13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/1

(1)

V júli 2000 Rada nariadením (ES) č. 1522/2000 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz syntetických strižných vlákien z polyesterov (ďalej len „polyesterové strižné vlákna“ alebo „PSV“) s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Thajsku. Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu týchto opatrení, sa bude uvádzať ako „pôvodné prešetrovanie 1“.

(2)

V decembri 2000 Rada nariadením (ES) č. 2852/2000 (3) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz PSV s pôvodom v Indii a Kórejskej republike. Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu týchto opatrení, sa bude uvádzať ako „pôvodné prešetrovanie 2“.

(3)

Opatrenia uložené nariadením (ES) č. 2852/2000 pozostávali z cla ad valorem s výnimkou dovozu od jedného indického vyvážajúceho výrobcu, od ktorého bol rozhodnutím Komisie 2000/818/ES (4) prijatý záväzok. Po predbežnom preskúmaní týkajúcom sa dumpingu aj ujmy boli opatrenia na dovoz s pôvodom v Kórejskej republike nariadením Rady (ES) č. 428/2005 (5) zmenené, doplnené a obnovené na ďalších päť rokov.

(4)

Po uverejnení dvoch oznámení o blížiacom sa uplynutí platnosti, jedno sa týkalo platných antidumpingových opatrení na dovoz PSV s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Thajsku (6) a druhé sa týkalo platných antidumpingových opatrení na dovoz PSV s pôvodom v Indii (7), Komisia 13. apríla 2005 a 23. septembra 2005 dostala žiadosti o preskúmanie týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného opatrenia.

(5)

Žiadosti podal výbor Comité International de la Rayonne et des Fibres Synthétiques (Medzinárodný výbor pre umelý hodváb a syntetické vlákna, ďalej len „CIRFS“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú podstatnú časť celkovej výroby PSV v Spoločenstve, v tomto prípade viac ako 50 %. Tieto žiadosti vychádzali z toho, že uplynutie opatrení by pravdepodobne malo za následok opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(6)

Okrem toho bola prijatá žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie nariadenia (ES) č. 1522/2000 od spoločnosti Tuntex (Thailand) Public Company Limited (ďalej len „Tuntex“), ktorá je výrobcom PSV v Thajsku podliehajúcim platným antidumpingovým opatreniam.

(7)

V žiadosti podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia spoločnosť Tuntext poskytla na podporu svojich tvrdení dôkaz prima facie, že pokiaľ ide o ňu, okolnosti, na základe ktorých boli stanovené tieto opatrenia, sa zmenili a tieto zmeny majú trvalý charakter. Spoločnosť Tuntex predložila dôkaz, že porovnanie normálnej hodnoty, založené na jej vlastných nákladoch/cenách na domácom trhu a jej vývozných cenách pre trh tretej krajiny, by viedlo k výraznému zníženiu dumpingu pod úroveň súčasných opatrení (27,7 %). Preto spoločnosť Tuntex tvrdila, že platné opatrenia na súčasnej úrovni, ktoré sa zakladali na predtým stanovenej úrovni dumpingu, už na vyrovnanie dumpingu nie sú potrebné.

(8)

Po porade s poradným výborom Komisia usúdila, že existuje dostatočný dôkaz na začatie dvoch preskúmaní podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a jedného preskúmania, ktorého rozsah je obmedzený na preskúmanie dumpingu, podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Komisia začala tieto tri preskúmania prostredníctvom oznámení uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie  (8).

(9)

O začatí preskúmaní uplynutia platnosti Komisia oficiálne informovala výrobcov v Austrálii, Indii, Indonézii a Thajsku, dovozcov, používateľov a ich združenia v Spoločenstve, o ktorých je známe, že sa ich záležitosť týka, zástupcov príslušných vyvážajúcich krajín, CIRFS a známych výrobcov Spoločenstva. Zainteresované strany mali príležitosť na predloženie svojich stanovísk v písomnej podobe a požiadanie o vypočutie v lehote stanovenej v oznámeniach o začatí preskúmania.

(10)

Komisia oficiálne informovala spoločnosť Tuntex, ako aj zástupcov vyvážajúcej krajiny o začatí čiastočného predbežného preskúmania. Zainteresované strany mali príležitosť aj na predloženie svojich stanovísk v písomnej podobe a požiadanie o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(11)

Vzhľadom na veľký počet indických, indonézskych a thajských výrobcov, ako aj výrobcov Spoločenstva uvedených v žiadostiach o preskúmania uplynutia platnosti a veľký počet dovozcov PSV v Spoločenstve, o ktorých je známe, že sa ich záležitosť týka, sa považovalo za vhodné v súlade s článkom 17 základného nariadenia preskúmať, či by sa mal použiť výber vzorky. S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, vybrať vzorku, uvedené strany boli podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia požiadané, aby sa do 15 dní od začatia preskúmaní prihlásili a poskytli Komisii informácie požadované v oznámeniach o začatí preskúmania.

(12)

Po preskúmaní poskytnutých informácií a vzhľadom na nízky počet spolupracujúcich výrobcov v Indii, Indonézii a Thajsku, ktorí naznačili svoju ochotu spolupracovať, sa rozhodlo, že výber vzorky, pokiaľ ide o výrobcov v týchto krajinách, nie je potrebný.

(13)

Žiadny dovozca neposkytol Komisii informácie požadované v oznámeniach o začatí preskúmania, a preto výber vzorky, pokiaľ ide o dovozcov, nie je potrebný. Pri preskúmaniach v skutočnosti nespolupracoval žiadny dovozca.

(14)

Výrobcovia Spoločenstva vyplnili dotazník na výber vzorky a oficiálne súhlasili s ďalšou spoluprácou pri prešetrovaní. Do vzorky bolo vybratých päť z týchto desiatich spoločností, o ktorých sa zistilo, že pokiaľ ide o objem výroby a predaja PSV v Spoločenstve, reprezentujú výrobné odvetvie Spoločenstva. Táto vzorka predstavovala najväčší reprezentatívny objem výroby a predaja PSV v Spoločenstve, ktorý sa môže v stanovenej lehote primerane prešetriť.

(15)

Dotazníky sa preto zaslali piatim výrobcom Spoločenstva vo vzorke, výrobcom v Austrálii a tým, ktorí spolupracovali pri výbere vzorky za svoju krajinu, a známym používateľom. Piati výrobcovia Spoločenstva, ktorí nie sú vo vzorke, boli požiadaní o poskytnutie informácií o určitých ukazovateľoch ujmy a stanoviska o vplyve zrušenia alebo zachovania antidumpingových opatrení.

(16)

Vyplnené dotazníky poslali štyria z piatich výrobcov Spoločenstva vo vzorke (takže vzorka predstavovala 38 % výroby a predaja v Spoločenstve), jeden výrobca v Austrálii, traja výrobcovia v Indii, štyria výrobcovia v Indonézii, štyria výrobcovia v Thajsku (dvaja z nich prepojení) a osem používateľov. Dve združenia používateľov vyjadrili stanovisko. Okrem toho štyria z piatich výrobcov Spoločenstva, ktorí nie sú vo vzorke, poskytli požadované informácie (takže spolupracujúci výrobcovia predstavovali 60 % výroby v Spoločenstve).

(17)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na svoju analýzu, a vykonala overovacie návštevy v priestoroch týchto spoločností:

(18)

Pokiaľ ide o preskúmania uplynutia platnosti, prešetrovanie pokračovania a/alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2004 do 30. júna 2005 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2002 až do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“). Obdobie prešetrovania použité pri čiastočnom predbežnom preskúmaní pri prešetrovaní dumpingu je rovnaké ako ORP použité pri preskúmaniach uplynutia platnosti.

(19)

Definícia príslušného výrobku je rovnaká ako definícia použitá v pôvodných prešetrovaniach uvedených v odôvodneniach 1 a 2.

(20)

Príslušným výrobkom sú syntetické strižné vlákna z polyesterov, nemykané, nečesané ani inak nespracované na spriadanie, s pôvodom v Austrálii, Indii, Indonézii a Thajsku, v súčasnosti zaradené pod kód KN 5503 20 00. Všeobecne sa uvádzajú ako polyesterové strižné vlákna alebo PSV.

(21)

PSV je základný materiál, ktorý sa používa v rôznych fázach výrobného procesu textilných výrobkov. PSV sa používajú na spriadanie, t. j. výrobu vlákien na výrobu textílií, tiež po zmiešaní s inými vláknami, ako je bavlna a vlna, alebo na výrobu netkaných aplikácií, ako je výplň, t. j. vypchávanie určitých textilných výrobkov, ako sú vankúše, sedadlá áut, vetrovky.

(22)

Výrobok sa predáva v rôznych druhoch výrobkov, ktoré možno identifikovať prostredníctvom rôznych špecifikácií, ako je denier alebo decitex, súdržnosť, lesk a silikónová úprava. Z hľadiska výroby možno rozlíšiť pôvodné PSV, vyrobené z pôvodných surovín, a regenerované PSV, vyrobené z recyklovaného polyesteru. A nakoniec z hľadiska kvality môže ísť o prvotriednu alebo subštandardnú kvalitu.

(23)

Prešetrovanie ukázalo, že všetky druhy príslušného výrobku v zmysle definície v odôvodnení 20 napriek rozdielom v niektorých faktoroch definovaných v predchádzajúcom odôvodnení majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Na účely týchto preskúmaní sa preto všetky druhy príslušného výrobku považujú za jeden výrobok.

(24)

Tieto preskúmania ukázali, že príslušný výrobok a PSV vyrobené a predávané na domácich trhoch príslušných krajín, ako aj PSV vyrábané a predávané v Spoločenstve výrobcami Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(25)

Pokiaľ ide o preskúmania uplynutia platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia, skúmalo sa, či v súčasnosti dochádza k dumpingu a či by ukončenie platnosti opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu.

(26)

Počas ORP bol vývoz PSV s pôvodom v Austrálii, Indii, Indonézii a Thajsku (ďalej len „príslušné krajiny“) do Spoločenstva zanedbateľný. Podľa Eurostatu dovoz z príslušných krajín počas ORP predstavoval iba 1 056 ton (0,1 % spotreby Spoločenstva), zatiaľ čo počas období prešetrovania v pôvodných prešetrovaniach predstavoval 69 000 ton.

(27)

Všetci spolupracujúci výrobcovia počas ORP buď nevyvážali, alebo vyvážali len zanedbateľné množstvá PSV do Spoločenstva, a tak sa nemohli urobiť žiadne reprezentatívne výpočty dumpingu s cieľom stanoviť pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

(28)

V dôsledku toho sa pri analýze pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu vzali do úvahy okrem iného ceny pri vývoze do iných tretích krajín.

(29)

Vzhľadom na ďalej uvedené zistenia vyplývajúce z preskúmaní uplynutia platnosti sa pokladalo za potrebné uskutočniť predbežné preskúmanie, o ktoré požiadala spoločnosť Tuntex.

(30)

Jediný výrobca PSV v Austrálii prestal vyvážať PSV na všetky trhy vrátane Spoločenstva v roku 2003. Spoločnosť údajne investovala do novej flexibilnej spracovateľskej linky s cieľom pokryť iba regionálnu časť austrálskeho trhu s PSV, najmä trhu štátu Viktória, v ktorom sa nachádza.

(31)

Keďže počas ORP neexistoval vývoz do žiadnej krajiny, porovnali sa domáce ceny v Austrálii, o ktorých sa zistilo, že sú stratové, ale vyššie ako variabilné náklady, a zistilo sa, že sú výrazne nižšie ako priemerné ceny výrobcov Spoločenstva v ORP. To naznačuje, že spoločnosť by mohla mať motiváciu obnoviť určitý vývoz do Spoločenstva v prípade zrušenia opatrení. Ako sa však uvádza v odôvodnení 32, spoločnosť nemá kapacitu, aby obnovila vývoz do Spoločenstva vo významných množstvách.

(32)

Hoci využitie kapacity austrálskeho výrobcu nebolo v ORP veľmi vysoké, dostupná voľná kapacita predstavuje malú časť spotreby Spoločenstva (oveľa menej než 0,5 %). Aj keby sa po zrušení platných opatrení celá táto voľná kapacita predala Spoločenstvu za dumpingové ceny, vplyv na trh Spoločenstva by bol minimálny. Zásoby nie sú v súvislosti s PSV vyrobeným v Austrálii zmysluplným ukazovateľom, pretože výrobok sa väčšinou predáva na základe objednávok klientov.

(33)

Nakoniec sa pripomína, že spoločnosť nevyvážala PSV do žiadnej tretej krajiny od roku 2003 bez ohľadu na existenciu podobnej voľnej kapacity počas tohto obdobia. Z tohto dôvodu sa prijal záver, že v prípade zrušenia opatrení neexistuje pravdepodobnosť opätovného výskytu výrazného objemu dumpingového vývozu z Austrálie do Spoločenstva.

(34)

Traja indickí výrobcovia PSV spolupracovali pri prešetrovaní. Dvaja z nich uskutočňovali počas ORP určitý minimálny vývozný predaj do Spoločenstva, tretí neuskutočňoval žiadny vývoz do Spoločenstva. Pripomína sa, že jeden z týchto spolupracujúcich výrobcov mal tri prepojené spoločnosti vyrábajúce PSV v Indii. Týchto prepojených výrobcov však neprešetrovali osobitne, keďže iba jeden z nich uskutočňoval, a to vo veľmi obmedzenom rozsahu, priamy predaj PSV v ORP, a len na domácom trhu.

(35)

Je známe, že v ORP bol v Indii len jeden malý výrobca PSV, ktorý pri prešetrovaní nespolupracoval. Pokiaľ ide o nespolupracujúceho(-ich) výrobcu(-ov), analyzovali sa informácie dostupné z Eurostatu a iných zdrojov. Na základe toho sa zistilo, že aj indický vývoz PSV do Spoločenstva od iných ako spolupracujúcich indických výrobcov bol počas ORP zanedbateľný. Neboli však dostupné žiadne spoľahlivé informácie, pokiaľ ide o výrobnú kapacitu, objem výroby, zásoby a predaj nespolupracujúcej(-ich) spoločnosti(-í). V tejto súvislosti, a keďže neexistuje žiadny náznak o opaku, sa usúdilo, že zistenia týkajúce sa všetkých nespolupracujúcich spoločností by boli v súlade so zisteniami stanovenými v súvislosti so spolupracujúcimi spoločnosťami.

(36)

Keďže vývoz do Spoločenstva v ORP nestačil na reprezentatívnu analýzu dumpingu a s cieľom stanoviť, či by bol pravdepodobný opätovný výskyt dumpingu v prípade zrušenia opatrení, skúmalo sa cenové správanie spolupracujúcich výrobcov na iných vývozných trhoch a ich výrobná kapacita a zásoby. Analýza sa zakladala na informáciách poskytnutých spolupracujúcimi výrobcami uvedenými v odôvodnení 17.

(37)

Na základe údajov od troch indických spolupracujúcich výrobcov sa ukázalo, že vývozné ceny do tretích krajín boli nižšie ako domáce ceny v Indii. Prešetrovaním sa v skutočnosti stanovilo, že celkovo sa tento rozdiel v cenách pohyboval v ORP v rozmedzí 15 % až 27 %. To môže naznačovať pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu vývozu do Spoločenstva v prípade zrušenia opatrení.

(38)

Zistilo sa, že predajné ceny výrobcov Spoločenstva v Spoločenstve boli v ORP v priemere výrazne vyššie než vývozné ceny spolupracujúcich indických výrobcov do iných tretích krajín. To môže naznačovať, že prevládajúca úroveň cien príslušného výrobku na trhu Spoločenstva by mohla pre indických výrobcov tento trh zatraktívniť. Na základe uvedeného sa usúdilo, že v prípade zrušenia platných opatrení existuje ekonomický dôvod na presunutie vývozu z iných tretích krajín na trh Spoločenstva, kde sú vyššie ceny. Keďže sú však ceny v Spoločenstve výrazne vyššie než vývozné ceny do iných tretích krajín, je nepravdepodobné, že v prípade zrušenia opatrení by sa akýkoľvek vývoz do Spoločenstva uskutočnil za dumpingové ceny.

(39)

Počas ORP nemali tri spolupracujúce spoločnosti v Indii žiadne výrazné voľné kapacity. Dvaja z týchto hlavných výrobcov však už realizujú značné investície do svojej výroby PSV, čo bude mať v roku 2007 za následok celkové zvýšenie ich výrobnej kapacity o 361 000 ton za rok. Tieto investície vychádzajú z vývoja na indickom trhu s PSV, ktorý by podľa týchto spoločností mal údajne tento rok a v blízkej budúcnosti prudko rásť. Na základe dostupných informácií je veľkosť indického trhu s PSV v súčasnosti 610 000 ton za rok. Poznamenáva sa, že uvedená zvýšená výrobná kapacita predstavuje viac než 50 % celkovej výrobnej kapacity v ORP troch spolupracujúcich indických výrobcov. Takisto sa poznamenáva, že podľa dostupných informácií existoval v čase prešetrovania aspoň jeden nový výrobca PSV v Indii v začiatočnej fáze výroby tohto výrobku. Na druhej strane najväčší indický výrobca nedávno nadobudol výrobcu Spoločenstva, ktorý nespolupracuje pri prešetrovaní. Preto môže mať v budúcnosti tento indický vývozca záujem o vývoz významných množstiev do Spoločenstva. Okrem toho na základe údajov od spolupracujúcich výrobcov sa ukazuje, že ich domáci predaj sa počas posudzovaného obdobia zvýšil a že aj v budúcnosti sa bude naďalej zvyšovať. Nové kapacity preto pokryjú rastúci domáci dopyt, hoci sa nedá vylúčiť vznik určitej nadmernej kapacity.

(40)

Pokiaľ ide o úroveň zásob troch indických výrobcov, neukázala sa žiadna významná zmena v posudzovanom období. Pripomína sa však, že zásoby sa v prípade Indie nepovažujú za zmysluplný ukazovateľ, pretože výroba jedného zo spolupracujúcich výrobcov je založená na objednávkach zákazníkov a ďalší spolupracujúci výrobca vyrába značné množstvá PSV na vlastnú spotrebu.

(41)

Všeobecne sa nepokladá za pravdepodobné, že sa obnoví vývoz výrazných množstiev do Spoločenstva a že aj keby sa v prípade zrušenia opatrení dostala časť novej výrobnej kapacity do Spoločenstva, nie je pravdepodobné, že tento vývoz by sa uskutočnil za dumpingové ceny (pozri odôvodnenie 38).

(42)

Štyria indonézski výrobcovia PSV spolupracovali pri prešetrovaní. Ani jeden z týchto výrobcov nemal prepojené spoločnosti vyrábajúce PSV v Indonézii. Traja z nich vyvážali do Spoločenstva počas ORP v malom rozsahu, štvrtý nevyvážal do Spoločenstva vôbec.

(43)

Je známe, že počas ORP existovali v Indonézii aspoň piati aktívni výrobcovia PSV, ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní. Pokiaľ ide o nespolupracujúcich výrobcov, analyzovali sa informácie dostupné z Eurostatu a iných zdrojov. Na základe toho sa zistilo, že aj indonézsky vývoz PSV iných ako spolupracujúcich indonézskych výrobcov do Spoločenstva bol počas ORP zanedbateľný. Neboli dostupné žiadne spoľahlivé informácie, pokiaľ ide o výrobnú kapacitu, objem výroby, zásoby a predaj nespolupracujúcich spoločností. V tejto súvislosti, a keďže neexistuje žiadny náznak o opaku, sa usúdilo, že zistenia týkajúce sa všetkých nespolupracujúcich spoločností by boli v súlade so zisteniami stanovenými v súvislosti so spolupracujúcimi spoločnosťami. Skúmanie pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení sa preto zakladalo na dostupných informáciách, t. j. informáciách poskytnutých spolupracujúcimi výrobcami uvedenými v odôvodnení 17.

(44)

S cieľom zistiť, či by bol v prípade zrušenia opatrení opätovný výskyt dumpingu pravdepodobný, skúmalo sa cenové správanie spolupracujúcich výrobcov na iných vývozných trhoch a výrobná kapacita a zásoby vývozcov.

(45)

Pokiaľ ide o jedného zo štyroch spolupracujúcich indonézskych výrobcov, neboli k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa vývozných cien, pretože spoločnosť v ORP PSV vôbec nevyvážala. Na základe údajov týkajúcich sa ďalších troch výrobcov sa ukázalo, že pokiaľ ide o dvoch z nich, vývozné ceny do tretích krajín boli vo všeobecnosti o niečo nižšie než domáce ceny v Indonézii. Prešetrovaním sa v skutočnosti stanovilo, že cenový rozdiel bol v priemere približne 4 %. Pokiaľ ide o tretieho výrobcu, zistilo sa, že vývozné ceny do tretích krajín boli vo všeobecnosti o niečo vyššie než domáce ceny v Indonézii. To nenaznačuje pravdepodobnosť opätovného výskytu výrazného dumpingu vývozu do Spoločenstva v prípade zrušenia opatrení.

(46)

Zistilo sa, že predajné ceny výrobcov Spoločenstva v Spoločenstve boli v ORP v priemere výrazne vyššie než vývozné ceny spolupracujúcich indonézskych výrobcov do tretích krajín. To môže naznačovať, že prevládajúca úroveň cien príslušného výrobku v Spoločenstve by mohla pre indonézskych výrobcov tento trh zatraktívniť. Na základe uvedeného sa usudzuje, že v prípade zrušenia opatrení existuje ekonomický dôvod na presunutie vývozu z iných tretích krajín na trh Spoločenstva, kde sú vyššie ceny. Keďže sú však ceny v Spoločenstve výrazne vyššie než vývozné ceny do iných tretích krajín, je nepravdepodobné, že v prípade zrušenia opatrení by sa akýkoľvek vývoz do Spoločenstva uskutočnil za dumpingové ceny.

(47)

Počas ORP neexistoval žiadny jednotný model využitia kapacity spolupracujúcich výrobcov v Indonézii. Zatiaľ čo niektoré spoločnosti boli schopné využiť takmer celú ich výrobnú kapacitu, iné mali k dispozícii výraznú voľnú kapacitu. Táto voľná kapacita však bola celkovo nižšia než 20 % ich celkovej kapacity. Nebolo zrejmé, že by niektorá zo spolupracujúcich spoločností v Indonézii plánovala nejaké výrazné investície na účely budúceho rozšírenia výrobnej kapacity v súvislosti s PSV. Pokiaľ ide o využitie kapacity nespolupracujúcich indonézskych výrobcov, na základe informácií poskytnutých spolupracujúcimi spoločnosťami a indonézskym združením výrobcov PSV sa urobil odhad voľnej kapacity. Podľa týchto informácií predstavuje výrobná kapacita spolupracujúcich výrobcov menej než polovicu celkovej výrobnej kapacity v súvislosti s PSV v Indonézii. Na základe uvedeného sa odhadlo, že existujúca voľná výrobná kapacita v Indonézii predstavuje maximálne približne 90 000 ton. Okrem toho na základe údajov od spolupracujúcich výrobcov sa ukazuje, že ich celkový domáci predaj sa počas posudzovaného obdobia zvyšoval a že aj v budúcnosti sa bude naďalej zvyšovať. Preto by sa voľná kapacita v Indonézii pravdepodobne využila skôr na domáci predaj než na vývozný predaj do Spoločenstva.

(48)

Pokiaľ ide o úroveň zásob štyroch indonézskych výrobcov, neukázala sa žiadna významná zmena v posudzovanom období. Pripomína sa však, že zásoby sa nemôžu považovať za zmysluplný ukazovateľ, pretože výroba PSV sa väčšinou zakladá na objednávkach zákazníkov a/alebo ide o výrobu na vlastnú spotrebu.

(49)

Všeobecne sa nepokladá za pravdepodobné, že sa obnoví vývoz výrazných množstiev do Spoločenstva a že aj keby sa v prípade zrušenia opatrení dostala časť voľnej výrobnej kapacity v Indonézii do Spoločenstva, na základe dôvodov uvedených v odôvodneniach 45 a 46 nie je veľmi pravdepodobné, že by ceny tohto vývozu boli dumpingové.

(50)

Komisii sú známi ôsmi výrobcovia PSV v Thajsku. Štyria z nich spolupracovali pri tomto prešetrovaní. Iba jeden z nich v ORP v malom množstve vyvážal PSV do Spoločenstva.

(51)

Informácie o zásobách a predaji na iné trhy, ako je trh Spoločenstva, sa týkajú iba spolupracujúcich výrobcov. Od Združenia thajských výrobcov syntetických vlákien (Thai Synthetic Fiber Manufacturer’s Association) však bolo možné získať údaje o výrobnej kapacite v Thajsku a urobiť odhad objemu výroby všetkých výrobcov v Thajsku. Tento odhad bol založený na predpoklade, že využitie kapacity nespolupracujúcich výrobcov bolo podobné ako u spolupracujúcich výrobcov. V tejto súvislosti, a keďže neexistuje žiadny náznak o opaku, sa usúdilo, že zistenia týkajúce sa nespolupracujúcich spoločností by boli v súlade so zisteniami stanovenými v súvislosti so spolupracujúcimi spoločnosťami.

(52)

S cieľom zistiť, či by bol v prípade zrušenia opatrení opätovný výskyt dumpingu pravdepodobný, skúmalo sa cenové správanie spolupracujúcich výrobcov na iných vývozných trhoch, ako je trh Spoločenstva, výrobná kapacita v Thajsku a zásoby spolupracujúcich výrobcov.

(53)

Podľa Eurostatu bol objem dovozu s pôvodom v Thajsku počas ORP zanedbateľný.

(54)

Na základe údajov od štyroch spolupracujúcich výrobcov sa ukázalo, že predaj do tretích krajín sa uskutočnil za nižšie ceny ako ceny na domácom trhu alebo ako náklady na výrobu – rozdiely sa celkovo pohybovali v rozsahu od 10 % do 15 %. To môže naznačovať pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu vývozu do Spoločenstva v prípade zrušenia opatrení.

(55)

Vývozné ceny do tretích krajín, ktoré účtovali spolupracujúci výrobcovia v Thajsku, boli v priemere výrazne nižšie ako predajné ceny výrobcov Spoločenstva v Spoločenstve, čo môže naznačovať, že prevládajúca úroveň cien PSV na trhu Spoločenstva by mohla pre výrobcov v Thajsku tento trh v prípade zrušenia antidumpingových opatrení zatraktívniť. Na základe uvedeného sa usúdilo, že v prípade zrušenia platných antidumpingových opatrení existuje ekonomický dôvod na presunutie vývozu z tretích krajín na trh Spoločenstva, kde sú vyššie ceny. Keďže sú však ceny v Spoločenstve výrazne vyššie než vývozné ceny do iných tretích krajín, je nepravdepodobné, že v prípade zrušenia opatrení by sa akýkoľvek vývoz do Spoločenstva uskutočnil za dumpingové ceny.

(56)

Využitie kapacít spolupracujúcich výrobcov bolo v posudzovanom období dosť vysoké, v priemere približne 92 %. Vzhľadom na takúto úroveň využitia kapacity a predpoklad, že nespolupracujúci výrobcovia mali podobnú úroveň využitia kapacity, sa usudzuje, že voľná kapacita Thajska v ORP nepredstavovala viac ako 50 000 ton. Hoci táto kapacita by sa mohla v prípade zrušenia opatrení čiastočne využiť na opätovné obnovenie vývozného predaja do Spoločenstva, vzhľadom na významný podiel domáceho predaja a vysoký počet vývozných trhov, ktoré spolupracujúci výrobcovia zásobujú, je nepravdepodobné, že by sa na trh Spoločenstva dostal značný objem PSV.

(57)

Pokiaľ ide o PSV vyrobené v Thajsku, zásoby nie sú zmysluplným ukazovateľom. Výroba sa väčšinou zakladá na objednávkach zákazníkov, a preto sa zásoby skladajú hlavne z PSV, ktoré sú pripravené na odoslanie už známym kupujúcim.

(58)

Všeobecne sa nepokladá za pravdepodobné, že sa obnoví vývoz výrazných množstiev do Spoločenstva a že aj keby sa v prípade zrušenia opatrení dostala časť voľnej výrobnej kapacity v Thajsku do Spoločenstva, na základe dôvodu uvedeného v odôvodnení 55 nie je veľmi pravdepodobné, že by ceny tohto vývozu boli dumpingové.

(59)

Na účely preskúmania, či by bol opätovný výskyt dumpingu pravdepodobný v prípade zrušenia antidumpingových opatrení, sa analyzovali voľné kapacity a nevyužité zásoby, ako aj cenové a vývozné stratégie na rôznych trhoch.

(60)

Na základe tohto preskúmania sa ukázalo, že zatiaľ čo v prípade umožnenia uplynutia platnosti opatrení môžu existovať určité voľné výrobné kapacity v Austrálii, Indii, Indonézii a Thajsku, ktoré by mohli viesť k opätovnému obnoveniu vývozu do Spoločenstva, nie je dôvod predpokladať, že objem tohto vývozu by bol významný, a hlavne sa neočakáva, že akýkoľvek takýto vývoz by sa uskutočnil za dumpingové ceny stanovené v pôvodných prešetrovaniach.

(61)

V dôsledku toho, keďže je nepravdepodobný opätovný výskyt dumpingového dovozu z príslušných krajín, ktorý by mohol spôsobiť ujmu, nie je potrebné analyzovať pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy a záujem Spoločenstva. Preto by mali byť tieto opatrenia na dovoz PSV s pôvodom v Austrálii, Indii, Indonézii a Thajsku zrušené a konania ukončené.

(62)

Keďže v súlade s predchádzajúcim odôvodnením by opatrenia voči Thajsku mali byť zrušené a konania ukončené, malo by sa ukončiť aj čiastočné predbežné preskúmanie týkajúce sa spoločnosti Tuntex.

(63)

Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo navrhnúť, aby boli existujúce opatrenia voči Austrálii, Indii, Indonézii a Thajsku zrušené a konania ukončené. Všetky strany mali príležitosť vyjadriť sa. Výrobcovia v príslušných krajinách a používatelia v Spoločenstve podporili uvedené závery. CIRFS a určití výrobcovia Spoločenstva boli proti, ale celkovo nebolo prijaté žiadne vyjadrenie takého charakteru, že by to zmenilo uvedené závery.

(64)

CIRFS a určití výrobcovia Spoločenstva argumentovali, že vlastné zistenia Komisie týkajúce sa voľnej kapacity a dumpingu jednoznačne naznačovali, že existovala pravdepodobnosť opätovného výskytu poškodzujúceho dumpingu.

(65)

Pokiaľ ide o jediného austrálskeho výrobcu, usúdili, že nebolo vysvetlené, či výrobná kapacita predtým používaná na vývoz do Spoločenstva je stále k dispozícii, a ak áno, či je pravdepodobné, že by sa znova obnovila v prípade umožnenia uplynutia platnosti ciel. Poznamenali, že predaj na domácom trhu bol nižší ako normálna hodnota a vzhľadom na to, že v pôvodnom prešetrovaní, ako aj v ďalšom prešetrovaní týkajúcom sa PET, výrobku dosť podobného PSV, sa zistil poškodzujúci dumping vývozu do Spoločenstva, mal by sa prijať záver, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu poškodzujúceho dumpingu.

(66)

CIRFS a určití výrobcovia Spoločenstva usúdili, že zvýšenie kapacity dvoch významných indických výrobcov o 361 000 ton v roku 2007 a existencia aspoň jedného nového výrobcu PSV v začiatočnej fáze s odhadovanou kapacitou 180 000 ton znamená, že celková indická kapacita presiahne domáci dopyt po PSV o viac než 300 000 ton za celé obdobie do roku 2010. Ukazuje sa, že vzhľadom na túto skutočnosť, dumpingové rozpätia v rozmedzí 15 % až 27 % na vývoz do tretích krajín v ORP, ako aj na skutočnosť, že sama Komisia pripustila, že prevládajúca úroveň cien na trhu Spoločenstva by ho mohla zatraktívniť pre indických výrobcov, niet pochýb o pravdepodobnosti opätovného výskytu poškodzujúceho dumpingu v prípade zrušenia opatrení.

(67)

Pokiaľ ide o Indonéziu, zdôraznili skutočnosť, že Komisia zakladá svoje závery len na analýze štyroch spolupracujúcich výrobcov, hoci trhová a finančná situácia nespolupracujúcich výrobcov, v súvislosti s ktorými Komisia odhaduje, že vlastnia viac než polovicu celkovej výrobnej kapacity v Indonézii, je omnoho horšia. Usúdili tiež, že existuje viac než 140 000 ton voľnej kapacity, t. j. o 50 000 ton viac než odhad Komisie, a že nadmerná kapacita bude o niekoľko rokov predstavovať viac než 100 000 ton. Aj na základe 90 000 ton voľnej kapacity, ktorú odhaduje Komisia, je pravdepodobné, že indonézski výrobcovia, ktorí už majú obchodné kontakty v Spoločenstve na predaj polyesterových vlákien, po zrušení opatrení výrazne zvýšia svoj vývoz do Spoločenstva. Keďže ich rozpätia na vývoz do tretích krajín sú stále nad úrovňou de minimis, dovoz s pôvodom v Indonézii by sa uskutočnil za poškodzujúce dumpingové ceny.

(68)

CIRFS a určití výrobcovia Spoločenstva poznamenali, že dumpingové rozpätia v rozmedzí 10 % až 15 % na vývoz thajských spolupracujúcich výrobcov do tretích krajín, výrazná voľná kapacita a skutočnosť, že thajskí výrobcovia PSV už vyvážajú polyesterové textilné vlákna do Spoločenstva, jasne naznačujú pravdepodobnosť rýchleho obnovenia dumpingu dovozu s pôvodom v Thajsku v prípade zrušenia opatrení.

(69)

Rovnako tvrdili, že krajiny ako Čína, India a Vietnam, ktoré až donedávna boli čistými dovozcami PSV a dôležitými vývoznými trhmi pre príslušné krajiny, vybudovali svoju kapacitu to takej miery, že čoskoro budú čistými vývozcami, čo bude predstavovať ďalší tlak na príslušné krajiny, aby obnovili vývoz výrazných množstiev za poškodzujúce dumpingové ceny do Spoločenstva.

(70)

Nakoniec výrobca Spoločenstva zdôraznil strategický význam dodávateľov recyklovaného materiálu, na ktorých by mohla mať negatívny vplyv redukcia alebo dokonca ukončenie činnosti výrobcov PSV v Spoločenstve.

(71)

Pri preskúmaní uplynutia platnosti sa závery týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy iba predpokladajú, a preto sú sčasti odhadom. Celkovo neboli skutočnosti týkajúce sa kapacity a využitia kapacity v príslušných krajinách stanovené v prešetrovaní napadnuté. CIRFS a určití výrobcovia Spoločenstva len urobili iný odhad, pokiaľ ide o pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingového dovozu PSV do Spoločenstva v súvislosti s príslušnými krajinami. Snažili sa podporiť svoj odhad odkazmi na iné výrobky, ako je PSV. Skutočnosť, že určití výrobcovia v príslušných krajinách môžu vyvážať do Spoločenstva iné výrobky však sama osebe neznamená, že v prípade zrušenia opatrení existuje pravdepodobnosť obnovenia dumpingového vývozu výrazných množstiev PSV do Spoločenstva.

(72)

V tomto prípade skutočnosť, že sa zistilo, že cenový rozdiel medzi vývozom z Indie, Indonézie a Thajska do tretích krajín a ich domácim predajom v ORP bol omnoho nižší než rozdiel stanovený v pôvodných prešetrovaniach týkajúcich sa ich vývozu do Spoločenstva, naznačuje, že cenová situácia na trhoch sa zmenila. Okrem toho skutočnosť, že ceny v Spoločenstve sú výrazne vyššie než ceny predaja do tretích krajín, naznačuje, že takýto cenový rozdiel môže byť dokonca nižší, ak nie nulový, v prípade, že sa obnoví vývoz vo veľkých množstvách do Spoločenstva z týchto troch krajín. Preto na základe okolností, ktoré momentálne prevládajú, sa neočakáva, že by mohlo dôjsť k dumpingu vývozu z týchto krajín do Spoločenstva. Pripomína sa, že v ORP Austrália vôbec nevyvážala, a preto nie je možné v súvislosti s touto krajinou urobiť takéto odhady.

(73)

Navyše využitie kapacity v Indii, Indonézii a Thajsku bolo vo všeobecnosti vysoké a ich domáce trhy dôležité a v niektorých prípadoch rýchlo sa rozvíjajúce. V Indii sa v ORP 90 % predaja spolupracujúcich výrobcov uskutočnilo na domácom trhu. V Indonézii rovnaký pomer predstavoval 80 %. V Thajsku, kde tento pomer predstavoval 40 %, bola odhadovaná voľná kapacita dosť nízka, v každom prípade výrazne nižšia než voľná kapacita v Indii a Indonézii. Nebol predložený žiadny dôkaz, že situácia nespolupracujúcich výrobcov v týchto krajinách bola odlišná. Pokiaľ ide o Austráliu, neexistuje žiadny náznak, že kapacita jediného výrobcu, ktorú mal v minulosti, by sa mohla v prípade zrušenia opatrení bez problémov obnoviť a využiť na obnovu vývozu do Spoločenstva. Ako už bolo uvedené, existujúca kapacita v Austrálii, aj keby sa mala využiť naplno na vývoz do Spoločenstva, by nemohla dosiahnuť podiel prevyšujúci hranicu de minimis vo výške 1 % trhu Spoločenstva. Preto sa usudzuje, že neexistuje žiadny náznak, že voľné kapacity by sa mohli v prípade zrušenia opatrení využiť na obnovenie vývozu vo výrazných množstvách do Spoločenstva.

(74)

Vzhľadom na argument, že určité tretie krajiny vybudovali nové kapacity a môžu znížiť alebo dokonca zastaviť dovoz v budúcnosti, čím by uvoľnili viac voľných kapacít na vývoz do Spoločenstva, sa poznamenáva, že neexistuje žiadny náznak, že by sa v blízkej budúcnosti zastavil rýchlo sa rozvíjajúci celosvetový dopyt po PSV. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že existujúca kapacita v Spoločenstve by mohla pokryť maximálne 60 % rastúceho dopytu Spoločenstva v ORP. V dôsledku toho sa neočakáva, že hrozí dosiahnutie celosvetovej nadmernej kapacity alebo že by to mohlo výrazne ovplyvniť trh Spoločenstva.

(75)

Nakoniec je pravda, že dodávatelia recyklovaného materiálu by mohli byť negatívne ovplyvnení redukciou alebo dokonca ukončením výroby PSV v Spoločenstve, keďže výrobcovia PSV v Spoločenstve sú najvýznamnejšími odberateľmi vločiek z plastových fliaš PET. Tieto úvahy sú však z hľadiska stanovenia pravdepodobnosti obnovenia dumpingového vývozu z príslušných krajín irelevantné. Preto sa usudzuje, že pripomienky CIRFS a určitých výrobcov Spoločenstva nemôžu zmeniť záver, že obnovenie dumpingového vývozu vo výrazných množstvách z príslušných krajín do Spoločenstva je nepravdepodobné, a preto by opatrenia mali byť zrušené a konania ukončené,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/11

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/13

(1)

V článku 30 nariadenia (ES) č. 1493/1999 sa ustanovuje možnosť prijať opatrenie krízovej destilácie vo výnimočných prípadoch narušenia trhu výraznými prebytkami. Toto opatrenie možno obmedziť na určité druhy vína alebo na určité produkčné oblasti a na základe požiadavky príslušného členského štátu môže byť uplatnené na akostné vína psr.

(2)

Španielsko požiadalo o otvorenie krízovej destilácie pre červené akostné vína vyrobené vo vymedzených regiónoch (akostné vína psr) na svojom území. Konkrétne ide o akostné červené vína vyrobené vo vymedzenom regióne Jumilla, ako aj akostné červené vína vyrobené vo vymedzených regiónoch Conca de Barberà, Costers del Segre, Empordà, Penedès, Tarragona a Terra Alta. Na trhu s uvedenými akostnými červenými vínami psr sa zaznamenali výrazné prebytky. Prejavujú sa poklesom cien a znepokojivým zvyšovaním zásob ku koncu prebiehajúceho hospodárskeho roka. S cieľom zvrátiť tento negatívny vývoj a zlepšiť tak zložitú situáciu na trhu je potrebné znížiť zásoby akostného vína psr na úroveň považovanú za normálnu na pokrytie potrieb trhu.

(3)

Keďže podmienky uvedené v článku 30 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1493/1999 boli splnené, malo by sa ustanoviť otvorenie krízovej destilácie pre maximálny objem 100 000 hektolitrov červeného akostného vína vyrobeného v regióne Jumilla, ako aj pre maximálny objem 85 000 hektolitrov červeného akostného vína psr vyrobeného v regiónoch Conca de Barberà, Costers del Segre, Empordà, Penedès, Tarragona a Terra Alta.

(4)

Krízová destilácia otvorená týmto nariadením musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení Komisie (ES) č. 1623/2000 z 25. júla 2000 stanovujúcom podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1493/1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom vzhľadom na trhový mechanizmus (2), pokiaľ ide o opatrenie destilácie stanovené v článku 30 nariadenia (ES) č. 1493/1999. Rovnako sa musia uplatňovať aj ostatné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1623/2000, najmä ustanovenia týkajúce sa dodávky liehu intervenčnej agentúre a vyplácania preddavkov.

(5)

Výkupnú cenu, ktorú liehovarník vyplatí producentovi, treba stanoviť na úrovni, ktorá umožní odstrániť narušenie trhu a zároveň umožní producentom mať úžitok z tohto opatrenia.

(6)

Produkt získaný krízovou destiláciou môže byť iba surový alebo neutrálny lieh, ktorý sa povinne dodá intervenčnej agentúre, aby sa zabránilo narušeniu trhu s konzumným liehom, ktorý je zásobovaný predovšetkým z destilácie stanovenej v článku 29 nariadenia (ES) č. 1493/1999.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre víno,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/15

(1)

Sadzby náhrad uplatniteľné od 29. septembra 2006, na výrobky uvedené v prílohe, vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve, boli stanovené nariadením Komisie (ES) č. 1431/2006 (2).

(2)

Z uplatňovania pravidiel a kritérií uvedených v nariadení (ES) č. 1431/2006 na údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vyplýva, že vývozné náhrady uplatňované v súčasnosti by mali byť zmenené podľa prílohy k tomuto nariadeniu,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/17

(1)

Článok 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1784/2003 a článok 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1785/2003 stanovujú, že rozdiel medzi kvótami alebo cenami na svetovom trhu pre výrobky uvedené v článku 1 každého z týchto nariadení a cenami v rámci Spoločenstva môže byť pokrytý vývoznou náhradou.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1043/2005 z 30. júna 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 3448/93, pokiaľ ide o systém udeľovania vývozných náhrad pre určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve a kritériá pre stanovenie čiastky týchto náhrad (3), určuje výrobky, na ktoré by mala byť stanovená sadzba náhrady uplatňovaná, ako je to vhodné, v prípade vývozu týchto výrobkov vo forme tovarov uvedených v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1784/2003 alebo v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1785/2003.

(3)

V súlade s odsekom 1 článku 14 nariadenia (ES) č. 1043/2005 by sa mala sadzba náhrady na 100 kg každého príslušného základného výrobku stanoviť každý mesiac.

(4)

Záväzky prijaté v súvislosti s náhradami, ktoré môžu byť udeľované na vývoz poľnohospodárskych výrobkov obsiahnutých v tovaroch, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve, môžu byť predbežným stanovením vysokých sadzieb náhrad ohrozené. Preto je v takýchto situáciách potrebné prijať preventívne opatrenia, avšak bez toho, aby sa zabránilo uzatváraniu dlhodobých zmlúv. Stanovenie osobitnej sadzby náhrady na predbežné stanovenie náhrad je opatrením, ktoré umožňuje splniť tieto rozličné ciele.

(5)

S ohľadom na urovnanie medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o vývoze cestovín zo Spoločenstva do Spojených štátov amerických, schválené rozhodnutím Rady 87/482/EHS (4), je potrebné rozlišovať náhradu na tovar spadajúci pod kódy KN 1902 11 00 a 1902 19 podľa ich miesta určenia.

(6)

Podľa článku 15 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1043/2005 znížená sadzba vývoznej náhrady musí byť stanovená vzhľadom na čiastku uplatniteľnej výrobnej náhrady, podľa nariadenia Komisie (EHS) č. 1722/93 (5), pre príslušný základný výrobok použitý počas predpokladaného obdobia výroby tovaru.

(7)

Alkoholické nápoje sa považujú za menej citlivé na cenu obilnín používaných pri ich výrobe. Avšak protokol 19 Aktu o pristúpení Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska ustanovuje, že je potrebné rozhodnúť o potrebných opatreniach, aby bolo použitie obilnín Spoločenstva pri výrobe alkoholických nápojov získavaných z obilnín uľahčené. Je preto potrebné upraviť sadzbu náhrady vzťahujúcu sa na obilniny vyvážané vo forme alkoholických nápojov.

(8)

Riadiaci výbor pre obilniny nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/21

(1)

Výšky reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho cukru, surového cukru a niektorých sirupov na hospodársky rok 2006/2007 boli stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1002/2006 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (ES) č. 1509/2006 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene uvedených cien a ciel v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/23

(1)

V článku 31 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1255/1999 sa ustanovuje, že rozdiel medzi cenami výrobkov uvedených v článku 1 uvedeného nariadenia na svetovom trhu a cenami týchto výrobkov na trhu Spoločenstva môže byť pokrytý vývoznými náhradami.

(2)

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami by sa preto mali stanoviť vývozné náhrady v súlade s pravidlami a určitými kritériami ustanovenými v článku 31 nariadenia (ES) č. 1255/1999.

(3)

V druhom pododseku článku 31 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1255/1999 sa ustanovuje, že situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky na určitých trhoch si môžu vynútiť zmenu náhrady vzhľadom na miesto určenia.

(4)

V súlade s Memorandom o porozumení medzi Európskym spoločenstvom a Dominikánskou republikou (2) o ochrane dovozu sušeného mlieka v Dominikánskej republike, ktoré bolo schválené rozhodnutím Rady 98/486/ES (3), môže byť určité množstvo mliečnych výrobkov Spoločenstva vyvážaných do Dominikánskej republiky zvýhodnené znížením cla. Z tohto dôvodu by vývozné náhrady poskytnuté na výrobky vyvážané podľa tohto systému mali byť znížené o určitý percentuálny podiel.

(5)

Riadiaci výbor pre mlieko a mliečne výrobky nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/27

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 581/2004 z 26. marca 2004 o vypísaní stáleho verejného výberového konania na vývoznú náhradu na určité druhy masla (2) ustanovuje stále verejné výberové konanie.

(2)

Podľa článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 580/2004 z 26. marca 2004 o stanovení postupu verejného výberového konania týkajúceho sa vývoznej náhrady na určité druhy mliečnych výrobkov (3) a po preskúmaní ponúk verejného výberového konania predložených na základe vyhlásenia verejného výberového konania je náležité ustanoviť maximálnu vývoznú náhradu na dobu trvania verejného výberového konania, ktorá sa končí 10. októbra 2006.

(3)

Riadiaci výbor pre mlieko a mliečne výrobky nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/29

(1)

V zmysle článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 a článku 14 nariadenia (ES) č. 1785/2003 rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov určených v článku 1 vyššie spomenutých nariadení na svetovom trhu a cenou týchto produktov v Spoločenstve môže byť vykrytý vývoznou náhradou.

(2)

V zmysle článku 14 nariadenia (ES) č. 1785/2003 vývozné náhrady musia byť stanovené pri zohľadnení situácie a perspektív vývoja z hľadiska disponibility obilnín, ryže a zlomkovej ryže, ako aj ich ceny na trhu Spoločenstva na jednej strane a ceny obilnín, ryže a zlomkovej ryžovej a výrobkov z obilnín na svetovom trhu na druhej strane. V zmysle uvedených článkov je rovnako dôležité zabezpečiť na trhoch s obilninami a ryžou vyváženú situáciu a prirodzený vývoj z hľadiska cien a obchodovania a okrem toho prihliadať na ekonomický aspekt zamýšľaných vývozov a na záujem vyhnúť sa narušeniam na trhoch Spoločenstva.

(3)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1518/95 (3), týkajúce sa dovozného a vývozného režimu výrobkov na báze obilnín a ryže, definovalo vo svojom článku 4 špecifické kritériá, ktoré je potrebné brať do úvahy pri výpočte vývozných náhrad za tieto produkty.

(4)

Vývozné náhrady poskytované na niektoré výrobky je potrebné odstupňovať podľa obsahu popola, surovej celulózy, obalov, bielkovín, tukov alebo škrobu, pričom tento obsah je mimoriadne významný z hľadiska množstva základného produktu skutočne obsiahnutého v konečnom spracovanom výrobku.

(5)

Pre korene manioku a iné korene a tropické hľuzy, ako aj pre múky z nich vyrobené, so zreteľom na ekonomický aspekt vývozov a povahu a pôvod týchto produktov, sa momentálne nevyžaduje určenie vývozných náhrad za vývoz. Vzhľadom na malý podiel Spoločenstva na svetovom trhu v oblasti niektorých výrobkov z obilnín momentálne nevzniká potreba stanoviť náhrady za ich vývoz.

(6)

Situácia na svetovom trhu a špecifické požiadavky niektorých trhov môžu vyvolať potrebu rozlíšenia vývozných náhrad za niektoré produkty podľa krajiny určenia.

(7)

Vývozná náhrada musí byť stanovená raz za mesiac. V tomto období sa môže zmeniť.

(8)

Niektoré výrobky z kukurice môžu byť tepelne upravované, čo môže mať za následok priznanie náhrady, ktorá nezodpovedá kvalite výrobku. Treba spresniť, že takéto výrobky s obsahom naglejovateného škrobu nemôžu byť zvýhodnené vývoznými náhradami.

(9)

Riadiaci výbor pre obilniny nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/32

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 51/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú príležitosti na rybolov a príslušné podmienky pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa stanovujú kvóty na rok 2006.

(2)

Podľa informácií, ktoré dostala Komisia, výlovy zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe, vyčerpali kvótu stanovenú na rok 2006.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich držanie na palube, prekládku alebo vykládku,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/34

(1)

Podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov na svetovom trhu v zmysle článku 1 uvedeného nariadenia a cenou týchto produktov v Spoločenstve sa môže pokryť dotáciou na vývoz.

(2)

Vývozné náhrady musia byť určené tak, aby sa zohľadnili údaje článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995, upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci poskytnutia vývozných náhrad, ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (2).

(3)

Pokiaľ ide o pšeničné a ražné múky a krupice, vývozné náhrady uplatniteľné na tieto produkty sa musia vypočítať tak, aby sa zohľadnilo množstvo obilnín potrebné na výrobu zvažovaných produktov. Tieto množstvá boli stanovené v nariadení (ES) č. 1501/95.

(4)

Situácia na svetovom trhu alebo špecifické nároky niektorých trhov môžu vyžadovať diferenciáciu vývozných náhrad za niektoré produkty podľa ich krajiny určenia.

(5)

Dotácia musí byť stanovená raz mesačne. V priebehu tohto intervalu sa môže zmeniť.

(6)

Aplikácia týchto podmienok na súčasnú situáciu na trhoch s obilninami, a najmä na kurzy alebo ceny týchto produktov v Spoločenstve a na svetovom trhu vedie k tomu, aby bola stanovená dotácia v čiastkach zhrnutých v prílohe.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/36

(1)

Výberové konanie na poskytnutie náhrad na vývoz jačmeňa do niektorých tretích krajín bolo otvorené nariadením Komisie (ES) č. 935/2006 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 ustanovujúce niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci poskytnutia vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že im nevyhovie.

(3)

Na základe kritérií uvedených v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95 sa maximálna náhrada nemá určiť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/37

(1)

Výberové konanie na poskytnutie náhrad na vývoz mäkkej pšenice do niektorých tretích krajín bolo otvorené nariadením Komisie (ES) č. 936/2006 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 ustanovujúce niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci poskytnutia vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že im nevyhovie.

(3)

Na základe kritérií uvedených v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95 sa maximálna náhrada nemá určiť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/38

(1)

Verejná súťaž na priznanie maximálneho zníženia dovozného cla na dovoz kukurice z tretích krajín do Španielska bola otvorená nariadením Komisie (ES) č. 1421/2006 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1839/95 (3), podľa postupu uvedeného v článku 25 nariadenia (ES) č. 1784/2003, na základe predložených ponúk sa Komisia môže rozhodnúť, že ponukám vo verejnej súťaži nevyhovie.

(3)

So zreteľom najmä na kritériá uvedené v článkoch 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1839/95 nie je vhodné stanoviť maximálne zníženie cla.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/39

(1)

Dovozné clá na obilniny boli stanovené nariadením Komisie (ES) č. 1442/2006 (3).

(2)

Článok 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1249/96 predpokladá, že ak sa priemer vypočítaných dovozných ciel v priebehu doby ich uplatňovania odchýli o 5 EUR/t od stanoveného cla, vykoná sa ich úprava. K tejto odchýlke došlo. Preto je potrebné upraviť dovozné clá určené v nariadení (ES) č. 1442/2006,

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/42

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/43

13.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/44

(1)

V rozhodnutí Komisie 2003/634/ES (2) sa schvaľujú programy predložené rôznymi členskými štátmi a uvádza sa v ňom ich zoznam. Programy sú vypracované tak, aby členskému štátu umožnili následne iniciovať konania pre zónu alebo farmu nachádzajúce sa v neschválenej zóne s cieľom získať štatút schválenej zóny alebo schválenej farmy nachádzajúcich sa v neschválenej zóne, pokiaľ ide o vírusovú hemoragickú septikémiu (VHS) alebo o infekčnú krvotvornú nekrózu (IHN), alebo o obidve tieto choroby rýb.

(2)

Listom z 22. novembra 2005 Taliansko požiadalo o schválenie programu, ktorý sa má uplatniť v zóne Bacino del torrente Taverone. Zistilo sa, že predložená žiadosť je v súlade s článkom 10 smernice 91/67/EHS, a preto by sa mal program schváliť.

(3)

Listom z 2. februára 2006 Taliansko požiadalo o schválenie programu, ktorý sa má uplatniť v zóne Valle Sessera. Zistilo sa, že predložená žiadosť je v súlade s článkom 10 smernice 91/67/EHS, a preto by sa mal program schváliť.

(4)

Listom z 21. februára 2006 Taliansko požiadalo o schválenie programu, ktorý sa má uplatniť v zóne Valle del torrente Bondo. Zistilo sa, že predložená žiadosť je v súlade s článkom 10 smernice 91/67/EHS, a preto by sa mal program schváliť.

(5)

Listom z 22. mája 2006 Taliansko požiadalo o schválenie programu, ktorý sa má uplatniť v zóne Fosso Melga. Zistilo sa, že predložená žiadosť je v súlade s článkom 10 smernice 91/67/EHS, a preto by sa mal program schváliť.

(6)

Program, ktorý sa uplatňoval na celom území Cypru, bol ukončený. Mal by sa preto vypustiť z prílohy I k rozhodnutiu 2003/634/ES.

(7)

Program, ktorý sa uplatňoval na hospodárstve Azienda agricola Bassan Antonio v regióne Veneto, bol ukončený. Mal by sa preto vypustiť z prílohy II k rozhodnutiu 2003/634/ES.

(8)

Rozhodnutie 2003/634/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

Príloha I sa nahrádza textom prílohy I k tomuto rozhodnutiu.

2.

Príloha II sa nahrádza textom prílohy II k tomuto rozhodnutiu.