(1)

Komisia sa prostredníctvom tlače dozvedela, že v momente zmeny vládneho nariadenia č. 282 z 24. decembra 2002 na zákon talianska vláda prijala opatrenie týkajúce sa účtovníctva profesionálnych športových klubov. Listom D/51643 z 12. marca 2003 si Komisia vyžiadala informácie o predmetnom opatrení. Listom z 22. apríla 2003, protokol č. 5243, talianske úrady požiadali o predĺženie lehoty na predloženie informácií do 14. mája. Keďže Komisia do uvedeného dátumu nedostala žiadnu odpoveď, listom z 22. mája 2003 poslala Taliansku urgentný list, v ktorom okrem iného upozornila, že podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES sa môže opatrenie pomoci realizovať až potom, ako Komisia vyjadrí svoje pripomienky. Odpoveď talianskych orgánov prišla 26. júna 2003.

(2)

Listom z 11. novembra 2003 Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí začať konanie v zmysle článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s predmetným opatrením.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky v súvislosti s predmetným opatrením.

(4)

Komisia dostala pripomienky od talianskych orgánov listom z 13. februára 2004 a od zainteresovaných tretích strán listami z 19. januára 2004 a 16. februára 2004. Listom D/51415 z 25. februára 2004 zaslala Komisia pripomienky tretích strán Taliansku, čím mu poskytla možnosť vyjadriť sa.

(5)

Listom z 10. marca 2004, protokol č. 08/RB/04, sa talianske orgány zaviazali upraviť predmetné opatrenie s cieľom vylúčiť akýkoľvek daňový vplyv. Vzhľadom na záväzok zosúladiť opatrenie s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže a vzhľadom na to, že opatrenie nemalo žiadny priamy vplyv, pokiaľ ide o štátnu pomoc, Komisia pozastavila konanie do momentu jeho skutočnej úpravy.

(6)

Listom č. 13346 z 11. novembra 2004 talianske orgány zaslali Komisii text zmien a doplnení k „Legge Comunitaria 2004“, ktorý bol predmetom diskusie talianskeho parlamentu. Oznámené úpravy boli zavedené s konečnou platnosťou článkom 28 zákona č. 62 z 18. apríla 2005„Disposizioni per l'adempimento di obblighi derivanti dall'appartenenza dell'Italia alle Comunità europee. Legge comunitaria 2004“ (ďalej len zákon 62/2005) (3).

(7)

Opatrenie zavedené článkom 3 ods. 1a vládneho nariadenia č. 282 z 24. decembra 2002, ktoré stanovuje naliehavé opatrenia v súvislosti s dodržiavaním právnych a daňových predpisov Spoločenstva, vymáhaním pohľadávok a účtovnými postupmi „zmenené na zákon č. 27 z 21. februára 2003“ (ďalej len zákon 27/2003) sa uplatňuje na športové kluby upravené zákonom č. 91 z 23. marca 1981 (ďalej len zákon 91/1981).

(8)

Predmetné opatrenie ustanovené v článku 18a bod 1 zákona 91/1981 v znení zákona 27/2003 povoľuje športovým klubom „zapísať do osobitnej súvahovej položky prvej účtovnej závierky nasledujúcej po vstupe zákona do platnosti stratu vyplývajúcu zo zníženia hodnoty viacročných práv na využívanie športových výkonov profesionálnych športovcov určenú na základe prísažného znaleckého posudku“. Táto položka bude so súhlasom audítorov zapísaná na stranu aktív súvahy a amortizovaná počas niekoľkých rokov.

(9)

V článku 18 ods. 2 zákona 91/1981 v znení zákona 27/2003 sa stanovuje: „Spoločnosti, ktoré využívajú možnosť v zmysle odseku 1, musia z účtovných a daňových dôvodov pristúpiť k lineárnej amortizácii zapísanej straty počas desiatich rokov“.

(10)

S cieľom stanoviť, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, Komisia musí stanoviť: i) či predmetné opatrenie zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru prostredníctvom výhody ekonomickej povahy; ii) či je táto výhoda selektívna a teda môže narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže; iii) čí má vplyv na obchod medzi členskými štátmi a iv) či bola poskytnutá zo štátnych prostriedkov.

(11)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v zmysle článku 88 ods. 2 zmluvy Komisia okrem iného poznamenáva, že:

(12)

Na základe prijatej analýzy sa zdalo, že opatrenie obsahuje všetky prvky štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(13)

Okrem toho z dôvodov uvedených v bodoch 22 až 29 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania sa pomoc nezdala byť v súlade so spoločným trhom.

(14)

Článok 28 zákona 62/2005 upravil článok 18 ods. 2 zákona 91/1981, ktorý je uvedený v bode 9. Výraz „z účtovných a daňových dôvodov“ bol nahradený výrazom: „len z účtovných dôvodov“ v zmysle zákona 62/2005.

(15)

Táto úprava ruší možnosť využiť na daňové účely iný účtovný systém, t. j. účtovný systém v zmysle zákona 91/1981, ktorý v znení zákona 27/2003 zaviedol takúto možnosť. Následne uvedené športové kluby nemôžu predĺžiť obdobie, počas ktorého môžu prípadné straty odpočítavať z daní.

(16)

Hoci zákon 91/1981 v znení zákona 27/2003 naďalej poskytuje výhody športovým klubom, pokiaľ ide o výhodné účtovné postupy, jeho nové znenie už neposkytuje žiadne daňové výhody. Okrem iného, keďže pôvodne možné daňové výhody by sa realizovali až v budúcnosti (4), opatrenie neposkytlo daňové výhody v období uplatňovania upravených predpisov.

(17)

Keďže opatrenie nevyžaduje zrieknutie sa daňových príjmov, nepredstavuje využívanie štátnych prostriedkov. Jedna zo základných charakteristík, ktorá je dôkazom existencie štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy sa teda stáva bezpredmetnou. Komisia preto prišla k záveru, že vzhľadom na úpravy v zmysle zákona 62/2005 („Legge Comunitaria 2004“) opatrenie nepredstavuje pomoc.

(18)

Pripomienky talianskych orgánov a zainteresovaných tretích strán sa teda nemusia podrobne preskúmať.

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

(12)

(13)

(14)

(15)

(16)

(17)

(18)

(19)

(20)

(21)

(22)

(23)

(24)

(25)

(26)

(27)

(28)

(29)

(30)

(31)

(32)

(33)

(34)

(35)

(36)

(37)

(38)

(39)

(40)

(41)

(42)

(43)

(44)

(45)

(46)

(47)

(48)

(49)

(50)

(51)

(52)

(53)

(54)

(55)

(56)

(57)

(58)

(59)

(60)

(61)

(62)

(63)

(64)

(65)

(66)

(67)

(68)

(69)

(70)

(71)

(72)

(73)

(74)

(75)

(76)

(77)

(78)

(79)

(80)

(81)

(82)

(83)

(84)

(85)

(86)

(87)

(88)

(89)

(90)

(91)

(92)

(93)

(94)

(95)

(96)

(97)

(98)

(99)

(100)

(101)

(102)

(103)

(104)

(105)

(106)

(107)

(108)

(109)

(110)

(111)

(112)

(113)

(114)

(115)

(116)

(117)

(118)

(119)

(120)

(121)

(122)

(123)

(124)

(125)

(126)

(127)

(128)

(129)

(130)

(131)

(132)

(133)

(134)

(135)

(136)

(137)

(138)

(139)

(140)

(141)

(142)

(1)

Metalls Verkstadsklubb vid Componenta Alvesta AB, Švédsko oznámila Komisii listom z 10. marca 2004, že mesto Karkkila uzavrelo s Componentou Oyj sídliacou v meste Karkkila obchod, o ktorom má podozrenie, že zahŕňal štátnu pomoc. Na základe týchto informácií Komisia požiadala Fínsko, aby vec objasnilo. Fínsko predložilo Komisii listom z 22. júna 2004 požadované vysvetlenie.

(2)

Komisia oznámila listom z 19. novembra 2004 Fínsku svoje rozhodnutie začať konanie pre podozrenie z pomoci uvedené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej komisie (2). Komisia požiadala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky k tomuto opatreniu.

(4)

Komisia nedostala od zúčastnených strán žiadne pripomienky.

(5)

Podnik Componenta Oyj, ďalej len „Componenta“ je medzinárodne pôsobiaci podnik v priemyselnom odvetví výroby a spracovania kovov, ktorého hlavný závod sa nachádza v Karkkile. Má výrobné závody vo Fínsku, Holandsku a Švédsku. Prevažná časť čistých tržieb podniku v roku 2004 vo výške 316 miliónov eur pochádzala zo severských krajín a strednej Európy. Koncern zamestnáva približne 2 200 pracovníkov.

(6)

Pomoc, ktorá je predmetom podozrenia, bola podniku Componenta poskytnutá v decembri 2003 a skladala sa z dvoch opatrení. Na jednej strane získala Componenta pomoc tým, že mesto Karkkila, ďalej len „Karkkila“, kúpilo 50 % akcií realitnej spoločnosti Karkkilan Keskustakiinteistöt Oy, ďalej iba „KK“. Spoločnosť KK vlastnili na polovicu Karkkila a Componenta. Na druhej strane Karkkila poskytla spoločnosti KK bezúročnú pôžičku, ktorou KK splatila rovnako veľkú pôžičku, ktorú jej Componenta poskytla v roku 1996. Celková cena obchodu bola 2 383 276,50 eur (713 092,50 eur za akcie a 1 670 184 eur vo forme splátky pôžičky) (3).

(7)

Cena zaplatená za akcie vychádza z odhadovanej čistej hodnoty podniku (majetok po odpočítaní dlhov), ktorá bola vydelená dvoma, pretože Componenta vlastnila v KK 50 %. Keďže čistá hodnota KK bola vypočítaná na 1 495 918 eur, hodnota 50 %-ného podielu bola 747 958 eur. Cena akcií bola stanovená o niečo nižšie, na 713 092,50 eur.

(8)

V kúpnej zmluve medzi Karkkilou (kupujúci) a Componentou (predávajúci) sa navyše stanovilo toto:

(9)

V prílohe 1 kúpnej zmluvy sa stanovilo, že Componenta spojí funkcie dvoch zlievární koncernu (zlievárne v meste Alvesta vo Švédsku a zlievárne v Karkkile), že tieto dve jednotky prevádzkované na nízkom stupni využitia budú spojené, že treba uskutočniť analýzy, aby bolo možné rozhodnúť o umiestnení zlievárne a začať rokovania medzi stranou zamestnávateľa a stranou zamestnancov o ukončení činnosti zlievárne v Alveste alebo Karkkile, a že je nevyhnutné podrobne naplánovať novú zlieváreň a premiestnenie strojov z druhej zlievárne. Je preto zrejmé, že rozhodnutie bolo spojené s premiestnením výrobnej prevádzky z jednej lokality do inej lokality.

(10)

Podľa výročnej správy Componenty za rok 2004 bola zlieváreň v Alveste nachádzajúca sa vo Švédsku zavretá v máji 2004 a jej výroba a stroje boli presunuté do Karkkily. Podľa informácií získaných v podniku dosiahli náklady zapríčinené ukončením výroby vo Švédsku a investíciou realizovanou vo Fínsku spolu 13 miliónov eur.

(11)

Podľa Fínska sa obchod medzi Componentou a Karkkilou realizoval v súlade s trhovými podmienkami a neobsahoval žiadnu štátnu pomoc. Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí formálneho zisťovania však vyjadrila pochybnosť, či sa obchod medzi Karkkilou a Componentou uskutočnil v súlade s trhovými podmienkami. Konštatovala, že keď kúpna cena prevýšila trhovú hodnotu akcií, išlo o pomoc pre Componentu. Veľkosť pomoci by sa potom rovnala rozdielu, ktorý vznikne, keď sa od ceny 2,4 milióna eur, ktorú Karkkila zaplatila Componente, odpočíta cena, ktorú by bol ochotný zaplatiť za akcie súkromný investor.

(12)

Podľa Komisie boli vyššie uvedené podmienky kúpnej zmluvy navyše jasným znakom toho, že obchod sa neuskutočnil v súlade s trhovými podmienkami, a že išlo o náhradu za investície, ktoré Componenta realizovala na území Karkkily, a ktoré boli spojené so zavretím zlievárne v Alveste.

(13)

Po kúpe akcií KK, ktoré vlastnila Componenta, sa Karkkila rozhodla ukončiť činnosť KK a pozemky previesť na mesto.

(14)

Keďže jediným významným majetkom KK bol jej majetok vo forme pozemkov, Fínsko podrobnejšie zisťovalo, akým spôsobom boli pozemky, ktoré KK vlastnila, pri stanovení ceny akcií odhadnuté.

(15)

Komisia požiadala Fínsko, aby odhadlo trhovú cenu pozemkov, ktoré KK vlastnila v okamihu uskutočnenia obchodu. Fínsko odpovedalo, že to nebolo potrebné, lebo Karkkila a Componenta požiadali sprostredkovateľa nehnuteľností, aby odhadol cenu pozemkov, ktoré boli predmetom obchodu podľa hodnoty podobných pozemkov, pre ktoré už bol trhový odhad vykonaný.

(16)

Fínsko odmieta tvrdenie Komisie, že by podmienka kúpnej zmluvy, podľa ktorej Karkkila kupuje akcie KK od Componenty iba s tým predpokladom, že Componenta bude investovať do nových výrobných prevádzok (tým, že presunie zlieváreň v Alveste vo Švédsku do Karkkily) bola znakom toho, že obchod nebol uskutočnený v súlade s trhovými podmienkami. Fínsko zdôvodnilo doložku tým, že nárast činností Componenty v Karkkile by bol v súlade so záujmami mesta, lebo by zvýšil jeho príjmy. Takisto by posilnil dopyt po nehnuteľnostiach, a preto by zvýšil hodnotu pozemkov, ktoré KK vlastní. V opačnom prípade by Karkkila nemala „potrebu“ obchod uskutočniť.

(17)

Fínsko odpovedalo Komisii, že Componenta sa neusilovala nájsť pre akcie iného kupca, lebo Karkkila mala predkupné právo na akcie za trhovú cenu v prípade, ak by Componenta chcela svoje akcie v KK predať.

(18)

Pokiaľ ide o pôžičku, Fínsko potvrdzuje, že splatenie akcionárskej pôžičky Componenty novými prostriedkami, ktoré Karkkila poskytla KK, bolo pevnou súčasťou obchodu s akciami medzi Karkkilou a Componentou a že „celková kúpna cena“ sa skladala z ceny zaplatenej za akcie a zo splatenia pôžičky.

(19)

Pokiaľ ide o túto skutočnosť, Fínsko tvrdí, že pôžička bola poskytnutá v súlade s trhovými podmienkami, pretože celková suma získaná vo forme ceny zaplatenej za akcie a pôžičky, teda 2,37 miliónov eur, predstavovala menej ako polovicu trhovej hodnoty KK. Fínsko ďalej tvrdí, že hospodárska situácia KK sa od roku 1996, keď Componenta poskytla KK pôžičku zlepšila.

(20)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo môže narušiť hospodársku súťaž tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, ak ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vplyv na obchod medzi členskými štátmi nastane, ak podnik, ktorý získal pomoc vykonáva hospodársku činnosť, ktorej súčasťou je obchod medzi členskými štátmi.

(21)

Súčasťou činností Componenty je obchod medzi členskými štátmi. To znamená, že pomoc poskytnutá tomuto podniku by patrila do oblasti, na ktorú sa vzťahuje článok 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES. Hospodárska pomoc poskytnutá regionálnymi a miestnymi orgánmi je súčasťou štátnych prostriedkov (4).

(22)

V rozhodnutí o začatí formálneho zisťovania Komisia konštatovala, že výška pomoci je rozdiel, ktorý vznikne, keď sa od kúpnej ceny 2,37 miliónov eur odpočíta cena, ktorú by bol ochotný za akcie zaplatiť súkromný investor.

(23)

Komisia konštatuje, že celková kúpna cena sa skladala z dvoch častí. Na jednej strane získala Componenta za akcie 0,7 milióna eur v hotovosti a na druhej strane jej vrátili 1,67 milióna eur, ktoré poskytla ako pôžičku KK. Spolu získala Componenta z obchodu 2,37 miliónov eur. Obe tieto časti sa posudzujú samostatne.

(24)

Komisia konštatuje, že Componenta by mohla ako alternatívny krok preložiť svoju zlievárenskú činnosť z Karkkily do Alvesty. Je teda pochopiteľné, že Karkkila mohla mať obavy z možnosti, že stratí výrobné prevádzky, a teda pracovné miesta.

(25)

Môže byť pravdou, že dopyt po pozemkoch by sa zvýšil, ak by veľký zamestnávateľ v meste svoje aktivity rozšíril namiesto toho, aby ich znížil. Skutočnosť, že nákup akcií a poskytnutie pôžičky KK boli v zmluve spojené s investičným rozhodnutím Componenty a že mesto malo dokonca právo zrušiť celý obchod, ak by Componenta sľúbené investície v Karkkile neuskutočnila svedčí o tom, že rozhodnutie mesta uzavrieť obchod s Componentou nebolo založené iba na trhovej hodnote KK, ale mali naň vplyv aj ďalšie faktory.

(26)

Podľa zásady investora pôsobiaceho v trhovej ekonomike, ktorú potvrdil Súdny dvor európskych spoločenstiev, investor pôsobiaci v trhovej ekonomike berie pri prijímaní rozhodnutia do úvahy očakávaný výnos, neberúc do úvahy žiadne spoločenské ani oblastné, politické a rezortné hľadiská. Keďže investícia Componenty do novej výrobnej prevádzky bola bezprostredným predpokladom na uskutočnenie skúmaného obchodu, možno usudzovať, že činnosť Karkkily nezodpovedala zásade investora pôsobiaceho v trhovej ekonomike. Ak by sa pristúpilo na to, že zvýšenie daňových príjmov a všeobecného blahobytu v meste patrí medzi faktory, ktoré investor pôsobiaci v trhovej ekonomike zohľadňuje, úloha mesta ako verejného orgánu a úloha KK ako obchodného vlastníka by sa zmiešali.

(27)

Komisia ďalej uvádza, že mestské zastupiteľstvo Karkkily na svojom zasadaní 1. septembra 2003 konštatovalo, že obchod uzavretý s Componentou je priamo spojený s rozhodnutím Componenty investovať v Karkkile, a že keď Karkkila kúpi akcie KK, Componenta bude mať potrebné prostriedky na uskutočnenie investície do zlievárne v Karkkile.

(28)

Tieto okolnosti podporujú ďalej uvedený záver Komisie, že obchod nebol uskutočnený v súlade s trhovými podmienkami.

(29)

Cena zaplatená za akcie KK tvorí časť obchodu medzi Karkkilou a Componentou. Pokiaľ ide o cenu zaplatenú za akcie, treba skúmať, či zodpovedala trhovým podmienkam.

(30)

Fínsko zdôvodnilo cenu akcii KK čistou hodnotou majetku KK. V skúmanom obchode však nejde o predaj nehnuteľnosti ako taký, ale o získanie akcií podniku. Investor pôsobiaci v trhovej ekonomike by pri uskutočňovaní takejto investície použil ako základ na odhad trhovej ceny hlavne výnos, ktorý by bolo možné od investície očakávať. To vyplýva z toho, že investor pôsobiaci v trhovej ekonomike investuje kvôli ziskom, teda kvôli výnosu, ktorý možno od investície očakávať. Investor pôsobiaci v trhovej ekonomike by preto zohľadnil očakávaný ročný výnos akcií a investovaného kapitálu s cieľom zistiť, či od investície možno očakávať primeraný výnos v porovnaní s inými alternatívami investovania.

(31)

Podľa výsledkov za niekoľko posledných rokov bol výnos investície do KK zjavne negatívny. Pritom nevidno znaky zlepšovania situácie ani v budúcnosti. Fínsko nepredložilo taký plán obchodnej činnosti KK, podľa ktorého by sa plánovali opatrenia na zlepšenie rentability, a Fínsko ani netvrdilo, že by Karkkila očakávala zlepšenie ziskov a výnosov.

(32)

Negatívne výsledky vyplývajú z toho, že KK bola zjavne v ťažkostiach, dopyt po jej pozemkoch bol slabý a príjmy získavané z jej pozemkov boli nízke. Podnik zaznamenal v posledných štyroch rokoch straty, jeho tržby boli mimoriadne nízke, nebol schopný vyplatiť dividendy a nachádzal sa v neistej ekonomickej situácii. Zároveň možno dodať, že táto ťažká hospodárska situácia pokračovala, hoci sa podniku poskytli bezúročné pôžičky. Keby bol financoval svoju činnosť bežnými úročenými pôžičkami, bola by situácia ešte horšia. Na základe predchádzajúcich skúseností a na základe skutočnosti, že zlepšenie hospodárskej situácie podniku sa nejavilo ako možné, by investor pôsobiaci v trhovej ekonomike nemohol očakávať žiadny výnos z investície, ak by nakúpil akcie KK. Na základe toho Komisia zastáva názor, že hodnota akcií KK sa rovnala nule.

(33)

Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že činnosť KK bola vo veľkej miere financovaná dvoma bezúročnými akcionárskymi pôžičkami, ako sa vysvetlilo vyššie. To znamená, že pri prevode akcií na nového vlastníka sa mali spolu s nimi previesť aj bezúročné pôžičky, s čím by investor pôsobiaci v trhovej ekonomike nesúhlasil, ako sa vysvetľuje ďalej.

(34)

Ako bolo uvedené, rozhodujúcim faktorom je dlhodobý očakávaný výnos, ktorý sa môže líšiť od skutočného výnosu predchádzajúcich rokov. Investor pôsobiaci v podmienkach trhovej ekonomiky by však zohľadnil aj predchádzajúce výsledky. Pokiaľ ide o očakávaný výnos, rozhodujúcou okolnosťou je, či by bolo primerané očakávať, že KK dosiahne dostatočné príjmy predajom a prenájmom parciel. To súvisí s definovaním celkovej hodnoty nehnuteľnosti, ako sa uvádza ďalej.

(35)

Fínsko vysvetlilo, že ako základ pre odhad akcií sa použila hodnota pozemkov, ktoré vlastnila KK. Je pravda, že aj investor pôsobiaci v trhovej ekonomike zohľadní pri svojom rozhodovaní čistú hodnotu majetku. Zdôvodnenia predložené Fínskom, ktoré sa týkajú odhadu akcií, sú stručne uvedené v tejto tabuľke:

Tabuľka 1

Hodnota KK: podľa Fínska:

(36)

Oznámenie Komisie o pomoci, ktorá je súčasťou obchodov uskutočňovaných verejnými orgánmi a týkajúcich sa pozemkov a budov (5) nemožno použiť priamo, lebo predmetom obchodu nie sú jednotlivé nehnuteľnosti, ale akcie podniku. Oznámenie však možno použiť v tomto prípade analogicky, keďže oznámenie Komisie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby do obchodov s pozemkami medzi verejnými a súkromnými podnikmi nebola zahrnutá pomoc, sa týka rovnako predaja, ako aj nákupu pozemkov uskutočňovaného verejnými podnikmi, a keďže Fínsko v tomto prípade tvrdí, že odhad akcií vychádzal z hodnoty pozemkov. Podľa oznámenia v prípade, že sa predaj uskutoční bez bezpodmienečného konania v rámci verejnej súťaže, musia jeden alebo niekoľkí nezávislí odhadcovia pred predajom vypracovať nezávislý odhad na potvrdenie trhovej ceny podľa všeobecne schválených trhových parametrov a noriem na odhadovanie.

(37)

Komisia konštatuje, že hodnota pozemkov nebola definovaná na základe bezpodmienečného konania v rámci verejnej súťaže. Odhad mal preto vypracovať nezávislý odhadca. Je potrebné položiť si otázku, či odhad vypracovaný Fínskom zodpovedá takémuto nezávislému odhadu. Komisia v prvom rade konštatuje, že v stručnom vyhlásení sprostredkovateľa nehnuteľností, ktoré Fínsko predložilo, sa jasne neuvádza, že sa týka odhadu pozemkov vlastnených KK. Význam tohto vyhlásenia bude ďalej vyhodnotený podrobnejšie.

(38)

Pokiaľ ide o túto skutočnosť, Komisia konštatuje, že pozemky vlastnené KK boli odhadnuté rozličným spôsobom v závislosti od typu pozemku (parcely rodinných domov, parcely radových a viacpodlažných domov, oblasť Asemansuo ako aj parky a verejné plochy). Tieto rôzne typy pozemkov sa analyzujú samostatne.

(39)

Odhad parciel rodinných domov vychádzal z úradnej ceny za štvorcový meter, ktorú používala Karkkila, a ktorá bola v prípade parciel rodinných domov 10,19 eur/m2. Komisia konštatuje, že to bola maloobchodná cena, teda cena, za ktorú mesto predávalo parcely jednotlivým kupcom. Fínsko predložilo aj posudok znalca v odbore nehnuteľností týkajúci sa cien za štvorcový meter pre pozemky rôznych typov v Karkkile (ceny inkasované od konečných zákazníkov, teda v tomto prípade takisto maloobchodné ceny). Znalec konštatoval, že ceny za štvorcový meter takýchto parciel v roku 2003 kolísali medzi 9,43 eur a 14,76 eur, a že cena, ktorú používala Karkkila, sa blížila k trhovej cene parciel bez toho, aby toto svoje vyjadrenie nejakým spôsobom upresnil.

(40)

Komisia však konštatuje, že o hodnote parciel rodinných domov, ktoré vlastnila KK nebol vypracovaný skutočný externý odhad. Nebola odhadnutá ani veľkoobchodná cena parciel. Podľa názoru Komisie je jasné, že hodnota parciel v maloobchode je o poznanie vyššia, ako pri predávaní rozsiahlych plôch pozemkov (ako v tomto prípade, kde KK vlastnila napríklad 80 parciel na rodinné domy), ktoré kupec nemá v úmysle použiť sám, ale chce ich neskôr ďalej predať.

(41)

Odhad, v ktorom sa odhadovaná maloobchodná hodnota pozemku istého typu jednoducho vynásobila celkovým množstvom pozemkov vlastnených KK, preto obsahuje dve chyby. Po prvé, neodhadujú sa určité konkrétne pozemky, a po druhé, odhad neukazuje, koľko by bol ochotný zaplatiť investor pôsobiaci v trhovej ekonomike, ktorý by naraz kupoval všetky pozemky v okamihu uskutočnenia obchodu, keby osobitne zohľadnil obmedzenosť trhu takýchto parciel.

(42)

Pokiaľ ide o parcely radových a viacpodlažných domov, ktorých hodnota bola oznámená vo výške 1 136 849 eur, Fínsko odkazuje na odhad, ktorý vypracoval znalec v odbore nehnuteľností. Komisia konštatuje, že podľa odhadu znalca v odbore nehnuteľností je hodnota parciel radových domov 70 – 80 eur/štvorcový meter podlažia a v prípade viacpodlažných domov je to 60 – 75 eur/štvorcový meter podlažia. Hodnota, ktorú použilo Fínsko, bola v prípade parciel radových domov 74,02 eur/štvorcový meter podlažia a v prípade viacpodlažných domov 79,56 eur/štvorcový meter podlažia. Tieto čísla sa teda nachádzajú v intervale hodnôt, ktoré uviedol znalec v odbore nehnuteľností, alebo o niečo nad ním. Znalec navyše zdôrazňuje, že podobných obchodov sa v posledných rokoch uskutočnilo iba niekoľko, a že dopyt je naďalej nízky.

(43)

Komisia konštatuje, že v prípade parciel použiteľných na takéto účely sa javí, že znalec uvádza maloobchodnú a nie veľkoobchodnú cenu, ktorá je tou cenou, ktorú by investor pôsobiaci v trhovej ekonomike zaplatil, keby kúpil celú plochu pozemkov naraz. Keďže znalec zdôrazňuje, že dopyt po pôde tohto typu je naďalej nízky, Komisia zastáva názor, že aj veľkoobchodná cena pôdy tohto typu bola v okamihu uskutočnenia obchodu zreteľne nadhodnotená.

(44)

Spôsob definovania odhadu trhovej hodnoty pozemku nachádzajúceho sa v centre mesta (Asemansuo) nie je známy. Dotyčný pozemok zodpovedá približne polovici odhadovanej hodnoty (2 358 158 eur) pozemkového majetku KK. Fínsko používa hodnotu vzťahujúcu sa na štvorcový meter, ktorý má byť zastavaný (79,56 eur), a túto hodnotu násobí plochou pozemku, na ktorý existuje stavebné právo (29 640 m2). Sprostredkovateľ nehnuteľností, ktorého Fínsko uvádza, však odhadol hodnotu tejto pôdy na 50 eur za štvorcový meter, ktorý má byť zastavaný, takže dospejeme k hodnote 1 480 200 eur. Rozdiel medzi týmito dvoma odhadmi je 877 958 eur. Keďže ide o veľkú jednoliatu plochu pozemkov, možno predpokladať, že odhad znalca v odbore nehnuteľností týkajúci sa Asemansuo predstavoval maloobchodnú cenu, a Komisia teda môže považovať hodnotu uvedenú znalcom v odbore nehnuteľností za hodnovernú. Fínsko žiadnym spôsobom nevysvetlilo markantný rozdiel v porovnaní s posudkom znalca.

(45)

Komisia spochybňuje, že by sa mala pôde určenej na parkové využitie a ako verejné priestranstvo, pre ktorú bola uvedená hodnota 491 738 eur, pripisovať nejaká vysoká hodnota, pretože z tejto pôdy, ktorú nemožno výnosne využívať, sa nezíska výnos a ani investor pôsobiaci v trhovej ekonomike by za ňu nebol ochotný zaplatiť významnú sumu.

(46)

Na základe uvedených skutočností Komisia zastáva názor, že pozemky vlastnené KK neboli ocenené správne a ich ocenenie sa neriadilo kritériami posudzovania zodpovedajúcimi oznámeniu Komisie o štátnej pomoci, ktorá je súčasťou obchodov s pozemkami a budovami, ktoré uskutočňujú verejné orgány.

(47)

Už len na základe precenenia Asemansuo klesne celková hodnota pozemkov vlastnených KK, a teda hodnota tohto podniku, ak ju počítame na základe majetku z 876 158 eur na 619 760 eur.

(48)

Komisia navyše zastáva názor, že hodnota parciel rodinných domov, radových a viacpodlažných domov, ako aj verejných priestranstiev a parkových plôch bola ocenená príliš vysoko, pretože odhad vychádzal z dvoch vyššie uvedených chýb, inak povedané, z toho, že hodnota príslušných pozemkov nebola odhadnutá a z toho, že hodnota nezodpovedala cene, ktorú by dostal investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve v okamihu uskutočnenia obchodu pri predaji celej plochy pozemkov naraz. Podľa Fínska bola celková hodnota týchto pozemkov 2 660 152 eur. Komisia zastáva názor, že tieto pozemky boli precenené o viac ako 619 760 eur. Táto hodnota by bola zostatkovou čistou hodnotou KK po korektúre príliš nadhodnotená z hodnoty Asemansuo, ku ktorej sa dospelo na základe fínskeho spôsobu výpočtu. Z toho vyplýva, že aj podľa tohto spôsobu výpočtu hodnoty akcií bola cena, ktorú Karkkila zaplatila za akcie KK v celom rozsahu, pomocou pre Componentu.

Tabuľka 2

Odhad Komisie pokiaľ ide o pomoc spojenú s cenou akcii KK

(49)

Keďže investor kupujúci akcie KK nemohol očakávať výnos zo svojho kapitálu a keďže pozemky boli precenené, Komisia usudzuje, že čistá hodnota akcií KK bola nula eur. Componenta sa navyše ani nepokúsila nájsť pre akcie KK, ktoré vlastnila, iného kupca. Aj táto okolnosť ukazuje, že Karkkila zaplatila viac ako trhovú cenu, pretože aspoň úsilie nájsť pre akcie iného kupca by poskytlo možnosť definovať ich trhovú cenu.

(50)

Komisia preto usudzuje, že na základe toho, aká bola definovaná hodnota KK ako podniku a hodnota pozemkov, ktoré vlastnila, boli akcie KK v okamihu prevodu vlastníctva k týmto akciám bezcenné, a že cena, ktorú Karkkila za akcie KK zaplatila (713 092 eur), bola v celom svojom rozsahu pomocou pre Componentu.

(51)

Ak však Fínsko môže napriek tomu predložiť dôkazy o tom, že by vyššie opísané precenenie pozemkov bolo nižšie ako 619 760 eur, bolo by možné zodpovedajúcim spôsobom znížiť pomoc, ktorá tvorila súčasť obchodu. Takéto dôkazy by museli byť založené na presnom odhade vypracovanom nezávislým odhadcom. Odhadcom musí byť osoba s dobrou povesťou, ktorá zložila príslušnú skúšku alebo absolvovala akademické vzdelanie alebo má inú tomu zodpovedajúcu kvalifikáciu a má dostatočné skúsenosti a schopnosti vykonať odhad dotyčných pozemkov a budov v dotyčnej oblasti. V odhade by bolo treba objasniť veľkoobchodnú cenu pozemkov vlastnených KK v okamihu uskutočnenia obchodu, teda koľko by KK mohla získať, keby sa všetky jej pozemky predali v danom okamihu v súlade s trhovými podmienkami.

(52)

Ako druhú časť obchodu medzi Karkkilou a Componentou poskytla Karrkila KK bezúročnú pôžičku 1,67 milióna eur, ktorou KK obratom splatila pôžičku, ktorú jej Componenta poskytla v roku 1996. KK boli v roku 1996 poskytnuté dve rovnako veľké pôžičky za rovnakých podmienok. Prvú z nich poskytla Karkkila a druhú Componenta. Tieto pôžičky boli poskytnuté, lebo KK nebola v danej chvíli schopná splatiť svoje záväzky súkromným veriteľom. Celková výška týchto pôžičiek predstavovala 3,34 miliónov eur.

(53)

Fínsko tvrdí, že hospodárska situácia KK bola v roku 2003 dobrá. Okrem iného odkazuje na poznámku pod čiarou obsiahnutú vo výročnej správe KK za rok 2003, v ktorej sa uvádza, že aktuálna hodnota pozemkov, ktoré KK vlastní, je podľa odhadu 5 052 459 eur, teda o 1 971 845 eur vyššia ako účtovná hodnota týchto pozemkov. Ako sa uvádza v predchádzajúcej časti, podľa odhadu Komisie tomu hodnota pozemkov KK nezodpovedala.

(54)

Vo výročných správach KK za roky 2001 – 2003 sa uvádzajú tieto kľúčové údaje:

(55)

Z tejto tabuľky je zrejmé, že dopyt po pozemkoch bol v príslušných štyroch rokoch mimoriadne malý. Takisto z nej vidno, že podnik získava mimoriadne málo príjmov z predaja alebo prenájmu svojich pozemkov. Je tiež zrejmé, že hotovostné prostriedky podniku sa končili, a že stav jeho ročnej závierky bol nepriaznivý, keďže vlastný kapitál bol neustále záporný. Navyše možno konštatovať, že hlavné financovanie podniku – pôžičky od Karkkily a Componenty, ktorých celková výška bola 3,34 miliónov eur – bolo bezúročné. Keby bol na pôžičky použitý zvyčajný úrok, jeho hospodárska situácia by bola oveľa horšia.

(56)

Na základe týchto informácií Komisia nesúhlasí s vyhláseniami Fínska, podľa ktorých bola hospodárska situácia KK dobrá.

(57)

Je potrebné preskúmať, či by KK bola schopná splatiť Componente pôžičku bez opatrenia, ktoré prijala Karkkila.

(58)

Komisia v prvom rade konštatuje, že na záchranu KK jej boli v roku 1996 poskytnuté dve rovnako veľké bezúročné pôžičky. Jednu z nich poskytla Componenta a druhú Karkkila. Tieto pôžičky poskytli KK zreteľnú výhodu. Investor pôsobiaci v trhovej ekonomike, ktorý by poskytol takúto pôžičku, by žiadal, aby sa pôžičky splácali v rovnako veľkých splátkach obidvom poskytovateľom pôžičiek. Preto by bolo potrebné pôžičky splatiť – čiastočne alebo úplne – v rovnakom pomere obidvom poskytovateľom pôžičiek (Componenta a Karkkila), aby nebola poskytnutá výhoda jednému alebo druhému poskytovateľovi pôžičky.

(59)

Keďže v posudzovanom obchode bola Componente pôžička, ktorú poskytla, splatená v plnej výške, treba posúdiť, či by KK bola schopná splatiť za bežných trhových podmienok okrem pôžičky od Componenty aj pôžičku od Karkkily. Tak sa možno ubezpečiť, že Componenta nebola zvýhodnená. Ide teda o to, či by KK bola schopná získať na trhu 3,34 miliónov eur na splatenie svojich akcionárskych pôžičiek.

(60)

Keby KK nebola financovaná bezúročnými pôžičkami, ale keby bola musela zaplatiť zo svojich pôžičiek vo výške 3,34 miliónov eur úrok, ktorý je na trhu bežný, jej ročné úrokové platby by predstavovali najmenej 265 000 eur. Tento výpočet vychádza z referenčného úroku Komisie v roku 2003, ku ktorému sú pripočítané 4 percentné body, ako je praxou Komisie v prípade, keď ide o podnik nachádzajúci sa v ťažkostiach (3,95 % + 4 % = 7,59 % x 3,4 miliónov).

(61)

Keď sa vezmú do úvahy príjmy podniku za posledné roky a jeho pokladničná situácia, KK by musela rýchle zvýšiť svoje ročné príjmy, aby mohla zaplatiť úroky z úročenej pôžičky v tejto výške. Keďže z pozemkov sa nezískali príjmy z prenájmu alebo sa ich získalo iba málo, KK by bola mohla zaplatiť úroky svojich pôžičiek iba rýchlym zvýšením predaja parciel.

(62)

Keďže podľa znalca v odbore nehnuteľností bol dopyt po väčšej časti parciel vlastnených KK (parcely radových a viacpodlažných domov) malý, a ani pozemok Asemansuo nebol pripravený na použitie, nezdá sa byť pravdepodobné, že by KK bola bývala schopná prekvapivo citeľne zvýšiť svoje ročné príjmy.

(63)

Ešte dôležitejšie je, že takéto obchody s pozemkami, ktorých cieľom bolo zaplatenie úrokov z pôžičky, by znamenali, že podnik by sa vzdal svojho najdôležitejšieho majetku iba kvôli zaplateniu úrokov. Ak by KK musela predať pôdu za najmenej 300 000 eur za rok, aby mohla zaplatiť úroky a pokryť isté minimálne správne náklady, nezostal by jej napríklad o 10 rokov prakticky žiadny majetok, ale mala by naďalej dlh 3,34 miliónov eur.

(64)

Komisia preto usudzuje, že aj na základe jednoduchého výpočtu je zrejmé, že KK by nebola mohla nahradiť svoje dve bezúročné pôžičky pôžičkou s úrokom bežným na trhu. Kvôli hospodárskej situácii KK nie je pravdepodobné ani to, že by mohla získať menšiu pôžičku zodpovedajúcu trhovým podmienkam, ktorou by mohla splatiť časť bezúročných pôžičiek.

(65)

Komisia usudzuje, že opatrenie, v rámci ktorého KK získala od Karkkily bezúročnú pôžičku vo výške 1,67 milióna eur, ktorú obratom použila na splatenie pôžičky, ktorú získala od Componenty, sa neriadilo zásadou investora pôsobiaceho v trhovej ekonomike a je štátnou pomocou pre Componentu.

(66)

Na základe informácii predložených Fínskom bola výška pomoci v posudzovanom obchode vyplatená Componente v celej sume. Táto pomoc sa skladá z ceny zaplatenej za akcie KK (713 092,50 eur) a z pôžičky poskytnutej KK (1 670 184 eur), ktorou mohla splatiť pôžičku poskytnutú Componentou. Celková výška pomoci je teda 2 383 276,50 eur. Ak by však Fínsko mohlo predložiť dôkazy o tom, že by precenenie pozemkov vyššie opísaným postupom bolo nižšie ako 619 760 eur, bolo by možné pomoc (713 092,50 eur), ktorá tvorila súčasť obchodu s akciami, zodpovedajúcim spôsobom znížiť.

(67)

Komisia konštatuje, že pochybnosti, ktoré uviedla, a ktoré sa týkajú toho, či sa obchod medzi Karkkilou a Componentou uskutočnil v súlade s trhovými podmienkami sa potvrdili a Componenta získala pomoc vo výške 2 383 276,50 eur.

(68)

Komisia takisto konštatuje, že táto štátna pomoc bola v rozpore s pravidlami, pretože Komisii nebola oznámená.

(69)

Komisia ďalej konštatuje, že činnosť Componenty zahŕňa obchod medzi členskými štátmi, a že medzi štátne prostriedky sa počíta finančná pomoc poskytnutá regionálnymi a miestnymi orgánmi (6).

(70)

Komisia preto usudzuje, že pomoc, ktorej existencia bola preukázaná vyššie, patrí do oblasti pôsobnosti zákazu uvedeného v článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES, pretože bola poskytnutá zo štátnych prostriedkov, ohrozuje hospodársku súťaž zvýhodnením niektorého podniku (Componenta) a má vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(71)

Z tohto zákazu možno uskutočniť výnimku iba vtedy, keď možno na pomoc uplatniť niektorú z výnimiek definovanú v článku 87 Zmluvy o založení ES. Keďže cieľom pomoci bolo financovať novú investíciu v Karkkile, Komisia posúdila, či bolo možné Componente poskytnúť regionálnu investičnú pomoc. Komisia usudzuje, že by to nebolo možné z dvoch dôvodov.

(72)

Po prvé, Karkkila sa nachádza na fínskej mape regionálnej pomoci na roky 2000-2006 mimo regiónov, ktoré sú potvrdené ako príjemcovia pomoci. Po druhé, Componenta nie je malý ani stredný podnik podľa kritérií posudzovania definovaných v prílohe I nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 (7) z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na štátnu pomoc malým a stredným podnikom. Obchodný obrat Componenty v roku 2003 bol 178 miliónov eur, kým obchodný obrat zodpovedajúci definícii malého a stredného podniku môže byť najviac 40 miliónov eur. Podnik mal v roku 2003 v priemere 1 595 pracovníkov, zatiaľ čo podľa kritérií posudzovania malých a stredných podnikov môže počet ich pracovníkov dosiahnuť najviac 250.

(73)

Komisia takisto usudzuje, že pomoc nemožno schváliť ani na základe žiadnej inej výnimky stanovenej v Zmluve o založení ES a najmä v jej článku 87. Preto je pomoc odporujúca pravidlám nezlučiteľná so spoločným trhom a je potrebné vrátiť ju naspäť aj s úrokmi.

(74)

Komisia zastáva názor, že Fínsko realizovalo pomoc o celkovej výške 2 383 276,50 eur v rozpore s článkom 88 ods. 3. Mesto Karkkila, Fínsko, poskytlo podniku Componente Oyj pomoc v rozpore s pravidlami v dvoch častiach.

(75)

Prvú časť tvorí 713 092,50 eur a ide pri nej o cenu presahujúcu trhovú cenu zaplatenú Componente Oyj za akcie Karkkilan Keskustakiinteistöt Oy, ktoré vlastnila. Túto sumu možno znížiť o odhadnutú teoretickú hodnotu KK, ak Fínsko predloží dôkazy, podľa ktorých bude vyššie opísané precenenie pozemkov menšie ako 619 760 eur.

(76)

Druhú časť tvorí 1 670 184 eur a Componenta Oyj ju získala prostredníctvom bezúročnej pôžičky poskytnutej Karkkilan Keskustakiinteistöt Oy, pričom touto pôžičkou bola splatená rovnako vysoká pôžička Componente Oyj.

(77)

Pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom, a preto je potrebné vyžiadať ju naspäť aj s úrokmi od príjemcu pomoci, ktorým je Componenta Oyj.

(1)

Toto rozhodnutie je určené týmto spoločnostiam:

(2)

Adresáti rozhodnutia sa podieľali na jedinom, komplexnom a pokračujúcom porušovaní článku 81 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktoré spočívalo v stanovovaní cien a výmene informácií dôvernej povahy o určitých gumárenských chemikáliách (antioxidanty, antiozonanty a primárne urýchľovače) v EHP a na svetových trhoch.

(3)

Gumárenské chemikálie sú syntetické alebo organické chemikálie, ktoré zvyšujú produktivitu a kvalitu pri výrobe gumy a používajú sa najmä v automobilových pneumatikách. V roku 2001 sa trhová hodnota v EHP odhadovala na 200 miliónov EUR, čo zahŕňalo kategórie antiozonantov, antioxidantov a primárnych urýchľovačov, ktorých sa kartel týkal.

(4)

Najväčšími svetovými výrobcami gumárenských chemikálií sú spoločnosti Flexsys, Bayer a Chemtura (predtým Crompton), ktoré spolu predstavujú približne polovicu svetového trhu gumárenských chemikálií. Pôsobí tu tiež niekoľko významných menších konkurentov, ako napríklad General Química (Španielsko), Duslo (Slovensko), Istrochem (Slovensko), Noveon (USA) a Great Lakes (USA), ako aj množstvo menej dôležitých konkurentov najmä z Ázie.

(5)

Najväčšími odberateľmi gumárenských chemikálií sú celosvetovo pôsobiaci veľkí výrobcovia pneumatík Michelin (Francúzsko), Goodyear (USA), Bridgestone/Firestone (Japonsko), Continental (Nemecko) a Pirelli (Taliansko), ktorí spolu predstavujú asi 35 – 40 % celosvetovej spotreby.

(6)

Regionálny geografický rozsah trhu s gumárenskými chemikáliami nadobudol v polovici 90. rokov postupne globálny charakter. Táto skutočnosť zároveň ovplyvnila rozsah kartelu, takže po roku 1995 strany uzatvárali dohody väčšinou v súvislosti s celosvetovým zvýšením cien.

(7)

Hoci veľa skutočností naznačuje, že kolúzne aktivity v rámci priemyslu gumárenských chemikálií sa prinajmenšom príležitostne uskutočňovali už v 70. rokoch, Komisia má však dostatočne presvedčivé dôkazy o existencii kartelu až pre obdobie rokov 1996 – 2001, a to v prípade spoločností Flexsys, Bayer a Crompton (teraz Chemtura) (vrátane Crompton Europe a Uniroyal Chemical Company). Tieto spoločnosti sa dohodli na zvýšení cien niektorých gumárenských chemikálií (antioxidantov, antiozonantov a primárnych urýchľovačov) na trhoch EHP a na svetových trhoch prinajmenšom v rokoch 1996, 1998, 1999, 2000 a 2001. Spoločnosť General Química, ktorú treba považovať len za menšieho účastníka trhu, sa na týchto dohodách zúčastňovala v rokoch 1999 a 2000.

(8)

Koordinácia zvyšovania cien normálne postupovala podľa všeobecného vzoru, ktorý spočíval v udržiavaní kontaktov medzi konkurentmi v prípravnej fáze predchádzajúcej oznámeniu odberateľom, potom počas rokovaní s odberateľmi a nakoniec po uzavretí zmlúv kvôli monitorovaniu plnenia a úspešnosti na trhu. Počas kontaktov predchádzajúcich koordinovanej akcii hľadali strany podporu pre navrhované zvýšenie cien a rokovali o jeho výške, produktoch a území, na ktoré sa malo vzťahovať, ako aj o tom, kto začne a kedy sa zvýšenie ohlási. Vo fáze implementácie sa pozornosť sústredila na reakcie odberateľov na ohlásené zvýšenie cien a výmenu informácií o postojoch v rokovaniach o cenách s odberateľmi. Následné styky zvyčajne zahŕňali výmenu podrobných informácií o objemoch a cenách dohodnutých s určitými odberateľmi.

(9)

Vyšetrovanie v odvetví gumárenských chemikálií sa začalo na základe žiadosti o podmienečné odpustenie pokuty, ktorú podala spoločnosť Flexsys v apríli 2002 a ktorá bola schválená v júni 2002. Komisia potom v septembri 2002 vykonala inšpekcie v prevádzkach spoločností Bayer, Crompton Europe a General Química.

(10)

Po týchto inšpekciách Crompton (v súčasnosti Chemtura), Bayer a General Química požiadali o zhovievavosť, a to postupne 8. októbra 2002, 24. októbra 2002 a 7. júna 2004. Komisia v príhodnom čase informovala všetkých žiadateľov o svojom zámere znížiť pokuty.

(11)

Komisia 12. apríla 2005 prijala vyhlásenie o námietkach proti spoločnostiam Bayer, Crompton, Crompton Europe, Uniroyal Chemical Company, Flexsys, Akzo Nobel, Pharmacia (predtým Monsanto), General Química, Repsol Química, Repsol YPF, Duslo, Prezam, Vagus a Istrochem. Ústne vypočúvanie v tomto prípade sa uskutočnilo 18. júla 2005. Konanie bolo následne pozastavené vo vzťahu k spoločnostiam Akzo Nobel NV, Pharmacia Corporation, Duslo a.s., Prezam a.s., Vagus a.s. a Istrochem a.s.

(12)

Hoci sa spoločnosti Repsol YPF SA a Repsol Química SA nezúčastňovali na predmetných opatreniach, aj tak sú považované za zodpovedné za správanie ich dcérskej spoločnosti General Química, ktorú majú vo výlučnom vlastníctve.

(13)

Základná výška pokuty sa určuje na základe závažnosti a dĺžky trvania porušovania práva.

(14)

Pri posudzovaní závažnosti porušenia práva Komisia zohľadňuje jeho povahu, reálny vplyv na trh, ak je možné ho odmerať, a veľkosť relevantného geografického trhu.

(15)

So zreteľom na povahu porušovania práva a jeho územný rozsah (porušovanie v tomto prípade spočívalo primárne v tajných dohodách členov kartelu o stanovení cien nielen v EHP a vo výmene dôverných informácií), musí sa toto porušovanie práva kvalifikovať ako veľmi závažné.

(16)

V rámci kategórie veľmi závažných porušení umožňuje škála možných pokút uplatniť rozdielny prístup voči spoločnostiam, aby sa tak zohľadnila skutočná ekonomická sila vinníkov spôsobiť závažnú škodu v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj stanoviť pokutu v takej výške, že bude mať dostatočne odradzujúci účinok.

(17)

Vychádzajúc zo skutočnosti, že vo všeobecnosti má územný rozsah kartelu aj trhu s gumárenskými chemikáliami v podstate celosvetový charakter, použili sme ako referenčné hodnoty pri výpočte pokút celosvetové trhové podiely za rok 2001, t. j. posledný rok trvania porušovania práva.

(18)

Spoločnosť Flexsys bola s trhovým podielom približne 20 – 30 % najväčším trhovým hospodárskym subjektom na svete. Preto sa zaraďuje do prvej kategórie. V druhej kategórii skončila spoločnosť Bayer s trhovým podielom 10 – 20 %. Do tretej kategórie bola zaradená spoločnosť Crompton s trhovým podielom 10 – 20 %. Napokon, spoločnosť General Química s trhovým podielom 0 – 10 % bola zaradená do štvrtej kategórie. Základná výška pokuty sa stanoví proporcionálne, aj keď nie z aritmetického hľadiska, so zreteľom na trhový podiel.

(19)

V rámci kategórie veľmi závažných porušení umožňuje rozsah možných pokút, so zreteľom na veľkosť každej spoločnosti, tiež stanoviť pokuty na úrovni, ktorá zabezpečí, aby mali dostatočne odradzujúci účinok. V roku 2004 dosiahli spoločnosti takýto celkový obrat: Bayer 29,7 mld. EUR, Crompton približne 2 mld. EUR, Flexsys približne 425 mil. EUR a Repsol YPF 41,7 mld. EUR. Preto sa Komisia domnieva, že je primerané vynásobiť pokutu pre spoločnosť Bayer koeficientom 2 a pre spoločnosť Repsol koeficientom 2,5.

(20)

Porušovanie práva zo strany spoločností Flexsys, Bayer a Uniroyal (vrátane Crompton Europe) trvalo šesť rokov, kým spoločnosť Crompton Corporation (teraz Chemtura) je zodpovedná za porušovanie, ktoré trvalo päť rokov a štyri mesiace. Všetky tieto spoločnosti sa dopustili dlhodobého porušovania práva, a preto sa základná výška pokuty v ich prípade zvýši o 10 % za každý celý rok porušovania.

(21)

Porušovanie práva zo strany spoločnosti General Química trvalo osem mesiacov. Keďže ide o porušovanie kratšie ako jeden rok, pokuta stanovená pre túto spoločnosť sa nezvýši.

(22)

V prípade spoločnosti General Química je primerané znížiť pokutu o 50 % kvôli jej pasívnej a nepatrnej úlohe pri porušovaní práva v porovnaní s ostatnými účastníkmi kartelu.

(23)

Spoločnosť Flexsys bola prvá, ktorá predložila dôkazy umožňujúce Komisii prijať rozhodnutie o uskutočnení vyšetrovania v súvislosti s údajným kartelom v priemysle gumárenských chemikálií. Flexsys počas celého správneho konania plne, nepretržite a promptne spolupracovala a poskytla Komisii všetky dostupné dôkazy týkajúce sa porušenia práva, pre ktoré existuje podozrenie. Spoločnosť Flexsys ukončila svoju účasť na porušovaní práva, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr v čase, keď predložila dôkazy podľa oznámenia o zhovievavosti, a nepodnikla žiadne kroky, ktoré by nútili tieto subjekty k účasti na tomto porušovaní. Na základe uvedených dôvodov možno spoločnosť Flexsys v plnej miere oslobodiť od pokuty.

(24)

Spoločnosť Crompton napadla oslobodenie spoločnosti Flexsys od pokuty, tvrdiac, okrem iného, že Flexsys nesplnila podmienky na oslobodenie tým, že nútila iné strany k účasti a pokračovala v porušovaní aj po podaní žiadosti o zhovievavosť. Po bližšom preskúmaní tvrdení spoločnosti Crompton sa Komisia domnieva, že neexistuje žiadny rozhodujúci dôkaz, ktorý by tieto tvrdenia podporil.

(25)

Spoločnosť Crompton bola prvou spoločnosťou, ktorá splnila požiadavky bodu 21 oznámenia o zhovievavosti, keďže poskytla Komisii dôkazy, ktoré predstavovali významný prínos v porovnaní s tými, ktoré už Komisia mala. Na základe uvedeného možno podľa bodu 23 písm. b), prvá zarážka znížiť pokutu stanovenú pre túto spoločnosť o 30 – 50 %.

(26)

Vzhľadom na jej včasnú spoluprácu, kvalitu jej dôkazov a rozsiahlu a neustálu spoluprácu počas konania sa Komisia domnieva, že spoločnosti Crompton možno znížiť pokutu o maximálnu hodnotu 50 %.

(27)

Bayer bol druhou spoločnosťou, ktorá splnila požiadavky bodu 21 oznámenia o zhovievavosti, keďže poskytla Komisii dôkazy, ktoré predstavovali významný prínos v porovnaní s tými, ktoré už Komisia mala. Na základe uvedeného možno podľa bodu 23 písm. b), druhá zarážka znížiť pokutu stanovenú pre túto spoločnosť o 20 – 30 %. Miera prínosu spoločnosti Bayer k prípadu je obmedzená a spoločnosť priznala porušovanie práva len za posledné štyri roky. Komisia sa preto domnieva, že spoločnosť Bayer je oprávnená na najnižšie možné zníženie v rámci príslušného pásma, t. j. zníženie vo výške 20 %.

(28)

General Química bola treťou spoločnosťou, ktorá splnila požiadavky bodu 21 oznámenia o zhovievavosti, keďže poskytla Komisii dôkazy, ktoré predstavovali významný prínos v porovnaní s tými, ktoré už Komisia mala. Na základe uvedeného možno podľa bodu 23 písm. b), tretia zarážka znížiť pokutu stanovenú pre túto spoločnosť až o 20 %. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť General Química splnila podmienku významného prínosu v relatívne neskorom štádiu konania, viac ako rok a pol po inšpekciách, ktoré v jej priestoroch vykonala Komisia, a že miera, do akej jej tvrdenie bolo významným prínosom, zostala obmedzená, dospela Komisia k záveru, že spoločnosti General Química (a Repsol) možno znížiť pokutu, ktorá by jej inak bola udelená, o 10 %.

(29)

V tomto prípade Komisia prísne varovala žiadateľov o zhovievavosť pred pokusmi znížiť jej schopnosť preukázať porušenie práva, keď súhrnne vzaté už disponuje obsiahlym súborom indícií a dôkazov, ktoré dokazujú existenciu kartelu. Komisia vychádzala z toho, že takýto prístup spochybňuje rozsah a nepretržitosť spolupráce žiadateľov o zhovievavosť.

(30)

Nasledujúce spoločnosti porušili článok 81 ods. 1 Zmluvy a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa v uvedených obdobiach zúčastňovali na súbore dohôd a zosúladených postupov, ktoré spočívali v určovaní cien a výmene informácií dôvernej povahy v odvetví gumárenských chemikálií v EHP:

(31)

Dané spoločnosti ihneď ukončia uvedené porušovanie práva, pokiaľ tak už neurobili. Zdržia sa zopakovania akéhokoľvek konania alebo správania opísaného vyššie a akéhokoľvek konania alebo správania s rovnakým alebo podobným cieľom alebo účinkom.

(32)

Za vyššie uvedené porušovanie práva boli týmto spoločnostiam uložené nasledujúce pokuty:

(1)

Rozhodnutie sa týka týchto podnikov:

(2)

Adresáti tohto rozhodnutia sa podieľali na jedinom a súvislom porušovaní článku 81 zmluvy a článku 53 Dohody o EHP v súvislosti s peroxidom vodíka („PV“) a jeho nadväzujúcim výrobkom, perboritanom sodným („PS“), a to na celom území EHP („porušovanie“). V rozhodnutí sa uvádza, že k porušovaniu dochádzalo od 31. januára 1994 do 31. decembra 2000. Porušovanie sa týka najmä výmeny dôležitých obchodných a dôverných informácií o trhu a/alebo o spoločnosti medzi účastníkmi hospodárskej súťaže, obmedzovania a/alebo kontrolovania výroby, ako aj potenciálnych a reálnych kapacít, rozdeľovania podielov na trhu a zákazníkov, a stanovovania a monitorovania (konečných) cien.

(3)

PV je silné oxidačné činidlo, ktoré má niekoľko priemyselných využití. Je to číra, bezfarebná tekutina, ktorá sa predáva vo forme vodného roztoku v koncentrácii, ktorá sa pohybuje od 30 % do 70 %. Ako konečný výrobok sa PV používa ako bielidlo v papierovom priemysle a pri výrobe buničiny, na bielenie textílií, na dezinfekciu a má aj ďalšie environmentálne využitie, napríklad pri čistení odpadových vôd. PV sa využíva aj ako surovina pri výrobe iných nadväzujúcich výrobkov na báze peroxidu, ako sú napríklad bieliace činidlá (zahŕňajú aj PS) a kyselina peroctová.

(4)

PS sa, rovnako ako perkarbonát sodný („PKS“), používa najmä ako aktívna látka v syntetických čistiacich prostriedkoch a práškoch. V tomto konaní sa skúmal PS i PKS, avšak na základe odpovedí na oznámenie o námietkach a na základe argumentov poskytnutých pri ústnom pojednávaní sa nedá určiť, či sa porušovanie týkalo aj PKS. Rozhodnutie sa preto vzťahuje iba na protiprávne konanie v súvislosti s PV a PS, nie PKS, napriek oznámeniu o námietkach, ktoré sa týkalo aj PKS.

(5)

PV: v EHP bolo počas obdobia porušovania šesť hlavných dodávateľov: vedúcou spoločnosťou bol Solvay s podielom na trhu približne 20-30 %, za ním nasledovala firma EKA. Ďalšími dodávateľmi boli Atofina, Kemira, Degussa a Foret. Spoločnosť Air Liquide predávala PV do júna 1998 a spoločnosť Ausimont do mája 2002. Existovalo aj niekoľko maloobchodníkov dovážajúcich PV z východnej Európy a z mimoeurópskych krajín. V posledných rokoch sa na tomto trhu neobjavili žiadni noví účastníci.

(6)

PS: podniky, ktoré boli aktívne v EHP počas celého obdobia porušovania alebo iba počas určitého časového obdobia: Degussa, Foret, Solvay, Caffaro (spoločnosť, ktorá zastavila výrobu v roku 1999), Atofina (zrušila výrobu v roku 1999), Air Liquide (skončila v roku 1994) a Ausimont.

(7)

Počas obdobia porušovania bolo dominantných nákupcov PV v EHP relatívne málo (šesť až osem) a pochádzali najmä z odvetvia výroby papiera a buničiny, a tí vyjednali zmluvy a ceny platné v rámci celého EHP.

(8)

Dominantní zákazníci (napríklad škandinávski a nemeckí výrobcovia papiera a buničiny) uzatvárali zmluvy na báze jednotnej ceny pri dodávkach na niekoľko výrobných miest v celom EHP. Prepravné náklady znášal dodávateľ, ktorý preto mohol mať záujem získavať PV zo zdroja, ktorý sa nachádzal blízko podnikov zákazníkov.

(9)

V sektore bieliacich činidiel existovalo na strane dopytu počas obdobia porušovania malé množstvo veľkých nadnárodných spoločností: 75 – 80 % nákupov bieliacich činidiel v EHP sa sústredilo do rúk malého množstva zákazníkov. Každý z nich mal v Európe ústrednú nákupnú prevádzku, ktorá rokovala o nákupe dvakrát ročne. Väčšinou nakupovali bieliace činidlá od viacerých dodávateľov, pretože sa snažili vytvoriť určitý stupeň konkurenčného nátlaku.

(10)

Porušovanie sa týkalo celého EHP, kde existoval dopyt po výrobkoch, ktoré sú predmetom skúmania.

(11)

Obdobie porušovania, ktorého sa rozhodnutie týka, trvalo od 31. januára 1994 do 31. decembra 2000.

(12)

Dohodnuté aktivity sa dajú rozdeliť takto: týkali sa výmeny informácií o trhu (vrátane cien a objemov predaja), podielov na trhu, obmedzenia/kontroly výroby a zdrojov dodávok, ako aj stanovovania cien PV a PS. Tajná dohoda sa týkala oboch výrobkov, a tvorí súčasť jednej komplexnej schémy, preto sa považuje za jediné porušenie, hoci konania v súvislosti s PV a PS by aj jednotlivo predstavovali porušenie v zmysle článku 81 ods. 1 Zmluvy.

(13)

V decembri 2002 informovala spoločnosť Degussa Komisiu o existencii kartelu v oblasti PV a PS, a prejavila záujem spolupracovať s Komisiu v zmysle oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov z roku 2000 („oznámenie o zhovievavosti“) (1). Degussa poskytla Komisii dôkazy, ktoré v marci 2003 umožnili viesť vyšetrovanie v priestoroch troch podnikov (vyšetrovanie ostatných podnikov sa najskôr konalo vo forme žiadostí o informácie).

(14)

Po kontrole predložilo ďalších päť podnikov žiadosť o zníženie pokuty. Trom z nich sa zníženie pokuty udelilo v súlade s bodom 23 a 26 oznámenia o zhovievavosti. Konkrétne išlo o spoločnosti EKA, Atofina a Solvay. Žiadosti spoločností Kemira a Solexis sa zamietli.

(15)

Základná výška pokuty sa určuje na základe závažnosti a dĺžky trvania porušenia.

(16)

Pri posudzovaní závažnosti porušenia Komisia zohľadňuje jeho povahu, jeho reálny vplyv na trh, ak je možné ho odmerať, a veľkosť príslušného geografického trhu.