11.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 265/1

(1)

Nariadením (ES) č. 390/2007 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) Komisia zaviedla dočasné antidumpingové clo na dovozy peroxysíranov (persíranov), ktoré sa v súčasnosti zaraďujú pod kódy KN 2833 40 00 a ex 2842 90 80, s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“), Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a na Taiwane.

(2)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 12 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 (ďalej len „OP“). Vzhľadom na prešetrovanie vývoja, dôležitého pre posúdenie ujmy, Komisia vykonala analýzu údajov za obdobie od 1. januára 2003 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(3)

Po uložení dočasného antidumpingového cla na dovozy persíranov s pôvodom v USA, ČĽR a na Taiwane niektoré zainteresované strany predložili písomne svoje pripomienky. Stranám, ktoré o to požiadali, sa tiež poskytla možnosť na vypočutie. Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(4)

Všetky strany dostali informácie o najvýznamnejších skutočnostiach a hľadiskách, na základe ktorých sa malo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovozy persíranov s pôvodom v USA, ČĽR a na Taiwane, a konečný výber súm zaistených prostredníctvom dočasného cla. Poskytla sa im aj lehota, v rámci ktorej mohli predniesť námietky následne po týchto informáciách.

(5)

Komisia zintenzívnila prešetrovanie vzhľadom na záujmové hľadiská Spoločenstva a vykonala analýzu údajov z vyplneného dotazníka, ktorý poskytol používateľ v Spoločenstve po uložení dočasných antidumpingových opatrení.

(6)

Jedna dodatočná návšteva sa uskutočnila v priestoroch spoločnosti:

(7)

Ústne a písomné pripomienky, ktoré strany predložili, sa posúdili a v náležitých prípadoch sa zistenia podľa nich upravili.

(8)

Je potrebné pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodnení 14 predbežného nariadenia, príslušný výrobok pozostáva z týchto štyroch hlavných druhov výrobkov: persíran amónny (NH4)2S2O8 (APS), persíran sodný (Na2S2O8) (SPS/NPS), persíran draselný (K2S2O8) (PPS/KPS) a monopersíran draselný (2KHSO5 * KHSO4 * K2SO4) (KMPS).

(9)

Jeden vyvážajúci výrobca znova zopakoval svoju žiadosť, aby sa KMPS vyňal z rozsahu prešetrovania z toho dôvodu, že KMPS má iné chemické vlastnosti a používa sa v iných aplikáciách ako ostatné tri druhy výrobkov. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že vzájomná zameniteľnosť všetkých druhov výrobkov je obmedzená na niektoré okrajové aplikácie. Takže len veľmi malé množstvo jeho vývozov KMPS do Spoločenstva sa používa v aplikáciách charakteristických pre ostatné tri druhy výrobkov. Na podporu svojej žiadosti vyvážajúci výrobca znova uviedol, že KMPS sa stále predáva za vyššie ceny, čo dokazuje, že sa predáva iným druhom zákazníkov na iné použitie ako ostatné tri druhy výrobkov.

(10)

Ten istý vyvážajúci výrobca sa tiež odvolal na nariadenie Rady (ES) č. 2961/95 (3), ktorým sa zaviedlo konečné antidumpingové clo na dovozy peroxydvojsíranov s pôvodom v ČĽR. Keďže výrobok, ktorého sa toto prešetrovanie týka, neobsahuje KMPS, konštatovalo sa, že zistenia z aktuálneho prešetrovania sú v rozpore so zisteniami z predchádzajúceho prešetrovania. Konkrétne, kritériá uvedené v odôvodnení 7 nariadenia (ES) č. 2961/95 na určenie príslušného výrobku neplatia pre KMPS, čo by dokazovalo, že ide o iný výrobok. Tento vyvážajúci výrobca sa ďalej odvolával na antidumpingové prešetrovanie, ktoré vykonali orgány v USA a ktoré zahŕňalo persírany, ale nie KMPS (4).

(11)

Následne po predbežnom uverejnení ten istý vyvážajúci výrobca tiež požadoval, aby sa na účely dopravy, ako aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (5) (ďalej len „smernica o biocídoch“) ku KMPS pristupovalo inak ako k iným druhom. Tento iný prístup by znamenal, že ide o rôzne výrobky.

(12)

Napokon uvedený vyvážajúci výrobca argumentoval tým, že jediné spoločné kritérium pre KMPS a ostatné tri druhy výrobkov je to, že sú to „silné oxidujúce látky“, čo je široké vymedzenie týkajúce sa mnohých iných chemikálií, ako je peroxid vodíka a chlórnan sodný, ktoré sa tiež používajú ako oxidačné činidlá. Takže KMPS by sa mal vylúčiť z existujúcej škály výrobkov alebo by sa do nej mali zahrnúť iné oxidačné činidlá.

(13)

Pokiaľ ide o údajné rozdiely v chemických vlastnostiach, uvedený vyvážajúci výrobca nepredložil žiadne nové informácie alebo dôkazy, ale hlavne zopakoval argumenty, ktoré predniesol pred uložením dočasných opatrení. Zdôrazňuje sa, že v odôvodnení 17 predbežného nariadenia sa uznáva, že každý druh vrátane KMPS má iný chemický vzorec. Takisto sa však zistilo, že napriek týmto rozdielom všetky druhy majú spoločné zloženie (SO3-O2) a podobný alebo porovnateľný vzhľad (biela kryštalická soľ), podobnú sypkú hmotnosť a porovnateľný obsah aktívneho kyslíka. Všetky druhy boli vymedzené ako soli kyslíkatých kyselín síry v oxidačnom stave č. VI, ktorým sa meria stupeň oxidácie atómu v látke. Dospelo sa preto k záveru, že všetky druhy výrobkov majú podobné chemické vlastnosti. Žiadna z informácií, ktoré predložil vyvážajúci výrobca, nebola taká, aby si vyžiadala zmenu týchto zistení.

(14)

Zistilo sa, že uvedené vlastnosti sú jedinečné pre persírany a odlišujú sa nimi od iných výrobkov. Konkrétnym prešetrovaním sa ukázalo, že peroxid vodíka je bezfarebná kvapalina s iným chemickým vzorcom ako persírany (H2O2). Neobsahuje žiadnu síru a obsah aktívneho kyslíka v ňom je asi 10-krát vyšší ako obsah aktívneho kyslíka v príslušnom výrobku. Okrem toho peroxid vodíka sa používa v iných aplikáciách ako persírany. Podobne chlórnan sodný má iné chemické zloženie ako príslušný výrobok (NA+OCl–) a neobsahuje väzbu kyslík – kyslík ani síru. NA+OCl– je tuhá látka, ale na trhu je obvykle dostupný vo forme vodného roztoku. Keďže neobsahuje vôbec žiadny aktívny kyslík, používa sa na bielenie na báze chlóru. Vyvodil sa preto záver, že uvedené výrobky majú rôzne vlastnosti a spôsoby použitia a nie sú porovnateľné s persíranmi. Argument, že vymedzenie výrobku je príliš široké, sa teda zamietol.

(15)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že konečné použitie KMPS je značne odlišné od ostatných troch výrobkov, opakovali sa najmä námietky prednesené pred uložením predbežných opatrení. Vyvážajúci výrobca konkrétne tvrdil, že KMPS sa vo veľkej miere používa na čistenie a dezinfekciu plaveckých bazénov, zatiaľ čo iné persírany sa údajne nemôžu na to používať, lebo sú dráždivé pre pokožku. Zistilo sa však, že nielen KMPS, ale aj iné druhy persíranov povoľuje príslušná európska norma používať na úpravu vody určenej na ľudskú spotrebu (6). Taktiež sa zistilo, že bez ohľadu na to, či sú pre pokožku dráždivé, alebo nie, iné druhy persíranov sa aj tak používajú na čistenie a dezinfekciu. Tento argument sa preto musel zamietnuť.

(16)

Uvedený vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že KMPS sa nemôže používať v procesoch polymerizácie, ktoré sú hlavnou oblasťou použitia iných druhov persíranov. Prešetrovanie však ukázalo, že KMPS sa môže používať v procesoch polymerizácie a následne sa táto námietka musela tiež zamietnuť. A nakoniec, ako sa uvádza v odôvodnení 17 dočasného nariadenia, napriek čiastočne odlišnému konečnému použitiu existuje mnoho prekrývajúcich sa spôsobov použitia, ako je úprava kovov (mikroleptanie a čistenie) a rozvlákňovanie papiera pevného za mokra. Preto sa urobil záver, že všetky druhy výrobkov majú vo veľkej miere prekrývajúce sa spôsoby použitia bez akýchkoľvek jasných deliacich čiar.

(17)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, príslušný vyvážajúci výrobca namietal, že i keď existuje určité prekrytie v spôsoboch použitia, netýka sa to významnej časti jeho predaja na vývoz, a preto by sa to malo považovať za nevýznamné. V tejto súvislosti treba poznamenať, že presná spotreba každého druhu výrobkov v určitej aplikácii sa počas OP nedala stanoviť pre slabú spoluprácu príslušných používateľov a nedostupnosť údajov, ktoré sú na určenie spotreby vhodné. Príslušný vyvážajúci výrobca v tejto súvislosti nepredložil žiadny presvedčivý dôkaz, ale iba nepodložené odhady. Okrem toho pri súčasnom prešetrovaní spolupracovali len dvaja používatelia, čo predstavuje len malú časť celkovej spotreby (7 %). V každom prípade sa považovalo za nepodstatné, v akej miere sa konkrétny druh výrobku používal v určitej aplikácii v určitom časovom období. V skutočnosti to, či sa konkrétny druh výrobku môže používať v určitej aplikácii, sa musí určiť na základe fyzikálnych, technických a chemických vlastností. Používatelia môžu používať určitý druh výrobku v určitom čase, ale môžu tiež byť schopní v rámci jednej aplikácie jednoducho prejsť od jedného druhu výrobku na iný. Táto námietka sa preto musela zamietnuť.

(18)

Pokiaľ ide o rôzne cenové úrovne rôznych druhov výrobkov, v odôvodnení 17 dočasného nariadenia sa stanovuje, že rozdiely v cenách medzi druhmi výrobkov sami osebe nie sú dôvodom na to, aby sa určitý druh výrobku považoval za iný výrobok. I keď je pravda, že predajné ceny KMPS sú vyššie ako predajné ceny iných druhov persíranov, existujú aj rozdiely v cenách ostatných troch druhov výrobkov. Treba poznamenať, že rozdiely existujú vo všetkých vyrábajúcich krajinách vrátane Spoločenstva. Rôzne úrovne cien sa vysvetľujú najmä obmedzeným počtom výrobcov KMPS vo svete (v Spoločenstve, USA a do určitej miery v ČĽR) a nemusia byť odrazom výrobných nákladov. V dôsledku toho a vzhľadom na uvedené zistenia, že medzi rôznymi spôsobmi použitia rôznych druhov výrobkov neexistujú jasné deliace čiary, toto tvrdenie sa muselo tiež zamietnuť.

(19)

Pokiaľ ide o rôzny prístup ku KMPS a ostatným trom druhom výrobkov v súvislosti s balením na prepravu a na základe smernice o biocídoch, treba poznamenať, že to boli nové námietky prednesené po uložení dočasných opatrení, a teda mimo požadovaných časových lehôt. V každom prípade prešetrovaním sa ukázalo, že normy na balenie všetkých druhov boli v podstate rovnaké, ale v rôznom členení. Taktiež sa usúdilo, že samotné normy na balenie nie sú rozhodujúcim kritériom na určenie toho, či rôzne druhy výrobkov predstavujú jeden jediný výrobok. Ako sa už uviedlo, hlavné kritériá na vymedzenie príslušného výrobku pri antidumpingovom prešetrovaní sú základné chemické, technické a fyzikálne vlastnosti a konečné použitie.

(20)

Pokiaľ ide o smernicu o biocídoch, treba poznamenať, že rôzny prístup spočíva v tom, že výrobné odvetvie Spoločenstva zaviedlo registračné postupy, ktoré sa na základe tejto smernice vyžadujú pre KMPS, ale nie pre ostatné tri druhy výrobkov. Registračné postupy pre ostatné druhy sa nezačali pre dôvody nesúvisiace s ich chemickými vlastnosťami a konečným použitím, ako tvrdil príslušný vyvážajúci výrobca. Keďže teda náklady na registráciu výrobku KMPS spoločne znášali dvaja hlavní výrobcovia tohto druhu výrobku (jeden v Spoločenstve a druhý v USA), registračné postupy sa považovali za veľmi drahé a časovo náročné a dali by sa vybavovať lacnejšie a rýchlejšie v širších súvislostiach nového európskeho nariadenia o chemických látkach (REACH), ktoré nadobudlo účinnosť 1. júna 2007 (7). Rôzny prístup podľa smernice o biocídoch teda nemusí znamenať, že druhy výrobkov boli rôzne na základe ich chemických vlastností a/alebo spôsobov použitia. To sa pri vymedzení príslušného výrobku považovalo za nepodstatné a príslušná námietka vyvážajúceho výrobcu sa zamietla.

(21)

Pokiaľ ide o zistenia týkajúce sa príslušného výrobku v prešetrovaniach uvedených v odôvodnení 10, treba poznamenať, že KMPS nebol zo žiadneho z týchto prešetrovaní výslovne vyňatý, t. j. neexistujú žiadne zistenia, z ktorých by vyplývalo, že KMPS a ostatné tri druhy výrobkov majú rôzne chemické vlastnosti a konečné použitie a že by sa preto nemali považovať za jediný výrobok. KMPS nebol zahrnutý do uvedených sťažností (prípadne petícií), lebo sa počas obdobia daného prešetrovania nevyvážal (Spoločenstvo) alebo domáce výrobné odvetvie, ktoré predložilo sťažnosť (USA), v tom čase KMPS nevyrábalo.

(22)

Osobitne treba poznamenať, že kritériá uvedené v odôvodnení 7 nariadenia (ES) č. 2961/95 (ktorým sa ukladajú konečné opatrenia na dovoz peroxydvojsíranov z ČĽR) nie sú určené na odlíšenie KMPS na jednej strane a troch ostatných druhov výrobkov na strane druhej, ale na vymedzenie hlavných vlastností spoločných pre tieto tri druhy, ktoré v danom prešetrovaní tvorili príslušný výrobok. Tieto kritériá sú teda „šité na mieru“ daných troch druhov výrobkov a nie sú úplné. Hlavné zistenia však platia aj pre KMPS, t. j., že najvýznamnejšie vlastnosti (persíranový anión) a konečné použitie (iniciačné a oxidačné činidlo) sú rovnaké, že sú do určitej miery vzájomne zameniteľné a že cenové rozdiely sa považujú za nevýznamné. Pokiaľ ide o posledné kritérium, dôležitosť vo výrobnom procese v druhotnom výrobnom odvetví, vyvážajúci výrobca tvrdil, že KMPS predstavuje vysoký percentuálny podiel vo výrobných nákladoch jeho používateľov. V súvislosti s tým sa pri prešetrovaní zistilo (odôvodnenia 112 až 120), že i keď KMPS tvorí vyšší podiel nákladov, dosah na ziskovosť používateľa je zanedbateľný. V každom prípade sa usúdilo, že toto nebráni inštitúciám Spoločenstva považovať KMPS za príslušný výrobok vzhľadom na uvedené zistenie o tom, že všetky druhy výrobkov sú vzájomne zameniteľné.

(23)

Nakoniec treba poznamenať, že žiadna z ostatných zainteresovaných strán, konkrétne žiadny z vyvážajúcich výrobcov KMPS, neodmietol vymedzenie výrobku v predchádzajúcom konaní ani nenamietal proti začleneniu KMPS do škály výrobkov pre toto prešetrovanie.

(24)

Na základe uvedeného sa týmto potvrdzujú predbežné závery uvedené v odôvodnení 17 predbežného nariadenia o tom, že všetky štyri druhy by sa mali na účely tohto konania považovať za jeden výrobok.

(25)

Keďže neexistujú žiadne pripomienky týkajúce sa podobného výrobku, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 18 a 19 dočasného nariadenia.

(26)

Keďže neexistujú žiadne pripomienky vzhľadom na všeobecnú metodiku, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 20 až 39 predbežného nariadenia.

(27)

Po predbežnom uverejnení jeden vyvážajúci výrobca namietal, že odpočet vykonaný podľa článku 2 ods. 10 písm. i), ako sa opisuje v odôvodnení 47 predbežného opatrenia, vedie k napočítaniu dvojitého zisku, ktorý urobil jeho prepojený obchodník vo Švajčiarsku. Vyvážajúci výrobca však svoje tvrdenie nepodložil a pri kontrole sa vo výpočte žiadne napočítanie dvojitého zisku nezistilo.

(28)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie pripomienky k zisťovaniu dumpingu, pokiaľ ide o USA, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 40 až 50 dočasného nariadenia.

(29)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorým sa odmietlo trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ), spochybnili závery Komisie. Nepredložili však žiadne nové argumenty a závery, ku ktorým sa dospelo vzhľadom na THZ pre týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov v dočasnom nariadení, zostali v dôsledku toho nezmenené.

(30)

Jeden z týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov uviedol, že ak rozhodnutie o odmietnutí jeho žiadosti o THZ zostalo v platnosti, malo by sa mu udeliť individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“). Tento vyvážajúci výrobca však nevedel preukázať, že svoje obchodné rozhodnutia urobil v reakcii na trhové signály, bez významného zásahu štátu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 56 dočasného nariadenia. Z rovnakých dôvodov nemožno vylúčiť, a vyvážajúci výrobca nepreukázal iné, že zásahom štátu by sa umožnilo obchádzanie opatrení, keby tento vyvážajúci výrobca získal individuálnu colnú sadzbu. Preto naďalej platí, že IZ by sa malo tomuto vyvážajúcemu výrobcovi zamietnuť v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia.

(31)

V odôvodnení 53 dočasného nariadenia sa konštatuje, že u jedného z troch vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo udelené THZ, je potrebné ďalšie prešetrenie nových informácií, ktoré sa v tejto etape nedali v plnej miere preskúmať. Informácie, ktoré prišli, ako aj ďalšie informácie, ktoré prišli po uverejnení dočasného nariadenia, sa preskúmali a vykonala sa kontrolná návšteva v priestoroch vyvážajúceho výrobcu s cieľom overiť ich platnosť. Dôsledkom nových informácií, ktoré boli poskytnuté v posledných fázach prešetrovania, boli významné zmeny skutočnej situácie, na základe ktorých sa vykonalo hodnotenie kritérií 1 a 2.

(32)

Pokiaľ ide o kritérium 1, zistilo sa, že vyvážajúci výrobca predtým zatajil niektoré dôležité informácie týkajúce sa jeho súčasných vedúcich pracovníkov a vlastníkov a ich úlohy v spoločnosti pred jej privatizáciou. Toto úmyselné opomenutie vrhá pochybnosti na všetky informácie predložené v súvislosti s privatizáciou. Okrem toho spoločnosť nevedela presvedčivo vysvetliť, na akom základe dostala dva úvery so zníženou úrokovou sadzbou od banky kontrolovanej štátom, čo poukazuje na zasahovanie štátu. Tieto zvláštne úvery sa na začiatku neprešetrovali, lebo boli poskytnuté po skončení OP. Je však jasné, že to má vplyv na súčasnú situáciu spoločnosti, a prihliadať na túto skutočnosť sa považuje za správne a v súlade s judikatúrou. Z uvedených dôvodov na základe informácií, ktoré útvary Komisie nemohli dostatočne poznať v čase prvého vyšetrovania v súvislosti s THZ, zasahovanie štátu do fungovania spoločnosti sa už nedá vylúčiť a ani spoločnosť nepreukázala iné.

(33)

Pokiaľ ide o kritérium 2, zistilo sa, že vo výkazoch výrobcu boli uvedené nižšie finančné výdavky, čím došlo k porušeniu účtovných pravidiel pre všeobecné prírastky, konkrétnejšie medzinárodnej účtovnej normy (IAS) č. 23. Treba poznamenať, že nepresný údaj o úveroch, ktorý spoločnosť uviedla vo formuláre žiadosti o THZ, spôsobil závažnú prekážku v počiatočnom prešetrovaní tejto záležitosti a že o zistenej nezrovnalosti nemohli byť dostatočne informované útvary Komisie počas predchádzajúcich etáp konania.

(34)

So zreteľom na uvedené sa dospelo k záveru, že žiadosť tohto vyvážajúceho výrobcu o THZ by sa mala zamietnuť. Príslušný vyvážajúci výrobca bol informovaný a dostal možnosť vyjadriť sa k týmto zisteniam. Výsledok bol taký, že sa muselo prepočítať dumpingové rozpätie za všetkých výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, s použitím rovnakej metodiky, ako sa opisuje v odôvodnení 96 dočasného nariadenia.

(35)

Napokon jeden vyvážajúci výrobca, ktorému bolo udelené THZ, predložil dve požiadavky týkajúce sa výpočtu jeho normálnej hodnoty a vývozných cien, ktoré sa neuznali ako dostatočné na odôvodenie úpravy. Ďalšia požiadavka tohto vyvážajúceho výrobcu, ktorá sa týkala prideľovania určitých výdavkov na logistiku, ktoré znáša jeho prepojený dovozca z celkového obratu spoločnosti a nie z obratu za príslušný výrobok na základe toho, že tieto výdavky boli naviazané na všeobecnú reštrukturalizáciu, ktorá v spoločnosti prebiehala počas OP, sa uznala ako dostatočne zdôvodnená a bola prijatá. V každom prípade sa muselo prepočítať dumpingové rozpätie tohto vyvážajúceho výrobcu po tom, čo jeho prepojený dovozca v Spoločenstve vykonal opravy v zozname jednotlivých transakcií, ktorý poskytol na podporu cien opätovného predaja persíranov v rámci Spoločenstva.

(36)

Vzhľadom na uvedené sú dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel z dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva pri nezaplatenom cle, takéto:

(37)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie pripomienky k stanoveniu dumpingu, pokiaľ ide o ČĽR, ostatné ustanovenia odôvodnení 51 až 97 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(38)

Po predbežnom uverejnení spolupracujúci vyvážajúci výrobca znova predložil dve požiadavky na úpravy výšky obchodu a provízií, ako sa opisuje v odôvodneniach 101 a 102 dočasného nariadenia. Vysvetlenia, ktoré poskytol vyvážajúci výrobca a ktoré sa nijako významne nelíšili od vysvetlení podaných už skôr v rámci konania, sa nepovažovali za presvedčivé. Vyvážajúci výrobca sa konkrétne nezaoberal niektorými argumentmi na podporu rozhodnutia odmietnuť jeho požiadavky, ako sa ustanovuje v dočasnom nariadení, a čiastočne sa dostal do rozporu s predchádzajúcimi vyhláseniami, ktoré poskytol počas kontrolnej návštevy v jeho priestoroch.

(39)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie pripomienky k stanoveniu dumpingu, pokiaľ ide o Taiwan, odôvodnenia 98 až 105 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(40)

Jeden vyvážajúci výrobca v USA znova zopakoval, že výrobca v Spoločenstve, ktorý dováža príslušný výrobok zo svojej prepojenej spoločnosti v ČĽR, by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva. Požadovalo sa, aby skutočnosť, že do výroby sa angažujú pracovníci z tretej krajiny, ktorej sa antidumpingové konanie týka, sama osebe stačila na to, aby sa dospelo k záveru, že príslušný výrobca je chránený proti účinkom dumpingových dovozov. Vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že príslušný výrobca sa správa inak ako neprepojený výrobca zo Spoločenstva, čo sa prejavuje najmä jeho investičnými aktivitami v ČĽR.

(41)

Usudzuje sa, že skutočnosť, že výrobca v Spoločenstve zabezpečuje výrobné činnosti formou subdodávania, nie je sama osebe dostatočným dôvodom na vyňatie tohto výrobcu z vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva. V skutočnosti by sa malo najprv preskúmať, či príslušný výrobca v Spoločenstve bol chránený proti účinkom dumpingových dovozov. V tejto súvislosti sa zistilo, ako bolo uvedené v odôvodneniach 106 a 151 dočasného nariadenia, že množstvá dovezené z prepojenej spoločnosti v ČĽR boli malé a robili sa len na udržanie globálnych zákazníkov. Tieto dovozy tvorili menej ako 7 % celkového predaja tohto výrobcu na trhu Spoločenstva. To naznačovalo, že daný výrobca bol zmluvne viazaný na výrobu v Spoločenstve a že tieto dovozy boli skôr aktom sebaobrany. Pokiaľ ide o investíciu výrobcu zo Spoločenstva v ČĽR, vyvážajúci výrobca, ktorý predložil podnet, nevysvetlil, ako vlastne tieto investície chránili výrobcu v Spoločenstve proti účinkom dumpingového dovozu, ako sa tvrdilo. Uvedené argumenty sa preto museli zamietnuť.

(42)

Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že jedno z hlavných kritérií pre záver, že daný výrobca v Spoločenstve tvoril časť výrobného odvetvia Spoločenstva, bolo to, že ceny opätovného predaja na trhu Spoločenstva boli na vyššej úrovni ako dovozné ceny z ČĽR. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že ceny opätovného predaja sa mali porovnať s priemernými dovoznými cenami zo všetkých dotknutých krajín a nie iba s cenami dovozov z ČĽR.

(43)

Úroveň cien opätovného predaja však bola iba doplňujúcim prvkom, ktorý sa posudzoval (pozri tiež odôvodnenie 106 dočasného nariadenia). Cena opätovného predaja naznačovala, že výrobca v Spoločenstve nepredával lacnejšie ako jeho čínski konkurenti, čo by poškodilo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(44)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie pripomienky k výrobe v Spoločenstve a k výrobnému odvetviu Spoločenstva, odôvodnenie 106 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(45)

Jeden vyvážajúci výrobca v USA požadoval, aby sa jeho predaj na vývoz jeho prepojenému používateľovi v Spoločenstve vyňal zo stanovenia celkovej spotreby v Spoločenstve na základe toho, že tento predaj sa neuskutočňoval na „obchodný trh“.

(46)

Spotreba sa vymedzuje ako súhrn všetkých dovozov do Spoločenstva zo všetkých zdrojov a všetkých predajov príslušného výrobku z výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Skutočnosť, že dovozy sa realizujú do prepojených spoločností v Spoločenstve, je nepodstatná a nebráni tomu, aby sa tieto predaje brali do úvahy pri výpočte celkovej spotreby Spoločenstva. Tvrdenie vyvážajúceho výrobcu v tejto súvislosti sa teda zamietlo.

(47)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa spotreby Spoločenstva, odôvodnenia 107, 108 a 109 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(48)

Dvaja vývozcovia v USA žiadali, aby sa na účely posudzovania ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva vyňali zo súhrnného posudzovania dovozy persíranov s pôvodom v USA. Obidvaja vyvážajúci výrobcovia konštatovali, že dovozné ceny z USA sú na vyššej úrovni a vykazujú iný vývoj ako vývozné ceny z ČĽR a Taiwanu. To by poukazovalo na skutočnosť, že výrobok vyvezený z USA sa predal za iných trhových podmienok. Jeden z vyvážajúcich výrobcov ďalej argumentoval tým, že jeho predaj realizovaný prepojenému používateľovi v Spoločenstve by sa mal posudzovať oddelene, lebo sa realizoval za iných trhových podmienok a vykazuje iný vývoj. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že objem dovozu z USA neprepojeným zákazníkom sa nezvýšil alebo sa zvýšil iba nepatrne. Obidvaja vyvážajúci výrobcovia požadovali, aby sa uverejnili dovozné ceny pre každú príslušnú krajinu.

(49)

Pokiaľ ide o ceny a ako sa už uviedlo v odôvodnení 112 dočasného nariadenia, zistilo sa, že vývozné ceny z ČĽR, Taiwanu a USA vykazovali podobný vývoj (klesajúci) počas posudzovaného obdobia a boli oveľa nižšie ako ceny Spoločenstva. Treba poznamenať, že predbežné závery vychádzajú z overených aktuálnych údajov o vývoze, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Tieto údaje sa považovali za najspoľahlivejší dostupný zdroj informácií. Priemerná dovozná cena, ktorú poskytli vyvážajúci výrobcovia, sa preto musela zamietnuť.

(50)

Nasledujúce dovozné ceny boli stanovené pre každú príslušnú krajinu. Z uvedenej tabuľky vyplýva, že dovozné ceny zo všetkých príslušných krajín majú rovnaký, t. j. klesajúci vývoj.

Tabuľka 1

Priemerné dovozné ceny pre každú príslušnú krajinu

(51)

Pokiaľ ide o objemy dovozu, potvrdzujú sa zistenia v odôvodnení 111 dočasného nariadenia, t. j., že objem vývozu z USA bol významný v zmysle článku 3 ods. 4 základného nariadenia a vykazoval narastajúci trend. Vývoz z USA bol tiež výrazne dumpingový a vykazoval významné podhodnotenie. Všetky druhy výrobkov vyvážali z USA dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a polovica vývozu KMPS sa tiež realizovala neprepojeným zákazníkom. Dospelo sa teda k záveru, že výrobok vyvážaný z USA sa predával cez tie isté predajné kanály a tomu istému typu zákazníkov v Spoločenstve ako výrobok, ktorý vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva, a výrobok, ktorý sa dováža z iných príslušných krajín.

(52)

Aj keby sa však predaje KMPS dotknutého vyvážajúceho výrobcu, realizované prepojenému používateľovi v Spoločenstve, z analýzy vyňali, celkový obraz by to nezmenilo. Podiely dovozu z USA na trhu by boli stále nad hranicou de minimis a stále by vykazovali narastajúci vývoj. Podobne dovozné ceny by stále vykazovali klesajúci vývoj.

(53)

Na základe uvedeného požiadavka týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov, aby sa z posudzovania značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, vyňal dovoz z USA, nebola opodstatnená a zamietla sa.

(54)

Jeden dovozca tvrdil, že dovozy od jeho dodávateľa na Taiwane sa znížili, keď sa posudzuje dlhšie obdobie, ako je posudzované obdobie pri tomto prešetrovaní. Tento dovozca však nepredložil žiadne číselné údaje na podporu svojho tvrdenia ani neuviedol časové obdobie, na ktoré sa odvoláva. Okrem toho inštitúcie Spoločenstva majú zaužívanú prax, že pri analýze vývoja posudzujú obdobie, do ktorého patrí obdobie prešetrovania plus predchádzajúce tri alebo štyri roky, čo sa považuje za primerané obdobie na hodnotenie trendov, a neexistuje žiadny objektívny dôvod na odchýlku od tejto praxe. Treba tiež poznamenať, ako sa uvádza v odôvodnení 114 dočasného nariadenia (tabuľka 2), že dovozy z Taiwanu sa v posudzovanom období zvýšili takmer o 20 %, čoho výsledkom bol mierny nárast podielu na trhu (pozri odôvodnenie 115 dočasného nariadenia) v priebehu posudzovaného obdobia. Dovozca neuviedol žiadny iný dôvod, pre ktorý by Taiwan mal byť vyňatý spomedzi ostatných príslušných krajín, a ani pri prešetrovaní sa žiadny dôvod nenašiel. Žiadosť dovozcu v tejto súvislosti sa preto musí zamietnuť.

(55)

Keďže v tejto konkrétnej súvislosti neexistujú žiadne ďalšie pripomienky, zistenia v odôvodneniach 110 až 113 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(56)

Vzhľadom na zistenia uvedené v odôvodneniach 31 až 34 predaj na vývoz zo strany čínskeho vyvážajúceho výrobcu, pri ktorom sa zistil dumping, sa musí zahrnúť do analýzy objemu dovozu, podielu na trhu a cien z ČĽR a číselné údaje v tabuľkách 2 až 4 (odôvodnenia 114 až 116 dočasného nariadenia) sa preto musia podľa toho upraviť takto:

Tabuľka 2

Dovoz z príslušných krajín

(57)

Dovoz z príslušných krajín sa od roku 2003 do OP zvýšil o 53 %. Zatiaľ čo v roku 2003 tento dovoz predstavoval 9 839 ton, počas OP dosiahol úroveň 15 065 ton. Nárast dovozu sa zaznamenal najmä v rokoch 2003 a 2004, keď sa zvýšil o 38 %.

Tabuľka 3

Podiel príslušných krajín na trhu

(58)

Podiel príslušných krajín na trhu sa od roku 2003 do OP zvýšil z 25,3 % na 36,1 %, t. j. o 10,8 percentuálneho boda. Nárast sa zaznamenal najmä medzi rokmi 2003 a 2004, keď sa zvýšil o 7 percentuálnych bodov.

Tabuľka 4

Ceny príslušných dovozov

(59)

Od roku 2003 do OP ceny dovozu z príslušných krajín klesli o 13 %. Teda klesli z 902 EUR za tonu v roku 2003 na 784 EUR za tonu počas OP.

(60)

Keďže v tejto súvislosti neexistujú žiadne ďalšie pripomienky, zistenia a závery ustanovené v odôvodneniach 114 až 119 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(61)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v USA tvrdili, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo počas OP „primerané“ ziskové rozpätia a v žiadnom prípade nebolo stratové, a preto nie je možné dospieť k záveru, že v priebehu OP utrpelo značnú ujmu. Jeden z vyvážajúcich výrobcov v USA ďalej tvrdil, že vysoké ziskové rozpätia dosiahnuté v roku 2003 sú tiež známkou toho, že výrobné odvetvie Spoločenstva neutrpelo žiadnu značnú ujmu.

(62)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia dosah dumpingových dovozov musí zahŕňať hodnotenie všetkých významných faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva. V tejto súvislosti žiadny faktor sám osebe, bez prihliadnutia na ostatné faktory, nemôže poskytnúť rozhodujúce odporúčania. Analýza stavu výrobného odvetvia Spoločenstva sa preto neobmedzuje na ziskovosť samotného výrobného odvetvia Spoločenstva, ale musí zahŕňať všetky faktory uvedené v uvedenom článku. Okrem toho, ako sa zdôrazňuje v odôvodnení 131 dočasného nariadenia, v priebehu posudzovaného obdobia ziskovosť významne poklesla, t. j. o 80 %, a v dôsledku toho sa finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva dramaticky zhoršila. V tejto súvislosti sa usúdilo, že je nepodstatné, či vo výrobnom odvetví Spoločenstva počas OP skutočne vznikli straty. Treba tiež poznamenať, že primerané ziskové rozpätie, ktorého dosiahnutie môže výrobné odvetvie Spoločenstva predpokladať pri neexistencii dumpingových dovozov, sa stanovilo v odôvodnení 169 dočasného nariadenia a potvrdilo sa v odôvodnení 154 vo výške 12 %, t. j. značne vyššie ako ziskové rozpätie dosiahnuté počas OP.

(63)

V súvislosti s tvrdením, že vysoké ziskové rozpätie dosiahnuté v roku 2003 by malo byť známkou toho, že výrobné odvetvie Spoločenstva neutrpelo žiadnu značnú ujmu, treba poznamenať, že aj keby sa neprihliadlo na ziskové rozpätie dosiahnuté v tomto roku, vývoj by bol stále značne negatívny. Zisky v období medzi rokom 2004 a OP klesli takmer o 60 %. Nezmenili by sa teda celkové závery, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo v OP značnú ujmu.

(64)

Jeden vyvážajúci výrobca v USA uviedol, že ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa mohla znížiť v dôsledku odpísania nehmotných aktív vo výške 830 miliónov EUR v súvislosti s akvizíciou spoločnosti Laporte v roku 2005. Treba však poznamenať, že klesajúci vývoj ziskovosti, ako sa uvádza v dočasnom nariadení, je v posudzovanom období trvalý a neviaže sa na žiadny konkrétny rok. Okrem toho sa pri prešetrovaní zistilo, že náklady na akvizíciu spoločnosti Laporte znášala holdingová spoločnosť, a nie Degussa Initiators. Táto skutočnosť teda nemala žiadny vplyv na vývoj ziskovosti, ako sa uvádza v dočasnom nariadení.

(65)

Napokon jeden z vyvážajúcich výrobcov v USA tvrdil, že analýza vychádza z nesprávnych predpokladov, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahne ziskové rozpätia, ktoré sú vyššie ako priemer v tomto výrobnom odvetví. Pokiaľ ide o tento argument, najprv treba poznamenať, ako vyplýva z odôvodnení 120 až 139 dočasného nariadenia, že základom analýzy ujmy bol vývoj všetkých ukazovateľov ujmy v posudzovanom období, a teda aktuálna situácia výrobného odvetvia Spoločenstva počas tohto obdobia, čo poskytlo objektívny obraz na základe overených aktuálnych údajov. Inými slovami, samotné očakávania Spoločenstva neslúžili ako základ analýzy ujmy a táto pripomienka sa preto zamietla.

(66)

Jeden používateľ uviedol, že na trhu Spoločenstva nedošlo k žiadnemu zníženiu cien, ale na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz. Keďže overené informácie, ktoré predložili príslušní vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Spoločenstva, jasne ukázali klesajúci vývoj priemerných predajných cien v posudzovanom období, toto tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(67)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, odôvodnenia 120 až 139 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(68)

Keďže neexistujú žiadne pripomienky týkajúce sa účinkov dumpingových dovozov, zistenia uvedené v odôvodneniach 141 až 143 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(69)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia v USA uviedli, že dovozy z iných krajín, konkrétne z Turecka, mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, najmä vzhľadom na ich ceny, ktoré sú údajne nižšie ako ceny USA. Konkrétne tvrdili, že tieto dovozy sa realizovali v značných množstvách a za dumpingové ceny, ktoré boli značne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Obidvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že dovozy z Turecka spôsobili výrobnému odvetviu ujmu minimálne takého rozsahu ako dovozy z USA, ak nie väčšiu.

(70)

Po prvé, treba poznamenať, že Turecko nebolo do podnetu zahrnuté, lebo navrhovatelia nezískali žiadny dôkaz o poškodzujúcom dumpingu z Turecka. V čase začatia tohto konania Komisia nemala k dispozícii žiadny dôkaz, ktorý by popieral tvrdenie navrhovateľov. Po druhé, skutočnosť, že turecké vývozné ceny sa môžu zdať nižšie ako ceny USA z pohľadu priemerných cien vyplývajúcich z obchodných štatistík Eurostatu, môže byť daná tým, že tieto dve krajiny vyvážajú rôznu zmes výrobkov. V skutočnosti na základe dostupných informácií vývoz USA tvorí vo veľkej miere KMPS, zatiaľ čo pri začatí prešetrovania ani počas neho sa neobjavil žiadny dôkaz o tom, že vývoz z Turecka do Spoločenstva predstavuje podobnú zmes výrobkov. Z rozdielov priemerných cien podľa Eurostatu teda nemožno vyvodiť žiadny zmysluplný záver. Nakoniec treba pripomenúť, že ani dotknutí vyvážajúci výrobcovia žiadny takýto dôkaz neposkytli.

(71)

Pri analýze situácie výrobného odvetvia Spoločenstva sa účinky dumpingových dovozov zo všetkých troch vyvážajúcich krajín posudzovali spoločne z dôvodov uvedených v odôvodneniach 48 až 55. Na základe toho sa usúdilo, že vzhľadom na príčinné súvislosti by nebolo vhodné robiť analýzu za každú príslušnú krajinu osobitne. Ale aj keď sa dovoz z USA posudzuje osobitne, vývoj dovozu z USA a z Turecka je rôzny. Zatiaľ čo objemy dovozu z Turecka sa v posudzovanom období značne znížili (t. j. o 42 %), objem dovozu a podiel na trhu USA vzrástol. Pokiaľ ide o ceny, vyvážajúci výrobca nepredložil žiadny dôkaz o dumpingu z Turecka a ani inak sa takýto dôkaz nezískal. Takisto pokiaľ ide o podhodnotenie, na základe dostupných dôkazov zmes výrobkov vyvážaná z Turecka bola iná ako zmes z USA, konkrétne v Turecku nebola žiadna výroba KMPS. Keď sa porovnali priemerné ceny z USA bez vývozu KMPS a priemerné vývozné ceny z Turecka, zistilo sa, že ceny z Turecka boli vyššie ako ceny z USA.

(72)

Na základe uvedeného závery stanovené v odôvodneniach 144 až 148 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(73)

Niekoľko zúčastnených strán znova namietlo, že dovoz jedného výrobcu príslušného výrobku v Spoločenstve z jeho prepojenej spoločnosti v ČĽR bol za dumpingové ceny nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, čo spôsobilo pokles cien na trhu Spoločenstva. Každá ujma by teda bola dôsledkom tohto dovozu, a teda sebapoškodzujúca.

(74)

Dovoz výrobného odvetvia Spoločenstva z jeho prepojenej spoločnosti v ČĽR predstavoval len malú časť spotreby Spoločenstva (menej ako 4 %) a menej ako 8 % z predaja predmetného výrobcu v Spoločenstve a robil sa len kvôli udržaniu globálnych zákazníkov, ktorí by inak nakupovali príslušný výrobok od čínskych dodávateľov za dumpingové ceny. Žiadna z uvedených zúčastnených strán nepredložila žiadny dôkaz ani vysvetlenie, ako tieto pomerne malé množstvá (v porovnaní s dumpingovým dovozom pre neprepojených zákazníkov v Spoločenstve) mohli byť hlavným faktorom poklesu cien na trhu Spoločenstva, a toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(75)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov v USA tvrdil, že klesajúci vývoj investičných aktivít výrobného odvetvia Spoločenstva, ako sa uvádza v tabuľke 8 dočasného nariadenia, je dôsledkom zvýšenej investičnej činnosti jedného z výrobcov v Spoločenstve v jeho prepojenej spoločnosti v ČĽR, a teda nie dôsledkom dumpingového dovozu.

(76)

Treba poznamenať, že rezervná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva bola vysoká, t. j. počas OP dosahovala takmer 30 %. Za týchto okolností a s prihliadnutím na významný nárast dumpingového dovozu v posudzovanom období a na prevzatie časti podielov na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva sa usúdilo, že by nebolo opodstatnené investovať do zvyšovania výrobnej kapacity na trhu Spoločenstva. Investície sa však robili do údržby existujúcich výrobných kapacít, ako sa uvádza v odôvodnení 129 dočasného nariadenia. Za daných okolností sa to posúdilo ako opodstatnené obchodné rozhodnutie v podmienkach dumpingového dovozu. Preto sa urobil záver, že zvýšenie investícií na trhu Spoločenstva nesúviselo s investičnými aktivitami tohto výrobcu na čínskom trhu, a teda nič nenaznačovalo, že by ujma, ktorú utrpel, mala sebapoškodzujúce účinky. Tento argument sa preto musel zamietnuť.

(77)

Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že výroba, výrobná kapacita a použitie sa znížili v dôsledku prepojenia jedného výrobcu v Spoločenstve s jedným z vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Tento dovozca tvrdil, že prepojený čínsky výrobca zásobuje juhoázijský trh persíranmi za nižšie ceny, ktoré vyrába prepojená spoločnosť v ČĽR, a preto výrobca v Spoločenstve značne znížil svoj vývoz do tejto oblasti, čo spôsobilo pokles objemu výroby v Spoločenstve.

(78)

Treba poznamenať, že vývoj vzhľadom na objem výroby, kapacitu a využitie kapacity, ako sa uvádza v odôvodnení 120 dočasného nariadenia (tabuľka 5), súvisí s objemom výroby výrobkov, ktoré sa predávajú v Spoločenstve. Údajné zníženie vývozu jedného z výrobcov v Spoločenstve teda nemalo žiadny dosah a tvrdenie dovozcu sa muselo zamietnuť.

(79)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov v USA tvrdil, že zvýšením výrobných nákladov, ako pravdepodobnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, sa dočasné nariadenie nezaoberá.

(80)

Toto sa muselo zamietnuť. Príčina zvýšenia jednotkových nákladov vo výrobnom odvetví Spoločenstva je uvedená v odôvodnení 125 dočasného nariadenia. Je to výsledok zníženia objemu výroby kvôli dumpingovému dovozu pri stálej kapacite. V dôsledku toho sa režijné náklady rozdelili na menšie objemy výroby, čo vyvolalo zvýšenie jednotkových nákladov. Keďže tu existuje priama súvislosť s dumpingovým dovozom, argument príslušného vyvážajúceho výrobcu sa musel zamietnuť.

(81)

Ten istý vyvážajúci výrobca v USA tiež tvrdil, že príčiny vysokých úrovní ziskovosti v roku 2003 by sa mali ďalej analyzovať a mali by sa brať do úvahy pri analýze príčinných súvislostí.

(82)

Tento vyvážajúci výrobca neposkytol žiadne vysvetlenie ani dôkazy o tom, ako mohli úrovne zisku v roku 2003 porušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Otázka, či ziskové rozpätia dosiahnuté v roku 2003 naznačujú, že výrobné odvetvie Spoločenstva neutrpelo značnú ujmu počas OP, sa analyzuje v odôvodnení 63.

(83)

Druhý vyvážajúci výrobca v USA tvrdil, že zvýšenie nákladov a následné zníženie ziskovosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva počas OP bolo dôsledkom akvizície jednej spoločnosti jedným z výrobcov v Spoločenstve a následného veľkého odpísania nehmotných aktív v jeho účtovníctve.

(84)

Klesajúci vývoj ziskovosti, ako sa uvádza v tabuľke 9 odôvodnenia 130 dočasného nariadenia, je však stály a nie je viazaný na žiadny konkrétny rok v posudzovanom období. Okrem toho sa pri prešetrovaní zistilo, že náklady na túto akvizíciu neznášal výrobca v Spoločenstve, ale jeho holdingová spoločnosť. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(85)

Jeden používateľ tvrdil, že čínski výrobcovia prepojení s výrobným odvetvím Spoločenstva ponúkali príslušný výrobok na trhu Spoločenstva na úrovniach, ktoré vysoko prekračovali trhové ceny, zatiaľ čo tí istí výrobcovia boli schopní ponúkať tento výrobok za oveľa nižšie ceny na inom trhu, a to dokonca nižšie, ako sú cenové úrovne ich konkurentov na týchto tretích trhoch. Tento používateľ tvrdil, že príslušní výrobcovia mali vedieť, že takéto cenové ponuky by boli neprijateľné pre každého potenciálneho zákazníka, a uviedol, že výrobné odvetvie Spoločenstva prostredníctvom svojich väzieb na týchto výrobcov zámerne nepredávalo výrobok určitým zákazníkom v Spoločenstve. Pokles objemu predaja a podielu na trhu Spoločenstva bol preto dôsledkom konania nerešpektujúceho pravidlá hospodárskej súťaže, a nie dumpingového dovozu.

(86)

Zistilo sa, že počas OP len jeden z uvedených výrobcov vyvážal príslušný výrobok do Spoločenstva. Námietky vzhľadom na druhého výrobcu sa teda považovali za nepodstatné a zamietli sa.

(87)

Pokiaľ ide o výrobcu v ČĽR, ten reálne vyvážal príslušný výrobok počas OP (pozri tiež odôvodnenie 74). Zistilo sa však, že obchodné rozhodnutia sa prijímali úplne nezávisle od príslušného výrobcu v Spoločenstve, a najmä nebola dohodnutá cenová stratégia na trhu Spoločenstva. Príslušný používateľ nepredložil žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že výrobné odvetvie Spoločenstva by malo byť zodpovedné za obchodné rozhodnutia svojho prepojeného vyvážajúceho výrobcu v ČĽR. Preto sa na základe dostupných informácií toto tvrdenie zamietlo.

(88)

Treba poznamenať, že dôkaz, ktorý tento používateľ predložil v súvislosti s cenami, bol neoficiálny a nedal sa overiť, lebo ho poskytol mimo požadovaných termínov a vo veľmi pokročilej etape konania. V každom prípade predložené cenové ponuky boli ponuky pred rokovaniami, a teda neboli konečné. Taktiež sa nevzťahovali na OP. Okrem toho aktuálne overené priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli značne nižšie ako úrovne v predložených ponukách. Treba tiež poznamenať, že tak, ako sa uvádza v odôvodneniach 117 až 119 dočasného nariadenia, priemerné úrovne podhodnotenia sa posúdili ako významné. Dumpingové dovozy spôsobili pokles cien na trhu Spoločenstva a za týchto okolností sa „trhová cena“ tvorila v nekorektných podmienkach a nemôže sa použiť ako referenčná hodnota. V každom prípade je to nepodstatné, lebo dumping sa vymedzuje v článku 1 ods. 2 základného nariadenia, ktorý sa neodvoláva na „primeranú“ ani „trhovú cenu“.

(89)

Pokiaľ ide o úrovne cien tohto vyvážajúceho výrobcu na iných tretích trhoch, dôkaz, ktorý bol predložený v tejto súvislosti, je neoficiálny a tiež sa nedal overiť. Okrem toho tieto ceny nijako nesúviseli so situáciou na trhu Spoločenstva, a preto boli pre analýzu príčinných súvislostí nepodstatné. V každom prípade k dispozícii neboli žiadne informácie o rôznych trhových podmienkach na týchto trhoch. Na základe predložených dôkazov sa usúdilo, že nemožno urobiť žiadne zmysluplné závery o porovnateľnosti cien, ktoré sa účtujú na rôznych trhoch. Podobne výrobné podmienky a nastavenie cien v ČĽR, kde sa nachádza prepojená spoločnosť jedného výrobcu v Spoločenstve, nemožno nevyhnutne porovnávať s výrobnými podmienkami a cenami na trhu Spoločenstva, môže sa tým však zdôvodniť rozdiel v cenových úrovniach. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(90)

Naproti tomu jeden z vyvážajúcich výrobcov v USA tvrdil, že výrobné odvetvie Spoločenstva je zodpovedné za pokles cien na trhu Spoločenstva, lebo uskutočňovalo politiku cenového podhodnotenia vzhľadom na svojich konkurentov na trhu Spoločenstva. Vyvážajúci výrobca podložil tento argument predložením niekoľkých prípadov, keď musel znížiť svoju cenu, aby zodpovedala úrovni cien, ktoré ponúka výrobné odvetvie Spoločenstva.

(91)

Predložený dôkaz sa považoval za neoficiálny a nemohli sa z neho odvodiť žiadne všeobecné závery. Ako sa uvádza v odôvodneniach 85 a 89, predložili sa aj dôkazy o opačnej situácii. I keď sa ukazuje, že na trhu Spoločenstva je vysoká miera hospodárskej súťaže, na základe dostupných informácií nemožno urobiť záver, že by výrobné odvetvie Spoločenstva znižovalo ceny na trhu Spoločenstva, a toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(92)

Jeden dovozca tvrdil, že straty výrobného odvetvia Spoločenstva z predaja sú dôsledkom situácie na svetovom trhu, kde medzinárodní zákazníci centralizovali svoje nákupné stratégie. Tento dovozca však nepreukázal, aký vplyv môže mať táto zmena stratégií na spotrebu vo výrobnom odvetví Spoločenstva a na príčinné súvislosti medzi dumpingovým dovozom a vzniknutou značnou ujmou, a toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(93)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že sa malo posúdiť, či zvýšenie nákladov vo výrobnom odvetví Spoločenstva mohlo vyvolať značnú ujmu, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo.

(94)

Údaje o vývoji jednotkových nákladov počas posudzovaného obdobia nie sú uvedené v článku 3 ods. 5 základného nariadenia, a preto o nich nie je vždy zmienka, keď sa posudzuje situácia výrobného odvetvia Spoločenstva. Sú však súčasťou analýzy, ktorá sa systematicky zaoberá značnou ujmou, predajnými cenami a ziskovosťou, a to predpokladá aj posúdenie výrobných nákladov. V každom prípade, ako sa stanovuje v odôvodnení 125 dočasného nariadenia, na jednotkové náklady sa pri predbežných rozhodnutiach prihliadalo.

(95)

V odôvodnení 125 dočasného nariadenia sa vysvetľuje, že jednotkové náklady výrobného odvetvia Spoločenstva sa zvýšili o 5 % v dôsledku zníženia objemu výroby pri stálej kapacite. Objem výroby klesol v dôsledku straty objemov predaja a podielu na trhu pôsobením cenového tlaku dumpingového dovozu. Dospelo sa preto k záveru, že vplyv zvýšených výrobných nákladov vo výrobnom odvetví Spoločenstva na negatívny vývoj vo výrobnom odvetví Spoločenstva je len veľmi malý, pokiaľ vôbec existuje.

(96)

V závere sa potvrdzuje, že značná ujma výrobného odvetvia Spoločenstva, o ktorej je zmienka v odôvodnení 137 dočasného nariadenia a ktorá je charakteristická klesajúcim vývojom všetkých ukazovateľov ujmy, vznikla pôsobením príslušného dumpingového dovozu. V skutočnosti účinky nedumpingového dovozu z iných tretích krajín, najmä z Turecka, investícií výrobného odvetvia Spoločenstva, ako aj ďalších aktivít v ČĽR, nákladov na akvizíciu tretej spoločnosti, zvýšenia jednotkových nákladov, údajnej neefektívnosti výrobného odvetvia Spoločenstva a jeho konania nerešpektujúceho pravidlá hospodárskej súťaže a situácie na svetovom trhu na negatívny vývoj vo výrobnom odvetví Spoločenstva boli len veľmi malé, pokiaľ vôbec nejaké boli.

(97)

Vzhľadom na uvedenú analýzu, pri ktorej sa správne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov pôsobiacich na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, potvrdzuje sa tu, že tieto ostatné faktory nič nemenia na skutočnosti, že posudzovaná ujma sa musí pripísať pôsobeniu dumpingového dovozu.

(98)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz persíranov z ČĽR, USA a Taiwanu spôsobil značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(99)

Keďže v tejto súvislosti neexistujú žiadne ďalšie pripomienky, závery v odôvodneniach 140 až 153 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(100)

Jeden z používateľov, ktorý nevyplnil dotazník, ale predložil ďalšie pripomienky k predbežným zisteniam, tvrdil, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa zotavilo z dumpingového dovozu a že ceny persíranov v Spoločenstve sa po OP a pred uložením dočasných opatrení zvýšili. Preto by nemalo byť potrebné zavádzať antidumpingové opatrenia s cieľom zlepšiť situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(101)

Tento používateľ tiež napadol závery uvedené v odôvodnení 158 dočasného nariadenia, že uloženie antidumpingových ciel by umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva inter alia znova získať podiel na trhu a tým vytvárať väčšie úspory z veľkovýroby. Tvrdilo sa, že na základe zistení o podiele na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva ide o jedného z najväčších hráčov v Spoločenstve i mimo neho, a preto by tu nebol žiadny ďalší priestor pre významné úspory z veľkovýroby. Ten istý používateľ spochybnil zámer výrobného odvetvia Spoločenstva investovať do svojich výrobných zariadení v Spoločenstve a namietal, že závery v odôvodnení 158 dočasného nariadenia v tejto súvislosti sú špekulatívne.

(102)

Ten istý používateľ tvrdil, že pôsobenie antidumpingových ciel by nemalo za následok korektnú hospodárska súťaž, ako sa uvádza v závere v odôvodnení 158 dočasného nariadenia. Antidumpingovými opatreniami by sa skôr posilnilo už aj tak dominantné postavenie výrobného odvetvia Spoločenstva a obmedzila by sa tým hospodárska súťaž na trhu Spoločenstva.

(103)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa už zotavuje, treba poznamenať, že informácie, ktoré predložil používateľ v tejto súvislosti, sú neoficiálne a vzťahujú sa k udalostiam po OP. Nedali sa overiť, keďže boli predložené vo veľmi pokročilej etape prešetrovania, t. j. po uložení dočasných opatrení. Predložené dôkazy sa preto považovali za nedostatočné. Treba poznamenať, že pohyby na trhu, a najmä zvýšenie cien počas antidumpingového prešetrovania nie sú ničím neobvyklým. V skutočnosti, ako sa uvádza v odôvodnení 126, zvýšenie cien na trhu Spoločenstva predstavuje očakávaný účinok antidumpingového cla. Okrem toho údajné zvýšenie ceny mohlo mať aj iné dôvody, napríklad zvýšenie nákladov. Zvýšenie ceny samo osebe sa nepovažuje za dôvod na upustenie od uloženia konečných opatrení, ak sú splnené podmienky základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(104)

Pokiaľ ide o schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva realizovať úspory z veľkovýroby, takisto aj tu sa predložené dôkazy považovali za nedostatočné. Treba pripomenúť, že na základe overených údajov, ktoré predložilo výrobné odvetvie Spoločenstva vo svojom vyplnenom dotazníku, sa zistilo, že objem výroby sa znížil pri stálej výrobnej kapacite a že v dôsledku toho sa zvýšili jednotkové náklady. Vzhľadom na to pri vzrastajúcom objeme výroby v skutočnosti existuje priestor pre úspory z veľkovýroby, minimálne na dosiahnutie úrovne jednotkových nákladov z obdobia pred dumpingovým dovozom. Podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva alebo mimo neho sa v tejto súvislosti považoval za nepodstatný.

(105)

Pokiaľ ide o tvrdenia, že výrobné odvetvie Spoločenstva by neinvestovalo do svojich výrobných zariadení v Spoločenstve ani keby sa zlepšila jeho finančná situácia, používateľ uviedol, že tento záver možno urobiť na základe konania výrobného odvetvia Spoločenstva po uložení konečných antidumpingových ciel na dovoz peroxydvojsíranov s pôvodom v ČĽR v roku 1995 nariadením (ES) č. 2961/95 (pozri odôvodnenie 10). Tento používateľ teda vyhlásil, že výrobné odvetvie Spoločenstva neinvestovalo do svojich výrobných zariadení ani po uložení antidumpingových opatrení, inak by podľa ďalšieho tvrdenia tohto používateľa výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo utrpelo počas OP žiadnu ujmu.

(106)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že príslušný používateľ nepredložil žiadny dôkaz na podporu týchto tvrdení. Konkrétne nevedel poskytnúť žiadne informácie, ktoré by naznačovali chýbajúce investície po uložení konečných antidumpingových ciel v roku 1995 alebo že by existovala súvislosť medzi týmto údajným nedostatkom investícií a ujmou, ktorá vznikla počas aktuálneho OP. Na druhej strane, ako sa uvádza v dočasnom nariadení v odôvodneniach 140 až 153 a potvrdzuje sa v odôvodneniach 68 až 99, príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, boli v skutočnosti dumpingové dovozy z príslušných krajín. Konkrétne vzhľadom na závery v odôvodneniach 75 a 76 nebolo neopodstatnené predpokladať, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa angažuje na trhu Spoločenstva a že bude pokračovať vo svojich investíciách, ak to situácia na trhu Spoločenstva dovolí. Žiadne z predložených tvrdení nebolo také, že by rušilo platnosť týchto záverov a tvrdenia v tejto súvislosti sa museli zamietnuť.

(107)

Napokon, pokiaľ ide o stav hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva, antidumpingovými opatreniami by sa za normálnych okolností malo obnoviť korektné konkurenčné prostredie medzi predajom z výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva a dovozom z príslušných krajín, lebo týmito opatreniami by sa mali kompenzovať dumpingové postupy. Pokiaľ ide o údajné dominantné postavenie výrobného odvetvia Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodneniach 124 až 130, neexistujú žiadne známky porušovania článku 82 zmluvy, a preto sa dospelo k záveru, že hospodárska súťaž v rámci Spoločenstva je korektná. Tvrdenie používateľa sa teda muselo zamietnuť.

(108)

Keďže v tejto konkrétnej súvislosti neexistujú žiadne ďalšie pripomienky, zistenia uvedené v odôvodneniach 157 až 160 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(109)

V súvislosti s predbežným zistením jeden spolupracujúci dovozca tvrdil, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v závere v odôvodnení 163 dočasného nariadenia, antidumpingové clá by mali značný vplyv na jeho celkovú ziskovosť, čo môže viesť až k zatvoreniu spoločnosti.

(110)

Tento dovozca však nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by sa mohlo niečo zmeniť na predbežných záveroch, a tieto sa preto potvrdzujú.

(111)

Keďže v tejto konkrétnej súvislosti neexistujú žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 161 až 164 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(112)

Ako sa uvádza v odôvodnení 6, po uložení dočasných opatrení Komisia vyzvala prepojeného používateľa jedného z vyvážajúcich výrobcov v USA, aby poskytol vyplnený dotazník. Napriek tomu, že tento používateľ doteraz nespolupracoval pri prešetrovaní, považovalo sa to za potrebné pre tvrdenie o značnom vplyve antidumpingového cla na ziskovosť tohto používateľa. Konkrétne sa tvrdilo, že vplyv antidumpingového cla na ziskovosť používateľa bude významný.

(113)

Dotknutý používateľ nakupoval KMPS od svojho prepojeného dodávateľa v USA a vyrábal dezinfekčné prostriedky, ktoré používajú roľníci na ochranu svojich hospodárstiev proti vírusom, napr. v prípadoch vtáčej chrípky.

(114)

Overením informácií, ktoré predložil uvedený používateľ, sa zistilo, že spoločnosť dosiahla vysoké ziskové rozpätia na trhu Spoločenstva. I keď sa tvrdilo, že KMPS tvorí významnú časť výrobných nákladov používateľa, maximálny dosah za ziskovosť spoločnosti bol nepodstatný, t. j. 0,2 %. Vzhľadom na vysoké ziskové rozpätie, ktoré spoločnosť dosiahla, sa dospelo k záveru, že tento minimálny nárast nákladov sa dá ľahko absorbovať. Vzhľadom na chýbajúcu významnú hospodársku súťaž pre tento výrobok na trhu Spoločenstva sa tiež usúdilo, že zvýšenie nákladov sa dá ľahko presunúť na zákazníkov tejto spoločnosti.

(115)

Tento používateľ ďalej tvrdil, že i keď sa dosiahli vysoké ziskové rozpätia na trhu Spoločenstva, on predáva tento výrobok aj prostredníctvom trhov v iných tretích krajinách. Na účely účtovníctva sa ziskovosť všetkých týchto operácií konsoliduje vylúčením vnútropodnikových cien a celkové ziskové rozpätia sú záporné. V aktuálnej analýze údajov sa však môžu brať do úvahy len údaje týkajúce sa príslušného výrobku a trhu Spoločenstva. Okrem toho informácie o predajných cenách a nákladoch na všetkých trhoch tretích strán a podrobnosti o konsolidácii na účely účtovníctva neboli k dispozícii a nedali sa teda overiť. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(116)

Druhý spolupracujúci výrobca v Spoločenstve tvrdil, že je jedným z najväčších používateľov persíranu typu APS v Spoločenstve a že predstavuje asi 3,5 % z celkovej spotreby v Spoločenstve. Tento používateľ uviedol, že každé zvýšenie jeho nákladov, aj keď je malé, by malo významný vplyv na jeho celkovú finančnú situáciu. I keď tento používateľ odhadol dosah antidumpingového cla na 0,2 %, tvrdil, že keďže spotrebuje veľké množstvo príslušného výrobku, bolo by vhodnejšie pri analýze záujmu Spoločenstva posúdiť absolútnu celkovú sumu splatných ciel.

(117)

Tento používateľ vyrába spojovacie materiály na báze latexu, ktoré potom následne predáva na výrobu povrchovo upravovaného papiera. Vyrába tiež výrobky na úpravu vody. Tvrdil, žiadne zvýšenie svojich nákladov nemôže presunúť na svojich zákazníkov, lebo musí konkurovať dovozu za nízke ceny z Ázie. Okrem toho tvrdil, že papierenský priemysel čelí významným problémom a je vo veľkej miere na ústupe, v dôsledku nárastu elektronických médií. Preto klesá aj dopyt po latexových spojovacích materiáloch. Používateľ tvrdil, že jeho ziskové rozpätie je už veľmi nízke a približuje sa len k pokrytiu režijných nákladov.

(118)

Príslušný používateľ nepredložil vyplnený dotazník, ale poskytol niektoré informácie o predaji a ziskovosti. Na základe týchto informácií sa zistilo, že maximálny vplyv na ziskovosť používateľa v obchodnom segmente, v ktorom sa príslušný výrobok používa, by dosiahol len 0,03 %. Usúdilo sa, že tento minimálny vplyv sa nemôže považovať za natoľko významný, že by mohol vyvolať premiestnenie alebo zánik pracovných miest v tomto konkrétnom druhotnom výrobnom odvetví, ako sa tvrdilo.

(119)

Žiadna z informácií, ktoré poskytol tento používateľ v súvislosti s hľadiskami záujmu Spoločenstva, sa teda v priebehu prešetrovania nepotvrdila. V každom prípade sa usúdilo, že v dôsledku antidumpingových ciel dôjde k zvýšeniu úrovne cien v Spoločenstve všeobecne. Okrem toho neexistovali žiadne náznaky, ani príslušní používatelia nepredložili žiadne dôkazy o tom, že dovoz druhotného výrobku z tretích krajín by podstatným spôsobom podhodnocoval ceny používateľov v Spoločenstve. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(120)

Okrem toho, a pripustil to aj príslušný používateľ, papierenské odvetvie čelí problémom, ktoré nesúvisia s antidumpingovými clami, a preto nie je isté, či antidumpingové clá budú mať vôbec nejaký vplyv vzhľadom na zanedbateľnú časť, ktorú predstavujú v nákladoch používateľa, alebo či príčinou ústupu tohto výrobného odvetvia nie sú skôr iné faktory, napríklad zmenšujúci sa trh s papierom. Preto sa usúdilo, že uloženie antidumpingových ciel nebude mať nepriaznivý vplyv na druhotné odvetvie.

(121)

Vzhľadom na uvedené sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 165 a 166 dočasného nariadenia.

(122)

Ďalší používateľ v Spoločenstve tvrdil, že výrobné odvetvie Spoločenstva by nebolo schopné pokryť dopyt na trhu Spoločenstva pre nedostatok kapacít. Okrem toho tento používateľ tvrdil, že existujúce zdroje dodávok, ako sú Turecko a Japonsko, nemôžu byť skutočnými alternatívami, lebo objem výroby v týchto krajinách je príliš malý v porovnaní s objemom výroby v ČĽR a navyše, v prípade Japonska, je určený takmer výlučne na japonský domáci trh.

(123)

Uvedený používateľ nepodložil svoje tvrdenie žiadnymi dôkazmi. Okrem toho na základe overených aktuálnych údajov sa zistilo, že výrobná kapacita Spoločenstva je prakticky rovnaká ako dopyt na trhu Spoločenstva. Treba tiež poznamenať, že cieľom antidumpingových ciel nie je zastaviť dovoz z tretích krajín na trh Spoločenstva, ale vytvoriť korektné konkurenčné prostredie. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(124)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v USA a jeden z používateľov vyslovili obavu, že uloženie antidumpingových ciel posilní už aj tak dominantné postavenie výrobného odvetvia Spoločenstva, lebo bude chrániť dvoch výrobcov v Spoločenstve proti účinnej hospodárskej súťaži.

(125)

Tento používateľ uviedol, že v cenách, ktoré sa zvýšili po uložení dočasného nariadenia u dodávateľov, ktorí nepodliehajú žiadnemu antidumpingovému clu, sa prejavuje rušivé pôsobenie týchto opatrení. Tvrdilo sa, že základom tohto zvýšenia cien je len uloženie antidumpingových ciel, ale inak je neopodstatnené.

(126)

V tejto súvislosti sa usudzuje, že predpokladaným účinkom antidumpingového cla je zvýšiť úroveň cien na trhu Spoločenstva a tým kompenzovať cenový tlak, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo pôsobením dumpingového dovozu. Treba poznamenať, že nedumpingový dovoz je v konkurenčnom vzťahu s dumpingovým dovozom a môže ho takisto postihnúť rovnaký cenový tlak. Preto nie je nezvyčajné, ak vyvážajúci výrobca s dumpingovým rozpätím de minimis zvýši svoje ceny následne po uložení antidumpingového cla. Toto konanie nemusí byť prejavom narušenia trhu a tvrdenia v tejto súvislosti sa zamietli.

(127)

Tento používateľ ďalej tvrdil, že medzi dvoma výrobcami v Spoločenstve existovali tesné väzby. Obidvaja výrobcovia majú spoločné výrobné miesta a jeden výrobca v Spoločenstve dodával druhému energiu na jeho výrobný proces. Okrem toho niektoré zainteresované strany tvrdili, že výrobcovia v Spoločenstve v minulosti kontrolovali ceny na trhu Spoločenstva prostredníctvom praktík, ktoré nerešpektovali pravidlá hospodárskej súťaže.

(128)

Pri prešetrovaní sa však tieto obvinenia nepotvrdili. Nenašiel sa žiadny dôkaz, ktorý by poukazoval na konanie výrobného odvetvia Spoločenstva nerešpektujúce pravidlá hospodárskej súťaže, t. j. na zneužívanie údajného dominantného postavenia. Pokiaľ ide o údajné väzby medzi dvoma výrobcami v Spoločenstve, prešetrovaním sa zistilo, že obchodné rozhodnutia vydávali nezávisle od seba a že ich vedenie bolo úplne oddelené. Taktiež sa usúdilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva nemalo žiadne neobvykle vysoké zisky, ale naopak jeho ziskovosť sa značne znižovala. Treba poznamenať, ako sa uvádza v odôvodneniach 85 až 91, že niektorí dodávatelia persíranu pôsobili v hospodárskej súťaži na trhu Spoločenstva a cenové rokovania so zákazníkmi pokračovali.

(129)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 107, antidumpingovými opatreniami by sa malo obnoviť vyrovnané konkurenčné prostredie medzi predajmi výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva a dovozmi prichádzajúcimi na trh Spoločenstva. V skutočnosti účelom uloženia týchto ciel je iba zvýšiť dovozné ceny na takú úroveň, ktorá by umožnila výrobnému odvetviu Spoločenstva dosahovať normálny zisk. Treba tiež poznamenať, že napriek iným možným zdrojom dodávok, ako sú Turecko, Japonsko a India, aj v ČĽR je jeden vyvážajúci výrobca, u ktorého sa zistil dumping de minimis, a tieto dovozy budú preto prichádzať na trh Spoločenstva bez platieb antidumpingového cla.

(130)

Vzhľadom na uvedené sa tvrdenia zainteresovaných strán v tejto súvislosti museli zamietnuť.

(131)

Jeden vyvážajúci výrobca v USA a dvaja spolupracujúci používatelia uviedli, že uložením antidumpingových ciel sa urýchli proces premiestňovania druhotného odvetvia.

(132)

Pokiaľ ide o vývozcu z USA, ten uviedol, že výrobok KMPS tvorí veľkú časť výrobných nákladov v druhotnom odvetví, a preto antidumpingové clo bude mať výrazný vplyv na ziskovosť týchto odvetví.

(133)

Jeden z používateľov tvrdil, že počet zamestnancov v druhotnom odvetví je podstatne vyšší ako počet zamestnancov vo výrobnom odvetví persíranov v Spoločenstve, t. j. v stávke je oveľa väčší počet pracovných miest.

(134)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 112 až 121, zistilo sa, že vplyv antidumpingových opatrení na výrobné náklady v druhotných odvetviach je zanedbateľný. To sa vzťahovalo na všetky druhy výrobkov vrátane KMPS. Na základe toho sa nemohol vyvodiť záver, že antidumpingové clá spustia nákup pracovníkov do výroby v druhotných odvetviach z tretích krajín. Treba tiež poznamenať, že počet pracovníkov v druhotnom odvetví nie je priamo porovnateľný s počtom pracovníkov vo výrobnom odvetví persíranov v Spoločenstve. Napríklad príslušný používateľ nepredložil žiadne údaje ani dôkazy, aby preukázal koľko pracovných miest v druhotnom odvetví je priamo naviazaných na príslušný výrobok, a teda potenciálne zasiahnutých uložením antidumpingových ciel.

(135)

Vzhľadom na uvedené hľadiská sa tieto tvrdenia museli zamietnuť.

(136)

Jeden z používateľov tvrdil, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva počas aktuálneho OP preukázala, že antidumpingové opatrenia, ktoré boli uložené v roku 1995, boli neúčinné. Preto nie je v záujme Spoločenstva uložiť nové antidumpingové opatrenia na podobnú škálu výrobkov, o ktorých možno predpokladať, že budú tiež neúčinné. Konkrétne nie je v záujme Spoločenstva uložiť opatrenia, ktoré nebudú prínosom pre výrobné odvetvie Spoločenstva, ale budú pôsobiť v neprospech druhotného odvetvia.

(137)

Najprv treba poznamenať, že konečné antidumpingové opatrenia, na ktoré sa poukázalo, skončili v roku 2002 (8) v dôsledku stiahnutia žiadosti výrobného odvetvia Spoločenstva o preskúmanie uplynutia platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia. Zistilo sa, že pokračovanie v prešetrovaní nie je v záujme Spoločenstva. Keďže výrobné odvetvie Spoločenstva nemalo záujem o ďalšie prešetrovanie, možno odôvodnene predpokladať, že sa nenachádzalo v stave ujmy a že opatrenia boli v skutočnosti účinné.

(138)

Po druhé, pri súčasnom prešetrovaní sa zistilo, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, spôsobil dumpingový dovoz po ukončení uvedeného konania. Preto sa dospelo k záveru, že predpoklady, ktoré uviedol tento používatel vzhľadom na účinnosť antidumpingových opatrení, boli nesprávne, a museli sa zamietnuť.

(139)

Okrem toho, ako sa uvádza v záveroch odôvodnení 157 až 160 dočasného nariadenia a potvrdzuje sa súčasným prešetrovaním, uloženie konečných antidumpingových opatrení bolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva predpokladajúc, že z nich bude mať prínos a zlepší sa jeho finančná situácia. Na druhej strane, ako sa uvádza v predchádzajúcom závere, predpokladá sa, že dosah antidumpingových opatrení na používateľov a dovozcov bude zanedbateľný.

(140)

Uvedené tvrdenia sa preto museli zamietnuť.

(141)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov v USA tvrdil, že nakoľko jeho prepojený výrobca v Spoločenstve pravdepodobne ukončí svoju výrobu v Spoločenstve, dodávky dezinfekčných prostriedkov, ktoré sa používajú v prípadoch vtáčej chrípky, už nie sú dostatočne garantované. Keďže zdroj tohto výrobku bude musieť byť mimo Spoločenstva, predĺži sa tým dodávateľský reťazec a zhorší sa schopnosť Spoločenstva reagovať v prípadoch prepuknutia tejto choroby.

(142)

V súvislosti s tým sa uvádza odkaz na zistenia v odôvodneniach 112 až 120, z ktorých vyplýva, že finančný vplyv antidumpingových ciel sa odhaduje ako veľmi nízky, a preto nie je veľmi pravdepodobné, že by druhotné odvetvie premiestňovalo svoje výrobné miesta v dôsledku antidumpingových ciel, ale skôr v dôsledku konsolidovaného záporného obchodného výsledku.

(143)

Zistilo sa tiež, že dezinfekčný prostriedok, ktorý táto spoločnosť vyrába, nie je jediný, ktorý sa používa na dezinfekciu, čiže aj keby táto spoločnosť ukončila výrobu v Spoločenstve, bez problémov je dostupné množstvo iných výrobkov.

(144)

Tvrdenia v tejto súvislosti sa preto museli zamietnuť.

(145)

Vzhľadom na uvedené sa týmto potvrdzujú závery v odôvodnení 167 dočasného nariadenia, t. j. s ohľadom na záujem Spoločenstva neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, ktoré by poukazovali na to, že uloženie antidumpingových opatrení nie je v záujme Spoločenstva.

(146)

Niektoré zainteresované strany vyjadrili nesúhlas s predbežným zistením, že ziskové rozpätie 12 % je ziskové rozpätie pred zdanením, ktoré by bolo možné primerane dosiahnuť vo výrobe takéhoto typu odvetvia v normálnych podmienkach hospodárskej súťaže.

(147)

Jeden vyvážajúci výrobca v USA tvrdil, že persíran je spotrebná chemická látka a že inštitúcie Spoločenstva vo svojej dlhoročnej praxi považujú úroveň 5 – 8 % za vhodnú na stanovenie úrovne odstránenia ujmy. Tento vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že v prechádzajúcom prešetrovaní týkajúcom sa podobného výrobku ziskové rozpätie, ktoré sa na tento účel posudzovalo, bolo 5 %, a to by sa malo používať aj v súčasnom prešetrovaní z dôvodov konzistentnosti.

(148)

Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že ziskové rozpätie 12 % sa nedosiahlo v normálnych podmienkach hospodárskej súťaže, a preto je neprimerané. Preto by sa následne nemalo brať do úvahy. Vyvážajúci výrobca poskytol na podporu tohto tvrdenia všeobecne verejne dostupné číselné údaje ziskovosti jedného z výrobcov v Spoločenstve, ktorý dosiahlo 5,1 %.

(149)

Tvrdilo sa, že za ziskové rozpätie potrebné na zabezpečenie životaschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva by sa malo považovať ziskové rozpätie, ktoré zodpovedá primeranej návratnosti investovaného kapitálu.

(150)

Najprv treba poznamenať, že kritériá uvedené v odôvodnení 149 sú nepodstatné pre stanovenie úrovne odstránenia ujmy. V skutočnosti inštitúcie Spoločenstva musia pri svojom stanovení vychádzať z vyčíslenia výšky ziskového rozpätia, ktorého dosiahnutie sa môže očakávať vo výrobnom odvetví Spoločenstva z predaja podobného výrobku na trhu Spoločenstva bez pôsobenia dumpingového dovozu. V tejto súvislosti sa vo všeobecnosti usudzuje, že ziskové rozpätie na začiatku posudzovaného obdobia je ziskové rozpätie dosiahnuté v podmienkach neexistujúceho dumpingového dovozu. Treba poznamenať, že inštitúcie Spoločenstva neuplatňujú prax používania rovnakej úrovne ziskovosti pre podobné výrobné odvetvia, ako tvrdil jeden z vyvážajúcich výrobcov v USA. Ziskové rozpätia na účely stanovenia nepoškodzujúcej úrovne cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa určujú na základe aktuálnych overených údajov zhromaždených v priebehu prešetrovania, a sú teda špecifické pre každý jednotlivý prípad.

(151)

Z uvedených dôvodov sa odmieta použitie celkového ziskového rozpätia jedného z výrobcov v Spoločenstve, lebo sa nevzťahuje na príslušný výrobok, na trh Spoločenstva ani na celé výrobné odvetvie Spoločenstva.

(152)

Pokiaľ ide o predchádzajúce antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa podobného výrobku, ktoré sa tu spomínalo, treba poznamenať, že druh výrobku KMPS nebol do tohto prešetrovania zahrnutý, čo mohlo mať vplyv na celkovú ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva.

(153)

Napokon, pokiaľ ide o údajné konanie výrobného odvetvia Spoločenstva nerešpektujúce pravidlá hospodárskej súťaže, treba poznamenať, že ako sa uvádza v odôvodneniach 124 až 130, tieto obvinenia sa v aktuálnom prešetrovaní nepotvrdili a tvrdenia v tejto súvislosti sa museli zamietnuť.

(154)

Dospelo sa k záveru, že 12 % je primeraná hodnota a použila sa v konečných zisteniach. Keďže neexistujú žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, potvrdzujú sa týmto odôvodnenia 168 až 171 dočasného nariadenia.

(155)

So zreteľom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia konečné antidumpingové clo by sa malo zaviesť v takej výške, ktorá by bola dostatočná na odstránenie ujmy spôsobenej dovozom bez toho, aby sa prekročilo zistené dumpingové rozpätie.

(156)

Na základe uvedeného sú konečné clá takéto:

(157)

Sadzby antidumpingových ciel pre jednotlivé spoločnosti stanovené v tomto nariadení sa zistili na základe zistení tohto prešetrovania. Zohľadňuje sa v nich situácia zistená pri prešetrovaní vzhľadom na uvedené spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“ v celej krajine) sa teda dajú uplatňovať výlučne pri dovoze výrobkov s pôvodom v príslušných krajinách, ktoré vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Dovážané výrobky, ktoré vyrába ľubovoľná iná spoločnosť neuvedená v normatívnej časti tohto nariadenia so svojím menom a adresou, vrátane subjektov, ktoré sú prepojené s uvedenými konkrétnymi spoločnosťami, nemôžu využívať výhody týchto sadzieb a podliehajú colným sadzbám platným pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(158)

Každá požiadavka na uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových sadzieb pre spoločnosti (napr. po zmene mena subjektu alebo po vytvorení nových výrobných a predajných subjektov) by sa mala bez odkladu adresovať Komisii (9) so všetkými dôležitými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnostiach spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, ktorý je spojený napríklad so zmenou mena alebo s danou zmenou vo výrobných a predajných subjektoch. Ak je potrebné, nariadenie sa bude zodpovedajúcim spôsobom meniť a dopĺňať aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(159)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa zostatkové clo nemalo týkať iba nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj tých výrobcov, ktorí v OP neuskutočňovali žiadny dovoz. Ak však spoločnosti uvedené ako posledné spĺňajú požiadavky článku 11 ods. 4 druhého pododseku základného nariadenia, môžu predložiť žiadosť o preskúmanie podľa uvedeného článku na účely individuálneho posúdenia ich situácie.

(160)

Vzhľadom na veľkosť zistených dumpingových rozpätí a so zreteľom na výšku ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva sa považuje za potrebné, aby sa sumy zaistené dočasným antidumpingovým clom, ktoré bolo uložené v dočasnom nariadení, t. j. nariadení (ES) č. 390/2007, s konečnou platnosťou vyberali v rozsahu uložených konečných ciel. Keď sú konečné clá nižšie ako dočasné clá, dočasné zaistené sumy, ktoré presahujú konečné antidumpingové colné sadzby, sa uvoľnia. Keď sú konečné clá vyššie ako dočasné clá, s konečnou platnosťou sa vyberú len tie sumy, ktoré sú zaistené vo výške dočasných ciel.

(161)

V snahe minimalizovať riziká obchádzania opatrení v dôsledku veľkých rozdielov v colných sadzbách sa usudzuje, že sú potrebné osobitné opatrenia s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingových ciel. Týmito osobitnými opatreniami platnými len pre spoločnosti, pre ktoré sa zavádza individuálna colná sadzba, sa nariaďuje predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členského štátu, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe. Dovozy, ku ktorým nie je priložená takáto faktúra, podliehajú zostatkovému antidumpingovému clu, ktoré platí pre všetkých ostatných vývozcov.

(162)

Pripomína sa, že ak by sa po uložení antidumpingových opatrení výrazne zvýšil objem vývozu u spoločností, ktoré využívajú výhody nižších individuálnych colných sadzieb, toto zvýšenie objemu by sa mohlo posudzovať tak, že ako také predstavuje zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku zavedenia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností, a ak sú splnené podmienky, môže sa začať prešetrovanie obchádzania opatrení. Týmto prešetrovaním sa môže inter alia preskúmať potreba zrušenia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla platného pre celú krajinu,

11.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 265/20

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

11.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 265/22

(1)

Rumunsko a Bulharsko v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1788/2003 poskytli Komisii údaje o dodávkach pre rok 2006.

(2)

Na základe týchto údajov a preskúmania zo strany Komisie je primerané v prípade Rumunska a Bulharska prispôsobiť oddelenie dodávok od priamych predajov, ako sa uvádza v písmene f) prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1788/2003.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1788/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

1.

Riadok pre Bulharsko sa nahrádza takto:

2.

Riadok pre Rumunsko sa nahrádza takto:

11.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 265/23

(1)

V období od 1. do 5. októbra 2007 boli príslušným orgánom v súlade s nariadením (ES) č. 950/2006 alebo nariadením Komisie (ES) č. 1832/2006 z 13. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v sektore cukru z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska (3), predložené žiadosti o dovozné povolenia na celkové množstvo, ktoré sa rovná alebo prevyšuje dostupné množstvo pod poradovými číslami 09.4317, 09.4318, 09.4319, 09.4320 a 09.4325 (2007 – 2008).

(2)

Za týchto okolností by Komisia mala stanoviť koeficient pridelenia, ktorý umožní výdaj povolení v pomere k dostupnému množstvu, a informovať členské štáty, že sa dosiahol uvedený limit,