—

3 EUR/t, ak sa prístav vykládky nachádza v Stredozemnom mori,

—

2 EUR/t, ak sa prístav vykládky nachádza v Dánsku, Estónsku, Fínsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švédsku alebo na atlantickom pobreží Pyrenejského polostrova.

—

náklady uvedené v tomto výkaze sú skutočné a vznikli pri vykonávaní úloh stanovených v rozhodnutí Komisie 2007/208/ES a boli nevyhnutné pre riadne vykonanie týchto úloh,

—

všetky dokumenty, ktoré slúžia ako podklady k týmto nákladom, sú k dispozícii na účely auditu.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Belgicko dosahuje dobrý pokrok pri vykonávaní a posilňovaní svojho národného reformného programu na roky 2005 – 2008. Hoci existuje určité riziko pre udržateľnosť verejných financií v súvislosti so starnutím obyvateľstva, celkový politický rámec je prijateľný. Napriek iba miernemu pokroku vo výskume a vývoji Belgicko vykonáva opatrenia ohlásené v mikroekonomickej oblasti a posilňuje existujúce reformy zamerané na zvýšenie investícií. Situácia v oblasti zamestnanosti nie je úplne jednoznačná a je potrebné urobiť kroky na dosiahnutie cieľov miery zamestnanosti Európskej únie, a to najmä pokiaľ ide o starších ľudí. Belgicko začalo uskutočňovať rad opatrení s cieľom plniť záväzky prijaté na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2006.

3.

Medzi silné stránky belgického národného reformného programu a jeho vykonávania patria: pokračujúci klesajúci trend miery celkovej zadĺženosti; stabilizácia intenzity výskumu a vývoja po poklese v rokoch 2002 – 2003; rozvoj trhu a konkurencieschopnosti; zlepšené výsledky transpozície smerníc o vnútornom trhu; ďalšie opatrenia v oblasti lepšej regulácie a zjednodušovania administratívy; politika zameraná na podporu zakladania podnikateľskej činnosti; opatrenia zamerané na skvalitnenie alternatívneho systému vzdelávania; a formálne uznávanie získaných zručností a kvalita systému technického vzdelávania.

4.

Oblasti politiky v belgickom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: zníženie daňového zaťaženia pracovnej sily a zníženie regionálnych rozdielov v nezamestnanosti a zamestnanosti. Na základe uvedeného sa Belgicku odporúča:

5.

Okrem toho bude pre Belgicko dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií; určenie ďalších politík a opatrení na zníženie emisií; zintenzívnenie hospodárskej súťaže na trhoch s plynom a elektrinou, a to aj prostredníctvom nezávislých a efektívnych regulátorov a dodatočných opatrení týkajúcich sa prenosových a distribučných prevádzkovateľov; a zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov a zraniteľných skupín, najmä ďalším sprísnením kritérií oprávnenosti pre systémy predčasného odchodu do dôchodku a posilnením preventívnych (vzdelávanie, odborná príprava) a aktívnych politík trhu práce.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Česká republika dosahuje obmedzený pokrok pri vykonávaní svojho národného reformného programu: vo viacerých oblastiach pokrok nie je jasne vyjadrený, niektoré reformy sa odložili, zatiaľ čo iné sa ani nezačali. Silný hospodársky rast by však mal uľahčiť reformy. Existujú určité riziká v makroekonomickej oblasti, najmä pre strednodobú rozpočtovú konsolidáciu a dlhodobú udržateľnosť verejných financií v súvislosti so starnutím obyvateľstva. V mikroekonomickej oblasti Česká republika vo všeobecnosti napreduje pomerne dobre. Hoci sa výdavky na súkromný výskum a vývoj vyvíjajú priaznivo, celkový pokrok v politikách výskumu a vývoja je len mierny. V oblasti zamestnanosti je potrebné vynaložiť viac úsilia na hlavnú úlohu, ktorou je zlepšenie pružnosti trhu práce. Pokrok pri plnení záväzkov, ktoré Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006, nie je jednoznačný.

3.

Medzi silné stránky vykonávania národného reformného programu patria pozitívne opatrenia zamerané na zvýšenie kontroly a transparentnosti verejných financií; na zlepšenie regulácie a podnikateľského prostredia; na reformu učebných osnov základných a stredných škôl, na stimulovanie účasti na vysokoškolskom vzdelávaní, na zabezpečenie toho, aby sa oplatilo pracovať.

4.

Oblasti politiky v českom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: udržateľnosť verejných financií, pretože v rozpočte na rok 2007 sa ráta s prekročením výdavkového stropu a so zvýšeným schodkom rozpočtu; zvýšenie sumy a efektívnosti verejných výdavkov na výskum a vývoj; zlepšenie bezpečnosti a pružnosti na trhu práce; zlepšenie účinnosti a spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave a zvýšenie účasti na celoživotnom vzdelávaní. Na základe uvedeného sa Českej republike odporúča, aby:

5.

Okrem toho bude pre Českú republiku dôležité, aby sa počas vykonávania národného reformného programu zamerala na: zlepšenie patentového systému a ochrany práv duševného vlastníctva; urýchlenie pokroku v oblasti informačných a komunikačných technológií vrátane vykonávania a sledovania rozvoja plne sprístupneného právneho prostredia pre e-Government; plnenie cieľov na zníženie administratívneho zaťaženia podnikov; ďalšie rozvíjanie prístupu k financiám pre inovatívne spoločnosti; rozvíjanie väzieb medzi zahraničnými a domácimi spoločnosťami; zavedenie podnikateľského vzdelávania do učebných osnov; lepšiu integráciu znevýhodnených skupín na trhu práce; zníženie regionálnych rozdielov v zamestnanosti; zosúladenie pracovného a rodinného života; odstránenie rozdielov v odmeňovaní práce žien a mužov a vykonávanie stratégie aktívneho starnutia.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Dánsko dosahuje veľmi dobrý pokrok pri vykonávaní svojho národného reformného programu a plnení záverov jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2006. Dánsko svojou dohodou o verejnej sociálnej starostlivosti z júna 2006 ďalej posilnilo svoju reformnú stratégiu, tak z hľadiska makroekonomickej politiky, ako aj z hľadiska politiky zamestnanosti, a zaznamenalo výrazný pokrok pri dosahovaní celoštátneho konsenzu o reformách. Dánsko dosiahlo pokrok aj v mikroekonomických politikách vrátane oblasti hospodárskej súťaže.

3.

Medzi silné stránky dánskeho národného reformného programu a jeho vykonávania patria: komplexný, integrovaný charakter reformnej stratégie, ktorá je referenciou pre ostatné členské štáty; kombinácia stredno- a dlhodobého prístupu posilnená dôsledným zohľadňovaním vkladu zainteresovaných subjektov; prístup k trhu práce založený na „flexiistote“; celková makroekonomická stratégia zameraná na dlhodobú fiškálnu udržateľnosť vrátane obmedzenia výdavkov, fiškálnych prebytkov a rýchleho znižovania dlhu verejných financií; a dôkladné opatrenia zamerané na dlhodobé zvýšenie ponuky pracovných síl, najmä dohoda o odklade predčasného odchodu do dôchodku.

4.

Pre Dánsko bude dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu sústredilo na: opatrenia zamerané na dlhodobé zvýšenie ponuky pracovných síl až do roku 2015 vrátane ďalších iniciatív na zvýšenie motivácie k práci a dodatočných krokov s cieľom začleniť starších pracovníkov a prisťahovalcov do trhu práce; pokračovanie v navrhnutých reformách v oblasti práva hospodárskej súťaže a zabezpečenie, aby príslušné orgány dôsledne uplatňovali nové právomoci v hospodárskej súťaži; dodatočné opatrenia v oblasti vzájomného prepojenia zásobovania energiou, aby sa zlepšilo fungovanie trhu s elektrinou a plynom; určenie ďalších politík a opatrení na zníženie emisií; posilnenie existujúcich správne zameraných opatrení na skvalitnenie základného a stredoškolského vzdelávania a zvýšenie počtu študentov končiacich vyššie stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelávanie, ak sa opatrenia ukážu ako nedostatočné na dosiahnutie stanovených ambicióznych cieľov.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Nemecko dosahuje celkovo dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu, a najmä v riešení hlavných makro- a mikroekonomických výziev a v prioritných činnostiach. Pomalšie napreduje v oblasti zamestnanosti. Nemecko pomerne dobre plní záväzky, ktoré prijala Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006.

3.

Medzi silné stránky reforiem v roku 2006 patrí pokrok v oblasti konsolidácie a udržateľnosti verejných financií, ako aj uskutočnenie viacerých lepších regulačných opatrení, ako je zriadenie nezávislej rady na spolkovej úrovni pre hodnotenie vplyvov legislatívy (Normenkontrollrat) a internetový informačný nástroj Startothek pre začatie podnikateľskej činnosti. Ďalšie silné stránky sú zjavné v oblasti znalostnej spoločnosti (výskum, vývoj a inovácie), ako aj v lepšom zviditeľnení opatrení zameraných na integráciu starších nezamestnaných osôb.

4.

Oblasti politiky v nemeckom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií; skvalitnenie hospodárskej súťaže najmä vo viazaných živnostiach a regulovaných profesiách a na nových širokopásmových trhoch; a riešenie problémov štrukturálnej nezamestnanosti. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Nemecko:

5.

Pre Nemecko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: zlepšenie postupov verejného obstarávania; zlepšenie rámca pre hospodársku súťaž v oblasti železničnej dopravy a v plynových a elektrických rozvodných sieťach, kde je hospodárska súťaž pre vysokú koncentráciu nedostatočná; urýchlenie začatia podnikateľskej činnosti a uľahčenie najímania prvých zamestnancov; na základe existujúcich opatrení skvalitniť celoživotné vzdelávania vrátane zlepšenia odbornej prípravy dospelých; zvýšenie poskytovania služieb starostlivosti o dieťa.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Estónsko dosahuje veľmi dobrý pokrok vo vykonávaní opatrení, ktoré reagujú na hlavné výzvy pre túto krajinu v oblasti výskumu a vývoja, inovácií a zamestnanosti a na štyri prioritné činnosti, ktoré sformulovala Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006. Vynakladá aj pozoruhodné úsilie, aby zabezpečilo skĺbenie medzi národným reformným programom a politikou súdržnosti. Estónsku správu o vykonávaní možno v tomto smere považovať za vzorovú.

3.

Medzi silné stránky estónskeho národného reformného programu a jeho vykonávania patria: zvýšenie úrovne viacerých cieľov politík, čo svedčí o zodpovedajúcom ambicióznom prístupe; zriadenie nového úradu pre stratégiu s cieľom posilniť vykonávanie, čo je dobrý príklad pre ostatných; úspešné makroekonomické politiky navrhnuté v národnom reformnom programe týkajúce sa fiškálnej udržateľnosti a vytvárania priaznivých podmienok pre rast zamestnanosti; značné úsilie vynaložené na zvýšenie verejných i súkromných výdavkov na výskum a vývoj a na zlepšenie rámcových podmienok výskumu a vývoja podnikateľských subjektov; opatrenia na uľahčenie začatia podnikateľskej činnosti a financovanie inovatívnych malých a stredných podnikov; a pokrok v širokom spektre environmentálnych otázok najmä v reforme ekologickej dane.

4.

V období vykonávania národného reformného programu bude pre Estónsko dôležité zamerať sa na: jasnejšie stanovenie priorít a zlepšenie spolupráce medzi ministerstvami s cieľom efektívnejšie využívať výdavky na výskum, vývoj a inovácie; zvýšenie úsilia s cieľom zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu a vývoja premietli do inovatívnych služieb alebo produktov; stimulovanie užšej spolupráce medzi vysokými školami a podnikmi; dôsledné vykonávanie plánovanej proaktívnej politiky hospodárskej súťaže; zvýšenie pružnosti trhu práce prostredníctvom ďalšieho pokroku v novelizácii pracovného práva; posilnenie aktívnych politík trhu práce a ďalšie zvyšovanie zručností pracovnej sily posilnením reforiem vo vzdelávaní a celoživotnom vzdelávaní.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Grécko dosahuje určitý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu, ktorý je však obmedzenejší, pokiaľ ide o mikroekonomické aspekty a aspekty zamestnanosti. Grécko napreduje pomerne dobre v makroekonomickej oblasti, avšak ďalší pokrok je potrebný, pokiaľ ide o mikroekonomické reformy a reformy v oblasti zamestnanosti. Grécko čiastočne plní záväzky, ktoré prijala Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006. Pokiaľ ide o správu vecí verejných, lepšia koordinácia na administratívnych úrovniach by mohla ešte viac posilniť konštruktívnu spoluprácu, ktorá sa už začala so širokým spektrom zainteresovaných strán.

3.

Medzi silné stránky gréckeho národného reformného programu a jeho vykonávania patrí dobrý pokrok dosiahnutý v konsolidácii verejných financií. Badať sľubné znaky pokroku: v zlepšení prideľovania verejných zdrojov; skvalitnení podnikateľského prostredia; vo výskume, vývoji a inováciách; v informačných a komunikačných technológiách; v účasti žien na trhu práce, v celkovej miere nezamestnanosti a vo vzdelávaní a odbornej príprave. Zlepšili sa kvalitatívne aspekty hospodárskeho rastu, pričom vedúcu úlohu pri tom zohrali súkromné investície.

4.

Oblasti politiky v gréckom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií reformovaním dôchodkového systému; modernizácia verejnej správy; ráznejšie opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti, boj proti nezamestnanosti a neevidovanej práci, modernizácia ochrany práce a podpora mobility pracovnej sily; zvýšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy a ich významu pre trh práce. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Grécko:

5.

Pre Grécko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: urýchlenie snáh zameraných na vypracovanie výskumnej a inovačnej stratégie a zvýšenie investícií do výskumu a vývoja; zlepšenie transpozície smerníc o vnútornom trhu; urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov politiky v oblasti malých a stredných podnikov, ktoré vytýčilo jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2006; vykonávanie politík zameraných na podporu účasti žien v zamestnaní; a vypracovanie dôslednej stratégie aktívneho starnutia.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Španielsko dosahuje dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu a plnení záväzkov, ktoré schválila Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006. Teraz je nevyhnutné ďalšie zavádzanie nových zákonov a opatrení v siedmich kľúčových oblastiach politiky, aby sa zvýšila zamestnanosť a produktivita a dosiahol sa pokrok k úplnej konvergencii HDP na hlavu s EÚ 25.

3.

Medzi dôležité silné stránky vo vykonávaní a posilňovaní španielskeho národného reformného programu patria: rýchlejšie znižovanie dlhu verejných financií v porovnaní s cieľovým znížením; dobrý pokrok pri plnení plánov výskumu, vývoja a inovácií; zaradenie podnikania do vnútroštátnych učebných osnov na všetkých úrovniach vzdelávania; pokrok v sociálnom dialógu, ako sa odráža v komplexnej tripartitnej dohode z mája 2006, a uspokojivý pokrok v dosahovaní vyčíslených cieľov, najmä v zamestnanosti žien.

4.

Oblasti politiky v španielskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: zlepšenie hospodárskej súťaže na trhoch s elektrickou energiou, ďalšie znižovanie segmentácie na trhu práce a ďalšie zlepšovanie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Španielsko:

5.

Pre Španielsko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: potrebu potlačiť infláciu v strednodobom výhľade; zvýšenie hospodárskej súťaže v profesijných službách a na maloobchodných trhoch; skvalitnenie regulačného rámca; vykonávanie environmentálnych opatrení, najmä na zníženie emisií CO2; zvýšenie úrovne zručností a produktivity a začlenenie prisťahovalcov na trh práce; zlepšenie prístupu k starostlivosti o deti, vykonávanie plánovaných opatrení týkajúcich sa trhu s nehnuteľnosťami s cieľom postupne znížiť tlak na ceny nehnuteľností v strednodobom výhľade; reformy dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti, ktoré tiež priaznivo ovplyvňujú dlhodobú fiškálnu udržateľnosť.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Francúzsko dosiahlo určitý pozitívny pokrok vo vykonávaní národného reformného programu a činností schválených na jarnom zasadnutí Európskej rady 2006. Na pozadí priaznivých ekonomických podmienok Francúzsko pokračuje v snahe o konsolidáciu rozpočtu a o ďalšie zvyšovanie svojho potenciálu rastu, najmä prijatím nových záväzkov v prospech výskumu a inovácie. Výsledky v oblasti zamestnanosti sa zlepšili, no väčšinou nie sú úplne jednoznačné.

3.

Medzi silnými bodmi začatých reforiem vyzerá mimoriadne sľubne najmä zriadenie „pólov konkurencieschopnosti“ a nových štruktúr na výskum a inováciu, rovnako ako cieľ vyčleniť do roku 2010 na výskum 3 % HDP. Nedávna reforma regulačného rámca verejných financií by mala rozhodujúcim spôsobom prispieť k lepšej správe verejných výdavkov. Zníženie nezamestnanosti, prvé od roku 2001, predstavuje pozitívny vývoj a zdá sa, že nedávno prijaté opatrenia v prospech mladých uchádzačov o zamestnanie sú krokmi správnym smerom. Pokiaľ ide o zamestnanosť starších pracovníkov, podnikli sa prvé kroky v rámci národného akčného plánu schváleného v júni 2006.

4.

Oblasti politiky vo francúzskom národnom reformnom programe, v rámci ktorých sa treba prednostne venovať riešeniu úloh, sú tieto: dosiahnuť, aby bolo zlepšenie situácie verejných financií trvalé, a to zabezpečením dodržiavania záväzkov prijatých štátom a sledovaním vývoja miestnych financií a výdavkov na sociálne zabezpečenie; rámec hospodárskej súťaže v niektorých sieťových odvetviach a niektorých úsekoch dopravy; a vykonávanie celkovej stratégie na zabezpečenie väčšej plynulosti trhu práce a zaistenie individuálnych kariér, ako aj udržanie zamestnanosti starších pracovníkov, najmä prostredníctvom lepšieho prístupu k celoživotnému vzdelávaniu. V tomto kontexte sa Francúzsku odporúča:

5.

Okrem toho je tiež dôležité, aby sa Francúzsko počas celého obdobia zahrnutého do národného reformného programu zameralo na: posilnenie hospodárskej súťaže vo viazaných živnostiach a regulovaných profesiách; posilnenie politík lepšej regulácie a podporenie podnikania, najmä pokiaľ ide o podporu novozaložených podnikov a podnikateľského ducha v spoločnosti a uskutočnenie ďalších krokov na zvýšenie ponuky práce.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Írsko dosahuje veľmi dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu a plnení záväzkov, ktoré schválila Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006. Okrem toho sa najmä v dôsledku nedávno uzavretej dohody o sociálnom partnerstve Na ceste k roku 2016 politicky zviditeľnilo riadenie stratégie pre rast a zamestnanosť.

3.

Medzi silné stránky írskeho národného reformného programu a jeho vykonávania patria: nedávno prijatá stratégia pre vedu, technológiu a inovácie na roky 2007 – 2013 a značné zvýšenie verejných investícií do výskumu a vývoja; uznanie potreby dať prednosť verejným investíciám do infraštruktúry a iným výdavkom podporujúcim rast; opatrenia na riešenie problému predčasného odchodu zo školy a na zvyšovanie zručností, ako je vítaný záväzok vypracovať do roku 2007 dlhodobú národnú stratégiu kvalifikácií.

4.

V období vykonávania národného reformného programu bude pre Írsko dôležité sústrediť sa na: urýchlenie pokroku pri formulovaní konkrétnych opatrení zameraných na opatrenia dôchodkovej reformy; ďalšie opatrenia na znižovanie emisií; urýchlenie pokroku v zvyšovaní účasti na trhu práce, a to aj vytvorením komplexnej infraštruktúry starostlivosti o dieťa, ďalším rozvíjaním všeobecného rámca pre trh práce a sociálne začlenenie migrantov a kladením osobitného dôrazu na podporu starších pracovníkov a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Mala by sa určiť stredná úroveň investícií do výskumu a vývoja pre rok 2010 a mal by sa dôkladnejšie sledovať vývoj na trhu s nehnuteľnosťami, ktorý môže mať vplyv na vyhliadky strednodobého rastu.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Taliansko dosahuje pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu. V porovnaní s národným reformným programom z predchádzajúceho roka predstavuje talianska správa o vykonávaní jasnejšiu stratégiu, ktorá zahŕňa všetky oblasti politiky a súčinnosti medzi nimi, a je preto ambicióznejšia. Pokrok je najvýraznejší v mikroekonomickej oblasti. Stratégie a opatrenia navrhované v makroekonomickej oblasti sú vcelku prijateľné, no rozhodujúce je ich vykonávanie. V niektorých kľúčových oblastiach je potrebné posilniť politiku zamestnanosti. Pokrok pri plnení záväzkov, ktoré prijalo jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2006, nebol úplne jednoznačný.

3.

Medzi silné stránky, na ktoré poukazuje talianska správa o vykonávaní, patria: opatrenia na zvýšenie hospodárskej súťaže v profesijných a iných službách; iniciatívy zamerané na rozšírenie využívania informačných a komunikačných technológií; a opatrenia na zlepšenie koordinácie činností zameraných na skvalitnenie podnikateľského prostredia.

4.

Oblasti politiky v talianskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: fiškálna udržateľnosť, kde sa záväzky musia premietnuť do účinných opatrení; hospodárska súťaž na trhoch s výrobkami a službami, kde bude dôsledné vykonávanie navrhovaných reforiem základom pre ďalší pokrok; zvýšenie oficiálnej zamestnanosti a flexiistoty na trhu práce; a zlepšenie vzdelávania a celoživotného vzdelávania. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Taliansko:

5.

Pre Taliansko je okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: výskum a vývoj, kde sa napriek vítanému vývoju politiky v osobitných oblastiach musí celková stratégie doplniť; účinné opatrenia na zvýšenie udržateľnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti pri zachovaní jej kvality a dostupnosti; trvalo udržateľné využívanie zdrojov, pri ktorých je vykonávanie a následné posilnenie existujúcich opatrení veľmi dôležité; plnenie plánov na skvalitnenie infraštruktúry; posilnenie a úplné vykonávanie systému posudzovania vplyvu navrhovaných právnych predpisov.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Cyprus dosahuje dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu a v štyroch oblastiach prioritnej činnosti, ktoré sformulovala Európska rada na svojom zasadnutí na jar 2006. Celkovo sa zdá, že vykonávanie väčšiny opatrení prebieha podľa plánu.

3.

Silné stránky národného reformného programu a jeho vykonávania v roku 2006 zahŕňajú: pokrok v oblasti fiškálnej konsolidácie; novú politiku zameranú na rozvoj komplexného výskumného a inovačného systému; a zachovanie dobrého celkového plnenia úloh v oblasti zamestnanosti podporovaného radom aktívnych opatrení na trhu práce.

4.

Oblasti politiky v cyperskom národnom reformnom programe, v ktorých sa treba prednostne venovať riešeniu úloh, sú: riešenie nákladov spojených so starnutím obyvateľstva, kde opatrenia nenapredujú; a ďalšie zvyšovanie možností na trhu práce pre mladých ľudí. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Cyprus:

5.

Pre Cyprus bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameral na: opatrenia na stimulovanie kapitálových investícií do spoločného podnikania a na zlepšenie hospodárskej súťaže v oblasti viazaných živností regulovaných profesií.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Lotyšsko dosahuje pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu, najmä v mikroekonomickej oblasti a v oblasti zamestnanosti. Politické reakcie na riešenie hlavných makroekonomických výziev sú však menej komplexné. Pokiaľ ide o závery z jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2006, pokrok nie je jednoznačný. Pokiaľ ide o riadenie stratégie pre rast a zamestnanosť, tento proces sa politicky zviditeľnil od prijatia národného reformného programu a angažovanosť zúčastnených subjektov sa zvýšila.

3.

Medzi silné stránky lotyšského národného reformného programu a jeho vykonávania patria viaceré opatrenia prijaté s cieľom uľahčiť začatie podnikateľskej činnosti a financovanie inovatívnych MSP vrátane založenia nových záručných a rizikových investičných fondov a vývoja v podpore centrálnych pracovísk pre zakladanie spoločností. Lotyšsko uskutočnilo aj rad opatrení, ktoré úspešne podporili výkonnosť trhu práce.

4.

Oblasti politiky v lotyšskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: konkrétne opatrenia na zabezpečenie makroekonomickej stability a zabránenie prehriatiu ekonomiky; ďalší rozvoj stratégie výskumu a vývoja s cieľom zlepšiť stanovenie priorít a zvýšiť angažovanosť súkromného sektora; a dôslednejšie opatrenia na zvýšenie ponuky pracovnej sily a posilnenie jej zručností. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Lotyšsko:

5.

Pre Lotyšsko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: rýchlejší pokrok pri zakladaní jednotného kontaktného miesta pre administratívne formality zaoberajúceho sa najímaním prvých zamestnancov; podporu vzdelávania podnikateľov; presadzovanie aktívnych politík trhu práce; a zlepšenie prístupu k starostlivosti o dieťa.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Litva dosahuje dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu, vo väčšine hlavných oblastí politiky v makro- a mikroekonomickom sektore a v oblasti zamestnanosti. Avšak popri mnohých dôležitých opatreniach v prípravnom štádiu zostáva ešte veľa práce na ich vykonávaní. Litva dosiahla len mierny pokrok pri plnení záväzkov schválených na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2006.

3.

Medzi silné stránky litovského národného reformného programu a jeho vykonávania patria: dôchodková, zdravotnícka a daňová reforma; opatrenia na modernizáciu cestnej a železničnej infraštruktúry; prijatie aktualizovanej vnútroštátnej energetickej stratégie; posilnenie aktívnej politiky trhu práce, najmä nové opatrenia rotácie v zamestnaní; a kroky zamerané na modernizáciu základného vzdelávania a odbornej prípravy.

4.

Oblasti politiky v litovskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: posilnenie opatrení zameraných na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja, ktoré sa zatiaľ nezdajú byť dostatočné na dosiahnutie stanoveného ambiciózneho cieľa; kladenie väčšieho dôrazu na opatrenia zamerané na podporu mobility pracovnej sily; a vykonanie ďalších krokov na zvýšenie účasti najmä starších pracovníkov na celoživotnom vzdelávaní. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Litva:

5.

Pre Litvu bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zamerala na: zlepšenie makroekonomickej stability a potlačenie inflácie; zvýšenie priamych zahraničných investícií; uľahčenie začatia podnikateľskej činnosti; ochranu životného prostredia; zlepšenie zamestnateľnosti mladých ľudí; rozšírenie podnikateľského vzdelávania; zvýšenie dostupnosti starostlivosti o dieťa; a posilnenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Luxembursko zaznamenalo významný pokrok vo vykonávaní národného reformného programu a činností schválených na jarnom zasadnutí Európskej rady 2006, stále však musí pracovať na riešení nedostatkov odhalených v roku 2005. Vzhľadom na prijaté makroekonomické opatrenia možno predpokladať ozdravenie verejných financií a spomalenie inflácie. Na mikroekonomickej úrovni prebieha zavádzanie súboru sľubných opatrení. Je však potrebné vyvinúť väčšie úsilie na vytvorenie systému sledovania a hodnotenia ročného pokroku a prijať niektoré opatrenia, napríklad voči novozaloženým podnikom a MSP. Napriek istým povzbudzujúcim reformám v oblasti zamestnanosti sa neuvádza žiadna nová iniciatíva na podporu zvyšovania miery zamestnanosti starších pracovníkov a očakávajú sa ešte dôležité reformy na zlepšenie vzdelávacieho systému.

3.

Medzi silné stránky vypracovania, uplatňovania a posilnenia národného reformného programu patrí dohoda medzi štátom a sociálnymi partnermi o systéme dočasného blokovania systémov indexácie miezd a sociálnych príspevkov, čím sa obmedzujú inflačné tendencie pretrvávajúce od roku 2002. Touto tripartitnou dohodou sa tiež riadi systém pomoci podnikom podporujúci mechanizmy udržania zamestnania v prípade rizika prepúšťania. Luxembursko sa tiež môže pochváliť významným nárastom zariadení detskej starostlivosti. Pozitívnou skutočnosťou je aj uprednostnenie oblasti výskumu a rozvoja. Napokon bol prijatý celý súbor opatrení na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja a energetická stratégia je tiež krokom správnym smerom.

4.

Je však dôležité, aby sa Luxembursko počas celého obdobia zahrnutého do národného reformného programu zameralo na: vytvorenie stratégie s cieľom urýchliť zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov; vypracovanie podrobnej stratégie najmä s cieľom prehĺbiť reformu súčasných systémov predčasného odchodu do dôchodku; vyvinutie ďalšieho úsilia na zníženie miery prerušenia štúdia, najmä v stredoškolskom vzdelávaní, a odstrániť umelé prekážky medzi rôznymi typmi vzdelávania; veľmi dôkladne je potrebné monitorovať vplyvy nedávno prijatých opatrení v prospech mladých na znižovanie ich nezamestnanosti; a na zvyšovanie príťažlivosti ekonomického prostredia je potrebné výraznejšie podporiť konkurencieschopnosť trhov, transpozíciu smerníc EÚ a činnosť MSP.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Maďarsko dosiahlo obmedzený pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu. Treba však poznamenať, že v októbri 2006 predložilo revidovaný národný reformný program. Vzhľadom na veľa rozpočtových pochybení musela vláda značne prehodnotiť svoju cestu fiškálnych úprav. Niektoré reformy sa uskutočnili v oblastiach politiky zamestnanosti a mikroekonomickej politiky. V týchto oblastiach, ako aj v zlepšení makroekonomickej stability však treba ešte vykonať veľa práce. Obmedzený pokrok sa dosiahol v plnení záväzkov, ktoré prijala Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006.

3.

Medzi silné stránky národného reformného programu a jeho vykonávania patria: nedávno prijaté nápravné opatrenia vrátane zvýšenia rozpočtových príjmov a väčšieho obmedzenia výdavkov s cieľom znížiť rozpočtový schodok; reforma systému podpory v nezamestnanosti; prvé kroky na ceste k zjednoteniu systémov úradov práce a sociálnych služieb; a zrušenie obmedzení pre vstup na trh v niektorých oblastiach, najmä v maloobchodnom farmaceutickom sektore.

4.

Oblasti politiky v maďarskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: vykonávanie plánovanej stratégie rozpočtovej konsolidácie a položenie základov pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktoré sú v súčasnosti vysokorizikové; posilnenie aktívnych politík trhu práce; zvýšenie motivácie k práci; zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy a zvýšenie ich schopnosti reagovať na potreby trhu práce. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Maďarsko:

5.

Pre Maďarsko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: reformu systému verejného výskumu; zníženie a presmerovanie štátnej pomoci; vypracovanie koherentnejšej stratégie pre výskum a vývoj, inovácie a informačné a komunikačné technológie; ďalšie znižovanie administratívneho zaťaženia podnikov; zlepšenie postavenia osôb so zníženou pracovnou schopnosťou na trhu práce; premenu neevidovanej práce na oficiálne zamestnanie; zníženie pretrvávajúcich regionálnych rozdielov v zamestnanosti; a vykonávanie maďarskej stratégie celoživotného vzdelávania.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Malta dosahuje dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu. Zaoberá sa aj väčšinou záväzkov, ktoré Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006. Ich vykonávanie výrazne napreduje v oblasti fiškálnej udržateľnosti, ktorú orgány považujú za rozhodujúci prvok pre dosiahnutie väčšieho rastu a počtu pracovných príležitostí a pre prijatie eura. Úsilie zamerané na vykonávanie v mikroekonomickej oblasti a vo sfére zamestnanosti je miernejšie.

3.

Medzi silné stránky maltského národného reformného programu a jeho vykonávania patria: nedávno ohlásená daňová reforma; pokračujúci rozvoj stratégií v oblasti základného výskumu a vývoja a inovácií; nový program na rozvíjanie podnikateľských zručností; a rad sľubných rozsiahlych iniciatív v oblasti odbornej prípravy.

4.

Oblasti politiky v maltskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: zlepšenie hospodárskej súťaže vo viacerých sektoroch vrátane profesijných služieb; zníženie a presmerovanie štátnej pomoci; zvýšenie investícií do výskumu a vývoja a zlepšenie ponuky pracovnej sily. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Malta:

5.

Pre Maltu bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zamerala na: vykonávanie a posilnenie oneskorených opatrení týkajúcich sa reformy zdravotníctva; zavedenie systematického posúdenia vplyvu a urýchlenie pokroku smerom k zjednodušeniu predpisov; presnejšie oceňovanie výdavkov na výskum a vývoj; pripojenie Malty k európskym energetickým sieťam; využívanie výsledkov dosiahnutých pri zvyšovaní úrovne dosiahnutého vzdelania a znižovaní predčasného odchodu zo školy; a zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov, pričom sa treba vyhýbať využívaniu systémov predčasného odchodu do dôchodku na zmenšovanie verejného sektora.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Holandsko dosahuje dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu. Aj keď existujú určité riziká v makroekonomickej oblasti, najmä pokiaľ ide potenciálnu mzdovú infláciu, zadlženosť domácností a sprísnenie trhu práce, celkový rámec politiky je prijateľný. Pokrok je najvýraznejší v mikroekonomickej oblasti. Hoci sa zaviedli politiky na podporu výskumu, vývoja a inovácií, je ešte potrebné uskutočniť veľa práce vzhľadom na ambiciózny cieľ v oblasti výskumu a vývoja, ktorý stanovila vláda. Celková situácia v oblasti zamestnanosti je tiež pozitívna s vysokou mierou zamestnanosti väčšiny skupín, no ponuka práce by sa mala ďalej zlepšovať, najmä pokiaľ ide o ženy, znevýhodnené skupiny a starších pracovníkov. Hoci Holandsko posilňuje svoj národný reformný program v snahe reagovať na záväzky, ktoré Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006, sú potrebné ďalšie kroky, najmä na vytvorenie jedného kontaktného miesta verejnej správy pre prijímanie prvých zamestnancov.

3.

Medzi silné stránky holandského národného reformného programu a jeho vykonávania patria: opatrenia na podporu hospodárskej súťaže; uplatňovanie štandardného modelu nákladov na hodnotenie administratívneho zaťaženia a systém inovačných poukazov, pričom oboje v širokej miere preberajú aj ostatné členské štáty; opatrenia zamerané na reformu dôchodkového systému, zdravotníctva a systémy nemocenských dávok; a reformy zamerané na zvýšenie úrovne dosiahnutého vzdelania, rozšírenie celoživotného vzdelávania a vytváranie lepších väzieb medzi vzdelaním a trhom práce.

4.

Oblasťou politiky v holandskom národnom reformnom programe, ktorú je potrebné prioritne riešiť, je zvýšenie ponuky pracovnej sily. Na základe toho sa odporúča, aby Holandsko:

5.

Pre Holandsko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu sústredilo na: opatrenia zamerané na zvýšenie výdavkov súkromného sektora do výskumu a vývoja; vytvorenie jedného kontaktného miesta verejnej správy na prijímanie prvých zamestnancov. Ak navyše existujúce opatrenia nebudú postupom času schopné výrazne zvýšiť celkový počet hodín odpracovaných v hospodárstve, bude potrebné zvážiť ďalšie stimuly.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Rakúsko dosahuje dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu najmä v mikroekonomickej oblasti, kde sa celkovo vykonala rozsiahla škála opatrení s výnimkou opatrení týkajúcich sa hospodárskej súťaže v službách. Makroekonomická stabilita je silná, aj keď bude potrebný dodatočný impulz, aby sa pokračovalo v eliminácii rizík pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Krajina dosiahla celkovo dobrý pokrok aj v politike zamestnanosti, aj keď v niektorých oblastiach treba urobiť viac. Reakcia Rakúska na závery jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2006 je vcelku primeraná.

3.

Medzi najsľubnejšie oblasti reforiem, ktoré Rakúsko uskutočnilo a ktoré by mohli inšpirovať ostatné krajiny, patria dobré výsledky vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Ďalšou oblasťou je úsilie Rakúska znížiť administratívne náklady MSP. Rakúsko navyše dosiahlo pokrok, pokiaľ ide o cieľ, podľa ktorého by sa 3 % HDP venovali na výskum a vývoj, prostredníctvom mimoriadne sľubných modelov spolupráce medzi vedou a priemyslom.

4.

Oblasti politiky v rakúskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú zvýšenie ponuky pracovných síl z radov starších pracovníkov a zlepšenie zručností znevýhodnených mladých ľudí. Na základe uvedeného sa Rakúsku odporúča:

5.

Pre Rakúsko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: dosiahnutie cieľa vyrovnaného rozpočtu v roku 2008; zintenzívnenie hospodárskej súťaže v službách; zlepšenie podnikateľskej kultúry; určenie ďalších politík a opatrení na zníženie emisií; a vyriešenie problému segregácie na základe pohlavia na trhu práce vrátane zlepšenia dostupnosti starostlivosti o dieťa.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Poľsko dosahuje obmedzený pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu. Sú náznaky, že Poľsko začína výrazne napredovať v mikroekonomickej oblasti, aj keď vykonávanie mnohých opatrení je ešte stále v počiatočných štádiách. Je potrebné ráznejšie vykonávanie reforiem zamestnanosti. Meškajú reformy verejných financií, hoci Poľsko plánovalo uskutočniť kroky správnym smerom. Odozva politiky na záväzky, ktoré Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006, je obmedzená.

3.

Medzi najsľubnejšie reformy, ktoré Poľsko uskutočňuje, patrí zjednodušenie daňového systému, vytvorenie jasnej stratégie lepšej regulácie a kroky na zlepšenie prístupu MSP k financiám.

4.

Oblasti politiky v poľskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: fiškálna konsolidácia; zlepšenie hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach; zvýšenie kvantity a kvality výskumu a vývoja; dosiahnutie, aby sa aktívne politiky trhu práce stali rozsiahlejšími a účinnejšími; skvalitnenie ľudského kapitálu a zvýšenie stimulov k práci. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Poľsko:

5.

Pre Poľsko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: modernizáciu dopravnej infraštruktúry; skvalitnenie ochrany životného prostredia; ďalšie zníženie a presmerovanie štátnej pomoci; zabezpečenie účinného rámca pre hospodársku súťaž vo finančnom sektore; dôsledné pokračovanie v procese liberalizácie trhov s energiou; urýchlenie procesu registrácie podnikov; a zabezpečenie, aby nástroje politiky súdržnosti podporili štrukturálne opatrenia zvýraznené v správe o vykonávaní s cieľom prispieť k podpore rastu, konkurencieschopnosti, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. Mal by sa stanoviť presný a uskutočniteľný cieľ pre celkové investície do výskumu a vývoja do roku 2010.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Portugalsko dosahuje dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu, najmä v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti. Pokrok sa zaznamenal aj v oblastiach politiky zameraných na zamestnanosť, najmä v reforme vzdelávania a odbornej prípravy, v rámci programu Nové príležitosti, avšak dôležitá oblasť prispôsobivosti trhu práce a flexiistoty ešte nie je úplne vyriešená. Pokrok smerom k plneniu záväzkov, ktoré Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006, je vo všeobecnosti dobrý. Bude potrebné ďalšie značné úsilie vo všetkých oblastiach politiky, aby sa v plnej miere dosiahli ciele programu vzhľadom na ich vítané ambície a východiskovú pozíciu Portugalska.

3.

Medzi dôležité silné stránky reformného procesu v Portugalsku patria rozsiahle reformy, ktoré sa začali vo verejnej správe, opatrenia na uľahčenie začatia podnikateľskej činnosti v rámci jednej hodiny, úprava systémov starobných dôchodkov, komplexné konsolidačné opatrenia v zdravotníctve a opatrenia na zlepšenie úrovne kvalifikácie mladých ľudí a dospelých. Snahy o posilnenie výskumu a vývoja sa zintenzívnili a zahrnuli do ucelenej stratégie prostredníctvom ambiciózneho technologického plánu. Rozsiahle reformy sa uskutočnili aj v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, najmä opatreniami zameranými na zvýšenie úrovní gramotnosti mladých ľudí, racionalizáciu vnútroštátnej školskej siete a posilnenie štátneho systému odborného vzdelávania.

4.

Oblasti politiky v portugalskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: zvýšenie dosiahnutej úrovne vzdelania a celoživotného vzdelávania; zlepšenie prispôsobivosti trhu práce a riešenie segmentácie. Tieto otázky je potrebné riešiť v kontexte ďalšieho pokroku administratívnej reformy a udržania kontroly nad rastúcimi výdavkami na sociálne presuny. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Portugalsko:

5.

Pre Portugalsko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: zabezpečenie úplného vykonávania sľubného technologického plánu, upevnenie väzieb medzi výskumom a priemyslom a zvýšenie angažovanosti súkromného sektora; zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže na trhoch s energiou a finančnými službami; zníženie emisií; zníženie deficitu pri transponovaní právnych predpisov Európskej únie do vnútroštátneho práva; a odstránenie faktorov ohrozujúcich sociálnu súdržnosť.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Slovinsko dosahuje dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu. Slovinsko prijíma náležité opatrenia v niektorých kľúčových oblastiach, ako je podnikanie a lepšia regulácia. Začalo uskutočňovať väčšinu hlavných reforiem politiky zamestnanosti, využívajúc pomerne priaznivé makroekonomické podmienky pre rast. V rámci reformy verejných výdavkov sa prijali určité opatrenia zamerané na ich zníženie. To isté sa vzťahuje na mikroekonomickú oblasť pokroku pri zlepšovaní rámca inovácií a hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o pracovný trh, pokrok vo vykonávaní stratégie aktívneho starnutia a v odstraňovaní prekážok pre zamestnávanie mladých ľudí nebol zatiaľ dosť rýchly. V plnení záväzkov, ktoré Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006, sa dosiahol mierny pokrok.

3.

Medzi silné stránky národného reformného programu a jeho vykonávania patria: snahy v oblasti fiškálnej reformy; rozličné opatrenia zamerané na podporu podnikania; pokračujúca reštrukturalizácia štátnych finančných prostriedkov do portfóliových investorov; klesajúci podiel štátnej pomoci na HDP; pokrok k úplnej liberalizácii trhov s energiou a vytvorenie druhého subjektu na trhu.

4.

Oblasti politiky v slovinskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: zlepšenie dlhodobej fiškálnej udržateľnosti a zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov; a posilnenie aktivačných a preventívnych aspektov politiky zamestnanosti, ktorá v súčasnosti len pomaly reaguje na rýchlo sa meniace podmienky na trhu práce. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Slovinsko:

5.

Pre Slovinsko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: stanovenie konkrétnych a realistických cieľov pre investovanie do výskumu a vývoja; posilnenie úlohy nového Úradu pre rast a Slovinskej technologickej agentúry; posilnenie uplatňovania právneho rámca na ochranu práv duševného vlastníctva; zlepšenie hospodárskej súťaže, najmä vo viazaných živnostiach a profesijných službách, a zvýšenie efektívnosti Úradu na ochranu hospodárskej súťaže; dôraznejšie presadzovanie environmentálnych technológií a energetickej efektívnosti; skrátenie času na začatie podnikateľskej činnosti a zníženie s tým súvisiacich nákladov; zníženie segmentácie a začlenenie mladých ľudí na trh práce; posilnenie väzieb medzi systémom vzdelávania a trhom práce.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Slovensko dosahuje pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu. Zostávajú však dôležité výzvy a potreba ďalších opatrení, najmä v mikroekonomickej oblasti a v oblasti zamestnanosti. Krajina nedosiahla jednoznačný pokrok pri plnení záväzkov, ktoré Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006.

3.

Medzi silné stránky národného reformného programu a jeho vykonávania patria: politiky zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia a tvorbu informačnej spoločnosti teraz začínajú prinášať svoje výsledky; rast zamestnanosti zosilnel zásluhou nových daňových stimulov, opatrení v oblasti mobility a určitého zlepšenia v službách ponúkaných niektorým znevýhodneným skupinám; a pokrok v reforme vysokoškolského vzdelávania spolu s novými opatreniami na podporu využívania informačných a komunikačných technológií a integrácia znevýhodnených detí do vzdelávacieho systému.

4.

Oblasti politiky v slovenskom národnom reformnom programe, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: v súvislosti s fiškálnou konsolidáciou presmerovanie väčšieho objemu prostriedkov do výskumu a vývoja, inovácií a vzdelávania a vypracovanie jasných stratégií a priorít v týchto oblastiach; posilnenie opatrení na zlepšenie zručností a celoživotného vzdelávania; a ďalšie úsilie vynakladané na zníženie dlhodobej nezamestnanosti, najmä medzi zraniteľnými skupinami vrátane rómskej menšiny. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Slovensko:

5.

Pre Slovensko bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: pokračujúce úsilie v oblasti politík informačných a komunikačných technológií, najmä v širokopásmovej infraštruktúre; zlepšenie systému lepšej regulácie; odstránenie rodových rozdielov v odmeňovaní práce; a vypracovanie stratégie aktívneho starnutia s cieľom zvýšiť zamestnanosť starších pracovníkov.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Fínsko dosahuje veľmi dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu. Fínsko vcelku správne reaguje na záväzky, ktoré prijala Európska rada na svojom zasadnutí na jar 2006. Pokrok sa dosiahol najmä v podnikateľskom prostredí pre malé a stredné podniky.

3.

Medzi mnohé silné stránky fínskeho národného reformného programu a jeho vykonávania patria: ďalšia činnosť zameraná na odklad odchodu do dôchodku, ktorá dopĺňa už existujúcu činnosť na posilnenie udržateľnosti verejných financií a prípravu Fínska na vplyv starnutia obyvateľstva; široká paleta dôležitých opatrení zameraných na ďalšie skvalitnenie vynikajúcej vedomostnej základne Fínska.

4.

V období vykonávania národného reformného programu bude pre Fínsko dôležité sústrediť sa na: vykonávanie reforiem zameraných na zlepšenie hospodárskej súťaže a zvýšenie produktivity v niektorých sektoroch služieb, zjednodušenie postupov prijímania zamestnancov pre podniky; stimulovanie miestnych systémov vyjednávania o mzdách; odstraňovanie problémov na trhu práce s osobitným dôrazom na riešenie vysokej štrukturálnej nezamestnanosti, najmä nízkokvalifikovaných pracovníkov vrátane mladých ľudí.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Švédsko dosahuje veľmi dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu, ktorý nová vláda revidovala. Zaoberá sa plnením väčšiny záväzkov, ktoré Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006. Makroekonomický rámec orientovaný na stabilitu je primeraný a funguje správne. Švédsko vynakladá značné úsilie na posilnenie stimulov k práci. Na zvýšenie hospodárskej súťaže v službách sú potrebné ďalšie opatrenia.

3.

Medzi silné stránky švédskeho národného reformného programu a jeho vykonávania patria: pokrok dosiahnutý vo zvyšovaní verejných investícií do výskumu a vývoja a v predkladaní opatrení na stimulovanie inovácií; dôrazný prístup k stimulovaniu podnikania; činnosť Švédska zameraná na stimulovanie trvalo udržateľného využívania energie, ktoré patrí medzi najlepšie v Európskej únii; pokrok v zvyšovaní ponuky pracovnej sily; opatrenia na zjednodušenie a zvýšenie ziskovosti prevádzkovania podnikateľskej činnosti postupným rušením daní a znižovaním administratívneho zaťaženia; a návrhy na zvýšenie stimulov k práci, najmä na zmeny v zdaňovaní pracovnej sily a v systémoch sociálnych dávok.

4.

V období vykonávania národného reformného programu bude pre Švédsko dôležité sústrediť sa na: prijatie ďalších regulačných opatrení zameraných na zvýšenie hospodárskej súťaže, najmä v službách; vykonávanie rýchlo plánovaných zlepšení v systéme posudzovania vplyvov; zaujatie koherentnejšieho prístupu k lepšej regulácii, posilnenie stratégie zameranej na zvýšenie ponuky pracovnej sily a počtu odpracovaných hodín, a to aj vykonávaním návrhov na zvýšenie stimulov k práci, ako aj dôslednejšími opatreniami zameranými na zvýšenie miery zamestnanosti prisťahovalcov a mladých ľudí a opätovné zaradenie ľudí do systémov nemocenského poistenia.

1.

Na základe analýzy predloženej Komisiou vo výročnej správe o pokroku pre rok 2007 – časti II a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť je možné vyvodiť tieto závery:

2.

Spojené kráľovstvo dosahuje veľmi dobrý pokrok vo vykonávaní svojho národného reformného programu a plnení záväzkov, ktoré Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2006. Značný pokrok sa dosiahol vo všetkých oblastiach politiky, najmä mikroekonomickej politiky a politiky zamestnanosti. V oblasti makroekonomickej politiky sa začala fiškálna konsolidácia a hotové sú plány ďalšej finančnej konsolidácie, ktoré by sa mali vykonať; vypracovali sa aj plány dôchodkovej reformy, pričom návrh právnych predpisov sa už predložil parlamentu. Krajina urobila veľký pokrok v úsilí o angažovanie zainteresovaných subjektov.

3.

Medzi osobitne silné stránky vykonávania reforiem Spojeného kráľovstva patrí stimulovanie podnikania, podpora lepšej regulácie a uskutočnenie reforiem sociálnej starostlivosti. Uskutočnili sa už mnohé ďalšie úspešné reformy, ako je otvorenie trhu s energiou, zvýšenie investícií do dopravnej infraštruktúry a zavedenie politiky poplatkov, napríklad poplatku za preťaženie londýnskej cestnej siete. Spojené kráľovstvo sa pustilo aj do inovatívnych reforiem s cieľom zlepšiť kvalitu verejných výdavkov, ktoré sú ešte v štádiu vykonávania.

4.

Oblasti politiky v národnom reformnom programe Spojeného kráľovstva, ktoré je potrebné prioritne riešiť, sú: zvýšenie základných a stredných úrovní zručností v porovnaní s ostatnými ekonomikami a prijatie opatrení na odstránenie znevýhodnenia a vylúčenia na trhu práce. Na základe uvedeného sa odporúča, aby Spojené kráľovstvo:

5.

Pre Spojené kráľovstvo bude okrem toho dôležité, aby sa v období vykonávania národného reformného programu zameralo na: zabezpečenie efektívneho vykonávania súčasných návrhov dôchodkovej reformy; postupné zvyšovanie ponuky nehnuteľností na účely zníženia tlaku cien nehnuteľností zo strednodobého hľadiska; vykonávanie stratégie v oblasti vedy a inovácií, v rámci ktorej by sa mala na rok 2010 určiť stredná úroveň a kvalita investícií v oblasti výskumu a vývoja a mali by sa prijať opatrenia na ďalšie posilnenie investičných stimulov a zvýšenie angažovanosti súkromného sektora; a ďalšie zlepšenie prístupu k starostlivosti o dieťa.

1.

Na základe predloženej analýzy a integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť sa dospelo k záveru, že:

2.

Správy o vykonávaní členských štátov eurozóny ukazujú, že sa dosiahol určitý pokrok, ktorý odzrkadľuje významné činnosti v mnohých krajinách. Súčasne s rastom eurozóny v súlade s jej potenciálom, pozitívnym vývojom na trhoch práce, ktorý sa prejavuje poklesom nezamestnanosti a zvyšovaním zamestnanosti a počtom prebiehajúcich reforiem, sa vyhliadka na predĺžený hospodársky vzostup podstatne zlepšila. K zlepšeniu hospodárskej situácie došlo do istej miery vplyvom štrukturálnych reforiem z minulosti. Toto tempo by sa malo využiť na dôrazné presadenie vykonávania stratégie reforiem a rozpočtovej konsolidácie. Užšia hospodárska a finančná vzájomná závislosť vytvorená zavedením jednotnej meny vedie k nevyhnutnosti, aby jej členské štáty vykonávali ambiciózne politiky, ktoré okrem toho, že zvýšia rastový potenciál, budú obsahovať aj opatrenia na zabezpečenie hladkého fungovania prispôsobovania sa v menovej únii. V tejto súvislosti je v eurozóne potrebná efektívna koordinácia hospodárskej politiky. Rovnako by pomohla podporiť politickú činnosť v členských štátoch s cieľom zabezpečiť fiškálnu disciplínu a štrukturálne reformy. Je to nevyhnutné na zvýšenie rastového potenciálu hospodárstva, zvýšenie citlivosti eurozóny na asymetrické otrasy, a tým na zachovanie cenovej stability pri súčasnom presadzovaní hospodárskej dynamiky v eurozóne.

3.

Medzi silné stránky vykonávania národných reformných programov členských štátov eurozóny patrí skutočnosť, že sa uskutočňujú alebo plánujú sľubné reformy zamerané na zvýšenie využívania pracovnej sily a produktivity pracovnej sily, podporu výskumu a vývoja a inovácií, rozvoj ľudského kapitálu a na vytvorenie príťažlivejšieho podnikateľského prostredia, najmä prostredníctvom politík zameraných na zvýšenie konkurencieschopnosti a lepšej regulácie. Vloženie národných reformných programov do súdržného a ambiciózneho celkového politického rámca by im mohlo dodať ďalšiu silu.

4.

Zo záverov politiky týkajúcich sa jednotlivých členských štátov eurozóny na základe ich národných reformných programov vyplýva pre všetky krajiny eurozóny naliehavá potreba podniknúť kroky, ktoré by zlepšili fungovanie EMÚ a prispeli k riešeniu pretrvávajúcich rozdielov v inflácii, konkurencieschopnosti a raste. Pokiaľ ide o rozpočet, hoci sa dosiahol pokrok v znižovaní schodkov, niektoré krajiny potrebujú zrýchliť tempo štrukturálnej rozpočtovej konsolidácie a pokračovať v reforme dôchodkových systémov a systémov zdravotníctva s cieľom riešiť vplyv starnúceho obyvateľstva na rozpočet. Okrem toho by sa mala zlepšiť aj kvalita verejných financií, najmä s cieľom podporiť produktivitu a inovácie, a prispieť tak k hospodárskemu rastu a fiškálnej udržateľnosti. S cieľom zabezpečiť dynamickejšie a efektívnejšie vnútorné mechanizmy prispôsobovania v EMÚ by sa malo zlepšiť fungovanie trhov prostredníctvom posilnenej konkurencieschopnosti a liberalizácie a mala by sa zabezpečiť najmä lepšia mobilita výrobných faktorov, rýchlejšia úprava cien a miezd v súvislosti s otrasmi a silnejšia integrácia obchodu. Je potrebné podporovať inovácie a rast produktivity. V menovej únii je dôležitý aj pevný záväzok mzdového rozvoja vedúceho k stabilite s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť a zamestnanosť v strednodobom a dlhodobom horizonte. Pravidelná kontrola fungovania tvorby cien a miezd (vo verejnom a súkromnom sektore) musí preto pokračovať. Viac pozornosti sa musí venovať mobilite pracovnej sily v krajinách eurozóny. Finančné a výrobné trhy zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní plynulého vnútorného prispôsobovania. Pre eurozónu bude veľmi dôležitý nadchádzajúci prieskum vnútorného trhu, ako aj rýchle vykonávanie smernice o službách a plné vykonávanie akčného plánu finančných služieb. Zlepšenia hospodárskej súťaže trhov so službami by ďalej prispeli k hladkému priebehu prispôsobovania v EMÚ.

Na základe uvedeného sa odporúča, aby členské štáty eurozóny spolu s odporúčaniami špecifickými pre každú krajinu:

5.

Vzhľadom na vedľajšie dôsledky a súčinnosti vznikajúce z vnútroštátnych politík a miestneho vývoja v rámci menovej únie by sa členské štáty eurozóny mali zamerať na efektívnu koordináciu politík, najmä v súvislosti s euroskupinou, a ak je to vhodné a v súlade so skoršími dohodami, aj na medzinárodných fórach. Významne by to prispelo k úspešnému riešeniu výziev politiky v rámci eurozóny a globálneho hospodárstva. Členské štáty eurozóny sa vyzývajú, aby tieto odporúčania zohľadnili vo svojich národných politikách. Euroskupina bude ich vykonávanie pravidelne kontrolovať.