ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 301

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 50
20. novembra 2007


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 1349/2007 z 19. novembra 2007, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

1

 

 

ROZHODNUTIA PRIJATÉ SPOLOČNE EURÓPSKYM PARLAMENTOM A RADOU

 

*

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) ( 1 )

3

 

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Komisia

 

 

2007/742/ES

 

*

Rozhodnutie Komisie z 9. novembra 2007, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá udeľovania environmentálnej značky Spoločenstva pre tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a pre plynové absorpčné tepelné čerpadlá [oznámené pod číslom K(2007) 5492]  ( 1 )

14

 

 

ROZPOČTY

 

 

Dokumenty pripojené k Všeobecnému rozpočtu Európskej únie

 

 

2007/743/ES

 

*

Prvý opravný rozpočet Európskej agentúry pre lieky na rok 2007

26

 

 

III   Akty prijaté podľa Zmluvy o EÚ

 

 

AKTY PRIJATÉ PODĽA HLAVY V ZMLUVY O EÚ

 

*

Jednotná akcia Rady 2007/744/SZBP z 19. novembra 2007, ktorou sa mení, dopĺňa a predlžuje jednotná akcia 2006/623/SZBP o zriadení tímu EÚ, ktorý by prispel k prípravám na zriadenie možnej medzinárodnej civilnej misie v Kosove vrátane zložky osobitného zástupcu Európskej únie (prípravný tím ICM/OZEÚ)

27

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1347/2007 zo 16. novembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 8 (Ú. v. EÚ L 300 zo 17.11.2007)

28

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

20.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 301/1


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1349/2007

z 19. novembra 2007,

ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 3223/94 z 21. decembra 1994 o uplatňovaní režimu dovozu ovocia a zeleniny (1), najmä na jeho článok 4 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 3223/94 sú stanovené podľa údajov uvedených v tabuľke prílohy.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 20. novembra 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. novembra 2007

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. ES L 337, 24.12.1994, s. 66. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 756/2007 (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2007, s. 41).


PRÍLOHA

k nariadeniu Komisie z 19. novembra 2007, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Kód KN

Kód tretích krajín (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

MA

56,2

MK

46,0

TR

85,4

ZZ

62,5

0707 00 05

JO

196,3

MA

55,2

TR

90,0

ZZ

113,8

0709 90 70

MA

56,6

TR

99,3

ZZ

78,0

0709 90 80

EG

336,4

ZZ

336,4

0805 20 10

MA

77,1

ZZ

77,1

0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90

HR

40,2

IL

67,9

TR

75,7

UY

98,5

ZZ

70,6

0805 50 10

AR

71,1

TR

100,5

ZA

54,7

ZZ

75,4

0806 10 10

BR

236,1

TR

130,6

US

285,7

ZZ

217,5

0808 10 80

AR

91,9

BR

82,0

CA

88,9

CL

86,0

CN

81,2

MK

31,5

US

99,2

ZA

81,5

ZZ

80,3

0808 20 50

AR

49,0

CN

52,8

TR

105,2

ZZ

69,0


(1)  Nomenklatúra krajín podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ označuje „iné miesto pôvodu“.


ROZHODNUTIA PRIJATÉ SPOLOČNE EURÓPSKYM PARLAMENTOM A RADOU

20.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 301/3


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1350/2007/ES

z 23. októbra 2007,

ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 152,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Spoločenstvo môže prostredníctvom akcií v oblasti verejného zdravia prispieť k ochrane zdravia a bezpečnosti občanov. Pri vymedzovaní a vykonávaní všetkých politík a činností Spoločenstva by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany zdravia. Podľa článku 152 zmluvy sa od Spoločenstva v súlade so zásadou subsidiarity vyžaduje, aby zohrávalo aktívnu úlohu pri prijímaní opatrení, ktoré nemôžu prijímať jednotlivé členské štáty. Spoločenstvo plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti.

(2)

Sektor zdravotníctva sa na jednej strane vyznačuje významným potenciálom rastu, inovácie a dynamiky a na strane druhej stoja pred touto oblasťou výzvy s ohľadom na finančnú a sociálnu udržateľnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti okrem iného v dôsledku starnutia obyvateľstva a lekárskeho pokroku.

(3)

Akčný program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES (4) bol prvým integrovaným programom Spoločenstva v tejto oblasti a zaslúžil sa už o niekoľko dôležitých zmien a zlepšení.

(4)

Je potrebné naďalej sa usilovať o splnenie cieľov, ktoré Spoločenstvo už stanovilo v oblasti verejného zdravia. Je preto vhodné ustanoviť druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (ďalej len „program“).

(5)

Existujú mnohé závažné cezhraničné ohrozenia zdravia, ktoré môžu nadobudnúť celosvetový rozmer, a objavujú sa nové, ktoré si vyžadujú ďalšiu akciu Spoločenstva. Spoločenstvo by sa v prvom rade malo zaoberať vážnymi cezhraničnými ohrozeniami zdravia. Program by mal klásť dôraz na posilnenie celkových kapacít Spoločenstva prostredníctvom ďalšieho rozvoja spolupráce medzi členskými štátmi. Monitorovanie, včasné varovanie pred závažnými ohrozeniami zdravia a akcie na boj proti nim sú dôležitými oblasťami, pri ktorých by sa účinná a koordinovaná reakcia na ohrozenie zdravia mala podporovať na úrovni Spoločenstva. Akcia na zabezpečenie spolupráce v oblasti vysokokvalitnej diagnostiky medzi laboratóriami je pre reakciu na ohrozenie zdravia nevyhnutná. Program by mal podporiť založenie systému referenčných laboratórií Spoločenstva. Takýto systém však musí byť založený na pevnom právnom základe.

(6)

Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o zdraví v Európe z roku 2005 sú najčastejšími príčinami chorôb, pokiaľ ide o roky života v zhoršenom zdraví (Disability Adjusted Life-Years, DALYs), v európskom regióne definovanom WHO neprenosné choroby (77 % z celkového počtu), vonkajšie príčiny poranení a otravy (14 %) a prenosné choroby (9 %). Sedem hlavných ochorení – ischemické ochorenie srdca, unipolárne depresívne poruchy, cerebrovaskulárne ochorenie, choroby spôsobené užívaním alkoholu, chronické choroby pľúc, rakovina pľúc a dopravné úrazy – predstavujú 34 % DALYs v európskom regióne. Sedem hlavných rizikových faktorov – tabak, alkohol, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, nadváha, nízka konzumácia ovocia a zeleniny a nedostatok fyzickej aktivity – predstavuje 60 % DALYs. Okrem toho sa aj prenosné choroby, ako napríklad HIV/AIDS, chrípka, tuberkulóza a malária stávajú hrozbou pre zdravie všetkých ľudí v Európe. Dôležitou úlohou programu bude lepšie identifikovanie hlavných zdravotných ťažkostí v Spoločenstve, v prípade potreby v spolupráci so štatistickým programom Spoločenstva.

(7)

K ôsmym hlavným príčinám úmrtia a chorobnosti v dôsledku neprenosných chorôb patria v európskom regióne WHO kardiovaskulárne choroby, neuropsychiatrické poruchy, rakovina, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby dýchacích ciest, poruchy zmyslových orgánov, choroby pohybového ústrojenstva a diabetes mellitus. Program by mal s pomocou ďalších iniciatív a financovania Spoločenstva prispieť k lepším poznatkom a informáciám o prevencii, diagnostikovaní a kontrole závažných ochorení. Komisia môže preto v priebehu programu predložiť návrhy na príslušné odporúčania Rady. Program by mal takisto podporovať vhodnú koordináciu a synergie v rámci iniciatív Spoločenstva, pokiaľ ide o zber porovnateľných údajov o závažných ochoreniach vrátane údajov o rakovine.

(8)

Hrozbou pre zdravie v Európe sa stáva mikrobiálna odolnosť na antibiotiká a nozokomiálne infekcie. Závažným problémom je nedostatok nových účinných antibiotík, ako aj zabezpečenie správneho používania existujúcich antibiotík. Preto je dôležité zhromažďovať a analyzovať relevantné údaje.

(9)

Pre boj proti prenosným chorobám je dôležité posilnenie úlohy Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 (5).

(10)

Program by mal nadväzovať na výsledky, ktoré sa dosiahli v rámci predchádzajúceho akčného programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008). Mal by prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne fyzického a duševného zdravia a väčšej rovnosti v otázkach zdravia v celom Spoločenstve zameraním akcií na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu chorôb ľudí a porúch a odstránením zdrojov ohrozenia zdravia s cieľom bojovať proti chorobnosti a predčasnej úmrtnosti. Ďalej by mal prispievať k tomu, aby zabezpečil obyvateľom lepší prístup k informáciám, a tým zvýšil ich schopnosť prijímať rozhodnutia, ktoré najlepšie vyhovujú ich záujmom.

(11)

Program by mal klásť dôraz na zlepšovanie zdravotného stavu detí a mládeže a na podporu ich zdravého životného štýlu a významu prevencie.

(12)

Program by mal podporovať začleňovanie zdravotných cieľov do všetkých politík a činností Spoločenstva bez toho, aby sa opakovali činnosti uskutočňované v rámci iných politík Spoločenstva. Koordinácia s ostatnými politikami a programami Spoločenstva je kľúčovým bodom spoločného cieľa začleňovania zdravotnej problematiky do iných politík. S cieľom presadzovať synergie a predchádzať duplikácii sa môžu vykonávať spoločné akcie v rámci súvisiacich programov a akcií Spoločenstva a vhodne využiť ostatné fondy a programy Spoločenstva v rámci ich príslušných činností, vrátane súčasných a budúcich rámcových programov Spoločenstva pre výskum a ich výsledkov, štrukturálnych fondov, Fondu solidarity Európskej únie, Európskej stratégie pre ochranu zdravia pri práci, akčného programu Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013) (6), programu „Protidrogová prevencia a informovanosť“, programu „Boj proti násiliu (Daphne)“ a štatistického programu Spoločenstva.

(13)

Osobitné úsilie by sa malo vyvinúť na zabezpečenie súdržnosti a synergie medzi programom a vonkajšou činnosťou Spoločenstva najmä v oblastiach vtáčej chrípky, HIV/AIDS, tuberkulózy a iných cezhraničných ohrození zdravia. Okrem toho by sa malo na medzinárodnej úrovni spolupracovať s cieľom podporiť všeobecnú reformu zdravotníctva a všeobecné inštitucionálne otázky v oblasti zdravotníctva v tretích krajinách.

(14)

Zvýšenie počtu rokov zdravého života (Healthy Life Years – HLY) predchádzaním chorobám a presadzovaním politík, ktoré vedú k zdravšiemu spôsobu života, je dôležité pre pohodu občanov EÚ a napomáha plneniu cieľov lisabonského procesu, pokiaľ ide o znalostnú spoločnosť a udržateľnosť verejných financií, ktoré sú pod tlakom spôsobeným zvyšovaním nákladov na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie.

(15)

Rozšírenie EÚ so sebou prinieslo ďalšie obavy v súvislosti s nerovnosťami v oblasti zdravia v rámci EÚ, ktoré sa pri ďalších rozšíreniach pravdepodobne ešte zvýraznia. Táto skutočnosť by preto mala byť jednou z priorít programu.

(16)

Program by mal pomôcť pri určovaní príčin nerovnosti v oblasti zdravia a podporiť okrem iného výmenu najlepších postupov na ich riešenie.

(17)

Na účinné monitorovanie zdravotného stavu v Európskej únii je nevyhnutné v rámci vnútroštátnych obmedzení systematicky zhromažďovať, spracúvať a analyzovať porovnateľné údaje. Komisii a členským štátom by to umožnilo zlepšiť informovanie verejnosti a stanoviť vhodné stratégie, politiky a akcie na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia. Zlučiteľnosť a vzájomné prepojenie systémov a sietí na výmenu informácií a údajov o vývoji verejného zdravia by mali byť súčasťou akcií a podporných opatrení. Rod, sociálno-ekonomické postavenie a vek sú dôležité zdravotné hľadiská. Zber údajov by mal, pokiaľ je to možné, vychádzať z existujúcej činnosti a návrhy na nový zber údajov by mali obsahovať odhad nákladov a mali by byť založené na zrejmej potrebe. Zber údajov by sa mal uskutočňovať v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov o ochrane osobných údajov.

(18)

Najlepšie postupy majú veľký význam, pretože podpora zdravia a prevencia by sa mali merať na základe účinnosti a efektívnosti, a nie iba z ekonomického hľadiska. Mali by sa presadzovať najlepšie postupy a najnovšie metódy liečby chorôb a zranení, aby sa mohlo predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu zdravia, a mali by sa vybudovať európske referenčné siete pre konkrétne druhy chorôb.

(19)

Mali by sa podniknúť kroky na predchádzanie zraneniam zhromažďovaním údajov, analyzovaním faktorov zranení a šírením príslušných informácií.

(20)

Za zdravotnícke služby sú v prvom rade zodpovedné členské štáty, ale spolupráca na úrovni Spoločenstva môže byť prínosom pre pacientov aj zdravotnícke systémy. Činnosti financované v rámci programu, ako aj nové návrhy vypracované v ich dôsledku by mali náležite zohľadniť závery Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie (7) prijaté v júni 2006, ktoré schvaľujú vyhlásenie o spoločných hodnotách a zásadách zdravotníckych systémov EÚ a vyzývajú inštitúcie Európskej únie, aby ich pri svojej práci rešpektovali. Program by mal náležite zohľadniť budúci vývoj v súvislosti s činnosťou Spoločenstva v oblasti zdravotníckych služieb, ako aj činnosť skupiny na vysokej úrovni pre zdravotnícke služby a zdravotnú starostlivosť, ktorá je dôležitým fórom pre spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi zdravotníckymi systémami členských štátov.

(21)

Program by mal prispieť k zberu údajov, k podpore a vypracúvaniu metód a nástrojov, vytváraniu sietí a rôznych druhov spolupráce a k podpore príslušných politík pre mobilitu pacientov, ako aj zdravotníckych pracovníkov. Mal by prostredníctvom spoločných európskych iniciatív s ďalšími oblasťami politikami EÚ vrátane regionálnej politiky napomáhať ďalšiemu rozvoju európskej oblasti e-zdravia a podieľať sa na vypracovaní kritérií kvality pre tvorbu internetových stránok zameraných na zdravotníctvo a na vytvorení európskeho preukazu zdravotného poistenia. Do úvahy by sa mala brať telemedicína, pretože jej aplikácie môžu prispievať k cezhraničnej starostlivosti a zároveň zabezpečovať zdravotnú starostlivosť doma.

(22)

Znečisťovanie životného prostredia predstavuje vážne riziko pre zdravie a hlavný zdroj znepokojenia európskych občanov. Osobitná akcia by sa mala zamerať na deti a ďalšie skupiny, ktoré sú mimoriadne citlivé na nebezpečné podmienky životného prostredia. Program by mal dopĺňať akcie, ktoré sa prijali v rámci Európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010.

(23)

Program by sa mal zaoberať otázkami zdravia z rodového hľadiska a v súvislosti so starnutím obyvateľstva.

(24)

Program by mal uznať dôležitosť holistického prístupu k verejnému zdraviu a v prípade, kde je to vhodné a kde existuje vedecký alebo klinický dôkaz o účinnosti tohto prístupu, počítať pri svojich akciách aj s komplementárnou a alternatívnou medicínou.

(25)

Zásada predchádzania a hodnotenie rizika sú základné faktory ochrany ľudského zdravia a mali by byť preto súčasťou intenzívnejšieho začlenenia do ďalších politík a činností Spoločenstva.

(26)

Týmto rozhodnutím sa ustanovuje finančné krytie pre celé trvanie programu, ktoré predstavuje základný odkaz v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 uzavretej medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (8) pre rozpočtový orgán v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(27)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň koordinácie medzi akciami a iniciatívami Spoločenstva a členských štátov pri vykonávaní programu je potrebné podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi a zvýšiť efektívnosť existujúcich a budúcich sietí v oblasti verejného zdravia. S ohľadom na vykonávanie programu by sa mala vziať do úvahy účasť národných, regionálnych a miestnych orgánov na príslušnej úrovni, ktorá by bola v súlade s vnútroštátnymi systémami.

(28)

Je potrebné zvýšiť investície EÚ do zdravotníctva a do projektov, ktoré s ním súvisia. Členské štáty sa v tomto ohľade nabádajú k tomu, aby zlepšovanie zdravia stanovili ako jednu z priorít svojich národných programov. Je potrebné zvýšiť informovanosť o možnostiach financovania oblasti zdravia z prostriedkov EÚ. Mala by sa podporiť výmena skúseností medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o financovanie oblasti zdravia prostredníctvom štrukturálnych fondov.

(29)

Aj mimovládne subjekty a špecializované siete môžu zohrávať dôležitú úlohu pri plnení cieľov programu. S cieľom sledovať jeden alebo viacero cieľov programu môžu žiadať o príspevky Spoločenstva na ich fungovanie. Z tohto dôvodu by sa mali stanoviť, v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9), podrobné kritériá oprávnenosti, ustanovenia o finančnej transparentnosti a dobu poskytovania príspevkov Spoločenstva pre mimovládne subjekty a špecializované siete spôsobilé na podporu Spoločenstva. Medzi takéto kritériá by mala patriť povinnosť takýchto subjektov a sietí stanoviť jasné ciele, akčné plány a merateľné výsledky, ktoré predstavujú výrazný európsky rozmer a skutočnú pridanú hodnotu pre ciele programu. S ohľadom na osobitý charakter príslušnej organizácie a v prípadoch mimoriadnej prospešnosti by malo byť možné vyňať obnovu podpory Spoločenstva pre fungovanie takýchto subjektov a špecializovaných sietí zo zásady postupného znižovania podpory Spoločenstva.

(30)

Vykonávanie programu by sa malo uskutočňovať v úzkej spolupráci s príslušnými organizáciami a agentúrami, najmä s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb.

(31)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES, rešpektujúc tak potrebu transparentnosti, ako aj rozumnej rovnováhy medzi rozličnými cieľmi programu.

(32)

Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „dohoda o EHP“) ustanovuje spoluprácu v oblasti zdravia medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré patria do Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „krajiny EZVO/EHP“), na strane druhej. Malo by sa ustanoviť, že programu sa môžu zúčastniť aj iné krajiny, najmä krajiny, ktoré susedia so Spoločenstvom, a krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii, kandidátske alebo pristupujúce krajiny, s osobitým zreteľom na potenciálne ohrozenia zdravia, ktoré vznikajú v iných krajinách a môžu mať dosah na Spoločenstvo.

(33)

S cieľom napomôcť dosiahnutie cieľov programu by sa mali podporovať zodpovedajúce vzťahy s tretími krajinami, ktoré sa na programe nezúčastňujú, a mali by sa zohľadňovať všetky príslušné dohody medzi týmito krajinami a Spoločenstvom. V dôsledku toho sa môžu činnosti financované týmto programom v oblastiach spoločného záujmu dopĺňať o činnosti, ktoré uskutočňujú tretie krajiny, ale nemal by sa na ne vzťahovať finančný príspevok v rámci programu.

(34)

S ohľadom na príslušnú kapacitu a úlohy rôznych organizácií je vhodné rozvíjať spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia Spojených národov a jej špecializované agentúry, najmä WHO, ako aj s Radou Európy a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj s cieľom vykonávania programu prostredníctvom zvyšovania účinnosti a efektívnosti akcií, ktoré sa týkajú zdravia na úrovni Spoločenstva a medzinárodnej úrovni.

(35)

Úspešné plnenie cieľov programu by sa malo zakladať na dobrom pokrytí otázok začlenených do ročných pracovných plánov, na výbere vhodných opatrení a financovaní projektov, súčasťou ktorých je vhodný postup monitorovania a hodnotenia, a na pravidelnom monitorovaní a hodnotení vrátane nezávislých vonkajších hodnotení, s pomocou ktorých by sa mal merať vplyv akcií a preukazovať ich prínos k celkovým cieľom programu. Pri hodnotení programu by sa mala zohľadniť skutočnosť, že dosiahnutie cieľov programu si môže vyžadovať viac času, ako je doba trvania programu.

(36)

Ročné pracovné plány by mali zahŕňať hlavné predvídateľné činnosti, ktoré budú financované z programu prostredníctvom všetkých mechanizmov financovania vrátane vyhlásenia verejnej súťaže.

(37)

Keďže ciele tohto rozhodnutia sa vzhľadom na nadnárodnú povahu tejto problematiky nedajú uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a môžu sa teda ľahšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, pretože opatrenia Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti občanov môžu byť účinnejšie a efektívnejšie ako iba opatrenia na vnútroštátnej úrovni, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(38)

V súlade s článkom 2 zmluvy, v ktorom sa ustanovuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi je zásada Spoločenstva, a v súlade s článkom 3 ods. 2 zmluvy, v ktorom sa ustanovuje, že Spoločenstvo sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi vrátane dosiahnutia vysokej úrovne ochrany zdravia, prispejú všetky ciele a činnosti, na ktoré sa vzťahuje program, k lepšiemu porozumeniu a rozpoznaniu príslušných potrieb mužov a žien a ich postoju k zdraviu.

(39)

Je vhodné zabezpečiť prechod medzi programom a predchádzajúcim programom, ktorý tento program nahrádza, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných opatrení na jeho riadenie, ako je napr. financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2014 by mali rozpočtové prostriedky na technickú a administratívnu pomoc pokrývať v prípade potreby výdavky spojené s riadením tých akcií, ktoré sa neukončili do konca roku 2013.

(40)

Toto rozhodnutie nahrádza rozhodnutie č. 1786/2002/ES. Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zrušiť,

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Ustanovenie programu

Týmto sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) na obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2013 (ďalej len „program“).

Článok 2

Ciele

1.   Program dopĺňa, podporuje politiky členských štátov a predstavuje pre ne pridanú hodnotu a prispieva k zvýšeniu solidarity a prosperity v Európskej únii tým, že chráni a podporuje ľudské zdravie a bezpečnosť a zlepšuje verejné zdravie.

2.   Ciele, ktoré sa majú dosahovať prostredníctvom akcií stanovených v prílohe, sú:

zlepšenie zdravotného zabezpečenia občanov,

podpora zdravia vrátane zmenšovania nerovností v oblasti zdravia,

tvorenie a šírenie informácií a poznatkov z oblasti zdravia.

Akcie uvedené v prvom pododseku by mali, ak je to vhodné, podporovať prevenciu závažných ochorení a prispievať k znižovaniu ich výskytu, ako aj chorobnosti a úmrtnosti, ktorú tieto ochorenia spôsobujú.

Článok 3

Financovanie

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie uvedené v článku 1 sa týmto ustanovuje na 321 500 000 EUR.

2.   Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v medziach finančného rámca.

Článok 4

Finančné príspevky

1.   Finančné príspevky Spoločenstva nesmú presiahnuť:

a)

60 % nákladov na akciu plánovanú na podporu dosiahnutia cieľa, ktorý predstavuje časť tohto programu, okrem prípadov mimoriadnej prospešnosti, keď príspevok Spoločenstva nesmie presiahnuť 80 %, a

b)

60 % nákladov na fungovanie mimovládneho subjektu alebo špecializovanej siete, ktorá je nezisková, nezávislá od priemyselných, komerčných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov, s členskou základňou aspoň v polovici členských štátov s vyváženým geografickým pokrytím, a ktorá si za prvoradý cieľ kladie jeden alebo viacero cieľov programu, pokiaľ je takáto podpora potrebná na vykonávanie týchto cieľov. V prípadoch mimoriadnej prospešnosti nesmie príspevok Spoločenstva presiahnuť 80 %.

2.   Obnovenie finančných príspevkov uvedených v odseku 1 písm. b) pre mimovládne subjekty a špecializované siete sa môže vyňať zo zásady postupného znižovania.

3.   Finančné príspevky Spoločenstva môžu podľa potreby, a ak je to vhodné pre splnenie cieľa, zahŕňať spoločné financovanie Spoločenstvom a jedným alebo viacerými členskými štátmi alebo Spoločenstvom a príslušnými orgánmi ostatných zúčastnených krajín. V takomto prípade nesmie príspevok Spoločenstva presiahnuť 50 %, okrem prípadov mimoriadnej prospešnosti, keď príspevok Spoločenstva nesmie presiahnuť 70 %. Tieto príspevky Spoločenstva sa môžu poskytnúť orgánu verejnej moci alebo mimovládnemu subjektu, ktorý je neziskovým subjektom a ktorý je nezávislý od priemyselných, obchodných a podnikateľských záujmov alebo iných nezlučiteľných záujmov a ktorý ako prvoradý cieľ uskutočňuje jeden alebo viacero cieľov programu, ktorý transparentným spôsobom určil dotknutý členský štát alebo dotknutý príslušný orgán a schválila Komisia.

4.   Finančné príspevky Spoločenstva sa môžu poskytnúť aj v podobe jednorazových a paušálnych príspevkov, ak to zodpovedá povahe dotknutých akcií. Na takéto finančné príspevky sa neuplatňujú percentuálne limity ustanovené v odsekoch 1 a 3, hoci sa naďalej vyžaduje spolufinancovanie.

Článok 5

Administratívna a technická pomoc

1.   Z finančných príspevkov tohto programu sa môžu financovať aj náklady na činnosti súvisiace s prípravou, monitorovaním, kontrolou, auditom a hodnotením a potrebné na bezprostredné riadenie programu a plnenie jeho cieľov, najmä na štúdie, stretnutia, informačné a propagačné akcie, výdavky spojené s počítačovými sieťami určenými na výmenu informácií, ako aj akékoľvek výdavky na administratívnu a technickú pomoc, ktorú môže Komisia využiť pri riadení programu.

2.   Finančné príspevky sa môžu použiť aj na financovanie výdavkov na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie kontinuity medzi programom a opatreniami prijatými podľa rozhodnutia č. 1786/2002/ES. V prípade potreby sa v rozpočte na obdobie po roku 2013 môžu vyčleniť na tieto výdavky rozpočtové prostriedky s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré sa neukončia do 31. decembra 2013.

Článok 6

Metódy vykonávania

Opatrenia na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 2 naplno využijú dostupné metódy na vykonávanie, ktoré zahŕňajú najmä:

a)

priame alebo nepriame vykonávanie Komisiou na centralizovanom základe a

b)

prípadné spoločné riadenie s medzinárodnými organizáciami.

Článok 7

Vykonávanie programu

1.   Komisia zabezpečí v úzkej spolupráci s členskými štátmi vykonávanie akcií a opatrení stanovených v programe v súlade s článkami 3 a 8.

2.   Komisia a členské štáty uskutočnia v rámci svojich príslušných právomocí akcie na zabezpečenie účinného fungovania programu a na vytvorenie mechanizmov na úrovni Spoločenstva a členských štátov na dosiahnutie cieľov programu. Zabezpečia poskytnutie náležitých informácií o akciách, ktoré sú prostredníctvom programu podporované, a primeranú účasť.

3.   V záujme dosiahnutia cieľov programu Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi:

a)

usiluje sa o porovnateľnosť údajov a informácií a o kompatibilitu a vzájomné prepojenie systémov a sietí na výmenu údajov a informácií o zdraví a

b)

zabezpečí potrebnú spoluprácu a komunikáciu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb a s inými príslušnými agentúrami EÚ, aby sa optimalizovalo využívanie fondov Spoločenstva.

4.   Pri vykonávaní programu Komisia spolu s členskými štátmi zabezpečí dodržiavanie všetkých príslušných ustanovení právnych predpisov o ochrane osobných údajov a prípadne zavedie mechanizmy na zabezpečenie dôvernosti a bezpečnosti týchto údajov.

Článok 8

Vykonávacie opatrenia

1.   V súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2 sa prijmú opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia súvisiace s:

a)

ročným pracovným plánom vykonávania programu, ktorý stanovuje:

i)

priority a akcie, ktoré sa majú uskutočniť vrátane pridelenia finančných zdrojov;

ii)

kritériá percentuálneho podielu finančného príspevku poskytnutého Spoločenstvom vrátane kritérií posudzovania, či ide o prípad mimoriadnej prospešnosti;

iii)

opatrenia na vykonávanie spoločných stratégií a akcií uvedených v článku 9;

b)

kritériami výberu, kritériami na vyhodnotenia ponuky a ďalšími kritériami na finančné príspevky pre činnosti programu v súlade s článkom 4.

2.   Všetky ostatné opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 3.

Článok 9

Spoločné stratégie a akcie

1.   Aby sa pri vymedzení a vykonávaní všetkých politík a činností Spoločenstva zabezpečila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a aby sa podporilo zahrnutie cieľov v oblasti zdravia do všetkých politík a činností Spoločenstva, je možné vykonávať ciele programu ako spoločné stratégie a spoločné akcie prostredníctvom ich prepojenia s príslušnými programami Spoločenstva, akciami a fondmi.

2.   Komisia zabezpečí, aby bol program optimálne prepojený s inými programami, akciami a fondmi Spoločenstva.

Článok 10

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor“).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 11

Účasť tretích krajín

Programu sa môžu zúčastniť:

a)

krajiny EZVO/EHP v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP a

b)

tretie krajiny, najmä krajiny, na ktoré sa uplatňuje Európska susedská politika, krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii, kandidátske krajiny alebo krajiny pristupujúce k Európskej únii, krajiny západného Balkánu, ktoré sú súčasťou procesu stabilizácie a pridruženia, v súlade s podmienkami ustanovenými v príslušných dvojstranných alebo viacstranných dohodách, ktorými sa ustanovujú všeobecné zásady ich účasti na programoch Spoločenstva.

Článok 12

Medzinárodná spolupráca

Počas vykonávania programu sa budú podporovať vzťahy a spolupráca s tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na programe, a s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä WHO.

Článok 13

Monitorovanie, hodnotenie a šírenie výsledkov

1.   Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi monitoruje vykonávanie akcií programu so zreteľom na jeho ciele. Každoročne predkladá výboru správu o všetkých akciách a projektoch financovaných prostredníctvom programu a informuje Európsky parlament a Radu.

2.   Členské štáty poskytujú Komisii na jej žiadosť všetky dostupné informácie o vykonávaní a dosahu tohto programu tak, aby sa vyhli neúmernému nárastu administratívneho zaťaženia členských štátov.

3.   Komisia predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:

a)

najneskôr 31. decembra 2010 vonkajšiu a nezávislú predbežnú hodnotiacu správu o výsledkoch dosiahnutých v súvislosti s cieľmi programu a o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch jeho vykonávania, ako aj o jeho súlade a komplementárnosti s inými príslušnými programami, akciami a fondmi Spoločenstva. Správa umožní predovšetkým hodnotenie vplyvu opatrení na všetky krajiny. Obsahuje zhrnutie hlavných záverov a priložia sa ku nej pripomienky Komisie;

b)

najneskôr 31. decembra 2011 oznámenie o pokračovaní programu;

c)

najneskôr 31. decembra 2015 vonkajšiu a nezávislú hodnotiacu ex post správu o hodnotení týkajúcu sa vykonávania a výsledkov programu.

4.   Komisia zverejní výsledky akcií vykonaných podľa tohto rozhodnutia a zabezpečí ich šírenie.

Článok 14

Zrušenie

Rozhodnutie č. 1786/2002/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2008.

Komisia prijme administratívne opatrenia potrebné na zabezpečenie prechodu medzi opatreniami prijatými podľa rozhodnutia č. 1786/2002/ES a opatreniami, ktoré sa vykonajú podľa tohto programu.

Článok 15

Záverečné ustanovenie

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 23. októbra 2007

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

M. LOBO ANTUNES


(1)  Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 192, 16.8.2006, s. 8.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 16. marca 2006 (Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 372), spoločná pozícia Rady z 22. marca 2007 (Ú. v. EÚ C 103 E, 8.5.2007, s. 11) a pozícia Európskeho parlamentu z 10. júla 2007 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 9. októbra 2007.

(4)  Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 1. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím č. 786/2004/ES (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 7).

(5)  Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 1.

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1926/2006/ES (Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 39).

(7)  Ú. v. EÚ C 146, 22.6.2006, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).


PRÍLOHA

Akcie uvedené v článku 2 ods. 2

1.   Zlepšiť zdravotné zabezpečenie občanov

1.1.   Chrániť občanov pred ohrozeniami zdravia

1.1.1.   Vypracovávať stratégie a mechanizmy na prevenciu ohrození zdravia, ktoré vyplývajú z prenosných aj neprenosných ochorení a ohrození zdravia z fyzikálnych, chemických či biologických zdrojov vrátane prípadov zámerného vypúšťania, a na výmenu informácií o takomto ohrození a boj s ním; prijať opatrenia na zabezpečenie spolupráce v oblasti vysokokvalitnej diagnostiky medzi laboratóriami členských štátov; podporovať prácu existujúcich laboratórií vykonávajúcich prácu významnú pre Spoločenstvo; pracovať na vytvorení siete referenčných laboratórií Spoločenstva.

1.1.2.   Podporovať rozvoj politík v oblasti prevencie, očkovania a imunizácie; zlepšiť partnerstvo, siete, nástroje a systémy podávania správ s ohľadom na imunizáciu a monitorovanie nežiaducich reakcií.

1.1.3.   Budovať kapacity a postupy pre riadenie rizík; zlepšiť pripravenosť a plánovanie s ohľadom na zdravotnú pohotovosť vrátane prípravy na koordinovanú reakciu na zdravotnú pohotovosť zo strany EÚ, či na medzinárodnej úrovni; vypracovať postupy pre oznamovanie rizík a konzultácie o protiopatreniach.

1.1.4.   Podporovať spoluprácu a zlepšenie existujúcich schopností a možností reagovať vrátane ochranných prostriedkov, zariadení pre prípad karantény a mobilných laboratórií, ktoré sa dajú použiť pri rýchlom zásahu v prípade pohotovosti.

1.1.5.   Rozvíjať stratégie a postupy pre vypracovanie, zlepšenie kapacity, vykonávanie cvičení a testov, hodnotenie a revíziu všeobecných a špecifických pohotovostných plánov a ich interoperabilitu medzi členskými štátmi.

1.2.   Zlepšiť bezpečnosť občanov

1.2.1.   Podporovať a zlepšovať vedecké poradenstvo a hodnotenie rizík podporovaním včasného zistenia rizík; analyzovať ich potenciálny dosah; vymieňať si informácie o ohrození a expozícii; podporovať integrované a zosúladené prístupy.

1.2.2.   Pomôcť zlepšiť bezpečnosť a kvalitu orgánov a látok ľudského pôvodu, krvi a krvných derivátov; podporovať ich dostupnosť, sledovateľnosť a dostupnosť pre lekárske využitie pri súčasnom rešpektovaní zodpovedností členských štátov tak, ako je uvedené v článku 152 ods. 5 zmluvy.

1.2.3.   Podporovať opatrenia na zlepšenie bezpečnosti pacientov prostredníctvom vysokokvalitnej a bezpečnej zdravotnej starostlivosti aj s ohľadom na odolnosť voči antibiotikám a na nozokomiálne infekcie.

2.   Podporovať zdravie

2.1.   Podporovať zdravší spôsob života a zmenšovať nerovnosti v oblasti zdravia

2.1.1.   Podporovať iniciatívy na zvýšenie počtu rokov zdravého života a podporovať zdravé starnutie; podporovať opatrenia na propagáciu a zisťovanie informácií o dosahu zdravia na produktivitu a účasť na trhu práce v rámci plnenia cieľov lisabonskej stratégie; podporovať opatrenia na skúmanie vplyvu iných politík na zdravie.

2.1.2.   Podporovať iniciatívy na rozpoznanie príčin nerovností v oblasti zdravia v členských štátoch i medzi nimi, vrátane príčin týkajúcich sa rodových rozdielov, s cieľom prispieť k prosperite a súdržnosti; podporovať investície do zdravia v spolupráci s ďalšími politikami a fondmi Spoločenstva; zlepšiť solidaritu medzi národnými zdravotníckymi systémami podporou spolupráce v otázkach cezhraničnej starostlivosti a mobility pacientov a pracovníkov v zdravotníctve.

2.2.   Podporovať zdravší spôsob života a obmedziť závažné ochorenia a zranenia zameraním sa na zdravotné faktory.

2.2.1.   Zaoberať sa zdravotnými faktormi s cieľom podporovať a zlepšovať telesné a duševné zdravie, vytvárať prostredie priaznivé pre zdravý životný štýl a predchádzaniu chorobám; venovať pozornosť kľúčovým faktorom, ako napr. výžive, fyzickej aktivite a sexuálnemu zdraviu, faktorom v súvislosti s návykovými látkami, ako je tabak, alkohol, nelegálne drogy a nevhodne používané lieky so zameraním sa na kľúčové oblasti, napr. na vzdelávanie a pracovisko v priebehu celého životného cyklu.

2.2.2.   Podporovať opatrenia na prevenciu závažných ochorení osobitného významu – so zreteľom na celkové zaťaženie Spoločenstva spôsobené chorobou – a opatrenia týkajúce sa zriedkavých ochorení, v prípade ktorých môžu kroky Spoločenstva zamerané na boj s ich determinantmi predstavovať významnú pridanú hodnotu k úsiliu na vnútroštátnej úrovni.

2.2.3.   Zaoberať sa účinkami na zdravie, ktoré vyplývajú zo širších environmentálnych faktorov, vrátane kvality vzduchu vo vnútorných priestoroch, expozícii toxickým chemikáliám, ak sa tým nezaoberajú iné iniciatívy Spoločenstva, a sociálno-ekonomických faktorov.

2.2.4.   Podporovať opatrenia, ktoré by napomáhali k zníženiu počtu nehôd a zranení.

3.   Tvoriť a šíriť informácie a poznatky o zdraví

3.1.   Vymieňať si poznatky a najlepšie postupy

3.1.1.   Vymieňať si poznatky a najlepšie postupy, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa zdravia v rámci pôsobnosti programu.

3.1.2.   Podporovať spoluprácu na zlepšenie uplatňovania najlepších postupov v členských štátoch vrátane prípadnej podpory európskych referenčných sietí.

3.2.   Zhromažďovať, analyzovať a šíriť informácie o zdraví

3.2.1.   Ďalej rozvíjať udržateľný systém monitorovania zdravia s mechanizmami pre zber porovnateľných údajov a informácií, s príslušnými ukazovateľmi; zabezpečiť primeranú koordináciu a pokračovanie v iniciatívach Spoločenstva v súvislosti s registrami o rakovine založených okrem iného na údajoch zozbieraných počas vykonávania odporúčania Rady z 2. decembra 2003 na skríning rakovinových ochorení (1); zbierať údaje o zdravotnom stave a politikách; rozvíjať štatistické prvky tohto systému v rámci štatistického programu Spoločenstva.

3.2.2.   Vypracovať mechanizmy na analýzu a šírenie informácií vrátane správ Spoločenstva o zdraví, portálov o zdraví a konferencií; poskytovať informácie občanom, zainteresovaným stranám a tvorcom politiky, vypracovať konzultačné mechanizmy a postupy účasti; pravidelné správy o zdravotnom štatúte v Európskej únii založené na všetkých údajoch a ukazovateľoch vrátane kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy.

3.2.3.   Poskytnúť analýzu a technickú pomoc na podporu rozvoja alebo vykonávanie politík alebo právnych predpisov týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti tohto programu.


(1)  Ú. v. EÚ L 327, 16.12.2003, s. 34.


TROJSTRANNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA DRUHÉHO AKČNÉHO PROGRAMU SPOLOČENSTVA V OBLASTI VEREJNÉHO ZDRAVIA NA OBDOBIE ROKOV 2008 – 2013

Európsky parlament, Rada a Komisia:

sú spoločne toho názoru, že na účely druhého akčného programu Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) musia byť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré umožnia jeho plné vykonávanie,

upozorňujú na článok 37 Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1), podľa ktorého sa rozpočtový orgán a Komisia zaväzujú, že sa neodchýlia od rozpočtu o viac ako 5 %, ak sa nevyskytnú nové objektívne a dlhodobé okolnosti, pre ktoré sú dané osobitné dôvody. Akékoľvek navýšenie spôsobené takouto odchýlkou musí zostať v rámci existujúceho stropu príslušnej rozpočtovej kapitoly,

vyhlasujú, že sú pripravené vhodným spôsobom hodnotiť špecifické potreby a okolnosti, ktoré sa týkajú programu v oblasti zdravia, v ročnom rozpočtovom postupe.


(1)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.


VYHLÁSENIE KOMISIE

1.

Komisia 24. mája 2006 uverejnila zmenený a doplnený návrh druhého akčného programu Spoločenstva v oblasti zdravia na obdobie rokov 2007 – 2013 (1). V článku 7 sa pre program navrhla referenčná suma 365,6 milióna EUR na obdobie rokov 2007 až 2013.

2.

Kvôli oneskoreniam v legislatívnom postupe Komisia 23. marca 2007 informovala rozpočtový orgán, že začiatok nového programu v oblasti verejného zdravia sa musí odložiť na rok 2008 (2). Ako dôsledok uvedenej skutočnosti bude potrebné upraviť finančné krytie nového programu v oblasti verejného zdravia (2008 – 2013) na úroveň 321,5 milióna EUR.

3.

Suma 44,1 milióna EUR sa použije v rozpočtovom roku 2007 v rámci súčasného programu v oblasti verejného zdravia (3) s cieľom zabezpečiť maximálnu kontinuitu s ohľadom na činnosti v oblasti verejného zdravia. Celkové finančné krytie pre činnosti v oblasti verejného zdravia financované programami, ktoré sa vzťahujú na obdobie 2007 – 2013, preto predstavuje 365,6 milióna EUR.


(1)  KOM(2006) 234.

(2)  KOM(2007) 150.

(3)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES z 23. septembra 2002 o akčnom programe Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 1).


II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

ROZHODNUTIA

Komisia

20.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 301/14


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 9. novembra 2007,

ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá udeľovania environmentálnej značky Spoločenstva pre tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a pre plynové absorpčné tepelné čerpadlá

[oznámené pod číslom K(2007) 5492]

(Text s významom pre EHP)

(2007/742/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky (1), a najmä na jeho článok 6 ods. 1 druhý pododsek a na šiesty odsek bodu 2 prílohy V k nemu,

po porade s Výborom Európskej únie pre udeľovanie environmentálnej značky,

keďže:

(1)

Podľa nariadenia (ES) č. 1980/2000 je možné udeliť environmentálnu značku Spoločenstva výrobku s vlastnosťami, ktoré mu umožňujú významne prispievať k zlepšovaniu v súvislosti s kľúčovými environmentálnymi aspektmi.

(2)

V nariadení (ES) č. 1980/2000 sa ustanovuje, že osobitné kritériá environmentálnej značky vypracované na základe kritérií navrhnutých Výborom Európskej únie pre udeľovanie environmentálnej značky sa majú ustanoviť podľa skupín výrobkov.

(3)

Ekologické kritériá, ako aj súvisiace požiadavky na hodnotenie a overovanie, by mali platiť počas obdobia troch rokov.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 17 nariadenia (ES) č. 1980/2000,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Skupina výrobkov „tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a plynové absorpčné tepelné čerpadlá“ zahŕňa tepelné čerpadlá, ktoré dokážu energiu obsiahnutú vo vzduchu, pôde alebo vode sústreďovať do využiteľného tepla pre vykurovanie priestorov alebo v opačnom postupe pre chladenie priestorov. „Tepelné čerpadlo“ je zariadenie alebo súbor zariadení, ako ich výrobca alebo dovozca dodáva distribútorovi, predajcovi alebo subjektu, ktorý zabezpečuje montáž. Takáto dodávka môže alebo nemusí zahŕňať aj dodávku obehových čerpadiel na strane média alebo zdroja, avšak na výpočet hodnôt výkonového čísla (COP) sa vždy zohľadňuje spotreba energie obehových čerpadiel v súlade s metodikou v EN 14511:2004 (ak nemôže dodať údaje výrobca, použije sa štandardná hodnota). Pre plynové absorpčné tepelné čerpadlá sa použije metodika v súlade s EN 12309-2:2000.

Skupina výrobkov sa vzťahuje iba na tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a plynové absorpčné tepelné čerpadlá s maximálnym tepelným výkonom 100 kW.

Skupina výrobkov „tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a plynové absorpčné tepelné čerpadlá“ sa nemá vzťahovať na:

a)

tepelné čerpadlá, ktoré poskytujú iba teplú vodu na hygienické účely;

b)

tepelné čerpadlá, ktoré sú schopné teplo iba odsávať z budovy a uvoľňovať ho do vzduchu, pôdy alebo vody a tak priestory chladiť.

Článok 2

Aby mohla byť tepelnému čerpadlu udelená environmentálna značka Spoločenstva podľa nariadenia (ES) č. 1980/2000, musí patriť do skupiny výrobkov „tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a plynové absorpčné tepelné čerpadlá“ a musí vyhovovať všetkým kritériám stanoveným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 3

Na administratívne účely sa skupine výrobkov „tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a plynové absorpčné tepelné čerpadlá“ prideľuje číselný kód „31“.

Článok 4

Ekologické kritériá pre skupinu výrobkov „tepelné čerpadlá poháňané elektrinou alebo plynom a plynové absorpčné tepelné čerpadlá“, ako aj súvisiace požiadavky na hodnotenie a overovanie sú platné do 9. novembra 2010.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 9. novembra 2007

Za Komisiu

Stavros DIMAS

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 237, 21.9.2000, s. 1.


PRÍLOHA

EKOLOGICKÉ KRITÉRIÁ

Ciele kritérií

Cieľom týchto kritérií je obmedziť vplyv na životné prostredie pochádzajúci z výroby, prevádzky a ukončenia životnosti tepelných čerpadiel poháňaných elektrinou alebo plynom a plynových absorpčných tepelných čerpadiel. Zahŕňajú:

účinnosť vykurovania a/alebo vykurovania/chladenia budov,

zníženie vplyvu vykurovania a/alebo vykurovania/chladenia budov na životné prostredie,

zníženie alebo prevenciu rizík pre životné prostredie a ľudské zdravie, ktoré vyplývajú z používania nebezpečných látok,

záruku, že zákazníkovi a subjektu, ktorý zabezpečuje montáž tepelného čerpadla, sa poskytnú správne informácie o tepelnom čerpadle a jeho efektívnej prevádzke.

Kritériá sú stanovené tak, aby sa podporilo označovanie tepelných čerpadiel, ktoré majú malý vplyv na životné prostredie.

Požiadavky na hodnotenie a overovanie

Pri hodnotení a overovaní tepelných čerpadiel žiadateľ môže zoskupiť tepelné čerpadlá do „základných modelov“. Základné modely sú definované jednotkami, ktoré sú v podstate totožné, pokiaľ ide o tepelnú účinnosť a funkčnosť, a rovnaké alebo porovnateľné, pokiaľ ide o základné súčasti, osobitne ventilátory, hadice, kompresory a motory.

Osobitné požiadavky na hodnotenie a overovanie sú uvedené priamo v každom kritériu.

V prípade potreby sa môžu použiť iné skúšobné metódy a normy, ako sú uvedené pre každé kritérium, ak ich príslušný orgán posudzujúci žiadosť uzná za rovnocenné.

V prípade, keď sa od žiadateľa vyžaduje, aby predložil vyhlásenia, dokumentáciu, analýzy, protokoly o skúškach alebo iný dôkaz potvrdzujúci súlad s kritériami, môžu tieto dokumenty podľa potreby pochádzať od žiadateľa a/alebo jeho dodávateľa(-ov) a/alebo ich dodávateľa(-ov) atď.

V prípade potreby môžu príslušné orgány požadovať sprievodnú dokumentáciu a môžu vykonať nezávislé overovania.

Príslušným orgánom sa odporúča, aby pri hodnotení žiadostí a sledovaní súladu s kritériami zohľadňovali uplatňovanie uznávaných systémov environmentálneho manažérstva, ako sú EMAS alebo ISO 14001.

(Poznámka: Implementácia týchto systémov environmentálneho manažérstva nie je nutná.)

Okrem toho musí skúšobné laboratórium pre merania hluku a účinnosti spĺňať všeobecné požiadavky podľa normy EN-ISO/IEC 17 025:2005. Laboratórium musí byť nezávislé a akreditované na skúšky podľa príslušných skúšobných metód. V prípade, že v krajine, v ktorej sídli žiadateľ, nie sú známe žiadne akreditované laboratóriá pre skúšky, môžu byť povolené iné laboratóriá. V takýchto prípadoch musí byť laboratórium nezávislé a spôsobilé.

Pre informáciu:

Výkonové číslo (COP) je pomer medzi tepelným výkonom a elektrinou alebo plynom dodaným pri určenom zdroji a výstupnej teplote.

Koeficient energetickej účinnosti (EER) je pomer medzi chladiacim výkonom a elektrinou alebo plynom dodaným pri určenom zdroji a výstupnej teplote.

Stupeň využitia primárnej energie (PER) sa vypočíta ako: COP × 0,40 (alebo COP/2,5) pri tepelných čerpadlách poháňaných elektrinou a ako COP × 0,91 (alebo COP/1,1) pri tepelných čerpadlách poháňaných plynom alebo plynových absorpčných tepelných čerpadlách, kde 0,40 je aktuálny európsky priemer účinnosti výroby elektrickej energie vrátane strát v prenosovej sústave a 0,91 je aktuálny európsky priemer účinnosti plynu vrátane distribučných strát podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (1).

1.   Účinnosť v režime vykurovania (COP)

Účinnosť jednotiek tepelných čerpadiel musí presahovať nasledovné minimálne požadované hodnoty výkonového čísla (COP) a stupňa využitia primárnej energie (PER).

Typ tepelného čerpadla: zdroj

tepla/vykurovacie médium

Vonkajšia jednotka [°C]

Vnútorná jednotka [°C]

Min. COP

Min. COP

Min. PER

Elektrické tepelné čerpadlá

Plynové tepelné čerpadlá

vzduch/vzduch

Teplota suchého teplomera na vstupe: 2

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 1

Teplota suchého teplomera na vstupe: 20

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: max 15

2,90

1,27

1,16

vzduch/voda

Teplota suchého teplomera na vstupe: 2

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 1

Teplota na vstupe: 30

Teplota na výstupe: 35

3,10

1,36

1,24

Teplota na vstupe: 40

Teplota na výstupe: 45

2,60

1,14

1,04

soľanka/vzduch

Teplota na vstupe: 0

Teplota na výstupe: – 3

Teplota suchého teplomera na vstupe: 20

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 15 max

3,40

1,49

1,36

soľanka/voda

Teplota na vstupe: 0

Teplota na výstupe: – 3

Teplota na vstupe: 30

Teplota na výstupe: 35

4,30

1,89

1,72

Teplota na vstupe: 40

Teplota na výstupe: 45

3,50

1,54

1,40

voda/voda

Teplota na vstupe: 10

Teplota na výstupe: 7

Teplota na vstupe: 30

Teplota na výstupe: 35

5,10

2,24

2,04

Teplota na vstupe: 40

Teplota na výstupe: 45

4,20

1,85

1,68

voda/vzduch

Teplota na vstupe: 15

Teplota na výstupe: 12

Teplota suchého teplomera na vstupe: 20

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: max 15

4,70

2,07

1,88

(zdroj je uzavretý okruh vo vode)

Teplota na vstupe: 20

Teplota na výstupe: 17

Teplota suchého teplomera na vstupe: 20

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: max 15

4,40

1,93

1,76

Hodnotenie a overovanie: Skúšky treba vykonávať podľa EN 14 511:2004. Skúšky treba vykonávať pri plnom zaťažení príslušného tepelného čerpadla, za podmienok uvedených v tabuľke. Uvedené hodnoty musí overiť nezávislé skúšobné laboratórium akreditované na stanovené skúšky. Tepelné čerpadlá certifikované v certifikačnom programe Eurovent alebo certifikačnom programe DACH alebo inom programe schválenom príslušným orgánom nemusia byť pre uvedené hodnoty podrobené ďalším skúškam v nezávislom laboratóriu. Protokoly o skúškach treba priložiť k žiadosti.

2.   Účinnosť v režime chladenia (EER)

Ak je tepelné čerpadlo reverzibilné a môže chladiť, účinnosť jednotky tepelného čerpadla musí v režime chladenia presahovať nasledovné minimálne požadované hodnoty koeficientu energetickej účinnosti (EER).

Typ tepelného čerpadla:

Vonkajšia jednotka [°C]

Vnútorná jednotka [°C]

Min. EER

Min. EER

Min. PER

Elektrické tepelné čerpadlá

Plynové tepelné čerpadlá

vzduch/vzduch

Teplota suchého teplomera na vstupe: 35

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 24

Teplota suchého teplomera na vstupe: 27

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 19

3,20

1,41

1,3

vzduch/voda

Teplota suchého teplomera na vstupe: 35

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: –

Teplota na vstupe: 23

Teplota na výstupe: 18

2,20

0,97

0,9

Teplota na vstupe: 12

Teplota na výstupe: 7

2,20

0,97

0,9

soľanka/vzduch

Teplota na vstupe: 30

Teplota na výstupe: 35

Teplota suchého teplomera na vstupe: 27

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: max 19

3,30

1,45

1,3

soľanka/voda

Teplota na vstupe: 30

Teplota na výstupe: 35

Teplota na vstupe: 23

Teplota na výstupe: 18

3,00

1,32

1,2

Teplota na vstupe: 12

Teplota na výstupe: 7

3,00

1,32

1,2

voda/voda

Teplota na vstupe: 30

Teplota na výstupe: 35

Teplota na vstupe: 23

Teplota na výstupe: 18

3,20

1,41

1,3

Teplota na vstupe: 12

Teplota na výstupe: 7

3,20

1,41

1,3

voda/vzduch

Teplota na vstupe: 30

Teplota na výstupe: 35

Teplota suchého teplomera na vstupe: 27

Teplota vlhkého teplomera na vstupe: 19

4,40

1,93

1,8

Hodnotenie a overovanie: Skúšky treba vykonávať podľa EN 14 511:2004; pri plynových absorpčných tepelných čerpadlách podľa EN 12309-2:2000. Skúšky treba vykonávať pri plnom zaťažení príslušného tepelného čerpadla za podmienok uvedených v tabuľke. Uvedené hodnoty musí overiť nezávislé skúšobné laboratórium akreditované na stanovené skúšky. Tepelné čerpadlá certifikované v certifikačnom programe Eurovent alebo certifikačnom programe DACH alebo inom programe schválenom príslušným orgánom nemusia byť pre uvedené hodnoty podrobené ďalším skúškam v nezávislom laboratóriu. Protokoly o skúškach treba priložiť k žiadosti.

3.   Chladivo

Potenciál globálneho otepľovania (GWP) chladiva nesmie počas obdobia 100 rokov dosiahnuť hodnoty GWP > 2 000. Ak je GWP chladiva menší ako 150, potom sa minimálne požadované hodnoty výkonového čísla (COP) a stupňa využitia primárnej energie (PER) v režime vykurovania a koeficientu energetickej účinnosti (EER) v režime chladenia, ako sa uvádza v kritériách 1 a 2 tejto prílohy, znižujú o 15 %.

Zohľadňujú sa hodnoty GWP uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 842/2006 (2).

Hodnotenie a overovanie: Názvy chladiva(-ív) použitého(-ých) vo výrobku treba priložiť k žiadosti spolu s ich hodnotami GWP podľa uvedeného nariadenia. Hodnoty GWP chladív sa vypočítajú ako 100-ročný potenciál otepľovania jedného kilogramu plynu v porovnaní s jedným kilogramom CO2.

Pri fluórovaných chladivách sa za hodnoty GWP považujú hodnoty uverejnené v tretej hodnotiacej správe (TAR) prijatej Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC hodnoty GWP z roku 2001 pre obdobie 100 rokov) (3).

Pri nefluórovaných plynoch sa za hodnoty GWP považujú hodnoty uverejnené v prvom hodnotení IPCC pre obdobie 100 rokov (4).

Pri zmesiach chladív sú hodnoty GWP založené na vzorci stanovenom v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 842/2006.

4.   Sekundárne chladivo

(Poznámka: Neuplatňuje sa pri všetkých typoch tepelných čerpadiel v rámci tejto skupiny výrobkov.)

Sekundárne chladivo, soľanka alebo prísady nesmú byť látky klasifikované ako látky nebezpečné pre životné prostredie alebo predstavujúce zdravotné riziko, ako sú definované v smernici Rady 67/548/EHS (5) týkajúcej sa látok nebezpečných pre životné prostredie a v jej následných zmenách a doplneniach.

Hodnotenie a overovanie: Názov(-vy) použitého(-ých) sekundárneho(-ych) chladiva(-ív) treba priložiť k žiadosti.

5.   Hluk

Hladina(-y) akustického výkonu treba odskúšať a uviesť v dB (A) na informačnom formulári.

Hodnotenie a overovanie: Skúšky treba vykonávať podľa ENV-12 102. Protokol o skúške treba priložiť k žiadosti.

6.   Ťažké kovy a spomaľovače horenia

Kadmium, olovo, ortuť, šesťmocný chróm alebo spomaľovače horenia, t. j. spomaľovače horenia polybromované bifenyly (PBB) alebo polybromované difenylétery (PBDE), ako sa uvádzajú v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES (6), sa v tepelnom čerpadle alebo systéme tepelného čerpadla nesmú používať, pričom sa berú do úvahy tolerancie špecifikované v rozhodnutí Komisie 2005/618/ES (7), ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2002/95/ES. Táto požiadavka pre spomaľovače horenia musí zohľadňovať následné úpravy, zmeny a doplnenia uvedenej smernice, pokiaľ ide o používanie deka-BDE.

Hodnotenie a overovanie: Certifikát podpísaný výrobcom tepelného čerpadla.

7.   Školenie montérov

Žiadateľ musí zabezpečiť, aby montéri v členských štátoch, v ktorých sa má výrobok predávať, mali k dispozícii vhodné školenia. Tieto školenia musia obsahovať informácie týkajúce sa dimenzovania a inštalácie tepelného čerpadla a vyplnenia informačného formulára pre spotrebiteľov.

Hodnotenie a overovanie: K žiadosti treba priložiť vyhlásenie, v ktorom sa opisujú dostupné školenia a uvádza sa, kde sú takéto školenie dostupné.

8.   Dokumentácia

Žiadateľ musí poskytnúť podrobný návod na montáž a údržbu a návod na obsluhu tepelného čerpadla.

Hodnotenie a overovanie: Návod na montáž, údržbu a návod na obsluhu treba dodať spolu s tepelným čerpadlom a musia spĺňať požiadavky EN 378:2000 alebo jej revízií.

9.   Dostupnosť náhradných dielov

Žiadateľ musí zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov počas obdobia 10 rokov od dátumu predaja.

Hodnotenie a overovanie: K žiadosti treba priložiť vyhlásenie, že náhradné diely budú dostupné 10 rokov, spolu s vysvetlením, ako bude zaručená táto dostupnosť.

10.   Informačný formulár

Žiadateľ musí zabezpečiť, aby bol na predajných miestach k dispozícii nevyplnený „informačný formulár pre zákazníkov“ pripojený k tejto prílohe, aby spotrebiteľom poskytol vhodné rady o tepelnom čerpadle. Rovnako musí byť vyplnený „informačný formulár pre montérov“ pripojený k tejto prílohe k dispozícii pre montérov.

Žiadateľ musí poskytnúť vhodné nástroje, počítačové programy a usmernenia, aby mohli oprávnení montéri vypočítať výkonové parametre systému tepelného čerpadla, ako sú sezónne hodnoty výkonového čísla, sezónne hodnoty koeficientu energetickej účinnosti, stupeň využitia primárnej energie a ročné emisie oxidu uhličitého. Okrem toho musí byť montér schopný vyplniť informačný formulár pre spotrebiteľov skôr, ako spotrebiteľ zakúpi zariadenie.

Hodnotenie a overovanie: Žiadateľ musí predložiť vyplnený „informačný formulár pre montérov“a opísať, ako plánuje zabezpečiť, že ho budú mať montéri k dispozícii. Musí tiež opísať, ako plánuje zabezpečiť, aby mali zákazníci na predajných miestach jeho výrobkov k dispozícii informačný formulár pre zákazníkov.

11.   Informácie na environmentálnej značke

Kolónka 2 na environmentálnej značke obsahuje tento text:

Medzi tepelnými čerpadlami má tento výrobok:

vyššiu energetickú účinnosť,

menší vplyv na globálne otepľovanie.

Na obale výrobku sa musí nachádzať nasledovný text (alebo rovnocenný): „Ak chcete získať viac informácií o tom, prečo bola tomuto výrobku udelená značka kvetu, navštívte internetovú stránku: http://ec.europa.eu/environment/ecolabel“.

Rady pre nákup tepelného čerpadla, ktorému bola udelená environmentálna značka

– Informačný formulár pre zákazníkov –

Pozor! Prečítajte si pred nákupom!

Efektívna prevádzka tohto tepelného čerpadla bude zabezpečená iba vtedy, keď bude systém správne prispôsobený požiadavkám vykurovania a chladenia budovy a klimatickému pásmu, v ktorom bude inštalovaný!

Pred nákupom sa vždy obráťte na oprávneného montéra a požiadajte ho o vyplnenie tohto formulára!

Environmentálna značka EÚ sa udeľuje takým modelom tepelných čerpadiel, ktoré majú lepšiu energetickú účinnosť a minimalizujú svoj vplyv na životné prostredie.

Tento formulár by mal vyplniť kvalifikovaný montér, aby Vám poskytol informácie a odporúčania o najvhodnejšom systéme tepelného čerpadla pre váš domov. Využijete tak výhody veľmi vysokej účinnosti tepelných čerpadiel, ktoré sústreďujú teplo obsiahnuté vo vzduchu, pôde alebo vode.

Niektoré systémy sú reverzibilné a prostredníctvom odoberania tepla a jeho uvoľňovania do blízkeho okolia dokážu chladiť. Niektoré systémy umožňujú aj ohrev vody na hygienické účely.

Môžete si vybrať tepelné čerpadlá, ktoré môžu byť použité s väčšinou rozvodných systémov vrátane radiátorov, vykurovania horúcim vzduchom a podlahového vykurovania a ktoré sa dajú prispôsobiť väčšine existujúcich vykurovacích systémov, za dodržania niekoľkých vhodných preventívnych opatrení, ako sa uvádzajú ďalej.

Zníženie tepelných strát a tepelného zisku zo slnečnej energie v budovách

Ak je vaše obydlie staršie ako 10 rokov, pred výberom tepelného čerpadla môže byť z pohľadu nákladov efektívnejšie najskôr zlepšiť jeho tepelnú izoláciu, aby sa tak znížili tepelné straty pri vykurovaní vašej budovy alebo znížil tepelný zisk, ak ju chcete chladiť. (Je napríklad efektívnejšie namontovať menšie tepelné čerpadlo, ale do dobre izolovanej budovy.) Ak budete súhlasiť s odporúčaniami montéra na zlepšenie tepelnej izolácie, treba tomu prispôsobiť veľkosť tepelného čerpadla, ktoré si kúpite.

Podrobnejšie informácie o znižovaní tepelných strát alebo tepelného zisku zo slnečnej energie a o dimenzovaní a montáži systémov tepelných čerpadiel získate na stránke www.kyotoinhome.info

Image

Image

Rady pre montáž tepelného čerpadla, ktorému bola udelená environmentálna značka

– Informačný formulár pre montérov –

Pozor! Prečítajte si pred nákupom!

Efektívna prevádzka tohto tepelného čerpadla si vyžaduje, aby oprávnený montér navrhol systém vykurovania tak, aby bol prispôsobený požiadavkám vykurovania a chladenia budovy a klimatickému pásmu a aby bol systém namontovaný v súlade s pokynmi výrobcu.

Environmentálna značka EÚ sa udeľuje takým modelom tepelných čerpadiel, ktoré majú lepšiu energetickú účinnosť a minimalizujú svoj vplyv na životné prostredie.

Tepelné čerpadlá majú veľmi vysokú účinnosť, pretože energiu používajú iba na sústredenie tepla obsiahnutého v pôde, vode alebo vzduchu. Niektoré modely môžu fungovať v opačnom režime a prostredníctvom odoberania tepla z obydlia dokážu chladiť. Informácie obsiahnuté v tomto formulári Vám umožnia zabezpečiť, aby sa výhody tepelného čerpadla preniesli na zberný a distribučný systém a aby ste vyplnili formulár, ktorý treba odovzdať zákazníkovi, a vysvetlili mu tak svoju voľbu.

1.   Minimálne informácie, ktoré musí poskytnúť výrobca

Výrobca

 

Model

 

Tepelný výmenník

 

Médium pre rozvod tepla

 

Vykurovacia kapacita (kW)

 

Chladiaca kapacita (kW)

 

Dodávka teplej vody

 

Typ chladiva

 

Úroveň hluku (dBA)

 

Dostupnosť náhradných dielov od dátumu predaja (roky)

 

Výkonové číslo (vykurovanie)

 

Špecifické teploty na vstupe a výstupe (°C)

 

Koeficient energetickej účinnosti (chladenie)

 

Špecifické teploty na vstupe a výstupe (°C)

 

Na prispôsobenie sa existujúcim vykurovacím systémom treba tepelné čerpadlo vybrať tak, aby bolo prispôsobené súčasnému rozvodnému systému, ktorý môže byť vedenie horúceho vzduchu, horúcej vody v radiátoroch alebo v podlahovom vykurovaní. Keďže teplota na výstupe môže byť nižšia ako teplota kotla, ktorý nahradí, je dôležité, aby sa určil spôsob zníženia tepelných strát alebo zisku zo slnečnej energie s cieľom udržať rovnakú veľkosť rozvodného systému.

Vymedzenie pojmov

Výkonové číslo (COP) je pomer medzi tepelným výkonom a elektrinou dodanou pri určenom zdroji a výstupnej teplote.

Koeficient energetickej účinnosti (EER) je pomer medzi chladiacim výkonom a elektrinou dodanou pri určenom zdroji a výstupnej teplote.

Sezónne výkonové číslo (SCOP) je výkonové číslo spriemerované na dĺžku vykurovacieho obdobia pre systém tepelného čerpadla v danej lokalite.

Sezónny koeficient energetickej účinnosti (SEER) je koeficient energetickej účinnosti spriemerovaný na dĺžku obdobia chladenia pre systém tepelného čerpadla v danej lokalite.

Stupeň využitia primárnej energie (PER) sa vypočíta ako: COP × 0,40 (alebo COP/2,5) pri tepelných čerpadlách, ktorých kompresor je poháňaný elektrinou, a ako COP × 0,91 (alebo COP/1,1) pri tepelných čerpadlách, ktorých kompresor je poháňaný plynom, kde 0,40 je aktuálny európsky priemer účinnosti výroby elektrickej energie vrátane strát v prenosovej sústave a 0,91 je aktuálny európsky priemer účinnosti plynu vrátane distribučných strát.

Výrobca musí poskytnúť programy, nástroje a usmernenia, aby Vám pomohol vykonať nasledovné výpočty. Klimatické údaje musia zodpovedať zemepisnej polohe budovy.

2.   Zníženie tepelných strát a tepelného zisku zo slnečnej energie v budovách

Ak je obydlie staršie ako 10 rokov, z pohľadu nákladov bude pravdepodobne efektívnejšie znížiť tepelné straty zlepšením úrovne tepelnej izolácie a znížiť tepelný zisk zo slnečnej energie obmedzením priamych slnečných lúčov v lete. Ak zákazník súhlasí s vašimi odporúčaniami, potom treba systém navrhnúť pre znížené hodnoty tepelných strát a zisku zo slnečnej energie.

Podrobnejšie informácie o znižovaní tepelných strát alebo tepelného zisku zo slnečnej energie a dimenzovaní a montáži systémov tepelných čerpadiel získate na stránke www.kyotoinhome.info

3.   Tepelné straty a dimenzovanie vykurovacieho systému

Tepelné straty budovy treba vypočítať v súlade s národnými zvyklosťami alebo za použitia schváleného počítačového programu založeného na EN 832, európskej norme pre výpočet tepelných strát. Tieto tepelné straty treba porovnať s aktuálnymi hodnotami vyžadovanými v stavebných predpisoch. Pri existujúcich budovách je vo všeobecnosti z pohľadu nákladov efektívnejšie upraviť štandard izolácie bližšie k aktuálnym hodnotám pred dimenzovaním tepelného čerpadla pre znížené tepelné straty.

Sezónne výkonové číslo a spotreba energie na vykurovanie

Pri výpočte treba zohľadniť

podnebie (vonkajšie teploty),

projektovanú vonkajšiu teplotu,

zmeny teploty zeme počas roka (pre tepelné čerpadlá so zdrojom v zemi, pre vertikálne aj horizontálne výmenníky),

požadovanú vnútornú teplotu,

teplotnú úroveň vodného vykurovacieho systému,

ročné energetické požiadavky na vykurovanie priestorov,

ročné energetické požiadavky na ohrev teplej vody v domácnosti (ak sa uplatňuje).

Stupeň využitia primárnej energie (PER) a ročné emisie CO2

Pri výpočte treba zohľadniť priemernú účinnosť výroby elektriny/plynu, ako aj straty v elektrickej prenosovej sústave a distribučné straty pri plyne. Emisie CO2 a úspory treba vypočítať na základe spotreby primárnej energie.

4.   Zisk zo slnečnej energie a dimenzovanie systému chladenia

Ak systém dokáže chladiť, potom zisk budovy zo slnečnej energie treba vypočítať v súlade s národnými zvyklosťami alebo za použitia schváleného počítačového programu. Tento zisk treba porovnať s aktuálnymi hodnotami vyžadovanými v stavebných predpisoch. Pri existujúcich budovách je vo všeobecnosti z pohľadu nákladov efektívnejšie znížiť zisk zo slnečnej energie pred dimenzovaním tepelného čerpadla pre znížený zisk zo slnečnej energie.

Sezónny koeficient energetickej účinnosti a spotreba energie na chladenie

Pri výpočte treba zohľadniť

podnebie (vonkajšie teploty),

projektovanú vonkajšiu teplotu,

zmeny teploty zeme počas roka (pre tepelné čerpadlá so zdrojom v zemi, pre vertikálne aj horizontálne výmenníky),

požadovanú vnútornú teplotu,

teplotnú úroveň teplovodného vykurovacieho systému,

ročné energetické požiadavky na chladenie priestorov.

Stupeň využitia primárnej energie (PER) a ročné emisie CO2

Pri výpočte treba zohľadniť priemernú účinnosť výroby elektriny/plynu, ako aj straty v elektrickej prenosovej sústave a distribučné straty pri plyne. Emisie CO2 a úspory treba vypočítať na základe spotreby primárnej energie.

5.   Školenia montérov a vŕtačov

Vo väčšine členských štátov sú dostupné vhodné kurzy, ktoré montérom umožňujú získať príslušnú kvalifikáciu akreditovanú na vnútroštátnej alebo európskej úrovni. Výrobcovia musia buď organizovať svoje vlastné kurzy s cieľom pomáhať montérom pri používaní svojho vybavenia, alebo spolupracovať s miestnymi vzdelávacími inštitútmi s cieľom poskytovať tieto informácie v rámci ich kurzov.

Pri tepelných čerpadlách so zdrojom v zemi, pri ktorých treba vyvŕtať vertikálny vrt, sú pre vŕtačov k dispozícii vhodné kurzy v niektorých členských štátoch.


(1)  Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

(2)  Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 1.

(3)  IPCC Third Assessment Climate Change 2001. Správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu: http://www.ipcc.ch/pub/reports.htm

(4)  Climate Change, The IPCC Scientific Assessment, J. T Houghton, G. J. Jenkins, J. J. Ephraums (vyd.) Cambridge University Press, Cambridge (UK) 1990.

(5)  Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 37, 13.2.2003, s. 19.

(7)  Ú. v. EÚ L 214, 19.8.2005, s. 65.


ROZPOČTY

Dokumenty pripojené k Všeobecnému rozpočtu Európskej únie

20.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 301/26


Prvý opravný rozpočet Európskej agentúry pre lieky na rok 2007

(2007/743/ES)

Podľa článku 26 ods. 2 finančného nariadenia Európskej agentúry pre lieky (EMEA), ktoré správna rada prijala 10. júna 2004, „rozpočet a opravné rozpočty v podobe, v akej boli prijaté, sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie“.

Správna rada prijala prvý opravný rozpočet agentúry EMEA na rok 2007 4. októbra 2007 (EMEA/MB/280571/2007).

(EUR)

Článok Položka

Opis

Rozpočet 2005

Rozpočet 2006

Rozpočet 2007

Zmeny a doplnenia

Upravený rozpočet 2007

Príjmy

100

Vybrané poplatky

71 895 056

92 580 000

105 870 000

2 700 000

108 570 000

520

Príjmy z bankových úrokov

750 726

650 000

916 000

84 000

1 000 000

521

Príjmy za vývozné osvedčenia, paralelnú distribúciu a príjmy podobných správnych poplatkov

2 779 825

5 375 000

4 618 000

425 000

5 043 000

600

Príspevky na programy Spoločenstva a príjmy zo služieb

760 000

490 000

216 000

706 000

900

Rozličné príjmy

198 960

900 000

800 000

400 000

1 200 000

 

 

 

 

3 825 000

 

 

Celkový rozpočet

109 396 448

138 676 000

154 538 000

3 825 000

158 363 000

Výdavky

2125

Analýza, programovanie a technická pomoc pre určené projekty

3 680 288

5 267 000

6 024 000

909 000

6 933 000

3010

Hodnotenie liekov

29 098 525

46 058 000

46 513 000

2 700 000

49 213 000

3050

Programy Spoločenstva

131 921

760 000

490 000

216 000

706 000

 

 

 

 

3 825 000

 

 

Celkový rozpočet

105 355 032

138 676 000

154 538 000

3 825 000

158 363 000


III Akty prijaté podľa Zmluvy o EÚ

AKTY PRIJATÉ PODĽA HLAVY V ZMLUVY O EÚ

20.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 301/27


JEDNOTNÁ AKCIA RADY 2007/744/SZBP

z 19. novembra 2007,

ktorou sa mení, dopĺňa a predlžuje jednotná akcia 2006/623/SZBP o zriadení tímu EÚ, ktorý by prispel k prípravám na zriadenie možnej medzinárodnej civilnej misie v Kosove vrátane zložky osobitného zástupcu Európskej únie (prípravný tím ICM/OZEÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 14,

keďže:

(1)

Dňa 15. septembra 2006 Rada prijala jednotnú akciu 2006/623/SZBP (1), ktorej účinnosť sa končí 30. novembra 2007.

(2)

Mandát prípravného výboru ICM/OZEÚ by sa mal zmeniť, doplniť a predĺžiť do 31. marca 2008 alebo 30 dní po vymenovaní ICM/OZEÚ, ak sa tak stane do 1. marca 2008.

(3)

Jednotná akcia 2006/623/SZBP by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť a jej účinnosť predĺžiť,

PRIJALA TÚTO JEDNOTNÚ AKCIU:

Článok 1

Jednotná akcia 2006/623/SZBP sa týmto predlžuje do 31. marca 2008 s výhradou článku 3 tejto jednotnej akcie.

Článok 2

Finančná referenčná suma 3 551 000 EUR, uvedená v článku 9 ods. 1 jednotnej akcie 2006/623/SZBP, sa zvýši o 1 692 000 EUR, aby sa uhradili výdavky spojené s pokračovaním mandátu prípravného tímu ICM/OZEÚ od 1. decembra 2007 do 31. marca 2008.

Článok 3

V článku 14 jednotnej akcie 2006/623/SZBP sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Jej účinnosť sa skončí 31. marca 2008 alebo 30 dní po vymenovaní ICM/OZEÚ, ak sa tak stane pred 1. marcom 2008.“

Článok 4

Táto jednotná akcia nadobúda účinnosť dňom jej prijatia.

Článok 5

Táto jednotná akcia sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 19. novembra 2007

Za Radu

predseda

L. AMADO


(1)  Ú. v. EÚ L 253, 16.9.2006, s. 29. Jednotná akcia naposledy predĺžená jednotnou akciou 2007/517/SZBP (Ú. v. EÚ L 190, 21.7.2007, s. 38).


Korigendá

20.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 301/28


Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1347/2007 zo 16. novembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 8

( Úradný vestník Európskej únie L 300 zo 17. novembra 2007 )

Uverejnenie nariadenia (ES) č. 1347/2007 v uvedenom úradnom vestníku sa zrušuje.