31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/1

(1)

Rada nariadením (ES) č. 2597/1999 (3) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového („PET“) filmu („príslušný výrobok“) spadajúceho pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90 s pôvodom v Indii. Prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu tohto nariadenia, sa ďalej označuje len „pôvodné prešetrovanie“. Opatrenia mali formu cla ad valorem v rozpätí od 3,8 % do 19,1 % uloženého na dovoz od jednotlivo vymedzených vývozcov, pričom na dovoz od všetkých ostatných spoločností platila sadzba zostatkového cla 19,1 %. Vyrovnávacie clo uložené na PET film vyrobený a vyvezený spoločnosťou Garware Polyester Limited (ďalej len „Garware“ alebo „spoločnosť“) bolo 3,8 %. Pôvodné obdobie prešetrovania trvalo od 1. októbra 1997 do 30. septembra 1998.

(2)

Rada nariadením (ES) č. 367/2006 (4) zachovala konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 2597/1999 o dovoze PET filmu s pôvodom v Indii po preskúmaní uplynutia platnosti podľa článku 18 základného nariadenia.

(3)

Rada nariadením (ES) č. 366/2006 (5) zmenila a doplnila nariadenie (ES) č. 1676/2001 (6) po čiastočnom predbežnom preskúmaní úrovne platného antidumpingového cla proti piatim indickým výrobcom a uložila antidumpingové clo v rozsahu od 0 % až 18 %. Antidumpingové clo uložené na dovoz PET filmu od Garware bolo 17,4 %. Je potrebné poznamenať, že sadzba antidumpingového cla pre Garware sa upravila tak, aby sa zohľadnila úroveň vyrovnávacieho subvencovania podľa nariadenia (ES) č. 367/2006 (pozri aj odôvodnenie 71).

(4)

Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie nariadenia (ES) č. 2597/1999, obmedzené na úroveň vyrovnávajúceho cla uloženého spoločnosti Garware, predložili títo výrobcovia Spoločenstva: Du Pont Teijin Films, Mitsubishi Polyester Film GmbH, Nuroll SpA a Toray Plastics Europe (ďalej len „žiadatelia“). Žiadatelia predstavujú značný podiel výroby PET filmu v Spoločenstve.

(5)

Žiadatelia tvrdili, že v súvislosti s dovozom PET filmu od Garware úroveň existujúcich vyrovnávacích opatrení už nepostačuje na odstránenie poškodzujúceho subvencovania, keďže sa okolnosti týkajúce sa subvencovania spoločnosti Garware podstatne zmenili.

(6)

Komisia po porade s Poradným výborom určila, že existujú dostatočné dôkazy, ktoré opodstatňujú začatie čiastočného predbežného preskúmania, a oznámením o začatí uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (7)12. júla 2005 oznámila začatie čiastočného predbežného preskúmania v súlade s článkom 19 základného nariadenia.

(7)

Preskúmanie bolo v rozsahu obmedzené na preskúmanie subvencovania jedného vyvážajúceho výrobcu s cieľom posúdiť potrebu pokračovania, zrušenia alebo zmeny a doplnenia úrovne existujúcich opatrení. Obdobie prešetrovania trvalo od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005.

(8)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, zástupcov vyvážajúcej krajiny a výrobcov Spoločenstva o začatí čiastočného predbežného preskúmania. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby sa písomne vyjadrili a požiadali o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí.

(9)

Komisia s cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie zaslala dotazník spoločnosti Garware, ktorá spolupracovala vyplnením dotazníka. Overovacia návšteva sa vykonala v priestoroch spoločnosti Garware v Indii.

(10)

Garware, indická vláda a žiadatelia boli informovaní o podstatných výsledkoch prešetrovania a mali možnosť predložiť pripomienky (pozri odôvodnenie 73).

(11)

Príslušný výrobok je, ako je vymedzené v pôvodnom prešetrovaní, polyetyléntereftalátový (PET) film s pôvodom v Indii, bežne zatriedený do kódov KN ex 3920 62 19.

(12)

Zistilo sa, ako pri pôvodnom prešetrovaní, že PET film vyrábaný a predávaný spoločnosťou Garware na domácom trhu v Indii a PET film vyvážaný do Spoločenstva z Indie majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a použitie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 5 základného nariadenia.

(13)

Na základe informácií, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie, a vyplnených dotazníkov Komisie sa prešetrili tieto systémy, ktoré údajne zahŕňajú poskytovanie subvencií:

i)

systém predbežných licencií/predbežný príkaz na uvoľnenie;

ii)

systém úverových colných knižiek;

iii)

osobitné hospodárske zóny/jednotky orientované na vývoz;

iv)

systém podpory vývozu kapitálových tovarov;

v)

systémy oslobodenia od dane z príjmov:

vi)

systém vývozných úverov;

vii)

osvedčenie pre colnú úľavu.

(14)

Systémy i) až iv) a systém vii) sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode umožňuje indickej vláde vydávať oznámenia súvisiace s politikou vývozu a dovozu. Indická vláda uverejnila päťročný plán, ktorý sa týka politiky vývozu a dovozu na obdobie od 1. apríla 2002 do 31. marca 2007 (ďalej len „politika EXIM 2002 – 2007“). Okrem toho indická vláda uverejnila príručku postupov, podľa ktorých sa riadi politika EXIM 2002 – 2007 („HOP I 2002 – 2007“), a pravidelne ju aktualizuje (8).

(15)

Systém oslobodenia od dane z príjmu uvedený v bode v) sa zakladá na zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa finančným zákonom.

(16)

Systém vývozných úverov uvedený v bode vi) sa zakladá na oddieloch 21 a 35A zákona o regulácii bánk z roku 1949, ktorý umožňuje Reserve Bank of India riadiť komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

(17)

Komisia na základe informácií, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie a vyplnené dotazníky Komisie, prešetrila balík stimulačných programov (ďalej len „BSP“) vlády štátu Maharaštra (GOM) v roku 1992. Tento systém sa zakladá na rozhodnutiach oddelenia pre priemysel, energetiku a pracovnú silu vlády štátu Maharašta.

(18)

Podrobný opis systému obsahujú odseky 4.1.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2002 – 2007 a kapitoly 4.1 až 4.30 HOP I 2002 – 2007.

(19)

Zistilo sa, že Garware nepoužívala ALS/ARO počas obdobia prešetrovania, preto nie je potrebná ďalšia analýza kompenzovateľnosti.

(20)

Podrobný opis systému je uvedený v odseku 4.3 politiky EXIM 2002 – 2007 a v kapitole 4 HOP I 2002 – 2007. V čase pôvodného prešetrovania existovali dve formy DEPB: pred vývozom a po vývoze. V apríli 2000 sa forma pred vývozom zastavila, preto sa pri súčasnom prešetrovaní skúma iba forma subvencie po vývoze.

(21)

Na tento systém sú oprávnení výrobcovia–vývozcovia alebo obchodníci–vývozcovia. Zistilo sa, že Garware získala príjmy z tohto systému počas obdobia prešetrovania.

(22)

Každý oprávnený vývozca môže požiadať o úvery DEPB, ktoré sa vypočítajú ako percento hodnoty výrobkov vyvážaných podľa tohto systému. Tieto sadzby DEPB stanovili indické orgány pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Sú stanovené na základe štandardných noriem vstupov/výstupov (SION), berúc do úvahy pravdepodobný dovozný obsah vstupov vývozného výrobku a dosah cla na tieto pravdepodobné dovozy, bez ohľadu na to, či sa aktuálne dovozné clá zaplatili, alebo nie.

(23)

Na to, aby spoločnosť mala nárok na príjmy podľa tohto systému, musí vyvážať. V čase vývoznej transakcie musí vývozca vypracovať vyhlásenie pre orgány v Indii, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje podľa systému DEPBS. Aby tovar mohol byť vyvezený, vydajú indické colné úrady počas expedície colné vyhlásenie pre vývoz. Tento dokument uvádza okrem iného výšku úveru DEPBS, ktorý sa má pre túto vývoznú transakciu poskytnúť. Hneď ako colné úrady vydajú colné vyhlásenie pre vývoz, vláda Indie nemá žiadnu voľnosť v rozhodovaní o pridelení úveru DEPBS. Príslušná sadzba DEPBS na výpočet príjmu je sadzba, ktorá platí v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze. Preto neexistuje možnosť spätnej zmeny výšky príjmu.

(24)

Zistilo sa tiež, že podľa indických účtovných noriem sa úvery DEPBS môžu zaúčtovať na základe časového rozlíšenia ako príjem v podnikateľských účtoch po splnení vývoznej povinnosti.

(25)

Tieto úvery sa môžu použiť na úhradu colných poplatkov na následné dovozy akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné dovážať bez obmedzenia, okrem kapitálového tovaru. Tovar dovezený za tieto úvery sa môže predávať na domácom trhu, podliehajúc dani z predaja, alebo inak použiť.

(26)

Úvery DEPBS sú voľne prevoditeľné a platné 12 mesiacov od dátumu vydania.

(27)

Žiadosť o úvery DEPBS môže obsahovať až 25 vývozných transakcií, a ak sa vyplní elektronicky, môže obsahovať neobmedzené množstvo vývozných transakcií. De facto neexistuje žiadna presná hranica pre DEPBS, pretože časové obdobia uvedené v kapitole 4.47 HOP I 2002 – 2007 sa vždy počítajú od najnovšej vývoznej transakcie uvedenej v danej žiadosti o DEPBS.

(28)

Spoločnosť upozornila Komisiu, že systém by sa mohol čoskoro zrušiť a nahradiť systémom údajne „zlučiteľným s WTO“ s účinnosťou od 1. apríla 2006. DEPB sa podľa pôvodného plánu mal ukončiť 1. apríla 2005. Keďže k tomuto dátumu však náhradný systém nebol pripravený na implementáciu, DEPBS sa predĺžil do 1. apríla 2006. Spoločnosť nepotvrdila, či nový systém už konečne nadobudol platnosť po tomto dátume. V každom prípade táto údajná zmena by nespadala do obdobia prešetrovania.

(29)

DEPBS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančným príspevkom od indickej vlády, keďže úver sa nakoniec využije na vyrovnanie dovozného cla, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktorý by bol inak splatný. Okrem toho úver DEPBS priznáva výhodu vývozcovi, pretože zlepšuje likviditu spoločnosti.

(30)

Ďalej DEPBS zo zákona nezávisí od vývozného výkonu, a preto je špecifický a porovnateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(31)

Tento systém sa nemôže považovať za prípustný systém návratného cla alebo za náhradu systému návratného cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nevyhovuje prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I položke i), v prílohe II (definícia a pravidlá návratnosti) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhrady navrátenia) základného nariadenia. Vývozca nemá nijakú povinnosť skutočne spotrebovať tovar, ktorý bol dovezený bez cla vo výrobnom procese, a suma úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho neexistuje systém alebo postup, ktorý by potvrdzoval, ktoré vstupy sa spotrebovali pri výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či k vyššej platbe dovozného cla došlo v zmysle položky i) prílohy I a príloh II a III základného nariadenia. Napokon je vývozca spôsobilý pre výhody DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec priváža nejaké vstupy. Na to, aby výrobca získal výhody, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že došlo k dovozu vôbec nejakých vstupov. Takto dokonca aj vývozcovia, ktorí si obstarávajú všetky svoje vstupy doma a neprivážajú nijaký tovar, ktorý by bolo možné použiť ako vstupy, majú nárok na výhody z DEPBS.

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška vyrovnávacích dotácií vypočítala z hľadiska príjmu prideleného príjemcovi, o ktorom sa zistilo, že existoval počas obdobia prešetrovania. Z tohto hľadiska sa usúdilo, že príjem sa prideľuje príjemcovi v čase, keď sa vykoná vývozná transakcia na základe tejto schémy. V tomto momente sa vláda Indie musí zrieknuť colných poplatkov, čo predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(33)

V zmysle uvedeného sa považuje za vhodné zhodnotiť výhody na základe DEPBS ako súčet získaných úverov na všetky vývozné transakcie uskutočnené na základe tohto systému počas obdobia prešetrovania. Spoločnosť uviedla, že sadzba uplatňovaná na DEPBS sa znížila z 11 % na 8 % s účinnosťou od 26. mája 2005, t. j. táto údajná zmena nespadá do obdobia prešetrovania, preto by sa účinky a závažnosť tejto zmeny nemohli preveriť a tento nárok sa musí zamietnuť v súlade s článkom 5 základného nariadenia.

(34)

Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, aby sa dospelo k výške subvencie ako čitateľ.

(35)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto sumy subvencie rozložili na celkový vývozný obrat počas obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia nezávisí na vývoznom výkone a nebola priznaná v súvislosti s vyrobenými, vyvezenými alebo dopravovanými množstvami. Garware mal výhodu z tejto schémy počas obdobia prešetrovania, získal subvencie vo výške 10,3 %.

(36)

Podrobnosti o týchto systémoch sa nachádzajú v kapitole 6 (EOUS) a v kapitole 7 (SEZS) politiky EXIM 2002 – 2007 a HOP I 2002 – 2007.

(37)

Zistilo sa, že Garware nevyužíval tieto systémy počas obdobia prešetrovania, preto žiadna ďalšia analýza kompenzovateľnosti nie je potrebná.

(38)

Podrobný opis EPCGS obsahuje kapitola 5 politiky EXIM 2002 – 2007 a kapitola 5 HOP I 2002 – 2007.

(39)

Výrobcovia–vývozcovia, obchodníci–vývozcovia naviazaní na podporného výrobcu alebo poskytovateľa služieb sú spôsobilí na tento program. Zistilo sa, že Garware využíval tento systém počas obdobia prešetrovania.

(40)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť kapitálový tovar [nový a od apríla 2003 aj použitý (z druhej ruky) kapitálový tovar najviac 10 rokov starý] pri zníženej sadzbe cla. S týmto cieľom indická vláda vydáva na požiadanie a po zaplatení poplatku licenciu EPCG. Od apríla 2000 schéma poskytuje zníženú sadzbu dovoznej dane 5 %, uplatniteľnú na všetok kapitálový tovar dovezený v rámci schémy. Aby sa splnila vývozná povinnosť, musí sa dovezený kapitálový tovar použiť na výrobu určitého množstva vývozného tovaru počas určitého obdobia.

(41)

EPCGS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie dane predstavuje finančný príspevok od indickej vlády, pretože tento ústupok znižuje príjem indickej vlády z cla, ktorý by bol inak splatný. Okrem toho zníženie dane predstavuje výhodu pre vývozcu, pretože ušetrené clo z dovozu zlepšuje jeho likviditu.

(42)

Ďalej EPCGS zo zákona nezávisí od vývozného výkonu, pretože takéto licencie sa nemôžu získať bez vývozného záväzku. Je preto špecifický a porovnateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(43)

Táto schéma sa nemôže považovať za prípustný systém návratného cla alebo za náhradu návratného systému v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Kapitálový tovar nie je zahrnutý do takých prípustných systémov, ako stanovuje príloha I položka i) základného nariadenia, pretože sa nespotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(44)

Čitateľ bol stanovený takto: suma subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený kapitálový tovar, rozložená na obdobie, ktoré odzrkadľuje bežné obdobie odpisovania takéhoto kapitalového tovaru v odvetví PET filmu. K tejto sume sa pridali úroky, aby sa dostala plná hodnota výhody v čase. Poplatky, ktoré vznikli pri získaní subvencie, sa odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(45)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie pridelila na obrat vývozu počas obdobia prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia nezávisí od vývozného výkonu. Garware získal subvenciu vo výške 1,8 %.

(46)

Právnym základom pre túto schému je zákon o dani z príjmu z roku 1961, každý rok zmenený a doplnený finančným zákonom. Finančný zákon ustanovuje základ pre výber daní, ako aj rôzne oslobodenia a odpočítavania, ktoré možno požadovať. Vyvážajúce spoločnosti môžu požadovať oslobodenie od dane z príjmu na základe oddielov 10A, 10B a 80HHC zákona o dani z príjmov z roku 1961.

(47)

Keďže Garware nevyužíval tieto systémy počas obdobia prešetrovania, žiadna ďalšia analýza kompenzovateľnosti nie je potrebná.

(48)

Podrobné informácie o systéme sú uvedené v Master Circular IECD No. 5/04.02.01/2002-03 (vývozné úvery v zahraničnej mene) a Master Circular IECD No. 10/04.02.01/2003-04 (vývozný úver v rupiách), ktoré vydala Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktoré sú určené všetkým komerčným bankám v Indii.

(49)

Vyrobcovia–vývozcovia a obchodníci–vývozcovia majú nárok na tento systém. Zistilo sa, že Garware využíval tento systém počas obdobia prešetrovania.

(50)

V tomto systéme RBI povinne stanovuje maximálne hranice úrokových sadzieb, ktoré sa uplatňujú na vývozné úvery tak v indických rupiách, ako aj v zahraničnej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi „s cieľom sprístupniť úver vývozcom pri medzinárodne konkurencieschopných sadzbách“. ECS je tvorený dvoma podsystémami, úverový systém na vývoz s čerpaním pred dodávkou (ďalej len „úver na balenie“), vzťahuje sa na úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, balenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom a úverový systém na vývoz s čerpaním po dodávke, ktoré poskytujú úvery na prevádzkový kapitál na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež riadi banky, aby poskytli určitú výšku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(51)

Na základe týchto RBI Master Circulars môžu vývozcovia získať vývozné úvery za preferenčné úrokové sadzby v porovnaní s bežnými obchodnými úvermi (ďalej len „hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú podľa trhových podmienok.

(52)

Po prvé, uvedené preferenčné úrokové sadzby úveru znížením finančných nákladov v porovnaní trhovými úrokovými sadzbami zvýhodniť takýchto vývozcov v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Napriek skutočnosti, že preferenčné úvery podľa ECS poskytujú komerčné banky, táto výhoda je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 bodu iv) základného nariadenia. RBI je orgán verejnej moci, a preto spadá do definície „vláda“, ako sa uvádza v článku 1 ods. 3 základného nariadenia, a riadi komerčné banky, aby poskytovali zvýhodnené financovanie pre vyvážajúce spoločnosti. Toto zvýhodnené financovanie sa rovná subvencii, ktorá sa považuje za špecifickú a kompenzovateľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sa podmieňujú realizáciou vývozu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(53)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokom zaplateným za vývozné úvery použité v priebehu obdobia prešetrovania a čiastky, ktorá by bola splatná, ak by sa uplatňovali rovnaké úrokové sadzby ako za obvyklé komerčné úvery použité konkrétnou spoločnosťou. Táto výška subvencií (čitateľ) sa rozdelila na celkový obrat vývozu počas obdobia prešetrovania ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani dopravené množstvá. Garware mal výhody z tohto systému a získal subvenciu vo výške 1,2 %.

(54)

Právny základ tohto systému obsahujú odseky 4.2.1 až 4.2.7 politiky EXIM 2002 – 2007 a odseky 4.31 až 4.36 HOP I 2002 – 2007.

(55)

Keďže Garware nevyužíval systém DFRC počas obdobia prešetrovania, žiadna ďalšia analýza kompenzovateľnosti nie je potrebná.

(56)

S cieľom podnietiť rozptýlenie priemyslu do menej rozvinutých oblastí štátu vláda štátu Maharaštra poskytovala stimuly pre nové rozširujúce sa jednotky založené v rozvojových regiónoch štátu od roku 1964 podľa systému všeobecne známemu ako „systém stimulačného balíka“. Systém sa od svojho zavedenia niekoľkokrát zmenil a doplnil a „systém z roku 1993“ sa uplatňoval od 1. októbra 1993 do 31. marca 2001, keďže 31. marca 2001 sa zaviedla posledná zmena a doplnenie „systém z roku 2001“ a predpokladá sa jeho uplatňovanie až do 31. marca 2006. PSI vlády štátu Maharaštra sa skladá z viacerých podsystémov, hlavným je oslobodenie od miestnej dane z predaja a vrátenia spotrebnej dane.

(57)

Spoločnosti, aby boli oprávnené, musia investovať v menej rozvinutých oblastiach buď založením priemyselného podniku, alebo kapitálovou investíciou veľkého rozsahu do rozšírenia alebo diverzifikácie existujúceho priemyselného podniku. Tieto oblasti sa klasifikujú podľa ich hospodárskeho rozvoja do rôznych kategórií (napr. málo rozvinuté oblasti, menej rozvinuté oblasti, najmenej rozvinuté oblasti). Hlavným kritériom pre stanovenie výšky stimulov je oblasť, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

(58)

Oslobodenie od miestnej dane z obratu: Tovar zvyčajne podlieha centralizovanej dani z obratu (pre vnútroštátne predaje) alebo štátnej dani z obratu (pre medzištátne predaje) na meniacich sa úrovniach v závislosti od štátu(-ov), kde sa transakcia uskutoční. Neexistuje daň z obratu na dovoz alebo vývoz tovaru, ak predaj na domácom trhu podlieha dani z obratu za uplatňované sadzby. Podľa systému oslobodenia sa nepožaduje, aby stanovené jednotky vyberali daň z obratu pri ich obchodných transakciách. Stanovené jednotky sú obdobne oslobodené od platenia miestnych daní z ich nákupov tovaru od dodávateľa, ktorý je sám oprávnený pre tento systém. Keďže obchodná transakcia neprináša prínos stanovenej predávajúcej jednotke, nákupná transakcia neprináša prínos pre stanovenú kupujúcu jednotku. Zistilo sa, že Garware požíval výhody z tohto oslobodenia počas obdobia prešetrovania.

(59)

Vrátenie spotrebnej dane: Spotrebná daň je daň vyberaná miestnymi vládami v Indii, vrátane vlády štátu Maharaštra, na tovary, ktoré spadajú do územných limitov mesta alebo okresu. Priemyselné podniky majú právo na vrátenie spotrebnej dane od vlády štátu Maharaštra, ak sa ich zariadenie nachádza v určitých špecifických mestách a okresoch na území štátu. Celková čiastka, ktorú možno vrátiť, sa obmedzuje na 100 % fixných kapitálových investícií. Zistilo sa, že Garware mal výhody z tohto vrátenia počas obdobia prešetrovania.

(60)

PSI vlády štátu Maharaštra poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Dva preskúmané podsystémy predstavujú finančný príspevok vlády štátu Maharaštra, keďže výhody znižujú príjem vlády štátu Maharaštra, ktorý by bol inak splatný. Oslobodenie/vrátenie navyše zvýhodňuje spoločnosť, lebo zlepšuje jej likviditu.

(61)

Spoločnosť uznala, že daň z predaja sa zrušila 1. apríla 2005 a že vláda štátu Maharaštra odvtedy zaviedla režim „dane z pridanej hodnoty“, podľa ktorého je spoločnosť povinná platiť plnú sadzbu. Táto údajná zmena však nastala po skončení obdobia prešetrovania, preto by sa účinky a významnosť tejto zmeny nemohli overiť. V každom prípade sa nepredložil žiadny významný dôkaz týkajúci sa režimu a z neho vyplývajúcich povinností spoločnosti. V súlade s článkom 5 základného nariadenia túto požiadavku treba zamietnuť.

(62)

Systém je dostupný iba pre spoločnosti, ktoré investovali v určitých vymedzených zemepisných oblastiach v súdnej príslušnosti štátu Maharaštra. Neposkytuje sa spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú mimo týchto oblastí. Úroveň prospechu sa mení podľa príslušnej oblasti. Systém je špecifický v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. a) a článkom 3 ods. 3 základného nariadenia, a preto kompenzovateľný.

(63)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane, výška subvencia sa vypočítala na základe obvykle splatnej výšky dane z predaja počas obdobia prešetrovania, ale ktorá zostáva na základe systému nezaplatená. Obdobne, čo sa týka spotrebnej dane, prínos pre vývozcu sa vypočítal ako výška spotrebnej dane vrátenej počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia tieto výšky subvencie (čitateľ) sa rozložili na celkový obrat počas obdobia prešetrovania ako vhodný menovateľ, keďže subvencia sa nepodmieňuje vývozom a neposkytovala sa vzhľadom na vyrobené, vytvorené, vyvezené alebo prepravené množstvá. Počas tohto obdobia Garware mal výhodu u týchto systémov a dostal subvencie vo výške 1,6 %.

(64)

Výška vyrovnávacích subvencií stanovená v súlade so základným nariadením, vyjadrených ad valorem, pre prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu je 14,9 %. Táto výška subvencovania prekračuje hranicu de minimis uvedenú v článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(65)

Opatrenia platné v súčasnosti sa preto podľa článku 19 základného nariadenia už viac nepovažujú za dostatočné na zmenšenie účinkov vyrovnávacích subvencií, ktoré poškodzujú priemysel Spoločenstva.

(66)

V súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či zachovanie existujúceho opatrenia by postačovalo na odstránenie poškodzujúcej vyrovnávajúcej subvenciu.

(67)

Potvrdilo sa, že počas obdobia prešetrovania Garware naďalej získaval prospech z vyrovnávacieho subvencovania indickými orgánmi. Sadzba subvencie zistená počas tohto preskúmania je podstatne vyššia ako sadzba stanovená pri pôvodnom prešetrovaní. Hodnotené systémy subvencovania poskytujú opakujúce sa výhody. S výnimkou DEPBS a vrátenia dane z obratu neexistujú údaje o postupnom ukončení týchto programov v blízkej budúcnosti. Podľa Garware sa plánovalo, že 1. apríla 2006 nadobudne účinnosť systém nahradzujúci DEPBS. Spoločnosť nepotvrdila, či sa tak stalo. Situáciu vyplývajúcu z nahradenia DEPBS systémom údajne „zlučiteľným s WTO“, o ktorom Komisia nemá žiadne informácie, bude treba preskúmať v náležitom čase. Bez akýchkoľvek reálnych dôkazov nahradenia DEBPS sa pre potreby súčasného prešetrovania DEPBS stále považuje za platné. Spoločnosť obdobne neposkytla žiadne podrobné údaje o systéme „podobnému DPH“, ktorý údajne nahradil daň z obratu vlády štátu Maharaštra po skončení obdobia prešetrovania, a preto sa považoval na potreby súčasného preskúmania systém dane z obratu za stále platný.

(68)

Keďže sa preukázalo, že spoločnosť sa subvencuje v omnoho vyššej miere ako predtým a že pravdepodobne naďalej dostáva subvencie vyššie ako stanovené pri pôvodnom prešetrovaní, skonštatovalo sa, že zachovanie existujúcich opatrení nepostačuje na zníženie účinkov vyrovnávacej subvencie spôsobujúcich škody a že úroveň opatrení by sa preto mala zmeniť, aby odrážala nové zistenia.

(69)

Vzhľadom na závery dosiahnuté v súvislosti s úrovňou subvencovania Garware a nedostatočnosť súčasných opatrení pri znižovaní účinku vyrovnávacích subvencií by sa vyrovnávacie clo na dovozy príslušného výrobku spoločnosti Garware malo zmeniť s cieľom zohľadniť nové zistené úrovne subvencovania.

(70)

Zmenené vyrovnávacie clo uvedené v odôvodnení 72 sa stanovilo pri novej miere subvencovania zistenej počas súčasného preskúmania ako rozpätie poškodenia vypočítané pri pôvodnom prešetrovaní zostáva vyššie.

(71)

Keďže podľa článku 24 ods. 1 základného nariadenia a článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 384/96 žiaden výrobok súčasne nepodlieha antidumpingovým aj vyrovnávacím clám, ktoré majú riešiť tú istú situáciu spôsobenú dumpingom alebo subvencovaním vývozu, vyrovnávacie clo zistené pri tomto prešetrení zodpovedajúce vývozným subvenciám (13,3 %) sa odráta od antidumpingového cla uloženého Garwaru nariadením (ES) č. 1676/2001. Po zmene a doplnení tohto nariadenia nariadením (ES) č. 366/2006 sa pre Garware stanovilo dumpingové rozpätie 20,1 %. Z tohto sa odrátalo 2,7 %, aby sa zohľadnilo vyrovnávacie clo vtedy platné, ktoré zodpovedalo vývozným subvenciám, a tým sa na Garware uložilo antidumpingové clo vo výške 17,4 %. V dôsledku súčasného prešetrovania sa odpočíta ďalších 10,6 % z jeho individuálneho antidumpingového cla, ktoré odráža vyrovnávajúce clo zodpovedajúce zisteným vývozným subvenciám; antidumpingové clo uložené na Garware by sa preto malo znížiť o túto sumu na 6,8 %.

(72)

Na základe uvedeného navrhnuté výšky cla týkajúce sa spoločnosti Garware, vyjadrené pri doložke CIF s dodaním po hranice Spoločenstva, clo neplatené, sú takéto:

(73)

Garware, indická vláda a žiadatelia sa informovali o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporúčať zmenu a doplnenie platných opatrení, a mali príležitosť predložiť pripomienky. Garware ani indická vláda nezaslali žiadne pripomienky; pripomienky žiadateľov odrážajú ich dohodu so závermi dosiahnutými Komisiou.

(74)

Sadzby vyrovnávacieho a antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení prešetrovaní, ktoré viedli k prijatiu nariadenia (ES) č. 367/2006 a nariadenia (ES) č. 366/2006, ako aj zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú situáciu zistenú počas tohto prešetrovania vzhľadom na Garware. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla uplatňovaného na „všetky ostatné spoločnosti“) sa tak výlučne uplatňujú na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených určitými spoločnosťami, teda tu uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Dovážané výrobky akýchkoľvek ostatných spoločností, ktoré nie sú výslovne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia menom a adresou, vrátane subjektov spojených s týmito výslovne neuvedenými spoločnosťami, nemôžu získať výhody z týchto colných sadzieb uplatňovaných na „všetky ostatné spoločnosti“.

(75)

Akýkoľvek nárok na uplatnenie týchto sadzieb vyrovnávacieho a antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mal bezodkladne adresovať Komisii (9) so všetkými príslušnými údajmi, najmä o zmenách činností spoločností spojených s výrobou, predajom na domácom trhu a na vývoz, spojený napríklad s touto zmenou názvu alebo touto zmenou pri výrobných a predajných subjektoch,

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/11

(1)

Komisia 2. júna 2005 uverejnila oznámenie (2) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých amerických chladničiek (chladničiek typu side-by-side) pôvodom z Kórejskej republiky. Nariadením (ES) č. 355/2006 (3) (ďalej len „dočasné nariadenie“) Komisia 1. marca 2006 uložila dočasné antidumpingové clo na rovnaký výrobok.

(2)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení, niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté.

(3)

Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za nevyhnutné pre svoje konečné zistenia.

(4)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa odporučilo uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz určitých druhov chladničiek side-by-side s pôvodom v Kórejskej republike a výber s konečnou platnosťou súm získaných prostredníctvom dočasného cla. Bolo im tiež poskytnuté obdobie, v rámci ktorého sa mohli vyjadriť k uverejneným základným skutočnostiam a úvahám, na základe ktorých boli uložené konečné opatrenia.

(5)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a, ak to bolo vhodné, zistenia sa zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(6)

Ten istý vyvážajúci výrobca, ako sa uvádza v odôvodneniach 11 a 12 dočasného nariadenia, zopakoval a ďalej rozpracoval svoje argumenty v súvislosti s rozsahom výrobku.

(7)

Konkrétne tento vývozca tvrdil, že rozsah výrobku sa mal vzťahovať na všetky veľkoobjemové kombinované chladiace a mraziace zariadenia s objemom presahujúcim 400 litrov, keďže segmentácia týchto chladiacich zariadení by nebola v súlade s praxou inštitúcií Spoločenstva v minulosti, nezohľadňovala by dôkazy iných zainteresovaných strán a ignorovala by realitu trhu [tvrdenie i)].

(8)

Tento vývozca takisto tvrdil, že ak by bolo tvrdenie i) zamietnuté, akýkoľvek pokus o segmentáciu trhu s kombinovanými chladiacimi a mraziacimi zariadeniami by mal vylúčiť trojdverové side-by-side modely (opísané v odôvodnení 12 dočasného nariadenia) z rozsahu príslušného výrobku. V zásade tento vývozca argumentoval, že dôležité nie sú vonkajšie vlastnosti modelov (najmä dvere), ale vnútorná konfigurácia Konkrétne tento vývozca pokladal zarovnanie časti na čerstvé potraviny a mraziacej časti za nevyhnutnú základnú rozlišovaciu vlastnosť chladničiek side-by-side [tvrdenie ii)].

(9)

Pri definovaní príslušného výrobku je dlhodobou praxou inštitúcií Spoločenstva najskôr posúdiť základné fyzikálne a technické vlastnosti daného výrobku. Okrem toho modely zatriedené do odlišných segmentov výrobkov sa zvyčajne považujú za tvoriace jeden výrobok, pokiaľ medzi odlišnými segmentmi neexistuje jasná deliaca čiara.

(10)

Po preskúmaní všetkých písomných podaní, ktoré v tomto konaní zaslali všetky zúčastnené strany, sa prešetrovaním zistilo, že trh s kombinovanými chladiacimi a mraziacimi zariadeniami sa tradične delí na tri segmenty: segment chladiacich zariadení s mrazničkou na spodku (t. j. časť na čerstvé potraviny je umiestnená nad mraziacou časťou), segment chladiacich zariadení s mrazničkou na vrchu (t. j. mraziaca časť je umiestnená nad časťou na čerstvé potraviny) a segment chladiacich zariadení side-by-side (t. j. s dvoma otváracími časťami umiestnenými vedľa seba). Toto rozdelenie trhu na tri odlišné segmenty je nesporné a známe všetkým hospodárskym subjektom podnikajúcim v tejto konkrétnej oblasti. V niekoľkých písomných podaniach to uznal aj daný vývozca. Okrem toho tvrdenia založeného na „dôkaze iných zúčastnených strán“ je v skutočnosti selektívnym výkladom tohto vývozcu týkajúcim sa časti podania, ktoré predložil výrobca bielej techniky, ktorý podporuje opatrenia, ale nevyrába podobný výrobok (pozri odôvodnenie 10 a 104 dočasného nariadenia). V tomto podaní výrobca bielej techniky uvádza, že z dôvodu dumpingového dovozu čelil negatívnym sekundárnym účinkom v súvislosti s predajom výrobkov, ktoré nie sú podobné výrobkom v Spoločenstve. Skutočnosť, že tento výrobca bol plne vystavený takýmto sekundárnym účinkom nie je ako taká presvedčivým dôkazom, že všetky veľkoobjemové kombinované chladiace a mraziace zariadenia s objemom presahujúcim 400 litrov by sa mali považovať za príslušný výrobok bez ohľadu na uvedené segmenty, do ktorých patria. Rovnako sa zistilo, že technologické a fyzikálne vlastnosti, ktoré sú pre tieto dva výrobky význačné, sa úplne odlišujú.

(11)

Z tohto dôvodu sa usudzuje, že existuje jasná deliaca čiara medzi týmito tromi segmentmi, ktoré predstavujú oblasť trhu s kombinovanými chladiacimi a mraziacimi zariadeniami. Prijal sa záver, že neexistuje žiadny dôvod na rozšírenie rozsahu príslušného výrobku s cieľom zahrnúť všetky kombinované chladiace a mraziace zariadenia, ako o to požiadal príslušný vývozca. V dôsledku sa toto tvrdenie i) musí zamietnuť.

(12)

Na základe tvrdenia ii) sa ten istý vývozca snaží dosiahnuť vylúčenie konkrétneho modelu kombinovaného chladiaceho a mraziaceho zariadenia (ďalej len „trojdverový model“), ktorý už bol opísaný v odôvodnení 12 dočasného nariadenia, z rozsahu príslušného výrobku.

(13)

Od začatia tohto konania Komisia vymedzila rozsah výrobku na základe vonkajších vlastností, konkrétne prítomnosti najmenej dvoch oddelených otočných dverí umiestnených vedľa seba. Na základe fyzikálnych vlastností a vnímania spotrebiteľa bol tento prístup uznaný za vhodný. Podľa fyzikálnych vlastností bola prítomnosť dvoch otočných dverí umiestnených vedľa seba považovaná za bezprostredne najviditeľnejšiu charakteristiku. Pokiaľ ide o vnímanie spotrebiteľa, hlavným prvkom bola skutočnosť, že sám žiadateľ opakovane uviedol na trh a predstavoval trojdverový model ako chladničku typu side-by-side. Komisia bola informovaná o tom, že vnútorné časti boli v typickej chladničke side-by-side umiestnené inak ako v trojdverovom modeli, ale keďže v tomto zmysle nebol predložený žiaden presvedčivý dôkaz, rozlíšenie sa nepovažovalo za rozhodujúce, aby sa trojdverové chladničky typu side-by-side vylúčili z vymedzenia výrobku. Na základe informácií, ktoré boli v tom čase k dispozícii, Komisia v odôvodnení 14 dočasného nariadenia uviedla, že „neexistuje žiadna spoločne používaná definícia chladničiek side-by-side“.

(14)

Po zavedení dočasných opatrení sa táto záležitosť naďalej prešetrovala. Uvedený vývozca predložil dodatočné podporné dôkazy na vymedzenie segmentu chladničiek side-by-side na základe vnútorného usporiadania častí, a nie na základe umiestnenia dverí. Po konečnom zverejnení sa na základe dôkazu, ktorý poskytol vývozca, ďalej skúmali stanoviská, ktoré zaujali niektoré vedúce výskumné inštitúty a klasifikačné orgány, z ktorých väčšina klasifikovala chladničky side-by-side na základe vnútorného usporiadania, a nie na základe umiestnenia dverí. To viedlo k záveru, že z hľadiska fyzikálnych vlastností sa trojdverový model nemôže považovať za súčasť segmentu side-by-side, ako je to uvedené v odôvodnení 10. Pokiaľ ide o vnímanie spotrebiteľa, žiadateľ, ako aj výrobné odvetvie Spoločenstva predložili spotrebiteľské prieskumy, ktoré potvrdzujú ich vlastné názory a navzájom si odporujú. Preto sa v tomto zmysle nedá vyvodiť žiaden jasný záver potvrdzujúci jednu alebo druhú pozíciu.

(15)

Z uvedeného vyplýva, že trojdverový model by sa mal považovať za súčasť segmentu chladiacich zariadení s mrazničkou naspodku, a nie segmentu chladiacich zariadení side-by-side. Tvrdenie ii) sa preto prijalo.

(16)

V dôsledku toho sa pokladalo za vhodné pozmeniť rozsah vymedzenia výrobku v zmysle stanovenej definície v dočasnom nariadení. Príslušný výrobok sa preto definitívne vymedzuje ako kombinované mraziace a chladiace zariadenie s objemom presahujúcim 400 litrov a s mraziacou a chladiacou časťou umiestnenou vedľa seba s pôvodom v Kórejskej republike, v súčasnosti je zatriedený do kódu KN ex 8418 10 20.

(17)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, obsah odôvodnení 18 až 22 dočasného nariadenia týkajúcich sa normálnej hodnoty sa týmto potvrdzuje.

(18)

Ako sa uvádza v odôvodnení 23 dočasného nariadenia, vývozná cena predaja do Spoločenstva uskutočneného prostredníctvom prepojených dovozcov bola vytvorená na základe ceny opätovného predaja prvému nezávislému zákazníkovi v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Pri tvorbe tejto vývoznej ceny sa použilo ziskové rozpätie spoločnosti, ktorá sa pokladala za nezávislého dovozcu príslušného výrobku. Po konečnom sprístupnení informácií zainteresovaným stranám jeden vyvážajúci výrobca tvrdil v žiadosti, že spoločnosť, podľa ktorej sa určilo toto ziskové rozpätie, nebola prepojeným dovozcom, ale prvým nezávislým zákazníkom jednej z jej prepojených dovozcov. Tvrdenie sa náležite prešetrilo a dospelo sa k záveru, že príslušnú spoločnosť skutočne nemožno kvalifikovať ako neprepojeného dovozcu. Následne sa rozhodlo, že jej ziskové rozpätie sa nemôže použiť pri tvorbe vývozných cien. Preto bolo podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia potrebné nájsť náhradný zdroj s cieľom stanoviť primerané ziskové rozpätie. V rámci tohto prešetrovania nebolo možné získať žiadne informácie o zisku alternatívneho nezávislého vývozcu. Preto sa vzhľadom na skutočnosti, že oba výrobky patria do rovnakej skupiny bielej techniky a že príslušní kórejskí vyvážajúci vývozcovia sú tí istí, pokladalo za vhodné na tento účel použiť ziskové rozpätie vo výške 5 %, ktoré sa používa v prípade antidumpingového konania týkajúceho sa mikrovlných rúr (4).

(19)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, obsah odôvodnení 23 až 24 dočasného nariadenia týkajúcich sa stanovenia vývoznej ceny sa týmto potvrdzuje.

(20)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26 dočasného nariadenia, v prípadoch, keď nebolo možné priamo porovnať vyvážané modely a modely predávané na domácom trhu a s cieľom stanoviť normálnu hodnotu, pokiaľ je to možné na základe domáceho predaja vyvážajúcich výrobcov, vykonali sa úpravy normálnych hodnôt stanovených pre niektoré modely, aby sa zohľadnila trhová hodnota odlišných fyzikálnych vlastností medzi modelom predávaným na domácom trhu a modelom vyvážaným podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia. Dvaja vyvážajúci výrobcovia spochybnili úpravu, ktorá sa vykonala v dočasnej fáze.

(21)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že nemala byť vykonaná žiadna úprava, pretože aj keby existovali rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach medzi vyvážanými modelmi a modelmi predávanými na domácom trhu navrhnuté na účely porovnania, tieto rozdiely by nemali žiadny vplyv na trhovú cenu. Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté, keďže počet rozdielov zistených medzi vyvážanými modelmi a modelmi predávanými na domácom trhu navrhnutých na účely porovnania bol v rozsahu siedmich prvkov a tieto rozdiely často zahŕňali dôležité prvky, ako je automat na ľad a vodu, povrchová úprava dverí a systém regulácie teploty. Na základe normálnej ekonomickej logiky by takéto rozdiely preto mali mať vplyv na trhovú hodnotu týchto modelov.

(22)

Druhý vyvážajúci výrobca, pre ktorého Komisia s cieľom riadne zohľadniť trhovú hodnotu rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach v dočasnej fáze vykonala úpravu predložených hodnôt týchto rozdielov, spochybnil tento výsledný výpočet. Po konečnom zverejnení informácií spoločnosť poukázala na určité aspekty v prístupe Komisie, ktoré by mohli viesť k narušeniu takto počítanej normálnej hodnoty, a požiadala o to, aby bola počítaná normálna hodnota pre vyvážané modely bez príslušného domáceho predaja. Tvrdenie sa prešetrilo a dospelo sa k záveru, že isté úpravy fyzikálnych vlastností, ktoré urobila Komisia na základe tvrdenia spoločnosti, mohli viesť k narušeniu normálnych hodnôt. Preto sa v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia rozhodlo pre túto spoločnosť vytvoriť normálne hodnoty v prípadoch, v ktorých by sa mohlo urobiť priame porovnanie medzi vyvezenými modelmi a modelmi predanými na domácom trhu.

(23)

Všetci traja vyvážajúci výrobcovia spochybnili dočasné rozhodnutie neudeliť úpravu požadovanú podľa článku 2 ods. 10 písm. g) základného nariadenia v súvislosti s úverovými nákladmi, ktoré údajne vznikli pri ich domácim predaji. Títo traja vývozcovia predložili dôkazy, že použité podmienky úveru boli zmluvne dohodnuté a presadzované spoločnosťami. Rovnako sa ukázalo možné prepojenie faktúr na platby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zistilo, že domáce úverové náklady mali vplyv na porovnateľnosť cien, ako sa to požaduje v článku 2 ods. 10 základného nariadenia, a na základe toho sa rozhodlo udeliť úpravy týchto nákladov.

(24)

Jeden vyvážajúci výrobca požadoval vylúčenie predaja poškodených a/alebo nefunkčných výrobkov svojich prepojených dovozcov z výpočtu dumpingu. Tento predaj, ktorý predstavoval skutočne minimálnu časť predaja spoločnosti na trhu Spoločenstva, bol nahlásený zvlášť a overený na mieste. Bolo dokázané, že tento predaj sa skutočne týkal nefunkčných alebo poškodených výrobkov a že zákazníci a ceny, pokiaľ ide o tieto výrobky, sa v porovnaní so zákazníkmi a cenami v súvislosti s obvyklým predajom úplne líšili. Keďže neexistoval porovnateľný predaj na domácom trhu spoločnosti, nemohlo sa v súvislosti s týmto predajom vykonať zmysluplné porovnanie. Toto tvrdenie sa preto prijalo.

(25)

Ten istý vyvážajúci výrobca spochybnil dočasné rozhodnutie Komisie zamietnuť nahlásené náklady na námornú dopravu na účely úpravy vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia. Nahlásené náklady na námornú dopravu boli zamietnuté, pretože boli vývozcovi fakturované prepojenou spoločnosťou. Vyvážajúci výrobca však odvtedy dokázal, že táto prepojená spoločnosť je logistický subjekt, ktorý uzatvára zmluvy na dopravné služby s nezávislými dopravnými spoločnosťami. Rovnako bolo dokázané, že táto prepojená spoločnosť fakturovala vývozcovi skutočné náklady na námornú dopravu, ako jej ich fakturovali nezávislé dopravné spoločnosti spolu s primeranou prirážkou za jej služby. Na základe uvedeného sa rozhodlo, že nahlásené náklady na námornú dopravu sa môžu pokladať za spoľahlivé a výpočty sa podľa toho upravili.

(26)

Okrem vykonaných úprav uvedených v odôvodneniach 22 až 25 tohto nariadenia sa týmto potvrdzuje obsah odôvodnení 25 až 30 dočasného nariadenia, pokiaľ ide o porovnanie normálnej hodnoty a vývozných cien.

(27)

Všetky tri spoločnosti spochybnili metodiku, ktorú Komisia použila pri výpočte dumpingového rozpätia. Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 31 až 34 dočasného nariadenia, s cieľom zohľadniť vo výpočte dumpingu výrazné rozdiely vývozných cien, ktoré predstavovali určitý model medzi jednotlivými regiónmi, a pretože porovnanie buď vážených priemerných normálnych hodnôt s váženými priemernými vývoznými cenami, alebo transakcií individuálneho vývozu a domáceho predaja by nezohľadnilo celkový rozsah dumpingových praktík, vážená priemerná normálna hodnota sa porovnala s cenami všetkých transakcií individuálneho vývozu do Spoločenstva. Existencia výrazných rozdielov v predajných cenách medzi jednotlivými regiónmi sa potvrdila v súvislosti so všetkými tromi vyvážajúcimi výrobcami, a teda z dôvodov už stanovených v odôvodneniach 31 až 34 dočasného nariadenia bolo porovnanie váženej priemernej normálnej hodnoty s cenami všetkých transakcií individuálneho vývozu do Spoločenstva skutočne oprávnené. Tvrdenia vyvážajúcich výrobcov sa preto zamietajú.

(28)

Vzhľadom na uvedené úpravy a po oprave niekoľkých chýb vo výpočte je konečne stanovená výška dumpingu, vyjadrená ako percento čistej franko ceny CIF na hranici Spoločenstva pred preclením, takáto:

(29)

Keďže neboli v tomto smere predložené žiadne nové a podložené informácie ani argument, odôvodnenia 37 až 40 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(30)

Po zavedení dočasných opatrení sa vymedzenie rozsahu výrobku upravilo, ako sa uvádza v odôvodnení 16. Údaje týkajúce sa trojdverového modelu sa preto vylúčili z analýzy ujmy. V každom prípade je potrebné poznamenať, že počas OP výrobné odvetvie Spoločenstva nevyrábalo tento druh výrobku a objem dovozu trojdverového modelu z Kórejskej republiky do Spoločenstva bol zanedbateľný.

(31)

Keďže sa zistilo, že spoločnosť Samsung Electronics Corporation (ďalej len „Samsung“) mala počas OP dumpingové rozpätie de minimis (pozri uvedené odôvodnenie 28), je potrebné rozlíšiť zvyšný dovoz od dovozu s pôvodom v Kórejskej republike, zvyšný dovoz ďalej len „dumpingový dovoz“. Odôvodnenia 44 až 47 dočasného nariadenia sa preto nahrádzajú nasledujúcimi skutočnosti: s cieľom zachovať dôverný charakter sa údaje o dovoze dvoch zostávajúcich kórejských výrobcov uvádzajú ako indexy.

(32)

Na základe tohto sa objem dumpingového dovozu medzi rokom 2002 a OP prudko zvýšil (o 266 %). V rokoch 2002 a 2003 sa zvýšil o 83 %, v roku 2004 sa zvýšil o ďalších 153 percentuálnych bodov a počas OP o ďalších 30 percentuálnych bodov. Počas OP sa objem dumpingového dovozu pohyboval v rozmedzí od 180 000 do 250 000 kusov.

(33)

Medzi rokom 2002 a OP sa príslušný podiel dumpingového dovozu na trhu zvýšil približne o 20 percentuálnych bodov a počas OP dosiahol úroveň v rozmedzí od 42 % do 50 %. Pokiaľ ide o indexy, podiel na trhu sa v roku 2003 zvýšil o 21 %, v roku 2004 o ďalších 43 percentuálnych bodov a počas OP o 6 percentuálnych bodov. Celkovo predstavovalo zvýšenie podielu na trhu medzi rokom 2002 a OP 70 %.

(34)

Napokon sa priemerné ceny dumpingového dovozu znížili medzi rokom 2002 a OP približne o 5 % a pri porovnaní jednotlivých modelov sa dumpingovým dovozom v Spoločenstve podhodnotili ceny výrobného odvetvia v rozmedzí od 34,4 % do 42 % v závislosti od príslušného vývozcu.

(35)

Podobne odôvodnenie 68 dočasného nariadenia nahrádzajú nasledujúce skutočnosti: objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Kórejskej republike sa medzi rokom 2002 a OP výrazne zvýšil o 266 % a príslušný podiel dumpingového dovozu na trhu sa medzi rokom 2002 a OP zvýšil približne o 20 percentuálnych bodov. Priemerné ceny dumpingového dovozu boli počas príslušného obdobia v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Spoločenstva trvale nižšie. Pri porovnaní váženého priemeru jednotlivých modelov sa dumpingovým dovozom podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v rozmedzí od 34,4 % do 42 % v závislosti od príslušného vývozcu a pri niektorých modeloch bolo podhodnotenie dokonca väčšie.

(36)

Nepredložením žiadnych podstatne nových informácií alebo argumentov v tejto súvislosti sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 41 až 71 predbežného nariadenia s výnimkou odôvodnení 44 až 47 a odôvodnenia 68, ktorých sa týkali predchádzajúce ustanovenia.

(37)

Ako už bolo uvedené, zistilo sa, že spoločnosť Samsung mala počas OP dumpingové rozpätie de minimis. K významnému zvýšeniu objemu dumpingového dovozu o 266 % medzi rokom 2002 a OP, zvýšeniu príslušného podielu na trhu o približne 20 percentuálnych bodov, ako aj k zistenému podhodnoteniu však došlo v rovnakom čase ako k zhoršeniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(38)

Keďže spoločnosť Samsung mala počas OP dumpingové rozpätie de minimis, bolo potrebné preskúmať, či by napriek tomu jej dovoz mohol spôsobiť nejakú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. S cieľom zachovať dôverný charakter sa údaje týkajúce spoločnosti Samsung ďalej uvádzajú ako indexy.

(39)

Objem dovozu výrobkov vyrobených spoločnosťou Samsung sa medzi rokom 2002 a OP zvýšil o 88 %. Konkrétne v rokoch 2002 a 2003 sa zvýšil o 56 %, v roku 2004 sa zvýšil o ďalších 27 percentuálnych bodov a počas OP o ďalších 5 percentuálnych bodov. Počas OP sa objem dumpingového dovozu pohyboval v rozmedzí od 100 000 do 170 000 kusov.

(40)

Medzi rokom 2002 a OP sa príslušný podiel dovozu výrobkov vyrobených spoločnosťou Samsung na trhu znížil približne o 5 percentuálnych bodov a počas OP dosiahol úroveň v rozmedzí od 28 % do 36 %. Pokiaľ ide o indexy, podiel na trhu sa v roku 2003 zvýšil o 3 %, ale v roku 2004 klesol o 13 percentuálnych bodov a počas OP o ďalšie 2 percentuálne body. Celkovo bolo zníženie na trhu medzi rokom 2002 a OP 12 %.

(41)

Napokon priemerné ceny dovozu výrobkov vyrobených spoločnosťou Samsung medzi rokmi 2002 a OP klesli približne o 14 % a pri porovnaní dovozu jednotlivých modelov vyrobených spoločnosťou Samsung sa ceny výrobného odvetvia Spoločenstva podhodnotili o 34,1 %.

(42)

Vzhľadom na zvýšenie objemu dovozu výrobkov vyrobených spoločnosťou Samsung a zistené podhodnotenie nemožno vylúčiť, že tento dovoz prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Zistilo sa však, že: i) dovoz výrobkov vyrobených spoločnosťou Samsung sa v období medzi rokom 2002 a OP zvyšoval oveľa pomalším tempom ako dovoz s pôvodom v Kórejskej republike; ii) v porovnaní s iným kórejským dovozom dovoz výrobkov vyrobených spoločnosťou Samsung medzi rokom 2002 a OP stratil približne 5 percentuálnych bodov v rámci podielu na trhu; iii) počas OP bola výsledná prítomnosť v rámci dovozu výrobkov vyrobených spoločnosťou Samsung na trhu Spoločenstva z hľadiska objemu, ako aj podielu na trhu, podstatne nižšia ako iného kórejského dovozu a iv) cenové porovnanie jednotlivých modelov ukázalo, že hoci sú ceny spoločnosti Samsung nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, boli trvale vyššie ako ceny iného kórejského dovozu.

(43)

V dôsledku toho sa dospelo k záveru, že dovoz výrobkov vyrobených spoločnosťou Samsung prispel k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva, ale v podstatne menšom rozsahu ako dumpingový dovoz zostávajúcich dvoch kórejských výrobcov. Vplyv súvisiaci s dovozom výrobkov vyrobených spoločnosťou Samsung sa preto nepokladá za dostatočný na to, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a výslednou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(44)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie nové a podložené informácie ani argument, odôvodnenia 72 až 96 dočasného nariadenia s výnimkou prvej vety odôvodnenia 73 sa týmto potvrdzujú.

(45)

Keďže neboli v tomto smere predložené žiadne nové a podložené informácie ani argument, odôvodnenia 97 až 114 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(46)

Vzhľadom na závery prijaté v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnými súvislosťami a záujmom Spoločenstva a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia malo by byť uložené konečné antidumpingové clo na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, nemalo by byť však vyššie ako rozpätie ujmy uvedené v odôvodnení 119 dočasného nariadenia a potvrdené v tomto nariadení. Keďže rozpätia ujmy boli vždy vyššie ako dumpingové rozpätia, opatrenia by sa mali zakladať na dumpingových rozpätiach.

(47)

Konečné clá budú preto takéto:

(48)

Vzhľadom na zistenú výšku dumpingových rozpätí v prípade vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike a úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva sa pokladá za potrebné, aby sa uskutočnil výber s konečnou platnosťou súm získaných prostredníctvom dočasného antidumpingového cla uloženého podľa dočasného nariadenia, a to do výšky uložených konečných ciel. Keďže trojdverový model je v súčasnosti vylúčený z vymedzenia výrobku (pozri uvedené odôvodnenia 12 až 16) a konečné clá sú nižšie ako dočasné, dočasne získané sumy z dovozu trojdverového modelu, ktoré prevyšujú sadzbu konečného cla, sa uvoľňujú.

(49)

Individuálne sadzby antidumpingového cla uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami počas uvedeného prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) preto platia výlučne pre dovoz výrobkov pochádzajúcich z príslušnej krajiny a vyrobených týmito spoločnosťami, teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Dovážané výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa sa špecificky neuvádza v základnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených so špecificky uvedenými subjektmi, nemôžu profitovať z týchto sadzieb a budú podliehať colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(50)

Akékoľvek tvrdenie v súvislosti s požiadavkou uplatňovania týchto individuálnych sadzieb antidumpingového cla pre spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo obchodných subjektov) by sa malo okamžite oznámiť Komisii, ako aj všetky príslušné informácie, najmä v prípade akejkoľvek zmeny činnosti spoločnosti, ktorá je spojená s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom spojeným napr. s uvedenou zmenou názvu alebo uvedenou zmenou, pokiaľ ide o výrobné a obchodné subjekty. Ak je to potrebné, nariadenie bude zodpovedajúcim spôsobom zmenené a doplnené prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne clá,

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/18

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/20

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 795/2004 (2) sa zavádzajú vykonávacie pravidlá pre režim jednotných platieb od roku 2005.

(2)

Skúsenosti s administratívnym a operatívnym zavádzaním tohto systému na vnútroštátnej úrovni ukázali, že v určitých ohľadoch sú nevyhnutné ďalšie podrobné pravidlá a v iných ohľadoch sa musia vyjasniť a prispôsobiť existujúce pravidlá.

(3)

Aby sa uľahčilo prevádzanie nárokov na platbu na farmárov, malo by sa umožniť vytváranie častí nárokov bez pôdy a ich prevádzanie.

(4)

V prípade, že nároky na platbu, ktorých jednotková hodnota sa zvýšila o viac ako 20 % referenčnými čiastkami zo štátnej rezervy, neboli použité v súlade s druhým pododsekom článku 42 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1782/2003, do štátnej rezervy sa okamžite vráti len navýšenie hodnoty.

(5)

Prostriedky pridelené zo štátnej rezervy v prípade administratívnych úkonov alebo súdnych rozhodnutí v rámci kompenzácií farmárom v súlade s článkom 42 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1782/2003 nepodliehajú obmedzeniam.

(6)

Farmári sa môžu dobrovoľne vzdať nárokov na platbu zo štátnej rezervy, aby uľahčili rozšírenie nárokov na platbu.

(7)

Nariadenie (ES) č. 795/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Vzhľadom na to, že prípady, ktoré upravuje článok 1 ods. 2 a ods. 4, sa môžu vyskytnúť od 1. januára 2005, resp. 2006, je vhodné ustanoviť, aby sa tieto odseky uplatňovali spätne od týchto dátumov.

(9)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre priame platby,

1.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

2.

V článku 6 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Prvý pododsek článku 42 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa vzťahuje na nároky na platbu, ktorých jednotková hodnota sa zvýšila o viac ako 20 % v súlade s druhým pododsekom tohto odseku. Druhý pododsek článku 42 ods. 8 uvedeného nariadenia sa vzťahuje len na zvýšenú hodnotu nárokov na platbu, ktorých jednotková hodnota sa zvýšila o viac ako 20 % v súlade s druhým pododsekom tohto odseku.“

3.

V článku 23a sa vkladá táto veta:

„Článok 42 ods. 8 uvedeného nariadenia sa netýka nárokov na platbu priznaných podľa tohto článku.“

4.

V článku 24 sa pridáva tento odsek:

„3.   Farmár sa môže dobrovoľne vzdať nárokov na platbu zo štátnej rezervy s výnimkou vyňatých nárokov na platbu.“

5.

Článok 50 sa nahrádza takto:

„Článok 50

1.   Členské štáty Komisii každý rok elektronickou formou oznámia:

2.   V prípade regionálnej implementácie režimu jednotných platieb, akú ustanovuje článok 58 nariadenia (ES) č. 1782/2003, členské štáty oznámia zodpovedajúcu časť maximálnej čiastky určenej v súlade s odsekom 3 uvedeného článku do 15. septembra prvého roku implementácie.

Prvý rok uplatňovania režimu jednotných platieb budú informácie uvedené v odseku 1 písm. a) vychádzať z predbežných nárokov na platbu. Tú istú informáciu vychádzajúcu z definitívnych nárokov na platbu oznámia členské štáty do 1. marca nasledujúceho roka.

3.   V prípade uplatnenia opatrení podľa článku 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003 členské štáty oznámia celkový počet žiadostí za bežný rok spolu so zodpovedajúcou celkovou sumou za každý zo sektorov, ktorých sa týka ponechanie podľa tohto článku, do 1. septembra.

Najneskôr do 1. septembra definitívne údaje o celkovom počte žiadostí podľa článku 69 uvedeného nariadenia prijatých za predchádzajúci rok a zodpovedajúcu celkovú sumu za každý zo sektorov, ktorých sa týka ponechanie podľa tohto článku.“

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/22

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 51/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa stanovujú kvóty na rok 2006.

(2)

Podľa informácií, ktoré dostala Komisia, výlovy zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe, vyčerpali kvótu stanovenú na rok 2006.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich držanie na palube, prekládku a vykládku,

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/24

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 51/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2006.

(2)

Podľa informácií, ktoré dostala Komisia, výlovy zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe, vyčerpali kvótu stanovenú na rok 2006.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich držanie na palube, prekládku a vykládku,

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/26

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 51/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2006.

(2)

Podľa informácií, ktoré dostala Komisia, výlovy zásob uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe, vyčerpali kvótu stanovenú na rok 2006.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať výlov týchto zásob, ako aj ich držanie na palube, prekládku a vykládku,

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/28

(1)

Komisia 1. júna 2005 predstavila iniciatívu i2010, ktorá sa usiluje optimalizovať prínos nových informačných technológií k hospodárskemu rastu, vytváraniu pracovných miest a ku kvalite života európskych občanov. Komisia urobila z digitálnych knižníc kľúčový aspekt iniciatívy i2010. Vo svojom oznámení „i2010: digitálne knižnice“ z 30. septembra 2005 (1) stanovila svoju stratégiu pre digitalizáciu kolektívnej pamäti Európy, jej dostupnosť online a uchovanie v digitálnej podobe. Táto kolektívna pamäť obsahuje tlač (knihy, časopisy, noviny), fotografie, muzeálne objekty, archívne dokumenty a audiovizuálny materiál (ďalej len „kultúrny materiál“).

(2)

Členským štátom by sa mali odporučiť opatrenia uplatňujúce túto stratégiu s cieľom optimalizovať prostredníctvom internetu hospodársky a kultúrny potenciál kultúrneho dedičstva Európy.

(3)

V tomto kontexte by sa mal podporiť rozvoj digitalizovaného materiálu z knižníc, archívov a múzeí. Prístupnosť materiálu online umožní občanom v rámci celej Európy pristupovať k nemu a využívať ho vo voľnom čase, pri štúdiu alebo pri práci. Rôznorodé a mnohojazyčné dedičstvo Európy tak dostane na internete jasný profil. Navyše digitalizovaný materiál sa bude dať znova využiť v sektoroch, ako je turistika alebo vzdelávanie, ako aj pri nových tvorivých úsiliach.

(4)

Závery Rady z 15. – 16. novembra 2004 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2005 – 2006 okrem toho zdôraznili príspevok tvorivosti a tvorivých odvetví k ekonomickému rastu v Európe a potrebu koordinovaného úsilia v rámci digitalizácie.

(5)

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2005 o filmovom dedičstve a konkurencieschopnosti súvisiacich priemyselných činností (2) už odporučilo členským štátom, aby prijali vhodné opatrenia na zvýšenie využívania digitálnych a nových technológií pri zbieraní, katalogizácii, uchovávaní a reštaurovaní kinematografických diel. Pokiaľ ide o kinematografické diela, toto odporúčanie z mnohých hľadísk dopĺňa odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o filmovom dedičstve.

(6)

Digitalizácia je dôležitý prostriedok zabezpečenia lepšieho prístupu ku kultúrnemu materiálu. V niektorých prípadoch je to jediný prostriedok schopný zabezpečiť takýto materiál pre budúce generácie. Preto v súčasnosti v členských štátoch prebieha mnoho iniciatív v oblasti digitalizácie, ale tieto snahy sú roztrieštené. Zosúladená akcia členských štátov týkajúca sa digitalizácie ich kultúrneho dedičstva by viedla k väčšej súdržnosti pri výbere materiálu a umožnila by vyhnúť sa opakovanej digitalizácii. Viedla by aj k vzniku bezpečnejšieho prostredia pre spoločnosti investujúce do digitalizačných technológií. K dosiahnutiu týchto zámerov by prispeli prehľady existujúcich i plánovaných digitalizácií a stanovenie kvantitatívnych cieľov v tejto oblasti.

(7)

Sponzorovanie digitalizácie súkromným sektorom či partnerstvo súkromného a verejného sektora môže zapojiť do digitalizácie súkromné subjekty a malo by sa ďalej podporovať.

(8)

Investície do nových technológií a veľkokapacitných digitalizačných zariadení môžu znížiť náklady na digitalizáciu pri zachovaní alebo zlepšení kvality, a preto by sa mali odporučiť.

(9)

Spoločný mnohojazyčný prístupový bod by umožnil prehľadávať online distribuované – čiže uložené rozličnými organizáciami na rozličných miestach – digitálne kultúrne dedičstvo Európy. Takýto prístupový bod by zlepšil jeho viditeľnosť a zdôraznil by jeho spoločné prvky. Prístupový bod by mal stavať na existujúcich iniciatívach, ako je Európska knižnica (TEL), v rámci ktorej už spolupracujú knižnice Európy. Mal by všade, kde je to možné, úzko spolupracovať so súkromnými nositeľmi práv ku kultúrnemu materiálu a všetkými zúčastnenými stranami. Malo by sa podporiť odhodlanie členských štátov a kultúrnych inštitúcií dospieť k takémuto prístupovému bodu.

(10)

Len časti materiálu uloženého v knižniciach, archívoch a múzeách patria medzi voľné diela v tom zmysle, že sa na ne nevzťahujú, alebo už nevzťahujú, práva duševného vlastníctva, zatiaľ čo zvyšok pod takúto ochranu spadá. Keďže práva duševného vlastníctva sú kľúčovým nástrojom na podporovanie tvorivosti, európsky kultúrny materiál by sa mal digitalizovať, sprístupňovať a uchovávať pri plnom rešpektovaní autorských práv a s nimi súvisiacich práv. Obzvlášť významné sú v tejto súvislosti články 5 ods. 2 písm. c), 5 ods. 3 písm. n) a 5 ods. 5, ako aj odôvodnenie 40 smernice 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (3). Mechanizmy udeľovania licencií v prípadoch osirených diel – čiže diel chránených autorskými právami, ktorých nositeľov je ťažké alebo dokonca nemožné nájsť – a diel, ktoré sa nevydávajú tlačou alebo (audiovizuálne) nešíria, môžu uľahčiť vysporiadanie práv a následnú digitalizáciu a prístupnosť online. Takéto mechanizmy by sa preto mali podporovať v úzkej spolupráci s nositeľmi práv.

(11)

Ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov môžu obsahovať prekážky pre používanie voľných diel, napríklad vyžadovaním administratívneho aktu pred každým rozmnožením diela. Všetky takéto prekážky by sa mali zistiť a mali by sa podniknúť kroky smerujúce k ich odstráneniu.

(12)

V rezolúcii Rady C/162/02 z 25. júna 2002 o uchovaní pamäte zajtrajška – uchovaní digitálneho obsahu pre budúce generácie (4) sa navrhujú ciele a predbežné opatrenia na uchovanie digitálneho obsahu pre budúce generácie. V súčasnosti však v členských štátoch neexistujú jasné a úplné politiky v oblasti uchovávania digitálneho obsahu. Neprítomnosť takýchto stratégií predstavuje hrozbu pre prežitie digitalizovaného materiálu a môže viesť k strate materiálu vytvoreného v digitálnom formáte. Rozvoj účinných prostriedkov uchovávania digitálnych záznamov má ďalekosiahle dôsledky nielen pre uchovávanie materiálu vo verejných inštitúciách, ale aj pre každú organizáciu, ktorá má povinnosť alebo ktorá chce uchovávať digitálny materiál.

(13)

Niekoľko členských štátov zaviedlo alebo zvažuje zavedenie zákonnej povinnosti vyžadujúcej od výrobcov digitálneho materiálu, aby poskytli jednu alebo viac kópií svojho materiálu poverenému depozitnému subjektu. Účinná spolupráca medzi členskými štátmi je potrebná, aby nedošlo k priveľkej variabilite pravidiel uloženia digitálneho materiálu, a mala by sa podporovať.

(14)

„Web harvesting“ je nová technika zberu materiálu z internetu pre účely uchovania. Patrí k nej aktívne zhromažďovanie materiálu poverenou inštitúciou namiesto čakania na jeho uloženie, čím sa zmenšuje administratívne zaťaženie výrobcov digitálneho materiálu, a preto by táto technika mala byť upravená vnútroštátnymi právnymi predpismi,

1.

zbierali informácie o súčasných i plánovaných digitalizáciách kníh, časopisov, novín, fotografií, muzeálnych objektov, archívnych dokumentov, audiovizuálneho materiálu (ďalej len „kultúrny materiál“) a vytvárali prehľady takýchto digitalizácií, aby sa zabránilo zdvojovaniu úsilia a podporila spolupráca a synergie na európskej úrovni;

2.

pripravili kvantitatívne ciele pre digitalizáciu analógového materiálu v archívoch, knižniciach a múzeách s uvedením očakávaného nárastu množstva digitalizovaného materiálu, ktorý by mohol tvoriť súčasť európskej digitálnej knižnice, a rozpočtových prostriedkov pridelených verejnými orgánmi;

3.

podporili partnerstvá medzi kultúrnymi inštitúciami a súkromným sektorom, aby sa vytvorili nové spôsoby financovania digitalizácie kultúrneho materiálu;

4.

vytvorili a udržiavali veľkokapacitné digitalizačné zariadenia ako súčasť stredísk kompetencie pre digitalizáciu v Európe alebo v spolupráci s nimi;

5.

podporovali európsku digitálnu knižnicu vo forme mnohojazyčného spoločného prístupového bodu k distribuovanému – čiže uloženému rozličnými organizáciami na rozličných miestach – digitálnemu kultúrnemu dedičstvu Európy tým, že:

6.

zlepšili podmienky pre digitalizáciu kultúrneho materiálu a jeho dostupnosť online tým, že:

7.

stanovili vnútroštátne stratégie dlhodobého uchovávania digitálneho materiálu a prístupu k nemu plne rešpektujúceho autorské práva, pričom tieto stratégie:

8.

navzájom si vymieňali informácie o stratégiách a akčných plánoch;

9.

pridali do svojich právnych predpisov ustanovenia umožňujúce verejným inštitúciám viacnásobné rozmnožovanie a prevádzanie digitálneho kultúrneho materiálu na účely uchovávania pri plnom rešpektovaní právnych predpisov Spoločenstva i medzinárodných právnych predpisov o právach duševného vlastníctva;

10.

pri určovaní politík a postupov uloženia materiálu pôvodne vytvoreného v digitálnom formáte zohľadnili vývoj v iných členských štátoch, aby sa zabránilo priveľkej rozdielnosti zásad uloženia;

11.

pridali do svojich právnych predpisov ustanovenia umožňujúce uchovávanie obsahu internetových stránok poverenými inštitúciami pri použití techník zbierania materiálu z internetu, ako je web harvesting, pri plnom rešpektovaní komunitných i medzinárodných právnych predpisov o právach duševného vlastníctva;

12.

informovali Komisiu po 18 mesiacoch od zverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie a následne každé ďalšie dva roky o akciách uskutočnených na základe tohto odporúčania.

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/31

(1)

V smernici 91/414/EHS sa ustanovuje vypracovanie zoznamu Spoločenstva uvádzajúceho účinné látky povolené na použitie v prípravkoch na ochranu rastlín.

(2)

Spoločnosť Calliope SAS predložila 12. decembra 2004 maďarským orgánom dokumentáciu týkajúcu sa účinnej látky chromafenozid so žiadosťou o zaradenie tejto účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Spoločnosť Nissan Chemical Europe SARL predložila 19. mája 2005 talianskym orgánom dokumentáciu týkajúcu sa účinnej látky halosulfuron so žiadosťou o zaradenie tejto účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Spoločnosť Bayer CropScience AG predložila 25. novembra 2005 rakúskym orgánom dokumentáciu týkajúcu sa účinnej látky tembotrion so žiadosťou o zaradenie tejto účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Spoločnosť ISAGRO SpA predložila 2. septembra 2005 maďarským orgánom dokumentáciu týkajúcu sa účinnej látky valifenal so žiadosťou o zaradenie tejto účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Laboratórium Central Science Laboratory predložilo 16. marca 2005 orgánom Veľkej Británie dokumentáciu týkajúcu sa slabého kmeňa vírusu žltej mozaiky cukety so žiadosťou o zaradenie tejto účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414/EHS.

(3)

Orgány Veľkej Británie, Rakúska, Talianska a Maďarska oznámili Komisii, že po predbežnom preskúmaní možno konštatovať, že dokumentácia týkajúca sa uvedených účinných látok spĺňa požiadavky na údaje a informácie stanovené v prílohe II k smernici 91/414/EHS. Takisto sa javí, že predložená dokumentácia spĺňa požiadavky na údaje a informácie stanovené v prílohe III k smernici 91/414/EHS, pokiaľ ide o jeden prípravok na ochranu rastlín obsahujúci príslušnú účinnú látku. V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS príslušní žiadatelia dokumentáciu následne zaslali Komisii a ostatným členským štátom a predložili Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat.

(4)

Týmto rozhodnutím by sa malo na úrovni Spoločenstva formálne potvrdiť, že dokumentácia v zásade spĺňa požiadavky na údaje a informácie stanovené v prílohe II, ako aj požiadavky stanovené v prílohe III k smernici 91/414/EHS v súvislosti s najmenej jedným prípravkom na ochranu rastlín obsahujúcim príslušnú účinnú látku.

(5)

Týmto rozhodnutím by nemalo byť dotknuté právo Komisie vyžadovať od žiadateľa predloženie ďalších údajov alebo informácií s cieľom vyjasniť niektoré body v rámci dokumentácie.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/34

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/35

31.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/35

1.

Na strane 151 sa v prílohe pod názvom spoločnosti Hitashi v stĺpci „hľadáčik“

dopĺňajú údaje „GM-9(1)“ a „GM-51(1)“.

2.

Na strane 153 v prílohe pod názvom spoločnosti „JVC“ v stĺpci „hľadáčik“: