ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 328

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 49
24. novembra 2006


Obsah

 

I   Akty, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1692/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (Marco Polo II) a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1382/2003 ( 1 )

1

 

*

Smernica Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov

14

 

 

II   Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

Rada

 

*

Rozhodnutie Rady z 24. októbra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 90/424/EHS o výdavkoch na veterinárnom úseku

57

 

 

Akty prijaté v súlade s hlavou VI Zmluvy o založení Európskej únie

 

*

Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu

59

 


 

(1)   Text s významom pre EHP.

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty, ktorých uverejnenie je povinné

24.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1692/2006

z 24. októbra 2006,

ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy („Marco Polo II“) a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1382/2003

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71 ods. 1 a článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Biela kniha Komisie o spoločnej dopravnej politike zo septembra 2001 zdôrazňuje rozvoj intermodality ako praktický a efektívny spôsob, ako dosiahnuť vyvážený dopravný systém, a v tejto stratégii navrhuje nielen rozvoj námorných diaľnic, vysokokvalitných integrovaných intermodálnych námorných alternatív, ale aj intenzívnejšie využívanie železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy ako kľúčových zložiek. Na svojom zasadnutí v Göteborgu 15. a 16. júna 2001 Európska rada vyhlásila, že posun rovnováhy medzi jednotlivými druhmi dopravy je jadrom stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Ďalej na svojom zasadnutí v Barcelone 15. a 16. marca 2002 Európska rada zdôraznila nevyhnutnosť znížiť dopravné zápchy na zúžených cestách v niekoľkých regiónoch, pričom sa odvolávala najmä na Alpy, Pyreneje a Baltské more – znak toho, že námorné trasy námorných diaľnic tvoria neoddeliteľnú a dôležitú časť transeurópskej dopravnej siete. Trhom motivovaný program financovania intermodality je ústredným nástrojom ďalšieho rozvoja intermodality a mal by obzvlášť podporovať budovanie námorných diaľnic, pričom by zabezpečoval okrem iného zlepšenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy.

(2)

Ak sa nepodnikne žiadna rozhodujúca akcia, celková cestná nákladná doprava v Európe narastie do roku 2013 o vyše 60 %. Dôsledkom bude odhadovaný nárast medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy v období rokov 2007 – 2013 na úrovni 20,5 miliardy tonokilometrov ročne pre 25 členských štátov Európskej únie s negatívnymi následkami, ako napr. dodatočné náklady na cestnú infraštruktúru, dopravné nehody, dopravné zápchy, miestne a globálne znečisťovanie, spoľahlivosť zásobovacieho reťazca a logistických procesov a environmentálne škody.

(3)

S cieľom vyrovnať sa s takýmto nárastom v cestnej nákladnej dopravy sa krátka námorná plavba, železničná a vnútrozemská vodná doprava musia využívať dokonca vo väčšej miere ako v súčasnosti a je potrebné stimulovať ďalšie silné iniciatívy sektora dopravy a logistiky, napr. rozvoj technických inovácií vo vozovom parku, s cieľom zníženia cestných dopravných zápch.

(4)

Program ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1382/2003 z 22. júla 2003 o poskytovaní finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (program Marco Polo) (3) by sa preto mal rozšíriť o nové akcie zamerané na skutočné zníženie medzinárodnej cestnej dopravy. Komisia preto navrhla presvedčivejší program, ďalej len „program Marco Polo II“, alebo „program“ na rozšírenie intermodality, zníženie cestných dopravných zápch a zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy v rámci Spoločenstva. Na dosiahnutie tohto cieľa by mal program podporovať akcie v oblasti nákladnej dopravy, logistiky a ostatných príslušných trhov pri súčasnom zohľadnení potrieb malých a stredných podnikov (MSP). Mal by pomôcť presunúť aspoň očakávaný celkový nárast v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ale pokiaľ možno viac, do krátkej námornej plavby, železničnej alebo vnútrozemskej vodnej dopravy alebo do kombinácie rôznych druhov dopravy, pri ktorých sú cestné úseky čo možno najkratšie. Program Marco Polo ustanovený nariadením (ES) č. 1382/2003 by sa teda mal nahradiť.

(5)

Program Marco Polo II predstavuje rôzne druhy akcií, ktoré by mali prispievať k merateľnému a udržateľnému presunu na iné druhy dopravy a k lepšej spolupráci na intermodálnom trhu. Navyše by akcie podľa programu Marco Polo II mali taktiež prispievať k celkovému zníženiu medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy.

(6)

Akcie, ktoré sa majú financovať podľa programu Marco Polo II, by sa mali vzťahovať na viacero krajín. S cieľom zdôrazniť európsky rozmer akcií, by projekty mali predkladať podniky usadené v rôznych krajinách vo forme konzorcia predkladajúceho akciu. Verejnoprávne subjekty, ktoré sa zaoberajú hospodárskymi činnosťami, by mali byť oprávnené byť súčasťou takéhoto konzorcia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(7)

Žiadatelia by mali byť schopní predložiť nové alebo prípadne existujúce projekty, ktoré najlepšie zodpovedajú súčasným potrebám trhu. Vhodné projekty, predovšetkým tie, ktoré zohľadňujú potreby MSP, by sa nemali odradzovať príliš prísnym vymedzením oprávnených akcií.

(8)

Môžu sa vyskytnúť prípady, keď prínosy z rozvoja existujúcich služieb sú, pokiaľ ide o ďalší presun na iné druhy dopravy, kvalitu, environmentálne výhody a výhody životaschopnosti prinajmenšom rovnaké ako prínosy, ktoré vyplývajú zo zavedenia novej služby spojenej so značnými výdavkami.

(9)

Ak má byť podpora na spustenie akcií zameraných na presun na iné druhy dopravy transparentná, objektívna a jasne vymedzená, mala by byť založená napríklad na úsporách nákladov spoločnosti, ktoré vzniknú využívaním krátkej námornej plavby, železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy namiesto výlučne cestnej dopravy. Z tohto dôvodu by toto nariadenie malo ustanovovať smernú čiastku finančnej pomoci vo vzťahu k uskutočneným tonokilometrom cestnej nákladnej dopravy.

(10)

Finančná pomoc Spoločenstva stanovená na základe tonokilometrov presunutých z cestnej dopravy na krátku námornú plavbu, železničnú či vnútrozemskú vodnú dopravu alebo stanovená na základe obmedzenia počtu tonokilometrov alebo najazdených kilometrov cestnej nákladnej dopravy by mala byť regulovateľná tak, aby bola ocenením projektov vysokej kvality alebo projektov, ktoré sú skutočným prínosom pre životné prostredie.

(11)

Pri prideľovaní finančných prostriedkov by sa osobitná pozornosť mala tiež venovať citlivým a mestským oblastiam v rámci geografickej pôsobnosti programu.

(12)

Výsledky všetkých akcií programu by sa mali primerane rozširovať, aby sa zabezpečila ich publicita, transparentnosť a výmena osvedčených postupov.

(13)

Počas výberového konania a počas obdobia trvania akcií je potrebné zabezpečiť, aby vybrané akcie reálne prispievali k spoločnej dopravnej politike a nespôsobovali narušenie hospodárskej súťaže v rozpore so spoločnými záujmami. Komisia by preto mala vyhodnotiť realizáciu oboch programov. Hodnotiacu správu o výsledkoch dosiahnutých na základe programu Marco Polo za obdobie rokov 2003 – 2006 by preto mala predložiť najneskôr 30. júna 2007.

(14)

Akcie by nemali narúšať hospodársku súťaž, najmä medzi inými druhmi dopravy, ako je cestná doprava, alebo v rámci jednotlivých alternatívnych druhov dopravy v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. Osobitnú pozornosť treba venovať predchádzaniu takéhoto narúšania hospodárskej súťaže, aby tieto akcie prispeli k presunu nákladnej dopravy z ciest na alternatívne druhy dopravy namiesto vyradenia nákladnej dopravy zo súčasných služieb poskytovaných železničnou dopravou, krátkou námornou plavbou alebo vnútrozemskou vodnou plavbou.

(15)

Keďže cieľ programu Marco Polo II nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu programu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec potrebný na dosiahnutie tohto cieľa.

(16)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(17)

Toto nariadenie vytvára na celé obdobie trvania programu finančné krytie, ktoré je základným odkazom pre rozpočtový orgán v priebehu ročného rozpočtového postupu, v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (5).

(18)

Na zabezpečenie kontinuity a transparentnosti programu Marco Polo by sa mali ustanoviť prechodné ustanovenia týkajúce sa zmlúv a výberového konania,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje finančný nástroj, ďalej len „program Marco Polo II“, alebo „program“ s cieľom znížiť dopravné zápchy, zlepšiť environmentálne vlastnosti dopravného systému, rozšíriť intermodálnu dopravu, a tým prispieť k účinnému a trvalo udržateľnému dopravnému systému, ktorý je prínosom EÚ, pričom nemá negatívne dôsledky na hospodársku, sociálnu ani územnú súdržnosť. Obdobie trvania programu je od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 s cieľom dosiahnuť do ukončenia programu presun dopravy, t. j. podstatnej časti očakávaného celkového ročného nárastu v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave meranej v tonokilometroch, do krátkej námornej plavby, železničnej alebo vnútrozemskej vodnej dopravy alebo do kombinácie druhov dopravy, pri ktorých sú cestné úseky čo možno najkratšie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

a)

„akcia“ znamená akýkoľvek projekt realizovaný podnikmi, ktorý prispieva k zníženiu dopravných zápch v systéme cestnej nákladnej dopravy a/alebo k zlepšeniu environmentálnych vlastností dopravného systému na územiach členských štátov alebo účastníckych krajín; katalyzátorové akcie, akcie zamerané na presun na iné druhy dopravy a spoločné vzdelávacie akcie môžu zahŕňať niekoľko koordinovaných projektov;

b)

„katalyzátorová akcia“ znamená akúkoľvek inovačnú akciu zameranú na prekonanie podstatných štrukturálnych bariér na trhu nákladnej dopravy Spoločenstva, ktoré bránia účinnému fungovaniu trhov, konkurencieschopnosti krátkej námornej plavby, železničnej alebo vnútrozemskej vodnej dopravy a/alebo účinnosti dopravných reťazcov využívajúcich tieto druhy dopravy vrátane modifikácie alebo vytvárania doplnkovej infraštruktúry; na účely tohto vymedzenia pojmu sa štrukturálnou bariérou rozumie akákoľvek neregulačná, skutočná a trvalá prekážka správneho fungovania nákladného dopravného reťazca;

c)

„akcia námorných diaľnic“ znamená akúkoľvek inovačnú akciu, ktorou sa priamo presúva nákladná doprava z cesty na krátku námornú plavbu alebo na kombináciu krátkej námornej plavby s inými druhmi dopravy, pri ktorej budú cestné úseky čo možno najkratšie. Akcie tohto druhu môžu zahŕňať modifikáciu alebo vytvorenie doplnkovej infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná na realizáciu veľkoobjemových, často používaných intermodálnych služieb námornej dopravy vrátane, pokiaľ je to možné, využívania druhov dopravy, ktoré sú najpriaznivejšie pre životné prostredie, akými sú vnútrozemská vodná a železničná doprava na prepravu nákladov do vnútrozemia a na služby spojené s doručovaním do domu; pokiaľ je to možné, mali by byť začlenené aj prostriedky najvzdialenejších regiónov;

d)

„akcia zameraná na presun na iné druhy dopravy“ znamená akúkoľvek akciu, ktorou sa priamo, merateľne, podstatne a bezprostredne presúva nákladná doprava z cesty na krátku námornú plavbu, železničnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu alebo na kombináciu jednotlivých druhov dopravy, pri ktorej budú cestné úseky čo možno najkratšie bez toho, aby išlo o katalyzátorovú akciu; v prípade potreby vrátane akcií, kde je presun na iný druh dopravy dôsledkom vývoja existujúcej služby; Komisia preskúma možnosť podporovania projektov doplnkovej infraštruktúry;

e)

„akcia na zamedzenie dopravy“ znamená akúkoľvek inovačnú akciu integrujúcu dopravu do výrobnej logistiky s cieľom zabrániť vysokému percentuálnemu podielu nákladnej dopravy na cestách bez nepriaznivého vplyvu na výrobnú kapacitu alebo pracovnú silu; akcie tohto druhu môžu zahŕňať modifikáciu alebo vytváranie doplnkovej infraštruktúry a vybavenia;

f)

„spoločná vzdelávacia akcia“ znamená akúkoľvek akciu zameranú na zlepšenie spolupráce na účely štrukturálnej optimalizácie pracovných metód a postupov v reťazci nákladnej dopravy s prihliadnutím na požiadavky logistiky;

g)

„inovačná akcia“ znamená akúkoľvek akciu, pokiaľ zahŕňa prvky, ktoré doteraz na danom trhu neexistovali;

h)

„doplnková infraštruktúra“ znamená potrebnú a dostačujúcu infraštruktúru na dosiahnutie cieľov akcií vrátane zariadení pre nákladnú a osobnú dopravu;

i)

„sprievodné opatrenie“ znamená akékoľvek opatrenie, ktorého cieľom je pripraviť alebo podporovať súčasné a budúce akcie, vrátane činností spojených so šírením, monitorovaním a hodnotením projektu, zberom a analýzou štatistických údajov; opatrenia zamerané na uvádzanie výrobkov, procesov alebo služieb na trh, marketingové činnosti a podpora predaja nie sú sprievodnými opatreniami;

j)

„prípravné opatrenie“ znamená akékoľvek opatrenie v rámci prípravy katalyzátorovej akcie, akcie námorných diaľnic alebo akcie na zamedzenie dopravy, ako napr. technické, prevádzkové alebo finančné štúdie realizovateľnosti a skúšky zariadení;

k)

„podnik“ znamená akýkoľvek subjekt zaoberajúci sa hospodárskou činnosťou bez ohľadu na právny štatút subjektu a spôsob jeho financovania;

l)

„konzorcium“ znamená akýkoľvek dohovor, na základe ktorého aspoň dva podniky spoločne realizujú akciu a delia sa o riziko spojené s akciou;

m)

„tonokilometer“ znamená prepravu jednej tony nákladu alebo jej objemového ekvivalentu na vzdialenosť jedného kilometra;

n)

„vozokilometer“ znamená pohyb jedného naloženého alebo prázdneho nákladného auta na vzdialenosť jedného kilometra;

o)

„blízka tretia krajina“ znamená akúkoľvek krajinu, ktorá nie je členom Európskej únie, ktorá má spoločnú hranicu s Európskou úniou alebo spoločné pobrežie na uzavretom alebo polouzavretom mori susediacom s Európskou úniou.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Program sa vzťahuje na akcie:

a)

týkajúce sa územia aspoň dvoch členských štátov

alebo

b)

týkajúce sa územia aspoň jedného členského štátu a územia blízkej tretej krajiny.

2.   Ak sa akcia týka územia tretej krajiny, náklady vzniknuté na území tejto krajiny nie sú hradené programom s výnimkou okolností uvedených v odsekoch 3 a 4.

3.   Program je otvorený pre účasť krajín, ktoré sa uchádzajú o pristúpenie k Európskej únii. Účasť sa riadi podmienkami ustanovenými v dohodách o pridružení s týmito krajinami a na základe pravidiel ustanovených v rozhodnutí asociačnej rady pre každú dotknutú krajinu.

4.   Program je otvorený pre účasť krajín EZVO a EHP a blízkych tretích krajín na základe dodatočných prostriedkov v súlade s postupmi dohodnutými s týmito krajinami.

KAPITOLA II

OPRÁVNENÍ ŽIADATELIA A AKCIE

Článok 4

Oprávnení žiadatelia

1.   Akcie predkladá konzorcium dvoch alebo viacerých podnikov usadených minimálne v dvoch rôznych členských štátoch alebo aspoň v jednom členskom štáte a v jednej blízkej tretej krajine, alebo ich v prípade dopravného spojenia s blízkou treťou krajinou môže vo výnimočných prípadoch predložiť jeden podnik usadený v členskom štáte.

2.   Podniky usadené mimo jednej z účastníckych krajín uvedených v článku 3 ods. 3 a 4 sa môžu na projekte podieľať, avšak za žiadnych okolností nesmú dostať finančné prostriedky Spoločenstva podľa programu.

Článok 5

Oprávnené akcie a podmienky financovania

1.   Na financovanie v rámci programu sú oprávnené tieto akcie:

a)

katalyzátorové akcie; osobitnú pozornosť si zaslúžia najmä tie, ktoré sú zamerané na zlepšenie synergií v železničnom sektore, v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy, krátkej námornej plavby vrátane námorných diaľnic lepším využívaním existujúcich infraštruktúr;

b)

akcie námorných diaľnic; v rámci Európskej únie takéto akcie využívajú transeurópske siete vymedzené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (6);

c)

akcie zamerané na presun na iné druhy dopravy;

d)

akcie zamerané na zamedzenie dopravy;

e)

spoločné vzdelávacie akcie.

2.   Osobitné podmienky financovania a iné požiadavky pre rôzne akcie sú stanovené v prílohe I. Podmienky financovania pre doplnkové infraštruktúry v zmysle článku 2 písm. h) sú stanovené v prílohe II.

3.   Finančná pomoc Spoločenstva je stanovená na základe zmlúv, na ktorých sa dohodne Komisia a príjemca. Podmienky týchto zmlúv sú také, aby sa finančná a administratívna záťaž udržiavala, pokiaľ je to možné, na minimálnej úrovni, napr. uľahčením bankových záruk priaznivých pre podnikanie, ako sa predpokladá v príslušných predpisoch a nariadeniach, najmä v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (7), s cieľom dosiahnuť maximálnu administratívnu účinnosť a pružnosť.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté celkové ciele politiky uvedené v článku 1, ročné priority a výzvu na predkladanie žiadostí týkajúcich sa katalyzátorových akcií a spoločných vzdelávacích akcií ustanovuje a v prípade potreby preskúma Komisia s pomocou výboru uvedeného v článku 10 a v súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2.

Článok 6

Podrobné pravidlá

Podrobné pravidlá týkajúce sa postupu predkladania a výberu akcií podľa programu sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2.

Článok 7

Štátna pomoc

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie, na ktoré sa vzťahuje program, nezamedzí týmto akciám získanie štátnej pomoci na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, pokiaľ je takáto pomoc zlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci ustanovenými v zmluve a je v rámci kumulatívnych limitov stanovených pre každý druh akcie stanovený v prílohe I. Celková podpora poskytnutá vo forme štátnej podpory a finančnej pomoci Spoločenstva vzhľadom na doplnkovú infraštruktúru nesmie prekročiť 50 % oprávnených nákladov.

KAPITOLA III

PREDKLADANIE A VÝBER AKCIÍ

Článok 8

Predkladanie akcií

Akcie sa predkladajú Komisii v súlade s podrobnými pravidlami vydanými podľa článku 6. Predloženie musí obsahovať všetky informácie potrebné na to, aby Komisia mohla uskutočniť výber v súlade s článkom 9.

Článok 9

Výber akcií pre finančnú pomoc

Predkladané akcie vyhodnotí Komisia. Pri výbere akcií finančnej pomoci v rámci tohto programu Komisia zohľadňuje:

a)

ciele uvedené v článku 1;

b)

podmienky stanovené v prílohách I a II podľa potreby;

c)

prínos akcií na zníženie cestných dopravných zápch;

d)

relatívny environmentálny prínos akcií vrátane ich príspevku k zníženiu negatívnych environmentálnych vplyvov spôsobených krátkou námornou plavbou a železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou. Osobitná pozornosť sa bude venovať projektom nad rámec právne záväzných environmentálnych požiadaviek;

e)

celkovú trvalú udržateľnosť akcií.

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2.

Komisia informuje príjemcov o svojom rozhodnutí.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 10

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 11

Rozpočet

Finančné krytie na realizáciu programu Marco Polo II na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 je 400 miliónov EUR (8).

Ročné rozpočtové prostriedky povoľuje rozpočtový orgán v rámci finančného rámca.

Článok 12

Rezerva pre sprievodné opatrenia a vyhodnotenie programu

Až do výšky 5 % rozpočtu stanoveného v tomto nariadení je rezervovaných na sprievodné opatrenia a nezávislé vyhodnotenie vykonávania článku 5.

Článok 13

Ochrana finančných záujmov Európskych spoločenstiev

1.   Komisia zabezpečí, aby pri realizácii akcií financovaných podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Európskych spoločenstiev chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti sprenevere, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a vymáhaním akýchkoľvek nenáležite vyplatených čiastok a v prípade zistenia nezrovnalostí účinnými, proporcionálnymi a odrádzajúcimi trestami v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (9) a nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (10), a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (11).

2.   Pre akcie financované podľa tohto nariadenia sa pod pojmom nezrovnalosť uvedeným v článku 1 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 rozumie akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva alebo akékoľvek porušenie zmluvného záväzku vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho operátora, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by mohlo mať negatívny účinok na všeobecný rozpočet Európskej únie alebo na ňou riadené rozpočty.

3.   Zmluvy a dohody, ako aj dohody s účastníckymi tretími krajinami vyplývajúce z tohto nariadenia stanovujú najmä dozor a finančnú kontrolu Komisiou (alebo akýmkoľvek zástupcom povereným Komisiou) a audity Dvora audítorov, v prípade potreby vykonávané na mieste.

Článok 14

Vyhodnotenie

1.   Komisia informuje výbor aspoň dvakrát ročne o finančnej realizácii programu a poskytuje aktuálne informácie o stave všetkých akcií financovaných podľa programu.

Komisia hodnotí program strednodobo a na záver s cieľom zhodnotiť jeho prínos k cieľom dopravnej politiky Spoločenstva a účinného využívania pridelených rozpočtových prostriedkov.

2.   Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov hodnotiacu správu o výsledkoch dosiahnutých v programe Marco Polo za obdobie rokov 2003 – 2006 do 30. júna 2007. Ak výsledky tejto správy poukážu na potrebu úpravy programu Marco Polo II, Komisia predloží zodpovedajúce návrhy.

Článok 15

Zrušovacie ustanovenie

Nariadenie (ES) č. 1382/2003 sa týmto zrušuje s účinnosťou od 14. decembra 2006.

Zmluvy týkajúce sa akcií v rámci nariadenia (ES) č. 1382/2003 sa ním naďalej riadia až do ich prevádzkového a finančného ukončenia. Celkové hodnotenie a výberové konanie na rok 2006 sa taktiež riadi nariadením (ES) č. 1382/2003, a to aj v prípade, keď sa toto konanie skončí v roku 2007.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 14 decembra 2006.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 24. októbra 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORELL FONTELLES

Za Radu

predsedníčka

P. LEHTOMÄKI


(1)  Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s. 19.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. mája 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 12. októbra 2006.

(3)  Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 788/2004 (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 17).

(4)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(5)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 228, 9.9.1996, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím č. 884/2004/ES (Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 1).

(7)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(8)  Táto suma je založená na údajoch z roku 2004 a podlieha technickej úprave zohľadňujúcej infláciu.

(9)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(11)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.


PRÍLOHA I

Podmienky financovania a požiadavky v súlade s článkom 5 ods. 2.

Druh akcie

A. Katalyzátorová

B. Námorné diaľnice

C. Presun na iné druhy dopravy

D. Zamedzenie dopravy

E. Spoločné vzdelávanie

 

článok 5 ods. 1 písm. a)

článok 5 ods. 1 písm. b)

článok 5 ods. 1 písm. c)

článok 5 ods. 1 písm. d)

článok 5 ods. 1 písm. e)

1. Podmienky financovania

a)

katalyzátorová akcia dosiahne svoje ciele v období maximálne 60 mesiacov a zostane životaschopná aj po uplynutí tohto obdobia na základe prognózy realistického obchodného plánu;

a)

akcia námorných diaľnic (MoS) dosiahne svoje ciele v období maximálne 60 mesiacov a zostane životaschopná aj po uplynutí tohto obdobia na základe prognózy realistického obchodného plánu;

a)

akcia zameraná na presun na iné druhy dopravy dosiahne svoje ciele v období maximálne 36 mesiacov a zostane životaschopná aj po uplynutí tohto obdobia na základe prognózy realistického obchodného plánu;

a)

akcia na zamedzenie dopravy dosiahne svoje ciele v období maximálne 60 mesiacov a zostane životaschopná aj po uplynutí tohto obdobia na základe prognózy realistického obchodného plánu;

a)

spoločná vzdelávacia akcia bude viesť k zlepšeniu obchodných služieb na trhu najmä podporovaním a/alebo uľahčovaním zamedzenia cestnej dopravy alebo presunu dopravy z ciest na krátku námornú plavbu, železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu, zlepšovaním spolupráce a výmenou know-how; potrvá maximálne 24 mesiacov;

 

b)

katalyzátorová akcia je inovačná na európskej úrovni, pokiaľ ide o logistiku, technológiu, metódy, vybavenie, produkty, infraštruktúru alebo poskytované služby;

b)

akcia MoS je inovačná na európskej úrovni, pokiaľ ide o logistiku, technológiu, metódy, vybavenie, produkty, infraštruktúru alebo poskytované služby; do úvahy sa berie aj vysoká kvalita služieb, zjednodušené postupy a prehliadky, plnenie bezpečnosti a bezpečnostných noriem, dobrý prístup do prístavov, účinné regionálne spojenia a flexibilné a účinné prístavné služby;

b)

akcia zameraná na presun na iné druhy dopravy nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, najmä medzi alternatívnymi druhmi dopravy k cestnej doprave samotnej ani v rámci žiadneho z druhov, v rozpore so spoločnými záujmami;

b)

akcia na zamedzenie dopravy je inovačná na európskej úrovni, pokiaľ ide o integráciu logistiky výroby do logistiky dopravy;

b)

akcia je inovačná na európskej úrovni;

 

c)

od katalyzátorovej akcie sa očakáva, že povedie k skutočnému, merateľnému a trvalo udržateľnému presunu dopravy z ciest na krátku námornú plavbu, železničnú, vnútrozemskú vodnú dopravu;

c)

akcia MoS je zameraná na stimulovanie veľkoobjemových, často používaných intermodálnych služieb pre nákladnú dopravu pomocou krátkej námornej plavby vrátane kombinácie krátkej námornej plavby s inými druhmi dopravy, pri ktorých sú cestné úseky v dopravnej sieti čo možno najkratšie; akcia by mala zahŕňať, pokiaľ je to možné, služby integrovanej nákladnej dopravy do vnútrozemia železničnou a/alebo vnútrozemskou vodnou dopravou;

c)

akcia zameraná na presun na iné druhy dopravy navrhuje realistický plán s uvedením špecifických etáp, pomocou ktorého sa snaží dosiahnuť svoje ciele;

c)

akcia na zamedzenie dopravy sa zameriava na stimulovanie vyššej účinnosti v medzinárodnej nákladnej doprave na európskych trhoch bez zamedzovania hospodárskeho rastu zameriavaním sa na modifikáciu výrobných a/alebo distribučných procesov, a tým dosahujúc vyššie koeficienty zaťaženia, menej prázdnych jázd, zníženie tokov odpadov, zníženie objemu a/alebo hmotnosti alebo akéhokoľvek iného vplyvu vedúceho k významnému zníženiu nákladnej dopravy na ceste, pričom nedôjde k nepriaznivému ovplyvneniu celkovej výrobnej kapacity alebo pracovnej sily;

c)

akcia nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, najmä medzi alternatívnymi druhmi dopravy k cestnej doprave samotnej ani v rámci žiadneho z druhov, v rozpore so spoločnými záujmami;

 

d)

katalyzátorová akcia navrhuje realistický plán s uvedením špecifických etáp, pomocou ktorého sa bude snažiť dosiahnuť svoje ciele a identifikuje potrebu pomoci pri riadení Komisiou;

d)

od akcie MoS sa očakáva, že povedie k skutočnému, merateľnému a trvalo udržateľnému presunu na iné druhy dopravy, ktorý je vyšší, ako je predpovedané tempo rastu nákladnej dopravy na cestných trasách, z ciest na krátku námornú plavbu, vnútrozemskú vodnú dopravu a/alebo železničnú dopravu;

d)

ak si akcia vyžaduje spoliehanie sa na služby poskytované tretími stranami, ktoré nie sú súčasťou konzorcia, žiadateľ predloží dôkaz o transparentnom, objektívnom a nediskriminačnom postupe pri výbere príslušných služieb.

d)

od akcie na zamedzenie dopravy sa očakáva, že povedie k skutočnému, merateľnému a trvalo udržateľnému zamedzeniu dopravy na úrovni aspoň 10 % objemu nákladu, meraných v tonokilometroch alebo vozokilometroch;

d)

spoločná vzdelávacia akcia navrhuje realistický plán s uvedením špecifických etáp, pomocou ktorého sa snaží dosiahnuť svoje ciele a identifikuje potrebu riadiacej pomoci Komisie.

 

e)

katalyzátorová akcia nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, najmä medzi druhmi dopravy alternatívnymi k cestnej doprave samotnej a ani v rámci žiadneho z druhov, v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločnými záujmami;

e)

akcia MoS navrhuje realistický plán s uvedením špecifických etáp, pomocou ktorého sa snaží dosiahnuť svoje ciele a identifikuje potrebu riadiacej pomoci Komisie;

 

e)

akcia na zamedzenie dopravy navrhuje realistický plán s uvedením špecifických etáp, pomocou ktorého sa snaží dosiahnuť svoje ciele a identifikuje potrebu riadiacej pomoci Komisie;

 

 

f)

ak si akcia vyžaduje spoliehanie sa na služby poskytované tretími stranami, ktoré nie sú súčasťou konzorcia, žiadateľ predloží dôkaz o transparentnom, objektívnom a nediskriminačnom postupe pri výbere príslušných služieb.

f)

akcia MoS nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, najmä medzi druhmi dopravy alternatívnymi k cestnej doprave samotnej a ani v rámci žiadneho z druhov, v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločnými záujmami;

 

f)

akcia na zamedzenie dopravy nesmie viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, najmä k takým, ktoré sa týkajú druhov dopravy alternatívnych k cestnej doprave samotnej, v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločnými záujmami;

 

 

 

g)

ak si akcia MoS vyžaduje spoliehanie sa na služby poskytované tretími stranami, ktoré nie sú súčasťou konzorcia, žiadateľ predloží dôkaz o transparentnom, objektívnom a nediskriminačnom postupe pri výbere príslušných služieb.

 

g)

ak si akcia na zamedzenie dopravy vyžaduje spoliehanie sa na služby poskytované tretími stranami, ktoré nie sú súčasťou konzorcia, žiadateľ predloží dôkaz o transparentnom, objektívnom a nediskriminačnom postupe pri výbere príslušných služieb.

 

2.

Intenzita a rozsah financovania

a)

Finančná pomoc Spoločenstva na katalyzátorové akcie je limitovaná maximálne na 35 % celkových výdavkov potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov akcie a vzniknutých v dôsledku akcie, vrátane prípravných opatrení a doplnkovej infraštruktúry. Takéto výdavky sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva v rozsahu, v akom sa priamo týkajú realizácie akcie.

a)

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie MoS je limitovaná maximálne na 35 % celkových výdavkov potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov akcie a vzniknutých v dôsledku akcie, vrátane prípravných opatrení a doplnkovej infraštruktúry. Takéto výdavky sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva v rozsahu, v akom sa priamo týkajú realizácie akcie.

a)

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie zamerané na presun dopravy je limitovaná maximálne na 35 % celkových výdavkov potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov akcie a vzniknutých v dôsledku akcie, vrátane prípravných opatrení a doplnkovej infraštruktúry. Takéto výdavky sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva v rozsahu, v akom sa priamo týkajú realizácie akcie.

a)

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie na zamedzenie dopravy je limitovaná maximálne na 35 % celkových výdavkov potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov akcie a vzniknutých v dôsledku akcie, vrátane prípravných opatrení a doplnkovej infraštruktúry. Takéto výdavky sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva v rozsahu, v akom sa priamo týkajú realizácie akcie.

a)

Finančná pomoc Spoločenstva na spoločné vzdelávacie akcie je limitovaná maximálne na 50 % celkových výdavkov potrebných na dosiahnutie hlavných cieľov akcie. Takéto výdavky sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva v rozsahu, v akom sa priamo týkajú realizácie akcie.

 

Výdavky vzniknuté k dátumu alebo po dátume predloženia žiadosti na základe výberového konania sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva za predpokladu, že bude vydané definitívne schválenie financovania Spoločenstvom. Príspevok na náklady na hnuteľný majetok závisí od povinnosti využívať takéto aktíva počas trvania pomoci v zásade na účely akcie podľa definície v dohode o podpore.

Výdavky vzniknuté k dátumu alebo po dátume predloženia žiadosti na základe výberového konania sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva za predpokladu, že bude vydané definitívne schválenie financovania Spoločenstvom. Príspevok na náklady na hnuteľný majetok závisí od povinnosti využívať takéto aktíva počas trvania pomoci v zásade na účely akcie podľa definície v dohode o podpore.

Výdavky vzniknuté k dátumu alebo po dátume predloženia žiadosti na základe výberového konania sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva za predpokladu, že bude vydané definitívne schválenie financovania Spoločenstvom. Príspevok na náklady na hnuteľný majetok závisí od povinnosti využívať takéto aktíva počas trvania pomoci v zásade na účely akcie podľa definície v dohode o podpore.

Výdavky vzniknuté k dátumu alebo po dátume predloženia žiadosti na základe výberového konania sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva za predpokladu, že bude vydané definitívne schválenie financovania Spoločenstvom. Príspevok na náklady na hnuteľný majetok závisí od povinnosti využívať takéto aktíva počas trvania pomoci v zásade na účely akcie podľa definície v dohode o podpore.

Výdavky vzniknuté k dátumu alebo po dátume predloženia žiadosti na základe výberového konania sú oprávnené na finančnú pomoc Spoločenstva za predpokladu, že bude vydané definitívne schválenie financovania Spoločenstvom.

 

 

 

 

b)

finančná pomoc Spoločenstva na akcie na zamedzenie dopravy sa nesmie použiť na podporu podnikateľských alebo výrobných aktivít, ktoré priamo nesúvisia s dopravou alebo distribúciou.

 

 

b)

Podmienky financovania doplnkovej infraštruktúry sú stanovené v prílohe II.

b)

Finančná pomoc Spoločenstva, s výnimkou prípravných opatrení a doplnkovej infraštruktúry, stanovená Komisiou na základe tonokilometrov presunutých z ciest na krátku námornú plavbu, na železničnú, na vnútrozemskú vodnú dopravu, sa na začiatok stanovuje na 1 EUR na každý presun 500 tonokilometrov cestnej nákladnej dopravy. Táto smerná suma môže byť upravená najmä v súlade s kvalitou projektu alebo v súlade so skutočným dosiahnutým environmentálnym úžitkom.

b)

Finančná pomoc Spoločenstva, s výnimkou doplnkovej infraštruktúry, stanovená Komisiou na základe tonokilometrov presunutých z ciest na krátku námornú plavbu, na železničnú, na vnútrozemskú vodnú dopravu, sa na začiatok stanovuje na 1 EUR na každý presun 500 tonokilometrov cestnej nákladnej dopravy. Táto smerná suma môže byť upravená najmä v súlade s kvalitou projektu alebo v súlade so skutočným dosiahnutým environmentálnym úžitkom.

c)

Finančná pomoc Spoločenstva, s výnimkou prípravných opatrení a doplnkovej infraštruktúry a vybavenia, sa na začiatok stanovuje na 1 EUR na každé zamedzenie 500 tonokilometrov alebo 25 vozokilometrov cestnej nákladnej dopravy. Táto smerná suma môže byť upravená najmä v súlade s kvalitou projektu alebo v súlade so skutočným dosiahnutým environmentálnym úžitkom.

b)

Podmienky financovania doplnkovej infraštruktúry: neuplatňuje sa.

 

 

c)

V súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2 Komisia môže z času na čas podľa potreby znovu preveriť vývoj týkajúci sa položiek, na ktorých je tento výpočet založený, a v prípade potreby príslušne prispôsobiť výšku finančnej pomoci Spoločenstva.

c)

V súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2 Komisia môže z času na čas podľa potreby znovu preveriť vývoj týkajúci sa položiek, na ktorých je tento výpočet založený, a v prípade potreby príslušne upraviť výšku finančnej pomoci Spoločenstva.

d)

V súlade s postupom uvedeným v článku 10 ods. 2 Komisia môže z času na čas podľa potreby znovu preveriť vývoj týkajúci sa položiek, na ktorých je tento výpočet založený, a v prípade potreby príslušne upraviť výšku finančnej pomoci Spoločenstva.

 

 

 

d)

Podmienky financovania doplnkovej infraštruktúry sú stanovené v prílohe II.

d)

Podmienky financovania doplnkovej infraštruktúry, pokiaľ sú uplatniteľné, sú uvedené v prílohe II.

e)

Podmienky financovania doplnkovej infraštruktúry sú stanovené v prílohe II.

 

3.

Forma a dĺžka trvania dohody o podpore

Finančná pomoc Spoločenstva na katalyzátorové akcie sa poskytuje na základe dohôd o podpore, s príslušnými ustanoveniami o riadení a monitorovaní. Maximálne trvanie takýchto dohôd je spravidla 62 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie MoS sa poskytuje na základe dohôd o podpore, s príslušnými ustanoveniami o riadení a monitorovaní. Maximálne trvanie takýchto dohôd je spravidla 62 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie zamerané na presun na iné druhy dopravy sa poskytuje na základe dohôd o podpore. Maximálne trvanie takýchto dohôd je spravidla 38 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva na akcie na zamedzenie dopravy sa poskytuje na základe dohôd o podpore, s príslušnými ustanoveniami o riadení a monitorovaní. Maximálne trvanie takýchto dohôd je spravidla 62 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva na spoločné vzdelávacie akcie sa poskytuje na základe dohôd o podpore, s príslušnými ustanoveniami o riadení a monitorovaní. Maximálne trvanie takýchto dohôd bude spravidla 26 mesiacov.

 

Finančná pomoc Spoločenstva sa nepredlžuje nad rámec stanoveného maximálneho obdobia 62 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva sa nepredlžuje nad rámec stanoveného maximálneho obdobia 62 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva sa nepredlžuje nad rámec stanoveného maximálneho obdobia 38 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva sa nepredlžuje nad rámec stanoveného maximálneho obdobia 62 mesiacov.

Finančná pomoc Spoločenstva sa nepredlžuje nad rámec stanoveného maximálneho obdobia 26 mesiacov.

4.

Hraničná hodnota kontraktu

Minimálna smerná prahová hodnota podpory pre jednu katalyzátorovú akciu je 2 000 000 EUR.

Minimálna smerná prahová hodnota podpory na jednu akciu MoS je 1,25 miliardy tonokilometrov alebo ich volumetrický ekvivalent presunu na iné druhy dopravy, alebo priamo úmerne k smernej sume na 1 EUR finančnej pomoci 2 500 000 EUR.

Minimálna smerná prahová hodnota podpory na jednu akciu zameranú na presun na iné druhy dopravy je 250 miliónov tonokilometrov alebo ich volumetrický ekvivalent presunu na iné druhy dopravy, alebo priamo úmerne k smernej sume na 1 EUR finančnej pomoci 500 000 EUR.

Minimálna smerná prahová hodnota podpory na jednu akciu na zamedzenie dopravy je 500 miliónov tonokilometrov alebo 25 miliónov vozokilometrov zamedzenej nákladnej dopravy, alebo priamo úmerne k smernej sume na 1 EUR finančnej pomoci 1 000 000 EUR.

Minimálna smerná prahová hodnota podpory na jednu spoločnú vzdelávaciu akciu je 250 000 EUR.

5.

Šírenie

Výsledky a metódy katalyzátorových akcií sa rozširujú a podporuje sa výmena osvedčených postupov podľa plánu šírenia s cieľom pomôcť dosiahnuť hlavné ciele tohto nariadenia.

Výsledky a metódy akcií MoS sa rozširujú a podporuje sa výmena osvedčených postupov podľa plánu šírenia s cieľom pomôcť dosiahnuť hlavné ciele tohto nariadenia.

Nepredpokladá sa špecifické rozširovanie činností pre akcie zamerané na presun na iné druhy dopravy.

Výsledky a metódy akcií na zamedzenie dopravy sa rozširujú a podporuje sa výmena osvedčených postupov podľa plánu šírenia s cieľom pomôcť dosiahnuť hlavné ciele tohto nariadenia.

Výsledky a metódy spoločných vzdelávacích akcií sa rozširujú a podporuje sa výmena osvedčených postupov podľa plánu šírenia s cieľom pomôcť dosiahnuť hlavné ciele tohto nariadenia.


PRÍLOHA II

PODMIENKY FINANCOVANIA DOPLNKOVEJ INFRAŠTRUKTÚRY PODľA ČLÁNKU 2 PÍSM. H) A ČLÁNKU 5 ODS. 2

1.

Doplnková infraštruktúra je oprávnená na financovanie podľa programu za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

akcia si vyžaduje práce na infraštruktúre z dôvodu včasnej realizácie dopravnej služby presúvajúcej nákladnú dopravu z ciest alebo zamedzujúcej nákladnej doprave na cestách;

b)

práce na infraštruktúre sa ukončia do 24 mesiacov od dátumu začatia akcie;

c)

dopravná služba alebo zamedzenie dopravy sa začne do 3 mesiacov od ukončenia prác na infraštruktúre; navyše v prípade akcií na zamedzenie dopravy sa dohodne celkové zamedzenie dosiahnuté v rámci trvania dohody o podpore;

d)

dodržiavanie príslušných právnych predpisov Spoločenstva, najmä predpisov týkajúcich sa životného prostredia.

2.

Maximálne trvanie zmluvy stanovené na každý typ akcie uvedenej v článku 5 sa môže predĺžiť o obdobie vyžadované na ukončenie prác na infraštruktúre, ale v žiadnom prípade nesmie byť dlhšie ako celkové obdobie 74 mesiacov.

3.

V prípadoch, keď sa žiada o financovanie infraštruktúry podľa programu, financovanie z iných programov Spoločenstva, konkrétne financovanie podľa rozhodnutia č. 1692/96/ES, je pre tú istú položku infraštruktúry vylúčené.


24.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/14


SMERNICA RADY 2006/88/ES

z 24. októbra 2006

o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

keďže:

(1)

Živočíchy a produkty akvakultúry patria do rozsahu pôsobnosti prílohy I k zmluve ako živé zvieratá, ryby, mäkkýše a kôrovce. Rozmnožovanie, chov a uvádzanie živočíchov a produktov akvakultúry na trh tvorí dôležitý zdroj príjmu osôb pracujúcich v tomto odvetví.

(2)

V súvislosti s vnútorným trhom sa stanovili osobitné pravidlá pre zdravie zvierat pri ich umiestňovaní na trh a pri uvádzaní produktov z tretích krajín, ktorých sa týka smernica Rady 91/67/EHS z 28. januára 1991 o veterinárnych predpisoch, ktoré upravujú uvádzanie na trh vodných živočíchov a výrobkov akvakultúry (2).

(3)

Prepuknutie chorôb živočíchov akvakultúry by dotknutému odvetviu mohlo spôsobiť vážne straty. Minimálne opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade prepuknutia najzávažnejších chorôb rýb a mäkkýšov, sa stanovili smernicou Rady 93/53/EHS z 24. júna 1993 zavádzajúcou minimálne opatrenia Spoločenstva na kontrolu určitých chorôb rýb (3) a smernicou Rady 95/70/ES z 22. decembra 1995, ktorou sa zavádzajú minimálne opatrenia Spoločenstva na kontrolu niektorých chorôb lastúrnikov (4).

(4)

Existujúce právne predpisy Spoločenstva sa vypracovali najmä pre chov lososov, pstruhov a ustríc. Odkedy sa tieto právne predpisy prijali, odvetvie akvakultúry v Spoločenstve sa výrazne rozvinulo. Dnes sa v oblasti akvakultúry využíva množstvo nových druhov rýb, najmä morských druhov. Narastá používanie nových chovných postupov, ktoré sa týkajú nových druhov rýb, predovšetkým po nedávnom rozšírení Spoločenstva. Navyše dôležitosť chovu kôrovcov, slávok, mušlí a morských ulitníkov abalone neustále rastie.

(5)

Všetky opatrenia na kontrolu chorôb majú ekonomický vplyv na akvakultúru. Nedostatočné kontroly môžu viesť k šíreniu patogénov, ktoré môžu spôsobiť značné straty a ohroziť zdravotný stav rýb, mäkkýšov a kôrovcov využívaných v akvakultúre Spoločenstva. Na druhej strane by nadmerná regulácia mohla spôsobiť zbytočné obmedzenia voľného obchodu.

(6)

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 19. septembra 2002 stanovuje stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj európskej akvakultúry. Toto oznámenie načrtlo série opatrení na vytváranie dlhodobých pracovných miest v odvetví akvakultúry vrátane podpory vysokého štandardu zdravia a pohody živočíchov a environmentálne činnosti na zabezpečenie prosperity odvetvia. Tieto opatrenia by sa mali zohľadniť.

(7)

Od prijatia smernice 91/67/EHS Spoločenstvo ratifikovalo Dohodu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení (dohoda o SPS). Dohoda o SPS odkazuje na normy Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE). Zdravotné požiadavky na umiestňovanie živočíchov a produktov akvakultúry na trh v rámci Spoločenstva, ustanovené v smernici 91/67/EHS, sú prísnejšie ako tieto normy. Táto smernica by mala preto zohľadňovať Kódex zdravia vodných živočíchov a Príručku diagnostických skúšok pre vodné živočíchy, vydané OIE.

(8)

Na zabezpečenie racionálneho rozvoja odvetvia akvakultúry a na zvýšenie produktivity by sa mali na úrovni Spoločenstva stanoviť pravidlá týkajúce sa vodných živočíchov. Tieto pravidlá sú okrem iného dôležité i preto, že prispejú k dokončeniu vnútorného trhu a k prevencii rozširovania infekčných chorôb. Právne predpisy by mali byť natoľko flexibilné, aby zohľadňovali prebiehajúci vývoj a rôznorodosť odvetvia akvakultúry, ako aj zdravotný stav vodných živočíchov v rámci Spoločenstva.

(9)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na živočíchy akvakultúry a tie prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravotný stav týchto živočíchov. Vo všeobecnosti by sa ustanovenia tejto smernice mali vzťahovať na voľne žijúce vodné živočíchy, iba ak ich environmentálna situácia môže ovplyvňovať zdravotný stav živočíchov akvakultúry alebo ak je to nevyhnutné na splnenie účelov iného právneho predpisu Spoločenstva, ako napríklad smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (5), alebo na ochranu druhov nachádzajúcich sa v zozname vypracovanom Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES). Touto smernicou by nemalo byť dotknuté prijatie prísnejších pravidiel o introdukcii nepôvodných druhov.

(10)

Príslušné orgány určené na účely tejto smernice by mali vykonávať svoje funkcie a povinnosti v súlade so všeobecnými zásadami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (6), a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (7).

(11)

Na rozvoj akvakultúry v Spoločenstve je potrebné zvýšiť informovanosť a pripravenosť príslušných orgánov a prevádzkovateľov podnikov akvakultúrnej produkcie, pokiaľ ide o prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb vodných živočíchov.

(12)

Príslušné orgány členských štátov by mali mať prístup k najmodernejším technikám a poznatkom v oblasti analýzy rizika a epidemiológie a používať ich. Dôležitosť tohto kroku stále narastá, pretože medzinárodné záväzky sa teraz v súvislosti s prijímaním sanitárnych opatrení sústreďujú na analýzu rizika.

(13)

Je vhodné zaviesť na úrovni Spoločenstva systém udeľovania povolení podnikom akvakultúrnej produkcie. Takéto udeľovanie povolení by umožnilo príslušným orgánom vytvoriť si celkový prehľad o odvetví akvakultúry, ktorý by pomáhal pri prevencii, kontrole a odstraňovaní chorôb vodných živočíchov. Okrem toho udeľovanie povolení umožňuje stanoviť osobitné podmienky, ktoré by mali podniky akvakultúrnej produkcie spĺňať, aby mohli vykonávať svoju činnosť. Takéto udeľovanie povolení by malo byť, ak je to možné, spojené s režimom udeľovania povolení alebo zahrnuté do režimu udeľovania povolení, ktorý členské štáty už prípadne zaviedli na iné účely, napríklad v rámci právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Takéto udeľovanie povolení by preto nebolo pre odvetvie akvakultúry dodatočným bremenom.

(14)

Členské štáty by mali odmietnuť vydať povolenie, ak by dotknutá činnosť predstavovala neprijateľné riziko šírenia chorôb na ostatné živočíchy akvakultúry alebo na zásoby voľne žijúcich vodných živočíchov. Pred rozhodnutím o zamietnutí povolenia by sa mali najskôr zvážiť opatrenia na zníženie rizika alebo alternatívne umiestnenie dotknutej činnosti.

(15)

Chov živočíchov akvakultúry na účely ľudskej spotreby sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (8) vymedzuje ako prvovýroba. Povinnosti uložené jednotlivým podnikom akvakultúrnej produkcie podľa tejto smernice, ako napríklad uchovávanie záznamov a vnútorné systémy umožňujúce podnikom akvakultúrnej produkcie preukázať príslušným orgánom, že relevantné požiadavky tejto smernice sú splnené, by sa mali, ak je to možné, spájať s povinnosťami ustanovenými v nariadení (ES) č. 852/2004.

(16)

Prevencii výskytu chorôb by sa mala venovať väčšia pozornosť ako kontrole choroby, ktorá sa už vyskytla. Je preto vhodné stanoviť minimálne opatrenia na prevenciu chorôb a znižovanie rizika, ktoré by sa mali uplatňovať v celom reťazci produkcie v akvakultúre, od oplodnenia a vyliahnutia ikier až po spracovanie živočíchov akvakultúry určených na ľudskú spotrebu vrátane prepravy.

(17)

Presun živočíchov akvakultúry by sa mal zaznamenávať s cieľom zlepšiť celkové zdravie zvierat a pomáhať pri prevencii a kontrole chorôb živočíchov prostredníctvom zlepšenej sledovateľnosti. Takéto presuny by mali, ak je to vhodné, podliehať zdravotnej certifikácii.

(18)

S cieľom získať prehľad o situácii v oblasti chorôb, uľahčiť rýchlu reakciu v prípade podozrenia na výskyt choroby a na ochranu fariem alebo chovných oblastí mäkkýšov, ktoré majú vysokú úroveň zdravia zvierat, by sa mal vykonávať stály dozor nad zdravím živočíchov založený na riziku na všetkých farmách a vo všetkých chovných oblastiach mäkkýšov.

(19)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa hlavné choroby vodných živočíchov na úrovni Spoločenstva nerozširovali. Preto by sa mali ustanoviť zosúladené ustanovenia v oblasti zdravia živočíchov týkajúce sa uvádzania na trh spolu s osobitnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na druhy vnímavé na tieto choroby. Preto by sa mal ustanoviť zoznam týchto chorôb a druhov náchylných na ne.

(20)

Výskyt takýchto chorôb vodných živočíchov nie je v celom Spoločenstve rovnaký. Malo by sa preto odkazovať na koncepciu členských štátov, ktoré sú vyhlásené za oblasti bez výskytu chorôb, a na koncepciu zón alebo priestorov bez výskytu chorôb, ak ide o časti príslušného územia. Mali by sa určiť všeobecné kritériá a postupy udeľovania, zachovania, pozastavenia, obnovenia a zrušenia takéhoto štatútu.

(21)

Bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúca sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (9) a s cieľom zachovať a zlepšiť všeobecný zdravotný stav vodných živočíchov v Spoločenstve by členské štáty, zóny alebo priestory, ktoré boli vyhlásené za oblasti bez výskytu jednej alebo viacerých chorôb zo zoznamu, mali byť chránené pred zavlečením týchto chorôb.

(22)

Členské štáty môžu v prípade potreby prijať predbežné ochranné opatrenia v súlade s článkom 10 smernice 90/425/EHS a článkom 18 smernice Rady 91/496/EHS z 15. júla 1991 stanovujúcej princípy, ktoré sa týkajú organizácie veterinárnych kontrol zvierat vstupujúcich do Spoločenstva z tretích krajín a ktoré menia a dopĺňajú smernice 89/662/EHS, 90/425/EHS a 90/675/EHS (10).

(23)

S cieľom predísť vytvoreniu zbytočných obchodných obmedzení by sa výmena živočíchov akvakultúry medzi členskými štátmi, zónami alebo priestormi, kde sa vyskytuje jedna alebo viac týchto chorôb, mala umožniť pod podmienkou, že aj počas prepravy sa prijmú vhodné opatrenia na zníženie rizika.

(24)

Choroby sa môžu rozširovať pri zabíjaní a spracúvaní živočíchov akvakultúry, ktoré podliehajú opatreniam na kontrolu chorôb, okrem iného v dôsledku vypúšťania odpadových vôd obsahujúcich patogény zo spracovateľských podnikov. Je preto potrebné, aby členské štáty mali prístup do spracovateľských podnikov, ktoré sú riadne oprávnené na takéto zabíjanie a spracovanie bez ohrozenia zdravotného stavu chovaných a voľne žijúcich vodných živočíchov, aj pokiaľ ide o vypúšťanie odpadových vôd.

(25)

Určenie referenčných laboratórií Spoločenstva a národných referenčných laboratórií by malo prispieť k zvýšeniu kvality a jednotnosti diagnostických výsledkov. Tento cieľ sa môže dosiahnuť krokmi, ako je napríklad použitie validovaných diagnostických skúšok a organizácia porovnávacích testov a školení zamestnancov laboratórií.

(26)

Laboratóriá zapojené do vyšetrovania úradných vzoriek by mali pracovať v súlade s medzinárodne schválenými postupmi alebo kritériami založenými na výkonnostných normách a mali by používať diagnostické metódy, ktoré boli, ak je to možné, validované. Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) vyvinuli pre niektoré aktivity spojené s takýmto vyšetrovaním európske normy (normy EN) a medzinárodné normy (normy ISO), ktoré sú vhodné na účely tejto smernice. Takéto normy sa týkajú predovšetkým prevádzky a posudzovania laboratórií a prevádzky a akreditácie kontrolných orgánov.

(27)

S cieľom zabezpečiť včasné zistenie akéhokoľvek možného ohniska výskytu choroby vodných živočíchov je potrebné uložiť povinnosť tým, ktorí sú v kontakte s vodnými živočíchmi vnímavých druhov, aby každý podozrivý prípad výskytu choroby hlásili príslušnému orgánu. V členských štátoch by sa mali vykonávať rutinné inšpekcie, ktorými by sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia podnikov akvakultúrnej produkcie poznajú a uplatňujú všeobecné pravidlá kontroly chorôb a biologickej bezpečnosti ustanovené v tejto smernici.

(28)

Je nevyhnutné zabrániť šíreniu neexotických, ale závažných chorôb živočíchov akvakultúry čo najskôr po ich vypuknutí, a to dôsledným monitorovaním presunu živých živočíchov a produktov akvakultúry a monitorovaním používania vybavenia, ktoré môže byť kontaminované. Výber opatrení, ktoré majú príslušné orgány použiť, by mal závisieť od epidemiologickej situácie dotknutého členského štátu.

(29)

S cieľom zlepšiť zdravotný stav živočíchov Spoločenstva je vhodné, aby členské štáty predložili epidemiologické programy zamerané na kontrolu a eradikáciu určitých chorôb na schválenie na úrovni Spoločenstva.

(30)

Pokiaľ ide o choroby, ktoré nepodliehajú opatreniam Spoločenstva, ale ktoré majú miestny význam, odvetvie akvakultúry by malo s pomocou príslušných orgánov členských štátov prevziať viac zodpovednosti za zabránenie zavlečeniu takýchto chorôb alebo za ich kontrolu prostredníctvom vlastnej regulácie a vypracovania „pracovných kódexov“. Členské štáty však môžu potrebovať zaviesť určité vnútroštátne opatrenia. Takéto vnútroštátne opatrenia by mali byť odôvodnené, potrebné a úmerné cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť. Okrem toho by nemali ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi, pokiaľ to nie je nevyhnutné na účely zabránenia zavlečeniu choroby alebo jej kontroly a mali by sa schváliť a pravidelne kontrolovať na úrovni Spoločenstva. Kým sa podľa tejto smernice nestanovia takéto opatrenia, mali by ostať v platnosti dodatočné záruky poskytnuté v rozhodnutí Komisie 2004/453/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady 91/67/EHS, pokiaľ ide o opatrenia proti niektorým chorobám živočíchov akvakultúry (11).

(31)

V oblasti dodnes neznámych chorôb vodných živočíchov prebieha neustály vývoj poznatkov. Preto môže byť potrebné, aby členské štáty v prípade takýchto nových chorôb uplatňovali kontrolné opatrenia. Takéto opatrenia by mali byť rýchle a mali by sa prispôsobiť jednotlivým prípadom, ale nemali by sa uplatňovať dlhšie, ako je nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľa. Vzhľadom na to, že tieto nové choroby môžu postihnúť aj ostatné členské štáty, všetky členské štáty aj Komisia by mali byť informované o výskyte novej choroby a o akýchkoľvek prijatých kontrolných opatreniach.

(32)

Na dosiahnutie základného cieľa udržať alebo v prípade prepuknutia choroby opäť získať štatút oblasti bez výskytu chorôb je potrebné a vhodné stanoviť pravidlá o opatreniach na zvýšenie pripravenosti na chorobu. Ohniská výskytu by sa mali čo najrýchlejšie dostať pod kontrolu, ak je to nevyhnutné, aj použitím núdzového očkovania, aby sa obmedzili nepriaznivé účinky na produkciu a obchodovanie so živými živočíchmi a produktmi akvakultúry.

(33)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (12), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (13), vyžadujú, aby všetky veterinárne lieky s malými výnimkami, ktoré sú uvedené na trh v rámci Spoločenstva, mali povolenie na uvedenie na trh. Vo všeobecnosti by všetky očkovacie látky používané v Spoločenstve mali mať povolenie na uvedenie na trh. Členské štáty však môžu povoliť použitie výrobku bez povolenia na uvedenie na trh v prípade vážnej epidémie a za určitých podmienok v súlade s nariadením (ES) č. 726/2004. Očkovacie látky proti exotickým a novým chorobám živočíchov akvakultúry môžu spĺňať podmienky na udelenie takejto výnimky.

(34)

Táto smernica by mala stanoviť ustanovenia, ktoré by zaistili potrebnú mieru pripravenosti efektívne riešiť núdzové situácie spojené s prepuknutím jednej alebo viacerých závažných exotických alebo nových chorôb postihujúcich akvakultúru, a to predovšetkým vypracovaním pohotovostných plánov na boj proti takýmto chorobám. Takéto pohotovostné plány by sa mali pravidelne preskúmať a aktualizovať.

(35)

V prípadoch, keď kontrola vážnych chorôb vodných živočíchov podlieha zosúladeným eradikačným opatreniam Spoločenstva, by sa malo členským štátom umožniť využitie finančného príspevku od Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (14). Každá žiadosť o podporu Spoločenstva by sa mala preskúmať, pokiaľ ide o dodržiavanie kontrolných ustanovení, ktoré ukladá táto smernica.

(36)

Živé živočíchy akvakultúry a produkty akvakultúry dovezené z tretích krajín by nemali predstavovať žiadne zdravotné riziko pre vodné živočíchy v Spoločenstve. Na tento účel by táto smernica mala ustanoviť opatrenia na prevenciu zavlečenia epizootických chorôb.

(37)

Na účely zachovania zdravotného stavu vodných živočíchov v Spoločenstve je potrebné zabezpečiť, aby zásielky živých živočíchov akvakultúry prepravovaných cez Spoločenstvo spĺňali príslušné zdravotné požiadavky vzťahujúce sa na príslušné druhy.

(38)

Uvádzanie okrasných vodných živočíchov na trh sa týka rozmanitých druhov, často ide o tropické druhy určené výlučne na dekoratívne účely. Tieto okrasné vodné živočíchy sa väčšinou chovajú v súkromných akváriách alebo rybníkoch, záhradných centrách alebo vo výstavných akváriách a nie sú v priamom kontakte s vodami Spoločenstva. Okrasné vodné živočíchy chované v takýchto podmienkach teda nepredstavujú rovnaké riziko pre ostatné odvetvia akvakultúry Spoločenstva alebo pre voľné žijúce zásoby. Je preto vhodné stanoviť osobitné ustanovenia uplatniteľné na uvádzanie okrasných vodných živočíchov chovaných v týchto podmienkach na trh, ich tranzit a dovoz.

(39)

Ak sa však okrasné vodné živočíchy chovajú mimo uzavretých systémov alebo akvárií a sú v priamom kontakte s prírodnými vodami Spoločenstva, mohli by predstavovať značné riziko pre akvakultúru Spoločenstva a pre voľne žijúce zásoby. Je to najmä prípad populácie kaprov (Cyprinidae), keďže známe okrasné ryby, ako napríklad ozdobný kapor koi, sú vnímavé na niektoré choroby postihujúce ostatné kaprovité druhy chované v Spoločenstve alebo žijúce voľne v prírode. V takýchto prípadoch by sa mali uplatňovať všeobecné ustanovenia tejto smernice.

(40)

Zavedenie elektronických prostriedkov na výmenu informácií je dôležité na zjednodušenie a úžitok odvetvia akvakultúry a príslušných orgánov. Na splnenie tejto povinnosti je potrebné zaviesť spoločné kritériá.

(41)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(42)

V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (15) členské štáty sa vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali vlastné tabuľky, ktoré budú podľa možnosti čo najviac vysvetľovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami, a uverejnili ich.

(43)

Keďže ciele tejto smernice, a to ustanovenie aproximácie koncepcií, zásad a postupov tvoriacich spoločný základ právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa zdravia vodných živočíchov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(44)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (16).

(45)

Je vhodné aktualizovať právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa zdravia živočíchov a produktov akvakultúry. Preto by sa smernice 91/67/EHS, 93/53/EHS a 95/70/ES mali zrušiť a nahradiť touto smernicou,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Táto smernica ustanovuje:

a)

zdravotné požiadavky, ktoré sa majú uplatňovať pri uvádzaní živočíchov a produktov akvakultúry na trh, ich dovoze a tranzite;

b)

minimálne preventívne opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti a pripravenosti príslušných orgánov, prevádzkovateľov podnikov akvakultúrnej produkcie a ostatných subjektov zainteresovaných v tomto odvetví na choroby živočíchov akvakultúry;

c)

minimálne kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade podozrenia na určité choroby vodných živočíchov alebo ich vypuknutia.

2.   Členským štátom sa ponecháva možnosť prijať prísnejšie opatrenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje kapitola II článok 13 a kapitola V, pod podmienkou, že takéto opatrenia neovplyvnia obchod s ostatnými členskými štátmi.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)

okrasné vodné živočíchy chované v nekomerčných akváriách;

b)

voľne žijúce vodné živočíchy zberané alebo lovené na priamy vstup do potravinového reťazca;

c)

vodné živočíchy ulovené na účely výroby rybej múčky, rybieho krmiva, rybieho oleja a podobných produktov.

2.   Kapitola II, oddiely 1 až 4 kapitoly III a kapitola VII sa neuplatňujú v prípade, že sa okrasné vodné živočíchy držia v obchodoch so zvieratami určenými na chov v domácnosti, v záhradných centrách, záhradných jazierkach a komerčných akváriách alebo vo veľkoobchodoch:

a)

bez akéhokoľvek priameho kontaktu s prírodnými vodami v Spoločenstve,

alebo

b)

ktoré sú vybavené systémom čistenia odpadových vôd, ktorý znižuje riziko prenosu chorôb do prírodných vôd na prijateľnú úroveň.

3.   Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia na ochranu druhov alebo introdukciu nepôvodných druhov.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto pojmy:

a)

„akvakultúra“ je chov alebo kultivácia vodných organizmov s použitím techník, ktoré majú zvýšiť produkciu týchto organizmov nad úroveň prírodnej kapacity prostredia, keď organizmy zostávajú majetkom jednej alebo viacerých fyzických alebo právnických osôb počas chovu alebo štádií kultivácie až do zberu vrátane;

b)

„živočích akvakultúry“ je akýkoľvek vodný živočích vo všetkých svojich životných štádiách vrátane ikier a spermií/gamét, chovaný na farme alebo v chovnej oblasti pre mäkkýše, vrátane voľne žijúcich živočíchov určených na zaradenie do farmy alebo chovnej oblasti pre mäkkýše;

c)

„podnik akvakultúrnej produkcie“ je akýkoľvek podnik, ziskový alebo neziskový, verejný alebo súkromný, ktorý vykonáva akékoľvek činnosti spojené s chovom, držaním alebo kultiváciou živočíchov akvakultúry;

d)

„prevádzkovateľ podniku akvakultúrnej produkcie“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo osoby zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tejto smernice v rámci podniku akvakultúrnej produkcie, ktorý spravujú;

e)

„vodné živočíchy“ sú:

i)

ryby patriace do nadtriedy Agnatha a do tried ChondrichthyesOsteichthyes;

ii)

mäkkýše patriace do kmeňa Mollusca;

iii)

kôrovce patriace do podkmeňa Crustacea;

f)

„povolená spracovateľská prevádzkareň“ je akýkoľvek potravinársky podnik schválený v súlade s článkom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (17), na spracovanie živočíchov akvakultúry na potravinárske účely a povolený v súlade s článkami 4 a 5 tejto smernice;

g)

„prevádzkovateľ povolenej spracovateľskej prevádzkarne“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo osoby zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tejto smernice v rámci povolenej spracovateľskej prevádzkarne, ktorú spravujú;

h)

„farma“ sú akékoľvek priestory, uzavreté oblasti alebo zariadenia prevádzkované podnikom akvakultúrnej produkcie, v ktorých sa chovajú živočíchy akvakultúry na účely ich umiestnenia na trh, s výnimkou tých, kde sa voľne žijúce vodné živočíchy zberané alebo lovené na ľudskú spotrebu dočasne držia pred zabitím bez kŕmenia;

i)

„chov“ je chov živočíchov akvakultúry na farme alebo v chovnej oblasti pre mäkkýše;

j)

„chovná oblasť pre mäkkýše“ je oblasť produkcie alebo purifikačná oblasť, v ktorej podniky akvakultúrnej produkcie fungujú v rámci spoločného biologického bezpečnostného systému;

k)

„okrasný vodný živočích“ je vodný živočích držaný, chovaný alebo uvedený na trh iba na dekoratívne účely;

l)

„uvedenie na trh“ je predaj vrátane ponuky na predaj alebo akákoľvek iná forma prevodu, bezplatná alebo za úhradu, a akákoľvek forma presunu živočíchov akvakultúry;

m)

„oblasť produkcie“ je každá sladkovodná oblasť, morská oblasť, ústie, suchozemská oblasť alebo lagúna, ktorá obsahuje prirodzené dno s mäkkýšmi alebo oblasti používané na kultiváciu mäkkýšov a z ktorých sa mäkkýše zberajú;

n)

„rybárske revíry“ sú rybníky alebo iné zariadenia, kde sa populácia udržiava len na rekreačný rybolov prostredníctvom zarybňovania živočíchmi akvakultúry;

o)

„purifikačná oblasť“ je sladkovodná oblasť, morská oblasť, ústie alebo lagúna s jasne vyznačenými hranicami prostredníctvom bójí, stĺpov alebo iných pevných prostriedkov, ktorá sa využíva výhradne na prirodzené čistenie živých mäkkýšov;

p)

„voľne žijúci vodný živočích“ je vodný živočích, ktorý nie je živočíchom akvakultúry.

2.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú aj tieto vymedzenia pojmov:

a)

vymedzenia technických pojmov stanovené v prílohe I;

b)

podľa potreby vymedzenia pojmov stanovené v:

i)

článkoch 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (18);

ii)

článku 2 nariadenia (ES) č. 852/2004;

iii)

článku 2 nariadenia (ES) č. 853/2004;

iv)

článku 2 nariadenia (ES) č. 882/2004.

KAPITOLA II

PODNIKY AKVAKULTÚRNEJ PRODUKCIE A POVOLENÉ SPRACOVATEĽSKÉ PREVÁDZKARNE

Článok 4

Udeľovanie povolení podnikom akvakultúrnej produkcie a spracovateľským prevádzkarniam

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každý podnik akvakultúrnej produkcie bol riadne povolený príslušným orgánom v súlade s článkom 5.

Ak je to vhodné, takéto povolenie sa môže vzťahovať na niekoľko podnikov akvakultúrnej produkcie pre mäkkýše v chovnej oblasti pre mäkkýše.

Distribučné centrá, purifikačné strediská alebo podobné podniky umiestnené vnútri chovnej oblasti pre mäkkýše však majú individuálne povolenia.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby každá spracovateľská prevádzkareň, ktorá zabíja živočíchy akvakultúry na účely kontroly chorôb, bola v súlade s článkom 33 kapitoly V riadne povolená príslušným orgánom v súlade s článkom 5.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby každý podnik akvakultúrnej produkcie a povolená spracovateľská prevádzkareň mali každá osobitné autorizačné číslo.

4.   Odchylne od požiadavky udeľovania povolení v odseku 1 môžu členské štáty vyžadovať, aby príslušné orgány registrovali iba:

a)

zariadenia iné ako podniky akvakultúrnej produkcie, v ktorých sa vodné živočíchy držia bez úmyslu uviesť ich na trh;

b)

rybárske revíry;

c)

podniky akvakultúrnej produkcie, ktoré uvádzajú živočíchy akvakultúry na trh výlučne na ľudskú spotrebu v súlade s článkom 1 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 853/2004.

V takýchto prípadoch sa ustanovenia tejto smernice uplatňujú podobne, zohľadňujúc povahu, vlastnosti a situáciu dotknutého zariadenia alebo rybárskeho revíru alebo podniku a riziko rozšírenia chorôb vodných živočíchov na ostatné populácie vodných živočíchov ako výsledok ich činnosti.

5.   V prípade nedodržiavania ustanovení tejto smernice príslušné orgány konajú v súlade s článkom 54 nariadenia (ES) č. 882/2004.

Článok 5

Podmienky udeľovania povolení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby povolenie, ako ustanovuje článok 4 ods. 1 a 2, udeľoval príslušný orgán iba vtedy, ak prevádzkovateľ podniku akvakultúrnej produkcie alebo povolenej spracovateľskej prevádzkarne:

a)

spĺňa príslušné požiadavky článkov 8, 9 a 10;

b)

má systém, ktorý umožní prevádzkovateľovi preukázať príslušnému orgánu, že tieto príslušné požiadavky spĺňa,

a

c)

zostáva pod dohľadom príslušného orgánu, ktorý vykonáva povinnosti stanovené v článku 54 ods. 1.

2.   Povolenie sa neudelí, ak by príslušná činnosť viedla k neprijateľnému riziku šírenia chorôb na farmy, chovné oblasti mäkkýšov alebo voľne žijúce zásoby vodných živočíchov v blízkosti farmy alebo chovnej oblasti mäkkýšov.

Predtým ako sa prijme rozhodnutie o odmietnutí povolenia, by sa však mali zvážiť opatrenia na zmiernenie rizika vrátane možnosti premiestnenia príslušnej činnosti.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ podniku akvakultúrnej produkcie alebo autorizovanej spracovateľskej prevádzky predložil všetky relevantné informácie vrátane informácií požadovaných v súlade s prílohou II, čím príslušnému orgánu umožní posúdiť, či sú podmienky udeľovania povolení splnené.

Článok 6

Register

Členské štáty vytvoria, aktualizujú a sprístupnia verejnosti register podnikov akvakultúrnej produkcie a povolených spracovateľských prevádzkarní, ktorý obsahuje aspoň informácie stanovené v prílohe II.

Článok 7

Úradné kontroly

1.   V súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 882/2004 úradné kontroly v podnikoch akvakultúrnej produkcie a povolených spracovateľských prevádzkarniach vykonáva príslušný orgán.

2.   Úradné kontroly ustanovené v odseku 1 pozostávajú aspoň z pravidelných inšpekcií, návštev, auditov a v prípade potreby z odberu vzoriek z každého podniku akvakultúrnej produkcie vzhľadom na riziko, aké podnik akvakultúrnej produkcie a povolená spracovateľská prevádzkareň predstavuje z hľadiska nakazenia sa chorobami a šírenia chorôb. Odporúčaná frekvencia takýchto kontrol v závislosti od zdravotného stavu v dotknutej zóne alebo priestore je ustanovená v časti B prílohy III.

3.   Podrobné pravidlá vykonávania tohto článku sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

Článok 8

Povinnosti vedenia záznamov – sledovateľnosť

1.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky akvakultúrnej produkcie viedli záznamy o:

a)

všetkých presunoch živočíchov a produktov akvakultúry dovnútra farmy alebo chovnej oblasti pre mäkkýše a von nej;

b)

mortalite v každej epidemiologickej jednotke vo vzťahu k typu produkcie,

a

c)

výsledkoch systému dohľadu nad zdravím zvierat založeného na riziku, stanoveného v článku 10.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby povolené spracovateľské prevádzkarne uchovávali záznamy o všetkých presunoch živočíchov a produktov akvakultúry dovnútra a von z týchto závodov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby pri preprave živočíchov akvakultúry prepravcovia vykonali záznam o:

a)

mortalite počas prepravy podľa druhu prepravy a prepravovaných druhov;

b)

farmách, chovných oblastiach pre mäkkýše a spracovateľských prevádzkarniach navštívených dopravnými prostriedkami

a

c)

všetkých výmenách vody počas prepravy, najmä o zdrojoch novej vody a miestach vypustenia vody.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia o sledovateľnosti, členské štáty zabezpečia, aby všetky presuny živočíchov zaznamenané prevádzkovateľmi podnikov akvakultúrnej produkcie, ako ustanovuje odsek 1 písm. a), boli zaregistrované takým spôsobom, aby sa mohlo zaručiť vysledovanie miesta pôvodu a cieľového miesta. Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa takéto presuny zaznamenali do národného registra a uchovávali v počítačovej podobe.

Článok 9

Správna hygienická prax

Členské štáty zabezpečia, aby podniky akvakultúrnej produkcie a povolené spracovateľské prevádzkarne zaviedli v rámci príslušnej činnosti správnu hygienickú prax, a tým zabránili zavlečeniu a šíreniu chorôb.

Článok 10

Systém dohľadu nad zdravím zvierat

1.   Členské štáty zabezpečia uplatňovanie systému dohľadu nad zdravím zvierat založeného na riziku na všetkých farmách a v chovných oblastiach mäkkýšov, ako je to vhodné pre príslušný typ produkcie.

2.   Systém dohľadu nad zdravím zvierat založený na riziku, uvedený v odseku 1, sa zameriava na zistenie:

a)

akejkoľvek zvýšenej mortality na všetkých farmách a v chovných oblastiach pre mäkkýše vzhľadom na typ produkcie

a

b)

chorôb vymenovaných v časti II prílohy IV na farmách a v chovných oblastiach pre mäkkýše, kde sa nachádzajú druhy vnímavé na tieto choroby.

3.   Odporúčaná frekvencia v rámci takýchto systémov dohľadu nad zdravím zvierat v závislosti od zdravotného stavu v dotknutej zóne alebo priestore je ustanovená v časti B prílohy III. Tento dohľad sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý odber vzoriek a dohľad uskutočňovaný v súlade s kapitolou V alebo článkom 49 ods. 3, článkom 50 ods. 4 a článkom 52.

4.   Systém dohľadu nad zdravím zvierat založený na riziku, uvedený v odseku 1, zohľadňuje usmernenia, ktoré Komisia vypracuje v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

5.   Na základe výsledkov úradných kontrol vykonaných v súlade s článkom 7 a výsledkov kontrol Spoločenstva vykonaných v súlade s článkom 58 a na základe iných relevantných informácií Komisia predloží Rade správu o celkovej činnosti v oblasti dohľadu nad zdravím zvierat v členských štátoch. V prípade potreby sa v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie tohto článku, môže k tejto správe priložiť príslušný návrh.

KAPITOLA III

POŽIADAVKY NA ZDRAVIE ZVIERAT PRI UVÁDZANÍ ŽIVOČÍCHOV A PRODUKTOV AKVAKULTÚRY NA TRH

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 11

Rozsah pôsobnosti

1.   Ak nie je stanovené inak, táto kapitola sa uplatňuje iba na choroby a druhy na ne vnímavé, ktoré sa uvádzajú v časti II prílohy IV.

2.   Členské štáty môžu na vedecké účely umožniť uvádzanie živočíchov a produktov akvakultúry na trh, ktoré nie sú v súlade s touto kapitolou, pod prísnym dohľadom príslušného orgánu.

Príslušný orgán zabezpečí, aby takéto uvádzanie na trh neohrozovalo zdravotný stav vodných živočíchov na mieste určenia alebo na miestach tranzitu, pokiaľ ide o choroby uvedené v časti II prílohy IV.

Žiadne takéto presuny medzi členskými štátmi sa neuskutočnia bez toho, aby o tom neboli vopred informované príslušné orgány dotknutých členských štátov.

Článok 12

Všeobecné požiadavky pri uvádzaní živočíchov akvakultúry na trh

1.   Členské štáty zabezpečia, aby uvádzanie živočíchov a produktov akvakultúry na trh neohrozovalo zdravotný stav vodných živočíchov na mieste určenia, pokiaľ ide o choroby uvedené v časti II prílohy IV.

2.   V tejto kapitole sú ustanovené podrobné pravidlá presunu živočíchov akvakultúry, najmä pokiaľ ide o presun medzi členskými štátmi, zónami a priestormi s rozdielnym zdravotným štatútom, ako sa uvádza v časti A prílohy III.

Článok 13

Požiadavky na prevenciu chorôb pri preprave

1.   Členské štáty zabezpečia, aby:

a)

sa počas prepravy živočíchov akvakultúry uplatňovali opatrenia potrebné na prevenciu chorôb, aby nedošlo k zmene zdravotného stavu živočíchov počas prepravy a aby sa znížilo riziko šírenia chorôb,

a

b)

aby sa živočíchy akvakultúry prepravovali za podmienok, ktoré nemenia ich zdravotný stav ani neohrozujú zdravotný štatút miesta určenia alebo prípadne miest tranzitu.

Tento odsek sa uplatňuje aj na choroby a druhy na ne vnímavé, ktoré sa neuvádzajú v časti II prílohy IV.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa akékoľvek výmeny vody počas prepravy vykonávali na miestach a za podmienok, ktoré neohrozia zdravotný stav:

a)

prepravovaných živočíchov akvakultúry;

b)

akýchkoľvek vodných živočíchov na mieste výmeny vody

a

c)

vodných živočíchov na mieste určenia.

Článok 14

Zdravotná certifikácia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby uvedenie živočíchov akvakultúry na trh podliehalo zdravotnej certifikácii, keď sú živočíchy introdukované do členského štátu, zóny alebo priestoru, ktoré sú v súlade s článkami 49 a 50 vyhlásené za oblasti bez výskytu chorôb, alebo aby podliehalo dohľadu alebo eradikačnému programu v súlade s článkom 44 ods. 1 alebo 2 na účely:

a)

chovu a obnovy zásob

alebo

b)

ďalšieho spracovania pred ľudskou spotrebou, pokiaľ sa:

i)

ryby pred distribúciou zabijú a vypitvú;

ii)

mäkkýše a kôrovce distribuujú ako nespracované alebo spracované produkty.

2.   Členské štáty tiež zabezpečia, aby uvedenie živočíchov akvakultúry na trh podliehalo zdravotnej certifikácii, keď sa živočíchom umožňuje opustiť oblasť, na ktorú sa vzťahujú kontrolné ustanovenia uvedené v oddieloch 3, 4, 5 a 6 kapitoly V.

Tento odsek sa uplatňuje aj na choroby a druhy na ne vnímavé, ktoré sa neuvádzajú v časti II prílohy IV.

3.   Oznámeniu prostredníctvom počítačového systému ustanoveného v článku 20 ods. 1 smernice 90/425/EHS podliehajú tieto presuny:

a)

presuny živočíchov akvakultúry medzi členskými štátmi, v ktorých sa vyžaduje zdravotná certifikácia v súlade s odsekmi 1 alebo 2 tohto článku,

a

b)

všetky ostatné presuny živých živočíchov akvakultúry na účely chovu alebo obnovy zásob medzi členskými štátmi, v ktorých sa podľa tejto smernice nevyžaduje žiadna zdravotná certifikácia.

4.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na sledovanie presunov, ktoré sa uskutočňujú výlučne na ich území, použijú počítačový systém ustanovený v odseku 3.

ODDIEL 2

Živočíchy akvakultúry určené na chov a obnovu zásob

Článok 15

Všeobecné požiadavky pri uvádzaní živočíchov akvakultúry na trh na účely chovu a obnovy zásob

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kapitoly V, členské štáty zabezpečia, aby živočíchy akvakultúry uvedené na trh na účely chovu boli:

a)

klinicky zdravé

a

b)

nepochádzali z farmy alebo chovnej oblasti mäkkýšov, kde je nevyriešená zvýšená mortalita.

Tento odsek sa uplatňuje aj na choroby a druhy na ne vnímavé, ktoré sa neuvádzajú v časti II prílohy IV.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. b) členské štáty môžu umožniť takéto uvedenie na trh založené na hodnotení rizika pod podmienkou, že živočíchy pochádzajú z časti farmy alebo chovnej oblasti mäkkýšov, ktorá je nezávislá od epidemiologickej jednotky, kde sa vyskytla zvýšená mortalita alebo klinické príznaky choroby.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby živočíchy akvakultúry určené na likvidáciu alebo zabitie v súlade s opatreniami na kontrolu chorôb ustanovenými v kapitole V neboli uvedené na trh na účely chovu a obnovy zásob.

4.   Živočíchy akvakultúry sa môžu vypustiť do voľnej prírody na účely obnovy zásob alebo do rybárskych revírov, iba ak:

a)

spĺňajú požiadavky odseku 1

a

b)

pochádzajú z farmy alebo chovnej oblasti pre mäkkýše, ktorej zdravotný štatút podľa časti A prílohy III je aspoň rovnocenný so zdravotným štatútom vôd, do ktorých sa majú vypustiť.

Členské štáty však môžu rozhodnúť, aby živočíchy akvakultúry pochádzali zo zóny alebo priestoru vyhláseného za oblasť bez výskytu chorôb v súlade s článkami 49 alebo 50. Členské štáty sa môžu tiež rozhodnúť, že uplatnia tento odsek na programy vypracované a uplatňované v súlade s článkom 43.

Článok 16

Introdukcia živočíchov akvakultúry druhov vnímavých na určitú chorobu do oblastí bez výskytu tejto choroby

1.   S cieľom introdukovať živočíchy akvakultúry druhov vnímavých na určitú chorobu na účely chovu alebo obnovy zásob do členského štátu, zóny alebo priestoru vyhláseného za oblasť bez výskytu určitej choroby v súlade s článkami 49 alebo 50 musia tieto pochádzať z členského štátu, zóny alebo priestoru tiež vyhláseného za oblasť bez výskytu tejto choroby.

2.   V prípadoch, v ktorých sa môže vedecky dokázať, že druhy vnímavé na určitú chorobu v určitých vývinových štádiách túto chorobu neprenášajú, sa odsek 1 na tieto vývinové štádiá neuplatňuje.

Zoznam druhov a vývinových štádií, na ktoré sa môže uplatňovať prvý pododsek, sa prijme a v prípade potreby mení a dopĺňa tak, aby zohľadňoval vedecký a technický rozvoj v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

Článok 17

Introdukcia živých živočíchov akvakultúry – prenášačov do oblastí bez výskytu chorôb

1.   Ak vedecké údaje alebo praktické skúsenosti dokazujú, že iné druhy ako tie, ktoré sú uvedené v časti II prílohy IV, môžu byť zodpovedné za prenos určitej choroby ako prenášači, členské štáty zabezpečia, aby takýto prenášač, ak sa introdukuje na účely chovu alebo obnovy zásob do členského štátu, zóny alebo priestoru vyhláseného za oblasť bez výskytu tejto určitej choroby v súlade s článkami 49 alebo 50:

a)

pochádzal z členského štátu, zóny alebo priestoru vyhláseného za oblasť bez výskytu tejto určitej choroby,

alebo

b)

sa držal v karanténnom zariadení, vo vode bez príslušného patogénu, počas primeraného časového obdobia, ak sa to na základe poskytnutých vedeckých údajov alebo praktických skúseností ukáže ako postačujúce na zníženie rizika prenosu určitej choroby na prijateľnú úroveň, aby sa predišlo prenosu príslušnej choroby.

2.   Zoznam prenášačov a vývinových štádií týchto druhov, na ktoré sa vzťahuje tento článok, a v prípade potreby podmienok, za ktorých môžu tieto druhy preniesť chorobu, sa prijmú a v prípade potreby sa v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2 menia a dopĺňajú tak, aby zohľadňovali vedecký a technický rozvoj.

3.   Komisia až do možného zahrnutia druhu do zoznamu uvedeného v odseku 2 môže v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 3 rozhodnúť, že umožní, aby členské štáty uplatňovali ustanovenia odseku 1.

ODDIEL 3

Živočíchy a produkty akvakultúry určené na ľudskú spotrebu

Článok 18

Živočíchy a produkty akvakultúry uvedené na trh na ďalšie spracovanie pred ľudskou spotrebou

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa živočíchy akvakultúry druhov vnímavých na jednu alebo viac neexotických chorôb uvedených v časti II prílohy IV a produkty z nich mohli uviesť na trh na ďalšie spracovanie v členskom štáte, zóne alebo priestore, ktoré sú vyhlásené za oblasti bez výskytu týchto chorôb v súlade s článkami 49 alebo 50, iba ak spĺňajú jednu z týchto podmienok:

a)

pochádzajú z iného členského štátu, zóny alebo priestoru vyhláseného za oblasť bez výskytu príslušnej choroby;

b)

sú spracované v povolenej spracovateľskej prevádzkarni za podmienok, ktoré predchádzajú šíreniu chorôb;

c)

v prípade rýb sa pred distribúciou zabijú a vypitvú,

alebo

d)

v prípade mäkkýšov a kôrovcov sa distribuujú ako nespracované alebo spracované produkty.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby živé živočíchy akvakultúry druhov vnímavých na jednu alebo viac neexotických chorôb uvedených v časti II prílohy IV, ktoré sú uvedené na trh na ďalšie spracovanie v členskom štáte, zóne alebo priestore vyhlásenom za oblasť bez výskytu týchto chorôb v súlade s článkami 49 alebo 50, mohli byť na mieste spracovania dočasne uskladnené, iba ak:

a)

pochádzajú z iného členského štátu, zóny alebo priestoru vyhláseného za oblasť bez výskytu príslušnej choroby,

alebo

b)

sa dočasne držia v distribučných centrách, purifikačných strediskách alebo podobných zariadeniach vybavených systémom čistenia odpadových vôd, ktorý je schopný inaktivovať príslušné patogény alebo kde odpadová voda podlieha iným druhom úpravy, ktoré znižujú riziko prenosu chorôb do prírodných vôd na prijateľnú úroveň.

Článok 19

Živočíchy akvakultúry a produkty z nich uvedené na trh na ľudskú spotrebu bez ďalšieho spracovania

1.   Tento oddiel sa neuplatňuje na prípady, keď živočíchy akvakultúry druhov vnímavých na jednu alebo viac chorôb uvedených v časti II prílohy IV alebo produkty z nich sú uvedené na trh na ľudskú spotrebu bez ďalšieho spracovania pod podmienkou, že sú balené ako maloobchodný tovar, ktorý spĺňa požiadavky balenia a označovania stanovené v nariadení (ES) č. 853/2004.

2.   Ak sú živé mäkkýše a kôrovce druhov vnímavých na jednu alebo viac chorôb uvedených v časti II prílohy IV dočasne umiestnené vo vodách Spoločenstva alebo umiestnené do distribučných centier, purifikačných stredísk alebo podobných zariadení, musia spĺňať požiadavky článku 18 ods. 2.

ODDIEL 4

Voľne žijúce vodné živočíchy

Článok 20

Vypustenie voľne žijúcich vodných živočíchov v členských štátoch, zónach alebo priestoroch vyhlásených za oblasti bez výskytu chorôb

1.   Voľne žijúce vodné živočíchy druhov vnímavých na jednu alebo viacero chorôb uvedených v časti II prílohy IV, ulovených v členskom štáte, zóne alebo priestore, ktoré nie sú vyhlásené za oblasti bez výskytu chorôb v súlade s článkami 49 alebo 50, sa predtým ako sa môžu vypustiť vo farme alebo chovnej oblasti pre mäkkýše nachádzajúcej sa v členskom štáte, zóne alebo priestore, ktoré sú vyhlásené za oblasti bez výskytu tejto choroby v súlade s článkami 49 alebo 50, umiestňujú do karantény pod dohľadom príslušného orgánu vo vhodnom zariadení na obdobie, ktoré je dostatočné na zníženie rizika prenosu choroby na prijateľnú úroveň.

2.   Členské štáty môžu umožniť tradičné extenzívne postupy akvakultúry v lagúnach bez uplatnenia karantény ustanovenej v odseku 1 pod podmienkou, že sa vykoná posúdenie rizika a že sa riziko nepovažuje za väčšie ako riziko očakávané pri uplatňovaní odseku 1.

ODDIEL 5

Okrasné vodné živočíchy

Článok 21

Uvádzanie okrasných vodných živočíchov na trh

1.   Členské štáty zabezpečia, aby uvádzanie okrasných vodných živočíchov na trh neohrozovalo zdravotný stav vodných živočíchov, pokiaľ ide o choroby uvedené v časti II prílohy IV.

2.   Tento článok sa uplatňuje aj na choroby, ktoré sa neuvádzajú v časti II prílohy IV.

KAPITOLA IV

INTRODUKCIA ŽIVOČÍCHOV A ZAVEDENIE PRODUKTOV AKVAKULTÚRY Z TRETÍCH KRAJÍN DO SPOLOČENSTVA

Článok 22

Všeobecné požiadavky pri introdukcii živočíchov a zavedení produktov akvakultúry z tretích krajín

Členské štáty zabezpečia, aby sa živočíchy a produkty akvakultúry introdukovali a zaviedli do Spoločenstva iba z tretích krajín a z častí tretích krajín, ktoré sa nachádzajú v zozname zostavenom a aktualizovanom v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

Článok 23

Zoznam tretích krajín a častí tretích krajín, z ktorých sú introdukcia živočíchov a zavádzanie produktov akvakultúry povolené

1.   Tretia krajina alebo časť tretej krajiny sa nachádza v zozname ustanovenom v článku 22 len vtedy, ak hodnotenie tejto krajiny alebo časti tretej krajiny Spoločenstvom preukázalo, že príslušný orgán poskytuje dostatočné záruky, pokiaľ ide o dodržiavanie relevantných požiadaviek na zdravie zvierat v právnych predpisoch Spoločenstva.

2.   Komisia môže rozhodnúť, či je na dokončenie hodnotenia tretej krajiny alebo časti tretej krajiny stanoveného v odseku 1 potrebné vykonať inšpekciu, ako sa uvádza v článku 58 ods. 2.

3.   Pri zostavovaní a aktualizácii zoznamov ustanovených v článku 22 sa zohľadňujú najmä:

a)

právne predpisy tretej krajiny;

b)

organizácia príslušného orgánu a jeho inšpekčných útvarov v tretej krajine, právomoci týchto útvarov, dohľad, ktorému podliehajú, a prostriedky vrátane personálnych kapacít, ktoré majú k dispozícii na efektívne uplatňovanie právnych predpisov;

c)

platné požiadavky na zdravie vodných živočíchov, ktoré sa uplatňujú na produkciu, výrobu, manipuláciu, skladovanie a distribúciu živých živočíchov akvakultúry určených pre Spoločenstvo;

d)

uistenie, ktoré môže príslušný orgán tretej krajiny poskytnúť, pokiaľ ide o dodržiavanie alebo ekvivalenciu s príslušnými zdravotnými podmienkami vodných živočíchov;

e)

skúsenosti s nakupovaním živých živočíchov akvakultúry z tretej krajiny a výsledky uskutočnených dovozných kontrol;

f)

výsledky hodnotenia Spoločenstva, najmä výsledky hodnotenia vykonaného príslušnými orgánmi dotknutej tretej krajiny, alebo ak to Komisia vyžaduje, správa predložená príslušnými orgánmi tretej krajiny o vykonaných inšpekciách;

g)

zdravotný stav chovaných a voľne žijúcich vodných živočíchov v tretej krajine najmä vzhľadom na exotické choroby živočíchov a akékoľvek aspekty všeobecnej zdravotnej situácie vodných živočíchov v krajine, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie vodných živočíchov v Spoločenstve;

h)

pravidelnosť, rýchlosť a presnosť, s akou tretia krajina poskytuje informácie o existencii infekčných alebo prenosných chorôb vodných živočíchov na svojom území, predovšetkým o chorobách podliehajúcich povinnosti oznámenia, ktoré uvádza Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE),

a

i)

pravidlá prevencie a kontroly chorôb vodných živočíchov, ktoré sú platné v tretej krajine, a ich dodržiavanie, vrátane pravidiel dovozu z iných krajín.

4.   Komisia zabezpečí, aby sa všetky zoznamy zostavili alebo aktualizovali v súlade s článkom 22 a sprístupnili sa verejnosti.

5.   Zoznamy zostavené v súlade s článkom 22 sa môžu kombinovať s inými zoznamami zostavenými na účely verejného zdravia a zdravia zvierat.

Článok 24

Dokumenty

1.   Všetky zásielky živočíchov akvakultúry a produktov z nich pri ich vstupe do Spoločenstva sprevádza dokument obsahujúci zdravotný certifikát.

2.   Zdravotný certifikát potvrdzuje, že zásielka spĺňa:

a)

požiadavky ustanovené pre takéto komodity podľa tejto smernice

a

b)

všetky osobitné dovozné podmienky ustanovené v súlade s článkom 25 písm. a).

3.   Dokument môže obsahovať podrobnosti, ktoré sa vyžadujú podľa iných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa verejného zdravia a zdravia zvierat.

Článok 25

Podrobné pravidlá

V prípade potreby sa môžu v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2 zaviesť podrobné pravidlá na uplatňovanie tejto kapitoly. Tieto pravidlá sa môžu týkať najmä:

a)

osobitných dovozných podmienok pre každú tretiu krajinu, jej časti alebo skupinu tretích krajín;

b)

kritérií klasifikácie tretích krajín a ich častí vzhľadom na choroby vodných živočíchov;

c)

používania elektronických dokumentov;

d)

vzorových zdravotných certifikátov a iných dokumentov

a

e)

postupov a certifikácie pre tranzit.

KAPITOLA V

OZNAMOVANIE A MINIMÁLNE OPATRENIA NA KONTROLU CHORÔB VODNÝCH ŽIVOČÍCHOV

ODDIEL 1

Oznamovanie chorôb

Článok 26

Vnútroštátne oznamovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby:

a)

sa v prípade, že existujú akékoľvek dôvody na podozrenie na výskyt choroby uvedenej v časti II prílohy IV alebo je výskyt takejto choroby vodných živočíchov potvrdený, podozrenie a/alebo potvrdenie okamžite oznámilo príslušnému orgánu,

a

b)

aby sa v prípade výskytu zvýšenej mortality živočíchov akvakultúry táto mortalita okamžite oznámila príslušnému orgánu alebo súkromnému veterinárnemu lekárovi na ďalšie prešetrenie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa povinnosť oznamovať skutočnosti uvedené v odseku 1 uložila:

a)

majiteľovi a každej osobe starajúcej sa o vodné živočíchy;

b)

každej osobe sprevádzajúcej živočíchy akvakultúry počas prepravy;

c)

veterinárnym lekárom a ostatným odborníkom, ktorí sa podieľajú na starostlivosti o zdravie vodných živočíchov;

d)

úradným veterinárnym lekárom, vedúcim pracovníkom veterinárnych alebo iných úradných alebo súkromných laboratórií

a

e)

akejkoľvek ďalšej osobe, ktorá má pracovný vzťah súvisiaci s vodnými živočíchmi vnímavých druhov alebo s produktmi takýchto živočíchov.

Článok 27

Oznamovanie ostatným členským štátom, Komisii a členským štátom EZVO

Členské štáty oznámia ostatným členským štátom, Komisii a členským štátom EZVO do 24 hodín prípady potvrdenia výskytu:

a)

exotickej choroby uvedenej v časti II prílohy IV;

b)

neexotickej choroby uvedenej v časti II prílohy IV, ak boli dotknutý členský štát, zóna alebo priestor vyhlásené za oblasť bez výskytu tejto choroby.

ODDIEL 2

Podozrenie na chorobu zo zoznamu – Epizootické vyšetrenie

Článok 28

Počiatočné kontrolné opatrenia

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade podozrenia na exotickú chorobu uvedenú v časti II prílohy IV alebo v prípade podozrenia na neexotickú chorobu uvedenú v časti II prílohy IV v členských štátoch, zónach alebo priestoroch so zdravotným štatútom kategórie I alebo III uvedeným v časti A prílohy III vzhľadom na príslušnú chorobu:

a)

odobrali vhodné vzorky a vyšetrili v laboratóriu určenom v súlade s článkom 57;

b)

až do výsledkov vyšetrenia ustanoveného v písmene a):

i)

farma alebo chovná oblasť pre mäkkýše, v ktorej je podozrenie na chorobu, dala pod úradný dozor a aby sa vykonali príslušné kontrolné opatrenia, ktoré zabránia šíreniu choroby na ostatné vodné živočíchy;

ii)

neumožnilo žiadnym živočíchom akvakultúry opustiť postihnutú farmu alebo chovnú oblasť pre mäkkýše, v ktorej existuje podozrenie na chorobu, alebo do nej vstúpiť, ak to nepovolí príslušný orgán;

iii)

začalo epizootické vyšetrenie ustanovené v článku 29.

Článok 29

Epizootické vyšetrenie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa epizootické vyšetrenie, ktoré sa začalo v súlade s článkom 28 písm. b) bodom iii), uskutočnilo, ak vyšetrenie ustanovené v článku 28 písm. a) preukáže prítomnosť:

a)

exotickej choroby uvedenej v časti II prílohy IV v ktoromkoľvek členskom štáte,

alebo

b)

neexotickej choroby uvedenej v časti II prílohy IV v členských štátoch, zónach alebo priestoroch so zdravotným štatútom kategórie I alebo III uvedeným v časti A prílohy III pre príslušnú chorobu.

2.   Epizootické vyšetrenie ustanovené v odseku 1 sa zameriava na:

a)

určenie možného pôvodu a spôsobu infekcie;

b)

preskúmanie, či živočíchy akvakultúry opustili farmu alebo chovnú oblasť pre mäkkýše počas relevantného obdobia pred oznámením podozrenia stanoveným v článku 26 ods. 1;

c)

zisťovanie, či sa nakazili aj iné farmy.

3.   Keď epizootické vyšetrenie ustanovené v odseku 1 preukáže, že choroba mohla byť zavlečená do jednej alebo viacerých fariem, chovných oblastí pre mäkkýše alebo do neuzavretých vôd, dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa na týchto farmách, v chovných oblastiach pre mäkkýše alebo neuzavretých vodách uplatnili opatrenia ustanovené v článku 28.

V prípade rozľahlých povodí alebo pobrežných oblastí sa môže príslušný orgán rozhodnúť obmedziť uplatňovanie článku 28 na menej rozľahlú oblasť v blízkosti farmy alebo chovnej oblasti pre mäkkýše s podozrením na infekciu, ak sa domnieva, že takáto menej rozľahlá oblasť je dostatočne veľká na to, aby sa zaručilo, že sa choroba nerozšíri.

4.   V prípade potreby sa o podozrení na chorobu informuje príslušný orgán susediacich členských štátov alebo tretích krajín.

V takom prípade príslušné orgány dotknutých členských štátov prijmú vhodné kroky na uplatnenie opatrení ustanovených v tomto článku na svojom území.

Článok 30

Zrušenie obmedzení

Príslušný orgán zruší obmedzenia ustanovené v článku 28 písm. b), ak vyšetrenie ustanovené v písmene a) uvedeného článku nepreukáže prítomnosť choroby.

ODDIEL 3

Minimálne kontrolné opatrenia v prípade potvrdenia exotických chorôb u živočíchov akvakultúry

Článok 31

Úvodné ustanovenie

Tento oddiel sa uplatňuje v prípade potvrdenia exotickej choroby živočíchov akvakultúry uvedenej v časti II prílohy IV.

Článok 32

Všeobecné opatrenia

Členské štáty zabezpečia, aby:

a)

sa farma alebo chovná oblasť pre mäkkýše úradne vyhlásila za infikovanú;

b)

sa zriadila uzavretá oblasť zodpovedajúca príslušnej chorobe vrátane ochrannej zóny a zóny pozorovania okolo farmy alebo chovnej oblasti pre mäkkýše vyhlásenej za infikovanú;

c)

neprebiehala žiadna obnova zásob v uzavretej oblasti a aby sa v nej, do nej alebo z nej nepresúvali žiadne živočíchy akvakultúry, pokiaľ to príslušný orgán nepovolí,

a

d)

sa vykonali akékoľvek dodatočné opatrenia nevyhnutné na predchádzanie ďalšiemu šíreniu choroby.

Článok 33

Zber a ďalšie spracovanie

1.   Živočíchy akvakultúry, ktoré dosiahli komerčnú veľkosť a nevykazujú žiadne klinické príznaky choroby, sa pod dohľadom príslušného orgánu môžu zbierať na ľudskú spotrebu alebo na ďalšie spracovanie.

2.   Zber, umiestnenie do distribučných centier alebo purifikačných stredísk, ďalšie spracovanie a ostatné činnosti spojené s prípravou živočíchov akvakultúry na vstup do potravinového reťazca sa vykonávajú za podmienok, ktoré zabraňujú šíreniu patogénu zodpovedného za vznik choroby.

3.   Distribučné centrá, purifikačné strediská alebo podobné podniky sú vybavené systémom čistenia odpadových vôd schopným inaktivovať patogén zodpovedný za vznik choroby alebo odpadové vody podliehajú iným druhom úpravy znižujúcim riziko prenosu chorôb do prírodných vôd na prijateľnú úroveň.

4.   Ďalšie spracovanie sa vykonáva v povolených spracovateľských prevádzkarniach.

Článok 34

Odstránenie a likvidácia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa mŕtve ryby a kôrovce rovnako ako živé ryby a kôrovce, ktoré vykazujú klinické príznaky choroby, čo najskôr odstránili a zlikvidovali pod dohľadom príslušného orgánu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (19), v súlade s pohotovostným plánom ustanoveným v článku 47 tejto smernice.

2.   Živočíchy akvakultúry, ktoré nedosiahli komerčnú veľkosť a nevykazujú klinické príznaky choroby, sa v príslušnom časovom rámci zohľadňujúcom typ produkcie a riziko, ktoré tieto živočíchy predstavujú pre ďalšie šírenie choroby, odstránia a zlikvidujú pod dohľadom príslušného orgánu v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002 a pohotovostným plánom ustanoveným v článku 47 tejto smernice.

Článok 35

Úhorovanie

Ak je to možné, infikované farmy alebo chovné oblasti pre mäkkýše prejdú po ich vyprázdnení, prípadne vyčistení a dezinfekcii vhodným obdobím úhorovania.

V prípade fariem alebo chovných oblastí pre mäkkýše chovajúcich živočíchy akvakultúry, ktoré na danú chorobu nie sú vnímavé, je rozhodnutie o úhorovaní založené na hodnotení rizika.

Článok 36

Ochrana vodných živočíchov

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabránili šíreniu chorôb na ostatné vodné živočíchy.

Článok 37

Zrušenie opatrení

Opatrenia ustanovené v tomto oddiele sa zachovávajú, pokým:

a)

sa nevykonajú eradikačné opatrenia ustanovené v tomto oddiele;

b)

sa v uzavretej oblasti nevykonal pre danú chorobu a typy postihnutých podnikov akvakultúrnej produkcie náležitý odber vzoriek a dohľad s negatívnymi výsledkami.

ODDIEL 4

Minimálne kontrolné opatrenia v prípade potvrdenia neexotických chorôb živočíchov akvakultúry

Článok 38

Všeobecné ustanovenia

1.   V prípade potvrdenia neexotickej choroby uvedenej v časti II prílohy IV v členskom štáte, zóne alebo priestore, ktorý nie je vyhlásený za oblasť bez výskytu tejto choroby, dotknutý členský štát buď:

a)

uplatní opatrenia ustanovené v oddiele 3, aby opäť získal štatút oblasti bez výskytu choroby,

alebo

b)

vypracuje eradikačný program v súlade s článkom 44 ods. 2.

2.   Ak sa odchylne od článku 34 ods. 2 členský štát rozhodne uplatniť opatrenia ustanovené v oddiele 3, môže povoliť, aby sa klinicky zdravé živočíchy chovali do dosiahnutia trhovej veľkosti pred tým, ako sa zabijú na účely ľudskej spotreby, alebo aby sa presunuli do inej infikovanej zóny alebo priestoru. V takýchto prípadoch sa prijmú všetky opatrenia na zníženie ďalšieho šírenia choroby, a pokiaľ je to možné, na predchádzanie tomuto ďalšiemu šíreniu.

3.   Ak si dotknutý členský štát neželá opätovne získať štatút oblasti bez výskytu choroby, uplatňuje sa článok 39.

Článok 39

Opatrenia na zabránenie šíreniu

V prípade potvrdenia neexotickej choroby uvedenej v časti II prílohy IV v členskom štáte, zóne alebo priestore, ktorý nie je vyhlásený za oblasť bez výskytu tejto choroby, dotknutý členský štát prijme opatrenia na zabránenie šíreniu tejto choroby.

Tieto opatrenia pozostávajú aspoň z:

a)

vyhlásenia farmy alebo chovnej oblasti pre mäkkýše za infikovanú;

b)

zriadenia uzavretej oblasti zodpovedajúcej príslušnej chorobe vrátane ochrannej zóny a zóny pozorovania okolo farmy alebo chovnej oblasti pre mäkkýše vyhlásenej za infikovanú;

c)

obmedzenia presunu živočíchov akvakultúry z uzavretej oblasti s tým účinkom, že takéto živočíchy sa môžu iba:

i)

introdukovať do fariem alebo chovných oblastí pre mäkkýše v súlade s článkom 12 ods. 2,

alebo

ii)

pozbierať a zabiť na ľudskú spotrebu v súlade s článkom 33 ods. 1;

d)

odstránenia a likvidácie mŕtvych rýb a kôrovcov pod dohľadom príslušného orgánu v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002 vo vhodnom časovom rámci zohľadňujúcom typ produkcie a riziko, ktoré tieto mŕtve živočíchy predstavujú pre ďalšie šírenie choroby.

ODDIEL 5

Minimálne kontrolné opatrenia v prípade potvrdenia chorôb uvedených v časti ii prílohy iv u voľne žijúcich vodných živočíchov

Článok 40

Kontrola chorôb uvedených v časti II prílohy IV u voľne žijúcich vodných živočíchov

1.   Ak sa voľne žijúce vodné živočíchy infikujú alebo existuje podozrenie, že sa infikovali exotickými chorobami uvedenými v časti II prílohy IV, dotknutý členský štát monitoruje situáciu a prijme opatrenia, aby znížil, a pokiaľ je to možné, zabránil ďalšiemu šíreniu choroby.

2.   Ak sa voľne žijúce vodné živočíchy infikujú alebo existuje podozrenie, že sa infikovali neexotickými chorobami uvedenými v časti II prílohy IV v členskom štáte, zóne alebo priestore vyhlásenom za oblasť bez výskytu tejto choroby, členský štát situáciu tiež monitoruje a prijme opatrenia, aby znížil, a pokiaľ je to možné, zabránil ďalšiemu šíreniu choroby.

3.   Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty v rámci výboru uvedeného v článku 62 ods. 1 o opatreniach, ktoré prijali v súlade s odsekmi 1 a 2.

ODDIEL 6

Kontrolné opatrenia v prípade nových chorôb

Článok 41

Nové choroby

1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na kontrolu situácie v prípade novej choroby a zabránenie jej šírenia, ak príslušná choroba môže potenciálne ohroziť zdravotnú situáciu vodných živočíchov.

2.   V prípade výskytu novej choroby o tom dotknutý členský štát okamžite informuje ostatné členské štáty, Komisiu a členské štáty EZVO, ak majú tieto zistenia epidemiologický význam pre iný členský štát.

3.   Táto skutočnosť sa dá do pozornosti výboru uvedenému v článku 62 ods. 1 do štyroch týždňov od informovania ostatných členských štátov, Komisie a členských štátov EZVO, ako sa to požaduje v odseku 2. Opatrenia prijaté dotknutým členským štátom podľa odseku 1 tohto článku sa môžu rozšíriť, zmeniť a doplniť alebo zrušiť v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

4.   V prípade potreby sa zoznam uvedený v časti II prílohy IV môže zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2 s cieľom zaradiť doň príslušnú novú chorobu alebo nový hostiteľský druh vnímavý na chorobu, ktorý už je uvedený v tejto prílohe.

ODDIEL 7

Alternatívne opatrenia a vnútroštátne ustanovenia

Článok 42

Postup prijatia epidemiologických opatrení ad hoc pre choroby uvedené v časti II prílohy IV

V súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2 sa môže prijať rozhodnutie oprávňujúce vykonávať v obmedzenom období opatrenia ad hoc za podmienok, ktoré zodpovedajú epidemiologickej situácii v prípade, keď:

a)

opatrenia ustanovené v tejto kapitole nevyhovujú epidemiologickej situácii,

alebo

b)

sa javí, že choroba sa šíri napriek opatreniam prijatým v súlade s touto kapitolou.

Článok 43

Ustanovenia na obmedzenie vplyvu chorôb neuvedených v časti II prílohy IV

1.   Ak choroba neuvedená v časti II prílohy IV predstavuje významné riziko pre zdravotnú situáciu živočíchov akvakultúry alebo voľne žijúcich vodných živočíchov v členskom štáte, dotknutý členský štát môže prijať opatrenia na zabránenie zavlečeniu alebo kontrolu tejto choroby.

Členské štáty zabezpečia, aby tieto opatrenia neprekročili hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na zabránenie zavlečeniu alebo kontrolu tejto choroby.

2.   Členské štáty oznámia Komisii všetky opatrenia uvedené v odseku 1, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Tieto opatrenia podliehajú schváleniu v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

3.   Schválenie uvedené v odseku 2 sa udelí iba vtedy, ak je zavedenie obchodných obmedzení v rámci Spoločenstva nevyhnutné na zabránenie zavlečeniu alebo kontrolu tejto choroby, pričom sa vezmú do úvahy ustanovenia v kapitolách II, III, IV a V.

KAPITOLA VI

KONTROLNÉ PROGRAMY A OČKOVANIE

ODDIEL 1

Programy dohľadu a eradikačné programy

Článok 44

Vypracovanie a schválenie programov dohľadu a eradikačných programov

1.   Ak členský štát, o ktorom sa nevie, že by bol infikovanou oblasťou, ale nie je vyhlásený za oblasť bez výskytu (kategória III, ako sa uvádza v časti A prílohy III) jednej alebo viacerých neexotických chorôb uvedených v časti II prílohy IV, vypracuje program dohľadu na dosiahnutie štatútu oblasti bez výskytu jednej alebo viacerých z týchto chorôb, predloží tento program na schválenie v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

Takéto programy sa tiež môžu zmeniť a doplniť alebo ukončiť v súlade s týmto postupom.

Osobitné požiadavky na dohľad, odber vzoriek a diagnostiku sú požiadavkami ustanovenými v článku 49 ods. 3.

Ak sa však má program ustanovený v tomto odseku vzťahovať na jednotlivé priestory alebo zóny, ktoré tvoria menej ako 75 % územia členského štátu, a tieto priestory alebo zóny pozostávajú z povodia, ktorého časť patrí inému členskému štátu alebo tretej krajine, postup uvedený v článku 50 ods. 2 sa uplatňuje na každé schválenie, zmenu a doplnenie alebo ukončenie tohto programu.

2.   Ak členský štát, o ktorom je známe, že je oblasťou infikovanou (kategória V, ako sa uvádza v časti A prílohy III) jednou alebo viacerými neexotickými chorobami uvedenými v časti II prílohy IV, vypracuje eradikačný program pre jednu alebo viacero z týchto chorôb, predloží tento program na schválenie v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

Takéto programy sa tiež môžu zmeniť a doplniť alebo ukončiť v súlade s uvedeným postupom.

3.   Prehľad programov schválených v súlade s odsekom 1 a 2 tohto článku sa v súlade s postupmi ustanovenými v článku 51 sprístupní na úrovni Spoločenstva.

4.   Od dátumu schválenia programov uvedených v tomto článku sa požiadavky a opatrenia ustanovené v článku 14, oddieloch 2, 3, 4 a 5 kapitoly III, oddiele 2 kapitoly V a v článku 38 ods. 1 vo vzťahu k oblastiam vyhláseným za územia bez výskytu chorôb uplatňujú na oblasti, na ktoré sa programy vzťahujú.

Článok 45

Obsah programov

Programy sa neschvália, ak neobsahujú aspoň tieto časti:

a)

opis epidemiologickej situácie choroby pred dátumom začiatku programu;

b)

analýzu odhadovaných nákladov a očakávaného prínosu programu;

c)

pravdepodobnú dĺžku trvania programu a cieľ, ktorý sa má ku dňu ukončenia programu dosiahnuť,

a

d)

opis a vymedzenie geografickej a administratívnej oblasti, v ktorej sa má program uplatňovať.

Článok 46

Obdobie uplatňovania programov

1.   Programy sa uplatňujú, pokým:

a)

sa nesplnia požiadavky stanovené v prílohe V a členský štát, zóna alebo priestor nie sú vyhlásené za oblasti bez výskytu choroby,

alebo

b)

príslušný orgán dotknutého členského štátu alebo Komisia program nezrušia, konkrétne ak už neplní svoj účel.

2.   Ak sa program zruší, ako sa ustanovuje v odseku 1 písm. b), dotknutý členský štát uplatňuje od dátumu zrušenia programu opatrenia na zabránenie šíreniu uvedené v článku 39.

ODDIEL 2

Pohotovostný plán pre nové a exotické choroby

Článok 47

Pohotovostný plán pre nové a exotické choroby

1.   Každý členský štát vypracuje pohotovostný plán, ktorý špecifikuje vnútroštátne opatrenia potrebné na udržanie vysokej úrovne informovanosti a pripravenosti, pokiaľ ide o chorobu, a na zabezpečenie ochrany životného prostredia.

2.   Pohotovostný plán:

a)

poskytuje príslušnému orgánu oprávnenie a prostriedky na prístup do všetkých zariadení, k vybaveniu, k osobným a iným materiálom nevyhnutným na rýchlu a účinnú eradikáciu ohniska infekcie;

b)

zabezpečuje koordináciu a súlad so susediacimi členskými štátmi a podporuje spoluprácu so susednými tretími krajinami

a

c)

v prípade potreby presne určuje požiadavky na očkovaciu látku a podmienky očkovania, ktoré sa v prípade núdzového očkovania považujú za nevyhnutné.

3.   Členské štáty dodržiavajú pri vypracúvaní pohotovostných plánov kritériá a požiadavky stanovené v prílohe VII.

4.   Členské štáty predkladajú pohotovostné plány na schválenie v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

Každých päť rokov každý členský štát aktualizuje svoj pohotovostný plán a v aktualizovanej podobe ho predloží na schválenie v súlade s uvedeným postupom.

5.   Pohotovostný plán sa vykonáva v prípade vypuknutia nových chorôb alebo exotických chorôb uvedených v časti II prílohy IV.

ODDIEL 3

Očkovanie

Článok 48

Očkovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby očkovanie proti exotických chorobám uvedeným v časti II prílohy IV bolo zakázané, kým sa takéto očkovanie neschváli v súlade s článkami 41, 42 alebo 47.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby očkovanie proti neexotickým chorobám uvedeným v časti II prílohy IV bolo zakázané vo všetkých častiach ich územia, ktoré sú v súlade s článkom 49 alebo 50 vyhlásené za oblasti bez výskytu príslušných chorôb alebo na ktoré sa v súlade s článkom 44 ods. 1 vzťahujú schválené programy dohľadu a eradikačné programy.

Členské štáty môžu takéto očkovanie povoliť v častiach svojho územia, ktoré nie sú vyhlásené za oblasti bez výskytu príslušných chorôb, alebo keď je očkovanie súčasťou eradikačného programu schváleného v súlade s článkom 44 ods. 2.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa použité očkovacie látky povolili v súlade so smernicou 2001/82/ES a nariadením (ES) č. 726/2004.

4.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na vedecké štúdie na účely vývoja a skúšania očkovacích látok za kontrolovaných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby sa počas týchto štúdií prijali vhodné opatrenia na ochranu ostatných vodných živočíchov pred nežiaducimi účinkami očkovania vykonaného v rámci štúdií.

KAPITOLA VII

ŠTATÚT OBLASTI BEZ VÝSKYTU CHORÔB

Článok 49

Členské štáty bez výskytu chorôb

1.   Členský štát je vyhlásený za oblasť bez výskytu jednej alebo viacerých neexotických chorôb uvedených v časti II prílohy IV v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2, ak je splnený odsek 2 tohto článku a:

a)

žiadne z druhov vnímavých na danú(-é) chorobu(-y) sa nenachádza na jeho území,

alebo

b)

je známe, že patogén nie je v členskom štáte a v jeho vodných zdrojoch schopný prežiť,

alebo

c)

členský štát spĺňa podmienky ustanovené v časti I prílohy V.

2.   Ak susedné členské štáty alebo povodia, ktoré patria aj susedným členským štátom, nie sú vyhlásené za oblasti bez výskytu chorôb, členský štát zriadi na svojom území vhodné nárazníkové zóny. Vymedzenie nárazníkových zón sa urobí tak, aby zóny ochraňovali členský štát bez výskytu chorôb pred pasívnym zavlečením choroby.

3.   Osobitné požiadavky na dohľad, nárazníkové zóny, odber vzoriek a diagnostické metódy, ktoré členský štát použije na udelenie štatútu oblasti bez výskytu chorôb v súlade s týmto článkom, sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

Článok 50

Zóna alebo priestor bez výskytu chorôb

1.   Členský štát môže vyhlásiť zónu alebo v priestor na svojom území bez výskytu jednej alebo viacerých neexotických chorôb uvedených v časti II prílohy IV, ak:

a)

žiadny z druhov vnímavých na danú(-é) chorobu(-y) sa nenachádza v zóne ani priestore a prípadne v ich vodných zdrojoch,

alebo

b)

je známe, že patogén nie je v zóne ani priestore a prípadne v ich vodných zdrojoch schopný prežiť,

alebo

c)

zóna alebo priestor spĺňa podmienky ustanovené v časti II prílohy V.

2.   Členský štát predloží vyhlásenie uvedené v odseku 1 Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat v súlade s týmto postupom:

a)

vyhlásenie sa opiera o dôkazy v podobe, ktorá sa určí v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2, a elektronicky ho sprístupní Komisii a členským štátom v súlade s požiadavkami článku 59;

b)

Komisia pridá oznámenie o vyhlásení do programu ďalšieho zasadnutia výboru uvedeného v článku 62 ods. 1 ako informačný bod. Vyhlásenie nadobudne účinnosť 60 dní od dátumu zasadnutia;

c)

počas tohto obdobia Komisia alebo členské štáty môžu žiadať od členského štátu, ktorý vyhlásenie vydáva, objasnenie alebo dodatočné informácie o podporných dôkazoch;

d)

ak má počas lehoty uvedenej v písmene b) aspoň jeden členský štát alebo Komisia písomné pripomienky a uvedie významné objektívne obavy v súvislosti s podpornými dôkazmi, Komisia a dotknuté členské štáty spolu preskúmajú predložené dôkazy, aby sa obavy vyriešili. V takomto prípade možno lehotu uvedenú v písmene b) predĺžiť o 30 dní. Tieto pripomienky sa predložia členskému štátu, ktorý vydal vyhlásenie, a Komisii;

e)

ak arbitráž uvedená v odseku 2 písm. d) nie je úspešná, Komisia sa môže rozhodnúť vykonať inšpekciu na mieste v súlade s článkom 58, aby overila súlad predloženého vyhlásenia s kritériami stanovenými v odseku 1, ak členský štát, ktorý vydal vyhlásenie, svoje vyhlásenie nestiahne;

f)

ak je to vzhľadom na dosiahnuté výsledky potrebné, prijme sa rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2 o pozastavení svojvoľného vyhlásenia štatútu bez výskytu choroby v dotknutej zóne alebo priestore.

3.   Ak zóny alebo priestory uvedené v odseku 1 tvoria viac ako 75 % územia členského štátu alebo ak zóna alebo priestor pozostáva z povodia, ktoré patrí aj inému členskému štátu alebo tretej krajine, postup uvedený v odseku 2 sa nahrádza postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

4.   Osobitné požiadavky na dohľad, odber vzoriek a diagnostické metódy, ktoré členské štáty použijú pri získaní štatútu oblasti bez výskytu chorôb v súlade s týmto článkom, sa ustanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

Článok 51

Zoznamy členských štátov, zón a priestorov bez výskytu chorôb

1.   Každý členský štát ustanoví a udržiava aktualizovaný zoznam zón a priestorov vyhlásených za oblasti bez výskytu chorôb v súlade s článkom 50 ods. 2. Tieto zoznamy sa sprístupnia verejnosti.

2.   Komisia zostavuje a aktualizuje zoznam členských štátov, zón alebo priestorov vyhlásených za oblasti bez výskytu chorôb v súlade s článkom 49 alebo 50 ods. 3 a zoznam sprístupní verejnosti.

Článok 52

Udržanie štatútu oblasti bez výskytu chorôb

Členský štát, ktorý je vyhlásený za oblasť bez výskytu jednej alebo viacerých neexotických chorôb uvedených v časti II prílohy IV v súlade s článkom 49 môže prerušiť cielený dohľad a udržať si svoj štatút oblasti bez výskytu chorôb za predpokladu, že existujú podmienky, ktoré by podporili klinické prejavy príslušnej choroby, a vykonávajú sa príslušné ustanovenia tejto smernice.

Ak sa však zóny alebo priestory bez výskytu chorôb nachádzajú v členských štátoch, ktoré nie sú vyhlásené za oblasti bez výskytu chorôb, a vo všetkých prípadoch, keď podmienky nepodporujú klinický prejav príslušnej choroby, cielený dohľad pokračuje v súlade s metódami ustanovenými v článku 49 ods. 3 alebo článku 50 ods. 4, ale na úrovni, ktorá zodpovedá stupňu rizika.

Článok 53

Pozastavenie a obnovenie štatútu oblasti bez výskytu chorôb

1.   Ak má členský štát dôvod sa domnievať, že sa porušila ktorákoľvek z podmienok na udržanie jeho štatútu ako členského štátu, zóny alebo priestoru bez výskytu choroby, tento členský štát okamžite pozastaví, pokiaľ ide o vnímavé druhy a prenášačov, obchodovanie s ostatnými členskými štátmi, zónami alebo priestormi s vyšším zdravotným štatútom, pokiaľ ide o príslušnú chorobu, tak ako je ustanovené v časti A prílohy III, a uplatní ustanovenia oddielov 2 a 4 kapitoly V.

2.   Ak epizootické vyšetrenie ustanovené v článku 29 ods. 1 potvrdí, že nedošlo k predpokladanému porušeniu, štatút členského štátu, zóny alebo priestoru bez výskytu chorôb sa obnoví.

3.   Ak epizootické vyšetrenie potvrdí vysokú pravdepodobnosť výskytu infekcie, štatút členského štátu, zóny alebo priestoru bez výskytu chorôb sa zruší v súlade s postupom, podľa ktorého bol tento štatút vyhlásený. Pred obnovením štatútu oblasti bez výskytu chorôb sa musia splniť požiadavky stanovené v prílohe V.

KAPITOLA VIII

PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY A LABORATÓRIÁ

Článok 54

Všeobecné povinnosti

1.   Každý členský štát určí na účely tejto smernice svoje príslušné orgány a informuje o nich Komisiu.

Príslušné orgány vykonávajú svoje činnosti a povinnosti v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.

2.   Každý členský štát zabezpečí vznik efektívnej a nepretržitej spolupráce založenej na voľnej výmene informácií dôležitých na vykonávanie tejto smernice medzi príslušnými orgánmi, ktoré určí na účely tejto smernice, a medzi ostatnými orgánmi zapojenými do regulácie akvakultúry, vodných živočíchov a potravín a krmív akvakultúrneho pôvodu.

V nevyhnutnej miere dochádza k výmene informácií aj medzi príslušnými orgánmi rozličných členských štátov.

3.   Každý členský štát zabezpečí, aby mal príslušný orgán prístup k adekvátnym laboratórnym službám a najmodernejším poznatkom v oblasti analýzy rizika a epidemiológie a aby medzi príslušnými orgánmi a laboratóriami dochádzalo k voľnej výmene akýchkoľvek informácií dôležitých na vykonávanie tejto smernice.

Článok 55

Referenčné laboratóriá Spoločenstva

1.   Referenčné laboratóriá Spoločenstva pre choroby vodných živočíchov, ktoré sú pre túto smernicu relevantné, sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2 na obdobie, ktoré sa určí v súlade s týmto postupom.

2.   Referenčné laboratóriá Spoločenstva pre choroby vodných živočíchov plnia úlohy a povinnosti ustanovené v časti I prílohy VI.

3.   Komisia prehodnotí určenie referenčných laboratórií Spoločenstva najneskôr na konci obdobia uvedeného v odseku 1 vzhľadom na ich plnenie úloh a povinností uvedených v odseku 2.

Článok 56

Národné referenčné laboratóriá

1.   Členské štáty zariadia určenie národného referenčného laboratória pre každé referenčné laboratórium Spoločenstva uvedené v článku 55.

Členské štáty môžu určiť laboratórium nachádzajúce sa v inom členskom štáte alebo v členskom štáte EZVO a jedno laboratórium môže byť národným referenčným laboratóriom pre viac ako jeden členský štát.

2.   Členské štáty oznámia Komisii, príslušnému referenčnému laboratóriu Spoločenstva a ostatným členským štátom názov a adresu každého určeného národného referenčného laboratória vrátane všetkých aktuálnych informácií, ktoré sa ho týkajú.

3.   Národné referenčné laboratórium nadviaže kontakty s príslušným referenčným laboratóriom Spoločenstva ustanoveným v článku 55.

4.   Na zabezpečenie efektívnych diagnostických služieb v rámci celého územia členského štátu v súlade s požiadavkami tejto smernice národné referenčné laboratórium spolupracuje s akýmkoľvek laboratóriom nachádzajúcim sa na území toho istého členského štátu, určeným v súlade s článkom 57.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby každé národné referenčné laboratórium na ich území bolo adekvátne vybavené a zamestnávalo dostatočný počet kvalifikovaných zamestnancov potrebných na vykonávanie laboratórnych vyšetrení požadovaných v súlade s touto smernicou a na dodržiavanie úloh a povinností stanovených v časti II prílohy VI.

Článok 57

Diagnostické služby a metódy

Členské štáty zabezpečia, aby:

a)

sa laboratórne vyšetrenia na účely tejto smernice vykonávali v laboratóriách určených na tento účel príslušným orgánom;

b)

sa laboratórne vyšetrenia v prípade podozrenia a na potvrdenie výskytu chorôb uvedených v časti II prílohy IV vykonávali diagnostickými metódami, ktoré sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2,

a

c)

laboratóriá určené na diagnostické služby v súlade týmto článkom plnili úlohy a povinnosti stanovené v časti III prílohy VI.

KAPITOLA IX

INŠPEKCIE, ELEKTRONICKÉ RIADENIE A SANKCIE

Článok 58

Inšpekcie a audity Spoločenstva

1.   Odborníci z Komisie môžu vykonávať inšpekcie na mieste vrátane auditov v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov, ak sú nevyhnutné na jednotné uplatňovanie tejto smernice.

Členské štáty, na ktorých území sa takéto inšpekcie a audity konajú, poskytnú odborníkom všetku pomoc potrebnú na vykonávanie ich povinností.

Komisia oznámi výsledky všetkých takýchto inšpekcií a auditov príslušnému orgánu.

2.   Odborníci z Komisie môžu tiež vykonávať inšpekcie na mieste vrátane auditov v tretích krajinách v spolupráci s príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín, aby overili ich súlad alebo rovnocennosť s predpismi Spoločenstva o zdraví vodných živočíchov.

3.   Ak sa pri inšpekcii Komisie zistí vážne riziko pre zdravie zvierat, dotknutý členský štát okamžite prijme všetky opatrenia potrebné na ochranu zdravia zvierat.

Ak sa takéto opatrenia neprijmú alebo ak sa považujú za nedostatočné, opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie zdravia zvierat sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 3 a dotknutý členský štát je o tom informovaný.

Článok 59

Elektronické riadenie

1.   Najneskôr do 1. augusta 2008 členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli všetky postupy a formality týkajúce sa sprístupnenia informácií ustanovených v článku 6, článku 50 ods. 2, článku 51 ods. 1 a článku 56 ods. 2 elektronickými prostriedkami.

2.   V súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2 Komisia prijme podrobné pravidlá na vykonávanie odseku 1 s cieľom uľahčiť interoperabilitu informačných systémov a používanie postupov pomocou elektronických prostriedkov medzi členskými štátmi.

Článok 60

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do dátumu uvedeného v článku 65 ods. 1 a bezodkladne oznámia všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré majú na ne vplyv.

KAPITOLA X

ZMENY A DOPLNENIA, PODROBNÉ PRAVIDLÁ A VÝBOR

Článok 61

Zmeny a doplnenia a podrobné pravidlá

1.   Článok 50 ods. 2 sa môže zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

2.   Prílohy k tejto smernici sa môžu zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

3.   Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

Článok 62

Výbor

1.   Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (ďalej len „výbor“).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je 15 dní.

4.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

KAPITOLA XI

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 63

Zrušenie

1.   Smernice 91/67/EHS, 93/53/EHS a 95/70/ES sa od 1. augusta 2008 zrušujú.

2.   Odkazy na zrušené smernice sa chápu ako odkazy na túto smernicu a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody stanovenou v prílohe VIII.

3.   Rozhodnutie Komisie 2004/453/ES sa však uplatňuje na účely tejto smernice naďalej, až kým sa v súlade s článkom 43 tejto smernice neprijmú potrebné ustanovenia, ktoré sa majú prijať najneskôr do 3 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Článok 64

Prechodné ustanovenia

Prechodné ustanovenia sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2 na obdobie štyroch rokov od 14. decembra 2006.

Článok 65

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 1. mája 2008 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 14. decembra 2008. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Uplatňujú tieto ustanovenia od 1. augusta 2008.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 66

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 67

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Luxemburgu 24. októbra 2006

Za Radu

predseda

J. KORKEAOJA


(1)  Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 13.

(2)  Ú. v. ES L 46, 19.2.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 806/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 1).

(3)  Ú. v. ES L 175, 19.7.1993, s. 23. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(4)  Ú. v. ES L 332, 30.12.1995, s. 33.

(5)  Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(6)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2076/2005 (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 83).

(7)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 776/2006 (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2006, s. 3).

(8)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/33/ES (Ú. v. ES L 315, 19.11.2002, s. 14).

(10)  Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 56. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(11)  Ú. v. EÚ L 156, 30.4.2004, s. 5. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 2006/272/ES (Ú. v. EÚ L 99, 7.4.2006, s. 31).

(12)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/28/ES (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 58).

(13)  Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

(15)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(16)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(17)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.

(18)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(19)  Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 208/2006 (Ú. v. EÚ L 36, 8.2.2006, s. 25).


PRÍLOHA I

VYMEDZENIE POJMOV

Okrem vymedzenia pojmov v článku 3 sa uplatňuje aj toto vymedzenie technických pojmov:

a)

„priestor“ je jedna alebo viac fariem v rámci spoločného systému biologickej bezpečnosti, ktoré obsahujú populáciu vodných živočíchov s jednoznačným zdravotným stavom, pokiaľ ide o osobitnú chorobu;

b)

„spoločný systém biologickej bezpečnosti“ znamená, že sa uplatňuje rovnaký dohľad nad zdravím vodných živočíchov, rovnaká prevencia chorôb a rovnaké opatrenia na kontrolu chorôb;

c)

„uzavretá oblasť“ je oblasť okolo infikovanej farmy alebo chovnej oblasti pre mäkkýše, kde sa uplatňujú kontrolné opatrenia s cieľom zabrániť šíreniu choroby;

d)

„choroba“ je klinicky sa prejavujúca alebo asymptomatická infekcia s jedným alebo viacerými pôvodcami v tele vodných živočíchov;

e)

„zóny alebo priestory bez výskytu chorôb“ sú zóny alebo priestory vyhlásené za oblasti bez výskytu chorôb v súlade s článkami 49 alebo 50;

f)

„nová choroba“ je nedávno zistená závažná choroba, ktorej príčina môže alebo nemusí byť určená a ktorá má potenciál šíriť sa medzi populáciami a v nich napríklad pri obchodovaní s vodnými živočíchmi a/alebo výrobkami z nich. Môže ísť tiež o chorobu uvedenú v zozname, zistenú u nových hostiteľských druhov, ktoré ešte nie sú uvedené v časti II prílohy IV ako vnímavé druhy;

g)

„epidemiologická jednotka“ je skupina vodných živočíchov, u ktorých je približne rovnaké riziko vystavenia sa pôvodcom chorôb v rámci definovanej lokality. Toto riziko môže vznikať napríklad preto, lebo živočíchy žijú v rovnakom vodnom prostredí, alebo preto, že kvôli riadiacim postupom by sa pôvodca chorôb mohol ľahko preniesť z jednej skupiny živočíchov na druhú;

h)

„úhorovanie“ je na účel riadenia chorôb činnosť, pri ktorej sa farma zbaví živočíchov akvakultúry náchylných na danú chorobu alebo živočíchov, o ktorých sa vie, že sú schopné prenášať pôvodcov choroby, a keď je to uskutočniteľné, aj prenášajúcej vody;

i)

„ďalšie spracovanie“ je spracovanie živočíchov akvakultúry predtým, ako sa použijú na ľudskú spotrebu, a to akýmikoľvek opatreniami a technikami porušujúcimi anatomickú celistvosť, ako napríklad odkrvenie, pitvanie, odstránenie hláv, porciovanie a vykostenie, čo produkuje odpad alebo vedľajšie produkty a môže spôsobiť riziko šírenia chorôb;

j)

„zvýšená mortalita“ je nevysvetliteľná mortalita výrazne nad hranicou bežnej úrovne mortality na príslušných farmách alebo v chovných oblastiach pre mäkkýše za prevládajúcich podmienok. O tom, čo sa považuje za zvýšenú mortalitu, sa rozhodne v spolupráci medzi chovateľom a príslušným orgánom;

k)

„infekcia“ je prítomnosť pôvodcu choroby, ktorý sa množí, inak vyvíja alebo je v latentnom stave v alebo na hostiteľovi;

l)

„infikovaná zóna alebo priestor“ sú zóny alebo priestory, v ktorých sa infekcia objavila;

m)

„karanténa“ je udržiavanie skupiny vodných živočíchov v izolácii bez priameho či nepriamo kontaktu s inými vodnými živočíchmi z dôvodu vykonania pozorovaní v rámci určitého časového obdobia a prípadne aj kvôli vykonaniu skúšok a liečeniu, vrátane riadnej úpravy odpadových vôd;

n)

„vnímavé druhy“ sú akékoľvek druhy, u ktorých sa preukázala infekcia pôvodcom choroby prirodzeným spôsobom alebo experimentálnou infekciou, ktorá imituje prirodzené cesty;

o)

„prenášač“ je druh, ktorý nie je vnímavý na chorobu, ale je schopný šíriť infekciu prenášaním patogénov z jedného hostiteľa na druhého;

p)

„zóna“ je presná geografická oblasť s homogénnym hydrologickým systémom obsahujúcim časť povodia od prameňa (prameňov) po prirodzenú alebo umelú bariéru, ktorá zabraňuje migrácii vodných živočíchov z nižších úsekov povodia proti prúdu, celkové povodie od jeho prameňa (prameňov) po jeho ústie alebo viacero povodí vrátane ich ústia pre epidemiologické prepojenie povodí cez ústie.


PRÍLOHA II

Informácie požadované v úradnom registri podnikov akvakultúrnej produkcie a povolených spracovateľských prevádzkarní

ČASŤ I

Povolené podniky akvakultúrnej produkcie

1.

Ako ustanovuje článok 6, príslušný orgán uchováva v registri aspoň tieto informácie o každom podniku akvakultúrnej produkcie:

a)

názov a adresu podniku akvakultúrnej produkcie a kontaktné údaje (telefónne číslo, fax, e-mail);

b)

registračné číslo a podrobnosti udeleného povolenia (t. j. dátumy pri konkrétnych povoleniach, identifikačné kódy alebo čísla, špecifické podmienky produkcie, akékoľvek iné údaje súvisiace s povoleniami);

c)

geografické umiestnenie farmy vymedzené vhodným systémom súradníc všetkých fariem (ak je to možné, súradnicami GIS);

d)

účel, typ (t. j. typ kultúrneho systému alebo zariadení, ako napríklad suchozemské zariadenia, morské klietky, rybníky) a maximálny objem produkcie tam, kde sa reguluje;

e)

v prípade suchozemských fariem, distribučných centier a purifikačných stredísk: podrobnosti o vodnom zdroji farmy a výtoku;

f)

druhy živočíchov akvakultúry chované na farme (pri viacdruhových farmách alebo farmách s okrasnými živočíchmi sa aspoň zaregistruje, či sa vie o vnímavosti niektorých z týchto druhov na choroby uvedené v časti II prílohy IV, alebo to, či takéto choroby prenášajú);

g)

aktuálne informácie o zdravotnom štatúte [t. j. či je farma oblasťou bez výskytu chorôb (nachádza sa v členskom štáte, zóne alebo priestore), či je súčasťou programu na získanie tohto štatútu alebo či je farma vyhlásená za infikovanú chorobou uvedenou v prílohe IV].

2.

Keď sa v súlade s druhým pododsekom článku 4 ods. 1 udelí chovnej oblasti pre mäkkýše povolenie, pre všetky podniky akvakultúrnej produkcie, ktoré vykonávajú svoju činnosť v rámci chovnej oblasti pre mäkkýše, sa zaznamenajú údaje vyžadované v rámci bodu 1 písm. a) tejto časti. Údaje požadované v bode 1 písm. b) až g) tejto časti sa zaznamenávajú na úrovni chovnej oblasti pre mäkkýše.

ČASŤ II

Povolené spracovateľské prevádzkarne

Ako ustanovuje článok 6, príslušný orgán uchováva v registri aspoň tieto informácie o každej povolenej spracovateľskej prevádzkarni:

a)

názov a adresu povolenej spracovateľskej prevádzkarne a kontaktné údaje (telefónne číslo, fax, e-mail);

b)

registračné číslo a podrobnosti udeleného povolenia (t. j. dátumy pri konkrétnych povoleniach, identifikačné kódy alebo čísla, špecifické podmienky produkcie, akékoľvek iné údaje súvisiace s povoleniami);

c)

geografické umiestnenie spracovateľskej prevádzkarne určené vhodným systémom súradníc (ak je to možné súradnicami GIS);

d)

podrobnosti o systémoch úpravy odpadových vôd povolenej spracovateľskej prevádzkarne;

e)

druhy živočíchov akvakultúry, s ktorými povolená spracovateľská prevádzkareň nakladá.


PRÍLOHA III

ČASŤ A

Zdravotný štatút zón alebo priestorov akvakultúry, ktorý sa má vziať do úvahy pre uplatňovanie článku 12

Živočíchy akvakultúry na chov a obnovu zásob

Kategória

Zdravotný štatút

Môže introdukovať živočíchy z

Zdravotná certifikácia

Môže distribuovať živočíchy do

Úvod

Distribúcia

I

bez výskytu choroby

(čl. 49 alebo čl. 50)

iba kategória I

ÁNO

NIE, ak sa distribuuje do kategórie III alebo V

všetky kategórie

ÁNO, ak sa distribuuje do kategórií I, II alebo IV

II

program dohľadu

(čl. 44 ods. 1)

iba kategória I

ÁNO

NIE

kategória III a V

III

Neurčený

(nie je známa infekcia, ale nepodlieha programu na dosiahnutie štatútu oblasti bez výskytu choroby)

kategórie I, II alebo III

NIE

NIE

kategória III a V

IV

eradikačný program

(čl. 44 ods. 2)

iba kategória I

ÁNO

ÁNO

iba kategória V

V

infikovaná oblasť

(čl. 39)

všetky kategórie

NIE

ÁNO

iba kategória V

ČASŤ B

Odporúčaný dohľad a inšpekcie na farmách a v chovných oblastiach pre mäkkýše

Prítomné druhy

Zdravotný štatút, ako je uvedený v časti A

Úroveň rizika

Dohľad

Odporúčaná frekvencia inšpekcií vykonávaných príslušným orgánom (článok 7)

Odporúčaná frekvencia inšpekcií vykonávaných odbornou zdravotnou službou pre vodné živočíchy (článok 10)

Osobitné požiadavky na inšpekcie, odber vzoriek a dohľad potrebné na zachovanie zdravotného štatútu

Poznámky

Žiadne druhy vnímavé na choroby zo zoznamu v prílohe IV

kategória I

vyhlásená za oblasť bez výskytu chorôb v súlade s článkom 49 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo článkom 50 ods. 1 písm. a) alebo b)

nízka

pasívny

1 každé 4 roky

1 každé 4 roky

osobitné požiadavky na zachovanie štatútu oblasti bez výskytu choroby v súlade s článkom 52

Odporúčaná frekvencia inšpekcií sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté osobitné požiadavky uvedené pre každý zdravotný štatút.

Takéto inšpekcie a odber vzoriek by sa však mali kombinovať s inšpekciami, ktoré sa požadujú podľa článku 7 a 10, ak je to možné.

Hlavným cieľom inšpekcií vykonávaných príslušnými orgánmi je kontrola dodržiavania tejto smernice v súlade s článkom 7.

Cieľom inšpekcií vykonávaných odbornými zdravotnými službami pre vodné živočíchy je kontrolovať zdravotný stav živočíchov, poskytovať prevádzkovateľovi podniku akvakultúrnej produkcie poradenstvo v otázkach zdravia vodných živočíchov a v prípade potreby vykonať potrebné veterinárne opatrenia.

Druhy vnímavé na jednu alebo viac chorôb uvedených v prílohe IV

kategória I

vyhlásená za oblasť bez výskytu chorôb v súlade s článkom 49 ods. 1 písm. c) alebo článkom 50 ods. 1 písm. c)

vysoká

aktívny, cielený alebo pasívny

1 každý rok

1 každý rok

stredná

1 každé 2 roky

1 každé 2 roky

nízka

1 každé 4 roky

1 každé 2 roky

kategória II

nevyhlásená za oblasť bez výskytu chorôb, ale podlieha programu dohľadu schválenému v súlade s článkom 44 ods. 1

vysoká

cielený

1 každý rok

1 každý rok

osobitné požiadavky v súlade s článkom 44 ods. 1

stredná

1 každé 2 roky

1 každé 2 roky

nízka

1 každé 4 roky

1 každé 2 roky

kategória III

nie je známa infekcia, ale nepodlieha programu dohľadu na dosiahnutie štatútu oblasti bez výskytu chorôb

vysoká

aktívny

1 každý rok

3 každý rok

 

stredná

1 každý rok

2 každý rok

nízka

1 každé 2 roky

1 každý rok

kategória IV

je známa infekcia, ale podlieha eradikačnému programu schválenému v súlade s článkom 44 ods. 2

vysoká

cielený

1 každý rok

1 každý rok

osobitné požiadavky v súlade s článkom 44 ods. 2

stredná

1 každé 2 roky

1 každé 2 roky

nízka

1 každé 4 roky

1 každé 2 roky

kategória V

je známa infekcia, podlieha minimálnym kontrolným opatreniam ustanoveným v kapitole V

vysoká

pasívny

1 každé 4 roky

1 každý rok

osobitné požiadavky v súlade s kapitolou V

stredná

1 každé 4 roky

1 každé 2 roky

nízka

1 každé 4 roky

1 každé 4 roky

Úrovne rizika

Vysokoriziková farma alebo chovná oblasť pre mäkkýše je farma alebo chovná oblasť pre mäkkýše, ktorá:

a)

predstavuje vysoké riziko z hľadiska šírenia chorôb na ostatné farmy alebo voľne žijúce zásoby alebo nakazenia sa chorobami od nich;

b)

sa prevádzkuje za podmienok, ktoré by mohli zvýšiť riziko vypuknutia chorôb (veľká biomasa, nízka kvalita vody) vzhľadom na prítomné druhy;

c)

predáva živé vodné živočíchy na ďalší chov alebo obnovu zásob.

Stredne riziková farma alebo chovná oblasť pre mäkkýše je farma alebo chovná oblasť pre mäkkýše, ktorá:

a)

predstavuje stredné riziko z hľadiska šírenia chorôb na ostatné farmy alebo voľne žijúce zásoby alebo nakazenia sa chorobami od nich;

b)

sa prevádzkuje za podmienok, ktoré nemusia nevyhnutne zvyšovať riziko vypuknutia chorôb (stredná biomasa a kvalita vody) vzhľadom na prítomné druhy;

c)

predáva živé vodné živočíchy najmä na ľudskú spotrebu.

Nízko riziková farma alebo chovná oblasť pre mäkkýše je farma alebo chovná oblasť pre mäkkýše, ktorá:

a)

predstavuje nízke riziko z hľadiska šírenia chorôb na ostatné farmy alebo voľne žijúce zásoby alebo nakazenia sa chorobami od nich;

b)

sa prevádzkuje za podmienok, ktoré by nezvýšili riziko vypuknutia chorôb (malá biomasa, dobrá kvalita vody) vzhľadom na prítomné druhy;

c)

predáva živé vodné živočíchy iba na ľudskú spotrebu.

Druhy zdravotného dohľadu

Pasívny dohľad zahŕňa povinné okamžité oznámenie výskytu alebo podozrenia na špecifické choroby alebo akejkoľvek zvýšenej mortality. V takýchto prípadoch sa vyžaduje vyšetrovanie v súlade s oddielom 2 kapitoly V.

Aktívny dohľad zahŕňa:

a)

rutinnú inšpekciu príslušným orgánom alebo inou odbornou zdravotnou službou v mene príslušných orgánov;

b)

vyšetrenie populácie živočíchov akvakultúry na farme alebo v chovnej oblasti pre mäkkýše na klinické príznaky choroby;

c)

odber diagnostických vzoriek v prípade podozrenia na chorobu zo zoznamu alebo pozorovanej zvýšenej mortality počas inšpekcie;

d)

povinné okamžité oznámenie výskytu alebo podozrenia na špecifické choroby, alebo akejkoľvek zvýšenej mortality.

Cielený dohľad zahŕňa:

a)

rutinnú inšpekciu príslušným orgánom alebo inou odbornou zdravotnou službou v mene príslušných orgánov;

b)

predpísané vzorky živočíchov akvakultúry, ktoré sa majú odobrať a testovať na špecifické patogény stanovenými metódami;

c)

povinné okamžité oznámenie výskytu alebo podozrenia na špecifické choroby, alebo akejkoľvek zvýšenej mortality.


PRÍLOHA IV

Uvedenie chorôb v zozname

ČASŤ I

Kritériá zaradenia chorôb do zoznamu

A.

Exotické choroby musia spĺňať tieto kritériá stanovené v bode 1 a buď v bode 2, alebo 3.

1.

Choroba je pre Spoločenstvo exotická, t. j. v akvakultúre Spoločenstva sa nevyskytuje a nie je známe, že by sa patogén vyskytoval vo vodách Spoločenstva.

2.

Môže mať pri zavlečení do Spoločenstva významný vplyv na hospodárstvo, spôsobujúci buď výrobné straty v akvakultúre Spoločenstva, alebo obmedzenia obchodného potenciálu v oblasti živočíchov a produktov akvakultúry.

3.

Môže mať pri zavlečení do Spoločenstva škodlivý environmentálny vplyv na voľne žijúce populácie druhov vodných živočíchov, ktoré sú hodné ochrany právom Spoločenstva alebo medzinárodnými ustanoveniami.

B.

Neexotické choroby musia spĺňať tieto kritériá stanovené v bodoch 1, 4, 5, 6, 7 a 2 alebo 3.

1.

V niekoľkých členských štátoch alebo v regiónoch niektorých členských štátov sa špecifická choroba nevyskytuje.

2.

Pri zavlečení do členského štátu, v ktorom sa nevyskytuje, môže mať značný vplyv na hospodárstvo buď spôsobením výrobných strát a ročných nákladov spojených s chorobou a jej kontrolou, presahujúcich 5 % hodnoty produkcie vnímavých druhov živočíchov akvakultúry v regióne, alebo obmedzením možností v rámci medzinárodného obchodu so živočíchmi akvakultúry a ich produktmi.

3.

Choroba pri svojom výskyte preukázala, že pri zavlečení do členského štátu, v ktorom sa nevyskytuje, má škodlivý environmentálny vplyv na voľne žijúce populácie rôznych druhov vodných živočíchov, ktoré sú hodné ochrany podľa práva Spoločenstva alebo medzinárodných ustanovení.

4.

Choroba sa ťažko kontroluje a ťažko sa zabraňuje jej šíreniu na úrovni fariem alebo chovných oblastí pre mäkkýše bez prísnych kontrolných opatrení a obmedzení obchodnej činnosti.

5.

Choroba sa môže kontrolovať na úrovni členského štátu, pričom skúsenosť preukázala, že sa môžu založiť a udržať zóny alebo priestory bez výskytu chorôb a že toto udržanie je nákladovo výhodné.

6.

Počas uvádzania živočíchov akvakultúry na trh je riziko, že sa choroba dostane do oblastí, ktoré predtým neboli infikované.

7.

Sú dostupné jednoduché a spoľahlivé skúšky pre infikované vodné živočíchy. Skúšky musia byť špecifické a citlivé a skúšobné metódy sa musia harmonizovať na úrovni Spoločenstva.

ČASŤ II

Zoznam chorôb

EXOTICKÉ CHOROBY

 

CHOROBA

VNÍMAVÉ DRUHY

RYBY

epizootická hematopoetická nekróza

pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) a ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis)

epizootický ulcerózny syndróm

Rody: Catla, Channa, Labeo, Mastacembelus, Mugil, PuntiusTrichogaster

MÄKKÝŠE

bonamióza (Bonamia exitiosa)

Ostrea angasi a ustrica čílska (Ostrea chilensis)

perkinsóza (Perkinsus marinus)

Crassostrea gigasCrassostrea virginica

mikrocytóza (Microcytos mackini)

Crassostrea gigas, Crassostrea virginica, Ostrea conchaphila a ustrica jedlá (Ostrea edulis)

KÔROVCE

syndróm Taura

golfská biela kreveta (Penaeus setiferus), tichomorská modrá kreveta (Penaeus stylirostris) a tichomorská biela kreveta (Penaeus vannamei)

„choroba žltých hláv“

golfská hnedá kreveta (Penaeus aztecus), golfská ružová kreveta (Penaeus duorarum), kreveta Kuruma (Penaeus japonicus), kreveta čierna obrovská (Penaeus monodon), golfská biela kreveta (Penaeus setiferus), tichomorská modrá kreveta (Penaeus stylirostris) a tichomorská biela kreveta (Penaeus vannamei)


NEEXOTICKÉ CHOROBY

 

CHOROBA

VNÍMAVÉ DRUHY

RYBY

jarná virémia kaprov (SVC)

tolstolobik pestrý (Aristichthys nobilis), karas striebristý (Carassius auratus), karas zlatistý (Carassius carassius), amur biely (Ctenopharyngodon idellus), kapor obyčajný a kapor ozdobný koi (Cyprinus carpio), tolstolobik biely (Hypophthalmichthys molitrix), sumec veľký (Silurus glanis) a lieň sliznatý (Tinca tinca)

vírusová hemoragická septikémia (VHS)

sleď (Clupea spp.), síh (Coregonus sp.), šťuka severná (Esox lucius), treska jednoškvrnná (Gadus aeglefinus), treska aljašská (Gadus macrocephalus), treska škvrnitá (Gadus morhua), losos (Oncorhynchus spp.), pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), Onos mustelus, pstruh jazerný a potočný (Salmo trutta), kambala veľká (Scophthalmus maximus), šprota a lipeň tymiánový (Thymallus thymallus).

infekčná hematopoetická nekróza (IHN)

„keta“ losos (Oncorhynchus keta), strieborný losos (O. kisutch), japonský losos (O. masou), pstruh dúhový (O. mykiss), losos nerka (O. nerka), O. rhodurus, kráľovský losos (O. tshawytscha) a losos atlantický (Salmo salar).

herpesviróza kaprov koi (KHV)

kapor obyčajný a kapor ozdobný koi (Cyprinus carpio)

infekčná anémia lososov (ISA)

pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), losos atlantický (Salmo salar), pstruh jazerný a potočný (Salmo trutta)

MÄKKÝŠE

marteilióza (Marteilia refringens)

Ostrea angasi, ústrica čílska (O. chilensis), ustrica jedlá (O. edulis), (O. puelchana), slávka jedlá (Mytilus edulis) a M. galloprovencialis

bonamióza (Bonamia ostreae)

O. angasi, ústrica čílska (O. chilensis), O. conchaphila, O. denselammellosa, ustrica jedlá (Ostrea edulis), (O. puelchana)

KÔROVCE

ichtyoftirióza (choroba bielych škvŕn)

všetky desaťnožce (rad desaťnožce)


PRÍLOHA V

Požiadavky na vyhlásenie členského štátu, zóny alebo priestoru za oblasť bez výskytu chorôb

ČASŤ I

Členský štát bez výskytu chorôb

1.

Na základe histórie

1.1.

Členský štát, v ktorom sa vyskytujú vnímavé druhy, ale kde sa nezaznamenal žiadny výskyt choroby najmenej 10 rokov pred dňom podania žiadosti o štatút oblasti bez výskytu chorôb napriek podmienkam, ktoré podporujú jej klinický prejav, sa môže považovať za oblasť bez výskytu chorôb, ak:

a)

najmenej 10 rokov pred dňom podania žiadosti o štatút oblasti bez výskytu chorôb sa nepretržite uplatňovali základné opatrenia biologickej bezpečnosti;

b)

nie je známe, že by sa infekcia vyskytovala vo voľne žijúcich populáciách;

c)

plnenie obchodných a dovozných podmienok, ktoré zabraňujú zavlečeniu choroby do členského štátu, je účinné.

Členský štát, ktorý chce čerpať výhody zo štatútu oblasti bez výskytu chorôb, predloží žiadosť v súlade s článkom 49 do 1. novembra 2008. Po tomto dátume sa štatút oblasti bez výskytu chorôb môže udeliť len v súlade s časťou I.2.

1.2.

Základné opatrenia biologickej bezpečnosti uvedené v bode 1.1. písm. a) pozostávajú aspoň z týchto krokov:

a)

výskyt choroby sa povinne oznámi príslušnému orgánu vrátane oznámenia o podozrení;

b)

v celom členskom štáte je zavedený systém skorého zistenia, ktorý umožňuje príslušnému orgánu vykonať účinné vyšetrenie choroby a podať o ňom správu a ktorý zabezpečuje najmä:

i)

rýchle rozpoznanie akýchkoľvek klinických príznakov súvisiacich s podozrením na chorobu, novú chorobu alebo nevysvetliteľnú mortalitu na farmách alebo v chovných oblastiach pre mäkkýše a vo voľnej prírode;

ii)

rýchle oznámenie tejto skutočnosti príslušnému orgánu s cieľom začať diagnostické vyšetrovanie s minimálnym oneskorením.

1.3.

Systém skorého zistenia uvedený v bode 1.2. písm. b) zahŕňa aspoň:

a)

všeobecnú informovanosť zamestnancov akvakultúrnych podnikov alebo personálu podieľajúceho sa na spracovaní živočíchov akvakultúry, pokiaľ ide o príznaky naznačujúce prítomnosť choroby a zaškolenie veterinárnych lekárov alebo odborníkov na zdravie vodných živočíchov v oblasti zisťovania a hlásenia nezvyčajného výskytu chorôb;

b)

veterinárnych lekárov alebo odborníkov na zdravie vodných živočíchov vyškolených na rozpoznávanie a hlásenie podozrivého výskytu chorôb;

c)

prístup príslušných orgánov do laboratórií, ktoré sú vybavené na diagnostikovanie a rozlišovanie chorôb zo zoznamu a nových chorôb.

2.

Založené na cielenom dohľade

Členský štát, v ktorom bol posledný známy klinický výskyt v období do 10 rokov pred dňom podania žiadosti o štatút oblasti bez výskytu chorôb alebo v ktorom stav infekcie pred cieleným dohľadom nebol známy, napríklad pre podmienky, ktoré nepodporovali jej klinický prejav, sa môže považovať za oblasť bez výskytu špecifických chorôb, ak:

a)

členský štát spĺňa základné podmienky kontroly chorôb ustanovené v bode 1.2

a

b)

ak sa cielený dohľad v súlade s metódami prijatými podľa článku 49 ods. 3 vykonával aspoň dva roky bez toho, aby sa zistil pôvodca choroby na farme alebo v chovnej oblasti pre mäkkýše, na ktorej sa chová ktorýkoľvek z náchylných druhov.

Ak sú v členskom štáte územia, v ktorých je obmedzený počet fariem alebo chovných oblastí pre mäkkýše, a preto v týchto častiach cielený dohľad neposkytuje dostatočné epidemiologické údaje, ale zároveň sa na týchto územiach nachádzajú voľne žijúce populácie vnímavých druhov, tieto voľne žijúce populácie sa zahrnú do cieleného dohľadu.

ČASŤ II

Zóna alebo priestor bez výskytu chorôb

1.

Zóny

1.1.

Zóna môže pozostávať:

a)

z celého povodia od jeho prameňa až po ústie

alebo

b)

z časti povodia od prameňa (prameňov) po prirodzenú alebo umelú bariéru, ktorá zabraňuje migrácii vodných živočíchov z nižších úsekov povodia proti prúdu,

alebo

c)

z viacerých povodí vrátane ich ústí pre epidemiologické prepojenie medzi povodiami cez ústie.

Geografické vymedzenie zóny sa jasne vyznačí na mape.

1.2.

Ak zóna zaberá územie viac ako jedného štátu, nesmie sa vyhlásiť za zónu bez výskytu choroby, iba ak sa podmienky uvedené v bodoch 1.3, 1.4 a 1.5 uplatňujú na všetky oblasti tejto zóny. V tom prípade sa oba dotknuté členské štáty uchádzajú o schválenie pre tú časť zóny, ktorá sa nachádza na ich území.

1.3.

Zóna, v ktorej sa vyskytujú vnímavé druhy, ale v ktorej sa výskyt choroby v období najmenej 10 rokov pred dňom podania žiadosti o štatút oblasti bez výskytu chorôb nezaznamenal napriek podmienkam podporujúcim jej klinický prejav, sa môže považovať za zónu bez výskytu chorôb, ak mutatis mutandis spĺňa požiadavky ustanovené v časti I.1.

Členský štát, ktorý chce čerpať výhody zo štatútu oblasti bez výskytu chorôb, oznámi svoj úmysel v súlade s článkom 50 ods. 2 do 1. novembra 2008. Po tomto dátume sa štatút oblasti bez výskytu chorôb môže udeliť len v súlade s časťou I.2.

1.4.

Zóna, v ktorej bol posledný známy klinický výskyt v období 10 rokov pred dňom podania žiadosti o štatút oblasti bez výskytu chorôb alebo v ktorej stav infekcie pred cieleným dohľadom nebol známy, napríklad preto, že chýbali podmienky, ktoré nepodporujú jej klinický prejav, sa môže považovať za oblasť bez výskytu choroby, ak mutatis mutandis spĺňa požiadavky ustanovené v časti I.2.

1.5.

V prípade potreby sa určí nárazníková zóna, v ktorej sa vykonáva monitorovací program. Nárazníková zóna sa vymedzí tak, aby chránila zóny bez výskytu choroby pred pasívnym zavlečením choroby.

2.

Priestory zahŕňajúce jednu alebo viac fariem alebo chovných oblastí pre mäkkýše, v ktorých zdravotný štatút týkajúci sa špecifickej choroby závisí od zdravotného štatútu týkajúceho sa danej choroby v okolitých prírodných vodách

2.1.

Priestor môže zahŕňať jednu alebo viac fariem, skupinu alebo zhluk fariem alebo chovnú oblasť pre mäkkýše, ktorá sa môže považovať za jednu epidemiologickú jednotku pre svoje geografické umiestnenie a vzdialenosti od ostatných skupín alebo zhlukov fariem alebo chovných oblastí pre mäkkýše pod podmienkou, že všetky farmy zahrnuté v priestore patria do spoločného systému biologickej bezpečnosti. Geografické vymedzenie priestoru sa jasne vyznačí na mape.

2.2.

Priestor, v ktorom sa vyskytujú vnímavé druhy, ale v ktorom sa nezaznamenal výskyt choroby aspoň za posledných 10 rokov pred dňom podania žiadosti o štatút oblasti bez výskytu chorôb napriek podmienkam podporujúcim jej klinický prejav, sa môže považovať za oblasť bez výskytu chorôb, ak mutatis mutandis spĺňa požiadavky ustanovené v časti I.1 tejto prílohy.

Členské štáty, ktoré chcú čerpať výhody z tohto ustanovenia, oznámia svoj zámer v súlade s článkom 50 ods. 2 do 1. novembra 2008. Po tomto dátume sa štatút oblasti bez výskytu chorôb môže udeliť len v súlade s časťou I.2.

2.3.

Priestor, v ktorom bol posledný známy klinický výskyt počas obdobia 10 rokov pred dňom podania žiadosti o štatút oblasti bez výskytu chorôb alebo keď v ňom alebo v jeho okolitých vodách nebol stav infekcie pred cieleným dohľadom známy napríklad pre podmienky, ktoré nepodporujú jej klinický prejav, sa môže považovať za oblasť bez výskytu chorôb, ak mutatis mutandis spĺňa požiadavky ustanovené v časti I.2.

2.4.

Každá farma alebo chovná oblasť pre mäkkýše v priestore podlieha dodatočným opatreniam, ktoré ukladá príslušný orgán, ak to považuje za nevyhnutné na zabránenie zavlečeniu chorôb. Takéto opatrenia môžu zahŕňať vytvorenie nárazníkovej zóny okolo priestoru, v ktorom sa vykonáva monitorovací program, a vytvorenie dodatočnej ochrany pred vniknutím možných nosičov alebo prenášačov patogénu.

3.

Priestory zahŕňajúce jednu alebo viac individuálnych fariem, v ktorých zdravotný štatút týkajúci sa špecifickej choroby nezávisí od zdravotného štatútu týkajúceho sa danej choroby v okolitých prírodných vodách.

3.1.

Priestor môže zahŕňať:

a)

individuálnu farmu, ktorá sa môže považovať za samostatnú epidemiologickú jednotku, keďže nie je ovplyvnená zdravotným stavom živočíchov v okolitých vodách,

alebo

b)

viac fariem, ak každá farma v priestore spĺňa kritériá ustanovené v bode 3.1 písm. a) a v bodoch 3.2 až 3.6, ale pre nadmerný presun živočíchov medzi farmami sa považuje za jednu epidemiologickú jednotku, pod podmienkou, že všetky farmy majú spoločný systém biologickej bezpečnosti.

3.2.

Priestor je zásobovaný vodou:

a)

zo zariadenia na úpravu vôd, ktoré inaktivuje príslušný patogén, s cieľom znížiť riziko zavlečenia choroby na prijateľnú úroveň

alebo

b)

priamo zo studne, vrtu alebo prameňa. Ak sa takýto zdroj vody nachádza mimo priestorov farmy, voda sa dodáva priamo na farmu a vedie sa cez potrubie.

3.3.

Existujú prírodné alebo umelé bariéry, ktoré zabránia vodným živočíchom z okolitých vodných tokov vstúpiť na každú farmu v priestore.

3.4.

V prípade potreby je priestor chránený pred záplavami a prenikaním vody z okolitých vodných tokov.

3.5.

Priestor mutatis mutandis spĺňa požiadavky ustanovené v časti I.2.

3.6.

Priestor podlieha dodatočným opatreniam, ktoré ukladá príslušný orgán, keď to považuje za potrebné na zabránenie zavlečeniu chorôb. Takéto opatrenia môžu zahŕňať vytvorenie dodatočnej ochrany pred vniknutím možných nosičov alebo prenášačov patogénu.

3.7.

Vykonávacie opatrenia týkajúce sa bodu 3.2 písm. a) sa ustanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 62 ods. 2.

4.

Osobitné ustanovenia pre jednotlivé farmy, ktoré svoje aktivity začínajú alebo obnovujú

4.1.

Nová farma, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v bodoch 3.1 písm. a) a 3.2 až 3.6, ale ktorá začína svoju činnosť so živočíchmi akvakultúry z priestoru vyhláseného za oblasť bez výskytu chorôb, sa môže považovať za farmu bez výskytu chorôb bez vykonania odberu vzoriek potrebného na schválenie.

4.2.

Farma, ktorá po prerušení obnovuje svoju činnosť so živočíchmi akvakultúry z priestoru vyhláseného za oblasť bez výskytu chorôb a spĺňa požiadavky uvedené v bodoch 3.1 písm. a) a 3.2 až 3.6, sa môže považovať za farmu bez výskytu chorôb bez vykonania odberu vzoriek potrebného na schválenie pod podmienkou, že:

a)

príslušný orgán pozná zdravotnú situáciu farmy za posledné štyri roky jej prevádzky. Ak príslušná farma bola v prevádzke menej ako štyri roky, zohľadní sa skutočné obdobie jej prevádzky;

b)

farma nepodliehala zdravotným opatreniam, pokiaľ ide o choroby uvedené v časti II prílohy IV, a na farme sa nevyskytli predchádzajúce prípady týchto chorôb;

c)

pred introdukciou živočíchov akvakultúry, ikier alebo gamét je farma vyčistená a dezinfikovaná, po čom v prípade potreby nasleduje obdobie úhorovania.


PRÍLOHA VI

Úlohy a povinnosti laboratórií

ČASŤ I

Referenčné laboratóriá Spoločenstva

1.

Laboratóriá spĺňajú tieto požiadavky, aby sa vyhlásili za referenčné laboratórium Spoločenstva v súlade s článkom 55. Musia:

a)

mať dostatočne kvalifikovaných zamestnancov s adekvátnou odbornosťou v oblasti diagnostických a analytických techník vo svojom odbore vrátane školených pracovníkov, ktorí sú k dispozícii pre núdzové situácie vyskytujúce sa v Spoločenstve;

b)

vlastniť vybavenie a produkty potrebné na vykonávanie úloh, ktoré sú im pridelené;

c)

mať vhodnú administratívnu infraštruktúru;

d)

zabezpečiť, aby ich zamestnanci rešpektovali dôvernú povahu niektorých skutočností, výsledkov alebo oznámení;

e)

mať dostatočné znalosti o medzinárodných normách a postupoch;

f)

mať v prípade potreby aktualizovaný zoznam dostupných referenčných látok a reagencií a aktualizovaný zoznam výrobcov a dodávateľov takýchto referenčných látok a reagencií;

g)

zohľadňovať výskumné činnosti na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva.

2.

Komisia však môže určiť iba laboratóriá, ktoré pôsobia a sa posudzujú a akreditujú v súlade s týmito európskymi normami, pričom sa zohľadňujú kritériá pre rôzne skúšobné metódy ustanovené v tejto smernici:

a)

EN ISO/IEC 17025 o všeobecných požiadavkách na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií;

b)

EN 45002 o všeobecných kritériách na posudzovanie skúšobných laboratórií;

c)

EN 45003 o akreditačných systémoch pre kalibračné a skúšobné laboratóriá – všeobecné požiadavky na činnosť a uznávanie.

3.

Akreditácia a posudzovanie skúšobných laboratórií uvedených v odseku 2 sa môže týkať jednotlivých skúšok alebo skupín skúšok.

4.

V prípade jednej alebo viacerých chorôb v zodpovednosti referenčných laboratórií Spoločenstva môžu tieto laboratóriá využiť zručnosti a kapacity laboratórií v ostatných členských štátoch alebo v členských štátoch EZVO pod podmienkou, že príslušné laboratóriá spĺňajú požiadavky ustanovené v bodoch 1, 2 a 3 tejto prílohy. Akýkoľvek zámer využiť takúto spoluprácu je súčasťou informácií poskytnutých ako základ určenia v súlade s článkom 55 ods. 1. Referenčné laboratórium Spoločenstva však zostáva kontaktným bodom pre národné referenčné laboratóriá v členských štátoch a pre Komisiu.

5.

Referenčné laboratóriá Spoločenstva:

a)

po porade s Komisiou koordinujú metódy používané v členských štátoch na diagnostikovanie príslušnej choroby, osobitne:

i)

klasifikovaním, skladovaním a prípadným poskytovaním kmeňov patogénov príslušnej choroby na uľahčenie diagnostických služieb v Spoločenstve;

ii)

dodávaním štandardného séra a ostatných referenčných reagencií národným referenčným laboratóriám na účely štandardizácie skúšok a reagencií používaných v každom členskom štáte, kde sa vyžadujú sérologické skúšky;

iii)

organizovaním pravidelných porovnávacích testov (kruhové testy) diagnostických postupov na úrovni Spoločenstva s národnými referenčnými laboratóriami, ktoré určili členské štáty na účely poskytovania informácií o použitých metódach diagnostikovania a o výsledkoch skúšok vykonaných v Spoločenstve;

iv)

uchovávaním znaleckých posudkov o príslušných patogénoch chorôb a ostatných súvisiacich patogénoch s cieľom umožniť rýchlu diferenciálnu diagnózu;

b)

aktívne pomáhajú pri diagnóze ohniska príslušnej choroby v členských štátoch tým, že dostávajú izoláty patogénu na potvrdenie diagnózy, charakterizáciu a epizootické štúdie;

c)

uľahčujú školenie alebo preškoľovanie odborníkov v oblasti laboratórneho diagnostikovania s cieľom zosúladiť diagnostické postupy v celom Spoločenstve;

d)

spolupracujú, pokiaľ ide o metódy diagnostikovania chorôb zvierat, ktoré patria do ich kompetencie, s príslušnými laboratóriami tretích krajín, v ktorých sú tieto choroby bežné;

e)

spolupracujú s príslušnými referenčnými laboratóriami OIE, pokiaľ ide o exotické choroby uvedené v časti II prílohy IV, za ktoré sú zodpovedné;

f)

zhromažďujú a poskytujú informácie o exotických a endemických chorobách, ktoré sa môžu v akvakultúre Spoločenstva objaviť ako nové.

ČASŤ II

Národné referenčné laboratóriá

1.

Národné referenčné laboratóriá určené podľa článku 56 sú zodpovedné za koordináciu diagnostických noriem a metód v rámci svojej zodpovednosti v príslušnom členskom štáte. Tieto národné referenčné laboratóriá:

a)

bezodkladne oznamujú príslušnému orgánu podozrenie laboratória na niektorú z chorôb uvedených v prílohe IV;

b)

po konzultácii s príslušným referenčným laboratóriom Spoločenstva koordinujú metódy zavedené v členských štátoch na diagnostikovanie príslušných chorôb, za ktoré sú zodpovedné;

c)

aktívne pomáhajú pri diagnostikovaní ohnísk relevantnej choroby tým, že dostávajú izoláty patogénu na potvrdenie diagnózy, charakterizáciu a epizootické štúdie;

d)

uľahčujú školenie alebo preškoľovanie odborníkov v oblasti laboratórneho diagnostikovania s cieľom zosúladiť diagnostické postupy v členskom štáte;

e)

zabezpečujú potvrdenie pozitívnych výsledkov všetkých ohnísk exotických chorôb uvedených v časti II prílohy IV a primárnych ohnísk neexotických chorôb vymenovaných v uvedenej prílohe;

f)

organizujú pravidelné porovnávacie testy (kruhové testy) diagnostických postupov na vnútroštátnej úrovni s laboratóriami určenými členskými štátmi v súlade s článkom 57 na účely poskytovania informácií o použitých metódach diagnostikovania a o výsledkoch skúšok vykonaných v členskom štáte;

g)

spolupracujú s referenčným laboratóriom Spoločenstva uvedeným v článku 55 a zúčastňujú sa na porovnávacích testoch organizovaných referenčnými laboratóriami Spoločenstva;

h)

zabezpečujú pravidelný a otvorený dialóg so svojimi vnútroštátnymi príslušnými orgánmi;

i)

pôsobia a sa posudzujú a akreditujú v súlade s týmito európskymi normami, pričom sa zohľadňujú kritériá pre rôzne skúšobné metódy stanovené v tejto smernici:

i)

EN ISO/IEC 17025 o všeobecných požiadavkách na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií;

ii)

EN 45002 o všeobecných kritériách na posudzovanie skúšobných laboratórií;

iii)

EN 45003 o akreditačných systémoch pre kalibračné a skúšobné laboratóriá – všeobecné požiadavky na činnosť a uznávanie.

2.

Akreditácia a posudzovanie skúšobných laboratórií uvedených v odseku 1 písm. i) sa môže týkať jednotlivých skúšok alebo skupín skúšok.

3.

Členské štáty môžu určiť národné referenčné laboratóriá, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1 písm. i) bode i) tejto časti, ak činnosť podľa normy EN ISO/IEC 17025 je prakticky náročná, pod podmienkou, že laboratórium pracuje v rámci záruky kvality v súlade s usmerneniami v ISO 9001.

4.

Členské štáty môžu národnému referenčnému laboratóriu nachádzajúcemu sa na ich území povoliť využívanie zručností a kapacít ostatných laboratórií určených podľa článku 57 v prípade jednej alebo viacerých chorôb, ktoré sú v ich zodpovednosti, ak takéto laboratóriá spĺňajú príslušné požiadavky tejto časti. Národné referenčné laboratórium však zostáva kontaktným bodom pre ústredný príslušný orgán členského štátu a pre referenčné laboratórium Spoločenstva.

ČASŤ III

Určené laboratóriá v členských štátoch

1.

Príslušný orgán členského štátu určí na diagnostické služby podľa článku 57 iba laboratóriá, ktoré spĺňajú tieto požiadavky. Musia:

a)

bezodkladne oznamovať príslušnému orgánu podozrenie laboratória na niektorú z chorôb uvedených v prílohe IV;

b)

sa zúčastňovať na porovnávacích testoch (kruhové testy) diagnostických postupov organizovaných národným referenčným laboratóriom;

c)

pôsobiť a sa posudzovať a akreditovať v súlade s týmito európskymi normami, pričom sa zohľadňujú kritériá pre rôzne skúšobné metódy stanovené v tejto smernici:

i)

EN ISO/IEC 17025 o všeobecných požiadavkách na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií;

ii)

EN 45002 o všeobecných kritériách na posudzovanie skúšobných laboratórií;

iii)

EN 45003 o akreditačných systémoch pre kalibračné a skúšobné laboratóriá – všeobecné požiadavky na činnosť a uznávanie.

2.

Akreditácia a posudzovanie skúšobných laboratórií uvedených v odseku 1 písm. c) sa môže týkať jednotlivých skúšok alebo skupín skúšok.

3.

Členské štáty môžu určiť laboratóriá, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1 písm. c) bode i) tejto časti, ak činnosť podľa normy EN ISO/IEC 17025 je prakticky náročná, pod podmienkou, že laboratórium pracuje v rámci záruky kvality v súlade s usmerneniami v ISO 9001.

4.

Ak sa podmienky uvedené v tejto prílohe prestanú dodržiavať, príslušný orgán môže toto určenie zrušiť.


PRÍLOHA VII

KRITÉRIÁ A POŽIADAVKY NA POHOTOVOSTNÉ PLÁNY

Členské štáty zabezpečia, aby pohotovostné plány spĺňali aspoň tieto požiadavky:

1.

Musia sa vypracovať ustanovenia na zabezpečenie zákonnej právomoci potrebnej na vykonanie pohotovostných plánov a na uskutočnenie rýchlej a úspešnej eradikačnej kampane.

2.

Musia sa vypracovať ustanovenia na zabezpečenie prístupu k núdzovým fondom, rozpočtovým prostriedkom a finančným zdrojom, aby sa zohľadnili všetky aspekty boja proti exotickým chorobám uvedeným v časti II prílohy IV.

3.

Musí sa ustanoviť postupnosť velenia, ktorá zaručí rýchly a účinný proces rozhodovania pre porátanie sa s exotickými chorobami uvedenými v prílohe IV alebo s novými chorobami. Ústredná rozhodovacia jednotka musí byť poverená celkovým riadením kontrolných stratégií.

4.

Členské štáty musia mať k dispozícii podrobné plány, aby boli v prípade vypuknutia exotických chorôb uvedených v časti II prílohy IV alebo v prípade nových chorôb pripravené na okamžité zriadenie miestnych centier na kontrolu choroby a na vykonávanie opatrení v oblasti kontroly chorôb a ochrany životného prostredia na miestnej úrovni.

5.

Členské štáty musia zabezpečiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a príslušnými orgánmi v oblasti životného prostredia, aby sa zabezpečila riadna koordinácia činností v oblasti veterinárnej a environmentálnej bezpečnosti.

6.

Musia sa určiť adekvátne zdroje na zabezpečenie rýchlej a účinnej kampane vrátane dostatočnej kapacity ľudských zdrojov, vybavenia a laboratórií.

7.

Musí byť k dispozícii aktualizovaná operačná príručka s podrobným, komplexným a praktickým opisom všetkých činností, postupov, pokynov a kontrolných opatrení, ktoré sa majú použiť v prípade výskytu exotických chorôb uvedených v časti II prílohy IV alebo nových chorôb.

8.

V prípade potreby musia byť k dispozícii podrobné plány núdzového očkovania.

9.

Zamestnanci sa musia pravidelne zúčastňovať na školeniach o klinických príznakoch, epidemiologickom zisťovaní a kontrole epizootických chorôb, na poplachových cvičeniach v skutočnom čase a na školeniach o komunikačných zručnostiach, aby mohli priebežne robiť informačnú kampaň o chorobách pre úrady, chovateľov a veterinárnych lekárov.

10.

Musia byť pripravené pohotovostné plány, ktoré zohľadňujú zdroje potrebné na kontrolu veľkého množstva ohnísk chorôb, ktoré sa objavili v rámci krátkeho časového obdobia.

11.

Bez toho, aby boli dotknuté veterinárne požiadavky ustanovené v nariadení (ES) č. 1774/2002, pohotovostné plány musia byť pripravené tak, aby v prípade vypuknutia chorôb zaručovali, že akákoľvek hromadná likvidácia kadáverov vodných živočíchov a zneškodňovanie odpadu z vodných živočíchov sa vykoná bez ohrozenia zdravia zvierat a ľudí a s použitím postupov alebo metód, ktoré zabránia poškodeniu životného prostredia a ktoré spôsobia:

i)

minimálne riziko pre pôdu, ovzdušie, povrchovú a podzemnú vodu a pre rastliny a živočíchy;

ii)

minimálne nepríjemné dôsledky spôsobené hlukom alebo zápachom;

iii)

minimálne nepriaznivé účinky na prírodu alebo miesta s osobitným významom.

12.

Takéto plány musia určiť vhodné miesta a podniky na spracovanie alebo likvidáciu kadáverov zvierat a zneškodnenie živočíšneho odpadu v prípade výskytu ohniska choroby v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002.


PRÍLOHA VIII

TABUĽKA ZHODY

Táto smernica

Zrušené smernice

 

91/67/EHS

93/53/EHS

95/70/ES

článok 1 ods. 1 písm. a)

článok 1

prvý pododsek

článok 1 ods. 1 písm. b)

článok 1 ods. 1 písm. c)

článok 1

článok 1

článok 1 ods. 2

článok 20 ods. 2

článok 12 ods. 2

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 1

druhý pododsek

článok 3

článok 2

článok 2

článok 2

článok 4

článok 5

článok 6

článok 7

článok 8 ods. 1

čánok 3 ods. 2

článok 3 ods. 2

článok 8 ods. 2

článok 8 ods. 3

článok 8 ods. 4

článok 9

článok 10

článok 4

článok 11

článok 12

článok 13 ods. 1

článok 4 prvý odsek

článok 13 ods. 2

článok 4 druhý odsek

článok 14 ods. 1 písm. a)

článok 7 ods. 1

článok 8 ods. 1

článok 14 ods. 1 písm. b)

článok 14 ods. 2

článok 16 ods. 1

článok 14 ods. 3

článok 16 ods. 1

článok 14 ods. 4

článok 15 ods. 1

článok 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2

článok 15 ods. 2

článok 15 ods. 3

článok 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2

článok 15 ods. 4

článok 16 ods. 1

článok 7 ods. 1 písm. a) prvá veta

článok 7 ods. 1 písm. b)

článok 8 ods. 1 písm. a)

článok 8 ods. 1 písm. b)

článok 16 ods. 2

článok 17

článok 18 ods. 1

článok 9

článok 18 ods. 2

článok 19 ods. 1

článok 19 ods. 2

článok 9 ods. 2

článok 20

článok 14 ods. 3

článok 21

článok 22

článok 19 ods. 1

článok 23 ods. 1

článok 23 ods. 2

článok 22

článok 23 ods. 3

článok 19 ods. 2

článok 23 ods. 4

článok 19 ods. 3

článok 23 ods. 5

článok 24

článok 21

článok 25 písm. a)

článok 20

článok 25 písm. b)

článok 25 písm. c)

článok 25 písm. d)

článok 21 ods. 2

článok 25 písm. e)

článok 26

článok 4

článok 5 ods. 1

článok 27

článok 5 ods. 5

článok 28 písm. a)

článok 5 ods. 1

článok 10 ods. 1 písm. a)

článok 5 ods. 2 písm. a)

článok 28 písm. b)

článok 5 ods. 2 písm. b)

článok 10 ods. 1 písm. c)

článok 5 ods. 2 písm. b)

článok 29 ods. 1

článok 5 ods. 2 písm. h)

článok 6 písm. a) siedma zarážka

článok 8 ods. 1

článok 9 ods. 1 prvá veta

článok 10 ods. 1 písm. b)

článok 4 ods. 1 tretí pododsek tretia zarážka

článok 5 ods. 4 prvý a štvrtý pododsek

článok 29 ods. 2

článok 5 ods. 2 písm. i)

článok 5 ods. 4 druhý a štvrtý pododsek

článok 29 ods. 3

článok 6 písm. b)

článok 6 písm. d)

článok 8 ods. 2

článok 8 ods. 3

článok 9 ods. 2

článok 29 ods. 4

článok 5 ods. 2 písm. i) druhá zarážka

článok 30

článok 5 ods. 4

článok 5 ods. 3

článok 31

článok 32

článok 5 ods. 2 článok 6

článok 4 ods. 1 tretí pododsek druhá zarážka, článok 5 ods. 2 písm. b), článok 5 ods. 4 tretí a štvrtý pododsek

článok 33 ods. 1

článok 3 ods. 3

článok 6 písm. a) štvrtá zarážka

článok 33 ods. 2

článok 6 písm. a) štvrtá zarážka

článok 33 ods. 3

článok 33 ods. 4

článok 34 ods. 1

článok 5 ods. 2 písm. c)

článok 6 písm. a) prvá a tretia zarážka

článok 34 ods. 2

článok 6 písm. a) štvrtá zarážka

článok 35

článok 6 písm. a) druhá, piata a šiesta zarážka

článok 36

článok 37 písm. a)

článok 37 písm. b)

článok 5 ods. 3

článok 38 ods. 1

článok 9 ods. 1 druhá veta

článok 38 ods. 2

článok 9 ods. 3

článok 38 ods. 3

článok 39 písm. a)

článok 10 ods. 1 písm. c)

článok 4 ods. 1 tretí odsek prvá zarážka

článok 39 písm. b)

článok 39 písm. c)

článok 10 ods. 1 písm. c)

článok 39 písm. d)

článok 40

článok 7

článok 41

článok 42

článok 43

článok 44 ods. 1

článok 10

článok 10 ods. 2

článok 44 ods. 2

článok 10

článok 10 ods. 2

článok 45

článok 10 ods. 1

článok 46

článok 47

článok 6 písm. a) prvá zarážka

článok 15

článok 48 ods. 1

článok 14 ods. 1

článok 48 ods. 2

článok 14 ods. 1

článok 48 ods. 3

článok 48 ods. 4

článok 49 ods. 1

článok 5 ods. 1

článok 49 ods. 2

článok 49 ods. 3

článok 15

článok 50 ods. 1

článok 5 ods. 1

článok 6 ods. 1

článok 50 ods. 2

článok 50 ods. 3

článok 5 ods. 1

článok 50 ods. 4

článok 15

článok 51 ods. 1

článok 51 ods. 2

článok 5 ods. 2

článok 52

článok 53 ods. 1

článok 53 ods. 2

článok 53 ods. 3

článok 9 ods. 1 druhá veta

článok 54 ods. 1

článok 54 ods. 2

článok 6 písm. d)

článok 8 ods. 3

článok 54 ods. 3

článok 55 ods. 1

článok 13 ods. 1

článok 7 ods. 1

článok 55 ods. 2

článok 13 ods. 2

článok 7 ods. 2

článok 55 ods. 3

článok 56 ods. 1

článok 12 ods. 1

článok 12 ods. 4

článok 6 ods. 2

článok 6 ods. 3

článok 56 ods. 2

článok 56 ods. 3

článok 12 ods. 6

článok 6 ods. 5

článok 56 ods. 4

článok 56 ods. 5

článok 12 ods. 1

článok 12 ods. 3

článok 6 ods. 2

článok 57 písm. a)

článok 11 ods. 2

článok 57 písm. b)

článok 11 ods. 1

článok 6 ods. 1

článok 57 písm. c)

článok 58 ods. 1

článok 17

článok 16

článok 8

článok 58 ods. 2

článok 22

článok 58 ods. 3

článok 17

článok 59

článok 60

článok 61 ods. 1

článok 61 ods. 2

článok 25

článok 18

článok 9

článok 61 ods. 3

článok 9 ods. 3

článok 17 ods. 2

článok 18a

článok 4 ods. 2

článok 5 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 8 ods. 4

článok 62

článok 26

článok 27

článok 19

článok 10

článok 63

článok 64

článok 65

článok 29

článok 20

článok 12

článok 66

článok 13

článok 67

článok 30

článok 21

článok 14


II Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

Rada

24.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/57


ROZHODNUTIE RADY

z 24. októbra 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 90/424/EHS o výdavkoch na veterinárnom úseku

(2006/782/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

keďže:

(1)

Rozhodnutie Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch na veterinárnom úseku (3) ustanovuje možnosť poskytnutia finančného príspevku Spoločenstva členským štátom na eradikáciu určitých chorôb zvierat. V súčasnosti ustanovuje uvedené rozhodnutie aj udelenie takéhoto príspevku na eradikáciu infekčnej anémie lososov (ISA) a infekčnej hematopoetickej nekrózy (IHN), ktoré postihujú lososovité ryby.

(2)

Opatrenia na kontrolu ochorení ISA a IHN sú oprávnené na finančné príspevky Spoločenstva výlučne podľa nariadenia Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa ustanovujú presné predpisy a opatrenia týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva (4).

(3)

Na základe prijatia smernice Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (5) je vhodné zmeniť a doplniť rozhodnutie 90/424/EHS tak, aby sa finančný príspevok Spoločenstva mohol poskytnúť na eradikačné opatrenia vykonané členskými štátmi na boj s inými chorobami živočíchov akvakultúry, s výhradou ustanovení Spoločenstva o kontrole zdravia zvierat.

(4)

Členské štáty môžu prijať finančné príspevky na podporu svojho národného rybného hospodárstva a odvetvia akvakultúry podľa nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (6). Podľa článku 32 uvedeného nariadenia sú členské štáty oprávnené prideľovať finančné prostriedky na eradikáciu chorôb u živočíchov akvakultúry podľa ustanovení rozhodnutia 90/424/EHS.

(5)

Finančné prostriedky na eradikáciu chorôb u živočíchov akvakultúry by sa mali prideľovať v rámci operačných programov stanovených podľa nariadenia (ES) č. 1198/2006, ktorých rozpočet sa stanovuje na začiatku programovacieho obdobia.

(6)

Finančné príspevky z rozpočtu Spoločenstva na účely kontroly ochorení u živočíchov akvakultúry by mali podliehať preskúmaniu, pokiaľ ide o súlad s ustanoveniami o kontrole stanovenými v smernici 2006/88/ES, v súlade s rovnakými postupmi, aké sa uplatňujú na preskúmanie a kontrolu určitých chorôb suchozemských živočíchov.

(7)

Preto je vhodné uplatňovať postupy pre finančné príspevky stanovené v rozhodnutí 90/424/EHS aj na použitie finančného príspevku na kontrolu chorôb u živočíchov akvakultúry podľa nariadenia (ES) č. 1198/2006.

(8)

Je vhodné, aby sa toto rozhodnutie uplatňovalo od rovnakého dátumu ako smernica 2006/88/ES.

(9)

Rozhodnutie 90/424/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 90/424/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 3 ods. 1 sa dopĺňajú tieto zarážky:

„—

epizootická hematopoetická nekróza u rýb (EHN),

epizootický ulcerózny syndróm u rýb (EUS),

bonamióza (Bonamia exitiosa),

perkinsóza (Perkinsus marinus),

mikrocytóza (Microcytos mackini),

syndróm Taura u kôrovcov,

choroba žltých hláv (Yellowhead disease) u kôrovcov.“

2.

Dopĺňa sa nasledujúci článok:

„Článok 3b

Postupom stanoveným v článku 3 ods. 3, 4 a 5 tohto rozhodnutia môžu členské štáty v rámci operačných programov vypracovaných v súlade s článkom 17 nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (7) prideliť finančné prostriedky na eradikáciu exotických chorôb u živočíchov akvakultúry uvedených v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia pod podmienkou, že sa dodržiavajú minimálne opatrenia na kontrolu a eradikáciu chorôb stanovené v oddiele 3 kapitoly V smernice 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (8).

3.

Článok 5 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   V súlade s postupom stanoveným v článku 41 sa zoznam v článku 3 ods. 1 môže doplniť podľa vývoja situácie, aby zahŕňal choroby, ktoré je potrebné oznamovať v súlade so smernicou Rady 82/894/EHS z 21. decembra 1982 týkajúcou sa hlásenia nákaz zvierat v Spoločenstve (9), a choroby, ktoré sa môžu prenášať na živočíchy akvakultúry. Tento zoznam sa môže tiež zmeniť alebo skrátiť, aby sa zohľadnil pokrok dosiahnutý prostredníctvom opatrení na kontrolu určitých chorôb prijatých na úrovni Spoločenstva.

4.

V článku 24 sa dopĺňa tento odsek:

„13.   Členské štáty môžu v rámci operačných programov vypracovaných v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1198/2006 prideliť finančné prostriedky na eradikáciu chorôb u živočíchov akvakultúry uvedených v prílohe.

Finančné prostriedky sa prideľujú v súlade s postupmi stanovenými v tomto článku s týmito úpravami:

a)

výška pomoci musí byť v súlade s výškou stanovenou v nariadení (ES) č. 1198/2006;

b)

odseky 8 a 9 tohto článku sa neuplatňujú.

Eradikácia sa musí vykonávať v súlade s článkom 38 ods. 1 smernice 2006/88/ES alebo podľa eradikačného programu vypracovaného, schváleného a vykonávaného v súlade s článkom 44 ods. 2 uvedenej smernice.“

5.

V prílohe sa v skupine I dopĺňajú tieto zarážky:

„—

jarná virémia kaprov (SVC)

vírusová hemoragická septikémia (VHS)

herpesviróza kaprov koi (KHV)

bonamióza (Bonamia ostreae)

marteilióza (Marteilia refringens)

ichtyoftirióza u kôrovcov (choroba bielych škvŕn)“.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. augusta 2008.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Luxemburgu 24. októbra 2006

Za Radu

predseda

J. KORKEAOJA


(1)  Stanovisko z 27. apríla 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 13. Stanovisko prijaté po nepovinnej konzultácii.

(3)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/53/ES (Ú. v. EÚ L 29, 2.2.2006, s. 37).

(4)  Ú. v. ES L 337, 30.12.1999, s. 10. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 485/2005 (Ú. v. EÚ L 81, 30.3.2005, s. 1).

(5)  Pozri stranu 14 tohto úradného vestníka.

(6)  Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1

(7)  Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14.“;

(9)  Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 58. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2004/216/ES (Ú. v. EÚ L 67, 5.3.2004, s. 27).“


Akty prijaté v súlade s hlavou VI Zmluvy o založení Európskej únie

24.11.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 328/59


RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY 2006/783/SVV

zo 6. októbra 2006

o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 31 ods. 1 písm. a) a článok 34 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na podnet Dánskeho kráľovstva (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

keďže:

(1)

Európska rada na zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 zdôraznila, že zásada vzájomného uznávania by sa mala v rámci Únie stať základným kameňom justičnej spolupráce tak v občianskych, ako aj v trestných veciach.

(2)

Podľa odseku 51 záverov zo zasadnutia Európskej rady v Tampere je pranie špinavých peňazí jadrom organizovaného zločinu a malo by sa vykoreniť všade, kde sa objaví; je úlohou Európskej rady zabezpečiť, aby sa vykonali konkrétne kroky na vypátranie, zaistenie, zadržanie a konfiškáciu výnosov z trestnej činnosti. V tejto súvislosti v odseku 55 záverov Európska rada požaduje aproximáciu trestného práva a postupov týkajúcich sa prania špinavých peňazí (napr. vypátranie, zaistenie a konfiškáciu peňažných prostriedkov).

(3)

Všetky členské štáty ratifikovali Dohovor Rady Európy z 8. novembra 1990 o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (ďalej len „dohovor z roku 1990“). Dohovor zaväzuje signatárov uznávať a vykonávať príkaz na konfiškáciu vydaný inou stranou alebo podať žiadosť na jej príslušné orgány na účely získania príkazu na konfiškáciu, a ak je takýto príkaz udelený, vykonať ho. Strany si navzájom môžu odmietnuť žiadosti o konfiškáciu okrem iného vtedy, ak by trestný čin, na ktorý sa žiadosť vzťahuje, nebol trestným činom podľa práva dožiadanej strany alebo ak podľa práva dožiadanej strany nie je stanovená konfiškácia, pokiaľ ide o typ trestného činu, na ktorý sa žiadosť vzťahuje.

(4)

Dňa 30. novembra 2000 Rada prijala program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach, pričom prioritu (opatrenia 6 a 7) dáva prijatiu právneho nástroja, ktorý uplatňuje zásadu vzájomného uznávania na zabezpečenie dôkazov a majetku. Navyše, podľa odseku 3.3 programu je cieľom zlepšiť, v súlade so zásadou vzájomného uznávania, vykonávanie príkazu na konfiškáciu vydaného v inom štáte okrem iného na účely odškodnenia obete trestného činu, berúc do úvahy jestvovanie dohovoru z roku 1990. Toto rámcové rozhodnutie na účely dosiahnutia tohto cieľa znižuje v rámci svojho rozsahu uplatnenia dôvody na odmietnutie výkonu a odstraňuje medzi členskými štátmi akýkoľvek systém zmeny príkazu na konfiškáciu na vnútroštátny.

(5)

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV (3) stanovuje ustanovenia o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a výnosov z trestnej činnosti. Podľa tohto rámcového rozhodnutia sú členské štáty taktiež povinné neuplatňovať alebo nepodporovať výhrady k článku 2 dohovoru z roku 1990, pokiaľ za trestný čin možno uložiť trest odňatia slobody alebo príkaz na vzatie do väzby s hornou hranicou viac ako jeden rok.

(6)

Nakoniec 22. júla 2003 Rada prijala rámcové rozhodnutie 2003/577/SVV o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (4).

(7)

Hlavným motívom organizovanej trestnej činnosti je finančný prospech. Aby bol preto akýkoľvek pokus o prevenciu a boj proti takejto trestnej činnosti účinný, musí sa zamerať na vypátranie, zaistenie, zhabanie a konfiškáciu výnosov z trestnej činnosti. Nestačí iba zaistiť vzájomné uznávanie dočasných právnych opatrení v rámci Európskej únie, ako napríklad zaistenie a zhabanie; efektívna kontrola hospodárskej trestnej činnosti vyžaduje aj vzájomné uznávanie príkazov na konfiškáciu výnosov z trestnej činnosti.

(8)

Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o uznávanie a výkon príkazov na konfiškáciu, aby sa členský štát zaviazal, že bude na svojom území uznávať a vykonávať príkazy na konfiškáciu, ktoré sú vydané súdom príslušným pre trestné veci v inom členskom štáte. Rámcové rozhodnutie je prepojené s rámcovým rozhodnutím Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii výnosov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti (5). Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali účinné predpisy, ktorými sa riadi konfiškácia výnosov z trestnej činnosti, medziiným vo vzťahu k dôkaznému bremenu, pokiaľ ide o zdroj majetku, ktorý osoba odsúdená z trestného činu spojeného s organizovanou trestnou činnosťou vlastní.

(9)

Spolupráca medzi členskými štátmi na základe zásady vzájomného uznávania a okamžitého vykonávania súdnych rozhodnutí predpokladá dôveru, že rozhodnutia, ktoré sa majú uznať a vykonať, budú vždy prijaté v súlade so zásadami zákonnosti, subsidiarity a proporcionality. Taktiež predpokladá, že práva udelené stranám alebo v dobrej viere zainteresovaným tretím stranám sa zachovajú. V tomto kontexte je potrebné venovať náležitú pozornosť zabráneniu úspešným nečestným nárokom právnických a fyzických osôb.

(10)

Správne praktické fungovanie rámcového rozhodnutia predpokladá úzke prepojenie medzi príslušnými zúčastnenými vnútroštátnymi orgánmi najmä v prípadoch súčasného výkonu príkazov na konfiškáciu vo viac než jednom členskom štáte.

(11)

Výrazy „výnosy“ a „nástroje“ používané v tomto rámcovom rozhodnutí sú dostatočne široko definované, aby zahrnuli objekty trestných činov, kedykoľvek je to potrebné.

(12)

Ak jestvujú pochybnosti, pokiaľ ide o stanovenie miesta majetku, ktorý je predmetom príkazu na konfiškáciu, členské štáty by mali využiť všetky dostupné prostriedky, aby zistili správne miesto, kde sa takýto majetok nachádza, vrátane využitia všetkých dostupných informačných systémov.

(13)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej kapitolou VI. Žiadnu časť tohto rámcového rozhodnutia nemožno vykladať ako takú, ktorá zakazuje odmietnutie konfiškácie majetku, na ktorý bol vydaný príkaz, ak na základe objektívnych dôvodov jestvujú dôvody domnievať sa, že príkaz na konfiškáciu bol vydaný na účely stíhania alebo potrestania osoby pre jej pohlavie, rasu, vierovyznanie, etnický pôvod, štátnu príslušnosť, jazyk, politické názory alebo sexuálnu orientáciu alebo že postavenie tejto osoby môže byť znevýhodnené z ktorýchkoľvek takýchto dôvodov.

(14)

Toto rámcové rozhodnutie nebráni žiadnemu členskému štátu, aby uplatnil svoje ústavné pravidlá týkajúce sa riadneho procesu, slobody združovania, slobody tlače a slobody slova v iných masmédiách.

(15)

Toto rámcové rozhodnutie nežiada o vrátenie majetku právoplatnému majiteľovi.

(16)

Toto rámcové rozhodnutie sa nedotýka cieľa, na ktorý členské štáty použijú čiastky, ktoré získali ako dôsledok jeho uplatňovania.

(17)

Toto rámcové rozhodnutie sa nedotýka výkonu povinností uložených členským štátom s ohľadom na zachovávanie práva a poriadku a zabezpečenie vnútornej bezpečnosti v súlade s článkom 33 Zmluvy o Európskej únii,

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

Článok 1

Cieľ

1.   Účelom tohto rámcového rozhodnutia je stanoviť pravidlá, podľa ktorých členský štát uzná a na svojom území vykoná príkaz na konfiškáciu vydaný súdom príslušným v trestných veciach v inom členskom štáte.

2.   Toto rámcové rozhodnutie nemá účinok pozmenenia záväzku rešpektovať základné práva a základné právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a všetky záväzky uložené v tomto ohľade súdnym orgánom zostávajú nedotknuté.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

a)

„štát pôvodu“ znamená členský štát, v ktorom súd v rámci trestného konania vydal príkaz na konfiškáciu;

b)

„vykonávajúci štát“ znamená členský štát, do ktorého bol príkaz na konfiškáciu poslaný na účely jeho výkonu;

c)

„príkaz na konfiškáciu“ znamená konečný trest alebo opatrenie uložené súdom následne po konaní vzhľadom na trestný čin alebo činy, ktorého dôsledkom je konečné zhabanie majetku;

d)

„majetok“ znamená majetok akéhokoľvek opisu bez ohľadu na to, či je hmotný, alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný, a právne dokumenty a listiny, ktoré dokazujú nárok alebo podiel na takomto majetku, o ktorom súd v štáte pôvodu rozhodol, že:

i)

je výnosom z trestného činu alebo zodpovedá buď plnej hodnote, alebo čiastočnej hodnote takéhoto výnosu,

alebo

ii)

predstavuje nástroje takéhoto trestného činu,

alebo

iii)

podlieha konfiškácii v dôsledku uplatnenia akýchkoľvek rozšírených právomocí na konfiškáciu v členskom štáte pôvodu uvedených v článku 3 ods. 1 a 2 rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV,

alebo

iv)

podlieha konfiškácii podľa iných ustanovení týkajúcich sa rozšírených právomocí na konfiškáciu podľa práva štátu pôvodu;

e)

„výnosy“ znamenajú akýkoľvek hospodársky prospech pochádzajúci z trestnej činnosti. Môžu pozostávať z akejkoľvek formy majetku;

f)

„nástroje“ znamenajú akýkoľvek majetok, ktorý bol použitý alebo mienil byť akýmkoľvek spôsobom, celkom alebo sčasti, použitý na spáchanie trestného činu alebo trestných činov;

g)

„predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva“ sa vymedzujú v súlade s článkom 1 ods. 1 smernice Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (6);

h)

Ak trestné konanie vedúce k príkazu na konfiškáciu obsahuje hlavný trestný čin, ako aj pranie špinavých peňazí, „trestný čin“ podľa článku 8 ods. 2 písm. f) znamená hlavný trestný čin.

Článok 3

Určenie príslušných orgánov

1.   Každý členský štát oznámi Generálnemu sekretariátu Rady, ktorý orgán alebo orgány sú podľa jeho práva príslušné podľa tohto rámcového rozhodnutia, ak ten členský štát je:

štátom pôvodu

alebo

vykonávajúcim štátom.

2.   Bez ohľadu na článok 4 ods. 1 a 2 každý členský štát môže určiť, ak je to potrebné z dôvodu organizácie svojho vnútorného systému, jeden alebo viac ústredných orgánov zodpovedných za administratívne posielanie a prijímanie príkazov na konfiškáciu a na poskytovanie pomoci príslušným orgánom.

3.   Generálny sekretariát Rady sprístupní prijaté oznámenie všetkým členským štátom a Komisii.

Článok 4

Zasielanie príkazov na konfiškáciu

1.   Príkaz na konfiškáciu v zmysle tohto rámcového rozhodnutia spolu s osvedčením, ako je stanovené v odseku 2, ktorého formulár je uvedený v prílohe, možno v prípade príkazu na konfiškáciu týkajúceho sa peňažnej čiastky zaslať príslušnému orgánu členského štátu, o ktorom má príslušný orgán štátu pôvodu opodstatnené dôvody domnievať sa, že je štátom, kde má fyzická alebo právnická osoba, voči ktorej bol príkaz na konfiškáciu vydaný, majetok alebo príjem.

V prípade príkazu na konfiškáciu, ktorý sa týka konkrétnych častí majetku, možno príkaz na konfiškáciu a osvedčenie zaslať príslušnému orgánu členského štátu, o ktorom má príslušný orgán štátu pôvodu opodstatnené dôvody domnievať sa, že je štátom, kde sa majetok uvedený v príkaze na konfiškáciu nachádza.

Ak nejestvujú opodstatnené dôvody, ktoré by umožňovali štátu pôvodu určiť členský štát, ktorému možno príkaz na konfiškáciu zaslať, príkaz na konfiškáciu možno poslať príslušnému orgánu členského štátu, kde má fyzická osoba, voči ktorej bol príkaz vydaný, svoje obvyklé bydlisko, v prípade právnickej osoby svoje sídlo.

2.   Príkaz na konfiškáciu alebo jeho overenú kópiu spolu s osvedčením zasiela príslušný orgán štátu pôvodu priamo orgánu vykonávajúceho štátu, ktorý je na výkon príslušný, akýmikoľvek prostriedkami, ktoré umožňujú vyhotovenie písomného záznamu za podmienok, ktoré umožnia vykonávajúcemu štátu potvrdiť jeho pravosť. Originál príkazu na konfiškáciu alebo jeho overená kópia a originál osvedčenia sa posiela vykonávajúcemu štátu, ak o ne požiada. Všetky úradné oznámenia sa vykonávajú priamo medzi uvedenými príslušnými orgánmi.

3.   Osvedčenie musí byť podpísané a správnosť jeho obsahu musí potvrdiť príslušný orgán štátu pôvodu.

4.   Ak nie je orgán príslušný na výkon príkazu na konfiškáciu známy príslušnému orgánu štátu pôvodu, tento vykoná na účely získania informácií od vykonávajúceho štátu všetky potrebné šetrenia vrátane šetrení prostredníctvom kontaktných miest Európskej justičnej siete.

5.   Ak orgán vykonávajúceho štátu, ktorý príkaz na konfiškáciu dostane, nemá právomoc ho uznať a prijať potrebné opatrenia na jeho vykonanie, postúpi ho z úradnej moci orgánu, ktorý je príslušný ho vykonať, a upovedomí o tom príslušný orgán štátu pôvodu.

Článok 5

Posielanie príkazu na konfiškáciu jednému alebo viacerým vykonávajúcim štátom

1.   Pokiaľ odseky 2 a 3 nestanovujú inak, príkaz na konfiškáciu možno podľa článku 4 poslať vždy iba jednému vykonávajúcemu štátu.

2.   Príkaz na konfiškáciu konkrétnych častí majetku možno poslať viacerým než jednému vykonávajúcemu štátu naraz v prípadoch, ak:

má príslušný orgán štátu pôvodu opodstatnené dôvody domnievať sa, že rôzne časti majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz, sa nachádzajú v rôznych vykonávajúcich štátoch,

alebo

konfiškácia konkrétnej časti majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz, zahŕňa konanie vo viacerých než jednom vykonávajúcom štáte,

alebo

príslušný orgán štátu pôvodu má opodstatnené dôvody domnievať sa, že konkrétna časť majetku, na ktorý sa vzťahuje príkaz, sa nachádza v jednom z dvoch alebo viacerých uvedených vykonávajúcich štátov.

3.   Príkaz na konfiškáciu týkajúci sa peňažnej čiastky možno súčasne odovzdať viacerým než jednému vykonávajúcemu štátu, ak príslušný orgán štátu pôvodu usúdi, že je tak obzvlášť potrebné urobiť, napríklad ak:

daný majetok nebol zaistený podľa rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV

alebo

hodnota majetku, ktorý možno skonfiškovať v štáte pôvodu a v ktoromkoľvek vykonávajúcom štáte, pravdepodobne nestačí na získanie celej čiastky, na ktorú sa vzťahuje príkaz.

Článok 6

Trestné činy

1.   Ak činy, ktoré sú dôvodom na vydanie príkazu na konfiškáciu, tvoria jeden alebo viacero nasledujúcich trestných činov, tak ako sú vymedzené právom štátu pôvodu a v štáte pôvodu sa trestajú trestom odňatia slobody s hornou hranicou najmenej 3 roky, príkaz na konfiškáciu je dôvodom na jeho vykonanie aj bez overenia obojstrannej trestnosti za činy:

účasť na zločinnom spolčení,

terorizmus,

obchodovanie s ľuďmi,

sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

korupcia,

podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa Dohovoru z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev,

pranie výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti,

falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

počítačová kriminalita,

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

vražda, závažné ublíženie na zdraví,

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

rasizmus a xenofóbia,

organizovaná alebo ozbrojená lúpež,

nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

podvodné konanie,

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

falšovanie a pirátstvo výrobkov,

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

nedovolené obchodovanie s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi,

obchodovanie s odcudzenými motorovými vozidlami,

znásilnenie,

podpaľačstvo,

trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného tribunálu,

nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,

sabotáž.

2.   Rada môže kedykoľvek rozhodnúť, uznášajúc sa jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom za podmienok stanovených v článku 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, o doplnení ďalších kategórií trestných činov do zoznamu uvedeného v odseku 1. Rada zváži z hľadiska správy predloženej Komisiou podľa článku 22, či by sa mal zoznam rozšíriť alebo zmeniť a doplniť.

3.   Pre iné trestné činy než činy uvedené v odseku 1 môže vykonávajúci štát uznať a vykonať príkaz na konfiškáciu za podmienky, že činy, na ktoré bol príkaz na konfiškáciu vydaný, tvoria trestný čin, ktorý umožňuje konfiškáciu podľa práva vykonávajúceho štátu bez ohľadu na znaky skutkovej podstaty alebo na to, ako je opísaný podľa práva štátu pôvodu.

Článok 7

Uznávanie a výkon príkazov

1.   Príslušné orgány vo vykonávajúcom štáte uznajú bez ďalších formalít príkaz na konfiškáciu, ktorý bol odovzdaný v súlade s článkom 4 a 5, a bezodkladne prijmú všetky potrebné opatrenia na jeho výkon, pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú o uplatnení jedného z dôvodov na jeho neuznanie alebo nevykonanie stanovených v článku 8 alebo niektorý z dôvodov na odklad výkonu podľa článku 10.

2.   Ak sa žiadosť o konfiškáciu týka konkrétnej časti majetku, príslušné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu sa môžu dohodnúť, ak to stanovuje právo týchto štátov, že konfiškácia vo vykonávajúcom štáte môže mať formu požiadavky na zaplatenie peňažnej čiastky zodpovedajúcej hodnote majetku.

3.   Ak sa príkaz na konfiškáciu týka peňažnej čiastky, príslušné orgány vykonávajúceho štátu, ak platbu nedostanú, vykonajú príkaz na konfiškáciu v súlade s odsekom 1 na ktorejkoľvek časti majetku, ktorá je na tento účel dostupná.

4.   Ak sa príkaz na konfiškáciu týka peňažnej čiastky, príslušné orgány vykonávajúceho štátu, ak je to potrebné, prepočítajú čiastku, ktorá sa má zhabať, v mene vykonávajúceho štátu výmenným kurzom zo dňa, keď bol príkaz na konfiškáciu vydaný.

5.   Každý členský štát môže vo vyhlásení uloženom na Generálnom sekretariáte Rady uviesť, že jeho príslušné orgány neuznajú a nevykonajú príkazy na konfiškáciu za okolností, ak bol príkaz na konfiškáciu vydaný na základe rozšírených právomocí na konfiškáciu uvedených v článku 2 písm. d) bode iv). Každé takéto vyhlásenie možno kedykoľvek odvolať.

Článok 8

Dôvody neuznania alebo nevykonania

1.   Príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže odmietnuť uznať a vykonať príkaz, ak nie je predložené osvedčenie stanovené v článku 4, ak je neúplné alebo ak príkazu zjavne nezodpovedá.

2.   Príslušný justičný orgán vykonávajúceho štátu, ako je vymedzený vo vnútroštátnom práve daného štátu, môže taktiež odmietnuť uznať a vykonať príkaz, ak sa zistí, že:

a)

výkon príkazu na konfiškáciu by bol v rozpore so zásadou ne bis in idem;

b)

v jednom z prípadov uvedených v článku 6 ods. 3 sa príkaz na konfiškáciu vzťahuje na činy, ktoré podľa práva vykonávajúceho štátu nepredstavujú trestný čin povoľujúci konfiškáciu; avšak vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám a devízam nemožno vykonanie príkazu na konfiškáciu odmietnuť z toho dôvodu, že právo vykonávajúceho štátu neukladá rovnaký druh dane alebo poplatku alebo že neobsahuje rovnaké typy predpisov o daniach, poplatkoch, cle a devízach ako právo štátu pôvodu;

c)

podľa práva vykonávajúceho štátu jestvuje imunita alebo výsada, ktorá by zabraňovala výkonu domáceho príkazu na konfiškáciu, pokiaľ ide o uvedený majetok;

d)

práva ktorejkoľvek zainteresovanej strany vrátane tretích strán v dobrej viere podľa práva vykonávajúceho štátu znemožňujú výkon príkazu na konfiškáciu vrátane toho, ak ide o dôsledok uplatnenia právnych opravných prostriedkov v súlade s článkom 9;

e)

podľa osvedčenia stanoveného v článku 4 ods. 2 sa dotknutá osoba osobne nedostavila a nebola zastúpená advokátom na konaní, ktorého dôsledkom bolo vydanie príkazu na konfiškáciu, pokiaľ osvedčenie neuvádza, že s ním osoba bola osobne alebo prostredníctvom jej zástupcu príslušného podľa vnútroštátneho práva o konaní v súlade s právom štátu pôvodu oboznámená, alebo osoba udala, že príkaz na konfiškáciu majetku nenapáda;

f)

príkaz na konfiškáciu sa zakladá na trestnom konaní týkajúcom sa trestných činov, ktoré:

sa podľa práva vykonávajúceho štátu považujú za spáchané celkom alebo čiastočne na jeho území alebo na mieste rovnocennom jeho územiu,

alebo

boli spáchané mimo územia štátu pôvodu a právo vykonávajúceho štátu nedovoľuje vedenie právneho konania, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré boli spáchané mimo územia tohto štátu;

g)

podľa názoru uvedeného orgánu príkaz na konfiškáciu bol vydaný za okolností, za ktorých bolo prikázané majetok skonfiškovať podľa rozšírených právomocí o konfiškácii uvedených v článku 2 písm. d) bode iv);

h)

výkon príkazu na konfiškáciu je podľa zákonných lehôt vo vykonávajúcom štáte premlčaný za podmienky, že činy spadajú do právomoci tohto štátu podľa jeho vlastného trestného práva.

3.   Ak príslušný úrad vykonávajúceho štátu zistí, že:

že príkaz na konfiškáciu bol vydaný za okolností, za ktorých bolo prikázané majetok skonfiškovať podľa rozšírených právomocí o skonfiškovaní uvedených v článku 2 písm. d) bode iii)

a

príkaz na konfiškáciu nespadá do rozsahu pôsobnosti možnosti prijatej vykonávajúcim štátom podľa článku 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2005/212/SVV,

vykoná príkaz na konfiškáciu najmenej v rozsahu stanovenom v podobných domácich prípadoch podľa vnútroštátneho práva.

4.   Príslušné orgány vykonávajúceho štátu osobitne zvážia, či sa pred rozhodnutím príkaz na konfiškáciu neuznať a nevykonať podľa odseku 2 alebo obmedziť jeho výkon podľa odseku 3 akýmikoľvek vhodnými prostriedkami neporadia s príslušnými orgánmi štátu pôvodu. Konzultácia je povinná, ak je pravdepodobné, že rozhodnutie sa bude zakladať na:

odseku 1,

odseku 2 písm. a), e), f) alebo g),

odseku 2 písm. d) a informácie sa neposkytnú podľa článku 9 ods. 3

alebo

odseku 3.

5.   V prípade, že príkaz na konfiškáciu nemožno vykonať z dôvodu, že majetok, ktorý sa má skonfiškovať, už bol skonfiškovaný, zmizol, bol zničený, nemožno ho nájsť na mieste uvedenom v osvedčení alebo miesto, kde sa má majetok nachádzať, nebolo uvedené dostatočne presne ani po porade so štátom pôvodu, musí byť príslušný orgán štátu pôvodu bezodkladne informovaný.

Článok 9

Prostriedky právnej nápravy vo vykonávajúcom štáte voči uznaniu a výkonu

1.   Každý členský štát zavedie potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ktorákoľvek zainteresovaná strana vrátane tretích strán v dobrej viere mala prostriedky právnej nápravy voči uznaniu a výkonu príkazu na konfiškáciu podľa článku 7 na účely ochrany jej práv. Žaloba sa podáva na súd vo vykonávajúcom štáte v súlade s právom tohto štátu. Žaloba môže mať podľa zákonov vykonávajúceho štátu odkladný účinok.

2.   Vecné dôvody vydania príkazu na konfiškáciu nemožno napadnúť pred súdom vo vykonávajúcom štáte.

3.   Ak sa žaloba podá vo vykonávajúcom štáte, je o tom informovaný príslušný orgán štátu pôvodu.

Článok 10

Odklad výkonu

1.   Príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže odložiť výkon príkazu na konfiškáciu zaslaného v súlade s článkami 4 a 5:

a)

ak sa v prípade príkazu na konfiškáciu týkajúceho sa peňažnej čiastky domnieva, že jestvuje riziko, že celková hodnota získaná z jeho vykonania môže prekročiť čiastku uvedenú v príkaze na konfiškáciu vzhľadom na súčasné vykonanie príkazu vo viacerých než jednom členskom štáte;

b)

v prípadoch prostriedkov právnej nápravy uvedených v článku 9;

c)

ak by vykonanie príkazu na konfiškáciu mohlo narušiť prebiehajúce vyšetrovanie alebo konanie, až na také obdobie, aké považuje za primerané;

d)

ak sa považuje za potrebné nechať príkaz na konfiškáciu na náklady vykonávajúceho štátu alebo jeho časti preložiť, na obdobie potrebné na získanie jeho prekladu, alebo

e)

v prípadoch, ak je už majetok predmetom konania o konfiškácii vo vykonávajúcom štáte.

2.   Príslušný orgán vykonávajúceho štátu prijme na čas odkladu všetky opatrenia, ktoré by prijal v podobnom domácom prípade, aby predišiel tomu, že majetok už nebude dostupný na účely výkonu príkazu na konfiškáciu.

3.   V prípade odkladu podľa odseku 1 písm. a) príslušný orgán vykonávajúceho štátu ho okamžite oznámi príslušnému orgánu štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, a príslušný orgán štátu pôvodu splní povinnosti uvedené v článku 14 ods. 3.

4.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b), c), d) a e) príslušný orgán vykonávajúceho štátu bezodkladne podá príslušnému orgánu štátu pôvodu správu o odklade vykonania príkazu na konfiškáciu vrátane dôvodov na odklad, a ak je to možné, o očakávanom čase odkladu, akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

Len čo pominie dôvod na odklad, príslušný orgán vykonávajúceho štátu bezodkladne prijme potrebné opatrenia na vykonanie príkazu na konfiškáciu a oboznámi s nimi príslušný orgán štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

Článok 11

Viaceré príkazy na konfiškáciu

Ak príslušné orgány vykonávajúceho štátu spracúvajú:

dva alebo viacero príkazov na konfiškáciu týkajúcich sa peňažnej čiastky, ktoré boli vydané voči tej istej fyzickej alebo právnickej osobe, a daná osoba nemá dostatok prostriedkov vo vykonávajúcom štáte, aby bol možný výkon všetkých príkazov,

alebo

dva alebo viacero príkazov na konfiškáciu týkajúcich sa rovnakej konkrétnej časti majetku,

rozhodnutie o tom, ktorý z príkazov na konfiškáciu sa má vykonať, vykoná príslušný orgán vykonávajúceho štátu podľa práva vykonávajúceho štátu po riadnom zvážení všetkých okolností, ktoré môžu zahŕňať zainteresovanie zaisteného majetku, relatívnu závažnosť a miesto spáchania trestného činu, dátumy vydania príslušných príkazov a dátumy zaslania príslušných príkazov.

Článok 12

Rozhodné právo pre výkon

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa vykonávanie príkazu riadi právom vykonávajúceho štátu a iba jeho orgány sú príslušné rozhodnúť o postupoch na výkon a určiť všetky potrebné opatrenia, ktoré sa naň viažu.

2.   V prípade, ak je dotknutá osoba schopná predložiť dôkaz o úplnej alebo čiastočnej konfiškácii v ktoromkoľvek štáte, príslušný orgán vykonávajúceho štátu sa vhodným spôsobom poradí s príslušným orgánom štátu pôvodu. Akákoľvek časť čiastky v prípade konfiškácie výnosov, ktorá sa získa v ktoromkoľvek inom štáte než vykonávajúcom štáte, sa v plnom rozsahu odráta od čiastky, ktorá sa má skonfiškovať vo vykonávajúcom štáte.

3.   Príkaz na konfiškáciu voči právnickej osobe sa vykoná, aj keď vykonávajúci štát neuznáva zásadu trestnej zodpovednosti právnických osôb.

4.   Vykonávajúci štát nesmie ako alternatívu príkazu na konfiškáciu uložiť opatrenia vrátane trestov odňatia slobody alebo iné opatrenie obmedzujúce slobodu osoby ako dôsledok zaslania podľa článku 4 a 5, pokiaľ na to štát pôvodu nedal súhlas.

Článok 13

Amnestia, milosť, preskúmanie príkazu na konfiškáciu

1.   Amnestiu a milosť môže udeliť štát pôvodu aj vykonávajúci štát.

2.   O žiadosti o preskúmanie príkazu na konfiškáciu môže rozhodnúť iba štát pôvodu.

Článok 14

Dôsledky zaslania príkazov na konfiškáciu

1.   Zaslanie príkazu na konfiškáciu jednému alebo viacerým vykonávajúcim štátom v súlade s článkami 4 a 5 neobmedzuje právo štátu pôvodu vykonať príkaz samostatne.

2.   V prípade zaslania príkazu na konfiškáciu týkajúceho sa peňažnej čiastky jednému alebo viacerým vykonávajúcim štátom celková hodnota získaná z výkonu nesmie presiahnuť maximálnu čiastku uvedenú v príkaze na konfiškáciu.

3.   Príslušný orgán štátu pôvodu bezodkladne oznámi príslušnému orgánu ktoréhokoľvek dotknutého vykonávajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu:

a)

ak sa domnieva, že jestvuje riziko, že sa môže vyskytnúť výkon prekračujúci maximálnu čiastku, napríklad na základe informácie, ktorú mu oznámil vykonávajúci štát podľa článku 10 ods. 3. V prípade uplatnenia článku 10 ods. 1 písm. a) príslušný orgán štátu pôvodu čo najskôr oznámi príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu, či uvedené riziko pominulo;

b)

ak bol celý príkaz na konfiškáciu alebo jeho časť vykonaný v štáte pôvodu alebo v inom vykonávajúcom štáte. Uvedie sa konkrétna čiastka, na ktorú príkaz na konfiškáciu ešte nebol vykonaný;

c)

ak po zaslaní príkazu na konfiškáciu v súlade s článkami 4 a 5 orgán štátu pôvodu dostane peňažnú čiastku, ktorú v súvislosti s príkazom na konfiškáciu dotknutá osoba dobrovoľne zaplatila. Uplatní sa článok 12 ods. 2.

Článok 15

Ukončenie výkonu

Príslušný orgán štátu pôvodu bezodkladne oboznámi príslušný orgán vykonávajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, s akýmkoľvek rozhodnutím alebo opatrením, dôsledkom ktorého prestáva byť príkaz na konfiškáciu vykonateľný alebo sa z vykonávajúceho štátu z akéhokoľvek iného dôvodu sťahuje. Vykonávajúci štát ukončí výkon príkazu, len čo ho príslušný orgán štátu pôvodu s takýmto rozhodnutím alebo opatrením oboznámi.

Článok 16

Zaobchádzanie so skonfiškovaným majetkom

1.   S peniazmi, ktoré sa získali z výkonu príkazu na konfiškáciu, zaobchádza vykonávajúci štát takto:

a)

ak je čiastka získaná z výkonu príkazu na konfiškáciu nižšia než 10 000 EUR alebo tejto čiastke zodpovedá, čiastka pripadne vykonávajúcemu štátu;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch prevedie vykonávajúci štát 50 % z čiastky, ktorá sa získala z výkonu príkazu, štátu pôvodu.

2.   S iným majetkom než peniazmi, ktorý sa získal z výkonu príkazu na konfiškáciu, sa zaobchádza jedným z týchto spôsobov, o ktorom rozhodne vykonávajúci štát:

a)

majetok možno predať. V takom prípade sa s výnosmi z predaja disponuje v súlade s odsekom 1;

b)

majetok možno previesť štátu pôvodu. Ak príkaz na konfiškáciu uvádza peňažnú čiastku, majetok možno previesť štátu pôvodu, ak na to tento štát dal súhlas;

c)

nemožno uplatniť ani písmeno a), ani b), možno s majetkom zaobchodiť iným spôsobom v súlade s právom vykonávajúceho štátu.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 sa od vykonávajúceho štátu nepožaduje, aby predal alebo vrátil istú časť majetku uvedenú v príkaze na konfiškáciu, ktorú tvoria predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú súčasťou národného dedičstva uvedeného štátu.

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa uplatnia vtedy, pokiaľ sa štát pôvodu a vykonávajúci štát nedohodli inak.

Článok 17

Informácie o výsledku výkonu

Príslušný orgán vykonávajúceho štátu bez meškania oznámi príslušnému orgánu štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu:

a)

zaslanie príkazu na konfiškáciu príslušnému orgánu podľa článku 4 ods. 5;

b)

každé rozhodnutie o neuznaní príkazu na konfiškáciu spolu s dôvodmi takéhoto rozhodnutia;

c)

celkové alebo čiastočné nevykonanie príkazu na konfiškáciu z dôvodov uvedených v článku 11, článku 12 ods. 1 a 2 alebo článku 13 ods. 1;

d)

len čo sa výkon príkazu ukončí;

e)

uplatnenie alternatívnych opatrení podľa článku 12 ods. 4.

Článok 18

Náhrada

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 2, ak je vykonávajúci štát podľa svojich právnych predpisov zodpovedný za škodu spôsobenú jednej zo zainteresovaných strán uvedených v článku 9 vykonaním príkazu na konfiškáciu, ktorý mu bol zaslaný podľa článkov 4 a 5, štát pôvodu musí vykonávajúcemu štátu nahradiť všetky čiastky zaplatené ako náhradu škody na základe tejto zodpovednosti uvedenej strane s výnimkou prípadov, ak a len v rozsahu, v akom je škoda alebo akákoľvek jej časť spôsobená výhradne správaním vykonávajúceho štátu.

2.   Odsek 1 sa nedotýka práva členských štátov týkajúceho sa nárokov fyzických a právnických osôb na náhradu škody.

Článok 19

Jazyky

1.   Osvedčenie musí byť preložené do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov vykonávajúceho štátu.

2.   Ktorýkoľvek členský štát môže, buď v čase, keď je toto rámcové rozhodnutie prijaté, alebo neskôr, vyhlásiť vo vyhlásení uloženom na Generálnom sekretariáte Rady, že bude akceptovať preklad do jedného alebo viacerých ďalších úradných jazykov inštitúcií Európskych spoločenstiev.

Článok 20

Náklady

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, členské štáty si navzájom nesmú nárokovať náhradu nákladov vyplývajúcich z uplatňovania tohto rámcového rozhodnutia.

2.   Ak mal vykonávajúci štát náklady, ktoré považuje za vysoké alebo výnimočné, môže štátu pôvodu navrhnúť, aby sa aj on na nákladoch podieľal. Štát pôvodu zváži každý takýto návrh na základe podrobných údajov, ktoré poskytol vykonávajúci štát.

Článok 21

Vzťah k iným dohodám a dojednaniam

Toto rámcové rozhodnutie sa nedotýka uplatňovania dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní medzi členskými štátmi, pokiaľ takéto dohody alebo dojednania napomáhajú zjednodušenie alebo ďalšie uľahčenie postupov na výkon príkazov na konfiškáciu.

Článok 22

Vykonávanie

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím do 24. novembra 2008.

2.   Členské štáty oznámia Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie ustanovení, ktoré transponujú povinnosti vyplývajúce z tohto rámcového rozhodnutia do ich vnútroštátneho práva. Na základe správy, ktorú na základe týchto informácií vypracuje Komisia, Rada najneskôr do 24. novembra 2009 zhodnotí, do akej miery členské štáty prijali potrebné opatrenia na to, aby dosiahli súlad s týmto rámcovým rozhodnutím.

3.   Generálny sekretariát Rady oboznámi členské štáty a Komisiu s vyhláseniami vykonanými podľa článku 7 ods. 5 a článku 19 ods. 2.

4.   Členský štát, ktorý mal opakované ťažkosti s iným členským štátom alebo iný členský štát neprejavoval dostatok súčinnosti pri vzájomnom uznávaní a výkone príkazov na konfiškáciu, ktoré sa nevyriešili dvojstrannými konzultáciami, môže informovať Radu s cieľom, aby zhodnotila vykonávanie tohto rámcového rozhodnutia na úrovni členského štátu.

5.   Členské štáty, ktoré konajú ako vykonávajúce štáty, na začiatku kalendárneho roka oboznámia Radu a Komisiu s počtom prípadov, v ktorých sa uplatňoval článok 17 písm. b), a so zhrnutím dôvodov pre to.

Do 24. novembra 2013 Komisia vypracuje správu na základe informácií, ktoré dostala, ktorej prílohou budú podnety, ktoré môže pokladať za potrebné.

Článok 23

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutie nadobudne účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Luxemburgu 6. októbra 2006

Za Radu

predseda

K. RAJAMÄKI


(1)  Ú. v. ES C 184, 2.8.2002, s. 8.

(2)  Stanovisko z 20. novembra 2002 (Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 205).

(3)  Ú. v. ES L 182, 5.7.2001, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 45.

(5)  Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2005, s. 49.

(6)  Ú. v. ES L 74, 27.3.1993, s. 74. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/38/ES (Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 43).


PRÍLOHA

OSVEDČENIE

uvedené v článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2006/783/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image

Image