31.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/1

(1)

Stabilizačná a asociačná dohoda medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (ďalej len „SAD“) bola podpísaná 12. júna 2006 v Luxemburgu. SAD je v procese ratifikácie.

(2)

Dňa 12. júna 2006 Rada uzavrela dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (1) (ďalej len „dočasná dohoda“), v ktorej sa stanovuje skoré nadobudnutie platnosti ustanovení týkajúcich sa obchodu a obchodných záležitostí stanovených v SAD. Dočasná dohoda nadobúda platnosť prvým dňom druhého mesiaca po dni uloženia posledného nástroja ratifikácie alebo schválenia.

(3)

Je potrebné stanoviť postupy uplatňovania určitých ustanovení SAD, ako aj dočasnej dohody. Z dôvodu, že ustanovenia týchto nástrojov týkajúce sa obchodu a obchodných záležitostí sú do veľkej miery identické, toto nariadenie by sa taktiež malo uplatňovať na vykonávanie SAD po nadobudnutí platnosti.

(4)

V SAD a v dočasnej dohode sa stanovuje, že produkty rybolovu s pôvodom v Albánsku je možné v rámci limitov colných kvót dovážať do Spoločenstva za zníženú colnú sadzbu. Je preto potrebné stanoviť ustanovenia týkajúce sa riadenia správy týchto colných kvót.

(5)

V prípade, ak sú potrebné opatrenia na ochranu obchodu, je potrebné prijať ich v súlade so všeobecnými ustanoveniami stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 3285/94 z 22. decembra 1994 o spoločných pravidlách pre dovozy (2), v nariadení Rady (EHS) č. 2603/69 z 20. decembra 1969 o zavedení spoločných pravidiel na vývozy (3), v nariadení Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dampingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (4) alebo, ak je to vhodné, v nariadení Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (5).

(6)

Ak členský štát poskytne Komisii informácie o možnom podvode alebo neposkytnutí administratívnej spolupráce, uplatní sa primerane nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (6).

(7)

Na účely vykonávania príslušných ustanovení tohto nariadenia by Komisii mal pomáhať Výbor pre colný kódex ustanovený nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (7).

(8)

V súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8), by sa mali prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia,

a)

1 % alebo menej v prípade ciel ad valorem alebo

b)

1 EUR alebo menej na jednotlivé množstvo v prípade osobitných ciel.

a)

do troch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak sa neuplatňuje referenčný postup ustanovený v článku 25 dočasnej dohody a ďalej v článku 38 SAD, alebo

b)

do troch dní od skončenia tridsaťdňovej lehoty uvedenej v článku 25 ods. 5 písm. a) dočasnej dohody a ďalej v článku 38 ods. 5 písm. a) SAD, ak sa neuplatňuje referenčný postup ustanovený v článku 25 dočasnej dohody a ďalej v článku 38 SAD.

a)

informuje Radu;

b)

informuje spoločný výbor a ďalej stabilizačný a asociačný výbor o svojich zisteniach, poskytne objektívne informácie a začne konzultácie v rámci stabilizačného a asociačného výboru.

31.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/5

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 1207/2001 (1) o postupoch pre umožnenie vydávania sprievodných osvedčení EUR.1, na prípravu fakturačných vyhlásení a formulárov EUR.2 a na vydávanie niektorých schválených vývozných povolení podľa doložiek spravujúcich preferenčné obchodovanie medzi Európskym spoločenstvom a niektorými krajinami sú ustanovené pravidlá uľahčujúce správne vydávanie alebo zostavovanie dôkazov pôvodu pre výrobky vyvážané zo Spoločenstva v súvislosti s preferenčnými obchodnými vzťahmi s určitými tretími krajinami.

(2)

V roku 1997 sa zriadil systém paneurópskej diagonálnej kumulácie pôvodu medzi Spoločenstvom, Bulharskom, Českou republikou, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Maďarskom, Poľskom, Rumunskom, Slovinskom, Slovenskom, Islandom, Nórskom a Švajčiarskom (vrátane Lichtenštajnska), ku ktorému sa v roku 1999 pripojilo Turecko. Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko a Slovensko 1. mája 2004 pristúpili k Európskej únii.

(3)

Ministri obchodu euro-stredomorskej zóny sa na stretnutí v Tolede v marci 2002 dohodli rozšíriť tento systém aj na stredozemné krajiny s výnimkou Turecka, ktoré sa podieľajú na euro-stredomorskom partnerstve, založenom na Barcelonskej deklarácii prijatej na euro-stredomorskej konferencii 27. a 28. novembra 1995. Na stretnutí 7. júla 2003 v Palerme ministri obchodu euro-stredomorskej zóny s cieľom umožniť toto zavedenie schválili nový model paneuro-stredomorského protokolu k euro-stredomorským dohodám, pokiaľ ide o definíciu pojmu „výrobky s pôvodom“ a metódy administratívnej spolupráce. Na základe výsledkov Spoločného výboru ES a Faerských ostrovov/Dánska z 28. novembra 2003 sa rozhodli zahrnúť do systému paneuro-stredomorskej diagonálnej kumulácie pôvodu aj Faerské ostrovy.

(4)

Príslušné asociačné rady alebo Spoločný výbor už prijali alebo prijmú rozhodnutia o zapracovaní paneuro-stredomorských protokolov do euro-stredomorských dohôd a do dohody medzi ES a Faerskými ostrovmi/Dánskom.

(5)

Uplatňovanie systému diagonálnej kumulácie pôvodu znamená používanie nových druhov dôkazov preferenčného pôvodu, sprievodných osvedčení EUR-MED a fakturačných vyhlásení EUR-MED. Nariadenie (ES) č. 1207/2001 by sa preto malo vzťahovať na všetky druhy dôkazov preferenčného pôvodu.

(6)

Vyhlásenie dodávateľov vzhľadom na výrobky, ktoré majú štatút preferenčného pôvodu, by malo obsahovať dodatočný údaj o tom, či sa uplatnila diagonálna kumulácia, a ak áno, s ktorými krajinami, aby sa v týchto nových podmienkach umožnilo správne určovanie pôvodu výrobkov a poskytovala náležitá podpora pre určovanie dôkazov preferenčného pôvodu.

(7)

Nariadenie (ES) č. 1207/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Názov sa nahrádza takto:

2.

V článku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

3.

Článok 2 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Vývozcovia použijú vyhlásenia dodávateľov ako dôkaz najmä na podporu vydávania alebo zostavovania dôkazov pôvodu zo strany Spoločenstva podľa doložiek upravujúcich preferenčné obchodovanie medzi Európskym spoločenstvom a niektorými krajinami.“

4.

Článok 10 ods. 5 sa nahrádza takto:

„5.   Ak odpoveď nie je poskytnutá do 5 mesiacov od dátumu podania žiadosti alebo ak odpoveď neobsahuje dostatočné informácie na preukázanie skutočného pôvodu výrobkov, colné orgány krajiny vývozu vyhlásia dôkaz pôvodu určený na základe príslušných dokumentov za neplatný.“

5.

Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

6.

Príloha II sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

31.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/9

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

31.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/11

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1555/96 z 30. júla 1996 o pravidlách uplatňovania dodatočných dovozných ciel na ovocie a zeleninu (2) predpokladá dozor nad dovozom produktov uvedených v prílohe k nariadeniu. Dozor sa uskutočňuje na základe podmienok uvedených v článku 308d nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (3).

(2)

Na uplatňovanie článku 5 ods. 4 Dohody o poľnohospodárstve (4) uzatvorenej v rámci multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola a na základe posledných získaných údajov pre roky 2003, 2004 a 2005 sa má upraviť zavádzací súbor dodatočných ciel pre uhorky, artičoky, pomaranče, klementínky a mandarínky.

(3)

Z tohto dôvodu by sa malo nariadenie (ES) č. 1555/96 zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre čerstvé ovocie a zeleninu,

31.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/13

(1)

Komisia 4. februára 2006 informovala oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania, ktoré sa týka dovozu žehliacich dosiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a na Ukrajine do Spoločenstva.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 23. decembra 2005 podali traja výrobcovia Spoločenstva (ďalej len „navrhovatelia“) zastupujúci podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 40 %, celkovej produkcie žehliacich dosiek v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme z toho vyplývajúcej, čo sa považovalo za dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov v Spoločenstve, vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a na Ukrajine, dovozcov a maloobchodníkov, o ktorých vedela, že sa ich konanie týka, predstaviteľov príslušných vyvážajúcich krajín, výrobcov v Spojených štátoch amerických, ktoré boli pôvodne navrhnuté ako analogická krajina, a výrobcov v ostatných potenciálnych analogických krajinách. Komisia sa ďalej obrátila na všetky ostatné podnikateľské subjekty Spoločenstva potenciálne zapojené do výroby a/alebo distribúcie podobného výrobku/príslušného výrobku, ktorých kontaktné údaje boli Komisii poskytnuté po začatí konania. Zúčastnené strany dostali možnosť oznámiť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky strany, ktoré požiadali o vypočutie v rámci stanovenej lehoty a uviedli, že majú na to osobitné dôvody, dostali možnosť byť vypočuté.

(4)

So zreteľom na veľký počet čínskych vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí konania navrhol výber vzorky na stanovenie dumpingu podľa článku 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, požiadala všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby sa prihlásili Komisii a podľa oznámenia o začatí konania poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom počas obdobia od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005. Do termínov stanovených v oznámení o začatí konania sa však prihlásilo a informácie pre výber vzorky poskytlo len osem čínskych vyvážajúcich výrobcov. Rozhodlo sa preto, že výber vzorky nie je potrebný.

(5)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v príslušných krajinách predložiť v prípade záujmu žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo o individuálny prístup (ďalej len „IP“) zaslala Komisia formuláre žiadosti vyvážajúcim výrobcom, o ktorých vedela, že sa ich konanie týka, a orgánom ČĽR a Ukrajiny. Osem spoločností v ČĽR a jedna spoločnosť na Ukrajine požiadali o THP podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o IP, ak by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky na udelenie THP.

(6)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých vedela, že sa ich konanie týka, a všetkým ostatným stranám, ktoré o to požiadali v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(7)

Vyplnené dotazníky zaslali šiesti čínski vyvážajúci výrobcovia, jeden ukrajinský vyvážajúci výrobca, štyria výrobcovia Spoločenstva, dvaja dovozcovia neprepojení s vyvážajúcimi výrobcami a jeden obchodník. Jeden dovozca ďalej predložil pripomienky bez vyplnenia dotazníka.

(8)

Určité informácie zaslali aj 17 výrobcovia podobných výrobkov v Spoločenstve (z ktorých 15 podporilo podnet, jeden zaujal neutrálny postoj a jeden bol proti) a tri spoločnosti, ktoré príslušný výrobok len dovážajú.

(9)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účel THP a na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Vykonali sa tieto overovania na mieste:

(10)

Na základe potreby stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a na Ukrajine, ktorým sa nemohol udeliť THP, sa overenie na stanovenie normálnej hodnoty na základe údajov analogickej krajiny uskutočnilo v priestoroch spoločnosti:

(11)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných pre posúdenie ujmy trvalo od 1. januára 2002 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Príslušný výrobok sú žehliace dosky, tiež voľne stojace, s odsávaním pary alebo bez odsávania a/alebo s vyhrievaním dosky a/alebo s ofukom dosky vrátane rukávnikov a ich základné súčasti, t. j. stojany, dosky a podstavce pod žehličku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine (ďalej len „príslušný výrobok“), zvyčajne zaradené do kódov KN ex 3924 90 90, ex 4421 90 98, ex 7323 93 90, ex 7323 99 91, ex 7323 99 99, ex 8516 79 70 a ex 8516 90 00.

(13)

Existujú rôzne druhy žehliacich dosiek a ich základné súčasti závisia najmä od ich konštrukcie a veľkosti, od materiálu, z ktorého sú zhotovené, a od príslušenstva. Všetky rôzne druhy však majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a použitie. Všetky existujúce druhy sa preto na účel tohto prešetrovania považujú za jeden výrobok.

(14)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a žehliace dosky a ich základné súčasti vyrobené a predávané na domácom trhu ČĽR a Ukrajiny, a na domácom trhu Turecka, ktoré napokon slúžilo ako analogická krajina, ako aj žehliace dosky a ich základné súčasti vyrábané a predávané v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a použitie. Tieto výrobky sa preto v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia predbežne považujú za podobné.

(15)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa v antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine (v druhom prípade pre všetky konania podané alebo začaté pred 30. decembrom 2005) normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, v prípade ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, t. j. ak títo vyvážajúci výrobcovia dokázali, že pri výrobe a predaji podobného výrobku prevládajú podmienky trhového hospodárstva. Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame súhrnne tieto kritériá:

(16)

Osem čínskych vyvážajúcich výrobcov pôvodne požiadalo o THP v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslalo vyplnený dotazník žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov. Dvaja z nich sa však následne rozhodli nespolupracovať pri prešetrovaní. Zohľadnili sa preto žiadosti o THP len zostávajúcich šiestich čínskych vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 9.

(17)

Jediný ukrajinský vyvážajúci výrobca požiadal o THP v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty zaslal vyplnený dotazník žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov.

(18)

Ukrajinský výrobca však poznamenal, že Ukrajina bola nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 vyradená zo zoznamu krajín s iným ako trhovým hospodárstvom uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Táto spoločnosť tvrdila, že rozhodnutie udeliť Ukrajine štatút trhového hospodárstva sa prijalo na základe hodnotenia situácie v predchádzajúcich mesiacoch. Podľa nej by jej preto mal byť udelený THP z dôvodu, že i) obdobím prešetrovania je kalendárny rok 2005, ii) navrhovatelia mali poskytnúť dôkazy, že podmienky trhového hospodárstva neboli uplatniteľné na príslušných ukrajinských výrobcov a iii) neudelenie štatútu THP Ukrajine by diskriminovalo Ukrajinu vo vzťahu k Rusku.

(19)

V súvislosti s tým je potrebné poznamenať, že v nariadení Rady (ES) č. 2117/2005 sa jasne stanovuje, že normálna hodnota pre ukrajinských vývozcov a výrobcov sa stanovuje v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia len pri prešetrovaniach, ktoré začali po 30. decembri 2005 buď na základe žiadosti o začatie konania podanej po uvedenom dátume, alebo z iniciatívy Komisie. Keďže podnet na začatie tohto konania bol podaný 23. decembra 2005, je zrejmé, že ustanovenia článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia sa nemôžu uplatňovať a že spolupracujúca ukrajinská spoločnosť musí preto dokázať, že spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Zo znenia uvedeného článku je zrejmé, že dôkazné bremeno splnenia kritérií pre THP leží na vyvážajúcich výrobcoch, nie na navrhovateľoch. Je potrebné ďalej poznamenať, že udelenie štatútu THP určitej krajine sa zakladá na celkovom hodnotení hospodárskej situácie ako celku s cieľom stanoviť, či je na účel antidumpingového prešetrovania vo všeobecnosti možné spoliehať sa na náklady a ceny. Inými slovami, nie je to hodnotenie konkrétnej situácie každého jednotlivého podniku. Napokon argument, že Ukrajina by bola diskriminovaná v súvislosti s Ruskom, je nepodložený, keďže Rusko sa považuje za trhové hospodárstvo už od roku 2002. Komisia z týchto dôvodov zamietla tvrdenia ukrajinského vyvážajúceho výrobcu a pokračovala s procesom stanovenia THP.

(20)

Pokiaľ ide o spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a informácie predložené v žiadosti o THP overila v priestoroch príslušných spoločností.

(21)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca, Since Hardware (Guangzhou) Co., Ltd, Guangzhou, dokázal, že spĺňa všetkých päť kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a bol mu udelený THP.

(22)

Pokiaľ ide o zostávajúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 9, jeden nesplnil kritériá 1, 2 a 3, jeden nesplnil kritériá 2 a 3 a traja nesplnili kritérium 2.

(23)

Všetci spolupracujúci čínski vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Spoločenstva dostali príležitosť podať pripomienky k uvedeným zisteniam. Štyri spoločnosti nesúhlasili s prijatými rozhodnutiami a tvrdili, že by im mal byť udelený THP.

(24)

Pokiaľ ide o kritérium 1, jeden čínsky vyvážajúci výrobca nepreukázal, že spĺňa toto kritérium. Predovšetkým v žiadnej etape prešetrovania nepreukázal, že jeden z jeho dvoch akcionárov skutočne zaplatil za svoje majetkové účasti získané od štátu. Podnik ďalej dostával elektrickú energiu od štátu na inom ako zmluvnom základe. Spoločnosť poprela tieto zistenia, ale neposkytla žiadne overiteľné dôkazy k týmto záležitostiam. Jej pripomienky sa preto nemohli zohľadniť. Dospelo sa preto k záveru, že táto spoločnosť nepreukázala, že spĺňa kritérium 1.

(25)

Pokiaľ ide o kritérium 2, päť spoločností nepreukázalo, že má jasný súbor účtovných záznamov, ktorý je nezávisle preverovaný auditom podľa medzinárodných účtovných štandardov. Z preskúmania príslušných účtov v skutočnosti vyplynuli závažné nedostatky vo všetkých piatich prípadoch. Spoločnosti napríklad neuvádzali v svojom účtovníctve všetky rozdielne príjmy a výdavky jednotlivo, ale uplatňovali rozsiahly systém mesačného offsetovania príjmov a výdavkov. Nedodržiavali ani akruálny princíp účtovníctva. V skutočnosti zoskupovali transakcie mesačne a evidovali ich vo svojom účtovníctve na súhrnnom základe bez podrobností o príslušných jednotlivých transakciách. Keďže audítori nevzniesli pripomienky k týmto porušeniam IAS 1, účtovná evidencia nebola preverovaná auditom v súlade s IAS. Po zverejnení štyria vyvážajúci výrobcovia naďalej tvrdili, že dodržiavajú IAS, ale neposkytli žiadne dôkazy, že tieto zistenia boli nesprávne. Dospelo sa preto k záveru, že vo všetkých prípadoch spoločnosti nedokázali, že spĺňajú kritérium 2.

(26)

Dve spoločnosti tiež nedokázali, že spĺňajú kritérium 3. V prípade týchto dvoch spoločností sa na mieste zistilo, že nesplnili svoje zmluvné povinnosti v súvislosti s platbami za práva na používanie pozemkov v prospech štátu, čo však nemalo žiadne finančné ani iné dôsledky na tieto spoločnosti. Ďalej sa zistilo, že jedna spoločnosť si prenajala počas OP pôdu vo vlastníctve štátu, za ktorú nezískala od štátu formálne práva na užívanie pôdy. Táto situácia sa napravila až po OP, ale len za poplatok nižší ako normálna sadzba. Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia popreli tieto zistenia po ich zverejnení, ale nové informácie, ktoré predložili na podporu svojich tvrdení, nemohli byť akceptované, keďže ich nebolo možné overiť. Dospelo sa preto k záveru, že obidve spoločnosti nepreukázali, že spĺňajú kritérium 3.

(27)

Na základe uvedeného len jeden čínsky vyvážajúci výrobca, a to Since Hardware (Guangzhou) Co., Ltd, preukázal, že spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a bol mu udelený THP, zatiaľ čo zostávajúcich päť vyvážajúcich výrobcov nepreukázalo, že spĺňa všetky tieto kritériá, a nemohol im byť preto udelený THP.

(28)

Jediný ukrajinský vyvážajúci výrobca, Eurogold Industries Ltd, Zhitomir, dokázal, že spĺňa všetky kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a bol mu preto udelený THP. Vyvážajúci výrobca a výrobné odvetvie Spoločenstva dostali možnosť vyjadriť sa k zisteniam o THP, nezaslali však žiadne pripomienky.

(29)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa stanovuje celoštátne clo pre krajiny patriace pod uvedený článok s výnimkou prípadov, v ktorých spoločnosti sú schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(30)

Pokiaľ ide o ČĽR, všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o THP, požiadali aj o IP v prípade, že im nebude udelený THP.

(31)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že štyri spoločnosti spĺňali všetky požiadavky na udelenie IP stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(32)

Dospelo sa preto k záveru, že IP by mal byť udelený týmto vyvážajúcim výrobcom v ČĽR:

(33)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že jedna spoločnosť nepreukázala, že súhrnne spĺňa všetky požiadavky na IP stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(34)

Zistilo sa najmä, že informácie týkajúce sa vývozných predajov uskutočnených buď priamo, alebo cez prepojenú spoločnosť usadenú v Hongkongu nie je možné overiť. Spoločnosť neposkytla podstatné údaje týkajúce sa jej celkových objemov vývozu a príslušné zodpovedajúce vývozné faktúry napriek žiadostiam o tieto informácie. Navyše nebolo možné zosúladiť predložené informácie o celkovom objeme, ako aj o domácich a vývozných predajoch, s dostupnými audítorskými správami a účtovnou evidenciou spoločnosti. Spoločnosť nebola okrem toho schopná preukázať miesto určenia svojich predajov uvedené v dotazníku. Komisia preto nemohla overiť, či spoločnosť bola schopná voľne určovať svoje vývozné ceny a množstvá, ako aj podmienky predaja, tak ako sa stanovuje v článku 9 ods. 5 písm. b) základného nariadenia.

(35)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia treba v prípade dovozu z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom, a ak nebolo možné udeliť THP, stanoviť normálnu hodnotu pre krajiny uvedené v článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v analogickej krajine.

(36)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla svoj zámer použiť Spojené štáty americké (USA) ako vhodnú analogickú krajinu na účel stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a Ukrajinu a vyzvala zainteresované strany, aby zaslali k tomu pripomienky.

(37)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR a Ukrajine zaslali pripomienky, v ktorých poukázali na skutočnosť, že Thajsko, India alebo Turecko sú vhodnejšie analogické krajiny ako USA. Hlavnými argumentmi uplatnenými proti USA boli rozdiely v celkovom hospodárskom vývoji, v prístupe k surovinám a ich cenách, nákladoch práce a výrobných metódach, ako aj rozdiely týkajúce sa hospodárskej súťaže na domácom trhu so žehliacimi doskami. Tvrdili tiež, že trh so žehliacimi doskami v USA predstavuje vysoko chránený trh s umelo udržiavanými vysokými cenami.

(38)

Komisia požiadala o spoluprácu výrobcov v USA a iných potenciálnych analogických krajinách, napríklad v Thajsku, Indii a Turecku. Listy a príslušné dotazníky boli zaslané piatim spoločnostiam v USA, trom spoločnostiam v Thajsku, piatim spoločnostiam v Indii a deviatim spoločnostiam v Turecku. Zo všetkých týchto spoločností len jeden turecký výrobca predložil v stanovenej lehote všetky potrebné informácie na stanovenie normálnej hodnoty a súhlasil so spoluprácou pri prešetrovaní.

(39)

Prešetrovanie ukázalo, že Turecko má trh so žehliacimi doskami so silnou hospodárskou súťažou, na ktorom približne 90 % trhu zásobuje mnoho miestnych výrobcov a zvyšok predstavuje dovoz z tretích krajín. Objem výroby v Turecku predstavuje viac ako 5 % objemu čínskeho vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Pokiaľ ide o kvalitu a normy tureckých žehliacich dosiek, nezistili sa žiadne významnejšie celkové rozdiely v porovnaní s čínskymi a ukrajinskými výrobkami. Turecký trh sa preto považoval za dostatočne reprezentatívny na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR a Ukrajinu.

(40)

Na základe uvedeného sa dospelo k predbežnému záveru, že Turecko predstavuje vhodnú analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(41)

Stanovenie normálnej hodnoty pre jedného čínskeho a jediného ukrajinského vyvážajúceho výrobcu, ktorým bol udelený THP, by sa malo zakladať na údajoch, ktoré títo výrobcovia predložili o domácich predajoch a výrobných nákladoch. Tieto údaje boli overené v priestoroch príslušných spoločností.

(42)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv stanovila v každej vyvážajúcej krajine, či domáci predaj príslušného výrobku každým vyvážajúcim výrobcom bol reprezentatívny v porovnaní s celkovým predajom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považoval za reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja každého vyvážajúceho výrobcu sa rovnal alebo bol väčší ako 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do Spoločenstva.

(43)

Zistilo sa, že čínsky vyvážajúci výrobca, ktorému bol udelený THP, nemal počas OP dostatočný reprezentatívny domáci predaj. Normálna hodnota sa preto nemohla stanoviť na základe cien príslušného vyvážajúceho výrobcu vo vyvážajúcej krajine, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 prvom pododseku základného nariadenia. Z toho dôvodu sa musela uplatniť iná metóda.

(44)

Keďže sa na stanovenie normálnej hodnoty nemohli použiť domáce ceny, vytvorená normálna hodnota sa musela vypočítať na základe nákladov príslušného výrobcu. Preto sa v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia normálna hodnota stanovila tak, že sa k výrobným nákladom na vyvážané druhy žehliacich dosiek, v prípade potreby upravených, pripočítala primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a primerané rozpätie zisku. V súvislosti s tým je potrebné poznamenať, že sa zdá, že nákupné ceny niektorých surovín/súčastí, najmä surovín/súčastí vyrobených z ocele, vykazované touto spoločnosťou sú umelo nízke, a preto je potrebné hlbšie preskúmať výrobné náklady a na účel konečných zistení môže byť potrebné znova posúdiť predbežné zistenia.

(45)

Keďže domáci predaj vyvážajúceho výrobcu, ktorému bol udelený THP, nebol dostatočne reprezentatívny, PVA náklady a zisk sa museli stanoviť na základe akejkoľvek inej primeranej metódy v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(46)

Komisia preto použila PVA náklady a miery zisku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v analogickej krajine, ktorý vykonával domáci predaj v rámci bežného obchodovania. PVA náklady a priemerné miery zisku, ktoré sa zistili u spolupracujúceho tureckého vyvážajúceho výrobcu, sa pripočítali k výrobným nákladom, ktoré vznikli príslušnému vyvážajúcemu výrobcovi v súvislosti s vyvážanými druhmi, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(47)

V prípade jediného ukrajinského vyvážajúceho výrobcu sa zistilo, že celkový domáci predaj príslušného výrobku sa počas OP nevykonával v reprezentatívnych množstvách. Normálna hodnota sa preto nemohla stanoviť na základe cien príslušného vyvážajúceho výrobcu vo vyvážajúcej krajine, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 prvom pododseku základného nariadenia. Z toho dôvodu sa musela použiť iná metóda.

(48)

Keďže domáci predaj vyvážajúceho výrobcu s THP nebol dostatočný a neexistoval žiadny ďalší spolupracujúci ukrajinský vyvážajúci výrobca, PVA náklady a zisk sa museli stanoviť na základe akejkoľvek inej primeranej metódy v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(49)

Komisia preto použila PVA náklady a miery zisku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v analogickej krajine, ktorý vykonával domáci predaj v rámci bežného obchodovania. PVA náklady a priemerné miery zisku, ktoré sa zistili u spolupracujúceho tureckého vyvážajúceho výrobcu, sa pripočítali k výrobným nákladom, ktoré vznikli príslušnému vyvážajúcemu výrobcovi v súvislosti s vyvážanými druhmi, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(50)

Po zvolení Turecka ako analogickej krajiny sa normálna hodnota vypočítala na základe údajov overených v priestoroch spolupracujúceho tureckého výrobcu.

(51)

Zistilo sa, že domáci predaj tureckého výrobcu podobného výrobku je reprezentatívny v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Spoločenstva vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR.

(52)

Preskúmalo sa aj, či sa domáci predaj môže považovať za predaj uskutočnený v rámci bežného obchodovania, a to zistením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Overovaním u tureckého výrobcu sa ukázalo, že objem jeho predaja, ktorý sa realizoval za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa alebo vyššiu ako jednotkové náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja. Normálna hodnota sa preto zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov tohto druhu výrobku uskutočnených počas OP, bez ohľadu na to, či tieto predaje boli ziskové, alebo nie. Zistilo sa ďalej, že tieto domáce ceny sú celkovo v súlade s cenami iného významného tureckého výrobcu, o ktorom sa získali určité informácie počas overovania na mieste v analogickej krajine.

(53)

Vyvážajúci výrobcovia realizovali vývozné predaje do Spoločenstva buď i) priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, ii) prostredníctvom neprepojených obchodných spoločností so sídlom mimo Spoločenstva a iii) prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom mimo Spoločenstva.

(54)

Ak sa vývozné predaje do Spoločenstva realizovali priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, vývozné ceny sa určovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

Ak sa vývozné predaje do Spoločenstva realizovali prostredníctvom neprepojených obchodných spoločností, vývozné ceny sa stanovili na základe cien výrobku pri predaji obchodným spoločnostiam na vývoz do Spoločenstva v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(55)

Ak sa vývozné predaje do Spoločenstva realizovali prostredníctvom prepojených obchodných spoločností, vývozná cena sa stanovila na základe cien výrobku pri predaji prepojenými obchodnými spoločnosťami prvému nezávislému kupujúcemu v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(56)

Jeden vyvážajúci výrobca predával časť príslušného výrobku prostredníctvom obchodnej spoločnosti v Hongkongu. Obchodná spoločnosť so sídlom v Hongkongu nebola schopná riadne preukázať prostredníctvom svojich účtov, že vykázané vývozné ceny nezávislým zákazníkom v Spoločenstve boli skutočne zaplatené. Okrem toho nebolo možné zosúladiť na mieste nákupy hongkonského obchodníka s účtami preverenými auditom za predaj do Spoločenstva. Spoločnosť bola informovaná, že sú vážne pochybnosti o presnosti jej predajov do Spoločenstva prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti v Hongkongu a že tieto predaje sa nebudú zohľadňovať pri predbežných výpočtoch dumpingu. Spoločnosť dostala možnosť podať pripomienky, ale neposkytla žiadne dôkazy, ktoré by mohli zmeniť tento predbežný záver. Tieto vývozné transakcie sa preto nezohľadnili a vývozná cena sa zakladala len na cenách za predaje realizované buď priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, alebo prostredníctvom neprepojených obchodných spoločností so sídlom mimo ČĽR a Spoločenstva.

(57)

Jeden vyvážajúci výrobca nemal žiadne priame predaje príslušného výrobku. Predával príslušný výrobok buď prostredníctvom neprepojených obchodných spoločností so sídlom v ČĽR, alebo prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti so sídlom v ČĽR. Keďže konečné miesto určenia predajov realizovaných prostredníctvom neprepojených strán nebolo možné preukázať, tieto predaje sa predbežne nezohľadnili a vývozná cena bola založená len na predajoch realizovaných prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti, ktorá bola schopná preukázať miesto určenia svojich predajov. Spoločnosť bola o tom informovaná a dostala možnosť písomne vyjadriť svoje pripomienky. Tieto pripomienky nezmenili tento predbežný záver.

(58)

Ako sa vysvetľuje v rámci analýzy IP v odôvodnení 33, jeden vyvážajúci výrobca nebol schopný preukázať a zdôvodniť svoje skutočné vývozné predaje. V súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia sa preto nezohľadnili žiadne jeho vývozné predaje a vykázané ceny sa nemohli použiť na stanovenie vývozných cien z ČĽR do Spoločenstva. Spoločnosť bola o tom informovaná a dostala možnosť písomne vyjadriť svoje pripomienky. Pripomienky však nezmenili zistenia prešetrovania, a keďže nebol k dispozícii žiadny ďalší zdroj na stanovenie vývozu tejto spoločnosti do Spoločenstva, pokladalo sa za vhodné nezohľadniť žiadne jeho vývozné údaje a stanoviť dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností (pozri odôvodnenie 65).

(59)

Všetky vývozné predaje do Spoločenstva jediného ukrajinského vývozcu sa realizovali prostredníctvom jeho prepojenej spoločnosti so sídlom mimo Spoločenstva. Táto prepojená spoločnosť vykonávala všetky dovozné funkcie pre tovar vstupujúci do voľného obehu v Spoločenstve, a mala by sa preto považovať za prepojeného dovozcu. Vývozná cena sa preto stanovila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe cien, za ktoré boli dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu. Na tento účel sa vykonali úpravy na zohľadnenie všetkých nákladov vrátane ciel a daní, ktoré sa vynaložili medzi dovozom a ďalším predajom, a na zohľadnenie ziskov, ktoré si štandardne započítavajú nezávislí spolupracujúci dovozcovia, aby bolo možno stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu.

(60)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu.

(61)

S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa formou úprav patrične zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V náležitých a oprávnených prípadoch sa u všetkých prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov zohľadnili úpravy rozdielov v nákladoch na námornú dopravu a poistenie, manipuláciu, naloženie a vo vedľajších nákladoch, nákladoch na balenie, úverových nákladoch a províziách.

(62)

Pokiaľ ide o normálnu hodnotu založenú na analogickej krajine v prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol udelený THP, prešetrovaním sa zistilo, že turecké žehliace dosky majú vo väčšine prípadov elektrické zásuvky a držiaky kábla, zatiaľ čo tie neboli súčasťou výbavy väčšiny čínskych výrobkov. Preto sa v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia vykonali primerané úpravy tureckých cien s cieľom odstrániť vplyv tohto rozdielu. Zistili sa ďalej určité rozdiely v úrovni obchodu. Zistilo sa, že žehliace dosky na tureckom domácom trhu sú zvyčajne dodávané priamo maloobchodníkom, preto množstvá na objednávku/dodávku sú podstatne nižšie v porovnaní s objednávkami/dodávkami realizovanými prostredníctvom dovozcov/obchodníkov alebo prostredníctvom distribučných/dodávateľských centier veľkých maloobchodných reťazcov, ako je to v prípade čínskych vývozných predajov. Z tohto dôvodu sa vykonala primeraná úprava tureckých cien podľa článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia s cieľom odstrániť vplyv týchto rozdielov.

(63)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty každého druhu výrobku s predtým uvedenou váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu výrobkov. Je potrebné poznamenať, že v oboch krajinách neboli žiadni iní spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia ako výrobcovia, ktorým bol udelený THP alebo IP.

(64)

S cieľom stanoviť dumpingové rozpätie pre všetkých nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa najprv stanovila úroveň nespolupráce. Na tento účel sa objem vývozu do Spoločenstva vykázaný spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami porovnal s rovnocenným objemom dovozu stanoveným na základe podnetu a určitých informácií získaných od iných známych vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách, ktorí napokon nespolupracovali pri prešetrovaní. Je potrebné poznamenať, že pre príslušný výrobok neexistuje presná štatistika dovozu podľa Eurostatu.

(65)

Ak bola úroveň spolupráce nízka, t. j. spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia uskutočnili menej ako 80 % celkového vývozu príslušného výrobku, považovalo sa za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre ostatných vyvážajúcich výrobcov na vyššej úrovni ako najvyššie dumpingové rozpätie zistené u spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. V takomto prípade sa preto dumpingové rozpätie stanovilo na úrovni, ktorá zodpovedá váženému priemernému dumpingovému rozpätiu väčšiny predávaných druhov výrobkov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov s najvyššími dumpingovými rozpätiami. Považovalo to za vhodné, keďže existoval dôvod domnievať sa, že nízka úroveň spolupráce vyplýva z toho, že úroveň dumpingu nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v prešetrovanej krajine je vo všeobecnosti vyššia ako v prípade ktoréhokoľvek spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, a keďže okrem toho neexistovali žiadne známky, že by ktorákoľvek nespolupracujúca spoločnosť vykonávala dumping v nižšej miere.

(66)

Ak bola úroveň spolupráce vysoká, t. j. spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia uskutočnili 80 % alebo viac celkového vývozu príslušného výrobku, považovalo sa za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre ostatných vyvážajúcich výrobcov na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia zisteného u spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v príslušnej krajine.

(67)

Na základe podnetu a informácií dostupných od vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili a poskytli určité údaje v začiatočnej etape prešetrovania, sa dospelo k predbežnému záveru, že úroveň spolupráce bola nižšia ako 80 %. Na stanovenie celoštátneho dumpingového rozpätia sa preto použila metodika uvedená v odôvodnení 65.

(68)

Dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú nasledujúce:

(69)

V prípade jediného čínskeho vyvážajúceho výrobcu, ktorému bol udelený THP, a to Since Hardware (Guangzhou) Co. Ltd, sa predbežne stanovilo, že vývozné predaje sa nerealizovali za dumpingové ceny. V súvislosti s tým je potrebné pripomenúť, že predbežné zistenia môže byť potrebné opätovne preskúmať na účel akýchkoľvek konečných zistení z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 44.

(70)

Na základe podnetu a informácií dostupných od vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili a poskytli určité údaje v začiatočnej etape prešetrovania, sa dospelo k predbežnému záveru, že úroveň spolupráce bola v prípade Ukrajiny vyššia ako 80 %. Zdá sa, že Eurogold Industries Ltd je v skutočnosti jediný ukrajinský vyvážajúci výrobca žehliacich dosiek a nezistili sa žiadne náznaky, že by sa akýkoľvek vyvážajúci výrobca úmyselne zdržal spolupráce. Na stanovenie dumpingového rozpätia pre akýchkoľvek ďalších ukrajinských vyvážajúcich výrobcov príslušného výrobku sa preto použila metodika uvedená v odôvodnení 66.

(71)

Dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú nasledujúce:

(72)

V predbežných zisteniach z prešetrovania sa stanovilo, že podobný výrobok vyrába v Spoločenstve aspoň tridsať malých a stredných podnikov (MSP). Väčšina výroby v Spoločenstve je sústredená v Taliansku, Poľsku a Spojenom kráľovstve.

(73)

Hoci na trhu Spoločenstva sa nachádzajú viacerí výrobcovia, úroveň koncentrácie je relatívne vysoká, ako možno vidieť zo skutočnosti, že produkcia piatich veľkých výrobcov predstavuje viac ako 50 % celkovej odhadovanej produkcie v Spoločenstve. Produkcia všetkých uvedených spoločností predstavuje celkovú výrobu v Spoločenstve.

(74)

Podnet podali traja výrobcovia Spoločenstva, ktorí predstavujú podstatnú časť celkovej známej výroby podobného výrobku v Spoločenstve, t. j. v tomto prípade viac ako 40 %.

(75)

Na prešetrovaní úplne spolupracovali navrhovatelia a jeden ďalší výrobca Spoločenstva (pozri aj odôvodnenie 9). Tieto štyri spoločnosti predstavujú viac ako 45 % celkovej známej výroby podobného výrobku v Spoločenstve. Jeden z týchto výrobcov Spoločenstva realizoval počas OP určitý dovoz z ČĽR. Dovoz však nepredstavoval jeho hlavnú obchodnú činnosť a tento dovoz sa považoval za vykonaný v reakcii na prílev dumpingového dovozu s nízkymi cenami, najmä s cieľom zostať konkurencieschopný v nižších triedach svojho sortimentu výrobkov. Nepovažovalo sa preto za vhodné vylúčiť tohto výrobcu z vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva.

(76)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že štyria výrobcovia Spoločenstva uvedení v odôvodnení 75 predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Títo sa ďalej uvádzajú len ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

(77)

Je potrebné pripomenúť, že v súvislosti s príslušným výrobkom neexistuje presná štatistika dovozu podľa Eurostatu. Neexistuje ani žiadny náznak akéhokoľvek významného dovozu žehliacich dosiek z iných krajín ako ČĽR a Ukrajina (ďalej len „príslušné krajiny“). Spotreba Spoločenstva sa preto stanovila na základe týchto informácií:

Na tomto základe sa spotreba Spoločenstva vyvíjala takto:

(78)

Spotreba žehliacich dosiek v Spoločenstve sa medzi rokom 2002 a OP zvýšila o 28 %, s najprudším zvýšením medzi rokom 2004 a OP. Celkový stály nárast sa pripisuje najmä zvyšujúcej sa spotrebe v nových členských štátoch, hoci zvýšenie v OP možno v určitej miere pripísať zvýšeniu dovozu s nízkymi cenami z ČĽR a Ukrajiny niektorými bývalými tradičnými výrobcami Spoločenstva, ktorí začali dovážať, čím zvýšili svoje zásoby.

(79)

Komisia skúmala, či by sa účinky dumpingového dovozu z príslušných krajín mali vyhodnotiť súhrnne na základe kritérií uvedených v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. V tomto článku sa stanovuje, že vplyv dovozu z dvoch alebo viacerých krajín, ktoré sú súčasne predmetom antidumpingového prešetrovania, sa hodnotí súhrnne, len ak sa zistí, že a) dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, ako sa uvádza v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, a že objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný, a b) súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva.

(80)

Je potrebné pripomenúť zistenie, že dovoz jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu nebol dumpingový. Tento dovoz sa preto neposudzoval spolu s dumpingovým dovozom.

(81)

Dumpingové rozpätia stanovené v súvislosti s dumpingovým dovozom z každej z príslušných krajín boli vyššie ako de minimis. Objem dumpingového dovozu z každej z týchto krajín okrem toho nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(82)

Prešetrovanie ďalej ukázalo, že podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom a medzi dumpingovým dovozom a podobným výrobkom Spoločenstva boli podobné. Zistilo sa, že bez ohľadu na pôvod žehliace dosky vyrábané/predávané príslušnými krajinami a žehliace dosky vyrábané/predávané výrobným odvetvím Spoločenstva si navzájom konkurujú, keďže sú podobné z hľadiska svojich základných vlastností, zameniteľné z pohľadu spotrebiteľa a distribuujú sa prostredníctvom tých istých distribučných kanálov.

(83)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na súhrnné vyhodnotenie, keďže existujú zásadné rozdiely medzi dovozom z ČĽR a Ukrajiny z hľadiska cien a trhového správania.

(84)

Pokiaľ ide o ceny, je potrebné poznamenať, že absolútny rozdiel v úrovni cien medzi dvoma krajinami nie je v súvislosti so súhrnným vyhodnotením rozhodujúci. To možno zdôvodniť rôznymi faktormi, napríklad rozdielnym sortimentom výrobkov. Dôležitý je cenový trend počas posudzovaného obdobia a tento trend je v týchto dvoch krajinách porovnateľný. Priemerná dovozná cena z ČĽR a Ukrajiny sa v skutočnosti zvýšila o 27 %, respektíve 12 % medzi rokom 2002 (2003 v prípade Ukrajiny) a OP.

(85)

Pokiaľ ide o trhové správanie, ako sa uvádza v odôvodnení 82, nezistili sa podstatné rozdiely z hľadiska vlastností výrobkov, distribučných kanálov atď.

(86)

Na tomto základe sa dospelo k predbežnému záveru, že všetky podmienky kumulácie sú splnené, a preto by sa účinok dumpingového dovozu s pôvodom v príslušných krajinách mal na účely analýzy ujmy hodnotiť spoločne.

(87)

Objem dovozu príslušného výrobku sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Dovoz počas OP vzrástol od roku 2002 o viac ako 850 %.

(88)

Je potrebné poznamenať, že v roku 2002 sa nerealizoval žiadny dovoz z Ukrajiny. Jediný ukrajinský výrobca žehliacich dosiek začal pôsobiť v roku 2003. Dovoz z Ukrajiny sa v roku 2004 prudko zvýšil, o viac ako 400 %.

(89)

Priemerná dovozná cena sa počas posudzovaného obdobia zvýšila. Zostala však výrazne nižšia ako priemerné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva (pozri príslušnú tabuľku a odôvodnenie 99). Počas OP bola priemerná dovozná cena o viac ako 40 % nižšia ako priemerná cena výrobného odvetvia Spoločenstva.

(90)

Zvýšenie priemernej dovoznej ceny možno pripísať týmto faktorom:

Vývozcovia ČĽR sa výrazne presunuli do strednej a hornej časti cenovej palety trhu. Ako sa uvádza v odôvodnení 78, niektorí tradiční výrobcovia Spoločenstva v skutočnosti výrazne znížili alebo ukončili svoju výrobu v Spoločenstve a začali dovážať z príslušných krajín. Väčšina týchto spoločností je etablovaná v strednej a hornej časti cenovej palety výrobkov.

Väčšina čínskych vyvážajúcich výrobcov vstúpila na trh so žehliacimi doskami nedávno a neprekvapuje, že s ich lepším etablovaním možno pozorovať určité zvýšenie cien.

Podiel dovozu z Ukrajiny sa v roku 2004 náhle zvýšil. Keďže priemerná cenová úroveň tohto dovozu je vyššia ako priemerná cenová úroveň dovozu z ČĽR, súhrnná cenová úroveň je vyššia.

(91)

Podiel dumpingového dovozu z príslušných krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Medzi rokom 2003 a rokom 2004 sa takmer strojnásobil, keď dovoz z Ukrajiny výrazne prenikol na trh Spoločenstva, a počas OP naďalej rástol vysokou mierou, až získal takmer polovicu trhu.

(92)

Na účel analýzy cenového podhodnotenia sa počas OP dovozné ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov porovnávali s cenami výrobného odvetvia Spoločenstva na základe vážených priemerov za porovnateľné druhy výrobkov. Ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa upravili na úroveň cien zo závodu a porovnávali s cenami CIF na hranici Spoločenstva, podľa potreby s pripočítaním ciel. Toto cenové porovnanie sa uskutočnilo za transakcie na rovnakej úrovni obchodovania, v prípade potreby primerane upravené a po odpočítaní zliav a zrážok.

(93)

Na základe cien spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zistené rozpätia podhodnotenia podľa krajín vyjadrené ako percento cien výrobného odvetvia Spoločenstva sú takéto:

(94)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a indexy, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva. Úplná analýza týchto faktorov sa vykonala za navrhovateľov a za jedného úplne spolupracujúceho výrobcu, t. j. výrobné odvetvie Spoločenstva.

(95)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba výrobného odvetvia Spoločenstva znížila o 22 %. Mierne zvýšenie kapacity v OP bolo spôsobené jedným výrobcom Spoločenstva, ktorý inštaloval dodatočnú kapacitu, aby využil zvýšenú spotrebu po rozšírení EÚ. Toto zvýšenie spotreby sa bohužiaľ využilo len z hľadiska dovozu. V dôsledku toho využitie kapacity v OP kleslo viac ako produkcia.

(96)

Medzi rokom 2002 a OP nastalo celkové zvýšenie zásob. Hoci vrchol v roku 2004 bol so všetkou pravdepodobnosťou sčasti ovplyvnený splnenými zákazkami, ktoré ešte neboli dodané zákazníkom, celkový rastový trend je zrejmý.

(97)

Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia klesal a v OP klesol na 79 % pôvodného objemu. Takýto klesajúci trend je ešte znepokojivejší, ak sa posudzuje v kontexte rastúcej spotreby Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva v skutočnosti stratilo medzi rokom 2002 a OP 39 % svojho podielu na trhu.

(98)

Nebol zaznamenaný žiadny rast výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva nemalo prospech z rastu trhu, t. j. zo zvýšenej spotreby Spoločenstva, ale naopak stratilo v posudzovanom období 21 % svojho objemu predaja.

(99)

Priemerná jednotková cena vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva výrazne klesla počas prvých troch rokov, t. j. o 14 %. Najnižšiu úroveň dosiahla v roku 2004 a v OP zostala stabilná.

(100)

Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva zhoršila. Ziskové rozpätie v OP bolo o 40 % nižšie ako v roku 2002. Zjavné zlepšenie v OP v porovnaní s rokom 2004 sa v skutočnosti dosiahlo znížením odmien manažmentu niektorých spoločností. Tieto zníženia odmien mali výrazný vplyv na ich ziskové rozpätia. Celkový hrubý zisk v skutočnosti v OP naďalej klesal a dosiahol 65 % svojej úrovne z roku 2002. Je preto zrejmé, že zvýšenie celkového čistého zisku pred zdanením je umelé a nie je trvalo udržateľné.

(101)

Investície sa počas posudzovaného obdobia znížili a v OP dosiahli menej ako polovicu úrovne z roku 2002. Veľkú časť investícií ďalej predstavovali nutné investície na náhradu a renováciu. Časť investícií z roku 2004 bola spojená aj s prípravou na nové príležitosti po rozšírení EÚ. Ako sa však už uviedlo, zvýšená spotreba bola takmer úplne prevzatá dovozom z príslušných krajín.

(102)

Návratnosť investícií vyjadrená z hľadiska čistých ziskov výrobného odvetvia Spoločenstva a čistá účtovná hodnota jeho investícií sa vyvíjala v súlade s investíciami a ziskovými rozpätiami. V súvislosti so zdanlivo vysokou úrovňou návratnosti čistých aktív je potrebné poznamenať, že väčšina spoločností, ktoré predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva, bola zriadená pred 30 alebo viac rokmi, a tak väčšina ich aktív už bola značne odpísaná. V roku 2004, keď sa vykonali určité investície a ziskové rozpätia odrážali skutočnú výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva (na rozdiel od umelého zvýšenia zisku v OP), návratnosť investícií v skutočnosti klesla o 63 percentuálnych bodov. To potvrdzuje neschopnosť výrobcov Spoločenstva obstarať kapitál, najmä z dôvodu poklesu objemu predaja a nízkej predajnej ceny.

(103)

Peňažný tok výrobného odvetvia Spoločenstva kolísal. Za zlepšením v roku 2003 nasledoval prudký pokles v roku 2004. Oživenie v OP je spojené s opatreniami na zlepšenie ziskovosti, ako sa uvádza v odôvodnení 100. Peňažný tok sa celkovo počas posudzovaného obdobia zhoršil.

(104)

Počet zamestnancov výrobného odvetvia Spoločenstva podieľajúcich sa na podobnom výrobku sa medzi rokom 2002 a OP znížil o 33 %. Priemerné náklady práce na zamestnanca, zahŕňajúce mzdy, zostali dosť stabilné; dočasné zníženie v roku 2004 bolo kompenzované miernym zvýšením v OP.

(105)

Úsilie o zníženie výrobných nákladov, racionalizáciu a zníženie počtu zamestnancov viedlo k zvýšeniu produkcie na pracovníka (19 % zvýšenie počas posudzovaného obdobia). V dôsledku uvedených finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva však zvýšená produktivita nemohla kompenzovať pokles objemu predaja a cenovej úrovne.

(106)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín nemožno tento vplyv považovať za zanedbateľný.

(107)

Okrem toho neexistoval žiadny náznak, že by sa výrobné odvetvie Spoločenstva počas OP zotavovalo z účinkov akéhokoľvek dumpingu v minulosti alebo zo subvencovania.

(108)

Počas posudzovaného obdobia sa dumpingový dovoz s nízkymi cenami z ČĽR a Ukrajiny prudko zvýšil. Z hľadiska objemu sa dumpingový dovoz z príslušných krajín zvýšil počas posudzovaného obdobia o viac ako 850 %. Z hľadiska podielu na trhu získal počas toho istého obdobia viac ako 40 percentuálnych bodov trhu so žehliacimi doskami Spoločenstva.

(109)

Na základe analýzy hospodárskych ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva sa zistilo, že ujma sa prejavila v znížení objemu predaja, predajných cien a podielu na trhu. To malo priamy negatívny vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, úroveň výroby a zamestnanosť. Počas posudzovaného obdobia objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva klesol o viac ako 20 %, podiel na trhu klesol o 15 percentuálnych bodov a zamestnanosť sa znížila o viac ako 30 %. Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva klesla o 14 % a jednotlivé ceny dosiahli najnižšiu možnú úroveň. Finančné ukazovatele v skutočnosti potvrdzujú, že výrobné odvetvie Spoločenstva už nie je schopné ďalej znižovať cenové úrovne bez utrpenia strát, ktoré sa v prípade MSP nemôžu znášať dlhšie ako niekoľko mesiacov bez toho, aby nedošlo k zatvoreniu podniku.

(110)

Po zohľadnení všetkých týchto faktorov sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(111)

Podľa článku 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spôsobená dumpingovým dovozom príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách. Preskúmali sa aj ostatné známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby možná ujma spôsobená týmito ostatnými faktormi nebola pripísaná dumpingovému dovozu.

(112)

Po prvé, je potrebné pripomenúť, že prešetrovaním sa zistilo, že žehliace dosky dovážané z príslušných krajín priamo konkurujú žehliacim doskám vyrábaným a predávaným výrobným odvetvím Spoločenstva, keďže sú podobné z hľadiska svojich základných vlastností, zameniteľné z hľadiska spotrebiteľa a distribuujú sa prostredníctvom tých istých distribučných kanálov.

(113)

Výrazné zvýšenie objemu dumpingového dovozu z príslušných krajín (viac ako 850 %) sa časovo zhodovalo so zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Toto zhoršenie zahŕňalo okrem iného pokles predaja a cenových úrovní výroby v Spoločenstve v rovnakom období.

(114)

Podiel dumpingového dovozu na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 42 percentuálnych bodov, zatiaľ čo výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo 15 % trhu. Je potrebné pripomenúť, že spotreba Spoločenstva sa medzi rokom 2002 a OP zvýšila o viac ako 20 %.

(115)

Dumpingový dovoz podhodnotil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o veľmi výrazné rozpätia, takže možno odôvodnene dospieť k záveru, že zodpovedá za zníženie cien, ktoré viedlo k zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Navyše výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo zvýšiť svoje využitie kapacity, čo mohlo odôvodnene nastať vzhľadom na zvýšenie spotreby zaznamenané počas posudzovaného obdobia.

(116)

Na základe jasne preukázanej časovej zhody medzi nárastom dumpingového dovozu za ceny, ktoré výrazne podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, na jednej strane a stratou tržieb a objemu výroby výrobného odvetvia Spoločenstva, poklesom podielov na trhu a zamestnanosti, a znížením cien na druhej strane sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz hral rozhodujúcu úlohu v situácii spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(117)

Podnet podporilo pätnásť výrobcov žehliacich dosiek v Spoločenstve iných ako výrobcovia predstavujúci výrobné odvetvie Spoločenstva. Tieto spoločnosti nechceli úplne spolupracovať pri prešetrovaní, poskytli však niektoré informácie týkajúce sa ich výroby, kapacity a využitia kapacity, objemu predaja, podielu na trhu a zamestnanosti. Tieto spoločnosti spolu predstavujú približne 30 % celkovej známej výroby v Spoločenstve. Je potrebné poznamenať, že žiadna z týchto spoločností nedovážala významné množstvo príslušných výrobkov.

(118)

Situácia týchto 15 spoločností sa analyzovala a porovnávala so situáciou výrobného odvetvia Spoločenstva.

(119)

Výroba týchto výrobcov sa v roku 2003 zvýšila o 19 %, v roku 2004 potom klesla na začiatočnú úroveň a v OP sa znížila o 13 %. Zvýšenie kapacity v roku 2004 možno pripísať očakávaniam zvýšenia predaja po rozšírení EÚ. V dôsledku zvýšenia kapacity využitie kapacity klesalo počas posudzovaného obdobia viac ako produkcia. Zamestnanosť sa vyvíjala v súlade s produkciou, t. j. v roku 2003 sa zvýšila, v roku 2004 sa potom vrátila na začiatočnú úroveň a v OP náhle klesla.

(120)

Predaj a podiel na trhu 15 spoločností po dočasnom zlepšení v roku 2003 prudko klesol. Tento vývoj sa časovo jasne zhoduje s náhlym zvýšením dumpingového dovozu z príslušných krajín na trh Spoločenstva. Je potrebné pripomenúť, že tento dovoz sa v roku 2004 takmer strojnásobil a jeho podiel na trhu sa zvýšil v tom istom roku o 20 percentuálnych bodov. Je potrebné tiež pripomenúť, že spotreba žehliacich dosiek v Spoločenstve sa počas posudzovaného obdobia zvýšila.

(121)

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že situácia týchto 15 výrobcov žehliacich dosiek v Spoločenstve, ktorí podporili podnet, sa zhoršila podobne ako situácia výrobného odvetvia Spoločenstva. Tieto spoločnosti preto nemohli spôsobiť žiadnu ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(122)

Ako sa uvádza v odôvodnení 8, dvaja ďalší výrobcovia Spoločenstva poskytli určité informácie, ale nepodporili podnet. Okrem toho existujú ďalší dvaja známi výrobcovia v Spoločenstve, ktorí podporili podnet, ale nespolupracovali pri prešetrovaní, a jeden bývalý výrobca, ktorý poskytol určité informácie o svojich výrobných činnostiach v minulosti. Všetky tieto spoločnosti uskutočnili výrazný dovoz príslušného výrobku. Z údajov, ktoré sú k dispozícii v súvislosti s týmito spoločnosťami, vyplývajú tieto trendy (keďže z dôvodu ochrany dôverných informácií nemožno zverejniť skutočné údaje):

(123)

Predaj žehliacich dosiek vyrobených týmito výrobcami Spoločenstva klesol počas posudzovaného obdobia o 71 %. Zodpovedajúci podiel na trhu klesol ešte výraznejšie, o 77 %, keďže trh sa v tom istom období rozšíril.

(124)

Ako sa uvádza v odôvodnení 78, v roku 2004 a počas OP niektorí tradiční výrobcovia žehliacich dosiek Spoločenstva výrazne znížili alebo úplne skončili svoje výrobné činnosti v Spoločenstve a začali rozsiahly dovoz z príslušných krajín. Niektoré tieto spoločnosti už v skutočnosti nemožno považovať za výrobcov Spoločenstva, keďže ich miesta výroby boli v OP zatvorené.

(125)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že títo ostatní výrobcovia Spoločenstva boli v podobnej situácii ako výrobné odvetvie Spoločenstva a ich výrobné činnosti nespôsobili žiadnu ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(126)

Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva zostala počas posudzovaného obdobia relatívne stabilná. Z hľadiska objemov sa nezaznamenalo žiadne zhoršenie. Z hľadiska predajnej ceny sa pokles o 15 % v roku 2003 čiastočne vrátil na pôvodnú úroveň v roku 2004 a vývozná cena zostala v OP stabilná. Je potrebné poznamenať, že vývozná predajná cena je výrazne vyššia ako predajná cena v Spoločenstve a že objem vývozných predajov predstavuje len asi 10 % produkcie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(127)

Z tohto hľadiska možno dospieť k záveru, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva neprispela k utrpenej značnej ujme.

(128)

Je potrebné pripomenúť zistenie, že dovoz od jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu sa nepredával za dumpingové ceny, a bol preto vylúčený z analýzy dumpingového dovozu z príslušných krajín a jeho vplyvu na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Skúmalo sa preto, či by dovoz od tejto spoločnosti mohol prerušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(129)

Prešetrovaním sa zistilo, že počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z ČĽR, ktorý sa nepredával za dumpingové ceny, zvýšil o 467 % v porovnaní so zvýšením dumpingového dovozu z príslušných krajín o 856 %. V absolútnom vyjadrení prevýšil objem dumpingového dovozu z príslušných krajín 5-násobne objem nedumpingového dovozu. Podiel nedumpingového dovozu z ČĽR na trhu sa zvýšil o 343 %, zatiaľ čo podiel dumpingového dovozu na trhu sa počas rovnakého obdobia zvýšil o 647 %. Priemerná cena nedumpingového dovozu sa počas posudzovaného obdobia zvýšila a v absolútnom vyjadrení zostala výrazne vyššia ako priemerná cena dumpingového dovozu, hoci nižšia ako priemerná cena výrobného odvetvia Spoločenstva.

(130)

Na základe uvedeného sa dospelo k predbežnému záveru, že akýkoľvek vplyv dovozu z ČĽR, ktorý sa nepredával za dumpingové ceny, nemožno považovať za taký, aby prerušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(131)

Niektoré strany tvrdili, že dovoz z Turecka údajne vstupoval na trh Spoločenstva s cenami podobnými cenám ČĽR a v stále vyšších objemoch, čím spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(132)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že tieto tvrdenia sa pri prešetrovaní nepotvrdili. Počas prešetrovania sa nepredložili žiadne dôkazy o dovoze z Turecka. Navyše spolupracujúci turecký výrobca žehliacich dosiek uvedený v odôvodnení 10 nepredával podobný výrobok do Spoločenstva. Prešetrovaním sa nezistili ani žiadne iné zdroje dovozu.

(133)

Vzhľadom na uvedené zistenia sa tvrdenie týkajúce sa dovozu z Turecka odmietlo a dospelo sa k záveru, že dovoz z ostatných tretích krajín nespôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(134)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujmu si spôsobilo samotné výrobné odvetvie Spoločenstva, keďže nereagovalo na zmeny v charaktere distribúcie a spotreby a na vývoj technológií v súvislosti s výrobou žehliacich dosiek. Tvrdili ďalej, že ujmu si spôsobili samotní výrobcovia Spoločenstva dovozom čínskych žehliacich dosiek.

(135)

Žehliace dosky vyrábané v Spoločenstve sa zvyčajne distribuujú prostredníctvom obchodníkov alebo sa vo väčšine prípadov dodávajú priamo maloobchodníkom či ich distribučným centrám. Dovážané žehliace dosky sa zvyčajne distribuujú prostredníctvom dovozcov/obchodníkov alebo prostredníctvom distribučných/dodávateľských centier veľkých maloobchodných reťazcov. V prípade dovozu je pomer týchto dvoch distribučných kanálov u jednotlivých vyvážajúcich výrobcov rôzny. Vo všetkých prípadoch môžu byť zapojení sprostredkovatelia. Tento distribučný profil je zavedený už mnoho rokov a dlhodobo sa nezaznamenali žiadne výrazné a prudké zmeny. Výrobné odvetvie Spoločenstva tradične zásobovalo malých maloobchodníkov, ako aj veľké maloobchodné reťazce. Zvyšujúci sa podiel predaja žehliacich dosiek prostredníctvom maloobchodných reťazcov preto nemožno považovať za faktor spôsobujúci ujmu sám osebe. Nepotvrdili sa žiadne výrazné zmeny charakteru spotreby.

(136)

Pokiaľ ide o výrobný proces/technológiu, argumentovalo sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva nie je schopné reagovať na konkrétne požiadavky zákazníkov/maloobchodníkov z dôvodu vysokej úrovne automatizácie svojej výroby. Po prvé, je potrebné poznamenať, že bez automatizácie by bolo nepredstaviteľné, aby výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo konkurovať dovozu výrobkov s pôvodom v krajinách, ktoré využívajú veľmi nízke náklady na energiu, suroviny a pracovnú silu. Po druhé, automatizovaná výroba umožňuje výrobnému odvetviu Spoločenstva zaručiť vysokú kvalitu a krátke dodacie lehoty, čo zákazníci považujú za komparatívnu výhodu. Napokon nebol dodaný žiadny dôkaz na podporu tvrdenia, že výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné uspokojiť konkrétne požiadavky zákazníkov/maloobchodníkov v súvislosti s dizajnom a inováciou.

(137)

Pokiaľ ide o dovoz čínskych žehliacich dosiek výrobným odvetvím Spoločenstva, prešetrovanie ukázalo, že v OP boli dovezené len určité nie významné množstvá. To bolo sebaobranné opatrenie výrobného odvetvia Spoločenstva proti prílevu dumpingového dovozu s nízkymi cenami. Tento dovoz sa v každom prípade predával ďalej v Spoločenstve za ceny, ktoré nespôsobovali ujmu. Tento dovoz preto nemohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(138)

Na základe uvedeného boli tieto tvrdenia odmietnuté a dospelo sa k záveru, že ujmu si nemohlo spôsobiť výrobné odvetvie Spoločenstva samotné.

(139)

Záverom sa potvrdzuje, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva a ktorá je charakterizovaná najmä poklesom objemu predaja, podielov na trhu a jednotkovej predajnej ceny, ktorý viedol k zhoršeniu finančnej situácie, bola spôsobená dumpingovým dovozom z príslušných krajín. Hoci dovoz z ČĽR, ktorý sa nepredával za dumpingové ceny, prispel so všetkou pravdepodobnosťou k zhoršeniu výkonnosti výrobcov Spoločenstva, jeho vývoj, objem, podiel na trhu a cenová úroveň neboli také, aby prerušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a situáciou spôsobujúcou ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(140)

Vzhľadom na uvedenú analýzu, ktorá riadne rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa týmto potvrdzuje, že tieto ostatné faktory ako také nezvrátili fakt, že vyhodnotená ujma sa musí prisúdiť dumpingovému dovozu.

(141)

Dospelo sa preto k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz s pôvodom v príslušných krajinách spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(142)

Komisia preskúmala, či napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto osobitnom prípade nie je v záujme Spoločenstva prijať opatrenia. Na tento účel a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia sa na základe všetkých predložených dôkazov zvažoval vplyv možných opatrení na všetky strany zúčastnené v tomto konaní a aj dôsledky neprijatia opatrení.

(143)

Analýzou ujmy sa jasne preukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom. Prudké zvýšenie prítomnosti dumpingového dovozu v posledných rokoch spôsobilo silné zníženie cien na veľkoobchodnej/distribučnej úrovni, ako aj maloobchodnej úrovni, t. j. kde sa uskutočňuje hospodárska súťaž medzi dovážanými žehliacimi doskami a žehliacimi doskami vyrábanými v Spoločenstve. Výrobné odvetvie Spoločenstva nie je schopné ďalej znížiť svoje predajné ceny, keďže to by vyžadovalo, aby predávalo pod svoje výrobné náklady. Preto, a vzhľadom na to, že na trh so žehliacimi doskami pôsobia najmä maloobchodné reťazce prostredníctvom ceny, pre výrobné odvetvie Spoločenstva sa stáva stále ťažšie získať nové objednávky. Je potrebné pripomenúť, že viacerí tradiční výrobcovia už zastavili výrobu a v súčasnosti pôsobia ako dovozcovia/obchodníci príslušného výrobku.

(144)

V tejto súvislosti by sa bez uloženia opatrení pozícia výrobného odvetvia Spoločenstva jednoznačne ďalej zhoršovala a výroba žehliacich dosiek v Spoločenstve by so všetkou pravdepodobnosťou čoskoro zanikla. Negatívny vplyv by sa zväčša prejavil na zamestnanosti v jednej zemepisnej oblasti Spoločenstva, keďže viacerí výrobcovia a ich dodávatelia súčastí majú sídlo v tomto jednom regióne. Na druhej strane by opatrenia zabránili ďalšiemu výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu z príslušných krajín, čo by umožnilo, aby si výrobné odvetvie Spoločenstva prinajmenšom udržalo svoju súčasnú pozíciu na trhu. Prešetrovanie ukázalo, že akékoľvek zvýšenie podielu dumpingového dovozu z príslušných krajín na trhu sa dosahuje na priamy úkor výrobného odvetvia Spoločenstva.

(145)

Po uložení antidumpingových ciel na dovoz žehliacich dosiek z príslušných krajín možno očakávať, že distribútori a maloobchodné reťazce s oveľa vyššou pravdepodobnosťou zmenia svoje zdroje dodávok prinajmenšom čiastočne v prospech výrobcov Spoločenstva. Ak sa uložia opatrenia a úroveň dovoznej ceny sa vráti na nedumpingovú úroveň, výrobné odvetvie Spoločenstva by malo byť schopné na základe primeranej komparatívnej výhody súťažiť za spravodlivých obchodných podmienok.

(146)

Uloženie opatrení je preto jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva a výrobcov Spoločenstva, ktorí aktívne podporujú podnet, ale aj v záujme ostatných výrobcov Spoločenstva, ktorí podnet aktívne nepodporili.

(147)

Po uverejnení oznámenia o začatí tohto konania organizácie spotrebiteľov nezaslali žiadne výhrady. Napriek tomu sa analyzoval vplyv akýchkoľvek opatrení na spotrebiteľov.

(148)

Na zhodnotenie tohto vplyvu sa zvážili tieto prvky:

(149)

Na základe uvedeného by akýkoľvek vplyv antidumpingových opatrení na spotrebiteľov žehliacich dosiek bol s najväčšou pravdepodobnosťou zanedbateľný. Ak by sa na druhej strane antidumpingové opatrenia neuložili, výroba v Spoločenstve by so všetkou pravdepodobnosťou zanikla a výber druhov výrobkov dostupných pre spotrebiteľov by sa mohol zmenšiť.

(150)

Dospelo sa preto k predbežnému záveru, že uloženie opatrení nemožno pokladať za opatrenie pôsobiace proti záujmu spotrebiteľov žehliacich dosiek v Spoločenstve.

(151)

V tejto etape prešetrovania neprišli žiadne výhrady od distribútorov/maloobchodníkov, ani od ich organizácií. Je však známe, že žehliace dosky predávajú v súčasnosti najmä veľké maloobchodné reťazce, t. j. hypermarkety a supermarkety. Je preto viac ako pravdepodobné, že pre väčšinu distribútorov/maloobchodníkov predstavuje príslušný výrobok len zanedbateľnú časť ich obratu. Vzhľadom na to a vzhľadom na vysokú prirážku, ktorú zvyčajne uplatňujú (pozri odôvodnenie 148), sa dospelo k predbežnému záveru, že akékoľvek opatrenia zrejme nebudú mať výrazný negatívny vplyv na ich situáciu.

(152)

Vyplnené dotazníky predložili dvaja dovozcovia a jeden obchodník prepojený s jedným z týchto dovozcov. Okrem toho štyria dovozcovia poskytli v rámci stanovenej lehoty určité informácie a/alebo pripomienky. Tieto spoločnosti spolu predstavujú viac ako 20 % celkového dovozu do Spoločenstva. Všetky namietali proti uloženiu opatrení proti ČĽR, ale žiadna z nich proti opatreniam voči Ukrajine.

(153)

Situácia dovozcov, ktorí predložili výhrady, sa líši v závislosti od ich veľkosti a významu príslušného výrobku pre ich operácie. Ako sa uvádza vyššie, niektoré z týchto spoločností sú/boli tradiční výrobcovia, ale ako obranné opatrenie zmenili svoju hlavnú obchodnú činnosť a v súčasnosti pôsobia hlavne alebo výlučne ako dovozcovia. Tieto spoločnosti zvyčajne vyrábajú/dovážajú celý sortiment iných výrobkov pre domácnosť a žehliace dosky predstavujú zlomok ich obchodnej činnosti. V prípade jedného významného bývalého výrobcu, ktorý sa v poslednom období stal dôležitým dovozcom čínskych žehliacich dosiek, sa predbežne zistilo, že žehliace dosky predstavovali v OP menej ako 4 % jeho obratu. Táto spoločnosť ďalej vyjadrila stanovisko len proti opatreniam voči ČĽR, ale nie proti Ukrajine, keďže z nej nerealizovala dovoz. Zistilo sa tiež, že časť žehliacich dosiek nakupovala aj od výrobcov Spoločenstva. Vzhľadom na rôzne zdroje dodávok príslušnej spoločnosti a ak spoločnosť nie je schopná preniesť 1/3 antidumpingového cla na maloobchodníkov (pozri odôvodnenie 148), vplyv na jej hrubé rozpätie pre žehliace dosky sa odhaduje na nie viac ako 10 %. Je však potrebné poznamenať, že informácie prijaté v tejto etape neumožnili presný výpočet. Je potrebné tiež pripomenúť, že prirážka aj týchto dovozcov je podľa všetkého výrazná. Hoci prešetrovanie situácie týchto dovozcov bude pokračovať, dospelo sa k záveru, že predbežné opatrenia nebudú mať výrazný vplyv na ich obchodnú činnosť.

(154)

Jeden spolupracujúci dovozca vyrába návleky na žehliace dosky a predáva ich spolu s dovážanými žehliacimi doskami. Tvrdil, že akékoľvek antidumpingové clo na dovoz žehliacich dosiek bude mať vplyv aj na výrobu návlekov, a tým bude mať výrazný vplyv na obrat tejto spoločnosti. Je však potrebné poznamenať, že návleky na žehliace dosky sa predávajú aj samostatne a uloženie antidumpingových opatrení nebude mať vplyv na tento predaj. Je potrebné tiež poznamenať, že predaj žehliacich dosiek nepredstavoval viac ako 10 % jej obratu. Vplyv predbežných opatrení na obchodnú činnosť príslušnej spoločnosti preto tiež nebude významný.

(155)

Okrem toho väčšina dovozcov, ktorí obchodujú/obchodovali aj s výrobkami Spoločenstva, pripustila, že by nebolo v ich záujme stať sa úplne závislými od dovážaných žehliacich dosiek – v tejto súvislosti sa osobitne poukazovalo na ČĽR – a potvrdila, že uprednostňujú alternatívne zdroje dodávok. To možno najlepšie zabezpečiť odstránením dumpingových praktík, aby výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo ďalej existovať.

(156)

Na základe uvedeného a vzhľadom na prvky zhrnuté v odôvodnení 148, najmä vysoké prirážky a skutočnosť, že dodatočné colné náklady budú nižšie ako pol eura za kus, sa dospelo k predbežnému záveru, že akékoľvek antidumpingové opatrenia nebudú mať rozhodujúci negatívny vplyv na situáciu neprepojených dovozcov žehliacich dosiek v Spoločenstve, hoci u niektorých z nich je predpoklad, že budú znášať trocha vyššie bremeno ako maloobchodníci. Všetky pripomienky sa každopádne zvážia skôr, ako sa dospeje ku konečným zisteniam.

(157)

Z uvedenej analýzy vyplynulo, že je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva uložiť opatrenia, keďže sa očakáva, že tieto opatrenia prinajmenšom obmedzia vysokú úroveň dovozu za dumpingové ceny, ktorý, ako sa ukázalo, má výrazný negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Predpokladá sa, že tieto opatrenia budú prospešné aj pre ostatných výrobcov Spoločenstva.

(158)

Analýzou sa tiež preukázalo, že antidumpingové opatrenia by nemali mať finančný vplyv na spotrebiteľov. V prípade najhoršieho scenára budú musieť priplatiť menej ako pol eura za tovar dlhodobej spotreby. Na druhej strane bez opatrení by výber spotrebiteľov mohol byť negatívne ovplyvnený, keďže žehliace dosky Spoločenstva môžu zmiznúť z trhu.

(159)

Nákupné ceny príslušného výrobku sa môžu zvýšiť pre distribútorov a maloobchodníkov, ale opatrenia pravdepodobne nebudú mať na nich výrazný vplyv vzhľadom na ich vysoké rozpätia.

(160)

Dovozcovia príslušného výrobku budú zrejme znášať o niečo väčšie bremeno ako maloobchodníci. Zachovajú si však výhody viacerých zdrojov dodávok a zabráni sa, aby sa stali závislými od dovozu, čo by so všetkou pravdepodobnosťou nastalo, ak by sa opatrenia neuložili.

(161)

Celkovo sa dospelo k záveru, že uloženie opatrení, t. j. odstránenie poškodzujúceho dumpingu, umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zachovať svoju činnosť a že negatívne vplyvy, ktoré tieto opatrenia môžu mať na niektoré hospodárske subjekty v Spoločenstve, nie sú neprimerané v porovnaní s priaznivými vplyvmi na výrobné odvetvie Spoločenstva.

(162)

Na základe uvedeného sa dospelo k predbežnému záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, pokiaľ ide o záujem Spoločenstva, aby sa v tomto prípade neuložili antidumpingové opatrenia.

(163)

Na základe predbežných záverov, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, z neho vyplývajúcou ujmou a záujmom Spoločenstva, by sa na dovoz príslušného výrobku z ČĽR a Ukrajiny mali uložiť dočasné opatrenia s cieľom zabrániť, aby sa dumpingovým dovozom spôsobila ďalšia ujma výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(164)

Úroveň dočasných antidumpingových opatrení by mala byť dostatočná na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingovým dovozom bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí.

(165)

Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie účinkov poškodzujúceho dumpingu sa dospelo k záveru, že akékoľvek opatrenia by mali umožniť, aby výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo pokryť svoje náklady a získať zisk pred zdanením, ktorý by bolo možné primerane získať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz. Ziskové rozpätie pred zdanením použité na tento výpočet bolo 7 % obratu. Preukázalo sa, že to bola úroveň zisku, ktorú by bolo možné primerane očakávať, ak by neexistoval poškodzujúci dumping, keďže to bol zisk výrobného odvetvia Spoločenstva predtým, ako sa počas posudzovaného obdobia začal výrazne zvyšovať čínsky a ukrajinský dovoz do Spoločenstva. Na základe toho sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje výrobné odvetvie Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 7 % k výrobným nákladom.

(166)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny stanovenej na výpočet podhodnotenia ceny s priemernou nepoškodzujúcou cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento priemernej dovoznej hodnoty CIF. Tieto rozdiely boli v prípade všetkých čínskych spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vyššie ako zistené dumpingové rozpätia. V prípade Ukrajiny bola úroveň odstránenia ujmy nižšia ako dumpingové rozpätie zistené v prípade jediného vyvážajúci výrobca.

(167)

Na základe uvedeného a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že dočasné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť na dovoz s pôvodom i) v ČĽR na úrovni zisteného dumpingového rozpätia a ii) na Ukrajine na úrovni odstránenia ujmy.

(168)

Na základe uvedeného by sadzba dočasného antidumpingového cla pre ČĽR a Ukrajinu mala byť takáto:

(169)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti stanovené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení súčasného prešetrovania. Preto odrážajú situáciu v týchto spoločnostiach zistenú v priebehu tohto prešetrovania. Tieto sadzby cla (na rozdiel od celoštátneho cla vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrábaných spoločnosťami, čiže uvedenými osobitnými právnickými osobami. Dovážané výrobky vyrábané ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa nie sú špecificky uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia vrátane subjektov prepojených s týmito špecificky uvedenými subjektmi, nemôžu mať nárok na uplatnenie týchto sadzieb a vzťahuje sa na ne sadzba cla uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(170)

Akúkoľvek žiadosť o uplatnenie týchto sadzieb antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vzniku nových výrobných alebo obchodných subjektov) treba okamžite predložiť Komisii (3) spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä o akejkoľvek zmene činností spoločnosti spojených s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom, ktoré súvisia napr. s touto zmenou názvu alebo s touto zmenou vo výrobných a obchodných subjektoch. Podľa potreby Komisia po porade s poradným výborom nariadenie príslušne zmení a doplní aktualizovaným zoznamom spoločností, ktoré využívajú individuálne sadzby cla.

(171)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vývozcov, ale aj na tých výrobcov, ktoré počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Spoločenstva. Tieto spoločnosti sú však vyzvané, ak spĺňajú požiadavky článku 11 ods. 4 druhého pododseku základného nariadenia, aby predložili žiadosť o preskúmanie podľa tohto článku s cieľom individuálneho preskúmania ich situácie.

(172)

V záujme správneho administratívneho spracovania je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Ďalej je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť na účely konečného cla znovu posúdiť,

Európska komisia

Generálne riaditeľstvo pre obchod

Riaditeľstvo B

J-79 5/17

Rue de la Loi/Wetstraat 200

B-1049 Brusel

31.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/43

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 51/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa stanovujú kvóty na rok 2006.

(2)

Podľa informácií, ktoré dostala Komisia, výlovy zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe vyčerpali kvótu stanovenú na rok 2006.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich držanie na palube, prekládku alebo vykládku,

31.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/45

(1)

Rada 5. júna 2003 rozhodla poveriť Komisiu, aby začala rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v existujúcich dvojstranných dohodách dohodou so Spoločenstvom.

(2)

Komisia v mene Spoločenstva dojednala Dohodu s Čilskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb v súlade s mechanizmami a smernicami uvedenými v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

(3)

S výhradou jej možného uzavretia k neskoršiemu dátumu by sa dohoda, ktorú Komisia dojednala, mala podpísať a predbežne vykonávať,

31.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/53

(1)

Rada 5. júna 2003 rozhodla poveriť Komisiu, aby začala rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v existujúcich dvojstranných dohodách dohodou so Spoločenstvom.

(2)

Komisia v mene Spoločenstva dojednala Dohodu s Čilskou republikou o určitých aspektoch leteckých služieb v súlade s mechanizmami a smernicami uvedenými v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

(3)

Dohoda bola podpísaná v mene Spoločenstva s výhradou jej možného uzavretia k neskoršiemu dátumu.

(4)

Dohoda by sa mala schváliť,

31.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/54