21.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/1

(1)

V liste zo 4. augusta 2003 sa Komisia obrátila so žiadosťou o informácie týkajúce sa kontroly štátnej pomoci v Poľsku, a to prípadnej pomoci na reštrukturalizáciu príjemcu. Nato záležitosť prerokovali útvary Komisie a poľské orgány na rôznych technických rokovaniach a bola predmetom intenzívnej výmeny listov medzi Komisiou a Poľskom.

(2)

23. januára 2004 konzultant zodpovedný za nezávislé hodnotenie programu reštrukturalizácie v Poľsku v súlade s Protokolom č. 8 predložil Komisii svoj posudok v uvedenej záležitosti.

(3)

V liste z 19. mája 2004 Komisia informovala Poľsko, že rozhodla v súvislosti s pomocou o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES a navrhla predloženie stanovených informácií.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky týkajúce sa pomoci.

(5)

V liste z 26. júna 2004 Poľsko odpovedalo na položené otázky. Poľsko taktiež požiadalo Komisiu o prijatie rozhodnutia podľa bodu 10 Protokolu č. 8, aby tak získalo súhlas k zmene Programu reštrukturalizácie hutníctva železa a ocele v Poľsku.

(6)

Komisia dostala pripomienky zainteresovaných strán a odoslala ich Poľsku v liste z 27. septembra 2004.

(7)

V liste z 22. novembra 2004 Poľsko odpovedalo na pripomienky zainteresovaných strán. Nato sa útvary Komisie niekoľkokrát stretli s poľskými orgánmi. Dodatočné informácie boli definitívne poskytnuté v liste z 8. júna 2005.

(8)

Príjemca pomoci, výrobca ocele spoločnosť Huta Częstochowa S. A. (ďalej nazývaný len „HCz“, pozri bod 2 písm. a)), je ohrozeným podnikom. V októbri 2002 HCz prenajala svoj výrobný majetok novému podniku – Huta Stali Częstochowa Sp. z o.o. (ďalej len „HSCz“, pozri bod 2 písm. b)).

(9)

Záležitosť sa týka dvoch druhov pomoci – finančnej reštrukturalizácie HCz (pozri bod 3) a niekoľkých iných prostriedkov priamej pomoci (pozri bod 4).

(10)

„Reštrukturalizácia“ prebiehala v troch etapách, pričom z hľadiska kontroly štátnej pomoci bola predmetom záujmu iba posledná etapa. Prvý pokus o reštrukturalizáciu, uskutočnený v novembri 2001 v rámci súdneho vyrovnacieho konania, skončil neúspechom. V súvislosti s tým musela HCz podať v októbri 2002 návrh na začatie konkurzného konania. Vo februári 2003, podľa nových právnych predpisov, dostala HCz súhlas na realizáciu reštrukturalizácie, čo sa stalo dôvodom pre zastavenie konkurzného konania. Plán reštrukturalizácie predpokladá rozdelenie aktív medzi rôzne podniky a predaj podnikov alebo majetku. Jeden podnik získa aktíva spojené s výrobou ocele, aby mohol splatiť dlhy veriteľom z civilno-právnej oblasti (bankám a verejným poskytovateľom služieb), a iné podniky predovšetkým pozemky na splatenie dlžnej sumy vo vzťahu k verejnoprávnym veriteľom (dlhy voči verejným orgánom, ako sú napríklad dane). Okrem toho sa predajú ostatné pobočky HCz kvôli obsluhe verejnoprávnych a civilno-právnych pohľadávok, ktoré sa nezaraďujú do reštrukturalizácie.

(11)

HCz je druhým najväčším výrobcom ocele v Poľsku. Vyrába predovšetkým legované plechy quarto (3), druh hotovej ocele, ktoré predstavujú viac ako 60 % jej predaja. Výrobok sa používa na výrobu lodí a v stavebníctve.

(12)

Prvý závod HCz bol založený v rokoch 1896 – 1902. V súčasnosti k HCz patrí pomerne moderná zlieváreň ocele a valcovňa hrubých plechov, v ktorej sa nachádza elektrická pec, zariadenie na odlievanie s neprerušovanou prevádzkou a valcovacia stolica na hrubé plechy s nástrojmi na konečné úpravy. Nominálna výrobná kapacita zlievárne ocele (vyrábajúca polotovary, tzv. bramy) predstavuje 700 000 ton a valcovne (spracovávajúcej polotovary na hotové výrobky) – okolo 780 000 ton.

(13)

HCz je majiteľom 14 dcérskych spoločností, ktoré jej poskytujú dodatočné služby. Medzi ne patrí výrobca rúrok Rurexpol Sp. z o.o. (4), koksovňa Koksownia Sp. z o.o., a elektroenergetický podnik Elsen Sp. z o.o. V roku 2002 zamestnávala HCz a jej filiálky približne 5 000 osôb.

(14)

Poľské ministerstvo financií je 100 % vlastníkom HCz. Základný kapitál spoločnosti je 370 mil. PLN (asi 70 mil. EUR (5). Účtovná hodnota aktív spoločnosti k 31. decembru 2003 sa rovnala 768,5 miliónov PLN (t.j. cca 160 mil. EUR).

(15)

Od leta 2001 sa HCz nachádza v ťažkej finančnej situácii. Keďže nebola schopná splácať svoj dlh (ktorý ku koncu roka 2003 dosahoval okolo 1,4 miliardy PLN, čo je asi 310 mil. EUR) prevažná časť jej majetku, ku ktorému patria všetky aktíva v oblasti výroby ocele, sú založené v prospech hlavných veriteľov.

(16)

V 11. novembra 2001 podala HCz návrh na začatie súdneho vyrovnania, ktoré odročuje záväzky HCz splácať dlhy. Vyrovnacie konanie má za úlohu reštrukturalizáciu podniku prostredníctvom čiastkového umorenia zadlženia zo strany veriteľov. V októbri 2002 súd zrušil platnosť vyrovnacieho konania, pretože veritelia nesúhlasili s reštrukturalizačnými opatreniami. Podľa poľských orgánov sa vyrovnacie konanie nenaplnilo, pretože veritelia požadovali od HCz úhradu celého dlhu z pomoci poskytnutej zo strany štátu.

(17)

Dňa 28. októbra 2002 HCz podala návrh na začatie konkurzného konania. Podľa poľských právnych predpisov bola HCz po ukončení vyrovnacieho konania povinná požiadať o konkurzné konanie, pretože nemohla splatiť svoje dlhy vymáhané v čase skončenia vyrovnacieho konania. Od toho času HCz prenajala svoj výrobný majetok a skončila s výrobou ocele, pôsobí len ako holdingová spoločnosť svojich dcérskych spoločností a v súčasnosti pozostáva iba z riadiaceho orgánu zloženého asi zo 40 osôb.

(18)

V dôsledku konkurzného konania voči HCz vznikol z dôvodu udržania nepretržitej výroby vo firme a bez rizika, že by konkurzný správca v priebehu konkurzného konania pozastavil činnosť, nový hospodársky subjekt HSCz, ovládaný spoločnosťou Towarzystwo Finansowe Silesia Sp. z o.o. (ďalej len „TFS“, spoločnosť s ručením obmedzeným pôsobiaca v oblasti produkcie oceľových výrobkov, v ktorej má väčšinový podiel ministerstvo financií).

(19)

Dňa 28. októbra 2002 si HSCz od HCz prenajala zariadenie potrebné na výrobu ocele (v tom oceliareň, valcovňu hrubých plechov, koksovňu a niektoré základné služby). Zmluva o nájme stanovuje, že HSCz musí platiť […] (6) mil. PLN mesačne za prenájom a preberie od HCz 2 057 zamestnancov (aktuálny stav je 1 950).

(20)

V nájomnej zmluve sa HSCz priznáva odročenie platby za prenájom na 14 mesiacov. Hoci v zmluve nie sú jednoznačne určené úhrady úrokov za toto odročenie, boli 30. novembra 2004 vypočítané zákonné úroky z omeškania v čiastke […] PLN, ktorú musela HSCz zaplatiť spoločnosti HCz.

(21)

TFS odovzdala HSCz iba minimálny požadovaný kapitál vo výške 50 000 PLN. Aby mohla pôsobiť na trhu bez obežného kapitálu, skrátila HSCz dobu splatnosti pohľadávok na približne 15 dní a predĺžila dobu splatnosti svojich záväzkov nad 50 dní. To bolo možné vďaka tomu, že všetci hlavní dodávatelia (s jednou výnimkou) súhlasili a akceptovali túto dobu splatnosti pohľadávok, aby si HSCz udržali ako svojho hlavného klienta. V skutočnosti mnoho dodávateľov uzatvorilo takzvané bártrové dohody, podľa ktorých sa za surovinu, zvlášť za šrot, platilo hotovými výrobkami, ako je oceľový plech určený na predaj osobitným koncovým odberateľom. Tieto podniky pozorne sledovali výrobu a účtovníctvo HSCz, a za riziko, ktoré nesú požadovali, aby tieto činnosti boli značne ziskové.

(22)

Dodatočné zaistenie sa požadovalo iba za záväzky za dodávky energií podnikom Polskie Sieci Energetyczne S.A. (ďalej len „PSE“) vo forme podpisu troch garančných zmlúv na čiastku […] mil. PLN na každú zmluvu zo strany TFS. Zahŕňajú na jednej strane zaistenie, skladajúce sa z troch garančných zmeniek zaručujúcich úhradu […] mil. PLN na každú zmenku, a na druhej strane – tri prehlásenia so súhlasom k bezodkladnej exekúcii podľa poľského občianskeho súdneho poriadku (čl. 777). Tak PSE získala záruky na čiastku […] mil. PLN. Dňa 28. novembra 2002 boli vystavené dve záručné zmenky vždy na čiastku […] mil. PLN platné do 30. júna 2003 a ďalšia záruka na čiastku […] mil. PLN, platná do 31. marca 2005, bola poskytnutá 30. decembra 2002. Za všetky zmenky a garancie zaplatila HSCz stálu províziu vo výške […] PLN, naproti tomu za záruku na čiastku […] mil. PLN čiastku rovnajúcu sa asi 0,8 %. Dlžné účty za elektrickú energiu však nikdy neprekročili čiastku […] mil. PLN s prihliadnutím k tomu, že mechanizmus obsiahnutý v záručnej zmluve zaväzoval HSCz k úhrade dlžných čiastok do 5 týždňov.

(23)

V júni 1998 poľská Rada ministrov prijala Prvý program reštrukturalizácie hutníctva železa a ocele v Poľsku. Bol aktualizovaný v roku 2001 a k nemu sa pripojil zákon z 24. augusta 2001 – o reštrukturalizácii hutníctva železa a ocele (7), ktorý sa stal právnym základom reštrukturalizácie poľského oceliarskeho priemyslu.

(24)

Dňa 5. novembra 2002 poľská Rada ministrov prijala zmeny prvého programu reštrukturalizácie, ktorý sa definitívne nazval Program reštrukturalizácie a rozvoja hutníctva železa a ocele v Poľsku do roku 2006 (ďalej len Štátny program reštrukturalizácie” alebo „ŠPR“). Tento program umožňuje prednostne priznávať štátnu pomoc poľskému oceliarskemu priemyslu v súvislosti s jeho reštrukturalizáciou v období od roku 1997 do roku 2006 maximálnou čiastkou 3 387 miliardy PLN (713 mil. EUR).

(25)

V ŠPR sa nachádza informácia, že v Poľsku existuje 17 hút na výrobu ocele, medzi ktorými sa rozlišujú tri skupiny. Do prvej patrí osem podnikov, ktoré v rámci ŠPR dostávajú štátnu pomoc. Táto pomoc bola určená väčšinou na konsolidáciu štyroch hlavných oceliarní v Poľsku, ktoré boli spojené do najväčšieho výrobcu ocele v štáte s názvom Polskie Huty Stali S.A (ďalej len „PHS“), ktorý sa v súčasnosti volá Mittal Steel Poland (ďalej len „MSP“) po predaji holdingu LNM (8), ktorý sa v poslednom čase premenoval na Mittal Steel (9). Do druhej skupiny patrí šesť podnikov, ktoré neboli zahrnuté do programu reštrukturalizácie, pretože výroba ocele nebola ich hlavná činnosť alebo preto, že nedostali pomoc. Do tretej skupiny patria tri podniky, ktoré pomoc získali, ale ktoré sa medzitým dostali do konkurzného konania.

(26)

HCz sa zaraďuje do tretej skupiny. Vzhľadom na to, že HCz požiadala o začatie konkurzného konania, do ŠPR sa zapísalo, že „ďalšia reštrukturalizácia huty bude prebiehať prostredníctvom jej konkurzu“ (kapitola 3. 1. 2 a 5. 1). V skutočnosti je v kapitole 3. 1. 3. 3 HCz uvedená ako jeden z podnikov, „voči ktorým sa začalo konkurzné konanie“ a potvrdzuje, že je teraz podnik pod riadením „správcu konkurznej podstaty“. V ŠPR v kapitole 5. 4. 2 sa vysvetľuje, že „pre vykonanie reštrukturalizácie HCz by bolo nevyhnutné poskytnúť podniku štátnu pomoc vo výške okolo 1 mld. PLN. Neprinieslo by to však očakávané výsledky. Vzhľadom na uvedené sa predpokladá, že HCz sa bude reštrukturalizovať prostredníctvom konkurzu a výrobné aktíva tejto huty bude obhospodarovať novozaložená spoločnosť HSCz. Nový hospodársky subjekt bude pokračovať vo výrobnej činnosti HCz bez štátnej pomoci na reštrukturalizáciu. Majetok HCz nebude prevzatý žiadnym z podnikov, ktoré sú príjemcami štátnej pomoci (kapitola 3. 1. 3. 1.)“.

(27)

ŠPR bol predložený EÚ. Dňa 25. marca 2003 bol dokončený na základe intenzívneho dialógu s Komisiou. Komisia po zhodnotení predložila návrh týkajúci sa rozhodnutia Rady o predĺžení ochrannej lehoty pre získanie štátnej pomoci poľskému oceliarstvu v rámci Európskej zmluvy (ktorá pôvodne platila iba do roku 1997) do konca roku 2003 s predpokladom, že dosiahne rentabilitu do roku 2006, čo Rada potvrdila v júli 2003 (10).

(28)

EÚ v súvislosti s uvedeným povolila Poľsku, pričom odstúpila od dodržiavania svojich pravidiel, priznať oceliarskemu priemyslu pomoc na reštrukturalizáciu (11). Hlavné ustanovenia ŠPR sú obsiahnuté v protokole ku Zmluve o pristúpení k EÚ, Protokol č. 8 o reštrukturalizácii poľského hutníctva železa a ocele. V Protokole č. 8 sa akceptovalo priznanie štátnej pomoci ôsmim určeným podnikom (medzi ktoré nepatrila HCz) v maximálnej výške 3 387 miliárd PLN. Na druhej strane sa v tomto protokole zdôraznilo, že sa poľskému oceliarskemu priemyslu nepriznáva žiadna dodatočná pomoc na reštrukturalizačné ciele.

(29)

Dňa 30. októbra 2002, hneď po podaní žiadosti HCz o začatie konkurzného konania, bol prijatý zákon o verejnej pomoci podnikateľom s osobitným významom pre pracovný trh (zmenený v novembri 2003 (12), ďalej len „zákon zo dňa 30.10.2002“) (13). Zákon povoľuje podnikateľom realizovať reštrukturalizačný postup, aby sa vyhli likvidácii. Z tohto dôvodu zákon zaviedol nový prístup k reštrukturalizácii, predpokladá reštrukturalizáciu (t.j. čiastočné umorenie) verejného zadlženia. Predtým bolo možné splátkový harmonogram takejto dlžoby iba zmeniť alebo presunúť.

(30)

Podľa čl. 7 ods. 1 zákona z 30.10.2002 podnikateľ zahrnutý do reštrukturalizácie získava právo na ochranu pred konkurzom odo dňa začatia reštrukturalizačného konania do dňa jeho skončenia alebo umorenia. Reštrukturalizačné konanie by malo byť ukončené v lehote 24 mesiacov odo dňa vydania rozhodnutia o reštrukturalizácii (čl. 19 ods. 2 zákona z 30.10.2002).

(31)

Zákon z 30.10.2002 predpokladá finančnú reštrukturalizáciu civilno-právnych záväzkov, ktoré vznikli pred júlom 2002 a verejnoprávnych záväzkov, ktoré vznikli pred júnom 2002 (čl. 3 zákona z 30.10.2002, pričom druhé obdobie sa o rok predĺžilo). Na rozdiel od súkromnej finančnej reštrukturalizácie civilno-právnych záväzkov, ktoré sú podložené reštrukturalizačnou dohodou, s ktorou musí súhlasiť najmenej 50 % veriteľov (podľa kapitoly 4 zákona z 30.10.2002) je verejnoprávne záväzky možné čiastočne umoriť na základe rozhodnutia predsedu Agencji Rozwoju Przemysłu S.A. (ďalej len „ARP“), orgánu zodpovedného za dohľad nad reštrukturalizáciou podnikov podľa zákona z 30.10.2002 (podľa ustanovenia kapitoly 5).

(32)

Okrem toho, pri novelizácii zákona z 30.10.2002, ktorá nadobudla účinnosť 14. novembra 2003 bola v kapitole 5a tohto zákona zavedená možnosť získať istú peňažnú čiastku z titulu verejnoprávnych nárokov na základe reštrukturalizácie podľa osobitných pravidiel, v rámci ktorých príjemca robí prevody vlastníctva časti majetku, ktorý nie je zahrnutý do záruk na spoločnosť, ktorá patrí ARP (nazývaná Operator) vo výške rovnajúcej sa najmenej 25 % celkového dlhu. Tento majetok sa následne predá, aby došlo k vyplateniu verejných veriteľov. (čl. 32 písm. d) zákona z 30.10.2002). Verejní veritelia však musia súhlasiť s reštrukturalizáciou podľa osobitných podmienok (čl. 32, písm. h zákona z 30.10.2002).

(33)

Kapitola 5a a reštrukturalizácia podľa osobitných podmienok rozširujú aj časový a materiálový rozsah nárokov podliehajúcich reštrukturalizácii. Nároky spadajú do reštrukturalizácie počas nasledujúceho roka (do 30. júna 2003) a podľa článku 32 písm. a) ods. 1 sa môže do tohto rozsahu zahrnúť viac druhov verejnoprávnych pohľadávok podľa zákona z 30.10.2002 (14).

(34)

Dňa 21. januára 2003 požiadala HCz spoločne s ARP o reštrukturalizáciu podľa zákona z 30.10.2002. Dňa 21. februára 2003 riaditeľ ARP žiadosť schválil a odporučil začať reštrukturalizačné konanie podľa ustanovenia čl. 10 ods. 1 zákona z 30.10.2002, v dôsledku čoho bola pre HCz stanovená ochrana pred konkurzom.

(35)

Dňa 18. apríla 2003 firma HCz predložila do ARP plán reštrukturalizácie. Hlavným zámerom plánu bolo rozdelenie aktív HCz na výrobné aktíva a ostatné aktíva a predaj výrobných prostriedkov v rámci odovzdania koncernu do rúk súkromného investora s tým, že bude pokračovať v činnosti. Dňa 2. júla 2003 ARP reštrukturalizačný plán potvrdila. Následne sa plán predložil na Úrad na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov (ďalej len „UOKiK“), ktorý 25. júla 2003 plán prijal s podmienkou, že nebude poskytnutá štátna pomoc (15).

(36)

Dňa 7. augusta 2003 predseda ARP podľa ustanovenia čl. 10 ods. 4 zákona zo dňa 30.10.2002 prijal rozhodnutie o reštrukturalizácii. V októbri 2003 sa reštrukturalizačný plán zmenil vzhľadom na požiadavky zo strany UOKiK. Dňa 1. decembra 2003 bol prijatý ARP, ktorý zmenil pôvodné rozhodnutie o reštrukturalizácii.

(37)

Dňa 30. apríla 2004 riaditeľ ARP vydal ďalšie rozhodnutie, ktorým sa zmenilo a doplnilo rozhodnutie o reštrukturalizácii. Vychádzalo pri tom z aktualizovaného podnikateľského plánu z 26. apríla 2004. Zmena plánu bola nutná vzhľadom na zmenu zákona zo dňa 30.10.2002, ktorý predpokladal podrobnejší popis rozdelenia aktív (16).

(38)

V pláne reštrukturalizácie, v závislosti od právneho charakteru záväzkov, sa určilo niekoľko skupín veriteľov:

(39)

Do prvej skupiny patria verejnoprávne záväzky (čiastky vypočítané k 30. júnu 2003):

príspevky sociálneho poistenia (v prospech správcu sociálneho poistenia Zakładu Ubezpieczeń Społecznych (ďalej len „ZUS“)) sumou okolo […] mil. PLN ([…] mil. podliehajúcich reštrukturalizácii a […] mil. nepodliehajúcich reštrukturalizácii);

To sú teda „verejní veritelia verejnoprávnych pohľadávok“ a to ZUS, FGŚP a PFRON, ktoré sú podriadené Ministerstvu hospodárstva a práce, obec Częstochowa, ďalej Finančný úrad a Mestský úrad a Sliezske vojvodstvo. Okrem toho majú menšie pohľadávky aj rôzne iné obce, ako napríklad obec Poraj.

(40)

Druhá skupina zahŕňa civilno-právne záväzky (čiastky vypočítané k 30. septembru 2003), v rámci ktorých je možné následne vyčleniť záväzky voči verejným a súkromným veriteľom. Do prvej podskupiny (ďalej len „verejní veritelia civilno-právnych pohľadávok“) patria :

(41)

Do druhej podskupiny a zároveň tretej skupiny patria nasledujúci súkromní veritelia (čiastky vypočítané k 30. septembru 2003):

(42)

Reštrukturalizačný plán predpokladá finančnú reštrukturalizáciu uvedených pohľadávok, pričom sa aktíva rozdelia medzi tri spoločnosti.

(43)

Reštrukturalizačný plán predpokladá, že veritelia – držitelia civilno-právnych pohľadávok sa môžu výmenou za pohľadávky stať majiteľmi aktív spojených s výrobou ocele. To má prebehnúť formou konverzie pohľadávok na podiely v novovzniknutej dcérskej spoločnosti MH. MH by bola vlastníkom všetkého zariadenia na výrobu ocele, medzi ktoré patrí celkové vybavenie oceliarne, valcovne hrubých plechov a administratívna budova.

(44)

Hodnota aktív bola určená podľa poľských právnych predpisov o štátnych podnikoch, ktoré vyžadujú vykonať ohodnotenie aktív pred ich predajom. V súvislosti s tým v auguste 2003 firma ATEST vykonala ohodnotenie veľkej pece (zlievárne) (17), na základe čoho bola získaná čiastka vo výške […] mil. PLN. Okrem toho firma PROFCEN v Częstochovej ohodnotila valcovňu na čiastku […] mil. PLN. Keďže sa však zobralo do úvahy, že veritelia civilno-právnych pohľadávok tieto ohodnotenia na základe použitých metód spochybnili a tvrdili, že sú veľmi optimistické, v decembri 2003 teda firma ATEST vykonala ďalšie ocenenie s použitím diskontovaného toku peňažných prostriedkov spojenej valcovne a zlievárne, výsledkom sa podarilo získať čiastku vo výške […] mil. PLN. Okrem toho sa vykonalo ohodnotenie švajčiarskou metódou (2/3 diskontných peňažných tokov, 1/3 ohodnotenie aktív) s výsledkom […] mil. PLN. Túto hodnotu viac-menej potvrdila ponuka LNM z decembra 2003, v ktorej boli tieto aktíva ocenené na […] mil. PLN, a koncom roku 2003 boli upravené na […] mil. PLN (v marci 2005 sa však táto čiastka takmer zdvojnásobila na čiastku […medzi 600 a 650] mil. PLN vzhľadom k značnému rastu cien ocele).

(45)

Dňa 13. októbra 2003 veritelia civilno-právnych pohľadávok podpísali dohodu o reštrukturalizácii dlhu z obdobia pred júnom roku 2002 (ďalej len „reštrukturalizačná dohoda“), ktorá nadobudla účinnosť 9. decembra 2003. Na základe účtovnej hodnoty aktív podniku MH, t.j. 320 mil. PLN sa v dohode po prvé určilo, že civilno-právne pohľadávky týchto veriteľov existujúce k 30. júnu 2002 budú vyrovnané čiastočnou konverziou na 80,44 % podielov v spoločnosti MH. Z tohto balíku podielov bolo splatených 72,47 % proporcionálne k existujúcim nárokom veriteľov civilno-právnych pohľadávok, a 7,97 % sa pridelilo k existujúcim zaisteniam veriteľov. To spôsobilo umorenie okolo 60 % dlhu v roku 2003 a okolo 30 % dlhu v roku 2005.

(46)

Po druhé sa v dohode o reštrukturalizácii určilo, že zostávajúcich 19,56 % podielov v MH RFG využije na plné splatenie – na jednej strane úrokov za existujúce záväzky pred júnom 2002 do času nadobudnutia účinnosti dohody, t. j. do 9. decembra 2003 (po tomto období ju nahrádza dohoda o reštrukturalizácii), a na druhej strane – záväzkov, ktoré vznikli po júni 2002 a príslušných úrokov.

(47)

Potom sa reštrukturalizačná dohoda niekoľkokrát upravila z dôvodu zmeny konečného termínu získania podielov MH veriteľmi v nej uvedenými a pre zmeny harmonogramu ponúk od strategických investorov pre podnik MH.

(48)

Reštrukturalizačnú dohodu najskôr uzatvorili veritelia reprezentujúci 54 % objem požadovaného dlhu, tzn. verejní veritelia civilno-právnych pohľadávok – PSE, Energetický závod, ARP, PKP, PGNiG a súkromní veritelia – BPH Bank a BPK Logo, Kredyt Bank, ING BSK, Citibank Handlowy a Bank Millenium a ďalej podnik CZW Węglozbyt a Kompania Węglowa, ktoré spočiatku nesúhlasili. Podľa čl. 23 ods. 2 zákona zo dňa 30.10.2002 však dohoda zaväzuje všetkých veriteľov, ktorí majú civilno-právne pohľadávky.

(49)

V marci 2004 Bank Millenium, CZW Węglozbyt i Kompania Węglowa súhlasili s reštrukturalizačnou dohodou. Okrem toho aj Kredyt Bank, ING BSK a Citibank Handlowy medzitým naznačili súhlas s ekonomickými podmienkami programu reštrukturalizácie.

(50)

Komisia berie na vedomie, že firma MH bude predaná spoločne s ostatnými zálohami aktív podniku, pretože prostriedky z predaja budú využité na splatenie ďalších civilno-právnych a verejnoprávnych pohľadávok nezahrnutých do reštrukturalizácie, v dôsledku čoho dôjde k uvoľneniu záloh.

(51)

Reštrukturalizačný plán schválený rozhodnutím o reštrukturalizácii stanovuje, že Operator preberá zodpovednosť za všetky verejnoprávne pohľadávky podliehajúce reštrukturalizácii, existujúce pred 30. júnom 2003.

(52)

Na výmenu HCz podľa ustanovenia čl. 32 písm. d) zákona zo dňa 30.10.2002 prevedie na Operatora vlastníctvo časti majetku – oslobodeného od záruk – v hodnote najmenej 25 % pohľadávok prevedených na Operatora. Tieto aktíva boli určené reštrukturalizačným plánom a patrí k nim pozemok, ktorého súčasťou bude územie priemyselného parku, elektroenergetický závod Elsen a 10 mil. PLN v pohľadávkach. Operator sa pokúsi získať z týchto aktív čo najviac peňažných prostriedkov. Skončenie predaja väčšiny častí tohto majetku sa nepredpokladá skôr ako v decembri 2005.

(53)

Hodnota pozemku, ktorú Operator získa, je ocenená nezávislým audítorom na čiastku 120,6 mil. PLN. Spoločne s podielmi vo firme Elsen, ktoré boli ohodnotené na okolo 25,4 mil. PLN a pohľadávkami vo výške 10 mil. PLN by mal majetok Operatora činiť 156 mil. PLN (18). Toto ohodnotenie vykonala v mene ARP spoločnosť BRE Corporate Finance, úsek investičného bankovníctva Commerzbank v Poľsku (19).

(54)

Prevedenie pohľadávok na Operatora automaticky spôsobí uvoľnenie záruk, ktoré sa viažu na tieto záväzky. Rovnako z dôvodu existencie pohľadávok nezahrnutých do reštrukturalizácie niektorým verejným veriteľom stále zostanú záruky, ktoré nebudú zrušené do času, kým HCz/RFG nebude schopný splatiť svoje záväzky po predaji MH.

(55)

Správca sociálneho poistenia ZUS, obec Częstochowa, PFRON a Sliezske vojvodstvo naznačili súhlas s reštrukturalizáciou podľa osobitných pravidiel. Naproti tomu Poľsko informovalo, že Finančný úrad v Częstochowej, FGŚP a obec Poraj začiatkom júna 2005 odmietli túto formu reštrukturalizácie, pretože sa domnievali, že lepšie výsledky prinesie konkurz. Z tohto dôvodu sa dlhy u nich uznávajú za nepodliehajúce reštrukturalizácii a HCz/RFG ich bude musieť splatiť. Poľské orgány uistili o úplnom splatení týchto pohľadávok.

(56)

HCz bude premenovaná na RFG. RFG sa stane vlastníkom niekoľkých zostávajúcich častí majetku, a to predovšetkým väčšiny dcérskych spoločností HCz, ako je Rurexpol a koksovňa, z čoho väčšina sa predá strategickému investorovi. Okrem toho niekoľko častí majetku, ktorý mala prenajatý spoločnosť HSCz bude prevedených na inú pobočku HCz s názvom Majątek Hutniczy Plus (ďalej len „MH Plus“) s cieľom odpredaja strategickému investorovi v prospech RFG.

(57)

Prvýkrát bol majetok RFG ohodnotený koncom roku 2003 konzultantmi pracujúcimi pre firmu („PROFCEN“ v Częstochowej). Toto ohodnotenie bolo pripojené k neskorším ohodnoteniam dcérskych spoločností, ktoré vykonala firma ATEST. Hodnota MH a MH Plus bola následne zdokumentovaná ponukami strategických investorov. Po prijatí ponuky na nákup podielov/akcií rôznych dcérskych spoločností došlo k ďalšiemu ohodnoteniu majetku na začiatku roka 2005 (pozri bod 62), čo svedčí o výraznom rozmachu na trhu ocele. Hodnota dcérskych spoločností je uvedená ďalej:

Tabuľka 1

Ocenenie hodnoty dcérskych spoločností, ktoré sa majú predať prostredníctvom RFG

(58)

RFG bude musieť zaplatiť všetky verejnoprávne záväzky nezahrnuté do reštrukturalizácie (okolo […] mil. PLN) (21). Dodatočne je povinná splatiť úroky z reštrukturalizovaných civilno-právnych pohľadávok ich premenou na podiely v MH za obdobie od 1. júla 2002 do 9. decembra 2003. ([…] mil. PLN) a všetky nové civilno-právne pohľadávky s úrokmi započítanými od júna 2002 (sú odhadované na […] mil. PLN) (22). RFG teda za predaj pobočiek získa […] mil. PLN, z čoho bude […] mil. PLN určených na splatenie nevyrovnaných dlhov, […] mil. na pokrytie nákladov reštrukturalizácie a okolo […] mil. PLN zostane k dispozícii RFG.

(59)

HCz a TFS spoločne s veriteľmi HCz a pod dohľadom ministerstva financií chcú strategickému investorovi predať podiely MH, MH Plus, koksovne, Rurexpolu a niektorých iných pobočiek spoločne s podielmi v HSCz. Na tento proces má dohliadať rokovací výbor, v ktorom zasadajú zástupcovia HCz, TFS a 9 veriteľov HCz (BPH, Citibank Bank Handlowy, Bank Millennium, Kredyt Bank, ING BSK, PSE, PKP, PGNiG a ARP).

(60)

V prvej verejnej súťaži boli zo strany TFS a HCz vybrané ako uprednostnení ponúkajúci investori holding LNM N.V. (ktorý teraz vystupuje pod názvom Mittal Steel, ďalej len „LNM“) a ďalej Priemyselný zväz Donbasu (ďalej len „Donbass“) a získali exkluzivitu pre rokovania. Predbežná zmluva bola parafovaná 31. marca 2004 a následne sa anulovala. Na jeseň 2004 bola opäť vyhlásená verejná súťaž za účasti uprednostňovaných ponúkajúcich.

(61)

Vo februári 2005 sa na základe ponúkanej ceny priznala exkluzivita firme LNM. Cena v súvislosti s rozmachom na trhu koksu a ocele významne vzrástla. Dňa 15. apríla 2005 bola zmluva s LNM parafovaná. Dňa 16. mája 2005 sa však po fiasku rokovania LNM s odborovými zväzmi začalo rokovanie s Donbassom. Podľa poľských orgánov je v súčasnosti aj Donbass pripravený zaplatiť cenu navrhovanú LNM, následne 16. júna 2005 bola parafovaná dohoda, ktorá sa stala východiskom pre konečnú predajnú zmluvu podnikov v prospech Donbassu.

(62)

V rámci balíku za MH ([…(medzi 600 a 650)] mil. PLN), MH Plus (okolo […] mil. PLN), Koksovňu (okolo […] mil. PLN), Rurexpol a 8 iných filiálok HCz (spolu okolo […] mil. PLN) a HSCz (okolo […] mil. PLN – túto čiastku získa TFS) bude vyplatená suma vo výške asi […] mil. PLN. Predávajúci určili minimálne ceny, ale vzhľadom na ponúkanú cenu za všetky predmety transakcie sa tieto ceny proporcionálne zvýšili (pretože v opačnom prípade existovalo riziko, že rôzni ponúkajúci by mohli predložiť lepšie ponuky na rôzne časti).

(63)

V októbri 2004 predložila TFS aktualizovaný Individuálny podnikateľský plán (ďalej len „IBP“) pre HSCz pre roky 2004 – 2006 za predpokladu, že činnosť a aktíva HSCz budú spojené v rámci jedného podniku (skladajúceho sa z MH, MH Plus a HSCz). IBP predpokladá v existujúcom podniku investície vo výške 252,6 miliónov PLN. Okrem toho sa plánuje niekoľko iných prostriedkov reštrukturalizácie, ako je zníženie nákladov a program ochrany životného prostredia. V rámci plánu IBP sa na základe týchto prostriedkov predpokladá, že v rokoch 2004 – 2006 dôjde k návratnosti investícií vo výške nad 10 % a návratnosti kapitálu vo výške nad 5 %.

(64)

V rámci výberového konania existovala požiadavka, aby investor realizoval investičný program v priebehu 24 mesiacov od prevzatia kontroly nad HSCz, MH a MH Plus. Okrem toho predajná zmluva zaväzuje investora k nezvyšovaniu výrobnej kapacity hotových výrobkov až do 31. decembra 2006, čo by sa malo zvlášť prejaviť na investícii do novej výrobnej linky plechov valcovaných za tepla.

(65)

Pre hodnotenie výsledkov reštrukturalizácie urobila firma PriceWaterhouseCoopers v zastúpení Poľska podrobnú ekonomickú analýzu (ďalej len „analýza PWC“), v ktorej sa porovnávala miera uspokojenia pohľadávok v prípade realizácie reštrukturalizácie a v prípade uskutočnenia konkurzu. Ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizácie boli použité z dohody o reštrukturalizácii z októbra 2003 a z rozhodnutia o reštrukturalizácii z augusta/decembra 2003. Fakty získané pre prípad realizácie konkurzného konania pochádzajú z hypotetického použitia zákona o konkurze (23) a vychádzajú z najlepšieho scenára pre verejných veriteľov verejnoprávnych pohľadávok.

(66)

V analýze sa predpokladá, že konkurz a reštrukturalizácia prebehnú v prvom prípade – 31. decembra 2003 (pozri tabuľku 2) a v druhom prípade – 31. marca 2005 (pozri tabuľku 3). Výška pohľadávok a hodnota aktív sa vyratúva na základe aktuálnej hodnoty v danej dobe (napríklad hodnota MH v roku 2003 bude dosahovať […(medzi 325 a 375)] mil. PLN, a v roku 2005 – už […medzi 600 a 650] mil. PLN). Dôvodom, že sa analýza opiera o dve rôzne obdobia je skutočnosť, že veritelia civilno-právnych pohľadávok skôr vyjadrili súhlas s reštrukturalizáciou podľa tabuľky 2, zatiaľ čo veritelia verejnoprávnych pohľadávok s analýzou nevyjadrili definitívny súhlas v roku 2003, ale až neskôr s tým, že predpokladali scenár z marca 2005. V tom čase sa však čísla podstatne zmenili, pretože na jednej strane vzrástli pohľadávky veriteľov v súvislosti s nárastom dodatočných úrokov a na druhej strane sa zvýšili príjmy pri oboch scenároch, t.j. pri konkurznom konaní a reštrukturalizácii v súvislosti s nárastom hodnoty sledovaných aktív.

Tabuľka 2

Porovnanie príjmov v decembri 2003

Tabuľka 3

Porovnanie príjmov v marci 2005

(67)

V období medzi rokom 1997 a májom 2002 dostala HCz od štátu finančnú pomoc vo výške 25 161 072,08 PLN (5,3 mil. EUR).

(68)

V rámci pomoci na činnosť a reštrukturalizáciu zamestnanosti bolo priznaných 19 699 452 PLN (4,15 mil. EUR):

(69)

Okrem toho Komisia pre vedecký výskum (ďalej len „KBN“) priznala firme HCz čiastku 5 461 620 PLN (1,15 mil. EUR). Tieto dotácie boli poskytnuté na základe zmlúv medzi HCz, KBN a Inštitútom metalurgie železa v Gliwiciach na podporu a realizáciu výskumných a rozvojových programov (ďalej len „výskumné a rozvojové programy“). Boli pridelené nasledujúce dotácie:

(70)

V období medzi novembrom 2002 a januárom 2004 firma HSCz využívala finančné prostriedky z rôznych zdrojov.

(71)

HCz odročila svoje záväzky voči správe sociálneho poistenia ZUS a FGŚP, ktoré sa však medzitým splatili. Zhrnutie všetkých dlžných platieb (vyrovnané viac ako 2 týždne po termíne splatnosti) dosahuje 18 155 302 PLN. V prípade dlžných platieb, pri ktorých sa všeobecne neprekročil termín šiestich mesiacov zaplatila HSCz príslušným zákonom stanovené úroky, t.j. 560 383 PLN.

(72)

Finančný úrad v Częstochovej vyjadril súhlas s odložením platby daní – čiastky okolo 7 mil. PLN oproti úhrade zákonných úrokov, ktoré boli vyrovnané. Úrad však umoril časť úrokov, napočítaných v dôsledku pohľadávky. Rozdiel medzi vyrovnanými úrokmi a plnými zákonnými úrokmi činí 31 145 PLN.

(73)

Predseda PFRON vo vzťahu k HSCz umoril záväzky z úrokov vo výške 22 821 PLN a súhlasil so splatením týchto záväzkov v splátkach vo výške okolo 350 000 PLN, čo sa rovnalo pomoci vo výške 8 150 PLN. Spolu s výhodami za umorené pohľadávky štátnej pokladnice (31 145 PLN) získala HSCz oslobodenie vo výške 62 116 PLN (okolo 13 077 EUR).

(74)

Nakoniec 27. novembra 2002 a 20. novembra 2003 KBN priznal dotáciu vo výške 1 100 000 PLN a 280 000 PLN, čo je spolu 1 380 000 PLN z celkových nákladov 4 370 000 PLN (30,4 %) na priemyselný výskum a predkonkurenčné rozvojové aktivity v rámci projektu, ktorého cieľom bola pomoc pri analýze spôsobov modernizácie technologického procesu zlievárne prostredníctvom zmien podielu zložiek používaných pri výrobe ocele na zlepšenie kvality a produktivity (45).

(75)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania spochybnila skutočnosť, či opatrenia implementované Poľskom predstavovali pomoc, a to predovšetkým z troch dôvodov:

(76)

Okrem toho komisia vyjadrila znepokojenie v súvislosti s tým, či podľa bodu 4 písm. a) Protokolu č. 8 bude mať LNM právo získať podiely v HCz, pretože LNM už je vlastníkom MSP, ktorý je podľa Protokolu č. 8 príjemcom štátnej pomoci.

(77)

Spoločnosť UK Steel v liste z 9. septembra 2004 ako vystupujúci v mene konkurentov firmy HCz zo Spojeného kráľovstva tvrdí, že podľa nej umorenie dlhov a odročenie pohľadávok do okamihu ich plnej úhrady predstavuje štátnu pomoc. Potvrdzuje obavy Komisie, že oceliarske aktíva firmy HCz by sa za bežných trhových podmienok zlikvidovali a neprenajali firme HSCz. Spoločnosť UK Steel okrem toho vyzýva Komisiu, aby použila bod 4 písm. b) Protokolu č. 8, ktorý by podľa nej firme LNM úplne zakázal nadobudnúť aktíva HCz.

(78)

Česká republika ako majiteľ oceliarne vyrábajúcej plech Vítkovice Steel v liste z 10. septembra 2004 vyjadrila záujem o konanie Komisie.

(79)

LNM v liste z 10. septembra 2004 oznamuje, že sa zúčastní konania Komisie ako jeden z potenciálnych ponúkajúcich. LNM potvrdzuje, že jeho cieľom je pomôcť preukázať, že privatizácia oceliarskych spoločností HCz a spojenie medzi inými podnikmi skupiny LNM sú plne v súlade so zmluvou o pristúpení a pravidlami o poskytovaní štátnej pomoci. Zvlášť potvrdzuje, že jeho dcérska spoločnosť MSP nezískava podniky HCz. Opakovane jednoznačne ubezpečuje, že keď sa mu podarí získať spoločnosti HCz, bude s nimi zaobchádzať ako s nezávislými subjektmi celkom oddelene od MSP a zaistí, že medzi nimi a MSP nedôjde k presunu štátnej pomoci alebo výrobných kapacít. Výlučnými vzťahmi medzi týmito spoločnosťami by boli vzťahy obchodné, umožňujúce MSP dodávať spoločnosti HCz bramy, čo by sa zabezpečilo transparentným spôsobom pri zachovaní trhových cien, neodlišujúcich sa od cien konkurentov.

(80)

Donbass sa podľa listu z 13. septembra 2004 zúčastní konania Komisie ako jeden z potenciálnych ponúkajúcich. Podľa názoru firmy Donbass reštrukturalizácia prebieha pri dodržiavaní trhových podmienok. Okrem toho vyjadruje pochybnosť, či by mal v prípade konkurzného konania, vzhľadom na jeho komplikovaný a zdĺhavý charakter, záujem o odkúpenie aktív HCz.

(81)

Poľská republika poskytla dodatočné informácie. Pokúša sa v nich vysvetliť, že ani v rámci reštrukturalizácie HCz, ani v rámci činnosti HSCz nebola poskytovaná pomoc na účely reštrukturalizácie. Iba priznáva, že pred koncom roku 2002 bola HCz poskytnutá istá pomoc. Nakoniec Poľsko vysvetľuje, prečo by mala Komisia vyjadriť súhlas so zmenou ŠPR.

(82)

Poľsko najskôr uvádza nové argumenty, prečo v rámci reštrukturalizácie HCz nebola poskytnutá štátna pomoc. V súvislosti s tým uvádza uvedenú analýzu konkurzného scenára vypracovanú PWC. Chce dokázať, že v prípade reštrukturalizácie by došlo k uspokojeniu pohľadávok všetkých verejných veriteľov vo väčšej miere, ako v prípade konkurzného konania.

(83)

Analýza vychádza z príslušnej analýzy hodnoty záruk, ktorá sa predtým nevykonala. V skutočnosti analýza vyhotovená PWC zdôrazňuje skutočnosť, že pohľadávky verejných veriteľov sú v hlavnej miere zaistené nevýrobným majetkom a iba ich malá časť je zabezpečená výrobným majetkom, zatiaľ čo pohľadávky súkromných veriteľov sú v hlavnej miere zaistené (najhodnotnejším) výrobným majetkom. Navyše dokonca aj vtedy, keď sú pohľadávky verejných veriteľov zaistené výrobným majetkom HCz, sú zaregistrované s neskorším dátumom, ako pohľadávky súkromných veriteľov. Podľa poľského zákona o konkurze takýchto veriteľov možno uspokojiť až po uspokojení prv zaregistrovaných veriteľov (tzn. pohľadávok veriteľov súkromnej sféry).

(84)

Poľsko na základe uvedenej analýzy dokazuje, že reštrukturalizácia spĺňa podmienky testu súkromného veriteľa. Iba niekoľko verejných veriteľov získa v prípade reštrukturalizácie menej, ako v prípade konkurzu (tí, pri ktorých je znamienko mínus v poslednom stĺpci tabuľky 2 a 3), ale aj tak viac, ako v prípade realistického konkurzného scenára.

(85)

Poľsko dokazuje, že analýza PWC na rok 2003 predpokladá veľmi optimistický scenár pre verejných veriteľov, ktorí majú verejnoprávne pohľadávky. V skutočnosti je ďalšia redukcia príjmov z konkurzného konania predovšetkým výsledkom osobitého charakteru súdne dohľadovaných konkurzných konaní v Poľsku v ktorých sa hradia náklady správcu konkurznej podstaty zvyčajne vo výške 5 % príjmov z predaja, v prípade HCz pravdepodobne dokonca 10 %. Okrem toho je konkurzné konanie dlhotrvajúca záležitosť, čo môže ešte viac prispieť ku zníženiu hodnoty.

(86)

Poľsko tiež tvrdí, že následkom konkurzu sa môže stať, že sa aktíva nepredajú v jednom procese, pretože niektorí z veriteľov majú vlastnícke práva viazané na jednotlivé súčasti majetku a môžu ich predať oddelene. V súvislosti s tým si investori nemôžu byť istí, či nadobudnú kompletnú výrobnú linku, čo môže spôsobiť pokles jej ceny. Poľsko predložilo niekoľko príkladov predaja uskutočneného prostredníctvom konkurzného konania, t.j. prípad Huty Andrzej, v ktorom rozdelenie vlastníckych práv k výrobnému majetku v značnej miere sťažilo jeho predaj a spôsobilo zníženie ceny. Preto predaj formou konkurzného konania môže spôsobiť získanie podstatne nižšej ceny, ako pri predaji organizovanom v rámci procesu reštrukturalizácie.

(87)

Naviac Poľsko tvrdí, že „deficitní“ verejní veritelia sú vždy v lepšej pozícii ako súkromní veritelia, ktorí v každom prípade boli za reštrukturalizáciu (v podrobných otázkach pozri tabuľky 2 a 3) (46).

(88)

Poľsko vysvetľuje, že veritelia nie sú ochotní podpisovať reštrukturalizačné dohody v prevažnej miere predovšetkým preto, že neveria pozitívnym výsledkom programu reštrukturalizácie a s tým spájaným očakávaniam. Okrem toho Poľsko tvrdí, že súkromní veritelia pristupujú k novým návrhom vo všeobecnosti zdržanlivo, a to najmä z toho dôvodu, že banky nie sú veľmi ochotné meniť zaistenie a zálohy aktív za podiely, pretože audítori alebo Inšpekcia bankového dohľadu znižujú hodnotu ich pohľadávok a zaväzujú ich zapisovať do účtovných kníh straty. Práve naopak, zachovanie existujúceho stavu veci im umožňuje udržať v účtovných knihách vyššiu hodnotu, a to dokonca aj v prípadoch, keď nie je reálna.

(89)

V prípade, že reštrukturalizácia sa zdá byť reálna, čas potrebný na dosiahnutie výsledkov nie je veľmi dlhý a existuje veľká pravdepodobnosť získania peňažných prostriedkov namiesto pohľadávok, objavuje sa tendencia k súhlasu s takýmto riešením. Poľsko predložilo listy od Kredyt Bank a ING BSK, ktoré dokazujú, že dokonca aj tie banky, ktoré na reštrukturalizácii stratia najviac, považujú reštrukturalizačný plán za lepšie riešenie ako konkurz. Medzitým súkromní veritelia civilno-právnych pohľadávok potvrdili, že sú pripravení na ďalšie zníženie splácania úrokov, aby tak zaručili, že HCz bude mať k dispozícii dostatočné prostriedky na zaplatenie všetkých záväzkov nepodliehajúcich reštrukturalizácii a s tým spojených nákladov.

(90)

V ďalšej časti Poľsko poukazuje na to, že verejní veritelia civilno-právnych pohľadávok, ktorí by podľa analýzy PWC v dôsledku reštrukturalizácie získali menej než po konkurznom konaní, by v žiadnom prípade nemohli zabrániť vyrovnaciemu konaniu vedenému v rámci poľských právnych predpisov. Teda menšinu tvoriaci neuspokojení veritelia by fakticky neboli schopní presadiť likvidáciu.

(91)

V súvislosti s verejnými veriteľmi verejnoprávnych pohľadávok Poľsko informuje, že uvoľnenie záloh držaných verejnými veriteľmi a prenesenie pohľadávok na nový subjekt – Operatora – neprebieha automaticky. Požaduje sa výlučný a individuálny súhlas každého verejného veriteľa verejnoprávnych pohľadávok, čo – podľa názoru Poľska – je dobrovoľná záležitosť. Najlepším príkladom toho sú traja verejní veritelia verejnoprávnych pohľadávok (Finančný úrad v Częstochovej, FGŚP a obec Poraj), ktorí odmietli reštrukturalizáciu podľa osobitných pravidiel s tým, že im lepšie výnosy prinesie likvidácia.

(92)

Poľsko tiež poskytlo informácie, ktoré sa týkajú činnosti HSCz. Dokazuje, že prenájom aktív firmou HCz na výrobu ocele v prospech HSCz je činnosťou, s ktorou by zvyčajne súhlasil každý súkromný veriteľ. V súvislosti s tým, že dlhotrvajúca činnosť súdnych konkurzných správcov by spôsobila prerušenie výrobnej činnosti, riešenie spočívajúce v prenájme tohto majetku pred konkurzom nezávislej firme neovládanej správcami konkurznej podstaty je spôsobom, ako udržať hodnotu aktív tým, že sa bude pokračovať v činnosti. Z tohto dôvodu by súkromný veriteľ v rámci zmluvy o prenájme tiež súhlasil s odročením splatnosti.

(93)

Okrem toho, Poľsko nepovažuje svoje opatrenia za štátnu pomoc, pretože financovanie pochádzalo z pôžičiek poskytovaných dodávateľmi na základe komerčných zásad a záloh zákazníkov oceliarne, ktorí nechceli stratiť HCz/HSCz ako klienta.

(94)

V otázke úhrady účtov za elektrickú energii v prospech firmy PSE Poľsko dokazuje, že garancie neboli štátnou pomocou, pretože HSCz platila TFS za zaistenie podľa trhovej sadzby rovnajúcej sa 2 % z ich skutočnej hodnoty. Táto hodnota sa vypočíta s prihliadnutím na to, že garantovaná čiastka nemala prekročiť 6 mil. PLN, aby provízia vo výške 120 000 PLN skutočne predstavovala 2 %. Pre porovnanie Poľsko uvádza príklad Štátneho fondu úverových záruk (Krajowy Fundusz Poręczeń Kredytowych), ktorý ponúka „záruky na pôžičky“ klientom viac ako 25 komerčných bánk podľa percentuálnej miery, ktorá je aktuálne do 1 % na 1 rok, 1,2 % na 2 roky a 1,4 % na 3 roky. Poľsko teda tvrdí, že náklady na garanciu a jej čiastky zodpovedajú vtedy platným trhovým podmienkam.

(95)

Po prvé, Poľsko priznáva, že pomoc pre HCz vo výške 19 699 452 PLN (4 147 332 EUR) priznaná pred rokom 1997 a májom 2002 bola pomocou na reštrukturalizáciu.

(96)

Po druhé, čo sa týka pomoci KBN, je Poľsko presvedčené, že dotácie spĺňajú kritéria rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj (ďalej len „Rámec pre výskum a vývoj“) (47) a mali by sa považovať za pomoc tohto druhu.

(97)

Poľsko tvrdí, že sčasti spadajú pod program predsedu KBN z 30. novembra 2001 o kritériách a spôsobe poskytovania a zúčtovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre vedu, ktoré boli v zmluve o pristúpení uvedené v zozname existujúcich prostriedkov pomoci. Týka sa to prinajmenšom dotácií vo výške 1 380 000 PLN v prospech HSCz, ktoré boli poskytnuté po prijatí uvedeného programu.

(98)

Poľsko ďalej tvrdí, že dotácie KBN pre HCz vo výške 5 461 620 PLN by sa mali napriek tomu, že neboli poskytnuté v rámci programu, uznať za oprávnené, pretože sú v súlade s podobnými podmienkami rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj . Aj keď boli poskytnuté pred vstupom tohto programu do platnosti, bola pomoc hodnotená na základe tých istých kritérií programu a v súvislosti s tým v súlade s Rámcom pre výskum a vývoj. Poľsko vyhlasuje, že nemá dostatok podrobnejších informácií na tému tejto pomoci uvedenej v časti II, pretože KNB bol medzitým zrušený.

(99)

Po tretie, Poľsko dokazuje, že medzičasom sa v prospech HSCz platili rôzne finančné prostriedky. Odročené platby za prenájom v prospech HCz, ako aj úroky vymáhateľné v prospech správy sociálneho zabezpečenia ZUS a FGŚP boli vyrovnané vrátanie zákonných úrokov vo výške 16 % medzi júlom 2002 a 21. januárom 2003, ďalších 13 % bolo uhradených do 24. septembra 2003 a 12,25 % do 25. novembra 2004.

(100)

Nakoniec pomoc vo forme daňových úľav poskytnutá fondom PFRON a Finančným úradom vo výške 62 116 PLN (okolo 13 077 EUR) nebola vrátená, pretože daňové orgány neprijímajú úhrady bez rozhodnutia o vymáhaní. Poľsko napriek tomu tvrdí, že táto pomoc je zhodná so zásadou de minimis.

(101)

Poľsko požaduje schválenie zmien ŠPR zo strany Komisie podľa bodu 10 Protokolu č. 8. a uisťuje, že HCz bude pokračovať vo svojej činnosti bez pomoci a nebude zlikvidovaná. Za to sa Poľsko zaväzuje, že v rokoch 1997 – 2006 HCz nedostane dodatočnú štátnu pomoc a nezvýši uvedené výrobné kapacity pred koncom roku 2006, a teda pred koncom obdobia reštrukturalizácie, ktorý je určený v Protokole č. 8.

(102)

Poľské vládne orgány vysvetľujú, že pri spracovaní ŠPR na jeseň 2002 sa reštrukturalizácia HCz bez štátnej pomoci považovala za nemožnú. Počas existencie možnosti celkového splatenia dlhu za pomoci štátu nebol žiadny z veriteľov ochotný anulovať svoju časť dlhu. Až keď bola v ŠPR odmietnutá možnosť udeliť HCz pomoc, veritelia podniku sa rozhodli znížiť svoje pohľadávky. Okrem toho až nadobudnutie platnosti zákona zo dňa 30.10.2002 sa stalo účinným nástrojom v rámci poľských právnych predpisov povoľujúcich odpísanie verejnoprávnych pohľadávok a na vyplatenie veriteľov v rámci postupu pod ich kontrolou.

(103)

Poľsko Komisiu ubezpečuje, že predajná zmluva MH, HSCz a iných spoločností strategickému investorovi vylúči možnosť poskytnutia štátnej pomoci pre HCz prostredníctvom ktoréhokoľvek z príjemcov v rámci Protokolu č. 8. Z tohto dôvodu budú do predajnej zmluvy s investorom zahrnuté predpokladané príslušné monitorujúce činnosti.

(104)

Protokol č. 8 bod 1 stanoví, že „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 87 a 88 Zmluvy o ES, štátna pomoc poskytnutá Poľskom na účely reštrukturalizácie v prospech určených častí poľského hutníctva sa uznáva za zlučiteľnú so spoločným trhom“, ak sú okrem iného splnené podmienky uvedené v spomínanom Protokole.

(105)

Podľa bodu 3 Protokolu č. 8 sú na poskytnutie štátnej pomoci oprávnené výhradne spoločnosti uvedené v prílohe č. 1. Poľsko vybralo 8 spoločností, ktoré sa na zozname ocitli. Nie je na ňom HCz, HSCz, ani žiadna z dcérskych spoločností HCz.

(106)

V Protokole č. 8 odsek 3 bod 6 je zakázané poskytovanie akejkoľvek dodatočnej štátnej pomoci na reštrukturalizačné účely v prospech poľského hutníctva. Na základe toho je Komisia v bode 18 Protokolu č. 8 splnomocnená prijať „príslušné opatrenia, na základe ktorých bude každá spoločnosť musieť prijatú pomoc vrátiť“, ak sa pri monitorovaní procesu reštrukturalizácie objavia rozpory v dôsledku poskytnutia „dodatočnej nenáležitej štátnej pomoci v prospech hutníctva“.

(107)

Ochrannú lehotu pre poskytovanie pomoci v rámci reštrukturalizácie poľského hutníctva v rámci Európskej dohody posunula Rada do 31. augusta 2006. Toto bolo rozhodnutie vychádzajúce z Protokolu č. 8 v rámci pristúpenia Poľska k EÚ. Aby sa tento cieľ dosiahol, zahŕňa časový rámec pred a po pristúpení. Presnejšie povedané, oprávňuje k obmedzenej pomoci pre reštrukturalizačné ciele v rokoch 1997 – 2003 a zakazuje ďalšiu štátnu pomoc na reštrukturalizačné účely poľského hutníctva v rokoch 1997 – 2006. V tomto ohľade sa jednoznačne odlišuje od iných predpisov zmluvy o pristúpení, ako je prechodný mechanizmus uvedený v prílohe IV („existujúci postup pomoci“), ktorý sa týka iba štátnej pomoci poskytovanej pred pristúpením v takej miere, v akej „bude naďalej používaná po“ dátume pristúpenia. Protokol č. 8 je teda možné vnímať ako lex specialis, ktorý v rozsahu záležitostí, ktorých sa dotýka, nahrádza iné predpisy Aktu o pristúpení (48).

(108)

Vzhľadom na to, že ani čl. 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa zvyčajne netýkajú pomoci poskytnutej pred pristúpením, ktorá sa už neuplatňuje po pristúpení, zápisy Protokolu č. 8 rozširujú kontrolu nad štátnou pomocou v rámci Zmluvy o ES na všetku pomoc poskytnutú na reštrukturalizáciu poľského hutníctva v rokoch 1997 – 2006.

(109)

V súlade s čl. 88 ods. 2 Zmluvy o ES je rozhodnutie možné prijať po pristúpení Poľska k EÚ, pretože ak neexistujú podrobné predpisy v Protokole č. 8, musia sa použiť zvyčajné pravidlá a zásady. Z toho dôvodu sa tiež uplatnilo nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES  (49) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

(110)

Pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Článok 86 ods. 1 Zmluvy o ES špecifikuje, že čl. 87 Zmluvy o ES sa vzťahuje aj na verejnoprávne podniky, čiže na podniky riadené štátom.

(111)

Umorenie dlhov vládou predstavuje konkurenčnú výhodu, pretože znamená súhlas s míňaním príjmov a predstavuje pomoc zo štátnych prostriedkov. Podľa tradičnej judikatúry však verejné prostriedky predstavujú štátnu pomoc v zmysle čl. 87 Zmluvy o ES len vtedy, keď podnik ktorý ich dostane, získava konkurenčnú prevahu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískal. V skutočnosti je stanovené, že investor v podmienkach trhového hospodárstva môže realizovať reštrukturalizačnú politiku, v rámci ktorej sa riadi dlhodobými perspektívami návratnosti investovaného kapitálu. Na druhej strane však, ako to vyplýva z existujúcej judikatúry, veriteľ v podmienkach trhového hospodárstva by skôr dbal na to, aby získal splatenie dlžných čiastok od dlžníka nachádzajúceho sa v ťažkej finančnej situácii v rozumnom časovom rozmedzí (50).

(112)

Preto aj podľa názoru Súdu prvého stupňa, ak dlžník nachádzajúci sa v ťažkej finančnej situácii navrhuje reštrukturalizáciu dlhu aby sa vyhol likvidácii, každý veriteľ musí prinajmenšom presne porovnať prospech spojený so získaním ponúkanej čiastky v rámci reštrukturalizačného plánu a čiastku, ktorú by mohol získať cestou prípadného konkurzu firmy (takéto hodnotenie sa v ďalšej časti nazýva „testom súkromného veriteľa“). (51) Súd v prvého stupňa stanovil, že na test súkromného veriteľa má vplyv viacero činiteľov spoločne s druhom nárokov veriteľa (garantované nároky, uprednostnené alebo bežné), charakterom a rozsahom poskytnutého zabezpečenia, veriteľovho hodnotenia šancí firmy stať sa opäť ziskovou, a aj čiastkou, ktorú by získal v prípade jej likvidácie.

(113)

V otázke reštrukturalizácie HCz Komisia vykonala ohodnotenie dokumentácie a informácií, ktoré jej boli poskytnuté zo strany Poľska a uznala, že pochybnosti vyjadrené pri začatí konania sa rozptýlili. Komisia je toho názoru, že reštrukturalizácia spĺňa požiadavky testu súkromného veriteľa.

(114)

Komisia vychádzajúc z analýzy firmy PWC už nie je toho názoru, že z dôvodu zaistenia, aké majú verejní veritelia – držitelia verejnoprávnych pohľadávok by likvidácia priniesla lepšie výsledky, ako reštrukturalizácia. Na základe vysvetlenia obsiahnutého v analýze vypracovanej PWC Komisia chápe, že verejní veritelia mali podobné zabezpečenie ako súkromní veritelia s rovnakými výrobnými aktívami, boli však zaregistrované neskôr, ako zaistenie súkromných veriteľov. V súvislosti s tým bude prednostným uspokojenie pohľadávok súkromných veriteľov, čo spôsobí zníženie úrovne, do akej sa budú uspokojovať pohľadávky veriteľov verejnoprávnych pohľadávok.

(115)

Okrem toho Komisia teraz môže uznať, že aktuálny návrh reštrukturalizácie HCz dovoľuje získať výhody pre každého z verejných veriteľov. Z tohto dôvodu Komisia konštatuje, že hodnotenie týkajúce sa veriteľov civilno-právnych pohľadávok má prihliadať na situáciu, ktorá bola v decembri 2003. Neskôr síce došlo k zmene reštrukturalizačnej dohody, ale jej základné prvky zostali odvtedy v platnosti. Naproti tomu správnym dátumom pre verejných veriteľov, držiteľov verejnoprávnych pohľadávok, je jún 2005, pretože títo veritelia musia ešte vyjadriť bezpodmienečný súhlas s podmienkami rozhodnutia o reštrukturalizácii.

(116)

Analýza, z ktorej vyplýva, že reštrukturalizácia bude pre veriteľov výhodnejšia ako konkurz, sa potvrdzuje dokonca aj v kontexte najlepšieho možného konkurzného scenára určeného pre verejných veriteľov. V prípade prijatia takéhoto scenára by iba traja verejní veritelia verejnoprávnych pohľadávok v roku 2005 a jeden verejný veriteľ civilno-právnych pohľadávok v roku 2003 (52) mohli v prípade reštrukturalizácie skutočne získať menej ako v prípade konkurzu. Všetci traja verejní veritelia verejnoprávnych pohľadávok sa však vyslovili proti reštrukturalizácii a poľské vládne orgány zaručili plnú úhradu ich pohľadávok z aktív RFG. Preto títo verejní veritelia neposkytli dlžníkovi žiadne výhody, ani nepoužili verejné prostriedky a teda ich správanie nie je možné spájať so štátnou pomocou (53).

(117)

Vo vzťahu k verejnému veriteľovi civilno-právnych pohľadávok, závodu Energetický podnik, ktorý je regionálnym dodávateľom energie v oblasti Częstochowej, je po prvé potrebné všimnúť si, že rozdiel medzi úrovňou uspokojenia jeho pohľadávok v prípade reštrukturalizácie a v prípade konkurzu je veľmi malý. Po druhé si je však Komisia vedomá, že súkromný veriteľ dodávajúci služby pre HCz sa bude vo väčšine prípadov vyslovovať proti konkurznému konaniu, pretože v prípade prerušenia výroby na dlhšiu dobu alebo jej celkového zastavenia firmou HCz by stratil významného klienta. Zvlášť sa to dotýka Energetického podniku, pre ktorý by to znamenalo stratu najväčšieho odberateľa. Veriteľ teda postupoval podľa svojich záujmov a neposkytol HCz žiadne nenáležité výhody.

(118)

Okrem toho si je Komisia vedomá, že ak zoberieme do úvahy uvedenú judikatúru (54), podľa ktorej „čiastka, ktorú získa v prípade likvidácie“ sa musí porovnávať s „hodnotením šance firmy získať ziskovosť“, test súkromného veriteľa si vyžaduje reálne ohodnotenie konkurzu vo vzťahu k reštrukturalizácii.

(119)

Šance na reštrukturalizáciu sú v uvedenom prípade zjavné. Civilno-právne pohľadávky sa predajú strategickému investorovi a boli (v roku 2003) a stále (v roku 2005) existujú dôkazy, že boli predložené seriózne ponuky. Okrem toho sa zdá, že prevedenie pohľadávok na Operatora má správne ekonomické odôvodnenie. Hodnotu aktív tiež potvrdila vierohodná audítorská firma.

(120)

Komisia takisto chápe, že v prípade konkurzu nie je možné zabezpečiť čiastky, ktoré boli ako príklady uvedené v analýze firmy PWC. Analýza bola vyhotovená skôr na základe najlepšieho scenára pre verejných veriteľov a vychádza z podobných očakávaní predpokladajúc predaj aktív, ako sú tie odporúčané na reštrukturalizáciu. Chýba však garancia toho, že predaj aktív správcom prebehne naraz v rámci jedného konania. Namiesto toho niektorí veritelia môžu prevziať založené aktíva, v dôsledku čoho bude cena pri predaji pravdepodobne nižšia, ako v rámci procesu reštrukturalizácie. Na potvrdenie tohto predpokladu predložilo Poľsko empirické dôkazy.

(121)

Konanie súkromných veriteľov výrazne poukazuje na trhovo orientovaný prístup z ich strany. V skutočnosti sa aj súkromní veritelia vyslovili za reštrukturalizáciu, hoci výsledky uvedené v tabuľkách 2 a 3 v ich prípade ukazovali skôr v prospech likvidácie. Napríklad banka BPH ovládaná súkromnými subjektmi mala v roku 2003 na svojich pohľadávkach vo výške 75 mil. PLN v prípade konkurzného konania stratu rovnajúcu sa 19 % (14 mil. PLN), zatiaľ čo v prípade reštrukturalizácie mala stratiť okolo 49 % (37 mil. PLN). Reštrukturalizácia, ktorá sa vtedy porovnávala s najlepším scenárom konkurzného konania umožňovala návratnosť iba 62 %. Napriek tomu sa však BPH vyslovila za reštrukturalizačnú dohodu.

(122)

Ak by sa použilo rovnaké meradlo v prípade verejných veriteľov, takmer každý z nich by sa mal vysloviť za reštrukturalizáciu, čiže všetci verejní veritelia civilno-právnych pohľadávok a väčšina verejných veriteľov verejnoprávnych pohľadávok.

(123)

Komisia rovnako rozptýlila aj ďalšiu pochybnosť v otázke, či presunutie výroby HCz do HSCz znamenalo poskytnutie pomoci. Komisia vidí racionálne základy prenájmu oceliarskych aktív pred vyhlásením konkurzu do samostatnej spoločnosti, ktorá sa nachádza mimo kontroly správcov ako spôsob ochrany hodnoty aktív na základe pokračovania v činnosti.

(124)

Okrem toho Komisia uznala, že HSCz získala obežný kapitál a garancie od TFS podľa komerčných pravidiel vyhovujúcich testu súkromného veriteľa. Berie do úvahy, že HSCz bola financovaná z pôžičiek, ktoré jej udeľovali dodávatelia podľa komerčných pravidiel a záloh pochádzajúcich od klientov huty, ktorí boli životne zainteresovaní na pokračovaní výroby ocele v Hute Częstochowa.

(125)

V prípade garancií, ktoré poskytla TFS, Komisia vychádzajúc z praxe oceňovania individuálnych záruk zastáva názor, že táto záruka nepredstavuje štátnu pomoc (55).

(126)

Po prvé, firma HSCz nemala finančné ťažkosti v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, (56). Okrem toho je to nová spoločnosť nezaťažená zadlžením, ktorá má už veľké portfólio objednávok. Po druhé, spoločnosť bola schopná získať pôžičky na finančných trhoch bez štátnej intervencie a po tretie, garancia sa týka určitej maximálnej čiastky a nemá otvorený charakter.

(127)

Čo sa týka ceny za garanciu, Komisia nemá dôkazy, že zaplatená provízia nezodpovedá trhovej cene. Je to zrejmé, ak prihliadneme k argumentu poľskej strany, ktorý uvádza, že garantovaná čiastka z dôvodu zmluvných dohôd v skutočnosti neprekročila čiastku 6 mil. PLN a v súvislosti s tým provízia dosiahla 2 %. Dokonca aj v prípade provízie, ktorá dosahuje 0,8 % však príklady podobných záruk, pri ktorých provízia dosahovala 1 % ukazujú, že to bola provízia, ktorá zodpovedala trhovej hodnote, najmä po zohľadnení skutočnosti, že TFS mala kompletné informácie o HSCz, v súvislosti s čím bola schopná zaviesť monitorovacie prostriedky, ktoré umožnia garantovanú čiastku obmedziť. Komisia naviac pripomína, že v iných prípadoch týkajúcich sa hutníctva uznala zaplatenú províziu, ktorá bola dokonca nižšia ako provízia v predmetnom prípade, za správnu (57).

(128)

Finančné prostriedky, ktoré boli HCz poskytnuté v období medzi júnom 1997 a májom 2002 vo výške 25 161 072,08 PLN (okolo 5,3 mil. EUR) pochádzali zo štátnych zdrojov. Keďže hrubý oceľový plech je predmetom široko rozvinutej obchodnej výmeny v celej Európe, pomoc tohto druhu poskytnutá Poľskom by teda mohla narúšať hospodársku súťaž zvýhodnením HCz a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Toto opatrenie predstavuje teda štátnu pomoc v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(129)

Dotácie KBN vo výške 1 328 000 PLN poskytli HSCz hospodársku výhodu a predstavujú teda štátnu pomoc, pretože podobne ako dotácie pre HCz majú vplyv na obchod a hrozia narušením hospodárskej súťaže.

(130)

Komisia však nevidí žiadne výhody v súvislosti s oneskoreným splatením verejnoprávnych pohľadávok firmou HCz. Pretože HSCz nebola ohrozeným podnikom, nemá Komisia dôvod, aby verila, že by sa súkromný veriteľ na mieste verejných inštitúcií vyslovil pre splatenie svojho dlhu v krátkom termíne (58).

(131)

Okrem toho zaplatila firma HSCz podľa poľských právnych predpisov zákonom stanovené úroky z omeškania a ich výška prekročila referenčnú mieru Komisie. Komisia pripomína, že podľa ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia má konanie vo veci protiprávne priznanej pomoci za úlohu určiť čiastku, ktorú je potrebné získať naspäť, aby došlo k navráteniu situácie, ako keby žiadna pomoc nebola priznaná. Ak však príjemca splatil dotáciu v čiastke rovnajúcej sa alebo vyššej, ako sú celkove vypočítané úroky odo dňa poskytnutia pomoci do okamihu jej splatenia, takýto prostriedok podľa praxe Komisie už nie je štátnou pomocou v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(132)

Zákonné úroky, ktorých výška sa v rokoch 2002 – 2004 pohybovala medzi 16 % a 12,25 % (pozri bod), prevyšujú referenčnú mieru používanú Komisiou pri splácaní pomoci. Podľa článku 9 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) (59), ide o priemer päťročných medzibankových swapových sadzieb za posledné tri mesiace predchádzajúceho roka, plus 75 základných bodov. Pre Poľsko táto referenčná miera od 1. mája 2004 dosahovala 7,62 % (60). Pred rokom 2004 miera päťročných medzibankových swapových sadzieb v Poľsku neexistovala. V každom prípade aj iné ukazovatele ako je priemerná návratnosť za jednoročné štátne obligácie boli viditeľne nižšie (8,24 % v roku 2002 , 5,34 % v r. 2003 a 6,63 % v roku 2004).

(133)

Štátnou pomocou môže byť len odročenie dlžných platieb Finančnému úradu v Częstochowej a fondu PFRON v celkovej výške 62 116,09 PLN, ktoré neboli zaplatené.

(134)

Pomoc, ktorá bola poskytnutá firme HCz v období od júna 1997 do mája 2002 vo výške 25 161 072,08 PLN jej bola priznaná vzhľadom na skutočnosť, že následne mala byť na základe ŠPR a Protokolu č. 8 uzná ako štátna pomoc, ale v dôsledku konkurzu HCz sa tomu tak nestalo.. Podľa Protokolu č. 8 však nebola takáto pomoc povolená, predstavuje zakázanú pomoc na účely reštrukturalizácie, ak nie je povolená v rámci iných pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci.

(135)

Komisia upozorňuje, že pravidlá poskytovania štátnej pomoci pre sektor oceliarstva boli až do 23. júla 2002 obsiahnuté v rozhodnutí Komisie č. 2496/96/ECSC z 18. decembra 1996 ustanovujúcom podrobné pravidlá Spoločenstva pre štátnu pomoc pre oceliarsky priemysel (61) (ďalej len „kódex pomoci pre oceliarsky priemysel“) (62).

(136)

Kódex pomoci pre oceliarsky priemysel v článku 2 povoľuje pomoc dodržiavajúcu požiadavky Rámca pre výskum a vývoj. Komisia je na základe piatich opatrení pomoci, ktoré KBN poskytol vo výške 5 461 620 PLN presvedčená, že neexistujú vážne pochybnosti o ich zlučiteľnosti s Rámcom pre výskum a vývoj podľa prílohy IV čl. 3 ods. 2 Zmluvy o pristúpení (63).

(137)

Po prvé, hoci dotácie poskytnuté HCz prostredníctvom KBN nie sú priamo zahrnuté do programu predsedu KBN z 30. novembra 2001 o kritériách a spôsobe poskytovania a zúčtovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre vedu (ktoré Komisia prijala ako pomoc v rámci opatrenia pomoci PL č. 6 prílohy IV k Zmluve o pristúpení), zdá sa, že Poľsko pred potvrdením programu inak neocenilo svoju pomoc. V skutočnosti Poľsko už v ŠPR označilo „prostriedky KBN“ ako „nástroje povolenej štátnej pomoci vo forme dotácií na vedecký výskum a rozvoj“ (64). Komisia v tejto forme posúdila ŠPR a schválila rozhodnutím Rady z júla 2003 (pozri bod).

(138)

Po druhé, opatrenie pomoci je v súlade s Rámcom pre výskum a vývoj. Je zrejmé, že pomoc bola poskytnutá na výskumno-vývojové účely. Okrem toho je táto pomoc nižšia ako je stanovená horná hranica pomoci zlučiteľná so zásadami voľného trhu, ako je to určené v Rámci pre výskum a vývoj s prihliadnutím na dodatočné zníženie o 10 %, pretože príjemca sa nachádzal v regióne podľa čl. 87 ods. 3 písm. a) (65). Je to buď pomoc na priemyselný výskum a ostáva pod úrovňou 60 % (bod zarážka prvá, druhá a štvrtá), alebo pomoc určená pre priemyselný výskum alebo činnosti spojené s predkonkurečným rozvojom a drží sa pod stropom pre činnosti spojené s predkonkurečným rozvojom, teda 35 % (bod zarážka tretia, štvrtá a piata). Okrem toho pomoc mala motivačný účinok, pretože poľské orgány presvedčivo dokázali, že bez podpory by HCz neobjednala realizáciu výskumných a rozvojových programov.

(139)

Komisia v súvislosti s tým zvažuje odstúpiť od podaní odporu voči pomoci získanej od KBN v rokoch 1997 – 2001 podľa prílohy IV Zmluvy o pristúpení a uznáva ju ako pomoc povolenú v rámci výskumných a rozvojových programov a nie ako pomoc v prospech reštrukturalizácie podľa Protokolu č. 8.

(140)

V prípade ostatnej pomoci určenej na činnosť a reštrukturalizáciu zamestnanosti vo výške 19 699 452 PLN však Komisia v Kódexe pomoci pre oceliarsky priemysel nenachádza ustanovenia, na základe ktorých by takáto pomoc bola oprávnená. Je nesporné, že to nie je pomoc určená na výskum a vývoj alebo na zatváranie závodov (čl. 4). Okrem toho nie je táto pomoc oprávnenou prevádzkovou pomocou v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (66). V každom prípade sa poľské úrady neodvolali na žiadne výnimky v rámci Kódexu pomoci pre oceliarsky priemysel ani v rámci pravidiel ES.

(141)

Vzhľadom na skutočnosť, že sa na tieto prostriedky nevzťahuje iná výnimka v rámci Kódexu pomoci pre oceliarsky priemysel, považuje ich Komisia za pomoc na reštrukturalizačné účely podľa článku 1 Kódexu pomoci pre oceliarsky priemysel, ktorá je podľa ustanovenia Protokolu č. 8 nezlučiteľná so spoločným trhom.

(142)

V rokoch 2002 a 2003 KBN priznal firme HSCz 1 380 000 PLN. Túto pomoc možno považovať za pomoc v rámci opatrenia pomoci PL č. 6 prílohy IV k zmluve o pristúpení. Poľsko potvrdilo, že táto pomoc bola priznaná v rámci plánu schváleného podľa opatrenia pomoci PL číslo 6. Neexistujú teda vážne pochybnosti o tom, či je táto pomoc v súlade s Rámcom pre výskum a vývoj podľa prílohy IV článku 3 ods. 2 zmluvy o pristúpení.

(143)

Keďže pomoc, ktorú KBN poskytla firme HCz je oprávnenou pomocou, výška potenciálne neoprávnenej pomoci poskytnutej HSCz dosahuje 62 116,09 PLN (čo je asi 13 077 EUR). Táto čiastka však spĺňa podmienky nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (67), a z tohto dôvodu môže Komisia pripustiť, že toto opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(144)

Z uvedených dôvodov Komisia uznáva, že opatrenie pomoci, ktoré Poľsko poskytlo na reštrukturalizáciu podniku HCz v rámci reštrukturalizačného plánu zo 7. augusta 2003, zmeneného a doplneného 1. decembra 2003 a 30. apríla 2004 nepredstavuje pomoc v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Okrem toho opatrenie pomoci ktoré Poľsko poskytlo na činnosť HSCz, rovnako nepredstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Naviac dotácie, ktoré KBN priznala pre HCz a HSCz na výskum a vývoj, sú zlučiteľné so spoločným trhom.

(145)

Pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá bola firma HCz poskytnutá v rokoch 1997 – 2002 vo výške 19 699 452 PLN (4,1 mil. EUR) nie je zlučiteľná so spoločným trhom a podľa ustanovenia bodu 18 Protokolu č. 8 sa musí vrátiť.

(146)

Požiadavka na vrátenie sa zašle podniku, ktorý túto pomoc skutočne využíval. V čase priznania pomoci bol hospodársky subjekt súčasťou právneho subjektu HCz. Keďže aktíva a pasíva spoločnosti HCz sa rozdelia medzi tri spoločnosti, ktoré sa stanú jej nástupcami, RFG, MH a Operatora, právny subjekt, ktorý získal pomoc sa neobmedzuje už iba na právny subjekt HCz, ale zahŕňa takisto tie subjekty, ktoré získali aktíva a pasíva HCz. Vzhľadom na to sa bude vrátenie pomoci požadovať od HCz, RFG, MH a Operatora, ktoré sú za ňu spoločne a jednotlivo zodpovedné.

(147)

Čiastky, ktoré budú vrátené sa zvýšia o úroky vypočítané podľa vykonávacieho nariadenia. Najmä čl. 9 ods. 4 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že v prípade, keď päťročné medzibankové swapové sadzby nie sú dostupné, môže Komisia v úzkej spolupráci so zainteresovaným členským štátom určiť percentuálnu mieru pre navrátenie štátnej pomoci podľa inej metódy a na základe dostupných informácií. Vzhľadom na skutočnosť, že pre Poľsko neboli dostupné päťročné medzibankové swapové sadzby za obdobie, ktorého sa poskytnutie pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom týka, použitá percentuálna miera pri vrátení pomoci by mala vychádzať z dostupnej percentuálnej miery, ktorá by mala byť primeraná uvedenému obdobiu.

(148)

Poľsko oznámilo zmenu ŠPR, aby potvrdilo, že HCz nebude zlikvidovaná, ale sa môže reštrukturalizovať bez poskytnutia štátnej pomoci. Komisia v zhode s ustanovením bodu 10 Protokolu č. 8 sa takejto zmene nebráni.

(149)

V zmysle bodu 10 Protokolu č. 8 „akékoľvek neskoršie zmeny celkového plánu reštrukturalizácie a individuálnych plánov musia byť potvrdené Komisiou a v prípadoch, kde je to nevyhnutné Radou“. Keďže sa rozhodnutie Komisie týka štátnej pomoci, je náležité odvolať sa na vykonávacie predpisy čl. 88 Zmluvy o ES a na nariadenie č. 659/99. V tomto kontexte Komisia prijíma rozhodnutie s výnimkou prípadu, keď je rozhodnutie o poskytnutí pomoci zlučiteľnej so spoločným trhom oprávnené mimoriadnými okolnosťami v zmysle ustanovenia čl. 88 ods. 2 tretí pododsek..

(150)

Komisia je teda oprávnená schváliť navrhovanú zmenu, keď sa hlavné hodnoty uvedené v protokole o poskytovaní štátnej pomoci, výrobná kapacita a harmonogram ani proporcionálnosť štátnej pomoci nemení (68). Súčasná zmena ŠPR nebude mať žiaden vplyv na samotný Protokol č. 8. HCz sa v rámci Protokolu č. 8 nestane príjemcom, ani nedôjde k zníženiu celkových výrobných kapacít poľského oceliarskeho priemyslu podľa bodu 7.

(151)

Okrem toho Poľsko uvedenú zmenu v dostatočnej miere zdôvodnilo. Reštrukturalizácia firmy HCz sa skutočne ukazuje byť alternatívou vychádzajúcou z trhových zásad a uvedené hodnotenie preukázalo, že HCz možno na rozdiel od stanoviska z roku 2003 reštrukturalizovať bez štátnej pomoci.

(152)

Komisia však vychádza z predpokladu, že nemôže súhlasiť s pomocou poskytnutou HCz v rokoch1997 – 2002. Súhlas by totiž znamenal, že sa HCz objaví na zozname príjemcov pomoci a prispel by k zvýšeniu výšky možnej štátnej pomoci poskytnutej poľskému oceliarskemu priemyslu, čím by sa zmenila rovnováha medzi záväzkami z titulu štátnej pomoci a narušením hospodárskej súťaže. Komisia by takúto zmenu nemohla potvrdiť bez súhlasu Rady.

(153)

Podľa názoru Komisie nepredstavuje predaj spoločností podriadených HCz a HSCz porušenie bodu 4 Protokolu č. 8.

(154)

V bode 4 Protokolu č. 8 sa uvádza: „Spoločnosť, ktorá je príjemcom pomoci, nesmie:

ŠPR (bod) uvádza, že toto ustanovenie malo zabrániť prevzatiu aktív alebo podielov firmy HCz príjemcom uvedeným v Protokole č. 8.

(155)

Komisia je toho názoru, že v tomto prípade je potrebné prihliadnuť k bodu 4 písm. a) a nie k bodu 4 písm. b), pretože tu nejde o predaj aktív, ale o predaj podielov, čo sa považuje za fúziu (69). Strategický investor získa v skutočnosti iba podiely v spoločnostiach, ale nie samotné jednotlivé aktíva. Okrem toho uplatnenie bodu 4 písm. b) postačí pre konkurz HCz, ktorý nebol vyhlásený.

(156)

Komisia nie je toho názoru, že by bolo porušené ustanovenie bodu 4 písm. a) Protokolu č. 8, pretože toto ustanovenie je jednoznačne určené príjemcom zahrnutým do Protokolu č. 8, ale ani Donbass ani LNM medzi ne nepatria.

(157)

Je pravdou, že LNM nadobudol príjemcu, ktorým je MSP. Európska komisia však nemá k dispozícii dôkazy, že LNM pôsobí v mene MSP alebo ako jeho zástupca. Naopak, LNM a MSP sú uvedené ako odlišné, autonómne podniky. Dokonca keby Komisia interpretovala podmienky tohto ustanovenia tak, že zakazuje krížovú pomoc príjemcom (potenciálne MSP) a subjektom, ktorý nie je príjemcom (v tomto prípade HCz), Komisia získala dostatočné záruky, že ľubovoľný kupujúci sa zdrží krížovej pomoci HCz z pomoci získanej v rámci ŠPR. Na zdôraznenie týchto uistení tak Poľsko, ako aj LNM predložili príslušné záväzky (pozri bod a bod).

21.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/32

(1)

Listom z 22. júna 2005, ktorý bol zaevidovaný 27. júna 2005, Belgicko oznámilo Komisii svoj projekt pomoci závodu Ford v Genku. Komisia požiadala o doplňujúce informácie listom z 27. júla 2005, na ktorý belgické orgány odpovedali listom z 15. septembra 2005, ktorý bol zaevidovaný v ten istý deň.

(2)

Listom z 9. novembra 2005 Komisia informovala Belgicko o svojom rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy vo veci tejto pomoci. Potom sa 25. novembra 2005 konalo stretnutie s belgickými orgánmi.

(3)

Belgické orgány predložili svoje pripomienky v liste z 13. januára 2006, ktorý bol zaevidovaný v ten istý deň.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené 25. februára 2006 v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany predložiť pripomienky k uvedenému opatreniu, ale nedostala od nich žiadnu pripomienku.

(5)

Príjemcom pomoci je Ford-Werke GmbH, Fabrieken te Genk (ďalej len „Ford Genk“). Ford-Werke GmbH je súčasťou Ford Motor Company. Závod bol otvorený v roku 1964. Koncom roka 2003, v rámci celkovej reštrukturalizácie Ford Europe, zaznamenal výrazný pokles počtu svojich zamestnancov, ktorý sa dotkol asi 3 000 osôb. V tom istom čase spoločnosť oznámila investičný program vo výške približne 700 miliónov EUR, zameraný najmä na nový pružný systém výroby. Tento program predpokladal, že súčasná výroba modelu Mondeo sa rozšíri o výrobu novej generácie Galaxy a o tretie vozidlo. Závod v súčasnosti má približne 5 000 zamestnancov. V roku 2004 sa v závode vyrobilo 207 163 vozidiel. Skupina Ford pôsobí v Belgicku aj v Gente, kde má závod Volvo.

(6)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Belgicko, celkové oprávnené náklady na program vzdelávania dosahujú 33,84 milióna EUR. Táto celková suma zahŕňa sumy na špecifické vzdelávanie vo výške 25,34 milióna EUR a na všeobecné vzdelávanie vo výške 8,5 milióna EUR.

(7)

Oprávnené náklady, ako aj ich príslušné sumy zohľadnené v programe zahŕňajú:

(8)

Celkové oprávnené náklady sa podľa druhu výdavkov členia takto:

(9)

Navrhovaná pomoc spočíva v priamej dotácii v prospech Ford Genk vo výške 12 279 423 EUR na obdobie 2004 – 2006. Z tejto sumy zodpovedá 4 677 408 EUR (38 %) pomoci všeobecnému vzdelávaniu a 7 602 015 EUR (61 %) pomoci špecifickému vzdelávaniu. Pomoc musí byť priznaná vo forme pomoci „ad hoc“ Flámskym spoločenstvom (Vlaamse Gemeenschap). Belgicko sa zaručilo, že pomoc vzdelávaniu nebude kumulovaná s ďalšou pomocou na krytie rovnakých nákladov.

(10)

Suma uvedenej pomoci dosahuje intenzitu pomoci 55 % pri všeobecnom vzdelávaní a 30 % pri špecifickom vzdelávaní.

(11)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyjadrila Komisia svoje pochybnosti, pokiaľ ide o 1) interpretáciu rozsahu oprávnených nákladov, ktorú poskytli belgické orgány a 2) navrhovanú kategorizáciu niektorých položiek ako špecifické vzdelávanie alebo všeobecné vzdelávanie.

(12)

Pokiaľ ide o oprávnené náklady, Komisia si kládla otázky o zlučiteľnosti s článkom 4 ods. 7 nariadenia Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (3) niektorých výdavkov plánovaných Belgickom, najmä:

(13)

Pokiaľ ide o rozdelenie medzi „všeobecné“ a „špecifické“ vzdelávanie, Komisia sa obáva, že belgické orgány uplatnili na niektoré výdavky projektu príliš širokú definíciu všeobecného vzdelávania. Pochybnosti Komisie sa týkali najmä položiek „náklady na poradenské služby“ a „personálne náklady mimo výrobnej linky“. Podľa belgických orgánov odhaduje oddelenie vzdelávania Ford Genk, že približne 70 % týchto výdavkov sa týkalo vzdelávania všeobecného dosahu. Nebol však poskytnutý nijaký dôkaz na podporu tohto tvrdenia.

(14)

Vo svojej odpovedi na začatie konania vo veci formálneho zisťovania uviedli belgické orgány tieto pripomienky:

(15)

Opatrenie v prospech Ford Genk, ktoré oznámilo Belgicko, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Priznaná je totiž vo forme dotácie, ktorá bude financovaná štátom alebo zo štátnych prostriedkov. Opatrenie je selektívne, pretože sa týka len závodu Ford Genk a môže narušiť hospodársku súťaž v Spoločenstve tým, že poskytne tomuto podniku výhodu oproti ďalším konkurentom, ktorí nedostávajú pomoc. Napokon automobilový trh sa vyznačuje intenzívnym obchodovaním medzi členskými štátmi, a pomoc by teda mohla mať nepriaznivý vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi.

(16)

Belgicko žiada, aby bola pomoc schválená na základe nariadenia (ES) č. 68/2001. Pomoc sa totiž viaže na program vzdelávania.

(17)

V súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 68/2001, ak výška pomoci poskytnutej jednému podniku na jediný projekt vzdelávania prevýši sumu 1 milión EUR, pomoc nie je oslobodená od notifikačnej povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 zmluvy. Komisia poznamenáva, že v danom prípade plánovaná pomoc dosahuje výšku 12 279 423 EUR, že má byť poskytnutá jednému podniku a že projekt vzdelávania je jediným projektom. Komisia si teda myslí, že notifikačná povinnosť sa vzťahuje na navrhovanú pomoc a že Belgicko si ju splnilo.

(18)

Odôvodnenie 16 nariadenia (ES) č. 68/2001 vysvetľuje, prečo tento typ pomoci nemôže byť oslobodený od notifikačnej povinnosti: „Je vhodné, aby veľké sumy pomoci ďalej podliehali individuálnemu hodnoteniu Komisiou predtým, ako sa uvedú do používania.“

(19)

Keď Komisia hodnotí individuálnu pomoc vzdelávaniu, ktorá z dôvodu výšky sumy nemá výhodu oslobodenia ustanoveného nariadením (ES) č. 68/2001, a teda musí byť hodnotená na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, uplatňuje rovnaké hlavné zásady ako tie, ktoré sú uvedené v nariadení (ES) č. 68/2001. Vzhľadom na odôvodnenie 4 nariadenia (ES) č. 68/2001, podľa ktorého Komisia preskúma notifikácie najmä vo svetle kritérií stanovených uvedeným nariadením, Komisia okrem iného preverí, či možno schváliť všetky oprávnené náklady, pričom opäť uplatní svoju širokú hodnotiacu právomoc na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Takéto opatrenia treba hodnotiť tak, aby sa zabezpečil súlad medzi praxou rozhodovania a rovnosťou zaobchádzania (4).

(20)

Hodnotenie Komisie o zlučiteľnosti uvedeného opatrenia so spoločným trhom teda musí preveriť, či všetky body, voči ktorým vyslovila pochybnosti pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania, sú v súlade so spoločným trhom z hľadiska nariadenia (ES) č. 68/2001 a článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Najmä:

(21)

Komisia poznamenáva, že v článku 4 ods. 7 nariadenia (ES) č. 68/2001 sa ustanovuje, že oprávnené náklady na projekt pomoci vzdelávaniu sú:

(22)

Belgicko poskytlo hrubý odhad nákladov na vzdelávanie, ktorý umožňuje Komisii identifikovať navrhované oprávnené náklady. Podľa informácií, ktoré poskytlo Belgicko, personálne náklady účastníkov projektu vzdelávania nie sú vyššie ako celkové ostatné oprávnené náklady.

(23)

V článku 4 ods. 7 písm. d) nariadenia (ES) č. 68/2001 sa ustanovuje, že ako potenciálne oprávnené náklady možno pripustiť odpisy nástrojov a zariadení v pomere k ich výlučnému využívaniu na uvedený projekt vzdelávania. Medzi potenciálne oprávnenými nákladmi niet nijakej zmienky o budovách. „Vzdelávacie priestory“ v tejto veci spočívajú v rozličných zariadeniach umiestnených v miestnostiach ohraničených sklenými priečkami. Tieto miestnosti slúžia na vzdelávacie aktivity. Keďže sa nachádzajú vo výrobných halách závodu, nepredstavujú budovy a môžu sa pokladať za také, že spadajú do kategórie „nástroje a zariadenia“ definovanej v nariadení (ES) č. 68/2001.

(24)

Za týchto podmienok si Komisia myslí, že tieto priestory predstavujú oprávnené náklady.

(25)

Komisia poznamenáva, že veľké podniky majú v zásade väčšie možnosti vlastniť svoje oddelenie vzdelávania, a teda sú menej náchylné žiadať o pomoc externé poradenské služby. V záujme toho, aby bolo opatrenie pomoci zlučiteľné s článkom 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, musí byť tiež úmerné cieľu a nesmie narúšať hospodársku súťaž v miere odporujúcej spoločnému záujmu. Za týchto podmienok si Komisia myslí, že by bolo diskriminačné pre kategóriu veľkých podnikov odoprieť im uplatnenie článku 4 ods. 7 písm. e) nariadenia (ES) č. 68/2001 na náklady pochádzajúce z interného oddelenia vzdelávania. Komisia teda súhlasí so zaradením týchto nákladov do oprávnených výdavkov.

(26)

Komisia uplatní rovnaké kritériá ako v tomto rozhodnutí na každý analogický prípad, ktorý jej bude oznámený.

(27)

Komisia však zamieta argument belgických orgánov, podľa ktorého treba pokladať všetky uvedené náklady za náklady spadajúce do oblasti všeobecného vzdelávania. Domnieva sa, že poradenské služby majú rovnaký dosah (všeobecný/špecifický) ako vzdelávacie akcie, na ktoré sa vzťahujú. V záujme toho, aby sa predišlo akejkoľvek vyššej kompenzácii týchto nákladov na poradenské služby, výdavky oddelenia vzdelávania na vzdelávanie „všeobecného“ alebo „špecifického“ dosahu sa musia z toho dôvodu podriadiť rovnakej intenzite maximálnej pomoci ako príslušná vzdelávacia akcia. V rámci všeobecného projektu vzdelávania budú teda náklady oddelenia vzdelávania rozdelené na „všeobecné“ a „špecifické“ v pomere k akciám „všeobecného“ a „špecifického“ vzdelávania obsiahnutým v projekte. V danom prípade, keď si vezmeme za základ vzdelávacie akcie, pri ktorých Komisia povoľuje pomoc, dostaneme percentuálny podiel 57,8 % na všeobecné vzdelávanie a 42,2 % na špecifické vzdelávanie.

(28)

Vyššie intenzity pomoci by spôsobili disproporčné narušenie hospodárskej súťaže. Komisia sa hlavne domnieva, že povinnosť podnikov vziať na seba rozumnú časť nákladov prispieva k efektívnosti a realizovateľnosti opatrenia. Preto si myslí, že vyššia intenzita pomoci by zhoršila podmienky obchodovania v miere odporujúcej spoločnému záujmu. Túto oblasť opatrenia teda nemožno pokladať za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(29)

Skôr než podnik rozhodne o reštrukturalizačných opatreniach, porovná si súčasnú hodnotu očakávaného zníženia nákladov v budúcnosti s nákladmi na reštrukturalizáciu. Výdavky na vzdelávanie zamestnancov, ktorí budú zastávať nové funkcie po reštrukturalizácii, sú časťou bežných a nevyhnutných nákladov na reštrukturalizáciu. Keď sa už raz podnik rozhodne prepustiť veľkú časť svojho personálu, dočasné vzdelávanie už spomenutých zamestnancov je nevyhnutné, aby sa zabezpečila kontinuita výroby a kvality. Podnik nemá inú voľbu ako znášať tieto náklady na vzdelávanie v prospech pracovnej sily, ktorá zostane, aby nahradila know-how prepusteného personálu. Uvedená pomoc by teda jednoducho spôsobila dotovanie bežných a nevyhnutných nákladov na reštrukturalizáciu podniku, ktoré by podnik v každom prípade musel znášať, aj pri nejestvovaní pomoci. Pomoc sa teda nejaví ako nevyhnutná a v každom prípade by nevyústila do doplnkového vzdelávania

(30)

Okrem toho v odôvodnení 10 nariadenia (ES) č. 68/2001 sa vysvetľuje logika štátnej pomoci vzdelávaniu: vzdelávanie má vo všeobecnosti pozitívne vonkajšie účinky na spoločnosť ako celok, pretože zvyšuje počet kvalifikovaných pracovníkov, z ktorých si iné firmy môžu vybrať, a zlepšuje konkurenčnú schopnosť priemyslu Spoločenstva. V danom prípade však uvedená reštrukturalizácia bude viesť k zníženiu radov kvalifikovaných pracovníkov; preto sa zdá byť v rozpore so výslovným cieľom nariadenia (ES) č. 68/2001.

(31)

V záujme toho, aby bolo opatrenie pomoci zlučiteľné s článkom 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, musí byť tiež úmerné cieľu a nesmie narúšať hospodársku súťaž v miere odporujúcej spoločnému záujmu. Keďže Ford Europe je jedným z hlavných subjektov trhu Spoločenstva týkajúceho sa výroby automobilov, ukazuje sa, že samotné sily pôsobiace na trhu by mali stačiť na zabezpečenie vzdelávania vyplývajúceho z uvedenej reštrukturalizácie. Akákoľvek štátna pomoc v prospech tohto vzdelávania by teda bola, podľa znenia odôvodnenia 11 nariadenia (ES) č. 68/2001, vyššia ako minimum nevyhnutné na dosiahnutie cieľa Spoločenstva, čo by neumožnili samotné sily pôsobiace na trhu, a teda by viedla k neoprávnenému narušeniu hospodárskej súťaže. V tomto smere Komisia osobitne pripomína, že napriek pochybnostiam vysloveným v rozhodnutí o začatí konania Belgicko nevysvetlilo, prečo by sa podnik nemohol pustiť do vzdelávacích aktivít bez pomoci.

(32)

Komisia si teda myslí, že tieto náklady na reštrukturalizáciu nemôžu získať pomoc vzdelávaniu.

(33)

Za posledný rok Komisia zhromaždila dôkazy, že niektorí výrobcovia automobilov nechávajú svoje vlastné výrobné závody nachádzajúce sa v rozličných členských štátoch navzájom si konkurovať pri výrobe svojich nových modelov. Porovnávajú viaceré závody s perspektívou výroby nového výrobku, potom sa rozhodnú vybrať si jeden závod na základe všetkých výrobných nákladov, teda všetkých typov nákladov, ale aj na základe akejkoľvek vládnej pomoci, najmä pomoci vzdelávaniu. Vzhľadom na túto ekonomickú realitu a so zreteľom na riziko, ktoré z toho vyplýva, že niektorá pomoc vzdelávaniu neprispieva k cieľu spoločného záujmu určenému v odôvodnení 10 nariadenia (ES) č. 68/2001, ale jednoducho predstavuje pomoc prevádzke, ktorá narúša hospodársku súťaž, Komisia musí starostlivejšie preskúmať potrebný charakter pomoci, „aby sa zabezpečilo obmedzenie štátnej pomoci na minimum nevyhnutné pre dosiahnutie cieľa spoločenstva, čo by neumožnili samotné sily pôsobiace na trhu“ (odôvodnenie 11 nariadenia) (5). Toto hodnotenie je o to viac odôvodnené, že v súčasnosti sa automobilové odvetvie vyznačuje výraznými nadmernými kapacitami.

(34)

Pri predchádzajúcich veciach Komisia podrobne neanalyzovala potrebu špecifickej pomoci vzdelávaniu pri nákladoch na spustenie výroby (6). Môže však byť prinútená urobiť tak, pokiaľ zistí, že ekonomické podmienky na uvedených trhoch sa zmenili. Súdny dvor Európskych spoločenstiev v bode 52 rozsudku z 30. septembra 2003 v spojených veciach C-57/00 P a C-61/00 (7) uviedol, že „bez ohľadu na interpretáciu danú Komisiou článku 92 ods. 2 písm. c) [z ktorého sa stal článok 87 ods. 2 písm. c)] zmluvy v minulosti tá nemôže ovplyvniť odôvodnenosť interpretácie Komisie rovnakého ustanovenia v spornom rozhodnutí, a teda jej platnosť“. Rovnakým spôsobom Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev uviedol v bode 177 svojho rozsudku z 15. júna 2005 vo veci T-171/02 (8): „len v rámci článku 87 ods. 3 písm. c) ES môže byť hodnotená zákonnosť rozhodnutia Komisie konštatujúceho, že nová pomoc nezodpovedá podmienkam uplatnenia tejto výnimky, a nie z pohľadu predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, za predpokladu, že je v platnosti.“

(35)

Komisia poznamenáva, že v automobilovom priemysle je výroba nového modelu nevyhnutná na udržanie konkurencieschopnosti. Spustenie výroby nového modelu je teda bežný a pravidelný faktor automobilového priemyslu. Na výrobu nového modelu musia výrobcovia automobilov zaškoliť svoju pracovnú silu, aby si osvojila nové technológie. Súvisiace náklady na vzdelávanie potrebné na spustenie výroby nového modelu teda znášajú výrobcovia automobilov len na základe komerčného podnetu. V dôsledku toho by podnik tak či onak organizoval vzdelávacie aktivity a aj bez pomoci. Pomoc vzdelávaniu teda nie je nevyhnutná v tomto kontexte. Nepodnecuje podnik, aby sa pustil do „doplnkových“ vzdelávacích aktivít okrem tých, ktoré už uskutočňuje len na základe síl pôsobiacich na trhu. Pokrývala by prevádzkové výdavky, ktoré bežne znáša podnik, a tým by predstavovala pomoc prevádzke, ktorá narúša hospodársku súťaž.

(36)

Okrem toho zriadenie jedinej platformy v závode v Genku nepochybne umožní efektívnejšiu výrobu nových modelov. Podnik teda bude priamym spôsobom ťažiť z jedinej platformy. Samotné sily pôsobiace na trhu teda stačia na podnietenie spoločnosti, aby sa pustila do tejto racionalizácie výrobného procesu, a na znášanie príslušných nákladov na vzdelávanie. Za týchto podmienok pomoc nie je nevyhnutná, pretože by pokrývala bežné náklady na reorganizáciu podniku.

(37)

Okrem toho rovnaké argumenty ako tie, ktoré sú vysvetlené v odôvodnení 31 týkajúcom sa pomerného charakteru pomoci a zákazu neoprávneného narušenia hospodárskej súťaže ako podmienky na zabezpečenie zlučiteľnosti s ustanoveniami článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, sa vzťahujú aj na vzdelávanie súvisiace so spustením výroby nových modelov. Akákoľvek štátna pomoc v prospech tohto vzdelávania by teda bola vyššia ako minimum nevyhnutné na dosiahnutie cieľa Spoločenstva, čo by neumožnili samotné sily pôsobiace na trhu, a teda by viedla k narušeniu hospodárskej súťaže v miere odporujúcej spoločnému záujmu. V tomto smere Komisia osobitne pripomína, že napriek pochybnostiam vysloveným v rozhodnutí o začatí konania Belgicko nevysvetlilo, prečo by sa podnik nemohol pustiť do vzdelávacích aktivít bez pomoci.

(38)

Náklady na spustenie výroby teda nemôžu získať pomoc vzdelávaniu.

(39)

Vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania poskytli belgické orgány solídne a podrobné záruky, že oficiálna žiadosť o pomoc predchádzala začiatku vzdelávacieho programu. Komisia sa domnieva, že tieto záruky sú dostačujúce na odstránenie pochybností, ktoré vyslovila vo svojom rozhodnutí o začatí konania.

(40)

Vo svetle predchádzajúcich argumentov treba znížiť oprávnené náklady projektu až do sumy 20,31 milióna EUR. Z tejto sumy zodpovedá 13,29 milióna EUR, teda 65 % z celkovej sumy, personálnym nákladom účastníkov vzdelávania.

(41)

Komisia poznamenáva, že podľa článku 4 ods. 7 písm. f) nariadenia (ES) č. 68/2001 sú tieto náklady oprávnené až do výšky celkových ostatných oprávnených nákladov. Na základe toho je potrebná ďalšia úprava v danom prípade, aby sa tieto náklady dostali na úroveň rovnajúcu sa sume ostatných nákladov (9). Táto úprava napokon viedla k sume 14,04 milióna EUR na celkové oprávnené náklady.

(42)

Článkom 4 nariadenia (ES) č. 68/2001 sa zavádza rozdiel medzi akciami špecifického vzdelávania a akciami všeobecného vzdelávania.

(43)

V článku 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 68/2001 sa definuje špecifické vzdelávanie ako vzdelávanie zahŕňajúce vyučovanie priamo a prednostne použiteľné pre súčasné alebo budúce postavenie zamestnanca vo firme, ktorá poberá pomoc, a poskytujúce kvalifikáciu neprenosnú alebo iba čiastočne prenosnú na iné firmy alebo oblasti práce.

(44)

V článku 2 písm. e) nariadenia (ES) č. 68/2001 sa definuje všeobecné vzdelávanie ako vzdelávanie zahŕňajúce vyučovanie, ktoré nie je použiteľné iba alebo prednostne na súčasné alebo budúce postavenie zamestnanca vo firme, ktorá poberá pomoc, ale ktoré poskytuje kvalifikáciu široko prenosnú na iné firmy alebo oblasti práce, a teda podstatne zlepšujúcu možnosť zamestnania tohto zamestnanca. Vzdelávanie sa bude považovať za „všeobecné“, ak ho napríklad spoločne organizujú rôzne nezávislé podniky alebo ak toto vzdelávanie môžu využiť zamestnanci rôznych podnikov.

(45)

V záujme toho, aby bola pomoc vzdelávaniu zlučiteľná so spoločným trhom, nesmie prekročiť maximálne prípustné intenzity vo vzťahu k oprávneným nákladom určeným v článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia (ES). č. 68/2001. Tieto maximálne limity závisia okrem iného od veľkosti podniku prijímajúceho pomoc, regiónu, v ktorom pôsobí a kategórie zapojených zamestnancov. Komisia poznamenáva, že Ford Genk je veľký podnik, že projekt sa nachádza v regióne (v provincii Limburg), ktorý môže prijímať pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, a že medzi účastníkmi vzdelávania sa nenachádza nijaká kategória znevýhodnených pracovníkov uvedených v článku 2 písm. g) nariadenia (ES) č. 68/2001. Intenzita maximálnej povolenej pomoci dosahuje za týchto okolností 30 % pri špecifickom vzdelávaní a 55 % pri všeobecnom vzdelávaní.

(46)

Komisia sa nazdáva, že v odpovedi na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania jej Belgicko predložilo dostatočné informácie a záruky, pokiaľ ide o charakter vzdelávania. Oznámilo jej osobitne mená externých podnikov poverených všeobecným vzdelávaním. Taktiež sa zaviazalo napraviť ex post akúkoľvek odchýlku v navrhovanom pomere všeobecného vzdelávania. Táto náprava sa bude riadiť závermi auditu ekonomických odborov flámskeho regiónu (na základe ktorého bude konečne určený presný percentuálny podiel všeobecného vzdelávania).

(47)

Komisia konštatuje, že v prípade uvedeného opatrenia pomoci sa neuplatňujú výnimky vymenované v článku 87 ods. 2 zmluvy, pretože opatrenie pomoci nesleduje nijaký z cieľov, ktoré spresňujú výnimky; inak Belgicko podrobne neosvetlilo žiadny argument v tomto zmysle. Oznámená pomoc nie je určená na podporu realizácie dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážneho narušenia fungovania v hospodárstve členského štátu, ani na podporu kultúry alebo zachovania kultúrneho dedičstva. Preto sa Komisia domnieva, že na pomoc určenú na krytie nákladov uvedených v odôvodnení 7 sa nevzťahuje podľa článku 87 ods. 3 písm. b) alebo d) výnimka zo zásadnej nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom. Výnimka uvedená v článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy sa tiež neuplatňuje, pretože opatrenia sú určené na podporu vzdelávania v oblasti, na ktorú sa nevzťahuje toto opatrenie zmluvy. Napokon článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy možno uplatniť, pokiaľ sa týka podpory vzdelávania a regionálneho rozvoja, čo je prvok, ktorý už bol zohľadnený v celom predchádzajúcom zisťovaní.

(48)

Komisia zastáva názor, že časť opatrení oznámených Belgickom, tak ako sú opísané v odôvodneniach 21 až 41, sa týka výdavkov, ktoré nie sú oprávnené, alebo pomoci, ktorá nie je nevyhnutná na to, aby sa uvedené vzdelávacie akcie uskutočnili. Táto pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom podľa žiadnej výnimky ustanovenej zmluvou, a teda musí byť zakázaná. Podľa belgických orgánov pomoc ešte nebola priznaná; nie je teda dôvod na jej vymáhanie.

(49)

Ostatné opatrenia návrhu, ktoré predstavujú 14,04 milióna EUR oprávnených nákladov, čo zodpovedá pomoci vo výške 6 240 555 EUR, sú zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy,

21.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/40

(1)

Listom z 26. januára 2004, ktorý bol zaevidovaný 11. februára 2004, holandské orgány oznámili Komisii svoj zámer poskytnúť pomoc spoločnosti KG Holding NV, ďalej len „Kliq Holding“ alebo „KH“, na základe usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, ďalej len „usmernenia“ (2). Po oznámení zámeru požiadala Komisia Holandsko listami z apríla, augusta a novembra 2004 o doplňujúce informácie. V decembri 2004 požiadali holandské orgány o predĺženie lehoty na odpoveď s odôvodnením, že uvedená spoločnosť stále nedosahuje pozitívne výsledky a iná spoločnosť možno prejavila záujem ju prevziať.

(2)

Listom z 5. augusta 2005 oznámila Komisia Holandsku, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s uvedeným opatrením.

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej Únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili k opatreniu svoje pripomienky.

(4)

Listom zo 7. septembra 2005 požiadali holandské orgány o predĺženie lehoty na zaslanie svojich pripomienok k rozhodnutiu Komisie o začatí konania. Komisia žiadosť schválila listom z 15. septembra 2005.

(5)

Holandsko zaslalo svoje pripomienky a poskytlo informácie listom z 29. septembra 2005, ktorý bol zaevidovaný 30. septembra 2005, listom z 13. januára 2006, ktorý bol zaevidovaný 18. januára 2006, a listom zo 17. februára 2006, ktorý bol zaevidovaný 23. februára 2006.

(6)

Zainteresované strany nezaslali Komisii žiadne pripomienky.

(7)

KH bola založená v roku 2002 v rámci transformácie reintegračných služieb poskytovaných holandským ministerstvom sociálnych vecí a práce na súkromnoprávnu spoločnosť (4). Koncom roka 2003 KH pre rastúce straty, ktoré boli čiastočne dôsledkom nepriaznivej situácie na trhu a čiastočne nesprávneho riadenia, výrazne znížila počet zamestnancov.

(8)

V novembri 2003 oznámilo Holandsko svoj zámer poskytnúť spoločnosti na základe usmernení úver 45 miliónov EUR vo forme príspevku na záchranu, ktorý by umožnil fungovanie spoločnosti do doby, než by predložila komplexný plán reštrukturalizácie. V decembri 2003 súhlasila Komisia s príspevkom na záchranu pre KH (5) pod podmienkou vypracovania podrobného plánu reštrukturalizácie, a to do šiestich mesiacov.

(9)

KH je holdingovou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá predovšetkým poskytovaním služieb v oblasti reintegrácie pracovných síl do pracovného procesu v rámci holandského trhu práce. Vznikla ako štátny orgán s približne 3 000 zamestnancami, ktorý sa 1. januára 2002 osamostatnil. Holandský štát je jediným vlastníkom podielov. V súčasnosti má KH približne 700 zamestnancov.

(10)

Okrem dcérskej spoločnosti Kliq Reïntegratie, ďalej len „Starý Kliq“ alebo „SK“, s 1 450 zamestnancami, ktorá sa zaoberala predovšetkým službami reintegrácie pracovných síl, mala KH ešte ďalšiu veľkú dcérsku spoločnosť s názvom Kliq Employability, ďalej len „KE“, s 200 zamestnancami. KH vlastnila okrem toho podiely v šiestich veľmi malých dcérskych spoločnostiach a joint ventures, ďalej uvádzané spolu s KE ako „IDS“ (iné dcérske spoločnosti) s počtom zamestnancov od 4 do 20. Ide o tieto spoločnosti: Kliq Experts, Brug- en Instroomprojecten, Flexpay BV, Simnet BV, Kliq Match BV a Kliq Business School.

(11)

Obe najväčšie dcérske spoločnosti pôsobili v oblasti poskytovania služieb reintegrácie pracovných síl a služieb zamestnanosti predovšetkým ľuďom, ktorí si ťažko hľadajú pracovné miesto, napríklad zdravotne postihnutí, ale aj služieb spoločnostiam, ktoré majú problémy pri hľadaní vhodných ľudí pre určité druhy práce alebo povolania.

(12)

Najdôležitejším trhom je v tomto prípade trh na poskytovanie služieb reintegrácie pracovných síl. Vláda aj súkromné spoločnosti zadávajú zákazky spoločnostiam, ktoré poskytujú služby v oblasti reintegrácie. Pre KH je verejný sektor najdôležitejším trhom. Orgány miestnej samosprávy a UWV (Uitvoeringsinstituut Werknemersverzekeringen – Inštitút dohľadu nad sociálnym poistením zamestnancov) prideľujú zákazky spoločnostiam, ako je KH. KH mala 16 % podiel na trhu UWV v porovnaní s ostatnými veľkými konkurentmi: 12 % (Alexander Calder), 10 % (Argonaut) a 9 % (Randstad). Druhým najdôležitejším trhom pre KH je trh so zákazkami od obcí, kde KH dosahuje podiel na trhu vo výške približne 38 %. Ostatnými dôležitými konkurentmi na tomto trhu sú Alexander Calder (25 %) a TMP (25 %).

(13)

V rámci plánu reštrukturalizácie by KH mala zrušiť svoju najväčšiu a najviac stratovú dcérsku spoločnosť SK, všetky spoločnosti patriace do skupiny IDS predať alebo zlikvidovať a založiť osobitnú novú spoločnosť s názvom Kliq BV, ďalej len „Nový Kliq“ alebo „NK“, ktorá by pokračovala najmä v poskytovaní základných služieb, ktoré predtým poskytovala KH, to znamená služieb reintegrácie pracovných síl (6). Podľa plánu reštrukturalizácie by NK mala z dlhodobého hľadiska obnoviť životaschopnosť KH.

(14)

Hlavné znaky základného scenára uvedeného plánu reštrukturalizácie:

(15)

Uvedená schéma znázorňuje štruktúru KH a majetkové vzťahy v súlade s plánom reštrukturalizácie.

(16)

Kvôli pretrvávajúcim závažným problémom požiadali KH a SK o odklad platby, čo im bolo 20. januára 2005 rozhodnutím súdu v Rotterdame, respektíve súdu v Utrechte, umožnené. Konkurzní správcovia KH a SK požiadali 7. februára 2005 uvedené súdy o zmenu odkladu platby na vyhlásenie konkurzu. Dňa 8. februára 2005 uvedené súdy vyhlásili konkurz spoločností KH a SK.

(17)

NK vykázala od konca roka 2003 do konca roka 2004 stratu približne 12 miliónov EUR pri výške základného imania 5,75 milióna EUR, ktorý jej pri vzniku poskytla spoločnosť KH. Budúcnosť NK bola navyše neistá vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosti sa nepodarilo dosiahnuť ciele uvedené v pláne reštrukturalizácie a musela čeliť nepriaznivým podmienkam na trhu, pretože rozsah potenciálneho trhu sa zmenšil v dôsledku zmenených právnych predpisov, v súlade s ktorými obce už neboli povinné vyčleniť časť svojho rozpočtu na služby reintegrácie pracovných síl.

(18)

Komisia vo svojom rozhodnutí z augusta 2005 o začatí konania dospela k záveru, že pomoc na reštrukturalizáciu, ktorú Holandsko zamýšľalo poskytnúť KH vo forme úveru 45 miliónov EUR a z neho vyplývajúcich úrokov a ich transformácia na základné imanie, pravdepodobne nespĺňa požiadavky usmernení. Komisia mala navyše pochybnosti, že sa pomoc obmedzí na minimum a najmä že príjemca bude schopný v značnej miere prispieť zo svojich finančných prostriedkov. Komisia preto vyjadrila pochybnosť, že sa pomoc na reštrukturalizáciu môže v súlade článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(19)

Listom zo septembra 2005 vyjadrili holandské orgány svoje stanovisko k rozhodnutiu Komisie o začatí konania, v ktorom zároveň poskytli podrobnejšie informácie týkajúce sa: i) priebehu vyhlásenia konkurzu KH a SK; ii) finančných výsledkov a výnosu spoločnosti NK; a iii) priebehu súdneho procesu medzi NK a holandským štátom. Posledný bod sa týka najmä žiadosti, ktorú NK po vyhlásení konkurzu KH a OK podala na príslušnom holandskom súde. V nej požadovala, aby štát transformoval úver na záchranu 9,25 milióna EUR, ktorý bol po schválení pomoci na záchranu Komisiou poskytnutý KH a prevedený na NK, na základné imanie. Hoci takáto pomoc musí byť v súlade s usmerneniami likvidného a dočasného charakteru a za trvalú sa môže považovať až potom, keď Komisia schváli plán reštrukturalizácie, informovali holandské orgány Komisiu v lete roku 2005 o tom, že príslušný holandský súd im nariadil transformovať úver na základné imanie.

(20)

Holandsko ďalej listom z januára 2006 podrobnejšie informovalo Komisiu o úpadku spoločnosti NK k 14. decembru 2005 a o z toho plynúceho konania. Na záver Holandsko zaslalo listom z februára 2006 aktualizované informácie o vyhlásení konkurzu KH a SK.

(21)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych zdrojov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchodovanie medzi členskými štátmi“.

(22)

Opatrenie sa týka transformácie pomoci na záchranu – a z nej vyplývajúcich úrokov – ktorú štát poskytol spoločnosti KH, na základné imanie. Z toho jasne vyplýva, že pomoc poskytuje štát a ide o pomoc zo štátnych prostriedkov. Úver na záchranu poskytnutý KH a jeho transformácia na základné imanie zároveň znamená pre spoločnosť, ktorá sa dostala do takýchto ťažkostí a stojí na pokraji úpadku, výhodu, ktorú by na bežnom finančnom trhu nedostala.

(23)

Hoci KH pôsobí iba na holandskom trhu, nedá sa vylúčiť, že by zvýhodnenie KH narušilo alebo mohlo narušiť hospodársku súťaž a mohlo tiež negatívne ovplyvniť obchodný styk medzi členskými štátmi. Okrem toho sú, tak ako to potvrdili holandské orgány, na holandskom trhu prítomné aj menšie medzinárodné spoločnosti, ako napríklad TMP a Creyff’s (dcérska spoločnosť spoločnosti Solvus, Belgicko). Zdá sa, že pomoc môže zvýhodniť spoločnosť voči jej konkurentom, čím by sa narušila alebo mohla narušiť hospodárska súťaž a negatívne ovplyvnil obchodný styk medzi členskými štátmi.

(24)

Na základe uvedených skutočností musí byť notifikované opatrenie v prospech KH pokladané za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a byť posudzované ako štátna pomoc.

(25)

Pomoc musí Komisia hodnotiť ako pomoc ad hoc. V článku 87 ods. 2 a ods. 3 Zmluvy o ES sú uvedené výnimky, pri ktorých sa neuplatňuje článok 87 ods. 1 o všeobecnej nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom.

(26)

Na túto pomoc zjavne nie je možné uplatniť výnimky uvedené článku 87 ods. 2. Zamýšľané opatrenie nie je opatrením sociálneho charakteru v prospech jednotlivých spotrebiteľov, nie je určené ani na náhradu škôd spôsobených prírodnou katastrofou alebo inými mimoriadnymi situáciami a takisto nie je určená na podporu hospodárstva určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko na vyrovnanie nevýhod spôsobených rozdelením Nemecka.

(27)

Ďalšie výnimky sú uvedené v článku 87 ods. 3 písm. a) až d) Zmluvy o ES. Vzhľadom na skutočnosť, že hlavný účel pomoci nemá regionálny charakter, ale ide o podporu na reštrukturalizáciu firmy v ťažkostiach, zdá sa byť relevantná iba výnimka uvedená v článku 87 ods. 3 písm. c). Podľa tejto výnimky je možné schváliť štátnu pomoc na podporu rozvoja určitých hospodárskych činností, za predpokladu, že takáto pomoc nenaruší podmienky obchodovania v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

(28)

Na posudzovanie opatrení na záchranu a reštrukturalizáciu prijala Komisia usmernenia. Holandsko požiadalo Komisiu, aby preskúmala opatrenie v zmysle uvedených usmernení.

(29)

V časti 3.2. (body 28 až 63) usmernení, najmä v bodoch 30 až 47, sú uvedené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby Komisia schválila pomoc na reštrukturalizáciu. Posudzovanie pomoci je vysvetlené v odôvodneniach (30) až (55).

(30)

Na základe bodu 30 usmernení je možné klasifikovať firmu ako firmu v ťažkostiach, ak spĺňa podmienky uvedené v časti 2.1. (body 4 až 8) usmernení. Podľa bodu 6 usmernení medzi takéto ťažkosti patria: rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerné kapacity, pokles peňažného toku, rastúce zadlženie, úrokové zaťaženie a klesajúca alebo nulová čistá hodnota aktív.

(31)

V bode 5 písm. a) usmernení sa vyslovene uvádza, že za firmu v ťažkostiach sa považuje firma, ktorá stratila viac ako polovicu svojho základného imania a viac ako štvrtinu uvedeného kapitálu stratila počas posledných dvanástich mesiacov.

(32)

Podľa informácií nachádzajúcich sa v notifikácií možno KH označiť za firmu v ťažkostiach. Z overenej ročnej závierky z 31. decembra 2002 je možné vyvodiť záver, že základné imanie holdingu (konsolidované) predstavovalo k 1. januáru 2002 približne 73 miliónov EUR. Ku koncu uvedeného roka sa jeho hodnota znížila na 22 miliónov EUR. To sa rovná poklesu asi o približne 70 %. V nasledujúcich deviatich mesiacoch, do septembra 2003, došlo k ďalšiemu výraznému poklesu základného imania.

(33)

Holandské orgány zamýšľajú poskytnúť KH pomoc na reštrukturalizáciu. KH uvedenú pomoc rozdelí medzi svoje dve dcérske spoločnosti NK a SK s cieľom dokončiť proces reštrukturalizácie.

(34)

Komisia zastáva názor, že KH možno považovať za firmu v ťažkostiach v súlade s bodmi 4 až 8 usmernení a je preto oprávnená na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu.

(35)

Poskytnutie pomoci je podmienené implementáciou plánu reštrukturalizácie, ktorý v prípade individuálnych opatrení, takých ako aj uvedené opatrenie, musí schváliť Komisia. Podľa bodov 31 až 34 usmernení sa vyžaduje toto:

(36)

Predovšetkým je potrebné upozorniť na skutočnosť, že predložený plán reštrukturalizácie bol neúplný: holandské orgány napríklad nepredložili aktualizovaný plán likvidácie. Plán reštrukturalizácie neposkytol Komisii informácie, ktoré potrebovala na úplné posúdenie plánu v súlade s usmerneniami. Komisia musela požiadať KH o poskytnutie údajov o likviditných nákladoch a požiadať o analýzy rizík i vzhľadom na rôzne varianty vývoja spoločnosti v budúcnosti. Vzhľadom na prebiehajúci vývoj v KH sa zdalo, že holandské orgány nie sú schopné poskytnúť všetky požadované informácie.

(37)

Komisia mala od začiatku pochybnosti, že plán reštrukturalizácie skutočne dokáže vyvolať želaný obrat. Pochybnosti plynuli z nedostatočnej internej rentability v porovnaní s očakávanou návratnosťou kapitálu, zo skutočnosti, že výsledky dosahované NK zaostávali za cieľmi plánu reštrukturalizácie, a to z dôvodu pretrvávajúcich vážnych štrukturálnych problémov, ktoré spôsobili počiatočné ťažkosti KH. Pochybnosti podporila aj skutočnosť, že holandské orgány riadne neoznámili, že príjemcovia prispeli na reštrukturalizáciu vo výraznej miere z vlastných prostriedkov. Podmienky pre schválenie plánu reštrukturalizácie stanovené v usmerneniach nemohli byť vzhľadom na uvedené závažné problémy splnené.

(38)

Komisia navyše zaznamenala skutočnosť, že vo februári 2005 bo vyhlásený konkurz spoločnosti KH, ako sa uvádza v odôvodnení (16). Vzhľadom na skutočnosť, že KH sa nepodarilo dosiahnuť želaný obrat, je potrebné uviesť, že aktuálnym ani upraveným plánom reštrukturalizácie nie je možné z dlhodobého hľadiska obnoviť životaschopnosť spoločnosti. Je potrebné poukázať na skutočnosť – ako uviedli holandské orgány pri rozhodnutí o začatí konania – že bol vyhlásený konkurz spoločnosti NK, ktorá bola založená, aby zabezpečila obrat vo vývoji KH, čo iba potvrdzuje závažné ťažkosti NK, ktoré boli uvedené už v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania voči NK a takisto nedostatočnú efektivitu plánu reštrukturalizácie.

(39)

Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené základné podmienky uvedené v usmerneniach, na základe ktorých sa môže poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu, nemôže Komisia schváliť plán reštrukturalizácie, a teda ani pomoc na reštrukturalizáciu. Z tohto dôvodu nie je ani možné považovať notifikované opatrenie za zlučiteľné so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(40)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažuje Komisia za potrebné ďalej zisťovať, či boli splnené iné v usmerneniach stanovené podmienky schválenia pomoci na reštrukturalizáciu, okrem iného podmienka uvedená v bode 40 usmernení, že výška a intenzita samotnej pomoci musia byť obmedzené na nevyhnutné minimum a že príjemca pomoci musí výrazne prispieť z vlastných zdrojov.

(41)

V súlade s bodom 24 usmernení bola pomoc na záchranu spoločnosti KH pôvodne schválená na obdobie maximálne šiestich mesiacov. Do šiestich mesiacov po schválení pomoci na záchranu spoločnosti KH predložili holandské orgány plán reštrukturalizácie KH.

(42)

V súlade s plánom reštrukturalizácie, ktorý predložili holandské orgány, rozdelila KH úver určený na záchranu spoločnosti medzi SK (35,75 milióna EUR) a NK (9,25 milióna EUR).

(43)

Holandské orgány oznámili Komisii, že príslušný holandský súd nariadil na základe článkov 53 a 69 holandského zákona o konkurze transformáciu úveru vo výške 9,25 milióna EUR na základné imanie. Transformácia sa uskutočnila 22. augusta 2005 a možno ju považovať za čiastočnú realizáciu notifikovaného opatrenia.

(44)

Komisia upozorňuje holandské orgány, že – podľa pravidla, že právne predpisy Spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi – uplatnenie rozhodnutia vnútroštátneho súdu uvedené v odôvodnení je v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES, v ktorom sa zakazuje realizovať opatrenie pomoci skôr, ako ho schváli Komisia. Transformácia úveru na základné imanie z dôvodu reštrukturalizácie predstavuje neoprávnenú pomoc na reštrukturalizáciu. Vzhľadom na to, že pomoc nespĺňa ani kritériá usmernenia, je opatrenie umožňujúce jej čiastočnú realizáciu, takisto neprípustné. Skutočnosť, že opatrenie sa realizovalo na základe nariadenia vnútroštátneho súdu, nie je v danom prípade relevantná, pretože vnútroštátne súdy rovnako ako iné štátne orgány sú povinné dodržiavať ustanovenia Zmluvy o ES.

(45)

Z toho vyplýva, že transformácia pomoci na záchranu spoločnosti NK vo výške 9,25 milióna EUR na základe rozhodnutia vnútroštátneho súdu predstavuje poskytnutie neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci v prospech NK. Keďže uvedená pomoc na reštrukturalizáciu nemôže byť schválená, zároveň nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(46)

V súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (7) musí Komisia v prípade negatívneho rozhodnutia vo veci neoprávnenej pomoci rozhodnúť, že členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby príjemca pomoc vrátil. Komisia však nemôže požadovať vrátenie pomoci, ak je to v rozpore so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva. V uvedenom prípade sa na túto zásadu nie je možné odvolať. Z tohto dôvodu je nutné požiadať o vrátenie pomoci poskytnutej vo forme transformácie úveru na záchranu vo výške 9,25 milióna EUR na základné imanie, v plnej výške.

(47)

Aby sa z dlhodobého hľadiska obnovila životaschopnosť KH, bolo v súlade s predloženým plánom reštrukturalizácie 35,75 milióna EUR z celkového úveru na záchranu vo výške 45 miliónov EUR prevedených KH na SK ešte pred zatvorením SK. Na rozdiel od úveru na záchranu vo výške 9,25 milióna EUR, ktorý bol prevedený na NK, nebol tento úver transformovaný na základné imanie. Preto môže uvedené opatrenie zostať v platnosti ako pomoc na záchranu.

(48)

Podľa bodu 23 písm. d) usmernení musí členský štát do šiestich mesiacov po schválení pomoci predložiť Komisii plán reštrukturalizácie alebo plán likvidácie, alebo dôkaz o tom, že úver bol v plnej výške vrátený.

(49)

V tomto prípade sa uvedené spoločnosti onedlho po predložení plánu reštrukturalizácie Komisii dostali do úpadku. Komisia preto uvedený plán nemohla schváliť.

(50)

Holandské orgány však Komisiu informovali o začatí oficiálneho konkurzného a likvidačného konania. Toto oznámenie je v súlade s bodom 23 písm. d) usmernení, v ktorom sa ako alternatíva k úplnému splateniu úveru alebo k predloženiu plánu reštrukturalizácie požaduje predloženie plánu likvidácie. Komisia schváli plán likvidácie, ak sú splnené tieto dve podmienky:

(51)

Hoci staré úvery, ktoré KH poskytol štát, nepatria do rámca reštrukturalizačných opatrení a uvedeného konania (8), chce Komisia jasne vyjadriť svoje stanovisko, aby v tomto prípade zabránila vzniku ďalších rozporov medzi uplatňovaním pravidiel Spoločenstva o poskytovaní štátnej pomoci a uplatňovaním vnútroštátnych právnych predpisov vnútroštátnymi súdmi, ako sa stalo v prípade opatrenia uvedeného v odôvodneniach (43) až (46). Toto stanovisko sa týka najmä súdneho konania, ktoré začal príslušný holandský súd a ktoré je opísané v odôvodneniach (52) až (55).

(52)

V rámci predloženého plánu reštrukturalizácie musela KH splatiť do roku 2016 staré úvery v celkovej výške 41 milióna EUR, a to vrátane podmieneného kontokorentného úveru vo výške 17 milióna EUR, ďalej len „kontokorentný úver“, ktorý v roku 2002 po založení KH poskytol štát za trhových podmienok a ktorý nepatrí do rámca reštrukturalizačných opatrení.

(53)

Listom z februára 2006 Holandsko informovalo Komisiu, že konkurzní správcovia v rámci konkurzného konania spoločností KH a SK požiadali príslušné vnútroštátne súdy, aby nariadili štátu vyplatiť v plnej výške kontokorentný úver, ktorý štát v dôsledku absencie splátok a v očakávaní konkurzného konania v prípade KH a SK vo februári 2005 zmrazil.

(54)

Komisia si uvedomuje, že uvedený prípad patrí do súdnej právomoci príslušného vnútroštátneho súdu, ktorý bude musieť zistiť, či uvedené rozhodnutie štátu bolo v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o ukončení kontokorentného úveru.

(55)

Komisia zastáva názor, že pokiaľ bolo rozhodnutie štátu v súlade s dohodou, musí príslušný súd potvrdiť rozhodnutie štátu a zamietnuť požiadavku konkurzných správcov. Ak by súd rozhodol, že napriek skutočnosti, že štát chránil svoje práva a dodržal povinnosti vyplývajúce z dohody, musí v rámci konkurzného konania vyplatiť konkurzným správcom plnú výšku kontokorentného úveru, tak by toto jeho rozhodnutie predstavovalo poskytnutie novej štátnej pomoci v prospech veriteľov KH, ktorá musí byť notifikovaná Komisii v súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

(56)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia konštatuje, že uvedené opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Informácie, ktoré poskytli holandské orgány pred začatím formálneho zisťovania alebo počas neho, potvrdili, že pomoc na reštrukturalizáciu, ktorú Holandsko zamýšľa poskytnúť KH formou transformácie úveru na záchranu vo výške 45 miliónov EUR plus úrokov na základné imanie, nespĺňa požiadavky usmernení, a preto nie je v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(57)

Pokiaľ už došlo k realizácii pomoci formou transformácie úveru na záchranu poskytnutého NK vo výške 9,25 milióna EUR na základné imanie, musí byť táto pomoc v plnej výške vrátená,

21.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/47

(1)

Rada prijala v roku 1997 Kódex správania o zdaňovaní podnikov na účely boja proti škodlivej daňovej súťaži (2). Na základe záväzkov prijatých v rámci tohto kódexu Komisia uverejnila v roku 1998 oznámenie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (3), v ktorom zdôraznila potrebu dôsledného uplatňovania týchto pravidiel a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania. Toto konanie sa uskutočňuje na základe tohto oznámenia.

(2)

Komisia požiadala listom D/50716 z 12. februára 1999 Luxembursko, aby jej poskytlo predbežné informácie o „daňovo oslobodených spoločnostiach podľa zákona z roku 1929“. Luxemburské orgány jej poslali listom A/32604 z 26. marca 1999 opis režimu daňovo oslobodených holdingových spoločností (holdingové spoločnosti) z roku 1929 (ďalej len „daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929“) v znení „zákona z 29. decembra 1971“ a „zákona z 30. novembra 1978“.

(3)

Komisia požiadala Luxembursko listom D/53671 z 5. júla 2000 o doplňujúce informácie týkajúce sa daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929, a najmä o informácie týkajúce sa „zákona zo 17. decembra 1938 o režime tzv. miliardárskych holdingových spoločností“ (ďalej len „oslobodené miliardárske holdingové spoločnosti“). Luxemburské orgány poslali požadované doplňujúce informácie listom A/36150 z 20. júla 2000.

(4)

Komisia požiadala listom D/51279 z 26. marca 2001 o doplňujúce informácie vrátane predovšetkým znenia zákonov, ktorými sa ustanovujú daňové systémy v prospech daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 a daňovo oslobodených miliardárskych spoločností. Luxemburské orgány poslali požadované informácie listom A/33928 z 11. mája 2001.

(5)

Komisia oznámila listom D/50571 z 11. februára 2002 luxemburským orgánom, že toto opatrenie predbežne považuje za štátnu pomoc a vyzvala tieto orgány, aby jej predložili pripomienky v súlade s postupom spolupráce v oblasti schém existujúcej pomoci zavedenej článkom 17 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 [teraz článok 88] Zmluvy o ES (4). Po stretnutí Komisie a luxemburských orgánov, ktoré sa konalo 19. apríla 2002, poskytli tieto orgány požadované informácie listom A/33288 z 2. mája 2002. Druhé stretnutie uvedených orgánov a Komisie sa konalo 17. októbra 2002.

(6)

Komisia požiadala listom A/51743 z 9. marca 2004 Luxembursko, aby zaktualizovalo informácie týkajúce sa uvedenej schémy a oznámilo jej všetky nové opatrenia, navrhované alebo už prijaté, ktoré sa týkajú zdaňovania daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929, s cieľom ukončiť formálne zisťovanie vo veci uvedenej schémy v súlade s postupom ustanoveným článkom 17 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999. Luxembursko poslalo požadované informácie Komisii listom zo 6. mája 2004.

(7)

Dňa 15. septembra 2004 sa uskutočnilo tretie stretnutie luxemburských orgánov a Komisie, na ktorom bola Komisia informovaná o niektorých skutočnostiach týkajúcich sa návrhu zákona č. 5231, ktorým sa navrhujú niektoré zmeny a doplnenia zákona z 31. júla 1929 o zdaňovaní daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929.

(8)

Komisia požiadala listom D/53536 zo 4. mája 2005 o poskytnutie akejkoľvek informácie týkajúcej sa schválenia 19. apríla 2005 návrhu zákona č. 5231, aby doplnila predbežné hodnotenie uvedeného režimu. Luxemburské orgány poslali tieto informácie Komisii listom z 1. júna 2005 (A/34536) a z 23. júna 2005 (A/35047).

(9)

Komisia predovšetkým oznámila Luxembursku listom z 11. júla 2005 (D/55311), že vo svojom predbežnom hodnotení vychádza z toho, že uvedený režim (tak, ako bol zmenený a doplnený návrhom zákona č. 5231 schváleným parlamentom 19. apríla 2005, teraz zákon z 21. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa článok 1 zákona z 31. júla 1929 o zdaňovaní holdingových spoločností) predstavuje pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(10)

25. júla 2005 sa konalo štvrté zasadnutie uvedených orgánov a Komisie, na ktorom sa preskúmali písomné materiály najmä z hľadiska pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa uvedeného režimu, zavedených zákonom z 21. júna 2005.

(11)

Komisia oznámila Luxembursku listom z 28. júla 2005 (D/55780) svoje predbežné hodnotenie, pokiaľ ide o charakter pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom v znení zákona z 31. júla 1929, ktorý bol zmenený a doplnený zákonom z 21. júna 2005 a vyzvala Luxembursko, aby predložilo svoje pripomienky v súlade s článkom 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(12)

Komisia požiadala luxemburské orgány o zaslanie požadovaných pripomienok listom z 5. septembra 2005 (D/56729) a z 19. septembra 2005 (D/57172).

(13)

Keďže Komisia nedostala odpoveď v stanovenej lehote, listom z 25. novembra 2005 (5) navrhla Luxembursku nasledujúce vhodné opatrenia podľa článku 88 ods. 1 zmluvy:

(14)

Komisia zároveň vyzvala uvedeným listom luxemburské orgány, aby jej písomne oznámili do jedného mesiaca od doručenia návrhu, či Luxembursko v súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 bezvýhradne a jednoznačne súhlasí so všetkými vhodnými opatreniami a aby jej zároveň oznámili konečný dátum zrušenia režimu. Komisia uviedla, že v opačnom prípade bude oprávnená začať v súlade s článkom 19 ods. 2 uvedeného nariadenia konanie ustanovené jeho článkom 4 ods. 4.

(15)

Luxembursko oznámilo listom z 9. decembra 2005 (A/40451) Komisii, že odmieta prijať navrhované vhodné opatrenia. So zreteľom na toto odmietnutie zo strany Luxemburska a na pripomienky luxemburských orgánov uvedené v uvedenom liste sa Komisia rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy.

(16)

Komisia oznámila Luxembursku listom z 9. februára 2006 (SG D/200621) a z 28. marca 2006 (SG D/201345) rozhodnutie o začatí konania ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy a korigendum k tomuto rozhodnutiu.

(17)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania (v opravenom znení) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (6). Rozhodnutie Komisie obsahovalo výzvu zúčastnených strán na predloženie pripomienok. Komisia však nedostala od tretích zúčastnených strán žiadne pripomienky.

(18)

Listom z 13. apríla 2006 (A/32917) Luxembursko predložilo pripomienky.

(19)

Dňa 6. júla 2006 sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie luxemburských orgánov a Komisie, na ktorom tieto orgány poskytli dodatočné informácie o aktivitách financovania holdingových spoločností 1929 a ich možnej oprávnenej dôvere v možnosť mať naďalej prospech z režimu daňového oslobodenia počas prechodného obdobia.

(20)

Základný zákon z 31. júla 1929 o daňovo oslobodených holdingových spoločnostiach zaviedol daňový nástroj určený na podporu rozdelenia zisku vytvoreného prevádzkovými spoločnosťami, ktoré patria do medzinárodnej skupiny spoločností, aby sa zabránilo viacnásobnému zdaneniu ziskov získaných prijímajúcimi holdingovými spoločnosťami a následne rozdelených ich akcionárom. V roku 1937 Luxembursko zaviedlo v nadväznosti na zmeny a doplnenia zákona z 31. júla 1929 dodatočný štatút daňovo oslobodenej spoločnosti pre miliardárske holdingové spoločnosti zriadené na báze počiatočného kapitálového vkladu splateného vo výške najmenej jednej miliardy luxemburských frankov (LUF). Luxembursko zaviedlo okrem iného režim daňového oslobodenia účastí, na základe ktorého sú dividendy, licenčné poplatky, kapitálové zisky a výnosy z likvidácie pri predaji akcií spoločností, v ktorých má holdingová spoločnosť účasti, nezdaniteľné za predpokladu splnenia určitých podmienok. Preto má Luxembursko v súčasnosti okrem všeobecného režimu daňového oslobodenia účastí, ktorý zapadá do normatívneho rámca všeobecného práva (predtým článok 166 zákona o dani z príjmu (ZDP)) a transponuje smernice týkajúce sa „materských spoločností“ a výplat „úrokov a licenčných poplatkov“ (7), osobitný režim oslobodenia holdingových spoločností 1929 a miliardárskych holdingov.

(21)

Podľa zákona z 31. júla 1929 daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 nepodliehajú v Luxembursku žiadnemu priamemu zdaňovaniu a najmä nepodliehajú dani z príjmu združení, obecnej obchodnej dani (8) a dani z čistej hodnoty (9). Sú však povinné platiť kapitálové dane ako daň z nehnuteľností (10) a ročnú paušálnu daň (11). Dividendy, úroky, licenčné poplatky a kapitálové zisky daňovo oslobodenej holdingovej spoločnosti 1929 nie sú teda v Luxembursku zdaniteľné. Výplaty dividend, licenčných poplatkov (12) a úrokov realizované daňovo oslobodenou holdingovou spoločnosťou 1929 nepodliehajú žiadnej zrážkovej dani (13). Neplatí sa žiadna zrážková daň z úrokov vyplácaných do zahraničia daňovo oslobodenými holdingovými spoločnosťami 1929, ako ani inými luxemburskými spoločnosťami, zatiaľ čo sa úroky prijímané daňovo neoslobodenými tuzemskými spoločnosťami sa naopak stále považujú za zdaniteľné príjmy.

(22)

Treba zdôrazniť, že úroky vyplácané daňovo oslobodenými holdingovými spoločnosťami 1929 (a akoukoľvek inou luxemburskou spoločnosťou) fyzickým osobám – skutočným príjemcom v zmysle smernice Rady č. 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (14) – ktorými sú osoby s bydliskom na území členského štátu, podliehajú dani vyberanej zrážkou podľa uvedenej smernice v Luxemburgu. Existuje aj podobná zákonná zrážka vo výške 10 % z úrokov vyplatených tuzemským fyzickým osobám, v Luxembursku platnú od 1. januára 2006, ktorej podliehajú úroky vyplatené daňovo oslobodenými holdingovými spoločnosťami 1929.

(23)

Daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 sú zvyčajne vylúčené z bilaterálnych dohôd o predchádzaní dvojitému zdaneniu a daňovému úniku uzavretých Luxemburskom.

(24)

Pokiaľ ide o zdanenie kapitálu, daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 podliehajú dani z vkladu vo výške 1 %, ktorá sa vzťahuje na hotovostné vklady alebo prínosy v podobe aktív (15). Okrem toho podliehajú ročnej paušálnej dani 0,2 % zo splateného základného imania a z hodnoty emisných prémií tak, ako bola stanovená k dátumu uzavretia predchádzajúceho finančného obdobia (16). Daňovo oslobodená holdingová spoločnosť 1929 si môže požičať peniaze od akcionárov, bánk alebo iných úverových inštitúcií a môže vydávať obligácie. Pravidlá pre podkapitalizáciu sa uplatňujú v prípade, že financovanie prostredníctvom pôžičiek uprednostnené pred emisiou akcií prekročí určité finančné koeficienty s cieľom zabrániť nezaplateniu paušálnej dane. Nakoniec, tantiémy vyplatené tuzemským alebo cudzozemským členom správnej rady, riaditeľom alebo komisárom účtov daňovo oslobodenej holdingovej spoločnosti 1929 sa vyberajú zrážkou vo výške 20 %.

(25)

Výhody z režimu daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 môžu požívať iba spoločnosti (17) registrované v Luxembursku, na rozdiel od jednočlenných spoločností, spoločných zmluvných podnikov, ktoré nemajú formu obchodnej spoločnosti, trvalých podnikov a miestnych filiálok alebo miestnych pobočiek zahraničných spoločností. Výška základného imania daňovo oslobodenej holdingovej spoločnosti 1929 závisí od formy vybranej spoločnosti. Podľa veľkovojvodského nariadenia z 29. júla 1977 musí mať daňovo oslobodená holdingová spoločnosť 1929 základné imanie vo výške najmenej 24 000 EUR, splatené v plnom rozsahu.

(26)

Spoločnosti zriadené v Luxembursku môžu byť registrované ako daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 pod podmienkou, že vykonávajú iba činnosti súvisiace s nadobúdaním, držbou a zhodnocovaním účastí v akejkoľvek podobe v iných luxemburských alebo zahraničných spoločnostiach, najmä poskytovaním pôžičiek, vlastníctvom patentov a poskytovaním licencií v rámci autorských práv alebo know-how spoločnostiam, v ktorých majú účasť. Daňovo oslobodená holdingová spoločnosť 1929 nemôže vykonávať priemyselnú činnosť na svoj vlastný účet, ani prevádzkovať obchodný podnik otvorený verejnosti. Ak rozšíri svoje činnosti nad rámec takto vymedzenej oblasti pôsobnosti, stratí svoj štatút a pristupuje sa k nej ako k obchodnej spoločnosti zdaniteľnej v plnom rozsahu.

(27)

Povolené činnosti oslobodenej holdingovej spoločnosti 1929 zahŕňajú najmä:

(28)

Medzi nepovolené činnosti patrí najmä:

(29)

Daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 podliehajú dohľadu luxemburského úradu pre registráciu a správu majetku, ktorý je oprávnený skúmať ich účtovníctvo, ale iba s cieľom skontrolovať, či sú činnosti uvedených holdingových spoločností vykonávané v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi z roku 1929.

(30)

V rámci daňovo oslobodených spoločností 1929 existuje špecifická forma holdingových spoločností, t. j. daňovo oslobodená miliardárska holdingová spoločnosť. Táto spoločnosť sa môže zriadiť buď v prípade akciového vkladu zahraničných spoločností, alebo v prípade dosiahnutia výšky splateného základného imania a rezerv aspoň 24 miliónov EUR (1 miliarda LUF). Daňovo oslobodené miliardárske spoločnosti si môžu uplatniť nárok zdaňovanie, v rámci ktorého sa paušálna daň nahradí tzv. „daňou z príjmu“. Podľa veľkovojvodského nariadenia z roku 1937 o daňovo oslobodených miliardárskych spoločnostiach sa táto daň z príjmu vyberá z úrokov vyplatených vlastníkom obligácií, z dividend a z tantiém vyplatených riadiacim pracovníkom, komisárom účtov a likvidátorom takejto spoločnosti.

(31)

V prípade, že celková suma úrokov vyplatených majiteľom obligácií alebo cenných papierov za daný finančný rok je najmenej 2,4 miliónov EUR, daň sa vypočíta podľa sadzobníka, ktorý zahrňuje 3 % z vyplatených úrokov, 1,8 % z dividend, tantiém a z odmien do výšky celkovej rozdelenej sumy 1,2 milióna EUR a 0,1 % zo sumy dividend, tantiém a z odmien presahujúcej túto hranicu. V prípade, že celková suma úrokov vyplatených majiteľom obligácií alebo cenných papierov za finančný rok je nižšia než 2,4 milióna EUR, daň sa vypočíta podľa iného sadzobníka, ktorý zahrňuje 3 % z vyplatených úrokov, 3 % z dividend, tantiém a z odmien do výšky sumy rovnajúcej sa rozdielu 2,4 miliónov EUR mínus celková suma vyplatených úrokov, 1,8 % z podielu dividend presahujúcich túto hranicu, do výšky sumy 1,2 milióna EUR a 0,1 % zo sumy dividend, tantiém a zvyškových odmien presahujúcich túto hranicu. Daňovo oslobodené miliardárske holdingové spoločnosti nepodliehajú bežným pravidlám v oblasti podkapitalizácie uplatniteľným na účely paušálnej dane a na tantiémy a odmeny sa neuplatňuje žiadna zrážková daň.

(32)

K povoleným činnostiam daňovo oslobodenej miliardárskej holdingovej spoločnosti patrí najmä:

(33)

Opísané daňové oslobodenie sa za určitých podmienok rozšírilo na „daňovo oslobodené holdingové spoločnosti“, ktoré predstavujú podkategóriu daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929. Tieto spoločnosti sú poverené financovaním činností filiálok skupiny spoločností alebo združených spoločností. V tejto súvislosti sa spoločnosť považuje za člena skupiny, ak používa spoločný názov, ktorý je symbolom vzájomnej závislosti, alebo ak spoločnosti tej istej skupiny majú podstatnú účasť (najmenej 25 %) na ich základnom imaní a udržiavajú medzi sebou stále hospodárske styky.

(34)

Daňovo oslobodená holdingová finančná spoločnosť môže rovnako ako daňovo oslobodené miliardárske holdingové spoločnosti vykonávať viacej činností ako daňovo oslobodená holdingová spoločnosť 1929, pokiaľ ide o financovanie vo vnútri skupiny. Kým daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 môžu financovať iba spoločnosti, v ktorých majú priamu účasť, daňovo oslobodené finančné holdingové spoločnosti môžu poskytnúť pôžičky každej spoločnosti, ktorá je členom ich skupiny. Povolené činnosti daňovo oslobodenej finančnej holdingovej zahrňujú najmä:

(35)

Luxemburská vláda predložila 6. novembra 2003 parlamentu návrh zákona č. 5231 o zmene a doplnení zákona z 31. júla 1929 o zdaňovaní daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929. Luxemburský parlament schválil uvedený návrh zákona s určitými zmenami a doplneniami na zasadnutí 19. apríla 2003. Nový zákon bol vyhlásený 21. júna 2005 a zverejnený v Úradnom vestníku Luxemburského veľkovojvodstva z 22. júna 2005. Zákon z 21. júna 2005 nadobudol platnosť 1. júla 2005.

(36)

Podľa tohto zákona holdingové spoločnosti prijímajúce najmenej 5 % celkovej sumy dividend vyplatených počas finančného roka spoločnosťami, ktoré tu nie sú usadené, a ktoré nepodliehajú dani z príjmu porovnateľnej s luxemburskou daňou z príjmu, strácajú štatút daňovo oslobodenej holdingovej spoločnosti 1929 a stávajú sa spoločnosťami podliehajúcimi zdaňovaniu podľa všeobecného práva. Parlamentné dokumenty k návrhu zákona vysvetľujú, že aby sa daň z príjmu mohla považovať za porovnateľnú s luxemburskou daňou z príjmu, musí sa vyberať v sadzbe najmenej 11 % (t. j. 50 % luxemburskej dane z obchodných spoločností) a jej základ musí byť obdobný ako základ uplatňovaný v Luxembursku.

(37)

Z poznámok pripojených k tomuto zákonu vyplýva, že tieto zmeny a doplnenia boli prijaté preto, aby sa zdaňovanie holdingových spoločností 1929 zosúladilo s odporúčaniami, ktoré luxemburským orgánom predložila 3. júna 2003 Rada v rámci vyhodnotenia realizovaného na základe Kódexu správania v oblasti zdaňovania podnikov. Z tohto hľadiska nový zákon zaviedol prechodný režim, ktorým sa chránia existujúce výhody v prospech spoločností, ktoré majú štatút holdingovej spoločnosti 1929 alebo daňovo oslobodenej miliardárskej holdingovej spoločnosti, od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti do 1. januára 2011.

(38)

Vo svojom rozhodnutí z 9. februára 2006 Komisia v podstate vychádzala z toho, že režim daňovo oslobodených spoločností 1929 je pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Podľa Komisie tento režim totiž poskytuje výlučne uvedeným holdingovým spoločnostiam viaceré hospodárske výhody vo forme oslobodenia odlišne od pravidiel dane platenej spoločnosťami, zrážkovej dane, dane z čistej hodnoty a dane z nehnuteľností. Tieto výhody majú za následok zníženie daňových povinností voči luxemburskej Štátnej pokladni v prospech holdingových spoločností a hospodárskych skupín, ku ktorým tieto spoločnosti patria.

(39)

Podľa Komisie si tieto výhody vyžiadali použitie štátnych zdrojov vedúce k strate daňových zdrojov pre luxemburskú štátnu pokladnicu. Režim bol selektívny, keďže bol vyhradený spoločnostiam, ktoré majú holdingovú formu a vykonávajú výlučne určité druhy činností, t. j. predovšetkým finančné činnosti a činnosti ako správa, poskytovanie licencií a hotovosti. Režim sa zároveň obmedzuje na činnosti v rámci skupiny, pretože ak príjemcovia chcú mať z neho výhody, musia pôsobiť v rámci skupiny. To znamená, že k nemu nemajú prístup všetky podniky, ale iba tie, ktoré majú štruktúru skupiny, za predpokladu založenia v Luxembursku holdingovej spoločnosti zameranej výlučne na výkon niektorých činností ako financovanie, správa účastí, koordinácia a poskytovanie licencií a patentov.

(40)

Vo svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania Komisia vychádzala z toho, že táto výhoda narúša hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, pretože finančné činnosti a činnosti správy daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 sa zvyčajne vykonávajú na medzinárodných trhoch, v rámci ktorých existuje silná konkurencia. Z tohto hľadiska bola hospodárska súťaž narušená, pretože daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 sú uprednostnené vo vzťahu k poskytovateľom služieb a nezávislým finančným sprostredkovateľom, t. j. predovšetkým vo vzťahu ku klasickým bankám a poradenským spoločnostiam. Obchod bol narušený kvôli výhodám, ktoré poskytuje režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929, ktorý zvýhodňuje iba holdingové spoločnosti, ktoré vykonávajú určité finančné činnosti predovšetkým cezhraničné.

(41)

Žiadne z ustanovení o výnimkách v článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy nie je uplatniteľné, pretože uvedené opatrenie bolo pomocou na činnosť, ktorá nie je spojená s uskutočňovaním zvláštnych projektov, a jeho účelom bolo iba znížiť bežné výdavky príjemcov výhod, ktoré z neho plynú, bez toho, aby prispelo k uskutočneniu cieľa Spoločenstva.

(42)

Komisia zároveň dospela k názoru, že ide o existujúcu pomoc podľa článku 1 písm. b) bod i) nariadenia (ES) č. 659/1999. Z tohto hľadiska zmeny a doplnenia zavedené zákonom z roku 2005, ktorým sa mení režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929, nemá vplyv na existujúci charakter uvedenej pomoci, pretože výhody, ktoré tento režim poskytoval, ponechali nezmenené a dočasne obmedzili počet príjemcov výhod na príjemcov, ktorí neprijímajú určité dividendy podliehajúce zníženej dani mimo Luxemburska.

(43)

V rámci začatia konania vo veci formálneho zisťovania Komisia vyzvala luxemburské orgány, aby poskytli potrebné informácie na účely vyhodnotenia účinkov uvedeného režimu na obchod, najmä v odvetví finančných služieb. Zároveň vyzvala Luxembursko a tretie zúčastnené osoby, aby predložili svoje pripomienky k prípadnej existencii na strane príjemcov výhod z režimu oprávnenej dôvery, ktorou by sa dali odôvodniť prechodné opatrenia za predpokladu návrhu na zrušenie uvedeného režimu.

(44)

Po uverejnení rozhodnutia Komisie z 9. februára 2006 v Úradnom vestníku Európskej únie  (18) formálne nepredložila svoje pripomienky žiadna zainteresovaná tretia strana. Viacerí zástupcovia daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 sa však neformálne obrátili na Komisiu, aby získali informácie najmä o právnych dôsledkoch pre jednotlivcov konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré Komisia začala na základe článku 88 ods. 2 zmluvy a o právnosti daňového oslobodenia týchto jednotlivcov.

(45)

Luxemburské orgány poslali svoje pripomienky listom z 13. apríla 2006. V tejto súvislosti luxemburské orgány vyjadrili svoj nesúhlas s tým, že systém daňového oslobodenia v prospech holdingových spoločností 1929 sa kvalifikuje ako pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Luxembursko nepredložilo svoje pripomienky týkajúce sa zlučiteľnosti so spoločným trhom uvedeného systému daňového oslobodenia.

(46)

Listom z 13. apríla 2006 Luxembursko zároveň odmietlo poskytnúť akúkoľvek relevantnú informáciu na účely zhodnotenia uvedeného opatrenia a jeho účinkov na hospodársku súťaž a obchod, najmä v odvetví finančných služieb, činností v rámci skupiny a správy právnych nárokov k nehmotným aktívam. Neposlalo žiadnu informáciu týkajúcu sa investícií spravovaných daňovo oslobodenými holdingovými spoločnosťami 1929 ani zoznam daňovo oslobodených holdingových spoločností. V tejto súvislosti luxemburské orgány uviedli, že daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 neboli predmetom administratívneho schválenia, a preto nie je možné zostaviť zoznam týchto holdingových spoločností.

(47)

Pokiaľ ide o existenciu prípadnej oprávnenej dôvery zo strany príjemcov výhod z režimu daňového oslobodenia odôvodňujúcej prijatie prechodných opatrení za predpokladu prijatia konečného záporného rozhodnutia, luxemburské orgány sa domnievali, že prípadné zrušenie režimu daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 môže mať na systém zdaňovania v Luxembursku taký vplyv, že dôvera subjektov konajúcich v rámci tohto režimu sa bude musieť chrániť. Tieto subjekty totiž nemohli počítať s tým, že právny štatút sa úplne zruší zo dňa na deň.

(48)

Luxemburské orgány vo svojom liste z 13. apríla 2006 v podstate odmietajú kvalifikovať uvedený systém zdaňovania ako pomoc.

(49)

Po prvé, systém zdaňovania uplatňovaný na daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 vraj neposkytuje výhody vo vzťahu k režimu zdaňovania holdingových spoločností podľa všeobecného práva. Jeho účelom bolo iba zabrániť viacnásobnému daňovému zaťaženiu v súvislosti so ziskom rozdeľovaným prevádzkovými spoločnosťami. Bez uvedeného režimu daňového oslobodenia by daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 boli totiž daňovo znevýhodnené, pretože zisk prevádzkovej spoločnosti by sa prvýkrát zdanil ako zisk tejto spoločnosti, druhýkrát by sa zdanil v rámci rozdelenia zisku ako príjem holdingovej spoločnosti a nakoniec – v prípade neskoršieho rozdelenia zisku – by sa zdanil ako dividenda akcionára holdingovej spoločnosti.

(50)

Po druhé, podľa luxemburských orgánov nie je režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 selektívny, a preto nenarúša hospodársku súťaž a nepoškodzuje obchod medzi členskými štátmi. Všetky podniky, ktoré sa de facto a de jure nachádzajú v porovnateľnej situácii, pričom ide najmä o skupovanie akcií, správu, financovanie a zhodnocovanie akcií v kontrolovaných spoločnostiach, by totiž mohli byť príjemcami výhod, ktoré vyplývajú z uvedeného režimu.

(51)

Nakoniec režim uplatňovaný na daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 by nemal narušiť hospodársku súťaž a poškodzovať obchod v rámci Spoločenstva, pretože holdingové spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje, sú iba príjemcami pasívnych príjmov a nenachádzajú sa v situáciách porovnateľných so situáciami iných subjektov konajúcich ako nezávislí poskytovatelia. V každom prípade, Komisia vraj nepreukázala, že uvedený režim vedie k posilneniu postavenia daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 vo vzťahu k postaveniu iných druhov holdingových spoločností.

(52)

Podľa článku 87 ods. 1 zmluvy „je akákoľvek štátna alebo zo štátnych prostriedkov poskytnutá pomoc, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu“.

(53)

Komisia dôkladne preskúmala režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 na základe námietok vznesených luxemburskými orgánmi. Mnohé vznesené námietky Komisii neumožnili zmeniť jej predbežné hodnotenie, v rámci ktorého vychádzala z toho, že daňové zvýhodnenia, ktoré tento režim poskytuje týmto spoločnostiam, sú štátnou pomocou podľa článku 87 ods. 1 zmluvy.

(54)

Treba pripomenúť, že hodnotenie vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci predpokladá, že je splnená sústava nasledujúcich podmienok, t. j. že 1) uvedené opatrenie poskytuje zvýhodnenie, 2) toto zvýhodnenie sa poskytuje zo štátnych prostriedkov, 3) toto zvýhodnenie je selektívne a 4) uvedené opatrenie narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a môže poškodzovať obchod medzi členskými štátmi (19).

(55)

V tomto prípade sa Komisia v podstate nazdáva, že zákon z roku 1929 poskytuje daňové výhody, ktoré sa neobmedzujú na odstránenie dvojitého zdanenia príjmov iných holdingových spoločností v Luxembursku, t. j. tých, ktoré sú v zásade zdaniteľné, ale prijímajú zrážky súvisiace s daňami, ktoré už boli zaplatené buď v Luxembursku alebo v zahraničí.

(56)

V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že režim poskytuje viaceré daňové výhody odlišne od všeobecného práva a že týmito výhodami sa zvýhodňujú určité podniky vykonávajúce obmedzený počet činností v Luxembursku, pričom tieto činnosti patria spravidla do finančnej oblasti. Preto má režim selektívny charakter. Z hľadiska významu námietok, ktoré vznieslo Luxembursko, Komisia považuje za vhodné vysloviť presné dôvody, ktoré by umožnili posúdiť, či uvedený režim, ktorý už bol opísaný, celkove spĺňa podmienky uvedené v odôvodnení (53).

(57)

Vo svojich pripomienkach z 13. apríla 2006 Luxembursku uviedlo, že systém zdaňovania daňovo oslobodených spoločností 1929 je všeobecný systém zdaňovania uplatňovaný na spoločnosti, ktoré majú iba pasívne príjmy, ktoré už boli zdanené v čase, kedy boli realizované, nezávisle od ich veľkosti, odvetvia činnosti a ich zákonom stanovenej formy. Luxembursko zároveň tvrdilo, že systém je odôvodnený z hľadiska všeobecnej ekonomiky luxemburského daňového systém, ktorý má zabrániť dvojitému zdaneniu v prípade, že spoločnosti zdaniteľné v plnom rozsahu majú prístup k iným porovnateľným formám predchádzania dvojitému zdaneniu. Pre Luxembursko systém vraj predovšetkým nepredstavuje výhody z dvoch hlavných dôvodov.

(58)

Po prvé, systém zdaňovania spoločností v Luxembursku vraj ustanovil niekoľko režimov alternatívne uplatniteľných na porovnateľné situácie, ktoré sú dostupné pre všetky subjekty nediskriminujúcim spôsobom. Taký systém teda nemôže zvýhodňovať podľa článku 87 ods. 1 zmluvy, ako sa konštatovalo v rozsudku Súdneho dvora vo veci Banks (20). V tomto rozsudku Súdny dvor totiž prihliadal na to, že nejde o štátnu pomoc v prípade, ak rozličné spôsoby zdaňovania prípadných výhod so zreteľom na výbery, ktoré hospodárske subjekty skutočne realizovali, sú dostupné pre všetky hospodárske subjekty nediskriminujúcim spôsobom.

(59)

Po druhé, podľa luxemburských orgánov by sa hodnotenie daňového zaťaženia, ktorému podliehajú daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929, malo uskutočniť so zreteľom na všetky faktory systému, tak priaznivé, ako aj nepriaznivé. Lenže Komisia tento postoj zjavne nezdieľala. V tejto súvislosti sa luxemburské orgány odvolávajú na to, že listom z 13. apríla 2006 poslali tri príklady daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929, ktoré boli znevýhodnené uplatňovaním uvedeného systému v porovnaní s holdingovými spoločnosťami podliehajúcimi dani.

(60)

Komisia nemôže súhlasiť so závermi luxemburských orgánov. Na rozdiel od toho, čo tvrdia, uvedený systém je charakterizovaný niekoľkými formami daňového oslobodenia, najmä z titulu dane z príjmu, obecnej obchodnej dane a dane z čistej hodnoty. Tieto formy oslobodenia sa odlišujú od pravidla zdaňovania daných spoločností. Okrem toho, tieto výnimky nemajú len zabrániť viacnásobnému zdaneniu príjmov, ale aj poskytnúť daňovú úľavu v prípade niektorých daní z niektorých hospodárskych činností uvedených v zákone z 31. júla 1929 vykonávaných daňovo oslobodenými holdingovými spoločnosťami.

(61)

Keďže režim daňového oslobodenia z roku 1929 uplatňovaný na daňovo oslobodené holdingové spoločnosti nepokrýva všetky dane, ktoré musia luxemburské spoločnosti v zásade platiť (21), toto konanie sa vzťahuje len na zistené daňové odchýlky a týka sa niekoľkých osobných daní, v súvislosti s ktorými sa poskytuje oslobodenie (22). Pokiaľ ide o priame dane a najmä o daň z príjmu, obecnú obchodnú daň a daň z čistej hodnoty (daň z majetku), oslobodenie uplatňované na holdingové spoločnosti 1929 je úplné.

(62)

So zreteľom na predchádzajúce skutočnosti Komisia súhlasí s tým, že pokiaľ ide o daň z nehnuteľností, daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 sa ňou zdaňujú podľa zákona z 1. decembra 1936, a že holdingové spoločnosti nie sú z tohto titulu príjemcami výhod na rozdiel od toho, čo tvrdila vo svojom rozhodnutí z 9. februára 2006.

(63)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z príjmu a od obecnej obchodnej dane, dosah oslobodenia od dane z príjmu z účastí (dividendy a kapitálový zisk) poskytnutého daňovo oslobodeným holdingovým spoločnostiam 1929 skutočne presahuje daňové oslobodenie účastí poskytnuté v súvislosti s dividendami a kapitálovým ziskom realizovaným holdingovými spoločnosťami, ktoré nie sú daňovo oslobodené, aby sa zabránilo ich dvojitému zdaneniu. Daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 sú predovšetkým od nich oslobodené nezávisle od toho, či spĺňajú alebo nespĺňajú podmienky, ktoré sú predpokladom pre uplatnenie spoločného systému daňového oslobodenia s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu (23). Preto sa na tieto spoločnosti na rozdiel od zdaniteľných spoločností z úradnej moci vzťahujú tieto formy daňového oslobodenia. Za takýchto okolností sa Komisia domnieva, že uvedeným daňovým oslobodením sú daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 zvýhodnené, odvolávajúc sa na náklady, ktoré spravidla zaťažujú ich rozpočet (24).

(64)

Pokiaľ ide ďalej o daň z príjmu a obecnú obchodnú daň, Komisia musí zdôrazniť, že úroky a licenčné poplatky, ktoré prijímajú daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929, sú od nich úplne oslobodené v rozpore so zdaňovaním podľa všeobecného práva uplatniteľného na ostatné holdingové spoločnosti v Luxembursku. Toto daňové oslobodenie však nemôže byť odôvodnené snahou zabrániť dvojitému zdaneniu týchto príjmov, predovšetkým preto, lebo zodpovedajúce náklady si odpočítavajú za predchádzajúce obdobie tí, ktorí ich znášajú. Daňové oslobodenie týchto príjmov podľa zákona z 31. júla 1929 je teda porušením pravidiel a je v rozpore so zásadou, že výplaty úrokov a licenčných poplatkov podliehajú najmenej jeden krát dani z príjmu. So zreteľom na charakter tohto daňového oslobodenia, ktoré predstavuje porušenie pravidiel, Komisia sa ďalej nazdáva, že daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 majú aj v tomto prípade výhody vo forme odľahčenia od nákladov, ktoré spravidla zaťažujú ich rozpočet.

(65)

Pokiaľ ide o zrážkovú daň z rozdelených príjmov, dividend a licenčných poplatkov zaplatených daňovo oslobodenými holdingovými spoločnosťami 1929, Komisia konštatuje, že uvedené holdingové spoločnosti nepodliehajú v súvislosti s platbami v prospech príjemcov, ktorí nemajú bydlisko v Luxembursku, zrážkovej dani, ktorá sa spravidla uplatňuje, a pokiaľ ide o miliardárske holdingové spoločnosti, ani zrážke uplatňovanej na tantiémy. Komisia sa preto domnieva, že daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 majú za tohto predpokladu prospech aj z odľahčenia nákladov, ktoré spravidla zaťažujú ich rozpočet.

(66)

Ďalej za predpokladu, že toto oslobodenie od zrážkovej dane priamo zvýhodňuje vlastníkov príjmov a daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 zvýhodňuje iba nepriamo, Komisia sa nazdáva, že prinajmenšom má za následok odľahčenie týchto spoločností od nákladov, ktoré spravidla znášajú platiace spoločnosti zdaniteľné v Luxembursku. Toto hodnotenie potvrdzuje aj skutočnosť, že pri uplatnení zrážkovej dane je sadzba zrážkovej dane vyššia, ak náklady hradí platiaci subjekt, a že platiaci subjekt nie je za uvedeného predpokladu povinný previesť daň na vlastníka príjmu. Okrem toho, daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 majú nepriamu výhodu z dôvodu ľahšieho prístupu k rizikovému kapitálu/kapitálovým pôžičkám spojeným s vyšším výkonom, ktorý vyplýva z tohto oslobodenia, z ktorého majú výhodu investori.

(67)

Daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 nepodliehajú dani z čistej hodnoty uplatniteľnej na spoločnosti zdaniteľné v Luxembursku. Aj za predpokladu, že toto oslobodenie by malo obmedzený hospodársky dosah, prinajmenšom zmierňuje zaťaženie daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929, ktoré spravidla znášajú spoločnosti v Luxembursku.

(68)

Z predchádzajúcich tvrdení vyplýva, že podľa Komisie sú uvedené výhody opatreniami porušujúcimi pravidlá, ktoré môžu zvýhodňovať niektoré podniky v porovnaní s inými podnikmi nachádzajúcimi sa z hľadiska cieľa, ktorý sa sleduje uvedeným systémom – t. j. predchádzanie viacnásobnému zdaneniu – v situácii porovnateľnej po faktickej i právnej stránke. Komisia sa v tejto súvislosti nazdáva, že odkaz luxemburských orgánov na rozsudok vo veci Banks je irelevantný. V uvedenej veci totiž žiadny z možných spôsobov zdaňovania nie je a priori výhodnejší než ostatné. Preto v tomto prípade treba prihliadať na to, že oslobodenie je v zásade výhodnejšie než zdanenie príjmov. Komisia dospela v tomto smere k záveru, že daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 majú určite a nie iba prípadne výhodu úľavy na nákladoch, ktoré spravidla zaťažujú ich rozpočet.

(69)

Všetky tri príklady, ktoré spomenuli luxemburské orgány vo svojom liste z 13. apríla 2006, nemôžu spochybniť záver, že sporný systém zvýhodňuje v rozpore so všeobecným daňovým právom, čo nemožno ospravedlniť povahou daňového systému v Luxembursku. Na jednej strane ide totiž o predpoklady, ktoré nie sú typické, skutočného využívania režimu v prospech daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929. Na druhej strane, uvedené príklady sa týkajú výlučne situácií, v ktorých systém podľa spoločného práva už teraz poskytuje úplné daňové oslobodenie od daní z príjmu. Naopak, Luxembursko nezohľadňuje situácie, v ktorých všeobecné právo neposkytuje oslobodenie, aj keď, ako sa už predtým konštatovalo, iba v týchto situáciách umožňuje systém príjemcom výhod z uvedeného systému zachovať si špecifickú výhodu oproti systému podľa všeobecného práva.

(70)

Komisia sa teda domnieva, že netreba prihliadať na všetky priame a nepriame dane uplatniteľné s cieľom určiť, či existuje skutočná daňová výhoda poskytnutá daňovo oslobodeným holdingovým spoločnostiam 1929, pretože existencia tejto výhody sa v širokej miere preukázala. Komisia okrem toho konštatuje, že takú analýzu by nebolo možné uskutočniť so zreteľom na neobmedzený počet situácií, ktoré treba zohľadniť.

(71)

Na záver je Komisia toho názoru, že uvedený režim je výhodou, ktorá sa poskytuje daňovo oslobodeným holdingovým spoločnostiam 1929.

(72)

Treba pripomenúť, že špecifickosť štátneho opatrenia, t. j. jeho selektívny charakter, je jednou z nevyhnutných zložiek pojmu štátnej pomoci podľa článku 87 ods. 1 zmluvy. Preto treba preskúmať, či uvedený daňový systém prináša alebo neprináša výhody iba v prospech niektorých spoločností alebo niektorých odvetví činnosti (25). V tomto prípade podľa luxemburských orgánov nie je systém v prospech daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 selektívny, pretože by z neho mohli mať prospech všetky podniky, ktoré sa nachádzajú v porovnateľných situáciách, t. j. ktoré vykonávajú výlučne činnosti správy a zhodnocovania účastí v kontrolovaných podnikoch a činnosť vyberania príjmov pochádzajúcich z týchto činností.

(73)

Komisia zdieľa stanovisko luxemburských orgánov, že selektívnosť opatrenia, akým je daňové oslobodenie v prípade činností holdingových spoločností, sa nevyhnutne musí posudzovať v porovnaní s porovnateľnými situáciami (26). Komisia sa však nazdáva, že v tomto prípade sa pri porovnávaní musia zohľadniť spoločnosti, ktoré majú príjmy porovnateľné s príjmami daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929. Komisia však pripomína, že z luxemburských spoločností sú iba daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 úplne oslobodené od zdanenia všetkých príjmov, ktoré majú, a to nezávisle od dane z príjmov, ktorá už bola prípadne uhradená v predchádzajúcom období spoločnosťami, v ktorých majú účasť.

(74)

Za týchto okolností Komisia môže iba konštatovať, že taký režim oslobodenia je selektívny, pretože zvýhodňuje niektoré podniky vykonávajúce výlučne niektoré činnosti pred rôznymi podnikmi a činnosťami, ktoré podliehajú riziku dvojitého zdanenia.

(75)

Toto hodnotenie potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa luxemburských orgánov má zákon z 31. júla 1929 za cieľ zabrániť nadmernému rozšíreniu tohto režimu na iné spoločnosti, ako sú daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929, s cieľom zabrániť tomu, aby tento režim nebol pre štátny rozpočet nadmernou záťažou. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že odôvodnenie založené na povahe alebo ekonomike systému zdaňovania musí odkazovať na spojitosť špecifického daňového opatrenia s vnútornou logikou daňového systému všeobecne (27). V tomto prípade však Luxembursko neodôvodnilo režim, ktorý sa uplatňuje odlišne od pravidiel a ktorého výhody využívajú iba daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929, z hľadiska povahy alebo ekonomiky vnútroštátneho daňového systému.

(76)

Komisia navyše konštatuje, že predpokladom nároku na uplatnenie daňového oslobodenia podľa zákona z 31. júla 1929 je splnenie niekoľkých podmienok spojených predovšetkým s existenciou systému registrácie pod dohľadom úradu a niekoľkých zákonom stanovených požiadaviek, ktoré sa týkajú čistej minimálnej hodnoty a skutočného a výlučného vykonávania niektorých presne vymedzených činností. Podľa Komisie však existencia týchto prísnych kritérií posilňuje selektívnu povahu uvedeného režimu.

(77)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 musia svoje činnosti obmedziť na nadobúdanie účastí v akejkoľvek podobe v iných podnikoch, ako aj na správu a zhodnocovanie týchto účastí. Súhrnné vymedzenie uvádzané v zákone z 31. júla 1929 o zhodnocovaní účastí spresnil úrad pre registráciu a majetok, ktorý rozšíreným výkladom dospel k názoru, že musí zahrnúť viaceré hospodárske činnosti, ktoré sú priamo alebo nepriamo spojené so zhodnocovaním účastí, pričom ide predovšetkým o činnosti financovania. Holdingové spoločnosti sú oprávnené poskytovať dlhodobé alebo krátkodobé peňažné zálohy a pôžičky spoločnostiam, v ktorých majú bezprostredne účasť (28).

(78)

Podľa zákona z 31. júla 1929 vytvorenie zábezpek v prospech veriteľov obchodných spoločností, v ktorých majú daňovo oslobodené holdingové spoločnosti účasť, ako aj ručenie v súvislosti s navýšením ich základného imania súvisí aj s koncepciou zhodnocovania účastí. Okrem toho, daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 môžu vlastniť okrem akciových podielov verejné a súkromné obligácie, zaznamenané alebo nezaznamenané na burze, vydané verejným alebo súkromným sektorom. Daňovo oslobodené holdingové spoločnosti teda môžu vlastniť iba obligácie nezávisle od činností správy podielov alebo spoločne s nimi. Finančné holdingové spoločnosti majú ďalej možnosť rozšíriť okruh potenciálnych príjemcov financovaní a v súvislosti s tým poskytovať pôžičky všetkým obchodným spoločnostiam, ktoré patria do skupiny, a teda všetkým obchodným spoločnostiam, ktoré majú spoločný názov a v ktorých má spoločná materská spoločnosť účasť v rozsahu najmenej 25 %.

(79)

Niektoré činnosti sa okrem toho považujú za rovnocenné nadobúdaniu účastí, aj keď uvedená daňovo oslobodená holdingová spoločnosť 1929 nemá žiadnu účasť. Preto holdingová spoločnosť, ktorá môže byť vlastníkom patentov, hoci ich nemôže spravovať a obchodovať s nimi, môže poskytnúť prevádzkové licencie tretím obchodným spoločnostiam alebo skupine, ku ktorej patrí, a na základe toho vyberať licenčné poplatky bez toho, aby stratila prospech z daňového oslobodenia.

(80)

K povoleným činnostiam daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 patrí aj poradenská činnosť v rámci správy a financovania investičných fondov. Táto činnosť má za cieľ zabezpečovať investičným fondom poradenstvo v oblasti správy portfólia, ktorá im bola zverená. Túto činnosť zvyčajne vykonáva poradenská spoločnosť, ktorá je v zásade zdaniteľná podľa všeobecného daňového zákona. Keď sú však splnené určité osobitné podmienky, poradenská spoločnosť si môže uplatniť nárok na štatút holdingovej spoločnosti 1929 (29).

(81)

Z uvedeného vyplýva, že činnosti, ktoré holdingová spoločnosť 1929 môže vykonávať, sú úzko vymedzené zákonom z 31. júla 1929, pričom výkon iných činností sa sankcionuje odňatím štatútu daňového oslobodenia. Komisia sa nazdáva, že tieto obmedzenia sú potvrdením selektívnej povahy režimu daňového oslobodenia v prospech daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929. Okrem toho, ako Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí z 9. februára 2006, stačí konštatovať, že viaceré hospodárske odvetvia nemôžu mať výhody poskytované týmto režimom. Podniky vykonávajúce odlišné činnosti než povolené činnosti týkajúce sa zhodnocovania účastí, ako aj činnosti patriace do niektorých odvetví ako výrobný priemysel, poľnohospodárstvo alebo obchod, sú vylúčené z prospechu, ktorý poskytuje uvedený režim.

(82)

Komisia sa domnieva, že nie je možné žiadnym objektívnym spôsobom odôvodniť taký systém zdaňovania, ktorý je osobitne vyhradený daňovo oslobodeným holdingovým spoločnostiam 1929 a ktorého účelom je zvýhodniť tieto spoločnosti pred jej konkurentmi zúžením jeho uplatňovania na niektoré podniky, sa nedá nijako objektívne odôvodniť.

(83)

Skutočnosť, že uvedený režim je prístupný iba luxemburským obchodným spoločnostiam vykonávajúcim úzky počet činností posilňuje toto hodnotenie. Každý podnik, ktorý chce zhodnotiť svoje investície, musí totiž zriadiť v Luxembursku, ak má záujem mať prospech z uvedeného režimu daňové oslobodenia, samostatný podnik, ktorého predmetom podnikania budú výlučne činnosti povolené právnymi predpismi z roku 1929. Zriadenie takej štruktúry však vyžaduje investície, ktoré sa pripoja k obvyklým nákladom na investičnú činnosť. Iba tie podniky, ktoré majú štruktúru skupiny, značné hospodárske zdroje (30) dostatočné na to, aby v Luxembursku zriadili štruktúru zaoberajúcu sa činnosťami správy a financovania účastí, sú schopné mať prospech z tohto režimu. Ide napríklad o daňovo oslobodené miliardárske spoločnosti.

(84)

Pokiaľ ide o štátny pôvod výsledkov vyplývajúcich z uplatňovania uvedeného režimu, treba pripomenúť, že pojem pomoc je všeobecnejší než pojem subvencia, pretože zahrňuje nielen pozitívne príspevky ako samotné subvencie, ale aj intervencie, ktoré v rôznych formách znižujú náklady, ktoré spravidla zaťažujú rozpočet podniku a ktoré z tohto dôvodu, aj keď nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnaký charakter a rovnaké účinky (31). Z toho vyplýva, že režim ekvivalentný uvedenému režimu, v rámci ktorého verejné orgány poskytujú niektorým podnikom výhody oslobodenia od dane, ktorú sú za normálnych okolností povinné zaplatiť, ktorý aj keď neobsahuje prevod štátnych zdrojov, posúva príjemcov do priaznivejšej finančnej situácie v porovnaní s ostatnými daňovníkmi, je štátnou pomocou podľa článku 87 ods. 1 zmluvy (32). V tomto prípade aj keď oslobodenia vyplývajúce z uplatňovania režimu v prospech daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 nie sú prevodmi štátnych zdrojov, nedá sa poprieť, že majú za následok stratu daňových zdrojov, a preto sú štátnym financovaním.

(85)

Podľa Luxemburska môžu daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 narušiť hospodársku súťaž a poškodzovať obchod vo vnútri Spoločenstva v prípade, ak prijímajúce holdingové spoločnosti sú výlučne prijímateľmi pasívnych príjmov a nenachádzajú sa v situácii porovnateľnej so situáciou ostatných subjektov konajúcich ako nezávislí platitelia. Komisia vraj navyše nepreukázala, že režim má za následok posilnenie postavenia daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 v porovnaní s ostatnými holdingovými spoločnosťami.

(86)

Komisia poznamenáva, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev na jednej strane vyplýva, že na to, aby opatrenie narušilo hospodársku súťaž, stačí, aby príjemca pomoci konkuroval ostatným podnikom na trhoch otvorených konkurencii (33), a že na druhej strane opatrenie poškodzuje obchod v Spoločenstve v prípade, ak poskytnutá štátna finančná posilní postavenie podniku v porovnaní s ostatnými konkurenčnými podnikmi v rámci obchodu v Spoločenstve (34).

(87)

Komisia sa domnieva, že daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 patria do finančného odvetvia, v rámci ktorého vykonávajú špecifické činnosti ako napríklad poskytovanie pôžičiek iným členom skupiny, emisiu obligácií, faktoring a správu hotovostných vkladov pre spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo kontrolujú a pre ďalšie spoločnosti skupiny, ku ktorej patrí daňovo oslobodená holdingová spoločnosť 1929, alebo poradenstvo v oblasti správy spoločných investičných fondov. V zmysle uvedeného majú daňovo oslobodené holdingové spoločnosti a daňovo oslobodené miliardárske spoločnosti podľa právnych predpisov z roku 1929 možnosť väčšej prevádzkovej pružnosti pri výkone finančných činností tohto druhu. Daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 vykonávajú aj činnosť odkupovania a správy patentov, ako aj poskytovania licencií filiálkam, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia, alebo iným obchodným spoločnostiam skupiny.

(88)

Podľa procesu deregulácie, ktorý charakterizoval trh finančných služieb Spoločenstva, hospodárska súťaž v tomto odvetví sa opiera hlavne o odstránenie akejkoľvek inštitucionálnej reštrikcie v rámci výkonu finančných činností na spoločnom trhu a o transparentnosť a rovnosť podmienok pri výkone týchto činností, keď sú porovnateľné. Tento režim však narúša hospodársku súťaž vtedy, keď daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 sú úplne oslobodené od priamych daní z príjmov pochádzajúcich z týchto činností, spravidla uplatniteľných v Luxembursku, aj keď tieto činnosti sú zdaniteľné, keď ich vykonávajú nezávislí platitelia alebo keď títo platitelia nemajú špecifickú formu daňovo oslobodenej holdingovej spoločnosti 1929.

(89)

Ďalej so zreteľom na to, že skupiny, ktoré majú medzinárodnú dimenziu, alebo ktorých činnosti pokrývajú viacero odvetví, najmä odvetvie obchodu, si často zvolia štatutárnu formu daňovo oslobodenej holdingovej spoločnosti 1929, obchod medzi členskými štátmi sa poškodzuje kvôli daňovým výhodám poskytnutým mnohonárodným obchodným spoločnostiam, ktoré využívajú služby daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929. Okrem toho, daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 poskytujú služby v rámci skupiny a s určitými obmedzeniami sa môžu zapojiť do priemyselnej a obchodnej činnosti spoločností, v ktorých majú účasť, čo predstavuje plnoprávnu hospodársku činnosť ako uviedol Súdny dvor vo svojom nedávnom rozsudku vo veci Fondazione Cassa di Risparmio di Firenze  (35). Poškodzovanie obchodu a narušenie hospodárskej súťaže je prítomné na úrovni skupín, ku ktorým patria daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929, zo všetkých týchto dôvodov a takisto z dôvodu obchodnej činnosti týchto skupín.

(90)

Tieto závery sú podporené zistením, že uvedené daňové oslobodenia majú veľký vplyv aj na výber Luxemburska ako prednostného finančného centra. Preto Komisia považuje za vhodné poukázať na články, ktoré sa objavili v tlači (36) a v ktorých sa píše, že luxemburský finančný systém sa zakladá na režime daňového oslobodenia holdingových spoločností. To je informácia, na základe ktorej možno konštatovať, že finančné mnohonárodné spoločnosti používajú holdingové štruktúry v Luxembursku, ku ktorým patria aj daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929, aby sa minimalizovalo ich daňové zaťaženie. Podľa týchto článkov v tlači je v Luxembursku zaregistrovaných viac ako 15 000 daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929.

(91)

Napriek nedostatku údajov od luxemburských orgánov, na základe ktorých by sa dal určiť celkový obrat realizovaný daňovo oslobodenými holdingovými spoločnosťami 1929, sa Komisia domnieva, že nemožno poprieť význam tohto režimu pre finančné odvetvie v Luxembursku, ani narušenie hospodárskej súťaže a obchodu, ktoré z neho vyplývajú.

(92)

Komisia sa nazdáva, že štátna pomoc, ktorú prijímajú daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929, sa nemôže považovať za zlučiteľnú so zásadami spoločného trhu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že luxemburské orgány neuplatnili žiadny argument, že niektorá z výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy je uplatniteľná v tomto prípade.

(93)

Žiadne z ustanovení o výnimkách v článku 87 ods. 2 zmluvy, ktoré sa týkajú štátnej pomoci sociálneho charakteru poskytovanej jednotlivým spotrebiteľom, pomoc určená na odstránenie škôd vzniknutých v dôsledku prírodných katastrof alebo iných mimoriadnych udalostí a pomoci poskytovanej niektorým regiónom Spolkovej republiky Nemecko, nie sú v tomto prípade použiteľné.

(94)

To isté sa týka ustanovenia o výnimke v článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy, na základe ktorého sa môže poskytnúť pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja regiónov s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou. Okrem toho, režim sa nemôže považovať za podporu na realizáciu projektu spoločného európskeho záujmu, ani za podporu na nápravu závažnej poruchy luxemburského hospodárstva v zmysle článku 87 ods. 3 písm. b) zmluvy. Okrem toho nemá za cieľ podporiť kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva podľa článku 87 ods. 3 písm. d) uvedenej zmluvy.

(95)

Pokiaľ ide o článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, na základe ktorého sa môže poskytovať pomoc na hospodársky rozvoj určitých hospodárskych aktivít alebo určitých hospodárskych regiónov za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, Komisia konštatuje, že daňové výhody poskytnuté daňovo oslobodeným holdingovým spoločnostiam 1929 nie sú spojené s investíciami, tvorbou pracovných miest alebo špecifickými projektmi. Tieto výhody zjednodušene spočívajú v znížení poplatkov, ktorý spravidla musia znášať uvedené spoločnosti v súvislosti s výkonom svojich činností sa preto sa musia považovať za štátnu pomoc na činnosť. V súlade so stálou praxou Komisie sa taká pomoc nemôže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak neuľahčuje rozvoj určitých aktivít alebo niektorých hospodárskych odvetví a ak nie je časovo obmedzené, zostupná alebo úmerná tomu, čo je nevyhnutné na odstránenie špecifických ekonomických nevýhod.

(96)

Komisia berie na vedomie, že už samotná skutočnosť, že uvedené daňové výhody sú určené výlučne spoločnostiam registrovaným v Luxembursku ako daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929, je v rozpore so slobodou podnikania hospodárskych subjektov zriadených aj v tejto krajine a vytvorených v iných členských štátoch (37).

(97)

Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že iba podniky založené v Luxembursku vo forme spoločnosti, môžu požívať výhody, ktoré poskytuje luxemburský daňový systém daňovo oslobodeným holdingovým spoločnostiam 1929, a že táto okolnosť nemôže byť odôvodnená povahou uvedeného daňového systému. Ukazuje sa, že zahraničný podnik vykonávajúci činnosti porovnateľné s činnosťami daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929, najmä prostredníctvom trvalého podniku, filiálky alebo pobočky podľa článku 43 zmluvy, nemôže požívať výhody, ktoré ustanovuje režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929. Preto Komisia nemôže súhlasiť so záväzkom luxemburských orgánov nestavať sa proti rozšíreniu štatútu daňového oslobodenia podľa zákona z 31. júla 1929 na trvalé podniky zahraničných spoločností nachádzajúce sa v Luxembursku, ak tieto spoločnosti spĺňajú podmienky ustanovené zákonom z 31. júla 1929. Článok 87 ods. 1 zmluvy totiž nerozlišuje štátnu podporu podľa jednotlivých príčiny alebo cieľov, ale ich vymedzuje podľa ich účinkov (38). Komisia teda potvrdzuje svoje predbežné hodnotenie, že uvedený režim znevýhodňuje v prvom rade zahraničné podniky pôsobiace v Luxembursku, ktoré nie sú spoločnosťou podľa luxemburského práva v porovnaní s holdingovými spoločnosťami vytvorenými vo forme spoločnosti zriadenej v Luxembursku. Táto diskriminácia môže byť teda prekážkou slobody podnikania v Luxembursku pre zahraničné spoločnosti, ktorá je v rozpore so zmluvou a je teda nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu.

(98)

Komisia v tomto ohľade pripomína, že konanie ustanovené v článku 88 zmluvy nikdy nesmie viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s inými ustanoveniami zmluvy. Komisia teda nemôže vyhlásiť štátnu pomoc, ktorej určité podrobné postupy protirečia iným ustanoveniam zmluvy, za zlučiteľnú so zásadami spoločného trhu (39). V tomto prípade, ako už bolo povedané, uvedený režim neposkytuje výhody zahraničnej spoločnosti, ktorá pôsobí v Luxembursku prostredníctvom svojho sekundárneho podniku vo forme stáleho podniku, filiálky alebo pobočky podľa článku 43 zmluvy, zdaniteľného v Luxembursku. Ak členský štát poskytne, a to aj nepriamo, daňovú výhodu podnikom so sídlom na jeho území a zároveň odmietne udeliť rovnakú výhodu podnikom so sídlom v inom členskom štáte, ktoré však majú v Luxembursku sekundárny podnik, rozdielne zdanenie týchto dvoch kategórií príjemcov bude v zásade zmluvou zakázané, takže medzi nimi neexistuje žiadny rozdiel, pokiaľ ide o objektívnu situáciu.

(99)

So zreteľom na všetky uvedené dôvody je Komisia toho názoru, že uvedený režim sa nemôže považovať za zlučiteľný so zásadami spoločného trhu.

(100)

Komisia konštatuje, že daňový režim uplatniteľný na daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 v Luxembursku je štátnou pomocou podľa článku 87 ods. 1 zmluvy a že v jeho prípade nie je uplatniteľné žiadne ustanovenie o výnimkách v článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy. Komisia zároveň konštatuje, že napriek úpravám režimu daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 zavedených zákonom z 21. júna 2005, režim i naďalej poskytuje všetky uvedené daňové výhody, a to aj keď sa počet príjemcov výhod režimu obmedzuje na holdingové spoločnosti, ktoré prijímajú menej než 5 % dividend zo zahraničných spoločností, ktoré podliehajú dani z obchodných spoločností v rozsahu menej ako 11 %, ako aj na holdingové spoločnosti prijímajúce dividendy vyplácané zahraničnými spoločnosťami, ktoré podliehajú dani z obchodných spoločností vo výške najmenej 11 % alebo luxemburskými spoločnosťami. Komisia dospela k záveru, že režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 tak, ako bol upravený zákonom z 21. júna 2005, je štátnou pomocou podľa článku 87 ods. 1 zmluvy a že v jeho prípade nie je uplatniteľné žiadne ustanovenie o výnimkách v článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy.

(101)

Komisia konštatuje, že režim daňového oslobodenia podľa právnych predpisov z roku 1929 sa od nadobudnutia účinnosti zmluvy podstatne nezmenil. Komisia je teda toho názoru, že tento režim je existujúcou pomocou v zmysle článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia (ES) č. 659/1999. Komisia je ďalej toho názoru, že úpravy režimu daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929, ktoré sú ustanovené zákonom z 21. júna 2005, nezavádzajú nové prvky štátnej pomoci a nerozširujú počet jej príjemcov; opatrenie si teda zachováva charakter existujúcej pomoci.

(102)

Luxemburské orgány predložili argument, že Komisia vraj schválila zmeny a doplnenia zavedené zákonom z 21. júna 2005 v rámci pracovnej skupiny Rady pre kódex správania, ktorá mala skúmať daňové opatrenia, ktoré sú podľa Kódexu správania v oblasti zdaňovania podnikov (40) škodlivé, a preto je režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 v súlade so zmluvou. Komisia predovšetkým konštatuje, že článok 87 nevylučuje z rozsahu svojej pôsobnosti žiadne daňové opatrenia. Komisia ďalej konštatuje, že ani zákon z 31. júla 1929, ani žiadna z jeho zmien a doplnení vrátane tých, ktoré zaviedol zákon z 21. júna 2005, neboli Komisii oznámené v súlade s článkom 88 ods. 3 zmluvy. V dôsledku toho Komisia nemohla rozhodnúť o zlučiteľnosti uvedeného režimu s pravidlami v oblasti štátnej pomoci.

(103)

Zo skutočnosti, že Komisia sa zúčastnila prác pracovnej skupiny pre kódex správania, ktorej cieľom bolo preskúmať škodlivý charakter uvedeného daňového opatrenia, sa preto nedá vyvodiť žiadny záver. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že konanie vo veci formálneho zisťovania v spojitosti s daňovými systémami z hľadiska štátnej pomoci je právne nezávislé od prác pracovnej skupiny pre kódex správania. Okrem toho, režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929, ktorý preskúmala pracovná skupina pre kódex správania, mal rozsah pôsobnosti užší než režim, o ktorom sa hovorí v tomto rozhodnutie. Skúmanie, ktoré uskutočnila uvedená pracovná skupina, sa totiž týkalo výlučne daňového oslobodenia dividend prijímaných daňovo oslobodenými holdingovými spoločnosťami 1929.

(104)

Z toho vyplýva, že toto skúmanie nemôže brániť Komisii v tom, aby pristúpila k tomuto hodnoteniu, ani spochybniť záver Komisie, že režim oslobodených holdingových spoločností 1929 upravený zákonom z 31. júla 1929, v znení zákona z 21. júna 2005, je štátnou pomocou nezlučiteľnou so zásadami spoločného trhu podľa článku 87 ods. 1 zmluvy.

(105)

Komisia je toho názoru, že je potrebné zrieknuť sa poskytovania rozličných výhod ustanovených režimom daňového oslobodenia uplatniteľným na daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929 a zrušiť ich alebo ich upraviť tak, aby boli zlučiteľné so zásadami spoločného trhu. Počínajúc dátumom oznámenia tohto rozhodnutia sa už nebudú môcť poskytovať výhody ustanovené týmto režimom alebo jeho zložky na nové prijímajúce spoločnosti registrované ako daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929. Luxemburské orgány zmenia a doplnia na tento účel svoje právne predpisy najneskôr do 31. decembra 2006.

(106)

Pokiaľ ide o existujúce daňovo oslobodené holdingové spoločnosti 1929, ktoré v súčasnosti majú výhody režimu daňového oslobodenia opísaného v tomto rozhodnutí, Komisia berie na vedomie, že charakter režimu ako existujúcej pomoci bráni vymáhaniu akejkoľvek pomoci poskytnutej pred dátumom tohto rozhodnutia.

(107)

Komisia berie na vedomie, že tretie zainteresované strany nepredložili svoje pripomienky alebo inú relevantnú informáciu, aby sa určilo, či existuje v prípade príjemcov výhod z uvedeného režimu oprávnená dôvera, ktorou by sa dali odôvodniť osobitné prechodné opatrenia pred zrušením tejto schémy pomoci. Komisia preskúmala tvrdenia luxemburských orgánov týkajúce sa finančných činností holdingových spoločností 1929 a ostatné argumenty predložené týmito orgánmi týkajúce sa oprávnenej dôvery súčasných príjemcov. Cieľom je umožniť uvedeným príjemcom zachovať si účinky režimu počas prechodného obdobia pred úplným zrušením režimu.

(108)

Z tohto hľadiska je Komisia v prvom rade toho názoru, že so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006 (41), ani Luxembursko, ani príjemcovia výhod z režimu sa nemôžu odvolávať na oprávnenú dôveru v zachovanie režimu daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 počas prechodného obdobia stanoveného Radou (v súvislosti s prácami uskutočňovanými pracovnou skupinou pre kódex správania) pre zrušenie prvkov režimu považovaných za škodlivé. Schéma štátnej pomoci založená na článkoch 87 až 89 zmluvy a predmet tohto konania sa totiž líši od konania Rady v rámci uvedených prác.

(109)

Po druhé, Komisia je toho názoru, že daňový režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 je režimom trvalého charakteru. Okrem toho, príjemcovia výhod sa v zásade nemôžu odvolávať na oprávnenú dôveru v trvanie uvedeného režimu po uplynutí daného daňového roka, ktorého sa daňové oslobodenie týka. Komisia predovšetkým konštatuje, že režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 nepodlieha realizácii špecifických investícií zo strany príjemcov výhod, ale sa obmedzuje na oslobodenie príjmov realizovaných uvedenými holdingovými spoločnosťami počas daného daňového obdobia.

(110)

Treba však uznať, že režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 stále patrí do pôsobnosti zákona z 31. júla 1929, ktorý sa od dátumu svojho vyhlásenia príliš nezmenil. Aj keď dlhotrvajúci charakter (76 rokov) nemôže byť zárukou trvácnosti režimu alebo jeho súladu s pravidlami pre poskytovanie štátnej pomoci, u príjemcov výhod mohol vyvolať dojem, že nemôže dôjsť k náhlemu zrušeniu systému zdaňovania typu činností, aké vykonávajú, a že v súvislosti s týmito činnosťami majú nárok na primeranú perspektívu nepretržitosti. Činnosť holdingových spoločností 1929 sa sústreďuje na poskytovanie strednodobých a dlhodobých financií. Táto činnosť je iná než činnosť krátkodobého finančného trading a nemôže sa uspokojiť s absenciou stability v čase.

(111)

Je však pravda, že existujúce holdingové spoločnosti 1929 v skutočnosti vynaložili v rámci mnohonárodných skupín, ku ktorým patria, značné investície. Účelom týchto investícií je najmä vytvoriť a rozvíjať infraštruktúry mnohonárodných skupín s cieľom koordinovať a podporovať rozvoj ich obchodných aktivít. Spochybnenie ich štatútu teda povedie k chúlostivým a zložitým operáciám v rámci reorganizácie, ktoré budú vyžadovať relatívne veľa času.

(112)

Zároveň sa prijali strednodobé a dlhodobé záväzky voči zamestnancom a poskytovateľom služieb, aby holdingové spoločnosti mohli vykonávať činnosti týkajúce sa mnohonárodných skupín, ku ktorým patria. Z tohto hľadiska treba poznamenať, že podľa luxemburských orgánov je v Luxembursku v súčasnosti činných asi 13 000 daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 a že tieto spoločnosti prispievajú k príťažlivosti krajiny ako medzinárodného finančného centra, ktorého aktívne osadenstvo predstavuje 110 000 pracovníkov. Komisia musí preto pozorne pristupovať k relatívne značným dôsledkom, ktoré by mohlo mať rozhodnutie ihneď zrušiť režim daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 na zamestnanosť a hospodársky rozvoj v Luxembursku.

(113)

So zreteľom na predchádzajúce zistenia Komisia považuje za primerané poskytnúť daňovo oslobodeným holdingovým spoločnostiam existujúcim k dátumu tohto rozhodnutia prechodné obdobie. Toto prechodné obdobie sa skončí 31. decembra 2010. Spoločnosti, ktoré budú naďalej využívať výhody z režimu daňového oslobodenia do 31. decembra 2010, nebudú môcť postúpiť úplne ani čiastočne svoj kapitálu za odplatu počas tohto prechodného obdobia, pretože so zreteľom na ich charakter holdingových spoločností v prípade prevedenia svojich podielov sa nebudú môcť odvolávať na oprávnenú dôveru v pokračovanie režimu daňového oslobodenia. Pokiaľ ide o daňové oslobodenie príjmov od 1. januára 2011, uplatňovanie režimu daňového oslobodenia v prospech daňovo oslobodených holdingových spoločností 1929 bude preto nezákonné a môže mať za následok akékoľvek vymáhanie udelenej výhody.