13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/1

(1)

Nariadením (ES) č. 41/2007 (2) sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov.

(2)

Spoločenstvo je od 14. novembra 1997 zmluvnou stranou Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov (3).

(3)

Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT – International Commission for the Conservation of Atlantic Tunas) prijala na svojom výročnom zasadnutí v novembri 2006 odporúčanie 2006[05] na ustanovenie 15-ročného plánu na obnovu populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

(4)

Nariadením (ES) č. 41/2007 sa stanovili rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre tuniaka modroplutvého iba predbežne, pokiaľ sa nedosiahne dohoda o konečnom spoločnom využívaní tejto populácie podľa dohovoru ICCAT.

(5)

V záujme obnovy populácie ustanovuje plán na obnovu vypracovaný ICCAT postupné znižovanie celkového povoleného výlovu (TAC) od roku 2007 do roku 2010, obmedzenie rybolovu v určitých oblastiach a počas určitých období, novú minimálnu veľkosť tuniaka modroplutvého, opatrenia v oblasti športového a rekreačného rybolovu, ako aj kontrolné opatrenia a plnenie programu ICCAT v oblasti spoločnej medzinárodnej inšpekcie na zabezpečenie účinnosti tohto plánu na obnovu.

Na prispenie k ochrane tuniaka modroplutvého je potrebné vykonávať osobitné opatrenia od roku 2007, pokiaľ sa neprijme nariadenie Rady, ktorým sa vykonávajú viacročné opatrenia na obnovu populácie tuniaka modroplutvého.

(6)

Keďže lov tuniaka modroplutvého plavidlami Spoločenstva sa začal vo februári 2007, bolo potrebné, aby sa riadiace a kontrolné opatrenia pre tento druh rybolovu, na ktorých sa dohodla ICCAT, uplatňovali od februára 2007, a nie až od 13. júna 2007, ako sa uvádza v odporúčaní ICCAT 2006[05], s cieľom zabezpečiť súlad s plánom na obnovu populácie tuniaka modroplutvého.

(7)

Opatrenia prijaté podľa tohto nariadenia sa výlučne na účely ich financovania považujú za plán na obnovu v zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

(8)

Nariadenie (ES) č. 41/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Vkladá sa táto kapitola:

„KAPITOLA Xa

OSOBITNÉ OPATRENIA PRE TUNIAKA MODROPLUTVÉHO VO VÝCHODNEJ ČASTI ATLANTICKÉHO OCEÁNU A V STREDOZEMNOM MORI

ODDIEL 1

Riadiace opatrenia

Článok 80a

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola ustanovuje všeobecné pravidlá uplatňovania osobitných opatrení na obnovu populácie tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus), ktoré odporúča Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT), zo strany Spoločenstva. Vzťahujú sa na tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

Článok 80b

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

Článok 80c

Kvóta

1.   Každý členský štát môže prideliť svoju kvótu tuniaka modroplutvého svojim rybárskym plavidlám a pasciam, ktoré sú oprávnené aktívne loviť tuniaka modroplutvého.

2.   Súkromné obchodné dohody medzi štátnymi príslušníkmi členského štátu a ZS s cieľom využiť rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou daného členského štátu na rybolov v rámci kvóty tuniaka, ktorou disponuje ZS, sa uzatvárajú len s povolením dotknutého členského štátu, ktorý o tom informuje Komisiu.

Článok 80d

Spoločné rybolovné operácie

1.   Spoločné rybolovné operácie zamerané na tuniaka modroplutvého, na ktorých sa zúčastňujú plavidlá plaviace sa pod vlajkou jedného alebo viacerých členských štátov, sa povoľujú len so súhlasom dotknutého vlajkového členského štátu alebo vlajkových členských štátov.

2.   Pri podaní žiadosti o povolenie prijme každý členský štát opatrenia potrebné na to, aby od svojho rybárskeho plavidla zúčastňujúceho sa na spoločnej rybolovnej operácii získal podrobné informácie o dĺžke trvania spoločnej operácie, totožnosti zúčastnených prevádzkovateľov a o kľúči na rozdeľovanie úlovkov medzi plavidlá.

3.   Každý členský štát zašle informácie uvedené v odseku 2 Komisii. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu ICCAT.

ODDIEL 2

Technické opatrenia

Článok 80e

Obdobie zákazu rybolovu

Odchylne od ustanovení článku 6 nariadenia (ES) č. 520/2007 (4):

Článok 80f

Používanie lietadiel

Odchylne od ustanovení článku 6 nariadenia (ES) č. 520/2007 sa zakazuje používanie lietadiel alebo helikoptér na vyhľadávanie tuniaka modroplutvého v oblasti dohovoru.

Článok 80g

Minimálna veľkosť

1.   Odchylne od článku 8 a prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 520/2007 je minimálna veľkosť tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori 30 kg alebo 115 cm s účinnosťou najneskôr od 30. júna 2007.

2.   Odchylne od odseku 1 a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 80i, sa s účinnosťou najneskôr od 30. júna 2007 uplatňuje minimálna veľkosť tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) 8 kg alebo 75 cm na tieto tuniaky modroplutvé:

3.   Dodatočné konkrétne podmienky pre tuniaka modroplutvého uloveného vo východnej časti Atlantického oceánu loďami s návnadou, loďami s vlečnými lovnými šnúrami a plavidlami s vlečnými sieťami na lov vo voľnej vode sú uvedené v prílohe XVIa časti I.

Článok 80h

Plán odberu vzoriek tuniaka modroplutvého

1.   Odchylne od ustanovení článku 11 nariadenia (ES) č. 520/2007 vypracuje každý členský štát program odberu vzoriek na odhadovanie počtov ulovených tuniakov modroplutvých danej veľkosti.

2.   Odber vzoriek podľa veľkosti v klietkach sa vykonáva na vzorke 100 jedincov na 100 ton živých rýb alebo na vzorke 10 % celkového počtu rýb umiestnených do klietky. Vzorka podľa veľkosti na základe dĺžky alebo hmotnosti sa odoberá počas výlovu na farme a z rýb uhynutých počas prepravy v súlade s metódou, ktorú prijala ICCAT na oznamovanie údajov v rámci úlohy II.

3.   Pre ryby, ktoré sa chovali viac ako jeden rok, sa vyvinú ďalšie metódy a postupy odberu vzoriek.

4.   Odber vzoriek sa vykonáva počas náhodného výlovu zo všetkých klietok. Údaje z odberov vzoriek, ktoré sa vykonali počas roka 2007, sa oznámia ICCAT do 31. mája 2008.

Článok 80i

Vedľajšie úlovky

1.   Povoľuje sa 8 % vedľajších úlovkov tuniaka modroplutvého s hmotnosťou menej ako 30 kg a najmenej 10 kg pre všetky rybárske plavidlá bez ohľadu na to, či lovia alebo nelovia aktívne tuniaka modroplutvého.

2.   Percentuálny podiel uvedený v odseku 1 sa počíta buď na základe celkového počtu rýb vedľajšieho úlovku pri jednotlivých vykládkach z celkového počtu tuniakov modroplutvých, ktoré tieto plavidlá ulovia, alebo na základe ich hmotnostného ekvivalentu v percentách.

3.   Vedľajšie úlovky sa musia odpočítať z kvóty vlajkového členského štátu. Vyhadzovanie uhynutých rýb z vedľajšieho úlovku sa zakazuje a uhynuté ryby sa odpočítajú z kvóty vlajkového členského štátu.

4.   Na vykládky vedľajších úlovkov tuniaka modroplutvého sa vzťahujú články 80n a 80p ods. 3.

Článok 80j

Rekreačný rybolov

1.   V rámci rekreačného rybolovu sa pri každej výprave na more zakazuje loviť, ponechávať na palube, prekladať a vykladať viac ako jedného jedinca tuniaka modroplutvého.

2.   Predaj tuniaka modroplutvého uloveného v rámci rekreačného rybolovu sa zakazuje s výnimkou predaja na charitatívne účely.

3.   Každý členský štát zaznamenáva údaje o úlovkoch v rámci rekreačného rybolovu a tieto údaje zasiela Komisii. Komisia tieto informácie postupuje stálemu výboru ICCAT pre výskum a štatistiku.

4.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v najväčšej možnej miere zabezpečil vypúšťanie živých, najmä mladých jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré boli ulovené v rámci rekreačného rybolovu.

Článok 80k

Športový rybolov

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na reguláciu športového rybolovu, najmä prostredníctvom rybárskych povolení.

2.   Predaj tuniaka modroplutvého uloveného v rámci športových rybárskych súťaží sa zakazuje s výnimkou predaja na charitatívne účely.

3.   Každý členský štát zaznamenáva údaje o úlovkoch v rámci športového rybolovu a tieto údaje zasiela Komisii. Komisia tieto informácie postupuje stálemu výboru ICCAT pre výskum a štatistiku.

4.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v najväčšej možnej miere zabezpečil vypúšťanie živých, najmä mladých jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré boli ulovené v rámci športového rybolovu.

ODDIEL 3

Kontrolné opatrenia

Článok 80l

Register plavidiel, ktoré sú oprávnené aktívne loviť tuniaka modroplutvého

1.   Každý členský štát elektronicky zašle do 14. júna 2007 Komisii zoznam všetkých rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou a ktoré majú osobitné povolenie aktívne loviť tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

2.   Komisia zašle tieto informácie do 15. júna 2007 výkonnému sekretariátu ICCAT, aby sa mohli tieto plavidlá zapísať do registra ICCAT pre plavidlá, ktoré sú oprávnené loviť tuniaka modroplutvého.

3.   Rybárske plavidlá Spoločenstva, ktorých sa týka tento článok a ktoré nie sú zapísané do registra ICCAT, nemôžu loviť, ponechávať na palube, prekladať, prepravovať, premiestňovať ani vykladať tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

4.   Primerane sa uplatňuje článok 8a ods. 2, 4, 6, 7 a 8 nariadenia (ES) č. 1936/2001.

Článok 80m

Register pascí na tuniaky oprávnených loviť tuniaka modroplutvého

1.   Každý členský štát elektronicky zašle do 14. júna 2007 Komisii zoznam svojich pascí na tuniaky, ktoré majú osobitné povolenie loviť tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori. Tento zoznam obsahuje názov pascí a registračné číslo.

2.   Komisia zašle tento zoznam do 15. júna 2007 výkonnému sekretariátu ICCAT, aby sa mohli tieto pasce na tuniaky zapísať do registra ICCAT pre pasce na tuniaky oprávnené loviť tuniaka modroplutvého.

3.   Pasce na tuniaky Spoločenstva, ktoré nie sú zapísané v registri ICCAT, nemôžu loviť, zadržiavať, prekladať ani vykladať tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

4.   Primerane sa uplatňuje článok 8a ods. 2, 4, 6, 7 a 8 nariadenia (ES) č. 1936/2001.

Článok 80n

Určené prístavy

1.   Zakazuje sa vykladať a/alebo prekladať akékoľvek množstvo tuniaka modroplutvého ulovené vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori z plavidiel uvedených v článku 80l na iných miestach ako v prístavoch, ktoré určili ZS a členské štáty.

2.   Členské štáty určia miesto, ktoré sa použije na vykladanie, alebo miesto neďaleko pobrežia (určené prístavy), v ktorom sú povolené vykládky alebo prekládky tuniaka modroplutvého.

3.   Členské štáty zašlú Komisii najneskôr 14. júna 2007 zoznam určených prístavov. Komisia zašle tieto informácie do 15. júna 2007 výkonnému sekretariátu ICCAT. Akékoľvek následné zmeny v tomto zozname sa najneskôr 15 dní pred nadobudnutím účinnosti danej zmeny oznámia Komisii, ktorá ich zašle výkonnému sekretariátu ICCAT.

Článok 80o

Prekládky

1.   Odchylne od článku 11 nariadenia (EHS) č. 2847/93 sa prekládky tuniaka modroplutvého na mori vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori zakazujú s výnimkou pre veľkoobjemové rybárske plavidlá s dlhými lovnými šnúrami na lov tuniakov, ktoré pôsobia v súlade s odporúčaním ICCAT 2005[06], ktorým sa ustanovuje program pre prekládky veľkoobjemových rybárskych plavidiel s dlhými lovnými šnúrami na lov tuniakov, v znení zmien a doplnení.

2.   Pred vstupom do akéhokoľvek prístavu poskytne kapitán prijímajúceho plavidla (loviaceho plavidla alebo spracovateľského plavidla) alebo jeho zástupca príslušným orgánom členského štátu, ktorého prístav chce využiť, najneskôr 48 hodín pred predpokladaným časom príchodu tieto informácie:

3.   Loviace rybárske plavidlá nesmú prekladať, ak vopred nedostali povolenie od svojho vlajkového štátu.

4.   Kapitán loviaceho plavidla pred začatím prekládky informuje vlajkový štát o týchto skutočnostiach:

5.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorého prístave sa prekládka uskutočňuje, preverí pri príchode prijímajúce plavidlo a skontroluje náklad a dokumentáciu, ktorá sa týka prekládky.

6.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorého prístave sa prekládka uskutočňuje, zašle do 48 hodín po skončení prekládky orgánu vlajkového štátu loviaceho plavidla záznam o prekládke.

7.   Kapitán plavidla Spoločenstva uvedeného v článku 80l vyplní a zašle prehlásenie ICCAT o prekládke príslušným orgánom členského štátu, pod ktorého vlajkou sa plavidlo plaví. Prehlásenie sa zasiela najneskôr 15 dní odo dňa prekládky v prístave v súlade s formátom stanoveným v prílohe XVIa časti III.

Článok 80p

Požiadavky na zaznamenávanie

1.   Okrem plnenia ustanovení článku 6 a 8 nariadenia (EHS) č. 2847/93 kapitán rybárskeho plavidla Spoločenstva uvedeného v článku 80l zaznamenáva do palubného denníka podľa potreby informácie uvedené v prílohe XVIa časti II.

2.   Kapitán plavidla Spoločenstva uvedeného v článku 80l, ktorý sa zúčastňuje na spoločných rybolovných operáciách, zaznamenáva do svojich palubných denníkov tieto dodatočné informácie:

3.   Ak loviace plavidlo, ktoré sa zúčastňuje na spoločnej rybolovnej operácii, vykazuje množstvo tuniaka modroplutvého, ktoré ulovilo svojim rybolovným výstrojom, kapitán pri každom úlovku uvedie, pre ktoré plavidlo alebo plavidlá sa úlovok započíta do kvóty ich vlajkových štátov.

4.   Odchylne od ustanovení článku 7 nariadenia (EHS) č. 2847/93 kapitán plavidla Spoločenstva uvedeného v článku 80l tohto nariadenia alebo jeho zástupca oznámi príslušnému orgánu členského štátu (vrátane vlajkového členského štátu) alebo ZS, ktorých prístavy alebo zariadenia na vykládku chce využiť, najneskôr 4 hodiny pred predpokladaným časom príchodu do prístavu tieto informácie:

5.   V prípade vykládky v určenom prístave členského štátu, ktorý nie je vlajkovým členským štátom, zašle príslušný orgán tohto členského štátu do 48 hodín po skončení vykládky záznam o vykládke príslušnému orgánu vlajkového štátu plavidla.

Článok 80q

Kontrola v prístave alebo na farme

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby všetky plavidlá uvedené v registri ICCAT pre plavidlá oprávnené loviť tuniaka modroplutvého, ktoré vstupujú do určeného prístavu na účely vyloženia a/alebo preloženia tuniaka modroplutvého uloveného vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori, prešli kontrolou v prístave.

2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na kontrolu všetkých operácií umiestňovania do klietok na vykrmovacích alebo chovných farmách, ktoré patria do oblasti ich právomoci.

3.   Ak sa vykrmovacie alebo chovné farmy nachádzajú na otvorenom mori, ustanovenia odseku 2 sa primerane uplatňujú na členské štáty, v ktorých sú usadené fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za danú vykrmovaciu alebo chovnú farmu.

Článok 80r

Správy o úlovkoch

1.   Kapitán loviaceho rybárskeho plavidla uvedeného v článku 80l zasiela príslušným orgánom svojich vlajkových členských štátov ‚správu o úlovkoch‘, v ktorej uvádza množstvo tuniaka modroplutvého ulovené jeho plavidlom vrátane návratov s nulovým úlovkom.

2.   Správu je potrebné poslať prvýkrát najneskôr do desiatich dní od vstupu do východnej časti Atlantického oceánu a Stredozemného mora alebo od začiatku rybárskej výpravy. V prípade spoločných rybolovných operácií kapitán loviaceho plavidla pri každom úlovku uvedie, pre ktoré plavidlo alebo plavidlá sa úlovok započíta do kvóty ich vlajkových štátov.

3.   Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia kapitán rybárskeho plavidla zasiela správu o množstve tuniaka modroplutvého vrátane návratov s nulovým úlovkom každých päť dní.

4.   Každý členský štát správu o úlovkoch po jej prijatí elektronicky alebo inak postúpi Komisii. Komisia tieto informácie bezodkladne postúpi sekretariátu ICCAT.

5.   Členské štáty informujú Komisiu prostredníctvom elektronického formulára do pätnásteho dňa každého mesiaca o množstvách tuniaka modroplutvého ulovených vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori, ktoré počas predchádzajúceho mesiaca vyložilo, preložilo, chytilo do pasce alebo umiestnilo do klietok plavidlo, ktoré sa plaví pod ich vlajkou.

Článok 80s

Krížová kontrola

1.   Členské štáty overia, okrem iného pomocou údajov VMS (systému monitorovania plavidiel), predkladanie palubných denníkov a príslušné informácie uvedené v palubných denníkoch svojich plavidiel, v dokumentoch o premiestnení/prekládke a dokumentoch o úlovku.

2.   Členské štáty vykonávajú administratívne krížové kontroly všetkých vykládok, všetkých prekládok alebo umiestnení do klietok medzi množstvami jednotlivých druhov uvedenými v palubných denníkoch plavidiel, alebo množstvami jednotlivých druhov uvedenými v prehlásení o prekládke a množstvami uvedenými v prehlásení o vykládke, alebo prehlásení o umiestnení do klietok a akýmikoľvek inými relevantnými dokumentmi, ako sú napríklad faktúry a/alebo potvrdenia o predaji.

Článok 80t

Umiestňovanie do klietok

1.   Členský štát, v ktorého oblasti právomoci sa nachádza vykrmovacia alebo chovná farma tuniaka modroplutvého, predloží do jedného týždňa od ukončenia umiestňovania do klietok správu o umiestnení do klietok overenú pozorovateľom členskému štátu alebo ZS, ktorých vlajkové plavidlá daných jedincov tuniaka ulovili, a Komisii. Komisia tieto informácie bezodkladne postúpi sekretariátu ICCAT. Táto správa obsahuje informácie uvedené v prehlásení o umiestnení do klietok uvedenom v článku 4b nariadenia (ES) č. 1936/2001.

2.   Ak sa vykrmovacie alebo chovné farmy nachádzajú na otvorenom mori, odsek 1 sa primerane uplatňuje na členské štáty, v ktorých sú usadené fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za dané vykrmovacie alebo chovné farmy.

3.   Pred akýmkoľvek premiestňovaním príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza vykrmovacia alebo chovná farma, informuje vlajkový členský štát alebo vlajkovú ZS loviaceho plavidla o premiestnení množstiev, ktoré ulovili rybárske plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, do klietok.

Vlajkový členský štát loviaceho plavidla požiada príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza vykrmovacia alebo chovná farma, aby zadržal úlovky a vypustil ryby do mora, ak po prijatí týchto informácií dospeje k záveru, že:

4.   Kapitán rybárskeho plavidla Spoločenstva vyplní prehlásenie o premiestnení v súlade s formátom stanoveným v prílohe XVIa časti III a zašle ho najneskôr 15 dní od premiestnenia do vlečných plavidiel alebo do klietok vlajkovému členskému štátu alebo vlajkovej ZS ICCAT. Prehlásenie o premiestnení sprevádza premiestňované ryby počas prepravy do klietky.

Článok 80u

Používanie pascí

1.   Úlovky do pascí sa zaznamenávajú po skončení každej rybolovnej operácie využívajúcej pasce na tuniaky a záznamy o úlovkoch sa elektronicky alebo inak zasielajú do 48 hodín od skončenia každej rybolovnej operácie príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa pasca nachádza.

2.   Každý členský štát záznam o úlovkoch po jeho prijatí elektronicky postúpi Komisii. Komisia tieto informácie bezodkladne postúpi sekretariátu ICCAT.

Článok 80v

Pozorovateľský program

1.   Každý členský štát zabezpečí prítomnosť pozorovateľov na svojich rybárskych plavidlách s dĺžkou nad 15 m, a to aspoň na:

Úlohou pozorovateľa je najmä:

Okrem toho pozorovateľ vykonáva vedeckú prácu, ako napríklad zhromažďovanie údajov v rámci úlohy II, ktorú vymedzila ICCAT, ak to vyžaduje ICCAT, na základe pokynov stáleho výboru ICCAT pre výskum a štatistiku.

2.   Každý členský štát, v ktorého oblasti právomoci sa nachádza vykrmovacia alebo chovná farma tuniakov modroplutvých, zabezpečí prítomnosť pozorovateľa počas všetkých premiestnení tuniaka modroplutvého do klietok a výlovu rýb z farmy.

Úlohou pozorovateľa je najmä:

Článok 80w

Financovanie

Osobitné opatrenia pre tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori sa výlučne na účely ich financovania považujú za plán na obnovu v zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 2371/2002 a sú oprávnené na financovanie podľa článku 21 písm. a) bodu i) nariadenia (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (5).

Článok 80x

Trhové opatrenia

1.   V rámci Spoločenstva je zakázané obchodovanie, vykladanie, dovážanie, vyvážanie, umiestňovanie do klietok na účely vykrmovania alebo chovu, opätovné vyvážanie a prekladanie tuniaka modroplutvého z východnej časti Atlantického oceánu a zo Stredozemného mora, ktorého nesprevádza presná, úplná a overená dokumentácia, ktorá sa vyžaduje podľa tejto kapitoly.

2.   V rámci Spoločenstva je zakázané obchodovanie, dovážanie, vykladanie, umiestňovanie do klietok na účely vykrmovania alebo chovu, spracovanie, vyvážanie, opätovné vyvážanie a prekladanie tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) z východnej časti Atlantického oceánu a zo Stredozemného mora, ktorého ulovili rybárske plavidlá, ktorých vlajkový štát buď nemá kvóty, obmedzenie úlovku, alebo prídel rybolovného úsilia pre tuniaka modroplutvého z východnej časti Atlantického oceánu a zo Stredozemného mora podľa riadiacich a ochranných opatrení ICCAT, alebo keď už vlajkový štát vyčerpal svoje rybolovné možnosti.

3.   V rámci Spoločenstva je zakázané obchodovanie, dovážanie, vykladanie, spracovanie, vyvážanie z vykrmovacích alebo chovných fariem, ktoré nespĺňa odporúčanie 2006 [07] ICCAT o chove tuniaka modroplutvého.

Článok 80y

Prevodné koeficienty

Na výpočet ekvivalentnej zaokrúhlenej hmotnosti spracovaného tuniaka modroplutvého sa vzťahujú prevodné koeficienty, ktoré prijal stály výbor ICCAT pre výskum a štatistiku.

Článok 80z

Systém ICCAT pre spoločnú medzinárodnú inšpekciu

1.   V Spoločenstve sa uplatňuje systém ICCAT pre spoločnú medzinárodnú inšpekciu, ktorý prijala ICCAT na svojom štvrtom pravidelnom zasadnutí (v novembri 1975 v Madride). Text o systéme je reprodukovaný v prílohe XVIa časti IV.

2.   Členské štáty, ktorých rybárske plavidlá sú oprávnené loviť tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori, pridelia inšpektorov, ktorých úlohou je vykonávať inšpekcie na mori.

3.   Inšpektorov Spoločenstva môže do systému prideliť Komisia alebo ňou určený orgán.

4.   Dohľad a inšpekciu za Spoločenstvo koordinuje Komisia alebo ňou určený orgán. Spolu s dotknutými členskými štátmi môže na tento účel vypracovať spoločné inšpekčné programy, ktoré umožnia Spoločenstvu splniť svoje povinnosti v rámci systému. Členské štáty, ktorých plavidlá sa zúčastňujú na rybolove tuniaka modroplutvého, prijmú opatrenia potrebné na uľahčenie vykonávania týchto programov, najmä pokiaľ ide o potrebné ľudské a materiálne zdroje a obdobia a zóny, v ktorých sa majú využívať.

5.   Členské štáty oznámia Komisii do 14. júna 2007 mená inšpektorov a inšpekčných plavidiel, ktoré majú v úmysle prideliť do systému v nasledujúcom roku. Komisia na základe týchto informácií v spolupráci s členskými štátmi vypracuje plán postupu pre účasť Spoločenstva v systéme v roku 2007, ktorý zašle sekretariátu ICCAT a členským štátom.“

2.

Príloha I D sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

3.

Znenie prílohy II k tomuto nariadeniu sa vkladá ako príloha XVIa.

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/17

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/19

(1)

V článku 29 ods. 4 nariadenia (ES) č. 318/2006 sa ustanovuje, že počas hospodárskych rokov 2006/2007, 2007/2008 a 2008/2009 sa s cieľom zabezpečiť adekvátne dodávky pre rafinérie Spoločenstva pozastavuje uplatňovanie dovozného cla na dodatočné množstvo dovezeného surového trstinového cukru s pôvodom zo štátov uvedených v prílohe VI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Toto dodatočné množstvo sa vypočíta v súlade s článkom 19 nariadenia Komisie (ES) č. 950/2006 z 28. júna 2006, ktorým sa na hospodárske roky 2006/2007, 2007/2008 a 2008/2009 ustanovujú vykonávacie opatrenia na dovoz a rafináciu produktov zo sektora cukru v rámci určitých colných kvót a preferenčných dohôd (2), na základe odhadu bilancie dodávok surového cukru pre Spoločenstvo.

(3)

Bilancia hospodárskeho roka 2006/2007 naznačuje potrebu dovozu dodatočného množstva surového cukru na rafináciu v množstve 334 025 ton vyjadrených ako ekvivalent bieleho cukru, aby sa uspokojili potreby rafinérií Spoločenstva. Toto dodatočné množstvo zahŕňa odhad žiadostí o dovozné licencie počas posledných mesiacov hospodárskeho roka 2006/2007, týkajúce sa dovozu uvedeného v článku 3 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1100/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa na hospodárske roky 2006/2007, 2007/2008 a 2008/2009 stanovujú podrobné pravidlá otvorenia a správy colných kvót na surový trstinový cukor na rafináciu s pôvodom v najmenej rozvinutých krajinách a podrobné pravidlá uplatňované pri dovoze výrobkov colného sadzobníka 1701, ktoré majú pôvod v najmenej rozvinutých krajinách (3).

(4)

V nariadení Komisie (ES) č. 1249/2006 z 18. augusta 2006, ktorým sa stanovuje dodatočné množstvo trstinového cukru s pôvodom zo štátov AKT a Indie na dodávky do rafinérií v lehote od 1. júla 2006 do 30. septembra 2007 (4), a nariadení Komisie (ES) č. 92/2007 z 30. januára 2007, ktorým sa stanovuje dodatočné množstvo trstinového cukru s pôvodom zo štátov AKT a Indie na dodávky do rafinérií v hospodárskom roku 2006/2007 (5), sa už stanovili dodatočné množstvá na 82 500 ton a 120 000 ton v uvedenom poradí. Je preto vhodné stanoviť konečné množstvo dodatočného cukru v hospodárskom roku 2006/2007 na 131 525 ton.

(5)

Adekvátne dodávky do rafinérií môžu byť zaručené, iba ak sa budú dodržiavať tradičné vývozné dohody medzi prijímajúcimi krajinami. Je preto potrebné rozčlenenie medzi prijímajúcimi krajinami alebo skupinami prijímajúcich krajín. Pre Indiu je otvorené množstvo 6 000 ton, čo na hospodársky rok 2006/2007 predstavuje celkové množstvo 22 000 ton a považuje sa za ekonomicky realizovateľný objem dovozu. Zostávajúce množstvo by sa malo stanoviť pre štáty AKT, ktoré sa kolektívne rozhodli zaviesť medzi sebou postupy prideľovania množstiev s cieľom zaistiť vhodné dodávky pre rafinérie.

(6)

Rafinérie musia pred dovozom tohto dodatočného množstva cukru vykonať s prijímajúcimi krajinami a trhom opatrenia týkajúce sa dodávok a prepravy. S cieľom umožniť včasnú prípravu žiadostí o dovozné licencie je potrebné ustanoviť, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

a)

125 525 ton v ekvivalente bieleho cukru s pôvodom zo štátov uvedených v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 318/2006, okrem Indie;

b)

6 000 ton v ekvivalente bieleho cukru s pôvodom z Indie.

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/21

(1)

Cieľom nariadenia (ES) č. 2160/2003 je zabezpečiť, aby sa prijali správne a účinné opatrenia zamerané na zistenie salmonely a ostatných pôvodcov zoonóz a boj proti nim vo všetkých príslušných štádiách výroby, spracovania a distribúcie, a to najmä na úrovni prvovýroby, aby sa znížila ich prevalencia a riziko, ktoré predstavujú pre verejné zdravie.

(2)

Nariadením (ES) č. 2160/2003 sa stanovuje cieľ Spoločenstva, ktorým je znížiť prevalenciu všetkých sérotypov salmonely s významom pre verejné zdravie u brojlerov na úrovni prvovýroby. Takéto zníženie je dôležité vzhľadom na prísne opatrenia, ktoré sa majú od 12. decembra 2010 uplatňovať na čerstvé mäso z infikovaných kŕdľov brojlerov v súlade s týmto nariadením. Predovšetkým čerstvé hydinové mäso vrátane mäsa brojlerov sa nesmie uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby, pokiaľ nie je množstvo 25 gramov bez prítomnosti Salmonella.

(3)

Nariadením (ES) č. 2160/2003 sa stanovuje, že cieľom Spoločenstva je takisto zahrnúť číselné vyjadrenie maximálneho percentuálneho počtu epidemiologických jednotiek, ktoré zostávajú pozitívne, a/alebo minimálneho percentuálneho zníženia počtu epidemiologických jednotiek, ktoré zostávajú pozitívne, maximálneho časového limitu, v ktorom sa musí cieľ dosiahnuť, a definíciu schém testovania potrebných na overenie dosiahnutia cieľa. V náležitých prípadoch má tento cieľ zahŕňať aj definíciu sérotypov s významom pre verejné zdravie.

(4)

Aby sa mohol stanoviť cieľ Spoločenstva, zozbierali sa porovnateľné údaje o prevalencii príslušných sérotypov Salmonella u brojlerov v členských štátoch v súlade s rozhodnutím Komisie 2005/636/ES (2) týkajúcim sa základného prieskumu prevalencie Salmonella u brojlerových kŕdľov.

(5)

Nariadením (ES) č. 2160/2003 sa stanovuje, že počas prechodného trojročného obdobia je cieľom Spoločenstva pre brojlery zahrnúť sérotypy Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium. Po tomto období možno zvážiť aj iné sérotypy s významom pre verejné zdravie.

(6)

S cieľom overiť postup pri napĺňaní tohto cieľa Spoločenstva je potrebné v tomto nariadení stanoviť opakovaný odber vzoriek z kŕdľov brojlerov.

(7)

V súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č. 2160/2003 prebehli konzultácie s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) o stanovení cieľa Spoločenstva pre brojlery. Konkrétne, pracovná skupina v oblasti zbierania údajov o zoonózach prijala 28. marca 2007 správu o analýze základného prieskumu prevalencie Salmonella v kŕdľoch brojlerov Gallus gallus v EÚ, 2005 – 2006, časť A: Odhady prevalencie Salmonella  (3).

(8)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1091/2005 z 12. júla 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o požiadavky na používanie špecifických metód kontroly v rámci národných programov kontroly salmonely (4), bolo nahradené nariadením Komisie (ES) č. 1177/2006 z 1. augusta 2006, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o požiadavky na používanie špecifických metód kontroly v rámci národných programov kontroly salmonely u hydiny (5). V záujme zrozumiteľnosti je vhodné nariadenie (ES) č. 1091/2005 zrušiť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/26

(1)

Nariadeniami Komisie (ES) č. 1112/2002 (2) a (ES) č. 2229/2004 (3) sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania štvrtej etapy pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice 91/414/EHS a sú v nich zahrnuté zoznamy účinných látok, na ktoré sa táto etapa vzťahuje.

(2)

Zistilo sa, že niektoré účinné látky zahrnuté v zozname uvedenom v nariadení (ES) č. 2229/2004 neboli nikdy uvedené na trh ako prípravky na ochranu rastlín v zmysle definície podľa smernice 91/414/EHS, a preto by nemali byť v danom zozname uvedené. Takéto látky by sa mali z daného zoznamu odstrániť.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2229/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/28

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 2015/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa na roky 2007 a 2008 stanovujú rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Spoločenstva, pokiaľ ide o niektoré zásoby hlbokomorských rýb (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2007 a 2008.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovmi zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v uvedenom členskom štáte vyčerpala kvóta stanovená na rok 2007.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich ponechanie na palube, prekládku na iné plavidlo alebo vykládku,

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/30

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2007.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa pri výlove zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe vyčerpala kvóta stanovená na rok 2007.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich ponechanie na palube, prekládku na iné plavidlo alebo vykládku,

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/32

(1)

Rada 24. januára 2006 prijala rozhodnutie 2006/116/ES, ktorým sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2006 do 25. januára 2010 (1).

(2)

V dôsledku odstúpenia pána CEREXHEHO sa uvoľnilo miesto náhradníka Výboru regiónov,

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/33

(1)

Listom z 22. augusta 2005, ktorý bol doručený 26. augusta 2005, Nemecko oznámilo Komisii svoj úmysel poskytnúť regionálnu investičnú pomoc spoločnosti Volkswerft Stralsund. Listom z 13. septembra 2005 Komisia požiadala o informácie, ktoré Nemecko predložilo v liste zo 14. októbra 2005, ktorý bol doručený 17. októbra 2005. Listom z 18. novembra 2005 Komisia požiadala o ďalšie informácie, ktoré Nemecko predložilo v liste z 19. decembra 2005, ktorý bol doručený 20. decembra 2005.

(2)

Komisia 22. februára 2006 začala konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa údajnej štátnej pomoci. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby vyjadrili svoje pripomienky. Príjemca pomoci, spoločnosť Volkswerft Stralsund, odpovedal listom z 10. mája 2006, ktorý bol doručený 11. mája 2006. Zväz staviteľov lodí a námornej techniky zaujal stanovisko listom z 11. mája 2006, ktorý bol doručený v ten istý deň, ako aj stanovisko Danske Maritime, dánskeho zväzu námornej dopravy.

(3)

O stanoviskách informovala Komisia nemecké orgány listami z 12. mája 2006 a z 19. mája 2006. Nemecko poslalo Komisii odpoveď listom z 2. júna 2006, ktorý bol doručený v ten istý deň.

(4)

Nemecko odpovedalo na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania listom zo 7. apríla 2006, ktorý bol doručený v ten istý deň. Komisia si 26. júla 2006 vyžiadala ďalšie informácie, ktoré Nemecko poslalo listom z 22. augusta 2006, ktorý bol doručený 23. augusta 2006.

(5)

Príjemcom pomoci je spoločnosť Volkswerft Stralsund GmbH (ďalej len „VWS“). Spoločnosť sa nachádza v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko (Nemecko), v oblasti oprávnenej na príjem pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. VWS patrí dánskej skupine A.P. Møller Gruppen a je súčasťou skupiny lodeníc pod vedením Odense Steel Shipyard Ltd. Ide o veľký podnik, ktorý sa podľa odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 pre definíciu mikropodnikov, ako aj malých a stredných podnikov (3) nemôže považovať za malý alebo stredný podnik.

(6)

Lodenica projektuje a vyrába námorné lode. Zaoberá sa tiež opravou a prestavbou lodí. VWS vyrába predovšetkým kontajnerové lode strednej veľkosti, ako aj výletné, trajektové a špeciálne lode, ako sú bagre, káblové lode, lode na prepravu ropných plošín a lode na odstraňovanie škodlivých látok. Lodenica je dimenzovaná na výrobu lodí do dĺžky 260 m.

(7)

Prefabrikácia jednotlivých komponentov až do veľkosti sekcie sa robí na špecializovaných výrobných linkách. Po konzervácii a nátere nasleduje konečná montáž v hale na stavbu lodí, kde sa dajú montovať lodné telesá do dĺžky 300 m. Lode sa spúšťajú na vodu lodným výťahom dimenzovaným na 230 m. Parametre lodného výťahu obmedzujú výrobný program VWS na stavbu lodí do dĺžky 260 m.

(8)

VWS plánuje modernizovať a racionalizovať svoju výrobu a prispôsobiť sa zmenám medzinárodného dopytu, aby si zachovala konkurencieschopnosť na svetovom trhu. VWS je presvedčená, že priaznivé podmienky na trhu s obchodnými loďami sa udržia ešte niekoľko rokov, a domnieva sa, že dopyt sa bude stále viac orientovať na triedu lodí Panamax, ktoré VWS v súčasnosti nedokáže vyrobiť za náklady, ktorými by mohla konkurovať iným výrobcom. Lode Panamax sú najväčšie lode, aké môžu preplávať Panamským prieplavom, t. j. lode s maximálnou dĺžkou 300 m a maximálnou šírkou 32,2 m.

(9)

VWS momentálne realizuje investičný zámer na zvýšenie produktivity lodenice a umožnenie hospodárnej výroby väčších lodí triedy Panamax. Tento investičný zámer VWS umožní, aby bola konkurencieschopná v trhovom segmente lodí Panamax, čo prispeje k zvýšeniu odbytového potenciálu lodenice. VWS zastáva názor, že to povedie k rovnomernejšiemu vyťaženiu existujúcich výrobných zariadení, a teda aj k zníženiu výrobných nákladov na jednu loď, čím sa zvýši produktivita lodenice.

(10)

Na jednej strane sa investície týkajú spracovania ocele (výroba panelov a sekcií, konzervácia), aby sa umožnila výroba a opracovanie väčších oceľových konštrukcií (sekcií), a na druhej strane predĺženia lodného výťahu o 40 m, aby sa dali zdvíhať väčšie lode.

(11)

V oblasti výroby panelov a sekcií sa v existujúcej hale plánuje vybudovanie novej výrobnej linky na panely a časti sekcií pre väčšie lode. Na šikmej rovine na stavbu lodí by tiež mali vzniknúť štyri nové pracoviská na výrobu väčších sekcií. V oblasti konzervácie investície smerujú do zväčšenia dvoch zo štyroch existujúcich kabín konzervačných liniek, aby sa dali povrchovo upravovať väčšie sekcie. Možnosť vyrábať a upravovať väčšie oceľové konštrukcie je pri výrobe väčších lodí dôležitá z ekonomického i technického hľadiska, lebo konečná montáž väčších lodí z malých sekcií by nebola efektívna. Kapacita lodného výťahu sa predĺžením prispôsobí kapacite stavebnej haly.

(12)

Nemecko udáva, že po realizácii investičného zámeru sa produktivita VWS zvýši z približne […] (4) t ocele na 1 000 pracovných hodín v roku 2005 na […] t na 1 000 pracovných hodín. Kapacita lodenice v CGT (compensated gross tonnage = kompenzovaná hrubá tonáž, vážená priestorová jednotka) sa týmto investičným zámerom nezvýši, iba sa presunie ťažisko výroby zo stredných kontajnerových lodí na veľké kontajnerové lode. Ročná kapacita spracovania ocele v lodenici sa po ukončení investičného zámeru zvýši z 56 000 t v roku 2005 na 64 000 t.

(13)

Investičný zámer sa začal realizovať začiatkom roku 2005 a ukončený bol 28. februára 2006. Jeho realizáciou sa vytvorí 207 nových priamych pracovných miest.

(14)

Investičný zámer umožňuje zníženie vertikálnej integrácie lodenice. Podiel výkonov zadávaných cudzím organizáciám sa má zvýšiť zo 17 % výrobných hodín v roku 2005 na 28 % do konca roku 2007. Očakáva sa, že vďaka zvyšovaniu cudzích výkonov sa v regióne Stralsund vytvorí 400 nových pracovných miest.

(15)

Celkové náklady investičného zámeru predstavujú 18 669 000 EUR, a teda zodpovedajú oprávneným nákladom. Členenie nákladov vyplýva z tejto tabuľky:

(16)

Nemecko plánuje poskytnúť lodenici štátnu pomoc vo výške 4 200 500 EUR, čo zodpovedá 22,5 % oprávnených investičných nákladov vo výške 18 669 000 EUR. Pomoc sa poskytuje v súlade so schválenými zásadami regionálnej pomoci (5). Žiadosť o pomoc bola podaná pred začiatkom investičného zámeru.

(17)

Komisia rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania preto, lebo pochybovala o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom. Komisia pochybovala, či sa investície do stavby panelov a sekcií dajú považovať len za investície do zvýšenia produktivity existujúceho zariadenia. Okrem toho mala Komisia pochybnosti, či v prípade investícií do konzervačnej linky a do predĺženia lodného výťahu ide o oprávnené investície, lebo sa jednoznačne nestotožňovala s tým, že ich cieľom je zvýšenie produktivity týchto zariadení.

(18)

Okrem toho Komisia namietala, že investície do lodenice VWS by mohli mať za následok rozšírenie jej výrobnej kapacity, čo by mohlo byť nezlučiteľné s rámcom pre štátnu pomoc na stavbu lodí (6) a so spoločným trhom.

(19)

Komisia dostala pripomienky príjemcu pomoci, nemeckého zväzu staviteľov lodí a námornej techniky a dánskeho zväzu námornej dopravy.

(20)

VWS vo svojich námietkach zdôrazňuje, že cieľom investičného zámeru je zvýšenie produktivity a vyťaženia existujúcich výrobných zariadení. Okrem toho nie je zvýšenie kapacity lodenice cieľom investičného zámeru, ani jeho realizácia nebude mať takéto dôsledky. Investičný zámer je skôr predpokladom na inováciu produktov, o ktorú sa VWS usiluje, a tiež na vstup do trhového segmentu lodí typu Panamax. VWS uvádza, že trh s loďami s kapacitou nákladu medzi 2 500 a 4 999 TEU (7) je pre lodenicu optimálnym trhovým segmentom, pretože tento segment má celosvetovo najlepší potenciál odbytu a konkurenčný tlak v Európe nie je veľký.

(21)

Okrem toho VWS poukazuje na to, že už počas prestavby v rokoch 1993 až 1998 sa s lodenicou počítalo ako s lodenicou na výrobu lodí Panamax, o čom svedčia aj príslušné rozmery haly na stavbu lodí. V čase prestavby sa však ešte nedalo predpokladať, že dopyt na svetových trhoch sa bude vyvíjať smerom k lodiam Panamax. A keďže Bremer Vulkan – vtedajší vlastník VWS – už vlastnil lodenice schopné vyrábať lode Panamax, koncepcia, ktorú vypracoval Bremer Vulkan pre VWS, predpokladala výrobu menších typov lodí a lodný výťah s dĺžkou 230 m sa preto pokladal za dostatočný.

(22)

VWS uvádza, že za posledné roky sa postavenie VWS na trhu zmenilo v dôsledku viacerých faktorov. Bremer Vulkan už neexistuje. Pre nedostatočný dopyt po pôvodnej produktovej palete VWS sa lodenica zamerala na kontajnerové lode do 3 000 TEU, ako aj na veľké, špecializované offshorové zásobovacie lode. Ustal dopyt po lodiach na prepravu sypkého materiálu, rybárskych lodiach, trajektoch, osobných lodiach a tankeroch, ktoré tvorili pôvodnú produktovú paletu VWS, a preto sa už ani nevyrábajú. VWS okrem toho uvádza, že pre trh menších kontajnerových lodí je charakteristický silný konkurenčný tlak v Nemecku a čiastočne i v Poľsku, zatiaľ čo veľké kontajnerové lode triedy Panamax vyrába len veľmi málo európskych lodeníc. VWS uvádza, že technické vybavenie VWS, najmä vybavenie haly na stavbu lodí, už výrobu lodí typu Panamax umožňuje.

(23)

Na to, aby výroba lodí typu Panamax bola hospodárna, treba v lodenici uskutočniť technické zmeny. VWS doteraz stavala lode s kapacitou od 2 100 do 3 000 TEU, s dĺžkou od 197 do 237 m. Lode sa vyrábali z 95 až 111 oceľových sekcií dlhých až 16 m. Veľkosť sekcie je obmedzená priestorom v dielňach a konzervačnými linkami. Lode Panamax sú dlhé 295 m. Bez zmien v technickom zariadení by tieto lode museli pozostávať zo 170 sekcií, čo by pri nezmenenej veľkosti sekcií predstavovalo nárast nákladov na opracovanie o 60 % až 70 %. Keďže trhová cena týchto lodí je len o 20 % až 23 % vyššia, VWS musí zvýšiť produktivitu, aby ich mohla vyrábať hospodárne. Preto sú nevyhnutné investície do dvoch existujúcich kabín konzervačnej linky a do dobudovania výroby panelov a sekcií tak, aby sa dali vyrábať a opracovávať sekcie dlhé až 32 m.

(24)

VWS udáva, že lode Panamax sa dajú spúšťať na vodu aj pomocou existujúceho lodného výťahu, ktorý má dĺžku 230 m. Časť lodného telesa, ktorá presahuje dĺžku výťahu, by sa potom musela podoprieť napr. plávajúcim žeriavom. Tento spôsob je však spojený s viacerými rizikami a vyvoláva vyššie náklady.

(25)

Pokiaľ ide o kapacitu lodenice, VWS tvrdí, že celková kapacita lodenice v CGT by sa nezvýšila. V roku 2005 VWS vyrobila šesť kontajnerových lodí, každú s kapacitou 2 500 TEU, čo zodpovedá 110 000 CGT. Za 1,725 mil. pracovných hodín sa pritom spracovalo 56 000 t ocele. Po ukončení investičného zámeru v rokoch 2006 a 2007 bude môcť lodenica vyrobiť sedem lodí typu Panamax, pri spotrebe 64 000 t ocele za 1,9 mil. pracovných hodín ročne. To je v každom roku po 108 000 CGT – v roku 2006 aj 2007. Pri rovnakej hodnote CGT sa zvýši počet pracovných hodín a množstvo spracovanej ocele – v obidvoch ukazovateľoch o 14 %.

(26)

VWS zdôrazňuje, že zmluvy na výrobu lodí Panamax sa uzatvorili v roku 2003, keď došlo k presunu dopytu z menších lodí smerom k väčším lodiam typu Panamax a že zmena dopytu by vážne ohrozila existenciu lodenice, keby táto aj naďalej vyrábala len menšie lode. Sledovanie pracovného procesu v lodenici ukázalo, že predmetné investície umožnia výrobu väčších lodí s produktivitou, ktorá má šance uspieť v hospodárskej súťaži.

(27)

V trhovom segmente lodí s veľkosťou medzi 2 500 a 4 000 TEU (22 000 až 50 000 CGT), t. j. segmente, ktorý bude v budúcnosti predmetom činnosti VWS, pracujú len tieto lodenice: nemecká Aker TW (HDW a Schichau Seebeck) a poľské lodenice v Gdyni a Štetíne.

(28)

Trhový podiel 26,3 % radí európske lode v tomto segmente na druhé miesto za Kóreou s 39,1 % a pred Čínou s 24,8 %. Kórea a Čína sú teda v tomto segmente najsilnejší konkurenti a v budúcnosti budú určovať podmienky hospodárskej súťaže. Keby VWS nevstúpila na trh lodí triedy Panamax, zostala by aj naďalej na trhu malých kontajnerových lodí, ktorý sa vyznačuje silnou vnútornou európskou konkurenciou a sama seba by vytlačila z rýchlo expandujúceho trhu s loďami triedy Panamax. VWS predložila údaje, dokumentujúce presun trhu smerom k väčším lodiam a nadpriemerný rast výroby lodí medzi 2 500 a 5 000 TEU.

(29)

Nemecký zväz staviteľov lodí a námornej techniky (ďalej len „zväz“) zastáva názor, že obavy Komisie z možného zvýšenia kapacity nemajú oporu v rámcových podmienkach na poskytovanie pomoci na stavbu lodí. Na takéto obavy neoprávňuje ani súčasná situácia na trhu a plánovaná pomoc nebude mať za následok narušenie hospodárskej súťaže.

(30)

Zväz konštatuje, že zameranie politiky EÚ v oblasti štátnej pomoci pre stavbu lodí sa za posledné roky zmenilo. Rámcové podmienky pre pomoc na stavbu lodí neobsahovali žiadne doložky, ktoré by zakazovali investičnú pomoc s cieľom rozšírenia kapacity. Zväz vychádza z toho, že takéto doložky by už neboli účelné. Ďalej zväz poukázal na to, že odvetvovo viazané nariadenia, ktoré predtým rámcové podmienky pre pomoc na stavbu lodí obsahovali, už takmer stratili platnosť. Otázka kapacity sa spomína len v súvislosti s poskytovaním pomoci na zastavenie výroby. Na iné druhy pomoci, ako napr. pomoc na reštrukturalizáciu, sa vzťahujú všeobecné predpisy o štátnej pomoci.

(31)

Zväz ďalej argumentuje, že reštriktívny výklad predpisov je v rozpore s iniciatívou LeaderSHIP 2015, ktorá je súčasťou plnenia lisabonskej stratégie. Zvýšenie konkurenčnej schopnosti a produktivity európskeho hospodárstva by sa malo realizovať prostredníctvom investícií do výskumu, vývoja a inovácií, čo si vyžaduje investície do moderných výrobných zariadení. Ak by štátna ivestičná pomoc nemala ísť ruka v ruke so zvyšovaním kapacity, bolo by to v rozpore s cieľom iniciatívy LeaderSHIP 2015, konkrétne s cieľom zaistiť a rozšíriť pozíciu vo vybraných trhových segmentoch. Jedným z týchto trhových segmentov je trh s malými a strednými kontajnerovými loďami, na ktorom si Európa naďalej udržiava výbornú pozíciu v porovnaní s Kóreou a Čínou.

(32)

Zväz zastáva názor, že plánované investície nenarušia hospodársku súťaž. V súčasnosti neexistujú žiadne nadmerné kapacity, lebo svetový trh stavby lodí prežíva obdobie rozvoja. Dopyt je stále veľmi priaznivý, pričom v rokoch 2008/2009 sa očakáva mierny pokles. V spojitosti so stále rastúcim svetovým obchodom rastie aj námorná doprava, čo sa týka najmä dopravy priemyselných tovarov kontajnerovými loďami. Dopyt po tomto type lodí bude preto naďalej stúpať.

(33)

Vďaka plánovaným investíciám bude VWS schopná vyrábať kontajnerové lode s kapacitou do 5 000 TEU. Doteraz mohla VWS vyrábať lode s kapacitou do 3 000 TEU. Trh kontajnerových lodí do 3 000 TEU sa vyznačuje silnou konkurenciou, lebo takéto lode sa vyrábajú nielen vo viacerých nemeckých lodeniciach, ale aj v iných európskych lodeniciach, najmä v Gdyni a Štetíne. Najväčšími konkurentmi však zostávajú Kórea a Čína.

(34)

Trh s loďami s kapacitou nad 3 000 TEU má inú štruktúru. Zopár nemeckých a poľských lodeníc síce disponuje technickými predpokladmi na stavbu týchto lodí, ale tento typ sa takmer výlučne vyrába v Kórei a v Číne.

(35)

Rastový potenciál trhového segmentu lodí nad 3 000 TEU hodnotí zväz pozitívne. Opiera sa pritom o neustály rast v segmente kontajnerových lodí triedy Panamax v posledných rokoch. Zdôrazňuje, že investície VWS nebudú mať za následok narušenie vnútornej európskej hospodárskej súťaže, lebo tento typ lodí sa v súčasnosti takmer výlučne vyrába v Kórei a v Číne. Okrem toho treba mať na pamäti, že Čína bude naďalej zvyšovať svoje kapacity na stavbu lodí a tým aj svoje trhové podiely. Z toho vyplýva, že konkurenčný boj nezostane obmedzený na Európu, ale bude mať globálny charakter. Obmedzenie investícií do európskych lodeníc by znamenalo konkurenčnú výhodu pre Kóreu a Čínu.

(36)

Dánsky zväz námornej dopravy uvádza, že predmetná pomoc nebude mať za následok narušenie hospodárskej súťaže, lebo typ lodí, ktorý vyrába a v budúcnosti bude vyrábať VWS, sa v žiadnom prípade neprekrýva s výrobným programom dánskych lodeníc. Dánsky zväz námornej dopravy ďalej uvádza, že plánovaná štátna pomoc má za cieľ posilnenie konkurenčnej schopnosti VWS na trhu s veľkými kontajnerovými loďami. Je pravdepodobné, že konkurenti v tomto trhovom segmente budú pochádzať prevažne z mimoeurópskych krajín. Okrem toho možno konštatovať všeobecný presun dopytu smerom k väčším lodiam.

(37)

Dánsky zväz námornej dopravy okrem toho poznamenáva, že priemysel stavby lodí v mimoeurópskych štátoch je silno dotovaný. Európsky priemysel stavby lodí musí prikročiť k rozsiahlym investíciám, aby dokázal odolávať konkurenčným tlakom.

(38)

Vo svojich pripomienkach k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko poukazuje na to, že bod 26 rámcových podmienok neobsahuje žiadne ustanovenia týkajúce sa kapacity. Konkrétne v bode 26 nie sú žiadne ustanovenia, ktoré by zakazovali investičnú pomoc pre projekty, ktoré by v spojení s rastom produktivity viedli k zvýšeniu kapacity. Nemecko ďalej zdôrazňuje, že zvýšenie produktivity v priemysle stavby lodí je jedným z hlavných cieľov politiky Spoločenstva v tomto odvetví hospodárstva. Poukazuje na iniciatívu LeaderSHIP 2015, ktorá je zameraná na zlepšenie konkurenčnej schopnosti európskych lodeníc, ako aj na oslabenie negatívnej situácie, do ktorej sa európsky priemysel stavby lodí dostal dotovaním stavby lodí v Ázii. Tento cieľ sa podľa názoru Nemecka dá dosiahnuť len zvýšením produktivity.

(39)

Nemecko tiež zastáva názor, že z bodu 3 rámcových podmienok pomoci na stavbu lodí sa nedá odvodiť, že pri hodnotení zlučiteľnosti so spoločným trhom sa musia brať do úvahy dôsledky investičného zámeru na kapacitu. Okrem toho pre sektor stavby lodí už nie sú charakteristické vlastnosti uvedené v bode 3 rámcových podmienok; v súčasnosti sa vyznačuje najmä dobrou situáciou v oblasti objednávok, vysokými cenami a nedostatkom kapacity.

(40)

Nemecko okrem toho zdôrazňuje, že trhový podiel európskeho priemyslu stavby lodí za posledné desaťročia poklesol, pričom Japonsko, Kórea a Čína zvyšovali svoje podiely vďaka štátnym dotáciám. Tieto dotácie sa uvádzajú v bode 3 písm. c) rámca pre pomoc na stavbu lodí ako jeden z odvetvovo špecifických faktorov, ktorý treba brať do úvahy. Európske lodenice musia preto vyvinúť maximálne úsilie, aby zvýšili svoju produktivitu.

(41)

Podľa názoru Nemecka každý rast produktivity automaticky vedie k zvýšenému objemu výroby na zariadeniach. Rast produktivity podľa rámcových podmienok pre pomoc na stavbu lodí preto nemôže znamenať, že to isté množstvo sa vyrobí s nižšími nákladmi. Nakoniec Nemecko poukazuje na účel regionálnej pomoci, ktorá má prispieť k regionálnemu rozvoju a vytvoreniu pracovných miest. Zvýšenie produktivity by v tomto kontexte nemalo byť sprevádzané redukciou pracovných miest.

(42)

Pokiaľ ide o situáciu na trhu, Nemecko uvádza, že nákladná doprava rastie a v segmente kontajnerových lodí je badať trend k väčším lodiam. Už dnes existujú lode s úložnou kapacitou 5 000 TEU a posledné prognózy hovoria už o kapacite 8 000 TEU. Keďže takéto veľké lode môžu vplávať len do malého počtu prístavov, treba zasa menšie lode, také, ako bude v budúcnosti vyrábať VWS, aby náklad vyložili. Zmena dopytu smerom k väčším lodiam preto nemá negatívny vplyv na dopyt po menších lodiach, aké vyrába VWS.

(43)

Nemecko tiež bližšie informuje o investičných zámeroch VWS, a uvádza informácie o kapacite spracovania ocele, spotrebe práce a produktivite lodenice pred realizáciou zámeru a po jeho ukončení. Nemecko uvádza, že investície sú potrebné na zachovanie konkurenčnej schopnosti a zabezpečenie 1 200 existujúcich pracovných miest.

(44)

Pokiaľ ide o potenciálne zvýšenie kapacity lodenice vplyvom investície, Nemecko poukazuje na to, že investície sa netýkajú oblastí, ktoré sa dajú považovať za technické problémové miesta lodenice. Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania udáva, že práve technické problémové miesta sú pre kapacitu lodenice určujúce. Nemecko preto uisťuje, že kapacita lodenice sa v zmysle kritérií Komisie nezmení.

(45)

Nemecko tiež namieta, že poskytnutie investičnej pomoci nebude v rozpore s článkom 87 ods. 1 Zmluvy o ES a poukazuje na zásadu trhovo konajúceho investora. Keďže VWS financuje 77,5 % investičných nákladov z vlastných prostriedkov a teda podstupuje riziko, je oprávnené predpokladať, že investície sú v súlade s kritériami trhového hospodárstva.

(46)

Nemecko zastáva názor, že táto investičná pomoc nie je narušením hospodárskej súťaže, ani nie je v rozpore s článkom 87 ods. 1, lebo v oblasti stavby lodí ide o svetový trh, a ten už je narušený dotáciami do ázijských lodeníc. Okrem toho kapacity európskych lodeníc sú vo veľkej miere vyťažené a v nasledujúcich rokoch sa počíta s vysokým potenciálom rastu. Pri hodnotení stavu hospodárskej súťaže treba tiež brať do úvahy len tých jej účastníkov, ktorí sa angažujú v rovnakom trhovom segmente, t. j. vo výrobe lodí triedy Panamax. Títo účastníci hospodárskej súťaže majú na najbližšie roky dostatok objednávok a aj ich kapacity sú vyťažené.

(47)

Pokiaľ ide o budúci vývoj na trhu a potenciálnych nadmerných kapacít, ako sa to uvádza v rozhodnutí Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, Nemecko upozorňuje na malú spoľahlivosť prognóz a konštatuje, že Komisia nepredložila nijaké dôkazy o očakávanom vývoji na trhu. Skutočnosť, že v budúcnosti možno vzniknú nadmerné kapacity, nesmie viesť k záveru, že v súčasnosti plánovaná pomoc bude znamenať narušenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Z rovnakých dôvodov nebude poškodený obchod medzi členskými štátmi.

(48)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť s článkom 87 ods. 3 Zmluvy o ES, Nemecko argumentuje, že pomoc je v súlade s európskou hospodárskou politikou, ktorá má za cieľ zlepšenie postavenia a hospodárskej súťaže európskeho priemyslu stavby lodí, čo je aj predmetom iniciatívy LeaderSHIP 2015.

(49)

Nemecko konštatuje, že stanoviská zainteresovaných strán ho podporujú v jeho názore, že plánovaná pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom.

(50)

Podľa článku 87 Zmluvy o ES je akákoľvek štátna alebo zo štátnych prostriedkov poskytnutá pomoc, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu, ak sa tým poškodzuje obchod medzi členskými krajinami. Podľa jurisdikcie Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev sa kritérium narušenia hospodárskej súťaže považuje za splnené, ak príjemca pomoci vykonáva hospodársku činnosť, ktorá je predmetom obchodu medzi členskými krajinami.

(51)

Dotáciu poskytuje spolková krajina Meklenbursko-Predpomoransko, a teda ide zo štátnych prostriedkov. Pre lodenicu VWS znamená výhodu, ktorú by v trhových podmienkach nezískala.

(52)

VWS sa zaoberá stavbou námorných lodí. Keďže tieto sú predmetom obchodovania, hrozí, že opatrenie naruší hospodársku súťaž a poškodí obchod medzi členskými krajinami. Argumenty, ktoré v tejto súvislosti predložilo Nemecko, nie sú presvedčivé. Podľa používanej jurisdikcie naznačuje pomoc, ktorá posilňuje pozíciu podniku v porovnaní s jeho konkurentmi, že táto pomoc bude mať nepriaznivý vplyv na obchod medzi členskými štátmi (8).

(53)

Pokiaľ ide o námietku Nemecka, že potenciálne nadmerné kapacity v budúcnosti nie sú podložené dôkazmi, a teda neexistujú ani dôkazy o poškodení hospodárskej súťaže v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, treba povedať, že opatrenie spĺňa podmienky pre uplatnenie článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ak hrozí (9), že naruší hospodársku súťaž a ovplyvní obchod medzi členskými štátmi.

(54)

Pokiaľ ide o argument zväzu, že uvedené opatrenie nenaruší európsku hospodársku súťaž, lebo lode, aké bude VWS v budúcnosti vyrábať, sa takmer výlučne vyrábajú v Kórei a v Číne, poukazuje Komisia na to, že lode, ktoré bude VWS v budúcnosti vyrábať, sa nedajú považovať za samostatný trh, a že tieto kontajnerové lode budú konkurovať kontajnerovým lodiam vyrábaným v iných európskych lodeniciach.

(55)

Dotácia je teda štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a na základe toho ju treba hodnotiť.

(56)

V článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES sa predpokladajú výnimky zo všeobecného zákazu pomoci v článku 87 ods. 1.

(57)

Na hodnotenie pomoci na stavbu lodí vydala Komisia rámcové podmienky pre pomoc v prospech priemyslu stavby lodí. V zmysle týchto rámcových podmienok výraz „stavba lodí“ označuje stavbu námorných lodí s vlastným pohonom, ktorá sa uskutočňuje v rámci Spoločenstva. Činnosť lodenice VWS napĺňa túto definíciu, preto treba predmetnú pomoc hodnotiť z hľadiska rámcových podmienok na poskytovanie pomoci na stavbu lodí. Komisia nemá informácie o tom, že by lodenica VWS vyrábala tiež rybárske lode pre Spoločenstvo. Podľa usmernení o hodnotení štátnej pomoci v prospech rybolovu a akvakultúry (10) je pomoc lodeniaciam na výstavbu rybárskych lodí pre Spoločenstvo zakázaná.

(58)

V odôvodnení 26 rámca pre stavbu lodí sa stanovuje, že „regionálna pomoc na stavbu, opravu alebo konverziu lodí … sa len vtedy považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom, keď … sa poskytuje … na investície do ozdravenia alebo modernizácie existujúcich lodeníc, ktoré nie sú spojené s ich finančnou reštrukturalizáciou, s cieľom zvýšiť produktivitu existujúcich zariadení“.

(59)

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 22,5 %, alebo príslušnú maximálnu regionálnu hranicu pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. Pomoc musí byť ďalej ohraničená na výdavky oprávnené na podporu, ako sa uvádza v uplatňovaných smerniciach Spoločenstva o regionálnej pomoci.

(60)

Realizáciou investičného zámeru VWS dosiahne hospodárnu výrobu lodí triedy Panamax. Podľa informácií príjemcu pomoci by sa na existujúcom zariadení lodenice dali vyrábať lode triedy Panamax, ktoré by boli dlhšie ako tie, ktoré sa vyrábajú dnes. Tieto lode by však museli byť zložené zo 170 sekcií s dĺžkou 16 m, pričom by proces výroby bol nerentabilný a neschopný konkurencie. Na dvíhanie takýchto lodí by sa musel použiť plávajúci žeriav, ktorý by podoprel časť lodného telesa presahujúcu dĺžku lodného výťahu. To by bolo ekonomicky nerentabilné a zvyšovalo by to riziko úrazov.

(61)

Po skončení investičného zámeru lodenica bude môcť vyrábať lode Panamax skladajúce sa zo 110 sekcií s dĺžkou do 32 m. Na výrobu týchto väčších sekcií sú potrebné investície do novej linky na výrobu panelov a podsekcií a tiež do vybudovania štyroch dodatočných stavenísk na výrobu sekcií. Po zväčšení kabín konzervačných liniek bude môcť lodenica tieto väčšie sekcie povrchovo upravovať. Investičný zámer bude preto znamenať racionalizáciu výrobného procesu VWS.

(62)

Investíciou do predĺženia lodného výťahu sa prispôsobí dĺžka výťahu dĺžke dvíhaných lodí. Plávajúci žeriav potom nebude potrebný. Predĺženie lodného výťahu teda uľahčí dvíhanie lodí Panamax.

(63)

Komisia preto dospela k názoru, že úprava výrobných zariadení, ktorou sa dosiahne hospodárna výroba lodí Panamax, je opatrením na ozdravenie alebo modernizáciu existujúcej lodenice.

(64)

Po realizácii investičného zámeru sa zvýši produktivita z 32,6 t ocele na 1 000 pracovných hodín v roku 2005 na približne 38,2 t ocele na 1 000 pracovných hodín. Investičný zámer teda zvýši produktivitu existujúcich zariadení. Kapacita lodenice v CGT sa nezmení (11). Pokiaľ ide o spracovanie ocele, kapacita sa zvýši z 56 000 t v roku 2005 na 64 000 t v roku 2006. Podľa názoru Komisie je tento rast kapacity spracovania ocele vedľajším efektom rastu produktivity, a v porovnaní s dosiahnutým zvýšením produktivity nie je nadmerný.

(65)

Komisia preto dospela k záveru, že tento investičný zámer ako celok spĺňa príslušné predpoklady na hodnotenie, že ide o investície do ozdravenia alebo modernizácie existujúcich zariadení. Komisia berie ďalej na vedomie, že pomoc sa obmedzuje na podporu oprávnených nákladov v zmysle usmernení na poskytovanie regionálnej investičnej pomoci a platná maximálna hranica 22,5 % zostáva zachovaná.

(66)

Komisia dospela k záveru, že plánovaná regionálna pomoc pre spoločnosť VWS spĺňa podmienky poskytovania regionálnej pomoci stanovené rámcom na poskytovanie pomoci na stavbu lodí. Plánovaná pomoc teda spĺňa predpoklady, aby sa dala pokladať za zlučiteľnú so spoločným trhom,

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/41

(1)

Komisii bolo 16. augusta 2006 doručené oznámenie podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi („nariadenie o fúziách“) o koncentrácii, ktorou podnik P.H. Glatfelter Company („Glatfelter“, USA) získal výhradnú kontrolu nad podnikom Lydney Business spoločnosti J.R. Crompton Ltd, spoločnosť v nútenej správe, („Lydney Business“, Spojené kráľovstvo) prostredníctvom kúpy aktív.

(2)

Glatfelter aj Lydney pôsobia v oblasti výroby vláknitých materiálov vyrábaných mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy. Preskúmanie trhu Komisiou ukázalo, že napriek vysokým podielom na celosvetovom trhu v oblasti vláknitých materiálov vyrábaných mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy bude oznamujúca strana obmedzená mnohými konkurentmi, najmä britským podnikom Purico, ktorý nedávno výrazne zvýšil výrobnú kapacitu v Číne. Hospodárskou súťažou v dôsledku alternatívnych materiálov k vláknitým materiálom vyrábaným mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy sa okrem toho obmedzí schopnosť oznamujúcej strany zvýšiť ceny. V rozhodnutí sa preto dospelo k záveru, že fúzia nebude viesť k závažnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže.

(3)

Glatfelter je výrobcom evidovaným na newyorskej burze v oblasti výroby „špeciálnych papierov“ a „zložených vlákien“. Medzi špeciálne papiere patria tapety, papier na tlačenie atď. Prostredníctvom svojich dcérskych závodov vyrába Glatfelter vlákno vyrábané mokrým procesom, ktoré sa používa na výrobu čajových vrecúšok, kávových filtrov a kávových vankúšikov, ako aj iných špeciálnych papierov.

(4)

Lydney Business je súčasťou aktív bývalej spoločnosti Crompton Ltd, spoločnosť v nútenej správe, (ďalej len „Crompton“, Spojené kráľovstvo). Crompton bol výrobcom špeciálnych papierov a vláknitých materiálov vyrábaných mokrým procesom a popredným dodávateľom pre odvetvie výroby čajových vrecúšok a kávových filtrov. Spoločnosť Crompton zahŕňala tri výrobné prevádzky s celkove šiestimi šikmými drôtovými strojmi na výrobu papiera v Spojenom kráľovstve: závod v Lydney s troma šikmými drôtovými strojmi a prevádzkou na výrobu polypropylénového vlákna, závod Simpson Clough s dvoma šikmými drôtovými strojmi a závod Devon Valley s jedným šikmým drôteným strojom a jedným plochým drôtovým strojom.

(5)

Po tom, čo súd 7. februára 2006 vyhlásil nútenú správu nad spoločnosťou Crompton (konanie vo veci platobnej neschopnosti v Spojenom kráľovstve), vymenovaní správcovia konkurznej podstaty („správcovia“) rozhodli o predaji aktív spoločnosti Crompton. Správcovia teda uskutočnili proces verejného predaja. Po zhodnotení niekoľkých počiatočných orientačných ponúk sa správcovia podľa oznamujúcej strany rozhodli vyzvať Glatfelter a ďalšie spoločnosti, aby predložili svoju konečnú ponuku.

(6)

Glatfelter získal 9. marca 2006 prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Glatfelter UK väčšinu aktív výrobného závodu spoločnosti Crompton v Lydney, Gloucestershire, Spojené kráľovstvo, vrátane všetkých hmotných a nehmotných aktív potrebných na pokračovanie v činnosti Lydney Business. Určité zmluvy a vnútorné funkcie, ktoré predtým zabezpečovalo riaditeľstvo spoločnosti Crompton, však boli vylúčené. Aktíva, ktoré sú predmetom transakcie, sa spoločne uvádzajú ako „Lydney Business“. Transakcia týkajúca sa nadobudnutia Lydney Business spoločnosťou Glatfelter sa uvádza ako „transakcia Lydney“.

(7)

Po predložení žiadosti o súhlas podľa článku 22 nariadenia o fúziách Komisii správcovia ukončili podmienečnú zmluvu so spoločnosťou Glatfelter, ktorá sa týkala Simpson Clough Business. Správcovia následne predali v júni 2006 závod Simpson Clough Business spoločnosti Purico. Okrem závodov Simpson Clough a Devon Valley spoločnosť Simpson Clough Business zahŕňa aj riaditeľstvo spoločnosti Crompton, práva na obchodné meno, určité zmluvy a obchodnú dcérsku spoločnosť Crompton v USA.

(8)

Tento prípad sa týka vláknitého materiálu vyrábaného mokrým procesom. Vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom sú hárky pórovitého tenkého papiera vyrobené zo zmesi prírodných a/alebo syntetických vlákien a vyrábajú sa na šikmých drôtových strojoch. Vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom sú tkanivá podobné papieru alebo látke z netkaného vlákna vyrábané v upravenom procese výroby papiera.

(9)

Pokiaľ ide o vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom, činnosti Glatfelter a Lydney Business sa prekrývajú v segmente výroby a predaja vláknitého materiálu vyrábaného mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy (čajové vrecúška, kávové filtre, kávové tobolky/vankúšiky). Prekrývanie sa týka aj využívania vlákna vyrábaného mokrým procesom pre batérie.

(10)

Oznamujúca strana potvrdila, že v dôsledku rôznych možností použitia (napríklad na filtráciu čaju a kávy, lepiace materiály pre batérie, črievka na klobásy, pauzovací papier) je nahraditeľnosť na strane dopytu medzi rôznymi druhmi vláknitých materiálov vyrábaných mokrým procesom obmedzená. Na základe vysokého stupňa nahraditeľnosti na strane ponuky oznamujúca strana určila za relevantný trh s výrobkami trh s vláknitým materiálom vyrábaným mokrým procesom.

(11)

Preskúmanie Komisie na trhu s vláknitým materiálom vyrábaným mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy ukázalo, že v dôsledku špecifikácií výrobku si zákazníci neobjednávajú vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom na iný účel, ako na balenie čaju a/alebo kávy. Nahraditeľnosť na strane dopytu je preto obmedzená, pretože triedy vláknitých materiálov vyrábaných mokrým procesom musia veľmi prísne spĺňať požiadavky, aby sa zabezpečila zhoda so spracovateľskými strojmi a požiadavkami na konečné použitie konkrétneho výrobku (napríklad pórovitosť, hrúbka, pružnosť, zhoda s regulačnými normami).

(12)

Pokiaľ ide o nahraditeľnosť na strane ponuky, oznamujúca strana tvrdí, že prechod od výroby vláknitého materiálu vyrábaného mokrým procesom používaného na jeden účel na výrobu vláknitého materiálu vyrábaného mokrým procesom používaného na iný účel si obvykle nevyžaduje značnú investíciu. To sa nepotvrdilo pri prešetrovaní trhu Komisiou. Niektoré šikmé drôtové stroje na výrobu papiera sú z hľadiska využitia do určitej miery flexibilné. Väčšina šikmých drôtových strojov je však skonštruovaná na konkrétny účel využitia. Uvedené stroje sa preto optimalizujú na výrobu konkrétneho druhu vláknitého materiálu vyrábaného mokrým procesom. V dôsledku toho dokážu vláknité materiály vyrábané mokrým procesom používaným v odvetví spracovania čaju a kávy vyrobiť obvykle iba tie šikmé drôtové stroje na výrobu papiera, ktoré boli skonštruované na tento účel.

(13)

Dokonca aj v prípade šikmých drôtových strojov, ktoré dokážu vyrábať vláknité materiály vyrábané mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy, ale v súčasnosti ich nevyrábajú, sú potrebné značné investície, aby dokázali vyrobiť vláknité materiály vyrábané mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy. Úprava šikmých drôtových strojov by si vyžiadala aj značný čas.

(14)

Vytvorenie nových prevádzok by si dokonca vyžiadalo vyššie investície a značne dlhší čas na prípravu. Okrem značných investícií do nových šikmých drôtových strojov by bolo nutné vytvoriť predajnú sieť, sieť technickej podpory a distribučnú sieť. Prešetrovanie trhu tiež ukazuje, že vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy sa pred predajom musí certifikovať a zákazníci musia ohodnotiť tento materiál na svojich strojoch.

(15)

V rozhodnutí sa preto dospelo k záveru, že relevantný trh s výrobkami zahŕňa vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy.

(16)

Prešetrovanie Komisiou v segmente trhu s vláknitým materiálom vyrábaným mokrým procesom na výrobu lepiacich materiálov pre batérie ukázalo, že existuje určitý stupeň nahraditeľnosti na strane ponuky. Keďže vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom, ktorý sa používa na výrobu lepiaceho papiera pre batérie, si nevyžaduje dodržiavať normy týkajúce sa kontaktu s jedlom, počet šikmých drôtových strojov na výrobu papiera, ktoré dokážu vyrobiť vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom používaný na výrobu lepiacich materiálov pre batérie, sa neobmedzuje na stroje, ktoré sa používajú, napríklad, na výrobu papiera na filtráciu čaju a kávy alebo črievok na klobásy. Väčšina strojov, ktoré dokážu vyrábať vláknité materiály vyrábané mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy, však dokáže vyrábať lepiaci papier pre batérie. Prešetrovanie trhu ukazuje, že vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom používaný na výrobu lepiacich materiálov pre batérie sa okrem toho vyrába na strojoch, ktoré okrem materiálov určených na iné účely, vyrábajú vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom, ktorý sa používa na výrobu vreciek do vysávačov, lepiacich pások a črievok na klobásy.

(17)

V rozhodnutí sa presná definícia trhu výrobkov ponechala otvorená, pretože dokonca aj na základe najužšieho vymedzenia relevantného trhu výrobkov, konkrétne „vláknitých materiálov vyrábaných mokrým procesom na lepiaci papier pre batérie“, nebude transakcia viesť k značnému narušeniu hospodárskej súťaže.

(18)

Oznamujúce strany tvrdili, že príslušnými geografickými trhmi sú celosvetové trhy.

(19)

Prešetrovaním trhu Komisiou sa potvrdilo, že geografickým trhom s vláknitými materiálmi vyrábanými mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy je celosvetový trh. Je to v dôsledku celosvetových štruktúr predaja a neexistencie nadmerných dopravných nákladov. Okrem toho sa v Číne objavila nová kapacita (stroj ZPM), ktorá by mohla obmedziť už existujúce subjekty, ktoré vyrábajú prevažne v EHP. Dodávatelia vláknitých materiálov vyrábaných mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy a väčšina zákazníkov, ktorí pôsobia na celom svete, tiež potvrdzujú tieto zistenia.

(20)

V rozhodnutí sa preto dospelo k záveru, že relevantným geografickým trhom s vláknitým materiálom vyrábaným mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy je celosvetový trh.

(21)

Aj keď zákazníci uviedli, že si vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom na výrobu lepiaceho papiera pre batérie obstarávajú a spracúvajú v rámci EHP, prešetrovaním trhu sa potvrdilo, že regulačné požiadavky nie sú vnímané ako bariéra obchodu na celosvetovej úrovni. Výrobcovia lepiaceho materiálu pre batérie obvykle odosielajú svoj výrobok do celého sveta. Nízke dopravné náklady okrem toho ukazujú v smere celosvetového trhu. Niektorí zákazníci vyjadrili strach z nedostatku technickej pomoci, ktorá nestimuluje ich ochotu dovážať. Tento nedostatok by sa mohol prekonať sieťou miestneho predaja a technickej podpory.

(22)

V rozhodnutí sa preto dospelo k záveru, že relevantným geografickým trhom s vláknitým materiálom vyrábaným mokrým procesom na výrobu lepiaceho papiera pre batérie je celosvetový trh.

(23)

Podiel zlúčeného subjektu v oblasti predaja na celosvetovom trhu s vláknitými materiálmi vyrábanými mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy predstavoval v roku 2005 60 – 70 % (Glatfelter 30 – 40 %, Lydney Business 20 – 30 %). Pred vyhlásením nútenej správy spoločnosti Crompton pôsobili na trhu traja hlavní konkurenti (Glatfelter, Crompton a Ahlstrom). Po uskutočnení oznámenej transakcie budú na trhu tiež traja dôveryhodní konkurenti (Glatfelter, Purico a Ahlstrom). Okrem získania závodov Simpson Clough a Devon Valley spoločnosti Crompton (spolu s obchodnou značkou spoločnosti Crompton) spoločnosť Purico otvára aj svoju novú kapacitu stroja ZPM v Číne, čím vstupuje na trh s vláknitým materiálom vyrábaným mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy viac menej súbežne s oznámenou transakciou. Podiel spoločnosti Ahlstrom na celosvetovom trhu je v súčasnosti približne [10 – 30 %] a podiel spoločnosti Purico približne [10 – 30 %].

(24)

Vysoký podiel na trhu a značný prírastok kapacity subjektu po nadobudnutí sú známkami vplyvu na trhu. Schopnosť strany zvýšiť ceny však bude obmedzená množstvom konkurentov, najmä spoločnosťou Purico. Nadobudnutím závodov Simpson Clough a Devon Valley spoločnosť Purico získala postavenie a výhody uznávaného dodávateľa, pokiaľ ide o zákazníkov, vrátane tých, ktorí pôsobia na celosvetovej úrovni. Výhody, ktoré Purico získala od spoločnosti Crompton spolu s jej najmodernejším strojom ZPM v Číne, poskytujú spoločnosti Purico osobitne výhodné postavenie umožňujúce účinne konkurovať svojím strojom ZPM v oblasti výroby vláknitého materiálu vyrábaného mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy. Ako sa potvrdilo pri prešetrovaní trhu, tento stroj predstavuje pre európskych výrobcov značné konkurenčné obmedzenie, pretože v súčasnosti je schopný vyrobiť približne 1 – 10 kt výrobkov za rok pre tie isté priemyselné odvetvia ako Simpson Clough, ktorými sú vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom, najmä na filtráciu čaju a kávy.

(25)

Okrem toho, ak by oznamujúca strana zvýšila ceny alebo znížila výrobu vláknitého materiálu vyrábaného mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy, spoločnosť Ahlstrom by mohla zvýšiť výrobu. Ak by Glatfelter výrazne zvýšila ceny, čím by pravdepodobne zvýšila ziskovosť spoločnosti Ahlstrom v prípade vláknitých materiálov vyrábaných mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy, Ahlstrom by mohla presmerovať kapacitu alebo by mohla investovať do rozšírenia kapacity úpravou existujúceho stroja alebo nákupom alebo úpravou opotrebovaného stroja. Ahlstrom má know-how a technológiu, aby mohla upraviť a prevádzkovať takýto stroj. Ahlstrom má už zavedenú aj distribučnú a predajnú sieť.

(26)

Nakoniec spoločnosť Glatfelter obmedzujú aj ďalší dodávatelia vláknitého materiálu vyrábaného mokrým procesom, ktorí sú schopní vyrábať vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy. V súčasnosti nie všetci dokážu vyrábať dvojvrstvové vláknité materiály vyrábané mokrým procesom a tiež sa zdá, že sa zameriavajú na menších zákazníkov, ktorí požadujú nižšie normy kvality ako väčšina väčších zákazníkov. Keď však títo dodávatelia zlepšia svoje vláknité materiály vyrábané mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy, pravdepodobne sa zamerajú aj na väčších zákazníkov. Aj keď sa nezamerajú na väčších zákazníkov, pravdepodobne budú schopní zvýšiť svoj objem predaja, čím znížia predaj iným výrobcom v oblasti filtrácie čaju a kávy, a neumožnia spoločnosti Glatfelter zvýšiť jej ceny alebo obmedziť výrobu.

(27)

Komisia tiež zistila, že na vláknité materiály vyrábané mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy sa vyvíja určitý konkurenčný tlak zo strany alternatívnych materiálov (napríklad netkané textílie a nylon). Hoci sa v súčasnosti nepredpokladá, že tieto alternatívne materiály výraznou mierou nahradia vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom, je pravdepodobné, že časť dopytu zákazníka sa v budúcnosti presmeruje na alternatívne materiály, čím sa uvoľní ďalšia kapacita na vláknitý materiál vyrábaný mokrým procesom na filtráciu čaju a kávy, a tým sa do určitej miery obmedzí schopnosť oznamujúcej strany uplatňovať vplyv na trhu a zvyšovať ceny.

(28)

V rozhodnutí sa preto dospelo k záveru, že jednostranné účinky nie sú pravdepodobné, pretože strana bude vo svojej schopnosti zvýšiť ceny obmedzovaná mnohými silnými konkurentmi a do určitej miery alternatívnymi materiálmi. Pokiaľ ide o koordinované účinky, v rozhodnutí sa dospelo tiež k záveru, že takéto účinky sú na základe dôkladného zváženia štruktúry trhu, reakcie zákazníkov a reakcie súčasných a potenciálnych konkurentov nepravdepodobné.

(29)

Prešetrovanie Komisie ukazuje, že segment trhu s lepiacim papierom pre batérie je charakterizovaný nízkym dopytom s vysokým potenciálom dodávky od iných výrobcov vláknitých materiálov vyrábaných mokrým procesom, koncentrovaným dopytom a tým, že predpokladaný podiel zlúčeného subjektu na trhu bude nízky. Komisia sa na uvedenom základe domnieva, že je nepravdepodobné, aby tento trh trpel antikonkurenčným vplyvom v dôsledku navrhnutej transakcie.

(30)

Poradný výbor pre koncentrácie na svojom 146. zasadnutí 6. decembra 2006 uviedol priaznivé stanovisko k návrhu rozhodnutia a schválil prijatie rozhodnutia.

(31)

V rozhodnutí sa dospelo k záveru, že navrhnutá koncentrácia významne nenaruší účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu ani na jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. Koncentrácia sa preto vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom a Dohodou o EHP v súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 8 ods. 1 nariadenia o fúziách a článkom 57 Dohody o EHP. Dospelo sa preto k záveru, že Komisia ústnym konaním vzala na vedomie stanovisko poradného výboru zo 6. decembra 2006, vzala na vedomie záverečnú správu vyšetrovateľa v tejto veci a schválila priložené rozhodnutie v anglickom jazyku, ktorý je autentickým jazykom.

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/45

(1)

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS bola v marci 2001 Spojenému kráľovstvu doručená žiadosť od firmy Makhteshim Agan Ltd. o začlenenie účinnej látky novaluron do prílohy I k smernici 91/414/EHS. V rozhodnutí Komisie 2001/861/ES (2) sa potvrdila úplnosť dokumentácie a bolo možné skonštatovať, že v zásade spĺňa požiadavky na údaje a informácie stanovené v prílohách II a III k tejto smernici.

(2)

Potvrdenie úplnosti dokumentačného súboru údajov bolo potrebné v záujme jeho následného podrobného preskúmania, ako aj umožnenia členským štátom udeliť prechodné povolenia na obdobie najviac troch rokov pre prípravky na ochranu rastlín, ktoré obsahujú uvedenú účinnú látku, v súlade s podmienkami stanovenými v článku 8 ods. 1 smernice 91/414/EHS, a predovšetkým s podmienkou súvisiacou s podrobným hodnotením účinnej látky a prípravku na ochranu rastlín vzhľadom na požiadavky ustanovené v tejto smernici.

(3)

Účinky tejto účinnej látky na zdravie ľudí a na životné prostredie boli posudzované v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 a 4 smernice 91/414/EHS pre spôsoby požitia, ktoré navrhol žiadateľ. Spravodajský členský štát predložil 19. septembra 2005 Komisii návrh hodnotiacej správy.

(4)

Po predložení návrhu hodnotiacej správy spravodajským členským štátom Komisia uznala za potrebné požiadať žiadateľa o ďalšie informácie a spravodajský členský štát o preskúmanie týchto informácií a predloženie svojho hodnotenia. Preskúmanie dokumentácie ešte stále prebieha, a preto nebude možné vykonať celkové hodnotenie podľa časového plánu ustanoveného v smernici 91/414/EHS.

(5)

Vzhľadom na to, že sa v rámci hodnotenia doposiaľ nezistil nijaký dôvod na bezprostredné obavy, členské štáty by mali mať možnosť predĺžiť dočasné povolenia udelené pre prípravky na ochranu rastlín s obsahom príslušnej účinnej látky o ďalšie obdobie v trvaní 24 mesiacov v súlade s ustanoveniami článku 8 smernice 91/414/EHS s cieľom umožniť pokračovanie skúmania dokumentačného súboru údajov. Očakáva sa, že hodnotenie a rozhodovací proces v súvislosti s rozhodnutím o možnom zahrnutí novaluronu do prílohy I sa ukončí v rámci 24 mesiacov.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/46

(1)

Rada v odpovedi na oficiálnu výzvu vlády Konžskej demokratickej republiky (KDR) prijala 9. decembra 2004 jednotnú akciu 2004/847/SZBP o policajnej misii Európskej únie v Kinshase (KDR) týkajúcu sa Integrovanej policajnej jednotky (EUPOL „Kinshasa“) (1), ktorú predpokladala všeobecná a všestranná dohoda o prechode v Konžskej demokratickej republike podpísaná v Pretórii 17. decembra 2002 a memorandum o bezpečnosti a armáde z 29. júna 2003.

(2)

Po prijatí ústavy KDR 18. februára 2006 sa v KDR v roku 2006 uskutočnili voľby, ktoré ukončili proces prechodu a umožnili v roku 2007 vznik vlády. Vládny program obsahuje najmä celkovú reformu sektora bezpečnosti, vypracovanie národnej koncepcie, ako aj prioritné reformné opatrenia v oblasti polície, ozbrojených síl a justície.

(3)

Organizácia Spojených národov potvrdila svoju podporu reforme sektora bezpečnosti vo viacerých rezolúciách Bezpečnostnej rady a v KDR vedie misiu Organizácie Spojených národov v KDR (MONUC), ktorá prispieva k bezpečnosti a stabilite v krajine. Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala 15. mája 2007 rezolúciu 1756 (2007), ktorou sa predlžuje mandát misie MONUC a ktorá umožňuje prispieť v úzkej spolupráci s ostatnými medzinárodnými partnermi vrátane Európskej únie (EÚ) k úsiliu zameranému na podporu vlády v počiatočnom procese plánovania reformy sektora bezpečnosti.

(4)

EÚ preukázala svoju trvalú podporu procesu prechodu v KDR a reforme sektora bezpečnosti, a to aj uskutočnením troch operácií v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP): EUSEC RD Congo (2), EUPOL Kinshasa a operácie EUFOR RD Congo (3).

(5)

EÚ, berúc do úvahy záujem zaujať komplexný prístup, ktorý prepojí jednotlivé prebiehajúce iniciatívy, uviedla v záveroch Rady prijatých 15. septembra 2006 svoju pripravenosť zabezpečiť koordináciu úsilia, ktoré vyvíja medzinárodné spoločenstvo v sektore bezpečnosti v úzkej spolupráci s Organizáciou Spojených národov a ktoré je zamerané na podporu konžských orgánov v tejto oblasti.

(6)

V tejto súvislosti v októbri 2006 a marci 2007 uskutočnil Generálny sekretariát Rady a útvary Komisie v spolupráci s konžskými orgánmi dve hodnotiace misie v KDR s cieľom rozvíjať komplexný prístup EÚ v oblasti reformy sektora bezpečnosti.

(7)

Rada 7. decembra 2006 prijala jednotnú akciu 2006/913/SZBP, ktorou sa mení, dopĺňa a predlžuje jednotná akcia 2004/847/SZBP. Nový mandát, ktorý trvá do 30. júna 2007, umožnil misii EUPOL „Kinshasa“ taktiež posilniť svoje poradné kapacity vo vzťahu ku konžskej polícii s cieľom uľahčiť proces reformy sektora bezpečnosti v KDR spoločne s misiou EUSEC RD Congo.

(8)

Rada 14. mája 2007 schválila koncepciu operácií týkajúcich sa policajnej misie v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky v súvislosti s reformou sektora bezpečnosti a jeho vzťahu k zložkám justície v KDR pod názvom EUPOL RD Congo. Táto koncepcia predovšetkým ustanovuje, že činnosť EUPOL Kinshasa a činnosť EUPOL RD Congo budú na seba plynulo naväzovať.

(9)

V rovnaký deň, 14. mája 2007, Rada prijala revidovanú všeobecnú koncepciu týkajúcu sa pokračovania poradnej a pomocnej misie EUSEC RD Congo v oblasti reformy sektora bezpečnosti v KDR.

(10)

Mali by sa podporovať synergie medzi týmito dvoma misiami, EUSEC RD Congo a EUPOL RD Congo, pričom by sa malo rovnako zohľadniť aj prípadné spojenie týchto dvoch misií do jedinej misie.

(11)

Na posilnenie súdržnosti činností EÚ v KDR by sa mala v Kinshase, ako aj v Bruseli zabezpečiť čo najužšia koordinácia medzi jednotlivými aktérmi EÚ, najmä prostredníctvom vhodných dojednaní. Osobitný zástupca EÚ (OZEÚ) pre oblasť Veľkých jazier v Afrike by mal s ohľadom na svoj mandát zohrávať v tejto súvislosti kľúčovú úlohu.

(12)

Rada 15. februára 2007 prijala jednotnú akciu 2007/112/SZBP (4), ktorou sa Roeland VAN DE GEER vymenúva za nového OZEÚ pre oblasť Veľkých jazier v Afrike.

(13)

Generálny tajomník/vysoký splnomocnenec (GT/VS) zaslal 11. mája 2007 konžským orgánom list s cieľom informovať ich o pripravenosti EÚ pokračovať vo svojom súčasnom angažovaní sa v oblasti reformy sektora bezpečnosti a toto angažovanie prehĺbiť, ako aj s cieľom získať zo strany konžských orgánov na tento účel formálny súhlas. Konžské orgány listom z 2. júna 2007 formálne prijali ponuku EÚ a požiadali ju o nasadenie misie na tento účel.

(14)

Tretie štáty by sa mali zúčastniť na projekte v súlade so všeobecnými usmerneniami, ktoré definovala Európska rada.

(15)

Mandát misie sa vykonáva v kontexte bezpečnosti, ktorá by sa mohla zhoršiť, čo by poškodilo ciele SZBP, ako sa vymedzuje v článku 11 zmluvy,

—

prispieva k reforme a reštrukturalizácii národnej konžskej polície (PNC) podporou vytvorenia životaschopných, profesionálnych a multietnických/integrovaných policajných síl so zohľadnením dôležitosti blízkosti polície v celej krajine, pričom konžské orgány sa tohto procesu plne zúčastňujú,

—

prispieva k zlepšeniu súčinnosti medzi políciou a systémom trestného súdnictva vo všeobecnosti,

—

prispieva k zabezpečeniu súdržnosti celého úsilia v oblasti reformy sektora bezpečnosti,

—

koná v úzkej spolupráci s misiou EUSEC RD Congo a projektmi Komisie a svoju činnosť koordinuje s ostatným úsilím v oblasti reformy polície a trestného súdnictva dohodnutým na medzinárodnej úrovni.

a)

vedúci misie;

b)

tím policajných poradcov na strategickej úrovni;

c)

tím policajných poradcov na operačnej úrovni;

d)

tím právnych poradcov na strategickej a operačnej úrovni;

e)

podporný administratívny personál.

a)

odborníci zaradení do jednotlivých pracovných skupín v oblasti reformy polície, ako aj poradcovia pridelení na kľúčové organizačné a riadiace posty výboru na dozor nad reformou polície (CSRP) ustanoveného konžskými orgánmi;

b)

odborníci pridelení k národnej konžskej polícii (PNC), najmä na kľúčové posty, ako aj odborníci pridelení na účely zaškolenia justičnej polície a poriadkovej polície;

c)

podpora v oblasti trestného práva na účely prepojenia činností v oblasti polície s trestným súdnictvom a prijatia opatrení nadväzujúcich na dôležité aspekty reformy trestného súdnictva vrátane vojenského trestného práva;

d)

odborné poradenstvo s cieľom prispieť k práci týkajúcej sa horizontálnych aspektov reformy sektora bezpečnosti.

a)

výdavky sa spravujú v súlade s pravidlami a postupmi Spoločenstva, ktoré sa uplatňujú na rozpočet, s tou výnimkou, že žiadne predbežné financovanie nezostáva vlastníctvom Spoločenstva. Štátni príslušníci tretích štátov môžu predkladať ponuky do verejnej súťaže;

b)

vedúci misie plne informuje Komisiu, ktorá nad ním vykonáva dohľad, o uskutočnených činnostiach v rámci svojej zmluvy.

13.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/52

(1)

Rada na základe oficiálneho vyzvania Konžskej demokratickej republiky (KDR) prijala 2. mája jednotnú akciu 2005/355/SZBP o poradnej a pomocnej misii Európskej únie v oblasti reformy sektora bezpečnosti v Konžskej demokratickej republike (KDR) (1) (EUSEC RD Congo), predovšetkým na podporu prechodného procesu v KDR vrátane vytvorenia reštrukturalizovanej a integrovanej národnej armády, zriadenej globálnou a úplnou dohodou, ktorú podpísali konžské strany 17. decembra 2002 v Pretórii a po ktorej nasledoval záverečný akt podpísaný 2. apríla 2003 v Sun City.

(2)

Voľby, ktoré sa konali v roku 2006 po ratifikácii ústavy tretej Konžskej republiky v roku 2005 predstavovali koniec prechodného procesu a umožnili vytvorenie vlády v roku 2007, ktorá prijala vládny program zameraný predovšetkým na globálnu reformu sektora bezpečnosti, vypracovanie národnej koncepcie, ako aj na prioritné reformné činnosti v oblasti polície, ozbrojených síl a spravodlivosti.

(3)

Organizácia Spojených národov opätovne potvrdila svoju podporu prechodnému procesu a reforme sektora bezpečnosti prostredníctvom viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady a v KDR vedie misiu Organizácie Spojených národov v Konžskej demokratickej republike (MONUC), ktorá prispieva k bezpečnosti a stabilite v krajine. Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala 15. mája 2007 rezolúciu 1756 (2007), ktorou sa predlžuje mandát misie MONUC a ktorá umožňuje prispieť v úzkej koordinácii s ostatnými medzinárodnými partnermi, a najmä Európskou úniou (EÚ), k úsiliu zameranému na podporu vlády v počiatočnom procese plánovania reformy sektora bezpečnosti.

(4)

EÚ vyjadrila trvalú podporu prechodnému procesu v KDR a reforme sektora bezpečnosti, a to aj prijatím dvoch ďalších jednotných akcií, jednotnej akcie 2004/847/SZBP z 9. decembra 2004 o policajnej misii Európskej únie v Kinshase (KDR) týkajúcej sa Integrovanej policajnej jednotky (EUPOL Kinshasa) (2) a jednotnej akcie 2006/319/SZBP z 27. apríla 2006 o vojenskej operácii Európskej únie na podporu misie Organizácie Spojených národov v Konžskej demokratickej republike (MONUC) počas volebného procesu (3) (operácia EUFOR RD Congo).

(5)

EÚ, berúc do úvahy záujem zaujať globálny prístup, ktorý prepojí jednotlivé prebiehajúce iniciatívy, uviedla v záveroch Rady prijatých 15. septembra 2006 svoju pripravenosť zabezpečiť koordináciu úsilia, ktoré vyvíja medzinárodné spoločenstvo v sektore bezpečnosti v úzkej spolupráci s Organizáciou Spojených národov a ktoré je zamerané na podporu konžských úradov v tejto oblasti.

(6)

Rada 14. mája 2007 prijala zrevidovanú všeobecnú koncepciu týkajúcu sa pokračovania poradnej a pomocnej misie v oblasti reformy sektora bezpečnosti v KDR.

(7)

Rada 14. mája 2007 schválila koncepciu operácií týkajúcu sa policajnej misie v rámci európskej politiky v oblasti bezpečnosti a obrany a jej vzťahu k zložkám justície v Konžskej demokratickej republike pod názvom EUPOL RD Congo. Rada 12. júna 2007 prijala jednotnú akciu Rady o policajnej misii v rámci reformy sektora bezpečnosti a jeho vzťahu k zložkám spravodlivosti v Konžskej demokratickej republike (EUPOL RD Congo). Táto misia nahradí misiu EUPOL Kinshasa.

(8)

Synergie medzi týmito dvoma misiami, EUPOL RD Congo a EUSEC RD Congo, by sa mali podporiť, pričom by sa mala vziať do úvahy možnosť, že sa tieto dve misie spoja do jedinej misie.

(9)

Na posilnenie súladu činností EÚ v KDR by sa mala v Kinshase, ako aj v Bruseli zabezpečiť čo najužšia koordinácia medzi jednotlivými aktérmi EÚ, najmä prostredníctvom vhodných dojednaní. Osobitný zástupca EÚ (OZEÚ) pre oblasť Veľkých jazier v Afrike by mal s ohľadom na svoj mandát zohrávať v tejto súvislosti významnú úlohu.

(10)

Rada prijala 15. februára 2007 jednotnú akciu 2007/112/SZBP (4), ktorou sa Roeland VAN DE GEER vymenúva za nového osobitného zástupcu EÚ pre oblasť Veľkých jazier v Afrike.

(11)

Generálny tajomník/vysoký splnomocnenec (GT/VS) pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku zaslal 11. mája 2007 vláde KDR list, v ktorom vyjadril obnovený záväzok EÚ.

(12)

Jednotná akcia 2005/355/SZBP bola viackrát zmenená a doplnená s cieľom posilniť misiu, najmä jednotnou akciou 2005/868/SZBP o vykonávaní projektu technickej pomoci zameraného na modernizáciu reťazca platieb ministerstva obrany KDR a jednotnou akciou 2007/192/SZBP o zriadení jednotky poverenej podporou konkrétnych projektov, ktoré financujú alebo realizujú členské štáty a radcovia na úrovni provinčných vojenských správ. Mandát misie trvá do 30. júna 2007 a mal by sa predĺžiť a upraviť na základe zrevidovanej koncepcie misie.

(13)

Uvedená jednotná akcia a jej následné zmeny a doplnenia by sa v záujme jasnosti mali nahradiť novou jednotnou akciou.

(14)

Tretie štáty by sa mali zúčastniť na projekte v súlade so všeobecnými usmerneniami, ktoré definovala Európska rada.

(15)

Súčasná bezpečnostná situácia v KDR sa môže zhoršiť, čo môže mať vážne následky na proces posilňovania demokracie, právneho štátu a medzinárodnej a regionálnej bezpečnosti. Nepretržité politické úsilie a nasadenie zdrojov EÚ prispeje k upevneniu stability v tomto regióne,

a)

poskytovania poradenstva a pomoci konžským orgánom v ich práci zameranej na integráciu, reštrukturalizáciu a obnovu konžskej armády, najmä:

b)

riadenia a ukončenia projektu technickej pomoci týkajúceho sa modernizácie reťazca platieb ministerstva obrany KDR, ďalej len „projekt reťazca platieb“, s cieľom plniť úlohy vymedzené vo všeobecnej koncepcii tohto projektu;

c)

určenia a pomoci pri vypracovaní rôznych projektov a možností, ktoré EÚ alebo jej členské štáty môžu podporiť v oblasti reformy sektora bezpečnosti;

d)

dohľadu a zabezpečenia vykonávania osobitných projektov financovaných alebo iniciovaných členskými štátmi v rámci cieľov misie, a to v koordinácii s Komisiou;

a

e)

prispenia k zabezpečeniu súladu všetkého úsilia vynaloženého v oblasti RSB.

a)

kancelária v Kinshase, ktorú tvoria hlavne:

b)

poradcovia pridelení na kľúčové miesta v rámci ústrednej administratívy ministerstva obrany v Kinshase, ako aj v rámci provinčných administratív, ktoré patria pod ministerstvo obrany;

c)

skupina poverená projektom reťazca platieb, ktorá pozostáva z:

a)

výdavky sa spravujú v súlade s pravidlami a postupmi Spoločenstva, ktoré sa uplatňujú na rozpočet s výnimkou, že žiadne predbežné financovanie nezostáva vlastníctvom Spoločenstva. Štátni príslušníci tretích štátov môžu predkladať ponuky do verejnej súťaže;

b)

vedúci misie podáva Komisii, ktorá nad ním vykonáva dohľad, úplné správy o uskutočnených činnostiach v rámci svojej zmluvy.