26.7.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/1

(1)

Jednotný trh v oblasti leteckých služieb by mal slúžit' všetkým občanom rovnako. Následne by zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivost'ou, či už v dôsledku postihnutia, veku alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, mali mat' porovnateľné možnosti leteckej dopravy s tými, ktoré majú ostatní občania. Zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivost'ou majú rovnaké právo na voľný pohyb, slobodu výberu a nediskrimináciu ako všetci ostatní občania. Táto zásada sa vzt'ahuje na leteckú dopravu, ako aj na ďalšie oblasti života.

(2)

Zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivost'ou by preto mali mat' prístup k doprave a nemali by byt' odmietnuté z dôvodu ich zdravotného postihnutia alebo nedostatočnej pohyblivosti, s výnimkou dôvodov bezpečnosti a na základe zákona. Pred prijatím rezervácie pre zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivost'ou by leteckí dopravcovia, ich zástupcovia a prevádzkovatelia zájazdu mali vynaložit' primerané úsilie s cieľom zistit', či existuje dôvod z hľadiska bezpečnosti, ktorý by bránil tomu, aby takéto osoby boli prijaté na dané lety.

(3)

Toto nariadenie by sa nemalo dotknút' ostatných práv cestujúcich založených právnymi predpismi Spoločenstva, najmä smernicou Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (3) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (4). V prípade, že rovnaká udalost' by bola príčinou vzniku rovnakého nároku na náhradu nákladov alebo na zmenu rezervácie na základe jedného z týchto právnych predpisov, ako aj na základe tohto nariadenia, daná osoba by mala mat' možnost' uplatnit' toto právo iba raz, podľa vlastného uváženia.

(4)

S cieľom umožnit', aby zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivost'ou mali možnost' cestovat' leteckou dopravou porovnateľne s dopravou, ktorú využívajú ostatní občania, mali by sa na letiskách i na palube lietadiel poskytovat' asistenčné služby zamerané na ich osobitné potreby, a to prostredníctvom zabezpečenia nevyhnutných pracovných síl a zariadení. V záujme sociálneho začlenenia by príslušné osoby mali mat' možnost' využívat' tieto služby bez dodatočných poplatkov.

(5)

Asistenčné služby poskytované na letiskách na území členského štátu, na ktorý sa vzt'ahuje zmluva, by okrem iného mali umožňovat' zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivost'ou presun z určeného miesta príchodu na letisku k lietadlu a z lietadla na určené miesto odchodu z letiska vrátane nástupu na palubu a výstupu z lietadla. Tieto miesta by mali byt' vyhradené aspoň pri hlavných vstupoch do budov terminálov, pri odbavovacích priehradkách, na železničných staniciach, zastávkach električiek, metra a autobusov, na stanovištiach taxíkov a ďalších výstupných miestach a na letiskových parkoviskách. Asistenčné služby by mali byt' organizované tak, aby sa predišlo akémukoľvek prerušeniu alebo oneskoreniu, a zároveň aby v celom Spoločenstve bola zabezpečená ich vysoká a rovnocenná úroveň pri najlepšom využití zdrojov bez ohľadu na dotknuté letisko alebo dopravcu.

(6)

Aby sa dosiahli tieto ciele, za zabezpečenie asistenčných služieb vysokej kvality by mal zodpovedat' jeden centrálny orgán. Keďže riadiace orgány letísk zohrávajú pri poskytovaní služieb na svojich letiskách hlavnú úlohu, túto celkovú zodpovednost' by mali niest' ony.

(7)

Samotné riadiace orgány letísk môžu poskytovat' pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivost'ou. Vzhľadom na pozitívnu úlohu, ktorú v minulosti zohrali niektorí prevádzkovatelia a leteckí dopravcovia, môžu riadiace orgány uzatvárat' s tretími osobami zmluvy o zabezpečení takýchto asistenčných služieb bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie príslušných právnych predpisov Spoločenstva, vrátane predpisov o verejnom obstarávaní.

(8)

Služby by mali byt' financované spôsobom, ktorý by rozdelil finančné bremeno rovným dielom medzi všetkých cestujúcich využívajúcich jedno letisko, a tak neodradil zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivost'ou od využitia leteckej dopravy. Najefektívnejším spôsobom financovania sa zdá byt' poplatok vyberaný od každej leteckej spoločnosti, ktorá využíva letisko, úmerne k počtu cestujúcich, ktorých dopraví z letiska alebo na letisko.

(9)

S cieľom zabezpečit' predovšetkým to, aby poplatky uložené leteckému dopravcovi boli primerané asistenčným službám poskytovaným zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivost'ou a aby tieto poplatky neslúžili na financovanie činností riadiaceho orgánu, ktoré nesúvisia s poskytovaním týchto asistenčných služieb, takéto poplatky by sa mali schválit' a uplatňovat' transparentným spôsobom. Smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (5) a predovšetkým ustanovenia o rozdelení účtov by sa preto mali uplatňovat', ak to nie je v rozpore s týmto nariadením.

(10)

Pri organizácii poskytovania asistenčných služieb zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivost'ou a výcviku svojich zamestnancov by letiská a leteckí dopravcovia mali brat' do úvahy dokument č. 30 Európskej konferencie civilného letectva („ECAC“), čast' I, oddiel 5 a jeho prílohy, najmä Etický kódex pre pozemnú manipuláciu pre osoby so zníženou pohyblivost'ou, ako je uvedený v jeho prílohe J v čase prijatia tohto nariadenia.

(11)

Pri rozhodovaní o podobe nových letísk a terminálov a v rámci zásadnej modernizácie by riadiace orgány letísk mali, ak je to možné, zohľadnit' potreby zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivost'ou. Leteckí dopravcovia by tiež mali, ak je to možné, zohľadnit' takéto potreby pri rozhodovaní o zámeroch na nové a modernizované lietadlá.

(12)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (6) by sa mala prísne dodržiavat' v záujme zaručenia rešpektovania súkromia zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivost'ou a na zabezpečenie toho, aby požadované informácie slúžili výlučne na splnenie povinností asistenčných služieb stanovených v tomto nariadení a neboli použité proti cestujúcim požadujúcim dané služby.

(13)

Všetky dôležité informácie poskytované cestujúcim v leteckej doprave by sa mali poskytovat' aj v alternatívnej podobe, ktorá je dostupná zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivost'ou, a mali by byt' aspoň v rovnakých jazykových verziách ako informácie, ktoré sú sprístupnené ostatným cestujúcim.

(14)

V prípade poškodenia invalidných vozíkov alebo iných pojazdných alebo pomocných zariadení na letisku alebo pri preprave na palube lietadla, by sa cestujúcemu, ktorému toto zariadenie patrí, mala nahradit' škoda v súlade s medzinárodnými a vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva.

(15)

Členské štáty by mali kontrolovat' a zabezpečit' súlad s týmto nariadením a určit' vhodný výkonný orgán. Táto kontrola by nemala ovplyvnit' práva zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivost'ou uplatnit' si na súde nárok na právne zadost'učinenie na základe vnútroštátnych právnych predpisov.

(16)

Je dôležité, aby zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivost'ou, ktorá sa domnieva, že toto nariadenie bolo porušené, mohla na to upozornit' riadiaci orgán letiska alebo dotknutého leteckého dopravcu. Ak zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivost'ou nedosiahne takýmto spôsobom zadost'učinenie, mala by mat' možnost' obrátit' sa so st'ažnost'ou na orgán alebo orgány, ktoré na tento účel určí príslušný členský štát.

(17)

St'ažnosti týkajúce sa asistenčných služieb na letiskách by sa mali zasielat' orgánu alebo orgánom určeným na výkon tohto nariadenia členským štátom, v ktorom sa dané letisko nachádza. St'ažnosti týkajúce sa asistenčných služieb poskytovaných leteckým dopravcom by sa mali zasielat' orgánu alebo orgánom určeným na výkon tohto nariadenia členským štátom, ktorý danému leteckému dopravcovi udelil prevádzkovú licenciu.

(18)

Členské štáty by mali stanovit' sankcie za porušenia tohto nariadenia a zabezpečit' ich uplatňovanie. Tieto sankcie, medzi ktoré by mohol patrit' príkaz vyplatit' náhradu danej osobe, by mali byt' účinné, primerané a odrádzajúce.

(19)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečit' vysokú a rovnocennú úroveň ochrany a asistenčných služieb vo všetkých členských štátoch a zabezpečit', aby hospodárske subjekty pôsobili na jednotnom trhu v rovnakých podmienkach, nemožno dostatočne dosiahnut' na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu alebo účinkov ich možno lepšie dosiahnut' na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijat' opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(20)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a zachováva zásady uvedené najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(21)

Opatrenia týkajúce sa lepšej spolupráce pri využívaní letiska v Gibraltári boli prijaté Španielskym kráľovstvom a Veľkou Britániou v Londýne 2. decembra 1987 v rámci spoločného vyhlásenia ministrov zahraničných vecí týchto dvoch krajín. Tieto opatrenia sa ešte nezačali uplatňovat',

a)

„Zdravotne postihnuté osoby“ alebo „osoby so zníženou pohyblivost'ou“ sú osoby, ktorých pohyblivost' pri využívaní dopravy je znížená kvôli akémukoľvek fyzickému postihnutiu (poškodeniu orgánov zmyslového vnímania alebo pohybového ústrojenstva, trvalému alebo dočasnému), duševnému postihnutiu alebo poškodeniu alebo inému dôvodu postihnutia, alebo veku, a ktorých situácia si vyžaduje primeranú pozornost' a prispôsobenie služieb, ktoré sú k dispozícii pre všetkých cestujúcich, ich potrebám.

b)

„Letecký dopravca“ označuje podnik leteckej dopravy s platnou licenciou na prevádzkovanie dopravy.

c)

„Prevádzkujúci letecký dopravca“ označuje leteckého dopravcu, ktorý uskutočňuje alebo plánuje uskutočnit' let na základe zmluvy o preprave s pasažierom alebo v mene inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá s týmto pasažierom uzavrela zmluvu o preprave.

d)

„Letecký dopravca Spoločenstva“ označuje leteckého dopravcu s platnou licenciou na vykonávanie leteckej dopravy, udelenou členským štátom podľa nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (7).

e)

„Prevádzkovateľ zájazdu“ označuje okrem leteckého dopravcu aj organizátora alebo maloobchodníka v zmysle článku 2 ods. 2 a 3 smernice 90/314/EHS.

f)

„Riadiaci orgán letiska“ alebo „riadiaci orgán“ označuje orgán, ktorého hlavnou úlohou je na základe vnútroštátnych predpisov správa a riadenie infraštruktúry letiska a koordinácia a riadenie činností rôznych prevádzkovateľov prítomných na príslušnom letisku alebo v letiskovom systéme.

g)

„Užívateľ letiska“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je zodpovedná za leteckú prepravu cestujúcich z/na príslušné letisko.

h)

„Výbor užívateľov letiska“ znamená výbor zástupcov užívateľov letiska alebo organizáciu, ktorá ich zastupuje.

i)

„Rezervácia“ znamená skutočnost', že cestujúci má letenku alebo iný dôkaz o prijatí rezervácie a o registrácii leteckým dopravcom alebo prevádzkovateľom zájazdu.

j)

„Letisko“ znamená ktorúkoľvek čast' povrchu špeciálne prispôsobeného na pristávanie, vzlietnutie a manévrovanie lietadla, vrátane pomocných zariadení súvisiacich s uvedenými operáciami v súlade s požiadavkami prevádzky lietadiel a služieb, vrátane zariadení potrebných pri asistencii komerčným leteckým spoločnostiam.

k)

„Parkovisko letiska“ znamená parkovisko na území letiska alebo pod priamou kontrolou riadiaceho orgánu letiska, ktoré slúži priamo cestujúcim využívajúcim toto letisko.

l)

„Komerčná letecká dopravná služba“ znamená službu leteckej prepravy cestujúcich prevádzkovanej leteckým dopravcom na pravidelných alebo mimoriadnych letoch, ponúkaných verejnosti za úhradu samostatne alebo ako súčast' balíka.

a)

prijat' rezerváciu letu z letiska alebo na letisko, na ktoré sa vzt'ahuje toto nariadenie;

b)

vziat' na palubu lietadla zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivost'ou na takomto letisku za predpokladu, že daná osoba má platnú letenku a rezerváciu.

a)

aby sa splnili platné bezpečnostné požiadavky určené medzinárodnými alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Spoločenstva alebo aby sa splnili bezpečnostné požiadavky určené orgánom, ktorý danému leteckému dopravcovi vydal osvedčenie leteckého prevádzkovateľa;

b)

ak veľkost' lietadla alebo jeho dverí nedovoľuje nástup alebo prepravu zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivost'ou.

a)

riadiacim orgánom letísk odletu, príletu a tranzitu a

b)

prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, ak rezervácia nebola uskutočnená prostredníctvom neho, pokiaľ nie je v čase oznámenia známy prevádzkujúci letecký dopravca, pričom v tomto prípade sa mu informácia podá čo najskôr.

a)

osoba sa prezentuje pri odbavovacej priehradke:

b)

osoba príde na miesto v rámci areálu letiska, určené v súlade s článkom 5:

a)

zabezpečujú, aby boli všetci ich zamestnanci vrátane tých, ktorých zamestnáva subdodávateľ, poskytujúci priamu pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivost'ou, oboznámení s tým, ako plnit' potreby osôb s rôznym zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivost'ou;

b)

poskytujú všetkým svojim zamestnancom pracujúcim na letisku, ktorí prichádzajú do priameho styku s cestujúcou verejnost'ou, školenia o nediskriminácii a informujú ich o zdravotných postihnutiach;

c)

zabezpečujú, aby sa všetci noví zamestnanci pri nástupe do zamestnania zúčastnili školení v súvislosti s otázkami zdravotného postihnutia a aby boli ich zamestnanci v prípade potreby doškoľovaní.

26.7.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/10

(1)

Potravinárske prídavné látky môžu byť schválené na potravinárske účely, iba ak sú v súlade s prílohou II k smernici Rady 89/107/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa potravinárskych prídavných látok schválených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu (3).

(2)

Smernica 95/2/ES (4) ustanovuje zoznam potravinárskych prídavných látok, ktoré sa môžu používať v Spoločenstve, a podmienky ich použitia.

(3)

Smernica 94/35/ES (5) ustanovuje zoznam sladidiel, ktoré sa môžu používať v Spoločenstve, a podmienky ich použitia.

(4)

Od prijatia smerníc 95/2/ES a 94/35/ES nastal v oblasti potravinárskych prídavných látok technický pokrok. Vzhľadom na tento pokrok by mali byť tieto smernice upravené.

(5)

Na základe stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 26. novembra 2003 sa uskutočňujú zmeny súčasných povolení s cieľom udržať čo najnižšiu hladinu nitrozamínov prostredníctvom zníženia hladín dusitanov a dusičnanov pridávaných do potravín a súčasne zachovať mikrobiologickú bezpečnosť potravinárskych výrobkov. EFSA odporúča, aby sa hladiny dusitanu a dusičnanu stanovili v právnych predpisoch ako „pridané množstvo“. EFSA zastáva názor, že k inhibícii C. botulinum prispieva skôr pridané množstvo dusitanu než jeho reziduálne množstvo. Súčasné ustanovenia by sa mali zmeniť a doplniť tak, aby maximálne povolené hladiny, ako ich uvádza EFSA, v tepelne upravených alebo tepelne neupravených mäsových výrobkoch, syroch a rybách boli vyjadrené ako pridané množstvá. Výnimočne by sa však pre určité tradične vyrábané mäsové výrobky mali stanoviť maximálne reziduálne hladiny pod podmienkou, že tieto výrobky budú primerane špecifikované a identifikované. Stanovené hladiny by mali zabezpečiť, aby sa neprekročila prijateľná denná dávka (ADI) určená vedeckým výborom pre potraviny v roku 1990. Výrobky, ktoré sa v tejto smernici konkrétne neuvádzajú, ale ktoré sa tradične vyrábajú podobným spôsobom (t. j. podobné výrobky), môžu byť v prípade potreby kategorizované v súlade s článkami 5 a 6 smernice 95/2/ES. Pri syre by sa hladina mala určiť ako pridané množstvo v mlieku na výrobu syra. Ak sa používa postup, pri ktorom sa pridávajú dusičnany po odstránení srvátky a pridaní vody, mali by sa dosiahnuť rovnaké hodnoty ako v prípade, keby sa dusičnan pridal priamo do mlieka na výrobu syra.

(6)

Smernica 2003/114/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 95/2/ES vyžaduje od Komisie a EFSA, aby preskúmali podmienky na používanie E 214 až 219 p-hydroxybenzoanov a ich sodných solí pred 1. júlom 2004. EFSA vyhodnotila informácie o bezpečnosti p-hydroxybenzoanov a svoje stanovisko vyjadrila 13. júla 2004. EFSA ustanovila celkový ADI vo výške 0 – 10 mg/kg telesnej hmotnosti súhrne pre estery metyl a etyl p-hydroxybenzoových kyselín a ich sodných solí. EFSA uznal, že propylparabén by nemal byť zahrnutý do skupiny ADI, lebo v prípade propylparabénu na rozdiel od metyl a etylparabénu sa prejavili účinky na pohlavné hormóny a samčie reprodukčné orgány mladých potkanov. Kvôli tomu, že chýba jasné určenie hladiny, pri ktorej neboli zistené nepriaznivé účinky (NOAEL), EFSA nemohol odporučiť ADI propylparabénu. Zo smernice 95/2/ES musí byť vyňatý E 216 propyl p-hydroxybenzoan a E 217 propyl p-hydroxybenzoan sodný. Okrem toho je potrebné vyňať používanie p-hydroxybenzoanov v tekutých diétnych potravinových doplnkoch.

(7)

Komisia rozhodnutím 2004/374/ES (6) pozastavila uvedenie na trh a dovoz želatínových kalíškov, obsahujúcich potravinárske prídavné látky na vytvorenie želé, ktoré sa získavajú z morských rias a určitých gúm, pre riziko zadusenia, ktoré existuje pri týchto výrobkoch. Na základe preskúmania tohto rozhodnutia je potrebné vylúčiť používanie určitých potravinových prídavných látok na vytvorenie želé v želatínových kalíškoch.

(8)

Vedecký výbor pre potraviny stanovil údaje o bezpečnosti erytritolu a svoje stanovisko vyjadril 5. marca 2003. Výbor skonštatoval, že používanie erytritolu ako potravinovej prísady je prípustné. Výbor tiež poznamenáva, že erytritol pôsobí ako preháňadlo, ale pri vyššej dávke než ostatné polyoly. Erytritol má množstvo nesladiacich technologických vlastností, ktoré sú dôležité v mnohých potravinách od cukroviniek po mliečne výrobky. Slúžia napríklad na zlepšenie arómy, ako katalyzátor, zvlhčovač, stabilizátor, zahusťovadlo, prísada na napúčanie a odlučovač. Je potrebné povoliť erytritol na rovnaké potravinárske účely ako ostatné bežne povolené polyoly. Okrem toho je potrebné zmeniť a doplniť smernicu 94/35/ES, lebo erytritol sa môže používať na sladenie ako ostatné bežne povolené polyoly.

(9)

Vedecký výbor pre potraviny vyhodnotil informácie o bezpečnosti sójovej hemicelulózy a vyjadril svoje stanovisko 4. apríla 2003. Výbor rozhodol, že používanie sójovej hemicelulózy je prípustné v niektorých potravinách, ktorých sa žiadosť týkala, a v určitom pomernom množstve. Preto je vhodné povoliť takéto používanie na určité účely. S cieľom uľahčiť situáciu alergikom by sa však nemalo povoliť takéto používanie v nespracovaných potravinách, v ktorých sa nepredpokladá prítomnosť sóje. Spotrebitelia by však v každom prípade mali byť informovaní, ak výrobky obsahujú hemicelulózu získanú zo sóje, a to v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (7).

(10)

EFSA posúdil údaje o bezpečnosti etylcelulózy a svoje stanovisko vyjadril 17. februára 2004. EFSA rozhodol zahrnúť etylcelulózu do skupiny ADI „nešpecifikované“ pre modifikované celulózy stanovené Vedeckým výborom pre potraviny. Hlavné použitie etylcelulózy je v potravinových doplnkoch a v kapsulovaných arómach. Používanie etylcelulózy by preto malo byť povolené podobne ako používanie ostatných celulóz.

(11)

EFSA vyhodnotil informácie o bezpečnosti pullulánu a zaujal stanovisko 13. júla 2004. Používanie pullulánu považuje za prijateľné pri dražovaní potravinových doplnkov, ktoré sú vo forme kapsúl a tabliet, ako aj pri osviežovačoch dychu vo forme tenkých plátkov. Preto je vhodné povoliť jeho používanie na takéto účely.

(12)

EFSA vyhodnotil informácie o bezpečnosti terciárneho butylhydrochinónu (TBHQ) a zaujal stanovisko 12. júla 2004. EFSA pre tento antioxidant stanovil ADI vo výške 0 – 0,7 mg/kg telesnej hmotnosti a zistil, že jeho používanie v niektorých potravinách a v určitom pomernom množstve by bolo prijateľné. Preto je vhodné povoliť túto prídavnú látku.

(13)

Vedecký výbor pre potraviny vyhodnotil informácie o bezpečnosti škrobového oktenyljantaranu hlinitého a zaujal stanovisko 21. marca 1997. Výbor skonštatoval, že použitie tejto prídavnej látky ako zložky mikrokapsulárnych vitamínov a karotenoidov sa môže považovať za prijateľné. Preto je vhodné povoliť jeho používanie.

(14)

Pri výrobe syra z kyslého mlieka sa do pasterizovaného mlieka pridáva E 500ii hydrogénuhličitan sodný, aby sa znížila kyslosť spôsobená kyselinou mliečnou na primeranú hodnotu pH, čím sa vytvoria potrebné podmienky pre rast kultúr na dozrievanie syrov. Preto je vhodné, aby v syroch z kyslého mlieka bolo povolené používanie hydrogénuhličitanu sodného.

(15)

V súčasnosti je schválené používať zmesi sorbanov (E 200, E 202 a E 203) a benzoanov (E 210 až E 213) na konzervovanie varených garnátov. Je vhodné rozšíriť toto povolenie na jeho používanie na všetky varené kôrovce a mäkkýše.

(16)

E 551 oxid kremičitý je povolený ako katalyzátor pre potravinárske farbivá maximálne vo výške 5 %. Používanie oxidu kremičitého ako katalyzátora pre potravinárske farbivá a E 171 oxidu titaničitého a E 172 oxidov a hydroxidov železitých by malo byť tiež povolené v maximálnej výške 90 % v porovnaní s pigmentom.

(17)

Smernica 95/2/ES obmedzuje použitie prídavných látok uvedených v prílohe I k tejto smernici v tradičnom francúzskom chlebe „Pain courant français“. Rovnaké obmedzenie by sa malo uplatňovať na podobný tradičný maďarský chlieb. Je tiež vhodné povoliť používanie kyseliny askorbovej (E 300), askorbanu sodného (E 301) a vápenato-disodnej soli kyseliny EDTA (E 385) v maďarských pečeňových paštétach.

(18)

Je potrebné aktualizovať súčasné ustanovenia, ktoré sa týkajú použitia siričitanov (E 220 až 228) vo varených kôrovcoch, stolovom hrozne a liči.

(19)

V súlade s požiadavkou členského štátu a so stanoviskom Vedeckého výboru pre potraviny z 5. marca 2003 je potrebné, aby 4-hexylrezorcinol, ktorý bol schválený na vnútroštátnej úrovni na základe smernice 89/107/EHS, bol schválený na úrovni Spoločenstva.

(20)

Terminológia používaná v smernici 95/2/ES by sa mala upraviť, aby sa v nej zohľadnila smernica Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutričné využitie (8), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa potravinových doplnkov (9), a smernica Komisie 1999/21/ES z 25. marca 1999 o dietetických potravinách na osobitné lekárske účely (10).

(21)

Smernice 95/2/ES a 94/35/ES by preto mali byť zodpovedajúcim spôsobom zmenené a doplnené,

1.

Článok 1 ods. 3 písm. c) sa nahrádza takto:

2.

V článku 3 ods. 2 sa slová „potraviny predĺženej dojčenskej výživy“ nahrádzajú slovami „spracované potraviny pre dojčatá a malé deti na báze cereálií“.

3.

Prílohy sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou I k tejto smernici.

a)

povoliť obchodovanie s výrobkami a používanie výrobkov, ktoré sú v súlade s touto smernicou do15. februára 2008;

b)

zakázať obchodovanie s výrobkami a používanie výrobkov, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou do 15. augusta 2008.

26.7.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/23

(1)

Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (3) a smernica Rady 86/378/EHS z 24. júla 1986 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia (4) boli v podstatnej miere zmenené a doplnené (5). Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (6) a smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (7) tiež obsahujú ustanovenia, ktorých cieľom je vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. Keďže sa v týchto smerniciach vykonávajú ďalšie zmeny a doplnenia, je žiaduce ich prepracovať v záujme prehľadnosti a s cieľom zlúčiť do jedného textu hlavné ustanovenia existujúce v tejto oblasti, ako aj zohľadniť niektoré prvky vývoja vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“).

(2)

Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou práva Spoločenstva podľa článku 2 a článku 3 ods. 2 zmluvy a judikatúry Súdneho dvora. Tieto ustanovenia zmluvy vyhlasujú rovnosť medzi mužmi a ženami ako „úlohu“ a „cieľ“ Spoločenstva a ukladajú mu konštruktívny záväzok podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami pri všetkých svojich činnostiach.

(3)

Súdny dvor dospel k záveru, že pôsobnosť zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami sa nemôže obmedzovať len na zákaz diskriminácie z dôvodu tej skutočnosti, že osoba je mužského alebo ženského pohlavia. Vzhľadom na jej účel a charakter práv, ktoré má obhajovať, sa táto zásada uplatňuje aj na diskrimináciu z dôvodu zmeny pohlavia osoby.

(4)

Článok 141 ods. 3 zmluvy v súčasnosti poskytuje osobitný právny základ pre prijímanie opatrení Spoločenstva na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

(5)

Články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie zakazujú tiež akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia a zakotvujú právo na rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeny.

(6)

Obťažovanie a sexuálne obťažovanie sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a predstavujú na účely tejto smernice diskrimináciu z dôvodu pohlavia. Tieto formy diskriminácie sa objavujú nielen na pracovisku, ale aj v súvislosti s prístupom k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu. Mali by sa preto zakázať a mali by sa na ne vzťahovať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(7)

V tejto súvislosti by mali byť zamestnávatelia a tí, ktorí sú zodpovední za odbornú prípravu, podporovaní v prijímaní opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie z dôvodu pohlavia, a najmä, aby prijali preventívne opatrenia proti obťažovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku a pri prístupe k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

(8)

Zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty stanovená v článku 141 zmluvy, ktorá sa dôsledne uplatňuje v judikatúre Súdneho dvora, predstavuje dôležitý prvok zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a základnú a významnú súčasť acquis communautaire, ako aj judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa diskriminácie z dôvodu pohlavia. Je preto vhodné prijať ďalšie ustanovenie na jej vykonávanie.

(9)

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora s cieľom posúdiť, či pracovníci vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, by sa malo stanoviť, či je možné usudzovať, že sú títo pracovníci v porovnateľnej situácii, berúc do úvahy rôzne faktory vrátane povahy práce, odbornej prípravy a pracovných podmienok.

(10)

Súdny dvor stanovil, že za určitých okolností sa zásada rovnakej odmeny neobmedzuje na situácie, keď muži a ženy pracujú pre rovnakého zamestnávateľa.

(11)

Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi naďalej riešiť problém, ktorý sa týka pretrvávajúceho rozdielu v príjmoch z rodového hľadiska a rodovej segregácie na trhu práce, a to napríklad prostredníctvom pružnej pracovnej doby, ktorá mužom aj ženám umožní lepšie zosúladiť rodinné a pracovné povinnosti. Toto by mohlo tiež zahŕňať primerané ustanovenia o rodičovskej dovolenke, ktorú si môže nárokovať každý z rodičov, ako aj zabezpečenie prístupných a cenovo dostupných zariadení pre starostlivosť o dieťa a o závislé osoby.

(12)

Mali by sa prijať osobitné opatrenia na zabezpečenie vykonávania zásady rovnakého zaobchádzania v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia a presnejšie stanoviť jej rozsah pôsobnosti.

(13)

V rozsudku zo 17. mája 1990 vo veci C-262/88 (8) Súdny dvor rozhodol, že všetky formy zamestnaneckého dôchodku predstavujú prvok odmeny v zmysle článku 141 zmluvy.

(14)

Napriek tomu, že pojem „odmena“ v zmysle článku 141 zmluvy nezahŕňa dávky sociálneho zabezpečenia, v súčasnosti je jasne stanovené, že dôchodkový systém pre verejných zamestnancov patrí do rozsahu pôsobnosti zásady rovnakej odmeny, ak dávky vyplácané v rámci tohto systému sú vyplatené pracovníkovi na základe jeho pracovného pomeru s verejným zamestnávateľom, bez ohľadu na skutočnosť, že takýto systém je súčasťou všeobecného zákonného systému. Podľa rozsudkov Súdneho dvora vo veci C-7/93 (9) a vo veci C-351/00 (10) bude táto podmienka splnená vtedy, ak sa dôchodkový systém vzťahuje na konkrétnu kategóriu pracovníkov a dávky z tohto systému sa priamo vzťahujú na obdobie služby a sú vypočítané v pomere k poslednému platu verejného zamestnanca. Z dôvodu zrozumiteľnosti je preto vhodné, aby sa v tomto smere prijalo osobitné ustanovenie.

(15)

Súdny dvor potvrdil, že vzhľadom na to, že na príspevky pracovníkov a pracovníčok do dôchodkového systému založeného na princípe definovaných dávok sa vzťahuje článok 141 zmluvy, každá nerovnosť príspevkov zamestnávateľov platených do systému financovaného na princípe definovaných dávok, ktorá je dôsledkom používania poistno-matematických prepočítavacích faktorov líšiacich sa podľa pohlavia, sa nemá hodnotiť v zmysle toho istého ustanovenia.

(16)

Napríklad v prípade systému založeného na princípe definovaných dávok môže existovať nerovnosť, čo sa týka niektorých prvkov, ako napríklad zmena časti pravidelných platieb dôchodku na kapitál, prevod dôchodkových práv, pozostalostné dávky vyplácané závislej osobe, ktorá sa zriekla časti dôchodku, alebo znížený dôchodok, ak sa pracovník rozhodne ísť predčasne do dôchodku, kde nerovnaké výšky dávok vyplývajú z použitia poistno-matematických prepočítavacích faktorov, ktoré sa rôznia v čase začatia prispievania do fondu v závislosti od pohlavia.

(17)

Podľa osvedčenej judikatúry sa dávky vyplácané v rámci zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpečenia nepovažujú za odmenu, ak sa vzťahujú na obdobia zamestnania pred 17. májom 1990 s výnimkou prípadu pracovníkov alebo osôb, ktoré si za nich nárokujú, ktorí pred týmto dňom navrhli začatie súdneho konania alebo uplatnili rovnocenný nárok podľa platného vnútroštátneho práva. Je preto potrebné náležite obmedziť vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania.

(18)

Súdny dvor dôsledne trvá na tom, že protokol prípadu Barber (11) neovplyvňuje právo vstúpiť do zamestnaneckého dôchodkového systému a že obmedzenie časových účinkov rozsudku vo veci C-262/88 sa nevzťahuje na právo vstúpiť do zamestnaneckého dôchodkového systému. Súdny dvor takisto rozhodol, že sa možno spoliehať na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa lehôt na podanie žaloby podľa vnútroštátneho práva proti pracovníkom, ktorí si uplatňujú svoje právo vstúpiť do zamestnaneckého dôchodkového systému pod podmienkou, že nie sú nevýhodnejšie na tento typ žaloby než na podobné žaloby domovskej povahy a že v praxi neznemožňujú výkon práv zverených právom Spoločenstva. Súdny dvor takisto poukázal na to, že skutočnosť, že pracovník si môže retroaktívne nárokovať vstup do zamestnaneckého dôchodkového systému, neumožňuje pracovníkovi vyhnúť sa plateniu príspevkov, ktoré sa vzťahujú na danú dobu členstva.

(19)

Zabezpečenie rovnakého prístupu k zamestnaniu a odbornej príprave, ktorá k tomu vedie, je nevyhnutným základom uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania. Každá výnimka z tejto zásady by mala vzhľadom na to byť obmedzená na tie pracovné činnosti, pre ktoré je potrebné zamestnanie osoby konkrétneho pohlavia z dôvodu ich povahy alebo súvislostí, v akých sa tieto činnosti vykonávajú, pod podmienkou, že cieľ je legitímny a v súlade so zásadou proporcionality.

(20)

Táto smernica sa nedotýka slobody združovania vrátane práva s inými zakladať odborové organizácie a vstupovať do nich na obranu svojich záujmov. Opatrenia v zmysle článku 141 ods. 4 zmluvy môžu zahŕňať členstvo alebo pokračovanie činnosti organizácií alebo odborov, ktorých hlavným cieľom je podpora zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v praxi.

(21)

Zákaz diskriminácie by sa nemal dotýkať zachovania či prijímania opatrení, ktoré sú zamerané na zabránenie alebo náhradu znevýhodnenia, ktoré utrpeli skupiny osôb jedného pohlavia. Takéto opatrenia povoľujú organizácie osôb jedného pohlavia, ak ich hlavným cieľom je podpora osobitných potrieb týchto osôb a presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami.

(22)

V súlade s článkom 141 ods. 4 zmluvy na účely zabezpečenia úplnej rovnosti medzi mužmi a ženami v pracovnom živote v praxi nebráni zásada rovnakého zaobchádzania členským štátom zachovaniu alebo prijatiu opatrení poskytujúcich špecifické výhody, aby sa nedostatočne zastúpenému pohlaviu uľahčil výkon povolania alebo aby sa zabránilo alebo nahradilo znevýhodnenie v profesionálnej kariére. Vzhľadom na súčasnú situáciu a berúc do úvahy vyhlásenie č. 28 Amsterdamskej zmluvy členské štáty by sa mali v prvom rade zamerať na zlepšenie situácie žien v pracovnom živote.

(23)

Z judikatúry Súdneho dvora je zrejmé, že nepriaznivé zaobchádzanie so ženou v súvislosti s tehotenstvom alebo materstvom predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia. Táto smernica by sa preto mala výslovne vzťahovať na takéto zaobchádzanie.

(24)

Súdny dvor dôsledne uznáva legitímnosť ochrany biologických podmienok žien počas tehotenstva a materstva a zavedenia opatrení na ochranu materstva ako prostriedku na dosiahnutie skutočnej rovnosti pohlaví, pokiaľ ide o zásadu rovnakého zaobchádzania. Táto smernica by sa preto nemala dotýkať smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (12). Touto smernicou ďalej nie je dotknutá smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (13).

(25)

Z dôvodu zrozumiteľnosti je tiež vhodné prijať výslovné ustanovenia na ochranu zamestnaneckých práv žien na materskej dovolenke a najmä ich právo na návrat na rovnaké alebo rovnocenné pracovné miesto, aby neutrpeli žiadnu ujmu v dôsledku materskej dovolenky, pokiaľ ide o tieto práva a aby mali úžitok z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali nárok počas svojej neprítomnosti v práci.

(26)

V uznesení Rady a ministrov práce a sociálnej politiky, ktorí sa stretli na zasadnutí Rady 29. júna 2000, o vyrovnanej účasti žien a mužov v rodinnom a pracovnom živote (14), sa členské štáty vyzývajú, aby zvážili preskúmanie rozsahu pôsobnosti svojich právnych systémov s cieľom priznať pracujúcim mužom individuálne a neprevoditeľné právo na otcovskú dovolenku, pričom budú zachované ich práva týkajúce sa zamestnania.

(27)

Členské štáty podobne uvažujú o udelení individuálneho a neprevoditeľného práva pre ženy a mužov na dovolenku bezprostredne súvisiacu s osvojením dieťaťa. Je v pôsobnosti členských štátov stanoviť, či takéto právo na otcovskú dovolenku a/alebo rodičovskú dovolenku z dôvodu osvojenia priznajú alebo nie, a takisto stanoviť všetky podmienky, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ktoré sa netýkajú prepustenia a návratu do práce.

(28)

Účinné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania si vyžaduje zavedenie vhodných postupov na strane členských štátov.

(29)

Ustanovenie o primeranom súdnom alebo správnom konaní na vymáhanie plnenia povinností podľa tejto smernice je rozhodujúce z hľadiska účinného vykonávania zásady rovnakého zaobchádzania.

(30)

Prijatie pravidiel o dôkaznom bremene zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní účinného presadzovania zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora by sa preto mali prijať ustanovenia na zabezpečenie toho, že dôkazné bremeno sa presunie na odporcu, ak je na prvý pohľad zrejmé, že ide o diskrimináciu, okrem konaní, v ktorých je skutkovú podstatu povinný skúmať súd alebo iný príslušný vnútroštátny orgán. Je však potrebné objasniť, že zhodnotenie skutočností, z ktorých možno usudzovať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, ostáva naďalej v pôsobnosti príslušného vnútroštátneho orgánu v súlade s vnútroštátnym právom alebo obvyklými postupmi. V pôsobnosti členských štátov je aj zavedenie takých pravidiel dokazovania, ktoré sú pre žalobcov výhodnejšie, a to v akejkoľvek fáze konania.

(31)

S cieľom ďalšieho zlepšenia úrovne ochrany, ktorú poskytuje táto smernica, by sa mali splnomocniť tiež združenia, organizácie a ostatné právne subjekty, aby sa zúčastňovali na konaní, ak tak určia členské štáty, a to buď v mene, alebo na podporu navrhovateľa bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá súdneho poriadku týkajúce sa zastupovania a obhajoby.

(32)

So zreteľom na základnú podstatu práva na účinnú zákonnú ochranu je vhodné zabezpečiť, že pracovníci majú túto ochranu i vtedy, keď vzťah spôsobujúci údajné porušenie zásady rovnakého zaobchádzania už skončil. Zamestnanec, ktorý obhajuje alebo poskytuje dôkazy v mene osoby chránenej touto smernicou, by mal mať právo na rovnakú ochranu.

(33)

Súdny dvor jasne stanovil, že v záujme účinnosti vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, že náhrada poskytnutá v prípade akéhokoľvek porušenia musí byť primeraná utrpenej škode. Je preto vhodné vylúčiť stanovenie akejkoľvek hornej hraničnej hodnoty pre takéto náhrady vopred okrem prípadov, keď zamestnávateľ môže dokázať, že škoda spôsobená žiadateľovi v dôsledku diskriminácie v zmysle tejto smernice spočíva len v tom, že sa nezohľadnila jeho žiadosť o zamestnanie.

(34)

S cieľom posilniť účinné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania by členské štáty mali podporovať dialóg medzi sociálnymi partnermi a v rámci vnútroštátnych postupov s mimovládnymi organizáciami.

(35)

Členské štáty by mali zabezpečiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie povinností podľa tejto smernice.

(36)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(37)

V záujme lepšieho porozumenia rozdielnosti v zaobchádzaní s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania, by sa mali vypracovať, analyzovať a sprístupniť na príslušných úrovniach porovnateľné štatistiky rozdelené podľa pohlavia.

(38)

Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania sa nemôže obmedziť na legislatívne opatrenia. Európska únia a členské štáty by namiesto toho mali i naďalej podporovať zvyšovanie povedomia verejnosti o probléme diskriminácie pri odmeňovaní a zmeny prístupu verejnosti, čo najväčšie zapojenie všetkých dotknutých strán na verejnej i súkromnej úrovni. Významnú úlohu by mohol mať v tomto procese dialóg medzi sociálnymi partnermi.

(39)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré nie sú významne zmenené vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(40)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov, pokiaľ ide o lehoty na transponovanie do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, uvedených v prílohe 1 časti B.

(41)

V súlade s odsekom 34 Medzinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (15) sa členské štáty vyzývajú, aby vypracovali pre seba a v záujme Spoločenstva vlastné tabuľky, ktoré v najväčšej možnej miere znázornia vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami, a sprístupnili ich verejnosti,

a)

prístup k zamestnaniu vrátane postupu a k odbornej príprave;

b)

pracovné podmienky vrátane odmeny;

c)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia.

a)

„priama diskriminácia“: keď sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu pohlavia, než sa zaobchádza alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii;

b)

„nepriama diskriminácia“: keď by zjavne neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax priviedli osoby jedného pohlavia do osobitnej nevýhody v porovnaní s osobami druhého pohlavia, pokiaľ toto ustanovenie, kritérium alebo prax nie sú objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a potrebné;

c)

„obťažovanie“: keď k nežiadúcemu správaniu súvisiacemu s pohlavím osoby dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia;

d)

„sexuálne obťažovanie“: keď k akejkoľvek forme nežiadúceho verbálneho, neverbálneho alebo telesného správania sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia;

e)

„odmena“: riadna základná alebo minimálna mzda alebo plat a všetky ďalšie peňažné alebo vecné plnenia, ktoré pracovník priamo či nepriamo dostáva od svojho zamestnávateľa v súvislosti so svojím zamestnaním;

f)

„zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia“: systémy, ktoré neupravuje smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (16) prijatá s cieľom zabezpečiť pre pracovníkov, či už zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, v podniku alebo v skupine podnikov, v istej oblasti hospodárskej činnosti, v povolaní alebo v skupine povolaní, dávky dopĺňajúce dávky poskytované v rámci zákonných systémov sociálneho zabezpečenia alebo také, ktoré ich nahrádzajú bez ohľadu na to, či je účasť v takýchto systémoch povinná alebo voliteľná.

a)

obťažovanie a sexuálne obťažovanie, ako aj akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie založené na odmietnutí takéhoto správania danou osobou alebo odmietnutí podriadiť sa takémuto správaniu danou osobou;

b)

pokyn na diskrimináciu voči osobám z dôvodu pohlavia;

c)

akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie so ženou z dôvodov tehotenstva alebo materskej dovolenky v zmysle smernice 92/85/EHS.

a)

rozsah pôsobnosti týchto systémov a podmienky prístupu k nim;

b)

povinnosť platiť príspevky a výpočet príspevkov;

c)

výpočet dávok vrátane doplnkových dávok vyplácaných na manžela/manželku alebo závislé osoby, ako aj podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.

a)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú ochranu pred týmito rizikami:

b)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú iné sociálne dávky, peňažné alebo vecné, najmä pozostalostné dávky a rodinné prídavky, ak takéto dávky predstavujú plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje pracovníkovi na základe jeho zamestnania.

a)

individuálne zmluvy pre samostatne zárobkovo činné osoby;

b)

jednočlenné systémy pre samostatne zárobkovo činné osoby;

c)

poistné zmluvy, kde zamestnávateľ nie je zmluvnou stranou v prípade zamestnaných pracovníkov;

d)

voliteľné ustanovenia zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpečenia ponúkané účastníkom na individuálnom základe, aby sa im zaručili:

e)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia, pokiaľ sú dávky financované z príspevkov platených pracovníkmi na základe dobrovoľnosti.

a)

určenia osôb, ktoré môžu byť účastníkmi zamestnaneckého systému sociálneho zabezpečenia;

b)

stanovenia povinnej alebo voliteľnej účasti v zamestnaneckom systéme sociálneho zabezpečenia;

c)

stanovenia rozdielnych pravidiel týkajúcich sa veku, v ktorom môže osoba do systému vstúpiť, alebo minimálneho obdobia zamestnania či účasti v systéme požadovaných na získanie dávky;

d)

stanovenia rozdielnych pravidiel s výnimkou uvedenou v písmenách h) a j), na preplatenie príspevkov v prípade, že pracovník zo systému vystúpi bez toho, aby splnil podmienky, ktoré by mu zaručili odložený nárok na dlhodobé dávky;

e)

stanovenia rozdielnych podmienok na poskytovanie dávok alebo obmedzenia týchto dávok len na pracovníkov jedného alebo druhého pohlavia;

f)

stanovenia rozdielnych vekových hraníc odchodu do dôchodku;

g)

pozastavenia zachovania alebo nadobudnutia práv počas materskej dovolenky alebo voľna z rodinných dôvodov, ktoré sú udelené na základe zákona alebo dohody a sú hradené zamestnávateľom;

h)

stanovenia rozdielnej výšky dávok, s výnimkou prípadov, keď je potrebné prihliadnuť na účinky poistno-matematických prepočítavacích faktorov, ktoré sa odlišujú podľa pohlavia v prípade systémov založených na princípe definovaných príspevkov; v prípade systémov financovaných na princípe definovaných dávok môže pri niektorých prvkoch dôjsť k nerovnosti tam, kde nerovnosť súm vyplýva z použitia poistno-matematických prepočítavacích faktorov, ktoré sa líšia podľa pohlavia v čase, keď sa zavádza financovanie systému;

i)

stanovenia rozdielnej výšky príspevkov pracovníkov;

j)

stanovenia rozdielnej výšky príspevkov zamestnávateľov s výnimkou:

k)

s výnimkou prípadov uvedených v písmenách h) a j) stanovenia rozdielnych noriem alebo noriem vzťahujúcich sa len na pracovníkov konkrétneho pohlavia, ak ide o záruku alebo zachovanie nároku na odložené poberanie dávok v prípade, že pracovník zo systému vystúpi.

a)

určenie veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a o prípadné dôsledky na iné dávky:

b)

pozostalostné dôchodky až dovtedy, kým právo Spoločenstva v zákonných systémoch sociálneho zabezpečenia nezavedie zásadu rovnakého zaobchádzania;

c)

uplatňovanie článku 9 ods. 1 bodu i) v súvislosti s používaním poistno-matematických prepočítavacích faktorov do 1. januára 1999 alebo pre členské štáty, ktoré pristúpili po tomto dátume, do dátumu začatia uplatňovania smernice 86/378/EHS na ich území.

a)

podmienky prístupu k zamestnaniu, samostatne zárobkovej činnosti alebo k povolaniu vrátane výberových kritérií a podmienok náboru bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesijnej hierarchie vrátane postupu;

b)

prístup k všetkým typom a k všetkým úrovniam odborného vedenia, odbornej prípravy, pokročilej odbornej prípravy a rekvalifikácie vrátane praktických pracovných skúseností;

c)

zamestnanie a pracovné podmienky vrátane prepustenia, ako aj odmien, ako je stanovené v článku 141 zmluvy;

d)

členstvo a účasť v organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov alebo v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane výhod poskytovaných touto organizáciou.

a)

situácie obsiahnuté v článku 141 zmluvy a, pokiaľ ide o diskrimináciu z dôvodu pohlavia, v smerniciach 92/85/EHS a 96/34/ES;

b)

akékoľvek občianskoprávne alebo správne konania týkajúce sa verejného alebo súkromného sektora, ktoré umožňujú opravné prostriedky podľa vnútroštátneho práva podľa opatrení uvedených v písm. a) s výnimkou mimosúdnych konaní dobrovoľnej povahy alebo stanovených vo vnútroštátnom práve.

a)

bez toho, aby boli dotknuté práva obetí a združení, organizácií alebo iných právnych subjektov uvedených v článku 17 ods. 2, poskytovanie nezávislej pomoci obetiam diskriminácie pri podávaní sťažností týkajúcich sa diskriminácie;

b)

vykonávanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie;

c)

uverejňovanie nezávislých správ a vydávanie odporúčaní k akejkoľvek otázke, ktorá sa vzťahuje na takúto diskrimináciu;

d)

výmenu dostupných informácií na príslušnej úrovni s príslušnými európskymi subjektami, ako je budúci Európsky inštitút pre rodovú rovnosť.

a)

sa zrušili všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré odporujú zásade rovnakého zaobchádzania;

b)

sa ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, obsiahnuté v individuálnych alebo kolektívnych zmluvách alebo dohodách, vnútorných predpisoch podnikov alebo pravidlách, ktorými sa riadia nezávislé povolania a profesie a organizácie zamestnancov a zamestnávateľov, alebo akýchkoľvek iných dojednaniach vyhlásili alebo mohli vyhlásiť za neplatné alebo aby sa zmenili a doplnili alebo mohli zmeniť a doplniť;

c)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré obsahujú takéto ustanovenia nesmeli byť schválené alebo rozšírené správnymi opatreniami.