27.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 344/1

(1)

Viazanie poskytovania pomoci v praxi, priamo či nepriamo, na nákup tovaru a služieb obstarávaných prostredníctvom tejto pomoci v krajine darcu znižuje jej účinnosť a nie je v súlade s politikou na podporu rozvoja chudobných krajín. Odstúpenie od viazania pomoci nie je samotným cieľom, ale malo by byť použité ako prostriedok na stimuláciu ostatných prvkov v boji proti chudobe, akými sú napríklad vlastníctvo, regionálna integrácia či budovanie kapacít so zameraním sa na posilnenie miestnych a regionálnych dodávateľov tovarov a služieb v rozvojových krajinách.

(2)

Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) prijal v marci 2001 „Odporúčanie o odstúpení od viazania oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny“ (3). Členské štáty toto odporúčanie prijali a Komisia uznala zmysel tohto odporúčania ako usmernenie pre poskytovanie pomoci Spoločenstva.

(3)

Rada pre všeobecné záležitosti na svojom zasadnutí 14. marca 2002, konanom súbežne so zasadnutím Európskej rady v Barcelone, v rámci príprav na Medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja zvolanú na 18. až 22. marca 2002 do Monterrey dospela k záveru, že Európska únia by „vykonávala odporúčanie DAC o odstúpení od viazania pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny a pokračovala by v diskusiách o ďalšom odstupovaní od viazania dvojstrannej pomoci. EÚ taktiež zváži kroky vedúce k ďalšiemu odstupovaniu od viazania pomoci Spoločenstva pri súčasnom zachovaní súčasného systému cenových výhod v rámci EÚ – AKT“.

(4)

Dňa 18. novembra 2002 prijala Komisia oznámenie Rade a Európskemu parlamentu s názvom „Odstúpenie od viazania pomoci: zvyšovanie účinnosti pomoci“. Toto oznámenie vyjadrilo stanovisko Komisie k tejto otázke, ako aj prípadné možnosti vykonávania vyššie uvedeného záväzku z Barcelony v rámci systému pomoci EÚ.

(5)

Vo svojich záveroch o odstúpení od viazania pomoci z 20. mája 2003 Rada zdôraznila potrebu ďalšieho odstupovania od viazania pomoci Spoločenstva. Súhlasila so spôsobmi poskytovania pomoci stanovenými vo vyššie uvedenom oznámení a rozhodla o navrhovaných možnostiach.

(6)

Dňa 4. septembra 2003 prijal Európsky parlament uznesenie o vyššie uvedenom oznámení Komisie (4), v ktorom poukázal na potrebu ďalšieho odstupovania od viazania pomoci Spoločenstva. Toto uznesenie podporilo spôsoby poskytovania pomoci stanovené v uvedenom oznámení a súhlasilo s navrhovanými možnosťami. Zdôraznilo potrebu pokračovať v diskusiách o ďalšom odstupovaní od viazania pomoci na základe ďalších štúdií a doložených návrhov a výslovne vyzvalo na „jasnejšie uprednostnenie miestnej a regionálnej spolupráce, pričom by sa mali uprednostniť – pri zoradení podľa významu – dodávatelia z prijímajúcej krajiny, susedných rozvojových krajín a iných rozvojových krajín“, aby sa posilnili snahy prijímajúcich krajín o zlepšenie vlastnej výroby na celoštátnej, regionálnej, miestnej a rodinnej úrovni, ako aj kroky zamerané na zlepšenie dostupnosti a prístupnosti potravín a základných služieb pre verejnosť, v súlade s miestnymi zvykmi a systémami výroby a obchodu.

(7)

Na vymedzenie prístupu k vonkajšej pomoci Spoločenstva je potrebné sa zamerať na niekoľko prvkov. Pravidlá oprávnenosti, ktoré sa vzťahujú na prístup osôb, sú stanovené v článku 3. Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na najímanie odborníkov a pôvod dodávok a materiálu zakúpených oprávnenou osobou, sú stanovené v článkoch 4 a 5. Vymedzenie a spôsoby uplatňovania reciprocity sú stanovené v článku 6. Odchýlky a ich uplatňovanie ustanovuje článok 7. Osobitné ustanovenia týkajúce sa činností financovaných prostredníctvom medzinárodných alebo regionálnych organizácií alebo spolufinancovaných treťou krajinou sú stanovené v článku 8. Osobitné ustanovenia týkajúce sa humanitárnej pomoci sú stanovené v článku 9.

(8)

Prístup k vonkajšej pomoci Spoločenstva je vymedzený v základných aktoch upravujúcich tento druh pomoci, v spojení s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Úpravy vykonané týmto nariadením týkajúce sa prístupu k pomoci Spoločenstva zahŕňajú zmeny a doplnenia všetkých týchto nástrojov. Akékoľvek úpravy týchto základných aktov sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

(9)

Pri udeľovaní zákaziek v rámci nástroja Spoločenstva sa bude venovať osobitná pozornosť dodržiavaniu medzinárodne schválených základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP), napr. dohovorov o slobode združovania sa a kolektívnom vyjednávaní, odstránení nútenej a povinnej práce, odstránení diskriminácie v otázke zamestnania a povolania a zrušení detskej práce.

(10)

Pri udeľovaní zákaziek v rámci nástroja Spoločenstva sa bude venovať osobitná pozornosť dodržiavaniu týchto medzinárodne schválených dohovorov z oblasti životného prostredia: Dohovor o biologickej rôznorodosti z roku 1992, Cartagenský protokol o biologickej bezpečnosti z roku 2000 a Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách z roku 1997,

27.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 344/15

(1)

Prvoradým cieľom činnosti Spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by malo byť zabezpečenie vysokého stupňa ochrany cestujúcich pred bezpečnostnými rizikami. Navyše by sa mali v plnej miere zohľadňovať všeobecné požiadavky ochrany spotrebiteľa.

(2)

Cestujúci by mali byť oboznámení so zoznamom Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí nespĺňajú príslušné bezpečnostné požiadavky, aby tak bola zabezpečená najvyššia miera transparentnosti. Tento zoznam Spoločenstva by mal vychádzať zo spoločných kritérií vypracovaných na úrovni Spoločenstva.

(3)

Leteckí dopravcovia zahrnutí v zozname Spoločenstva by mali podliehať zákazu vykonávania leteckej dopravy. Zákazy vykonávania leteckej dopravy nachádzajúce sa v zozname Spoločenstva by sa mali uplatňovať na celom území všetkých členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva.

(4)

Leteckí dopravcovia, ktorí nemajú právo prevádzky v jednom alebo viacerých členských štátoch, môžu napriek tomu prevádzkovať lety do a zo Spoločenstva, ak je ich lietadlo, či už s posádkou alebo bez nej, prenajaté spoločnosťami, ktoré majú takéto právo. Mali by sa prijať ustanovenia na uplatňovanie zákazu vykonávania leteckej dopravy obsiahnutého v zozname Spoločenstva aj na takýchto leteckých dopravcov, keďže títo leteckí dopravcovia by inak mohli prevádzkovať lety v Spoločenstve bez splnenia príslušných bezpečnostných noriem.

(5)

Leteckému dopravcovi podliehajúcemu zákazu vykonávania leteckej dopravy by mohlo byť povolené vykonávať práva prevádzky tým, že použije lietadlo prenajaté s posádkou od leteckého dopravcu, ktorý nepodlieha zákazu vykonávania leteckej dopravy, za predpokladu, že sú splnené príslušné bezpečnostné normy.

(6)

Postup aktualizácie zoznamu Spoločenstva by mal umožniť rýchle prijímanie rozhodnutí s cieľom poskytovať cestujúcim v leteckej doprave primerané a aktualizované informácie o bezpečnosti a zaručiť, že leteckí dopravcovia, ktorí odstránili bezpečnostné nedostatky, budú čo najskôr vymazaní z tohto zoznamu. Tieto postupy by zároveň mali rešpektovať právo leteckého dopravcu na obranu a mali by sa uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné dohody a dohovory, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty alebo Spoločenstvo, najmä Chicagsky dohovor o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944. Tieto požiadavky by mali byť zabezpečené najmä prostredníctvom vykonávacích opatrení týkajúcich sa procedurálnych otázok, ktoré prijme Komisia.

(7)

Ak bol leteckému dopravcovi uložený zákaz vykonávania leteckej dopravy, mali by byť prijaté vhodné opatrenia s cieľom pomôcť tomuto leteckému dopravcovi pri odstraňovaní nedostatkov, ktoré boli dôvodom tohto zákazu.

(8)

Vo výnimočných prípadoch by členským štátom malo byť umožnené prijať jednostranné opatrenia. Členské štáty by v naliehavom prípade a v prípade, keď čelia nepredvídanému bezpečnostnému problému, mali mať možnosť okamžite uložiť zákaz vykonávania leteckej dopravy vzťahujúci sa na ich vlastné územie. Navyše, v prípade, že Komisia rozhodla nezahrnúť leteckého dopravcu do zoznamu Spoločenstva, by okrem toho členské štáty mali mať možnosť uložiť alebo zachovať zákaz vykonávania leteckej dopravy v súvislosti s bezpečnostným problémom, ktorý neexistuje v ostatných členských štátoch. Členské štáty by mali tieto práva uplatňovať reštriktívne, zohľadňujúc záujmy Spoločenstva a s cieľom predstaviť spoločný postup v oblasti leteckej bezpečnosti. Týmto by nemal byť dotknutý článok 8 nariadenia Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva (3) a článok 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1592/2002 z 15. júla 2002 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (4).

(9)

Informácie o bezpečnosti leteckých dopravcov by mali byť uverejňované efektívnym spôsobom, napríklad prostredníctvom internetu.

(10)

Na to, aby konkurencieschopný rámec v leteckej doprave prinášal spoločnostiam a cestujúcim čo najväčší úžitok, je dôležité, aby spotrebitelia získali informácie nevyhnutné na prijímanie rozhodnutí s potrebnými informáciami.

(11)

Totožnosť leteckého dopravcu alebo dopravcov, ktorí v skutočnosti prevádzkujú let, je nevyhnutnou informáciou. Spotrebitelia, ktorí uzatvoria zmluvu o preprave, ktorá môže zahŕňať let na miesto určenia a spiatočný let, nie sú vždy informovaní o totožnosti leteckého dopravcu alebo dopravcov, ktorí v skutočnosti prevádzkujú tento let alebo lety.

(12)

Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o organizovanom cestovaní, organizovaných dovolenkách a organizovaných zájazdoch (5) si vyžaduje určité informácie, ktoré majú byť sprístupnené spotrebiteľom, avšak tieto informácie nezahŕňajú totožnosť prevádzkujúceho leteckého dopravcu.

(13)

Nariadenie Rady (EHS) č. 2299/89 z 24. júla 1989 o kódexe správania pre počítačové rezervačné systémy (CRS) (6) oprávňuje spotrebiteľov, ktorí si rezervujú let cez počítačový rezervačný systém, aby boli informovaní o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu. Napriek tomu existujú dokonca aj v pravidelnej leteckej doprave postupy odvetvia, ako napríklad prenájom lietadla s osádkou alebo zdieľanie kódov, ak sú rezervované bez CRS, kde letecký dopravca, ktorý predal let pod svojím menom, v skutočnosti let neprevádzkuje, a kde v súčasnosti cestujúci nemá žiadny právny nárok na poskytnutie informácie o totožnosti leteckého dopravcu, ktorý v skutočnosti službu vykonáva.

(14)

Tieto postupy zvyšujú flexibilitu a umožňujú lepšie poskytovanie služieb cestujúcim. Okrem toho určitý počet zmien, najmä z technických dôvodov, v poslednom momente nie je možné vylúčiť, pričom prispievajú k bezpečnosti leteckej dopravy. Táto flexibilita by sa však mala vyvážiť overením, že spoločnosti, ktoré skutočne prevádzkujú lety, spĺňajú bezpečnostné požiadavky, a informovaním spotrebiteľov s cieľom zaručiť im právo na prijímanie rozhodnutí na základe potrebných informácií. Mala by sa hľadať spravodlivá rovnováha medzi obchodnou rentabilitou leteckých dopravcov a prístupom cestujúcich k informáciám.

(15)

Leteckí dopravcovia by mali uskutočňovať politiku transparentnosti voči cestujúcim v súvislosti s informáciami o bezpečnosti. Zverejňovanie takýchto informácií by malo prispieť k povedomiu cestujúcich o spoľahlivosti leteckých dopravcov v oblasti bezpečnosti.

(16)

Leteckí dopravcovia sú zodpovední za informovanie vnútroštátnych orgánov pre leteckú bezpečnosť o bezpečnostných nedostatkoch, ako aj za bezodkladné odstraňovanie takýchto nedostatkov. Od posádky lietadla a pozemného personálu sa vyžaduje, aby podnikli príslušné opatrenia v prípade zistenia bezpečnostných nedostatkov. V protiklade so záujmami bezpečnosti leteckej dopravy by bolo, ak by zamestnanci v takýchto prípadoch boli postihovaní, ako to vyplýva z článku 8 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES z 13. júna 2003 o ohlásení udalostí v civilnom letectve (7).

(17)

Okrem situácií upravených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (8), by cestujúci mali mať právo na náhradu alebo na presmerovanie v určitých ďalších špecifických situáciách patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak existuje dostatočne úzke prepojenie so Spoločenstvom.

(18)

Okrem ustanovení uvedených v tomto nariadení by dôsledky zmien totožnosti prevádzkujúceho dopravcu na plnenie zmluvy o preprave mali podliehať právnym predpisom členských štátov vzťahujúcim sa na zmluvy a príslušným právnym predpisom Spoločenstva, najmä smernici 90/314/EHS a smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (9).

(19)

Toto nariadenie je súčasťou legislatívneho postupu, ktorého cieľom je účinný a koherentný prístup k zlepšovaniu bezpečnosti leteckej dopravy v Spoločenstve. V rámci tohto postupu zohráva významnú úlohu Európska agentúra pre bezpečnosť letectva. Úloha tejto agentúry v rámci tohto nariadenia by mohla byť ďalej posilnená rozšírením jej právomocí, napríklad vo vzťahu k lietadlám tretích krajín. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ďalšiemu zvyšovaniu kvality a počtu bezpečnostných inšpekcií lietadiel a harmonizácii týchto inšpekcií.

(20)

Ak existuje bezpečnostné riziko, ktoré príslušný členský štát alebo členské štáty neodstránili, Komisia by mala mať možnosť okamžite prijať dočasné opatrenia. V takomto prípade by výbor, ktorý pomáha Komisii v jej práci podľa tohto nariadenia, mal konať v súlade s poradným postupom stanoveným v článku 3 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10).

(21)

Vo všetkých ostatných prípadoch by výbor, ktorý pomáha Komisii v jej práci podľa tohto nariadenia, mal konať v súlade s regulačným postupom stanoveným v článku 5 rozhodnutia 1999/468/ES.

(22)

Keďže vzťah medzi týmto nariadením a článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/36/ES z 21. apríla 2004 o bezpečnosti lietadiel tretích štátov používajúcich letiská Spoločenstva (11) by inak bol nejasný, tento článok by mal byť zrušený s cieľom poskytnúť právnu istotu.

(23)

Členské štáty by mali prijať ustanovenia o sankciách uplatniteľných na porušenia ustanovení kapitoly III tohto nariadenia a zabezpečiť, aby sa tieto sankcie uplatňovali. Sankcie, ktoré môžu byť občianskej alebo správnej povahy, by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(24)

Komisia by mala analyzovať uplatňovanie tohto nariadenia a po uplynutí dostatočnej doby predložiť správu o účinnosti jeho ustanovení.

(25)

Ktorýkoľvek príslušný orgán civilného letectva v Spoločenstve môže rozhodnúť, že leteckí dopravcovia vrátane tých, ktorí neprevádzkujú lety na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, môžu požiadať tento orgán o to, aby podliehali systematickým kontrolám s cieľom overiť ich schopnosť dodržiavať príslušné bezpečnostné normy.

(26)

Toto nariadenie by nemalo brániť členským štátom v zavedení systému označovania kvality leteckých dopravcov na vnútroštátnej úrovni, v rámci ktorého môžu príslušné kritériá zahŕňať aj iné požiadavky ako minimálne požiadavky týkajúce sa bezpečnosti, v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

(27)

Opatrenia týkajúce sa lepšej spolupráce pri využívaní letiska v Gibraltáre boli prijaté Španielskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom v Londýne 2. decembra 1987 v rámci spoločného vyhlásenia ministrov zahraničných vecí týchto dvoch krajín. Tieto opatrenia sa ešte nezačali uplatňovať,

a)

o vypracovaní a uverejnení zoznamu Spoločenstva vychádzajúceho zo spoločných kritérií a týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí z bezpečnostných dôvodov podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v Spoločenstve,

a

b)

o informovaní cestujúcich leteckej dopravy o totožnosti leteckých dopravcov prevádzkujúcich lety, ktoré využívajú.

a)

„letecký dopravca“ je podnik leteckej dopravy s platnou licenciou na prevádzkovanie alebo jej ekvivalentom;

b)

„zmluva o preprave“ je zmluva o službách leteckej dopravy alebo zmluva, ktorá zahŕňa služby leteckej dopravy, vrátane prípadov, keď preprava pozostáva z dvoch alebo viacerých letov prevádzkovaných tým istým leteckým dopravcom alebo rôznymi leteckými dopravcami;

c)

„zmluvný partner leteckej dopravy“ je letecký dopravca, ktorý uzatvorí zmluvu o preprave s cestujúcim, alebo ak zmluva zahŕňa balík služieb, prevádzkovateľ zájazdu. Na každého predajcu leteniek sa tiež hľadí ako na zmluvného partnera leteckej dopravy;

d)

„predajca leteniek“ je predajca letenky, ktorý sprostredkuje zmluvu o preprave s cestujúcim, či už pre individuálny let alebo ako súčasť balíka, a ktorý nie je leteckým dopravcom ani prevádzkovateľom zájazdu;

e)

„prevádzkujúci letecký dopravca“ je letecký dopravca, ktorý uskutočňuje alebo plánuje uskutočniť let na základe zmluvy o preprave s cestujúcim alebo v mene inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá s týmto cestujúcim uzavrela zmluvu o preprave;

f)

„prevádzkové povolenie alebo technické povolenie“ je každý legislatívny alebo správny akt členského štátu, ktorý ustanovuje, že letecký dopravca môže poskytovať letecké služby na a z jeho letísk, alebo že letecký dopravca môže prevádzkovať lety v jeho vzdušnom priestore, alebo že letecký dopravca môže uplatňovať právo prevádzky;

g)

„zákaz vykonávania leteckej dopravy“ je zamietnutie, pozastavenie, zrušenie alebo obmedzenie povolenia prevádzkovania alebo technického povolenia týkajúceho sa leteckého dopravcu z bezpečnostných dôvodov, alebo akékoľvek iné bezpečnostné opatrenia týkajúce sa leteckého dopravcu, ktorý nemá práva prevádzky v Spoločenstve, avšak ktorého lietadlo inak môže byť prevádzkované v Spoločenstve na základe zmluvy o prenájme;

h)

„balík služieb“ označuje služby vymedzené v článku 2 ods. 1 smernice 90/314/EHS;

i)

„rezervácia“ je skutočnosť, že cestujúci má letenku alebo iný doklad, z ktorého je zrejmé, že zmluvný partner leteckej prepravy rezerváciu akceptoval a zaevidoval;

j)

„príslušné bezpečnostné normy“ sú medzinárodné bezpečnostné normy obsiahnuté v Chicagskom dohovore a jeho prílohách a v prípade potreby aj normy zahrnuté v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva.

a)

uloženie zákazu vykonávania leteckej dopravy leteckému dopravcovi a zahrnutie tohto dopravcu do zoznamu Spoločenstva na základe spoločných kritérií;

b)

vymazanie leteckého dopravcu zo zoznamu Spoločenstva, ak bol odstránený bezpečnostný nedostatok alebo nedostatky, ktoré boli dôvodom zahrnutia tohto leteckého dopravcu do zoznamu Spoločenstva, a ak na základe spoločných kritérií neexistuje iný dôvod zachovania tohto leteckého dopravcu v zozname Spoločenstva;

c)

zmenu podmienok týkajúcich sa zákazu vykonávania leteckej dopravy uloženého leteckému dopravcovi, ktorý je zahrnutý v zozname Spoločenstva.

a)

miestom odletu je letisko na území členského štátu, na ktoré sa vzťahuje zmluva,

alebo

b)

miestom odletu je letisko v tretej krajine a miestom príletu letisko na území štátu, na ktoré sa vzťahuje zmluva,

alebo

c)

miestom odletu je letisko v tretej krajine a miestom príletu iné také letisko.

a)

prevádzkujúci letecký dopravca, o totožnosti ktorého bol cestujúci informovaný, bol zahrnutý do zoznamu Spoločenstva a podlieha zákazu vykonávania leteckej dopravy, ktorý viedol k zrušeniu príslušného letu, alebo ktorý by k takémuto zrušeniu viedol, ak by bol príslušný let prevádzkovaný v Spoločenstve,

alebo

b)

prevádzkujúci letecký dopravca, o totožnosti ktorého bol cestujúci informovaný, bol nahradený iným prevádzkujúcim leteckým dopravcom, ktorý bol zahrnutý do zoznamu Spoločenstva a podlieha zákazu vykonávania leteckej dopravy, ktorý viedol k zrušeniu príslušného letu, alebo ktorý by k takémuto zrušeniu viedol, ak by bol príslušný let prevádzkovaný v Spoločenstve,

27.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 344/23

(1)

Viazanie poskytovania pomoci v praxi, priamo či nepriamo, na nákup tovaru a služieb obstarávaných prostredníctvom tejto pomoci v krajine darcu znižuje jej účinnosť a nie je v súlade s politikou na podporu rozvoja chudobných krajín. Odstúpenie od viazania pomoci nie je samotným cieľom, ale malo by sa použiť ako prostriedok na stimuláciu ostatných prvkov v boji proti chudobe, akými sú napríklad vlastníctvo, regionálna integrácia či budovanie kapacít so zameraním na posilnenie miestnych a regionálnych dodávateľov tovarov a služieb v rozvojových krajinách.

(2)

Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) prijal v marci 2001 Odporúčanie o odstúpení od viazania oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny (2). Členské štáty toto odporúčanie prijali a Komisia uznala zmysel tohto odporúčania ako usmernenie pre poskytovanie pomoci Spoločenstva.

(3)

Rada pre všeobecné záležitosti na svojom zasadnutí 14. marca 2002, ktoré sa konalo súbežne so zasadnutím Európskej rady v Barcelone, v rámci príprav na Medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, zvolanú na 18. až 22. marca 2002 do Monterrey, došla k záveru, že Európska únia by „vykonávala odporúčanie DAC o odstúpení od viazania pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny a pokračovala by v diskusiách o ďalšom odstupovaní od viazania dvojstrannej pomoci. EÚ taktiež zváži kroky vedúce k ďalšiemu odstupovaniu od viazania pomoci Spoločenstva pri súčasnom zachovaní súčasného systému cenových výhod v rámci EÚ – AKT“.

(4)

Dňa 18. novembra 2002 Komisia prijala oznámenie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Odstúpenie od viazania pomoci: zvyšovanie účinnosti pomoci. Toto oznámenie vyjadrilo stanovisko Komisie k tejto otázke, ako aj prípadné možnosti vykonávania vyššie uvedeného záväzku z Barcelony v rámci systému pomoci EÚ.

(5)

Vo svojich záveroch o odstúpení od viazania pomoci z 20. mája 2003 Rada zdôraznila potrebu ďalšieho odstupovania od viazania pomoci Spoločenstva. Súhlasila so spôsobmi poskytovania pomoci stanovenými vo vyššie uvedenom oznámení a rozhodla o navrhovaných možnostiach.

(6)

Dňa 4. septembra 2003 Európsky parlament prijal uznesenie o vyššie uvedenom oznámení Komisie (3), v ktorom poukázal na potrebu ďalšieho odstupovania od viazania pomoci Spoločenstva. Toto uznesenie podporilo spôsoby poskytovania pomoci stanovené v uvedenom oznámení a súhlasilo s navrhovanými možnosťami. Zdôraznilo potrebu pokračovať v diskusiách o ďalšom odstupovaní od viazania pomoci na základe ďalších štúdií a doložených návrhov a výslovne vyzvalo na „jasnejšie uprednostnenie miestnej a regionálnej spolupráce, pričom by sa mali uprednostniť – pri zoradení podľa významu – dodávatelia z prijímajúcej krajiny, susedných rozvojových krajín a iných rozvojových krajín“, aby sa posilnili snahy prijímajúcich krajín o zlepšenie vlastnej výroby na celoštátnej, regionálnej, miestnej a rodinnej úrovni, ako aj kroky zamerané na zlepšenie dostupnosti a prístupnosti potravín a základných služieb pre verejnosť v súlade s miestnymi zvykmi a systémami výroby a obchodu.

(7)

Pre vymedzenie prístupu k vonkajšej pomoci Spoločenstva je potrebné sa zamerať na niekoľko prvkov. Pravidlá oprávnenosti, ktoré sa vzťahujú na prístup osôb, sú stanovené v článku 3. Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na najímanie odborníkov a pôvod dodávok a materiálu zakúpených oprávnenou osobou, sú stanovené v článkoch 4 a 5. Vymedzenie a spôsoby uplatňovania reciprocity sú stanovené v článku 6. Odchýlky a ich uplatňovanie ustanovuje článok 7. Osobitné ustanovenia týkajúce sa činností financovaných prostredníctvom medzinárodných alebo regionálnych organizácií alebo spolufinancovaných treťou krajinou sú stanovené v článku 8. Osobitné ustanovenia týkajúce sa humanitárnej pomoci sú stanovené v článku 9.

(8)

Prístup k vonkajšej pomoci Spoločenstva je vymedzený v základných aktoch upravujúcich vonkajšiu pomoc v spojení s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Úpravy vykonané týmto nariadením, týkajúce sa prístupu k pomoci Spoločenstva, zahŕňajú zmeny a doplnenia všetkých týchto nástrojov. Všetky úpravy všetkých dotknutých základných aktov sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

(9)

Pri udeľovaní zákaziek v rámci nástroja Spoločenstva sa bude venovať osobitná pozornosť dodržiavaniu medzinárodne schválených základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP), napr. dohovorov o slobode združovania sa a kolektívnom vyjednávaní, odstránení nútenej a povinnej práce, odstránení diskriminácie v otázke zamestnania a povolania a zrušení detskej práce.

(10)

Pri udeľovaní zákaziek v rámci nástroja Spoločenstva sa bude venovať osobitná pozornosť dodržiavaniu týchto medzinárodne schválených dohovorov z oblasti životného prostredia: Dohovor o biologickej rôznorodosti z roku 1992, Cartagenský protokol o biologickej bezpečnosti z roku 2000 a Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách z roku 1997,

27.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 344/34

(1)

Rozhodnutím č. 2256/2003/ES (3) sa zaviedol program MODINIS na monitorovanie akčného plánu eEurópa 2005, rozširovanie správnej praxe a zlepšenie bezpečnosti siete a informácií na obdobie od 1. januára 2003 do 31. decembra 2005.

(2)

Rozhodnutie č. 2256/2003/ES bolo zmenené a doplnené rozhodnutím č. 787/2004/ES s cieľom prispôsobiť referenčné čiastky s ohľadom na rozšírenie Európskej únie.

(3)

Vo svojej rezolúcii z 9. decembra 2004 o pohľade na budúcnosť informačných komunikačných technológií (IKT) (4) Rada vyzvala Komisiu, aby začala s prípravnými prácami na následných opatreniach akčného plánu eEurópa 2005 ako dôležitej súčasti novej agendy pre informačnú spoločnosť po roku 2005.

(4)

Oznámenie Komisie z 19. novembra 2004 s názvom „Výzvy pre európsku informačnú spoločnosť po roku 2005“ analyzuje výzvy, ktorými sa musí zaoberať stratégia v oblasti európskej informačnej spoločnosti do roku 2010. V oznámení sa podporuje širšie využívanie IKT a pre trvajúce zameranie pozornosti politiky na otázky súvisiace s IKT, čo zahŕňa potrebu monitorovania a výmeny správnej praxe. Toto oznámenie sa stalo východiskom pre proces úvah, ktorý viedol v roku 2005 ku novej iniciatíve informačnej spoločnosti, ktorá sa má začať v roku 2006.

(5)

Nová iniciatíva s názvom „Iniciatíva i2010 – európska informačná spoločnosť“ bola oznámená v oznámení Komisie z 2. februára 2005 pre jarné zasadnutie Európskej rady s názvom „Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – nový začiatok Lisabonskej stratégie“ a zameriava sa na povzbudenie zavádzania IKT.

(6)

Oznámenie Komisie z 1. júna 2005 s názvom „Iniciatíva i2010 – európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ vymenúva kľúčové politické priority päťročnej stratégie na podporu otvoreného a konkurencieschopného digitálneho hospodárstva. Podpora výmeny správnej praxe a monitorovanie zavádzania služieb využívajúcich IKT budú naďalej podporovať dialóg zúčastnených strán a členských štátov, a to hlavne v súvislosti s otvorenou metódou koordinácie.

(7)

V návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 – 2013), je navrhnutý rámcový program pre akciu Spoločenstva v oblasti konkurencieschopnosti a inovácie pre obdobie 2007 – 2013, ktorý spája konkrétne opatrenia Spoločenstva na podporu podnikania, malých a stredných podnikov, priemyslovej konkurencieschopnosti, inovácie, informačných a komunikačných technológií, technológií na ochranu životného prostredia a inteligentnej energie, vrátane opatrení stanovených v rozhodnutí č. 2256/2003/ES.

(8)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004 z 21. apríla 2004 o štatistikách Spoločenstva o informačnej spoločnosti (5) stanovuje spoločný rámec pre systematické vypracovávanie štatistík Spoločenstva o informačnej spoločnosti. Tieto štatistiky obsahujú informácie požadované na účely procesu orientačného testovania akčného plánu eEurópa a sú dôležité pre štrukturálne ukazovatele, ktoré podporujú monitorovanie plnenia členskými štátmi, a sú potrebné na vytvorenie jednotnej základne pre analýzy informačnej spoločnosti.

(9)

Počas 12 mesiacov od konca účinnosti akčného plánu eEurópa 2005 do očakávaného začiatku rámcového programu v roku 2007 treba monitorovať a podporovať zavádzanie IKT v celom hospodárstve, a to prostredníctvom ďalšieho orientačného testovania a štatistických analýz založených na štrukturálnych ukazovateľoch, ako aj prostredníctvom výmeny správnej praxe. Opatrenia prijaté na základe programu zameraného na orientačné testovanie, správnu prax a koordináciu politík v roku 2006 budú podporovať dosiahnutie cieľov uvedených vo vyššie uvedených oznámeniach Komisie z 2. februára 2005 a 1. júna 2005.

(10)

Mechanizmy na monitorovanie, výmenu skúseností, orientačné testovanie, rozširovanie správnej praxe a analýzu hospodárskych a spoločenských dôsledkov informačnej spoločnosti by mali v roku 2006 pokračovať, aby sa dosiahli ciele oznámenia Komisie z 2. februára 2005, ktoré sú zamerané na povzbudenie zavádzania IKT ako pokračovania agendy eEurópa, a ciele oznámenia Komisie z 1. júna 2005.

(11)

Rozhodnutie č. 2256/2003/ES by sa preto malo zmeniť a doplniť,

1.

vkladá sa tento článok:

„Článok 1a

1.   V roku 2006 program pokračuje v monitorovaní zavádzania a využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) v celom hospodárstve a v rozširovaní správnej praxe a má tieto ciele:

2.   Opatrenia v rámci programu budú svojou povahou presahovať jednotlivé odvetvia a budú doplňovať opatrenia Spoločenstva v iných oblastiach. Žiadne z týchto opatrení sa nebudú prekrývať s prácami, ktoré sú v týchto oblastiach vykonávané v rámci iných programov Spoločenstva. Opatrenia v rámci programu zameraného na orientačné testovanie, správnu prax a koordináciu politík, budú smerovať k splneniu cieľov oznámenia Komisie z 2. februára 2005 pre jarné zasadnutie Európskej rady s názvom ‚Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – nový začiatok Lisabonskej stratégie’, ktoré sú zamerané na povzbudenie zavádzania IKT ako pokračovania agendy eEurópa, a najmä na podporu širokopásmových technológií, elektronickú správu (eGovernment), elektronického obchodovania (eBusiness), elektronického zdravotníctva (eHealth) a elektronického vzdelávania (eLearning), ako aj cieľov oznámenia Komisie z 1. júna 2005 s názvom ‚Iniciatíva i2010 – európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť’, ktoré podporujú otvorené a konkurencieschopné digitálne hospodárstvo.

3.   V programe sa vymedzí spoločný rámec doplnkovej interakcie na európskej úrovni, ktorá bude doplňovať rôzne vnútroštátne, regionálne a mieste úrovne.“

2.

vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 1a sa vykonajú tieto kategórie opatrení:

3.

v článku 4 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Program pokrýva obdobie od 1. januára 2003 do 31. decembra 2006.

Finančný rámec pre vykonávanie tohto programu sa týmto ustanovuje na 30 160 000 EUR.“

4.

príloha sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

27.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 344/38

(1)

Smernica 90/544/EHS (4) vyžadovala od členských štátov, aby do 31. decembra 1992 určili v rádiovom frekvenčnom pásme 169,4 až 169,8 MHz štyri kanály na účely paneurópskej verejnej pozemnej služby rádiového vyhľadávania (ďalej len „ERMES“) a čo najrýchlejšie pripravili plány umožňujúce paneurópskej verejnej službe rádiového vyhľadávania využívať celé pásmo 169,4 až 169,8 MHz podľa komerčného dopytu.

(2)

Využívanie frekvenčného pásma 169,4 až 169,8 MHz na účely ERMES v Spoločenstve sa znížilo alebo dokonca skončilo, takže toto frekvenčné pásmo sa v súčasnosti nevyužíva efektívne na účely ERMES a mohlo by sa využívať lepším spôsobom v záujme napĺňania iných potrieb politiky Spoločenstva.

(3)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (5) stanovilo politiku Spoločenstva a právny rámec na zabezpečenie koordinácie politických prístupov a prípadne harmonizovaných podmienok s ohľadom na dostupnosť a efektívne využívanie frekvenčného pásma potrebné na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Uvedené rozhodnutie umožňuje Komisii prijímať technické vykonávacie opatrenia na zabezpečenie harmonizovaných podmienok dostupnosti a efektívneho využívania frekvenčného pásma.

(4)

Keďže frekvenčné pásmo 169,4 až 169,8 MHz je vhodné pre aplikácie slúžiace v prospech osôb s oslabeným zdravím alebo zdravotným postihnutím a s ohľadom na to, že podpora takýchto aplikácií je cieľom politiky Spoločenstva spolu s jeho všeobecným cieľom, ktorým je zabezpečenie fungovania vnútorného trhu, Komisia na základe článku 4 ods. 2 rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre poverila Európsku konferenciu poštových a telekomunikačných správ (ďalej len „CEPT“), aby okrem iného preskúmala aplikácie týkajúce sa pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím.

(5)

V zmysle tohto poverenia CEPT vypracovala nový frekvenčný plán a usporiadanie kanálov, ktoré umožnia, aby šesť druhov uprednostňovaných aplikácií mohlo spoločne využívať toto frekvenčné pásmo s cieľom naplniť niektoré potreby politiky Spoločenstva.

(6)

Z týchto dôvodov a v súlade s cieľmi rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre by sa mala smernica 90/544/EHS zrušiť,

27.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 344/40

(1)

Článok 14 zmluvy zriaďuje oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu.

(2)

Rozvoj vnútorného trhu by mal zlepšiť kvalitu života, ochranu zdravia a bezpečnosť spotrebiteľa. Táto smernica spĺňa požiadavky zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa vo vymedzení a vykonávaní všetkých politík a činností Spoločenstva.

(3)

Používanie niektorých ftalátov v hračkách a výrobkoch určených na starostlivosť o dieťa, ktoré sú vyrobené z mäkčeného materiálu alebo obsahujú časti vyrobené z mäkčeného materiálu, by sa malo zakázať, keďže prítomnosť niektorých ftalátov predstavuje alebo by potenciálne mohla predstavovať riziká pre zdravie detí. Hračky a výrobky určené na starostlivosť o dieťa, ktoré by si dieťa mohlo vložiť do úst aj napriek tomu, že nie sú na tento účel určené, môžu za istých okolností predstavovať riziko pre zdravie malých detí, ak sú vyrobené z mäkčeného materiálu alebo obsahujú časti vyrobené z mäkčeného materiálu s obsahom niektorých ftalátov.

(4)

Vedecký výbor pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (VVTEZP) vydal po tom, čo sa na neho obrátila Komisia, stanoviská o zdravotných rizikách týchto ftalátov.

(5)

Odporúčanie Komisie 98/485/ES z 1. júla 1998 o výrobkoch určených na starostlivosť o dieťa a hračkách, ktoré si deti mladšie ako tri roky môžu vkladať do úst, vyrobených z mäkkého PVC s obsahom niektorých ftalátov (4) vyzvalo členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia dieťaťa v súvislosti s týmito výrobkami.

(6)

Od roku 1999, po prijatí rozhodnutia Komisie 1999/815/ES (5) v rámci smernice Rady 92/59/EHS z 29. júna 1992 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (6), podlieha na úrovni Európskej únie používanie šiestich ftalátov v hračkách a výrobkoch určených na starostlivosť o dieťa, ktoré si deti mladšie ako tri roky môžu vkladať do úst, dočasnému zákazu. Toto rozhodnutie sa pravidelne obnovuje.

(7)

Obmedzenia, ktoré už niektoré členské štáty prijali, pokiaľ ide o uvádzanie hračiek a výrobkov určených na starostlivosť o dieťa na trh, pretože obsahujú ftaláty, priamo vplývajú na dokončenie a fungovanie vnútorného trhu. Je preto potrebné v tejto oblasti aproximovať právne predpisy členských štátov a následne zmeniť a doplniť prílohu I smernice 76/769/EHS (7).

(8)

Ak vedecké posúdenie neumožní určiť riziko s dostatočnou istotou, mala by sa na účely zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia, a to najmä u detí, uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti.

(9)

Deti ako vyvíjajúce sa organizmy sú obzvlášť citlivé na látky poškodzujúce reprodukciu. Preto by sa malo vystavovanie detí všetkým zdrojom emisií týchto látok, ktorým sa dá v praxi vyhnúť, najmä výrobkom, ktoré si deti vkladajú do úst, znížiť na minimum.

(10)

Počas hodnotenia rizík a/alebo v rámci smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (8) sa zistilo, že bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP), dibutyl-ftalát (DBP) a butyl(benzyl)-ftalát (BBP) sú látky poškodzujúce reprodukciu, a preto boli klasifikované ako látky poškodzujúce reprodukciu kategórie 2.

(11)

Vedecké informácie o di-izonyl-ftaláte (DINP), di-izodecyl-ftaláte (DIDP) a di-n-oktyl-ftaláte (DNOP) buď chýbajú, alebo sú rozporuplné, ale nemožno vylúčiť, že tieto látky predstavujú potenciálne riziko, ak sa použijú v hračkách a výrobkoch určených na starostlivosť o dieťa, ktoré sú svojim určením vyrobené pre deti.

(12)

Neistota pri hodnotení vystavenia týmto ftalátom, ako je napríklad doba kontaktu s ústami a vystavenie emisiám z iných zdrojov, vyžaduje, aby sa vzali do úvahy preventívne opatrenia. Preto by sa mali na použitie ftalátov do hračiek a výrobkov určených na starostlivosť o dieťa a na uvádzanie týchto výrobkov na trh zaviesť obmedzenia. Obmedzenia pre DINP, DIDP a DNOP by však mali byť z dôvodu proporcionality menej prísne ako obmedzenia navrhované pre DEHP, DBP a BBP.

(13)

Komisia by mala preskúmať ďalšie spôsoby použitia výrobkov vyrobených z mäkčeného materiálu alebo obsahujúcich časti vyrobené z mäkčeného materiálu, ktoré môžu ohrozovať ľudí, predovšetkým však tých výrobkov, ktoré sa používajú v lekárskych prístrojoch.

(14)

V súlade s oznámením Komisie o zásade predbežnej opatrnosti by sa mali opatrenia založené na tejto zásade prehodnotiť s ohľadom na nové vedecké informácie.

(15)

Komisia by mala v spolupráci s orgánmi členských štátov, zodpovednými za dohľad nad trhom s hračkami a výrobkami určenými na starostlivosť o dieťa a vynútiteľnosť, a po porade s príslušnými organizáciami výrobcov a dovozcov monitorovať používanie ftalátov a iných látok ako zmäkčovadiel v hračkách a výrobkoch určených na starostlivosť o dieťa.

(16)

Na účely smernice 76/769/EHS by sa mal vymedziť pojem „výrobok určený na starostlivosť o dieťa“.

(17)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodárstve (9) sú členské štáty podporované, aby sami pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali vlastné tabuľky, ktoré budú v maximálne možnej miere udávať zhodu medzi touto smernicou a opatreniami na transpozíciu, a zverejnili ich.

(18)

Komisia preskúma používanie ftalátov uvedených v prílohe I k smernici 76/769/EHS v iných výrobkoch po ukončení hodnotenia rizík podľa nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok (10).

(19)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva, ktoré stanovujú minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov obsiahnuté v smernici Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (11) a v samostatných smerniciach, ktoré sa na nej zakladajú, najmä v smernici Rady 90/394/EHS z 28. júna 1990 o ochrane pracovníkov pred rizikami z expozície účinkom karcinogénov pri práci (12) a v smernici Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (13),

1.

V článku 1 ods. 3 sa dopĺňa nasledujúce písmeno:

2.

Príloha I sa mení a dopĺňa, ako je uvedené v prílohe k tejto smernici.

27.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 344/44

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES (3) bola podrobená preskúmaniu pracovnou skupinou pre zariadenia používané vo voľnom priestranstve ustanovenou Komisiou.

(2)

Vo svojej správe z 8. júla 2004 dospela uvedená pracovná skupina k záveru, že je technicky nemožné, aby sa u niektorých zariadení od 3. januára 2006 povinne uplatňovalo viacero najvyšších prípustných hodnôt etapy II. Obmedzovať uvádzanie zariadenia na trh alebo do prevádzky len na základe technickej vhodnosti však nebolo nikdy zámerom.

(3)

Je preto potrebné ustanoviť, že niektoré typy zariadení uvedených v článku 12 smernice 2000/14/ES, ktoré by neboli schopné splniť najvyššie prípustné hodnoty etapy II do 3. januára 2006 len z technických dôvodov, bude od tohto dátumu možné i naďalej uvádzať na trh a/alebo do prevádzky.

(4)

Skúsenosti z prvých piatich rokov uplatňovania smernice 2000/14/ES ukázali, že splnenie ustanovení článkov 16 a 20 uvedenej smernice si vyžaduje ešte viac času a zdôraznili potrebu preskúmať túto smernicu na účely jej prípadnej zmeny a doplnenia, najmä z hľadiska najvyšších prípustných hodnôt etapy II, na ktoré uvedená smernica odkazuje. Preto je potrebné predĺžiť o dva roky termín na predloženie správy Európskemu parlamentu a Rade o skúsenostiach Komisie s vykonávaním a administratívnym zabezpečením smernice 2000/14/ES podľa článku 20 ods. 1 uvedenej smernice.

(5)

Článok 20 ods. 3 smernice 2000/14/ES upravuje predkladanie správy Komisiou Európskemu parlamentu a Rade o tom, či a do akej miery technický pokrok umožňuje znížiť najvyššie prípustné hodnoty pre kosačky trávnikov, orezávačky trávnikov a orezávačky okrajov trávnikov. S ohľadom na skutočnosť, že povinnosti uvedené v článku 20 ods. 1 uvedenej smernice sú prísnejšie ako povinnosti uvedené v článku 20 ods. 3, a v záujme zamedzenia duplicity úsilia je vhodné tieto typy zariadení zahrnúť do všeobecnej správy podľa článku 20 ods. 1 uvedenej smernice. V dôsledku toho by mala byť samostatná oznamovacia povinnosť podľa článku 20 ods. 3 uvedenej smernice zrušená.

(6)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečenie plynulého fungovania vnútorného trhu na základe toho, aby zariadenia, ktoré sa používajú vo voľnom priestranstve, boli v súlade s harmonizovanými environmentálnymi ustanoveniami o hluku, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhnutej akcie ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, keďže jej rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na tie typy zariadení, u ktorých dodržanie najvyšších prípustných hodnôt etapy II nie je v súčasnosti z technických dôvodov možné.

(7)

V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (4) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali svoje vlastné tabuľky, čo možno najlepšie znázorňujúce zhodu medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami, a aby ich uverejnili.

(8)

Smernica 2000/14/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Tabuľka v článku 12 sa nahrádza takto:

2.

Článok 20 sa mení a dopĺňa takto:

—

vibračné valce vedené operátorom,

—

vibračné dosky (> 3 kW),

—

vibračné baranidlá,

—

zhrňovacie vozidlá,

—

nakladacie zariadenia > 55 kW,

—

vysokozdvižné vozidlá s vyvažovacím závažím,

—

zhutňovacie cestné dokončovacie stroje,

—

prenosné zariadenia na lámanie betónu, pneumatické zbíjačky, búracie kladivá a pneumatické kladivové rýle (15 < m < 30),

—

kosačky trávnikov, orezávačky trávnikov/orezávačky okrajov trávnikov.

27.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 344/47

(1)

Smernica Rady 90/544/EHS z 9. októbra 1990 o frekvenčných pásmach určených pre koordinované zavedenie paneurópskeho pozemného verejného rádiového selektívneho vyhľadávania v Spoločenstve (smernica ERMES) (2) sa zrušuje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/82/ES z 27. decembra 2005 (3). V tejto smernici sa od členských štátov žiadalo, aby určili 4 kanály v pásme rádiového spektra od 169,4 do 169,8 MHz pre paneurópsky pozemný verejný rádiový systém selektívneho vyhľadávania (ďalej len „ERMES“) a zabezpečili, aby systém ERMES čo najskôr pokrýval celé pásmo rádiového spektra od 169,4 do 169,8 MHz podľa obchodného dopytu.

(2)

Využívanie pásma rádiového spektra od 169,4 do 169,8 MHz pre ERMES sa v Spoločenstve výrazne znížilo alebo dokonca prestalo, výsledkom je, že ERMES nevyužíva toto pásmo rádiového spektra efektívne, a preto by ho bolo možné využiť na iné potreby Spoločenstva.

(3)

Na základe článku 4 ods. 2 rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre Komisia vydala 7. júla 2003 mandát Európskej konferencii poštových a telekomunikačných administratív (ďalej len „CEPT“) na zhromažďovanie informácií o súčasných a budúcich možných aplikáciách pásma od 169,4 do 169,8 MHz s cieľom určiť alternatívne možnosti využitia tohto pásma rádiového spektra, najmä také, ktoré nesúvisia s tradičnými elektronickými komunikáciami. CEPT bola požiadaná, aby pre každú aplikáciu zhodnotila koexistenciu rôznych aplikácií a možnosť využitia alternatívnych pásiem rádiového spektra v súlade so zásadami rámcovej smernice. Pásmo rádiového spektra, ktoré už bolo čiastočne harmonizované, je vhodné pre určité aplikácie, ktoré sa viažu na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu v mnohých politických oblastiach Spoločenstva, pričom niektoré z nich prinesú úžitok osobám so zdravotným postihnutím alebo podporia spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí v Európskej únii.

(4)

Článok 8 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (4) žiada, aby členské štáty podporili záujmy obyvateľov Európskej únie okrem iného riešením potrieb sociálnych skupín, najmä sluchovo postihnutých osôb a osôb, ktoré si vyžadujú okamžitú pomoc.

(5)

Na základe technického prešetrenia a na základe zhromaždených informácií CEPT potvrdila, že napriek prijatiu smernice 90/544/EHS bolo využívanie tohto pásma rádiového spektra pre ERMES veľmi obmedzené a potreba systémov rádiových správ alebo pagingových systémov sa v Európe zmenila, keďže ich funkcie boli nahradené inými technológiami, ako napr. systémom krátkych správ (SMS) prostredníctvom GSM.

(6)

Určenie častí pásma rádiového spektra od 169,4 do 169,8 MHz pre ERMES by sa v Spoločenstve malo zmeniť, aby sa zabezpečilo efektívnejšie využívanie tohto pásma rádiového spektra a zároveň sa zachoval jeho harmonizovaný charakter.

(7)

CEPT vytvorila na základe mandátu nový frekvenčný plán a kanálový raster umožňujúci šesť typov preferovaných aplikácií, ktoré sa môžu deliť o pásmo rádiového spektra od 169,4 do 169,8125 MHz, aby sa splnili niektoré potreby politiky Spoločenstva. Medzi tieto potreby patrí pomoc vo forme využívania načúvacích prístrojov pre sluchovo postihnuté osoby, pre ktoré by harmonizované pásmo rádiového spektra v Spoločenstve zlepšilo podmienky cestovania medzi členskými štátmi a vďaka hospodárnosti znížilo ceny zariadenia, rozvoj vnútorného trhu v oblasti sociálnych alarmov, ktoré starším osobám alebo osobám so zdravotným postihnutím umožnia posielať núdzové volanie o pomoc, sledovacie alebo monitorovacie zariadenia, ktoré by pomohli pri sledovaní a opätovnom nájdení ukradnutého tovaru v Spoločenstve, odčítavacie systémy používané spoločnosťami na odpočet vody a elektrickej energie a existujúce pagingové systémy ako ERMES, ako aj neverejné mobilné rádiové systémy (PMR, private mobile radio systems), pokiaľ sa dočasne využívajú na pokrytie špecifických dočasných podujatí od niekoľko dní po niekoľko mesiacov.

(8)

Výsledky mandátu CEPT, ktoré Komisia považuje za uspokojivé, by sa mali uplatňovať v Spoločenstve a implementovať členskými štátmi. Toto by nemalo mať dosah na platné povolenia ERMES a/alebo povolenia PMR, ktoré nie sú v súlade s novým frekvenčným plánom a kanálovým rastrom, až do skončenia ich platnosti a/alebo kým sa aplikácie ERMES alebo PMR nepresunú do iných vhodných pásiem rádiového spektra bez nadmerného finančného zaťaženia.

(9)

Pri umožňovaní prístupu do rádiového spektra by sa mal použiť najmenej zaťažujúci povoľujúci systém v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (5), vrátane vyňatia z individuálneho povoľovania.

(10)

Odhliadnuc od skutočnosti, že požiadavky konkrétnych politík si môžu vyžiadať exkluzívne určenie frekvencií, je vo všeobecnosti vhodné navrhnúť štandardné pridelenia, pokiaľ je to v pásmach rádiového spektra možné, s cieľom regulovať ich využívanie konkrétnymi obmedzeniami, ako je pracovný cyklus alebo úrovne výkonu, a prostredníctvom harmonizovaných noriem podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (6) zabezpečiť, aby sa pri prevádzkovaní zariadení v pridelenom rádiovom spektre zabránilo škodlivej interferencii.

(11)

Medzinárodná koordinácia kanálov v časti pásma od 169,4 do 169,8125 MHz, určeného pre aplikácie s vysokým výkonom, sa zabezpečí prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych dohôd.

(12)

Aby sa zabezpečilo dlhodobé efektívne využívanie pásma od 169,4 do 169,8125 MHz, správy by mali pokračovať v štúdiách, ktoré môžu zvýšiť efektívnosť najmä využívania určeného ochranného pásma.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rádiové spektrum,

a)

„načúvací prístroj“ znamená rádiokomunikačný systém, ktorý zvyčajne obsahuje jeden alebo viaceré rádiové vysielače a jeden alebo viaceré rádiové prijímače, ktoré zvyšujú schopnosť počutia sluchovo postihnutých osôb;

b)

„sociálny alarm“ znamená spoľahlivý rádiokomunikačný systém a sieť, ktorá obsahuje prenosné zariadenie umožňujúce osobám v tiesni v obmedzenej oblasti privolať jednoduchou manipuláciou pomoc;

c)

„čítač meracích prístrojov“ znamená systém, ktorý na diaľku umožňuje monitorovať, merať stav a vysielať príkazy na služby použitím rádiokomunikačných zariadení;

d)

„systém sledovania a monitorovania majetku“ je systém umožňujúci sledovanie a monitorovanie majetku a následne jeho opätovné nájdenie, ktorý vo všeobecnosti pozostáva z rádiového vysielača, ktorý je umiestnený na položke, ktorá má byť chránená, a prijímača a môže obsahovať aj alarm;

e)

„pagingový systém“ je systém umožňujúci jednosmernú rádiovú komunikáciu medzi vysielateľom a prijímateľom, ktorý používa základňovú stanicu, pričom mobil slúži ako prijímač;

f)

neverejná mobilná rádiokomunikačná služba „PMR“ je pozemná pohyblivá služba, ktorá používa simplex, polovičný duplex a podľa možnosti aj duplex na úrovni terminálu, ktorý má zabezpečiť komunikáciu pre uzavretú užívateľskú skupinu.

a)

exkluzívne pre načúvacie prístroje pre sluchovo postihnuté osoby;

b)

exkluzívne pre sociálne alarmy;

c)

na báze zdieľania pre čítače meracích prístrojov;

d)

na báze zdieľania pre vysielače s nízkym výkonom pri sledovacích a monitorovacích systémoch.

a)

vysokovýkonným vysielačom pri sledovacích a monitorovacích systémoch;

b)

existujúcim pagingovým systémom alebo pagingovým systémom, ktoré sú prevedené z iných kanálov v rámci pásma rádiového spektra.

a)

načúvacie prístroje v zdieľanej časti pásma rádiového spektra s nízkym výkonom;

b)

sledovanie, paging, dočasné využívanie alebo neverejné mobilné rádiové systémy na národnej úrovni v časti pásma s vysokým výkonom.

27.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 344/52

„2.

(…) Toto stanovenie sa uskutoční v súlade s týmto časovým harmonogramom:

„2.

(…) Toto stanovenie sa uskutoční v súlade s týmto časovým harmonogramom: