(1)

Listom, ktorý Komisia dostala 1. októbra 2003, Slovinsko predložilo svoj program riešenia uviaznutých nákladov v elektrárňach v Slovinskej republike v rámci dočasného postupu uvedeného v prílohe IV ods. 3 pododsek 1 písm. c) Zmluvy o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie. Toto oznámenie bolo zaregistrované pod číslom štátnej pomoci SI 7/03.

(2)

Na základe následnej výmeny listov sa zistilo, že dve elektrárne, ktoré sú uvedené v popise oznámeného opatrenia, boli príjemcami pomoci v rámci inej schémy štátnej pomoci. Túto inú schému štátnu pomoci (ďalej len „schéma“) Komisia zaregistrovala 6. decembra 2004 pod číslom štátnej pomoci NN 80/04.

(3)

Na základe dostupných informácii Komisia mala pochybnosti týkajúce sa súladu niektorých častí schémy so spoločným trhom. Preto 2. februára 2005 prijala rozhodnutie, ktorým začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) a vyzvala Slovinsko, aby predložilo svoje pripomienky. Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené 15. marca 2005 v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Všetky zainteresované strany boli vyzvané na predloženie svojich pripomienok v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia.

(4)

Listom z 11. marca 2005, zaregistrovaným 14. marca 2005, Slovinsko predložilo svoje pripomienky týkajúce sa pochybností, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o začatí konania. Dňa 25. apríla 2005, 11. júla 2005, 23. novembra 2005 a 22. júna 2006 Komisia zaslala Slovinsku ďalšie otázky, na ktoré Slovinsko zaslalo odpoveď listami zo 14. júna 2005, ktorý Komisia zaregistrovala v ten istý deň, z 20. septembra 2005, ktorý Komisia zaregistrovala v ten istý deň, z 31. januára 2006, ktorý Komisia zaregistrovala v ten istý deň, a zo 7. júla 2006, ktorý Komisia zaregistrovala 14. júla 2006.

(5)

Komisia nedostala žiadne pripomienky od ostatných zainteresovaných strán.

(6)

Medzi Komisiou a slovinskými orgánmi sa konalo 25. októbra 2006 technické stretnutie a v nadväznosti na toto stretnutie Slovinsko poskytlo Komisii dodatočné informácie v liste z 23. novembra 2006, ktorý Komisia zaregistrovala 24. novembra 2006.

(7)

Schéma sa začala uplatňovať v roku 2001 s cieľom podporiť výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie v Slovinsku a zabezpečiť spoľahlivosť dodávok energie z miestnych zdrojov.

(8)

Aby mohol výrobca využiť podporu zo schémy pomoci, musí byť posúdený ako „kvalifikovaný výrobca“ Ministerstvom životného prostredia, územného plánovania a energetiky (3).

(9)

Štatút kvalifikovaného výrobcu je možné udeliť trom druhom výrobcov elektrickej energie:

(10)

V roku 2003 mali kvalifikovaní výrobcovia približne 11,2 % podiel na trhu výroby elektrickej energie v Slovinsku. Po odpočítaní elektrárne Trbovlje a kombinovanej kotolne a elektrárne v Ľubľane, tento podiel klesne na približne 2,7 %.

(11)

Kvalifikovaní výrobcovia majú právo na nákup celej svojej výroby sieťovým operátorom, s ktorým sú spojení, za cenu, ktorú každoročne stanovuje a upravuje štát. Táto cena je vyššia ako trhová cena. Kvalifikovaní výrobcovia sa môžu tiež rozhodnúť predávať svoju elektrickú energiu priamo na trhu a v tomto prípade majú právo dostať od štátu prémiu, ktorá sa rovná rozdielu medzi príjmami, ktoré by získali predajom svojej elektrickej energie svojmu sieťovému operátorovi, a príjmom, ktorý získajú z priameho predaja na trhu.

(12)

Sieťoví operátori vykrývajú straty spôsobené touto nákupnou povinnosťou prostredníctvom platieb z fondu zriadeného legislatívou. Prostriedky tohto fondu sa tiež používajú na úhradu prémie kvalifikovaným výrobcom, ktorí sa rozhodli predať svoju elektrickú energiu priamo na trhu. Tento fond je financovaný výnosmi parafiškálnych poplatkov zo spotreby elektrickej energie, ktoré sa uplatňujú na všetkých spotrebiteľov elektrickej energie v Slovinsku.

(13)

Komisia po analýze informácií, ktoré mala k dispozícii, dospela k predbežnému záveru, že táto podpora bola štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, pretože spĺňala všetky štyri kumulatívne kritériá príslušnej definície.

(14)

Komisia mala tiež pochybnosti o tom, či bolo možné túto schému považovať za zlúčiteľnú so spoločným trhom.

(15)

Po prvé, Komisia analyzovala túto pomoc na základe smerníc Spoločenstva o štátnej pomoci pre ochranu životného prostredia (4) (ďalej len „environmentálne usmernenia“). Táto analýza viedla k pochybnostiam o zlučiteľnosti pomoci s environmentálnymi usmerneniami, najmä v súvislosti s definíciou výrobcov používajúcich obnoviteľnú energiu a účinnú kombinovanú výrobu (CHP) tepla a elektrickej energie a v súvislosti s úrovňou pomoci v porovnaní so skutočnými nadbytočnými nákladmi týchto výrobcov.

(16)

Po druhé, Komisia analyzovala pomoc podľa oznámenia Komisie týkajúceho sa metodológie pre analyzovanie štátnej pomoci spojenej s uviaznutými nákladmi (5) (ďalej len „metodológia“). Táto analýza viedla k pochybnostiam týkajúcim sa zlučiteľnosti schémy s uvedenou metodológiou. Komisia najmä nemohla dospieť k záveru, že pomoc bola vypočítaná dostatočne presným spôsobom, ktorý by umožňoval samostatné výpočty pre jednotlivé elektrárne, ktoré sú podľa tejto metodológie nutné.

(17)

Po tretie, Komisia zhodnotila pomoc ako kompenzáciu za náklady spojené so službami poskytovanými vo všeobecnom hospodárskom záujme. Táto analýza viedla k pochybnostiam týkajúcim sa zlučiteľnosti pomoci, pretože pre väčšinu príjemcov Komisia nebola schopná stanoviť dostatočne presne, aká služba poskytovaná vo verejnom záujme by im bola zverená, a v prípade jediného príjemcu, pre ktorého bolo možné takúto službu definovať, Komisia nebola schopná prehodnotiť pomernosť tejto kompenzácie.

(18)

Komisia mala tiež pochybnosti o skutočnosti, či je pomoc, financovaná prostredníctvom parafiškálnych poplatkov hradených spotrebiteľmi elektrickej energie, v súlade s článkami 25 a 90 Zmluvy o ES.

(19)

Po vydaní rozhodnutia o začatí konania Komisia nedostala žiadne pripomienky od iných zainteresovaných strán.

(20)

Listom z 11. marca 2005, zaregistrovanom 14. marca 2005, Slovinsko predložilo svoje pripomienky týkajúce sa pochybností uvedených v rozhodnutí o začatí konania. Tieto pripomienky sa týkali len problému definície štátnej pomoci a pojmu parafiškálneho poplatku.

(21)

Slovinsko zdôraznilo, že slovinské distribučné spoločnosti nie sú v 100 % štátnom vlastníctve. Slovinsko v skutočnosti uvádza, že vlastníctvo operátorov je rozdelené medzi štát (približne 80 %) a súkromné investičné a iné spoločnosti (približne 20 %). Okrem toho na účely povinnej nákupnej schémy slovinská legislatíva nerozlišuje medzi štátnymi a súkromnými operátormi. Zákon o energetike (6) neukladá žiadne podmienky v tom zmysle, že operátori musia byť v štátnom vlastníctve, a umožňuje im byť v súkromnom vlastníctve.

(22)

Podľa názoru Slovinska skutočnosť, že konkrétna právnická osoba zúčastnená na povinnej nákupnej schéme je vo vlastníctve štátu, ešte neznamená, že z tohto samotného dôvodu ide o štátnu pomoc. Slovinsko sa odkazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 13. marca 2001 vo veci C-379/98.

(23)

Slovinsko ďalej tvrdí, že systém nákupu elektrickej energie od kvalifikovaných výrobcov podľa slovinských právnych prepisov sa vo veľkej miere podobá ostatným schémam, ktoré prehodnocovala Komisia, napríklad veciam NN 27/2000 a NN 68/2000 (7), v ktorých Komisia dospela k záveru, že nešlo o štátnu pomoc. Podľa Slovinska v rozhodnutiach v týchto dvoch prípadoch Komisia dospela k záveru, že keďže povinnosť platila pre mnohých súkromných aj pre niektorých štátnych sieťových operátorov, zákony alebo skôr predmetné prípady nebolo možné prejednávať ako prípady zahŕňajúce štátne zdroje.

(24)

Na základe vyššie uvedených úvah a vzhľadom na súčasný systém sa Slovinsko domnievalo, že keďže prostriedky nepochádzajú vo svojej podstate zo štátnych zdrojov, samotná otázka vlastníctva zúčastnených právnických osôb nemôže zmeniť charakter týchto prostriedkov.

(25)

Okrem toho podľa Slovinska povinné príspevky, ktoré prijímajú štátne podniky, nepredstavujú štátnu pomoc, ak predmetný podnik nemá právo voľne disponovať s týmito prostriedkami. V prípade povinného nákupu je zdrojom financovania schémy poplatok za používanie siete, ktorý platia všetci spotrebitelia elektrickej energie a ktorého časť zhromažďujú sieťoví operátori na zvláštnych účtoch na presne stanovený účel.

(26)

Slovinsko zdôraznilo, že povinná nákupná schéma je financovaná časťou poplatku za používanie siete, ktorý platia všetci spotrebitelia elektrickej energie za rovnakých podmienok, ktoré sú vopred známe. Zložky poplatku za používanie siete stanovuje Agentúra pre energetiku (regulátor energetického trhu) a vláda. Rozdiely v cene pokrýva mechanizmus, prostredníctvom ktorého sieťoví operátori nakupujú elektrickú energiu za pevnú cenu a predávajú ju za trhovú cenu. Akékoľvek prípadné straty, ktoré týmto utrpia, sa vykrývajú časťou poplatku za používanie siete. Preto operátori, na ktorých sa vzťahuje nákupná povinnosť, dostávajú tieto prostriedky nie od štátu, ale z časti poplatku za používanie siete.

(27)

Operátori sú povinní prideliť tieto prostriedky na zvláštny účet. Tieto prostriedky tiež slúžia ako zdroj na platbu dodatočnej prémie v prípadoch, v ktorých kvalifikovaní výrobcovia predávajú časť svojej elektrickej energie nezávisle alebo prostredníctvom sprostredkovateľa.

(28)

Slovinsko tvrdilo, že táto schéma neobsahovala ani žiaden štátny fond ani žiaden iný fond, cez ktorý prostriedky prechádzali. Zdroje, ktoré slúžia na financovanie tejto schémy, nie je možné považovať za pochádzajúce z parafiškálneho poplatku, keďže nepochádzajú od štátu a nie je ich ani možné pripísať štátu.

(29)

V ďalšej korešpondencii s Komisiou Slovinsko predložilo ďalšie informácie a pripomienky k tejto schéme.

(30)

Slovinsko poskytlo nové podrobné informácie o ochrane životného prostredia v rámci tejto schémy. Táto schéma bola navrhnutá predovšetkým na to, aby prispela k plneniu všeobecných cieľov environmentálnej politiky:

(31)

Uvedené ciele sú cieľmi pre kombinovanú výrobu aj pre obnoviteľné zdroje, pričom oba sektory spadajú pod schému nákupu elektrickej energie. Tieto ciele sú v súlade s cieľmi, ktoré boli stanovené pre Slovinsko, okrem iného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (8). Smernica 2001/77/ES stanovuje približné ciele pre jednotlivé členské štáty. Pre Slovinsko je cieľom mať podiel spotreby elektrickej energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov vo výške 32,6 % do roku 2010.

(32)

Celkovo je elektrární, z ktorých sa nakupuje elektrická energia v rámci uvedenej schémy, 434, z toho je 430 pripojených do rozvodnej siete a 4 do prenosovej siete. Viac ako 90 % elektrární pripojených do rozvodnej siete sú vodné elektrárne, ostatné sú elektrárne na biomasu, slnečné elektrárne a CHP elektrárne.

(33)

Táto schéma nadobudla účinnosť po tom, ako 4. apríla 2002 nadobudol platnosť dekrét o pravidlách pre stanovovanie cien a nákup elektrickej energie od kvalifikovaných výrobcov elektrickej energie (9).

(34)

V súčasnosti platné zmluvy o nákupe elektrickej energie medzi kvalifikovanými elektrárňami a sieťou alebo systémom operátorov boli uzatvorené na obdobie desiatich rokov.

(35)

Slovinsko vysvetlilo, že podľa článku 4 Zákona o energetike z roku 1999 sú obnoviteľné zdroje energie definované podľa ustanovení smernice 2001/77/ES.

(36)

Hlavným cieľom schémy je zabezpečiť primerané hospodárske podmienky na rozvoj a zavádzanie nových projektov kvalifikovaných elektrární. Analýza nákladov jednotlivých kvalifikovaných elektrární (vzhľadom na primárne energetické zdroje a ich veľkosť) bola použitá na vypracovanie nákupných cien pre jednotlivé druhy kvalifikovaných elektrární, ktoré zabezpečia aspoň minimálnu návratnosť požadovanú na vytváranie nových investícií. Výška pomoci alebo prémie je stanovená ako rozdiel medzi jednotnou ročnou nákupnou cenou a priemernou trhovou cenou elektrickej energie. Ak sa zvýši trhová cena, prémie sa príslušne znížia.

(37)

Nižšie uvedená tabuľka porovnáva výrobné náklady kvalifikovaných výrobcov rozdelených podľa technológie používanej v elektrárni a veľkosti s prémiou, ktorú ponúka schéma. Tabuľka vychádza z predpokladanej priemernej trhovej ceny 8 SIT/kWh. Táto hodnota slúži len na referenčné účely, pretože v prípade zvýšenia trhových cien sa prémie príslušne znižujú.

(38)

V každom prípade sú výrobné náklady vyššie ako priemerná trhová cena aj ako zaručená jednotná nákupná cena v rámci schémy kvalifikovaných výrobcov.

Tabuľka 1

Porovnanie výrobných nákladov kvalifikovaných elektrární s nákupnou cenou v rámci schémy

(39)

Z analýzy nákladov a hospodárskeho výpočtu pre jednotlivé kategórie kvalifikovaných elektrární, ako je uvedené nižšie, vyplýva, že čistá súčasná hodnota (ČSH) nákupných cien uplatňovaných podľa tejto schémy nepresahuje ČSH všetkých investičných nákladov v akejkoľvek kvalifikovanej elektrárni.

Tabuľka 2

Porovnanie ČSH nákupných cien s investičnými nákladmi jednotlivých kvalifikovaných elektrární

(40)

Prémie pre jednotlivé kvalifikované elektrárne obsahujú aj návratnosť kapitálu, ktorá je stanovená slovinskými právnymi predpismi – tieto čiastky predstavujú minimálnu zľavu vo výške 8 % z investícií z verejných zdrojov. Neprispôsobenie nákupnej ceny a prémií znamenalo, že súčasná návratnosť pre všetky kvalifikované elektrárne používajúce obnoviteľné zdroje energie je nižšia ako 8 %, ako je uvedené v tabuľke nižšie. Pre slnečné elektrárne prémia neumožňuje žiadnu návratnosť kapitálu (záporná návratnosť), najmä v prípade malých a stredných elektrární.

Tabuľka 3

Návratnosť kapitálu pre jednotlivé kvalifikované elektrárne

(41)

Slovinsko vysvetlilo, že nové jednotky CHP sú vybavené najmä plynovými turbínami, ktoré počas prevádzky dosahujú elektrickú účinnosť medzi 37 % a 40 % a celkovú účinnosť nad 80 %. Nové menšie turbíny dosahujú elektrickú účinnosť nad 30 % a celkovú tiež nad 80 %. Keďže celková priemerná elektrická účinnosť bežných tepelných elektrární v Slovinsku je okolo 31 %, poukazuje to na veľké úspory primárnej energie (medzi 15 % a 25 %), ktoré sa dosiahnu pri výrobe elektrickej energie v kombinovaných výrobných jednotkách pri súčasnom využití vznikajúceho tepla.

(42)

Prevádzková účinnosť kvalifikovaných CHP elektrární je stanovená tak, aby spĺňala kritéria účinnosti stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa zároveň mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS (10).

(43)

Slovinsko dokázalo, že náklady na výrobu elektrickej energie v kvalifikovaných CHP elektrárňach sú v každom prípade vyššie ako cena v rámci nákupnej schémy, že ČSH prémií je pod úrovňou investičných nákladov a že návratnosť investícií je pod úrovňou 4,20 % (pozri posledné tri riadky vyššie uvedených tabuliek). Výpočty zohľadňujú výnosy z využitia tepelnej energie.

(44)

Slovinsko zriadilo službu poskytovanú vo všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti zabezpečenia dodávok elektrickej energie. V súlade s článkom 11 ods. 4 smernice 2003/54/ES, táto služba poskytovaná vo všeobecnom hospodárskom záujme je založená na výrobe elektrickej energie pomocou domácich zdrojov fosílnych palív. Na tento účel sa používa 600 000 ton slovinského hnedého uhlia ročne. Hnedé uhlie je jediným zdrojom fosílnych palív dostupným v Slovinsku. Keďže hnedé uhlie sa najefektívnejšie používa v jednej z jednotiek elektrárne v Trbovlje (TET2, ktorá sa nachádza neďaleko hnedouhoľnej bane), tento záväzok musí splniť Trbovlje. Rozhodnutím bolo určené, že toto množstvo elektrickej energie sa môže nakúpiť prostredníctvom zaručeného nákupného systému.

(45)

Príslušná elektrická energia sa nakupuje za cenu, ktorú každoročne kontrolujú štátne orgány, a zodpovedá nákladom na výrobu elektrickej energie v elektrárni v Trbovlje. V tejto nákupnej cene nie je zahrnutý žiadny zisk.

(46)

Slovinsko poskytlo nasledujúcu tabuľku, v ktorej odhaduje výšku podpory pre tento podnik v minulosti.

Tabuľka 4

Odhad výšky podpory

(47)

Používanie domáceho hnedého uhlia je v zásade tiež možné v elektrárni Šoštanj, ktorá má päť jednotiek, z toho dve sú novšie a vybavené zariadeniami na čistenie odpadových plynov a tri sú staršie a nemajú žiadne čistiace zariadenia. Tieto jednotky spaľujú uhlie z neďalekej uhoľnej bane a za istých podmienok by mohli tiež spaľovať hnedé uhlie. Dve novšie jednotky sú plne zamestnané spaľovaním lignitu z neďalekej uhoľnej bane. Čiže kapacita tejto bane úplne zamestnáva tieto dve jednotky. Spaľovanie hnedého uhlia by bolo možné len v troch starších jednotkách, ktoré nie sú plne využité a stále majú isté prevádzkové rezervy. Avšak táto možnosť naráža na niekoľko ťažkostí:

Z vyššie uvedených dôvodov je možné usúdiť, že spaľovanie hnedého uhlia v jednotkách v Šostanj nie je z hospodárskeho hľadiska opodstatnené.

(48)

Jediná ďalšia možnosť na spaľovanie hnedého uhlia je v teplárni a elektrárni v Ľubľane (TE-TOL), ktorá používala domáce hnedé uhlia ako svoj hlavný zdroj energie do roku 2000. Keďže jednotky v TE-TOL nemajú zabudované zariadenia na čistenie odpadových plynov, nemôžu už spaľovať hnedé uhlie zo Slovinska, pretože obsahuje medzi 2,2 a 2,5 % síry. TE-TOL prestala spaľovať domáce hnedé uhlie z tohto dôvodu a dnes spaľuje len dovezené indonézske uhlie, ktoré má podstatne nižší obsah síry (menej než 0,5 %), takže elektráreň nepotrebuje zariadenia na odsírenie odpadových plynov. Vybavenie TE-TOL jednotkami na čistenie odpadových plynov by bolo z hospodárskeho hľadiska nevýhodné.

(49)

Slovinsko sa zaviazalo, že zabezpečí, aby štátnu pomoc na zabezpečenie dodávok využilo najviac 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu energie spotrebovanej v Slovinsku v ktoromkoľvek kalendárnom roku.

(50)

Povinná nákupná schéma poskytuje krytie len pre časť amortizačných nákladov kvalifikovaných výrobcov.

(51)

Pravidlá o prideľovaní finančných prostriedkov na podporu využívania obnoviteľných zdrojov, účinného využívania energie a CHP (11) umožnili poskytnutie investičnej pomoci pre elektrárne, ktoré používajú obnoviteľné zdroje a pre CHP elektrárne. Avšak investičná pomoc pre tieto elektrárne bola zrušená novými Pravidlami o prideľovaní finančných prostriedkov na podporu efektívneho využívania energie a energetických zdrojov (12). Boli zavedené výnimky týkajúce sa elektrární, ktoré nie sú pripojené do verejnej siete a ktoré nie sú prijímateľmi pomoci v rámci tejto schémy, a pre elektrárne s kapacitou do 10 MW, ktoré používajú obnoviteľné zdroje energie a používajú novú alebo zastaranú technológiu, pri ktorej z dôvodu vysokých nákladov na výrobu elektrickej energie nákupná cena elektrickej energie nie je dostatočne vysoká na zabezpečenie ziskovosti investície. Druh technológie, ktorý je oprávnený prijímať podporu, je stanovený v pravidelných verejných výzvach na predloženie ponúk.

(52)

Za účelom zabrániť nadmernej kumulácii, článok 14 dekrétu o pravidlách pre stanovovanie cien a nákup elektrickej energie od kvalifikovaných výrobcov elektrickej energie uvádza, že ak kvalifikovaný výrobca dostal podporu na výstavbu elektrárne, zaručená nákupná cena sa primerane zníži.

(53)

Podľa tohto článku musí kvalifikovaný výrobca elektrickej energie pri podpise zmluvy o nákupe elektrickej energie so sieťovým operátorom, s ktorým je spojený, prehlásiť výšku akejkoľvek podpory, ktorú dostal na výstavbu elektrárne. Vyhlásená suma sa použije ako základ pre výpočet zníženia zaručenej nákupnej ceny. Na základe vyššie uvedených ustanovení zaručená nákupná cena pre elektrárne (v závislosti od druhu elektrárne a jej výkonu) sa zníži o 5 % na každých 10 % štátnej podpory, ktorú elektráreň prijala v porovnaní s výškou investície do elektrárne.

(54)

Ustanovenia dekrétu vychádzajú z predpokladu, že plná zaručená cena za elektrickú energiu od kvalifikovaných výrobcov pokrýva pevné a variabilné náklady. Priemerný pomer medzi pevnými a variabilnými nákladmi sa podľa predpokladov pohybuje okolo 50:50.

(55)

Slovinsko sa zaviazalo, že spresní pravidlo znižovania nákupnej ceny s cieľom presnejšie ho prispôsobiť rozloženiu medzi pevnými a variabilnými nákladmi v závislosti od použitých technológií.

(56)

Slovinsko sa zaviazalo, že pripraví zmeny a doplnky nariadenia o elektrickej energii vyrábanej z obnoviteľných zdrojov a prostredníctvom CHP s cieľom zmeniť súčasný finančný systém schémy. Tieto zmeny a doplnenia budú zavedené s cieľom uviesť schému podpory do súladu s článkami 25 a 90 Zmluvy o ES:

(57)

Výroba elektrickej energie sa riadi ustanoveniami viacerých smerníc Spoločenstva vrátane najmä smernice 2003/54/ES, smernice 2001/77/ES a smernice 2004/8/ES.

(58)

Článok 3 ods. 2 smernice 2003/54/ES ustanovuje: „So zreteľom na príslušné ustanovenia zmluvy, najmä na jej článok 86, členské štáty môžu podnikom fungujúcim v odvetví elektroenergetiky z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu uložiť povinnosti vzhľadom na službu vo verejnom záujme, ktoré sa môžu vzťahovať na bezpečnosť, vrátane bezpečnosti dodávky, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok a ochrany životného prostredia vrátane energetickej účinnosti a ochrany životného prostredia“.

(59)

Článok 11 ods. 4 smernice 2003/54/ES ustanovuje: „Členský štát môže z dôvodu bezpečnosti dodávky nariadiť, aby bola daná prednosť výrobným zariadeniam používajúcim domáce primárne palivové energetické zdroje v rozsahu neprekračujúcom v kalendárnom roku 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektrickej energie spotrebovanej v príslušnom členskom štáte.“

(60)

Smernica 2001/77/ES stanovuje indikatívne národné ciele pre spotrebu elektrickej energie zo zdrojov obnoviteľnej energie. Jej článok 3 hovorí:

(61)

Príloha k smernici 2001/77/ES zmenená a doplnená Zmluvou o pristúpení uvádza národný cieľ Slovinska vo výške 33,6 %.

(62)

Štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES musí špecifickým spôsobom poskytovať konkurenčnú výhodu, musí ovplyvniť alebo hroziť ovplyvnením hospodárskej súťaže a obchodu medzi členskými štátmi a musí obsahovať štátne zdroje.

(63)

Skutočnosť, že táto schéma je špecifická, je jasná, pretože sa zameriava len na niektoré elektrárne. Skutočnosť, že poskytuje výhodu týmto elektrárňam, je tiež jasná, pretože samotným účelom systému je umožniť týmto elektrárňam predávať svoju elektrickú energiu za cenu, ktorá je vyššia ako trhová cena.

(64)

Elektrická energia sa medzi členskými štátmi predáva. Smernica 2003/54/ES dopĺňa vytvorenie vnútorného trhu elektrickej energie, ktoré začala smernica 96/92/ES. Slovinská sieť je pripojená najmä k rakúskej a talianskej sieti. Slovinsko obchoduje s elektrickou energiou so svojimi susedmi. Napríklad v roku 2004 Slovinsko doviezlo 6 314 GWh elektrickej energie a vyviezlo 7 094 GWh (13). Toto opatrenie má preto vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(65)

Komisia tiež uvádza, že Slovinsko sa nezaoberalo otázkou splnenia žiadneho z vyššie uvedených kritérií.

(66)

Čo sa týka štvrtého kritéria, použitie štátnych zdrojov, Komisia nesúhlasí s argumentom Slovinska, že tento systém je zhodný so systémom, ktorým sa zaoberal Súdny dvor a síce s vecou PreussenElektra.

(67)

Rozdiel medzi týmito dvoma systémami spočíva v spôsobe ich financovania. V PreussenElektra bola sadzba za prívod elektrickej energie financovaná priamo zo súkromných podnikov dodávajúcich elektrickú energiu, ktoré museli nakupovať elektrickú energiu za cenu vyššiu, ako je trhová cena, od výrobcov z obnoviteľných zdrojov. V tomto prípade sa náklady vytvorené prostredníctvom sadzby za prívod elektrickej energie financujú prostredníctvom parafiškálneho poplatku.

(68)

V tejto súvislosti Komisia berie na vedomie skutočnosť, že táto schéma je financovaná prostredníctvom výnosov z poplatku, ktorý ustanovuje štát. Výnosy z poplatku sa potom na rozdiel od prípadu PreussenElektra prenášajú na účet riadený orgánmi verejnej správy. Tieto orgány rozdeľujú zdroje na tomto účte podľa distribučnej schémy stanovenej zákonom.

(69)

Je bežnou praxou Komisie považovať tieto výnosy z poplatkov za štátne zdroje (14). Táto prax vychádza z judikatúry Súdneho dvora, v ktorej sú výnosy z poplatkov ustanovených štátom, prenášané do fondov stanovených štátom a používané na účely zvýhodňovania niektorých spoločností charakterizované ako štátne zdroje. [Pozri napríklad rozhodnutie súdneho dvora vo veciach C-173/73 (15) a C-78/79 (16)].

(70)

V rozsudku vo veci Pearle (17) Súdny dvor prehlásil, že výnosy parafiškálneho poplatku ustanoveného verejne kontrolovanou radou a znášaného jej členmi nemožno považovať za štátne zdroje. Tento poplatok bol ustanovený radou profesionálov z sektora optiky a vzťahoval sa na každého člena tejto rady. Tento poplatok sa používal na účely financovania reklamných akcií, ktoré boli prospešné pre celý sektor a preto aj pre samotných prispievateľov.

(71)

Súdny dvor rozhodol, že toto opatrenie nepredstavovalo štátnu pomoc, pretože rozhodnutie o ustanovení poplatku nepochádzalo od štátu a pretože výnosy z poplatku neboli štátnymi zdrojmi.

(72)

Na rozdiel od systému, ktorý bol predmetom hodnotenia Súdneho dvora, v predmetnom prípade je štátny charakter poplatkov veľmi jasný, pretože poplatok ustanovuje samotný štát prostredníctvom zákona.

(73)

Čo sa týka pôvodu finančných prostriedkov, Komisia upozorňuje, že pôvod týchto prostriedkov je odlišný od pôvodu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom vyššie uvedeného rozsudku, pretože prostriedky nie sú vyberané z príspevkov podnikov, ktoré majú z opatrenia prospech, ale z príspevkov všetkých zákazníkov, ktorí nakupujú elektrickú energiu či už od príjemcov pomoci alebo ich konkurentov. Tento mechanizmus by nebolo možné dosiahnuť združením podnikov, ako to bolo v prípade uvedeného rozsudku. Toto poukazuje na fiškálny charakter predmetnej schémy, ktorý je možné dosiahnuť len z právomocí štátu.

(74)

Komisia sa domnieva, že tento rozdiel je dostatočný na to, aby dospela k záveru, že v tomto prípade ide o štátnu pomoc.

(75)

Schéma pomoci bola zavedená pred pristúpením Slovinska do Európskej únie. Primárnym právnym základom tejto pomoci je zákon o energetike z roku 1999. Definícia kvalifikovaných výrobcov, ktorí sú prijímateľmi pomoci, bola ustanovená v roku 2001 vyhláškou týkajúcou sa podmienok pre získanie štatútu kvalifikovaného výrobcu elektrickej energie (18).

(76)

Finančné prispenie štátu v súvislosti s touto schémou nebolo v čase pristúpenia stanovené. Schéma nemá obmedzený alebo vopred stanovený počet prijímateľov. Akákoľvek elektráreň, ktorá spĺňa technické požiadavky ustanovené vo vyššie uvedenej vyhláške, sa môže stať prijímateľom pomoci. Medzi tieto elektrárne patrí najmä akákoľvek nová kvalifikovaná elektráreň pripojená k sieti po pristúpení Slovinska. Aj pre každú individuálnu pomoc poskytovanú v rámci tejto schémy nie je možné vopred stanoviť výšku použitých štátnych prostriedkov, pretože to závisí od rozdielu medzi štátom stanovenou nákupnou cenou pre elektráreň a priemernou trhovou cenou, ktorá sa mení nepredvídateľným spôsobom. Slovinsko zdôraznilo, že súčasné bremeno schémy pre štát je možné zistiť len následne na konci každého roka uplatňovania schémy.

(77)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Komisia zastáva názor, že schéma jestále uplatniteľná aj po pristúpení Slovinska k Európskej únii.

(78)

Komisia poznamenáva, že vyššie uvedené dôvody už boli uvedené v rozhodnutí o začatí konania a že Slovinsko ich vo svojich pripomienkach nespochybnilo.

(79)

Zmluva o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska k Európskej únii (ďalej len „zmluva o pristúpení“) obsahuje zoznam kategórií pomoci, ktoré sa po pristúpení považujú za existujúcu štátnu pomoc v zmysle článku 88 ods. 1 Zmluvy o ES:

Akákoľvek pomoc, ktorá sa uplatňuje po pristúpení a ktorá nespĺňa podmienky uvedené vyššie, sa na účely článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES považuje za novú pomoc uplatňovanú po pristúpení.

(80)

Táto schéma nepatrí do žiadnej z vyššie uvedených kategórií. Preto je potrebné ju na účely uplatňovania článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES považovať za novú pomoc uplatňovanú po pristúpení. Táto pomoc nebola oznámená Komisii, preto predstavuje neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (19).

(81)

Komisia poznamenáva, že schéma sa skladá z troch častí, keďže poskytuje pomoc trom rôznym skupinám príjemcov. V prípade prvých dvoch skupín, menovite zelených výrobcov elektrickej energie a účinných kombinovaných elektrární, cieľom Slovinska je ochrana životného prostredia. Štátna pomoc poskytovaná tretej skupine príjemcov, menovite elektrárni Trbovlje, je zameraná na udržanie istej úrovne v zabezpečení dodávok elektrickej energie.

(82)

Vzhľadom na rôzne ciele opatrení, rôzne časti pomoci budú hodnotené samostatne.

(83)

Komisia prehodnotila zlučiteľnosť podporného mechanizmu pre zelených výrobcov elektrickej energie vzhľadom na environmentálne usmernenia, najmä na body 58 a nasledujúce a dospela k nasledujúcim záverom.

(84)

Komisia poznamenáva, že definícia obnoviteľných zdrojov energie v predmetnej schéme je v súlade s definíciou v smernici 2001/77/ES. Preto je táto schéma v súlade s bodom 6 ôsmym pododsekom environmentálnych usmernení a môžu sa uplatniť body 58 a nasledujúce.

(85)

Podľa ustanovení bodu 59 pododseku 1 environmentálnych usmernení členský štát môže kompenzovať rozdiel medzi nákladmi na výrobu obnoviteľnej energie a trhovou cenou príslušného druhu energie. Táto kompenzácia sa preto môže týkať len nadmerných výrobných nákladov na environmentálne prijateľnú výrobu elektrickej energie v porovnaní s nákladmi na výrobu energie založenú na konvenčných zdrojoch energie. Akákoľvek podpora však môže pokrývať len amortizáciu elektrárne, a ak členský štát vie dokázať, že je to nevyhnutné, tak aj primeranú návratnosť kapitálu.

(86)

Slovinsko vypočítalo kompenzáciu v podobe pevných sadzieb (sadzby za prívod energie) pre podporovanú energiu, ako je popísané vyššie. Zákon popisuje objektívne spôsoby výpočtu výšky pomoci. Podľa vyššie uvedených informácií, podpora neprekročí amortizáciu plus primeranú návratnosť kapitálu. Pomoc sa bude poskytovať len počas obdobia 10 rokov, čo je doba platnosti zmlúv podpísaných medzi sieťovými operátormi a zelenými výrobcami elektrickej energie. Toto obdobie je kratšie ako 15 rokov, čo predstavuje obvyklú dobu amortizácie takýchto elektrární. Komisia hodnotí pozitívne skutočnosť, že v každom prípade sú výrobné náklady kvalifikovanej elektrárne vyššie ako priemerná trhová cena a zároveň zaručená nákupná cena. Preto je rozdiel medzi trhovou cenou a výrobnými nákladmi zelenej elektrickej energie vyšší ako prémia pre všetky elektrárne.

(87)

Okrem toho bod 59 pododsek 2 environmentálnych usmernení uvádza, že pri stanovovaní výšky prevádzkovej pomoci je potrebné zohľadniť všetky investičné pomoci poskytnuté predmetnému podniku v súvislosti s novým zariadením. Po rozhodnutí o začatí konania Slovinsko informovalo Komisiu, že len obmedzený počet výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov využil aj investičnú pomoc okrem predmetnej prevádzkovej štátnej pomoci. Slovinsko zaviedlo legislatívu, na základe ktorej sú príjemcovia investičnej pomoci povinní prehlásiť výšku pomoci, ktorú dostali pred spustením dodávok svojej elektrickej energie za pevné ceny do siete.

(88)

V prípadoch, v ktorých bola poskytnutá investičná pomoc, sa cena za dodávku elektrickej energie znižuje. Zníženie je úmerné polovici poskytnutej investičnej pomoci. Aj keď tento pevný pomer môže teoreticky vyústiť do možnosti nadmernej kompenzácie v prípadoch s malými prevádzkovými nákladmi, Slovinsko dokumentovalo, že v praxi v tých veľmi zriedkavých prípadoch z minulosti, v ktorých sa investičná pomoc kumulovala s prijímaním predmetnej schémy, nedošlo k žiadnej nadmernej kompenzácii. Toto je spôsobené skutočnosťou, že Slovinsko nemá žiadne elektrárne na obnoviteľné zdroje energie s nízkymi prevádzkovými nákladmi ako napríklad dnešné veterné elektrárne.

(89)

Pre budúce uplatňovanie schémy sa Slovinsko zaviazalo prispôsobiť v prípade potreby zníženie uvedeného pomeru takým spôsobom, aby nenastala žiadna nadmerná kompenzácia v súlade s bodom 59 pododsekom 2 environmentálnych usmernení.

(90)

Komisia preto dospela k záveru, že Slovinsko dokázalo, že podpora poskytnutá v rámci tohto opatrenia nepresiahne nadmerné výrobné náklady na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú táto schéma podporuje. Preto je táto schéma v súlade s bodom 58 a nasledujúcimi bodmi environmentálnych usmernení.

(91)

Komisia prehodnotila súlad podporného mechanizmu pre účinné kombinované elektrárne s teplárňami s environmentálnymi usmerneniami, najmä s ich bodmi 66 a 67 a dospela k nasledujúcim záverom:

(92)

Po prvé, Komisia poznamenáva, že v súlade s bodom 66 environmentálnych usmernení prevádzková účinnosť jednotiek CHP, ktoré sú prijímateľmi pomoci zo schémy, presahuje referenčné hodnoty uvedené v smernici 2004/8/ES. Slovinsko aktualizuje referenčné hodnoty v súlade so smernicou. Preto kombinované elektrárne s teplárňami, na ktoré sa vzťahuje schéma, spĺňajú požiadavky oprávnenosti uvedené v bode 31 environmentálnych usmernení.

(93)

Ako to vyplýva z informácií, ktoré poskytlo Slovinsko, priemerné náklady na výrobu elektrickej energie v CHP elektrárňach, sú vo všetkých prípadoch vyššie ako zaručená nákupná cena (20). Vo výpočtoch je zohľadnený aj príjem z výroby a predaja tepla. Preto Komisia zastáva názor, že výška pomoci je vypočítaná v súlade s bodom 66 environmentálnych usmernení.

(94)

Slovinsko informovalo Komisiu, že pomoc pre CHP elektrárne je poskytovaná podľa rovnakých pravidiel ako pre zelených výrobcov elektrickej energie. Keďže sa tieto pravidla preukázali byť v zhode s environmentálnymi usmerneniami, Komisia preto zastáva názor, že časť schémy, ktorou sa poskytuje pomoc pre CHP elektrárne, je v zhode s bodom 66 environmentálnych usmernení.

(95)

Komisia poznamenáva, že ustanovenie poplatku na domácich výrobcov a zároveň na dovezenú zelenú elektrickú energiu v prospech zelenej elektrickej energie vyrobenej na domácom trhu mohlo v minulosti viesť k diskriminácii dovážanej zelenej elektrickej energie. Slovinsko sa však zaviazalo zaviesť možnosť vrátenia poplatku uplatneného na dovezenú zelenú elektrickú energiu. Komisia poznamenáva, že vrátenie bude vychádzať najmä zo systému Spoločenstva o zaručovaní pôvodu. Členské štáty budú pomocou dodatočných požiadaviek chrániť tento systém proti umelo vysokým dovozným prehláseniam. Pri hodnotení primeranosti požiadaviek Komisia zohľadnila riziko umelo vytvorených vyhlásení a malého trhu slovinského trhu, na ktorom by takého umelé vyhlásenia mohli mať podstatný vplyv na systém podpory. Komisia berie do úvahy skutočnosť, že Slovinsko sa zaviazalo ustanoviť primeraný nástroj, ktorého cieľom bude odstrániť akúkoľvek diskrimináciu, ktorá sa mohla v minulosti vyskytnúť.

(96)

Komisia poznamenáva, že Slovinsko sa zaviazalo zaviesť nový finančný mechanizmus založený na poplatku za pripojenie, ktorý bude nezávislý od skutočnej spotreby elektrickej energie vyrobenej na domácom trhu alebo od dovezenej zelenej elektrickej energie. Tento nový mechanizmus nebude diskriminujúci voči dovezenej zelenej elektrickej energii.

(97)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pomoc pre zelené elektrárne a zároveň pre kombinované elektrárne spĺňa kritériá environmentálnych usmernení. Keďže toto stačí na to, aby sa schéma mohla vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom, Komisia zastáva názor, že nie je potrebné analyzovať, či je pomoc možné vyhlásiť za zlučiteľnú podľa iných ustanovení, hoci tieto ustanovenia zvažovala v rozhodnutí o začatí konania.

(98)

Slovinsko zastáva názor, že podpora elektrárni Trbovlje je poskytovaná v podobe kompenzácie nákladov za službu vo všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti zabezpečenia dodávok elektrickej energie.

(99)

Na kompenzáciu nákladov za službu poskytovanú vo všeobecnom hospodárskom záujme je možné uplatniť výnimku zo zásady o zákaze štátnej pomoci. V niektorých prípadoch nemusí byť takáto kompenzácia tiež štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Vo svojom rozsudku z 24. júla 2003 vo veci C-280/00 (21) (ďalej len „rozsudok Altmark“) Súdny dvor uviedol štyri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby štátna podpora, ktorej cieľom je kompenzovať náklady za služby poskytované vo všeobecnom hospodárskom záujme, nebola považovaná za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(100)

Komisia analyzovala podporu pre elektráreň Trbovlje na základe týchto štyroch podmienok.

(101)

Prvá podmienka: „… podnik, ktorý je príjemcom, musí byť povinný vykonávať službu poskytovanú vo verejnom záujme a tieto povinnosti musia byť jasne definované“.

(102)

Komisia poznamenáva, že Slovinské právne predpisy poverujú elektráreň Trbovlje povinnosťou zabezpečiť dodávky elektrickej energie, s priamym odkazom na smernicu 2003/54/ES a najmä na jej článok 3 ods. 2 a článok 11 ods. 4 uvedené vyššie.

(103)

Komisia už vo viacerých rozhodnutiach usúdila, že článok 11 ods. 4 smernice 2003/54/ES čítaný spoločne s článkom 3 ods. 2 tej istej smernice, je možné vyložiť ako poskytujúci základ pre povinnosti v rámci služby poskytovanej vo verejnom záujme v oblasti zabezpečenia dodávok (22). Článok uvádza maximálnu úroveň 15 % celkovej primárnej energie potrebnej na výrobu elektrickej energie spotrebovanej v príslušnom členskom štáte. Slovinsko sa zaviazalo obmedziť úroveň podpory elektrárni Trbovlje, aby bol tento limit dodržaný, aj pri zohľadnení podpory poskytnutej na rovnaký účel mimo schémy, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia. Povinnosť je tiež časovo obmedzená do roku 2009.

(104)

Komisia preto dospela k záveru, že prvá podmienka je splnená.

(105)

Druhá podmienka: „… parametre, na základe ktorých sa počíta kompenzácia, musia byť stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom.“

(106)

V predmetnom prípade má podpora podobu pevnej nákupnej ceny. Každý rok vláda vydá uverejnené rozhodnutie, ktorým stanovuje množstvo elektrickej energie, na ktorú sa vzťahuje nákupná povinnosť, a nákupnú cenu pre túto elektrickú energiu. Stanovovanie ceny sa riadi transparentnou metodológiou so zoznamom oprávnených nákladov, ktoré sa vzťahujú len na výrobné náklady továrne.

(107)

Komisia preto dospela k záveru, že druhá podmienka je splnená.

(108)

Tretia podmienka:„… kompenzácia nemôže presiahnuť čiastku, ktorá je potrebná na pokrytie nákladov vynaložených pri výkone povinností v rámci služby vo verejnom záujme, vzhľadom na príslušné príjmy a primeraný zisk za vykonávanie týchto povinností“.

(109)

Nákupná cena je stanovená s cieľom pokryť len výrobné náklady pre plánované množstvo elektrickej energie. Neobsahuje žiaden prvok zisku.

(110)

Komisia preto dospela k záveru, že tretia podmienka je splnená.

(111)

Štvrtá podmienka:„… ak podnik, ktorý je zodpovedný za vykonávanie povinnosti v rámci služby vo verejnom záujme, nie je v špecifickom prípade vybraný prostredníctvom verejného obstarávania, ktoré by umožnilo výber podniku schopného poskytovať tieto služby za čo najnižšie náklady zo strany štátu, úroveň potrebnej kompenzácie musí byť stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by vynaložil bežný, dobre riadený a dopravnými prostriedkami primerane vybavený podnik, schopný spĺňať potrebné požiadavky služby vo verejnom záujme pri výkone týchto povinností, berúc do úvahy príslušné príjmy a rozumný zisk za vykonávanie týchto povinností.“

(112)

Elektráreň Trbovlje nebola vybraná na základe postupu o verejnom obstarávaní. Komisia však poznamenáva, že Slovinsko dokázalo, že v predmetnom prípade elektráreň Trbovlje poskytuje služby vo všeobecnom hospodárskom záujme pri najnižších nákladoch, berúc pritom do úvahy špecifické skutkové a právne obmedzenia prevažujúce v tomto prípade. V tomto prípade sa povinnosť v rámci služby vo verejnom záujme skladá zo zabezpečenia dodávok v rámci štátu do roku 2009 prostredníctvom využívania domácich primárnych energetických zdrojov v miere, ktorá nepresahuje v každom kalendárnom roku 15 % celkovej primárnej energie, ktorá je potrebná na výrobu elektrickej energie spotrebovanej v Slovinsku.

(113)

V súčasnej situácii mohli najviac dve elektrárne v Slovinsku splniť povinnosť predmetnej služby vo verejnom záujme v ich súčasnom stave. Týmito elektrárňami sú elektráreň v Šoštanj a Trbovlje.

(114)

Ostatné elektrárne by si na prevádzku takejto služby vyžadovali výstavbu finančne náročného zariadenia na čistenie odpadových plynov, čo by predstavovalo nehospodárne riešenie. Dve jednotky v elektrárni Šoštanj, ktoré môžu používať domáce palivo, sa už využívajú na svoju maximálnu kapacitu spaľovaním domáceho lignitu. Nebolo by hospodárne zvýšiť ich maximálnu kapacitu spaľovania domáceho paliva, pretože by si to vyžadovalo rozšírenie elektrárne a doplnenie niektorých jednotiek o zariadenie na čistenie odpadových plynov. Výkon týchto dvoch jednotiek berú slovinské úrady do úvahy pri počítaní 15 % limitu, ktorý je uvedený v bode 112. Preto bola len elektráreň v Trbovlje schopná v tomto prípade splniť povinnosť služby vo verejnom záujme. Podpora pre elektráreň Trbovlje sa vzťahuje len na tú časť týchto 15 %, ktorú nemožno pokryť elektrárňou v Šoštanj.

(115)

Tiež vzhľadom na skutočnosť, že kompenzácie za povinnosť v rámci služby vo verejnom záujme neobsahujú žiaden prvok zisku, Komisia dospela k záveru, že povinnosť v rámci služby vo verejnom záujme bola splnená pri najmenších nákladoch pre štát. Verejné výberové konanie by nebolo poskytlo lacnejšie riešenie. V skutočnosti z krátkodobého hľadiska (do roku 2009) by si prestavba existujúcich elektrární alebo výstavba nových efektívnejších (ak by to bolo možné) vyžadovala vysoké investičné náklady a akýkoľvek subjekt, ktorý by sa zúčastnil výberu, by žiadal kompenzáciu vrátane aspoň primeraného zisku prostredníctvom návratnosti investovaných kapitálových prostriedkov. Preto by to bolo viedlo k zvýšeniu kompenzácie, ktorú dostáva prevádzkovateľ poverený povinnosťou poskytovať službu vo všeobecnom hospodárskom záujme.

(116)

Komisia okrem toho poznamenáva, že neexistujú žiadne údaje o tom, že by elektráreň v Trbovlje nebola prevádzkovaná rovnakým spôsobom ako bežný podnik alebo že by bola riadená obzvlášť neefektívnym spôsobom. Komisia poznamenáva, že podnik už reštrukturalizoval svoje činnosti v čase hospodárskeho prechodu Slovinska, najmä zatvorením svojich starších a neefektívnejších jednotiek, ktoré boli zastarané, a znížením počtu svojich zamestnancov. Tiež sa poznamenáva, že odmena za povinnosť poskytovať službu vo verejnom záujme v žiadnom prípade neobsahuje žiaden zisk.

(117)

Komisia nakoniec poznamenáva, že elektráreň v Trbovlje nebude schopná využiť efekt nového kola Systému obchodovania s emisiami („ETS“) pre obdobie rokov 2008 – 2012 na vytvorenie dodatočného výnosu alebo zisku, ktorý vyplynul z jej špecifickej povinnosti v rámci služby vo verejnom záujme, v porovnaní s tým, čo by vedel realizovať iný, inak porovnateľný podnik. V skutočnosti štát ukladá elektrárni Trbovlje povinnosť v rámci služby vo verejnom záujme vyrábať elektrickú energiu. Na rozdiel od elektrární, ktoré voľne predávajú svoju elektrickú energiu na trhu, elektráreň v Trbovlje nebude preto mať alternatívu zastaviť výrobu elektrickej energie a predať na trhu s CO2 potrebnú kvótu, ktorú dostala zadarmo bez toho, aby musela kúpiť potrebný počet kvót na plnenie svojich prevzatých povinností. Toto platí bez toho, aby musela elektráreň zlepšiť svoju efektívnosť v súlade so štruktúrou stimulov vytváraných ETS a tým uvoľňovaním voľných kvót, ktoré by mohla predať a zároveň dodržať plnenie povinnosti v rámci služby vo verejnom záujme vyrábať isté množstvo elektrickej energie.

(118)

Dôvody uvedené vyššie vychádzajú z predpokladu, že v súčasnosti je lignit najhospodárnejším zdrojom domáceho paliva na výrobu elektrickej energie v Slovinsku. Komisia sa domnieva, že v súčasnosti a v blízkej budúcnosti lignit naďalej týmto zdrojom zostane.

(119)

Komisia však tiež poznamenáva, že niektoré technológie na výrobu elektrickej energie používajúce obnoviteľné zdroje domáceho paliva majú už teraz výrobné náklady, ktoré nepresahujú vo veľkej miere výrobné náklady pomocou lignitu. Toto platí najmä pre veľké elektrárne na biomasu, ktoré majú, podľa Slovinska, výrobné náklady v priemere 18,18 SIT/MWh, čo je mierne viac ako 10 % nad úrovňou nákladov elektrárne Trbovlje.

(120)

Komisia preto poznamenáva, že odôvodnenie v tomto rozhodnutí vychádza z konkrétnych skutkových súvislostí predmetného prípadu a najmä vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť ustanovená pre elektráreň v Trbovlje sa skončí v roku 2009. Z dlhodobého hľadiska, keď sa znížia náklady na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a ich celková kapacita narastie, situácia sa môže zmeniť.

(121)

Okrem toho Komisia berie do úvahy skutočnosť, že táto konkrétna služba vo verejnom záujme bola ustanovená na základe predpisu Spoločenstva – smernice 2003/54/ES. Povinnosť v rámci služby vo verejnom záujme, ktorou je zabezpečenie spoľahlivosti dodávok v rámci štátu, možno vzhľadom na jej zvláštny charakter vykladať tak, že sa automaticky obmedzuje iba na subjekty pôsobiace vnútri štátu, v ktorom bola zverená.

(122)

Komisia sa preto domnieva, že metóda, ktorú Slovinsko použilo na stanovenie výšky kompenzácie poskytnutej elektrárni Trbovlje, zabezpečuje, aby bola služba vo všeobecnom hospodárskom záujme poskytovaná pri najnižších nákladoch pre spoločnosť do roku 2009. V špecifických právnych a skutkových okolnostiach prípadu sa kompenzácia nejaví ako presahujúca čiastku, ktorú by potreboval bežný dobre riadený podnik na vykonávanie takej povinnosti. Preto sa Komisia domnieva, že štvrtá podmienka je splnená, berúc do úvahy skutočnosť, že povinnosť v rámci služby vo verejnom záujme sa končí koncom roka 2009. Toto časové obmedzenie tiež poskytuje priestor Slovinsku zvážiť, či sa od roku 2010 rozhodne nahradiť používanie lignitu technológiami „čistého uhlia“ alebo sa preorientuje na biomasu alebo menej znečisťujúce palivo, v súlade s energetickou politikou Európskej únie (23).

(123)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Komisia dospela k záveru, že podpora pre elektráreň v Trbovlje za vyššie uvedených konkrétnych okolností spĺňa všetky štyri podmienky rozsudku Altmark a nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES,

(1)

Listom zo 7. februára 2006 (zaregistrovaný 10. februára 2006) Portugalsko oznámilo Komisii svoj zámer udeliť prevádzkovú pomoc spoločnosti Estaleiros Navais de Viana do Castelo SA („ENVC“). Listom z 13. marca 2006 Komisia požiadala o ďalšie vysvetlenia, ktoré Portugalsko poskytlo e-mailom z 28. apríla 2006.

(2)

Listom z 23. júna 2006 Komisia informovala Portugalsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo vzťahu k uvedenej pomoci.

(3)

Listom z 25. júla 2006 (zaregistrovaný 26. júla 2006) portugalské orgány predložili svoje pripomienky súvisiace so spomenutým konaním.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky. Tretie osoby nepredložili žiadne pripomienky.

(5)

Pomoc je určená pre spoločnosť Estaleiros Navais de Viana do Castelo SA („ENVC“), portugalskú lodenicu, ktorá v súčasnosti zamestnáva približne 1 000 zamestnancov.

(6)

Dňa 14. novembra 2003 spoločnosť ENVC podpísala zmluvu s francúzskym vlastníkom lodí, spoločnosťou Fouquet Sacops SA, o dodanie chemickej a ropnej cisternovej lode (trup č. 227) za zmluvnú cenu 22 900 000 EUR. Loď dodali 26. apríla 2005.

(7)

Portugalsko navrhuje udeliť spoločnosti ENVC pomoc v súvislosti s touto zmluvou formou grantu vo výške 1 461 702 EUR na základe nariadenia Rady (ES) č. 1177/2002 o dočasných ochranných opatreniach v sektore stavby lodí (3), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 502/2004 (4) („nariadenie o dočasných ochranných opatreniach“). Nariadenie o dočasných ochranných opatreniach nadobudlo účinnosť 3. júla 2002 a jeho platnosť sa skončila 31. marca 2005, preto v čase, keď Portugalsko oznámilo svoj zámer udeliť pomoc, už nebolo v platnosti.

(8)

Portugalsko tvrdí, že zmluva napriek tomu spĺňa podmienky na udelenie pomoci podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach z týchto dôvodov:

(9)

V článku 4 nariadenia o dočasných ochranných opatreniach sa uvádza, že „… toto nariadenie sa uplatňuje na konečné zmluvy podpísané od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia až do skončenia jeho platnosti…“. Portugalsko v tejto súvislosti uviedlo, že predmetná zmluva bola podpísaná 14. novembra 2003, t. j. ešte počas platnosti nariadenia o dočasných ochranných opatreniach, a preto spĺňa podmienky na udelenie pomoci.

(10)

Portugalsko ďalej tvrdí, že na predmetnú zmluvu sa vzťahovali nižšie cenové ponuky kórejských lodeníc, a teda spĺňa podmienky uvedené v článku 2 nariadenia o dočasných ochranných opatreniach, a že pomoc je preto opodstatnená z hľadiska kompenzácie nekalosúťažného konania kórejských lodeníc.

(11)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí postupu formálneho zisťovania v danom prípade uviedla, že má pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom na základe nariadenia o dočasných ochranných opatreniach z týchto dôvodov:

(12)

Po prvé Komisia mala pochybnosti týkajúce sa stimulujúceho účinku pomoci. Komisia v tejto súvislosti uviedla, že Portugalsko neposkytlo dôkazy o tom, že v čase, keď spoločnosť ENVC podpísala zmluvu, existovali verejné záruky, že lodenica získa pomoc. Naopak, Portugalsko nemalo zavedenú schému dočasných ochranných opatrení. Okrem toho portugalské orgány prijali rozhodnutie o udelení pomoci spoločnosti ENVC (podmienené schválením Komisie) podľa dostupných informácií až 28. decembra 2005, t. j. dávno po podpísaní zmluvy a dodaní lode. Bolo teda zrejmé, že spoločnosť ENVC pri podpisovaní zmluvy nebola motivovaná štátnou pomocou vzhľadom na to, že pomoc nebola k dispozícii v čase uzatvorenia projektu.

(13)

Po druhé Komisia spochybnila právny základ schválenia pomoci. Komisia zdôraznila, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach stratilo platnosť 31. marca 2005, a preto už nebolo v platnosti v čase, keď Portugalsko oznámilo svoj zámer udeliť pomoc. Hoci sa nariadenie o dočasných ochranných opatreniach vzťahovalo na zmluvy, ktoré boli podpísané v čase jeho platnosti, bolo sporné, či Komisia ešte môže posúdiť oznámené opatrenie na základe predpisu, ktorý už nie je súčasťou práva EÚ.

(14)

Komisia navyše uviedla, že Kórea spochybnila zlučiteľnosť nariadenia o dočasných ochranných opatreniach s pravidlami WTO. 22. apríla 2005 výbor WTO vydal správu, v ktorej dospel k záveru, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach a niektoré vnútroštátne schémy dočasných ochranných opatrení, ktoré existovali v čase, keď Kórea začala spor na pôde WTO, sú v rozpore s článkom 23.1 Dohody o pravidlách a postupoch upravujúcich urovnávanie sporov (DSU) (5). 20. júna 2005 orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB) schválil správu výboru, v ktorej odporučil, aby Spoločenstvo uviedlo nariadenie o dočasných ochranných opatreniach a vnútroštátne schémy dočasných ochranných opatrení do súladu so svojimi záväzkami podľa dohôd WTO (6). 20. júla 2005 Spoločenstvo informovalo orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB), že už vyhovelo rozhodnutiu a odporúčaniam orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB), keďže platnosť nariadenia o dočasných ochranných opatreniach sa skončila 31. marca 2005 a členské štáty už podľa neho nemôžu udeliť prevádzkovú pomoc.

(15)

Povolenie navrhovanej pomoci by predstavovalo ďalšie uplatňovanie nariadenia o dočasných ochranných opatreniach v rozpore so záväzkom Spoločenstva dodržiavať rozhodnutie orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB). Komisia preto v tejto fáze dospela k záveru, že pomoc nemôže byť v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva.

(16)

Po tretie, pokiaľ ide o intenzitu pomoci, Komisia uviedla, že výška pomoci je zjavne vyššia ako 6 % zmluvnej hodnoty, a teda je v rozpore s maximálnou intenzitou pomoci ustanovenou v článku 2 ods. 3 nariadenia o dočasných ochranných opatreniach.

(17)

Portugalsko poznamenalo, že výška pomoci, ktorú uviedla Komisia v rozhodnutí o začatí postupu formálneho zisťovania (1 401 702 EUR) (7), nezodpovedá oznámenej výške pomoci (1 461 702 EUR).

(18)

Pokiaľ ide o intenzitu pomoci, Portugalsko uviedlo, že podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach maximálna intenzita pomoci je 6 % zmluvnej hodnoty pred udelením pomoci [na rozdiel od 6 % zmluvnej hodnoty uvedenej v rozhodnutí Komisie o začatí postupu formálneho zisťovania (8)] a že na základe toho je intenzita pomoci v súlade s nariadením o dočasných ochranných opatreniach.

(19)

Zo všeobecnejšieho hľadiska Portugalsko uviedlo, že cieľom nariadenia o dočasných ochranných opatreniach je kompenzovať nekalosúťažné konanie Kórey a že na všetky lodenice v EÚ sa vzťahujú rovnaké podmienky, pokiaľ ide o získanie pomoci podľa nariadenia. Podľa názoru Portugalska preto pomoc neovplyvnila obchod na spoločnom trhu a z tohto dôvodu bolo sporné, či ju možno považovať za štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(20)

Pokiaľ ide o stimulujúci účinok, Portugalsko poskytlo nové dôkazy, ktoré poukazujú na to, že lodenica požiadala o udelenie pomoci 25. septembra 2003, t. j. pred podpísaním zmluvy. V tejto súvislosti Portugalsko predložilo kópiu listu portugalských orgánov adresovaného lodenici z 26. septembra 2003, v ktorom portugalské orgány potvrdili prijatie žiadosti o udelenie pomoci a pripomenuli lodenici, že pomoc je podmienená schválením Komisie. Podľa názoru Portugalska tento list svedčil o pripravenosti portugalských orgánov udeliť pomoc za predpokladu, že budú splnené všetky právne podmienky.

(21)

Portugalsko ďalej tvrdilo, že podľa predchádzajúcej praxe sa ukazovalo, že žiadosti lodiarskeho priemyslu o udelenie pomoci Portugalsko podporí za predpokladu, že na to existuje právny základ (v tomto prípade nariadenie o dočasných ochranných opatreniach). Skutočnosť, že Portugalsko formálne schválilo pomoc až v decembri 2005, bola dôsledkom interných administratívnych prieťahov. Nič to však nemení na skutočnosti, že lodenica očakávala na základe uvedených úvah (pozri bod 20) a na základe všeobecných zásad portugalských orgánov v tejto súvislosti udelenie pomoci. Lodenica mala dôkazy o tom, že kórejské lodenice ponúkli vo vzťahu k zmluve nižšie ceny, a prijala zmluvu s predpokladom, že dostane pomoc od portugalských orgánov.

(22)

Pokiaľ ide o právny základ schválenia pomoci, Portugalsko zopakovalo svoje pripomienky uvedené v oznámení v tom zmysle, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach je primeraným základom schválenia pomoci, pretože zmluva bola podpísaná v čase, keď nariadenie o dočasných ochranných opatreniach bolo ešte v platnosti, a teda ešte skôr, ako orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB) označil nariadenie o dočasných ochranných opatreniach za neprípustné. Portugalsko uviedlo, že situácia sa preto nelíši od situácie v prípade opatrení pomoci, ktoré udelili iné členské štáty (podľa schém dočasných ochranných opatrení) zmluvám, ktoré boli podpísané v čase, keď nariadenie o dočasných ochranných opatreniach bolo ešte v platnosti. Pre oprávnenosť zmlúv na udelenie pomoci bol rozhodujúci okamih podpísania zmlúv, a nie okamih oznámenia alebo udelenia pomoci. Portugalsko tiež uviedlo, že od žiadnej z lodeníc, ktoré boli príjemcami pomoci, sa nevyžadovalo, aby vrátila pomoc v nadväznosti na správu výboru WTO. Nezvýšenie pomoci pre spoločnosť ENVC by bolo teda v rozpore so všeobecnou zásadou rovnakého zaobchádzania.

(23)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo pri ktorej hrozí narušenie hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(24)

Komisia dospela k záveru, že navrhované opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES: má formu grantu, ktorý sa financuje zo štátnych prostriedkov; aj keď sa nariadenie o dočasných ochranných opatreniach uplatňovalo vo všetkých členských štátoch, ako tvrdilo Portugalsko, opatrenie je selektívne, keďže sa obmedzuje na spoločnosť ENVC; je pravdepodobné, že tento selektívny grant naruší hospodársku súťaž tým, že poskytne spoločnosti ENVC výhodu v porovnaní s ostatnými súťažiteľmi, ktorí nezískali pomoc. Napokon, lodiarstvo je hospodárskou činnosťou, v rámci ktorej sa uskutočňuje rozsiahly obchod medzi členskými štátmi. Opatrenie teda ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(25)

Komisia preto potvrdzuje, že oznámené opatrenie pomoci možno subsumovať pod článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(26)

V nadväznosti na pripomienky, ktoré predložilo Portugalsko, Komisia potvrdzuje, že oznámená výška pomoci je 1 461 702 EUR. Na základe článku 2 ods. 3 nariadenia o dočasných ochranných opatreniach je maximálna prípustná intenzita pomoci 6 % zmluvnej hodnoty pred udelením pomoci (9). Komisia dospela k záveru, že oznámená pomoc zodpovedá maximálne prípustnej intenzite pomoci ustanovenej nariadením o dočasných ochranných opatreniach.

(27)

Všeobecným pravidlom je, že štátnu pomoc možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, iba ak je potrebné motivovať prijímajúcu firmu, aby konala spôsobom, ktorý napomáha dosiahnutie cieľov sledovaných príslušnou výnimkou (10).

(28)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že cieľom nariadenia o dočasných ochranných opatreniach bolo „účinne umožniť lodeniciam Spoločenstva čeliť nekalosúťažnému konaniu zo strany Kórey“ (pozri odôvodnenie 6). Priamu pomoc do výšky 6 % zmluvnej hodnoty pred udelením pomoci bolo teda možné povoliť za predpokladu, že o uzatvorenie tej istej zmluvy sa uchádzala kórejská lodenica, ktorá ponúkala nižšiu cenu (článok 2).

(29)

Nové dôkazy, ktoré poskytlo Portugalsko, svedčia o tom, že lodenica požiadala o udelenie pomoci pred podpísaním zmluvy. Portugalsko navyše predložilo kópiu listu príslušných portugalských orgánov (Generálne riaditeľstvo pre priemysel) adresovaného spoločnosti ENVC z 26. septembra 2003, v ktorom potvrdili doručenie žiadosti o udelenie pomoci, požiadali o predloženie dôkazov týkajúcich sa dodržania článku 2 ods. 1 nariadenia o dočasných ochranných opatreniach (t. j. dôkazov o tom, že o uzatvorenie zmluvy sa uchádza kórejská lodenica, ktorá ponúka nižšiu cenu – tieto dôkazy lodenica následne predložila) a upozornili lodenicu, že udelenie pomoci podlieha predchádzajúcemu oznámeniu Komisii a schváleniu ňou. Komisia dospela k záveru, že uvedené skutočnosti svedčili o pripravenosti portugalských orgánov udeliť pomoc za predpokladu, že sa splnia všetky podmienky. Keďže sa ukázalo, že podmienky oprávnenosti sa v tomto prípade splnili, tieto skutočnosti nevyhnutne vzbudili očakávania lodenice, že jej bude pomoc udelená (11). Táto skutočnosť viedla k zmierneniu pochybností Komisie o stimulujúcom účinku pomoci.

(30)

V rozhodnutí o začatí postupu formálneho zisťovania Komisia uviedla, že platnosť nariadenia o dočasných ochranných opatreniach sa skončila 31. marca 2005, a preto nariadenie už nebolo v platnosti v čase, keď Portugalsko oznámilo zámer udeliť pomoc. Hoci sa nariadenie o dočasných ochranných opatreniach vzťahovalo na zmluvy podpísané počas obdobia jeho uplatňovania, bolo sporné, či Komisia môže posúdiť oznámené opatrenie na základe predpisu, ktorý už nie je súčasťou práva EÚ.

(31)

Pripomienky, ktoré predložilo Portugalsko v nadväznosti na rozhodnutie o začatí postupu formálneho zisťovania, neviedli k zmierneniu pochybností Komisie o tejto otázke.

(32)

Komisia pripomína, že svoje hodnotenie vo vzťahu k oznámenej pomoci zakladá spravidla na predpisoch platných v čase hodnotenia (12), pokiaľ samotný platný predpis neustanovuje inak. Portugalsko schválilo pomoc (pod podmienkou schválenia Komisiou) na vnútroštátnej úrovni a oznámilo ju Komisii dávno po skončení platnosti nariadenia o dočasných ochranných opatreniach.

(33)

V tejto súvislosti Portugalsko tvrdí, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach sa vzťahuje na predmetnú zmluvu na základe článku 4 nariadenia, v ktorom sa ustanovuje, že „… toto nariadenie sa uplatňuje na konečné zmluvy, ktoré boli podpísané pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, až do skončenia jeho platnosti…“. Portugalsko tvrdí, že zmluva bola podpísaná 14. novembra 2003, t. j. keď nariadenie o dočasných ochranných opatreniach bolo ešte v platnosti, a preto je i naďalej oprávnená na udelenie pomoci.

(34)

Komisia však dospela k záveru, že citovaný článok 4 nevymedzuje časovú pôsobnosť nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Časová pôsobnosť nariadenia je skôr vymedzená v článku 5 (13), v ktorom sa ustanovuje, že „jeho platnosť sa končí 31. marca 2005“.

(35)

Naopak, v článku 4 sú uvedené dodatočné podmienky zlučiteľnosti pomoci. Potvrdzuje to aj druhá časť článku 4, v ktorej sa ustanovuje, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach sa nevzťahuje na „konečné zmluvy podpísané skôr, ako Komisia oznámi v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, že začala konanie na urovnanie sporu proti Kórei (…), a konečné zmluvy podpísané jeden alebo viac mesiacov po tom, ako Komisia oznámi v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, že toto konanie na urovnanie sporu je vyriešené alebo zastavené“.

(36)

Z uvedených skutočností je zrejmé, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach sa malo uplatňovať iba počas prebiehajúceho sporu s Kóreou (14), najneskôr však do 31. marca 2005.

(37)

V prospech tohto výkladu svedčí aj samotný cieľ nariadenia o dočasných ochranných opatreniach: bolo navrhnuté „ako výnimočné a dočasné opatrenie s cieľom pomôcť lodeniciam Spoločenstva v tých odvetviach, ktoré utrpeli nepriaznivé účinky vo forme hmotnej škody a závažnej ujmy, ktoré vznikli v dôsledku nekalosúťažného konania zo strany Kórey, (…) (a malo sa vzťahovať) na vymedzené oblasti trhu, a to iba počas krátkeho obdobia“ (15) (odôvodnenie 3).

(38)

Skutočnosť, že Rada neobnovila platnosť tohto nariadenia po skončení jeho platnosti, jasne svedčí o tom, že nemala v úmysle udeliť Komisii ďalšie poverenie na schvaľovanie pomoci podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Je to v súlade so skutočnosťou, že Spoločenstvo informovalo orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB), že členské štáty už nemôžu udeliť prevádzkovú pomoc podľa tohto nariadenia.

(39)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach je potrebné vykladať aj z hľadiska medzinárodných záväzkov Spoločenstva. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora právne predpisy Spoločenstva je potrebné v čo najväčšom rozsahu vykladať spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodným právom, vrátane záväzkov ES vo vzťahu k WTO (16).

(40)

V správe výboru a v rozhodnutí orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB), ktorým bola schválená táto správa, bolo samotné nariadenie o dočasných ochranných opatreniach označené za neprípustné pre jeho rozpor s pravidlami WTO a bola v nich vyjadrená požiadavka, aby Spoločenstvo zastavilo uplatňovanie nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Záväzok Spoločenstva realizovať rozhodnutie orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB) sa tiež týka budúcich rozhodnutí o udelení novej pomoci na základe nariadenia o dočasných ochranných opatreniach (17). Spoločenstvo informovaním orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB) o tom, že už vyhovelo rozhodnutiu a odporúčaniam orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB) vzhľadom na to, že platnosť nariadenia o dočasných ochranných opatreniach sa skončila 31. marca 2005 a členské štáty už podľa neho nemôžu udeliť prevádzkovú pomoc, sa zaviazalo, že nepovolí novú pomoc podľa nariadenia. Schválenie tejto pomoci by preto viedlo k porušeniu medzinárodných záväzkov Spoločenstva.

(41)

Nakoniec je tiež potrebné poznamenať, že Portugalsko nepredložilo oznámenie v primeranej lehote. Portugalsko oznámilo opatrenie až 7. januára 2006, t. j. približne 27 mesiacov po podaní žiadosti o udelenie pomoci lodenicou, 10 mesiacov po skončení platnosti nariadenia o dočasných ochranných opatreniach a 6 mesiacov po tom, čo Spoločenstvo informovalo orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB) o tom, že členské štáty už nemôžu udeliť prevádzkovú pomoc podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Vzhľadom na výnimočnú a dočasnú povahu nariadenia, ako aj na záväzky ES vo vzťahu k WTO, o ktorých bolo Portugalsko informované, Portugalsko nemohlo očakávať, že opatrenia sa budú naďalej uplatňovať aj po skončení jeho platnosti.

(42)

Komisia ďalej pripomína, že aj keď spoločnosť ENVC očakávala udelenie pomoci, táto skutočnosť neoprávňovala lodenicu na získanie pomoci, ktorá závisela nielen od schválenia Portugalskom, ale aj od oznámenia Komisii a schválenia Komisiou.

(43)

Podobne, a v rozpore s tvrdením Portugalska, sa v tomto prípade nespochybňuje zásada rovnakého zaobchádzania. Lodenice v členských štátoch, ktoré mali zavedenú schému dočasných ochranných opatrení, boli oprávnené získať pomoc na základe schém, ktoré Komisia schválila pred 30. marcom 2005, ale Komisia od tohto dňa neprijala žiadne ďalšie rozhodnutia o schválení novej pomoci podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Komisia tiež pripomína, že podľa rozhodnutia orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB) sa záväzok neudeliť ďalšiu novú pomoc podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach vzťahuje na pomoc podľa schválených schém, ako aj na pomoc poskytnutú ad hoc, a teda sa nerozlišuje medzi pomocou lodeniciam, na ktorú sa vzťahuje schéma, a ako je to v tomto prípade, pomocou poskytnutou ad hoc mimo schémy (pozri vyššie uvedený odsek 14): orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB) vo svojom rozhodnutí odporučil Spoločenstvu, aby zosúladilo nielen nariadenie o dočasných ochranných opatreniach, ale aj vnútroštátne schémy dočasných ochranných opatrení so svojimi záväzkami podľa dohôd WTO.

(44)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že oznámenú pomoc nemožno schváliť podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Keďže sa na tento prípad nevzťahuje žiadna ďalšia výnimka podľa článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES, pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom,

(1)

Portugalské orgány oznámili v liste z 5. apríla 2005 (zaslaného prostredníctvom svojho stáleho zastupiteľstva), ktorý bol Komisii doručený 7. apríla 2005, svoj úmysel poskytnúť pomoc spoločnosti Djebel – S.G.P.S., S.A. (ďalej len „Djebel“) ako príspevok na financovanie investície tejto spoločnosti v Brazílii. Na požiadanie Komisie poskytlo Portugalsko ďalšie informácie v listoch (zaslaných prostredníctvom stáleho zastupiteľstva) z 25. júla 2005 (doručený Komisii 27. júla 2005), 26. septembra (doručený Komisii 28. septembra 2005) a 23. decembra 2005 (doručený Komisii 3. januára 2006).

(2)

V liste z 22. februára 2006 Komisia informovala Portugalsko o svojom rozhodnutí začať konanie v súvislosti s uvedenou pomocou podľa článku 88, ods. 2 Zmluvy o ES.

(3)

Portugalské orgány predložili svoje pripomienky k uvedenému konaniu v liste z 31. marca 2006, ktorý bol Komisii doručený 4. apríla 2006.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. V tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky od tretích strán.

(5)

Djebel – S.G.P.S., S.A. je firma so sídlom na Madeire, Portugalsko.

(6)

Táto firma patrí do skupiny Pestana, hlavnej hotelierskej skupiny v Portugalsku, a nevzťahuje sa na ňu definícia malých a stredných podnikov. Djebel nespĺňa kritériá nezávislosti uvedené v článku 3 prílohy k odporúčaniu Komisie z 3. apríla 1996, ktorá sa týka definície malých a stredných podnikov (3), rovnako ani kritéria uvedené v odporúčaní zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (4). Djebel je teda veľký podnik.

(7)

Djebel riadi holdingovú spoločnosť v Brazílii, ktorá je zameraná na investovanie a riadenie v oblasti hotelierstva a turistických aktivít.

(8)

Skupina Pestana už pred rokom 1999 nadobudla hotel v Mozambiku a ďalšie 4 nadobudla v Brazílii následne po hoteli, ktorý je predmetom tohto oznámenia.

(9)

V rámci projektu nadobudla firma Djebel kapitálový podiel v brazílskej spoločnosti RASH – Administração de Hóteis de Turismo, Lda, ktorej jediným majetkom je hotel Rio Atlântico nachádzajúci sa v Rio de Janeiro.

(10)

Kapitál spoločnosti RASH bol nadobudnutý v októbri 1999 a hotel bol už v tom čase v plnej prevádzke.

(11)

Cena za nadobudnutie akcií spoločnosti RASH dosiahla sumu 14 720 474 EUR.

(12)

V prípade uvedeného projektu má Portugalsko v úmysle poskytnúť zvýhodnenú pôžičku v hodnote 3 680 119 EUR, čo je 25 % oprávnených nákladov. Suma pomoci je 574 466 EUR, čiže intenzita pomoci rovná sa 3,90 %.

(13)

Štát by v rámci nariadenia o pomoci de minimis (5) poskytol firme Djebel dodatočnú sumu na pokrytie nákladov spojených so štúdiami a technickou podporou, finančnými garanciami a právnymi službami.

(14)

Táto schéma pomoci bola oznámená v súlade s portugalskou schémou pomoci N 667/1999, ktorú Komisia schválila 8. augusta 2000 (6). Táto schéma, ktorá bola v platnosti od roku 2000 do roku 2006, bola zameraná na podporu moderných a konkurencieschopných podnikateľských stratégií. Podľa tejto schémy musela byť pomoc pre veľké podniky určená na projekty priamej zahraničnej investície oznámená Komisii na individuálnej báze.

(15)

24. mája 1999 firma Djebel predložila návrh na účasť v plánovanom projekte fondu rizikového kapitálu F. Turismo - Capital de Risco, SA, ktorý je vo vlastníctve štátnych a súkromných spoločností. Podľa portugalských orgánov intervencie tohto fondu neobsahujú prvky štátnej pomoci v súlade s článkom 87 Zmluvy o ES.

(16)

Oficiálna žiadosť o pomoc v rámci schémy N 667/1999 bola predložená 31. januára 2001. Portugalsko vysvetlilo, že dokument predložený fondu F. Turismo – Capital de Risco, SA (ďalej len „FCR“) v roku 1999 predstavoval pôvodnú žiadosť o pomoc a projekt bol následne realizovaný na základe predpokladu, že bude oprávnený na pomoc v súlade s príslušnými portugalskými právnymi predpismi. Z dôvodu oneskorení na internej úrovni oznámili portugalské orgány túto pomoc až v apríli 2005.

(17)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania týkajúceho sa uvedeného prípadu uviedla, že preskúma opatrenie vzhľadom na výnimku ustanovenú v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, aby rozhodla, či pomoc podporuje rozvíjanie určitej hospodárskej činnosti bez takého negatívneho vplyvu na podmienky obchodných výmen, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

(18)

Rovnako Komisia vyhlásila, že preskúma toto opatrenie podľa kritérií, ktoré sa zvyčajne používajú na hodnotenie pomoci veľkým podnikom, zameranej na projekty priamej investície v zahraničí (7). V takejto situácii Komisia zvyčajne zvažuje výhody takéhoto opatrenia a či prispieva k medzinárodnej konkurencieschopnosti konkrétneho hospodárskeho odvetvia Európskej únie, oproti možným negatívnym vplyvom na Spoločenstvo, ako je riziko presunu a eventuálny negatívny vplyv na zamestnanosť.

(19)

Komisia ďalej berie do úvahy potrebu pomoci vzhľadom na riziká, ktoré ohrozujú projekt v uvedenej krajine, ako aj vzhľadom na deficity podniku, akým čelia malé a stredné podniky. Iné kritérium sa týka eventuálneho priaznivého vplyvu na regionálnej úrovni. Nakoniec Komisia vylúčila akúkoľvek pomoc na činnosti súvisiace s vývozom.

(20)

Komisia ďalej zisťovala, aký by bol vplyv projektu na odvetvie turistického ruchu v Portugalsku (a teda v EÚ) a či by mal taký vplyv na podmienky obchodu v EÚ, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

(21)

Komisia rovnako spochybnila fakt, že by žiadateľ potreboval pomoc a/alebo ho pomoc motivovala, aby uskutočnil investíciu, keďže sa projekt uzavrel ešte predtým, ako firma Djebel oficiálne požiadala o štátnu pomoc. Komisia vyzvala Portugalsko, aby predložilo pripomienky a všetky ďalšie informácie, ktoré by mohli prispieť k hodnoteniu procesu.

(22)

Podľa Portugalska je potreba pomoci odôvodnená faktom, že nadobudnutie RASH bolo pre skupinu Pestana prvým projektom priamej zahraničnej investície v Brazílii. V podstate všetky aktivity tejto skupiny sa zameriavali na portugalský trh. Portugalsko tvrdí, že výzva medzinárodného rozšírenia do Brazílie, krajiny s vysokým rizikom, ale aj s veľkým potenciálom rozvoja a pevným historickým a kultúrnym putom s Portugalskom, sa stala rozhodujúcou otázkou vývoja skupiny Pestana.

(23)

Portugalsko pred Európskou komisiou zdôraznilo, že žiadosť o pomoc firma vypracovala 24. mája 1999 a predložila spoločnosti F. Turismo – Capital de Risco, SA, ktorá riadi fond rizikového kapitálu FCR F. Turismo. Oznámená žiadosť predstavovala druhú fázu hodnotenia projektu. Žiadosť teda treba hodnotiť z pohľadu okolností, ktoré nastali v máji 1999.

(24)

Podľa portugalských orgánov teda skutočnosť, že sa investícia zrealizovala bez štátnej pomoci, svedčí o tom, že žiadateľ bol presvedčený, že pomoc získa a musí využiť túto obchodnú príležitosť. Portugalské orgány uviedli, že príjemca by nemal byť penalizovaný za to, že predloženie žiadosti trvalo dlhšie než uskutočnenie investície. Odvolávajú sa aj na nevýhody a výnimočné riziká operácie, ako je značná nestálosť brazílskej meny, a tiež na fakt, že ide o prvú zahraničnú investíciu firmy v Brazílii.

(25)

Podľa Portugalska prispela táto investícia v Brazílii k lepšej konkurencieschopnosti skupiny Pestana a posilnila jej pozíciu v rámci odvetvia turistického ruchu na svetovej úrovni, a to najmä vďaka zvýšeniu povedomia o značke „Pestana Hotels and Resorts“, pričom sa zviditeľnilo aj Portugalsko ako turistický cieľ.

(26)

Okrem toho skúsenosť skupiny v Mozambiku nemožno vôbec porovnať s jej medzinárodným rozširovaním v Brazílii, keďže tieto dva trhy sú úplne odlišné. Zatiaľ čo trh v Mozambiku je napriek svojmu veľkému potenciálu ešte len v počiatočnom štádiu rozvoja, brazílsky trh je otvorený, s veľmi silnou hospodárskou súťažou a predstavuje oveľa väčšie riziko ako trh v Mozambiku. V rámci momentálneho procesu internacionalizácie skupiny Pestana nebola jej skúsenosť v Mozambiku dostatočná na to, aby sa znížilo vysoké riziko a neistota spojené s touto operáciou.

(27)

Portugalské orgány napokon uviedli, že štátna pomoc bude mať len obmedzený vplyv na podmienky obchodu v EÚ hlavne preto, že:

Portugalsko na záver uviedlo, že nie je možné, aby uvedená investícia, ktorá sa týkala iba nadobudnutia jedného hotela, mala akýkoľvek významnejší dopad na podmienky obchodu v EÚ a už vôbec nie, aby bola v rozpore so spoločným záujmom.

(28)

V tomto kontexte neboli predložené žiadne pripomienky od tretích strán.

(29)

Podľa článku 87 ods. 1 „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(30)

Vo svojom rozhodnutí z 22. februára 2006 Komisia dospela k záveru, že na štátnu pomoc sa vzťahuje článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES, a to z nasledujúcich dôvodov:

(31)

Komisia považuje argumenty, ktoré Portugalsko predložilo (pozri bod 27), za nedostatočné na to, aby zmenila tieto závery, a to hlavne z nasledujúcich dôvodov:

(32)

Komisia uviedla, že by zlučiteľnosť pomoci so Zmluvou o ES posúdila v zmysle výnimky upravenej v článku 87 ods. 3 písm. c) tejto zmluvy, ktorá umožňuje pomoc „určenú na podporu rozvoja určitých ekonomických (…) činností (…)“, pokiaľ takáto pomoc neovplyvní podmienky obchodných výmen v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. Komisia ďalej uviedla, že brala do úvahy aj určité kritériá, ktoré uplatnila v predchádzajúcich prípadoch poskytnutia pomoci veľkým podnikom na projekty priamej zahraničnej investície (pozri odsek 18) – tieto kritériá boli určené na vyrovnanie rovnováhy medzi výhodami opatrenia, ktoré prispelo ku konkurencieschopnosti daného priemyslu EÚ na medzinárodnej úrovni (napríklad kritérium zohľadňujúce potrebu pomoci vzhľadom na riziká spojené s projektom v krajine, kam investícia smeruje), a jeho možným nepriaznivým vplyvom na trh EÚ (9).

(33)

Komisia zdôraznila, že v tomto kontexte a s ohľadom na stimulačný účinok pomoci poukazujú rôzne okolnosti na to, že táto pomoc uvedené kritériá nespĺňala. Okrem toho mala Komisia pochybnosti o dopade opatrenia na spoločný trh. Tieto kritériá zahŕňajú predovšetkým potrebu pomoci vzhľadom na riziká, ktoré ohrozujú projekt v danej krajine, ako aj vzhľadom na deficity podniku (podobné, akým čelia malé a stredné podniky).

(34)

Podľa právnych predpisov upravujúcich štátnu pomoc je hlavnou zásadou zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom fakt, či takáto pomoc vedie príjemcu k ďalšej činnosti, ktorú by nevykonal, keby mu nebola pomoc poskytnutá. Inak pomoc iba naruší hospodársku súťaž bez akéhokoľvek pozitívneho prínosu.

(35)

Komisia už vo svojom rozhodnutí o začatí konania týkajúceho sa uvedeného prípadu vyjadrila pochybnosti, či bola pomoc potrebná na to, aby firma Djebel uskutočnila uvedenú investíciu.

(36)

Vo svojom rozhodnutí z 22. februára 2006 Komisia zdôraznila, že oznámený projekt nebol prvým projektom internacionalizácie skupiny Pestana, do ktorej patrí aj Djebel. Skupina už vyvíjala činnosť v Mozambiku, preto sa zdá nepravdepodobné, že by potrebovala uvedenú pomoc pri svojom prvom projekte medzinárodného rozširovania v Brazílii (10).

(37)

Okrem toho patrí Djebel do najväčšej portugalskej hotelierskej skupiny. Od roku 1999 rozšírila firma svoju činnosť do Brazílie, kde momentálne vlastní deväť hotelov a patrí medzi desať najväčších hotelových reťazcov. Na základe tejto skutočnosti možno predpokladať, že investícia by sa bola uskutočnila aj bez výhľadu na získanie pomoci. Navyše nie je pravdepodobné, že by pomoc udelená v súčasnosti na investíciu, ktorá sa uskutočnila pred viac ako siedmimi rokmi, mala s touto investíciou nejakú reálnu spojitosť.

(38)

Okrem toho, aby mala pomoc stimulačný účinok, musí sa preukázať, že žiadosť o štátnu pomoc bola predložená ešte pred začiatkom investície.

(39)

Komisia zdôraznila, že investícia sa uskutočnila v októbri 1999, viac ako rok pred tým, než príjemca oficiálne predložil žiadosť o udelenie pomoci podľa schémy štátnej pomoci N 667/1999 (31. januára 2001), takže nebolo splnené kritérium „stimulačného účinku“, ktoré zvyčajne pravidlá Spoločenstva pri regionálnej pomoci vyžadujú (11).

(40)

Portugalské orgány namietli, že návrh na účasť FCR na investícii, ktorý bol predložený 24. mája 1999 (pred investíciou), je dostatočným dôkazom, že toto kritérium bolo splnené. Podľa Komisie samotný návrh na účasť spoločnosti rizikového kapitálu na investícii nemožno považovať za žiadosť o poskytnutie štátnej pomoci, ktorá by mohla mať stimulačný účinok.

(41)

Komisia ďalej zdôrazňuje, že k investícii došlo približne päť a pol roka pred tým, než portugalské orgány predložili oznámenie Komisii.

(42)

Z uvedených skutočností nevyplývajú podľa Komisie žiadne dôkazy, že by pomoc navrhovaná Portugalskom bola potrebná na náhradu akéhokoľvek špecifického rizika, spojeného s projektom. Komisia si ďalej myslí, že na uskutočnenie investície skupiny Pestana v Brazílii nebola pomoc potrebná, ani neslúžila ako stimulácia. Podľa Komisie nemá táto pomoc žiaden stimulačný účinok.

(43)

Okrem toho v predchádzajúcich prípadoch Komisia zastávala názor, že pomoc na priamu zahraničnú investíciu môže posilniť finančnú a strategickú kapacitu príjemcu a takto ovplyvniť jeho pozíciu oproti konkurentom na trhu EÚ (12).

(44)

Komisia zdôrazňuje, že skupina Pestana rozšírila svoju obchodnú činnosť v hotelierskom odvetví po uvedenej investícii, čo však nebola jej prvá zahraničná investícia. Podľa informácií od portugalských orgánov investícia v Brazílii prispela aj bez poskytnutia pomoci k lepšej konkurencieschopnosti skupiny Pestana a jej lepšej viditeľnosti v rámci odvetvia turistického ruchu na celosvetovej úrovni, najmä vďaka významu značky „Pestana Hotels & Resorts“.

(45)

Napokon Komisia opätovne zdôrazňuje, že aj keď mala investícia firmy Djebel v Portugalsku pozitívny vplyv, v podstate ho nemožno prisúdiť pomoci, pretože, ako už bolo uvedené, pomoc nemala v tomto prípade motivačný účinok, keďže projekt bol uzavretý ešte predtým, ako firma Djebel požiadala o pomoc, a poskytnutie tejto pomoci nebolo na uskutočnenie investície potrebné.

(46)

Pri analýze zlučiteľnosti pomoci Komisia veľmi starostlivo skúma rovnováhu medzi jej pozitívnymi a negatívnymi účinkami a zisťuje, či priaznivé účinky pre Spoločenstvo prevažujú nad jej nepriaznivými účinkami na úrovni hospodárskej súťaže a obchodných výmen v rámci trhu EÚ. Na základe uvedených skutočností nenašla Komisia dôkaz, že by pomoc firme Djebel pri investícii v Brazílii mohla prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu alebo že by mala pozitívny účinok na uvedené regióny EÚ. Práve naopak, pomoc by posilnila pozíciu príjemcu a znevýhodnila jeho konkurentov, ktorým štátna pomoc nebola poskytnutá a to v rámci trhu so silnou súťažou. Komisia si teda nemyslí, že by pomoc mala pre Spoločenstvo také priaznivé účinky, ktoré by mohli vyvážiť jej nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž.

(47)

Komisia dospela k záveru, že Portugalsko nedokázalo, že by firma Djebel neuskutočnila daný projekt bez štátnej pomoci. Pomoc by iba nepriaznivo ovplyvnila hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu a neprispela by k žiadnej ďalšej činnosti uvedeného príjemcu. Nie je preto možné tvrdiť, že by pomoc podporila rozvoj ekonomickej činnosti v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. c), čiže je nezlučiteľná so spoločným trhom.

(48)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažuje Komisia za potrebné hodnotiť ďalšie sporné aspekty týkajúce sa zlučiteľnosti pomoci, ktoré uvádza vo svojom rozhodnutí z 22. februára 2006,

(1)

Listom z 27. decembra 2005 (zaevidovaným 4. januára 2006) Portugalsko notifikovalo Komisii úmysel poskytnúť spoločnosti Autoeuropa – Automóveis Lda („Autoeuropa“) pomoc vo výške 3 552 423 EUR v súvislosti so vzdelávacím projektom, ktorý táto spoločnosť chcela uskutočniť. Listom z 31. januára 2006 si Komisia vyžiadala ďalšie informácie, Portugalsko naň odpovedalo listom z 9. marca 2006 (zaevidovaným 23. marca 2006).

(2)

Listom zo 16. mája 2006 Komisia informovala Portugalsko o rozhodnutí začať konanie v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES. Orgány Portugalskej republiky predložili pripomienky v súvislosti s týmto konaním listom z 31. augusta 2006.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(4)

Komisii boli doručené pripomienky od zainteresovaných strán; postúpila ich portugalským orgánom, aby sa k nim vyjadrili. Pripomienky zo strany Portugalska boli doručené Komisii listom z 13. novembra 2006. Listom z 2. februára 2007 Komisia požiadala o ďalšie informácie.

(5)

Listom zo 4. mája 2007 Portugalsko informovalo Komisiu, že notifikovaná pomoc je už bezpredmetná, keďže Autoeuropa upravila svoj vzdelávací projekt a notifikácia tým pádom stráca význam a Portugalsko ju sťahuje.

(6)

Komisia berie na vedomie, že podľa článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (3) dotknuté členské štáty môžu pred tým, než Komisia o danej pomoci rozhodne, v primeranom čase stiahnuť notifikáciu. Podľa článku 8 ods. 2 Komisia v prípadoch, keď už začala konanie vo veci formálneho zisťovania, toto konanie ukončí.

(7)

Vzhľadom na uvedené Komisia rozhodla o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o predmetnú pomoc, keďže Portugalsko stiahlo notifikáciu,