1.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

1.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/3

(1)

V článku 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa ustanovuje, že dovozné clá na produkty spadajúce pod kódy KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002, ex 1005 iné ako hybridné osivá a ex 1007 iné ako hybridy na siatie sú rovnaké ako intervenčná cena platná pre produkty pri dovoze zvýšená o 55 % mínus dovozná cena cif uplatniteľná pre príslušnú dodávku. Toto clo však nesmie prekročiť colnú sadzbu uvedenú v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa ustanovuje, že na účely výpočtu dovozného cla uvedeného v odseku 2 uvedeného článku sa pre predmetné produkty pravidelne stanovujú reprezentatívne dovozné ceny cif.

(3)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96 sa na výpočet dovozného cla na produkty spadajúce pod kódy KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002 00, 1005 10 90, 1005 90 00 a 1007 00 90 použije cena, ktorá je priemerom denne stanovovaných reprezentatívnych dovozných cien cif podľa metódy stanovenej v článku 4 uvedeného nariadenia.

(4)

Na obdobie od 1. novembra 2007 by sa mali stanoviť dovozné clá, ktoré sa budú uplatňovať, až kým nevstúpia do platnosti novostanovené clá,

1.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/6

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2007.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, výlovom populácie uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v tomto členskom štáte sa kvóta stanovená na rok 2007 vyčerpala.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov tejto populácie, ako aj jej ponechanie na palube, prekládku alebo vykládku,

1.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/8

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2007.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa pri výlove zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe vyčerpala kvóta stanovená na rok 2007.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich ponechanie na palube, prekládku alebo vykládku,

1.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/10

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa stanovujú kvóty na rok 2007.

(2)

Podľa článku 21 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2847/93 Švédsko oznámilo 4. júna 2007 Komisii, že od 1. júna 2007 pozastaví lov tresky v Skagerraku svojimi plavidlami.

(3)

Podľa článku 21 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2847/93 a článku 26 ods. 4 nariadenia (ES) č. 2371/2002 Komisia prijala 21. júna 2007 nariadenie (ES) č. 713/2007, ktorým sa ustanovuje zákaz výlovu tresky v Skagerraku plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Švédska alebo zaregistrovanými vo Švédsku s účinnosťou od toho istého dátumu.

(4)

Podľa informácií, ktoré dostala Komisia od švédskych orgánov, je v Skagerraku k dispozícii stále určité množstvo tresky zo švédskej kvóty. Z toho vyplýva, že by sa lov tresky v tejto zóne plavidlami plaviacimi sa pod švédskou vlajkou alebo zaregistrovanými vo Švédsku mal povoliť.

(5)

Toto povolenie by malo byť účinné od 1. októbra 2007 s cieľom umožniť vylovenie príslušného množstva tresky pred koncom prebiehajúceho roka.

(6)

Nariadenie Komisie (ES) č. 713/2007 sa ruší s účinnosťou od 1. októbra 2007,

1.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/12

(1)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 uvádza osoby, skupiny a subjekty, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Sankčný výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov rozhodol 17. októbra 2007 o zmene a doplnení zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo uplatňovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. Príloha I by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)

Záznam „Mohammad Shafiq Ahmadi“ by sa mal opraviť vzhľadom na rozhodnutie sankčného výboru z 21. septembra 2007,

1.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/18

(1)

Švédsko zaslalo Komisii 29. júna 2007 elektronickou poštou žiadosť podľa článku 30 ods. 4 smernice 2004/17/ES. Komisia elektronickou poštou z 20. júla 2007 požiadala o doplňujúce informácie, ktoré po predĺžení pôvodnej lehoty švédske orgány zaslali elektronickou poštou zo 17. augusta 2007.

(2)

Požiadavka podaná Švédskym kráľovstvom sa týka výroby a predaja (veľkoobchodného a maloobchodného) elektrickej energie.

(3)

K žiadosti boli pripojené závery nezávislého vnútroštátneho orgánu Konkurrensverket (švédsky orgán pre hospodársku súťaž), podľa ktorých sú podmienky uplatniteľnosti článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES splnené.

(4)

Článkom 30 smernice 2004/17/ES sa ustanovuje, že zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie jednej z činností, na ktoré sa vzťahuje smernica, nepodliehajú tejto smernici, ak v členskom štáte, v ktorom sa činnosť vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup. Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií, pričom sa zohľadňujú osobité charakteristiky príslušného sektora. Prístup sa považuje za neobmedzený, ak členský štát implementoval a uplatňuje príslušné právne predpisy Spoločenstva, ktorými sa otvára daný sektor alebo jeho časť. Tieto právne predpisy sú uvedené v zozname v prílohe XI k smernici 2004/17/ES, v ktorej sa pre odvetvie elektrickej energie odkazuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (2). Smernicu 96/92/ES nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (3), v ktorej sa vyžaduje ešte vyšší stupeň otvorenosti trhu.

(5)

Švédsko implementovalo a uplatňuje nielen smernicu 96/92/ES, ale aj smernicu 2003/54/ES, pričom sa rozhodlo pre výlučné vlastníctvo oddelením prenosových sietí a funkčným a právnym oddelením distribučných sietí s výnimkou najmenších spoločností, ktoré sú vyňaté z požiadaviek funkčného oddelenia. Z tohto dôvodu a v súlade s článkom 30 ods. 3 prvým pododsekom sa prístup na trh má považovať za neobmedzený.

(6)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa má hodnotiť na základe rôznych ukazovateľov, z ktorých žiaden nie je sám o sebe rozhodujúci. Pokiaľ ide o trhy, ktorých sa týka toto rozhodnutie, predstavuje podiel hlavných aktérov na danom trhu jedno z kritérií, ktoré by sa mali zohľadniť. Ďalším kritériom je miera koncentrácie na uvedených trhoch. Pri daných vlastnostiach príslušných trhov by sa mali zohľadniť i ďalšie kritériá ako napríklad stupeň likvidity, fungovanie vyrovnávacieho trhu, cenová súťaž a miera zmien dodávateľov zo strany zákazníkov.

(7)

Toto rozhodnutie nemá vplyv na uplatňovanie pravidiel o hospodárskej súťaži.

(8)

Požiadavka podaná Švédskom sa týka výroby a predaja (veľkoobchodného a maloobchodného) elektrickej energie.

(9)

Veľkoobchodný trh vo Švédsku je do veľkej miery integrovaný do severského trhu s energiou, ktorý sa skladá z Dánska, Nórska, Švédska a Fínska. Pozostáva z bilaterálneho obchodného trhu medzi výrobcami na jednej strane a dodávateľmi a priemyselnými spoločnosťami na druhej strane a dobrovoľnej severskej energetickej burzy Nord Pool s pohotovým a termínovaným trhom. Uvedené skutočnosti a zameranie Nord Poolu (4) na integrovaný trh ukazujú, že vývoj jednoznačne speje k vytvoreniu regionálneho veľkoobchodného trhu. Avšak z dôvodu nedostatočnej kapacity (preťaženie) dochádza niekedy k rozdeleniu severskej oblasti do šiestich geograficky odlišných cenových oblastí, z ktorých jednou je Švédsko. Švédsko má päť hlavných spojení vlastných sietí so sieťami v ostatných častiach Európskeho hospodárskeho priestoru (západné Dánsko – Švédsko, východné Dánsko – Švédsko, Švédsko – južné Nórsko, Švédsko – severné Nórsko a Švédsko – Fínsko). V roku 2005 bolo najpreťaženejšie spojenie z týchto piatich spojení preťažené 52 % času a najmenej preťažené spojenie bolo preťažené 8 % času (5). Preťaženie sa však málokedy objavilo súčasne na všetkých piatich spojeniach. Podľa švédskych orgánov bolo Švédsko úplne oddelenou cenovou oblasťou, t. j. nemalo žiadne spojenie s inou cenovou oblasťou, počas 0,5 % času v roku 2005. Prehľad množstva oblastí prepojených so Švédskom od roku 2001 ukazuje, že Švédsko bolo prepojené s aspoň štyrmi z vtedajších šiestich iných cenových oblastí – Nórsko bolo vtedy rozdelené do troch oblastí na rozdiel od súčasných dvoch – počas 82,4 % času (6). Z tohto dôvodu a v súlade s doterajšou praxou Komisie (7) sa otázka toho, či je tento trh vnútroštátny alebo regionálny, ponechá otvorená, keďže výsledok analýzy je rovnaký bez ohľadu na to, či sa zakladá na užšej alebo širšej definícii.

(10)

Z prakticky rovnakých dôvodov smeruje vývoj jednoznačne k vytvoreniu severského regionálneho trhu aj vo výrobe elektriny, aj keď miesta s nedostatočnou kapacitou prenosu a kapacitné obmedzenia – vo výške 24 % výrobnej kapacity umiestnenej vo Švédsku – na spojeniach medzi švédskymi sieťami a ostatnými oblasťami Európskeho hospodárskeho priestoru môžu dočasne obmedziť trh na území Švédska. I v tomto prípade sa otázka toho, či je tento trh vnútroštátny alebo regionálny, ponechá otvorená, keďže výsledok analýzy je rovnaký bez ohľadu na to, či sa analýza zakladá na užšej alebo širšej definícii.

(11)

Švédske orgány potvrdili, že oblasť maloobchodného trhu je možné stotožniť s územím Švédska, pričom dôvodom sú okrem iného rozdiely v zdanení a pravidlách týkajúcich sa zodpovednosti za vyrovnávanie medzi severskými krajinami. Okrem toho Konkurrensverket explicitne tvrdí, že maloobchodný trh „je vnútroštátny, a to hlavne preto, pretože niekoľko technických a legislatívnych prekážok znemožňuje koncovým užívateľom nakupovať elektrickú energiu od obchodníkov s elektrickou energiou v iných krajinách.“

(12)

V oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu: správa o pokroku vo vytváraní vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou (8), (ďalej len „správa za rok 2005“) sa uvádza, že „mnohé vnútroštátne trhy vykazujú vysoký stupeň koncentrácie priemyslu, ktorá bráni rozvoju efektívnej hospodárskej súťaže“ (9). Preto Komisia dospela k záveru, že pokiaľ ide o výrobu elektrickej energie, „jedným z ukazovateľov stupňa hospodárskej súťaže na vnútroštátnych trhoch je celkový podiel troch najväčších výrobcov na trhu“ (10). Podľa technickej prílohy (11) je celkový trhový podiel troch najväčších výrobcov na severskom trhu 40 % (12), čo je dostatočne nízka úroveň. Pokiaľ ide o územie Švédska, celkový trhový podiel troch najväčších výrobcov je samozrejme vyšší a v roku 2004 predstavoval 86,7 % (13). Obdobie, počas ktorého je švédsky trh izolovaný, je obmedzené na 0,5 % času v roku 2005 (14). Z toho dôvodu existuje v dôležitých častiach roku konkurenčný tlak na švédskom trhu vyplývajúci z možnosti dovážať elektrickú energiu z oblastí mimo územia Švédska, a to o to viac, že sa medzi severskými krajinami neplatia žiadne poplatky za prenos. Často nepreťažené spojenia medzi Švédskom a ostatnými cenovými oblasťami sú zárukou toho, že investície v odvetví elektrickej energie nie je možné na švédskom trhu realizovať bez ohľadu na ostatných výrobcov na severskom trhu. Tieto faktory by preto mali slúžiť ako ukazovatele priameho vystavenia výrobného trhu konkurencii, a to bez ohľadu na to, či sa výrobný trh bude považovať za vnútroštátny švédsky trh alebo za vznikajúci regionálny trh.

(13)

Dobrými ukazovateľmi hospodárskej súťaže na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou sú stupeň koncentrácie a stupeň likvidity. Na regionálnej úrovni bolo 42,82 % spotreby elektrickej energie v severských krajinách v rokoch 2004 – 2005 (15). predanej prostredníctvom dobrovoľnej energetickej burzy Nord Pool AS spomenutej v odôvodnení 9. Podľa konečnej správy sa na tomto type energetickej burzy koncentrácia vo výrobe […] priamo premieta do pomerne stabilnej ekvivalentnej  (16) koncentrácie v obchodovaní s energiou (17). V prípade troch najväčších výrobcov v severskej oblasti predstavuje táto koncentrácia 40 % (18) čo je v prípade regionálneho trhu uspokojivá úroveň. Pokiaľ ide výhradne o územie Švédska, celkový trhový podiel troch najväčších výrobcov na veľkoobchodnom trhu je samozrejme vyšší a v roku 2006 predstavoval 86 % (19) Je však potrebné zdôrazniť, že na švédskom trhu si konkurujú tieto tri a niekoľko menších subjektov pôsobiacich vo veľkoobchode. Je tiež potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o spojenie so severskou oblasťou, uvedené problémy s nedostatočnou prenosovou kapacitou (preťaženie) nemajú trvalý ráz, ale sú len dočasné. Preto okrem domácej konkurencie na švédskom trhu často pôsobí vonkajší konkurenčný tlak vyplývajúci z možností získať elektrickú energiu z oblastí mimo švédskeho územia. Platí to o to viac, že Švédsko je podľa podielu dovozu na domácej spotrebe tretí najväčší čistý dovozca elektrickej energie v EÚ (20) a že si severské krajiny neúčtujú medzi sebou poplatky za prenos. Je potrebné tiež upozorniť na to, že konkurenčné podmienky vo veľkoobchode s elektrickou energiou sú tiež vo veľkej miere ovplyvnené finančnými obchodmi s elektrickou energiou v dotknutej oblasti trhu, ktoré sú, vyjadrené objemom prechádzajúcim cez Nord Pool, takmer dvakrát vyššie ako množstvo spotrebované v severských krajinách v roku 2005 (21) [a ak sú zahrnuté ďalšie identifikované transakcie, napr. mimoburzový trh (OTC) alebo priamy predaj, sú viac ako päťkrát vyššie (22)]. V technickej prílohe (23), sa tento stupeň likvidity pokladal za uspokojivý, z čoho vyplýva, že sa môže považovať za ukazovateľ dobre fungujúceho a konkurenčného trhu. Vzhľadom na pevné prepojenie švédskeho veľkoobchodného trhu so severským trhom by sa mal tiež tento stupeň likvidity považovať za zdroj konkurenčného tlaku na švédskom trhu. V záverečnej správe sa Nord Pool radí medzi najlikvidnejšie a najefektívnejšie veľkoobchodné trhy s elektrickou energiou (24). Tieto faktory by preto mali slúžiť ako ukazovatele priameho vystavenia veľkoobchodného trhu konkurencii, a to bez ohľadu na to, či sa bude považovať za vnútroštátny švédsky trh alebo za vznikajúci regionálny trh.

(14)

Pri zohľadnení veľkosti krajiny je počet hospodárskych subjektov na maloobchodnom trhu pomerne vysoký (25) (približne 130, z ktorých podľa švédskych úradov mnohé ponúkajú svoje služby celonárodne), rovnako pomerne vysoký je aj počet spoločností s trhovým podielom vyšším ako 5 %. Na konci roku 2004 bol celkový trhový podiel troch najväčších spoločností z hľadiska dodávok pre všetky kategórie odberateľov (veľkí priemyselní odberatelia, malé a stredné podniky a veľmi malí obchodní odberatelia a domácnosti) na uspokojivo nízkej úrovni vo výške 50 % (26). Z hľadiska počtu odberateľov predstavoval v roku podľa informácií od švédskych orgánov celkový podiel troch najväčších spoločností na švédskom maloobchodnom trhu 43 %. Tieto faktory by sa preto mali považovať za ukazovateľ priameho vystavenia hospodárskej súťaži.

(15)

Za určitý ukazovateľ by sa malo považovať aj fungovanie vyrovnávacích trhov, a to nielen z hľadiska výroby, ale aj z hľadiska veľkoobchodných a maloobchodných trhov. „Akýkoľvek účastník trhu, ktorého výrobný profil nezodpovedá charakteristikám jeho zákazníkov, môže pociťovať rozdiel medzi cenou, za ktorú prevádzkovateľ prenosovej sústavy (ďalej len ‚PPS’) predá vyrovnávaciu energiu, a cenou, za ktorú kúpi späť nadbytočnú výrobu. Tieto ceny môžu byť stanovené pre PPS priamo regulátorom; alebo prípadne sa bude využívať trhový mechanizmus, v ktorom cena bude určená ponukami iných výrobcov s cieľom regulovať ich výrobu smerom nahor alebo smerom nadol […]. Vážny problém pre malých účastníkov trhu vzniká vtedy, ak existuje riziko veľkého rozpätia medzi nákupnou cenou od PPS a predajnou cenou. Stáva sa to vo viacerých členských štátoch a pravdepodobne to poškodzuje rozvoj konkurencie. Veľké rozpätie môže byť prejavom nedostatočnej miery konkurencie na vyrovnávacom trhu, na ktorom môže dominovať len jeden alebo dvaja výrobcovia. Takéto problémy sú ešte horšie tam, kde používatelia siete nie sú schopní prispôsobiť svoje postavenie v reálnom čase“ (27). V oblasti severských krajín existuje takmer úplne integrovaný vyrovnávací trh zásobujúci vyrovnávacou elektrickou energiou a jeho hlavné črty (tvorba trhových cien, hodinová uzávierka, t. j. používatelia sietí môžu každú hodinu prispôsobiť svoju pozíciu, a malé rozpätie medzi nákupnou cenou od prevádzkovateľa prenosových sústav a predajnou cenou) by sa mali považovať za ukazovatele priameho vystavenia konkurencii.

(16)

Vzhľadom na charakteristiky príslušného produktu (elektrická energia) a nedostatok alebo nedostupnosť vhodných náhradných produktov alebo služieb má cenová konkurencia a tvorba cien väčší význam pri hodnotení stavu konkurencie na trhu s elektrickou energiou. Počet zákazníkov, ktorí prechádzajú k inému dodávateľovi, je ukazovateľom skutočnej cenovej konkurencie a takto nepriamo „prirodzeným ukazovateľom účinnosti konkurencie. Ak iba málo zákazníkov prechádza k inému dodávateľovi, je to pravdepodobne problém fungovania trhu, aj keď by sa nemali ignorovať výhody vyplývajúce z možnosti opätovného vyjednávania s doterajším dodávateľom“ (28). Okrem toho „existencia regulovaných cien pre konečného odberateľa je jasným kľúčovým faktorom správania zákazníka […]. Hoci ponechanie kontrol môže byť odôvodnené v prechodnom období, s blížiacou sa potrebou investovania budú spôsobovať čoraz väčšie pokrivenia“ (29).

(17)

V nedávnom dokumente útvarov Komisie (30), sa uvádza, že „na švédskom maloobchodnom trhu s elektrinou je zmena dodávateľov zo strany odberateľov veľmi obvyklá. Od trhovej reformy v roku 1996 celkom 54 % odberateľov elektrickej energie uzavrelo zmluvy s predchádzajúcimi dodávateľmi za nových podmienok alebo zmenilo dodávateľa. Vo všeobecnosti možno povedať, že z pohľadu konečného spotrebiteľa je konkurencia účinná“ (31). Vo Švédsku navyše neexistuje kontrola cien pre koncového užívateľa (32) t. j. ceny určujú samotné hospodárske subjekty a pred ich zavedením nepotrebujú súhlas žiadneho orgánu. Situácia vo Švédsku je preto uspokojivá, pokiaľ ide o prechod k inému dodávateľovi a kontrolu cien pre konečného odberateľa, a mala by sa považovať za ukazovateľ priameho vystavenia sa konkurencii.

(18)

Vzhľadom na faktory preskúmané v odôvodneniach 8 až 17 by sa podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži ustanovená v článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES mala považovať vo Švédsku za splnenú, pokiaľ ide o výrobu a predaj (veľkoobchod, maloobchod) elektrickej energie

(19)

Keďže podmienka neobmedzeného prístupu na trh sa považuje za splnenú, smernica 2004/17/ES by sa nemala uplatňovať v prípadoch, keď obstarávatelia zadávajú zákazky, ktorých cieľom je umožnenie výroby alebo predaja (veľkoobchod, maloobchod) elektrickej energie vo Švédsku, a ani v prípade, keď organizujú súťaže návrhov na vykonávanie takejto činnosti vo Švédsku.

(20)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a konkrétnej situácii v období od júna do augusta 2007, ako to vyplýva z informácií poskytnutých Švédskym kráľovstvom, zo správy z roku 2005 a jej technickej prílohy, z oznámenia z roku 2007, dokumentu útvarov Komisie z roku 2007 a zo záverečnej správy. Môže byť revidované v prípade, ak by výrazné zmeny v právnej a faktickej situácii znamenali, že by neboli splnené podmienky uplatňovania článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES.

1.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/23

(1)

Nariadením (ES) č. 41/2007 sa stanovujú rybolovné možnosti na rok 2007 pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb a súvisiace podmienky, za ktorých sa tieto rybolovné možnosti môžu využívať.

(2)

V prílohe IIA k nariadeniu (ES) č. 41/2007 sa určuje maximálny počet dní za rok, počas ktorých sa môže plavidlo Spoločenstva prevážajúce na palube ktorýkoľvek rybársky výstroj uvedený v bode 4.1 uvedenej prílohy nachádzať v ktorejkoľvek zo zemepisných oblastí definovaných v jej bode 2.1.

(3)

Prílohou IIA sa Komisii umožňuje prideliť tri dodatočné dni rybolovu, počas ktorých sa môže plavidlo nachádzať v uvedenej oblasti, ak preváža na palube ktorýkoľvek rybársky výstroj uvedený v bode 4.1 uvedenej prílohy, na základe programu zvýšenej účasti pozorovateľov v partnerstve medzi vedcami a rybárskym priemyslom.

(4)

Nemecko 1. marca 2007 predložilo Komisii program zvýšenej účasti pozorovateľov v partnerstve medzi vedcami a rybárskym priemyslom.

(5)

Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo po konzultácii ustanovenej v bode 11.3 prílohy IIA k nariadeniu (ES) č. 41/2007 potvrdil záujem na takomto programe, ktorý by bol komplementárny s povinnosťami stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 1543/2000 z 29. júna 2000 ustanovujúcom rámec Spoločenstva pre zber a správu údajov potrebných na výkon spoločnej politiky rybolovu (2).

(6)

Vzhľadom na program predložený 1. marca 2007 by sa Nemecku mali prideliť tri dodatočné dni na mori v období medzi 1. februárom 2007 a 31. januárom 2008 pre plavidlá, ktoré sa zúčastňujú predloženého programu zvýšenej účasti pozorovateľov.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru,

1.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/25

(1)

V rozhodnutí 2004/210/ES sa ustanovuje zriadenie Vedeckého výboru pre spotrebné výrobky (VVSV), Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká (VVZER) a Vedeckého výboru pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká (VVVNIZR) (ďalej len „vedecké výbory“). Podľa článku 3 ods. 4 tohto rozhodnutia má Komisia vymenovať členov týchto vedeckých výborov.

(2)

V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného rozhodnutia, zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie 2007/263/ES, funkčné obdobie členov vedeckých výborov je obmedzené na tri roky a tri po sebe nasledujúce obdobia. Komisia však môže v záujme zabezpečenia kontinuity odborných znalostí za výnimočných okolností predĺžiť toto funkčné obdobie členov takýchto výborov na obdobie najviac 18 mesiacov.

(3)

V rozhodnutí K(2004) 2788 o odborníkoch vymenovaných za členov vedeckých výborov ustanovených rozhodnutím 2004/210/ES sa ustanovuje, že odborníci uvedení v prílohe I k tomuto rozhodnutiu sú menovaní za členov troch vedeckých výborov ustanovených rozhodnutím 2004/210/ES.

(4)

Funkčné obdobie súčasných členov vedeckého výboru má vypršať v júli 2007. Zloženie vedeckých výborov je však potrebné zmeniť, aby sa zohľadnilo nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (2). Okrem toho, aby Komisia mohla primeraným spôsobom pripraviť preskúmanie poskytovania vedeckého poradenstva vzhľadom na budúce úlohy vedeckých výborov bez toho, aby bola narušená kontinuita vedeckého poradenstva v prechodnom období do zriadenia Európskej chemickej agentúry, malo by sa funkčné obdobie týchto členov predĺžiť do 31. decembra 2008.

(5)

Komisia by preto mala vymenovať členov vedeckých výborov na obdobie do 31. decembra 2008.

(6)

Niektorí súčasní členovia vedeckých výborov vyjadrili svoj úmysel nezostať vo svojej funkcii na ďalšie obdobie do 31. decembra 2008. Mená týchto členov by sa preto mali vypustiť zo zoznamu odborníkov menovaných za členov vedeckých výborov ustanovených v prílohe I k rozhodnutiu K(2004) 2788.

(7)

Rozhodnutie K(2004) 2788 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 287/29

(1)

Po nedávnom výskyte ohnísk slintačky a krívačky vo Veľkej Británii bolo prijaté rozhodnutie Komisie 2007/554/ES z 9. augusta 2007 o určitých ochranných opatreniach proti slintačke a krívačke v Spojenom kráľovstve (3), aby sa posilnili kontrolné opatrenia proti slintačke a krívačke zavedené uvedeným členským štátom v rámci smernice Rady 2003/85/ES z 29. septembra 2003 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu slintačky a krívačky (4).

(2)

V rozhodnutí 2007/554/ES sa stanovujú pravidlá uplatniteľné na odosielanie výrobkov považovaných za bezpečné z oblastí s vysokým a nízkym rizikom vo Veľkej Británii, ktoré boli buď vyrobené zo surovín pochádzajúcich z iných ako obmedzených oblastí pred zavedením obmedzení v Spojenom kráľovstve, alebo ošetrené spôsobom, ktorý sa osvedčil ako účinný pri inaktivácii možného vírusu slintačky a krívačky.

(3)

Komisia prijatím rozhodnutia 2007/664/ES stanovila pravidlá odosielania určitých kategórií mäsa z určitých oblastí uvedených na zozname v dodatočnej prílohe III, v ktorých nebol zaznamenaný žiadny výskyt ohniska slintačky a krívačky najmenej 90 dní pred zabitím a ktoré spĺňajú určité špecifikované podmienky.

(4)

Na základe informácií, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo, je teraz, po uplynutí dlhšej než inkubačnej doby od posledného potvrdenia výskytu ohniska, vhodné pokračovať v uvoľnení určitých obmedzení uplatňovaných na mäso a zmrazenú spermu, vajíčka a embryá zo zvierat pochádzajúcich z oblastí, v ktorých v roku 2007 nedošlo k výskytu ohniska slintačky a krívačky.

(5)

Vzhľadom na epidemiologickú situáciu v Spojenom kráľovstve a jeho regionalizáciu a pri zohľadnení podmienok na obnovenie statusu bez výskytu slintačky a krívačky je však potrebné predĺžiť uplatňovanie rozhodnutia 2007/554/ES do 15. decembra 2007.

(6)

Rozhodnutie 2007/554/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

V článku 2 sa odsek 4 nahrádza týmto:

„4.   Zákaz stanovený v odseku 2 sa neuplatňuje na druhy mäsa označené zdravotnou značkou v súlade s kapitolou III oddielu I prílohy I k nariadeniu (ES) č. 854/2004, pod podmienkou, že:

2.

V článku 6 sa odsek 2 nahrádza týmto:

„2.   Zákazy stanovené v odseku 1 sa nevzťahujú na:

Pred odoslaním spermy uvedenej v písmenách a), b) a c) ústredné veterinárne orgány oznamujú ostatným členským štátom a Komisii zoznam stredísk a pracovísk schválených na účely uplatňovania tohto odseku.“

3.

V článku 17 sa dátum „15. novembra 2007“ nahrádza dátumom „15. decembra 2007“.

4.

Príloha III sa nahrádza znením prílohy k tomuto rozhodnutiu.