27.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 59/1

(1)

Rada 27. novembra 2000 uložila nariadením (ES) č. 2604/2000 (2) konečné antidumpingové clá na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“) s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku (ďalej len „príslušné krajiny“). Uložené opatrenia vychádzali z antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“), ktoré sa začalo podľa článku 5 základného nariadenia.

(2)

Rada 13. augusta 2004 uložila nariadením (ES) č. 1467/2004 (3) konečné antidumpingové clá na dovoz určitého PET s pôvodom v Austrálii a Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a ukončila konanie týkajúce sa dovozu PET s pôvodom v Pakistane.

(3)

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2604/2000 boli výsledkom revíznych prešetrovaní, ktoré sa začali podľa článku 11 ods. 3 a 4 základného nariadenia alebo cenových záväzkov prijatých na základe článku 8 ods. 1 základného nariadenia.

(4)

Komisia po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) dostala 30. augusta 2005 žiadosť o preskúmanie platných opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „preskúmanie uplynutia platnosti“) a o čiastočné preskúmanie opatrení uložených na dovoz z Taiwanu a na dovoz od troch vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia (ďalej len „čiastočné predbežné preskúmanie“).

(5)

Túto žiadosť podal Výbor pre polyetyléntereftalát združenia Plastics Europe (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 90 %, z celkovej výroby PET v Spoločenstve.

(6)

Žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti bola zdôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(7)

Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie opatrení na dovoz z Taiwanu a na dovoz od troch vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike (Daehan Synthetic Fiber Co. Ltd., SK Chemicals Co. Ltd. a KP Chemical Corp.) bola zdôvodnená tým, že úroveň opatrení nie je dostatočná na nápravu poškodzujúceho dumpingu.

(8)

Po porade s poradným výborom, keď sa zistilo, že existuje dostatok dôkazov na začatie týchto dvoch preskúmaní podľa článku 11 ods. 2, resp. článku 11 ods. 3 základného nariadenia, Komisia začala tieto preskúmania 1. decembra 2005 (5).

(9)

Oznámenie o rozsahu predbežného preskúmania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie2. júna 2006 (6) a jasne z neho vyplynulo, že čiastočné predbežné preskúmanie sa vzťahovalo aj na všetky prepojené spoločnosti.

(10)

Dňa 1. decembra 2005 Komisia začala aj preskúmanie podľa článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 2026/97 (7) o platných vyrovnávacích opatreniach na dovoz PET s pôvodom v Indii.

(11)

Komisia oficiálne oznámila vyvážajúcim výrobcom, zástupcom vyvážajúcich krajín, dovozcom, výrobcom v Spoločenstve, používateľom a žiadateľovi začatie preskúmania uplynutia platnosti a čiastočného predbežného preskúmania. Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť písomne svoje stanovisko a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí. Všetkým zainteresovaným stranám, ktoré o to požiadali a preukázali, že majú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, bolo vypočutie umožnené.

(12)

Vzhľadom na zrejmý veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Indii, Indonézii, Kórejskej republike a na Taiwane, ako aj výrobcov a dovozcov v rámci Spoločenstva, uvedených v žiadosti o preskúmanie uplynutia platnosti, a počet vyvážajúcich výrobcov z Taiwanu uvedených v žiadosti o predbežné preskúmanie, sa považovalo za vhodné v súlade s článkom 17 základného nariadenia preskúmať, či by sa mal použiť výber vzorky. Na to, aby sa Komisii umožnilo rozhodnúť, či výber vzorky bude potrebný, a ak áno, výber vzorky urobiť, od uvedených strán sa podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia žiadalo, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia prešetrovania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí.

(13)

Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na to, že len málo vyvážajúcich výrobcov v Indii, Indonézii, Kórejskej republike a na Taiwane oznámilo ochotu spolupracovať, rozhodlo sa, že pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v týchto štyroch krajinách, výber vzorky nie je potrebný.

(14)

Po preskúmaní informácií, ktoré predložili výrobcovia a dovozcovia zo Spoločenstva, a keďže ich počet bol pomerne malý, rozhodlo sa, že do prešetrovania budú zahrnutí všetci, a výber vzorky nie je potrebný.

(15)

Všetkým známym vyvážajúcim výrobcom v príslušných krajinách, dovozcom, dodávateľom, výrobcom v Spoločenstve a používateľom boli preto zaslané dotazníky.

(16)

Vyplnený dotazník zaslali:

Zistilo sa tiež, že jeden nespolupracujúci vyvážajúci výrobca v Indonézii od uverejnenia platných opatrení zmenil svoj názov. Ide o zmenu názvu P.T. Bakrie Kasei Corp. na P.T. Mitsubishi Chemical Indonesia.

(17)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na svoju analýzu, a vykonala overovanie na mieste v priestoroch týchto spoločností:

(18)

Prešetrenie pravdepodobnosti pokračovania a/alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy v rámci preskúmania uplynutia platnosti sa konalo v období od 1. októbra 2004 do 30. septembra 2005 (ďalej len „ORP“). Preskúmanie trendov dôležitých pre posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa uskutočnilo v období od 1. januára 2002 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“). Obdobie prešetrovania pre čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia v súvislosti s dovozom z Taiwanu a od troch vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike je zhodné s obdobím preskúmania uplynutia platnosti.

(19)

Príslušný výrobok je ten istý ako pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. PET s koeficientom viskozity 78 ml/g alebo vyšším, podľa normy ISO 1628-5, s pôvodom v príslušných krajinách. V súčasnosti je možné ho zaradiť pod kód KN 3907 60 20.

(20)

Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní a pri revíznom prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok, PET vyrobený a predávaný na domácich trhoch v príslušných krajinách a PET, ktorý vyrábajú a predávajú výrobcovia zo Spoločenstva, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a spôsoby použitia. Preto sa tieto výrobky považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(21)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či v súčasnosti dochádza k dumpingu a či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení bude viesť k pokračovaniu dumpingu alebo nie.

(22)

Ďalej stanovená všeobecná metodika sa použila pri všetkých vyvážajúcich výrobcoch v príslušných krajinách a je taká istá ako pri pôvodnom prešetrovaní. Prezentácia zistení o dumpingu za každú z príslušných krajín teda len opisuje to, čo je špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

(23)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv za každého vyvážajúceho výrobcu zisťovalo, či jeho celkový domáci predaj príslušného výrobku je reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým predajom na vývoz do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia domáci predaj sa považoval za reprezentatívny v porovnaní s celkovým predajom na vývoz, keď celkový objem domáceho predaja za každého vyvážajúceho výrobcu tvoril aspoň 5 % z jeho celkového objemu predaja na vývoz do Spoločenstva.

(24)

Následne sa určili tie druhy príslušného výrobku, ktoré doma predávajú vyvážajúci výrobcovia s celkovým reprezentatívnym domácim predajom a ktoré sú totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(25)

V súvislosti s každým druhom, ktorý predávajú vyvážajúci výrobcovia na svojich domácich trhoch, a je priamo porovnateľný s tými druhmi PET, ktoré sa predávajú na vývoz do Spoločenstva, sa stanovilo, či je domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého druhu PET sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas ORP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu PET, ktorý sa vyváža do Spoločenstva.

(26)

Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj každého druhu PET môže považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to tak, že sa pre každého vyvážajúceho výrobcu v príslušných krajinách stanovil podiel ziskového predaja každého vyvážaného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(27)

V prípadoch, keď sa normálne hodnoty museli vytvoriť, boli vytvorené v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, t. j. na základe výrobných nákladov príslušného druhu, ku ktorým sa pripočítala výška predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov (ďalej len „PVA“) a ziskové rozpätie. Výška PVA výdavkov predstavovala výšku výdavkov, ktorá vznikla vyvážajúcemu výrobcovi za podobný výrobok a výška zisku sa rovnala priemernému zisku, ktorý realizoval vyvážajúci výrobca pri predaji podobného výrobku pri bežnom obchodovaní.

(28)

Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, konkrétne na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(29)

V prípadoch, keď sa predaj vykonal prostredníctvom prepojeného dovozcu alebo obchodníka, vývozná cena sa vytvorila na základe cien opakovaného predaja tohto prepojeného dovozcu nezávislým zákazníkom. Vykonali sa úpravy vzhľadom na všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opakovaným predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a primeraného ziskového rozpätia, v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Príslušné ziskové rozpätie sa stanovilo na základe informácií, ktoré poskytli neprepojení spolupracujúci obchodníci/dovozcovia pôsobiaci na trhu Spoločenstva.

(30)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli formou úprav náležite zohľadnené rozdiely, ktoré majú vplyv na ceny a cenovú porovnateľnosť, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Príslušné úpravy sa urobili vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za vhodné, presné a podopreté dôkazmi.

(31)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie vypočítalo pre každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu porovnaním váženej priemernej normálnej hodnoty a váženej priemernej vývoznej ceny.

(32)

Pre tie krajiny, u ktorých sa úroveň spolupráce považovala za vysokú (viac ako 80 % celého objemu dovozu do Spoločenstva počas ORP) a kde nebol žiadny dôvod sa domnievať, že by niektorý výrobca nespolupracoval, bolo zostatkové dumpingové rozpätie stanovené na úrovni spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu s najvyšším dumpingovým rozpätím, aby sa zabezpečila efektívnosť opatrení.

(33)

Pre tie krajiny, u ktorých sa úroveň spolupráce považovala za nízku (menej ako 80 % celého objemu dovozu do Spoločenstva počas ORP), bolo zostatkové dumpingové rozpätie stanovené v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe dostupných skutočností.

(34)

Traja z piatich známych vyvážajúcich výrobcov spolupracovali pri prešetrovaní. Dve nespolupracujúce spoločnosti predstavujú viac ako 80 % celkovej výroby PET v Indii a približne 25 % indického vývozu do Spoločenstva. Podiel indického vývozu do Spoločenstva v pomere k spotrebe Spoločenstva tvoril počas ORP 0,3 %. Dvaja z troch spolupracujúcich vývozcov prijali cenové záväzky v súvislosti s ich vývozom PET do Spoločenstva, ktoré boli uzatvorené podľa pôvodného prešetrovania.

(35)

Pokiaľ ide o dve spolupracujúce spoločnosti, zistilo sa, že ich vývozné ceny do Spoločenstva boli v súlade s minimálnymi cenami stanovenými v záväzkoch. Tieto ceny boli jasne vyššie ako ceny účtované za predaj na trhy tretích krajín. Tieto predaje sa uskutočňovali v oveľa väčších objemoch ako vývoz do Spoločenstva. To naznačuje, že ceny účtované zákazníkom v Spoločenstve nezodpovedajú normálnemu cenovému správaniu indických spoločností, ktoré prijali cenové záväzky.

(36)

Pokiaľ ide o vývoz do Spoločenstva, zistilo sa, že dumpingové rozpätia troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sú v rozsahu medzi nulovým dumpingom a 17 %. Treba poznamenať, že vyvážajúci výrobca s nulovým dumpingom prijal cenový záväzok a že objem jeho vývozu do Spoločenstva je veľmi malý (menej ako 10 %) v porovnaní s jeho vývozom do tretích krajín. Pri pôvodnom prešetrovaní vrátane následných preskúmaní boli dumpingové rozpätia v rozsahu medzi 14,7 % a 51,5 % (8). Keďže však dovážané množstvá boli skutočne veľmi malé, analýza sa zamerala najmä na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu.

(37)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že počas ORP bolo v Indonézii päť výrobcov PET. Ako sa uvádza v odôvodnení 16, tri spoločnosti predložili vyplnené dotazníky, ale len dve spoločnosti prijali overenia na mieste vo svojich priestoroch. Keďže takto nebolo možné overiť, či údaje, ktoré predložila tretia spoločnosť vo vyplnenom dotazníku, sú pravdivé, táto spoločnosť riadne nespolupracovala pri prešetrovaní v zmysle článku 18 základného nariadenia. V tom zmysle bola spoločnosť informovaná a dostala možnosť vyjadriť sa k tomuto zisteniu.

(38)

Jedna zo spolupracujúcich spoločností mala veľmi malý objem predaja na trh EÚ, ale tento predaj sa uskutočnil jednému špeciálnemu používateľovi v zdravotníckom sektore. Preto sa objem ani jednotková cena tohto predaja nepovažovali za reprezentatívne. Okrem tohto veľmi malého objemu Eurostat nezaregistroval žiadny iný predaj z Indonézie na trhu EÚ.

(39)

Keďže dve spolupracujúce spoločnosti nerealizovali na trhu EÚ žiadny reprezentatívny predaj počas ORP a štatistické údaje Eurostatu o dovoze ukázali, že z Indonézie sa neuskutočnil žiadny ďalší dovoz, nebolo možné stanoviť žiadne dumpingové rozpätie.

(40)

Dvaja malajskí výrobcovia PET spolupracovali na prešetrovaní. Len jeden z nich uskutočnil vývoz do Spoločenstva, ktorý predstavoval 100 % celkového dovozu PET z Malajzie do Spoločenstva. Celkový dovoz príslušného výrobku z Malajzie bol malý, t. j. v rozsahu 2 000 – 4 000 ton v porovnaní s trhom Spoločenstva ako celkom.

(41)

Pre vyvážajúceho výrobcu s vývozom do Spoločenstva počas ORP bol domáci predaj podobného výrobku reprezentatívny. Normálna hodnota vychádzala z cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi v Malajzii v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(42)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobné náklady, ktoré spoločnosť vykázala, boli podhodnotené, pretože režijné náklady fabriky (vrátane odpisov, výdavkov na nájmy, mzdy a údržbu), ktoré skutočne vznikli počas ORP, boli preradené do PVA výdavkov. Spoločnosť argumentovala, že tento postup sa použil preto, aby sa zohľadnila nízka miera využitia kapacity v jej výrobných zariadeniach. Skutočné vzniknuté náklady však zahŕňajú aj preradené režijné náklady fabriky. Skutočnosť, že spoločnosť fungovala len so zlomkom svojej celkovej výrobnej kapacity neznamená, že náklady na takéto zariadenia nevznikajú. V skutočnosti boli tieto náklady uvedené v účtovných záznamoch spoločnosti, a keďže sú priamo naviazané na výrobu podobného výrobku, musela sa vykonať oprava vykázaných výrobných nákladov.

(43)

Pre toho istého vyvážajúceho výrobcu sa vývozné ceny stanovili na základe cien, ktoré zaplatili neprepojení zákazníci v Spoločenstve v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(44)

V snahe zabezpečiť spravodlivé porovnanie vykonali sa úpravy vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, nakládku a pomocné činnosti a v úverových nákladoch, pokiaľ to bolo vhodné a opodstatnené.

(45)

Pri výpočte dumpingového rozpätia sa vážené priemerné normálne hodnoty porovnávali s váženou priemernou vývoznou cenou príslušného výrobku do Spoločenstva.

(46)

Pri tomto porovnaní sa ukázala existencia dumpingu na úrovni okolo 5 % u jedného výrobcu vyvážajúceho do Spoločenstva počas ORP. Keďže však vyvážané množstvá boli skutočne veľmi malé, analýza sa zamerala najmä na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu.

(47)

Pripomína sa, že predbežné preskúmanie sa obmedzilo na dumping týkajúci sa spoločnosti Daehan Synthetic Fiber Co Ltd. a skupín SK Chemicals Co Ltd. a KP Chemicals Corp. Od týchto troch spoločností prišli kompletne vyplnené dotazníky.

(48)

Okrem toho sa prihlásili aj spoločnosti prepojené s jedným z uvedených vyvážajúcich výrobcov. Takže vyplnené dotazníky zaslali vyvážajúci výrobcovia Honam Petrochemicals a Huvis Corp.

(49)

Pred prešetrením na mieste spoločnosť Daehan Synthetic Fiber Co Ltd. informovala Komisiu o svojom rozhodnutí zastaviť výrobu PET v Kórejská republika. Následne sa spoločnosť rozhodla zrušiť plánované overenie na mieste. Keďže spoločnosť takto prestala spolupracovať v zmysle článku 18 základného nariadenia, mala by podliehať zostatkovému dumpingovému rozpätiu.

(50)

Podľa žiadosti v Kórejskej republike existuje desať výrobcov, ktorí majú kapacitu na výrobu PET. Z týchto desiatich výrobcov sa Komisii prihlásilo päť výrobcov (vrátane spoločnosti Daehan Synthetic Fiber Co Ltd.) a predložilo vyplnené dotazníky. Z ostatných piatich nespolupracujúcich výrobcov jeden spolupracoval s Komisiou pri pôvodnom prešetrovaní.

(51)

Objemy vývozu štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov plus neoverené množstvá, ktoré vyváža spoločnosť Daehan Synthetic Fiber Co Ltd., predstavovali takmer 100 % celkového vývozu počas ORP z Kórejskej republiky do Spoločenstva, ako ich zaregistroval Eurostat.

(52)

Ako vyplýva z odôvodnení 16 a 17, štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorí plne spolupracovali pri prešetrovaní, boli:

(53)

S cieľom predísť obchádzaniu v budúcnosti dumpingové rozpätia boli vypočítané na úrovni skupiny.

(54)

Pre všetky druhy PET, ktoré vyvážajú kórejskí vyvážajúci výrobcovia, bolo možné stanoviť normálnu hodnotu na základe cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(55)

Dvaja z kórejských vyvážajúcich výrobcov vykonávali predaj na vývoz do Spoločenstva priamo nezávislým zákazníkom prostredníctvom prepojených spoločností v Kórejskej republike a prepojených dovozcov v Spoločenstve. V dôsledku toho sa v poslednom prípade vytvorená vývozná cena stanovila podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(56)

Úpravy rozdielov v poplatkoch za dopravu, poistenie, manipuláciu, provízie, úver, balenie, clá (vrátenie cla) a bankové poplatky sa vykonali, pokiaľ to bolo opodstatnené a riadne podopreté dôkazmi.

(57)

Dvaja z kórejských vyvážajúcich výrobcov požiadali o vrátenie cla a zdôvodnili to tým, že dovozné poplatky sa platia z podobného výrobku, keď je určený na spotrebu vo vyvážajúcej krajine, ale refundujú sa, keď sa výrobok predá na vývoz do Spoločenstva. V každom prípade sa zistilo, že požadovaná suma je väčšia ako výška cla zaplateného na podobný výrobok na domácom trhu a preto boli úpravy zodpovedajúcim spôsobom korigované. Metodika použitá pri súčasnom prešetrovaní bola v súlade s podmienkami stanovenými v článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, pretože presne zohľadnila skutočnú úroveň dovozných ciel na podobný výrobok.

(58)

Okrem toho obidvaja vyvážajúci výrobcovia si nárokovali náklady spojené s úverovaním na základe skutočného úverového obdobia prijatého odberateľmi v rámci platobného systému „otvorených účtov“, ktorý sa používa na kórejskom domácom trhu. Zistilo sa, že vo všeobecnosti v rámci tohto systému vyvážajúci výrobcovia v skutočnosti neposkytli osobitné úverové obdobia a okrem toho prijaté úverové obdobia nebolo možné presne určiť, lebo potvrdenky sa nedali priradiť ku konkrétnym faktúram. Za takýchto okolností sa tieto úpravy nemohli vykonať.

(59)

Ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, vážené priemerné normálne hodnoty za každý druh príslušného výrobku vyvážaný do Spoločenstva sa porovnali s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(60)

Pri tomto porovnaní sa ukázala existencia dumpingu de minimis v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami, ktorí vyvážali do Spoločenstva počas ORP.

(61)

Dvaja zo štyroch známych vyvážajúcich výrobcov spolupracovali pri prešetrovaní. Tieto dve spolupracujúce spoločnosti predstavujú viac ako 80 % z celkovej výroby na Taiwane a 99 % z celkového vývozu Taiwanu do Spoločenstva. Podiel taiwanského vývozu do Spoločenstva v pomere k spotrebe Spoločenstva dosiahol počas ORP 1,2 %.

(62)

Tretí taiwanský vyvážajúci výrobca najprv dotazník vyplnil, ale pred kontrolou na mieste ďalšiu spoluprácu zastavil. To, že spoločnosť neumožnila zástupcom Komisie na mieste overiť vyplnený dotazník, znamená nespoluprácu pri prešetrovaní. Na základe článku 18 základného nariadenia by táto spoločnosť mala podliehať zostatkovému dumpingovému rozpätiu.

(63)

Pre všetky druhy PET, ktorý vyvážajú taiwanskí vyvážajúci výrobcovia, bolo možné stanoviť normálne hodnoty na základe cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(64)

Obidvaja spolupracujúci taiwanskí vyvážajúci výrobcovia vykonávali priamy predaj na vývoz nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozné ceny sa dali posúdiť na základe cien zaplatených alebo splatných týmito zákazníkmi podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

(65)

Uplatnili sa úpravy rozdielov v poplatkoch za dopravu, poistenie, manipuláciu, úver, balenie a v bankových poplatkoch.

(66)

Ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, vážené priemerné normálne hodnoty za každý druh príslušného výrobku vyvážaný do Spoločenstva sa porovnali s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(67)

Na základe tohto porovnania zistené dumpingové rozpätie bolo nižšie ako rozpätie de minimis v prípade spoločnosti Far Eastern Textile Ltd. V prípade spoločnosti Shinkong dumpingové rozpätie dosahovalo 6,5 %. Pokiaľ však ide o spoločnosť Far Eastern Textile Ltd prešetrovanie ukázalo, že porovnanie váženej priemernej normálnej hodnoty s váženými priemernými vývoznými cenami nevyjadruje úplnú mieru dumpingu v praxi. V skutočnosti prešetrovanie ukázalo, že významné objemy (okolo 25 % celého vývozu do Spoločenstva) sa realizovali za výrazne nízke ceny a boli sústredné na jedného zákazníka. Okrem toho vývoz do všetkých miest určenia v Spoločenstve sa realizoval za výrazne znížené ceny počas posledných štyroch mesiacov ORP v porovnaní s prvými ôsmimi mesiacmi ORP. Preto sa musela použiť iná porovnávacia metodika. Významný rozdiel sa zistil medzi dumpingovými rozpätiami pri porovnaní priemer – priemer a porovnaní transakcia – priemer. Pokiaľ ide o porovnanie transakcia – transakcia, zistilo sa, že to nie je vhodná alternatívna porovnávacia metóda, lebo postup výberu jednotlivých transakcií pre takéto porovnanie sa v tomto prípade považoval za náhodný. Takže sa uskutočnilo porovnanie transakcia – priemer v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia. Existoval teda jasný model vývozu, ktorý sa líšil podľa zákazníka a času.

(68)

Na základe uvedeného sa dumpingové rozpätie, ktoré je výsledkom porovnania transakcia – priemer, posudzuje na účely ďalšej analýzy, pokiaľ ide o pokračovanie dumpingu. V prípade spoločnosti Shinkong rozdiel medzi dumpingovými rozpätiami, vypočítaný podľa týchto dvoch metodík, nebol významný a žiadne modely sa nezistili. Preto by sa pre túto spoločnosť malo zvážiť dumpingové rozpätie, ktoré je výsledkom porovnania priemer – priemer.

(69)

Následne dumpingové rozpätia stanovené za dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sú takéto:

Vyjadrené na osobitom základe tieto percentuálne rozpätia zodpovedajú týmto konkrétnym clám:

Zostatkové clo by malo vychádzať zo zostatkového cla uplatniteľného v súčasnosti na Taiwan za predpokladu, že sa v súvislosti s tým nezistili žiadne zmeny okolností. Jeho výška je 143,4 EUR/t.

(70)

Pokiaľ ide o dve spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali, uvažuje sa, že informácie, ktoré sú k dispozícii, by sa mali uplatniť v súlade s článkom 18 základného nariadenia. V skutočnosti by sa týmto spoločnostiam malo vymerať zostatkové clo.

(71)

Iba jeden thajský výrobca PET spolupracoval pri prešetrovaní a počas ORP nevykonal žiadny vývoz do Spoločenstva. Podľa Eurostatu bol objem dovozu s pôvodom v Thajsku počas ORP zanedbateľný. Je však známe, že počas ORP existovali v Thajsku minimálne traja iní výrobcovia PET, ktorí na prešetrovaní nespolupracovali.

(72)

Ak jediný spolupracujúci výrobca nevykonal žiadny vývoz PET do Spoločenstva, za tohto spolupracujúceho výrobcu nebolo možné urobiť žiadny výpočet dumpingu.

(73)

V snahe stanoviť, či je pravdepodobné, že dumping bude pokračovať v prípade zrušenia opatrení, sa preskúmalo cenové správanie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov k iným vývozným trhom, ich výroba, kapacita a zásoby. Táto analýza vychádzala z dostupných informácií, t. j. z overených informácií, ktoré poskytli vo vyplnených dotazníkoch spolupracujúci výrobcovia uvedení v oddiele A.4. Analýza bola tiež vykonaná v súvislosti s cenovým správaním, výrobou a výrobnou kapacitou iných vyvážajúcich výrobcov v krajinách, ktorých sa konanie týkalo. Táto analýza vychádzala z údajov prieskumu trhu, ktoré dodalo výrobné odvetvie Spoločenstva a vyvážajúci výrobcovia, zo štatistických údajov Eurostatu o dovoze a, pokiaľ sú k dispozícii, zo štatistických údajov o vývoze z príslušných krajín.

(74)

Pravdepodobný scenár toho, čo by sa stalo, keby boli opatrenia zrušené, vychádzal:

(75)

Ceny v Spoločenstve boli vo všeobecnosti nižšie ako domáce ceny v Indii. Vývoz sa pravdepodobne robí za ceny, ktoré sú minimálne o niečo nižšie ako bežné ceny v Spoločenstve. Ak by sa opatrenia zrušili, je pravdepodobné, že vývoz do Spoločenstva by sa robil za dumpingové ceny za predpokladu, že by sa udržali rovnaké cenové úrovne.

(76)

Indické vývozné ceny do tretích krajín boli vo všeobecnosti nižšie ako jej domáce ceny. Tento rozdiel v cenách dosahoval 24 % úrovne vývoznej ceny. To naznačuje, že v prípade zrušenia opatrení by sa vývoz do Spoločenstva tak isto mohol robiť za dumpingové ceny. Ako sa už uviedlo, zistené rozpätia sú v skutočnosti vyššie ako zistená bežná úroveň dumpingu do ES. Treba poznamenať, že 1. táto bežná zistená úroveň dumpingu do ES sa stanovila na základe malých objemov vývozu a 2. že niektorý vývoz sa robil za podmienok cenového záväzku, ktorý má korekčný účinok na úroveň vývozných cien. Keby boli opatrenia zrušené, je teda pravdepodobné, že dumpingové rozpätie by bolo dokonca vyššie.

(77)

Indické vývozné ceny do tretích krajín boli vo všeobecnosti nižšie ako cenová úroveň v Spoločenstve. Preto keby sa opatrenia zrušili, indickí vývozcovia by pravdepodobne vyvážali PET vo väčších množstvách do Spoločenstva a za ceny blížiace sa k cenám účtovaným tretím krajinám počas ORP. V dôsledku toho sa zdá pravdepodobné, že dumping stanovený v súvislosti s vývozom do Spoločenstva počas ORP, by sa mohol dokonca zvýšiť, keby boli opatrenia zrušené.

(78)

Pokiaľ ide o voľné kapacity, znova sa pripomína, že dvaja najväčší indickí výrobcovia pri prešetrovaní nespolupracovali. Napriek tomu sa zistilo, že ich celkové kapacity dosahovali približne 23 % spotreby Spoločenstva počas ORP. Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii, nevyužitá časť ich kapacít je významná a tvorí 80 000 až 130 000 ton. Okrem toho traja spolupracujúci výrobcovia tiež disponujú nejakými nevyužitými kapacitami. Záver je taký, že v Indii existujú významné voľné kapacity. Indický trh je tiež charakteristický nadmernými zásobami. V tejto súvislosti, keby boli opatrenia zrušené, výrobcovia sa môžu rozhodnúť presmerovať nadbytočné množstvá do Spoločenstva za stále nižšie dumpingové ceny.

(79)

Keby boli opatrenia zrušené, zdá sa, že nevyužité kapacity by boli pravdepodobne nasmerované do Spoločenstva. Vzhľadom na zistené vzťahy medzi cenami, najmä na vzťah medzi cenami v Spoločenstve a cenami v Indii, vývoz do Spoločenstva by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny.

(80)

Ceny v Spoločenstve boli vo všeobecnosti vyššie, ako ceny, ktoré dosiahli dvaja spolupracujúci indonézski vyvážajúci výrobcovia na svojom domácom trhu. To by naznačovalo, že pre indonézskych vyvážajúcich výrobcov by bola atraktívna možnosť presunúť predaj do Spoločenstva, keby boli antidumpingové opatrenia zrušené.

(81)

Pre spoločnosť Polypet, ktorá fungovala so stratou na všetkých trhoch, sa domáce ceny nejavili ako spoľahlivé a preto sa normálna hodnota musela vytvoriť na základe výrobných nákladov plus bežný zisk. Na výpočty sa použila zisková prirážka 7 %, ktorá sa rovná prirážke použitej pri pôvodnom prešetrovaní. Medzi takto vytvorenou normálnou hodnotou a vývoznými cenami do tretích krajín sa zistil cenový rozdiel 25,0 %. Skutočnosť, že vývozné ceny boli nižšie ako normálna hodnota o takýto rozdiel naznačuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu na trhu Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené.

(82)

Spoločnosť Petnesia fungovala približne vyrovnane počas ORP a normálna hodnota sa preto vypočítala s použitím domácej predajnej ceny a vytvorenej normálnej hodnoty pomocou metódy opísanej pre spoločnosť Polypet. Rozdiel medzi normálnymi hodnotami a vývoznou cenou do tretích krajín bol v rozsahu 5 – 10 % (pre tieto metódy). Skutočnosť, že vývozné ceny boli nižšie ako normálna hodnota o takýto rozdiel naznačuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu na trhu Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené.

(83)

Predajné ceny výrobcov zo Spoločenstva pre predaj do EÚ boli stanovené na 1 058 EUR počas ORP. V tom istom období predajné ceny indonézskych vývozcov na trhy tretích krajín boli 911 EUR. Predajné ceny boli teda o 16 % vyššie ako na iných trhoch. To by naznačovalo, že pre indonézskych výrobcov by bola atraktívna možnosť presunúť predaj do Spoločenstva, keby boli antidumpingové opatrenia zrušené.

(84)

Ako sa už uviedlo, v Indonézii počas ORP fungovalo päť výrobcov. Správa z prieskumu trhu uvádza 324 000 ton výroby v Indonézii a z nej spolupracujúci výrobcovia predstavovali približne 47 %. Informácie od spolupracujúcich výrobcov a prieskum trhu naznačujú, že nevyužité kapacity tvorili okolo 10 % z celkovej kapacity, t. j. približne 37 000 ton. To predstavuje asi 1,5 % spotreby Spoločenstva.

(85)

Informácie od spolupracujúcich výrobcov ukázali, že zásoby PET sú nízke.

(86)

Pokiaľ ide o nevyužité kapacity a zásoby, prešetrovanie ukázalo, že na predaj na trhu Spoločenstva by mohlo byť k dispozícii významné množstvo PET.

(87)

Posúdenie uvedených faktorov ukázalo, že existuje významný rozdiel v cenách medzi dodávkami, ktoré realizujú indonézski výrobcovia na trhoch tretích krajín, a ich normálnou hodnotou.

(88)

Okrem toho vývozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na trhoch tretích krajín a na indonézskom domácom trhu sú oveľa nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva. Keď sa k tomu pridá existencia voľnej kapacity, v prípade zrušenia opatrení by boli indonézski vyvážajúci výrobcovia motivovaní zvýšiť svoj predaj na trhu Spoločenstva a tento predaj by sa pravdepodobne realizoval za dumpingové ceny.

(89)

Zatiaľ čo celková výroba a predaj príslušného výrobku zo strany malajských výrobcov sa odhaduje približne na 120 000 ton, celková spotreba PET v Malajzii je okolo 60 000 ton. Keďže na domácom trhu je schopná spotrebovať len asi polovicu z celkovej výroby a predaja, je jasné, že malajskí výrobcovia príslušného výrobku sú vo všeobecnosti závislí od vývozných trhov, aby mohli naďalej vyrábať pri súčasných kapacitách.

(90)

Prešetrovanie ukázalo, že domáce ceny sú asi o 10 až 20 % nižšie ako priemerné ceny účtované na trhu Spoločenstva. Nie je žiadny dôvod domnievať sa, že by sa to zmenilo, keby boli opatrenia zrušené.

(91)

Informácie, ktoré poskytli spolupracujúci vývozcovia uvedení v odôvodnení 17 ukázali, že vývoz do tretích krajín sa realizoval vo veľkých objemoch, ktoré predstavovali 67 % celkového predaja počas ORP.

(92)

U jedného malajského vývozcu, ktorý vyvážal do Spoločenstva, boli vážené priemerné vývozné ceny do tretích krajín nižšie ako vážené priemerné normálne hodnoty, ktoré sa stanovili pre výpočet jeho dumpingu, a tiež sa ukázali nižšie ako predajné ceny do Spoločenstva. To naznačuje, že tento malajský vývozca pravdepodobne predáva PET za dumpingové ceny aj na trhy tretích krajín, a že cenový rozdiel je dokonca vyšší ako ten, ktorý sa zistil na európskom trhu.

(93)

U ďalšieho vývozcu, ktorý počas ORP neuskutočnil žiadny vývoz do Spoločenstva, prešetrovanie ukázalo, že priemerné vývozné ceny do tretích krajín boli nižšie ako výrobné náklady, čo tiež naznačuje, že podobný výrobok sa na tretích trhoch predáva za dumpingové ceny.

(94)

Uvedené naznačuje veľkú pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu pri vývoze do Spoločenstva v prípade zrušenia opatrení.

(95)

Informácie, ktoré poskytli spolupracujúci vývozcovia uvedení v odôvodnení 17 ukázali, že vývoz do tretích krajín sa realizoval za váženú priemernú vývoznú cenu oveľa nižšiu, ako sú predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva.

(96)

Možno teda dospiesť k záveru, že pri prevládajúcej cenovej úrovni by sa Spoločenstvo považovalo za atraktívny trh pre vyvážajúcich výrobcov v Malajzii. Na základe toho sa usúdilo, že by existovala ekonomická motivácia na presun vývozu z tretích krajín na ziskovejší trh Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené. Keby sa vývoz presunul do Spoločenstva, realizoval by sa pravdepodobne tiež za dumpingové ceny.

(97)

Prešetrovanie ukázalo, že využitie kapacít dvoch spolupracujúcich výrobcov bolo počas ORP veľmi nízke, a to v rozsahu 30 – 80 %. Na základe toho možno urobiť záver, že v Malajzii existujú významné voľné kapacity. Keby boli opatrenia zrušené, boli by malajskí výrobcovia motivovaní tieto voľné kapacity využiť a výrazne zvýšiť predaj na vývoz do Spoločenstva.

(98)

Zistilo sa, že dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia majú bežnú úroveň zásob. Treba však poznamenať, že zásoby nemožno považovať za významný ukazovateľ, lebo výroba PET v Malajzii väčšinou funguje na základe objednávok od zákazníkov. Preto zásoby tvorí hlavne PET, ktorý čaká na odoslanie už známym zákazníkom.

(99)

Prešetrovanie ukázalo, že jeden zo spolupracujúcich výrobcov pokračoval v uplatňovaní dumpingových praktík aj napriek účinným opatreniam.

(100)

Okrem toho vážené priemerné vývozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na trhy tretích krajín a predajné ceny na domácom trhu sú tiež oveľa nižšie ako prevládajúca cenová úroveň v Spoločenstve. Keď sa k tomu pridá nízke využitie kapacít, v prípade zrušenia opatrení by boli malajskí vyvážajúci výrobcovia motivovaní presunúť sa na trh Spoločenstva, a to pravdepodobne za dumpingové ceny.

(101)

V odôvodnení 60 sa vysvetľuje, že dumpingové rozpätia zistené u všetkých štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, sú nižšie ako de minimis. Pripomína sa, že tento vývoz sa uskutočnil v období, keď dvaja zo spolupracujúcich vývozcov mohli vyvážať do Spoločenstva s nulovým clom. Keďže vývoz týchto štyroch vyvážajúcich výrobcov predstavoval takmer 100 % celého vývozu PET počas ORP (ako oznámil Eurostat), u každého z vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, sa riziko opakovaného výskytu dumpingu javí ako malé.

(102)

Prešetrovanie ukázalo, že ceny na kórejskom domácom trhu, ktoré účtujú spolupracujúce spoločnosti, sú vyššie ako ceny, ktoré účtuje výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nie je žiadny dôvod domnievať sa, že domáce ceny, ktoré sa zistili u spolupracujúcich spoločností, nie sú reprezentatívne alebo že nespolupracujúci výrobcovia predávajú na domácom trhu za výrazne nižšie ceny ako spolupracujúce spoločnosti. Okrem toho je pravdepodobné, že nespolupracujúce spoločnosti, ktoré nepredávali v ES, budú predávať za nízke ceny, aby znova získali stratený podiel na trhu ES. To naznačuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu u nespolupracujúcich spoločností, keby sa opatrenia zrušili. Treba tiež poznamenať, že tieto nespolupracujúce spoločnosti vyvážali do Spoločenstva pri pôvodnom prešetrovaní významné množstvá.

(103)

U spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa zistil cenový rozdiel okolo 5 % medzi prevládajúcou cenovou úrovňou na kórejskom domácom trhu a ich vývozom do tretích krajín. Za predpokladu, že mohli do Spoločenstva vyvážať neobmedzené množstvá PET s nulovým clom, sa však riziko odklonenia obchodu do Spoločenstva ukazuje ako pomerne nízke.

(104)

Vývozné ceny do tretích krajín boli tiež vo všeobecnosti dostupné vrátane cien, ktoré účtovali nespolupracujúci výrobcovia. Ceny nespolupracujúcich výrobcov boli nižšie ako domáce ceny, ktoré účtovali spolupracujúci výrobcovia. Tento cenový rozdiel znova ukazuje, že keby sa zrušili opatrenia, vývoz do Spoločenstva sa môže realizovať za dumpingové ceny.

(105)

Prešetrovanie ukázalo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v Kórejskej republike predali významné množstvá do tretích krajín. U skupín SK Chemicals a KP Chemicals, pokiaľ by mali možnosť vyvážať neobmedzené množstvá PET do Spoločenstva s nulovým clom, sa však riziko odklonenia obchodu do Spoločenstva ukazuje ako pomerne nízke.

(106)

U nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa použili informácie zo správy z prieskumu trhu a informácie od kórejského štatistického úradu.

(107)

Keď sa spočíta celkový vývoz kórejských vyvážajúcich výrobcov do tretích krajín počas ORP (727 Kt), ako ho vykázal kórejský štatistický úrad, a odpočíta sa vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (320 Kt), celkový vývoz nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa vypočítal na 407 Kt.

(108)

Množstvá, ktoré vyviezli do každého miesta určenia nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, sa stanovili tak, že z celkového vývozu podľa miest určenia sa odpočítal vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov podľa miest určenia. Päť miest určenia, do ktorých sa predpokladajú najväčšie objemy vývozu, sú ČĽR a po nej Ukrajina, Japonsko, Tunisko a Iránska islamská republika.

(109)

Na základe hodnôt vývozu, ktoré poskytol kórejský štatistický úrad, sa vypočítala vážená priemerná cena do týchto piatich miest určenia s najväčším vývozom, a to 759 EUR/tona. Keďže táto cena vychádza z približných neoverených štatistických údajov (čiastočne obsahuje štatistické hodnoty od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a je možné, že obsahuje vývozné ceny do prepojených spoločností, ako aj ceny bez započítania nákladov na námornú nákladnú dopravu), priemerná cena zostáva oveľa nižšia ako sú priemerné dovozné ceny (na úrovni CIF) do Spoločenstva (približne 25 %).

(110)

Na základe toho, t. j. vzhľadom na evidentne významné objemy vývozu nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do tretích krajín a skutočnosť, že ceny nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do piatich najväčších miest určenia sú oveľa nižšie ako priemerná dovozná cena do Spoločenstva, prejavuje sa tu značné riziko odklonenia obchodu zo strany nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení. Vzhľadom na zistené významné dumpingové rozpätie (55 %) u najväčšieho z nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov pri pôvodnom prešetrovaní je vysoko pravdepodobné, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia by obnovili svoje dumpingové praktiky, keby boli opatrenia zrušené.

(111)

Pokiaľ ide o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, u všetkých sa zistilo, že majú bežnú úroveň zásob a fungovali takmer na plnú kapacitu. Riziko opakovaného výskytu dumpingu sa tu teda ukazuje ako veľmi obmedzené.

(112)

Pokiaľ ide o nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, kapacita bola stanovená na základe celkovej kapacity kórejských vyvážajúcich výrobcov vyplývajúcej z prieskumu trhu. O úrovni zásob nie sú k dispozícii žiadne informácie. Keď odpočítame kapacitu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu z celkovej kórejskej kapacity, dostaneme odhad kapacity za nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Táto kapacita sa odhadla asi na 550 Kt, čo by zodpovedalo podielu na trhu 23 % z celkovej spotreby Spoločenstva.

(113)

Na základe správy z prieskumu trhu nevyužitá kapacita za Kórejskú republiku ako celok sa odhaduje približne na 200 000 ton. Takže keby sa opatrenia zrušili, nemožno vylúčiť, že tu existuje riziko dumpingu zo strany nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov s nevyužitou kapacitou.

(114)

I keď u štyroch spolupracujúcich spoločností sa neprejavuje žiadne evidentné riziko opakovaného výskytu dumpingu, prešetrovanie ukázalo, že u nespolupracujúcich spoločností reálne riziko opakovaného výskytu dumpingu existuje. Ukázalo sa to pri porovnaní prevládajúcej cenovej úrovne na kórejskom domácom trhu a cenovej úrovne na trhu Spoločenstva, ako aj pri porovnaní domácej cenovej úrovne v Kórejskej republike s priemernou úrovňou vývozných cien na trhy tretích krajín.

(115)

Okrem toho je možné zistiť skutočne výrazné riziko odklonenia obchodu, keď sa porovnajú významné objemy PET predávané do tretích krajín za ceny, ktoré sú oveľa nižšie ako ceny, za ktoré sa PET dováža do Spoločenstva. Vzhľadom na dumpingovú minulosť týchto nespolupracujúcich spoločností (na úrovni 55 % pri pôvodnom prešetrovaní) nie je žiadny dôvod domnievať sa, že tieto spoločnosti by neobnovili svoje dumpingové praktiky, keby sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

(116)

Taiwanské domáce ceny spolupracujúcich a nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli vo všeobecnosti nižšie ako ceny v Spoločenstve. Ceny v Spoločenstve boli naozaj ziskové. To znamená, že cenová úroveň v Spoločenstve by bola tiež veľmi atraktívna z pohľadu taiwanského vyvážajúceho výrobcu. Vzhľadom na zistený vzťah medzi cenami budú taiwanské vývozné ceny tiež pravdepodobne oveľa nižšie ako priemerné ceny, ktoré účtuje výrobné odvetvie Spoločenstva.

(117)

V prípade jedného spolupracujúceho výrobcu boli ceny do tretích krajín oveľa nižšie ako taiwanské domáce ceny. V prípade druhého spolupracujúceho výrobcu, ktorý predával hlavne do Japonska, vývozné ceny do tretích krajín boli vyššie ako domáce predajné ceny. Na základe toho nemožno vylúčiť, že vývozné ceny do Spoločenstva budú sledovať trend taiwanských cien do iných krajín (okrem Japonska), keby boli opatrenia zrušené. Opakovaný výskyt dumpingu podľa takého scenára je teda pravdepodobný. Toto hodnotenie vychádza z údajov, ktoré dodali spolupracujúci výrobcovia, keďže v tejto súvislosti nebolo možné vyhľadať žiadne iné údaje.

(118)

Taiwanské vývozné ceny do tretích krajín boli oveľa nižšie ako cenová úroveň v Spoločenstve. Taiwanský vývoz do iných krajín nepodliehal žiadnym antidumpingovým clám počas ORP. Keby sa opatrenia zrušili, nemožno vylúčiť, že vývozné ceny do Spoločenstva by sledovali vývoj cien na iné trhy. Za takých okolností by sa budúci vývoz do Spoločenstva robil za dumpingové ceny. Aj toto hodnotenie vychádza z údajov, ktoré poskytli spolupracujúci výrobcovia. Keďže však nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že vývozné ceny do tretích krajín alebo domáce ceny zistené pre spolupracujúce spoločnosti by neboli reprezentatívne pre všetkých taiwanských vyvážajúcich výrobcov, možno tiež urobiť záver, že budúci vývoz nespolupracujúcich spoločností do ES by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny.

(119)

Zatiaľ čo jedna spolupracujúca spoločnosť počas ORP plne využívala svoju kapacitu, druhá značnú časť svojej celkovej kapacity nevyužívala. Ukazuje sa, že spoločnosti, ktoré na prešetrovaní nespolupracovali, majú nevyužité kapacity v rozsahu 400 000 až 500 000 ton. To predstavuje okolo 20 % spotreby Spoločenstva počas ORP. Samozrejme, vzhľadom na atraktívnu cenovú úroveň na trhu Spoločenstva, tieto nevyužité kapacity by boli pravdepodobne presmerované do Spoločenstva, keby boli opatrenia zrušené.

(120)

Pokiaľ ide o nevyužité kapacity, ukazuje sa, že keby boli opatrenia zrušené, tieto kapacity by boli pravdepodobne presmerované do Spoločenstva. Okrem toho takýto vývoz do Spoločenstva by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny, vzhľadom na nízku cenovú úroveň vývozu na trhy tretích krajín, s výnimkou Japonska. Ceny Spoločenstva budú pravdepodobne pod tlakom, hneď ako sa na trh Spoločenstva dovezú väčšie množstvá. Takýto vývoj cien smerom nadol pravdepodobne vyostrí dumping stanovený za ORP.

(121)

Ako sa uvádza v odôvodnení 71, je známe, že v Thajsku počas ORP existovali minimálne traja ďalší výrobcovia PET, ktorí na prešetrovaní nespolupracovali. Za týchto nespolupracujúcich výrobcov sa analyzovali informácie, ktoré poskytol Eurostat a iné zdroje.

(122)

Informácie o zásobách a predaji do tretích krajín sa týkajú len spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Na základe prieskumu trhu bolo možné získať údaje o celkovej výrobnej kapacite v Thajsku a urobiť odhad objemu výroby za všetkých vyvážajúcich výrobcov v Thajsku. V súvislosti s tým sa usúdilo, že zistenia za nespolupracujúce spoločnosti nemôžu byť priaznivejšie ako zistenia za spolupracujúce spoločnosti.

(123)

Prešetrovanie ukázalo, že domáce ceny boli o 10 až 20 % nižšie ako priemerné ceny účtované na trhu Spoločenstva. Neexistuje žiadny dôvod prijať záver, že by sa to zmenilo, keby boli opatrenia zrušené.

(124)

Informácie uvedené v odôvodnení 17 od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý nevyvážal do Spoločenstva, ukázali, že vývoz do tretích krajín sa robil vo veľkých množstvách, ktoré predstavovali 80 % z celkového predaja v ORP. Zistilo sa tiež, že priemerné vývozné ceny boli nižšie ako náklady, čo naznačuje, že výrobok sa na trhoch tretích krajín predával za dumpingové ceny. Okrem toho, pokiaľ ide o nespolupracujúce spoločnosti, nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že ich cenové správanie je rôzne vzhľadom na thajský domáci trh alebo trhy tretích krajín, a možno preto predpokladať, že aj do tretích krajín predávajú za nižšie ceny ako na svojom domácom trhu.

(125)

Informácie od spolupracujúceho vývozcu, ktorý nevyvážal do Spoločenstva, ukázali, že vývoz do tretích krajín sa robil za váženú priemernú vývoznú cenu oveľa nižšiu ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve.

(126)

Za predpokladu, že prevládajúca cenová úroveň v Spoločenstve zostane rovnaká, je možné prijať záver, že Spoločenstvo by predstavovalo atraktívny trh pre vyvážajúcich výrobcov v Thajsku. Na základe toho sa usúdilo, že keby boli opatrenia zrušené, existovala by ekonomická motivácia na presun vývozu z tretích krajín na ziskovejší trh Spoločenstva.

(127)

V Thajsku existujú značné voľné kapacity. Prešetrovanie ukázalo, že využitie kapacít spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas ORP bolo nízke.

(128)

Podľa správy z prieskumu trhu úroveň kapacity nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa odhaduje približne na 500 000 ton pri celkovej výrobe okolo 430 000 ton. Podľa týchto údajov voľná kapacita predstavuje asi 70 000 ton. Táto voľná kapacita by dosiahla približne 2,9 % z celkovej spotreby Spoločenstva, keby bola nasmerovaná na predaj na trhu Spoločenstva.

(129)

Údaje z prieskumu trhu vo všeobecnosti naznačujú, že domáci trh v Thajsku je schopný absorbovať menej ako 94 000 ton alebo 25 % domácej výroby PET. Za týchto okolností sú thajskí výrobcovia príslušného výrobku mimoriadne závislí od predaja na vývoz, aby mohli ďalej vyrábať so súčasnou kapacitou. Preto tu existuje veľká pravdepodobnosť, že keby boli opatrenia zrušené, vývoz do ES by sa zvýšil. Nemožno teda vylúčiť, že po zrušení opatrení by thajskí vyvážajúci výrobcovia znížili svoje vývozné ceny do Spoločenstva na úroveň vývozných cien na trhy tretích krajín s cieľom znova získať stratený trh. Nemožno teda vylúčiť ani to, že tu existuje nebezpečenstvo opakovaného výskytu dumpingu zo strany nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, keby boli opatrenia zrušené.

(130)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca má bežnú úroveň zásob. Treba však poznamenať, že zásoby nemožno považovať za významný ukazovateľ, lebo výroba PET v Thajsku väčšinou prebieha na základe objednávok od zákazníkov. Preto zásoby tvorí hlavne PET, ktorý čaká na odoslanie už známym zákazníkom.

(131)

Keďže jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca nevyvážal do Spoločenstva, na základe tohto prešetrovania nebolo možné prijať záver o tom, či dumping napriek účinným opatreniam pretrváva.

(132)

Vážené priemerné vývozné ceny spolupracujúceho výrobcu vyvážajúceho na trhy tretích krajín a ceny predaja na domácom trhu boli však oveľa nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve. Predajné ceny boli nižšie ako výrobné náklady. To sa považuje za znak toho, že keby boli opatrenia zrušené, predaj by sa pravdepodobne robil za dumpingové ceny. Okrem toho vzhľadom na atraktívnu cenovú úroveň v Spoločenstve sú thajskí vyvážajúci výrobcovia motivovaní v prípade zrušenia opatrení predávať na trhu Spoločenstva.

(133)

Pokiaľ ide o nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, je možné zistiť značné riziko odklonu obchodovania, keď sa porovná domáci dopyt a významné objemy PET, ktoré sa predávajú do tretích krajín. Pripomíname, ako sa konštatuje v odôvodnení 131 a ďalej, že thajskí výrobcovia sú mimoriadne závislí na vývoze a že tu existuje celková veľká voľná kapacita, ktorá by mohla byť odklonená do Spoločenstva. Vzhľadom na dumpingovú minulosť (na úrovni 32,5 % pri pôvodnom prešetrovaní) sa ukazuje, že ak by boli opatrenia zrušené, existuje tu riziko opakovaného výskytu dumpingu.

(134)

Na základe uvedených skutočností je záver taký, že keby boli opatrenia zrušené, dumping by pravdepodobne pokračoval a/alebo by došlo k jeho opakovanému výskytu. V súlade s tým sa navrhuje, aby opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, na Taiwane a v Thajsku zostali zachované.

(135)

Na základe informácií zhromaždených za nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa ukazuje, že tu existuje významné riziko opakovaného výskytu dumpingu. Toto riziko vyplýva v prvom rade z údajov, ktoré naznačujú, že existuje značná výrobná a vývozná kapacita nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a, ako ukázali dumpingové praktiky pri pôvodnom prešetrovaní, v prípade zrušenia opatrení by sa táto so všetkou pravdepodobnosťou realizovala vývozom do Spoločenstva za dumpingové ceny.

(136)

V súlade s tým sa navrhuje, aby opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Kórejskej republike zostali zachované.

(137)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa tiež skúmalo, či by sa zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie týkajúce sa dumpingu, mohli oprávnene považovať za zmeny trvalého charakteru.

(138)

Pripomíname, že rozsah predbežného preskúmania týkajúceho sa Kórejskej republiky je obmedzený na dumpingové rozpätia pre tri spoločnosti/skupiny: SK Chemicals Co Ltd., KP Chemicals Corp. a Daehan Synthetic Fibres Co. Ltd. a spoločnosti s nimi prepojené.

(139)

Pokiaľ ide o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas ORP vyvážali PET do Spoločenstva, predbežné preskúmanie ukázalo, že ich dumpingové rozpätie zostalo na úrovni de minimis. Hlavným dôvodom tohto stavu bolo to, že medzitým čo normálne hodnoty a domáce predajné ceny sa pre tieto spoločnosti zvýšili v porovnaní s údajmi pôvodného prešetrovania, zodpovedajúcim spôsobom vzrástli aj predajné ceny na trhu Spoločenstva.

(140)

Nenašli sa žiadne ukazovatele, ktoré by naznačovali, že tieto zmeny, ktorých výsledkom je dumpingové rozpätie de minimis, by nemali byť trvalého charakteru, keďže sa zistilo, že všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia fungujú s vysokou mierou využitia kapacít (nad 90 %). Okrem toho žiadny z nich neplánoval zvýšiť svoju výrobnú kapacitu v Kórejskej republike. V skutočnosti jeden z nich, skupina SK Chemicals, založil výrobný závod v Spoločenstve a je pravdepodobnejšie, že zníži svoj vývoz z Kórejskej republiky.

(141)

Pokiaľ ide o vyvážajúceho výrobcu spoločnosť Daehan, ktorá, ako sa konštatuje v odôvodnení 49, sa nakoniec rozhodla nespolupracovať na prešetrovaní, žiadna z informácií o tejto spoločnosti sa nedala overiť.

(142)

Takže záver o tejto spoločnosti musel vychádzať z dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe informácií v podnete a z informácií v neoverenom dotazníku.

(143)

Pokiaľ ide o skupiny dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, skupiny SK Chemicals a KP Chemicals, okolnosti, za ktorých boli pri tomto prešetrovaní vypočítané dumpingové rozpätia, možno považovať za okolnosti trvalého charakteru.

(144)

Pokiaľ ide o tretieho vyvážajúceho výrobcu, spoločnosť Daehan Synthetic Fibres, treba pripomenúť, že táto spoločnosť nespolupracovala a že analýza musela preto vychádzať z dostupných skutočností, ktoré naznačovali pokračovanie dumpingu. Za týchto okolností by spoločnosť mala podliehať zostatkovému clu, ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní a potvrdilo pri poslednom preskúmaní.

(145)

Na súčasnom konaní spolupracovali len dvaja taiwanskí vyvážajúci výrobcovia. Analýza trvalého charakteru zmenených okolností je teda obmedzená len na tieto dve spoločnosti.

(146)

Spoločnosť Far Eastern Textiles podliehala nulovému clu, odkedy bolo prijaté nariadenie (ES) č. 83/2005 (9). Druhému spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, spoločnosti Shinkong Synthetic Fibres, bolo pridelené dumpingové rozpätie 3,1 % podľa toho istého nariadenia.

(147)

Na základe analýzy dumpingu, ktorá bola vykonaná za ORP, sa stanovili zmenené dumpingové rozpätia, a to 3,5 % pre spoločnosť Far Eastern a 6,5 % pre spoločnosť Shinkong.

(148)

Pokiaľ ide o dvoch spolupracujúcich výrobcov, ktorí počas ORP vyvážali do Spoločenstva, neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že charakter zmien medzi súčasným a predchádzajúcim prešetrovaním, najmä zmien vývozných cien do Spoločenstva a normálnych hodnôt, ktorých výsledkom boli revidované dumpingové rozpätia, nie je trvalý. Vzhľadom na spoločnosť, u ktorej sa zistil model dumpingu, prešetrovanie ukázalo, že táto spoločnosť predala veľké množstvá novému zákazníkovi za cenu, ktorá bola oveľa nižšia ako jej rámcová úroveň vývozných cien. Keďže táto spoločnosť neuviedla, že zastaví predaj tomuto zákazníkovi alebo že svoje vývozné ceny upraví, možno urobiť záver, že tento model bude zachovaný. Okrem toho táto spoločnosť takmer naplno využívala svoju kapacitu počas ORP. Takže veľké zmeny v modeli predaja tejto spoločnosti, ktoré by ovplyvnili jej cenovú úroveň, so zodpovedajúcimi účinkami na normálne hodnoty a vývozné ceny, nie sú pravdepodobné.

(149)

Pokiaľ ide o druhú spolupracujúcu spoločnosť, zistené zmeny nie sú veľké, t. j. zmena dumpingového rozpätia z 3,1 % na 6,5 % v dôsledku trochu výraznejších zmien v normálnych hodnotách ako vo vývozných cenách. Nie je pravdepodobné, že táto okolnosť by sa v budúcnosti zmenila, keďže ceny ropy, ktoré sú hlavným ukazovateľom pri výrobe PET, sa ustaľujú na vysokej úrovni.

(150)

V súlade s tým sa usudzuje, že dumpingové rozpätia pre obidve spoločnosti, vypočítané na základe údajov poskytnutých pri tomto prešetrovaní, sú spoľahlivé a že charakter zistených zmien možno považovať za trvalý.

(151)

PET v rámci Spoločenstva vyrábajú tieto spoločnosti:

(152)

PET, ktorý vyrábajú všetky tieto spoločnosti, predstavuje celkovú výrobu v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(153)

Komisia skúmala, či spolupracujúci výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí podali alebo podporovali žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti, predstavujú podstatnú časť celkovej výroby PET v Spoločenstve. Títo výrobcovia predstavovali 88 % celkovej výroby PET v Spoločenstve. Tí výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí v plnej miere nespolupracovali, boli vyňatí z definície výrobného odvetvia Spoločenstva. Komisia sa teda domnieva, že plne spolupracujúci výrobcovia zo Spoločenstva predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Pri pôvodnom prešetrovaní výrobné odvetvie Spoločenstva predstavovalo v tom čase viac ako 85 % celkovej výroby PET v Spoločenstve.

(154)

Týchto dvanásť výrobcov zo Spoločenstva, o ktorých sa čiastočne zmieňuje odôvodnenie 16, tvorí výrobné odvetvie Spoločenstva:

Voridian BV (Holandsko), M & G Polimeri Italia Spa (Taliansko), Equipolymers Srl (Taliansko), La Seda de Barcelona SA (Španielsko), Novapet SA (Španielsko), Selenis Industria de Polimeros SA (Portugalsko), Aussapol Spa (Taliansko), Advansa Ltd (Spojené kráľovstvo), Wellman BV (Holandsko), dcérska spoločnosť Elana Wse v Boryszewe (Poľsko), V.P.I. SA (Grécko), SK Eurochem (Poľsko).

(155)

Spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Spoločenstva, z odhadov predaja ďalších výrobcov zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva na základe údajov, ktoré poskytli vo fáze podnetu, a z údajov Eurostatu za celý dovoz do Spoločenstva z tretích krajín.

(156)

V období medzi rokom 2002 a ORP spotreba príslušného výrobku v Spoločenstve priebežne stúpala, až v ORP dosiahla spolu 2 400 000 ton. Celkový nárast za toto obdobie bol 18 %. Zvýšenie bolo čiastočne dôsledkom nových spôsobov použitia (okrem iných pivo, víno) a čiastočne dôsledkom zvýšenej spotreby v krajinách pristupujúcich k EÚ v roku 2004.

Tabuľka 1

(157)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku posudzoval kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia. Skúmalo sa, či je kumulatívne posudzovanie vhodné aj pre súčasné prešetrovanie.

(158)

Pokiaľ ide o dovoz dvoch spolupracujúcich kórejských spoločností, prešetrovanie preukázalo dumping de minimis alebo žiadny dumping. Preto sa v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia príslušný dovoz nemôže posudzovať kumulatívne. Zistilo sa však, že dumpingové rozpätie v súvislosti s dovozom z Indie, Malajzie a Taiwanu bolo vyššie ako úroveň de minimis. Pokiaľ ide o dovoz z Indonézie a Thajska, prešetrovaním sa ukázalo, že tento dovoz nie je reprezentatívny, a preto nemožno stanoviť žiadne dumpingové rozpätie. Záver však bol taký, že ak sa platnosť opatrení nechá uplynúť, opakovaný výskyt dumpingu je pravdepodobný. Vzhľadom na množstvá, ktoré vyváža každá zo šiestich príslušných krajín sa usúdilo, že keby boli opatrenia zrušené, dovoz z každej z príslušných krajín by sa pravdepodobne zvýšil na úroveň oveľa vyššiu, aká bola v ORP, a určite by presiahla hranicu zanedbateľnosti. Pokiaľ ide o stav hospodárskej súťaže, prešetrovaním sa potvrdilo, že PET čipy dovážané z príslušných krajín boli podobné vo všetkých svojich hlavných fyzikálnych a technických vlastnostiach. Okrem toho tieto čipy boli vzájomne zameniteľné s čipmi vyrábanými v Spoločenstve a v Spoločenstve sa predávali v tom istom období prostredníctvom podobných predajných kanálov a za podobných obchodných podmienok. PET čipy z dovozu sa preto považovali za konkurenčné navzájom a aj za konkurenčné pre PET čipy vyrábané v Spoločenstve.

(159)

So zreteľom na uvedené sa usúdilo, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia v súvislosti s dovozom z Indie, Malajzie, Thajska, Indonézie, Taiwanu a s dumpingovým dovozom z Kórejskej republiky sú splnené. Dovoz zo šiestich príslušných krajín sa preto skúmal kumulatívne s výnimkou nedumpingového dovozu od dvoch spolupracujúcich kórejských vyvážajúcich výrobcov.

(160)

Pokiaľ ide o šesť príslušných krajín, objemy dovozu, podiely na trhu a priemerné ceny sa vyvíjali tak, ako sa uvádza ďalej. Údaje vychádzajú zo štatistík Eurostatu. Z týchto číselných údajov by vlastne mal byť vyčlenený nedumpingový kórejský dovoz. Z dôvodu dôvernosti však boli tieto údaje zámerne zahrnuté. Vývojový trend by však bol v podstate rovnaký, aj keby sa údaje o nedumpingových kórejských dovozoch vyčlenili.

(161)

V období medzi rokom 2002 a ORP sa dovoz z príslušných krajín znížil o 13 %, t. j. zo 192 000 ton v roku 2002 na 167 000 ton v ORP. V porovnaní s rokom 2002 zostal v roku 2003 bez zmeny, v roku 2004 klesol o 3 % a v ORP o ďalších 10 %.

Tabuľka 2

(162)

Na začiatku preskúmania sa predpokladal výber vzorky výrobcov zo Spoločenstva, ale keď sa usúdilo, že ich počet nie je príliš veľký, rozhodlo sa, že do prešetrovania budú zahrnutí všetci, a ukazovatele ujmy sa preto hodnotili na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku.

(163)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

(164)

Výroba vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa zvýšila o 20 % v období medzi rokom 2002 a ORP, t. j. z úrovne 1 465 000 ton v roku 2002 na 1 760 000 ton v ORP. Ročný nárast bol 4,8 % v roku 2003 a 4,6 % v roku 2004. K ďalšiemu zvýšeniu došlo počas ORP, kedy výroba stúpla o 150 000 ton, t. j. o 10,8 %. Bolo to v dôsledku reštrukturalizačného procesu, ktorým výrobné odvetvie prechádzalo s cieľom lepšej kontroly výrobných nákladov, a tým aj využitia výhod rastúcej spotreby na trhu Spoločenstva, ktorá, ako už bolo uvedené, vzrástla o 19 % medzi rokom 2002 a ORP (z 2 miliónov ton v roku 2002 na 2,4 milióna ton v ORP).

Tabuľka 3

(165)

Medzi rokom 2002 a ORP sa výrobná kapacita zvýšila o 22 %, t. j. z úrovne 1 760 000 ton v roku 2002 na 2 156 000 ton v ORP. K zvýšeniu došlo hlavne v ORP, keď výrobná kapacita, v porovnaní s rokom 2004, vzrástla o 300 000 ton, t. j. 16,7 %. Toto významné zvýšenie výrobnej kapacity nastalo súbežne s nárastom výroby v tom istom období (pozri odôvodnenie 164). Zvýšenie výrobnej kapacity bolo výsledkom ďalších investícií do výrobných liniek projektovaných tak, aby sa využila výhoda rastúceho trhu. Využitie kapacít sa zvýšilo o 4 percentuálne body v roku 2003, v roku 2004 zostalo na rovnakej úrovni a potom v ORP kleslo o 5 percentuálnych bodov na úroveň 82 %. Pokles medzi rokom 2004 a ORP bol dôsledkom výrazného nárastu výrobnej kapacity v tomto období. V dôsledku toho sa vyšší objem výroby v ORP, v porovnaní s rokom 2004, časovo zhodoval s nižšou mierou využitia kapacít.

Tabuľka 4

(166)

Objem, ktorý predalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa zvýšil o 21 % medzi rokom 2002 a ORP. Po náraste o 2 % v roku 2003 nasledovalo zvýšenie v roku 2004 aj v ORP o 8, resp. 11 percentuálnych bodov. Bez ohľadu na nárast predaja v dôsledku vyššej spotreby sa podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu znížil o 4 percentuálne body v roku 2003, potom postupne vzrástol o 5 percentuálnych bodov v roku 2004 a o 1 percentuálny bod v ORP.

Tabuľka 5

(167)

Treba poznamenať, že vo všeobecnosti podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období sa zvýšil o 2 %, čo ukazuje, že jeho rast zaostával za rastom spotreby trhu ako celku.

(168)

V posudzovanom období sa úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva zvýšila o 18 %. Hlavné zvýšenie nastalo v roku 2003 (11 percentuálnych bodov) a v roku 2004 (ďalších 6 percentuálnych bodov). I keď táto stúpajúca tendencia v ORP pokračovala, nárast dosiahol len 2 percentuálne body. Zvýšenie o 18 % v priebehu celého obdobia súvisí s úrovňou výroby, ktorá sa zvýšila o 20 %.

Tabuľka 6

(169)

Produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva meraná ako výstup v tonách na zamestnanca za rok v priebehu posudzovaného obdobia celkove stúpala. Na začiatku produktivita klesla o 6 % v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 a na tejto úrovni zostala v roku 2004, ale v ORP produktivita výrazne stúpla o viac ako 8 % v porovnaní s rokom 2004.

Tabuľka 7

(170)

Treba poznamenať, že výroba PET čipov je kapitálovo náročné výrobné odvetvie, a preto mzdové náklady majú len obmedzený vplyv na celkovú cenu výrobku. Počas daného obdobia sa mzdy zvýšili o 12 % v porovnaní s nárastom celkových výrobných nákladov o 20 %. Ďalším významným ukazovateľom sú mzdové náklady na jednu tonu výrobku. Počas daného obdobia tieto náklady poklesli o 6 %.

Tabuľka 8

(171)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, tento vplyv sa nemôže považovať za zanedbateľný vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušných krajín.

(172)

Jednotkové predajné ceny sa zvýšili z 924 EUR/t v roku 2002 na 1 058 EUR/t v ORP. Vo všeobecnosti mal vývoj cien stúpajúci trend (o 15 % v priebehu celého obdobia). Toto zvýšenie je vo veľkej miere dôsledkom nárastu cien surovín, ktorý je vyvolaný zvýšením ceny ropy. I keď výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo ceny, nedokázalo preniesť toto zvýšenie na druhotné odvetvie a plne zohľadniť zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách. Bolo to v podstate v dôsledku toho, že zvýšenie cien surovín bolo väčšie ako zvýšenie cien PET. Okrem toho výrobné odvetvie Spoločenstva muselo čeliť tlaku dovozu. V snahe udržať si podiel na trhu výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo svoje ceny zvýšiť len mierne a teda zaznamenávalo stláčanie cien.

Tabuľka 9

(173)

So zreteľom na skutočnosť, že na výrobu 1 tony PET je potrebných približne 850 kg rafinovanej kyseliny tereftalovej (ďalej len „PTA“) a 350 kg monoetylénglykolu (ďalej len „MEG“) (ďalej len „hlavné suroviny“), ceny surovín (PTA a MEG) sa medzi rokom 2002 a ORP výrazne zvýšili o 67 % a o 31 % v uvedenom poradí a v ORP dosiahli úroveň 770 EUR/t (PTA) a 721 EUR/t (MEG) (priemer v ORP). I keď v treťom štvrťroku 2005 bol zaznamenaný malý pokles cien PTA, keď ceny klesli na úroveň 700 EUR/t, a cena MEG bola v podstate stabilná, treba upozorniť, že suroviny sa nakupujú v predstihu na základe dlhodobých zmlúv. Následkom toho za posudzované obdobie, napriek malému poklesu cien PTA na konci ORP, výrobné odvetvie Spoločenstva stále znáša dôsledky výrazne zvýšených nákladov. Okrem toho v dôsledku situácie na svetovom trhu s ropou ceny surovín na výrobu PET sú citlivé na nepredvídateľné zmeny, ale s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú vysoké. Všetky tieto faktory prispievajú k zvýšenej miere zraniteľnosti výrobcov PET v Spoločenstve.

Tabuľka 10

(174)

Na porovnanie priemerná jednotková cena za tonu PET čipov vyrobených vo výrobnom odvetví Spoločenstva bola:

Tabuľka 11

(175)

Počas posudzovaného obdobia, ako sa uvádza v tabuľkách 10 a 11, ceny hlavných surovín priebežne rástli (PTA o 67 %, MEG o 31 %), zatiaľ čo celkové výrobné náklady sa zvýšili len o 21 %. Ako však ukazuje tabuľka 9, ceny sa zvýšili len o 15 % v dôsledku toho, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo preniesť zvýšenie na druhotné odvetvie a v plnej miere zohľadniť toto zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách.

(176)

Vývoj zásob počas celého posudzovaného obdobia, t. j. medzi rokom 2002 a ORP, klesol o 10 %. Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní by sa však zásoby nemali považovať za významný ukazovateľ v súvislosti s PET vyrábaným vo výrobnom odvetví Spoločenstva vzhľadom na sezónny charakter trhu s PET počas roka. V porovnaní s výrobou zásoby predstavujú asi 5/6 % výstupu.

Tabuľka 12

(177)

Ziskovosť predaja predstavuje zisk vytvorený predajom príslušného výrobku v Spoločenstve. Návratnosť celkových aktív a peňažný tok sa dali merať len na úrovni najužšej skupiny výrobkov, ktorá zahŕňala podobný výrobok, podľa článku 3 ods. 8 základného nariadenia. Okrem toho návratnosť investícií sa vypočítala na základe návratnosti celkových aktív, keďže návratnosť celkových aktív sa považuje pre analýzu vývoja za dôležitejšiu.

Tabuľka 13

(178)

Po znížení cien, ktoré začalo v roku 2002 a časovo sa krylo s mohutným zvýšením dumpingového dovozu z príslušných krajín, sa finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zhoršovala a v roku 2003 prerástla do straty. Po malom zotavení v roku 2004 v dôsledku opatrení uvalených na ČĽR a Austráliu, sa straty v ORP zvýšili na – 3,2 %. Zaznamenáva sa teda jasný vývoj smerom nadol.

(179)

Vývoj návratnosti celkových aktív a peňažného toku prebiehal podobne, t. j. v roku 2002 vykazoval pomerne dobrý stav, zhoršenie v roku 2003, malé zlepšenie v roku 2004 a ďalšie zhoršenie v ORP.

(180)

Investície sa čiastočne vkladali do zvýšenia kapacity a čiastočne do zlepšovania výrobného procesu. Veľký objem výdavkov vznikol v roku 2004 a počas ORP, čo sa časovo krylo so zvýšením kapacity a s úsilím o udržanie podielu na trhu vzhľadom na zvýšenie spotreby. Súčasná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva a vývoj trhov s PET v Spoločenstve a vo svete, poznačený nedostatočnou ziskovosťou, však neboli stimulom pre veľké investície. I keď za určitých okolností výrobcovia zo Spoločenstva boli schopní navýšiť kapitál (najmä z prepojených spoločností), nedostatočná ziskovosť PET nemotivovala k investovaniu a v niektorých prípadoch bolo rozhodnutie odložené.

(181)

Stále zvyšovanie spotreby čiastočne v dôsledku nových spôsobov použitia (okrem iných pivo, víno) a čiastočne v dôsledku zvýšenia spotreby v krajinách pristupujúcich k EÚ v roku 2004 nútilo výrobné odvetvie Spoločenstva zvyšovať kapacitu a výrobu, aby nestratilo svoj podiel na trhu. Kvôli tomu v roku 2004 a počas ORP prebehol dôležitý reštrukturalizačný proces, sprevádzaný častými zmenami vlastníctva rôznych výrobcov. Súbežne sa vo všeobecnosti zvýšil počet výrobných liniek s cieľom držať krok s rastom spotreby a súčasne dosiahnuť úspory z veľkovýroby. Niektoré hospodárske ukazovatele, napr. spotreba, výrobná kapacita, výroba, predaj v EÚ, zamestnanosť, sa skutočne vyvíjali pozitívnym smerom.

(182)

Celé toto reštrukturalizačné úsilie, ako je opísané, však nedokázalo vyvážiť vplyv stáleho a mohutného rastu cien surovín v posudzovanom období. Tieto vyššie náklady na suroviny sa nepreniesli na druhotný sektor v takej miere, aká by bola potrebná na zachovanie určitej úrovne ziskovosti. To sa časovo zhodovalo s nízkou úrovňou cien dovozu z príslušných krajín, ktoré vyvíjali jasný značný tlak smerom nadol na cenu vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Takže napriek zjavne pozitívnemu vývoju výroby, predaja a predajných cien, celková finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa zhoršovala a prejavila v zápornom vývoji ziskovosti (zo zisku 2,7 % v roku 2002 na stratu 3,2 % v ORP), predaja na vývoz, výrobných nákladov, návratnosti investícií a peňažného toku.

(183)

V dôsledku toho, napriek niektorým zjavne pozitívnym trendom zrejmým z ukazovateľov ujmy, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva má stále ďaleko od úrovne, ktorá by sa dala očakávať, ak by sa v plnej miere zotavilo z ujmy zistenej v pôvodnom prešetrovaní.

(184)

Záver je teda taký, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa trochu zlepšila v porovnaní s obdobím pred zavedením opatrení, ale je stále veľmi nestabilná a zraniteľná. Okrem toho cenový tlak dovozu nedovoľuje výrobnému odvetviu Spoločenstva v plnej miere zohľadniť zvýšenie cien surovín v jeho predajných cenách.

(185)

Ako sa uvádza v odôvodnení 2, pripomíname, že od augusta 2004 boli tiež zavedené konečné antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz PET s pôvodom v Austrálii a ČĽR.

(186)

V priebehu posudzovaného obdobia sa celkový objem dovozu z týchto krajín zvýšil o 12 % (zo 65 000 ton na 73 000 ton). I keď tu bol značný nárast podielu na trhu (o 4 percentuálne body) v roku 2003, táto stúpajúca tendencia sa otočila v roku 2004, keď sa podiel na trhu znížil na úroveň 2,4 %. V ORP bolo zaznamenané malé zvýšenie o 0,6 % v dôsledku dovozu z Číny. Účinok konečných antidumpingových ciel sa prejavuje od roku 2004. Keďže dovoz z Austrálie sa zastavil úplne, objem dovozu z Číny sa neustále zvyšoval o 130 % v roku 2003, klesol v roku 2004 v dôsledku opatrení a znova sa zvýšil v ORP o 47 %. Austrálske ceny klesli v roku 2003 o 7 % a o ďalších 6 % v roku 2004. Čínske ceny pomaly rástli v roku 2003 a 2004 a o 24 % v ORP, t. j. z 827 na 1 022 EUR za tonu. Na záver poznamenávame, že značný dovoz z týchto dvoch krajín sa robil za ceny stabilne nižšie ako boli ceny Spoločenstva, čo prispievalo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

Tabuľka 15

(187)

Do týchto číselných údajov by sa v zásade mal zahrnúť nedumpingový kórejský dovoz. Z dôvodov dôvernosti bol zámerne vyčlenený. Smer vývoja by však bol v podstate rovnaký, keby bol kórejský nedumpingový dovoz zahrnutý.

(188)

Medzi rokom 2002 a ORP sa celkový dovoz PET s pôvodom v iných krajinách zvýšil o 136 % a dosiahol 174 000 ton. Podiel týchto krajín na trhu EÚ v posudzovanom období vzrástol z 3,6 na 7,1 %. Tieto trendy názorne ukazuje nasledujúca tabuľka:

Tabuľka 16

(189)

Dovoz z Pakistanu vzrástol v posudzovanom období o 157 %, a najmä po uzavretí konania proti nemu v roku 2004. Dovoz zo Spojených štátov sa v ORP značne zvýšil, t. j. o 144 %, a dosiahol 50 000 ton. Dovoz z Mexika stúpol z 1 500 ton v roku 2002 na 20 000 ton v ORP, čo predstavuje nárast o 1 390 %. Pokiaľ ide o Turecko, jeho dovoz významne stúpol v období rokov 2002 – 2004 (o 244 %), aby potom v ORP klesol o 36 %. Vzhľadom na ceny je však dôležité poznamenať, že ceny dovozu zo Spojených štátov, Mexika a Turecka sa zvýšili a boli vyššie ako ceny iného dovozu a ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Okrem toho dovoz z USA s najväčšou pravdepodobnosťou tvorí PET G, špeciálny druh PET s vyššími požiadavkami na viskozitu, ktorý sa predáva za cenu v priemere o 50 % vyššiu ako normálny PET. Dovozné ceny z Pakistanu boli od roku 2002 do roku 2004 nižšie ako priemerné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Počas ORP sa ceny dovozu z Pakistanu zvýšili na úroveň cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto sa usudzuje, že tento dovoz nemohol ovplyvniť situáciu na trhu Spoločenstva.

(190)

Vývozná činnosť výrobného odvetvia Spoločenstva vykázala klesajúci trend počas posudzovaného obdobia, keď sa znížila zo 7,9 % na 4,9 % z celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva. Iba v roku 2003 sa vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva značne zvýšila, pravdepodobne v dôsledku nízkych predajných cien EÚ. Počas ORP však predstavuje len menej ako 5 % celkového predaja. Treba poznamenať, že ceny vývozu boli stále vyššie ako predajné ceny v ES.

Tabuľka 17

(191)

Ako sa už uviedlo v závere, vyvážajúci výrobcovia v Indii, Indonézii, Thajsku, Kórejskej republike, na Taiwane a v Malajzii majú potenciál na zvýšenie svojich objemov vývozu na trh Spoločenstva.

(192)

Vývozné ceny CIF za PET s pôvodom v Indii, Thajsku a Malajzii boli vyššie ako ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Rozdiel však nebol výrazný, čo vedie k záveru, že ak by neexistovali antidumpingové clá, tieto krajiny by mohli vyvinúť ešte väčší cenový tlak na výrobné odvetvie Spoločenstva. Okrem toho ceny kórejského, taiwanského a indonézskeho dovozu do Spoločenstva boli nižšie ako ceny Spoločenstva. Rozdiel bol malý pre Kórejskú republiku a Taiwan (3 až 4 %) a značný v prípade Indonézie (dosiahol 27 %). Existuje tu teda jasný náznak pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy.

(193)

Ako sa už uviedlo, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva bola tiež značne ovplyvnená dovozom z ČĽR. Ceny tohto dovozu boli nižšie ako cena Spoločenstva (1 022 EUR/t v porovnaní s 1 058 EUR/t v Spoločenstve). Okrem toho v objemovom vyjadrení dovoz z ČĽR dosiahol 73 000 ton, čo v ORP predstavuje podiel na trhu 3 %.

(194)

Okrem toho, pokiaľ ide o objemové vyjadrenie dovozu z príslušných krajín, možno urobiť záver, že je pravdepodobné, že tieto množstvá značne vzrastú v dôsledku celkovej výrobnej kapacity a voľnej kapacity, ktorá existuje v príslušných krajinách, ako je podrobnejšie uvedené v odôvodnení 199.

(195)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že dovozné ceny na trhu Spoločenstva by boli pravdepodobne nižšie, keby neexistovali antidumpingové opatrenia, pretože výrobcovia v týchto krajinách by sa asi pokúsili získať späť stratené podiely na trhu alebo zvýšiť svoje súčasné podiely na trhu. Takéto cenové správanie v spojení so schopnosťou vyvážajúcich výrobcov v týchto krajinách predávať významné množstvá PET na trhu Spoločenstva by so všetkou pravdepodobnosťou vyvolalo efekt zintenzívnenia cenového tlaku s predpokladaným ďalším negatívnym účinkom na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(196)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vo všetkých šiestich príslušných krajinách sa stanovila významná voľná výrobná kapacita, v rozsahu od 37 000 ton v Malajzii do 400 000 ton na Taiwane, ktorá celkovo predstavuje okolo 1 milióna ton, t. j. 45 % výrobnej kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho sa dovozné ceny v príslušnom období pohybovali niečo nad alebo pod cenami Spoločenstva. Napríklad ceny dovozu s pôvodom na Taiwane, t. j. v krajine s ďaleko najvyššou voľnou výrobnou kapacitou, klesli v období účinnosti antidumpingových opatrení pod úroveň cien Spoločenstva. Okrem toho prevládajúca cenová úroveň v Spoločenstve robí z EÚ atraktívny trh. Preto možno urobiť záver, že keby sa nechala uplynúť platnosť opatrení, existovala by silná motivácia pre výrobcov v príslušných krajinách presmerovať svoj predaj na trh EÚ za nízke ceny.

(197)

Okrem toho najnovšie verejne dostupné informácie naznačujú, že neobvykle veľké množstvá PET čipov nakúpili prevádzkovatelia v Bulharsku a Rumunsku od prešetrovaných ázijských krajín. Dodávky sa mali uskutočniť v novembri a decembri 2006. Tieto informácie naznačujú pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy vo výrobnom odvetví Spoločenstva, keďže jasne ukazujú, že na trhu Spoločenstva by bolo oveľa viac dovozu z príslušných krajín pri neexistencii antidumpingových opatrení.

(198)

Ako sa už uviedlo, i keď situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa trochu zlepšila v porovnaní so situáciou pred uložením antidumpingových opatrení, zostáva naďalej zraniteľná a nestabilná. Je pravdepodobné, že ak by výrobné odvetvie Spoločenstva bolo vystavené vyšším objemom dovozu z príslušných krajín za dumpingové ceny, viedlo by to k zhoršeniu jeho finančnej situácie a s najväčšou pravdepodobnosťou k strate ziskovosti. Na základe toho teda možno urobiť záver, že zrušenie opatrení proti Indii, Indonézii, Thajsku, Kórejskej republike, Taiwanu a Malajzii by so všetkou pravdepodobnosťou viedlo k opakovanému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(199)

Podľa článku 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení pôsobilo proti záujmom Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva vychádzalo z hodnotenia všetkých zúčastnených záujmov. Súčasné prešetrovanie analyzuje situáciu, v ktorej antidumpingové opatrenia sú už zavedené a umožňujú posúdenie každého nenáležitého negatívneho účinku aktuálnych antidumpingových opatrení na príslušné strany.

(200)

Na základe toho sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu, existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva opatrenia zachovať.

(201)

Ako sa už naznačilo, existuje tu jasná pravdepodobnosť opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu, keby mali byť opatrenia zrušené. Všetci výrobcovia zo Spoločenstva okrem dvoch v plnej miere spolupracovali a naznačili svoju podporu pre zachovanie opatrení. Jeden výrobca zo Spoločenstva naviazaný na jedného z kórejských vývozcov tiež vyjadril svoju podporu pre opatrenia. Je však potrebné prihliadnuť na to, že jeho materská spoločnosť vyváža s nulovým clom.

(202)

Zachovanie antidumpingových opatrení na dovoz z príslušných krajín by pre výrobné odvetvie Spoločenstva zlepšilo možnosť dosiahnuť prijateľnú úroveň ziskovosti. Ešte dôležitejšie je to, že sa zabráni tomu, aby bolo výrobné odvetvie Spoločenstva vytlačené z trhu. V skutočnosti je zrejmý pravdepodobný poškodzujúci dumping vo významných objemoch, ktorému by výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo čeliť. Výrobné odvetvie Spoločenstva by teda naďalej využívalo výhody zo zachovania aktuálnych antidumpingových opatrení, najmä keď sú to teraz aj opatrenia proti dovozu s pôvodom v Austrálii a ČĽR.

(203)

Komisia zaslala dotazníky 18 dovozcom/obchodníkom s príslušným výrobkom. Spolupráca zo strany dovozcov/obchodníkov, ktorí nakupujú hlavne z príslušných krajín a predstavujú asi 5 % spotreby EÚ, bola veľmi malá. Len jeden dovozca/obchodník poskytol údaje a veľký objem svojich nákupov odoberal od výrobného odvetvia Spoločenstva. Len okrajové množstvá boli z príslušných krajín alebo z iných vyvážajúcich krajín. Tento dovozca/obchodník by uprednostnil trh s nulovými clami, i keď v súčasnosti dosahuje uspokojivé finančné výsledky. Vzhľadom na to, že účinné opatrenia nemajú nijaký zvláštny vplyv na dovozcov, záver je taký, že zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti dovozu s pôvodom v Indii, Indonézii, Thajsku, Malajzii, Kórejskej republike a na Taiwane, by nemalo žiadny významný negatívny vplyv na situáciu dovozcov v Spoločenstve.

(204)

Komisia zaslala dotazníky 47 známym spracovateľom/používateľom. Dotazník vyplnilo len desať spracovateľov/používateľov s celkovo nízkou reprezentatívnosťou.

(205)

Podľa informácií o nákupoch, ktoré vo vyplnených dotazníkoch poskytli, spolupracujúci spracovatelia/používatelia počas ORP predstavujú asi 20 % z celkovej spotreby PET v Spoločenstve. Počas ORP nakúpili 95 % svojho PET od výrobcov zo Spoločenstva a zvyšok z dovozu s pôvodom v iných krajinách než v krajinách, ktoré podliehajú tomuto preskúmaniu. Predložili množstvo argumentov proti uloženiu ciel.

(206)

Dotazník vyplnilo päť spracovateľov (ktorí spracovávajú PET čipy v podobe predbežných výliskov a v kvalite vhodnej pre fľaše a predstavujú 10 % spotreby). Náklady na PET čipy tvoria 55 % ich hotového výrobku (väčšinou predbežné výlisky). Stanovilo sa, že z príslušných krajín a z iných tretích krajín dovážajú zanedbateľné množstvá. Napriek tomu mali námietky proti uloženiu ciel a tvrdili, že predĺženie platnosti opatrení by mohlo spôsobiť umelé zvyšovanie cien v Európe.

(207)

Päť používateľov, ktorí predstavujú približne 10 % spotreby, poskytlo neúplné údaje. Nízka úroveň spolupráce veľkých používateľov je pravdepodobne dôsledkom toho, že ostatné prešetrovanie, ktoré sa týkalo dovozu z ČĽR, Austrálie a Pakistanu, sa konalo len pred dvoma rokmi. Náklady na PET tvoria okolo 6/7 % z celkových nákladov a sú teda dosť obmedzené. I keď títo používatelia nepriznali žiadny dovoz z príslušných krajín, podobne ako spracovatelia nesúhlasia s uložením ciel a tvrdia, že tieto opatrenia by mohli spôsobiť umelé zvyšovanie cien v Európe.

(208)

Vzhľadom na pomerne dobrú finančnú situáciu druhotného výrobného odvetvia na rozdiel od finančnej situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva, žiadny spracovateľ/používateľ nepredložil argument, že zachovanie súčasných ciel by mohlo viesť k strate pracovných miest alebo k presunu výrobných zariadení do zahraničia.

(209)

Okrem toho, pokiaľ ide o výstup, výrobné odvetvie Spoločenstva prispôsobilo jeho veľkosť tak, aby vyhovovala zvýšenej spotrebe a preto je veľmi pravdepodobné, že nevyužité kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva by boli schopné plne pokryť objemy z dovozu.

(210)

Vzhľadom na to, že stále existujú alternatívne zdroje dodávok bez antidumpingových opatrení, napr. Mexiko, Turecko, USA, Brazília, Pakistan, Irán, Saudská Arábia, používatelia v Spoločenstve by sa mohli okrem toho spoľahnúť (alebo sa preorientovať) na diverzifikovaných dodávateľov príslušného výrobku.

(211)

Pokiaľ ide o výkonnosť používateľského odvetvia prešetrovanie ukázalo, že počas posudzovaného obdobia spolupracujúci používatelia zvýšili svoj obrat, zachovali stabilnú zamestnanosť a dosť zvýšili svoju celkovú ziskovosť. Zistilo sa teda, že antidumpingové opatrenia nemali na nich negatívny vplyv.

(212)

Z uvedeného vyplýva, že zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti dovozu s pôvodom v Indii, Indonézii, Thajsku, Malajzii, Kórejskej republike a na Taiwane by nemalo žiadny významný negatívny vplyv na situáciu používateľov v Spoločenstve.

(213)

Dodávatelia surovín [monoetylénglykolu (MEG) a rafinovanej kyseliny tereftalovej (PTA), DMT a kyseliny izoftalovej (IPA), všetko petrochemické výrobky na báze ropy] jasne naznačili svoju podporu pre opatrenia. Pre nich by bolo výhodné, že výrobné odvetvie by sa pravdepodobne dokázalo zotaviť z účinkov dumpingu a tým by sa zlepšila by jeho výkonnosť.

(214)

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené faktory je záver taký, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

(215)

Pre jednu vyvážajúcu krajinu, konkrétne Indiu, bolo vykonané súbežné prešetrovanie uplynutia platnosti vyrovnávacích opatrení (pozri odôvodnenie 10). Toto prešetrovanie potvrdilo potrebu pokračovať v uplatňovaní týchto opatrení na nezmenenej úrovni. Súčasné prešetrovanie tiež viedlo k záveru, že antidumpingové opatrenia na vývoz z Indie by sa mali zachovať na nezmenenej úrovni. V súvislosti s tým sa odkazuje na odôvodnenie 125 nariadenia (ES) č. 2604/2000. Keďže opatrenia, ktoré sa v súčasnosti navrhujú na vývoz PET z Indie, zostávajú bez zmeny, vyplýva z toho, že sú v súlade s článkom 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a s článkom 24 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2026/97.

(216)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa má odporúčať, aby existujúce opatrenia boli zachované, resp. aby ich úroveň bola zmenená, kde je to opodstatnené. Bol tiež poskytnutý čas na predkladanie pripomienok a požiadaviek následne po uverejnení. Najmä jeden indický vývozca tvrdil, že ak nebudú existovať opatrenia, je nepravdepodobné, že India presmeruje predaj do Spoločenstva. Tento vývozca tvrdil, že rýchlo sa rozvíjajúce trhy sú atraktívnejšie ako trh Spoločenstva, že indický dopyt rýchlo rastie, a že z tohto dôvodu nie je k dispozícii žiadna voľná kapacita. Malo by sa však zobrať do úvahy, že napriek zvýšenému dopytu na indickom trhu prešetrovanie na úrovni spoločnosti naznačilo voľné kapacity presahujúce zvýšený dopyt na indickom trhu, ako potvrdila aj správa z prieskumu trhu uvedená v odôvodnení 74. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že ani jedna z pripomienok prijatých po uverejnení nebola taká, že by viedla k zmene záverov uvedených v tomto nariadení.

(217)

Z uvedeného vyplýva, že antidumpingové clá zostanú zachované, resp. ich úroveň sa zmení a doplní, kde je to opodstatnené,

27.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 59/34

(1)

Rada 30. novembra 2000 nariadením (ES) č. 2603/2000 (3) uložila konečné vyrovnávacie clá na dovozy určitého polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“) pôvodom z Indie, Malajzie a Thajska (ďalej len „príslušné krajiny“) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Uložené opatrenia vychádzali z prešetrovania vyrovnávacích opatrení začatého podľa článku 10 základného nariadenia. Zároveň Rada nariadením (ES) č. 2604/2000 (4) uložila konečné antidumpingové clá na dovozy toho istého výrobku pôvodom z tých istých krajín. Uložené opatrenia vychádzali z antidumpingového prešetrovania začatého podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 384/96.

(2)

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2604/2000 boli výsledkom revíznych prešetrovaní začatých podľa článku 11 ods. 3 a ods. 4 nariadenia (ES) č. 384/96 alebo cenových záväzkov prijatých na základe článku 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 384/96.

(3)

Okrem toho Rada nariadením (ES) č. 1467/2004 (5) uložila konečné antidumpingové clá na dovozy určitého PET pochádzajúceho z Austrálie a Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) a ukončila konanie o dovozoch PET s pôvodom v Pakistane.

(4)

Dňa 11. októbra 2005 Rada zmenila a doplnila úroveň vyrovnávacích opatrení účinných proti dovozom PET z Indie (6). Zmeny a doplnenia boli výsledkom zrýchlenej kontroly začatej podľa článku 20 základného nariadenia.

(5)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti Komisia dostala 30. augusta 2005 žiadosť o preskúmanie účinných opatrení podľa článku 18 základného nariadenia (ďalej len „preskúmanie uplynutia platnosti“).

(6)

Túto žiadosť podal Výbor pre polyetyléntereftalát spoločnosti Plastics Europe (ďalej len „žiadateľ“) 30. augusta 2005 v mene výrobcov predstavujúcich prevažnú časť, v tomto prípade viac ako 90 z celkovej výroby PET v Spoločenstve.

(7)

Žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti bola zdôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu subvencovania a ujmy vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(8)

Po konzultáciách s poradným výborom, keď sa zistilo, že existuje dostatok dôkazov na začatie nového preskúmania podľa článku 18 základného nariadenia, Komisia začala tieto skúmania 1. decembra 2005 (7).

(9)

Je potrebné poznamenať, že pred začatím preskúmania uplynutia platnosti a v súlade s článkom 22 ods. 1 a článkom 10 ods. 9 základného nariadenia Komisia oznámila indickej vláde, že dostala riadne zdokumentovanú žiadosť o preskúmanie a vyzvala indickú vládu na rokovania s cieľom objasniť situáciu, pokiaľ ide o obsah sťažnosti, a dospieť k vzájomne odsúhlasenému riešeniu. Komisia však od indickej vlády nedostala žiadnu odpoveď v súvislosti s touto ponukou na rokovanie.

(10)

Komisia 1. decembra 2005 tiež začala preskúmanie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 o antidumpingových opatreniach účinných pre dovozy PET pôvodom z Indie, Indonézie, Malajzie, Kórejskej republiky, Thajska a Taiwanu (8). Súčasne sa začalo čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 obmedzené na dumping v súvislosti s dovozmi toho istého výrobku pôvodom z Kórejskej republiky a Taiwanu (8).

(11)

Obdobie revízneho prešetrovania trvalo od 1. októbra 2004 do 30. septembra 2005 (ďalej len „ORP“). Skúmanie trendov v súvislosti s ujmou trvalo od 1. januára 2002 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Komisia oficiálne oznámila vyvážajúcim výrobcom, predstaviteľom vyvážajúcej krajiny, dovozcom, výrobcom v Spoločenstve, používateľom a žiadateľovi začatie preskúmania uplynutia platnosti. Všetky zainteresované strany dostali tiež možnosť vyjadriť písomne svoje stanovisko a požiadať o vypočutie v rámci časového termínu, ktorý bol stanovený v oznámení o začatí. Všetkým zainteresovaným stranám, ktoré o to požiadali a preukázali, že majú osobitné dôvody, pre ktoré by mali byť vypočuté, bolo vypočutie umožnené.

(13)

Vzhľadom na zrejmý veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Indii, ako aj výrobcov a dovozcov v rámci Spoločenstva, uvedených v žiadosti o preskúmanie uplynutia platnosti, sa považovalo za vhodné v súlade s článkom 27 základného nariadenia preskúmať, či by sa mal použiť výber vzoriek. S cieľom umožniť Komisii prijať rozhodnutie, či bude potrebný výber vzoriek, a ak áno, urobiť výber vzorky, sa od uvedených strán v súlade s článkom 27 základného nariadenia žiadalo, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia preskúmaní a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí.

(14)

Po preskúmaní predložených informácií a z dôvodu nízkeho počtu vyvážajúcich výrobcov v Indii, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa rozhodlo, že pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v Indii, výber vzorky nie je potrebný.

(15)

Po preskúmaní informácií, ktoré predložili výrobcovia a dovozcovia zo Spoločenstva, a pretože počet odpovedí bol pomerne nízky, usúdilo sa, že výber vzorky pre žiadnu z týchto kategórií by nebol opodstatnený.

(16)

Všetkým známym vyvážajúcim výrobcom v príslušnej krajine, dovozcom, dodávateľom, výrobcom v Spoločenstve a používateľom boli preto zaslané dotazníky.

(17)

Vyplnené dotazníky zaslali traja indickí výrobcovia, dvanásti výrobcovia v Spoločenstve, jeden dovozca, jeden dodávateľ a desať spracovateľov/používateľov.

(18)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na svoju analýzu, a vykonala kontrolné návštevy v priestoroch týchto spoločností:

(19)

Príslušný výrobok je ten istý ako pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. PET s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou, podľa normy ISO 1628-5, pochádzajúci z príslušnej krajiny. V súčasnosti je zaradený pod kód KN 3907 60 20.

(20)

Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok PET vyrobený a predávaný na domácom trhu v príslušnej krajine a PET vyrobený a predávaný výrobcami zo Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a použitie. Záver bol preto taký, že všetky druhy PET s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou sú podobné v zmysle článku 1 ods. 5 základného nariadenia.

(21)

Na základe informácií obsiahnutých v žiadosti o preskúmanie a vo vyplnených dotazníkoch Komisie boli prešetrené nasledujúce programy, ktoré údajne obsahujú poskytovanie subvencií.

a)

Program úverových colných knižiek (DEPBS)

b)

Program oslobodenia od dane z príjmov (ITES)

c)

Program podpory vývozu kapitálových tovarov (EPCGS)

d)

Vývozné spracovateľské zóny (VSZ)/Osobitné hospodárske zóny (OHZ)/Jednotky orientované na vývoz (JOV)

e)

Program predbežných licencií (ALS)

f)

Program vývozných úverov (pred dodávkou a po dodávke) (PVÚ)

g)

Program stimulácie dane z predaja štátu Gudžarat (GSTIS)

h)

Program oslobodenia od dane z elektriny štátu Gudžarat (GEDES)

i)

Stimulačné programy Západného Bengálska (WBIS)

j)

Program stimulačných balíkov (PSI) vlády štátu Maharaštra

(22)

Základom programov uvedených v písmenách a) a c) až e) je zákon o zahraničnom obchode (vývoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode splnomocňuje indickú vládu na vydávanie oznámení o vývoznej a dovoznej politike. Tieto sú zhrnuté v dokumentoch Vývozná a dovozná politika, od 1. septembra 2004 pod názvom Politika zahraničného obchodu, a Ministerstvo obchodu ich vydáva každých päť rokov a pravidelne ich aktualizuje. Jeden z dokumentov vývoznej a dovoznej politiky sa týka obdobia revízneho prešetrovania tohto prípadu, a to päťročný plán na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej „politika EXIM 2004 – 2009“). Okrem toho tiež indická vláda stanovuje postupy, ktorými sa riadi politika EXIM 2004 – 2009 v materiáli Príručka postupov – 1. september 2004 až 31. marec 2009, zväzok I (ďalej len „HOP I 2004 – 2009“). Príručka postupov (ďalej len „HOP“) sa tiež pravidelne aktualizuje.

(23)

Program uvedený v písmene b) vychádza zo zákona o dani z príjmov z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa zákonom o financiách.

(24)

Program uvedený v písmene f) vychádza z oddielu 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949, ktorý umožňuje Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

(25)

Program uvedený v písmene g) spravuje vláda štátu Gudžarat a vychádza z jej politiky výrobných stimulov; program uvedený v písmene h) vychádza z bombajského zákona o spotrebnej dani z elektriny z roku 1958.

(26)

Program uvedený v písmene j) riadi štát Maharaštra a vychádza z uznesení odboru pre priemysel, energetiku a prácu vlády štátu Maharaštra.

(27)

Program uvedený v písmene i) ustanovila vláda Západného Bengálska oznámením odboru pre obchod a priemysel č. 588-CI/H z 22. júna 1999 (WBIS 1999), ktoré bolo naposledy nahradené oznámením č. 134-CI/O/Incentive/17/03/I z 24. marca 2004 (WBIS 2004).

(28)

Po uverejnení zistení týkajúcich sa údajného subvencovania indická vláda opätovne zdôraznila niekoľko otázok, pokiaľ ide o kompenzovateľnosť programov a výpočet výšky subvencií. Takisto opätovne zdôraznila argumenty, podľa ktorých v tomto prípade pokračovanie subvencií nie je pravdepodobné. Vzhľadom na tento fakt treba poznamenať, že toto predloženie neobsahuje žiadne nové argumenty, ktoré by menili závery stanovené v tomto nariadení.

(29)

Podrobný opis programu DEPBS je uvedený v oddiele 4.3 politiky EXIM 2004 – 2009 a v oddiele 4.3.-4.4. HOP I 2004 – 2009.

(30)

Zistilo sa, že ani jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezískal žiadne kompenzovateľné zvýhodnenie na základe tohto programu (DEPBS). Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento program ďalej analyzovať.

(31)

Zistilo sa, že ani jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezískal žiadne kompenzovateľné zvýhodnenie na základe programu ITES. Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento program ďalej analyzovať.

(32)

Podrobný opis programu EPCGS je uvedený v kapitole 5 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitole 5 HOP I 2004 – 2009.

(33)

Výrobcovia-vývozcovia, obchodníci-vývozcovia „napojení“ na podporných výrobcov alebo poskytovateľov služieb sú oprávnení pre tento program.

(34)

Podľa podmienok vývozného záväzku spoločnosť má dovolené dovážať kapitálový tovar (nový a od apríla 2003 aj použitý kapitálový tovar, najviac 10 rokov starý) so zníženou alebo nulovou colnou sadzbou. Indická vláda preto vydáva povolenie pre EPCGS na základe žiadosti a po zaplatení poplatku. Pre splnenie vývoznej povinnosti sa dovezený kapitálový tovar musí použiť na výrobu určitého množstva tovaru na vývoz v priebehu určitého obdobia.

(35)

Majiteľ povolenia pre EPCGS môže tiež čerpať kapitálový tovar z domácich zdrojov. V takom prípade domáci výrobca kapitálového tovaru môže využiť výhodu bezcolného dovozu zložiek potrebných na výrobu tohto kapitálového tovaru. Alternatívne si môže domáci výrobca nárokovať výhodu zo zamýšľaného dovozu v súvislosti s dodávaním kapitálového tovaru majiteľovi povolenia pre EPCGS.

(36)

Z programu EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančný príspevok indickej vlády, keďže táto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho znížením cla sa poskytuje vývozcovi výhoda, lebo clá ušetrené pri dovoze zlepšujú jeho likviditu.

(37)

Okrem toho program EPCG je zo zákona podmienený výkonnosťou vývozu, keďže povolenia nemožno získať bez záväzku vyvážať. Preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(38)

Tento program teda nemožno považovať za prípustný program návratného cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Kapitálový tovar nie je začlenený do rámca pôsobnosti takýchto prípustných programov, ako sa uvádza v prílohe I bode i) základného nariadenia, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(39)

Ani jeden zo spolupracujúcich vývozcov nenakupoval žiadny kapitálový tovar počas obdobia prešetrovania (ďalej len „OP“). Jedna spoločnosť však naďalej využívala výhody oslobodenia od cla na kapitálový tovar nakúpený pred OP vo výške stanovenej pri pôvodnom prešetrovaní. Výška subvencie získanej počas obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“) bola vypočítaná v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený kapitálový tovar, rozloženého na obdobie, ktoré zodpovedá skutočnej dobe odpisovania takéhoto kapitálového tovaru vyvážajúceho výrobcu. V súlade so zavedeným postupom takto vypočítaná suma, ktorá môže prislúchať ORP, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, a tak sa zistila výška subvencie ako hodnota v čitateli. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na celkový vývozný obrat za obdobie revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, keďže subvencia závisí od výkonnosti vývozu a neposkytovala sa podľa vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev. Subvencia pre spoločnosť, ktorá naďalej využívala výhody tohto programu, bola 0,38 %.

(40)

Podrobné údaje o programe sú stanovené v hlavnom obežníku Master Circular IECD č. 5/04.02.01/2002-03 (vývozný úver v cudzej mene) a v hlavnom obežníku Master Circular IECD č. 10/04.02.01/2003-04 (vývozný úver v rupiách) banky Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

(41)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodní vývozcovia sú oprávnení pre tento program. Zistilo sa, že jedna zo spoločností spolupracujúcich v konaní využívala výhody v rámci PVÚ.

(42)

V rámci tohto programu RBI stanovuje povinné maximálne stropy úrokových sadzieb, platné pre vývozné úvery, a to v indických rupiách alebo v cudzej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi „s cieľom sprístupniť úver vývozcom za medzinárodne konkurencieschopné sadzby“. PVÚ pozostáva z dvoch podprogramov: programu vývozného úveru pred odoslaním („úver na balenie“), ktorý pokrýva úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a programu vývozného úveru po odoslaní, ktorý poskytuje pôžičky pracovného kapitálu s účelom financovať vývozné pohľadávky. RBI tiež usmerňuje banky, aby poskytli určitú sumu zo svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(43)

Ako výsledok týchto hlavných obežníkov RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery s výhodnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre obyčajné komerčné úvery („hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú výlučne podľa trhových podmienok.

(44)

Po prvé výhodné úrokové sadzby úveru v rámci programu PVÚ stanovené v hlavných obežníkoch RBI môžu znížiť úrokové sadzby vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery stanovenými výlučne podľa trhových podmienok, a v tomto prípade znamenajú pre takéhoto vývozcu prínos v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Len v prípade tých spolupracujúcich vývozcov, u ktorých sa zistila existencia takýchto rozdielov v úrokových sadzbách, sa dospelo k záveru, že im bola udelená výhoda. Rozdiely v sadzbách medzi ďalšími úvermi poskytnutými na základe hlavných obežníkov RBI a sadzbami komerčných „hotovostných úverov“ nemožno vysvetliť výlučne trhovým správaním komerčnej banky.

(45)

Po druhé a napriek tomu, že výhodné úvery v rámci programu PVÚ poskytujú komerčné banky, táto výhoda je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 bodu iv) základného nariadenia. RBI je štátny orgán, a teda spadá pod definíciu „vlády“, ako je ustanovená v článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Je stopercentným vlastníctvom vlády, sleduje ciele štátnej politiky, napr. menovej politiky, a jej vedenie vymenúva indická vláda. RBI nariaďuje súkromným spoločnostiam, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami, okrem iného maximálne stropy úrokových sadzieb na vývozné úvery predpísané v hlavných obežníkoch RBI a ustanoveniach RBI o tom, že komerčné banky musia poskytovať určitú sumu zo svojich čistých bankových úverov na financovanie vývozu. Toto nariadenie ukladá komerčným bankám povinnosť vykonávať funkcie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia, v tomto prípade pôžičky vo forme výhodného financovania vývozu. Taký priamy prevod prostriedkov vo forme pôžičiek za určitých podmienok obvykle prináleží vláde a prax sa v reálnom zmysle neodlišuje od postupov, ktoré vlády normálne vykonávajú podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Táto subvencia sa považuje za špecifickú a kompenzovateľnú, pretože výhodné úrokové sadzby sú k dispozícii len v súvislosti s financovaním vývozných transakcií, a závisia teda od výkonnosti vývozu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(46)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokom na vývozné úvery používané v období revízneho prešetrovania a sumou, ktorá by bola splatná, keby sa uplatňovali tie isté úrokové sadzby ako pri obyčajných úveroch používaných konkrétnou spoločnosťou. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozložila na celkový vývozný obrat za ORP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev. Spoločnosť, ktorá využívala výhody v rámci programu PVÚ, získala subvenciu vo výške 0,1 %.

(47)

Zistilo sa, že ani jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezískal kompenzovateľné výhody v rámci programu OHZ. Dve indické spoločnosti však mali charakter JOV a dostali kompenzovateľné subvencie v RIP. Uvedený opis a hodnotenie je preto obmedzené na PJOV.

(48)

Podrobné údaje o programe JOV sú obsiahnuté v kapitole 6 politiky EXIM 2004 – 2009 a v HOP I 2004 – 2009.

(49)

S výnimkou čisto obchodných spoločností v zásade všetky podniky, ktoré sa zaviažu vyviezť celú svoju výrobu tovaru alebo služieb, môžu byť ustanovené v PJOV. Podniky vo výrobných odvetviach musia splniť minimálnu hranicu investovania do fixných aktív (10 miliónov indických rupií), čím sa stanú oprávnenými pre PJOV.

(50)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, JOV môže byť umiestnená a založená na ktoromkoľvek mieste v Indii.

(51)

Žiadosť o štatút JOV musí obsahovať podrobné údaje pre obdobie najbližších piatich rokov, okrem iného o plánovanom objeme výroby, plánovanej hodnote vývozov, o požiadavkách na dovoz a domácich požiadavkách. Keď orgány prijmú žiadosť spoločnosti, podmienky a ustanovenia spojené s týmto prijatím sa oznámia spoločnosti. Dohoda o uznaní spoločnosti ako účastníka programu JOV platí päť rokov. Dohodu je možné predĺžiť na ďalšie obdobia.

(52)

Základnou povinnosťou JOV, ako sa stanovuje v politike EXIM 2004 – 2009, je splnenie čistých devízových príjmov (ďalej len „NFE“), t. j. v referenčnom období (5 rokov) celková hodnota vývozov musí byť vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(53)

Jednotky JOV majú nárok na tieto úľavy:

(54)

Jednotky, ktoré fungujú podľa týchto programov, sú viazané dohľadom colných úradníkov v súlade s oddielom 65 colného zákona.

(55)

Sú zo zákona povinné viesť riadne záznamy o všetkých dovozoch, o spotrebe a použití všetkých dovezených materiálov a o uskutočnených vývozoch v súlade s 6.11.1 HOP 2004 – 2009. Tieto doklady by sa mali pravidelne predkladať kompetentným orgánom prostredníctvom štvrťročných a výročných správ o pokroku.

(56)

Avšak „[od jednotiek JOV] sa nikdy nežiada, aby odsúhlasili každú dovezenú zásielku s jej vývozmi, prevodmi do iných jednotiek, s predajmi v DTA alebo so zásobami“, ako je to stanovené v oddiele 6.11.2 HOP I 2004 – 2009.

(57)

Domáci predaj sa odosiela a eviduje na základe vlastnej certifikácie. Proces odosielania vyvážaných zásielok JOV podlieha dohľadu colného/daňového úradníka, ktorý trvalo pôsobí v JOV.

(58)

V tomto prípade PJOV použili len dvaja spolupracujúci vývozcovia. Títo spolupracujúci vývozcovia použili tento program na dovoz surovín a kapitálového tovaru oslobodeného od dovozných ciel, na zaobstarávanie tovaru oslobodeného v domácom prostredí od spotrebnej dane a na získanie refundácie dane z predaja a na predaj časti svojej výroby na domácom trhu. Jedna z vyvážajúcich spoločností použila tiež tento program na získanie čiastočnej refundácie cla zaplateného za palivo obstarané od domácich ropných spoločností. Títo dovozcovia takto využili všetky výhody, ako sú opísané v odôvodnení 53 v bodoch i) až v). Prešetrovanie ukázalo, že príslušní vývozcovia nevyužili výhody podľa ustanovení o oslobodení JOV od dane z príjmov.

(59)

Oslobodenie JOV od dvoch typov dovozného cla (ďalej len „základné clo“ a „osobitné dodatočné clo“) a refundácia dane z predaja sú finančnými príspevkami indickej vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Príjem vlády, ktorý by bol splatný pri neexistencii tohto programu, je ušlý príjem, a teda navyše predstavuje prínos pre JOV v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, pretože znamená úsporu likvidity bez povinnosti zaplatiť clá normálne splatné a získaním refundácie dane z predaja.

(60)

Oslobodenie od spotrebnej dane a ekvivalentného dovozného cla (ďalej len „dodatočné clo“) však nemá za následok ušlý príjem, ktorý je ináč splatný. Spotrebná daň a dodatočné clo, pokiaľ sa platí, by sa mohli použiť ako úver pre vlastné budúce colné záväzky (tzv. „mechanizmus CENVAT“). Preto tieto dane nie sú konečné. Podľa nástrojov úveru „CENVAT“ je nositeľom konečného cla len pridaná hodnota, nie vstupné materiály.

(61)

Takže iba oslobodenie od základného cla, osobitného dodatočného cla, čiastočná refundácia cla zaplateného za palivá obstarané od domácich ropných spoločností a refundácia dane z predaja predstavujú subvencie v zmysle článku 2 základného nariadenia. Zo zákona sú podmienené vykonaním vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné na základe článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Cieľom vývozu JOV, ako je stanovený v odseku 6.1. politiky EXIM 02-07, je conditio sine qua non na získanie stimulov.

(62)

Jeden zo spolupracujúcich vývozcov uviedol, že Komisia sa odchýlila od zdôvodnenia použitého v pôvodnom prešetrovaní z hľadiska hodnotenia oslobodenia od cla na suroviny a že vyrovnaná by mala byť len nadmerná úľava, ak existuje. Ako reakciu na tento fakt treba uviesť, že v čase pôvodného prešetrovania bola pri hodnotení kompenzovateľnej sumy nastolená otázka, či JOV bola prípustný systém vrátenia cla alebo nie, „bez ohľadu na otázku, či tento systém predstavuje systém vracania v súlade s ustanoveniami základného nariadenia“ (9). V rámci tohto preskúmania bola schéma ako celok spolu s monitorovacím systémom dôkladne prešetrená.

(63)

Prešetrovanie ukázalo, že tieto subvencie nemožno považovať za prípustné programy návratného cla alebo náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nevyhovujú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I [písmená h) a i)], v prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. V prípadoch, keď sa refundácia dane z predaja a ustanovenia pre oslobodenie od dovozného cla používajú pri nákupe kapitálového tovaru, už nie sú v súlade s pravidlami pre prípustné programy návratného cla, keďže kapitálový tovar sa nespotrebuje vo výrobnom procese, ako sa to vyžaduje v prílohe I písm. h) (refundácia dane z predaja) a písm. i) (odpustenie dovozného cla).

(64)

Okrem toho sa doteraz nepreukázalo, že by indická vláda mala zavedený účinný kontrolný systém alebo postup, ktorým by sa dalo overiť, či a v akom množstve sa vstupy, zaobstarané bez cla alebo bez dane, spotrebovali pri výrobe výrobku na vývoz (článok 4 oddielu II prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade náhradných programov pre vrátenie cla článok 2 oddielu II prílohy III k základnému nariadeniu). Zavedený kontrolný systém monitoruje povinné čisté devízové príjmy a nie spotrebu dovozov v súvislosti s výrobou vyvážaného tovaru.

(65)

JOV smie predať významný objem svojej výroby, a to najviac 50 % svojho ročného obratu, na domácom trhu. Neexistuje teda žiadna zákonná povinnosť vyviezť celý objem vyrobeného výsledného výrobku. Okrem toho sa tieto domáce transakcie uskutočňujú bez dohľadu a kontroly vládneho úradníka, len na základe postupu vlastnej certifikácie. V dôsledku toho colné priestory JOV aspoň čiastočne nepodliehajú fyzickej kontrole indických orgánov. Tieto okolnosti však zvyšujú význam ďalších kontrolných prvkov, konkrétne kontroly vzťahu medzi vstupmi oslobodenými od cla a výslednými výrobkami na vývoz, na účely kvalifikácie tohto programu ako systému na kontrolu vrátenia cla.

(66)

Pokiaľ ide o ďalšie zavedené kontrolné kroky, treba pripomenúť, že JOV je už z právneho hľadiska vytvorená a nikdy sa od nej nevyžaduje odsúhlasovanie každej dovoznej zásielky s príslušným výsledným výrobkom. Len keby sa zaviedli takéto kontrolné mechanizmy, dokázali by indické orgány získať dostatočné informácie o cieľovom určení vstupov, čo by umožňovalo účinne kontrolovať, či oslobodenie od cla/dane z predaja nepresahuje vstupy pre výrobu na vývoz. Mesačné daňové priznania za domáci predaj na základe samohodnotenia, ktoré indické orgány pravidelne vyhodnocujú, nie sú postačujúce. Okrem toho účelom mesačných daňových priznaní je monitorovanie spotrebných daní a nie kontrola cieľového určenia vstupov. Vnútorné systémy spoločnosti, ktoré sa udržiavajú bez existencie zákonnej povinnosti, ako také nie sú postačujúce, pretože kontrolný systém návratných ciel by musela navrhnúť a uplatňovať vláda a nemal by byť ponechaný na slobodné rozhodnutie vedenia každej dotknutej spoločnosti. Prešetrovanie následne ukázalo, že indická EXIM politika od JOV výslovne nevyžaduje evidovať vzťah medzi vstupnými materiálmi a hotovým výrobkom a indická vláda nevytvorila žiadny účinný kontrolný mechanizmus, ktorým by sa dalo určiť, ktoré vstupy boli spotrebované pri výrobe na vývoz a v akých množstvách.

(67)

Ani indická vláda nevykonala žiadne ďalšie prešetrovanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď toto by sa za normálnych okolností pri nedostatku účinného kontrolného systému žiadalo (článok 5 oddielu II prílohy II a článok 3 oddielu II prílohy III k základnému nariadeniu). Okrem toho indická vláda neposkytla žiadny dôkaz, ktorým by sa preukázalo, že k nadmernému oslobodeniu nedošlo.

(68)

Na základe uvedeného je potrebné tvrdenie spoločnosti, že Komisia sa odchýlila od zdôvodnenia použitého v pôvodnom prešetrovaní z hľadiska posúdenia oslobodenia od cla na suroviny a že vyrovnaná by mala byť len táto nadmerná úľava, ak existuje, zamietnuť.

(69)

V súlade s uvedeným je pri nedostatku prípustného systému na vrátenie cla alebo náhradného systému pre vrátenie cla kompenzovateľnou výhodou odpustenie dovozných ciel ako celku (základného cla a osobitného dodatočného cla) normálne splatných pri dovoze, ako aj refundácia cla zaplateného za palivo zaobstarané u domácich ropných spoločností a refundácia dane z predaja počas obdobia revízneho prešetrovania.

(70)

Výška subvencie pre vývozcov, ktorí sú účastníkmi PJOV, bola vypočítaná na základe ušlých dovozných ciel (základného cla a osobitného dodatočného cla) za materiály dovezené pre JOV ako celok, refundovaných daní z predaja a refundácie ciel zaplatených za palivá nakúpené z domácich zdrojov, a to všetko počas obdobia revízneho prešetrovania. Poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, a tak sa zistila výška subvencie ako hodnota v čitateli. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný vývozný obrat za obdobie revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Takto získané rozpätie subvencií pre tieto dve spoločnosti teda bolo 0,9 % a 5,8 %, v uvedenom poradí.

(71)

Kapitálový tovar nie je fyzicky začlenený do hotového tovaru. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa prínos pre prešetrované spoločnosti vypočítal na základe sumy nezaplateného cla za dovezený kapitálový tovar, rozloženej na obdobie, ktoré zodpovedá normálnej dobe odpisovania takéhoto kapitálového tovaru v prešetrovaných spoločnostiach. Na určenie tejto normálnej doby odpisovania sa ako referenčné použili skutočné doby odpisovania, ktoré uplatňujú dvaja príslušní spolupracujúci vývozcovia, t. j. 18 rokov. Takto vypočítaná suma potom môže prislúchať obdobiu revízneho prešetrovania a upravuje sa pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať hodnotu zvýhodnenia v čase, a tým zistiť celkový prínos tohto programu pre odberateľa. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na príslušný vývozný obrat za obdobie revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia závisí od výkonnosti vývozu a neposkytuje sa podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Takto získané rozpätie subvencií pre tieto dve spoločnosti teda bolo 1,8 % a 0,4 %, v uvedenom poradí.

(72)

Takže celkové rozpätie subvencií v rámci PJOV pre príslušné spoločnosti dosahuje 2,7 % a 6,2 %, v uvedenom poradí.

(73)

Podrobný opis programu je uvedený v oddieloch 4.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitolách 4.1 až 4.30 príručky HOP I 2004 – 2009.

(74)

Program ALS pozostáva zo šiestich podprogramov, ako je podrobnejšie uvedené ďalej. Tieto programy sa okrem iného líšia rozsahom oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „napojení“ na podporných výrobcov sú oprávnení na fyzický vývoz v rámci ALS a na ročnú požiadavku ALS. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, sú oprávnení na ALS na medzidodávky. Hlavné zmluvné strany, ktoré dodávajú do kategórií „so zamýšľaným vývozom“ uvedených v odseku 8.2. politiky EXIM 2004 – 2009, ako sú dodávatelia jednotky orientovanej na vývoz („JOV“), sú oprávnení na ALS na zamýšľaný vývoz. Nakoniec medzidodávatelia pre výrobcov-vývozcov sú oprávnení na výhody zo „zamýšľaného vývozu“ v rámci podprogramov predbežného príkazu na uvoľnenie (ďalej len „PPU“) a tesne nadväzujúceho domáceho akreditívu.

(75)

Predbežné licencie sa vydávajú pre:

(76)

Zistilo sa, že počas obdobia revízneho prešetrovania len jeden spolupracujúci vývozca získal úľavu na základe troch podprogramov naviazaných na príslušný výrobok, t. j. i) ALS fyzické vývozy, v) PPU a iv) ALS na zamýšľaný vývoz. Preto nie je potrebné zisťovať kompenzovateľnosť ii) ročnej požiadavky, iii) medzidodávok a vi) programu tesne nadväzujúceho domáceho akreditívu.

(77)

Na účely kontroly zo strany indických orgánov má držiteľ licencie zo zákona povinnosť viesť „pravdivú a riadnu evidenciu o spotrebe a využívaní dovážaného tovaru v zmysle licencie“ v špecifikovanom formáte (kapitola 4.30 a príloha 23 k HOP I 2004 – 2009), t. j. register skutočnej spotreby („register v prílohe 23“). Od mája 2005 sa príloha 23 musí uchovávať nielen v rámci spoločnosti, ale musí byť tiež kontrasignovaná autorizovaným účtovníkom a zaslaná indickým orgánom. Povinnosť predkladať prílohu 23 platí pre licencie vydané po nadobudnutí účinnosti nových pravidiel v máji 2005. Praktické zavedenie tohto nového programu sa teda nedá overiť, keďže v čase prešetrovania nebola k dispozícii žiadna správa týkajúca sa týchto licencií.

(78)

Pokiaľ ide o podprogramy i), iv) a v), dovoznú zľavu i vývozný (vrátane zamýšľaného vývozu) záväzok stanovuje indická vláda, a to z hľadiska objemu a hodnoty, a tieto sú zdokumentované v licencii. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú príslušné transakcie zdokumentovať vládni úradníci v licencii. Objem dovozov povolený v rámci tohto programu stanovuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupov/výstupov (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov, vrátane príslušného výrobku, a sú uverejnené v príručke HOP II 2004 – 2009.

(79)

Dovážané vstupné materiály nie sú prevoditeľné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v rámci predpísaného časového rámca po vydaní licencie (18 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, každé o 6 mesiacov).

(80)

Držiteľ predbežnej licencie, ktorý plánuje čerpať vstupy z domácich zdrojov a nie z priameho dovozu, má možnosť ich čerpať na základe predbežného príkazu na uvoľnenie (PPU). V takých prípadoch sú predbežné licencie hodnotené ako PPU a potvrdzujú sa dodávateľovi pri dodávke položiek v nich špecifikovaných.

(81)

V priebehu revízneho prešetrovania sa zistilo, že vstupné materiály, ktoré dovážal spolupracujúci vývozca bez cla podľa dovoznej úľavy na základe SION v rámci rôznych podprogramov, presiahli materiál potrebný na výrobu referenčného množstva výsledného výrobku na vývoz. SION pre príslušný výrobok teda neboli presné.

(82)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvencia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančný príspevok indickej vlády, ktorý pre prešetrovaných vývozcov predstavuje výhodu.

(83)

Okrem toho „fyzické vývozy“ v rámci ALS sú zo zákona jasne podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné na základe článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť na základe týchto programov získať žiadne výhody.

(84)

„Zamýšľaný vývoz“ v rámci ALS je v skutočnosti podmienený výkonnosťou vývozu. Použila ho len jedna spoločnosť v menšom rozsahu a len pri dodávkach do JOV alebo jednotiek v OHZ, pričom o obidvoch týchto kategóriách sa zmieňuje odsek 8.2. písm. b) politiky EXIM 2002 – 2007. Táto spoločnosť uviedla, že jej zákazníci nakoniec vyvážali príslušný výrobok. Cieľom JOV/OHZ je vývoz, ako sa uvádza v odseku 6.1. politiky EXIM 2002 – 2007. Domáci dodávateľ teda získava výhody v rámci zamýšľaného vývozu podľa ALS, keďže indická vláda predpokladá následne získané príjmy z vývozu pre vývozcu fungujúceho v rámci JOV/OHZ. Podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia sa subvencia považuje za závislú od vývozu, ak fakty preukážu, že poskytnutie subvencie, i keď nie je zo zákona podmienená výkonnosťou vývozu, je v skutočnosti naviazané na skutočné alebo predpokladané príjmy z vývozu.

(85)

V tomto prípade spolupracujúca spoločnosť nevyužívala predbežnú licenciu na účely bezcolného dovozu. Namiesto toho spoločnosť získala výhodu odberom surovín od domácich dodávateľov zmenou licencií na PPU. V rámci tohto programu právo na oslobodenie od daní a ciel patrí dodávateľovi a nie poslednému vývozcovi vo forme vrátenia/refundácie ciel. Oslobodenie od daní/ciel je dostupné pre domáce vstupy, ako aj pre vstupy z dovozu. Prešetrovanie preukázalo, že existuje významný cenový rozdiel medzi surovinami obstarávanými prostredníctvom neprepojeného domáceho dodávateľa s použitím programu PPU a surovinami obstarávanými prostredníctvom domáceho dodávateľa bez použitia licencie. Výhoda z oslobodenia od ciel a daní sa prejavila nižšími cenami od dodávateľa pre spoločnosť, ktorá túto surovinu používala a bola dotknutá týmto konaním. Spoločnosť dokázala jasne rozlíšiť nákupné ceny surovín pri použití licencie a cenu zaplatenú za tú istú surovinu, ak sa licencia nepoužila. Spoločnosť definovala takto získanú výhodu ako cenový rozdiel medzi dodávkami obstarávanými v rámci PPU a dodávkami obstarávanými bez takejto licencie.

(86)

Žiadny z troch podprogramov použitých v tomto prípade nemožno považovať za prípustný program vrátenia cla ani za program náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nevyhovujú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I bode i), v prílohe II (definícia a pravidlá pre vrátenie cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá pre náhradné vrátenie cla) k základnému nariadeniu. I keď sa indická vláda zmienila o tom, že tento program od mája 2005 prešiel zmenou, malo by byť jasné, že tieto zmeny nemali žiadny vplyv na programy počas ORP, pretože nový kontrolný systém ešte nebol v celom rozsahu zavedený. Bez ohľadu na možnú zmenu kontrolného systému zo strany indickej vlády, prešetrovanie ukázalo, že počas ORP indická vláda účinne neuplatňovala svoj kontrolný systém. Neuplatňovala ani postupy na overenie toho, či a v akom množstve sa vstupy spotrebovali pri výrobe výrobku na vývoz (článok 4 oddielu II prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade programov náhradného vrátenia cla článok 2 oddielu II prílohy III k základnému nariadeniu). SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné a preceňovali spotrebu suroviny. Prešetrovanie ukázalo, že SION prechádzajú zmenami a doplneniami s cieľom lepšie zachytiť spotrebu vstupov, ale tieto nové SION počas ORP ešte neboli zavedené. Potvrdzuje sa teda, že samotné SION nemožno považovať za kontrolný systém skutočnej spotreby, lebo tieto štedré štandardné normy neumožňujú indickej vláde s dostatočnou presnosťou kontrolovať, aké množstvá vstupov sa pri výrobe na vývoz skutočne spotrebovali. Okrem toho účinná kontrola zo strany indickej vlády na základe správne vedeného registra skutočnej spotreby (ďalej len „register podľa prílohy 23“, predtým príloha 18) sa nevykonávala pre licencie používané počas ORP. Okrem toho indická vláda nevykonávala ďalšie skúmanie na základe skutočných používaných vstupov, i keď to by normálne bolo potrebné vykonať pri nedostatku účinne uplatňovaného kontrolného systému (článok 5 oddielu II prílohy II a článok 3 oddielu II prílohy III k základnému nariadeniu), ani nepreukázala, že nedošlo k žiadnemu nadmernému odpusteniu.

(87)

Tieto tri podprogramy sú teda kompenzovateľné.

(88)

Pri chýbajúcich prípustných systémoch vrátenia cla alebo náhradných systémoch vrátenia cla sa výška subvencie stanovila, ako spoločnosť preukázala, na základe cenového rozdielu medzi tou istou surovinou nakúpenou s licenciou a bez licencie.

(89)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie rozložila na celý vývozný obrat ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a neposkytuje sa s prihliadnutím na vyrobené, vyprodukované, vyvezené a prepravené množstvá.

(90)

Jedna spoločnosť využívala výhody tohto programu počas obdobia revízneho prešetrovania a získala subvencie vo výške 20,9 %.

(91)

Zistilo sa, že ani jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezískal žiadne kompenzovateľné výhody na základe programu štátu Gudžarat na stimuláciu dane z predaja (GSTIS) ani z programu štátu Gudžarat na oslobodenie od dane z elektriny (GEDES). Preto sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tento program ďalej analyzovať.

(92)

Podrobný opis WBIS je uvedený v oznámení vlády Západného Bengálska (GOWB), Ministerstva pre obchod a priemysel č. 588-CI/H z 22. júna 1999 (WBIS 1999), ktoré bolo naposledy nahradené oznámením č. 134-CI/O/Incentive/17/03/I z 24. marca 2004 (WBIS 2004). Program predkladal niekoľko výhod pre odberateľa, ako sú odložené platby dane z predaja, subvencia na zavedenie kapitálového tovaru a rozvojové subvencie. Pri prešetrovaní sa zistilo, že jedna spoločnosť využívala výhody z týchto programov v minulosti. Vplyv týchto výhod počas ORP však bol zanedbateľný. Z toho dôvodu sa v rámci tohto prešetrovania nepovažovalo za potrebné tieto programy ďalej analyzovať.

(93)

Na podporu rozptýlenia výrobných podnikov na území štátu Maharaštra do menej rozvinutých oblastí štátu GOM poskytovala stimuly pre nové rozširujúce sa jednotky vytvorené v rozvojových regiónoch štátu od roku 1964. Tento program bol od jeho zavedenia mnohokrát zmenený a doplnený a program 2001 bol účinný od 1. apríla 2001 do 31. marca 2006 a potom bol predĺžený na jeden rok do 31. marca 2007. Program PSI vlády GOM pozostáva z niekoľkých podprogramov, spomedzi ktorých hlavné sú: i) refundácia spotrebnej dane/vstupnej dane; ii) oslobodenie od cla z elektriny a iii) oslobodenie od miestnych daní z predaja, ktorého platnosť uplynula 24. októbra 2004. Prešetrovanie ukázalo, že jediný podprogram, ktorý využil jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, bolo oslobodenie od miestnej dane z predaja.

(94)

Na získanie oprávnenosti musia spoločnosti spravidla investovať v menej rozvinutých oblastiach, a to vytvorením nového výrobného podniku alebo realizáciou veľkej kapitálovej investície na rozšírenie alebo diverzifikáciu existujúceho výrobného podniku. Tieto oblasti sa členia podľa stupňa hospodárskej rozvinutosti do rôznych kategórií (napr. málo rozvinuté oblasti, menej rozvinuté oblasti a najmenej rozvinuté oblasti). Hlavným kritériom na stanovenie výšky stimulov je oblasť, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

(95)

V rámci programu oslobodenia od miestnych daní z predaja, ktorého platnosť uplynula v októbri 2004, sa od označených jednotiek nevyžadoval výber daní z predaja pri ich predajných transakciách. Podobne boli označené jednotky oslobodené od platenia miestnej dane z predaja pri nákupoch tovaru od dodávateľa oprávneného pre tento program. Zatiaľ čo oslobodenie v súvislosti s predajnými transakciami nepredstavuje pre označené predajné jednotky žiadnu výhodu, oslobodenie v súvislosti s nákupnými transakciami však pre označené nakupujúce jednotky prínos znamená. Prešetrovaním sa zistilo, že príslušná spoločnosť využívala výhody oslobodenia od dane z predaja do 24. októbra 2006.

(96)

Program PSI vlády GOM poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Skúmaný podprogram zakladá finančný príspevok GOM, keďže táto úľava znižuje príjem GOM, ktorý by bol inak splatný. Okrem toho toto oslobodenie/refundácia predstavuje prínos pre spoločnosť, keďže zlepšuje likviditu spoločnosti.

(97)

Program je dostupný len pre tie spoločnosti, ktoré investovali v určitých označených geografických oblastiach v rámci súdnej právomoci štátu Maharaštra. Nie je k dispozícii spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú mimo týchto oblastí. Výška prínosu je rôzna podľa príslušnej oblasti. Tento program je špecifický v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. a) a článkom 3 ods. 3 základného nariadenia, a teda kompenzovateľný.

(98)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z predaja, výška subvencie sa vypočítala na základe obvykle splatnej výšky dane z predaja počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorá však zostala v rámci programu nezaplatená. Keďže platnosť programu oslobodenia od dane z predaja uplynula 24. októbra 2004, posudzovali sa len nezaplatené predaje v období od 1. októbra 2004 do 24. októbra 2004, lebo len toto obdobie spadalo do obdobia revízneho prešetrovania. Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat spoločnosti počas obdobia revízneho prešetrovania, ako príslušný menovateľ, keďže subvencia nie je podmienená vývozom a neposkytovala sa s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá. Počas ORP jedna spoločnosť využívala výhody tohto podprogramu; získaná výška subvencie však bola menej ako 0,1 %, t. j. zanedbateľná.

(99)

Výška kompenzovateľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrených ad valorem, pre prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov je v rozsahu od 2,7 % do 20,9 %.

(100)

I keď existovala vysoká úroveň spolupráce, pokiaľ ide o podiel vývozov do Spoločenstva, treba poznamenať, že niekoľkí vyvážajúci výrobcovia v konaní nespolupracovali, vrátane vyvážajúceho výrobcu s najvyšším rozpätím subvencií v pôvodnom prešetrovaní. Kapacita a výroba nespolupracujúcich výrobcov v Indii je významná a je tiež pravdepodobné, že títo vyvážajúci výrobcovia budú naďalej využívať výhody v rámci prešetrovaných programov subvencovania minimálne v takom rozsahu, aký sa zistil pri pôvodnom prešetrovaní.

(101)

V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či existuje pravdepodobnosť, že po uplynutí platnosti účinných opatrení bude poskytovanie subvencií pokračovať alebo dôjde k jeho opätovnému výskytu.

(102)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 21 až 100, zistilo sa, že počas revízneho prešetrovania indickí vývozcovia príslušného výrobku naďalej využívali výhodu kompenzovateľného subvencovania zo strany indických orgánov. V skutočnosti sú rozpätia subvencií zistené počas revízneho prešetrovania vyššie ako rozpätia zistené počas pôvodného prešetrovania s výnimkou jedného vyvážajúceho výrobcu. Príslušné programy subvencovania poskytujú opakované výhody a neexistuje žiadny náznak toho, že tieto programy budú v dohľadnej budúcnosti postupne zastavené. Keďže chýbajú informácie o tom, ako sa zmeny a doplnenia kontrolného systému ALS budú realizovať v praxi, nemožno urobiť žiadny záver vzhľadom na možné účinky týchto zmien. Za týchto podmienok vývozcovia predmetného výrobku budú pokračovať v získavaní kompenzovateľných subvencií. Každý vývozca je oprávnený na niekoľko programov subvencovania. Za týchto okolností sa za odôvodnený považoval záver, že subvencovanie bude v budúcnosti pravdepodobne pokračovať.

(103)

Keďže sa ukázalo, že v čase preskúmania subvencovanie pokračovalo a pravdepodobne bude pokračovať aj v budúcnosti, otázka pravdepodobnosti opätovného výskytu subvencovania je bezpredmetná.

(104)

PET v rámci Spoločenstva vyrábajú tieto firmy:

(105)

PET vyrobený vo všetkých týchto spoločnostiach predstavuje celú výrobu v Spoločenstve v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(106)

Komisia skúmala, či spolupracujúci výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí predložili alebo podporili žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti, zastupovali prevažnú časť z celkovej výroby PET v Spoločenstve. Títo výrobcovia zo Spoločenstva predstavovali 88 % z celkovej výroby PET v rámci Spoločenstva. Tí výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí v plnej miere nespolupracovali, neboli zahrnutí do vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva. Komisia teda usúdila, že dvanásť plne spolupracujúcich výrobcov zo Spoločenstva zastupuje výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 8 základného nariadenia. Pri pôvodnom prešetrovaní výrobné odvetvie Spoločenstva predstavovalo viac ako 85 % z celkovej výroby PET v rámci Spoločenstva v danom čase.

(107)

Výrobné odvetvie Spoločenstva tvorí týchto dvanásť výrobcov zo Spoločenstva:

(108)

Spotreba v rámci Spoločenstva sa zistila na základe objemov predaja vo výrobnom odvetví Spoločenstva, z odhadov predaja iných výrobcov Spoločenstva na trhu Spoločenstva na základe údajov dodaných v etape podania sťažnosti a z údajov Eurostat o všetkých dovozoch do Spoločenstva z tretích krajín.

(109)

V čase medzi rokom 2002 a ORP spotreba príslušného výrobku v rámci Spoločenstva neustále rástla a v ORP dosiahla celkom 2 400 000 ton. Celkový nárast v tomto období bol 18 %. Toto zvýšenie bolo spôsobené čiastočne novými spôsobmi použitia (okrem iného na fľaše na pivo a víno) a čiastočne nárastom spotreby v pristupujúcich krajinách.

Tabuľka 1

(110)

V čase medzi rokom 2002 a ORP celkový dovoz z Indie sa zvýšil o 13 %. Zatiaľ čo od roku 2002 do roku 2003 sa dovoz znížil o 17 %, v roku 2004 vzrástol o 100 percentuálnych bodov a znova klesol počas ORP asi na 6 800 ton, t. j. približne o 70 percentuálnych bodov. Ceny dovozov sa v roku 2003 zvýšili o 5 percentuálnych bodov a o ďalšie 3 percentuálne body v roku 2004 a o 7 percentuálnych bodov počas ORP. Tento vývoj cien je len čiastočným odrazom mohutného nárastu nákladov na suroviny. Podiel na trhu indického dovozu zostáva pomerne malý počas celého posudzovaného obdobia, t. j. 0,3 % v roku 2002, 0,2 % v roku 2003, 0,5 % v roku 2004 a 0,3 % v ORP.

Tabuľka 2

(111)

Objem dovozov z iných tretích krajín vzrástol v posudzovanom období o 25 percentuálnych bodov. Najväčší nárast bol zaznamenaný v roku 2003, keď sa dovoz zvýšil o 41 percentuálnych bodov. Po uložení antidumpingových opatrení na vývozy z Číny v roku 2004 klesol dovoz o 14 percentuálnych bodov v roku 2004 a o ďalšie 2 percentuálne body v ORP. Podiely na trhu sa vyvíjali podobne z 15,9 % v roku 2002 na 20,6 % v roku 2003, na 18,5 % v roku 2004 a na 16,9 % počas ORP. Zvýšenie podielu na trhu dovozov bolo nižšie ako nárast dovozov v absolútnom vyjadrení v dôsledku väčšej spotreby. Ceny dovozov boli v priemere stabilne nižšie ako ceny v EÚ v rokoch 2002 až 2004. Iba počas ORP boli o niečo vyššie ako ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

Tabuľka 3

(112)

Na začiatku preskúmania sa predpokladal výber vzorky spomedzi výrobcov v rámci Spoločenstva, ale keď sa usúdilo, že ich počet nie je vysoký, rozhodlo sa, že budú všetci začlenení a faktory súvisiace s ujmou sa hodnotili na základe informácií zhromaždených na úrovni celého výrobného odvetvia Spoločenstva.

(113)

Podľa článku 8 ods. 5 základného nariadenia Komisia skúmala všetky významné hospodárske faktory a koeficienty, ktoré sa týkajú stavu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(114)

Výroba vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v období medzi rokom 2002 a ORP zvýšila o 20 %, t. j. z úrovne 1 465 000 ton v roku 2002 na 1 760 000 ton v ORP. Ročný nárast bol 4,8 % v roku 2003 a 4,6 % v roku 2004. K ďalšiemu zvýšeniu došlo v ORP, keď výroba stúpla o 150 000 ton, t. j. o 10,8 %. Bolo to v dôsledku reštrukturalizačného procesu, ktorým výrobné odvetvie prešlo s cieľom zabezpečiť lepšiu kontrolu výrobných nákladov, a teda využiť výhody rastúcej spotreby na trhu Spoločenstva, ktorá sa, ako sa už uviedlo, zvýšila o 19 % od roku 2002 do ORP (z 2 miliónov ton v roku 2002 na 2,4 milióna ton v ORP).

Tabuľka 4

(115)

Výrobná kapacita sa zvýšila od 22 % v období od roku 2002 do ORP, t. j. z úrovne 1 760 000 ton v roku 2002 na 2 156 000 ton v ORP. K nárastu došlo najmä v ORP, keď sa výrobná kapacita v porovnaní s rokom 2004 zvýšila o 300 000 ton, t. j. o 16,7 %. Tento významný nárast výrobnej kapacity prebiehal súbežne so zvýšením výroby v tom istom období (pozri odôvodnenie 114). Zvýšenie výrobnej kapacity bolo dôsledkom dodatočných investícií do výrobných liniek projektovaných s cieľom využiť výhody rastúceho trhu. Využitie kapacity sa zvýšilo o 4 percentuálne body v roku 2003, v roku 2004 zostalo na rovnakej úrovni a potom v ORP kleslo o 5 percentuálnych bodov na úroveň 82 %. Pokles medzi rokom 2004 a ORP je výsledkom významného zvýšenia výrobnej kapacity v tomto období. Následkom toho sa vyšší objem výroby v ORP v porovnaní s rokom 2004 časovo zhodoval s nižšou mierou využitia kapacity.

Tabuľka 5

(116)

Objem výroby, ktorý predalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva, sa zvýšil o 21 % od roku 2002 do ORP. Po náraste o 2 % v roku 2003 nasledovalo zvýšenie o 8 percentuálnych bodov v roku 2004 a o 11 percentuálnych bodov v ORP. Bez ohľadu na nárast predaja v dôsledku vyššej spotreby klesol podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva v roku 2003 o 4 percentuálne body a potom postupne stúpol o 5 percentuálne body v roku 2004 a o 1 percentuálny bod v ORP.

Tabuľka 6

(117)

Vo všeobecnosti treba poznamenať, že podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva vzrástol v posudzovanom období o 2 %, čo naznačuje, že jeho rast zaostával za rastom spotreby na celkovom trhu.

(118)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v posudzovanom období zvýšila o 18 %. K hlavnému nárastu došlo v roku 2003 (11 percentuálnych bodov) a v roku 2004 (ďalších 6 percentuálnych bodov). I keď táto stúpajúca tendencia pokračovala aj počas ORP, nárast dosiahol len 2 percentuálne body. Toto zvýšenie o 18 % počas celého obdobia je viazané na úroveň výroby, ktorá sa zvýšila o 20 %.

Tabuľka 7

(119)

Produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva meraná ako výstup v tonách na zamestnanú osobu za rok sa v posudzovanom období zvýšila. Po počiatočnom poklese o 6 % v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 a po udržaní tejto úrovne v roku 2004 sa v ORP produktivita významne zvýšila o viac ako 8 % v porovnaní s rokom 2004, pričom v tomto obdobím došlo aj k značnému nárastu výroby.

Tabuľka 8

(120)

Je potrebné poznamenať, že výroba PET čipov je kapitálovo náročné odvetvie, a preto náklady na pracovnú silu majú len obmedzený vplyv na celkovú cenu výrobku. V danom období sa mzdy zvýšili o 12 % v porovnaní s celkovým zvýšením výrobných nákladov o 20 %. Ďalším významným ukazovateľom sú náklady na mzdy na jednu tonu výrobku. V danom období tieto náklady klesli o 6 %.

Tabuľka 9

(121)

Jednotkové predajné ceny sa zvýšili z 924 EUR/t v roku 2002 na 1 058 EUR/t v ORP. Vo všeobecnosti bol trend stúpajúci (o 15 % za celé obdobie). Toto zvýšenie je vo veľkej miere dôsledkom nárastu cien surovín, ktorý je spôsobený zvýšením ceny ropy. I keď výrobné odvetvie Spoločenstva ceny zvýšilo, nedokázalo tieto ceny preniesť na druhotné odvetvie a v plnej miere zohľadniť zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách. Bolo to v zásade preto, že zvýšenie cien surovín bolo vyššie ako nárast cien PET. S cieľom udržať svoj podiel na trhu výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo len zmierniť nárast svojich cien a teda zaznamenávalo stláčanie cien.

Tabuľka 10

(122)

Vzhľadom na to, že na výrobu 1 tony PET je potrebných približne 850 kg rafinovanej kyseliny tereftalovej (ďalej len „PTA“) a 350 kg monoetylénglykolu (ďalej len „MEG“) (ďalej len „hlavné suroviny“), náklady na suroviny (PTA a MEG) sa významne zvýšili o 67 % a o 31 % od roku 2002 do ORP, v uvedenom poradí, a dosiahli výšku 770 EUR/t (PTA) a 721 EUR/t (MEG) (priemer za ORP). I keď v treťom štvrťroku 2005 bol zaznamenaný malý pokles cien PTA, keď sa ceny znížili na úroveň 700 EUR/t, a cena MEG bola v podstate stabilná, treba poukázať na to, že suroviny sa nakupujú vopred na základe dlhodobých zmlúv. Preto za posudzované obdobie napriek malému poklesu cien PTA na konci ORP výrobné odvetvie Spoločenstva stále znáša dôsledky výrazného zvýšenia nákladov. Okrem toho pre situáciu na svetovom trhu s ropou sú ceny surovín na výrobu PET citlivé na nepredvídateľné zmeny, pravdepodobne však zostanú na vysokej úrovni. Všetky tieto faktory prispievajú k zvýšeniu zraniteľnosti výrobcov PET v rámci Spoločenstva. Je však potrebné poznamenať, že hlavné suroviny patria k výrobkom, s ktorými sa obchoduje na globálnej úrovni, a tieto faktory teda v rovnakej miere zasiahnu aj indických vyvážajúcich výrobcov.

Tabuľka 11

(123)

Pre porovnanie priemerná jednotková cena za tonu PET čipov, vyrobených vo výrobnom odvetví Spoločenstva, bola:

Tabuľka 12

(124)

Ako sa uvádza v tabuľkách 11 a 12 cena hlavných surovín v priebehu posudzovaného obdobia nepretržite stúpala (PTA o 67 %, MEG o 31 %), zatiaľ čo celkové náklady na výrobu vzrástli len o 21 %. Ako však ukazuje tabuľka 10, ceny sa zvýšili len o 15 % v dôsledku toho, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo preniesť tento nárast na druhotné odvetvie a plne zohľadniť zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách.

(125)

Vývoj zásob počas celého posudzovaného obdobia, t. j. medzi rokom 2002 a ORP, sa znížil o 10 %. Podobne ako pri pôvodných prešetrovaniach by sa však zásoby nemali považovať za významný ukazovateľ v súvislosti s výrobou PET vo výrobnom odvetví Spoločenstva vzhľadom na sezónny charakter trhu s PET počas roka. V porovnaní s výrobou zásoby predstavujú približne 5/6 % výstupu.

Tabuľka 13

(126)

Ziskovosť predaja je daná ziskom, ktorý sa vytvorí predajom príslušného výrobku v Spoločenstve. Návratnosť celkových aktív a peňažný tok sa dali merať iba na úrovni najužšej skupiny výrobkov, do ktorej patril podobný výrobok, podľa článku 8 ods. 8 základného nariadenia. Okrem toho sa návratnosť investícií vypočítala na základe návratnosti celkových aktív, keďže návratnosť celkových aktív sa považuje za významnejšiu pre analýzu trendu.

Tabuľka 14

(127)

Okrem stláčania cien, ktoré sa začalo v roku 2002 a ktoré sa časovo zhodovalo s mohutným nárastom dumpingových dovozov z ČĽR, Taiwanu, Malajzie, Kórey a Austrálie (do roku 2004) a subvencovaných dovozov z Indie, sa finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zhoršovala a v roku 2003 prerástla do strát. Po malom zlepšení v roku 2004 v dôsledku antidumpingových opatrení uvalených na ČĽR a Austráliu straty narástli na – 3,2 % v ORP. Preto sa konštatuje, že existuje jasný trend smerom nadol.

(128)

Vývoj návratnosti z celkových aktív a peňažných tokov prebiehal podobne, t. j. vykazoval relatívne dobrý stav v roku 2002, prudké zhoršenie v roku 2003, malé zlepšenie v roku 2004 a ďalšie zhoršenie v ORP.

(129)

Investície boli čiastočne určené na zvýšenie kapacity a čiastočne na zlepšenie výrobného procesu. Veľký objem výdavkov vznikol v roku 2004 a počas ORP a časovo sa zhodoval so zvýšením kapacity a s cieľom zachovať podiel na trhu vzhľadom na zvýšenie spotreby. Súčasná situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva a vývoj Spoločenstva a svetových trhov s PET, poznačená nedostatočnou ziskovosťou, však nebola stimulom pre príliš veľké investície. I keď za určitých okolností výrobcovia zo Spoločenstva boli schopní kapitál zvýšiť (najmä z prepojených spoločností), nedostatočná ziskovosť PET nemotivovala k investovaniu a v niektorých prípadoch bolo rozhodnutie odložené.

(130)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného rozpätia subvencií pre indické dovozy na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na cenovú citlivosť trhu s týmto výrobkom, tento vplyv nemožno považovať za zanedbateľný. Treba poznamenať, že tento ukazovateľ je dôležitejší v súvislosti s analýzou pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Ak by uplynula platnosť opatrení, je pravdepodobné, že subvencované dovozy by sa vrátili v takých objemoch a cenách, že vplyv veľkosti rozpätia subvencií by bol významný.

(131)

I keď uvedené skúmané ukazovatele naznačujú nejaké zlepšenie niektorých hospodárskych ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva, okrem uloženia konečných kompenzovateľných opatrení v roku 2001 poskytujú aj dôkaz o tom, že výrobné odvetvie Spoločenstva je stále nestabilné a zraniteľné.

(132)

Stále zvyšovanie spotreby, čiastočne v dôsledku nových spôsobov využívania (okrem iného fľaše na pivo a víno) a čiastočne ako výsledok zvýšenia spotreby v pristupujúcich krajinách, zaväzuje výrobné odvetvie Spoločenstva k tomu, aby zvyšovalo kapacitu a výrobu s cieľom nestratiť podiel na trhu. Na tieto účely prebehol v roku 2004 a počas ORP dôležitý reštrukturalizačný proces sprevádzaný častými zmenami vlastníctva rôznych výrobcov. Zároveň sa vo všeobecnosti zvýšil počet výrobných liniek s cieľom plniť požiadavky rastúcej spotreby a súbežne dosiahnuť úspory z veľkovýroby. Pri niektorých hospodárskych ukazovateľoch, ako sú spotreba, výrobná kapacita, výroba, predaj v EÚ a zamestnanosť, sa skutočne zaznamenal pozitívny trend. Okrem toho v posudzovanom období tiež vzrástli predajné ceny. Celé toto úsilie o reštrukturalizáciu, ako sa už uviedlo, však nedokázalo vyvážiť vplyv stáleho a mohutného zvyšovania cien surovín v posudzovanom období. Vyššie náklady na suroviny sa nedali preniesť na druhotné odvetvie v takej miere, ako by bolo potrebné na udržanie určitej úrovne ziskovosti. To spôsobilo závažné zhoršenie ziskovosti, ktorá klesla z + 2,7 % v roku 2002 na – 3,2 % počas ORP. Podobné negatívne trendy boli zaznamenané v súvislosti s návratnosťou investícií a peňažným tokom.

(133)

Tento stav sa časovo zhodoval s nízkou úrovňou cien dovozov z príslušnej krajiny, čo jasne prispelo k stláčaniu cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva smerom nadol. Vzhľadom na malé objemy subvencovaných dovozov v rámci tohto prešetrovania uplynutia platnosti sa však hlavná pozornosť venuje analýze pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy. Takže napriek zrejmému pozitívnemu vývoju v oblasti výroby, predaja a predajných cien sa celková finančná situácia Spoločenstva zhoršila a prejavuje sa v zápornom vývoji ziskovosti (zo zisku 2,7 % v roku 2002 na stratu 3,2 % v ORP), predaja na vývoz, výrobných nákladov, návratnosti investícií a peňažného toku.

(134)

Ak sa porovnajú uvedené trendy s trendmi opísanými v nariadeniach, ktorými sa ukladajú predbežné a konečné vyrovnávacie opatrenia, hodnotenie je znova rôzne. Pokiaľ ide o podiel na trhu, výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo jeden percentuálny bod v období od roku 2002 do ORP, zatiaľ čo päť percentuálnych bodov získalo za štyri roky pred prijatím konečných vyrovnávacích opatrení. Na druhej strane ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva počas ORP je menej negatívna ako pred uložením konečných vyrovnávacích opatrení. V dôsledku toho má napriek niektorým zjavným pozitívnym trendom, ktoré vykazujú ukazovatele ujmy, situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva ďaleko od stavu, ktorý by sa dal očakávať, keby došlo k úplnému zotaveniu z ujmy zistenej pri pôvodnom prešetrovaní.

(135)

Záver je teda taký, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa trochu zlepšila v porovnaní s obdobím pred uložením opatrení, ale stále je veľmi nestabilná a zraniteľná. Okrem toho cenový tlak dovozov z príslušnej krajiny neumožňuje, aby výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo v celom rozsahu zohľadniť zvýšenie cien surovín vo svojich predajných cenách.

(136)

Zistilo sa, že priemerná cena vývozu pri predaji z Indie do nečlenských krajín EÚ bola značne nižšia ako priemerná cena vývozu do Spoločenstva a tiež nižšia ako ceny na domácom trhu. Predaj indických výrobcov do nečlenských krajín EÚ sa realizoval vo významných objemoch, ktoré tvorili viac ako 95 % celkového predaja na vývoz. Preto sa usúdilo, že keby doba platnosti opatrení uplynula, podnietilo by to indických vývozcov, aby významné objemy vývozu presunuli z iných tretích krajín na atraktívnejší trh Spoločenstva pri takej úrovni cien, ktorá, i keby došlo k jej zvýšeniu, by pravdepodobne bola stále nižšia ako súčasná úroveň cien vývozu do Spoločenstva.

(137)

Ako sa uvádza v odôvodnení 140, vyvážajúci výrobcovia v Indii majú potenciál na zvýšenie objemu svojich vývozov na trh Spoločenstva. India zaznamenala významný nárast svojej výrobnej kapacity z úrovne 330 000 ton v roku 2003 na 600 000 ton v roku 2005. Podľa trhových predpokladov sa očakáva jej zvýšenie o ďalších 220 000 ton v roku 2008. V roku 2005 domáci predaj dosiahol objem 220 000 ton a vývozy 290 000 ton (vrátane 6 831 ton do EÚ). Na základe dostupných údajov by súčasná voľná kapacita mala dosiahnuť v priemere približne 90 000 ton a musí sa považovať za významnú, keďže predstavuje asi 4 % súčasnej spotreby Spoločenstva. Tento odhad potvrdzujú výsledky spolupracujúcich indických výrobcov, ktorí majú značné voľné kapacity.

(138)

Pokiaľ ide o výšku zásob, prešetrovanie ukázalo, že výška zásob u spolupracujúcich indických výrobcov nie je významná. Je však potrebné poznamenať, že výška zásob nie je významný faktor, keďže trh s PET má cyklický charakter.

(139)

Záver je taký, že hoci dovozy do EÚ boli nízke, existuje tu riziko, že by do EÚ mohli byť presmerované významné objemy vývozov.

(140)

Výrobcovia v príslušnej krajine majú teda potenciál zvýšiť a/alebo presmerovať svoje objemy vývozu na trh Spoločenstva. Prešetrovanie ukázalo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predávajú príslušný výrobok za nižšiu cenu ako výrobné odvetvie Spoločenstva. Tieto nízke ceny by sa s najväčšou pravdepodobnosťou účtovali naďalej alebo by dokonca klesali súbežne s nižšími cenami účtovanými vo zvyšku sveta, ako sa uvádza v odôvodnení 137, aj s cieľom znova získať úroveň podielov na trhu z obdobia pred uložením opatrení. Takéto cenové správanie by v spojení so schopnosťou vývozcov v príslušnej krajine dodávať významné objemy príslušného výrobku na trh Spoločenstva pravdepodobne spôsobilo zintenzívnenie trendu znižovania cien na trhu s očakávaným nepriaznivým vplyvom na hospodársku situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(141)

Ako sa už uviedlo, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zostáva zraniteľná a nestabilná. Je pravdepodobné, že keby výrobné odvetvie Spoločenstva bolo konfrontované s vyššími objemami dovozov z príslušnej krajiny za subvencované ceny, viedlo by to k zhoršeniu jeho predaja, podielov na trhu, predajných cien, ako aj k následnému zhoršeniu finančnej situácie na úroveň zistenú pri pôvodnom prešetrovaní. Na základe toho sa teda dospelo k záveru, že zrušenie opatrení by so všetkou pravdepodobnosťou viedlo k zhoršeniu už nestabilnej situácie a k opakovaniu ešte závažnejšej ujmy vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(142)

Z uvedeného vyplýva, že ceny dovozov na trhu Spoločenstva by najpravdepodobnejšie boli nižšie, keby neexistovali opatrenia proti subvencovaniu, lebo výrobcovia v Indii by sa možno snažili zvýšiť svoje podiely na trhu. Takéto cenové správanie by v spojení so schopnosťou vyvážajúcich výrobcov v Indii predávať významné objemy PET na trhu Spoločenstva so všetkou pravdepodobnosťou spôsobilo zintenzívnenie cenového tlaku s očakávaným nepriaznivým vplyvom na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(143)

Podľa článku 31 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich opatrení proti subvencovaniu pôsobilo proti záujmom Spoločenstva ako celku. Stanovenie záujmu Spoločenstva vychádzalo z posúdenia všetkých existujúcich rozličných záujmov. Pri súčasnom prešetrovaní sa analyzuje situácia, v ktorej sú opatrenia proti subvencovaniu už zavedené, a je možné hodnotiť každý nežiaduci záporný vplyv na príslušné strany vyvolaný pôsobením aktuálnych opatrení proti subvencovaniu.

(144)

Na základe toho sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného subvencovania spôsobujúceho ujmu existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva.

(145)

Ako sa už naznačilo, existuje jasná pravdepodobnosť opakovaného výskytu subvencovania spôsobujúceho ujmu, keby sa opatrenia zrušili. Všetci výrobcovia zo Spoločenstva až na dvoch v plnej miere spolupracovali a naznačili svoju podporu pre pokračovanie opatrení.

(146)

Pokračovanie opatrení proti subvencovaniu dovozov z Indie by zvýšilo možnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahne prijateľnú úroveň ziskovosti, keďže je pravdepodobné, že v krátkodobom horizonte by bolo schopné zvýšiť objemy predaja, a tým získavať úspory z veľkovýroby a súčasne mierne zvyšovať svoje predajné ceny, a tým dosahovať uspokojivú úroveň zisku. I keď subvencované dovozy v ORP pochádzajúce z Indie boli nízke, a teda nemohli spôsobiť závažné ujmy, pravdepodobne by na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva mali záporný účinok, keby sa zrušili opatrenia proti subvencovaniu. Tieto opatrenia sú teda nanajvýš dôležité pre garantovanie životaschopnosti podnikania výrobného odvetvia Spoločenstva s PET čipmi, ktoré už niekoľko rokov čelí konkurencii subvencovaných dovozov z Indie.

(147)

Spolupráca dovozcov/obchodníkov bola malá a spomedzi spolupracujúcich dovozcov ani jeden nenakupoval od Indie. Spolupracujúcich dovozcov/obchodníkov však možno považovať za reprezentatívnych, lebo ich objem predaja predstavuje okolo 5 % spotreby EÚ. Títo by dali prednosť trhu s nulovými clami, aj keby stabilne dosahovali dobré finančné výsledky.

(148)

Prešetrovaním sa ukázalo, že stále existujú alternatívne zdroje dodávok bez opatrení proti subvencovaniu a proti dumpingu, napr. z Mexika, Brazílie, USA, Turecka, Pakistanu, Iránu, Saudskej Arábie. Dovozcovia/obchodníci by sa teda mohli spoľahnúť (alebo sa preorientovať) na značné alternatívne zdroje dodávok.

(149)

Vzhľadom na to, že účinné opatrenia sa dovozcov nijako významne nedotýkajú, záver je taký, že zachovanie existujúcich vyrovnávacích opatrení proti dovozom pochádzajúcim z Indie by ani ďalej nemalo žiadny významný záporný vplyv na situáciu dovozcov v Spoločenstve.

(150)

Komisia poslala dotazníky 47 známym spracovateľom/používateľom. Vyplnený dotazník zaslalo len desať spracovateľov/používateľov celkove nízkej reprezentatívnosti. Podľa informácií o nákupoch, ktoré uviedli vo vyplnených dotazníkoch, spolupracujúci spracovatelia/používatelia počas OP predstavovali približne 20 % z celkovej spotreby PET v Spoločenstve. Počas OP nakúpili 95 % PET od výrobcov v Spoločenstve a zvyšok z dovozov pochádzajúcich z iných krajín, ako je krajina, ktorá je predmetom tohto prešetrovania. Predložilo sa mnoho argumentov proti uloženiu ciel.

(151)

Dotazník vyplnilo päť spracovateľov (ktorí spracovávajú PET čipy v predbežných výliskoch a v kvalite vhodnej pre fľaše a predstavujú 10 % spotreby). Náklady na PET čipy tvoria 55 % z nákladov na ich konečný výrobok (väčšinou predbežné výlisky). Zistilo sa, že dovážajú zanedbateľné množstvá z Indie a iných tretích krajín. Majú však námietky proti pokračovaniu cla a tvrdia, že takéto opatrenia by mohli vyvolať umelé zvyšovanie cien v Európe.

(152)

Päť používateľov, ktorí predstavujú asi 10 % spotreby, poskytlo pomerne neúplné údaje. Nízka úroveň spolupráce zo strany veľkých používateľov je pravdepodobne daná tým, že posledné prešetrovanie v súvislosti s dovozmi PET z ČĽR, Austrálie a Pakistanu sa konalo len pred dvoma rokmi. Náklady na PET tvoria približne 6/7 % z celkových nákladov, a sú teda dosť obmedzené. I keď neuviedli žiadne dovozy z Indie podobne ako spracovatelia, majú námietky proti uloženiu ciel a tvrdia, že takéto opatrenia by mohli vyvolať umelé zvyšovanie cien v Európe.

(153)

Vzhľadom na dosť dobrú finančnú situáciu v druhotnom odvetví na rozdiel od výrobného odvetvia Spoločenstva, žiadny spracovateľ/používateľ nepredložil argument, že zachovanie súčasných ciel by mohlo viesť k strate pracovných miest alebo k presunom výrobných zariadení do zámoria.

(154)

Okrem toho, pokiaľ ide o výstup, výrobné odvetvie Spoločenstva prispôsobilo svoju veľkosť tak, aby vyhovovala zvýšenej spotrebe, a je preto veľmi pravdepodobné, že nevyužité kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva by mohli plne pokryť objemy dovozov.

(155)

Vzhľadom na to, že stále existujú alternatívne zdroje dodávok bez opatrení proti subvencovaniu a proti dumpingu, napr. z Mexika, Brazílie, USA, Turecka, Pakistanu, Iránu, Saudskej Arábie, používatelia v Spoločenstve by sa okrem toho mohli spoľahnúť (alebo sa preorientovať) na diverzifikovaných dodávateľov príslušného výrobku.

(156)

Pokiaľ ide o výkonnosť používateľského odvetvia, prešetrovaním sa ukázalo, že počas posudzovaného obdobia spolupracujúci používatelia zvýšili svoj obrat, zachovali stabilnú zamestnanosť a v celku zvýšili svoju ziskovosť. Zistilo sa teda, že opatrenia proti subvencovaniu ich nijako negatívne nezasiahli.

(157)

Z uvedeného vyplýva, že zachovanie existujúcich opatrení proti subvencovaniu namierených proti dovozu z Indie nebude mať výrazný negatívny vplyv na situáciu používateľov v Spoločenstve.

(158)

Dodávatelia suroviny [monoetylénglykolu (MEG) a rafinovanej kyseliny tereftalovej (PTA), dimetyltereftalátu (DMT) a IPA, všetko petrochemické deriváty z nafty] jasne naznačili svoju podporu pre opatrenia a poskytli dobrú spoluprácu. Zachovanie opatrení by bolo pre nich výhodné, lebo výrobné odvetvie Spoločenstva by pravdepodobne bolo schopné zotaviť sa a umožniť im zlepšenie výkonnosti.