ISSN 1725-5147
Úradný vestník
Európskej únie
L 158
Slovenské vydanie
Právne predpisy
Zväzok 50
19. júna 2007
|
ISSN 1725-5147 |
||
|
Úradný vestník Európskej únie |
L 158 |
|
|
|
||
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 50 |
|
Obsah |
|
II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné |
Strana |
|
|
|
AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI VYTVORENÝMI NA ZÁKLADE MEDZINÁRODNÝCH DOHÔD |
|
|
|
* |
||
|
|
* |
||
|
|
* |
|
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI VYTVORENÝMI NA ZÁKLADE MEDZINÁRODNÝCH DOHÔD
|
19.6.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 158/1 |
Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke: http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html.
Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 89 – Jednotné podmienky homologizácie:
I. vozidiel vzhľadom na obmedzenie ich maximálnej rýchlosti alebo na ich nastaviteľnú funkciu obmedzenia rýchlosti
II. vozidiel vzhľadom na montáž obmedzovača rýchlosti (SLD) alebo nastaviteľného obmedzovača rýchlosti (ASLD) homologizovaného typu
III. obmedzovačov rýchlosti (SLD) a nastaviteľných obmedzovačov rýchlosti (ASLD)
Dodatok 88: Predpis č. 89
Zahŕňa všetky platné znenia vrátane:
doplnku 1 originálneho znenia predpisu – dátum nadobudnutia platnosti: 12. augusta 2002.
1. ROZSAH PÔSOBNOSTI
Tento predpis sa vzťahuje na:
1.1.1. časť I: vozidlá kategórií (1) M3, N2 a N3 (2) vybavené SLD a vozidlá kategórií M a N vybavené nastaviteľným obmedzovačom rýchlosti ASLD, ak tieto obmedzovače neboli osobitne homologizované podľa časti III tohto predpisu alebo konštruované a/alebo vybavené tak, že ich jednotlivé časti plnia celkom alebo čiastočne funkciu SLD alebo ASLD.
1.1.2. časť II: montáž SLD na vozidlá kategórií M3, N2 a N3 a montáž ASLD na vozidlá kategórií M a N, ktoré boli homologizované podľa časti III tohto predpisu.
1.1.3. časť III: SLD, ktoré sú určené na montáž na vozidlá kategórií M3, N2 a N3 a ASLD, ktoré sú určené na montáž do vozidiel kategórií M a N.
1.2. Účel
Účelom tohto predpisu je obmedzovanie cestnej rýchlosti vozidiel pomocou systému vozidla, ktorého hlavnou funkciou je regulácia prívodu paliva do motora, alebo prostredníctvom riadiacej jednotky motora.
1.2.1. V prípade vozidiel kategórie M3, N2 a N3 sa maximálna rýchlosť obmedzuje pomocou obmedzovača rýchlosti (SLD) alebo funkcie obmedzenia rýchlosti (SLF).
1.2.2. V prípade vozidiel kategórie M1, N1 a M2 sa rýchlosť obmedzuje na hodnotu nastaviteľnú vodičom pomocou nastaviteľného obmedzovača rýchlosti (ASLD) alebo nastaviteľnej funkcie obmedzenia rýchlosti (ASLF), ak sú tieto zariadenia, resp. funkcie aktivované.
1.2.3. Vozidlá kategórií M3, N2 a N3 môžu byť okrem toho vybavené ASLD alebo ASLF.
2. VYMEDZENIE POJMOV
Na účely tohto predpisu:
2.1.1. „limitovaná rýchlosť V“ znamená takú maximálnu rýchlosť vozidla, pri ktorej z dôvodu jeho konštrukcie alebo vybavenia nedochádza k reakcii na stlačenie pedála akcelerátora;
2.1.2. „nastavená rýchlosť Vset“ znamená zamýšľanú priemernú rýchlosť vozidla pohybujúceho sa v stabilizovaných podmienkach;
2.1.3. „stabilizovaná rýchlosť Vstab“ znamená priemernú rýchlosť vozidla pohybujúceho sa v podmienkach uvedených v bode 1.1.4.2.3 prílohy 5 k tomuto predpisu;
2.1.4. „maximálna rýchlosť Vmax“ znamená maximálnu rýchlosť dosiahnutú vozidlom v prvej polovici periódy krivky reakcie, ako je vymedzená na obrázku prílohy 5 (bod 1.1.4.2.4);
2.1.5. „nastaviteľná limitovaná rýchlosť Vadj“ znamená rýchlosť voliteľne nastavenú vodičom;
2.1.6. „nastaviteľná funkcia obmedzenia rýchlosti ASLF“ znamená funkciu, ktorá umožňuje vodičovi nastaviť rýchlosť vozidla Vadj a pri aktivovaní automaticky obmedzuje rýchlosť vozidla na túto rýchlosť;
2.1.7. „funkcia obmedzenia rýchlosti“ znamená funkciu regulácie prívodu paliva vo vozidle alebo riadiacej jednotky motora zameranú na obmedzenie rýchlosti vozidla na stanovenú maximálnu hodnotu.
Na účely časti I tohto predpisu:
2.2.1. „homologizácia vozidla“ znamená homologizáciu typu vozidla vzhľadom na obmedzenie rýchlosti.
Na účely časti II tohto predpisu:
2.3.1. „homologizácia vozidla“ znamená homologizáciu typu vozidla vzhľadom na montáž SLD typu homologizovaného podľa časti III tohto predpisu.
Na účely časti I a časti II tohto predpisu:
„typ vozidla“ znamená vozidlá, ktoré sa neodlišujú v takých podstatných znakoch, ako je:
2.4.1.1. značka a typ SLD, ak sú nimi vybavené;
2.4.1.2. rozsah rýchlostí, na ktoré sa môže obmedzenie nastaviť v rozsahu stanovenom pre skúšané vozidlo;
2.4.1.3. pomer maximálneho výkonu motora k hmotnosti nezaťaženého vozidla, ktorý je nižší alebo rovnaký ako takýto pomer v prípade skúšaného vozidla, a
2.4.1.4. najvyšší pomer otáčok motora k rýchlosti vozidla na najvyššom prevodovom stupni, ktorý je nižší alebo rovnaký ako takýto pomer v prípade skúšaného vozidla.
2.5. „Hmotnosť nezaťaženého vozidla“ znamená hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave bez posádky, cestujúcich alebo nákladu, ale s plnou palivovou nádržou a zvyčajnou súpravou nástrojov a s náhradným kolesom, ak existuje.
Na účely časti III tohto predpisu:
2.6.1. „obmedzovač rýchlosti (SLD)“ znamená zariadenie, ktorého hlavnou funkciou je regulácia prívodu paliva do motora s cieľom obmedziť rýchlosť vozidla na určenú hodnotu;
2.6.2. „homologizácia SLD“ znamená homologizáciu typu SLD vzhľadom na požiadavky uvedené v bode 21;
2.6.3. „typ SLD“ znamená SLD, ktoré sa neodlišujú v podstatných znakoch, ako napríklad:
značka a typ zariadenia,
rozsah hodnôt rýchlosti, na ktoré možno SLD nastaviť,
metóda použitá na reguláciu prívodu paliva do motora.
ČASŤ I
HOMOLOGIZÁCIA VOZIDIEL VZHĽADOM NA OBMEDZENIE ICH MAXIMÁLNEJ RÝCHLOSTI
3. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU
3.1. Žiadosť o homologizáciu typu vozidla vzhľadom na obmedzenie rýchlosti predkladá výrobca vozidla alebo jeho riadne akreditovaný zástupca.
Priložia sa k nej ďalej uvedené dokumenty v troch vyhotoveniach a tieto údaje:
3.2.1. podrobný opis typu vozidla a častí vozidla pôsobiacich na obmedzovanie rýchlosti, ktoré zahŕňajú údaje a dokumenty uvedené v prílohe 1 k tomuto predpisu;
3.2.2. vozidlo reprezentujúce typ, ktorý sa má homologizovať, sa odovzdá technickej skúšobni poverenej výkonom homologizačných skúšok;
3.2.3. vozidlo, ktoré nemá všetky komponenty primerané typu, môže byť prijaté na skúšanie za predpokladu, že žiadateľ môže príslušnému orgánu uspokojivo preukázať, že neprítomnosť chýbajúcich komponentov neovplyvní výsledky verifikácie takým spôsobom, že by to bolo v rozpore s požiadavkami tohto predpisu.
3.3. Príslušný orgán overí existenciu uspokojivých opatrení na zabezpečenie účinných kontrol zhody výroby predtým, ako sa udelí homologizácia.
4. HOMOLOGIZÁCIA
4.1. Ak vozidlo odovzdané na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky bodu 5, udelí sa tomuto typu vozidla homologizácia.
4.2. Každému homologizovanému typu sa pridelí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (00 v prípade tohto predpisu v jeho súčasnej podobe) označujú série zmien, ktoré zahŕňajú najnovšie zásadné technické zmeny predpisu v čase udelenia homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo inému typu vozidla.
4.3. Oznámenie o homologizácii alebo o rozšírení, zamietnutí alebo odňatí homologizácie alebo o definitívnom zastavení výroby typu vozidla podľa tohto predpisu sa dá na vedomie stranám tejto dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe 1 k tomuto predpisu.
Na každé vozidlo, ktoré je zhodné s typom homologizovaným podľa tohto predpisu, sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste, ktoré je uvedené v homologizačnom formulári, pripevní medzinárodná homologizačná značka, ktorá sa skladá z:
4.4.1. kružnice okolo písmena „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý homologizáciu udelil (3);
4.4.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, spojovník a homologizačné číslo vpravo od kružnice uvedenej v bode 4.4.1;
4.4.3. tohto doplňujúceho symbolu: štvoruholník obklopujúci číslicu (alebo určitý počet číslic), vyjadrujúci stanovenú rýchlosť (alebo rozsah stanovených rýchlostí) v km/h (a v míľach/h, ak to vyžaduje žiadateľ).
4.5. Ak je vozidlo zhodné s typom vozidla homologizovaným podľa jedného alebo viacerých iných predpisov pripojených k tejto dohode v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, nemusí sa opakovať symbol predpísaný v bode 4.4.1; v takomto prípade sa čísla predpisu, homologizačné čísla a doplňujúce symboly podľa všetkých predpisov, podľa ktorých bola udelená homologizácia v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, umiestnia vo zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v bode 4.4.1.
4.6. Homologizačná značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná.
4.7. Homologizačná značka sa umiestni do blízkosti štítka údajov o vozidle, ktorý pripevňuje výrobca, alebo priamo na tento štítok.
4.8. Príklady usporiadania homologizačných značiek sú uvedené vo vzoroch B a C prílohy 4 k tomuto predpisu.
Okrem požiadaviek na označovanie uvedených v bode 4.4 môžu zmluvné strany tohto predpisu vyžadovať, aby vozidlo bolo vybavené štítkom, ktorý sa nachádza na viditeľnom a ľahko dostupnom mieste v kabíne vodiča a ktorý zobrazuje jasne a nezmazateľne:
4.9.1. slová „NAMONTOVANÝ OBMEDZOVAČ RÝCHLOSTI“ (alebo iné slova s podobným významom);
4.9.2. názov alebo obchodnú značku kalibrátora SLD (ak existuje);
4.9.3. kružnicu okolo písmena „E“, za ktorou nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu, a číslo tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, a
4.9.4. nastavenú rýchlosť v km/h (resp. v míľach/h, ak sa to vyžaduje), pri ktorej je vozidlo kalibrované.
5. POŽIADAVKY
5.1. Požiadavky na vozidlá kategórií M3, N2 a N3 vybavené SLF
5.1.1. Obmedzenie rýchlosti musí byť také, aby vozidlo pri bežnom používaní aj napriek vibráciám, ktorým môže byť vystavené, vyhovovalo ustanoveniam časti I tohto predpisu.
SLD vozidla musí byť navrhnuté, skonštruované a namontované predovšetkým tak, aby odolávalo vplyvom korózie a starnutia, ktorým môže byť vystavené, ako aj zásahom podľa bodu 5.1.6.
5.1.2.1. Na vozidlách v prevádzke nesmie byť v žiadnom prípade možné zvýšiť alebo odstrániť, či už dočasne, alebo natrvalo, hranicu obmedzenia rýchlosti. Neporušiteľnosť sa preukazuje technickej skúšobni dokumentáciou analyzujúcou poruchový režim, v ktorom sa systém celkovo preskúma. Analýzou sa na základe zohľadnenia rôznych stavov systému ukážu dôsledky zmien vstupných a výstupných stavov na funkciu, možnosti vzniku týchto zmien v dôsledku zlyhania alebo zámerného porušenia a možnosť ich výskytu. Úroveň analýzy siaha vždy po prvé zlyhanie.
5.1.2.2. Funkcia obmedzenia rýchlosti a spojenia potrebné na jej činnosť s výnimkou tých, ktoré sú dôležité pre činnosť vozidla, musia byť zabezpečené pred akýmkoľvek neoprávneným nastavením alebo prerušením dodávky energie prostredníctvom zapečatenia a/alebo tým, že sa vyžaduje použitie špeciálnych nástrojov.
5.1.3. Funkcia obmedzenia rýchlosti neaktivuje prevádzkový brzdový systém vozidla. Permanentnú brzdu (napr. retardér) možno zabudovať iba vtedy, ak sa uvádza do činnosti až po tom, čo sa funkciou obmedzenia rýchlosti znížil prívod paliva na minimálnu úroveň.
5.1.4. Funkcia obmedzenia rýchlosti musí byť taká, aby nemala vplyv na cestnú rýchlosť vozidla pri použití akcelerátora, keď sa vozidlo pohybuje svojou nastavenou rýchlosťou.
5.1.5. Funkcia obmedzenia rýchlosti môže umožniť bežné ovládanie akcelerátora na účely zmeny prevodov.
5.1.6. Nesprávne fungovanie ani neoprávnený zásah nemôžu mať za následok zvýšenie výkonu motora nad výkon, ktorý zodpovedá polohe akcelerátora.
5.1.7. Obmedzenie rýchlosti je účinné bez ohľadu na použitie pedála akcelerátora, ak existuje viac ako jeden taký pedál, ktorý je v dosahu sediaceho vodiča.
5.1.8. Funkcia obmedzenia rýchlosti musí uspokojivo fungovať v danom elektromagnetickom prostredí bez toho, aby dochádzalo k neprijateľnému elektromagnetickému rušeniu akýchkoľvek iných zariadení nachádzajúcich sa v tomto prostredí.
5.1.9. Žiadateľ o homologizáciu predkladá dokumentáciu opisujúcu postupy kontroly a kalibrácie. Pôsobenie funkcie obmedzenia rýchlosti musí byť možné podrobiť kontrole, keď je vozidlo v pokoji (napr. na účely zhody výroby alebo pravidelnej inšpekcie).
5.1.10. Všetky komponenty potrebné na úplný výkon funkcie obmedzenia rýchlosti musia byť napojené na prívod energie vždy, keď je vozidlo v prevádzke.
5.2. Požiadavky na vozidlá vybavené ASLF
ASLF musí byť taká, aby vozidlo pri bežnom používaní aj napriek vibráciám, ktorým môže byť vystavené, spĺňalo ustanovenia časti I tohto predpisu.
5.2.1.1. Predovšetkým zariadenie a všetky komponenty podporujúce ASLF musia byť navrhnuté, skonštruované a namontované tak, aby odolávali vplyvom korózie a starnutia, ktorým môžu byť vystavené.
5.2.2. ASLF musí uspokojivo fungovať v danom elektromagnetickom prostredí a spĺňať technické požiadavky predpisu č. 10 v znení poslednej série zmien platných v čase homologizácie.
5.2.3. Nesprávne fungovanie ani neoprávnený zásah do systému nemôžu mať za následok zvýšenie výkonu motora nad výkon, ktorý zodpovedá polohe akcelerátora.
5.2.4. Hodnota Vadj musí byť vodičovi trvalo signalizovaná a viditeľná zo sedadla vodiča. To nevylučuje dočasné prerušenie signalizácie z bezpečnostných dôvodov alebo zo zámeru vodiča.
ASLF musí spĺňať tieto požiadavky:
5.2.5.1. ASLF neaktivuje prevádzkový brzdový systém vozidla s výnimkou vozidiel kategórií M1 a N1, pri ktorých sa prevádzkový brzdový systém vozidla môže aktivovať;
5.2.5.2. ASLF musí byť účinná pri ktoromkoľvek použitom type motora alebo prevodovky.
5.2.5.3. Rýchlosť vozidla musí byť obmedzená na Vadj.
Pri skúškach podľa bodu 5.3 musí byť stále možné prekročiť Vadj.
5.2.5.4.1. Na prekročenie Vadj sa vyžaduje pozitívny zásah (4).
5.2.5.4.2. Kedykoľvek rýchlosť vozidla prekročí Vadj, vodič musí byť o tom informovaný prostredníctvom vhodného alebo výstražného signálu, iného ako rýchlomer.
5.2.5.4.3. Dodržanie bodu 5.2.5.4.2 sa musí preukázať vykonaním skúšok podľa bodu 5.3.
Nastavenie Vadj:
5.2.6.1. Hodnotu Vadj musí byť možné nastaviť po krokoch, ktoré nie sú väčšie ako 10 km/h, v rozmedzí od 30 km/h po maximálnu konštrukčnú rýchlosť vozidla.
5.2.6.2. V prípade vozidiel vyrábaných na predaj v štátoch, v ktorých sa používa britský merný systém, musí byť možné nastaviť Vadj po krokoch, ktoré nie sú väčšie ako 5 míľ/h, v rozmedzí od 20 míľ/h po maximálnu konštrukčnú rýchlosť vozidla.
5.2.6.3. Toto sa dosiahne ovládacím zariadením ovládaným priamo vodičom.
Aktivovanie/deaktivovanie:
5.2.7.1. ASLF musí byť možné aktivovať/deaktivovať v ktoromkoľvek čase.
5.2.7.2. ASLF sa musí deaktivovať vždy pri úmyselnom vypnutí motora vodičom.
5.2.7.3. Pri aktivovaní ASLF nesmie byť počiatočná nastavená hodnota Vadj nižšia ako aktuálna rýchlosť vozidla.
5.3. Skúšky
5.3.1. Skúšky obmedzenia rýchlosti, ktorým sa podrobí vozidlo predložené na homologizáciu, ako aj vyžadované obmedzenia výkonu sú opísané v prílohe 5 k tomuto predpisu. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom homologizačného orgánu môžu byť vozidlá, ktorých teoretická limitovaná rýchlosť V neprekračuje nastavenú rýchlosť Vset definovanú pre tieto vozidlá, vyňaté zo skúšania podľa prílohy 5 za predpokladu, že sú splnené požiadavky tohto predpisu.
Skúšky nastaviteľného obmedzenia rýchlosti, ktorým sa podrobí vozidlo predložené na homologizáciu, sú opísané v prílohe 6 k tomuto nariadeniu.
5.3.2.1. Technická skúšobňa zvolí na skúšky tri rôzne rýchlosti.
6. MODIFIKÁCIE TYPU VOZIDLA A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE
Každá modifikácia typu vozidla sa oznamuje administratívnemu oddeleniu, ktoré udelilo pre tento typ vozidla homologizáciu. Oddelenie môže buď:
6.1.1. dospieť k záveru, že je nepravdepodobné, že tieto modifikácie môžu mať značný nepriaznivý účinok a že vozidlo v každom prípade naďalej spĺňa stanovené požiadavky, alebo
6.1.2. požiadať technickú skúšobňu poverenú vykonávaním skúšok o ďalší skúšobný protokol.
6.2. Potvrdenie alebo zamietnutie homologizácie, pri ktorom sa uvedú zmeny, sa oznamuje postupom uvedeným v bode 4.3 stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis.
6.3. Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie homologizácie označí každý oznamovací formulár vypracovaný na takéto rozšírenie poradovým číslom a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 1 k tomuto predpisu.
7. ZHODA VÝROBY
7.1. Každé vozidlo homologizované podľa tohto nariadenia musí byť vyrobené tak, aby zodpovedalo homologizovanému typu tým, že spĺňa požiadavky stanovené v bode 5.
7.2. Na overenie splnenia požiadaviek bodu 7.1 sa vykonajú príslušné kontroly výroby.
Držiteľ homologizácie musí predovšetkým:
7.3.1. zabezpečiť existenciu postupov účinnej kontroly kvality vozidla;
7.3.2. mať prístup k skúšobnému zariadeniu potrebnému na kontrolu zhody s každým homologizovaným typom;
7.3.3. zabezpečiť, aby sa údaje o výsledkoch skúšky zaznamenávali a aby priložené dokumenty boli dostupné počas obdobia, ktoré sa určí po dohode s administratívnym oddelením;
7.3.4. analyzovať výsledky každého typu skúšky s cieľom overiť a zabezpečiť zhodu vlastností vozidla, pričom vytvorí toleranciu pre prípustné odchýlky v priemyselnej výrobe;
7.3.5. zabezpečiť, aby sa pre každý typ vozidla vykonali dostatočné kontroly a skúšky podľa postupov schválených príslušným orgánom;
7.3.6. zabezpečiť, aby sa v prípade výskytu súborov vzoriek alebo skúšaných častí, ktoré preukazujú nezhodu príslušného skúšaného typu, vykonal ďalší odber vzorky a skúšanie. Prijmú sa všetky potrebné opatrenia na obnovenie zhody zodpovedajúcej výroby.
Príslušný orgán, ktorý udelil homologizáciu, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody uplatňované v každej výrobnej jednotke.
7.4.1. Pri každej inšpekcii sa inšpektorovi predložia záznamy zo skúšok a záznamy z výroby.
7.4.2. Inšpektor môže náhodne vybrať vzorky na skúšanie v laboratóriu výrobcu. Minimálny počet vzoriek možno stanoviť podľa výsledkov vlastných kontrol výrobcu.
7.4.3. Ak sa úroveň kvality zdá neuspokojivá alebo sa zdá potrebné overiť platnosť skúšok vykonaných podľa bodu 7.4.2, inšpektor vyberie vzorky, ktoré sa majú poslať technickej skúšobni, ktorá vykonala homologizačné skúšky.
7.4.4. Príslušný orgán môže vykonať ktorúkoľvek skúšku predpísanú v tomto predpise. Bežná frekvencia výkonu inšpekcií povolených príslušným orgánom je raz za dva roky. V prípadoch, ak sa počas jednej z týchto inšpekcií zistia neuspokojivé výsledky, príslušný orgán zabezpečí, aby sa prijali všetky opatrenia potrebné na to, aby sa čo najskôr obnovila zhoda výroby.
8. SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY
8.1. Homologizácia udelená vzhľadom na typ vozidla podľa tohto predpisu môže byť odňatá, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v bode 5.
8.2. Ak zmluvná strana dohody z roku 1958, ktorá uplatňuje tento predpis, odníme homologizáciu, ktorú predtým udelila, bezodkladne to oznámi ostatným zmluvným stranám uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 1 k tomuto predpisu.
9. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY
9.1. Ak držiteľ homologizácie úplne prestane vyrábať typ vozidla homologizovaného podľa tohto predpisu, informuje o tom orgán, ktorý udelil homologizáciu. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán o tom informuje ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 1 k tomuto predpisu.
10. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SKÚŠOBNÍ POVERENÝCH VÝKONOM HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A ADMINISTRATÍVNYCH ODDELENÍ
10.1. Zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznamujú sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických skúšobní poverených výkonom homologizačných skúšok a administratívnych oddelení, ktoré udeľujú homologizácie a ktorým sa majú zasielať osvedčenia o homologizácii alebo o rozšírení, zamietnutí alebo odňatí homologizácie alebo oznámenia o definitívnom zastavení výroby vydané v iných krajinách.
ČASŤ II
HOMOLOGIZÁCIA VOZIDIEL VZHĽADOM NA MONTÁŽ OBMEDZOVAČA RÝCHLOSTI (SLD) HOMOLOGIZOVANÉHO TYPU
11. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU
11.1. Žiadosť o homologizáciu typu vozidla vzhľadom na montáž SLD homologizovaného typu predkladá výrobca vozidla alebo jeho riadne akreditovaný zástupca.
Priložia sa k nej ďalej uvedené dokumenty v troch vyhotoveniach a tieto údaje:
11.2.1. podrobný opis typu vozidla a častí vozidla pôsobiacich na obmedzovanie rýchlosti, ktoré zahŕňajú údaje a dokumenty uvedené v prílohe 2 k tomuto predpisu;
11.2.2. na žiadosť príslušného orgánu sa predkladá aj oznamovací formulár o homologizácii každého typu SLD (t. j. príloha 3 k tomuto predpisu);
vozidlo reprezentujúce typ, ktorý sa má homologizovať, vybavené homologizovaným typom SLD, sa odovzdá technickej skúšobni.
11.2.3.1. Vozidlo, ktoré nemá všetky komponenty primerané typu, môže byť prijaté na skúšku, ak žiadateľ môže príslušnému orgánu uspokojivo preukázať, že neprítomnosť chýbajúcich komponentov neovplyvní výsledky verifikácie takým spôsobom, že by to bolo v rozpore s požiadavkami tohto predpisu.
11.3. Príslušný orgán overí existenciu uspokojivých opatrení na zabezpečenie účinných kontrol zhody výroby predtým, ako sa udelí homologizácia.
12. HOMOLOGIZÁCIA
12.1. Ak vozidlo odovzdané na homologizáciu podľa tohto predpisu je vybavené homologizovaným SLD a spĺňa požiadavky bodu 13, udelí sa tomuto typu vozidla homologizácia.
12.2. Každému homologizovanému typu sa pridelí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (00 v prípade tohto predpisu v jeho súčasnej podobe) označujú série zmien, ktoré zahŕňajú najnovšie zásadné technické zmeny predpisu v čase udelenia homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo inému typu vozidla.
12.3. Oznámenie o homologizácii alebo o rozšírení, zamietnutí alebo odňatí homologizácie alebo o definitívnom zastavení výroby typu vozidla podľa tohto predpisu sa dá na vedomie stranám tejto dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe 2 k tomuto predpisu.
Na každé vozidlo, ktoré je zhodné s typom homologizovaným podľa tohto predpisu, sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste, ktoré je uvedené v homologizačnom formulári, pripevní medzinárodná homologizačná značka, ktorá sa skladá z:
12.4.1. kružnice okolo písmena „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu (3);
12.4.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, spojovník a homologizačné číslo vpravo od kružnice uvedenej v bode 12.4.1;
12.4.3. tohto doplňujúceho symbolu: štvoruholník obklopujúci určitý počet číslic, zodpovedajúci rozsahu stanovených rýchlostí vyjadrených v km/h (a ak to vyžaduje žiadateľ, v míľach/h), na ktoré možno SLD nastaviť.
12.5. Ak je vozidlo zhodné s typom vozidla homologizovaným podľa jedného alebo viacerých iných predpisov pripojených k tejto dohode v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, nemusí sa opakovať symbol predpísaný v bode 12.4.1; v takomto prípade sa čísla predpisu, homologizačné čísla a doplňujúce symboly podľa všetkých predpisov, podľa ktorých bola udelená homologizácia v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, umiestnia vo zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v bode 12.4.1.
12.6. Homologizačná značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná.
12.7. Homologizačná značka sa umiestni do blízkosti štítka údajov o vozidle, ktorý pripevňuje výrobca, alebo priamo na tento štítok.
12.8. Príklady usporiadania homologizačných značiek sú uvedené vo vzoroch B a C prílohy 4 k tomuto predpisu.
Okrem požiadaviek na označovanie uvedených v bode 12.4 môžu zmluvné strany tohto predpisu vyžadovať, aby vozidlo bolo vybavené štítkom, ktorý sa nachádza na viditeľnom a ľahko dostupnom mieste v kabíne vodiča a ktorý zobrazuje jasne a nezmazateľne:
12.9.1. slová „NAMONTOVANÝ OBMEDZOVAČ RÝCHLOSTI“ (alebo iné slova s podobným významom);
12.9.2. názov alebo obchodnú značku kalibrátora SLD (ak existuje);
12.9.3. kružnicu okolo písmena „E“, za ktorou nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu, a číslo tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, a
12.9.4. nastavenú rýchlosť v km/h (resp. v míľach/h, ak sa to vyžaduje), pri ktorej je vozidlo kalibrované.
13. POŽIADAVKY
13.1. Požiadavky týkajúce sa montáže homologizovaného SLD
13.1.1. SLD musí byť namontované tak, aby vozidlo pri bežnom používaní aj napriek vibráciám, ktorým môže byť vystavené, vyhovovalo ustanoveniam časti II tohto predpisu.
13.1.2. V informačnom dokumente sa uvedie, ako je zabezpečená neporušiteľnosť SLD. Úroveň analýzy siaha vždy po prvé zlyhanie.
13.1.3. Obmedzenie rýchlosti sa dosiahne bez ohľadu na použitie pedála akcelerátora, ak existuje viac ako jeden takýto pedál, ktorý je v dosahu sediaceho vodiča.
13.1.4. Žiadateľ o homologizáciu predkladá dokumentáciu opisujúcu postupy kontroly a kalibrácie. Pôsobenie funkcie obmedzenia rýchlosti musí byť možné podrobiť kontrole, keď je vozidlo v pokoji (napr. na účely zhody výroby alebo pravidelnej inšpekcie).
13.1.5. Všetky komponenty potrebné na úplný výkon funkcie obmedzenia rýchlosti musia byť napojené na prívod energie vždy, keď je vozidlo v prevádzke.
13.1.6. Funkcia obmedzenia rýchlosti neaktivuje prevádzkový brzdový systém vozidla. Permanentnú brzdu (napr. retardér) možno zabudovať iba vtedy, ak sa uvádza do prevádzky až po tom, čo sa funkciou obmedzenia rýchlosti znížil prívod paliva na minimálnu úroveň.
13.2. Požiadavky týkajúce sa montáže homologizovaného ASLD
13.2.1. Vozidlo, na ktorom je namontovaný ASLD, musí spĺňať všetky požiadavky bodov 5.2.2, 5.2.4, 5.2.5.4, 5.2.6 a 5.2.7.
14. MODIFIKÁCIE TYPU VOZIDLA A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE
Každá modifikácia typu vozidla sa oznamuje administratívnemu oddeleniu, ktoré udelilo pre tento typ vozidla homologizáciu. Oddelenie môže buď:
14.1.1. dospieť k záveru, že je nepravdepodobné, že tieto modifikácie môžu mať značný nepriaznivý účinok a že vozidlo v každom prípade naďalej spĺňa stanovené požiadavky, alebo
14.1.2. požiadať technickú skúšobňu o ďalší skúšobný protokol.
14.2. Potvrdenie alebo zamietnutie homologizácie, pri ktorom sa uvedú zmeny, sa oznamuje postupom uvedeným v bode 12.3 stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis.
14.3. Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie homologizácie označí každý oznamovací formulár vypracovaný na takéto rozšírenie poradovým číslom a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 2 k tomuto predpisu.
15. ZHODA VÝROBY
15.1. Každé vozidlo homologizované podľa tohto nariadenia musí byť vyrobené tak, aby zodpovedalo homologizovanému typu tým, že spĺňa požiadavky stanovené v bode 13.
15.2. Na overenie splnenia požiadaviek bodu 15.1 sa vykonajú príslušné kontroly výroby.
Držiteľ homologizácie musí predovšetkým:
15.3.1. zabezpečiť existenciu postupov účinnej kontroly kvality vozidla vzhľadom na všetky aspekty relevantné pre dodržanie požiadaviek uvedených v bode 13;
15.3.2. zabezpečiť, aby sa pre každé homologizované vozidlo vykonali kontroly týkajúce sa montáže homologizovaného typu SLD takým spôsobom, aby všetky vozidlá vo výrobe zodpovedali špecifikáciám vozidiel predložených na homologizáciu;
15.3.3. zabezpečiť, aby sa v prípade, že sa kontrolami vykonanými podľa bodu 15.3.2 preukázala nezhoda jedného alebo viacerých vozidiel s požiadavkami uvedenými v bode 13, prijali všetky potrebné opatrenia na obnovenie zhody zodpovedajúcej výroby.
15.4. Príslušný orgán, ktorý udelil homologizáciu, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody uplatňované v každej výrobnej jednotke. Orgán môže vykonávať aj náhodné kontroly sériovo vyrábaných vozidiel vzhľadom na požiadavky uvedené v bode 13.
15.5. Ak sa počas verifikácie a kontrol podľa bodu 15.4 zistia neuspokojivé výsledky, príslušný orgán zabezpečí, aby sa čo najrýchlejšie prijali všetky potrebné opatrenia na obnovenie zhody výroby.
15.6. Bežná frekvencia inšpekcií povolených príslušným orgánom je raz za dva roky. V prípadoch, ak sa počas jednej z týchto inšpekcií zistia neuspokojivé výsledky, príslušný orgán zabezpečí, aby sa prijali všetky opatrenia potrebné na to, aby sa čo najskôr obnovila zhoda výroby.
16. SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY
16.1. Homologizácia udelená vzhľadom na typ vozidla podľa tohto predpisu môže byť odňatá, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v bode 13.
16.2. Ak zmluvná strana dohody z roku 1958, ktorá uplatňuje tento predpis, odníme homologizáciu, ktorú predtým udelila, bezodkladne to oznámi ostatným zmluvným stranám uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 2 k tomuto predpisu.
17. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY
17.1. Ak držiteľ homologizácie úplne prestane vyrábať typ vozidla homologizovaného podľa tohto predpisu, informuje o tom orgán, ktorý udelil homologizáciu. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán o tom informuje ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 2 k tomuto predpisu.
18. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SKÚŠOBNÍ POVERENÝCH VÝKONOM HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A ADMINISTRATÍVNYCH ODDELENÍ
18.1. Zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznamujú sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických skúšobní poverených výkonom homologizačných skúšok a administratívnych oddelení, ktoré udeľujú homologizácie a ktorým sa majú zasielať osvedčenia o homologizácii alebo o rozšírení, zamietnutí alebo odňatí homologizácie alebo oznámenia o definitívnom zastavení výroby vydané v iných krajinách.
ČASŤ III
HOMOLOGIZÁCIA OBMEDZOVAČOV RÝCHLOSTI (SLD)
19. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU SLD
19.1. Žiadosť o homologizáciu SLD predkladá výrobca SLD alebo jeho riadne akreditovaný zástupca.
Pre každý typ SLD musí byť k žiadosti priložená:
19.2.1. dokumentácia v troch vyhotoveniach uvádzajúca opis technických charakteristík SLD a spôsob jeho montáže na každú značku a typ vozidla, na ktoré sa SLD má montovať;
19.2.2. päť vzoriek typov SLD: vzorky musia byť jasne a nezmazateľne označené obchodným názvom alebo značkou žiadateľa a typovým označením;
19.2.3. vozidlo alebo motor (v prípade, že sa skúša na skúšobnom stave) vybavené SLD predloženým na homologizáciu, ktorý vybral žiadateľ po dohode s technickou skúšobňou poverenou výkonom homologizačných skúšok.
19.3. Príslušný orgán overí existenciu uspokojivých opatrení na zabezpečenie účinnej kontroly zhody výroby predtým, ako sa udelí homologizácia.
20. HOMOLOGIZÁCIA
20.1. Ak SLD predložené na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky bodu 21, udelí sa tomuto typu SLD homologizácia.
20.2. Každému homologizovanému typu sa pridelí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (00 v prípade tohto predpisu v jeho súčasnej podobe) označujú sériu zmien, ktoré zahŕňajú najnovšie zásadné technické zmeny predpisu v čase udelenia homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo inému typu SLD.
20.3. Oznámenie o homologizácii alebo o rozšírení, zamietnutí alebo odňatí homologizácie alebo o definitívnom zastavení výroby SLD podľa tohto predpisu sa oznamuje stranám tejto dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe 3 k tomuto predpisu.
Na každé SLD, ktoré je zhodné s typom homologizovaným podľa tohto predpisu, sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste, ktoré je uvedené v homologizačnom formulári, pripevní medzinárodná homologizačná značka, ktorá sa skladá z:
20.4.1. kružnice okolo písmena „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu (3);
20.4.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, spojovník a homologizačné číslo vpravo od kružnice uvedenej v bode 20.4.1.
20.5. Homologizačná značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná.
20.6. Príklady usporiadania homologizačných značiek sú uvedené vo vzore A prílohy 4 k tomuto predpisu.
21. POŽIADAVKY
21.1. Všeobecné požiadavky
21.1.1. SLD musí byť navrhnuté, skonštruované a namontované tak, aby vozidlo vybavené SLD vyhovovalo ustanoveniam časti III tohto predpisu.
SLD musí byť navrhnuté, skonštruované a namontované predovšetkým tak, aby odolávalo vplyvom korózie a starnutia, ktorým môže byť vystavené, ako aj zásahom podľa bodu 21.1.6.
21.1.2.1. Na vozidlách v prevádzke nesmie byť v žiadnom prípade možné zvýšiť alebo odstrániť, či už dočasne, alebo natrvalo, nastavenú rýchlosť Vset. Neporušiteľnosť sa preukazuje technickej skúšobni dokumentáciou analyzujúcou poruchový režim, v ktorom sa systém celkovo preskúma. Analýzou sa na základe zohľadnenia rôznych stavov systému ukážu dôsledky zmien vstupných a výstupných stavov na jeho fungovanie, možnosti vzniku týchto zmien v dôsledku zlyhania alebo zámerného porušenia a možnosť ich výskytu. Úroveň analýzy siaha vždy po prvé zlyhanie.
21.1.2.2. SLD a spojenia potrebné na jeho činnosť s výnimkou tých, ktoré sú dôležité pre činnosť vozidla, musia byť zabezpečené pred akýmkoľvek neoprávneným nastavením alebo prerušením dodávky energie prostredníctvom zapečatenia a/alebo tým, že sa vyžaduje použitie špeciálnych nástrojov.
21.1.3. SLD neaktivuje brzdový systém vozidla. Permanentnú brzdu (napr. retardér) možno zabudovať iba vtedy, ak sa uvádza do činnosti až po tom, čo sa funkciou obmedzenia rýchlosti znížil prívod paliva na minimálnu úroveň.
21.1.4. SLD musí byť také, aby nemalo vplyv na cestnú rýchlosť vozidla pri použití akcelerátora, keď sa vozidlo pohybuje svojou nastavenou rýchlosťou.
21.1.5. SLD môže umožniť bežné ovládanie akcelerátora na účely zmeny prevodov.
21.1.6. Nesprávne fungovanie ani neoprávnený zásah nemôžu mať za následok zvýšenie výkonu motora nad výkon, ktorý zodpovedá polohe akcelerátora.
21.1.7. SLD funguje uspokojivo v danom elektromagnetickom prostredí bez toho, aby dochádzalo k neprijateľnému elektromagnetickému rušeniu akýchkoľvek iných zariadení nachádzajúcich sa v tomto prostredí.
21.2. Požiadavky na ASLD
Nastaviteľný obmedzovač rýchlosti (ASLD) musí byť taký, aby vozidlo pri bežnom používaní aj napriek vibráciám, ktorým môže byť vystavené, spĺňalo ustanovenia časti III tohto predpisu.
21.2.1.1. Predovšetkým zariadenie a všetky komponenty podporujúce ASLF musia byť navrhnuté, skonštruované a namontované tak, aby odolávali vplyvom korózie a starnutia, ktorým môžu byť vystavené.
21.2.2. Funkcia obmedzenia rýchlosti musí uspokojivo fungovať v danom elektromagnetickom prostredí a spĺňať technické požiadavky predpisu č. 10 v znení poslednej série zmien platných v čase homologizácie.
21.2.3. Nesprávne fungovanie ani neoprávnený zásah nemôžu mať za následok zvýšenie výkonu motora nad výkon, ktorý zodpovedá polohe akcelerátora.
21.2.4. Hodnota Vadj musí byť vodičovi trvalo signalizovaná na viditeľnom displeji. To nevylučuje dočasné prerušenie jej zobrazovania z bezpečnostných dôvodov.
ASLD musí spĺňať tieto požiadavky:
21.2.5.1. nastaviteľný obmedzovač rýchlosti neaktivuje brzdový systém vozidla s výnimkou vozidiel kategórií M1 a N1, pri ktorých sa prevádzkový brzdový systém vozidla môže aktivovať;
21.2.5.2. metóda použitá na obmedzenie rýchlosti pri dosiahnutí Vadj musí byť účinná pri všetkých typoch prevodovky (automatickej alebo ručnej) vozidla;
21.2.5.3. rýchlosť vozidla musí byť obmedzená na Vadj;
stále musí byť možné prekročiť rýchlosť Vadj.
21.2.5.4.1. Na prekročenie Vadj sa vyžaduje pozitívny zásah (4).
21.2.5.4.2. Kedykoľvek rýchlosť vozidla prekročí Vadj, vodič musí byť o tom informovaný prostredníctvom vhodného alebo výstražného signálu, iného ako rýchlomer.
21.2.5.4.3. Dodržanie bodu 21.2.5.4.2 sa musí preukázať vykonaním skúšok podľa bodu 21.3.
21.2.5.5. Funkcia obmedzenia rýchlosti umožní normálne používanie pedála akcelerátora pri voľbe prevodov.
Nastavenie Vadj:
21.2.6.1. Hodnotu Vadj musí byť možné nastaviť po krokoch, ktoré nie sú väčšie ako 10 km/h (5 míľ/h), v rozmedzí od 30 km/h (20 míľ/h) po maximálnu konštrukčnú rýchlosť vozidla.
21.2.6.2. V prípade vozidiel vyrábaných na predaj v štátoch, v ktorých sa používa britský merný systém, musí byť možné nastaviť hodnotu Vadj po krokoch, ktoré nie sú väčšie ako 5 míľ/h, v rozmedzí od 20 míľ/h po maximálnu konštrukčnú rýchlosť vozidla.
21.2.6.3. Toto sa dosiahne ovládacím zariadením ovládaným vodičom.
Aktivovanie/deaktivovanie
21.2.7.1. Ak je Vadj nastavená vodičom, nesmie byť možné zmeniť ju žiadnymi inými prostriedkami ako na to určeným ovládacím zariadením.
21.2.7.2. ASLD musí byť možné aktivovať/deaktivovať v ktoromkoľvek čase.
21.2.7.3. ASLD sa musí deaktivovať vždy pri vypnutí motora a vybratí kľúča.
21.3. Skúšky
21.3.1. Skúšky obmedzenia rýchlosti, ktorým sa podrobí SLD predložené na homologizáciu, ako aj požadovaný výkon sú uvedené v prílohe 5 k tomuto predpisu.
Skúšky nastaviteľného obmedzenia rýchlosti, ktorým sa podrobí ASLD predložené na homologizáciu, sú uvedené v prílohe 6 k tomuto predpisu.
21.3.2.1. Technická skúšobňa zvolí na skúšky tri rôzne rýchlosti.
22. MODIFIKÁCIE TYPU SLD A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE
Každá modifikácia typu SLD sa oznamuje administratívnemu oddeleniu, ktoré udelilo pre tento typ SLD homologizáciu. Oddelenie môže buď:
22.1.1. dospieť k záveru, že je nepravdepodobné, že tieto modifikácie môžu mať značné nepriaznivé účinky a že SLD v každom prípade naďalej spĺňa požiadavky, alebo
22.1.2. požiadať technickú skúšobňu poverenú vykonávaním skúšok o ďalší skúšobný protokol z niektorých alebo všetkých skúšok opísaných v prílohe 5 k tomuto predpisu.
22.2. Potvrdenie alebo zamietnutie homologizácie, pri ktorom sa uvedú zmeny, sa oznamuje postupom uvedeným v bode 20.3 stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis.
22.3. Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie homologizácie označí každý oznamovací formulár vypracovaný na takéto rozšírenie poradovým číslom a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 3 k tomuto predpisu.
23. ZHODA VÝROBY
23.1. Každé SLD homologizované podľa tohto nariadenia musí byť vyrobené tak, aby zodpovedalo homologizovanému typu tým, že spĺňa požiadavky uvedené v bode 21.
23.2. Na overenie splnenia požiadaviek bodu 23.1 sa vykonajú príslušné kontroly výroby.
Držiteľ homologizácie musí predovšetkým:
23.3.1. zabezpečiť existenciu postupov účinnej kontroly kvality SLD;
23.3.2. mať prístup k skúšobnému zariadeniu potrebnému na kontrolu zhody s každým homologizovaným typom;
23.3.3. zabezpečiť, aby sa údaje o výsledkoch skúšky zaznamenávali a aby priložené dokumenty boli dostupné počas obdobia, ktoré sa určí v dohode s administratívnym oddelením;
23.3.4. analyzovať výsledky každého typu skúšky s cieľom overiť a zabezpečiť zhodu vlastností SLD, pričom vytvorí toleranciu pre prípustné odchýlky v priemyselnej výrobe;
23.3.5. zabezpečiť, aby v prípade každého typu SLD aspoň zložkové materiály a metóda montáže zodpovedali homologizovanému SLD. V prípade potreby sa vykonajú skúšky opísané v bode 1 prílohy 5 k tomuto predpisu;
23.3.6. zabezpečiť, aby sa v prípade výskytu súborov vzoriek alebo skúšaných častí, ktoré preukazujú nezhodu príslušného skúšaného typu, vykonal ďalší odber vzorky a skúšanie. Prijmú sa všetky potrebné opatrenia na obnovenie zhody zodpovedajúcej výroby.
Príslušný orgán, ktorý udelil homologizáciu typu, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody uplatňované v každej výrobnej jednotke.
23.4.1. Pri každej inšpekcii sa inšpektorovi predložia záznamy zo skúšok a záznamy z výroby.
23.4.2. Inšpektor môže náhodne vybrať vzorky na skúšanie v laboratóriu výrobcu. Minimálny počet vzoriek možno stanoviť podľa výsledkov vlastných kontrol výrobcu.
23.4.3. Ak sa úroveň kvality zdá neuspokojivá alebo sa zdá potrebné overiť platnosť skúšok vykonaných podľa bodu 23.4.2, inšpektor vyberie vzorky, ktoré sa majú poslať technickej skúšobni, ktorá vykonala homologizačné skúšky.
23.4.4. Príslušný orgán môže vykonať ktorúkoľvek skúšku predpísanú v tomto predpise. Bežná frekvencia inšpekcií povolených príslušným orgánom je raz za dva roky. V prípadoch, ak sa počas jednej z týchto inšpekcií zistia neuspokojivé výsledky, príslušný orgán zabezpečí, aby sa prijali všetky opatrenia potrebné na to, aby sa čo najskôr obnovila zhoda výroby.
24. SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY
24.1. Homologizácia udelená vzhľadom na typ SLD podľa tohto predpisu sa môže odňať, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v bode 21.
24.2. Ak zmluvná strana dohody z roku 1958, ktorá uplatňuje tento predpis, odníme homologizáciu, ktorú predtým udelila, bezodkladne to oznámi ostatným zmluvným stranám uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 3 k tomuto predpisu.
25. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY
25.1. Ak držiteľ homologizácie prestane úplne vyrábať typ vozidla homologizovaného podľa tohto predpisu, informuje o tom orgán, ktorý udelil homologizáciu. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 3 k tomuto predpisu.
26. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SKÚŠOBNÍ POVERENÝCH VÝKONOM HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A ADMINISTRATÍVNYCH ODDELENÍ
26.1. Zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie homologizačných skúšok a správnych úradov, ktoré udeľujú homologizácie a ktorým sa majú zasielať osvedčenia o homologizácii alebo o rozšírení, zamietnutí alebo odňatí homologizácie alebo oznámenia o definitívnom zastavení výroby vydané v iných krajinách.
(1) Ako je definované v Súhrnnej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3) (TRANS//WP29/78/Rev. 1/Amend.2).
(2) Odporúča sa uplatňovať tento predpis v prípade SLD na vozidlá nad 10 ton, pre ktoré je limitovaná rýchlosť nižšia ako všeobecné obmedzenie rýchlosti.
(3) 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Juhosláviu, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (neobsadené), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (neobsadené), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (neobsadené), 34 pre Bulharsko, 35 (neobsadené), 36 pre Litvu, 37 pre Turecko, 38 (neobsadené), 39 pre Azerbajdžan, 40 pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (neobsadené), 42 pre Európske spoločenstvo (homologizácie udeľujú jej členské štáty s použitím svojho príslušného symbolu EHK), 43 pre Japonsko, 44 (neobsadené), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu, 47 pre Juhoafrickú republiku a 48 pre Nový Zéland. Nasledujúce čísla sa priradia ďalším krajinám v chronologickom poradí, v ktorom ratifikovali alebo pristúpili k Dohode o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a časti, ktoré sa môžu montovať a/alebo používať na kolesových vozidlách, a o podmienkach pre vzájomné uznávanie homologizácií udelených na základe týchto predpisov, a takto priradené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám tejto dohody.
(4) Napríklad preradenie na nižší prevodový stupeň.
PRÍLOHA 1
OZNÁMENIE
[maximálny formát: A 4 (210 × 297 mm)]
|
|
|
|
|
Vydal: |
názov správneho orgánu: … … … |
|
|
týkajúce sa (2): |
UDELENIA HOMOLOGIZÁCIE ROZŠÍRENIA HOMOLOGIZÁCIE ZAMIETNUTIA HOMOLOGIZÁCIE ODŇATIA HOMOLOGIZÁCIE DEFINITÍVNEHO ZASTAVENIA VÝROBY |
typu vozidla vzhľadom na obmedzenie rýchlosti prostredníctvom funkcie vozidla na obmedzenie rýchlosti/nastaviteľnej funkcie obmedzenia rýchlosti podľa časti I predpisu č. 89.
|
Homologizácia č. … |
Rozšírenie č. … |
1. Obchodný názov alebo značka vozidla …
2. Typ vozidla …
3. Názov a adresa výrobcu …
4. Prípadne názov a adresa zástupcu výrobcu …
5. Stručný opis funkcie obmedzenia rýchlosti/nastaviteľnej funkcie obmedzenia rýchlosti …
6. Rýchlosť alebo rozsah rýchlostí, na ktoré možno nastaviť obmedzenie
V = … km/h
7. Pomer maximálneho výkonu motora/hmotnosti nezaťaženého typu vozidla …
8. Najvyšší pomer otáčok motora/rýchlosti vozidla pri najvyššom prevodovom stupni typu vozidla …
9. Vozidlo predložené na homologizáciu dňa …
10. Technická skúšobňa zodpovedná za vykonanie homologizačných skúšok …
11. Dátum protokolu vydaného touto skúšobňou …
12. Číslo protokolu vydaného touto skúšobňou …
13. Homologizácia udelená/rozšírená/zamietnutá/odňatá (2)
14. Umiestnenie homologizačnej značky na vozidle …
15. Miesto …
16. Dátum …
17. Podpis …
18. K tomuto oznámeniu je priložený zoznam dokumentov predložených administratívnemu oddeleniu, ktoré udelilo homologizáciu a ktoré sú k dispozícii na požiadanie.
(1) Rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil/rozšíril/zamietol/odňal homologizáciu (pozri ustanovenia o homologizácii v tomto predpise).
(2) Nehodiace sa prečiarknite.
PRÍLOHA 2
OZNÁMENIE
[maximálny formát: A 4 (210 × 297 mm)]
|
|
|
|
|
Vydal: |
názov správneho orgánu: … … … |
|
|
týkajúce sa (2): |
UDELENIA HOMOLOGIZÁCIE ROZŠÍRENIA HOMOLOGIZÁCIE ZAMIETNUTIA HOMOLOGIZÁCIE ODŇATIA HOMOLOGIZÁCIE DEFINITÍVNEHO ZASTAVENIA VÝROBY |
typu vozidla vzhľadom na montáž obmedzovača rýchlosti/nastaviteľného obmedzovača rýchlosti (SLD/ASLD) typu homologizovaného podľa časti II predpisu č. 89.
|
Homologizácia č. … |
Rozšírenie č. … |
1. Obchodný názov alebo značka vozidla …
2. Vozidlo …
3. Názov a adresa výrobcu …
4. Prípadný názov a adresa zástupcu výrobcu …
5. Stručný opis typu vozidla vzhľadom na jeho obmedzovač rýchlosti/nastaviteľný obmedzovač rýchlosti (SLD/ASLD) …
6. Obchodný názov alebo značka SLD/ASLD a jeho (ich) homologizačné číslo(-a) …
7. Rýchlosť alebo rozsah rýchlostí, na ktoré možno nastaviť obmedzenie …
8. Pomer maximálneho výkonu motora/hmotnosti nezaťaženého typu vozidla …
9. Najvyšší pomer otáčok motora/rýchlosti vozidla pri najvyššom prevodovom stupni typu vozidla …
10. Vozidlo predložené na homologizáciu dňa …
11. Technická skúšobňa zodpovedná za vykonanie homologizácie …
12. Dátum protokolu vydaného touto skúšobňou …
13. Číslo protokolu vydaného touto skúšobňou …
14. Homologizácia udelená/zamietnutá/rozšírená/odňatá (2) …
15. Umiestnenie homologizačnej značky na vozidle …
16. Miesto …
17. Dátum …
18. Podpis …
19. K tomuto oznámeniu je priložený zoznam dokumentov predložených administratívnemu oddeleniu, ktoré udelilo homologizáciu a ktoré sú k dispozícii na požiadanie.
(1) Rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil/rozšíril/zamietol/odňal homologizáciu (pozri ustanovenia o homologizácii v tomto predpise).
(2) Nehodiace sa prečiarknite.
PRÍLOHA 3
OZNÁMENIE
[maximálny formát: A 4 (210 × 297 mm)]
|
|
|
|
|
Vydal: |
názov správneho orgánu: … … … |
|
|
týkajúce sa (2): |
UDELENIA HOMOLOGIZÁCIE ROZŠÍRENIA HOMOLOGIZÁCIE ZAMIETNUTIA HOMOLOGIZÁCIE ODOBRATIA HOMOLOGIZÁCIE DEFINITÍVNEHO ZASTAVENIA VÝROBY |
vzhľadom na typ obmedzovača rýchlosti/nastaviteľného obmedzovača rýchlosti (SLD/ASLD) podľa časti III predpisu č. 89.
|
Homologizácia č. … |
Rozšírenie č. … |
1. Obchodný názov alebo značka SLD/ASLD …
2. Typ zariadenia …
3. Názov a adresa výrobcu …
4. Prípadne názov a adresa zástupcu výrobcu …
5. Stručný opis SLD/ASLD …
6. Typ vozidla, na ktorom sa SLD/ASLD skúšalo …
7. Rýchlosť alebo rozsah rýchlostí, pri ktorých možno SLD/ASLD skúšať v rozsahu stanovenom pre skúšobné vozidlo …
8. Pomer maximálneho výkonu motora/hmotnosti nezaťaženého skúšobného vozidla …
9. Najvyšší pomer otáčok motora/rýchlosti vozidla pri najvyššom prevodovom stupni skúšobného vozidla …
10. Typ(-y) vozidla (vozidiel), na ktoré možno zariadenie montovať …
11. Rýchlosť alebo rozsah rýchlostí, na ktoré možno obmedzovač nastaviť v rozsahu stanovenom pre vozidlo (vozidlá), na ktoré možno zariadenie montovať …
12. Pomer maximálneho výkonu motora/hmotnosť nezaťaženého vozidla typu (typov) vozidla, na ktoré možno zariadenie montovať …
13. Najvyšší pomer otáčok motora/rýchlosti vozidla pri najvyššom prevodovom stupni typu (typov) vozidla, na ktoré možno zariadenie montovať …
14. Zariadenie predložené na homologizáciu dňa …
15. Technická skúšobňa zodpovedná za vykonanie homologizačných skúšok …
16. Dátum protokolu vydaného touto skúšobňou …
17. Číslo protokolu vydaného touto skúšobňou …
18. Homologizácia udelená/zamietnutá/rozšírená/odňatá vzhľadom na SLD/ASLD (2) …
19. Umiestnenie homologizačnej značky na zariadení …
20. Miesto …
21. Dátum …
22. Podpis …
23. K tomuto oznámeniu je priložený zoznam dokumentov predložených administratívnemu oddeleniu, ktoré udelilo homologizáciu a ktoré sú k dispozícii na požiadanie.
(1) Rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil/rozšíril/zamietol/odňal homologizáciu (pozri ustanovenia o homologizácii v tomto predpise).
(2) Nehodiace sa prečiarknite.
PRÍLOHA 4
PRÍKLADY USPORIADANIA HOMOLOGIZACNÝCH ZNACIEK
VZOR A
Táto homologizačná značka pripevnená na SLD/ASLD uvádza, že SLD/ASLD bolo homologizované v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 89 pod homologizačným číslom 002439. Prvé dve číslice homologizačného čísla uvádzajú, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 89 v jeho pôvodnej podobe.
VZOR B
Táto homologizačná značka pripevnená na vozidlo uvádza, že vozidlo bolo homologizované v Holandsku (E4) podľa predpisu č. 89 pod homologizačným číslom 002439. Prvé dve číslice homologizačného čísla uvádzajú, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 89 v jeho pôvodnej podobe. Číslo a rad čísel vyjadrených v km/h v štvoruholníku udávajú nastavenú rýchlosť, na ktorú je vozidlo obmedzené (1), a rozsah nastavených rýchlostí, v rámci ktorého možno vozidlo obmedziť.
VZOR C
Táto homologizačná značka pripevnená na vozidlo uvádza, že vozidlo bolo homologizované v Holandsku (E4) podľa predpisov č. 89 a 31 (2). Prvé dve číslice homologizačného čísla uvádzajú, že v čase udelenia homologizácií predpis č. 31 už obsahoval sériu 01 zmien a predpis č. 89 bol vo svojej pôvodnej podobe. Číslo a rad čísel vyjadrených v km/h v štvoruholníku udávajú nastavenú rýchlosť, na ktorú je vozidlo obmedzené, a rozsah rýchlostí, v rámci ktorých možno vozidlo obmedziť.
(1) Toto číslo možno vložiť po umiestnení zvyšku značky, keď je známe, kde príslušné vozidlo bude registrované. Zmeny v tejto časti značky sa nepovažujú za zmeny typu vozidla.
(2) Toto číslo sa uvádza iba ako príklad.
PRÍLOHA 5
SKÚŠKY A POŽIADAVKY NA VÝKON
1. SKÚŠKY OBMEDZENIA RÝCHLOSTI
Na žiadosť žiadateľa o homologizáciu sa skúšky vykonajú buď podľa bodu 1.1, 1.2, alebo podľa bodu 1.3.
1.1. MERANIE SKÚŠOBNEJ DRÁHY
1.1.1. Príprava vozidla
1.1.1.1. Vozidlo reprezentujúce typ, ktorý sa má homologizovať, alebo SLD/ASLD reprezentujúce typ SLD/ASLD, podľa toho, o ktorý prípad ide, sa odovzdajú technickej skúšobni.
1.1.1.2. Nastavenia motora skúšobného vozidla, predovšetkým prívod paliva (karburátor alebo vstrekovací systém), musia zodpovedať špecifikáciám výrobcu vozidla.
1.1.1.3. Všetky pneumatiky musia byť nahustené a tlak musí zodpovedať špecifikáciám výrobcu vozidla.
1.1.1.4. Hmotnosť vozidla je hmotnosť nezaťaženého vozidla uvádzaná výrobcom.
1.1.2. Charakteristiky skúšobnej dráhy
1.1.2.1. Skúšobný povrch musí byť taký, aby umožňoval udržanie stabilizovanej rýchlosti, a nesmie mať žiadne nerovné miesta. Sklon nesmie presiahnuť 2 % a nemôže sa meniť o viac ako 1 % s výnimkou účinkov zakrivenia.
1.1.2.2. Na skúšobnom povrchu sa nesmie nachádzať stojatá voda, sneh ani ľad.
1.1.3. Poveternostné podmienky okolia
1.1.3.1. Priemerná rýchlosť vetra meraná vo výške najmenej 1 m nad zemou musí byť menšia ako 6 m/s, pričom nárazy vetra nesmú presahovať 10 m/s.
1.1.4. Akceleračná skúšobná metóda (pozri obrázok)
1.1.4.1. Vozidlo pohybujúce sa rýchlosťou, ktorá je o 10 km/h nižšia ako nastavená rýchlosť, sa v čo najväčšej miere zrýchli pomocou úplného stlačenia pedála akcelerátora. Tento stav sa udržiava najmenej 30 sekúnd po tom, čo sa rýchlosť vozidla stabilizovala. Okamžitá rýchlosť vozidla sa zaznamená počas skúšky na účely zostrojenia krivky závislosti rýchlosti od času, ako aj počas pôsobenia funkcie obmedzenia rýchlosti/nastaviteľnej funkcie obmedzenia rýchlosti alebo SLD/ASLD, podľa toho, o ktorý prípad ide. Presnosť merania rýchlosti má byť ±1 %. Presnosť merania času má byť menej ako 0,1 s.
Skúška sa považuje za uspokojivú, ak sú splnené tieto podmienky:
1.1.4.2.1. ak stabilizovaná rýchlosť dosiahnutá vozidlom neprekročí nastavenú rýchlosť (Vstab ≤ Vset). Prijateľná je však tolerancia 5 % hodnoty Vset alebo 5 km/h, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia;
ak po dosiahnutí stabilizovanej rýchlosti po prvý raz:
1.1.4.2.2.1. Vmax neprekročí Vstab o viac ako 5 %;
1.1.4.2.2.2. miera zmeny rýchlosti neprekročí 0,5 m/s2, ak sa meria počas obdobia väčšieho ako 0,1 s;
1.1.4.2.2.3. podmienky stabilizovanej rýchlosti vymedzené v bode 1.1.4.2.3 sa dosiahnu do 10 s od prvého dosiahnutia Vstab;
ak po dosiahnutí stabilnej rýchlosti:
1.1.4.2.3.1. rýchlosť sa nemení o viac ako 4 % Vstab alebo o viac ako 2 km/h, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia;
1.1.4.2.3.2. miera zmeny rýchlosti neprekročí 0,2 m/s2, ak sa meria počas obdobia dlhšieho ako 0,1 s;
1.1.4.2.3.3. Vstab je priemerná rýchlosť vypočítaná pre minimálny časový interval 20 sekúnd, začínajúc 10 sekúnd od prvého dosiahnutia Vstab;
1.1.4.2.4. vykonajú sa skúšky akcelerácie a akceptačné kritériá sa overia pre každý prevodový pomer, ktorý teoreticky umožňuje prekročenie nastavenej rýchlosti.
Vmax je maximálna rýchlosť dosiahnutá vozidlom v prvej polovici periódy krivky reakcie.
1.1.5. Skúšobná metóda pri ustálenej rýchlosti
1.1.5.1. Vozidlo sa bude pohybovať s plnou akceleráciou, až dosiahne ustálenú rýchlosť, v ktorej sa bude udržiavať bez akejkoľvek zmeny skúšobnej základne najmenej 400 metrov. Priemerná rýchlosť vozidla sa meria na tejto skúšobnej základni. Meranie priemernej rýchlosti sa potom zopakuje na tej istej skúšobnej základni rovnakým postupom, ale v opačnom smere. Vopred uvažovaná stabilizovaná rýchlosť pre celú skúšku je priemerom dvoch priemerných rýchlostí meraných v obidvoch skúšobných smeroch. Celá skúška vrátane výpočtu stabilizovanej rýchlosti sa vykoná päťkrát. Merania rýchlosti sa majú vykonať s presnosťou ±1 % a merania času s presnosťou 0,1 s.
Skúšky sa považujú za uspokojivé, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
1.1.5.2.1. pri každej skúške Vstab neprekročí Vset. Je však prijateľná tolerancia 5 % hodnoty Vset alebo 5 km/h, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia;
1.1.5.2.2. rozdiel medzi stabilizovanými rýchlosťami získanými počas každej skúšky sa bude rovnať, resp. bude menší ako 3 km/h;
1.1.5.2.3. vykonajú sa skúšky pri ustálenej rýchlosti a akceptačné kritériá sa overia pre každý prevodový pomer, ktorý teoreticky umožňuje prekročenie nastavenej rýchlosti.
1.2. SKÚŠKY NA DYNAMOMETRI
1.2.1. Charakteristiky dynamometra
Na dynamometri sa reprodukuje ekvivalent zotrvačnej hmoty vozidla s presnosťou ±10 %. Rýchlosť vozidla sa zmeria s presnosťou ±1 %. Čas sa zmeria s presnosťou 0,1 s.
1.2.2. Akceleračná skúšobná metóda
1.2.2.1. Výkon absorbovaný brzdou počas skúšky sa nastaví tak, aby zodpovedal odporu vozidla voči pohybu vpred pri skúšobnej rýchlosti(-ach). Tento výkon možno určiť výpočtom a nastaví sa s presnosťou ±10 %. Na požiadanie žiadateľa a so súhlasom príslušného orgánu sa absorbovaný výkon môže nastaviť alternatívne na hodnotu 0,4 Pmax (Pmax je maximálny výkon motora). Vozidlo idúce rýchlosťou, ktorá je o 10 km/h nižšia ako nastavená rýchlosť Vset, sa zrýchli s maximálnymi možnosťami motora pomocou úplného stlačenia pedála akcelerátora. Tento stav sa udržiava najmenej 20 sekúnd po tom, čo sa rýchlosť vozidla stabilizovala. Počas skúšky sa zaznamená okamžitá rýchlosť vozidla na účely zostrojenia krivky závislosti rýchlosti od času počas činnosti funkcie obmedzenia rýchlosti/nastaviteľnej funkcie obmedzenia rýchlosti alebo SLD/ASLD, podľa toho, o ktorý prípad ide.
1.2.2.2. Skúška sa považuje za uspokojivú, ak sú splnené ustanovenia predchádzajúceho bodu 1.1.4.2 a jeho jednotlivých častí.
1.2.3. Skúšobná metóda pre skúšku pri ustálenej rýchlosti
1.2.3.1. Vozidlo sa namontuje na dynamometer. Mali by byť splnené nasledujúce akceptačné kritériá pre výkon absorbovaný dynamometrom, ktorý sa postupne mení z maximálneho výkonu Pmax po hodnotu rovnajúcu sa 0,2 Pmax. Rýchlosť vozidla sa zaznamená v plnom rozsahu vyššie definovaného výkonu. Maximálna rýchlosť vozidla sa určí v tomto rozsahu. Skúška a záznam definované vyššie sa vykonajú päťkrát.
1.2.3.2. Skúšky sa považujú za uspokojivé, ak sú splnené ustanovenia predchádzajúceho bodu 1.1.5.2 a jeho jednotlivých častí.
1.3. SKÚŠKA NA SKÚŠOBNOM STOJANE MOTORA
Tento skúšobný postup možno použiť len vtedy, ak žiadateľ môže technickej skúšobni uspokojivo preukázať, že táto metóda je rovnocenná s meraním na skúšobnej dráhe.
2. ÚNAVOVÁ SKÚŠKA
Funkcia obmedzenia rýchlosti/nastaviteľná funkcia obmedzenia rýchlosti alebo SLD/ASLD, podľa toho, o ktorý prípad ide, sa podrobia ďalej uvedenej únavovej skúške. Túto skúšku však možno vynechať, ak žiadateľ preukáže odolnosť voči takýmto účinkom.
2.1. Zariadenie sa cyklicky skúša na stojane simulujúcom polohu a pohyby, ktorým sú SLD/ASLD vystavené na vozidle.
Funkčný cyklus sa udržiava pomocou systému riadenia dodávaného výrobcom. Diagram cyklu:
t0 – t1, t2 – t3, t4 – t5, t6 – t7: čas potrebný na vykonanie tejto operácie
t1 – t2 = 2 sekundy
t3 – t4 = 1 sekunda
t5 – t6 = 2 sekundy
t7 – t8 = 1 sekunda
Ďalej je definovaných päť podmienok. Vzorky SLD/ASLD typu predloženého na homologizáciu sa vystavia kondicionovaniu podľa tejto tabuľky:
|
|
Prvé SLD/ASLD |
Druhé SLD/ASLD |
Tretie SLD/ASLD |
Štvrté SLD/ASLD |
|
Kondicionovanie 1 |
X |
|
|
|
|
Kondicionovanie 2 |
|
X |
|
|
|
Kondicionovanie 3 |
|
X |
|
|
|
Kondicionovanie 4 |
|
|
X |
|
|
Kondicionovanie 5 |
|
|
|
X |
2.2.1. Kondicionovanie 1: skúšky pri teplote prostredia (20 °C ± 2 °C)
Počet cyklov: 50 000.
Kondicionovanie 2: skúšky pri vysokých teplotách
2.2.2.1. Elektronické komponenty
Komponenty sa cyklicky skúšajú v klimatickej komore. Počas celej činnosti sa udržiava teplota 65 °C ± 5 °C.
Počet cyklov: 12 500.
2.2.2.2. Mechanické komponenty
Komponenty sa cyklicky skúšajú v klimatickej komore. Počas celej činnosti sa udržiava teplota 100 °C ± 5 °C.
Počet cyklov: 12 500.
2.2.3. Kondicionovanie 3: skúšky pri nízkych teplotách
V klimatickej komore používanej na kondicionovanie 2 sa počas celej činnosti udržiava teplota –20 °C ± 5 °C.
Počet cyklov: 12 500.
2.2.4. Kondicionovanie 4: skúšky v slanej atmosfére (iba pre komponenty vystavené cestnému prostrediu)
Zariadenie sa cyklicky skúša v komore so slanou atmosférou. Koncentrácia chloridu sodného je 5 % a vnútorná teplota klimatizačnej komory je 35 °C ± 2 °C.
Počet cyklov: 12 500.
Kondicionovanie 5: vibračná skúška
2.2.5.1. SLD/ASLD sa namontujú podobným spôsobom, ako sa montujú na vozidlo.
Aplikujú sa sínusoidné vibrácie vo všetkých troch rovinách. Logaritmická výchylka je 1 oktáva za minútu.
2.2.5.2.1. Prvá skúška: rozsah frekvencie 10 – 24 Hz, amplitúda ±2 mm.
2.2.5.2.2. Druhá skúška: rozsah frekvencie 24 – 1 000 Hz pre montované komponenty na podvozok a kabínu, vstup 2,5 g. Pre montované komponenty motora vstup 5 g.
2.3. AKCEPTAČNÉ KRITÉRIÁ ÚNAVOVEJ SKÚŠKY
2.3.1. Po ukončení únavových skúšok sa nezistí žiadna zmena výkonu zariadenia, pokiaľ ide o nastavenú rýchlosť.
2.3.2. Ak však počas jednej alebo viacerých únavových skúšok nastane akákoľvek porucha zariadenia, možno na žiadosť výrobcu predložiť druhé zariadenie na stanovené únavové skúšky.
PRÍLOHA 6
SKÚŠKY A POZIADAVKY NA VÝKON ASLD
1. SKÚŠKY NASTAVITEĽNÉHO SYSTÉMU OBMEDZENIA RÝCHLOSTI
1.1. Príprava vozidla
Vozidlo reprezentujúce typ vozidla, ktorý sa má homologizovať, alebo ASLD reprezentujúci typ ASLD, podľa toho, o ktorý prípad ide, sa odovzdá technickej skúšobni.
1.1.1.1. Ak sa má homologizovať ASLD, výrobca ho namontuje na vozidlo, ktoré reprezentuje typ, pre ktorý je takéto zariadenie určené.
1.1.2. Nastavenia motora skúšobného vozidla, predovšetkým prívodu paliva (karburátor alebo vstrekovací systém), musia zodpovedať špecifikáciám výrobcu vozidla.
1.1.3. Pneumatiky sa nahustia a tlak bude podľa špecifikácie výrobcu pre vozidlo.
1.1.4. Hmotnosť vozidla je minimálna pohotovostná hmotnosť udávaná výrobcom.
1.2. Charakteristiky skúšobnej dráhy
1.2.1. Skúšobný povrch musí byť taký, aby umožňoval udržanie stabilizovanej rýchlosti, a nesmie mať žiadne nerovné miesta. Sklon nesmie presiahnuť 2 %.
1.2.2. Na skúšobnom povrchu sa nesmie nachádzať stojatá voda, sneh ani ľad.
1.3. Poveternostné podmienky okolia
1.3.1. Priemerná rýchlosť vetra meraná vo výške najmenej 1 m nad zemou musí byť menšia ako 6 m/s, pričom nárazy vetra nesmú presahovať 10 m/s.
1.4. Skúška informovania vodiča o prekročení Vadj
1.4.1. Pozitívny zásah (ako sa uvádza v bodoch 5.2.5.4.1 a 21.2.5.4.1) potrebný na umožnenie prekročenia Vadj sa vykoná, keď sa vozidlo pohybuje rýchlosťou o 10 km/h nižšou ako Vadj.
1.4.2. Vozidlo sa zrýchli až na rýchlosť aspoň o 10 km/h vyššiu ako Vadj.
1.4.3. Táto rýchlosť sa udrží najmenej 30 sekúnd.
1.4.4. Počas skúšky sa zaznamená okamžitá rýchlosť vozidla a zmeria sa s presnosťou ±1 %.
Skúša sa považuje za uspokojivú, ak sú splnené tieto podmienky:
1.4.5.1. vodič je informovaný výstražným signálom, keď skutočná rýchlosť vozidla prekročí Vadj o viac ako 3 km/h;
1.4.5.2. vodič je naďalej informovaný, ak dochádza k prekračovaniu Vadj o viac ako 3 km/h.
1.5. Skúška nastaviteľnej funkcie obmedzenia rýchlosti/nastaviteľného obmedzovača rýchlosti (ASLF/D)
1.5.1. Pri deaktivovanej ASLF/D zmeria technická skúšobňa pre každý prevodový stupeň vybraný pre skúšobnú rýchlosť Vadj sily, ktoré sa musia vyvinúť na pedál akcelerátora, aby sa udržala Vadj a rýchlosť (Vadj*), ktorá je o 20 % alebo o 20 km/h (podľa toho, ktorá hodnota je väčšia) vyššia ako Vadj.
1.5.2. Pri aktivovanej ASLF/D a nastavenej na Vadj sa vozidlo pohybuje rýchlosťou o 10 km/h nižšou ako Vadj. Vozidlo sa potom zrýchli zvýšením sily pôsobiacej na pedál akcelerátora počas obdobia 1 s ± 0,2 s na silu potrebnú na dosiahnutie Vadj*. Táto sila sa potom udržiava počas obdobia najmenej 30 sekúnd po tom, čo sa rýchlosť vozidla stabilizovala.
1.5.3. Okamžitá rýchlosť vozidla sa zaznamenáva počas skúšky na účely zostrojenia krivky závislosti rýchlosti od času, ako aj počas činnosti ASLF/D. Presnosť merania rýchlosti musí byť ±1 %. Presnosť merania času musí byť menej ako 0,1 s.
Skúška sa považuje za uspokojivú, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
ak stabilizovaná rýchlosť (Vstab) dosiahnutá vozidlom neprekročí Vadj o viac ako 3 km/h;
ak po prvom dosiahnutí Vstab:
1.5.4.1.1.1. Vmax neprekročí Vstab o viac ako 5 %;
1.5.4.1.1.2. miera zmeny rýchlosti neprekročí 0,5 m/s2 pri meraní počas obdobia dlhšieho než 0,1 s;
1.5.4.1.1.3. podmienky stabilizovanej rýchlosti špecifikované v bode 1.5.4.1.1 sa dosiahnu do 10 s od prvého dosiahnutia Vstab;
ak po dosiahnutí kontroly stabilnej rýchlosti:
1.5.4.1.2.1. rýchlosť sa neodchýli o viac ako 3 km/h od Vadj;
1.5.4.1.2.2. miera zmeny rýchlosti neprekročí 0,2 m/s2 pri meraní počas obdobia dlhšieho než 0,1 s;
1.5.4.1.2.3. Vstab je priemerná rýchlosť vypočítaná pre minimálny časový interval 20 sekúnd, začínajúc 10 sekúnd po prvom dosiahnutí Vstab;
1.5.4.1.3. vykonajú sa skúšky pri zrýchľovaní a akceptačné kritériá sa overia pre každý prevodový pomer umožňujúci teoreticky dosiahnuť Vadj*.
|
19.6.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 158/34 |
Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke: http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html.
Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 101 – Jednotné ustanovenia o homologizácii osobných motorových vozidiel poháňaných výlučne spaľovacím motorom alebo poháňaných hybridnou elektrickou hnacou súpravou vzhľadom na meranie emisií oxidu uhličitého a spotrebu paliva a/alebo meranie spotreby elektrickej energie a dojazdu a vozidiel kategórie M1 a N1 poháňaných výlučne elektrickou hnacou sústavou vzhľadom na meranie spotreby elektrickej energie a dojazdu
Dodatok 100: Predpis č. 101
Revízia 2
Obsahuje celý platný text vrátane:
doplnku 6 k pôvodnej verzii predpisu – dátum nadobudnutia platnosti: 4. apríl 2005.
1. ROZSAH PÔSOBNOSTI
Tento predpis sa vzťahuje na meranie emisií oxidu uhličitého (CO2) a spotreby paliva a/alebo meranie spotreby elektrickej energie a dojazdu vozidiel kategórie M1 poháňaných výlučne spaľovacím motorom alebo hybridnou elektrickou hnacou sústavou a vzhľadom na meranie spotreby elektrickej energie a dojazdu vozidiel kategórie M1 a N1 poháňaných výlučne elektrickou hnacou sústavou (1).
2. VYMEDZENIE POJMOV
Na účely tohto predpisu:
2.1. pod „homologizáciou vozidla“ sa rozumie homologizácia typu vozidla vzhľadom na meranie spotreby energie (paliva alebo elektrickej energie);
2.2. pod „typom vozidla“ sa rozumie kategória motorových vozidiel, ktoré sa nelíšia v takých základných znakoch ako karoséria, hnacia sústava, prevodovka, trakčná batéria (ak je), pneumatiky a pohotovostná (vlastná) hmotnosť;
2.3. pod „hohotovostnou (vlastnou) hmotnosťou“ sa rozumie hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave bez posádky, cestujúcich alebo nákladu, ale s plnou nádržou paliva (ak je), chladiacou kvapalinou, prevádzkovou a trakčnou batériou, olejom, zabudovanou nabíjačkou, prenosnou nabíjačkou, náradím a náhradným kolesom, ak patria k posudzovanému vozidlu a ak ich dodáva výrobca vozidla;
2.4. pod „referenčnou hmotnosťou“ sa rozumie pohotovostná (vlastná) hmotnosť vozidla zvýšená o jednotnú hmotnosť 100 kg;
2.5. pod „maximálnou hmotnosťou“ sa rozumie technicky povolená maximálna hmotnosť udaná výrobcom (táto hmotnosť môže byť vyššia ako maximálna hmotnosť povolená vnútroštátnymi správnymi predpismi);
2.6. pod „skúšobnou hmotnosťou“ sa v prípade výlučne elektrických vozidiel rozumie „referenčná hmotnosť“ v prípade vozidiel kategórie M1 a „pohotovostná hmotnosť“ plus polovica hmotnosti plného zaťaženia v prípade vozidiel kategórie N1;
2.7. pod „zariadením na studený štart“ sa rozumie zariadenie, ktoré dočasne obohacuje zmes vzduch/palivo v motore na uľahčenie štartovania;
2.8. pod „pomocným štartovacím zariadením“ sa rozumie zariadenie, ktoré pomáha pri štartovaní bez toho, aby dochádzalo k obohacovaniu zmesi vzduch/palivo, napr. žeraviaca sviečka, zmenené časovanie vstrekovania atď.;
2.9. pod „hnacou sústavou“ sa rozumie systém zásobníka(–ov) energie, meniča(–ov) energie a prevodu(–ov), ktorý mení energiu uloženú v zásobníku na mechanickú energiu prenášanú na kolesá na účely pohonu vozidla;
2.10. pod „vozidlom so spaľovacím motorom“ sa rozumie vozidlo poháňané výlučne spaľovacím motorom;
2.11. pod „elektrickou hnacou sústavou“ sa rozumie systém pozostávajúci z jedného alebo viacerých zásobníkov elektrickej energie (napr. batéria, elektromechanický zotrvačník alebo veľkokapacitný kondenzátor), jedného alebo viacerých elektrických kondicionačných zariadení a jedného alebo viacerých elektrických zariadení, ktoré premieňajú elektrickú energiu uloženú v zásobníku na mechanickú energiu prenášanú na kolesá na účely pohonu vozidla;
2.12. pod „výlučne elektrickým vozidlom“ sa rozumie vozidlo poháňané výlučne elektrickou hnacou sústavou;
pod „hybridnou hnacou sústavou“ sa rozumie hnacia sústava s minimálne dvoma rôznymi meničmi energie a dvoma rôznymi systémami zásobníkov energie (vo vozidle) na účely pohonu vozidla;
2.13.1. pod „hybridnou elektrickou hnacou sústavou“ sa rozumie hnacia sústava, ktorá na účely mechanického pohonu čerpá energiu z oboch týchto zdrojov energie uloženej vo vozidle:
|
— |
spotrebovateľné palivo, |
|
— |
zásobníky elektrickej energie (napr. batéria, kondenzátor, zotrvačník/generátor atď.); |
pod „hybridným vozidlom (HV)“ sa rozumie vozidlo poháňané hybridnou hnacou sústavou;
2.14.1. pod „hybridným elektrickým vozidlom (HV)“ sa rozumie vozidlo poháňané hybridnou elektrickou hnacou sústavou;
2.15. pod „dojazdom“ v prípade vozidiel poháňaných výlučne elektrickou hnacou sústavou alebo hybridnou elektrickou hnacou sústavou s nabíjaním mimo vozidla je vzdialenosť, ktorú môže prejsť elektrické vozidlo s jednou plne nabitou batériou (alebo iným zásobníkom elektrickej energie), meraná podľa postupu opísaného v prílohe 9;
2.16. pod „periodicky regeneratívnym systémom“ sa rozumie zariadenie proti znečisťujúcim látkam (napr. katalyzátor, zachytávač častíc), ktoré si vyžaduje periodický regeneračný proces do 4 000 km prejdených počas normálnej prevádzky vozidla. Ak regenerácia zariadenia proti znečisťujúcim látkam nastane aspoň raz počas skúšky typu I a ak už bolo regenerované aspoň raz v priebehu prípravného cyklu vozidla, považuje sa za trvalo regeneratívny systém, ktorý si nevyžaduje špeciálny skúšobný postup. Príloha 10 sa nevzťahuje na trvalo regeneratívne systémy.
Na žiadosť výrobcu sa skúšobný postup špecifický pre trvalo regeneratívne systémy nevzťahuje na regeneračné zariadenie, ak výrobca poskytne homologizačnému orgánu údaje o tom, že počas cyklov, v ktorých nastáva regenerácia, emisie CO2 neprekračujú po dohode s technickou skúšobňou udané hodnoty o viac ako 4 %.
3. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU
3.1. Žiadosť o homologizáciu typu vozidla vzhľadom na meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva a/alebo meranie spotreby elektrickej energie a dojazdu predkladá výrobca vozidla alebo jeho riadne akreditovaný zástupca.
K žiadosti sa musia priložiť ďalej uvedené dokumenty v troch vyhotoveniach a tieto údaje:
3.2.1. popis hlavných charakteristík vozidla zahŕňajúci všetky údaje uvedené v prílohách 1, 2 alebo 3 v závislosti od typu hnacej sústavy. Na žiadosť technickej skúšobne poverenej výkonom skúšok alebo výrobcu je v prípade určitých vozidiel, ktoré majú obzvlášť nízku spotrebu paliva, možné požadovať doplňujúce technické informácie;
3.2.2. popis základných parametrov vozidla vrátane tých, ktoré sú uvedené v prílohe 4.
3.3. Technickým skúšobniam zodpovedným za vykonávanie homologizačných skúšok sa poskytne vozidlo reprezentujúce typ vozidla, ktorý má byť homologizovaný. Technická skúšobňa počas skúšky skontroluje, či v prípade, že vozidlo je vybavené spaľovacím motorom alebo hybridnou elektrickou hnacou sústavou, sú dodržané limitné hodnoty vzťahujúce sa na tento typ uvedené v predpise č. 83.
3.4. Príslušný orgán pred udelením homologizácie vozidla overuje existenciu dostatočných opatrení na zabezpečenie účinnej kontroly zhody výroby.
4. HOMOLOGIZÁCIA
4.1. Ak emisie CO2 a spotreba paliva spaľovacieho motora a/alebo spotreba elektrickej energie typu vozidla a dojazd typu vozidla dodaného na homologizáciu podľa tohto predpisu boli merané v súlade s podmienkami špecifikovanými v bode 5, udelí sa tomuto typu vozidla homologizácia.
4.2. Každému homologizovanému typu sa pridelí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 00, čo zodpovedá pôvodnému zneniu predpisu) označujú sériu zmien, ktorá zahŕňa najnovšie dôležité technické zmeny predpisu platné v čase udelenia homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo inému typu vozidla.
4.3. Udelenie, rozšírenie alebo odňatie homologizácie typu vozidla podľa tohto predpisu sa oznamuje stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára, ktorého vzor je uvedený v prílohe 4 k tomuto predpisu.
Na každé vozidlo, ktoré zodpovedá typu vozidla homologizovanému podľa tohto predpisu sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste špecifikovanom v homologizačnom formulári pripevní medzinárodná homologizačná značka, ktorá sa skladá z:
4.4.1. kružnice, v ktorej je umiestnené písmeno„E“, za ktorým nasleduje rozlišovanie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu (2);
4.4.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a homologizačné číslo vpravo od kružnice predpísanej v bode 4.4.1.
4.5. Ak vozidlo zodpovedá typu vozidla homologizovanému podľa jedného alebo niekoľkých iných predpisov pripojených k dohode, v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, nie je potrebné opakovať symbol predpísaný v bode 4.4.1; v takom prípade čísla predpisov, homologizačné čísla a doplnkové symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bola homologizácia udelená v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, sa umiestnia vo vertikálnych stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v bode 4.4.1.
4.6. Homologizačná značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná.
4.7. Homologizačná značka sa umiestňuje tesne v blízkosti výrobného štítku vozidla alebo na ňom.
4.8. V prílohe 5 k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania homologizačnej značky.
5. ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY
5.1. Všeobecné údaje
Komponenty, ktoré môžu ovplyvniť emisie CO2 a spotrebu paliva alebo elektrickej energie, musia byť navrhnuté, skonštruované a zmontované tak, aby vozidlo spĺňalo pri normálnej prevádzke aj napriek vibráciám, ktorým môže byť vystavené, ustanovenia tohto predpisu.
5.2. Opis skúšok vozidiel poháňaných výlučne spaľovacím motorom
5.2.1. Emisie CO2 a spotreba paliva sa merajú podľa skúšobného postupu opísaného v prílohe 6.
5.2.2. Výsledky skúšky emisií CO2 musia byť vyjadrené v gramoch na kilometer (g/km) a zaokrúhlené na najbližšie celé číslo.
5.2.3. Hodnoty spotreby paliva musia byť vyjadrené v litroch na 100 kilometrov (v prípade benzínu, LPG alebo nafty) alebo v m3 na 100 kilometrov (v prípade NG) a vypočítajú sa podľa bodu 1.4.3 prílohy 6 metódou bilancie uhlíka na základe hodnôt nameraných emisií CO2 a ostatných uhlíkových emisií (CO a HC). Výsledky sa zaokrúhlia na prvé desatinné miesto.
5.2.4. Na účely výpočtu uvedeného v bode 5.2.3 sa spotreba paliva vyjadruje vo vhodných jednotkách a používajú sa tieto charakteristiky paliva:
|
1. |
hustota: meraná na skúšobnom palive podľa normy ISO 3675 alebo ekvivalentnou metódou. V prípade benzínu alebo nafty sa použije hustota nameraná pri 15 °C; v prípade LPG a zemného plynu sa použije táto referenčná hustota: 0,538 kg/liter v prípade LPG, 0,654 kg/m3 v prípade NG (3); |
|
2. |
pomer vodík – uhlík: použijú sa pevne stanovené hodnoty, ktoré sú: 1,85 v prípade benzínu, 1,86 v prípade nafty, 2,525 v prípade LPG, 4,00 v prípade NG. |
5.3. Opis skúšok vozidiel poháňaných výlučne elektrickou hnacou sústavou
5.3.1. Technická skúšobňa poverená výkonom skúšok vykoná meranie spotreby elektrickej energie podľa metódy a skúšobného cyklu opísaných v prílohe 7 k tomuto predpisu.
5.3.2. Technická skúšobňa poverená výkonom skúšok vykoná meranie dojazdu vozidla podľa metódy opísanej v prílohe 9.
Jedine dojazd vozidla meraný touto metódou sa môže uviesť v predajných propagačných materiáloch.
5.3.3. Výsledok spotreby elektrickej energie musí byť vyjadrený vo watthodinách na kilometer (Wh/km) a dojazd v km; obe hodnoty sa zaokrúhlia na najbližšie celé číslo.
5.4. Opis skúšok vozidiel poháňaných výlučne hybridnou elektrickou hnacou sústavou
5.4.1. Technická skúšobňa poverená výkonom skúšok vykoná meranie emisií CO2 a spotreby elektrickej energie podľa metódy a skúšobného postupu opísaných v prílohe 8.
5.4.2. Výsledky skúšky emisií CO2 musia byť vyjadrené v gramoch na kilometer (g/km) a zaokrúhlené na najbližšie celé číslo.
5.4.3. Hodnoty spotreby paliva musia byť vyjadrené v litroch na 100 kilometrov (v prípade benzínu, LPG alebo nafty) alebo v m3 na 100 kilometrov (v prípade NG) a vypočítajú sa podľa bodu 1.4.3 prílohy 6 metódou bilancie uhlíka na základe hodnôt nameraných emisií CO2 a ostatných uhlíkových emisií (CO a HC). Výsledky sa zaokrúhlia na prvé desatinné miesto.
5.4.4. Na účely výpočtu uvedeného v bode 5.4.3 platia ustanovenia a hodnoty uvedené v bode 5.2.4.
5.4.5. Ak je to vhodné, výsledok spotreby elektrickej energie musí byť vyjadrený vo watthodinách na kilometer (Wh/km) a zaokrúhlený na najbližšie celé číslo.
5.4.6. Technická skúšobňa poverená výkonom skúšok vykoná meranie dojazdu vozidla podľa metódy opísanej v prílohe 9 k tomuto predpisu. Výsledok sa vyjadruje v km a zaokrúhľuje sa na najbližšie celé číslo.
Jedine dojazd meraný touto metódou vozidla sa môže uviesť v predajných propagačných materiáloch a môže sa použiť na výpočty podľa prílohy 8.
5.5. Interpretácia výsledkov
5.5.1. Hodnotou CO2 alebo hodnotou spotreby elektrickej energie stanovenou na účely homologizácie typu je hodnota udaná výrobcom, ak ju hodnota nameraná technickou skúšobňou nepresahuje o viac ako 4 %. Nameraná hodnota môže byť nižšia bez akýchkoľvek obmedzení.
V prípade vozidiel poháňaných len spaľovacím motorom, ktoré sú vybavené periodicky regeneratívnymi systémami definovanými v bode 2.16, sa výsledky vynásobia faktorom Ki vypočítaným podľa vzorca v prílohe 10 pred ich porovnaním s udanou hodnotou.
5.5.2. Ak nameraná hodnota CO2 alebo hodnota spotreby elektrickej energie presahuje hodnotu CO2 alebo hodnotu spotreby elektrickej energie udanú výrobcom o viac ako 4 %, vykoná sa na tom istom vozidle druhá skúška.
Ak priemer dvoch výsledkov skúšky nepresahuje výrobcom udanú hodnotu o viac ako 4 %, hodnota udaná výrobcom sa považuje za hodnotu stanovenú na účely homologizácie typu.
5.5.3. Ak priemer stále presahuje udanú hodnotu o viac ako 4 %, vykoná sa na tom istom vozidle záverečná skúška. Priemer troch výsledkov skúšky sa považuje za hodnotu stanovenú na účely homologizácie typu.
6. ZMENA A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE HOMOLOGIZOVANÉHO TYPU
Každá zmena homologizovaného typu sa oznamuje správnemu orgánu, ktorý homologizoval tento typ. Orgán môže potom buď:
6.1.1. dospieť k záveru, že je nepravdepodobné, že by vykonané zmeny mali znateľný nepriaznivý vplyv na hodnoty CO2 a spotrebu paliva alebo elektrickej energie a že v tomto prípade bude pôvodná homologizácia platná aj pre zmenený typ vozidla, alebo
6.1.2. požadovať od technickej služby zodpovednej za vykonanie skúšok podľa podmienok uvedených v bode 7 tohto predpisu ďalší skúšobný protokol.
6.2. Potvrdenie alebo rozšírenie homologizácie, v ktorom sa uvádzajú dané zmeny, sa oznamuje stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, postupom uvedeným v bode 4.3.
6.3. Správny orgán, ktorý udeľuje rozšírenie homologizácie, pridelí každému takému rozšíreniu poradové číslo a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára, ktorého vzor je uvedený v prílohe 4 k tomuto predpisu.
7. PODMIENKY ROZŠÍRENIA HOMOLOGIZÁCIE TYPU PRE TYP VOZIDLA
7.1. Vozidlá poháňané výlučne spaľovacím motorom okrem vozidiel vybavených periodicky regeneratívnym systémom regulácie emisií
Homologizácia typu môže byť rozšírená na vozidlá toho istého typu alebo iného typu, ktoré sa líšia v ďalej uvedených charakteristikách vymedzených v prílohe 4, ak emisie CO2 namerané technickou skúšobňou nepresahujú hodnotu stanovenú na účely homologizácie o viac ako 4 %:
7.1.1. hmotnosť;
7.1.2. maximálna povolená hmotnosť;
7.1.3. typ karosérie: limuzína, kombi, kupé;
7.1.4. celkové prevodové pomery;
7.1.5. vybavenie a príslušenstvo motora.
7.2. Vozidlá poháňané výlučne spaľovacím motorom a vybavené periodicky regeneratívnym systémom regulácie emisií
Homologizácia sa môže rozšíriť na vozidlá toho istého typu alebo odlišného typu, ktoré sa líšia v charakteristikách podľa prílohy 4 uvedených v bodoch 7.1.1 až 7.1.5, ktoré však nepresahujú hodnoty, pokiaľ ide o charakteristiky radu vozidiel stanovené v prílohe 10, ak emisie CO2 namerané technickou skúšobňou nepresahujú hodnotu stanovenú na účely homologizácie o viac ako 4 % a ak sa uplatňuje rovnaký faktor Ki.
Homologizácia sa môže rozšíriť aj na vozidlá toho istého typu, v prípade ktorých sa však uplatňuje odlišný faktor Ki, ak korigovaná hodnota emisií CO2 nameraná technickou skúšobňou nepresahuje hodnotu stanovenú na účely homologizácie o viac ako 4 %.
7.3. Vozidlá poháňané výlučne elektrickou hnacou sústavou
Rozšírenia sa môžu udeľovať po dohode s technickou skúšobňou zodpovednou za vykonávanie skúšok.
7.4. Vozidlá poháňané hybridnou elektrickou hnacou sústavou
Homologizácia typu sa môže rozšíriť na vozidlá toho istého typu alebo odlišného typu, ktoré sa líšia v ďalej uvedených charakteristikách vymedzených v prílohe 4, ak emisie CO2 a spotreba elektrickej energie namerané technickou skúšobňou nepresahujú hodnotu stanovenú na účely homologizácie o viac ako 4 %:
7.4.1. hmotnosť;
7.4.2. maximálna povolená hmotnosť;
7.4.3. typ karosérie: limuzína, kombi, kupé;
7.4.4. vzhľadom na zmenu ktorejkoľvek inej charakteristiky sa rozšírenia môžu udeľovať po dohode s technickou skúšobňou zodpovednou za vykonávanie skúšok.
8. OSOBITNÉ USTANOVENIA
V budúcnosti môžu byť ponúkané vozidlá s osobitnými energeticky účinnými technológiami, ktoré by mohli byť podrobené doplňujúcim skúšobným programom. Tieto by boli špecifikované v neskoršej fáze, ktorú môže požadovať výrobca, aby preukázal výhody riešenia.
9. ZHODA VÝROBY
9.1. Vozidlá homologizované podľa tohto predpisu sa musia vyrábať tak, aby zodpovedali homologizovanému vozidlu.
9.2. Aby sa overilo dodržanie podmienok stanovených v bode 9.1, musia sa vykonať vhodné kontroly výroby.
9.3. Vozidlá poháňané výlučne spaľovacím motorom
Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby vzhľadom na emisie CO2 z vozidiel sa spravidla kontrolujú na základe opisu v osvedčení o homologizácii, ktorého vzor je uvedený v prílohe 4 k tomuto predpisu.
Kontrola zhody výroby je založená na posúdení kontrolného postupu výrobcu zo strany príslušného orgánu, aby bola zabezpečená zhoda typu vozidla vzhľadom na emisie CO2.
Ak orgán nie je spokojný s úrovňou kontrolného postupu výrobcu, môže požadovať, aby sa na vozidlách vo výrobe vykonali overovacie skúšky.
Ak sa meranie emisií CO2 musí vykonať na type vozidla, na ktoré sa vzťahuje jedno alebo viacero rozšírení, skúšky sa vykonajú na vozidle(–ách), ktoré bolo(–i) k dispozícii v čase skúšky [vozidlo(–á) opísané v prvom dokumente alebo v nasledujúcich rozšíreniach].
Zhoda vozidla na účely skúšky CO2.
9.3.1.1.1.1. Zo série sa náhodne vyberú tri vozidlá a skúšajú sa podľa postupu opísaného v prílohe 6.
9.3.1.1.1.2. Ak je orgán spokojný so štandardnou výrobnou odchýlkou udanou výrobcom, skúšky sa vykonajú podľa postupu uvedeného v bode 9.3.2.
Ak orgán nie je spokojný so štandardnou výrobnou odchýlkou udanou výrobcom, skúšky sa vykonajú podľa postupu uvedeného v bode 9.3.3.
9.3.1.1.1.3. Základom na posudzovanie zhody alebo nezhody výroby série je výsledok skúšok na troch náhodne vybraných vzorkách vozidiel, v ktorých sa podľa skúšobných kritérií uvedených v príslušnej tabuľke dospelo k rozhodnutiu o splnení alebo nesplnení podmienok v súvislosti s CO2.
Ak sa v súvislosti s CO2 nedospeje k rozhodnutiu o splnení alebo nesplnení podmienok, skúška sa vykoná na ďalšom vozidle (pozri obrázok 1).
Obrázok 1
9.3.1.1.1.4. V prípade periodicky regeneratívnych systémov definovaných v bode 2.16 sa výsledky vynásobia faktorom Ki vypočítaným podľa postupu uvedeného v prílohe 10 v čase udelenia homologizácie.
Na žiadosť výrobcu sa skúšanie môže vykonať hneď po ukončení regenerovania systému.
Skúšky sa bez ohľadu na požiadavky uvedené v prílohe 6 vykonajú na vozidlách, ktoré neprešli doteraz žiadnu vzdialenosť.
9.3.1.1.2.1. Na žiadosť výrobcu sa však skúšky vykonajú na vozidlách, ktoré už boli v zábehu maximálne 15 000 km.
V tomto prípade zábeh vykoná výrobca, ktorý sa zaviaže, že neurobí na týchto vozidlách žiadne úpravy.
9.3.1.1.2.2. Ak výrobca požiada o vykonanie zábehu („x“ km, kde x ≤ 15 000 km), zábeh sa môže vykonať takto:
Emisie CO2 sa budú merať pri 0 a „x“ km na prvom skúšanom vozidle (ktorým môže byť homologizovaný typ vozidla).
Koeficient vývoja (EC – evolution coefficient) emisií medzi 0 a „x“ km sa vypočítava takto:
Hodnota EC môže byť menšia ako 1.
V prípade ďalších vozidiel sa nevykoná zábeh, ale ich emisie pri 0 km sa upravia pomocou koeficientu vývoja (EC).
V tomto prípade sa používajú tieto hodnoty:
hodnota pri „x“ km v prípade prvého vozidla;
hodnoty pri 0 km vynásobené koeficientom vývoja v prípade ďalších vozidiel.
9.3.1.1.2.3. Ako alternatívu tohto postupu môže výrobca vozidla použiť konštantný koeficient vývoja EC = 0,92 a vynásobiť týmto koeficientom všetky hodnoty CO2 namerané pri 0 km.
9.3.1.1.2.4. Pri skúške sa používajú referenčné palivá uvedené v prílohe 9 predpisu č. 83.
Zhoda výroby v prípade, že sú k dispozícii štatistické údaje výrobcu.
9.3.2.1. V nasledujúcich častiach je opísaný postup používaný na overenie požiadaviek zhody výroby vzhľadom na emisie CO2 v prípade, keď je štandardná výrobná odchýlka výrobcu uspokojivá.
9.3.2.2. Postup odberu vzoriek pri minimálnej veľkosti vzorky tri je stanovený tak, aby pravdepodobnosť, že dávka vyhovie skúške aj v prípade, ak výroba je na 40 % chybná, bola 0,95 (riziko výrobcu = 5 %), zatiaľ čo pravdepodobnosť, že dávka bude prijatá aj v prípade, ak výroba je na 65 % chybná, bola 0,1 (riziko spotrebiteľa = 10 %).
9.3.2.3. Používa sa tento postup (pozri obrázok 1):
Nech L je prirodzený logaritmus hodnoty CO2 stanovenej na účely homologizácie typu:
|
xi |
= |
prirodzený logaritmus merania pre i–té vozidlo zo vzorky; |
|
s |
= |
odhad štandardnej výrobnej odchýlky (po zistení prirodzeného logaritmu meraní); |
|
n |
= |
aktuálne číslo vzorky. |
9.3.2.4. V prípade danej vzorky sa vypočíta štatistický výsledok skúšky kvantifikujúci súčet štandardných odchýlok od limitu, ktorý je definovaný takto:
Potom:
9.3.2.5.1. Ak je štatistický výsledok skúšky väčší ako medzná hodnota pre rozhodnutie o splnení podmienok vzhľadom na veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 1, prijme sa rozhodnutie o splnení podmienok.
9.3.2.5.2. Ak je štatistický výsledok skúšky menší ako medzná hodnota pre rozhodnutie o nesplnení podmienok vzhľadom na veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 1, prijme sa rozhodnutie o nesplnení podmienok.
9.3.2.5.3. V opačnom prípade sa vykonajú skúšky na ďalšom vozidle podľa prílohy 6 a postup sa použije na vzorku zväčšenú o jednu jednotku.
Tabuľka 1
|
Veľkosť vzorky (kumulovaný počet skúšaných vozidiel) |
Medzná hodnota pre rozhodnutie o splnení podmienok |
Medzná hodnota pre rozhodnutie o nesplnení podmienok |
|
(a) |
(b) |
(c) |
|
3 |
3,327 |
–4,724 |
|
4 |
3,261 |
–4,790 |
|
5 |
3,195 |
–4,856 |
|
6 |
3,129 |
–4,922 |
|
7 |
3,063 |
–4,988 |
|
8 |
2,997 |
–5,054 |
|
9 |
2,931 |
–5,120 |
|
10 |
2,865 |
–5,185 |
|
11 |
2,799 |
–5,251 |
|
12 |
2,733 |
–5,317 |
|
13 |
2,667 |
–5,383 |
|
14 |
2,601 |
–5,449 |
|
15 |
2,535 |
–5,515 |
|
16 |
2,469 |
–5,581 |
|
17 |
2,403 |
–5,647 |
|
18 |
2,337 |
–5,713 |
|
19 |
2,271 |
–5,779 |
|
20 |
2,205 |
–5,845 |
|
21 |
2,139 |
–5,911 |
|
22 |
2,073 |
–5,977 |
|
23 |
2,007 |
–6,043 |
|
24 |
1,941 |
–6,109 |
|
25 |
1,875 |
–6,175 |
|
26 |
1,809 |
–6,241 |
|
27 |
1,743 |
–6,307 |
|
28 |
1,677 |
–6,373 |
|
29 |
1,611 |
–6,439 |
|
30 |
1,545 |
–6,505 |
|
31 |
1,479 |
–6,571 |
|
32 |
–2,112 |
–2,112 |
Zhoda výroby v prípade, že štatistické údaje výrobcu sú neuspokojivé alebo nie sú k dispozícii.
9.3.3.1. V nasledujúcich častiach je opísaný postup používaný na overenie požiadaviek zhody výroby vzhľadom na emisie CO2 v prípade, keď dôkaz výrobcu o štandardnej výrobnej odchýlke je buď neuspokojivý, alebo nie je k dispozícii.
9.3.3.2. Postup odberu vzoriek pri minimálnej veľkosti vzorky tri je stanovený tak, aby pravdepodobnosť, že dávka vyhovie skúške aj v prípade, že výroba je na 40 % chybná, bola 0,95 (riziko výrobcu = 5 %), zatiaľ čo pravdepodobnosť, že dávka bude prijatá aj v prípade, že výroba je na 65 % chybná, bola 0,1 (riziko spotrebiteľa = 10 %).
9.3.3.3. Predpokladá sa, že namerané hodnoty CO2 sú logaritmicky normálne rozložené, a mali by sa najprv previesť na hodnoty prirodzeného logaritmu. Nech „mo“ a „m“ označujú minimálnu a maximálnu veľkosť vzorky (mo = 3 a m = 32) a „n“ označuje aktuálny počet jednotiek vo vzorke.
9.3.3.4. Ak prirodzené logaritmy nameraných hodnôt v sériách sú x1, x2…xj a L je prirodzený logaritmus hodnoty CO2 stanovenej na účely homologizácie, potom platí:
V tabuľke 2 sú uvedené medzné hodnoty pre rozhodnutie o splnení podmienok (An) a rozhodnutie o nesplnení podmienok (Bn) pri aktuálnom počte jednotiek vo vzorke. Štatistický výsledok skúšky je pomer 
a používa sa na určenie, či séria spĺňa alebo nespĺňa podmienky, takto:
v prípade mo ≤ n ≤ m:
9.3.3.5.1. séria spĺňa podmienky, ak 
;
9.3.3.5.2. séria spĺňa podmienky, ak 
;
9.3.3.5.3. vykoná sa ďalšie meranie, ak 
.
Tabuľka 2
|
Veľkosť vzorky (kumulovaný počet skúšaných vozidiel) n |
Medzná hodnota pre rozhodnutie o splnení podmienok An |
Medzná hodnota pre rozhodnutie o nesplnení podmienok Bn |
|
(a) |
(b) |
(c) |
|
3 |
–0,80380 |
16,64743 |
|
4 |
–0,76339 |
7,68627 |
|
5 |
–0,72982 |
4,67136 |
|
6 |
–0,69962 |
3,25573 |
|
7 |
–0,67129 |
2,45431 |
|
8 |
–0,64406 |
1,94369 |
|
9 |
–0,61750 |
1,59105 |
|
10 |
–0,59135 |
1,33295 |
|
11 |
–0,56542 |
1,13566 |
|
12 |
–0,53960 |
0,97970 |
|
13 |
–0,51379 |
0,85307 |
|
14 |
–0,48791 |
0,74801 |
|
15 |
–0,46191 |
0,65928 |
|
16 |
–0,43573 |
0,58321 |
|
17 |
–0,40933 |
0,51718 |
|
18 |
–0,38266 |
0,45922 |
|
19 |
–0,35570 |
0,40788 |
|
20 |
–0,32840 |
0,36203 |
|
21 |
–0,30072 |
0,32078 |
|
22 |
–0,27263 |
0,28343 |
|
23 |
–0,24410 |
0,24943 |
|
24 |
–0,21509 |
0,21831 |
|
25 |
–0,18557 |
0,18970 |
|
26 |
–0,15550 |
0,16328 |
|
27 |
–0,12483 |
0,13880 |
|
28 |
–0,09354 |
0,11603 |
|
29 |
–0,06159 |
0,09480 |
|
30 |
–0,02892 |
0,07493 |
|
31 |
0,00449 |
0,05629 |
|
32 |
0,03876 |
0,03876 |
9.3.3.6. Poznámky
Pomocou týchto rekurzívnych vzorcov možno vypočítať postupné hodnoty štatistického výsledku skúšky:
9.4. Vozidlá poháňané výlučne elektrickou hnacou sústavou
Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby vzhľadom na spotrebu elektrickej energie sa spravidla kontrolujú na základe opisu v homologizačnom osvedčení uvedenom v prílohe 4 k tomuto predpisu.
Držiteľ homologizácie musí najmä:
9.4.1.1. zabezpečiť existenciu postupov účinnej kontroly kvality výroby;
9.4.1.2. mať prístup k zariadeniu, ktoré je potrebné na kontrolu zhody s každým homologizovaným typom;
9.4.1.3. zabezpečiť, aby sa zaznamenávali údaje týkajúce sa výsledkov skúšok a aby priložené dokumenty boli k dispozícii počas obdobia určeného po dohode so správnym orgánom;
9.4.1.4. analyzovať výsledky každého typu skúšky tak, aby sa monitorovala a zabezpečila zhodnosť charakteristík výrobku s prihliadnutím na prípustné odchýlky priemyselnej výroby;
9.4.1.5. zabezpečiť, aby sa v prípade každého typu vozidla vykonávali skúšky predpísané v prílohe 7 k tomuto predpisu; bez ohľadu na požiadavky bodu 2.3.1.6 prílohy 7 sa na žiadosť výrobcu skúšky vykonávajú na vozidlách, ktoré neprešli žiadnu vzdialenosť;
9.4.1.6. zabezpečiť, aby sa po každom odbere vzoriek alebo skúšobných kusov, ktoré pri danom type skúšky vykazujú nezhodu, vykonal ďalší odber vzorky a ďalšia skúška. Musia sa vykonať všetky potrebné kroky na obnovenie zhody výroby.
Príslušné orgány, ktoré udeľujú homologizáciu, môžu kedykoľvek overovať metódy uplatňované v každej výrobnej jednotke.
9.4.2.1. Pri každej inšpekcii sa prítomnému inšpektorovi predložia záznamy zo skúšok a monitorovania výroby.
9.4.2.2. Inšpektor môže náhodne vybrať vzorky, ktoré sa preskúšajú v laboratóriu výrobcu. Minimálny počet vzoriek sa môže stanoviť na základe výsledkov vlastných kontrol výrobcu.
9.4.2.3. Keď sa kvalita výroby javí ako neuspokojivá alebo keď sa zdá potrebné overiť platnosť skúšok vykonaných podľa bodu 9.4.2.2, inšpektor zhromaždí vzorky, ktoré sa odošlú do technickej skúšobne, ktorá vykonala homologizačné skúšky.
9.4.2.4. Príslušné orgány môžu vykonať všetky skúšky predpísané v tomto predpise.
9.5. Vozidlá poháňané hybridnou elektrickou hnacou sústavou
Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby vzhľadom na emisie CO2 a spotrebu elektrickej energie hybridných elektrických vozidiel sa spravidla kontrolujú na základe opisu v homologizačnom osvedčení, ktorého vzor je uvedený v prílohe 4 k tomuto predpisu.
Kontrola zhody výroby je založená na posúdení kontrolného postupu výrobcu zo strany príslušného orgánu, aby bola zabezpečená zhoda typu vozidla vzhľadom na emisie CO2 a spotrebu elektrickej energie.
Ak orgán nie je spokojný s úrovňou kontrolného postupu výrobcu, môže požadovať, aby sa na vozidlách vo výrobe vykonali overovacie skúšky.
Zhoda vzhľadom na emisie CO2 sa kontroluje pomocou štatistických postupov uvedených v bodoch 9.3.1 až 9.3.3. Vozidlá sa skúšajú podľa postupu uvedeného v prílohe 8 k tomuto predpisu.
9.6. Opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade nezhody výroby
Ak sa počas inšpekcií zistí nezhoda výroby, príslušný orgán musí zabezpečiť, aby sa v čo najkratšom čase prijali všetky potrebné opatrenia na obnovenie zhody výroby.
10. SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY
10.1. Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v bode 9.1, môže dôjsť k odňatiu homologizácie udelenej vzhľadom na typ vozidla podľa tohto predpisu.
10.2. Ak zmluvná strana dohody z roku 1958, ktorá uplatňuje tento predpis, odníme homologizáciu, ktorú predtým udelila, bezodkladne to oznámi ostatným zmluvným stranám, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára, ktorého vzor je uvedený v prílohe 4 k tomuto predpisu.
11. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY
Ak držiteľ homologizácie úplne zastaví výrobu typu vozidla homologizovaného podľa tohto predpisu, informuje o tom orgán, ktorý homologizáciu udelil. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán o tom informuje ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára, ktorého vzor je uvedený v prílohe 4 k tomuto predpisu.
12. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SKÚŠOBNÍ ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SPÁVNYCH ORGÁNOV
Strany dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznamujú sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických skúšobní zodpovedných za vykonávanie homologizačných skúšok a názvy a adresy správnych orgánov, ktoré udeľujú homologizáciu a ktorým sa zasielajú osvedčenia o udelení homologizácie alebo o odmietnutí, rozšírení alebo odňatí homologizácie vydané v iných štátoch.
(1) V zmysle definície v prílohe 7 k Súhrnnej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3) (TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2).
(2) 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Srbsko a Čiernu Horu, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (voľné), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (voľné), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (voľné), 34 pre Bulharsko, 35 (voľné), 36 pre Litvu, 37 pre Turecko, 38 (voľné), 39 pre Azerbajdžan, 40 pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (voľné), 42 pre Európske spoločenstvo (homologizácie udelené členskými štátmi používajúcimi svoje vlastné symboly EHK), 43 pre Japonsko, 44 (voľné), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu, 47 pre Juhoafrickú republiku, 48 pre Nový Zéland, 49 pre Cyprus, 50 pre Maltu a 51 pre Kórejskú republiku. Nasledujúce čísla sa pridelia ďalším štátom postupne v poradí, v ktorom budú ratifikovať Dohodu o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a časti, ktoré sa môžu montovať a/alebo používať na kolesových vozidlách a o podmienkach pre vzájomné uznávanie homologizácií, udelených na základe týchto predpisov, alebo v ktorom k nej pristúpia, a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám Dohody.
(3) Stredná hodnota referenčných palív G20 a G23 pri teplote 15 °C.
PRÍLOHA 1
ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA POHÁŇANÉHO VÝLUČNE SPAĽOVACÍM MOTOROM A INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SKÚŠOK
Ďalej uvedené informácie, ak prichádzajú do úvahy, sa predkladajú v troch vyhotoveniach s pripojeným zhrnutím.
Ak sa predkladajú výkresy, musia byť vypracované vo vhodnej mierke a dostatočne podrobné. Predkladajú sa vo formáte A4 alebo sú zložené na tento formát. Ak sú určité funkcie riadené mikroprocesorom, musia sa predložiť príslušné prevádzkové informácie.
1. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
1.1. Značka (meno výrobcu): …
1.2. Typ a obchodný opis (uveďte všetky varianty): …
Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle: …
1.3.1. Umiestnenie takej značky: …
1.4. Kategória vozidla: …
1.5. Meno a adresa výrobcu: …
1.6. Meno a adresa splnomocneného zástupcu výrobcu v prípade potreby: …
2. VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA
2.1. Fotografie a/alebo výkresy reprezentatívneho vozidla: …
2.2. Poháňané nápravy (počet, umiestnenie, prepojenie): …
3. HMOTNOSTI (v kilogramoch) (v prípade potreby uveďte odkaz na výkres)
3.1. Hmotnosť vozidla s karosériou v prevádzkovom stave alebo hmotnosť podvozku s kabínou, ak výrobca nemontuje karosériu (vrátane chladiaceho média, olejov, paliva, náradia, rezervného kolesa a vodiča): …
3.2. Najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého vozidla udaná výrobcom: …
4. POPIS HNACEJ SÚSTAVY A JEJ KOMPONENTOV
4.1. Spaľovací motor
4.1.1. Výrobca motora: …
Kód motora podľa výrobcu (vyznačený na motore alebo prostredníctvom iných prostriedkov identifikácie): …
4.1.2.1. Pracovný princíp: zážihový/vznetový, štvordobý/dvojdobý (1)
Počet, usporiadanie a poradie zapaľovania valcov:
4.1.2.2.1. Vývrt (2): … mm
4.1.2.2.2. Zdvih (2): … mm
4.1.2.3. Zdvihový objem (3): … cm3
4.1.2.4. Kompresný pomer objemový (4): …
4.1.2.5. Výkresy spaľovacej komory a hlavy piestu: …
4.1.2.6. Voľnobežné otáčky (4): …
4.1.2.7. Objemový obsah oxidu uhoľnatého vo výfukovom plyne pri voľnobežných otáčkach motora: … % (podľa špecifikácií výrobcu) (4) …
4.1.2.8. Maximálny čistý výkon: … kW za min–1
Palivo: benzín/bezolovnatý benzín/motorová nafta/LPG/NG (1)
4.1.3.1. Oktánové číslo stanovené výskumnou metódou (RON): …
Prívod paliva
Karburátorom(-mi): áno/nie (1)
4.1.4.1.1. Značka(-y): …
4.1.4.1.2. Typ(-y): …
4.1.4.1.3. Montovaný počet: …
Nastavenie (4):
4.1.4.1.4.1. Trysky: …
4.1.4.1.4.2. Venturiho trubice: …
4.1.4.1.4.3. Hladina v plavákovej komore: …
4.1.4.1.4.4. Hmotnosť plaváka: …
4.1.4.1.4.5. Ihlový ventil plaváka: …
Systém štartu za studena: manuálny/automatický (1)
4.1.4.1.5.1. Pracovný princíp: …
4.1.4.1.5.2. Pracovné limity/nastavenia (1) (4): …
Vstrekovaním paliva (len v prípade zážihových motorov): áno/nie (1)
4.1.4.2.1. Opis systému: …
4.1.4.2.2. Pracovný princíp: priame vstrekovanie/predkomora/vírivá komora (1)
Vstrekovacie čerpadlo
4.1.4.2.3.1. Značka(-y): …
4.1.4.2.3.2. Typ(-y): …
4.1.4.2.3.3. Maximálny prívod paliva (1) (4): mm3/zdvih alebo cyklus pri otáčkach čerpadla (1) (4): min–1 alebo charakteristický diagram: …
4.1.4.2.3.4. Časovanie vstreku (4): …
4.1.4.2.3.5. Krivka predvstreku (4): …
4.1.4.2.3.6. Postup kalibrácie: skúšobné zariadenie/motor (1)
Regulátor otáčok
4.1.4.2.4.1. Typ: …
Medzné otáčky:
4.1.4.2.4.2.1. Medzné otáčky pri zaťažení: … min–1
4.1.4.2.4.2.2. Medzné otáčky bez zaťaženia: … min–1
4.1.4.2.4.3. Voľnobežné otáčky: … min–1
Vstrekovač(-e):
4.1.4.2.5.1. Značka(-y): …
4.1.4.2.5.2. Typ(-y): …
4.1.4.2.5.3. Otvárací tlak (4): … kPa alebo charakteristický diagram: …
Systém štartu za studena
4.1.4.2.6.1. Značka(-y): …
4.1.4.2.6.2. Typ(-y): …
4.1.4.2.6.3. Popis: …
Pomocné štartovacie zariadenie
4.1.4.2.7.1. Značka(-y): …
4.1.4.2.7.2. Typ(-y): …
4.1.4.2.7.3. Popis: …
Vstrekovanie paliva (len v prípade zážihových motorov): áno/nie (1)
4.1.4.3.1. Opis sytému:
4.1.4.3.2. Pracovný princíp (1): sacie potrubie (jednobodové/viacbodové)/priame vstrekovanie/iné (uveďte)
|
Riadiaca jednotka – typ (alebo číslo): … |
informácie uvádzané v prípade nepretržitého vstrekovania; v prípade iných systémov sa uvádzajú rovnocenné údaje |
|
Regulátor paliva – typ: … |
|
|
Snímač prietoku vzduchu – typ: … |
|
|
Rozdeľovač paliva – typ: … |
|
|
Regulátor tlaku – typ: … |
|
|
Mikrospínač – typ: … |
|
|
Skrutka na nastavenie voľnobehu – typ: … |
|
|
Puzdro škrtiacej klapky – typ: … |
|
|
Snímač teploty vody – typ: … |
|
|
Snímač teploty vzduchu – typ: … |
|
|
Spínač teploty vzduchu – typ: … |
Ochrana pred elektromagnetickým rušením …
Popis a/alebo výkres: …
4.1.4.3.3. Značka(-y): …
4.1.4.3.4. Typ(-y): …
4.1.4.3.5. Vstrekovače: Otvárací tlak (4): kPa alebo charakteristický diagram (4): …
4.1.4.3.6. Časovanie vstreku: …
Systém štartu za studena: …
4.1.4.3.7.1. Pracovný(-é) princíp(-y): …
4.1.4.3.7.2. Pracovné limity/nastavenia (1) (4): …
Palivové čerpadlo
4.1.4.4.1. Tlak (4): … kPa alebo charakteristický diagram: …
Palivový systém LPG: áno/nie (1)
4.1.4.5.1. Homologizačné číslo podľa predpisu č. 67 a dokumentácia: …
Elektronická motorová riadiaca jednotka pre palivové zariadenie LPG:
4.1.4.5.2.1. Značka(-y): …
4.1.4.5.2.2. Typ: …
4.1.4.5.2.3. Možnosti nastavenia z hľadiska emisií: …
Ďalšia dokumentácia:
4.1.4.5.3.1. Opis ochrany katalyzátora pri prepnutí z benzínu na LPG alebo naopak: …
4.1.4.5.3.2. Usporiadanie systému (elektrické prípojky, vákuové prípojky, hadičky na vyrovnávanie tlaku atď.): …
4.1.4.5.3.3. Výkres symbolu: …
Palivový systém NG: áno/nie (1)
4.1.4.6.1. Homologizačné číslo podľa predpisu č. 67: …
Elektronická riadiaca jednotka motora na prívod NG:
4.1.4.6.2.1. Značka(-y): …
4.1.4.6.2.2. Typ: …
4.1.4.6.2.3. Možnosti nastavenia z hľadiska emisií: …
Ďalšia dokumentácia:
4.1.4.6.3.1. Opis ochrany katalyzátora pri prepnutí z benzínu na NG alebo naopak: …
4.1.4.6.3.2. Usporiadanie systému (elektrické prípojky, vákuové prípojky, hadičky na vyrovnávanie tlaku atď.): …
4.1.4.6.3.3. Výkres symbolu: …
Zapaľovanie:
4.1.5.1. Značka(-y): …
4.1.5.2. Typ(-y): …
4.1.5.3. Pracovný princíp: …
4.1.5.4. Krivka predstihu zapaľovania (4): …
4.1.5.5. Statické časovanie zapaľovania (4): stupňov pred hornou úvraťou
4.1.5.6. Medzera medzi kontaktmi prerušovača (4): …
4.1.5.7. Uhol zopnutia (4): …
Zapaľovacie sviečky
4.1.5.8.1. Značka: …
4.1.5.8.2. Typ: …
4.1.5.8.3. Nastavenie medzery medzi elektródami zapaľovacej sviečky: … mm
Cievka zapaľovania
4.1.5.9.1. Značka: …
4.1.5.9.2. Typ: …
Kondenzátor zapaľovania
4.1.5.10.1. Značka: …
4.1.5.10.2. Typ: …
4.1.6. Chladiaci systém kvapalinový/vzduchový (1)
Systém nasávania:
Tlakový kompresor (preplňovač): áno/nie (1)
4.1.7.1.1. Značka(-y): …
4.1.7.1.2. Typ(-y): …
4.1.7.1.3. Popis systému (maximálny plniaci tlak: … kPa, regulátor plniaceho tlaku)
4.1.7.2. Medzichladič: áno/nie (1)
Popis a/alebo výkresy sacieho potrubia a jeho príslušenstva (zberná komora, vykurovacie zariadenie, prídavné prívody vzduchu atď.): …
4.1.7.3.1. Popis sacieho potrubia (vrátane výkresov a/alebo fotografií): …
Vzduchový filter, výkresy: …, alebo
4.1.7.3.2.1. Značka(-y): …
4.1.7.3.2.2. Typ(-y): …
Tlmič sania, výkresy: …, alebo
4.1.7.3.3.1. Značka(-y): …
4.1.7.3.3.2. Typ(-y): …
Výfukový systém
4.1.8.1. Popis a výkresy výfukového systému: …
Časovanie ventilov alebo rovnocenné údaje:
4.1.9.1. Maximálny zdvih ventilov, uhly otvárania a zatvárania alebo údaje o časovaní alternatívnych systémov rozvodov vzhľadom na úvrate: …
4.1.9.2. Referenčné a/alebo nastavovacie rozsahy (1): …
Použité mazivo:
4.1.10.1. Značka: …
4.1.10.2. Typ: …
Opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia:
4.1.11.1. Zariadenie na recyklovanie plynov z kľukovej skrine (popis a výkresy): …
Prídavné zariadenia na reguláciu znečistenia (ak existujú a ak nie sú uvedené v inom bode):
Katalyzátor: áno/nie (1)
4.1.11.2.1.1. Počet katalyzátorov a častí: …
4.1.11.2.1.2. Rozmery a tvar katalyzátora(-ov) (objem, …): …
4.1.11.2.1.3. Druh katalytickej činnosti: …
4.1.11.2.1.4. Celková náplň vzácnych kovov: …
4.1.11.2.1.5. Pomerná koncentrácia: …
4.1.11.2.1.6. Nosič (štruktúra a materiál): …
4.1.11.2.1.7. Hustota kanálikov: …
4.1.11.2.1.8. Druh puzdra katalyzátora(-ov): …
4.1.11.2.1.9. Umiestnenie katalyzátora(-ov) (miesto a referenčné vzdialenosti vo výfukovom systéme): …
Regeneračné systémy/metóda systémov ďalšej úpravy výfukových plynov, popis:
4.1.11.2.1.10.1. Počet prevádzkových cyklov typu I alebo ekvivalentných cyklov skúšok motora na skúšobnom zariadení medzi dvoma cyklami, v ktorých dochádza k regeneračným fázam za podmienok zodpovedajúcich skúške typu I (vzdialenosť „D“ na obrázku 10/1 v prílohe 10): …
4.1.11.2.1.10.2. Opis metódy použitej na určenie počtu cyklov medzi dvoma cyklami, v ktorých dochádza k regeneračným fázam: …
4.1.11.2.1.10.3. Parametre na určenie úrovne zaťaženia vyžadovaného pred regeneráciou (t.j. teplota, tlak atď.): …
4.1.11.2.1.10.4. Opis metódy použitej na zaťaženie systému v skúšobnom postupe opísanom v bode 3.1 prílohy 10: …
Kyslíkový snímač: typ
4.1.11.2.1.11.1. Umiestnenie kyslíkového snímača: …
4.1.11.2.1.11.2. Riadiaci rozsah kyslíkového snímača: …
Vstrekovanie vzduchu: áno/nie (1)
4.1.11.2.2.1. Typ (impulzné plnenie, vzduchové čerpadlo, …): …
Recirkulácia výfukových plynov (EGR): áno/nie (1)
4.1.11.2.3.1. Charakteristika (prietok, …): …
4.1.11.2.4. Systém regulácie emisií z odparovania
Úplný podrobný popis zariadení a stav ich nastavenia: …
Výkres systému regulácie odparovania: …
Výkres nádoby s aktívnym uhlím: …
Výkres palivovej nádrže s údajmi o objeme a materiálu: …
Zachytávač častíc: áno/nie (1)
4.1.11.2.5.1. Rozmery a tvar zachytávača častíc (objem): …
4.1.11.2.5.2. Typ a konštrukcia zachytávača častíc: …
4.1.11.2.5.3. Umiestnenie zachytávača častíc (referenčné vzdialenosti vo výfukovom systéme): …
Regeneračný systém/metóda. Popis a výkres: …
4.1.11.2.5.4.1. Počet prevádzkových cyklov typu I alebo ekvivalentného cyklu skúšok motora na skúšobnom zariadení medzi dvoma cyklami, v ktorých dochádza k regeneračným fázam za podmienok zodpovedajúcich skúške typu I (vzdialenosť „D“ na obrázku 10/1 v prílohe 10): …
4.1.11.2.5.4.2. Opis metódy použitej na určenie počtu cyklov medzi dvoma cyklami, v ktorých dochádza k regeneračným fázam: …
4.1.11.2.5.4.3. Parametre na určenie úrovne zaťaženia vyžadovaného pred regeneráciou (t. j. teplota, tlak atď.): …
4.1.11.2.5.4.4. Opis metódy použitej na zaťaženie systému v skúšobnom postupe opísanom v bode 3.1 prílohy 10: …
4.1.11.2.6. Iné systémy (popis a pracovný princíp): …
4.2. Riadiaca jednotka hnacej sústavy
4.2.1. Značka: …
4.2.2. Typ: …
4.2.3. Identifikačné číslo: …
4.3. Prevody
Spojka (typ): …
4.3.1.1. Maximálna zmena krútiaceho momentu: …
Prevodovka: …
4.3.2.1. Typ: …
4.3.2.2. Umiestnenie vzhľadom na motor: …
4.3.2.3. Spôsob ovládania: …
4.3.3. Prevodové pomery
|
|
Prevodové pomery |
Koncové prevodové pomery |
Celkové prevodové pomery |
|
Maximum pre CVT (5) |
|
|
|
|
1 |
|
|
|
|
2 |
|
|
|
|
3 |
|
|
|
|
4, 5 a ďalšie |
|
|
|
|
Minimum pre CVT (5) |
|
|
|
|
Spätný prevod |
|
|
|
5. ZAVESENIE
5.1. Pneumatiky a kolesá
Kombinácia(-e) pneumatika/koleso [v prípade pneumatík uveďte označenie rozmeru, minimálny index nosnosti, symbol minimálnej kategórie rýchlosti; v prípade kolies uveďte rozmer(-y) ráfika a odsadenie(-a)]:
Nápravy
5.1.1.1.1. Náprava 1: …
5.1.1.1.2. Náprava 2: …
5.1.1.1.3. Náprava 3: …
5.1.1.1.4. Náprava 4: atď…
Horná a dolná hranica obvodu valenia:
Nápravy
5.1.2.1.1. Náprava 1: …
5.1.2.1.2. Náprava 2: …
5.1.2.1.3. Náprava 3: …
5.1.2.1.4. Náprava 4: atď…
5.1.3. Tlak v pneumatike(-ách) podľa odporúčania výrobcu: … kPa
6. KAROSÉRIA
Sedadlá: …
6.1.1. Počet sedadiel: …
(1) Nehodiace sa prečiarknuť.
(2) Táto hodnota sa musí zaokrúhliť na najbližšiu desatinu milimetra.
(3) Táto hodnota sa musí vypočítať s hodnotou π = 3,1416 a zaokrúhliť na najbližší cm3.
(4) Uveďte toleranciu.
(5) CVT – plynule meniteľný prevod.
PRÍLOHA 2
ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA POHÁŇANÉHO VÝLUČNE ELEKTRICKOU HNACOU SÚSTAVOU A INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SKÚŠOK (1)
Ďalej uvedené informácie, ak prichádzajú do úvahy, sa predkladajú v troch vyhotoveniach s pripojeným zhrnutím.
Ak sa predkladajú výkresy, musia byť vypracované vo vhodnej mierke a dostatočne podrobné. Predkladajú sa vo formáte A4 alebo sú zložené na tento formát. Ak sú určité funkcie riadené mikroprocesorom, musia sa predložiť príslušné prevádzkové informácie.
1. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
1.1. Značka (meno výrobcu): …
1.2. Typ a obchodný opis (uveďte všetky varianty): …
Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle: …
1.3.1. Umiestnenie takej značky: …
1.4. Kategória vozidla: …
1.5. Meno a adresa výrobcu: …
1.6. Meno a adresa splnomocneného zástupcu výrobcu v prípade potreby: …
2. VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA
2.1. Fotografie a/alebo výkresy reprezentatívneho vozidla: …
2.2. Poháňané nápravy (počet, umiestnenie, prepojenie): …
3. HMOTNOSTI (v kilogramoch) (v prípade potreby uveďte odkaz na výkres)
3.1. Hmotnosť vozidla s karosériou v prevádzkovom stave alebo hmotnosť podvozku s kabínou, ak výrobca nemontuje karosériu (vrátane chladiaceho média, olejov, paliva, náradia, rezervného kolesa a vodiča): …
3.2. Najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého vozidla udaná výrobcom: …
4. POPIS HNACEJ SÚSTAVY A JEJ KOMPONENTOV
4.1. Všeobecný popis elektrickej hnacej sústavy
4.1.1. Značka: …
4.1.2. Typ: …
4.1.3. Použitie (2): jeden motor/niekoľko motorov (počet): …
4.1.4. Usporiadanie prevodu: paralelné/transaxiálne/iné (uveďte): …
…
4.1.5. Skúšobné napätie: … V
4.1.6. Menovité otáčky motora: … min–1
4.1.7. Maximálne otáčky motora: … min–1
alebo štandardne nastavené:
otáčky výstupného hriadeľa redukčnej prevodovky (uveďte zaradený prevodový stupeň): … min–1
4.1.8. Otáčky pri maximálnom výkone (3): … min–1
4.1.9. Maximálny výkon: … kW
4.1.10. Maximálny 30-minútový výkon: … kW
4.1.11. Flexibilný rozsah (kde P ≥ 90 % maximálneho výkonu):
otáčky na začiatku rozsahu: … min–1
otáčky na konci rozsahu: … min–1
4.2. Trakčná batéria
4.2.1. Obchodný názov a značka batérie: …
4.2.2. Druh elektrochemického článku: …
4.2.3. Menovité napätie: … V
4.2.4. Maximálny 30-minútový výkon batérie (vybíjanie pri konštantnom výkone): … kW
Výkonnosť batérie pri dvojhodinovom vybíjaní (konštantný výkon alebo konštantný prúd) (2):
4.2.5.1. Energetický výkon batérie: … kWh
4.2.5.2. Kapacita batérie: … Ah za 2 h
4.2.5.3. Hodnota napätia na konci vybíjania: … V
4.2.6. Indikácia konca vybíjania, ktorá vedie k povinnému zastaveniu vozidla (4): …
4.2.7. Hmotnosť batérie: … kg
4.3. Elektrický motor
Pracovný princíp:
4.3.1.1. jednosmerný prúd/striedavý prúd (2)/počet fáz: …
4.3.1.2. s cudzím budením/sériový motor/kompoundný (združený) motor (2)
4.3.1.3. synchrónny/asynchrónny (2)
4.3.1.4. rotor s cievkou/s permanentnými magnetmi/s klietkou (2)
4.3.1.5. počet pólov motora: …
4.3.2. Zotrvačná hmotnosť: …
4.4. Výkonový regulátor
4.4.1. Značka: …
4.4.2. Typ: …
4.4.3. Princíp regulácie: vektorový/otvorená regulačná slučka/uzavretá regulačná slučka/iný (uveďte) (2):
4.4.4. Maximálny efektívny prúd dodávaný do motora (3): … Av priebehu … sekúnd
4.4.5. Používaný rozsah napätia: … V až … V
4.5. Chladiaci systém:
|
motor |
: |
kvapalinový/vzduchový (2) |
|
regulátor |
: |
kvapalinový/vzduchový (2) |
Charakteristiky kvapalinového chladiaceho systému:
4.5.1.1. Druh kvapaliny … obehové čerpadlá: áno/nie (2)
4.5.1.2. Charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y) čerpadla: …
4.5.1.3. Termostat: nastavenie: …
4.5.1.4. Chladič: výkres(-y) alebo značka(-y) a typ(-y): …
4.5.1.5. Poistný ventil: nastavenie tlaku: …
4.5.1.6. Ventilátor: charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y): …
4.5.1.7. Potrubie ventilátora: …
Charakteristiky vzduchového chladiaceho zariadenia
4.5.2.1. Dúchadlo: charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y): …
4.5.2.2. Štandardné vzduchové potrubie: …
4.5.2.3. Systém regulácie teploty: áno/nie (2)
4.5.2.4. Stručný popis: …
4.5.2.5. Vzduchový filter: … Značka(-y): … Typ(-y): …
|
Prípustné teploty podľa údajov výrobcu |
Maximálna teplota |
|
výstup z motora: |
… °C |
|
vstup do regulátora: |
… °C |
|
v referenčnom(-ých) bode(-och) motora: |
… °C |
|
v referenčnom(-ých) bode(-och) regulátora: |
… °C |
4.6. Druh izolácie: …
4.7. Medzinárodný ochranný kód (IP kód): …
|
Princíp systému mazania (2): |
ložiská: |
klzné/valivé |
|
|
mazivo: |
tuk/olej |
|
|
tesnenie: |
áno/nie |
|
|
obehové mazanie: |
áno/nie |
4.9. Popis prevodu
4.9.1. Hnacie kolesá: predné/zadné/4 × 4 (2)
4.9.2. Typ prevodovky: manuálna/automatická (2)
Počet prevodových pomerov: …
|
Prevodový stupeň |
Počet otáčok kolesa |
Prevodový pomer |
Počet otáčok motora |
|
1 |
|
|
|
|
2 |
|
|
|
|
3 |
|
|
|
|
4 |
|
|
|
|
5 |
|
|
|
|
Spätný prevod |
|
|
|
minimum pre CVT (plynule meniteľný prevod): …
maximum pre CVT: …
4.9.4. Odporúčania o zmene prevodových stupňov
|
1 → 2: … |
2 → 1: … |
|
2 → 3: … |
3 → 2: … |
|
3 → 4: … |
4 → 3: … |
|
4 → 5: … |
5 → 4: … |
|
zaradenie rýchlobehu: … |
vyradenie rýchlobehu: … |
5. NABÍJAČKA
5.1. Nabíjačka: zabudovaná/externá (2)
V prípade externej nabíjačky uveďte jej charakteristiku (obchodná značka, model): …
…
5.2. Opis štandardného nabíjacieho profilu: …
Technické údaje o sieti:
5.3.1. Druh siete: jednofázová/trojfázová (2)
5.3.2. Napätie: …
5.4. Odporúčaný oddychový čas medzi koncom vybíjania a začiatkom nabíjania: …
5.5. Teoretický čas trvania úplného nabitia: …
6. ZAVESENIE
6.1. Pneumatiky a kolesá
Kombinácia(-e) pneumatika/koleso [v prípade pneumatík uveďte označenie rozmeru, minimálny index nosnosti, symbol minimálnej kategórie rýchlosti; v prípade kolies uveďte rozmer(-y) ráfika a odsadenie(-a)]: …
Nápravy
6.1.1.1.1. Náprava 1: …
6.1.1.1.2. Náprava 2: …
6.1.1.1.3. Náprava 3: …
6.1.1.1.4. Náprava 4: atď …
Horná a dolná hranica obvodu valenia: …
Nápravy
6.1.2.1.1. Náprava 1: …
6.1.2.1.2. Náprava 2: …
6.1.2.1.3. Náprava 3: …
6.1.2.1.4. Náprava 4: atď …
6.1.3. Tlak v pneumatike(-ách) podľa odporúčania výrobcu: … kPa
7. KAROSÉRIA
Sedadlá: …
7.1.1. Počet sedadiel: …
8. ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ
8.1. Ekvivalentná zotrvačná hmotnosť úplnej prednej nápravy: …
8.2. Ekvivalentná zotrvačná hmotnosť úplnej zadnej nápravy: …
(1) V prípade nekonvenčných motorov alebo systémov výrobca dodá údaje, ktoré sú rovnocenné s požadovanými údajmi.
(2) Uveďte tolerancie.
(3) Nehodiace sa prečiarknuť.
(4) Ak to prichádza do úvahy.
PRÍLOHA 3
ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA POHÁŇANÉHO HYBRIDNOU ELEKTRICKOU HNACOU SÚSTAVOUA INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SKÚŠOK
Ďalej uvedené informácie, ak prichádzajú do úvahy, sa predkladajú v troch vyhotoveniach s pripojeným zhrnutím.
Ak sa predkladajú výkresy, musia byť vypracované vo vhodnej mierke a dostatočne podrobné. Predkladajú sa vo formáte A4 alebo sú zložené na tento formát. Ak sú určité funkcie riadené mikroprocesorom, musia sa predložiť príslušné prevádzkové informácie.
1. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
1.1. Značka (meno výrobcu): …
1.2. Typ a obchodný opis (uveďte všetky varianty): …
Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle: …
1.3.1. Umiestnenie takej značky: …
1.4. Kategória vozidla: …
1.5. Meno a adresa výrobcu: …
1.6. Meno a adresa splnomocneného zástupcu výrobcu v prípade potreby: …
2. VŠEOBECNÉ KONŠTRUKČNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA
2.1. Fotografie a/alebo výkresy reprezentatívneho vozidla: …
2.2. Poháňané nápravy (počet, umiestnenie, prepojenie): …
3. HMOTNOSTI (v kilogramoch) (v prípade potreby uveďte odkaz na výkres)
3.1. Hmotnosť vozidla s karosériou v prevádzkovom stave alebo hmotnosť podvozku s kabínou, ak výrobca nemontuje karosériu (vrátane chladiaceho média, olejov, paliva, náradia, rezervného kolesa a vodiča): …
3.2. Najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého vozidla udaná výrobcom: …
4. POPIS HNACEJ SÚSTAVY A JEJ KOMPONENTOV
4.1. Popis hybridného elektrického vozidla
4.1.1. Kategória hybridného elektrického vozidla: externé nabíjanie/nabíjanie vo vozidle (1)
|
Prepínač pracovného režimu: |
áno/nie (1) |
Voliteľné režimy:
|
Výlučne elektrický: |
áno/nie (1) |
|
Používajúci výlučne palivo: |
áno/nie (1) |
|
Hybridné režimy: |
áno/nie (ak áno, stručný opis) (1) |
Všeobecný popis hybridnej elektrickej hnacej sústavy
4.1.3.1. Výkres usporiadania systému hybridnej hnacej sústavy [motorová zostava/kombinácia prevodov (1)]:
4.1.3.2. Opis všeobecného pracovného princípu hybridnej hnacej sústavy: …
4.1.4. Dojazd vozidla pri využívaní elektrickej energie (podľa prílohy 9): … km
4.1.5. Odporúčania výrobcu týkajúce sa predkondicionovania: …
4.2. Spaľovací motor
4.2.1. Výrobca motora: …
Kód motora podľa výrobcu (vyznačený na motore alebo prostredníctvom iných prostriedkov identifikácie): …
4.2.2.1. Pracovný princíp: zážihový/vznetový, štvordobý/dvojdobý (1)
Počet, usporiadanie a poradie zapaľovania valcov: …
4.2.2.2.1. Vŕtanie (2): … mm
4.2.2.2.2. Zdvih (2): … mm
4.2.2.3. Zdvihový objem (3): … cm3
4.2.2.4. Kompresný pomer objemový (4): …
4.2.2.5. Výkresy spaľovacej komory a hlavy piestu: …
4.2.2.6. Voľnobežné otáčky (4): …
4.2.2.7. Objemový obsah oxidu uhoľnatého vo výfukovom plyne pri voľnobežných otáčkach motora: … % (podľa špecifikácií výrobcu) (4)
4.2.2.8. Maximálny čistý výkon: … kW za … min–1
Palivo: benzín/bezolovnatý benzín/motorová nafta/LPG/NG (1)
4.2.3.1. Oktánové číslo stanovené výskumnou metódou (RON): …
4.2.4. Prívod paliva
Karburátorom(-mi): áno/nie (1)
4.2.4.1.1. Značka(-y): …
4.2.4.1.2. Typ(-y): …
4.2.4.1.3. Montovaný počet: …
Nastavenia (4)
4.2.4.1.4.1. Trysky: …
4.2.4.1.4.2. Venturiho trubice: …
4.2.4.1.4.3. Hladina v plavákovej komore: …
4.2.4.1.4.4. Hmotnosť plaváka: …
4.2.4.1.4.5. Ihlový ventil plaváka: …
Systém štartu za studena: manuálny/automatický (1)
4.2.4.1.5.1. Pracovný princíp: …
4.2.4.1.5.2. Pracovné limity/nastavenia (1) (4): …
Vstrekovaním paliva (len v prípade zážihových motorov): áno/nie (1)
4.2.4.2.1. Opis systému: …
4.2.4.2.2. Pracovný princíp: priame vstrekovanie/predkomora/vírivá komora (1)
Vstrekovacie čerpadlo
4.2.4.2.3.1. Značka(-y): …
4.2.4.2.3.2. Typ(-y): …
4.2.4.2.3.3. Maximálny prívod paliva (1) (4): … mm3/zdvih alebo cyklus pri otáčkach čerpadla (1) (4): … min–1 alebo charakteristický diagram: …
4.2.4.2.3.4. Časovanie vstreku (4): …
4.2.4.2.3.5. Krivka predvstreku (4): …
4.2.4.2.3.6. Postup kalibrácie: skúšobné zariadenie/motor (1)
Regulátor otáčok
4.2.4.2.4.1. Typ: …
Medzné otáčky: …
4.2.4.2.4.2.1. Medzné otáčky pri zaťažení: … min–1
4.2.4.2.4.2.2. Medzné otáčky bez zaťaženia: … min–1
4.2.4.2.4.3. Voľnobežné otáčky: … min–1
Vstrekovač(-e):
4.2.4.2.5.1. Značka(-y): …
4.2.4.2.5.2. Typ(-y): …
4.2.4.2.5.3. Otvárací tlak (4): … kPa alebo charakteristický diagram: …
Systém štartu za studena
4.2.4.2.6.1. Značka(-y): …
4.2.4.2.6.2. Typ(-y): …
4.2.4.2.6.3. Popis: …
Pomocné štartovacie zariadenie
4.2.4.2.7.1. Značka(-y): …
4.2.4.2.7.2. Typ(-y): …
4.2.4.2.7.3. Popis: …
Vstrekovanie paliva (len v prípade zážihových motorov): áno/nie (1)
4.2.4.3.1. Opis systému: …
4.2.4.3.2. Pracovný princíp (1): sacie potrubie (jednobodové/viacbodové)/priame vstrekovanie/iné (uveďte)
|
Riadiaca jednotka – typ (alebo číslo): … |
informácie uvádzané v prípade nepretržitého vstrekovania; v prípade iných systémov sa uvádzajú rovnocenné údaje |
|
Regulátor paliva – typ: … |
|
|
Snímač prietoku vzduchu – typ: … |
|
|
Rozdeľovač paliva – typ: … |
|
|
Regulátor tlaku – typ: … |
|
|
Mikrospínač – typ: … |
|
|
Skrutka na nastavenie voľnobehu – typ: … |
|
|
Puzdro škrtiacej klapky – typ: … |
|
|
Snímač teploty vody – typ: … |
|
|
Snímač teploty vzduchu – typ: … |
|
|
Spínač teploty vzduchu – typ: … |
Ochrana pred elektromagnetickým rušením …
Popis a/alebo výkres: …
4.2.4.3.3. Značka(-y): …
4.2.4.3.4. Typ(-y): …
4.2.4.3.5. Vstrekovače: Otvárací tlak (4): … kPa alebo charakteristický diagram (4): …
4.2.4.3.6. Časovanie vstreku: …
Systém štartu za studena: …
4.2.4.3.7.1. Pracovný(-é) princíp(-y): …
4.2.4.3.7.2. Pracovné limity/nastavenia (1) (4): …
Palivové čerpadlo
4.2.4.4.1. Tlak (4): … kPa alebo charakteristický diagram: …
Zapaľovanie:
4.2.5.1. Značka(-y): …
4.2.5.2. Typ(-y): …
4.2.5.3. Pracovný princíp: …
4.2.5.4. Krivka predstihu zapaľovania (4): …
4.2.5.5. Statické časovanie zapaľovania (4): … stupňov pred hornou úvraťou
4.2.5.6. Medzera medzi kontaktmi prerušovača (4): …
4.2.5.7. Uhol zopnutia (4): …
Zapaľovacie sviečky
4.2.5.8.1. Značka: …
4.2.5.8.2. Typ: …
4.2.5.8.3. Nastavenie medzery medzi elektródami zapaľovacej sviečky: … mm
Cievka zapaľovania
4.2.5.9.1. Značka: …
4.2.5.9.2. Typ: …
Kondenzátor zapaľovania
4.2.5.10.1. Značka: …
4.2.5.10.2. Typ: …
4.2.6. Chladiaci systém: kvapalinový/vzduchový (1)
Systém nasávania:
Tlakový kompresor (preplňovač): áno/nie (1)
4.2.7.1.1. Značka(-y): …
4.2.7.1.2. Typ(-y): …
4.2.7.1.3. Popis systému (maximálny plniaci tlak: … kPa, regulátor plniaceho tlaku)
4.2.7.2. Medzichladič: áno/nie (1)
Popis a/alebo výkresy sacieho potrubia a jeho príslušenstva (zberná komora, vykurovacie zariadenie, prídavné prívody vzduchu atď.): …
4.2.7.3.1. Popis sacieho potrubia (vrátane výkresov a/alebo fotografií): …
Vzduchový filter, výkresy: … alebo
4.2.7.3.2.1. Značka(-y): …
4.2.7.3.2.2. Typ(-y): …
Tlmič sania, výkresy: … alebo
4.2.7.3.3.1. Značka(-y): …
4.2.7.3.3.2. Typ(-y): …
Výfukový systém
4.2.8.1. Popis a výkresy výfukového systému: …
Časovanie ventilov alebo rovnocenné údaje:
4.2.9.1. Maximálny zdvih ventilov, uhly otvárania a zatvárania alebo údaje o časovaní alternatívnych systémov rozvodov vzhľadom na úvrate: …
4.2.9.2. Referenčné a/alebo nastavovacie rozsahy (1): …
Použité mazivo:
4.2.10.1. Značka: …
4.2.10.2. Typ: …
Opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia:
4.2.11.1. Zariadenie na recyklovanie plynov z kľukovej skrine (popis a výkresy): …
Prídavné zariadenia na reguláciu znečistenia (ak existujú a ak nie sú uvedené v inom bode): …
Katalyzátor: áno/nie (1)
4.2.11.2.1.1. Počet katalyzátorov a častí: …
4.2.11.2.1.2. Rozmery a tvar katalyzátora(-ov) (objem, …): …
4.2.11.2.1.3. Druh katalytickej činnosti: …
4.2.11.2.1.4. Celková náplň vzácnych kovov: …
4.2.11.2.1.5. Pomerná koncentrácia: …
4.2.11.2.1.6. Nosič (štruktúra a materiál): …
4.2.11.2.1.7. Hustota kanálikov: …
4.2.11.2.1.8. Druh puzdra katalyzátora(-ov): …
4.2.11.2.1.9. Umiestnenie katalyzátora(-ov) (miesto a referenčné vzdialenosti vo výfukovom systéme): …
Kyslíkový snímač: typ …
4.2.11.2.1.10.1. Umiestnenie kyslíkového snímača: …
4.2.11.2.1.10.2. Riadiaci rozsah kyslíkového snímača: …
Vstrekovanie vzduchu: áno/nie (1)
4.2.11.2.2.1. Typ (impulzné plnenie, vzduchové čerpadlo, …): …
Recirkulácia výfukových plynov (EGR): áno/nie (1)
4.2.11.2.3.1. Charakteristika (prietok, …): …
4.2.11.2.4. Systém regulácie emisií z odparovania
Úplný podrobný popis zariadení a stav ich nastavenia: …
Výkres systému regulácie odparovania: …
Výkres nádoby s aktívnym uhlím: …
Výkres palivovej nádrže s údajmi o objeme a materiále: …
Zachytávač častíc: áno/nie (1)
4.2.11.2.5.1. Rozmery a tvar zachytávača častíc (objem): …
4.2.11.2.5.2. Typ a konštrukcia zachytávača častíc: …
4.2.11.2.5.3. Umiestnenie zachytávača častíc (referenčné vzdialenosti vo výfukovom systéme): …
4.2.11.2.6. Iné systémy (popis a pracovný princíp): …
4.3. Trakčná batéria/zásobník energie
Opis zásobníka energie: (batéria, kondenzátor, zotrvačník/generátor…): …
4.3.1.1. Značka: …
4.3.1.2. Typ: …
4.3.1.3. Identifikačné číslo: …
4.3.1.4. Druh elektrochemického článku: …
4.3.1.5. Energia: … (v prípade batérie: napätie a kapacita Ah za 2 h, v prípade kondenzátora: J, …)
4.3.1.6. Nabíjačka: zabudovaná/externá/bez nabíjačky (1)
4.4. Elektrické motory (samostatný popis každého typu elektrického motora)
4.4.1. Značka: …
4.4.2. Typ: …
Primárne použitie ako: trakčný motor/generátor (1)
4.4.3.1. Pri použití ako trakčný motor: jeden motor/niekoľko motorov (1) (počet): …
4.4.4. Maximálny výkon: … kW
Pracovný princíp:
4.4.5.1. jednosmerný prúd/striedavý prúd/počet fáz (1): …
4.4.5.2. s cudzím budením/sériový motor/kompoundný (združený) motor (1)
4.4.5.3. synchrónny/asynchrónny (1)
4.5. Riadiaca jednotka hnacej sústavy
4.5.1. Značka: …
4.5.2. Typ: …
4.5.3. Identifikačné číslo: …
4.6. Výkonový regulátor
4.6.1. Značka: …
4.6.2. Typ: …
4.6.3. Identifikačné číslo: …
4.7. Prevody
Spojka (typ): …
4.7.1.1. Maximálna zmena krútiaceho momentu: …
Prevodovka: …
4.7.2.1. Typ: …
4.7.2.2. Umiestnenie vzhľadom na motor: …
4.7.2.3. Spôsob ovládania: …
4.7.3. Prevodové pomery
|
|
Prevodové pomery |
Koncové prevodové pomery |
Celkové prevodové pomery |
|
Maximum pre CVT (5) |
|
|
|
|
1 |
|
|
|
|
2 |
|
|
|
|
3 |
|
|
|
|
4, 5 a ďalšie |
|
|
|
|
Minimum pre CVT (5) |
|
|
|
|
Spätný prevod |
|
|
|
5. ZAVESENIE
5.1. Pneumatiky a kolesá
Kombinácia(-e) pneumatika/koleso [v prípade pneumatík uveďte označenie rozmeru, minimálny index nosnosti, symbol minimálnej kategórie rýchlosti; v prípade kolies uveďte rozmer(-y) ráfika a odsadenie(-a)]: …
Nápravy
5.1.1.1.1. Náprava 1: …
5.1.1.1.2. Náprava 2: …
5.1.1.1.3. Náprava 3: …
5.1.1.1.4. Náprava 4: atď …
Horná a dolná hranica obvodu valenia: …
Nápravy
5.1.2.1.1. Náprava 1: …
5.1.2.1.2. Náprava 2: …
5.1.2.1.3. Náprava 3: …
5.1.2.1.4. Náprava 4: atď …
5.1.3. Tlak v pneumatike(-ách) podľa odporúčania výrobcu: … kPa
6. KAROSÉRIA
Sedadlá: …
6.1.1. Počet sedadiel: …
7. ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ
7.1. Ekvivalentná zotrvačná hmotnosť úplnej prednej nápravy: …
7.2. Ekvivalentná zotrvačná hmotnosť úplnej zadnej nápravy: …
(1) Nehodiace sa prečiarknuť.
(2) Táto hodnota sa musí zaokrúhliť na najbližšiu desatinu milimetra.
(3) Táto hodnota sa musí vypočítať s hodnotou π = 3,1416 a zaokrúhliť na najbližší cm3.
(4) Uveďte toleranciu.
(5) CVT – plynule meniteľný prevod.
PRÍLOHA 4
OZNÁMENIE
[maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]
|
|
|
|
|
Vydal: |
názov správneho orgánu: … … … |
|
|
o (2): |
UDELENÍ HOMOLOGIZÁCIE ROZŠÍRENÍ HOMOLOGIZÁCIE ODMIETNUTÍ HOMOLOGIZÁCIE ODŇATÍ HOMOLOGIZÁCIE DEFINITÍVNOM ZASTAVENÍ VÝROBY |
typu vozidla podľa predpisu č. 101
|
Homologizácia č.: … |
Rozšírenie č.: … |
1. Obchodný názov alebo značka vozidla: …
2. Typ vozidla: …
3. Kategória vozidla: …
4. Meno a adresa výrobcu: …
5. Meno a adresa zástupcu výrobcu, v prípade potreby: …
Popis vozidla: …
6.1. Hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave: …
6.2. Maximálna povolená hmotnosť: …
6.3. Typ karosérie: sedan/kombi/kupé (2)
6.4. Pohon: predné kolesá/zadné kolesá/štvorkolesový pohon (2)
6.5. Výlučne elektrické vozidlo: áno/nie (2)
Hybridné elektrické vozidlo: áno/nie (2)
6.6.1. Kategória hybridného elektrického vozidla: externé nabíjanie/nabíjanie vo vozidle (2)
6.6.2. Prepínač pracovného režimu: áno/nie (2)
6.7. Spaľovací motor
6.7.1. Objem valcov: …
6.7.2. Prívod paliva: karburátor/vstrekovanie (2)
6.7.3. Palivo odporúčané výrobcom: …
6.7.4. V prípade LPG/NG (2) referenčné palivo použité pri skúške (napr. G20, G25): …
6.7.5. Maximálny výkon motora: … kW za: … min–1
6.7.6. Tlakový kompresor (preplňovač): áno/nie (2)
6.7.7. Zapaľovanie: vznetové/zážihové (mechanické alebo elektronické) (2)
6.8. Hnacia sústava (výlučne elektrického vozidla alebo hybridného elektrického vozidla) (2)
6.8.1. Maximálny čistý výkon: … kW, za: … až … min–1
6.8.2. Maximálny 30-minútový výkon: … kW
6.8.3. Pracovný princíp: …
6.9. Trakčná batéria (výlučne elektrického vozidla alebo hybridného elektrického vozidla)
6.9.1. Menovité napätie: … V
6.9.2. Kapacita (hodnota na 2 h): … Ah
6.9.3. Maximálny 30-minútový výkon batérie: … kW
6.9.4. Nabíjačka: zabudovaná/externá (2)
6.10. Prevody
6.10.1. Typ prevodovky: manuálna/automatická/s meniteľným prevodom (2)
6.10.2. Počet prevodových stupňov: …
6.10.3. Celkové prevodové pomery (vrátane obvodu behúňa zaťaženej pneumatiky): cestná rýchlosť vozidla (km/h) pri 1 000 otáčkach motora za minútu:
Prvý prevodový stupeň: …
Druhý prevodový stupeň: …
Tretí prevodový stupeň: …
Štvrtý prevodový stupeň: …
Piaty prevodový stupeň: …
Rýchlobeh: …
6.10.4. Koncový prevodový pomer: …
6.11. Pneumatiky
Typ: …
Rozmery: …
Obvod valenia pri zaťažení: …
7. VÝSLEDKY SKÚŠKY
7.1. Vozidlo so spaľovacím motorom a hybridné elektrické vozidlo s iným ako externým nabíjaním (NOVC) (2)
Hmotnostné množstvo emisií CO2
7.1.1.1. Mestské podmienky: … g/km
7.1.1.2. Mimomestské podmienky: … g/km
7.1.1.3. Kombinované podmienky: … g/km
7.1.2.1. Spotreba paliva (mestské podmienky): … l/100 km
7.1.2.2. Spotreba paliva (mimomestské podmienky): … l/100 km
7.1.2.3. Spotreba paliva (kombinované podmienky): … l/100 km
7.1.3. V prípade vozidiel poháňaných výlučne spaľovacím motorom, ktoré sú vybavené periodicky regeneratívnymi systémami uvedenými v bode 2.16 tohto predpisu, sa výsledky skúšky musia vynásobiť faktorom Ki vypočítaným podľa vzorca v prílohe 10.
7.2. Výlučne elektrické vozidlá (2)
Meranie spotreby elektrickej energie
7.2.1.1. Spotreba elektrickej energie: … Wh/km
7.2.1.2. Celkový čas prekročenia tolerancie pri vykonaní cyklu: … s
Meranie dojazdu:
7.2.2.1. Dojazd: … km
7.2.2.2. Celkový čas prekročenia tolerancie pri vykonaní cyklu: … s
7.3. Hybridné elektrické vozidlo s externým nabíjaním (OVC)
7.3.1. Hmotnostné množstvo emisií CO2 [podmienka A, kombinované podmienky (5)]: … g/km
7.3.2. Hmotnostné množstvo emisií CO2 [podmienka B, kombinované podmienky (5)]: g/km
7.3.3. Hmotnostné množstvo emisií CO2 [vážené podmienky, kombinované podmienky (5)]: g/km
7.3.4. Spotreba paliva [podmienka A, kombinované podmienky (5)]: … l/100 km
7.3.5. Spotreba paliva [podmienka B, kombinované podmienky (5)]: … l/100 km
7.3.6. Spotreba paliva [vážené podmienky, kombinované podmienky (5)]: … l/100 km
7.3.7. Spotreba elektrickej energie [podmienka A, kombinované podmienky (5)]: … Wh/km
7.3.8. Spotreba elektrickej energie [podmienka B, kombinované podmienky (5)]: … Wh/km
7.3.9. Spotreba elektrickej energie [vážené podmienky, kombinované podmienky (5)]: … Wh/km
7.3.10. Dojazd pri využití elektrickej energie: … km
8. Vozidlo predvedené na homologizáciu dňa: …
9. Technická skúšobňa zodpvedná za vykonávanie homologizačných skúšok: …
10. Číslo protokolu vydaného touto skúšobňou: …
11. Dátum protokolu vydaného touto skúšobňou: …
12. Hmologizácia udelená/rozšírená/odmietnutá/odňatá (2)
13. Dôvody rozšírenia (ak došlo k rozšíreniu): …
14. Poznámky: …
15. Umiestnenie homologizačnej značky na vozidle: …
16. Miesto: …
17. Dátum: …
18. Podpis: …
(1) Rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil/rozšíril/odmietol/odňal homologizáciu (pozri ustanovenia o homologizácii v tomto predpise).
(2) Nehodiace sa prečiarknuť.
(3) Zopakujte v prípade benzínu a plynného paliva pri vozidlách, ktoré môžu jazdiť buď na benzín, alebo na plynné palivo.
(4) V prípade vozidiel poháňaných zemným plynom (NG) sa jednotka 1/100 km nahrádza jednotkou m3/km.
(5) Merané v priebehu kombinovaného cyklu, t. j. kombinácia prvej časti (mestský cyklus) a druhej časti (mimomestský cyklus).
PRÍLOHA 5
USPORIADANIA HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK
VZOR A
(Pozri bod 4.4 tohto predpisu)
Uvedená homologizačná značka umiestnená na vozidle znamená, že príslušný typ vozidla bol homologizovaný v Holandsku (E4) vzhľadom na meranie emisií CO2 a spotrebu paliva alebo na meranie spotreby elektrickej energie a dojazdu pri využití elektrickej energie podľa predpisu č. 101 pod homologizačným číslom 002492. Prvé dve číslice homologizačného čísla uvádzajú, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 101 v jeho pôvodnom znení.
VZOR B
(Pozri bod 4.5 tohto predpisu)
Uvedená homologizačná značka umiestnená na vozidle znamená, že príslušný typ vozidla bol homologizovaný v Holandsku (E4) v súlade s predpismi č. 101 a 83 (1). Prvé dve číslice homologizačných čísiel uvádzajú, že v čase udelenia daných homologizácií bol predpis č. 101 v pôvodnom znení a predpis č. 83 bol už v znení série zmien 02.
(1) Duhé číslo sa uvádza len ako príklad.
PRÍLOHA 6
METÓDA MERANIA EMISIÍ OXIDU UHLIČITÉHO A SPOTREBY PALIVA VOZIDIEL POHÁŇANÝCH VÝLUČNE SPAĽOVACÍM MOTOROM
1. ŠPECIFIKÁCIA SKÚŠKY
1.1. Emisie oxidu uhličitého (CO2) a spotreba paliva vozidiel poháňaných výlučne spaľovacím motorom sa stanovuje podľa postupu skúšky typu I uvedenej v prílohe 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla.
1.2. Emisie oxidu uhličitého (CO2) a spotreba paliva sa stanovujú samostatne pre prvú časť (jazda v meste) a druhú časť (jazda mimo mesta) určeného jazdného cyklu.
Okrem podmienok stanovených v prílohe 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla, platia tieto podmienky:
1.3.1. Počas skúšky sa smie použiť iba vybavenie potrebné na prevádzku vozidla. Ak je k dispozícii ručne ovládané zariadenie na reguláciu teploty nasávaného vzduchu, musí sa nachádzať v polohe predpísanej výrobcom pre teplotu okolia, pri ktorej sa skúška vykonáva. Vo všeobecnosti musia byť v prevádzke prídavné zariadenia, ktoré sú nevyhnutné na normálnu prevádzku vozidla.
1.3.2. Ak je ventilátor chladiča regulovaný teplotou, musí byť v stave ako pri normálnej prevádzke vozidla. Vykurovací systém priestoru pre cestujúcich a klimatizácia musia byť vypnuté, ale kompresor takýchto systémov musí byť v normálnej prevádzke.
1.3.3. Ak je namontovaný tlakový kompresor (preplňovač), musí byť počas skúšky v normálnom prevádzkovom stave.
1.3.4. Všetky mazivá musia byť odporučené výrobcom vozidla a uvedú sa v skúšobnom protokole.
1.3.5. Používa sa typ pneumatík, ktorý podľa výrobcu vozidla zodpovedá pôvodnej výbave, a pneumatiky sú nahustené na tlak odporúčaný pre skúšobné zaťaženie a rýchlosti. Tlaky sa uvedú v skúšobnom protokole.
1.4. Výpočet hodnôt CO2 a spotreby paliva
Hmotnosť emisií CO2 vyjadrená v g/km sa vypočítava z výsledkov merania podľa ustanovení uvedených v doplnku 8 k prílohe 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla.
1.4.1.1. Na účely tohto výpočtu hustota CO2 je QCO2 = 1,964 g/liter.
1.4.2. Hodnoty spotreby paliva sa vypočítavajú z emisií uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého stanovených z výsledkov merania podľa ustanovení uvedených v doplnku 8 k prílohe 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla.
1.4.3. Spotreba paliva vyjadrená v litroch na 100 km (v prípade benzínu, LPG alebo motorovej nafty) alebo v m3 na 100 km (v prípade NG) sa vypočítava pomocou tohto vzorca:
|
a) |
v prípade vozidiel so zážihovým motorom poháňaným benzínom: FC = (0,1154/D) · [(0,866 · HC) + (0,429 · CO) + (0,273 · CO2)] |
|
b) |
v prípade vozidiel so zážihovým motorom poháňaným LPG: FCnorm = (0,1212/0,538) · [(0,825 · HC) + (0,429 · CO) + (0,273 · CO2)] Ak sa zloženie paliva použitého pri skúške líši od zloženia predpokladaného na účely výpočtu normalizovanej spotreby, môže sa na žiadosť výrobcu použiť korekčný faktor cf takto: FCnorm = (0,1212/0,538) · (cf) · [(0,825 · HC) + (0,429 · CO) + (0,273 · CO2)] Korekčný faktor cf, ktorý možno použiť, sa stanovuje takto: cf = 0,825 + 0,0693 · nactual kde: nactual = skutočný pomer H/C použitého paliva |
|
c) |
v prípade vozidiel so zážihovým motorom poháňaným NG: Fcnorm = (0,1336/0,654) · [(0,749 · HC) + (0,429 · CO) + (0,273 · CO2)] |
|
d) |
v prípade vozidiel so vznetovým motorom: FC = (0,1155/D) · [(0,866 · HC) + (0,429 · CO) + (0,273 · CO2)] V týchto vzorcoch:
V prípade plynných palív ide o hustotu pri 15 °C. |
PRÍLOHA 7
METÓDA MERANIA SPOTREBY ELEKTRICKEJ ENERGIE PRI VOZIDLÁCH POHÁŇANÝCH VÝLUČNE ELEKTRICKOU HNACOU SÚSTAVOU
1. SKÚŠOBNÝ POSTUP
1.1. Zloženie
Skúšobný postup sa skladá z dvoch častí (pozri obr. 1):
|
a) |
mestský cyklus zložený zo štyroch základných mestských cyklov; |
|
b) |
mimomestský cyklus. |
V prípade manuálnej prevodovky s niekoľkými prevodovými stupňami mení skúšobný technik prevodový stupeň podľa špecifikácií výrobcu.
Ak má vozidlo niekoľko druhov jazdných režimov voliteľných vodičom, skúšobný technik zvolí jazdný režim, ktorý najlepšie zodpovedá cieľovej krivke.
Obrázok 1
Skúšobný postup – kategória vozidiel M1 a N1
|
Teoretická vzdialenosť |
= |
11 022 m |
|
Priemerná rýchlosť |
= |
33,6 km/h |
1.2. Mestský cyklus
Mestský cyklus sa skladá zo štyroch základných cyklov, z ktorých každý trvá 195 sekúnd, a teda celkove trvá 780 sekúnd.
Základný mestský cyklus je opísaný na obrázku 2 a v tabuľke 1.
Obrázok 2
Základný mestský cyklus (195 sekúnd)
Tabuľka 1
Základný mestský cyklus
|
Činnosť č. |
Druh činnosti |
Režim č. |
Zrýchlenie (m/s2) |
Rýchlosť (km/h) |
Trvanie činnosti (s) |
Trvanie režimu (s) |
Celkový čas (s) |
|
1 |
Státie |
1 |
0,00 |
0 |
11 |
11 |
11 |
|
2 |
Zrýchlenie |
2 |
1,04 |
0 – 15 |
4 |
4 |
15 |
|
3 |
Konštantná rýchlosť |
3 |
0,00 |
15 |
8 |
8 |
23 |
|
4 |
Spomalenie |
4 |
–0,83 |
15 – 0 |
5 |
5 |
28 |
|
5 |
Státie |
5 |
0,00 |
0 |
21 |
21 |
49 |
|
6 |
Zrýchlenie |
6 |
0,69 |
0 – 15 |
6 |
12 |
55 |
|
7 |
Zrýchlenie |
|
0,79 |
15 – 32 |
6 |
|
61 |
|
8 |
Konštantná rýchlosť |
7 |
0,00 |
32 |
24 |
24 |
85 |
|
9 |
Spomalenie |
8 |
–0,81 |
32 – 0 |
11 |
11 |
96 |
|
10 |
Státie |
9 |
0,00 |
0 |
21 |
21 |
117 |
|
11 |
Zrýchlenie |
10 |
0,69 |
0 – 15 |
6 |
26 |
123 |
|
12 |
Zrýchlenie |
|
0,51 |
15 – 35 |
11 |
|
134 |
|
13 |
Zrýchlenie |
|
0,46 |
35 – 50 |
9 |
|
143 |
|
14 |
Konštantná rýchlosť |
11 |
0,00 |
50 |
12 |
12 |
155 |
|
15 |
Spomalenie |
12 |
–0,52 |
50 – 35 |
8 |
8 |
163 |
|
16 |
Konštantná rýchlosť |
13 |
0,00 |
35 |
15 |
15 |
178 |
|
17 |
Spomalenie |
14 |
–0,97 |
35 – 0 |
10 |
10 |
188 |
|
18 |
Státie |
15 |
0,00 |
0 |
7 |
7 |
195 |
|
Súhrnné údaje |
Trvanie (s) |
Percentuálne vyjadrenie |
|
Státie |
60 |
30,77 |
|
Zrýchlenie |
42 |
21,54 |
|
Konštantná rýchlosť |
59 |
30,26 |
|
Spomalenie |
34 |
17,44 |
|
Spolu |
195 |
100,00 |
|
Priemerná rýchlosť (km/h) |
18,77 |
|
Prevádzkový čas (s) |
195 |
|
Vzdialenosť teoreticky prejdená pri základnom mestskom cykle (m) |
1 017 |
|
Vzdialenosť teoreticky prejdená pri štyroch základných mestských cykloch (m) |
4 067 |
1.3. Mimomestský cyklus
Mimomestský cyklus je opísaný na obrázku 3 a v tabuľke 2.
Obrázok 3
Mimomestský cyklus (400 sekúnd)
Poznámka: Postup, ktorý sa má uplatniť, ak vozidlo nesplnilo požiadavky na rýchlosť podľa tejto krivky, je podrobne opísaný v bode 1.4.
Tabuľka 2
Mimomestský cyklus
|
Činnosť č. |
Druh činnosti |
Režim č. |
Zrýchlenie (m/s2) |
Rýchlosť (km/h) |
Trvanie činnosti (s) |
Trvanie režimu (s) |
Celkový čas (s) |
|
1 |
Státie |
1 |
0,00 |
0 |
20 |
20 |
20 |
|
2 |
Zrýchlenie |
2 |
0,69 |
0 – 15 |
6 |
41 |
26 |
|
3 |
Zrýchlenie |
|
0,51 |
15 – 35 |
11 |
|
37 |
|
4 |
Zrýchlenie |
|
0,42 |
35 – 50 |
10 |
|
47 |
|
5 |
Zrýchlenie |
|
0,40 |
50 – 70 |
14 |
|
61 |
|
6 |
Konštantná rýchlosť |
3 |
0,00 |
70 |
50 |
50 |
111 |
|
7 |
Spomalenie |
4 |
–0,69 |
70–50 |
8 |
8 |
119 |
|
8 |
Konštantná rýchlosť |
5 |
0,00 |
50 |
69 |
69 |
188 |
|
9 |
Zrýchlenie |
6 |
0,43 |
50–70 |
13 |
13 |
201 |
|
10 |
Konštantná rýchlosť |
7 |
0,00 |
70 |
50 |
50 |
251 |
|
11 |
Zrýchlenie |
8 |
0,24 |
70 – 100 |
35 |
35 |
286 |
|
12 |
Konštantná rýchlosť |
9 |
0,00 |
100 |
30 |
30 |
316 |
|
13 |
Zrýchlenie |
10 |
0,28 |
100 – 120 |
20 |
20 |
336 |
|
14 |
Konštantná rýchlosť |
11 |
0,00 |
120 |
10 |
10 |
346 |
|
15 |
Spomalenie |
12 |
–0,69 |
120 – 80 |
16 |
34 |
362 |
|
16 |
Spomalenie |
|
–1,04 |
80 – 50 |
8 |
|
370 |
|
17 |
Spomalenie |
|
–1,39 |
50 – 0 |
10 |
|
380 |
|
18 |
Státie |
13 |
0,00 |
0 |
20 |
20 |
400 |
|
Súhrnné údaje |
Trvanie (s) |
Percentuálne vyjadrenie |
|
Státie |
40 |
10,00 |
|
Zrýchlenie |
109 |
27,25 |
|
Konštantná rýchlosť |
209 |
52,25 |
|
Spomalenie |
42 |
10,50 |
|
Spolu |
400 |
100,00 |
|
Priemerná rýchlosť (km/h) |
62,60 |
|
Prevádzkový čas (s) |
400 |
|
Teoreticky prejdená vzdialenosť (m) |
6 956 |
1.4. Tolerancie
Tolerancie sú uvedené na obrázku 4.
Obrázok 4
Rýchlostné tolerancie
Tolerancie rýchlosti (±2 km/h) a času (±1 s) sa podľa znázornenia na obrázku 4 v každom bode geometricky sčítavajú.
Pri rýchlosti nižšej ako 50 km/h sú povolené tieto odchýlky nad rámec uvedenej tolerancie:
|
a) |
pri zmene prevodového stupňa odchýlka v trvaní menej ako 5 sekúnd; |
|
b) |
a v iných prípadoch až 5-krát za hodinu vždy v trvaní menej ako 5 sekúnd. |
Celkový čas prekročenia tolerancie musí byť uvedený v skúšobnom protokole.
Pri rýchlosti vyššej ako 50 km/h môžu byť tolerancie prekročené za predpokladu, že pedál akcelerátora je úplne stlačený.
2. SKÚŠOBNÁ METÓDA
2.1. Princíp
Ďalej opísaná skúšobná metóda umožňuje meranie spotreby elektrickej energie vyjadrenej vo Wh/km:
2.2. Parametre, jednotky a presnosť meraní
|
Parameter |
Jednotky |
Presnosť |
Rozlíšenie |
|
Čas |
s |
±0,1 s |
0,1 s |
|
Vzdialenosť |
m |
±0,1 % |
1 m |
|
Teplota |
°C |
±1 °C |
1 °C |
|
Rýchlosť |
km/h |
±1 % |
0,2 km/h |
|
Hmotnosť |
kg |
±0,5 % |
1 kg |
|
Energia |
Wh |
±0,2 % |
Trieda 0,2 s podľa IEC 687 |
|
IEC = Medzinárodná elektrotechnická komisia. |
|||
2.3. Vozidlo
2.3.1. Stav vozidla
2.3.1.1. Pneumatiky vozidla musia byť nahustené na tlak udaný výrobcom vozidla pre pneumatiky pri teplote okolia.
2.3.1.2. Viskozita olejov pre mechanické pohyblivé časti musí zodpovedať špecifikáciám výrobcu vozidla.
2.3.1.3. Zariadenia na osvetlenie a svetelnú signalizáciu a pomocné zariadenia musia byť vypnuté s výnimkou tých, ktoré sa vyžadujú na skúšku a normálnu dennú prevádzku vozidla.
2.3.1.4. Všetky zásobníky energie, ktoré sú k dispozícii na iné ako trakčné účely (elektrické, hydraulické, pneumatické atď.), musia byť nabité na svoju maximálnu hodnotu udanú výrobcom.
2.3.1.5. Ak sú batérie v prevádzke pri teplote vyššej ako teplota okolia, skúšobný technik musí použiť postup odporúčaný výrobcom vozidla, aby udržal teplotu batérie v normálnom prevádzkovom rozsahu.
Zástupca výrobcu musí mať možnosť overiť, že tepelná regulácia batérie nie je nefunkčná ani obmedzená.
2.3.1.6. Vozidlo musí pred skúškou v priebehu siedmich dní prejsť najmenej 300 km s tými batériami, ktoré sú namontované na skúšobnom vozidle.
2.4. Pracovný režim
Všetky skúšky sa vykonávajú pri teplote od 20 °C do 30 °C.
Skúšobná metóda zahŕňa tieto kroky:
|
a) |
počiatočné nabíjanie batérie; |
|
b) |
dvojnásobné vykonanie cyklu pozostávajúceho zo štyroch mestských cyklov a jedného mimomestského cyklu; |
|
c) |
nabíjanie batérie; |
|
d) |
výpočet spotreby elektrickej energie. |
Ak je potrebné vozidlo medzi jednotlivými krokmi premiestniť, odtlačí sa na ďalšie skúšobné miesto (bez regeneratívneho dobíjania).
2.4.1. Počiatočné nabíjanie batérie
Nabíjanie batérie sa skladá z týchto postupov:
2.4.1.1. Vybitie batérie
Postup sa začína vybitím batérie vozidla počas jazdy (na skúšobnej dráhe, na vozidlovom dynamometri atď.) pri konštantnej rýchlosti rovnajúcej sa 70 % ± 5 % maximálnej tridsaťminútovej rýchlosti vozidla.
Vybíjanie sa ukončí:
|
a) |
keď vozidlo nie je schopné jazdy rýchlosťou rovnajúcou sa 65 % maximálnej tridsaťminútovej rýchlosti; |
|
b) |
alebo keď štandardné palubné prístroje vodičovi signalizujú, aby vozidlo zastavil, alebo |
|
c) |
po prejdení vzdialenosti 100 km. |
2.4.1.2. Vykonanie normálneho nočného nabíjania
Batéria sa musí nabiť ďalej uvedeným postupom.
2.4.1.2.1. Postup normálneho nočného nabíjania
Nabíjanie sa vykonáva:
|
a) |
palubnou nabíjačkou, ak je namontovaná; |
|
b) |
externou nabíjačkou odporúčanou výrobcom, pričom nabíjanie sa vykonáva spôsobom predpísaným pre normálne nabíjanie; |
|
c) |
pri teplote okolia v rozsahu od 20 °C do 30 °C. |
Tento postup vylučuje všetky typy špeciálneho nabíjania, ktoré by mohli byť iniciované automaticky alebo manuálne ako napr. vyrovnávacie nabíjanie alebo nabíjanie v rámci údržby.
Výrobca automobilu musí vyhlásiť, že počas skúšky sa nepoužil žiadny špeciálny postup nabíjania.
2.4.1.2.2. Kritérium ukončenia nabíjania
Kritériom ukončenia nabíjania je 12-hodinový čas nabíjania okrem prípadu, keď vodič dostane jasné upozornenie prostredníctvom štandardných palubných prístrojov, že batéria ešte nie je úplne nabitá.
V tomto prípade,
2.4.1.2.3. Úplne nabitá batéria
Batéria, ktorá bola nabitá postupom nočného nabíjania až po splnenie kritéria ukončenia nabíjania.
2.4.2. Vykonanie cyklu a meranie dojazdu
Zaznamená sa koniec času nabíjania t0 (odpojenie).
Vozidlový dynamometer sa nastaví podľa metódy opísanej v doplnku k tejto prílohe.
V čase do 4 hodín od t0 sa na vozidlovom dynamometri začne a vykoná cyklus pozostávajúci zo štyroch základných mestských cyklov a jedného mimomestského cyklu (skúšobná vzdialenosť: 22 km, trvanie skúšky: 40 minút).
Po ukončení sa zaznamená hodnota Dtest prejdenej vzdialenosti v km.
2.4.3. Nabíjanie batérie
Vozidlo sa pripojí na sieť do 30 minút po ukončení dvoch opakovaní cyklu pozostávajúceho zo štyroch základných mestských cyklov a jedného mimomestského cyklu.
Vozidlo sa nabíja postupom normálneho nočného nabíjania (pozri bod 2.4.1.2 tejto prílohy).
Zariadením na meranie energie, ktoré je zapojené medzi sieťovou zásuvkou a vozidlovou nabíjačkou, sa meria energia E dodávaná zo siete, ako aj čas nabíjania.
Nabíjanie sa zastaví po 24 hodinách od predchádzajúceho konca času nabíjania (t0).
Poznámka:
V prípade prerušenia dodávky prúdu zo siete sa 24-hodinová perióda predĺži o čas trvania prerušenia dodávky. Riadne vykonanie nabíjania konzultuje technická skúšobňa homologizačného laboratória s výrobcom vozidla.
2.4.4. Výpočet spotreby elektrickej energie
Merania energie E udávanej vo Wh a času nabíjania sa zaznamenávajú v skúšobnom protokole.
Spotreba elektrickej energie c sa stanovuje podľa vzorca:
(vyjadrená vo Wh/km a zaokrúhlená na najbližšie celé číslo),
kde Dtest je vzdialenosť prejdená počas skúšky (km).
Doplnok k prílohe 7
Stanovenie celkového jazdného odporu vozidla poháňaného výlučne elektrickou hnacou sústavou a kalibrácia dynamometra
1. ÚVOD
Účelom tohto doplnku je určiť metódu merania celkového jazdného odporu vozidla so štatistickou presnosťou ±4 % pri konštantnej rýchlosti a reprodukovať tento nameraný jazdný odpor na vozidlovom dynamometri s presnosťou ±5 %.
2. VLASTNOSTI SKÚŠOBNEJ DRÁHY
Skúšobná dráha musí byť rovná, priama a bez prekážok alebo protiveterných zábran, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú variabilitu merania jazdného odporu.
Pozdĺžny sklon skúšobnej dráhy nesmie presiahnuť ±2 %. Tento sklon je vymedzený ako pomer výškového rozdielu medzi obidvoma koncami skúšobnej dráhy a jeho celkovej dĺžky. Okrem toho lokálny sklon medzi ktorýmikoľvek dvoma bodmi vzdialenými od seba 3 m sa nesmie odchyľovať od pozdĺžneho sklonu o viac ako ±0,5 %.
Maximálny sklon prierezu skúšobnej dráhy nesmie presiahnuť 1,5 %.
3. ATMOSFERICKÉ PODMIENKY
3.1. Vietor
Skúška sa vykonáva pri priemernej rýchlosti vetra menej ako 3 m/s s nárazovou rýchlosťou menej ako 5 m/s. Okrem toho vektorová zložka rýchlosti vetra prebiehajúceho naprieč skúšobnou dráhou nesmie presiahnuť 2 m/s. Rýchlosť vetra sa meria vo výške 0,7 m nad povrchom dráhy.
3.2. Vlhkosť
Dráha musí byť suchá.
3.3. Referenčné podmienky
|
Barometrický tlak |
H0 = 100 kPa |
|
Teplota |
T0 = 293 K (20 °C) |
|
Hustota vzduchu |
d0 = 1,189 kg/m3 |
3.3.1. Hustota vzduchu
3.3.1.1. Hustota vzduchu počas skúšky vypočítaná podľa bodu 3.3.1.2 sa nesmie líšiť od hustoty vzduchu danej pri referenčných podmienkach o viac ako 7,5 %.
3.3.1.2. Hustota vzduchu sa vypočítava podľa vzorca:
kde:
|
dT |
je hustota vzduchu počas skúšky (kg/m3), |
|
d0 |
je hustota vzduchu pri referenčných podmienkach (kg/m3), |
|
HT |
je celkový barometrický tlak počas skúšky (kPa), |
|
TT |
je absolútna teplota počas skúšky (K). |
3.3.2. Podmienky okolia
3.3.2.1. Teplota okolia musí byť v rozmedzí od 5 °C (278 K) do 35 °C (308 K) a barometrický tlak od 91 kPa do 104 kPa. Relatívna vlhkosť musí byť menej ako 95 %.
3.3.2.2. Po dohode s výrobcom sa však môžu skúšky vykonávať aj pri teplote okolia nižšej ako 1 °C. V tomto prípade sa použije korekčný faktor vypočítaný pre 5 °C.
4. PRÍPRAVA VOZIDLA
4.1. Zábeh
Vozidlo musí byť v normálnom prevádzkovom stave a normálnom stave nastavenia po zábehu najmenej 300 km. Pneumatiky sa zabehávajú súbežne s vozidlom alebo musia mať hĺbku drážky dezénu v rozmedzí od 90 do 50 % pôvodnej hĺbky drážky dezénu.
4.2. Kontroly
V súlade so špecifikáciami výrobcu sa pre uvažované použitie vykonávajú tieto kontroly: kolesá, ráfiky kolies, pneumatiky (značka, typ, tlak), geometria prednej nápravy, nastavenie bŕzd (odstránenie nežiadúceho odporu), mazanie prednej a zadnej nápravy, nastavenie zavesenia náprav a svetlej výšky vozidla, atď. Kontroluje sa, či počas voľnobehu nenastáva elektrické brzdenie.
4.3. Príprava na skúšku
4.3.1. Vozidlo sa naloží tak, aby sa dosiahla jeho skúšobná hmotnosť vrátane vodiča a meracieho zariadenia, ktorá je rovnomerne rozložená v ložných priestoroch.
4.3.2. Okná vozidla musia byť zatvorené. Všetky kryty klimatizačných systémov, svetlometov atď. musia byť zatvorené.
4.3.3. Vozidlo musí byť čisté.
4.3.4. Bezprostredne pred skúškou sa musí vozidlo príslušným spôsobom uviesť na normálnu prevádzkovú teplotu.
5. STANOVENÁ RÝCHLOSŤ V
Stanovená rýchlosť sa vyžaduje na určenie jazdného odporu pri referenčnej rýchlosti z krivky jazdného odporu. Aby sa určil jazdný odpor ako funkcia rýchlosti vozidla v okolí referenčnej rýchlosti Vo, jazdné odpory sa merajú pri stanovenej rýchlosti V. Spolu s referenčnými rýchlosťami je potrebné merať najmenej štyri alebo päť bodov, ktoré zobrazujú stanovené rýchlosti.
V tabuľke 1 sú uvedené stanovené rýchlosti pre jednotlivé kategórie vozidiel. Hviezdičkou (*) je v tabuľke označená referenčná rýchlosť.
Tabuľka 1
|
Kategória Vmax. |
Stanovené rýchlosti (km/h) |
|||||
|
> 130 |
120 (2) |
100 |
80 (1) |
60 |
40 |
20 |
|
130 – 100 |
90 |
80 (1) |
60 |
40 |
20 |
— |
|
100 – 70 |
60 |
50 (1) |
40 |
30 |
20 |
— |
|
< 70 |
50 (2) |
40 (1) |
30 |
20 |
— |
— |
6. KOLÍSANIE ENERGIE POČAS JAZDY ZOTRVAČNOSŤOU
6.1. Určenie celkového jazdného odporu
6.1.1. Meracie vybavenie a presnosť
Prípustná chyba merania musí byť pri meraní času menšia ako 0,1 sekundy a pri meraní rýchlosti menšia ako ±0,5 km/h.
6.1.2. Skúšobný postup
6.1.2.1. Vozidlo zrýchľuje na rýchlosť o 5 km/h vyššiu, ako je rýchlosť, pri ktorej sa začína meranie.
6.1.2.2. Prevodovka sa uvedie do neutrálnej polohy alebo sa odpojí zdroj energie.
6.1.2.3. Meria sa čas t1 potrebný na spomalenie vozidla z rýchlosti:
V2 = V + Δ Vkm/h na rýchlosť V1 = V – Δ Vkm/h
kde:
Δ V ≤ 5 km/h pre menovitú rýchlosť ≤ 50 km/h
Δ V ≤ 10 km/h pre menovitú rýchlosť > 50 km/h
6.1.2.4. Rovnaká skúška sa vykoná v opačnom smere a meria sa čas t2.
6.1.2.5. Z dvoch časov t1 and t2 sa vypočíta priemer T1.
6.1.2.6. Tieto skúšky sa opakujú dovtedy, kým štatistická presnosť (p) priemeru
nie je rovná alebo menšia ako 4 % (p ≤ 4 %).
Štatistická presnosť (p) sa stanovuje podľa vzorca:
kde:
|
t |
je koeficient udaný v ďalej uvedenej tabuľke |
|
s |
je štandardná odchýlka: |
|
n |
je počet skúšok |
|
n |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
|
t |
3,2 |
2,8 |
2,6 |
2,5 |
2,4 |
2,3 |
2,3 |
| t/
|
1,6 |
1,25 |
1,06 |
0,94 |
0,85 |
0,77 |
0,73 |
6.1.2.7. Výpočet sily jazdného odporu
Sila jazdného odporu F pri stanovenej rýchlosti V sa vypočítava takto:
[N]
kde:
|
MHP |
je skúšobná hmotnosť, |
|
Mr |
je ekvivalentná zotrvačná hmotnosť všetkých kolies a častí vozidla, ktoré rotujú s kolesami počas jazdy zotrvačnosťou na vozovke. Mr by sa mala merať alebo vypočítať vhodným spôsobom. |
6.1.2.8. Jazdný odpor určený na dráhe sa koriguje na referenčné podmienky okolia takto:
Fkorigované = k · Fnamerané
kde:
|
RR |
je valivý odpor pri rýchlosti V |
|
RAERO |
je aerodynamický odpor pri rýchlosti V |
|
RT |
je celkový jazdný odpor = RR + RAERO |
|
KR |
je teplotný korekčný faktor valivého odporu, ktorý je rovný: 3,6 × 10–3 °C |
|
t |
je teplota okolia skúšobnej dráhy v °C |
|
t0 |
je referenčná teplota okolia = 20 °C |
|
dt |
je hustota vzduchu pri skúšobných podmienkach |
|
d0 |
je hustota vzduchu pri referenčných podmienkach (20 °C, 100 kPa) = 1,189 kg/m3 |
Pomery RR/RT a RAERO/RT špecifikuje výrobca vozidla na základe údajov bežne dostupných v spoločnosti.
Ak tieto hodnoty nie sú k dispozícii, po dohode s výrobcom a príslušnou technickou skúšobňou sa môžu použiť hodnoty pre pomer valivý/celkový odpor určené podľa tohto vzorca:
kde:
|
MHP |
je skúšobná hmotnosť |
a koeficienty „a“ a „b“ sú pre každú rýchlosť uvedené v tejto tabuľke:
|
V (km/h) |
a |
b |
|
20 |
7,24 · 10–5 |
0,82 |
|
40 |
1,59 · 10–4 |
0,54 |
|
60 |
1,96 · 10–4 |
0,33 |
|
80 |
1,85 · 10–4 |
0,23 |
|
100 |
1,63 · 10–4 |
0,18 |
|
120 |
1,57 · 10–4 |
0,14 |
6.2. Nastavenie dynamometra
Účelom tohto postupu je simulovať na dynamometri celkový jazdný odpor pri danej rýchlosti.
6.2.1. Meracie vybavenie a presnosť
Meracie vybavenie je podobné vybaveniu používanému pri skúške na dráhe.
6.2.2. Skúšobný postup
6.2.2.1. Vozidlo sa nainštaluje na dynamometer.
6.2.2.2. Pneumatiky hnacích kolies sa nahustia (za studena) na tlak vyžadovaný podľa potrieb vozidlového dynamometra.
6.2.2.3. Ekvivalentná zotrvačná hmotnosť vozidlového dynamometra sa nastaví podľa tabuľky 2.
Tabuľka 2
|
Skúšobná hmotnosť MHP (kg) |
Ekvivalentná zotrvačná hmotnosť I (kg) |
|
MHP ≤ 480 |
455 |
|
480 < MHP ≤ 540 |
510 |
|
540 < MHP ≤ 595 |
570 |
|
595 < MHP ≤ 650 |
625 |
|
650 < MHP ≤ 710 |
680 |
|
710 < MHP ≤ 765 |
740 |
|
765 < MHP ≤ 850 |
800 |
|
850 < MHP ≤ 965 |
910 |
|
965 < MHP ≤ 1 080 |
1 020 |
|
1 080 < MHP ≤ 1 190 |
1 130 |
|
1 190 < MHP ≤ 1 305 |
1 250 |
|
1 305 < MHP ≤ 1 420 |
1 360 |
|
1 420 < MHP ≤ 1 530 |
1 470 |
|
1 530 < MHP ≤ 1 640 |
1 590 |
|
1 640 < MHP ≤ 1 760 |
1 700 |
|
1 760 < MHP ≤ 1 870 |
1 810 |
|
1 870 < MHP ≤ 1 980 |
1 930 |
|
1 980 < MHP ≤ 2 100 |
2 040 |
|
2 100 < MHP ≤ 2 210 |
2 150 |
|
2 210 < MHP ≤ 2 380 |
2 270 |
|
2 380 < MHP ≤ 2 610 |
2 270 |
|
2 610 < MHP |
2 270 |
6.2.2.4. Vozidlo a dynamometer sa uvedú do stabilizovanej pracovnej teploty, aby sa podmienky podobali podmienkam na ceste.
6.2.2.5. Vykonajú sa skúšobné kroky špecifikované v bode 6.1.2 tejto prílohy s výnimkou bodov 6.1.2.4 a 6.1.2.5, pričom vo vzorci uvedenom v bode 6.1.2.7 sa veličina MHP nahradí veličinou I a veličina Mr sa nahradí veličinou Mrm.
6.2.2.6. Brzda sa nastaví tak, aby reprodukovala korigovaný jazdný odpor pri polovičnom zaťažení (bod 6.1.2.8 tejto prílohy) a aby sa zohľadnil rozdiel medzi hmotnosťou vozidla na dráhe a ekvivalentnou skúšobnou zotrvačnou hmotnosťou (I), ktorá sa má použiť. Môže sa to dosiahnuť výpočtom priemerného korigovaného času dojazdu zotrvačnosťou z rýchlosti V2 na V1 a reprodukovaním rovnakého času na dynamometri podľa tohto vzorca:
kde:
|
I |
je ekvivalentná zotrvačná hmotnosť zotrvačníka vozidlového dynamometra, |
|
Mrm |
je ekvivalentná zotrvačná hmotnosť hnacích kolies a častí vozidla, ktoré rotujú s kolesami počas jazdy zotrvačnosťou na vozovke. Mrm by sa mala merať alebo vypočítať vhodným spôsobom. |
6.2.2.7. Mal by sa určiť výkon Pa absorbovaný skúšobným zariadením, aby bolo možné reprodukovať rovnaký celkový jazdný odpor pri tom istom vozidle v rôznych dňoch alebo na rôznych vozidlových dynamometroch toho istého typu.
(1) Referenčná rýchlosť.
(2) Ak ju vozidlo môže dosiahnuť.
PRÍLOHA 8
METÓDA MERANIA EMISIÍ OXIDU UHLIČITÉHO, SPOTREBY PALIVA A SPOTREBY ELEKTRICKEJ ENERGIE VOZIDIEL POHÁŇANÝCH HYBRIDNOU ELEKTRICKOU HNACOU SÚSTAVOU
1. ÚVOD
1.1. V tejto prílohe sú vymedzené osobitné ustanovenia týkajúce sa homologizácie typu hybridného elektrického vozidla (HEV) definovaného v bode 2.12.2 (1) tohto predpisu.
1.2. Pokiaľ nie je v tejto prílohe stanovené inak, základným princípom skúšok je, že v prípade hybridných elektrických vozidiel sa skúšky vykonávajú podľa rovnakých zásad ako v prípade vozidiel poháňaných výlučne spaľovacím motorom (príloha 6).
1.3. Vozidlá s externým nabíjaním (vozidlá OVC podľa kategorizácie v bode 2 tejto prílohy) sa skúšajú podľa podmienky A a podmienky B.
Výsledky skúšok podľa obidvoch podmienok A a B a vážené priemery sa uvádzajú v oznamovacom formulári uvedenom v prílohe 4.
1.4. Jazdné cykly a body radenia prevodových stupňov
1.4.1. V prípade vozidiel s manuálnou prevodovkou sa použije jazdný cyklus opísaný v doplnku 1 k prílohe 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla vrátane predpísaných bodov radenia prevodových stupňov.
1.4.2. V prípade vozidiel s osobitným postupom radenia prevodových stupňov neplatia body radenia predpísané v doplnku 1 k prílohe 4 k predpisu č. 83. V prípade týchto vozidiel sa použije jazdný cyklus špecifikovaný v bode 2.3.3 prílohy 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla. Pokiaľ ide o body radenia prevodových stupňov, s týmito vozidlami sa musí jazdiť podľa pokynov výrobcu uvedených v príručke pre vodičov sériovo vyrábaných vozidiel a udávaných technickým prístrojom na radenie prevodových stupňov (pre informáciu vodičov).
1.4.3. V prípade vozidiel vybavených automatickou prevodovkou sa použije jazdný cyklus špecifikovaný v bode 2.3.3 prílohy 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla.
1.4.4. Na kondicionovanie vozidla sa použije kombinácia časti jedna a/alebo časti dva príslušného jazdného cyklu podľa tejto prílohy.
2. KATEGÓRIE HYBRIDNÝCH ELEKTRICKÝCH VOZIDIEL
|
Nabíjanie vozidla |
Externé nabíjanie (2) (OVC, Off-Vehicle Charging) |
Iné ako externé nabíjanie (3) (NOVC, Not Off-Vehicle Charging) |
||
|
Prepínač pracovného režimu |
nie |
áno |
nie |
áno |
3. EXTERNE NABÍJATEĽNÉ (OVC HEV) BEZ PREPÍNAČA PRACOVNÉHO REŽIMU
3.1. Vykonávajú sa dve skúšky za týchto podmienok:
Podmienka A: skúška sa vykonáva s úplne nabitým zásobníkom elektrickej energie.
Podmienka B: skúška sa vykonáva so zásobníkom elektrickej energie nabitým na minimálnu úroveň (maximálna voľná kapacita).
Profil stavu nabitia (SOC – state of charge) zásobníka elektrickej energie počas rôznych etáp skúšky typu I je uvedený v doplnku 1.
3.2. Podmienka A
Postup sa začína vybíjaním zásobníka elektrickej energie vozidla podľa opisu v bode 3.2.1.1:
3.2.1.1. Vybíjanie zásobníka elektrickej energie
Zásobník elektrickej energie vozidla sa vybíja v priebehu jazdy (na skúšobnej dráhe, na vozidlovom dynamometri atď.):
|
— |
pri ustálenej rýchlosti 50 km/h, až kým nedôjde k naštartovaniu motora hybridného elektrického vozidla, ktorý používa palivo, alebo |
|
— |
ak vozidlo nemôže dosiahnuť ustálenú rýchlosť 50 km/h bez naštartovania motora používajúceho palivo, rýchlosť sa zníži, až kým vozidlo môže jazdiť s nižšou ustálenou rýchlosťou bez toho, aby došlo k naštartovaniu motora používajúceho palivo počas stanoveného času/stanovenej vzdialenosti (určí sa dohodou technickej skúšobne s výrobcom), alebo |
|
— |
podľa odporúčaní výrobcu. |
Motor používajúci palivo sa musí zastaviť do 10 sekúnd po jeho automatickom naštartovaní.
3.2.2. Kondicionovanie vozidla
3.2.2.1. Na kondicionovanie vozidiel so vznetovými motormi sa používa časť dva príslušného jazdného cyklu. Zároveň sa uplatňujú príslušné predpisy týkajúce sa radenia prevodových stupňov podľa bodu 1.4 tejto prílohy. Vykonávajú sa tri po sebe nasledujúce cykly.
3.2.2.2. Vozidlá vybavené zážihovými motormi sa predkondicionujú s jedným jazdným cyklom časti jedna a dvoma jazdnými cyklami časti dva príslušného jazdného cyklu. Zároveň sa uplatňujú príslušné predpisy týkajúce sa radenia prevodových stupňov v bode 1.4 tejto prílohy.
3.2.2.3. Po tomto predkondicionovaní a pred skúškou sa vozidlo umiestni do miestnosti s relatívne konštantnou teplotou v rozmedzí od 293 do 303 K (20 °C až 30 °C). Toto kondicionovanie sa musí vykonávať aspoň šesť hodín a trvať dovtedy, kým sa teplota motorového oleja a prípadnej chladiacej kvapaliny vyrovná teplote miestnosti s toleranciou ±2 K a zásobník elektrickej energie sa úplne nabije v dôsledku nabíjania predpísaného v bode 3.2.2.4.
3.2.2.4. Počas vyrovnávania teplôt sa zásobník elektrickej energie musí nabiť postupom normálneho nočného nabíjania podľa bodu 3.2.2.5.
3.2.2.5. Vykonanie normálneho nočného nabíjania
Zásobník elektrickej energie sa musí nabiť ďalej uvedeným postupom.
3.2.2.5.1. Postup normálneho nočného nabíjania
Nabíjanie sa vykonáva:
|
a) |
palubnou nabíjačkou, ak je namontovaná, alebo |
|
b) |
externou nabíjačkou odporúčanou výrobcom, pričom nabíjanie sa vykonáva spôsobom predpísaným pre normálne nabíjanie; |
|
c) |
pri teplote okolia v rozsahu od 20 °C do 30 °C. |
Tento postup vylučuje všetky typy špeciálneho nabíjania, ktoré by mohli byť iniciované automaticky alebo manuálne ako napr. vyrovnávacie nabíjanie alebo nabíjanie v rámci údržby. Výrobca musí vyhlásiť, že počas skúšky sa nepoužil žiadny špeciálny postup nabíjania.
3.2.2.5.2. Kritérium ukončenia nabíjania
Kritériom ukončenia nabíjania je 12-hodinový čas nabíjania okrem prípadu, keď vodič dostane jasné upozornenie prostredníctvom štandardných palubných prístrojov, že batéria ešte nie je úplne nabitá.
V tomto prípade,
3.2.3. Skúšobný postup
3.2.3.1. Vozidlo sa naštartuje prostriedkami, ktoré má vodič bežne k dispozícii. Prvý cyklus sa začína súbežne so začatím postupu štartovania vozidla.
3.2.3.2. Odber vzoriek sa začína (BS) pred alebo súbežne so začatím postupu štartovania vozidla a končí sa ukončením záverečnej fázy voľnobehu v mimomestskom cykle (časť dva, koniec odberu vzoriek – ES).
3.2.3.3. S vozidlom sa musí jazdiť podľa príslušného jazdného cyklu a predpisov týkajúcich sa radenia prevodových stupňov v bode 1.4 tejto prílohy.
3.2.3.4. Vykoná sa analýza výfukových plynov v súlade s prílohou 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla.
3.2.3.5. Zaznamenajú sa výsledky skúšky v kombinovanom cykle (CO2 a spotreba paliva) pri podmienke A (hodnoty m1 [g] a c1 [l]).
3.2.4. Do tridsiatich minút po skončení cyklu sa zásobník elektrickej energie musí nabiť v súlade s bodom 3.2.2.5 tejto prílohy.
Zariadením na meranie energie zapojeným medzi sieťovú zásuvku a vozidlovú nabíjačku sa meria energia e1 [Wh] dodávaná zo siete.
3.2.5. Spotreba elektrickej energie v prípade podmienky A je e1 [Wh].
3.3. Podmienka B
3.3.1. Kondicionovanie vozidla
3.3.1.1. Zásobník elektrickej energie vozidla sa vybije v súlade s bodom 3.2.1.1 tejto prílohy.
Na žiadosť výrobcu sa kondicionovanie podľa bodu 3.2.2.1 alebo 3.2.2.2 tejto prílohy môže vykonať pred vybitím zásobníka elektrickej energie.
3.3.1.2. Pred skúškou sa vozidlo umiestni do miestnosti s relatívne konštantnou teplotou v rozmedzí od 293 do 303 K (20 °C až 30 °C). Toto kondicionovanie sa musí vykonávať aspoň šesť hodín a musí trvať dovtedy, kým sa teplota motorového oleja a prípadnej chladiacej kvapaliny vyrovná teplote miestnosti s toleranciou ±2 K.
3.3.2. Skúšobný postup
3.3.2.1. Vozidlo sa naštartuje prostriedkami, ktoré má vodič bežne k dispozícii. Prvý cyklus sa začína súbežne so začatím postupu štartovania vozidla.
3.3.2.2. Odber vzoriek sa začína (BS) pred alebo súbežne so začatím postupu štartovania vozidla a končí sa ukončením záverečnej fázy voľnobehu v mimomestskom cykle (časť dva, koniec odberu vzoriek – ES).
3.3.2.3. S vozidlom sa musí jazdiť podľa príslušného jazdného cyklu a predpisov týkajúcich sa radenia prevodových stupňov v bode 1.4 tejto prílohy.
3.3.2.4. Vykoná sa analýza výfukových plynov v súlade s prílohou 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla.
3.3.2.5. Zaznamenajú sa výsledky skúšky v kombinovanom cykle (CO2 a spotreba paliva) pri podmienke B (hodnoty m2 [g] a c2 [l]).
3.3.3. Do tridsiatich minút po skončení cyklu sa zásobník elektrickej energie musí nabiť v súlade s bodom 3.2.2.5 tejto prílohy.
Zariadením na meranie energie zapojeným medzi sieťovú zásuvku a vozidlovú nabíjačku sa meria energia e2 [Wh] dodávaná zo siete.
3.3.4. Zásobník elektrickej energie vozidla sa vybije v súlade s bodom 3.2.1.1 tejto prílohy.
3.3.5. Do tridsiatich minút po vybití sa zásobník elektrickej energie musí nabiť v súlade s bodom 3.2.2.5 tejto prílohy.
Zariadením na meranie energie zapojeným medzi sieťovú zásuvku a vozidlovú nabíjačku sa meria energia e3 [Wh] dodávaná zo siete.
3.3.6. Spotreba elektrickej energie e4 [Wh] v prípade podmienky B je: e4 = e2 – e3
3.4. Výsledky skúšky
3.4.1. Hodnoty CO2 sú tieto: M1 = m1/Dtest1 a M2 = m2/Dtest2 [g/km], pričom Dtest1 a Dtest2 sú skutočne prejdené vzdialenosti pri skúškach za podmienky A (bod 3.2 tejto prílohy), resp. podmienky B (bod 3.3 tejto prílohy), a hodnoty m1 a m2 sú stanovené v bode 3.2.3.5, resp. bode 3.3.2.5 tejto prílohy.
3.4.2. Vážené hodnoty CO2 sa vypočítavajú takto:
M = (De · M1 + Dav · M2)/(De + Dav)
kde:
|
M |
= |
hmotnostné množstvo emisií CO2 v gramoch na kilometer |
|
M1 |
= |
hmotnostné množstvo emisií CO2 v gramoch na kilometer s úplne nabitým zásobníkom elektrickej energie |
|
M2 |
= |
hmotnostné množstvo emisií CO2 v gramoch na kilometer so zásobníkom elektrickej energie v stave minimálneho nabitia (maximálna voľná kapacita) |
|
De |
= |
dojazd vozidla na elektrický pohon podľa postupu opísaného v prílohe 9, pričom výrobca musí poskytnúť prostriedky na vykonanie merania s vozidlom jazdiacim výlučne v elektrickom režime |
|
Dav |
= |
25 km (predpokladaná priemerná vzdialenosť medzi dvoma nabitiami batérie) |
3.4.3. Hodnoty spotreby paliva sú tieto:
C1 = 100 · c1/Dtest1 a C2 = 100 · c2/Dtest2 [l/100 km]
pričom Dtest1 a Dtest2 sú skutočne prejdené vzdialenosti pri skúškach za podmienky A (bod 3.2 tejto prílohy), resp. podmienky B (bod 3.3 tejto prílohy) a hodnoty c1 a c2 sú stanovené v bode 3.2.4.5, resp. bode 3.3.2.5 tejto prílohy.
3.4.4. Vážené hodnoty spotreby paliva sa vypočítavajú takto:
C = (De · C1 + Dav · C2)/(De + Dav)
kde:
|
C |
= |
spotreba paliva v l/100 km |
|
C1 |
= |
spotreba paliva v l/100 km s úplne nabitým zásobníkom elektrickej energie |
|
C2 |
= |
spotreba paliva v l/100 km so zásobníkom elektrickej energie/energie v stave minimálneho nabitia (maximálna voľná kapacita) |
|
De |
= |
dojazd vozidla na elektrický pohon podľa postupu opísaného v prílohe 9, pričom výrobca musí poskytnúť prostriedky na vykonanie merania s vozidlom jazdiacim výlučne v elektrickom režime |
|
Dav |
= |
25 km (predpokladaná priemerná vzdialenosť medzi dvoma nabitiami batérie) |
3.4.5. Hodnoty spotreby elektrickej energie sú tieto:
E1 = e1/Dtest1 a E4 = e4/Dtest2 [Wh/km], pričom Dtest1 a Dtest2 sú skutočne prejdené vzdialenosti pri skúškach za podmienky A (bod 3.2 tejto prílohy), resp. podmienky B (bod 3.3 tejto prílohy) a hodnoty e1 a e4 sú stanovené v bode 3.2.5, resp. bode 3.3.7 tejto prílohy.
3.4.6. Vážené hodnoty spotreby elektrickej energie sa vypočítavajú takto:
E = (De · E1 + Dav · E4)/(De + Dav)
kde:
|
E |
= |
spotreba elektrickej energie vo Wh/km |
|
E1 |
= |
spotreba elektrickej energie s úplne nabitým zásobníkom elektrickej energie |
|
E4 |
= |
spotreba elektrickej energie vo Wh/km so zásobníkom elektrickej energie v stave minimálneho nabitia (maximálna voľná kapacita) |
|
De |
= |
dojazd vozidla na elektrický pohon podľa postupu opísaného v prílohe 9, pričom výrobca musí poskytnúť prostriedky na vykonanie merania s vozidlom jazdiacim výlučne v elektrickom režime |
|
Dav |
= |
25 km (predpokladaná priemerná vzdialenosť medzi dvoma nabitiami batérie) |
4. EXTERNE NABÍJATEĽNÉ (OVC HEV) S PREPÍNAČOM PRACOVNÉHO REŽIMU
Vykonávajú sa dve skúšky za týchto podmienok:
4.1.1. Podmienka A: skúška sa vykonáva s úplne nabitým zásobníkom elektrickej energie.
4.1.2. Podmienka B: skúška sa vykoná so zásobníkom elektrickej energie nabitým na minimálnu úroveň (maximálna voľná kapacita).
4.1.3. Prepínač pracovného režimu sa musí nastaviť podľa tejto tabuľky:
|
Hybridné režimy Stav nabitia batérie |
|
|
|
|
||||||||||||||||||||
|
Prepínač v polohe |
Prepínač v polohe |
Prepínač v polohe |
Prepínač v polohe |
|||||||||||||||||||||
|
Podmienka A Úplne nabitá |
Hybridný |
Hybridný |
Hybridný |
Hybridný režim s prevažujúcim elektrickým pohonom (5) |
||||||||||||||||||||
|
Podmienka B Stav minimálneho nabitia |
Hybridný |
Používajúci palivo |
Používajúci palivo |
Režim s najväčšou spotrebou paliva (6) |
4.2. Podmienka A
4.2.1. Ak je dojazd vozidla, meraný v súlade s prílohou 9 k tomuto predpisu, väčší ako jeden úplný cyklus, na žiadosť výrobcu sa po dohode s technickou skúšobňou môže skúška typu I na meranie elektrickej energie vykonať vo výlučne elektrickom režime. V tomto prípade sa hodnoty M1 a C1 uvedené v bode 4.4 rovnajú 0.
Postup sa začína súbežne s vybíjaním zásobníka elektrickej energie vozidla, ako je opísané v bode 4.2.2.1.
4.2.2.1. Zásobník elektrickej energie vozidla sa vybije jazdou s prepínačom v polohe výlučne elektrického režimu (na skúšobnej dráhe, na vozidlovom dynamometri atď.) ustálenou rýchlosťou rovnajúcou sa 70 % ± 5 % maximálnej rýchlosti vozidla vo výlučne elektrickom režime, ktorá sa stanoví skúšobným postupom pre elektrické vozidlá opísaným v predpise č. 68.
Vybíjanie sa ukončí:
|
— |
keď vozidlo nie je spôsobilé jazdy rýchlosťou rovnajúcou sa 65 % maximálnej tridsaťminútovej rýchlosti, alebo |
|
— |
keď štandardné palubné prístroje signalizujú vodičovi, aby vozidlo zastavil, alebo |
|
— |
po prejdení vzdialenosti 100 km. |
Ak nie je vozidlo vybavené výlučne elektrickým režimom, vybitie zásobníka elektrickej energie sa dosiahne jazdou vozidla (na skúšobnej dráhe, na vozidlovom dynamometri atď.):
|
— |
pri ustálenej rýchlosti 50 km/h, až kým nedôjde k naštartovaniu motora hybridného elektrického vozidla, ktorý používa palivo, alebo |
|
— |
ak vozidlo nemôže dosiahnuť ustálenú rýchlosť 50 km/h bez naštartovania motora používajúceho palivo, rýchlosť sa zníži, až kým vozidlo môže jazdiť s nižšou ustálenou rýchlosťou bez toho, aby došlo k naštartovaniu motora používajúceho palivo počas stanoveného času/stanovenej vzdialenosti (určí sa dohodou technickej skúšobne s výrobcom), alebo |
|
— |
podľa odporúčaní výrobcu. |
Motor používajúci palivo sa musí zastaviť do 10 sekúnd po jeho automatickom naštartovaní.
4.2.3. Kondicionovanie vozidla
4.2.3.1. Na kondicionovanie vozidiel so vznetovými motormi sa používa časť dva príslušného jazdného cyklu. Zároveň sa uplatňujú príslušné predpisy týkajúce sa radenia prevodových stupňov podľa bodu 1.4 tejto prílohy. Vykonávajú sa tri po sebe nasledujúce cykly.
4.2.3.2. Vozidlá vybavené zážihovými motormi sa predkondicionujú s jedným jazdným cyklom časti jedna a dvoma jazdnými cyklami časti dva príslušného jazdného cyklu v kombinácii s príslušnými predpismi týkajúcimi sa radenia prevodových stupňov podľa bodu 1.4 tejto prílohy.
4.2.3.3. Po tomto predkondicionovaní a pred skúškou sa vozidlo umiestni do miestnosti s relatívne konštantnou teplotou v rozmedzí od 293 do 303 K (20 °C až 30 °C). Toto kondicionovanie sa musí vykonávať aspoň šesť hodín a trvať dovtedy, kým sa teplota motorového oleja a prípadnej chladiacej kvapaliny nevyrovná teplote miestnosti s toleranciou ±2 K a zásobník elektrickej energie sa úplne nabije v dôsledku nabíjania predpísaného v bode 4.2.3.4.
4.2.3.4. Počas odstavenia vozidla sa zásobník elektrickej energie musí nabiť postupom normálneho nočného nabíjania podľa bodu 3.2.2.5 tejto prílohy.
4.2.4. Skúšobný postup
4.2.4.1. Vozidlo sa naštartuje prostriedkami, ktoré má vodič bežne k dispozícii. Prvý cyklus sa začína súbežne so začatím postupu štartovania vozidla.
4.2.4.2. Odber vzoriek sa začína (BS) pred alebo súbežne so začatím postupu štartovania vozidla a končí sa ukončením záverečnej fázy voľnobehu v mimomestskom cykle (časť dva, koniec odberu vzoriek – ES).
4.2.4.3. S vozidlom sa musí jazdiť podľa príslušného jazdného cyklu a predpisov týkajúcich sa radenia prevodových stupňov v bode 1.4 tejto prílohy.
4.2.4.4. Analýza výfukových plynov sa vykonáva v súlade s prílohou 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla.
4.2.4.5. Zaznamenajú sa výsledky skúšky v kombinovanom cykle (CO2 a spotreba paliva) pri podmienke A (hodnoty m1 [g] a c1 [l]).
4.2.5. Do tridsiatich minút po skončení cyklu sa zásobník elektrickej energie musí nabiť v súlade s bodom 3.2.2.5 tejto prílohy.
Zariadením na meranie energie zapojeným medzi sieťovú zásuvku a vozidlovú nabíjačku sa meria energia e1 [Wh] dodávaná zo siete.
4.2.6. Spotreba elektrickej energie v prípade podmienky A je e1 [Wh].
4.3. Podmienka B
4.3.1. Kondicionovanie vozidla
4.3.1.1. Zásobník elektrickej energie vozidla sa vybije v súlade s bodom 4.2.2.1 tejto prílohy.
Na žiadosť výrobcu sa kondicionovanie podľa bodu 4.2.3.1 alebo 4.2.3.2 tejto prílohy môže vykonať pred vybitím zásobníka elektrickej energie.
4.3.1.2. Pred skúškou sa vozidlo umiestni do miestnosti s relatívne konštantnou teplotou v rozmedzí od 293 do 303 K (20 °C až 30 °C). Toto kondicionovanie sa musí vykonávať aspoň šesť hodín a musí trvať dovtedy, kým sa teplota motorového oleja a prípadnej chladiacej kvapaliny vyrovná teplote miestnosti s toleranciou ±2 K.
4.3.2. Skúšobný postup
4.3.2.1. Vozidlo sa naštartuje prostriedkami, ktoré má vodič bežne k dispozícii. Prvý cyklus sa začína súbežne so začatím postupu štartovania vozidla.
4.3.2.2. Odber vzoriek sa začína (BS) pred alebo súbežne so začatím postupu štartovania vozidla a končí sa ukončením záverečnej fázy voľnobehu v mimomestskom cykle (časť dva, koniec odberu vzoriek – ES).
4.3.2.3. S vozidlom sa musí jazdiť podľa príslušného jazdného cyklu a predpisov týkajúcich sa radenia prevodových stupňov v bode 1.4 tejto prílohy.
4.3.2.4. Vykoná sa analýza výfukových plynov podľa prílohy 4 k predpisu č. 83 v znení platnom v čase homologizácie vozidla.
4.3.2.5. Zaznamenajú sa výsledky skúšky v kombinovanom cykle (CO2 a spotreba paliva) pri podmienke B (hodnoty m2 [g] a c2 [l]).
4.3.3. Do tridsiatich minút po skončení cyklu sa zásobník elektrickej energie musí nabiť v súlade s bodom 3.2.2.5 tejto prílohy.
Zariadením na meranie energie zapojeným medzi sieťovú zásuvku a vozidlovú nabíjačku sa meria energia e2 [Wh] dodávaná zo siete.
4.3.4. Zásobník elektrickej energie/energie vozidla sa vybije v súlade s bodom 4.2.2.1 tejto prílohy.
4.3.5. Do tridsiatich minút po vybití sa zásobník elektrickej energie musí nabiť v súlade s bodom 3.2.2.5 tejto prílohy.
Zariadením na meranie energie zapojeným medzi sieťovú zásuvku a vozidlovú nabíjačku sa meria energia e3 [Wh] dodávaná zo siete.
4.3.6. Spotreba elektrickej energie e4 [Wh] v prípade podmienky B je: e4 = e2 – e3.
4.4. Výsledky skúšky
4.4.1. Hodnoty CO2 sú tieto:
M1 = m1/Dtest1 a M2 = m2/Dtest2 [g/km]
pričom Dtest1 a Dtest2 sú skutočne prejdené vzdialenosti pri skúškach za podmienky A (bod 4.2 tejto prílohy), resp. podmienky B (bod 4.3 tejto prílohy) a hodnoty m1 a m2 sú stanovené v bode 4.2.4.5, resp. bode 4.3.2.5 tejto prílohy.
4.4.2. Vážené hodnoty CO2 sa vypočítavajú takto:
M = (De · M1 + Dav · M2)/(De + Dav)
kde:
|
M |
= |
hmotnostné množstvo emisií CO2 v gramoch na kilometer |
|
M1 |
= |
hmotnostné množstvo emisií CO2 v gramoch na kilometer s úplne nabitým zásobníkom elektrickej energie |
|
M2 |
= |
hmotnostné množstvo emisií CO2 v gramoch na kilometer so zásobníkom elektrickej energie v stave minimálneho nabitia (maximálna voľná kapacita) |
|
De |
= |
dojazd vozidla na elektrický pohon podľa postupu opísaného v prílohe 9, pričom výrobca musí poskytnúť prostriedky na vykonanie merania s vozidlom jazdiacim výlučne v elektrickom režime |
|
Dav |
= |
25 km (predpokladaná priemerná vzdialenosť medzi dvoma nabitiami batérie) |
4.4.3. Hodnoty spotreby paliva sú tieto:
C1 = 100 · c1/Dtest1 a C2 = 100 · c2/Dtest2 [l/100 km]
pričom Dtest1 a Dtest2 sú skutočne prejdené vzdialenosti pri skúškach za podmienky A (bod 4.2 tejto prílohy), resp. podmienky B (bod 4.3 tejto prílohy) a hodnoty c1 and c2 sú stanovené v bode 4.2.4.5, resp. 4.3.2.5 tejto prílohy.
4.4.4. Vážené hodnoty spotreby paliva sa vypočítavajú takto:
C = (De · C1 + Dav · C2)/(De + Dav)
kde:
|
C |
= |
spotreba paliva v l/100 km |
|
C1 |
= |
spotreba paliva v l/100 km s úplne nabitým zásobníkom elektrickej energie |
|
C2 |
= |
spotreba paliva v l/100 km so zásobníkom elektrickej energie v stave minimálneho nabitia (maximálna voľná kapacita) |
|
De |
= |
dojazd vozidla na elektrický pohon podľa postupu opísaného v prílohe 9, pričom výrobca musí poskytnúť prostriedky na vykonanie merania s vozidlom jazdiacim výlučne v elektrickom režime |
|
Dav |
= |
25 km (predpokladaná priemerná vzdialenosť medzi dvoma nabitiami batérie) |
4.4.5. Hodnoty spotreby elektrickej energie sú tieto:
E1 = e1/Dtest1 a E4 = e4/Dtest2 [Wh/km]
pričom Dtest1 a Dtest2 sú skutočne prejdené vzdialenosti pri skúškach za podmienky A (bod 4.2 tejto prílohy), resp. podmienky B (bod 4.3 tejto prílohy) a hodnoty m1 a m2 sú stanovené v bode 4.2.6, resp. bode 4.3.6 tejto prílohy.
4.4.6. Vážené hodnoty spotreby elektrickej energie sa vypočítavajú takto:
E = (De · E1 + Dav · E4)/(De + Dav)
kde:
|
E |
= |
spotreba elektrickej energie vo Wh/km |
|
E1 |
= |
spotreba elektrickej energie s úplne nabitým zásobníkom elektrickej energie |
|
E4 |
= |
spotreba elektrickej energie vo Wh/km so zásobníkom elektrickej energie v stave minimálneho nabitia (maximálna voľná kapacita) |
|
De |
= |
dojazd vozidla na elektrický pohon podľa postupu opísaného v prílohe 9, pričom výrobca musí poskytnúť prostriedky na vykonanie merania s vozidlom jazdiacim výlučne v elektrickom režime |
|
Dav |
= |
25 km (predpokladaná priemerná vzdialenosť medzi dvoma nabitiami batérie) |
5. EXTERNE NABÍJATEĽNÉ HYBRIDNÉ ELEKTRICKÉ VOZIDLO (NOVC HEV) BEZ PREPÍNAČA PRACOVNÉHO REŽIMU
Tieto vozidlá sa skúšajú podľa prílohy 6 s použitím príslušného jazdného cyklu a príslušných predpisov týkajúcich sa radenia prevodových stupňov, ako je stanovené v bode 1.4 tejto prílohy.
5.1.1. Emisie oxidu uhličitého (CO2) a spotreba paliva sa stanovujú samostatne pre prvú časť (jazda v meste) a druhú časť (jazda mimo mesta) určeného jazdného cyklu.
5.2. Na predkondicionovanie sa vykonávajú aspoň dva po sebe nasledujúce úplné jazdné cykly (jeden cyklus časti jedna a jeden cyklus časti dva) bez odstavenia vozidla medzi cyklami s použitím príslušného jazdného cyklu a príslušných predpisov týkajúcich sa radenia prevodových stupňov, ako je stanovené v bode 1.4 tejto prílohy.
5.3. Výsledky skúšky
Výsledky skúšky (spotreba paliva C [l/100 km] a emisie CO2 [g/km]) tejto skúšky sa korigujú vzhľadom na energetickú bilanciu batérie vozidla ΔEbatt.
Korigované hodnoty (C0 [l/100 km] a M0 [g/km]) by mali zodpovedať nulovej energetickej bilancii (ΔEbatt = 0) a vypočítajú sa pomocou korekčného koeficientu stanoveného výrobcom ďalej uvedeným postupom.
V prípade iných zásobníkov ako elektrická batéria, ΔEbatt predstavuje energetickú bilanciu zásobníka elektrickej energie ΔEstorage.
5.3.1.1. Elektrická bilancia Q [Ah] meraná postupom stanoveným v doplnku 2 k tejto prílohe sa použije na zmeranie rozdielu medzi energetickým obsahom batérie na konci cyklu a na začiatku cyklu. Elektrická bilancia sa stanovuje samostatne pre časť jedna a časť dva cyklu.
5.3.2. Nekorigované namerané hodnoty C a M možno použiť ako výsledky skúšky, ak:
|
1. |
výrobca môže preukázať, že medzi energetickou bilanciou a spotrebou paliva neexistuje žiadny vzťah; |
|
2. |
ΔEbatt vždy zodpovedá nabitiu batérie; |
|
3. |
ΔEbatt vždy zodpovedá vybitiu batérie a ak hodnota ΔEbatt nepresahuje 1 % energetického obsahu spotrebovaného paliva (spotrebovaným palivom sa rozumie celková spotreba paliva za jeden cyklus). |
Zmena energetického obsahu batérie ΔEbatt sa môže vypočítať z nameranej elektrickej bilancie Q takto:
ΔEbatt = ΔSOC(%) · ETEbatt ≅ 0,0036 · |ΔAh| · Vbatt = 0,0036 · Q · Vbatt (MJ)
kde ETEbatt [MJ] je celková energetická kapacita batérie a Vbatt [V] je menovité napätie batérie.
5.3.3. Korekčný koeficient spotreby paliva (Kfuel) stanovený výrobcom
5.3.3.1. Korekčný koeficient spotreby paliva (Kfuel) sa stanoví na základe série meraní vykonaných výrobcom. Táto séria by mala obsahovať aspoň jedno meranie s Qi < 0 a jedno s Qj > 0.
Ak druhú podmienku nie je možné zrealizovať v jazdnom cykle (časť jedna alebo časť dve) použitom pri tejto skúške, potom je na technickej skúšobni, aby posúdila štatistickú dôležitosť extrapolácie nevyhnutnej na stanovenie hodnoty spotreby paliva pri ΔEbatt = 0.
5.3.3.2. Korekčný koeficient spotreby paliva (Kfuel) sa stanoví takto:
Kfuel = (n · ΣQiCi – ΣQi · ΣCi)/(n · ΣQi 2 – (ΣQi)2) (l/100 km/Ah)
kde:
|
Ci |
= |
spotreba paliva nameraná počas i-tej skúšky výrobcu (l/100 km) |
|
Qi |
= |
elektrická bilancia nameraná počas i-tej skúšky výrobcu (Ah) |
|
n |
= |
počet údajov |
Korekčný koeficient spotreby paliva sa zaokrúhli na štyri podstatné číslice (napr. 0,xxxx alebo xx,xx). Štatistickú dôležitosť korekčného koeficientu spotreby paliva posudzuje technická skúšobňa.
5.3.3.3. Pre hodnoty spotreby paliva namerané počas časti jedna a časti dva cyklu sa stanovujú samostatné korekčné koeficienty spotreby paliva.
5.3.4. Spotreba paliva pri nulovej energetickej bilancii batérie (C0)
5.3.4.1. Spotreba paliva C0 pri ΔEbatt = 0 sa stanoví touto rovnicou:
C0 = C – Kfuel · Q (l/100 km)
kde:
|
C |
= |
spotreba paliva nameraná počas skúšky (1/100 km) |
|
Q |
= |
elektrická bilancia nameraná počas skúšky (Ah) |
5.3.4.2. Spotreba paliva pri nulovej energetickej bilancii batérie sa stanoví oddelene pre hodnoty spotreby paliva namerané počas cyklu časti jedna a časti dva.
5.3.5. Korekčný koeficient emisií CO2 (KCO2) stanovený výrobcom
5.3.5.1. Korekčný koeficient emisií CO2 (KCO2) sa stanoví na základe série meraní vykonaných výrobcom. Táto séria by mala obsahovať aspoň jedno meranie s Qi < 0 a jedno s Qj > 0.
Ak druhú podmienku nie je možné zrealizovať v jazdnom cykle (časť jedna alebo časť dve) použitom pri tejto skúške, potom je na technickej skúšobni, aby posúdila štatistickú dôležitosť extrapolácie nevyhnutnej na stanovenie hodnoty emisií CO2 pri ΔEbatt = 0.
5.3.5.2. Korekčný koeficient emisií CO2 (KCO2) sa stanoví takto:
KCO2 = (n · ΣQiMi – ΣQi · ΣMi)/(n · ΣQi 2 – (ΣQi)2) (g/km/Ah)
kde:
|
Mi |
= |
emisie CO2 namerané počas i-tej skúšky výrobcu (Ah) |
|
Qi |
= |
elektrická bilancia nameraná počas i-tej skúšky výrobcu (Ah) |
|
n |
= |
počet údajov |
Korekčný koeficient emisií CO2 sa zaokrúhli na štyri podstatné číslice (napr. 0,xxxx alebo xx,xx). Štatistickú dôležitosť korekčného koeficientu emisií CO2 posudzuje technická skúšobňa.
5.3.5.3. Pre hodnoty spotreby paliva namerané počas časti jedna a časti dva cyklu sa stanovuje samostatný korekčný koeficient emisií CO2.
5.3.6. Emisie CO2 pri nulovej energetickej bilancii batérie (M0)
5.3.6.1. Emisie CO2 pri ΔEbatt = 0 sa stanovia touto rovnicou:
M0 = M – KCO2 · Q (g/km)
kde:
|
M |
= |
spotreba paliva nameraná počas skúšky (1/100 km) |
|
Q |
= |
elektrická bilancia nameraná počas skúšky (Ah) |
5.3.6.2. Emisie CO2 pri nulovej energetickej bilancii batérie sa stanovujú samostatne pre hodnoty emisií CO2 namerané počas časti jedna a časti dva cyklu.
6. EXTERNE NENABÍJATEĽNÉ HYBRIDNÉ ELEKTRICKÉ VOZIDLO (NOVC HEV) S PREPÍNAČOM PRACOVNÉHO REŽIMU
Tieto vozidlá sa skúšajú v hybridnom režime podľa prílohy 6 s použitím príslušného jazdného cyklu a príslušných predpisov týkajúcich sa radenia prevodových stupňov, ako je stanovené v bode 1.4 tejto prílohy. Ak je k dispozícii niekoľko hybridných režimov, skúška sa vykonáva v režime, ktorý sa automaticky nastaví po otočení zapaľovacieho kľúča (normálny režim).
6.1.1. Emisie oxidu uhličitého (CO2) a spotreba paliva sa stanovujú samostatne pre prvú časť (jazda v meste) a druhú časť (jazda mimo mesta) určeného jazdného cyklu.
6.2. Na predkondicionovanie sa vykonávajú aspoň dva po sebe nasledujúce úplné jazdné cykly (jeden cyklus časti jedna a jeden cyklus časti dva) bez odstavenia vozidla medzi cyklami s použitím príslušného jazdného cyklu a príslušných predpisov týkajúcich sa radenia prevodových stupňov, ako je stanovené v bode 1.4 tejto prílohy.
6.3. Výsledky skúšky
Výsledky skúšky (spotreba paliva C [l/100 km] a emisie CO2 [g/km]) tejto skúšky sa korigujú vzhľadom na energetickú bilanciu batérie vozidla ΔEbatt.
Korigované hodnoty (C0 [l/100 km] a M0 [g/km]) by mali zodpovedať nulovej energetickej bilancii (ΔEbatt = 0) a vypočítajú sa pomocou korekčného koeficientu stanoveného výrobcom ďalej uvedeným postupom.
V prípade iných zásobníkov ako elektrická batéria, ΔEbatt predstavuje energetickú bilanciu zásobníka elektrickej energie ΔEstorage.
6.3.1.1. Energetická bilancia Q [Ah] meraná postupom stanoveným v doplnku 2 k tejto prílohe sa použije na zmeranie rozdielu medzi energetickou kapacitou batérie na konci cyklu a na začiatku cyklu. Energetická bilancia sa stanovuje samostatne pre časť jedna a časť dva cyklu.
6.3.2. Nekorigované namerané hodnoty C a M možno použiť ako výsledky skúšky, ak:
|
1. |
výrobca môže preukázať, že medzi energetickou bilanciou a spotrebou paliva neexistuje žiadny vzťah; |
|
2. |
ΔEbatt vždy zodpovedá nabitiu batérie; |
|
3. |
ΔEbatt vždy zodpovedá vybitiu batérie a ak hodnota ΔEbatt nepresahuje 1 % energetického obsahu spotrebovaného paliva (spotrebovaným palivom sa rozumie celková spotreba paliva za jeden cyklus). |
Zmena energetického obsahu batérie ΔEbatt sa môže vypočítať z nameranej elektrickej bilancie Q takto:
ΔEbatt = ΔSOC(%) · ETEbatt ≅ 0,0036 · |ΔAh| · Vbatt = 0,0036 · Q · Vbatt (MJ)
kde ETEbatt [MJ] je celková energetická kapacita batérie a Vbatt [V] je menovité napätie batérie.
6.3.3. Korekčný koeficient spotreby paliva (Kfuel) stanovený výrobcom
6.3.3.1. Korekčný koeficient spotreby paliva (Kfuel) sa stanoví na základe série meraní vykonaných výrobcom. Táto séria by mala obsahovať aspoň jedno meranie s Qi < 0 a jedno s Qj > 0.
Ak druhú podmienku nie je možné zrealizovať v jazdnom cykle (časť jedna alebo časť dve) použitom pri tejto skúške, potom je na technickej skúšobni, aby posúdila štatistickú dôležitosť extrapolácie nevyhnutnej na stanovenie hodnoty spotreby paliva pri ΔEbatt = 0.
6.3.3.2. Korekčný koeficient spotreby paliva (Kfuel) sa stanoví takto:
Kfuel = (n · ΣQiCi – ΣQi · ΣCi)/(n · ΣQi 2 – (ΣQi)2) (l/100 km/Ah)
kde:
|
Ci |
= |
spotreba paliva nameraná počas i-tej skúšky výrobcu (l/100 km) |
|
Qi |
= |
elektrická bilancia nameraná počas i-tej skúšky výrobcu (Ah) |
|
n |
= |
počet údajov |
Korekčný koeficient spotreby paliva sa zaokrúhli na štyri podstatné číslice (napr. 0,xxxx alebo xx,xx). Štatistickú dôležitosť korekčného koeficientu spotreby paliva posudzuje technická skúšobňa.
6.3.3.3. Pre hodnoty spotreby paliva namerané počas časti jedna a časti dva cyklu sa stanovujú samostatné korekčné koeficienty spotreby paliva.
6.3.4. Spotreba paliva pri nulovej energetickej bilancii batérie (C0)
6.3.4.1. Spotreba paliva C0 pri ΔEbatt = 0 sa stanoví touto rovnicou:
C0 = C – Kfuel · Q (l/100 km)
kde:
|
C |
= |
spotreba paliva nameraná počas skúšky (1/100 km) |
|
Q |
= |
elektrická bilancia nameraná počas skúšky (Ah) |
6.3.4.2. Spotreba paliva pri nulovej energetickej bilancii batérie sa stanovuje samostatne pre hodnoty spotreby paliva namerané počas časti jedna a časti dva cyklu.
6.3.5. Korekčný koeficient emisií CO2 (KCO2) stanovený výrobcom
6.3.5.1. Korekčný koeficient emisií CO2 (KCO2) sa stanoví na základe série meraní vykonaných výrobcom. Táto séria by mala obsahovať aspoň jedno meranie s Qi < 0 a jedno s Qj > 0.
Ak druhú podmienku nie je možné zrealizovať v jazdnom cykle (časť jedna alebo časť dve) použitom pri tejto skúške, potom je na technickej skúšobni, aby posúdila štatistickú dôležitosť extrapolácie nevyhnutnej na stanovenie hodnoty emisií CO2 pri ΔEbatt = 0.
6.3.5.2. Korekčný koeficient emisií CO2 (KCO2) sa stanoví takto:
KCO2 = (n · ΣQiMi – ΣQi · ΣMi)/(n · ΣQi 2 – (ΣQi)2) (g/km/Ah)
kde:
|
Mi |
= |
emisie CO2 namerané počas i–tej skúšky výrobcu (Ah) |
|
Qi |
= |
elektrická bilancia nameraná počas i–tej skúšky výrobcu (Ah) |
|
n |
= |
počet údajov |
Korekčný koeficient emisií CO2 sa zaokrúhli na štyri podstatné číslice (napr. 0,xxxx alebo xx,xx). Štatistickú dôležitosť korekčného koeficientu emisií CO2 posudzuje technická skúšobňa.
6.3.5.3. Pre hodnoty spotreby paliva namerané počas časti jedna a časti dva cyklu sa stanovuje samostatný korekčný koeficient emisií CO2.
6.3.6. Emisie CO2 pri nulovej energetickej bilancii batérie (M0)
6.3.6.1. Emisie CO2 pri ΔEbatt = 0 sa stanovia touto rovnicou:
M0 = M – KCO2 · Q (g/km)
kde:
|
M |
= |
spotreba paliva nameraná počas skúšky (1/100 km) |
|
Q |
= |
elektrická bilancia nameraná počas skúšky (Ah) |
6.3.6.2. Emisie CO2 pri nulovej energetickej bilancii batérie sa stanovujú samostatne pre hodnoty emisií CO2 namerané počas časti jedna a časti dva cyklu.
(1) Oprava pôvodného dokumentu EHK OSN: chybný odkaz v zdrojovom texte. Odkaz by sa mal vzťahovať na bod 2.14.1, a nie na bod 2.12.2.
(2) Známe aj ako „externe nabíjateľné“.
(3) Známe aj ako „externe nenabíjateľné“.
(4) Napríklad: športový, ekonomický, mestský, mimomestský režim atď.
(5) Hybridný režim s prevažujúcim elektrickým pohonom:
Hybridný režim, ktorý má na základe skúšok v súlade s podmienkou A preukázateľne najvyššiu spotrebu elektrickej energie zo všetkých voliteľných hybridných režimov, ktorá sa stanoví na základe informácií poskytnutých výrobcom a po dohode s technickou skúšobňou.
(6) Režim s najväčšou spotrebou paliva:
Hybridný režim, ktorý má na základe skúšok v súlade s podmienkou B najvyššiu spotrebu paliva zo všetkých voliteľných hybridných režimov, ktorá sa stanoví na základe informácií poskytnutých výrobcom a po dohode s technickou skúšobňou.
Doplnok 1 k prílohe 8
Profil stavu nabitia zásobníka elektrickej energie (SOC) pri hybridných elektrických vozidlách s externým nabíjaním
Profily stavu nabitia v prípade hybridných elektrických vozidiel s externým nabíjaním, ktoré sa skúšajú podľa podmienok A a B, sú:
|
Podmienka A: |
|
||||||||||||||||
|
Podmienka B: |
|
Doplnok 2 k prílohe 8
Metóda merania elektrickej bilancie batérie externe nenabíjateľného hybridného elektrického vozidla
1. ÚVOD
1.1. Účelom tohto doplnku je určiť metódu a požadované prístroje na meranie elektrickej bilancie externe nenabíjateľných hybridných elektrických vozidiel (NOVC HEV). Meranie elektrickej bilancie je potrebné na korigovanie nameranej spotreby paliva a emisií CO2 kvôli zmene kapacity batérie, ktorá nastáva počas skúšky, pri použití metódy uvedenej v bodoch 5 a 6 tejto prílohy.
1.2. Metódu opísanú v tejto prílohe používa výrobca na merania vykonávané na účely stanovenia korekčných faktorov Kfuel a KCO2 definovaných v bodoch 5.3.3.2, 5.3.5.2, 6.3.3.2 a 6.3.5.2 tejto prílohy.
Technická skúšobňa skontroluje, či tieto merania boli vykonané v súlade s postupom opísaným v tejto prílohe.
1.3. Metódu opísanú v tejto prílohe používa technická skúšobňa na meranie elektrickej bilancie Q definovanej v bodoch 5.3.4.1, 5.3.6.1, 6.3.4.1 a 6.3.6.1 tejto prílohy.
2. MERACIE ZARIADENIE A PRÍSTROJE
Počas skúšok podľa bodov 5. a 6. tejto prílohy sa prúd batérie meria pomocou prevodníka prúdu typu svorkového alebo typu uzavretej slučky. Prevodník prúdu (t. j. snímač prúdu bez zariadenia na zber dát) musí mať presnosť minimálne 0,5 % nameranej hodnoty alebo 0,1 % maximálnej hodnoty rozsahu stupnice.
Na účely tejto skúšky sa nepoužívajú diagnostické skúšobné prístroje OEM.
2.1.1. Prevodník prúdu sa namontuje na jeden vodič priamo pripojený k batérii. Aby bolo možné jednoducho merať prúd batérie pomocou vonkajšieho meracieho zariadenia, výrobca by mal do vozidla zabudovať prípojné body. Ak to nie je možné, výrobca je povinný poskytnúť technickej skúšobni prostriedky na pripojenie prevodníka prúdu k vodičom pripojeným k batérii vyššie opísaným spôsobom.
2.1.2. Výstup z prevodníka prúdu sa sníma s minimálnou frekvenciou snímania 5 Hz. Meraný prúd sa v priebehu času integruje a výsledkom je nameraná hodnota Q vyjadrená v ampér hodinách (Ah).
2.1.3. Teplota v mieste snímača sa meria a sníma s rovnakou frekvenciou snímania ako prúd tak, aby sa táto hodnota mohla použiť na možnú kompenzáciu odchýlky prevodníkov prúdu a prípadne prevodníka napätia použitého na premenu výstupu z prevodníka prúdu.
2.2. Technickej skúšobni by sa mal poskytnúť zoznam prístrojov (výrobca, číslo modelu, sériové číslo) použitých výrobcom na stanovenie korekčných faktorov Kfuel a KCO2 (definovaných v bodoch 5.3.3.2, 5.3.5.2, 6.3.3.2 a 6.3.5.2 tejto prílohy) a posledné údaje o kalibrácii prístrojov.
3. POSTUP MERANIA
3.1. Meranie prúdu batérie sa začína v rovnakom čase ako začiatok skúšky a končí ihneď potom, čo vozidlo absolvovalo úplný jazdný cyklus.
3.2. Hodnoty Q sa zaznamenajú samostatne pre časť jedna a časť dva cyklu.
PRÍLOHA 9
METÓDA MERANIA DOJAZDU VOZIDIEL POHÁŇANÝCH VÝLUČNE ELEKTRICKOU HNACOU SÚSTAVOU ALEBO HYBRIDNOU ELEKTRICKOU HNACOU SÚSTAVOU
1. MERANIE DOJAZDU
Skúšobná metóda opísaná ďalej umožňuje meranie dojazdu vyjadreného v km vozidiel poháňaných výlučne elektrickou hnacou sústavou alebo vozidiel poháňaných hybridnou elektrickou hnacou sústavou s nabíjaním mimo vozidla (OVC HEV definované v bode 2. prílohy 8).
2. PARAMETRE, JEDNOTKY A PRESNOSŤ MERANÍ
Parametre, jednotky a presnosť meraní sú tieto:
Parametre, jednotky a presnosť meraní
|
Parameter |
Jednotka |
Presnosť |
Rozlíšenie |
|
Čas |
s |
±0,1 s |
0,1 s |
|
Vzdialenosť |
m |
±0,1 % |
1 m |
|
Teplota |
°C |
±1 °C |
1 °C |
|
Rýchlosť |
km/h |
±1 % |
0,2 km/h |
|
Hmotnosť |
kg |
±0,5 % |
1 kg |
3. PODMIENKY SKÚŠKY
3.1. Stav vozidla
3.1.1. Pneumatiky vozidla musia byť nahustené na tlak udaný výrobcom vozidla pre pneumatiky pri teplote okolia.
3.1.2. Viskozita olejov pre mechanické pohyblivé časti musí zodpovedať špecifikáciám výrobcu vozidla.
3.1.3. Zariadenia na osvetlenie, svetelnú signalizáciu a prídavné zariadenia musia byť vypnuté s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné pre skúšku a bežnú dennú prevádzku vozidla.
3.1.4. Všetky zásobníky energie, ktoré sú k dispozícii na iné ako trakčné účely (elektrické, hydraulické, pneumatické atď.), musia byť nabité na svoju maximálnu hodnotu udanú výrobcom.
3.1.5. Ak sú batérie v prevádzke pri teplote vyššej ako teplota okolia, skúšobný technik musí použiť postup odporúčaný výrobcom vozidla, aby udržal teplotu batérie v normálnom prevádzkovom rozsahu.
Zástupca výrobcu musí mať možnosť overiť, že tepelná regulácia batérie nie je nefunkčná ani obmedzená.
3.1.6. Vozidlo musí pred skúškou v priebehu siedmich dní prejsť najmenej 300 km s tými batériami, ktoré sú namontované na skúšobnom vozidle.
3.2. Klimatické podmienky
Pri skúškach na otvorenom priestranstve musí byť teplota okolia v rozmedzí od 5 °C do 32 °C.
Skúšky v uzavretom priestore sa musia vykonávať pri teplote od 20 °C do 30 °C.
4. PRACOVNÉ REŽIMY
Skúšobná metóda zahŕňa tieto kroky:
|
a) |
počiatočné nabíjanie batérie; |
|
b) |
vykonanie cyklu a meranie dojazdu. |
Ak je potrebné vozidlo medzi jednotlivými krokmi premiestniť, odtlačí sa na ďalšie skúšobné miesto (bez regeneratívneho dobíjania).
4.1. Počiatočné nabíjanie batérie
Nabíjanie batérie sa skladá z týchto postupov:
Poznámka: Pod „počiatočným nabíjaním batérie“ sa rozumie prvé nabíjanie batérie pri prevzatí vozidla. V prípade niekoľkých kombinovaných skúšok alebo meraní nasledujúcich za sebou je prvé vykonané nabitie „počiatočným nabíjaním batérie“ a ďalšie nabitia sa môžu vykonať v súlade s postupom „normálneho nočného nabíjania“.
4.1.1. Vybitie batérie
V prípade výlučne elektrických vozidiel:
4.1.1.1.1. Postup sa začína vybitím batérie vozidla počas jazdy (na skúšobnej dráhe, na vozidlovom dynamometri atď.) pri konštantnej rýchlosti rovnajúcej sa 70 % ± 5 % maximálnej tridsaťminútovej rýchlosti vozidla.
4.1.1.1.2. Vybíjanie sa ukončí:
|
a) |
keď vozidlo nie je spôsobilé jazdy rýchlosťou rovnajúcou sa 65 % maximálnej tridsaťminútovej rýchlosti; |
|
b) |
alebo keď štandardné palubné prístroje vodičovi signalizujú, aby vozidlo zastavil, alebo |
|
c) |
po prejdení vzdialenosti 100 km. |
V prípade externe nabíjateľného hybridného elektrického vozidla (OVC HEV) bez prepínača pracovného režimu podľa definície v prílohe 8:
4.1.1.2.1. Výrobca poskytne prostriedky na vykonanie merania s vozidlom v stave výlučne elektrického režimu.
4.1.1.2.2. Postup sa začína vybitím zásobníka elektrickej energie vozidla počas jazdy (na skúšobnej dráhe, na vozidlovom dynamometri atď.):
|
— |
pri ustálenej rýchlosti 50 km/h, až kým nedôjde k naštartovaniu motora hybridného elektrického vozidla, ktorý používa palivo, |
|
— |
alebo ak vozidlo nemôže dosiahnuť ustálenú rýchlosť 50 km/h bez naštartovania motora používajúceho palivo, rýchlosť sa zníži, až kým vozidlo môže jazdiť s nižšou ustálenou rýchlosťou bez toho, aby došlo k naštartovaniu motora používajúceho palivo počas stanoveného času/stanovenej vzdialenosti (určí sa dohodou technickej skúšobne s výrobcom), |
|
— |
alebo podľa odporúčaní výrobcu. |
Motor používajúci palivo sa musí zastaviť do 10 sekúnd po jeho automatickom naštartovaní.
V prípade externe nabíjateľného hybridného elektrického vozidla (OVC HEV) s prepínačom pracovného režimu podľa definície v prílohe 8:
4.1.1.3.1. Ak nie je k dispozícii poloha pre výlučne elektrický pohon, výrobca poskytne prostriedky na vykonanie merania s vozidlom jazdiacim v stave výlučne elektrického režimu.
4.1.1.3.2. Postup sa začína vybitím zásobníka elektrickej energie vozidla počas jazdy s prepínačom v polohe pre výlučne elektrický pohon (na skúšobnej dráhe, na vozidlovom dynamometri atď.) pri ustálenej rýchlosti rovnajúcej sa 70 % ± 5 % maximálnej tridsaťminútovej rýchlosti vozidla.
4.1.1.3.3. Vybíjanie sa ukončí:
|
— |
keď vozidlo nie je spôsobilé jazdy rýchlosťou rovnajúcou sa 65 % maximálnej tridsaťminútovej rýchlosti, alebo |
|
— |
keď štandardné palubné prístroje signalizujú vodičovi, aby vozidlo zastavil, alebo |
|
— |
po prejdení vzdialenosti 100 km. |
4.1.1.3.4. Ak nie je vozidlo vybavené režimom prevádzky pre výlučne elektrický pohon, vybitie zásobníka elektrickej energie sa dosiahne jazdou vozidla (na skúšobnej dráhe, na vozidlovom dynamometri atď.):
|
— |
ustálenou rýchlosťou 50 km/h, až kým nedôjde k naštartovaniu motora hybridného elektrického vozidla, ktorý používa palivo, alebo |
|
— |
ak vozidlo nemôže dosiahnuť ustálenú rýchlosť 50 km/h bez naštartovania motora používajúceho palivo, rýchlosť sa zníži, až kým vozidlo môže jazdiť s nižšou ustálenou rýchlosťou bez toho, aby došlo k naštartovaniu motora používajúceho palivo počas stanoveného času/stanovenej vzdialenosti (určí sa dohodou technickej skúšobne s výrobcom), alebo |
|
— |
alebo podľa odporúčaní výrobcu. |
Motor používajúci palivo sa musí zastaviť do 10 sekúnd po jeho automatickom naštartovaní.
4.1.2. Vykonanie normálneho nočného nabíjania
V prípade výlučne elektrického vozidla sa batéria nabíja postupom normálneho nočného nabíjania uvedeného v bode 2.4.1.2 prílohy 7 počas maximálne 12 hodín.
V prípade externe nabíjateľného hybridného elektrického vozidla sa batéria nabíja postupom normálneho nočného nabíjania opísaného v bode 3.2.2.5 prílohy 8.
4.2. Vykonanie cyklu a meranie dojazdu
4.2.1. V prípade výlučne elektrického vozidla
4.2.1.1. Postup skúšky podľa bodu 1.1 prílohy 7 sa vykoná na vozidlovom dynamometri nastavenom podľa doplnku k prílohe 7, až kým nie sú splnené kritériá ukončenia skúšky.
4.2.1.2. Kritériá ukončenia skúšky sú splnené, keď vozidlo nemôže dodržať cieľovú krivku do 50 km/h, alebo keď štandardné palubné prístroje signalizujú vodičovi, aby zastavil vozidlo.
Následne uvoľnením pedála akcelerátora sa vozidlo spomalí až na 5 km/h bez použitia brzdového pedála a napokon sa zastaví brzdením.
4.2.1.3. Ak vozidlo nedosiahne pri rýchlosti nad 50 km/h požadované zrýchlenie alebo rýchlosť skúšobného cyklu, zostáva pedál akcelerátora úplne stlačený, až kým sa znova nedosiahne referenčná krivka.
4.2.1.4. Vzhľadom na ľudské potreby sú medzi jednotlivými časťami skúšok povolené tri prerušenia v celkovej dĺžke najviac 15 minút.
4.2.1.5. Hodnota prejdenej vzdialenosti De nameraná na konci skúšky a vyjadrená v km znamená dojazd vozidla na elektrický pohon. Zaokrúhľuje sa na najbližšie celé číslo.
4.2.2. V prípade hybridného elektrického vozidla
4.2.2.1. Na vozidlovom dynamometri nastavenom podľa doplnkov 2, 3 a 4 k prílohe 4 k predpisu č. 83 sa vykoná príslušný postup skúšky a uplatnia sa predpisy týkajúce sa radenia prevodových stupňov podľa bodu 1.4 prílohy 8, kým sa nesplnia kritériá ukončenia skúšky.
4.2.2.2. Kritériá ukončenia skúšky sú splnené, keď vozidlo nemôže dodržať cieľovú krivku do 50 km/h, alebo keď štandardné palubné prístroje signalizujú vodičovi, aby zastavil vozidlo, alebo keď dôjde k naštartovaniu motora používajúceho palivo. Následne uvoľnením pedála akcelerátora sa vozidlo spomalí až na 5 km/h bez použitia brzdového pedála a napokon sa zastaví brzdením.
4.2.2.3. Ak vozidlo nedosiahne pri rýchlosti nad 50 km/h požadované zrýchlenie alebo rýchlosť skúšobného cyklu, zostáva pedál akcelerátora úplne stlačený, až kým sa znova nedosiahne referenčná krivka.
4.2.2.4. Vzhľadom na ľudské potreby, sú medzi jednotlivými časťami skúšok povolené tri prerušenia v celkovej dĺžke najviac 15 minút.
4.2.2.5. Hodnota prejdenej vzdialenosti De nameraná na konci skúšky a vyjadrená v km znamená dojazd vozidla na elektrický pohon. Zaokrúhľuje sa na najbližšie celé číslo.
PRÍLOHA 10
POSTUP SKÚŠKY EMISIÍ PRI VOZIDLÁCH VYBAVENÝCH PERIODICKY REGENERATÍVNYM SYSTÉMOM
1. ÚVOD
1.1. V tejto prílohe sú vymedzené osobitné ustanovenia týkajúce sa homologizácie vozidla vybaveného periodicky regeneratívnym systémom podľa bodu 2.16 tohto predpisu.
2. ROZSAH PÔSOBNOSTI A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE
2.1. Skupiny radu vozidiel vybavených periodicky regeneratívnym systémom
Postup sa vzťahuje na vozidlá vybavené periodicky regeneratívnym systémom definovaným v bode 2.16 tohto predpisu. Na účely tejto prílohy je možné stanoviť skupiny radu vozidiel. Vzhľadom na to sa typy vozidiel s regeneratívnymi systémami, ktorých ďalej opísané parametre sú identické alebo sú v rámci stanovených tolerancií, považujú z hľadiska meraní špecifických pre definované periodicky regeneratívne systémy za vozidlá patriace do toho istého radu vozidiel.
2.1.1. Identickými parametrami sú:
Motor:
|
a) |
počet valcov; |
|
b) |
zdvihový objem motora (±15 %); |
|
c) |
počet ventilov; |
|
d) |
palivový systém; |
|
e) |
proces spaľovania (dvojdobý, štvordobý, rotačný). |
Periodicky regeneratívny systém (t. j. katalyzátor, filter častíc):
|
a) |
konštrukcia (t. j. typ puzdra, druh drahého kovu, typ substrátu, hustota kanálikov); |
|
b) |
typ a pracovný princíp; |
|
c) |
systém dávkovania a plnenia; |
|
d) |
objem (±10 %); |
|
e) |
umiestnenie (teplota ±50 °C pri 120 km/h alebo 5 % rozdiel maximálnej teploty/tlaku). |
2.2. Typy vozidiel s rôznymi referenčnými hmotnosťami
Faktor Ki získaný postupom podľa tejto prílohy na homologizáciu typu vozidla s periodicky regeneratívnym systémom definovaným v bode 2.16 tohto predpisu, sa môže použiť v prípade iných vozidiel radu vozidiel s referenčnou hmotnosťou v rozsahu dvoch nasledujúcich vyšších tried ekvivalentnej zotrvačnej hmotnosti alebo akejkoľvek nižšej ekvivalentnej zotrvačnej hmotnosti.
2.3. Namiesto vykonávania postupov skúšky definovaných v ďalšej časti sa môže použiť konštantná hodnota Ki = 1,05, ak technická skúšobňa nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by mohla byť táto hodnota prekročená.
3. POSTUP SKÚŠKY
Vozidlo môže byť vybavené spínačom, ktorý umožňuje zabrániť alebo umožniť proces regenerovania za predpokladu, že táto činnosť nemá žiadny vplyv na pôvodnú kalibráciu motora. Tento spínač je povolený len na účely zabránenia regenerovania počas zaťažovania regeneratívneho systému a počas cyklov predkondicionovania. Nesmie sa však použiť počas merania emisií počas fázy regenerovania. Skúška emisií sa má vykonávať s nezmenenou riadiacou jednotkou, ktorá je pôvodným vybavením výrobcu (OEM).
3.1. Meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva medzi dvoma cyklami, keď nastávajú fázy regenerovania
3.1.1. Priemerná hodnota emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva medzi fázami regenerovania a počas zaťažovania regeneratívneho zariadenia sa určí z aritmetického priemeru niekoľkých prevádzkových cyklov typu I (ak ich je viac ako 2) alebo ekvivalentných cyklov skúšok motora na skúšobnom zariadení, ktoré sa vykonávajú s približne rovnakým časovým odstupom. Alternatívne môže výrobca predložiť údaje preukazujúce, že emisie oxidu uhličitého a hodnoty spotreby paliva zostávajú medzi fázami regenerovania konštantné v rozmedzí ±4 %. V tomto prípade sa môžu použiť hodnoty emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva namerané pri obvyklej skúške typu I. Vo všetkých ostatných prípadoch sa musia uskutočniť merania emisií počas aspoň dvoch prevádzkových cyklov typu I alebo ekvivalentných cyklov skúšok motora na skúšobnom zariadení: jedno meranie hneď po regenerovaní (pred novým zaťažením) a jedno meranie čo najneskôr pred fázou regenerovania. Všetky merania emisií a výpočty sa uskutočňujú podľa prílohy 6.
3.1.2. Proces zaťaženia a určenie faktora Ki sa vykoná počas prevádzkového cyklu typu I na vozidlovom dynamometri alebo na skúšobnom zariadení motora s použitím ekvivalentného skúšobného cyklu. Tieto cykly môžu prebiehať nepretržite (t. j. bez toho, aby bolo potrebné vypínať motor medzi cyklami). Po ľubovoľnom počte dokončených cyklov sa môže vozidlo odstrániť z vozidlového dynamometra a skúška môže pokračovať neskôr.
3.1.3. Počet cyklov (D) medzi dvoma cyklami, pri ktorých nastávajú fázy regenerovania, počet cyklov, pri ktorých sa meria hodnota emisií (n), a každé meranie emisií (M′sij) sa zaznamenávajú v súlade s bodmi 4.1.11.2.1.10.1 až 4.1.11.2.1.10.4 prípadne bodmi 4.1.11.2.5.4.1 až 4.1.11.2.5.4.4 prílohy 1.
3.2. Meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva počas regenerovania
3.2.1. Prípadná príprava vozidla na skúšku emisií počas fáz regenerovania sa môže uskutočniť za pomoci prípravných cyklov podľa bodu 5.3 prílohy 4 k predpisu č. 83 alebo ekvivalentných cyklov skúšok motora na skúšobnom zariadení v závislosti od postupu zaťažovania zvoleného v bode 3.1.2.
3.2.2. Podmienky skúšky a podmienky vzťahujúce sa na vozidlo na účely skúšky opísané v prílohe 6 musia byť splnené pred vykonaním prvej platnej skúšky emisií.
Regenerovanie nesmie nastať počas prípravy vozidla. To sa môže zabezpečiť jednou z týchto metód:
3.2.3.1. Na účely predkondicionačných cyklov sa môže namontovať fiktívny regeneratívny systém alebo čiastkový systém.
3.2.3.2. Každá iná metóda dohodnutá medzi výrobcom a homologizačným orgánom.
3.2.4. Skúška emisií z výfuku pri štartovaní za studena vrátane procesu regenerovania sa vykoná podľa prevádzkového cyklu typu I alebo ekvivalentného cyklu skúšky motora na skúšobnom zariadení. Ak sa skúšky emisií medzi dvoma cyklami, pri ktorých nastávajú fázy regenerovania, vykonávajú na skúšobnom zariadení motora, aj skúška emisií zahŕňajúca fázu regenerovania sa musí vykonať na skúšobnom zariadení motora.
3.2.5. Ak sa na proces regenerovania vyžaduje viac ako jeden prevádzkový cyklus, ďalší(-ie) skúšobný(-é) cyklus(-y) sa vykoná(-ajú) bezprostredne po prvom cykle bez vypínania motora, a to až do dosiahnutia úplného regenerovania (dokončí sa každý cyklus). Čas potrebný na prípravu novej skúšky by mal byť čo najkratší (napr. výmena filtra častíc). Počas tohto časového úseku musí byť motor vypnutý.
3.2.6. Hodnoty emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva počas regenerovania (Mri) sa vypočítavajú podľa prílohy 6. Zaznamená sa počet meraných prevádzkových cyklov (d), ktoré sa vyžadujú na úplnú regeneráciu.
3.3. Výpočet kombinovaných emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva
|
|
n ≥ 2; |
|
kde pre každú uvažovanú hodnotu oxidu uhličitého a spotrebu paliva:
|
M′sij |
= |
hmotnostné množstvo emisií CO2 v g/km a spotreba paliva v 1/100 km za jednu časť (i) prevádzkového cyklu (alebo ekvivalentného cyklu na skúšobnom zariadení motora) bez regenerovania |
|
M′rij |
= |
hmotnostné množstvo emisií CO2 v g/km a spotreba paliva v 1/100 km za jednu časť (i) prevádzkového cyklu (alebo ekvivalentného cyklu na skúšobnom zariadení motora) počas regenerovania (ak n > 1, vykoná sa prvá skúška typu I za studena a nasledujúce cykly sa vykonajú za tepla) |
|
Msi |
= |
hmotnostné množstvo emisií CO2 v g/km a spotreba paliva v 1/100 km za jednu časť (i) prevádzkového cyklu bez regenerovania |
|
Mri |
= |
hmotnostné množstvo emisií CO2 v g/km a spotreba paliva v 1/100 km za jednu časť (i) prevádzkového cyklu počas regenerovania |
|
Mpi |
= |
stredná hodnota hmotnostného množstva emisií CO2 v g/km a spotreba paliva v 1/100 km |
|
N |
= |
počet skúšobných bodov, v ktorých sa vykonáva meranie emisií (prevádzkové cykly typu I alebo ekvivalentné cykly na skúšobnom zariadení motora) medzi dvoma cyklami, pri ktorých nastávajú fázy regenerovania, ≥ 2 |
|
d |
= |
počet prevádzkových cyklov potrebných na regenerovanie |
|
D |
= |
počet prevádzkových cyklov medzi dvoma cyklami, pri ktorých nastávajú fázy regenerovania |
Na obrázku 10/1 je uvedený názorný príklad parametrov merania.
Obrázok 10/1
Parametre merané pri skúške emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva počas cyklov, pri ktorých nastávajú fázy regenerovania, a medzi týmito cyklami (schematický príklad, emisie počas „D“ sa môžu zvýšiť alebo znížiť)
3.4. Výpočet faktora regenerovania K pre každú uvažovanú hodnotu emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva (i)
Ki = Mpi/Msi
Výsledky Msi, Mpi a Ki sa zaznamenajú do skúšobného protokolu, ktorý vypracúva technická skúšobňa.
Ki možno stanoviť po dokončení jedného samostatného skúšobného postupu.
|
19.6.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 158/106 |
Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba originálne texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke: http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html.
Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 103 – Jednotné ustanovenia o homologizácii náhradných katalyzátorov do motorových vozidiel
Dodatok 102: Predpis č. 103
Obsahuje platný text vrátane:
zmeny 1 – dátum nadobudnutia platnosti: 6. júl 2000
zmeny 2 – dátum nadobudnutia platnosti: 4. apríl 2005
1. ROZSAH PÔSOBNOSTI
Tento predpis sa vzťahuje homologizáciu katalyzátorov ako samostatných technických jednotiek určených na montáž do jedného alebo viacerých typov motorových vozidiel kategórií M1 a N1 ako náhradné diely.
2. VYMEDZENIE POJMOV
Na účely tohto predpisu:
2.1. Pod „katalyzátorom pôvodného vybavenia“ sa rozumie katalyzátor alebo zostava katalyzátorov, na ktoré sa vzťahuje homologizácia typu vozidla a ktorých typy zodpovedajú dokumentácii v prílohe 2 k predpisu č. 83.
2.2. Pod „náhradným katalyzátorom“ sa rozumie katalyzátor alebo zostava katalyzátorov, ktoré nespadajú do definície v bode 2.1 a pre ktoré možno udeliť homologizáciu podľa tohto predpisu.
2.3. Pod „pôvodným náhradným katalyzátorom“ sa rozumie katalyzátor alebo zostava katalyzátorov, ktorých typy zodpovedajú dokumentácii v prílohe 2 k predpisu č. 83, ktoré sa však ponúkajú na trhu ako samostatné technické jednotky držiteľom homologizácie vozidla.
2.4. Pod „typom katalyzátora“ sa rozumejú katalyzátory, ktoré sa nelíšia v takých základných hľadiskách, ako je:
|
i) |
počet natieraných substrátov, štruktúra a materiál; |
|
ii) |
typ katalytickej aktivity (oxidačný, trojcestný atď.); |
|
iii) |
objem, pomer čelnej plochy a dĺžky podkladu; |
|
iv) |
použitý katalytický materiál; |
|
v) |
pomer použitých katalytických materiálov; |
|
vi) |
hustota kanálikov; |
|
vii) |
rozmery a tvar; |
|
viii) |
tepelná ochrana. |
2.5. „Typ vozidla“
Pozri bod 2.3 predpisu č. 83.
2.6. Pod „homologizáciou náhradného katalyzátora“ sa rozumie homologizácia katalyzátora určeného ako náhradný diel na montáž do jedného alebo niekoľkých typov vozidiel na účely zníženia emisií škodlivín, úrovne hluku a vplyvu na výkonnosť vozidla a prípadne vplyvu na palubný diagnostický systém (on-board diagnostic – OBD).
2.7. Pod „znehodnoteným náhradným katalyzátorom“ sa rozumie katalyzátor, ktorý zastaral alebo bol umelo znehodnotený v takom rozsahu, že spĺňa požiadavky stanovené v bode 1 doplnku 1 k prílohe 11 k predpisu č. 83.
3. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU
3.1. Žiadosť o homologizáciu typu náhradného katalyzátora predkladá výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca.
V prípade každého typu náhradného katalyzátora, pre ktorý sa vyžaduje homologizácia, sa k žiadosti o homologizáciu musia priložiť ďalej uvedené dokumenty v troch vyhotoveniach.
3.2.1. Výkresy náhradného katalyzátora s vyznačením najmä všetkých charakteristík uvedených v bode 2.4 tohto predpisu.
3.2.2. Opis typu alebo typov vozidla, pre ktoré je určený náhradný katalyzátor. Uvedie sa číslo a/alebo symboly označujúce typ(-y) motora a vozidla.
3.2.3. Opis a výkresy znázorňujúce umiestnenie náhradného katalyzátora vzhľadom na polohu výfukového(-ých) potrubia(-í) motora.
3.2.4. Výkresy označujúce predpokladané umiestnenie homologizačnej značky.
3.2.5. Údaj o tom, či sa predpokladá, že náhradný katalyzátor bude zlučiteľný s požiadavkami OBD.
3.2.6. Vzor informačného dokumentu je uvedený v doplnku.
Žiadateľ o homologizáciu poskytne technickej skúšobni zodpovednej za výkon homologizačných skúšok:
3.3.1. vozidlo(-á) typu schváleného v súlade s predpisom č. 83, vybavené novým pôvodným katalyzátorom. Toto (tieto) vozidlo(-á) vyberie žiadateľ so súhlasom technickej skúšobne. Vozidlo(-á) musí(-ia) spĺňať požiadavky bodu 3 prílohy 4 k predpisu č. 83.
Skúšobné vozidlo(-á) nesmie(-ú) mať žiadne poruchy systému regulácie emisií; každý nadmerne opotrebovaný alebo nesprávne fungujúci pôvodný diel súvisiaci s emisiami sa musí opraviť alebo vymeniť. Skúšobné vozidlo(-á) sa pred vykonaním emisnej skúšky správne vyladí(-ia) a nastaví(-ia) podľa špecifikácií výrobcu;
3.3.2. jednu vzorku typu náhradného katalyzátora. Táto vzorka musí byť zreteľne a nezmazateľne označená obchodným menom alebo značkou žiadateľa a obchodným označením katalyzátora;
3.3.3. dodatočnú vzorku typu náhradného katalyzátora v prípade náhradného katalyzátora určeného na montáž do vozidla vybaveného systémom OBD. Táto vzorka musí byť zreteľne a nezmazateľne označená obchodným menom alebo značkou žiadateľa a obchodným označením katalyzátora. Musí byť znehodnotená spôsobom vymedzeným v bode 2.7.
4. HOMOLOGIZÁCIA
4.1. Ak náhradný katalyzátor predložený na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky bodu 5, udelí sa danému typu náhradného katalyzátora homologizácia.
Pôvodné náhradné katalyzátory typu uvedeného v bode 18 prílohy 2 k predpisu č. 83, ktoré sú určené na montáž do vozidla, na ktoré sa vzťahuje príslušný dokument o homologizácii typu, nemusia byť homologizované podľa tohto predpisu za predpokladu, že spĺňajú požiadavky bodov 4.2.1 a 4.2.2.
4.2.1. Označenie
Pôvodné náhradné katalyzátory musia byť označené aspoň týmito identifikačnými znakmi:
4.2.1.1. názov alebo obchodná značka výrobcu vozidla;
4.2.1.2. značka a identifikačné číslo časti pôvodného náhradného katalyzátora zaznamenané v informáciách uvedených v bode 4.2.3.
4.2.2. Dokumentácia
K pôvodným náhradným katalyzátorom musia byť priložené tieto informácie:
4.2.2.1. meno alebo obchodná značka výrobcu vozidla;
4.2.2.2. značka a identifikačné číslo časti pôvodného náhradného katalyzátora zaznamenané v informáciách uvedených v bode 4.2.3;
4.2.2.3. údaj o vozidlách, ktoré majú pôvodný náhradný katalyzátor typu uvedeného v bode 18 prílohy 2 k predpisu č. 83 a prípadne údaj o tom, či je pôvodný náhradný katalyzátor vhodný na montáž do vozidla, ktoré je vybavené palubným diagnostickým systémom (OBD);
4.2.2.4. v prípade potreby montážne pokyny.
4.2.2.5. Tieto informácie sa musia poskytnúť buď:
|
— |
ako leták priložený k pôvodnému náhradnému katalyzátoru, alebo |
|
— |
na obale, v ktorom sa pôvodný náhradný katalyzátor predáva, alebo |
|
— |
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom. |
V každom prípade musia byť informácie dostupné v katalógu výrobkov distribuovanom výrobcom vozidla do jednotlivých predajní.
4.2.3. Výrobca vozidla poskytne technickej skúšobni a/alebo homologizačnému orgánu v elektronickom formáte potrebné informácie, ktoré umožnia priradenie príslušných čísel častí k dokumentácii týkajúcej sa homologizácie.
Tieto informácie musia zahŕňať tieto údaje:
|
i) |
značku(-y) a typ(-y) vozidla; |
|
ii) |
značku(-y) a typ(-y) pôvodného náhradného katalyzátora; |
|
iii) |
číslo(-a) častí pôvodného náhradného katalyzátora; |
|
iv) |
homologizačné číslo príslušného(-ých) typu(-ov) vozidla(-iel). |
4.3. Každému homologizovanému typu náhradného katalyzátora sa pridelí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (00 v prípade predpisu v jeho súčasnej podobe) označujú sériu zmien, ktorá zahŕňa posledné najdôležitejšie technické zmeny predpisu platné v čase udelenia homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť rovnaké homologizačné číslo inému typu náhradného katalyzátora. Rovnaké homologizačné číslo sa môže vzťahovať na použitie daného typu náhradného katalyzátora vo viacerých rôznych typoch vozidiel.
4.4. Ak žiadateľ o homologizáciu môže homologizačnému orgánu alebo technickej skúšobni preukázať, že náhradný katalyzátor zodpovedá typu uvedenému v bode 18 prílohy 2 k sérii zmien 05 predpisu č. 83, udelenie osvedčenia o homologizácii nie je závislé od overenia splnenia požiadaviek uvedených v bode 5.
4.5. Oznámenie o homologizácii alebo oznámenie o rozšírení alebo odmietnutí homologizácie typu náhradného katalyzátora podľa tohto predpisu sa oznámi zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 1 k tomuto predpisu.
Na náhradný katalyzátor, ktorý zodpovedá typu náhradného katalyzátora homologizovanému podľa tohto predpisu, sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste uvedenom v homologizačnom formulári umiestni medzinárodná homologizačná značka, ktorá sa skladá z:
4.6.1. kružnice, v ktorej je umiestnené písmeno „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu (1);
4.6.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a homologizačné číslo, ktoré sú umiestnené v blízkosti kružnice predpísanej v bode 4.6.1.
4.7. Ak náhradný katalyzátor zodpovedá typu náhradného katalyzátora homologizovanému podľa jedného alebo viacerých iných predpisov pripojených k danej dohode v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, nemusí sa symbol predpísaný v bode 4.6.1 opakovať; v takomto prípade sa čísla jednotlivých predpisov, homologizačné čísla a dodatočné symboly všetkých predpisov, na základe ktorých bola homologizácia udelená v štáte, ktorý udelil homologizáciu podľa tohto predpisu, umiestnia do vertikálnych stĺpcov vpravo od symbolu predpísaného v bode 4.6.1.
4.8. Homologizačná značka musí byť po namontovaní náhradného katalyzátora do vozidla nezmazateľná a zreteľne čitateľná.
4.9. V prílohe 2 k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania homologizačných značiek.
5. POŽIADAVKY
5.1. Všeobecné požiadavky
5.1.1. Náhradný katalyzátor musí byť navrhnutý, skonštruovaný a uspôsobený na montáž tak, aby vozidlo spĺňalo požiadavky ustanovení tých predpisov, s ktorými bolo pôvodne v súlade, a aby bolo zabezpečené účinné obmedzovanie emisií v priebehu bežnej životnosti vozidla pri bežných prevádzkových podmienkach.
5.1.2. Náhradný katalyzátor sa musí namontovať na rovnaké miesto, na ktorom bol namontovaný katalyzátor pôvodného vybavenia, pričom nesmie dôjsť k zmene polohy kyslíkovej(-ých) sondy (sond) a prípadne aj iných snímačov na výfukovom potrubí.
5.1.3. Ak katalyzátor pôvodného vybavenia zahŕňa tepelnú ochranu, náhradný katalyzátor musí zabezpečovať rovnocennú ochranu.
5.1.4. Náhradný katalyzátor musí byť odolný. Znamená to, že musí byť navrhnutý, skonštruovaný a uspôsobený na montáž tak, aby sa dosiahla primeraná odolnosť voči korózii a oxidačným javom, ktorým je vystavený, vzhľadom na podmienky použitia vozidla.
5.2. Požiadavky týkajúce sa emisií
Vozidlo(-á) uvedené v bode 3.3.1 tohto predpisu, vybavené náhradným katalyzátorom typu, v prípade ktorého sa požaduje udelenie homologizácie, sa musí podrobiť skúške typu I za podmienok uvedených v príslušných prílohách k tomuto predpisu s cieľom porovnať jeho výkon s výkonom pôvodného katalyzátora podľa ďalej opísaného postupu.
5.2.1. Stanovenie porovnávacej základne
Vozidlo(-á) musí(-ia) byť vybavené novým pôvodným katalyzátorom (pozri bod 3.3.1), ktorý sa zabeháva 12 mimomestskými jazdnými cyklami (časť 2 skúšky typu I).
Po tomto predkondicionovaní sa vozidlo(-á) umiestni(-ia) v miestnosti s relatívne konštantnou teplotou v rozmedzí od 293 K do 303 K (od 20 °C do 30 °C). Toto kondicionovanie musí trvať najmenej šesť hodín a pokračuje, až kým teplota motorového oleja a teplota chladiacej kvapaliny (ak je) sú v rozmedzí ±2 K teploty miestnosti. Následne sa vykonávajú tri skúšky výfukových plynov typu I.
5.2.2. Skúška výfukových plynov s náhradným katalyzátorom
Pôvodný katalyzátor skúšobného(-ých) vozidla(-diel) sa nahradí náhradným katalyzátorom (pozri bod 3.3.2), ktorý sa zabeháva 12 mimomestskými jazdnými cyklami (časť 2 skúšky typu I). Po tomto predkondicionovaní sa vozidlo(-á) umiestni(-ia) v miestnosti s relatívne konštantnou teplotou v rozmedzí od 293 K do 303 K (od 20 °C do 30 °C). Toto kondicionovanie musí trvať najmenej šesť hodín a pokračuje, až kým teplota motorového oleja a teplota chladiacej kvapaliny (ak je) sú v rozmedzí ±2 K teploty miestnosti. Následne sa vykonávajú tri skúšky výfukových plynov typu I.
5.2.3. Stanovenie emisií znečisťujúcich látok v prípade vozidiel vybavených náhradnými katalyzátormi
Skúšobné vozidlo(-á) s pôvodným katalyzátorom musí(-ia) spĺňať limitné hodnoty zodpovedajúce podmienkam homologizácie vozidla(-diel), v rámci ktorých sa prípadne zohľadňujú aj faktory zhoršenia uplatnené pri homologizácii vozidla(-diel).
Požiadavky týkajúce sa emisií vozidla(-diel) vybaveného(-ých) náhradným katalyzátorom sa považujú za splnené, ak výsledky v prípade každej z regulovaných znečisťujúcich látok (CO, HC, NOx a častice) spĺňajú tieto podmienky:
|
1. |
M ≤ 0,85 S + 0,4 G |
|
2. |
M ≤ G |
kde:
|
M |
: |
je stredná hodnota emisií jednej znečisťujúcej látky (CO, HC, NOx a častice) alebo súčtu dvoch znečisťujúcich látok (HC + NOx) získaného z troch skúšok typu I s náhradným katalyzátorom, |
|
S |
: |
je stredná hodnota emisií jednej znečisťujúcej látky (CO, HC, NOx a častice) alebo súčtu dvoch znečisťujúcich látok (HC + NOx) získaného z troch skúšok typu I s pôvodným katalyzátorom, |
|
G |
: |
je limitná hodnota emisií jednej znečisťujúcej látky (CO, HC, NOx a častice) alebo súčtu dvoch znečisťujúcich látok (HC + NOx) zodpovedajúceho podmienkam homologizácie vozidla(-diel), deleného prípadne faktormi zhoršenia stanovenými v súlade s bodom 5.4. |
Ak sa predkladá žiadosť o homologizáciu pre rôzne typy vozidiel od rovnakého výrobcu vozidiel a ak sú tieto rôzne druhy vozidiel vybavené rovnakým typom katalyzátora pôvodného vybavenia, možno obmedziť vykonanie skúšky typu I najmenej na dva vozidlá vybraté po dohode s technickou skúšobňou zodpovednou za homologizáciu.
5.3. Požiadavky týkajúce sa hluku a výkonnosti vozidla
Náhradný katalyzátor musí spĺňať technické požiadavky podľa predpisu č. 59. Alternatívou merania protitlaku podľa predpisu č. 59 na účely overenia výkonnosti vozidla môže byť meranie maximálneho pohlteného výkonu na dynamometri pri otáčkach zodpovedajúcich maximálnemu výkonu motora. Hodnota určená za referenčných atmosférických podmienok uvedených v predpise č. 85 v prípade náhradného katalyzátora nesmie byť nižšia ako hodnota určená v prípade katalyzátora pôvodného vybavenia o viac ako päť percent.
5.4. Požiadavky týkajúce sa životnosti
Náhradný katalyzátor musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 5.3.5 predpisu č. 83 (skúška typu V) alebo v prípade výsledkov skúšok typu I musí zodpovedať faktorom zhoršenia uvedeným v tabuľke.
|
Kategória motora |
Faktory zhoršenia |
||||
|
CO |
HC (2) |
NOx (2) |
HC + NOx |
častice |
|
|
Zážihový |
1,2 |
1,2 |
1,2 |
1,2 (3) |
— |
|
Vznetový |
1,1 |
— |
1,0 |
1,0 |
1,2 |
Požiadavky týkajúce sa kompatibility OBD (týkajú sa len náhradných katalyzátorov určených na montáž do vozidiel vybavených systémom OBD).
Preukázanie kompatibility OBD sa vyžaduje len vtedy, ak sa pôvodný katalyzátor monitoroval v pôvodnej konfigurácii.
5.5.1. Kompatibilita náhradného katalyzátora so systémom OBD sa preukazuje postupmi opísanými v doplnku 1 k prílohe 11 k predpisu č. 83 v znení série zmien 05.
5.5.2. Ustanovenia doplnku 1 k prílohe 11 k predpisu č. 83 v znení série zmien 05, ktoré sa vzťahujú na iné komponenty ako katalyzátor, sa neuplatňujú.
5.5.3. Výrobca náhradných dielov môže používať rovnaké postupy predkondicionovania a skúšania, ktoré sa použili pri homologizácii typu pôvodnej výbavy. V takom prípade správne orgány sprístupnia na požiadanie a za nediskriminačných podmienok doplnok 1 k oznámeniu o homologizácii, ktorý obsahuje počet a druh predkondicionovacích cyklov a druh skúšobného cyklu použitých výrobcom pôvodného vybavenia na testovanie OBD a katalyzátora.
5.5.4. Na účely overenia správnosti montáže a fungovania všetkých ostatných komponentov monitorovaných systémom OBD nesmie systém OBD pred montážou náhradného katalyzátora vykazovať žiadnu poruchu ani nesmie mať uložené žiadne poruchové kódy. Na tento účel sa môže použiť vyhodnotenie stavu systému OBD na konci skúšok opísaných v bode 5.2.1.
5.5.5. Indikátor poruchy (MI: pozri bod 2.5 prílohy 11 k predpisu č. 83 v znení série zmien 05) sa nesmie aktivovať počas prevádzky vozidla vyžadovanej podľa bodu 5.2.2.
6. ZMENA TYPU NÁHRADNÉHO KATALYZÁTORA A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE
Každá zmena typu náhradného katalyzátora sa musí oznámiť správnemu orgánu, ktorý homologizoval tento typ náhradného katalyzátora.
Tento orgán potom môže:
|
i) |
dospieť k záveru, že je nepravdepodobné, že by vykonané zmeny mali znateľný nepriaznivý vplyv a že náhradný katalyzátor napriek týmto zmenám stále spĺňa požiadavky, alebo |
|
ii) |
vyžadovať od technickej skúšobne zodpovednej za výkon skúšok ďalší skúšobný protokol z niektorých alebo všetkých skúšok opísaných v bode 5. |
Potvrdenie alebo odmietnutie homologizácie, v ktorom sa uvádzajú dané zmeny, sa oznámi zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, postupom uvedeným v bode 4.5.
Príslušný orgán, ktorý vydáva rozšírenie homologizácie, označí každý oznamovací formulár o takomto rozšírení poradovým číslom.
7. ZHODA VÝROBY
Postupy zabezpečenia zhody výroby musia byť v súlade s postupmi stanovenými v doplnku 2 dohody (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2) a s ďalej uvedenými požiadavkami.
7.1. Náhradné katalyzátory homologizované v súlade s týmto predpisom sa musia vyrábať tak, aby sa s homologizovaným typom zhodovali vo vlastnostiach uvedených v bode 2.4 tohto predpisu. Musia spĺňať požiadavky stanovené v bode 5 a v prípade potreby musia splniť podmienky skúšok vymedzených v tomto predpise.
7.2. Homologizačný orgán môže vykonať akékoľvek kontroly alebo skúšky predpísané týmto predpisom. Predovšetkým sa môžu vykonávať skúšky uvedené v bode 5.2 tohto predpisu (požiadavky týkajúce sa emisií). V tomto prípade držiteľ homologizácie môže alternatívne požiadať o to, aby sa ako základ porovnania nepoužil katalyzátor pôvodného vybavenia, ale náhradný katalyzátor, ktorý sa použil počas homologizačných skúšok (alebo iná vzorka katalyzátora, ktorá preukázateľne zodpovedá homologizovanému typu). Hodnoty emisií namerané v prípade overovanej vzorky nesmú v priemere presiahnuť stredné hodnoty namerané pri použití referenčnej vzorky o viac ako 15 %.
8. SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY
8.1. Homologizáciu typu náhradného katalyzátora udelenú podľa tohto predpisu možno odňať, ak nie sú splnené požiadavky ustanovené v bode 7.
8.2. Ak zmluvná strana dohody, ktorá uplatňuje tento predpis, odníme homologizáciu, ktorú predtým udelila, bezodkladne o tom vyrozumie ostatné zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru uvedeného v prílohe 1 k tomuto predpisu.
9. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY
Ak držiteľ homologizácie úplne zastaví výrobu typu náhradného katalyzátora homologizovaného v súlade s týmto predpisom, informuje o tom orgán, ktorý udelil homologizáciu.
Po prijatí príslušného oznámenia o tom orgán informuje ostatné zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára podľa vzoru uvedeného v prílohe 1 k tomuto predpisu.
10. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SKÚŠOBNÍ ZODPOVEDNÝCH ZA VÝKON HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ORGÁNOV
Zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických skúšobní zodpovedných za výkon homologizačných skúšok a názvy a adresy správnych orgánov, ktoré udeľujú homologizáciu a ktorým sa zasielajú osvedčenia o homologizácii, rozšírení, odmietnutí alebo odňatí homologizácie vydané v iných štátoch.
11. DOKUMENTÁCIA
Ku každému novému náhradnému katalyzátoru musia byť priložené tieto informácie:
11.1.1. názov alebo obchodná značka výrobcu katalyzátora;
11.1.2. údaj o vozidlách (vrátane roku výroby), pre ktoré je náhradný katalyzátor homologizovaný, prípadne aj vrátane označenia, z ktorého vyplýva, že náhradný katalyzátor je vhodný na montáž do vozidla, ktoré je vybavené palubným diagnostickým systémom (OBD);
11.1.3. v prípade potreby montážne pokyny.
11.2. Tieto informácie sa musia poskytnúť buď:
|
i) |
ako leták priložený k náhradnému katalyzátoru, alebo |
|
ii) |
na obale, v ktorom je náhradný katalyzátor predávaný, alebo |
|
iii) |
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom. |
V každom prípade musia byť informácie dostupné v katalógu výrobkov distribuovanom výrobcom náhradných katalyzátorov do jednotlivých predajní.
(1) 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Juhosláviu, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (neobsadené), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (neobsadené), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (neobsadené), 34 pre Bulharsko, 35 – 36 (neobsadené), 37 pre Turecko, 38 – 39 (neobsadené), 40 pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (neobsadené), 42 pre Európske spoločenstvo (homologizácie udeľujú jeho členské štáty s použitím svojich príslušných symbolov EHK), 43 pre Japonsko, 44 (neobsadené), 45 pre Austráliu a 46 pre Ukrajinu. Ďalšie čísla sa pridelia v chronologickom poradí ďalším štátom, ktoré ratifikujú Dohodu o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenie a diely, ktoré sa môžu montovať na kolesové vozidlá a/alebo ktoré sa v nich môžu používať, a o podmienkach vzájomného uznávania homologizácií udelených na základe týchto predpisov, alebo ktoré k nej pristúpia, a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám dohody.
(2) Platí len pre vozidlá homologizované podľa série zmien 05 predpisu č. 83.
(3) Platí len pre vozidlá so zážihovým motorom homologizované podľa skorších sérií zmien predpisu č. 83, ako je séria zmien 05.
Doplnok
INFORČMAČNÝ DOKUMENT č. … O HOMOLOGIZÁCII TYPU NÁHRADNÝCH KATALYZÁTOROV
Všetky výkresy musia byť vypracované vo vhodnej mierke, musia byť dostatočne detailné a musia sa dodať vo formáte A 4 alebo byť zložené na formát A 4. Ak sa prikladajú fotografie, musia byť dostatočne podrobné.
Ak sú systém, komponenty alebo samostatné technické jednotky riadené elektronicky, musia sa poskytnúť informácie týkajúce sa ich výkonu.
1. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
1.1. Značka (obchodné meno výrobcu):
1.2. Typ:
1.5. Meno a adresa výrobcu:
1.7. V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a metóda pripevnenia homologizačnej značky EHS:
1.8. Adresa(-y) montážneho(-ych) závodu(-ov):
2. OPIS ZARIADENIA
2.1. Značka a typ náhradného katalyzátora:
2.2. Výkresy náhradného katalyzátora s vyznačením najmä všetkých charakteristík uvedených v bodoch 2.3 až 2.3.2 tohto doplnku:
Opis typu alebo typov vozidla, pre ktoré je určený náhradný katalyzátor:
2.3.1. Číslo(-a) a/alebo symbol(-y) charakterizujúce motor a typ(-y) vozidla:
2.3.2. Má byť náhradný katalyzátor zlučiteľný s požiadavkami OBD: áno/nie (nehodiace sa prečiarknite).
2.4. Opis a výkresy znázorňujúce umiestnenie náhradného katalyzátora vzhľadom na polohu výfukového(-ých) potrubia(-í) motora:
PRÍLOHA 1
OZNÁMENIE
[maximálny formát: A 4 (210 x 297 mm)]
|
|
|
|
|
vydal: |
názov správneho orgánu: … … … |
|
|
o (2): |
UDELENÍ HOMOLOGIZÁCIE ROZŠÍRENÍ HOMOLOGIZÁCIE ODMIETNUTÍ HOMOLOGIZÁCIE ODŇATÍ HOMOLOGIZÁCIE DEFINITÍVNOM ZASTAVENÍ VÝROBY |
náhradného katalyzátora podľa predpisu č. 103
|
Homologizačné číslo … |
Číslo rozšírenia … |
Dôvod rozšírenia:
1. Meno a adresa žiadateľa: …
2. Meno a adresa výrobcu: …
3. Obchodné meno alebo značka výrobcu: …
4. Typ a obchodné označenie náhradného katalyzátora: …
Prostriedky identifikácie typu, ak existujú:
5.1. Umiestnenie takéhoto označenia: …
6. Typ(-y) vozidla, pre ktorý(-é) je typ katalyzátora vhodný ako náhradný katalyzátor: …
Typ(-y) vozidla, na ktorom sa náhradný katalyzátor skúšal: …
7.1. Bola preukázaná kompatibilita náhradného katalyzátora s požiadavkami OBD: áno/nie (2):
8. Umiestnenie a spôsob pripevnenia homologizačnej značky: …
9. Na homologizáciu dodané dňa: …
Technická skúšobňa zodpovedná za výkon homologizačných skúšok: …
10.1. Dátum vydania skúšobného protokolu: …
10.2. Číslo skúšobného protokolu: …
11. Homologizácia udelená/rozšírená/odmietnutá/odňatá (2):
12. Miesto: …
13. Dátum: …
14. Podpis: …
15. K tomuto oznámeniu je priložený zoznam dokumentov zahrnutých v homologizačnom spise uloženom u správneho orgánu, ktorý udelil homologizáciu. Tieto dokumenty možno získať na požiadanie.
(1) Rozlišovacie číslo štátu, ktorý homologizáciu udelil/rozšíril/odmietol/odňal (pozri ustanovenia o homologizácii v tomto predpise).
(2) Nehodiace sa prečiarknite.
PRÍLOHA 2
PRÍKLADY USPORIADANIA HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK
VZOR A
(Pozri bod 4.4 tohto predpisu)
Uvedená homologizačná značka pripojená k súčasti náhradného katalyzátora znamená, že príslušný typ bol homologizovaný v Holandsku (E 4) v súlade s predpisom č. 103 pod homologizačným číslom 001234. Prvé dve číslice homologizačného čísla uvádzajú, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 103 v jeho pôvodnom znení.
VZOR B
(Pozri bod 4.5 tohto predpisu)
Uvedená homologizačná značka pripojená k súčasti náhradného katalyzátora znamená, že príslušný typ bol homologizovaný v Holandsku (E 4) v súlade s predpismi č. 103 a 59 (1)
Prvé dve číslice homologizačných čísel uvádzajú, že v čase udelenia týchto homologizácií boli predpisy č. 103 a 59 v pôvodnom znení.
(1) Druhé číslo sa uvádza len ako príklad.
