24.11.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 326/1

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK/OSN) č. 24 – Jednotné ustanovenia pre:

I.	homologizáciu vznetových motorov (CI) vzhľadom na emisie viditeľných znečisťujúcich látok

II.	homologizáciu motorových vozidiel vzhľadom na montáž motorov CI homologizovaného typu

III.	homologizáciu motorových vozidiel vybavených motormi CI vzhľadom na emisie viditeľných znečisťujúcich látok z motora

IV.	meranie výkonu motora CI

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

1.1.	Tento predpis sa uplatňuje na:

1.1.1.

ČASŤ I

Emisie viditeľných výfukových znečisťujúcich látok z motorov CI, ktoré sú určené pre cestné vozidlá

1.1.2.

ČASŤ II

Montáž CI motorov na cestných vozidlách, ktoré boli homologizované pre časť I tohto predpisu

1.1.3.

ČASŤ III

Emisie viditeľných výfukových znečisťujúcich látok z motorového vozidla vybaveného motorom, ktorý nebol osobitne typovo homologizovaný pre časť I tohto predpisu

1.2.	Sekundárne platí tento predpis pre postup EHK, ktorý sa uplatňuje vtedy, keď sa má merať len výkon motorov CI.

2. VYMEDZENIE POJMOV SPOLOČNÉ PRE ČASTI I, II a III

2.1.	Na účely tohto predpisu sú pre časti I, II a III spoločné tieto vymedzenia pojmov:

2.2.	„čistý výkon“ znamená výkon motora CI, ako je definovaný v prílohe 10 k tomuto predpisu;

2.3.	„vznetový motor (compression ignition, CI)“ znamená motor, ktorý pracuje na princípe vznietenia zmesi kompresným teplom (napr. dieselový motor);

2.4.	„zariadenie pre studený štart“ znamená zariadenie, ktoré pri uvedení do činnosti dočasne zvýši množstvo paliva dodávané do motora a je určené na uľahčenie štartu motora;

2.5.	„opacitometer“ je prístroj na plynulé meranie koeficientov absorpcie svetla výfukových plynov emitovaných vozidlami, ako je špecifikovaný v prílohe 8 k tomuto predpisu;

2.6.	„maximálne menovité otáčky“ znamenajú maximálne otáčky dovolené regulátorom pri plnom zaťažení;

2.7.	„minimálne menovité otáčky“ znamenajú:

2.7.1.

buď najvyššie z nasledujúcich troch otáčok motora

45 percent maximálnych otáčok

1 000 ot/min

minimálne otáčky dovolené ovládačom voľnobehu;

2.7.2.

alebo také nižšie otáčky, ktoré môže požadovať výrobca.

2.8.	Hybridné vozidlá (HV)

2.8.1.

„Hybridné vozidlo (HV)“ znamená vozidlo s minimálne dvoma rozdielnymi konvertormi energie a s dvoma rozdielnymi systémami uchovávania energie (vo vozidle) na účely pohonu vozidla.

2.8.2.

„Hybridné elektrické vozidlo (HEV)“ znamená vozidlo, ktoré na účely mechanického pohonu čerpá energiu z dvoch nasledujúcich zdrojov uchovávanej energie nachádzajúcich sa vo vozidle:

—	spotrebovateľné palivo,

—	zariadenie na uchovávanie elektrickej energie (napr. batéria, kondenzátor, zotrvačník/generátor...).

ČASŤ I – EMISIE VIDITEĽNÝCH VÝFUKOVÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK Z MOTOROV CI

3. VYMEDZENIE POJMOV

Na účely časti I tohto predpisu:

3.1.	„homologizácia motora CI“ znamená homologizáciu vzhľadom na obmedzenie emisií viditeľných výfukových znečisťujúcich látok z motora;

3.2.	„typ motora“ znamená kategóriu motora CI určeného na montáž na motorovom vozidle, ktorý sa nelíši v takých podstatných charakteristikách, ako sú definované v prílohe 1 k tomuto predpisu, s výnimkou modifikácií prípustných podľa odsekov 7.2 a 7.3 tohto predpisu;

3.3.	„motor reprezentujúci typ, ktorý má byť homologizovaný“ znamená motor, ktorý vyvinie najvyšší čistý výkon v rámci typu motora;

3.4.	ostatné vymedzenia pojmov použiteľné pre časť I sú uvedené v odseku 2 tohto predpisu.

4. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU

4.1. Emisie viditeľných znečisťujúcich látok

4.1.1.

Žiadosť o homologizáciu typu motora vzhľadom na obmedzenie emisií viditeľných výfukových znečisťujúcich látok z motora má predložiť výrobca motora alebo jeho riadne splnomocnený zástupca alebo výrobca vozidla.

4.1.2.

K žiadosti majú byť priložené trojmo tieto dokumenty: opis motora obsahujúci všetky relevantné údaje uvedené v prílohe 1 k tomuto predpisu.

4.1.3.

Motor, reprezentujúci typ motora, ktorý má byť homologizovaný, bude s vybavením predpísaným v prílohe 1 k tomuto predpisu poskytnutý technickej službe vykonávajúcej homologizačné skúšky definované v odseku 6 tohto predpisu.

4.1.4.

Pri určovaní emisií viditeľných znečisťujúcich látok sa majú vykonávať merania dvoma metódami opísanými v prílohách 4 a 5 k tomuto predpisu, vzťahujúcimi sa príslušne na skúšky pri stálych otáčkach a na skúšky pri voľnej akcelerácii.

4.1.5.

Pri určovaní emisií viditeľných znečisťujúcich látok sa výkon a spotreba paliva toho istého motora predloženého na homologizáciu budú merať podľa prílohy 10 k tomuto predpisu.

4.2. Výkon motora

4.2.1.

Výrobca alebo jeho riadne splnomocnený zástupca môžu požadovať, aby bolo vykonané len meranie výkonu motora. V takom prípade:

4.2.1.1.

výrobca vyplní prílohu 1 k tomuto predpisu a uvedie informácie súvisiace špeciálne s meraním výkonu, t. j. všetky odseky, pred ktorými nie je písmeno E;

4.2.1.2.

technickej službe bude na skúšky opísané v prílohe 10 k tomuto predpisu poskytnutý motor zodpovedajúci vo všetkých aspektoch opisnej správe uvedenej v prílohe 1 k tomuto predpisu. Na skúšobnom stave sa majú vykonávať len uvedené skúšky.

4.2.2.

Keď sa na žiadosť výrobcu alebo jeho riadne splnomocneného zástupcu vykonajú len skúšky výkonu motora v súlade s prílohou 10, tieto sa nebudú považovať za homologizačné skúšky, ale bude vydané úradné vyhlásenie o výsledkoch skúšok podľa doplnku prílohy 10 k tomuto predpisu.

5. HOMOLOGIZÁCIA

5.1.	Ak motor predložený na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky odseku 6, typu motora bude udelená homologizácia.

5.2.

Homologizačné číslo bude pridelené každému homologizovanému typu motora. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 03, čo zodpovedá sérii zmien 03, ktorá nadobudla platnosť 20. apríla 1986) budú označovať série úprav obsahujúcich posledné väčšie technické úpravy predpisu vykonané v čase vydania homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu motora.

5.3.	Správa o homologizácii alebo o rozšírení, alebo zamietnutí homologizácie typu motora podľa tohto predpisu sa má oznámiť stranám Dohody uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom formulára zhodného so vzorom uvedeným v prílohe 2 k tomuto predpisu.

5.4.	Na každý motor zhodný s typom motora homologizovaným podľa tohto predpisu bude viditeľne a na ľahko prístupnom mieste špecifikovanom v homologizačnom formulári pripevnená medzinárodná značka skladajúca sa z:

5.4.1.

kružnice okolo písmena „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý homologizáciu udelil (1);

5.4.2.

čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a homologizačné číslo napravo od kružnice uvedenej v odseku 5.4.1;

5.4.3.

nasledujúceho dodatkového symbolu tvoreného štvorcom s vpísaným číslom vyjadrujúcim absorpčný koeficient v m-1 dosiahnutý v čase homologizácie počas skúšok pri voľnej akcelerácii a určený postupom opísaným v prílohe 5 k tomuto predpisu;

5.4.4.

alternatívne môže výrobca rozhodnúť o tom, že namiesto pripevnenia týchto homologizačných značiek a symbolov na motor bude ku každému typu motora homologizovanému podľa tohto predpisu priložený dokument s týmito informáciami, takže homologizačné značky a symboly môžu byť priložené k vozidlu v súlade s odsekom 14.4 tohto predpisu.

5.5.

Ak motor zodpovedá typu homologizovanému podľa jedného alebo viacerých iných predpisov pripojených k Dohode, v štáte, ktorý homologizáciu udelil podľa tohto predpisu, sa nemusí opakovať symbol predpísaný v odseku 5.4.1; v takom prípade predpis, homologizačné čísla a dodatkové symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bola homologizácia udelená v štáte, ktorý homologizáciu udelil podľa tohto predpisu, majú byť umiestnené v zvislých stĺpcoch napravo od symbolu predpísaného v odseku 5.4.1.

5.6.	Homologizačná značka má byť zreteľne čitateľná a nezmazateľná.

5.7.	Homologizačná značka má byť umiestnená tesne pri identifikačných číslach motora uvedených výrobcom.

5.8.	V prílohe 3 k tomuto predpisu sa uvádzajú príklady usporiadania homologizačnej značky.

6. ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY

6.1. Všeobecne

Komponenty schopné ovplyvniť emisie viditeľných znečisťujúcich látok majú byť projektované, konštruované a montované tak, aby umožnili motoru v normálnej prevádzke spĺňať ustanovenia tohto predpisu napriek vibráciám, ktorým môže byť vystavený.

6.2. Špecifikácie týkajúce sa zariadení pre studený štart

6.2.1.

Zariadenie pre studený štart má byť projektované a konštruované tak, aby nemohlo byť uvedené do činnosti alebo pokračovať v nej pri normálnom chode motora.

6.2.2.

Ustanovenia odseku 6.2.1 sa nebudú uplatňovať, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

6.2.2.1.

koeficient svetelnej absorpcie plynov emitovaných motorom pri stálych otáčkach, meraný postupom predpísaným v prílohe 4 k tomuto predpisu pri činnosti zariadenia pre studený štart, je v rámci limitov predpísaných v prílohe 7 k tomuto predpisu;

6.2.2.2.

udržiavanie zariadenia pre studený štart v prevádzke spôsobí po uplynutí primeraného času zastavenie motora.

6.2.3.

Ak je to nevyhnutné, ktorákoľvek časť systému súvisiaca s vozidlom môže byť vyskúšaná v homologizačnej skúške.

6.3. Špecifikácie týkajúce sa emisií viditeľných znečisťujúcich látok

6.3.1.

Emisie viditeľných znečisťujúcich látok z motora predloženého na homologizáciu sa majú merať metódami opísanými v prílohách 4 a 5 k tomuto predpisu.

6.3.2.

Výkon motora predloženého na homologizáciu má byť v rámci tolerancií špecifikovaných podľa odseku 3.1.5 prílohy 4 k tomuto predpisu.

6.3.3.

Emisie viditeľných znečisťujúcich látok merané metódou opísanou v prílohe 4 k tomuto predpisu nepresiahnu limity predpísané v prílohe 7 k tomuto predpisu.

6.3.4.

Na žiadosť výrobcu sa majú vykonať dodatočné skúšky opísané v prílohách 4 a 5, aby sa získali hodnoty pri voľnej akcelerácii pre modifikácie homologizovaného typu, ktoré sú prípustné podľa odsekov 7.2 a 7.3 tohto predpisu.

6.3.4.1.

Ak si výrobca motora želá, aby boli viditeľné znečisťujúce látky merané v rozmedzí menšieho rozsahu krútiaceho momentu a/alebo otáčok, ako je prípustný podľa odseku 7.3 tohto predpisu, potom bude typ motora homologizovaný pre limitovaný rozsah krútiaceho momentu a otáčok.

6.3.4.2.

Ak je v neskoršom štádiu žiaduce rozšíriť homologizáciu motora tak, aby sa vzťahovala na celý rozsah krútiaceho momentu/otáčok prípustný podľa odseku 7.3 tohto predpisu, potom by mal byť predložený na skúšku ďalší motor tak, aby mohli byť stanovené viditeľné znečisťujúce látky pre takú časť rozsahu zaťaženia/otáčok, ktorá bola predtým vynechaná.

6.3.5.

Ak na účely pokrytia niektorých častí rozsahov krútiaceho momentu a otáčok je nevyhnutné mať dodatočné špecifikácie, tieto špecifikácie majú byť uvedené vo formáte prílohy 1 a majú byť pripojené k predloženým dokumentom.

6.3.6.

Hodnota koeficientu absorpcie pri voľnej akcelerácii pridelená motoru má byť vhodne vybraná, v súlade s jeho menovitými otáčkami a krútiacim momentom, z matice hodnôt vytvorenej metódou uvedenou v prílohe 5 k tomuto predpisu.

6.3.7.

V prípade motorov preplňovaných turbodúchadlom koeficient absorpcie meraný pri voľnej akcelerácii nepresiahne limit predpísaný v prílohe 7 pre menovitú hodnotu prietoku, ktorá zodpovedá maximálnemu koeficientu absorpcie meranému počas skúšok za stálych otáčok, zväčšenú o 0,5 m-1.

6.4.	Na meranie sa môžu použiť len ekvivalentné prístroje. Ak sa použije iný prístroj, ako prístroj opísaný v prílohe 8 k tomuto predpisu, má sa preukázať jeho ekvivalentnosť pre príslušný motor.

7. MODIFIKÁCIA TYPU MOTORA A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE

7.1.	Každá modifikácia motora v rámci typu motora s ohľadom na jeho charakteristiky v prílohe 1 sa má oznámiť správnemu orgánu, ktorý typ motora homologizoval. Údaje o týchto modifikáciách majú byť uvedené vo formáte prílohy 1. V rámci obmedzení uložených v odsekoch 7.2 a 7.3 môže správny orgán buď:

7.1.1.

usúdiť, že vykonané modifikácie zrejme nemajú viditeľne nepriaznivý vplyv a že v každom prípade motor ešte spĺňa požiadavky, alebo

7.1.2.

požadovať ďalší protokol o skúške od technickej služby zodpovednej za vykonanie skúšky.

7.2.

Na účely tohto predpisu vzhľadom na emisie viditeľných znečisťujúcich látok môžu byť modifikácie klasifikované takto:

1.	modifikácie, ktoré si vyžadujú novú homologizáciu so skúškami;

2.	modifikácie, ktoré si vyžadujú novú homologizáciu bez skúšok;

3.	modifikácie, ktoré si môžu vyžadovať nové skúšky bez novej homologizácie;

4.	modifikácie, ktoré si nevyžadujú doplnkové skúšky alebo nové homologizácie.

Klasifikácie 1, 2, 3 a 4 sú vyznačené v každom riadku zodpovedajúcich charakteristík v prílohe 1.

7.3.

Bez ohľadu na tieto klasifikácie uvedené v odseku 7.2 budú sa automaticky vyžadovať nové homologizácie so skúškami, t. j. klasifikácia 1, pokiaľ motor nebude vyhovovať týmto podmienkam:

maximálne menovité otáčky nie sú vyššie ako 100 percent ani nižšie ako 75 percent maximálnych menovitých otáčok motora v homologizačnej skúške;

minimálne menovité otáčky nie sú nižšie ako minimálne menovité otáčky motora v homologizačnej skúške;

menovitý krútiaci moment nie je väčší ako 100 percent, ani menší ako 70 percent menovitého krútiaceho momentu motora pri týchto otáčkach v homologizačnej skúške;

absorpčné hodnoty pri ustálenom stave nie sú väčšie ako 1,1-násobok hodnôt dosiahnutých v homologizačnej skúške a nepresahujú predpísané limity v prílohe 7;

protitlak výfukových plynov nie je väčší ako protitlak výfukových plynov motora v typovej homologizačnej skúške;

objem výfukového systému sa nelíši viac ako o 40 percent;

podtlak pri nasávaní nie je väčší ako podtlak pri nasávaní v prípade motora v typovej homologizačnej skúške;

moment zotrvačnosti nového kombinovaného systému zotrvačníka a prevodovky je v rozsahu 15 percent systému zotrvačníka a prevodovky homologizovaného motora.

Poznámka: Vo všetkých prípadoch motor v homologizačnej skúške znamená „motor reprezentujúci typ, ktorý má byť homologizovaný“ podľa odseku 3.3.

7.4.

Ak výrobca požaduje pokryť rozsah mimo menovitých hodnôt výkonu a otáčok motora, ako sú prípustné podľa odseku 7.3 časti I tohto predpisu, majú sa skúšky vykonať v rozmedzí rozsahu otáčok definovanom v odseku 2.2 prílohy 5 s motorom nastavovaným na 90, 80 a 70 percent plného výkonu. Pri otáčkach motora mimo menovitého rozsahu majú byť minimálne otáčky definované v odseku 2.2 prílohy 5 k tomuto predpisu vypočítané odvodením z najnižšej hodnoty maximálneho pomeru výkonu a otáčok. Ak si výrobca motora želá, aby boli viditeľné znečisťujúce látky merané v rozmedzí menšieho rozsahu krútiaceho momentu a/alebo otáčok, než je prípustný podľa odseku 7.3 časti I tohto predpisu, potom bude homologizácia typu motora platiť pre limitovaný rozsah krútiaceho momentu a/alebo otáčok.

7.5.	Pre také modifikácie sa musia vykonať ďalšie skúšky, aby sa stanovili dymové hodnoty pri voľnej akcelerácii v súlade s odsekom 6.3.1 tohto predpisu, pokiaľ tieto hodnoty nemôžu byť stanovené z už vykonaných skúšok povolených podľa odseku 6.3.4.

7.6.	Potvrdenie alebo zamietnutie homologizácie špecifikujúce zmeny sa má oznámiť postupom stanoveným v odseku 5.3 stranám dohody, ktoré tento predpis uplatňujú.

7.7.	Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie homologizácie pridelí sériové číslo každému formuláru oznámenia vypracovanému pre takéto rozšírenie.

8. ZHODA VÝROBY

8.1.	Každý motor identifikovaný homologizačnou značkou a/alebo dokumentom, ako je predpísané v odseku 5.4 tohto predpisu, sa bude vzhľadom na komponenty ovplyvňujúce emisie viditeľných znečisťujúcich látok zhodovať s homologizovaným typom motora.

8.2.	Na účely overenia zhody podľa odseku 8.1 má byť motor vybraný zo sériovej výroby.

8.3.	Zhoda motora s homologizovaným typom sa overí na základe postupu uvedeného v homologizačnom formulári v súlade s prílohou 2 k tomuto predpisu. Okrem toho sa overovacie skúšky vykonajú za týchto podmienok:

8.3.1.

motor, ktorý nebol zabehnutý, sa podrobí skúške voľnej akcelerácie predpísanej v prílohe 5 k tomuto predpisu. Motor má byť považovaný za zhodný s homologizovaným typom, ak zistený koeficient absorpcie nepresahuje o viac než 0,5 m-1 hodnotu uvedenú v homologizačnej značke alebo v dokumente pre tento motor (pozri odsek 8.1). Na žiadosť výrobcu sa môže radšej použiť komerčne dostupné palivo než referenčné palivo;

8.3.2.

ak hodnota zistená v skúške podľa odseku 8.3.1 presahuje o viac než 0,5 m-1 hodnotu uvedenú v homologizačnom dokumente pre tento motor, motor sa podrobí skúškam pri stálych otáčkach v rozsahu krivky plného zaťaženia tak, ako je to predpísané v prílohe 4 k tomuto predpisu. Hladiny emisií nesmú presiahnuť limity predpísané v prílohe 7 k tomuto predpisu.

9. SANKCIE ZA NEDODRŽANIE ZHODY VÝROBY

9.1.	Homologizácia udelená typu motora podľa tohto predpisu môže byť odobratá, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v odseku 8.1 alebo ak vybraný motor neobstál pri skúškach predpísaných v odseku 8.3.

9.2.

Ak strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie homologizáciu, ktorú predtým udelila, oznámi to okamžite ostatným zmluvným stranám dohody uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom kópie homologizačného formulára, ktorý bude mať na konci veľkými písmenami uvedené „HOMOLOGIZÁCIA ODOBRANÁ“ spolu s podpisom a dátumom.

10. DEFINITÍVNE ZASTAVENÁ VÝROBA

Ak držiteľ homologizácie úplne zastaví výrobu motora homologizovaného v súlade s týmto predpisom, oznámi to orgánu, ktorý udelil túto homologizáciu. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán informuje o tejto skutočnosti ostatné strany dohody uplatňujúce tento predpis, a to prostredníctvom kópie homologizačného formulára, ktorý bude mať na konci veľkými písmenami uvedené „VÝROBA ZASTAVENÁ“ spolu s podpisom a dátumom.

11. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SKÚŠOBNÍ ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A SPRÁVNYCH ORGÁNOV

Strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických skúšobní zodpovedných za vykonávanie homologizačných skúšok a názvy a adresy správnych orgánov, ktoré udeľujú homologizáciu a ktorým sa majú zasielať osvedčenia o homologizácii alebo o rozšírení, zamietnutí alebo odobratí homologizácie vydanom v iných krajinách.

ČASŤ II – MONTÁŽ TYPOVO HOMOLOGIZOVANÝCH MOTOROV CI NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH

12. VYMEDZENIE POJMOV

Na účely časti II tohto predpisu:

12.1.

„homologizácia vozidla“ znamená homologizáciu typu vozidla vzhľadom na inštaláciu homologizovaného typu motora z hľadiska obmedzenia emisií viditeľných znečisťujúcich látok z motora;

12.2.

„typ vozidla“ znamená kategóriu motorových vozidiel, ktoré sa navzájom nelíšia v takých podstatných hľadiskách, ako sú charakteristiky vozidla a motora definované v prílohe 1 k tomuto predpisu;

12.3.

ostatné vymedzenia pojmov použiteľné pre časť II sú obsiahnuté v odseku 2 tohto predpisu.

13. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU

13.1. Emisie viditeľných znečisťujúcich látok

13.1.1.

Žiadosť o homologizáciu typu vozidla vzhľadom na inštalovanie motorov CI z hľadiska obmedzenia emisie viditeľných znečisťujúcich látok z motora má predložiť výrobca vozidla alebo jeho riadne splnomocnený zástupca.

13.1.2.

K tejto žiadosti majú byť pripojené trojmo tieto dokumenty: opis vozidla obsahujúci všetky dôležité údaje o vozidle a motore uvedené v prílohe 1 k tomuto predpisu a oznámenie o typovej homologizácii motora v prílohe 2 spolu s dokumentmi uvedenými v odseku 19 prílohy 2. Pri vypĺňaní prílohy 1 sa majú vyplniť len body odlišujúce sa od tých bodov, ktoré sú uvedené v homologizácii typu motora.

13.1.3.

Vozidlo reprezentujúce typ vozidla, ktorý má byť homologizovaný, sa odovzdá technickej skúšobni vykonávajúcej homologizačné skúšky definované v odseku 15 tohto predpisu.

14. HOMOLOGIZÁCIA

14.1.

Ak vozidlo predvedené na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky odseku 15, tomuto typu vozidla bude homologizácia udelená.

14.2.

Každému homologizovanému typu vozidla sa pridelí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 03, čo zodpovedá sérii zmien 03, ktorá nadobudla platnosť 20. apríla 1986) označujú série úprav obsahujúcich posledné väčšie technické úpravy predpisu vykonané v čase vydania homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu vozidla.

14.3.

Správa o homologizácii alebo o rozšírení, alebo zamietnutí homologizácie typu vozidla podľa tohto predpisu má byť oznámená stranám dohody uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom formulára zhodného so vzorom uvedeným v prílohe 2 k tomuto predpisu.

14.4.

Na každé vozidlo zhodné s typom vozidla homologizovaným podľa tohto predpisu bude viditeľne a na ľahko prístupnom mieste špecifikovanom v homologizačnom formulári pripevnená medzinárodná značka skladajúca sa z:

14.4.1.

kružnice okolo písmena „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý homologizáciu udelil (2);

14.4.2.

čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a homologizačné číslo napravo od kružnice uvedenej v odseku 14.4.1;

14.4.3.

nasledujúceho dodatkového symbolu tvoreného štvorcom s vpísaným číslom vyjadrujúcim absorpčný koeficient v m-1 dosiahnutý počas skúšok pri voľnej akcelerácii podľa prílohy 5 k tomuto predpisu.

14.5.

Ak vozidlo zodpovedá typu homologizovanému podľa jedného alebo viacerých iných predpisov pripojených k dohode, v štáte, ktorý homologizáciu udelil podľa tohto predpisu, sa nemusí opakovať symbol predpísaný v odseku 14.4.1; v takom prípade predpis, homologizačné čísla a dodatkové symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bola homologizácia udelená v štáte, ktorý homologizáciu udelil podľa tohto predpisu, majú byť umiestnené v zvislých stĺpcoch napravo od symbolu predpísaného v odseku 14.4.1.

14.6.

Homologizačná značka a dodatkový symbol majú byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné.

14.7.

Homologizačná značka má byť umiestnená tesne pri alebo na tabuľke údajov o vozidle pripevnenej výrobcom.

14.8.

V prílohe 3 k tomuto predpisu sa uvádzajú príklady usporiadania homologizačnej značky a dodatkového symbolu.

15. ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY

15.1. Všeobecne

Dieselové motory montované na vozidlá majú byť takého typu, ktorý je homologizovaný podľa časti I tohto predpisu. Komponenty schopné ovplyvniť emisie viditeľných znečisťujúcich látok majú byť projektované, konštruované a montované tak, aby umožnili vozidlu v normálnej prevádzke spĺňať ustanovenia tohto predpisu napriek vibráciám, ktorým môže byť vozidlo vystavené.

Musí byť možné vykonať kontrolu schopnosti jazdy vozidla určením jeho charakteristík vo vzťahu k údajom zhromaždeným pre typovú homologizáciu podľa odseku 11.1.2.2 prílohy 2 k tomuto predpisu. Ak táto kontrola vyžaduje osobitný postup, tento musí byť podrobne uvedený v servisnej príručke (alebo v ekvivalentnej pomôcke). Tento osobitný postup nemá vyžadovať použitie osobitného vybavenia, ktoré nie je poskytované spolu s vozidlom.

15.2. Špecifikácie týkajúce sa zariadení pre studený štart

15.2.1.

Zariadenie pre studený štart má byť projektované a konštruované tak, aby nemohlo byť uvedené do činnosti alebo pokračovať v nej pri normálnom chode motora.

15.2.2.

Ustanovenia odseku 15.2.1 sa nebudú uplatňovať, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

15.2.2.1.

15.2.2.2.

udržiavanie zariadenia pre studený štart v prevádzke spôsobí po uplynutí primeraného času zastavenie motora.

15.3. Inštalácia

15.3.1.

Inštalácia motora má rešpektovať najmä tieto obmedzenia vo vzťahu k homologizácii typu motora:

—	podtlak pri nasávaní nepresiahne príslušnú hodnotu homologizovaného typu motora,

—	protitlak výfukových plynov nepresiahne príslušnú hodnotu homologizovaného typu motora,

—	objem výfukového systému je v rozmedzí ± 40 percent príslušnej hodnoty homologizovaného typu motora,

—	moment zotrvačnosti zotrvačníka a prevodovky je v rozmedzí ± 15 percent príslušnej hodnoty homologizovaného typu motora.

16. MODIFIKÁCIA TYPU VOZIDLA A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE

16.1.

Každá modifikácia typu vozidla s ohľadom na jeho charakteristiky v prílohe 1 má byť oznámená správnemu orgánu, ktorý typ vozidla homologizoval. Správny orgán môže potom buď:

16.1.1.

usúdiť, že vykonané modifikácie zrejme nemajú viditeľne nepriaznivý vplyv a že v každom prípade vozidlo ešte spĺňa požiadavky, alebo

16.1.2.

požadovať ďalší protokol o skúške od technickej skúšobne zodpovednej za vykonávanie skúšok.

16.2.

Potvrdenie alebo zamietnutie homologizácie špecifikujúce zmeny sa má oznámiť postupom stanoveným v odseku 14.3 stranám dohody, ktoré tento predpis uplatňujú.

16.3.

Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie homologizácie pridelí sériové číslo každému formuláru oznámenia vypracovanému pre takéto rozšírenie.

17. ZHODA VÝROBY

17.1.

Každé vozidlo identifikované homologizačnou značkou a/alebo dokumentom, v prípade typu motora inštalovaného podľa odsekov 5.4 a 14.4 tohto predpisu, sa bude vzhľadom na komponenty ovplyvňujúce emisie viditeľných znečisťujúcich látok zhodovať s homologizovaným typom vozidla.

17.2.

Na účely overenia zhody podľa odseku 17.1 má byť vozidlo vybrané zo sériovej výroby.

17.3.

Zhoda vozidla s homologizovaným typom sa overí na základe postupu uvedeného v homologizačnom formulári v súlade s prílohou 2 k tomuto predpisu. Okrem toho sa overovacie skúšky vykonajú za týchto podmienok:

17.3.1.

vozidlo s motorom, ktorý nebol zabehnutý, sa podrobí skúške voľnej akcelerácie predpísanej v prílohe 5 k tomuto predpisu. Vozidlo má byť považované za zhodné s homologizovaným typom, ak zistený koeficient absorpcie nepresahuje o viac než 0,5 m-1 hodnotu uvedenú v homologizačnej značke alebo v dokumente (pozri odsek 17.1). Na žiadosť výrobcu sa môže radšej použiť komerčne dostupné palivo než referenčné palivo. V sporných prípadoch sa musí použiť referenčné palivo;

17.3.2.

ak hodnota zistená v skúške podľa odseku 17.3.1 presahuje o viac než 0,5 m-1 hodnotu uvedenú na homologizačnej značke alebo v dokumente (pozri odsek 17.1), motor sa podrobí skúškam pri stálych otáčkach v rozsahu krivky plného zaťaženia tak, ako je to predpísané v prílohe 4 k tomuto predpisu. Hladiny viditeľných emisií nesmú presiahnuť limity predpísané v prílohe 7 k tomuto predpisu.

18. SANKCIE ZA NEDODRŽANIE ZHODY VÝROBY

18.1.

Homologizácia udelená typu vozidla podľa tohto predpisu môže byť odobratá, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v odseku 17.1 alebo ak vozidlo neobstálo pri skúškach predpísaných v odseku 17.3.

18.2.

19. DEFINITÍVNE ZASTAVENÁ VÝROBA

Ak držiteľ homologizácie úplne zastaví výrobu vozidla homologizovaného v súlade s týmto predpisom, oznámi to orgánu, ktorý udelil túto homologizáciu. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán informuje o tejto skutočnosti ostatné strany dohody uplatňujúce tento predpis, a to prostredníctvom kópie homologizačného formulára, ktorý bude mať na konci veľkými písmenami uvedené „VÝROBA ZASTAVENÁ“ spolu s podpisom a dátumom.

20. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SKÚŠOBNÍ ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A SPRÁVNYCH ORGÁNOV

ČASŤ III – EMISIE VIDITEĽNÝCH VÝFUKOVÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK Z MOTOROVÉHO VOZIDLA, KTORÉHO MOTOR NEBOL OSOBITNE TYPOVO HOMOLOGIZOVANÝ

21. VYMEDZENIE POJMOV

Na účely časti III tohto predpisu:

21.1.

„homologizácia vozidla“ znamená homologizáciu typu vozidla vzhľadom na obmedzenie emisií viditeľných znečisťujúcich látok z motora;

21.2.

21.3.

ostatné vymedzenia pojmov použiteľné pre časť III sú obsiahnuté v odseku 2 tohto predpisu.

22. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU

22.1.

Žiadosť o homologizáciu typu vozidla z hľadiska obmedzenia emisie viditeľných znečisťujúcich látok z motora má predložiť výrobca vozidla alebo jeho riadne splnomocnený zástupca.

22.2.

K žiadosti majú byť pripojené trojmo uvedené dokumenty a tieto údaje:

22.2.1.

opis typu vozidla a motora obsahujúci všetky údaje uvedené v prílohe 1.

22.3.

Motor a vybavenie predpísané v prílohe k tomuto predpisu, ktorými má byť vybavené vozidlo určené na homologizáciu, sa majú odovzdať technickej skúšobni vykonávajúcej homologizačné skúšky definované v odseku 24 tohto predpisu. Skúšky sa však môžu vykonať na vozidle reprezentujúcom typ vozidla, ktorý má byť homologizovaný, ak o to požiada výrobca a ak s tým technická skúšobňa vykonávajúca homologizačné skúšky súhlasí.

23. HOMOLOGIZÁCIA

23.1.

Ak vozidlo predvedené na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky odseku 24, tomuto typu vozidla bude homologizácia udelená.

23.2.

23.3.

Správa o homologizácii alebo o rozšírení alebo zamietnutí homologizácie typu vozidla podľa tohto predpisu má byť oznámená stranám dohody uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom formulára zhodného so vzorom uvedeným v prílohe 2 k tomuto predpisu.

23.4.

23.4.1.

kružnice okolo písmena „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý homologizáciu udelil (3);

23.4.2.

čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a homologizačné číslo napravo od kružnice uvedenej v odseku 5.4.1;

23.4.3.

nasledujúceho dodatkového symbolu tvoreného štvorcom s vpísaným číslom vyjadrujúcim korigovaný absorpčný koeficient v m-1 dosiahnutý počas skúšok pri voľnej akcelerácii a stanovený počas homologizácie postupom opísaným v prílohe 5 ods. 3.2 k tomuto predpisu.

23.5.

Ak vozidlo zodpovedá typu homologizovanému podľa jedného alebo viacerých iných predpisov pripojených k dohode, v štáte, ktorý homologizáciu udelil podľa tohto predpisu, sa nemusí opakovať symbol predpísaný v odseku 23.4.1; v takom prípade predpis, homologizačné čísla a dodatkové symboly všetkých predpisov, podľa ktorých bola homologizácia udelená v štáte, ktorý homologizáciu udelil podľa tohto predpisu, majú byť umiestnené v zvislých stĺpcoch napravo od symbolu predpísaného v odseku 23.4.1.

23.6.

Homologizačná značka a dodatkový symbol majú byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné.

23.7.

Homologizačná značka má byť umiestnená tesne pri alebo na tabuľke údajov o vozidle pripevnenej výrobcom.

23.8.

Príloha 3 tohto predpisu uvádza príklady usporiadania homologizačnej značky a dodatkového symbolu.

24. ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY

24.1. Všeobecne

Komponenty schopné ovplyvniť emisie viditeľných znečisťujúcich látok majú byť projektované, konštruované a montované tak, aby umožnili vozidlu v normálnej prevádzke spĺňať ustanovenia tohto predpisu napriek vibráciám, ktorým môže byť vozidlo vystavené.

24.2. Špecifikácie týkajúce sa zariadení pre studený štart

24.2.1.

Zariadenie pre studený štart má byť projektované a konštruované tak, aby nemohlo byť uvedené do činnosti alebo pokračovať v nej pri normálnom chode motora.

24.2.2.

Ustanovenia odseku 24.2.1 sa nebudú uplatňovať, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

24.2.2.1.

24.2.2.2.

udržiavanie zariadenia pre studený štart v prevádzke spôsobí po uplynutí primeraného času zastavenie motora.

24.3. Špecifikácie týkajúce sa emisií viditeľných znečisťujúcich látok

24.3.1.

Emisie viditeľných znečisťujúcich látok z motora predloženého na homologizáciu sa majú merať metódami opísanými v prílohách 4 a 5 k tomuto predpisu, týkajúcich sa skúšok pri stálych otáčkach a skúšok pri voľnej akcelerácii. Ak si vykonanie týchto testov na hybridnom elektrickom vozidle vyžaduje osobitný postup, tento postup musí byť podrobne uvedený v servisnej príručke (alebo v ekvivalentnej pomôcke). V tomto osobitnom postupe sa nemá vyžadovať použitie osobitného vybavenia, ktoré nie je poskytované spolu s vozidlom.

24.3.2.

Emisie viditeľných znečisťujúcich látok merané metódou opísanou v prílohe 4 k tomuto predpisu nepresiahnu limity predpísané v prílohe 7 k tomuto predpisu.

24.3.3.

24.3.4.

Na meranie sa môžu použiť len ekvivalentné prístroje. Ak sa použije iný prístroj ako prístroj opísaný v prílohe 8 k tomuto predpisu, má sa preukázať jeho ekvivalencia pre príslušný motor.

25. MODIFIKÁCIA TYPU VOZIDLA A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE

25.1.

Každá modifikácia typu vozidla alebo komponentu vzhľadom na charakteristiky v prílohe 1 k tomuto predpisu má byť oznámená správnemu orgánu, ktorý typ motora homologizoval. Správny orgán môže potom buď:

25.1.1.

usúdiť, že vykonané modifikácie zrejme nemajú viditeľne nepriaznivý vplyv a že v každom prípade vozidlo ešte spĺňa požiadavky, alebo

25.1.2.

požadovať ďalší protokol o skúške od technickej skúšobne zodpovednej za vykonanie skúšky.

25.2.

Potvrdenie alebo zamietnutie homologizácie špecifikujúce zmeny má byť oznámené postupom stanoveným v odseku 23.3 stranám dohody, ktoré tento predpis uplatňujú.

25.3.

Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie homologizácie pridelí sériové číslo každému formuláru oznámenia vypracovanému pre takéto rozšírenie.

26. ZHODA VÝROBY

26.1.

Každé vozidlo nesúce homologizačnú značku, ako je predpísané týmto predpisom, sa bude vzhľadom na komponenty ovplyvňujúce emisie viditeľných znečisťujúcich látok zhodovať s homologizovaným typom vozidla.

26.2.

Na účely overenia zhody podľa odseku 26.1 vozidlo, ktoré má homologizačnú značku, ktorá sa vyžaduje v tomto predpise, sa má vybrať zo sériovej výroby.

26.3.

Zhoda vozidla s homologizovaným typom sa overí na základe postupu uvedeného v homologizačnom formulári. Okrem toho sa overovacie skúšky vykonajú za týchto podmienok:

26.3.1.

vozidlo s motorom, ktorý nebol zabehnutý, sa podrobí skúške voľnej akcelerácie predpísanej v prílohe 5 k tomuto predpisu. Vozidlo má byť považované za zhodné s homologizovaným typom, ak zistený koeficient absorpcie nepresahuje o viac než 0,5 m-1 hodnotu uvedenú v homologizačnej značke (pozri odsek 26.1). Na žiadosť výrobcu sa môže radšej použiť komerčne dostupné palivo než referenčné palivo. V sporných prípadoch sa musí použiť referenčné palivo;

26.3.2.

ak hodnota zistená v skúške podľa odseku 26.3.1 presahuje o viac než 0,5 m-1 hodnotu uvedenú na homologizačnej značke, motor sa podrobí skúškam pri stálych otáčkach v rozsahu krivky plného zaťaženia tak, ako je to predpísané v prílohe 4 k tomuto predpisu. Hladiny viditeľných emisií nesmú presiahnuť limity predpísané v prílohe 7 k tomuto predpisu.

27. SANKCIE ZA NEDODRŽANIE ZHODY VÝROBY

27.1.

Homologizácia udelená typu vozidla podľa tohto predpisu môže byť odobratá, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v odseku 26.1 alebo ak vozidlo neobstálo pri skúškach predpísaných v odseku 26.3.

27.2.

28. DEFINITÍVNE ZASTAVENÁ VÝROBA

29. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SKÚŠOBNÍ ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A SPRÁVNYCH ORGÁNOV

(1) 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Juhosláviu, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (neobsadené), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (neobsadené), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (neobsadené), 34 pre Bulharsko, 35 – 36 (neobsadené), 37 pre Turecko, 38 – 39 (neobsadené), 40 pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (neobsadené), 42 pre Európske spoločenstvo (homologizácie udelené členskými štátmi používajúcimi svoje vlastné symboly EHK), 43 pre Japonsko, 44 (neobsadené), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu, 47 pre Juhoafrickú republiku. Ďalším štátom sa pridelia nasledujúce čísla postupne v poradí, v ktorom budú ratifikovať alebo pristúpia k Dohode o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a časti, ktoré sa môžu montovať a/alebo používať na kolesových vozidlách, a o podmienkach pre vzájomné uznávanie homologizácií, udelených na základe týchto predpisov, a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám dohody.

(2) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

PRÍLOHA 1

HLAVNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA A MOTORA CI A INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SKÚŠOK (1) (2)

Poznámka: Písmeno „E“ pred číslom znamená, že informácie sa majú poskytnúť pre emisnú homologizáciu. Ak nie je pred číslom žiadne písmeno, znamená to, že informácie sa majú poskytnúť v každom prípade.

Poznámky pod čiarou sú uvedené na konci tejto prílohy.

0. OPIS VOZIDLA

0.1.

Značka:

0.2.

Typ:

0.3.	Názov a adresa výrobcu:

0.4.	Typ motora a homologizácia č.:

1. OPIS MOTORA

1.1.

Značka:

1.2.	Obchodná značka:

1.3.	Názov a adresa výrobcu:

1.4.

Typ(-y):

1.5.	Cyklus: štvordobý/dvojdobý/iný (3)

1.6.	Vŕtanie: ………… mm

1.7.	Zdvih: ………… mm

1.8.	Zdvihový objem: ………… cm3

1.9.	Počet a usporiadanie valcov a poradie zapaľovania:

1.10.

Systém spaľovania – opis:

1.11.

Schémy spaľovacej komory a hlavy piestu:

1.12.

Kompresný pomer (4):

1.13.

Minimálna plocha prierezu sacieho a výfukového kanálu (4):

2. CHLADIACI SYSTÉM: KVAPALINOVÉ/VZDUCHOVÉ CHLADENIE (3)

2.1. Charakteristiky kvapalinového chladiaceho systému:

2.1.1.

Druh kvapaliny:

2.1.2.

Obehové čerpadlo (3) – opis alebo značka(-y) a typ(-y):

2.1.3.

Termostat/ventilátorový systém – opis:

2.1.4.

Prevodový(-é) pomer(-y) (3):

2.1.5.

Maximálna teplota na výstupe (3): ………… °C

2.2. Charakteristiky vzduchového chladiaceho systému:

2.2.1.

Ventilátorový systém: charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y):

2.2.2.

Prevodový(-é) pomer(-y) (3):

2.2.3.

Systém regulácie teploty: áno/nie (3) – stručný opis:

2.2.4.

Vedenie vzduchu – opis:

2.2.5.

Maximálna teplota v charakteristickom mieste (5): ………… °C

3. SYSTÉM PRÍVODU VZDUCHU A PRÍVOD PALIVA

3.1. Systém prívodu vzduchu:

3.1.1.

Opis a schémy sacieho systému a jeho príslušenstva (predhrievanie, tlmiče satia, vzduchový filter atď.) alebo značka(-y) a typ(-y), ak sa skúška vykonáva s úplným systémom dodaným výrobcom vozidla, na vozidle alebo na skúšobnom stave:

3.1.2.

Maximálne prípustný podtlak pri prívode vzduchu v charakteristickom mieste (špecifikovať miesto merania) (4) (5): ………… kPa

3.2. Preplňovač (3): áno/nie

3.2.1.

Opis preplňovacieho systému:

3.2.2.

Charakteristika alebo značka(-y) a typ(-y):

3.2.3.

Maximálna teplota vzduchu na výstupe medzichladiča (4) (5): ………… °C

3.3. Vstrekovací systém:

3.3.1. Sekcia nízkeho tlaku:

3.3.1.1.

Prívod paliva:

3.3.1.2.

Charakteristický tlak alebo značka(-y) a typ(-y):

3.3.2. Sekcia vysokého tlaku:

3.3.2.1.

Opis vstrekovacieho systému:

3.3.2.1.1.

Čerpadlo – opis alebo značka(-y) a typ(-y):

3.3.2.1.2.

Vstrekovacia dávka: ………… mm3 na zdvih pri otáčkach motora ………… ot/min a plnej dodávke alebo charakteristika (3) (4) (5)

Uviesť použitú metódu: na motore/na skúšobnom stave (3)

Ak je dodaný regulátor plnenia, uviesť charakteristickú dávku paliva a plniaci tlak vo vzťahu k otáčkam motora.

3.3.2.1.3.

Stabilné časovanie vstreku (4) (5):

3.3.2.1.4.

Rozsah automatického predvstreku (4):

3.3.3. Vstrekovacie potrubie:

3.3.3.1.

Dĺžka (4) (5)

3.3.3.2.

Vnútorný priemer (4) (5)

3.3.4. Vstrekovač(-e):

3.3.4.1.

Značka(-y):

3.3.4.2.

Typ(-y):

3.3.4.3.

Otvárací tlak (4) ………… MPa

3.3.5. Regulátor

3.3.5.1.

Opis systému regulátora alebo značka(-y) a typ(-y):

3.3.5.2.

Otáčky, pri ktorých sa začína obmedzovanie dávky paliva pri plnom zaťažení (4) (5): ………… (maximálne menovité otáčky) ot/min.

3.3.5.3.

Maximálne otáčky bez zaťaženia (4) (5): ………… ot/min.

3.3.5.4.

Voľnobežné otáčky (4) (5): ………… ot/min.

E 3.4. Systém štartu za studena

Opis alebo značka(-y) a typ(-y):

E 3.5.

Prídavné protidymové zariadenia (pokiaľ sú a ak nie sú uvedené v iných odsekoch):

Opis charakteristík:

4. ČASOVANIE ROZVODU

Maximálny zdvih ventilov a uhly otvárania a zatvárania vzhľadom na úvrate (menovité hodnoty) (4) (5)

5. VÝFUKOVÝ SYSTÉM (3)

5.1.	Opis výfukového zariadenia, ak sa skúška vykonáva s plným výfukovým vybavením dodaným výrobcom motora alebo vozidla: Špecifikovať protitlak pri maximálnom čistom výkone a miesto merania: ………… kPa Uviesť účinný objem výfuku (4) (5) ………… cm3

5.2.	Ak sa použije skúšobný stav, špecifikovať protitlak pri maximálnom čistom výkone a miesto merania: kPa Uviesť účinný objem výfuku (4) (5) ………… cm3

6. SYSTÉM MAZANIA

6.1.	Opis systému:

6.2.	Obehové čerpadlo (3): áno/nie Opis alebo značka(-y) a typ(-y):

6.3.	Olejový chladič (3): áno/nie Opis alebo značka(-y) a typ(-y):

6.4.	Miešanie s palivom (3): áno/nie (Pomer mazací olej/palivo):

7. INÉ PRÍDAVNÉ ZARIADENIA POHÁŇANÉ MOTOROM

7.1.	Prídavné zariadenia nevyhnutné pre činnosť motora na skúšobnom stave, iné než ventilátor. Uviesť charakteristiky alebo značku(-y) a typ(-y):

7.1.1.

Dynamo/alternátor (3): áno/nie

7.1.2.

Iné (3):

E 7.2. Prídavné zariadenia v činnosti, keď sa skúška vykonáva na vozidle

Uviesť charakteristiky alebo značku(-y) a typ(-y):

E 7.3. Prevod

Uviesť moment zotrvačnosti zotrvačníka a prevodovky za podmienky, keď nie je zaradený prevodový stupeň (5):

alebo opis, značku(-y) a typ(-y) (pre menič krútiaceho momentu):

8. VÝKON MOTORA (deklarovaný výrobcom)

8.1.	Voľnobežné otáčky (4): ot/min.

8.2.	Maximálne menovité otáčky (4): ot/min.

8.3.	Minimálne menovité otáčky (4): ot/min.

8.4.	Maximálny krútiaci moment motora na skúšobnom stave (4): ………… Nm pri ………… ot/min.

8.5.	Maximálny čistý výkon motora na skúšobnom stave (4): ………… kW pri ………… ot/min. Uviesť výkon absorbovaný ventilátorom: ………… kW

8.5.1.

Skúška na skúšobnom stave

Deklarované výkony v bodoch merania podľa prílohy 4 ods. 2.2 je potrebné uviesť v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Deklarované otáčky a výkony motora/vozidla (3) predloženého na homologizáciu

(Otáčky majú byť dohodnuté so skúšobným orgánom)

Body merania (7)

Otáčky motora: n

(ot/min)

Výkon: P (6)

. . . . .

. . .

(1) V prípade nekonvenčných typov motora a systémov údaje ekvivalentné tým, ktoré sú tu uvedené, má poskytnúť výrobca.

(2) Pre motory reprezentujúce typ, ktorý má byť homologizovaný, sa má poskytnúť úplný súbor údajov. Pre modifikované motory je potrebné poskytnúť len údaje, ktoré sa líšia od tohto súboru.

(3) Nehodiace sa prečiarknuť.

(4) Špecifikovať tolerancie.

(5) Ak je to vhodné, špecifikovať rozsah.

(6) Čistý výkon podľa prílohy 10.

(7) Pozri prílohu 5 ods. 2.2.

PRÍLOHA 2

[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)] (1)

(2)

Oznámenie týkajúce sa:

buď:

HOMOLOGIZÁCIE,

ZAMIETNUTIA HOMOLOGIZÁCIE,

ROZŠÍRENIA HOMOLOGIZÁCIE,

ODOBRATIA HOMOLOGIZÁCIE,

DEFINITÍVNEHO ZASTAVENIA VÝROBY (3),

TYPU VOZIDLA/MOTORA (3) VZHĽADOM NA EMISIE,

alebo:

MERANIA VÝKONU MOTORA,

len podľa predpisu č. 24

Homologizácia č.

Rozšírenie č.

1.	Obchodný názov alebo značka vozidla (4):

9.	Obchodný názov alebo značka motora:

3.	Typ vozidla (4):

10.	Typ motora: ………… Homologizácia motora č. (4):

11.	Meno a adresa výrobcu:

12.	Meno a adresa prípadného zástupcu výrobcu:

13.	Vozidlo/motor dodaný na homologizáciu dňa (3):

14.	Technická skúšobňa zodpovedná za homologizačné skúšky:

15.	Dátum protokolu o skúške vydaného touto skúšobňou:

16.	Číslo protokolu o skúške vydaného touto skúšobňou:

17.	Výsledky testu

17.1.

Emisie (3)

17.1.1.

Skúšky pri stálych otáčkach: vozidlo na valcovom dynamometri/motor na skúšobnom stave (3)

Body merania	Otáčky motora n (ot/min)	Výkon P (kW)	Menovitý prietok G (liter/s)	Merané hodnoty absorpcie (m-1)
1
2
3
4
5
6

Pre homologizáciu typu motora výkon absorbovaný ventilátorom v priebehu skúšok (4): ………… kW

17.1.2.

Skúšky pri voľnej akcelerácii

17.1.2.1.

Skúška motora v súlade s prílohou 5 (4)

Percento maximálnych ot/min (5)	Percento maximálneho krútiaceho momentu pri stanovených ot/min m-1	Meraná hodnota absorpcie m-1	Korigovaná hodnota absorpcie m-1
100	100
90	100
100	90
90	90
100	80
90	80

17.1.2.2.

Skúška motora podľa tohto predpisu časti I alebo skúška vozidla podľa časti III (4)

Korigovaná hodnota absorpcie: ………… m-1

Ot/min pri štarte: ………… ot/min

17.2.

Stanovený čistý maximálny výkon (4) ………… kW pri ………… ot/min

18.	Značka a typ opacitometra:

19.	Hlavné charakteristiky typu motora Princíp činnosti motora: štvordobý/dvojdobý (3) Počet a usporiadanie valcov: Objem valca: ………… cm3 Prívod paliva: priamy vstrek/nepriamy vstrek (3) Preplňovacie zariadenie: Áno/Nie (3)

20.	Homologizácia udelená/zamietnutá/rozšírená/odobratá (3) Dôvod(-y) na rozšírenie homologizácie: Miesto: Dátum: Podpis: K tomuto oznámeniu je pripojený zoznam dokumentov obsiahnutý v homologizačnom súbore dokumentov odovzdaných správnemu orgánu, ktorý homologizáciu udelil.

(1) Poznámky pod čiarou sú uvedené na konci tejto prílohy.

(2) Názov orgánu.

(3) Nehodiace sa prečiarknuť.

(4) Doplniť alebo vložiť „nepoužiteľné“ podľa typu požadovanej homologizácie.

(5) Nižší limit môže stanoviť výrobca v súlade s týmto predpisom, časťou I ods. 6.3.4.

PRÍLOHA 3

USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK

Vzor A

(Pozri odseky 5.8, 14.8 a 23.8 tohto predpisu)

Uvedená homologizačná značka pripevnená na motore/vozidle udáva, že podľa predpisu č. 24 bol(-o) príslušný(-é) motor/vozidlo vzhľadom na viditeľné emisie znečisťujúcich látok homologizovaný(-é) v Holandsku (E 4) pod homologizačným číslom 032439; v čase homologizácie už predpis obsahoval 03. sériu zmien. Korigovaný koeficient absorpcie je 1,30 m-1 (v prípade homologizácie vozidla).

Vzor B

(Pozri odseky 5.5, 14.5 a 23.5 tohto predpisu)

Uvedená homologizačná značka pripevnená na motore/vozidle udáva, že príslušný typ bol homologizovaný v Holandsku (E 4) podľa predpisov č. 24 a 33 (1). Čísla homologizácie znamenajú, že v čase, keď boli príslušné homologizácie udelené, predpis č. 24 už obsahoval 03. sériu úprav, pričom predpis č. 33 bol vo svojej pôvodnej verzii.

(1) Druhé číslo je uvedené len ako príklad.

PRÍLOHA 4

SKÚŠKA PRI STÁLYCH OTÁČKACH V ROZSAHU KRIVKY PLNÉHO ZAŤAŽENIA

1. ÚVOD

1.1.	Táto príloha opisuje metódu stanovenia emisií viditeľných znečisťujúcich látok pri rozličných stálych otáčkach v rozsahu krivky plného zaťaženia.

1.2.	Skúška sa môže vykonať buď na motore alebo na vozidle.

2. PRINCÍP MERANIA

2.1.	Opacita výfukových plynov vytváraných motorom sa meria s motorom v chode pri plnom zaťažení a pri stálych otáčkach.

2.2.

Vykoná sa dostatočný počet meraní v rozsahu medzi maximálnymi a minimálnymi menovitými otáčkami. Extrémne body merania sa nachádzajú v limitoch uvedeného intervalu a jeden z bodov merania je totožný s otáčkami, pri ktorých motor dosahuje svoj maximálny výkon, a s otáčkami, pri ktorých dosahuje maximálny krútiaci moment.

3. PODMIENKY SKÚŠKY

3.1. Vozidlo alebo motor

3.1.1.

Motor alebo vozidlo sa na skúšku dodávajú v dobrom mechanickom stave. Motor má byť zabehnutý.

3.1.2.

Motor sa skúša s vybavením predpísaným v prílohe 1 k tomuto predpisu.

3.1.3.

Nastavenia motora zodpovedajú hodnotám predpísaným výrobcom a uvedeným v prílohe 1 k tomuto predpisu.

3.1.4.

V prípade skúšky motora sa výkon motora meria podľa prílohy 10 k tomuto predpisu, ale použijú sa tolerancie uvedené v odseku 3.1.5 tejto prílohy. V prípade skúšky vozidla má byť stanovené, že prietok paliva nie je menší než prietok udávaný výrobcom.

3.1.5.

Výkon motora meraný na skúšobnom stave sa môže počas skúšky pri stálych otáčkach v rozsahu krivky plného zaťaženia líšiť od výkonu stanoveného výrobcom takto:

maximálny výkon

± 2 percentá

v ostatných bodoch merania

+ 6 percent

– 2 percentá

3.1.6.

Výfukové zariadenie nemá mať žiadny otvor, ktorým by mohli byť emitované plyny riedené motorom. V prípadoch, keď má motor niekoľko výfukových výstupov, tieto výstupy sa spoja do jedného spoločného výstupu, v ktorom sa meria opacita.

3.1.7.

Motor sa nachádza v normálnom prevádzkovom stave predpísanom výrobcom. Predovšetkým chladiaca kvapalina a olej majú mať normálnu teplotu predpísanú výrobcom.

3.2. Palivo

Palivom je referenčné palivo, ktorého špecifikácie sú uvedené v prílohe 6 k tomuto predpisu.

3.3. Skúšobné laboratórium

3.3.1.

Meria sa absolútna teplota T vzduchu (1) na vstupe do motora vo vzdialenosti 0,15 m proti prúdu od bodu vstupu do čističa vzduchu alebo, ak nie je použitý čistič vzduchu, vo vzdialenosti 0,15 m od rúrky vstupu vzduchu, vyjadrená v Kelvinoch, pričom atmosférický tlak ps vyjadrený v kilopascaloch a atmosférický faktor fa sa stanovia podľa odseku 6.4.2.1 prílohy 10 k tomuto predpisu, čo zodpovedá týmto podmienkam:

3.3.1.1.

Motory s prirodzeným nasávaním a mechanicky preplňované motory:

Formula

3.3.1.2.

Motory preplňované turbodúchadlom s chladením alebo bez chladenia privádzaného vzduchu:

Formula

3.3.2.

Ak má byť skúška uznaná za platnú, parameter fa má mať takú hodnotu, aby platilo, že 0,98 ≤ fa ≤ 1,02.

3.4. Zariadenie na odber a meranie vzoriek

Koeficient absorpcie svetla vo výfukových plynoch sa meria opacitometrom vyhovujúcim podmienkam stanoveným v prílohe 8 a nainštalovaným v súlade s prílohou 9 k tomuto predpisu.

4. VYHODNOTENIE KOEFICIENTU ABSORPCIE

4.1.

Pre každé otáčky motora, pri ktorých sa meria koeficient absorpcie podľa odseku 2.2, sa vypočíta menovitý tok plynu pomocou tohto vzorca:

pre dvojdobé motory	:	G = V.n/60
pre štvordobé motory	:	G = V.n/120

kde:

G	=	menovitý tok plynu v litroch za sekundu (l/s)
V	=	objem valca motora v litroch (l)
n	=	otáčky motora v otáčkach za minútu (min-1)

4.2.	Ak hodnota menovitého toku nie je jednou z tých, ktoré sú uvedené v tabuľke v prílohe 7 k tomuto predpisu, platná limitná hodnota sa získa interpoláciou podľa princípu proporcionálnych častí.

(1) Skúška môže byť vykonaná v priestoroch s klimatizovaným vzduchom, kde sa môžu regulovať atmosférické podmienky.

PRÍLOHA 5

SKÚŠKA PRI VOĽNEJ AKCELERÁCII

1. PODMIENKY SKÚŠKY

1.1.	Skúška sa vykonáva na motore, ktorý je nainštalovaný na skúšobnom stave alebo na vozidle.

1.1.1.

Ak sa motor skúša na skúšobnom stave, skúška sa vykoná podľa možnosti čo najskôr po skúške, pri ktorej sa meria opacita pri stálych otáčkach a plnom zaťažení. Predovšetkým chladiaca voda a olej majú mať normálnu teplotu stanovenú výrobcom.

1.1.2.

Ak sa skúška vykonáva na stojacom vozidle, motor sa najprv uvedie do normálnych prevádzkových podmienok počas jazdy po ceste alebo počas dynamickej skúšky. Skúška sa vykoná podľa možnosti čo najskôr po ukončení zahrievacej periódy.

1.2.	Spaľovacia komora nemá byť ochladená alebo znečistená predĺženou periódou voľnobehu pred skúškou.

1.3.	Platia podmienky skúšky predpísané v prílohe 4 v odsekoch 3.1, 3.2 a 3.3.

1.4.	Platia podmienky predpísané v prílohe 4 ods. 3.4 týkajúce sa zariadenia na odber a meranie vzoriek.

2. METÓDY SKÚŠKY

2.1.	Viditeľné znečisťujúce látky pri voľnej akcelerácii sa merajú pri maximálnych menovitých otáčkach motora a pri jeho maximálnom výkone.

2.2.

Na žiadosť výrobcu sa merania vykonávajú aj v rozsahu matice s maximálne piatimi inými kombináciami výkonu a otáčok pre motory s takými menovitými otáčkami a výkonom, aby sa pokryl rozsah otáčok a výkonu prípustný podľa odseku 6.3.4 časti I tohto predpisu, ktorý sa týka modifikácie typu motora. V tomto prípade sa stály stav viditeľných znečisťujúcich látok meria tiež s motorom nastaveným aj pre tieto ostatné body, a to pomocou metódy opísanej v prílohe 4 k tomuto predpisu, aby bolo možné korigovať koeficient absorpcie pri voľnej akcelerácii v súlade s odsekom 3 tejto prílohy. Tieto hodnoty sa zaznamenávajú v tabuľke 2 prílohy 2 k tomuto predpisu.

Uvedený diagram udáva šesť možných bodov merania matice a rozsah výkonu a otáčok regulovaných v jednotlivých bodoch.

	percento maximálnych menovitých otáčok	percento maximálneho krútiaceho momentu pri týchto otáčkach
1	100	100
2	90	100
3	100	90
4	90	90
5	100	80
6	90	80

Každý bod merania reguluje oblasť výkonu a otáčok vľavo a pod každým týmto bodom a pre akýkoľvek motor nastavený v tejto oblasti existuje bod merania. Napríklad bod merania „A“, ktorý zodpovedá 90 percentám čiary plného zaťaženia a 100 percentám menovitých otáčok, platí pre oblasť výkon/otáčky ohraničenú v diagrame bodmi ABCD.

2.3.	Ak sa skúša na skúšobnom stave, motor sa odpojí od brzdy a táto sa nahradí buď rotujúcimi súčiastkami poháňanými vtedy, keď nie je zaradený žiadny prevodový stupeň, alebo zotrvačnou hmotnosťou v podstate ekvivalentnou týmto súčiastkam (pozri odsek 7.3 prílohy 1 k tomuto predpisu).

2.4.	Ak sa skúška vykonáva na vozidle, riadiaca páka je v polohe neutrál a spojka zapnutá.

2.5.

S motorom vo voľnobehu sa na akcelerátor pôsobí rýchlo, ale nie prudko tak, aby sa dosiahla maximálna dávka zo vstrekovacieho čerpadla. Táto poloha sa udržiava až dovtedy, kým sa nedosiahnu maximálne otáčky motora a kým sa neuvedie do činnosti regulátor. Len čo sa dosiahnu tieto otáčky, uvoľní sa akcelerátor do času, kým motor znovu nie je vo voľnobežných otáčkach a kým sa opacitometer nevráti do zodpovedajúceho stavu.

2.6.

Činnosť opísaná v odseku 2.5 sa opakuje najmenej šesťkrát, aby sa vyčistil výfukový systém a aby bola umožnená akákoľvek nevyhnutná úprava prístroja. Pri každej nasledujúcej akcelerácii sa zaznamenávajú maximálne hodnoty opacity až dovtedy, kým sa nedosiahnu stabilizované hodnoty. Do úvahy sa neberú hodnoty odčítané po každej akcelerácii vtedy, keď je motor vo voľnobehu. Odčítané hodnoty je možné považovať za stabilizované, ak sa štyri po sebe idúce hodnoty nachádzajú v pásme so šírkou 0,25 m-1 a nie sú v zostupnom poradí. Koeficient absorpcie XM, ktorý sa má zaznamenávať, je aritmetickým priemerom týchto štyroch hodnôt.

2.7.	Ak je to vhodné, pre preplňované motory platia tieto osobitné požiadavky:

2.7.1.

v prípade motorov s preplňovacím zariadením, ktoré je s motorom spriahnuté alebo je motorom poháňané a môže byť odpojiteľné, sa vykonávajú dva úplné cykly meraní s predbežnou akceleráciou, pričom preplňovacie zariadenie je raz zapnuté a druhý raz vypnuté. Zaznamenávaným výsledkom merania je vyšší z dvoch dosiahnutých výsledkov; a

2.7.2.

v prípadoch, keď má motor niekoľko výfukových potrubí, sa skúšky vykonávajú so všetkými potrubiami spojenými v adekvátnom zariadení zabezpečujúcom zmiešavanie plynov a končiacom jediným otvorom. Skúšky pri voľnej akcelerácii však môžu byť vykonané na každom potrubí. V tomto prípade je hodnota, ktorá sa má použiť pre výpočet korekcie koeficientu absorpcie, aritmetickým priemerom hodnôt zaznamenaných na každom potrubí a skúška sa považuje za platnú len vtedy, ak sa namerané extrémne hodnoty nelíšia o viac než 0,15 m-1.

3. STANOVENIE KORIGOVANEJ HODNOTY KOEFICIENTU ABSORPCIE

Použiteľné vtedy, keď bol koeficient absorpcie pri stálych otáčkach skutočne stanovený v tej istej modifikácii motora.

3.1. Označenie

XM	=	hodnota koeficientu absorpcie pri voľnej akcelerácii meraná tak, ako je predpísané v odseku 2.4 tejto prílohy
XL	=	korigovaná hodnota koeficientu absorpcie pri voľnej akcelerácii
SM	=	hodnota koeficientu absorpcie meraná pri stálych otáčkach (príloha 4 ods. 2.1), ktorá je najbližšia k predpísanej limitnej hodnote zodpovedajúcej tomu istému menovitému prietoku
SL	=	hodnota koeficientu absorpcie predpísaná v odseku 4.2 prílohy 4 pre menovitý prietok zodpovedajúci bodu merania, v ktorom sa dosiahne hodnota SM

3.2.	Pre koeficienty absorpcie vyjadrené v m-1 je korigovaná hodnota XL daná menším z výrazov:

PRÍLOHA 6

ŠPECIFIKÁCIE REFERENČNÝCH PALÍV PREDPÍSANÝCH PRE HOMOLOGIZAČNÉ SKÚŠKY A OVEROVANIE ZHODY VÝROBY

Vlastnosť	Limity a jednotky	ASTM metóda (1)
Hustota pri 15 °C	min. 0,835 kg/l	D 1298
Hustota pri 15 °C	max. 0,845 kg/1
Cetánové číslo	min. 51	D 976
Cetánové číslo	max. 57
		D 86
50 % obj. jednotiek	min. 245 °C
90 % obj. jednotiek	min. 320 °C
90 % obj. jednotiek	max. 340
Konečný bod varu	max. 370 °C
Viskozita pri 40 °C	min. 2,5 mm2/s	D 445
Viskozita pri 40 °C	max. 3,5 mm2/s
Obsah síry	min. 0,20 % hmotnosti	D 1266, D 2622 alebo D 2785
Obsah síry	max. 0,50
Bod vznietenia	min. 55 °C	D 93
Teplota nepriechodnosti filtrom za studena	max. –5 °C	CEN Draft Pr EN116 alebo IP309
Conreadsonov uhlíkový zvyšok	max. 0,20 % hmotnosti	D 189
v 10 % usadenín
Obsah popola	max. 0,01 % hmotnosti	D 482
Obsah vody	max. 0,05 % hmotnosti	D 95 alebo D 1744
Korózia medi pri 100 °C	max. 1	D 130
Neutralizačné číslo	max. 0,20 mg KOH/g	D 974

Poznámka 1: Budú prevzaté ekvivalentné ISO metódy, hneď ako budú vydané pre všetky uvedené vlastnosti.

Poznámka 2: Uvedené čísla udávajú odparené množstvá ( % získané späť + % straty)

Poznámka 3: Toto palivo môže byť založené len na priamych a krakovaných destilátoch; odsírovanie je povolené. Nesmie obsahovať žiadne kovové prísady.

Poznámka 4: Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri určovaní ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia ASTM D 3244 „Definovanie základne pre rozhodovanie sporov o kvalite produktov z ropy“ a pri určovaní maximálnej hodnoty bol braný do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri určovaní maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je nutné zo štatistických dôvodov, by sa mal výrobca pohonnej látky usilovať o dosiahnutie nulovej hodnoty, pri ktorej je stanovená maximálna hodnota 2R, a priemernej hodnoty v prípade údajov maximálnych a minimálnych limitov. Ak by bolo potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácie, mali by platiť podmienky ASTM D 3244.

Poznámka 5: Ak sa požaduje výpočet tepelnej účinnosti motora alebo vozidla, môže sa výhrevnosť paliva vypočítať zo vzťahu: Špecifická energia (výhrevnosť) (netto)

MJ/kg = (46,423 – 8,792 d2 + 3,170 d)

(1 – (x + y + s)) + 9,420 s – 2,499 x, kde:

d je hustota pri 15 °C

x je hmotnostný pomer vody ( %/100)

y je hmotnostný pomer popola ( %/100)

s je hmotnostný pomer síry ( %/100)

(1) Skratka Americkej spoločnosti pre skúšanie a materiály (American Society for Testing and Materials, 1916 Race St., Philadelphia, Pennsylvania 19103, USA).

PRÍLOHA 7

LIMITNÉ HODNOTY PLATNÉ PRE SKÚŠKU PRI STÁLYCH OTÁČKACH

Menovitý tok G l/s	Koeficient absorpcie k m-1 m-2
42	2,26
45	2,19
50	2,08
55	1,985
60	1,90
65	1,84
70	1,775
75	1,72
80	1,665
85	1,62
90	1,575
95	1,535
100	1,495
105	1,465
110	1,425
115	1,395
120	1,37
125	1,345
130	1,32
135	1,30
140	1,27
145	1,25
150	1,225
155	1,205
160	1,19
165	1,17
170	1,155
175	1,14
180	1,125
185	1,11
190	1,095
195	1,08
200	1,065

Poznámka: Hoci sú uvedené hodnoty zaokrúhlené na najbližšie 0,01 alebo 0,005, neznamená to, že merania musia byť vykonané s týmto stupňom presnosti.

PRÍLOHA 8

CHARAKTERISTIKY OPACITOMETROV

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

V tejto príloha sa definujú podmienky, ktoré majú spĺňať opacitometre používané pri skúškach opísaných v prílohách 4 a 5 k tomuto predpisu.

2. ZÁKLADNÁ ŠPECIFIKÁCIA OPACITOMETROV

2.1.	Plyn, ktorý má byť meraný, bude v uzavretom priestore s neodrážavým vnútorným povrchom.

2.2.	Pri určovaní efektívnej dĺžky dráhy svetla cez plyn sa má brať do úvahy možný vplyv zariadení chrániacich svetelný zdroj a fotoelektrickú bunku. Táto efektívna dĺžka sa vyznačí na prístroji.

2.3.	Indikačný číselník opacitometra má mať dve meracie stupnice, jednu v absolútnych jednotkách absorpcie svetla od 0 do ∞ (m-1) a druhú v lineárnych jednotkách od 0 do 100; rozsah oboch stupníc má byť od 0 pri plnom svetelnom toku do plnej výchylky pri plnom stmavnutí.

3. KONŠTRUKČNÉ ŠPECIFIKÁCIE

3.1. Všeobecne

Opacitometer má byť navrhnutý tak, aby v podmienkach činnosti pri stálych otáčkach motora bola dymová komora naplnená dymom rovnakej opacity.

3.2. Dymová komora a skriňa opacitometra

3.2.1.

Dosah rozptýleného svetla na fotoelektrickú bunku spôsobený odrážavosťou vnútorného povrchu dymovej komory alebo efektom rozptyľovania má byť obmedzený na minimum (napríklad matne čiernou úpravou vnútorného povrchu a vhodným celkovým usporiadaním).

3.2.2.

Optické charakteristiky majú byť také, aby spoločný účinok rozptylu a odrazu neprekročil jednu lineárnu jednotku stupnice pri stave, keď je dymová komora naplnená dymom, ktorého koeficient absorpcie je približne 1,7 m-1.

3.3. Svetelný zdroj

Zdrojom svetla má byť žiarovka v rozsahu od 2 800 do 3 250 K alebo zelená, svetlo emitujúca dióda (LED) so spektrálnym maximom medzi hodnotami 550 a 570 nm.

Svetelný zdroj má byť chránený pred zanesením prostriedkami, ktoré neskracujú dĺžku optickej dráhy pod hodnotu špecifikovanú výrobcom.

3.4. Prijímač

3.4.1.

Prijímač má pozostávať z fotoelektrického článku s krivkou spektrálnej citlivosti podobnou fotoptickej krivke ľudského oka (maximálna citlivosť v rozsahu 550/570 nm; pod 430 nm a nad 680 nm odozva menšia ako 4 % tejto maximálnej citlivosti).

3.4.2.

Elektrický obvod vrátane indikačného číselníka má byť taký, aby výstupný prúd z fotoelektrického článku bol lineárnou funkciou intenzity prijímaného svetla v celom rozsahu prevádzkových teplôt fotoelektrického článku.

3.5. Meracie stupnice

3.5.1.

Koeficient absorpcie svetla sa vypočíta podľa vzorca Ø = Ø0 e-kL, kde L je efektívna dĺžka dráhy svetla meraným plynom, Ø0 je dopadajúci tok svetla a Ø je tok svetla po prechode plynom. Keď nie je pri danom type opacitometra možné stanoviť efektívnu dĺžku L priamo z jeho geometrického usporiadania, musí sa efektívna dĺžka L stanoviť:

buď metódou opísanou v odseku 4 tejto prílohy, alebo

porovnaním s iným typom opacitometra, pre ktorý je efektívna dĺžka L známa.

3.5.2.

Závislosť medzi lineárnou stupnicou od 0 do 100 a koeficientom absorpcie svetla k je daná vzorcom

Formula

kde N je hodnota odčítaná na lineárnej stupnici a k je zodpovedajúca hodnota koeficientu absorpcie.

3.5.3.

Indikačný číselník opacitometra umožňuje odčítanie koeficienta absorpcie s hodnotou 1,7 m-1 s presnosťou 0,025 m-1.

3.6. Nastavenie a kalibrácia meracieho prístroja

3.6.1.

Elektrický obvod fotoelektrického článku a indikačného číselníka má byť nastaviteľný tak, aby bolo možné nastaviť ukazovateľ do nulovej polohy, keď svetelný tok prechádza dymovou komorou naplnenou čistým vzduchom alebo komorou s identickými charakteristikami.

3.6.2.

Pri zhasnutej žiarovke a rozpojenom alebo nakrátko spojenom elektrickom meracom obvode má byť údaj na stupnici koeficienta absorpcie rovný ∞ a po spätnom zapojení meracieho obvodu má zostať rovný ∞.

3.6.3.

Medzikontrola opacitometra sa vykonáva tak, že sa do dymovej komory vloží tienidlo reprezentujúce plyn, ktorého známy koeficient absorpcie k, meraný spôsobom stanoveným v odseku 3.5.1, je medzi 1,6 m-1 a 1,8 m-1. Hodnota k musí byť známa s presnosťou 0,025 m-1.

Kontrola pozostáva z overenia toho, či sa po vložení tienidla medzi zdroj svetla a fotoelektrický článok údaj prečítaný na stupnici indikačného číselníka opacitometra nelíši od tejto hodnoty o viac než 0,05 m-1.

3.7. Citlivosť opacitometra

3.7.1.

Čas odozvy elektrického meracieho obvodu stanovený ako čas potrebný na vychýlenie ukazovateľa indikačného číselníka na 90 % plnej výchylky po vložení clony, ktorá úplne zatieni fotoelektrický článok, má byť od 0,9 do 1,1 sekundy.

3.7.2.

Tlmenie elektrického meracieho obvodu má byť také, aby počiatočný prekmit ukazovateľa nad konečnú ustálenú hodnotu po akejkoľvek okamžitej zmene vstupnej hodnoty (napríklad vložením kalibračného tienidla) nepresiahol 4 percentá tohto údaja v lineárnych jednotkách.

3.7.3.

Čas odozvy opacitometra daný priebehom fyzikálneho javu v dymovej komore je čas, ktorý uplynie od okamihu, keď plyn začne prúdiť do dymovej komory, do okamihu jej úplného zaplnenia; nemá presiahnuť 0,4 sekundy.

3.7.4.

Tieto ustanovenia platia výlučne pre opacitometre používané na meranie pri voľnej akcelerácii.

3.8. Tlak meraného plynu a vyplachovacieho vzduchu

3.8.1.

Tlak výfukových plynov v dymovej komore sa nemá od tlaku okolitého atmosférického vzduchu líšiť o viac než 75 mm (vodného stĺpca).

3.8.2.

Zmeny tlaku meraného plynu a vyplachovacieho vzduchu nemajú v prípade plynu s koeficientom absorpcie rovným 1,7 m-1 spôsobiť odchýlku koeficientu absorpcie väčšiu než 0,05 m-1.

3.8.3.

Opacitometer má byť vybavený vhodným zariadením na meranie tlaku v dymovej komore.

3.8.4.

Limity zmien tlaku plynu a vyplachovacieho vzduchu v dymovej komore má stanoviť výrobca opacitometra.

3.9. Teplota meraného plynu

3.9.1.

V každom mieste dymovej komory má dosahovať teplota plynu v okamihu merania hodnotu medzi 70 °C a najvyššou prípustnou teplotou stanovenou výrobcom opacitometra, takže sa pri naplnení dymovej komory plynom s absorpčným koeficientom 1,7 m-1 odčítané hodnoty v tomto tepelnom rozsahu nebudú odchyľovať o viac než 0,1 m-1.

3.9.2.

Opacitometer má byť vybavený vhodným zariadením na meranie teploty v dymovej komore.

4. EFEKTÍVNA DĹŽKA „L“ OPACITOMETRA

4.1. Všeobecne

4.1.1.

Pri niektorých typoch opacitometrov nemá plyn v priestore medzi zdrojom svetla a fotoelektrickým článkom alebo medzi priesvitnými časťami chrániacimi zdroj a fotoelektrický článok konštantnú opacitu. V takýchto prípadoch má byť efektívna dĺžka L rovná dĺžke stĺpca plynu rovnomernej opacity dávajúcej rovnakú hodnotu koeficientu absorpcie, akú získame, keď plyn normálne vchádza do opacitometra.

4.1.2.

Efektívna dĺžka dráhy svetla sa dosiahne porovnaním hodnoty N odčítanej pri normálne pracujúcom opacitometri s údajom N0, ktorý sa získa úpravou opacitometra tak, aby skúšobný plyn vyplňoval presne definovanú dĺžku L0.

4.1.3.

Je nevyhnutné odčítať porovnávané hodnoty v rýchlom slede, aby bolo možné určiť korekciu na posunutie nulového údaja.

4.2. Metóda stanovenia L

4.2.1.

Ako skúšobný plyn sa používa výfukový plyn s konštantnou opacitou alebo svetlo pohlcujúci plyn s podobnou mernou hmotnosťou, ako má výfukový plyn.

4.2.2.

Presne sa stanoví dĺžka stĺpca L0, ktorý môže byť v opacitometri rovnomerne naplnený skúšobným plynom a ktorého základne sú v podstate kolmé na smer toku svetla. Táto dĺžka L0 má byť blízka predpokladanej efektívnej dĺžke opacitometra.

4.2.3.

Zmeria sa priemerná teplota skúšobného plynu v dymovej komore.

4.2.4.

Ak je to nevyhnutné, môže sa do odberovej linky podľa možnosti čo najbližšie k sonde zapojiť expanzná nádoba s dodatočným objemom a kompaktnou konštrukciou, aby tlmila impulzy. Môže byť zapojený aj chladič. Pripojenie expanznej nádoby a chladiča nesmie zbytočne narušiť zloženie výfukového plynu.

4.2.5.

Skúška stanovenia efektívnej dĺžky má pozostávať z prechodu vzorky skúšobného plynu striedavo cez normálne pracujúci opacitometer a cez ten istý prístroj modifikovaný podľa odseku 4.1.2.

4.2.5.1.

Údaje opacitometra sa majú zaznamenávať plynulo počas skúšky zapisovačom, ktorého čas odozvy je rovný alebo kratší než čas odozvy opacitometra.

4.2.5.2.

V prípade normálne pracujúceho opacitometra je hodnota opacity odčítaná na lineárnej stupnici N a priemerná teplota plynu vyjadrená v Kelvinoch je T.

4.2.5.3.

Pri známej dĺžke L0 vyplnenej tým istým skúšobným plynom je údaj odčítaný na lineárnej stupnici N0 a priemerná teplota plynu vyjadrená v Kelvinoch je T0.

4.2.6.

Efektívna dĺžka bude:

Formula

4.2.7.

Skúška sa má opakovať s najmenej štyrmi skúšobnými plynmi, ktoré dávajú hodnoty rovnomerne rozdelené medzi hodnoty 20 a 80 na lineárnej stupnici.

4.2.8.

Efektívna dĺžka „L“ opacitometra bude aritmetickým priemerom efektívnych dĺžok získaných spôsobom uvedeným v odseku 4.2.6 pre každý plyn.

PRÍLOHA 9

INŠTALÁCIA A POUŽITIE OPACITOMETROV

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

V tejto prílohe sa špecifikuje inštalácia a použitie opacitometrov v skúškach opísaných v prílohách 4 a 5 k tomuto predpisu.

2. VZORKOVACÍ OPACITOMETER

2.1. Inštalácia pre skúšky za stálych otáčok

2.1.1.

Pomer plochy prierezu sondy a plochy prierezu výfukového potrubia nemá byť menší ako 0,05. Protitlak meraný vo výfukovom potrubí pri otvore sondy nemá presiahnuť 75 mm (vodného stĺpca).

2.1.2.

Sondou má byť trubica s jedným otvoreným koncom smerujúcim vpred v osi výfukovej rúrky alebo v prípade potreby v nástavci, ak sa vyžaduje. Má byť umiestnená v takej časti, kde je rozloženie plynu približne rovnomerné. Na to je potrebné, aby bola sonda umiestnená vo výfukovom potrubí podľa možnosti čo najbližšie pri jeho konci alebo, ak je to nevyhnutné, na konci nástavca tak, že ak je D priemer výfukovej rúrky v mieste jej vyústenia, koniec sondy sa nachádza v rovnej časti aspoň 6 D dĺžky výfukovej rúrky proti smeru toku výfukových plynov od bodu odoberania vzorky a 3 D dĺžky v smere toku výfukových plynov. Ak je použitý nástavec, nesmie sa umožniť vstup vzduchu v spoji.

2.1.3.

Tlak vo výfukovom potrubí a charakteristiky poklesu tlaku v odberovej linke majú byť také, aby sonda odoberala vzorku prakticky rovnocennú vzorke, ktorá by sa získala izokinetickým odberom.

2.1.4.

Ak je to nevyhnutné, môže byť do odberovej linky podľa možnosti čo najbližšie k sonde zapojená expanzná nádoba s dostatočným objemom a kompaktnou konštrukciou, aby tlmila impulzy. Môže sa zapojiť aj chladič. Pripojenie expanznej nádoby a chladiča nemá zbytočne narušiť zloženie výfukového plynu.

2.1.5.

Vo výfukovom potrubí najmenej 3 D v smere toku od odberovej sondy môže byť umiestnený škrtiaci ventil alebo iné zariadenie zvyšujúce tlak odoberanej vzorky.

2.1.6.

Spojovacie rúrky medzi sondou, chladiacim zariadením, expanznou nádobou (ak sa vyžaduje) a opacitometrom majú byť podľa možnosti čo najkratšie, a pritom vyhovovať požiadavkám na tlak a teplotu predpísaným v odsekoch 3.8 a 3.9 prílohy 8. Potrubie má byť ohnuté smerom hore od odberového miesta k opacitometru a nesmie mať ostré ohyby, v ktorých by sa mohli zhromažďovať sadze. Proti prúdu má byť nainštalovaný obtokový ventil, ak nie je zabudovaný v opacitometri.

2.1.7.

V priebehu skúšky sa má vykonať kontrola na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek odseku 3.8 prílohy 8 týkajúcich sa tlaku a požiadaviek odseku 3.9 prílohy 8 týkajúcich sa teploty v meracej komore.

2.2. Inštalácia pre skúšky za voľnej akcelerácie

2.2.1.

Pomer plochy prierezu sondy a plochy prierezu výfukového potrubia nemá byť menší ako 0,05. Protitlak meraný vo výfukovom potrubí pri otvore sondy nemá presiahnuť 75 mm (vodného stĺpca).

2.2.2.

2.2.3.

Systém odberu vzoriek má byť taký, aby pri všetkých otáčkach motora bol tlak vzorky v opacitometri v rámci limitov špecifikovaných v odseku 3.8.2 prílohy 8. Môže sa to overiť tak, že sa zaznamená tlak vzorky pri voľnobehu a pri maximálnych otáčkach nezaťaženého motora. V závislosti od charakteristík opacitometra sa môže regulácia tlaku vzorky dosahovať stálym obmedzovaním alebo pomocou škrtiaceho ventilu vo výfukovom potrubí alebo v nástavci.

Nezávisle od toho, aká metóda sa použije, nesmie protitlak vo výfukovom potrubí v mieste otvoru sondy presiahnuť 75 mm (vodného stĺpca).

2.2.4.

Rúrky spojené s opacitometrom majú byť podľa možnosti čo najkratšie. Potrubie má byť ohnuté smerom hore od odberového miesta k opacitometru a nesmie mať ostré ohyby, v ktorých by sa mohli zhromažďovať sadze. Pred opacitometrom môže byť nainštalovaný obtokový ventil, ktorý ho izoluje od toku výfukového plynu, keď sa vykonáva meranie.

3. PLNOPRIETOKOVÝ OPACITOMETER

Pri skúškach za stálych otáčok a pri voľnej akcelerácii sa majú dodržiavať len tieto všeobecné opatrenia:

3.1.	Spoje v potrubí spájajúcom výfukové potrubie a opacitometer nesmú umožňovať vstup vzduchu z okolia.

3.2.

Spojovacie potrubie s opacitometrom má byť podľa možnosti čo najkratšie tak, ako je to predpísané v prípade vzorkovacích opacitometrov. Potrubie má byť ohnuté smerom hore od odberového miesta k opacitometru a nesmie mať ostré ohyby, v ktorých by sa mohli zhromažďovať sadze. Pred opacitometrom môže byť nainštalovaný obtokový ventil, ktorý ho izoluje od toku výfukového plynu, keď sa nevykonáva meranie.

3.3.	Môže sa požadovať zaradenie chladiaceho systému pred opacitometer.

PRÍLOHA 10

METÓDA EHK NA MERANIE ČISTÉHO VÝKONU MOTOROV CI

1. ÚČEL

Tieto ustanovenia platia pre metódu stanovenia krivky výkonu pri plnom zaťažení piestového spaľovacieho motora ako funkcie otáčok motora.

2. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Táto metóda platí pre piestové spaľovacie motory určené na pohon vozidiel podliehajúcich tomuto predpisu a predpisu č. 15 (E/ECE/324-E/ECE/505/Rev.l/Add.14/Rev.3).

Motory patria do jednej z týchto kategórií:

Posuvné piestové motory (zážihové alebo vznetové) okrem motorov s voľným piestom

Rotačné piestové motory

Tieto motory môžu byť s prirodzeným nasávaním alebo preplňované.

3. VYMEDZENIE POJMOV

Na účely týchto ustanovení:

„čistý výkon“ znamená výkon dosiahnutý na skúšobnom stave na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent (1) pri zodpovedajúcich otáčkach motora s príslušenstvom uvedeným v tabuľke 1;

„štandardné výrobné zariadenie“ znamená akékoľvek zariadenie dodané výrobcom pre dané použitie motora.

4. PRESNOSŤ MERANÍ

4.1. Krútiaci moment

± 1 percento nameraného krútiaceho momentu. (2)

4.2. Otáčky motora

±0,5 percenta nameraných otáčok.

4.3. Spotreba paliva

± 1 percento nameranej spotreby.

4.4. Teplota paliva

± 2 K 4,5

4.5. Teplota vzduchu

± 2 K

4.6. Barometrický tlak

± 100 Pa

4.7. Tlak v prívodnom potrubí (pozri poznámku 1a k tabuľke 1)

± 50 Pa

4.8. Tlak vo výfukovom potrubí (pozri poznámku 1b k tabuľke 1)

± 200 Pa

5. SKÚŠKA NA MERANIE ČISTÉHO VÝKONU MOTORA

5.1. Príslušenstvo

5.1.1. Príslušenstvo, ktoré má byť namontované

Počas skúšky má byť na skúšobnom stave nainštalované príslušenstvo potrebné na činnosť motora pri jeho zamýšľanom použití (ako je uvedené v tabuľke 1), podľa možnosti v tej istej polohe, ako je jeho zamýšľané použitie.

5.1.2. Príslušenstvo, ktoré má byť demontované

Niektoré zariadenia vozidla, ktoré sú potrebné len pre obsluhu vozidla a ktoré môžu byť namontované na motor, sa majú pred skúškou odstrániť. Nasledujúci neúplný zoznam sa uvádza ako príklad:

—	vzduchový kompresor pre brzdy

—	kompresor servoriadenia

—	kompresor systému pruženia

—	klimatizačný systém.

Ak sa tieto zariadenia nedajú odstrániť, môže sa stanoviť výkon, ktorý absorbujú v nezaťažených podmienkach, a tento výkon sa pripočíta k nameranému výkonu motora.

Tabuľka 1

Príslušenstvo, ktoré má byť namontované pre skúšku na stanovenie čistého výkonu motora

Číslo

Príslušenstvo

Montované pre skúšku čistého výkonu

Sací systém

–	sacie potrubie

–	kontrola emisií z kľukovej skrine

Áno, štandardné výrobné vybavenie

–	vzruchový filter

–	tlmič hluku nasávania

–	obmedzovač otáčok motora

Áno, štandardné výrobné vybavenie (3)

Zariadenie na ohrev sacieho potrubia

Áno, štandardné výrobné vybavenie. Podľa možnosti nastaviť do najoptimálnejšej polohy

Výfukový systém

–	výfukový čistič

Áno, štandardné výrobné vybavenie

–	výfukové potrubie

–	preplňovacie zariadenie

–	spojovacie potrubia (4)

–

tlmič (4)

–	výstupná rúrka (4)

–	výfuková brzda (5)

Prívodné palivové čerpadlo (6)

Áno, štandardne výrobné vybavenie

Karburátor

–	elektronický ovládací systém, prietokomer vzduchu atď. (ak je nainštalovaný)

Áno, štandardné výrobné vybavenie

–	obmedzovač tlaku

–

odparovač

–

zmiešavač

Vybavenie pre plynové motory

Zariadenie na vstrekovanie paliva

(benzín a nafta)

–	predfilter

Áno, štandardné výrobné vybavenie

–

filter

–

čerpadlo

–	vysokotlakové potrubie

–	vstrekovač

–	vstupný vzduchový ventil (7), ak je nainštalovaný

–	elektronický ovládací systém, prietokomer vzduchu atď. ... (ak je nainštalovaný)

–	regulačný/ovládací systém

–	automatický obmedzovač plného zaťaženia v závislosti od atmosférických podmienok

Kvapalinové chladiace zariadenie

–	kapota motora

–	výstup vzduchu z motorového priestoru

Nie

–

chladič

–	ventilátor (8) (9)

–	kryt ventilátora

–	vodné čerpadlo

–	termostat (10)

Áno (6), štandardné výrobné vybavenie

Chladenie vzduchom

–

kryt

–	ventilátor (6) (7)

Áno, štandardné výrobné vybavenie

Zariadenie regulujúce teplotu

Áno, štandardné výrobné vybavenie

Elektrické zariadenie

Áno (11), štandardné výrobné vybavenie

Preplňovacie zariadenie

(ak je nainštalované)

–	kompresor poháňaný buď priamo motorom a/alebo výfukovými plynmi

Áno, štandardné výrobné vybavenie

–	medzichladič plniaceho vzduchu (12)

–	obehové čerpadlo chladiacej kvapaliny alebo ventilátor (poháňaný motorom)

–	zariadenia regulujúce prietok chladiacej kvapaliny (ak sú nainštalované)

Pomocný ventilátor na skúšobnom stave

Áno, ak je to nevyhnutné

Zariadenia proti znečisťovaniu (13)

Áno, štandardné výrobné vybavenie

5.1.3. Štartovacie príslušenstvo vznetových motorov

Pre príslušenstvo používané na štartovanie vznetových motorov sa majú uvážiť tieto dva prípady:

a)	Elektrické štartovanie. Nainštalovaný je generátor a v prípade potreby zásobuje elektrickou energiou príslušenstvo potrebné pre činnosť motora.

b)	Iné štartovanie ako elektrické. Ak existuje akékoľvek elektricky poháňané príslušenstvo potrebné pre činnosť motora, nainštalovaný je generátor, ktorý toto príslušenstvo napája. V opačnom prípade sa generátor demontuje.

V obidvoch prípadoch sa inštaluje systém na výrobu a akumulovanie energie potrebnej na štartovanie a pracuje v nezaťaženom režime.

5.2. Podmienky nastavenia

Podmienky nastavenia pre skúšku stanovenia čistého výkonu sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Podmienky nastavenia

1	nastavenie karburátora(-ov)	v súlade s výrobnými špecifikáciami výrobcu a aplikované bez ďalších zmien pre dané použitie vozidla
2	nastavenie systému vstrekovacieho čerpadla
3	časovanie zapálenia alebo vstreku (časová krivka)
4	nastavenie regulátora
5	zariadenia proti znečisteniu

5.3. Podmienky skúšky

5.3.1.

Skúška čistého výkonu má pozostávať z chodu pri plne otvorenom škrtiacom ventile pre zážihové motory a z chodu pri takom nastavení vstrekovacieho čerpadla, pri ktorom sa udržiava plná vstrekovacia dávka paliva pre vznetové motory, pričom motor je vybavený podľa požiadaviek tabuľky 1.

5.3.2.

Výkonnostné údaje sa majú získavať za stabilizovaných prevádzkových podmienok s primeraným dodávaním čerstvého vzduch do motora. Motory musia byť zabehnuté v súlade s odporúčaniami výrobcu. Spaľovacie komory môžu obsahovať usadeniny, ale len v obmedzenom množstve. Podmienky skúšky, ako je napríklad teplota nasávaného vzduchu, sa majú zvoliť tak, aby sa podľa možnosti čo najviac približovali referenčným podmienkam (pozri odsek 6.2) na účely minimalizácie hodnoty korekčného faktora.

5.3.3.

Teplota vzduchu nasávaného do motora (okolitý vzduch) sa má merať do vzdialenosti 0,15 m od bodu vstupu do čističa vzduchu alebo, ak čistič vzduchu nie je použitý, do vzdialenosti 0,15 m pred sacím hrdlom. Teplomer alebo termočlánok má byť chránený pred vyžarujúcim teplom a umiestnený priamo v príde vzduchu. Má byť chránený aj pred spätne vystrekujúcim palivom. Má sa použiť dostatočný počet umiestnení teplomerov, aby bolo možné stanoviť reprezentatívnu hodnotu priemernej vstupnej teploty.

5.3.4.

Nemajú sa zaznamenávať žiadne údaje dovtedy, kým sa krútiaci moment, otáčky a teplota neudržia na konštantnej hodnote počas aspoň 1 minúty.

5.3.5.

Otáčky motora počas chodu alebo odčítania sa nemajú od stanovených otáčok líšiť o viac ako ± 1 percento alebo ± 10 m-1, pričom rozhoduje väčšia hodnota.

5.3.6.

Údaje pozorovaného zaťaženia brzdy, spotreby paliva a teploty nasávaného vzduchu sa majú odčítať súčasne a majú byť priemerom dvoch stabilizovaných po sebe idúcich hodnôt, ktoré sa v prípade zaťaženia brzdy a spotreby paliva nelíšia o viac než 2 percentá.

5.3.7.

Teplota chladenej kvapaliny na výstupe z motora sa má udržiavať v rozmedzí ± 5 K od hornej termostatom riadenej teploty špecifikovanej výrobcom. Ak výrobca nešpecifikuje žiadnu teplotu, teplota má dosahovať hodnotu 353 K ± 5K. Pre vzduchom chladené motory má byť teplota v bode stanovenom výrobcom udržiavaná v rozmedzí – 20 K od maximálnej hodnoty špecifikovanej výrobcom v referenčných podmienkach.

5.3.8.

Teplota paliva sa má merať na vstupe do karburátora alebo na vstupe do vstrekovacieho čerpadla a má sa udržiavať v limitoch stanovených výrobcom motora.

5.3.9.

Teplota mazacieho oleja meraná v olejovej vani alebo na výstupe z olejového chladiča, ak je namontovaný, sa má udržiavať v rámci limitov stanovených výrobcom motora.

5.3.10.

Môže sa použiť prídavný regulačný systém, ak je potrebné udržiavať teploty v rámci limitov špecifikovaných v odsekoch 5.3.7, 5.3.8 a 5.3.9.

5.3.11.

Palivom má byť palivo dostupné na trhu bez akýchkoľvek dodatočných prísad obmedzujúcich dym. V prípade akéhokoľvek sporu referenčným palivom má byť:

a)	pre vznetové motory palivo definované CEC (14) v CEC-RF-03-A-80;

b)	pre zážihové motory palivo definované CEC v CEC-RF-01-A-80.

5.4. Postup skúšky

Merania sa majú vykonať pri dostatočnom počte otáčok motora, aby sa správne definovala krivka výkonu medzi najnižšími a najvyššími otáčkami motora odporúčanými výrobcom. Tento rozsah otáčok musí zahŕňať otáčky, pri ktorých motor dosiahne maximálny výkon. Priemer sa stanoví z minimálne dvoch stabilizovaných meraní.

5.5. Údaje, ktoré sa majú zaznamenať

Údaje, ktoré sa majú zaznamenať, sú údaje, ktoré sú uvedené v doplnku k tejto prílohe.

6. KOREKČNÉ FAKTORY VÝKONU

6.1. Vymedzenie pojmu

Korekčný faktor výkonu je koeficient α, ktorým sa musí vynásobiť nameraný výkon, aby sa určil výkon motora za referenčných atmosférických podmienok špecifikovaných v odseku 6.2.

P0 = α P

kde:

P0 je korigovaný výkon (t. j. výkon pri referenčných atmosférických podmienkach)

α je korekčný faktor (αa alebo αd)

P je nameraný výkon (výkon podrobovaný skúške)

6.2. Referenčné atmosférické podmienky

6.2.1.

Teplota (T0): 298 K (25 °C)

6.2.2.

Suchý tlak (PS0): 99 kPa

Poznámka: Suchý tlak je založený na celkovom tlaku 100 kPa a tlaku vodných pár 1 kPa.

6.3. Atmosférické podmienky skúšky

Atmosférické podmienky majú byť počas skúšky takéto:

6.3.1. Teplota (T)

pre zážihové motory 288 K ≤ T ≤ 308 K

pre vznetové motory 283 K ≤ T ≤ 313 K

6.3.2. Tlak (PS)

80 kPa ≤ PS ≤ 110 kPa

6.4. Stanovenie korekčného faktora αa a αd (15)

6.4.1. Zážihový motor s prirodzeným nasávaním alebo preplňovaný motor – faktor αa:

Korekčný faktor αa sa stanoví výpočtom podľa vzorca

Formula

(16)

kde: PS je celkový suchý atmosférický tlak v kilopascaloch (kPa); t. j. celkový barometrický tlak znížený o tlak vodných pár

T je absolútna teplota vzduchu nasávaného motorom v Kelvinoch (K)

Podmienky, ktoré majú byť dodržané v laboratóriu

Na to, aby bola skúška platná, musí byť korekčný faktor αa taký, aby platilo:

0,93 ≤ αa ≤ 1,07.

Ak sa tieto limity prekročia, v protokole o skúške sa uvedie dosiahnutá korigovaná hodnota a presne sa stanovia podmienky skúšky (teplota a tlak).

6.4.2. Vznetové motory – faktor αd:

Korekčný faktor výkonu (αd) pre vznetové motora pri konštantnom prívode paliva sa stanoví podľa vzorca:

αd = (fa ) fm

kde

fa je atmosférický faktor

fm je charakteristický faktor pre každý typ motora a nastavenie

6.4.2.1. Atmosférický faktor fa

Tento faktor vyjadruje účinky podmienok prostredia (tlaku, teploty a vlhkosti) na vzduch nasávaný motorom.

Vzorec na výpočet atmosférického faktoru sa líši podľa typu motora.

6.4.2.1.1.

Zážihové motory s prirodzeným nasávaním a mechanicky preplňované motory

Formula

6.4.2.1.2.

Motory s turbodúchadlom s chladením alebo bez chladenia nasávaného vzduchu

Formula

6.4.2.2.

Faktor motora fm

fm je funkciou qc (korigovaného toku paliva):

fm = 0,036 qc – 1,14

kde

qc = q/r

kde

„q“ je tok paliva v miligramoch za cyklus na liter celkového zdvihového objemu [mg/(l. cyklus)]

„r“ je kompresný pomer medzi výstupom a vstupom kompresora (r = 1 pre motory s prirodzeným nasávaním)

Tento vzorec je platný pre interval hodnôt qc od 40 mg/(l.cyklus) do 65 mg/(l. cyklus).

Pre hodnoty qc nižšie než 40 mg/(l. cyklus) platí konštantná hodnota fm rovná 0,3 (fm = 0,3).

Pre hodnoty qc vyššie než 65 mg/(l. cyklus) platí konštantná hodnota fm rovná 1,2 (fm = 1,2) (pozri nasledujúci obrázok).

6.4.2.3. Podmienky, ktoré musia byť dodržané v laboratóriu

Aby bola skúška platná, musí pre korekčný faktor αd platiť: 0,9 ≤ αd ≤ 1,1.

Ak sa tieto limity prekročia, v protokole o skúške sa uvedie dosiahnutá korigovaná hodnota a presne sa stanovia podmienky skúšky (teplota a tlak).

7. PROTOKOL O SKÚŠKE

Protokol o skúške má obsahovať výsledky a všetky výpočty potrebné na zistenie čistého výkonu uvedené v doplnku k tejto prílohe spolu s charakteristikami motora uvedenými v prílohe 1 k tomuto predpisu.

8. MODIFIKÁCIA TYPU MOTORA

Každá modifikácia motora vzhľadom na charakteristiky uvedené v prílohe 1 k tomuto predpisu sa musí oznámiť príslušnému orgánu. Tento orgán môže potom buď:

8.1.	usúdiť, že vykonané modifikácie zrejme nemajú viditeľne nepriaznivý vplyv na výkon motora, alebo

8.2.	požiadať o ďalšie zisťovanie výkonu motora na základe vykonania takých skúšok, ktoré sú považované za nevyhnutné.

9. TOLERANCIE PRE MERANIE ČISTÉHO VÝKONU

9.1.	Čistý výkon motora nameraný technickou skúšobňou sa môže líšiť od čistého výkonu špecifikovaného výrobcom o ± 2 percentá, s toleranciou 1,5 percenta pre otáčky motora.

9.2.	Čistý výkon motora pri skúške zisťovania zhody výroby sa môže líšiť od čistého výkonu pri typovej homologizačnej skúške o 5 percent.

(1) Ak sa môže meranie výkonu vykonať len na motore s montovanou prevodovou skriňou, je potrebné brať do úvahy jej účinnosť.

(2) Systém merania krútiaceho momentu má byť ciachovaný tak, aby bral do úvahy straty trením. Presnosť v nižšej časti meracieho rozsahu dynamometra môže byť ± 2 percentá meraného krútiaceho momentu.

(3) Musí byť použitý úplný sací systém poskytovaný pre dané použitie:

tam, kde existuje riziko zvýšeného vplyvu na výkon motora;

v prípade dvojdobých a zážihových motorov;

keď to požaduje výrobca.

V ostatných prípadoch sa môže použiť ekvivalentný systém a musí sa overiť, či sa vstupný tlak nelíši o viac ako 100 Pa od limitu stanoveného výrobcom pre čistý vzduchový filter.

(4) Musí byť použitý úplný výfukový sací systém poskytovaný pre dané použitie:

tam, kde existuje riziko zvýšeného vplyvu na výkon motora;

v prípade dvojdobých a zážihových motorov;

keď to požaduje výrobca.

V ostatných prípadoch môže byť nainštalovaný ekvivalentný systém za predpokladu, že tlak meraný na výstupe z výfukového systému motora sa nelíši o viac ako 1 000 Pa od tlaku stanoveného výrobcom. Výstup z výfukového systému motora je definovaný ako bod vzdialený 150 mm v smere toku od ukončenia časti výfukového systému namontovaného na motore.

(5) Ak je výfuková brzda súčasťou motora, škrtiaci ventil musí byť upevnený v naplno otvorenej polohe.

(6) Tlak prívodu paliva môže byť v prípade potreby nastavený tak, aby reprodukoval tlaky existujúce v danom režime prevádzky motora (najmä keď je použitý „vratný“ palivový systém).

(7) Vzduchový ventil na vstupe predstavuje ovládací ventil pre pneumatický regulátor vstrekovacieho čerpadla. Regulátor zariadenia na vstrekovanie paliva môže obsahovať iné zariadenia, ktoré môžu ovplyvniť množstvo vstrekovaného paliva.

(8) Chladič, ventilátor, kryt ventilátora, vodné čerpadlo a termostat majú byť na skúšobnom stave umiestnené v tej istej vzájomnej polohe ako na vozidle. Obeh chladiacej kvapaliny má byť zabezpečený len vodným čerpadlom motora.

Chladenie kvapaliny môže byť zabezpečené buď chladičom motora, alebo vonkajším obvodom za predpokladu, že strata tlaku tohto obvodu a tlak na vstupe čerpadla zostanú v podstate rovnaké ako pri chladiacom systéme motora. Ak je chladič vybavený žalúziami, tieto budú v otvorenej polohe.

Tam, kde nie je možné bez obtiaží namontovať na motor ventilátor, chladič a kryt, musí sa výkon absorbovaný ventilátorom namontovaným oddelene v správnej polohe voči chladiču a krytu (ak je použitý) stanoviť pri otáčkach motora zodpovedajúcich otáčkam motora použitým pri meraní výkonu motora, buď výpočtom zo štandardných charakteristík, alebo praktickými skúškami. Tento výkon korigovaný vzhľadom na atmosférické podmienky uvedené v odseku 6.2 sa musí odpočítať od korigovaného výkonu.

(9) V prípade odpojiteľného ventilátora alebo dúchadla má byť skúška vykonaná s vypnutým ventilátorom alebo dúchadlom v podmienkach maximálneho preklzávania.

(10) Termostat môže byť pripevnený v plne otvorenej polohe.

(11) Minimálny výkon generátorov: výkon generátora má byť obmedzený na hodnotu potrebnú pre prevádzku príslušenstva, ktoré je nevyhnutné pre chod motora. Ak je potrebné napojenie na akumulátor, musí sa použiť plne nabitý akumulátor v dobrom stave.

(12) Motory chladené plniacim vzduchom v medziokruhu majú byť skúšané s plniacim vzduchom chladeným buď vzduchom, alebo kvapalinou, ale ak to výrobca preferuje, môže byť medzichladič plniaceho vzduchu nahradený skúšobným stavom. V každom prípade sa má meranie výkonu pri všetkých otáčkach vykonať pri tom istom poklese tlaku a teploty vzduchu na skúšobnom stave, ako to špecifikoval výrobca pre systém na kompletnom vozidle.

(13) Môže sem patriť napríklad systém EGR (recirkulácia výfukového plynu), katalytický konvertor, termoreaktor, sekundárny prívodný systém vzduchu a systém ochrany paliva pred odparovaním.

(14) Európska koordinačná rada pre rozvoj výkonnostných skúšok pre mazivá a motorové palivá.

(15) Skúšky sa môžu vykonávať v klimatizovaných skúšobných priestoroch, kde sa môžu regulovať atmosférické podmienky.

(16) V prípade motorov vybavených automatickými regulátormi teploty vzduchu, ak je zariadenie také, že pri plnom zaťažení pri teplote 25 °C sa nedodáva žiaden ohrievaný vzduch, skúška sa vykoná s úplne uzavretým zariadením. Ak je zariadenie pri 25 °C ešte v činnosti, potom sa skúška vykoná s normálne pracujúcim zariadením a exponent teploty pri výpočte korekčného faktoru sa považuje za nulový (žiadna korekcia teploty).

PRÍLOHA 10

Doplnok

PREHĽAD VÝSLEDKOV SKÚŠOK PRE MERANIE ČISTÉHO VÝKONU MOTORA

Tieto informácie sa majú poskytnúť výrobcovi súčasne s identifikačným formulárom tvoriacim prílohu 1 k tomuto predpisu. Ak sa skúška podľa tohto predpisu vykonáva na skúšobnom stave, tento formulár vyplní laboratórium, ktoré skúšku vykonáva.

1. Podmienky skúšky

1.1. Tlaky merané pri maximálnom výkone

1.1.1.

Celkový barometrický tlak: ………… Pa

1.1.2.

Tlak vodnej pary: ………… Pa

1.1.3.

Tlak výfukových plynov: ………… Pa

1.2. Teploty merané pri maximálnom výkone

1.2.1.

nasávaného vzduchu: ………… K

1.2.2.

na výstupe z medzichladiča motora: ………… K

1.2.3.

chladiacej kvapaliny:

1.2.3.1.

na výstupe chladiacej kvapaliny z motora: ………… K (1)

1.2.3.2.

v referenčnom bode pri vzduchovom chladení: ………… K (1)

1.2.4.

mazacieho oleja (uviesť miesto merania): ………… K

1.2.5.

paliva:

1.2.5.1.

na vstupe palivového čerpadla: ………… K

1.2.5.2.

v zariadení na meranie spotreby paliva: ………… K

1.3. Charakteristiky dynamometra:

1.3.1.

Značka: ………… Model:

1.3.2.

Typ:

2. Palivo

2.1. Pre zážihové motory pracujúce na kvapalné palivo

2.1.1.

Značka:

2.1.2.

Špecifikácia:

2.1.3.

Antidetonačná prísada (olovo atď.):

2.1.3.1.

Typ:

2.1.3.2.

Obsah: ………… mg/l

2.1.4.

Oktánové číslo RON: ………… (ASTM D 26 99-70)

2.1.4.1.

Merná hmotnosť: ………… g/cm3 pri 288 K

2.1.4.2.

Dolná kalorimetrická hodnota: ………… kJ/kg

2.2. Pre zážihové motory pracujúce na plynné palivo

2.2.1.

Značka:

2.2.2.

Špecifikácia:

2.2.3.

Skladovací tlak: ………… bar

2.2.4.

Prevádzkový tlak: ………… bar

2.2.5.

Dolná kalorimetrická hodnota: ………… kJ/kg

2.3. Pre vznetové motory pracujúce na plynné palivo

2.3.1.

Systém dodávky: plyn

2.3.2.

Špecifikácia použitého plynu:

2.3.3.

Pomer olej/plyn:

2.3.4.

Dolná kalorimetrická hodnota: ………… kJ/kg

2.4. Pre vznetové motory pracujúce na kvapalné palivo

2.4.1.

Značka:

2.4.2.

Špecifikácia použitého paliva:

2.4.3.

Cetánové číslo (ASTM D 976-71)

2.4.4.

Merná hmotnosť ………… g/cm3 pri 288 K

2.4.5.

Dolná kalorimetrická hodnota: ………… kJ/kg

3. Mazivo

3.1.

Značka:

3.2.	Špecifikácia:

3.3.	Viskozita SAE:

4. Podrobné výsledky merania

4.1. Údaje o výsledkoch skúšky merania čistého výkonu (2)

Otáčky motora, min-1
Nameraný krútiaci moment, Nm
Nameraný výkon, kW
Nameraný tok paliva, g/kWh
Nameraný dymový index, m-1 (3)
Barometrický tlak, kPa
Tlak vodnej pary, kPa
Teplota nasávaného vzduchu, K
Výkon, ktorý treba pripočítať pre doplnkové príslušenstvo okrem toho, ktoré je uvedené v tabuľke 1, kW	č. 1
	č. 2
	č. 3
Korekčný faktor výkonu
Korigovaný brzdný výkon, kW [s ventilátorom/bez ventilátora (4)]
Výkon ventilátora, kW (má sa odpočítať, ak ventilátor nie je nainštalovaný)
Čistý výkon, kW
Čistý krútiaci moment, Nm
Korigovaná merná spotreba paliva g/kWh (5)
Index dymivosti, m-1
Teplota chladiacej kvapaliny na výstupe, K
Teplota mazacieho oleja v mieste merania, K
Teplota vzduchu za plniacim dúchadlom, K (6)
Teplota paliva na vstupe vstrekovacieho čerpadla, K
Teplota vzduchu za chladičom plniaceho vzduchu, K (6)
Tlak vzduchu za plniacim dúchadlom, kPa (6)
Tlak vzduchu za chladičom plniaceho vzduchu, kPa

4.2. Maximálny čistý výkon: ………… kW pri ………… min-1

4.3. Maximálny čistý krútiaci moment: ………… Nm pri …………… min-1

5. Motor predvedený na skúšanie dňa

6. Technická skúšobňa vykonávajúca skúšky

(1) Nehodiace sa prečiarknite.

(2) Krivky charakteristík čistého výkonu a čistého krútiaceho momentu sa majú nakresliť ako funkcie otáčok motora.

(3) Len pre dieselové motory.

(4) Nehodiace sa prečiarknuť.

(5) Vypočítaná s čistým výkonom pre vznetové a zážihové motory, v druhom prípade vynásobená korekčným faktorom výkonu.

(6) Ak je to uplatniteľné.

24.11.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 326/43

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK/OSN) č. 59 – Jednotné ustanovenia pre homologizáciu náhradných systémov tlmenia hluku výfukov

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento predpis obsahuje ustanovenia týkajúce sa homologizácie tlmiacich systémov alebo ich súčastí montovaných na jeden alebo viac určitých typov automobilov kategórií M1 a N1 (1) ako náhradných dielov.

2. VYMEDZENIE POJMOV

V zmysle tohto predpisu:

2.1.	„systém tlmenia hluku“ znamená úplný súbor súčastí potrebných na obmedzenie hluku vytváraného motorom automobilu a jeho výfuku;

2.2.	„súčasť systému tlmenia hluku“ znamená niektorú z jednotlivých súčastí vytvárajúcich spoločne výfukový systém (napr. vlastný tlmič, expanzná komora, rezonátor);

2.3.	„systém tlmenia hluku rôznych typov“ znamená systémy tlmenia hluku, ktoré sa významne odlišujú, pretože:

2.3.1.

ich súčasti majú rôzne obchodné názvy, alebo značky;

2.3.2.

vlastnosti materiálov, z ktorých je niektorá zo súčasti zhotovená, sú rozdielne alebo sa súčasti líšia svojím tvarom alebo veľkosťou, pričom zmena povrchovej úpravy (zinkovanie, hliníkovanie atď.) sa nepovažuje za zmenu typu;

2.3.3.

funkčný princíp aspoň v jednej zo súčastí je rozdielny;

2.3.4.

ich súčasti sú rozdielne kombinované;

2.4.	„náhradný systém tlmenia hluku alebo súčasti takéhoto systému“ znamená ktorúkoľvek časť výfukového systému definovanú v bode 2.1, určenú na používanie vo vozidle, ktorá nie je súčasťou namontovanou pri jeho predkladaní na homologizáciu podľa tohto predpisu;

2.5.	„homologizácia náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho súčasti“ znamená homologizáciu celého systému tlmenia hluku použiteľného pre jeden typ alebo viac určitých typov motorových vozidiel z hľadiska obmedzenia ich hladiny hluku alebo časti tohto systému;

2.6.	„typ vozidla“ znamená kategóriu automobilu, ktorý sa podstatne neodlišuje, pokiaľ ide o:

2.6.1.

tvar a materiály použité na karosérii (najmä priestor motora a jeho zvuková izolácia);

2.6.2.

dĺžku a šírku vozidla;

2.6.3.

typ motora (zážihový, vznetový, dvojdobý alebo štvordobý, s vratným pohybom piestu alebo rotačný), počet a objem valcov, počet karburátorov, usporiadanie ventilov, maximálny výkon a zodpovedajúce otáčky motora atď.;

2.6.4.

počet a prevodové pomery prevodovky, celkový prevod;

2.6.5.

počet, typ a usporiadanie výfukového systému a

2.6.6.

počet, typ a usporiadanie sacieho systému.

3. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU

3.1.	Žiadosť o homologizáciu náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho súčastí podáva jeho výrobca alebo jeho riadne poverený zástupca.

3.2.	K žiadosti musia byť pripojené doklady uvedené nižšie v troch vyhotoveniach s týmito bližšími údajmi:

3.2.1.

opis typu vozidla, na ktorý sa systém alebo jeho časti majú namontovať, s prihliadnutím na prvky uvedené v bode 2.6. Ak je potrebné, uvedú sa čísla alebo symboly, prípadne obidvoje, vyznačujúce typ motora a typ vozidla, ako i homologizačné číslo typu vozidla;

3.2.2.

opis namontovaného systému tlmenia hluku s vyznačením vzájomných polôh jeho jednotlivých súčastí, ako i montážne pokyny;

3.2.3.

podrobné výkresy každej súčiastky umožňujúce ich jednoduchú lokalizáciu a identifikáciu a špecifikáciu použitých materiálov.

3.3.	Na žiadosť technickej skúšobne, ktorá vykonáva homologizačné skúšky, musí výrobca systému tlmenia hluku predložiť:

3.3.1.

dve vzorky systému alebo súčastí predložených na homologizáciu;

3.3.2.

jednu vzorku pôvodného systému tlmenia hluku, ktorým bolo vozidlo vybavené pri predkladaní na homologizáciu;

3.3.3.

jedno vozidlo predstavujúce typ, na ktorom sa má systém montovať: toto vozidlo musí pri meraní produkovaného hluku metódou opísanou v bodoch 3.1 a 3.2 prílohy 3 k predpisu č. 51 spĺňať tieto podmienky:

3.3.3.1.

hladina hluku pri pohybe vozidla nesmie prekračovať hodnoty platné pre kategóriu príslušného vozidla v čase homologizácie typu, ku ktorému vozidlo patrí; okrem toho hladina hluku neprevyšuje referenčnú hodnotu uvedenú v homologizovanom type, ku ktorému vozidlo patrí, o viac než 3 dB (A);

3.3.3.2.

ak vozidlo stojí, hladina hluku neprevyšuje referenčnú hodnotu uvedenú v homologizovanom type, ku ktorému vozidlo patrí, o viac než 3 dB (A);

3.3.4.

samotný motor minimálne s rovnakým zdvihovým objemom a výkonom ako motor vo vyššie uvedenom vozidle.

4. OZNAČENIA

4.1.	Každá súčasť náhradného systému tlmenia hluku, s výnimkou potrubia a montážneho príslušenstva, musí byť označená:

4.1.1.

obchodným názvom alebo značkou výrobcu systému alebo jeho súčastí;

4.1.2.

obchodným opisom poskytnutým výrobcom.

4.2.	Takéto označenie musí byť dobre čitateľné a nezmazateľné.

5. HOMOLOGIZÁCIA

5.1.	Ak typ náhradného systému tlmenia hluku predložený na homologizáciu podľa tohto predpisu spĺňa podmienky bodu 6, udelí sa tomuto typu homologizácia.

5.2.

Každému homologizovanému typu sa pridelí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 00 pri predpise v pôvodnom znení) musia označovať sériu zmien zahŕňajúcu najnovšie dôležité technické zmeny a doplnenia vykonané v predpise v čase vydania homologizácie. Rovnaká zmluvná strana nesmie to isté číslo prideliť inému typu náhradného systému tlmenia hluku alebo súčasti, určenému tomuto typu vozidla.

5.3.

Správa o homologizácii alebo odmietnutí homologizácie náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho súčastí podľa tohto predpisu sa pošle zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis vo formulári podľa vzoru v prílohe 1 k tomuto predpisu, spolu s výkresmi systému tlmenia hluku alebo súčasťami dodanými žiadateľom o homologizáciu vo formáte s maximálnymi rozmermi A4 (210 × 297 mm) alebo zloženom na tento formát a spracovanými vo vhodnej mierke.

5.4.	Na každú súčasť systému tlmenia hluku, ktorá je v súlade s typom homologizovaným podľa tohto predpisu, sa umiestni medzinárodná homologizačná značka skladajúca sa z týchto súčastí:

5.4.1.

kružnice s písmenom „E“ uprostred, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá udelila homologizáciu (2);

5.4.2.

čísla tohto predpisu, po ktorom nasleduje písmeno „R“, pomlčky a homologizačného čísla vpravo od kružnice predpísanej v bode 5.4.1;

5.4.3.

homologizačného čísla, ako aj metódy použitej pri homologizačnej skúške, ktoré musia byť uvedené v homologizačnom liste.

5.5.	Homologizačná značka musí byť po namontovaní systému tlmenia hluku na vozidlo dobre čitateľná a nezmazateľná.

5.6.	Určitá časť môže byť označená viac ako jedným homologizačným číslom, ak bola homologizovaná ako súčasť viac ako jedného náhradného systému tlmenia hluku; v takom prípade nie je nutné kružnicu opakovať. V prílohe 2 k tomuto predpisu je uvedený príklad usporiadania homologizačnej značky.

6. ŠPECIFIKÁCIE

6.1. Všeobecné špecifikácie

6.1.1.

Náhradný výfukový systém alebo jeho súčasť sa musí skonštruovať, vyrobiť a dať namontovať tak, aby sa zabezpečilo, že vozidlo je v súlade s ustanoveniami tohto predpisu za bežných podmienok používania napriek otrasom, ktorým môže byť vystavené.

6.1.2.

Systém tlmenia hluku alebo jeho súčasť sa musí skonštruovať, vyrobiť a dať namontovať tak, aby mali primeranú odolnosť voči korózii, ktorej sú vystavené, s ohľadom na podmienky používania vozidla.

6.2. Požiadavky týkajúce sa hladiny hluku

6.2.1.

Akustická účinnosť náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho súčasti sa overuje metódami opísanými v bodoch 3.1 a 3.2 prílohy 3 k predpisu č. 51. Ak sú náhradné systémy tlmenia hluku alebo jeho súčasti namontované na vozidlo, ako je opísané v bode 3.3.3, musia hladiny hluku získané obidvoma metódami (so stojacím a idúcim vozidlom) vyhovovať niektorej z týchto podmienok:

6.2.1.1.

nesmú prekročiť hodnoty získané príslušným typom vozidla pri jeho predkladaní na homologizáciu;

6.2.1.2.

nesmú prekročiť hodnoty hluku namerané vo vozidle uvedenom v bode 6.2.1, ak je vybavené systémom tlmenia hluku výfuku zodpovedajúcim typu namontovanému vo vozidle pri jeho predkladaní na homologizáciu.

6.3. Meranie výkonových vlastností vozidla

6.3.1.

Náhradný výfukový systém alebo jeho súčasti musia byť také, aby sa zabezpečilo, že výkonové vlastnosti vozidla budú porovnateľné s vlastnosťami, ktoré dosahuje výfukový systém alebo jeho súčasti pôvodného vybavenia.

6.3.2.

Náhradný systém tlmenia hluku alebo v prípade voľby výrobcu súčasť tohto systému tlmenia hluku sa porovná s pôvodným systémom tlmenia hluku alebo jeho súčasťami, ktoré sú rovnako v novom stave, postupne namontovaným do vozidla uvedeného v bode 3.3.3.

6.3.3.

Overenie sa uskutoční zmeraním protitlaku metódou opísanou v bode 6.3.4. Hodnota nameraná pomocou náhradného výfukového systému nesmie prekročiť hodnotu nameranú pomocou pôvodného štandardného tlmiaceho systému o viac než 25 % pri podmienkach uvedených nižšie.

6.3.4. Skúšobná metóda

6.3.4.1. Metóda skúšania s motorom

Meranie sa musí vykonať na motore uvedenom v bode 3.3.4, spriahnutom s dynamometrom. Pri úplne otvorenej škrtiacej klapke sa dynamometer zoradí tak, aby sa dosiahol počet otáčok motora zodpovedajúci menovitému maximálnemu výkonu motora. Na meranie spätného tlaku sa príslušná odbočka na odlev tlaku umiestni do vzdialenosti od zberného výfukového potrubia, ktorá je uvedená v prílohe 4 k tomuto predpisu.

6.3.4.2. Metóda skúšania s vozidlom

Meranie sa uskutoční na vozidle uvedenom v bode 3.3.3.

Skúška sa uskutoční:

alebo na ceste,

alebo na vozovom (valcovom) dynamometri.

Pri úplne otvorenej škrtiacej klapke sa motor musí zaťažiť tak, aby sa dosiahol počet otáčok motora zodpovedajúci menovitému maximálnemu výkonu motora (otáčok motora S).

Na meranie spätného tlaku sa príslušná odbočka na odlev tlaku umiestni do vzdialenosti od zberného výfukového potrubia, ktorá je uvedená v prílohe 4 k tomuto predpisu.

6.4. Doplňujúca špecifikácia systému tlmenia hluku alebo jeho súčastí s vláknitými materiálmi

Absorpčné vláknité materiály sa môžu používať v systémoch tlmenia hluku alebo ich súčastiach len vtedy, ak sa vhodnými konštrukčnými a výrobnými opatreniami zabezpečí, že účinnosť systému v podmienkach cestnej premávky je dostatočná na to, aby boli splnené platné predpisy. Takýto systém tlmenia hluku sa považuje za účinný v podmienkach cestnej premávky, ak výfukové plyny nie sú v styku s vláknitými materiálmi alebo ak po vyňatí absorpčného materiálu systém tlmenia hluku, vyskúšaný vo vozidle postupom predpísaným v predpise č. 51 prílohe 3 bodoch 3.1 a 3.2, vykazuje hladiny akustického tlaku vyhovujúce ustanoveniam uvedeným v bode 6.2.

Ak sa táto podmienka nesplní, celý systém tlmenia hluku sa podrobí obvyklému kondiciovaniu s použitím jedného z troch zariadení a postupov opísaných nižšie. Ak sa použije postup opísaný v bode 6.2.1.2, žiadateľ o homologizáciu môže požiadať o vyprázdnenie alebo kondiciovanie pôvodného systému tlmenia hluku.

6.4.1. Nepretržitá cestná prevádzka na 10 000 km

6.4.1.1.

Približne polovica prevádzky pozostáva z jazdy v meste a druhá polovica z jazdy na dlhú vzdialenosť pri vysokých rýchlostiach; nepretržitá cestná prevádzka sa môže nahradiť zodpovedajúcim testovacím programom na dráhe.

6.4.1.2.

Niekoľkokrát sa musia vystriedať dve úrovne otáčok motora.

6.4.1.3.

Súčasťou kompletného testovacieho programu musí byť minimálne 10 prerušení počas aspoň troch hodín na účely prejavenia sa prípadných efektov chladenia a kondenzácie.

6.4.2. Kondiciovanie na skúšobnom stave

6.4.2.1.

Pri použití štandardných dielov a zachovávajúc pokyny výrobcu, systém tlmenia hluku sa namontuje na motor, ktorý je spojený s dynamometrom.

6.4.2.2.

Skúška sa musí vykonať v šiestich šesťhodinových cykloch s prestávkou trvajúcou najmenej 12 hodín medzi každým cyklom, aby sa prejavili prípadné efekty chladenia a kondenzácie.

6.4.2.3.

Počas každého šesťhodinového cyklu musí byť motor spustený za týchto podmienok v uvedenom poradí:

1.	päť minút pri voľnobehu;

2.	každý úsek pri 1/4 zaťaženia a 3/4 menovitých maximálnych otáčok (S);

3.	každý úsek pri 1/2 zaťaženia a 3/4 menovitých maximálnych otáčok (S);

4.	10-minútový úsek pri plnom zaťažení a 3/4 menovitých maximálnych otáčok (S);

5.	15-minútový úsek pri 1/2 zaťaženia a pri menovitých maximálnych otáčkach (S);

6.	30-minútový úsek pri 1/4 zaťaženia a pri menovitých maximálnych otáčkach (S).

Celková dĺžka trvania šiestich úsekov: tri hodiny.

Každý cyklus musí pozostávať z dvoch súborov šiestich uvedených úsekov.

6.4.2.4.

Počas testu nesmie byť systém tlmenia hluku chladený umelo vytvoreným prievanom simulujúcim normálny prietok vzduchu vo vozidle. Napriek tomu sa na požiadanie výrobcu môže systém tlmenia hluku chladiť tak, aby sa neprekročila teplota zaznamenaná pri jeho prívode, keď je vozidlo v pohybe a dosahuje maximálnu rýchlosť.

6.4.3. Kondiciovanie pulzáciou

Výfukový systém alebo súčasti takého systému sa namontujú na vozidlo uvedené v bode 3.3.3 alebo na motor uvedený v bode 3.3.4. V prvom prípade musí byť vozidlo uložené na vozovom dynamometri, v druhom prípade musí byť motor primontovaný k dynamometru. Skúšobné zariadenie opísané nižšie sa namontuje na vývod systému tlmenia hluku.

6.4.3.1. Skúšobné zariadenie

Skúšobné zariadenie, ktorého podrobná schéma je uvedená v prílohe 3 k tomuto predpisu, sa musí namontovať na vývod výfukového systému. Je prijateľné akékoľvek iné zariadenie poskytujúce rovnaké výsledky.

6.4.3.2. Postup skúšky

6.4.3.2.1.

Skúšobné zariadenie sa zoradí tak, aby prúd výfukových plynov bol striedavo prerušovaný a obnovovaný rýchločinným ventilom počas 2 500 cyklov.

6.4.3.2.2.

Ventil sa otvorí, keď tlak výfukových plynov meraný vo vzdialenosti najmenej 100 mm v smere prúdenia od sacej príruby dosiahne hodnoty v rozsahu od 0,35 do 0,40 bar. Uzatvorí sa, len čo sa tento tlak neodlišuje od ustálenej hodnoty o viac ako 10 % pri meraní pri otvorenom ventile.

6.4.3.2.3.

Časový spínač sa nastaví na dĺžku trvania vypúšťania plynov vyplývajúcu z ustanovení uvedených v bode 6.4.2.2.

6.4.3.2.4.

Otáčky motora musia zodpovedať 75 % otáčok S, pri ktorých motor podľa údajov výrobcu vyvíja maximálny výkon.

6.4.3.2.5.

Výkon udávaný dynamometrom musí predstavovať 50 % výkonu pri úplnom otvorení škrtiacej klapky, nameraného pri 75 % otáčok motora (S).

6.4.3.2.6.

V priebehu skúšky musia byť všetky vypúšťacie otvory uzatvorené.

6.4.3.2.7.

Celá skúška sa musí uskutočniť v priebehu 48 hodín. Po každej hodine bude v prípade potreby nasledovať čas chladenia.

6.4.3.2.8.

Po kondiciovaní sa skontroluje hladina hluku podľa ustanovenia bodu 6.2.

7. ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE

Výrobca systému tlmenia hluku alebo jeho riadne poverený zástupca môže požiadať správny úrad, ktorý udelil homologizáciu systému tlmenia hluku pre jeden alebo viac typov vozidla, o rozšírenie tejto homologizácie na iné typy vozidiel. Postup je rovnaký ako v bode 3.

Správa o rozšírení homologizácie (alebo odmietnutí rozšírenia) sa oznámi stranám dohody uplatňujúcim tento predpis podľa postupu stanoveného v bode 5.3.

8. ZMENA TYPU SYSTÉMU TLMENIA HLUKU

8.1.	Každá zmena typu náhradného systému tlmenia hluku sa musí oznámiť správnemu úradu, ktorý tomuto typu systému tlmenia hluku udelil homologizáciu. Tento úrad potom môže:

8.1.1.

buď uznať, že nie je pravdepodobné, že by uskutočnené zmeny mali výraznejší nepriaznivý vplyv,

8.1.2.

alebo požadovať od technickej skúšobne poverenej uskutočnením skúšok ďalšiu správu o skúškach.

8.2.	Potvrdenie alebo odmietnutie homologizácie s uvedením zmien sa musí oznámiť stranám dohody uplatňujúcim tento predpis podľa postupu stanoveného v bode 5.3.

9. ZHODA VÝROBY

9.1.	Každý náhradný systém tlmenia hluku opatrený homologizačnou značkou predpísanou týmto predpisom musí byť zhodný s homologizovaným typom systému tlmenia hluku a musí vyhovovať požiadavkám bodu 6.

9.2.	Na overenie zhody predpísanej v bode 9.1 sa musí vykonať zodpovedajúce monitorovanie výroby.

9.3.	Držiteľ homologizácie musí najmä:

9.3.1.

zabezpečiť existenciu postupov na efektívnu kontrolu kvality výrobkov;

9.3.2.

mať prístup ku kontrolným zariadeniam potrebným na kontrolu zhody každého homologizovaného typu;

9.3.3.

zabezpečiť zapisovanie údajov o výsledkoch skúšok a dostupnosť pripojených dokumentov počas lehoty stanovenej podľa administratívnej služby;

9.3.4.

analyzovať výsledky každého typu výrobku na účely overenia a zabezpečenia stability vlastností výrobku, pričom sa umožnia odchýlky priemyselnej výroby;

9.3.5.

pre každý typ výrobku zabezpečiť vykonanie aspoň tých skúšok, ktoré sú predpísané v bode 2 prílohy 5;

9.3.6.

zabezpečiť, aby po každom odobratí vzoriek alebo skúšobných kusov, ktoré vykazujú nekonformitu v type príslušnej skúšky, nasledoval ďalší odber vzoriek a ďalšia skúška. Musia sa vykonať všetky potrebné kroky na opätovné dosiahnutie zhody zodpovedajúcej výroby.

9.4.	Kompetentný úrad, ktorý udelil homologizáciu, môže kedykoľvek overiť metódu kontroly zhody uplatňovanú pri každej výrobnej jednotke.

9.4.1.

Pri každej kontrole sa kontrolnému inšpektorovi musia predložiť skúšobné záznamy a protokoly o prehľade výroby.

9.4.2.

Inšpektor môže náhodne odoberať vzorky na skúšanie v laboratóriách výrobcu. Minimálny počet vzoriek môže byť stanovený podľa výsledkov vlastných kontrol výrobcu.

9.4.3.

V prípade, že sa úroveň kvality zdá nedostatočná, alebo v prípade potreby overenia platnosti skúšok vykonaných podľa bodu 9.4.2 musí inšpektor vybrať vzorky, ktoré sa pošlú technickej službe, ktorá vykonala homologizačné skúšanie.

9.4.4.

Príslušný orgán môže vykonať akúkoľvek skúšku predpísanú v tomto predpise.

9.4.5.

Bežná frekvencia kontrol príslušným orgánom musí byť každé dva roky. Ak sa počas jednej z týchto kontrol zistia neuspokojivé výsledky, príslušný orgán musí zabezpečiť všetky nevyhnutné kroky potrebné na čo najrýchlejšie opätovné dosiahnutie zhody výroby.

10. SANKCIE ZA NEDODRŽANIE ZHODY VÝROBY

10.1.

Homologizácia udelená typu systému tlmenia hluku podľa tohto predpisu môže byť odňatá, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v bode 9 alebo ak systém tlmenia hluku alebo jeho súčasti neobstojí pri skúškach stanovených v bode 9.2.

10.2.

Ak niektorá strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie homologizáciu, ktorú predtým udelila, musí o tom ihneď informovať ostatné zmluvné strany uplatňujúce tento predpis kópiou homologizačného listu, ktorý má na konci veľkými písmenami uvedené „HOMOLOGIZÁCIA ODOBRANÁ“ a je potvrdený príslušným podpisom a dátumom.

11. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ homologizácie úplne zastaví výrobu typu náhradného systému tlmenia hluku a jeho súčastí podľa tohto predpisu, musí o tom informovať orgán, ktorý udelil homologizáciu. Po získaní príslušnej správy tento orgán o tom informuje ostatné strany dohody uplatňujúce tento predpis kópiou homologizačného listu, ktorý má na konci veľkými písmenami uvedené „HOMOLOGIZÁCIA ODOBRANÁ“ a je potvrdený príslušným podpisom a dátumom.

12. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SKÚŠOBNÍ POVERENÝCH USKUTOČŇOVANÍM HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A SPRÁVNYCH ÚRADOV

Zmluvné strany dohody uplatňujúce tento predpis oznámia Sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb poverených vykonávaním homologizačných skúšok a správnych úradov, ktoré udeľujú homologizáciu a ktorým sa posielajú správy o homologizácii alebo o odmietnutí, alebo odňatí homologizácie vydané v iných krajinách.

(1) Kategória M: motorové vozidlá najmenej so štyrmi kolesami alebo s troma kolesami, s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 1 tonu, používané na prepravu cestujúcich. (Kĺbovo spojené vozidlá, tvorené dvoma neoddeliteľnými, ale kĺbovo spojenými jednotkami, sa považujú za jediné vozidlo.)

Kategória M1: vozidlá používané na prepravu cestujúcich, ktoré majú najviac osem miest na sedenie okrem sedadla vodiča.

Kategória N: motorové vozidlá najmenej so štyrmi kolesami alebo s troma kolesami, ak maximálna hmotnosť presahuje 1 tonu a používajú sa na prepravu nákladov.

Kategória N1: vozidlá používané na prepravu nákladov, ktorých maximálna hmotnosť nepresahuje 3,5 tony.

V súlade s „klasifikáciou vozidiel“ v predpise 13 (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.1/Add.12/Rev.2, bod 5.2).

(2) 1 pre Spolkovú republiku Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Československo, 9 pre Španielsko, 10 pre Juhosláviu, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 pre Nemeckú demokratickú republiku, 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko a 21 pre Portugalsko. Nasledujúce čísla sa pridelia ďalším krajinám v chronologickom poradí, v akom ratifikujú Dohodu o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu a vzájomné uznávanie homologizácie výstroja a častí motorových vozidiel, alebo v akom k tejto dohode pristúpia, a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám dohody.

PRÍLOHA 1

[Najväčší formát: A4 (210 × 297 mm)]

Názov úradu

Správa o udelení homologizácie (alebo o rozšírení, alebo o zamietnutí, alebo odňatí homologizácie, alebo o konečnom zastavení výroby) typu náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho súčastí systému podľa predpisu č. 59.

Homologizácia číslo:

1.	Obchodný názov alebo značka systému tlmenia hluku:

2.	Typ systému tlmenia hluku:

3.	Názov a adresa výrobcu:

4.	Názov a adresa prípadného zástupcu žiadateľa:

5.	Stručný opis systému tlmenia hluku [s vláknitým materiálom alebo bez neho (1) atď.]:

6.	Obchodný názov alebo značka typu vozidla, do ktorého je systém tlmenia hluku určený:

7.	Typ vozidla začínajúci sa výrobným číslom:

8.	Druh motora: zážihový, vznetový:

9.	Doby pracovného obehu: dvojdobý, štvordobý:

10.	Zdvihový objem:

11.	Výkon motora (kW ECE):

12.	Počet rýchlostných stupňov:

13.	Použité rýchlostné prevody:

14.	Celkový prevod:

15.	Maximálny výkon:

16.	Hmotnosti vozidla pri skúške:

17.	Hladiny zvuku: pri pohybe vozidla: ………… dB(A) za ustálených otáčok pred zrýchlením na ………… km/h pri stojacom vozidle: ………… dB(A) pri ………… ot./min. motora

18.	Hodnota spätného tlaku:

19.

Systém tlmenia hluku predložený

na homologizáciu dňa

na rozšírenie homologizácie dňa

20.	Technická služba poverená uskutočnením homologizačných skúšok:

21.	Dátum správy vydanej touto skúšobňou:

22.	Číslo správy vydanej touto skúšobňou:

23.	Homologizácia vydaná/zamietnutá (1)

24.	Umiestnenie homologizačnej značky na vozidle:

25.

Miesto:

26.

Dátum:

27.

Podpis:

28.

K tejto správe sú pripojené nižšie uvedené doklady vybavené vyššie uvedeným homologizačným číslom:

………… výkresov, schém a plánov systému tlmenia hluku

………… fotografií systému tlmenia hluku

………… zoznam(-y, -ov) riadne označených súčastí tvoriacich systém tlmenia hluku.

(1) Nehodiace sa prečiarknuť.

PRÍLOHA 2

USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNEJ ZNAČKY

(pozri bod 5.4 tohto predpisu)

Uvedená homologizačná značka umiestnená na súčasti systému tlmenia hluku znamená, že typ náhradného systému tlmenia hluku bol homologizovaný v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 59 pod číslom 002439. Prvé dve číslice homologizačného čísla vyjadrujú, že homologizácia bola udelená podľa požiadaviek predpisu č. 59 v jeho pôvodnom znení.

PRÍLOHA III

SKÚŠOBNÉ ZARIADENIE

PRÍLOHA 4

MERACIE BODY – SPÄTNÝ TLAK

Príklady možných meracích bodov skúšok na úbytok tlaku. Použitý merací bod musí byť uvedený v skúšobnej správe. Musí sa nachádzať v mieste, kde je tlak paliva stabilný.

Obr. 1

Obr. 2 (1)

Obr. 3

(1) Ak to nie je možné, odkaz na obrázok 3.

PRÍLOHA 5

KONTROLY ZHODY VÝROBY

1. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Tieto požiadavky sú v súlade so skúškami, ktoré sa majú vykonať na účely kontroly zhody výroby podľa bodov 9.3.5 a 9.4.3 tohto predpisu.

2. POSTUPY SKÚŠOK

Metódy skúšania, meracie prístroje a interpretácia výsledkov sa musia vykonať podľa bodu 6. Výfukový systém alebo jeho skúšaná časť sa musí podrobiť skúškam predpísaným v bodoch 6.2, 6.3 a 6.4 vyššie.

3. ODOBERANIE VZORIEK

Je potrebné, aby sa vybral výfukový systém alebo jeho časť. Ak sa uzná, že po vykonaní testu podľa bodu 4.1 vzorka nespĺňa požiadavky tohto predpisu, musia sa vyskúšať dve ďalšie vzorky.

4. HODNOTENIE VÝSLEDKOV

4.1.

Ak úrovne hluku výfukového systému alebo jeho častí skúšaných podľa bodov 1 a 2, merané v súlade s ustanoveniami bodu 6.2, neprekračujú o viac než 1 dB(A) úroveň nameranú počas homologizačných skúšok tohto typu výfukového systému alebo jeho časti, typ výfukového systému alebo jeho časti sa považuje za spĺňajúci požiadavky tohto predpisu.

4.2.	Ak výfukový systém alebo jeho časť, testovaný podľa bodu 4.1, nespĺňa požiadavky stanovené týmto bodom, musia sa vyskúšať ďalšie dva výfukové systémy alebo ich časti toho istého typu podľa bodov 1 a 2.

4.3.

Ak úroveň hlučnosti druhej a/alebo tretej vzorky podľa bodu 4.2 prekročí o viac než 1 dB(A) úroveň nameranú počas homologizačných skúšok tohto typu výfukového systému alebo jeho časti, typ výfukového systému alebo jeho časti sa považuje za nevyhovujúci požiadavkám tohto predpisu a výrobca musí prijať potrebné opatrenia na opätovné dosiahnutie zhody.

24.11.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 326/55

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK/OSN) č. 85 – Jednotné ustanovenia pre homologizáciu spaľovacích motorov alebo elektrických pohonných jednotiek určených na pohon motorových vozidiel kategórií M a N z hľadiska merania čistého výkonu a maximálneho 30-minútového výkonu elektrických pohonných jednotiek

1. ROZSAH PLATNOSTI

1.1.

Tento predpis platí pre znázornenie krivky výkonu pri plnom zaťažení v závislosti od otáčok motora alebo elektromotora, udávanom výrobcom pre spaľovacie motory alebo elektrické pohonné jednotky, a maximálny 30-minútový výkon elektrických pohonných jednotiek určených na pohon motorových vozidiel kategórií M a N.

1.2.	Spaľovacie motory patria do jednej z nasledujúcich kategórií: Motory s vratnými piestami (zážihové alebo vznetové), ale s výnimkou motorov s voľnými piestami Motory s rotačnými piestami (zážihové alebo vznetové)

1.3.	Elektrické pohonné jednotky sa skladajú z regulátorov a motorov a používajú sa ako jediný druh pohonu na pohon vozidiel.

2. VYMEDZENIE POJMOV

2.1.	„Homologizácia pohonnej jednotky“ znamená homologizáciu typu pohonnej jednotky z hľadiska jej čistého výkonu meraného podľa postupu špecifikovaného v prílohách 5 alebo 6 k tomuto predpisu.

2.2.	„Typ pohonnej jednotky“ znamená kategóriu spaľovacieho motora alebo elektrickej pohonnej jednotky určenej na inštaláciu do motorového vozidla, ktorá sa neodlišuje v takých základných parametroch, ako sú tie definované v prílohách 1 alebo 2 k tomuto predpisu.

2.3.

„Čistý výkon“ znamená výkon získaný na skúšobnej stolici na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalentu pri zodpovedajúcich otáčkach motora alebo elektromotora s príslušenstvom uvedeným v tabuľke 1 v prílohe 5 alebo v prílohe 6 k tomuto predpisu a je určený pre referenčné atmosférické podmienky.

2.4.	„Maximálny 30-minútový výkon“ znamená maximálny čistý výkon elektrickej pohonnej jednotky pri jednosmernom (DC) napätí definovanom v bode 5.3.1, ktorý môže dodať pohonná jednotka v priebehu 30 minút ako priemerný.

2.5. „Hybridné vozidlá (HV)“:

2.5.1.

„Hybridné vozidlá (HV)“ znamenajú vozidlo s najmenej dvoma rôznymi energetickými konvektormi a dvoma rôznymi systémami akumulácie energie (vo vozidle) k pohonu vozidla.

2.5.2.

„Hybridné elektrické vozidlo (HEV)“ znamená vozidlo, ktoré k mechanickému pohonu využíva energiu z oboch zdrojov akumulovanej energie/výkonu nachádzajúcich sa vo vozidle:

—	spotrebovateľného paliva,

—	zariadenia určeného na akumuláciu elektrickej energie/výkonu (napr. batéria, kondenzátor, zotrvačník, generátor...).

2.5.3.

Pri hybridných elektrických vozidlách sa „regulačná jednotka“ skladá z kombinácie dvoch rôznych typov pohonných jednotiek:

—	spaľovacieho motora a

—	jednej (alebo viacerých) elektrických pohonných jednotiek.

3. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU

3.1.	Žiadosť o homologizáciu typu pohonnej jednotky z hľadiska merania čistého výkonu a maximálneho 30-minútového výkonu elektrických pohonných jednotiek musí predložiť výrobca pohonnej jednotky, výrobca vozidla alebo jeho poverený zástupca.

3.2.

Musí ju v troch kópiách sprevádzať opis pohonnej jednotky zahŕňajúcej všetky príslušné časti uvedené v:

—	prílohe 1 len pre vozidlá so spaľovacím motorom alebo

—	prílohe 2 len pre vozidlá s elektrickým pohonom, alebo

—	v prílohách 1 a 2 pre vozidlá s hybridným elektrickým pohonom.

3.3.	Pri hybridných elektrických vozidlách (HEV) sa skúšky vykonávajú oddelene pri spaľovacom motore (podľa prílohy 5), a najmä pri elektrických pohonných jednotkách (podľa prílohy 6).

3.4.

Pohonná jednotka (alebo skupina pohonných jednotiek), ktorá predstavuje typ(-y) pohonnej jednotky (skupiny pohonných jednotiek), ktorá má byť schválená (ktoré majú byť schválené), so zariadením predpísaným v prílohách 5 a 6 k tomuto predpisu, sa odovzdá/odovzdajú technickej skúšobni, ktorá vykonáva skúšky na schválenie typu.

4. HOMOLOGIZÁCIA

4.1.	Ak bol výkon pohonnej jednotky, predloženej na homologizáciu podľa tohto predpisu, zmeraný podľa špecifikácií uvedených v bode 5, udelí sa typu pohonnej jednotky homologizácia.

4.2.

Každému homologizovanému typu pohonnej jednotky sa musí prideliť homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 00 pre predpis v jeho pôvodnej podobe) označujú sériu zmien a doplnení, ktorá zahŕňa najnovšie najväčšie technické zmeny a doplnenia vykonané v predpise v čase vydania homologizácie. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté homologizačné číslo inému typu pohonnej jednotky.

4.3.	Správa o homologizácii alebo o rozšírení, alebo odmietnutí homologizácie typu pohonnej jednotky podľa tohto predpisu sa musí oznámiť stranám dohody z roku 1958, využívajúcim tento predpis, prostredníctvom formulára zhodného so vzorom v prílohe 3 k tomuto predpisu.

4.4.	Na každej pohonnej jednotke, zhodnej s typom pohonnej jednotky homologizovanej podľa tohto predpisu, musí byť nápadne a na ľahko prístupnom mieste pripevnená homologizačná značka špecifikovaná v homologizačnom formulári, ktorá sa skladá:

4.4.1.

z kružnice, v ktorej je písmeno „E“ nasledované rozlišovacím číslom krajiny, ktorá udelila homologizáciu (1);

4.4.2.

z čísla tohoto predpisu, za ktorým je písmeno „R“, pomlčka a homologizačné číslo vpravo od kružnice predpísanej v bode 4.4.1;

4.4.3.

prípadne namiesto pripevnenia týchto homologizačných značiek a symbolov na pohonnú jednotku sa môže výrobca rozhodnúť, že každý typ pohonnej jednotky homologizovanej podľa tohto predpisu doplní dokumentom, ktorý bude obsahovať uvedené informácie, takže homologizačné značky a symboly môžu byť pripevnené na vozidle.

4.5.

Ak sa pohonná jednotka zhoduje s typom homologizovaným podľa jedného alebo viacerých predpisov pripojených k dohode v krajine, ktorá udelila homologizáciu podľa tohto predpisu, symbol predpísaný v bode 4.4.1 sa nemusí opakovať; v takom prípade predpis a homologizačné čísla všetkých predpisov, podľa ktorých bola homologizácia udelená v krajine, ktorá udelila homologizáciu podľa tohto predpisu, sa umiestnia vo zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v bode 4.4.1.

4.6.	Homologizačná značka musí byť zreteľne čitateľná a nezmazateľná.

4.7.	Homologizačná značka musí byť umiestnená tesne vedľa identifikačných čísiel pohonnej jednotky, ktoré stanovil výrobca.

4.8.	V prílohe 4 k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania homologizačnej značky.

5. ŠPECIFIKÁCIA A SKÚŠKY

5.1. Všeobecne

Časti, ktoré sú náchylné ovplyvniť výkon pohonnej jednotky, musia byť navrhnuté, konštruované a zmontované tak, aby umožňovali pohonnej jednotke pri normálnom používaní plniť podmienky tohto predpisu i napriek vibráciám, ktorým môže byť vystavená.

5.2. Opis skúšok spaľovacích motorov

5.2.1.

Skúška čistého výkonu pozostáva z chodu na plný plyn pri zážihových motoroch a pri zabezpečení vstreku plnej dávky paliva vstrekovacím čerpadlom pri vznetových motoroch, motor je vybavený podľa špecifikácie v tabuľke 1 prílohy 5 k tomuto predpisu.

5.2.2

Meria sa pri dostatočnom počte hodnôt otáčok motora, aby bola presne určená krivka výkonu medzi najnižšími a najvyššími otáčkami motora, ktoré uviedol výrobca. Toto pásmo otáčok musí zahŕňať otáčky, pri ktorých má motor svoj maximálny výkon a maximálny krútiaci moment.

5.2.3.

Použijú sa nasledujúce palivá:

5.2.3.1.

Pre zážihové motory poháňané benzínom:

Používaným palivom musí byť jedno z palív dostupných na trhu. V akomkoľvek spornom prípade sa použije jedno z referenčných palív definovaných CEC (2) pre benzínové motory v dokumentoch CEC dokumentoch RF-01-A-84 a RF-01-A-85.

5.2.3.2.

Pre zážihové motory poháňané LPG:

5.2.3.2.1.

V prípade motora schopného prispôsobiť sa zloženiu paliva:

Používaným palivom musí byť jedno z palív dostupných na trhu. V akomkoľvek spornom prípade sa použije jedno z referenčných palív špecifikovaných v prílohe 8.

5.2.3.2.2.

V prípade motora, ktoré nie je schopné prispôsobiť sa zloženiu paliva:

Používaným palivom musí byť jedno z referenčných palív špecifikovaných v prílohe 8 s najnižším obsahom C3, alebo

5.2.3.2.3.

V prípade motora označeného pre jedno špecifické zloženie paliva:

Používaným palivom musí byť palivo, pre ktoré je motor označený.

5.2.3.2.4.

Používané palivo sa musí uviesť v skúšobnom protokole.

5.2.3.3.

Pre zážihové motory poháňané zemným plynom:

5.2.3.3.1.

V prípade motora schopného prispôsobiť sa zloženiu paliva:

Používaným palivom musí byť jedno z palív dostupných na trhu. V akomkoľvek spornom prípade sa použije jedno z referenčných palív špecifikovaných v prílohe 8.

5.2.3.3.2.

V prípade motora, ktoré nie je schopné prispôsobiť sa zloženiu paliva:

Používaným palivom musí byť jedno z palív dostupných na trhu s Wobbovým indexom aspoň 52,6 MJm-3 (20 °C, 101,3 kPa). V akomkoľvek spornom prípade sa použije referenčné palivo G20 špecifikované v prílohe 8, t. j. palivo s najvyšším Wobbovým indexom, alebo

5.2.3.3.3.

V prípade motora označeného pre špecifickú skupinu palív:

Používaným palivom musí byť jedno z palív dostupných na trhu s Wobbovým indexom aspoň 52,6 MJm-3 (20 °C, 101,3 kPa), ak je motor označený pre H-skupinu plynov, alebo aspoň 47,2 MJm-3 (20 °C, 101,3 kPa), ak je motor označený pre L-skupinu plynov. V akomkoľvek spornom prípade sa použije referenčné palivo G20 špecifikované v prílohe 8, ak je motor označený pre H-skupinu plynov, alebo referenčné palivo G23 špecifikované v prílohe 8, ak je motor označený pre L-skupinu plynov, t. j. palivo s najvyšším Wobbovým indexom pre príslušnú skupinu, alebo

5.2.3.3.4.

V prípade motora označeného pre jedno špecifické zloženie paliva:

Používaným palivom musí byť palivo, pre ktoré je motor označený.

5.2.3.3.5.

Používané palivo sa musí uviesť v skúšobnom protokole.

5.2.3.4.

Pre vznetové motory

Používaným palivom musí byť jedno z palív dostupných na trhu. V akomkoľvek spornom prípade sa použije referenčné palivo definované CEC pre vznetové motory v CEC dokumente RF-03-A-84.

5.2.4.

Merania sa vykonávajú v súlade s podmienkami v prílohe 5 k tomuto predpisu.

5.2.5.

Skúšobná správa musí obsahovať výsledky a všetky výpočty, ktoré sa vyžadujú na zistenie čistého výkonu, ako je uvedené v dodatku prílohy 5 k tomuto predpisu, spolu s parametrami motora, uvedenými v prílohe 1 k tomuto predpisu.

5.3. Opis skúšok na merania čistého výkonu a maximálneho 30-minútového výkonu elektrických pohonných jednotiek

Elektrická pohonná jednotka musí byť vybavená tak, ako je špecifikované v prílohe 6 k tomuto predpisu. Elektrická pohonná jednotka musí byť napájaná z jednosmerného zdroja napätia s maximálnym poklesom napätia o 5 % v závislosti na čase a elektrickom prúde (vylučujú sa periódy menšie ako 10 sekúnd). Výrobca vozidla musí uviesť skúšobné napájacie napätie.

Poznámka: Ak akumulátor obmedzuje maximálny 30-minútový výkon, môže byť maximálny 30-minútový výkon elektrického vozidla menší ako maximálny 30-minútový výkon pohonnej jednotky vozidla podľa tejto skúšky.

5.3.1. Určovanie čistého výkonu

5.3.1.1.

Elektromotor a jeho celé príslušenstvo musia byť kondicionované pri teplote 25 °C ± 5 °C minimálne dve hodiny.

5.3.1.2.

Skúška čistého výkonu musí pozostávať z chodu pri nastavení regulátora výkonu naplno.

5.3.1.3.

Tesne pred začiatkom skúšky sa nechá elektromotor bežať tri minúty na skúšobnej stolici dodávaním energie rovnej 80 % maximálneho výkonu pri otáčkach odporúčaných výrobcom.

5.3.1.4.

Merania sa musia vykonať pri dostatočnom rozsahu otáčok motora, aby bola správne definovaná krivka výkonu medzi nulou a najvyššími otáčkami elektromotora odporúčanými výrobcom. Celá skúška musí prebehnúť v priebehu 5 minút.

5.3.2. Určovanie maximálneho 30-minútového výkonu

5.3.2.1.

Elektromotor a jeho celé príslušenstvo musia byť kondicionované pri teplote 25 °C ± 5 °C minimálne štyri hodiny.

5.3.2.2.

Elektrická pohonná jednotka musí bežať na skúšobnej stolici pri výkone, ktorý je najlepším odhadom výrobcu pre maximálny 30-minútový výkon.

Otáčky musia byť v rozsahu o táčok, pri ktorých je čistý výkon vyšší ako 90 % maximálneho výkonu meraného podľa bodu 5.3.1. Tieto otáčky odporučí výrobca.

5.3.2.3.

Otáčky a výkon sa zaznamenajú. Výkon musí byť v rozsahu ± 5 % hodnoty výkonu pre začiatok skúšky. Maximálny 30-minútový výkon je priemer výkonu v rámci 30-minútovej periódy.

5.4. Interpretácia výsledkov

Čistý výkon a maximálny 30-minútový výkon pre elektrické pohonné jednotky vyznačené výrobcom pre typ pohonnej jednotky sa prijmú, ak sa neodlišujú o viac ako ± 2 % od maximálneho výkonu a viac ako ± 4 % pre ostatné meracie body na krivke, s toleranciou ± 2 % pre otáčky motora alebo elektromotora, alebo v rozmedzí rýchlosti motora alebo elektromotora o (X1 min-1 + 2 %) do (X2 min-1 – 2 %) (X1 < X2) od hodnôt nameraných technickou skúšobňou na pohonnej jednotke predloženej na skúšku.

6. ZHODA VÝROBY

Postupy zabezpečenia zhody výroby sa musia zhodovať s nasledujúcimi požiadavkami uvedenými v dohode, v doplnku 2 (E/ECE/324 – E/ECE/TRANS/505 Rev.2):

6.1.	Motory homologizované podľa tohto predpisu sa musia vyrábať tak, aby sa zhodovali so schváleným typom.

6.2.	Musia byť splnené minimálne požiadavky postupov kontroly zhody výroby stanovené v prílohe 7 k tomuto predpisu.

7. SANKCIE ZA NEDODRŽANIE ZHODY VÝROBY

7.1.	Homologizácia udelená typu pohonnej jednotky podľa tohto predpisu môže byť odňatá, ak nie sú splnené vyššie stanovené požiadavky alebo ak sa pohonná jednotka, ktorá má homologizačnú značku, nezhoduje s homologizovaným typom.

7.2.	Ak zmluvná strana dohody z roku 1958, využívajúca tento predpis, odníme homologizáciu, ktorú predtým udelila, musí to bezodkladne oznámiť ostatným zmluvným stranám využívajúcim tento predpis, prostredníctvom správy zhodnej so vzorom v prílohe 3 k tomuto predpisu.

8. MODIFIKÁCIA A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE TYPU POHONNEJ JEDNOTKY

8.1.	Každá modifikácia pohonnej jednotky v rámci typu pohonnej jednotky z hľadiska parametrov uvedených v prílohách 1 alebo 2 sa musí oznámiť správnemu úradu, ktorý schválil typ pohonnej jednotky. Úrad môže potom buď:

8.1.1.

Zvážiť, že zmeny pravdepodobne nebudú mať zjavný nepriaznivý vplyv a že v každom prípade vozidlo stále spĺňa požiadavky, alebo

8.1.2.

vyžiadať ďalší skúšobný protokol od technickej organizácie poverenej homologizačnými skúškami.

8.2.	Potvrdenie alebo zamietnutie homologizácie s uvedením zmien sa oznámi spôsobom určeným v bode 4.3. stranám dohody používajúcim tento predpis.

8.3.	Príslušný úrad, ktorý vydáva rozšírenie homologizácie, musí prideliť každému rozšíreniu sériové číslo a informovať o tom ostatné strany dohody z roku 1958, využívajúce tento predpis, prostredníctvom správy zhodnej so vzorom v prílohe 3 k tomuto predpisu.

9. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ homologizácie prestane úplne vyrábať pohonnú jednotku homologizovanú podľa tohto predpisu, musí o tom informovať úrad, ktorý udelil homologizáciu. Hneď po obdržaní príslušnej správy musí tento úrad informovať o tom ostatné strany dohody z roku 1958, využívajúce tento predpis, prostredníctvom správy zhodnej so vzorom v prílohe 3 k tomuto predpisu.

10. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SKÚŠOBNÍ POVERENÝCH USKUTOČŇOVANÍM HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A SPRÁVNYCH ÚRADOV

Zmluvné strany dohody, ktoré používajú tento predpis, oznámia sekretariátu Spojených národov názvy a adresy technických organizácií poverených vykonávaním homologizačných skúšok a/alebo správnych úradov, ktoré udeľujú homologizáciu a ktorým je potrebné zasielať osvedčenie o udelení, rozšírení alebo odmietnutí homologizácie vydané v iných krajinách.

(1) 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Juhosláviu, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luxembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (neobsadené), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 (neobsadené), 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (neobsadené), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 – 36 (neobsadené), 37 pre Turecko, 38 – 39 (neobsadené) a 40 pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko. Nasledujúce čísla sa pridelia ďalším krajinám v chronologickom poradí, v akom ratifikujú Dohodu o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu a vzájomné uznávanie homologizácie výstroja a častí motorových vozidiel alebo v akom k tejto dohode pristúpia, a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie Spojených národov zmluvným stranám dohody.

(2) Európska koordinačná rada.

PRÍLOHA 1

ZAKLADNÉ PARAMETRE SPAĽOVACIEHO MOTORA A INFORMÁCIA TÝKAJÚCA SA VYKONÁVANIA SKÚŠOK (1)

1.	Opis motora:

1.1.

Značka:

1.2.

Typ:

1.3.	Spôsob činnosti: zážihový/vznetový/štvortaktný/dvojtaktný (2)

1.4.	Vŕtanie: ………… mm

1.5.	Zdvih: ………… mm

1.6.	Počet a usporiadanie valcov a poradie zapaľovania:

1.7.	Zdvihový objem motora: ………… cm3

1.8.	Kompresný pomer (3):

1.9.	Výkresy spaľovacieho priestoru a vrcholu piestu:

1.10.

Minimálna plocha priečneho prierezu sacieho a výfukového kanálu:

1.11.

Palivo: olovnatý benzín/bezolovnatý benzín/nafta/LPG/NG (2):

1.12.

Chladiaci systém: kvapalinové/vzduchové chladenie (2):

1.12.1.

Charakteristiky kvapalinového chladiaceho systému:

Druh kvapaliny: ………… Obehové čerpadlo: áno/nie (2)

Charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y) čerpadla:

Prevodový pomer pohonu:

Termostat: zoradenie:

Chladič: výkres(-y) alebo značka(-y) a typ(-y):

Pretlakový ventil: tlak, na ktorý je zoradený:

Ventilátor: charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y):

Spôsob pohonu ventilátora: ………… prevodový pomer:

Kryt ventilátora:

1.12.2.

Charakteristiky vzduchového chladiaceho systému

Ventilátor: charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y): … prevodový pomer …

Vedenie vzduchu (štandardná výroba):

Zariadenie pre reguláciu teploty: áno/nie (2) Stručný opis:

1.12.3.

Výrobcom dovolené teploty

1.12.3.1.

Kvapalinové chladenie: najvyššia teplota na výstupe z motora:

1.12.3.2.

Vzduchová chladenie:

Referenčný bod:

najvyššia teplota v referenčnom bode:

1.12.3.3.

Najväčšia teplota plniaceho vzduchu na výstupe z medzichladiča:

1.12.3.4.

Teplota paliva: min. ………… max.

1.12.3.5.

Teplota mazania: min. ………… max.

1.13.

Preplňovanie: áno/nie (2) Opis systému:

1.14.

Systém satia:

Sacie potrubie: ………… Opis:

Vzduchový filter: ………… Značka: ………… Typ:

Tlmič satia: ………… Značka: ………… Typ:

2.	Prídavné protiemisné zariadenia (pokiaľ sú a pokiaľ nie sú kryté ďalšími bodmi) Opis a nákresy:

3.	Vstup vzduchu a prívod paliva

3.1.	Opis a znázornenie sacích kanálov a ich príslušenstvo (tlmiče, predhrievanie, prídavné vstupy vzduchu atď.):

3.2.	Prívod paliva

3.2.1.

Karburátorom(-mi) (2): ………… Počet:

3.2.1.1.

Značka:

3.2.1.2.

Typ:

3.2.1.3.

Zoradenie (2):

3.2.1.3.1.

Trysky

alebo

Krivka dodávky paliva v závislosti od prietoku vzduchu a požadovaného nastavenia na dodržanie tejto krivky (2) (3)

3.2.1.3.2.

Vzdušník

3.2.1.3.3.

Hladiny plavákovej komory

3.2.1.3.4.

Hmotnosť plaváka

3.2.1.3.5.

Uzatváracia ihla

3.2.1.4.

Ručný/automatický sýtič (2):

3.2.1.5.

Palivové čerpadlo

Tlak (3): ………… alebo charakteristika (3):

3.2.2.

Opis systému vstrekovania paliva (2)

Princíp činnosti: sacie potrubie/priamy vstrek/

vstrek do tlakovej komôrky/víriacej komôrky (2)

3.2.2.1.

Palivové čerpadlo:

3.2.2.1.1.

Značka:

3.2.2.1.2.

Typ:

3.2.2.1.3.

Dodávka: mm3 na zdvih pri otáčkach čerpadla: ………… (2) (3)

alebo alternatívne charakteristika (2) (3)

Spôsob kalibrácie: skúšobná lavica/motor (2):

3.2.2.1.4.

Časovanie vstreku:

3.2.2.1.5

Krivka vstreku:

3.2.2.2.

Vstrekovacia tryska:

3.2.2.3.

Regulátor:

3.2.2.3.1.

Značka:

3.2.2.3.2.

Typ:

3.2.2.3.3.

Bod obmedzenia otáčok pri zaťažení: ………… min-1

3.2.2.3.4

Maximálne otáčky bez zaťaženia: ………… min-1

3.2.2.3.5.

Voľnobežné otáčky:

3.2.2.4.

Zariadenie pre studený štart:

3.2.2.4.1.

Značka:

3.2.2.4.2.

Typ:

3.2.2.4.3.

Opis zariadenia:

3.2.2.5.

Štartovacie zariadenie:

3.2.2.5.1.

Značka:

3.2.2.5.2.

Typ:

3.2.2.5.3

Opis zariadenia:

3.2.3.

Systém pohonu LPG: áno/nie (2)

3.2.3.1.

Homologizačné číslo podľa predpisu č. 67 a dokumentácie:

3.2.3.2.

Elektronická riadiaca jednotka pre motory poháňané LPG:

3.2.3.3.

Značka(-y):

3.2.3.4.

Typ:

3.2.3.5.

Emisie vzhľadom k možnostiam nastavenia:

3.2.3.6.

Ďalšia dokumentácia:

3.2.3.6.1.

Opis ochrany katalyzátora pri prepnutí z benzínového pohonu na LPG alebo späť:

3.2.3.6.2.

Usporiadanie systému (elektrické spojenia, podtlakové spojenia, vyrovnávacie hadičky, atď.):

3.2.3.6.3.

Výkres symbolu:

3.2.4.

Systém pohonu NG: áno/nie (2)

3.2.4.1.

Homologizačné číslo podľa predpisu č. 67:

3.2.4.2.

Elektronická riadiaca jednotka pre motory poháňané NG:

3.2.4.3.

Značka(-y):

3.2.4.4.

Typ:

3.2.4.5.

Emisie vzhľadom na možnosti nastavenia:

3.2.4.6.

Ďalšia dokumentácia:

3.2.4.6.1.

Popis ochrany katalyzátora pri prepnutí z benzínového pohonu na NG alebo späť:

3.2.4.6.2.

Usporiadanie systému (elektrické spojenia, podtlakové spojenia, vyrovnávacie hadičky, atď.):

3.2.4.6.3.

Výkres symbolu:

4.	Časovanie ventilov alebo rovnocenné údaje

4.1.	Maximálny zdvih ventilov, uhly otvárania a zatvárania alebo časovacie údaje alternatívnych rozdeľovacích zariadením, ktoré sa vzťahujú na hornú úvrať

4.2.	Vzťažné a/alebo zoraďovacie údaje (2):

5.	Zapaľovanie

5.1.	Typ zapaľovacieho zariadenia:

5.1.1.

Značka:

5.1.2.

Typ:

5.1.3.

Krivka predstihu zážihu (2):

5.1.4.

Časovanie zážihu (3):

5.1.5.

Medzera medzi kontaktmi a uhol styku (2) (3)

6.	Výfukový systém Opis a znázornenie:

7.	Mazací systém

7.1.	Opis systému:

7.1.1.

Umiestnenie nádrže oleja:

7.1.2.

Spôsob mazania (tlakové, vstrekom do vstupu, zmesí s palivom atď.):

7.2.	Olejové čerpadlo (2):

7.2.1.

Značka:

7.2.2.

Typ:

7.3.	Zmes s palivom (2):

7.3.1.

Percentuálny obsah

7.4.	Chladič oleja: áno/nie (2):

7.4.1.

Výkres(-y) alebo značka(-y) a typ(-y):

8.	Elektrická výbava Dynamo/alternátor (2): charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y):

9.	Iné zariadenie namontované na motore (Výpočet a, pokiaľ je potrebné, stručný opis):

10.	Doplňujúce informácie pre podmienky skúšky

10.1.

Zapaľovacie sviečky

10.1.1.

Značka:

10.1.2.

Typ:

10.1.3.

Nastavenie vzdialenosti elektród:

10.2.

Zapaľovacie cievka

10.2.1

Značka:

10.2.2.

Typ:

10.3.

Kondenzátor zapaľovania

10.3.1.

Značka:

10.3.2.

Typ:

10.4.

Odrušenie

10.4.1.

Značka:

10.4.2.

Typ:

11.	Výkon motora (uvedený výrobcom)

11.1.

Otáčky voľnobehu (3): ………… min-1

11.2.

Otáčky max. výkonu (3): ………… min-1

11.3.

Najvyšší výkon – kW (podľa bodu 5.3 tohto predpisu):

11.4	Otáčky max. krútiaceho momentu (3): ………… min-1

11.5.

Maximálny krútiaci moment (3): ………… N/m.

(1) V prípade nekonvenčných motorov a systému dodá požadované zodpovedajúce podrobnosti výrobca.

(2) Nehodiace sa prečiarknite.

(3) Určite tolerancie.

PRÍLOHA 2

ZÁKLADNÉ PARAMETRE ELEKTRICKEJ POHONNEJ JEDNOTKY A INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SKÚŠOK

1. Všeobecne

1.1.

Značka:

1.2.

Typ:

1.3.	Pohon (1): jeden motor/viac motorov/(počet):

1.4.	Prenosové usporiadanie: paralelné/transaxiálne/iné, s presnosťou:

1.5.	Skúšobné napätie:

1.6.	Základná rotácia motora: ………… min-1

1.7.	Maximálna otáčky kľukového hriadeľa motora ………… min-1 (alebo ak nie je): ………… redukčný prevod/výstupný hriadeľ prevodovky (1): ………… min-1 zaradený prevodový stupeň.

1.8.	Otáčky max. výkonu (2) (špecifikované výrobcom): ………… min-1

1.9.	Najvyšší výkon (špecifikovaný výrobcom): ………… kW

1.10.

Maximálny 30-minútový výkon (špecifikovaný výrobcom): ………… kW

1.11.

Pružný rozsah (kde P > 90 % maximálneho výkonu):

otáčky na začiatku rozsahu: … min-1

otáčky na konci rozsahu: … min-1

2. Motor

2.1.	Princíp činnosti

2.1.1.

Jednosmerný prúd (DC)/striedavý prúd (AC) (1) počet fáz:

2.1.2.

Budenie/samostatné/sériové/zmiešané (1):

2.1.3.

Synchrónny/asynchrónny (1):

2.1.4.

Vinutý rotor/s permanentnými magnetmi/s krytom (1)

2.1.5.

Počet pólov motora:

2.2.	Zotrvačná hmotnosť:

3. Regulátor výkonu

3.1.

Značka:

3.2.

Typ:

3.3.	Princíp regulácie: polárny/otvorená slučka/uzavretý/iný, špecifikovať:

3.4.	Maximálny efektívny prúd privádzaný do motora (2): ………… A počas ………… sekúnd

3.5.	Rozsah použitého napätia: ………… V do ………… V

4. Chladiaci systém:

Motor: kvapalinový/vzduchový (1)

Regulátor: kvapalinový/vzduchový (1)

4.1.	Parametre kvapalinového chladiaceho vybavenia

4.1.1.

Druh kvapaliny ………… obehové čerpadlá: áno/nie (1)

4.1.2.

Parametre alebo značka(-y) a typ(-y) čerpadla:

4.1.3.

Termostat: nastavenie:

4.1.4.

Chladič: výkres(-y) alebo značka(-y) a typ(-y):

4.1.5.

Poistný ventil: nastavenie tlaku:

4.1.6.

Ventilátor: parametre alebo značka(-y) a typ(-y):

4.1.7.

Ventilátor s prstencom:

4.2.	Parametre vzduchového chladiaceho vybavenia

4.2.1.

Ventilátor: parametre alebo značka(-y) a typ(-y):

4.2.2.

Štandardné vzduchové rozvody:

4.2.3.

Teplotný regulačný systém: áno/nie (1)

4.2.4.

Stručný opis:

4.2.5.

Vzduchový filter: ………… značka(-y): ………… typ(-y): …………

4.3.	Výrobcom odporúčané teploty

4.3.1.

Výstup z motora: (max) ………… °C

4.3.2.

Vstup na regulátor: (max) ………… °C

4.3.3.

V referenčnom bode (bodoch) motora: (max) ………… °C

4.3.4.

V referenčnom bode (bodoch) regulátora: (max) ………… °C

5. Kategória izolácie:

6. Medzinárodná ochrana (IP)-kód:

Princíp systému mazania (1)

Ložiská: trecie/guličkové

Mazivo: mazací tuk/olej

Tesnenie: áno/nie

Cirkulácia: s/bez

(1) Nehodiace sa prečiarknite.

(2) Určite tolerancie.

PRÍLOHA 3

SKÚŠOBNÉ ZARIADENIE

PRÍLOHA 4

USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK

Vzor A

(pozri bod 4.4. tohto predpisu)

Vyššie uvedená homologizačná značka pripevnená na pohonnej jednotke znamená, že uvedený typ pohonnej jednotky bol homologizovaný v Holandsku (E 4) z hľadiska merania čistého výkonu, podľa predpisu č. 85 a pod homologizačným číslom 002492. Homologizačné číslo znamená, že homologizácia bola udelená v súlade s požiadavkami predpisu č. 85 v jeho pôvodnom znení.

Vzor B

(pozri bod 4.5. tohto predpisu)

Vyššie uvedená homologizačná značka vyznačená na vozidle znamená, že typ vozidla bol homologizovaný v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 85 a 31 (1). Prvé dve číslice homologizačných čísiel znamenajú, že k údajom, ku ktorým boli príslušné homologizácie uvedené, nebol predpis č. 85 zmenený a predpis č. 31 už obsahoval 01 sériu zmien a doplnení.

(1) Číslo druhého predpisu sa uvádza ako príklad.

PRÍLOHA 5

METÓDA MERANIA ČISTÉHO VÝKONU SPAĽOVACIEHO MOTORA

1.	Tieto ustanovenia sa vzťahujú na metódu na stanovenie výkonostnej krivky spaľovacieho motora pri plnom zaťažení ako funkcia otáčok motora.

2. SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

2.1.	Motor musí byť zabehnutý v súlade s odporúčaniami výrobcu.

2.2.	Pokiaľ sa dá meranie výkonu vykonať len na motore s pripojenou prevodovkou, musí sa jej účinnosť zohľadniť.

2.3. Príslušenstvo

2.3.1. Príslušenstvo namontované pri skúške

Príslušenstvo nevyhnutné pre činnosť motora v zvažovanom použití (podľa zoznamu v tabuľke l) musí byť v priebehu skúšky inštalované na skúšobnom stave pokiaľ možno v rovnakej polohe, ako pri zvažovanom použití.

2.3.2. Príslušenstvo odmontované pri skúške

Určité zariadenia vozidla, ktoré môžu byť namontované na motore a ktoré sú nevyhnutné len pre činnosť vozidla, sa pri skúške odmontujú. Uvedený nasledujúci nevyčerpávajúci zoznam je uvedený ako príklad:

—	kompresor bŕzd

—	čerpadlo posilňovača riadenia

—	kompresor vzduchového pruženia

—	klimatizačné zariadenie

Tam, kde zariadenia nie je možné odmontovať, má sa určiť nimi spotrebovaný výkon v nezaťaženom stave a pripočítať k zmeranému výkonu motora.

Tabuľka 1

Príslušenstvo, ktoré sa montuje pre skúšky k určeniu čistého výkonu motora

(„sériovo montované príslušenstvo“ znamená príslušenstvo montované výrobcom na zvažované použitie)

Číslo

Príslušenstvo

Namontované pre skúšku čistého výkonu

Sací systém:

—	sacie potrubie

—	systém zníženia emisií z karteru

Áno, namontované sériovo

—	vzduchový filter

Áno, namontované sériovo

—	tlmič satia

—	obmedzovač max. otáčok

(1)

Zariadenie pre ohrev sacieho potrubia

Áno, namontované sériovo

Pokiaľ možno nastaviť do najpriaznivejšej polohy

Výfukový systém

Áno, namontované sériovo

—	čistič výfukových plynov

—	výfukové potrubie

—	zariadenie pre preplňovanie

—	prípojné potrubie (2)

—	tlmič výfuku (2)

—	výstupná rúrka (2)

—	výfuková brzda (3)

Palivové čerpadlo (4)

Áno, namontované sériovo

Karburátor

Áno, namontované sériovo

—	elektronický riadiaci systém prietokomer vzduchu atď. (ak sú namontované)

Redukčný tlakový ventil

Vybavenie pre motory na plynné palivá

Odparovač

Zmiešavač

Systém vstrekovania paliva (benzínu aj nafty)

Áno, namontované sériovo

—	predčistič

—

čistič

—

čerpadlo

—	vysokotlakové potrubie

—	vstrekovač

—	škrtiaca klapka v saní, ak sa používa (5)

—	elektronický riadiaci systém, prietokomer vzduchu atď. ... (ak sú namontované)

—	regulátor/riadiaci systém

—	automatický doraz presuvníka pri plnom zaťažení pracujúci v závislosti od atmosférických podmienok

Vybavenie kvapalinového chladenia

—	kapotáž motora

Nie

—	výstup vzduchu z kapotáže

—

chladič

—	ventilátor (6) (7)

Áno, namontované sériovo (6)

—	kryt ventilátora

—	vodné čerpadlo

—	termostat (8)

Vzduchová chladenie

Kryt

Áno, namontované sériovo

Dúchadlo (6) (7)

Zariadenie na reguláciu teploty:

Áno, namontované sériovo

Elektrické vybavenie

Áno, namontované sériovo (9)

Systém preplňovania (ak je namontovaný)

—	kompresor resp. dúchadlo, poháňané buď priamo motorom a/alebo výfukovými plynmi

Áno, namontované sériovo

—	medzichladič plniaceho vzduchu (10)

—	čerpadlo chladiaceho média alebo ventilátor (poháňané motorom)

—	regulátor prietoku chladiaceho média (ak je namontovaný)

Pomocný ventilátor skúšobného stanovišťa

Áno, ak je nevyhnutný

Zariadenie pre zníženie exhalácií (11)

Áno, namontované sériovo

2.3.3. Štartovacie zariadenie vznetového motora

Pre zariadenie použité k štartovaniu vznetových motorov sa zvažujú dva nasledujúce prípady:

a)	elektrické štartovanie: montovaný je generátor a zásobuje prípadné zariadenia podstatné pre činnosť motora;

b)	štartovanie inými než elektrickými prostriedkami: pokiaľ je nejaké elektrické príslušenstvo podstatné pre činnosť motora, je pre neho namontovaný generátor. Inak sa odstráni.

V každom prípade je montovaný a pracuje v nezaťažených podmienkach systém, vytvárajúci a uchovávajúci energiu potrebnú pre štartovanie.

2.4. Nastavovacie podmienky

Podmienky na nastavenie ku skúške na určenie čistého výkonu sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Nastavovacie podmienky

1	Nastavenie karburátora	V súlade s výrobnou špecifikáciou výrobcu a bez použitia ďalších zmien pre príslušný prípad
2	Nastavenie systému vstrekovacieho čerpadla
3	Časovanie zážihu alebo vstreku (krivka časovania)
4	Nastavenie regulátora
5	Zariadenie pre riadenie emisií

3. ZAZNAMENÁVANÉ ÚDAJE

3.1.

Zaznamenávané údaje sú uvedené v bode 4 dodatku k tejto prílohe. Prevádzkové údaje sa získajú pri stabilizovaných podmienkach činnosti so zodpovedajúcou dodávkou vzduchu do motora. Spaľovacie priestory môžu obsahovať usadeniny, ale v obmedzenom množstve. Podmienky skúšky, ako je teplota vstupného vzduchu, sa musia vybrať čo možno najbližšie referenčným podmienkam (pozri bod 5.2 tejto prílohy), aby sa minimalizovala hodnota opravného faktora.

3.2.

Teplota nasávaného vzduchu do motora (okolitý vzduch) sa meria do vzdialenosti 0,15 m pred vstupom do čističa vzduchu alebo, pokiaľ nie je použitý čistič vzduchu, do vzdialenosti 0,15 m pred otvorením satia. Teplomer alebo termočlánok musí byť chránený proti vyžarovanému teplu a umiestnený priamo do prúdu vzduchu. Musí byť takisto chránený proti spätnému striekaniu paliva. Pre získanie reprezentatívneho priemeru vstupnej teploty sa meria v dostatočnom počte meracích miest.

3.3.	Žiadny údaj sa neodčítava, pokiaľ sa krútiaci moment, otáčky a teplota neudržia najmenej jednu minútu dostatočne ustálené.

3.4.	Otáčky motora počas chodu alebo odčítanie sa nesmie od určených otáčok odlišovať o väčšiu hodnotu ± 1 % alebo ± 10 min-1.

3.5.	Údaje o zaťažení, spotrebe paliva a teplote nasávaného vzduchu sa odčítajú súčasne a spriemerujú sa dve stabilizované po sebe nasledujúce hodnoty, ktoré sa neodlišujú o viac ako 2 % v zaťažení.

3.6.

Teplota chladiaceho média na výstupe z motora sa musí udržiavať na hodnote určenej výrobcom. Pokiaľ nie je táto teplota výrobcom určená, musí byť táto teplota 353 K ± 5 K. Pre vzduchom chladené motory musí byť udržiavaná teplota v bode určenom výrobcom v rozpätí ± 20 K od maximálnej hodnoty určenej výrobcom pre referenčné podmienky.

3.7.	Teplota paliva musí byť meraná na vstupe do karburátora alebo vstrekovacieho čerpadla a musí sa udržiavať v rozmedzí stanovenom výrobcom motora.

3.8.	Teplota oleja, meraná v olejovom čerpadle alebo na výstupe z prípadného chladiča, sa musí udržiavať v rozmedzí uvedenom v bodoch 3.6, 3.7 a 3.8 tejto prílohy.

3.9.	Prídavné regulačné zariadenie sa smie použiť v prípade, že je nevyhnutné na udržanie teplôt v rozmedzí určenom vo vyššie uvedených bodoch 3.6, 3.7 a 3.8 tejto prílohy.

4. PRESNOSŤ MERANIA

4.1.	Krútiaci moment: ± 1 % meraného krútiaceho momentu. Pri kalibrácii systému merania krútiaceho momentu sa zohľadnia straty trením. Presnosť v dolnej polovici meracieho rozsahu dynamometra môže byť ± 2 % meraného krútiaceho momentu.

4.2.	Otáčky motora: 0,5 % meraných otáčok.

4.3.	Spotreba paliva: ± 1 % meranej spotreby.

4.4.	Teplota paliva: ± 2 K.

4.5.	Teplota nasávaného vzduchu motorom: ± 1 K.

4.6.	Barometrický tlak: ± 100 Pa

4.7.	Tlak v sacom potrubí: ± 50 Pa

4.8.	Tlak vo výfukovom potrubí: ± 200 Pa

5. KOREKČNÉ SÚČINITELE VÝKONU

5.1. Vymedzenie pojmu

Korekčný súčiniteľ výkonu α je koeficient na určenie výkonu motora pri referenčných atmosférických podmienkach stanovených nižšie v 5.2.

kde Po = α · P

Po je korigovaný výkon (t. j. výkon pri referenčných atmosférických podmienkach)

α je korekčný súčiniteľ (αa alebo αd)

P je nameraný výkon (výkon pri skúške)

5.2. Referenčné atmosférické podmienky

5.2.1.

Teplota (To): 298 K (25 °C)

5.2.2.

Suchý tlak (Pso): 99 kPa

Poznámka: Suchý tlak vychádza z celkového tlaku 100 kPa a tlaku vodných pár 1 kPa.

5.3. Atmosférické podmienky pri skúške

Atmosférické podmienky v priebehu skúšky budú nasledujúce:

5.3.1.

Teplota (T)

Pre zážihové motory	288 K ≤ T ≤ 308 K
Pre vznetové motory	283 K ≤ T ≤ 313 K

5.3.2.

Tlak (Ps)

80 kPa ≤ Ps ≤ 110 kPa

5.4. Určenie korekčného súčiniteľa αa a αd (12)

5.4.1.

Súčiniteľ αa zážihového motora s atmosférickým satím alebo preplňovaného zážihového motora

Korekčný súčiniteľ sa dosiahne použitím vzťahu:

Formula (13)

kde:

Ps je celkový suchý atmosférický tlak v kilopaskaloch (kPa), tzn. celkový barometrický tlak mínus tlak vodných pár.

T je absolútna teplota nasávaného vzduchu motorom v kelvinoch (K).

Podmienky, ktoré musia byť v laboratóriu splnené

Aby bola skúška platná, musia byť hodnoty korekčného súčiniteľa αa také, že 0,93 ≤ αa ≤ 1,07.

Pokiaľ sa tieto limity prekročia, uvedie sa získaná korigovaná hodnota a skúšobné podmienky (teplota a tlak) sa presne uvedú v skúšobnej správe.

5.4.2. Vznetové motory – súčiniteľ αd

Korekčný súčiniteľ výkonu (αd) pre vznetový motor pri konštantnej dodávke paliva sa získa použitím vzťahu:

kde αd = (fa) fm

fa je atmosférický súčiniteľ

fm je charakteristický parameter pre každý typ motora a nastavenia

5.4.2.1. Atmosférický súčiniteľ fa

Tento činiteľ zohľadňuje vplyvy okolitých podmienok (tlaku, teploty a vlhkosti) na nasávaný vzduch motorom. Vzťah pre atmosférický súčiniteľ sa odlišuje podľa typu motora.

5.4.2.1.1.

Motory s atmosférickým satím a mechanicky preplňované

Formula

5.4.2.1.2.

Motory preplňované turbodúchadlom alebo bez chladenia nasávaného vzduchu

Formula

5.4.2.2. Motorový súčiniteľ fm

fm je nasledujúcou funkciou qc (korigovaný prietok paliva)

fm = 0,036 qc – 1,14

kde: qc = q/r

kde:

q je prietok paliva v miligramoch na cyklus a na liter celkového zdvihového objemu [mg/(1 cyklus)]

r je tlakový pomer medzi výstupom kompresora a vstupom kompresora (pre motory s atmosférickým satím r = 1)

Tento vzťah je platný pre interval hodnôt qc zahŕňajúcich 40 mg/(1 cyklus) a 65 mg/(1 cyklus).

Pre hodnoty qc nižšie než 40 mg/(1 cyklus) sa použije konštantná hodnota fm rovná 0,3 (fm = 0,3).

Pre hodnoty qc vyššie než 65/(1 cyklus) sa použije konštantná hodnota fm rovná 1,2 (fm = 1,2) (pozri obrázok):

5.4.2.3. Podmienky, ktoré musia byť v laboratóriu splnené

Pre platnú skúšku musí byť korekčný súčiniteľ αd taký, že 0,9 ≤ αd ≤1,1.

Pokiaľ sa tieto limity prekročia, uvedie sa získaná korekčná hodnota a skúšobné podmienky (teplota a tlak) sa presne uvedú v skúšobnej správe.

(1) Úplný sací systém musí byť pripojený tak, ako je určený pre zvažované použitie:

tam, kde je riziko znateľného vplyvu na výkon motora,

v prípade dvojdobých a zážihových motorov,

keď výrobca požaduje, aby sa tak vykonalo.

V iných prípadoch smie byť použitý rovnocenný systém a malo by sa vykonať overenie, aby sa zistilo, že vstupný podtlak sa neodlišuje o viac ako 100 Pa od limitu stanoveného výrobcom pre čistič čistého vzduchu.

(2) Úplný výfukový systém musí byť namontovaný tak, ako je určený pre zvažované použitie:

tam, kde je riziko viditeľného vplyvu na výkon motora,

v prípade dvojdobých a zážihových motorov,

keď výrobca požaduje, aby sa tak vykonalo.

V iných prípadoch smie byť namontovaný rovnocenný systém za predpokladu, že tlak meraný na výstupe výfukového potrubia motora sa neodlišuje o viac ako 1 000 Pa od tlaku určeného výrobcom.

Výstup výfukového potrubia je definovaný ako bod vo vzdialenosti 150 mm v smere toku plynov od ukončenia zberného výfukového potrubia namontovaného na motore.

(3) Ak je do motora včlenená výfuková brzda, musí byť škrtiaca klapka upevnená v úplne otvorenej polohe.

(4) V prípade potreby smie byť nastavený tlak v prívode paliva, aby zodpovedal tlakom, ktoré sa vyskytujú pri mimoriadnom zvažovanom použití motora (mimoriadne, ak je použitý systém s vracaním paliva).

(5) Škrtiaca klapka v sacom potrubí je regulačnou klapkou pneumatického regulátora vstrekovacieho čerpadla. Regulátor alebo zariadenia pre vstrekovanie paliva môžu obsahovať ďalšie zariadenia, ktoré môžu ovplyvňovať množstvo vstrekovaného paliva.

(6) Chladič, ventilátor, kryt ventilátora, vodné čerpadlo a termostat musia byť umiestnené na skúšobnom dynamometri s motorom v rovnakých vzájomných polohách ako na vozidle. Obeh chladiacej kvapaliny musí prebiehať len vodným čerpadlom motora.

Kvapalina môže byť chladená buď chladičom motora, alebo vonkajším okruhom za predpokladu, že tlaková strata tohto okruhu a tlak na vstupe do čerpadla zostávajú v podstate zhodné so systémom chladenia motora. Žalúzie, pokiaľ je nimi chladič vybavený, musia byť v otvorenej polohe.

Ak nemôžu byť ventilátor, chladič a kryt pripojené k motoru obvyklým spôsobom, výkon absorbovaný ventilátorom, keď je namontovaný samostatne vo svojej správnej polohe vzhľadom na chladič a kryt (ak je použitý), sa musí určiť pri otáčkach zodpovedajúcich otáčkam motora použitým na meranie výkonu motora buď výpočtom zo štandardných parametrov, alebo praktickými skúškami. Tento výkon, korigovaný na štandardné atmosférické podmienky definované v bode 6.2, je potrebné odpočítať od korigovaného výkonu motora.

(7) V prípade odpojiteľného alebo regulovateľného ventilátora či dúchadla sa musí skúšať s odpojiteľným ventilátorom (alebo dúchadlom) odpojeným, v prípade regulovateľného ventilátora, či dúchadla pri behu s maximálnym sklzom.

(8) Termostat môže byť blokovaný v plne otvorenej polohe.

(9) Minimálny výkon generátora: výkon generátora musí byť obmedzený na hodnotu potrebnú pre prevádzku príslušenstva, potrebného na prevádzku motora. Ak je nevyhnutné pripojenie batérie, musí byť použitá plne nabitá batéria v dobrom stave.

(10) Motory s medzichladičom plniaceho vzduchu sa musia skúšať s chladením plniaceho vzduchu, chladeným kvapalinou či vzduchom, namiesto vzduchom chladeného medzichladiča však možno použiť systém inštalovaný na skúšobnom dynamometri, ak ho výrobca uprednostní. V oboch prípadoch musí byť výkon pri každých otáčkach meraný pri zhodnom tlakovom poklese a teplotnom poklese plniaceho vzduchu na medzichladiči skúšobného dynamometra, ako predpisuje výrobca pre systém na úplnom vozidle.

(11) Môžu napr. zahŕňať systém vyčerpania recirkulácie výfukových plynov, katalytický konvertor, tepelný reaktor, systém sekundárneho vzduchu a systém na ochranu proti odparovaniu paliva.

(12) Skúšky sa môžu vykonávať v klimatizovaných skúšobných priestoroch, kde sa môžu regulovať atmosférické podmienky.

(13) V prípade motorov vybavených automatickými regulátormi teploty vzduchu, ak je zariadenie také, že pri plnom zaťažení pri teplote 25 °C sa nedodáva žiaden ohrievaný vzduch, skúška sa vykoná s úplne uzavretým zariadením. Ak je zariadenie pri 25 °C ešte v činnosti, potom sa skúška vykoná s normálne pracujúcim zariadením a exponent teploty pri výpočte korekčného faktoru sa považuje za nulový (žiadna korekcia teploty).

PRÍLOHA 5

Dodatok

VÝSLEDOK SKÚŠOK MERANIA ČISTÉHO VÝKONU MOTORA

Tento formulár vyplní laboratórium, ktoré vykonalo skúšku.

1. Skúšobné podmienky

1.1. Merané tlaky pri maximálnom výkone

1.1.1.

Celkový barometrický tlak: ………… Pa

1.1.2.

Tlak vodných pár: ………… Pa

1.1.3.

Protitlak výfuku: ………… Pa

1.2. Merané teploty pri maximálnom výkone

1.2.1.

vstupného vzduchu: ………… K

1.2.2.

na výstupe z medzichladiča: ………… K

1.2.3.

chladiacej kvapaliny: ………… K

1.2.3.1.

chladiacej kvapaliny na výstupe z motora: ………… K (1)

1.2.3.2.

v referenčnom bode v prípade vzduchového chladenia: ………… K (1)

1.2.4.

mazacieho oleja: ………… K (uviesť miesto merania)

1.2.5.

palív: ………… K

1.2.5.1.

na vstupe palivového čerpadla: ………… K

1.2.5.2.

v zariadení na meranie spotreby paliva: ………… K

1.3. Charakteristiky dynamometra

1.3.1.

Značka: ………… Vzor:

1.3.2.

Typ:

2. Palivo

2.1. Pre zážihové motory na kvapalné palivo

2.1.1.

Značka:

2.1.2.

Špecifikácia:

2.1.3.

Antidetonačné prísady (olovo atď.):

2.1.3.1.

Typ:

2.1.3.2.

Obsah: ………… mg/l

2.1.4.

Oktánové číslo RON: ………… (ASTM D 26 99-70)

2.1.4.1.

Hustota: ………… g/cm3 pri 288 K

2.1.4.2.

Dolná výhrevnosť: ………… kJ/kg

2.2. Pre zážihové motory na plynné palivo

2.2.1.

Značka:

2.2.2.

Špecifikácia:

2.2.3.

Tlak v zásobníku: ………… bar

2.2.4.

Tlak pri použití: ………… bar

2.2.5.

Dolná výhrevnosť: ………… kJ/kg

2.3. Pre vznetové motory na plynné palivo

2.3.1.

Spôsob plnenia: plyn

2.3.2.

Špecifikácia použitého plynu:

2.3.3.

Pomer motorová nafta/plyn:

2.3.4.

Dolná výhrevnosť:

2.4. Pre vznetové motory na kvapalné palivo

2.4.1.

Značka:

2.4.2.

Špecifikácia použitého paliva:

2.4.3.

Cetánové číslo (ASTM D 976-71)

2.4.4.

Hustota: ………… g/cm3 pri 288 K

2.4.5.

Dolná výhrevnosť: ………… kJ/kg

3. Mazivo

3.1.

Značka:

3.2.	Špecifikácia:

3.3.	SAE viskozita:

4. Podrobné výsledky merania (1)

Otáčky motora, min-1
Meraný krútiaci moment, Nm
Meraný výkon, kW
Meraný prietok paliva, g/h
Barometrický tlak, kPa
Tlak vodných pár, kPa
Teplota vzduchu satia, K
Výkon pripočítaný pre doplnkové príslušenstvo okrem toho, ktoré je uvedené v tab. 1, kW	č. 1
	č. 2
	č. 3
Korekčný súčiniteľ výkonu
Korigovaný výkon na brzde, kW [s alebo bez (2) ventilátora]
Výkon ventilátora, kW (odrátať, pokiaľ ventilátor nie je pripojený)
Čistý výkon, kW
Čistý krútiaci moment, Nm
Korigovaná merná spotreba paliva g/(kWh) (3)
Teplota chladiacej kvapaliny na výstupe, K
Teplota mazacieho oleja v mieste merania, K
Teplota vzduchu za preplňovacím dúchadlom, K (4)
Teplota paliva na vstupe vstrekovacieho čerpadla, K
Teplota vzduchu za medzichladičom plniaceho vzduchu, K (4)
Tlak za preplňovacím dúchadlom, kPa (4)
Tlak za medzichladičom plniaceho vzduchu, kPa

(1) Krivky charakteristík čistého výkonu a čistého krútiaceho momentu sa majú nakresliť ako funkcie otáčok motora.

(2) Vypustiť podľa potreby.

(3) Ráta sa s čistým výkonom pre vznetové a zážihové motory, v druhom prípade násobené korekčným súčiniteľom výkonu.

(4) Vypustiť podľa potreby.

PRÍLOHA 6

METÓDA MERANIA ČISTÉHO VÝKONU A MAXIMÁLNEHO 30-MINÚTOVÉHO VÝKONU ELEKTRICKÝCH POHONNÝCH JEDNOTIEK

1.	Tieto požiadavky platia pre meranie maximálneho čistého výkonu a maximálneho 30-minútového výkonu elektrických pohonných jednotiek použitých na pohon čisto elektrických cestných vozidiel.

2. SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

2.1.	Pohonná jednotka bude bežať v súlade s odporúčaniami výrobcu.

2.2.	Ak meranie výkonu môže byť vykonané iba na pohonnej jednotke s namontovanou prevodovkou alebo reduktorom, musí sa zohľadniť účinnosť.

2.3. Prídavné zariadenia

2.3.1. Namontované prídavné zariadenia

Prídavné zariadenia, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť pohonnej jednotky pri budúcom použití (ako je uvedené v tabuľke 1 tejto prílohy), musia byť počas skúšky namontované v tej istej pozícii ako na vozidle.

2.3.2. Odstránené prídavné zariadenia

Prídavné zariadenia nevyhnutné pre vlastnú činnosť vozidla a tie, ktoré môžu byť namontované na motore, sa majú počas vykonávania skúšky odstrániť. Nasledujúci neúplný zoznam je uvedený ako príklad:

—	vzduchový kompresor pre brzdy

—	kompresor posilňovača riadenia

—	kompresor závesného systému

—	klimatizačný systém atď.

—	kde nemôže byť príslušenstvo odstránené, môže sa určiť výkon, ktorý pohlcuje v nezaťažených podmienkach a pripočíta sa k nameranému výkonu.

Tabuľka 1

Prídavné zariadenia namontované pri skúške na určovanie čistého výkonu a maximálneho 30-minútového výkonu elektrických pohonných jednotiek

(„štandardné výrobné vybavenie“ znamená vybavenie, ktoré poskytuje výrobca na individuálne použitie)

Číslo	Prídavné zariadenia	Namontované pri skúške čistého výkonu a maximálneho 30-minútového výkonu
1	Stabilizovaná dodávka jednosmerného prúdu	Pokles napätia počas skúšky menší ako 5 %
2	Menič otáčok a regulačné zariadenie	Áno: štandardné výrobné vybavenie
3	KVAPALINOVÉ CHLADENIE
	Kapota motora	Nie
	Výstup z kapoty	Nie
	Chladič (1) (2)	Áno: štandardné výrobné vybavenie
	Ventilátor
	Kryt ventilátora
	Čerpadlo
	Termostat (3)
	VZDUCHOVÉ CHLADENIE	Áno: štandardné výrobné vybavenie
	Vzduchový filter
	Kryt
	Ventilátor
	Systém nastavovania teploty
4	Elektrické vybavenie	Áno: štandardné výrobné vybavenie
5	Prídavný ventilátor skúšobnej stolice	Áno, ak je potrebný

2.4. Podmienky nastavenia

Podmienky nastavenia sa musia zhodovať so špecifikáciami výrobcu pre sériový motor a musia sa použiť bez ďalšej alternatívy pre jednotlivé použitie.

2.5. Zaznamenané údaje

2.5.1.

Skúška na určenie čistého výkonu sa musí vykonať pri nastavení regulátora akcelerácie do maximálnej polohy.

2.5.2.

Motor musí byť v chode podľa odporúčaní žiadateľa o homologizáciu.

2.5.3.

Súčasne sa musia zaznamenať údaje o krútiacom momente a otáčkach.

2.5.4.

Ak je potrebné, teplota chladiacej kvapaliny zaznamenaná na výstupe motora sa musí udržiavať na ± 5 K teploty nastavenia termostatu špecifikovanej výrobcom.

Pre pohonné jednotky chladené vzduchom sa teplota v bode určenom výrobcom musí udržiavať v rozmedzí + 0/– 20 K maximálnej hodnoty špecifikovanej výrobcom.

2.5.5.

Teplota mazacieho oleja meraná v olejovej vani alebo na výstupe z olejového výmenníka tepla (ak je) sa musí udržiavať v rozmedzí limitov predpísaných výrobcom.

2.5.6.

Ak je potrebné, môže sa použiť pomocný regulačný systém na udržiavanie teploty v rozmedzí limitov špecifikovaných v bodoch 2.5.4 a 2.5.5.

3. PRESNOSŤ MERANÍ

3.1.	Krútiaci moment: ± 1 % meraného krútiaceho momentu. Systém na meranie krútiaceho momentu musí byť kalibrovaný, aby sa zohľadnili straty trením. Presnosť v dolnej polovici meracieho rozsahu dynamometrickej stolice môže byť ± 2 % meraného krútiaceho momentu.

3.2.	Otáčky motora:0,5 % meraných otáčok.

3.3.	Teplota vzduchu nasávaného do motora: ± 2K.

(1) Chladič, ventilátor, kryt ventilátora, vodné čerpadlo a termostat musia byť umiestené na skúšobnej stolici v takej istej relatívnej polohe ako na vozidle. Cirkulácia chladiacej kvapaliny sa musí aktivovať iba vodným čerpadlom pohonnej jednotky.

Chladenie kvapaliny môže prebiehať buď v chladiči pohonnej jednotky, alebo vonkajším obehom za predpokladu, že úbytok tlaku tohto okruhu a tlaku na vstupe čerpadla zostane skoro taký istý, ako sú tie v chladiacom systéme pohonnej jednotky. Žalúzie, pokiaľ je nimi chladič vybavený, musia byť v otvorenej polohe.

Tam, kde ventilátor, chladič a kryt ventilátora nemôžu byť vhodne namontované pri skúške na stolici, výkon absorbovaný ventilátorom, keď je namontovaný samostatne vo svojej správnej polohe vzhľadom na chladič a kryt (ak je použitý), sa musí určiť pri otáčkach zodpovedajúcich otáčkam motora použitým na meranie výkonu motora buď výpočtom zo štandardných parametrov, alebo praktickými skúškami. Tento výkon, korigovaný na štandardné atmosférické podmienky, by sa mal odčítať od skutočného výkonu.

(2) Kde je zahrnutý odpojiteľný alebo postupový ventilátor alebo dúchadlo, mala by sa skúška vykonať s odpojeným odpojiteľným ventilátorom (alebo dúchadlom) alebo pri maximálnych sklzových podmienkach.

(3) Termostat môže byť pripevnený v úplne otvorenej polohe.

PRÍLOHA 7

OVERENIE ZHODY VÝROBY

1. VŠEOBECNE

Tieto požiadavky sú zhodné so skúškami, ktoré sa vykonávajú na kontrolu zhody výroby, podľa bodu 6.3.6.

2. SKÚŠOBNÉ POSTUPY

Metódy skúšania a meracie prístroje musia byť také, ako sú opísané v prílohách 5 alebo 6 k tomuto predpisu.

3. ODBER VZORIEK

Vyberie sa jedna pohonná jednotka. Ak po skúške podľa bodu 5.1 sa pohonná jednotka nezhoduje s požiadavkami tohto predpisu, musia sa preskúšať ďalšie dve vzorky.

4. KRITÉRIÁ MERANIA

4.1. Čistý výkon spaľovacieho motora

Počas skúšok na overenie zhody výroby sa musí merať výkon pri dvoch otáčkach motora S1 a S2, zodpovedajúcich bodom merania maximálneho výkonu a maximálneho krútiaceho momentu akceptovaného pre typovú homologizáciu. Pri týchto dvoch otáčkach motora, ktoré sú v prípustnej tolerancii ± 5 %, sa čistý výkon meraný v prinajmenej jednom bode v rámci rozsahov S1 ± 5 % a S2 ± 5 % nesmie odlišovať o viac ako ± 5 % od homologizovaného údaju.

4.2. Čistý výkon a maximálny 30-minútový výkon elektrických pohonných jednotiek

Pri skúškach na overenie zhody výroby sa musí čistý výkon merať pri otáčkach motora S1 zodpovedajúcich bodu merania maximálneho výkonu akceptovaného pre typovú homologizáciu. Pri týchto otáčkach sa nesmie čistý výkon odlišovať o viac ako ± 5 % od homologizovaného údaju.

5. HODNOTENIE VÝSLEDKOV

5.1.	Ak čistý výkon a maximálny 30-minútový výkon pohonnej jednotky, skúšanej podľa bodu 2, spĺňa požiadavku bodu 4, výroba sa považuje za zhodnú s typovou homologizáciou.

5.2.	Ak požiadavky bodu 4 nie sú splnené, preskúšajú sa takým istým spôsobom ďalšie dve pohonné jednotky.

5.3.	Ak hodnota čistého výkonu alebo maximálneho 30-minútového výkonu druhej a/alebo tretej pohonnej jednotky z bodu 5.2 nespĺňa požiadavky bodu 4, výroba bude považovaná za nevyhovujúcu požiadavkám tohto predpisu a uplatnia sa podmienky bodu 7.1.

PRÍLOHA 8

1. TECHNICKÉ ÚDAJE REFERENČNÝCH PALÍV LPG

		Palivo A	Palivo B	Skúšobná metóda
Zloženie:				ISO 7941
C3	% objemu	30 ± 2	85 ± 2
C4	% objemu	rovnováha	rovnováha
< C3, > C4	% objemu	max. 2 %	max. 2 %
Olefíny	% objemu	9 ± 3	12 ± 3
Zvyšok po odparení	ppm	max. 50	max. 50	NFM 41.015
Obsah vody		žiadny	žiadny	vizuálna kontrola
Obsah medi	ppm hmot. (1)	max. 50	max. 50	EN 24260
Sírovodík		žiadny	žiadny
Korózia medi	odstupňovanie	trieda 1	trieda 1	ISO 625 1 (2)
Vôňa		charakteristická	charakteristická
MON		min. 89	min. 89	EN 589 príloha B

2. TECHNICKÉ ÚDAJE REFERENČNÝCH PALÍV NG

		G20	G23	G25
Zloženie:
CH4	% objemu	100	92,5	86
N2	% objemu	0	7,5	14
Wobbov index (3)	MJ/m3	53,6 ± 2 %	48,2 ± 2 %	43,9 ± 2 %

(1) Hodnoty stanovené pri štandardných podmienkach [293, K (20 °C a 101,3 kPa].

(2) Táto metóda nemôže presne stanoviť prítomnosť korozívnych materiálov, ak vzorka obsahuje antioxydačné alebo iné chemické látky, ktoré znižujú korozívnosť vzorky pôsobiacej na medený pásik. Preto pridanie takých prostriedkov len s cieľom ovplyvniť výsledky skúšky je zakázané.

(3) Vychádza sa z hrubej výhrevnosti a vypočítané pre 0 °C.

Plyny tvoriace zmes musia mať nasledujúcu čistotu:

N2	:	99 %
CH4	:	95 % s celkovým obsahom vodíka, oxidu uhoľnatého a kyslíka nižším ako 1 % a celkovým obsahom dusíka a oxidu uhličitého nižším ako 2 %.

Wobbov index je podiel hodnoty výhrevnosti plynu na jednotku objemu a druhej odmocniny jeho relatívnej hustoty za rovnakých referenčných podmienok:

Formula

kde Hgas= výhrevnosť paliva v MJ/m3 pri 0 °C

air= hustota vzduchu pri 0 °C

gas= hustota paliva pri 0 °C

Wobbov index môže byť hrubý alebo čistý podľa toho, či sa použijú hodnoty hrubej alebo čistej výhrevnosti.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 326

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 49 24. novembra 2006

Obsah		I Akty, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
	*	Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK/OSN) č. 24 – Jednotné ustanovenia pre:	1
	*	Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK/OSN) č. 59 – Jednotné ustanovenia pre homologizáciu náhradných systémov tlmenia hluku výfukov	43
	*	Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK/OSN) č. 85 – Jednotné ustanovenia pre homologizáciu spaľovacích motorov alebo elektrických pohonných jednotiek určených na pohon motorových vozidiel kategórií M a N z hľadiska merania čistého výkonu a maximálneho 30-minútového výkonu elektrických pohonných jednotiek	55