30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 394/1

(1)

Určité dvojstranné a regionálne dohody uzatvorené medzi pobrežnými štátmi, napríklad Helsinský dohovor z roku 1992 a Barcelonský dohovor z roku 1976, zabezpečujú vzájomnú pomoc v prípade znečistenia mora.

(2)

Nariadenie (ES) č. 1406/2002 (3) zriadilo Európsku námornú bezpečnostnú agentúru (ďalej len „agentúra“) s cieľom zabezpečiť vysokú, jednotnú a efektívnu úroveň námornej bezpečnosti a predchádzať znečisťovaniu životného prostredia plavidlami.

(3)

Nariadenie (ES) č. 724/2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1406/2002, zverilo agentúre nové úlohy v oblastiach predchádzania znečisťovaniu životného prostredia a boja proti znečisťovaniu životného prostredia, spôsobeného plavidlami ako odozvu na nedávne nehody vo vodách Spoločenstva, najmä na nehody ropných tankerov „Erika“ a „Prestige“.

(4)

Na účely vykonania týchto nových úloh predchádzania znečisťovaniu životného prostredia a boja proti znečisťovaniu životného prostredia prijala Správna rada agentúry 22. októbra 2004 Akčný plán pripravenosti a boja proti znečisťovaniu životného prostredia, v ktorom sú stanovené činnosti agentúry v rámci boja proti znečisťovaniu životného prostredia a cieľom ktorého je optimálne využívanie finančných zdrojov, ktoré má agentúra k dispozícii (ďalej len „akčný plán“).

(5)

Činnosť boja proti znečisťovaniu životného prostredia, tak ako je vymedzená v akčnom pláne, sa týka činností v oblasti informácii, spolupráce a koordinácie a najmä poskytnutia operatívnej pomoci členským štátom zabezpečením, na požiadanie, dodatočných plavidiel určených na boj proti znečisťovaniu životného prostredia, na boj proti znečisťovaniu ropnými látkami a proti iným druhom znečistenia, napríklad proti znečisteniu spôsobenému nebezpečnými a škodlivými látkami. Agentúra by mala venovať osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú považované za najohrozenejšie, pričom sa nesmie zanedbať žiadna oblasť, ktorá pomoc potrebuje.

(6)

Činnosť agentúry v tejto oblasti by nemala zbavovať pobrežné štáty zodpovednosti za zabezpečenie toho, aby mali k dispozícii vhodný mechanizmus reakcie na znečistenie, a mala by byť v súlade s existujúcimi opatreniami spolupráce medzi členskými štátmi alebo skupinami členských štátov v tejto oblasti. V prípade znečistenia mora by mala agentúra poskytnúť postihnutému štátu/postihnutým štátom pomoc, pod vedením ktorého/ktorých by sa mali vykonávať operácie v rámci odstraňovania znečistenia.

(7)

V súlade s akčným plánom zohráva agentúra aktívnu úlohu pri vývoji ústrednej satelitnej snímacej služby na sledovanie, včasné odhalenie znečistenia a identifikáciu plavidiel, ktoré sú zaň zodpovedné. Tento nový systém zlepší dostupnosť údajov a účinnosť boja proti znečisťovaniu spôsobeného plavidlami.

(8)

Dodatočné prostriedky, ktoré má poskytnúť agentúra členským štátom, by mali byť poskytnuté prostredníctvom mechanizmu Spoločenstva v oblasti zákrokov pomoci civilnej ochrany, vrátane náhodného znečistenia mora, ktorý bol ustanovený rozhodnutím Rady 2001/792/ES, Euratom (4).

(9)

Na dôkladné zabezpečenie akčného plánu a posilnenie prevencie a boja proti znečisťovaniu životného prostredia plavidlami rozšírením súčasných činností v rámci boja proti znečisťovaniu životného prostredia, by mal byť agentúre poskytnutý stabilný a cenovo efektívny systém financovania najmä operatívnej pomoci členským štátom.

(10)

Preto je potrebné poskytnúť primeranú finančnú záruku na financovanie úloh, ktoré boli agentúre zverené v oblasti boja proti znečisťovaniu a ďalších pridružených činností na základe viacročného záväzku. Výška ročného príspevku Spoločenstva by sa mala určiť v súlade s platnými postupmi.

(11)

Sumy, ktoré sa majú vyčleniť na financovanie boja proti znečisťovaniu životného prostredia, by mali pokryť obdobie rokov 2007 až 2013 v súlade s novým finančným rámcom.

(12)

Na implementáciu akčného plánu by teda malo byť stanovené finančné krytie pokrývajúce to isté obdobie.

(13)

Suma uvedeného finančného krytia by sa mala chápať ako minimum potrebné na uskutočnenie úloh, ktoré boli agentúre zverené v rámci boja proti znečisťovaniu spôsobenému plavidlami.

(14)

S cieľom optimalizovať záväzky a zohľadňovať akékoľvek zmeny s prihliadnutím na činnosti v rámci boja proti znečisťovaniu životného prostredia spôsobeného plavidlami je potrebné zabezpečiť neustále monitorovanie potrieb, podniknúť konkrétne kroky, a tak umožniť úpravu ročných finančných záväzkov.

(15)

Správna rada agentúry by teda mala preskúmať rozpočtové záväzky na základe správy, ktorú pripravuje výkonný riaditeľ, a potrebné úpravy zahrnúť do rozpočtu agentúry. Nariadenie (ES) č. 1406/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

a)

„agentúra“ znamená Európsku námornú bezpečnostnú agentúru zriadenú nariadením (ES) č. 1406/2002;

b)

„regionálne dohody“ znamenajú dvojstranné a regionálne dohody uzatvorené medzi pobrežnými štátmi s cieľom poskytovania vzájomnej pomoci v prípade znečistenia mora;

c)

„ropné látky“ znamenajú ropu vo všetkých formách vrátane surovej nafty, palivovej nafty, kalu, ropného odpadu a rafinovaných výrobkov, ako je stanovené v Medzinárodnom dohovore o pohotovosti, zásahoch a spolupráci z roku 1990;

d)

„nebezpečné a škodlivé látky“ znamenajú všetky látky okrem ropných látok, ktoré môžu byť po vypustení do morského prostredia nebezpečné pre ľudské zdravie, poškodzujú živé zdroje a morský život, poškodzujú pobrežné zariadenia alebo rušivo vplývajú na ďalšie legitímne využívanie mora, ako stanovuje Protokol o pohotovosti, zásahoch a spolupráci v prípadoch znečistenia nebezpečnými a škodlivými látkami z roku 2000.

a)

informácií a zhromažďovania, analyzovania a rozširovania najlepších postupov, techník a inovácií, napríklad nástrojov na monitorovanie vyprázdňovania nádrží, v oblasti boja proti znečisťovaniu životného prostredia spôsobeného plavidlami;

b)

spolupráce a koordinácie a poskytovania technickej a vedeckej pomoci členským štátom a Komisii v rámci činností stanovených v príslušných regionálnych dohodách;

c)

operatívnej pomoci a podpory, na požiadanie, prostredníctvom ďalších prostriedkov, ako napr. pohotovostných plavidiel a zariadení určených na boj proti znečisťovaniu životného prostredia, akcií členských štátov v prípade náhodného, alebo úmyselného znečisťovania životného prostredia spôsobeného plavidlami.

a)

V článku 10 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

b)

V článku 15 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 394/5

(1)

Mobilita vo vzdelávaní a v odbornej príprave je neoddeliteľnou súčasťou slobody pohybu osôb – základnej slobody, ktorú chráni zmluva – a jedným z hlavných cieľov činnosti Európskej únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, vychádzajúcim zo spoločných hodnôt a rešpektovania rozmanitosti. Predstavuje základný nástroj na vytváranie skutočného európskeho priestoru celoživotného vzdelávania, na podporu zamestnanosti, znižovanie chudoby a pomoc pri podpore aktívneho európskeho občianstva.

(2)

Mobilita zbližuje občanov a zlepšuje vzájomné porozumenie. Podporuje solidaritu, výmenu myšlienok a lepšie znalosti o rozličných kultúrach, ktoré tvoria Európu, čím napomáha hospodárskej, sociálnej a regionálnej súdržnosti.

(3)

Zintenzívnenie európskej mobility a výmen na účely vzdelávania a odbornej prípravy a podujatia ako Európsky rok mobility pracovníkov 2006 zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní lisabonského cieľa, aby sa z Európy stala do roku 2010 najinovatívnejšia a najkonkurencieschopnejšia znalostná ekonomika.

(4)

Stanovenie lepšieho rámca pre mobilitu na účely vzdelávania a odbornej prípravy v Európskej únii pomôže prispievať k dosiahnutiu znalostnej ekonomiky, ktorá má ústredný význam pre tvorbu pracovných príležitostí, trvalo udržateľný rozvoj, výskum a inovácie v členských štátoch.

(5)

Na zlepšenie kvality a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe je potrebné, aby všetky zúčastnené strany vrátane verejných orgánov vo zvýšenej miere podporovali mobilitu v rámci Európskej únie.

(6)

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2001/613/ES z 10. júla 2001 o mobilite v rámci Spoločenstva pre študentov, účastníkov odbornej prípravy, dobrovoľníkov, učiteľov a školiteľov (4) bolo prvé odporúčanie prijaté s cieľom zjednodušiť činnosť Spoločenstva na podporu mobility.

(7)

Činnosť skupiny odborníkov vytvorenej Komisiou v súlade s bodom III. písm. a) uvedeného odporúčania a prvá správa o pokračovaní činnosti vykazujú pokrok, ktorý sa dosiahol na vnútroštátnej a európskej úrovni, pokiaľ ide o mobilitu na účely vzdelávania a odbornej prípravy, a poukazujú na potrebu sústrediť sa nielen na zvyšovanie mobility z kvantitatívneho hľadiska, ale predovšetkým na zlepšenie jej kvality.

(8)

Tento cieľ možno uskutočňovať okrem iného prijatím charty kvality mobility vo forme odporúčania, ustanovujúcej pre túto oblasť súbor zásad, ktoré by sa vykonávali na dobrovoľnom základe.

(9)

Európska charta kvality mobility (ďalej len „charta“) by tiež mala zohľadňovať osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím a znevýhodnených skupín.

(10)

Charta by mala pomôcť zvýšiť výmeny, uľahčiť uznávanie období venovaných vzdelávaniu sa alebo odbornej príprave a uznávanie titulov a kvalifikácií a vytvoriť vzájomnú dôveru, aby sa zlepšila a posilnila spolupráca medzi príslušnými orgánmi, organizáciami a všetkými stranami zúčastnenými na mobilite. Pozornosť by sa mala venovať otázke prenosnosti pôžičiek, grantov a dávok sociálneho zabezpečenia.

(11)

Cieľom charty je doplniť, ale nie nahradiť, osobitné ustanovenia načrtnuté v Erasmus charte študenta.

(12)

Orgány by mali všetkým študentom a osobám zúčastneným na odbornej príprave, organizáciám a iným zúčastneným stranám zapojeným do mobility v krajinách pôvodu a v hostiteľských krajinách pohotovo poskytnúť chartu v ich príslušnom jazyku a táto by mala slúžiť ako základný referenčný rámec.

(13)

Výhody mobility vo veľkej miere závisia od kvality praktických ustanovení: informácie, príprava, podpora a uznávanie skúseností a kvalifikácie, ktorú účastníci nadobudli počas štúdia a v rámci odbornej prípravy. Zúčastnené osoby a organizácie môžu významne zlepšiť jej hodnotu prostredníctvom dôkladného plánovania a vhodného vyhodnocovania.

(14)

Europass (5) je mimoriadne užitočný nástroj na rozvoj mobility zlepšením transparentnosti a uznávania.

(15)

Je žiaduce, aby sa zásady ustanovené v charte vzťahovali nielen na samotné obdobie mobility, ale aj na obdobia pred ňou a po nej.

(16)

Študijný plán by sa mal vypracovať vopred. Nevyhnutná je tiež všeobecná príprava účastníkov zohľadňujúca jazykovú prípravu. V tomto ohľade by mali poskytnúť pomoc príslušné orgány a organizácie.

(17)

Všetky administratívne a finančné otázky, napríklad aká finančná podpora je dostupná, kto znáša náklady a pokrýva poistenie v hostiteľskej krajine, by sa mali vyriešiť pred odchodom.

(18)

Pokiaľ ide o obdobie strávené v zahraničí, kvalita mobility sa môže zlepšiť vytvorením systémov akým je napríklad tútorstvo pre účastníkov.

(19)

Podrobný a jasný opis všetkých kurzov alebo odbornej prípravy, na ktorých sa účastník zúčastňoval v hostiteľskej krajine, vrátane trvania kurzov alebo odbornej prípravy, by mali uľahčiť ich uznanie pri návrate do domácej krajiny.

(20)

Transparentnosť a dobrá administratíva si vyžadujú jasné vymedzenie zúčastnených strán zodpovedných za každú fázu a činnosť programu mobility.

(21)

S cieľom zabezpečiť celkovú kvalitu mobility je žiaduce zabezpečiť slobodu pohybu pre všetkých občanov Európskej únie a aby sa zásady ustanovené v charte a príslušné odporúčania v čo najvyššej miere uplatňovali na všetky druhy mobility na účely vzdelávania sa alebo profesionálneho rozvoja: vzdelávanie alebo odborná príprava; formálne alebo neformálne učenie sa vrátane dobrovoľníckych prác a projektov; krátke alebo dlhé obdobia mobility; školské vzdelávanie, vyššie vzdelávanie alebo vzdelávanie súvisiace so zamestnaním; opatrenia v súvislosti s celoživotným vzdelávaním.

(22)

Vzhľadom na rozmanitosť povahy a trvania činností spojených s mobilitou môžu členské štáty prispôsobiť vykonávanie charty okolnostiam, a to prispôsobiť ju konkrétnym situáciám a programom. Členské štáty môžu považovať niektoré body za povinné a iné za nepovinné.

(23)

Keďže ciele tohto odporúčania nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tohto odporúčania ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto odporúčanie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

1.

prijali a podporovali využívanie priloženej charty ako prostriedku na podporu osobného a profesionálneho rozvoja;

2.

podávali správy o ich vykonávaní tohto odporúčania a všetkých doplňujúcich opatreniach, ktoré sa môžu rozhodnúť prijať na podporu mobility, a to najmä v súvislosti s jej kvalitatívnymi stránkami, v rámci svojich národných príspevkov k pracovnému programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010, začínajúc druhým rokom po prijatí tohto odporúčania;

3.

naďalej úzko spolupracovali a koordinovali svoje činnosti s cieľom odstrániť prekážky, ktoré priamo alebo nepriamo bránia mobilite občanov Európskej únie;

4.

poskytovali primeranú podporu a vhodnú infraštruktúru pre mobilitu na účely vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zvýšiť úroveň vzdelávania a odbornej prípravy svojich občanov;

5.

prijali všetky kroky potrebné na podporu mobility s cieľom zabezpečiť všetkým ľahké porozumenie a dostupnosť všetkých relevantných informácií, napríklad prostredníctvom sprievodného materiálu o mobilite alebo zoznamu podporných organizácií, a zlepšiť podmienky mobility;

1.

podporovala uplatňovanie charty národnými agentúrami a ďalšími organizáciami, ktoré pracujú v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mobility;

2.

pokračovala v spolupráci s členskými štátmi a sociálnymi partnermi tak, aby mohlo dochádzať k výmene užitočných informácií a skúseností, pokiaľ ide o vykonanie opatrení uvedených v tomto odporúčaní;

3.

v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi zlepšila alebo vypracovala štatistické údaje o mobilite na účely vzdelávania a odbornej prípravy s ohľadom na rodové hľadisko;

4.

považovala toto odporúčanie a odporúčanie 2001/613/ES za jeden celok a aby preto zahrnula dvojročné správy v ňom požadované do všeobecných správ o pracovnom programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010.

30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 394/10

(1)

Európska rada na zasadaní v Lisabone (23. – 24. marca 2000) dospela k záveru, že európsky rámec by mal definovať nové základné zručnosti, ktoré sa majú zabezpečiť prostredníctvom celoživotného vzdelávania ako kľúčové opatrenie pri odpovedi Európy na globalizáciu a na transformáciu na znalostné ekonomiky a zdôraznila, že ľudia sú najdôležitejším kapitálom Európy. Odvtedy sa tieto závery pravidelne opätovne zdôrazňovali, a to aj na zasadaniach Európskej rady v Bruseli (20. – 21. marca 2003 a 22. – 23. marca 2005) a v obnovenej Lisabonskej stratégii, ktorá bola schválená v roku 2005.

(2)

Na zasadaniach Európskej rady v Štokholme (23. – 24. marca 2001) a v Barcelone (15. – 16. marca 2002) boli schválené konkrétne budúce ciele európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy a pracovného programu (pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010) s cieľom dosiahnuť ich do roku 2010. Tieto ciele zahŕňajú rozvíjanie zručností pre znalostnú spoločnosť a osobitné ciele na podporu jazykového vzdelávania sa, rozvoja podnikavosti a celkovú potrebu posilniť európsky rozmer vo vzdelávaní.

(3)

Oznámenie Komisie s názvom „Realizácia európskeho priestoru celoživotného vzdelávania“ a následné uznesenie Rady z 27. júna 2002 o celoživotnom vzdelávaní (4) určili ustanovenie „nových základných zručností“ ako prioritu a zdôraznili, že celoživotné vzdelávanie musí pokrývať vzdelávanie sa od predškolského až do dôchodkového veku.

(4)

V kontexte zlepšovania výsledkov Spoločenstva v súvislosti so zamestnanosťou zdôraznila Európska rada na svojich zasadaniach v Bruseli (v marci a decembri 2003) potrebu rozvíjať celoživotné vzdelávanie s osobitným dôrazom na aktívne a preventívne opatrenia pre nezamestnané a neaktívne osoby. Toto vychádzalo zo správy pracovnej skupiny pre zamestnanosť, v ktorej sa zdôraznila potreba schopnosti ľudí prispôsobiť sa zmene, dôležitosť začlenenia sa ľudí na trh práce a kľúčová úloha celoživotného vzdelávania.

(5)

V máji 2003 prijala Rada európske referenčné úrovne („referenčné ukazovatele“) a vyjadrila tak záväzok k merateľnému zlepšeniu celkových európskych výsledkov. Tieto referenčné úrovne zahŕňajú gramotnosť v čítaní, predčasné opustenie školskej dochádzky, dosiahnutie úplného stredoškolského vzdelávania a účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní a sú úzko spojené s rozvojom kľúčových kompetencií.

(6)

V správe Rady o rozsiahlejšej úlohe vzdelávania, ktorú Rada prijala v novembri 2004, sa zdôraznilo, že vzdelávanie prispieva k zachovávaniu a obnove spoločného kultúrneho prostredia v spoločnosti a k oboznamovaniu sa so základnými spoločenskými a občianskymi hodnotami, ako je občianstvo, rovnosť, tolerancia a rešpekt, a je osobitne dôležité v čase, keď všetky členské štáty čelia otázke, ako riešiť zväčšujúcu sa sociálnu a kultúrnu rozmanitosť. Dôležitou súčasťou úlohy vzdelávania pri posilňovaní sociálnej súdržnosti je navyše i umožnenie ľuďom zapájať sa do pracovného života a zotrvať v ňom.

(7)

Správa, ktorú prijala Komisia v roku 2005, o pokroku pri plnení lisabonských cieľov pre vzdelávanie a odbornú prípravu ukázala, že pri znižovaní percenta nízkej gramotnosti v čítaní u detí vo veku 15 rokov alebo pri zvyšovaní miery dosiahnutia úplného stredoškolského vzdelávania nedošlo k žiadnemu pokroku. Určitý pokrok sa zaznamenal pri znižovaní predčasného opustenia školskej dochádzky, ale pri súčasnej miere sa európske referenčné úrovne prijaté na rok 2010, ktoré prijala Rada na zasadaní v máji 2003, nedosiahnu. Účasť dospelých na vzdelávaní sa nezvyšuje dostatočne rýchlo, aby sa dosiahla referenčná úroveň na rok 2010 a údaje dokazujú, že ľudia s nízkymi zručnosťami sa v menšej miere zúčastňujú na ďalšej odbornej príprave.

(8)

Rámec aktivít pre celoživotný rozvoj kompetencií a kvalifikácií, ktorý prijali európski sociálni partneri v marci 2002, zdôraznil potrebu podnikov prispôsobovať svoje štruktúry čoraz rýchlejšie s cieľom udržať si konkurencieschopnosť. Zvýšená tímová práca, menej členitá hierarchia, prenášanie zodpovednosti a väčšia potreba súbežného spracovávania úloh vedú k rozvoju vzdelávacích organizácií. V súvislosti s tým predstavuje schopnosť organizácií určovať kompetencie, mobilizovať ich a uznávať a podporovať ich rozvoj u všetkých zamestnancov základ pre nové stratégie týkajúce sa konkurencieschopnosti.

(9)

Maastrichtská štúdia o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave z roku 2004 uvádza značný rozdiel medzi úrovňami vzdelávania, ktoré vyžadujú nové pracovné miesta, a úrovňami vzdelávania, ktoré dosahuje európska pracovná sila. Táto štúdia ukazuje, že viac ako tretina európskej pracovnej sily (80 miliónov osôb) je vybavená nízkymi zručnosťami, zatiaľ čo podľa odhadov až takmer 50 % nových pracovných miest bude do roku 2010 vyžadovať vysokoškolskú úroveň kvalifikácie, približne 40 % bude vyžadovať úplné stredoškolské vzdelanie a len približne 15 % bude vhodných pre ľudí so základným vzdelaním.

(10)

Spoločnou správou Rady a Komisie o pracovnom programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010, prijatou v roku 2004, sa posilnila potreba zabezpečiť, aby boli všetci občania vybavení kompetenciami, ktoré potrebujú v rámci stratégií členských štátov v oblasti celoživotného vzdelávania. S cieľom podporiť a uľahčiť reformu sa v správe navrhuje rozvinúť spoločné európske referencie a zásady a priorita sa kladie na rámec kľúčových kompetencií.

(11)

Európsky pakt mládeže priložený k záverom zo zasadania Európskej rady v Bruseli (22. a 23. marca 2005) zdôraznil potrebu podporovať rozvoj spoločného súboru základných zručností.

(12)

Potreba vybaviť mladých ľudí potrebnými kľúčovými kompetenciami a zlepšiť úrovne dosahovaného vzdelania predstavuje neoddeliteľnú súčasť integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť na obdobie 2005 – 2008, ktoré schválila Európska rada v júni 2005. Usmernenia pre zamestnanosť predovšetkým vyzývajú, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy prispôsobili požiadavke nových kompetencií tým, že sa v reformných programoch členských štátov lepšie definujú profesionálne potreby a kľúčové kompetencie. Usmernenia pre zamestnanosť ďalej požadujú, aby bolo zabezpečené uplatňovanie rodového hľadiska a rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach a aby sa dosiahla v Európskej únii v priemere 70 % miera celkovej zamestnanosti a aspoň 60 % zamestnanosť žien.

(13)

Toto odporúčanie by malo prispieť k rozvoju kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy orientovaných na budúcnosť a prispôsobených potrebám európskej spoločnosti podporovaním a dopĺňaním akcií členských štátov pri zabezpečovaní toho, aby ich systémy počiatočného vzdelávania a odbornej prípravy ponúkali všetkým mladým ľuďom prostriedky na rozvíjanie kľúčových kompetencií v takej miere, ktorá ich vybaví pre život v dospelosti, a ktorá bude predstavovať základ pre ďalšie vzdelávanie a profesionálny rast a dospelí tak budú schopní rozvíjať a aktualizovať svoje kľúčové kompetencie pomocou poskytovania koherentného a všeobecného celoživotného vzdelávania. Toto odporúčanie by malo poskytnúť aj spoločný európsky referenčný rámec pre kľúčové kompetencie pre tých, ktorí tvoria politiku, poskytujú vzdelávanie a odbornú prípravu, pre sociálnych partnerov a samotných učiacich sa s cieľom uľahčiť vnútroštátne reformy a výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou v rámci pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a s cieľom dosiahnuť dohodnuté európske referenčné úrovne. Odporúčanie by malo navyše podporiť ďalšie súvisiace politiky ako politiku zamestnanosti a sociálnu politiku a ďalšie politiky, ktoré ovplyvňujú mládež.

(14)

Keďže ciele tohto odporúčania, a to podpora a dopĺňanie akcií členských štátov pomocou vytvorenia spoločného referenčného bodu, ktorý podporuje a uľahčuje vnútroštátne reformy a ďalšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto odporúčanie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov, nakoľko ponecháva jeho vykonanie na členské štáty,

1.

aby počiatočné vzdelávanie a odborná príprava ponúkali mladým ľuďom prostriedok na rozvoj kľúčových kompetencií v takej miere, ktorá ich vybaví pre život v dospelosti, a ktorá bude predstavovať základ pre ďalšie vzdelávanie a profesionálny rast;

2.

aby sa poskytli vhodné opatrenia pre tých mladých ľudí, ktorí v dôsledku znevýhodnenia spojeného so vzdelaním, spôsobeného osobnými, sociálnymi, kultúrnymi alebo ekonomickými okolnosťami, potrebujú osobitnú podporu, aby mohli naplniť svoj vzdelávací potenciál;

3.

aby boli dospelí schopní rozvíjať a aktualizovať svoje kľúčové kompetencie počas celého života a aby sa osobitná pozornosť venovala cieľovým skupinám určeným za prioritné v celoštátnom, regionálnom a/alebo miestnom kontexte, ako sú napríklad jednotlivci, ktorí si potrebujú aktualizovať svoje zručnosti;

4.

aby bola k dispozícii vhodná infraštruktúra na pokračovanie vo vzdelávaní a odbornej príprave dospelých vrátane učiteľov a školiteľov, postupov schvaľovania a hodnotenia, opatrení zameraných na zabezpečenie rovnakého prístupu k celoživotnému vzdelávaniu i na trh práce a podpory pre učiacich sa, ktorá zohľadňuje odlišné potreby a schopnosti dospelých;

5.

koherenciu poskytovania vzdelávania a odbornej prípravy dospelých pre jednotlivých občanov prostredníctvom úzkeho prepojenia na politiku zamestnanosti a sociálnu politiku, kultúrnu politiku, inovačnú politiku a ďalšie politiky, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí, a prostredníctvom spolupráce so sociálnymi partnermi a ďalšími zúčastnenými stranami.

1.

prispievať k úsiliu členských štátov rozvíjať svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy a vykonávať a šíriť toto odporúčanie vrátane používania referenčného rámca ako referencie na uľahčenie vzájomnej výmeny skúseností a výmeny osvedčených postupov a na ďalší rozvoj a podávanie správ o pokroku prostredníctvom dvojročných správ o pokroku dosiahnutom pri pracovnom programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010;

2.

používať referenčný rámec ako referenciu pri realizácii programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zabezpečiť, aby tieto programy podporovali získavanie kľúčových kompetencií;

3.

podporovať širšie používanie referenčného rámca v súvisiacich politikách Spoločenstva, a najmä pri uskutočňovaní politiky zamestnanosti, mládeže a kultúrnej a sociálnej politiky, a rozvíjať ďalšie prepojenia so sociálnymi partnermi a ďalšími organizáciami, ktoré pracujú v týchto oblastiach;

4.

preskúmať dosah referenčného rámca v kontexte pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a do 18. decembra 2010 podať Európskemu parlamentu a Rade správu o získaných skúsenostiach a dôsledkoch pre budúcnosť.