29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/1

(1)

Rada nariadením (ES) č. 2597/1999 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového („PET“) filmu (ďalej len „príslušný výrobok“) spadajúceho pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90 s pôvodom v Indii. Prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu tohto nariadenia, sa ďalej nazýva len „pôvodné prešetrovanie“. Opatrenia mali formu cla ad valorem v rozpätí od 3,8 % do 19,1 %, uloženého na dovoz od jednotlivo vymedzených vývozcov, pričom na dovoz príslušného výrobku od všetkých ostatných spoločností platila sadzba zostatkového cla vo výške 19,1 %. Výška vyrovnávacieho cla uloženého na dovoz PET filmu, ktorý vyrába a vyváža spoločnosť Jindal Poly Films Limited, predtým známa ako Jindal Polyester Ltd (3), (ďalej len „Jindal“ alebo „spoločnosť“) bola 7 %. Pôvodné obdobie prešetrovania trvalo od 1. októbra 1997 do 30. septembra 1998.

(2)

Po preskúmaní uplynutia platnosti opatrení podľa článku 18 základného nariadenia ponechala Rada nariadením (ES) č. 367/2006 (4) konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 2597/1999 o dovoze PET filmu s pôvodom v Indii. Obdobie revízneho prešetrovania trvalo od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004.

(3)

Po predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania ďalšieho indického výrobcu PET filmov, Garware Polyester Limited (ďalej len „Garware“), Rada nariadením (ES) č. 1288/2006 zmenila a doplnila vyrovnávacie clo uložené spoločnosti Garware v nariadení (ES) č. 367/2006.

(4)

Z jasného dôkazu sprístupneného Komisii vyplynulo, že Jindal mal prospech zo zvýšených úrovní subvencovania v porovnaní s úrovňami uvedenými v pôvodnom prešetrovaní a že zmeny takýchto úrovní mali trvalý charakter.

(5)

V dôsledku tohto zistenia sa Komisia po konzultácii s poradným výborom rozhodla začať ex officio čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 19 základného nariadenia, obmedzené na úroveň subvencovania spoločnosti Jindal, s cieľom posúdiť potrebu ponechať, odstrániť alebo zmeniť a doplniť existujúce vyrovnávacie opatrenia. V oznámení o začatí čiastočného predbežného preskúmania uverejnenom 2. augusta 2006 v Úradnom vestníku Európskej únie  (5) Komisia oznámila začatie tohto preskúmania.

(6)

Obdobie revízneho prešetrovania trvalo od 1. apríla 2005 do 31. marca 2006.

(7)

Komisia oficiálne informovala o začatí čiastočného predbežného preskúmania spoločnosť Jindal, indickú vládu a spoločnosti Du Pont Tejin Films (Luxembursko), Mitsubishi Polyester Film (Nemecko), Toray Plastics Europe (Francúzsko) a Nuroll (Taliansko), ktoré predstavujú drvivú väčšinu výroby PET filmu v Spoločenstve (ďalej len „výrobné odvetvie Spoločenstva“). Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(8)

Komisia s cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie zaslala dotazník spoločnosti Jindal, ktorá spolupracovala vyplnením dotazníka. Overovacia návšteva sa vykonala v priestoroch spoločnosti Jindal v Indii.

(9)

Jindal, indická vláda a výrobné odvetvie Spoločenstva boli informovaní o podstatných výsledkoch prešetrovania a mali možnosť predložiť pripomienky. Pripomienky od spoločnosti Jindal sú uvedené nižšie. Vláda Indie nemala žiadne pripomienky.

(10)

Príslušný výrobok je, ako je vymedzené v pôvodnom prešetrovaní, polyetyléntereftalátový (PET) film s pôvodom v Indii, bežne spadajúci pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90.

(11)

Na základe dostupných informácií a odpovede na dotazník Komisie sa preskúmali tieto systémy, ktoré údajne zahŕňajú poskytovanie subvencií:

i)

systém predbežných licencií (Advance Licence Scheme);

ii)

systém colných úverových knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme);

iii)

systém jednotiek orientovaných na vývoz/systém špeciálnych ekonomických zón (Export Oriented Unit Scheme/Special Economic Zones Scheme);

iv)

systém podpory vývozu investičného majetku (Export Promotion Capital Goods Scheme);

v)

systém oslobodenia od dane z príjmov z vývozu (Export Income Tax Exemption Scheme);

vi)

systém vývozných úverov (Export Credit Scheme);

vii)

osvedčenie pre colnú úľavu (Duty-Free Replenishment Certificate).

(12)

Vyššie uvedené systémy i) až iv) a systém vii) sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (Rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode umožňuje indickej vláde vydávať oznámenia súvisiace s politikou vývozu a dovozu. Indická vláda zverejnila viacročný plán súvisiaci s indickou politikou zahraničného obchodu na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej len „FTP 2004 – 2009“), ktorý nahradil vývoznú a dovoznú politiku (EXIM). Okrem toho indická vláda uverejnila príručku postupov, podľa ktorých sa riadi politika FTP 2004 – 2009 (ďalej len „HOP I 2004 – 2009“), a pravidelne ju aktualizuje (6).

(13)

Systém oslobodenia od dane z príjmov z vývozu uvedený v bode v) sa zakladá na zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa finančným zákonom.

(14)

Systém vývozných úverov uvedený v bode vi) sa zakladá na oddieloch 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949, ktorý umožňuje banke Reserve Bank of India riadiť komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

(15)

Komisia na základe dostupných informácií a odpovede na svoj dotazník prešetrila tiež systém stimulačných balíkov (Package Scheme of Incentives, ďalej len „PSI“) vlády štátu Maháraštra z roku 1993. Tento systém sa zakladá na rozhodnutiach oddelenia pre priemysel, energetiku a pracovnú silu vlády štátu Maháraštra.

(16)

Podrobný opis systému sa nachádza v odsekoch 4.1.3 až 4.1.14 politiky FTP 2004 – 2009 a kapitolách 4.1 až 4.30 HOP I 2004 – 2009. Systém bol nahradený systémom predbežných povolení v apríli 2006, t. j. po ukončení obdobia revízneho prešetrovania. Zdá sa však, že ide v podstate o zmenu v názve. Nasledujúca analýza je zameraná na fungovanie ALS počas obdobia revízneho prešetrovania.

(17)

ALS pozostáva zo šiestich podsystémov. Tieto podsystémy sa inter alia odlišujú kritériami oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „spojení“ s podpornými výrobcami majú nárok na ALS pre fyzické vývozy a na ALS pre ročnú potrebu. Hlavní dodávatelia pre kategórie „zamýšľaného vývozu“ uvedené v odseku 8.2 politiky FTP 2004 – 2009, napríklad dodávatelia pre podniky orientované na vývoz (Export Oriented Unit, ďalej len „EOU“) majú nárok na ALS pre zamýšľaný vývoz. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí dodávajú konečnému vývozcovi, majú nárok na ALS pre medzidodávky. Napokon medzidodávatelia pre výrobcov-vývozcov majú nárok na zvýhodnenie „zamýšľaného vývozu“ podľa podsystémov príkazu na predbežné prepustenie (Advance Release Order, ďalej len „ARO“) a tesne nadväzujúceho domáceho akreditívu. Keďže počas obdobia revízneho prešetrovania použila spoločnosť Jindal iba prvé štyri zo šiestich podsystémov, iba tieto sú opísané nižšie.

(18)

Predbežná licencia sa môže vydať na:

(19)

Ako už bolo uvedené vyššie, Jindal využíval ALS počas obdobia revízneho prešetrovania. Konkrétne využil štyri podsystémy uvedené vyššie pod bodmi i) až iv).

(20)

Na účely preverenia indickými orgánmi je držiteľ licencie povinný podľa zákona viesť „pravdivý a riadny register spotreby a využívania dovezeného tovaru na základe licencie“ v osobitnom formáte (kapitola 4.30 HOP I 2004 – 2009) (ďalej len „register spotreby“). Z preverenia vyplynulo, že spoločnosť náležite neviedla daný register spotreby, t. j. nezaznamenávala vzťah medzi vstupným materiálom a miestom konečného určenia konečného výrobku, tak ako sa to vyžaduje vo formáte požadovanom indickou vládou, a to napriek tomu, že konečný výrobok nielen vyváža, ale ho aj predáva na domácom trhu.

(21)

Pokiaľ ide o vyššie uvedené podsystémy i) a iii), indická vláda pevne stanovuje objem a hodnotu dovozného povolenia, ako aj vývoznej povinnosti (vrátane zamýšľaného vývozu) a tieto údaje sa uvádzajú v licencii. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú vládni úradníci zaznamenať príslušné transakcie v licencii. Objem povolených dovozov v rámci tohto systému určuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupu – výstupu (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v zväzku II HOP I 2004 – 2009. Pokiaľ ide o PET film a PET čipy, v októbri 2005 boli SION pre tento medziprodukt upravené smerom nadol.

(22)

V súvislosti s podsystémom iii) sa konštatuje, že zamýšľané vývozy na splnenie príslušnej povinnosti podľa ASL boli v podstate predajom v rámci spoločnosti, t. j. výrobná jednotka Jindalu zameraná na PET čipy (ktorá nie je samostatným právnym subjektom) predávala PET čipy EUO spoločnosti Jindal na ďalšiu nadväznú výrobu PET filmu. Suroviny boli dovezené v rámci výroby medziproduktu (PET čipov). Inými slovami, podľa podsystému iii) je domáci predaj považovaný za vývoz.

(23)

Pokiaľ ide o podsystém iv), vstupný materiál miestne obstaraný spoločnosťou Jindal sa odpísal z predbežnej licencie spoločnosti Jindal a pre domáceho dodávateľa sa vydala prechodná predbežná licencia. Držiteľ takejto prechodnej predbežnej licencie môže bez cla dovážať tovar potrebný na výrobu produktu, ktorý bude následne dodaný spoločnosti Jindal ako surovina na výrobu príslušného produktu.

(24)

V prípade podsystému ii) uvedeného vyššie (predbežná licencia pre ročnú potrebu) sa v licencii zaznamenáva iba hodnota povoleného dovozu. Držiteľ licencie je povinný „zachovať pomer medzi dovezenými vstupmi a výsledným výrobkom“ (odsek 4.24A písm. c) HOP I 2004 – 2009).

(25)

Dovezené vstupné materiály nie sú prevoditeľné a musia sa použiť na výsledný vývozný výrobok. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rozvrhu po vydaní licencie (18 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, každé na 6 mesiacov, čiže spolu 30 mesiacov).

(26)

Z overenia vyplynulo, že osobitná miera spotreby hlavných surovín potrebných na výrobu jedného kila PET filmu v rôznych stupňoch v závislosti od kvality PET filmu bola podľa záznamov v registri spotreby nižšia než príslušné SION. Tento nepomer bol výrazný hlavne vzhľadom na staré SION pre PET film a PET čipy a v menšej miere na upravené SION, ktoré začali platiť v septembri 2005, t. j. počas obdobia revízneho prešetrovania. Inými slovami, spoločnosť Jindal mohla bez cla dovážať viac surovín na SION, než v skutočnosti potrebovala pre svoj výrobný proces. Týmto sa stal z registra skutočnej spotreby, spolu s FTP 2004 – 2009, kľúčový overujúci prvok. Tento register sa však nielenže riadne neviedol, ale nebol doteraz ani raz skontrolovaný indickou vládou. Spoločnosť tvrdila, že indická vláda napraví nadmerné výhody v čase uplynutia platnosti licencií, t. j. 30 mesiacov po vydaní licencie, keďže je bežnou praxou využiť možnosť dvoch predĺžení, každé z nich na obdobie 6 mesiacov. Toto tvrdenie sa nemohlo overiť, keďže žiadna licencia použitá spoločnosťou Jindal ešte nebola umorená.

(27)

Zmeny v správe FTP 2004 – 2009, ktoré nadobudli platnosť na jeseň roku 2005 (povinné zasielanie registra spotreby indickým úradom v rámci opravného postupu) neboli ešte v prípade spoločnosti Jindal uplatnené. Preto sa skutočná implementácia tohto ustanovenia nemohla v tomto štádiu overiť.

(28)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvenciou v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, ktorá spočíva v nevybratí inak povinného dovozného cla ako spôsobu finančného príspevku indickej vlády, ktorá poskytla výhodu spoločnosti Jindal tým, že zlepšila jej likviditu.

(29)

Okrem toho štyri podsystémy využité spoločnosťou Jindal [tie, ktoré sú uvedené pod bodmi i) až iv)] sú zo zákona podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a vyrovnateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku spoločnosť nemôže získať výhody podľa týchto systémov. Je zrejmé, že tento prípad sa týka systémov i), ii) a iv), ale dokonca aj zamýšľaný vývoz ALS spĺňa v tomto prípade toto kritérium, pretože cieľom dodávky do EOU je v konečnom dôsledku skutočný vývoz.

(30)

Štyri podsystémy využívané v tomto prípade sa nedajú považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedajú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I bode i), prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia) a prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda neuplatňovala účinne svoj kontrolný systém alebo postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali vo výrobe vývozného výrobku (príloha II oddiel II bod 4 k základnému nariadeniu a v prípade systémov vracania cla príloha III oddiel II bod 2 k základnému nariadeniu). Normy SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné. Samotné SION sa nemôžu považovať za kontrolný systém skutočnej spotreby, pretože podoba týchto nadmieru výhodných štandardných noriem neumožňuje indickej vláde dostatočne presne skontrolovať, aké množstvo vstupov sa spotrebovalo na vývoznú produkciu. Indická vláda navyše neuskutočnila žiadnu účinnú kontrolu na základe registra spotreby.

(31)

Spoločnosť vo svojich pripomienkach k zisteniu tvrdila, že vedie náležitý register spotreby, a preto má zavedený náležitý kontrolný systém v súlade s prílohou II k základnému nariadeniu. Okrem toho tiež tvrdila, že ASL funguje ako náhradný systém, ktorý slúži na to, aby sa mohli vstupy bez cla využiť na výrobu výrobkov predávaných na domácom trhu, pokiaľ sú tieto nepreclené vstupy spotrebované buď priamo, alebo prostredníctvom náhrady vo výrobe tovaru, ktorý je následne vyvezený v rámci primeraného časového obdobia. Avšak napriek tomu, že spoločnosť pravdepodobne viedla register spotreby surovín na výrobu istého množstva príslušného výrobku, nemala zavedený systém, ktorým by bolo možné overiť, ktoré vstupy boli spotrebované vo výrobe vývozného výrobku a v akom množstve, tak ako je to stanovené indickou FTP 2004 – 2009 (dodatok 23) a v súlade s prílohou II oddielom II bodom 4 k základnému nariadeniu. Okrem toho nemala v súlade s prílohou III oddielom II bodom 2 zavedený systém, ktorým by sa dalo overiť, že množstvo vstupov, v prípade ktorých bolo požiadané o vrátenie, nepresahuje množstvo podobného vyvážaného výrobku. V tomto prípade sa po dôkladnom zvážení dospelo k názoru, že neexistuje žiadna súvislosť medzi spotrebovanými bezcolnými vstupmi a vyvážaným výrobkom, preto neexistuje žiadny náležitý kontrolný systém.

(32)

Tieto podsystémy sú preto vyrovnateľné.

(33)

Výška subvencie sa vypočítala takto: čitateľ je suma odpustených colných poplatkov (základné clo a špeciálne dodatočné clo) za materiál dovezený v rámci podsystémov i) až iii) v tomto poradí, s povolením na dovoz prostredníctvom výrobcu medziproduktov; v prípade podsystému iv) je čitateľ suma odpusteného dovozného cla za vstupy používané na výrobu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania.

(34)

Spoločnosť vo svojich pripomienkach po odhalení tvrdila, že colné poplatky za suroviny potrebné na výrobu PET filmu klesli z 15 % na 7,5 % od marca 2006, t. j. po ukončení obdobia prešetrovania, a požiadala Komisiu, aby túto zmenu brala do úvahy pri výpočte výšky subvencie na ALS. Avšak napriek tomu, že boli prípady, keď sa udalosti, ktoré sa stali po uplynutí obdobia prešetrovania, brali do úvahy, takýto postup je obmedzený na výnimočné okolnosti, ktoré sa, ako sa zdá, neviažu na tento prípad. Preto treba túto požiadavku v súlade s článkom 5 a článkom 11 ods. 1 základného nariadenia zamietnuť.

(35)

Spoločnosť okrem toho vo svojich pripomienkach po odhalení tvrdila, že výhodou vyplývajúcou z podsystému iv) bol v skutočnosti rozdiel medzi cenami pravidelných domácich nákupov vstupných materiálov a cenami nákupov vstupných materiálov po zrušení ALS v prospech dodávateľa, pričom k tomu predložila istý výpočet bez podporného dôkazu. Výška výhody sa však počíta na základe odpusteného cla v licencii, pretože predajná/nákupná cena materiálu je čisto obchodné rozhodnutie a nemá vplyv na výšku nezaplateného cla. V každom prípade bol tento argument podaný po prvý raz po zistení, a keďže Komisia nemala možnosť si ho overiť, odmietla ho.

(36)

V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, sa odpočítali od súm subvencie v prípade oprávnených nárokov. Celková výška odpustených dovozných colných poplatkov sa chápe ako činiteľ, a nie ako nadmerné odpustenie/oslobodenie, tak ako to tvrdí spoločnosť, pretože ASL nespĺňa podmienky stanovené v prílohe II k základnému nariadeniu. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia je menovateľom obrat vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania. Spoločnosť tvrdila, že zamýšľané vývozy by sa počas obdobia revízneho prešetrovania mali zahrnúť do obratu vývozu spoločnosti. Keďže však tieto transakcie v skutočnosti nie sú vývozom, ale predajom na domácom trhu, nemôžu sa vhodne zaradiť do vývozu, a preto sa nezapočítali do celkovej výšky obratu vývozu.

(37)

Sadzba subvencie stanovená pre ALS je 14,68 %.

(38)

Opis DEPBS je uvedený v odseku 4.3 FTP 2004 – 2009.

(39)

Zistilo sa, že spoločnosť Jindal počas obdobia revízneho prešetrovania nepoužívala DEPBS, preto nie je potrebná ďalšia analýza vyrovnateľnosti tohto systému.

(40)

Podrobné informácie o týchto systémoch sú uvedené v kapitole 6 FTP 2004 – 2009, HOP I 2004 – 2009 (EOUS), zákone SEZ 2005 a v pravidlách rámcovaných podľa nich (SEZS).

(41)

Okrem výlučne obchodných spoločností môžu byť všetky podniky, ktoré uskutočňujú vývoz určitého množstva svojej výroby tovaru alebo služieb, zriadené v rámci systémov SEZ alebo EOU. Zistilo sa, že spoločnosť Jindal počas obdobia revízneho prešetrovania využívala výhody poskytované jednotkami EOUS, ale nie výhody zo SEZS. Preto je analýza zameraná iba na EOUS.

(42)

EOU sa môže zriadiť kdekoľvek v Indii. Tento systém doplňuje SEZS.

(43)

Žiadosť o štatút EOU musí obsahovať údaje na nasledujúcich päť rokov týkajúce sa inter alia množstiev plánovanej výroby, predpokladanej hodnoty vývozov, požiadaviek na dovoz a domácich požiadaviek. Ak orgány schvália žiadosť spoločnosti, oznámia jej pravidlá a podmienky súvisiace so schválením. Dohoda, ktorou sa priznáva, že spoločnosť patrí do EOUS, platí päť rokov a môže byť obnovená.

(44)

Hlavnou povinnosťou spoločnosti je podľa ustanovení v FTP 2004 – 2009 dosiahnuť čisté devízové príjmy („net foreign exchange – NFE“), t. j. v referenčnom období (5 rokov) musí byť celková hodnota vývozu vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(45)

EOU má právo na tieto koncesie:

(46)

Jednotky fungujúce podľa týchto systémov sú pod dohľadom colných úradníkov v súlade s oddielom 65 colného zákona. Podľa zákona sú EOUS povinné uchovávať v osobitnom formáte vhodný výkaz o všetkých dovozoch, spotrebe a využití všetkých dovezených materiálov a uskutočnených vývozoch. Tieto dokumenty sa majú pravidelne predkladať príslušným orgánom podľa ich požiadavky (ďalej len „štvrťročné a ročné správy o pokroku“). Avšak „[od EOU] sa nemôže nikdy požadovať, aby zosúladila každú dovoznú zásielku s vývozom, prevozom do iných jednotiek, predajom v DTA alebo so saldom v zásobách“, ako je stanovené v odseku 6.11.2 FTP 2004 – 2009.

(47)

Domáci predaj sa odosiela a zaznamenáva na základe vlastných certifikátov. Priebeh odosielania vývozných zásielok EOU kontroluje colný/daňový úradník, ktorý je trvalo zamestnaný v EOU.

(48)

Spoločnosť Jindal využila EOU na dovoz investičného majetku bez dovozných ciel a na získanie úhrady za centrálnu daň z obratu, ktorú zaplatila za miestne obstaraný tovar. Nevyužila oslobodenie od dovozných ciel na suroviny, keďže zariadenie EOU používa na výrobu PET filmov ako suroviny PET čipy. Tieto PET čipy sa vyrábajú v inej jednotke tejto spoločnosti zo surovín zakúpených podľa ALS.

(49)

Oslobodenie EOU od dvoch typov dovozných ciel („základné clo“ a „špeciálne dodatočné clo“) a úhrada centrálnej dane z obratu sú finančným príspevkom indickej vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Vládny príjem, ktorý by sa vyberal, ak by neexistoval tento systém, je odpustený, čím sa jednotke EOU poskytuje výhoda v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, a to zvyšovaním jej likvidity.

(50)

Oslobodenie od základného cla a osobitného dodatočného cla a úhrada dane z obratu predstavujú z tohto dôvodu subvencie v zmysle článku 2 základného nariadenia. Podľa zákona sú podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a vyrovnateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Vývozný cieľ EOU, ako je uvedené v odseku 6.1 politiky FTP 2004 – 2009, je nevyhnutnou podmienkou na získanie stimulov.

(51)

Navyše sa potvrdilo, že indická vláda nemá zavedený žiadny účinný kontrolný systém alebo postup, aby potvrdila, či a v akom rozsahu boli vstupy získané bez cla/dane z obratu spotrebované na výrobu vyvážaného výrobku (príloha II oddiel II ods. 4 k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla príloha III oddiel II ods. 2 k základnému nariadeniu). V každom prípade už samotné oslobodenie od ciel za investičný majetok nie je prípustným systémom vracania cla, pretože takýto investičný majetok sa nespotrebuje vo výrobnom procese.

(52)

Indická vláda ani nevykonala ďalšie prešetrenie založené na skutočne spotrebovaných vstupoch, i keď pri chýbajúcom účinne uplatňovanom kontrolnom systéme by sa toto zvyčajne malo uskutočniť (príloha II oddiel II ods. 5 a príloha III oddiel II ods. 3 k základnému nariadeniu), ani nedokázala, že nedošlo k nadmernému odpusteniu cla.

(53)

V tomto zmysle je vyrovnateľnou výhodou oslobodenie od celkovej sadzby cla (základného cla a špeciálneho dodatočného cla), ktoré sa obyčajne vyberá pri dovoze, ako aj úhrada dane z obratu, obe počas obdobia revízneho prešetrovania.

(54)

Čitateľ sa stanovil takto: výška subvencie sa vypočítala na základe dane z obratu uhraditeľnej nákupmi určenými pre výrobný sektor, napr. súčiastky a obalové materiály, počas obdobia revízneho prešetrovania. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, sa odpočítali podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(55)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto suma subvencií rozdelila podľa obratu vývozu vyprodukovaného celkovým vývozom príslušného výrobku v priebehu obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ), pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu, a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá. Takto získané rozpätie subvencie bolo 0,04 %.

(56)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa zvýhodnenie vypočítalo na základe výšky neuhradeného cla na dovezený investičný majetok a výšky dane z obratu uhradenej nákupmi investičného majetku, pričom obe zvýhodnenia boli využívané v priebehu obdobia, ktorého dĺžka zodpovedá obvyklému času odpisovania takéhoto investičného majetku vo výrobnom odvetví príslušného výrobku. Spoločnosť tvrdila, že by malo ísť o odpisovú sadzbu, ktorú spoločnosť v skutočnosti použila vo svojich finančných výkazoch. Požiadavka v článku 7 ods. 3 sa však vysvetľuje ako odkaz na odpisovú sadzbu uvedenú v právnych predpisoch platných pre danú spoločnosť, v tomto prípade ide teda o sadzbu uvedenú v zákone o spoločnostiach z roku 1956. Suma takto vypočítaná, ktorú je potom možné priradiť k obdobiu revízneho prešetrovania, sa upravila pripočítaním úroku počas tohto obdobia, aby sa zohľadnila výška zvýhodnenia v čase, a tak stanovilo celkové zvýhodnenie príjemcu týmto systémom. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, aby sa dospelo k výške subvencie ako čitateľovi. V súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila v priebehu obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ podľa obratu vývozu príslušného výrobku, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu, a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá. Spoločnosť tvrdila, že zamýšľané vývozy by mali byť započítané do celkového obratu vývozu. Toto tvrdenie sa však zamietlo z dôvodov uvedených v odôvodnení 36. Takto získané rozpätie subvencie bolo vo výške 1,26 %.

(57)

Preto celkové rozpätie subvencie pre spoločnosť Jindal bolo podľa systému EOU vo výške 1,3 %.

(58)

Podrobný opis EPCGS obsahuje kapitola 5 politiky FTP 2004 – 2009 a kapitola 5 HOP I 2004 – 2009.

(59)

Všetci výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporného výrobcu alebo poskytovateľa služieb majú nárok na tento systém. Zistilo sa, že spoločnosť Jindal mala počas obdobia revízneho prešetrovania z tohto systému prospech.

(60)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť investičný majetok (nový a – od apríla 2003 – použitý investičný majetok, ktorý je najviac 10 rokov starý) pri zníženej sadzbe cla. S týmto cieľom vydáva indická vláda na požiadanie a po zaplatení poplatku licenciu EPCG. Systém poskytuje od apríla 2000 zníženú sadzbu dovoznej dane vo výške 5 %, uplatniteľnú na všetok investičný majetok dovezený v rámci tohto systému. Aby sa splnila vývozná povinnosť, musí sa dovezený investičný majetok použiť na výrobu určitého množstva vývozného tovaru počas určitého obdobia.

(61)

Keďže indická vláda sa zrieka inak povinnej dane, EPCGS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Okrem toho zníženie dane zvýhodňuje vývozcu, pretože ušetrené clo z dovozu zlepšuje jeho likviditu.

(62)

Navyše je EPCGS podmienený podľa zákona výkonnosťou vývozu, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Je preto špecifický a vyrovnateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(63)

Tento systém sa nedá považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný majetok nie je zahrnutý do takých prípustných systémov, ako stanovuje bod i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(64)

Čitateľ sa stanovil takto: suma subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla na dovezený investičný majetok, rozloženého na obdobie, ktorého dĺžka zodpovedá obvyklému času odpisovania takéhoto investičného majetku vo výrobnom odvetví zameranom na PET film, pričom ide o sadzbu uvedenú v zákone o spoločnostiach z roku 1956, a nie o tú, ktorú použila spoločnosť, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení 56. K tejto sume sa pridali úroky, aby sa dostala plná hodnota výhody v čase. Poplatky, ktoré vznikli pri získaní subvencie, sa odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(65)

Spoločnosť tvrdila, že investičný majetok dovezený bez cla v rámci systému ECPG na jeho použitie v jednotke Khanvel sa už nepoužíva, a výhoda súvisiaca s takýmto majetkom by teda nemala byť zahrnutá v čitateli. Komisia však musí takéto tvrdenie zamietnuť, keďže neexistuje dôkaz o tom, že spoločnosť už takýto majetok nevlastní alebo ho nebude opäť používať.

(66)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie pridelila podľa obratu vývozu príslušného výrobku vytvoreného počas obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ), pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu. Spoločnosť tvrdila, že zamýšľané vývozy by mali byť započítané do celkového obratu vývozu. Toto tvrdenie sa však zamietlo z dôvodov uvedených v odôvodnení 36. Spoločnosť Jindal získala subvenciu vo výške 1,11 %.

(67)

Právny základ pre tento systém je obsiahnutý v zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každý rok mení a dopĺňa finančným zákonom. Finančným zákonom sa každoročne ustanovuje základ pre výber daní, ako aj rôzne oslobodenia a zrážky, na ktoré si možno nárokovať. Napríklad jednotky orientované na vývoz si môžu nárokovať oslobodenie od dane z príjmu podľa oddielu 10B zákona o dani z príjmu z roku 1961.

(68)

Keďže sa zistilo, že spoločnosť Jindal nevyužívala žiadne výhody v rámci EITES, ďalšia analýza vyrovnateľnosti tohto systému nie je potrebná.

(69)

Podrobné údaje o systéme sú uvedené v Master Circular IECD č. 5/04.02.01/2002-03 (vývozný úver v zahraničnej mene) a Master Circular IECD č. 10/04.02.01/2003-04 (vývozný úver v rupiách) banky Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

(70)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodníci-vývozcovia majú nárok na tento systém. Zistilo sa, že spoločnosť Jindal mala z tohto systému počas obdobia revízneho prešetrovania prospech.

(71)

Podľa tohto systému RBI stanovuje povinné maximálne hranice úrokových sadzieb, ktoré sa uplatňujú na vývozné úvery tak v indických rupiách, ako aj v zahraničnej mene a ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi „s cieľom sprístupniť úver vývozcom pri medzinárodne konkurencieschopných sadzbách“. ECS je tvorený dvoma podsystémami, úverový systém na vývoz s čerpaním pred dodávkou (ďalej len „úver na balenie“), ktorý sa vzťahuje na úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, balenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a úverový systém na vývoz s čerpaním po dodávke, ktorým sa poskytujú pôžičky na prevádzkový kapitál na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež usmerňuje banky, aby poskytli určitú výšku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(72)

Na základe týchto Master Circulars RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery za preferenčné úrokové sadzby v porovnaní s bežnými obchodnými úvermi (ďalej len „hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú podľa trhových podmienok.

(73)

Po prvé znížením finančných nákladov v porovnaní s trhovými úrokovými sadzbami uvedené preferenčné úrokové sadzby zvýhodňujú takýchto vývozcov v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Napriek tomu, že preferenčné úvery podľa ECS poskytujú komerčné banky, táto výhoda je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 bodu iv) základného nariadenia. RBI je orgán verejnej moci, a preto spadá do definície „vláda“, ako sa uvádza v článku 1 ods. 3 základného nariadenia, a poveruje komerčné banky, aby poskytovali zvýhodnené financovanie pre vyvážajúce spoločnosti. Toto zvýhodnené financovanie sa rovná subvencii, ktorá sa považuje za špecifickú a vyrovnateľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sú podmienené realizáciou vývozu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(74)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokom zaplateným za vývozné úvery použité v priebehu obdobia revízneho prešetrovania a sumou, ktorá by bola splatná, ak by sa uplatňovali trhové úrokové sadzby, ako v prípade obvyklých komerčných pôžičiek spoločnosti. Táto výška subvencií (čitateľ) sa rozdelila na celkový obrat vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ) v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a poskytuje sa vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá. Spoločnosť Jindal využila výhody tohto systému a získala subvenciu vo výške 0,1 %.

(75)

Právny základ tohto systému je obsiahnutý v odseku 4.2 politiky FTP 2004 – 2009.

(76)

Keďže sa zistilo, že spoločnosť Jindal nevyužívala systém DFRC počas obdobia revízneho prešetrovania, žiadna ďalšia analýza vyrovnateľnosti tohto systému nie je potrebná.

(77)

S cieľom podnietiť zriadenie priemyselných podnikov v menej rozvinutých oblastiach štátu, vláda štátu Maháraštra poskytovala od roku 1964 stimuly pre nové rozširujúce sa jednotky založené v rozvojových regiónoch štátu, a to v rámci systému všeobecne známeho ako „systém stimulačných balíkov“. Systém bol od svojho zavedenia niekoľkokrát zmenený a doplnený a žiadosti o „systém z roku 1993“ boli oprávnené od 1. októbra 1993 do 31. marca 2001, zatiaľ čo posledná zmena a doplnenie (PSI 2006) sa zaviedli na jar roku 2006 v rámci Politiky priemyslu, investícií a infraštruktúry štátu Maháraštra 2006 a predpokladá sa, že budú oprávnené do 31. marca 2011. PSI vlády štátu Maháraštra sa skladá z viacerých podsystémov, pričom hlavným sú priame dotácie prostredníctvom takzvanej subvencie na podporu výrobného odvetvia, oslobodenie od miestnej dane z obratu a dane za elektrickú energiu a vrátenie spotrebnej dane.

(78)

Spoločnosť Jindal bude do roku 2011 naďalej využívať stimuly zo systému PSI z roku 1993 a nie z nasledujúcich systémov. Z tohto dôvodu bol v súvislosti s týmto prípadom preskúmaný iba PSI z roku 1993.

(79)

Na to, aby boli spoločnosti oprávnené, musia investovať v menej rozvinutých oblastiach buď založením nového priemyselného podniku, alebo kapitálovou investíciou veľkého rozsahu do rozšírenia alebo diverzifikácie existujúceho priemyselného podniku. Tieto oblasti sa klasifikujú podľa ich hospodárskeho rozvoja do rôznych kategórií (napr. málo rozvinuté oblasti, menej rozvinuté oblasti a najmenej rozvinuté oblasti). Hlavným kritériom stanovenia výšky stimulov je oblasť, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

(80)

Odpustenie miestnej dane z obratu hotových výrobkov: tovar zvyčajne podlieha centrálnej dani z obratu (pre medzištátny predaj) alebo, ako to bolo v minulosti, štátnej dani z obratu (pre vnútroštátny predaj) na meniacich sa úrovniach v závislosti od štátu(-ov), kde sa transakcie uskutočňujú. Právne predpisy pre vnútroštátny predaj v štáte Maháraštra boli od apríla 2005 nahradené systémom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Podľa systému oslobodenia sa nepožaduje, aby stanovené jednotky vyberali daň z obratu pri svojich obchodných transakciách. Stanovené jednotky sú obdobne oslobodené od platenia miestnej dane z obratu vzťahujúcej sa na ich nákupy tovaru od dodávateľa, ktorý je sám oprávnený na tento systém. Zistilo sa, že spoločnosť Jindal využila toto oslobodenie v súvislosti s obchodnými transakciami v priebehu obdobia revízneho prešetrovania.

(81)

Úhrada dane za elektrickú energiu: oprávnené jednotky majú nárok na úhradu dane za elektrickú energiu spotrebovanú na výrobné účely počas siedmich rokov od dátumu komerčnej výroby. V prípade spoločnosti Jindal toto sedemročné obdobie uplynulo 31. marca 2003. Spoločnosť Jindal preto už nemala nárok na úhradu dane za elektrickú energiu.

(82)

Vrátenie spotrebnej dane: spotrebná daň je daň vyberaná miestnymi vládami v Indii, vrátane vlády štátu Maháraštra, za tovary, ktoré spadajú do územných limitov mesta. Priemyselné podniky majú právo na vrátenie spotrebnej dane od vlády štátu Maháraštra, ak sa ich zariadenie nachádza v určitých špecifických mestách na území štátu. Celková suma, ktorú možno vrátiť, sa obmedzuje na 100 % fixných kapitálových investícií. Zariadenie spoločnosti Jindal sa nachádza mimo mesta; preto je ako také oslobodené od spotrebnej dane, z čoho vyplýva, že tento podsystém nie je v danom prípade uplatniteľný.

(83)

Spoločnosť Jindal nadobudla práva na odpustenie dane z obratu na predaj hotových výrobkov počas obdobia revízneho prešetrovania. V minulosti sa zistilo, že toto nezvýhodňovalo príjemcu [odôvodnenie 114 nariadenia (ES) č. 367/2006]. Z tohto dôvodu nie je PSI v danom prípade vyrovnateľný.

(84)

Výška vyrovnateľných subvencií pre prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu, vyjadrená percentuálne, je v súlade so základným nariadením stanovená na 17,1 %. Táto výška subvencovania prekračuje minimálnu hranicu uvedenú v článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(85)

V súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či zachovanie existujúceho opatrenia bolo nedostatočné na potlačenie poškodzujúcich účinkov vyrovnateľnej subvencie.

(86)

Potvrdilo sa, že počas obdobia revízneho prešetrovania spoločnosť Jindal naďalej využívala výhody vyrovnateľného subvencovania zo strany indických orgánov. Navyše sadzba subvencie zistená počas tohto preskúmania je podstatne vyššia ako sadzba stanovená pri pôvodnom prešetrovaní. Nie je k dispozícii žiadny dôkaz o prerušení alebo ukončení tohto systému v blízkej budúcnosti.

(87)

Keďže sa preukázalo, že subvencovanie spoločnosti je omnoho vyššie ako predtým a že spoločnosť bude pravdepodobne naďalej dostávať vyššie subvencie ako tie stanovené pri pôvodnom prešetrovaní, skonštatovalo sa, že zachovanie existujúceho opatrenia nepostačuje na zníženie poškodzujúcich účinkov vyrovnateľnej subvencie, a že úroveň opatrení by sa preto mala zmeniť takým spôsobom, aby odrážala nové zistenia.

(88)

Vzhľadom na závery dosiahnuté v súvislosti s úrovňou subvencovania spoločnosti Jindal a nedostatočnosť súčasných opatrení pri znižovaní účinku zistených vyrovnateľných subvencií by sa vyrovnávacie clo malo zmeniť s cieľom zohľadniť nové zistené úrovne subvencovania.

(89)

Zmenené vyrovnávacie clo by sa malo stanoviť pri novej miere subvencovania zistenej počas súčasného preskúmania, pretože rozpätie poškodenia vypočítané pri pôvodnom prešetrovaní zostáva vyššie.

(90)

V súlade s článkom 24 ods. 1 základného nariadenia a článkom 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 384/96 žiaden výrobok nepodlieha antidumpingovým ani vyrovnávacím clám na účely vyriešenia jednej a tej istej situácie, ktorá vzniká následkom dumpingu alebo vývozného subvencovania. Spoločnosť Jindal však podlieha antidumpingovému clu na príslušný výrobok vo výške 0 %, preto sa tieto ustanovenia nevzťahujú na daný prípad.

(91)

Spoločnosť Jindal, indická vláda a priemyselná spoločnosť boli oboznámené s podstatnými skutočnosťami a úvahami, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť zmenu a doplnenie platných opatrení, a mali príležitosť predložiť pripomienky. Indická vláda nepredložila žiadne pripomienky, zatiaľ čo pripomienky spoločnosti Jindal sa prerokovali v odôvodneniach súvisiacich s každou vyššie uvedenou osobitnou pripomienkou.

(92)

Vo svojich pripomienkach po odhalení požiadala spoločnosť Komisiu, aby prijala cenový záväzok s cieľom kompenzovať zistené vyrovnateľné subvencie. Komisia preskúmala návrh spoločnosti a domnieva sa, že cenový záväzok nie je prijateľný. Spoločnosť naznačila, že cenové záväzky založené na skupine výrobkov umožňujú do značnej miery prispôsobiť technické charakteristiky výrobkov v skupine. PET film zahŕňa početné a vyvíjajúce sa odlišujúce vlastnosti, ktoré značne určujú predajnú cenu. Preto zmeny v týchto vlastnostiach majú významný vplyv na ceny. Pokus o ďalšie rozdelenie skupín na účely ich lepšieho zjednotenia, pokiaľ ide o ich fyzikálne vlastnosti, by viedol k znásobeniu skupín, čím by sa znemožnilo ich sledovanie, a to najmä tak, že pri ich dovoze by colné orgány ťažšie rozlíšili druhy výrobkov od ich rozdelenia do skupín. Z týchto dôvodov sa prijatie záväzku považuje za nepraktické v zmysle článku 13 ods. 3 základného nariadenia. Spoločnosť Jindal s tým bola oboznámená a mala možnosť predložiť pripomienky. Na základe jej pripomienok sa však uvedený záver nezmenil.

(93)

Keďže sa spoločnosť India Polyfilms Limited, ktorá bola predtým prepojená so spoločnosťou Jindal, zlúčila s touto spoločnosťou 1. apríla 1999 a už netvorí samostatný subjekt, bola zo zoznamu v článku 1 ods. 2 vypustená,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/12

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/14

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty niektorých kontaminantov v potravinách (2), sa stanovujú maximálne hodnoty toxínov Fusarium v určitých potravinách.

(2)

Maximálne hodnoty by mali byť stanovené na prísnej úrovni, ktorá je primerane dosiahnuteľná dodržiavaním osvedčených poľnohospodárskych a výrobných postupov a zohľadňovaním rizika súvisiaceho so spotrebou potravín.

(3)

Klimatické podmienky počas rastu, predovšetkým počas kvitnutia, majú závažný vplyv na obsah toxínov Fusarium. Osvedčené poľnohospodárske postupy, pri ktorých sú rizikové faktory znížené na minimum, môžu však do istej miery zamedziť kontaminácii hubami Fusarium. Odporúčanie Komisie 2006/583/ES zo 17. augusta 2006 o prevencii a znížení obsahu toxínov Fusarium v obilí a výrobkoch z obilia (3) vrátane kukurice a výrobkov z kukurice obsahuje všeobecné zásady prevencie a znižovania kontaminácie toxínmi Fusarium (zearalenón, fumonizíny a trichotecény) v obilí, ktoré sa majú implementovať prostredníctvom rozvoja národných kódexov postupov založených na týchto zásadách.

(4)

Maximálne hodnoty toxínov Fusarium v obilí a výrobkoch z obilia vrátane kukurice a výrobkov z kukurice boli stanovené v roku 2005. V prípade kukurice neboli ešte presne známe všetky faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku toxínov Fusarium, predovšetkým zearalenónu a fumonizínov B1 a B2. Preto bolo uplatňovanie maximálnych hodnôt v kukurici a výrobkoch z kukurice plánované v prípade deoxynivalenolu a zearalenonu až od 1. júla 2007 a v prípade fumonizínov B1 a B2 od 1. októbra 2007, ak by sa na základe nových informácií o ich výskyte a vzniku dovtedy nestanovili nové maximálne hodnoty. Vďaka tejto časovej lehote mohli prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zapojení do obilného reťazca vykonať prešetrenia zdrojov vzniku týchto mykotoxínov a určiť riadiace opatrenia, ktoré sa majú prijať, aby sa predišlo ich prítomnosti v čo najväčšej rozumnej miere.

(5)

Pri zohľadnení nových informácií od roku 2005 sa zdá nevyhnutné zmeniť maximálne hodnoty kukurice a výrobkov z kukurice, ako aj dátum uplatňovania týchto hodnôt.

(6)

Podľa posledných poskytnutých informácií sa v súvislosti s počasím v kukurici zozbieranej v rokoch 2005 a 2006 zistili vyššie hodnoty hlavne zearalenónu a fumonizínov a v menšom rozsahu deoxynivalenolu ako v kukurici zozbieranej v rokoch 2003 a 2004. Plánované hodnoty pre zearalenón a fumonizíny sa preto za určitého počasia nedajú v prípade kukurice dosiahnuť, a to i napriek uplatňovaniu preventívnych opatrení v najväčšej možnej miere. Z tohto dôvodu treba maximálne hodnoty upraviť, aby sa vyhlo prerušeniu trhu, pri súčasnom zachovaní vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí tým, že sa zabezpečí, aby vystavenie ľudí týmto kontaminantom zostalo naďalej na podstatne nižšej úrovni ako je smerodajná hodnota odporúčaná pre zachovanie zdravia.

(7)

Na zabezpečenie správneho a hladkého uplatňovania týchto maximálnych hodnôt je tiež vhodné, aby sa uplatňovali na celý zber kukurice v jednom období zberu a na všetky výrobky z nej, a preto by sa mal pri dátume uplatňovania zohľadniť začiatok obdobia predaja nasledujúceho roku zberu. Keďže v Európe začína zber kukurice obyčajne v polovici septembra a trvá do konca októbra, je vhodné určiť 1. október 2007 ako dátum uplatňovania.

(8)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. júla 2007.

(9)

Okrem toho by sa malo ešte urobiť niekoľko menších technických zmien.

(10)

Je vhodné ustanoviť, že maximálna hodnota sa neuplatňuje na nespracovanú kukuricu určenú na spracovanie mokrým mletím (výroba škrobu). Z vedeckých údajov skutočne vyplýva, že bez ohľadu na úrovne toxínov Fusarium prítomných v nespracovanej kukurici sa nezistila prítomnosť toxínov Fusarium v škrobe vyrobenom z kukurice, respektíve iba vo veľmi malom množstve. Napriek tomu by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov z odvetvia zameraného na mokré mletie mali s cieľom ochrany zdravia ľudí a zvierat intenzívne monitorovať vedľajšie produkty určené na kŕmenie zvierat, ktoré boli získané procesom mokrého mletia, aby sa preveril súlad so smerodajnými hodnotami uvedenými v odporúčaní Komisie 2006/576/ES zo 17. augusta 2006 o prítomnosti deoxynivalenolu, zearalenónu, ochratoxínu A, T-2 a HT-2 a fumonizínov vo výrobkoch určených na krmivo pre zvieratá (4).

(11)

Mokrým mletím sa z tej istej dávky nespracovanej kukurice vytvárajú mlynské frakcie s rôznou veľkosťou častíc. Z vedeckých údajov vyplýva, že mlynské frakcie s menšími časticami obsahujú vyššie hodnoty toxínov Fusarium než mlynské frakcie s väčšími časticami. Mlynské frakcie kukurice sú zatriedené podľa veľkosti častíc do rôznych položiek kombinovanej nomenklatúry na základe množstva výrobku prepadnutého sitom s otvorom s veľkosťou 500 mikrónov. Mali by sa stanoviť rozdielne maximálne hodnoty pre mlynské frakcie menšie a väčšie ako 500 mikrónov, aby sa tak zohľadnili rôzne úrovne kontaminácie týchto rôznych frakcií.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

V článu 11 sa písmeno b) nahrádza takto:

2.

Oddiel 2 prílohy sa mení a dopĺňa takto:

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/18

(1)

V posledných rokoch sa bezplatná distribúcia potravín podľa nariadenia (EHS) č. 3730/87 ukázala ako veľmi úspešná a cenná pre prijímateľov vo zvyšujúcom sa počte zúčastnených členských štátov. Vykonané audity však odhalili potrebu pristúpiť k istým redakčným úpravám nariadenia Komisie (EHS) č. 3149/92 (2). Okrem toho sa zmenila aj situácia na poľnohospodárskom trhu a vyžiadala si určité úpravy vykonávacích pravidiel programu.

(2)

Článkom 1 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 3149/92 sa ustanovuje 15. február ako posledný termín, kedy členské štáty, ktoré sa chcú podieľať na ďalšom ročnom pláne distribúcie potravín v prospech najodkázanejších osôb, majú o tom informovať Komisiu. S cieľom uľahčiť plánovanie rozpočtu je potrebné presunúť tento dátum na 1. február.

(3)

Článkom 3 ods. 2 prvým, druhým a tretím pododsekom nariadenia (EHS) č. 3149/92 sa ustanovuje niekoľko termínov, ktoré je členský štát, ktorému boli intervenčné produkty pridelené, povinný dodržiavať, pokiaľ ide o ich vyskladnenie. S cieľom posilniť dodržiavanie týchto lehôt je potrebné ustanoviť, že v prípade prekročenia lehôt náklady na skladovanie už nie sú hradené z rozpočtu Spoločenstva. V článku 3 ods. 2 štvrtom pododseku uvedeného nariadenia sa ustanovuje lehota 60 dní od pridelenia zákazky úspešnému uchádzačovi na vyskladnenie produktov z intervencie. Vzhľadom na to, že niektoré jazykové verzie nie sú jednoznačné, pokiaľ ide o akt, ktorým začína plynúť uvedená lehota, je teda potrebné spresniť znenie tohto ustanovenia.

(4)

Nariadením (EHS) č. 3149/92 sa neustanovuje lehota pre operácie na získanie produktov na trhu podľa článku 2 ods. 3 písm. c) a d). Tieto operácie teda môžu prebiehať až do ukončenia uplatňovania programu. Je potrebné ustanoviť pre tieto operácie lehotu, ktorá by umožnila zachovať koherenciu s rozpočtovým rokom. V rámci týchto operácií je tiež potrebné prijať ustanovenia týkajúce sa záruk s cieľom zabezpečiť riadny výkon zmluvy o zásobovaní.

(5)

Vzhľadom na to, že možnosť získať spracované poľnohospodárske produkty alebo potraviny na trhu platbou dodávkami produktov z intervenčných zásob je ustanovená v článku 4 ods. 2 písm. a) druhom pododseku tretej zarážke nariadenia (EHS) č. 3149/92, je potrebné spresniť, že táto možnosť je súčasťou riadneho vykonávania plánu. Vzhľadom na výrazné zníženie intervenčných produktov dostupných na skladoch je potrebné ustanoviť, že stačí, aby získané potraviny obsahovali prísadu patriacu do rovnakej skupiny výrobkov ako intervenčný výrobok.

(6)

S cieľom lepšie reagovať na dopyt charitatívnych združení a s cieľom rozšíriť škálu poskytovaných potravín bolo ustanovené, že produkty z intervenčných zásob sa môžu zaradiť medzi ostatné produkty určené na prípravu potravín. Vzhľadom na výrazné zmenšenie rozmanitosti intervenčných produktov dostupných na skladoch je potrebné zrušiť povinnosť dodržiavať minimálny obsah intervenčných produktov v konečnom výrobku.

(7)

Článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (EHS) č. 3149/92 sa ustanovuje možnosť získať na trhu produkt patriaci do rovnakej skupiny ako produkt dočasne nedostupný v intervenčných zásobách. Článkom 4 ods. 2 písm. a) druhým pododsekom treťou zarážkou uvedeného nariadenia sa umožňuje získať na trhu spracované poľnohospodárske produkty alebo potraviny platbou dodávkami produktov z intervenčných zásob rovnakej skupiny produktov. Je potrebné zahrnúť tieto možnosti do pravidiel týkajúcich sa spracovania intervenčných produktov ustanovených v článku 4 ods. 2a uvedeného nariadenia. V tejto súvislosti a v snahe o zreteľnosť je potrebné zmeniť a doplniť štruktúru článku 4 ods. 1.

(8)

S cieľom objasniť uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa uvoľnenia záruk v prípade nesplnenia odvodenej požiadavky je potrebné definovať pravidlá uplatňovania krátenia podľa článku 23 ods. 2 písm. a) a článku 23 ods. 2 písm. b) tretej zarážky nariadenia Komisie (EHS) č. 2220/85 z 22. júla 1985, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre uplatňovanie systému záruk pre poľnohospodárske výrobky (3).

(9)

Podľa článku 4 ods. 4 druhého pododseku nariadenia (EHS) č. 3149/92 sú členské štáty povinné zaslať vzory verejnej súťaže Komisii pred začiatkom realizácie plánu. Táto povinnosť zbytočne komplikuje riadenie programu a je potrebné ju zrušiť.

(10)

V snahe o zreteľnosť je v nadväznosti na zmeny a doplnenia v znení článku 2 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 3149/92 potrebné upraviť niektoré odkazy na tento odsek.

(11)

Článkom 7 nariadenia (EHS) č. 3149/92 sa určujú podrobné pravidlá pre prípad presunu. Keďže presuny vyžadujú úzku spoluprácu medzi členským štátom určenia a dodávateľským členským štátom, je potrebné, aby dodávateľský členský štát čo najviac uľahčil dané operácie s cieľom umožniť dodržiavanie lehôt ustanovených v článku 3 ods. 2 uvedeného nariadenia a realizáciu operácií v súlade s ustanoveniami článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 884/2006 z 21. júna 2006 o pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o financovanie intervenčných opatrení vo forme verejného skladovania Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a zaúčtovanie operácií verejného skladovania platobnými agentúrami členských štátov (4). V tomto kontexte je potrebné spresniť, že na sprístupnenie výrobkov zmluvnému dodávateľovi agentúrou dodávateľského členského štátu sa požaduje predloženie príkazu na vyskladnenie vystaveného intervenčnou agentúrou členského štátu určenia. Okrem toho v snahe zabezpečiť kontrolu vyskladnenia je potrebné ustanoviť, že intervenčná agentúra dodávateľského členského štátu je povinná informovať príslušný orgán členského štátu určenia o ukončení vyskladnenia.

(12)

Článkom 8a nariadenia (EHS) č. 3149/92, ktorý špecifikuje platobné pravidlá, sa neustanovuje postup v prípade neúplných žiadostí o platbu. Je potrebné špecifikovať pravidlá a sankcie uplatniteľné v týchto prípadoch. Je tiež potrebné ustanoviť opatrenia, ktoré má Spoločenstvo prijať v prípade omeškania platieb.

(13)

Skúsenosti ukázali, že občania Európskej únie si nie sú dostatočne vedomí úlohy, ktorú Spoločenstvo zohráva pri poskytovaní potravinovej pomoci znevýhodneným skupinám obyvateľov. Je preto potrebné ustanoviť, že na obaloch musí byť vyobrazená vlajka Európskej únie.

(14)

Je potrebné spresniť informácie o úrovniach distribučného reťazca, na ktoré sa vzťahujú kontroly ustanovené v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia (EHS) č. 3149/92. Okrem toho je vhodné spresniť sankcie uplatniteľné v prípade nedodržania povinností alebo nezrovnalostí spôsobených rôznymi aktérmi distribúcie.

(15)

Nariadenie (EHS) č. 3149/92 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(16)

Riadiaci výbor pre obilniny nevydal stanovisko v lehote určenej jeho predsedom,

1.

V článku 1 ods. 1 sa dátum „15. február“ nahrádza dátumom „1. február“.

2.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

5.

Do článku 8a sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Avšak dvojmesačná lehota ustanovená v druhom pododseku však môže byť prerušená písomným oznámením poskytovateľovi alebo organizácii poverenej distribúciou výrobkov v prípade vážnych nedostatkov v sprievodných dokladoch. Lehota plynie ďalej odo dňa doručenia požadovaných dokladov, ktoré musia byť predložené do tridsiatich kalendárnych dní. Ak doklady nie sú v tejto lehote predložené, uplatňuje sa krátenie špecifikované v prvom pododseku.

S výnimkou prípadov vyššej moci a vzhľadom na možnosť prerušenia ustanovenú v treťom pododseku nedodržanie dvojmesačnej lehoty ustanovenej v druhom pododseku je dôvodom na krátenie náhrad členskému štátu v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 9 nariadenia Komisie (ES) č. 883/2006 (6).

6.

Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Príloha sa mení na prílohu I a jej názov sa nahrádza takto:

8.

Text v prílohe k tomuto nariadeniu sa dopĺňa ako príloha II.

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/24

(1)

V článku 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa ustanovuje, že dovozné clá na produkty spadajúce pod kódy KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002, ex 1005 iné ako hybridné osivá a ex 1007 iné ako hybridy na siatie sú rovnaké ako intervenčná cena platná pre produkty pri dovoze zvýšená o 55 % mínus dovozná cena cif uplatniteľná pre príslušnú dodávku. Toto clo však nesmie prekročiť colnú sadzbu uvedenú v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa ustanovuje, že na účely výpočtu dovozného cla uvedeného v odseku 2 uvedeného článku sa pre predmetné produkty pravidelne stanovujú reprezentatívne dovozné ceny cif.

(3)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1249/96 sa na výpočet dovozného cla na produkty spadajúce pod kódy KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002 00, 1005 10 90, 1005 90 00 a 1007 00 90 použije cena, ktorá je priemerom denne stanovovaných reprezentatívnych dovozných cien cif podľa metódy stanovenej v článku 4 uvedeného nariadenia.

(4)

Na obdobie od 1. októbra 2007 by sa mali stanoviť dovozné clá, ktoré sa budú uplatňovať, až kým nevstúpia do platnosti novostanovené clá,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/27

(1)

Podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov na svetovom trhu v zmysle článku 1 uvedeného nariadenia a cenou týchto produktov v Spoločenstve sa môže pokryť dotáciou na vývoz.

(2)

Vývozné náhrady musia byť určené tak, aby sa zohľadnili údaje článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995, upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci poskytnutia vývozných náhrad, ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (2).

(3)

Pokiaľ ide o pšeničné a ražné múky a krupice, vývozné náhrady uplatniteľné na tieto produkty sa musia vypočítať tak, aby sa zohľadnilo množstvo obilnín potrebné na výrobu zvažovaných produktov. Tieto množstvá boli stanovené v nariadení (ES) č. 1501/95.

(4)

Situácia na svetovom trhu alebo špecifické nároky niektorých trhov môžu vyžadovať diferenciáciu vývozných náhrad za niektoré produkty podľa ich krajiny určenia.

(5)

Dotácia musí byť stanovená raz mesačne. V priebehu tohto intervalu sa môže zmeniť.

(6)

Aplikácia týchto podmienok na súčasnú situáciu na trhoch s obilninami, a najmä na kurzy alebo ceny týchto produktov v Spoločenstve a na svetovom trhu vedie k tomu, aby bola stanovená dotácia v čiastkach zhrnutých v prílohe.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/29

(1)

V zmysle článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa náhrada uplatniteľná na vývoz obilnín v deň podania žiadosti o licenciu musí aplikovať, na požiadanie, na vývoz, ktorý sa má uskutočniť počas trvania platnosti licencie. V takom prípade sa na náhradu môže použiť opravná čiastka.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 stanovujúce niektoré spôsoby uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92, pokiaľ ide o poskytovanie vývozných náhrad, ako aj opatrenia v prípade narušenia trhu s obilninami (2), umožnilo stanovenie korekčného koeficientu pre produkty uvedené v článku 1 písm. a), b) a c) nariadenia (ES) č. 1784/2003. Pri výpočte tohto korekčného koeficientu je potrebné brať do úvahy údaje uvedené v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95.

(3)

Vzhľadom na situáciu na svetovom trhu alebo na špecifické požiadavky niektorých trhov môže byť diferenciácia opravnej čiastky potrebná – vzhľadom na miesto určenia.

(4)

Opravná čiastka musí byť stanovená podľa rovnakého postupu ako náhrada. Medzi dvoma stanoveniami sa môže zmeniť.

(5)

Z predchádzajúcich ustanovení vyplýva, že opravná čiastka musí byť stanovená v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/31

(1)

Podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov určených v článku 1 vyššie spomenutého nariadenia na Svetovom trhu a cenou týchto produktov v spoločenstve môže byť vykrytý vývoznou náhradou.

(2)

Vývozné náhrady musia byť stanovené pri zohľadnení podkladov určených v článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995, v ktorom sú stanovené niektoré zmeny pri uplatňovaní nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 týkajúce sa poskytovania vývozných náhrad, ako aj opatrení v prípade narušenia trhu s obilninami (2).

(3)

Vývozná náhrada pre slady sa musí vypočítať berúc do úvahy množstvo obilnín potrebné na výrobu daného produktu. Tieto množstvá boli stanovené nariadením (ES) č. 1501/95.

(4)

Situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky niektorých trhov môžu viesť k nevyhnutnosti odlíšiť vývozné náhrady pre určité produkty podľa ich krajiny určenia.

(5)

Vývozná náhrada musí byť stanovená raz za mesiac. V tomto období sa môže zmeniť.

(6)

Na základe aplikácie vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu trhu príslušnej obilniny, a najmä na kurzy alebo na ceny týchto produktov v Spoločenstve a na svetovom trhu sa vývozné náhrady určujú v čiastkach uvedených v prílohe.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/33

(1)

V zmysle článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa pri vývoze obilnín na vývoz, ktorý sa má uskutočniť v dobe platnosti licencie, na žiadosť záujemcu musí použiť náhrada platná v deň podania žiadosti o licenciu. V tomto prípade sa môže na vývoznú náhradu uplatniť opravná čiastka.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995, ustanovujúce niektoré zmeny pri uplatňovaní nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 týkajúceho sa priznania vývozných náhrad, ako aj opatrení, ktoré je potrebné prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (2), umožnilo stanoviť opravnú čiastku pre slad v zmysle článku 1 ods. 1 bodu c) nariadenia (ES) č. 1784/2003. Táto opravná čiastka sa vypočíta na základe údajov uvedených v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95.

(3)

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že opravnú čiastku treba stanoviť v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/35

(1)

Článok 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2681/74 z 21. októbra 1974 týkajúci sa komunitárneho financovania nákladov vyplývajúcich z dodávky poľnohospodárskych produktov z titulu potravinovej pomoci (3) určuje, že časť nákladov zodpovedajúcich vývozným náhradám stanoveným v súlade s pravidlami Spoločenstva podlieha Európskemu poľnohospodárskemu a usmerňovaciemu záručnému fondu, sekcii „garancia“.

(2)

Na zjednodušenie zostavenia a riadenia rozpočtu pre aktivity Spoločenstva v oblasti potravinovej pomoci a s cieľom umožniť, aby mohli členské štáty poznať úroveň účasti Spoločenstva na financovaní národných aktivít potravinovej pomoci, je potrebné stanoviť výšku náhrad priznaných pre tieto aktivity.

(3)

Všeobecné pravidlá a podmienky uplatňovania podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 a článku 13 nariadenia (ES) č. 1785/2003 pre vývozné náhrady sú uplatniteľné mutatis mutandis na vyššie uvedené operácie.

(4)

Špecifické kritériá, ktoré treba zohľadniť pri výpočte vývoznej náhrady na ryžu, sú definované v článku 14 nariadenia (ES) č. 1785/2003.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/37

(1)

Spoločenstvo sa podľa Dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Indickou republikou o trstinovom cukre (ďalej len „dohoda“), schválenej rozhodnutím Rady 75/456/EHS (1), zaväzuje na dobu neurčitú nakupovať a dovážať za zaručené ceny konkrétne množstvá trstinového cukru, surového alebo bieleho, ktorý pochádza z Indie a ktorý sa India zaväzuje Spoločenstvu dodávať. V článku 11 dohody sa ustanovuje, že každá strana môže dohodu vypovedať potom, ako oznámi vypovedanie dohody druhej strane písomnou formou s dvojročnou výpovednou lehotou.

(2)

S ukončením zásahu v zreformovanej spoločnej organizácie trhu s cukrom interné ceny cukru už nebudú viac zaručené prostredníctvom intervenčného nákupu. Z tohto dôvodu je vhodné ukončiť systém zaručených cien cukru dovážaného podľa dohody.

(3)

Preto je nutné vypovedať dohodu v súlade s jej článkom 11 a o tomto vypovedaní informovať Indiu ako signatársky štát dohody,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/38

(1)

Spoločenstvo sa podľa protokolu 3 o cukre z krajín AKT, ktorý je súčasťou dohovoru AKT – EHS, podpísaného v Lomé 28. februára 1975, a zodpovedajúcich deklarácií v prílohe k uvedenému dohovoru („protokol o cukre“), obsiahnutých v protokole 3 pripojenom k prílohe V k Dohode o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanej 23. júna 2000 v Cotonou („Dohoda o partnerstve AKT – ES“) (1), zaväzuje na neurčité obdobie, že bude nakupovať a dovážať za garantované ceny špecifické množstvá trstinového cukru, surového alebo bieleho, ktorý má pôvod v krajinách AKT a ktorý sa tieto krajiny zaväzujú dodávať Spoločenstvu. V protokole o cukre sa ustanovuje, že Spoločenstvo môže vypovedať protokol voči všetkým štátom AKT a všetky štáty AKT ho môžu vypovedať voči Spoločenstvu pod podmienkou dvojročnej výpovednej lehoty.

(2)

Platnosť súčasných ustanovení o obchode, ktoré sa uplatňujú v prípade štátov AKT, uvedených v prílohe V k Dohode o partnerstve AKT – ES, uplynie 31. decembra 2007. V súlade s článkom 36 Dohody o partnerstve AKT – ES budú dohody o hospodárskom partnerstve (ďalej len „EPA“) tvoriť nový právny rámec obchodu so štátmi AKT a nahradia obchodný režim ustanovený v Dohode o partnerstve AKT – ES. V článku 36 ods. 4 Dohody o partnerstve AKT – ES sa vyžaduje, aby zúčastnené strany v súvislosti s rokovaniami o EPA preskúmali protokol o cukre. Platnosť oslobodenia od povinností Spoločenstva podľa článku I GATT, týkajúcich sa obchodných preferencií štátov AKT uvedených v Dohode o partnerstve AKT – ES, ktorá sa ES povolila na ministerskej konferencii WTO v Dohe 14. novembra 2001, takisto uplynie 31. decembra 2007.

(3)

Aby sa zabezpečilo zahrnutie dovozného režimu pre cukor do dovozného režimu, ktorý sa predpokladá v EPA, je vhodné v dostatočnom predstihu prijať všetky nevyhnutné kroky na zabezpečenie ukončenia uplatňovania protokolu o cukre a všetkých záväzkov, ktoré sú v ňom uvedené, vzhľadom na požiadavku dvojročnej lehoty ustanovenej v protokole o cukre.

(4)

Dojednania týkajúce sa protokolu o cukre slúžili tak záujmom štátov AKT, ako aj Spoločenstvu tým, že vývozcom AKT zaručovali odbyt na ziskovom trhu a rafinériám Spoločenstva zabezpečovali pravidelné dodávky trstinového cukru. Avšak tieto dojednania týkajúce sa protokolu o cukre už nie je možné dlhšie zachovať. V kontexte reformovaného trhu Spoločenstva s cukrom už Spoločenstvo nebude európskym výrobcom cukru zaručovať ceny, pretože bývalý mechanizmus intervencie sa postupne končí.

(5)

V kontexte prechodu na liberalizáciu obchodu AKT – ES nemôžu neobmedzené množstvá existovať spoločne so zárukami ceny a objemu v rámci protokolu o cukre. Pokiaľ ide o najmenej rozvinuté krajiny (LDC), neobmedzený prístup pre cukor sa plánuje od 1. júla 2009 v rámci iniciatívy Všetko okrem zbraní („EBA“). Keďže začiatok druhej fázy prechodného obdobia je naplánovaný na 1. októbra 2009, režim v sektore cukru v rámci EBA by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(6)

Týmto vypovedaním nie sú dotknuté prípadné dodatočné vzájomné dohody medzi Spoločenstvom a štátmi AKT o režime pre cukor v súvislosti s komplexnými EPA.

(7)

Z tohto dôvodu je potrebné vypovedať protokol o cukre v súlade s jeho článkom 10 a každý signatársky štát AKT protokolu o cukre o tomto vypovedaní informovať,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/40

(1)

V článku 8 ods. 2 smernice 91/414/EHS sa ustanovuje, že členský štát môže počas obdobia 12 rokov nasledujúcich po oznámení tejto smernice povoliť uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k tejto smernici a ktoré sú už na trhu dva roky po dátume oznámenia tejto smernice, zatiaľ čo sa uvedené látky v rámci pracovného programu postupne preskúmavajú.

(2)

V nariadeniach Komisie (ES) č. 451/2000 (2) a (ES) č. 703/2001 (3) sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania druhej etapy pracovného programu podľa článku 8 ods. 2 smernice 91/414/EHS a ustanovuje sa zoznam účinných látok, ktoré sa majú posúdiť vzhľadom na ich možné zaradenie do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Tento zoznam obsahuje metomyl.

(3)

Účinky metomylu na ľudské zdravie a životné prostredie boli posúdené v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 451/2000 a nariadenia (ES) č. 703/2001 na rad použití navrhnutých oznamovateľom. Okrem toho sú v týchto nariadeniach určené spravodajské členské štáty, ktoré musia v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 451/2000 predložiť Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, EFSA) príslušné hodnotiace správy a odporúčania. Pre metomyl bolo spravodajským členským štátom Spojené kráľovstvo a všetky príslušné informácie boli predložené 3. mája 2004.

(4)

Členské štáty a EÚBP preskúmali hodnotiacu správu spôsobom peer review a 23. júna 2006 ju predložili Komisii vo forme záverov EFSA, pokiaľ ide o preskúmanie posúdenia rizika pesticídov s účinnou látkou metomyl spôsobom peer review  (4). Táto správa bola preskúmaná členskými štátmi a Komisiou v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat.

(5)

Počas hodnotenia tejto účinnej látky sa zistili viaceré problémy. Konkrétne, na základe dostupných informácií by vystavenie používateľa účinkom tejto látky presahovalo AOEL (prijateľnú úroveň vystavenia používateľa) a nepreukázalo sa, že vystavenie pracovníkov a ostatných prítomných osôb je prijateľné. Okrem toho, z hľadiska ekotoxikológie existujú obavy vzhľadom na vysoké riziko pre vtákov a cicavce, vodné organizmy, včely a necieľové článkonožce.

(6)

Komisia vyzvala oznamovateľa, aby predložil svoje pripomienky k výsledkom preskúmania spôsobom peer review a aby sa vyjadril k tomu, či má v úmysle túto látku ďalej podporovať. Oznamovateľ predložil svoje pripomienky, ktoré boli dôkladne preskúmané. Napriek predloženým argumentom zostali uvedené problémy nevyriešené a na základe posúdení vyhotovených na základe informácií, ktoré boli predložené a zhodnotené počas stretnutí odborníkov EFSA, sa nepreukázalo, že za navrhovaných podmienok použitia možno očakávať, že prípravky na ochranu rastlín obsahujúce metomyl vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) smernice 91/414/EHS.

(7)

Metomyl by sa preto nemal zaradiť do prílohy I k smernici 91/414/EHS.

(8)

Mali by sa prijať opatrenia, ktorými by sa zabezpečilo, aby v stanovenej lehote boli existujúce povolenia pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce metomyl odobraté, aby sa tieto povolenia neobnovovali a aby sa pre takéto výrobky už nevydávali nové povolenia.

(9)

Všetky prechodné obdobia, ktoré členský štát poskytne na likvidáciu, skladovanie, uvádzanie na trh a využitie existujúcich zásob prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich metomyl, by mali byť obmedzené na dvanásť mesiacov, aby sa umožnilo využiť existujúce zásoby v jednom nasledujúcom vegetačnom období, čím sa zabezpečí, že poľnohospodárom zostanú prípravky na ochranu rastlín obsahujúce metomyl naďalej dostupné 18 mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia.

(10)

Toto rozhodnutie neovplyvňuje predkladanie žiadostí, pokiaľ ide o metomyl, v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS v súvislosti s jeho možným zaradením do jej prílohy I.

(11)

Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat neprijal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom a Komisia preto predložila Rade návrh týkajúci sa týchto opatrení. Rada neprijala návrh vykonávacieho aktu, ani nevyjadrila svoj nesúhlas s návrhom vykonávacích opatrení v lehote stanovenej v článku 19 ods. 2 druhom pododseku smernice 91/414/EHS, a je teda úlohou Komisie tieto opatrenia prijať,

a)

povolenia pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce metomyl boli odobraté do 19. marca 2008;

b)

odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia neboli udelené ani obnovené žiadne povolenia pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce metomyl.

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/42

(1)

V článku 8 ods. 2 smernice 91/414/EHS sa ustanovuje, že členský štát môže počas obdobia 12 rokov nasledujúcich po oznámení danej smernice povoliť uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k danej smernici a ktoré sú už na trhu dva roky po dátume oznámenia danej smernice, zatiaľ čo sa tieto látky v rámci pracovného programu postupne preskúmavajú.

(2)

V nariadení Komisie (ES) č. 451/2000 (2) sa stanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie druhej a tretej etapy pracovného programu podľa článku 8 ods. 2 smernice 91/414/EHS a v nariadení Komisie (ES) č. 703/2001 (3) sa ustanovuje zoznam účinných látok, ktoré sa majú posúdiť vzhľadom na ich možné zaradenie do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Tento zoznam zahŕňa trifluralín.

(3)

Účinky trifluralínu na ľudské zdravie a životné prostredie sa posúdili v súlade s ustanoveniami nariadení (ES) č. 451/2000 a (ES) č. 703/2001 na rad použití navrhnutých oznamovateľom. Okrem toho sa v uvedených nariadeniach určujú spravodajské členské štáty, ktoré musia Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority – EFSA) predložiť príslušné hodnotiace správy a odporúčania v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 451/2000. Pre trifluralín bolo spravodajským členským štátom Grécko a všetky príslušné informácie sa predložili 11. júla 2003.

(4)

Hodnotiaca správa bola v rámci pracovnej skupiny pre hodnotenie vzájomne preskúmaná spôsobom peer review členskými štátmi a EÚBP a predložená Komisii 14. marca 2005 vo forme záveru EÚBP týkajúceho sa preskúmania účinnej látky trifluralín spôsobom peer review z hľadiska posúdenia rizika pesticídov (4). Členské štáty a Komisia v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat túto správu preskúmali a 16. marca 2007 ju finalizovali vo forme revíznej správy Komisie týkajúcej sa trifluralínu.

(5)

Počas hodnotenia tejto účinnej látky sa identifikovali viaceré problémy. Jednou z vlastností trifluralínu je vysoká toxicita vo vzťahu k vodným organizmom, najmä rybám. Je tiež vysoko perzistentný v pôde a nie je ľahko biologicky odbúrateľný. Okrem toho má potenciál pre akumuláciu. Predovšetkým značne presahuje faktor maximálnej biokoncentrácie (BCF) pre vodné organizmy stanovený smernicou 91/414/EHS, ktorý vyjadruje potenciál bioakumulácie v týchto organizmoch. V dôsledku vysokej prchavosti nemožno vylúčiť prenos vzduchom a z programov monitorovania vyplýva, že napriek rapídnej fotochemickej degradácii dochádza k migrácii na miesta, ktoré sú vzdialené od miesta aplikácie. Na základe týchto skutočností trifluralín nespĺňa kritériá na zaradenie do prílohy I k smernici 91/414/EHS.

(6)

Komisia vyzvala oznamovateľa, aby predložil svoje pripomienky k výsledkom preskúmania spôsobom peer review a aby sa vyjadril k tomu, či má v úmysle túto látku ďalej podporovať. Oznamovateľ predložil svoje pripomienky, ktoré sa dôkladne preskúmali. Napriek argumentom, ktoré prezentoval oznamovateľ, však nebolo možné dané problémy vyriešiť a z posúdení vykonaných na základe informácií, ktoré sa predložili a prehodnotili počas stretnutí odborníkov EFSA, nevyplýva, že za navrhovaných podmienok použitia možno očakávať, že prípravky na ochranu rastlín s obsahom trifluralínu vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) smernice 91/414/EHS.

(7)

Trifluralín by sa preto nemal zaradiť do prílohy I k smernici 91/414/EHS.

(8)

Mali by sa prijať opatrenia na zabezpečenie odňatia platných povolení na prípravky na ochranu rastlín s obsahom trifluralínu do stanovenej lehoty a na zabezpečenie toho, že tieto povolenia sa nebudú obnovovať a že sa pre takéto výrobky nebudú vydávať nové povolenia.

(9)

Každé prechodné obdobie udelené členským štátom na likvidáciu, skladovanie, uvádzanie na trh a používanie existujúcich zásob prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich trifluralín by sa malo obmedziť na dvanásť mesiacov, aby sa mohli existujúce zásoby využiť v jednom ďalšom vegetačnom období, čím sa zabezpečí, že prípravky na ochranu rastlín s obsahom trifluralínu zostanú pre poľnohospodárov dostupné 18 mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia.

(10)

Týmto rozhodnutím nie je ovplyvnené predkladanie žiadostí, pokiaľ ide o trifluralín, v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS v súvislosti s jeho možným zaradením do prílohy I k uvedenej smernici.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

povolenia na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce trifluralín boli odobraté do 20. marca 2008;

b)

odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia neboli udelené ani obnovené žiadne povolenia na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce trifluralín.

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/44

(1)

Rozhodnutie Komisie 2006/779/ES zo 14. novembra 2006 o prechodných opatreniach na kontrolu zdravia zvierat týkajúcich sa klasického moru ošípaných v Rumunsku (3) bolo prijaté ako reakcia na výskyt ohnísk klasického moru ošípaných v Rumunsku.

(2)

Rozhodnutie 2006/779/ES sa uplatňuje na obdobie deviatich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o pristúpení Bulharska a Rumunska. V súvislosti so situáciou týkajúcou sa klasického moru ošípaných v Rumunsku je vhodné predĺžiť obdobie uplatňovania rozhodnutia 2006/779/ES do 31. decembra 2009.

(3)

Rozhodnutie 2006/779/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/45

(1)

Rozhodnutie Komisie 2006/805/ES z 24. novembra 2006 o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s klasickým morom ošípaných v určitých členských štátoch (3) bolo prijaté ako reakcia na výskyt ohnísk klasického moru ošípaných v určitých členských štátoch. Týmto rozhodnutím sa stanovujú určité kontrolné opatrenia týkajúce sa klasického moru ošípaných v týchto členských štátoch.

(2)

Rozhodnutie 2006/805/ES sa uplatňuje na obdobie deviatich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o pristúpení Bulharska a Rumunska. V súvislosti so situáciou týkajúcou sa klasického moru ošípaných v regiónoch Bulharska, Nemecka, Francúzska, Maďarska a Slovenska je vhodné predĺžiť obdobie uplatňovania rozhodnutia 2006/805/ES do 31. júla 2008.

(3)

Rozhodnutie 2006/805/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

29.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 255/46

(1)

Rozhodnutím Komisie 2006/415/ES zo 14. júna 2006 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s vysokopatogénnou vtáčou chrípkou podtypu H5N1 u hydiny v Spoločenstve a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2006/135/ES (4) sa stanovujú určité ochranné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať s cieľom predchádzať šíreniu tejto choroby vrátane zriadenia oblastí A a B po vzniku podozrenia na výskyt ohniska tejto choroby alebo po jeho potvrdení.

(2)

Nemecko oznámilo Komisii výskyt ohniska H5N1 u hydiny na svojom území v spolkovej krajine Bavorsko a prijalo vhodné opatrenia, ako je ustanovené v rozhodnutí 2006/415/ES, vrátane zriadenia oblastí A a B, ako je ustanovené v článku 4 uvedeného rozhodnutia.

(3)

Komisia preskúmala tieto opatrenia v spolupráci s Nemeckom a považuje za uspokojivé, že hranice oblastí A a B zriadených príslušným orgánom v tomto členskom štáte sú v dostatočnej vzdialenosti od skutočného ohniska tejto choroby. Oblasti A a B v Nemecku možno preto potvrdiť a môže sa stanoviť trvanie tejto regionalizácie.

(4)

Rozhodnutie 2006/415/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,