

Kód KN	Opis tovaru	Dovozné clo (1) (EUR/t)
1001 10 00	PŠENICA tvrdá vysokej kvality	0,00
	strednej kvality	0,00
	nízkej kvality	0,00
1001 90 91	PŠENICA mäkká, na siatie	0,00
ex 1001 90 99	PŠENICA mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie	0,00
1002 00 00	RAŽ	0,00
1005 10 90	KUKURICA na siatie, iná ako hybrid	0,00
1005 90 00	KUKURICA, iná ako na siatie (2)	0,00
1007 00 90	CIROK zrná, iné ako hybrid na siatie	0,00

Č.	75
Členský štát	Nemecko
Populácia	COD/03AS.
Druh	Treska škvrnitá (Gadus morhua)
Zóna	Kattegat
Dátum	13.11.2007

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Rada
	2007/779/ES, Euratom
*	Rozhodnutie Rady z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracovanie) ( 1 )	9
	2007/780/ES
*	Rozhodnutie Rady z 26. novembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2003/17/ES o rovnocennosti terénnych inšpekcií uskutočňovaných v tretích krajinách na množiteľskom poraste pre produkciu osiva a o rovnocennosti osiva vyprodukovaného v tretích krajinách ( 1 )	20
	Komisia
	2007/781/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 21. augusta 2007, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom a s uplatňovaním Dohody o EHP (Vec COMP/M.4523 – Travelport/Worldspan) [oznámené pod číslom K(2007) 3938] ( 1 )	21
	2007/782/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 30. novembra 2007, ktorým sa schvaľujú ročné a viacročné národné programy a finančný príspevok Spoločenstva na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie určitých chorôb zvierat a zoonóz predložené členskými štátmi na rok 2008 a nasledujúce roky [oznámené pod číslom K(2007) 5776]	29