31.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 199/1

(1)

Spoločenstvo si stanovilo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Pre postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Spoločenstvo okrem iného prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami a potrebné pre dobré fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Podľa článku 65 písm. c) zmluvy tieto opatrenia zahŕňajú opatrenia na odstraňovanie prekážok riadneho fungovania občianskeho súdneho konania, v prípade potreby podporovaním zlučiteľnosti pravidiel občianskeho súdneho konania uplatniteľných v členských štátoch.

(3)

V tejto súvislosti už Spoločenstvo prijalo okrem iných opatrení nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (3), nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (4), rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (5), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (6), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (7).

(4)

Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 vyzvala Radu a Komisiu, aby prijali spoločné procesnoprávne normy pre zjednodušené a zrýchlené cezhraničné konanie v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu.

(5)

Dňa 30. novembra 2000 Rada prijala spoločný program Komisie a Rady o opatreniach na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (8). Program odkazuje na zjednodušenie a zrýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pokrok v tejto oblasti priniesol Haagsky program (9) prijatý Európskou radou 5. novembra 2004, ktorý vyzval, aby sa vo veciach s nízkou hodnotou sporu podnikli aktívne kroky.

(6)

Dňa 20. decembra 2002 Komisia prijala Zelenú knihu o konaní o európskom platobnom rozkaze a o opatreniach na zjednodušenie a zrýchlenie konaní s nízkou hodnotou sporu. Na základe Zelenej knihy prebehli konzultácie o opatreniach týkajúcich sa zjednodušenia a zrýchlenia konaní s nízkou hodnotou sporu.

(7)

Veľa členských štátov zaviedlo zjednodušené občianske súdne konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože náklady, prieťahy v konaní a ďalšie komplikácie súvisiace s konaním sa neznižujú úmerne s hodnotou pohľadávky. Prekážky pri dosahovaní rýchleho a finančne nenákladného rozsudku sú pri cezhraničných sporoch ešte väčšie. Preto je potrebné ustanoviť európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu („európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu“). Cieľom takéhoto konania by malo byť zjednodušenie prístupu k spravodlivosti. Narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu pre nerovnováhy vo fungovaní procesnoprávnych prostriedkov poskytovaných veriteľom v rôznych členských štátoch vedie k potrebe prijatia právnych predpisov Spoločenstva zaručujúcich rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii. Pri stanovovaní nákladov na riešenie sporu v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu by sa mali zohľadňovať zásady jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality. Je vhodné, aby sa údaje o uhrádzaných nákladoch zverejňovali a postupy stanovovania týchto nákladov boli transparentné.

(8)

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú nedotknuté, poskytne alternatívny ďalší nástroj. Toto nariadenie by malo tiež zjednodušiť uznanie a výkon rozsudkov vydaných v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte.

(9)

Cieľom tohto nariadenia je podporovať základné práva a zohľadňovať najmä zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Súd alebo tribunál by mal rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonajú dôkazy.

(10)

Na účely uľahčenia výpočtu hodnoty pohľadávky by sa nemali brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a náklady. Toto by nemalo mať vplyv na právomoc súdu alebo tribunálu prisúdiť ich vo svojom rozsudku ani na vnútroštátne pravidlá výpočtu úrokov.

(11)

V záujme uľahčenia zavedenia európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu by navrhovateľ mal iniciovať toto konanie podaním návrhu prostredníctvom vyplnenia vzorového tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky na súde alebo v tribunáli. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky by sa malo podať len na príslušný súd alebo tribunál.

(12)

K tlačivu návrhu na uplatnenie pohľadávky by mali byť prípadne pripojené akékoľvek príslušné podporné dokumenty. Navrhovateľovi by to však nemalo brániť v prípade potreby predkladať ďalšie dôkazy počas konania. Ten istý postup by sa mal vzťahovať na odpoveď odporcu.

(13)

Pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a „neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

(14)

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo byť písomné, pokiaľ súd alebo tribunál nepovažuje za potrebné ústne pojednávanie alebo ak o to nepožiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

(15)

Strany by nemali byť povinné dať sa zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním.

(16)

Pojem „protipohľadávka“ by sa mal vykladať v zmysle článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 44/2001 ako pohľadávka vyplývajúca z tej istej zmluvy alebo skutočností ako pôvodná pohľadávka na súde alebo v tribunáli, ktorý koná o pôvodnej pohľadávke. Články 2 a 4, ako aj článok 5 ods. 3, 4 a 5 by sa mali primerane uplatňovať aj na protipohľadávky.

(17)

V prípadoch, keď sa odporca dovoláva práva na započítanie počas konania, by sa takáto pohľadávka nemala chápať ako protipohľadávka na účely tohto nariadenia. Preto by odporca pri dovolávaní sa takéhoto práva nemal byť povinný použiť vzorové tlačivo A, ako je uvedené v prílohe I.

(18)

Prijímajúcim členským štátom je na účely uplatňovania článku 6 členský štát, v ktorom sa má uskutočniť doručenie alebo do ktorého sa má zaslať dokument. V záujme zníženia nákladov a skrátenia prieťahov v konaní by sa mali dokumenty stranám doručiť predovšetkým poštovou službou a mali by byť doložené potvrdením o prijatí s uvedením dátumu prijatia.

(19)

Strana môže prijatie dokumentu odmietnuť v čase doručenia alebo zaslaním dokumentu do jedného týždňa späť, ak nie je vyhotovený v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu (alebo ak existuje niekoľko úradných jazykov v tomto členskom štáte, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov v mieste, kde sa má doručenie uskutočniť alebo kam sa má dokument odoslať) alebo v jazyku, ktorému príjemca rozumie, alebo ak k tomuto dokumentu nie je priložený preklad do uvedených jazykov.

(20)

V kontexte ústneho pojednávania alebo vykonávania dôkazov by členské štáty mali podporovať využívanie moderných komunikačných technológií, ak sa vo vnútroštátnom práve členského štátu, v ktorom zasadá súd alebo tribunál, neustanovuje inak. Súd alebo tribunál by mal využívať najjednoduchšie a najmenej nákladné spôsoby vykonávania dôkazov.

(21)

Praktická pomoc, ktorá je stranám dostupná pri vyplňovaní tlačív, by mala zahŕňať technické informácie o ich dostupnosti a vypĺňaní.

(22)

Zamestnanci súdu alebo tribunálu by mali mať možnosť poskytovať informácie o procesnoprávnych otázkach v súlade s vnútroštátnym právom.

(23)

Keďže cieľom tohto nariadenia je zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, súd alebo tribunál by mal konať čo najskôr i v prípadoch, keď toto nariadenie nestanovuje žiadnu lehotu pre konkrétne štádium konania.

(24)

Na účely počítania lehôt ustanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (10).

(25)

V záujme zrýchlenia vymáhania pohľadávok s nízkou hodnotou sporu by mal byť rozsudok vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok a bez povinnosti zloženia záruky, ak toto nariadenie neustanovuje inak.

(26)

Akýkoľvek odkaz v tomto nariadení na opravný prostriedok by mal zahŕňať všetky možné opravné prostriedky v rámci vnútroštátneho práva.

(27)

Súd alebo tribunál musí byť obsadený osobou, ktorá je kvalifikovaná vykonávať funkciu sudcu v súlade s vnútroštátnym právom.

(28)

Kedykoľvek súd alebo tribunál určuje lehotu, dotknutá strana by mala byť informovaná o následkoch zmeškania tejto lehoty.

(29)

Trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním, alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné.

(30)

V záujme uľahčenia uznávania a vykonávania rozsudku by sa mal rozsudok vydaný v jednom členskom štáte v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu uznať a byť vykonateľný v inom členskom štáte bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.

(31)

Mali by existovať minimálne požiadavky na preskúmanie rozsudku v prípadoch, keď odporca nebol schopný pohľadávku poprieť.

(32)

Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by sa od strany, ktorá požaduje výkon, nemalo žiadať, aby mala v členskom štáte výkonu oprávneného zástupcu alebo inú poštovú adresu, ako je poštová adresa súdnych exekútorov príslušných na výkon rozsudku vydaného v súlade s vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.

(33)

Kapitola III tohto nariadenia by sa mala vzťahovať aj na stanovenie nákladov a výdavkov zamestnancov súdu alebo tribunálu, ktoré sa vynaložili v súvislosti s rozsudkom vydaným v konaní stanovenom v tomto nariadení.

(34)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(35)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie opatrení potrebných na vykonávanie tohto nariadenia, týkajúcich sa aktualizácie alebo technických zmien a doplnení tlačív uvedených v prílohách. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia a/alebo doplniť toto nariadenie o nové nepodstatné prvky, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(36)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ustanovenie konania na zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako aj zníženie nákladov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(37)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko vyjadrili záujem zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(38)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko na prijatí tohto nariadenia nezúčastňuje, a preto ním nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

a)

osobného stavu alebo právnej spôsobilosti fyzických osôb;

b)

majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku, dedenia zo závetu a zo zákona a vyživovacej povinnosti;

c)

konkurzného konania, konania týkajúceho sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo iných právnických osôb, súdnych zmierov, vyrovnávacích a podobných konaní;

d)

sociálneho zabezpečenia;

e)

rozhodcovského konania;

f)

pracovného práva;

g)

nájmu nehnuteľného majetku s výnimkou konaní o peňažných pohľadávkach alebo

h)

porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodenia dobrého mena.

a)

v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov v mieste, v ktorom sa má uskutočniť doručenie alebo kam sa má dokument odoslať, alebo

b)

v jazyku, ktorému príjemca rozumie,

a)

v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;

b)

vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c)

predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

a)

alebo

b)

odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu,

a)

kópiu rozsudku, ktorá spĺňa potrebné podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a

b)

kópiu tlačiva uvedeného v článku 20 ods. 2 a v prípade potreby jeho preklad do úradného jazyka členského štátu výkonu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie ako vlastný, ktorý môže akceptovať v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Obsah tlačiva D prekladá osoba, ktorá je kvalifikovaná na prekladanie v jednom z členských štátov.

a)

oprávneného zástupcu alebo

b)

poštovú adresu

a)

sa predošlý rozsudok týkal toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami;

b)

bol predošlý rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte výkonu a

c)

nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v konaní súdu alebo tribunálu v členskom štáte, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

a)

obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia;

b)

podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo

c)

za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.

a)

ktoré súdy alebo tribunály sú príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu;

b)

komunikačné prostriedky prijateľné na účely európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu a dostupné súdom alebo tribunálom v súlade s článkom 4 ods. 1;

c)

či je podľa ich procesného práva v súlade s článkom 17 možné podať opravný prostriedok a na ktorý súd alebo tribunál ho možno podať;

d)

jazyky prijateľné podľa článku 21 ods. 2 písm. b) a

e)

ktoré orgány majú právomoc, pokiaľ ide o výkon, a ktoré orgány majú právomoc na účely uplatňovania článku 23.

31.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 199/23

(1)

Zo záverov Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 28. a 29. mája 2001 vyplynulo, pokiaľ ide o spoločnú analýzu a zlepšenú výmenu štatistík o azyle a migrácii, že je potrebný komplexný a ucelený rámec budúcej činnosti na zlepšovanie štatistík.

(2)

V apríli 2003 Komisia predložila Rade a Európskemu parlamentu oznámenie ustanovujúce Akčný plán zberu a analýzy štatistík Spoločenstva v oblasti migrácie. Tento plán zahŕňal celý rad významných zmien určených na zlepšenie úplnosti a stupňa harmonizácie týchto štatistík. Podľa akčného plánu bolo cieľom Komisie navrhnúť právny predpis o štatistike Spoločenstva o migrácii a azyle.

(3)

Európska rada, ktorá sa zišla 19. a 20. júna 2003 v Solúne, dospela k záveru, že sú potrebné efektívnejšie mechanizmy zberu a analýzy informácií o migrácii a azyle v Európskej únii.

(4)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. novembra 2003 (3) o vyššie uvedenom oznámení Komisie poukázal na to, že na zabezpečenie tvorby komplexnej štatistiky nevyhnutnej na vypracovanie spravodlivej a účinnej politiky Spoločenstva v oblasti migrácie sú potrebné právne predpisy. Uznesenie podporuje plány Komisie navrhnúť právny predpis o migračnej a azylovej štatistike.

(5)

Rozšírenie Európskej únie dalo fenoménu migrácie ďalší zemepisný a politický rozmer. Taktiež dalo ďalší podnet pre potrebu presných, včasných a harmonizovaných štatistických informácií. Stále narastá aj potreba štatistických informácií o povolaní, vzdelaní, kvalifikácii a type činnosti migrantov.

(6)

Harmonizovaná a porovnateľná štatistika Spoločenstva o migrácii a azyle je nevyhnutná na rozvoj a monitorovanie právnych predpisov a politík Spoločenstva, ktoré sa týkajú prisťahovalectva a azylu, ako aj voľného pohybu osôb.

(7)

Je potrebné posilniť výmenu štatistických informácií o azyle a migrácii a zlepšiť kvalitu zberu a výstupov štatistiky Spoločenstva, ktoré sa doteraz vykonávali na základe série „džentlmenských dohôd“.

(8)

Je nevyhnutné, aby na účely monitorovania vývoja a vykonávania právnych prepisov a politiky Spoločenstva boli k dispozícii informácie v rámci Európskej únii. Súčasná prax v podstate nestačí zabezpečiť jednotným spôsobom pravidelné, včasné a rýchle poskytovanie a šírenie harmonizovaných údajov.

(9)

Toto nariadenie sa netýka odhadov počtu osôb, ktoré sa neoprávnene zdržiavajú v členských štátoch. Členské štáty by nemali Komisii (Eurostatu) poskytovať tieto odhady ani údaje o takých osobách, hoci môžu byť na základe prieskumov zahrnuté do počtu obyvateľstva.

(10)

Vymedzenie pojmov na účely tohto nariadenia je podľa možnosti prevzaté z odporúčaní Organizácie Spojených národov o štatistike medzinárodnej migrácie, z odporúčaní OSN o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v regióne EHK alebo z právnych predpisov Spoločenstva a malo by sa aktualizovať podľa príslušných postupov.

(11)

Nové potreby Spoločenstva týkajúce sa štatistiky o migrácii a azyle spôsobili, že ustanovenia nariadenia Rady (EHS) č. 311/76 z 9. februára 1976 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (4) zastarali.

(12)

Nariadenie (EHS) č. 311/76 by sa preto malo zrušiť.

(13)

Keďže cieľ tohto nariadenia zaviesť spoločné pravidlá na zber údajov a tvorbu štatistiky Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov a z dôvodov rozsahu tejto činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(14)

Nariadenie Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (5) tvorí referenčný rámec ustanovení tohto nariadenia. Vyžaduje najmä súlad s normami nestrannosti, spoľahlivosti, objektivity, vedeckej nezávislosti, nákladovej efektívnosti a ochrany dôverných štatistických údajov.

(15)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(16)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na aktualizáciu definícií a prijatie rozhodnutia o zoskupovaní údajov a ďalšom členení a na stanovenie pravidiel presnosti a noriem kvality. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia doplnením nových nepodstatných prvkov, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(17)

Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre štatistické programy zriadeným rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom z 19. júna 1989 o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (7), v súlade s článkom 3 uvedeného rozhodnutia,

a)

prisťahovalectve na územie členských štátov a vysťahovalectve z územia členských štátov, vrátane tokov z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu a tokov medzi členským štátom a územím tretej krajiny;

b)

občianstve a krajine narodenia osôb, ktoré majú obvyklý pobyt na území členských štátov;

c)

správnych a súdnych konaniach a postupoch v členských štátoch, ktoré sa týkajú prisťahovalectva, udeľovania povolení na pobyt, občianstva, azylu a ostatných foriem medzinárodnej ochrany a predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu.

a)

„obvyklý pobyt“ je miesto, kde osoba bežne trávi denný čas odpočinku, bez ohľadu na dočasnú neprítomnosť z dôvodu rekreácie, prázdnin, návštev priateľov a príbuzných, obchodných ciest, zdravotného ošetrenia alebo náboženských pútí; alebo v prípade, ak nie je k dispozícii, miesto zákonného alebo registrovaného pobytu;

b)

„prisťahovalectvo“ je činnosť, pri ktorej si osoba, ktorá predtým mala obvyklý pobyt v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, získa svoj obvyklý pobyt na území členského štátu na obdobie, ktoré trvá, alebo sa očakáva, že bude trvať aspoň dvanásť mesiacov;

c)

„vysťahovalectvo“ je činnosť, pri ktorej osoba, ktorá najprv mala obvyklý pobyt v inom členskom štáte, prestane mať svoje obvyklý pobyt v tomto členskom štáte po dobu, ktorá trvá, alebo sa očakáva, že bude trvať aspoň dvanásť mesiacov;

d)

„občianstvo“ je osobitný právny zväzok medzi jednotlivcom a jeho štátom, získaný narodením alebo naturalizáciou, či už vyhlásením, voľbou, sobášom alebo iným spôsobom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tohto štátu;

e)

„krajina narodenia“ je krajina pobytu (ak je údaj o nej k dispozícii, a to v rámci jej súčasných hraníc) matky v čase pôrodu, alebo v prípade, ak ju nemožno určiť, krajina (ak je údaj o nej k dispozícii, a to v rámci jej súčasných hraníc), v ktorej sa uskutočnil pôrod;

f)

„prisťahovalec“ je osoba, ktorá sa prisťahovala;

g)

„vysťahovalec“ je osoba, ktorá sa vysťahovala;

h)

„osoba s dlhodobým pobytom“ je osoba dlhodobým pobytom, ako je vymedzené v článku 2 písm. b) smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (8);

i)

„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy, vrátane osôb bez štátnej príslušnosti;

j)

„žiadosť o medzinárodnú ochranu“ je žiadosť o medzinárodnú ochranu, ako je vymedzené v článku 2 písm. g) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (9);

k)

„postavenie utečenca“ je postavenie utečenca, ako je vymedzené v článku 2 písm. d) smernice 2004/83/ES;

l)

„postavenie doplnkovej ochrany“ je postavenie doplnkovej ochrany, ako je vymedzené v článku 2 písm. f) smernice 2004/83/ES;

m)

„rodinní príslušníci“ sú rodinní príslušníci, ako je vymedzené v článku 2 písm. i) nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (10);

n)

„dočasná ochrana“ je dočasná ochrana, ako je vymedzené v článku 2 písm. a) smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (11);

o)

„maloletá osoba bez sprievodu“ je maloletá osoba bez sprievodu, ako je vymedzené v článku 2 písm. i) smernice 2004/83/ES;

p)

„vonkajšie hranice“ sú vonkajšie hranice, ako je vymedzené v článku 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (12);

q)

„štátni príslušníci tretej krajiny, ktorým bol odopretý vstup“ sú štátni príslušníci tretej krajiny, ktorým bol odopretý vstup na vonkajšej hranici, pretože nespĺňajú všetky podmienky vstupu ustanovené v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 562/2006, a ktorí nepatria do niektorej z kategórií osôb uvedených v článku 5 ods. 4 uvedeného nariadenia;

r)

„štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu“, sú štátni príslušníci tretej krajiny, o ktorých sa úradne zistilo, že sa zdržiavajú na území členského štátu a nespĺňajú alebo už prestali spĺňať podmienky na pobyt v tomto členskom štáte;

s)

„presídlenie“ je premiestnenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti na základe vyhodnotenia ich potrieb, pokiaľ ide o medzinárodnú ochranu a trvalé riešenie, do členského štátu, v ktorom sa im povolí pobyt s bezpečným právnym postavením.

a)

prisťahovalcov na územie členského štátu v tomto členení:

b)

vysťahovalcov z územia členského štátu v tomto členení:

c)

osôb s obvyklým pobytom v členskom štáte na konci referenčného obdobia v tomto členení:

d)

osôb, ktoré majú obvyklý pobyt na území členského štátu a ktoré získali počas referenčného roka občianstvo členského štátu, pričom v minulosti mali občianstvo iného členského štátu alebo tretej krajiny alebo predtým boli bez štátnej príslušnosti, v členení podľa veku a pohlavia, podľa predchádzajúceho občianstva príslušných osôb a podľa toho, či daná osoba bola predtým bez štátnej príslušnosti.

a)

osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci;

b)

osôb, v súvislosti s ktorými existujú žiadosti o medzinárodnú ochranu posudzované zodpovedným vnútroštátnym orgánom na konci referenčného obdobia;

c)

žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré boli vzaté späť počas referenčného obdobia.

a)

osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o zamietnutí žiadostí o medzinárodnú ochranu vydané počas referenčného obdobia, napríklad rozhodnutia, podľa ktorých sú žiadosti neprípustné alebo nepodložené, a rozhodnutia prijaté v rámci prioritných a zrýchlených konaní;

b)

osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o priznaní alebo odňatí postavenia utečenca vydané počas referenčného obdobia;

c)

osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o poskytnutí alebo zrušení doplnkovej ochrany vydané počas referenčného obdobia;

d)

osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o poskytnutí alebo zrušení dočasnej ochrany vydané počas referenčného obdobia;

e)

osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov vydané počas referenčného obdobia o udelení, zamietnutí alebo zrušení povolenia na pobyt z humanitárnych dôvodov podľa vnútroštátneho práva.

a)

žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorých zodpovedný vnútroštátny orgán považuje za maloleté osoby bez sprievodu počas referenčného obdobia;

b)

osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o medzinárodnú ochranu, napríklad rozhodnutia, podľa ktorých sú žiadosti neprípustné alebo nepodložené, a rozhodnutia prijaté v rámci prioritných a zrýchlených postupov, ktoré prijali správne alebo súdne orgány pri odvolaní alebo preskúmaní rozhodnutia počas referenčného obdobia;

c)

osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia o priznaní alebo odňatí postavenia utečenca prijaté správnym alebo súdnym orgánom pri odvolaní alebo preskúmaní rozhodnutia počas referenčného obdobia;

d)

osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia o poskytnutí alebo zrušení postavenia doplnkovej ochrany prijaté správnym alebo súdnym orgánom pri odvolaní alebo preskúmaní rozhodnutia počas referenčného obdobia;

e)

osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia o poskytnutí alebo zrušení dočasnej ochrany prijaté správnym alebo súdnym orgánom pri odvolaní alebo preskúmaní rozhodnutia počas referenčného obdobia;

f)

osôb, na ktoré sa vzťahujú ďalšie právoplatné rozhodnutia prijaté správnym alebo súdnym orgánom pri odvolaní alebo preskúmaní rozhodnutí o udelení alebo zrušení povolenia na pobyt z humanitárnych dôvodov podľa vnútroštátneho práva, týkajúce sa medzinárodnej ochrany počas referenčného obdobia;

g)

osôb, ktorým bolo udelené povolenie na pobyt v členskom štáte v rámci systému presídľovania na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva počas referenčného obdobia, ak sa takýto systém v tomto členskom štáte uplatňuje.

a)

počet žiadostí o opätovné prijatie alebo prevzatie žiadateľov o azyl;

b)

ustanovenia, na ktorých sú založené žiadosti uvedené v písmene a);

c)

rozhodnutia prijaté ako odpoveď na žiadosti uvedené v písmene a);

d)

počet premiestnení, ku ktorým vedú rozhodnutia uvedené v písmene c);

e)

počet žiadostí o informácie.

a)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bol odopretý vstup na územie členského štátu na vonkajších hraniciach;

b)

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu podľa vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa prisťahovalectva.

a)

počte povolení na pobyt vydaných osobám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, v tomto členení:

b)

počte osôb s dlhodobým pobytom na konci referenčného obdobia v členení podľa občianstva.

a)

počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu a na ktorých sa vzťahujú správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, v ktorom sa uvádza alebo vyhlasuje, že ich pobyt je neoprávnený, a v ktorom sa im ukladá povinnosť opustiť územie členského štátu, v členení podľa občianstva príslušných osôb;

b)

počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí skutočne opustili územie členského štátu na základe správneho alebo súdneho rozhodnutia alebo aktu, ako je uvedené v písmene a), v členení podľa občianstva vrátených osôb.

a)

pre štatistiky požadované podľa celého článku 4 členenia podľa:

b)

pre štatistiky požadované podľa článku 4 ods. 4 členenia podľa:

c)

pre štatistiky požadované podľa článku 5 ods. 1 písm. a) členenie podľa:

d)

pre štatistiky požadované podľa článku 5 ods. 1 písm. b) členenia podľa:

e)

pre štatistiky požadované podľa článku 6 členenia podľa:

f)

pre štatistiky požadované podľa článku 7 členenia podľa:

a)

záznamov zo správnych alebo súdnych konaní;

b)

registrov súvisiacich so správnymi konaniami;

c)

registrov obyvateľov alebo konkrétnej podskupiny obyvateľstva;

d)

sčítaní obyvateľov;

e)

výberových zisťovaní;

f)

ďalších vhodných zdrojov.

a)

aktualizácia definícií ustanovených v článku 2 ods. 1;

b)

vymedzenie kategórií skupín krajiny narodenia, skupín krajiny predchádzajúceho a nasledujúceho obvyklého pobytu a skupín občianstva, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1;

c)

vymedzenie kategórií dôvodov vydania povolenia, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. a);

d)

vymedzenie doplňujúcich členení a úrovní členení, ktoré sa budú uplatňovať pri premenných, ako ustanovuje článok 8;

e)

stanovenie pravidiel presnosti a noriem kvality.

31.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 199/30

(1)

Rada prijala 26. októbra 2004 nariadenie (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (2) (ďalej len „agentúra“).

(2)

Členský štát, ktorý čelí situácii, ktorá si vyžaduje zvýšenú technickú a operačnú pomoc na jeho vonkajších hraniciach, môže bez toho, aby bol dotknutý článok 64 ods. 2 zmluvy a v súlade s článkami 7 a 8 nariadenia (ES) č. 2007/2004 požiadať agentúru, aby mu poskytla pomoc vo forme koordinácie v prípade, ak sa to týka iných členských štátov.

(3)

Účinné riadenie vonkajších hraníc prostredníctvom kontrol a dozoru pomáha boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi a predchádzaniu každého ohrozenia vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia a medzinárodných vzťahov členských štátov. Hraničná kontrola je nielen v záujme členského štátu, na ktorého vonkajších hraniciach sa vykonáva, ale aj všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu na vnútorných hraniciach.

(4)

Za kontrolu vonkajších hraníc sú zodpovedné členské štáty. Berúc do úvahy kritické situácie, ktorým musia niekedy členské štáty čeliť na svojich vonkajších hraniciach, najmä pokiaľ ide o príchod veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšie hranice, ktorí sa snažia neoprávnene vstúpiť na územie členských štátov, môže sa stať, že bude potrebné pomôcť členským štátom a poskytnúť im vhodné a dostatočné zdroje, najmä personál.

(5)

Súčasné možnosti poskytovania účinnej praktickej pomoci v súvislosti s kontrolou osôb na vonkajších hraniciach a dozorom na vonkajších hraniciach na európskej úrovni sa nepovažujú za dostatočné, najmä v prípadoch, keď členské štáty čelia príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa snažia neoprávnene vstúpiť na územie členských štátov.

(6)

Členský štát by mal mať preto možnosť požiadať, aby boli s cieľom dočasnej pomoci jeho vnútroštátnej pohraničnej stráži v rámci agentúry nasadené na jeho územie rýchle pohraničné zásahové tímy, ktoré tvoria špeciálne pripravení odborníci z iných členských štátov. Nasadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov prispeje k zvýšeniu solidarity a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi.

(7)

K nasadeniu rýchlych pohraničných zásahových tímov, ktoré majú poskytnúť podporu na obmedzený čas, by malo dochádzať vo výnimočných a naliehavých situáciách. Situácie tohto druhu vzniknú, keď členský štát čelí hromadnému prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa snažia neoprávnene vstúpiť na jeho územie, čo si vyžaduje okamžitú reakciu, a kde by mohlo nasadenie rýchleho pohraničného zásahového tímu prispieť k efektívnej reakcii. Rýchle pohraničné zásahové tímy nie sú určené na poskytovanie dlhodobej pomoci.

(8)

Rýchle pohraničné zásahové tímy závisia od plánovaných povinností, použiteľnosti a frekvencie nasadenia. V záujme zabezpečenia efektívneho fungovania rýchlych pohraničných zásahových tímov by mali členské štáty poskytnúť primeraný počet príslušníkov pohraničnej stráže („rezerva rýchleho nasadenia“), ktorí by reprezentovali predovšetkým špecializáciu a veľkosť ich vlastných organizácií pohraničnej stráže. Na zvýšenie účinnosti tohto nariadenia by preto mali členské štáty vytvoriť vnútroštátne rezervy odborníkov. Agentúra by mala vziať do úvahy rozdielnu veľkosť členských štátov a technickú špecializáciu ich organizácií pohraničnej stráže.

(9)

Z osvedčených postupov mnohých členských štátov vyplýva, že znalosť profilov (zručnosti a kvalifikácia) príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí sú k dispozícii, pred ich nasadením významne prispieva k účinnému plánovaniu a riadeniu operácií. Agentúra by preto mala stanoviť profily a celkový počet príslušníkov pohraničnej stráže, ktorých je potrebné zabezpečiť pre rýchle pohraničné zásahové tímy.

(10)

Mal by sa vytvoriť mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov, ktorý poskytne agentúre i členským štátom dostatočnú pružnosť a zabezpečí vysokú úroveň efektívnosti a efektivity pri uskutočňovaní operácií.

(11)

Agentúra by mala okrem iného koordinovať zloženie, odbornú prípravu a nasadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov. Do nariadenia (ES) č. 2007/2004 je preto potrebné vložiť nové ustanovenia o úlohe agentúry v súvislosti s týmito tímami.

(12)

Ak členský štát čelí hromadnému prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa snažia neoprávnene vstúpiť na jeho územie, alebo inej výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh, nemusí poskytnúť svoju vnútroštátnu pohraničnú stráž na účely nasadenia.

(13)

Aby mohli členovia tímov efektívne spolupracovať s vnútroštátnymi pohraničnými strážami, mali by byť schopní plniť úlohy súvisiace s kontrolou osôb a dozorom na vonkajších hraniciach počas ich nasadenia na území členského štátu, ktorý o ich pomoc požiada.

(14)

Efektívnosť spoločných operácií koordinovaných agentúrou by sa mala takisto ďalej zvyšovať dočasným oprávnením prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže z iného členského štátu plniť úlohy, ktoré súvisia s kontrolou osôb a dozorom na vonkajších hraniciach.

(15)

Je preto tiež nevyhnutné vložiť do nariadenia (ES) č. 2007/2004 nové ustanovenia týkajúce sa úloh a právomocí prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže nasadených v rámci agentúry na území členského štátu, ktorý o to požiada.

(16)

Toto nariadenie prispieva k správnemu uplatňovaniu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (3). Na základe toho by členovia tímov a prizvaní príslušníci pohraničnej stráže pri vykonávaní hraničnej kontroly a dozoru nemali nikoho diskriminovať z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Všetky opatrenia prijaté pri plnení ich úloh a vykonávaní ich právomocí by mali byť primerané cieľom, ktoré tieto opatrenia sledujú.

(17)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Malo by sa uplatňovať v súlade so záväzkami členských štátov v oblasti medzinárodnej ochrany a so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

(18)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať pri plnom rešpektovaním záväzkov, ktoré vyplývajú z medzinárodného morského práva, najmä čo sa týka pátracích a záchranných akcií.

(19)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia sa pri spracovaní osobných údajov v členských štátoch uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (4).

(20)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskejrepubliky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis  (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6) o určitých opatreniach na uplatňovanie uvedenej dohody.

(21)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody podpísanej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutí Rady 2004/849/ES (7) a 2004/860/ES (8).

(22)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia a nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie rozvíja schengenské acquis podľa ustanovení hlavy IV tretej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko by malo v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov od dátumu prijatia tohto nariadenia Radou rozhodnúť, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(23)

Toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (9). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní a nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(24)

Toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (10). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní a nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(25)

Ustanovenia článku 6 ods. 8 a 9 tohto nariadenia v rozsahu, v ktorom sa týkajú prístupu do Schengenského informačného systému, tvoria ustanovenia založené na schengenskom acquis alebo s ním inak spojené v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003 a článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005,

1.

„agentúra“ je Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie;

2.

„členovia tímov“ sú príslušníci pohraničnej stráže členských štátov, ktorí sú súčasťou rýchlych pohraničných zásahových tímov, okrem príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu;

3.

„dožadujúci členský štát“ je členský štát, ktorého príslušné orgány žiadajú agentúru o nasadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov na jeho území;

4.

„hostiteľský členský štát“ je členský štát, na ktorého území dôjde k nasadeniu rýchleho pohraničného zásahového tímu;

5.

„domovský členský štát“ je členský štát, ktorého príslušník pohraničnej stráže je členom tímu.

a)

meno a štátnu príslušnosť;

b)

hodnosť a

c)

aktuálnu digitalizovanú fotografiu.

1.

Článok 1 ods. 4 sa vypúšťa.

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 1a

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

3.

Do článku 2 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

4.

Článok 8 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Agentúra môže nadobúdať technické vybavenie na kontrolu a dozor na vonkajších hraniciach, ktoré používajú jej odborníci a v rámci rýchlych pohraničných zásahových tímov počas trvania ich nasadenia.“

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 8a

Rýchle pohraničné zásahové tímy

Na žiadosť členského štátu, ktorý čelí naliehavej a výnimočnej kritickej situácii, najmä príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšie hranice, ktorí sa snažia neoprávnene vstúpiť na územie daného členského štátu, môže agentúra dočasne nasadiť na územie dožadujúceho členského štátu jeden alebo viacero rýchlych pohraničných zásahových tímov (ďalej len ‚tímy)’) v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 863/2007.

Článok 8b

Zloženie rýchlych pohraničných zásahových tímov

1.   V prípade situácie uvedenej v článku 8a oznámia členské štáty bezodkladne na požiadanie agentúry počet, mená a profily príslušníkov pohraničnej stráže zo svojej vnútroštátnej rezervy, ktorých môžu do piatich dní poskytnúť ako členov tímu. Členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry príslušníkov pohraničnej stráže na nasadenie okrem prípadu, keď čelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh.

2.   Pri určení zloženia tímu, ktorý bude nasadený, prihliada výkonný riaditeľ na osobitné okolnosti, ktorým čelí dožadujúci členský štát. Tím je zložený v súlade s operačným plánom uvedeným v článku 8e.

Článok 8c

Odborná príprava a cvičenia

Pre príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí sú zaradení do rezervy rýchleho nasadenia, ako je uvedené v článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 863/2007, agentúra zabezpečí pokročilú odbornú prípravu relevantnú pre ich úlohy a právomoci a uskutoční pravidelné cvičenia v súlade s harmonogramom pokročilej odbornej prípravy a cvičení uvedeným v jej ročnom pracovnom programe.

Článok 8d

Rozhodovacie postupy vo veci nasadenia tímov

1.   Žiadosť o nasadenie tímov v súlade s článkom 8a obsahuje opis situácie, pravdepodobné ciele a predpokladané potreby nasadenia. V prípade potreby môže výkonný riaditeľ vyslať z agentúry odborníka, aby zhodnotil situáciu na vonkajších hraniciach dožadujúceho členského štátu.

2.   Výkonný riaditeľ ihneď informuje správnu radu o žiadosti členského štátu o nasadenie tímov.

3.   Pri rozhodovaní o žiadosti členského štátu vezme výkonný riaditeľ do úvahy zistenia analýzy rizík, ktorú uskutoční agentúra, ako aj všetky ďalšie príslušné informácie, ktoré poskytol dožadujúci členský štát alebo iný členský štát.

4.   Výkonný riaditeľ rozhodne o žiadosti o nasadenie tímov čo najskôr, najneskôr však do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. Výkonný riaditeľ zároveň písomne oznámi svoje rozhodnutie dožadujúcemu členskému štátu a správnej rade. V rozhodnutí sa uvedú hlavné dôvody, na ktorých sa zakladá.

5.   Ak výkonný riaditeľ rozhodne o nasadení jedného alebo viacerých tímov, agentúra a dožadujúci členský štát vypracujú okamžite operačný plán v súlade s článkom 8e.

6.   Ihneď po schválení operačného plánu informuje výkonný riaditeľ členské štáty o požadovanom počte a profiloch príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí majú byť nasadení v tímoch. Táto informácia sa písomne oznámi vnútroštátnym kontaktným bodom určeným podľa článku 8f a uvedie sa predpokladaný deň nasadenia. Poskytne sa im tiež kópia operačného plánu.

7.   Ak je výkonný riaditeľ neprítomný alebo nie je spôsobilý vykonávať svoje povinnosti, rozhodnutia týkajúce sa nasadenia tímov prijíma jeho zástupca.

8.   Na žiadosť agentúry poskytnú členské štáty príslušníkov pohraničnej stráže na nasadenie okrem prípadu, keď čelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh.

9.   Nasadenie tímov sa uskutoční najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa schválenia operačného plánu výkonným riaditeľom a dožadujúcim členským štátom.

Článok 8e

Operačný plán

1.   Výkonný riaditeľ a dožadujúci členský štát sa dohodnú na operačnom pláne, v ktorom sa podrobne stanovia podmienky nasadenia tímov. Operačný plán obsahuje:

2.   Na akékoľvek zmeny a doplnenia či úpravy operačného plánu sa vyžaduje súhlas výkonného riaditeľa a dožadujúceho členského štátu. Agentúra ihneď zašle zúčastneným členským štátom kópiu zmeneného a doplneného alebo upraveného operačného plánu.

Článok 8f

Vnútroštátny kontaktný bod

Členské štáty určia vnútroštátny kontaktný bod pre komunikáciu s agentúrou o všetkých otázkach týkajúcich sa tímov. Vnútroštátny kontaktný bod je vždy dostupný.

Článok 8g

Koordinujúci dôstojník

1.   Výkonný riaditeľ vymenuje zo zamestnancov agentúry jedného alebo viacerých odborníkov, ktorí budú nasadení ako koordinujúci dôstojníci. Výkonný riaditeľ informuje o tomto menovaní hostiteľský členský štát.

2.   Koordinujúci dôstojník koná v mene agentúry vo všetkých aspektoch nasadzovania tímov. Koordinujúci dôstojník najmä:

3.   V súlade s článkom 25 ods. 3 písm. f) môže výkonný riaditeľ povoliť, aby koordinujúci dôstojník pomáhal v riešení každého sporu pri vykonávaní operačného plánu a nasadení tímov.

4.   Pri výkone svojich povinností koordinujúci dôstojník prijíma pokyny iba od agentúry.

Článok 8h

Náklady

1.   Agentúra hradí v plnom rozsahu uvedené náklady, ktoré vzniknú členským štátom, keď dajú k dispozícii príslušníkov svojej pohraničnej stráže na účely uvedené v článkoch 8a a 8c:

2.   Správna rada stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa vyplácania denných príspevkov členom tímov.“

6.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Úlohy a právomoci prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže

1.   Prizvaní príslušníci pohraničnej stráže musia byť spôsobilí plniť všetky úlohy a vykonávať všetky právomoci súvisiace s hraničnou kontrolou alebo dozorom na hraniciach v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (12), a tie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov uvedeného nariadenia.

2.   Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí prizvaní príslušníci pohraničnej stráže konajú v súlade s právom Spoločenstva a vnútroštátnymi právnymi predpismi hostiteľského členského štátu.

3.   Prizvaní príslušníci pohraničnej stráže môžu plniť úlohy a vykonávať právomoci len podľa pokynov príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu a spravidla len za ich prítomnosti.

4.   Prizvaní príslušníci pohraničnej stráže nosia pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí svoje vlastné uniformy. Na rukáve uniformy majú modrú pásku so znakmi Európskej únie a agentúry, čo umožňuje ich identifikáciu ako účastníkov spoločnej operácie alebo pilotného projektu. Na účely identifikácie zo strany vnútroštátnych orgánov hostiteľského členského štátu a jeho občanov majú prizvaní príslušníci pohraničnej stráže vždy pri sebe akreditačný doklad, ako je stanovené v článku 10a, ktorý na požiadanie predložia.

5.   Odchylne od odseku 2 môžu prizvaní príslušníci pohraničnej stráže nosiť pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí služobné zbrane, strelivo a výstroj, ktoré povoľujú vnútroštátne právne predpisy domovského členského štátu. Hostiteľský členský štát však môže zakázať nosenie niektorých služobných zbraní, streliva a výstroja, ak jeho právne predpisy uplatňujú rovnaký zákaz na jeho vlastnú pohraničnú stráž. Hostiteľský členský štát pred nasadením prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže informuje agentúru o povolených služobných zbraniach, strelive a výstroji a o podmienkach ich použitia. Agentúra postúpi túto informáciu členským štátom.

6.   Odchylne od odseku 2 sú prizvaní príslušníci pohraničnej stráže pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí oprávnení použiť silu vrátane služobných zbraní, streliva a výstroja so súhlasom domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu za prítomnosti pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi hostiteľského členského štátu.

7.   Odchylne od odseku 6 sa môžu služobné zbrane, strelivo a výstroj použiť na zákonnú sebaobranu a na zákonnú obranu prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných osôb v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi hostiteľského členského štátu.

8.   Na účely tohto nariadenia môže hostiteľský členský štát prizvaným príslušníkom pohraničnej stráže povoliť, aby nahliadli do jeho vnútroštátnych a do európskych databáz, ktoré sú potrebné na účely hraničných kontrol a dozoru. Prizvaní príslušníci pohraničnej stráže nahliadajú iba do tých údajov, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh a vykonávanie ich právomocí. Hostiteľský členský štát pred nasadením prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže informuje agentúru, do ktorých vnútroštátnych a európskych databáz možno nahliadnuť. Agentúra postúpi tieto informácie všetkým členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na nasadení.

9.   Nahliadnutie do databáz, ako je uvedené v článku 8, sa vykoná v súlade s právom Spoločenstva a vnútroštátnymi právnymi predpismi hostiteľského členského štátu v oblasti ochrany údajov.

10.   Rozhodnutia o odopretí vstupu v súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 562/2006 prijímajú len príslušníci pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu.

Článok 10a

Akreditačný doklad

1.   Agentúra v spolupráci s hostiteľským členským štátom vydá v úradnom jazyku hostiteľského členského štátu a v inom úradnom jazyku inštitúcií Európskej únie prizvaným príslušníkom pohraničnej stráže doklad na účely ich identifikácie a ako dôkaz toho, že držiteľ tohto dokladu je oprávnený plniť úlohy a vykonávať právomoci uvedené v článku 10 ods. 1. Tento doklad obsahuje tieto údaje o prizvanom príslušníkovi pohraničnej stráže:

2.   Doklad sa po skončení spoločnej operácie alebo pilotného projektu vráti agentúre.

Článok 10b

Občianskoprávna zodpovednosť

1.   Keď prizvaní príslušníci pohraničnej stráže pôsobia v hostiteľskom členskom štáte, tento členský štát je v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zodpovedný za akokoľvek škodu, ktorú prizvaní príslušníci pohraničnej stráže spôsobia pri operáciách.

2.   Ak bola táto škoda spôsobená v dôsledku hrubej nedbalosti alebo úmyselného konania, môže hostiteľský členský štát požiadať domovský členský štát, aby nahradil všetky čiastky, ktoré hostiteľský členský štát uhradil poškodeným osobám alebo osobám oprávneným v ich mene.

3.   Každý členský štát sa bez toho, aby bolo dotknuté vykonávanie jeho práv voči tretím osobám, vzdá všetkých nárokov voči hostiteľskému členskému štátu alebo každému inému členskému štátu v súvislosti so škodou, ktorú utrpel, okrem prípadov hrubej nedbalosti alebo úmyselného konania.

4.   Všetky spory medzi členskými štátmi, ktoré sa týkajú uplatňovania odsekov 2 a 3 a ktoré nie je možné vyriešiť medzi nimi dohodou, sa predložia Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v súlade s článkom 239 zmluvy.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté vykonávanie práv agentúry voči tretím osobám, náklady súvisiace so škodou spôsobenou na zariadení agentúry počas nasadenia hradí agentúra, okrem prípadov hrubej nedbalosti alebo úmyselného konania.

Článok 10c

Trestnoprávna zodpovednosť

Počas nasadenia v spoločnej operácii alebo pilotnom projekte majú prizvaní príslušníci pohraničnej stráže rovnaké postavenie ako príslušníci pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o všetky trestné činy, ktoré mohli spáchať alebo ktoré mohli byť na nich spáchané.

31.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 199/40

(1)

Spoločenstvo si dalo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Pre postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Spoločenstvo prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničným dosahom v rozsahu potrebnom na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Podľa článku 65 písm. b) zmluvy majú tieto opatrenia zahŕňať opatrenia na podporu zlučiteľnosti noriem členských štátov týkajúcich sa rozhodného práva a súdnej právomoci.

(3)

Európska rada na zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 schválila zásadu vzájomného uznávania rozsudkov a iných rozhodnutí súdnych orgánov ako základný kameň justičnej spolupráce v občianskych veciach a vyzvala Radu a Komisiu, aby prijali program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania.

(4)

Rada prijala 30. novembra 2000 spoločný program Komisie a Rady o opatreniach na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (3). Tento program určuje opatrenia týkajúce sa harmonizácie kolíznych noriem ako opatrenia, ktoré uľahčujú vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí.

(5)

Haagsky program (4) prijatý Európskou radou 5. novembra 2004 vyzýva na aktívne pokračovanie v práci na kolíznych normách pre mimozmluvné záväzky (Rím II).

(6)

Riadne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje v záujme predvídateľnosti výsledku sporov istoty, pokiaľ ide o rozhodné právo a voľný pohyb súdnych rozhodnutí, aby kolízne normy v členských štátoch určovali použitie rovnakého vnútroštátneho právneho poriadku bez ohľadu na to, súd ktorej krajiny vo veci koná.

(7)

Vecná pôsobnosť a ustanovenia tohto nariadenia by mali byť zlučiteľné s nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (5) (Brusel I) a nástrojmi, ktoré sa zaoberajú rozhodným právom pre zmluvné záväzky.

(8)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez ohľadu na povahu súdneho orgánu, ktorý vo veci koná.

(9)

Nároky vyplývajúce z acta iure imperii by mali zahŕňať nároky voči úradníkom, ktorí konajú v mene štátu, a zodpovednosť za konanie verejných orgánov vrátane zodpovednosti menovaných verejných funkcionárov. Tieto prípady by mali byť preto z pôsobnosti tohto nariadenia vylúčené.

(10)

Rodinné vzťahy by mali zahŕňať rodičovstvo, manželstvo, zošvagrené osoby a príbuzných v pobočnej línii. Odkaz v článku 1 ods. 2 na vzťahy s účinkami porovnateľnými s manželstvom a inými rodinnými vzťahmi by sa mal vykladať podľa právneho poriadku členského štátu konajúceho súdu.

(11)

Obsah pojmu mimozmluvný záväzok sa v jednotlivých členských štátoch líši. Na účely tohto nariadenia by sa preto mimozmluvný záväzok mal chápať ako autonómny pojem. Kolízne normy ustanovené v tomto nariadení sa vzťahujú tiež na mimozmluvné záväzky vyplývajúce z objektívnej zodpovednosti.

(12)

Rozhodným právom by sa mala spravovať aj otázka deliktuálnej spôsobilosti.

(13)

Jednotné pravidlá uplatňované bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok určujú, môžu zabrániť nebezpečenstvu narušenia rovnosti sporových strán v Spoločenstve.

(14)

Požiadavka právnej istoty a potreba nastolenia spravodlivosti v jednotlivých prípadoch sú základnými prvkami priestoru spravodlivosti. Toto nariadenie ustanovuje kolízne kritériá, ktoré sú pre dosahovanie týchto cieľov najvhodnejšie. Z tohto dôvodu toto nariadenie pri všeobecnom pravidle, ale aj pri osobitných pravidlách a v niektorých ustanoveniach obsahuje tzv. „únikovú klauzulu“, ktorá umožňuje odchýliť sa od týchto pravidiel, ak je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že civilný delikt má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou. Tento súbor pravidiel tak vytvára flexibilný rámec kolíznych noriem. Rovnako umožňuje súdu konajúcemu vo veci pristupovať k jednotlivým prípadom vhodným spôsobom.

(15)

Zásada lex loci delicti commissi je východiskovým riešením pre mimozmluvné záväzky takmer vo všetkých členských štátoch, avšak jej praktické uplatnenie v prípade, že rozhodné prvky situácie majú vzťah s viacerými krajinami, je rozdielne. Tento stav je zdrojom neistoty, pokiaľ ide o rozhodné právo.

(16)

Jednotné pravidlá by mali zvýšiť predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi záujmami osoby, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná, a záujmami poškodenej osoby. Väzba s krajinou, na území ktorej vznikla priama škoda (lex loci damni), vytvára spravodlivú rovnováhu medzi záujmami osoby, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná, a poškodenej osoby a tiež zohľadňuje moderný prístup k občianskoprávnej zodpovednosti a vývoj systémov objektívnej zodpovednosti.

(17)

Rozhodné právo by sa malo určiť na základe miesta, kde vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky. V dôsledku toho by teda krajinou, na území ktorej vznikla škoda, mala byť v prípade ujmy na zdraví krajina, kde došlo k tejto ujme, a v prípade škody na majetku krajina, kde sa poškodil majetok.

(18)

Všeobecným pravidlom v tomto nariadení by mala byť zásada lex loci damni uvedená v článku 4 ods. 1. Článok 4 ods. 2 by sa mal považovať za výnimku z tohto všeobecného pravidla, ktoré určuje osobitný hraničný ukazovateľ pre prípad, že strany majú svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine. Článok 4 ods. 3 by sa mal chápať ako „úniková klauzula“ z uplatnenia článku 4 ods. 1 a 2, ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že civilný delikt má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou.

(19)

Pre osobitné kategórie civilných deliktov, pre ktoré všeobecné pravidlo neumožňuje dosiahnuť rozumnú rovnováhu medzi záujmami zúčastnených subjektov, je potrebné stanoviť osobitné pravidlá.

(20)

Kolízna norma v prípade zodpovednosti za výrobky by mala spĺňať ciele spravodlivého rozdelenia rizík, ktoré prináša moderná spoločnosť charakterizovaná vysokou technologickou úrovňou, úrovňou ochrany zdravia spotrebiteľov, stimulácie inovácií, zabezpečenia nenarušenej hospodárskej súťaže a uľahčenia obchodu. Z hľadiska uvedených cieľov je vyváženým riešením vytvorenie kaskádového systému kolíznych kritérií spolu s požiadavkou predvídateľnosti. V prvom rade by sa mal brať do úvahy právny poriadok krajiny, v ktorej mala poškodená osoba svoj obvyklý pobyt v čase vzniku škody, ak bol v tejto krajine výrobok uvedený na trh. Ostatné úrovne kaskádového systému sa aktivujú, ak výrobok nebol uvedený na trh v tejto krajine, bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 2 a možnosť existencie zjavne užšej väzby s inou krajinou.

(21)

Osobitné pravidlo v článku 6 nie je výnimkou zo všeobecného pravidla uvedeného v článku 4 ods. 1, ale skôr jeho spresnením. Vo veciach nekalej súťaže by kolízna norma mala chrániť účastníkov hospodárskej súťaže, spotrebiteľov a širokú verejnosť a zaručiť riadne fungovanie trhového hospodárstva. Väzba s právnym poriadkom krajiny, v ktorej došlo alebo by mohlo dôjsť k ovplyvneniu konkurenčných vzťahov alebo kolektívnych záujmov spotrebiteľov, vo všeobecnosti spĺňa tieto ciele.

(22)

Mimozmluvné záväzky vyplývajúce z obmedzenia hospodárskej súťaže podľa článku 6 ods. 3 by mali zahŕňať porušenia právnych predpisov vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, ako aj právnych predpisov hospodárskej súťaže Spoločenstva. Rozhodným právom pre takéto mimozmluvné záväzky by mal byť právny poriadok krajiny, na ktorej trhu má obmedzenie účinok alebo by mohlo mať účinok. Ak má účinok alebo by mohlo mať účinok na trhu vo viac než jednej krajine, osoba žiadajúca náhradu škody sa môže za určitých okolností rozhodnúť založiť svoj nárok na právnom poriadku súdu konajúceho vo veci.

(23)

Na účely tohto nariadenia by pojem obmedzovania hospodárskej súťaže mal zahŕňať zákazy dohôd medzi podnikmi, rozhodnutí združení podnikov a zosúladených postupov, ktoré majú za cieľ alebo následok bránenie, obmedzovanie alebo narúšanie hospodárskej súťaže v členskom štáte alebo na vnútornom trhu, ako aj zákaz zneužívania dominantného postavenia v členskom štáte alebo na vnútornom trhu, ak sú podľa článkov 81 a 82 zmluvy alebo podľa práva členského štátu takéto dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy zakázané.

(24)

Pojem „poškodenie životného prostredia“ by sa mal chápať ako nepriaznivá zmena prírodného zdroja, ako je voda, zem alebo vzduch, znehodnotenie zdroja slúžiaceho inému prírodnému zdroju alebo verejnosti, ako aj narušenie variability živých organizmov.

(25)

Pokiaľ ide o poškodenie životného prostredia, článok 174 zmluvy, ktorý ustanovuje, že by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany založenej na zásade starostlivosti a prevencie, nápravy ohrozenia životného prostredia predovšetkým pri zdrojoch a na zásade náhrady škody znečisťovateľom, pričom sa v plnom rozsahu uplatní zásada zvýhodnenia poškodenej osoby. Otázka, kedy si osoba požadujúca náhradu môže zvoliť rozhodné právo, by sa mala riešiť podľa právneho poriadku členského štátu, ktorého súd vo veci koná.

(26)

Pokiaľ ide o porušenia práv duševného vlastníctva, mala by sa zachovať univerzálne uznávaná zásada lex loci protectionis. Na účely tohto nariadenia by sa pojem práva duševného vlastníctva mal vykladať v zmysle napríklad autorského práva a s ním súvisiacich práv, práva sui generis na ochranu databáz, ako aj práva priemyselného vlastníctva.

(27)

Presné vymedzenie obsahu pojmu protestného pracovného opatrenia kolektívneho vyjednávania, akým je štrajk alebo výluka, sa v jednotlivých členských štátoch líši a spravuje sa vnútroštátnymi predpismi jednotlivých členských štátov. Toto nariadenie preto za všeobecné pravidlo považuje zásadu, že by sa mal uplatňovať právny poriadok krajiny, v ktorej sa uskutočnilo protestné opatrenie kolektívneho vyjednávania, aby sa chránili práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov.

(28)

Osobitné pravidlo pre protestné pracovné opatrenie kolektívneho vyjednávania v článku 9 nemá vplyv na podmienky týkajúce sa práva na vykonanie takejto akcie v zmysle vnútroštátneho právneho poriadku a nemá vplyv na právne postavenie odborov alebo organizácií zastupujúcich záujmy zamestnancov v zmysle právneho poriadku členských štátov.

(29)

Osobitné pravidlá by sa mali ustanoviť pre formy zodpovednosti za škodu spôsobenú inak ako civilným deliktom, akými sú bezdôvodné obohatenie, konanie bez príkazu (negotiorum gestio) a predzmluvná zodpovednosť (culpa in contrahendo).

(30)

Pojem „predzmluvná zodpovednosť“ je na účely tohto nariadenia autonómnym pojmom a nemusí sa nevyhnutne vykladať v zmysle vnútroštátneho právneho poriadku. Mal by zahŕňať porušenie povinnosti poskytnúť všetky potrebné informácie k uzavretiu zmluvy a konanie vedúce k zlyhaniu rokovaní o zmluve. Článok 12 sa vzťahuje len na mimozmluvné záväzky, ktoré priamo súvisia s rokovaniami pred uzavretím zmluvy. Toto znamená, že ak počas rokovaní o zmluve osoba utrpí ujmu na zdraví, mal by sa uplatniť článok 4 alebo iné použiteľné ustanovenia tohto nariadenia.

(31)

V záujme rešpektovania zásady autonómie strán a zvýšenia právnej istoty by strany mali mať možnosť zvoliť si rozhodné právo pre mimozmluvný záväzok. Táto voľba by mala byť vyjadrená alebo preukázaná dostatočne spoľahlivo okolnosťami prípadu. Pri zisťovaní existencie dohody musí súd rešpektovať úmysel strán. Slabším stranám by sa mala poskytnúť ochrana zavedením určitých podmienok ochrany pri takejto voľbe.

(32)

Verejný záujem odôvodňuje, aby v mimoriadnych prípadoch súdy členských štátov mohli uplatniť výnimky založené na verejnom poriadku a imperatívnych normách. Najmä uplatnenie niektorého ustanovenia právneho poriadku štátu určeného podľa tohto nariadenia, ktoré by malo za následok spôsobenie priznania nekompenzačnej exemplárnej alebo represívnej náhrady škody, možno v závislosti od okolností prípadu a právneho poriadku členského štátu súdu konajúceho vo veci považovať za uplatnenie v rozpore s verejným poriadkom (ordre public) štátu konajúceho súdu.

(33)

Podľa súčasných pravidiel o výške náhrady priznanej obetiam cestných dopravných nehôd pri určení výšky náhrady škody v prípadoch ujmy na zdraví, ktoré sa stali v inom štáte, než je štát obvyklého pobytu obete, súd konajúci vo veci by mal zohľadniť všetky relevantné okolnosti konkrétnej obete, a to najmä skutočnú škodu a náklady na následnú starostlivosť a zdravotnícku starostlivosť.

(34)

V záujme zabezpečenia primeranej rovnováhy medzi stranami sa musia, pokiaľ je to vhodné, zohľadniť pravidlá bezpečnosti platné v krajine, v ktorej došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody, a to aj vtedy, ak sa mimozmluvný záväzok spravuje právnym poriadkom inej krajiny. Pojem „pravidlá bezpečnosti“ by sa mal vykladať tak, že odkazuje na všetky pravidlá súvisiace s bezpečnosťou a správaním sa vrátane napríklad pravidiel bezpečnosti cestnej premávky v prípade dopravnej nehody.

(35)

Malo by sa zabrániť rozptýleniu kolíznych noriem medzi viaceré právne nástroje, ako aj rozdielom medzi týmito normami. Toto nariadenie však nevylučuje, aby právo Spoločenstva v osobitných veciach obsahovalo kolízne normy týkajúce sa mimozmluvných záväzkov.

Toto nariadenie by nemalo brániť uplatňovaniu iných nástrojov, ktoré obsahujú opatrenia zamerané na podporu riadneho fungovaniu vnútorného trhu, ak ich nemožno uplatniť súčasne s právnym poriadkom určeným pravidlami tohto nariadenia. Uplatnenie ustanovení rozhodného práva určeného podľa tohto nariadenia by nemalo obmedzovať voľný pohyb tovaru a služieb podľa úpravy v nástrojoch Spoločenstva, ako napr. v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (6).

(36)

Dodržiavanie medzinárodných záväzkov prijatých členskými štátmi znamená, že toto nariadenie by nemalo mať vplyv na medzinárodné dohovory, ktorých zmluvnými stranami sú jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto nariadenia. Komisia by s cieľom zabezpečiť lepšiu prehľadnosť noriem mala uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie na základe informácií poskytnutých členskými štátmi zoznam predmetných dohovorov.

(37)

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh týkajúci sa postupov a podmienok, podľa ktorých môžu členské štáty v individuálnych a mimoriadnych prípadoch rokovať a uzatvárať vo vlastnom mene dohody s tretími krajinami v odvetvových otázkach, ktoré obsahujú ustanovenia o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky.

(38)

Keďže cieľ tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a keďže z dôvodu rozsahu a účinkov tohto nariadenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(39)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Veľkej Británie a Írska, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Veľká Británia a Írsko vyjadrili záujem zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(40)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je prílohou k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko na prijatí tohto nariadenia nezúčastňuje, a preto ním nie je viazané a nepodlieha jeho uplatňovaniu,

a)

mimozmluvné záväzky vyplývajúce z rodinných vzťahov a vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky, vrátane vyživovacej povinnosti;

b)

mimozmluvné záväzky vyplývajúce z majetkových režimov manželov alebo majetkových režimov vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky ako manželstvo, a z dedenia zo závetu alebo zo zákona;

c)

mimozmluvné záväzky vyplývajúce zo zmeniek, šekov a dlžobných úpisov a iných prevoditeľných cenných papierov v rozsahu, v ktorom záväzky z takýchto iných prevoditeľných cenných papierov vyplývajú z ich prevoditeľnej povahy;

d)

mimozmluvné záväzky vyplývajúce z práva obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej, ako sú vznik, právna subjektivita, vnútorná organizácia alebo zánik obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej, osobná zodpovednosť konateľov a členov za záväzky obchodnej spoločnosti alebo právnickej osoby a osobná zodpovednosť audítorov voči obchodnej spoločnosti alebo jej členom za vykonávanie zákonného auditu účtovných dokladov;

e)

mimozmluvné záväzky vyplývajúce zo vzťahov medzi zriaďovateľmi, správcami alebo oprávnenými z dobrovoľne zriadeného poručníckeho fondu (trust);

f)

mimozmluvné záväzky vyplývajúce z jadrovej udalosti;

g)

mimozmluvné záväzky vyplývajúce z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodenia dobrého mena.

a)

skutočnosť, ktorá spôsobila škodu, zahŕňa skutočnosti spôsobujúce škodu, o ktorých je predpoklad, že nastanú, a

b)

škodu zahŕňa tiež škodu, o ktorej je predpoklad, že vznikne.

a)

právnym poriadkom krajiny, v ktorej mala poškodená osoba svoj obvyklý pobyt v čase vzniku škody, ak bol v tomto štáte výrobok uvedený na trh, alebo ak sa neuplatní toto ustanovenie,

b)

právnym poriadkom krajiny, v ktorej sa výrobok nadobudol, ak bol v tejto krajine výrobok uvedený na trh, alebo ak sa neuplatní toto ustanovenie,

c)

právnym poriadkom krajiny, v ktorej vznikla škoda, ak bol v tejto krajine výrobok uvedený na trh.

3.

a)

právny poriadok krajiny, v ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti, alebo

b)

ak strany majú svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine v čase, keď došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, právny poriadok tejto krajiny, alebo

c)

ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že mimozmluvný záväzok, ktorý vyplýva z rokovaní pred uzavretím zmluvy, má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou než s krajinou uvedenou v písmenách a) a b), právny poriadok tejto inej krajiny.

a)

dohodou uzavretou po tom, ako došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu,

alebo

b)

ak všetky strany vykonávajú obchodnú činnosť, tiež dohodou osobitne dojednanou pred tým, ako došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu.

a)

podmienky a rozsah zodpovednosti vrátane určenia osôb, ktoré možno brať na zodpovednosť za ich konanie;

b)

okolnosti vylučujúce zodpovednosť, obmedzenia zodpovednosti a rozdelenia zodpovednosti;

c)

existencia, povaha a stanovenie výšky škody alebo požadovaného odškodnenia;

d)

opatrenia, ktoré môže súd prijať v rozsahu svojej právomoci podľa procesného práva, aby zabránil ujme alebo škode alebo zastavil ich ďalší vznik, alebo zabezpečil poskytnutie náhrady;

e)

otázka, či právo na uplatnenie náhrady škody alebo odškodnenia možno previesť vrátane dedenia;

f)

okruh osôb, ktoré majú právo na náhradu škody, ktorú utrpeli osobne;

g)

zodpovednosť za konanie iných osôb;

h)

spôsob, ktorým môže záväzok zaniknúť, preklúzia a premlčanie vrátane noriem týkajúcich sa začiatku plynutia prekluzívnych alebo premlčacích dôb a prerušenia alebo zastavenia ich plynutia.

i)

zoznam dohovorov uvedený v odseku 1;

ii)

výpovede uvedené v odseku 1.

i)

štúdiu o dôsledkoch spôsobu, akým je cudzie právo používané v rámci právomoci, a o rozsahu, v akom súdy členských štátov uplatňujú cudzie právo v praxi na základe tohto nariadenia;

ii)

štúdiu o dôsledkoch článku 28 tohto nariadenia, pokiaľ ide o Haagsky dohovor zo 4. mája 1971 o rozhodnom práve pre dopravné nehody.