(1)

Dňa 28. marca 2006 Komisia uverejnila oznámenie (2) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku. Nariadením (ES) č. 1888/2006 (3) (ďalej len „dočasné nariadenie“) Komisia 20. decembra 2006 uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz rovnakého výrobku.

(2)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení, niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté. Stretnutie podľa článku 6 ods. 6 základného nariadenia medzi jedným vyvážajúcim výrobcom, Asociáciou thajských výrobcov (Association of Thai producers), thajskou vládou a výrobcami zo Spoločenstva sa uskutočnilo 9. februára 2007 v priestoroch Komisie. Stretnutie sa venovalo otázke konkurencie na trhu Spoločenstva s kukuricou cukrovou.

(3)

Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za nevyhnutné pre svoje konečné zistenia.

(4)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku a výber s konečnou platnosťou súm získaných prostredníctvom dočasného cla. Stranám bolo poskytnuté aj obdobie, v rámci ktorého sa mohli vyjadriť k uverejneným základným skutočnostiam a úvahám, na základe ktorých sú uložené konečné opatrenia.

(5)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a, ak to bolo vhodné, zistenia sa zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(6)

Je potrebné pripomenúť, že prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). V súvislosti s trendmi relevantnými z hľadiska posúdenia ujmy Komisia analyzovala údaje vzťahujúce sa na obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2005 (ďalej len „posudzované obdobie“). Obdobím použitým na zistenia o podhodnotení, predaji pod cenu a odstránení ujmy je uvedené OP.

(7)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, odôvodnenia 13 až 15 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(8)

Niekoľko výrobcov a asociácia thajských výrobcov vzniesli námietky voči posudzovaniu výberu vzorky a individuálneho preskúmania opísanom v odôvodneniach 16 až 20 dočasného nariadenia. Tvrdili najmä, že vzorka nebola reprezentatívna, keďže Komisia nebrala do úvahy iné faktory, akými sú napríklad veľkosť spoločností a ich geografická poloha. Okrem toho tvrdili, že by nebolo nadmieru zložité preskúmať viac spoločností ako len tie štyri, ktoré boli zaradené do vzorky.

(9)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 16 až 18 dočasného nariadenia, Komisia zastávala názor, že s cieľom dosiahnuť najvyššiu možnú reprezentatívnosť vzorky, berúc do úvahy časové lehoty prešetrovania, bolo vhodné zaradiť do vzorky len tieto štyri spoločnosti, keďže i) sa tým umožnilo zahrnúť väčší objem vývozu a ii) prešetrenie týchto štyroch spoločností bolo možné uskutočniť v dostupnom čase. V článku 17 základného nariadenia sa nestanovuje žiadny prah, po prekročení ktorého by sa počet vývozcov mohol považovať za dostatočne veľký na to, aby opodstatnil výber vzorky, a ani sa presne neuvádza vhodný počet strán, ktoré by mali byť zahrnuté do vzorky. Pokiaľ ide o tento druhý faktor, Komisia samotná musí posúdiť, čo je možné prešetriť v rámci daných časových možností, pričom zabezpečí, aby vzorka zahŕňala čo možno najväčšiu časť príslušného vývozu. V tejto súvislosti vybraná vzorka zahŕňala 52 % celkového thajského vývozu počas obdobia vyšetrovania, ktorá sa skutočne považuje na báze objemu za vysoko reprezentatívnu.

(10)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia kritériom použitým na výber vzorky bol najväčší reprezentatívny objem vývozu z Thajska do Spoločenstva, ktorý bolo možno v stanovenom čase primerane preskúmať. Vzhľadom na vysokú reprezentatívnosť vybranej vzorky, pokiaľ ide o objem, sa nepovažovalo za potrebné preskúmať iné faktory, ako napríklad veľkosť spoločností alebo ich zemepisná poloha.

(11)

Ako sa už uviedlo pri odôvodnení 20 dočasného nariadenia, prešetrenie viacerých spoločností by príliš skomplikovalo vyšetrovanie a nebolo by možné ho ukončiť včas.

(12)

Námietky vznesené niektorými stranami týkajúce sa odôvodnení 16 až 20 dočasného nariadenia sa preto zamietajú a spomínané odôvodnenia sa týmto potvrdzujú.

(13)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri výpočte jeho normálnej hodnoty sa urobilo niekoľko matematických chýb. Tieto tvrdenia sa podrobili krížovej kontrole a zistilo sa, že sa neurobili žiadne chyby.

(14)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 21 až 32 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(15)

Po dočasnom zverejnení jeden vyvážajúci výrobca spochybnil zistenia uvedené v odôvodnení 34 dočasného nariadenia. Táto strana tvrdila, že do úvahy sa mal vziať celkový predaj na vývoz spoločnosti, vrátane predaja zakúpeného výrobku vyrobeného inými nezávislými výrobcami. Táto strana tvrdila, že zakúpené hotové výrobky by sa mali pokladať za výrobky pochádzajúce z jej vlastnej výroby, pretože boli údajne vyrobené v rámci systému spracovania za poplatok.

(16)

V tejto súvislosti však treba uviesť, že pri stanovovaní individuálneho dumpingového rozpätia možno brať do úvahy len výrobky vyrobené príslušným vyvážajúcim výrobcom. Ak vyvážajúci výrobca čiastočne nakupuje výrobok, aby ho ďalej predával Spoločenstvu, je v skutočnosti, pokiaľ ide o tieto nákupy, v postavení podobnom postaveniu zástupcu alebo obchodníka a takýto ďalší predaj nemožno brať do úvahy pri stanovovaní jeho individuálneho dumpingového rozpätia.

(17)

Prešetrovaním sa zistilo, že príslušný vyvážajúci výrobca v skutočnosti nakupoval časť tovaru predávaného Spoločenstvu od iných výrobcov. Ďalej sa zistilo, že tento vývozca vždy zaplatil za hotové výrobky a že tieto transakcie boli zaznamenané v jeho účtovnom systéme ako nákup hotových výrobkov. Neboli predložené žiadne zmluvné alebo iné dôkazy (napr. tzv. „dohody o spracovaní za poplatok“), ktoré by potvrdzovali, že tovar bol od začiatku vo vlastníctve vyvážajúceho výrobcu a že činnosť ostatných spoločností spočívala len v jednoduchej transformácii týchto výrobkov.

(18)

Po konečnom zverejnení daný vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenia, pričom zdôraznil, že by sa mal považovať za spoluvýrobcu výrobku zakúpeného od iných výrobcov. Vzhľadom na to, že vlastníctvo tovaru vyrobeného inými stranami prešlo na daného vyvážajúceho výrobcu až po ukončení výrobného procesu, ako to dokazujú nákupné faktúry, sa však potvrdzuje, že tohto vyvážajúceho výrobcu nemožno považovať za výrobcu ani za spoluvýrobcu výrobku zakúpeného na ďalší predaj.

(19)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tvrdenie vyvážajúceho výrobcu zamieta a odôvodnenia 33 a 34 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(20)

Združenie dovozcov žiadalo, aby sa podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia vykonala úprava s cieľom zohľadniť skutočnosť, že veľké záplavy v Thajsku spôsobili, že vývozné ceny daného výrobku boli relatívne nízke v porovnaní so zvýšenými nákladmi na surovú kukuricu cukrovú po povodniach. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že túto požiadavku nevyslovil ani jeden z vyvážajúcich výrobcov a nebola ani kvantitatívne vyjadrená. Okrem toho sú záplavy v Thajsku relatívne bežné a pri rokovaniach o zmluvách a najmä o vývozných cenách ich nemožno považovať za nepredvídateľnú udalosť. Nakoniec sa na základe analýzy ukázalo, že možný účinok záplav na cenu surovej kukurice cukrovej by bol obmedzený len na poslednú štvrtinu OP, pričom v skutočnosti veľká väčšina nákupov suroviny vyvážajúcimi výrobcami sa uskutočnila pred týmto obdobím. Preto sa požiadavka o úpravu zamieta.

(21)

V súvislosti s dočasným zverejnením niekoľko vyvážajúcich výrobcov ešte tvrdilo, že pri výpočte dumpingu by sa mali uznať niektoré náklady súvisiace s predajom na domácom trhu (najmä tie, ktoré sa týkajú manipulácie, nakladania a vedľajších výdavkov a nákladov na úver). Tieto tvrdenia sa prešetrili a v prípade jednej spoločnosti sa skutočne zistilo, že by sa mali uznať dodatočné náklady. Po tejto úprave sa dumpingové rozpätie pre túto spoločnosť znížilo zo 4,3 % na 3,1 %.

(22)

Keďže údaje od spoločnosti uvedenej v odôvodnení 21 sa použili na stanovenie normálnej hodnoty inej spoločnosti, ako je vysvetlené v odôvodneniach 29 a 31 dočasného nariadenia, dumpingové rozpätie tejto druhej spoločnosti sa tiež znížilo z 11,2 % na 11,1 % ako výsledok uznaných nákladov.

(23)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 35 a 36 dočasného nariadenia (s výnimkou uvedených zmien) sa týmto potvrdzujú.

(24)

Vzhľadom na uvedenú úpravu je konečne stanovená výška dumpingu, vyjadrená ako percento čistej franko ceny CIF na hranici Spoločenstva pred preclením, takáto:

(25)

V prípade spolupracujúcich spoločností, ktoré neboli vybrané do vzorky, sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe váženého priemerného dumpingového rozpätia spoločností vybraných do vzorky podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je 12,9 %.

(26)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenie 40 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(27)

Jedna zo zainteresovaných strán namietla, že postup Komisie opísaný v odôvodneniach 50 a 51 dočasného nariadenia týkajúci sa rôznych kanálov predaja nie je v súlade so základným nariadením a Antidumpingovou dohodou WTO, (4) keďže údajne „jeho zámerom bolo umelo vyjadriť vyššiu ujmu a nemožno ho považovať za riadne podložený ani za objektívny a nezaujatý“. Na podporu svojej námietky sa navrhovateľ odvolal na správu odvolacieho orgánu WTO z 24. júla 2001 (5) (ďalej len „AB“), kde sa tvrdí, že „prešetrujúce orgány nemajú právo viesť prešetrovanie takým spôsobom, aby bolo pravdepodobné, že ako výsledok procesu zisťovania skutočností alebo hodnotenia určia, že domáce výrobné odvetvie utrpelo ujmu“ (AB, odsek 196).

(28)

Po prvé existencia dvoch rôznych kanálov predaja opísaných Komisiou v odôvodneniach 50 a 51 dočasného nariadenia a z nej vyplývajúce implikácie týkajúce sa nákladov na predaj a predajných cien nie je spochybňovaná ani jednou zo zúčastnených strán, a dokonca ani navrhovateľom. Po druhé sa nespochybňuje ani skutočnosť, konštatovaná aj v odôvodnení 51 dočasného nariadenia, že všetok dovoz od spolupracujúcich thajských vývozcov sa týka predaja pod značkou maloobchodníkov. Skôr ju navrhovateľ uznáva: „Je nutné pripomenúť, že thajský predaj maloobchodníkom v Európe sa uskutočňuje pod vlastnou značkou maloobchodníkov.“

(29)

Okrem toho je potrebné uviesť aj to, že odvolací orgán v odseku 204 konštatoval, že „pre prešetrujúce orgány môže byť relevantné preskúmať domáce výrobné odvetvie po častiach, sektoroch alebo segmentoch“. Preto bolo vhodné podľa potreby rozlíšiť uvedené dva oddelené kanály predaja pre niektoré ukazovatele ujmy s cieľom zabezpečiť spravodlivé hodnotenie ujmy pociťovanej výrobným odvetvím Spoločenstva a určiť, či dumpingový dovoz z Thajska mal priamy vplyv na ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Stanovenie ujmy sa systematicky vzťahovalo na oba kanály predaja spoločne a okrem toho v prípade potreby oddelene analyzovalo predaj pod značkou maloobchodníkov.

(30)

Odvolací orgán však v odseku 204 ďalej ešte uviedol, že „tam, kde sa prešetrujúce orgány rozhodnú preskúmať jednu časť domáceho výrobného odvetvia, mali by v zásade podobným spôsobom preskúmať všetky ostatné časti tvoriace výrobné odvetvie a tiež preskúmať výrobné odvetvie ako celok“. Preto útvary Komisie doplnili ďalej svoju analýzu ujmy vo vzťahu k trom ukazovateľom ujmy, ktoré sa analyzovali oddelene v rámci predaja pod značkou maloobchodníkov v dočasnom nariadení. Týmito tromi ukazovateľmi sú objem predaja (odôvodnenie 56 dočasného nariadenia), predajná cena (odôvodnenie 63 dočasného nariadenia) a ziskovosť (odôvodnenie 66 dočasného nariadenia). Preto sa v súvislosti s týmito tromi ukazovateľmi ujmy uskutočnila špecifická analýza ujmy týkajúca sa predaja pod vlastnou značkou výrobcu.

(31)

Ako sa uvádza v odôvodnení 51 dočasného nariadenia, predaj výrobného odvetvia Spoločenstva pod značkou maloobchodníkov sa počas OP rovnal približne 63 % celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva (predaj pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov). V dôsledku toho sa predaj pod vlastnou značkou rovnal približne 37 % celkového predaja.

(32)

Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva výrobkov pod vlastnou značkou na trhu Spoločenstva najprv klesol o 1 % v roku 2003, stúpol o 6 percentuálnych bodov v roku 2004 a klesol o 6 percentuálnych bodov v OP. Počas OP zostal objem predaja pod vlastnou značkou prakticky na rovnakej úrovni ako v roku 2002, t. j. mierne nad 68 000 tonami.

(33)

Jednotkové ceny výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva predávaných pod vlastnou značkou neprepojeným zákazníkom zostali počas celého posudzovaného obdobia prakticky rovnaké. Z úrovne 1 380 EUR za tonu v roku 2002 stúpli o 2 % v roku 2003, klesli o 2 percentuálne body v roku 2004 predtým, ako nepatrne klesli o 1 percentuálny bod v OP, počas ktorého dosiahli úroveň 1 361 EUR za tonu.

(34)

Ziskovosť predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod vlastnou značkou, vyjadrená ako percentuálny podiel čistého predaja, počas posudzovaného obdobia postupne klesala z takmer 30 % v roku 2002 na 29 % v roku 2003, na približne 27 % roku 2004 a nakoniec na približne 24 % v OP.

(35)

V tejto súvislosti sa preto konštatuje, že pokiaľ ide o predané množstvá a ceny, počas posudzovaného obdobia zostal predaj výrobkov pod vlastnou značkou relatívne nezmenený. Naopak sa počas rovnakého obdobia ziskovosť tohto predaja postupne znižovala. Toto kontrastuje so situáciou zistenou v súvislosti s ujmou vo vzťahu k celkovému predaju a so situáciou zistenou vo vzťahu k predaju pod značkou maloobchodníkov v dočasnom nariadení. Je však zrejmé, že vplyv dovozu z Thajska sa najviac pociťuje tam, kde dochádza k jeho koncentrácii, t. j. pri výrobkoch predávaných pod značkou maloobchodníkov.

(36)

Po uvedenom doplnení sa preskúmanie uskutočnené útvarmi Komisie zhoduje so základným nariadením a spĺňa požiadavku objektívnosti stanovenú v článku 3.1 Antidumpingovej dohody WTO, keďže všetky ukazovatele ujmy uvedené v článku 3.4 Antidumpingovej dohody WTO sa preskúmali pre oba kanály predaja osobitne i spolu tam, kde sa to pokladalo za potrebné vzhľadom na osobitosti konkrétneho prípadu. Uvedené tvrdenie sa preto zamieta.

(37)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené iné pripomienky, odôvodnenia 41 až 76 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(38)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva uplatňovalo reštriktívne obchodné praktiky, pre ktoré bolo údajne charakteristické najmä stanovovanie cien kukurice cukrovej na trhu Spoločenstva. Na podporu svojho tvrdenia jedna z týchto zainteresovaných strán uviedla, že: i) Komisiu výslovne upozornila na túto skutočnosť vo svojom podaní z 21. júna 2006; ii) jeden z európskych maloobchodníkov vyjadril podobnú obavu v podaní zo 17. mája 2006; a nakoniec iii) táto strana predložila 1. decembra 2006 dva e-maily od predsedu navrhujúceho združenia uvedeného v odôvodnení 1 dočasného nariadenia. V jednom z týchto e-mailov z 13. apríla 2005 predseda navrhujúceho združenia údajne informuje výkonného riaditeľa jednej thajskej vyvážajúcej spoločnosti, že západoeurópski spracovatelia sa dohodli na cenách troch foriem úpravy podobného výrobku.

(39)

Uvedené zainteresované strany preto požiadali Komisiu, aby okamžite ukončila súčasné konanie z dôvodu nedostatku príčinných súvislostí medzi dumpingovým dovozom a zhoršenou situáciou vo výrobnom odvetví Spoločenstva, keďže úroveň cien uplatňovaná vo výrobnom odvetví Spoločenstva by bola nespoľahlivá a umelo nadhodnotená údajným antikonkurenčným správaním výrobného odvetvia Spoločenstva. Jedna strana výslovne odkázala na článok 3 ods. 7 základného nariadenia a na vec Mukand (6) a požiadala Komisiu, aby pred prijatím akéhokoľvek záveru o príčinných súvislostiach posúdila možný vplyv zhoršenej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva zapríčinenej uvedeným údajným antikonkurenčným správaním.

(40)

V súvislosti s bodmi i) a ii) v odôvodnení 38 sa konštatuje, že uvedené dve podania obsahovali len niekoľko neopodstatnených obvinení. V podaní uvedenom v bode i) žiadateľ/sťažovateľ sám uviedol, že „ďalšie informácie a dôkazy týkajúce sa tohto zneužitia, ktoré predstavuje flagrantné porušenie pravidiel ES o hospodárskej súťaži bude poskytnuté vo vhodnom čase“. Následne zainteresovaná strana zaslala e-maily uvedené v odôvodnení 38.

(41)

Po prijatí týchto e-mailov útvary Komisie zodpovedné za antidumpingové záležitosti okamžite vyzvali navrhovateľa, aby rovnaký materiál postúpil útvarom Komisie zodpovedným za záležitosti spojené s hospodárskou súťažou. Okrem toho, vzhľadom na existenciu týchto e-mailov a najmä na to, že predseda navrhujúceho združenia priznal, že bol autorom týchto správ, útvary Komisie zodpovedné za antidumpingové záležitosti podrobne preskúmali ceny uplatňované rozličnými výrobcami zo Spoločenstva.

(42)

Predseda rezolútne poprel, že by výrobné odvetvie Spoločenstva v skutočnosti niekedy uzavrelo nejakú dohodu alebo že by používalo nejaké „referenčné“ ceny, ako bolo naznačené v e-maile. Keďže v rámci súčasného antidumpingového konania útvary Komisie disponujú podrobnými informáciami o cenách podľa modelu porovnávania jednotlivých transakcií od všetkých spolupracujúcich výrobcov zo Spoločenstva, overilo sa, či by sa skutočne dalo zistiť nejaké vyrovnávanie cien.

(43)

V priebehu tohto antidumpingového prešetrovania sa nenašiel žiaden faktický dôkaz o vyrovnávaní cien medzi spolupracujúcimi výrobcami zo Spoločenstva. Okrem toho veľká väčšina súčasných cien bola výrazne pod úrovňou „referenčných“ cien spomínaných v uvedenom e-maile z 13. apríla 2005.

(44)

Preto inštitúcie Spoločenstva v priebehu tohto antidumpingového prešetrovania nenašli žiaden dôkaz o tom, že skutočnosť, že ceny dumpingového dovozu z príslušnej krajiny boli podstatne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, bola zapríčinená najmä umelou úrovňou cien vyplývajúcou z antikonkurenčného správania.

(45)

Tiež sa zistilo, že Komisia nevydala žiadne konečné rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva vytvorilo kartel.

(46)

Na základe všetkých uvedených skutočností Komisia konštatuje, že v priebehu súčasného antidumpingového prešetrovania sa nenašiel žiaden dôkaz o tom, že ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a ukazovatele ujmy boli ovplyvnené nejakým antikonkurenčným správaním alebo reštriktívnymi obchodnými praktikami. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(47)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že v rámci preskúmania príčinných súvislostí by sa mal prešetriť vplyv poveternostných podmienok. Konkrétnejšie tieto strany spomenuli: i) vlnu horúčav v lete 2003; a ii) záplavy v Maďarsku v období od mája do augusta 2005.

(48)

Pozorne sa preskúmalo, či vlna horúčav v roku 2003 v Európe [uvedené tvrdenie i)] a záplavy v roku 2005 v Maďarsku [uvedené tvrdenie ii)] mohli mať vplyv na negatívnu situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(49)

Zistilo sa, že vlna horúčav v roku 2003 a záplavy v roku 2005 v skutočnosti nemali žiaden vplyv na zobrané množstvo kukurice cukrovej na úrovni celého výrobného odvetvia Spoločenstva. Údaje získané od výrobcov zo Spoločenstva v rámci prešetrovania ukázali veľmi stabilné hodnoty výnosov (v tonách kukurice cukrovej zobranej z hektára) počas celého posudzovaného obdobia. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že Komisia zistila, ako sa uvádza v odôvodneniach 86 a 87 dočasného nariadenia, že jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Spoločenstva stúpli počas obdobia od roku 2002 do OP iba o 5 %, najmä z dôvodu rastúcej ceny ocele (konzerva je najdôležitejšou položkou nákladov). Na základe týchto skutočností sa uvedené tvrdenia i) a ii) zamietajú.

(50)

Preto sa dospelo k záveru, že poveternostné podmienky nemohli narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(51)

Keďže v súvislosti s príčinnými súvislosťami neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 77 až 99 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(52)

Keďže v súvislosti so záujmom Spoločenstva neboli predložené žiadne nové a podložené argumenty, odôvodnenia 100 až 118 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(53)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že: i) Komisia by mala bližšie objasniť, ako vypočítala zisk vo výške 14 %, ktorý by bolo možné dosiahnuť pri neexistencii dumpingového dovozu, ako je to uvedené v odôvodnení 121 dočasného nariadenia; a že ii) uvedený zisk vo výške 14 % je príliš vysoký. V súvislosti s týmto druhým tvrdením sa poukázalo na nedávne ochranné a antidumpingové konania týkajúce sa podobne spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, ako sú konzervované citrusové plody (7) a mrazené jahody, (8) pri ktorých sa použili rozpätia zisku 6,8 % a 6,5 %. V tejto súvislosti iná zainteresovaná strana tvrdila, že iii) zisk vo výške 14 % je príliš nízky a skôr by mal byť stanovený na úroveň 17 %, aby vyjadroval ziskovosť dosiahnutú v roku 2002 pri predaji výrobkov pod značkou maloobchodníkov.

(54)

Pokiaľ ide o uvedené tvrdenia i) a iii), v odôvodnení 121 dočasného nariadenia sa vysvetľuje, že zisk vo výške 21,4 % dosiahnutý v roku 2002 pri predaji výrobkov pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov bol upravený na 14 % preto, aby sa zohľadnil rozdiel v značke, pod akou predáva svoje výrobky výrobné odvetvie Spoločenstva a pod akou sú predávané výrobky dovážané z Thajska. Ako je uvedené v odôvodnení 66 dočasného nariadenia, Komisia zistila, že ziskovosť predaja výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníkov v roku 2002 bola 17 % a v roku 2003 bola 11,1 %, t. j. keď objem dumpingového dovozu bol najnižší. Komisia považovala za primerané použiť priemer týchto dvoch úrovní zisku, ktorý sa rovná 14 %.

(55)

Pokiaľ ide o uvedené tvrdenie ii), usudzuje sa, že pri neexistencii dumpingového dovozu má zisk zohľadňovať v najväčšej možnej miere konkrétne osobitosti príslušného výrobného odvetvia Spoločenstva. Len v prípade neexistencie takýchto informácií možno považovať údaje z iných výrobných odvetví, ktoré patria do rovnakého širšieho sektora, za relevantné. Takýto prístup, ktorý Komisia dôsledne uplatňuje, bol potvrdený Súdom prvého stupňa vo veci EFMA (9).

(56)

Tvrdenia i), ii) a iii) sa preto zamietajú a zistenie, že pri neexistencii dumpingového dovozu by bolo možné dosiahnuť zisk vo výške 14 %, sa potvrdzuje.

(57)

Vzhľadom na závery prijaté v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnými súvislosťami a záujmom Spoločenstva a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by malo byť uložené konečné antidumpingové clo na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, nemalo by byť však vyššie ako rozpätie ujmy uvedené v odôvodnení 123 dočasného nariadenia a potvrdené v tomto nariadení. Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce je clo pre zostávajúce spoločnosti, ktoré nespolupracovali pri prešetrovaní, stanovené na úroveň najvyššieho cla uloženého spoločnostiam spolupracujúcim pri prešetrovaní. Z toho dôvodu je zostatkové clo stanovené vo výške 12,9 %.

(58)

Konečné clá budú preto takéto:

(59)

Po uložení dočasných opatrení niekoľko spolupracujúcich výrobcov vyjadrilo záujem ponúknuť cenové záväzky. Po konečnom zverejnení však (s výnimkou dvoch spoločností uvedených v odôvodnení 60) nepodali ponuky cenových záväzkov v lehote stanovenej v článku 8 ods. 2 základného nariadenia. Následne títo vyvážajúci výrobcovia predložili svoju ponuku cenových záväzkov v takom pokročilom štádiu konania, keď už nebolo možné vziať ich ponuku do úvahy.

(60)

Jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca nepredložil dostatočne podloženú ponuku záväzku v rámci lehôt stanovených v článku 8 ods. 2 základného nariadenia. Z toho dôvodu Komisia nemohla prijať od tohto vyvážajúceho výrobcu žiadnu ponuku záväzku. Napriek tomu vzhľadom na zložitosť celej záležitosti pre daný hospodársky subjekt a pre ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí sú v podobnej situácii (roztrieštené výrobné odvetvie, vyvážajúci výrobcovia so sídlom v rozvojovej krajine a často vystupujúci v pozícii obchodníkov aj vyvážajúcich výrobcov, čo ešte viac komplikuje predloženie prijateľnej ponuky záväzku), ale aj vzhľadom na vysoký stupeň spolupráce počas prešetrovania, sa Rada domnieva, že týmto vyvážajúcim výrobcom by výnimočne malo byť povolené doplniť ich ponuky záväzkov aj po uplynutí uvedenej lehoty, avšak do desiatich kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia. Komisia môže podľa toho navrhnúť zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

(61)

Po konečnom zverejnení v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 8 ods. 2 základného nariadenia dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia ponúkli prijateľné cenové záväzky kombinované s množstvovým stropom. Ponúkli, že budú predávať daný výrobok v rámci množstvového stropu na cenových úrovniach, ktoré odstránia poškodzujúci vplyv dumpingu, alebo nad týmito úrovňami. Dovoz nad rámec množstvového stropu bude podliehať antidumpingovým clám. Spoločnosti poskytnú Komisii aj pravidelné a podrobné údaje týkajúce sa ich vývozu do Spoločenstva, čo znamená, že Komisia bude môcť tento záväzok účinne monitorovať. Okrem toho sa Komisia domnieva, že vzhľadom na štruktúru predaja týchto spoločností je riziko obchádzania dohodnutých záväzkov obmedzené.

(62)

Komisia rozhodnutím 2007/424/ES (10) prijala uvedené ponuky záväzkov. V rozhodnutí sa podrobnejšie uvádzajú dôvody, na základe ktorých boli tieto záväzky prijaté.

(63)

Aby sa Komisii a colným orgánom umožnilo ďalej účinne monitorovať dodržiavanie záväzkov zo strany spoločností, pri predložení žiadosti o uvoľnenie do voľného obehu príslušnému colnému orgánu podlieha oslobodenie od antidumpingového cla i) predloženiu faktúry súvisiacej so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou a obsahuje aspoň údaje a vyhlásenie uvedené v prílohe II; ii) skutočnosti, že výrobky sú vyrobené, odoslané a fakturované priamo uvedenými spoločnosťami prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve, a iii) skutočnosti, že tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá opisu na faktúre súvisiacej so záväzkom. V prípade nesplnenia uvedených podmienok vzniká v čase prijatia vyhlásenia o uvoľnení do voľného obehu príslušné antidumpingové clo.

(64)

Ak Komisia podľa článku 8 ods. 9 základného nariadenia odvolá prijatie záväzku na základe porušenia, pričom uvedie konkrétne transakcie, a príslušné faktúry súvisiace so záväzkom vyhlási za neplatné, vzniká v čase prijatia vyhlásenia o uvoľnení do voľného obehu súvisiaceho s týmito transakciami colný dlh.

(65)

Dovozcovia by si mali byť vedomí, že ako bežné obchodné riziko môže v čase prijatia vyhlásenia o uvoľnení do voľného obehu vzniknúť colný dlh, ako je uvedené v odôvodneniach 62 a 63, aj v prípade, že záväzok ponúknutý výrobcom, od ktorého priamo alebo nepriamo nakupovali, bol prijatý zo strany Komisie.

(66)

Podľa článku 14 ods. 7 základného nariadenia by colné orgány mali bezprostredne informovať Komisiu vždy, keď zistia možné porušenie záväzku.

(67)

Na základe uvedených dôvodov považuje Komisia záväzky ponúknuté thajskými vyvážajúcimi výrobcami za prijateľné a príslušné spoločnosti boli informované o základných skutočnostiach, úvahách a povinnostiach, na ktorých je prijatie založené.

(68)

V prípade porušenia alebo odvolania záväzkov alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou sa antidumpingové clo, ktoré bolo uložené Radou v súlade s článkom 9 ods. 4, automaticky uplatňuje v zmysle článku 8 ods. 9 základného nariadenia.

(69)

Vzhľadom na zistenú výšku dumpingových rozpätí v prípade vyvážajúcich výrobcov v Thajsku a úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva sa pokladá za potrebné, aby sa uskutočnil výber s konečnou platnosťou súm získaných prostredníctvom dočasného antidumpingového cla uloženého podľa dočasného nariadenia, a to do výšky uložených konečných ciel.

(70)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami počas uvedeného prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) preto platia výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, teda osobitne uvedenými právnymi subjektmi. Dovážané výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa osobitne neuvádzajú v základnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, nemôžu využívať tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(71)

Akákoľvek žiadosť týkajúca sa uplatňovania týchto individuálnych sadzieb antidumpingového cla pre spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo obchodných subjektov) by sa mala okamžite oznámiť Komisii, ako aj všetky príslušné informácie, najmä v prípade akejkoľvek zmeny činnosti spoločnosti, ktorá je spojená s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom spojeným napr. s uvedenou zmenou názvu alebo uvedenou zmenou, pokiaľ ide o výrobné a obchodné subjekty. Ak je to potrebné, nariadenie bude zodpovedajúcim spôsobom zmenené a doplnené prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne clá,

(1)

Nariadením (ES) č. 1888/2006 (2) Komisia uložila dočasné antidumpingové clá na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku do Spoločenstva.

(2)

Po prijatí dočasných antidumpingových opatrení Komisia pokračovala v prešetrovaní dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Spoločenstva. Konečné zistenia a závery prešetrovania sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 682/2007 (3), ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku.

(3)

Prešetrovaním sa potvrdili dočasné zistenia poškodzujúceho dumpingu týkajúce sa dovozu určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku.

(4)

Po prijatí dočasných antidumpingových opatrení ponúkli dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v Thajsku cenové záväzky v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(5)

V týchto záväzkoch ponúkli vyvážajúci výrobcovia predaj príslušného výrobku, definovaného v nariadení (ES) č. 682/2007, v rámci množstvového stropu za ceny na úrovni, ktorá odstraňuje poškodzujúci vplyv dumpingu, alebo za vyššie ceny. Rozsah druhov výrobku, na ktoré sa vzťahujú záväzky sa obmedzuje na druhy, ktoré boli vyvážané každým z príslušných vyvážajúcich výrobcov v reprezentatívnych množstvách počas obdobia prešetrovania. Vzhľadom na to, že počas obdobia prešetrovania existovali výrazné cenové rozdiely medzi jednotlivými druhmi výrobku, bola pre každý druh výrobku, na ktorý sa vzťahuje záväzok, ponúknutá odlišná minimálna dovozná cena.

(6)

Vyvážajúci výrobcovia v záväzkoch ponúkli obmedziť vývoz do Spoločenstva do určitého množstvového stropu, keďže počas obdobia prešetrovania nepredávali iba príslušný výrobok, ktorý sami vyrábali, ale aj príslušný výrobok, ktorý vyrábali iní výrobcovia. Množstvový strop pre každého vyvážajúceho výrobcu bol stanovený na úrovni zodpovedajúcej množstvu príslušného výrobku, ktoré tento výrobca vyrobil a vyviezol do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. Dovoz príslušného výrobku nad rámec množstvového stropu alebo mimo rozsahu záväzkov bude podliehať uplatniteľnému antidumpingovému clu.

(7)

Okrem toho vyvážajúci výrobcovia s cieľom znížiť riziko porušenia cien prostredníctvom krížovej kompenzácie cien ponúkli, že nebudú predávať výrobok, na ktorý sa vzťahujú záväzky, tým istým zákazníkom v Európskom spoločenstve, ktorým predávajú iné výrobky.

(8)

Vyvážajúci výrobcovia tiež poskytnú Komisii pravidelné a podrobné informácie, ktoré sa týkajú ich vývozu do Spoločenstva, aby Komisia mohla záväzky efektívne monitorovať. Okrem toho štruktúra predaja týchto spoločností je taká, že Komisia považuje riziko obchádzania dohodnutých záväzkov za obmedzené.

(9)

Po zverejnení ponúknutých záväzkov malo výrobné odvetvie Spoločenstva, ktoré je navrhovateľom, námietky voči týmto ponúknutým záväzkom. Výrobné odvetvie Spoločenstva argumentovalo, že ceny príslušného výrobku sú nestále a príslušný výrobok teda nie je vhodný na záväzky. Okrem toho výrobné odvetvie Spoločenstva argumentovalo, že vzhľadom na to, že vyvážajúci výrobcovia predávali spolu s výrobkom, na ktorý sa vzťahujú záväzky, iné výrobky tým istým zákazníkom v Európskom spoločenstve, existuje vysoké riziko krížovej kompenzácie, t. j. výrobky, na ktoré sa nevzťahujú záväzky, sa môžu predávať za umelo nízke ceny s cieľom kompenzovať minimálne ceny za výrobky, na ktoré sa vzťahujú záväzky. Z týchto dôvodov výrobné odvetvie Spoločenstva usúdilo, že záväzky by boli v tomto prípade neprimeraným opatrením.

(10)

Malo by sa poznamenať, že informácia o nestálosti cien predložená výrobným odvetvím Spoločenstva nebola evidentná. Priemerné ceny uplatňované v Spoločenstve výrobcami vo výrobnom odvetví Spoločenstva v skutočnosti boli v posudzovanom období tohto antidumpingového prešetrovania relatívne stále. Hoci výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že ceny v niektorých členských štátoch boli nestálejšie než v iných, uznalo, že tieto údaje boli výrazne ovplyvnené dumpingovými cenami thajských vývozcov. V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, ako sa uvádza v odôvodnení 5, že ponúknuté minimálne dovozné ceny a antidumpingové clá uplatniteľné nad rámec množstvového stropu alebo mimo rozsahu záväzkov odstraňujú poškodzujúci vplyv dumpingu a v skutočnosti môžu na trhu zaviesť prvok stability.

(11)

Pokiaľ ide o riziko krížovej kompenzácie, ako sa uvádza v odôvodnení 7, záväzky obsahujú ustanovenie, podľa ktorého vyvážajúci výrobcovia ponúkajú nepredávať iné výrobky tomu istému zákazníkovi v Európskom spoločenstve, ktorému sa predáva výrobok, na ktorý sa vzťahujú záväzky. Z tohto dôvodu ponúkané záväzky toto riziko dostatočne obmedzujú.

(12)

Na základe uvedeného sú záväzky ponúknuté thajskými vyvážajúcimi výrobcami prijateľné.

(13)

Aby Komisia mohla účinne monitorovať, či spoločnosti plnia záväzky, pri predkladaní žiadosti o prepustenie do voľného obehu príslušnému colnému orgánu bude oslobodenie od cla závisieť i) od predloženia faktúry súvisiacej so záväzkami obsahujúcej minimálne údaje uvedené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 682/2007; ii) od skutočnosti, že dovezený tovar je vyrobený, odoslaný a fakturovaný priamo uvedenými spoločnosťami prvému nezávislému zákazníkovi v Spoločenstve, a iii) od skutočnosti, že tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá opisu na faktúre súvisiacej so záväzkom. Ak takáto faktúra nebude predložená, alebo nebude zodpovedať výrobku predloženému colnému orgánu, bude ako náhrada splatná primeraná čiastka antidumpingového cla.

(14)

S cieľom zabezpečiť rešpektovanie záväzkov boli dovozcovia v uvedenom nariadení upozornení, že nesplnenie podmienok stanovených v tomto nariadení alebo odvolanie prijatia záväzkov Komisiou môže viesť k vzniku colného dlhu za príslušné transakcie.

(15)

V prípade porušenia alebo odvolania záväzkov alebo v prípade odvolania prijatia záväzkov Komisiou sa podľa článku 8 ods. 9 základného nariadenia automaticky uplatňuje antidumpingové clo uložené v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia,

I.

II.

III.

IV.