6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/1

(1)

V nadväznosti na informácie doručené Komisii ohľadom existencie Programu na kontrolu znečistenia poľnohospodárskeho pôvodu vo Francúzsku (ďalej len „PMPOA“ alebo „program“), Komisia zaslala francúzskym orgánom 24. februára 2000 list so žiadosťou o bližšie informácie o plnení spomenutého programu od roku 1994. Listom z 31. mája 2000 Francúzsko zaslalo určité informácie, z ktorých niektoré potvrdzujú existenciu PMPOA od roku 1994. Komisia listom z 11. júla 2000 požiadala o doplňujúce informácie. Francúzske orgány odpovedali listom z 26. decembra 2000.

(2)

Francúzske orgány 13. februára 1991 informovali o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia pre chovy ošípaných s cieľom podporovať individuálne investície. Komisia listom z 11. decembra 1991 pomoc povolila (2). Okrem toho francúzske orgány 20. apríla 1993 v rámci spolufinancovaného štrukturálneho programu a v súlade s článkom 29 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 2328/91 z 15. júla 1991 o zvýšení účinnosti poľnohospodárskych štruktúr (3) poskytli obežníky DEPSE/SDEE č. 93-7005 z 2. marca 1993 a DEPSE/SDEE č. 7027 z 5. novembra 1992 o podpore investíciám v odvetví hovädzieho mäsa. V súlade s nariadením (EHS) č. 2328/91 Komisia prijala 29. júla 1993 rozhodnutie, ktorým sa povoľuje finančná účasť Spoločenstva na tejto jednotnej akcii (4). Komisia však nebola o štátnej pomoci informovaná v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy (5). Podľa tvrdení francúzskych orgánov tieto opatrenia, ktoré existovali už pred tým, ako PMPOA vstúpil do platnosti, boli do programu začlenené obežníkom DEPSE č. 7016 z 22. apríla 1994. Predstavujú teda časť PMPOA, ktorá sa týka hovädzieho dobytka a ošípaných. Komisia však nebola v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy upovedomená ani o tomto obežníku.

(3)

Listom z 13. júna 1994 francúzske orgány oznámili štátnu pomoc investíciám na ochranu životného prostredia v odvetví chovu hydiny. Tento program následne začlenený do PMPOA, v ktorom predstavuje časť týkajúcu sa chovu hydiny, Komisia povolila listom z 26. apríla 1995 (6).

(4)

Francúzske orgány neoznámili v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy dohodu z 8. októbra 1993, ktorou sa program vytvára ani žiadny iný dokument, v ktorom sa podrobne uvádzajú charakteristiky PMPOA týkajúce sa najmä kľúča na financovanie programu (7). Komisia nebola informovaná najmä o účasti agentúr pre zásobovanie vodou na financovaní spomenutého programu.

(5)

Okrem toho, čo sa týka odvetvia hovädzieho dobytka, francúzske orgány neupovedomili Komisiu o plánovanej podpore pre investície.

(6)

Komisii nebolo predložené žiadne vyrozumenie týkajúce sa mladých poľnohospodárov.

(7)

Listom z 11. apríla 2001 Komisia informovala Francúzsko o rozhodnutí začať voči PMPOA konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy. Toto rozhodnutie sa vzťahuje výhradne na plnenie PMPOA počas obdobia 1994-2000.

(8)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (8). Komisia vyzvala ostatné členské štáty a iné zainteresované strany vyjadriť svoje pripomienky k príslušným podporám. Komisia nedostala od tretích strán žiadne pripomienky. Francúzske orgány poslali svoje pripomienky listom z 21. júna 2001.

(9)

Komisia listom z 30. októbra 2001 povolila predĺžiť PMPOA od roku 2001 (9).

(10)

PMPOA je výsledkom dohody uzavretej 8. októbra 1993 medzi Francúzskym štátom a francúzskymi poľnohospodárskymi organizáciami. Nadobudla účinnosť 1. januára 1994. Cieľom programu je umožniť poľnohospodárom prispôsobiť ich zariadenia a postupy lepšej ochrane životného prostredia a najmä ochrane vodných zdrojov. Znečistenie uvedené ako predmet programu je znečistenie vodných zdrojov fytosanitárnymi prípravkami alebo hnojivami minerálneho a organického pôvodu.

(11)

Cieľom PMPOA je najmä dodržiavanie smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (10) (ďalej len „smernica ‚dusičnany‘) ako aj štátnych ustanovení na zavedenie kódu dobrých poľnohospodárskych praktík. Týka sa všetkých produkčných metód: chovu zvierat aj pestovania plodín.

(12)

Na dosiahnutie súladu s predpismi a na predchádzanie znečisteniu vodných zdrojov zvieracími výkalmi sa považuje za potrebné vykonať práce na skvalitnenie budov pre zvieratá a spravovať odpadové vody. Pre plán do roku 2000 sa len náklady na práce na budovách vtedy informačne odhadovali na približne miliardu eur. Záväzne sa prijal investičný program, ktorého celkový schválený finančný plán bol nasledovný: chovatelia 1/3; štát (ministerstvo poľnohospodárstva a rybolovu) a regionálne orgány rovnako po 1/3; agentúry pre zásobovanie vodou (11) 1/3. Chovatelia, ktorí prípadne môžu prijímať podporu ako protihodnotu platia agentúram pre zásobovanie vodou poplatok za znečistenie.

(13)

Listom z 24. februára 1994 príslušným administratívnym orgánom francúzske ministerstvá životného prostredia a poľnohospodárstva vymedzili zložky procesu vytýčené štátnym monitorovacím výborom, ktorý má na starosti plnenie programu: harmonogram, finančné kľúče, uplatnenie u chovateľov.

(14)

Čo sa týka prepojenia programu s klasifikovanými zariadeniami, francúzske orgány v tomto liste upozornili, že, keď budú práce naplánované v zmluve alebo v zmluvách na kontrolu znečistenia vykonané, bude v záujme chovateľa byť v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany vody v nariadení ministra z 29. februára 1992 o chovoch.

(15)

Pri plnení PMPOA sa postupovalo sektorovo a toto plnenie sa uskutočnilo prostredníctvom obežníkov ministerstva poľnohospodárstva a rybolovu prefektom regiónov a departementov s podrobnými pravidlami ohľadom pomoci. Francúzske orgány Komisii na jej žiadosť zaslali kópie nasledujúcich obežníkov:

(16)

Príjemcami pomoci boli prevádzkovatelia alebo majitelia pozemkov s poľnohospodárskym využitím, najmä v odvetviach hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Čo sa týka investícií, ich cieľom boli úpravy existujúcich budov za účelom zvýšenia kapacity na skladovanie zvieracích výkalov a zlepšenia skladovacích zariadení na dosiahnutie úrovne požadovanej v normách smernice „dusičnany“ (12).

(17)

Financovanie spočívalo v štátnej pomoci vo výške 35 % nákladov v podobe kapitálového grantu pokrývajúceho 30 % nákladov, ku ktorej možno pridať zisk zo zvýhodnenej pôžičky, ktorej ekvivalent vo forme podpory by zodpovedal 5 % nákladov. Účasť agentúr pre zásobovanie vodou vo výške 1/3 nákladov nebola v obežníkoch citovaných v úvodnom ustanovení 15 uvedená.

(18)

Čo sa týka odvetví hovädzieho dobytka a ošípaných, plánovala sa tiež pomoc pre prevádzkovateľov, ktorí realizujú svoj projekt v rámci plánu na skvalitnenie materiálu („plan d'amélioration matérielle“ – PAM) v znevýhodnených oblastiach v podobe 30 % kapitálovej podpory a pôžičky, ktorej ekvivalent vo forme podpory je 15 %. Sadzby sa ešte zvyšujú, pokiaľ ide o mladých poľnohospodárov (43,75 % v nížinatej oblasti a 56,25 % v znevýhodnenej oblasti). V hydinárskom odvetví sa pre mladých poľnohospodárov predpokladá 5 % zvýšenie prostredníctvom zvýhodnenej pôžičky.

(19)

Obežníkom DEPSE/SDEEA č. 7001 z 15. januára 1996 sa zmenila výška pomoci pre mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú od 1. januára 1996. Výška kapitálového grantu sa zvyšuje z 30 % na 35 % v znevýhodnených oblastiach a prioritných územiach rozvoja vidieka. Neplánuje sa žiadna zvýhodnená pôžička. V ostatných oblastiach sa výška kapitálového grantu zvyšuje z 30 % na 32,5 %. Doplnková pôžička s účinkom ekvivalentnej podpory 2,5 % sa povoľuje.

(20)

Na to, aby chovatelia získali nárok na podporu, museli predložiť predbežnú štúdiu, ktorú pre nich spracovali úradne uznaní odborníci a ktorá vyústila do vypracovania investičného projektu chovateľa. Tento rozbor slúžil ako podklad pre zmluvu na kontrolu znečistenia (pozri ustanovenie 5) a teda na definovanie oprávnenej čiastky pre každú zo strán zúčastnených na verejnom financovaní prác. Tieto štúdie predstavovali 2 % investičných nákladov a štát na ne prispel do výšky 50 % a agentúry pre zásobovanie vodou 50 % v maximálnom rozsahu 6 000 francúzskych frankov (FRF) bez dane (alebo 914 eur).

(21)

Zmluva na kontrolu znečistenia bola prvkom, ktorý chovateľovi ručil za plnenie opatrenia pre podporu ustanoveného v PMPOA ako aj za náhradu za prípadný poplatok agentúre pre zásobovanie vodou. Ide o záväzok dôvery, ktorý nevyhnutne poukazuje na existenciu problémov životného prostredia v chove, ale ktorého cieľom je pomôcť ich vyriešiť. Podpísali ho všetci finanční partneri vrátane chovateľa.

(22)

Komisia najskôr usúdila, že účasť agentúr pre zásobovanie vodou na PMPOA je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy. Agentúry pre zásobovanie vodou sa vo výške 1/3 zúčastnili na financovaní investičných nákladov PMPOA. Komisia sa o ich účasti dozvedela až po zverejnení správy o hospodárení a bilancii PMPOA, vypracovanej Generálnou finančnou inšpekciou, Stálym výborom pre koordináciu inšpekcií Ministerstva poľnohospodárstva a rybolovu a Generálnej rady pre vodné a lesné staviteľstvo (13).

(23)

Komisia vzala do úvahy skutočnosť, že článok 2 francúzskeho dekrétu č. 66-700 zo 14. septembra 1966 o finančných agentúrach v povodiach ustanovuje, že agentúry pre zásobovanie vodou sú štátnymi zariadeniami s právnou subjektivitou a finančnou autonómiou a že teda francúzska legislatíva nepripúšťa pochybnosti o verejnej povahe agentúr.

(24)

Komisia sa v rozhodnutí o začatí konania uzniesla na tom, že vzhľadom na legislatívne opatrenia ohľadom agentúr pre zásobovanie vodou a ich fungovania prijaté vo Francúzsku a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa (14), sa agentúry pre zásobovanie vodou majú považovať za predĺženie štátu a že teda financovanie investícií týmito agentúrami v poľnohospodárskych prevádzkach predstavuje štátnu pomoc (15).

(25)

Komisia usúdila, že sumy poskytnuté chovateľom hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny, vrátane súm pochádzajúcich od agentúr pre zásobovanie vodou, poskytovali týmto chovateľom výhodu, na ktorú iní chovatelia nemali nárok. Išlo teda o štátnu pomoc schválenú Francúzskom a ktorá narušila alebo mohla narušiť hospodársku súťaž uprednostňovaním určitých podnikov a určitých chovateľov, čím mohla poškodiť obchod medzi členskými štátmi. V dôsledku toho sa na toto opatrenie vzťahuje článok 87 ods. 1 Zmluvy.

(26)

Komisia sa tiež uzniesla, že štátna pomoc realizovaná Francúzskom predstavovala novú pomoc, ktorá nebola oznámená Komisii a ktorá mohla tým pádom predstavovať v zmysle Zmluvy protiprávnu pomoc. Komisia sa opierala najmä o článok 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (16), ktorý definuje protiprávnu pomoc ako novú pomoc realizovanú v rozpore s bývalým článkom 93 (ktorý sa prečísloval na 88) ods. 3 Zmluvy. Pojem novej pomoci znamená všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci.

(27)

Komisia pripomenula, že každá Komisiou schválená schéma pomoci, v ktorej sa následne vykonajú dôležité zmeny – v tomto prípade ohľadom účasti verejného orgánu na financovaní Komisii oznámenej pomoci, čím sa značne pozmenil kľúč financovania a tým pádom intenzita pomoci -, predstavuje novú pomoc, ktorú je potrebné oznámiť Komisii v zmysle článku 88 Zmluvy a musí ňou byť schválená. Táto povinnosť bola potvrdená v článku 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 659/1999. Podľa Komisie zmena intenzity pomoci predstavovala sama o sebe prvok meniaci podstatu pomoci, z ktorého vyplýva oznamovacia povinnosť v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy.

(28)

Komisia následne pristúpila k vyhodnoteniu príslušnej pomoci zohľadňujúc bod 23.3 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v poľnohospodárskom sektore (17) (ďalej „poľnohospodárske usmernenia“), podľa ktorého každá protiprávna pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 musí byť hodnotená v súlade s predpismi a usmerneniami platnými v čase, keď sa schvaľuje.

(29)

Čo sa týka dotovaných investícii a formy pomoci, Komisia usúdila, že čo pokiaľ ide o sektor chovu ošípaných, PMPOA skutočne prevzal povahu investícií a že tieto investície zodpovedali hlavne investíciám, ktoré boli Komisii oznámené a ňou schválené. Čo sa týka sektora hovädzieho dobytka, Komisia, hoci v tom čase nepreskúmala pomoc z hľadiska predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži, mohla pri začatí konania skonštatovať jej zlučiteľnosť s týmito predpismi. Pri hydinárskom sektore, Komisia zistila, že PMPOA prevzal opatrenie presne tak, ako ho ona predtým schválila. Nakoniec, pokiaľ ide o schému na podporu mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú od 1. januára 1996, Komisia zistila, že v schéme neboli vykonané žiadne zmeny v časti týkajúcej sa oprávnených investícií, ale sa obmedzili na zmenu formy pomoci v časti financovanej štátom.

(30)

Tým pádom Komisia prišla k záveru, že čo sa týka povahy investícií a podôb pomoci plánovanej francúzskymi orgánmi, táto pomoc, hoci je poznačená protizákonnosťou, sa realizovala v súlade s predpismi Spoločenstva o hospodárskej súťaži uplatňovaných v tom čase. Komisia teda nespochybnila túto časť realizácie pomoci.

(31)

Čo sa týka kľúča financovania pomoci, Komisia pripomenula, že podľa normatívneho rámca uplatňovaného v čase nadobudnutia účinnosti programu, horná hranica pre pomoc investíciám v prospech ochrany životného prostredia bola 35 % uhradených nákladov (45 % v znevýhodnených oblastiach). Článok 12 ods. 5 piata zarážka nariadenia (EHS) č. 2328/91, v ktorom sa ustanovila kontrola štátnej pomoci vzhľadom na bývalé články 92 a 93 (ktoré sa prečíslovali na 87 a 88) Zmluvy a na článok 6 spomenutého nariadenia, povoľoval pomoc investíciám, ktoré mali za cieľ ochranu životného prostredia, pokiaľ nemajú za následok zvýšenie produkcie. V rozhodnutí o štátnej pomoci č. N 136/91 Komisia vzala do úvahy skutočnosť, že zvyčajne považovala za zlučiteľnú so spoločným trhom výšku 35 % oprávnených nákladov pre tento druh pomoci (45 % v znevýhodnených oblastiach v zmysle smernice Rady 75/268/EHS z 28. apríla 1975 o poľnohospodárstve v horských a znevýhodnených oblastiach) (18). Táto výška pomoci bola potvrdená v bode 3.2.3 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (19), krátko potom, ako program nadobudol účinnosť.

(32)

Existencia a povaha týchto obmedzení bola mimochodom jasne formulovaná francúzskymi orgánmi v sektorových obežníkoch o plnení PMPOA citovaných v ustanovení 15. Francúzske orgány v nich píšu, že „Európska únia povolila, aby verejná pomoc tomuto druhu investícií spojených so zlepšením životného prostredia dosiahla výnimočne výšku 35 %“.

(33)

Vzhľadom na skutočnosť, že kľúč na financovanie programu plánuje investičné náklady s účasťou 1/3 od štátu a územných orgánov (rovnomerne, čiže 1/6 z každej strany), 1/3 od agentúr pre zásobovanie vodou a 1/3 od prevádzkovateľov a vzhľadom na skutočnosť, že príspevok od agentúr pre zásobovanie vodou predstavuje štátnu pomoc, Komisia sa v rozhodnutí o začatí konania uzniesla na tom, že horné hranice schválené pre tento druh investícií podľa všetkého neboli rešpektované. Príspevok na financovanie PMPOA agentúrami pre zásobovanie vodou by mal vlastne za následok zvýšenie výšky verejného financovania na 2/3 investičných nákladov, čiže približne 66,6 % uhradených nákladov. Toto by podľa Komisie predstavovalo prekročenie povolenej výšky približne o 31,6 % (21,6 % v znevýhodnených oblastiach) uhradených nákladov. V prípade schémy na podporu mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú od 1. januára 1996, by prišlo k rovnakému prekročeniu, keďže zmeny vykonané v schéme sa týkajú výhradne formy pomoci v časti financovanej štátom a teda nemajú za následok celkové zvýšenie miery pomoci v prospech mladých poľnohospodárov.

(34)

Komisia tiež vzala do úvahy, že aj po 1. januári 2000, dátume nadobudnutia účinnosti usmernení pre poľnohospodárstvo, Komisia schvaľuje na základe bodu 4.1.1.2 menovaných usmernení pomoc pre tento druh investícií do výšky 40 % uhradených nákladov (50 % pre znevýhodnené oblasti). Pre mladých poľnohospodárov sa akceptuje výška 45 % (55 % v znevýhodnenej oblasti). To znamená, že uplatňovaním týchto výhodnejších podmienok na pomoc poskytnutú v roku 2000 by prekročenie výšky poskytnutej pomoci predstavovalo len 26,6 % (16,6 % v znevýhodnených oblastiach) a pre mladých poľnohospodárov 21,6 % (11,6 % v znevýhodnených oblastiach) pri investíciách realizovaných od 1. januára 2000 a zodpovedajúcich všetkým podmienkam ustanoveným v usmerneniach pre poľnohospodárstvo.

(35)

Keďže Komisiou schválená pomoc pre investície sa zakladala na maximálnej povolenej výške verejného financovania 35 % nákladov na menované investície (45 % v znevýhodnených oblastiach) či dokonca 40 % až 55 % podľa jednotlivých prípadov, od 1. januára 2000 Komisia v rozhodnutí o začatí konania zistila, že hladina pomoci poskytnutej uplatňovaním PMPOA mohla nezodpovedať Komisiou povolenej výške a že, z tohto dôvodu, všetky verejné financovania prekračujúce povolenú hornú hranicu bude predstavovať štátnu pomoc nezlučiteľnú so Zmluvou.

(36)

Po preskúmaní informácií poskytnutých francúzskymi orgánmi mala Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci investíciám financovaným v rámci PMPOA počas obdobia 1994-2000, najmä čo sa týka výšky pomoci, ktorá bola poskytnutá nad povolenú intenzitu 35 %, či 45 % so spoločným trhom. Z tohto dôvodu Komisia začala konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy.

(37)

Komisia sa tiež uzniesla na tom, že výška pomoci na realizáciu rozboru prevádzky aplikovaná francúzskymi orgánmi bola v súlade s uplatňovanými predpismi pre hospodársku súťaž.

(38)

Listom z 21. júna 2001 francúzske orgány predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy proti uvedenej pomoci.

(39)

Francúzske orgány vzali na vedomie právne zdôvodnenie Komisie ohľadom verejnej povahy štátnej pomoci od agentúr pre zásobovanie vodou. Podľa týchto orgánov má francúzska vláda zámer revidovať zákon 64/1245 zo 16. decembra 1964 o schéme a rozdelení vôd a o boji proti ich znečisťovaniu, ktorý osobitne vymedzuje základné princípy fungovania agentúr pre zásobovanie vodou tak, aby sa najmä pravidlá na výpočet poplatkov a zameranie programov finančnej pomoci agentúr v budúcnosti predkladali parlamentu na schválenie.

(40)

Francúzske orgány sa však predsa domnievajú, že na prekročenie výšky 35 % a 45 % sa mohli použiť ustanovenia článku 12 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 2328/91, ďalej článok 12 ods. 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 950/97 z 20. mája 1997 o zlepšení výkonnosti štruktúr v poľnohospodárstve (20). Tieto ustanovenia podľa francúzskych orgánov umožňujú neuplatňovať zákazy pomoci a obmedzovania prekročenia týchto sadzieb pri určitých investíciách, medzi ktorými sú aj investície zamerané na ochranu životného prostredia.

(41)

Čo sa týka vplyvu na hospodársku súťaž z dôvodu účasti agentúr pre zásobovanie vodou na PMPOA, francúzske orgány sa domnievajú, že tieto agentúry neuprednostňujú nespravodlivým spôsobom jeden osobitný národný sektor z nasledovných dôvodov. V skutočnosti ide o neproduktívne investície, ktoré aj napriek vysokým sadzbám pomoci zaťažujú hospodárstvo prevádzok a tlačia príslušných chovateľov do nevýhodnej situácie oproti tým, ktorí takéto investície nerealizujú. Týchto je mimochodom vo Francúzsku zďaleka väčší počet. Podľa francúzskych orgánov sa hospodárska súťaž vo všeobecnosti narúša v neprospech príslušných chovateľov a nie v ich prospech.

(42)

Podľa francúzskych orgánov, ak by sa narušila hospodárska súťaž podľa článku 87 Zmluvy, mohlo by sa tak stať jedine vzhľadom na chovateľov v iných členských štátoch, ktorí by vykonali podobné práce ale s finančnou pomocou obmedzenou na 35 % alebo na 45 % v znevýhodnených oblastiach. Podľa francúzskych orgánov by skutočnosť takéhoto porušenia mohla byť posudzovaná len prípad od prípadu.

(43)

Francúzske orgány vo svojom zdôvodnení pokračujú tvrdením, že skutočná výška pomoci uplatňovaná na takéto práce sa výrazne mení od jedného chovateľa k druhému vzhľadom na presné postupy pre plnenie programu. Vysvetľujú, že tieto sadzby sú všeobecne oveľa nižšie ako 60 %, ak ich vypočítavame pomocou hodnoty pomoci vyjadrenej v percentuálnej časti výšky investícií v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2328/91 a článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 950/97.

(44)

Podľa francúzskych orgánov, pravidlá pre uplatňovanie pomoci poskytnutej štátom oznámené Komisii vymedzujú všeobecný rámec pre plnenie programu. Agentúry pre zásobovanie vodou prijali z ich strany rovnaký zoznam oprávnených prác, ale horné hranice pre pomoc nie sú vždy tie isté. Okrem toho boli miestne pridané technické obmedzenia (napríklad čo do m2 prevádzkovej plochy) pre pomoc od agentúr ako aj od štátu alebo miestnych orgánov, ktoré často zmenšujú časť na financovanie oprávnených prác. Nakoniec, pre niektoré agentúry pre zásobovanie vodou sa celkové obmedzenie pre čiastku pomoci vykonalo prostredníctvom „veľkej dobytčej jednotky dusíka“(VDJD, unité gros bétail azote – UGBN).

(45)

Z dôvodu rôznych obmedzení tak je podľa francúzskych orgánov skutočná výška poskytnutej pomoci vzťahujúca sa na výdavky schválené chovateľom na oprávnené práce stále prakticky nižšia ako maximálna sadzba povolená programom.

(46)

Francúzske orgány vysvetlili, že pri príležitosti prác nutných na zlepšenie účinnosti ochrany životného prostredia niektorí chovatelia realizujú modernizačné práce. Tieto práce nie sú oprávnené a teda nemajú nárok na podporu v rámci PMPOA.

(47)

V chove hovädzieho dobytka, ktorý predstavuje 80 % počtu chovov, ktoré môžu prijímať podporu PMPOA, je vraj výška skutočnej priemernej podpory skôr slabá, najčastejšie medzi 35 a 50 % a okrem toho veľmi premenlivá v závislosti od výrobného systému. Je to dôsledkom veľkej rôznorodosti druhov výkalov, tekutých, pevných a najčastejšie zmiešaných a teda tiež skladovania, a to čo sa týka jeho druhu (hnojiská, jamy na močovku) ako aj jeho kapacity a tiež dôsledkom toho, že tieto investície do skladovania ako aj do betónovania povrchu priestranstiev a pokrytia prevádzkových priestorov podliehajú technickým obmedzeniam alebo výnimočne nízkym finančným obmedzeniam.

(48)

V halových chovoch ošípaných a hydiny existujúce kapacity na skladovanie odpadových vôd zvyčajne stačia vzhľadom na obdobia zákazu rozhadzovania. Vtedy práce spočívajú v obnovení nepriepustnosti skládok alebo existujúcich betónových povrchov alebo v inštalovaní dvojfázových kŕmnych systémov, čím sa zníži znečistenie hneď pri zdroji v chovoch ošípaných alebo sa tým zlepší spravovanie trusu v chovoch hydiny. Skutočná výška podpory teda môže dosahovať až 60 % výšky oprávnených prác, ako je vidno v tabuľke 1. Najčastejšie je však výška oprávnených prác oveľa nižšia ako pri hovädzom dobytku.

(49)

Podľa francúzskych orgánov štúdia zahŕňajúca 20 000 spisov agentúry pre zásobovanie vodou Loire-Bretagne ukazuje, že priemerná výška podpory je 40 %.

(50)

Časť týchto spisov totiž zodpovedá novým konštrukciám realizovaným v rámci programu, keď sa z rôznych dôvodov usúdilo ako nevhodné vykonať odporúčané práce v existujúcich budovách. Podľa francúzskych orgánov je potrebné riešiť tieto prípady osobitne, pretože tu už podpora nespadá do pomoci na ochranu životného prostredia ale do pomoci na modernizáciu ustanovenej v článku 7 ods. 2 písm. b) nariadenia (EHS) č. 2328/91 a v článku 12 ods. 4 písm. c) nariadenia (ES) č. 950/97. Výška pomoci vtedy nemôže prekročiť 35 % alebo 26,25 % (respektíve 38,75 % v znevýhodnenej oblasti) nákladov na práce podľa toho, či chovateľ môže alebo nemôže získať plán hmotného zlepšenia. V takýchto prípadoch je skutočná výška pomoci v príkladoch tabuľky 2 stále oveľa nižšia ako tieto sadzby – stĺpec (a) udáva, aká by bola výška nákladov na realizáciu prác na zlepšenie ochrany životného prostredia, ak by sa budovy zachovali.

(51)

Okrem toho sa v tej istej prevádzke môžu realizovať práce na existujúcich budovách ako aj nové konštrukcie.

(52)

Nakoniec, ak by bolo potrebné urobiť porovnanie prípad od prípadu, podľa francúzskych orgánov by bolo potrebné rozhodne vylúčiť z porovnávania v súlade s článkom 87 Zmluvy chovateľov platiacich agentúram pre zásobovanie vodou ročný poplatok.

Tabuľka 1

Príklady skutočnej výšky pomoci na zosúladenie s normami v rámci PMPOA

Tabuľka 2

Príklady skutočnej výšky pomoci v prípade výstavby nových budov

(53)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy „ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(54)

Článok 21 nariadenia Rady (EHS) č. 2759/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s bravčovým mäsom umožnil uplatňovanie článkov 87 až 89 Zmluvy v sektore bravčového mäsa (22). V sektore hovädzieho mäsa umožnil ich uplatňovanie článok 40 nariadenia Rady (ES) č 1254/99 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom (23). Pred jeho prijatím sa uplatňovali v tom istom sektore podľa článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 805/68 z 27. júna 1968 o spoločnom trhu s hovädzím a teľacím mäsom (24). V sektore hydiny umožnil ich uplatňovanie článok 19 nariadenia Rady (EHS) č. 2777/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s mäsom hydiny (25).

(55)

Čo sa týka povahy podpory, musí byť ustanovená na úrovni poľnohospodárskych prevádzkovateľov, ktorí realizovali investície v rámci PMPOA. Komisia usudzuje, že financovanie PMPOA výberovo zvýhodnilo francúzskych poľnohospodárov.

(56)

Komisia usudzuje, že na rozdiel od tvrdení francúzskych orgánov v ich pripomienkach, neproduktívny charakter investícií neodstraňuje zvýhodňujúci účinok pomoci z čisto ekonomického hľadiska, keďže na seba preberá náklady, ktoré by mal normálne hradil príjemca, čím ho zvýhodňuje voči konkurentom, ktorí takúto pomoc nedostávajú.

(57)

Okrem toho, aj za predpokladu, že by takéto neproduktívne investície mohli zo začiatku zaťažiť ekonomiku prevádzkovateľov tým, že podľa francúzskych orgánov príslušných chovateľov stavajú do znevýhodnenej situácie oproti tým, ktorí takéto investície nerealizujú, je neodškriepiteľné, že tieto investície podliehajú presnej zákonnej povinnosti a že nakoniec budú musieť všetci dotyční chovatelia realizovať tento druh investícií, aby sa vyhli porušovaniu predpisov.

(58)

Aby bolo možné ustanoviť, či pomoc, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, spadá do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 Zmluvy, je potrebné nakoniec určiť, či môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(59)

Súdny dvor konštatoval, že keď členským štátom poskytnutá výhoda posilňuje pozíciu jednej kategórie podnikov voči iným konkurenčným podnikom vo vnútornom obchode Spoločenstva, tieto obchody sa musia považovať za ovplyvnené týmto zvýhodnením. (26)

(60)

Ukazuje sa, že pomoc, ktorej sa týka toto rozhodnutie, môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, keďže zvýhodňuje vnútroštátnu produkciu na úkor produkcie ostatných členských štátov. Príslušné sektory sú totiž mimoriadne otvorené konkurencii na úrovni Spoločenstva a teda veľmi citlivé na všetky opatrenia v prospech produkcie v niektorom členskom štáte.

(61)

Tabuľka 3 ukazuje úroveň obchodných výmen medzi Francúzskom a ostatnými členskými štátmi pre príslušné výrobky počas prvého roka nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti PMPOA.

Tabuľka 3

(62)

Opatrenia preskúmané v tomto rozhodnutí predstavujú štátnu pomoc v zmysle Zmluvy, pretože príjemcom poskytujú ekonomickú výhodu, z ktorej iné sektory nemôžu mať prospech. Z tohto dôvodu Komisia usudzuje, že tieto opatrenia spadajú pod článok 87 ods. 1 Zmluvy.

(63)

Článok 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 vymedzuje protiprávnu pomoc ako novú pomoc realizovanú v rozpore s článkom 93(3) (teraz 88) Zmluvy. Pojem novej pomoci znamená, v súlade s článkom 1 písm. c) uvedeného rozhodnutia všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci.

(64)

Každá Komisiou oprávnená schéma pomoci, v ktorej sa následne vykonajú dôležité zmeny – v tomto prípade ohľadom účasti verejného organizmu na financovaní Komisii oznámenej pomoci, čím sa značne pozmenil kľúč financovania a tým pádom intenzita pomoci -, predstavuje novú pomoc, ktorú je potrebné oznámiť Komisii v zmysle článku 88 Zmluvy a ktorá ju musí schváliť.

(65)

Podľa Súdneho dvora sa povinnosť informovať Komisiu o projektoch s tendenciou zriaďovať alebo pozmeňovať pomoc ustanovenú v prvej vete článku 88 ods. 3 Zmluvy neuplatňuje len na počiatočný projekt ale aj na neskôr vykonané zmeny v tomto projekte s tým, že takéto informácie sa môžu podať Komisii v rámci konzultácií, na ktoré dáva podnet pôvodné oznámenie (27).

(66)

Táto povinnosť oznamovania novej pomoci bola potvrdená v článku 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 659/1999.

(67)

Okrem iného je potrebné upresniť, že vsunutie informačného materiálu do inventára podpôr vypracovaného francúzskym ministerstvom poľnohospodárstva má výhradne informačnú hodnotu a nemôže byť kvalifikované ako oznámenie podľa Zmluvy. Navyše, obsiahnuté informácie tak isto neodkazujú na účasť agentúr pre zásobovanie vodou na programe, a zároveň tvrdia, že účasť štátu predstavuje 35 % investičných nákladov.

(68)

Komisia nebola schopná odhadnúť účasť agentúr pre zásobovanie vodou na programe a vplyv, ktorý by ich účasť mohla mať na verejnú podporu pre príslušné investície. Presnejšie, Komisia nemohla preskúmať možný dopad, ktorý by na intenzitu výšky mala účasť verejnej inštitúcie na financovaní pomoci. Z toho vyplýva, že francúzskymi orgánmi skutočne poskytnutá pomoc nezodpovedala nevyhnutne Komisiou schváleným opatreniam v rámci štátnej pomoci č. N 136/91 a N 342/94.

(69)

Zmena intenzity pomoci predstavuje sama o sebe prvok zmeny podstaty pomoci, z ktorého vyplýva oznamovacia povinnosť v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy.

(70)

Okrem toho, čo sa týka najmä odvetvia hovädzieho dobytka, francúzske orgány neupovedomili Komisiu o plánovanej pomoci pre investície. Francúzske orgány však tvrdili, že vzhľadom na to, že Komisia považovala opatrenie za oprávnené pre finančnú účasť Spoločenstva, opodstatnene z toho vyvodili jeho zlučiteľnosť s predpismi Spoločenstva. Nariadenie (EHS) č. 2328/91 uplatňované v tom čase však v článku 12 ods. 5 ustanovovalo, že pomoc investíciám týkajúcim sa ochrany a zlepšenia životného prostredia sa povoľujú pod podmienkou, že nemajú za následok zvýšenie produkcie a že sú v súlade s článkami 92 až 94 Zmluvy (teraz 87 až 89). To zahŕňa povinnosť oznámiť každú schému štátnej pomoci v zmysle bývalého článku 93 ods. 3 Zmluvy o to viac, že uplatňované podmienky pre pomoc v roku 1994 nezodpovedali Komisii oznámeným podmienkam v roku 1991.

(71)

Z uvedeného vyplýva, že štátna pomoc realizovaná Francúzskom spočívala v novej Komisii neoznámenej pomoci a z tohto dôvodu protiprávnej v zmysle Zmluvy.

(72)

Článok 87 Zmluvy však ustanovuje aj výnimky, hoci niektoré zjavne nie sú uplatniteľné, najmä tie, ktoré sú ustanovené v ods. 2. Francúzske orgány sa o nich nezmienili.

(73)

Čo sa týka výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 3 Zmluvy, tieto sa musia pri skúmaní akéhokoľvek programu štátnej alebo sektorovej pomoci alebo akéhokoľvek individuálneho prípadu uplatňovania schém všeobecnej pomoci vykladať striktne. Najmä sa môžu udeliť len v prípade, ak Komisia môže potvrdiť, že pomoc je potrebná na realizáciu jedného z príslušných cieľov. Keďže by schválenie uvedených výnimiek pomoci, ak by nezahŕňali takúto protihodnotu, znamenalo umožniť zásah do obchodu medzi členskými štátmi a bezdôvodné narušenie hospodárskej súťaže vzhľadom na záujem Spoločenstva a zároveň neoprávnené výhody pre hospodárske subjekty určitých členských štátov.

(74)

Komisia usudzuje, že dotyčná štátna pomoc nie je určená na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy. Takisto nie je určená na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy. Pomoc taktiež nie je určená na na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy.

(75)

Článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy ustanovuje, že za zlučiteľnú so spoločným trhom možno považovať pomoc určenú na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Na to, aby sa dala získať táto výnimka, musí podpora prispievať k rozvoju daného sektora.

(76)

Čo sa týka dotovaných investícií a formy pomoci, Komisia sa pri začatí konania uzniesla, že hoci je pomoc poznačená protizákonnosťou, realizovala sa v súlade s predpismi Spoločenstva o hospodárskej súťaži uplatňovaných v tom čase. Komisia teda nemá dôvod spochybniť túto časť realizácie pomoci.

(77)

Nasledujúce preskúmanie zlučiteľnosti pomoci sa teda venuje výhradne výške pomoci uplatňovanej francúzskymi orgánmi.

(78)

Komisia pri začatí konania vo veci zisťovania pripomenula, že podľa normatívneho rámca uplatňovaného v čase nadobudnutia účinnosti programu bola horná hranica pre pomoc investíciám v prospech ochrany životného prostredia 35 % uhradených nákladov (45 % v znevýhodnených oblastiach).

(79)

Francúzske orgány sa však predsa len domnievajú, že na prekročenie výšky 35 % a 45 % sa mohli použiť ustanovenia článku 12 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 2328/91, ďalej článok 12 ods. 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 950/97. Tieto ustanovenia podľa francúzskych orgánov umožňujú neuplatňovať zákazy pomoci a obmedzovaniu prekročenia týchto sadzieb pri určitých investíciách, medzi ktorými sú aj investície zamerané na ochranu životného prostredia.

(80)

Komisia predovšetkým poznamená, že článok 12 ods. 5 piata zarážka nariadenia (EHS) č. 2328/91, v ktorom sa ustanovila kontrola štátnej pomoci vzhľadom na bývalé články 92 a 93 (ktoré sa prečíslovali na 87 a 88) Zmluvy a na článok 6 spomenutého nariadenia, povoľoval pomoc investíciám, ktoré mali za cieľ ochranu životného prostredia, pokiaľ nemajú za následok zvýšenie produkcie. Komisia považuje za dokázané, že investície, na ktoré sa pomoc zameriava, skutočne nemajú za následok zvýšenie produkcie, pretože boli určené výhradne na ochranu životného prostredia vo vidieckom prostredí (najmä skladovanie a spracovanie odpadových vôd).

(81)

Čo sa bližšie týka povolenej výšky pomoci, Komisia v rozhodnutí o štátnej pomoci č. N 136/91 určenom Francúzsku pripomenula, že zvyčajne považovala za zlučiteľnú so spoločným trhom výšku 35 % oprávnených nákladov pre tento druh pomoci (45 % v znevýhodnených oblastiach).

(82)

Tieto sadzby potvrdilo usmernenie Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, krátko potom, ako začala realizácia PMPOA. Bod 3.2.3 uvedeného usmernenia ustanovil, že vo všeobecnosti sa môže povoľovať pomoc investíciám zameraným na ochranu životného prostredia, ak neprekračujú isté hranice. Poznámka pod čiarou č. 14 v druhom pododseku upresňovala, že „pre investície spadajúce pod článok 12 ods. 1 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2328/91 je maximálna výška pomoci 35 % alebo 45 % v znevýhodnených (...) oblastiach. Tieto maximálne výšky pomoci sa uplatňujú na akokoľvek veľké podniky. Z tohto dôvodu sa nemôžu zvýšiť pre malé a stredné podniky, ako sa uvádza ďalej v tomto oddieli. Pre investície vykonané v oblastiach cieľov č. 1 a č. 5 b) si Komisia vyhradzuje právo prijatia po preskúmaní prípadu väčšej pomoci, ako je uvedené vyššie, ak je členský štát schopný zdôvodniť ju.“

(83)

Nariadenie (ES) č 2328/91 bolo zrušené nariadením (ES) č. 950/97. Článok 12 ods. 2 písm. e) nariadenia (ES) č. 950/97 určoval, že členské štáty môžu poskytnúť pomoc investíciám zameraným na „ochranu a skvalitnenie životného prostredia pod podmienkou, že tieto investície nezvyšujú výrobnú kapacitu“. Článok 12 ods. 3 uvedeného nariadenia spresňoval, že „v individuálnych alebo združených prevádzkach, ktoré spĺňajú podmienky na oprávnenosť ustanovené v článkoch 5 a 9, sa pomoc investíciám, ktorá prekračuje hodnoty a výšky uvedené v článku 7 ods. 2 a 3 a v článku 11 zakazuje“. Avšak, podľa článku 12 ods. 3 druhý pododsek písm. d) uvedeného nariadenia sa tento zákaz neuplatňoval na pomoc určenú „investíciám určeným na ochranu a skvalitnenie životného prostredia“.

(84)

Pritom, článok 12 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 950/97 ustanovil, že články 92 až 94 Zmluvy (ktoré sa prečíslovali na 87 až 89) sa na takúto pomoc uplatňujú. To sa rovnalo odkazu na pravidlá hospodárskej súťaže v tom čase čiže na prax Spoločenstva už citovanú v rozhodnutí o štátnej pomoci č. N 136/91 a na podmienky prevzaté usmernením Spoločenstva pre ochranu životného prostredia.

(85)

Komisia na základe ustanovení uplatňovaných v období 1994-1999 tak, ako sú opísané v tomto rozhodnutí, sa môže uzniesť len na tom, že maximálna uplatňovaná výška pomoci v tomto prípade predstavovala 35 % uhradených nákladov (45 % v znevýhodnených oblastiach) a že teda pomoc poskytnutá nad túto sadzbu nebola v súlade s uvedenými ustanoveniami.

(86)

Čo sa však týka roku 2000, keďže išlo o pomoc investíciám v poľnohospodárskych prevádzkach, bod 4.1.1.2 usmernení pre poľnohospodárstvo uplatňovaných od 1. januára 2000 ustanovuje, že maximálna výška verejnej pomoci, vzhľadom na oprávnenú investíciu, môže dosiahnuť 40 % alebo 50 % v znevýhodnených oblastiach. Avšak, ak pokiaľ ide o investície vykonané mladými poľnohospodármi počas piatich rokov od začiatku ich činnosti, maximálna výška pomoci sa zvyšuje na 45 % alebo 55 % v znevýhodnených oblastiach.

(87)

Bod 4.1.2.4 usmernení pre poľnohospodárstvo výnimočne ustanovuje, že ak investície vedú k dodatočným nákladom spojeným najmä s ochranou a skvalitnením životného prostredia, môže sa maximálna výška pomoci 40 % a 50 % ustanovená v bode 4.1.1.2 uvedených usmernení zvýšiť o 20 respektíve 25 percentných bodov. Toto zvýšenie sa tak môže poskytnúť pre investície, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie čerstvo zavedených základných noriem za podmienok vymedzených v článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1750/1999 z 23. júla 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (28). Musí byť obsiahnuté prísne v medziach dodatočných oprávnených nákladov požadovaných na realizáciu stanoveného cieľa a nesmie sa týkať investícií, ktoré vedú ku zvýšeniu produkčnej kapacity.

(88)

Právna situácia voči tomuto prípadu sa zmenila potom, ako 23. januára 2004 nadobudlo účinnosť nariadenie Komisie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (29). Toto nariadenie za určitých podmienok povoľuje pomoc malým a stredným poľnohospodárskym podnikom tým, že ich oslobodzuje od oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 Zmluvy.

(89)

Francúzske orgány upresnili, že príjemcami pomoci pre investície financované v rámci PMPOA počas obdobia 1994-2000 boli malé a stredné podniky v zmysle článku 2 bod 4 nariadenia (ES) č. 1/2004.

(90)

Nariadenie (ES) 1/2004 v článku 20 ods. 2 ustanovuje, že individuálna pomoc a schémy pomoci zrealizované pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a pomoc poskytnutá v rámci týchto schém bez povolenia Komisie a pri nedodržaní oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy je zlúčiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy a je vyčlenená, ak spĺňa podmienky stanovené v článku 3 tohto nariadenia s výnimkou požiadaviek v ods. 1 a ods. 2 písm. (b) a (c) tohto článku.

(91)

Článok 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2004 ustanovuje, že pomoc poskytnutá podľa schém uvedených v ods. 2 je zlúčiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy a je oslobodená od oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy za predpokladu, že poskytnutá pomoc priamo spĺňa všetky podmienky tohto nariadenia.

(92)

Článok 4 nariadenia (ES) č. 1/2004 obsahuje podmienky, ktoré musia byť dodržané v takomto prípade, čiže v prípade schém pomoci neoznámeným investíciám v prospech malých a stredných podnikov.

(93)

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2004 teda pomoc na investovanie do poľnohospodárskych usadlostí v rámci spoločenstva na výrobu, spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov je zlúčiteľná so spoločným trhom a je oslobodená od oznamovacej povinnosti za predpokladu, že hrubá hodnota pomoci nepresahuje 50 % oprávnených investícií v menej priaznivých oblastiach a 40 % oprávnených investícií v ostatných regiónoch.

(94)

Ak však majú investície za následok dodatočné náklady spojené s ochranou a skvalitnením životného prostredia, maximálna výška pomoci 50 % a 40 % môže byť zvýšená o 25 respektíve o 20 bodov. Tieto zvýšenia sa môžu povoliť len investíciám, ktoré idú ďalej ako minimálne podmienky, ktoré sú v súčasnosti predpísané Spoločenstvom alebo investíciám realizovaným na zosúladenie s novozavedenými základnými normami. Tieto zvýšenia sa prísne obmedzujú na potrebné dodatočné oprávnené náklady a neuplatňujú sa v prípade investícií, ktorých výsledkom je zvýšenie produkčnej kapacity.

(95)

V tomto prípade je zrejmé, že ide o investície zamerané na ochranu a skvalitnenie životného prostredia, voči ktorým bola normou na ochranu životného prostredia najmä smernica „dusičnany“. Táto norma bola prijatá v roku 1991 a tým pádom nemohla byť v roku 2000 označovaná ako nová norma.

(96)

Komisia sa však vyslovila ohľadom tejto problematiky v rámci štátnej pomoci č. N 355/2000, keď povolila pokračovanie PMPOA od roku 2001 až do roku 2006. Uvažujúc rovnako ako v tom čase, Komisia dnes kladie dôraz na skutočnosť, že nemôže nevedieť o tom, že prvý francúzsky akčný program pre implementáciu smernice „dusičnany“ bol prijatý až v roku 1997 a že prvá skutočná povinnosť dosiahnuť výsledky, vyjadrujúca uvedený program, bola uložená chovateľom v teréne až po tomto dátume. Hoci sa zdá byť jasné, že Francúzsko nepreukázalo veľa horlivosti v implementácii tejto smernice a že malo prijať potrebné opatrenia v už dávno uplynutej lehote (30), je nepopierateľné, že prvé povinnosti, s ktorými sa chovatelia oboznámili, sú oveľa neskoršie.

(97)

Navyše, oproti niektorým iným normám Spoločenstva smernica „dusičnany“ neobsahuje presne formulované povinnosti, s ktorými by sa hospodárske subjekty mali uviesť do súladu bez predbežného zásahu členského štátu. Táto smernica taktiež neobsahuje žiadny konečný dátum pre prispôsobenie zariadení.

(98)

Z tohto dôvodu Komisia stále usudzuje, že vzhľadom na osobitné okolnosti, ktoré obklopujú smernicu „dusičnany“, mohli sa povinnosti, ktoré zaťažovali chovateľov, považovať za nové normy v zmysle nariadenia (ES) č. 1/2004. Ktorékoľvek iné vysvetlenie by totiž penalizovalo chovateľov z dôvodu nečinnosti Francúzska v právnej rovine.

(99)

Komisia usudzuje, že realizované investície v oblastiach, ktoré nie sú citlivé v zmysle smernice „dusičnany“, kde sa neuplatňujú ňou vyžadované podmienky, mohli každopádne využiť vysoké sadzby z dôvodu, že sa uplatňovali menej náročné normy ako normy zvažované v uvedenej smernici a že plánované práce išli ďalej ako existujúce požadované základné nároky v týchto oblastiach.

(100)

Čo sa týka investícií, ktoré sa majú realizovať v citlivých oblastiach, Komisia v súlade s už predloženým zdôvodnením o novej povahe noriem zaťažujúcich chovateľov usudzuje, že sa v tomto prípade môže výška pomoci zvýšiť. Táto výška teda mohla predstavovať 60 % investičných nákladov, či 75 % v znevýhodnených oblastiach.

(101)

Keďže čísla poskytnuté francúzskymi orgánmi ukazujú, že výška pomoci nikdy neprekročila 60 % znášaných nákladov, Komisia usudzuje, že sa poskytnutá pomoc v období 1994-1999 v rámci PMPOA môže schváliť.

(102)

Vzhľadom na predložené zdôvodnenie Komisia usudzuje, že oznámené opatrenie je zlučiteľné s pravidlami Spoločenstva o hospodárskej súťaži a najmä s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy.

(103)

Opatreniu, ktoré pozostáva z poskytnutia pomoci investíciám v prospech poľnohospodárskych prevádzkovateľov v rámci Programu na kontrolu znečistenia poľnohospodárskeho pôvodu (PMPOA) v období 1994-2000 sa môže udeliť výnimka ustanovená v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy,

6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/14

(1)

Listom zo 17. decembra 1999 (zaregistrovanom dňa 22. decembra 1999) Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii predmetné opatrenie, v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy, týkajúce sa zásahov zo strany A.I.M.A. (Talianske združenie poľnohospodárskych trhov) v prospech talianskeho hydinárskeho trhu, ktorý zaznamenal prudký pokles spotreby a predaja hydiny v dôsledku dioxínovej krízy v roku 1999.

(2)

Listom z 8. augusta 2000 (zaregistrovanom 9. augusta 2000), z 15. novembra 2000 (zaregistrovanom 21. novembra 2000), z 27. februára 2001 (zaregistrovanom 1. marca 2001) a z 23. mája 2001 (zaregistrovanom 28. mája 2001) Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii doplnkové informácie, ktoré boli požadované od talianskych orgánov v listoch z 18. februára 2000 (ref. AGR 5073), z 2. októbra 2000 (ref. AGR 25123), z 10. januára 2001 (ref. AGR 000449) a z 24. apríla 2001 (ref. AGR 009825).

(3)

Listom z 30. júla 2001 Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy v súvislosti s uvedenou pomocou.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (1). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili pripomienky v súvislosti s predmetným opatrením.

(5)

Talianske orgány predložili svoje pripomienky v liste z 24. októbra 2001 (zaregistrovanom 26. októbra 2001). Komisia nedostala žiadne pripomienky od tretích strán.

(6)

Štátny program zásahov A.I.M.A. na rok 1999. Právny základ plánovaného opatrenia pomoci sa skladá z článku 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 610/82, ktorý povoľuje združeniu A.I.M.A. „s využitím prostriedkov pochádzajúcich zo svojej vlastnej finančnej správy, v súvislosti s chodom vnútorného trhu a dostupnosťou prostriedkov (...), poskytovať poľnohospodársko-potravinárske výrobky rozvojovým krajinám, ktoré boli vymedzené spolu s Ministerstvom zahraničných vecí a po zohľadnení stanoviska štátneho potravinárskeho inštitútu“.

(7)

Talianska národná hydinárska únia (U.N.A.) žiadala združenie A.I.M.A. (Talianske združenie poľnohospodárskych trhov) o zásahy na úrovni trhu s cieľom čeliť vážnym dôsledkom dioxínovej krízy v sektore spotreby hydinového mäsa.

(8)

Najskôr (pozri list zo 17. decembra 1999) v dôsledku odmietnutia zo strany AIMA kúpiť 17 000 t nepredaného mäsa v hodnote 40 miliárd ITL (približne 20 miliónov eur) -, UNA navrhla umiestniť časť mäsa (11 450 t) na trhoch v rozvojových krajinách za výhodné ceny: rozdiel medzi skutočnou trhovou hodnotou a predajnou cenou (približne 20 miliárd ITL, teda 50 % bežnej trhovej hodnoty) malo byť na ťarchu združenia AIMA.

(9)

V nadväznosti na pripomienky útvarov Komisie (pozri list z 18. februára 2000), podľa ktorých sa pomoc viac podobala na vývoznú náhradu na pokrytie rozdielu medzi cenou hydiny v rozvojových krajinách a cenou na talianskom trhu (pomoc, ktorá by bola preto svojou povahou nezlučiteľná so spoločným trhom, povinnosťami Spoločenstva v rámci Svetovej obchodnej organizácie a spoločnej organizácie trhov), talianske orgány už vo svojom liste z 10. augusta 2000 nespomínali počiatočné ciele pomoci, ale tvrdili, že straty spôsobené talianskym výrobcom hydiny by mohli byť považované za straty spôsobené výnimočnými udalosťami (a nie bežnými rizikami trhu) a že preto by bolo možné odvolať sa na výnimku ustanovenú v článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

(10)

Predmetný program ustanovuje výrobcom hydinárskych výrobkov kompenzáciu v dôsledku zníženia cien a poklesu predaja, ktoré spôsobila dioxínová kríza a panika, ktorá sa rozšírila medzi spotrebiteľmi. Pomoc zodpovedá rozdielu medzi priemernými cenami v krajinách, ktorých sa netýkala dioxínová kríza a talianskymi cenami počas obdobia jún – júl 1999 (kompenzácia sa týka tohto obdobia). Priemerné ceny v krajinách, ktoré kríza nezasiahla (okrem Talianska) boli podľa talianskych orgánov 137,89 eur/100 kg v júni a 132,35 eur/100 kg v júli. Rozdiel medzi cenami sa preto rovná sume 53,966 eur/100 kg v júni a 46,218 eur/100 kg v júli (2). Pomoc predstavuje maximálnu čiastku 21 150 ITL (10,92 eur)/100 kg a 15 400 ITL (7,95 eur)/100 kg. Pomoc je poskytnutá pre mäso vyprodukované a predané v júni a júli 2001, v maximálnej celkovej výške 10 329 138 eur.

(11)

Na podporu tohto argumentu talianske orgány uvádzajú, že dioxínová kríza spôsobila nielen pokles výroby a predaja (z dôvodu narušenia trhu v dôsledku týchto udalostí), ale taktiež silný pokles spotreby hydinárskych výrobkov. Na základe údajov poskytnutých talianskymi orgánmi, predaj za zníženú cenu predstavoval 34 700 000 kg mäsa v júni 1999 (na rozdiel od 52 000 000 kg v júni 1998) a 30 200 000 kg v júli 1999 (na rozdiel od 51 000 000 kg v júli 1998 (3). Napriek tomu, že UNA zaviedla preventívne opatrenia určené na zabránenie krízy nadprodukcie hydinového mäsa (spočívajúce v zabití kurčiat v marci, ktoré by dospeli v nasledujúcich mesiacoch), dioxínová kríza zabránila dosiahnutiu uspokojivých výsledkov v tomto sektore.

(12)

V listoch z 21. novembra 2000 a z 28. mája 2001 talianske orgány zdôraznili podstatnú úlohu, ktorú zohrali komunikačné prostriedky v mesiacoch výskytu: panika, ktorú vytvorili komunikačné prostriedky údajne zhoršila silný pokles spotreby hydinového mäsa (pokles vzhľadom na predchádzajúci rok o 29,1 % v júni, o 10,1 % v júli, o 16,2 % v auguste a o 5,9 % v celom roku). Pokles dopytu spôsobil značné zníženie cien, ktoré bolo obzvlášť akútne v júni a júli (-30 % a -30,1 % vzhľadom na rovnaké mesiace predchádzajúceho roku). Okrem toho, s cieľom čeliť tejto situácii, museli talianski výrobcovia uskladniť zásoby 4 150 t kuracieho mäsa v júni, 9 271 t v júli a 2 595 t v auguste, keďže toto mäso nebolo možné umiestniť na trhu.

(13)

Pomoc neustanovuje žiadne odškodnenie za odstránenie zvierat alebo výrobkov živočíšneho pôvodu, ktoré neboli vhodné na spotrebu alebo na predaj.

(14)

Celková plánovaná maximálna výška pomoci predstavuje 20 miliárd ITL (10 329 138 eur).

(15)

Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy, pretože existovali pochybnosti o zlučiteľnosti schémy so spoločným trhom. Tieto pochybnosti sa týkali možnosti pripísať predmetnej pomoci rovnaký význam ako pomoci určenej na kompenzáciu strát spôsobených výnimočnou udalosťou. Talianske orgány sa v skutočnosti odvolali na článok 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy, ktorý stanovuje, že pomoc, ktorej cieľom je čeliť škodám spôsobeným výnimočnými udalosťami je zlučiteľná so spoločným trhom. Oznámenie odkazuje na dioxínovú krízu ako na výnimočnú situáciu.

(16)

Koncepcia výnimočnej udalosti nie je definovaná v Zmluve a Komisia uplatňuje takéto ustanovenie v jednotlivých prípadoch po pozornom prehodnotení predmetných špecifických skutočností. V prípade dioxínovej krízy týkajúcej sa potravinárskych výrobkov a krmív pre zvieratá vyrobených v Belgicku, Komisia dospela k záveru, že išlo výnimočnú udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy, berúc do úvahy povahu a rozsah obmedzení, ktoré bolo potrebné zaviesť v záujme ochrany verejného zdravia v tejto krajine (4).

(17)

V súvislosti s vymedzením pojmu výnimočnej udalosti existujú iné precedensy predovšetkým v oblasti rôznych druhov pomoci, ktoré udelilo Spojené kráľovstvo (5) v súvislosti s krízou BSE: Komisia bola naklonená záveru, že išlo o výnimočnú udalosť, predovšetkým vzhľadom na zákaz vývozu hovädzieho mäsa a poklesu spotreby hovädzieho mäsa v dôsledku neistoty a znepokojenia spôsobených informáciami o BSE. Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že uvedené príklady sa vzťahujú na krajiny, ktoré boli priamo zasiahnuté touto chorobou (Spojené Kráľovstvo v súvislosti s BSE a Belgicko v súvislosti s dioxínom) a nie, na rozdiel od predmetného prípadu, na krajinu, v ktorej bol trh narušený z dôvodu obáv spotrebiteľov v súvislosti s dioxínom.

(18)

V uvedených prípadoch Komisia oprávnila odškodnenie výrobcov za stratu výnosov za predpokladu, že strata trhových podielov a pokles spotreby boli spôsobené nielen znepokojením obyvateľstva, ale taktiež výnimočnými faktormi, ktoré bránili normálnemu obchodu predmetných výrobkov (celok verejných opatrení v kombinácii s absolútne mimoriadnym správaním spotrebiteľov a komunikačných prostriedkov). V uvedených rozhodnutiach bolo vždy možné identifikovať priamy a okamžitý vzťah medzi skupinou skutočností považovaných za príčinu výnimočnej udalosti a stratami, ktoré utrpeli podniky.

(19)

Talianske orgány, ktoré boli vyzvané preukázať existenciu vzťahu medzi stratou výnosov utrpenou poľnohospodárskymi výrobcami a existenciou výnimočnej udalosti, aby mohla Komisia povoliť odškodnenie týchto strát v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy, doteraz nedokázali predložiť presvedčujúce vysvetlenie. Rýchle rozšírenie paniky, ktorá vyústila do silného narušenia trhu, na ktorom podnikali talianski chovatelia, do straty trhových podielov a v dôsledku toho do zníženia obratu vzhľadom na bežný stav zjavne nespôsobilo samé o sebe – na základe v súčasnosti dostupných informácií – výnimočnú udalosť v zmysle Zmluvy. Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že boli prijaté opatrenia na blokovanie predaja zo strany orgánov štátu a Spoločenstva.

(20)

Ak by sa v závere tiež uznala skutočnosť, že „mediálny“ dopad bol v Taliansku intenzívnejší ako v iných európskych krajinách, na základe citlivosti obyvateľstva v oblasti potravinovej bezpečnosti a existencie veľmi kritického názorového trendu voči výrobným systémom v zootechnickom sektore, tieto úvahy sa v tejto chvíli nezdajú byť dostatočné na dokázanie existencie výnimočného charakteru predmetnej udalosti.

(21)

Komisia sa skôr pýtala, prečo talianski výrobcovia nemohli využiť túto situáciu a zvýšiť svoj predaj poľnohospodárskych výrobkov v zahraničí (alebo tiež na štátnom území) za predpokladu, že na rozdiel od Belgicka nebolo Taliansko medzi krajinami, ktoré boli priamo zasiahnuté dioxínovou krízou.

(22)

Ďalší aspekt, ktorý je potrebné vysvetliť, spočíva v tvrdení talianskych orgánov, podľa ktorých chovatelia museli zmrazovať nepredané mäso (4 150,8 t v júni, 9 271,3 t v júli a 2 595,9 t v auguste). Na základe tohto tvrdenia nebolo možné vylúčiť, že tento postup mohol umožniť neskorší predaj poľnohospodárskych výrobkov, ktoré nebolo možné predať počas obdobia krízy. V tomto prípade by boli straty menšie ako straty prehlásené v rámci vyšetrovaného prípadu. Okrem toho Komisia nebola schopná stanoviť množstvá nepredaného mäsa v dôsledku poklesu dopytu spôsobeného obavami z prítomnosti dioxínov, ani rozsah nadprodukcie z dôvodu nesprávneho odhadu dopytu v lete.

(23)

Na základe vyššie uvedených skutočností, Komisia nemohla vylúčiť, že ide o pomoc jednoducho určenú na zlepšenie finančnej situácie výrobcov bez toho, aby prispela akýmkoľvek spôsobom k rozvoju sektora, pomoc poskytnutú okrem toho výlučne na základe ceny, množstva alebo výrobných jednotiek, iným slovami, porovnateľnú s pomocou na prevádzku a preto nezlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle bodu 3.5 Usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore (6) (ďalej len „Usmernenia“).

(24)

Komisia preto vyjadrila pochybnosti o existencii vzťahu medzi stratami výnosov, ktoré utrpeli výrobcovia v talianskom hydinovom sektore a existenciou výnimočnej udalosti, na základe uvedených skutočností, aby mohla predmetná pomoc uspokojiť podmienky na jej povolenie v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) alebo v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy (v tejto súvislosti predmetná pomoc zjavne ani neuľahčovala rozvoj takýchto hospodárskych činností) a na prehlásenie tejto pomoci za zlučiteľnú s jedným z bodov Usmernení.

(25)

V liste z 24. októbra 2001 (zaregistrovanom 26. októbra 2001) talianske orgány zdôraznili predovšetkým skutočnosť, že pokles spotreby hydinárskych výrobkov počas mesiacov jún, júl, august a v menšom meradle až do decembra 1999 nebol zahrnutý do rozhovorov o rozhodnutí začať konanie.

(26)

Keďže Komisia nespochybnila existenciu strát v oblasti predaja a zníženia cien, podľa talianskych úradov bolo preto iba potrebné dokázať spojenie medzi týmito stratami a dioxínovou krízou. Toto prepojenie by mohlo byť preukázané skutočnosťou, že prvé správy o „dioxínovom kurčati“ boli zverejnené dňa 28. mája 1999 o 19.00 hod. a že náhly pokles predaja nastal od júna 1999 (zníženie predaja o 29 % v porovnaní s júnom 1998). Tendencia spotreby v Taliansku mala paralelný vývoj so stupňom znepokojenia obyvateľstva vyvolaného komunikačnými prostriedkami, s významným poklesom predaja počas obdobia prvého rozšírenia informácií o dioxíne, posilnením spotreby v júli, kedy záujem zo strany médií zoslabol a ďalším znížením predaja v auguste v dôsledku oznámenia rozhodnutia Európskej únie o zdvojnásobení maximálneho tolerovateľného obsahu dioxínu v niektorých výrobkoch. Od septembra venovali masmédia tejto téme čoraz menšiu pozornosť a spotreba hydinárskych výrobkov sa postupne normalizovala.

(27)

Talianske orgány preto považujú za nesporné, že existuje vzťah medzi znepokojením, ktoré sa rozšírilo medzi obyvateľstvom v dôsledku informácií o dioxíne v Belgicku a poklesom spotreby a ceny.

(28)

Zostáva preto dokázať skutočnosť, že dioxínovú krízu, ktorá nastala v Taliansku je možné považovať za výnimočnú udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy. Komisia už uznala, že dioxínová kríza je výnimočnou udalosťou v prípade krízy prepuknutej v Belgicku vzhľadom na povahu a rozsah obmedzení nariadených na ochranu verejného zdravia. Je pravda, že Taliansko nebolo priamo zasiahnuté dioxínovou krízou, napriek tomu však talianske orgány tvrdia, že nie je možne poprieť, že dôsledky krízy presiahli štátne hranice a zasiahli tiež susedné krajiny, ako je Taliansko.

(29)

Talianske orgány tvrdia, že výnimočná udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) je akákoľvek nepredvídateľná alebo ťažko predvídateľná udalosť, ako sú prírodné katastrofy. Preto je potrebné považovať túto udalosť ako takú a nie opatrenia prijaté za účelom čeliť krízovej situácii, ktoré sú len dôsledkom samotnej udalosti. Napokon, v prípade BSE v Spojenom Kráľovstve, Komisia uznala výnimočnú povahu udalosti vzhľadom na zákaz vývozu mäsa, ale najmä z dôvodu poklesu spotreby hovädzieho mäsa spôsobeného neistotou a obavami vyplývajúcimi z informácií o BSE. Tá istá situácia sa vyskytla v Taliansku v roku 1999, v dôsledku paniky v súvislosti s dioxínom. Zákaz vývozu v Spojenom Kráľovstve nemal veľký vplyv na pokles spotreby, pretože aj bez tohto zákazu zahraniční spotrebitelia (rovnako aj anglickí spotrebitelia) znížili spotrebu hovädzieho mäsa, čo zabránilo nájdeniu akéhokoľvek odbytu pre tieto výrobky v zahraničí. V prípade dioxínu v roku 1999 by sa malo pripomenúť, že všetky tretie krajiny zakázali v rovnakom období dovoz hydinového mäsa pochádzajúceho z EÚ.

(30)

Dôvod, prečo sa talianski výrobcovia neobrátili na ďalšie zahraničné trhy alebo nevyužili taliansky trh preto spočíva v nadnárodnom charaktere udalosti, ktorá výrazne prekročila hranice Belgicka.

(31)

Zisky niektorých talianskych hydinárskych podnikov za obdobie jún – august 1999 podľa talianskych orgánov jasne naznačujú toto zníženie cien a predaja.

(32)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(33)

Nariadenie Rady (ES) č. 2777/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s mäsom hydiny (7) v článku 19 ustanovuje, že pokiaľ uvedené nariadenie nestanovuje inak, články 87, 88 a 89 Zmluvy sú uplatniteľné na výrobu a predaj výrobkov, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie.

(34)

Plánované opatrenie ustanovuje poskytnutie verejných prostriedkov určitým podnikom a predmetná pomoc (ktorá predstavuje sumu 20 miliárd ITL) sa poskytne selektívnym spôsobom chovateľom, ktorí pravdepodobne utrpeli straty z dôvodu dioxínovej krízy. Okrem toho plánované opatrenie uprednostňuje niektoré druhy produkcie (produkciu v sektore chovu hydiny) a môže mať vplyv na obchod vzhľadom na podiel Talianska v celkovej produkcii hydiny v Únii (13,2 %). V roku 2001 hrubá talianska produkcia hydiny predstavovala 1 134 000 ton a produkcia celej EÚ 15 predstavovala 9 088 000 t (8).

(35)

Predmetné opatrenie preto spĺňa definíciu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy.

(36)

Zákaz poskytnutia štátnej pomoci nie je bezpodmienečný. V tomto prípade sa talianske orgány odvolali na výnimky ustanovené v článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy. Zmluva ustanovuje, že za opatrenia zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) môžu byť považované opatrenia s cieľom čeliť škodám spôsobeným prírodnými katastrofami a inými výnimočnými udalosťami.

(37)

Zmluva neobsahuje definíciu „výnimočnej udalosti“ a preto je potrebné skontrolovať, či „dioxínová kríza“ v Taliansku môže byť považovaná za výnimočnú situáciu v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

(38)

V súlade s Orientáciami Spoločenstva pre štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva (9), v hodnotení pomoci určenej kompenzovať straty spôsobené prírodnými katastrofami alebo výnimočnými situáciami Komisia logicky zdôraznila, že výrazy „prírodná katastrofa“ a „výnimočná udalosť“ uvedené v článku 87 ods. 2 písm. b) je potrebné vykladať v obmedzenom zmysle, pretože tieto výrazy predstavujú výnimky zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom, ktorú zakazuje článok 87 ods. 1. Komisia doteraz považovala za prírodné katastrofy zemetrasenia, lavíny, zosuvy pôdy a povodne. Medzi výnimočné udalosti bola zaradená vojna, vnútorné nepokoje a štrajky a s niekoľkými výhradami a v závislosti od ich rozsahu, vážne jadrové alebo priemyselné havárie a havárie spôsobujúce rozsiahle straty. Na druhej strane Komisia neuznala za výnimočnú udalosť haváriu vzniknutú v jedinom spracovateľskom závode, ktorá bola krytá bežným obchodným poistením. Vo všeobecnosti Komisia nepovažuje za prírodné katastrofy alebo za výnimočné udalosti prepuknutie chorôb živočíchov a rastlín, aj keď v jednom prípade Komisia v skutočnosti uznala za výnimočnú udalosť rozsiahle rozšírenie dovtedy neznámej živočíšnej choroby. Z dôvodu nepredvídateľnosti týchto udalostí bude Komisia naďalej prehodnocovať po jednotlivých prípadoch návrhy na poskytnutie pomoci v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy, zohľadňujúc predchádzajúcu prax v sektore. Takáto jednotlivá analýza je obzvlášť potrebná v kontexte pomoci poskytovanej v citlivom sektore, akým je sektor hydiny, v ktorom môže akékoľvek intervenčné opatrenie na trhoch naraziť na opatrenia spoločnej organizácie trhov.

(39)

Komisia nemôže vo všeobecnosti prijať, že chemická kontaminácia potravinárskych výrobkov určených na ľudskú spotrebu ako taká môže predstavovať mimoriadnu udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy. Napriek tomu riziko kontaminácie je dôsledkom skutočnosti, že najvyššie úrovne kvality nie sú zaručené pozdĺž celého potravinového reťazca.

(40)

V prípade dioxínovej krízy v Belgicku sa po zohľadnení početných prvkov dospelo k záveru, že táto kríza predstavovala výnimočnú udalosť. Komisia zohľadnila predovšetkým rozsah realizovaných opatrení na potlačenie krízy a na ochranu ľudského zdravia, medzi ktoré patrí zákaz umiestnenia hydinového mäsa na trh a do maloobchodnej distribučnej siete, zákaz obchodovania a vývozu do tretích krajín niektorých výrobkov živočíšneho pôvodu učených na ľudskú a živočíšnu spotrebu, uloženie série podmienok, medzi ktoré patrí dozor, sledovateľnosť a kontrola predmetných výrobkov (10). Vyhlásenie výnimočnej udalosti preto vychádzalo z dvoch skutočností, to znamená z vyhlásenia belgických orgánov s následným prijatím výnimočných opatrení a z nemožnosti nájsť odbyt pre výrobu, ktorá dohnala belgických výrobcov do krízovej situácie. Takáto kríza bola na základe svojej povahy a svojho dopadu na zúčastnených prevádzkovateľov odlišná od bežných podmienok a nachádzala sa mimo normálnych podmienok fungovania trhu. Rýchle rozšírenie paniky medzi spotrebiteľmi a embargo uvalené rôznymi tretími krajinami, pokiaľ ide o zvieratá a výrobky živočíšneho pôvodu z Belgicka výrazne prispeli k posilneniu krízy a premietli sa do silného narušenia trhu, na ktorom podnikali belgickí prevádzkovatelia, do straty trhových podielov a následne do zníženia predpokladaného obratu za bežnej situácie na trhu.

(41)

Ani chemická kontaminácia výrobkov, ani pokles predaja by samé o sebe nepostačovali na dospenie k záveru, že išlo o výnimočnú udalosť, ktorá vyplývala z kombinácie výrazných obmedzujúcich opatrení v oblasti predaja a vývozu týchto výrobkov a z poklesu predaja a cien. Panika a reakcia spotrebiteľov na kontamináciu hydinového mäsa dioxínom len prispeli k výnimočnej povahe udalosti.

(42)

V prípade talianskych výrobcov je potrebné poznamenať, že na nich nebolo uvalené žiadne obmedzujúce opatrenie, pokiaľ ide o predaj a vývoz, ani žiadne obmedzujúce opatrenie na ochranu zdravia spotrebiteľov, pretože ich krajina nebola priamo zasiahnutá touto krízou. Jediným nepredvídateľným a rušivým faktorom trhu bolo šírenie paniky a reakcií spotrebiteľov na základe kontaminácie, ktorá sa vyskytla inde.

(43)

Situáciu Talianska nie je možné porovnávať so situáciou krajín, ktoré boli priamo zasiahnuté krízou; dioxínová kríza bola v skutočnosti vyhlásená za výnimočnú udalosť v Belgicku a nie za výnimočnú udalosť vo všeobecnosti. Ako už bolo zdôraznené v odsekoch 35-38, ani samotná chemická kontaminácia potravinárskych výrobkov určených na ľudskú spotrebu, ani rozšírenie sociálneho poplachu nepredstavujú ako také výnimočnú udalosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

(44)

Talianske orgány sa taktiež odvolali na prvú krízu BSE v Spojenom Kráľovstve. V tomto prípade bola mimoriadna situácia v sektore hovädzieho mäsa spôsobená celkovým zákazom vývozu živých zvierat a hovädzieho mäsa zo Spojeného Kráľovstva do európskych krajín a do tretích krajín. Dopad trhových opatrení prijatých v rámci BSE preto nadobudol v Spojenom Kráľovstve dosiaľ nevídaný rozmer. Spomedzi opatrení, ktoré boli prijaté v súvislosti s touto krízou Komisia pripomenula existenciu celkového embarga na britské mäso, ako aj na všetky výrobky z neho, ktoré môžu vstúpiť do ľudského a živočíšneho potravinového reťazca a bezprecedentného poklesu vnútroštátnej spotreby mäsa. Pokles spotreby bol spojený s výraznými obmedzeniami trhu, čo spôsobilo situáciu, ktorú bolo možné definovať ako výnimočnú.

(45)

Okrem toho v neskorších prípadoch BSE v Európe (11) Komisia zdôraznila, že pokles predaja alebo príjmov sa nepovažuje za výnimočný. Pokles predaja sa považuje za dôsledok výnimočnej udalosti, ktorá vznikne na základe zriedkavej kombinácie rôznych faktorov. Ako sa spomína vo vyššie uvedených príkladoch, pomoc s cieľom čeliť výnimočnej situácii v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy bola prijatá v priamo postihnutých krajinách, v ktorých sa na výnimočnosti krízy podieľalo viacero faktorov, ako napríklad: mimoriadne negatívne vplyvy na európskych poľnohospodárov, panika, ktorá sa rozšírila medzi spotrebiteľmi a embargo uvalené mnohými tretími krajinami na zvieratá a mäsové výrobky pochádzajúce z EÚ, ako aj séria prípadov, ktoré unikli kontrole chovateľov a ktoré sa podieľali na vyostrení krízovej situácie a rozšírení obáv medzi spotrebiteľmi. Toto sa premietlo do silného narušenia trhu, na ktorom podnikajú európski výrobcovia, s následnou stratou trhových podielov a preto aj znížením plánovaného obratu za normálnych trhových okolností.

(46)

Dôležitým prvkom, ktorý zohľadnila Komisia za účelom uznania uvedenej krízy ako výnimočnú udalosť bola stabilita a vyrovnanosť trhu hovädzieho mäsa pred vypuknutím krízy. Ale podľa nižšie uvedených dôkazov (viď odsek 52 a 55 nižšie) a podľa vyhlásení samotných talianskych orgánov (viď listy z 28.8.2000 a z 15. novembra 2000) toto neplatilo pre trh s hydinou v Taliansku, ktorý už v tom čase zaznamenal nadbytok výroby a pokles cien.

(47)

Vo všetkých uvedených prípadoch a najmä v prípadoch uvedených talianskymi orgánmi nastala v dotknutej krajine výnimočná situácia a viedla k prijatiu série obmedzujúcich opatrení, kontrole trhu a hygienických opatrení, s čím je spojený pokles predaja a cien predmetných výrobkov.

(48)

Okrem toho musí mať výnimočná udalosť prinajmenšom charakter udalosti, ktorá sa svojou podstatou a dopadom na dotknutých prevádzkovateľov jasne odlišuje od bežných podmienok a nachádza sa mimo normálnych podmienok fungovania trhu. Samotná nepredvídateľnosť udalosti alebo jej ťažká predvídateľnosť môžu byť jedným prvkom výnimočnosti udalosti, ale nemôžu ako také postačovať na vyhlásenie tejto udalosti za „výnimočnú“ v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

(49)

V tomto prípade sa predpokladaný pokles predaja neodlišuje od ostatných udalostí, ktoré majú vplyv na dopyt, ako napríklad zatvorenie vývozného trhu. Aj takáto udalosť je nepredvídateľná, ale patrí do bežného obchodného rizika podniku a nemá žiadnu výnimočnú povahu v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy.

(50)

Podľa talianskych orgánov nemali talianske výrobky iné trhové odbytiská, pretože sa kríza rozšírila ďaleko za belgické hranice a pokles spotreby hydinového mäsa bol zaznamenaný v celej Európe.

(51)

Teraz, podľa údajov, ktoré má k dispozícii Komisia, vývoz hydiny v rámci Spoločenstva zostal počas júna a augusta 1999 konštantný v porovnaní s ročnou tendenciu a dokonca sa zvýšil v porovnaní s rokom 1998. Vývoz bol v rámci Spoločenstva počas júla vyšší ako zaznamenaná tendencia v roku 1999 a v príslušnom mesiaci predchádzajúceho roka. Aj keď tento nárast nebol dostatočný na vytvorenie odbytu celého prebytku nepredaného množstva výrobkov, ktoré oznámili talianske orgány, tento nárast znížil vplyv krízy na výrobcov a umožnil im predať jednu časť produkcie na trhu Spoločenstva. Talianske orgány neposkytli žiadne čísla dokazujúce nedostatok iného odbytu na trhu Spoločenstva a obmedzili sa iba na tvrdenie, že v dôsledku krízy aj ostatné krajiny znížili spotrebu hydinového mäsa. Podľa týchto orgánov je však možné považovať niektoré krajiny (ako Dánsko, Grécko, Španielsko, Írsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Spojené Kráľovstvo) ako referenčné body na stanovenie porovnávacích cien (pozri odsek 7 vyššie), pretože sa ich kríza nedotkla. Preto mohli byť príjemcami aspoň časti tejto prebytočnej produkcie.

(52)

Okrem toho vzhľadom na politiku, ktorú prijala Komisia v oblasti uplatňovania článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy v poľnohospodárskom sektore, je potrebné vylúčiť akúkoľvek nadmernú kompenzáciu strát.

(53)

Mechanizmus kompenzácie ustanovený talianskymi orgánmi je založený na pomoci na mäso vyrobené a predávané od júna do júla 1999, vypočítanej na základe rozdielu medzi priemernými cenami krajín, ktorých sa kríza nedotkla a priemernými talianskymi cenami. Tento rozdiel sa podľa talianskych orgánov rovná sume 53,966 eur/100 kg v júni a 46,218 eur/100 kg v júli. Pomoc predstavuje 21 150 ITL (t.j. 10,92 eur)/100 kg a 15 400 ITL (7,95 eur)/100 kg.

(54)

Tento spôsob výpočtu nastoľuje dva problémy. Prvý problém sa týka tvrdenia talianskych orgánov, podľa ktorých chovatelia boli nútení zmraziť nepredané mäso (12). Táto skutočnosť by umožnila neskôr predať hydinové výroby, ktoré neboli predané počas krízového obdobia a straty by boli menej výrazné ako údaje, ktoré boli vyhlásené v hodnotení tohto prípadu. Talianske orgány sa k tomuto bodu nevyjadrili. Preto nie je možné vylúčiť riziko nadmernej kompenzácie strát, prostredníctvom oneskoreného predaja časti produkcie za pravdepodobne normalizované ceny. Okrem toho talianske orgány vyhlásili, že v júni 1999 bolo zabitých 43 170,1 t kurčiat a v júli 47 485,9 t, čiže celkovo 90 656 t (pozri list z 15. novembra 2000), zatiaľ čo predané množstvá predstavovali 34 700 000 kg mäsa v júni 1999 a 30 200 000 kg v júli, čo predstavuje 64 900 t. V júni bolo zmrazených 4 150,8 t a v júli 9 271,3 t, čo predstavuje spolu 13 422,1 t. Neboli predložené žiadne informácie o smerovaní časti vyprodukovaného mäsa, ktorá nebola predaná a zmrazená, v súvislosti s ktorou nie je možné vylúčiť iné obchodné určenie.

(55)

Následne Taliansko odkazuje na priemerné ceny v ostatných európskych krajinách, ktoré neboli zasiahnuté krízou, bez toho, aby zohľadnilo skutočnosť, že ceny v Taliansku zaznamenali pokles už pred júnom 1999 a variabilitu tendencie cien hydinového mäsa. Túto tendenciu v Taliansku v rokoch 1998, 1999 e 2000 (13) ilustruje táto tabuľka:

Mesačná trhová cena, Celé kurčatá

(56)

Podľa prehlásenia talianskych orgánov sektor hydinového mäsa už trpel nadprodukciou a preto výrobcovia v marci rozhodli o zabití časti kurčiat určených na zabitie v apríli a v máji s cieľom znížiť ponuku mäsa v júni o 4,8 %. Z dôvodu dioxínovej krízy nebolo podľa talianskych orgánov zabitých a umiestnených na trh 10 % percent produkcie, ale boli presunuté na júl a august, čím spôsobili sťaženie ponuky v týchto dvoch mesiacoch. Na základe údajov, ktoré má k dispozícii Komisia, počet kurčiat v chovoch sa v skutočnosti zvýšil vo februári, marci a apríli, čo sa odhaduje na 5,6 % zvýšenia výroby v mesiaci júni.

(57)

Údaje o zabití kurčiat v období máj – august 1999 vzhľadom na tie isté mesiace predchádzajúceho roka naznačujú, že v máji 1999 bol zaznamenaný nárast zabíjania a teda ponuky kurčiat o takmer + 9 %, v júni 1999 ponuka poklesla vzhľadom na jún 1998 o –10 % a v júli bol počet spracovaných kurčiat vyšší takmer o 10 % vzhľadom na rok 1998. Táto tendencia zvyšovania ponuky pokračovala v auguste 1999 (+6,5 %). Keďže ceny nasledujú tendenciu vývoja ponuky, je možné z toho vyvodiť zníženie ceny vzhľadom na ceny v apríli, ktoré už boli nižšie ako európsky priemer z dôvodu nadmernej výroby. Preto porovnanie cien kurčiat v Taliansku v júni a v júli a priemeru cien v krajinách, ktorých sa nedotkol dioxínová kríza by vyústilo do nadmerného hodnotenia domnelej hodnoty kurčiat v Taliansku.

(58)

Z dôvodu variability cien kurčiat v Taliansku a tendencie znižovania cien ešte pred vypuknutím dioxínovej krízy, porovnanie cien predajov v júni 1999 a v júni 1998 by nebolo správne a nerešpektovalo by nadprodukciu, ktorá mala vplyv na trh kurčiat v Taliansku a následný pokles cien, ktorý už bol zaznamenaný. Vyhlásenie talianskych orgánov, podľa ktorých výrobcovia už prijali opatrenia na nápravu trhu predčasným zabitím kurčiat v marci, ktoré mali byť spracované v apríli a máji s cieľom znížiť ponuku počas júna a júla, je v protiklade s údajmi o chovoch kurčiat, a teda aj s odhadom výroby, ktorý udáva zvýšenie ponuky v júni a malý pokles (1,6 %) v júli. Na základe týchto prvkov by bol akýkoľvek predpoklad cien predaja v júni a júli 1999 (v porovnaní s cenami v júni 1998 alebo s cenami zaznamenanými v iných európskych krajinách, ktoré nezasiahla dioxínová kríza) náhodný.

(59)

Komisia preto môže dospieť k názoru, že panika ako taká nepredstavuje mimoriadne okolnosti v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy a že spôsob výpočtu strát navrhovaný talianskymi orgánmi by mohol viesť k nadmernému hodnoteniu strát, ktoré utrpeli talianski výrobcovia mäsa, opatrenie nie je možné považovať za zlučiteľné so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 2 písm. b).

(60)

Aj pri hodnotení pomoci na základe článku 87 ods. 3 Zmluvy je možné len skonštatovať, že táto pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Článok 87 ods. 3 písm. a) taktiež nie je uplatniteľný, pretože pomoc nie je určená na podporu hospodárskeho rozvoja regiónov, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka alebo v ktorých je vysoká miera nezamestnanosti.

(61)

Čo sa týka článku 87 ods. 3 písm. b), predmetná pomoc nie je určená na podporu realizácie významného projektu spoločného európskeho záujmu, ani na nápravu závažného narušenia hospodárstva členského štátu.

(62)

V súvislosti s článkom 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy, predmetná pomoc nemá účel sledovať ciele uvedené v tomto článku.

(63)

Čo sa týka článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy, keďže talianske orgány riadne oznámili predmetný zákon v zmysle článku 88 ods. 3 uplatňujú sa v súvislosti s jeho hodnotením pravidlá Orientácií Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore (14) (ďalej len: Orientácie). V zmysle bodu 23.3 Orientácií, tento text je možné uplatniť na novú štátnu pomoc, na pomoc ktorú už členské štáty oznámili, ale o ktorých ešte Komisia nerozhodla, s účinkom od 1. januára 2000.

(64)

Pomoc určená na kompenzáciu strát výnosov spôsobených nákazami zvierat upravuje bod 11.4. Odškodnenie môže zahŕňať primeranú kompenzáciu za stratu zisku, berúc do úvahy ťažkosti týkajúce sa náhrady hospodárskych zvierat alebo ich obnovenia chovu a karantény alebo iných prechodných období, ktoré vyžadujú alebo odporúčajú príslušné orgány na potlačenie choroby pred nahradením hospodárskych zvierat alebo kultúr. Potrebnou podmienkou na pridelenie pomoci je preto povinné zabitie zvierat na príkaz zdravotníckych/veterinárnych orgánov, v rámci plánu určeného na prevenciu a na potlačenie nákazy zvierat.

(65)

Z oznámených opatrení je možné jasne vyvodiť, že zdravotnícke/veterinárne orgány nevydali žiadny príkaz na zabitie zvierat v rámci plánu určeného na prevenciu a potlačenie nákazy zvierat, pretože chemická kontaminácia sa netýkala talianskych podnikov. Predmetné opatrenie preto nespĺňa podmienky ustanovené v bode 11.4 Orientácií.

(66)

Na základe uvedených skutočností, pomoc podnikom, ktoré pôsobia v hydinárskom sektore nie je možné považovať za pomoc určenú na kompenzáciu škôd spôsobených výnimočnou udalosťou v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b), ani za pomoc, na ktorú by sa mohla vzťahovať jedna z výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 3. Predmetná pomoc sa preto javila ako pomoc na prevádzku, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom v zmysle bodu 3.5 Orientácií (15).

(67)

Pomoc okrem toho obsahovala porušenie ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 2777/75, podľa ktorého je možné prijať pre výrobky uvedené v článku 1 nariadenia len tieto opatrenia: opatrenia určené na podporu lepšej organizácie produkcie, spracovania a predaja; opatrenia určené na zlepšenie ich kvality; opatrenia určené na umožnenie vypracovania krátkodobých a dlhodobých predpokladov prostredníctvom znalosti použitých výrobných prostriedkov; opatrenia určené na podporu zistenia vývoja cien na trhu výrobkov. Okrem toho, aby boli zohľadnené obmedzenia voľného pohybu, ktoré musia vyplývať z uplatňovania ustanovení určených na potlačenie rozširovania chorôb zvierat, je možné prijať, podľa konania ustanoveného v článku 17, výnimočné ustanovenia na podporu trhu postihnutého obmedzeniami. Tieto ustanovenia je možné prijať len v rozsahu a počas doby, ktoré sú nevyhnutne potrebné na podporu tohto trhu. V tomto prípade Taliansko neprijalo žiadne z uvedených opatrení; z toho vyplýva, že akúkoľvek inú verejnú pomoc je možné poskytnúť len v súlade s článkami 87-89 Zmluvy. Ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, predmetná pomoc nie je zlučiteľná s normami, ktoré sa vzťahujú na štátnu pomoc a preto nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(68)

Na základe uvedených skutočností môže Komisia dospieť k záveru, že pomoci ustanovené programom A.I.M.A. v prospech hydinárskeho sektoru predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1, na ktoré sa nevzťahuje žiadna výnimka ustanovená v článku 87 ods. 2 ani v článku 87 ods. 3.

(69)

Keďže program bol oznámený v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy, podľa ktorého členský štát môže zaviesť plánované opatrenie len po tom, ako ho schváli Európska komisia, nie je dôvod na žiadanie vrátenia pomoci,

6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/23

(1)

Toto rozhodnutie je určené spoločnosti Microsoft Corporation.

(2)

Spoločnosť Microsoft Corporation porušila článok 82 Zmluvy o ES a článok 54 Dohody o EHP takto:

(3)

Operačné systémy sú softvérové produkty, ktoré slúžia na kontrolu základných funkcií počítača. Klientské osobné počítače (osobné počítače) sú viacúčelové počítače, ktoré boli navrhnuté na používanie jednou osobou v jednom čase a ktoré možno pripojiť do počítačovej siete.

(4)

Možno rozlišovať medzi i) operačnými systémami pre takzvané počítače kompatibilné s Intelom a ii) operačnými systémami pre počítače nekompatibilné s Intelom. Kompatibilita s Intelom v tomto kontexte súvisí so špecifickým druhom hardvérovej architektúry. Portovanie (teda adaptácia) operačného systému nekompatibilného s Intelom (napríklad Macintosh spoločnosti Apple), aby bol schopný prevádzky v rámci hardvéru kompatibilného s Intelom, je zdĺhavý a nákladný proces. Otázku zahrnutia operačných systémov osobných počítačov kompatibilných a nekompatibilných s Intelom do definície relevantného trhu však možno nechať otvorenú, keďže rozdiel nebude taký významný, aby sa zmenil výsledok hodnotenia významného vplyvu spoločnosti Microsoft na trh.

(5)

Operačné systémy pre vreckové prístroje, ako sú osobný digitálny asistent (PDA) alebo „inteligentné“ mobilné telefóny a serverové operačné systémy, v súčasnosti nemožno považovať za konkurencieschopné náhrady za operačné systémy pre klientske osobné počítače.

(6)

Pokiaľ ide o nahraditeľnosť na strane ponuky, softvérový produkt, ktorý v súčasnosti na trhu operačných systémov pre klientske osobné počítače nie je, by bolo potrebné výrazne upraviť, aby vyhovoval osobitným potrebám spotrebiteľov na danom trhu. To si vyžaduje vývoj a skúšobný proces, ktorý je časovo (často viac ako rok) a finančne náročný a nesie so sebou veľké komerčné riziko. Okrem toho, ako sa uvádza v diskusii o dominantnom postavení spoločnosti Microsoft na relevantnom trhu, takýto nový účastník by pri svojom vstupe na trh čelil výrazným bariéram.

(7)

Služby skupinového servera sú základné služby, ktoré denne využívajú pracovníci v kanceláriách, konkrétne ide o zdieľanie súborov uložených na serveri, zdieľanie tlačiarní, či centrálna správa sieťových užívateľských práv útvarom informačných technológií v organizácii. Operačné systémy skupinových serverov sú operačné systémy, ktoré sú navrhnuté a ponúkané na účely kolektívneho poskytovania takýchto služieb pre relatívne malý počet osobných počítačov prepojených v rámci malých až stredne veľkých sietí.

(8)

Dôkazy, ktoré Komisia získala počas prešetrovania, potvrdzujú, že služby skupinového servera zákazníci vnímajú ako samostatný súbor služieb zabezpečovaných servermi. Najmä poskytovanie služieb pre správu súborov a tlače na jednej strane a služieb pre správu skupín a užívateľov na strane druhej je úzko prepojené: keby správa skupín a užívateľov nebola riadne zabezpečená, užívateľ by nemal účinný a bezpečný prístup k službám umožňujúcim zdieľanie súborov a tlače.

(9)

Skupinové servery (servery, ktoré umožňujú prevádzkovať operačný systém skupinových serverov) treba rozlišovať od high-end serverov, ktoré sú vo všeobecnosti potrebné na podporu kritických úloh, ako je kontrola zásob, rezervácie leteniek, či bankové operácie. Takéto úlohy môžu zahŕňať podporu ukladania veľkých objemov údajov a vyžadujú si maximálnu (inými slovami „pevnú ako skala“) spoľahlivosť a dostupnosť (2). Vykonávajú ich drahé zariadenia (niekedy nazývané „podnikové servery“) alebo počítačové systémy triedy mainframe. Naopak, operačné systémy skupinových serverov sa vo všeobecnosti inštalujú do menej nákladných počítačov.

(10)

Avšak nie všetky low-end servery sa využívajú ako skupinové servery. Napríklad low-end servery možno tiež nainštalovať na „okraji“ siete a možno ich špeciálne využiť ako sieťový server (3), sieťový dátový zásobník (4) alebo firewall (5), teda na iné účely ako základné služby skupinového servera.

(11)

Treba tiež zdôrazniť, že hoci základné služby skupinového servera zahŕňajú výlučne služby zabezpečujúce správu súborov a tlače, či správu skupín a užívateľov, operačné systémy skupinových serverov možno využiť aj na spúšťanie aplikácií, tak ako v prípade iných operačných systémov. Tieto aplikácie sú často úzko prepojené s poskytovaním služieb pre správu skupín a užívateľov. Keďže operačné systémy skupinových serverov sa spravidla využívajú v rámci lacnejšieho hardvéru, takéto aplikácie vo všeobecnosti nevyžadujú veľmi vysokú spoľahlivosť.

(12)

Mediálne prehrávače sú klientske softvérové aplikácie, ktorých hlavnou funkciou je dekódovať, dekomprimovať a prehrať digitálne zvukové a obrazové súbory stiahnuté alebo priamo prenášané z internetu (a iných sietí) (ako aj umožniť ich ďalšie spracovanie). Mediálne prehrávače tiež môžu prehrávať zvukové a obrazové záznamy uložené na fyzických nosičoch, ako sú CD a DVD.

(13)

Pokiaľ ide o nahraditeľnosť na strane dopytu, klasické prehrávacie zariadenia ako CD a DVD prehrávače nepredstavujú náhradu za mediálne prehrávače, keďže ponúkajú len veľmi obmedzenú časť funkcií mediálnych prehrávačov. Mediálne prehrávače, ktoré sú závislé od značkových technológií tretích strán, na rozdiel od WMP spoločnosti Microsoft, RealOne Player spoločnosti RealNetworks’ a QuickTime Player spoločnosti Apple, s najväčšou pravdepodobnosťou pre tieto tretie strany nepredstavujú žiadne obmedzenie. Mediálne prehrávače, ktoré nie sú schopné prijímať zvukové a obrazové záznamy priamo prenášané z internetu, nepredstavujú náhradu za streamingové mediálne prehrávače, keďže nespĺňajú špecifickú požiadavku spotrebiteľov na prenos zo siete.

(14)

Pokiaľ ide o nahraditeľnosť na strane ponuky, potrebné značné investície do výskumu a vývoja, ochrana existujúcich mediálnych technológií prostredníctvom práv duševného vlastníctva a nepriame sieťové účinky typické pre trh vytvárajú prekážky pre vstup subjektov vyvíjajúcich iné softvérové aplikácie, vrátane nestreamingových mediálnych prehrávačov.

(15)

Spoločnosť Microsoft uznala, že má na trhu s operačnými systémami osobných počítačov dominantné postavenie.

(16)

Toto dominantné postavenie znamená podiel na trhu, ktorý je trvale aspoň od roku 1996 veľmi vysoký (v súčasnosti 90 % a viac), a existenciu silných bariér pre vstup na trh. Tieto bariéry pre vstup sa spájajú najmä s existenciou nepriamych sieťových efektov. V podstate sa popularita operačných systémov osobných počítačov medzi užívateľmi odvodzuje od popularity týchto systémov medzi dodávateľmi počítačových aplikácií, ktorí zas zameriavajú svoje vývojové úsilie na tie operačné systémy osobných počítačov, ktoré sú medzi užívateľmi najpopulárnejšie. Toto vytvára efekt vlastného posilňovania, ktorý chráni systém Windows ako de facto štandardný systém v rámci operačných systémov osobných počítačov („aplikačné bariéry pre vstup“).

(17)

Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Microsoft dosiahla dominantné postavenie na trhu operačných systémov skupinových serverov. Tento záver sa zakladá predovšetkým na nasledujúcich zisteniach:

(18)

V rozhodnutí sa uvádzajú tieto zistenia:

(19)

Tieto okolnosti výnimočnej povahy vedú k záveru, že odmietnutie zo strany spoločnosti Microsoft predstavuje zneužitie dominantného postavenia, čo je v rozpore s článkom 82, pokiaľ na takéto odmietnutie neexistuje objektívny dôvod.

(20)

Vo vyžiadanom zdôvodnení odmietnutia, ktoré predložila spoločnosť Microsoft, sa tvrdí, že poskytnutie príslušných informácií a umožnenie ich využitia konkurenciou s cieľom vyrobiť kompatibilné produkty by sa rovnalo poskytnutiu povolenia na práva duševného vlastníctva. Komisia k opodstatnenosti všeobecných nárokov na duševné vlastníctvo spoločnosti Microsoft neprijala žiadne stanovisko; tieto nároky by v každom prípade bolo možné zistiť len od prípadu k prípadu, ak by Microsoft pripravil príslušné špecifikácie. Podľa judikatúry však samotný záujem spoločnosti uplatňovať si svoje práva duševného vlastníctva nemôže predstavovať objektívne zdôvodnenie, ak existujú také výnimočné okolnosti, ako sa uvádza vyššie.

(21)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na špecifické okolnosti tohto prípadu odôvodnenie, ktoré poskytla spoločnosť Microsoft, preváži tieto výnimočné okolnosti, a dospela k záveru, že Microsoft nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali takýto účinok. Konkrétne, nariadenie poskytnúť príslušné informácie by nemohlo viesť k reprodukcii produktu spoločnosti Microsoft. Komisia taktiež zohľadnila skutočnosť, že zverejňovanie takého druhu informácii, ktoré Microsoft odmietol, je v tomto odvetví bežné.

(22)

Okrem toho sa Komisia inšpirovala záväzkom spoločnosti IBM voči Komisii z roku 1984 („záväzok IBM“) (6) a smernicou o softvéroch z roku 1991 (7). Spoločnosť Microsoft uznáva, že záväzok IBM a smernica o softvéroch predstavujú užitočný podklad pre aktuálny prípad. Komisia dospela k záveru, že príkaz poskytnúť informácie v aktuálnom prípade by bol analogický so záväzkom IBM v tom zmysle, že by sa vzťahoval len na špecifikácie užívateľského rozhrania. Komisia tiež dospela k záveru, že uvedené odmietnutie bolo odmietnutím poskytnúť informácie o interoperabilite v zmysle smernice o softvéroch. V tejto súvislosti Komisia zaznamenala, že smernica o softvéroch v záujme interoperability obmedzuje uplatňovanie autorských práv na softvér (vrátane ich uplatňovania nedominantnými podnikmi), čím podčiarkuje dôležitosť interoperability v oblasti softvérov. Komisia tiež upozornila, že v smernici o softvéroch sa explicitne uvádza, že jej ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 82, najmä ak podnik s dominantným postavením odmietol sprístupniť informácie potrebné na účely interoperability.

(23)

Spoločnosť Microsoft ďalej zdôvodňovala, že jej odmietnutie poskytnúť informácie o interoperabilite nemohlo byť zamerané na obmedzovanie hospodárskej súťaže na trhu operačných systémov skupinových serverov, pretože spoločnosť nemala žiadny ekonomický dôvod uplatňovať takúto stratégiu. Komisia argumenty spoločnosti Microsoft odmietla s tým, že boli založené na ekonomickom modeli, ktorý nebol v súlade s faktami daného prípadu, ani nebol konzistentný s názormi predstaviteľov spoločnosti Microsoft uvedenými v interných dokumentoch spoločnosti, ktoré Komisia získala počas prešetrovania.

(24)

V rozhodnutí sa uvádza, že Microsoft porušuje článok 82 zmluvy tým, že viaže WMP s operačným systémom Windows pre osobné počítače (Windows). Komisia svoje zistenie o zneužití viazania produktov zakladá na štyroch bodoch: i) Microsoft má dominantné postavenie na trhu operačných systémov osobných počítačov; ii) operačný systém Windows pre osobné počítače a WMP sú dva samostatné produkty; iii) Microsoft neumožňuje zákazníkom získať Windows bez WMP a iv) toto viazanie produktov obmedzuje hospodársku súťaž. V rozhodnutí sa navyše zamietajú argumenty spoločnosti Microsoft, ktoré zdôvodňujú viazanie WMP.

(25)

Spoločnosť Microsoft nepopiera, že má na trhu s operačnými systémami osobných počítačov dominantné postavenie.

(26)

V rozhodnutí Komisie sa konštatuje, že streamingové mediálne prehrávače a operačné systémy osobných počítačov sú dva samostatné produkty (a odmieta sa tvrdenie spoločnosti Microsoft, že WMP je neoddeliteľnou súčasťou Windows). V rozhodnutí sa po prvé uvádza, že hoci Microsoft určité obdobie viazal svoj mediálny prehrávač so systémom Windows, dopyt spotrebiteľov po samostatných mediálnych prehrávačoch v súčasnosti stále trvá a možno ho jasne rozlíšiť od dopytu po operačných systémoch osobných počítačov. Po druhé, mnohí predajcovia vyvíjajú a dodávajú samostatné mediálne prehrávače. Po tretie, spoločnosť Microsoft samotná tiež vyvíja a distribuuje verzie svojich WMP pre iné operačné systémy osobných počítačov. Konečne, Microsoft propaguje WMP v priamej konkurencii s mediálnymi prehrávačmi tretích strán.

(27)

Pokiaľ ide o tretí bod zistení viazania, v rozhodnutí sa konštatuje, že Microsoft neumožňuje zákazníkom vybrať si Windows bez WMP. Výrobcovia osobných počítačov musia vydávať licenciu na Windows aj s WMP. Ak chcú inštalovať alternatívny mediálny prehrávač do systému Windows, môžu tak urobiť len doplnkovo popri WMP. Rovnaké princípy platia, ak si systém Windows zakúpi užívateľ v maloobchodnej sieti. Podľa rozhodnutia sú argumenty spoločnosti Microsoft, že zákazníci nemusia za WMP priplácať a že ho nemusia používať, z hľadiska určenia existencie nátlaku podľa článku 82 zmluvy irelevantné.

(28)

V rozhodnutí sa tiež vysvetľuje, prečo viazanie produktov v tomto konkrétnom prípade môže obmedzovať hospodársku súťaž. V rozhodnutí sa konštatuje, že viazanie WMP so systémom Windows spôsobuje neobmedzenú prítomnosť mediálnych prehrávačov spoločnosti Microsoft v osobných počítačoch na celom svete. Príslušné dôkazy ukazujú, že ostatné distribučné prostriedky sú na druhom mieste. Tým, že sa WMP viaže s Windows, Microsoft ponúka dodávateľom obsahovej stránky a subjektom vyvíjajúcim softvér, ktorí podporujú mediálne technológie Windows, možnosť využiť monopol Windows, a tak mať dosah takmer na všetkých počítačových užívateľov na celom svete. Dôkazy potvrdzujú, že podporovanie viacerých mediálnych technológií spôsobuje dodatočné náklady. Neobmedzená prítomnosť WMP ako taká vyvoláva v dodávateľoch obsahovej stránky a v subjektoch vyvíjajúcich softvér pocit, že sa môžu spoliehať predovšetkým na mediálne technológie Windows. Spotrebitelia zas uprednostňujú WMP, pretože k tomuto produktu je k dispozícii širšia škála doplnkového softvéru a obsahu. Spomínané viazanie produktov zo strany spoločnosti Microsoft posilňuje a deformuje uvedené sieťové efekty v prospech tejto spoločnosti, čím sa vážne narúšajú konkurenčné procesy na trhu mediálnych prehrávačov. Dôkazy potvrdzujú, že miera využívania WMP kvôli viazaniu stúpa, hoci užívatelia hodnotia kvalitu iných mediálnych prehrávačov ako oveľa lepšiu. Trhové údaje o využívaní mediálnych prehrávačov a formátov, ako aj obsahu ponúkaného na internete, poukazujú na trend väčšej miery využívania WMP a mediálnych formátov Windows na úkor hlavných konkurenčných mediálnych prehrávačov (a technológií mediálnych prehrávačov). Hoci sa v rozhodnutí zdôrazňuje táto tendencia uprednostňovania WMP a mediálneho formátu Windows, uvádza sa v ňom tiež, že na základe judikatúry Súdneho dvora Komisia konkrétne nemusí na to, aby prijala rozhodnutie o zneužití viazania, dokazovať, že došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže alebo že hrozí riziko likvidácie konkurencie. Inak by sa podrobné protimonopolné prešetrenie na niektorých trhoch so softvérom uskutočnilo príliš neskoro, keďže dôkaz vplyvu na trh možno demonštrovať až po tom, ako bol trh zasiahnutý.

(29)

Nakoniec sa v rozhodnutí rozoberajú argumenty spoločnosti Microsoft, ktorými sa zdôvodňuje viazanie WMP, a konkrétne zdanlivá efektívnosť viazania WMP s Windows. Čo sa týka zdanlivej distribučnej výhodnosti, Komisia zamietla argumenty spoločnosti Microsoft, že toto viazanie znižuje transakčné náklady spotrebiteľov, pretože šetrí čas a znižuje neprehľadnosť tým, že v osobnom počítači poskytuje súbor štandardne prednastavených možností. Výhoda toho, že sa mediálny prehrávač vopred nainštaluje spolu s klientskym operačným systémom osobných počítačov však neznamená, že by spoločnosť Microsoft mala za spotrebiteľov vyberať mediálne prehrávače. Výrobcovia osobných počítačov sú schopní splniť požiadavky spotrebiteľov, pokiaľ ide o vopred nainštalované mediálne prehrávače, podľa vlastného výberu zákazníka. V rozhodnutí sa tiež konštatuje, že Microsoft nepreukázal žiadnu technickú výhodu, ktorá by dokazovala nevyhnutnosť integrovať WMP. Viazanie WMP skôr chráni spoločnosť Microsoft pred efektívnou konkurenciou zo strany predajcov potenciálne účinnejších mediálnych prehrávačov, ktorí by mohli postavenie spoločnosti ohroziť, čím sa znižuje potreba schopností a kapitálu investovaného do inovácie mediálnych prehrávačov.

(30)

V rozhodnutí sa spoločnosti Microsoft nariaďuje, aby zverejnila informácie, ktoré odmietla poskytnúť, a umožnila ich využitie pri vývoji kompatibilných výrobkov. Príkaz na zverejnenie sa obmedzuje na špecifikácie protokolov a na zaistenie interoperability so základnými prvkami, ktoré definujú typickú skupinovú sieť. Nie je vydaný len v prospech spoločnosti Sun, ale tiež všetkých podnikov, ktoré majú záujem vyvíjať produkty, ktoré pre Microsoft predstavujú konkurenciu na trhu operačných systémov skupinových serverov. Pokiaľ by sa v rozhodnutí vyžadovalo, aby sa Microsoft zdržal plného uplatňovania svojich práv duševného vlastníctva, dôvodom by bola potreba zabrániť zneužívaniu postavenia.

(31)

Podmienky, za ktorých spoločnosť Microsoft zverejní príslušné informácie a umožní ich využitie, musia byť primerané a nediskriminačné. Požiadavka, aby podmienky stanovené spoločnosťou Microsoft boli primerané a nediskriminačné, sa vzťahuje konkrétne na odmenu, ktorú by si spoločnosť mohla za poskytnutie informácií účtovať. Takáto odmena by napríklad nemala odrážať strategickú hodnotu, ktorá vyplýva zo silného postavenia spoločnosti Microsoft na trhu operačných systémov osobných počítačov alebo na trhu operačných systémov skupinových serverov. Microsoft ďalej nemôže obmedzovať druhy produktov, v ktorých možno využiť jeho špecifikácie, ak by takéto obmedzenia odrádzali od hospodárskej súťaže so spoločnosťou Microsoft alebo zbytočne znižovali inovačné možnosti príjemcov. Konečne, podmienky, ktoré bude spoločnosť Microsoft v budúcnosti určovať, musia byť dostatočne predvídateľné.

(32)

Microsoft musí príslušné špecifikácie protokolov zverejňovať včas, to znamená hneď, ako sa tieto protokoly funkčne a dostatočne stabilne zavedú v jeho výrobkoch.

(33)

Pokiaľ ide o zneužitie viazania produktov, v rozhodnutí sa spoločnosti Microsoft nariaďuje, aby konečným užívateľom a výrobcom pôvodných zariadení v EHP ponúkla na predaj úplnú funkčnú verziu systému Windows, v ktorom nie je zahrnutý WMP. Microsoft má naďalej právo ponúkať aj balík systému Windows s WMP.

(34)

Microsoft sa musí zdržať využitia akýchkoľvek prostriedkov, ktoré by mali podobný efekt ako viazanie WMP s Windows, napríklad vyhradzovaním prednostnej interoperability WMP so systémom Windows, poskytovaním selektívneho prístupu do aplikačného rozhrania (API) Windows alebo podporovaním WMP prostredníctvom Windows na úkor konkurenčných výrobkov. Microsoft tiež nesmie poskytovať výrobcom pôvodných zariadení alebo užívateľom zľavy spojené s nákupom systému Windows spolu s WMP alebo de facto finančne alebo inak im brániť alebo obmedzovať ich slobodu zvoliť si verziu Windows bez WMP. Samostatná verzia Windows nemôže byť menej výkonná ako verzia Windows spojená s WMP, pričom sa do úvahy neberie funkčnosť WMP, ktorý samozrejme nebude súčasťou samostatnej verzie Windows.

(35)

Komisia sa domnieva, že uvedené porušenie vo svojej podstate predstavuje veľmi závažné porušenie článku 82 Zmluvy o ES a článku 54 Dohody o EHP.

(36)

Okrem toho vzorec exkluzívneho dominantného postavenia, ktorý používa spoločnosť Microsoft, má výrazný vplyv na trh operačných systémov skupinových serverov a trh streamingových mediálnych prehrávačov.

(37)

Na účely zhodnotenia závažnosti zneužitia sa predpokladá, že rozsah trhov s klientskymi operačnými systémami osobných počítačov, operačnými systémami skupinových serverov a s mediálnymi prehrávačmi zahŕňa celý EHP.

(38)

Východisková výška pokuty udelená spoločnosti Microsoft, ktorá má odrážať závažnosť porušenia, by vzhľadom na uvedené skutočnosti mala byť 165 732 101 EUR. So zreteľom na dobrú hospodársku situáciu spoločnosti Microsoft (8) a s cieľom zaistiť dostatočný odstrašujúci účinok na túto spoločnosť uvedená hodnota sa upravuje dvojnásobne smerom nahor, na čiastku 331 464 203 EUR.

(39)

S ohľadom na dĺžku porušovania (päť a pol roka) sa nakoniec základná výška pokuty navyšuje o 50 %. Základná výška pokuty sa teda ustanovuje na úrovni 497 196 304 EUR.

(40)

V súvislosti s týmto rozhodnutím neexistujú žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.

6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/29

(1)

V liste z 2. septembra 1997, ktorý bol prijatý 5. septembra 1997, Stále zastupiteľstvo Talianskej republiky pri Európskej únii v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES oznámilo Komisii článok 6 regionálneho zákona č. 27 z roku 1997 regiónu Sicília.

(2)

V telexe VI/41836 z 28. októbra 1997 vyzvali oddelenia Komisie príslušné orgány poskytnúť objasnenia vo veci pomoci ustanovenej v článku 6 a v regionálnom zákone č. 27 z roku 1997.

(3)

V liste z 19. januára 1998 odoslali príslušné orgány doplnkové informácie a oznámili, že zákon už nadobudol účinnosť. Oznámenie bolo však presunuté do registra neoznámených pomocí pod číslom NN 36/98, čo bolo oznámené Talianskej republike v liste SG(98)D/32328 z 3. apríla 1998. Príslušné orgány taktiež jasne oznámili, že pomoci ustanovené zákonom nebudú pridelené skôr, ako bude udelený súhlas v súlade s postupom podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

(4)

V telexe VI/13937 z 31. mája 2000 (pred ktorým bol prijatý telex v anglickom jazyku zo 14. apríla 2000 VI/10442) oddelenia Komisie vyzvali príslušné orgány na poskytnutie vysvetlení v súvislosti s ustanoveniami regionálneho zákona č. 27/1997 a poskytnúť k dispozícii kópiu uvedeného zákona.

(5)

V liste z 31. júla 2002, ktorý bol prijatý 5. augusta 2002, príslušné orgány predložili doplnkové informácie o článku 5 uvedeného zákona.

(6)

V telexe AGR 024925 z 22. októbra 2002 oddelenia Komisie vyzvali príslušné orgány na poskytnutie vysvetlení a objasnení o doplnkových informáciách, ktoré im boli krátko predtým predložené, a o opatreniach obsiahnutých regionálnom zákone č. 27/1997. V tom istom liste oddelenia Komisie naznačili príslušným orgánom možnosť stiahnutia predmetného oznámenia za predpokladu, že opatrenia štátnej pomoci ustanovené v článku 6 regionálneho zákona č. 27 z roku 1997 a prípadné iné ustanovenia toho istého zákona neboli ešte prijaté, a za predpokladu, že by príslušné orgány mohli zabezpečiť, že v rámci zákona č. 27/1997 neboli a nebudú poskytnuté žiadne pomoci.

(7)

Z dôvodu nedoručenia odpovede na vyššie uvedený telex oddelenia Komisie zaslali v telexe AGR 30657 z 20. decembra 2002 talianskym orgánom upomienku, v ktorej ich vyzývajú predložiť požadované informácie v lehote do jedného mesiaca s tým, že ak oddelenia Komisie nedostanú v stanovenej lehote uspokojivé odpovede na všetky uvedené otázky, oddelenia Komisie si vyhradzujú právo navrhnúť Komisii vydať príkaz na poskytnutie informácií v zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (2).

(8)

V liste z 10. júla 2003 SG (2003) D/230470 Komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie obsahujúce príkaz poskytnúť informácie o článku 6 a článku 4 regionálneho zákona č. 27/1997, ktoré bolo prijaté 9. júla 2003 [K(2003) 2054, konečné znenie] v zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(9)

V tom istom príkaze na poskytnutie informácií žiadala Komisia Taliansku republiku poskytnúť v lehote do 20 pracovných dní od oznámenia svojho rozhodnutia všetky dokumenty, informácie a dátumy, ktoré sú potrebné na zistenie, či pomoci ustanovené uvedeným zákonom boli pridelené a zostali nezlučiteľné so spoločným trhom. Okrem vyzvania Talianskej republiky poskytnúť prípadné ďalšie informácie, ktoré sú potrebné pri hodnotení vyššie uvedených opatrení, príkaz poskytnúť informácie uvádzal sériu informácií, ktoré bola Talianska republika vyzvaná predložiť.

(10)

Oddelenia Komisie nedostali ani odpoveď na vyššie uvedený príkaz, ani žiadosť na predĺženie lehoty, v ktorej bolo potrebné predložiť odpoveď.

(11)

V liste z 17. decembra 2003 [SG(2003)D/233550] Komisia informovala talianske orgány o svojom rozhodnutí K(2003) 4473, konečné znenie zo 16. decembra 2003, ktorým začala konanie v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s opatreniami štátnej pomoci ustanovenými v článku 4 (Propaganda di prodotti siciliani) a v článku 6 (Cooperative, cantine sociali) regionálneho zákona č. 27/1997.

(12)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (3). Komisia v tejto súvislosti vyzvala zúčastnené strany predložiť svoje pripomienky.

(13)

V liste z 10. februára 2004, ktorý bol prijatý 13. februára 2004, Stále zastupiteľstvo Talianskej republiky pri Európskej únii požiadalo Komisiu v mene regiónu Sicília o predĺženie lehoty na poskytnutie informácií, ktoré Komisia požadovala vo svojom rozhodnutí K(2003) 4473, konečné znenie zo 16. decembra 2003, s odvolaním sa na článok 4 (Propaganda di prodotti siciliani) regionálneho zákona č. 27/1997, o 20 pracovných dní. Pri tej istej príležitosti talianske orgány oznámili svoj zámer stiahnuť oznámenie opatrenia štátnej pomoci ustanoveného v článku 6 (Cooperative, cantine sociali), ktoré podľa uvedeného listu ešte nenadobudlo účinnosť.

(14)

V telexe AGR 05312 z 23. februára 2004 oddelenia Komisie potvrdili, že predĺženie, ktoré požadovala Talianska republika, bolo schválené s účinnosťou od 13. februára 2004.

(15)

V liste zo 18. februára 2004, ktorý bol prijatý 26. februára 2004, Stále zastupiteľstvo Talianskej republiky predložilo žiadosť o predĺženie lehoty o 20 pracovných dní s odvolaním sa na to isté opatrenie štátnej pomoci.

(16)

V liste z 24. februára 2004, prijatom 1. marca 2004, ktorý bol neskôr potvrdený listom z 12. marca 2003, prijatým 17. marca 2003, talianske orgány oznámili Komisii stiahnutie oznámenia týkajúceho sa opatrenia štátnej pomoci ustanoveného v článku 6 (Cooperative, cantine sociali) regionálneho zákona č. 27/1997, ktoré podľa vyjadrení uvedených v ich listoch nenadobudlo a nenadobudne účinnosť.

(17)

V telexe AGR 07074 z 11. marca 2004 boli talianske orgány informované o skutočnosti, že nebude udelené žiadne ďalšie predĺženie lehoty na predloženie informácií a/alebo pripomienok po 24. marci 2004, keďže už bolo uverejnené rozhodnutie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie z 24. februára 2004 a keďže lehota na predloženie pripomienok tretími stranami v tejto súvislosti bola tiež stanovená na tento istý deň. V tom istom telexe potvrdili oddelenia Komisie stiahnutie oznámenia týkajúceho sa článku 6 (Cooperative, cantine sociali) regionálneho zákona č. 27/1997.

(18)

Komisia prevzala v liste z 15. marca 2004 (prijatom 18. marca 2004) pripomienky talianskych orgánov v súvislosti s článkom 4 (Propaganda di prodotti siciliani) regionálneho zákona č. 27/1997.

(19)

V súlade s rozhodnutím o začatí konania (4) toto rozhodnutie týkajúce sa výhradne štátnej pomoci ustavenej v článku 4 (Propaganda di prodotti siciliani) regionálneho zákona č. 27/1997 v prospech poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve, ktoré mohli byť a môžu byť pridelené po nadobudnutí účinnosti usmernení Spoločenstva v súvislosti so štátnou pomocou v prospech reklamy výrobkov uvedených v prílohe I Zmluvy o ES, ako aj stanovených výrobkov, ktoré nie sú zahrnuté v uvedenej prílohe  (5) (ďalej len: „usmernenia o reklame“), platí od 1. januára 2002.

(20)

Keďže Talianska republika stiahla vo svojom liste z 24. februára 2004, prijatom 1. marca 2004, oznámenie o článku 6 (Cooperative, cantine sociali) regionálneho zákona č. 27/197, nie je naďalej potrebné opisovať a hodnotiť opatrenia štátnej pomoci vyplývajúce z ustanovení uvedeného článku 6.

(21)

Článok 4 (Propaganda di prodotti siciliani) mení a dopĺňa článok 17 regionálneho zákona č. 14/1966 a ustanovuje toto: „1. reklamné kampane sa vykonávajú priamo regionálnym úradom (Assessorato) alebo prostredníctvom inštitútu pre zahraničný obchod, alebo prostredníctvom špecializovaných orgánov, alebo prostredníctvom konzorcií zložených z úradu Ente fiera del Mediterraneo a úradu Ente fiera di Messina, alebo prostredníctvom týchto úradov a jednej alebo viacerých obchodných komôr regiónu na základe programov uvedených v predchádzajúcom článku 15. Uvedené programy môžu byť naplánované na trojročné obdobie. 2. S výnimkou konzorcií uvedených v predchádzajúcom pododseku, ak bude vykonávanie programov zverené do pôsobnosti iných orgánov ako orgánov štátnej alebo regionálnej správy, bude potrebné postupovať v zmysle ustanovení platných v oblasti zverovania služieb štátnej správy.“

(22)

Napriek opakovaným žiadostiam oddelení Komisie a príkazu poskytnúť informácie, ktorý vydala Komisia vo svojom rozhodnutí z 9. júla 2003, talianske orgány nepredložili informácie, ktoré by umožnili Komisii potlačiť pochybnosti o tom, že článok 4 ustanovuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, a v takomto prípade posúdiť, či je možné považovať túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom. Okrem toho nebola objasnená ani skutočnosť, či uvedená pomoc už bola udelená, alebo nie.

(23)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania v zmysle článku 88 ods. 2 zmluvy o uvedenom opatrení Komisia poznamenala, že v tejto fáze konania a bez potrebných informácií zo strany talianskych orgánov Komisia nevedela, či článok 4 regionálneho zákona č. 27/1997 ustanovil zavedenie alebo zmenu štátnej pomoci na propagáciu a/alebo reklamu poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k zmluve.

(24)

Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou pomocných opatrení so spoločným trhom, keďže z dôvodu neposkytnutia odpovedí zo strany talianskych orgánov nebolo Komisii vôbec jasné, či sú opatrenia o financovaní podľa článku 4 zákona zlučiteľné s predpismi, ktoré sú v súčasnosti platné pre tieto druhy opatrení pomoci, alebo s predpismi stanovenými v usmerneniach Spoločenstva v súvislosti s pomocou v prospech reklamy.

(25)

Okrem toho v súvislosti so spôsobmi realizácie programov a reklamných a propagačných kampaní uvedených v článku 4, ktoré sú uvedené vyššie v odôvodnení 21, Komisia pochybovala o tom, že by sa prípadné opatrenia štátnej pomoci ustanovené v tomto článku vykonávali v súlade s európskymi predpismi v oblasti verejných zmlúv. V súvislosti s priamym výberom inštitúcií a orgánov poverených reklamnými kampaňami Komisia pochybovala o tom, že by bola uzatvorená písomná zmluva so stanovenou protihodnotou medzi zmluvnými orgánmi a poskytovateľmi vybraných služieb a že by v tomto prípade boli uspokojené prísne podmienky stanovené v súdnom rozhodnutí Teckal  (6). V prípade, že by tieto podmienky neboli splnené, Komisia pochybovala, že výber sprostredkovateľov bol vykonaný v súlade s pravidlami stanovenými v smernici Rady 92/50/EHS (7) v rozsahu ich platnosti a v každom prípade v zmysle zásad stanovených v zmluve, najmä zásady rovnakého zaobchádzania a transparentnosti zabezpečujúce „dostatočnú mieru reklamy“, tak ako to vyžaduje Súdny dvor (8).

(26)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od tretích strán.

(27)

Komisii boli doručené pripomienky Talianskej republiky v mene regiónu Sicília v liste z 15. marca 2004, prijatom 18. marca 2004.

(28)

V tomto liste talianske orgány potvrdili stiahnutie oznámenia o článku 6 regionálneho zákona č. 27/1997 a komunikovali svoje pripomienky v súvislosti s článkom 4.

(29)

Talianske orgány v liste predovšetkým uviedli, že úprava prevedená z článku 4 (Propaganda di prodotti siciliani) do článku 17 regionálneho zákona č. 14/1966, v súvislosti s vykonávaním reklamných kampaní konzorciami zloženými z úradu Ente fiera del Mediterraneo a úradu Ente fiera di Messina alebo prostredníctvom týchto úradov a jednej alebo viacerých obchodných komôr Regiónu nebola uplatnená, pretože uvedené konzorcia neboli nikdy vytvorené.

(30)

Podľa dostupných informácií vykonávajú propagačné programy priamo regionálne úrady alebo prostredníctvom inštitútu pre zahraničný obchod (dohody uzatvorené v rokoch 1993 – 1998 a 1999 – 2001 – 2003 v kontexte dohovorov medzi ministerstvom výrobných činností a regiónov). Zodpovedné osoby každoročne vyberajú projekty prezentované na financovanie a obstarávajú ubezpečenie od potrebných orgánov o ich realizácii podľa platných právnych predpisov v danej oblasti v súlade s trhovými pravidlami, medzi ktorými existujú výhradné zmluvy s organizátormi.

(31)

Pôsobnosť obecných úradov sa týka nielen agropotravinárskeho, ale aj iných sektorov (remeselnej výroby, vydavateľstiev, textilného priemyslu, atď.). S odvolaním sa na predmetný sektor, činnosti financované verejnými prostriedkami vo výške 100 % vynaložených nákladov sú tieto:

(32)

Príjemcami finančných prostriedkov na výdavky vymenované v písmenách a) a b) sú konzorciá podnikov a podniky, ktoré sú riadne zaregistrované v obchodných komorách na Sicílii. Výber príjemcov sa vykonáva prostredníctvom každoročného verejného oznámenia na predloženie žiadostí o účasť a na základe vopred stanovených výberových kritérií, ktoré sú uverejnené v Úradnom vestníku regiónu Sicília. Na základe štvrtej premisy nariadenia Komisie č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis  (9) pomoci opísané v písmenách a) a b) nepatria do kategórie vývozných pomocí a od roku 2002 sa na príslušné pomoci vzťahujú predpisy de minimis. Čo sa týka agropotravinárskeho priemyslu, vo svetle usmernení o reklame môžu byť predmetné pomoci zahrnuté medzi „mierne“ pomoci, ktoré sú opísané v bode 14 ods. 1 Usmernení Spoločenstva pre štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore (10) a týkajúce sa „organizácie konkurzov, výstav a veľtrhov“. Okrem toho napriek skutočnosti, že regionálny zákon výslovne nespomína maximálnu výšku 100 000 EUR pre príjemcu počas trojročného obdobia, pomoci udelené každému prijímajúcemu podniku pre svoju účasť na veľtrhoch a praktických kurzoch by zostali výrazne pod touto maximálnou čiastkou.

(33)

Čo sa týka reklamy prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, talianske úrady upresnili, že reklamné kampane, ktoré sa konali buď na štátom území, alebo na území Spoločenstva, sa netýkajú špecifickým spôsobom výrobkov jediného podniku alebo skupiny podnikov, ale robia všeobecnú reklamu výrobkom bez upresnenia ich pôvodu, a to aj typickým výrobkom regiónu. V prípade reklamných kampaní týkajúcich sa agropotravinárskeho priemyslu sa správa určená pre spotrebiteľov týka jedného výrobku alebo skupiny výrobkov bez odkazu na výrobné podniky v regióne. Reklama je všeobecná, bez akéhokoľvek nabádania ku kúpe výrobkov výhradne na základe ich regionálneho pôvodu, a taktiež nie je možné považovať túto reklamu za negatívnu voči výrobkom iných členských štátov. Reklama preto nie je v rozpore s ustanoveniami článku 28 zmluvy.

(34)

Pripomienky, ktoré boli predložené talianskymi úradmi, sa týkajú propagačných a reklamných iniciatív, ktoré sa uskutočňujú buď v Európskom spoločenstve, alebo v tretích krajinách za podmienky dodržania uvedených kritérií.

(35)

V súlade s článkom 87 ods. 1 zmluvy je pomoc nezlučiteľná so spoločným trhom, pretože ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, ak je poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá zvýhodňuje tieto podniky alebo výrobky a narúša alebo hrozí narúšaním hospodárskej súťaže.

(36)

Predmetné opatrenie ustanovuje pridelenie pomoci prostredníctvom verejných regionálnych zdrojov špecifickým poľnohospodárskym podnikom v Sicílii, ktoré budú neodškriepiteľne ťažiť z nenáležitých hospodárskych a finančných výhod v neprospech iných podnikov, ktoré tento príspevok nezískajú. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zlepšenie konkurenčnej pozície podniku vďaka štátnej pomoci spôsobuje vo všeobecnosti narušenie hospodárskej súťaže pre konkurenčné podniky, ktoré nezískajú takúto pomoc (11).

(37)

Opatrenie ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, ak je obchod poľnohospodárskych výrobkov v rámci Spoločenstva podstatný, ako to vyplýva z nasledujúcej tabuľky (12), v ktorej je uvedená celková hodnota dovozov a vývozov poľnohospodárskych výrobkov medzi Talianskou republikou a Spoločenstvom počas obdobia 1997 – 2001 (13). Berie sa so úvahy skutočnosť, že spomedzi talianskych regiónov je Sicília veľkým producentom poľnohospodárskych výrobkov.

(38)

V súvislosti s uvedeným je potrebné pripomenúť vyhlásenie Súdneho dvora o tom, že pomoc podniku môže byť takého charakteru, že ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a narúša hospodársku súťaž, ak sa uvedený podnik nachádza v konkurencii s výrobkami pochádzajúcimi z iných členských štátov bez toho, aby bol uvedený podnik vývozcom. Keď členský štát udelí subvenciu nejakému podniku, vnútorná výroba môže vďaka tomu zostať nezmenená alebo sa môže zvýšiť, čo bude mať za následok zníženie možností pre podniky pochádzajúce z iných členských štátov vyvážať svoje výrobky na trh tohto členského štátu. Takáto pomoc preto poškodzuje obchod medzi členskými štátmi a ovplyvňuje hospodársku súťaž (14).

(39)

Komisia preto usúdila, že predmetné opatrenie spadá do zákazu podľa článku 87 ods. 1 zmluvy. Talianske orgány proti tomuto bodu nikdy nenamietali.

(40)

Zákaz podľa článku 87 ods. 1 je obmedzený výnimkami ustanovenými v článku 87 ods. 2 a 3.

(41)

Výnimky uvedené v článku 87 ods. 2 písm. a), b) a c) nie je zjavne možné uplatniť vzhľadom na charakter predmetných pomocných opatrení a vzhľadom na ich ciele. Talianske úrady sa totiž nedomáhali uplatnenia článku 87 ods. 2 písm. a), b) alebo c).

(42)

Článok 87 ods. 3 písm. a) nie je možné použiť ani v tomto prípade, pretože štátne pomoci nie sú určené na podporu hospodárskeho rozvoja regiónov, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka alebo ktoré trpia vážnou formou nezamestnanosti. Okrem toho Talianska republika sa nedomáhala uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. a).

(43)

Článok 87 ods. 3 písm. b) taktiež nie je možné uplatniť pre predmetné pomoci, pretože tieto pomoci nie sú určené na propagáciou realizácie významného projektu v spoločnom európskom záujme alebo na vyriešenie vážneho narušenia talianskeho hospodárstva. Okrem toho Talianska republika sa nedomáhala uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. b).

(44)

Predmetné pomoci nie sú určené ani vhodné na plnenie zámerov podpory kultúrneho rozvoja a zachovania kultúrneho dedičstva, ktoré sú ustanovené v článku 87 ods. 3 písm. d), a Talianska republika sa ani nedomáhala uplatnenia článku 87 ods. 3 písm. d).

(45)

Berúc do úvahy charakter predmetných pomoci a ich ciele, jedinou uplatniteľnou výnimkou sú ustanovenia článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(46)

Uplatniteľnosť výnimky uvedenej v odôvodnení 45 je potrebné prehodnotiť vo svetle ustanovení o prideľovaní štátnej pomoci na propagáciu a reklamu v poľnohospodárskom sektore alebo pravidiel uvedených v usmerneniach o reklame (15).

(47)

V zmysle časti 7.1 usmernení o reklame bude Komisia uplatňovať tieto usmernenia na nové štátne pomoci vrátane doteraz nevybavených oznámení členských štátov od 1. januára 2002. Nelegitímne pomoci v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 budú hodnotené v súlade s predpismi, ktoré boli v platnosti v čase ich poskytnutia.

(48)

V súlade s rozhodnutím o začatí konania, v ktorom Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti predmetných opatrení s predpismi, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na tieto druhy pomocných opatrení (16), sa toto rozhodnutie vzťahuje len na pridelené pomoci a na pomoci, ktoré budú pridelené od 1. januára 2002 v prospech propagácie a reklamy poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I zmluvy.

(49)

V súvislosti s reklamu na propagáciu bod 8 usmernení o reklame ustanovuje, že do oblasti reklamy nepatria propagačné činnosti, ako napríklad šírenie vedeckých vedomostí, organizácia veľtrhov a výstav alebo účasť na takýchto podujatiach alebo na podobných iniciatívach v sektore vzťahov s verejnosťou vrátane prieskumov verejnej mienky a vyhľadávania trhov. Štátne pomoci v prospech propagačných činností v širokom zmysle sú upravené v častiach 13 a 14 usmernení Spoločenstva pre štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore (17). Keďže oznámenie neupresňuje skutočnosť, či sa predmetné pomoci uplatňujú výhradne len na malé a stredné podniky, nie je v tomto prípade možné uplatniť nariadenie Komisie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (18).

(50)

V súvislosti s reklamu na reklamu bod 7 usmernení o reklame ustanovuje, že koncept „reklamy“, ktorý je predmetom týchto uplatniteľných usmernení, sa neuplatňuje len na akúkoľvek činnosť vykonávanú prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov (ako napríklad tlač, rozhlas, televízia alebo podujatia), ktorej cieľom je naviesť spotrebiteľov ku kúpe stanoveného výrobku, ale vzťahuje sa tiež na akúkoľvek činnosť, ktorej cieľom je naviesť hospodárskych činiteľov alebo spotrebiteľov na kúpu stanoveného výrobku, a na všetok materiál, ktorý sa rozdáva priamo spotrebiteľom na ten istý účel, vrátane reklamných činností určených pre spotrebiteľov v predajniach.

(51)

Na základe dostupných informácií sa preukázalo, že pomoci určené na účasť na veľtrhoch a praktických kurzoch v Spoločenstve a mimo Spoločenstva, opísané v odôvodnení 31 písm. a) a b) a v odôvodnení 32 tohto rozhodnutia, je možné považovať v plnej miere za pomoci určené na propagáciu len za predpokladu, že opísané činnosti nezahŕňajú ani úkony, ktorých cieľom je naviesť hospodárskych činiteľov alebo spotrebiteľov na kúpu stanoveného výrobku, ani materiál priamo distribuovaný spotrebiteľom na tento účel. Na základe bodu 7 usmernení o reklame, pomoci na úkony, ktorých cieľom je naviesť hospodárskych činiteľov alebo spotrebiteľov na kúpu stanoveného výrobku, a na materiály distribuované priamo spotrebiteľom na ten istý účel sa považujú za pomoc pre reklamu.

(52)

Keďže opatrenia určené na účasť na veľtrhoch a praktických kurzoch v Spoločenstve a mimo Spoločenstva sú v skutočnosti považované za pomoci na propagáciu v zmysle častí 13 a 14 Usmernení Spoločenstva pre štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore, tieto pomoci je možné prideľovať do výšky 100 %, ale ich čiastka nesmie presiahnuť 100 000 EUR na príjemcu a počas trojročného obdobia. Táto suma môže byť presiahnutá za predpokladu, že nepresiahne 50 % výdavkov prijateľných v prípade pomocí udelených podnikom, ktoré spĺňajú podmienky definície malých a stredných podnikov uvedenej v nariadení Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pre štátne pomoci v prospech malých a stredných podnikov (19). Na účely výpočtu výšky pomoci sa považuje za príjemcu adresát služieb. Pripomienky predložené talianskymi úradmi naznačujú, že predmetné propagačné opatrenia sú financované v súlade s uvedenou maximálnou výškou pomoci a preto zostávajú v súlade s predpismi platnými v tejto oblasti (20).

(53)

V zmysle časti 14 usmernení Spoločenstva pre štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore na účely nenarušenia hospodárskej súťaže musia mať všetky zúčastnené osoby v príslušnej oblasti rovnaký prístup k týmto pomociam na základe objektívne definovaných kritérií. Na základe informácií, ktoré oznámila Talianska republika a ktoré sú uvedené v odôvodnení 32 tohto rozhodnutia, je táto podmienka splnená (21). Pomoci, ktoré sú obmedzené len pre stanovené združenia a ktorých cieľom je pomôcť výhradne členom týchto združení, neumožňujú rozvoj sektora ako celku a považujú sa za prevádzkové pomoci. Preto ak sú poskytnuté združeniami výrobcov alebo inými poľnohospodárskymi organizáciami vzájomnej podpory, predmetné služby musia byť dostupné všetkým poľnohospodárom. V takýchto prípadoch musia byť prípadné príspevky na správne výdavky príslušného združenia alebo organizácie obmedzené na náklady za poskytovanie služby.

(54)

Keďže tieto pomoci zahŕňajú aj úkony, ktorých cieľom je naviesť hospodárskych činiteľov alebo spotrebiteľov na kúpu stanoveného výrobku, alebo materiály distribuované priamo spotrebiteľom na ten istý účel (napríklad reklama v predajni alebo reklama určená pre hospodárskych činiteľov, ako napríklad agropotravinárski podnikatelia, veľkoobchodní alebo maloobchodní distribútori, reštaurácie, hotely a iné stravovacie zariadenia), vyššie uvedené opatrenia v prospech účasti na veľtrhoch a praktických kurzoch musia byť ohodnotené vo svetle predpisov platných pre pomoci v prospech reklamy, ako napríklad reklamné činnosti vykonávané prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov (tlač, podujatia, rozhlas, televízia), ktoré boli opísané v odôvodnené 31 písm. c) a v odôvodnení 33 tohto rozhodnutia.

(55)

V zmysle usmernení o reklamách, náklady vynaložené na reklamu musia znášať samotní výrobcovia alebo hospodárski činitelia ako súčasť svojej bežnej hospodárskej činnosti.

(56)

Aby pomoci neboli považované za prevádzkovú pomoc, ale boli uznané ako zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, je potrebné, aby v prospech reklamy nemenili podmienky obchodov negatívnym spôsobom voči verejným záujmom (negatívne kritériá) a podporovali rozvoj príslušných činností alebo príslušných hospodárskych regiónov (pozitívne kritériá). Okrem toho musia štátne pomoci dodržiavať medzinárodné záväzky Spoločenstva, ktoré sú v oblasti poľnohospodárskeho sektora ustanovené v dohovore o poľnohospodárstve WTO-GATT z roku 1994.

(57)

Aby pomoci spĺňali negatívne kritériá podľa predpisov uvedených v časti 3.1 usmernení o reklame, nesmú sa udeľovať v prospech reklamných kampaní v rozpore s článkom 28 Zmluvy o ES (časť 3.1.1) alebo kampaní, ktoré sú v rozpore so sekundárnym právom Spoločenstva (časť 3.1.2), alebo reklamy týkajúcej sa stanovených podnikov (časť 3.1.3). Ak bude realizácia reklamných činností financovaných verejnými prostriedkami zverená súkromným podnikom, aby sa vylúčilo prípadné pridelenie pomocí týmto podnikom, výber predmetného súkromného podniku sa musí uskutočniť v súlade s trhovými pravidlami, nediskriminačným spôsobom, v prípade potreby pomocou verejných súťaží v súlade s predpismi Spoločenstva a judikatúrou Spoločenstva (22) najmä prostredníctvom adekvátneho zverejnenia takýchto iniciatív tak, aby trh služieb zostal otvorený hospodárskej súťaži a bolo možné zabezpečiť nestrannosť konania verejnej súťaže.

(58)

Na základe predložených informácií kritériá ustanovené v časti 3.1.1 (kampane v rozpore s článkom 28 zmluvy) a 3.1.3 (reklama týkajúca sa stanovených podnikov) boli uspokojené reklamnými opatreniami opísanými v odôvodneniach 30, 31 písm. c) a v odôvodnení 33 tohto rozhodnutia. Talianske orgány napriek tomu nepredložili žiadne informácie o skutočnosti, že kritérium uvedené v časti 3.1.2 (kampane v rozpore s sekundárnym právom Spoločenstva) bolo tiež splnené.

(59)

Okrem splnenia negatívnych kritérií v zmysle časti 3.2 usmernení o reklame, dotovaná reklama musí splniť aspoň jedno pozitívne kritérium, ktorého cieľom je dokázať, že pomoc v skutočnosti podporuje rozvoj príslušných hospodárskych činností alebo príslušných hospodárskych regiónov. Táto pozitívna podmienka sa považuje za splnenú, ak sa dotovaná reklama týka jednej z nasledujúcich činností: prebytkové poľnohospodárske výroby alebo nevyužité prostriedky; nové alebo náhradné výroby, ktoré ešte nie sú prebytkové; výrobky vysokej kvality vrátane výrobkov získaných pomocou výrobných alebo zberových postupov, ktoré rešpektujú životné prostredie, ako napríklad biologické výrobky; rozvoj príslušných regiónov; rozvoj malých a stredných podnikov (MSP) stanovených v nariadení (ES) č. 70/2001; projekty realizované oficiálne uznanými organizáciami v súlade s nariadením Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 2000 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (23); projekty realizované spoločne organizáciami výrobcov alebo inými organizáciami v sektore rybolovu, ktoré boli uznané štátnymi orgánmi.

(60)

S odvolaním sa na pomoci v prospech reklamy pripomienky predložené talianskymi orgánmi neuvádzajú, že predmetné reklamné opatrenia spĺňajú jedno z vyššie uvedených pozitívnych kritérií.

(61)

Čo sa týka maximálnej výšky štátnych pomocí v prospech reklamy poľnohospodárskych výrobkov, časť 5 usmernení o reklame uvádza, že v súlade s uvedenými maximálnymi výškami priama pomoc hradená zo všeobecného verejného rozpočtu nesmie byť vyššia ako čiastka stanovená v príslušnom sektore pre stanovenú reklamnú kampaň. Preto v prípade pomocí v prospech reklamy pomerná časť priamej pomoci nesmie presiahnuť 50 % a podniky v tomto sektore musia prispieť na náklady vo výške prinajmenšom 50 % prostredníctvom dobrovoľných príspevkov alebo pomocou dávok a poplatkov, alebo povinných príspevkov. S cieľom zohľadniť dôležitosť niektorých pozitívnych kritérií uvedených v časti 3.2 usmernení o reklame Komisia môže povoliť zvýšenie maximálnej pomernej časti priamej pomoci až na 75 % nákladov v prípade reklamy pre výroby MSP v oblastiach, ktoré spĺňajú podmienky na podporu v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy.

(62)

Na základe predložených informácií, ktoré sú uvedené v odôvodnení 31 tohto rozhodnutia, sa usudzuje, že všetky propagačné a reklamné opatrenia ustanovené v režime predmetných pomocí sú financované do výšky 100 % verejných zdrojov. Podmienka, podľa ktorej 50 % (alebo prípadne 25 %) financovania musí pochádzať z príslušného sektora, preto nie je uspokojená.

(63)

Na základe predchádzajúceho hodnotenia môže Komisia len vyvodiť záver, že predmetné pomoci v prospech reklamy nespĺňajú kritériá ustanovené v častiach 3.1.2 (kampane v rozpore so sekundárnym právom Spoločenstva) a 3.2 (pozitívne kritériá) a 5 (maximálne výšky štátnych pomocí) usmernení o reklame.

(64)

Rovnaký záver platí pre opatrenia uskutočňované tak v rámci územia Spoločenstva, ako aj mimo územia Spoločenstva. Keďže pomoci v prospech reklamy uskutočňované mimo Spoločenstva nie sú výslovne uvedené v usmerneniach uplatniteľných na štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore, Komisia ich prehodnotí podľa svojho vlastného slobodného uváženia. Podľa konštantnej praxe, ak sú predmetné opatrenia v súlade s príslušnými predpismi o štátnej pomoci platnými v rámci územia Spoločenstva, môžu byť tieto opatrenia považované za zlučiteľné so spoločným trhom a ich financovanie môže byť povolené až do výšky 80 % (24). V tomto prípade na základe poskytnutých informácií opísaných v odôvodneniach 31 a 33 tohto rozhodnutia opatrenia uskutočňované vnútri a mimo územia Spoločenstva sú rovnaké a pridelená pomoc dosahuje výšku 100 %. Preto aj v tomto prípade nie sú dodržané ani kritériá ustanovené v časti 3.1.2 (kampane v rozpore so sekundárnym právom Spoločenstva) a 3.2 (pozitívne kritériá) usmernení o reklame, ani maximálna výška štátnej pomoci povolená Komisiou (25). Aj predmetné pomoci sú preto zlučiteľné so spoločným trhom.

(65)

Toto rozhodnutie sa týka výlučne pomocných opatrení v poľnohospodárskom sektore v prospech propagácie a reklamy poľnohospodárskych výrobkov opísaných v prílohe I k zmluve. Toto nepredstavuje formálne stanovisko Komisie vo veci súladu výberu poskytovateľov služieb s predpismi Spoločenstva v oblasti verejných zmlúv a príslušných judikátov. Komisia si vyhradzuje právo prehĺbiť hodnotenie tejto otázky vo svetle platných predpisov v oblasti verejných zmlúv.

(66)

Z uvedených skutočností vyplýva, že pomocné opatrenia v prospech propagácie, pokiaľ sú v súlade s časťami 13 a 14 usmernení Spoločenstva pre štátne pomoci v poľnohospodárskom sektore, je možné považovať za zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c), pokiaľ ide o pomoci, ktorých cieľom je podporiť rozvoj príslušných hospodárskych činností.

(67)

Pomocné opatrenia v prospech reklamy, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami usmernení o reklame výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o ES, ako aj stanovených výrobkov nezahrnutých do uvedenej prílohy, nie sú zlučiteľné so spoločným trhom a môžu sa vykonávať len za predpokladu, že budú zmenené v súlade s uvedenými ustanoveniami.

(68)

Opatrenia pomoci v prospech reklamy, ktoré sú nezlučiteľné so spoločným trhom a už boli pridelené, je potrebné získať od príjemcov naspäť,

6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/37

(1)

Listom z 23. júna 2003 Stále zastúpenie Francúzska pri Európskej únii oznámilo Komisii podľa článku 88 ods. 3 zmluvy schému pomoci, ktorú plánovalo zaviesť v prospech výrobcov a obchodníkov s likérovými vínami: Pineau de Charentes, Floc de Gascogne, Pommeau de Normandie a Macvin du Jura. Doplňujúce informácie zaslalo listami z 9. augusta, 24. a 28. novembra 2003 a 17. a 24. februára 2004.

(2)

Listom z 20. apríla 2004 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 zmluvy o ES voči tomuto opatreniu.

(3)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestmíku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky k danému opatreniu.

(4)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od zúčastnených strán.

(5)

Listom z 11. júna 2004, zaregistrovaným 14. júna 2004, Francúzsko predložilo Komisii svoje pripomienky.

(6)

Oznámená pomoc je pokračovaním pomoci, ktorá už bola predtým oznámená a schválená Komisiou v rámci štátnej pomoci č. N 703/95 (3) a č. N 327/98 (4), a je určená na reklamnú a propagačnú činnosť, výskumné a experimentálne schémy, technickú podporu a na činnosť určenú na podporu výroby kvalitných výrobkov.

(7)

Rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci č. N 703/95 bolo anulované rozhodnutím Súdneho dvora, ktorého obsah je upresnený nižšie.

(8)

Pomoc N 703/95 a 327/98, pôvodne plánovaná na päť rokov od 1995/1996, bola predmetom siedmich splátok, pričom posledná pokryla obdobie máj 2001 až apríl 2002. Z dôvodu rozpočtových obmedzení, uložených vládou, sú tieto posledné finančné prostriedky ešte dnes zmrazené. Koniec platnosti predchádzajúcej schémy sa presunul na 30. apríl 2002.

(9)

Pokiaľ ide o výrobky, pre ktoré môže byť pomoc poskytnutá, nastali v porovnaní s predchádzajúcimi schémami zmeny. Preto odborníci z odvetvia liehovín (Armagnac, Calvados, Cognac) nepožiadali o predĺženie schémy. Vzhľadom na to sa francúzske orgány rozhodli obmedziť predĺženie schémy iba na likérové vína triedy CHOP.

(10)

Pre všetky uvedené medziodborové organizácie a každú nižšiu opísanú pomoc je stanovený celkový rozpočet na pomoc vo výške 12 000 000 eur na 5 rokov, a je takto rozdelený: Pineau des Charentes 9 360 000 eur; Floc de Gascogne 2 040 000 eur; Pommeau de Normandie 360 000 eur a Macvin du Jura 240 000 eur.

(11)

Činnosť zameraná na výskum, technickú podporu a rozvoj výroby kvalitných výrobkov bude financovaná výlučne zo štátnych rozpočtových zdrojov. Reklamná a propagačná činnosť bude sčasti financovaná štátom a sčasti príslušnými medziodborovými organizáciami prostredníctvom povinných dobrovoľných príspevkov (ďalej len PDP) vybraných od členov. Na reklamnú činnosť na území Európskej únie štát prispeje maximálne do výšky 50 %.

(12)

PDP sa vzťahujú na objemy likérových vín CHOP, ktoré sú uvádzané na trh vinohradníkmi, profesionálnymi liehovarníkmi, obchodníkmi a veľkoobchodníkmi, ktorí pôsobia v príslušnej oblasti výroby vín CHOP.

(13)

V roku 2002 PDP pre Pineau de Charentes predstavovali 12,96 eur/hektoliter objemu; pre Floc de Gascogne 0,25 eur/hektoliter objemu; pre Pommeau de Normandie 30,79 eur/hektoliter objemu, a pre Macvin de Jura 2,75 eur bez DPH/hektoliter.

(14)

Francúzske orgány vysvetlili, že plánované schémy sa budú realizovať na niektorých trhoch Európskej únie, medzi inými aj vo Francúzsku, a na trhoch tretích krajín. Cieľom plánovanej reklamnej činnosti je podporiť rozvoj kúpnych zámerov prehĺbením znalosti likérových vín, bez toho, aby bola reklama obmedzená len na výrobky špecifických firiem. Predmetom reklamy budú výrobky, ktoré všetky patria do triedy chráneného označenia pôvodu (CHOP): Pineau des Charentes, Floc de Gascogne, Pommeau de Normandie a Macvin du Jura.

(15)

Z tejto činnosti majú prospech všetci organizovaní výrobcovia likérových vín, ktorí by podľa francúzskych orgánov nemohli sami vyvinúť rovnocenné úsilie s cieľom rozvíjať odbyt svojich výrobkov.

(16)

Bude sa dbať na to, aby cieľom obsahu reklamnej činnosti nebolo odradiť spotrebiteľov od kúpy výrobkov iných členských štátov alebo hanobiť tieto výrobky.

(17)

Pôjde o reklamné, informačné a komunikačné kampane, zahŕňajúce rôzne druhy činnosti, najmä reklamu v médiách, tvorbu a šírenie iných promočných materiálov, organizovanie reklamných akcií na predajných miestach spojených s kampaňou. Môžu byť doplnené propagačnými akciami, ako sú napríklad vzťahy s verejnosťou, účasť na salónoch, organizovanie seminárov a podujatí, príprava brožúrok alebo informačných materiálov, štúdie o vnímaní výrobku a náležitosti kampaní.

(18)

Francúzske orgány sa zaviazali predložiť reklamné materiály použité na tieto kampane alebo ich kópie.

(19)

Pomoc plánovaná uvedenými medziodborovými organizáciami vo veci reklamy bude obmedzená na výšku 50 % pre činnosť v Európskej únii vrátane Francúzska, a na 80 % pre činnosť v tretích krajinách.

(20)

Predpokladaná pomoc na plánovanú činnosť dosahuje v eurách:

(21)

Podľa francúzskych orgánov sa činnosť na podporu výskumu a pokusov zameriava výlučne na všeobecné výskumy užitočné pre sektor a prospešné celému odvetviu.

(22)

Pre Pineau des Charentes: mikrobiológia, bakteriálne zmeny a dôsledky (určenie činiteľov tvorby mliečnych baktérií v Pineau des Charentes, zdokonalenie kontaminačných testov a kuratívnych techník); mechanizmy starnutia Pineau des Charentes (určenie analytických kritérií charakteristických pre oxidačné javy a poukázanie na činitele starnutia); vytvorenie banky analytických údajov (všeobecné analýzy – obsah kvasiteľného alkoholu, cukry, pH -, prípadné chemické alebo bakteriálne kontaminácie, kovy, katióny, prchavé zmesi, rezíduá fytosanitárnych produktov).

(23)

Pre Floc de Gascogne: štúdie o odrodách a zmesiach, s cieľom optimalizovať harmonizáciu zmesi odrôd v záujme zvýšenia sviežosti a ovocnej chuti pri výrobe Floc de Gascogne (snaha o vysoký obsah cukru, o živé intenzívne sfarbenie a o primeranú celkovú kyslosť); štúdia Armagnacu umožňujúceho výrobu Floc de Gascogne (analytické sledovanie – obsah medi, etanolu, etylacetátu, obsah alkoholu -, vylepšovanie používaných Armagnacov); štúdie a zdokonalenie Floc de Gascogne, vhodného na určené typy konzumácie, vykonávanie kvalitatívnych a kvantitatívnych testov, uchovávanie.

(24)

Pre Macvin du Jura: technický rozvoj (sledovanie zrelosti skupín odrôd z Jury s cieľom určiť stav zrelosti a odrody najvhodnejšie na výrobu Macvin du Jura); triedenie a hodnotenie vinohradu; kvalita muštov a lisovanie (vplyv extrakčných metód – enzýmová extrakcia a extrakcia chladom – a pelikulárnej macerácie muštov na aromatickú kvalitu Macvin du Jura); vplyv dávok SO2 na odstraňovanie kalu; čistenie a spracovanie na plnenie do fliaš (porovnávanie rôznych metód s cieľom dosiahnuť a zachovať čírosť Macvin du Jura po naplnení do fliaš).

(25)

Plánovaná výskumná činnosť bude financovaná vo výške 100 % nákladov. Predpokladaná udelená pomoc na túto výskumnú činnosť, zahŕňajúca náklady na informatické a bibliografické spracovanie a všetky prostriedky šírenia výsledkov realizovanej činnosti, pre všetky subjekty, je na 5 rokov: Pineau des Charentes 912 600 eur; Floc de Gascogne 118 000 eur a Macvin du Jura 65 000 eur.

(26)

Francúzske orgány opísali plánované činnosti technickej podpory, ktoré spočívajú predovšetkým v technických školeniach, ktorých cieľom je zlepšenie a zvládnutie výrobných postupov na všetkých úrovniach (primárna výroba, výroba vín, degustácia), ako aj operácie popularizácie znalostí.

(27)

Tieto práce budú financované vo výške 100 % nákladov s výhradou uvedeného stropu. Predpokladané udelenie pomoci pre túto činnosť na 5 rokov je takéto: Pineau des Charentes 280 800 eur a Floc de Gascogne 169 000 eur.

(28)

Pomoc na výrobu kvalitných výrobkov je plánovaná v odvetviach Pineau des Charentes a Floc de Gascogne. Ide o tieto akcie: HACCP a sledovateľnosť (vypracovanie a šírenie referenčných údajov v súlade s technickými a predpisovými požiadavkami); technické a ekonomické štúdie na podporu kvalitných postupov.

(29)

Predpokladaná pridelená pomoc na tieto akcie na 5 rokov je takáto: Pineau des Charentes 210 600 eur a Floc de Gascogne 50 500 eur.

(30)

Pokiaľ ide o charakter, podmienky udelenia alebo spôsob financovania plánovanej pomoci, predbežné preskúmanie opatrení nevzbudilo podstatné pochybnosti, aj keď v prípade pomoci na reklamu považovala Komisia za potrebné, aby sa Francúzsko výslovne zaviazalo k tomu, že akákoľvek zmienka o národnom pôvode výrobkov bude druhotná.

(31)

Komisia začala konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy z dôvodov zlučiteľnosti pomoci s inými ustanoveniami práva Spoločenstva, najmä s článkom 90 zmluvy.

(32)

Je potrebné pripomenúť, že rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci č. N 703/95, ktorého pokračovaním je oznámené opatrenie, bolo anulované Súdnym dvorom (5).

(33)

Vo svojom rozhodnutí Súdny dvor pripomína, že počas rokov 1992 a 1993 (6) zaviedla francúzska vláda odlišný systém zdaňovania likérových vín a prírodne sladkých vín. V dôsledku toho boli tieto vína od 1. júla 1993 zdaňované spotrebnou daňou vo výške 1 400 FRF (7) na hektoliter pre likérové vína a 350 FRF na hektoliter pre prírodne sladké vína.

(34)

V roku 1993/1994 odmietli niektorí francúzski výrobcovia platiť dodatočnú spotrebnú daň z likérových vín. Keď bol v júni 2004 tento „štrajk spotrebnej dane“ prerušený, predseda Národnej konfederácie výrobcov likérových vín CHOP odôvodnil toto prerušenie skutočnosťou, že, podľa neho, francúzska vláda zamýšľala odškodniť francúzskych výrobcov za rozdiel v zdaňovaní prostredníctvom ročnej náhrady a odškodnenia za roky 1994 až 1997.

(35)

V roku 1995 Associação dos Exportadores de Vinho do Porto (Asociácia spoločností vyvážajúcich portské víno, ďalej len AEVP) predložila Komisii dve sťažnosti. AEVP tvrdila, že existuje súvislosť medzi odlišným zdaňovaním likérových vín a prírodne sladkých vín, na jednej strane, a pomocou poskytovanou francúzskym výrobcom likérových vín na druhej strane. Podľa AEVP bola predmetná pomoc určená francúzskym výrobcom likérových vín na kompenzáciu tohto rozdielu v zdaňovaní, čo v podstate znamenalo, že iba zahraniční výrobcovia likérových vín podliehali vyššej úrovni zdaňovania. Toto diskriminačné zdaňovanie by teda bolo v protiklade s článkom 95 (nový článok 90) zmluvy.

(36)

Súdny dvor zistil, že časť predmetnej pomoci pravdepodobne zvýhodňovala kategóriu výrobcov, ktorá sa do značnej miery zhoduje s kategóriou francúzskych výrobcov daňovo znevýhodnených systémom zdaňovania, a že prípadná existencia prepojenia medzi systémom zdaňovania a daným návrhom pomoci predstavuje vážnu prekážku posúdenia zlučiteľnosti pomoci s ustanoveniami zmluvy.

(37)

Súdny dvor zdôraznil, že za týchto okolností by sa Komisia mohla zaoberať otázkami uvedenými v sťažnostiach, ktoré predložila AEVP, jedine začatím konania ustanoveného v článku 93 ods. 2 (nový článok 88 ods. 2) zmluvy.

(38)

Okrem toho Súdny dvor zistil v rozhodnutí Komisie nedostatočné odôvodnenie, keďže Komisia nevysvetlila, prečo urobila záver, že sťažnosť AEVP vo veci možného porušenia článku 95 (nový článok 90) zmluvy o ES nebola opodstatnená.

(39)

Súdny dvor sa teda uzniesol, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné tak z dôvodu zanedbania začatia konania ustanoveného v článku 93 ods. 2 (nový článok 88 ods. 2) zmluvy, ako aj z dôvodu porušenia povinnosti odôvodnenia ustanovenej v článku 190 (nový článok 253) zmluvy.

(40)

Na základe tohto rozhodnutia Komisia považovala za nevyhnutné vykonať podľa článku 90 zmluvy podrobné prešetrenie oznámeného mechanizmu, ktorý je pokračovaním pomoci schválenej v rozhodnutí, ktoré Súdny dvor anuloval.

(41)

V rámci predbežného šetrenia opatrenia preto Komisia vypočula Francúzsko s cieľom zistiť, či predmetná štátna pomoc nespočívala de facto v čiastočnom prenesení dane, stanovenej v článku 402 a) všeobecného daňového zákona, výhradne v prospech francúzskych výrobcov likérových vín.

(42)

V odpovediach poskytnutých počas tejto prvej fázy Francúzsko zdôraznilo, že v minulosti ako aj v súčasnosti, neexistoval žiadny vzťah medzi navrhnutými podpornými opatreniami a spotrebnou daňou, na základe týchto dôvodov:

(43)

Podľa Francúzska suma vyčlenená na pomoc (2,4 mil. eur ročne, 12 mil. eur na päť rokov) nemožno porovnávať s príjmami zo spotrebnej dane tohto sektoru. 150 000 hektolitrov likérových vín CHOP uvedených na trh tak vraj so spotrebnou daňou vo výške 214 eur/hl predstavovuje viac ako 32 mil. eur príjmov zo spotrebnej dane za rok.

(44)

Vzhľadom na špecifickú sadzbu pre likérové vína, 214 eur/hl namiesto 54 eur/hl pre prírodne sladké vína, podlieha toto odvetvie dodatočnej spotrebnej dani vo výške 24 mil. eur. Podľa Francúzska ani táto suma nie je porovnateľná s navrhovanou výškou pomoci.

(45)

Podľa Francúzska nebolo nikdy uplatnené žiadne opatrenie na to, aby prostriedky získané na základe článku 402 a) všeobecného daňového zákona boli opätovne použité v prospech domácich výrobcov likérových vín. Preto boli medzi 1. januárom 1995 a 31. decembrom 2000 získané príjmy prevádzané do „starobného fondu solidarity“. Medzi 1. januárom 2001 a 31. decembrom 2003 boli použité v prospech fondu určeného na financovanie skrátenia pracovného času. Od 1. januára 2004 sú tieto príjmy opätovne prevádzané do štátneho rozpočtu.

(46)

Po preskúmaní týchto informácií sa Komisia uzniesla, že kategoricky nevyvracajú vyslovené pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu súvislosti medzi vybranou daňou a pomocou.

(47)

Komisia zvážila, že neexistencia priamej zhody medzi výškou pomoci (2,4 mil. eur) a príjmami zo spotrebnej dane z likérových vín (32 mil. eur), alebo medzi výškou pomoci (2,4 mil. eur) a dodatočnou spotrebnou daňou platenou z likérových vín v porovnaní s prírodne sladkými vínami (24 mil. eur), nie je dostatočným dôkazom neexistencie súvislosti medzi daňou a pomocou. V tomto štádiu konania teda nebolo možné vylúčiť možnosť, že by pomoc mohla, aspoň čiastočne, slúžiť na kompenzáciu francúzskych výrobcov likérových vín, pričom na túto kompenzáciu iní výrobcovia Spoločenstva nemali nárok.

(48)

Okrem iného sa Komisia uzniesla, že je potrebné reagovať na snahu Súdneho dvora dať zúčastneným tretím zainteresovaným stranám možnosť predložiť argumenty týkajúce sa prípadného porušenia článku 90 zmluvy.

(49)

V rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy, Komisia teda požiadala Francúzsko, aby poskytlo doplňujúce informácie a údaje, ktoré by podporili jeho argumenty.

(50)

Najprv vyzvala Francúzsko, aby upresnilo, či existoval záväzok zo strany štátu voči francúzskym výrobcom likérových vín o odškodnení alebo úplnom či čiastočnom kompenzovaní za dopad spôsobený zavedením dane v roku 1993.

(51)

Komisia ďalej požiadala Francúzsko o poskytnutie údajov o sume získanej z daní z likérových vín, ktoré pochádzajú z výrobkov francúzskeho pôvodu a z dovážaných výrobkov, ako aj údajov o príjmoch za každý individuálny produkt (francúzsky alebo pôvodom zo Spoločenstva).

(52)

Komisia zistila, že Pineau de Charentes je hlavným príjemcom oznámenej pomoci, so 78 % podielom, nasleduje Floc de Gascogne so 17 %, potom Pommeau de Normandie s 3 % a napokon Macvin de Jura s 2 %. Komisia požiadala Francúzsko, aby vysvetlilo, či sa tieto percentá v prípade jednotlivých výrob zhodujú s príjmami, ktoré štát získava z dane z likérových vín.

(53)

Vzhľadom na to, že väčšia časť tejto pomoci sa sústreďuje na reklamnú činnosť, Francúzsko bolo požiadané o vysvetlenie, či je toto rozhodnutie reprezentatívne vzhľadom na rozhodnutia francúzskeho štátu v iných odvetviach poľnohospodárskej výroby, najmä výroby kvalitných výrobkov.

(54)

Komisia požiadala Francúzsko, aby predložilo rozpočet na pomoc určenú na reklamné kampane uskutočnené vo Francúzsku pre všetky štyri predmetné výroby.

(55)

Francúzsko tiež musí poskytnúť vysvetlenie týkajúce saprípadnej súvislosti medzi zdrojmi získanými prostredníctvom PDP a zdrojmi pochádzajúcimi zo štátneho rozpočtu určenými na financovanie pomoci.

(56)

Listom z 10. januára 2005 zaslalo Francúzsko tieto informácie a pripomienky:

(57)

Pokiaľ ide o reklamnú činnosť (pozri odôvodnenie (30)), francúzske orgány sa zaviazali, že v rámci financovaných akcií nebude reklama na výrobky zdôrazňovať francúzsky pôvod predmetných likérových vín.

(58)

Pokiaľ ide o súvislosť medzi daňou z likérových vín a pomocou, Francúzsko ešte raz zdôraznilo, že neexistuje vzťah medzi príjmami zo spotrebnej dane a výškou pomoci pochádzajúcej zo štátneho rozpočtu. Príjmy zo spotrebnej dane, vrátane príjmov z likérových vín, sú prevádzané do všeobecného rozpočtu štátu. Podľa Francúzska štátne orgány príjmajú rozhodnutia vo veci pomoci v prospech niektorých hospodárskych odvetví úplne nezávisle. V tom prípade je cieľom pomoci napraviť niektoré štrukturálne nedostatky, ktorými trpia tieto vína, predovšetkým ich slabú znalosť spotrebiteľmi, nedostatočnú veľkosť a rozptyl výrobných podnikov, ako aj nedostatok prostriedkov na získanie postavenia na trhoch.

(59)

Francúzsko potvrdilo, že neexistuje žiadny právny predpis umožňujúci kompenzáciu spotrebnej dane zaplatenej výrobcami likérových vín (pozri odôvodnenie (50)).

(60)

Pokiaľ ide o príjmy z uvedenia francúzskych likérových vín a dovezených likérových vín do distribúcie (pozri odôvodnenie (51)), Francúzsko najprv vysvetlilo, že daňové štatistiky (ktoré sú zostavované podľa sadzieb spotrebnej dane) neumožňujú rozlíšiť francúzske výrobky od výrobkov pochádzajúcich z iného štátu Spoločenstva.

(61)

V každom prípade, podľa údajov colných útvarov, výška spotrebnej dane vybranej v roku 2003 z prírodne sladkých vín a likérových vín rôzneho pôvodu dosiahla 142,5 mil. eur, prerozdelených takto: 25,2 mil. eur pre kategóriu prírodne sladkých vín zdaňovaných spotrebnou daňou vo výške 54 eur/hl, čo predstavuje objem 467 000 hl, a 117,3 mil. eur pre likérové vína zdaňované spotrebnou daňou vo výške 214 eur/hl, čo predstavuje objem 548 000 hl výrobku.

(62)

V tomto poslednom celkovom objeme možno podľa vyhlásení o zbere oddeliť produkciu likérových vín vyrobených vo Francúzsku, ktorá predstavuje 94 477 hl výrobku pre Pineau des Charentes, 2 091 hl pre Macvin du Jura, 5 680 hl pre Pommeau a 6 057 hl pre Floc de Gascogne.

(63)

Francúzsko odovzdalo tabuľku, ktorá vysvetľuje prerozdelenie plánovanej pomoci medzi štyri medziodborové organizácie a rozdelenie vyrobených objemov pre každé z predmetných likérových vín (pozri odôvodnenie (52)).

(64)

Francúzsko konštatuje, že podiel každého likérového vína na celkovej produkcii a precento plánovanej pomoci sú blízke, avšak sa úplne nezhodujú. Zdôrazňuje, že prerozdelenie plánovanej pomoci je výsledkom dohody medzi medziodborovými organizáciami, ktorým bola pomoc priznaná, a nie voľbou vnútenou štátnymi orgánmi.

(65)

Pokiaľ ide o otázku Komisie o rozpočte na reklamnú činnosť (pozri odôvodnenie (53)), Francúzsko poskytlo čísla, podľa ktorých sumy vyčlenené na reklamné akcie predstavujú medzi 50 % a 74 % celkových rozpočtov, ktoré majú medziodborové organizácie k dispozícii, a to najmä v odvetví kvalitných vín vyrobených v špecifických regiónoch (vins de qualité produits dans des régions délimitées -VQPRD).

(66)

Francúzsko predložilo, pre každú zo štyroch predmetných medziodborových organizácií, časť rozpočtu vyčlenenú na reklamné kampane realizované vo Francúzsku. Toto prerozdelenie, ktoré sa v prípade, že schéma pomoci bude schválená, nezmení, je podľa Francúzska tiež výsledkom slobodnej voľby medziodborových organizácií.

(67)

Pokiaľ ide o prípadný vzťah medzi príjmami získanými z PDP a prostriedkami pochádzajúcimi zo štátneho rozpočtu na účel financovania pomoci, Francúzsko predložilo túto tabuľku:

(68)

Príjmy, ktoré môžu byť vyčlenené na reklamu, nie sú obmedzené na sumy vyzbierané prostredníctvom PDP. Obzvlášť môžu medziodborové organizácie čerpať z iných prostriedkov, získaných napríklad z poskytovania služieb, predaja reklamných predmetov a iných. Francúzsko potvrdilo, že reklamné akcie sú sčasti financované zo súkromných zdrojov, a to minimálne vo výške 50 % oprávnených nákladov.

(69)

Na porovnanie plánovanej pomoci a príjmov zo spotrebnej dane, odhadnuté na základe objemov zberu (8), Francúzsko predložilo tieto čísla:

(70)

Francúzsko zdôrazňuje, že táto posledná tabuľka je obzvlášť významná, pretože nezdôrazňuje úmysel kompenzovať ťarchu spotrebnej dane pomocou, keďže neexistuje žiadny vzájomný kvantitatívny vzťah.

(71)

Podľa článku 87 ods. 1 zmluvy, ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(72)

Na to, aby opatrenie spadalo do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 zmluvy, musia byť splnené všetky štyri nasledujúce podmienky: (1) opatrenie je financované štátom alebo zo štátnych zdrojov, (2) selektívnym spôsobom sa týka niektorých podnikov alebo odvetvia výroby, (3) zahŕňa ekonomickú výhodu pre podniky, ktorým je pomoc priznaná, (4) ovplyvňuje výmenu v Spoločenstve a narúša alebo môže narušiť konkurenciu.

(73)

V tomto prípade Komisia usudzuje, že tieto podmienky sú splnené. Preto:

(74)

Výskumná činnosť, činnosti technickej podpory a rozvoja kvalitných výrobkov budú v plnej výške financované štátom z jeho rozpočtových prostriedkov.

(75)

Naopak, propagačná a reklamná činnosť bude sčasti financovaná štátom, a sčasti (najmenej 50 %) príslušnými profesnými organizáciami z prostriedkov získaných z povinných dobrovoľných príspevkov (PDP) vybraných od členov.

(76)

Na základe nižšie rozvedených dôvodov sa Komisia domnieva, že celý rozpočet vyčlenený na propagačnú a reklamnú činnosť je vytvorený zo štátnych zdrojov.

(77)

Podľa stálej praxe Komisie povinné príspevky podnikov jedného odvetvia, ktoré sú vyčlenené na financovanie opatrenia finančnej podpory, zodpovedajú parafiškálnym daniam a preto predstavujú štátne zdroje, ak tieto príspevky nariadil štát alebo ak výnos z týchto príspevkov prechádza inštitúciou zriadenou štátom.

(78)

V tomto prípade boli vyzbierané príspevky vyhlásené za povinné francúzskou vládou v rámci procesu rozširovania medziodborových dohôd. Rozšírenie týchto dohôd prebieha prijatím vyhlášky uverejnenej v Úradnom vestníku Francúzskej republiky. Na to, aby boli tieto príspevky plne účinné, je potrebný akt verejného orgánu.

(79)

Jurisdikcia Súdneho dvora však navrhuje, aby sa pri skúmaní, či má opatrenie charakter štátnej pomoci, preskúmalo aj to, či sa toto opatrenie môže považovať za opatrenie štátu  (9). Najnovšia judikatúra (10) poskytla skutočnosti, ktoré je tu potrebné preskúmať.

(80)

Súdny dvor vyhlásil, že niektoré opatrenia financované členmi profesných organizácií z prostriedkov vybraných od ic členov, nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 zmluvy, keďže (a) príspevky boli povinne vyčlenené na financovanie opatrenia; (b) organizácia alebo štátne orgány nemali v žiadnej cvhíli moc voľne disponovať s týmito prostriedkami; (c) opatrenie bolo výlučne opatrením predmetnej profesnej organizácie a nebolo súčasťou štátnej politiky (…).

(81)

Z tejto judikatúry zjavne vyplýva, že ak úloha štátu je výlučne úlohou sprostredkovateľa, keďže nezasahuje do vymedzovania politických volieb profesionálov a v žiadnej chvíli nemôže disponovať vyzbieranými finančnými prostriedkami, ktoré sú povinne vyčlenené na predmetné opatrenie, kritérium štátneho charakteru opatrenia nie je splnené. Preto opatrenia nemusia byť označené za štátnu pomoc.

(82)

V tomto prípade však kritériá uvedené v rozhodnutí Pearle nie sú splnené. Najmä skutočnosť, že štát poskytuje príspevok vo výške 50 % na financovanie tejto propagačno-reklamnej činnosti jasne dokazuje, že táto činnosť predsa je súčasťou štátnej politiky, a preto je potrebné považovať všetky prostriedky používané na jej financovanie za štátne prostriedky vyčlenené na činnosť štátu.

(83)

Opatrenia prinášajú výhody výhradne francúzskym výrobcom likérových vín, a preto sú selektívne.

(84)

Výrobcovia likérových vín získavajú ekonomickú výhodu vo forme financovania rôznych činností (výskumné projekty, technická podpora, rozvoj kvalitných výrobkov, propagácia a reklama). Táto výhodu zlepšuje konkurenčné postavenie príjemcov. Podľa stálej judikatúry Súdneho dvora, zlepšenie konkurenčného postavenia podniku vyplývajúce zo štátnej pomoci vo všeobecnosti poukazuje na porušenie konkurencie voči iným podnikom, ktoré nedostávajú rovnakú podporu (11).

(85)

Táto pomoc môže ovplyvniť výmeny medzi členskými štátmi, keďže zvýhodňuje národnú produkciu na škodu produkcie ostatných členských štátov. Vinárske odvetvie je totiž mimoriadne otvorené konkurencii na úrovni Spoločenstva, čo napokon jasne dokazuje existencia spoločnej organizácie trhov v tomto odvetví.

(86)

Táto tabuľka ukazuje, ako príklad, úroveň obchodných výmen vo vnútri Spoločenstva a vo Francúzsku s vinárskymi výrobkami v rokoch 2001, 2002 a 2003 (12).

(87)

Niektoré plánované opatrenia majú byť realizované mimo Európskej únie. Berúc do úvahy však vzájomnú závislosť trhov, na ktorých pôsobia subjekty Spoločenstva, nie je vylúčené, že by pomoc mohla narušiť konkurenciu vo vnútri Spoločenstva posilnením konkurenčného postavenia subjektov (13), aj keď je pomoc určená na výrobky na vývoz mimo Spoločenstva (14).

(88)

So zreteľom na uvedené, predmetné opatrenia podliehajú článku 87 ods. 1 zmluvy, a za zlučiteľné so zmluvou ich možno prehlásiť, iba ak sa na ne môže vzťahovať niektorá výnimka ustanovená v zmluve.

(89)

Jediná výnimka, ktorá v tomto štádiu prichádza do úvahy, je výnimka podľa článku 87 ods. 3 písm. c), ktorá ustanovuje, že za zlučiteľnú so spoločným trhom možno považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(90)

Na to, aby mohla byť pomoci udelená táto výnimka, predmetná pomoc musí byť v súlade s právnymi predpismi vo veci štátnej pomoci. Komisia overuje in primis uplatňovanie nariadenia Komisie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (15). Ak sa toto nariadenie neuplatňuje, Komisia overuje, či sa môžu uplatňovať iné právne základy, ako napríklad usmernenia alebo rámce Spoločenstva.

(91)

Vzhľadom na to, že plánovaná pomoc nie je obmedzená na malé a stredné podniky, nariadenie (ES) č. 1/2004 sa neuplatňuje. Vo svojom posudku sa preto Komisia oprela o tieto nástroje: (a) usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v poľnohospodárskom odvetví (16) (ďalej len „poľnohospodárske usmernenia“); (b) usmernenia Spoločenstva uplatniteľné na štátnu pomoc na reklamu výrobkov uvedených v prílohe I zmluvy o ES a niektorých výrobkov neuvedených v prílohe I (17) (ďalej len „usmernenia o reklame“) a (c) rámec Spoločenstva upravujúci poskytovanie štátnej pomoci na výskum a rozvoj (18) (ďalej len „rámec“).

(92)

Vzhľadom na to, že plánovaná pomoc má byť aspoň čiastočne financovaná z povinných príspevkov zodpovedajúcich parafiškálnym daniam, Komisia tiež posudzovala spôsoby financovania pomoci.

(93)

Usmernenia Spoločenstva uplatniteľné na štátnu pomoc určenú na reklamu výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o ES (19) (ďalej len usmernenia o reklame) ustanovujú negatívne a pozitívne kritériá, ktoré musia dodržiavať všetky schémy štátnej pomoci. Preto podľa bodov 16 až 30 usmernení nemôže ísť o reklamnú činnosť, ktorá je v rozpore s článkom 28 zmluvy alebo so sekundárnym právom Spoločenstva, a ktorá je nasmerovaná podľa konkrétnych spoločností.

(94)

Francúzske orgány vysvetlili, že akcie nezvýhodnia jednotlivé podniky, že reklama nebude hanobiť ostatné výrobky Spoločenstva, a že neuvedie žiadne znevýhodňujúce porovnávanie za využitia národného pôvodu výrobkov.

(95)

Referencie na národný pôvod musia byť druhotné vzhľadom na hlavný odkaz podaný spotrebiteľom v kampani a nesmú predstavovať hlavný dôvod, pre ktorý sa im odporúča výrobok kúpiť. V tomto prípade je dôležité, aby francúzsky pôvod výrobkov nebol hlavným odkazom pre kampane realizované na francúzskom území.

(96)

Vzorky zaslané francúzskymi orgánmi, ako aj záväzok výslovne prijatý Francúskom na tento účel umožňujú predpokladať, že nebude daný zvláštny dôraz na národný pôvod predmetných výrobkov, a že všetky referencie na pôvod budú druhotné vzhľadom na hlavný odkaz reklamných kampaní.

(97)

Pokiaľ ide o pozitívne kritériá, podľa bodov 31 až 33 usmernení o reklame, výrobky, na ktoré sa realizujú reklamné kampane, musia spĺňať aspoň jednu z týchto podmienok: musí sa jednať o prebytkové poľnohospodárske výrobky alebo nedostatočne využívané výrobky, alebo o nové výrobky alebo o neprebytkové substitučné výrobky, alebo o rozvoj niektorých regiónov, alebo o rozvoj malých a stredných podnikov, alebo o vysoko kvalitné výrobky, vrátene biologických výrobkov.

(98)

Francúzske orgány tiež v tomto smere vysvetlili, že cieľom opatrení bude rozvoj daných regiónov výroby, prostredníctvom predaja ich typických výrobkov. Uspokoja potrebu podporiť sieť malých a stredných podnikov v zameraných geografických zónach: podniky daných vinárskych odvetví sú predovšetkým malé štruktúry, s nízkym počtom zamestnancov, často ešte rodinného typu. Ich cieľom bude tiež rozvíjať výrobky vysokej kvality (CHOP).

(99)

Pokiaľ ide presnejšie o pomoc na reklamu v prospech poľnohospodárskych výrobkov s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením registrovaným Spoločenstvom (20), Komisia, s cieľom zaručiť, že pomoc nebude priznaná výrobcom jednotlivcom, kontroluje, či všetci výrobcovia výrobku krytého označením CHOP, majú rovnaký nárok na pomoc. Znamená to, že reklamné opatrenia sa musia odvolávať na samotné CHOP a nie na akékoľvek logo či štítok, pokiaľ nie sú všetci výrobcovia oprávnení používať ho. Rovnako ak je z praktických dôvodov pomoc vyplatená zoskupeniu výrobcov, Komisia žiada záruky, že pomoc bude skutočne v prospech všetkých výrobcov, či sú členmi zoskupenia alebo nie.

(100)

Francúzske orgány sa zaviazali, že všetci, ktorým bude pomoc priznaná prostredníctvom spoločne realizovaných akcií, budú bez rozdielu výrobcovia výrobku, na ktorý bude robená reklama, ako aj profesionáli z odvetvia zapojení do jeho predaja.

(101)

Pokiaľ ide o určenie stropu pomoci podľa bodu 60 usmernení, reklamná činnosť môže byť financovaná do výšky 50 % zo štátnych zdrojov, pričom zostatok musia vložiť profesné organizácie a medziodborové organizácie, ktorým je pomoc priznaná.

(102)

Francúzske orgány sa zaväzujú, že miera štátneho financovania bude obmedzená na maximálne 50 % činností realizovaných vo veci reklamy vo vnútri Európskej únie. Zostatok musia vložiť prevádzkovatelia daného poľnohospodárskeho odvetvia.

(103)

Činnosti realizované mimo Európskej únie môžu byť financované do výšky 80 %. To sa riadi usmernením prijatým Komisiou (21), podľa ktorého podiel výrobcov na tomto type činností je pojem prevzatý najmä v nariadení Rady (ES) č. 2702/1999 zo 14. decembra 1999, o opatreniach na poskytovanie informácií a na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov v tretích krajinách (22), kde je spracovaná aj otázka spolufinancovanej činnosti. Keďže ide o činnosť, ktorú môže Spoločenstvo realizovať v tretích krajinách, toto nariadenie v článku 9 ustanovuje, že pokiaľ ide o činnosti zamerané na vzťahy s verejnosťou, propagáciu a reklamu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, časť financovania musí zostať na náklady ponúkajúcich organizácií. Pre činnosti trvajúce minimálne dva roky je preto vo všeobecnosti na ich ťarchu minimálne 20 % nákladov, s maximálnou účasťou Spoločenstva vo výške 60 % a účasťou členských štátov 20 %. Vyplýva z toho, že reálne zapojenie prijímateľov do tohto typu činností na minimálnej úrovni 20 % nákladov, je zjavne primerané, aby sa obmedzilo narušovanie konkurencie voči ostatným výrobkom Spoločenstva.

(104)

Francúzske orgány zaslali Komisii vzorky promočných a reklamných aktivít financovaných z oznámenej pomoci, ktoré potvrdili záväzky týchto orgánov.

(105)

Komisia sa uzniesla, že táto pomoc zodpovedá podmienkam stanoveným na úrovni Spoločenstva.

(106)

Pokiaľ ide o výskumnú a pokusnú činnosť, ako aj o činnosť zameranú na šírenie vedeckého pokroku, poľnohospodárske usmernenia v bode 17 stanovujú, že pomoc na výskum a rozvoj je potrebné skúmať v súlade s kritériami formulovanými v rámci Spoločenstva upravujúcom poskytovanie štátnej pomoci na výskum a rozvoj (23). Tento rámec upresňuje, že miera pomoci, ktorá môže dosiahnuť 100 %, je zlučiteľná so spoločným trhom, a to aj v prípade, ak by výskum a rozvoj vykonávali podniky, pokiaľ sú vo všetkých prípadoch splnené štyri podmienky, ktoré uvádza:

(107)

Francúzske orgány sa zaviazali k tomuto:

(108)

Komisia sa uzniesla, že táto pomoc spĺňa podmienky stanovené na úrovni Spoločenstva.

(109)

Poľnohospodárske usmernenia v bode 14 ustanovujú, že tento typ pomoci je povolený až do výšky 100 %, ak je táto pomoc dostupná všetkým oprávneným osobám, ktoré pôsobia v danej oblasti, na základe objektívne stanovených podmienok, a ak celková výška udelenej pomoci nepresahuje 100 000 eur na príjemcu na obdobie troch rokov, alebo v prípade malých a stredných podnikov do výšky 50 % oprávnených nákladov (uplatňuje sa najvyššia suma). Francúzske orgány sa zaviazali dodržiavať tieto podmienky.

(110)

Komisia sa uzniesla, že táto pomoc spĺňa podmienky stanovené na úrovni Spoločenstva.

(111)

Poľnohospodárske usmernenia v bode 13 ustanovujú, že tento typ pomoci je povolený až do výšky 100 %, ak je táto pomoc dostupná všetkým oprávneným osobám, ktoré pôsobia v danej oblasti, na základe objektívne stanovených podmienok, a ak celková výška udelenej pomoci nepresahuje 100 000 eur na príjemcu na obdobie troch rokov, alebo v prípade malých a stredných podnikov do výšky 50 % oprávnených nákladov, pričom sa uplatňuje najvyššia suma. Francúzske orgány sa zaviazali dodržiavať tieto podmienky.

(112)

Komisia sa uzniesla, že táto pomoc spĺňa podmienky stanovené na úrovni Spoločenstva.

(113)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (25) Komisia obyčajne zastáva názor, že financovanie štátnej pomoci prostredníctvom povinných poplatkov môže mať na pomoc vplyv tým, že nadobúda ochranný charakter a presahuje hranice pomoci v pravom slova zmysle. Predmetné príspevky (PDP) sú v podstate povinnými poplatkami. V súlade s touto istou judikatúrou sa Komisia domnieva, že pomoc nemôže byť financovaná prostredníctvom parafiškálnych daní, ktoré rovnako zaťažujú aj výrobky dovážané z iných členských štátov.

(114)

PDP sa vzťahujú na objemy likérových vín CHOP, ktoré sú uvádzané na trh vinármi, liehovarníkmi, obchodníkmi a veľkoobchodníkmi, ktorí pôsobia v príslušnej oblasti výroby vín CHOP. Francúzske orgány tiež vysvetlili, že na rozdiel od daní vybraných na základe smerníc Spoločenstva o spotrebnej dani z alkoholu a alkoholických nápojov, sa medziodborové príspevky, ako ich názov vymedzuje, platia iba za likérové vína s predmetnými CHOP, teda za vína vyrobené výhradne v regiónoch stanovených predpismi, čo znamená, že likérové vína pochádzajúce z ostatných členských štátov im nepodliehajú.

(115)

Pokiaľ ide konkrétne o veľkoobchodníkov, nie je vylúčené, aby predávali aj dovezené výrobky. Francúzske orgány však upresnili, že medziodborovému príspevku platenému veľkoobchodníkmi budú podriadené iba objemy likérových vín CHOP, ktorých sa týka oznámenie, teda Pineau des Charentes, Floc de Gascogne, Pommeau de Normandie a Macvin du Jura. Akýkoľvek objem dovezeného vína je teda vylúčený z platenia tohto príspevku.

(116)

Vzhľadom na to, že jedinými zdaňovanými výrobkami sú domáce likérové vína CHOP, ktoré sú predmetom opatrenia, je možné urobiť uzáver, že žiadne dovážané výrobky nie sú zdaňované.

(117)

Pokiaľ ide o štátnu pomoc financovanú prostredníctvom parafiškálnych daní, Súdny dvor tiež určil ďalšie kritériá, ktoré je tu potrebné preskúmať. V prípade Nygard (26) Súdny dvor rozhodol, že daň musí byť posudzovaná ako porušenie zákazu diskriminácie nariadeného v článku 90 zmluvy, ak výhody, ktoré obnáša pridelenie príjmu zo zdanenia, prinášajú zisk najmä tým zdaneným národným výrobkom, ktoré sú spracovávané alebo predávané na vnútroštátnom trhu, čiastočne kompenzujúc náklady, ktoré im vznikli, a znevýhodňujúc tak vyvážané národné výrobky.

(118)

Pomoc na propagáciu a reklamu, ktorá jediná je financovaná z PDP, prináša sektoru predaja úžitok a môže mať iný význam pre obchodníkov, ktorí by sa orientovali výlučne na predaj mimo Francúzska alebo mimo Európskej únie.

(119)

Francúzske orgány však ubezpečili, že tak národný výbor Pineau des Charentes ako aj medziodborový výbor Floc de Gascogne financujú reklamnú a promočnú činnosť tak vo Francúzsku, ako aj v Európskej únii a v tretích krajnách. Podľa francúzskych orgánov sú ich rozhodnutia v tomto smere prijaté nezávisle ich správnymi radami, kde sú zastúpení všetci aktéri daného sektora.

(120)

Naopak, medziodborová organizácia označení jablčných muštov a medziodborový výbor vín z oblasti Jury vraj v súčasnosti nezamýšľajú financovať činnosti mimo francúzskeho trhu. Podľa francúzskych orgánov však táto orientácia činností na francúzsky trh závisí od politiky samotného sektoru, ktorého prioritou je upevniť svoju pozíciu na vnútroštátnom trhu, keďže predaj likérových vín do cudziny ešte nie je bežnou obchodnou praxou. Francúzske orgány ubezpečujú, že táto orientácia nie je nevýhodná pre žiadneho obchodníka, pretože predaj mimo francúzskeho trhu je stále okrajový, a neexistujú obchodníci špecializujúci sa na predaj na vývoz.

(121)

V každom prípade sa francúzske orgány zaviazali, že vyvážané výrobky nebudú mať menšie výhody z akcií financovaných prostredníctvom medziodborových príspevkov ako výrobky predávané na území štátu.

(122)

Komisia berie na vedomie tento záväzok a usudzuje, že z informácií, ktoré Francúzsko poskytlo, nevyplývajú skutočnosti, ktoré by v súčasnosti svedčili o diskriminácii vyvážaných likérových vín.

(123)

Komisia však upozorňuje francúzske orgány na dôsledky rozhodnutia Nygard vo veci diskriminácie medzi vyvážanými výrobkami a výrobkami predávanými na území štátu. Súdny dvor konkrétne rozhodol, že je úlohou vnútroštátneho súdnictva stanoviť mieru prípadnej diskriminácie, ktorá dolieha na výrobky. Na tento účel musí počas referenčného obdobia kontrolovať finančnú ekvivalenciu medzi celkovými sumami získanými z národných výrobkov predávaných na vnútroštátnom trhu na základe predmetnej dane a výhradnými výhodami týchto výrobkov.

(124)

Je potrebné tu pripomenúť, že štátnu pomoc, ktorá niektorými zo svojich podmienok porušuje iné ustanovenia zmluvy, nemožno uznať za zlučiteľnú so spoločným trhom. V tomto prípade Komisia preskúmala oprávnenosť sťažnosti AEVP vyslovenej proti pomoci N 703/95, pokiaľ ide o možné porušenie článku 90 zmluvy. Komisia napokon poznamenáva, že AEVP nepredložila žiadne pripomienky v rámci tohto konania.

(125)

Článok 90 zmluvy ustanovuje, že „žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky“.

(126)

V tomto prípade je úroveň spotrebnej dane uplatniteľná na likérové vína vo Francúzsku rovnaká pre francúzske vína a pre vína pochádzajúce z iných členských štátov.

(127)

O diskriminačnú vnútornú daň v rozpore s článkom 90 zmluvy by išlo iba za predpokladu, že by daň platená francúzskymi výrobcami bola čiastočne kompenzovaná pomocou, ktorá je vyhradená tým istým výrobcom takým spôsobom, že celú uvedenú daň by museli platiť iba nefrancúzski výrobcovia.

(128)

Je potrebné najprv uviesť, že dane nespadajú do rozsahu pôsobnosti ustanovení zmluvy o štátnej pomoci, pokiaľ nepredstavujú spôsob financovania pomocného opatrenia a nie sú neoddeliteľnou súčasťou tejto pomoci.

(129)

Z toho vyplýva, že daň z likérových vín neovplyvňuje posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej pomoci, a preto tu má byť skúmaná, len ak existuje dostatočné prepojenie medzi touto daňou a pomocnými opatreniami.

(130)

Rozhodnutie Súdneho dvora z 13. januára 2005 v prípade Streekgewest Westelijk Noord-Brabant (27), vynesené po začatí konania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy voči pomoci, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, ujasnilo okolnosti, za ktorých je potrebné usudzovať, že existuje dostatočné prepojenie medzi daňou a pomocným opatrením takým spôsobom, že možno predpokladať, že daň je neoddeliteľnou súčasťou pomoci.

(131)

Bod 26 odôvodnení uvedeného rozhodnutia najmä presne určuje, že na to, aby bolo možné považovať daň alebo časť dane za neoddeliteľnú súčasť pomocného opatrenia, musí nevyhnutne existovať nútený vzťah viazanosti medzi daňou a pomocou podľa príslušných vnútroštátnych predpisov, v tom zmysle, že výnos z dane priamo ovplyvňuje výšku pomoci a, v dôsledku toho, posúdenie zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom.

(132)

V prípade Streekgewest Súdny dvor rozhodol, že aj keď pre potreby odhadu rozpočtu členského štátu existuje kompenzácia medzi zvýšením dane a výhodou (pomocou), samotná táto okolnosť nie je dostačujúca na preukázanie existencie núteného vzťahu medzi daňou a výhodou (28).

(133)

V tomto prípade Francúzsko uviedlo, že príjmy z dane sú prevádzané do všeobecného rozpočtu štátu a že neexistuje žiadny právny predpis umožňujúci kompenzáciu spotrebnej dane zaplatenej výrobcami likérových vín. Okrem toho žiadna z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, nedokazuje opak. Na základe tohto zistenia môže teda Komisia prijať záver, že neexistuje nútený vzťah viazanosti medzi výnosom z dane z likérových vín a pomocou poskytnutou na tie isté výrobky, a to bez nutnosti dokazovať neexistenciu prípadného vzájomného kvantitatívneho vzťahu medzi sumami vybranými Francúzskom a sumami vynaloženými v rámci schémy pomoci.

(134)

Komisia zároveň konštatuje, že číselné tabuľky, ktoré Francúzsko poskytlo po začatí konania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy, dokazujú, že neexistuje žiadny vzájomný kvantitatívny vzťah medzi výnosmi z dane z rôznych výrobkov a pomocou poskytnutou pre tieto výrobky.

(135)

Vzhľadom na to, že neexistuje dostatočné prepojenie medzi daňou a navrhovanou pomocou, nie je potrebné posudzovať vplyvy tejto dane na zlučiteľnosť oznámených opatrení so spoločným trhom, najmä vzhľadom na článok 90 zmluvy, v rámci konania ustanoveného pre štátnu pomoc v článku 88 zmluvy.

(136)

So zreteľom na uvedené sa Komisia uzniesla, že na pomoc navrhovanú Francúzskom možno uplatniť výnimku podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy a možno ju uznať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/49

(1)

Komisia dostala 24. marca 2003 sťažnosť týkajúcu sa viacnásobného údajného poskytnutia štátnej pomoci pre Schneider Technologies AG (ďalej len „Schneider AG“). V prípade sťažovateľa, Gebrüder Schneider GmbH & Co. KG, ide o holdingovú spoločnosť, ktorá vlastnila podiely v Schneider AG a ktorá patrí dvom bratom rodiny Schneiderovcov.

(2)

Komisia 14. júla 2004 rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v záležitosti troch pôžičiek z Bayrische Landesanstalt für Aufbaufinanzierung (ďalej len „LfA“), ako aj dvoch pôžičiek na výskum a vývoj (V&V), ktoré poskytla nadácia Bayrische Forschungsstiftung (ďalej len „BFS“). Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev22. februára 2005 (2). Komisia vyzvala všetky zúčastnené strany, aby vyjadrili pripomienky k pravdepodobnej pomoci. Pripomienky tretích strán neboli predložené (3). Nemecko na začatie konania vo veci formálneho zisťovania odpovedalo listami zo 16. a 24. septembra 2004, ktoré boli doručené v dňoch odoslania.

(3)

Komisia požiadala 6. septembra 2005 o ďalšie informácie. Nemecko poslalo svoju odpoveď listom z 5. októbra 2005 (doručený 6. októbra 2005). Ďalšie informácie boli odoslané 6. februára 2006 (doručené 7. februára 2006).

(4)

Schneider AG bol veľký nemecký podnik so sídlom v Türkheime, Bavorsko, ktorý vyrábal farebné televízory. Okrem svojej výrobnej činnosti sa podnik v 90. rokoch zapojil do ambiciózneho projektu zameraného na vývoj technológie laserových displejov, ktorý sľuboval ostrejší obraz, vyšší svetelný výkon, neobmedzenú veľkosť obrazovky a flexibilitu projekčnej plochy. Obidve oblasti činnosti prevzali v období rokov 2000 – 2002 dve novozaložené dcérske spoločnosti Schneider AG, konkrétne Schneider Electronics AG (ďalej len „SE“), ktorá prevzala výrobu televízorov, a Schneider Laser Technologies AG (ďalej len „SLT“).

(5)

LfA, ktorej úlohou je regionálna podpora hospodárstva, vlastnila od roku 1998 podiely v Schneider AG. V roku 1999 a 2000 bola LfA s 35,6 % podielom najväčším podielovým vlastníkom. Lehman Brothers, súkromná investičná banka, vlastnila 26,6 % podielov, Gebr. Schneider GmbH & Co. KG 14,6 % a iní súkromní investori 23,2 %.

(6)

V danom období trh mimoriadne priaznivo hodnotil šance Schneider AG na dosiahnutie úspechu, keďže jej patrila vedúca úloha vo vývoji technológie laserových displejov. V období medzi rokmi 1998 a 2000 stúpol kurz akcií spoločnosti Schneider takmer o desaťnásobok; z roku 1999 na rok 2000 približne o dvaapolnásobok. Pozitívne očakávania od budúcnosti podniku mal aj druhý najväčší investor, Lehman Brothers, ako to dokazuje aj jedna štúdia z apríla 2000, kde sa predpovedali zisky pre odvetvie zábavnej elektroniky od konca roku 2000 a pre technológie laserových displejov od posledného štvrťroka 2001. Lehman Brothers kúpil od polovice roka 1999 do polovice roka 2000 [...] (*1) akcií od LfA.

(7)

Výkonnosť podniku sa však nevyvíjala v súlade s očakávaniami. SE vyrábal televízory nízkej kvality a nedokázal konkurovať hlavne lacným výrobkom, dovážaným z Ázie. Keďže odbor televízory neprinášal zisk, Schneider AG chýbali prostriedky pre SLT, aby mohla pokračovať vo vývoji laserovej technológie a tak sa stalo, že vývoj napredoval oveľa pomalšie, ako sa pôvodne očakávalo. Prvý prototyp bol k dispozícii až v máji 2000, oveľa neskôr ako sa plánovalo, a bol vhodný len na priemyselné použitie. Do roku 2002 podnik nevyvinul výrobok, ktorý by sa hodil pre súkromných odberateľov, čo bolo vlastne ekonomickým cieľom SLT.

(8)

V marci 2002 sa začali tri samostatné konkurzné konania proti Schneider AG a jej dvom dcérskym spoločnostiam. Správca konkurznej podstaty predal majetok Schneider AG a SE čínskemu elektronickému podniku TCL, a majetok SLT zasa Jenoptik Laser, Optik, Systeme GmbH (ďalej len „LOS“). TCL a LOS boli podniky, ktoré predložili najvyššie ponuky.

(9)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti týchto dvoch opatrení.

(10)

Tri pôžičky LfA boli súčasťou celkovej koncepcie, na ktorej sa na jeseň 1999 dohodli LfA, Lehman Brothers, sťažovateľ a združenie bánk. Nemecko uviedlo, že podnik v roku 1998 zaznamenal straty po tom, ako sa neúspešne pokúšal zvýšiť odbyt televíznych prijímačov prostredníctvom špecializovaného maloobchodu. Vedenie sa preto rozhodlo podnik reštrukturalizovať a rozšíriť oblasť OEM. Na financovanie reštrukturalizácie, prefinancovanie výroby pre veľké objednávky a krytie strát podnik potreboval likviditu.

(11)

Prvá pôžička LfA („pôžička 1“) vo výške 2,1 mil. EUR bola poskytnutá v septembri 1999 s úrokovou sadzbou [...] %. Druhá pôžička LfA („pôžička 2“) vo výške 5,1 mil. EUR bola schválená takisto v septembri 1999, s úrokovou sadzbou [...] %. Tretia pôžička („pôžička 3“) vo výške 5,6 mil. EUR bola poskytnutá vo februári 2000 s úrokovou sadzbou [...] %. Splatnosť prvých dvoch pôžičiek bola určená na jeden rok, pôžička 3 bola na obdobie do 31. decembra 2001 a mala teda splatnosť takmer dva roky.

(12)

V septembri 2000 boli prvé dve pôžičky predĺžené do 30. septembra 2002, teda o ďalšie dva roky, so súčasným zvýšením úrokovej sadzby: pre pôžičku 1 na [...] % a pre pôžičku 2 na [...] %. V decembri 2000 bola predĺžená aj pôžička 3 do 30. septembra 2002 a úroková sadzba sa zvýšila na [...] %.

(13)

Ako prostriedky zabezpečenia pôžičky 1 slúžili hlavne hypotekárne dlhy, globálne odstúpenie pohľadávok a zabezpečovací prevod vlastníctva tovarov. Toto zabezpečenie však bolo v poradí splatnosti až za pohľadávkami združenia bánk, ktorých pôžičky existovali už predtým. Pôžičky 2 a 3 boli poskytnuté bez ďalšieho zabezpečenia. Nemecko uviedlo, že namiesto zabezpečenia sa dohodla vyššia úroková sadzba. Skutočná hodnota zabezpečenia bola pre LfA ako spoločníka Schneider AG veľmi nízka, pretože podľa nemeckého práva by sa pôžička spoločníkom s najväčšou pravdepodobnosťou (§ 30 GmbHG) hodnotila ako doplatok k základnému imaniu.

(14)

Súkromní partneri prispeli k celkovej koncepcii nasledovne:

(15)

Bayrische Forschungsstiftung (BFS) poskytla v rokoch 1994 a 1997 spoločnosti Schneider AG dve dotácie v celkovej výške 9 050 121,88 EUR (4).

(16)

Prvá dotácia vo výške 6 498 468,68 EUR (5) zo 16. decembra 1994 slúžila na financovanie projektu „Technológia laserového displeja“ (ďalej len „projekt 1“). Táto dotácia bola poskytnutá vo viacerých dávkach počas trvania projektu, t. j. medzi januárom 1995 a júnom 1997. Oprávnené náklady činili 12 484 972,74 EUR, intenzita pomoci dosiahla 48,9 %.

(17)

Projekt 1 mal vytvoriť základ pre nové pracovné metódy pri projektovaní farebných obrazov s vysokou rozlišovacou schopnosťou pre rôzne oblasti použitia a vyvinúť vedecko-technologický základ pre jednotlivé komponenty neskorších systémov.

(18)

Pri poskytovaní pomoci sa vychádzalo z nasledujúcich projektových nákladov (*2):

(19)

Nemecko potvrdilo, že náklady vznikli v priamej súvislosti s výskumným projektom.

(20)

V súlade s dohodami o poskytovaní dotácií boli výsledky projektu prezentované širokej verejnosti a stali sa všeobecne dostupné.

(21)

Okrem toho BFS financovala na 100 % jeden výskumný projekt univerzity vo Würzburgu na tému „Modrý laser“. Projektové náklady predstavovali 0,26 mil. EUR. Projekt 1 a projekt „Modrý laser“ boli na želanie BFS vzájomne prepojené, lebo nadácia si od toho sľubovala transfer vedeckého know-how.

(22)

Druhá dotácia vo výške 2 551 653,20 EUR bola schválená 23. júla 1997. Slúžila na financovanie projektu „Technológia laserového displeja – Systémová integrácia a prototypy“ (ďalej len „projekt 2“), ktorý nadväzoval na projekt 1. Táto dotácia bola poskytnutá vo viacerých dávkach počas trvania projektu, t. j. medzi aprílom 1997 a septembrom 1999. Oprávnené náklady boli vypočítané na 5 103 293,22 EUR, takže intenzita pomoci dosahovala 50 %.

(23)

V rámci projektu 2 sa mali ďalej rozvíjať výsledky projektu 1; okrem toho sa mal uskutočniť pokus integrovať jednotlivé komponenty do celkového systému. Okrem toho práce zahŕňali pokusy s výrobou obrazu pomocou pikosekundových impulzných laserov, s laserovou odolnosťou jednotlivých komponentov a s miniaturizáciou monochronizovaných laserových systémov.

(24)

Pri poskytovaní pomoci sa vychádzalo z nasledujúcich projektových nákladov:

(25)

Nemecko potvrdilo, že náklady vznikli v priamej súvislosti s výskumným projektom.

(26)

V súlade s dohodami o poskytovaní dotácií boli výsledky projektu prezentované širokej verejnosti a stali sa všeobecne dostupné. Užívateľské práva museli byť na požiadanie poskytnuté za trhových podmienok.

(27)

Pokiaľ ide o uvedené tri pôžičky, Komisia najprv zastávala názor, že tieto pôžičky sú so všetkou pravdepodobnosťou zlučiteľné so zásadami konania trhovo orientovaného investora. Na záverečné hodnotenie jej však chýbali presnejšie informácie. Okrem toho Komisia pochybovala, či obidva projekty laserových technológií boli zlučiteľné s pravidlami Spoločenstva pre poskytovanie pomoci.

(28)

Komisia nedostala žiadne pripomienky tretích strán.

(29)

Vo svojom stanovisku k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania Nemecko argumentuje, že v prípade poskytnutia pôžičiek nejde o štátnu pomoc, pretože sú zlučiteľné so zásadami konania trhovo orientovaného investora.

(30)

V stanovisku k dotáciám výskumu a vývoja Nemecko uviedlo, že podľa jeho názoru možno obidva projekty považovať za priemyselný výskum a dotácie až do výšky 50 % oprávnených nákladov sú teda zlučiteľné s predpismi pre poskytovanie dotácií výskumu a vývoja, ktoré boli v platnosti v čase poskytnutia jednotlivých dotácií. Pokiaľ ide o projekt 2, Nemecko vyhlásilo, že názov projektu „Systémová integrácia a prototyp“ je zavádzajúci, pretože cieľom projektu bol presnejší výskum jednotlivých komponentov projektu.

(31)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je akákoľvek štátna alebo zo štátnych prostriedkov poskytnutá pomoc, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu, ak poškodzuje obchod medzi členskými štátmi. V snahe zistiť, či je pôžička spoločníka, ktorý je štátnou inštitúciou, štátnou pomocou v zmysle článku 87 Zmluvy o ES, je potrebné preskúmať, či by trhovo orientovaný investor poskytol za podobných okolností pôžičku s porovnateľnými podmienkami.

(32)

Podľa názoru Komisie existuje veľa argumentov, ktoré hovoria, že tri poskytnuté pôžičky nie sú štátnou pomocou, pretože boli v súlade so zásadou trhovo orientovaného investora. Po prvé, podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, nebolo za okolností, aké vládli v rokoch 1999 a 2000, hospodársky nerozumné poskytnúť Schneider AG pôžičky s úrokovými sadzbami medzi [...] %, [...] % a [...] % (referenčná úroková sadzba Komisie: 4,76 %), ktoré boli neskôr zvýšené na [...] %,[...] % a [...] % (referenčná úroková sadzba Komisie: 5,7 %). Viera trhu v budúce zisky Schneider AG – hlavne vďaka vedúcemu postaveniu v odbore laserových technológií – sa prejavila napríklad v tom, že kurz akcie Schneider stúpol v období 1998 – 2000 takmer desaťnásobne a strategická investičná banka Lehman Brothers kúpila po veľmi pozitívnej štúdii v tomto období ďalších [...] akcií Schneider AG. V júli 2000 bolo približne 50 % základného imania spoločnosti vo vlastníctve 40 strategických investorov. Po druhé, LfA sa správala podstatne opatrnejšie ako súkromný majiteľ podielov Lehman Brothers. Lehman Brothers zvýšil základné imanie spoločnosti Schneider AG v decembri 1999 o 25 mil. EUR a bol vedúcim investorom pri zvýšení kapitálu vo februári 2000 o ďalších 46 mil. EUR. Odhliadnuc od svojej účasti na zvýšení kapitálu vo februári v hodnote približne 8,74 mil. EUR (ktorú už rozhodnutie o začatí konania hodnotilo ako zlučiteľnú s konaním trhovo orientovaného investora) LfA poskytla ďalších 12,8 mil. EUR výlučne vo forme úročených návratných pôžičiek. Po tretie, úrokové sadzby LfA boli vyššie ako úrokové sadzby združenia bánk, a to tak pri pôvodnom schvaľovaní pôžičiek (september 1999 a február 2000), ako aj pri ich neskoršom predlžovaní (september a december 2002).

(33)

Okrem toho existujú aj naďalej určité pochybnosti o druhu pôžičiek. Vychádzajúc z úlohy LfA, spočívajúcej v podpore regionálneho hospodárstva, a na základe existujúcich informácií Komisia nemôže vylúčiť, že investícia mala za cieľ preklenúť ťažké obdobie firmy Schneider AG a zachrániť pracovné miesta v regióne. Tiež nie je jasné, či vyššie úrokové sadzby boli dostatočné na to, aby vykompenzovali chýbajúce prostriedky zabezpečenia. Schneider AG bola v kritickej finančnej situácii a nedalo sa vylúčiť, že laserová technológia môže zlyhať. Je ťažko posúdiť, či by vyššie úroky postačili na pokrytie tohto rizika.

(34)

Podľa názoru Komisie môže otázka, či v prípade pôžičiek LfA ide o štátnu pomoc alebo nie, naďalej zostať otvorená. Aj keby sa pôžičky klasifikovali ako nezlučiteľná štátna pomoc, negatívne rozhodnutie s požadovaním ich vrátenia by bolo bezpredmetné, keďže už neexistuje podnik, ktorý bol údajnou štátnou pomocou priamo alebo nepriamo zvýhodnený:

(35)

Príjemcom pomoci bola z formálneho hľadiska Schneider AG. SE a SLT boli založené až po poskytnutí pôžičiek, nedá sa však vylúčiť, že boli pôžičkami zvýhodnené. Konkurzné konanie proti trom podnikom firmy Schneider sa začalo v marci 2002 a všetky tri podniky boli zrušené. Dlh z pôžičiek sa prirátal ku konkurznej podstate.

(36)

Majetok troch podnikov predal správca konkurznej podstaty pod dohľadom konkurzných súdov. Komisia zastáva názor, že za jednotlivé majetkové predmety bola zaplatená trhová cena, takže z výhody získanej pomocou neprofitoval žiadny z kupujúcich.

(37)

Verejné finančné prostriedky poskytla spolková krajina Bavorsko prostredníctvom BFS. Financovanie pochádzalo teda z verejných zdrojov a je ich potrebné pripočítať štátu. Schneider AG získala financovaním časti projektu 1 a projektu 2, realizovaných zo strany SLT, výhodu. Keďže zábavná elektronika je predmetom vzájomného obchodu medzi členskými štátmi, existuje nebezpečenstvo, že opatrenie naruší hospodársku súťaž a nepriaznivo ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. Pri dotáciách projektov 1 a 2 ide teda o štátnu pomoc.

(38)

Naproti tomu, v prípade financovania projektu „Modrý laser“, realizovaného na univerzite vo Würzburgu, nejde podľa názoru Komisie o štátnu pomoc. Projekt sa týkal základného výskumu, ktorý mal za cieľ všeobecné rozšírenie vedeckých a technických poznatkov. Podľa bodu 2.2 rámca Spoločenstva pre výskum a vývoj z roku 1986 (7) (v roku 1994, v čase poskytnutia dotácií, bol v platnosti), sa podpora základného výskumu normálne nepovažuje za štátnu pomoc. „Vo výnimočných prípadoch, kedy sa tento výskum uskutočňuje v osobitných podnikoch alebo v ich prospech, však Komisia nemôže vylúčiť možnosť, že na poskytnutú pomoc sa vzťahuje článok 92 ods. 1 [teraz 87 ods. 1].“ O takýto prípad však nejde. Projekt sa neuskutočnil pre firmu Schneider. Žiadosť o podporu bola podaná nezávisle od univerzity Würzburg a dotácie boli vyplatené priamo univerzite. Podľa oznámenia, ktoré poslalo Nemecko Komisii, neboli výsledky univerzitného výskumu pre Schneider AG relevantné, pretože podnik mal svoje vlastné predstavy o riešení problémov v súvislosti s modrým laserom. Schneider AG realizovala svoju výskumnú a vývojovú činnosť nezávisle od projektu „Modrý laser“ a výsledky univerzitného projektu nevyužila pre svoje vlastné riešenie. Obidva projekty boli prepojené na želanie BFS, ktorá si od toho sľubovala synergické efekty, ktoré napokon nenastali.

(39)

Dotácie na výskum a vývoj treba hodnotiť podľa rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc výskumu a vývoju (ďalej len „rámec Spoločenstva“) z roku 1986 (8), resp. 1996 (9), podľa čoho je štátna pomoc základnému výskumu, priemyselnému (základnému) výskumu a predkonkurenčnému vývoju povolená.

(40)

Projekt 1 možno považovať za priemyselný základný výskum v zmysle prílohy 1 k rámcu Spoločenstva pre výskum a vývoj z roku 1986 (10). Cieľom výskumnej činnosti bolo získanie úplne nových poznatkov v oblasti projekcie farebných obrazov s vysokou rozlišovacou schopnosťou pre rôzne oblasti použitia prostredníctvom nových teoretických a experimentálnych prác a tiež vytvorenie vedeckého a technologického základu pre jednotlivé komponenty budúceho systému laserového displeja.

(41)

BFS podporila projekt v rozsahu 48,98 %, t. j. intenzita pomoci neprekročila 50 %, čo je platný prah pre priemyselný základný výskum.

(42)

Komisia dospela k názoru, že pomoc výskumu a vývoju mala stimulačný efekt, keďže bez štátnej podpory by sa projekt nebol uskutočnil. Projekt bol spojený s mimoriadne vysokým technickým a hospodárskym rizikom, technológia bola veľmi inovatívna; vyžadoval základný výskum a vysoké vstupy. Potvrdila to externá štúdia, ktorú si nechala urobiť BFS predtým, ako rozhodla o dotáciách. Oslovení experti zastávali názor, že kvôli vysokej komplexnosti a náročným cieľom sa projekt dá realizovať len so značnou podporou. Za vysoké technické riziko sa považovala presná reprodukcia obrazu. Experti okrem toho potvrdili, že táto celkom nová technológia nastolila veľký počet jednotlivých problémov, ktoré sa dali riešiť len v rámci intenzívneho, koncentrovaného a finančne dobre zabezpečeného výskumno-vývojového projektu.

(43)

Pokiaľ ide o projekt 2, Nemecko tvrdilo, že aj tento projekt treba považovať za základný výskum (11). Podľa údajov Nemecka zodpovedala charakteristika prác v rámci tohto projektu napriek jeho zavádzajúcemu názvu („Systémová integrácia a prototypy“) horeuvedenej definícii. Nemecko uviedlo, že cieľom projektu bol ďalší vývoj jednotlivých komponentov technológie. Z tohto dôvodu BFS považovala projekt bezvýhradne za priemyselný výskum. Okrem toho bol prvý prototyp vyvinutý až niekoľko mesiacov po ukončení projektu 2, pričom prototyp bol určený na priemyselné, nie na komerčné využitie, ako sa pôvodne plánovalo. Vlastný predkonkurenčný vývoj sa uskutočnil až po skončení projektu 2 a bez ďalšieho verejného financovania.

(44)

Komisia dáva na zváženie, či sa projekt aspoň čiastočne nedá považovať za predkonkurenčný vývoj (12). Podpora by sa obmedzila na 25 % alebo by podľa bodu 5.5 a bodu 5.9 rámca Spoločenstva pre výskum a vývoj z roku 1996 musela zodpovedať váženým prostriedkom povolenej intenzity pomoci. Podľa názoru Komisie by integrácia jednotlivých komponentov do celkového systému mohla vyhovovať definícii predkonkurenčného vývoja. Okrem toho bol prvý prototyp vyvinutý iba pár mesiacov po ukončení projektu 2, čo svedčí o tom, že projekt mal za cieľ vývoj prvého prototypu.

(45)

Podrobnejšia analýza tejto otázky by však bola bezpredmetná, keďže prípadná nezlučiteľná pomoc by už nemohla nepriaznivo ovplyvniť trh. Dotácie na výskum a vývoj boli poskytnuté pre Schneider AG. SE a SLT boli založené až neskôr. Je veľmi nepravdepodobné, že by výrobca televízorov SE profitoval z pomoci na výskum a vývoj určenej výskumu laserovej technológie, ktorá bola v plnej miere poskytnutá dohodnutým spôsobom. SLT by bola mohla z pomoci profitovať. Podniky však boli medzičasom zrušené, dotácie na výskum a vývoj pripočítané ku konkurznej podstate (13) a majetok predaný za trhové ceny (pozri odôvodnenie 36).

(46)

Komisia zastáva názor, že technologické a hospodárske riziko pri projekte 2 bolo ešte veľmi vysoké a SLT by nebola mohla realizovať projekt bez podpory zo strany BFS. Tak ako už prvý projekt, aj druhý mal značne inovatívny charakter a vyžadoval značné vstupy.

(47)

Komisia konštatuje, že pomoc na výskum a vývoj vo výške 6 498 468,68 EUR pre projekt 1 a 50 % pomoci na výskum a vývoj pre projekt 2, čo predstavuje 1 275 826,60 EUR, je zlučiteľná s predpismi Spoločenstva o poskytovaní pomoci.

(48)

Pokiaľ ide o tri pôžičky v celkovej výške 12,8 mil. EUR a 50 % pomoci na výskum a vývoj pre projekt 2, predložené informácie podľa názoru Komisie nepostačujú na to, aby sa mohlo urobiť záverečné hodnotenie. Rozhodujúca otázka, či v prípade pôžičiek išlo o štátnu pomoc a do akej miery projekt 2 slúžil priemyselnému výskumu, však môže ostať otvorená. Prípadnú nezlučiteľnú štátnu pomoc nemožno vymáhať naspäť, pretože po zrušení všetkých skutočných či potenciálnych príjemcov pomoci a po predaji ich majetku za trhové ceny by pomoc už nemohla nepriaznivo ovplyvniť trh.

Komisia preto dospela k záveru, že začaté konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, ktoré sa týkalo troch pôžičiek a časti projektu 2, je bezpredmetné,

6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/56

(1)

Toto opatrenie bolo oznámené Komisii na základe písomnej žiadosti útvarov Komisie listom z 19. apríla 2001. Keďže opatrenie bolo v tom čase už zrealizované, pomoc sa zaevidovala do zoznamu neohlásenej pomoci (pomoc č. NN 32/01).

(2)

Ďalšie informácie obsahoval list z 13. februára 2002, doručený 18. februára 2002, list z 5. júla 2002, doručený 9. júla 2002, a list z 5. decembra 2002, doručený 10. decembra 2002. Okrem toho sa 25. júna 2002 uskutočnilo rokovanie v priestoroch generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo.

(3)

V liste z 2. októbra 2003, SG (2003) D/232035, Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí začať kvôli tomuto opatreniu konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (pomoc č. C 60/2003).

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany predložiť pripomienky k uvedenej pomoci.

(5)

Listami z 18. novembra 2003, doručeným 25. novembra 2003, listom z 23. decembra 2003, doručeným 5. januára 2004, a listom z 12. februára 2004, doručeným 17. februára 2004, zúčastnené strany, resp. nemecké regionálne orgány, ktoré pomoc poskytli, zaslali Komisii svoje stanoviská.

(6)

Nemecko poslalo svoje stanovisko Komisii listom z 5. novembra 2003, doručeným 6. novembra 2003.

(7)

Listom zo 7. marca 2005, doručeným 9. marca 2005, Nemecko poslalo Komisii doplňujúce stanovisko, v ktorom požiadalo o posúdenie opatrenia podľa článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1860/2004 zo 6. októbra 2004 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (3).

(8)

Príspevok na nákup obchodných podielov pre vinohradníkov v spolkovej krajine Porýnie-Falcko.

(9)

Opatrenie sa uskutočnilo na základe týchto 4 smerníc:

Förderrichtlinie zur Gewährung von Zuschüssen aus Mitteln des Landkreises Bernkastel-Wittlich zur Förderung von Winzern, die einer Winzergenossenschaft beitreten. (Smernica o poskytovaní príspevkov z prostriedkov okresu Bernkastel-Wittlich na podporu vinárov vstupujúcich do vinárskeho družstva.)

Förderrichtlinie zur Gewährung von Zuschüssen aus Mitteln des Landkreises Cochem-Zell zur Förderung von Winzern, die einer Winzergenossenschaft/Erzeugergemeinschaft beitreten. (Smernica o poskytovaní príspevkov z prostriedkov okresu Cochem-Zell na podporu vinárov vstupujúcich do vinárskeho družstva/výrobného spoločenstva.)

Förderrichtlinie zur Gewährung von Zuschüssen aus Mitteln des Landkreises Trier-Saarburg zur Förderung von Winzern, die einer Winzergenossenschaft/Erzeugergemeinschaft beitreten. (Smernica o poskytovaní príspevkov z prostriedkov okresu Trier-Saarburg na podporu vinárov vstupujúcich do vinárskeho družstva/výrobného spoločenstva.)

Mitteilung der Verbandsgemeinde Schweich, die Zuschüsse des Landkreises Trier-Saarburg zur Förderung von Winzern, die einer Winzergenossenschaft/Erzeugergemeinschaft beitreten, zu erhöhen. (Oznámenie združenia obcí Schweich o zvýšení príspevkov okresu Trier-Saarburg na podporu vinárov vstupujúcich do vinárskeho družstva/výrobného spoločenstva.)

(10)

Smernica okresnej správy Bernkastel-Wittlich obsahuje pomoc na kúpu obchodných podielov určitého družstva, konkrétne družstva Moselland. Smernice okresnej správy Cochem-Zell obsahujú podobné ustanovenia, ktoré v praxi viedli k tomu, že predmetom pomoci sa stali výlučne obchodné podiely družstva Moselland. Smernice okresnej správy Trier-Saarburg a združenia obcí Schweich nie sú špecificky zamerané na určitý podnik, ale všeobecne na družstvá, resp. výrobné spoločenstvá, vytvorené v súlade s nemeckým zákonom o štruktúre trhu.

(11)

Účelom opatrenia bolo zvýšiť podiel výkupu hrozna výrobnými spoločenstvami a znížiť podiel voľného predaja sudového vína, t. j. vína, ktoré sa nepredáva prostredníctvom výrobných spoločenstiev. Zámer mal prispieť k cenovej stabilizácii na trhu so sudovým vínom. Súčasne sa tým mali dlhodobo vyradiť z prevádzky výrobné kapacity vínnych pivníc súkromných vinárov, najmä v malých vinárskych podnikoch pestovateľskej oblasti Mosel-Saar-Ruwer.

(12)

Z pomoci sa vinárskym podnikom hradila časť nákladov na získanie obchodných podielov vo vinárskych družstvách, resp. výrobných spoločenstvách (ďalej len „výrobné spoločenstvá“). Podmienkou poskytnutia pomoci bolo, aby sa vinár zaviazal, že počas 5 rokov podiely nepredá. Okrem toho podnik musel vstúpiť do výrobného spoločenstva s vinohradom, ktorý obhospodaroval, a všetko vypestované hrozno, resp. mušt alebo víno, musel dodávať výrobnému spoločenstvu. Ďalej sa podnik musel zaviazať, že znefunkční príslušné výrobné zariadenia vínnych pivníc.

(13)

Pomoc sa poskytla vo forme priamych dotácií a vo forme úrokových zvýhodnení pri úveroch na kapitálovom trhu.

(14)

Náklady na získanie jedného obchodného podielu predstavovali normálne 293,99 EUR. Ak sa náklady na obchodný podiel znížili, adekvátne sa znížila aj dotácia.

(15)

V prepočte na jeden obchodný podiel sa poskytli tieto dotácie:

(16)

Príspevky spoločenstva obcí Schweich sa vyplatili dodatočne (kumulatívne) k platbám vykonaným v okrese Landkreis Trier-Saarburg.

(17)

V okrese Cochem-Zell sa poskytla úroková zľava z úverov na nákup obchodných podielov až do výšky 4,95 % na obdobie maximálne štyroch rokov.

(18)

V roku 2000 sa uskutočnili tieto platby pre výrobné spoločenstvá:

(19)

V roku 2000 sa celkove vyplatilo 155 460 EUR. Opatrenie sa financovalo z prostriedkov okresných správ, resp. z prostriedkov obce Schweich.

(20)

Platnosť opatrenia v okrese Cochem-Zell bola štvorročná (2000 až 2003). Ostatné schémy pomoci boli obmedzené na rok 2000.

(21)

Pomoc sa vyplácala priamo výrobným spoločenstvám, ktoré následne predávali obchodné podiely vstupujúcim vinárom a vinárskym podnikom so zľavou.

(22)

Vinári a vinárske podniky v jednotlivých okresoch tak mohli získať obchodné podiely vo výrobných spoločenstvách za znížené náklady.

(23)

Výrobné spoločenstvá mohli vďaka tomuto opatreniu zvýšiť svoje vlastné imanie a zabezpečiť si prísun surovín.

(24)

Po predbežnom zisťovaní bolo toto opatrenie klasifikované ako prevádzková pomoc pre vinárske podniky a výrobné spoločenstvá, ktorá nie je zlučiteľná so Spoločným trhom. Na základe toho Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania.

(25)

Útvary Komisie dostali sťažnosť v súvislosti so zavedením predmetnej schémy pomoci. Sťažovateľ poukazoval na to, že vďaka pomoci si vinári mohli lacnejšie zakúpiť obchodné podiely v tamojších výrobných spoločenstvách. A výrobné spoločenstvá si tým okrem navýšenia vlastného imania zabezpečili aj zásobovanie surovinami na mušty a víno. Konkurencia môže byť poškodená pri nákupe muštov a surového vína.