I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

13.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

L 152/1

NARIADENIE RADY (ES) č. 617/2007

zo 14. mája 2007

o vykonávaní 10. Európskeho rozvojového fondu v rámci Dohody o partnerstve medzi AKT – ES

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (1), revidovanú 25. júna 2005 v Luxemburgu (2) (ďalej len „dohoda o partnerstve AKT – ES“),

so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES (3) (ďalej len „vnútorná dohoda“), a najmä na jej článok 10 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej investičnej banky,

keďže:

(1)	Rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 1/2006 (4) sa upresňuje viacročný finančný rámec na roky 2008 – 2013 a do dohody o partnerstve AKT – ES sa vkladá nová príloha Ib.

(2)

Vo vnútornej dohode sa definujú rôzne finančné balíky 10. Európskeho rozvojového fondu (ďalej len „ERF“), kľúč na určenie príspevkov a príspevky do 10. ERF, zriaďuje sa výbor pre ERF a výbor pre investičný nástroj (ďalej len „výbor pre IN“) a stanovuje sa váha hlasov a pravidlo kvalifikovanej väčšiny pre tieto výbory.

(3)

Okrem toho sa vo vnútornej dohode stanovuje celková suma pomoci Spoločenstva africkým, karibským a tichomorským štátom (ďalej len „štáty AKT“) (okrem Juhoafrickej republiky) a zámorským krajinám a územiam (ďalej len „ZKÚ“) na šesťročné obdobie rokov 2008 – 2013 vo výške 22 682 miliónov EUR z 10. ERF, do ktorého prispievajú členské štáty. Zo sumy v rámci 10. ERF stanovenej vnútornou dohodou by sa 21 966 miliónov EUR malo prideliť štátom AKT, ako sa špecifikuje vo viacročnom finančnom rámci na roky 2008 – 2013 uvedenom v prílohe Ib k dohode o partnerstve AKT – ES, 286 miliónov EUR by sa malo prideliť ZKÚ a 430 miliónov EUR Komisii na výdavky na podporu spojené s programovaním a vykonávaním ERF zo strany Komisie.

(4)	Pridelené prostriedky z 10. ERF pre ZKÚ sa riadia rozhodnutím Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu (5) a jeho vykonávacím nariadením Komisie (ES) č. 2304/2002 (6) a všetkými ich následnými aktualizáciami.

(5)

Opatrenia obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (7) a súčasne oprávnené na financovanie podľa uvedeného nariadenia by sa mali financovať v rámci 10. ERF iba vo výnimočných prípadoch, ak sa takáto pomoc vyžaduje na zabezpečenie pokračovania spolupráce pri prechode z krízových na stabilné podmienky v oblasti rozvoja a nemožno ju financovať zo všeobecného rozpočtu Európskej únie.

(6)	Rada 11. apríla 2006 prijala zásadu, podľa ktorej sa má mierový nástroj pre Afriku financovať z 10. ERF do výšky 300 miliónov EUR počas obdobia rokov 2008 – 2010, a schválila budúcu štruktúru a spôsoby fungovania nástroja.

(7)

Krajiny, ktoré sú súčasne krajinami protokolu o cukre podľa protokolu 3 k dohode o partnerstve AKT – ES a ktoré sú ovplyvnené reformou Spoločenstva v sektore cukru, by mali môcť profitovať zo sprievodných opatrení financovaných prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (8). Krajiny AKT majú takisto prístup k pomoci Spoločenstva vyplývajúcej z tematických programov ustanovených v nástroji financovania rozvojovej spolupráce a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (9). Tieto tematické programy by mali priniesť pridanú hodnotu ku geografickým programom financovaným v rámci ERF, sú s nimi v súlade, podporujú a dopĺňajú ich.

(8)	V dohode o partnerstve AKT – ES sa zdôrazňuje dôležitosť regionálnej spolupráce medzi štátmi AKT, ZKÚ a najvzdialenejšími regiónmi Spoločenstva.

(9)

Rozhodnutím 2005/446/ES zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady (10) sa 31. december 2007 stanovuje ako dátum, po ktorom sa finančné prostriedky z 9. ERF spravované Komisiou, úrokové dotácie spravované Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) a príjmy z úrokov z týchto súm už nemajú prideľovať. Tento dátum by sa mohol podľa potreby prehodnotiť.

(10)

Na účely vykonávania ERF by sa mal určiť postup programovania, skúmania a schvaľovania pomoci a mali by sa stanoviť podrobné pravidlá dohľadu nad jej použitím. Zástupcovia vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, prijali 17. júla 2006 rozhodnutie 2006/610/ES (11) o predbežnom vykonávaní vnútornej dohody na účely prijatia vykonávacieho nariadenia a nariadenia o rozpočtových pravidlách a okrem iného na účely zriadenia výboru pre ERF a výboru pre IN.

(11)

Rada na svojom zasadnutí 24. novembra 2004 prijala závery o účinnosti vonkajších akcií EÚ vrátane ďalšieho posilnenia komplementárnosti a koordinácie v rámci rozvojovej spolupráce medzi Spoločenstvom a členskými štátmi. Rada sa 24. mája 2005 zaviazala načas vykonávať a monitorovať Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a osobitné záväzky EÚ prijaté na fóre v Paríži 28. februára až 2. marca 2005. Rada 11. apríla 2006 prijala závery o spoločnom rámci pre dokumenty o stratégii jednotlivých krajín, čím umožnila spoločné viacročné programovanie zo strany EÚ a iných zainteresovaných darcov. Rada 16. októbra 2006 prijala závery o význame komplementárnosti a rozdelenia práce ako základných prvkov účinnosti pomoci.

(12)

Rada a zástupcovia vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európsky parlament a Komisia prijali 22. decembra 2005 spoločné vyhlásenie o politike rozvoja Európskej únie (12). Následne Európska rada v decembri 2005 prijala stratégiu pre Afriku a Rada prijala závery o stratégii pre Karibik (10. apríla 2006) a Tichomorie (17. júla 2006).

(13)

Rada prijala 16. októbra 2006 závery o správe vecí verejných v európskom konsenze o rozvoji: k harmonizovanému prístupu v Európskej únii, pripomínajúc, že o prideľovaní stimulačných čiastok iniciatívy pre správu vecí verejných by mali podrobne diskutovať členské štáty s Komisiou, a zdôrazňujúc, že Komisia musí zapojiť príslušné orgány Rady,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Článok 1

Všeobecný rámec programovania a vykonávania

1. Základným a všeobecným cieľom spolupráce podľa tohto nariadenia je odstránenie chudoby v partnerských krajinách a regiónoch v kontexte trvalo udržateľného rozvoja vrátane plnenia rozvojových cieľov tisícročia.

2. Geografická spolupráca s krajinami a regiónmi AKT v kontexte 10. ERF vychádza zo základných zásad a hodnôt zohľadnených vo všeobecných ustanoveniach dohody o partnerstve AKT – ES s prihliadnutím na rozvojové ciele a stratégie spolupráce ustanovené v hlave XX zmluvy.

Vyhlásenie o spoločnej politike rozvoja z 22. decembra 2005„Európsky konsenzus“ poskytne všeobecný rámec na usmernenie programovania a vykonávanie 10. ERF vrátane zásad uvedených v Parížskej deklarácii o účinnosti pomoci z roku 2005.

3. Parížska deklarácia o účinnosti pomoci obsahuje zásady, akými sú vlastná zodpovednosť, prepojenie, harmonizácia, riadenie pomoci orientované na výsledky a vzájomná zodpovednosť, ktoré platia pre partnerské krajiny a regióny, ako aj pre darcov.

Tieto zásady vytvoria podmienky na to, aby partnerské krajiny a regióny mohli svoje rozvojové politiky a stratégie účinne viesť, a povedú k prístupu založenému na jednotlivých krajinách alebo regiónoch a vedenému jednotlivými krajinami alebo regiónmi vrátane rozsiahlych konzultácií medzi zainteresovanými subjektmi a väčšieho prepojenia s vnútroštátnymi alebo regionálnymi rozvojovými cieľmi a stratégiami, najmä v oblasti zníženia chudoby. Vyžaduje si to účinnú koordináciu darcov vychádzajúcu z úsilia o komplementárnosť, nevylučujúci prístup a podporu darcovských iniciatív prepojenú s existujúcimi analýzami, procesmi a stratégiami, ako aj špecifickými postupmi a inštitúciami jednotlivých krajín alebo regiónov a vychádzajúcu z nich.

4. Bez toho, aby bola dotknutá potreba zaručiť pokračovanie spolupráce pri prechode od krízových k stabilným podmienkam rozvoja, opatrenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1257/96 a ktoré sú podľa uvedeného nariadenia oprávnené na financovanie, sa v zásade podľa tohto nariadenia nefinancujú.

HLAVA II

PROGRAMOVANIE

Článok 2

Proces programovania

1. Proces programovania pomoci pre krajiny a regióny AKT, ktorý riadi Komisia v rámci dohody o partnestve AKT – ES, sa bude vykonávať v súlade s článkami 1 až 14 prílohy IV k uvedenej dohode a v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v článku 1 tohto nariadenia.

2. Programovanie je na účely tohto nariadenia okrem iného:

a)	príprava a vypracovanie stratégií na podporu jednotlivých krajín (ďalej len „dokumenty o stratégii jednotlivých krajín“) a stratégií na podporu regiónov (ďalej len „dokumenty o stratégii regiónov“);

b)	jasný údaj zo strany Spoločenstva o indikatívne programovateľnom pridelení prostriedkov, z ktorých môžu mať krajiny a regióny prospech počas šesťročného obdobia trvania 10. ERF;

c)	príprava a prijatie viacročného indikatívneho programu vykonávania dokumentov o stratégii jednotlivých krajín a dokumentov o stratégii regiónov;

d)	proces preskúmania zahŕňajúci dokumenty o stratégii jednotlivých krajín a dokumenty o stratégii regiónov, viacročné indikatívne programy a objem zdrojov im pridelený.

3. Programovanie na národnej a regionálnej úrovni sa koordinuje. Koordinácia je na účely tohto nariadenia okrem iného:

dotknutá partnerská krajina alebo región zohráva v čo najväčšej miere vedúcu úlohu pri programovaní pomoci Spoločenstva. Programovanie sa s výnimkou prípadov stanovených v odseku 5 uskutočňuje spoločne s dotknutou partnerskou krajinou alebo regiónom a je čoraz viac prepojené so stratégiami na odstránenie chudoby alebo rovnocennými stratégiami partnerskej krajiny alebo regiónu; do spoločného procesu sú v prípade potreby zapojené aj iné zainteresované subjekty vrátane parlamentov, miestnych orgánov a zástupcov neštátnych subjektov, ktoré sa vo vhodnej fáze čo najskôr zapoja do procesu programovania;

Komisia prípravu a vypracovanie dokumentov o stratégii koordinuje s členskými štátmi, ktoré sú zastúpené na miestnej úrovni, a s EIB v otázkach týkajúcich sa jej odbornosti a prevádzky vrátane otázok týkajúcich sa investičného nástroja. Koordinácia je otvorená pre členské štáty, ktoré v dotknutej krajine alebo regióne nie sú trvalo zastúpené;

Komisia a členské štáty zastúpené na miestnej úrovni sa podľa možností a tam, kde je to vhodné, usilujú o spoločné programovanie vrátane stratégie spoločnej reakcie. Zapojenie sa do spoločného programovania zostáva prostredníctvom pružných mechanizmov otvorené pre členské štáty, ktoré v dotknutej krajine alebo regióne nie sú trvalo zastúpené;

Komisia a členské štáty sa usilujú o pravidelnú a častú výmenu informácií, a to aj s inými darcami a rozvojovými bankami a o podporu lepšej koordinácie politík, harmonizácie postupov, komplementárnosti a rozdelenia práce, čím sa posilní zlepšenie vplyvu politík a plánovanie. Koordinácia darcov sa v čo najväčšej miere uskutočňuje prostredníctvom existujúcich mechanizmov koordinácie darcov a nadväzuje na procesy harmonizácie, ktoré existujú v dotknutej partnerskej krajine alebo regióne. Dotknutá partnerská krajina alebo región by mala zohrávať v čo najväčšej miere vedúcu úlohu pri koordinovaní pomoci Spoločenstva s inými darcami; v prípade, že vývoj spoločných stratégií už prebieha, malo by byť spoločné programovanie otvorené pre iných darcov a tieto existujúce procesy dopĺňať, posilňovať a podľa možností tvoriť ich súčasť.

4. Okrem dokumentov o stratégii jednotlivých krajín a dokumentov o stratégii regiónov sa s Výborom veľvyslancov krajín AKT – ES pripraví a vypracuje dokument o stratégii v rámci AKT a príslušný viacročný indikatívny program na základe kritérií stanovených pre rámec politiky v krajinách AKT v súlade so zásadami komplementárnosti a geografického rozsahu uvedenými v článku 12 prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES.

5. Vo výnimočných prípadoch uvedených v článku 3 ods. 4 a článku 4 ods. 5 prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES, keď krajiny nemajú prístup k bežným plánovaným finančným prostriedkom a/alebo vnútroštátny povoľujúci úradník nemôže plniť svoju úlohu, ustanoví Spoločenstvo osobitné opatrenia, ako sa uvádza v článku 4 ods. 7 tohto nariadenia.

6. Programovanie sa navrhne tak, aby v čo najväčšej miere spĺňalo kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (ďalej len „ORP“), ktoré ustanovil OECD/DAC.

7. Ak je to vhodné, programovanie zabezpečí európske zviditeľnenie v partnerských krajinách a regiónoch.

Článok 3

Prideľovanie zdrojov

1. Na začiatku procesu programovania určí Komisia v rámci limitov uvedených v článku 2 vnútornej dohody a na základe potrieb a kritérií výkonnosti stanovených v článkoch 3, 9 a 12 prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES viacročné indikatívne pridelené finančné prostriedky pre každú krajinu a región AKT a pre balík v rámci AKT, z ktorého vychádza proces programovania. Tieto kritériá sú štandardné, objektívne a transparentné.

2. Pokiaľ ide o vnútroštátne indikatívne pridelené granty, zdroje zahŕňajú programovateľnú sumu vrátane stimulačnej sumy pridelenej na základe kritérií súvisiacich so správou vecí verejných v súlade so zásadami o správe vecí verejných prijatými Radou 16. októbra 2006 a pridelenými zdrojmi na pokrytie nepredpokladaných potrieb podľa článku 3 ods. 2 písm. b) prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES.

3. V súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3 predloží výbor pre ERF uvedený v článku 11 svoje stanovisko k metóde uplatňovania všeobecných kritérií prideľovania zdrojov predložených Komisiou.

Konsolidované pridelenia pomoci krajinám a regiónom musia byť v súlade so sumami uvedenými v článku 2 vnútornej dohody. Musia byť súčasťou dokumentov o stratégii jednotlivých krajín a regiónov a viacročných indikatívnych programov a schválené Komisiou v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3 Finančné prostriedky vyčlenené na osobitné podporné programy a akcie uvedené v článku 4 ods. 7 musí takisto prijať Komisia v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3.

Článok 4

Dokumenty o stratégii jednotlivých krajín a dokumenty o stratégii regiónov a viacročné programovanie

1. Dokumenty o stratégii jednotlivých krajín a dokumenty o stratégii regiónov sa pripravujú na základe všeobecných zásad, akými sú koordinácia, vlastná zodpovednosť a účinnosť pomoci uvedených v článkoch 1 a 2, dodržujúc spoločný rámec pre dokumenty o stratégii jednotlivých krajín a zásady o spoločnom viacročnom programovaní prijaté Radou 11. apríla 2006.

2. Cieľom dokumentov o stratégii je poskytnúť ucelený rámec pre spoluprácu medzi Spoločenstvom, dotknutou partnerskou krajinou alebo regiónom, ktorý je v súlade s celkovým účelom, rozsahom, cieľmi a zásadami dohody o partnerstve AKT – ES. Dokument o stratégii sa nevzťahuje len na rozvojovú spoluprácu financovanú z ERF, ale zahŕňa aj iné nástroje Spoločenstva, ktoré majú vplyv na partnerskú krajinu alebo región a ktorých cieľom je zabezpečiť súlad politík s ostatnými oblasťami vonkajšej činnosti Spoločenstva, prípadne aj EIB.

3. Okrem prípadov uvedených v článku 2 ods. 5 sa viacročné indikatívne programy zostavia na základe príslušných dokumentov o stratégii a sú predmetom dohody s dotknutou krajinou alebo regiónom. Dôraz sa kladie na spoločné zhodnotenie potrieb a výkonnosti, ako aj na odvetvovú analýzu a na priority. V kontexte článku 11 ods. 3 a v prípadoch, keď sa do spoločného procesu programovania zapája Komisia, sa viacročné indikatívne programy, ak je to vhodné, zakomponujú do dokumentu, ktorý sa vypracuje spoločne s inými zúčastnenými darcami. Viacročné indikatívne programy zahŕňajú:

a)	prioritné oblasti, ktoré sa vyberú na financovanie zo strany Spoločenstva, všeobecné ciele, príjemcov, na ktorých sa zameriavajú, všeobecné politické záväzky a očakávaný vplyv;

indikatívne pridelené finančné prostriedky, celkové aj podľa prioritných oblastí; pridelené prostriedky podľa prioritných oblastí sa môžu v prípade potreby poskytnúť vo forme obmedzeného rozpätia. Pomoc Spoločenstva sa sústredí na obmedzený počet prioritných oblastí a podľa potreby prostreníctvom všeobecnej rozpočtovej podpory a zabezpečí prepojenie s operáciami financovanými dotknutou krajinou alebo regiónom AKT, ako aj komplementárnosť a súlad s operáciami financovanými zo strany členských štátov a iných darcov;

osobitné ciele a záväzky odvetvových politík pre jednotlivé prioritné oblasti a v prípade všeobecnej rozpočtovej podpory a najvhodnejšie opatrenia a činnosti na dosiahnutie týchto cieľov. Indikatívny program opisuje aj očakávaný vplyv a vymedzuje výsledky, kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele výkonnosti a časový harmonogram vykonávania vrátane viazaných prostriedkov a vyplácania zdrojov a očakávaných výsledkov. Ukazovatele sú v čo najväčšej miere prepojené so systémom monitorovania, ktorý používa partnerská krajina alebo región, a vychádzajú z neho;

zdroje vyhradené na programy a projekty mimo prioritných oblastí a podľa možnosti údaje o takýchto činnostiach, ako aj určenie zdrojov, ktoré sa majú na každú z týchto činností použiť. Môžu sem patriť priority a osobitné zdroje na účely posilnenia spolupráce s najvzdialenejšími regiónmi Spoločenstva, ZKÚ alebo susedskými partnerskými krajinami a regiónmi podľa článku 10 tohto nariadenia, ako aj spôsoby stanovenia a koordinácie výberu takýchto projektov spoločného záujmu;

e)	druh neštátnych subjektov oprávnených na financovanie a podľa možnosti zdroje, ktoré sa majú prideliť, a druh činností, ktoré sa majú podporiť.

Zdroje môžu by postúpené rôznymi spôsobmi, ktoré sa môžu navzájom dopĺňať v závislosti od toho, čo je v každej krajine najefektívnejšie. Rozpočtová podpora sa využíva v súlade s kritériami oprávnenosti stanovenými v článku 61.2 dohody o partnerstve AKT – ES.

4. V dokumentoch o stratégii a viacročných indikatívnych programoch sa berú do úvahy opatrenia a programy oprávnené na financovanie v rámci ERF alebo nástrojov Spoločenstva a predchádza sa ich duplicite. Osobitná pozornosť sa venuje interakcii medzi stratégiami podpory na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a v rámci krajín AKT, ako aj súladu s nástrojmi Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 1905/2006, nariadením (ES) č. 1889/2006 a nariadením (ES) č. 1257/96 s prihliadnutím na akcie, ktoré sa uskutočnili podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability (13). Do dokumentov o stratégii jednotlivých krajín sa začlenia viacročné adaptačné stratégie pre krajiny, ktoré sú súčasne krajinami protokolu o cukre, stanovené v nástroji rozvojovej spolupráce.

5. Dokument o stratégii uvedený v odseku 4 vrátane jeho viacročného indikatívneho programu prijme Komisia v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3. Komisia strategické dokumenty uvedené v odseku 1 zároveň zasiela členským štátom vo výbore pre ERF, rovnako ako ich zasiela na informačné účely Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu, pričom plne rešpektuje rozhodovacie postupy podľa hlavy IV tohto nariadenia.

6. Dokumenty o stratégii vrátane viacročných indikatívnych programov sa následne príjmu spoločnou dohodou medzi Komisiou a dotknutými štátmi alebo regiónmi AKT a po prijatí sú záväzné tak pre Spoločenstvo, ako aj pre príslušný štát alebo región. Krajiny bez podpísaného dokumentu o stratégii sú naďalej oprávnené na financovanie z pridelených zdrojov na pokrytie nepredpokladaných potrieb podľa článku 3 ods. 2 písm. b) prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES.

7. Ustanovenia uvedené v článku 2 ods. 5 tohto nariadenia môžu mať formu osobitných programov podpory, ktoré nahrádzajú dokument o národnej stratégii v prípadoch ustanovených v článku 4 ods. 5 prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES, keď vnútroštátny povoľujúci úradník v partnerskej krajine nemôže plniť svoju úlohu, alebo môžu mať formu akcií financovaných z pridelených zdrojov na pokrytie nepredpokladaných potrieb podľa článku 3 ods. 2 písm. b) prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES v situáciách ustanovených v článku 3 ods. 4 uvedenej prílohy, v prípade, že partnerská krajina nemá prístup k bežným programovateľným finančným prostriedkom uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a) uvedenej prílohy. Tieto osobitné programy podpory a akcie financované z pridelených zdrojov na pokrytie nepredpokladaných potrieb sú v súlade s predchádzajúcimi odsekmi a zohľadňujú osobitné okolnosti uvedené v článku 5 ods. 4 písm. c) tohto nariadenia. Prijíma ich Komisia v súlade s riadiacim postupom stanoveným v článku 11 ods. 3 tohto nariadenia.

Článok 5

Preskúmania

1. Dokumenty o stratégii a viacročné indikatívne programy, ako aj osobitné programy podpory a akcie uvedené v článku 4 ods. 7 tohto nariadenia sa predkladajú na ročné operatívne preskúmania, preskúmania v polovici a na konci trvania a v prípade potreby i na preskúmania ad hoc. Tieto preskúmania uskutočňuje na miestnej úrovni Komisia a dotknutá partnerská krajina alebo región v súlade s článkom 5 prílohy IV k dohode o partnerstve medzi AKT – ES a pripravujú sa na základe všeobecných zásad, akými sú koordinácia, vlastná zodpovednosť a účinnosť pomoci uvedených v článkoch 1 a 2. Dokumenty o stratégii a viacročné indikatívne programy sa môžu predložiť aj na preskúmania ad hoc medzi ročnými preskúmaniami, preskúmaniami v polovici a na konci trvania v súlade s článkom 3 ods. 5 prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES.

2. Preskúmania v polovici a na konci trvania predstavujú súčasť procesu programovania. Hodnotí sa nimi dokument o stratégii vrátane viacročných adaptačných stratégií pre krajiny protokolu o cukre a akékoľvek iné programy financované z nástrojov Spoločenstva uvedené v článku 4 ods. 4, ako aj viacročné indikatívne programy z hľadiska súčasných potrieb a výkonnosti. Preskúmanie zahŕňa v najväčšej možnej miere posúdenie vplyvu rozvojovej spolupráce Spoločenstva vo vzťahu k všeobecnému cieľu odstránenia chudoby uvedenom v článku 1 ods. 1, k cieľom, prideleným zdrojom a ukazovateľom ustanoveným v dokumentoch o stratégii, ako aj posúdenie dodržiavania zásad účinnosti pomoci uvedených v článkoch 1 a 2 a možnosti ich presadzovania. Po ukončení preskúmaní v polovici a na konci trvania:

sa dokumenty o stratégii a viacročné indikatívne programy môžu upraviť, ak preskúmania naznačia konkrétne problémy alebo nedostatočný pokrok v plnení cieľov a určených výsledkov, prípadne na základe zmenenej situácie, ako aj dôsledkom prebiehajúcich postupov harmonizácie, ako napríklad rozdelenia práce medzi Komisiu a členské štáty a prípadnými inými darcami;

b)	sa môžu viacročné prostriedky indikatívne pridelené krajine alebo regiónu zvýšiť alebo znížiť podľa aktuálnych potrieb a výkonnosti.

3. Ročné operatívne preskúmania sa uskutočňujú v súlade s článkom 5 ods. 4 prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES. V prípade nových alebo osobitných potrieb ustanovených v článku 3 ods. 5 a článku 9 ods. 2 prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES, ako sú napríklad potreby vyplývajúce zo situácie po kríze, z výnimočnej výkonnosti, ak sa viacročné indikatívne pridelené prostriedky plne vyplatia a na základe účinných stratégií na znižovanie chudoby a riadneho finančného hospodárenia je možné čerpať dodatočné finančné prostriedky, môžu sa viacročné indikatívne pridelené prostriedky po ukončení ročného operatívneho preskúmania zvýšiť.

Všeobecné výsledky ročných operatívnych preskúmaní sa v súlade s článkom 11 ods. 4 tohto nariadenia predkladajú výboru pre ERF na účely výmeny názorov.

4. Preskúmania ad hoc možno vykonávať na základe požiadavky zo strany dotknutého štátu AKT alebo Komisie v prípade nových alebo osobitných potrieb alebo výnimočnej výkonnosti, ako sa uvádza v odseku 3 tohto článku, alebo v prípade výnimočných okolností uvedených v článkoch 72 a 73 dohody o partnerstve AKT – ES týkajúcich sa humanitárnej pomoci a pomoci v núdzi. Komisia zohľadní žiadosti členských štátov o preskúmania ad hoc. Náhle a neočakávané závažné humanitárne, hospodárske a sociálne ťažkosti výnimočnej povahy spôsobené prírodnými katastrofami, krízami zavinenými človekom, ako napríklad vojny a iné konflikty, situácie po konfliktoch, ohrozenia demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd, alebo mimoriadne situácie v krajine alebo v regióne s porovnateľným dosahom, možno považovať za prípady, v ktorých je uskutočnenie preskúmania ad hoc oprávnené.

Po ukončení preskúmania ad hoc sa môžu navrhnúť osobitné opatrenia uvedené v článku 8 tohto nariadenia. Ak je to potrebné, prostriedky pridelené pre viacročný indikatívny program alebo osobitný akčný program sa môžu zvýšiť v rámci limitov dostupných finančných prostriedkov stanovených v článku 2 vnútornej dohody. Ak nebol podpísaný žiaden dokument o stratégii, osobitná podpora sa môže financovať z pridelených zdrojov na pokrytie nepredpokladaných potrieb podľa článku 3 ods. 2 písm. b) prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES.

b)	Prijaté opatrenia sú konzistentné, dopĺňajú sa a sú v súlade s inými nástrojmi Spoločenstva vrátane nástroja humanitárnej pomoci uvedeného v článku 4 ods. 4

Ak sú partnerské krajiny alebo skupiny partnerských krajín priamo dotknuté alebo ovplyvnené krízou alebo situáciou po kríze, pri viacročnom programovaní sa kladie osobitný dôraz na posilnenie koordinácie medzi pomocou v núdzi, obnovou a rozvojom, aby sa podporil prechod z núdzovej situácie do fázy rozvoja; programy pre krajiny a regióny, ktoré pravidelne postihujú prírodné katastrofy, zabezpečia opatrenia v oblasti predchádzania katastrofám a prípravy na ne.

5. V prípade nových potrieb definovaných v spoločnom vyhlásení VI k článku 12 ods. 2 prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES týkajúcom sa spolupráce v rámci krajín AKT sa môže zvýšenie programovateľných pridelených prostriedkov v rámci AKT financovať z rezerv v rámci AKT v rámci celkových limitov stanovených v článku 2 písm. b) vnútornej dohody.

6. Akúkoľvek zmenu v dokumentoch o stratégii a/alebo v pridelení prostriedkov vyplývajúcu z preskúmania podľa odsekov 1 až 4 prijíma Komisia v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3. Dodatky k jednotlivým dokumentom o stratégii vrátane viacročných indikatívnych programov a k osobitným programom podpory sa následne príjmu spoločnou dohodou medzi Komisiou a dotknutým štátom alebo regiónom AKT a po prijatí sú záväzné tak pre Spoločenstvo, ako aj pre príslušný štát alebo región.

HLAVA III

VYKONÁVANIE

Článok 6

Všeobecný rámec vykonávania

Poskytovanie pomoci pre krajiny a regióny AKT, ktoré riadi Komisia podľa dohody o partnerstve AKT – ES, sa vykonáva v súlade s prílohou IV k uvedenej dohode, s nariadením o rozpočtových pravidlách uvedeným v článku 10 ods. 2 vnútornej dohody a v súlade so zásadami, akými sú vlastná zodpovednosť a účinnosť pomoci, uvedenými v článku 1.

Článok 7

Ročné akčné programy

1. Komisia prijíma ročné akčné programy na základe dokumentov o stratégii a viacročných indikatívnych programov uvedených v článku 4.

Vo výnimočných prípadoch, ak napríklad ročný akčný program ešte nebol prijatý, môže Komisia na základe dokumentov o stratégii a viacročných indikatívnych programov prijať opatrenia, ktoré nie sú stanovené v ročných akčných programoch na základe rovnakých pravidiel a postupov.

2. Ročné akčné programy pripravuje Komisia s partnerskou krajinou alebo regiónom, pričom do prípravy zapojí členské štáty zastúpené na miestnej úrovni a koordinuje ju s inými darcami, ak je to vhodné, najmä v prípadoch spoločného programovania, a s EIB. Ročné akčné programy opisujú všeobecný kontext a zhodnotia pomoc Spoločenstva a získané skúsenosti aj v oblasti rozpočtovej podpory, založené najmä na ročných operatívnych preskúmaniach uvedených v článku 5 ods. 3. Špecifikujú sledované ciele, oblasti intervencie, celkovú výšku plánovaného financovania a údaj o sumách vyčlenených na jednotlivé operácie. Obsahujú podrobné samostatné formuláre pre jednotlivé plánované operácie, ktoré obsahujú analýzu situácie v danom odvetví, opis akcií, ktoré sa majú financovať, hlavné zainteresované strany, očakávané výsledky na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, riadiace postupy, indikatívny harmonogram vykonávania a v prípade rozpočtovej podpory kritériá vyplácania vrátane možných variabilných splátok. Ciele musia byť konkrétne, merateľné, reálne a s časovo vymedzenými referenčnými hodnotami a zároveň v čo najväčšej miere prepojené s vlastnými cieľmi a referenčnými hodnotami partnerskej krajiny alebo regiónu. Uvedie sa v nich, ako zohľadňujú súčasné alebo plánované činnosti EIB.

3. Ročné akčné programy prijíma Komisia v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3 tohto nariadenia. Každý členský štát môže požiadať o stiahnutie projektu alebo programu z ročného akčného programu. Ak túto žiadosť podporuje blokujúca menšina členských štátov, ako sa uvádza v článku 8 ods. 3 v súlade s článkom 8 ods. 2 vnútornej dohody, ročný akčný program prijíma Komisia bez dotknutého projektu alebo programu v súlade s riadiacimi postupmi ustanovenými v článku 11 ods. 3 tohto nariadenia. S výnimkou prípadu, keď Komisia v súlade s názormi členských štátov vo výbore pre ERF si neželá pokračovať v stiahnutom projekte alebo programe, tento projekt alebo program sa v neskoršej fáze opätovne postúpi výboru pre ERF mimo ročného akčného programu, ako sa ustanovuje v odseku 1 druhom pododseku tohto článku, a to vo forme návrhu na financovanie, ktorý prijíma Komisia v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3 tohto nariadenia.

4. Zmeny a doplnenia ročných akčných programov alebo opatrení, ktoré neustanovujú ročné akčné programy, sa prijímajú v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3. V prípade, keď zmeny alebo doplnenia ročných akčných programov alebo opatrení, ktoré neustanovujú ročné akčné programy, nepresahujú 20 % pôvodných projektov, programov alebo celkových na ne pridelených prostriedkov, ale nepredstavujú viac ako 10 miliónov EUR, prijíma ich Komisia, ak nemajú vplyv na pôvodné ciele ustanovené v rozhodnutí Komisie. Komisia o všetkých takýchto zmenách a doplneniach do jedného mesiaca informuje výbor pre ERF.

5. Komisia prijíma osobitné akčné programy v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3 tohto nariadenia pre výdavky na podporu, ktoré sa uvádzajú v článku 6 ods. 2 vnútornej dohody a na ktoré sa nevzťahujú viacročné indikatívne programy. Akékoľvek zmeny v akčných programoch pre výdavky na podporu sa prijímajú v súlade s odsekom 4 tohto článku.

6. Komisia pravidelne informuje členské štáty, ktoré sú zastúpené v krajine alebo regióne, iné zainteresované členské štáty a, ak je to vhodné, EIB o vykonávaní projektov a programov Spoločenstva. Všetky členské štáty a EIB tiež pravidelne informujú Komisiu o činnostiach spolupráce na národnej alebo regionálnej úrovni, ktoré vykonávajú alebo programujú v jednotlivých krajinách alebo regiónoch.

7. V súlade s článkom 11 ods. 4 tohto nariadenia môže každý členský štát kedykoľvek požiadať, aby sa do programu výboru pre ERF zaradila výmena názorov na otázky vykonávania konkrétneho projektu alebo programu, ktorý riadi Komisia. Táto výmena názorov sa môže týkať aj spôsobu, akým Komisia uplatňuje kritériá vyplácania rozpočtovej podpory uvedenej v odseku 2 tohto článku.

Článok 8

Prijatie osobitných opatrení

1. V prípadoch uvedených v článku 5 ods. 4 môže Komisia prijať osobitné opatrenia, ktoré sa neuvádzajú v dokumentoch o stratégii ani vo viacročných indikatívnych programoch v súlade s článkom 2 ods. 5.

2. Pri osobitných opatreniach sa špecifikujú sledované ciele, oblasti intervencie, príjemcovia, na ktorých sa zameriavajú, očakávané výsledky, riadiaci postup a celková suma finančných prostriedkov. Obsahujú opis operácií, ktoré sa majú financovať, údaje o sumách vyčlenených na jednotlivé operácie a indikatívny harmonogram ich vykonávania. Zahŕňajú vymedzenie druhu ukazovateľov výkonnosti, ktoré sa budú musieť pri vykonávaní osobitných opatrení monitorovať. Pri týchto ukazovateľoch sa, ak je to vhodné, zhodnotia systémy monitorovania, ktoré používa partnerská krajina alebo región.

3. Ak náklady na takéto osobitné opatrenia prekročia 10 miliónov EUR, Komisia ich prijíma podľa riadiaceho postupu ustanoveného v článku 11 ods. 3. V prípade osobitných opatrení, ktoré neprekročia 10 miliónov EUR, informuje Komisia výbor pre ERF do jedného mesiaca po ich prijatí. V súlade s článkom 11 ods. 4 môže každý členský štát kedykoľvek požiadať, aby sa do programu výboru pre ERF zaradila výmena názorov na tieto operácie. Táto výmena názorov môže viesť k vypracovaniu odporúčaní, ktoré Komisia zohľadní.

4. Riadiaci postup ustanovený v článku 11 ods. 3 sa nemusí použiť pri zmenách a doplneniach osobitných opatrení, ako sú napríklad technické úpravy, predĺženie obdobia vykonávania, prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci plánovaného rozpočtu alebo zvýšenie, alebo zníženie rozpočtu o menej ako 20 % pôvodného rozpočtu nie však viac ako o 10 miliónov EUR, ak takéto zmeny a doplnenia neovplyvnia pôvodné ciele stanovené rozhodnutím Komisie. Všetky podobné technické úpravy sa do jedného mesiaca oznámia členským štátom.

5. Výbor pre ERF o osobitných opatreniach raz ročne rokuje na základe správy, ktorú vypracuje Komisia.

Článok 9

Spolufinancovanie a dodatočné príspevky členských štátov

1. K spolufinancovaniu dochádza, ak je projekt alebo program financovaný z rôznych zdrojov:

a)	v prípade paralelného spolufinancovania sa projekt alebo program rozdeľuje na niekoľko jasne identifikovateľných zložiek, z ktorých každú financujú iní partneri zabezpečujúci spolufinancovanie spôsobom, ktorý vždy umožní zistenie konečného využitia finančných prostriedkov;

b)	v prípade spoločného spolufinancovania sa celkové náklady na projekt alebo program rozdeľujú medzi partnerov, ktorí zabezpečujú spolufinancovanie, pričom zdroje sa spoja tak, že pri žiadnej činnosti vykonávanej v rámci projektu alebo programu už nie je možné určiť zdroj finančných prostriedkov.

2. Ak sa na dojednaniach o spoločnom spolufinancovaní podieľa Komisia, v dohode o financovaní sa podľa pravidiel a postupov špecifikovaných v nariadení o rozpočtových pravidlách uvedenom v článku 10 ods. 2 vnútornej dohody stanovia vykonávacie dojednania, ktorými sa takéto finančné prostriedky riadia, ak je to vhodné, aj nevyhnutná potreba spoločných hodnotení a pokrytie prípadných administratívnych nákladov, ktoré vzniknú orgánu zodpovednému za riadenie združených finančných prostriedkov.

V prípade, že Komisia dostáva a riadi finančné prostriedky v mene:

a)	členských štátov a ich regionálnych a miestnych orgánov, a najmä ich verejných a pološtátnych agentúr;

b)	iných darcovských krajín, a najmä ich verejných a pološtátnych agentúr;

c)	medzinárodných organizácií vrátane regionálnych organizácií, a najmä medzinárodných a regionálnych finančných inštitúcií;

sa na účely vykonávania spoločných opatrení s takýmito finančnými prostriedkami nakladá ako s pripísanými príjmami podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách uvedeného v článku 10 ods. 2 vnútornej dohody a začlenia sa ako také do ročných akčných programov. Zabezpečí sa zviditeľnenie príspevkov členských štátov.

V prípade, že Komisia zverí orgánom uvedeným v predchádzajúcom pododseku finančné prostriedky na financovanie úloh verejných orgánov, a najmä na úlohy súvisiace s vykonávaním ERF, takéto spolufinancovanie sa zohľadní a plne zdôvodní v ročných akčných programoch, pričom sa zabezpečí zviditeľnenie príspevku z ERF.

3. Ak je za správcu spoločného spolufinancovania určená EIB, vypracujú sa vykonávacie dojednania, ktorými sa takéto finančné prostriedky riadia, a, ak je to vhodné, aj pokrytie administratívnych nákladov, ktoré vzniknú EIB, v súlade so stanovami a internými nariadeniami EIB.

4. Členské štáty môžu z vlastnej iniciatívy takisto poskytnúť Komisii alebo EIB dobrovoľné príspevky v súlade s článkom 1 ods. 9 vnútornej dohody s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele vyplývajúce z dohody o partnerstve AKT – ES inak ako prostredníctvom spoločného spolufinancovania. Takéto príspevky neovplyvnia celkové pridelenie finančných prostriedkov podľa 10. ERF, pričom vyčlenenie sa uskutoční len za riadne odôvodnených okolností, napríklad ako reakcia na výnimočné okolnosti uvedené v článku 5 ods. 4. Dodatočné finančné prostriedky sa začlenia do procesu programovania a preskúmania, ako aj do ročných akčných programov uvedených v tomto nariadení a zohľadnia vlastnú zodpovednosť partnerskej krajiny alebo regiónu. S dobrovoľnými príspevkami zverenými Komisii sa nakladá ako s pripísanými príjmami podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách uvedeného v článku 10 ods. 2 vnútornej dohody. Nakladá sa s nimi rovnako ako s pravidelnými príspevkami členských štátov uvedenými v článku 1 ods. 2 vnútornej dohody okrem ustanovení uvedených v článkoch 6 a 7 vnútornej dohody, v prípade ktorých možno ustanoviť osobitné dojednania v dohode o bilaterálnych príspevkoch.

5. Členské štáty, ktoré zverili Komisii alebo EIB dodatočné dobrovoľné príspevky s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele dohody o partnerstve AKT – ES, o týchto príspevkoch vopred informujú Radu a výbor pre EFR. Akékoľvek vyčlenenie zdrojov sa musí riadne zdôvodniť a výslednú zmenu v ročných akčných programoch alebo v dokumentoch o stratégii prijíma Komisia v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3.

Článok 10

Účasť tretích krajín alebo regiónov

S cieľom zabezpečiť jednotnosť a účinnosť pomoci Spoločenstva môže Komisia rozhodnúť, že rozvojové krajiny, ktoré nepatria do skupiny štátov AKT, regionálne integračné orgány s účasťou AKT, ktoré podporujú regionálnu spoluprácu a integráciu a sú oprávnené na pomoc Spoločenstva podľa nariadenia (ES) č. 1905/2006, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje nástroj európskeho susedstva a partnerstva (14), ZKÚ oprávnené na pomoc Spoločenstva podľa rozhodnutia 2001/822/ES a najvzdialenejšie regióny Spoločenstva sú oprávnené získať finančné prostriedky uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a) bode i) vnútornej dohody, ak má príslušný projekt alebo program regionálny alebo cezhraničný charakter a je v súlade s článkom 6 prílohy IV k dohode o partnerstve AKT – ES. Pre tieto finančné prostriedky sa môžu prijať ustanovenia v dokumentoch o stratégii, vo viacročných indikatívnych programoch a v osobitných opatreniach uvedených v článku 8 tohto nariadenia. Tieto ustanovenia sa začlenia do ročných akčných programov.

HLAVA IV

ROZHODOVACIE POSTUPY

Článok 11

Povinnosti výboru pre ERF

1. V súlade s riadiacim postupom ustanoveným v odseku 3 vyjadruje výbor pre ERF zriadený podľa článku 8 vnútornej dohody svoje stanovisko k zásadným otázkam rozvojovej spolupráce na úrovni krajiny, regiónu alebo v rámci krajín AKT financovanej z 10. ERF a iných zdrojov Spoločenstva uvedených v článku 4 ods. 3.

2. Úlohy výboru pre ERF zahŕňajú povinnosti špecifikované v hlave II a III tohto nariadenia:

a)	programovanie pomoci Spoločenstva v rámci 10. ERF a preskúmania plánovania zamerané najmä na stratégie krajiny, regiónu a v rámci krajín AKT a

b)	monitorovanie poskytovania pomoci Spoločenstva, okrem iného vplyv pomoci na znižovanie chudoby, odvetvové aspekty, prierezové otázky, fungovanie koordinácie s členskými štátmi a inými darcami v teréne a pokrok v zásadách účinnosti pomoci uvedených v článku 1.

3. Ak sa výbor pre ERF vyzve na predloženie svojho stanoviska, zástupca Komisie mu predloží v rámci lehôt stanovených v rozhodnutí Rady o rokovacom poriadku výboru pre ERF uvedenom v článku 8 ods. 5 vnútornej dohody návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor pre ERF zaujme stanovisko v rámci lehoty, ktorú môže predseda stanoviť podľa naliehavosti záležitosti, ktorá však nepresiahne 30 dní. Na výmene názorov sa zúčastňuje EIB. Stanovisko sa prijíma kvalifikovanou väčšinou ustanovenou v článku 8 ods. 3 vnútornej dohody na základe hlasov členských štátov vážených spôsobom ustanoveným v článku 8 ods. 2 vnútornej dohody.

Po tom, ako výbor pre ERF zaujme stanovisko, prijme Komisia opatrenia s okamžitou účinnosťou. Avšak v prípade, že tieto opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru pre ERF, Komisia ich bezodkladne oznámi Rade. V takom prípade Komisia odloží uplatňovanie opatrení o lehotu, ktorá v zásade neprekročí 30 dní od dátumu takéhoto oznámenia, ktorá sa však za výnimočných okolností môže predĺžiť o lehotu do 30 dní. Rada môže počas tohto obdobia prijať iné rozhodnutie takou istou kvalifikovanou väčšinou ako výbor pre ERF.

4. Výbor pre ERF uskutoční výmenu názorov na všeobecné závery ročných operatívnych preskúmaní a výročnej správy uvedenej v článku 14 ods. 3. Každý členský štát môže tiež požiadať o výmenu názorov na hodnotenia uvedené v článku 15 ods. 3.

Každý členský štát môže kedykoľvek vyzvať Komisiu, aby výboru pre ERF poskytla informácie a uskutočnila výmenu názorov na otázky týkajúce sa úloh opísaných v odseku 2.

Táto výmena názorov môže členské štáty viesť k vypracovaniu odporúčaní, ktoré Komisia zohľadní.

5. Na základe záverov preskúmaní pripravených Komisiou, výbor pre ERF preskúma aj súlad a komplementárnosť medzi pomocou Spoločenstva a pomocou členských štátov a, ak je to vhodné, aj iných darcov v súlade s článkami 1 a 2.

Článok 12

Mierový nástroj pre Afriku

V súlade so závermi Rady z 11. apríla 2006 o financovaní mierového nástroja pre Afriku z 10. ERF počas troch rokov sumou 300 miliónov EUR vyčlení indikatívny program v rámci AKT finančné prostriedky pre mierový nástroj pre Afriku. Osobitný riadiaci postup sa uplatňuje takto:

Na základe požiadavky zo strany Africkej únie podporenej výborom veľvyslancov AKT – ES vypracuje Komisia akčný program, ktorý sa bude vzťahovať na obdobie rokov 2008 – 2010. Tento akčný program okrem iného stanoví ciele, rozsah a druh možných intervencií a vykonávacie dojednania vrátane dohodnutej formy podporných dokumentov, žiadostí a správ. V prílohe akčného programu sa opíšu konkrétne rozhodovacie postupy pre každú možnú intervenciu podľa jej povahy, rozsahu a naliehavosti.

Tento akčný program vrátane prílohy uvedenej v písmene a) a všetky jeho zmeny prerokovávajú príslušné prípravné pracovné skupiny Rady a Politický a bezpečnostný výbor, pričom pred tým, ako ho v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 11 ods. 3 tohto nariadenia prijme Komisia, ho kvalifikovanou väčšinou vymedzenou v článku 8 ods. 3 vnútornej dohody schváli COREPER.

c)	Akčný program je okrem prílohy uvedenej v písmene a) základom dohody o financovaní, ktorú uzavrie Komisia a Africká únia.

Každá intervencia, ktorá sa vykonáva podľa dohody o financovaní, podlieha predchádzajúcemu súhlasu Politického a bezpečnostného výboru; pred tým, ako sa predloží Politickému a bezpečnostnému výboru podľa osobitných rozhodovacích postupov uvedených v písmene a), sa príslušné prípravné pracovné skupiny Rady včas informujú alebo konzultujú s cieľom zabezpečiť, aby sa okrem vojenského a bezpečnostného rozmeru zohľadnili aj rozvojové aspekty plánovaných opatrení. Osobitná pozornosť sa týmto venuje činnostiam uznaným za oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA).

e)	Komisia pre informáciu Rady a výboru pre ERF a na ich žiadosť každoročne vypracuje správu o činnosti týkajúcej sa využívania finančných prostriedkov, v ktorej rozlíši medzi viazanými prostriedkami a platbami súvisiacimi s oficiálnou rozvojovou pomocou a inou ako oficiálnou rozvojovou pomocou.

f)	V roku 2010 sa vykoná hodnotenie, ktorým sa preskúmajú postupy v rámci mierového nástroja pre Afriku, ako aj možnosti alternatívnych zdrojov financovania v budúcnosti vrátane financovania v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Článok 13

Výbor pre IN

1. Výbor pre IN zriadený pod záštitou EIB podľa článku 9 vnútornej dohody pozostáva zo zástupcov členských štátov a zástupcu Komisie. Každá vláda nominuje jedného zástupcu a určí jedného náhradníka. To isté platí pre Komisiu, pokiaľ ide o jej zástupcu. S cieľom zachovať kontinuitu si členovia výboru pre IN spomedzi seba zvolia predsedu výboru pre IN na obdobie dvoch rokov. EIB zabezpečí sekretariát výboru a podporné služby. Hlasovať môžu iba členovia výboru pre IN určení členskými štátmi alebo ich náhradníci.

Rokovací poriadok výrobu pre IN jednomyseľne prijíma Rada na základe návrhu, ktorý vypracuje EIB po konzultácii s Komisiou.

Výbor pre IN rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Váha hlasov sa určuje podľa článku 8 vnútornej dohody.

Výbor pre IN zasadá aspoň štyrikrát za rok. Ďalšie zasadnutia sa môžu zvolať na požiadanie EIB alebo členov výboru podľa rokovacieho poriadku. Výbor pre IN môže navyše zaujať stanovisko písomným postupom za podmienok stanovených v jeho rokovacom poriadku.

2. Výbor pre IN schvaľuje:

a)	usmernenia pre vykonávanie investičného nástroja, rámec pre posúdenie jeho vplyvu na rozvoj a návrhy na ich preskúmanie;

b)	investičné stratégie a obchodné plány investičného nástroja vrátane ukazovateľov výkonnosti na základe cieľov dohody o partnerstve AKT – ES a všeobecných zásad rozvojovej politiky Spoločenstva;

c)	výročné správy pre investičný nástroj;

d)	všetky všeobecné politické dokumenty týkajúce sa investičného nástroja vrátane hodnotiacich správ.

3. Výbor pre IN ďalej zaujíma stanovisko:

k návrhom na poskytnutie úrokovej dotácie podľa článku 2 ods. 7 a článku 4 ods. 2 prílohy II k dohode o partnerstve AKT – ES. V týchto prípadoch výbor pre IN zaujíma stanovisko aj k použitiu takejto úrokovej dotácie. S cieľom zefektívniť proces schvaľovania malých operácií môže výbor pre IN zaujať pozitívne stanovisko k návrhom EIB na celkové pridelené prostriedky na úrokové dotácie, ktoré následne bez toho, aby bolo potrebné stanovisko výboru pre IN a/alebo Komisie, EIB pridelí jednotlivým projektom podľa kritérií ustanovených v celkových pridelených prostriedkoch vrátane maximálneho pridelenia úrokovej dotácie na projekt;

b)	k návrhom na investície z investičného nástroja pre akýkoľvek projekt, ku ktorému Komisia zaujala negatívne stanovisko;

c)	k iným návrhom týkajúce sa investičného nástroja vychádzajúce zo všeobecných zásad vymedzených v operatívnych usmerneniach.

Riadiace orgány EIB môžu navyše z času na čas požiadať výbor pre IN o zaujatie stanoviska ku všetkým návrhom na financovanie alebo k určitým kategóriám takýchto návrhov.

4. Povinnosťou EIB je výboru pre IN včas predložiť akékoľvek záležitosti, ktoré si vyžadujú jeho schválenie alebo stanovisko podľa odsekov 1, 2 a 3. Akýkoľvek návrh predložený výboru na účely zaujatia stanoviska musí byť v súlade s príslušnými kritériami a zásadami uvedenými v operatívnych usmerneniach.

5. EIB úzko spolupracuje s Komisiou a v prípade potreby koordinuje svoju činnosť s inými darcami. Konkrétne:

EIB spoločne s Komisiou vypracuje alebo zreviduje usmernenia o vykonávaní investičného nástroja uvedené v odseku 2 písm. a). EIB je zodpovedná za dodržiavanie usmernení a zabezpečí, aby projekty, ktoré podporuje, spĺňali medzinárodné spoločenské a environmentálne normy a boli v súlade s cieľmi dohody o partnerstve AKT – ES a všeobecnými zásadami rozvojovej politiky Spoločenstva, ako aj s príslušnými stratégiami spolupráce jednotlivých krajín a regiónov.

b)	EIB si vopred vyžiada stanovisko Komisie, pokiaľ ide o investičné stratégie, obchodné plány a všeobecné politické dokumenty.

c)	EIB informuje Komisiu o projektoch, ktoré spravuje podľa článku 14 ods. 2 a vo fáze posudzovania projektu si vyžiada stanovisko Komisie týkajúce sa toho, či je projekt v súlade s príslušnou stratégiou krajiny alebo regiónu pre oblasť spolupráce, prípadne so všeobecnými cieľmi investičného nástroja.

S výnimkou úrokových dotácií, ktoré patria pod celkové pridelené prostriedky uvedené v odseku 3 písm. a), si EIB vo fáze posudzovania projektu vyžiada aj súhlasné stanovisko Komisie týkajúce sa všetkých návrhov na úrokovú dotáciu predložených výboru pre IN, pokiaľ ide dodržiavanie článku 2 ods. 7 a článku 4 ods. 2 prílohy II k dohode o partnerstve AKT – ES a kritériá vymedzené v operatívnych usmerneniach investičného nástroja.

Pokiaľ Komisia neoznámila svoje negatívne stanovisko k návrhu do dvoch týždňov po jeho predložení, považuje sa to za jej priaznivé stanovisko alebo súhlas. Pokiaľ ide o stanoviská k projektom verejného alebo finančného sektora alebo súhlas s úrokovými dotáciami, môže Komisia požiadať o predloženie konečného návrhu projektu na účely prijatia stanoviska alebo udelenia súhlasu dva týždne pred tým, ako sa takýto návrh zašle výboru pre IN.

6. EIB nevykoná žiadne kroky uvedené v odseku 2, pokiaľ výbor pre IN nepredloží svoje súhlasné stanovisko.

Na základe súhlasného stanoviska výboru pre IN rozhodne EIB o návrhu v súlade s vlastnými postupmi. Predovšetkým môže rozhodnúť, že sa návrhom nebude ďalej zaoberať. EIB pravidelne informuje výbor pre IN a Komisiu o prípadoch, v ktorých sa rozhodla ďalej sa návrhom nezaoberať.

V prípade pôžičiek z vlastných zdrojov a investícií v rámci IN, pri ktorých sa nevyžaduje stanovisko výboru pre IN, rozhoduje EIB o návrhu v súlade s vlastnými postupmi a v prípade nástroja v súlade s usmerneniami a investičnými stratégiami schválenými výborom pre IN.

Bez ohľadu na negatívne stanovisko výboru pre IN k návrhu poskytnúť úrokovú dotáciu môže EIB príslušnú pôžičku poskytnúť bez úrokovej dotácie. EIB pravidelne informuje výbor pre IN a Komisiu o prípadoch, v ktorých sa rozhodla postupovať takýmto spôsobom.

Ak podmienky ustanovené v operatívnych usmerneniach neustanovujú inak a pri zachovaní základného cieľa príslušnej pôžičky alebo investície v rámci investičného nástroja môže EIB rozhodnúť o úprave podmienok pôžičky alebo investície v rámci investičného nástroja, v prípade ktorej zaujal výbor pre IN súhlasné stanovisko podľa odseku 2, alebo akejkoľvek pôžičky, v prípade ktorej zaujal výbor pre IN súhlasné stanovisko k úrokovým dotáciám. EIB môže rozhodnúť najmä o zvýšení sumy pôžičky alebo investície v rámci investičného nástroja až o 20 %.

V prípade projektov s úrokovými dotáciami podľa článku 2 ods. 7 prílohy II k dohode o partnerstve AKT – ES môže takéto zvýšenie viesť k úmernému zvýšeniu hodnoty úrokovej dotácie. EIB pravidelne informuje výbor pre IN a Komisiu o prípadoch, v ktorých sa rozhodla postupovať takýmto spôsobom. Ak sa žiada zvýšenie hodnoty dotácie v prípade projektov, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 7 prílohy II k dohode o partnerstve AKT – ES, od výboru pre IN sa požaduje zaujatie stanoviska pred akýmkoľvek postupom zo strany EIB.

7. EIB spravuje investície v rámci investičného nástroja a všetky finančné prostriedky, ktoré má z titulu uvedeného investičného nástroja v súlade s cieľmi dohody. Predovšetkým môže byť súčasťou riadiacich a dozorných orgánov právnických osôb, do ktorých investičný nástroj investoval, a môže zrušiť a zmeniť práva, ktoré má z titulu investičného nástroja v súlade s operatívnymi usmerneniami, alebo sa ich môže vzdať.

HLAVA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Požiadavky na monitorovanie a podávanie správ o pokroku poskytovania pomoci ERF

1. Komisia a EIB, každá vo svojom príslušnom rozsahu, monitorujú použitie pomoci ERF zo strany príjemcov.

2. EIB pravidelne informuje Komisiu o vykonávaní projektov a programov financovaných zo zdrojov 10. ERF, ktoré spravuje, v súlade s postupmi ustanovenými v operatívnych usmerneniach investičného nástroja.

3. Komisia preskúma pokrok vo vykonávaní 10. ERF a predloží Rade výročnú správu o vykonávaní a výsledkoch a podľa možnosti o hlavných záveroch, výsledkoch a vplyve pomoci. Táto správa sa zašle na výmenu názorov aj výboru pre ERF, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Obsahuje informácie o opatreniach financovaných v uplynulom roku, výsledkoch monitorovania a hodnotenia, účasti partnerov a zosúladení sa s nimi vrátane vykonávania prostredníctvom delegovanej spolupráce, ako sa ustanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách uvedenom v článku 10 ods. 2 vnútornej dohody, a poskytovania viazaných a výdavkových prostriedkov rozdelených podľa jednotlivých krajín, regiónov a oblastí spolupráce.

Hodnotí výsledky pomoci pri odstraňovaní chudoby prostredníctvom čo najširšieho využívania konkrétnych a merateľných ukazovateľov jej úlohy pri plnení cieľov dohody o partnerstve AKT – ES. Takéto ukazovatele sa zosúladia so systémami monitorovania, ktoré používa partnerská krajina alebo región, a ukazovateľmi, ktoré spoločenstvo darcov a partnerská krajina alebo región spoločne používa na monitorovanie svojej stratégie rozvoja.

Osobitná pozornosť sa venuje pokroku v dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia.

Správa sa zaoberá aj pokrokom v dodržiavaní zásad, akými sú koordinácia, vlastná zodpovednosť a účinnosť pomoci uvedené v článku 1 tohto nariadenia, ako aj sprievodnými opatreniami dohôd o hospodárskom partnerstve.

4. EIB poskytne výboru pre IN informácie o pokroku v dosahovaní cieľov investičného nástroja. Podľa článku 6b prílohy II k dohode o partnerstve AKT – ES je celková výkonnosť investičného nástroja predmetom spoločného preskúmania v polovici a na konci trvania 10. ERF. Preskúmanie v polovici trvania uskutočňujú nezávislí externí experti v spolupráci s EIB a jeho výsledky sa sprístupnia výboru pre IN.

5. Komisia v roku 2010 predloží Rade návrh na celkové preskúmanie výkonnosti, ktoré sa má uskutočniť spolu so štátmi AKT na základe odseku 7 prílohy Ib k dohode o partnerstve AKT – ES. Týmto preskúmaním sa zhodnotí finančná výkonnosť, a najmä úroveň plnenia viazaných prostriedkov a platieb, ako aj kvalitatívna a kvantitatívna výkonnosť, a najmä výsledky a vplyv merané prostredníctvom pokroku v dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. Preskúmanie sa bude zaoberať aj možnosťami zlepšenia prepojenia budúcej podpory AKT zo strany Spoločenstva s existujúcimi stratégiami, programovacími a rozpočtovými cyklami partnerských krajín a regiónov a príslušnými odporúčaniami, ako aj harmonizácie medzi darcami.

Článok 15

Hodnotenie

1. Komisia a EIB pravidelne hodnotí výsledky vykonávania geografických a tematických politík a programov, ako aj odvetvových politík a účinnosť programovania v oblasti odstraňovania chudoby, v prípade potreby prostredníctvom nezávislých vonkajších hodnotení, aby sa uistili, či sa splnili ciele, a mohli sformulovať odporúčania na účely skvalitnenia budúcich operácií. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu jednotnosti rozvojovej politiky Spoločenstva a pokroku v dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia.

2. Tieto hodnotenia sa uskutočňujú v spolupráci s partnerskou krajinou alebo regiónom a v koordinácii s členskými štátmi zastúpenými na miestnej úrovni. Zapoja sa aj iné zainteresované členské štáty a v prípade potreby aj iní darcovia. Komisia sa usiluje plniť odporúčania o účinnosti pomoci v spoločných hodnoteniach.

3. Komisia zašle svoje hodnotiace správy krajiny alebo regiónu Rade, výboru pre ERF a EIB pre informáciu. V súlade s článkom 11 ods. 4 môžu členské štáty kedykoľvek požiadať o diskusiu o konkrétnych hodnoteniach v rámci výboru pre ERF. Tieto výsledky sa využijú pri tvorbe programu a prideľovaní zdrojov, koordinácii darcov a účinnosti pomoci.

4. Do fázy hodnotenia poskytnutej pomoci Spoločenstva zapája Komisia príslušné zainteresované strany vrátane neštátnych subjektov.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Je uplatniteľné v tom istom období ako vnútorná dohoda.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. mája 2007

Za Radu

predseda

F.-W. STEINMEIER

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(2) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.

(3) Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32.

(4) Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 22.

(5) Ú. v. ES L 314, 30.11.2001, s. 1. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2007/249/ES (Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2007, s. 33).

(6) Ú. v. ES L 348, 21.12.2002 s, 82.

(7) Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(8) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.

(9) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1.

(10) Ú. v. EÚ L 156, 18.6.2005, s. 19.

(11) Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 30.

(12) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(13) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 1.

(14) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.

13.6.2007

Úradný vestník Európskej únie

L 152/14

ROZHODNUTIE RADY 2007/384/SZBP

zo 14. mája 2007,

ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (ATHENA)

(kodifikované znenie)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 13 ods. 3 a článok 28 ods. 3,

keďže:

(1)

Rozhodnutie Rady 2004/197/SZBP z 23. februára 2004, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (1), bolo podstatným spôsobom zmenené a doplnené niekoľko krát (2). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené rozhodnutie kodifikovať.

(2)

Európska rada sa na svojom zasadnutí 10. a 11. decembra 1999 v Helsinkách dohodla predovšetkým na tom, že keďže členské štáty dobrovoľne spolupracujú na operáciách vedených Európskou úniou, do roku 2003 musia byť schopné do 60 dní a na obdobie minimálne jedného roka nasadiť ozbrojené sily v počte 50 000 až 60 000 osôb schopných v plnom rozsahu vykonávať petersberské úlohy.

(3)	Rada schválila 17. júna 2002 dokument 10155/02 o financovaní operácií krízového riadenia vedených Európskou úniou s vojenskými alebo obrannými dôsledkami.

(4)	Rada vo svojich záveroch zo 14. mája 2003 potvrdila potrebu schopnosti rýchlej reakcie, najmä pre humanitárne a záchranné úlohy.

(5)	Európska rada na svojom zasadnutí 19. a 20. júna 2003 v Solúne uvítala závery zo zasadnutia Rady z 19. mája 2003, ktorými sa predovšetkým potvrdila potrebu Európskej únie mať schopnosť rýchlej vojenskej reakcie.

(6)

Rada 22. septembra 2003 rozhodla o tom, že Európska únia by mala nadobudnúť flexibilnú schopnosť riadiť financovanie spoločných nákladov na vojenské operácie akéhokoľvek rozsahu, náročnosti alebo naliehavosti, a to predovšetkým tak, že do 1. marca 2004 zavedie trvalý mechanizmus financovania zodpovedný za financovanie spoločných nákladov na akékoľvek budúce vojenské operácie Európskej únie.

(7)	Vojenský výbor EÚ vo svojej správe z 3. marca 2004 podrobne definoval koncepciu rýchlej vojenskej reakcie EÚ. Ďalej 14. júna 2004 definoval koncepciu bojových zoskupení EÚ.

(8)	Európska rada schválila 17. júna 2004 správu o Európskej bezpečnostnej a obrannej politike (EBOP), v ktorej zdôrazňuje, že práca na kapacitách rýchlej reakcie EÚ by mala napredovať s cieľom dosiahnuť počiatočnú operačnú schopnosť do začiatku roka 2005.

(9)

Vzhľadom na tento vývoj by sa malo zlepšiť zálohové financovanie vojenských operácií EÚ, najmä pokiaľ ide operácie síl rýchlej reakcie. Nový mechanizmus zálohového financovania je preto v prvom rade určený pre operácie síl rýchlej reakcie; za osobitných okolností sa však zálohový príspevok môže použiť na zálohové financovanie bežnej operácie s krátkym časovým rozdielom medzi prijatím jednotnej akcie o uskutočnení akcie a rozhodnutím o začatí operácie.

(10)	Rada v prípade každej operácie rozhoduje, či daná operácia má vojenské alebo obranné dôsledky v zmysle článku 28 ods. 3 zmluvy.

(11)	V článku 28 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že členské štáty, ktorých zástupcovia v Rade urobili oficiálne vyhlásenie podľa jej článku 23 ods. 1 druhého pododseku, nebudú povinné prispievať na financovanie operácií s príslušnými vojenskými alebo obrannými dôsledkami.

(12)

V súlade s článkom 6 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na tvorbe a uskutočňovaní rozhodnutí a opatrení Európskej únie s obrannými dôsledkami a nezúčastňuje sa ani na financovaní uvedeného mechanizmu,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia:

a)	„zúčastnené členské štáty“ sú členské štáty Európskej únie s výnimkou Dánska;

b)	„prispievajúce štáty“ sú členské štáty prispievajúce na financovanie príslušnej vojenskej operácie v súlade s článkom 28 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a tretie štáty prispievajúce na financovanie spoločných nákladov na túto operáciu na základe dohôd uzavretých medzi nimi a Európskou úniou;

c)	„operácie“ sú operácie EÚ, ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky;

d)	„vojenské podporné akcie“ sú operácie EÚ alebo ich časti, o ktorých rozhodne Rada s cieľom podporiť tretí štát alebo tretiu organizáciu a ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky, ale ktoré nespadajú do právomoci velenia EÚ.

KAPITOLA 1

MECHANIZMUS

Článok 2

Ustanovenie mechanizmu

1. Týmto sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie.

2. Tento mechanizmus sa nazýva ATHENA.

3. ATHENA funguje v záujme zúčastnených členských štátov alebo v prípade špecifických operácií v záujme prispievajúcich štátov vymedzených v článku 1.

Článok 3

Právna spôsobilosť

V súvislosti s administratívnym riadením financovania operácií Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami má ATHENA potrebnú právnu spôsobilosť predovšetkým vzhľadom na bankový účet, nadobúdanie, vlastníctvo alebo užívanie majetku, uzatváranie zmlúv a administratívnych opatrení a vystupovanie pred súdom ako účastník. ATHENA je neziskovým mechanizmom.

Článok 4

Koordinácia s tretími stranami

V rozsahu potrebnom pre plnenie svojich úloh a v súlade s cieľmi a politikou Európskej únie ATHENA koordinuje svoju činnosť s členskými štátmi, inštitúciami Spoločenstva a medzinárodnými organizáciami.

KAPITOLA 2

ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA

Článok 5

Riadiace orgány a personál

1. ATHENA je na základe poverenia osobitného výboru riadená:

správcom;

b)	veliteľom každej operácie v súvislosti s operáciou, ktorej velí (ďalej len „veliteľ operácie“);

c)	účtovníkom.

2. ATHENA využíva v najväčšom možnom rozsahu existujúce administratívne štruktúry Európskej únie. ATHENA sa podľa potreby obracia na personál inštitúcií EÚ alebo na personál vyslaný členskými štátmi.

3. Generálny tajomník Rady môže poskytnúť správcovi alebo účtovníkovi personál potrebný na výkon ich funkcií, čo môže byť aj na základe návrhu zúčastneného členského štátu.

4. Orgány a personál mechanizmu ATHENA sú činné na základe operačných potrieb.

Článok 6

Osobitný výbor

1. Ustanovuje sa osobitný výbor, ktorý sa skladá z jedného zástupcu za každý zúčastnený členský štát. Komisia sa zúčastňuje zasadnutí osobitného výboru bez toho, aby sa podieľala na hlasovaní.

2. ATHENA je riadená na základe poverenia osobitného výboru.

3. Keď bude osobitný výbor rokovať o financovaní spoločných nákladov na danú operáciu:

a)	pozostáva z jedného zástupcu za každý prispievajúci členský štát;

b)	rokovaní osobitného výboru sa zúčastňujú zástupcovia prispievajúcich tretích štátov; nepodieľajú sa na hlasovaní, ani nie sú na ňom prítomní;

c)	rokovaní osobitného výboru sa bude zúčastňovať veliteľ operácie alebo jeho zástupca bez toho, aby sa podieľal na hlasovaní.

4. Predsedníctvo Rady Európskej únie zvoláva zasadnutia osobitného výboru a predsedá im. Správca poskytuje osobitnému výboru sekretariát. Spisuje zápisnice o výsledkoch rokovaní výboru. Nepodieľa sa na jeho hlasovaní.

5. Účtovník sa v prípade potreby zúčastňuje na rokovaniach osobitného výboru bez toho, aby sa podieľal na hlasovaní.

6. Predsedníctvo zvolá osobitný výbor v priebehu maximálne 15 dní, ak o to požiada zúčastnený členský štát, správca alebo veliteľ operácie.

7. Správca primerane informuje osobitný výbor o každej sťažnosti alebo spore v súvislosti s mechanizmom ATHENA.

8. Osobitný výbor rozhoduje medzi svojimi členmi jednomyseľne a zohľadňuje svoje zloženie vymedzené v odsekoch 1 a 3. Jeho rozhodnutia sú záväzné.

9. Osobitný výbor schvaľuje všetky rozpočty so zreteľom na príslušné referenčné sumy a vo všeobecnosti uplatňuje právomoci uvedené v článkoch 20, 21, 22, 23, 26, 27, 29, 31, 33, 34, 38, 39, 40 a 41.

10. Osobitný výbor dostáva informácie od správcu, veliteľa operácie a účtovníka podľa ustanovení tohto rozhodnutia.

11. Text aktov schválených osobitným výborom podľa článkov 20, 21, 22, 23, 24, 26, 29, 31, 33, 34, 39, 40 a 41 podpíše predseda osobitného výboru pri jeho schválení a správca.

Článok 7

Správca

1. Generálny tajomník Rady po tom, ako informuje osobitný výbor, vymenuje správcu a aspoň jedného zastupujúceho správcu na obdobie troch rokov.

2. Správca plní svoje úlohy v mene mechanizmu ATHENA.

3. Správca:

a)	zostavuje a predkladá osobitnému výboru všetky návrhy rozpočtov. Oddiel výdavkov na operáciu je v každom návrhu rozpočtu zostavený na základe návrhu veliteľa operácie;

b)	prijíma rozpočty po ich schválení osobitným výborom;

c)	vystupuje v úlohe povoľujúceho úradníka pre príjmy, spoločné výdavky vynaložené na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie a pre prevádzkové spoločné výdavky vynaložené mimo aktívnej fázy operácie;

d)	v súvislosti s príjmami používa finančné dohody uzavreté s tretími stranami o financovaní spoločných nákladov na vojenské operácie Európskej únie.

4. Správca zabezpečuje, aby sa dodržiavali pravidlá stanovené týmto rozhodnutím a aby sa uplatňovali rozhodnutia osobitného výboru.

5. Správca má právo prijímať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné na vynakladanie výdavkov financovaných prostredníctvom mechanizmu ATHENA. Informuje o tom osobitný výbor.

6. Správca koordinuje práce súvisiace s finančnými otázkami, ktoré sa týkajú vojenských operácií Európskej únie. Predstavuje styčný bod s vnútroštátnymi správami a prípadne aj s medzinárodnými organizáciami v súvislosti s danou problematikou.

7. Správca sa zodpovedá osobitnému výboru.

Článok 8

Veliteľ operácie

1. Veliteľ operácie plní svoje povinnosti v mene mechanizmu ATHENA v súvislosti s financovaním spoločných nákladov na operáciu, ktorej velí.

2. Veliteľ operácie s ohľadom na operáciu, ktorej velí:

a)	posiela správcovi svoje návrhy pre oddiel „výdavky – prevádzkové spoločné náklady“ v návrhoch rozpočtu;

ako povoľujúci úradník vykonáva prideľovanie finančných prostriedkov, ktoré súvisia s prevádzkovými spoločnými nákladmi; uplatňuje svoju právomoc voči ktorejkoľvek osobe zúčastňujúcej sa na prideľovaní finančných prostriedkov, vrátane predbežného financovania; môže prideľovať a uzatvárať zmluvy v mene mechanizmu ATHENA; v mene mechanizmu ATHENA otvára bankový účet pre operáciu, ktorej velí.

3. Veliteľ operácie má právo prijímať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné na vynakladanie výdavkov financovaných prostredníctvom mechanizmu ATHENA pre operáciu, ktorej velí. Informuje o tom správcu a osobitný výbor.

Článok 9

Účtovník

1. Generálny tajomník Rady vymenuje účtovníka a aspoň jedného zastupujúceho účtovníka na obdobie dvoch rokov.

2. Účtovník plní svoje úlohy v mene mechanizmu ATHENA.

3. Účtovník je zodpovedný za:

a)	správnu realizáciu platieb, inkasovanie príjmov a náhradu čiastok označených ako nezaplatené;

b)	každoročné zostavovanie účtov pre mechanizmus ATHENA a po ukončení každej operácie zaznamená príslušnú operáciu do účtov;

c)	podporu správcu pri predkladaní ročných účtovných závierok alebo účtov pre operáciu osobitnému výboru na schválenie;

d)	vedenie účtov mechanizmu ATHENA;

e)	stanovenie účtovných pravidiel a metód a účtovnej osnovy;

f)	stanovenie a schvaľovanie účtovných systémov pre príjmy a prípadne aj systémov schvaľovania stanovených povoľujúcim úradníkom na účely podávania a odôvodňovania účtovných informácií;

g)	uchovávanie podporných dokladov;

h)	správu pokladne spolu so správcom.

4. Správca a veliteľ operácie poskytujú účtovníkovi všetky informácie, ktoré sú potrebné na vykazovanie účtov, ktoré majú presne vyjadrovať finančné aktíva mechanizmu ATHENA a plnenie rozpočtu, s ktorým hospodári mechanizmus ATHENA. Ručia za ich dôveryhodnosť.

5. Účtovník sa zodpovedá osobitnému výboru.

Článok 10

Všeobecné ustanovenia platné pre správcu, účtovníka a personál mechanizmu ATHENA

1. Funkcie správcu alebo zastupujúceho správcu na jednej strane a účtovníka alebo zastupujúceho účtovníka na strane druhej sú vzájomne nezlučiteľné a nezameniteľné.

2. Každý zastupujúci správca koná na základe splnomocnenia správcu. Každý zastupujúci účtovník koná na základe splnomocnenia účtovníka.

3. Zastupujúci správca zastupuje správcu počas jeho neprítomnosti alebo ak sa nemôže zúčastniť. Zastupujúci účtovník zastupuje účtovníka počas jeho neprítomnosti, alebo ak sa nemôže zúčastniť.

4. Na úradníkov a ďalších pracovníkov Európskych spoločenstiev sa pri výkone funkcií v mene mechanizmu ATHENA vzťahujú platné pravidlá a predpisy.

5. Na personál, ktorý je vyčlenený pre mechanizmus ATHENA členskými štátmi, sa vzťahujú tie pravidlá, ktoré sú uvedené v rozhodnutí Rady o pravidlách vzťahujúcich sa na vyslaných národných expertov, a ustanovenia schválené ich vnútroštátnou správou a inštitúciami Spoločenstva alebo mechanizmom ATHENA.

6. Personál mechanizmu ATHENA musí pred svojím vymenovaním získať osvedčenie o prístupe k utajovaným skutočnostiam najmenej v stupni utajenia „EÚ TAJNÉ“ vydané Radou alebo rovnocenné osvedčenie vydané členským štátom.

7. Správca môže s členskými štátmi alebo inštitúciami Spoločenstva rokovať a uzatvárať dojednania o predbežnom vymenovaní tých pracovníkov, ktorí by mali byť v prípade potreby okamžite k dispozícii pre mechanizmus ATHENA.

KAPITOLA 3

SPRÁVNE DOJEDNANIA S ČLENSKÝMI ŠTÁTMI, INŠTITÚCIAMI EÚ, TRETÍMI ŠTÁTMI A MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI

Článok 11

Správne dojednania s členskými štátmi alebo inštitúciami EÚ

1. Môžu sa dohodnúť správne dojednania s členskými štátmi alebo inštitúciami EÚ, aby sa uľahčilo verejné obstarávanie pre operácie za najhospodárnejších podmienok. Tieto dojednania sú vo forme výmeny listov medzi mechanizmom ATHENA, ktorý zastupuje veliteľ operácie alebo správca, ak veliteľ operácie nie je, a príslušnými správnymi orgánmi dotknutých členských štátov alebo inštitúcií EÚ.

2. Pred podpísaním akéhokoľvek dojednania sa uskutočnia konzultácie s osobitným výborom.

Článok 12

Správne dojednania s tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou

1. Môžu sa dohodnúť správne dojednania s tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou, aby sa predovšetkým uľahčilo verejné obstarávanie na mieste za najhospodárnejších podmienok so zreteľom na operačné obmedzenia. Tieto dojednania sú vo forme výmeny listov medzi mechanizmom ATHENA, ktorý zastupuje veliteľ operácie alebo správca, ak veliteľ operácie nie je, a príslušnými správnymi orgánmi dotknutého tretieho štátu alebo dotknutej medzinárodnej organizácie.

2. Každé takéto dojednanie sa pred podpísaním predloží na schválenie osobitnému výboru.

Článok 13

Trvalé a ad hoc správne dojednania o spôsobe platieb príspevkov tretích štátov

1. V rámci dohôd uzavretých medzi EÚ a tretími štátmi, ktoré sú označené Radou ako potenciálni prispievatelia na operácie EÚ alebo ako prispievatelia na konkrétnu operáciu EÚ, správca rokuje s týmito tretími štátmi o trvalých, resp. ad hoc správnych dojednaniach. Tieto dojednania majú formu výmeny listov medzi mechanizmom ATHENA a príslušnými správnymi úradmi dotknutých tretích štátov, ktorými sa ustanovuje spôsob potrebný na uľahčenie okamžitých platieb príspevkov na ktorúkoľvek budúcu vojenskú operáciu EÚ.

2. V priebehu uzatvárania dohôd uvedených v odseku 1 môže správca prijať opatrenia, ktoré sú potrebné na uľahčenie realizácie platieb zo strany prispievajúcich tretích štátov.

3. Správca informuje v predstihu osobitný výbor o plánovaných dojednaniach ešte pred tým, ako ich podpíše v mene mechanizmu ATHENA.

4. Keď Európska únia iniciuje vojenskú operáciu, správca vykoná, pokiaľ ide o výšku príspevkov stanovenú Radou, dojednania dohodnuté s tretími štátmi, ktoré prispievajú na túto operáciu.

KAPITOLA 4

BANKOVÉ ÚČTY

Článok 14

Otvorenie a účel

1. Správca otvorí jeden alebo viac bankových účtov v mene mechanizmu ATHENA.

2. Všetky bankové účty sa otvoria v prvotriednej finančnej inštitúcii s ústredím v členskom štáte.

3. Na tieto účty sa uhrádzajú príspevky od prispievajúcich štátov. Tieto príspevky sa využívajú na úhradu nákladov spravovaných mechanizmom ATHENA a na vyplácanie potrebných záloh veliteľovi operácie na účely vynakladania výdavkov, ktoré súvisia so spoločnými nákladmi na vojenskú operáciu. Žiadny bankový účet sa nesmie prečerpať.

Článok 15

Správa finančných prostriedkov

1. Pre každú platbu z účtu mechanizmu ATHENA sa vyžaduje spoločný podpis správcu alebo zastupujúceho správcu na jednej strane a účtovníka alebo zastupujúceho účtovníka na strane druhej.

2. Finančné prostriedky, s ktorými hospodári mechanizmus ATHENA, vrátane finančných prostriedkov zverených veliteľovi operácie, sa nesmú uložiť na iný ako bežný alebo krátkodobý účet v eurách v prvotriednej finančnej inštitúcii.

KAPITOLA 5

SPOLOČNÉ NÁKLADY

Článok 16

Vymedzenie spoločných nákladov a období oprávnenosti

1. Spoločné náklady uvedené v prílohe I sa uhrádzajú prostredníctvom mechanizmu ATHENA nezávisle od toho, kedy boli vynaložené. Ak sa zahrnú do článku rozpočtu týkajúceho sa operácie, s ktorou najviac súvisia, považujú sa za prevádzkové náklady tejto operácie. V ostatných prípadoch sa považujú za spoločné náklady vynaložené na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie.

2. ATHENA okrem toho znáša spoločné prevádzkové náklady uvedené v prílohe II v období od schválenia koncepcie krízového riadenia pre operáciu do vymenovania veliteľa operácie. Za výnimočných okolností a po porade s Politickým a bezpečnostným výborom môže osobitný výbor zmeniť obdobie, počas ktorého tieto náklady znáša mechanizmus ATHENA.

3. Počas aktívnej fázy operácie, ktorá trvá odo dňa vymenovania veliteľa operácie do dňa, keď velenie operácie ukončí svoju činnosť, uhrádzajú sa prostredníctvom mechanizmu ATHENA ako prevádzkové spoločné náklady:

a)	spoločné náklady uvedené v prílohe III-A;

b)	spoločné náklady uvedené v prílohe III-B, ak o tom rozhodne Rada.

4. Počas aktívnej fázy vojenskej podpornej akcie, ktorú určí Rada, znáša ATHENA ako spoločné prevádzkové náklady spoločné náklady vymedzené Radou v každom jednotlivom prípade s odkazom na prílohu III.

5. Prevádzkové spoločné náklady na operáciu zahŕňajú aj výdavky potrebné na jej likvidáciu, ktoré sú uvedené v prílohe IV.

Operácia je zlikvidovaná vtedy, keď zariadenie a infraštruktúra spoločne financované na účely operácie dosiahnu svoje konečné miesto určenia a keď sa zrušia účty vyhradené pre operáciu.

6. Žiadne výdavky vynaložené na účely pokrytia nákladov, ktoré by mal v každom prípade uhrádzať jeden alebo viac prispievajúcich štátov, inštitúcia Spoločenstva alebo medzinárodná organizácia, nezávisle od organizácie operácie, sa nemôžu považovať za oprávnené spoločné náklady.

7. Osobitný výbor môže v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že za výnimočných okolností sa môžu prírastkové náklady, iné než tie, ktoré sú uvedené v prílohe III-B, považovať za spoločné náklady na jednu konkrétnu operáciu počas jej aktívnej fázy.

8. Členské štáty informujú prostredníctvom správcu Radu a osobitný výbor o dojednaniach o zdieľaní nákladov, na ktorých sa podieľajú v kontexte operácie EÚ.

Článok 17

Cvičenia

1. Spoločné náklady na cvičenia v rámci Európskej únie sa financujú prostredníctvom mechanizmu ATHENA podľa pravidiel a postupov podobných pravidlám a postupom pre operácie, na ktoré prispievajú všetky zúčastnené členské štáty.

2. Spoločné náklady na cvičenia pozostávajú po prvé z prírastkových nákladov na dislokované alebo fixné velenie a po druhé z prírastkových nákladov vynaložených EÚ za využívanie spoločných prostriedkov a kapacít NATO, ktoré ich sprístupnilo na cvičenie.

3. Spoločné náklady na cvičenie nezahŕňajú náklady súvisiace:

a)	s nadobúdaním kapitálu vrátane nákladov súvisiacich s budovami, infraštruktúrou a vybavením;

b)	s plánovaním a s prípravnou fázou cvičení;

c)	s prepravou, kasárňami a ubytovaním síl.

Článok 18

Referenčná suma

Každá jednotná akcia, ktorou Rada rozhodne o tom, že EÚ uskutoční vojenskú operáciu, a každá jednotná akcia alebo rozhodnutie, ktorými Rada rozhodne o predĺžení operácie EÚ, upravuje referenčnú sumu pre spoločné náklady na túto operáciu. Správca s pomocou predovšetkým vojenského štábu a prípadne aj veliteľa operácie, ak je vymenovaný, posúdi výšku sumy, ktorá je potrebná na úhradu spoločných nákladov na operáciu v plánovanom období. Správca navrhne prostredníctvom predsedníctva túto sumu orgánom Rady, ktoré sú zodpovedné za preskúmanie návrhu jednotnej akcie alebo rozhodnutia.

KAPITOLA 6

ROZPOČET

Článok 19

Rozpočtové zásady

1. Rozpočet, ktorý je zostavený v eurách, predstavuje akt, prostredníctvom ktorého sa na každý rozpočtový rok stanovujú a schvaľujú všetky príjmy a výdavky, s ktorými hospodári mechanizmus ATHENA.

2. Všetky výdavky sú spojené s konkrétnymi operáciami, s výnimkou prípadných nákladov uvedených v prílohe I.

3. Rozpočtové prostriedky uvedené v rozpočte sa schvaľujú na obdobie trvania rozpočtového roku, ktorý sa začína 1. januára a končí 31. decembra toho istého roku.

4. Rozpočtové príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

5. Žiadne príjmy ani výdavky sa nesmú vynakladať iným spôsobom, ako začlenením do položky rozpočtu a v rámci limitu stanoveného pre rozpočtové prostriedky, ktoré sú v nej zahrnuté.

Článok 20

Zostavenie a prijatie ročného rozpočtu

1. Každý rok správca vypracuje návrh rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok za pomoci všetkých veliteľov operácií pre oddiel „prevádzkové spoločné náklady“. Správca predloží návrh rozpočtu osobitnému výboru najneskôr do 31. októbra.

2. Návrh obsahuje:

a)	rozpočtové prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné na úhradu spoločných nákladov vynaložených na prípravu operácií a na ich pokračovanie;

b)	rozpočtové prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné na úhradu prevádzkových spoločných nákladov na prebiehajúce alebo plánované operácie, prípadne vrátane náhrady spoločných nákladov, ktoré predbežne financoval štát alebo tretia strana;

c)	prognózu príjmov potrebných na úhradu výdavkov.

3. Viazané rozpočtové prostriedky a výdavkové rozpočtové prostriedky sú rozdelené do hláv a kapitol zoskupujúcich výdavky podľa typu alebo účelu a ďalej sú podľa potreby rozdelené do článkov. Návrh rozpočtu obsahuje podrobné poznámky k jednotlivým kapitolám alebo článkom. Každej operácii je venovaná jedna osobitná hlava rozpočtu. Jedna z osobitných hláv rozpočtu sa nazýva všeobecná časť a obsahuje spoločné náklady vynaložené na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie.

4. Každá hlava rozpočtu môže obsahovať kapitolu s názvom „predbežné rozpočtové prostriedky“. Tieto rozpočtové prostriedky sa vyčlenia vtedy, keď zo závažných dôvodov nie je isté, aká výška rozpočtových prostriedkov je potrebná alebo aký je rozsah plnenia vyčlenených rozpočtových prostriedkov.

5. Príjmy pozostávajú:

a)	z príspevkov hradených zúčastnenými a prispievajúcimi členskými štátmi, a prípadne aj prispievajúcimi tretími štátmi;

b)	z rozličných príjmov rozdelených podľa označenia, ktoré zahŕňajú získané úroky, príjmy z predaja a zostatok z predchádzajúceho rozpočtového roku po jeho schválení osobitným výborom.

6. Osobitný výbor schváli návrh rozpočtu do 31. decembra. Správca prijme schválený rozpočet a informuje o tom zúčastnené a prispievajúce štáty.

Článok 21

Opravné rozpočty

1. V prípade neodvrátiteľných, výnimočných alebo nepredvídaných okolností, predovšetkým ak počas rozpočtového roka vznikne operácia, správca vypracuje návrh opravného rozpočtu. Ak návrh opravného rozpočtu výrazne prekračuje referenčnú sumu pre príslušnú operáciu, osobitný výbor môže požiadať o jeho schválenie Radu.

2. Návrh opravného rozpočtu sa vypracuje, predloží, schváli a prijme a informuje sa o ňom podľa rovnakého postupu ako v prípade ročného rozpočtu. Ak je však opravný rozpočet spojený so vznikom vojenskej operácie EÚ, doplní sa o podrobný finančný výkaz o predpokladaných spoločných nákladoch na celú operáciu. Osobitný výbor ho prerokuje so zreteľom na jeho naliehavosť.

Článok 22

Prevody

1. Správca môže v prípade potreby na základe návrhu veliteľa operácie uskutočniť prevody rozpočtových prostriedkov. Správca informuje osobitný výbor o svojom zámere, pokiaľ to naliehavosť situácie umožňuje, aspoň týždeň vopred. Od osobitného výboru sa však požaduje predchádzajúce schválenie, ak:

a)	plánovaný prevod zmení celkový objem rozpočtových prostriedkov vyhradených na operáciu alebo

b)	plánované prevody medzi kapitolami počas rozpočtového roku prekročia 10 % rozpočtových prostriedkov uvedených v kapitole, z ktorej rozpočtové prostriedky pochádzajú, vzhľadom na rozpočet prijatý na príslušný rozpočtový rok, a to v deň, keď sa predložil návrh na príslušný prevod.

2. Ak to veliteľ operácie považuje za potrebné pre správne vykonanie operácie, do troch mesiacov po začatí operácie uskutoční prevody rozpočtových prostriedkov vyčlenených na operáciu medzi článkami a medzi kapitolami oddielu rozpočtu „prevádzkové spoločné náklady“. Informuje o tom správcu a osobitný výbor.

Článok 23

Prenos rozpočtových prostriedkov

1. V zásade sa rozpočtové prostriedky určené na pokrytie spoločných nákladov vynaložených na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie, ktoré neboli viazané, na konci rozpočtového roka prepadnú.

2. Rozpočtové prostriedky určené na pokrytie nákladov na skladovanie materiálu a zariadenia spravovaných prostredníctvom mechanizmu ATHENA sa môžu preniesť jedenkrát na nasledujúci rok, ak sa viazanie na tento účel vykoná pred 31. decembrom bežného rozpočtového roka. Rozpočtové prostriedky určené na úhradu prevádzkových spoločných nákladov sa môžu preniesť, ak sú potrebné na operáciu, ktorá nebola úplne ukončená.

3. Správca predloží osobitnému výboru návrhy na prenos rozpočtových prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka do 15. februára. Návrhy sa považujú za schválené, pokiaľ osobitný výbor nerozhodne inak do 15. marca.

Článok 24

Predpokladané plnenie

Po schválení ročného rozpočtu možno použiť prostriedky na uhradenie záväzkov a platieb, pokiaľ je to z hľadiska operácie potrebné.

KAPITOLA 7

PRÍSPEVKY A NÁHRADY

Článok 25

Určenie príspevkov

1. Výdavkové rozpočtové prostriedky určené na úhradu spoločných nákladov vynaložených na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie, ktoré nie sú kryté rozličnými príjmami, sú financované z príspevkov od zúčastnených členských štátov.

2. Výdavkové rozpočtové prostriedky určené na úhradu prevádzkových spoločných nákladov na operáciu sú hradené z príspevkov členských štátov a tretích štátov prispievajúcich na operáciu.

3. Príspevky splatné prispievajúcimi členskými štátmi na operáciu sa rovnajú sume výdavkových rozpočtových prostriedkov vyčlenených v rozpočte a určených na úhradu prevádzkových spoločných nákladov na príslušnú operáciu, ktorá sa zníži o sumu príspevkov splatných na tú istú operáciu prispievajúcimi tretími štátmi podľa článku 13.

4. Rozdelenie príspevkov medzi členskými štátmi, od ktorých sa príspevky požadujú, sa stanovuje v súlade so stupnicou hrubého národného produktu podľa článku 28 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a v súlade s rozhodnutím Rady 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (3) alebo v súlade s akýmkoľvek iným rozhodnutím Rady, ktoré ho môže nahradiť.

5. Údaje pre výpočet príspevkov sú uvedené v stĺpci „vlastné zdroje HNP“ v tabuľke „Súhrn financovania všeobecného rozpočtu podľa typu vlastných zdrojov a podľa členských štátov“ priloženej k poslednému rozpočtu prijatému Európskymi spoločenstvami. Príspevok každého členského štátu, od ktorého sa príspevok požaduje, je úmerný podielu hrubého národného príjmu (ďalej len „HNP“) tohto členského štátu na agregovanom HNP členských štátov, od ktorých sa príspevok požaduje.

Článok 26

Harmonogram platieb príspevkov

1. Ak Rada schválila referenčnú sumu pre vojenskú operáciu EÚ, zaplatia prispievajúce členské štáty svoje príspevky vo výške 30 % referenčnej sumy, ak Rada nerozhodne o vyššom percentuálnom podiele.

2. Osobitný výbor môže na základe návrhu správcu rozhodnúť o tom, že sa pred prijatím opravného rozpočtu pre operáciu budú požadovať dodatočné príspevky. Osobitný výbor môže rozhodnúť o tom, aby bola táto vec postúpená príslušným prípravným orgánom Rady.

3. Keď sa rozpočtové prostriedky určené na úhradu prevádzkových spoločných nákladov na operáciu vyčlenia v rozpočte, členské štáty zaplatia zostatok príspevkov, ktorý dlhujú pre príslušnú operáciu, uplatnením článku 25 po odpočítaní príspevkov, o ktoré už boli požiadané pre tú istú operáciu v tom istom rozpočtovom roku. Ak sa však plánuje, že operácia bude trvať viac než šesť mesiacov, príspevky sa platia v polročných splátkach. V takom prípade je prvá splátka splatná do dvoch mesiacov od začiatku operácie; druhá splátka je splatná v termíne, ktorý na návrh správcu stanoví osobitný výbor, pričom sa vezmú do úvahy prevádzkové potreby. Osobitný výbor sa môže odchýliť od týchto ustanovení.

4. Ak bola schválená referenčná suma alebo rozpočet, správca zašle príslušné výzvy na zaplatenie príspevkov prostredníctvom listu vnútroštátnym správam, ktorých údaje mu boli oznámené.

5. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto rozhodnutia, príspevky sa zaplatia do 30 dní od zaslania príslušnej výzvy na zaplatenie príspevkov.

6. Každý prispievajúci štát uhradí bankové poplatky, ktoré súvisia s platbou jeho vlastného príspevku.

7. Správca potvrdí príjem príspevkov.

Článok 27

Zálohové financovanie

1. V prípade vojenskej operácie síl rýchlej reakcie EÚ zaplatia prispievajúce členské štáty príspevky vo výške referenčnej sumy. Bez toho, aby bol dotknutý článok 26 ods. 3, sa platby uskutočnia ako je uvedené nižšie.

2. Na účely zálohového financovania rýchlych vojenských odvetných operácií EÚ, zúčastnené členské štáty:

a)	buď zaplatia zálohové príspevky do mechanizmu ANTHENA,

b)	alebo ak sa Rada rozhodne viesť operáciu síl rýchlej reakcie EÚ, na ktorej financovaní sa podieľajú, zaplatia svoje príspevky na spoločné náklady tejto operácie do piatich dní po zaslaní výzvy vo výške referenčnej sumy, pokiaľ Rada nerozhodne inak.

3. Osobitný výbor, ktorý sa skladá z jedného zástupcu každého z členských štátov, ktoré si zvolili platiť zálohové príspevky (ďalej len „zálohové členské štáty“), zriadi na uvedené účely predbežné rozpočtové prostriedky v osobitnej hlave rozpočtu. Tieto predbežné rozpočtové prostriedky sa pokryjú príspevkami, ktoré zaplatia zálohové členské štáty do 90 dní od zaslania výzvy na zaplatenie týchto príspevkov.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 26 ods. 3, príspevky splatné zálohovým členských štátom na operáciu síl rýchlej reakcie do výšky príspevku, ktorý zaplatil do predbežných rozpočtových prostriedkov uvedených v odseku 3 tohto článku, sú splatné do 90 dní od zaslania výzvy. Podobná suma sa môže zo zálohových príspevkov poskytnúť veliteľovi operácie.

5. Bez ohľadu na článok 22 sa všetky predbežné rozpočtové prostriedky uvedené v odseku 3 tohto článku, ktoré sa použili na operáciu, doplnia do 90 dní od zaslania výzvy.

6. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, každý zálohový členský štát môže za špecifických okolností oprávniť správcu, aby použil jeho zálohový príspevok na pokrytie jeho príspevku na operáciu, na ktorej sa zúčastňuje, ktorá nie je operáciou síl rýchlej reakcie. Zálohový príspevok doplní dotknutý členský štát do 90 dní od zaslania výzvy.

7. Ak sa vyžadujú finančné prostriedky na inú operáciu, ako je operácia síl rýchlej reakcie predtým, ako sa na ňu prijali dostatočné príspevky, príspevky splatené v zálohách členskými štátmi, ktoré prispievajú k financovaniu uvedenej operácie možno po schválení zálohovými členskými štátmi použiť do výšky 50 % na úhradu príspevkov splatných pre uvedenú operáciu. Zálohové príspevky doplnia zálohové členské štáty do 90 dní od zaslania výzvy.

8. Bez ohľadu na článok 33 ods. 3 môže veliteľ operácie viazať a vyplácať sumy, ktoré má k dispozícii.

9. Každý členský štát môže odvolať svoju voľbu tak, že to oznámi správcovi najmenej tri mesiace vopred.

Článok 28

Náhrada predbežného financovania

1. Členský štát, tretí štát alebo prípadne medzinárodná organizácia, ktoré boli poverené Radou predbežným financovaním časti spoločných nákladov na operáciu, môžu získať od mechanizmu ATHENA náhradu na základe žiadosti doplnenej o potrebné podporné dokumenty a adresovanej správcovi najneskôr dva mesiace od dátumu ukončenia príslušnej operácie.

2. Žiadosť o náhradu sa zamietne, ak nebola schválená veliteľom operácie a správcom.

3. Ak sa žiadosť o náhradu, ktorá bola predložená prispievajúcim štátom schváli, môže sa príslušná suma odpočítať od nasledujúcej výzvy na zaplatenie príspevku adresovanej tomuto štátu správcom.

4. Ak sa po schválení žiadosti nepredpokladá žiadna výzva na zaplatenie príspevku alebo ak by bola suma schválenej žiadosti o náhradu vyššia ako predpokladaný príspevok, správca zaplatí túto sumu v priebehu 30 dní, zohľadňujúc pohyb hotovosti mechanizmu ATHENA a potreby financovania spoločných nákladov na príslušnú operáciu.

5. Náhrada je splatná v súlade s týmto rozhodnutím aj vtedy, ak je operácia zrušená.

Článok 29

Hospodárenie s výdavkami nezačlenenými do spoločných nákladov mechanizmu ATHENA

1. Osobitný výbor môže na základe návrhu správcu alebo členského štátu rozhodnúť o tom, že hospodárenie s určitými výdavkami, ktoré súvisia s operáciou, predovšetkým v oblasti podpory ľudského potenciálu/upratovacích služieb, za ktoré zostáva zodpovedný príslušný členský štát, preberá ATHENA.

2. Osobitný výbor môže vo svojom rozhodnutí poveriť veliteľa operácie uzatváraním zmlúv v mene členských štátov zúčastnených na operácii na účely získania príslušných dodávok a služieb. Môže povoliť predbežné financovanie výdavkov rozpočtu mechanizmu ATHENA členskými štátmi alebo rozhodnúť o tom, že ATHENA získa potrebné finančné prostriedky od členských štátov zálohovo, aby sa dodržali uzavreté zmluvy.

3. Mechanizmus ATHENA si vedie záznamy o výdavkoch jednotlivých členských štátov, s hospodárením ktorých bol poverený. Každý mesiac zašle každému členskému štátu výkaz o jeho výdavkoch alebo o výdavkoch jeho personálu za predchádzajúci mesiac a vyzve ho na zaplatenie týchto výdavkov. Členské štáty zaplatia mechanizmu ATHENA požadované finančné prostriedky v priebehu 30 dní od zaslania príslušnej výzvy.

Článok 30

Úrok z oneskorenej platby

1. Ak štát nesplní svoje finančné záväzky, uplatňujú sa analogicky pravidlá Spoločenstva o úroku z oneskorenej platby uvedené v článku 71 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách vzťahujúcich sa na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4) v súvislosti s platbou príspevkov do rozpočtu Spoločenstva.

2. Ak platba mešká o menej než desať dní, nepožaduje sa zaplatenie úroku. Ak platba mešká o viac než desať dní, požaduje sa zaplatenie úroku z omeškania za celé obdobie omeškania.

KAPITOLA 8

VYNAKLADANIE VÝDAVKOV

Článok 31

Zásady

1. Rozpočtové prostriedky mechanizmu ATHENA sa vynakladajú v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti.

2. Povoľujúci úradníci sú zodpovední za vynakladanie príjmov a výdavkov mechanizmu ATHENA v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia za účelom zabezpečenia toho, aby sa naplnili požiadavky zákonnosti a správnosti. Povoľujúci úradníci prijímajú rozpočtové a právne záväzky, vyjasňujú a povoľujú výdavky a prijímajú príslušné opatrenia pred vynakladaním týchto rozpočtových prostriedkov. Povoľujúci úradník môže delegovať vykonávanie svojich povinností rozhodnutím, ktoré určí:

a)	personál na úrovni zodpovedajúcej takejto delegácii;

b)	rozsah zverených právomocí a

c)	možnosť následnej subdelegácie právomocí.

3. Zabezpečí sa vynakladanie rozpočtových prostriedkov v súlade so zásadou oddelenia funkcií povoľujúceho úradníka a účtovníka. Povinnosti povoľujúceho úradníka a účtovníka sú vzájomne nezlučiteľné a nezameniteľné. Každá platba uskutočnená z finančných prostriedkov v rámci mechanizmu ATHENA si vyžaduje spoločný podpis povoľujúceho úradníka a účtovníka.

4. Bez toho, aby bolo dotknuté toto rozhodnutie, ak je hospodárením so spoločnými výdavkami poverený členský štát, inštitúcia Spoločenstva alebo prípadne medzinárodná organizácia, uplatňuje tento štát, inštitúcia alebo organizácia pravidlá vzťahujúce sa na vynakladanie jeho vlastných výdavkov. Ak správca priamo hospodári s výdavkami, dodržiava pravidlá, ktoré sa vzťahujú na oddiel „Rada“ všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev.

5. Správca však môže predložiť predsedníctvu údaje, ktoré tvoria súčasť návrhu pre Radu alebo pre osobitný výbor o pravidlách pre hospodárenie so spoločnými výdavkami.

6. Osobitný výbor môže schváliť pravidlá na vynakladanie spoločných výdavkov, ktoré sa odchyľujú od odseku 4.

Článok 32

Spoločné náklady vynaložené na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie

Správca vykonáva povinnosti povoľujúceho úradníka v prípade výdavkov, z ktorých sa uhrádzajú spoločné náklady vynaložené na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie.

Článok 33

Prevádzkové spoločné náklady

1. Veliteľ operácie vykonáva úlohy povoľujúceho úradníka v prípade výdavkov, z ktorých sa uhrádzajú prevádzkové spoločné náklady na operáciu, ktorej velí. Avšak správca vykonáva úlohy povoľujúceho úradníka v prípade výdavkov, z ktorých sa uhrádzajú prevádzkové spoločné náklady vynaložené počas prípravnej fázy špecifickej operácie, ktoré sa realizujú priamo prostredníctvom mechanizmu ATHENA, alebo prevádzkové spoločné náklady súvisiace s operáciou po ukončení jej aktívnej fázy.

2. Sumy potrebné na vynaloženie výdavkov na operáciu prevedie správca z bankového účtu mechanizmu ATHENA na veliteľa operácie na základe jeho žiadosti na bankový účet otvorený v mene mechanizmu ATHENA, o ktorom veliteľ operácie poskytol informácie.

3. Odchylne od článku 19 ods. 5 sa prijatím referenčnej sumy aktivuje právo správcu a veliteľa operácie v rámci oblasti ich právomoci vynakladať a uhrádzať výdavky na príslušnú operáciu do výšky 30 % referenčnej sumy, ak Rada nestanoví vyšší percentuálny podiel. Osobitný výbor môže na základe návrhu správcu rozhodnúť o dodatočných výdavkoch, ktoré sa môžu vynaložiť a uhradiť. Osobitný výbor môže rozhodnúť o postúpení tejto veci príslušným prípravným orgánom Rady prostredníctvom predsedníctva. Táto odchýlka sa neuplatňuje po dátume prijatia rozpočtu príslušnej operácie.

4. Počas obdobia pred prijatím rozpočtu operácie podáva správca a veliteľ operácie alebo jeho zástupca každý mesiac správu osobitnému výboru o veciach, ktoré sa ho týkajú z hľadiska výdavkov, ktoré sú oprávnené ako spoločné náklady na operáciu. Osobitný výbor môže počas tohto obdobia na základe návrhu správcu, veliteľa operácie alebo členského štátu vydávať smernice o vynakladaní výdavkov.

5. Odlišne od článku 19 ods. 5 môže veliteľ operácie v prípade bezprostredného ohrozenia životov osôb, ktoré sa zúčastňujú na vojenskej operácii EÚ, použiť na záchranu ich životov potrebné výdavky prekračujúce rozpočtové prostriedky vyčlenené v rozpočte. Informuje o tom čo najskôr správcu a osobitný výbor. V takom prípade správca nadviaže spojenie s veliteľom operácie a navrhne prevody potrebné na zabezpečenie financovania neočakávaných výdavkov. Ak nie je možné zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na takéto výdavky prostredníctvom prevodu, správca navrhne opravný rozpočet.

KAPITOLA 9

KONEČNÉ MIESTO URČENIA SPOLOČNE FINANCOVANÉHO ZARIADENIA A INFRAŠTRUKTÚRY

Článok 34

1. Veliteľ operácie sa s cieľom ukončenia operácie, ktorej velil, usiluje o nájdenie konečného miesta určenia pre zariadenie a infraštruktúru, ktoré boli spoločne získané pre túto operáciu. V prípade potreby navrhne osobitnému výboru príslušnú odpisovú sadzbu.

2. Správca prevezme správu zariadenia a infraštruktúry, ktoré zostanú po ukončení aktívnej fázy operácie, v prípade potreby s cieľom nájsť ich konečné miesto určenia. V prípade potreby navrhne osobitnému výboru príslušnú odpisovú sadzbu.

3. Odpisovú sadzbu pre zariadenie, infraštruktúru a iné aktíva schváli osobitný výbor podľa možnosti čo najskôr.

4. Miesto konečného určenia spoločne financovaného zariadenia a infraštruktúry schváli osobitný výbor so zreteľom na prevádzkové potreby a finančné kritériá. Miestom konečného určenia môže byť:

a)	v prípade infraštruktúry jej predaj alebo prevod prostredníctvom mechanizmu ATHENA hostiteľskej krajine, členskému štátu alebo tretej strane;

b)	v prípade zariadenia jeho predaj prostredníctvom mechanizmu ATHENA členskému štátu, hostiteľskej krajine alebo tretej strane alebo jeho uskladnenie a údržba mechanizmom ATHENA, členským štátom alebo treťou stranou.

5. Zariadenie a infraštruktúra sa predajú prispievajúcemu štátu, hostiteľskej krajine alebo tretej strane za ich trhovú hodnotu, alebo ak nie je možné stanoviť ich trhovú hodnotu, predajú sa za cenu zohľadňujúcu príslušnú odpisovú sadzbu.

6. Predaj alebo prevod hostiteľskej krajine alebo tretej strane je v súlade s bezpečnostnými predpismi platnými predovšetkým v rámci Rady, prispievajúcich štátov alebo prípadne NATO.

7. Ak sa rozhodne o tom, že si ATHENA ponechá zariadenie získané na účely operácie, prispievajúce členské štáty môžu požiadať ostatné zúčastnené členské štáty o finančnú náhradu. Osobitný výbor pozostávajúci zo zástupcov všetkých zúčastnených členských štátov prijme príslušné rozhodnutie na základe návrhu správcu.

KAPITOLA 10

ÚČTOVNÍCTVO A INVENTÚRNY SÚPIS

Článok 35

Zásady

Ak je hospodárením so spoločnými výdavkami poverený členský štát, inštitúcia Spoločenstva alebo prípadne medzinárodná organizácia, uplatňuje tento štát, inštitúcia alebo organizácia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na účtovníctvo vlastných výdavkov a vlastného inventúrneho súpisu.

Článok 36

Účtovníctvo prevádzkových spoločných nákladov

Veliteľ operácie vedie účty o prevodoch získaných z mechanizmu ATHENA, o výdavkoch, ktoré schválil, a o zrealizovaných platbách, ako aj inventúrny súpis hnuteľného majetku financovaného prostredníctvom rozpočtu mechanizmu ATHENA a používaného na účely operácie, ktorej velí.

Článok 37

Konsolidované účtovné závierky

1. Účtovník vedie účty o vyžiadaných príspevkoch a o uskutočnených prevodoch. Okrem toho tiež zostavuje účtovné závierky o spoločných nákladoch vynaložených na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie a o prevádzkových výdavkoch, ktoré sa uskutočnili na základe priamej zodpovednosti správcu.

2. Účtovník zostavuje konsolidované účtovné závierky o príjmoch a výdavkoch mechanizmu ATHENA. Každý veliteľ operácie mu zasiela účty o výdavkoch, ktoré schválil, a o platbách, ktoré uskutočnil, ako aj o predbežnom financovaní schválenom na uhradenie prevádzkových spoločných nákladov na operáciu, ktorej velí.

KAPITOLA 11

AUDIT A PREDKLADANIE ÚČTOV

Článok 38

Pravidelné správy osobitnému výboru

Správca predkladá raz za tri mesiace osobitnému výboru správu o realizácii príjmov a výdavkov v priebehu predchádzajúcich troch mesiacov a od začiatku rozpočtového roka. Za týmto účelom každý veliteľ operácie včas predkladá správcovi správu o výdavkoch, ktorá súvisí s prevádzkovými spoločnými nákladmi na operáciu, ktorej velí.

Článok 39

Audit účtov

1. Ak je realizáciou výdavkov mechanizmu ATHENA poverený členský štát, inštitúcia Spoločenstva alebo medzinárodná organizácia, uplatňuje tento štát, inštitúcia alebo organizácia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na audit vlastných výdavkov.

2. Avšak správca alebo osoby ním poverené môžu kedykoľvek uskutočniť audit spoločných nákladov mechanizmu ATHENA vynaložených na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie alebo prevádzkových spoločných nákladov na operáciu. Okrem toho osobitný výbor môže na základe návrhu správcu alebo členského štátu kedykoľvek vymenovať externých audítorov, pre ktorých stanoví úlohy a pracovné podmienky.

3. Na účely externých auditov sa vytvorí šesťčlenné kolégium audítorov. Každý rok vymenuje osobitný výbor k 1. januáru nasledujúceho roka dvoch členov na trojročné obdobie, ktoré možno raz obnoviť, spomedzi kandidátov navrhnutých členskými štátmi. Osobitný výbor môže predĺžiť mandát člena najviac o šesť mesiacov. Kandidáti musia byť členmi národného audítorského orgánu členského štátu a musia poskytovať primerané záruky bezpečnosti a nezávislosti. Musia byť schopní vykonávať podľa potreby úlohy v mene mechanizmu ATHENA. Pri vykonávaní týchto úloh:

a)	sú členovia kolégia naďalej platení svojimi pôvodnými audítorskými orgánmi a od mechanizmu ATHENA dostávajú len náhradu výdavkov na túto svoju misiu v súlade s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na úradníkov Európskych spoločenstiev porovnateľného stupňa;

b)	nepožadujú ani nedostávajú pokyny od nikoho iného okrem osobitného výboru; v rámci svojho audítorského mandátu je kolégium audítorov vrátane jeho členov absolútne nezávislé a zodpovedné len za vykonanie externého auditu;

c)	podávajú správy o svojich úlohách len osobitnému výboru;

kontrolujú počas rozpočtového roku, ako aj ex post prostredníctvom kontrol na mieste, ako aj kontrol podkladov, že výdavky financované alebo predbežne financované prostredníctvom mechanizmu ATHENA sa vynakladajú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a zásadami riadneho finančného hospodárenia, t. j. v súlade so zásadami hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti a že vnútorné kontroly sú primerané.

Kolégium audítorov si každý rok zvolí nového predsedu alebo predĺži funkčné obdobie predsedu, ktorý je jedným z členov kolégia. Prijíma pravidlá vzťahujúce sa na audity vykonávané jeho členmi v súlade s najprísnejšími medzinárodnými normami. Kolégium audítorov schvaľuje správy o auditoch vypracované jeho členmi pred tým, ako ich zašle správcovi a osobitnému výboru.

4. Osobitný výbor môže v jednotlivých prípadoch a na základe špecifickej motivácie využiť služby iných externých orgánov.

5. Osoby zodpovedné za audit výdavkov mechanizmu ATHENA musia pred začatím vykonávania svojich úloh zéskať povolenie na prístup k utajovaným skutočnostiam minimálne na stupni utajenia „EÚ TAJNĚ“ vydané Radou alebo rovnocenné povolenie od členského štátu alebo prípadne NATO. Tieto osoby musia rešpektovať dôverný charakter informácií a chrániť údaje, ktoré sa dozvedia počas svojho auditu, a to v súlade s predpismi platnými pre tieto informácie a údaje.

6. Správca a osoby zodpovedné za audit výdavkov mechanizmu ATHENA majú bez povinnosti predchádzajúceho oznámenia okamžitý prístup k dokumentom a k obsahu všetkých údajov súvisiacich s výdavkami a prístup do priestorov, v ktorých sa tieto dokumenty a údaje uchovávajú. Môžu z nich robiť kópie. Osoby podieľajúce sa na realizácii výdavkov mechanizmu ATHENA poskytnú správcovi a osobám zodpovedným za audit týchto výdavkov potrebnú výpomoc pri vykonávaní ich úloh.

7. Náklady na audity uskutočnené audítormi konajúcimi v mene mechanizmu ATHENA sa považujú za spoločné náklady hradené mechanizmom ATHENA.

Článok 40

Ročné predkladanie účtov

1. Každý veliteľ operácie poskytne účtovníkovi ATHENA do 31. marca nasledujúceho po ukončení rozpočtového roka alebo v priebehu štyroch mesiacov od ukončenia operácie, ktorej velí, podľa toho, ktorý z týchto dátumov uplynie skôr, informácie potrebné pre vypracovanie ročnej účtovnej závierky pre spoločné náklady, ročnej účtovnej závierky pre výdavky zálohovo financované a uhradené v súlade s článkom 29 a výročnú správu o činnosti.

2. Správca za pomoci účtovníka a jednotlivých veliteľov operácií do 30. apríla nasledujúceho po ukončení rozpočtového roka vypracuje predbežnú ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti, ktoré predloží osobitnému výboru a kolégiu audítorov.

3. Osobitnému výboru poskytne do 31. júla nasledujúceho po ukončení rozpočtového roka kolégium audítorov výročnú správu o audite a správca za pomoci účtovníka a jednotlivých veliteľov operácií konečnú ročnú účtovnú závierku ATHENA. Osobitný výbor do 30. septembra nasledujúceho po ukončení rozpočtového roka preskúma ročnú účtovnú závierku na základe správy kolégia o audite a so zreteľom na udelenie absolutória správcovi, účtovníkovi a každému veliteľovi operácie.

4. Všetky účty a inventárne súpisy uchováva na príslušnej úrovni účtovník a každý veliteľ operácie počas piatich rokov odo dňa, keď bolo vydané potvrdenie o ich odovzdaní.

5. Osobitný výbor rozhodne o tom, či sa rozpočtový zostatok za rozpočtový rok, za ktorý boli účty schválené, zapíše do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok ako príjem alebo ako výdavok v závislosti od okolností prostredníctvom opravného rozpočtu.

6. Časť rozpočtového zostatku za rozpočtový rok, ktorý je výsledkom vynaloženia rozpočtových prostriedkov určených na úhradu spoločných nákladov vynaložených na prípravu operácií alebo na ich pokračovanie, sa zapíše oproti ďalším príspevkom zúčastnených členských štátov.

7. Časť rozpočtového zostatku, ktorý je výsledkom vynaloženia rozpočtových prostriedkov určených na úhradu prevádzkových spoločných nákladov na danú operáciu, sa zapíše oproti ďalším príspevkom členských štátov, ktoré prispeli na túto operáciu.

8. Ak nie je možné uskutočniť náhradu odpočítaním jej sumy od príspevkov dlhovaných mechanizmu ATHENA, príslušným členským štátom sa spätne vyplatí rozpočtový zostatok.

9. Každý členský štát, ktorý sa zúčastňuje operácie, do 31. marca každého roka dobrovoľne informuje správcu, ak je to vhodné prostredníctvom veliteľa operácie, o prírastkových nákladoch, ktoré vynaložil na operáciu počas predchádzajúceho rozpočtového roka. Táto informácia sa využije na určenie hlavných oblastí výdavkov. Správca spracuje tieto informácie a poskytne osobitnému výboru prehľad o prírastkových nákladoch na operáciu.

Článok 41

Predkladanie účtov o operácii

1. Keď je operácia ukončená, osobitný výbor môže na základe návrhu správcu alebo členského štátu rozhodnúť o tom, že mu správca za pomoci účtovníka a veliteľa operácie predloží prevádzkové účty a súvahu pre túto operáciu, pričom toto rozhodnutie prijme najneskôr do ukončenia operácie a v prípade možnosti do dňa rozhodnutia o jej ukončení. Termín pre podanie týchto dokumentov správcom nesmie byť kratší ako štyri mesiace od ukončenia operácie.

2. Ak prevádzkové účty a súvaha nemôžu v stanovenej lehote obsahovať príjmy a výdavky súvisiace s ukončením príslušnej operácie, potom sa tieto príjmy a výdavky uvedú v ročnej prevádzkovej účtovnej závierke a v ročnej súvahe pre mechanizmus ATHENA a preskúmajú sa osobitným výborom v rámci ročného predkladania účtov.

3. Osobitný výbor schváli prevádzkový účet a súvahu pre operáciu, ktoré mu boli predložené. Správcovi, účtovníkovi a veliteľovi príslušnej operácie udelí absolutórium, ktoré sa týka predmetnej operácie.

4. Ak nie je možné uskutočniť náhradu odpočítaním jej sumy od príspevkov dlhovaných mechanizmu ATHENA, príslušným členským štátom sa spätne vyplatí rozpočtový zostatok.

KAPITOLA 12

PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ

Článok 42

1. Podmienky vzťahujúce sa na disciplinárnu alebo trestnú zodpovednosť veliteľa operácie, správcu a ďalšieho personálu, stanovené predovšetkým inštutúciami Spoločenstva alebo členskými štátmi pre prípad zneužitia právomoci alebo nedbanlivosti pri plnení rozpočtu, sú upravené služobným poriadkom alebo úpravami, ktoré sa na ne vzťahujú. Okrem toho môže ATHENA z vlastného podnetu alebo na žiadosť prispievajúceho štátu podať žalobu v občianskoprávnom konaní proti uvedenému personálu.

2. V žiadnom prípade nemôže prispievajúci štát považovať Európske spoločenstvá alebo generálneho tajomníka Rady za zodpovedné za vykonávanie povinností správcu, účtovníka alebo im pridelenému personálu.

3. Zmluvná zodpovednosť, ktorá môže vyplynúť zo zmlúv uzavretých v súvislosti s plnením rozpočtu, majú prostredníctvom mechanizmu ATHENA prispievajúce štáty. Zmluvná zodpovednosť sa riadi právom, ktorým sa riadi príslušná zmluva.

4. V prípade mimozmluvnej zodpovednosti sa všetky škody spôsobené operačným štábom, vojenským štábom a zložkovým štábom krízovej štruktúry, ktorej zloženie schválil veliteľ operácie, alebo ich personálom počas vykonávania svojich povinností hradia prostredníctvom mechanizmu ATHENA prispievajúcimi štátmi v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov a pre služobný poriadok ozbrojených síl, ktoré sú uplatniteľné na mieste operácie.

5. V žiadnom prípade nemôže prispievajúci štát považovať Európske spoločenstvá alebo členské štáty za zodpovedné za zmluvy uzavreté v rámci plnenia rozpočtu alebo za škody spôsobené jednotkami a oddeleniami krízovej štruktúry, ktorých zloženie schválil veliteľ operácie, alebo ich personálom počas vykonávania svojich povinností.

Článok 43

Revízia

Toto rozhodnutie vrátane jeho príloh sa reviduje po každej operácii a minimálne raz za 18 mesiacov. Prvá revízia sa uskutoční najneskôr do konca roku 2004. Na týchto revíziách sa podieľajú správne orgány mechanizmu ATHENA.

Článok 44

Zrušenie

Rozhodnutie 2004/197/SZBP sa týmto zrušuje.

Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie a mali by znieť v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.

Článok 45

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Článok 46

Uverejnenie

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 14. mája 2007

Za Radu

predseda

F. W. STEINMEIER

(1) Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2004, s. 68. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2007/91/SZBP (Ú. v. EÚ L 41, 13.2.2007, s. 11).

(2) Pozri prílohu V.

(3) Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42.

(4) Ú. v. EÚ L 248, 16.9.2002, s. 1.

PRÍLOHA I

Spoločné náklady hradené mechanizmom ATHENA bez ohľadu na to, kedy boli vynaložené

V prípadoch, keď tieto spoločné náklady nie je možné priradiť priamo konkrétnej operácii, osobitný výbor môže rozhodnúť o začlenení príslušných rozpočtových prostriedkov do všeobecnej časti ročného rozpočtu. Tieto rozpočtové položky by sa mali podľa možnosti uvádzať v článkoch operácie, s ktorou najviac súvisia.

1.	Výdavky misie vynaložené veliteľom operácie a jeho personálom pri predkladaní účtov operácie osobitnému výboru.

2.	Náhrada škôd a náklady vyplývajúce zo žalôb a súdnych sporov hradené prostredníctvom mechanizmu ATHENA.

3.	Náklady súvisiace s akýmkoľvek rozhodnutím o uskladnení materiálu, ktorý bol získaný pre operáciu spoločne (ak sú tieto náklady začlenené do všeobecnej časti ročného rozpočtu, musí byť uvedené prepojenie na konkrétnu operáciu).

Všeobecná časť ročného rozpočtu ďalej zahŕňa prostriedky, ktoré sú v prípade potreby určené na úhradu nasledujúcich spoločných nákladov operácií, na ktoré finančne prispievajú zúčastnené členské štáty:

1.	bankové náklady;

2.	náklady na audit;

3.	spoločné náklady týkajúce sa prípravnej fázy operácie, ako je vymedzená v prílohe II.

PRÍLOHA II

Prevádzkové spoločné náklady súvisiace s prípravnou fázou operácie hradené mechanizmom ATHENA

Prírastkové náklady na dopravu a ubytovanie potrebné na prieskumné misie a prípravu (najmä vyšetrovacie a výzvedné misie) ozbrojených síl v kontexte špecifickej vojenskej operácie únie.

Lekárske služby: náklady na pohotovostnú lekársku evakuáciu (Medevac) osôb zúčastňujúcich sa na prieskumných misiách a na príprave vojenských síl s cieľom uskutočnenia konkrétnej vojenskej operácie EÚ, ak nie je možné vykonať lekárske ošetrenie a liečbu na mieste.

PRÍLOHA III

III-A

Prevádzkové spoločné náklady súvisiace s aktívnou fázou operácií vždy hradené mechanizmom ATHENA

V prípade akejkoľvek vojenskej operácie EÚ bude ATHENA ako prevádzkové spoločné náklady hradiť prírastkové náklady požadované pre operáciu a vymedzené nižšie.

Prírastkové náklady (dislokovaného alebo stabilného) veliteľstva na výcvik alebo operácie vedené Európskou úniou:

a)	štáb (HQ):

operačný, vojenský a zložkový štáb;

b)	operačný štáb (OHQ):

statický, poľný štáb veliteľa operácie, ktorý je zodpovedný za zostavenie, uvedenie do činnosti, posilu a náhradu vojenských síl EÚ;

vymedzenie spoločných nákladov vzťahujúcich sa na OHQ na danú operáciu sa vzťahuje aj na generálny sekretariát a mechanizmus ATHENA, ak konajú priamo v súvislosti s touto operáciou;

c)	vojenský štáb (FHQ):

štáb vojenských síl EÚ dislokovaný do oblasti operácie;

d)	zložkový štáb (CCHQ):

štáb zložkového veliteľa EÚ dislokovaný pre danú operáciu (t. j. velitelia vzdušných, pozemných, námorných síl a iných špecifických funkcií, ktorých vymenovanie by sa mohlo považovať za potrebné v závislosti od charakteru operácie);

e)	dopravné náklady:

doprava na miesto operácie a z miesta operácie za účelom dislokovania, posily a náhrady FHQ a CCHQ; dopravné náklady potrebné pre operáciu, ktoré vynaložil OHQ;

f)	administratíva:

dodatočné kancelárske a ubytovacie zariadenia, zmluvné služby a pomocné služby, náklady na údržbu budov,

g)	miestne zamestnaný personál:

civilný personál, medzinárodní poradcovia a miestne zamestnaný (národný alebo zahraničný) personál potrebný na uskutočnenie operácie nad bežné prevádzkové požiadavky (vrátane akýchkoľvek platieb predstavujúcich náhradu za nadčasy);

h)	oznamovacia technika:

investičné výdavky na nákup a používanie dodatočných telekomunikačných zariadení a zariadení IT a náklady na poskytované služby (prenájom a údržba modemov, telefónnych liniek, satelitného spojenia, kryptofaxov, zabezpečených liniek, internetu, dátových liniek, lokálnych sietí);

i)	preprava HQ (s výnimkou nákladov na diéty) v rámci oblasti operácie:

výdavky súvisiace s prepravou vozidlami a s iným cestovaním inými prostriedkami a výdavky na nákladnú prepravu, vrátane cestovného pre národné posily a pre návštevníkov; prírastkové náklady na pohonné hmoty nad rámec bežných nákladov na operáciu; prenájom ďalších vozidiel; náklady na oficiálne cestovanie medzi miestom operácie a Bruselom a/alebo miestami zasadnutí organizovaných Európskou úniou; náklady na poistenie tretej strany vynakladané niektorými krajinami v súvislosti s medzinárodnými organizáciami uskutočňujúcimi operácie na ich území,;

j)	kasárne a ubytovanie/infraštruktúra:

výdavky na získanie, prenájom alebo renováciu ubytovacích zariadení potrebných pre HQ na mieste operácie (prenájom budov, prístreškov, stanov);

k)	informácie pre verejnosť:

náklady súvisiace s informačnými kampaňami a s informovaním médií zo strany OHQ a FHQ, v súlade s informačnou stratégiou vypracovanou operačným štábom;

l)	reprezentácia a pohostinnosť:

reprezentačné náklady, náklady na úrovni HQ potrebné pre uskutočnenie operácie.

Prírastkové náklady vynaložené na poskytovanie podpory vojenským silám ako celku:

Náklady vymedzené nižšie sú náklady vynaložené dôsledkom dislokácie vojenských síl v mieste operácie:

a)	práce súvisiace s nasadením/infraštruktúrou:

výdavky nevyhnutne potrebné pre ozbrojené sily ako celok pri plnení ich misie (spoločne využívané letisko, železnice, prístavy, cesty vrátane miest vyloženia a zoskupovania síl; zdroje energie a vodné zdroje, ochrana statických síl, skladovacie zariadenia, parkoviská; inžinierska podpora);

b)	identifikačné označenie:

špecifické identifikačné označenie, identifikačné preukazy „Európskej únie“, odznaky, medaily, zástavy vo farbách Európskej únie alebo iných ozbrojených síl alebo identifikačné označenie HQ (s výnimkou odevu, pokrývok hlavy alebo uniforiem);

c)	lekárske služby:

pohotovostná lekárska evakuácia (Medevac).

Prírastkové náklady, ktoré EÚ vzniknú v súvislosti s použitím spoločného majetku a kapacít NATO, ktoré sú k dispozícii pre operácie vedené EÚ.

Náklady Európskej únie na uplatnenie mechanizmov medzi EÚ a NATO na jednu z jej vojenských operácií v súvislosti s používaním, monitorovaním a vrátaním alebo opätovným vyžiadaním spoločného majetku a kapacít NATO, ktoré sú k dispozícii pre operácie vedené EÚ. Náhrady zo strany NATO EÚ.

Prírastkové náklady, ktoré EÚ vzniknú v súvislosti s tovarmi, službami alebo prácami zaradenými na zoznam spoločných nákladov a ktoré dá k dispozícii pri operácii vedenej EÚ členský štát, inštitúcia EÚ, tretí štát alebo medzinárodná organizácia podľa dojednania uvedeného v článkoch 11 a 12. Náhrady zo strany štátu, inštitúcie EÚ alebo medzinárodnej inštitúcie vychádzajúce z tohto dojednania.

III-B

Prevádzkové spoločné náklady súvisiace s aktívnou fázou konkrétnej operácie hradené mechanizmom ATHENA, ak o tom rozhodne Rada

Dopravné náklady:	doprava na miesto operácie a z miesta operácie za účelom dislokácie, posily a náhrady ozbrojených síl potrebných pre operáciu.
Kasárne a ubytovanie/infraštruktúra:	výdavky na získanie, prenájom alebo renováciu ubytovacích zariadení na mieste operácie (prenájom budov, prístreškov, stanov), ktoré sú potrebné pre ozbrojené sily dislokované na účely operácie.
Hlavný štáb mnohonárodnej jednotky:	mnohonárodný štáb jednotiek EÚ nasadených v oblasti operácie.
Získavanie informácií:	získavanie informácií (satelitné snímky, spravodajstvo na mieste operácie, výzvedné misie a dohľad (ISR), vrátane leteckého sledovania územia (AGSR); rozviedka).

III-C

Spoločné operačné výdavky, ktoré znáša ATHENA, ak ju o to požiada veliteľ operácie a schváli osobitný výbor

a)	Dôležité dodatočné zariadenia: v priebehu operácie prenájom alebo nákup nepredvídaných špecifických zariadení dôležitých pre uskutočnenie operácie, pokiaľ sa zakúpené zariadenia na konci misie nerepatriujú.

b)	Lekárske služby: úlohy 1, 2 a 3 v súvislosti so zariadeniami na mieste operácie.

c)	Získavanie informácií: získavanie informácií [satelitné snímky, spravodajstvo na mieste operácie, výzvedné misie a dohľad (ISR) vrátane leteckého sledovania územia (AGSR); rozviedka].

Iné dôležité spôsobilosti v mieste: operácie spôsobilosti v mieste operácie (odmínovanie miesta operácie, ak je to potrebné na účely operácie, chemická, biologická, rádiologická a jadrová ochrana (CBRN), skladovanie paliva a zásobovacie zariadenie, skladovanie a zničenie zbraní a munície zhromaždených v oblasti operácie), v súlade s jednotnou akciou.

PRÍLOHA IV

Prevádzkové spoločné náklady súvisiace s ukončením operácie hradené mechanizmom ATHENA

Náklady vynaložené na nájdenie konečného miesta určenia pre zariadenia a infraštruktúru, ktoré sú spoločne financované v rámci operácie.

Prírastkové náklady na vypracovanie účtov o operácii. Oprávnené spoločné náklady sa stanovia v súlade s prílohou III so zreteľom na skutočnosť, že personál zostavujúci účty patrí k štábu tejto operácie, hoci tento štáb už ukončil svoju činnosť.

PRÍLOHA V

Zrušené rozhodnutie s jeho následnými zmenami a doplneniami

Rozhodnutie Rady 2004/197/SZBP	(Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2004, s. 68)
Rozhodnutie Rady 2004/925/SZBP	(Ú. v. EÚ L 395, 31.12.2004, s. 68)
Rozhodnutie Rady 2005/68/SZBP	(Ú. v. EÚ L 27, 29.1.2005, s. 59)
Rozhodnutie Rady 2007/91/SZBP	(Ú. v. EÚ L 41, 13.2.2007, s. 11)

PRÍLOHA VI

Tabuľka zhody

Rozhodnutie 2004/197/SZBP	Toto rozhodnutie
články 1 až 10	články 1 až 10
článok 10a	článok 11
článok 10b	článok 12
článok 11	článok 13
článok 12	článok 14
článok 13	článok 15
článok 14 ods. 1 až 3	článok 16 ods. 1 až 3
článok 14 ods. 3a	článok 16 ods. 4
článok 14 ods. 4	článok 16 ods. 5
článok 14 ods. 5	článok 16 ods. 6
článok 14 ods. 6	článok 16 ods. 7
článok 14 ods. 7	článok 16 ods. 8
článok 15	článok 17
článok 16	článok 18
článok 17	článok 19
článok 18	článok 20
článok 19	článok 21
článok 20	článok 22
článok 21	článok 23
článok 22	článok 24
článok 23	článok 25
článok 24 ods. 2	článok 26 ods. 1
článok 24 ods. 3	článok 26 ods. 2
článok 24 ods. 4	článok 26 ods. 3
článok 24 ods. 5	článok 26 ods. 4
článok 24 ods. 6	článok 26 ods. 5
článok 24 ods. 7	článok 26 ods. 6
článok 24 ods. 8	článok 26 ods. 7
článok 25 ods. 1 až 6	článok 27 ods. 1 až 6
článok 25 ods. 9	článok 27 ods. 7
článok 25 ods. 7	článok 27 ods. 8
článok 25 ods. 8	článok 27 ods. 9
článok 26	článok 28
článok 27	článok 29
článok 28	článok 30
článok 29	článok 31
článok 30	článok 32
článok 31	článok 33
článok 32	článok 34
článok 33	článok 35
článok 34	článok 36
článok 35	článok 37
článok 36	článok 38
článok 37 ods. 1 a 2	článok 39 ods. 1 a 2
článok 37 ods. 4	článok 39 ods. 3
článok 37 ods. 5	článok 39 ods. 4
článok 37 ods. 6	článok 39 ods. 5
článok 37 ods. 7	článok 39 ods. 6
článok 37 ods. 8	článok 39 ods. 7
článok 38 ods. 1 a 2	článok 40 ods. 1 a 2
článok 38 ods. 2a	článok 40 ods. 3
článok 38 ods. 3	článok 40 ods. 4
článok 38 ods. 4	článok 40 ods. 5
článok 38 ods. 5	článok 40 ods. 6
článok 38 ods. 6	článok 40 ods. 7
článok 38 ods. 7	článok 40 ods. 8
článok 38 ods. 8	článok 40 ods. 9
článok 39	článok 41
článok 40	článok 42
článok 42	článok 43
—	článok 44
článok 43 prvá veta	článok 45
článok 43 druhá veta	článok 46
príloha I prvý pododsek bod 2	príloha I prvý pododsek bod 1
príloha I prvý pododsek bod 3	príloha I prvý pododsek bod 2
príloha I prvý pododsek bod 5	príloha I prvý pododsek bod 3
príloha I druhý pododsek	príloha I druhý pododsek
prílohy II až IV	prílohy II až IV
—	príloha V
—	príloha VI

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 152

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 50 13. júna 2007

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Rady (ES) č. 617/2007 zo 14. mája 2007 o vykonávaní 10. Európskeho rozvojového fondu v rámci Dohody o partnerstve medzi AKT – ES	1

	III Akty prijaté podľa Zmluvy o EÚ
	AKTY PRIJATÉ PODĽA HLAVY V ZMLUVY O EÚ
*	Rozhodnutie Rady 2007/384/SZBP zo 14. mája 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (ATHENA) (kodifikované znenie)	14