5.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/1

(1)

Niektoré členské štáty čelia osobitným problémom pri financovaní svojich programov rozvoja vidieka podľa nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (1). Tieto členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať systém dobrovoľnej modulácie na posilnenie svojej politiky v oblasti rozvoja vidieka. Táto možnosť by sa mala ponúknuť tým členským štátom, v ktorých sa už dobrovoľná modulácia uplatňuje podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1655/2004 z 22. septembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá pre prechod z voliteľného modulačného systému zriadeného článkom 4 nariadenia Rady (ES) č. 1259/1999 na povinný modulačný systém zriadený nariadením Rady (ES) č. 1782/2003 (2), alebo ktorým bola udelená výnimka podľa článku 70 ods. 4a nariadenia (ES) č. 1698/2005 z požiadavky spolufinancovať podporu Spoločenstva. Dobrovoľná modulácia by mala mať formu znížených priamych platieb v zmysle článku 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 1782/2003 (3), pričom by sa finančné prostriedky zodpovedajúce príslušnému zníženiu použili na financovanie plánov rozvoja vidieka podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005. Zníženia priamych platieb uplatňované v súvislosti s dobrovoľnou moduláciou by mali dopĺňať tie, ktoré vychádzajú z uplatňovania povinnej modulácie ustanovenej v článku 10 nariadenia (ES) č. 1782/2003.

(2)

S cieľom uľahčiť jej administratívne vykonávanie by sa pravidlá uplatňované pri dobrovoľnej modulácii mali zosúladiť s pravidlami, ktoré sa uplatňujú na povinnú moduláciu podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 1782/2003, vrátane základu pre výpočet.

(3)

S cieľom zohľadniť špecifickú situáciu malých poľnohospodárov by sa v prípade uplatnenia dobrovoľnej modulácie mala poskytnúť dodatočná suma pomoci, ako je to v prípade povinnej modulácie. Táto dodatočná suma by sa mala rovnať sume vyplývajúcej z uplatnenia dobrovoľnej modulácie na prvých 5 000 EUR priamych platieb v rámci stropov, ktoré má Komisia určiť.

(4)

Pokiaľ ide o členské štáty, v ktorých sa dobrovoľná modulácia už používa, nové opatrenia dobrovoľnej modulácie ustanovené v tomto nariadení by sa mali čo najviac obmedziť v odklone od existujúceho mechanizmu, aby sa predišlo vytvoreniu zbytočnej administratívnej záťaže, v zasahovaní do vykonávacích opatrení, ktoré sú už niekoľko rokov ustanovené a ktorým sa už poľnohospodári prispôsobili po praktickej i po hospodárskej stránke. Preto sa zdá byť vhodné, aby členské štáty uplatňujúce dobrovoľnú moduláciu získali po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia právo na zachovanie určitých dobre fungujúcich prvkov ich súčasného systému, pričom by sa vyhli neodôvodnenému nerovnakému zaobchádzaniu s poľnohospodármi. Okrem toho by sa na zabezpečenie súladu nových opatrení s vykonávacími postupmi režimu jednotnej platby malo umožniť uplatňovanie regionálne odlišných sadzieb dobrovoľnej modulácie len tým členským štátom, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na regionálnej úrovni, ako to ustanovuje článok 58 nariadenia (ES) č. 1782/2003.

(5)

Využívanie finančných prostriedkov, ktoré vyplýva z uplatňovania dobrovoľnej modulácie nesmie podliehať stropom platným pre príspevok z EPFRV podľa nariadenia (ES) č. 1698/2005. Mala by sa preto ustanoviť výnimka z uvedeného nariadenia. Opatrenia týkajúce sa zálohových platieb uplatniteľné na EPFRV podľa nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (4) by sa na tieto finančné prostriedky nemali vzťahovať.

(6)

S cieľom prijímať informované rozhodnutia o uplatňovaní dobrovoľnej modulácie by mali členské štáty vykonať dôkladné posúdenia potenciálneho vplyvu takejto modulácie, najmä pokiaľ ide o hospodársku situáciu poľnohospodárov, na ktorých sa táto modulácia vzťahuje, a dosah na ich relatívnu pozíciu v poľnohospodárstve. Vplyv vykonávania dobrovoľnej modulácie by mali členské štáty, ktoré ju uplatňujú, dôkladne monitorovať. Komisia by mala byť informovaná o posúdení vplyvu a výsledkoch monitorovania s cieľom ďalšieho rozvoja politík.

(7)

Dobrovoľná modulácia by sa mala zvážiť v širšom kontexte finančných prostriedkov Spoločenstva určených na rozvoj vidieka. Jej príspevok by sa mal analyzovať okrem iného aj v súvislosti s posúdeniami vplyvu členských štátov. Na základe tejto analýzy Komisia predloží do konca roku 2008 správu Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej predstaví skúsenosti z jej vykonávania za uvedené obdobie.

(8)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(9)

Pri určovaní ročného stropu výdavkov financovaných Európskym poľnohospodárskym záručným fondom by sa mali zohľadniť sumy vyplývajúce z uplatňovania dobrovoľnej modulácie a do nariadenia (ES) č. 1290/2005 by sa mala doplniť možnosť prijať podrobné pravidlá týkajúce sa najmä dobrovoľnej modulácie.

(10)

Nariadenie (ES) č. 1290/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

a)

v ktorých sa v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia uplatňuje systém dodatočného zníženia priamych platieb uvedený v článku 1 nariadenia (ES) č. 1655/2004 alebo

b)

ktorým bola udelená výnimka podľa článku 70 ods. 4a nariadenia (ES) č. 1698/2005 z požiadavky spolufinancovať podporu Spoločenstva,

a)

odchylne od článku 1 ods. 3 neuplatní ustanovenia druhého pododseku uvedeného odseku a/alebo

b)

odchylne od článku 1 ods. 4 uplatní sadzby, ktoré sú regionálne odlíšené podľa objektívnych kritérií. Maximálna sadzba pre akýkoľvek región každého dotknutého členského štátu je 20 %.

a)

ročné sadzby dobrovoľnej modulácie za každý región a za celé územie;

b)

celkové ročné sumy, ktoré sa majú znížiť v rámci dobrovoľnej modulácie;

c)

v príslušných prípadoch celkové ročné dodatočné sumy potrebné na pokrytie dodatočnej sumy pomoci uvedenej v článku 1 ods. 3 druhom pododseku;

d)

štatistické a iné podporné údaje použité na stanovenie súm uvedených v písmenách b) a c).

a)

výpočtu v prípade jedinej vnútroštátnej sadzby dobrovoľnej modulácie;

b)

v prípade členských štátov uplatňujúcich regionálne odlíšené sadzby, súm oznámených členskými štátmi v ich žiadostiach, ako sú ustanovené v článku 3 ods. 2, alebo aktualizovaných súm ustanovených v článku 3 ods. 3.

a)

s postupom uvedeným v článku 90 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1698/2005, ktorý sa vzťahuje najmä na ustanovenia na začlenenie dobrovoľnej modulácie do programovania rozvoja vidieka, alebo prípadne

b)

s postupom uvedeným v článku 41 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1290/2005, ktorý sa vzťahuje najmä na ustanovenia o finančnom riadení dobrovoľnej modulácie a na začlenenie systému dodatočných znižovaní priamych platieb uvedených v článku 1 nariadenia (ES) č. 1655/2004 do systému ustanoveného týmto nariadením.

1.

V článku 12 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Komisia stanoví sumy, ktoré sa podľa článku 10 ods. 2, článkov 143d a 143e nariadenia (ES) č. 1782/2003 a článku 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 378/2007 (6) sprístupnia EPFRV.

2.

V úvodných podmienkach článku 42 sa druhá veta nahrádza takto:

„Tieto pravidlá zahŕňajú najmä:“.

5.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/5

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

5.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/7

(1)

Z prehľadu uvedeného v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 950/2006 vyplýva, že pre kvótu podľa článku 24 nariadenia (ES) č. 950/2006 a s poradovým číslom 09.4318 sú ešte k dispozícii množstvá cukru.

(2)

Za týchto okolností musí Komisia uviesť, že príslušné limity neboli dosiahnuté,

5.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/8

(1)

Vymedzenie pojmu hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v rámci režimu jednotnej platby stanovenom v článku 44 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa zmenilo a doplnilo v nariadení Rady (ES) č. 2012/2006 (2) tak, že v súčasnosti je možné poskytnúť podporu na akúkoľvek plochu, na ktorej sú vysadené olivovníky.

(2)

Podľa článku 20 nariadenia (ES) č. 1782/2003, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 2012/2006, môžu členské štáty, ktoré neuplatňujú pomoc pre olivové háje ustanovenú v kapitole 10b hlavy IV uvedeného nariadenia, rozhodnúť o zahrnutí geografického informačného systému pre pestovanie olív. V súvislosti s touto zmenou a doplnením je vhodné zmeniť a doplniť článok 12 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 (3), ktorý sa týka obsahu jednotnej žiadosti, pokiaľ ide o olivové parcely, a body 1 a 3 prílohy XXIV k nariadeniu Komisie (ES) č. 1973/2004 (4), pokiaľ ide o vymedzenie pojmu spôsobilý olivovník (olivovníky, na ktoré je možné poskytnúť podporu) a výpočet celkového počtu oprávnených hektárov na použitie platobných nárokov.

(3)

V článku 33 nariadenia (ES) č. 796/2004 sa ustanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1782/2003 o podmienkach overovania obsahu tetrahydrokanabinolu v konope. Od roku 2007 bude pestovanie konope na iné účely ako na vlákno podľa kapitoly 4 hlavy III nariadenia (ES) č. 1782/2003 povolené v rámci režimu jednotnej platby ako využívanie pôdy. Z tohto dôvodu by sa článok 33 a príloha II k nariadeniu (ES) č. 796/2004 mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

V súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 796/2004 oznámili členské štáty Komisii výsledky testov na určenie hladiny tetrahydrokanabinolu v odrodách konope zasiatych v roku 2006. Tieto výsledky by sa mali zohľadniť pri zostavovaní zoznamu odrôd konope oprávnených na priame platby v nadchádzajúcich hospodárskych rokoch a zoznamu odrôd dočasne povolených na hospodársky rok 2007/2008. Niektoré z týchto odrôd by mali byť v súvislosti s overovaním obsahu tetrahydrokanabinolu predložené na postup B, ktorý je ustanovený v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 796/2004.

(5)

Od roku 2007 sa pomoc na energetické plodiny ustanovená v kapitole 5 hlavy IV nariadenia (ES) č. 1782/2003 bude uplatňovať v prípade nových členských štátov, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu. Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na skupiny plodín vzhľadom na pomoc pre energetické plodiny, by sa takisto mali uplatňovať v prípade nových členských štátov.

(6)

Článok 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 796/2004 sa zrušil nariadením Komisie (ES) č. 263/2006 (5). Z tohto dôvodu by sa článok 136 nariadenia (ES) č. 1973/2004 mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

V nariadení (ES) č. 270/2007 sa zmenili a doplnili pravidlá potenciálneho využitia cukrovej repy na výrobu energetických produktov. Preto je vhodné ustanoviť zodpovedajúce podmienky pestovania týchto plodín na plochách, ktoré prichádzajú do úvahy v súvislosti s využívaním práv pri plochách ležiacich úhorom.

(8)

Nariadenie (ES) č. 796/2004 a nariadenie (ES) č. 1973/2004 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

Zmeny a doplnenia nariadenia Rady (ES) č. 953/2006 (6) a nariadení (ES) č. 2012/2006 a (ES) č. 270/2007 sa uplatňujú od 1. januára 2007. Preto by sa zodpovedajúce zmeny a doplnenia ustanovené v tomto nariadení mali uplatňovať od toho istého dátumu.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre priame platby,

1.

V článku 12 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„V členských štátoch, ktoré pri identifikácii poľnohospodárskych pozemkov uvedených v článku 20 nariadenia (ES) č. 1782/2003 používajú aj geografický informačný systém pre pestovanie olív, sa v grafickom materiáli vzťahujúcom sa na pozemky s olivami, ktorý sa poskytuje poľnohospodárom, uvádza pre každý pozemok počet spôsobilých olivovníkov a ich umiestnenie na pozemku, ako aj plocha olivovníkov v olivových GIS-ha v súlade s bodom 3 prílohy XXIV k nariadeniu (ES) č. 1973/2004.“

2.

V článku 33 ods. 4 a článku 33 ods. 5 sa v prvom a druhom pododseku vypúšťajú slová „pestované na vlákno“.

3.

Príloha II sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

1.

Článok 136 sa nahrádza takto:

„Článok 136

Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 796/2004

Bez toho, aby bol dotknutý článok 143b ods. 6 tretí pododsek nariadenia (ES) č. 1782/2003, sa pri režime jednotnej platby na plochu uplatňuje nariadenie (ES) č. 796/2004 s výnimkou jeho článku 7, článku 8 ods. 2 písm. b) a c), článku 12 ods. 1 písm. c) a článku 12 ods. 2, článku 13 ods. 2 až 8, článku 14 ods. 2 a 3, článkov 16 a 17, článku 21 ods. 3, článku 24 ods. 1 písm. b), d) a e), článku 26 ods. 1 písm. a), b) a c) a článku 26 ods. 2 písm. b), c) a d), článku 27 ods. 2 písm. g), h), i) a j), článku 28 ods. 1 písm. d), článku 30 ods. 3, článku 31, článkov 34 až 40, článku 49 ods. 2, článku 50 ods. 2, 4, 5 a 6, článkov 51 až 64, článku 69 a článku 71 ods. 1.“

2.

V článku 143 ods. 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

3.

Príloha XXIV sa mení a dopĺňa takto:

5.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/12

(1)

Z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii je potrebné robiť určité zmeny a doplnenia nariadenia Komisie (ES) č. 753/2002 (2).

(2)

Článkom 28 nariadenia (ES) č. 753/2002 sa ustanovujú špecifické pravidlá pre stolové vína so zemepisným označením a uvádza sa v ňom zoznam termínov používaných v rôznych regiónoch členských štátov na opis takýchto vín. Tento zoznam je potrebné upraviť doplnením príslušných termínov používaných v Bulharsku a Rumunsku.

(3)

Zoznam tradičných špecifických termínov uvádzaných v článku 29 nariadenia (ES) č. 753/2002 a dodatočných tradičných termínov uvádzaných v článku 23 uvedeného nariadenia je potrebné upraviť doplnením príslušných termínov používaných v Bulharsku a Rumunsku.

(4)

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 753/2002 sa uvádza zoznam odrôd viniča a ich synoným, ktoré zahŕňajú zemepisné označenie a môžu sa uvádzať na etiketách vín. Uvedenú prílohu je potrebné upraviť doplnením príslušných termínov, ktoré sa používali v Bulharsku a Rumunsku v deň uplatnenia tohto nariadenia.

(5)

Názov „Tokaj“ označuje „akostné víno z ohraničenej vinohradníckej plochy“ pochádzajúce z oblasti okolo hraníc Maďarska a Slovenska a je aj súčasťou talianskych a francúzskych názvov odrôd viniča: „Tocai italico“, „Tocai friulano“ a „Tokay pinot gris“. Súčasná existencia názvov týchto troch odrôd a zemepisného označenia je časovo ohraničená do 31. marca 2007 a je výsledkom dvojstrannej dohody z 23. novembra 1993 medzi Európskym spoločenstvom a Maďarskou republikou, ktorá sa stala súčasťou „acquis“1. mája 2004. Od 1. apríla 2007 sa názvy týchto troch odrôd vypúšťajú z prílohy II k nariadeniu (ES) č. 753/2002 a pokiaľ ide o názov odrody „Tocai friulano“, ten sa nahrádza novým názvom odrody „Friulano“.

(6)

Nakoniec sa v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 753/2002 uvádza zoznam tradičných termínov, ktoré sa uvádzajú alebo sa môžu uvádzať na etiketách vín. Táto príloha sa musí upraviť, aby sa zohľadnili na jednej strane nové tradičné termíny z Cypru a na druhej strane tradičné termíny používané v Bulharsku a Rumunsku.

(7)

Nariadenie (ES) č. 753/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre víno,

1.

V článku 28 sa prvý odsek mení a dopĺňa takto:

2.

Článok 29 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Príloha II sa nahrádza prílohou I k tomuto nariadeniu.

4.

Príloha III sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

5.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/21

(1)

V záujme zabezpečenia harmonizovanejšieho prístupu k ľudským zdrojom v európskej verejnej službe je vhodné zosúladiť ustanovenia Služobného poriadku Európskej obrannej agentúry so zodpovedajúcimi ustanoveniami Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o príspevku na presídlenie, odchodné, príspevku na nezaopatrené dieťa, dodržiavaní zásady nediskriminácie a o dávkach určených pre pracovníkov vymenovaných za vedúceho oddelenia, riaditeľa alebo generálneho riaditeľa. Z rovnakého dôvodu je potrebné zohľadniť skúsenosti získané pri uplatňovaní uvedených ustanovení Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev.

(2)

Je vhodné pristúpiť k zosúladeniu ustanovení Služobného poriadku Európskej obrannej agentúry so zodpovedajúcimi ustanoveniami Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, pričom je potrebné rešpektovať práva, ktoré nadobudnú zamestnanci Európskej obrannej agentúry predtým, ako nadobudnú tieto zmeny a doplnenia účinnosť, a zohľadniť ich oprávnené očakávania.

(3)

Od prijatia Služobného poriadku Európskej obrannej agentúry v roku 2004 sa v znení našlo niekoľko nezrovnalostí. Je ich potrebné opraviť.

(4)

Služobný poriadok Európskej obrannej agentúry ustanovený rozhodnutím 2004/676/ES by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 5 ods. 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„4.   Na účely odseku 1 sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá má telesné alebo duševné postihnutie, ktoré je alebo pravdepodobne bude trvalé. Postihnutie sa určí podľa postupu ustanoveného v článku 37.“

2.

Článok 10 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Dočasný zamestnanec neprijme bez povolenia OOUPZ od žiadnej vlády ani od žiadneho iného zdroja mimo agentúry nijakú poctu, vyznamenanie, láskavosť, dar ani platbu akéhokoľvek druhu, pokiaľ ich nezíska za služby poskytnuté pred jeho vymenovaním alebo počas mimoriadnej dovolenky na vojenskú alebo inú štátnu službu a v súvislosti s takouto službou.“

3.

V článku 21 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ustanovenia predchádzajúceho pododseku sa nevzťahujú na dočasného zamestnanca ani bývalého dočasného zamestnanca, ktorý vypovedá pred odvolacou komisiou alebo pred disciplinárnou komisiou orgánu o záležitosti týkajúcej sa dočasného zamestnanca alebo bývalého dočasného zamestnanca.“

4.

Článok 27 ods. 1 písm. b) sa nahrádza takto:

5.

Článok 36 sa mení a dopĺňa takto:

6.

Článok 39 sa mení a dopĺňa takto:

7.

V článku 40 sa vypúšťa druhý pododsek.

8.

V článku 59 sa vypúšťa odsek 9.

9.

V článku 63 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Príspevok na presídlenie ustanovený v článku 6 prílohy V sa poskytne dočasným zamestnancom, ktorí ukončili štvorročnú službu. Dočasný zamestnanec, ktorý ukončil službu trvajúcu viac ako jeden rok, ale menej ako štyri roky, má nárok na príspevok na presídlenie úmerný dĺžke jeho služby, pričom neúplné roky sa nezohľadnia.“

10.

V prílohe V sa dopĺňa tento článok:

„Článok 2a

Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 sa príspevok na nezaopatrené dieťa v uvedených obdobiach nahrádza týmito sumami:

Uvedená stupnica sa preskúma pri každej úprave odmien podľa článku 59 služobného poriadku.“

11.

V prílohe V sa článok 3 ods. 2 nahrádza takto:

„2.   Na každé nezaopatrené dieťa v zmysle článku 2 ods. 2, ktoré je mladšie ako šesť rokov alebo ktoré ešte pravidelne nenavštevuje denné štúdium na základnej alebo strednej škole, sa výška príspevku stanovuje takto:

Uvedená stupnica sa preskúma pri každej úprave odmien podľa článku 59 služobného poriadku.“

12.

V prílohe VI sa článok 1 nahrádza takto:

„Článok 1

1.   Zamestnanec, ktorého služba skončí inak než z dôvodu úmrtia alebo invalidity, má pri odchode zo služby nárok:

2.   Odchylne od odseku 1 písm. b) zamestnanec, ktorý od nastúpenia do služobného pomeru odvádzal platby na účely vzniku alebo zachovania práv na dôchodok do vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia, súkromného systému poistenia alebo dôchodkového fondu podľa svojho výberu, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, a ktorého služba sa skončí z iných dôvodov ako z dôvodu úmrtia alebo invalidity, má pri odchode zo služby nárok na odchodné zodpovedajúce poistno-technickej hodnote svojich práv na dôchodok, ktoré získal počas služby v agentúre. V týchto prípadoch sa platby vykonané na účely vzniku alebo zachovania jeho práv na dôchodok v rámci vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia pri uplatnení článku 90 alebo 131 odpočítajú od odchodného.

3.   Ak sa služba zamestnanca ukončí jeho odvolaním z funkcie, odchodné, ktoré mu má byť vyplatené, alebo prípadne poistno-technický ekvivalent, ktorý sa má previesť, sa stanoví na základe rozhodnutia prijatého v súlade s článkom 146 služobného poriadku.“

5.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/24

5.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/25

(1)

Komisia bola na základe sťažnosti konkurenta informovaná, že Francúzsko údajne poskytlo štátnu pomoc v prospech Laboratoire national de métrologie et d’essais (ďalej len „LNE“) (2).

(2)

Komisia listami z 3. septembra 2003, z 11. februára 2004 a zo 7. júna 2004 vyzvala francúzske orgány, aby jej poskytli informácie o štátnej finančnej pomoci v prospech LNE. Francúzske orgány poskytli informácie listami zo 7. novembra 2003, z 5. apríla 2004 a zo 6. augusta 2004.

(3)

Listom z 5. júla 2005 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo vzťahu k určitým opatreniam. Francúzsko poskytlo informácie požadované v rozhodnutí o začatí konania listami zo 4. novembra 2005 a z 19. apríla 2006.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili pripomienky k uvedenému opatreniu.

(5)

Komisia dostala od zúčastnených strán pripomienky v tejto veci. Doručila ich Francúzsku a zároveň Francúzsku poskytla možnosť predložiť k nim pripomienky. Pripomienky Francúzska boli Komisii doručené 1. marca 2006.

(6)

Komisia 6. júna 2006 poslala francúzskym orgánom doplňujúce otázky. Odpovede od francúzskych orgánov boli zaslané 2. augusta 2006 a v ten istý deň zaevidované Komisiou.

(7)

Laboratoire national d’essais (LNE) vzniklo v roku 1901 v rámci Conservatoire National des Arts et Métiers ako verejná inštitúcia podliehajúca kontrole ministerstva školstva. V roku 1978 získalo štatút verejnej inštitúcie priemyselného a obchodného charakteru (EPIC) podľa zákona č. 78-23 z 10. januára 1978 o ochrane a informovaní užívateľov výrobkov a služieb. Týmto právnym aktom sa Laboratoire national d’essais udelilo poverenie „vykonávať práce v oblasti analýzy, výskumu, konzultácie, expertízy, skúšok, kontroly a poskytovať akékoľvek služby technickej pomoci napomáhajúce ochrane a informovaniu užívateľov alebo zlepšeniu kvality výrobkov“. Zároveň sa mu udelilo povolenie „skúmať v mene ministerstiev na základe ich žiadosti skúšobné metódy potrebné na vypracovanie predpisov a noriem“ a „vydávať osvedčenia o kvalifikácii“ a zabezpečovať v mene orgánov verejnej správy vzťahy s medzinárodnými orgánmi pre uvedené oblasti. V roku 2005 dostalo Laboratoire national d’essais osobitnú úlohu – riadiť štátnu vedeckú metrológiu (úloha, ktorou bolo predtým poverené verejné záujmové združenie Bureau national de métrologie, ďalej len „BNM“) – a premenilo sa na Laboratoire national de métrologie et d’essais.

(8)

LNE okrem poslania poskytovať služby orgánom verejnej správy poskytuje široký sortiment služieb podnikom, a to vo všetkých štádiách životnosti výrobkov v rámci svojich štyroch základných činností: meranie, skúšky, certifikácia a odborná príprava. Disponuje prostriedkami, prostredníctvom ktorých uskutočňuje testovacie programy, štandardizované programy alebo programy na mieru v mnohých oblastiach (4). Jej zákazníkmi sú priemyselné podniky, distribučné spoločnosti, verejné orgány, spotrebiteľské organizácie, súdni znalci a súdy, poisťovne a správne orgány (5).

(9)

LNE využíva budovy a zariadenia na účely vykonávania úloh, ktorými ho poveril štát, a zároveň na účely poskytovania služieb tretím osobám.

(10)

LNE pôsobí v európskych a medzinárodných organizáciách, ktorými sú napríklad CEN (Európsky výbor pre normalizáciu), EUROLAB (Európska federácia národných združení meracích, skúšobných a analytických laboratórií), EOTC (Európska organizácia pre skúšanie a certifikáciu) a ILAC (International Laboratory Accreditation Committee).

(11)

LNE má 700 spolupracovníkov rozdelených do 30 multidisciplinárnych skupín a disponuje 55 000 m2 laboratórií, z toho 10 000 m2 v Paríži a 45 000 m2 v Trappes.

(12)

LNE má svoje zastúpenia v Ázii (LNE-Asia v Hongkongu) (6) a v Spojených štátoch (dcérska spoločnosť G-MED North America vo Washingtone). Rozsah jeho činností v rámci zastúpení je však malý.

(13)

V roku 2005 sa jeho príjem zvýšil na 65 miliónov EUR a zisk na 0,7 milióna EUR.

(14)

Od roku 1997 je poverenie, ktoré LNE udelil štát, ustanovené v cieľových zmluvách, ktoré medzi sebou uzavreli francúzske orgány a LNE na obdobie 4 rokov. Prvá cieľová zmluva bola uzavretá na obdobie rokov 1997 – 2001, druhá zmluva na obdobie rokov 2001 – 2004 a tretia zmluva bola uzavretá na obdobie rokov 2005 – 2008.

(15)

Tieto zmluvy zahrňujú úlohy, ako napr. úlohy štátneho metrologického laboratória, úlohy výskumnej inštitúcie, úlohy technickej pomoci orgánom verejnej moci a úlohy v oblasti pomoci podnikom pri skúškach a potvrdzovaní zhody.

(16)

Výnosom č. 78-280 z 10. marca 1978 týkajúcim sa LNE sa ustanovuje, že „zdroje inštitúcie pozostávajú najmä zo: […] štátnych dotácií, dotácií územných samosprávnych celkov, verejných inštitúcií a najrozličnejších verejnoprávnych alebo súkromných orgánov […]“ (7). Na tomto základe sa LNE doteraz poskytovali dotácie na činnosť (8) a dotácie na investície:

(17)

Podľa francúzskych orgánov dotácie na činnosť a dotácie na investície poskytli ministerstvo priemyslu a BNM „náhradou za poskytovanie verejných služieb“ vykonávané LNE. V podstate predstavujú dotácie na pokrytie nákladov vzniknutých v súvislosti s uvedenými prácami. Právnym základom týchto dotácií je finančný zákon, o ktorom každý rok hlasuje francúzsky parlament.

(18)

K dotáciám na investície patria dotácie spojené s výstavbou dvoch laboratórnych komplexov s názvom „Trappes 3“ a „Trappes 4“ (fázy 1 a 2), podľa ich umiestnenia. Tieto dotácie poskytlo ministerstvo priemyslu a ministerstvo životného prostredia, BNM a región Ile-de-France a generálna rada departementu Yvelines.

(19)

LNE využíva aj zdroje pochádzajúce z obchodnej činnosti. Obrat dosiahnutý v oblasti obchodu tak v priebehu sledovaného obdobia vždy predstavoval viac ako 50 % z celkového príjmu LNE, pričom v roku 2005 dosiahol 63 %.

(20)

LNE pôsobí na trhu služieb v oblasti skúšok, metrológie, certifikácie, kalibrácie, odbornej prípravy a výskumu a vývoja. LNE poskytuje uvedené služby najmä v sektoroch, akými sú napríklad sektor spotrebných výrobkov, medicínsky/zdravotnícky sektor, sektor materiálov/obalov/stavebných výrobkov a sektor priemyselných výrobkov.

(21)

Tieto trhy sú otvorené hospodárskej súťaži v Európskom spoločenstve. LNE predovšetkým konkuruje ostatným inštitúciám na trhu certifikácie požadovanej európskymi smernicami, ako aj tisícom inštitúcií na posudzovanie zhody, predovšetkým na základe povolenia povoľovať vnútroštátne štandardy stanovené orgánmi iných členských štátov (ako napríklad nemeckú značku GS).

(22)

Po predbežnom preskúmaní veci Komisia poukázala na to, že v tomto štádiu nie je možné dostatočne presne posúdiť, či úlohy pridelené LNE majú alebo nemajú charakter služby všeobecného záujmu, a okrem toho rozhodnúť o tom, či príslušné činnosti majú alebo nemajú obchodný charakter.

(23)

Komisia preto vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie výšky dotácií na činnosť a dotácií na investície poskytnutých LNE s cieľom kompenzovať náklady na jeho činnosti alebo investičné projekty nehospodárskej povahy, alebo náklady spojené s výkonom poverenia udeleného štátom. Keďže sa neviedlo oddelené účtovníctvo pre činnosti rôzneho charakteru, ktoré okrem toho nebolo možné presne vymedziť, LNE mohlo disponovať časťou verejných dotácií na svoje činnosti vykonávané v rámci hospodárskej súťaže. Tento postup by sa rovnal krížovým dotáciám pre uvedené činnosti a predstavoval by štátnu pomoc v zmysle článku 87 Zmluvy o ES.

(24)

Podľa Komisie výhoda plynúca z krížových dotácií v prospech konkurenčných činností zvýhodnila LNE pri poskytovaní služieb na trhoch podliehajúcich hospodárskej súťaži v celoeurópskom meradle, a teda ovplyvnila obchod v rámci Spoločenstva.

(25)

Štátna pomoc by sa preto mala považovať za neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (9).

(26)

Výnimky z nezlučiteľnosti pomoci ustanovené v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES sa v tomto prípade neuplatňujú.

(27)

Pokiaľ ide o článok 86 ods. 2 Zmluvy o ES, uplatňuje sa iba na hospodárske činnosti vykonávané v rámci úloh všeobecného záujmu vykonávaných v mene štátu. Po predbežnej analýze danej veci Komisia dospela k názoru, že z informácií, ktoré má v tomto štádiu k dispozícii, nevyplýva, že úlohy, ktorými LNE poveril štát v rámci cieľovej zmluvy, sa môžu považovať za úlohy bezpodmienečne hospodárskeho charakteru. Nevyplýva z nich ani to, že služby, ktoré LNE poskytovalo v rámci hospodárskej súťaže, boli súčasťou inej úlohy všeobecného záujmu. Komisia preto dospela k názoru, že v tomto štádiu nemožno zlučiteľnosť uvedených opatrení odôvodňovať na základe článku 86 ods. 2 zmluvy.

(28)

V rámci konania predložili svoje pripomienky traja zúčastnení:

(29)

Tieto pripomienky, ktoré sú často podobné, sú zhrnuté a usporiadané podľa tém v odôvodneniach 30 až 32.

(30)

Po prvé poskytovanie verejných služieb, ktorým bolo LNE poverené, nie je údajne presne vymedzené. Preto konkurenti LNE nemohli určiť hranicu medzi prípadnými záväzkami verejnej služby a obchodnými činnosťami. Okrem toho títo konkurenti nemali údajne žiadny prostriedok, pomocou ktorého by mohli objektívnym a transparentným spôsobom overiť, či LNE používa dotácie, ktoré dostáva od štátu, iba na účely záväzkov súvisiacich s poskytovaním verejných služieb. Dotácie mali údajne vyplatiť územné samosprávne celky napríklad na rozšírenie pracoviska v Trappes, ktoré zabezpečuje obchodné činnosti. LNE údajne už neplní niektoré úlohy, ktorými sú napríklad zastupovanie orgánov verejnej moci v medzinárodných orgánoch (Intertek uvádza napríklad účasť v komisiách AFNOR a CEN bez náhrady zo strany orgánov verejnej moci). Na druhej strane uvedená štátna pomoc vraj bola LNE poskytnutá bez predbežnej notifikácie, a preto bola neoprávnená a z tohto dôvodu neplatná.

(31)

Po druhé LNE údajne disponuje z dôvodu svojho postavenia verejného podniku určitým množstvom selektívnych výhod, ktorými sú napríklad samopoistenie a všeobecnejšie možnosť neplatiť poistenie, osobitný pracovno-právny režim, najmä režim týkajúci sa dôchodkov a poistenia v nezamestnanosti, právo používať dokumenty so záhlavím a logom Francúzskej republiky, právo vystupovať ako oficiálny orgán alebo oficiálne laboratórium, súhlas s čerpaním daňového úveru na výskum a bezplatné archivovanie. Okrem toho LNE malo byť zvýhodňované colným orgánom, ktorý využíva služby LNE, alebo núti podniky využívať služby LNE, s vylúčením akéhokoľvek iného laboratória.

(32)

Po tretie štátne dotácie údajne narušili hospodársku súťaž, najmä na medzinárodnej úrovni. Okrem toho má LNE údajne viaceré pobočky v zahraničí.

(33)

Listom zo 4. novembra 2005 a listom z 19. apríla 2006 Francúzsko zaslalo Komisii svoje pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vo vzťahu k finančnej pomoci poskytnutej LNE a poskytlo doplňujúce informácie, pokiaľ ide o účtovnú evidenciu činností LNE.

(34)

Po prvé Francúzsko zdôrazňuje, že kritériá uvedené v článku 4 ods. 2 písm. a) a b) smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a štátnymi podnikmi (10) sú splnené. Táto skutočnosť oslobodzuje LNE od povinnosti viesť a zachovávať oddelené účtovníctvo.

(35)

Francúzske orgány však zdôrazňujú, že od roku 1990 LNE vedie analytické účtovníctvo. Toto účtovníctvo sa v roku 2005 prehodnotilo, aby spĺňalo cieľovú zmluvu uzavretú medzi štátom a LNE na roky 2005 – 2008. Toto účtovníctvo umožňuje úplne oddeliť účty obchodnej a verejnej oblasti, a predovšetkým umožňuje dokázať ziskovosť obchodných služieb vykonávaných LNE nezávisle od ročnej dotácie, ktorá sa jej poskytuje a ktorá je vyčlenená na poskytovanie verejných služieb.

(36)

Použila sa metóda úplných nákladov: organizačná štruktúra LNE je tvorená strediskami pre analýzu, ktoré sa priamo alebo nepriamo podieľajú na jednotlivých úlohách a činnostiach LNE. Suma nákladov a výnosov je rozdelená čo možno najpresnejšie:

(37)

Zamestnanci LNE započítavajú svoje pracovné hodiny pomocou zadávania do programu. Podľa povahy činnosti sú pracovné hodiny priame (prevádzkové oddelenia) alebo nepriame (prevádzkové a funkčné oddelenia), pričom režijné náklady sú tvorené nákladmi pomocných stredísk (funkčné oddelenia a nákladové strediská).

(38)

Náklady pomocných stredísk sa potom rozdelia medzi hlavné strediská podľa niekoľkých pracovných jednotiek alebo rozdeľovacích kľúčov (počty zamestnancov, mzdy, počet staníc na spracovanie dát, plocha priestorov pracovísk, kvalita ich systémov tepelnej a klimatickej regulácie).

(39)

V ďalšej etape sa úplné náklady hlavných stredísk pre analýzu započítajú do nákladov na činnosti na základe dvoch nákladových faktorov:

(40)

Druhý faktor má vhodným spôsobom ovplyvniť odpisy a náklady na infraštruktúru v rámci činností LNE (náklady na infraštruktúru tvoria nepriame náklady na jednotky údržby, pracovné priestory a správu nehnuteľností).

(41)

Pokiaľ ide o hlavné stredisko pre analýzu (prevádzkové oddelenie s priemernou zamestnanosťou 6 osôb), miera využitia sa vypočíta pre každú oblasť, pričom sa zohľadní miera využitia vzhľadom na hodnotu zariadení. Odpisy a náklady na infraštruktúru, ktoré priamo súvisia so zariadeniami, sa teda môžu započítať úmerne týmto mieram využitia pre každú obchodnú a verejnú oblasť.

(42)

Nepriame náklady a iné režijné náklady strediska pre analýzu sa rozdelia medzi obchodné alebo verejné činnosti úmerne podľa zúčtovaných priamych hodín zamestnancov oddelenia.

(43)

V roku 2005 miery využitia všetkých zariadení v obchodnej a verejnej oblasti umožnili individuálne rozčlenenie nákladov na infraštruktúru a odpisy na každé zariadenie v pomere zodpovedajúcom jeho využitiu. Celkové údaje týkajúce sa roku 2005 vychádzajú práve zo súčtu týchto jednotlivých rozdelení.

(44)

V rokoch 1993 – 2004 sa toto individuálne rozdelenie nedalo uskutočniť. Preto sa použil globálny ukazovateľ miery využitia. Tento globálny ukazovateľ je výsledkom posúdenia individuálnych mier využitia jednotlivých zariadení v závislosti od hodnoty zariadenia. Hodnota tohto ukazovateľa pre rok 2005 je 44 % pre obchodnú oblasť a 56 % pre verejnú oblasť. Tieto miery využitia sa zisťovali v rámci jednotlivých pracovných skupín pre hlavné zariadenia laboratória s nadobúdacou hodnotou vyššou alebo rovnajúcou sa 7 500 EUR, teda pre zhruba 1 200 zariadení predstavujúcich hodnotu 70 % všetkých strojov a zariadení LNE.

(45)

Na účely rozdelenia nákladov, a teda odhadu výsledkov vo verejnej a v obchodnej oblasti, však Francúzsko využíva obozretnejší pomer rozdelenia 50/50 namiesto pomeru 56/44. To zodpovedá miere istoty okolo 10 % (t. j. 6 bodov z 56).

(46)

Budovy nie sú zahrnuté do uvedeného výberu, ale použitie pomerov využitia v analytickom účtovníctve viedlo k rozdeleniu v pomere 2/3 – 1/3 v prospech verejnej oblasti.

(47)

Účty LNE vzťahujúce sa na obdobie 1993 – 2004 sa takto mohli opätovne upraviť v súlade s požiadavkou Komisie s cieľom prideliť pevnú výrobnú réžiu buď obchodnej oblasti, alebo verejnej oblasti, hoci v účtovníctve sa považovala za „zmiešané“ náklady. Schválená metóda sa zakladá na zásade ustanovenej v medzinárodnom účtovnom štandarde (IAS) 2, podľa ktorého sa pevná výrobná réžia musí priradiť k výrobným nákladom na základe normálnej kapacity výrobných zariadení.

(48)

Po druhé Francúzsko uvádza činnosti spojené s poskytovaním verejných služieb, ktoré boli zverené LNE, a upresňuje, že LNE je verejnou inštitúciou priemyselného a obchodného charakteru, na ktorú sa vzťahuje povinnosť dodržiavať zásadu príslušnosti, ktorá sa uplatňuje na každú verejnú inštitúciu, ktorá bola osobitne zriadená na účely poskytovania verejných služieb. Francúzsko, ktoré sa opiera o judikatúru Súdneho dvora (11), sa odvoláva na to, že úlohy podniku LNE súvisiace s poskytovaním verejných služieb sú úlohami všeobecného hospodárskeho záujmu, pričom LNE používa prostriedky, ku ktorým by nepristúpilo, keby prihliadalo výlučne na obchodný záujem. Úlohy vymenované v cieľovej zmluve na roky 2005 – 2008 majú teda konkrétny a špecifický hospodársky charakter. Z judikatúry (12) je nakoniec zrejmé, že subjekt poverený službou vo všeobecnom hospodárskom záujme musí mať toto poslanie na základe aktu verejnej moci, v ktorom je presne vymedzený obsah záväzkov súvisiacich s poskytovaním verejných služieb, a že Komisia môže spochybniť vymedzenie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu schválené členským štátom iba v prípade zjavnej chyby. Francúzsko sa nazdáva, že verejné inštitúcie priemyselného a obchodného charakteru so zreteľom na svoju definíciu spĺňajú uvedené kritériá.

(49)

Po tretie podľa Francúzska náhrada udelená LNE za záväzky súvisiace s verejnými službami nepredstavuje zakázanú štátnu pomoc. Všetky štyri kumulatívne podmienky uvedené v rozsudku Altmark (13) sú totiž splnené. Okrem toho z analýzy vyplýva, že ustanovenia rámca Spoločenstva týkajúce sa štátnej pomoci v podobe náhrady za poskytovanie verejných služieb (14) (ďalej len „rámec“) by mali byť dodržané. Z uvedeného vyplýva, že akákoľvek sankcia uložená Francúzsku by bola v rozpore s rozhodnutím Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za verejné služby udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (15). V článku 2 ods. 1 písm. a) tohto rozhodnutia sa totiž ustanovuje zlučiteľnosť takejto náhrady za určitých podmienok, ktoré LNE spĺňa.

(50)

Z dotácií pre pracoviská v Trappes udelených územnými samosprávnymi celkami a štátom sa financovali prostriedky potrebné na vykonávanie úloh verejnej služby, ktorými bolo LNE poverené.

(51)

Okrem toho, vychádzajúc z analýzy príslušných trhov, Francúzsko mieni dokázať, že ku dňu podania sťažnosti neexistujú protiprávne krížové dotácie, t. j. dotácie, ktoré by LNE umožnili uplatňovať v daných obchodných sektoroch dumpingové ceny.

(52)

Francúzsko sa nakoniec domnieva, že LNE nemá významný trhový podiel, pretože jeho podiel bol ocenený na 4,2 % v celoštátnom meradle a na 1 % v celoeurópskom meradle.

(53)

Po štvrté Francúzsko upresňuje, že obchodná zľava vzťahujúca sa na obchodnú činnosť udelená malým a stredným podnikom (MSP) z Île-de-France zapadá do rámca režimu povoleného Komisiou v roku 1989 (16), ku ktorému mohlo pristúpiť každé laboratórium, vrátane sťažovateľov. Suma dotácií udelených regiónom Île de France predstavuje 61 000 EUR od roku 1995. Skutočnými príjemcami týchto dotácií boli príslušné MSP. Na druhej strane Francúzsko nenašlo dôkaz o dotácii, na ktorú sa v súvislosti s LNE odvoláva Agence de l’environnement et de la maîtrise de l’énergie (ADEME).

(54)

Po piate Francúzsko uvádza, že generálne riaditeľstvo ciel a nepriamych daní (DGDDI) použilo na uskutočnenie skúšok svoje vlastné laboratóriá alebo laboratóriá generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, spotrebiteľov a boj proti podvodom (DGCCRF), pokiaľ tieto laboratóriá majú odbornú spôsobilosť ad hoc (napríklad colné laboratórium uskutočnilo veľký počet skúšok hračiek). V opačnom prípade DGDDI používa externé laboratóriá, ku ktorým patrí najmä LNE. Výber laboratória prebieha v závislosti od kompetentnosti laboratória z hľadiska uplatňovania daných právnych predpisov. DGDDI takto využíva napríklad Štátny inštitút pre výskum a bezpečnosť ochranných masiek a Centre scientifique et technique du bâtiment v prípade stavebných výrobkov.

(55)

Predmetom tohto konania sú ročné dotácie na činnosť a dotácie na investície udelené LNE orgánmi verejnej moci v rokoch 1993 až 2005.

(56)

Pravidlá hospodárskej súťaže sa neuplatňujú na činnosti, ktoré nemajú hospodársky charakter. Preto treba najprv posúdiť, či činnosti LNE (17) vo verejnej oblasti majú alebo nemajú hospodársky charakter.

(57)

Hospodárskou činnosťou je každá činnosť založená na ponuke tovaru alebo služieb na príslušnom trhu (18). Podľa generálneho advokáta Jacobsa, ako uvádza vo svojich záveroch týkajúcich sa veci C-222/04, je hlavným kritériom na posúdenie hospodárskeho charakteru činnosti kritérium, či by činnosť mohla byť aspoň v zásade vykonávaná súkromným podnikom zameraným na zisk.

(58)

V tomto kontexte sa Komisia nazdáva, že práce v oblasti analýzy, výskumu, konzultácie, expertízy, skúšok, kontroly a všetky služby technickej pomoci v prospech ochrany a informovanosti spotrebiteľov alebo zlepšenia kvality výrobkov, ktoré LNE uskutočňuje v rámci svojho poslania poskytovať služby všeobecného záujmu, zodpovedajú ponuke služieb na príslušných trhoch a tieto služby by v zásade mohol poskytovať podnik usilujúci o dosiahnutie zisku. Úlohy, ktoré štát zveril LNE, majú podľa nej teda hospodársky charakter (19).

(59)

Podľa článku 87 ods. 1 je opatrenie štátnou pomocou vtedy, keď sú splnené tieto štyri kumulatívne podmienky. Po prvé je opatrenie štátnou pomocou alebo pomocou zo štátnych zdrojov. Po druhé opatrenie poskytuje príjemcovi výhodu. Po tretie opatrenie narúša súťaž alebo hrozí narušením súťaže, pretože zvýhodňuje určité podniky. A po štvrté toto opatrenie má vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(60)

Dotácie zo štátneho rozpočtu sú zjavne dotáciami zo štátnych zdrojov.

(61)

Verejné záujmové združenie Bureau national de métrologie bolo predtým, ako sa v roku 2005 začlenilo do LNE, kontrolované štátom (20). Zdroje LNE súvisiace so zmluvami uzavretými s BNM sú preto štátnymi zdrojmi.

(62)

Pomoc, ktorú poskytli regionálne a miestne subjekty členských štátov nezávisle od svojho štatútu a označenia, musí byť preskúmaná, pokiaľ ide o súlad s článkom 87 zmluvy (21). Dotácie, ktoré vyplatili regionálna rada Île de France a generálna rada departementu Yvelines, sú štátnymi zdrojmi.

(63)

To znamená, že všetky predmetné opatrenia sú financované zo štátnych zdrojov.

(64)

Zvýhodňovaním sú v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES podpory, ktoré akoukoľvek formou znižujú obvyklé rozpočtové náklady podniku a ktoré predstavujú dotáciu (22).

(65)

Dotácie na činnosť a dotácie na investície znižujú obvyklé rozpočtové náklady LNE. Tieto dotácie sú preto zvýhodnením v prospech LNE.

(66)

Článkom 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa zakazuje štátna pomoc, ktorou sa zvýhodňujú „určité podniky alebo výroba určitých druhov tovaru“, t. j. selektívna pomoc.

(67)

Keďže jediným príjemcom opatrení, ktoré sú predmetom tohto konania, je LNE, podmienka selektívnosti je zjavne splnená.

(68)

Okrem toho treba pripomenúť, že štátna pomoc, ktorej účelom je oslobodiť podnik od nákladov, ktoré by za normálnych okolností musel znášať v rámci bežnej správy alebo svojich obvyklých činností, v zásade narúšajú podmienky hospodárskej súťaže (23).

(69)

Práve preto predmetné opatrenia, ktoré zvýhodňujú LNE, narúšajú hospodársku súťaž.

(70)

Komisia konštatuje, že uvedené trhy sú predmetom obchodu v rámci Spoločenstva. LNE dosiahlo v roku 2005 obrat v rámci Európskej únie 4 milióny EUR (mimo Francúzska) a 2,35 miliónov EUR mimo Európskej únie. V roku 2000 LNE realizovalo podľa Francúzska 13 % svojho obratu mimo Francúzska, teda 9 % v Európskej únii a 4 % mimo EÚ.

(71)

Ostatne, aby bola splnená podmienka vplyvu na obchod, Komisia nie je povinná zistiť skutočný dosah tejto pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné narušenie hospodárskej súťaže, ale musí iba preskúmať, či táto pomoc môže mať vplyv na tento obchod a narušiť hospodársku súťaž.

(72)

V tomto kontexte stačí zistiť, či trhy, na ktorých je LNE aktívne, presahujú hranice štátu a či LNE konkuruje podnikom v iných členských štátoch a francúzskym podnikom, ktoré sú na týchto trhoch aktívne v medzinárodnom meradle. Z tohto hľadiska Komisia usúdila, že akékoľvek poskytnutie pomoci podniku, ktorý vykonáva činnosti na trhu Spoločenstva, môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (24).

(73)

Preto nemožno akceptovať tvrdenia Francúzska, podľa ktorého by k narušeniu obchodu nedošlo vzhľadom na nízky podiel LNE na trhu, pretože poskytnuté sumy nie sú ani zďaleka zanedbateľné.

(74)

Predmetné opatrenia sťažujú obchodné činnosti hospodárskych subjektov Spoločenstva (25), ktoré majú záujem pôsobiť vo Francúzsku. Bez verejnej podpory by operácie realizované LNE mali menší rozsah, čo by umožnilo rozvoj obratu konkurentov LNE.

(75)

Keďže predmetné opatrenia posilňujú postavenie LNE vo vzťahu k ostatným konkurenčným subjektom v rámci obchodu vnútri Spoločenstva, možno usúdiť, že ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi a narúšajú hospodársku súťaž medzi týmito subjektmi.

(76)

V júli 2003 v rozsudku Altmark (26) Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ sa štátna pomoc považuje za náhradu za služby poskytované prijímajúcimi podnikmi na účely plnenia záväzkov verejnej služby a tieto podniky nie sú touto pomocou v skutočnosti finančne zvýhodnené, takže z uvedenej pomoci nevyplynie výhodnejšie konkurenčné postavenie týchto podnikov oproti konkurenčným podnikom, takáto pomoc nespadá do pôsobnosti článku 87 ods. 1 zmluvy. Na to, aby táto pomoc mohla spadať do pôsobnosti uvedeného článku, musia byť kumulatívne splnené všetky štyri podmienky uvedené v rozsudku.

(77)

Francúzsko sa domnieva, že náhrady vyplatené LNE za jej záväzky verejnej služby nepredstavujú zakázanú štátnu pomoc, pretože všetky štyri kumulatívne podmienky zmienené v tejto súvislosti Súdnym dvorom boli splnené.

(78)

Komisia tento názor nezastáva.

(79)

V štvrtej podmienke uvedenej v rozsudku Altmark je stanovené, že pokiaľ podnik poverený plnením záväzkov verejnej služby nebol v konkrétnom prípade vybraný podľa postupu verejného obstarávania, ktorý by umožnil výber uchádzača schopného poskytovať tieto služby pre verejnosť za najnižšiu cenu, musí byť výška potrebnej náhrady určená na základe analýzy nákladov, ktoré by bežný, dobre riadený podnik disponujúci prostriedkami adekvátnymi na uspokojenie požiadaviek na verejnú službu vynaložil na plnenie týchto záväzkov, pričom je potrebné zohľadniť príslušné príjmy a primeraný zisk za plnenie týchto záväzkov.

(80)

Francúzsko vo svojej argumentácii, ktorej cieľom je dokázať splnenie podmienky uvedenej v predchádzajúcom bode, iba upozorňuje na to, že analýza nákladov, ktoré by vznikli bežnému podniku, musí zohľadniť pluralitu úloh súvisiacich s verejnou službou, ktorými je LNE poverené, a ktoré sa týkajú tak uplatňovania noriem, ako aj základného výskumu v rôznych sektoroch (metrológia, zdravotníctvo, životné prostredie, priemysel, spotrebný tovar, stavebné výrobky a obaly).

(81)

Francúzsko nepredložilo žiadnu analýzu nákladov „bežného, dobre riadeného podniku“. Nepredložilo ani žiadne vysvetlenie, prečo nebolo prípadne možné porovnať LNE s takýmto bežným podnikom.

(82)

Komisia nie je schopná vytvoriť ex nihilo porovnávací prvok požadovaný judikatúrou Spoločenstva.

(83)

Komisia sa preto domnieva, že štvrté kritérium uvedené v rozsudku Altmark nie je splnené.

(84)

Nekonkrétny odkaz, ktorý uvádza Francúzsko v bodoch 13 až 17 tohto rámca, toto hodnotenie nijak nemení.

(85)

So zreteľom na uvedené sa Komisia domnieva, že rozpočtové dotácie a dotácie poskytnuté príslušnými územnými samosprávnymi celkami predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(86)

Komisia sa nazdáva, že na účely tohto konania nemá vplyv, že výnos z roku 1978 mohol predstavovať režim financovania. Tento výnos je totiž veľmi všeobecný a rozhodnutia týkajúce sa sumy dotácií, ktoré štát a BNM udelili LNE, sa prijímali každý rok so zreteľom na dôvody a podmienky, ktoré sa z roka na rok mohli výrazne líšiť. Každé ročné dotácie na činnosť, ako aj dotácie na investície poskytnuté LNE sú preto novou individuálnou pomocou.

(87)

Táto pomoc bola poskytnutá bez predbežnej notifikácie Komisii. Táto pomoc je preto protiprávna.

(88)

Výnimky ustanovené v článku 87 ods. 2 zmluvy týkajúce sa pomoci sociálnej povahy poskytnutej jednotlivým spotrebiteľom, pomoci na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo výnimočnými udalosťami, ako aj pomoci poskytnutej hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko sú v tomto prípade zjavne irelevantné.

(89)

Pokiaľ ide o výnimky uvedené v článku 87 ods. 3 zmluvy, Komisia je toho názoru, že uvedená pomoc nie je určená na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, nie je určená na podporu realizácie projektu európskeho záujmu ani na odstránenie závažného narušenia francúzskeho hospodárstva. Táto pomoc nie je určená ani na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva. Pokiaľ ide o výnimku uvedenú v článku 87 ods. 3 písm. c), Komisia sa domnieva, že pochybnosti vyjadrené pri začatí konania neboli vyjasnené: uvedená pomoc neumožňuje podporiť hospodársky rozvoj určitých oblastí alebo určitých odvetví výroby.

(90)

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ani francúzske orgány, ani zúčastnené strany sa počas správneho konania neodvolávali na výnimky ustanovené v článku 87 ods. 2 a 3. Francúzsko predovšetkým vyjadrilo názor, že ustanovenia článku 87 nie sú uplatniteľné, pretože skúmané opatrenia nenarúšajú hospodársku súťaž a neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi.

(91)

V článku 86 ods. 2 sa ustanovuje, že podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo fakticky plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva.

(92)

Podľa bodu 26 rámca Komisia uplatňuje na štátnu pomoc, ktorá nebola notifikovaná, ustanovenia uvedeného rámca v prípade, že pomoc bola poskytnutá po 29. novembri 2005, a platné ustanovenia pri poskytovaní pomoci v ostatných prípadoch.

(93)

Toto konanie sa vzťahuje na pomoc poskytnutú pred 29. novembrom 2005.

(94)

Preto treba uplatniť oznámenie Komisie o „službách všeobecného záujmu v Európe“ (27), ktoré bolo platné v čase poskytnutia pomoci. V tomto oznámení sa uvádza, že pokiaľ sa pravidlá hospodárskej súťaže uplatňujú na pomoc vo forme náhrady za poskytovanie verejných služieb, zlučiteľnosť s týmito pravidlami vychádza z troch zásad:

(95)

Dodržiavanie zásady neutrality nespôsobuje v tomto prípade žiadne ťažkosti.

(96)

Pokiaľ ide o kvalifikáciu úlohy verejnej služby, ktorú plní LNE ako úlohu všeobecného hospodárskeho záujmu, Komisia musí posúdiť hospodársky charakter uvedenej činnosti a skontrolovať, či sa členský štát nedopustil zjavnej chyby tým, že ho ohodnotil ako poslanie všeobecného záujmu.

(97)

Stanovilo sa už, že činnosti LNE vo verejnej oblasti sú hospodárskymi činnosťami.

(98)

Pokiaľ ide o vymedzenie všeobecného záujmu, s výnimkou sektorov, v ktorých už túto problematiku upravujú pravidlá Spoločenstva, majú členské štáty širokú mieru voľnej úvahy s výhradou zjavnej chyby v posúdení, na ktorú poukáže Komisia.

(99)

V tomto prípade Komisia zastáva názor, že vymedzenie úloh verejných služieb uskutočňovaných LNE, ako vyplýva zo zakladajúceho aktu z roku 1978 a z jeho doplnenia v roku 2005, je dostatočne jasné (28), a teda nie je zaťažené zjavnou chybou v posúdení zo strany francúzskych orgánov. Okrem toho podniky poverené poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu musia byť na poskytovanie tejto úlohy poverené aj prostredníctvom aktu verejnej moci. V tomto prípade sú úradnými aktmi verejnej moci zákon č. 78-23 z 10. januára 1978 a výnosy z roku 2005. Okrem toho sú od roku 1997 úlohy, ktorými bolo LNE poverené, presne a podrobne vymedzené v cieľových zmluvách spolu podpísaných štátom.

(100)

Pripomienky zúčastnených strán, z ktorých v podstate vyplýva, že by konkurenti LNE nemohli určiť hranicu medzi jeho prípadnými záväzkami verejnej služby a obchodnými činnosťami, tento záver nevyvracajú. Prakticky sa odvolávajú na požiadavku oddeleného účtovníctva pre činnosti vykonávané v rámci uvedenej služby všeobecného hospodárskeho záujmu a pre činnosti obchodného charakteru s cieľom zabrániť akejkoľvek krížovej dotácii nezlučiteľnej so Zmluvou o ES. Tieto posledné body sú skúmané ďalej.

(101)

Proporcionalita, ktorá vyplýva z článku 86 ods. 2, znamená, že prostriedky použité na plnenie úlohy všeobecného záujmu nesmie zbytočne narúšať obchod. Konkrétnejšie treba zaručiť, aby žiadne obmedzenia uplatňovania ustanovení Zmluvy o ES neprekročili rámec toho, čo je striktne nevyhnutné na zabezpečenie správneho plnenia tejto úlohy. Plnenie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu musí byť zabezpečené a podniky, ktoré sú takýmto plnením poverené, musia byť schopné znášať osobitné zaťaženie a dodatočné čisté náklady, ktoré s takýmto plnením súvisia.

(102)

Komisia sa domnieva, že uvedená pomoc patrí do rámca úlohy všeobecného záujmu LNE.

(103)

V tomto rámci je zásada proporcionality dodržaná v prípade, ak je ročná náhrada vyplatená orgánmi verejnej moci nižšia alebo sa rovná dodatočným čistým nákladom, ktoré LNE vynaložilo na vykonávanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Táto skutočnosť sa preverí v prípade, ak na základe správneho zúčtovania výnosov a nákladov vo verejnej a obchodnej oblasti v rámci analytického účtovníctva bude výsledok vykázaný vo verejnej oblasti, zahrňujúci všetky dotácie poskytnuté za hospodársky rok, záporný alebo nulový, alebo bude týmto výsledkom primeraný zisk najmä so zreteľom na činnosti a sektor, v ktorom LNE vykonáva svoje činnosti.

(104)

Komisia preskúmala zvolenú metodiku analytického účtovníctva LNE s cieľom preveriť, či skutočne umožňuje identifikáciu všetkých výnosov a nákladov súvisiacich so službami všeobecného hospodárskeho záujmu za obdobie 1993 – 2005 (29).

(105)

V roku 2005 analytické účtovníctvo LNE spočíva na zúčtovaní kompletných nákladov, ktoré sa opiera o presný súčet všetkých činností realizovaných prostredníctvom veľkého počtu prevádzkových (80) a funkčných oddelení (okolo 40).

(106)

Príjmy LNE z obchodnej oblasti pochádzajú z poskytnutých služieb a z ďalších výnosov, medzi ktoré patria napríklad platby za poskytnutie pracovníkov, poplatky za dovoz tovarov účtované spotrebiteľom, odškodnenia za rezervy na krytie rizík.

(107)

Príjmy z verejnej oblasti zahŕňajú obrat z „prieskumu“, z činností podľa zmluvy o metrológii (predtým BNM), rôzne príjmy (napríklad z medzinárodnej technickej spolupráce), dotácie na prevádzku a podiel dotácií na investície zúčtovaných vo výkaze ziskov a strát.

(108)

Podiel dotácií na investície zúčtovaný vo výkaze ziskov a strát zahŕňa dotácie na investície vyplatené územnými samosprávnymi celkami. Predmetné dotácie, ktoré prispeli k financovaniu prostriedkov potrebných na realizáciu úloh verejnej služby, ktorými bolo LNE poverené, sú zahrnuté do analýzy sumy náhrady poskytnutej LNE na krytie nákladov na úlohy súvisiace so službami všeobecného hospodárskeho záujmu. Rozdelenie odpisov budov medzi verejnú a obchodnú oblasť v pomere 2/3 – 1/3 je v súlade s využitím budov v oblastiach „Trappes 3“ a „Trappes 4“.

(109)

Tieto výdavky sú rovnakého charakteru v obchodnej aj verejnej oblasti. Rozdeľujú sa hlavne na priame mzdové náklady, nákupy/subdodávateľstvo/priame náklady, priame náklady na úlohy, nepriame náklady, režijné náklady, náklady na infraštruktúru a odpisy.

(110)

Pokiaľ ide osobitne o odpisy a náklady na infraštruktúru zariadení, ktoré sa používajú zároveň v obchodnej a verejnej oblasti, účtovanie v analytickom účtovníctve je založené na všeobecne prijatých metódach v závislosti od využitia týchto zariadení.

(111)

Komisia sa nazdáva, že uskutočnený odber vzoriek, ktorý predstavoval 70 % hodnoty zariadení a vybavenia LNE a na ktorého základe bol stanovený pomer zúčtovania 44/56, je uspokojivý. Na druhej strane uplatňovanie tohto celkového pomeru rozdelenia na najdrahšie zariadenia sa môže rozšíriť aj na lacnejšie zariadenia, ktoré sa používajú ako doplnok k ťažkým zariadeniam.

(112)

Pomer 44/56 je okrem toho prijateľný počas celého skúmaného obdobia, pretože činnosti v obchodnej oblasti majú počas tohto obdobia vzostupnú tendenciu (30). Preto je vhodné vychádzať z toho, že miera využitia zariadení verejnej oblasti zistená v roku 2005 predstavuje minimum za obdobie 1993 – 2004.

(113)

Komisia sa okrem toho nazdáva, že vďaka bezpečnostnému rozpätiu 10 %, ktoré použili francúzske orgány pri prepracovaní ich účtovníctva za obdobie 1993 – 2004, nedošlo k nadhodnoteniu nákladov zúčtovaných vo verejnom sektore, a stanovenie prípadných nadmerných dotácií by teda bolo neopodstatnené. Prístup francúzskych orgánov je teda obozretný.

(114)

Komisia preto dospela k záveru, že analytické účtovníctvo LNE na jednej strane zodpovedá štandardom, ktoré sa zvyčajne v takýchto prípadoch uznávajú, a nevyznačuje sa väčšími odlišnosťami a že na druhej strane prepracovanie uskutočnené na účely rozdelenia účtov podľa sektorov (31) počas obdobia 1993 – 2004 je prijateľné (32).

(115)

Ročné výsledky verejnej oblasti vyplývajúce z analytického účtovníctva LNE, ktoré zahŕňajú štátne dotácie, sú tieto:

(116)

Od roku 1993 boli výsledky verejnej oblasti, t. j. činnosti súvisiace s poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, najčastejšie stratové napriek poskytnutiu uvedenej štátnej pomoci. V prípade vzniku prebytku je tento prebytok menší alebo sa rovná 2 % z obratu dosiahnutého vo verejnej oblasti. Vážený výsledok za obdobie 1993 – 2005 predstavuje stratu 1,9 %.

(117)

Takéto výsledky, ktoré sú v priemere negatívne, sú zjavne nižšie ako to, čo sa môže považovať za primeraný zisk prípadného porovnateľného súkromného podniku.

(118)

Komisia okrem toho podrobne preskúmala výsledky a obrat LNE a troch zúčastnených strán, ktorých činnosti sú porovnateľné s činnosťami LNE, za obdobie 1998 – 2005 (34). Z prieskumu vyplýva, že pomery „čistého výsledku k obratu“ boli nižšie v prípade LNE ( – 3,2 % v prípade činností LNE vo verejnej oblasti, 0,6 % v prípade všetkých činností LNE) v porovnaní so zúčastnenými stranami, ktorých pomery sa pohybujú od 0 % do 4 %. To znamená, že zisky dosiahnuté LNE vo verejnej oblasti sa môžu považovať za primerané zisky.

(119)

Komisia preto dospela k záveru, že LNE nebolo od roku 1993 príjemcom žiadnej nadmernej náhrady nákladov spojených s poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Náhrady za plnenie služieb verejného záujmu vyplatené LNE v období 1993 – 2005 predstavujú štátnu pomoc zlučiteľnú s článkom 86 ods. 2 zmluvy.

(120)

Z uvedeného vyplýva, že nie je potrebné preverovať existenciu krížových dotácií poskytnutých v prospech LNE (35) na jeho činnosti v obchodnej oblasti.

(121)

Treba poznamenať, že keby sa určité činnosti LNE vo verejnej oblasti, ktorých rozsah je okrem iného obmedzený, mali považovať za nekomerčné (36) a za úlohy verejnej moci, bolo by treba preveriť, či sú náhrady vyplatené orgánmi verejnej moci nižšie alebo sa rovnajú čistým nákladom vzniknutým v súvislosti s plnením uvedených úloh (37).

(122)

Táto analýza sa už vykonala najmä v odôvodneniach 115 až 120 a vyplýva z nej, že proti uvedeným náhradám nemožno namietať. Vedie však k domnienke, že financovanie uvedených činností nepredstavuje štátnu pomoc.

(123)

Niektorí konkurenti sa v pripomienkach, ktoré predložili v rámci tohto konania, zmienili o inej pomoci, ktorá bola poskytnutá LNE. Toto opatrenie nie je predmetom tohto konania. So zreteľom na odpovede francúzskych orgánov sa Komisia považuje za dostatočne informovanú na to, aby mohla zaujať stanovisko v tejto veci.

(124)

Celková suma dotácií, ktoré LNE vyplatil región Île-de-France s cieľom financovať obchodnú zľavu, ktorú LNE poskytuje malým a stredným podnikom v tomto regióne, predstavovala v roku 2003 61 000 EUR. Pokiaľ sa tieto dotácie môžu hodnotiť ako pomoc poskytnutá LNE (a nie klientom, ktorými sú MSP) a nepodliehajú existujúcemu režimu pomoci (pozri bod 54), spĺňajú podmienky uvedené v článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis  (38). Komisia proti tomu teda nemôže nič namietať.

(125)

Komisia na druhej strane poznamenáva, že ADEME neposkytol LNE žiadnu pomoc.

(126)

Ani uvádzané používanie úradného loga Francúzskej republiky zo strany LNE, ani jeho stupeň účasti na prácach medzinárodných orgánov nie sú v tomto prípade relevantné. Logo LNE sa líši od úradného loga, ktorého používanie je vyhradené jedine orgánom verejnej správy. Pokiaľ ide o zastupovanie orgánov verejnej správy v niektorých európskych a medzinárodných inštitúciách [pracovné skupiny Medzinárodnej organizácie pre legálnu metrológiu (OIML) a výboru Európskeho združenia pre legálnu metrológiu (WELMEC)], výhodu vo forme imidžu, ktorú by toto zastupovanie mohlo LNE priniesť, nemožno považovať za štátnu pomoc.

(127)

Uvedené výhody týkajúce sa samopoistenia, osobitného pracovno-právneho režimu pre zamestnancov alebo bezplatného archivovania v skutočnosti neexistujú. Poistky LNE, ktoré predstavujú v roku 2004 náklady vo výške viac ako 300 000 EUR, sa neodlišujú od poistiek, ktoré sú uzavreté súkromnými podnikmi. Zamestnanci LNE nemajú osobitný štatút, ako napríklad štatút verejnej služby, ale vzťahuje sa na nich súkromné právo tak v oblasti poistenia v nezamestnanosti, ako aj v oblasti dôchodkového poistenia. A nakoniec LNE nemá výhodu bezplatného archivovania; naopak, priame náklady na archivovanie predstavovali v roku 2005 sumu 80 000 EUR.

(128)

Faktický súhlas, ktorý bol LNE udelený v rámci daňového úveru na výskum, nie je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1, a to najmä z dôvodu, že sa tento faktický súhlas nevzťahuje na štátne zdroje. Z uvedeného vyplýva, že LNE bolo predmetom hodnotenia ad hoc svojich výskumných pracovníkov v rámci záväzkov súvisiacich s poskytovaním verejných služieb v oblasti výskumu. Okrem toho je daňový úver na výskum zohľadnený v príjmoch a nákladoch LNE.

(129)

Pokiaľ ide o podporu, ktorú údajne poskytli LNE colné orgány, tento argument nebol podložený žiadnym presným údajom. Zdá sa, že DGDDI používa svoje vlastné laboratóriá, laboratóriá DGCCRF alebo externé laboratóriá, medzi inými LNE, Štátny inštitút pre výskum a bezpečnosť (INRS) a Centre scientifique et technique du bâtiment (CSTB) v prípade stavebných výrobkov.

(130)

S výhradou oddielu 5.4. náhrady za verejné služby formou dotácií zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu BNM, ako aj dotácie územných samosprávnych celkov, ktoré boli LNE poskytnuté v rokoch 1993 až 2005, predstavujú štátnu pomoc.

(131)

Komisia konštatuje, že Francúzsko neoprávnene vyplatilo uvedenú štátnu pomoc v rozpore s článkom 88 ods. 3 zmluvy.

(132)

Táto pomoc je však zlučiteľná s článkom 86 ods. 2 zmluvy.

(133)

Toto rozhodnutie sa netýka štátnej záruky, ktorá by sa mohla uplatniť na činnosti LNE v obchodnej oblasti vzhľadom na jeho štatút verejnej inštitúcie priemyselného a obchodného charakteru (EPIC). Tento aspekt, ktorý viedol k návrhu vhodných opatrení podľa článku 88 ods. 1 zmluvy (39), bude predmetom ďalších rozhodnutí,

5.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 95/37

(1)

V rozhodnutí Komisie K(2006) 4332, konečné znenie, zo 4. októbra 2006 sa stanovilo predbežné ročné pridelenie viazaných rozpočtových prostriedkov Spoločenstva pre regióny oprávnené na financovanie z prostriedkov Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (ďalej len „EFRH“) na oblasť mimo cieľa Konvergencie, viazaných rozpočtových prostriedkov Spoločenstva pre regióny oprávnené na financovanie z EFRH v rámci cieľa Konvergencie a celkových viazaných rozpočtových prostriedkov Spoločenstva z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo členským štátom na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

(2)

S ohľadom na poskytnutie možnosti Bulharsku a Rumunsku profitovať do roku 2013 z EFRH, mali by sa pre Bulharsko a Rumunsko stanoviť indikatívne sumy z viazaných rozpočtových prostriedkov Spoločenstva pre regióny oprávnené na financovanie z EFRH na cieľ Konvergencia a z celkových viazaných rozpočtových prostriedkov Spoločenstva na financovanie z EFRH.

(3)

Rozhodnutie K(2006) 4332, konečné znenie, by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,