25.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 264/1

(1)

Vnútrozemské vodné cesty sú dôležitou časťou dopravnej siete Spoločenstva a podpora tohto druhu dopravy je jedným z cieľov spoločnej dopravnej politiky z dôvodu hospodárnosti, ako aj s cieľom znížiť spotrebu energie a zmierniť vplyv dopravy na životné prostredie, ako je uvedené v Bielej knihe Komisie o Európskej dopravnej politike do roku 2010: čas rozhodnutia.

(2)

Komisia potrebuje štatistiku týkajúcu sa dopravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách preto, aby mohla monitorovať a rozvíjať spoločnú dopravnú politiku, ako aj dopravné prvky politiky, ktoré sa týkajú regiónov a transeurópskych sietí.

(3)

Štatistika o doprave po vnútrozemských vodných cestách sa zbiera podľa smernice Rady 80/1119/EHS zo 17. novembra 1980 o štatistických výkazoch o preprave tovaru po vnútrozemských vodných cestách (2), ktorá nezodpovedá súčasným potrebám v tejto oblasti. Je preto vhodné nahradiť ju novým dokumentom, ktorý zväčší jej rozsah a zvýši účinnosť.

(4)

V dôsledku toho by sa smernica 80/1119/EHS mala zrušiť.

(5)

Štatistika Spoločenstva týkajúca sa všetkých druhov dopravy by sa mala zozbierať na základe jednotnej koncepcie a noriem s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu porovnateľnosť medzi jednotlivými druhmi dopravy.

(6)

Doprava po vnútrozemských vodných cestách sa neuskutočňuje vo všetkých členských štátoch, a preto sa účinok tohto nariadenia obmedzuje len na členské štáty, v ktorých tento spôsob dopravy existuje.

(7)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie jednotných štatistických štandardov na získavanie harmonizovaných údajov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a preto ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(8)

Nariadenie Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (3) poskytuje referenčný rámec ustanovení, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení.

(9)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(10)

Konzultácie s Výborom pre štatistické programy zriadeným na základe rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom (5) sa uskutočnili v súlade s článkom 3 uvedeného rozhodnutia,

a)

prepravu tovaru plavidlami s nosnosťou do 50 veľkých ton (1 veľká tona = 1 016 kg);

b)

plavidlá, ktoré sa používajú najmä na prepravu cestujúcich;

c)

plavidlá, ktoré sa používajú ako trajekty;

d)

plavidlá, ktoré správa prístavu alebo verejné orgány výhradne používajú na nekomerčné účely;

e)

plavidlá, ktoré sa výhradne používajú na zásobovanie paliva alebo skladovanie;

f)

plavidlá, ktoré sa nepoužívajú na prepravu tovaru, ako sú rybárske plavidlá, plávajúce bagre a dielne, obytné a rekreačné plavidlá.

a)

„splavné vnútrozemské vodné cesty“ sú vodné úseky, ktoré nie sú časťou mora, po ktorých sa môžu plaviť plavidlá s nosnou kapacitou 50 ton a viac a s primeraným nákladom. Tento pojem označuje jednak splavné rieky a jazerá, ako aj splavné kanály;

b)

„plavidlo pre vnútrozemské vodné cesty“ je plavidlo určené na prepravu tovaru alebo na hromadnú dopravu cestujúcich po splavných vnútrozemských vodných cestách;

c)

„krajina registrácie plavidla“ sa vzťahuje na krajinu, v ktorej je plavidlo pre vnútrozemské vodné cesty registrované.

a)

vyhodnotí prínos, ktorý vyplýva Spoločenstvu, členským štátom, poskytovateľom a užívateľom štatistických informácií z vypracovaných štatistík vo vzťahu k ich nákladom;

b)

vyhodnotí kvalitu vypracovaných štatistík;

c)

určí oblasti, ktoré je možné vylepšiť, ako aj akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré považuje za nevyhnutné vzhľadom na získané výsledky.

a)

prispôsobenia rozsahu pokrytia štatistiky týkajúcej sa prepravy po vnútrozemských vodných cestách (článok 2);

b)

úpravy vymedzení pojmov a stanovenia ďalších vymedzení pojmov (článok 3);

c)

prispôsobenia rozsahu zbieraných údajov a obsahu príloh (článok 4);

d)

opatrení pri prenose údajov do Komisie (Eurostatu) vrátane údajov o normách pri ich výmene (článok 5);

e)

opatrení pre šírenie výsledkov Komisiou (Eurostatom) (článok 6);

f)

rozvoja a vydávania metodologických požiadaviek a kritérií (článok 7).

25.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 264/12

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 z 29. júna 2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (3), stanovuje rok 1999 ako základný rok na prideľovanie kvót na hydrochlórfluórované uhľovodíky (HCFC). Trh s HCFC v desiatich nových členských štátoch sa od roku 1999 v dôsledku príchodu nových spoločností na trh a zmenou podielov na trhu značne zmenil. V dôsledku použitia roku 1999 ako základného roku na prideľovanie kvót na HCFC v týchto nových členských štátoch by veľké množstvo spoločností nedostalo dovozné kvóty. To by sa mohlo považovať za svojvoľné a mohlo by viesť aj k porušeniu zásady nediskriminácie a legitímnych očakávaní.

(2)

S cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k vylúčeniu značného počtu dovozných spoločností v nových členských štátoch, by kvóty mali vo všeobecnosti vychádzať z najnovších a najreprezentatívnejších dostupných údajov. Mali by sa preto vybrať roky, pre ktoré sú k dispozícii najnovšie údaje. Na účely čo najlepšieho zachytenia obchodnej situácie na trhu s HCFC v desiatich nových členských štátoch by sa ako základ pre spoločnosti z týchto členských štátov mali použiť priemerné podiely na trhu v rokoch 2002 a 2003.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2037/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

„i)

odchylne od písmena h) každý výrobca a dovozca v Českej republike, Estónsku, na Cypre, v Lotyšsku, Litve, Maďarsku, na Malte, v Poľsku, Slovinsku a na Slovensku zabezpečí, aby vypočítaná úroveň hydrochlórfluórovaných uhľovodíkov, ktoré uvádza na trh alebo používa na vlastnú potrebu, nepresiahla v percentuálnom vyjadrení z vypočítaných úrovní stanovených v písmenách b), d), e) a f) priemer ich percentuálneho podielu na trhu v rokoch 2002 a 2003.“

25.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 264/13

(1)

Cieľom právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia je okrem iného prispievať k zachovaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia a k ochrane ľudského zdravia a tak podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

(2)

Šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (3) zdôrazňuje dôležitosť poskytovania primeraných informácií o životnom prostredí a účinných príležitostí na účasť verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, čím sa zvyšuje zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu a prispieva sa k povedomiu verejnosti a podpore prijímaných rozhodnutí. Okrem toho tak ako predchádzajúce programy (4) podporuje účinnejšie vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva o ochrane životného prostredia vrátane vynucovania pravidiel Spoločenstva a podnikania krokov proti porušovaniu právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia.

(3)

Dňa 25. júna 1998 Spoločenstvo podpísalo Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Spoločenstvo schválilo Aarhuský dohovor 17. februára 2005 (5). Ustanovenia práva Spoločenstva by mali byť v súlade s uvedeným dohovorom.

(4)

Spoločenstvo už prijalo súbor právnych predpisov, ktoré sa vyvíjajú a prispievajú k dosahovaniu cieľov Aarhuského dohovoru. Mali by sa prijať ustanovenia na uplatňovanie požiadaviek Aarhuského dohovoru na inštitúcie a orgány Spoločenstva.

(5)

Je vhodné zaoberať sa tromi piliermi Aarhuského dohovoru, a to prístupom k informáciám, účasťou verejnosti na rozhodovacom procese a prístupom k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, v jednom právnom predpise a stanoviť spoločné ustanovenia týkajúce sa cieľov a definícií. Toto prispieva k racionalizácii právnych predpisov a zvýšeniu transparentnosti vykonávania opatrení prijatých s ohľadom na inštitúcie a orgány Spoločenstva.

(6)

Ako všeobecná zásada sú práva, ktoré zaručujú tri piliere Aarhuského dohovoru, prístupné verejnosti bez diskriminácie na základe občianstva, štátnej príslušnosti alebo bydliska.

(7)

Aarhuský dohovor široko definuje orgány verejnej moci, základnou koncepciou je, že bez ohľadu na to, kde sa verejná moc vykonáva, by mali existovať práva pre jednotlivcov a ich organizácie. Je preto potrebné, aby sa inštitúcie a orgány Spoločenstva, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, definovali rovnako širokým a funkčným spôsobom. Podľa Aarhuského dohovoru môžu byť inštitúcie a orgány Spoločenstva vylúčené z rozsahu uplatňovania tohto dohovoru, ak vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc. Pre konzistentnosť s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (6) by sa však ustanovenia o prístupe k informáciám o životnom prostredí mali uplatňovať na inštitúcie a orgány Spoločenstva, ak vykonávajú zákonodarnú moc.

(8)

Definícia informácie o životnom prostredí v tomto nariadení zahŕňa informáciu o stave životného prostredia v akejkoľvek podobe. Táto definícia, ktorá bola zosúladená s definíciou prijatou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (7), má rovnaký obsah ako definícia uvedená v Aarhuskom dohovore. Definícia „dokumentu“ v nariadení (ES) č. 1049/2001 zahŕňa informáciu o životnom prostredí, ako je definovaná v tomto nariadení.

(9)

Je vhodné, aby toto nariadenie ustanovilo definíciu plánov a programov so zohľadnením ustanovení Aarhuského dohovoru a súčasne v súlade s prístupom k záväzkom členských štátov, ktoré vyplývajú z platného práva ES. „Plány a programy, ktoré sa týkajú životného prostredia“ by sa mali definovať vo vzťahu k tomu, ako prispievajú k dosahovaniu cieľov a priorít environmentálnej politiky Spoločenstva, alebo vo vzťahu k ich možnému významnému vplyvu na dosiahnutie cieľov a priorít environmentálnej politiky Spoločenstva. Na obdobie desiatich rokov, ktoré sa začína 22. júla 2002, stanovuje šiesty environmentálny akčný program ciele environmentálnej politiky Spoločenstva a činnosti plánované na dosiahnutie týchto cieľov. Na konci tohto obdobia by sa mal prijať nasledujúci environmentálny program.

(10)

Vzhľadom na skutočnosť, že právo životného prostredia sa stále vyvíja, by definícia práva životného prostredia mala odkazovať na ciele environmentálnej politiky Spoločenstva uvedené v zmluve.

(11)

Správne akty individuálneho určenia by mali byť otvorené prípadnému vnútornému preskúmaniu, ak vyvolávajú právne záväzné a vonkajšie účinky. Podobne by mala byť pokrytá nečinnosť, ak podľa práva životného prostredia existuje povinnosť prijať správny akt. Ak môžu byť vylúčené akty prijaté inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva pri výkone súdnej alebo zákonodarnej moci, potom by sa to isté malo uplatňovať na iné vyšetrovacie postupy, ak inštitúcie alebo orgány Spoločenstva konajú ako orgán správneho preskúmavania na základe ustanovení zmluvy.

(12)

Aarhuský dohovor vyžaduje prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí buď na základe žiadosti, alebo aktívnym šírením informácií orgánmi, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa vzťahuje na Európsky parlament, Radu a Komisiu, ako aj na agentúry a podobné orgány zriadené právnym aktom Spoločenstva. Ustanovuje pre tieto inštitúcie pravidlá, ktoré sú do značnej miery v súlade s pravidlami ustanovenými v Aarhuskom dohovore. Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 treba rozšíriť na všetky ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva.

(13)

Najmä s ohľadom na zhromažďovanie a šírenie informácií o životnom prostredí je potrebné zaoberať sa ustanoveniami Aarhuského dohovoru, ktoré nie sú úplne alebo sú iba čiastočne obsiahnuté v nariadení (ES) č. 1049/2001.

(14)

Dobrá kvalita informácií o životnom prostredí je nevyhnutná pre účinné právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí. Preto je vhodné zaviesť pravidlá, ktoré zaväzujú inštitúcie a orgány Spoločenstva, aby takúto kvalitu zabezpečovali.

(15)

Ak nariadenie (ES) č. 1049/2001 ustanovuje výnimky, mali by sa rovnako uplatňovať, s výhradou podrobnejších ustanovení v tomto nariadení, na žiadosti o prístup k informáciám o životnom prostredí. Dôvody zamietnutia s ohľadom na prístup k informáciám o životnom prostredí by sa mali vykladať reštriktívnym spôsobom, zohľadňujúc verejný záujem, ktorému zverejnenie slúži, a či sa požadované informácie týkajú emisií v životnom prostredí. Výraz „obchodné záujmy“ sa vzťahuje na dohody o utajení uzavreté inštitúciami alebo orgánmi konajúcimi ako banky.

(16)

Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES z 24. septembra 1998, ktorým sa v Spoločenstve zriaďuje sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení (8), bola už na úrovni Spoločenstva s pomocou Komisie zriadená sieť na podporu spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť prevenciu a kontrolu mnohých prenosných ochorení v Spoločenstve. Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES (9) bol prijatý akčný program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia, ktorý dopĺňa vnútroštátne politiky. Zlepšovanie informácií a vedomostí pre rozvoj verejného zdravia a zlepšenie schopnosti reagovať rýchlo a koordinovaným spôsobom na ohrozenia zdravia, ktoré sú prvkami tohto programu, sú ciele, ktoré sú úplne v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie č. 2119/98/EHS a rozhodnutie č. 1786/2002/ES.

(17)

Aarhuský dohovor vyžaduje, aby strany dohovoru prijali opatrenia na účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov, ktoré sa týkajú životného prostredia. Takéto ustanovenia majú obsahovať primeraný časový rámec na informovanie verejnosti o danom rozhodovaní o životnom prostredí. Aby bola účasť verejnosti účinná, mala by sa uskutočniť v počiatočnom štádiu, keď sú všetky možnosti otvorené. Inštitúcie a orgány Spoločenstva by mali pri stanovovaní ustanovení o účasti verejnosti určiť verejnosť, ktorá sa môže zúčastniť. Aarhuský dohovor tiež požaduje, aby sa strany vo vhodnom rozsahu usilovali poskytovať príležitosti na účasť verejnosti pri príprave politík, ktoré sa týkajú životného prostredia.

(18)

Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru ustanovuje prístup k súdnym alebo iným preskúmavacím konaniam na účely napadnutia konania a nečinnosti súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré porušujú ustanovenia práva životného prostredia. Ustanovenia o prístupe k spravodlivosti by mali byť v súlade so zmluvou. V tejto súvislosti je vhodné, aby toto nariadenie riešilo iba konanie a nečinnosť orgánov verejnej moci.

(19)

Aby sa zabezpečili primerané a účinné prostriedky nápravy vrátane tých, ktoré sú dostupné pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev na základe príslušných ustanovení zmluvy, je vhodné, aby inštitúcia alebo orgán Spoločenstva, ktorý vydal akt, ktorý sa má napadnúť, alebo ktorý v prípade údajnej správnej nečinnosti nekonal, mal príležitosť prehodnotiť svoje predchádzajúce rozhodnutie alebo v prípade nečinnosti konať.

(20)

Mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré spĺňajú určité kritériá určené najmä na zabezpečenie toho, že sú nezávislými a zodpovednými organizáciami, ktoré preukázali, že ich prvoradým cieľom je podpora ochrany životného prostredia, by mali byť oprávnené na úrovni Spoločenstva žiadať vnútorné preskúmanie prijatých aktov alebo nečinnosti inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva v oblasti práva životného prostredia s cieľom ich prehodnotenia dotknutou inštitúciou alebo orgánom.

(21)

Ak boli predchádzajúce žiadosti o vnútorné preskúmanie neúspešné, dotknutá mimovládna organizácia by mala mať možnosť začať súdne konanie pred Súdnym dvorom v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.

(22)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ako sú uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, najmä jej článku 37,

a)

zaručením práva na prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktoré dostávajú, vypracúvajú a majú inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, a stanovením základných podmienok a praktických postupov na výkon tohto práva;

b)

zabezpečením, aby sa informácie o životnom prostredí postupne sprístupňovali a šírili verejnosti s cieľom dosiahnuť ich najširšiu možnú systematickú dostupnosť a šírenie. Na tento účel sa podporuje najmä používanie dostupnej počítačovej telekomunikačnej a/alebo elektronickej techniky;

c)

zabezpečovaním účasti verejnosti na plánoch a programoch, ktoré sa týkajú životného prostredia;

d)

zaručením prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na úrovni Spoločenstva za podmienok stanovených týmto nariadením.

a)

„žiadateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá žiada informácie o životnom prostredí;

b)

„verejnosť“ je jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb a združenia, organizácie alebo skupiny takýchto osôb;

c)

„inštitúcia alebo orgán Spoločenstva“ je verejná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra zriadená zmluvou alebo na jej základe s výnimkou prípadov, keď vykonáva súdnu alebo zákonodarnú moc. Na inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, ak vykonávajú zákonodarnú moc, sa však vzťahujú ustanovenia hlavy II;

d)

„informácie o životnom prostredí“ sú akékoľvek informácie v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej forme o:

e)

„plány a programy, ktoré sa týkajú životného prostredia“ sú plány a programy:

Všeobecné environmentálne akčné programy sa tiež považujú za plány a programy týkajúce sa životného prostredia.

Táto definícia nezahŕňa finančné ani rozpočtové plány a programy, a to programy, ktoré ustanovujú, ako by sa mali financovať konkrétne projekty alebo činnosti, alebo ktoré súvisia s navrhovaným ročným rozpočtom, vnútorné pracovné programy inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva, ani núdzové plány a programy určené výlučne na účely civilnej ochrany;

f)

„právo životného prostredia“ sú právne predpisy Spoločenstva, ktoré bez ohľadu na svoj právny základ prispievajú k dosahovaniu cieľov environmentálnej politiky Spoločenstva, ako je stanovené v zmluve: zachovanie, ochrana a zvyšovanie kvality životného prostredia, ochrana zdravia ľudí, šetrné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a presadzovanie opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia;

g)

„správny akt“ je akékoľvek opatrenie individuálneho určenia podľa práva životného prostredia, prijaté inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva, ktoré má právne záväzný a vonkajší účinok;

h)

„správna nečinnosť“ je akákoľvek neschopnosť inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva prijať správny akt definovaný v písm. g).

a)

článkov 81, 82, 86 a 87 zmluvy (pravidlá hospodárskej súťaže);

b)

článkov 226 a 228 zmluvy (konania o porušení);

c)

článku 195 zmluvy (konania ombudsmana);

d)

článku 280 zmluvy (konania OLAF-u).

a)

znenia medzinárodných zmlúv, dohovorov alebo dohôd, právnych predpisov Spoločenstva o životnom prostredí alebo s ním súvisiace a politík, plánov a programov, ktoré sa týkajú životného prostredia;

b)

správy o pokroku v súvislosti s vykonávaním položiek uvedených v písmene a), ak ich inštitúcie alebo orgány Spoločenstva pripravili alebo ich majú v elektronickej podobe;

c)

kroky uskutočnené v konaní o porušení práva Spoločenstva od vydania odôvodneného stanoviska podľa článku 226 ods. 1 zmluvy;

d)

správy o stave životného prostredia uvedené v odseku 4;

e)

údaje alebo prehľady údajov získané z monitorovania činností, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť životné prostredie;

f)

povolenia s významným vplyvom na životné prostredie a environmentálne dohody alebo odkaz na miesto, kde si takéto informácie možno vyžiadať alebo získať;

g)

štúdie vplyvov na životné prostredie a hodnotenia rizika týkajúce sa zložiek životného prostredia alebo odkaz na miesto, kde si takéto informácie možno vyžiadať alebo získať.

a)

predbežnom návrhu, ak je k dispozícii;

b)

informáciách o životnom prostredí alebo hodnotení, ktoré súvisia s pripravovaným plánom alebo programom, ak sú k dispozícii, a

c)

praktických postupoch účasti vrátane:

a)

je nezávislou neziskovou právnickou osobou v súlade s vnútroštátnym právom alebo zvyklosťami členského štátu;

b)

jej prvoradým uvedeným cieľom je presadzovaťe ochranu životného prostredia v rámci práva životného prostredia;

c)

existuje viac ako dva roky a aktívne plní cieľ uvedený v písmene b);

d)

predmet, kvôli ktorému sa žiada o vnútorné preskúmanie, je pokrytý jej cieľom a činnosťami.

25.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 264/20

(1)

Smernica Rady 78/659/EHS z 18. júla 1978 o kvalite sladkých povrchových vôd vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality na účely podpory života rýb (3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená a doplnená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa táto smernica mala kodifikovať.

(2)

Ochrana a zlepšenie kvality životného prostredia si vyžaduje konkrétne opatrenia na ochranu vôd pred znečistením vrátane sladkých vôd vhodných pre život rýb.

(3)

Z ekologického a ekonomického hľadiska je nevyhnutné chrániť populáciu rýb pred rôznymi škodlivými dôsledkami vyplývajúcimi z vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, ako je najmä zníženie počtu rýb určitého druhu a v niektorých prípadoch dokonca vymiznutie niekoľkých druhov rýb.

(4)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (5), je vypracované s cieľom dosiahnuť takú úroveň kvality povrchových vôd, ktorá nezapríčiní negatívny vplyv a riziko pre životné prostredie.

(5)

Nezrovnalosť medzi ustanoveniami uplatniteľnými v rôznych členských štátoch, čo sa týka kvality sladkých vôd vhodných pre život rýb, môže vytvoriť nerovné podmienky v oblasti konkurencieschopnosti a mať tak priamy dosah na fungovanie vnútorného trhu.

(6)

Aby sa dosiahli ciele tejto smernice, členské štáty by mali určiť vody, na ktoré sa bude vzťahovať, a mali by stanoviť limitné hodnoty zodpovedajúce určitým ukazovateľom. Takto určené vody budú musieť splniť tieto hodnoty do piatich rokov od ich určenia.

(7)

Malo by sa prijať ustanovenie o tom, že sladké vody vhodné pre život rýb sa budú za určitých podmienok považovať za vyhovujúce príslušným hodnotám ukazovateľov aj v prípade, že určité percento odobraných vzoriek nie je v súlade s uvedenými limitmi.

(8)

Aby sa zabezpečila kontrola kvality sladkých vôd vhodných pre život rýb, mal by sa odobrať minimálny počet vzoriek a mali by sa vykonať merania vzťahujúce sa na ukazovatele uvedené v prílohe. Vzhľadom na kvalitu vody môže byť takýto odber vzoriek znížený alebo prerušený.

(9)

Keďže členské štáty nie sú schopné zabrániť určitým prírodným okolnostiam, je potrebné v určitých prípadoch umožniť odchýlky od tejto smernice.

(10)

Vedecko-technický pokrok si môže vyžadovať rýchle prispôsobenie určitých požiadaviek uvedených v prílohe I. Aby sa uľahčilo zavedenie potrebných opatrení na tento účel, mal by sa stanoviť postup, ktorý by založil úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(11)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov tých smerníc, ktoré sú uvedené v časti B prílohy III,

a)

pôvodným druhom zabezpečujúcim prírodnú rozmanitosť;

b)

druhom, ktorých prítomnosť príslušné orgány členských štátov považujú za vhodnú na účely vodného hospodárstva.

a)

lososové vody znamenajú vody, v ktorých žijú alebo v ktorých budú schopné žiť ryby patriace k druhom losos obyčajný (Salmo salar), pstruh (Salmo trutta), lipeň obyčajný (Thymallus thymallus) a biela ryba (Coregonus);

b)

kaprové vody znamenajú vody, v ktorých žijú alebo v ktorých budú schopné žiť ryby patriace do čeľade kaprovité (Cyprinidae) alebo k ostatným druhom, ako je šťuka obyčajná (Esox lucius), ostriež obyčajný (Perca fluviatilis) a úhor obyčajný (Anguilla anguilla).

a)

95 % vzoriek pre tieto ukazovatele: pH, BSK5, dusitany, neionizovaný amoniak, celkové amónne ióny, zostatkový chlór celkovo, zinok celkovo a rozpustená meď. Ak je frekvencia odberov vzoriek menej ako jedenkrát za mesiac, všetky vzorky vyhovujú vyššie uvedeným ukazovateľom a poznámkam;

b)

percenta vzoriek uvedených v prílohe I pre tieto ukazovatele: teplota a rozpustený kyslík;

c)

priemernej koncentrácie stanovenej pre ukazovateľ: nerozpustené látky.

a)

v prípade určitých ukazovateľov označených (0) v prílohe I z dôvodu výnimočných poveternostných alebo osobitných geografických podmienok;

b)

ak určené vody podliehajú prirodzenému obohacovaniu o určité látky, takže sa nedodržiavajú hodnoty stanovené v prílohe I.

Prirodzené obohacovanie znamená proces, ktorým bez zásahu človeka dané vodné teleso získava z pôdy určité látky v nej obsiahnuté.

a)

vôd určených v súlade s článkom 4 ods. 1 v súhrnnej forme;

b)

zmien určenia niektorých vôd v súlade s článkom 4 ods. 2;

c)

ustanovení prijatých s cieľom stanoviť nové ukazovatele v súlade s článkom 9;

d)

uplatnenia odchýlok z hodnôt uvedených v stĺpci I prílohy I.

25.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 264/32

(1)

Druhá smernica Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (3), stanovuje požiadavky pre niektoré opatrenia takýchto spoločností súvisiace so základným imaním.

(2)

Vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu z 21. mája 2003 pod názvom „Modernizácia práva obchodných spoločností a zlepšenie správy a riadenia spoločností v Európskej únii – Plán postupu“ Komisia dospela k záveru, že zjednodušenie a modernizácia smernice 77/91/EHS by výrazne prispeli k podpore efektívnosti podnikania a konkurencieschopnosti bez toho, aby sa znížila ochrana ponúkaná akcionárom a veriteľom. Tieto ciele sú prvoradé, čo však nič nemení na tom, že je potrebné bezodkladne preskúmať uskutočniteľnosť alternatív k systému udržiavania základného imania, ktoré by primerane chránili záujmy veriteľov a akcionárov akciovej spoločnosti.

(3)

Členské štáty by mali mať možnosť povoliť akciovým spoločnostiam udeliť akcie za nepeňažné vklady bez toho, aby od nich vyžadovali získanie osobitného znaleckého ocenenia v prípadoch, keď existuje jednoznačná referenčná hodnota pre ocenenie tohto nepeňažného vkladu. Napriek tomu by sa však malo zaručiť právo menšinových akcionárov vyžiadať si také ocenenie.

(4)

Akciovým spoločnostiam by malo byť dovolené nadobúdať vlastné akcie až do výšky rozdeliteľných rezerv spoločnosti a obdobie na získanie týchto akcií, na ktoré by malo byť udelené povolenie valným zhromaždením, by malo byť predĺžené na účely zvýšenia flexibility a zníženia administratívnej záťaže pre spoločnosti, ktoré musia reagovať pohotovejšie na vývoj trhu, ktorý ovplyvňuje cenu ich akcií.

(5)

Členské štáty by mali mať možnosť povoliť akciovým spoločnostiam finančne podporiť tretiu osobu pri nadobúdaní ich akcií až do výšky rozdeliteľných rezerv spoločnosti tak, aby sa zvýšila flexibilita pri zmenách vo vlastníckych vzťahoch v akciových spoločnostiach. Táto možnosť by mala podliehať zabezpečeniu so zreteľom na cieľ tejto smernice, ktorým je ochrana akcionárov, ako aj tretích osôb.

(6)

Na účely rozšírenia štandardizovanej ochrany veriteľov vo všetkých členských štátoch by veritelia mali mať možnosť uchýliť sa, za určitých okolností, k súdnemu alebo správnemu konaniu v prípade, keď ich nároky sú v ohrození v dôsledku zníženia základného imania akciovej spoločnosti.

(7)

S cieľom zabrániť zneužitiu trhu by mali členské štáty na účely vykonávania tejto smernice vziať do úvahy ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (4), nariadenie Komisie (ES) č. 2273/2003 z 22. decembra 2003, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o výnimky pre programy spätného výkupu a stabilizácie finančných nástrojov (5), a smernicu Komisie 2004/72/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o prijatú trhovú prax, vymedzenie dôvernej informácie vo vzťahu k derivátom komodít, vypracovanie zoznamov zasvätených osôb, oznamovanie operácií manažérov a ohlasovanie podozrivých operácií (6).

(8)

Smernica 77/91/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

V súlade s bodom 34 Medziinšitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (7) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

1.

v článku 1 ods. 1 sa 21. zarážka nahrádza takto:

2.

vkladajú sa tieto články:

„Článok 10a

1.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatniť článok 10 ods. 1, 2 a 3, ak sú na základe rozhodnutia správneho alebo riadiaceho orgánu prevoditeľné cenné papiere vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (8) alebo nástroje peňažného trhu vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 19 uvedenej smernice vložené ako nepeňažný vklad a tieto cenné papiere alebo nástroje peňažného trhu sú ocenené váženou priemernou cenou, s ktorou sa s nimi obchodovalo na jednom alebo viacerých regulovaných trhoch, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 14 uvedenej smernice, počas dostatočnej lehoty predo dňom splatenia nepeňažného vkladu, pričom jej dĺžku určia vnútroštátne právne predpisy.

Avšak v prípadoch, keď bola cena ovplyvnená výnimočnými okolnosťami, ktoré by významne zmenili cenu týchto aktív ku dňu splatenia tohto vkladu, vrátane situácií, keď sa trh s takýmito prevoditeľnými cennými papiermi stane nelikvidným, vykoná sa nové ocenenie na podnet a na zodpovednosť správneho alebo riadiaceho orgánu. Na účely tohto nového ocenenia sa uplatní článok 10 ods.1, 2 a 3.

2.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatniť článok 10 ods. 1, 2 a 3, ak sú na základe rozhodnutia správneho alebo riadiaceho orgánu aktíva iné než prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu uvedené v odseku 1 vložené ako nepeňažný vklad, primeraná cena už bola stanovená nezávislým právom uznaným znalcom a sú splnené nasledujúce podmienky:

V prípade nových pozmeňujúcich okolností, ktoré by výrazne zmenili primeranú cenu aktíva ku dňu splatenia tohto vkladu, sa vykoná nové ocenenie na podnet a na zodpovednosť správneho alebo riadiaceho orgánu. Na účely tohto nového ocenenia sa uplatní článok 10 ods. 1, 2 a 3.

Ak sa nevykoná nové ocenenie, jeden alebo viacerí akcionári, ktorí vlastnia spolu aspoň 5 % upísaného základného imania spoločnosti v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania, môžu požadovať ocenenie nezávislým znalcom, pričom sa uplatní článok 10 ods. 1, 2 a 3. Títo akcionári môžu predložiť takúto žiadosť až do dňa splatenia tohto aktíva, ak v deň predloženia žiadosti, ako aj v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania stále vlastnia aspoň 5 % upísaného základného imania spoločnosti.

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatniť článok 10 ods. 1, 2 a 3, ak sú na základe rozhodnutia správneho alebo riadiaceho orgánu vložené ako nepeňažný vklad aktíva iné než prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu uvedené v odseku 1, ktorých primeraná cena je odvodená jednotlivo pre každé aktívum z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, pokiaľ je táto závierka predmetom auditu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (9).

Druhý a tretí pododsek odseku 2 sa uplatňujú obdobne.

Článok 10b

1.   Pokiaľ dôjde k nepeňažnému vkladu, ako je uvedené v článku 10a, bez znaleckého posudku uvedeného v článku 10 ods. 1, 2 a 3, okrem splnenia požiadaviek stanovených v článku 3 písm. h) a do jedného mesiaca odo dňa splatenia aktíva bude uverejnené vyhlásenie obsahujúce tieto informácie:

Uverejnenie sa uskutoční spôsobom, ktorý ustanovujú právne predpisy každého členského štátu v súlade s článkom 3 smernice 68/151/EHS.

2.   Ak sa bez znaleckého posudku uvedeného v článku 10 ods. 1, 2 a 3 navrhne, aby sa vložil nepeňažný vklad v súvislosti s návrhom zvýšiť základné imanie podľa článku 25 ods. 2, musí sa uverejniť oznámenie udávajúce dátum prijatia rozhodnutia o zvýšení a informácie určené v odseku 1, a to spôsobom, ktorý stanovia právne predpisy každého členského štátu, podľa článku 3 smernice 68/151/EHS, skôr než je nepeňažný vklad splatený. V tomto prípade sa vyhlásenie podľa odseku 1 týka iba oznámenia, že od uverejnenia vyššie uvedeného oznámenia nenastali žiadne nové pozmeňujúce okolnosti.

3.   Každý členský štát v primeranej miere zaručí, že bude dodržaný postup stanovený v článku 10a a v tomto článku v prípadoch, keď dôjde k nepeňažnému vkladu bez znaleckého posudku podľa článku 10 ods. 1, 2 a 3.

3.

v článku 11 ods. 1 sa prvý pododsek mení a dopĺňa takto:

4.

v článku 19 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Bez toho, aby bola dotknutá zásada rovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi, ktorí sú v rovnakom postavení, a bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (10), členské štáty môžu povoliť, aby spoločnosť nadobudla svoje vlastné akcie buď priamo, alebo prostredníctvom osoby konajúcej síce vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti. V rozsahu, v akom je nadobudnutie povolené, členské štáty podriadia toto nadobudnutie nasledujúcim podmienkam:

Okrem toho môžu členské štáty podrobiť nadobudnutie v zmysle prvého pododseku ktoroukoľvek z týchto podmienok:

5.

v článku 20 ods. 3 sa slová „článku 15 ods. 1 písm. a)“ nahrádzajú slovami „článku 15 ods. 1 písm. a) a b)“;

6.

v článku 23 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak členské štáty povoľujú spoločnosti buď priamo, alebo nepriamo poskytovať preddavky, pôžičky alebo zábezpeky s cieľom nadobúdania jej vlastných akcií treťou osobou, podmienia tieto transakcie splnením podmienok stanovených v druhom, treťom, štvrtom a piatom pododseku.

Transakcie sa uskutočnia na zodpovednosť správneho alebo riadiaceho orgánu za spravodlivých trhových podmienok, najmä pokiaľ ide o úrok vyplatený spoločnosti a pokiaľ ide o zábezpeky poskytnuté spoločnosti za pôžičky a preddavky uvedené v prvom pododseku. Musí byť náležite preverená úverová bonita tretej osoby alebo v prípade transakcie za účasti viacerých strán úverová bonita každej zo zúčastnených protistrán.

Správny alebo riadiaci orgán predloží transakcie na predchádzajúce schválenie valnému zhromaždeniu, pričom valné zhromaždenie koná v súlade s pravidlami týkajúcimi sa uznášaniaschopnosti a väčšiny stanovej v článku 40. Správny alebo riadiaci orgán predloží valnému zhromaždeniu písomnú správu, v ktorej uvedie dôvody pre danú transakciu, záujem spoločnosti na vykonaní takej transakcie, podmienky, za ktorých sa transakcia vykoná, riziká súvisiace s danou transakciou, pokiaľ ide o likviditu a platobnú schopnosť spoločnosti, a cenu, za ktorú tretia osoba akcie nadobudne. Táto správa bude predložená registru na zverejnenie podľa článku 3 smernice 68/151/EHS.

Celková finančná pomoc poskytnutá tretím osobám nesmie mať za žiadnych okolností za následok zníženie čistého obchodného imania pod výšku uvedenú v článku 15 ods. 1 písm. a) a b), a to ani pokiaľ ide o zníženie čistého obchodného imania, ku ktorému môže dôjsť, keď svoje vlastné akcie nadobúda spoločnosť alebo niekto na jej účet v súlade s článkom 19 ods. 1. Spoločnosť zahrnie do pasív v súvahe nerozdeliteľnú rezervu vo výške celkovej finančnej pomoci.

V prípadoch, keď tretia osoba nadobúda od spoločnosti jej vlastné akcie v zmysle článku 19 ods. 1 alebo upisuje jej akcie vydané v priebehu zvyšovania upísaného základného imania s finančnou pomocou tejto spoločnosti, je takéto nadobudnutie uskutočnené za primeranú cenu.“

7.

vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

V prípadoch, keď jednotliví členovia správneho alebo riadiaceho orgánu spoločnosti, ktorá je súčasťou transakcie uvedenej v článku 23 ods. 1, alebo členovia správneho alebo riadiaceho orgánu materskej spoločnosti v zmysle článku 1 smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach (11), alebo samotná materská spoločnosť, alebo jednotlivci konajúci vo vlastnom mene, ale na účet členov takýchto orgánov alebo na účet takejto spoločnosti, sú protistranou takejto transakcie, členské štáty zaistia prostredníctvom primeraných zabezpečení, aby takáto transakcia nebola v rozpore s tým, čo je v najlepšom záujme spoločnosti.

8.

v článku 27 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Uplatňuje sa článok 10 ods. 2 a 3 a články 10a a 10b.“

9.

v článku 32 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   V prípade zníženia upísaného základného imania majú prinajmenšom veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením rozhodnutia o znížení, právo na zábezpeku pohľadávok, ktoré nie sú splatné v deň zverejnenia. Členské štáty nesmú takéto právo vylúčiť, iba ak by mal veriteľ k dispozícii primerané zabezpečenie pohľadávok alebo ak toto zabezpečenie nie je nevyhnutné so zreteľom na aktíva spoločnosti.

Členské štáty stanovia podmienky uplatňovania práva stanoveného v prvom pododseku. V každom prípade členské štáty zabezpečia, aby boli veritelia oprávnení obrátiť sa na príslušný správny orgán alebo súd, aby získali primerané zabezpečenie pohľadávok, pokiaľ môžu spoľahlivo preukázať, že v dôsledku zníženia upísaného základného imania je ohrozené uspokojenie ich pohľadávok a že od spoločnosti nedostali primerané zabezpečenie pohľadávok.“

10.

v článku 41 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení článku 9 ods. 1, článku 19 ods. 1 písm. a) prvej vety a článkov 25, 26 a 29 v rozsahu, v akom je to nevyhnutné na prijatie alebo uplatňovanie ustanovení určených na podporu účasti zamestnancov alebo ďalších skupín osôb určených vnútroštátnymi právnymi predpismi na základnom imaní podnikov.“