ISSN 1725-5147

Úradný vestník

Európskej únie

L 297

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 49
26. októbra 2006


Obsah

 

II   Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

Strana

 

 

Rada

 

*

Rozhodnutie Rady z 5. októbra 2006 o pristúpení Spoločenstva k Haagskej konferencii medzinárodného súkromného práva

1

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Akty, ktorých uverejnenie nie je povinné

Rada

26.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 297/1


ROZHODNUTIE RADY

z 5. októbra 2006

o pristúpení Spoločenstva k Haagskej konferencii medzinárodného súkromného práva

(2006/719/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 61 písm. c) v spojení s prvým pododsekom článku 300 ods. 2 a druhým pododsekom článku 300 ods. 3,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Cieľom Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného (HKMPS) je pracovať na progresívnej harmonizácii noriem medzinárodného práva súkromného. HKMPS prijala ku dnešnému dňu značný počet dohovorov v rôznych oblastiach medzinárodného práva súkromného.

(2)

Od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy má Spoločenstvo právomoc prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničným dosahom v rozsahu nevyhnutnom pre riadne fungovanie vnútorného trhu. Spoločenstvo túto právomoc využilo na prijatie niekoľkých nástrojov, z ktorých mnohé upravujú oblasti čiastočne alebo úplne sa zhodujúce s oblasťami pôsobenia HKMPS.

(3)

Dôležité je, aby Spoločenstvo získalo postavenie zodpovedajúce jeho novej úlohe významného medzinárodného aktéra v oblasti civilnej justičnej spolupráce a aby dokázalo vykonávať svoje vonkajšie právomoci tak, že sa bude ako plnoprávny člen zúčastňovať na rokovaniach o dohovoroch HKMPS v oblastiach patriacich do jeho právomoci.

(4)

Rada rozhodnutím z 28. novembra 2002 poverila Komisiu rokovať o podmienkach a modalitách pristúpenia Spoločenstva k HKMPS.

(5)

Spoločenstvo požiadalo spoločným listom Komisie a predsedníctva z 19. decembra 2002 o členstvo v HKMPS a o otvorenie rokovaní.

(6)

Zvláštna komisia HKMPS pre všeobecné a politické záležitosti v apríli 2004 vyjadrila jednomyseľné stanovisko, podľa ktorého by sa Spoločenstvo v princípe malo stať členom HKMPS, a stanovila niektoré kritériá a postupy pre modality jeho členstva.

(7)

Diplomatická konferencia HKMPS v júni 2005 schválila konsenzom potrebné zmeny a doplnenia štatútu HKMPS (štatút) umožňujúce pristúpenie regionálnej organizácie ekonomickej integrácie a členovia HKMPS boli následne vyzvaní na hlasovanie o týchto zmenách a doplneniach, pokiaľ možno v lehote deviatich mesiacov.

(8)

Zmeny a doplnenia štatútu nadobudnú účinnosť tri mesiace po tom, ako generálny tajomník HKMPS informuje členov o dosiahnutí dvojtretinovej väčšiny potrebnej na zmenu a doplnenie štatútu. Mimoriadne zasadnutie Rady pre všeobecné otázky a zameranie krátko po nadobudnutí účinnosti týchto zmien a doplnení formálne rozhodne o pristúpení Spoločenstva k HKMPS.

(9)

Výsledok rokovaní o revízii štatútu je pri zohľadnení záujmov Spoločenstva uspokojivý.

(10)

Článok 2A revidovaného štatútu umožňuje Spoločenstvu ako regionálnej organizácii ekonomickej integrácie stať sa členom HKMPS.

(11)

Spoločenstvo by k HKMPS malo pristúpiť.

(12)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je prílohou Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa Spojené kráľovstvo a Írsko zúčastňujú na prijatí tohto rozhodnutia.

(13)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je prílohu Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

1.   Spoločenstvo pristupuje k Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného (HKMPS) prostredníctvom vyhlásenia o prijatí štatútu HKMPS (štatút), ktoré je uvedené v prílohe I k tomuto rozhodnutiu, a to hneď ako HKMPS prijme formálne rozhodnutie o prijatí Spoločenstva za člena.

2.   Spoločenstvo okrem toho uloží vyhlásenie o právomoci uvádzajúce otázky, v ktorých na neho jeho členské štáty preniesli právomoc, ako je uvedené v prílohe II k tomuto rozhodnutiu, a vyhlásenie o niektorých otázkach týkajúcich sa HKMPS, ktoré je uvedené v prílohe III k tomuto rozhodnutiu.

3.   Týmto sa predseda Rady poveruje vykonať všetko potrebné na vykonanie odsekov 1 a 2.

4.   Text štatútu je pripojený k tomuto rozhodnutiu ako príloha IV.

5.   Na účely tohto rozhodnutia pojem „členský štát“ znamená členské štáty okrem Dánska.

V Luxemburgu 5. októbra 2006

Za Radu

predseda

K. RAJAMÄKI


(1)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


PRÍLOHA I

Listina o pristúpení k Haagskej konferencii medzinárodného súkromného práva

Pán J. H. A. VAN LOON

Generálny tajomník

Haagska konferencia medzinárodného súkromného práva

Scheveningseweg 6

NL-2517 HAAG

Vážený pán,

mám tú česť informovať Vás, že Európske spoločenstvo sa rozhodlo pristúpiť k Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného. Z tohto dôvodu si Vás dovoľujem požiadať o prijatie tejto listiny, ktorou Európske spoločenstvo prijíma Štatút Haagskej konferencie medzinárodného súkromného práva, v súlade s jeho článkom 2A. Zároveň prikladám vyhlásenie Európskeho spoločenstva uvádzajúce otázky, v ktorých na neho jeho členské štáty preniesli právomoc a vyhlásenie o niektorých otázkach týkajúcich sa Haagskej konferencie medzinárodného súkromného práva.

Európske spoločenstvo prijíma záväzky vyplývajúce zo svojho členstva v Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného stanovené v štatúte formálne a bez výhrad a formálne sa zaväzuje splniť do svojho pristúpenia všetky svoje záväzky.

S úctou Váš

predseda Rady Európskej únie


PRÍLOHA II

Vyhlásenie o právomoci Európskeho spoločenstva uvádzajúce otázky, v ktorých na neho jeho členské štáty preniesli právomoc

1.

Toto vyhlásenie sa predkladá podľa článku 2A ods. 3 Štatútu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného a uvádza otázky, v ktorých jeho členské štáty preniesli právomoc na Európske spoločenstvo.

2.

Európske spoločenstvo má vnútornú právomoc prijímať všeobecné a osobitné opatrenia súvisiace s medzinárodným právom súkromným v rôznych oblastiach vo svojich členských štátoch. V otázkach v rámci právomocí HKMPS má Európske spoločenstvo podľa hlavy IV Zmluvy o ES právomoc hlavne prijímať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničným dosahom v rozsahu nevyhnutnom pre riadne fungovanie vnútorného trhu [článok 61 písm. c) a článok 65 Zmluvy o ES]. Tieto opatrenia zahŕňajú:

a)

zlepšenie a zjednodušenie systému cezhraničného doručovania súdnych a mimosúdnych písomností; spoluprácu pri získavaní dôkazov; uznávanie a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach vrátane rozhodnutí v mimosúdne riešených veciach;

b)

podporu zlučiteľnosti noriem platných v členských štátoch týkajúcich sa kolíznych noriem a sporov o právomoc;

c)

odstraňovanie prekážok riadneho fungovania občianskoprávneho konania, ak je to nutné, podporovaním zlučiteľnosti noriem občianskeho súdneho konania platného v členských štátoch.

3.

V oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej právomoci, vyvíja Európske spoločenstvo činnosť v súlade so zásadou subsidiarity len vtedy a len v takom rozsahu, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Európskeho spoločenstva. Európske spoločenstvo žiadnou činnosťou neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

4.

Európske spoločenstvo má okrem toho právomoc v ostatných oblastiach, ktoré môžu byť predmetom dohovorov HKMPS, ako napríklad oblasť vnútorného trhu (článok 95 Zmluvy o ES) alebo ochrana spotrebiteľa (článok 153 Zmluvy o ES).

5.

Európske spoločenstvo využilo svoju právomoc na prijatie niekoľkých právnych predpisov podľa článku 61 písm. c) Zmluvy o ES, ako napríklad:

nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní,

nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch,

nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,

nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach,

smernica Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch,

nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, a

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky.

Ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom sa nachádzajú aj v iných právnych predpisoch Spoločenstva, najmä v oblasti ochrany spotrebiteľa, poisťovníctva, finančných služieb a duševného vlastníctva. Preto sa smernice Spoločenstva, ktoré sú dotknuté Haagskym dohovorom o rozhodnom práve pre určité práva vo vzťahu k cenným papierom v úschove sprostredkovateľov prijali na základe článku 95 Zmluvy o ES.

6.

Hoci v Zmluve o ES neexistuje žiadny výslovný odkaz na vonkajšie právomoci, z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vyplýva, že vyššie uvedené ustanovenia Zmluvy o ES tvoria právne základy nielen pre vnútorné akty Spoločenstva, ale aj pre uzatváranie medzinárodných dohôd Spoločenstvom. Spoločenstvo môže uzatvárať medzinárodné dohody vždy, keď sa už využila vnútorná právomoc, s cieľom prijať opatrenia na vykonávanie uvedených spoločných politík alebo, ak je potrebná medzinárodná dohoda, s cieľom dosiahnuť jeden z cieľov Európskeho spoločenstva (1). Spoločenstvo má výlučnú vonkajšiu právomoc v takom rozsahu, v akom sa medzinárodná dohoda dotýka vnútorných noriem Spoločenstva alebo mení ich rozsah pôsobnosti (2). V takom prípade tým, kto vstupuje do vonkajších záväzkov voči tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám, je Spoločenstvo a nie členské štáty. Medzinárodná dohoda môže patriť do výhradnej právomoci Spoločenstva úplne alebo len v určitom rozsahu.

7.

Nástroje Spoločenstva sú zvyčajne pre všetky členské štáty záväzné. Pokiaľ ide o hlavu IV Zmluvy o ES, ktorá je právnym základom pre justičnú spoluprácu v občianskych veciach, v prípade Dánska, Írska a Spojeného kráľovstva platí osobitný režim. Opatrenia prijaté podľa hlavy IV Zmluvy o ES nie sú pre Dánsko záväzné a ani sa v Dánsku neuplatňujú. Írsko a Spojené kráľovstvo sa podieľajú na právnych nástrojoch prijatých podľa hlavy IV Zmluvy o ES, ak o tom upovedomia Radu. Írsko a Spojené kráľovstvo sa rozhodli pripojiť ku všetkým opatreniam, ktoré sú uvedené v bode 5.

8.

Rozsah právomoci, ktorú členské štáty preniesli na Európske spoločenstvo podľa Zmluvy o ES sa vďaka svojej povahe neustále vyvíja. Európske spoločenstvo a jeho členské štáty zabezpečia, aby sa každá zmena v právomociach Spoločenstva urýchlene oznámila generálnemu tajomníkovi HKMPS, ako je stanovené v článku 2A ods. 4 štatútu.


(1)  Stanovisko Súdneho dvora 1/76, Zb. 1977, s. 741; stanovisko 2/91, Zb. 1993, s. I-1061; vec 22/70 („AETR“); Komisia/Rada, Zb. 1971, s. 263; vec C-467/98 („otvorené nebo“), Komisia/Dánsko, Zb. 2002, s. I-9519.

(2)  Vec 22/70 („AETR“), Komisia/Rada, vec-C-467/98 („otvorené nebo“), Komisia/Dánsko.


PRÍLOHA III

Vyhlásenie Európskeho spoločenstva o niektorých otázkach týkajúcich sa Haagskej konferencie medzinárodného súkromného práva

Európske spoločenstvo sa bude snažiť preskúmať, či je v jeho záujme pripojiť sa k existujúcim haagskym dohovorom, v prípade ktorých má právomoc. Ak je takýto záujem, Európske spoločenstvo v spolupráci s HKMPS vyvinie všetko potrebné úsilie na prekonanie ťažkostí vyplývajúcich z toho, že neexistuje ustanovenie upravujúce pristúpenie regionálnej organizácie ekonomickej integrácie k týmto dohovorom.

Európske spoločenstvo ďalej vyvinie úsilie, aby umožnilo zástupcom Stáleho byra HKMPS zúčastňovať sa na zasadnutiach expertov, ktoré organizuje Komisia Európskych spoločenstiev a na ktorých sa rokuje o otázkach zaujímajúcich HKMPS.


PRÍLOHA IV

STATUTE OF THE HAGUE CONFERENCE ON PRIVATE INTERNATIONAL LAW

The Governments of the countries hereinafter specified:

the Federal Republic of Germany, Austria, Belgium, Denmark, Spain, Finland, France, Italy, Japan, Luxembourg, Norway, the Netherlands, Portugal, the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, Sweden and Switzerland;

In view of the permanent character of the Hague Conference on Private International Law;

Desiring to stress that character;

Having, to that end, deemed it desirable to provide the Conference with a Statute;

Have agreed upon the following provisions:

Article 1

The purpose of the Hague Conference is to work for the progressive unification of the rules of private international law.

Article 2

Members of the Hague Conference on Private International Law are the States which have already participated in one or more Sessions of the Conference and which accept the present Statute.

Any other State, the participation of which is from a juridical point of view of importance for the work of the Conference, may become a Member. The admission of new Member States shall be decided upon by the Governments of the participating States, upon the proposal of one or more of them, by a majority of the votes cast, within a period of six months from the date on which that proposal is submitted to the Governments.

The admission shall become effective upon the acceptance of the present Statute by the State concerned.

Article 2A

1.   The Member States may, at a meeting concerning General Affairs and Policy where the majority of Member States is present, by a majority of the votes cast, decide to admit also as a Member any Regional Economic Integration Organisation which has submitted an application for membership to the Secretary General. References to Members under this Statute shall include such Member Organisations, except as otherwise expressly provided. The admission shall become effective upon the acceptance of the Statute by the Regional Economic Integration Organisation concerned.

2.   To be eligible to apply for membership of the Conference, a Regional Economic Integration Organisation must be one constituted solely by sovereign States to which its Member States have transferred competence over a range of matters within the purview of the Conference, including the authority to make decisions binding on its Member States in respect of those matters.

3.   Each Regional Economic Integration Organisation applying for membership shall, at the time of such application, submit a declaration of competence specifying the matters in respect of which competence has been transferred to it by its Member States.

4.   Each Member Organisation and its Member States shall ensure that any change regarding the competence of the Member Organisation or in its membership shall be notified to the Secretary General, who shall circulate such information to the other Members of the Conference.

5.   Member States of the Member Organisation shall be presumed to retain competence over all matters in respect of which transfers of competence have not been specifically declared or notified.

6.   Any Member of the Conference may request the Member Organisation and its Member States to provide information as to whether the Member Organisation has competence in respect of any specific question which is before the Conference. The Member Organisation and its Member States shall ensure that this information is provided on such request.

7.   The Member Organisation shall exercise membership rights on an alternative basis with its Member States that are Members of the Conference, in the areas of their respective competences.

8.   The Member Organisation may exercise on matters within its competence, in any meetings of the Conference in which it is entitled to participate, a number of votes equal to the number of its Member States which have transferred competence to the Member Organisation in respect of the matter in question, and which are entitled to vote in and have registered for such meetings. Whenever the Member Organisation exercises its right to vote its Member States shall not exercise theirs, and conversely.

9.   ‘Regional Economic Integration Organisation’ means an international organisation that is constituted solely by sovereign States, and to which its Member States have transferred competence over a range of matters, including the authority to make decisions binding on its Member States in respect of those matters.

Article 3

1.   The Council on General Affairs and Policy (hereafter the Council), composed of all Members, has charge of the operation of the Conference. Meetings of the Council shall, in principle, be held annually.

2.   The Council ensures such operation through a Permanent Bureau the activities of which it directs.

3.   The Council shall examine all proposals intended to be placed on the agenda of the Conference. It shall be free to determine the action to be taken on such proposals.

4.   The Netherlands Standing Government Committee, instituted by Royal Decree of February 20 1897 with a view to promoting the codification of private international law, shall, after consultation with the Members of the Conference, determine the date of the Diplomatic Sessions.

5.   The Standing Government Committee shall address itself to the Government of the Netherlands for the convocation of the Members. The Chair of the Standing Government Committee presides over the Sessions of the Conference.

6.   The Ordinary Sessions of the Conference shall, in principle, be held every four years.

7.   If necessary, the Council may, after consultation with the Standing Government Committee, request the Government of the Netherlands to convene the Conference in Extraordinary Session.

8.   The Council may consult the Standing Government Committee on any other matter relevant to the Conference.

Article 4

1.   The Permanent Bureau shall have its seat at The Hague. It shall be composed of a Secretary General and four Secretaries who shall be appointed by the Government of the Netherlands upon presentation by the Standing Government Committee.

2.   The Secretary General and the Secretaries must possess appropriate legal knowledge and practical experience. In their appointment account shall also be taken of diversity of geographic representation and of legal expertise.

3.   The number of Secretaries may be increased after consultation with the Council and in accordance with Article 9.

Article 5

Under the direction of the Council, the Permanent Bureau shall be charged with:

(a)

the preparation and organisation of the Sessions of the Hague Conference and the meetings of the Council and of any Special Commissions;

(b)

the work of the Secretariat of the Sessions and meetings envisaged above;

(c)

all the tasks which are included in the activity of a secretariat.

Article 6

1.   With a view to facilitating communication between the Members of the Conference and the Permanent Bureau, the Government of each of the Member States shall designate a national organ and each Member Organisation a contact organ.

2.   The Permanent Bureau may correspond with all the organs so designated and with the competent international organisations.

Article 7

1.   The Sessions and, in the interval between Sessions, the Council, may set up Special Commissions to prepare draft Conventions or to study all questions of private international law which come within the purpose of the Conference.

2.   The Sessions, Council and Special Commissions shall, to the furthest extent possible, operate on the basis of consensus.

Article 8

1.   The budgeted costs of the Conference shall be apportioned among the Member States of the Conference.

2.   A Member Organisation shall not be required to contribute in addition to its Member States to the annual budget of the Conference, but shall pay a sum to be determined by the Conference, in consultation with the Member Organisation, to cover additional administrative expenses arising out of its membership.

3.   In any case, travelling and living expenses of the delegates to the Council and the Special Commissions shall be payable by the Members represented.

Article 9

1.   The budget of the Conference shall be submitted each year to the Council of Diplomatic Representatives at The Hague for approval.

2.   These Representatives shall also apportion among the Member States the expenses which are charged in that budget to the latter.

3.   The Diplomatic Representatives shall meet for such purposes under the chairmanship of the Minister of Foreign Affairs of the Kingdom of the Netherlands.

Article 10

1.   The expenses resulting from the Ordinary and Extraordinary Sessions of the Conference shall be borne by the Government of the Netherlands.

2.   In any case, the travelling and living expenses of the delegates shall be payable by the respective Members.

Article 11 (French text only)

Les usages de la Conférence continuent à être en vigueur pour tout ce qui n'est pas contraire au présent Statut ou aux Règlements.

Article 12

1.   Amendments to the present Statute must be adopted by consensus of the Member States present at a meeting concerning General Affairs and Policy.

2.   Such amendments shall enter into force, for all Members, three months after they are approved by two thirds of the Member States in accordance with their respective internal procedures, but not earlier than nine months from the date of their adoption.

3.   The meeting referred to in paragraph 1 may change by consensus the periods of time referred to in paragraph 2.

Article 13

To provide for their execution, the provisions of the present Statute will be complemented by Regulations. The Regulations shall be established by the Permanent Bureau and submitted to a Diplomatic Session, the Council of Diplomatic Representatives or the Council on General Affairs and Policy for approval.

Article 14

1.   The present Statute shall be submitted for acceptance to the Governments of States which participated in one or more Sessions of the Conference. It shall enter into force as soon as it is accepted by the majority of the States represented at the Seventh Session.

2.   The statement of acceptance shall be deposited with the Netherlands Government, which shall make it known to the Governments referred to in the first paragraph of this Article.

3.   The Netherlands Government shall, in the case of the admission of a new Member, inform all Members of the statement of acceptance of that new Member.

Article 15

1.   Each Member may denounce the present Statute after a period of five years from the date of its entry into force under the terms of Article 14(1).

2.   Notice of the denunciation shall be given to the Ministry of Foreign Affairs of the Kingdom of the Netherlands at least six months before the expiration of the budgetary year of the Conference, and shall become effective at the expiration of the said year, but only with respect to the Member which has given notice thereof.

The English and French texts of this Statute, as amended on…….. 200..., are equally authentic.

STATUT DE LA CONFÉRENCE DE LA HAYE DE DROIT INTERNATIONAL PRIVÉ

Les gouvernements des pays ci-après énumérés:

la République fédérale d'Allemagne, l'Autriche, la Belgique, le Danemark, l'Espagne, la Finlande, la France, l'Italie, le Japon, le Luxembourg, la Norvège, les Pays-Bas, le Portugal, le Royaume-Uni de Grande-Bretagne et d'Irlande du Nord, la Suède et la Suisse;

considérant le caractère permanent de la Conférence de La Haye de droit international privé;

désirant accentuer ce caractère;

ayant, à cette fin, estimé souhaitable de doter la Conférence d'un statut;

sont convenus des dispositions suivantes:

Article premier

La Conférence de La Haye a pour but de travailler à l'unification progressive des règles de droit international privé.

Article 2

Sont membres de la Conférence de La Haye de droit international privé les États qui ont déjà participé à une ou plusieurs sessions de la Conférence et qui acceptent le présent statut.

Peuvent devenir membres tous autres États dont la participation présente un intérêt de nature juridique pour les travaux de la conférence. L'admission de nouveaux États membres est décidée par les gouvernements des États participants, sur proposition de l'un ou de plusieurs d'entre eux, à la majorité des voix émises, dans un délai de six mois, à dater du jour où les gouvernements ont été saisis de cette proposition.

L'admission devient définitive du fait de l'acceptation du présent statut par l'État intéressé.

Article 2A

1.   Les États membres de la Conférence peuvent, lors d'une réunion relative aux affaires générales et à la politique rassemblant la majorité d'entre eux, à la majorité des voix émises, décider d'admettre également comme membre toute organisation régionale d'intégration économique qui a soumis une demande d'admission au secrétaire général. Toute référence faite dans le présent statut aux membres comprend ces organisations membres, sauf dispositions contraires. L'admission ne devient définitive qu'après l'acceptation du statut par l'organisation régionale d'intégration économique concernée.

2.   Pour pouvoir demander son admission à la Conférence en qualité de membre, une organisation régionale d'intégration économique doit être composée uniquement d'États souverains, et doit posséder des compétences transférées par ses États membres pour un éventail de questions qui sont du ressort de la conférence, y compris le pouvoir de prendre des décisions sur ces questions engageant ses États membres.

3.   Chaque organisation régionale d'intégration économique qui dépose une demande d'admission présente, en même temps que sa demande, une déclaration de compétence précisant les questions pour lesquelles ses États membres lui ont transféré compétence.

4.   Une organisation membre et ses États membres doivent s'assurer que toute modification relative à la compétence ou à la composition d'une organisation membre est notifiée au secrétaire général, lequel diffuse cette information aux autres membres de la Conférence.

5.   Les États membres d'une organisation membre sont réputés conserver leurs compétences sur toute question pour laquelle des transferts de compétence n'ont pas été spécifiquement déclarés ou notifiés.

6.   Tout membre de la Conférence peut demander à l'organisation membre et ses États membres de fournir des informations quant à la compétence de l'organisation membre à l'égard de toute question spécifique dont la Conférence est saisie. L'organisation membre et ses États membres doivent s'assurer que ces informations sont fournies en réponse à une telle demande.

7.   L'organisation membre exerce les droits liés à sa qualité de membre en alternance avec ses États membres qui sont membres de la conférence, dans leurs domaines de compétence respectifs.

8.   L'organisation membre peut disposer, pour les questions relevant de sa compétence, dans toute réunion de la Conférence à laquelle elle est habilitée à participer, d'un nombre de voix égal au nombre de ses États membres qui lui ont transféré compétence sur la matière en question, et qui sont habilités à voter lors de cette réunion et se sont enregistrés pour celle-ci. Lorsque l'organisation membre exerce son droit de vote, ses États membres n'exercent pas le leur, et inversement.

9.   «Organisation régionale d'intégration économique» signifie une organisation internationale composée uniquement d'États souverains et qui possède des compétences transférées par ses États membres pour un éventail de questions, y compris le pouvoir de prendre des décisions engageant ses États membres sur ces questions.

Article 3

1.   Le fonctionnement de la Conférence est assuré par le conseil sur les affaires générales et la politique (ci-après: le conseil), composé de tous les membres. Les réunions du conseil se tiennent en principe tous les ans.

2.   Le conseil assure ce fonctionnement par l'intermédiaire d'un bureau permanent dont il dirige les activités.

3.   Le conseil examine toutes les propositions destinées à être mises à l'ordre du jour de la conférence. Il est libre d'apprécier la suite à donner à ces propositions.

4.   La commission d'État néerlandaise, instituée par décret royal du 20 février 1897 en vue de promouvoir la codification du droit international privé, fixe, après consultation des membres de la conférence, la date des sessions diplomatiques.

5.   La commission d'État s'adresse au gouvernement des Pays-Bas pour la convocation des membres. Le président de la commission d'État préside les sessions de la Conférence.

6.   Les sessions ordinaires de la Conférence auront lieu, en principe, tous les quatre ans.

7.   En cas de besoin, le conseil peut, après consultation de la commission d'État, prier le gouvernement des Pays-Bas de réunir la Conférence en session extraordinaire.

8.   Le conseil peut consulter la commission d'État sur toute autre question intéressant la conférence.

Article 4

1.   Le bureau permanent a son siège à La Haye. Il est composé d'un secrétaire général et de quatre secrétaires qui sont nommés par le gouvernement des Pays-Bas sur présentation de la commission d'État.

2.   Le secrétaire général et les secrétaires devront posséder des connaissances juridiques et une expérience pratique appropriées. La diversité de la représentation géographique et de l'expertise juridique seront également prises en compte dans leur nomination.

3.   Le nombre des secrétaires peut être augmenté après consultation du conseil et conformément à l'article 9.

Article 5

Sous la direction du conseil, le bureau permanent est chargé:

a)

de la préparation et de l'organisation des sessions de la Conférence de La Haye, ainsi que des réunions du conseil et des commissions spéciales;

b)

des travaux du secrétariat des sessions et des réunions ci-dessus prévues;

c)

de toutes les tâches qui rentrent dans l'activité d'un secrétariat.

Article 6

1.   En vue de faciliter les communications entre les membres de la Conférence et le bureau permanent, le gouvernement de chacun des États membres doit désigner un organe national, et chaque organisation membre un organe de liaison.

2.   Le bureau permanent peut correspondre avec tous les organes ainsi désignés, et avec les organisations internationales compétentes.

Article 7

1.   Les sessions, et dans l'intervalle des sessions, le conseil, peuvent instituer des commissions spéciales, en vue d'élaborer des projets de convention ou d'étudier toutes questions de droit international privé rentrant dans le but de la conférence.

2.   Les sessions, le conseil et les commissions spéciales fonctionnent, dans toute la mesure du possible, sur la base du consensus.

Article 8

1.   Les coûts prévus au budget annuel de la Conférence sont répartis entre les États membres de la conférence.

2.   Une organisation membre n'est pas tenue de contribuer au budget annuel de la conférence, en plus de ses États membres, mais verse une somme, déterminée par la Conférence en concertation avec l'organisation membre, afin de couvrir les dépenses administratives additionnelles découlant de son statut de membre.

3.   Dans tous les cas, les indemnités de déplacement et de séjour des délégués au conseil et aux commissions spéciales sont à la charge des membres représentés.

Article 9

1.   Le budget de la Conférence est soumis, chaque année, à l'approbation du conseil des représentants diplomatiques des États membres à La Haye.

2.   Ces représentants fixent également la répartition, entre les États membres, des dépenses mises par ce budget à la charge de ces derniers.

3.   Les représentants diplomatiques se réunissent, à ces fins, sous la présidence du ministre des affaires étrangères du Royaume des Pays-Bas.

Article 10

1.   Les dépenses, résultant des sessions ordinaires et extraordinaires de la conférence, sont prises en charge par le gouvernement des Pays-Bas.

2.   En tout cas, les indemnités de déplacement et de séjour des délégués sont à la charge des membres respectifs.

Article 11

Les usages de la Conférence continuent à être en vigueur pour tout ce qui n'est pas contraire au présent statut ou au règlement.

Article 12

1.   Les modifications au présent statut doivent être adoptées par consensus des États membres présents lors d'une réunion sur les affaires générales et la politique.

2.   Ces modifications doivent entrer en vigueur, pour tous les membres, trois mois après leur approbation, conformément à leurs procédures internes respectives, par les deux tiers des États membres, mais pas avant un délai de neuf mois suivant la date de leur adoption.

3.   La réunion mentionnée au paragraphe premier peut, par consensus, modifier les délais mentionnés au paragraphe 2.

Article 13

Les dispositions du présent statut seront complétées par des règlements, en vue d'en assurer l'exécution. Ces règlements seront établis par le bureau permanent et soumis à l'approbation d'une session diplomatique, du conseil des représentants diplomatiques ou du conseil sur les affaires générales et la politique.

Article 14

1.   Le présent statut sera soumis à l'acceptation des gouvernements des États ayant participé à une ou plusieurs sessions de la conférence. Il entrera en vigueur dès qu'il sera accepté par la majorité des États représentés à la septième session.

2.   La déclaration d'acceptation sera déposée auprès du gouvernement néerlandais, qui en donnera connaissance aux gouvernements visés au premier alinéa de cet article.

3.   Le gouvernement néerlandais notifie, en cas d'admission d'un nouveau membre, la déclaration d'acceptation de ce nouveau membre à tous les membres.

Article 15

1.   Chaque membre pourra dénoncer le présent statut après une période de cinq ans à partir de la date de son entrée en vigueur aux termes de l'article 14, premier alinéa.

2.   La dénonciation devra être notifiée au ministère des affaires étrangères du Royaume des Pays-Bas, au moins six mois avant l'expiration de l'année budgétaire de la conférence, et produira son effet à l'expiration de ladite année, mais uniquement à l'égard du membre qui l'aura notifiée.

Les textes français et anglais du statut, tel que modifié le ………… 200., font également foi.